NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 8. septembra 2009 ^1([1]1) Vec C-139/07 P Komisia Európskych spolocenstiev proti Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, ktorú v konaní podporuje Dánske královstvo Dalsí úcastníci konania: Fínska republika, Svédske královstvo "Odvolanie - Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Ochrana úcelu vysetrovania - Konanie vo veci kontroly státnej pomoci - Odopretie prístupu" I - Úvod 1. V prejednávanej veci ide o to, ci je spis Komisie, ktorý súvisí s vysetrovaním státnej pomoci, v priebehu konania dôverný. 2. V minulosti sa prístup k uvedenému spisu vysvetloval len z hladiska procesnoprávneho nahliadnutia do spisu. Právo nahliadnut do spisu majú iba úcastníci konania. V konaní o kontrole státnej pomoci má podla clánku 88 ES a nariadenia (ES) c. 659/1999([2]2) toto postavenie len dotknutý clenský stát. 3. Iné subjekty môzu dokonca podat zalobu proti rozhodnutiu o státnej pomoci, ak sú priamo a osobne dotknuté. Tým sa vsak nestanú úcastníkmi konania o státnej pomoci, a preto im Komisia môze nahliadnutie do spisu odopriet. 4. Naproti tomu nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001([3]3) z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie poskytuje kazdému právo na prístup k vsetkým dokumentom, ktoré sú v drzbe Komisie. Na toto právo sa odvoláva spolocnost Technische Glaswerke Ilmenau GmbH (dalej len "TGI"). Pozaduje prístup k tým dokumentom v drzbe Komisie, v ktorých ide o prípady státnej pomoci súvisiace s danou spolocnostou. 5. Komisia s tým nesúhlasí, kedze sa domnieva, ze spolocnost TGI nemá právo nahliadnut do spisu, a to ani v prípade, ak by islo o výnimku z práva na prístup k dokumentom. Komisia sa pritom odvoláva na ochranu úcelu vysetrovania podla clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia (ES) c. 1049/2001. 6. Postoj Komisie vychádza prinajmensom scasti z velkých praktických problémov, ktoré sú spojené s prístupom k dokumentom nachádzajúcim sa v spisoch. Tieto spisy sú casto velmi rozsiahle a obsahujú vela informácií, s ktorými prípadne treba aj z rôznych iných dôvodov - odlisných od ochrany úcelu vysetrovania - pracovat ako s dôvernými (napríklad obchodné tajomstvá alebo vnútorné dokumenty). Individuálna kontrola jednotlivých dokumentov by preto mohla byt velmi nárocná, o to viac, ze príslusné sluzby sú uz znacne zatazené vysetrovaním státnej pomoci. Podobné tazkosti existujú aj v rámci iných vysetrovaní v oblasti práva hospodárskej sútaze. II - Právny rámec 7. Právny rámec prípadu tvorí clánok 1 ods. 2 EÚ a clánok 255 ES, ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. 8. Clánok 1 ods. 2 EÚ stanovuje: "Táto zmluva predstavuje novú etapu v procese utvárania coraz uzsieho spojenectva medzi národmi Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia co najotvorenejsie a co najblizsie k obcanovi." 9. Clánok 255 ods. 1 a 2 ES urcuje: "1. Kazdý obcan únie a kazdá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v clenskom státe má právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie, v závislosti na zásadách a podmienkach, ktoré sa vymedzia v súlade s odsekmi 2 a 3. 2. Vseobecné zásady a obmedzenia, ktoré vychádzajú z verejného alebo súkromného záujmu a upravujú právo na prístup k dokumentom, stanoví Rada v súlade s postupom uvedeným v clánku 251, do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy." 10. Aj clánok 42 Charty základných práv Európskej únie([4]4) (dalej len "Charta základných práv"), vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice, uznáva toto právo: "Kazdý obcan Únie, ako aj kazdá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo kazdá právnická osoba, ktorá má sídlo v clenskom státe, má právo na prístup k dokumentom institúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohladu na ich nosic." 11. Na základe clánku 255 ods. 2 ES vydala Rada nariadenie (ES) c. 1049/2001. Odôvodnenia c. 2, 4, 10 a 11 daného nariadenia znejú takto: "2. Otvorenost umoznuje obcanom tesnejsie sa zapájat do rozhodovacieho procesu a zarucuje, ze v demokratickom systéme sa administratíva stáva legitímnejsou, efektívnejsou a zodpovednejsou voci obcanovi. Otvorenost prispieva k posilneniu princípov demokracie a úcty k základným právam, ako to stanovuje clánok 6 Zmluvy o EÚ a Charta základných práv Európskej únie. ... 4. Úcelom tohto nariadenia je co najúcinnejsie uplatnit právo verejnosti na prístup k dokumentom a ustanovit pre tento prístup vseobecné pravidlá a obmedzenia v súlade s clánkom 255 ods. 2 Zmluvy o ES. ... 10. Aby sa vniesla väcsia otvorenost do práce orgánov, Európsky parlament, Rada a Komisia majú zabezpecit prístup nielen k dokumentom vypracovaným týmito orgánmi, ale aj k dokumentom, ktoré tieto orgány dostávajú. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze vyhlásenie c. 35, ktoré je prílohou záverecného aktu Amsterdamskej zmluvy, zabezpecuje, ze kazdý clenský stát môze poziadat Komisiu alebo Radu, aby bez predchádzajúceho súhlasu neposkytovali dokumenty pochádzajúce z daného státu tretím osobám. 11. V zásade majú byt vsetky dokumenty týchto orgánov prístupné verejnosti. Je vsak potrebné chránit niektoré verejné a súkromné záujmy prostredníctvom výnimiek. Orgány majú mat právo chránit svoje vnútorné porady a rokovania v prípadoch, ked je potrebné zachovat ich schopnost plnit úlohy. Pri posudzovaní výnimiek majú orgány zohladnit tie zásady v právnych predpisoch Spolocenstva, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov vo vsetkých oblastiach cinnosti Únie. ..." 12. Podla clánku 1 písm. a) nariadenia (ES) c. 1049/2009 je úcelom tohto nariadenia "vymedzit pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (dalej len 'orgány`), ako sa stanovuje v clánku 255 Zmluvy o ES, takým spôsobom, aby sa zaistil co najsirsí prístup k dokumentom". 13. Clánok 2 ods. 1 nariadenia priznáva kazdému obcanovi Únie a kazdej fyzickej alebo právnickej osobe s bydliskom alebo so sídlom v clenskom státe právo na prístup k dokumentom orgánov "v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami urcenými v tomto nariadení". 14. Podla clánku 2 ods. 3 sa toto nariadenie vztahuje na vsetky dokumenty orgánu, to znamená "na dokumenty zo vsetkých oblastí cinnosti Európskej únie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má v drzbe". 15. Clánok 3 písm. a) definuje "dokument" ako "akýkolvek obsah bez ohladu na to, aké je jeho médium (napísaný na papieri alebo ulozený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam), týkajúci sa akejkolvek veci vztahujúcej sa na politiku, cinnost a rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti príslusného orgánu". 16. Clánok 4 ods. 2 nariadenia ("Úprava výnimiek") urcuje: "2. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ked by sa jeho zverejnením porusila ochrana: - obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby vrátane dusevného vlastníctva, - súdneho konania a právneho poradenstva, - úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, - pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení." 17. Clánok 6 nariadenia upravuje spôsob, akým obcania Únie podávajú ziadosti: "1. Ziadosti o prístup k dokumentu sa podávajú akoukolvek písomnou formou vrátane elektronickej formy v niektorom z jazykov uvedených v clánku 314 Zmluvy o ES a dostatocne presným spôsobom, aby orgán mohol dokument identifikovat. Ziadatel nie je povinný uviest dôvod svojej ziadosti. 2. Ak ziadost nie je dostatocne presná, orgán poziada ziadatela, aby ziadost spresnil, a ziadatelovi pri tom pomôze napríklad poskytnutím informácií o pouzívaní verejných registrov dokumentov. 3. V prípade ziadosti týkajúcej sa velmi dlhého dokumentu alebo velkého poctu dokumentov sa môze orgán so ziadatelom neformálne poradit s cielom nájst vhodné riesenie. 4. Orgány poskytnú pomoc a informácie obcanom o tom, ako a kde sa ziadosti o prístup k dokumentom môzu podat." 18. Nariadenie (ES) c. 659/1999 upravuje konanie vo veci preskúmania státnej pomoci. V clánku 20 sú upravené práva zainteresovaných subjektov: "1. Akákolvek zainteresovaná strana môze predlozit pripomienky podla clánku 6 po rozhodnutí Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Akákolvek zainteresovaná strana, ktorá predlozila také pripomienky, a akýkolvek príjemca individuálnej pomoci získa kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 7. 2. Akákolvek zainteresovaná strana môze informovat Komisiu o akejkolvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkolvek údajnom nesprávnom pouzití pomoci. Ked Komisia zvazuje, ze na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovat o tom zainteresovanú stranu. Ked Komisia prijme rozhodnutie o prípade týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zasle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane. 3. Na poziadanie akákolvek zainteresovaná strana získa kópiu akéhokolvek rozhodnutia podla clánkov 4 a 7, clánku 10 (3) a clánku 11." III - Skutkový rámec a konanie A - Okolnosti sporu 1. Konanie vo veci státnej pomoci C 19/2000 19. Spolocnost TGI je nemecká spolocnost so sídlom v meste Ilmenau v slobodnom státe Durínsko. Spolocnost vyrába speciálne sklo. V roku 1997 schválili Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben, slobodný stát Durínsko a súkromný investor spolocný postup, ktorý mal viest k financnej podpore spolocnosti TGI. 20. Listom z 1. decembra 1998 oznámilo Nemecko Komisii opatrenia spolocného postupu. Listom zo 4. apríla 2000 zacala Komisia konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ktoré malo spisovú znacku C 19/2000.([5]5) 21. Na konaní vo veci státnej pomoci sa formou písomného stanoviska zúcastnila najmä spolocnost Schott Glas, konkurentka spolocnosti TGI. 22. V rámci tohto konania vydala Komisia 12. júna 2001 rozhodnutie c. 2002/185/ES([6]6). Komisia v nom vyhlásila znízenie ceny o 4 milióny nemeckých mariek v prospech investora za nezlucitelné so spolocným trhom. Tri dalsie opatrenia spolocného postupu boli z konania vo veci státnej pomoci vynaté a stali sa predmetom druhého konania vo veci formálneho zistovania. Súd prvého stupna zamietol rozsudkom z 8. júla 2004([7]7) zalobu, ktorú spolocnost TGI podala proti tomuto rozhodnutiu Komisie. Opravný prostriedok podaný spolocnostou TGI proti rozsudku Súdu prvého stupna bol neúspesný.([8]8) 2. Konanie vo veci státnej pomoci C 44/2001 23. Listom z 3. júla 2001 zacala Komisia pod císlom C 44/2001 druhé konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. V konaní islo o opatrenia, ktoré boli vynaté z konania vo veci státnej pomoci C 19/2000.([9]9) 24. Komisia toto konanie uzavrela 2. októbra 2002 rozhodnutím 2003/383/ES, v ktorom dve zo skúmaných opatrení spolocného postupu vyhlásila za nezlucitelné so spolocným trhom.([10]10) Spolocnost TGI napadla aj toto rozhodnutie. Toto konanie vsak bolo zastavené po tom, co bolo v konaní týkajúcom sa prvého rozhodnutia Komisie zamietnuté odvolanie.([11]11) B - Predmetné konanie týkajúce sa prístupu k spisu 1. Správne konanie 25. Spolocnost TGI poziadala 24. októbra 2001 Komisiu v rámci svojho stanoviska k druhému konaniu vo veci formálneho zistovania C 44/2001 o nahliadnutie do tej verzie spisu, ktorá nebola dôverná. Komisia túto ziadost zamietla 23. novembra 2001. 26. Listom z 1. marca 2002 podala spolocnost TGI Komisii ziadost o prístup k dokumentom, "ktoré sa týkali... kazdej státnej pomoci súvisiacej s [jej] podnikom a najmä konania vo veci státnej pomoci C 44/2001".([12]12) Právnym základom jej ziadosti bolo nariadenie (ES) c. 1049/2001. Komisia 27. marca 2002 uvedenú ziadost zamietla s odkazom na clánok 4 ods. 2 tretiu zarázku nariadenia c. 1049/2001. Dokumenty, o ktoré sa zaujímala spolocnost TGI, sú "súcastou prebiehajúceho konania vo veci formálneho zistovania C 44/2001". 27. Spolocnost TGI podala 15. apríla 2002 v súlade s clánkom 7 ods. 2 nariadenia generálnemu sekretariátu Komisie druhú ziadost. Napadnutým rozhodnutím generálny sekretariát 28. mája 2002 druhú ziadost zamietol. Zamietnutie bolo odôvodnené aj clánkom 4 ods. 2 tretou zarázkou nariadenia, ako je uvedené aj v bode 12 napadnutého rozsudku: "...V rámci prebiehajúceho vysetrovania týkajúceho sa zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom je totiz lojálna spolupráca a vzájomná dôvera medzi Komisiou, clenskými státmi a dotknutými podnikmi nevyhnutná na to, aby sa jednotlivým stranám umoznilo slobodne sa vyjadrit. Sprístupnenie týchto dokumentov by preto mohlo ohrozit tento dialóg a tak spôsobit ujmu preskúmaniu tejto staznosti. ... Okrem toho sa preskúmala moznost sprístupnit úcastníkom konania vyziadané dokumenty, na ktoré sa nevztahujú výnimky. Ukázalo sa vsak, ze tieto dokumenty nemozno rozdelit na dôvernú a nedôvernú cast. Okrem toho neexistuje prevazujúci verejný záujem, ktorý by v prejednávanej veci odôvodnoval zverejnenie dotknutých dokumentov. ..." 2. Konanie pred Súdom prvého stupna 28. Spolocnost TGI podala 8. augusta 2002 na súde zalobu proti tomuto rozhodnutiu. Na jej podporu vstúpili do konania Svédske královstvo a Fínska republika. Pokial ide o Komisiu, tá poziadala o zamietnutie zaloby. Na jej podporu vstúpila do konania spolocnost Schott Glas. 29. Rozsudkom zo 14. decembra 2006 Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie z 28. mája 2002 v rozsahu, v akom bol zamietnutý prístup k tým dokumentom, ktoré súvisia s vysetrovaním státnej pomoci poskytnutej spolocnosti TGI.([13]13) 3. Odvolacie konanie 30. V odvolaní, ktoré bolo do kancelárie Súdneho dvora podané e-mailom 28. februára 2007 a ktorého originál bol dorucený postou 8. marca 2007, Komisia Európskych spolocenstiev navrhla: - zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bolo zrusené rozhodnutie Komisie z 28. mája 2002, na základe ktorého bola zamietnutá ziadost o prístup k dokumentom týkajúcim sa vysetrovania státnej pomoci poskytnutej spolocnosti TGI, a - ulozit spolocnosti TGI povinnost nahradit trovy konania. 31. Spolocnost TGI a Fínska republika navrhujú: - zamietnut odvolanie a - ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania vrátane trov, ktoré vznikli odporkyni v odvolacom konaní. 32. Aj Svédske královstvo navrhuje zalobu zamietnut, trovy konania vsak neziada. 33. Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 4. marca 2008 bolo Dánskemu královstvu priznané postavenie vedlajsieho úcastníka konania na podporu návrhov spolocnosti TGI. 34. Konanie pred Súdnym dvorom prebiehalo najprv písomnou formou a potom od 16. júna 2009 na pojednávaniach. IV - Právny stav 35. Podla clánku 2 ods. 1 nariadenia (ES) c. 1049/2001 smie kazdý bez povinnosti preukazovat svoj záujem pozadovat od Komisie, Rady alebo Parlamentu prístup k dokumentom, ktoré sa nachádzajú v ich drzbe. Prístup môze byt odmietnutý len v prípade, ak ide o niektorú z výnimiek upravených v clánku 4 ods. 1 az 3. 36. V prejednávanej veci ide o výnimku podla clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia (ES) c. 1049/2001. Komisia nevydala pozadované dokumenty, lebo ich sprístupnenie by narusilo ochranu úcelu vysetrovania státnej pomoci. Súd prvého stupna rozhodnutie Komisie zrusil, pretoze Komisia neskúmala, ci v prípade kazdého jednotlivého dokumentu naozaj ide o odôvodnenú výnimku. 37. Odvolanie, ktorým Komisia rozsudok napadla, má celkovo pät dôvodov, ktoré by sa dali zhrnút takto: - V prípade kritéria, na základe ktorého sa rozhodne, ci je mozné uplatnit výnimku, t. j. porusenie právneho záujmu, upraveného v bode 77 napadnutého rozsudku, ide o nesprávne právne posúdenie (stvrtý dôvod odvolania). - Výklad uvedený v bodoch 78 a 85 napadnutého rozsudku nie je z právneho hladiska správny. Podla neho sa výnimky upravené v clánku 4 ods. 1 az 3 vztahujú na konkrétny dokument, a nie na druh dokumentov (tretí dôvod odvolania). - Výklad uvedený v bodoch 85 az 89 a v bode 93 napadnutého rozsudku je z právneho hladiska nesprávny, kedze v priebehu konania vo veci státnej pomoci platí pre vsetky dokumenty, ktoré sa ho týkajú, výnimka upravená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia (ES) c. 1049/2001 (prvý a druhý dôvod odvolania a prvá cast piateho dôvodu odvolania). - Súd prvého stupna nezohladnil ochranu interných dokumentov v zmysle clánku 4 ods. 3 nariadenia (druhá cast piateho dôvodu odvolania). A - Prípustnost odvolania 38. Spolocnost TGI popiera, ze by bolo odvolanie ako celok prípustné. Komisia zalozila odvolanie na tvrdení, ktoré uz Súd prvého stupna odmietol ako neprípustné. 39. Podla clánku 113 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora nemozno odvolaním menit predmet sporu prejednávaného Súdom prvého stupna. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora obmedzená na preskúmanie toho, ako Súd prvého stupna posúdil zalobné dôvody, ktoré boli pred ním vznesené.([14]14) Preto sa odvolatelka nemôze odvolávat na dôvody, ktoré Súd prvého stupna zamietol ako neprípustné, ak takéto konstatovanie neprípustnosti nebolo samostatne spochybnené.([15]15) Inými slovami, ak súd zamietol zalobný dôvod ako neprípustný, mozno odvolaním napadnút toto zamietnutie, avsak to, ci zamietnutý zalobný dôvod mozno predsa len prijat, nie je podstatné. 40. Podla názoru spolocnosti TGI nejde v prípade právnej otázky, ktorú predlozila Komisia, o údajné nesprávne právne uplatnenie clánku 4 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1049/2001 zo strany Súdu prvého stupna. Dôvody odvolania podaného Komisiou sa ovela viac týkajú otázky, ci nariadenie (ES) c. 659/1999 predstavuje vo vztahu k nariadeniu (ES) c. 1049/2001 lex specialis. Príslusný argument vedlajsej úcastnícky konania, spolocnosti Schott Glas, vsak Súd prvého stupna v bode 41 napadnutého rozsudku odmietol ako neprípustný a Komisia toto odmietnutie nenapadla. 41. Námietka neprípustnosti, ktorú podala spolocnost TGI, ma nepresvedcila, pretoze nedovoleným spôsobom miesa zalobné dôvody s argumentmi. Hoci je pravda, ze Komisia sa v podstate odvoláva na mimoriadny charakter konania vo veci kontroly státnej pomoci, Komisia neuvádza, ze nariadenie (ES) c. 659/1999 predstavuje vo vztahu k nariadeniu (ES) c. 1049/2001 lex specialis. Ako Súd prvého stupna oprávnene konstatoval, Komisia by tým zhorsila svoje procesné postavenie, lebo by to znamenalo, ze napadnuté rozhodnutie bolo zalozené na nesprávnom právnom základe, a bolo teda nezákonné. Komisia skôr zastáva názor, ze význam nariadenia c. 659/1999 treba zohladnit pri výklade clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia (ES) c. 1049/2001. Ale Súd prvého stupna to nevzal dostatocne do úvahy. Tým vsak Komisia nepredkladá právnu otázku vztahu medzi oboma predpismi sekundárneho práva. 42. Druhá cast piateho dôvodu odvolania vsak prekracuje predmet konania. Týmto tvrdením Komisia vytýka, ze Súd prvého stupna nezohladnil záujem chránit interné dokumenty v zmysle clánku 4 ods. 3 nariadenia (ES) c. 1049/2001. Komisia vsak nezalozila napadnuté rozhodnutie na tomto ustanovení. Islo skôr o to, ci Komisia podla clánku 4 ods. 2 tretej zarázky smela odopriet prístup k dokumentom. Preto toto tvrdenie doposial nebolo predmetom konania, a teda je neprípustné. B - Dôvodnost odvolania 43. Prípustné dôvody odvolania sa v podstate týkajú dvoch oblastí. Na jednej strane Komisia napáda základné metodické úvahy Súdu prvého stupna. Komisia nesúhlasí s tým, ze výnimka podla clánku 4 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1049/2001 je mozná len vtedy, ak je nebezpecenstvo porusenia chráneného záujmu primerane predvídatelné, a nie iba hypotetické (stvrtý dôvod odvolania, viac v 1. bode nizsie), a ze kazdý pozadovaný dokument treba preskúmat z toho hladiska, ci sa nan vztahuje niektorá z výnimiek z práva na prístup k dokumentom (tretí dôvod odvolania, viac v 2. bode nizsie). 44. Okrem toho Komisia sa domnieva, ze ochrana úcelu vysetrovania, t. j. výnimka podla clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, sa vztahuje na vsetky dotknuté dokumenty, a to z dôvodu, ze sa nachádzajú v spise prebiehajúceho konania vo veci kontroly státnej pomoci (prvý a druhý dôvod odvolania, ako aj prvá cast piateho dôvodu odvolania, viac v 3. bode nizsie). 1. O porusení chráneného záujmu (stvrtý dôvod odvolania) 45. Vo stvrtom dôvode odvolania Komisia nesúhlasí s kritériom porusenia chráneného záujmu, ktoré Súd prvého stupna pouzil v prípade výnimky. Súd prvého stupna v tejto súvislosti s ohladom na vlastnú judikatúru v bode 77 konstatoval: "Samotná okolnost, ze dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, vsak neodôvodnuje jej uplatnenie... Takéto uplatnenie môze v zásade byt odôvodnené iba za predpokladu, ze institúcia predtým posúdi po prvé, ci prístup k dokumentu konkrétne a skutocne porusí chránený záujem, a po druhé, ci v prípadoch upravených v clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) c. 1049/2001 existuje prevazujúci verejný záujem na zverejnení predmetného dokumentu. Nebezpecenstvo porusenia chráneného záujmu navyse musí byt primerane pravdepodobné, a nie cisto hypotetické... Takze preskúmanie, ktoré má vykonat institúcia na úcely uplatnenia výnimky, musí byt vykonané konkrétne a musí byt uvedené v dôvodoch rozhodnutia..." a) O vztahu medzi zásadou a výnimkou pri prístupe k dokumentom 46. Komisia namieta, ze Súd prvého stupna sa neoprávnene opiera o domnienku, ze prístup k dokumentom je zásadou, zatial co odopretie prístupu predstavuje výnimku, ktorú treba vykladat restriktívne. 47. Bez ohladu na to, ze uvedená domnienka je nanajvýs len implicitným základom napadnutého rozsudku, je v súlade s ustálenou judikatúrou nielen Súdu prvého stupna,([16]16) ale aj Súdneho dvora.([17]17) Rovnako ako Svédsko, Fínsko a spolocnost TGI nevidím nijaký dôvod, pre ktorý by mala byt spochybnená. V súlade s clánkom 1 ods. 2 EÚ sa rozhodnutia v Európskej únii prijímajú co najotvorenejsie. V tomto zmysle upravuje clánok 255 ES právo na prístup k dokumentom, ktoré priznáva aj clánok 42 Charty základných práv.([18]18) Primerane tomu sa nariadenie (ES) c. 1049/2001 podla svojho clánku 1 písm. a) a odôvodnenia c. 4 usiluje o co najväcsí prístup k dokumentom a v odôvodnení c. 11 konstatuje, ze verejnosti majú byt v zásade prístupné vsetky dokumenty týchto orgánov. Výnimky z práva prístupu k dokumentom musia byt teda vykladané tak restriktívne, ako je len mozné. 48. So zretelom na tieto úvahy je potrebné preskúmat, ci Súd prvého stupna pri svojom skúmaní vychádzal zo správneho kritéria na uplatnenie výnimky podla clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia (ES) c. 1049/2001. b) O nevyhnutnej pravdepodobnosti porusenia chráneného záujmu 49. Kedze Komisia má námietky proti nedostatocnému vztahu medzi argumentáciou Súdu prvého stupna a textom nariadenia (ES) c. 1049/2001, treba najprv poukázat na znenie výnimiek upravených v clánku 4 ods. 1 az 3: výnimka z práva na prístup k dokumentom si vzdy vyzaduje porusenie ochrany urcitého záujmu. V dôsledku toho je potrebný odhad. Treba objasnit, aká vysoká je pravdepodobnost porusenia chráneného záujmu v dôsledku zverejnenia dokumentu. 50. Uz len pouzitie pojmu "porusit" samo osebe dokazuje, ze výnimky nenastanú uz vtedy, ak chránený záujem bude iba dotknutý. Zdôraznuje to aj rozdiel medzi znením clánku 4 nariadenia (ES) c. 1049/2001 a pravidiel, ktoré platili pred vydaním tohto nariadenia. Podla týchto pravidiel postacovala na odmietnutie prístupu uz len moznost, ze by chránený záujem mohol byt dotknutý.([19]19) Z uvedeného mozno usudzovat, ze zákonodarca - v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou - sa usiluje o restriktívne uplatnovanie výnimiek. 51. Na základe toho je mozné predstavit si, ze na uplatnenie výnimky sa bude pozadovat, aby zverejnenie dokumentu porusilo chránený záujem s urcitostou, alebo prinajmensom bez odôvodnených pochybností. 52. Súdny dvor v súlade s názorom Súdu prvého stupna, ktorý Komisia kritizuje, vsak stanovil nizsiu hranicu na uplatnenie výnimiek. V súvislosti s chráneným záujmom právneho poradenstva upraveného v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke nariadenia c. 1049/2001 postacuje uz len skutocnost, ze je nebezpecenstvo porusenia primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické.([20]20) 53. Tento prístup predstavuje akúsi vyvázenú zlatú strednú cestu a mal by sa uplatnovat aj v prípade ochrany vysetrovania podla clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia (ES) c. 1049/2001. Istota alebo neexistencia rozumných pochybností, pokial ide o porusenie chráneného záujmu, by sa ex ante dala len zriedka dokázat. Preto by subjekty v mnohých prípadoch riskovali, ze im bude spôsobená ujma. Ak by vsak naproti tomu postacovalo co i len hypotetické nebezpecenstvo hroziace chránenému záujmu, doslo by nielen k poruseniu znenia nariadenia upravujúceho výnimky, ale aj ciel co najväcsieho prístupu k dokumentom by stratil svoj význam. Namiesto toho by sa maximalizovali výnimky z práva na prístup k dokumentom. Hypotézy o vzniku ujmy sú totiz mozné skoro vzdy. 54. Na základe uvedeného mozno konstatovat, ze Súd prvého stupna pri skúmaní uplatnenia výnimky vychádzal zo správneho kritéria. c) O výnimke z výnimky prevazujúceho verejného záujmu 55. V prípade výnimiek upravených v clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) c. 1049/2001 netreba navyse zabúdat na to, ze nenastanú v prípade, ak existuje prevazujúci verejný záujem na zverejnení dokumentu. Z tohto dôvodu treba dodatocne preskúmat, ci neexistuje záujem, ktorý by odôvodnoval zverejnenie dokumentu napriek poruseniu chráneného záujmu. 56. Platí, ze mimoriadny záujem, ktorý má byt chránený tým, ze nedôjde k zverejneniu príslusného dokumentu, má byt okrem iného porovnaný so vseobecným záujmom zverejnit tento dokument. Treba pritom vziat do úvahy výhody, ktoré, ako je uvedené v odôvodnení c. 2 nariadenia (ES) c. 1049/2001, vyplývajú z väcsej otvorenosti, a to lepsia úcast obcanov na rozhodovacom procese a väcsia legitimita, efektívnost a zodpovednost státnej správy voci obcanovi v demokratickom systéme.([21]21) d) O uplatnení práva na prístup k dokumentom v správnom konaní 57. Komisia sa domnieva, ze ciel nariadenia (ES) c. 1049/2001 sa v zmysle jeho odôvodnenia c. 6 a clánku 12 ods. 2 zameriava predovsetkým na legislatívne dokumenty, to znamená dokumenty súvisiace s prijímaním právnych predpisov. V súlade s tým clánok 13 nariadenia (ES) c. 1049/2001 neobsahuje úpravu, na základe ktorej by sa v úradnom vestníku mali zverejnovat dokumenty súvisiace s vysetrovaním státnej pomoci. 58. Komisii treba dat za pravdu v tom, ze nariadenie (ES) c. 1049/2001 sa snazí zabezpecit mimoriadnu podporu dostupnosti istých druhov dokumentov. Ide najmä o dokumenty súvisiace s prijímaním právnych predpisov a s prípravou politík a stratégií. Tieto dokumenty majú pre verejnost mimoriadny význam, co v prípade legislatívnej cinnosti Rady potvrdzuje aj clánok 207 ods. 2 druhý pododsek ES. 59. Komisia vsak svojou argumentáciou obchádza skutocnost, ze hoci nariadenie (ES) c. 1049/2001 má v týchto oblastiach viest k este väcsej otvorenosti,([22]22) v clánku 2 ods. 3 zároven výslovne upravuje právo na prístup k vsetkým dokumentom zo vsetkých oblastí cinnosti Únie. Spisy z vysetrovania státnej pomoci nie sú vynaté. Výnimky sú mozné iba na základe clánku 4. Podla neho si výnimka vyzaduje porusenie uvedených chránených záujmov. 60. Okrem toho verejný záujem na kontrole státnej pomoci nemá nevyhnutne mensí význam ako verejný záujem na legislatívnom procese. Hoci existuje mnoho správnych konaní s velmi obmedzeným verejným záujmom, kontrola státnej pomoci casto a plným právom vzbudzuje velký záujem. Týka sa totiz hospodárskej podpory clenských státov a predovsetkým opatrení na vytvorenie a zachovanie pracovných miest. e) O praktických problémoch s uplatnením práva na prístup k dokumentom 61. Komisia popritom namieta, ze v rámci pomerne krátkej lehoty urcenej na posúdenie ziadosti o prístup k dokumentom je takmer nemozné preskúmat vsetky dokumenty, ktoré sú súcastou rozsiahlych spisov o kontrole státnej pomoci. Ak existujú stanoviská v rôznych jazykoch, kontrola je este nárocnejsia. 62. Komisia sa obáva, ze kontrolu státnej pomoci zbytocne zatazí, ak budú príslusné sluzby trávit vela casu spracúvaním ziadostí o prístup k dokumentom. Cielom nariadenia (ES) c. 1049/2001 urcite nie je bránit Komisii vo výkone jej vlastných úloh. Zákonodarca skôr zjavne vychádzal z ovela menej rozsiahlejsích ziadostí o prístup k jednotlivým dokumentom. 63. Podobný argument vedlajsieho úcastníka prvostupnového konania, spolocnosti Schott Glas, týkajúci sa pracovného zatazenia Komisie, uz Súd prvého stupna zamietol v bode 95 napadnutého rozsudku. Ci v danom prípade ide o relevantné právne pochybenie, nie je potrebné z dôvodu chýbajúcej príslusnej námietky Komisie dalej zistovat. Komisii vsak v kazdom prípade nic nebráni v tom, aby svoju pracovnú vytazenost uviedla ako argument na výklad nariadenia (ES) c. 1049/2001. 64. V prejednávanej veci vsak tento argument nemozno pouzit. Prípadné negatívne úcinky na plnenie bezných hlavných úloh príslusných sluzieb Komisie nie sú dôvodom na pausálne obmedzenie práva na prístup k dokumentom. Clánok 1 ods. 2 EÚ, clánok 255 ES, clánok 42 Charty základných práv a nariadenie (ES) c. 1049/2001 skôr ulozili orgánom novú dodatocnú povinnost: ak to nie je v rozpore s chráneným záujmom, musia byt schopné sprístupnit obcanovi pozadované dokumenty. Naproti tomu nikde nie je upravené, ze by urcité sluzby Komisie boli oslobodené od tejto povinnosti. 65. Zatazenie vyplývajúce z tejto novej úlohy musí byt minimalizované pomocou vhodných opatrení. Clánok 6 ods. 3 nariadenia (ES) c. 1049/2001 v tejto súvislosti stanovuje, ze v prípade ziadostí týkajúcich sa velkého poctu dokumentov je mozné neformálne sa poradit so ziadatelom s cielom nájst vhodné riesenie.([23]23) 66. Príslusné sluzby sa interne musia predovsetkým kriticky zamysliet nad tým, v akej miere obstoja po zohladnení nariadenia (ES) c. 1049/2001 dôvody utajovat dokument. Zverejnenie dokumentov je casto menej nárocné nez odôvodnenie zamietnutia ziadosti v prípadoch, ktoré sú na hranici výnimiek alebo ich prekracujú. Ak by príslusné miesta presne urcili dôvody, pre ktoré je potrebné dôverné zaobchádzanie s dokumentmi, bolo by zamietanie ziadostí menej nárocné. Na základe toho by bolo mozné vyskolit príslusných zamestnancov, co by od zaciatku viedlo aj k optimalizovanému zaobchádzaniu s dokumentmi, pokial ide o ziadosti o ich sprístupnenie. Okrem elektronického zaznamenávania, ktoré by ulahcilo vyhladávanie a rozmnozovanie dokumentov, prichádza do úvahy aj oznacovanie citlivých dokumentov alebo odsekov, ako aj rozclenenie dokumentov a spisov na casti, ktoré sú dôverné, resp. ktoré nie sú dôverné. 67. Kedze nariadenie (ES) c. 1049/2001 treba uplatnovat v súlade so zásadou proporcionality,([24]24) napokon nie je vylúcené, ze ak to bude v záujme riadneho splnenia iných, naliehavejsích úloh státnej správy, bude vo výnimocných prípadoch povolené nedodrzat lehotu urcenú na vybavenie ziadosti o sprístupnenie dokumentu.([25]25) Do úvahy pritom prichádza predovsetkým stádium pred zacatím formálneho zistovania vo veci státnej pomoci. Podla clánku 4 nariadenia (ES) c. 659/1999 musí byt rozhodnutie o zacatí vydané v priebehu dvoch mesiacov od úplného oznámenia pomoci, lebo inak by sa pomoc povazovala za schválenú. Výnimka je okrem toho, ze nedôjde k platnej dohode so ziadatelom, podmienená tým, ze Komisia má k dispozícii potrebné kapacity, ktoré jej v standardnom prípade (a pokial nejde o prílis komplexné prípady, tak aj pocas predbezného konania) umoznujú, aby boli ziadosti o sprístupnenie dokumentov v oblasti státnej pomoci spracované vcas. 68. Ako uviedol Súd prvého stupna v bode 95 napadnutého rozsudku, Komisia sa pri zamietnutí ziadosti o prístup k dokumentu neodvolala na nadmerné pracovné zatazenie. Preto sa myslienke, ze k odmietnutiu sprístupnenia doslo pre iné, naliehavejsie povinnosti, netreba dalej venovat. 69. Preto nie je mozné konstatovat, ze by v súvislosti s kritériom porusenia záujmu chráneného právom, ktoré je definované v bode 77 napadnutého rozsudku, islo o nesprávne právne posúdenie. Na základe toho treba stvrtý dôvod odvolania zamietnut. 2. O individuálnej kontrole dokumentov (tretí dôvod odvolania) 70. V tretom dôvode odvolania Komisia nesúhlasí so závermi Súdu prvého stupna v bodoch 78 a 85 napadnutého rozsudku. Podla týchto bodov platia výnimky uvedené v clánku 4 ods. 1 az 3 pre konkrétny dokument, a nie pre druh dokumentov. 71. Komisia sa naproti tomu domnieva, ze je oprávnená odopriet prístup k spisu týkajúcemu sa konania vo veci kontroly státnej pomoci, a to bez toho, aby vykonala individuálne posúdenie jednotlivých dokumentov. 72. Súdny dvor vsak uz rozhodol, ze orgán Spolocenstva, ktorému bola podaná ziadost o zverejnenie dokumentu, musí v kazdom konkrétnom prípade preskúmat, ci ide o niektorú z výnimiek z práva verejnosti na prístup k dokumentom orgánov Spolocenstva, ktoré sú upravené v clánku 4 nariadenia (ES) c. 1049/2001.([26]26) 73. Preskúmanie jednotlivých dokumentov je v súlade s úpravou výnimiek z práva na prístup k dokumentom nachádzajúcou sa v clánku 4 nariadenia (ES) c. 1049/2001. Ak ide o niektorú z výnimiek, orgány prístup k jednému dokumentu odmietnu v súlade s odsekmi 1, 2 a 3. Aj zohladnenie záujmov tretích osôb v zmysle odsekov 4 a 5, preskúmanie ciastocného prístupu podla odseku 6 alebo právna úprava zániku výnimiek z dôvodu uplynutia casu podla odseku 7 sa vztahujú na jednotlivé dokumenty. 74. Uvedený spôsob úpravy je nevyhnutným dôsledkom výnimiek priamo vychádzajúcich z obmedzovania niektorých záujmov, ku ktorým dochádza zverejnovaním dokumentov. Takéto obmedzenie mozno konstatovat iba na základe individuálneho posúdenia informácií, ktoré obsahuje sporný dokument. 75. Komisia nemôze s úspechom namietat, ze by dokument v zmysle definície uvedenej v clánku 3 písm. a) nariadenia (ES) c. 1049/2001 nemohol obsahovat viacero rôznych informácií. Komisia to chápe tak, ze tieto rôzne informácie musia byt preskúmané spolocne, z coho zjavne vyvodzuje, ze viacero informácií mozno spolocne posúdit aj vtedy, ak sa nachádzajú v rôznych dokumentoch. 76. Ako uvádza Fínsko, opak je pravda: ak sa výnimka vztahuje iba na isté obsahy, to znamená na casti pozadovaného dokumentu, zvysná cast dokumentu sa sprístupní v súlade s clánkom 4 ods. 6 nariadenia (ES) c. 1049/2001. V zásade treba preto v prípade kazdého jedného obsahu dokumentu, to znamená kazdej informácie, ktorú obsahuje, skúmat, ci zverejnenie neposkodzuje záujem chránený právom. 77. Komisia si dalej myslí, ze kedze bola podaná ziadost o prístup k jednému spisu, musí byt tiez mozné obmedzit rozsah preskúmania iba na tento spis, bez toho, aby bolo potrebné skúmanie jednotlivých dokumentov. Vychádza pritom z clánku 6 ods. 1 nariadenia (ES) c. 1049/2001, v ktorom je upravená forma a obsah "ziadostí k prístupu k dokumentu". Kedze v tomto ustanovení - v jazyku konania vo veci samej (nemcina) - sa hovorí o jednom dokumente, mal by byt tento pojem v clánku 6 vykladaný rovnako ako v clánku 4. Ak sa ziadost vztahuje na velké mnozstvo dokumentov, má Komisia právo posúdit túto ziadost ako celok, avsak len vtedy, ak ide v prípade pozadovaných dokumentov o dokumenty rovnakého druhu. 78. Hoci je pravda, ze clánok 6 nariadenia (ES) c. 1049/2001 pouzíva vo väcsine jazykových verzií, medzi nimi aj v nemcine a anglictine, pojem "dokument" v singulári, ostatné jazykové verzie, predovsetkým francúzska a fínska, ho pouzívajú v pluráli. 79. Rôzne jazykové verzie právneho predpisu Spolocenstva vsak musia mat jednotný výklad. Ak sa verzie navzájom lísia, musí sa predpis vykladat v súlade so vseobecnou systematikou a s úcelom predpisu, ku ktorej patrí,([27]27) prípadne aj podla skutocnej vôle jeho autora.([28]28) 80. V clánkoch 4 a 6 nariadenia (ES) c. 1049/2001 sa síce v niektorých jazykových verziách pouzíva rovnaký pojem, no ciele, ktoré sa nimi sledujú, sú velmi odlisné. Clánok 6 sa týka obsahu ziadostí. Toto ustanovenie má v prvom rade zabezpecit, aby sa identifikovali pozadované dokumenty a aby bolo jasné, ze netreba ziadne odôvodnenie. Ako je uvedené v clánku 6 ods. 3, ziadost sa môze týkat viacerých dokumentov, ba dokonca aj "velkého poctu dokumentov". Naproti tomu uz bolo uvedené, ze predmetom skúmania musí byt kazdý jednotlivý dokument, ba aj kazdý jednotlivý obsah. Systematika a úcel sú tak základom rozdielneho výkladu pojmu dokument, ktorý sa pouzíva v clánkoch 4 a 6 nariadenia (ES) c. 1049/2001. 81. Vseobecné zrieknutie sa individuálneho skúmania dokumentov (a obsahov) by vyzadovalo skôr inú úpravu výnimiek. Preto Komisia navrhla zmenu nariadenia (ES) c. 1049/2001 v tom zmysle, ze dokumenty, ktoré sú súcastou vysetrovacieho spisu alebo spisu v správnom konaní, ktoré sa týkajú individuálneho právneho aktu, nebudú verejnosti prístupné dovtedy, kým sa vysetrovanie neskoncí alebo kým akt nenadobudne právoplatnost. Okrem toho písomnosti obsahujúce informácie, ktoré orgán v rámci uvedeného konania zozbieral alebo získal od fyzických alebo právnických osôb, by vôbec nemali byt prístupné verejnosti.([29]29) V danom prípade vsak takto upravenú výnimku netreba posudzovat. 82. Rovnako ako ziadatel, aj Komisia môze pripravit svoje stanovisko vo forme zhrnutia. Ak je mozná ich jednoznacná identifikácia, môze sa ziadost, ako aj povolenie na prístup k dokumentom vztahovat na velké mnozstvo dokumentov. V prípade odmietnutia sprístupnit dokumenty sa Komisia môze prinajmensom opierat o vseobecné argumenty, ktoré by mohli platit pre isté kategórie dokumentov. Dôvodom je skutocnost, ze v prípade ziadostí o zverejnenie dokumentov rovnakého druhu platia porovnatelné vseobecné úvahy. V konkrétnom prípade je vsak Komisia povinná uistit sa, ci sa vseobecné úvahy, ktoré za bezných okolností platia pre urcitý druh dokumentu, skutocne aj pouzijú na príslusný dokument, o ktorého zverejnenie sa ziada.([30]30) 83. K rovnakým záverom správne dospel Súd prvého stupna v bodoch 78, 85 a 86 napadnutého rozhodnutia. Na základe toho sa tretí dôvod odvolania zamieta. Dalej treba preskúmat, ci Komisia pri zamietnutí ziadosti o sprístupnenie dokumentu správne vytvorila kategórie. 3. O ochrane úcelu vysetrovania 84. Prvý a druhý dôvod odvolania, ako aj prvá cast piateho dôvodu odvolania sa týkajú rozsahu výnimky upravenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia (ES) c. 1049/2001, to znamená ochrany úcelu vysetrovania. 85. V bode 88 napadnutého rozsudku uvádza Súd prvého stupna toto odôvodnenie rozhodnutia Komisie: "V rámci prebiehajúcich vysetrovaní týkajúcich sa zlucitelnosti státnej pomoci s jednotným trhom je nevyhnutná lojálna spolupráca a vzájomná dôvera medzi Komisiou, clenským státom a dotknutými podnikmi, aby sa jednotlivým 'stranám` umoznilo slobodne sa vyjadrit, a ze sprístupnenie dokumentov súvisiacich s týmito vysetrovaniami 'by mohlo ohrozit tento dialóg a spôsobit tak ujmu preskúmaniu tejto staznosti`." 86. Podla bodu 89 napadnutého rozsudku vsak uvedené odôvodnenie nepresvedcilo Súd prvého stupna o tom, ze by sa na vsetky dokumenty tvoriace spis konania vo veci vysetrovania státnej pomoci jednoznacne vztahovala výnimka platiaca na vysetrovanie. Komisia toto konstatovanie povazuje za nesprávne právne posúdenie. 87. V súdnom konaní Komisia argumentuje predovsetkým tým, ze v konaní vo veci kontroly státnej pomoci nebolo právo nahliadnut do spisu poskytnuté iným úcastníkom konania nez dotknutému clenskému státu [pozri písm. a)]. Väcsí význam má sledovat myslienku, ktorá je súcastou odôvodnenia Komisie, a to, akú mieru ochrany si zasluhuje komunikácia s dotknutým clenským státom [pozri písm. b)] a ci tento záujem chránený právom umoznuje vzdat sa moznosti individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov [pozri písm. c)]. Rovnaké preskúmanie treba vykonat v súvislosti s komunikáciou s ostatnými úcastníkmi konania [pozri písm. d)]. a) O postavení príjemcu státnej pomoci v konaní vo veci kontroly státnej pomoci 88. V prvej casti prvého dôvodu odvolania a v druhom dôvode odvolania Komisia vysvetluje, ze o záujme chránenom právom niet pochybností, lebo v konaní vo veci kontroly státnej pomoci nemajú iní úcastníci nez dotknutý clenský stát právo nahliadnut do spisu. 89. Komisia tým upozornuje na speciálny charakter, ktorý má nazeranie do spisu v rámci konania vo veci státnej pomoci vo vztahu k nariadeniu (ES) c. 1049/2001. Na rozdiel od názoru spolocnosti TGI Komisia nepokladá právo nahliadnut do spisu za technické lex specialis, ktoré by bránilo uplatneniu nariadenia (ES) c. 1049/2001.([31]31) Práve naopak, Komisia ho vyuzíva pri výklade výnimky z práva na prístup k dokumentom. 90. Právo nahliadnut do spisu je dôsledkom práva na obranu.([32]32) Preto sa zásadne spája s procesnoprávnym postavením strán v rámci konania. Konanie vo veci kontroly státnej pomoci je konaním, ktoré sa zacalo proti clenskému státu zodpovednému za poskytnutie státnej pomoci.([33]33) 91. Osoby, podniky alebo zdruzenia podnikov, ktorých záujmy by mohli byt v dôsledku poskytnutia státnej pomoci dotknuté, ako napríklad príjemca státnej pomoci, nie sú úcastníkom konania vo veci státnej pomoci. V podstate plnia úlohu informacného zdroja.([34]34) V súlade s tým nezakladá clánok 20 nariadenia (ES) c. 659/1999 pre tieto osoby právo nahliadnut do spisu. 92. Komisia to ocividne chápe tak, ze pre iné subjekty nez dotknutý clenský stát platí dokonca zákaz prístupu k spisu týkajúcemu sa daného konania. Ako právom zdôraznujú Svédsko, Fínsko aj spolocnost TGI, uvedený zákaz nie je upravený v nariadení (ES) c. 659/1999 a nie je mozné ho odvodit ani z judikatúry. Novsie rozsudky naopak dokonca nevylucujú, ze vo výnimocných prípadoch existuje právo nahliadnut do spisu: úcastníci v tomto konaní sa síce nemôzu odvolávat na právo na obranu, ale majú právo zúcastnit sa na konaní v takom rozsahu, aký je primeraný po zohladnení okolností daného prípadu.([35]35) V danom prípade vsak neexistuje povinnost rozhodnút o tom. 93. Postavenie uvedených ostatných zúcastnených subjektov im vsak v nijakom prípade neumoznuje odvolat sa na rozsah práva na prístup k dokumentom. Nesúvisí ani s pouzitím výnimky podla clánku 4 nariadenia (ES) c. 1049/2001; predovsetkým nie, pokial ide o výnimku z dôvodov ochrany úcelu vysetrovania. Skôr sa ukazuje, ze dôvod, na základe ktorého mozno odopriet nahliadnutie do spisu, nijako nesúvisí s tým, ze informácie nachádzajúce sa v spise nemajú byt zverejnené. Rozhodujúca je len procesnoprávna argumentácia, ze ostatní úcastníci nemajú právo na obranu. 94. Dotknutej strane daného konania by mala byt prostredníctvom nahliadnutia do spisu poskytnutá moznost preskúmat písomnosti, ktoré sú súcastou vysetrovacieho spisu a ktoré by mohli byt dôlezité na jej obranu. Súdny dvor v rámci konania o kartelových dohodách priznal právo nahliadnut do spisu konkrétne dotknutým podnikom.([36]36) Dokumenty, ktoré bezprostredne dotknutej strane neboli sprístupnené, nemohli byt pouzité proti nej.([37]37) Kedze ostatní úcastníci nie sú stranou v konaní vo veci kontroly státnej pomoci, Komisia voci nim neuplatní ani ziadne dokumenty, ku ktorým by musela umoznit prístup. 95. Kedze informácia poskytnutá pri nahliadnutí do spisu je primárne prostriedkom úcasti na tomto konaní, nemôze byt odmietnutie prístupu k spisu - ako uvádza spolocnost TGI - napadnuté samostatne.([38]38) Ako procesná chyba vsak môze spochybnit platnost celého rozhodnutia o státnej pomoci.([39]39) 96. Na rozdiel od nahliadnutia do spisu nemá právo na prístup k dokumentom v zmysle nariadenia (ES) c. 1049/2001 nijaký právny úcinok v prípade konania vo veci kontroly státnej pomoci. Uvedené nariadenie vôbec neupravuje, akým spôsobom sa obcania môzu zúcastnit na danom konaní. Prístup k dokumentom nezakladá predovsetkým nijakú moznost predlozit stanovisko v rámci konania vo veci státnej pomoci. Spor o prístup k dokumentom zo spisu týkajúceho sa státnej pomoci neovplyvní platnost rozhodnutia o státnej pomoci. 97. Ani na základe odôvodnenia c. 2 nemozno spochybnit nezávislost nariadenia (ES) c. 1049/2001 od konania vo veci kontroly státnej pomoci. Ako sa v tomto odôvodnení uvádza, otvorenost umoznuje "obcanom tesnejsie sa zapájat do rozhodovacieho procesu a zarucuje, ze v demokratickom systéme sa administratíva stáva legitímnejsou, efektívnejsou a zodpovednejsou voci obcanovi". Uvedené tvrdenie by bolo mozné chápat ako odkaz na úcast verejnosti na konaní. Úcast obcanov na procese rozhodovania a zodpovednost státnej správy voci obcanom majú politickú povahu a nemozno ich chápat v zmysle procesného práva. Vdaka otvorenosti by obcania mali dostávat informácie, ktoré by im umoznili vecné posúdenie a prípadnú kritiku cinnosti státnej správy. Moznost ovplyvnit výsledok jednotlivých konaní by im vsak primárne nemala byt priznaná. 98. Právo na prístup k dokumentom teda existuje nezávisle popri konaní vo veci kontroly státnej pomoci. Z tohto dôvodu vedie prístup k dokumentom a nahliadnutie do spisu, len pokial ide o informáciu, k porovnatelnému výsledku, nevedie vsak, ako uvádza Komisia, k rovnakému právnemu postaveniu. Z uvedeného dalej vyplýva, ze právo nahliadnut do spisu, ktoré ostatní úcastníci konania vo veci státnej pomoci nemajú, nevylucuje ani ako lex specialis v zmysle tvrdenia spolocnosti Schott Glas([40]40) pred Súdom prvého stupna uplatnenie nariadenia (ES) c. 1049/2001 ako celku. 99. Rozpor v hodnotení nespocíva ani v tom, ze by Komisia mohla odmietnut nahliadnutie do spisu iba na základe strucného odôvodnenia, zatial co poziadavky, na základe ktorých je mozné odôvodnit zamietnutie ziadosti o prístup k dokumentom, môzu byt relatívne ovela prísnejsie. Uvedený rozdiel sa dá vysvetlit tak, ze nahliadnutie do spisu mozno odmietnut pomocou jednoduchého odkazu na chýbajúce právo na obranu, kým v prípade zamietnutia prístupu k dokumentom je potrebné dokázat, ze ide o niektorú z výnimiek. Takmer vzdy je vsak jednoduchsie dokázat, ze nárok vôbec neexistuje, nez odôvodnovat výnimky z nároku, ktorý v zásade existuje. 100. Na rozdiel od názoru Komisie bola vzájomná nezávislost oboch uvedených právnych nárokov potvrdená v rozsudku Sison. Súdny dvor v nom na základe procesu vzniku nariadenia (ES) c. 1049/2001 dospel k záveru, ze rozsah nároku na prístup k dokumentom, ktorý uvedené nariadenie zakladá, nezávisí od toho, ci ziadatel potrebuje informácie na to, aby pomocou nich presadil svoje právne postavenie.([41]41) 101. Na jednej strane to znamená, ze ziadatelia so záujmom chráneným právom nemajú v zmysle nariadenia (ES) c. 1049/2001 iný nárok na prístup k dokumentom nez ostatné subjekty. Na druhej strane nárok ziadatelov nie je viac obmedzený ako nárok lubovolných tretích osôb. Skutocnost, ze niektorí ziadatelia pozadujú dokument na to, aby ho pouzili na presadenie iných práv, ich nárok podla nariadenia (ES) c. 1049/2001 ani neoslabí, ani neposilní.([42]42) 102. Odmietnutie nahliadnutia do spisu ostatným úcastníkov konania vo veci státnej pomoci preto nie je výnimkou z práva na prístup k dokumentom. Prvú cast prvého dôvodu odvolania a druhý dôvod odvolania teda nie je mozné akceptovat. b) O dôvernosti komunikácie s dotknutým clenským státom 103. Ako uvádza Komisia v druhej casti prvého dôvodu odvolania, prístup odmietla preto, aby neohrozila priebeh konania vo veci kontroly státnej pomoci. V danom konaní je lojálna spolupráca a vzájomná dôvera medzi Komisiou, clenskými státmi a dotknutými podnikmi nevyhnutná na to, aby sa jednotlivým stranám umoznilo slobodne sa vyjadrit. Zverejnenie týchto dokumentov by preto mohlo ohrozit tento vztah dôvery. 104. Súd prvého stupna v bode 89 napadnutého rozsudku toto odôvodnenie zamietol ako prílis vseobecné. Uvedené odôvodnenie predovsetkým nepoukazuje na to, ze by sa na vsetky odopreté dokumenty vztahovala v plnom rozsahu výnimka. 105. Naozaj nie je mozné automaticky predpokladat, ze ochrana úcelu vysetrovania upravená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia (ES) c. 1049/2001 sa vztahuje aj na dôverný vztah s dotknutým clenským státom. Ako uvádza Svédsko, skôr by sa myslelo na to, ze sa chránia vysetrovacie postupy([43]43) a zdroje([44]44). 106. V rámci ustálenej judikatúry vsak Súd prvého stupna predsa len vychádza z toho, ze clenské státy smú od Komisie ocakávat, ze sa bude správat diskrétne, pokial ide o vysetrovania, ktoré by mohli vyústit do konania o nesplnení povinnosti.([45]45) 107. Tento prístup pôsobí na prvý pohlad tiez trochu zvlástne. Preco by mala byt pre Komisiu a clenské státy vytvorená oblast ochrany na "rokovania" o respektovaní práva Spolocenstva, chránená pred verejnostou? V oblasti pôsobnosti konania o nesplnení povinností nemôze byt právo v zásade predmetom diskusie, pretoze má kogentnú povahu. 108. Dodrziavanie práva Spolocenstva vsak casto závisí od formulácie vnútrostátnych opatrení, napríklad zákonov slúziacich na prebratie smerníc do vnútrostátneho právneho poriadku. Diskusie medzi Komisiou a clenskými státmi o tom, ako majú vyzerat opatrenia na prebratie alebo uplatnovanie, sa môzu podobat rokovaniam. V tomto zmysle by malo najmä konanie pred podaním zaloby poskytnút clenskému státu moznost, aby si dobrovolne splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmlúv, prípadne aby odôvodnil svoj postoj.([46]46) Navyse netreba zabúdat, ze pri sledovaní porusení má Komisia siroký priestor na volnú úvahu.([47]47) 109. V takomto chápaní sa ochrana úcelu vysetrovania vztahuje aj na priestor urcený na slobodné diskusie o vytýkaných poruseniach práva Spolocenstva. Takýto priestor má zmysel preto, aby mohol dotknutý clenský stát, ale aj Komisia bez velkého tlaku verejnosti dospiet k vecnej dohode. Ak by sa kazdý krok kontroverzného konania o porusení povinnosti odohrával na verejnosti, politici by postoje, ktoré uz raz zaujali, mohli len tazko zmenit. Mohlo by to mat za následok, ze by nebolo mozné dospiet k zmysluplnému rieseniu sporu respektujúcemu právo. Úcelom konania je napokon nájst takéto riesenie, kým odhalenie a identifikovanie porusenia práva je iba spôsobom, pomocou ktorého sa tento ciel má dosiahnut. 110. Pocas rokovaní medzi Komisiou a dotknutým clenským státom by preto sprístupnenie dokumentov súvisiacich s vysetrovaním mohlo narusit riadny priebeh konania o nesplnení povinnosti.([48]48) 111. Na rozdiel od doterajsej argumentácie Súdu prvého stupna nie je relevantná iba dôvera clenského státu. Ak by to bolo nevyhnutné, Komisia by sa musela obrátit nan predtým, ako by ziadost o prístup k dokumentu zamietla, a ak by s tým clenský stát súhlasil, musela by dokumenty zverejnit. Komisia má vsak vlastný chránený záujem na tom, aby zachovala dôvernost komunikácie s clenským státom. Pri rokovaniach je tiez ovplyvnitelná verejnou mienkou: ak by bol jej postoj zverejnený pocas diskusie s clenským státom, mohlo by to stazit kritické prehodnotenie vlastného postoja alebo vzájomnej ústretovosti. 112. Tento volný priestor vsak nemôze byt zarucený neobmedzene. Dodrziavanie práva Spolocenstva zo strany clenských státov a jeho presadzovanie zo strany Komisie sú legitímnym predmetom verejného záujmu. Clenský stát nemôze ocakávat, ze porusenie práva Spolocenstva, ci súhlas s urcitým spôsobom výkladu ostanú dôvernými navzdy. Rovnako nemôze Komisia ziadat, aby jej spôsoby presadzovania práva a výkon diskrecnej právomoci v prípade sledovania porusenia práva zostali pred verejnostou skryté. Prinajmensom dodatocne, ked uz mozno správanie partnerov hodnotit podla dosiahnutého výsledku, by sa malo konanie stat práve z tohto dôvodu transparentným. 113. Ochrana vysetrovania, ktoré by mohlo vyústit do konania o nesplnení povinnosti, nemusí byt v danom prípade presne vymedzená.([49]49) Predovsetkým netreba vysvetlovat, za akých okolností je nebezpecenstvo hroziace rokovaniam v rámci konania o porusení povinnosti primerane predvídatelné, a nie iba hypotetické.([50]50) Nejde totiz o konanie vo veci porusenia povinností, ktoré je mozné aj v prípade práva upravujúceho státnu pomoc. Viac ide o ochranu vysetrovania v rámci konania vo veci kontroly státnej pomoci. 114. Ako Komisia správne uvádza, konanie vo veci kontroly státnej pomoci je velmi podobné konaniu o nesplnení povinnosti. Platí to najmä na konanie pred podaním zaloby o nesplnenie povinnosti a na prípravu rozhodnutia o státnej pomoci. Je zrejmé, ze Komisia a clenský stát sa radia o tom, akú podobu by státna pomoc mala mat, aby bola zlucitelná s právom Spolocenstva. Hoci Komisia nedisponuje priestorom na uvázenie, ci ide o nedovolenú formu státnej pomoci,([51]51) pri preskúmaní, ci státna pomoc je odôvodnená, má dostatocný priestor na volnú úvahu.([52]52) Tak zostáva priestor na diskusie, ktoré sú velmi citlivé, pokial ide o neustále sledovanie zo strany verejnosti. 115. Výnimku na ochranu úcelu vysetrovania mozno vsak pouzit len vtedy, ak je nebezpecenstvo narusenia uvedených rokovaní primerane predvídatelné, a nie iba hypotetické.([53]53) 116. V tomto prípade to nepredstavuje nijaký problém: predpokladom formálneho preskúmania státnej pomoci je spor medzi Komisiou a príslusným clenským státom. Clenský stát chce státnu pomoc vyplatit, no Komisia má "dôvod na pochybnosti" [clánok 4 ods. 4 nariadenia (ES) c. 659/1999]. Spolocnost TGI navyse vedela, ze Nemecko a Komisia rokujú o státnej pomoci. Nebezpecenstvo, ktoré týmto rokovaniam hrozilo, bolo teda primerane predvídatelné, a nie iba hypotetické. c) O vzdaní sa individuálneho skúmania dokumentov 117. Dalej treba zistit, ci sa Komisia bez individuálneho skúmania mohla domnievat, ze zverejnenie vsetkých pozadovaných dokumentov by vyvolalo spomenuté nebezpecenstvo. Kazdý jeden dokument treba preskúmat z hladiska toho, ci existujú dôvody na odmietnutie prístupu k nemu.([54]54) Pretoze na ziadosti o zverejnenie dokumentov rovnakého druhu sa vztahujú porovnatelné vseobecné argumenty, Komisia sa môze opierat o vseobecné predpoklady, ktoré by mohli platit pre urcité druhy dokumentov.([55]55) 118. Po prvé, pokial ide o korespondenciu s clenským státom, treba vychádzat z toho, ze sa na nu v prípade kontroverzného konania vo veci státnej pomoci v zásade vztahuje ochrana. Bolo by nárocné zakazdým oddelovat dokumenty súvisiace s konaním od ostatných dokumentov. Ak by boli vseobecne známe informácie, napríklad o trhoch, cenách alebo technológiách, oznámené v rámci rokovaní, mohla by sa ochrana vztahovat aj na ne. Skutocnost, ze sa predkladajú, je zivnou pôdou na spekulácie o rokovaniach. Bez ohladu na to, ci sú pravdivé, alebo nie, môzu takéto spekulácie rokovaniam ublízit. 119. Po druhé z rovnakých dôvodov sa ochrana úcelu vysetrovania v zásade vztahuje aj na interné dokumenty Komisie (korespondencia medzi sluzbami Komisie, memorandá pre príslusného clena Komisie a interné poznámky Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz) uvedené v bode 83 napadnutého rozsudku. Obsahujú totiz informácie o rokovaniach s dotknutým clenským státom. 120. Preskúmanie, ci existuje prevazujúci verejný záujem na zverejnení, nemusí byt v takýchto prípadoch vykonané pre kazdý jeden dokument. Skôr sa treba zamerat na konanie vo veci státnej pomoci a na predmet státnej pomoci. O takomto záujme sa vsak v danom prípade nediskutuje. 121. V zásade by teda Komisia mohla vychádzat z toho, ze na korespondenciu s clenským státom, ako aj na jej interné dokumenty týkajúce sa opatrení súvisiacich so státnou pomocou poskytnutou spolocnosti TGI sa vztahuje výnimka z dôvodu ochrany úcelu vysetrovania. 122. Existujú vsak pochybnosti, ci bol dôverný postup vysetrovania v case zamietnutia ziadosti o prístup k dokumentom vôbec odôvodnený. 123. Názor, ktorý Komisia vyjadrila v prvej casti piateho dôvodu odvolania, je v podstate správny: záujem chránený právom, aby rokovania s dotknutým clenským státom nic nenarusilo, existuje v podstate az do ich ukoncenia, t. j. pocas trvania konania vo veci vysetrovania státnej pomoci. 124. Na základe toho Komisia preukázala, ze konanie vo veci vysetrovania státnej pomoci trvalo dovtedy, kým záverecné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnost. V prípade zrusenia rozhodnutia by totiz státna pomoc musela byt opätovne preskúmaná. Súd prvého stupna túto skutocnost opomenul, ked v bode 93 napadnutého rozsudku odkázal na ukoncenie konania C 19/2000. 125. Nie je mozné vylúcit, ze prípadné obnovenie vysetrovania státnej pomoci by mohlo byt zatazené zverejnením spisu po prijatí rozhodnutia o tejto státnej pomoci. Vydanie rozhodnutia vsak ukoncí vsetky prípadné rokovania s clenským státom. Rozhodnutie sa zverejní a je súdne napadnutelné. Keby Komisia v danej situácii vychádzala z toho, ze je mozné ocakávat obnovenie konania vo veci vysetrovania státnej pomoci, t. j. chránených rokovaní, pripustila by, ze jej rozhodnutie obsahovalo právne nedostatky. Také nieco vsak Komisii v prejednávanej veci nemozno pripísat. V danom prípade ide teda len o hypotetické nebezpecenstvo obnovenia vysetrovania. Nebezpecenstvo zatazenia hypotetických rokovaní o státnej pomoci preto nielenze nie je primerane predvídatelné, ale ani nemôze odôvodnovat odmietnutie prístupu k dokumentom. 126. Pokial sa Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu zameria na výnimku podmienenú ochranou súdneho konania v zmysle clánku 4 ods. 2 druhej zarázky nariadenia (ES) c. 1049/2001, treba uviest, ze spomínaná výnimka nie je - rovnako ako ochrana interných dokumentov podla clánku 4 ods. 3([56]56) - predmetom tohto konania. Komisia nemôze odmietnutie prístupu dodatocne odôvodnovat inou výnimkou.([57]57) Preto netreba rozhodovat o tom, ci je vhodné, aby sa ochrana súdneho konania - ako to pozaduje Svédsko - obmedzila na dokumenty, ktoré boli vyhotovené speciálne na úcely tohto konania.([58]58) 127. Komisia dalej poukazuje na obsahové väzby medzi konaním C 19/2000 a konaním C 44/2001, lebo druhé konanie sa týka opatrení, ktoré skúmala aj v rámci prvého konania. Prístup k dokumentom bude mozný az po skoncení oboch konaní. 128. Proti uvedenému vsak mozno namietat, ze Komisia rozhodnutím v konaní C 19/2000 cast problematiky oddelila a uzavrela. Z tohto dôvodu sa rokovania o tomto komplexe otázok skoncili a uz nebolo nevyhnutné chránit ich. Len ak by v súvislosti s týmito konaniami doslo k poskytnutiu informácií, ktoré by sa vztahovali na este prebiehajúce konanie C 44/2001, bolo by mozné odopriet prístup k dokumentom. Preto sa Komisia bez toho, aby vykonala individuálne preskúmanie, uz nesmela domnievat, ze sa na vsetky pozadované dokumenty súvisiace s konaním C 19/2000 vztahuje rovnaká ochrana ako ochrana vysetrovania v konaní C 44/2001. 129. Súd prvého stupna teda oprávnene odmietol rozsírit ochranu vysetrovania státnej pomoci na celú korespondenciu s clenským státom, ktorá súvisela s konaním C 19/2000, a na príslusné vnútorné dokumenty. 130. Treba doplnit, ze v relevantnom case uz neexistoval dôvod na ochranu dokumentov týkajúcich sa konania C 44/2001. Komisia uz totiz zacala konanie vo veci formálneho zistovania zverejneným rozhodnutím, ktoré informovalo o státnej pomoci. 131. Komisia v tejto súvislosti zastáva názor, ze toto zverejnenie a zverejnenie rozhodnutia by zarucili dostatocnú otvorenost konania vo veci vysetrovania státnej pomoci az dovtedy, kým by rozhodnutie nenadobudlo právoplatnost. 132. Pokial boli informácie o rokovaniach uz zákonným spôsobom([59]59) poskytnuté verejnosti,([60]60) zanikol dôvod predpokladat, ze by sa s týmito informáciami zaobchádzalo ako s dôvernými.([61]61) Dalsie zverejnenie týchto informácií uz nenarusí ochranu úcelu vysetrovania, pretoze informácie aj ich vztah k vysetrovaniu státnej pomoci sa stali verejne známymi. Ci zverejnenie v úradnom vestníku viedlo, alebo neviedlo k dostatocnej otvorenosti, nie je v tejto súvislosti([62]62) podstatné. 133. Rozhodnutie podla clánku 4 ods. 4 nariadenia (ES) c. 659/1999 o zacatí konania vo veci formálneho zistovania obsahuje v súlade s clánkom 6 ods. 1 prvou vetou zhrnutie relevantných vecných a právnych otázok, predbezné zhodnotenie povahy státnej pomoci plánovaného opatrenia zo strany Komisie a vysvetlenia týkajúce sa jej pochybností v súvislosti so zlucitelnostou so spolocným trhom. V súlade s clánkom 26 ods. 2 ho zverejní Komisia v úradnom vestníku. 134. Týmto spôsobom zverejnila Komisia podstatnú cast spisu. Nad rámec uvedeného obsahu môzu dokumenty, ktoré existovali do casu zverejnenia, v zásade obsahovat iba nepodstatné informácie. Na základe toho nie je vseobecná domnienka, ze by zverejnenie týchto dokumentov mohlo primerane predvídatelným spôsobom ohrozit komunikáciu s daným clenským státom, odôvodnená. Ak chce Komisia odopretie prístupu k dokumentom aj nadalej odôvodnovat dôverným charakterom vysetrovania, bolo by to mozné vyvodit len z individuálneho preskúmania dokumentov. 135. Uvedené preskúmanie sa nesmie obmedzit iba na zistovanie, ci dokumenty obsahujú informácie, ktoré nie sú súcastou zverejneného rozhodnutia. Je potrebné skôr speciálne odôvodnenie, aby sa preukázalo, ze zverejnenie zostávajúcich, podla clánku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia (ES) c. 659/1999 nepodstatných informácií je napriek tomu primerane predvídatelné a ani len hypoteticky by neohrozilo ochranu úcelu vysetrovania státnej pomoci. d) O komunikácii s ostatnými úcastníkmi konania vo veci státnej pomoci 136. Pozornosti by nemala uniknút ani skutocnost, ze ochrana rokovaní spravidla sa logicky nemôze uplatnit na vztah Komisie k ostatným úcastníkom konania vo veci vysetrovania státnej pomoci. Bez ohladu na to, ci ide o príjemcov pomoci, ich konkurentov alebo iné zainteresované subjekty, vsetky tretie osoby sú na rozdiel od clenského státu len zdrojom informácií. Na základe clánkov 6 a 20 nariadenia (ES) c. 659/1999 môzu predkladat stanoviská. Nie je teda cielom chránit nerusené vztahy medzi týmito subjektmi a Komisiou. 137. Komisia si zároven myslí, ze medzi nou a uvedenými tretími úcastníkmi existuje dôverný vztah. Tento názor je správny v tom zmysle, ze podla clánku 6 ods. 2 nariadenia (ES) c. 659/1999 môzu títo úcastníci Komisiu poziadat, aby neposkytovala informácie o ich identite, pretoze by im pre úcast na konaní mohla vzniknút ujma. V tomto rozsahu je dôvera v ochranu zdrojov namieste.([63]63) Na základe uvedeného vsak nie je mozné chránit viac ako totoznost zdroja - a informácií, na základe ktorých by bolo mozné tento zdroj odhalit.([64]64) 138. V prejednávanej veci nebola nikdy rec o ochrane totoznosti, lebo Komisia vo svojom odmietnutí prístupu k dokumentom dokonca výslovne uviedla spolocnost Schott Glas ako úcastníka konania. 139. Aj v prípade, ze je totoznost zdroja známa, môze existovat záujem na dôvernom zaobchádzaní s poskytnutými informáciami. Tieto informácie môzu byt totiz dôvodom rôznych negatívnych dôsledkov. Dotknuté subjekty ich môzu pouzit ako dôvod, aby priamo zakrocili voci zdroju, napríklad s výcitkou, ze poskytnuté informácie neboli správne. Dalo by sa to povazovat za tzv. chilling effect (odstrasujúci úcinok), ktorý Komisii spôsobuje tazkosti pri získavaní informácií od tretích osôb. 140. S tým vsak treba v zásade pocítat. Neexistuje právo ovplyvnit závery vysetrovania Komisie bez toho, aby neexistovali obavy z ich následkov. Svédsko velmi výstizne uvádza, ze prístup k stanoviskám tretích strán môze zlepsit základy, z ktorých vychádzajú rozhodnutia Komisie. Ak sú stanoviská prístupné, zainteresované subjekty sa môzu navzájom kontrolovat a vcas opravit nesprávne informácie.([65]65) Znizuje to aj pokusenie poskytnút Komisii nesprávne ci zavádzajúce informácie. 141. Inak treba vnímat potrebu ochrany stanovísk pochádzajúcich zo známych zdrojov v prípadoch, ked môze sírenie pravdivých informácií vyvolat neodôvodnené ujmy. Môze sa to stat napríklad vtedy, ak tieto informácie v rámci Spolocenstva nie sú chránené, no tretie krajiny ich chránia ako obchodné tajomstvá.([66]66) V danom prípade sa vsak o nicom takom nehovorí. 142. V súlade s tým nie je obsah stanovísk podla nariadenia (ES) c. 659/1999 výslovne chránený. Dokonca aj v súvislosti s ochranou obchodných tajomstiev je upravená len konzultácia s dotknutým clenským státom (v clánku 25). Ostatné zúcastnené subjekty môzu síce na základe clánku 287 ES a clánku 24 nariadenia (ES) c. 659/1999 tiez pozadovat, aby boli ich obchodné tajomstvá a porovnatelné záujmy na dôvernosti chránené. Ich postavenie v konaní vo veci vysetrovania státnej pomoci vsak nepripústa vseobecnú domnienku, ze korespondencia s nimi si zasluhuje ochranu. Namiesto toho je potrebné zakazdým preskúmat, v akom rozsahu treba dokumenty v záujme ochrany ich totoznosti, resp. z iných dôvodov utajit. 143. Rozsiahla ochrana komunikácie s tretími osobami nevyplýva z rokovaní s dotknutým státom ani len nepriamo. Stanovisko iného zúcastneného subjektu neumoznuje spätný odkaz na rokovania. Iba ak Komisia poziadala o specifické informácie, ktoré chce pouzit pocas rokovaní, mozno hovorit o dostatocne úzkom vztahu s procesom rokovaní. Odopretie prístupu k dokumentom môze byt v tomto prípade odôvodnené iba na základe individuálneho preskúmania. V prejednávanej veci k tomu nedoslo. e) Predbezný záver 144. Súhrnne mozno konstatovat, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze Komisia nemala na základe clánku 4 ods. 2 druhej zarázky nariadenia (ES) c. 1049/2001 zamietnut ziadost spolocnosti TGI ako celok bez preskúmania jednotlivých dokumentov. 145. Mozno si polozit otázku, ci rozhodnutie Komisie nemalo zostat v platnosti, aspon pokial ide o korespondenciu s clenským státom, ktorá sa týkala konania vo veci státnej pomoci C 44/2001, ak sa táto korespondencia uskutocnila az po tom, ako sa zacalo konanie vo veci formálneho zistovania. V tejto súvislosti vsak Komisia v tomto smere nemala nijaké námietky proti napadnutému rozsudku. Navyse existujú pochybnosti o tom, ci je mozné takto rozdelit rozhodnutie, ktoré bolo formulované ako jednotné rozhodnutie o celej ziadosti a jednotlivé dokumenty v nom uvedené neboli. 146. Na základe uvedených skutocností musia byt aj druhá cast prvého dôvodu odvolania a prvá cast piateho dôvodu odvolania zamietnuté. C - Záver právneho posúdenia 147. Kedze ziaden z dôvodov odvolania, ktoré predlozila Komisia, nemôze mat úspech, musí byt odvolanie v celom rozsahu zamietnuté. V - O trovách 148. Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v spojení s clánkom 118 a clánkom 122 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze spolocnost TGI navrhla zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. 149. V súlade s clánkom 69 ods. 4 podods. 1 v spojení s clánkom 118 a s clánkom 122 ods. 1 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú zásadne svoje vlastné trovy konania.([67]67) VI - Návrh 150. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania. 3. Dánske královstvo, Fínska republika a Svédske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v priebehu odvolacieho konania. __________________________________________________________________ [68]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [69]2 - Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). __________________________________________________________________ [70]3 - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/03, s. 331). __________________________________________________________________ [71]4 - Ú. v. ES C 364, s. 1. S úpravami prevzatá vo Vyhlásení z 12. decembra 2007 (Ú. v. EÚ C 303, s. 1). __________________________________________________________________ [72]5 - Výzva na predlozenie pripomienok podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúcich sa státnej pomoci C 19/2000 (ex NN 147/98) - opatrenia státnej pomoci v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, Nemecko (Ú. v. ES C 217, s. 10). __________________________________________________________________ [73]6 - Rozhodnutie Komisie 2002/185/ES z 12. júna 2001 týkajúce sa státnej pomoci Nemecka v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, Nemecko, oznámené pod císlom K(2001) 1549 (Ú. v. ES L 62, s. 30). __________________________________________________________________ [74]7 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717. __________________________________________________________________ [75]8 - Rozsudok z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C-404/04 P, Zb. s. I-1. __________________________________________________________________ [76]9 - Výzva na predlozenie pripomienok podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúcich sa státnej pomoci C 19/2000 (ex NN 147/98) - opatrenia státnej pomoci v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, Nemecko (Ú. v. ES C 272, s. 2). __________________________________________________________________ [77]10 - Rozhodnutie Komisie 2003/383/ES z 2. októbra 2002 týkajúce sa státnej pomoci C 44/01 (ex NN 147/98), ktorú Nemecko priznalo Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, oznámené pod císlom K(2002) 2147 (Ú. v. ES L 140, s. 30). __________________________________________________________________ [78]11 - Uznesenie Súdu prvého stupna zo 16. mája 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-378/02 (Ú. v. EÚ C 183, s. 41). __________________________________________________________________ [79]12 - Spolocnost TGI navyse poziadala o sprístupnenie vsetkých dokumentov, ktoré sa týkajú státnej pomoci poskytnutej v prospech jej konkurentky, Schott Glas. Táto ciastocná ziadost vsak nie je predmetom odvolania. Z tohto dôvodu sa netreba dalej zaoberat zákonom chránenému záujmu spolocnosti Schott na sprístupnení týchto dokumentov. __________________________________________________________________ [80]13 - Rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-237/02, Zb. s. II-5131. __________________________________________________________________ [81]14 - Rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 165. __________________________________________________________________ [82]15 - Rozsudky z 22. decembra 1993, Eppe/Komisia, C-354/92 P, Zb. s. I-7027, bod 13, a z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 93. __________________________________________________________________ [83]16 - Rozsudky Súdu prvého stupna z 23. novembra 2004, Turco/Rada, T-84/03, Zb. s. II-4061, bod 34; z 11. marca 2009, Borax Europe/Komisia, T-121/05, Zb. s. II-27, bod 35, a Borax Europe/Komisia, T-166/05, Zb. s. II-28, bod 42. Uz na základe právneho stavu platného pred vydaním nariadenia (ES) c. 1049/2001 pozri rozsudky z 5. marca 1997, WWF UK/Komisia, T-105/95, Zb. s. II-313, bod 56, a zo 7. decembra 1999, Interporc/Komisia, T-92/98, Zb. s. II-3521, bod 40. __________________________________________________________________ [84]17 - Rozsudky z 1. februára 2007, Sison/Rada, C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 63; z 18. decembra 2007, Svédsko/Komisia, C-64/05 P, Zb. s. I-11389, bod 66, a z 1. júla 2008, Svédsko a Turco/Rada, C-39/05 P a C-52/05 P, Zb. s. I-4723, bod 36. Uz na základe právneho stavu platného pred vydaním nariadenia (ES) c. 1049/2001 pozri rozsudky z 11. januára 2000, Holandsko a van der Wal/Komisia, C-174/98 P a C-189/98 P, Zb. s. I-1, bod 27, a zo 6. marca 2003, Interporc/Komisia, C-41/00 P, Zb. s. I-2125, bod 48, týkajúce sa rozhodnutia Komisie 94/90/ESUO, ES, Euratom, ako aj rozsudok zo 6. decembra 2001, Rada/Hautala, C-353/99 P, Zb. s. I-9565, bod 25, k rozhodnutiu Rady 93/731/ES. __________________________________________________________________ [85]18 - Medzicasom sa aj v judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva objavili náznaky, ze súcastou slobody prejavu v zmysle clánku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, ktorý bol podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme, je aj právo na prístup k informáciám: Rozsudky ESLP zo 14. apríla 2009, Társaság a Szabadságjogokért/Madarsko, zatial neuverejnený v Zb. ESLP, § 28, a z 26. mája 2009, Kenedi/Madarsko, zatial neuverejnený v Zb. ESLP, § 43, v prípade, ze sú informácie predpokladom slobody prejavu. Takýto výklad clánku 10 bol este v rozsudkoch z 26. marca 1987, Leander/Svédsko (séria A, c. 116, s. 29, § 74); zo 7. júla 1989, Gaskin/Spojené královstvo (séria A, c. 160, s. 21, bod 52); z 19. februára 1998, Guerra a i./Taliansko (Zb. ESLP, I, s. 226, § 53), ako aj z 19. októbra 2005, Roche/Spojené královstvo (Zb. ESLP, X, § 172), zamietnutý. __________________________________________________________________ [86]19 - Pozri aj clánok 4 rozhodnutia Rady 93/731/ES a úpravu výnimiek v kódexe správania platnom pre Komisiu. __________________________________________________________________ [87]20 - Rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 43. __________________________________________________________________ [88]21 - Rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 45. __________________________________________________________________ [89]22 - Rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 46. __________________________________________________________________ [90]23 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 10. septembra 2008, Williams/Komisia (T-42/05, Zb. s. II-156, bod 14 a nasl.), uvádza jedno z mozných riesení, a to dohodu o casovo odstupnovanom vybavení ziadosti o sprístupnenie dokumentu. __________________________________________________________________ [91]24 - Pozri rozsudok Rada/Hautala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 27 a nasl. __________________________________________________________________ [92]25 - Rozsudok Rada/Hautala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 30, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, T-2/03, Zb. s. II-1121, bod 102 a nasl. __________________________________________________________________ [93]26 - Rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 35. __________________________________________________________________ [94]27 - Rozsudky z 5. decembra 1967, van der Vecht, 19/67, Zb. s. 462, s. 473,; z 27. októbra 1977, Bouchereau, 30/77, Zb. s. 1999, bod 13/14; zo 14. júna 2007, Euro Tex, C-56/06, Zb. s. I-4859, bod 27, a z 21. februára 2008, Tele2 Telecommunication, C-426/05, Zb. s. I-685, bod 25. __________________________________________________________________ [95]28 - Rozsudky z 12. novembra 1969, Stauder, 29/69, Zb. s. 419, bod 3; zo 7. júla 1988, Moksel Import und Export, 55/87, Zb. s. 3845, bod 49; z 20. novembra 2001, Jany a i., C-268/99, Zb. s. I-8615, bod 47, a z 27. januára 2005, Junk, C-188/03, Zb. s. I-885, bod 33. __________________________________________________________________ [96]29 - Clánok 2 ods. 6 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, KOM(2008) 229 v konecnom znení. Parlament vsak uvedený pozmenovací návrh neschválil uz v prvom cítaní 11. marca 2009 (dokument Parlamentu P6_TA-PROV(2009)0114, pozri aj dokument Rady 7394/09). __________________________________________________________________ [97]30 - Rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 50. __________________________________________________________________ [98]31 - Pozri uvedený bod 38 a nasl. Návrh Komisie k nariadeniu (ES) c. 1049/2001, KOM(2000) 30 v konecnom znení/2, v clánku 2 ods. 2 druhej vete este nerátal s tým, ze na základe speciálnych predpisov o prístupe k dokumentom sa má vylúcit uplatnitelnost nariadenia. Aj ked sa uvedená úprava nakoniec súcastou nariadenia nestala, Súd prvého stupna v rozsudku z 5. apríla 2005, Hendrickx/Rada (T-376/03, Zb. s. I-A-83 a s. II-379, bod 55 a nasl.), rozhodol, ze ustanovenia upravujúce dôvernost výberových konaní na miesta úradníkov sú v rozpore s uplatnovaním nariadenia. __________________________________________________________________ [99]32 - Rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 68. __________________________________________________________________ [100]33 - Rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 29, a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 81. __________________________________________________________________ [101]34 - Rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 45, a zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia, C-276/03 P, Zb. s. I-8437, bod 34. __________________________________________________________________ [102]35 - Rozsudky z 8. mája 2008, Ferriere Nord/Komisia, C-49/05 P, Zb. s. I-68, bod 69, a zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia, C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 38. __________________________________________________________________ [103]36 - Rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 13 a nasl.; z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 7 a nasl.; z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 75 a nasl., a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 315 a nasl. K právu úradníkov na informácie pozri clánok 26 a nasl. statútu, ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Franchet a Byk/Komisia, T-48/05, Zb. s. II-1585, bod 126 a nasl. __________________________________________________________________ [104]37 - Rozsudok Falck, uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, bod 81. __________________________________________________________________ [105]38 - Rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 10. __________________________________________________________________ [106]39 - Ku kartelovému právu pozri rozsudky Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 77, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 317. __________________________________________________________________ [107]40 - Pozri bod 40 a nasl. __________________________________________________________________ [108]41 - Rozsudok Sison/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 45 az 48. __________________________________________________________________ [109]42 - Na rozdiel od toho existuje dôvod vykonat preskúmanie procesného práva v prípade, ak má právo na prístup k dokumentom v zmysle nariadenia (ES) c. 1049/2001 väcsí rozsah ako procesné práva úcastníkov konania so záujmami chránenými právom. Procesné právo by malo byt totiz v zásade v súlade so záujmami chránenými právom a poskytovat dotknutým subjektom viac informácií ako verejnosti. __________________________________________________________________ [110]43 - V tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2006, Franchet a Byk/Komisia, T-391/03 a T-70/04, Zb. s. II-2023, bod 122. __________________________________________________________________ [111]44 - Pozri rozsudok zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia, 145/83, Zb. s. 3539, týkajúci sa ochrany informátora. __________________________________________________________________ [112]45 - K rozhodnutiu 94/90 pozri rozsudky WWF UK/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 63; zo 14. októbra 1999, Bavarian Lager/Komisia, T-309/97, Zb. s. II-3217, bod 46, a z 11. decembra 2001, Petrie a i./Komisia, T-191/99, Zb. s. II-3677, bod 68 k nariadeniu (ES) c. 1049/2001 pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, API/Komisia, T-36/04, Zb. s. II-3201, bod 120. K iným kontrolným cinnostiam pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 13. septembra 2000, Denkavit Nederland/Komisia, T-20/99, Zb. s. II-3011, bod 43 a nasl., na základe rozhodnutia 94/90. __________________________________________________________________ [113]46 - Rozsudky z 23. októbra 1997, Komisia/Holandsko, C-157/94, Zb. s. I-5699, bod 60; Komisia/Taliansko, C-158/94, Zb. s. I-5789, bod 56, a Komisia/Francúzsko, C-159/94, Zb. s. I-5815, bod 103, ako aj z 29. septembra 1998, Komisia/Nemecko, C-191/95, Zb. s. I-5449, bod 44. __________________________________________________________________ [114]47 - Rozsudok zo 14. februára 1989, Star Fruit/Komisia, 247/87, Zb. s. 291, bod 11. __________________________________________________________________ [115]48 - Pozri rozsudky Bavarian Lager/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 45, bod 46, a API/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 45, bod 121. __________________________________________________________________ [116]49 - Táto otázka sa skôr naskytá v spojených veciach C-514/07 P, Svédsko/API a Komisia; C-528/07 P, API/Komisia, a C-532/07 P, Komisia/API, uverejnené v Ú. v. EÚ C 22, s. 36, ako aj C 51, s. 32 a 37. __________________________________________________________________ [117]50 - Uz len neprebratie smerníc alebo oneskorené predlozenie správ môze byt casto predmetom diskusií alebo "rokovaní". __________________________________________________________________ [118]51 - Porovnaj rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, bod 47, a Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 40. __________________________________________________________________ [119]52 - Rozsudok z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 36 a nasl. a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [120]53 - Pozri bod 52 a nasl. __________________________________________________________________ [121]54 - Pozri bod 72 a nasl. __________________________________________________________________ [122]55 - Pozri bod 82. __________________________________________________________________ [123]56 - Pozri bod 42. __________________________________________________________________ [124]57 - Rozsudok z 22. januára 2004, Mattila/Rada a Komisia, C-353/01 P, Zb. s. I-1073, bod 32. __________________________________________________________________ [125]58 - V tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Interporc/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 40, a API/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 45, bod 60. __________________________________________________________________ [126]59 - Neautorizované zverejnenie nie je naproti tomu dôvodom zániku dôverného charakteru. Zverejnenie by len potvrdilo fakt, ze islo o autentické dokumenty. Na základe toho je uznesenie Súdu prvého stupna z 11. decembra 2006, Weber/Komisia, T-290/05, Zb. s. II-96, zhrnutia uverejnené v Zb. s. II-96*, bod 41 a nasl., problematické, lebo subsidiárne konstatuje, ze ziadost o sprístupnenie dokumentu bola vybavená jeho neautorizovaným zverejnením. __________________________________________________________________ [127]60 - V tejto súvislosti netreba zabúdat ani na správanie dotknutého clenského státu. Ak zverejní podrobné informácie o rokovaniach, nemôze ocakávat, ze s nimi Komisia bude zaobchádzat ako s dôvernými informáciami. Týka sa to najmä zverejnovania zavádzajúcich informácií. Napriek vlastnému záujmu (pozri bod 111) vsak Komisia nemôze nadalej vyzadovat dôvernost, ak doslo k zverejneniu jej stanoviska na rokovaniach. __________________________________________________________________ [128]61 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 2007, Pitsiorlas/Rada a BCE, T-3/00 a T-337/04, Zb. s. II-4779, bod 86. __________________________________________________________________ [129]62 - Ak sa Súd prvého stupna v rozsudku API/Komisia (uz citovanom v poznámke pod ciarou IV -B -1, bod 98) zamýslal nad mierou otvorenosti, ktorá bola spôsobená zverejnením, v tomto prípade ide o iný stupen skúmania, a to o výnimku z výnimky zalozenú na prevazujúcom verejnom záujme na zverejnení dokumentov. Ak vsak v danom prípade nie je výnimka mozná, nie je dôvod skúmat výnimku z výnimky. __________________________________________________________________ [130]63 - Pred zavedením práva na prístup k dokumentom este sirsie rozsudok Adams/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, bod 34): podmienku dôverného zaobchádzania s dokumentom treba dodrziavat vzdy. Pozri v tomto zmysle aj clánok 18 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o státnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, s. 57), na základe ktorého musí totoznost stazovatela zostat dôverná, a to bez ohladu na prípadné nepríjemné dôsledky. __________________________________________________________________ [131]64 - Pozri rozsudok Adams/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, najmä bod 40. __________________________________________________________________ [132]65 - Spolocnost TGI v zalobe k napadnutému rozsudku v bode 6 skutocne uviedla, ze spolocnost Schott Glas poskytla Komisii nesprávne informácie, ktoré uz nebolo mozné vcas opravit. __________________________________________________________________ [133]66 - Na ilustráciu: skutkový stav rozsudku Adams, uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 44. __________________________________________________________________ [134]67 - Pozri rozhodnutie o trovách konania v rozsudku Svédsko/Komisia, uz citovanom v poznámke pod ciarou 17, bod 101 a nasl. Z clenských státov, ktoré vstúpili do konania pred Súdom prvého stupna, boli priznané trovy odvolacieho konania iba Svédsku, pretoze tento clenský stát podal odvolanie. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref1 69. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref2 70. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref3 71. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref4 72. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref5 73. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref6 74. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref7 75. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref8 76. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref9 77. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref10 78. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref11 79. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref12 80. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref13 81. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref14 82. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref15 83. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref16 84. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref17 85. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref18 86. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref19 87. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref20 88. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref21 89. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref22 90. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref23 91. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref24 92. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref25 93. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref26 94. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref27 95. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref28 96. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref29 97. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref30 98. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref31 99. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref32 100. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref33 101. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref34 102. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref35 103. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref36 104. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref37 105. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref38 106. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref39 107. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref40 108. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref41 109. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref42 110. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref43 111. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref44 112. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref45 113. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref46 114. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref47 115. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref48 116. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref49 117. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref50 118. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref51 119. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref52 120. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref53 121. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref54 122. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref55 123. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref56 124. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref57 125. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref58 126. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref59 127. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref60 128. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref61 129. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref62 130. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref63 131. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref64 132. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref65 133. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref66 134. file:///tmp/lynxXXXXOfyLYH/L95901-8346TMP.html#Footref67