NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 4. septembra 2008 ( [1]1 ) Vec C-209/07 Competition Authority proti Beef Industry Development Society Ltd a Barry Brothers (Carrigmore) Meats Ltd Obsah I -- Úvod II -- Právny rámec III -- Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka A -- Skutkový stav B -- Konanie pred írskymi úradmi pre hospodársku sútaz a súdne konanie vo veci samej C -- Prejudiciálna otázka IV -- Konanie pred Súdnym dvorom V -- Tvrdenia úcastníkov konania VI -- Právne posúdenie A -- Pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" 1. Obsah, struktúra a uplatnenie clánku 81 ES a) Struktúra clánku 81 ES b) Uplatnenie clánku 81 ES 2. Obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela a) Kritérium obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela b) Obmedzuje sa pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" na zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze? c) Existuje taxatívny zoznam obmedzení hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela? d) Právny a hospodársky kontext 3. Návrh B -- Majú také dohody, akými sú zmluvy BIDS za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze? 1. Obmedzenie slobody strán samostatne urcit politiku, ktorú zamýslajú uskutocnovat na trhu 2. Zhorsenie trhových podmienok a) Znízenie výrobnej kapacity v celom spracovatelskom priemysle o 25 % b) Odchody z trhu c) Platenie poplatkov d) Ustanovenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia e) Návrh 3. Zohladnenie cielov, ktoré sledujú zmluvy BIDS 4. Návrh C -- Konecné posúdenie prvkov takej dohody, akými sú zmluvy BIDS VII -- Návrh "Hospodárska sútaz -- Clánok 81 ods. 1 ES -- Pojem 'dohoda, ktorej cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze` -- Dohoda o znízení výrobných kapacít -- Hovädzie a telacie mäso" I -- Úvod 1. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu pojmu "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" podla clánku 81 ods. 1 ES. Na hospodárskom pozadí tohto sporu sú nadbytocné kapacity, ktoré zistil vnútrostátny súd a ktoré ovplyvnujú priemysel spracovávania hovädzieho mäsa v Írsku (dalej len "spracovatelský priemysel"). Spracovatelský priemysel odoberá hovädzí dobytok od chovných zariadení, poráza a vykostuje ich, a následne mäso predáva na vnútrostátnom území, ako aj v zahranicí. Spracovávatelia si zelajú znízit nadbytocné kapacity prostredníctvom dohôd. 2. Vnútrostátny súd sa Súdneho dvora pýta, ci pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" podla clánku 81 ods. 1 ES sa musí vykladat v tom zmysle, ze zahrna dohody spracovávatelov. Prejudiciálna otázka je teda obmedzená v dvoch smeroch. Na jednej strane ide len o dohody, ktoré majú za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, s výnimkou dohôd, ktoré majú za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Na druhej strane otázkou je len to, ci sa na dohody vztahuje zásada zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz, ktorá je stanovená v clánku 81 ods. 1 ES; nie je potrebné preskúmat, ci z dôvodu svojich pozitívnych úcinkov môzu byt napriek vsetkému dohody zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 81 ods. 3 ES. II -- Právny rámec 3. Podla clánku 81 ods. 1 ES vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, najmä tie, ktoré: a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky; b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície; c) rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania; d) uplatnujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voci ostatným obchodným partnerom, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú; e) podmienujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatocných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, sa zakazujú ako nezlucitelné so spolocným trhom. 4. Podla clánku 81 ods. 3 ES ustanovenia clánku 81 ods. 1 sa vsak neuplatnia na: -- dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikatelmi, -- rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí zdruzení podnikatelov, a -- zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov, ktoré prispievajú k zlepseniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pricom umoznujú spotrebitelom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré: a) neukladajú príslusným podnikatelom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cielov; a b) neumoznujú týmto podnikatelom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov. 5. Clánok 1 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze, stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ( [2]2 ), stanovuje: "1. Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy, ktoré nesplnajú podmienky clánku 81 ods. 3 Zmluvy, sú zakázané bez toho, aby bolo potrebné predchádzajúce rozhodnutie. 2. Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy, ktoré splnajú podmienky clánku 81 ods. 3 Zmluvy, nie sú zakázané bez toho, aby bolo potrebné predchádzajúce rozhodnutie." III -- Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka A -- Skutkový stav 6. Nadbytocné kapacity, ktoré sa podla rozhodnutia vnútrostátneho súdu dotýkajú spracovatelského priemyslu v Írsku, sú predovsetkým výsledkom politiky, ktorá v minulosti výrazne podporila výstavbu a vybavenie spracovatelských podnikov bez toho, aby sa zohladnil skutocný dopyt po hovädzom mäse. Navyse mnozstvo hovädzieho dobytka, ktoré sa malo spracovat, sa inak vyznacovalo velmi velkými sezónnymi odchýlkami. Pri spickovom zatazení teda spracovávatelia museli celit znacnému mnozstvu výrobkov, ktoré sa mali spracovat. Medzicasom stratil chov hovädzieho dobytka svoju sezónnu povahu. Sezónne odchýlky síce este mozno zaznamenat v znacnej miere, celková kapacita spracovatelských podnikov vsak nadalej prekracuje, a to aj pri spickovom zatazení, mnozstvo výrobkov, ktoré sa majú spracovat, a to priblizne o 32 %. 7. Kedze sektor hovädzieho mäsa zohráva dôlezitú úlohu v írskom hospodárstve, írska vláda a zástupcovia spracovatelského priemyslu nariadili poradenskej spolocnosti vypracovat stúdiu. Predmetom tejto stúdie bolo urcit opatrenia, ktoré by zvýsili dlhodobú ziskovost vsetkých subjektov v sektore hovädzieho mäsa v Írsku. 8. Stúdia trhu, ktorá bola uverejnená v roku 1998, konstatovala existenciu významných nadbytocných kapacít v spracovatelskom priemysle a uviedla, ze tieto nadbytocné kapacity povedú k znízeniu ziskovosti v celom spracovatelskom priemysle. Táto prognóza spocívala predovsetkým na týchto úvahách: zisk spracovávatela sa urcí predovsetkým v závislosti od rozdielu medzi na jednej strane kúpnou cenou hovädzieho dobytka a nákladmi na spracovanie a na druhej strane predajnou cenou mäsa. Suma zisku závisí najmä na stupni vyuzívania spracovatelských podnikov a existencii nadbytocných kapacít. Intenzívnejsie vyuzívanie kapacít by umoznilo dosiahnut úspory z rozsahu, co znízi náklady na spracovanie. Nadbytocné kapacity stimulujú hospodársku sútaz spracovávatelov pri predaji hovädzieho mäsa a v dôsledku toho znizujú ceny. Stúdia okrem iného uvádza, ze znízenie ziskovosti spracovávatelov nakoniec povedie k tomu, ze niektorí z nich trh opustia. 9. Riesenie, ktoré navrhuje stúdia trhu, je znízenie poctu subjektov v spracovatelskom priemysle pomocou systému kompenzácie, ktorý by ich motivoval opustit trh. Stúdia trhu poukázala na úspory, ktoré by z toho vyplynuli pre celý spracovatelský priemysel a vycíslila ich na 18 miliónov írskych libier (IEP); racionalizacné opatrenia sprevádzajúce tento systém by umoznili usetrit dalsích 14 miliónov IEP. 10. Minister for Agriculture and Food vytvoril Beef Task Force, ktorá podala správu v roku 1999, v ktorej potvrdila závery stúdie trhu a vyzval spracovatelský priemysel, aby ich vykonal. 11. V júni 2002 zalozili spracovávatelia Beef Industry Development Society Ltd (dalej len "BIDS"). Súcasní clenovia BIDS produkujú priblizne 93 % hovädzieho mäsa, ktoré sa predáva v Írsku. Predmetom cinnosti BIDS je vykonat stúdiu trhu, ktorú vypracovala poradenská spolocnost a správu Beef Task Force. Na tento úcel BIDS vypracovala dohodu (dalej len: "dohoda BIDS"), ktorá má za ciel znízit za rok celkovú kapacitu spracovatelského priemyslu o 25 %. Na tento úcel dohoda BIDS stanovila toto: 12. Niektorí spracovávatelia, ktorí sú clenmi BIDS (dalej len "odchádzajúci") sú voci BIDS zmluvne zaviazaní, ze odídu zo spracovatelského priemyslu, vyradia z prevádzky svoje podniky, dodrzia dolozku o zákaze konkurencie pocas dvoch rokov (dalej len "zmluva o odchode"). Zmluvy o odchode musia okrem iného zahrnat záväzok, ze pozemky spojené s podnikmi vyradenými z prevádzky sa nepouzijú na spracovávanie hovädzieho mäsa po dobu piatich rokov (dalej len "obmedzenie týkajúce sa pouzívania") a ze sa spracovávatelom v Írsku predajú zariadenia slúziace na primárne spracovávanie hovädzieho mäsa pre pouzitie ako zálozné zariadenia alebo súciastky, alebo ich predajú mimo Írska (dalej len "obmedzenie týkajúce sa sprístupnenia"). Neuvádza sa, ze spracovávatel môze vyradit z prevádzky len niektoré svoje spracovatelské podniky. BIDS uz uzavrel zmluvu o odchode so spracovávatelom Barry Brothers (Carrigmore) Meats Ltd (dalej len "Barry Brothers"). 13. Uvádza sa, ze odchádzajúci dostanú od BIDS kompenzáciu. Na vnútornej úrovni budú kompenzáciu financovat clenovia BIDS, ktorí zostanú v spracovatelskom priemysle (dalej len "zostávajúci"). 14. Výska poplatkov, ktoré platia zostávajúci je odstupnovaná: je stanovená vo výske 2 eur za kazdý kus, pokial spracovávatelia neprekrocia svoju tradicnú úroven porázky, a dosahuje výsku 11 eur za kazdý kus porazeného dobytka nad touto úrovnou. Tradicná úroven porázky zodpovedá priemernej úrovni porázky spracovávatela v priebehu troch posledných rokov, ktoré predchádzajú vykonávaniu dohody BIDS. B -- Konanie pred írskymi úradmi pre hospodársku sútaz a súdne konanie vo veci samej 15. Pocas vypracovávania tohto programu sa BIDS snazil dohodnút s írskym Competition Authority (dalej len "Úrad"). V dnoch 5. a 26. júna 2003, Úrad oznámil BIDS, ze sa domnieval, ze dohoda BIDS a zmluva o odchode, ktorá bola uzavretá s Barry Brothers (dohoda BIDS a zmluva o odchode, ktorá bola uzavretá Barry Brothers, dalej spolocne len ako "zmluvy BIDS") nebola zlucitelná s írskymi právnymi predpismi o hospodárskej sútazi. Dna poziadal Úrad írsky High Court (dalej len "High Court"), aby vyhlásil, ze zmluvy BIDS porusili clánok 81 ES. 16. Rozsudkom z 27. júla 2006 High Court zamietol túto ziadost Úradu z dôvodu, ze na zmluvy BIDS sa nevztahuje zákaz podla clánku 81 ods. 1 ES. Podla High Court zmluvy BIDS nemajú za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, pretoze sa netýkajú ani dohody o cene, ani rozdelenia zákazníkov, ani obmedzenia produkcie v zmysle clánku 81 ods. 1 písm. a) az c) ES. Zastáva názor, ze znízenie celkovej kapacity nemozno povazovat za obmedzenie výroby. Okrem toho sa domnieva, ze zmluvy BIDS nemajú za následok obmedzenie hospodárskej sútaze, kedze znízenie celkovej kapacity o 25 % môze obmedzit hospodársku sútaz iba v prípade, ak vedie k nedostatku kapacity, ktorá spôsobuje zvýsenie cien. Vychádzajúc z postulátu, ze v budúcnosti sa celková produkcia hovädzieho mäsa nebude v Írsku zvysovat, ale bude mat skôr tendenciu sa znizovat, High Court zastáva názor, ze spracovávanie vsetkého hovädzieho dobytka je zarucené, aj ked sa celková kapacita znízila o 25 %. Rovnako nie je podla neho potrebné ocakávat zvýsenie cien. Aj ked totiz výska poplatkov zvysuje spracovávatelom náklady na spracovanie, prípad zvýsenia cien by sa mohol vylúcit najmä z dôvodu úspor z rozsahu, ktoré zostávajúci dosiahli vdaka znízeniu celkovej kapacity, a vyjednávacej sile zákazníkov spracovávatelov. 17. Podla High Court obmedzenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia nepredstavujú ani obmedzenie hospodárskej sútaze. Zastáva názor, ze aj ked síce nie je z ekonomického hladiska primerané za súcasnej trhovej situácie postavit nové spracovatelské podniky, potenciálni konkurenti vsak nadalej majú moznost vstúpit na trh tak, ze odkúpia spracovatelské podniky (to znamená od zostávajúcich alebo spracovávatelov, ktorí nie sú clenmi BIDS). 18. Na záver zástava názor, ze zmluvy BIDS nie sú spochybnitelné do takej miery, aby sa mohli povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. 19. High Court sa okrem toho domnieval, ze vzhladom na to, ze BIDS nepreukázal, ze by spotrebitelia získali primeraný podiel na výhodách, podmienky clánku 81 ods. 3 ES nie sú splnené, co je vsak irelevantné, kedze sa na dohody nevztahuje zásada zákazu clánku 81 ods. 1 ES. 20. Úrad napadol rozhodnutie High Court na írskom Supreme Court (dalej len "Supreme Court"). C -- Prejudiciálna otázka 21. Supreme Court zastáva názor, ze vec nastoluje otázku týkajúcu sa výkladu clánku 81 ods. 1 ES a ze táto otázka je pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúca. V súlade s clánkom 234 ES teda polozil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Ak vnútrostátny súd povazuje po právnej stránke za dostatocne preukázané, ze: a) v odvetví spracovávania hovädzieho a telacieho mäsa existuje nadbytocná kapacita, ktorá sa na základe maximálnej moznej úrovne výroby odhaduje na priblizne 32 %; b) úcinky týchto nadbytocných kapacít budú mat v strednodobom horizonte velmi vázne následky pre výnosnost odvetvia ako celku; c) hoci, ako sa zistilo, úcinky týchto nadbytocných kapacít sa zatial nepocitujú vo významnej miere, nezávislí poradcovia uviedli, ze v krátkodobom horizonte nie je pravdepodobné, ze tieto nadbytocné kapacity nebude mozné odstránit pomocou bezných trhových opatrení, casom vsak povedú k výrazným stratám a v konecnom dôsledku k tomu, ze spracovávatelia a podniky opustia odvetvie; d) spracovávatelia hovädzieho a telacieho mäsa majúci priblizne 93 % podiel na trhu dodávok hovädzieho a telacieho mäsa v tomto odvetví sa dohodli na prijatí opatrení s cielom odstránit nadbytocné kapacity a sú ochotní platit poplatky urcené na financovanie odskodnenia spracovávatelov, ktorí súhlasia s ukoncením svojej výroby a ze títo spracovávatelia, ktorí predstavujú desat spolocností, zalozili právnickú osobu (Society) ( [3]3 ) s cielom vykonat dohodu s nasledujúcim obsahom: 1. podniky ( [4]4 ), ktoré porázajú a spracovávajú 420000 zvierat rocne, co predstavuje priblizne 25 % aktívnych kapacít uzavrú dohodu so zostávajúcimi podnikmi ( [5]5 ) o tom, ze odvetvie opustia za týchto podmienok; 2. odchádzajúce podniky podpísu ustanovenie o zákaze konkurencie platné pocas obdobia dvoch rokov, ktoré sa týka spracovania hovädzieho dobytka v celom Írsku; 3. výrobné zariadenia odchádzajúcich podnikov sa zatvoria; 4. pozemky zavretých výrobných zariadení sa nepouzijú na spracovávanie hovädzieho mäsa po dobu piatich rokov; 5. odchádzajúcim podnikom sa zaplatí odskodnenie vo viacerých splátkach prostredníctvom pôziciek poskytnutých dotknutej spolocnosti zostávajúcimi podnikmi; 6. vsetky zostávajúce podniky budú platit dotknutej spolocnosti dobrovolné poplatky vo výske 2 eur za kazdý kus porazeného dobytka v rámci bezného objemu a 11 eur za kazdý kus porazeného dobytka z objemu prevysujúceho bezný objem; 7. poplatky sa pouzijú na splatenie pôziciek a prestanú sa vyberat po úplnom splatení pôziciek; 8. zariadenia odchádzajúcich podnikov slúziace na primárne spracovávanie hovädzieho a telacieho mäsa sa predajú zostávajúcim podnikom len na úcely pouzitia ako zálozné zariadenia alebo náhradné diely, alebo sa predajú mimo Írska; 9. nedôjde k ovplyvneniu slobodného rozhodovania zostávajúcich podnikov v otázkach výroby, cien, predajných podmienok, dovozu a vývozu, zvýsenia kapacít a iných otázkach, a ak mozno pripustit, ze takáto dohoda by mohla mat na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES citelný vplyv na obchod medzi clenskými státmi, má sa takáto dohoda povazovat za dohodu, ktorej cielom je, na rozdiel od jej následku, vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, a z tohto dôvodu aj za nezlucitelnú s clánkom 81 ods. 1 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva?" IV -- Konanie pred Súdnym dvorom 22. Rozhodnutie vnútrostátneho súdu bolo dorucené do kancelárie Súdneho dvora 20. apríla 2007. BIDS, Úrad, belgická vláda a Komisia predlozili písomné pripomienky. Na pojednávaní, ktoré sa konalo , Úrad, BIDS a Komisia doplnili svoje vyjadrenia. V -- Tvrdenia úcastníkov konania 23. BIDS, Úrad, Belgické královstvo a Komisia sa zhodujú v týchto bodoch: clánok 81 ods. 1 ES rozlisuje medzi obmedzeniami hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela a obmedzeniami hospodárskej sútaze prostredníctvom následku. Nie je nevyhnutné preukázat, ze obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela vyvoláva následok. Na preukázanie existencie obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela je potrebné vziat do úvahy nielen obsah dohody, ale tiez jej právny a hospodársky kontext. 24. Úcastníci konania sa nezhodujú, pokial ide o to, co je potrebné rozumiet pod pojmom "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" a pokial ide o to, ci zmluvy BIDS spadajú pod túto definíciu, pricom BIDS zastáva názor, ze zmluvy BIDS nepredstavujú obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela, zatial co Úrad, Belgické královstvo a Komisia zastávajú opacný názor. 25. BIDS prirovnáva obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela k tvrdým obmedzeniam hospodárskej sútaze a k dohodám, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz. BIDS zastáva názor, ze táto kategória dohôd musí byt predmetom zuzujúceho výkladu a ze zahrna len obmedzený pocet závazných obmedzení hospodárskej sútaze, akými sú dohody o cene, obmedzenia produkcie, alebo rozdelenie trhov alebo zákazníkov. Obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela sa výlucne obmedzuje na dohody, ktoré majú takýto stupen zjavnosti a skodlivosti. 26. BIDS zastáva názor, ze zmluvy BIDS nepredstavujú obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. Z preskúmania ich právneho a hospodárskeho kontextu jasne vyplýva, ze nepatria do kategórie obmedzení hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. BIDS sa osobitne opiera o zistenia High Court o neexistencii obmedzenia celkovej produkcie a zvýsenia cien v budúcnosti, ako aj o rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, ktorý stanovuje povinnost zohladnit takéto okolnosti. ( [6]6 ) Okrem toho uvádza, ze neexistuje obmedzenie slobody zostávajúcich v oblasti výrobných kvót, trhových podielov a ceny. Zdôraznuje tiez, ze zmluvy BIDS sledujú legitímny ciel znízenia nadbytocných kapacít. Platenie poplatkov, dolozky o zákaze konkurencie a obmedzenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia sú nevyhnutnými opatreniami na dosiahnutie tohto ciela. Nakoniec upresnuje, ze nekonal v tajnosti. 27. Podla BIDS zohladnenie týchto faktorov ukazuje, ze zmluvy BIDS nie sú ani zjavné, ani protisútazné do takej miery, aby sa mohli zatriedit do kategórie obmedzení hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. 28. Podla Úradu existuje obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela v prípade zjavných alebo tvrdých obmedzení hospodárskej sútaze, avsak neexistuje ich taxatívny katalóg. Zastáva názor, ze nie je nevyhnutné zistit aké ciele sledujú úcastníci konania a ze je nemozné vyvodit z rozsudku GlaxoSmithKline Services/Komisia ( [7]7 ) závery majúce význam pre toto konanie. 29. Podla Úradu obsah zmlúv BIDS odhaluje, ze tieto zmluvy majú za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. Plánovaný odchod spracovávatelov z odvetvia predstavujúci priblizne 25 % celkovej kapacity by predstavoval obmedzenie produkcie alebo prinajmensom obmedzenie kapacity, ktoré rovnako obmedzuje hospodársku sútaz. Úrad navyse upozornuje na zvýsenie cien v dôsledku poplatkov, na obmedzenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia, ktoré sú ulozené odchádzajúcim a na to, ze zostávajúci nie sú nevyhnutne najvýkonnejsí spracovávatelia. Tieto prvky zmlúv BIDS sa podla neho majú rovnako kvalifikovat ako obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. 30. Pozitívne úcinky zmlúv BIDS sa majú podla neho zohladnit na základe clánku 81 ods. 3 ES. 31. Vo svojom výklade pojmu "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" sa Belgické královstvo opiera o struktúru clánku 81 ES. Kedze od nadobudnutia úcinnosti nariadenia c. 1/2003 prislúcha podnikom, aby posúdili svoje dohody, bolo by potrebné zdôraznit rozdiel medzi 81 ods. 1 ES a clánkom 81 ods. 3 ES. Preskúmanie vykonané podla clánku 81 ods. 1 ES sa týka len existencie obmedzenia hospodárskej sútaze, teda otázky, ktorá je odlisná od toho, ci dohoda, na ktorú sa vztahuje zásada zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES, môze byt zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 81 ods. 3 ES. 32. Podla belgického královstva, dohoda, ktorá sa snazí racionalizovat spracovatelský priemysel a ktorá si zelá to dosiahnut tým, ze vyvolá odchod spracovávatelov, ktorí predstavujú 25 % celkovej kapacity, je dohodou, ktorej cielom je zmenit trhové podmienky. Zmluvy BIDS by teda predstavovali obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. 33. Komisia poznamenáva, ze judikatúra Spolocenstva týkajúca sa pojmu "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" sa síce v pociatocných fázach týkala tvrdých obmedzení, ale ze súdy Spolocenstva odvtedy rovnako kvalifikovali dohody, ktoré sledovali legitímne ciele, ako obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. Sledovanie legitímneho ciela teda nebráni kvalifikácii obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela, a teda clánok 81 ods. 1 ES sa rovnako uplatnuje na dohody, ktorých cielom je prekonat krízu. Komisia zastáva názor, ze odlisný výklad nie je zlucitelný so struktúrou clánku 81 ES. Okrem toho sa domnieva, ze nie je nevyhnutné, aby obmedzenie hospodárskej sútaze bolo zjavné, ani nie je dôlezité, ci zmluvy BIDS boli dojednané a uzavreté tajne alebo verejne. 34. Pokial ide o posúdenie zmlúv BIDS, Komisia v podstate súhlasí so stanoviskom Úradu. VI -- Právne posúdenie 35. Kedze úcastníci konania chápu pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" odlisne, budem sa najskôr venovat tejto otázke (A), pred preskúmaním, ci také dohody, akými sú zmluvy BIDS, majú za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze (B). Na záver sa budem zaoberat spôsobom, ktorým sa jednotlivé prvky týchto dohôd musia posúdit, osobitne podla clánku 81 ods. 1 písm. b) ES a vseobecného ustanovenia clánku 81 ods. 1 ES (C). A -- Pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" 36. Ako je síce uvedené na zaciatku týchto návrhov, prejudiciálna otázka sa obmedzuje na výklad pojmu "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" podla clánku 81 ods. 1 ES. Takýto výklad vsak nemozno vykonat bez ohladu na legislatívny kontext, do ktorého tento pojem patrí. V dôsledku toho sa budem v nasledujúcich úvahách najskôr venovat obsahu, struktúre a uplatneniu clánku 81 ES (1) a potom, v druhom rade tomu, co je potrebné chápat pod pojmom "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" (2). 1. Obsah, struktúra a uplatnenie clánku 81 ES a) Struktúra clánku 81 ES 37. Clánok 81 ods. 1 ES v zásade zakazuje vsetky dohody medzi podnikatelmi, ktoré majú za ciel alebo následok citelné obmedzenie hospodárskej sútaze. ( [8]8 ) Skutocnost, ze obmedzenie hospodárskej sútaze vzniká prostredníctvom ciela alebo následku je alternatívnou podmienkou. ( [9]9 ) Pokial je preukázané, ze dohoda má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, je zohladnenie jej konkrétnych úcinkov zbytocné. ( [10]10 ) V dôsledku toho je na úcely uplatnenia zásady zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES postacujúce, aby dohoda mala za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. 38. Zásada zákazu clánku 81 ods. 1 ES sa vsak môze vyhlásit za neuplatnitelnú podla clánku 81 ods. 3 ES. Na to musia byt kumulatívne splnené styri podmienky, a to po prvé, ze dohoda umoznuje dosiahnut výhody tým, ze prispeje k zlepseniu výroby alebo distribúcie tovaru, alebo k postupu technického alebo hospodárskeho pokroku, a po druhé, ze spotrebitelia majú vyhradený primeraný podiel na týchto výhodách. Tretou a stvrtou podmienkou je, ze dohoda nestanoví dotknutým podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cielov, a ze neumoznuje vylúcenie hospodárskej sútaze vo vztahu k podstatnej casti predmetných výrobkov. 39. Clánok 81 ES tak stanovuje dvojfázovú analýzu. Dohoda je teda zlucitelná so spolocným trhom, ak sa na nu nevztahuje zásada zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES alebo ak, hoci sa na nu táto zásada zákazu vztahuje, splna podmienky clánku 81 ods. 3 ES. Konstatovanie skutocnosti, ze dohoda, ktorá má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, a teda, ze sa na nu vztahuje clánok 81 ods. 1 ES, neumoznuje v konecnom dôsledku dospiet k záveru, ze je nezlucitelná so spolocným trhom. Tento rozdiel medzi clánkom 81 ods. 1 ES a clánkom 81 ods. 3 ES je potrebné vziat do úvahy pri preskúmaní, ktoré smeruje k preukázaniu toho, ci sú splnené podmienky obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. b) Uplatnenie clánku 81 ES 40. Pred 1. májom 2004 zohrával rozdiel medzi clánkom 81 ods. 1 ES a clánkom 81 ods. 3 ES z procesného hladiska významnú úlohu. Clánok 4 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 (teraz clánok 81 ES) a 86 (teraz clánok 82 ES) Zmluvy ( [11]11 ) zaviedlo systém zákazu s výnimkami: kazdá dohoda, ktorá spadala pod zásadu zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES a na ktorú sa nevztahovalo nariadenie o skupinovej výnimke sa mala oznámit Komisii, ktorá ako jediná mohla takúto dohodu vylúcit zo zásady zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES. 41. Nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 1/2003 ( [12]12 ) má za následok nahradenie tohto systému systémom vlastného hodnotenia. Dohody, na ktoré sa vztahuje zásada zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES, ale ktoré splnajú podmienky clánku 81 ods. 3 ES, nie sú zakázané, a to bez toho, aby na tento úcel bolo potrebné skorsie rozhodnutie Komisie. ( [13]13 ) Teraz dotknutým podnikom v zásade prislúcha -- prípadne s vyuzitím sluzieb právneho poradcu -- preskúmat, ci sú splnené podmienky clánku 81 ods. 1 ES a clánku 81 ods. 3 ES. ( [14]14 ) 2. Obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela 42. Predmet zmluvy musí spocívat v obmedzení hospodárskej sútaze. Ide o kritérium, ktoré je tazké pochopit. ( [15]15 ) Clánok 81 ES chráni hospodársku sútaz osobitne vzhladom na jeho úlohu vytvárat jednotný trh, ktorého podmienky sú analogické podmienkam vnútorného trhu a vzhladom na jeho úlohu optimálnym spôsobom uspokojit potreby spotrebitelov. ( [16]16 ) Na stanovenie toho, ci dohoda narúsa tento právom chránený záujem, súdy Spolocenstva skúmajú, ci táto dohoda obmedzuje slobodu jedného alebo viacerých podnikov samostatne urcit politiku, ktorú zamýslajú uskutocnovat na spolocnom trhu (poziadavka samostatnosti), a ci toto obmedzenie ich slobody citelne ovplyvnuje trhové podmienky. ( [17]17 ) 43. Podla judikatúry súdov Spolocenstva je na urcenie, ci dohoda má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, potrebné vychádzat z obsahu tejto dohody pri zohladnení jej právneho a hospodárskeho kontextu. ( [18]18 ) V nasledujúcich úvahách sa budem najskôr venovat otázke, aké kritérium je rozhodujúce na posúdenie, ci dohoda má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze (a). Následne sa budem venovat tomu, ci tento pojem sa obmedzuje na zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze (b) a ci existuje taxatívny zoznam obmedzení hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela (c). Nakoniec vysvetlím, ktoré skutocnosti právneho a hospodárskeho kontextu môzu byt relevantné pre existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze a ktoré skutocnosti sú irelevantné (d). a) Kritérium obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela 44. Ako napovedá názov, pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" kladie v prvom rade dôraz na ciel dohody. Súdy Spolocenstva konstatovali protisútazný ciel alebo snahu najmä v prípade dohôd, ktoré nevyhnutne spôsobujú obmedzenie hospodárskej sútaze. ( [19]19 ) V tomto prípade strany v zásade nemôzu tvrdit, ze obmedzenie hospodárskej sútaze nebolo úmyselné alebo ze dohoda rovnako sledovala iný ciel. ( [20]20 ) 45. Táto judikatúra vsak neznamená, ze nemozno vziat do úvahy vôlu strán. Vyjadruje len myslienku, podla ktorej podniky, ktoré konajú racionálne, sú si v danom kontexte vedomé pravdepodobných dôsledkov dohody, takze sa predpokladá, ze ich aspon v urcitej miere chceli. ( [21]21 ) 46. V skutocnosti, z alternatívneho charakteru obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela a obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom následku podla clánku 81 ods. 1 ES ( [22]22 ), ako aj z toho, ze clánok 81 ods. 1 ES, pokial ide o alternatívu obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela, sa javí ako druh deliktu potenciálneho ohrozenia ("abstraktes Gefährdungsdelikt") ( [23]23 ), vyplýva, ze je potrebné výlucne vychádzat z následkov, ktoré nevyhnutne vyplývajú z dohody. Mozno tiez vziat do úvahy vôlu strán tejto dohody. ( [24]24 ) Mozno ju osobitne vyvodit z genézy dohody. ( [25]25 ) b) Obmedzuje sa pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" na zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze? 47. Z toho, co bolo povedané doteraz vyplýva, ze kategória obmedzení hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela sa nemôze obmedzit na dohody, ktoré zjavne obmedzujú hospodársku sútaz. Kedze je potrebné zohladnit nielen obsah dohody, ale tiez jej právny a hospodársky kontext, jej kvalifikácia ako obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela môze závisiet len na skutocnosti, ze tento ciel je zretelný na prvý pohlad alebo ze sa odhalí prostredníctvom podrobného preskúmania okolností a vôle strán. ( [26]26 ) c) Existuje taxatívny zoznam obmedzení hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela? 48. Podla môjho názoru pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" sa neobmedzuje ani na taxatívny zoznam. Pouzitie výrazu "najmä" podla clánku 81 ods. 1 ES postacuje na to, aby sa výpocet podla clánku 81 ods. 1 písm. a) az písm. e) ES neobmedzoval na prípady obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle tohto ustanovenia. V dôsledku toho pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" nemozno obmedzit na príklady podla clánku 81 ods. 1 písm. a) az c) ES. ( [27]27 ) 49. Následne pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" nemozno obmedzit na stanovenie cien, rozdelenie trhu alebo kontrolu odbytísk. Skutocnost, ze mnoho rozhodnutí súdov Spolocenstva sa zaoberalo týmito druhmi obmedzení hospodárskej sútaze neznamená, ze dohody, ktoré majú odlisný úcel, nemôzu mat za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. ( [28]28 ) d) Právny a hospodársky kontext 50. Uz som uviedla, ze pri preskúmaní, ktorého cielom je stanovit, ci dohoda má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, bolo potrebné zohladnit nielen jej obsah, ale tiez jej právny a hospodársky kontext. ( [29]29 ) Toto pravidlo sa musí brat vázne, avsak bolo by nesprávne ho chápat ako také, ze je otvorené pre vsetky prvky, ktoré môzu hrat v prospech zlucitelnosti dohody so spolocným trhom. Zo struktúry clánku 81 ES v skutocnosti vyplýva, ze prvky právneho a hospodárskeho kontextu, ktoré prichádzajú do úvahy podla clánku 81 ods. 1 ES sú výlucne tie, ktoré môzu vyvolávat pochybnosti o existencii obmedzenia hospodárskej sútaze. ( [30]30 ) 51. Teraz chcem uviest tri prípady, v ktorých skutkový a právny kontext dohody môze viest k vyvráteniu alebo prinajmensom k spochybneniu existencie obmedzenia hospodárskej sútaze. ( [31]31 ) 52. Prvý prípad sa týka situácií, v ktorých obmedzenie slobody podnikov samostatne urcit svoju politiku nemá relevantné úcinky z hladiska hospodárskej sútaze. Takýto prípad môze nastat, ak nie je isté, ci podniky, ktoré sú stranami dohody, si konkurujú. ( [32]32 ) Rovnako môze íst o prípady, v ktorých tiez nie je isté, ci existuje dostatocná hospodárska sútaz, ktorá môze byt obmedzená dohodou. ( [33]33 ) 53. Druhý prípad sa týka situácií, v ktorých má dohoda nejednoznacné úcinky na hospodársku sútaz. Ak sa dohoda snazí podporit hospodársku sútaz, napríklad posilnit hospodársku sútaz na trhu, otvorit trh alebo umoznit vstup nového konkurenta na trh, obmedzenie poziadavky autonómie, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie tohto ciela, môze v rámci celkovej analýzy ustúpit v prospech ciela, ktorým je stimulovanie hospodárskej sútaze. ( [34]34 ) 54. Tretí prípad sa týka pridruzených obmedzení, ktoré sú potrebné na dosiahnutie hlavného ciela. ( [35]35 ) Na úcely predmetného prejudiciálneho konania musí táto kategória viest k tomuto rozlisovaniu: ak sa na hlavný sledovaný ciel nevztahuje zásada zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES, pretoze je z hladiska hospodárskej sútaze neutrálny, alebo ju podporuje, táto zásada zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES sa nevztahuje ani na pridruzené obmedzenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie tohto ciela. ( [36]36 ) V týchto prípadoch nemozno konstatovat obmedzenie hospodárskej sútaze. Naopak, existuje obmedzenie hospodárskej sútaze, kedze na hlavný sledovaný ciel sa vztahuje zásada zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES. ( [37]37 ) 55. Prvky, ktoré nevyvolávajú pochybnosti o existencii hospodárskej sútaze, ako je zlepsenie výroby vdaka úsporám z rozsahu, môzu -- aj v prípade, ak hrajú v konecnom dôsledku v prospech zlucitelnosti dohody s clánkom 81 ES -- prichádzat do úvahy len na základe clánku 81 ods. 3 ES a nie na základe clánku 81 ods. 1 ES. ( [38]38 ) 56. Toto rozlísenie vyplýva zo samotného znenia clánku 81 ods. 3 ES, ktoré stanovuje, ze úcinky tohto typu sa musia zohladnit na základe clánku 81 ods. 3 ES. Toto rozlísenie spocíva na tejto myslienke: vo svojom celkovom ponímaní, clánok 81 ES hladá optimálne uspokojenie potrieb spotrebitelov. ( [39]39 ) Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 81 ods. 3 ES vsak zohladnujú rôzne aspekty tejto spokojnosti spotrebitelov. Clánok 81 ods. 1 ES v zásade zakazuje ( [40]40 ) dohody, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz medzi subjektmi na trhu, a teda osobitne jej úlohu spocívajúcu v optimálnom uspokojení spotrebitelov tým, ze im dodá výrobky za co najnizsiu cenu ( [41]41 ) alebo inovatívne výrobky. ( [42]42 ) Takéto dohody priamo ohrozujú spokojnost spotrebitelov a sú teda v zásade zakázané. 57. Clánok 81 ods. 3 ES vsak uznáva, ze dohody, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz medzi subjektmi na trhu, vedú okrem iného k znízeniu výrobných nákladov a ze toto znízenie výrobných nákladov môze nepriamo prispiet k spokojnosti spotrebitelov. ( [43]43 ) Kedze vsak zo znízenia výrobných nákladov majú v prvom rade prospech priamo výrobcovia ( [44]44 ), zlucitelnost takejto dohody so spolocným trhom podla clánku 81 ods. 3 ES podlieha okrem iného podmienke, ze spotrebitelia majú prospech z uskutocnených úspor. Normotvorca spolocenstva prebral túto myslienku do pravidiel dokazovania, ked od strán dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz pozadoval, aby preukázali, ze podmienky clánku 81 ods. 3 ES sú splnené a osobitne, ze spotrebitelia z toho tiez majú prospech. ( [45]45 ) 58. Z týchto dôvodov prvky, ktoré nemôzu vyvolat pochybnost o existencii obmedzenia hospodárskej sútaze, ako je racionalizácia výroby vdaka úsporám z rozsahu, môzu -- aj v prípade, ak hrajú v konecnom dôsledku v prospech zlucitelnosti dohody s clánkom 81 ES -- prichádzat do úvahy len základe clánku 81 ods. 3 ES a nie na základe clánku 81 ods. 1 ES. ( [46]46 ) 3. Návrh 59. Z predchádzajúceho vyplýva, ze nemozno súhlasit s restriktívnym výkladom BIDS. Pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" nepredpokladá zjavné obmedzenie hospodárskej sútaze. Okrem toho neexistuje taxatívny zoznam obmedzení hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. Právny a hospodársky kontext mozno zohladnit len v rozsahu, v akom môze vyvolávat pochybnosti o existencii obmedzenia hospodárskej sútaze. Dalsie prvky, aj ked sa musia posúdit kladne s ohladom na spolocný trh, prichádzajú do úvahy len v kontexte clánku 81 ods. 3 ES. B -- Majú také dohody, akými sú zmluvy BIDS za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze? 60. Na úvod je potrebné poznamenat, ze clánok 81 ods. 1 ES sa uplatnuje na cinnost a výrobky v spracovatelskom priemysle. ( [47]47 ) Ako som uz vyssie vysvetlila ( [48]48 ), schéma analýzy na urcenie, ci dohody, akými sú zmluvy BIDS, majú za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze je takáto: je potrebné najskôr preskúmat, ci takéto dohody nevyhnutne spôsobujú obmedzenia hospodárskej sútaze alebo ci smerujú k obmedzeniu slobody strán samostatne urcit politiku, ktorú zamýslajú uskutocnovat na trhu (1) a z tohto dôvodu zhorsenie trhových podmienok (2). Následne v rámci celkovej analýzy preskúmam, ci obmedzujúce prvky hospodárskej sútaze sú nevyhnutné na dosiahnutie ciela podporujúceho hospodársku sútaz alebo základného ciela, na ktorý sa nevztahuje zásada zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES (3). 1. Obmedzenie slobody strán samostatne urcit politiku, ktorú zamýslajú uskutocnovat na trhu 61. Dohody, akými sú zmluvy BIDS, predstavujú obmedzenie slobody odchádzajúcich alebo zostávajúcich samostatne urcit svoju politiku na trhu. Je osobitne stanovené, ze odchádzajúci sa v zmluve o odchode zaväzujú, ze odídu z trhu, dodrzia dolozku o zákaze konkurencie a dodrzia obmedzenia, pokial ide o pouzívanie alebo sprístupnenie podnikov, ktoré sú vyradené z prevádzky. ( [49]49 ) Podla dohody BIDS, zostávajúci sa musia zaviazat zaplatit poplatky. 2. Zhorsenie trhových podmienok 62. Je potrebné, aby tieto obmedzenia týkajúce sa poziadavky samostatnosti viedli k zhorseniu trhových podmienok. V tejto súvislosti je potrebné upozornit na skutocnost, ze úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania nie je v zásade preskúmat skutkové zistenia vnútrostátnych súdov. Neprislúcha mu dalej preskúmat, ci je Supreme Court viazaný zisteniami High Court. Naopak, úlohou Súdneho dvora je vykladat právo Spolocenstva takým spôsobom, aby ho vnútrostátny súd mohol správne uplatnovat. Z tohto dôvodu mu prislúcha urcit, ktoré skutkové okolnosti majú význam pre uplatnenie práva Spolocenstva a ktoré takýto význam nemajú. 63. To, ci dohoda zhorsuje trhové podmienky je mozné preukázat prostredníctvom porovnania medzi dvomi hypotetickými situáciami. ( [50]50 ) 64. Prvé porovnávacie kritérium ("prvá porovnávaná situácia") spocíva v predstavení si takej situácie, ktorá by bola v prípade neexistencie zmlúv BIDS. Písmená a) az d) prejudiciálnej otázky osobitne umoznujú urobit si predstavu o tejto otázke. Z písmena c) prejudiciálnej otázky a zo spisu vo veci vyvodzujem, ze doposial spracovávatelia este neopustili trh vo významnom rozsahu a ze v prípade neexistencie dohody BIDS by odchody z trhu nedosiahli, prinajmensom v krátkodobom horizonte, 25 % výrobnej kapacity v celom spracovatelskom priemysle. 65. Druhé porovnávacie kritérium (dalej len "druhá porovnávaná situácia") spocíva v predstavení si takej situácie, ktorá by bola v prípade uplatnenia zmlúv BIDS. Ide tu o preskúmanie, ci zmluvy BIDS smerujú k obmedzeniu hospodárskej sútaze. V tomto druhom prípade je teda potrebné -- ako som uz ( [51]51 ) vyssie vysvetlila -- zamerat sa na úcinky, ktoré nevyhnutne vyplývajú z ustanovení, ktoré sú opísané v bodoch 1 az 9 prejudiciálnej otázky, ako aj úcinky, ktoré chcú strany dosiahnut prostredníctvom týchto ustanovení. 66. Na úvod je potrebné konstatovat, ze dohoda BIDS je horizontálnou dohodou, to znamená dohodou medzi konkurentmi, ktorí sa na trhu nachádzajú na rovnakej úrovni. Zmluva o odchode sa tiez javí ako horizontálna dohoda medzi spracovávatelom a BIDS, ktorý je zoskupením spracovávatelov. a) Znízenie výrobnej kapacity v celom spracovatelskom priemysle o 25 % 67. Cielom zmlúv BIDS je znízit, a to prostredníctvom odchodu spracovávatelov z trhu, výrobnú kapacitu v celom spracovatelskom priemysle o 25 %. Odchod spracovávatelov z trhu a stanovený zákaz pouzívat ich spracovatelské podniky sa mi v zásade zdajú spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz medzi zostávajúcimi na trhu. ( [52]52 ) 68. Hospodárska sútaz sa výlucne neuplatní v prípade, ak výrobcovia môzu v plnom rozsahu vyuzívat svoje kapacity, ale tiez v prípade, ak majú nadbytocné kapacity. Výrobca znása fixné náklady za sprístupnenie a údrzbu výrobných zariadení. V prípade, ak sú výrobné zariadenia menej vyuzívané, tieto fixné náklady majú významnejsí vplyv na výrobné náklady jednotky nez v prípade intenzívneho pouzívania, pretoze v tomto naposledy uvedenom prípade sa podiel fixných nákladov vo výrobných nákladoch jednotky znizuje (fenomén nazvaný "úspory z rozsahu"). Výrobca má teda v zásade záujem dosiahnut úspory z rozsahu tým, ze pouzije svoje výrobné zariadenia v maximálnej miere ich kapacity. ( [53]53 ) 69. BIDS to spochybnuje a opiera sa o tieto prvky: obmedzenie celkových kapacít podla neho nevedie k znízeniu celkovej výroby a ani sa nezvýsia ceny výrobkov spracovávatelov. Tvrdí, ze ide o jednotné znízenie výrobnej kapacity celého trhu. Predtým, ako sa budem venovat týmto prvkom, chcela by som opät upozornit na skutocnost, ze v tomto stádiu analýzy mozno zohladnit len prvky, ktoré by viedli k pochybnostiam o existencii obmedzenia hospodárskej sútaze. ( [54]54 ) 70. Po prvé, zdá sa mi, ze logicky, v prípade stálej celkovej výroby ( [55]55 ) v zásade existuje väcsia hospodárska sútaz medzi subjektmi na trhu s vysokými nadbytocnými kapacitami nez na trhu s malými (alebo ziadnymi) nadbytocnými kapacitami. Na trhu s velkými nadbytocnými kapacitami je pre priemerného výrobcu tazsie dosiahnut rovnakú úroven pouzívania týchto výrobných zariadení ako na trhu s nízkymi výrobnými kapacitami. Kedze sa úspory z rozsahu znizujú súcasne s koeficientom pouzívania, priemerný výrobca podlieha silnejsiemu konkurencnému tlaku na trhu s vysokými nadbytocnými kapacitami ako na trhu s nízkymi nadbytocnými kapacitami. Ekonómovia uznávajú vztah vzájomnej závislosti medzi nadbytocnými kapacitami, úsporami z rozsahu a konkurencným tlakom. ( [56]56 ) 71. V prejednávanej veci nevidím dôvod, ktorý bráni existencii tejto vzájomnej závislosti. Osobitne skutocnost, ze nadbytocné kapacity sú výsledkom politiky podporujúcej výstavbu a rozsírenie spracovatelských podnikov a vyvázenejsieho rozdelenia základného výrobku, ktorý sa má spracovávat, skôr ako znízenia dopytu, sa mi nezdá dôlezitá, pokial ide o existenciu tohto vztahu vzájomnej závislosti. Skutocnost, ze stúdia trhu rovnako konstatovala túto vzájomnú závislost ma v tomto zmysle utvrdzuje. Skutocnost, ze sa celková výroba neznizuje nemôze teda ako taká vylúcit existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze. ( [57]57 ) 72. Po druhé skutocnost, ze sa ceny nezvýsia, nemôze podla môjho názoru navyse vylúcit obmedzenie hospodárskej sútaze. Ide tu len o to, ci dohody, akými sú zmluvy BIDS, majú za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. Existencia obmedzenia hospodárskej sútaze a mozné úcinky obmedzenia hospodárskej sútaze na ceny sú dve samostatné otázky, pretoze ceny môzu byt ovplyvnené mnozstvom faktorov, pricom nie vsetky tieto faktory môzu vylúcit existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze. 73. Zvysovania cien sú v prejednávanej veci údajne vylúcené z dôvodu úspor z rozsahu, ktoré sú dosiahnuté vdaka zlepseniu vyuzívania kapacít a sile zákazníkov spracovávatelov. Je síce mozné, ze znízenie výrobnej kapacity v celom spracovatelskom priemysle prípadne prinesie úspory z rozsahu. Tieto úspory z rozsahu vsak nemôzu vylúcit existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES avsak, ako úspory, z ktorých majú v prvom rade prospech priamo spracovávatelia, sa môzu zohladnit na základe clánku 81 ods. 3 ES. ( [58]58 ) Vyjednávacia sila zákazníkov spracovávatelov, aj v prípade ak by bránila zvýseniu cien, nemôze viest ani k pochybnostiam o existencii obmedzenia hospodárskej sútaze a musí sa teda zohladnit na základe clánku 81 ods. 3 ES. ( [59]59 ) 74. Situáciu v prejednávanej veci nemozno porovnávat ani so skutkovým stavom v rozsudku GlaxoSmithKline Services/Komisia. ( [60]60 ) V tejto veci -- ktorá sa okrem iného týka vertikálnej cenovej regulácie -- ceny uplatnované pri konecných spotrebiteloch boli vo velkej miere urcené právnymi predpismi, a teda sa na ne vo velkej casti nevztahujú úcinky ponuky a dopytu. ( [61]61 ) V takomto prípade tu môzu existovat pochybnosti, pokial ide o to, ci vertikálna cenová regulácia môze obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. ( [62]62 ) Táto vec vsak nie je porovnatelná, pretoze neexistujú právne predpisy, ktoré by mohli zabránit tomu, aby úspory vyplývajúce z hospodárskej sútaze medzi zostávajúcimi boli prenesené na spotrebitelov. 75. Okrem toho skutocnost, ze sa ceny nezvýsia, nevylucuje akúkolvek moznost úcinnej hospodárskej sútaze. Naopak, na trhu s vysokými nadbytocnými kapacitami a stálou celkovou výrobou je znízenie cien klasickým konkurencným opatrením. Umoznuje výrobcovi zoskupit významnú cast dopytu o jeho výrobkoch a zvýsit tak jeho koeficient vyuzívania kapacít, a dosiahnut úspory z rozsahu. ( [63]63 ) V dôsledku toho skutocnost, ze sa ceny nezvýsia, nemôze ako taká vylúcit existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze. 76. Po tretie nie je jasné, ako skutocnost, ze ide o "jednorazové" znízenie celkovej kapacity by mohla vylúcit obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom znízenia celkových kapacít. Okrem toho sa uvádza, ze úcinky zmlúv o odchode a dohody BIDS nie sú docasné. Dolozka o zákaze konkurencie je tak pre odchádzajúcich platná dva roky a obmedzenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia sú platné pät rokov. 77. Na záver nemôzem rozoznat ani z okolností, ktoré uviedol BIDS, ani z iných okolností veci samej dôvod pochybovat o vztahu medzi na jednej strane znízením celkovej výrobnej kapacity v spracovatelskom priemysle o 25 %, vyplývajúcim z odchodu niektorých spracovávatelov, a na druhej strane obmedzením hospodárskej sútaze. Dohoda v skutocnosti spocíva v "odkúpení" hospodárskej sútaze. Pokial ide o znízenie celkovej kapacity o 25 %, nemám ziadnu váznu pochybnost, pokial ide o citelný úcinok takéhoto opatrenia na hospodársku sútaz. Po zohladnení celkovej analýzy, ktorú vykonám v casti 3, z toho vyvodzujem, ze sa zdá, ze znízenie výrobnej kapacity v celom spracovatelskom priemysle o 25 % smeruje k citelnému obmedzeniu hospodárskej sútaze. ( [64]64 ) b) Odchody z trhu 78. Ako som uz uviedla vyssie ( [65]65 ), z bodu c) prejudiciálnej otázky a zo spisu vo veci vyplýva, ze doposial spracovávatelia este neopustili trh vo významnom rozsahu a ze v prípade neexistencie dohody BIDS by odchody z trhu nedosiahli, a to prinajmensom v krátkodobom horizonte, 25 % výrobnej kapacity v celom spracovatelskom priemysle. 79. Pre úplnost si teraz budem dodatocne klást otázku, pokial ide o to, ci by bolo potrebné konstatovat obmedzenie hospodárskej sútaze v prípade, ak sa v prvej porovnávanej situácii (v prípade neexistencie takých dohôd, ako sú zmluvy BIDS) objaví fenomén odchodov z trhu v porovnatelnom rozsahu, ktorý by vsak bol následkom pôsobenia trhového mechanizmu. 80. Podla clánku 81 ods. 1 ES, akékolvek obmedzenie poziadavky samostatnosti je zakázané v prípade, ak vytvára podmienky hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú bezným podmienkam predmetného trhu, a to vzhladom na povahu výrobkov alebo poskytnutých sluzieb, velkost a pocet podnikov a objem uvedeného trhu. ( [66]66 ) 81. V prvej porovnávanej situácii (v prípade neexistencie zmlúv BIDS), selektívna úloha hospodárskej sútaze by v zásade viedla k tomu, ze by na trhu zostali najvýkonnejsí spracovávatelia, alebo tí spracovávatelia, ktorí lepsie splnia poziadavky svojich zákazníkov a v konecnom dôsledku spotrebitelov. Ak sa v druhej porovnávanej situácii (v prípade existencie zmlúv BIDS) výber zostávajúcich neuskutocní prostredníctvom trhových mechanizmov, ale prostredníctvom dohody medzi spracovávatelmi, selektívna úloha hospodárskej sútaze je narusená. Tento záver je osobitne potvrdený skutocnostou, ze dohoda BIDS nestanovuje, ze spracovávatel môze vyradit z prevádzky len niektoré svoje podniky. Dohoda BIDS teda spracovávatelovi neumoznuje vyradit z prevádzky svoje spracovatelské podniky, ktoré nie sú ziskové a udrzat sa na trhu podnikmi, ktoré sú ziskové. 82. Zdá sa mi, po zohladnení celkovej analýzy, ktorú vykonám v casti 3, ze toto ohrozenie selektívnej úlohy hospodárskej sútaze smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze. ( [67]67 ) c) Platenie poplatkov 83. Najskôr je potrebné konstatovat, ze platenie poplatkov bráni zostávajúcim, aby slobodne nakladali so zodpovedajúcimi sumami a zvysuje ich náklady na spracovávanie. Z dôvodu tohto zvýsenia nákladov na spracovávanie, zostávajúci rýchlejsie dosahujú stratu. Obmedzenie hospodárskej sútaze, ktoré z toho môze vyplývat v prípade, ak by zaplatené poplatky mali citelné následky na správanie zostávajúcich na trhu. ( [68]68 ) V dôsledku toho vnútrostátnemu súdu prislúcha preskúmat, ci poplatky, a to bez ohladu na ich výsku, môzu mat citelné následky na správanie zostávajúcich na trhu. 84. Okrem toho zvýsenie sumy poplatku nad tradicnú úroven porázky môze viest k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi zostávajúcimi. BIDS prezentoval poplatok len ako "cenu", ktorá sa má zaplatit za prevzatie podielov na trhu, ktoré mali odchádzajúci, zostávajúcimi. Zostávajúci by mali este bojovat o to, aby ich získali, pricom kazdý z nich znása náklady vo výske 11 eur. Z tohto dôvodu nie je hospodárska sútaz medzi zostávajúcimi obmedzená. 85. Postacuje tu uviest, ze takáto úprava nevyhnutne vedie k ochrane zostávajúcich, pokial ide o ich obvyklý podiel na trhu. Zostávajúci, ktorý uz dosiahol svoju tradicnú úroven porázky (spracovávatel s vyssím výnosom) a je v konkurencnom postavení so zostávajúcim, ktorý este nedosiahol svoju tradicnú úroven porázky (spracovávatel s nizsím výnosom) je postihnutý sankciou vo výske 9 eur vo vztahu k tomuto naposledy uvedenému zostávajúcemu, pokial teno nedosiahne svoju tradicnú úroven porázky. V dôsledku toho má odstupnovanie poplatkov tendenciu chránit kazdého zostávajúceho v rámci svojej tradicnej úrovne porázky. Zostávajúci vsak nie sú v konkurencnom postavení len vtedy, pokial ide o získanie uvolnených podielov na trhu odchádzajúcimi, ale tiez v rámci tradicných úrovní porázky. Odstupnovanie poplatkov teda predstavuje doplnkové obmedzenie hospodárskej sútaze, pokial ide o tradicnú úroven porázky. Ak spracovávatel môze na základe trhových podmienok predpokladat, ze celková výroba bude v budúcnosti stagnovat alebo sa znízi ( [69]69 ), môze okrem toho presne stanovit, od ktorého okamihu prekrocí svoju tradicnú úroven porázky. 86. Z uz citovaných dôvodov je irelevantné ( [70]70 ), ze poplatky nespôsobujú ani znízenie celkovej produkcie, ani zvýsenie cien. Skutocnost, ze poplatky sú v zásade obmedzené na rok, nemôze vo vseobecnosti ani vylúcit moznost konstatovat obmedzenie hospodárskej sútaze. Takéto okolnosti mozno prípadne zohladnit na základe clánku 81 ods. 3 ES. d) Ustanovenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia 87. Ustanovenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia sú v rozsahu, v akom je ich cielom zabránit, aby odchádzajúci opätovne vstupovali na trh, opatrením, ktoré zabezpecuje úcinnost, a teda posilnuje úcinky odchodov z trhu. V tejto súvislosti odkazujem na moje predchádzajúce úvahy. ( [71]71 ) 88. Okrem toho obmedzenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia môzu tiez odradit od potenciálnej hospodárskej sútaze tretie osoby, ktoré nie sú clenmi BIDS. Ak sa preukáze, ze výstavba nových spracovatelských podnikov nie je za súcasných trhových podmienok z ekonomického hladiska primeraná ( [72]72 ), obmedzenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia, ktoré sú stanovené v zmluvách BIDS, v zásade môzu, zdá sa, obmedzit potenciálnu hospodársku sútaz pochádzajúcu od tretích osôb. 89. Potenciálnu hospodársku sútaz vsak chráni aj clánok 81 ods. 1 ES. ( [73]73 ) Kedze je preukázané, ze noví konkurenti mohli v minulosti úspesne preniknút na trh, nezdá sa cisto hypotetické, ze by k tomu mohlo dôjst v budúcnosti. ( [74]74 ) V dôsledku toho sa mozno dôvodne domnievat, ze ustanovenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia obmedzujú prístup potenciálnych konkurentov na trh. 90. Otázka, ci tretie osoby, ktoré sú potenciálnymi konkurentmi, majú dalsie moznosti ako vstúpit na trh, môze podla môjho názoru hrat úlohu len na úrovni posúdenia citelného následku obmedzenia hospodárskej sútaze. Kedze priblizne 25 % celkových výrobných kapacít musí podliehat zákazu pouzívania a sprístupnenia, zdá sa velmi pravdepodobné, ze obmedzenie hospodárskej sútaze má citelný následok. 91. Vnútrostátnemu súdu teda prislúcha preskúmat, ci existujú potenciálni konkurenti, ktorí môzu vstúpit na trh, a ci títo konkurenti by mohli mat záujem pouzit na tento úcel spracovatelské podniky odchádzajúcich. 92. Následne, zostávajúci nemôzu pouzívat podniky vyradené z prevádzky pre rozvoj svojej kapacity. Tento zákaz tiez predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze, najmä ak výstavba nových spracovatelských podnikov nie je za súcasných trhových podmienok z ekonomického hladiska primeraná. ( [75]75 ) 93. Z týchto predchádzajúcich citovaných dôvodov ( [76]76 ) je irelevantné, ze ustanovenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia nespôsobujú ani znízenie celkovej produkcie, ani zvýsenie cien. e) Návrh 94. V dôsledku toho, pod podmienkou, ze sa zohladní ciel zmlúv BIDS, ktorý podporuje hospodársku sútaz, alebo hlavného ciela, ktorý neuvádza ziadnu námietku z hladiska hospodárskej sútaze, predbezne vyvodzujem záver, ze prinajmensom tieto tri prvky dohody, a to plánované 25 % znízenie celkovej výrobnej kapacity v spracovatelskom priemysle vyplývajúce z odchodu niektorých spracovávatelov, odstupnovanie poplatkov a obmedzenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia, nevyhnutne spôsobujú obmedzenie hospodárskej sútaze. 95. Pre úplnost chcem v tejto súvislosti upozornit na skutocnost, ze BIDS nekonal pod státnym nátlakom. ( [77]77 ) Okolnost, ze stúdia trhu bola financovaná írskou vládou a ze Beef Task Force ziadal spracovatelský priemysel vykonat túto stúdiu trhu, nemozno povazovat za státny nátlak. 3. Zohladnenie cielov, ktoré sledujú zmluvy BIDS 96. BIDS tvrdí, ze zmluvy BIDS majú za ciel obmedzenie nadbytocných kapacít a dosiahnutie úspor z rozsahu. Tvrdí, ze systém poplatkov a obmedzenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia sú osobitne odôvodnené vzhladom na tento legitímny ciel. 97. Po prvé tu chcem pripomenút, ze toto preskúmanie sa výlucne týka toho, ci dohoda má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. Preskúmanie podla clánku 81 ods. 1 ES sa netýka toho, ci obmedzenie hospodárskej sútaze je zjavné alebo sporné v takom rozsahu, ze ho mozno porovnávat s typickým kartelom. 98. Po druhé je potrebné zastávat názor, ze podla ustálenej judikatúry okolnost, ze sektor postihuje strukturálna alebo konjunkturálna kríza, nie je prekázkou uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES. ( [78]78 ) 99. Po tretie podla judikatúry Súdneho dvora skutocnost, ze dohoda sleduje legitímny ciel, v zásade nevylucuje existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. ( [79]79 ) 100. Podla vyssie citovanej judikatúry Súdneho dvora ( [80]80 ) je tomu inak len v prípade, ak dohoda sleduje ciel, ktorý bud podporuje hospodársku sútaz, alebo je voci hospodárskej sútazi neutrálny. Ziadna z týchto podmienok nie je v prejednávanej veci splnená, a ciel, ktorým je zvýsit ziskovost v celom spracovatelskom priemysle prostredníctvom znízenia nadbytocných kapacít o 25 %, nevyhnutne vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze. ( [81]81 ) 101. Po stvrté cielom BIDS je získat výhody z hladiska výroby, prostredníctvom úspor z rozsahu. Z clánku 81 ods. 1 ES v spojení s clánkom 81 ods. 3 ES vyplýva, ze takýto ciel mozno zohladnit len na základe clánku 81 ods. 3 ES. ( [82]82 ) 4. Návrh 102. Na záver je potrebné poznamenat, ze taká dohoda, akou sú zmluvy BIDS, má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. C -- Konecné posúdenie prvkov takej dohody, akými sú zmluvy BIDS 103. Teraz uvediem, akým spôsobom je potrebné posúdit jednotlivé prvky takých dohôd, akými sú zmluvy BIDS, a to vzhladom na prípad, ktorý je uvedený v clánku 81 ods. 1 písm. b) ES a na vseobecné ustanovenie clánku 81 ods. 1 ES. 104. Je pravda, ze mám urcité výhrady, pokial ide o prehnanú kategorizáciu obmedzení hospodárskej sútaze. Obsah dohody sa musí vzdy preskúmat pri zohladnení jej právneho a hospodárskeho kontextu. Táto vec podla môjho názoru ukazuje, ze prístup spocívajúci v porovnaní dohody s typickými príkladmi závazných porusení hospodárskej sútaze nie je vzdy relevantný a ze sa môze vyhnút otázke, ci existuje obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. Navyse, kedze prípady uvedené v clánku 81 ods. 1 písm. a) az písm. e) ES predstavujú neúplný zoznam príkladov, takáto kategorizácia nie je okrem toho absolútne nevyhnutná. V skutocnosti postacuje preskúmat z právneho hladiska, ci prvky tvoriace vseobecné ustanovenie sú v prejednávanej veci splnené. 105. Pre podniky a ich právnych poradcov vsak môze byt dôlezité zoskupovanie do kategórií, osobitne v kontexte teraz platného systému vlastného hodnotenia. V dôsledku toho Súdnemu dvoru navrhujem, aby zaradil vyssie uvedené obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela do týchto kategórií: 106. Znízenie celkovej kapacity je samo osebe obmedzením hospodárskej sútaze, na ktorú sa vztahuje vseobecné ustanovenie clánku 81 ods. 1 ES. Otázka, ci ho okrem toho mozno kvalifikovat ako obmedzenie výroby v zmysle clánku 81 ods. 1 písm. b) ES ( [83]83 ), tu môze zostat otvorená. V rozsahu, v akom -- ako v prejednávanej veci -- sa obmedzenie celkovej kapacity dosiahne prostredníctvom odchodu jednotlivých spracovávatelov z trhu, to znamená prostredníctvom ukoncenia ich výroby, existuje rovnako obmedzenie výroby v zmysle clánku 81 ods. 1 písm. b) ES. Viacero faktorov, zdá sa, poukazuje na to, ze táto podmienka sa nevyhnutne výlucne netýka obmedzenia celkovej výroby, ale ze rovnako môze íst o obmedzenie výroby jediného subjektu na trhu: po prvé spôsob, ktorý je vyvodený zo znenia clánku 81 ods. 1 písm. b) ES; po druhé porovnanie s inými predpokladanými prípadmi; po tretie úcel ustanovenia. Ciel ochrany podla clánku 81 ods. 1 ES, ktorým je chránit hospodársku sútaz, pokial ide o jej úlohu optimálnym spôsobom uspokojit potreby spotrebitelom tým, ze sa im dodá výrobok za najnizsiu moznú cenu, mi totiz pripadá, ze sa uskutocní, pokial subjekt na trhu obmedzí alebo úplne zastaví svoju výrobu. 107. Odstupnovanie poplatkov môze zostávajúceho odradit od rozsírenia svojho podielu na trhu na úkor obvyklého podielu na trhu iného zostávajúceho. V dôsledku toho pre neho tiez predstavuje obmedzenie výroby. 108. Obmedzenia týkajúce sa pouzívania a sprístupnenia rovnako môzu obmedzit zvýsenie výroby, co by spracovávatel mohol dosiahnut zvýsením svojej kapacity, a v dôsledku toho sa musia tiez kvalifikovat ako obmedzenie výroby. VII -- Návrh 109. Vzhladom na predchádzajúce navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku, ktorú polozil Supreme Court, odpovedal takto: Cielom dohody s obsahom a za podmienok, ktoré sú opísané v prejudiciálnej otázke, je obmedzenie hospodárskej sútaze, a teda takáto dohoda nie je zlucitelná s clánkom 81 ods. 1 ES, pokial sú splnené ostatné podmienky tohto ustanovenia. __________________________________________________________________ ( [84]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [85]2 ) [86]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, [87]s. 205. ( [88]3 ) Ide o BIDS. ( [89]4 ) Výraz "(dalej len 'odchádzajúce podniky`)" je vynechaný. ( [90]5 ) Výraz "(dalej len 'zostávajúce podniky`)" je vynechaný. ( [91]6 ) Rozsudok z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia, [92]T-168/01, Zb. s. II-2969. ( [93]7 ) Uz citovaný. ( [94]8 ) Pozri celé znenie clánku 81 ods. 1 ES v bode 3 týchto návrhov. ( [95]9 ) Rozsudok z 30. júna 1966, LTM, [96]56/65, Zb. s. 337, [97]359. ( [98]10 ) Rozsudok z 30. júna 1966, LTM, uz citovaný, s. 359, a rozsudok z , Consten a Grundig/Komisia, [99]56/64 a 58/64, Zb. s. 429, [100]496. ( [101]11 ) [102]Ú. v. ES L 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, [103]s. 3. ( [104]12 ) Nariadenie c. 1/2003 nadobudlo úcinnost 1. mája 2004. ( [105]13 ) Clánok 1 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003. ( [106]14 ) Schéma dvojfázovej analýzy podla clánku 81 ES vsak zohráva úlohu v rámci rozdelenia dôkazného bremena. Podla clánku 2 nariadenia c. 1/2003 prislúcha strane alebo orgánu, ktorý sa odvoláva na zásadu zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES, preukázat, ze podmienky jej uplatnenia sú splnené, zatial co strana, ktorá sa odvoláva na neuplatnitelnost tejto zásady zákazu, musí predlozit dôkaz o splnení podmienok podla clánku 81 ods. 3 ES. ( [107]15 ) O pojme "obmedzenie hospodárskej sútaze" pozri Bellamy & Child : European Community Law of Competition. 6. vyd. Oxford 2008, c. 2.062 az 2.120; WISH, R.: Competition Law. 5. vyd. London 2003, s. 106 az 128; FAULL, J., NIKPAY, A.: The EC Law of Competition. Oxford 1999, body 2.56 az 2.99. ( [108]16 ) Rozsudky z 25. októbra 1977, Metro SB-Großmärkte/Komisia, [109]26/76, Zb. s. 1875, bod 20; z , Komisia/Anic Partecipazioni, [110]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 117, a z , Asnef-Equifax a Administración del Estado, [111]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 52; osobitne o aspekte spokojnosti spotrebitela pozri LEUPOLD, H., WEIDENBACH, G.: Neues zum Verhältnis zwischen Art. 81 Abs. 1 und Art. 81 Abs. 3 EG-Vertrag? In: Wirtschaft und Wettbewerb, 2006, s. 1003, 1008, poznámka pod ciarou 28 s dalsími odkazmi. ( [112]17 ) Pozri rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 117, a rozsudok z , Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 52. Pozri prelomový rozsudok o otázke citelných úcinkoch z , Völk, [113]5/69, Zb. s. 295, body 5 az 7. ( [114]18 ) Rozsudok z 30. júna 1966, LTM, uz citovaný, poznámka pod ciarou 9, s. 359; rozsudok z , CRAM a Rheinzink/Komisia, [115]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, body 25 az 28, 26, a rozsudok z , GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný, bod 110. ( [116]19 ) Rozsudok z 1. februára 1978, Miller International Schallplatten/Komisia, [117]19/77, Zb. s. 131, bod 7, a rozsudok z , CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný, body 25 az 28. ( [118]20 ) Rozsudok z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, [119]96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 24; rozsudok z , Miller International Schallplatten/Komisia, uz citovaný, bod 7, a rozsudok z , CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný, body 25 az 28. ( [120]21 ) Ako správne konstatoval generálny advokát Tizzano v bode 77 svojich návrhov k rozsudku zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [121]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, úcastníci konania sa navyse nemôzu dovolávat toho, ze nevedeli o zákaze podla clánku 81 ods. 1 ES (ignoratia legis non excusat). Pozri tiez EMMERICH, V., in Immenga, Mestmäcker: Wettbewerbsrecht. Tome I. 4. vyd. München 2007. ( [122]22 ) Pozri bod 35 týchto návrhov. ( [123]23 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf vo funkcii generálneho advokáta, k rozsudku Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, [124]T-1/89, Zb. s. II-867, [125]s. II-945. ( [126]24 ) Pozri bod 78 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano k rozsudku zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, uz citovanému; ODUDU, O.: Interpreting Art. 81 (1): object as subjective intention. In: European Law Review, 2001, s. 61, 62. ( [127]25 ) Bod 78 uz citovaných návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano. ( [128]26 ) Pozri rozsudok z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, uz citovaný, bod 24, v ktorom Súdny dvor analyzoval systém kontroly pomocou oznacení o súlade. Z uz citovaného rozsudku zo , General Motors/Komisia, body 60, 64 a 65, rovnako vyplýva, ze obmedzenie hospodárskej sútaze nemusí byt nutne zjavné. V tomto zmysle pozri rozsudok z , European Night Services a i./Komisia, [129]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136. Skutocnost, ze Súd prvého stupna v tomto rozsudku konstatoval, ze preskúmanie právneho a hospodárskeho kontextu nebolo nevyhnutné v prípade dohody obsahujúcej zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze, ako stanovenie cien, rozdelenie trhu alebo kontrola odbytísk, iba ukazuje, ze zohladnenie právneho a ekonomického kontextu môze mat v evidentných prípadoch súhrnnú formu. Nemozno vsak z toho vyvodit, ze pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" sa obmedzuje na tieto zjavné prípady obmedzenia hospodárskej sútaze. ( [130]27 ) Pozri v tom istom zmysle: AICHER, J., SCHUMACHER, F., in: Grabitz, Hilf : Das Recht der Europäischen Union. Tome 2. Aktualizovaný zväzok 34, München január 2008. Clánok 81 bod 1; BELLAMY & CHILD: c. d., poznámka pod ciarou 402 v bode 2.097, v ktorých je správne uvedené, ze ostatné dohody môzu mat tiez za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. Aj vo WISH, R.: c. d., s. 106, sa uvádza, ze ide o výpocet príkladov. ( [131]28 ) Pozri WISH, R.: c. d., s. 112 az 114. Aj ked toto dielo obhajuje velmi restriktívne chápanie pojmu "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" [nie je isté, ci clánok 81 ods. 1 ES pozná kategóriu obmedzení hospodárskej sútaze na základe povahy (tamze, s. 116 a 117)], výslovne uvádza, ze zoznam týchto dohôd nie je taxatívny. Spojitost medzi clánkom 81 ods. 1 ES a clánkom 81 ods. 3 ES rovnako svedcí proti obmedzeniu pojmu na tento typ obmedzení hospodárskej sútaze. Clánok 81 ods. 1 ES spocíva len v preskúmaní, ci dohoda má za ciel alebo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Konstatovanie skutocnosti, ze dohoda má za ciel alebo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze, neumoznuje vyvodit konecné závery, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom. Predmetná dohoda totiz môze byt zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 81 ods. 3 ES. Dohody, ktoré majú za ciel stanovenie ceny, rozdelenie trhov alebo kontrolu odbytísk, sa vsak osobitne vyznacujú skodlivou povahou. V dôsledku toho nie sú vo vseobecnosti zlucitelné so spolocným trhom. Nie vsak kazdý, kto obmedzuje pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" na tieto typy osobitne skodlivých dohôd, uznáva, ze obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela môzu byt rovnako zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 81 ods. 3 ES. Takýto prístup nie je podla môjho názoru zlucitelný so struktúrou clánku 81 ES. Pozri v tejto súvislosti tiez BELLAMY & CHILD: c. d., poznámka pod ciarou 291 v bode 2.069. ( [132]29 ) Pozri bod 41 týchto návrhov. ( [133]30 ) Pozri v tejto súvislosti osobitne rozsudok z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, [134]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 114 az 128. ( [135]31 ) Tieto tri prípady síce nemozno dostatocne presne vymedzit tak, aby kazdý osobitný prípad mohol byt s istotou spojený s jedným z nich. Na úcely tohto konania vsak postacuje preskúmat, ci dohoda môze byt zahrnutá prinajmensom pod jeden z týchto troch prípadov. ( [136]32 ) Rozsudok z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, uz citovaný: potenciálna hospodárska sútaz sa nepreukázala. ( [137]33 ) Rozsudok z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný, body 114 az 147: pochybnosti, pokial ide o úcinky na hospodársku sútaz prostredníctvom cien, kedze ceny uplatnitelné voci konecným spotrebitelom sú z dôvodu právnych predpisov vo velkej miere vynaté z pôsobenia ponuky a dopytu. K tomuto rozsudku sa vrátim podrobnejsie v bodoch 72 a 73 týchto návrhov. ( [138]34 ) Rozsudok z 30. júna 1966, LTM, uz citovaný, s. 360: dohoda o výlucnom práve na predaj na umoznenie preniknutia na trh; rozsudok z , Nungesser a Eisele/Komisia ([139]258/78, Zb. s. 2015, body 44 az 58): poskytnutie otvorenej licencie na distribúciu novej technológie, a rozsudok z , Metro SB-Großmärkte/Komisia, uz citovaný, body 20 az 22: distribucné kanály prispôsobené na produkty vysokej kvality a vysokej technologickej úrovne. ( [140]35 ) Ako príklady pridruzených obmedzení mozno citovat dolozky o zákaze konkurencie, bez ktorých by nebol predaj podniku mozný (rozsudok z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia [141]42/84, Zb. s. 2545, body 19 a 20), zákazy úcasti alebo zákazy cinnosti v rozsahu, v akom sú nevyhnutné na fungovanie podniku, ktorého stanovy sú zlucitelné s pravidlami Spolocenstva týkajúcimi sa hospodárskej sútaze (rozsudok z , DLG, [142]C-250/92, Zb. s. I-5641, body 30 az 45), ako aj obmedzenia cinností nevyhnutné na dodrziavanie pravidiel upravujúcich profesijnú etiku slobodných povolaní (rozsudok z , Wouters a i., [143]C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 97) alebo antidopingové úpravy (rozsudok , Meca-Medina a Majcen/Komisia, [144]C-519/04 P, Zb. s. I-6991, bod 42 az 44). ( [145]36 ) Ako sa správne uvádza v BELLAMY & CHILD: c. d., bod 2.112. ( [146]37 ) Na úcely tohto konania nie je nevyhnutné vyslovit sa k tomu, ci sa v týchto prípadoch uplatnuje pojem "pridruzené obmedzenie" (v tomto zmysle BELLAMY & CHILD: c. d.), alebo len clánok 81 ods. 3 ES. ( [147]38 ) Rozsudky z 10. marca 1992, Montedipe/Komisia, [148]T-14/89, Zb. s. II-1155, bod 265; zo , Tréfilunion/Komisia, [149]T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 109, a z , M6 a i./Komisia, [150]T-112/99, Zb. s. II-2459, body 72 az 74. ( [151]39 ) LEUPOLD, H., WEIDENBACH, G.: c. d., s. 1008, poznámka pod ciarou 28, vrátane dalsích odkazov. ( [152]40 ) Pozri LEUPOLD, H., WEIDENBACH, G.: c. d., s. 1008, 1009, ktorí kvalifikujú tieto úlohy ako "dynamické a efektívne prerozdelovanie pomoci"; ODUDU, O.: Art. 81 (3), Discretion and Direct Effect. In: European Competition Law Review 2002, s. 20. ( [153]41 ) Túto úlohu hospodárskej sútaze môzu ohrozit najmä dohody o cenách, o obmedzeniach produkcie [clánok 81 ods. 1 písm. a) ES], ako aj o rozdelení trhov [clánok 81 ods. 1 písm. c) ES]. ( [154]42 ) Táto úloha hospodárskej sútaze môze byt ovplyvnená najmä dohodami, ktoré obmedzujú investície [clánok 81 ods. 1 písm. a) ES]. ( [155]43 ) To, co LEUPOLD, H., WEIDENBACH, G.: c. d., s. 1008, 1009, kvalifikuje ako "produktívna efektívnost"; ODUDU, O.: Art. 81 (3), Discretion and Direct Effect. In: c. d., s. 20. ( [156]44 ) ODUDU, O.: c. d., s. 20. ( [157]45 ) Pozri clánok 2 druhá veta nariadenia c.o1/2003. ( [158]46 ) Rozsudok z 10. marca 1992, Montedipe/Komisia, uz citovaný, bod 265; rozsudok zo , Tréfilunion/Komisia, uz citovaný, bod 109, a rozsudok z , M6 a i./Komisia, uz citovaný, body 72 az 74. ( [159]47 ) Prejudiciálna otázka sa nepochybne týka výkladu pojmu "obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" podla clánku 81 ods. 1 ES. Dohody, akými sú zmluvy BIDS, vsak môzu predstavovat obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela v zmysle clánku 81 ods. 1 ES len vtedy, ak sa na ne uplatnuje clánok 81 ES. Uplatnitelnost clánku 81 ES v prejednávanej veci vyplýva z clánku 1 nariadenia Rady c°26 zo 4. apríla 1962, uplatnujúceho urcité pravidlá hospodárskej sútaze vo výrobe a obchode s polnohospodárskymi produktmi ([160]Ú. v. ES 30, s. 993; Mim. vyd. 03/001, [161]s. 6), zmeneného a doplneného nariadením Rady c. 49 z o zmene dátumu nadobudnutia úcinnosti niektorých nástrojov týkajúcich sa spolocnej polnohospodárskej politiky ([162]Ú. v. ES 53, s. 1571; Mim. vyd. 03/001, [163]s. 8), a clánku 2 nariadenia c. 26, zmeneného a doplneného nariadením c. 49. Nadobudnutie úcinnosti nariadenia Rady c. 1184/2006 z v tomto ohlade nijako nezmenilo právnu situáciu. ( [164]48 ) Pozri body 40 a 57 týchto návrhov. ( [165]49 ) To odlisuje zmluvy BIDS od prípadu, v ktorom sa podniky jednostranne rozhodnú odíst z trhu. ( [166]50 ) Rozsudok z 30. júna 1966, LTM, uz citovaný, s. 359. ( [167]51 ) Pozri body 40 a 57 týchto návrhov. ( [168]52 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia, [169]T-395/94, Zb. s. II-875, bod 56; pozri v tom istom zmysle JU"RGENS, R.: Strukturkrisenkartelle im deutschen und europäischen Kartellrecht. Peter Lang, Frankfurt am Main, 2007, s. 95. ( [170]53 ) O vztahoch medzi nadbytocnými kapacitami, úsporami z rozsahu a rozsírením hospodárskej sútaze pozri SCHULZ, N.: Wettbewerbspolitik. Tübingen 2003, s. 84 az 86. ( [171]54 ) Pozri body 48 az 56 týchto návrhov. ( [172]55 ) High Court vychádzal z toho, ze celková produkcia sa znacne nemení. ( [173]56 ) O vztahoch medzi nadbytocnými kapacitami, úsporami z rozsahu a rozsírením hospodárskej sútaze pozri SCHULZ, N.: c. d., s. 84 az 86. ( [174]57 ) Téza BIDS sa okrem toho môze ad absurdum vztiahnut na nasledujúci príklad: predstavme si, ze na duopolistickom trhu existujú zvýsené nadbytocné kapacity na strane ponuky a ze jeden z dvoch ponúkajúcich zastaví svoju výrobu so súhlasom dalsieho ponúkajúceho, a to bez toho, aby sa tým spôsobilo znízenie celkovej produkcie; ak vychádzame z tézy BIDS, takáto dohoda nemá za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. V skutocnosti by vsak takáto zmena struktúry trhu vo velkej miere znamenala vylúcene hospodárskej sútaze, pretoze zostávajúci ponúkajúci, nachádzajúci sa v situácii monopolu, by bol vystavený len potenciálnej hospodárskej sútazi. ( [175]58 ) Pozri body 53 az 56 týchto návrhov; BELLAMY & CHILD: c. d., bod 3.029; ODUDU, O.: c. d., s. 19; LEUPOLD, H., WEIDENBACH, G.: c. d., s. 1008 a 1009. ( [176]59 ) O vyjednávanej schopnosti zákazníkov pozri rozsudok z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, uz citovaný, body 114 az 128. Podla bodu 116 tohto rozsudku zalobkyna najmä tvrdila, ze Súd prvého stupna nezohladnil vyssiu zmluvnú silu spotrebitelov. V bode 127 toho istého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze takéto okolnosti môzu mat význam len v prípade, ak hospodársky kontext vylucuje akúkolvek moznost úcinnej hospodárskej sútaze. ( [177]60 ) Uz citovaný. ( [178]61 ) Tamze, body 114 az 134. ( [179]62 ) V takomto prípade je potrebné presne preskúmat, ci úloha hospodárskej sútaze, ktorá spocíva v optimálnom uspokojení spotrebitela tým, ze sa mu dodá výrobok za co najnizsiu cenu (co sa týka tejto otázky pozri bod 50 týchto návrhov), je narusená. ( [180]63 ) SCHULZ, N.: c. d., s. 84 az 86. ( [181]64 ) Pozri v tomto zmysle, JU"RGENS, R.: c. d., s. 95. ( [182]65 ) Pozri bod 62 týchto návrhov. ( [183]66 ) Rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, body 116 a 117. ( [184]67 ) V tomto zmysle rovnako JU"RGENS, R.: c. d, s. 95. ( [185]68 ) Rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i., [186]C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, body 90 az 97. ( [187]69 ) Ide o zistenie, ku ktorému dosiel High Court. ( [188]70 ) Pozri body 68 az 73 týchto návrhov. ( [189]71 ) Pozri body 65 az 75 týchto návrhov. ( [190]72 ) Ide o zistenie, ku ktorému dosiel High Court. ( [191]73 ) Rozsudok z 28. februára 1991, Delimitis, [192]C-234/89, Zb. s. I-935, bod 21. ( [193]74 ) High Court upozornil na vstup Exel Meats Limited na trh. ( [194]75 ) Ide o zistenie, ku ktorému dosiel High Court. ( [195]76 ) Pozri body 68 az 73 týchto návrhov. ( [196]77 ) V zásade je potrebné preskúmat túto skutocnost len vtedy, ak sa jej dovoláva dotknutý podnik, pozri rozsudok z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, uz citovaný, bod 28. ( [197]78 ) Rozsudky z 13. decembra 2006, FNCBV/Komisia, [198]T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 90, a z , Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [199]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 740. ( [200]79 ) Rozsudok z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, uz citovaný, body 22 az 25. ( [201]80 ) Pozri body 50 az 53 týchto návrhov. ( [202]81 ) Pozri body 65 az 75 týchto návrhov. ( [203]82 ) Pozri body 53 az 55 týchto návrhov. ( [204]83 ) V tejto súvislosti pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný, bod 56. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0001 85. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0002 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 88. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0003 89. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0004 90. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0005 91. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0006 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0168&locale=SK 93. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0007 94. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0008 95. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0009 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0056&locale=SK 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0056&locale=SK 98. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0010 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 101. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0011 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1962:013:TOC 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1962:013:TOC 104. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0012 105. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0013 106. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0014 107. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0015 108. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0016 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0026&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 112. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0017 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0005&locale=SK 114. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0018 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0019 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0019&locale=SK 118. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0020 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0096&locale=SK 120. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0021 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 122. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0022 123. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0023 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 125. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 126. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0024 127. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0025 128. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0026 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 130. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0027 131. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0028 132. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0029 133. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0030 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0031 136. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0032 137. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0033 138. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0034 139. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0258&locale=SK 140. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0035 141. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0042&locale=SK 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0250&locale=SK 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0519&locale=SK 145. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0036 146. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0037 147. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0038 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0014&locale=SK 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0148&locale=SK 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0112&locale=SK 151. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0039 152. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0040 153. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0041 154. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0042 155. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0043 156. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0044 157. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0045 158. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0046 159. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0047 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:030:TOC 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:030:TOC 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:053:TOC 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:053:TOC 164. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0048 165. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0049 166. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0050 167. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0051 168. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0052 169. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0395&locale=SK 170. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0053 171. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0054 172. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0055 173. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0056 174. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0057 175. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0058 176. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0059 177. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0060 178. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0061 179. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0062 180. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0063 181. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0064 182. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0065 183. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0066 184. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0067 185. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0068 186. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0180&locale=SK 187. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0069 188. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0070 189. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0071 190. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0072 191. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0073 192. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0234&locale=SK 193. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0074 194. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0075 195. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0076 196. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0077 197. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0078 198. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0217&locale=SK 199. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 200. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0079 201. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0080 202. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0081 203. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0082 204. file:///tmp/lynxXXXX8ix84h/L96807-4663TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1100864101-E0083