NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 1. apríla 2008 ( [1]1 ) Spojené veci C-152/07 az C-154/07 Arcor AG & Co. KG a i. proti Spolkovej republike Nemecko "Odvetvie telekomunikácií -- Siete a sluzby -- Vyrovnanie taríf -- Clánok 4c smernice 90/388/EHS -- Clánok 7 ods. 2 smernice 97/33/ES -- Clánok 12 ods. 7 smernice 98/61/ES -- Regulacný úrad -- Priamy úcinok smerníc -- Trojstranný vztah" I -- Úvod 1. Bundesverwaltungsgericht (Nemecký spolkový správny súd) poziadal Súdny dvor, aby sa vyslovil o dosahu smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o sútazi na trhoch pre telekomunikacné sluzby [neoficiálny preklad] (dalej len "smernica o hospodárskej sútazi" alebo "smernica 90/388") ( [2]2 ) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách vzhladom na zabezpecenie univerzálnej sluzby a interoperability prostredníctvom uplatnovania princípov otvorenej siete (ONP) [neoficiálny preklad] (dalej len "smernica o prepojení" alebo "smernica 97/33") ( [3]3 ) na financovanie urcitých povinností univerzálnych sluzieb. 2. Vnútrostátny súd má pochybnosti o legalite dodatocných poplatkov k nákladom na pripojenie, ktoré boli nariadené v prospech prevádzkovatela úcastníckej siete s dominantným postavením v odvetví vyznacujúcim sa liberalizáciou ( [4]4 ), ktorú zacali smernica o hospodárskej sútazi ( [5]5 ) a smernica o prepojení ( [6]6 ) a ktorá bola zavrsená v "novom regulacnom rámci" ( [7]7 ) schválenom 7. marca 2002 a uverejnenom 24. apríla 2002 ( [8]8 ). 3. Podniky, ktoré musia platit tieto dodatocné poplatky, spochybnujú ich platnost, ( [9]9 ) pricom sa odvolávajú na zásadu volnej hospodárskej sútaze, zákazu diskriminácie a transparentnosti správy vecí verejných. II -- Uplatnitelné právne predpisy A -- Právo Spolocenstva 4. Vypracovaním zelenej knihy o telekomunikáciách ( [10]10 ) v roku 1987 sa zaviedol európsky konkurencný a harmonizovaný trh zalozený na slobode výberu prevádzkovatelov. 5. Správna deregulácia odvetvia predstavovala hlbokú transformáciu jeho právnej koncepcie zalozenej na publicatio alebo výhradnej správe verejnými subjektmi, kedze zanikol tradicný systém státnych monopolov, ktoré neboli schopné uspokojovat poziadavky stále rastúceho poctu uzívatelov po revolúcii, ku ktorej doslo v tomto odvetví. 6. Transformácia odvetvia vyústila do nového rámca, v ktorom na rozdiel od predchádzajúceho rezimu nedochádza k úradným zásahom do poskytovania sluzieb, ktoré ho podriadovali politickej vôli ( [11]11 ) na úkor trhovej emancipácie tohto odvetvia. 1. Smernica 90/388 ( [12]12 ) 7. Rozsudok Taliansko/Komisia ( [13]13 ) otriasol svetom telekomunikácií, pretoze uznal uplatnenie zásad volnej hospodárskej sútaze na verejné orgány, ktoré sú drzitelmi osobitných a výlucných práv. 8. Aj napriek zmenám zavedeným judikatúrou systém trpel znacnými nedostatkami zdôraznenými komplexnostou upravovanej oblasti a zachovaním trhov riadených verejným operátorom, ktorých integráciu bolo mozné dosiahnut iba prostredníctvom konkrétnych legislatívnych opatrení. 9. Po ocakávanej liberalizácii nasledovali reakcie, a to vo forme smernice 88/301/EHS ( [14]14 ) konsolidovanej o dva roky neskôr smernicou 90/388, zrusením osobitných a výlucných práv, okrem niektorých výnimiek, medzi ktorými treba zdôraznit hlasovú telefóniu. V tejto oblasti bola volná hospodárska sútaz zavedená az smernicou Komisie 96/19 z 13. marca 1996, ktorou sa mení a doplna smernica 90/388. 10. Clánok 4c smernice 90/388 ( [15]15 ) ukladá clenským státom povinnost upravit tarify, pricom základným kritériom by mala byt cena za poskytovanie univerzálnej sluzby bez toho, aby sa zabudlo na jej dostupnost. Zároven sa toto ustanovenie snazí o zosúladenie podnikového zisku v súlade s osobitnými trhovými podmienkami s nevyhnutnou solidaritou, ktorá kazdému obcanovi umoznuje tieto sluzby vyuzívat. 2. Smernica 97/33 ( [16]16 ) 11. Na druhej strane cesta harmonizácie ( [17]17 ), paralelná k snahe odstránit obmedzenia brániace skutocnej hospodárskej sútazi medzi prevádzkovatelmi, podporila vstup nových operátorov na trh, pricom sa dbalo na zavedenie stabilnej rovnováhy medzi subjektmi zúcastnenými na poskytovaní prístupu k sieti, ktorá je otvorená pre vsetkých. ( [18]18 ) 12. Bolo vsak este potrebné dosiahnut zhodu v oblasti prístupu a lokalizácie infrastruktúr, aby bola zarucená harmonizácia podmienok prístupu k infrastruktúram a ich pouzívania a zarucilo sa prepojenie medzi verejnými sietami a ich prevádzkovatelmi. 13. S týmto zámerom, ako som uviedol v mojich uz citovaných návrhoch vo veci Telefónica O2 Czech Republic ( [19]19 ), bola prijatá smernica 97/33, ktorá sa týka niektorých financných aspektov prepojenia medzi operátormi, pricom zakazuje stanovenie výsky poplatkov pod úrovnou skutocných nákladov. Táto smernica súcasne aj obmedzuje obchodné zámery, pretoze zabranuje stanoveniu takej výsky poplatkov, ktorá by uvedenú úroven prekracovala (odôvodnenie c. 10). 14. Clánok 7 ods. 2 smernice 97/33 stanovuje: "Poplatky za prepojenie majú sledovat zásadu transparentnosti a nákladovej orientácie. Dôkazné bremeno toho, ze poplatky vychádzajú zo skutocných nákladov vrátane primeranej miery výnosnosti investície, bude niest organizácia poskytujúca prepojenie na svoje zariadenia. Vnútrostátne regulacné orgány môzu organizáciu poziadat, aby poskytla úplné odôvodnenie svojich prepojovacích poplatkov a ked to bude primerané, poziadajú o úpravu poplatkov. Ustanovenia tohto odseku sa uplatnia aj na orgány uvedené v casti 3 prílohy I, ktoré vnútrostátny regulacný orgán oznámil ako subjekty, ktoré zohrávajú významnú úlohu na vnútrostátnom trhu prepojenia. ..." 15. Clánok 7 ods. 4 s cielom zabránit podvodom stanovuje, ze v súlade s právom Spolocenstva musia byt poplatky za prepojenie dostatocne odlísené, a to tak, aby ziadatel nemusel platit za veci to, co nie je priamo spojené s danou sluzbou. 16. Okrem toho sa úcastníkom priznáva právo prístupu k presmerovaným sluzbám ktoréhokolvek prepojeného poskytovatela telekomunikacných sluzieb, a to na základe smernice 98/61, ktorá do clánku 12 smernice 97/33 doplnila odsek 7, aby vnútrostátne regulacné orgány mohli schválit tarify za prepojenie v súlade s nákladmi a zabránili tak tomu, aby pozadované poplatky odrádzali od vyuzitia týchto sluzieb. 17. Úprava hospodárskej sútaze v oblasti telekomunikácií na úrovni Spolocenstva, ktorá je zameraná na ochranu spotrebitela, stanovuje poplatky za prepojenie a vylucuje poplatky, ktoré nie sú urcené na pokrytie skutocných nákladov príslusných sluzieb, pricom kladie dôraz na transparentnost. ( [20]20 ) B -- Nemecká právna úprava 18. Povinnosti, ktoré má prevádzkovatel s dominantným postavením na trhu v oblasti poskytovania prístupu a prepojenia, sú uvedené v § 35 a nasl. Telekommunikationsgesetz z 25. júla 1996 (telekomunikacný zákon, dalej len "TKG") ( [21]21 ). 19. Z § 39, § 27 a nasl. vyplýva, ze vsetky poplatky súvisiace s prístupom do siete musia podliehat schváleniu. Z tohto dôvodu drzitel licencie nemôze získat väcsie príjmy, ako boli schválené správnym orgánom. 20. Právny základ na stanovenie dodatocných poplatkov ako kompenzáciu za stratu dominantného postavenia prevádzkovatela tvorí § 43 ods. 6 TKG v znení zákona z 21. októbra 2002. ( [22]22 ) III -- Skutkové okolnosti, spory vo veci samej a prejudiciálne otázky 21. Arcor AG & Co. KG, Communication Services TELE2 GmbH a Firma 01051 Telekom GmbH pôsobia v Nemecku prostredníctvom verejných telekomunikacných sietí a ponúkajú svojim zákazníkom sluzbu volby prevádzkovatela prostredníctvom prepojenia s miestnou sietou Deutsche Telekom. 22. Regulacný úrad vyzaduje od Deutsche Telekom poskytovanie sluzby Telekom B.2 (miestna siet) za protiplnenie, ktoré majú Arcor AG & Co. KG, Communication Services TELE2 GmbH a Firma 01051 Telekom GmbH uhradit. 23. V rozhodnutí z 29. apríla 2003 Regulierungsbehörde für Telekommunikation und Post (regulacný úrad pre telekomunikácie a postu) ( [23]23 ) nariadil na základe § 43 ods. 6 TKG, na návrh Deutsche Telekom a s úcinnostou od 1. júla 2003, dodatocný poplatok za sluzbu Telekom -- B. 2 (miestna siet). Tento poplatok nezodpovedá nákladom a jeho výska bola stanovená na 0,004 eura za minútu spojenia, pretoze poplatky vyberané od konecných spotrebitelov nepokrývali vsetky náklady spojené s úcastníckym prepojením. 24. O necelý mesiac Komisia ( [24]24 ) ulozila Deutsche Telekom pokutu vo výske 12600000 eur za zneuzitie dominantného postavenia, pretoze za prepojenie na miestnu siet pozadovala od svojich konkurentov sumu vyssiu, ako poberala od svojich zákazníkov za sluzby pevnej siete. 25. Regulacný úrad rozhodnutím z 23. septembra zrusil (ex nunc) vyberanie dodatocných poplatkov, ktorých doba platnosti teda bola od 1. júla do 23. septembra 2003. 26. Kazdý z troch podnikov, ktoré boli dotknuté platením dodatocných poplatkov, samostatne napadol správne rozhodnutie, ktorým bol tento poplatok schválený. 27. Verwaltungsgericht Köln (správny súd) v Kolíne v rozsudku z 3. novembra 2005 uznal tvrdenia, ze doslo k poruseniu práva Spolocenstva, konkrétne clánku 7 ods. 2 a clánku 12 ods. 7 smernice 97/33, zmenenej a doplnenej smernicou 98/61. 28. Nemecko a Deutsche Telekom podali kasacný opravný prostriedok na Bundesverwaltungsgericht, v ktorom sa odvolávajú na nezlucitelnost § 43 ods. 6 TKG s právom Spolocenstva. Tento súdny orgán rozhodol prerusit konanie vo veci samej a predlozil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa smernica Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 vykladat v tom zmysle, ze v roku 2003 vnútrostátny regulacný úrad nemohol zaviazat prevádzkovatela siete vzájomne prepojenej s verejnou telekomunikacnou úcastníckou sietou zaplatit prevádzkovatelovi úcastníckej siete s dominantným postavením príspevok na vyrovnanie deficitu vzniknutého z dôvodu poskytovania pripojenia úcastníka? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: 2. Je vnútrostátny súd v konaní o schválení povolenia vyuzitia prevádzkovatela telekomunikacnej siete povinný zohladnit nezlucitelnost takejto povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia vnútrostátneho práva, s právom Spolocenstva?" IV -- Konanie pred Súdnym dvorom 29. Podanie tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania bolo zapísané do registra v kancelárii Súdneho dvora 20. marca 2007. 30. Predseda Súdneho dvora spojil uznesením z 1. júna 2007 vsetky tri veci z dôvodu ich vecnej spojitosti. 31. V lehote stanovenej v clánku 23 Statútu Súdneho dvora predlozili pripomienky jednak nemecká vláda a Deutsche Telekom, ktorí navrhujú negatívne odpovede na polozené otázky, a jednak podniky, ktoré podali odvolanie v sporoch vo veci samej, a Komisia, ktorí ziadajú o urcenie nezlucitelnosti. 32. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. februára 2008, sa zúcastnili zástupcovia úcastníkov konania v písomnej casti, ako aj Spojené královstvo, aby ústne predlozili svoje vyjadrenia. V -- Analýza prejudiciálnych otázok 33. Súdny dvor prejednáva pocetné mnozstvo zalôb, v ktorých telekomunikácie zohrávajú významnú úlohu. Ide o fenomén, ktorý sa dal predpokladat od zaciatku rozvoja tohto odvetvia vzhladom na ekonomický potenciál vyuzitia telekomunikácií. 34. Zdá sa paradoxné, ze vzhladom na to, ze v roku 1876 ( [25]25 ) bol patent na telefón po dlhotrvajúcom súdnom spore ( [26]26 ) priznaný Alexanderovi Grahamovi Bellovi, len nedávno rehabilitoval Kongres Spojených státov ( [27]27 ) pamiatku a úspechy Taliana Antonia Meucciho a uznal, ze uz predtým, v roku 1860, v New Yorku verejne predviedol fungovanie tohto vynálezu. Beh casu teda kazdému z nich urcil miesto, ktoré mu prinálezí. ( [28]28 ) A -- O prvej prejudiciálnej otázke 1. Niekolko úvodných poznámok o univerzálnej sluzbe. 35. "Jeden systém, jedna politika, univerzálna sluzba." ( [29]29 ) Tento slogan ( [30]30 ) vyjadroval vôlu spojit celé ludstvo prostredníctvom jednej siete ( [31]31 ) v dobe, ked rivalita medzi Bell System a nezávislými spolocnostami dosiahla vrchol. ( [32]32 ) 36. Ciele smernice 97/33 sú vyjadrené v clánkoch 3 a 9 a spocívajú v poskytovaní kvalitnej sluzby za rozumnú cenu na celom území. 37. Napriek tomu táto úloha vseobecného záujmu vyvoláva rôzne tazkosti, pretoze bez správnej navigácie vzniká riziko vzniku spolocnosti vyznacujúcej sa dualizmom medzi tými, ktorí majú prístup k urcitým sietam a sluzbám, a tými, ktorí sú z nej vylúcení. 38. S cielom vyriesit tieto tazkosti právo Spolocenstva uspokojuje súcasne potreby verejnosti, ako aj pravidlá hospodárskej sútaze prostredníctvom snahy o solidaritu a podnikatelskú slobodu bez toho, aby sa zabúdalo na potrebu zohladnenia nákladov a ich rozdelenia medzi vsetkých prevádzkovatelov, ako to stanovuje clánok 5 smernice o prepojení a clánky 12 az 14 smernice univerzálnej sluzby. 39. Oddelenie pojmov historický prevádzkovatel a poskytovatel univerzálnej sluzby sa zdá byt nevyhnutným dôsledkom, a teda akákolvek súkromná firma s dostatocnou kapacitou môze prevziat túto úlohu. S cielom zabránit splynutiu úlohy sudcu a strany státu zmenil svoje postavenie zo zastresovatela na samotného regulátora. ( [33]33 ) 2. Miestne volanie ako súcast univerzálnej sluzby 40. Ako vyplýva z clánku 5 ods. 2 smernice 98/10/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 1998 ( [34]34 ) o uplatnovaní sluzieb otvorenej siete (ONP) na hlasový telefón a o univerzálnej sluzbe pre telekomunikácie v sútaznom prostredí [neoficiálny preklad], ako aj z clánku 4 ods. 2 smernice 2002/22, miestne volania spadajú pod univerzálnu sluzbu. 41. Bývalý monopolný podnik podporovaný nemeckou vládou vo svojom vyjadrení vykladá clánok 4c smernice 90/388 neobvyklým spôsobom, ktorý podla môjho názoru nemá odôvodnenie. 42. Uvádza, ze toto ustanovenie sa neuplatní, pretoze Deutsche Telekom neprevzala ziadnu povinnost poskytovat univerzálnu sluzbu. 43. Odlisnosti v znení tohto ustanovenia v rôznych jazykových verziách ( [35]35 ) sú vsak zjavné, a preto na úcel jeho správneho výkladu je nevyhnutné zohladnit jeho celkovú struktúru a teologické kritérium, z ktorého vychádza, ( [36]36 ) pricom treba zohladnit aj ostatné jazykové verzie. ( [37]37 ) 44. Pri tomto výklade je mozné uvedené tvrdenie lahko vyvrátit vzhladom na liberalizáciu, v ktorej je akékolvek ulozenie povinnosti subsidiárne. Iba ak by prevádzkovatelia neboli schopní poskytovat univerzálnu sluzbu, bol by zásah správneho orgánu a ulozenie povinnosti nevyhnutné. Pokial vsak táto výnimocná situácia nenastane, povinnosti poskytovania univerzálnej sluzby sú neponechané na trhu. 45. V kazdom prípade skutkové okolnosti preukazujú, ze Deutsche Telekom sa zaoberal poskytovaním univerzálnej sluzby, ktorú tvoria miestne volania pred a po liberalizácii (viac ako 95 %). 3. Financovanie univerzálnej sluzby a) Vyrovnanie taríf ( [38]38 ) 46. Po tom, ako boli vytvorené základné podmienky na otvorenie trhu telekomunikácií, skutocná hospodárska sútaz si vyzaduje, ako pripomenul generálny advokát Léger ( [39]39 ), harmonizáciu taríf, ktorých cielom je zabránit riziku, ze prevádzkovatel sústredí svoju cinnost do ziskovejsích oblastí (vnútrostátne a medzinárodné telefónne hovory) a zanedbá menej ziskové sluzby (miestne telefónne hovory), ktorých poskytovanie tiez spadá pod univerzálnu sluzbu. 47. Tento ciel sleduje smernica 90/388 a smernica 96/19, ktorá ju mení a doplna. Odôvodnenie c. 20 smernice 96/19 opisuje stav, ktorý chce zmenit, kde existovali kategórie neziskových telefónnych hovorov, ktoré boli hradené zo zisku z iných odvetví cinnosti toho istého podniku. 48. Tarify za miestne hovory, ktoré boli umelo drzané na nízkej úrovni, narúsali hospodársku sútaz a nepodporovali vstup potenciálnych konkurentov do menej ziskových oblastí. 49. Rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Komisia/Spanielsko ( [40]40 ), uznáva, ze clánok 4c smernice 90/388 nestanovuje ziadnu lehotu na vyrovnanie taríf, pricom v smernici 96/19 nasiel indície na udanie konstantného tempa do 1. januára 1998 (bod 32). 50. V odôvodnení c. 5 smernice 96/19 sa opisujú výnimky z tejto lehoty, ktoré sú odôvodnené nedostatocným rozvojom siete ( [41]41 ) alebo jej rozmerov ( [42]42 ), pricom sa vsak vzdy stanovuje podrobný casový plán. 51. V prejednávanom prípade neexistuje ziadna z týchto výnimiek, a preto by k vyrovnaniu medzi týmito tarifami v Nemecku malo dôjst v roku 2003. Súdny dvor vsak konstatoval nesplnenie povinnosti Francúzskom v podobnom prípade, ked sa preukázalo, ze 1. januára 1998 nebolo ukoncené vyrovnanie stanovené v clánku 4c ods. 3 smernice 90/388 v znení zmien a doplnení a ze francúzska vláda neoznámila Komisii svoj plán na postupné prekonanie pretrvávajúcich rozporov, a ani presný casový plán ne jeho vykonanie. ( [43]43 ) b) Krízové dotácie: primeraný nástroj na financovanie trhu, v ktorom existuje hospodárska sútaz 52. Smernica v súlade s tendenciou liberalizácie uplatnuje zásady proporcionality a rovnosti spolu so zásadou zákazu diskriminácie (odôvodnenie c. 2) na to, aby stanovila podmienky na prepojenie, akými je úctovné oddelenie cinností s cielom prekonat prípadné prekázky vytvorené protiprávnymi krízovými dotáciami ( [44]44 ), ktoré sú v oblasti volnej hospodárskej sútaze len tazko prijatelné. 53. Na rozdiel od situácie, ked existoval monopol a ked bol prípustný tento druh vnútorných transakcií, ktorými boli zisky z cinností nepodliehajúcich obmedzeniam prevádzané na pokrytie strát z poskytovania sluzieb spolocnosti (akými je univerzálna sluzba), v novom rámci volnej hospodárskej sútaze sú tieto transakcie neprijatelné. Podniky s dominantným postavením by ich mohli pouzit ako zbran k odstráneniu svojich konkurentov tým, ze by cielene udrzovali predátorské ceny ( [45]45 ), pricom by náklady neprenásali na svojich zákazníkov, ale na ostatných prevádzkovatelov, ako uvádzajú zalobkyne vo svojich vyjadreniach v konaniach vo veci samej. 54. Tým sa narúsa hospodárska sútaz, pretoze noví prevádzkovatelia, ktorí musia platit dodatocné poplatky, musia zvýsit ceny na úkor svojej konkurencieschopnosti, aby si zachovali ziskovost. Tvrdenia nemeckej vlády, ze tento systém prospieva novým prevádzkovatelom, medzi ktorými je Arcor, nie sú odôvodnené. 55. Deutsche Telekom je teda zvýhodnovaný na základe protekcionizmu, ktorý je v rozpore s clánkom 82 ES a nasl. a ktorý sa okrem toho zdá byt endogamický, pretoze, ako tento podnik uznal vo svojich vyjadreniach, podiel Spolkovej republiky Nemecko na jeho kapitále je 31,7 %, hoci zástupca spolocnosti Firma 01051 Telekom GmbH na pojednávaní zvýsil uvedené percento na 43 %. ( [46]46 ) c) Deficit nákladov na pripojenie 56. Straty vznikajú, ked náklady na poskytnutie miestneho pripojenia novým podnikom prevysovali príjmy, ktoré z tejto cinnosti plynú. 57. Tento nedostatok má hlboké korene v monopole, ked sa ekonomické kritériá navrhovali podla zatazenia konecného spotrebitela, pricom solidarita bránila nadmerným príjmom, a preto neboli pokryté skutocné náklady na túto sluzbu. 58. Právo Spolocenstva vsak nepripústa stanovisko, ktoré zastáva nemecká vláda a Deutsche Telekom, pretoze rozhodujúcim momentom bol 1. január 1998, ktorý mohol byt predlzený az do 1. januára 2000, na to, aby sa bývalé monopoly prispôsobili novej situácii a vyrovnali poplatky, ktoré vyberajú. 59. Uvedené vyplýva z odporúcania Komisie 98/322 z 8. apríla 1998 ( [47]47 ) a z predchádzajúceho oznámenia z 27. novembra 1996. ( [48]48 ) 60. Dôvod je zrejmý. Oddelenie poplatkov za prepojenie a poplatkov za univerzálnu sluzbu by nebolo jasné, ak by sa prijali iné poplatky ako alternatíva uvedenému vyrovnaniu cien, ktorého cielom je nielen odstránenie prekázok v oblasti predvolby prevádzkovatela, ale aj vyrovnanie deficitu. d) Dodatocné poplatky za pripojenie: neurcité opatrenie 61. Tvrdenia Nemecka a Deutsche Telekom, ze analyzované smernice nestanovujú predmetné financovanie, nie sú odôvodnené. 62. Musím upozornit na rozpor medzi tvrdením, ze na jednej strane clánok 4c smernice 90/388 odporuje poplatkom nizsím, ako sú skutocné náklady na poskytnutie sluzby, a tvrdením na strane druhej, ze tento clánok nebráni tomu, aby boli aj nadalej kompenzované. 63. Ak právo Spolocenstva nechce, aby dochádzalo k týmto stratám, moznost neutralizovat ich týmto druhom kompenzácie vedie k tomu, aby tento stav pretrvával. ( [49]49 ) 64. Uvedené vedie hlavnú a vedlajsiu problematiku k rovnakému rieseniu, t. j. ak zanikne dlh, ( [50]50 ) zaniknú aj jeho následky. 65. Ako zdravý nemocný ( [51]51 ) sa spolocnost Deutsche Telekom stazuje na historický dlh, za ktorý si podla môjho názoru zodpovedá sama. 66. Súhlasím so vsetkými, ktorí sa zúcastnili na konaní o prejudiciálnej otázke v tom, ze strata z miestneho pripojenia v roku 2003 vyplýva z konania podniku s dominantným postavením, pretoze nie som si vedomý ziadnej prekázky, ktorá by mu bránila vo vyrovnaní týchto strát zvýsením taríf. 67. Vyjadrenia Deutsche Telekom o tom, ze nie je mozné uplatnit na prejednávaný spor kritériá stanovené v rozsudku Komisia/Spanielsko ( [52]52 ), pretoze v uvedenom prípade bola zodpovednost za deficit rozdelená medzi telekomunikacný subjekt a vnútrostátne orgány, co je podla Deutsche Telekom iný prípad, akým je "deficit, za ktorý je zodpovedný iba samotný podnik". ( [53]53 ) 68. Súdny dvor urcil, ze Spanielsko si nesplnilo povinnosti vyplývajúce z týchto smerníc z toho dôvodu, ze regulacný úrad stanovil pevné horné hranice. Podla môjho názoru, vsak aj ked existuje priestor pre úvahu, nie je mozné prehliadnut, ze uslachtilý boj medzi podnikmi môze byt narusený aj opatreniami na podporu kapitálu jedného z týchto podnikov. 69. Výhradne nákladovo orientované financovanie univerzálnej sluzby znamená, ze pripojenie k úcastníckej sieti, ktorého koncovým uzívatelom je konkrétny zákazník, je financované týmto uzívatelom prostredníctvom poplatku za úcastnícke prepojenie, pricom iba v prípade, ak mal súcasný prevádzkovatel tazkosti vyrovnat sadzby, co v tomto prípade tak nie je, má zmysel vyhodnotenie deficitu ( [54]54 ) a jeho vyrovnanie, ale samozrejme nie vtedy, ak straty vznikli z dôvodu podnikovej stratégie. 70. V súlade s tvrdením Komisie, ze dodatocné poplatky urcené na pokrytie nákladov na pripojenie nepredstavujú odmenu za sluzby prepojenia, sa nazdávam, ze v kontexte neobmedzenom právnymi prekázkami slúzi zavedenie týchto poplatkov ako mechanizmus financovania podobný státnej podpore, ( [55]55 ) ktorú právo Spolocenstva nepripústa. 71. Treba vsak reagovat na prípadnú neodôvodnenú zátaz spôsobenú povinnostou poskytovat univerzálnu sluzbu, pretoze túto zátaz je mozné vyrovnat pomocou systémov spravodlivého rozdelenia. 72. Toto pravidlo nie je úplne striktné, pretoze judikatúra ( [56]56 ) vylucuje z pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES urcité správne zásahy ako protisluzbu za povinné poskytovanie verejnej sluzby ( [57]57 ), pokial nezlepsujú postavenie podnikov. 73. Je vsak potrebné dávat pozor, aby nedoslo k naruseniu rovnováhy medzi konkurentmi, pricom na tieto úcely clánok 4c smernice 90/388 umoznil clenským státom, aby v oblasti telekomunikácií, pokial je to "nevyhnutné", rozdelili tieto antiekonomické dôsledky pomocou dodatocných poplatkov alebo fondov univerzálnej sluzby. 74. Tento neurcitý právny pojem môze byt samozrejme doplnený iba právnymi opatreniami, ktoré bránia ekonomickému vyrovnaniu nákladov pripojenia na miestnu siet, pretoze bez takýchto prekázok by tieto dodatocné poplatky nemali odôvodnenie. ( [58]58 ) 75. Snaha pokryt straty sa objavuje v clánku 5 ods. 1 a 3 smernice 97/33, ktoré odhalujú dôlezitost výpoctu príspevkov na základe porovnatelných hodnôt ( [59]59 ) zalozených výlucne na priamych nákladoch na sluzby, co je prípad odlisný od povolení, o aké ide v sporoch vo veci samej, ktoré sa týkajú kazdého podniku bez ohladu na celkový pohlad. 76. Nakoniec je potrebné poukázat na clánok 13 ods. 1 písm. a) a b) smernice univerzálnej sluzby, kde sú ako mozné riesenia uvedené, okrem vyuzitia verejných prostriedkov, spolocný vyrovnávací fond financovaný vsetkými prevádzkovatelmi, ktorý je taktiez nezlucitelný s individuálnymi financnými prevodmi medzi podnikmi. 77. Akékolvek opatrenia smerujúce k relativizácii pozadovaného vyrovnania teda narázajú na acquis Spolocenstva, co zvysuje zodpovednost clenských státov pri stanovení cien, ( [60]60 ) ktoré môzu doplnit iba o transparentné opatrenia, ktoré nenarúsajú hospodársku sútaz. 78. Na verejnom trhu, akým je trh telekomunikácií, je transparentnost ( [61]61 ) osobitne dôlezitá z toho dôvodu, ze sa dotýka vseobecného záujmu, a z dôvodu zachovania rovnosti medzi prevádzkovatelmi, co sú klúcové aspekty, ktoré nepripústajú neodôvodnené znevazovanie. 79. Vzhladom na uvedené je namieste, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku tak, ze vyhlási, ze smernica o hospodárskej sútazi a smernica o prepojení bránia takej právnej úprave, akou je nemecká právna úprava, ktorá pripústa, aby boli straty podniku s dominantným postavením financované poplatkami, ktoré nezodpovedajú nákladom na prepojenie a ktoré nie sú vypocítané výlucne podla nákladov na sluzbu. B -- O druhej prejudiciálnej otázke 80. Po zodpovedaní prvej otázky je potrebné objasnit pochybnosti vnútrostátneho súdu, ci je vhodné uplatnit analyzované smernice a nie vnútrostátne predpisy, ktoré týmto smerniciam odporujú. 81. Je potrebné zdôraznit prednost práva Spolocenstva a preskúmat v súlade s judikatúrou Súdneho dvora spôsob uplatnenia týchto predpisov, pricom je potrebné objasnit pojmy od rusivých prvkov, ktoré znemoznujú jasnému pohladu na realitu. 1. Prednost bez výnimiek 82. Jednotnost práva Spolocenstva si vyzaduje, aby tak jeho primárne, ako aj sekundárne právne predpisy mali vo vsetkých státoch rovnaký význam, rovnakú záväznost a podobný obsah. Ide o charakteristiky, ktoré nie je mozné dosiahnut bez absolútnej prednosti práva Spolocenstva. ( [62]62 ) 83. Táto sila sa vsak oslabí, ak bude spochybnená neoddelitelnost alebo bezpodmienecnost prednosti práva Spolocenstva a nebude uznané to, ze táto zásada sa vztahuje na celé právo Spolocenstva a pouzije sa na akýkolvek predpis vnútrostátneho práva. 84. V tej súvislosti Súdny dvor na zaciatku európskej integrácie rozhodol, ( [63]63 ) ze "v rámci súdneho konania nie je mozné sa odvolávat na akúkolvek vnútrostátnu právnu úpravu, ktorá je v rozpore s právom vyplývajúcim zo Zmluvy". Súdny dvor taktiez stanovil, ze "ustanovenia práva Spolocenstva majú prednost pred akýmkolvek vnútrostátnym ustanovením, ktoré by jej odporovalo" -- co umoznuje tvrdit, ze ide o prednost, ktorá sa nepochybne vztahuje aj na ústavy clenských státov. 85. Okrem toho v druhých návrhoch vo veci Pfeiffer ( [64]64 ) nesúhlasím s tými, ktorí tvrdia, ze prednost bola stanovená iba pre primárne právo alebo maximálne pre nariadenia. Toto rozdelenie je potrebné oznacit za umelé a nepresné. 2. Bezprostredné úcinky smernice o hospodárskej sútazi a smernice o prepojení 86. Súdny dvor zacal vytvárat teóriu priameho úcinku v rozsudku Van Gend & Loos ( [65]65 ) a potom ju vo veci Van Duyn ( [66]66 ) rozsíril na smernicu, pricom zohladnil "práva, ktoré priznávajú jednotlivcom" ( [67]67 ), a systematizoval ju v rozsudkoch Ratti ( [68]68 ) a Ursula Becker ( [69]69 ). 87. Súdny dvor správne polozil dôraz na funkciu smernice a rozhodol, ze na to, aby bolo mozné sa na smernice odvolávat, je nevyhnutné, aby bola bezpodmienecná a dostatocne presná, ( [70]70 ) aby neboli v stanovenej lehote prijaté ziadne opatrenia alebo aby vnútrostátna právna úprava bola v rozpore so smernicou z dôvodu jej nesprávneho alebo nedostatocného prebratia. ( [71]71 ) 88. Tým sú posilnené práva jednotlivcov a je naplnený potrebný úcinok práva Spolocenstva, ktorý nie je dotknutý prípadným neprebratím alebo nesprávnym výkonom smerníc. 89. Kombinácia týchto úvah tvorí argumentacný rámec, na ktorom sa zakladá priama uplatnitelnost clánku 4c smernice 90/388 a clánku 12 ods. 7 smernice 97/33, ktorým bráni § 43 ods. 6 TKG z roku 1996. ( [72]72 ) 90. Ak nie je mozné vnútrostátne právo vykladat spôsobom zlucitelným s právom Spolocenstva, potom by prílisné úsilie vyvíjané sudcom na to, aby tento súlad dosiahol, malo za následok zmazanie krehkých limitov medzi tvorbou a výkladom práva. ( [73]73 ) 91. Zo sporných ustanovení vyplýva, ze vyberanie dodatocných poplatkov k nákladom na pripojenie v Nemecku bolo od 1. januára 1998 protiprávne (clánok 4c smernice 90/388) na základe kritéria nákladovej orientácie (clánok 7 ods. 2 a clánok 12 ods. 7 smernice 97/33). 92. V prejednávanej veci nejde o abstraktné zásady, ale o konkrétne normatívne ustanovenia, ktoré telekomunikacnému prevádzkovatelovi priznáva právo, aby cena za prepojenie zahrnala iba náklady na pripojenie na miestnu siet. 93. Okrem toho tieto ustanovenia vychádzajú zo zásady volnej hospodárskej sútaze ( [74]74 ), o ktorej Súdny dvor rozhodol ( [75]75 ), ze môze vytvárat práva, ktoré majú priamy úcinok, a to dokonca aj vo vztahoch medzi jednotlivcami (horizontálne vztahy), pricom vnútrostátnym súdom prinálezí zabezpecit ich ochranu. 94. Konkretizácia pojmu "nákladová orientácia taríf" je v pozadí konecného stanovenia ceny, aj ked nezatienuje podstatu dotknutého práva. 95. Nemecká vláda a Deutsche Telekom sa vo svojej argumentácii snazia zatienit presnost týchto ustanovení. Pri formulácii svojich tvrdení sa dopústajú váznej chyby, pricom ked si uvedomíme, ze vo svojich tvrdeniach nerozlisujú medzi operáciou "prebrat" -- neurcitý pojem -- a pojmom "vykonat" smernicu, uvedená argumentácia stráca význam. 96. Vnútrostátne regulacné orgány teda stanovia výsku taríf, ale na právnom základe, ktorý je tak presný a bezpodmienecný (zákaz dodatocných poplatkov, ktoré nie sú nevyhnutné na pokrytie nákladov), ze nevyzaduje ziadne doplnenie zo strany práva Spolocenstva alebo vnútrostátneho práva. 97. V kazdom prípade je potrebné vziat do úvahy, ako zdôraznuje generálny advokát Mazák vo svojich návrhoch ( [76]76 ) vo veci Palacios de la Villa ( [77]77 ), ze judikatúra neupiera priamy úcinok ustanoveniam smernice, ktorá podlieha výnimkám alebo si vyzaduje odôvodnenie. 3. Vertikálne, horizontálne a trojstranné vztahy 98. Teória priameho úcinku sa uplatnuje na vertikálne vztahy v jednom smere (od jednotlivca k státu), pricom je zakázaný tak pohyb v opacnom smere (opacné vertikálne vztahy), ( [78]78 ) ako aj kolmé cesty, ktoré by umoznovali odvolávat sa na smernicu inter privatos (horizontálny priamy úcinok). ( [79]79 ) 99. Podla Súdneho dvora by rozsírenie priameho úcinku smerníc na oblast vztahov medzi jednotlivcami znamenalo priznat Spolocenstvu právomoc ukladat jednotlivcom povinnosti, aj napriek tomu, ze táto právomoc je obmedzená na prijatie nariadenia alebo rozhodnutia. ( [80]80 ) 100. Napriek tomu vsak plynúce roky nedokázali utísit hlasy vyslovujúce sa za uznanie horizontálneho priameho úcinku, ako napríklad generálny advokát Lenz ( [81]81 ) v návrhoch vo veci Faccini Dori ( [82]82 ), kde sa zároven opieral o argumenty, ktoré predtým uviedli generálni advokáti Van Gerven ( [83]83 ) a Jacobs ( [84]84 ). 101. Nad oboma generálnymi advokátmi sa vsak vznása pocit premárnenej prílezitosti ( [85]85 ), a to aj napriek tomu, ze Súdny dvor neváhal uplatnit svoju judikatúru, ( [86]86 ) ked sa smernica týka práv jednotlivcov, ktorí nie sú súcastou vertikálneho vztahu, cím vznikla teória trojstranných vztahov. ( [87]87 ) 102. Vo veci Wells ( [88]88 ) islo o problematiku zivotného prostredia ( [89]89 ), kde dochádza k urcitému splynutiu záujmov. Judikatúra tu stanovila pevnejsie kritériá, pretoze aj napriek tomu, ze sa v tomto prípade uvádza, ze "jednotlivec sa vzhladom na zákaz opacného vertikálneho úcinku nemôze odvolávat na smernicu proti clenskému státu, ak ide o státnu povinnost, ktorá priamo súvisí so splnením inej povinnosti, ktorá podla smernice prinálezí tretej osobe" (bod 56). Dalej bolo po prvýkrát stanovené, ze "negatívne vplyvy na práva tretej osoby, aj ked ich je mozné s istotou predpokladat, neodôvodnujú, aby sa jednotlivcovi odoberalo právo odvolat sa na ustanovenia smernice proti príslusnému clenskému státu" (bod 57). 4. Konstatovanie nezlucitelnosti TKG 103. Repertoár judikatúry Spolocenstva nepripústa falosné tóny, hoci v prípadoch, akým je prejednávaný prípad, ustupuje melódii trojstranných vztahov. 104. Nevidím dôvod, ktorý by tomu mal zabránit. Treba pripomenút, ze subjekty, ktoré vystupujú v skutkových okolnostiach a právnych vztahoch, na ktorých sú zalozené tieto prejudiciálne otázky, sú súkromné osoby (Arcor, TELE2 a TELEKOM GmbH), ktorých návrhy nesmerujú proti inému jednotlivcovi, ale proti státu (Regulierungsbehörde für Telekommunikation und Post). 105. V tom spocíva základný rozdiel s inými prípadmi, osobitne s Telefónica O2 Czech Republic, v ktorom islo o spor medzi dvomi prevádzkovatelmi telekomunikácií o prístup na siet, ktorý viedol k obcianskoprávnemu konaniu medzi oboma subjektmi, pricom regulacnému úradu pripadla úloha rozhodcu. 106. V súdnom spore v tejto veci neexistuje priestor pre autonómiu vôle, a teda neexistuje priestor ani pre súkromné právo, pokial ide o stanovenie taríf, pretoze na základe práva Spolocenstva a nemeckého práva prinálezí výlucná právomoc v tejto oblasti státu. 107. V tomto kontexte urcenie výsky dodatocného poplatku sa odlisuje od predchádzajúceho povolenia prepojenia (ktoré urcite umoznilo zmluvné vztahy) a nadobúda vlastné charakteristiky, cím sa stáva samostatným problémom. 108. Neexistuje dôvod na to, aby bol Bundesverwaltungsgericht nespokojný, pretoze v tomto prípade nejde o právo, ktoré nemá ziaden vztah s verejnou mocou a ktoré by mohlo spôsobit ujmu inej osobe, ako tomu bolo vo veci Busseni ( [90]90 ), ale ako to bolo vo veciach Wells a Fratelli Constanzo, skoda vznikla konaním státu. 109. Z uvedeného vyplýva, ze neexistujú horizontálne priame úcinky a ani nedoslo k vzniku skutocnej skody podniku s dominantným postavením. Okrem toho právo, na ktoré sa odvoláva, mu bolo priznané právnym predpisom, ktorý je v rozpore s právom Spolocenstva, pricom jeho postavenie je dotknuté iba nepriamo, kedze nebude môct vyberat nezákonné poplatky. 110. Zdá sa, ze nie je mozné vyhnút sa kladnej odpovedi na druhú otázku vzhladom na prednost práva Spolocenstva, ktoré od vnútrostátneho súdu vyzaduje, aby osobám podliehajúcim súdnej právomoci zabezpecil práva vyplývajúce z jeho smerníc, ked vnútrostátna úprava bráni ich dodrzaniu. VI -- Návrh 111. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky predlozené Bundesverwaltungsgericht odpovedal takto: 1. Clánok 4c smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o sútazi na trhoch pre telekomunikacné sluzby, ako aj clánky 7 ods. 2 a 4 a clánok 12 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách vzhladom na zabezpecenie univerzálnej sluzby a interoperability prostredníctvom uplatnovania zásad otvorenej siete odporujú tomu, aby vnútrostátny regulacný úrad zaviazal prevádzkovatela siete vzájomne prepojenej s verejnou telekomunikacnou úcastníckou sietou zaplatit prevádzkovatelovi s dominantným postavením príspevok na vyrovnanie deficitu vzniknutého z dôvodu poskytovania pripojenia úcastníka. 2. Vnútrostátny súd musí zvázit túto nezlucitelnost vnútrostátneho právneho predpisu s právom Spolocenstva v konaní, v ktorom prevádzkovatel s dominantným postavením vyzaduje splnenie uvedenej povinnosti. __________________________________________________________________ ( [91]1 ) Jazyk prednesu: spanielcina. ( [92]2 ) [93]Ú. v. ES L 192, s. 10. ( [94]3 ) [95]Ú. v. ES L 199, s. 32. ( [96]4 ) Uvádzam hlavné rozsudky, ktoré ma sprevádzali pri vypracovaní mojich návrhov, vo veci ISIS Multimedia a Firma O2, v ktorej bol vydaný rozsudok 20. októbra 2005 ([97]C-327/03 a C-328/03, Zb. s. I-8877), vo veci Nuova societŕ di telecomunicazioni, v ktorej bol vydaný rozsudok 18. júla 2006 ([98]C-339/04, Zb. s. I-6917), ako aj nedávne konania vo veciach Telefónica O2 Czech Republic (rozsudok zo 14. júna 2007, [99]C-64/07, Zb. s. I-4887), a Deutsche Telekom (rozsudok z 22. novembra 2007, [100]C-262/06, Zb. s. I-10057). ( [101]5 ) Zmenená a doplnená smernicou Komisie 96/19/ES z 13. marca 1996 na úcely úplného zavedenia hospodárskej sútaze na telekomunikacný trh [neoficiálny preklad] ([102]Ú. v. ES L 74, s. 13). ( [103]6 ) Najmä v znení zmenenom a doplnenom smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/61/ES z 24. septembra 1998 ([104]Ú. v. ES L 268, s. 37), ktoré je uplatnitelné ratione tempore. ( [105]7 ) Týmto výrazom odkazujem v mojich návrhoch v uz citovanej veci Deutsche Telekom na styri smernice Európskeho parlamentu a Rady: smernica 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikacných sietí a príslusných zariadení (dalej len "prístupová smernica"), smernica 2002/20/ES sa týka povolenia na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby (dalej len "smernica o povolení"), smernica 2002/21/ES o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (dalej len "rámcová smernica") a smernica 2002/22/ES, ktorá sa týka univerzálnej sluzby a práv uzívatelov týkajúcich sa elektronických komunikacných sietí a sluzieb (dalej len "smernica univerzálnej sluzby"). ( [106]8 ) [107]Ú. v. ES L 108, s. 7, 21, 33 a 51. ( [108]9 ) Tesit sa z povinnosti naznacuje protirecenie pojmov napriek tomu, ze vzdy sa vedome hladali paradoxy, akým je aj názov opery "Los esclavos felices" [Stastní otroci -- volný preklad], ktorú zlozil autor Juan Crisóstomo de Arriaga z Bilbaa, prezývaný spanielsky Mozart, v roku 1820 predtým, ako zomrel v mladom veku 20 rokov, pricom za sebou zanechal hudobné dedicstvo bohaté na chromatiky a krásne zmeny melódie. ( [109]10 ) "Zelená kniha o rozvoji spolocného trhu telekomunikacných sluzieb a telekomunikacného vybavenia", Brusel, 16. december 1987, KOM(87) 290 v konecnom znení, s. 6, 16 a nasl., doplnená o niektoré návrhy na zabezpecenie jednotnosti mechanizmov schvalovania stanovených vo vnútrostátnych právnych úpravách, aké sú uvedené v "Zelenej knihe o liberalizácii telekomunikacnej infrastruktúry a sietí káblovej televízie", cast II, Brusel, 25. január 1995, KOM(94) 682 v konecnom znení, s. 61 a nasl. ( [110]11 ) Ide o situáciu, ktorá je zohladnená v smernici 90/388, ako vyplýva z odôvodnení c. 2 a 7. ( [111]12 ) Nahradená smernicou Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej sútazi na trhoch elektronických komunikacných sietí a sluzieb ([112]Ú. v. ES L 249, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 178). ( [113]13 ) Rozsudok z 20. marca 1985, [114]41/83, Zb. s. 873. ( [115]14 ) Smernica Komisie zo 16. mája 1988 o sútazi na trhoch s koncovými telekomunikacnými zariadeniami ([116]Ú. v. ES L 131, s. 73; Mim. vyd. 08/001, s. 25). ( [117]15 ) Doplnený uz citovanou smernicou 96/19. ( [118]16 ) Nahradená smernicou 2002/21. ( [119]17 ) Vo významnej miere rozsírená rámcovou smernicou Rady 90/387/EHS z 28. júna 1990 o vytvorení vnútorného trhu pre telekomunikacné sluzby prostredníctvom otvoreného prístupu k sieti [neoficiálny preklad ] ([120]Ú. v. ES L 192, s. 1). ( [121]18 ) Známa pod anglickou skratkou "ONP" -- Open Network Provision. ( [122]19 ) Body 5 a 6. ( [123]20 ) V rozsudku Súdneho dvora z 8. decembra 2005, Komisia/Luxembursko ([124]C-33/04, Zb. s. I-10629), bolo stanovené, ze Luxemburské velkovojvodstvo nedodrzalo zásadu transparentnosti a nesplnilo si povinnosti tým, ze nedodrzalo povinnost overit súlad systémov úctovania nákladov nezávislým oprávneným orgánom a neuverejnilo vyhlásenie o tomto súlade tak, ako to vyzaduje smernica 97/33. ( [125]21 ) BGBl 1996 I, s. 1120. ( [126]22 ) BGBl 2002 I, s. 4186. ( [127]23 ) Súcasná Bundesnetzagentur für Elektrizität, Gas, Telekommunikation, Post und Eisenbahnen (Spolková agentúra pre elektrinu, plyn, telekomunikácie, postu a zeleznice). ( [128]24 ) Rozhodnutie Komisie 2003/707/ES z 21. mája 2003 ([129]Ú. v. EÚ L 263, s. 9). Konanie na Súde prvého stupna v tejto veci (vec T-271/03) uz trvá viac ako styri roky. ( [130]25 ) United States Patent c. 174, 465. ( [131]26 ) O tejto udalosti: EVENSON, E.: The Telephone Patent Conspiracy of 1876: The Elisha Gray -- Alexander Bell Controversy. Jefferson (North Carolina), McFarland Publishing, 2000; CATANIA, B.: Il Governo degli Stati Uniti contro Alexander Graham Bell -- Un importante riconoscimento per Antonio Meucci. AEI-Automazione, Energia, Informazione, vol. 86, no 10 suplemento de octubre de 1999, s. 1 az 12; a od tohto istého autora: Antonio Meucci finally recognized. Lecture in the presence of the President of Italy, Carlo Azeglio Ciampi, at the Meucci Day in Rome, 28 May 2003. ( [132]27 ) Vo svojej rezolúcii c. 269 z 11. júna 2002 (107th Congress, 1st session). ( [133]28 ) Po vypocutí odpovede opice, ktorá vestí budúcnost, Don Quijote sa obrátil na Sancha a predpovedal: "Udalosti to povedia... ze cas, objavitel vsetkých vecí, neponechá ziadnu z nich ukrytú lúcmi svetla, a to aj keby bola schovaná v jadre zeme."Don Quijote de La Mancha. druhá cast, ed. Martín de Riquer, RBA editores, Barcelona, 1994, kapitola XXV, s. 819. ( [134]29 ) "One policy, one system, universal service". ( [135]30 ) Tento slogan bol rozsírený v Spojených státoch v roku 1907 a jeho autorom bol Theodore Wail, prezident American Telephone and Telegraph Company. ( [136]31 ) MUELLER, M.: Universal service and the new Telecommunications Act: mythology made law. In: Communications of the ACM. Rutgers University SCILS, marec, 1997, a RENAUDIN E.: L'evolution du Service Universel dans le secteur des télécommunications. DEA Droit public des Affaires, 2003 -- 2004, Univerzita Paris X, Nanterre. ( [137]32 ) ARLANDIS, J.: Service Universal: évolution d'un concept-clé. In: Communications et stratégies. prvý stvrtrok, 1994, c. 13, s. 41. ( [138]33 ) RENAUDIN, E.: c. d., s. 11. ( [139]34 ) [140]Ú. v. ES L 101, s. 24. ( [141]35 ) Clánok 4c sa v jednotlivých prekladoch odlisuje: francúzska jazyková verzia ("imposées") a nemecká jazyková verzia ("auferlegt wunden") vyjadrujú myslienku nariadenia; anglická jazyková verzia ("entrusted"), talianska jazyková verzia ("assegnati") alebo spanielska jazyková verzia ("confiadas") odkazujú na tieto povinnosti s väcsou flexibilitou. ( [142]36 ) Rozsudky Súdu prvého stupna z 5. decembra 1967, Van der Vecht, [143]19/67, Zb. s. 445; z 27. októbra 1977, Bouchereau, [144]30/77, Zb. s. 1999; nedávno vydané rozsudky zo 7. decembra 2000, Taliansko/Komisia, C-482/98, Zb. s. I-10861; z 1. apríla 2004, Borgmann, [145]C-1/02, Zb. s. I-3219, a z 19. apríla 2007, Profisa, [146]C-63/06, Zb. s. I-3239. ( [147]37 ) Rozsudok z 27. marca 1990, Cricket St. Thomas, [148]C-372/88, Zb. s. I-1345, bod 19. ( [149]38 ) Rebalancing -- v anglickom práve. ( [150]39 ) V bodoch 3 a 4 jeho návrhov prednesených 10. júla 2003 vo veci Komisia/Spanielsko, [151]C-500/01 (rozsudok zo 7. januára 2004, Zb. s. I-583). ( [152]40 ) Vec C-500/01, uz citovaná v predchádzajúcej poznámke pod ciarou. ( [153]41 ) Rovnako ako v Spanielsku, Írsku, Grécku a Portugalsku. ( [154]42 ) Zo zjavných dôvodov -- Luxembursko. ( [155]43 ) Bod 35 rozsudku Súdu prvého stupna zo 6. decembra 2001, Komisia/Francúzsko, [156]C-146/00, Zb. s. I-9767. ( [157]44 ) VAN BAEL & BELLIS: Competition Law of the European Community. Ed. Kluwer Law, stvrté vydanie, s. 939. ( [158]45 ) V rozsudku zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia ([159]C-333/94 P, Zb. s. I-5951), boli stanovené kritériá na ich odhalenie. ( [160]46 ) Súdny dvor vo svojich rozsudkoch z 13. mája 2003, Komisia/Spanielsko ([161]C-463/00, Zb. s. I-4581), a zo 6. decembra 2007, Federconsumatori a i. ([162]C-463/04 a C-464/04, Zb. s. I-10419), pripomenul, ze sa nemôzu zanedbat "znepokojenia, ktoré v závislosti od okolností môzu odôvodnit to, ze clenské státy si zachovajú urcitý vplyv v podnikoch, ktoré boli pôvodne verejné a neskôr boli privatizované, pokial tieto podniky vykonávajú svoju cinnost v oblasti strategických sluzieb alebo sluzieb vo verejnom záujme". ( [163]47 ) O prepojení na liberalizovanom trhu telekomunikácií (druhá cast: oddelenie úctovníctva a zúctovanie nákladov) ([164]Ú. v. ES L 141, s. 6). ( [165]48 ) KOM(96) 608 z 27. novembra 1996 o vyhodnocovacích kritériách pre vnútrostátne schémy nákladov a financovania univerzálnej sluzby v oblasti telekomunikácií a usmernenia pre clenské státy o uplatnení týchto systémov. ( [166]49 ) Tak to vo svojich vyjadreniach uviedla Firma 01051 Telekom GmbH. ( [167]50 ) Sublato principali, tollitur accessorium. ( [168]51 ) Moličre vo svojom diele Zdravý nemocný humorne opisuje príbeh hypochondra Argana, otroka svojich vymyslených chorôb, ktorý chce vydat svoju dcéru za syna lekára, pretoze tak by si príbuzenským vztahom zabezpecil lekársku starostlivost po celý zivot. (MOLIČRE: Zdravý nemocný. Preklad: Ján Kalina, Martin: 1946). ( [169]52 ) Vec C-500/01. ( [170]53 ) Nemecká vláda na pojednávaní zdôraznila, ze Deutsche Telekom môze od decembra roku 1997 svoje ceny slobodne upravovat. ( [171]54 ) Príloha I odporúcania Komisie 98/195/ES z 8. januára 1998 o prepojení na liberalizovanom telekomunikacnom trhu (cast 1 -- poplatky za prepojenie) ([172]Ú. v. ES L 73, s. 42). ( [173]55 ) Rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad ([174]30/59, Zb. s. 1), pouzil pojem pomoci v sirsom zmysle, pretoze okrem pomoci, akou sú dotácie, zohladnuje aj iné druhy, ktoré pod rôznymi formami ulahcujú zátaz, ktorú musí niest rozpocet podniku. V tomto smere sa zakazujú tie pomoci, ktoré akoukolvek formou priamo alebo nepriamo zvýhodnujú podniky alebo sa povazujú za hospodársku výhodu, ktorú by podnik za normálnych podmienok nezískal. Pozri rozsudky z 11. júla 1996, SFEI a i., [175]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 60, a z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, [176]C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 41. ( [177]56 ) Pokial ide o verejnú sluzbu v oblasti dopravy, pozri rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [178]C-280/00, Zb. s. I-7747; pokial ide o náhradu za zber a spracovanie pouzitých olejov, pozri rozsudok zo 7. februára 1985, ADBHU, [179]C-240/83, Zb. s. 531; pokial ide o povinnost platit poplatok za priamy predaj, ktorému nepodliehajú farmaceutické laboratóriá, ked zodpovedajú dodatocným nákladom, ktoré vzniknú velkodistribútorom pri plnení povinností verejnej sluzby, pozri rozsudok z 22. novembra 2001, Ferring, [180]C-53/00, Zb. s. I-9067. ( [181]57 ) Ide o pojem, ktorý je viac vlastný spanielskemu alebo francúzskemu právnemu systému, ako systémom anglosaského typu. ( [182]58 ) V tomto smere je odporúcanie Komisie 98/195 jednoznacné. ( [183]59 ) Uvedené si samo osebe vyzaduje upresnit individuálne príspevky, ktoré prinálezia subjektom zo sveta telekomunikácií. ( [184]60 ) Odporúcanie Komisie 98/195 z 8. januára 1998 v odôvodnení c. 3 vhodne pripomína, ze uplatnenie poplatkov za prepojenie prinálezí v súlade so zásadou subsidiarity clenským státom. ( [185]61 ) Charakter nepísaného pramena práva Spolocenstva zásady transparentnosti je výsledkom postupného posilnovania jeho postavenia v judikatúre. Pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 25. apríla 1996, Komisia/Belgické královstvo, [186]C-87/94, Zb. s. I-2043, a z 18. novembra 1999, Unitron Scandinavia a 3-S, [187]C-275/98, Zb. s. I-8291. ( [188]62 ) SIMON, D.: Le systčme juridique communautaire, druhé vydanie, Presses Universitaires de France, Paris, 1998, s. 284. ( [189]63 ) Rozsudok z 15. júla 1964, Costa/ENEL, [190]6/64, Zb. s. 1141. ( [191]64 ) Pozri rozsudok z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i. ([192]C-397/01 a C-403/01, Zb. s. I-8835), a návrhy z 27. apríla 2004, kde v bode 42 analyzujem rozsudok Simmenthal, v ktorom Súdny dvor potvrdil prednost Zmluvy, ako aj priamo uplatnitelných aktov institúcií, a uvádzam, ze ked ustanovenie Spolocenstva odporuje právnemu predpisu niektorého clenského státu, treba zdôraznit uznanie prednosti, ktoré bolo stanovené pred styridsiatimi rokmi, pricom uvedená prednost nezávisí od pramena práva Spolocenstva: Zmluva, nariadenie alebo smernica. ( [193]65 ) Rozsudok z 5. februára 1963, Van Gend and Loos, [194]26/62, Zb. s. 1. ( [195]66 ) Rozsudok zo 4. decembra 1974, Van Duyn, [196]41/74, Zb. s. 1337. ( [197]67 ) Súdny dvor trval na tomto aspekte v rozsudkoch z 26. februára 1975, Bonsignore, [198]67/74, Zb. s. 297; z 28. októbra 1975, Rutili, [199]36/75, Zb. s. 1219; z 8. apríla 1976, Royer, [200]48/75, Zb. s. 497; z 27. októbra 1977, Bouchereau, [201]30/77, Zb. s. 1999; zo 7. júla 1976, Watson a Belmann, [202]118/75, Zb. s. 1185; zo 14. júla 1977, Sagulo a i., [203]8/77, Zb. s. 1495, a z 3. júla 1980, Pieck, [204]157/79, Zb. s. 2171. ( [205]68 ) Rozsudok z 5. apríla 1979, [206]148/78, Zb. s. 1629. ( [207]69 ) Rozsudok z 19. januára 1982, [208]8/81, Zb. s. 53. ( [209]70 ) WATHELET, M.: Du concept de l'effet direct ŕ celui de l'invocabilité au regard de la jurisprudence récente de la Cour de Justice. In: A true European Law. Essays for Judge David Edward. Ed. Mark Hoskins & William Robinson, Oxford and Portland, Oregon, 2003, s. 370. Autor sa nazdáva, ze presnost a bezpodmienecnost musia existovat iba vtedy, ked je zámerom odvolávania sa na právny predpis Spolocenstva nahradit vnútrostátny predpis, ale nie vtedy, ak je zámerom iba jeho vylúcenie, a to aj napriek tomu, ze judikatúra ich vyzaduje v obidvoch prípadoch. ( [210]71 ) Rozsudky z 22. júna 1989, Fratelli Costanzo, [211]103/88, Zb. s. 1839, a z 1. júna 1999, Kortas, [212]C-319/97, Zb. s. I-3143. ( [213]72 ) V tomto zmysle súhlasím s uznesením, ktorým bol podaný návrh na zacatie prejudiciálneho konania (bod 44 a nasl.) a v ktorom sa nepochybuje o tom, ze v týchto smerniciach existujú presné a bezpodmienecné práva. ( [214]73 ) EMMERT, F.: Les jeux sont faits: rien ne va plus ou une nouvelle ocassion perdue par la CJCE. In: Revue trimestrielle de droit européen. c. 1, 1995, s. 17. ( [215]74 ) Clánok 82 ES. ( [216]75 ) V tomto zmysle existuje ustálená judikatúra, ako to preukazujú rozsudky z 30. apríla 1974, Sacchi, [217]C-155/73, Zb. s. 409; z 30. januára 1974, BRT/SABAM, [218]C-127/73, Zb. s. 51; z 10. decembra 1991, Merci Convenzionali porto di Genova, [219]C-179/90, Zb. s. I-5889; z 18. marca 1997, Guérin automobiles/Komisia, [220]C-282/95 P, Zb. s. I-1503; zo 17. júla 1997, GT-Link/De Danske Statsbaner, [221]C-242/95, Zb. s. I-4449; zo 16. septembra 1999, Becu a i., [222]C-22/98, Zb. s. I-5665; z 8. júna 2000, Carra a i., [223]C-258/98, Zb. s. I-4217, a z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko, [224]C-99/02, Zb. s. I-3353. ( [225]76 ) Návrhy prednesené 15. februára 2007, kde sa odvoláva na bod 105 uz citovaného rozsudku z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i. V tejto veci vo svojich druhých návrhoch upozornujem (bod 36) na význam neustúpit z dosiahnutého pokroku v oblasti priameho úcinku. ( [226]77 ) Rozsudok zo 16. októbra 2007, Félix Palacios de la Villa/Cortefiel Servicios SA, [227]C-411/05, Zb. s. I-8531. ( [228]78 ) Rozsudok z 12. decembra 1996, X, [229]C-74/95 a C-129/95, Zb. s. I-6609. ( [230]79 ) Rozsudok z 26. februára 1986, Marshall I, [231]152/84, Zb. s. 723. ( [232]80 ) Rozsudok zo 7. marca 1996, El Corte Inglés, [233]C-192/94, Zb. s. I-1281. ( [234]81 ) Lenz sa vyslovuje za vývoj judikatúry na základe Zmluvy, pricom sa odvoláva na význam jednotného a úcinného uplatnenia práva Spolocenstva na rozsírenie tejto doktríny na vztahy medzi súkromnými osobami a odpovedat tak na legitímne ocakávania Európanov. ( [235]82 ) Rozsudok zo 14. júla 1994, Faccini Dori, [236]C-91/92, Zb. s. I-3325. ( [237]83 ) Návrhy z 26. januára 1993 zodpovedajúce rozsudku z 2. augusta 1993, Marshall II, [238]C-271/91, Zb. s. I-4367. ( [239]84 ) Návrhy z 27. januára 1994 vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 3. marca 1994, Vaneetveld, [240]C-316/93, Zb. s. I-763. ( [241]85 ) Okrem uz citovaného diela od F. Emmert je tento pohlad opísaný aj v diele: TRIDIMAS, T.: Horizontal effect of directives: a missed opportunity? In: European Law Review. c. 6, 1994, s. 621 az 636. ( [242]86 ) Tak som to zdôraznil v bode 41 mojich druhých návrhoch vo veci Pfeiffer a i. ( [243]87 ) V oblasti verejného obstarávania pozri rozsudok Fratelli Costanzo, uz citovaný; v oblasti obchodovania s farmaceutickými výrobkami pozri rozsudok z 12. novembra 1996, Smith & Nephew a Primecrown, [244]C-201/94, Zb. s. I-5819; pokial ide o technické predpisy pozri rozsudky z 30. apríla 1996, CIA Security International, [245]C-194/94, Zb. s. I-2201, a z 26. septembra 2000, Unilever, [246]C-443/98, Zb. s. I-7535. ( [247]88 ) Rozsudok zo 7. januára 2004, Wells, [248]C-201/02, Zb. s. I-723. ( [249]89 ) Napriek tomu, ze horizontálny úcinok v oblasti zivotného prostredia bol uz stanovený v rozsudku zo 16. septembra 1999, World Wildlife Fund a i., [250]C-435/97, Zb. s. I-5613. ( [251]90 ) Rozsudok z 22. februára 1990, Busseni, [252]C-221/88, Zb. s. I-495. References 1. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0001 92. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0002 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:192:TOC 94. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0003 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:199:TOC 96. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0004 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0327&locale=SK 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0339&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0064&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0262&locale=SK 101. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0005 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:074:TOC 103. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0006 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:268:TOC 105. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0007 106. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0008 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 108. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0009 109. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0010 110. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0011 111. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0012 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:249:TOC 113. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0013 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0041&locale=SK 115. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0014 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1988:131:TOC 117. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0015 118. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0016 119. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0017 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:192:TOC 121. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0018 122. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0019 123. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0020 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0033&locale=SK 125. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0021 126. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0022 127. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0023 128. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0024 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:263:TOC 130. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0025 131. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0026 132. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0027 133. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0028 134. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0029 135. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0030 136. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0031 137. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0032 138. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0033 139. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0034 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:101:TOC 141. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0035 142. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0036 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61967??0019&locale=SK 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0030&locale=SK 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0001&locale=SK 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0063&locale=SK 147. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0037 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0372&locale=SK 149. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0038 150. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0039 151. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0500&locale=SK 152. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0040 153. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0041 154. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0042 155. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0043 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0146&locale=SK 157. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0044 158. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0045 159. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0333&locale=SK 160. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0046 161. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0463&locale=SK 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0463&locale=SK 163. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0047 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:141:TOC 165. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0048 166. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0049 167. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0050 168. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0051 169. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0052 170. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0053 171. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0054 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:073:TOC 173. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0055 174. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 176. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0342&locale=SK 177. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0056 178. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983C?0240&locale=SK 180. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0053&locale=SK 181. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0057 182. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0058 183. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0059 184. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0060 185. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0061 186. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0087&locale=SK 187. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0275&locale=SK 188. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0062 189. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0063 190. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0006&locale=SK 191. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0064 192. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0397&locale=SK 193. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0065 194. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0026&locale=SK 195. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0066 196. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0041&locale=SK 197. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0067 198. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0067&locale=SK 199. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61975??0036&locale=SK 200. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61975??0048&locale=SK 201. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0030&locale=SK 202. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61975??0118&locale=SK 203. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0008&locale=SK 204. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0157&locale=SK 205. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0068 206. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0148&locale=SK 207. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0069 208. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0008&locale=SK 209. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0070 210. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0071 211. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988??0103&locale=SK 212. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0319&locale=SK 213. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0072 214. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0073 215. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0074 216. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0075 217. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973C?0155&locale=SK 218. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973C?0127&locale=SK 219. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0179&locale=SK 220. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0282&locale=SK 221. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0242&locale=SK 222. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0022&locale=SK 223. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0258&locale=SK 224. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0099&locale=SK 225. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0076 226. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0077 227. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0411&locale=SK 228. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0078 229. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0074&locale=SK 230. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0079 231. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0152&locale=SK 232. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0080 233. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0192&locale=SK 234. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0081 235. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0082 236. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0091&locale=SK 237. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0083 238. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0271&locale=SK 239. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0084 240. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0316&locale=SK 241. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0085 242. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0086 243. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0087 244. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0201&locale=SK 245. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0194&locale=SK 246. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0443&locale=SK 247. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0088 248. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0201&locale=SK 249. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0089 250. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0435&locale=SK 251. file:///tmp/lynxXXXXjC5blp/L96919-162TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700596201-E0090 252. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0221&locale=SK