NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 25. septembra 2008 ( [1]1 ) Vec C-202/07 P France Télécom SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Trh sluzieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu -- Predátorské ceny -- Pokrytie strát -- Právo na vyrovnanie" 1. V tomto odvolacom konaní bol Súdny dvor poziadaný, aby sa zaoberal údajným zneuzívaním dominantného postavenia v podobe predátorských cien, ktoré patrí do kategórie diskriminacných alebo "likvidacných" postupov dominantných podnikov. ( [2]2 ) Predchádzajúcu judikatúru Súdneho dvora v oblasti predátorských cien v zásade tvorí rozsudok vo veci Akzo ( [3]3 ) a Tetra Pak II ( [4]4 ). 2. Toto odvolacie konanie má pôvod v rozhodnutí Komisie zo 16. júla 2003 ( [5]5 ), v ktorom Komisia konstatovala, ze spolocnost Wanadoo Interactive SA porusila clánok 82 ES, pretoze za svoje sluzby eXtense a Wanadoo ADSL ( [6]6 ) (dalej len "predmetné sluzby") úctovala predátorské ceny, ktoré nemohli pokryt jej variabilné náklady do augusta 2001 alebo jej celkové náklady od augusta 2001, ako súcast plánu ovládnutia trhu prístupu k vysokorýchlostnému internetu pocas klúcovej fázy jeho rozvoja. ( [7]7 ) Komisia nariadila porusenie ukoncit a zaplatit pokutu vo výske 10,35 milióna eur. ( [8]8 ) 3. Súd prvého stupna potvrdil napadnuté rozhodnutie 30. januára 2007 rozsudkom T-340/03 ( [9]9 ) (dalej len "napadnutý rozsudok"). V tomto odvolacom konaní sa spolocnost France Télécom SA (dalej len "FT" alebo "odvolatelka"), predtým Wanadoo Interactive SA (dalej len "WIN"), domáha zrusenia napadnutého rozsudku. I -- Okolnosti predchádzajúce sporu 4. Súd prvého stupna zhrnul skutkový stav sporu v bodoch 1 az 11 napadnutého rozsudku: "1 V súvislosti s rozvojom prístupu k vysokorýchlostnému internetu sa Komisia rozhodla v júli 1999 zacat v rámci [EÚ][ ( [10]10 )] sektorové preskúmanie týkajúce sa najmä poskytovania sluzieb prístupu k úcastníckemu vedeniu a úcastníckemu vedeniu bytových staníc. V rámci toho zozbierané informácie viedli Komisiu k podrobnému preskúmaniu tarifných podmienok, za ktorých [WIN] poskytovala sluzby prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre bytové stanice vo Francúzsku. S týmto cielom zacala v septembri 2001 konanie [ex officio]. 2 WIN bola v predmetnom case spolocnostou patriacou do skupiny France Télécom, obchodný podiel Wanadoo SA vo WIN bol vo výske 99,9%. Obchodný podiel [FT] na základnom imaní Wanadoo sa pocas predmetného obdobia pohyboval od 70 do 72,2%. Skupina tvorená Wanadoo a jej dcérskymi spolocnostami... sa venovala vsetkým cinnostiam týkajúcim sa internetu v rámci [FT] vydávania telefónnych zoznamov... WIN zabezpecovala prevádzkové a technické úlohy spojené so sluzbami prístupu k internetu na francúzskom území vrátane sluzieb ADSL. 3 Komisia zaslala WIN prvé oznámenie o výhradách 19. decembra 2001... a dodatocné oznámenie o výhradách 9. augusta 2002..., na ktoré WIN odpovedala 4. marca a 23. októbra 2002. 4 Komisia 16. januára 2003 zaslala WIN list uvádzajúci skutocnosti..., pricom jej umoznila prístup k spisu, ktorý slúzil na prípravu tohto listu. WIN... mala prístup k spisu 23. a 27. januára 2003. Listom z 26. februára 2003 WIN poziadala Komisiu, aby jej poskytla objasnenie k viacerým aspektom listu uvádzajúceho skutocnosti. Komisia odpovedala listom z 28. februára 2003 a WIN zaslala odpoved na list uvádzajúci skutocnosti 4. marca 2003. 5 [Napadnutým rozhodnutím] Komisia skonstatovala, ze [WIN porusila clánok 82 ES ( [11]11 )], nariadila jej ukoncit toto porusenie... a ulozila jej pokutu vo výske 10, 35 milióna eur... 6 Rozhodnutie definuje relevantný trh ako francúzsky trh prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre bytové stanice. Výrobky, ktorých sa týka porusenie, sú sluzby prístupu k vysokorýchlostnému internetu technológiou ADSL (Wanadoo ADSL a eXtense). 7 Podla rozhodnutia v prípade Wanadoo ADSL úcastník musel v predmetnom období zaplatit mesacné predplatné [FT] z dôvodu poskytnutia sluzby prenájmu modemu ADSL od [FT], ako aj predplatné WIN ako poskytovatelovi prístupu k internetu (dalej len 'PPI`). V rámci sluzby eXtense si uzívatel kúpil modem a zaplatil iba mesacné predplatné WIN zodpovedajúce sluzbe poskytnutej [FT] a pausálnemu neobmedzenému prístupu k internetu. 8 Po preskúmaní rôznych skutocností, okrem iného aj podielov na trhu (odôvodnenia c. 211 az 222 rozhodnutia) a úcinkov 'podpory` zo strany [FT] (odôvodnenia c. 223 az 228), Komisia dospela k záveru, ze existovalo dominantné postavenie WIN na relevantnom trhu. Dalej preukázala, ze tarifikacná prax pod úrovnou nákladov, vykonávaná WIN, patrí medzi zámerné stratégie dravej cenotvorby s cielom 'ovládnut` trh, a preto predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES (odôvodnenie c. 254). 9 Rozhodnutie stanovuje zaciatok obdobia porusenia na 1. marca 2001 a koniec na 15. októbra 2002, co je dátum, ked nadobudlo platnost nápravné opatrenie ohlásené [FT] v marci 2002. Variabilné náklady neboli pokryté tarifami uplatnovanými od marca do augusta 2001 a celkové náklady od posledného uvedeného dátumu (clánok 1 rozhodnutia, pozri bod 5 vyssie). 10 Rozhodnutie bolo WIN oznámené 23. júla 2003... 11 Z dôvodu zlúcenia k 1. septembru 2004 sa [FT] stala právnym nástupcom WIN." II -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 5. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. októbra 2003 spolocnost WIN podala zalobu o zrusenie napadnutého rozhodnutia. 6. Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zalobu zamietol. 7. Na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia WIN uviedla tieto styri zalobné dôvody: i) porusenie práva na obranu a podstatných procesných nálezitostí, ii) nedostatocné odôvodnenie, iii) porusenie zásady osobnosti trestov a iv) porusenie clánku 82 ES. ( [12]12 ) 8. V tomto odvolacom konaní ide len o druhú cast stvrtého zalobného dôvodu (týkajúceho sa porusenia clánku 82 ES) -- otázku zneuzívania. ( [13]13 ) V tejto casti WIN v podstate tvrdila, ze Komisia porusila clánok 82 ES, pretoze nepreukázala v právom pozadovanom rozsahu, ze WIN zneuzívala svoje dominantné postavenie tým, ze od marca 2001 do októbra 2002 (dalej len "predmetné obdobie") úctovala predátorské ceny za predmetné sluzby. 9. Toto tvrdenie pozostávalo z dvoch výhrad týkajúcich sa: i) testu pokrytia nákladov a ii) testu predátorského správania, ktorý Komisia uplatnila. 10. Zdá sa predovsetkým, ze úcastníci konania sa v zásade zhodujú v týchto bodoch: -- predmetnou sluzbou je predplatné za internetové pripojenie, a preto sa poskytuje pocas urcitého casového obdobia; priemerná dlzka predplatného je 48 mesiacov, -- z kazdého predplatného plynie opakujúci sa mesacný príjem, -- struktúra nákladov pozostáva na jednej strane z "nadobúdacích nákladov na predplatitela" alebo "nákladov na získanie", ako sú náklady na reklamu a propagáciu, "startovacie balícky" pre zákazníkov, atd. (ktoré patria do kategórie jednorazových nákladov, pretoze tieto náklady vznikajú spolocnosti len raz, ked zabezpecuje zmluvu o predplatnom so zákazníkom), a na druhej strane z "výrobných nákladov" a "sietových nákladov" (ktoré patria do kategórie opakujúcich sa nákladov, kedze sa týkajú poskytovania predplatenej sluzby a spolocnosti vznikajú kazdý mesiac; môze íst bud o variabilné náklady, ako sú napríklad náklady na prístup do siete FT, ktorá ich úctuje na základe poctu predplatitelov, alebo o fixné náklady, ako sú náklady súvisiace s cinnostou spolocnosti). 11. S cielom vypocítat pokrytie nákladov Komisia v zásade porovnala mesacné príjmy so sumou opakujúcich sa mesacných nákladov a castou jednorazových nákladov, ktorú rozlozila na obdobie 48 mesiacov a na tomto základe prepocítala na jeden mesiac. Komisia najmä vypocítala priemerný výsledný pomer pre styri po sebe nasledujúce obdobia: od 1. januára 2001 do 31. júla 2001, od 1. augusta 2001 do 15. októbra 2001, od 15. októbra 2001 do 15. februára 2002, od 15. februára 2002 do 15. októbra 2002. A -- O výhradách týkajúcich sa testu pokrytia nákladov 12. Súd prvého stupna uviedol ( [14]14 ), ze "uplatnujúc túto metódu, Komisia dospela k záveru, ze ceny uplatnované WIN jej neumoznovali pokryt variabilné náklady az do augusta 2001 ani celkové náklady od januára 2001 do októbra 2002..., pricom nepokrytie celkových nákladov az do augusta 2001 je nepochybné vzhladom na mieru pokrytia variabilných nákladov." 13. Ked sa Súd prvého stupna zaoberal námietkou spolocnosti WIN voci volbe metódy výpoctu miery pokrytia nákladov zo strany Komisie, na úvod uviedol, ze vzhladom na to, ze taký výber zahrna zlozité ekonomické posúdenie zo strany Komisie, je jej potrebné priznat sirokú volnú úvahu. Preskúmanie Súdu prvého stupna sa teda musí obmedzit na preverenie toho, ci boli dodrzané procesné pravidlá a povinnost odôvodnenia, ako aj vecnej presnosti skutkových okolností, a toho, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu a zneuzitiu právomoci. ( [15]15 ) 14. Odvolávajúc sa dalej na rozsudky Akzo a Tetra Pak II ( [16]16 ) Súd prvého stupna poukázal na to, ze "na jednej strane nizsie ceny ako priemer variabilných nákladov umoznujú predpokladat eliminacný charakter cenovej politiky a ze na druhej strane ceny nizsie ako priemer celkových nákladov, ale vyssie ako priemer variabilných nákladov musia byt povazované za zneuzívajúce, ak sú stanovené v rámci plánu, ktorého cielom je likvidácia konkurenta" ( [17]17 ). 15. Súd prvého stupna uviedol, ze v tomto prípade v napadnutom rozhodnutí Komisia vychádzala z analýzy skutocného pokrytia upravených nákladov. Podla zásady odpisovania majetku Komisia vychádzala z rozlozenia nákladov na získavanie zákazníkov na 48 mesiacov. Na tomto základe oddelene preskúmala pokrytie upravených variabilných nákladov a pokrytie celkových upravených nákladov. ( [18]18 ) 16. Súd prvého stupna dalej zamietol tvrdenie spolocnosti WIN, ze Komisia uplatnila statický test pokrytia -- bez toho, aby zohladnila úpravu opakujúcich sa mesacných nákladov v case, co by pre WIN bolo ovela priaznivejsie. Uviedol, ze v prípade kazdého posudzovaného obdobia porusenia a v prípade kazdého predplatitela Komisia zapracovala následné znízenia taríf, ku ktorým doslo v priebehu predmetného obdobia. Komisia dokonca rozdelila svoju analýzu v závislosti od týchto znízení. ( [19]19 ) 17. Súd prvého stupna okrem toho rozhodol, ze Komisia oprávnene usúdila, ze príjmy a náklady vzniknuté po októbri 2002 -- teda po porusení -- nemôzu byt zohladnené pri posudzovaní miery pokrytia nákladov pocas predmetného obdobia. ( [20]20 ) 18. Súd prvého stupna napokon konstatoval, ze aj keby spolocnost WIN preukázala, ze metóda, ktorú navrhuje (to znamená metóda aktualizovaného cash-flow), je z urcitých hladísk vhodná, nestacilo by to na preukázanie nezákonnosti metódy, ktorú Komisia pouzila. ( [21]21 ) 19. Okrem toho spolocnost WIN tvrdila, ze Komisia nesprávne uplatnila svoju vlastnú metódu výpoctu, najmä pri svojich výpoctoch fixných a variabilných nákladov. 20. V tejto súvislosti Súd prvého stupna rozhodol, ze bez ohladu na prípustnost tohto zalobného dôvodu skutocnost, ze Komisia, uplatnujúc volnú úvahu, pripustila, ze miera pokrytia variabilných nákladov vo výske 99,7% nepredstavuje porusenie, ju nenúti tak urobit v prípade miery celkových nákladov vo výske 98 alebo 99% podla okolností. Bolo preto potrebné zamietnut tento dôvod ako neúcinný. ( [22]22 ) B -- O výhradách týkajúcich sa testu predátorského správania 21. Súd prvého stupna zamietol aj výhrady spolocnosti WIN týkajúce sa testu predátorského správania, ktorý Komisia uplatnila. 22. Po prvé, zamietol tvrdenia spolocnosti WIN, ze prevádzkovatel má právo v dobrej viere vyrovnat svoje ceny s cenami, ktoré predtým úctoval konkurent, aj napriek tomu, ze boli pod úrovnou jeho nákladov. 23. Po tom, co Súd prvého stupna uviedol, ze ani podla praxe Komisie, ani podla judikatúry súdov Spolocenstva právo dominantného podniku na vyrovnanie cien s cenami konkurentov nie je absolútne, poukázal na to, ze podniky v dominantnom postavení majú osobitné povinnosti a môzu byt zbavené práva správat sa alebo konat urcitým spôsobom, ktorý nie je sám osebe zneuzívaním a za ktorý by ani nebolo mozné ulozit sankciu, pokial by islo o správanie alebo konanie podnikov, ktoré nemajú dominantné postavenie. ( [23]23 ) 24. Súd prvého stupna dospel k záveru, ze "WIN sa pri odôvodnovaní svojho správania nemôze odvolávat na absolútne právo na vyrovnanie cien s cenami konkurentov. Hoci je pravda, ze vyrovnanie cien podniku s dominantným postavením s cenami konkurentov nie je samo osebe zneuzívaním alebo konaním, za ktoré mozno ulozit sankciu, nemozno vylúcit, ze sa takým stane vtedy, ked je jeho cielom nielen ochrana záujmov podniku, ale aj posilnenie tohto dominantného postavenia a jeho zneuzívanie" ( [24]24 ). 25. Po druhé, Súd prvého stupna rozhodol o neprijatí výhrady spolocnosti WIN, ktorá sa zakladala na neexistencii plánu predátorského správania a obmedzovania hospodárskej sútaze. 26. Podla spolocnosti WIN Komisia závazným spôsobom porusila clánok 82 ES tým, ze prijala záver, ze taký plán existoval. Stratégia predátorského správania nemôze byt totiz v nijakom prípade povazovaná za racionálnu za trhových podmienok, ktoré v danom casom existovali, najmä vzhladom na slabé vstupné bariéry. ( [25]25 ) 27. Súd prvého stupna, odvolávajúc sa na judikatúru Spolocenstva, pripomenul, ze ak sú v prípade predátorských cien ceny nizsie ako priemer celkových nákladov, je potrebné preukázat existenciu plánu a úmysel vytlacenia konkurencie z trhu na základe spolahlivých a logických dôkazov. ( [26]26 ) Dalej uviedol, ze tvrdenia, na ktoré sa Komisia odvolávala a ktoré boli uvedené v interných dokumentoch spolocnosti, poukazovali na plán predátorského správania a podporovali ich aj dalsie dôkazy. Súd prvého stupna konstatoval, ze spolocnost WIN vo svojej zalobe uviedla len neurcité tvrdenia, ktoré nestacili nato, aby na ich základe rozhodol, a preto ich zamietol. Dospel k záveru, ze Komisia predlozila spolahlivé a logické dôkazy o existencii plánu predátorského správania pocas celého obdobia porusenia. ( [27]27 ) 28. Po tretie, spolocnost WIN tvrdila, ze pokrytie strát bolo úplne oddelené od testu predátorského správania a ze Komisia o tom musela predlozit dôkaz. Komisia sa teda dopustila vázneho nesprávneho právneho posúdenia, ked tvrdila, ze pokrytie strát nebolo treba preukázat. Okrem toho WIN tvrdila, ze Komisia sa dopustila zjavného nesprávneho posúdenia spojeného s nesprávnym právnym posúdením, ked konstatovala, ze poskytla dôkaz o tom, ze pokrytie strát bolo mozné. ( [28]28 ) 29. Súd prvého stupna rozhodol, ze v súlade s rozsudkami Akzo a Tetra Pak II Komisia správne prijala stanovisko, ze dôkaz o pokrytí strát nebol podmienkou toho, aby mohla konstatovat záver o predátorskom správaní. V súlade s judikatúrou Spolocenstva Komisia mohla povazovat ceny nizsie ako priemer variabilných nákladov za zneuzívanie. V takom prípade je nutné predpokladat eliminacný charakter takejto cenovej politiky. Pokial ide o celkové náklady, Komisia musí navyse preukázat, ze prax predátorských cien WIN patrí do rámca plánu, ktorého cielom je "ovládnut" trh. V oboch prípadoch nebolo potrebné navyse preukazovat, ze WIN mala skutocnú sancu pokryt svoje straty. ( [29]29 ) III -- Návrhy úcastníkov konania 30. FT navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok a následne: -- bud vrátil vec Súdu prvého stupna na opätovné rozhodnutie, -- alebo prijal konecný rozsudok a zrusil napadnuté rozhodnutie a vyhovel návrhom odvolatelky predlozeným v konaní na prvom stupni, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 31. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. IV -- Odvolanie 32. Odvolatelka uvádza sedem odvolacích dôvodov. A -- Prvý odvolací dôvod, ktorý sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnenia 33. Prvý odvolací dôvod sa zakladá na dvoch výhradách. V prvej výhrade odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil svoju povinnost riadneho odôvodnenia v súvislosti s poziadavkou, ze moznost pokrytia treba preukázat. 34. V druhej výhrade prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil svoju povinnost odôvodnenia, pokial ide o právo na vyrovnanie cien s cenami konkurentov, ktoré Súd prvého stupna bez vysvetlenia zamietol. 35. Z praktických dôvodov sa budem týmito výhradami zaoberat v opacnom poradí. 1. Právo na vyrovnanie cien s cenami konkurentov a) Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 36. Odvolatelka namieta skutocnost, ze Súd prvého stupna v bode 187 svojho napadnutého rozsudku uviedol len to, ze "aj ked vyrovnanie cien podniku s dominantným postavením s cenami konkurentov nie je samo osebe zneuzívaním alebo konaním, za ktoré mozno ulozit sankciu, nemozno vylúcit, ze sa takým stane vtedy, ked je jeho cielom nielen ochrana záujmov podniku, ale aj posilnenie tohto dominantného postavenia a jeho zneuzívanie" ( [30]30 ) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Odvolatelka tvrdí, ze uvedené tvrdenie je len hypotetické a ze Súd prvého stupna vôbec nespecifikoval, ci WIN v tomto prípade mala v úmysle posilnit alebo zneuzit svoje dominantné postavenie. 37. Komisia tvrdí, ze odvolatelka pred Súdom prvého stupna uvádzala len "výnimku vyrovnania" alebo "základné právo na vyrovnanie", ktoré je k dispozícii vsetkým podnikom, ci uz dominantným, alebo nie, aj v tom prípade, ak sú ceny konkurentov také, ze to bude mat za následok ceny nizsie ako náklady. Komisia preto tvrdí, ze Súd prvého stupna správne vylúcil existenciu takého absolútneho práva. b) Posúdenie 38. V bodoch 176 az 182 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna (dalej len "SPS") venuje otázke práva spolocnosti WIN na vyrovnanie cien s cenami konkurentov. SPS konstatoval, ze nemozno tvrdit, ze podnik v dominantnom postavení má absolútne právo vyrovnat svoje ceny s cenami konkurentov. Toto stanovisko bolo prijaté v relevantnej judikatúre aj v predchádzajúcej praxi Komisie. 39. Tento záver je podla mna správny. 40. Napriek tomu v bode 185 napadnutého rozsudku sa SPS vo vseobecnosti odvolal na ustálenú judikatúru, ktorá stanovuje, ze aj ked dominantné postavenie nemôze zbavit podnik nachádzajúci sa v takomto postavení práva zachovat si svoje vlastné obchodné záujmy, ked sú ohrozené, a hoci mu treba priznat v primeranej miere moznost konat tak, ako uzná za vhodné s cielom ochrany uvedených záujmov, nie je mozné takéto konanie pripustit, ked jeho cielom je práve posilnenie dominantného postavenia a jeho zneuzívanie. ( [31]31 ) 41. Následne v bode 186 napadnutého rozsudku SPS pripomenul svoju vlastnú judikatúru, v ktorej uviedol, ze z povahy povinností ulozených clánkom 82 ES vyplýva, ze za konkrétnych okolností môzu byt podniky v dominantnom postavení zbavené práva správat sa alebo konat urcitým spôsobom, ktorý nie je sám osebe zneuzívaním a za ktorý by ani nebolo mozné ulozit sankciu, pokial by islo o správanie alebo konanie podnikov, ktoré nemajú dominantné postavenie. ( [32]32 ) 42. SPS dospel k tomuto záveru: "WIN sa pri odôvodnovaní svojho správania nemôze odvolávat na absolútne právo na vyrovnanie cien s cenami konkurentov. Hoci je pravda, ze vyrovnanie cien podniku s dominantným postavením s cenami konkurentov nie je samo osebe zneuzívaním alebo konaním, za ktoré mozno ulozit sankciu, nemozno vylúcit, ze sa takým stane vtedy, ked je jeho cielom nielen ochrana záujmov podniku, ale aj posilnenie tohto dominantného postavenia a jeho zneuzívanie." ( [33]33 ) 43. Zdá sa, ze SPS sa otázkou práva dominantného podniku na vyrovnanie jeho cien s cenami konkurentov zaoberal vo vseobecnosti, bez toho, aby ju uplatnil na skutkové okolnosti konkrétnej veci. 44. Inými slovami SPS nevykonal osobitnú analýzu toho, ci spolocnost WIN vyrovnala svoje ceny s cielom posilnit a zneuzit svoje dominantné postavenie. Podla môjho názoru sa SPS tejto otázke v predmetnej veci vôbec nevenoval. 45. V tejto súvislosti treba preskúmat, ci SPS splnil formálnu povinnost odôvodnenia podla clánku 36 Statútu Súdneho dvora, ktorá sa nan vztahuje podla prvého odseku clánku 53 tohto statútu. Clánok 36 stanovuje, ze rozsudky musia byt odôvodnené. ( [34]34 ) 46. Generálny advokát Léger vo svojich návrhoch vo veci Acerinox uviedol, ze "z odôvodnenia rozsudku musia byt jasne a nepochybne zrejmé úvahy Súdu prvého stupna, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdny prieskum" ( [35]35 ). 47. Komisia síce pred SPS tvrdila, ze dominantný podnik nesmie vyrovnat svoje ceny, pokial nimi nepokryje náklady na predmetné sluzby ( [36]36 ), je vsak zrejmé, ze odpoved SPS na tento problém je menej jednoznacnejsia. Zo znenia bodu 187 napadnutého rozsudku by sa skutocne mohlo zdat, ze SPS sa pokúsil ponechat otvorené dvierka na obranu, ze podnik musel celit konkurencii ("meeting competition defence"), v budúcich prípadoch, v ktorých budú dominantné podniky úctovat ceny nizsie ako náklady. 48. Odvolávajúc sa na judikatúru typu United Brands ( [37]37 ) a na judikatúru týkajúcu sa osobitných povinností podnikov v dominantnom postavení, SPS v odpovedi na svoju vlastnú otázku v bode 184 napadnutého rozsudku prijal formuláciu toho, co sa povazuje za dovolené vyrovnanie s cenami konkurentov, ktorá bola o nieco odlisnejsia ako test, ktorý Komisia stanovila a uplatnila v napadnutom rozhodnutí, ako bolo uvedené v bodoch 176 a 183 napadnutého rozsudku. 49. SPS mal preto posúdit, ci sa táto (nová) formulácia uplatnuje na skutocnosti predmetnej veci, co vsak zjavne neurobil. 50. Naopak, súhlasím s tvrdením odvolatelky, ze konstatácia SPS v bode 187 napadnutého rozsudku ( [38]38 ) je cisto hypotetická a prima facie sa zdá, ze aj neúplná. V tejto súvislosti nemôzem prijat tvrdenie Komisie, ze táto konstatácia je "doplnená" (a/alebo ze nová formulácia toho, co sa povazuje za dovolené vyrovnanie, sa uplatnuje na skutocnosti predmetnej veci) v bodoch 199 az 218 napadnutého rozsudku, v ktorých SPS konstatoval, ze Komisia predlozila dôkazy potrebné na preukázanie predátorských cien nizsích ako priemer celkových nákladov. Toto tvrdenie bolo v prvom rade predlozené v konaní prílis neskoro nato, aby bolo prípustné, kedze Komisia ho predlozila az na pojednávaní, a teda bolo nové vo vztahu k písomným podaniam. Okrem toho podla môjho názoru toto tvrdenie vychádza z takých bodov napadnutého rozsudku, ktoré sa netýkajú bodu 187. 51. Nedostatocné odôvodnenie SPS a chyby v jeho argumentácii, ako som ich uviedol vyssie, povazujem napokon za este závaznejsie z toho dôvodu, ze sa zdá, ze toto je prvý prípad, pri ktorom sa súdy Spolocenstva priamo zaoberali obranou vyrovnania v takej situácii, aká existuje v tejto veci. 52. Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna porusil svoju povinnost odôvodnenia a okrem toho sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 53. Preto treba druhej výhrade prvého odvolacieho dôvodu vyhoviet. 2. Dôkaz o (moznosti) pokrytia strát a) Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 54. Odvolatelka v zásade tvrdí, ze v rozsudku Tetra Pak II Súdny dvor rozhodol, ze za okolností daného prípadu nebolo vhodné pozadovat dodatocný dôkaz o tom, ze dominantný podnik mal skutocnú sancu pokryt svoje straty. ( [39]39 ) V napadnutom rozsudku SPS rozhodol, ze z tejto konstatácie urobí vseobecné pravidlo, ale svoje rozhodnutie neodôvodnil. Odvolatelka tvrdí, ze okolnosti vo veci Tetra Pak II boli úplne iné ako okolnosti tejto veci, kedze spolocnost Tetra Pak mala tzv. super dominantné postavenie na vyspelom trhu. Judikatúra Spolocenstva napokon nikdy neuvádzala, ze moznost pokrytia strát netreba preukázat. 55. Komisia sa vo svojej duplike odvoláva na svoju odpoved na siedmy odvolací dôvod a v zásade tvrdí, ze judikatúra Spolocenstva neuvádza, ze sa vyzaduje dôkaz o pokrytí strát. Subsidiárne Komisia tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí sa velmi podrobne preskúmalo, ci bolo pokrytie v tejto veci pravdepodobné, a dospelo sa k záveru, ze bolo. b) Posúdenie 56. V bode 226 napadnutého rozsudku SPS cituje z bodu 44 rozsudku Tetra Pak II, v ktorom sa hovorí, ze "za okolností daného prípadu by nebolo vhodné pozadovat dalej ako dodatocný dôkaz, aby sa preukázalo, ze Tetra Pak mala skutocnú sancu pokryt svoje straty. V skutocnosti musí byt mozné sankcionovat prax predátorských cien, hned ako vznikne riziko vytlacenia konkurentov z trhu. Súd prvého stupna takéto riziko skonstatoval v danom prípade v bodoch 151 a 191 rozsudku [Tetra Pak II]. Sledovaný ciel, ktorým je zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze, neumoznuje vyckávat, kým takáto stratégia povedie k úcinnému vytlaceniu konkurencie z trhu". SPS dalej v bodoch 227 a 228 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "... mohla Komisia teda povazovat ceny nizsie ako priemer variabilných nákladov za zneuzívanie. V takom prípade je nutné predpokladat eliminacný charakter takejto cenovej politiky... Pokial ide o celkové náklady, Komisia musí navyse preukázat, ze prax predátorských cien WIN patrí do rámca plánu, ktorého cielom je 'ovládnut` trh. V oboch prípadoch nebolo potrebné preukazovat ako dalsí dôkaz, ze WIN mala skutocnú sancu pokryt svoje straty... Komisia preto správne usúdila, ze preukázanie pokrytia strát nemusí predchádzat skonstatovaniu praxe predátorských cien" ( [40]40 ). 57. Ako uz bolo uvedené v súvislosti s výhradou týkajúcou sa práva vyrovnat ceny, z odôvodnenia rozsudku musia byt jasne a nepochybne zrejmé úvahy SPS, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdny prieskum. ( [41]41 ) 58. Podla môjho názoru SPS nevysvetlil, preco za konkrétnych okolností tejto veci nepovazoval dôkaz o moznosti pokrytia strát za potrebný. 59. SPS citoval rozsudok, v ktorom sa jednoznacne uvádzalo, ze nebolo primerané pozadovat dôkaz o tom, ze dominantný podnik mal reálnu sancu pokryt svoje straty za okolností konkrétnej veci. Myslím si, ze SPS nemal toto konstatovanie, ktoré jednoznacne vychádzalo z konkrétnych okolností veci Tetra Pak II, premenit na vseobecné pravidlo. Tým, ze to bez akéhokolvek vysvetlenia urobil, zjavne porusil svoju povinnost odôvodnenia. 60. Dospel som preto k záveru, ze SPS sa dopustil dvojakej chyby. Po prvé, jeho nesprávny výklad a uplatnenie rozsudku Tetra Pak II predstavuje pouzitie nesprávneho pravidla. Po druhé, ako som uz uviedol, SPS zjavne porusil svoju povinnost odôvodnenia. 61. Na doplnenie mozno este uviest, ze SPS neposkytol presnú odpoved na tvrdenie spolocnosti WIN. Spolocnost WIN netvrdila, ze Komisia mala preukázat "skutocné" pokrytie strát. Skôr tvrdila, ze Komisia mala preukázat, ze WIN mohla "predpokladat moznost" pokrytia svojich strát. 62. V rozsahu, v ktorom nezohladnenie niektorých castí tvrdení odvolatelky Súdom prvého stupna ovplyvnuje výsledok konania, a tým nepriaznivo ovplyvnuje aj jej záujmy, môze íst aj o porusenie práva na vypocutie. ( [42]42 ) 63. Prvá výhrada v rámci prvého odvolacieho dôvodu by sa preto mala prijat. 64. Z uvedeného vyplýva, ze Súd prvého stupna porusil svoju povinnost odôvodnenia a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, a preto by sa mal napadnutý rozsudok zrusit. B -- Prvá výhrada v rámci siedmeho odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení clánku 82 ES -- pokrytie strát -- moznost pokrytia strát ako predpoklad konstatovania predátorských cien 65. Siedmy odvolací dôvod sa skladá z dvoch výhrad. V prvej výhrade, ktorej sa na tomto mieste budem venovat, odvolatelka tvrdí, ze SPS porusil clánok 82 ES, pretoze rozhodol, ze preukázanie moznosti pokrytia strát nebolo predpokladom konstatovania predátorských cien. 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 66. Odvolatelka tvrdí, ze judikatúra Spolocenstva vyzaduje dôkaz o moznosti pokrytia strát, bez ktorej je predátorské správanie nepredstavitelné, pretoze bez ocakávania pokrytia strát predátorské ceny nepredstavujú racionálne ekonomické správanie. Odvolatelka tvrdí, ze tento názor zastávajú viaceré vnútrostátne súdy a orgány pre hospodársku sútaz, ako aj mnoho autorov na akademickej pôde. 67. Komisia tvrdí, ze judikatúra Spolocenstva nevyzaduje osobitný dôkaz o moznosti pokrytia strát. Na rozdiel od prístupu antitrustového práva v USA analýza zneuzitia podla clánku 82 ES predpokladá existenciu dominantného postavenia (pozri rozsudok Hoffman-La Roche ( [43]43 )), co samo osebe stací nato, aby sa prijal záver o moznosti pokrytia strát. 2. Posúdenie 68. Po tom, co sa Súd prvého stupna odvolal na rozsudok Tetra Pak II, prijal v bode 228 napadnutého rozsudku záver, ze Komisia správne zaujala stanovisko, ze dôkaz o pokrytí strát nebol predpokladom konstatovania predátorských cien. 69. Som toho názoru, ze výklad judikatúry Súdneho dvora zo strany SPS, a v tomto prípade aj Komisie, sú nesprávne. Judikatúra podla mna vyzaduje preukázanie moznosti pokrytia strát. 70. Domnievam sa, ze pouzitím urcujúcich slov "za okolností tejto veci" v rozsudku Tetra Pak II mal Súdny dvor jednoznacne v úmysle vyhnút sa vseobecnej konstatácii ( [44]44 ), v dôsledku ktorej by v budúcich prípadoch predátorských cien nebolo potrebné preukazovat moznost pokrytia strát. ( [45]45 ) 71. Ako správne uviedol generálny advokát Fennelly vo svojich návrhoch vo veci Compagnie Maritime Belge ( [46]46 ), "nezdá sa, zeby Súdny dvor zasiel tak daleko ako generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer, ktorý odporúcal[ ( [47]47 )], aby Súdny dvor 'nestanovil moznost pokrytia strát ako nový predpoklad na urcenie existencie predátorských cien v rozpore s clánkom [82 ES]`, okrem iného preto, lebo podla názoru, ktorý [generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer] zastával,'pokrytie strát je výsledok, o ktorý dominantnému podniku ide, ale predátorské ceny sú samy osebe v rozpore s hospodárskou sútazou bez ohladu na to, ci sa uvedený ciel dosiahne`". 72. Pouzitím takých urcujúcich slov sa Súdny dvor navyse jednoznacne odchýlil od kategorického tvrdenia v rozsudku Súdu prvého stupna vo veci Tetra Pak II, ktorý uviedol, ze "nie je potrebné konkrétne preukazovat, ze dotknutý podnik mal skutocnú moznost pokrytia vzniknutých strát" ( [48]48 ). 73. Podla môjho názoru z rozsudkov AKZO ( [49]49 ) a Hoffman-La Roche ( [50]50 ) tiez vyplýva, ze dôkaz o moznosti pokrytia strát sa vyzaduje s cielom konstatovat predátorské správanie podla clánku 82 ES. ( [51]51 ) Pokial neexistuje moznost pokrytia strát, dominantný podnik sa pravdepodobne zúcastnuje riadnej hospodárskej sútaze. ( [52]52 ) 74. V prípade, ze neexistuje moznost pokrytia strát, spotrebitelia a ich záujmy by v zásade nemali byt poskodené. Na tomto mieste chcem uviest, ze zastávam podobný názor ako generálny advokát Jacobs, ktorý vo svojich návrhoch vo veci Oscar Bronner uviedol, ze "prvotným cielom clánku [82 ES] je zabránit naruseniu hospodárskej sútaze -- najmä zabezpecit záujmy spotrebitelov -- skôr nez chránit postavenie konkrétnych konkurentov" ( [53]53 ). 75. Nakoniec chcem pri tejto prílezitosti poukázat na to, ze okrem uvedenej judikatúry na dôlezitost dôkazu o moznosti pokrytia strát upozornili okrem iného aj Skupina ekonomických poradcov pre politiku hospodárskej sútaze (EAGCP) ( [54]54 ), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj ( [55]55 ) a Skupina európskych regulátorov ( [56]56 ). 76. Vo svojich záverecných poznámkach v súvislosti s otázkou dôkazu o moznosti pokrytia strát by som chcel poukázat na to, ze ma nepresvedcila argumentácia Komisie, podla ktorej v Európe a podla clánku 82 ES je pokrytie zahrnuté v dominantnosti, nielen preto, ze urcenie dominantnosti casto vychádza z historických podmienok trhu, zatial co, ako som vysvetlil vyssie, dôkaz o moznosti pokrytia je svojou podstatou ex ante a je orientovaný do budúcnosti pri posúdení trhovej struktúry v budúcnosti. ( [57]57 ) 77. Z uvedeného vyplýva, ze prvá výhrada v rámci siedmeho odvolacieho dôvodu by sa mala prijat. 78. Uz na základe samotných uvedených úvah by sa podla mna mal napadnutý rozsudok zrusit. Navyse sa domnievam, ze otázky týkajúce sa dôkazu o moznosti pokrytia strát a o práve na vyrovnanie sú pre túto vec také zásadné, ze táto zaloba si vyzaduje opätovné preskúmanie na prvom stupni. C -- Druhý odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 82 ES -- vyrovnanie cien s cenami konkurentov 79. Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolatelka uvádza, ze SPS porusil clánok 82 ES, ked zamietol právo spolocnosti WIN vyrovnat v dobrej viere jej ceny s cenami konkurentov. 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 80. Odvolatelka tvrdí, ze SPS nespochybnoval, ze spolocnost WIN len vyrovnala svoje ceny s cenami konkurentov. Nevyvodil vsak z toho ziaden záver. Bez toho, aby vysvetlil preco, obmedzil sa len na konstatovanie, ze pri takom vyrovnaní "môze dôjst" k zneuzívaniu alebo konaniu, za ktoré mozno ulozit sankciu. SPS preto nedodrzal podmienky uplatnenia clánku 82 ES. Právo na také vyrovnanie je obsiahnuté v rozhodovacej praxi Komisie a v judikatúre Súdneho dvora, ako aj v akademických prácach o práve hospodárskej sútaze a v rozhodovacej praxi francúzskych orgánov. Okrem toho je to pre odvolatelku jediný prostriedok, ako si udrzat konkurencieschopnost na trhu. Odvolatelka napokon uvádza, ze v dôsledku judikatúry typu United Brands ( [58]58 ) sa od SPS vyzaduje, aby preskúmal, ci reakcia spolocnosti WIN na konkurenciu bola "primeraná" a "nálezitá". 81. Komisia tvrdí, ze odvolatelka neuvádza ani nesprávne právne posúdenie SPS vo vztahu k návrhom týkajúcim sa údajného práva spolocnosti WIN na vyrovnanie cien, ani protirecenia v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokial ide o tvrdenia súvisiace s "primeranou" a "nálezitou" reakciou, odvolatelka ich prvýkrát uvádza az v odvolaní, ked namieta, ze Komisia nevykonala test primeranosti. Odvolatelka v kazdom prípade kritizuje len jeden bod v napadnutom rozsudku (bod 187). ( [59]59 ) Komisia tvrdí, ze zákaz vyrovnania cien, ktoré zahrna ceny nizsie ako náklady, ulozený dominantnému podniku, je úplne v súlade so zásadami obsiahnutými v clánku 82 ES, podla ktorého má dominantný podnik "osobitnú zodpovednost". Subsidiárne Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladalo na skutocnosti, ze tvrdenie spolocnosti WIN, podla ktorého len vyrovnala svoje ceny s cenami svojich konkurentov, bolo nedôvodné. SPS nemusel o týchto skutocnostiach rozhodovat. 2. Posúdenie 82. Predovsetkým, ako som uz uviedol v bode 39 týchto návrhov, SPS správne urcil v bodoch 176 az 182 napadnutého rozsudku, ze právo Spolocenstva nepriznáva dominantnému podniku absolútne právo vyrovnat jeho ceny s cenami konkurentov. 83. V tomto odvolacom dôvode vsak odvolatelka neuvádza, preco je uvedené odôvodnenie SPS nesprávne, ani netvrdí, ze SPS sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 84. Odvolatelka vsak napriek tomu tvrdí podobne ako pred SPS, ze (absolútne) právo kazdého podnikatelského subjektu vyrovnat v dobrej viere svoje ceny s cenami konkurentov samotná Komisia uznáva vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach a Súdny dvor vo svojej judikatúre a jednomyselne ho prijíma aj akademická literatúra a ekonomické analýzy. 85. Podla clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 písm. c) jeho rokovacieho poriadku odvolanie musí presne oznacovat napádané prvky rozsudku, ktorého zrusenia sa odvolatel domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa osobitne opiera tento návrh. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora tejto poziadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré sa obmedzuje na opakovanie alebo doslovné reprodukovanie zalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Súde prvého stupna. ( [60]60 ) 86. Generálny advokát Geelhoed poukázal v tejto súvislosti na relevantnú judikatúru vo svojich návrhoch vo veci Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia ( [61]61 ): "v rozsiahlej ustálenej judikatúre Súdny dvor stanovil, ze právne dôvody musia smerovat proti rozsudku Súdu prvého stupna[ ( [62]62 )]a ze odvolanie musí presne uvádzat body rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna porusil právo, inak bude vyhlásené za neprípustné.[ ( [63]63 )] Z tejto poziadavky presnosti vyplýva to, ze len samotné abstraktné vyjadrenie odvolacieho dôvodu bez dalsích úvah nezodpovedá tejto poziadavke[ ( [64]64 )]". 87. Preto treba podla môjho názoru vyhlásit druhý odvolací dôvod za neprípustný. 88. Aby sme vsak odvolatelke poskytli výhodu pochybnosti, predpokladajme, ze napriek uvedeným pochybnostiam v súvislosti s prípustnostou tohto odvolacieho dôvodu by sa mal povazovat za prípustný. 89. Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, podla môjho názoru nie je v odôvodnení rozsudku ziadne protirecenie v tom, ze napadnutý rozsudok neobsahuje ziadne tvrdenie v tom zmysle, ze "SPS nespochybnoval skutocnost, ze spolocnost WIN len vyrovnala ceny s cenami konkurentov". 90. Ako som uz dospel k záveru pri posúdení prvého odvolacieho dôvodu, SPS neuplatnil na skutkové okolnosti tejto veci relevantnú judikatúru o práve vyrovnat ceny. 91. SPS totiz zo skutkových okolností tejto veci neskúmal, ci spolocnost WIN skutocne vyrovnala svoje ceny s cenami konkurentov v dobrej viere. Problémom je to, ze táto otázka skutkového stavu je teraz predmetom sporu medzi úcastníkmi odvolacieho konania. 92. Odvolanie pred Súdnym dvorom sa vsak obmedzuje len na právne otázky, co znamená, ze len SPS má právomoc zistovat skutkový stav, ktorý sa týka konania na prvom stupni. Okrem toho úcastníci konania nemôzu pri odvolaní navrhovat predlozenie dôkazov ku skutkovým okolnostiam, ktoré SPS nezistil. 93. Podla môjho názoru z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod je dvojnásobne neprípustný. 94. V kazdom prípade v súlade s mojím záverom v týchto návrhoch by sa mal podla mna napadnutý rozsudok zrusit a vec by sa mala vrátit na opätovné preskúmanie na Súd prvého stupna. To by SPS umoznilo zistit skutkový stav v súvislosti s vyrovnaním cien spolocnosti WIN. ( [65]65 ) 95. Pokial ide o otázku zásady, chcel by som napriek tomu vyuzit túto prílezitost, aby som upriamil pozornost na to, co je podla mna v tejto súvislosti relevantné. Po prvé, v bodoch 185 a 186 napadnutého rozsudku sa SPS opiera o judikatúru. Po druhé, Súdny dvor v rozsudku Tetra Pak II uviedol, ze "skutocný rozsah osobitnej zodpovednosti dominantného podniku sa musí posúdit vo svetle konkrétnych okolností kazdého prípadu, ktoré preukazujú oslabenie hospodárskej sútaze" ( [66]66 ). Preto by sa mala otázka vyrovnania aj v tomto prípade skúmat na individuálnom základe. Po tretie, mali by sa podla mna pripustit aj také okolnosti, za ktorých bude dominantný podnik výnimocne oprávnený preukázat, ze jeho ceny nizsie ako variabilné náklady sú objektívne odôvodnené. ( [67]67 ) D -- Tretí odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 82 ES -- porusenie testu predátorského správania 96. Vo svojom tretom odvolacom dôvode odvolatelka uvádza, ze SPS porusil clánok 82 ES aj tým, ze neodmietol metódu, ktorú Komisia pouzila pri výpocte pokrytia nákladov, co spôsobilo skreslenie testu predátorského správania vyzadovaného Súdnym dvorom vo veci AKZO. Metóda pouzitá Komisiou totiz neumoznovala zistit, ci predplatitelia spolocnosti WIN pre nu pocas trvania predplatného vytvorili zisk alebo stratu. 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 97. Pokial ide o variabilné náklady, odvolatelka tvrdí, ze nato, aby sa ceny nizsie ako variabilné náklady mohli povazovat za zneuzívanie podla clánku 82 ES, bod 71 rozsudku AKZO vyzaduje takú metódu výpoctu pokrytia strát, ktorá by preukázala, ze tovary a sluzby sa predávali so stratou. Pouzitá metóda môze byt zlucitelná s clánkom 82 ES len vtedy, ak preukazuje, ze u niektorých predplatitelov predplatné vytvorilo stratu pocas 48 mesiacov. Ale vzhladom na to, ze spolocnost WIN vo svojej zalobe o zrusenie tvrdila, ze prakticky pocas celého predmetného obdobia kazdý individuálny predplatitel vytváral pre WIN zisk, SPS sa nemohol vyhnút prevereniu toho, ci Komisia preukázala, ze aspon niektorí predplatitelia vytvárali pre WIN celkovú stratu, bez toho, aby neporusil clánok 82 ES. SPS napriek tomu prijal názor Komisie, ktorý nepodával celkový prehlad o ziskovosti kazdého predplatného. 98. Pokial ide o celkové náklady, odvolatelka sa odvoláva na svoje tvrdenie o variabilných nákladoch a tvrdí, ze SPS skreslil test predátorského správania, pretoze nepreveril, ci sa preukázalo, ze celkové náklady na predplatitelov neboli pokryté. Neboli predlozené nijaké dôkazy o existencii predplatitelov, ktorých predplatné vytvorilo pre spolocnost WIN stratu pocas 48 mesiacov. 99. Komisia vyvracia tieto tvrdenia a tvrdí najmä, ze v tomto prípade je pouzitá metóda nielen rovnaká ako metóda pouzitá v prípadoch, ktoré viedli k rozsudkom AKZO a Tetra Pak II --, to znamená metóda, pri ktorej sa náklady jednoducho berú do úvahy tak, ako sú uvedené v úctovníctve podniku --, ale tentoraz dokonca pouzila menej prísnu metódu tak, aby to bolo pre odvolatelku výhodnejsie. Neuplatnila napríklad zlavy a medzi náklady pouzité pri výpocte nezarátala ani alternatívne náklady. 100. Pokial ide o alternatívnu metódu výpoctu (metódu aktualizovaného cash-flow), SPS uviedol, ze Komisia sa nedopustila zjavného nesprávneho právneho posúdenia, pricom v tomto odvolaní sa netvrdí, ze SPS sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v tejto súvislosti. Pokial ide o potrebu zohladnit celkové 48-mesacné trvanie predplatného, Komisia uvádza, ze vzhladom na to, ze miera pokrytia bola pri vsetkých následných kratsích obdobiach, ktoré sa preskúmali v napadnutom rozhodnutí (celkovo priblizne jeden a pol roka), nizsia ako 100%, musela byt nizsia ako 100% aj pre celkové priemerné trvanie predplatného, to znamená 48 mesiacov. V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze miera pokrytia pod 100% sa nemohla zvýsit nad 100% pocas dlhsieho obdobia s výnimkou prípadu, keby situácia po období porusenia umoznovala podniku vytvárat marzu na jedného predplatitela, ktorá by bola znacne vyssia ako konkurencieschopná úroven na udrzatelnom základe. 2. Posúdenie 101. Odvolatelka jednoznacne neuvádza, ktoré casti (teda ktoré body) napadnutého rozsudku namieta. ( [68]68 ) 102. Vo svojej zalobe pred Súdnym dvorom odvolatelka tvrdí, ze Komisia uplatnila statickú analýzu pokrytia strát, ktorá v podstate vedie k tomu, ze nadobúdacie náklady sa pricítajú k 48-násobku sumy opakujúcich sa mesacných nákladov, ktoré existovali k dátumu registrácie na predplatné, a táto celková suma sa porovná so 48-násobkom sumy mesacných príjmov, ktoré existovali k tomu istému dátumu. 103. V napadnutom rozsudku SPS v bodoch 140 a 142 rozhodol, ze "na rozdiel od toho, co tvrdí WIN, Komisia nevykonala statický test pokrytia" a "na rozdiel od toho, co tvrdí WIN, metóda vôbec nespôsobuje pridanie nákladov na získanie zákazníkov k 48-násobku sumy opakujúcich sa mesacných nákladov, ktoré existovali v case registrácie na predplatné, a porovnanie tejto celkovej sumy so 48-násobkom mesacných príjmov, ktoré existovali v tom istom case" ( [69]69 ). 104. Okrem zrejmého spochybnovania toho, ako SPS posúdil skutkový stav, odvolatelka ho v odvolaní nekritizuje v súvislosti s nijakým nesprávnym posúdením alebo prekrútením skutocností v tejto súvislosti a opakuje len tie isté tvrdenia, ktoré predlozila SPS v prvom stupni. ( [70]70 ) Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa metódy aktualizovaných cash-flows, SPS v bodoch 153 az 155 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked túto metódu nezvolila, a odvolatelka nenamieta, ze SPS sa v tejto súvislosti dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 105. Preto sa domnievam, ze to samo osebe stací na zamietnutie tretieho odvolacieho dôvodu ako neprípustného a v kazdom prípade nedôvodného. E -- Stvrtý odvolací dôvod zalozený na tom, ze Súd prvého stupna podal nesprávny výklad clánku 82 ES a porusil svoju povinnost odôvodnenia -- príjmy a náklady po predmetnom období 106. Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode odvolatelka tvrdí, ze SPS podal nesprávny výklad clánku 82 ES a porusil svoju povinnost odôvodnenia, ked rozhodol, ze nie je potrebné zohladnit náklady a príjmy vykázané po období údajného porusenia (to znamená po 15. októbri 2002). Práve v dôsledku tohto casového obmedzenia zohladnených príjmov a nákladov Komisia nesprávne vyvodila záver o existencii porusenia. 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 107. Odvolatelka namieta, ze SPS prijal analýzu Komisie, ktorá vylucovala náklady a príjmy po 15. októbri 2002. SPS nemohol -- bez toho, aby si sám neprotirecil a neporusil clánok 82 ES, -- podporit názor Komisie, ktorý na jednej strane vylúcil z výpoctu miery pokrytia príjmy a náklady po období údajného porusenia, ktoré vsak patrili do 48-mesacného obdobia, a na druhej strane uznal, ze pokial ide o predplatné, príjmy a náklady boli oprávnene rozlozené na 48 mesiacov. Aby sa vyhovelo podmienkam clánku 82 ES, miera pokrytia sa má vypocítat len pocas obdobia 48 mesiacov. 108. Odvolatelka uvádza, ze prijatím názoru Komisie sa SPS dopustil protirecenia v odôvodnení, podla ktorého napadnuté rozhodnutie jednoznacne preukazovalo, ze od 15. októbra 2002 boli podmienky hospodárskej sútaze "obnovené" ( [71]71 ), a Komisia uz pripustila, ze nikdy nevzala do úvahy príjmy po období údajného porusenia, pretoze mohli vzniknút len v situácii oslabenej hospodárskej sútaze. 109. Podla Komisie je tento odvolací dôvod v skutocnosti len rozsírením tretieho odvolacieho dôvodu a vyplýva z nedorozumenia. Otázka umoznenia rozlozenia vsetkých príjmov a nákladov predplatenia na 48 mesiacov nikdy neexistovala. Metóda Komisie, ktorú SPS prijal, skôr umoznovala -- v súlade so zásadou odpisovania majetku --, aby sa konkrétna kategória nákladov rozlozila na urcité obdobie, konkrétne variabilné jednorazové náklady ("náklady na získanie" alebo "nadobúdacie náklady na predplatitela"), ktoré vznikli na zaciatku predplatenia. 110. Komisia vsak uvádza, ze opakujúce sa náklady sa nemajú rozkladat na urcité casové obdobie. Podla napadnutého rozhodnutia podnik "nemohol dosiahnut mieru pokrytia opakujúcich sa nákladov (nákladov siete a výrobných nákladov) postacujúcu na to, aby marza medzi príjmami a opakujúcimi sa nákladmi pokryla v primeranom casovom horizonte neopakujúce sa variabilné náklady investované do obchodného rozvoja predmetných výrobkov" ( [72]72 ). Vsetky náklady a príjmy, ktoré vznikli po období údajného porusenia a ktoré odvolatelka chce zahrnút do výpoctu, sú vsak opakujúce sa náklady a príjmy. 111. Komisia dalej uvádza, ze by bolo nesprávne do výpoctov zahrnút odhad kladnej marze v budúcnosti, ktorá sa vytvorí poklesom budúcich nákladov, ktoré by boli dostupné vsetkým konkurentom, ale nesprevádzal by ich pokles cien. Tento výsledok by sa dal dosiahnut len v situácii oslabenej hospodárskej sútaze. Komisia poznamenáva, ze priblizné výpocty odvolatelky by neviedli ku kladnej miere pokrytia celkových nákladov a ze keby sa aj prijali odhady extrémne vysokej marze pocas 48 mesiacov, ktoré odvolatelka predlozila, takáto marza by sa mohla vytvorit len v prostredí oslabenej hospodárskej sútaze. Komisia napokon uvádza, ze aj pri vylúcení "nadobúdacích nákladov" by priame mesacné náklady na kazdého predplatitela spolocnosti WIN boli vyssie ako príjmy z takého predplatného. 112. Nakoniec Komisia uvádza, ze odvolatelka vo svojom (nesprávnom) prístupe akceptovala, ze jej predplatitelia vytvárajú pocas roka a pol rastúce mesacné straty (obdobie zahrnuté v napadnutom rozhodnutí), ale následne v rokoch po zásahu Komisie predpokladala znacnú kladnú marzu, aby predplatitelia mohli zacat prinásat zisk na konci predplateného obdobia. 2. Posúdenie 113. Prima facie by sa mohlo zdat, ze tento odvolací dôvod je len rozsírením predchádzajúceho dôvodu a ze odvolatelka opakuje tvrdenie, ze len 48-mesacné obdobie by umoznilo výpocet pokrytia nákladov podla poziadaviek clánku 82 ES. Mohlo by sa predovsetkým zdat, ze tento odvolací dôvod sa zakladá na chybnom predpoklade, ze Súd prvého stupna uznal, ze "náklady a príjmy sú rozlozené na 48 mesiacov". Súd prvého stupna to nikdy v napadnutom rozsudku neurobil. Naopak, potvrdil metódu Komisie, ktorá spocívala v rozlození len jednej kategórie nákladov, a to variabilných jednorazových nákladov. 114. V kazdom prípade som pri preskúmaní bodov 129 az 156 napadnutého rozsudku nezistil nic, co by mohlo ovplyvnit platnost prístupu SPS. Podla môjho názoru sa SPS nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a správne uplatnil clánok 82 ES, ked rozhodol, ze "WIN nepreukázala, ze by Komisia tým, ze pouzívala údaje z úctovníctva WIN tak, ze ich upravila spôsobom výhodným pre WIN, aby mohla zohladnit osobitné súvislosti relevantného trhu, respektujúc pritom podmienky posúdenia pozadované clánkom 82 ES, v predmetnom prípade uplatnila protiprávny test pokrytia nákladov" a ze "nevyplýva z judikatúry, ze by pouzitie metódy aktualizovaného cash-flow bolo v danom prípade nevyhnutné, a... WIN nepredlozila nijaký dôkaz preukazujúci, ze by sa Komisia dopustila v tejto súvislosti zjavne nesprávneho posúdenia" ( [73]73 ). 115. Chcel by som napokon pripomenút, ze podla rokovacieho poriadku Súdneho dvora predmet konania pred SPS nemozno v odvolaní menit. Predmetný odvolací dôvod odvolatelky je vsak znacne odlisný od zalobného dôvodu vzneseného pred SPS, kde odvolatelka tvrdila, ze odmietnutím pouzitia metódy aktualizovaného cash-flow alebo cistej aktuálnej hodnoty (NPV) (ktorá bola podla odvolatelky jedinou relevantnou metódou) sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia. V návrhu odvolatelky podanom na Súdny dvor sa vsak uz táto metóda nespomína. 116. V dôsledku toho by sa mal podla mna stvrtý odvolací dôvod vyhlásit za neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. F -- Piaty odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 82 ES a povinnosti odôvodnenia -- predátorské ceny, hoci ich sprevádza významné zmensenie trhového podielu dotknutého podniku 117. Vo svojom piatom odvolacom dôvode odvolatelka tvrdí, ze SPS porusil clánok 82 ES a povinnost odôvodnenia aj tým, ze rozhodol, ze o predátorskú cenu môze íst aj vtedy, ak ju sprevádza významné zmensenie trhového podielu dotknutého podniku. Je totiz nepravdepodobné, aby taká cena viedla k vylúceniu konkurencie. 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 118. Odvolatelka tvrdí, ze SPS síce konstatoval, ze trhový podiel spolocnosti WIN od augusta 2002 klesol, ale napriek tomu konstatoval, ze údajné porusenie trvalo az do 15. októbra 2002. Predátorské správanie vsak predpokladá znacné znízenie hospodárskej sútaze, preto sa nemôze vyskytovat tam, kde hospodárska sútaz vzrastá. 119. Komisia tvrdí, ze odvolatelka toto tvrdenie uviedla v prvostupnovom konaní len preto, aby spochybnila existenciu dominantného postavenia a navrhla znízenie pokuty. Na spochybnenie existencie zneuzívania toto tvrdenie pouzíva v odvolaní prvýkrát. 120. Pokial ide o podstatu veci, z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, vyplýva, ze trhový podiel spolocnosti WIN sústavne rástol az do 31. augusta 2002. Akýkolvek pokles jej trhového podielu pocas posledného mesiaca a pol porusenia mohol byt spôsobený len znízením velkoobchodných taríf FT za prístup k sieti, o ktorom spolocnost WIN -- na rozdiel od svojich konkurentov -- rozhodla, ze ho nezohladní vo svojich cenách, cím porusenie ukoncila 15. októbra 2002. Komisia pre úplnost dodáva, ze akékolvek znízenie trhového podielu by nespochybnilo zákonnost rozhodnutia ako takého, ale mohlo by nanajvýs spochybnit trvanie porusenia. To by vsak aj tak nemalo vplyv na výsku pokuty, pretoze v odvolaní sa nenavrhovalo jej preskúmanie. 2. Posúdenie 121. Ako správne tvrdí Komisia, toto odvolanie sa obmedzuje na posúdenie zneuzívania dominantného postavenia SPS a WIN v prvostupnovom konaní vzniesla tvrdenie o údajnom poklese svojho trhového podielu len s cielom spochybnit existenciu dominantného postavenia ( [74]74 ) a navrhnút znízenie pokuty ( [75]75 ). 122. Podla ustálenej judikatúry, ak by sa úcastníkovi konania umoznilo uviest po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom taký zalobný dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Súdom prvého stupna, umoznilo by sa mu tým predlozit Súdnemu dvoru, ktorý má v konaní o odvolaní obmedzené právomoci, spor so sirsím rozsahom ako ten, ktorý prejednával a rozhodoval Súd prvého stupna. V konaní o odvolaní je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o zalobných dôvodoch prejednávaných pred Súdom prvého stupna. ( [76]76 ) 123. Piaty odvolací dôvod odvolatelky by sa preto mal vyhlásit za neprípustný. G -- Siesty odvolací dôvod zalozený na skreslení skutocností a porusení clánku 82 ES -- údajný plán predátorského správania 1. Skreslenie skutocností a dôkazov 124. Siesty odvolací dôvod sa skladá z dvoch výhrad. V prvej výhrade odvolatelka tvrdí, ze pokial ide o údajný plán predátorského správania, SPS skreslil skutocnosti a dôkazy, ktoré mu boli predlozené. a) Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 125. Odvolatelka tvrdí, ze SPS skreslil dôkazy, z ktorých vychádzala jeho analýza toho, ci existoval plán predátorského správania. Vychádzal výlucne z dokumentov spolocnosti WIN a existenciu plánu vyvodil z terminológie, ktorá sa v nich nachádzala, z výrazov ako "ovládnutie" alebo "ovládnut". Aby sme pouzili slová SPS, tieto dokumenty vsak len odrázali "dost ambiciózne obchodné ciele" ( [77]77 ). 126. Komisia tvrdí, ze odvolatelka chce v odvolaní dosiahnut opätovné preskúmanie výhrady, ktorú SPS zamietol ako neprípustnú, bez toho, aby spochybnila konstatáciu toho, ze je neprípustná. Po druhé, odvolatelka nepredlozila ziadne tvrdenie na podporu údajného skreslenia a je len vecou SPS, aby posúdil hodnotu, ktorú treba prisúdit predlozenému dôkazu. Pre úplnost, Komisia tvrdí, ze SPS nevychádzal pri svojej analýze výlucne z dokumentov, ktoré obsahovali výraz "ovládnut", ale aj z mnohých dalsích dokumentov. b) Posúdenie 127. Odvolatelka chce dosiahnut opätovné preskúmanie zalobného dôvodu, ktorý SPS v bodoch 204 a 205 napadnutého rozsudku zamietol ako neprípustný. 128. V tomto odvolaní vsak odvolatelka nesmie opätovne vzniest uvedený zalobný dôvod. Na základe konkrétnych dôvodov môze len namietat konstatáciu SPS o tom, ze zalobný dôvod v prvostupnovom konaní je neprípustný ( [78]78 ), a v tejto súvislosti musí predlozit dôkazy, ktoré by preukazovali, ze SPS sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. ( [79]79 ) Odvolatelka podla môjho názoru nenamietala konstatovanie neprípustnosti SPS. 129. Táto výhrada sa týka otázky skutkového stavu a neponúka nijaké presvedcivé tvrdenia na podporu údajného skreslenia skutocností. 130. Podla clánku 225 ES a prvého odseku clánku 58 Statútu Súdneho dvora Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav alebo v zásade skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú je potrebné priznat jemu predlozeným dôkazom. ( [80]80 ) Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. ( [81]81 ) 131. Prvá výhrada v rámci siesteho odvolacieho dôvodu by sa preto mala vyhlásit za neprípustnú. 2. Porusenie clánku 82 ES 132. Vo svojej druhej výhrade odvolatelka tvrdí, ze SPS porusil clánok 82 ES. Tento clánok vyzaduje objektívne identifikovatelný plán vytlácania konkurentov a v ziadnom prípade ho nemozno naplnit cisto subjektívnym testom pojmu zneuzitie dominantného postavenia. a) Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 133. Odvolatelka tvrdí, ze zneuzívanie dominantného postavenia je objektívny pojem. SPS vsak pri svojej analýze a svojom závere nevychádzal z objektívnych dôkazov, akými sú vyhrázanie sa konkurentom, selektívne ceny voci zákazníkom konkurentov, cenová diskriminácia, predkladanie vyssích ponúk alebo trvanie, konzistentnost a velkost predaja so stratou, ale z cisto subjektívnych faktorov. 134. Komisia tvrdí, po prvé, ze prvok úmyslu pri zneuzívaní je nevyhnutne subjektívny, a po druhé, ze judikatúra Spolocenstva nevyzaduje, aby bol plán predátorského správania odôvodnený urcitým druhom objektívnych dôkazov navrhnutých odvolatelkou. b) Posúdenie 135. Stací uviest, ze sa zdá, ze rovnako ako pri niektorých predchádzajúcich odvolacích dôvodoch sa odvolatelka uchyluje k tým istým tvrdeniam, ktoré uz vzniesla pred SPS. 136. Preto by mala byt aj druhá výhrada v rámci siesteho odvolacieho dôvodu zamietnutá ako neprípustná. 137. Pokial ide o plán predátorského správania, SPS tu podla mna správne a v právom pozadovanom rozsahu uplatnil judikatúru vo veciach AKZO a Tetra Pak II. 138. V dôsledku by mal byt aj siesty odvolací dôvod zamietnutý ako neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. H -- Druhá výhrada siedmeho odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení clánku 82 ES -- pokrytie strát -- dôkaz podniku o nemoznosti pokrytia strát 139. V druhej výhrade siedmeho odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze SPS porusil clánok 82 ES tým, ze si zamenil dôkaz Komisie o moznosti pokrytia strát s dôkazom podniku o nemoznosti pokrytia strát. 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 140. Odvolatelka tvrdí, ze samotná spolocnost WIN poskytla dôkaz o nemoznosti pokrytia strát. SPS mal preto rozhodnút o otázke, ci Komisia bola oprávnená neprihliadnut na dôkaz o nemoznosti pokrytia, ktorý podnik poskytol. 141. Komisia tvrdí, ze odvolatelka nevzniesla v konaní na prvom stupni nijaký zalobný dôvod v súvislosti s otázkou, ci Komisia bola oprávnená neprihliadnut na taký dôkaz. V kazdom prípade tvrdí, ze také tvrdenie je implicitne zamietnuté v bodoch 103 az 121 a 261 az 267 napadnutého rozsudku. Komisia napokon pre úplnost uvádza, ze v skutocnosti analyzovala moznost pokrytia v napadnutom rozhodnutí a dospela k záveru, ze v predmetnej veci je pravdepodobná. 2. Posúdenie 142. Odvolatelka podla mna nevzniesla pred SPS nijaké tvrdenie o tom, ze pokrytie strát nebolo mozné, okrem tvrdenia, ze samotná Komisia preukázala v napadnutom rozhodnutí nemoznost pokrytia strát tým, ze uviedla, ze "podmienky hospodárskej sútaze boli obnovené". 143. Povinnost odôvodnenia SPS naozaj nejde tak daleko, aby musel podrobne odpovedat na vsetky jednotlivé tvrdenia predlozené odvolatelom, najmä ak také tvrdenia nie sú dostatocne jasné a urcité a na ich podporu nie sú predlozené dostatocné dôkazy. ( [82]82 ) 144. Domnievam sa, ze tvrdenie, ktoré spolocnost WIN predlozila vo svojom návrhu pred SPS -- v tom zmysle, ze Komisia si protirecila vo svojej analýze trhu --, aby preukázala nemoznost pokrytia strát, nemozno povazovat za dostatocne jasné a urcité. Neslo ani o tvrdenie, ze Komisia nebola oprávnená neprihliadnut na dôkaz o nemoznosti pokrytia predlozený dotknutým podnikom. 145. V kazdom prípade sa zdá, ze taký dôkaz bol nevyhnutne implicitne zamietnutý v bodoch 103 az 121 a 261 az 267 napadnutého rozsudku. 146. Preto sa domnievam, ze druhá výhrada siedmeho odvolacieho dôvodu by sa mala zamietnut ako neprípustná ako nové tvrdenie alebo zalobný dôvod, ktorý nebol vznesený pred SPS, a v kazdom prípade ako nedôvodná. V -- Návrh 147. Vo svetle uvedených skutocností navrhujem, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok. Okrem toho povazujem za opodstatnené, aby Súdny dvor vrátil vec na rozhodnutie Súdu prvého stupna podla prvého odseku clánku 61 Statútu Súdneho dvora a vyhradil mu aj rozhodnutie o trovách. __________________________________________________________________ ( [83]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [84]2 ) Predátorské ceny sa niekedy oznacujú aj ako "ceny pod úrovnou nákladov". ( [85]3 ) Rozsudok z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, [86]C-62/86, Zb. s. I-3359 (dalej len "AKZO"). ( [87]4 ) Rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C-333/94 P, Zb. s. I-5951 (dalej len "Tetra Pak II"). ( [88]5 ) Rozhodnutie Komisie zo 16. júla 2003 o konaní podla clánku [82 ES] (vec COMP/38.233 - Wanadoo Interactive) [neoficiálny preklad] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). ( [89]6 ) Asymmetric Digital Subscriber Line. ( [90]7 ) Clánok 1 napadnutého rozhodnutia. ( [91]8 ) Clánky 2 a 4 napadnutého rozhodnutia. ( [92]9 ) France Télécom SA/Komisia, Zb. s. II-107. ( [93]10 ) Na základe právomocí, ktoré jej boli zverené clánkom 12 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962: Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [94]11 ) Pozri bod 2 týchto návrhov. ( [95]12 ) Na podporu svojej zaloby pred Súdom prvého stupna WIN tiez subsidiárne navrhovala zrusenie alebo znízenie pokuty a uvádzala tieto dôvody: i) porusenie zásady osobnosti a zákonnosti trestov, ii) neexistenciu úcinkov predmetnej praxe, iii) chybné stanovenie dlzky trvania porusenia a iv) porusenie zásady proporcionality. ( [96]13 ) Pozri body 122 az 230 napadnutého rozsudku. ( [97]14 ) Pozri bod 138 napadnutého rozsudku. ( [98]15 ) Pozri bod 129, ktorý sa v tomto zmysle odvoláva na rozsudok z 28. mája 1998, John Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 34 a tam citovanú judikatúru. ( [99]16 ) Uz citované v poznámkach pod ciarou 2 a 3. ( [100]17 ) Pozri bod 130 napadnutého rozsudku. ( [101]18 ) Pozri bod 132. ( [102]19 ) Pozri body 140 az 143. ( [103]20 ) Pozri bod 152. ( [104]21 ) Pozri bod 153. ( [105]22 ) Pozri body 165 az 169. ( [106]23 ) Pozri bod 186. ( [107]24 ) Pozri bod 187. ( [108]25 ) Pozri bod 188. ( [109]26 ) Pozri body 195 az 198. ( [110]27 ) Pozri body 199 az 215. ( [111]28 ) Pozri body 219 az 223. ( [112]29 ) Pozri body 224 az 229. ( [113]30 ) Pozri bod 187 napadnutého rozsudku. ( [114]31 ) Citujúc rozsudky zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 189, z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [115]T-65/89, Zb. s. II-389, bod 117 a z 8. októbra 1996, Compagnie Maritime Belge Transports a i./Komisia, T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 146. ( [116]32 ) Citujúc rozsudok zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia, T-111/96, Zb. s. II-2937, bod 139. ( [117]33 ) Pozri bod 187 napadnutého rozsudku. ( [118]34 ) Pozri v tomto zmysle zodpovedajúce ustanovenia Statútu Súdneho dvora ESUO, rozsudok z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 63. ( [119]35 ) Vec, ktorá viedla k rozsudku zo 14. júla 2005, Compańía espańola para la fabricación de aceros inoxidables SA (Acerinox)/Komisia, C-57/02 P, Zb. s. I-6689, bod 32 návrhov, v ktorom sa cituje v tomto zmysle z rozsudkov zo 14. mája 1998, Rada/De Nil a Impens, C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 az 34; zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb. s. I-3875, bod 70, a z uznesení z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., C-149/95 P(R), Zb. s. I-2165, bod 58, zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C-268/96 P(R), Zb. s. I-4971, bod 52, a z 25. júna 1998, Holandské Antily/Rada, C-159/98 P(R), Zb. s. I-4147, bod 70. Pozri aj vec Acerinox, uz citovanú vyssie, bod 36 rozsudku. ( [120]36 ) V tomto tvrdení sa dá lahko nájst vada, kedze Komisia nespecifikuje, ktoré náklady (variabilné alebo celkové, atd.) má na mysli. ( [121]37 ) Pozri rozsudky United Brands/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 189; BPB Industries a British Gypsum/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 117, a Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 146. ( [122]38 ) Kde sa v zásade hovorí, ze za vyrovnanie mozno ulozit sankciu, pokial je jeho cielom nielen ochrana záujmov dominantného podniku, ale aj posilnenie jeho dominantného postavenia a jeho zneuzívanie. ( [123]39 ) Tetra Pak II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 44. ( [124]40 ) Pozri body 226 az 228 napadnutého rozsudku. ( [125]41 ) Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 35. ( [126]42 ) Pozri rozsudok z 10. decembra 1998, Schröder a i./Komisia, C-221/97 P, Zb. s. I-8255, bod 24. ( [127]43 ) Rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461. ( [128]44 ) Pre podobný výklad pozri napríklad WHISH, R.: Competition Law, Butterworths, 4th edition, 2001, s. 650; JONES. A., SUFRIN, B.: EC Competition Law, Oxford University Press, 2001, s. 342; KORAH, V.: The Paucity of Economic Analysis in the Decision on Competition: Tetra Pak II. In: Current Legal Problems. 1993, roc. 46, s. 172, a KON, S., TURNBULL, S.: Pricing and the Dominant Firm: Implications of the Competition Commission Appeal Tribunal's Judgment in the NAPP Case, 2003 E.C.L.R. 24(2) 70 az 86, s. 75. ( [129]45 ) Podla mna vsak zjavne vyplýva z bodu 44 rozsudku Súdneho dvora vo veci Tetra Pak II, ze dôkaz o skutocnom pokrytí sa nevyzaduje. Vyplýva to z konstatácie Súdneho dvora v uvedenom bode, ze "musí byt mozné sankcionovat prax predátorských cien, hned ako vznikne riziko vytlacenia konkurentov z trhu. Súd prvého stupna skonstatoval v bodoch 151 a 191 svojho rozsudku, ze v [uvedenom] prípade také riziko existovalo. Sledovaný ciel, ktorým je zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze, neumoznuje vyckávat, kým takáto stratégia povedie k úcinnému vytlaceniu konkurencie z trhu." ( [130]46 ) Rozsudok zo 16. marca 2000, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 129 a poznámka pod ciarou 84. ( [131]47 ) Pozri bod 78 jeho návrhov vo veci Tetra Pak II, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 4. ( [132]48 ) Pozri rozsudok zo 16. júla 1992, Tetra Pak International SA/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 150. ( [133]49 ) Najmä bod 71 rozsudku. ( [134]50 ) Najmä bod 91 rozsudku. ( [135]51 ) Podla môjho názoru si analýza moznosti pokrytia strát vyzaduje ex ante alebo do budúcnosti orientované hodnotenie trhovej struktúry po tom, co doslo k vylúceniu, to znamená, moznosti pokrytia strát, ako ju môze primerane predpokladat dominantný podnik v case, ked stanovuje svoje ceny. Zdá sa, ze toto hodnotenie je podobné analýze, ktorú Komisia uskutocnuje v oblasti kontroly fúzií. Porovnaj rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, body 42 az 44. Pozri napríklad EZRACHI, A.: EC Competition Law. Hart, 2008, s. 140; PAPANDROPOULOS, P.: Article 82 EC reform. In: Droit & économie, Concurrences 2008, c. 1, a DE LA MANO, M., DURAND, B.: A Three-Step Structured Rule of Reason to Assess Predation under Article 82. GR pre hospodársku sútaz, Európska komisia, Diskusný dokument Úradu hlavného ekonóma, 12. decembra 2005, strana 3. ( [136]52 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Fennelly vo veci Compagnie Maritime Belge, uz citovanej v poznámke pod ciarou 46, bod 136. Okrem toho, kedze analýza cien/nákladov, ktorá sa vyzaduje v prípadoch predátorských cien, zvykne byt kontroverzná a diskutabilná (porovnaj rozsudok AKZO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, pozri aj: HOWARTH, D.: Unfair and Predatory Pricing under Article 82 EC. In: EC Competition Law. Ed. G. Amato, C.-D. Ehlermann. Hart, 2007, s. 258 -- 262), nielen pokial ide o také otázky, ako napríklad, ktoré náklady sú variabilné a ktoré fixné, ktoré casové obdobie je relevantné, atd., vyzadovanie dôkazu o moznosti pokrytia strát by v zásade bolo prínosné s cielom znízit náklady v prípade chýb (najmä chybných pozitívnych nálezov) v prípadoch údajných predátorských cien. Okrem toho, pokial ide o ex ante dôkaz o moznosti pokrytia strát ako uzitocného a zvládnutelného spôsobu kontroly, súhlasím, ze v zásade je "ovela jednoduchsie urcit zo struktúry trhu, ze pokrytie je nepravdepodobné, ako stanovit náklady konkrétneho výrobcu". Pozri prípad v USA A. A. Poultry Farms, Inc v Rose Acre Farms, Inc 881 F.2d 1396, (7th Cir. 1989), cert denied, 494 U.S. (1990). A taká analýza pokrytia "umozní súdu, aby sa vyhol komplikovanej oblasti analýzy nákladov, skúmaniu rôznych úctovných císelných údajov a porovnávaniu znaleckých dôkazov v súvislosti s otázkou, co sú relevantné náklady". Pozri austrálsky prípad Boral (2003) 195 ALR 609, bod 292. ( [137]53 ) Návrhy vo veci z 26. novembra 1998, [138]C-7/97, Zb. s. I-7817, bod 58. ( [139]54 ) "Treba predovsetkým starostlivo posúdit schopnost pokrytia strát predátorského podniku" v Správe EAGCP, co je poradná skupina uznávaných univerzitných ekonómov, ktorá spolupracuje s Generálnym riaditelstvom Komisie pre hospodársku sútaz a komisárom pre hospodársku sútaz, "An economic approach to Article 82", July 2005, strana 52, k dispozícii na: http://ec.europa.eu/comm/competition/publications/studies/eagcp_july_21 _05.pdf ( [140]55 ) "Test pokrytia by sa mal bezne uplatnovat v prípadoch predátorských cien" v OECD, "Predatory Foreclosure", Directorate for Financial and Enterprise Affairs, Competition Committee, DAF/COMP(2005)14, 15. marec 2005, strana 8 a nasl., k dispozícii na: http://www.oecd.org/dataoecd/26/53/34646189.pdf. Pre najnovsí vseobecný prehlad 35 jurisdikcií pozri The International Competition Network, Report on Predatory Pricing, správa vypracovaná v rámci The Unilateral Conduct Working Group, predlozená na Siedmej výrocnej konferencii ICN, Kyoto, apríl 2008, k dispozícii na: http://www.icn-kyoto.org/documents/materials/Unilateral_WG_3.pdf ( [141]56 ) Skupina európskych regulátorov pre siete a sluzby elektronických komunikácií vytvorená Komisiou uvádza na strane 36 konzultacného dokumentu z 21. novembra 2003 pod názvom "Draft joint ERG/EC approach on appropriate remedies in the new regulatory framework" toto: "Predátorské ceny sa preto vyznacujú týmito charakteristikami: (i) úctovaná cena je nizsia ako náklady, (ii) konkurenti sú bud vyhnaní, alebo vylúcení z trhu a (iii) podnik je schopný pokryt svoje straty" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Tento dokument je k dispozícii na: http://www.erg.eu.int/doc/publications/erg0330_draft_joint_approach_on_ remedies.pdf ( [142]57 ) Porovnaj: "Súcasne si vsak treba uvedomit, ze dôkaz o dominantnosti neznamená nevyhnutne, ze dominantný podnik bude schopný pokryt svoje straty. Zatial co dôkaz o pokrytí znamená, ze monopol dominantného podniku bude v budúcnosti pretrvávat, je dôlezité si uvedomit, ze fázy vytvárania straty a pokrývania straty sa neuskutocnujú v rovnakom case... Skutocnost, ze podnik bol dominantný v case predaja za ceny nizsie ako náklady, neznamená, ze v budúcnosti bude schopný svoje straty pokryt zvýsením cien: podmienky hospodárskej sútaze uz môzu byt v budúcnosti odlisné... Po druhé, zaloby týkajúce sa predátorských cien boli úspesné podla clánku 82 ES len vtedy, ak bolo pokrytie na základe skutkových okolností skutocne preukázané alebo pravdepodobné", in: O'DONOGHUE, R., PADILLA, A. J.: The Law and Economics of Article 82 EC. Oxford: Hart, 2006, s. 254. Pozri aj: "Príslusné orgány by aj tak mali mat na pamäti, ze test dominantnosti nie je to isté ako analýza pokrytia", OECD, uz citované v poznámke pod ciarou 55, strana 8 a nasl. ( [143]58 ) Uz citovaná v poznámke pod ciarou 37. ( [144]59 ) Podla ktorého sa vyrovnanie cien s cenami konkurentov "[môze stat zneuzívaním alebo konaním, za ktoré mozno ulozit sankciu], ked je jeho cielom... posilnenie... dominantného postavenia [podniku] a jeho zneuzívanie". ( [145]60 ) Pozri rozsudok Schröder a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 35. Taký výklad odvolania by viedol len k pokusu o obnovu konania, pricom v súvislosti so Súdnym dvorom nie je obnova konania stanovená. Pozri napríklad rozsudok z 3. marca 2005, Biegi Nahrungsmittel a Commonfood/Komisia, C-499/03 P, Zb. s. I-1751, body 37 a 38. ( [146]61 ) Návrhy vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729. ( [147]62 ) Dôvody, ktoré v zásade smerujú proti konaniu alebo necinnosti institúcie/í, sú neprípustné. Opätovné uvedenie týchto dôvodov by znamenalo, ze ide o "obycajné" odvolanie. Pozri okrem iného rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 49, a z 22. apríla 1999, Kernkraftwerke Lippe-Ems/Komisia, C-161/97 P, Zb. s. I-2057, body 76 a 77. ( [148]63 ) Pozri okrem iného rozsudky Schröder a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, body 35 a 38 az 42, a z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C-257/98 P, Zb. s. I-3251, body 61 a 62. ( [149]64 ) Pozri rozsudok z 8. júla 1999, Hercules/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 113. ( [150]65 ) Ak treba urobit doplnujúce skutkové zistenia alebo sa treba nanovo pozriet na tie, ktoré uz boli urobené, Súdny dvor vráti vec SPS. Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 17. decembra 1992, Moritz/Komisia, C-68/91 P, Zb. s. I-6849, body 41 a 42. ( [151]66 ) Pozri rozsudok Tetra Pak II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 24. ( [152]67 ) Pozri návrhy, ktoré predlozil generálny advokát Fennelly vo veci Compagnie Maritime Belge, uz citovanej v poznámke pod ciarou 31, bod 127. Porovnaj rozsudok zo 6. októbra 1994, Tetra Pak International SA/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, bod 147: "pre podnik v dominantnom postavení môze byt prijatelné za urcitých okolností predávat so stratou". Pozri okrem iného aj BELLAMY & CHILD: European Community Law of Competition. Oxford, 6. vyd., 2008, s. 956 -- 57, cast 10.071: "v rozsahu, v ktorom z [rozsudku Akzo] vyplýva pravidlo, ze ceny nizsie ako priemerné variabilné náklady ... musia byt predátorské, sa zdá byt prílis rigidný. Ceny nizsie ako [priemerné variabilné náklady] môzu podporovat hospodársku sútaz...", MOTTA, M.: Competition Policy. Cambridge University Press, 2004, s. 453; FAULL, J., NIKPAY, A.: The EC law of competition. Oxford University Press, 2007, s. 379, cast 4.287; EZRACHI, A.: c. d., s. 136, OECD, c. d., s. 18: "Ak firma úctuje ceny nizsie ako náklady, neznamená to automaticky, ze jej konanie narúsa hospodársku sútaz. Za urcitých okolností sú takéto ceny nielen neskodné, ale dokonca podporujú hospodársku sútaz. Príslusné orgány by mali dôkladne preskúmat vsetky odôvodnenia, ktoré údajní predátori ponúkajú v súvislosti so svojimi cenami.", WHISH, R.: c. d., s. 649, JONES, SUFRIN, c. d., s. 339, GARZANITI, L., LIBERATORE, F.: Recent Developments in the European Commission's Practice in the Communications Sector: Part 2. 2004, E.C.L.R. 25(4) 234 -- 240. ( [153]68 ) Aby som sa v tejto súvislosti vyhol opakovaniu, odkazujem na body 85 a 86 týchto návrhov, ktoré sa tu tiez uplatnujú. ( [154]69 ) Pozri body 143 az 151 napadnutého rozsudku o odôvodnení SPS. ( [155]70 ) V odvolaní sa nemôzu opakovat len tie isté zalobné dôvody a tvrdenia, ktoré uz boli predlozené SPS, bez toho, aby sa predlozili aj tvrdenia o tom, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Pozri uznesenie z 5. februára 1998, Abello a i./Komisia, C-30/96 P, Zb. s. I-377, bod 45. ( [156]71 ) Pozri bod 386 napadnutého rozhodnutia. ( [157]72 ) Pozri odôvodnenie c. 76 napadnutého rozhodnutia a bod 136 napadnutého rozsudku. ( [158]73 ) Pozri body 154 a 155. So zretelom na diskusie o metóde cistej aktuálnej hodnoty pozri napríklad vec v Spojenom královstve Napp Pharmaceutical Holdings Ltd v Director General of Fair Trading, Competition Commission Appeal Tribunal (CAT), vec c. 1001/1/1/01 [15. január 2002], bod 260. ( [159]74 ) Bod 95 návrhu spolocnosti WIN v prvostupnovom konaní v zalobnom dôvode týkajúcom sa existencie dominantného postavenia. ( [160]75 ) Bod 272 návrhu spolocnosti WIN v prvostupnovom konaní v zalobnom dôvode týkajúcom sa pokuty. ( [161]76 ) Pozri rozsudok z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun UA/Komisia, C-68/05 P, Zb. s. I-10367, body 95 az 98 a tam citovanú judikatúru. ( [162]77 ) Tento odkaz sa týka bodu 214 napadnutého rozsudku. ( [163]78 ) Pozri LENAERTS, K.; ARTS, D.; MASELIS, I.: Procedural Law of the European Union. 2. vyd. London 2006, s. 464: "Mozno to vyvodit z rozsudku z 22. decembra 1993, Eppe/Komisia, C-354/92 P, Zb. s. I-7027, bod 13." ( [164]79 ) Pozri rozsudok Abello a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 70, bod 45. ( [165]80 ) Rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 24. ( [166]81 ) Rozsudok zo 7. novembra 2002, Glencore a Compagnie Continentale/Komisia, C-24/01 a C-25/01 P, Zb. s. I-10119, body 65 az 69. Toto skreslenie musí jednoznacne vyplývat z písomností v spise Súdneho dvora bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov. Pozri rozsudok zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, body 51, 52 a 54. ( [167]82 ) Pozri rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 121, a z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C-197/99 P, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, bod 81. References 1. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0001 84. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0002 85. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0003 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0062&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0004 88. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0005 89. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0006 90. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0007 91. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0008 92. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0009 93. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0010 94. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0011 95. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0012 96. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0013 97. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0014 98. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0015 99. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0016 100. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0017 101. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0018 102. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0019 103. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0020 104. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0021 105. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0022 106. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0023 107. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0024 108. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0025 109. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0026 110. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0027 111. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0028 112. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0029 113. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0030 114. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0031 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0065&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0032 117. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0033 118. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0034 119. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0035 120. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0036 121. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0037 122. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0038 123. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0039 124. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0040 125. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0041 126. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0042 127. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0043 128. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0044 129. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0045 130. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0046 131. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0047 132. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0048 133. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0049 134. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0050 135. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0051 136. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0052 137. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0053 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 139. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0054 140. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0055 141. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0056 142. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0057 143. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0058 144. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0059 145. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0060 146. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0061 147. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0062 148. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0063 149. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0064 150. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0065 151. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0066 152. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0067 153. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0068 154. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0069 155. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0070 156. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0071 157. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0072 158. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0073 159. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0074 160. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0075 161. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0076 162. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0077 163. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0078 164. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0079 165. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0080 166. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0081 167. file:///tmp/lynxXXXX5CUkaL/L96563-1656TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0400237101-E0082