NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 26. marca 2009 ( [1]1 ) Spojené veci C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev Obsah I -- Právny rámec II -- Skutkový rámec III -- Zaloba pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok IV -- Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania V -- Odvolacie dôvody A -- Dôvody, ktoré uplatnil Erste (C-125/07 P) B -- Dôvody, ktoré uplatnil RZB (C-133/07 P) C -- Dôvody, ktoré uplatnil BA-CA (C-135/07 P) D -- Dôvody, ktoré uplatnil ÖVAG (C-137/07 P) VI -- Spojenie odvolaní a spôsob, akým sa nimi zaoberajú tieto návrhy VII -- Úvodné pripomienky A -- O rozsahu preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom v rámci prejednávaných odvolaní B -- Právny a skutkový kontext kontroly protisútazných postupov a dohôd VIII -- O dôvodoch zalozených na porusení clánku 81 ods. 1 ES A -- O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení podmienky vplyvu na obchod medzi clenskými státmi 1. O prvej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení schopnosti kartelovej dohody vztahujúcej sa na celé vnútrostátne územie citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie 2. O druhej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení Súdu prvého stupna kvôli celkovému preskúmaniu cezhranicných úcinkov kartelu a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie i) O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom uplatnení a posúdení judikatúry Spolocenstva -- O rozsudku VGB a i./Komisia -- O rozsudku Bagnasco a i. ii) O nesprávnej, nedostatocnej a vnútorne rozpornej povahe analýzy Súdu prvého stupna týkajúcej sa definície relevantného trhu -- O spôsobe, akým Súd prvého stupna posudzuje výhrady zalozené na nesprávnej definícii relevantného trhu -- O nedostatocnej a vnútorne rozpornej povahe odôvodnenia -- O nesprávnom odkaze na rozsudok SPO a i./Komisia 3. O tretej casti dôvodu zalozenej na nepreukázaní citelného vplyvu kartelu na obchod vnútri Spolocenstva a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie 4. O stvrtej casti dôvodu zalozenej na nevykonaní analýzy skutocných úcinkov kartelu na trh a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie B -- O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie IX -- O dôvodoch zalozených na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 spocívajúcom v tom, ze posúdenie závaznosti porusenia a základnej sumy pokuty je postihnuté nesprávnym právnym posúdením a vadou odôvodnenia a porusuje právo na obhajobu A -- O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení závaznosti porusenia 1. O prvej casti dôvodu zalozenej na posúdení, ktoré nie je v súlade s usmerneniami a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie 2. O druhej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení "vlastnej povahy" porusenia a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie 3. O tretej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení "skutocného dopadu porusenia na trh" a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie i) Prístup súdu Spolocenstva ii) Moje stanovisko 4. O stvrtej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení "velkosti relevantného zemepisného trhu" a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie 5. O piatej casti dôvodu zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil vplyv selektívnosti stíhaní, a na porusení povinnosti odôvodnenia a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie 6. O siestej casti dôvodu zalozenej na nevykonaní celkového posúdenia závaznosti porusenia a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie 7. O siedmej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení rozdelenia odvolatelov do kategórií a) Výhrady vznesené odvolatelmi i) O prvej výhrade zalozenej na nezákonnosti priradenia trhových podielov bánk v decentralizovaných sektoroch centrálnym institúciám -- O princípe priradenia a kritériách posúdenia pouzitých na tento úcel -- O porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, zásady proporcionality sankcie, zásady osobnej zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze a zásady rovnosti ii) O druhej výhrade zalozenej na porusení práva na obhajobu iii) O tretej výhrade zalozenej na nesprávnom posúdení úlohy a funkcií centrálnych institúcií v bankových zoskupeniach iv) O stvrtej výhrade zalozenej na nesprávnom urcení trhových podielov Erste a zoskupenia sporitelní v) O piatej výhrade zalozenej na skreslení skutkového stavu a dôkazných prostriedkov b) Posúdenie i) O prvej výhrade zalozenej na nezákonnosti priradenia trhových podielov bánk v decentralizovaných sektoroch centrálnym institúciám B -- O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení dôkazných prostriedkov, pokial ide o existenciu polahcujúcich okolností a) O prvej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení pasívneho správania ÖVAG Súdom prvého stupna i) Argumentácia úcastníkov konania -- O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom výkone súdnej právomoci Súdom prvého stupna -- O druhej výhrade zalozenej na pouzití nesprávneho kritéria posúdenia -- O tretej výhrade zalozenej na skreslení dôkazných prostriedkov predlozených Súdu prvého stupna -- O stvrtej výhrade zalozenej na vnútornej rozpornosti odôvodnenia ii) Posúdenie b) O druhej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení úcasti verejných orgánov na bankových okrúhlych stoloch Súdom prvého stupna i) Argumentácia úcastníkov konania ii) Posúdenie c) O tretej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení verejného charakteru stretnutí Súdom prvého stupna i) Argumentácia úcastníkov konania ii) Posúdenie C -- O tretom dôvode zalozenom ne nesprávnom právnom posúdení, na porusení zásad rovnosti zaobchádzania, ochrany legitímnej dôvery a práva na obhajobu, ako aj na nedostatocnom a vnútorne rozpornom odôvodnení pokial ide o uplatnenie bodu D oznámenia o spolupráci 1. O prvej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení volnej úvahy Komisie a výkonu vlastného súdneho preskúmania Súdom prvého stupna a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie 2. O druhej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení oznámenia o spolupráci a) O prvej výhrade zalozenej na pouzití nesprávneho kritéria posúdenia a na na porusení zásady rovnosti zaobchádzania i) Argumentácia úcastníkov konania ii) Posúdenie b) O druhej výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri prieskume rozsahu spolupráce podnikov, na porusení zásad rovnosti zaobchádzania, ochrany legitímnej dôvery a respektovania práva obhajobu, ako aj na nedostatocnom a vnútorne rozpornom odôvodnení i) O prvom tvrdení RZB zalozenom na nesprávnom posúdení dobrovolnosti odpovedí na ziadosti o informácie a na porusení práva na obhajobu -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie ii) O druhom tvrdení zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spolocného opísania skutkového stavu -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie iii) O tretom tvrdení zalozenom na nesprávnom posúdení uznania protisútazného ciela porusenia zo strany RZB a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie iv) O stvrtom tvrdení zalozenom na prenesení dôkazného bremena pokial ide o hodnotu spolupráce RZB a na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie v) O piatom tvrdení zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a na vnútorne rozpornom odôvodnení v analýze Súdu prvého stupna týkajúcej sa hodnoty dodatocných dokumentov, ktoré odovzdal BA-CA -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie vi) O siestom tvrdení zalozenom na nezohladnení odpovedí BA-CA na oznámenie o výhradách -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie 3. O tretej casti zalozenej na nerespektovaní práva na obhajobu v rozsahu, v akom toto právo zahrna právo byt vypocutý a) Argumentácia úcastníkov konania b) Posúdenie D -- O stvrtom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu v rozsahu, v akom toto právo zahrna právo byt vypocutý a povinnost Súdu prvého stupna odôvodnit svoje závery k návrhom na znízenie pokút 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie X -- O dôsledkoch zrusenia napadnutého rozsudku A -- O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia a základnej sumy pokuty so zretelom na nepreukázanie skutocného dopadu kartelu na trh 1. Argumentácia úcastníkov konania 2. Posúdenie B -- O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri zaradení Erste, RZB a ÖVAG do kategórií na úcely posúdenia závaznosti porusenia a výpoctu základnej sumy pokuty 1. O spornom rozhodnutí 2. Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 3. Posúdenie XI -- O trovách XII -- Návrh "Odvolanie -- Kartely -- Urcovanie kreditných a debetných úrokových sadzieb rakúskymi bankami -- 'Klub Lombard` -- Vplyv na obchod medzi clenskými státmi -- Výpocet pokút -- Nástupníctvo podnikov -- Konkrétny dopad na trh -- Realizácia kartelu" 1. Predmetom prejednávanej veci sú odvolania, ktoré podali styri rakúske banky, a to Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG ( [2]2 ) (C-125/07 P), Raiffeisen Zentralbank Österreich AG ( [3]3 ) (C-133/07 P), Bank Austria Creditanstalt AG ( [4]4 ) (C-135/07 P) a Österreichische Volksbanken AG ( [5]5 ) (C-137/07 P), proti rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia ( [6]6 ). 2. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna v podstatnej casti potvrdil rozhodnutie Komisie 2004/138/ES ( [7]7 ), ktoré konstatovalo úcast týchto podnikov na sérii dohôd a zosúladených postupov na trhu bankových produktov a sluzieb v Rakúsku v rozpore s clánkom 81 ES. Súd prvého stupna vsak napriek tomu so zretelom na svoju kontrolu skutkových zistení urobených Komisiou Európskych spolocenstiev, ktoré sa týkali trvania porusenia a spolupráce bánk s Komisiou, zmenil sankciu ulozenú Österreichische Postsparkasse AG (dalej len "PSK"). 3. V prejednávaných odvolaniach odvolatelia napádajú analýzu Súdu prvého stupna týkajúcu sa podmienok vyzadovaných na uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES, a najmä podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. Okrem toho vytýkajú Súdu prvého stupna, ze porusil clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 ( [8]8 ) najmä tým, ze nesprávne posúdil závaznost porusenia na úcely výpoctu pokuty. Odvolatelia napokon vznásajú niekolko výhrad proti posúdeniu Súdu prvého stupna týkajúcemu sa existencie polahcujúcich okolností a rozsahu ich spolupráce v konaní. 4. V týchto návrhoch navrhnem Súdnemu dvoru, aby zrusil napadnutý rozsudok, pretoze Súd prvého stupna sa dopustil dvojakého nesprávneho právneho posúdenia pri svojom posúdení závaznosti porusenia na úcely výpoctu základnej sumy pokuty. 5. Myslím si totiz, ze Súd prvého stupna sa dopustil prvého nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia mohla vychádzat z vykonávania kartelovej dohody pri závere o existencii skutocného dopadu porusenia na trh. Okrem toho sa domnievam, ze súd sa dopustil druhého nesprávneho právneho posúdenia a spôsobil tak vnútornú rozpornost odôvodnenia napadnutého rozsudku, ked rozhodol, ze Komisia mohla na úcely posúdenia závaznosti porusenia a výpoctu základnej sumy pokuty, priradit Erste, RZB a ÖVAG ako centrálnym institúciám trhové podiely bánk v ich decentralizovaných sektoroch, hoci im nepripísala ich protiprávne správanie. 6. V rozsahu, v akom mozno podla môjho názoru v spore rozhodnút, navrhnem Súdnemu dvoru, aby v súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora sám rozhodol s konecnou platnostou o dvoch dôvodoch zrusenia, ktoré boli uplatnené pred Súdom prvého stupna. Na záver týchto návrhov navrhnem Súdnemu dvoru, aby zrusil clánok 3 sporného rozhodnutia a pri výkone svojej neobmedzenej právomoci stanovil výsku pokút, ktoré treba ulozit kazdému z dotknutých podnikov. I -- Právny rámec 7. Clánok 81 ES zakazuje "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". 8. V prípade porusenia tohto ustanovenia môze Komisia v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 "ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od [1000 eur] do [10000000 eur] alebo viac [pokuty najmenej 1000 eur a najviac 10000000 eur -- neoficiálny preklad], ale nepresahujúcej 10% obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia". 9. Na zabezpecenie transparentnosti a objektívnosti svojich rozhodnutí tak vo vztahu k podnikom, ako aj vo vztahu k súdu Spolocenstva, vydala Komisia v roku 1998 usmernenia, v ktorých formuluje metódu výpoctu pokút ukladaných podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ( [9]9 ) 10. Usmernenia vo svojom bode 1 stanovujú, ze na úcely výpoctu výsky pokút sa základná suma urcuje podla kritérií uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, teda podla závaznosti a dlzky trvania porusenia. 11. V prvom rade sa pri posudzovaní závaznosti porusenia musí brat do úvahy vlastná povaha porusenia, jeho skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu (bod 1 A prvý odsek usmernení). V tomto rámci sú porusenia zaradené do troch kategórii, a to "mierne priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", za ktoré mozno ulozit pokuty od 1000 eur do 1 milióna eur, "závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", v prípade ktorých sa táto suma môze pohybovat od 1 milióna eur do 20 miliónov eur, ako aj "velmi závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", v prípade ktorých môze táto suma presahovat 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá az tretia zarázka usmernení). 12. V druhom rade sa závaznost porusenia posudzuje vo vztahu ku charakteristikám kazdého dotknutého podniku. V rámci kazdej z týchto kategórií navrhované rozpätie pokút umoznuje uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom podla povahy porusení, ktorých sa dopustili. Komisia teda zohladní skutocnú ekonomickú kapacitu dotknutých podnikov spôsobit skodu a stanoví pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek usmernení). V tomto stádiu môze Komisia zaradit podniky do rôznych kategórií a zvázit východiskovú sumu pokuty pre kazdý podnik. 13. V tretom rade Komisia zohladní dlzku trvania porusenia. 14. Podla bodov 2 a 3 usmernení môze Komisia následne zohladnit urcité pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti na úcely zvýsenia alebo znízenia základnej sumy. 15. Okrem toho v súlade s bodom 4 týchto usmernení môze Komisia uplatnit svoje oznámenie z 18. júla 1996 o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad]. ( [10]10 ) Toto oznámenie stanovuje podmienky, za ktorých môzu byt podniky spolupracujúce s Komisiou pocas jej vysetrovania týkajúceho sa kartelu oslobodené od ulozenia pokuty alebo im môze byt znízená pokuta, ktorú by inak museli zaplatit. 16. Bod D oznámenia o spolupráci znie takto: "Výrazné znízenie výsky pokuty 1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené pod bodmi B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50% sumy pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval. 2. Ide najmä o prípad, ak: -- pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné prostriedky, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia, -- po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkového stavu, na ktorom Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 17. Bod 5 písm. a) prvý odsek usmernení vseobecne upresnuje, ze konecná výska pokuty nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10% celosvetového obratu daných podnikov v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. II -- Skutkový rámec 18. Skutkový stav tak, ako vyplýva z napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 19. Dna 30. júna 1997 politická strana Freiheitliche Partei Österreichs podala staznost proti ôsmim rakúskym úverovým institúciám podozrivým z úcasti na dohodách a/alebo zosúladených postupoch v rozpore s clánkom 81 ES. V júni 1998 Komisia pristúpila k neohláseným kontrolám v priestoroch týchto podnikov a potom v septembri 1998 im zaslala ziadost o informácie. Hlavné dotknuté banky ponúkli Komisii svoju "spoluprácu" pri preskúmaní veci. 20. Dna 13. septembra 1999 Komisia zaslala ôsmim bankám oznámenie o výhradách prijaté . Banky nahliadli do spisu a podali písomné pripomienky. Rovnako boli aj vypocuté. Komisia následne zaslala bankám dodatocné oznámenie o výhradách, ku ktorému mohli dotknuté podniky uplatnit svoje písomné a ústne pripomienky. Komisia vytýkala týmto podnikom v podstate to, ze vytvorili "siet Lombard", ako to nazýva Komisia, teda systém pravidelných stretnutí, na ktorých v pravidelných intervaloch zosúladovali svoje správanie v súvislosti s hlavnými ukazovatelmi týkajúcimi sa hospodárskej sútaze na trhu bankových produktov a sluzieb v Rakúsku. 21. Dna 11. júna 2002 prijala Komisia sporné rozhodnutie. 22. Komisia kvalifikovala zistený skutkový stav ako komplexné a dlhodobé porusenie. Podniky, ktoré boli príjemcami sporného rozhodnutia, boli vybrané na základe frekvencie ich úcasti na hlavných okrúhlych stoloch a ich úlohy na rakúskom bankovom trhu danej ich velkostou. 23. V spornom rozhodnutí sa uvádza, ze v Rakúsku majú dohody medzi bankami, najmä týkajúce sa úrokových sadzieb a poplatkov, dlhú tradíciu, ciastocne zalozenú na vnútrostátnej právnej úprave. Táto právna úprava vsak bola zrusená najneskôr 1. januára 1994, ked Rakúska republika vstúpila do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a ked nadobudol úcinnost zákon o bankovom systéme (Bundesgesetz über das Bankwesen). ( [11]11 ) Komisia vsak uviedla, ze úverové institúcie nadalej pokracovali v uzatváraní dohôd v rámci uz institucionalizovanej a úzko prepojenej siete bankových okrúhlych stolov. 24. Sporné rozhodnutie vysvetluje spôsob, akým táto siet okrúhlych stolov, tak formálne, ako aj vecne rôznorodá, umoznovala zúcastneným institúciám pravidelne zosúladovat ich trhové správanie, najmä pokial ide o úrokové sadzby a bankové poplatky. 25. "Klub Lombard" predstavoval najvyssiu instanciu a skladal sa zo zástupcov vedení hlavných rakúskych bánk. Na bezprostredne podriadenej úrovni zasadali technické okrúhle stoly, ktoré sa týkali konkrétnych produktov (úvery, sporenie), alebo specializované okrúhle stoly, ktoré sa venovali najmä operáciám s podnikmi (napríklad segment "slobodné povolania"), s jednotlivcami (napríklad "lóza o hypotekárnom úvere") alebo sa zaoberali otázkami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze (napríklad klub "Export"). V kazdej rakúskej spolkovej krajine sa pravidelne stretávali aj regionálne okrúhle stoly. Komisia zdôraznuje osobitnú úlohu, ktorú zohrávali centrálne institúcie, nazývané v beznom jazyku "vrcholové institúcie", pokial ide o koordináciu a zastupovanie svojich decentralizovaných sektorov, t. j. v prípade Erste sektora sporitelní, v prípade RZB sektora RZB, a co sa týka ÖVAG-u, sektora ludových bánk. ( [12]12 ) 26. V clánku 1 sporného rozhodnutia Komisia uvádza, ze osem bánk, ktorým je toto rozhodnutie urcené, porusilo clánok 81 ods. 1 ES tým, ze sa zúcastnovalo na dohodách a zosúladených postupoch týkajúcich sa cien, bankových poplatkov a iných ukazovatelov hospodárskej sútaze, ktorých cielom bolo od 1. januára 1995 do obmedzit hospodársku sútaz na trhu bankových produktov a sluzieb v Rakúsku. 27. V clánku 2 uvedeného rozhodnutia sa ukladá podnikom povinnost bezodkladne ukoncit porusenie. 28. Podla clánku 3 sporného rozhodnutia Komisia ukladá pokutu kazdému z týchto podnikov, a to pokutu vo výske 37,69 milióna eur Erste, vo výske 30,38 milióna eur RZB, vo výske 30,38 milióna eur Bank Austria AG a vo výske 7,59 milióna eur ÖVAG. 29. Tieto pokuty boli vypocítané na základe metodológie uvedenej v usmerneniach, ako aj na základe oznámenia o spolupráci. 30. Pokial ide o závaznost porusenia, Komisia kvalifikuje stretnutia bánk ako velmi závazné porusenie clánku 81 ES, pricom toto posúdenie nemení ani pomerne obmedzená velkost relevantného zemepisného trhu. Následne Komisia rozdeluje úcastníkov dohôd do piatich kategórií podla ich trhových podielov. Komisia potom pripisuje vrcholovým institúciám trhové podiely bánk v ich decentralizovaných sektoroch. 31. Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia prihliada na obdobie od 1. januára 1995 do júna 1998. So zretelom na túto dlzku Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty o 35%. 32. Komisia nepriznáva bankám ziadnu polahcujúcu okolnost. Naopak na základe oznámenia o spolupráci priznáva 10%-né znízenie pokuty z dôvodu "nepopretia" skutkového stavu adresátmi sporného rozhodnutia. III -- Zaloba pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 33. RZB návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. augusta 2002, a potom Erste, BA-CA a ÖVAG, návrhmi podanými , ako aj ostatné banky, ktoré boli príjemcami sporného rozhodnutia, podali zalobu o neplatnost proti tomuto rozhodnutiu. 34. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna zamietol zaloby odvolatelov a zaviazal ich na náhradu trov konania. IV -- Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 35. Erste návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 2. marca 2007, a RZB, BA-CA a ÖVAG návrhmi podanými podali odvolania proti napadnutému rozsudku podla clánku 56 statútu Súdneho dvora. 36. Erste, RZB, BA-CA a ÖVAG navrhujú Súdnemu dvoru, aby: -- ako hlavný petit zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamieta zalobu o neplatnost podanú odvolatelmi a zrusil sporné rozhodnutie, -- subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá im bola ulozená podla clánku 3 uvedeného rozhodnutia, -- v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a -- este subsidiárnejsie, Erste a ÖVAG navrhujú Súdnemu dvoru, aby zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Súdu prvého stupna. 37. Komisia vo vsetkých veciach navrhuje Súdnemu dvoru, aby: -- zamietol odvolania odvolatelov v celom rozsahu, -- potvrdil napadnutý rozsudok a -- zaviazal odvolatelov na náhradu trov odvolacieho konania. V -- Odvolacie dôvody A -- Dôvody, ktoré uplatnil Erste (C-125/07 P) 38. Erste uplatnuje tri dôvody, ktorými smeruje bud k zruseniu sporného rozhodnutia v celom rozsahu, alebo k znízeniu sumy pokuty, ktorá mu bola ulozená. 39. V rámci prvého dôvodu Erste tvrdí porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Tento dôvod sa delí na dve casti: -- prvá cast dôvodu je zalozená na nesprávnom posúdení podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, a -- druhá cast dôvodu je zalozená na nesprávnom právnom posúdení pokial ide o pripísatelnost porusenia. 40. V rámci druhého dôvodu Erste tvrdí porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 z dôvodu nesprávneho posúdenia závaznosti porusenia a východiskovej sumy pokuty. Na podporu tohto dôvodu Erste spochybnuje rozdelenie do kategórií, ku ktorému pristúpila Komisia na úcely výpoctu pokuty. V tomto ohlade tento dôvod pozostáva z dvoch castí: -- prvá cast je zalozená na nesprávnom právnom posúdení, ku ktorému doslo z dôvodu, ze trhové podiely decentralizovaného sektora sporitelní boli pripísané Erste, a -- druhá cast je zalozená na nesprávnom urcení trhových podielov Erste a decentralizovaného sektora sporitelní. 41. Napokon, v rámci tretieho dôvodu Erste tvrdí porusenia práva na obhajobu spocívajúce v tom, ze oznámenie o výhradách neobsahovalo zmienku o úmysle Komisie priradit mu trhové podiely decentralizovaného sektora sporitelní. B -- Dôvody, ktoré uplatnil RZB (C-133/07 P) 42. RZB uplatnuje rovnako tri dôvody, ktoré v podstate smerujú bud k zruseniu sporného rozhodnutia v celom rozsahu, alebo k znízeniu sumy pokuty, ktorá mu bola ulozená. 43. V rámci prvého dôvodu RZB popiera existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu nesprávneho posúdenia podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. 44. Na podporu druhého dôvodu RZB tvrdí porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 spocívajúce v tom, ze analýza závaznosti porusenia je nesprávna a postihnutá nesprávnym právnym posúdením. Tento dôvod sa delí na sest castí: -- v rámci prvých troch castí RZB tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil povahu porusenia, jeho skutocný dopad na trh a jeho zemepisný rozsah, -- na podporu stvrtej casti tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nezohladnil selektívnost stíhaní, -- v rámci piatej casti RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze nevykonal celkovú analýzu závaznosti porusenia, a -- na podporu siestej casti RZB kritizuje rozdelenie do kategórií, ku ktorému pristúpila Komisia na úcely výpoctu pokuty. Napáda to, ze mu boli pripísané trhové podiely jeho decentralizovaného sektora a v tomto ohlade vznása pät výhrad. Takéto pripísanie, po prvé, nemá právny základ. Po druhé, porusuje zásadu sankcie prispôsobenej závaznosti skutku, po tretie, porusuje zásadu osobnej zodpovednosti za porusenia práva hospodárskej sútaze a po stvrté, porusuje zásadu rovnosti. Napokon, odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto ohlade vnútorne rozporné. 45. Na podporu tretieho dôvodu RZB tvrdí nesprávne právne posúdenie pri uplatnení bodu D oznámenia o spolupráci. Tento dôvod sa delí na dve casti: -- prvá cast je zalozená na pouzití nesprávneho kritéria posúdenia. V tomto ohlade RZB vznása dve výhrady zalozené, po prvé, na porusení zásady zákazu retroaktivity, a po druhé, na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, -- druhá cast je zalozená na nesprávnom posúdení rozsahu spolupráce RZB v konaní a delí sa na styri výhrady: -- prvé tri výhrady sú zalozené, po prvé, na nesprávnom posúdení dobrovolnosti odpovedí na ziadosti o informácie, po druhé, na nesprávnom právnom posúdení spolocného opísania skutkového stavu a po tretie, na nesprávnom posúdení uznania protisútazného ciela porusenia zo strany RZB, a -- na podporu stvrtej výhrady RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze preniesol dôkazné bremeno, pokial ide o hodnotu jeho spolupráce a tým porusil zásadu ochrany legitímnej dôvery. C -- Dôvody, ktoré uplatnil BA-CA (C-135/07 P) 46. BA-CA uplatnuje styri dôvody, ktoré vsetky smerujú k znízeniu pokuty, ktorá mu bola ulozená podla clánku 3 sporného rozhodnutia. 47. V rámci prvého dôvodu BA-CA tvrdí porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, kedze posúdenie závaznosti porusenia a najmä jeho skutocného dopadu na trh je nesprávne. Tento dôvod pozostáva z dvoch castí: -- prvá cast je zalozená na nesprávnom posúdení existencie ekonomických úcinkov vyvolaných bankovými okrúhlymi stolmi, a -- druhá cast je zalozená na porusení zásad dokazovania. 48. Na podporu druhého dôvodu BA-CA tvrdí nesprávne posúdenie polahcujúcich okolností. Tento dôvod sa delí na dve casti: -- v prvej casti BA-CA vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil úcast niektorých verejných orgánov na stretnutiach, a -- na podporu druhej casti odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil rozlicných nesprávnych právnych posúdení tým, ze nezohladnil verejnú povahu okrúhlych stolov. 49. V rámci tretieho dôvodu BA-CA tvrdí rôzne nesprávne právne posúdenia, ako aj porusenie základných zásad pri uplatnení bodu D oznámenia o spolupráci. Tento dôvod pozostáva z troch castí: -- na podporu prvej casti BA-CA napáda analýzu Súdu prvého stupna, ktorá sa týka volnej úvahy Komisie a výkonu jeho vlastného súdneho preskúmania, -- druhá cast je zalozená na pouzití nesprávneho kritéria posúdenia a na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, -- tretia cast je zalozená na nesprávnom posúdení rozsahu spolupráce BA-CA. Táto cast sa delí na styri výhrady: -- prvé dve výhrady sú zalozené na nesprávnom posúdení po prvé, hodnoty spolocného opísania skutkového stavu a po druhé, hodnoty dodatocných dokumentov, ktoré odovzdal odvolatel, -- v tretej výhrade BA-CA vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil jeho odpovede na oznámenie o výhradách, a -- stvrtá výhrada je zalozená na porusení práva byt vypocutý. 50. Na podporu stvrtého dôvodu BA-CA tvrdí, ze Súd prvého stupna pri svojich záveroch k návrhom na znízenie pokút porusil jeho právo na obhajobu v rozsahu, v akom toto právo zahrna právo byt vypocutý. D -- Dôvody, ktoré uplatnil ÖVAG (C-137/07 P) 51. Rovnako ako Erste a RZB, aj ÖVAG uplatnuje tri dôvody, ktoré v podstate smerujú bud k zruseniu sporného rozhodnutia v celom rozsahu, alebo k znízeniu pokuty, ktorá mu bola ulozená Komisiou. 52. V rámci prvého dôvodu ÖVAG popiera existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu nesprávneho posúdenia podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. Tento dôvod sa skladá z troch castí: -- prvá cast sa týka nesprávneho právneho posúdenia a vady odôvodnenia, pokial ide o schopnost cisto vnútrostátneho kartelu ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva, -- druhá cast sa týka nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna tým, ze celkovo posúdil cezhranicné úcinky kartelu. V tomto ohlade odvolatel vznása dve výhrady zalozené, po prvé, na nesprávnom posúdení judikatúry Spolocenstva, a po druhé, na nesprávnej, nedostatocnej a vnútorne rozpornej povahe analýzy Súdu prvého stupna týkajúcej sa definície relevantného trhu a -- tretia cast sa týka nepreukázania skutocných úcinkov kartelu na trh v napadnutom rozsudku. 53. V rámci druhého dôvodu odvolatel tvrdí porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, kedze posúdenie závaznosti porusenia a najmä rozdelenia do kategórií, ktoré vykonala Komisia na úcely výpoctu pokuty, je nesprávne. 54. V rámci tretieho dôvodu ÖVAG tvrdí nesprávne právne posúdenie, nedostatok odôvodnenia a skreslenie skutkového stavu pri posúdení polahcujúcich okolností. VI -- Spojenie odvolaní a spôsob, akým sa nimi zaoberajú tieto návrhy 55. Z dôvodu ich úzkej súvislosti boli prejednávané veci spojené na spolocné konanie na úcely vyhlásenia konecného rozsudku v súlade s clánkom 43 rokovacieho poriadku. Kedze niektoré dôvody, ktoré uplatnili odvolatelia, sa prekrývajú, rozhodol som sa zaoberat sa nimi spolocne, a to z dôvodov prehladnosti. 56. Na úcely mojej analýzy preskúmam v prvom rade dôvody, ktoré smerujú k spochybneniu zákonnosti sporného rozhodnutia v celom rozsahu. V tomto ohlade budem analyzovat dôvody, ktoré popierajú existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES uvedeného v clánku 1 tohto rozhodnutia. 57. V druhom rade preskúmam dôvody, ktoré smerujú k znízeniu pokuty stanovenej Komisiou v clánku 3 uvedeného rozhodnutia. V tomto ohlade budem analyzovat dôvody zalozené na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia a rozdelenia odvolatelov do kategórií. Potom preskúmam dôvody týkajúce sa posúdenia polahcujúcich okolností a spolupráce podnikov v konaní. Napokon sa zamyslím nad posledným dôvodom, ktorý uplatnil BA-CA, a ktorý sa zakladá na porusení práva na obhajobu a povinnosti odôvodnenia. 58. Skôr, nez pristúpim k analýze, chcem na úvod formulovat niekolko pripomienok, aby som objasnil právny rámec, v ktorom Súdny dvor preskúma prejednávané odvolania. VII -- Úvodné pripomienky 59. Tieto pripomienky sa týkajú na jednej strane súdneho preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom v konaní o odvolaní, a na druhej strane právneho a skutkového kontextu vysetrovania a sankcionovania protisútazného správania. A -- O rozsahu preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom v rámci prejednávaných odvolaní 60. V konaní o odvolaní sa úloha Súdneho dvora obmedzuje na preskúmanie, ci sa Súd prvého stupna dopustil pri výkone svojho súdneho preskúmania nesprávneho právneho posúdenia. 61. Podla clánku 225 ods. 1 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora sa odvolanie obmedzuje len na právne otázky a musí sa zakladat na dôvodoch nepríslusnosti Súdu prvého stupna, vadách konania pred Súdom prvého stupna alebo na porusení práva Spolocenstva Súdom prvého stupna. Okrem toho v súlade s clánkom 112 ods. 1 prvým pododsekom písm. c) rokovacieho poriadku musí odvolanie specifikovat uplatnené právne dôvody a tvrdenia. 62. Na základe týchto ustanovení Súdny dvor upresnil podmienky prípustnosti odvolaní podaných proti rozsudkom Súdu prvého stupna. 63. Po prvé, Súdny dvor sa domnieva, ze v odvolaní sa musia presne oznacit napadnuté casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne dôvody, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera. ( [13]13 ) 64. Po druhé, Súdny dvor sa domnieva, ze odvolatel pred ním nemôze po prvýkrát vzniest dôvody a tvrdenia, ktoré nevzniesol pred Súdom prvého stupna. To by totiz znamenalo, ze sa úcastníkovi konania povolí, aby Súdnemu dvoru predlozil spor sirsieho rozsahu ako bol ten, ktorým sa zaoberal Súd prvého stupna, hoci právomoc Súdneho dvora v odvolacom konaní je obmedzená. ( [14]14 ) 65. Po tretie, Súdny dvor usudzuje, ze odvolanie nie je prípustné, ak odvolatel iba opakuje alebo doslovne reprodukuje dôvody a tvrdenia, ktoré uz uviedol pred Súdom prvého stupna, a ak nevysvetluje ani neoznacuje nesprávne právne posúdenie, ktorým je postihnutý rozsudok. V takomto prípade sa totiz Súdny dvor domnieva, ze odvolanie predstavuje v skutocnosti návrh umoznujúci odvolatelovi dosiahnut opätovné preskúmanie zaloby podanej na Súd prvého stupna, co nie je v právomoci Súdneho dvora. ( [15]15 ) Naopak, pokial odvolatel napáda výklad alebo uplatnenie práva Spolocenstva Súdom prvého stupna, mozno v odvolacom konaní opätovne prejednat právne otázky preskúmavané v prvostupnovom konaní. Totiz podla Súdneho dvora, ak by odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Súdom prvého stupna, bolo byt toto konanie zbavené casti svojho zmyslu. ( [16]16 ) 66. Z vyssie uvedených ustanovení rovnako vyplýva, ze odvolanie sa môze opierat iba o dôvody týkajúce sa porusenia právnych pravidiel. Dôvody týkajúce sa posúdenia skutkového stavu sa v zásade povazujú za neprípustné s výnimkou dvoch prípadov výslovne uvedených v judikatúre. 67. V zásade má iba Súd prvého stupna právomoc na zistenie a posúdenie skutkového stavu. Rovnako má ako jediný právomoc posúdit hodnotu, ktorú treba priznat jemu predlozeným dôkazom, pokial dôkazy, ktoré pouzil na podporu tohto skutkové stavu boli riadne získané a pokial boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov. ( [17]17 ) 68. V tomto prípade môze Súdny dvor podla clánku 225 ES vykonat iba preskúmanie právnej kvalifikácie tohto skutkového stavu a právnych dôsledkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna. ( [18]18 ) 69. Predovsetkým v rámci uplatnovania clánku 81 ES a clánku 15 nariadenia c. 17 má preskúmanie Súdnym dvorom dvojaký ciel. Na jednej strane musí Súdny dvor preskúmat, do akej miery Súd prvého stupna z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti správania podniku s prihliadnutím na clánok 81 ES a clánok 15 nariadenia c. 17. Na druhej strane musí Súdny dvor overit, ci Súd prvého stupna po právnej stránke dostatocne odpovedal na vsetky tvrdenia zalobcu smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty. ( [19]19 ) Naopak Súdnemu dvoru z dôvodov priamosti neprinálezí, aby svojim vlastným posúdením nahrádzal posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý pri výkone svojej neobmedzenej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom. ( [20]20 ) 70. Ako som uviedol, existujú dva prípady, v ktorých mozno Súdnemu dvoru predlozit výhrady týkajúce sa zistenia a posúdenia skutkového stavu. ( [21]21 ) 71. Prvý prípad je ten, v ktorom odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna vyvodil zistenia, ktorých nesprávnost vyplýva zo spisu. 72. Druhý prípad je ten, v ktorom odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazné prostriedky, ktoré mu boli predlozené. V tomto prípade Súdny dvor, ktorý v zásade nemá právomoc preskúmavat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna pouzil na podporu skutkového stavu, môze vykonat súdne preskúmanie. Odvolatel teda musí presne oznacit dôkazné prostriedky, ktoré Súd prvého stupna skreslil a preukázat pochybenia analýzy, ktoré podla jeho názoru viedli Súd prvého stupna k tomuto skresleniu. Podla ustálenej judikatúry musí toto skreslenie zjavne vyplývat zo spisu bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov alebo pouzit nové dôkazné prostriedky. ( [22]22 ) 73. Na základe týchto úvah preskúmam prípustnost dôvodov a tvrdení uplatnených odvolatelmi v prejednávaných odvolaniach. B -- Právny a skutkový kontext kontroly protisútazných postupov a dohôd ( [23]23 ) 74. Úcast podniku na protisútazných postupoch a dohodách predstavuje ekonomické porusenie, ktorého cielom je maximalizovat jeho výhody vo vseobecnosti prostredníctvom dobrovolného obmedzenia ponuky, umelého rozdelenia trhu a umelého zvýsenia cien. Úcinkom takýchto postupov alebo dohôd je obmedzit slobodnú hospodársku sútaz a zabránit vytvoreniu spolocného trhu, najmä bránením obchodu vnútri Spolocenstva. Tento typ horizontálneho kartelu ovplyvnujúceho úrokové sadzby, a teda v konecnom dôsledku ceny platené konecnými spotrebitelmi, predstavuje jeden z najzávaznejsích protisútazných postupov. ( [24]24 ) Dohody týkajúce sa debetných a kreditných úrokových sadzieb, ako sú tie, o ktoré ide v prejednávaných veciach, sú jedným z prostriedkov, ktoré majú úverové institúcie k dispozícii, aby si navzájom konkurovali ponúkaním vyssích sadzieb pri niektorých sporiacich úctoch alebo nizsích sadzieb za poskytnuté úvery. Existencia kartelových dohôd, ktoré stanovujú tieto sadzby medzi úverovými institúciami, vsak vylucuje hospodársku sútaz, co sa priamo prejavuje na spotrebiteloch, pretoze títo sú zbavení svojho manévrovacieho priestoru a nemôzu viac vyuzívat tieto výhody. 75. Právomoci priznané Komisii nariadením c. 17 majú za ciel umoznit jej plnit úlohu dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, ktorá jej bola zverená clánkom 81 ES. Ako totiz vyplýva z predchádzajúceho bodu, je v súlade so vseobecným záujmom zabránit protisútazným postupom a dohodám, odhalovat ich a sankcionovat. 76. Kedze pokuty, ktorým sa podniky môzu vystavit, sú vseobecne známe, je obvyklé, ze cinnosti obsiahnuté v protisútazných dohodách sa odohrávajú skryte, ze stretnutia sa konajú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze príslusná dokumentácia sa obmedzuje na minimum. 77. Aj ked Komisia objaví dokumenty výslovne svedciace o tom, ze doslo k nedovolenému kontaktu medzi subjektmi, ako sú napríklad zápisnice zo stretnutia, tieto sú obvykle iba zlomkovité a rozptýlené, takze sa casto ukazuje nevyhnutné zrekonstruovat niektoré detaily dedukciou. 78. Vo väcsine prípadov musí byt existencia protisútazného postupu alebo dohody vyvodená z niekolkých zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované v súhrne, môzu v prípade, ze neexistuje iné logické vysvetlenie, predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 79. Navyse, ako je tomu v prejednávaných veciach, Komisia sa môze ocitnút v situácii, ked musí celit tazkostiam vyplývajúcim zo zlozitej struktúry niektorých subjektov, restrukturalizácie a zmien právnej subjektivity podnikov. 80. V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze clánok 81 ES sa týka cinností podnikov. Na úcely uplatnenia tohto ustanovenia nemá zmena právnej formy a mena podniku nevyhnutne za následok vznik nového podniku zbaveného zodpovednosti za protisútazné správanie jeho predchodcu, ked sú z ekonomického hladiska oba podniky totozné. ( [25]25 ) 81. Oznámenie o výhradách vsak musí jednoznacne urcit právnickú osobu, ktorej môzu byt ulozené pokuty a musí byt adresované tejto osobe. ( [26]26 ) 82. Na zachovanie potrebného úcinku vysetrovacej právomoci, ktorá je Komisii zverená clánkom 11 ods. 1 a 5 nariadenia c. 17, je Komisia oprávnená ulozit, a to prípadne aj rozhodnutím, podniku povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie týkajúce sa skutkového stavu, o ktorých môze mat vedomost a v prípade potreby jej odovzdat súvisiace dokumenty, ktoré má tento podnik v drzbe, aj ked tieto informácie a dokumenty môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania proti uvedenému podniku alebo proti inému podniku. 83. Nariadenie c. 17 ukladá vysetrovanému podniku povinnost aktívnej spolupráce, ktorá znamená, ze tento poskytne Komisii vsetky informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania. ( [27]27 ) 84. Pri plnení týchto úloh vsak Komisia musí napriek tomu dbat na to, aby nedoslo k poruseniu práva na obhajobu pocas predbezných vysetrovaní, ktoré môzu byt rozhodujúce pre zabezpecenie dôkazov o protiprávnej povahe správania podnikov spôsobilej zalozit ich zodpovednost. ( [28]28 ) 85. Právo na obhajobu je základné právo tvoriace neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých respektovanie zabezpecuje Súdny dvor, pricom sa inspiruje ústavnými tradíciami, ktoré sú spolocné clenským státom, ako aj usmerneniami, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov, na ktorých tvorbe clenské státy spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili, ako je napríklad Európskych dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950. ( [29]29 ) 86. Komisia tak nemôze v ziadosti o informácie ulozit podniku povinnost poskytnút odpovede, ktorými by bol tento podnik donucovaný k tomu, aby uznal existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia. ( [30]30 ) 87. Respektovanie práva na obhajobu vyzaduje aj to, aby bol dotknutý podnik schopný pocas správneho konania uzitocne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a významu tvrdených skutocností a okolností, ako aj k dokumentom pouzitým Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii porusenia Zmluvy ES. ( [31]31 ) 88. V tomto zmysle nariadenie c. 17 predvída, ze úcastníkom konania sa zasiela oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uvádzat vsetky podstatné skutocnosti, o ktoré sa Komisia opiera v tomto stádiu konania. Toto oznámenie vsak môze byt urobené strucne a rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou opísania výhrad, ( [32]32 ) pretoze oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má cisto predbeznú povahu. ( [33]33 ) Z tohto dôvodu Komisia môze a dokonca musí zohladnit skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania, aby okrem iného upustila od výhrad, ktoré sa ukázu nedôvodné. ( [34]34 ) 89. S prihliadnutím na tieto úvahy treba teraz preskúmat rôzne dôvody, ktoré uplatnili odvolatelia v prejednávaných odvolaniach. VIII -- O dôvodoch zalozených na porusení clánku 81 ods. 1 ES 90. Odvolatelia v podstate uplatnili dva dôvody zalozené, po prvé, na nesprávnom posúdení podmienky vplyvu na obchod medzi clenskými státmi uvedenej v clánku 81 ods. 1 ES a po druhé, na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie. A -- O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení podmienky vplyvu na obchod medzi clenskými státmi 91. Podla clánku 81 ods. 1 ES "sa zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom: vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". 92. Podmienkami uplatnitelnosti clánku 81 ods. 1 ES sú teda, po prvé, vplyv na obchod medzi clenskými státmi a po druhé, obmedzenie hospodárskej sútaze. ( [35]35 ) 93. Kritérium vplyvu na obchod medzi clenskými státmi umoznuje vymedzit pôsobnost sútazného práva Spolocenstva vo vztahu k pôsobnosti práva clenských státov. ( [36]36 ) 94. Súdny dvor sa pri mnohých prílezitostiach vyjadril k zásadám, ktorými sa riadi posúdenie tohto kritéria. 95. Súdny dvor sa podla ustálenej formulácie domnieva, ze na to, aby boli dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe vsetkých objektívnych právnych alebo skutkových okolností umoznovat s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, skutocný ci potenciálny vplyv na obchodné toky medzi clenskými státmi, a to tak, ze vyvolávajú obavu, ze môzu bránit vytvoreniu jednotného trhu medzi clenskými státmi. ( [37]37 ) To môze byt najmä prípad, ked dohoda oddeluje vnútrostátny trh, odklána smer obchodných tokov alebo mení struktúru hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. ( [38]38 ) 96. Podla Súdneho dvora teda vplyv na obchod vnútri Spolocenstva vyplýva zo spojenia niekolkých faktorov, ktoré, zohladnované samostatne, nie sú nevyhnutné rozhodujúce. ( [39]39 ) 97. V tomto ohlade sa Súdny dvor domnieva, ze nie je nevyhnutné preukázat skutocné narusenie obchodu a ze postacuje dôkaz potenciálneho vplyvu. ( [40]40 ) 98. Toto narusenie naopak musí byt citelné. ( [41]41 ) Komisia ho musí posúdit najmä s ohladom na postavenie a velkost úcastníkov konania na relevantnom tovarovom trhu. Ked teda dohoda so zretelom na slabé postavenie, ktoré majú dotknuté osoby na relevantnom tovarovom trhu, ovplyvnuje trh iba nepodstatne, nevztahuje sa na nu zákaz uvedený v clánku 81 ES ani v prípade, ak zabezpecuje absolútnu teritoriálnu ochranu. ( [42]42 ) 99. Okrem toho, ako pripomenul Súd prvého stupna v bode 164 napadnutého rozsudku, nie je dôlezité, ci je vplyv kartelu na obchod nepriaznivý, neutrálny alebo priaznivý. 100. So zretelom na tieto zásady treba teraz posúdit dôvodnost tvrdení, ktoré uplatnili odvolatelia. 101. Erste, RZB a ÖVAG, kazdý v rámci svojho prvého dôvodu, tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil rôznych nesprávnych právnych posúdení, ked sa domnieval, ze dohody "klubu Lombard" sú spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ES. S výnimkou urcitých specifík súvisiacich s ich vlastnou situáciou ich argumentácia v podstate spochybnuje kritéria, z ktorých Súd prvého stupna vychádzal na úcely svojho posúdenia. 102. Rôzne výhrady, ktoré vzniesli odvolatelia, som rozdelil do styroch castí. 103. Na podporu prvej casti RZB a ÖVAG tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze kartelová dohoda, ktorá sa vztahuje na územie jedného clenského státu, je spôsobilá ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva. Na podporu druhej casti ÖVAG vytýka Súdu prvého stupna, ze vykonal celkový prieskum cezhranicných úcinkov kartelu. V rámci tretej casti Erste tvrdí, ze Súd prvého stupna nepreukázal, ze tento kartel mohol citelne ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva. Napokon na podporu stvrtej casti ÖVAG vytýka Súdu prvého stupna, ze nevykonal analýzu skutocných úcinkov kartelu na trh. 1. O prvej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení schopnosti kartelovej dohody vztahujúcej sa na celé vnútrostátne územie citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a) Argumentácia úcastníkov konania 104. RZB a ÖVAG tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa v bode 181 napadnutého rozsudku domnieval, ze "existuje... silná domnienka ( [43]43 ), ze postup obmedzujúci hospodársku sútaz uplatnovaný na celom území jedného clenského státu môze prispiet k zablokovaniu trhov a ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva". 105. Na jednej strane sa RZB domnieva, ze Súd prvého stupna zjednodusene vykladá podmienku vplyvu na obchod medzi clenskými státmi tým, ze ju dáva do pomeru s významom kritéria úcinku zablokovania trhov. ÖVAG tvrdí, ze Súd prvého stupna extenzívne vykladá clánok 81 ods. 1 ES. 106. Na druhej strane si RZB myslí, ze schopnost ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi nepredpokladá len územnú pôsobnost, ale vyzaduje aj dôkaz úcinku zablokovania trhov. Tento dôkaz je nevyhnutný. Súd prvého stupna teda nerespektoval judikatúru Spolocenstva, a najmä v bodoch 182 az 184 napadnutého rozsudku nerespektoval význam uz citovaného rozsudku Bagnasco a i., ked potvrdil, ze samotná skutocnost, ze okrúhle stoly zahrnali celé rakúske územie stacila pre záver o vplyve na obchod vnútri Spolocenstva. V tomto ohlade odvolatel zdôraznuje, ze sluzby dotknuté stretnutiami bánk sa poskytovali prakticky bez výnimky na miestnej úrovni a ze okrúhlych stolov sa nezúcastnovala ziadna zahranicná banka. Navyse, pokial ide o dôkazné bremeno, Súd prvého stupna sa nesprávne domnieval, ze Komisia nebola povinná preukázat existenciu úcinku zablokovania trhov v prípade, ked sa kartelová dohoda vztahovala na celé územie jedného clenského státu. V bodoch 181 a 186 napadnutého rozsudku sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze dôkazné bremeno preniesol na podniky. 107. ÖVAG dodáva, ze podniky nemajú prostriedky na takéto preukázanie. Navyse skutocnost, ze kartel sa môze rozsírit na celé vnútrostátne územie, nie je dostatocným kritériom a Súd prvého stupna mal nálezite zohladnit aj iné kritériá, ako sú napríklad osobitosti bankového sektora. 108. ÖVAG navyse zdôraznuje vnútorne rozpornú a nedostatocnú povahu odôvodnenia Súdu prvého stupna. V bode 164 napadnutého rozsudku sa totiz Súd prvého stupna domnieval, ze úcinok zablokovania trhov nie je silným nepriamym dôkazom umoznujúcim dospiet k záveru o vplyve na obchod medzi clenskými státmi, zatial co v bode 181 tohto rozsudku naopak tvrdil, ze existuje úzka súvislost medzi úcinkom zablokovania trhov, ktorý má kartel a schopnostou tohto kartelu ovplyvnit cezhranicný obchod. b) Posúdenie 109. Myslím si, ze rôzne výhrady vznesené odvolatelmi treba zamietnut. 110. Myslím si totiz, ze taký kartel, ako je ten, o ktorý ide v tejto veci, organizovaný na vnútrostátnej úrovni medzi hlavnými rakúskymi bankami, ktorého cielom je zosúladenie cien a bankových poplatkov, je v dôsledku samotnej svojej povahy spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 111. Pokial ide po prvé o posúdenie Súdu prvého stupna v bode 181 napadnutého rozsudku, podla ktorého existuje domnienka, ze dohoda uplatnovaná na celom území jedného clenského státu môze prispiet k zablokovaniu trhov a ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva, myslím si, ze táto úvaha je správna, hoci výraz "domnienka" nie je podla mna vhodný. 112. Podla názoru Súdneho dvora totiz skutocnost, ze dohoda sa realizuje medzi podnikmi usadenými v jednom a tom istom clenskom státe a týka sa iba tovarov alebo sluzieb uvádzaných na trh v tomto státe predsa len neznamená, ze nemôze dôjst k ovplyvneniu obchodu vo vnútri vnútorného trhu. ( [44]44 ) Podla tohto súdu má takáto dohoda v dôsledku samotnej svojej povahy naopak za následok posilnenie zablokovania na vnútrostátnej úrovni a zabezpecenie ochrany vnútrostátnej produkcie, co bráni vzájomnému ekonomickému prenikaniu, o ktoré sa snazí zmluva ES, a tým skôr ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. ( [45]45 ) 113. Vplyv vnútrostátneho kartelu na obchod vnútri Spolocenstva vyplýva teda z vlastnej povahy porusenia a nie z "domnienky", ktorú stanovil Súdny dvor. 114. V dôsledku toho, a napriek pouzitiu tohto výrazu, si myslím, ze úvaha Súdu prvého stupna uvedená v bode 181 napadnutého rozsudku nie je, na rozdiel od toho, co tvrdia RZB a ÖVAG, postihnutá ziadnym nesprávnym právnym posúdením. 115. Za týchto okolností nemôzem potvrdit, ze Súd prvého stupna tým vykonal extenzívny výklad clánku 81 ods. 1 ES alebo zjednodusený výklad podmienky vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. 116. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby zamietol tvrdenia, ktoré v tomto ohlade uplatnili RZB a ÖVAG. 117. Na rozdiel od toho, co tvrdí ÖVAG, si navyse myslím, ze táto úvaha nie je v rozpore s tým, co Súd prvého stupna tvrdil v bode 164 napadnutého rozsudku. V tomto bode totiz Súd prvého stupna jednoducho zdôraznil, ze úcinky zablokovania trhov neboli jedinými úcinkami, ktoré Komisia mohla zohladnit, aby dospela k záveru o schopnosti kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 118. Pokial ide po druhé o existenciu úcinku zablokovania vnútrostátneho trhu, na rozdiel od toho, co tvrdia RZB a ÖVAG si myslím, ze Súd prvého stupna preukázal, z právneho hladiska dostatocne a so zohladnením osobitostí bankového sektora, ze okrem jednoduchej územnej pôsobnosti kartelu, predstavuje tento kartel nebezpecenstvo, ze povedie k zablokovaniu rakúskeho trhu. 119. Súd prvého stupna totiz po tom, co v bode 179 napadnutého rozsudku uviedol, ze kartelová dohoda zistená Komisiou sa vztahovala na celé vnútrostátne územie, v bode 183 tohto rozsudku zdôraznil, ze zosúladené postupy v rámci "siete Lombard" zahrnali vsetky úverové institúcie v Rakúsku, ale aj velmi sirokú skálu bankových produktov a sluzieb, takze "boli schopné zmenit podmienky hospodárskej sútaze v tomto clenskom státe ako celku". Okrem toho v bodoch 184 a 185 tohto rozsudku uviedol, ze nemozno dospiet k záveru, ze kartel nemal cezhranicný úcinok, kedze siet mohla prispiet k zachovaniu struktúr na rakúskom bankovom trhu a v dôsledku toho k zachovaniu prekázok vstupu na trh. Tieto konstatovania treba posúdit aj s prihliadnutím na analýzu Súdu prvého stupna uvedenú v bodoch 111 az 121 napadnutého rozsudku, v ktorej tento súd na základe dokumentov, ktorých preskúmanie odvolatelia nespochybnili, objasnuje ciel sledovaný kazdým z okrúhlych stolov. 120. Zachovanie prekázok vstupu na trh, ktoré uvádza Súd prvého stupna, podla mna stací na preukázanie existencie nebezpecenstva zablokovania rakúskeho trhu. 121. Po prvé, okrem strukturálnych prekázok, spôsobených najmä sietovými efektmi kartelu, odvolatelia vytvorili a posilnili strategické prekázky organizovaním zosúladeného postupu tak na vnútrostátnej úrovni, ako aj v niektorých regiónoch na miestnej úrovni, v bankovom sektore, pricom na tomto zosúladenom postupe sa zahranicné banky nepodielali, ako to okrem toho uznáva RZB vo svojom odvolaní. ( [46]46 ) 122. Po druhé, povaha a podrobnost informácií vymienaných medzi bankami, ktoré Súd prvého stupna objasnuje v bodoch 111 az 121 napadnutého rozsudku, vytvárajú na uz silne koncentrovanom trhu struktúru transparentnosti, ktorá zabranuje akejkolvek skrytej hospodárskej sútazi a posilnuje prekázky vstupu na trh pre podniky, ktoré nie sú clenmi. ( [47]47 ) 123. Po tretie, dotknuté bankové sluzby sa týkajú ekonomických cinností, ktoré môzu mat významný vplyv na obchod medzi clenskými státmi a poskytovanie tohto typu sluzieb je podla môjho názoru rozhodujúce pre vstup bánk pochádzajúcich z ostatných clenských státov na financný trh clenského státu. Stanovením zvlást nízkych debetných úrokových sadzieb, znízením úverových sadzieb alebo stanovením zvlást vysokých sadzieb sporenia dokázali odvolatelia získat klientelu zosúladeným znizovaním a zvysovaním cien, a tak mohli odradit zahranicné banky neschopné prispôsobit sa takýmto sadzbám od vstupu na rakúsky trh alebo v kazdom prípade ich preniknutie na vnútrostátny trh stazit alebo oddialit. ( [48]48 ) 124. Po stvrté, tvrdenie RZB zalozené na cisto vnútrostátnej povahe niektorých bankových sluzieb, ktorých sa týkal zosúladený postup, sa mi nezdá relevantné. 125. Globalizácia bankových cinností, vyuzívanie nových technológií pri poskytovaní financných sluzieb a vytvorenie jednotného bankového trhu totiz ulahcili vykonávanie bankových operácií medzi clenskými státmi ( [49]49 ). Viem si tak predstavit, ze nemecký klient sa obráti na banku usadenú v Rakúsku, aby s nou uzavrel zmluvu o zriadení kontokorentného úctu v prípade, ak sa mu podmienky ponúkané touto bankou zdajú priaznivejsie ako podmienky uplatnované bankami usadenými v Nemecku. Rovnako banka iného clenského státu môze chciet poskytovat bankové sluzby v Rakúsku zo svojho státu pôvodu alebo prostredníctvom dcérskych spolocností alebo pobociek, ktoré zriadi na rakúskom území. Úplné dokoncenie vnútorného trhu prostredníctvom slobody usadit sa ( [50]50 ), slobodného poskytovania sluzieb, volného pohybu kapitálu ( [51]51 ), ako aj v rámci hospodárskej a menovej politiky, podla mna napomáha komunitarizácii vsetkých financných sluzieb. V tejto súvislosti sa mi zdá preto tazké uznat, ze zosúladené postupy týkajúce sa bankových sluzieb cisto vnútrostátnej povahy nemohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 126. V dôsledku toho sa domnievam, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 186 napadnutého rozsudku usúdil, ze predmetná dohoda mohla mat za následok zablokovanie trhu a bola spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 127. Navyse nemozno mat výhrady ani proti tomu, ze Súd prvého stupna sa v tomto bode domnieval, ze odvolatelia nevyvrátili "domnienku", podla ktorej kartel mohol mat takýto následok. 128. Na rozdiel od toho, co tvrdí RZB, Súd prvého stupna nepreniesol dôkazné bremeno na odvolatelov. V tomto ohlade treba pripomenút, ze pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, prinálezí Komisii, aby predlozila dôkaz porusenia, ktoré konstatuje a obstarala vhodné dôkazné prostriedky na to, aby sa z právneho hladiska dostatocne preukázala existencia skutocností tvoriacich porusenie ( [52]52 ). Naopak podniku vysetrovanému Komisiou prinálezí, aby sa bránil v kontradiktórnom konaní a preukázal, ze podmienky clánku 81 ods. 1 ES nie sú splnené. Ako to teda Súd prvého stupna zdôraznuje v bode 154 napadnutého rozsudku, Komisia posúdila schopnost "siete Lombard" ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi tak, ze zobrala do úvahy najmä to, ze kartel zmenil podmienky hospodárskej sútaze v celom Rakúsku a bol spôsobilý ovplyvnit rozhodnutia zahranicných bánk o vstupe na trh. Súd prvého stupna teda sám skonstatoval, ze odvolatelom sa nepodarilo preukázat, ze konstatovanie, ku ktorému dospela Komisia, je nesprávne. 129. Kedze Súd prvého stupna podla môjho názoru nepreniesol dôkazné bremeno, domnievam sa, ze tvrdenie ÖVAG zalozené na tom, ze odvolatelia nemajú prostriedky na preukázanie neexistencie zablokovania trhu, je irelevantné. 130. S prihliadnutím na vsetky tieto úvahy si myslím, ze Súd prvého stupna správne posúdil schopnost dotknutého kartelu ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva a v tomto ohlade dostatocne odôvodnil svoju úvahu. 131. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol prvú cast tohto prvého dôvodu ako nedôvodnú. 2. O druhej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení Súdu prvého stupna kvôli celkovému preskúmaniu cezhranicných úcinkov kartelu a) Argumentácia úcastníkov konania 132. ÖVAG tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze Komisia mohla vykonat celkový prieskum cezhranicných úcinkov rôznych okrúhlych bankových stolov. Podla ÖVAG mala byt schopnost rôznych okrúhlych stolov ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi posúdená zvlást pre kazdých z nich. 133. Na podporu tohto návrhu ÖVAG uplatnuje dve výhrady. 134. Prvá výhrada je zalozená na nesprávnom uplatnení a posúdení judikatúry Spolocenstva. 135. Na jednej strane sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nepreskúmal oddelene a v súlade s rozsudkom VGB a i./Komisia ( [53]53 ) úcinky okrúhlych stolov, ktoré sa vztahovali na odlisnú cinnost na obchod vnútri Spolocenstva. V prípade, ze rôzne okrúhle stoly predstavujú jedno porusenie, sa ÖVAG navyse domnieva, ze na rozdiel od toho, co vyslovil Súd prvého stupna v bode 170 napadnutého rozsudku, nemozno dospiet k záveru, ze existuje priama súvislost medzi dohodami dojednanými v rámci týchto okrúhlych stolov. 136. Na druhej strane Súd prvého stupna v bode 171 napadnutého rozsudku nesprávne posúdil judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu z uz citovaného rozsudku Bagnasco a i. V tejto veci Súdny dvor vykonal oddelený prieskum ustanovení týkajúcich sa dvoch odlisných bankových operácií, hoci tieto ustanovenia boli obsiahnuté vo vseobecných bankových podmienkach a týkali sa tej istej bankovej sluzby. 137. Druhá výhrada je zalozená na nesprávnej definícii relevantného tovarového trhu. 138. Na jednej strane ÖVAG kritizuje úvahu Súdu prvého stupna uvedenú v bode 172 napadnutého rozsudku, podla ktorej "vymedzenie relevantného trhu nemá ten istý význam podla toho, ci ide o uplatnovanie clánku 81 ES alebo clánku 82 ES". Táto úvaha nie je odôvodnená a navyse je nesprávna. Odvolatel totiz tvrdí, ze vymedzenie relevantného trhu treba vykonat podla rovnakých kritérií, ci uz ide o jedno alebo o druhé konanie. Navyse podla neho má výhrada formulovaná proti definícii relevantného trhu pouzitej Komisiou právnu dimenziu nezávislú od výhrad týkajúcich sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi v rámci uplatnovania clánku 81 ES. Týmto tvrdením chce ÖVAG preukázat, ze Komisia a Súd prvého stupna mali posúdit úcinok dohôd uzavretých v rámci rôznych okrúhlych stolov na obchod na základe uzsej definície relevantných trhov. 139. Na druhej strane ÖVAG zdôraznuje vnútorný rozpor medzi po prvé bodom 174 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna uznáva, ze "rozdielne bankové produkty a sluzby, upravené dohodami, nie sú navzájom zamenitelné" a po druhé bodom 175 toho istého rozsudku, v ktorom tento súd tvrdí, ze "Komisia nemala povinnost oddelene preskúmat trhy s rozdielnymi bankovými produktmi, ktorých sa týkali okrúhle stoly". 140. Napokon ÖVAG popiera dôvodnost analógie, ktorú urobil Súd prvého stupna v bode 175 napadnutého rozsudku so svojím rozsudkom z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia ( [54]54 ), kedze v tejto veci to bol zalobca, ktorý poskytol definíciu relevantného trhu, ktorú prevzala Komisia. b) Posúdenie i) O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom uplatnení a posúdení judikatúry Spolocenstva -- O rozsudku VGB a i./Komisia 141. Odvolatelia v podstate vytýkajú Súdu prvého stupna, ze nepreskúmal oddelene a v súlade s uz citovaným rozsudkom VGB a i./Komisia úcinky okrúhlych stolov, ktoré sa vztahovali na odlisnú cinnost na obchod vnútri Spolocenstva. 142. Myslím si, ze táto výhrada nie je dôvodná. 143. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vplyv na obchod vnútri Spolocenstva sa posudzuje na základe súhrnu objektívnych právnych alebo skutkových okolností, ktoré, zohladnované samostatne, nie sú nevyhnutné rozhodujúce. ( [55]55 ) Súdny dvor zohladnuje osobitosti dohody, teda jej povahu, tovary nou dotknuté, ako aj postavenie a význam úcastníkov tejto dohody na trhu. ( [56]56 ) Rovnako berie do úvahy aj ekonomické a právne súvislosti, v ktorých sa uvedená dohoda nachádza a v ktorých môze mat spolu s inými dohodami kumulatívny úcinok na hospodársku sútaz. ( [57]57 ) 144. V rozsudku Windsurfing International/Komisia ( [58]58 ) Súdny dvor pripomenul, ze clánok 81 ods. 1 ES nevyzaduje, aby vsetky ustanovenia dohody, zohladnované samé osebe, boli spôsobilé ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva. Podla Súdneho dvora sa sútazné právo Spolocenstva uplatnuje na dohody medzi podnikmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Iba v prípade, ked dohoda, zohladnovaná ako celok, môze ovplyvnit obchod, je podla neho namieste preskúmat, ktoré ustanovenia dohody majú za ciel alebo za následok obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze. ( [59]59 ) 145. Na základe tejto judikatúry Súd prvého stupna rozhodol vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok VGB a i./Komisia. V tejto veci bol Súd prvého stupna poziadaný, aby sa vyjadril k zlucitelnosti dvoch typov dohôd týkajúcich sa ponuky kvetinárskych produktov, ktoré uzavrelo druzstvo zdruzujúce pestovatelov holandských kvetov, s clánkom 81 ods. 1 ES. 146. Prvý typ dohôd sa týkal obchodných zmlúv, ktoré uzavrelo druzstvo s distribútormi v nom pôsobiacimi na úcely vývozu holandských kvetinárskych produktov. Tieto zmluvy boli uzatvárané na základe predpisov prijatých druzstvom a stanovovali práva a povinnosti nájomcu pri vystavovaní a predaji rezaných kvetov v budove druzstva. Zmluvy upravovali najmä platbu poplatkov a ukladali povinnosti nákupu. Vo svojom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze zmluvy boli súcastou celku podobných rozhodnutí a dohôd týkajúcich sa ponuky kvetinárskych produktov, ktoré vo svojom súhrne obmedzovali hospodársku sútaz v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. Tieto dohody totiz stazovali preniknutie konkurentov pochádzajúcich z iných clenských státov na holandský vnútrostátny trh. V uz citovanom rozsudku VGB a i./Komisia Súd prvého stupna potvrdil prístup Komisie a na základe uz citovaného rozsudku Windsurfing International/Komisia usúdil, ze kedze obchodné zmluvy boli neoddelitelnou súcastou predpisov prijatých druzstvom, bolo bezvýznamné, ci, zohladnované samostatne, ovplyvnovali alebo neovplyvnovali obchod medzi clenskými státmi v dostatocnej miere. 147. Druhý typ dohôd, a to "dohody Cultra", sa týkal piatich individuálnych zmlúv o výhradnom nákupe, ktoré uzavrelo druzstvo s piatimi holandskými velkoobchodníkmi, ktorí v nom pôsobili. Títo velkoobchodníci sa zaviazali nakupovat výhradne od druzstva produkty holandského pôvodu s cielom ich dalsieho predaja maloobchodníkom, ktorí sa nemohli zúcastnovat predajov na drazbe vo forme "cash and carry". Podla Súdu prvého stupna nemali tieto dohody priamu súvislost s inými aspektmi predpisov druzstva. Nepredstavovali totiz podstatnú súcast týchto predpisov týkajúcich sa predajov na drazbe alebo priameho dodávania distribútorom najmä na úcely vývozu dotknutých produktov, ale vztahovali sa skôr na doplnkovú a odlisnú cinnost, a to dalsí predaj produktov druzstva maloobchodníkom metódou "cash and carry". V tomto kontexte, a s ohladom na osobitost týchto dohôd, Súd prvého stupna usúdil, ze ich vplyv na obchod vnútri Spolocenstva treba posúdit oddelene a nie v rámci vsetkých predpisov vydaných druzstvom. 148. S ohladom na tieto skutocnosti mohol Súd prvého stupna v bode 168 napadnutého rozsudku správne uviest, ze "vplyvy na obchod medzi clenskými státmi dohôd, medzi ktorými existuje priame spojenie a ktoré sú neoddelitelnými castami jedného celku, sa musia preskúmat spolocne, pricom dohody, medzi ktorými neexistuje priame spojenie a ktoré sa týkajú rozdielnych cinností, sa musia preskúmat oddelene". Tento záver je úplne v súlade s uz citovanou judikatúrou. 149. Sporné teda je, ci, ako v prípade "dohôd Cultra", bol Súd prvého stupna povinný preskúmat úcinky zosúladených postupov dohodnutých v rámci specifických okrúhlych stolov "siete Lombard" na obchod. 150. Nemyslím si to. 151. Zosúladené postupy dohodnuté v rámci technických alebo specializovaných okrúhlych stolov "siete Lombard" sa skutocne týkali specifických bankových produktov a operácií. Na rozdiel od "dohôd Cultra", ktorých sa týkal uz citovaný rozsudok VGB a i./Komisia, vsak tieto okrúhle stoly boli predsa len súcastou celkovej dohody, ktorá zahrnala takmer vsetky rakúske úverové institúcie, trvala niekolko rokov a vztahovala sa na celú ponuku bankových produktov a sluzieb v Rakúsku. Ako Súd prvého stupna uznal v bodoch 111 az 125 napadnutého rozsudku, tieto zosúladené postupy boli súcastou jediného porusenia a to je podla môjho názoru rozhodujúce. Tieto dohody boli súcastou celkového plánu, t. j. "siete Lombard", ktorý sa vyznacoval sériou snáh sledujúcich jediný hospodársky úcel, a to odstránenie hospodárskej sútaze v sektore bankových sluzieb. ÖVAG to nepopiera. Okrúhle stoly navzájom úzko súviseli, tak z hladiska obsahu, ako aj z organizacného hladiska, a bol to "klub Lombard", ktorý vydával hlavné rozhodnutia, pripravené pocas týchto okrúhlych stolov a riesil disciplinárne problémy ohladom dodrziavania dohôd. 152. V takomto prípade, ked bol kartel kvalifikovaný ako jediné porusenie, sa mi zdá úplne umelé a nelogické rozdelit ho na úcely posúdenia úcinkov, ktoré môze mat na obchod vnútri Spolocenstva, podla specifického ciela kazdého okrúhleho stola. V takomto prípade sa toto posúdenie podla mna musí uskutocnit celkovo s ohladom na vsetky zosúladené postupy dohodnuté v rámci okrúhlych stolov. 153. Za týchto okolností môzem iba súhlasit s úvahou Súdu prvého stupna uvedenou v bode 170 napadnutého rozsudku, podla ktorej existuje medzi dohodami tvoriacimi jedno porusenie súvislost, ktorá odôvodnuje a vyzaduje celkové preskúmania schopnosti ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva. 154. Výhrady, ktoré v tomto ohlade formuluje ÖVAG, treba teda podla môjho názoru zamietnut. 155. S prihliadnutím na uvedené si myslím, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade uz citovaného rozsudku VGB a i./Komisia. -- O rozsudku Bagnasco a i. 156. ÖVAG tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 171 napadnutého rozsudku nesprávne uplatnil a vylozil uz citovaný rozsudok Bagnasco a i. 157. V tejto veci bol Súdny dvor poziadaný, aby sa v konaní o prejudiciálnej otázke vyjadril k tomu, ci sú s clánkom 81 ods. 1 ES zlucitelné niektoré vseobecné bankové podmienky, ktorých zahrnutie talianska banková asociácia ukladala svojim clenom pri uzatváraní zmlúv o zriadení kontokorentného úctu a vseobecnej záruky. Prvé sporné ustanovenie umoznovalo bankám v zmluvách o zriadení kontokorentného úctu zmenit kedykolvek úrokovú sadzbu z dôvodu zmien na penaznom trhu, a to prostredníctvom oznámenia vyveseného v ich priestoroch. Druhé ustanovenie sa týkalo podmienok vseobecnej záruky na zabezpecenie kontokorentného úctu. Súdny dvor vykonal oddelený prieskum kazdého z týchto ustanovení. 158. Vo svojom odvolaní sa ÖVAG domnieva, ze námietka, ktorú Súd prvého stupna uplatnil, aby sa neriadil touto judikatúrou, je nesprávna. Súd prvého stupna sa totiz domnieval, ze v uz citovanom rozsudku Bagnasco a i. otázka celkového preskúmania cezhranicných úcinkov sporných bankových podmienok nevznikla, kedze v prípade prvého ustanovenia vseobecné bankové podmienky nemali za ciel alebo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze, zatial co druhé ustanovenie týkajúce sa vseobecnej záruky nebolo spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 159. Myslím si, ze dôvody uvedené Súdom prvého stupna na to, aby vylúcil pouzitie judikatúry vyplývajúcej z uz citovaného rozsudku Bagnasco a i., sú úplne opodstatnené. 160. Ako som totiz uviedol v bode 92 týchto návrhov, kritérium vplyvu na obchod medzi clenskými státmi je podmienkou uplatnitelnosti clánku 81 ES a je základným znakom porusenia uvedeného v tomto ustanovení. 161. V dôsledku toho, ak sa zistí, ze jedno z dvoch ustanovení nie je spôsobilé ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva, potom toto ustanovenie nepatrí do pôsobnosti clánku 81 ES a otázka celkového preskúmania cezhranicných úcinkov bankových podmienok preto nevzniká. 162. Za týchto okolností si myslím, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade uz citovaného rozsudku Bagnasco a i. a v dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol túto výhradu. ii) O nesprávnej, nedostatocnej a vnútorne rozpornej povahe analýzy Súdu prvého stupna týkajúcej sa definície relevantného trhu -- O spôsobe, akým Súd prvého stupna posudzuje výhrady zalozené na nesprávnej definícii relevantného trhu 163. Vo svojom odvolaní ÖVAG spochybnuje spôsob, akým súd Spolocenstva posudzuje výhrady vznesené proti definícii relevantného trhu pouzitej Komisiou na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES. 164. ÖVAG poukazuje hlavne na bod 172 napadnutého rozsudku. Najprv má výhrady voci úvahe Súdu prvého stupna, podla ktorej "vymedzenie relevantného trhu nemá ten istý význam podla toho, ci ide o uplatnovanie clánku 81 ES alebo clánku 82 ES". Dalej odvolatel napáda nasledujúcu analýzu Súdu prvého stupna, podla ktorej "nemôzu mat výhrady proti vymedzeniu trhu Komisiou nezávislú dimenziu vo vztahu k výhradám týkajúcim sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a narusenia hospodárskej sútaze". Táto úvaha je podla odvolatela neodôvodnená a právne nesprávna. 165. Hoci ciastocne súhlasím s výhradou formulovanou ÖVAG, myslím si, ze táto výhrada je neúcinná, kedze nemôze viest k nezákonnosti napadnutého rozsudku. 166. V bode 172 napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna iba na úvod pripomenul judikatúru Spolocenstva, ktorú odvolatel správne spochybnuje. Pripomenutie tejto judikatúry vsak napriek tomu neovplyvnilo výsledok úvahy Súdu prvého stupna, pretoze tento súd v bodoch 173 az 175 napadnutého rozsudku správne preskúmal námietku ÖVAG proti definícii trhu pouzitej Komisiou. 167. Napriek tomu chcem uviest niekolko poznámok k úvahe Súdu prvého stupna v bode 172 napadnutého rozsudku, kedze ciastocne súhlasím s výhradami, ktoré formuloval odvolatel. 168. Hoci sa totiz úvaha Súdu prvého stupna zakladá na jeho ustálenej judikatúre, ( [60]60 ) myslím si, ze definícia relevantného trhu naopak má ten istý význam bez ohladu na to, ci ide o uplatnenie clánku 81 ES, ktorý zakazuje protisútazné kartelové dohody, clánku 82 ES, ktorý zakazuje zneuzitie dominantného postavenia alebo dokonca nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi. ( [61]61 ) Iba povaha správania skúmaného Komisiou a úcel vymedzenia trhu sa menia. 169. V týchto troch konaniach umoznuje definícia relevantného trhu identifikovat a definovat okruh, v ktorom sa uskutocnuje hospodárska sútaz medzi podnikmi, na úcely lepsieho pochopenia fungovania trhu. Táto definícia, tak na úrovni tovarov, ako aj na úrovni zemepisného rozmeru relevantného trhu, musí umoznovat urcit, ci na tomto trhu existujú skutocní konkurenti, spôsobilí ovplyvnit správanie dotknutých podnikov alebo im zabránit, aby konali nezávisle od tlakov, ktoré vytvára efektívna hospodárska sútaz. 170. Vhodná definícia relevantného trhu je teda predbeznou a nevyhnutnou podmienkou rozhodnutia o údajne protisútaznom správaní, ci uz v rámci clánkov 81 ES alebo 82 ES alebo v rámci nariadenia c. 4064/89 ( [62]62 ). Komisia navyse vysvetlila základné zásady a kritériá posúdenia, z ktorých vychádza pri definícii relevantného trhu v oznámení prijatom 9. decembra 1997 ( [63]63 ). V tomto oznámení Komisia stanovuje základnú metódu a kritériá posúdenia, ktoré sa bez rozdielu uplatnujú vo vsetkých troch typoch konaní. 171. Naopak, ako vyplýva z uvedeného oznámenia o definícii trhu, Komisia môze uplatnit tieto kritéria flexibilne a pragmaticky a zvázit ich v závislosti od tovarov, ako aj cielov, ktoré sleduje. ( [64]64 ) Ako teda Komisia uvádza v bode 25 oznámenia o definícii trhu, rozhodnutie sa prijíma na základe viacerých rozlicných kritérií posúdenia a dôkazov, pricom niektoré typy dôkazov sú v individuálnych prípadoch v závislosti od specifickosti odvetvia alebo posudzovaných sluzieb rozhodujúce, zatial co v iných prípadoch sa môzu ukázat ako irelevantné. 172. Spôsob, akým Komisia definuje trh, teda bude závisiet od povahy dotknutého problému hospodárskej sútaze a od specifickosti urcitých trhov. V tomto zmysle je definícia trhu nástrojom umoznujúcim Komisii vykonávat jej kontrolu v závislosti od ciela clánkov 81 ES alebo 82 ES. 173. V rámci clánku 82 ES sa súd Spolocenstva domnieva, ze definícia relevantného trhu predstavuje nevyhnutnú predbeznú podmienku posúdenia toho, ci existuje dominantné postavenie podniku ( [65]65 ), ktoré sa nevyhnutne vyzaduje pred preskúmaním toho, ci doslo k zneuzitiu. 174. Naopak v rámci clánku 81 ods. 1 ES sa súd Spolocenstva domnieva, ze predchádzajúca definícia relevantného trhu sa nevyzaduje vtedy, ked má sporná dohoda sama osebe protisútazný ciel, teda ked Komisia mohla bez predchádzajúceho vymedzenia trhu správne dospiet k záveru, ze sporná dohoda skresluje hospodársku sútaz a je spôsobilá citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. ( [66]66 ) Súd Spolocenstva má v tomto prípade na mysli najzávaznejsie dohody výslovne zakázané v clánku 81 ods. 1 písm. a) az e) ES. V tomto prípade, uvedenom v bode 172 napadnutého rozsudku, sa súd Spolocenstva domnieva, ze výhrady zalozené na nesprávnej definícii trhu sú neúcinné, a práve v tomto spocíva podla mna rozdiel oproti konaniu vykonávanému v rámci clánku 82 ES. ( [67]67 ) 175. Naopak v ostatných prípadoch sa súd Spolocenstva domnieva, ze definícia trhu je nevyhnutnou predbeznou podmienkou, ktorá má Komisii umoznit urcit, ci dohoda má za ciel alebo následok obmedzenie hospodárskej sútaze a ci je spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. ( [68]68 ) 176. Vymedzenie trhu totiz umoznuje najmä získat informácie o povahe dotknutého tovaru a urcit trhový podiel dotknutých podnikov. To na jednej strane umoznuje posúdit úcinky, ktoré má dohoda na hospodársku sútaz. Komisia je tak schopná zistit, ci je hospodárska sútaz obmedzená citelne alebo naopak, ci sa na dohodu môze vztahovat výnimka podla clánku 81 ods. 3 písm. b) ES alebo nariadenia o skupinových výnimkách ( [69]69 ), alebo ci predstavuje dohodu mensieho významu ( [70]70 ). Na druhej strane to umoznuje získat informácie o schopnosti dohody ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 177. V tejto miere sa súd Spolocenstva domnieva, ako to vyplýva z bodu 172 napadnutého rozsudku, ze výhrady zalozené na nesprávnom vymedzení trhu nemajú "nezávislú dimenziu" vo vztahu k výhradám týkajúcim sa narusenia hospodárskej sútaze a vplyvu na obchod medzi clenskými státmi ( [71]71 ). Inými slovami, tvrdenia, podla ktorých sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia pri definícii trhu, sa zohladnujú v rámci preskúmania tvrdení týkajúcich sa narusenia hospodárskej sútaze a vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. -- O nedostatocnej a vnútorne rozpornej povahe odôvodnenia 178. ÖVAG tvrdí, ze napadnutý rozsudok, a najmä jeho body 174 a 175, sú postihnuté nedostatocným a vnútorne rozporným odôvodnením. 179. Hoci totiz v bode 174 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uznáva, ze rôzne bankové sluzby, ktorých sa týkali dohody, nie sú vzájomne zastupitelné, v bode 175 tohto rozsudku pripústa, ze Komisia nebola povinná oddelene preskúmat trhy týchto rozlicných bankových produktov. 180. Myslím si, ze táto výhrada nie je dôvodná. 181. Súd prvého stupna totiz správne vysvetlil dôvody, pre ktoré bolo vhodné neprihliadat k úzkej definícii trhu zalozenej iba na zastupitelnosti dotknutých produktov. Ako správne uviedol, takáto definícia by bola v tomto odvetví cinnosti umelá, kedze na jednej strane, väcsina klientov pozaduje od svojej banky viacero bankových sluzieb, a na druhej strane hospodárska sútaz medzi bankami sa môze týkat vsetkých týchto sluzieb. Je pravda, ako to uvádza ÖVAG vo svojom odvolaní, ze niektorí klienti sa môzu obrátit na inú banku, aby získali specifickejsiu sluzbu, napríklad pôzicku. Napriek tomu vo väcsine prípadov má kazdá osoba úcet u jednej banky, na základe ktorého sú ponúkané mnohé sluzby, ako napríklad vydávanie platobných nástrojov (bankové karty, výbery a prevody), umoznujúcich klientovi za úroky a poplatky uplatnované bankou uskutocnovat operácie na jeho úcte (kreditné alebo debetné). Je teda zjavné, ako to uvádza Súd prvého stupna, ze oddelený prieskum by neumoznoval plne pochopit úcinky dotknutej dohody. 182. Ako som teda uviedol v bode 171 týchto návrhov, Komisia môze uplatnit kritériá definované v oznámení o definícii trhu, medzi ktorými sa nachádza zastupitelnost produktov, flexibilne a pragmaticky, a zvázit ich v závislosti od povahy dotknutého problému hospodárskej sútaze, specifickosti posudzovaných sluzieb, ako aj cielov, ktoré sleduje. ( [72]72 ) 183. V prejednávaných veciach je vsak s ohladom na spôsob vykonávania tejto dohody podla môjho názoru jasné, ze oddelený prieskum trhov rozlicných bankových produktov by neumoznoval pochopit rozsah a význam tejto dohody a ocividne by nezodpovedal skutocnosti. 184. Okrem toho so zretelom na rozsah rady bankových produktov a sluzieb, na ktoré sa vztahovala "siet Lombard", nie je vylúcené, ako to zdôraznil Súd prvého stupna, ze vplyv na obchod vnútri Spolocenstva môze byt nepriamy a ze trh, na ktorom sa tento vplyv môze prejavit, nemusí byt nevyhnutne totozný s trhom bankových produktov alebo sluzieb, ktorých sa týkajú zosúladené postupy úcastníkov. Napríklad celková skutocná rocná sadzba, ktorú musí stanovit kazdá banka pri ponúkaní úveru, sa vypocítava nielen na základe debetnej úrokovej sadzby, ale aj súvisiacich poplatkov, ako sú poplatky za správu, poistné poplatky a poplatky spojené s vydaním platobnej karty. 185. Za týchto okolností si myslím, ze Súd prvého stupna z právneho hladiska dostatocne uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze Komisia nebola povinná oddelene preskúmat trhy rozlicných bankových produktov, ktorých sa týkali okrúhle stoly napriek tomu, ze dotknuté produkty nie sú zastupitelné. V tejto súvislosti si myslím, ze voci odôvodneniu Súdu prvého stupna uvedenému v bodoch 174 a 175 napadnutého rozsudku nemozno mat výhrady. -- O nesprávnom odkaze na rozsudok SPO a i./Komisia 186. ÖVAG popiera dôvodnost analógie s uz citovaným rozsudkom SPO a i./Komisia, ktorú urobil Súd prvého stupna v bode 175 napadnutého rozsudku, so zretelom na to, ze v tejto veci Komisia pouzila definíciu trhu, ktorú navrhol zalobca. 187. Táto výhrada sa mi v ziadnom prípade nezdá relevantná a preto navrhujem Súdnemu dvoru, aby ju zamietol. 188. So zretelom na uvedené si myslím, ze ked Súd prvého stupna usúdil, ze Komisia mohla vykonat celkovú analýzu cezhranicného úcinku bankových okrúhlych stolov, nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia a dostatocne a bez vnútorného rozporu odôvodnil svoju úvahu. 189. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol druhú cast tohto prvého dôvodu ako nedôvodnú. 3. O tretej casti dôvodu zalozenej na nepreukázaní citelného vplyvu kartelu na obchod vnútri Spolocenstva a) Argumentácia úcastníkov konania 190. V rámci svojho prvého dôvodu zalozeného na porusení clánku 81 ods. 1 ES Erste pripomína, ze vplyv na obchod medzi clenskými státmi nie je jedinou podmienkou uplatnenia tohto ustanovenia. Ako Súd prvého stupna pripomenul v bode 167 napadnutého rozsudku, je potrebné rovnako preukázat, ze potenciálny úcinok kartelu na obchod je citelný. Aj keby teda Súd prvého stupna správne dospel k záveru, ze "siet Lombard" potenciálne mala schopnost ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva, nepreukázal, ze tento vplyv mohol byt citelný. Odvolatel sa domnieva, ze ak dohoda uzavretá medzi bankami mala cezhranicné úcinky, tieto úcinky sú mimoriadne obmedzené. b) Posúdenie 191. Kritérium vplyvu na obchod medzi clenskými státmi obsahuje kvantitatívnu zlozku, ktorá obmedzuje uplatnitelnost práva Spolocenstva iba na dohody, ktoré môzu mat citelné úcinky. Ked tieto dohody ovplyvnujú obchod iba nepodstatne, nevztahuje sa na ne zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. 192. Vo svojom odvolaní Erste vytýka Súdu prvého stupna, ze nepreukázal, ze "siet Lombard" bola spôsobilá citelne ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva. 193. Aj ked mozno skutocne vyslovit polutovanie nad tým, ze Súd prvého stupna výslovne neuviedol, ze islo o citelný vplyv, napriek tomu si myslím, ze táto skutocnost velmi jasne vyplýva z povahy dotknutej dohody a zo zistení Súdu prvého stupna uvedených v bodoch 111 az 121, 179 a 183 az 185 napadnutého rozsudku. 194. Podla ustálenej judikatúry, a ako to vyplýva z bodu 97 týchto návrhov, clánok 81 ods. 1 ES nevyzaduje, aby sa kartely uvedené v tomto ustanovení citelne dotkli obchodu vnútri Spolocenstva (podla Súdneho dvora by totiz bolo velmi tazké poskytnút takýto dôkaz), ale vyzaduje iba to, aby bolo preukázané, ze tieto kartely môzu mat takýto úcinok. ( [73]73 ) V uz citovanej veci Miller International Schallplatten/Komisia tak Súdny dvor povazoval za dostatocné, ze Komisia na základe urcitých skutkových okolností preukázala, ze existovalo nebezpecenstvo ( [74]74 ) citelného vplyvu. ( [75]75 ) 195. Navyse, ako som uz uviedol, vplyv na obchod vnútri Spolocenstva môze vyplývat zo spojenia niekolkých faktorov. ( [76]76 ) Posúdenie jeho citelného charakteru závisí od okolností kazdej veci a musí zohladnovat rôzne skutocnosti, ako napríklad hospodársky a legislatívny kontext kartelu ( [77]77 ), jeho povahu, vlastnosti dotknutých produktov, a napokon postavenie, ako aj význam úcastníkov na relevantnom trhu. 196. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna velakrát uviedol, ze dohoda nielen zdruzovala takmer vsetky rakúske úverové institúcie (medzi ktorými sa nachádzali najväcsie banky), ale rovnako sa vztahovala na velmi sirokú skálu bankových produktov a sluzieb, najmä na vklady a úvery, a zahrnala celé vnútrostátne územie, cím vytvárala nebezpecenstvo zmeny podmienok hospodárskej sútaze v celom clenskom státe. Okrem toho, co som uz skôr uviedol v bodoch 118 az 126 týchto návrhov, a najmä so zretelom na samotnú povahu tejto dohody si myslím, ze tieto zistenia postacujú na preukázanie, ze uvedená dohoda bola spôsobilá podstatne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 197. V dôsledku toho si myslím, ze výhrada, ktorú formuloval Erste, nie je relevantná a navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol tretiu cast prvého dôvodu. 4. O stvrtej casti dôvodu zalozenej na nevykonaní analýzy skutocných úcinkov kartelu na trh a) Argumentácia úcastníkov konania 198. ÖVAG vytýka Súdu prvého stupna, ze nevykonal analýzu skutocných úcinkov kartelu na trh, hoci islo o "posúdenie minulého porusenia a posteriori". Judikatúru, na ktorú sa odvolal Súd prvého stupna v bode 166 napadnutého rozsudku, podla ktorej potenciálne úcinky kartelu na obchod medzi clenskými státmi stacia na to, aby tento kartel patril do pôsobnosti clánku 81 ES, nemozno v tejto veci uplatnit. Súd prvého stupna sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze v prejednávaných veciach stacilo preukázanie potenciálneho úcinku kartelu, hoci bolo dobre mozné preskúmat existenciu tvrdených úcinkov. Ak by Súd prvého stupna vykonal takýto prieskum, bol by konstatoval, ze dohody nemali ziaden vplyv na cezhranicný obchod. b) Posúdenie 199. Túto výhradu treba podla môjho názoru zamietnut. 200. Z ustálenej judikatúry, ktorú Súd prvého stupna uviedol v bode 166 napadnutého rozsudku, totiz vyplýva, ze clánok 81 ods. 1 ES nevyzaduje, aby dotknuté obmedzenia hospodárskej sútaze skutocne ovplyvnili obchod medzi clenskými státmi, ale iba to, aby bolo preukázané, ze dohody môzu mat takýto úcinok. ( [78]78 ) 201. Táto judikatúra nerozlisuje ci ide o preskúmanie zlucitelnosti dohody v rámci kontroly ex post, týkajúcej sa v tomto prípade dohody, ktorá uz bola uzavretá alebo vykonaná, alebo v rámci kontroly ex ante, teda ked táto dohoda bola najprv oznámená Komisii s cielom poskytnutia výnimky. 202. Pripustit názor ÖVAG by znamenalo zaviest rozdielny prístup a kontrolu podla toho, ci ide o posúdenie dohody a priori alebo a posteriori. Takýto prístup vsak judikatúra nepredvída. 203. Za týchto okolností nemozno Súdu prvého stupna vytýkat, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 204. Z týchto úvah vyplýva, ze Súd prvého stupna podla mna správne posúdil schopnost "siete Lombard" ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a správne odôvodnil svoju analýzu. 205. Súd prvého stupna, ako aj Komisia v clánku 1 sporného rozhodnutia, sa tak mohli oprávnene domnievat, ze dohody uzavreté medzi odvolatelmi, predstavujú porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 206. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol tento prvý dôvod ako nedôvodný. B -- O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie 207. Tento dôvod smeruje k spochybneniu urcenia adresátov sporného rozhodnutia uvedených v jeho clánku 1. 1. Argumentácia úcastníkov konania 208. Erste tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil rôzneho nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, ked v bode 327 a nasl. napadnutého rozsudku usúdil, ze Erste musí zodpovedat za porusenie, ktorého sa dopustil GiroCredit Bank der österreichischen Sparkassen AG (dalej len "GiroCredit") v období pred jeho získaním. 209. Po prvé, Erste tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil ekonomické a právne väzby existujúce medzi GiroCredit a skupinou Bank Austria. V tomto ohlade Erste pripomína, ze az do prevzatia väcsiny jeho základného imania 20. mája 1997 bola väcsinovým vlastníkom GiroCredit skupina Bank Austria, ktorá sa sama zúcastnovala "klubu Lombard". Táto skupina ovládala GiroCredit nielen prostredníctvom väcsinovej úcasti na jeho základnom imaní, ale aj prostredníctvom toho, ze menovala clenov dozornej rady a predstavenstva, a toho, ze vyssie riadiace pozície v GiroCredit zastávali zamestnanci Bank Austria AG. V dôsledku toho malo byt správanie GiroCredit v tomto období pripísané BA-CA. Navyse konstatovanie Súdu prvého stupna, podla ktorého bol GiroCredit právnickou osobou zodpovednou za vykonávanie svojich bankových cinností, je právne nesprávne, pretoze GiroCredit bol ovládaný a riadený skupinou Bank Austria. 210. Po druhé, Erste tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj v bodoch 328 az 336 napadnutého rozsudku, ked sa domnieval, ze Komisia sa mohla rozhodnút sankcionovat bud dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila porusenia, alebo materskú spolocnost, ktorá ju ovládala pocas tohto obdobia, a to aj v prípade ekonomického nástupníctva. 211. Komisia zdôraznuje, ze treba jasne rozlisovat medzi otázkou urcenia právnickej osoby zodpovednej za podnik, ktorý sa zúcastnil porusenia, a podmienkami, za ktorých mozno správanie dcérskej spolocnosti s vlastnou právnou subjektivitou pripísat jej materskej spolocnosti. Uvádza, ze jej prístup nemá za následok ziadnu nespravodlivost, kedze samotný Erste sa zúcastnil kartelovej dohody. 2. Posúdenie 212. Týmto dôvodom Erste tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze Komisia bola oprávnená pripísat mu zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil GiroCredit pred jeho získaním, hoci GiroCredit patril v case spáchania porusenia skupine Bank Austria. 213. Konkrétne je Súdny dvor poziadaný, aby preskúmal, ci skutocnost, ze GiroCredit bol v case, ked sa dopustil porusenia, ovládaný inou materskou spolocnostou, vylucuje moznost Komisie pripísat Erste ako novej materskej spolocnosti protiprávne správanie tejto dcérskej spolocnosti. 214. Nemyslím si to. 215. Najprv treba pripomenút zásady, ktoré Súdny dvor vyvodil v oblasti pripísatelnosti porusení v prípade nástupníctva podnikov a v skupine spolocností. 216. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností "podnikov" a ze pojem podnik zahrna kazdú entitu vykonávajúcu hospodársku cinnost nezávisle od jej právneho postavenia a spôsobu jej financovania. ( [79]79 ) 217. Súdny dvor sa navyse domnieva, ze zodpovednost za spáchanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES je osobná nielen z dôvodu povahy porusenia, o ktoré ide, ale aj z dôvodu povahy a prísnosti sankcií, ktoré sa na neho vztahujú. ( [80]80 ) 218. V dôsledku toho Súdny dvor usudzuje, ze prinálezí fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá riadila podnik v case spáchania porusenia, aby zodpovedala za toho porusenie, aj ked v case prijatia rozhodnutia konstatujúceho uvedené porusenie zodpovedá za prevádzkovanie podniku iná osoba. ( [81]81 ) Pokial právnická osoba, ktorá podnik riadila v case porusenia, existuje, zodpovedá za protiprávne správanie podniku, aj ked vecné a osobné prostriedky, ktoré prispeli k spáchaniu porusenia, prevzala po období, v ktorom doslo k poruseniu, tretia osoba. ( [82]82 ) 219. Naopak, ked entita, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, po spáchaní porusenia právne alebo ekonomicky zanikne, Súdny dvor uplatnuje tzv. kritérium "ekonomickej kontinuity". ( [83]83 ) 220. Uplatnenie tohto kritéria umoznuje zabránit tomu, aby sa podniky vyhli sankciám ukladaným Komisiou iba preto, ze ich totoznost sa zmenila následkom restrukturalizácie, prevodu alebo iných právnych alebo organizacných zmien, a teda umoznuje zabezpecit úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze. ( [84]84 ) 221. Za týchto okolností sa súd domnieva, ze ked v case medzi spáchaním porusenia a okamihom, ked za neho dotknutý podnik musí zodpovedat, prestane právne existovat osoba prevádzkujúca tento podnik, je potrebné v prvom rade lokalizovat súhrn vecných a osobných prostriedkov, ktoré prispeli k spáchaniu porusenia, aby bolo mozné v druhom rade identifikovat osobu, ktorá sa stala zodpovednou za prevádzkovanie tohto súhrnu. ( [85]85 ) 222. Pokial ide konkrétne o pripísatelnost porusení v skupine spolocností, Súdny dvor sa domnieva, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost môze mat samostatnú právnu subjektivitu nestací na vylúcenie moznosti, ze jej správanie bude pripísané materskej spolocnosti, predovsetkým vtedy, ked dcérska spolocnost neurcuje autonómne svoje správanie na trhu, ale z podstatnej casti plní pokyny vydané materskou spolocnostou. ( [86]86 ) 223. Po pripomenutí týchto skutocností treba teraz preskúmat prípustnost a dôvodnost výhrad vznesených odvolatelom. 224. Na podporu svojej prvej výhrady odvolatel v podstate spochybnuje skutkové posúdenia Súdu prvého stupna. Napáda tvrdenia obsiahnuté v bode 327 napadnutého rozsudku, podla ktorých bol GiroCredit v case spáchania porusenia právnickou osobou zodpovednou za vykonávanie svojich bankových cinností. V tomto ohlade odvolatel poskytuje niekolko dôkazných prostriedkov na preukázanie, ze podmienky, za ktorých mozno zodpovednost za správanie dcérskej spolocnosti pripísat materskej spolocnosti boli splnené v prípade Bank Austria AG a GiroCredit. 225. Myslím si, ze tieto tvrdenia nie sú prípustné so zretelom na zásady, ktoré som uviedol v bodoch 65 az 72 týchto návrhov. Zistenia Súdu prvého stupna uvedené v bode 327 napadnutého rozsudku sú totiz skutkovými posúdeniami, ktoré nemozno prejednávat v konaní o odvolaní. Dôkazné prostriedky, ktoré odvolatel poskytuje na podporu svojich vyjadrení, sú doslovnou reprodukciou dôkazných prostriedkov, ktoré uz predlozil pred Súdom prvého stupna. Touto prvou výhradou chce odvolatel v skutocnosti dosiahnut opätovné preskúmanie zaloby podanej na Súd prvého stupna a nové posúdenie skutkového stavu, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora v konaní o odvolaní. 226. Na podporu svojej druhej výhrady odvolatel v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze zodpovednost za správanie GiroCredit pred jeho prevodom treba pripísat novej materskej spolocnosti, teda Erste, a nie pôvodnej materskej spolocnosti, teda Bank Austria AG. 227. Myslím si, ze táto výhrada nie je dôvodná z týchto dôvodov. 228. So zretelom na zásady vyvodené Súdnym dvorom GiroCredit zodpovedal za porusenia, ktorých sa osobne dopustil na trhu. Totiz napriek väcsinovej úcasti skupiny Bank Austria ( [87]87 ) z bodu 479 odôvodnenia sporného rozhodnutia vyplýva, ze obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti neovplyvnovala materská spolocnost, ani ju neurcoval tretí podnik. Z tohto bodu 479 rovnako vyplýva, ze GiroCredit bránil nezávisle, na svoju vlastnú zodpovednost a bez toho, aby dostával akékolvek pokyny, svoje vlastné záujmy. So zretelom na uz citovanú judikatúru teda pôvodná materská spolocnost nie je povinná zodpovedat za správanie svojej dcérskej spolocnosti. 229. Kedze GiroCredit bol získaný spolocnostou Erste, právnická osoba zodpovedná za jeho prevádzkovanie prestala právne existovat a na základe kritéria ekonomickej kontinuity sa Erste stal právnickou osobou zodpovednou za súhrn vecných a osobných zloziek tohto podniku, ktoré prispeli k spáchaniu porusenia. Získanie tohto podniku malo teda na následok prevod vsetkých aktív a pasív podniku, vrátane jeho zodpovednosti za porusenie práva Spolocenstva, na Erste. ( [88]88 ) 230. V dôsledku toho skutocnost, ze GiroCredit bol ovládaný inou materskou spolocnostou v case, ked sa osobne dopustil porusenia, neumoznuje vylúcit, ze Erste ako nová materská spolocnost bude povinný zodpovedat za správanie tejto dcérskej spolocnosti pred jej získaním. Ak by sme pripustili opak, znamenalo by to v konecnom dôsledku spochybnenie autonómie, ktorá bola priznaná tejto dcérskej spolocnosti. 231. Za týchto okolností si myslím, ze Súd prvého stupna sa mohol oprávnene domnievat, ze pripísatelnost zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustil GiroCredit, Erste nemohla byt vylúcená iba tým, ze GiroCredit bol v case spáchania porusenia ovládaný inou materskou spolocnostou. 232. Navyse treba zohladnit to, ze Erste nemohol nevediet o protisútaznom správaní GiroCredit v okamihu jeho získania, kedze obaja sa uz takmer tri roky zúcastnovali porusenia uvedeného v spornom rozhodnutí. ( [89]89 ) Odvolatel teda získal tento podnik s týmto vedomím. 233. S prihliadnutím na tieto skutocnosti si myslím, ze dôvod, ktorý uplatnil Erste, zalozený na nesprávnom pripísaní zodpovednosti za porusenie, mozno zamietnut scasti ako neprípustný a scasti ako nedôvodný bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné výhrady. 234. Z uvedeného vyplýva, ze dôvody uplatnené odvolatelmi na podporu ich návrhu na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia treba podla môjho názoru zamietnut v celom rozsahu. IX -- O dôvodoch zalozených na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 spocívajúcom v tom, ze posúdenie závaznosti porusenia a základnej sumy pokuty je postihnuté nesprávnym právnym posúdením a vadou odôvodnenia a porusuje právo na obhajobu 235. Tieto dôvody smerujú k znízeniu pokút ulozených odvolatelom v clánku 3 sporného rozhodnutia. Ich cielom je spochybnit posúdenia Súdu prvého stupna týkajúce sa po prvé závaznosti porusenia, po druhé existencie polahcujúcich okolností a po tretie spolupráce odvolatelov v konaní. A -- O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení závaznosti porusenia 236. BA-CA v rámci svojho prvého dôvodu a Erste a RZB v rámci svojho druhého dôvodu napádajú dôvodnost posúdení Súdu prvého stupna týkajúcich sa závaznosti porusenia. 237. Podla metódy uvedenej v bode 1 usmernení sa výpocet výsky pokút vykonáva v závislosti od dvoch kritérií uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, teda od závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania. ( [90]90 ) 238. Bod 1 A prvý a druhý odsek usmernení znie takto: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha [vlastná povaha porusenia -- neoficiálny preklad], skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky [mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia -- neoficiálny preklad]. -- mierne priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]: Tieto môzu byt obchodné obmedzenia, obycajne vertikálnej povahy, no s obmedzeným dopadom na trhu a ovplyvnujúce len podstatnú, no relatívne obmedzenú cast trhu spolocenstva. Pravdepodobné pokuty: od 1000 do 1 milióna [eur]. -- závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]: Tieto budú poväcsine horizontálne a vertikálne obmedzenia toho istého typu ako vyssie uvedené obmedzenia, no uplatnované prísnejsie, so sirsím dosahom na trh a s úcinkami v extenzívnych oblastiach spolocného trhu... Pravdepodobné pokuty: od 1 milióna do 20 miliónov [eur]. -- velmi závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]: Tieto budú vo vseobecnosti horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie jednotného trhu... Pravdepodobné pokuty: nad 20 miliónov [eur]." 239. Závaznost porusenia sa dalej analyzuje vo vztahu ku charakteristikám kazdého dotknutého podniku. V rámci kazdej z týchto kategórií umoznuje rozpätie sankcií uplatnovanie diferencovaného prístupu k podnikom podla povahy porusení, ktorých sa dopustili. Komisia tak zohladnuje skutocnú ekonomickú kapacitu dotknutých podnikov spôsobit skodu a stanoví pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. V tomto stádiu môze Komisia zaradit podniky do rôznych kategórií a zvázit východiskovú sumu pokuty pre kazdý z nich. 240. Po pripomenutí týchto skutocností treba teraz preskúmat vsetky výhrady zalozené na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia, ktoré vzniesli Erste, RZB a BA-CA. 241. Ako som uviedol v bode 69 týchto návrhov, cielom preskúmania Súdnym dvorom je preskúmat, do akej miery Súd prvého stupna správne zohladnil faktory umoznujúce posúdit závaznost správania podniku s prihliadnutím na clánok 81 ES a clánok 15 nariadenia c. 17. 1. O prvej casti dôvodu zalozenej na posúdení, ktoré nie je v súlade s usmerneniami a) Argumentácia úcastníkov konania 242. RZB uvádza, ze v odôvodnení napadnutého rozsudku existuje vnútorný rozpor. Hoci totiz v bode 226 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze Komisia sa nemôze odchýlit od metódy, ktorú uviedla v usmerneniach, v bode 237 tohto rozsudku usudzuje, ze skutocnost, ze Komisia upresnila svoj prístup k posúdeniu závaznosti porusenia nebráni tomu, aby túto závaznost posúdila v závislosti od skutocností, ktoré sa výslovne neuvádzajú v usmerneniach. Odvolatel vytýka Súdu prvého stupna, ze sa na úcely preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia odchýlil od metodológie uvedenej v usmerneniach. Súd prvého stupna tak nesprávne rozhodol, ze toto posúdenie mohlo zohladnit kritériá, ktoré sa výslovne neuvádzajú v usmerneniach, zatial co tieto usmernenia vyvolávajú legitímne ocakávania podnikov. 243. Komisia uvádza, ze ak je skutocne obmedzovaná usmerneniami, ktoré si stanovila, neplatí to pre Súd prvého stupna pri výkone jeho neobmedzenej právomoci. Okrem toho z judikatúry jasne vyplýva, ze usmernenia stanovujú iba "minimálnu osnovu", ktorá neobsahuje taxatívny výpocet skutocností, ktoré treba zohladnit. V odôvodnených prípadoch sa teda od tejto osnovy mozno odchýlit. b) Posúdenie 244. Myslím si, ze táto výhrada nie je dôvodná. 245. Kedze totiz metóda opísaná Komisiou v usmerneniach nebránila zohladneniu faktorov, ktoré sa v nich výslovne neuvádzali, nedopustil sa Súd prvého stupna podla mna ziadneho nesprávneho posúdenia. 246. Usmernenia obsahujú flexibilné faktory, ktoré Komisii umoznujú pri posúdení závaznosti porusenia zohladnit mnohé skutocnosti, a to v medziach uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ( [91]91 ) 247. Medzi týmito faktormi uvedenými v bode 1 A usmernení sa nachádzajú nielen faktory, ktoré súvisia s povahou porusenia, jeho dopadom a zemepisným rozsahom, ale aj faktory, ktoré súvisia so samotnými charakteristikami podnikov a s potrebou zabezpecit odradenie. Pri posúdení kazdého z týchto faktorov je Komisia nevyhnutne vedená k tomu, aby zohladnila vlastné faktory porusenia, ktoré usmernenia nemôzu vypocítavat taxatívne. ( [92]92 ) 248. V tomto ohlade môze Komisia vychádzat z mnozstva faktorov, ktoré identifikoval vo svojej judikatúre samotný Súdny dvor. ( [93]93 ) 249. Predovsetkým môze posúdit závaznost porusenia v závislosti od osobitných okolností veci a zohladnit legislatívny a hospodársky kontext vytýkaného správania. Preskúmaním povahy obmedzení spôsobených hospodárskej sútazi môze Komisia zohladnit obsah, trvanie, pocet, intenzitu a zemepisný rozsah dohody, ako aj hodnotu tovarov, ktorých sa týka. Rovnako môze zohladnit pocet a relatívny význam úcastníkov dohody na trhu najmä preskúmaním ich podielu na trhu, velkosti, správania a ich úlohy pri vzniku dohody. Komisia môze preskúmat aj situáciu na trhu v case spáchania porusenia a zohladnit zhorsenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Napokon môze zohladnit nebezpecenstvo, ktoré dohoda predstavuje pre ciele Európskeho spolocenstva. 250. V tejto miere si nemyslím, ze Komisia sa odchýlila od metódy, ktorú si stanovila v usmerneniach a porusila právnu istotu dotknutých podnikov. ( [94]94 ) 251. S prihliadnutím na tieto skutocnosti si myslím, ze analýza Súdu prvého stupna v tomto ohlade nie je postihnutá nesprávnym právnym posúdením a netrpí vnútorne rozporným odôvodnením. 252. Túto prvú cast treba teda podla môjho názoru zamietnut. 2. O druhej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení "vlastnej povahy" porusenia a) Argumentácia úcastníkov konania 253. Na podporu druhej casti RZB uplatnuje styri výhrady. 254. Po prvé, RZB tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 240 napadnutého rozsudku usúdil, ze povaha porusenia má zásadný význam pri kvalifikácii velmi závazných porusení, zatial co ostatné kritériá, a to skutocný dopad porusenia na trh a zemepisný rozsah relevantného trhu, majú mensiu váhu. 255. Po druhé, odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna sa rovnako dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked svoje posúdenie zalozil na faktoroch, ktoré sa nenachádzajú v usmerneniach, a to na význame bankového sektora pre ekonomiku, sirokej skále bankových produktov dotknutých kartelom a úcasti velmi velkej väcsiny rakúskych bánk na stretnutiach. 256. Po tretie, odvolatel vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil politiku vlády smerujúcu k ochrane bankového sektora pred slobodnou sútazou trhových síl. Navyse sa súd nesprávne domnieval, ze úcast státnych orgánov na správaní patriacom do pôsobnosti clánku 81 ES je na úcely pokuty pritazujúcou okolnostou. 257. Po stvrté, RZB tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne nezohladnil odradzujúci úcinok pri preskúmaní vlastnej závaznosti porusenia, hoci sa chváli celkovým posúdením. b) Posúdenie 258. Pokial ide o prvú výhradu, myslím si, ze Súd prvého stupna mohol oprávnene rozhodnút, ze vlastná povaha porusenia má zásadný význam pri kvalifikácii velmi závazných porusení. 259. Na jednej strane z ustálenej judikatúry vyplýva, ze horizontálne cenové kartely boli vzdy povazované za súcast najzávaznejsích porusení práva Spolocenstva, kedze predstavujú priamy zásah do podstatných parametrov hospodárskej sútaze. ( [95]95 )V tomto prípade sa mi zdá zjavné, ze taký cenový kartel, ako je "siet Lombard", takého rozsahu, aký zistila Komisia, týkajúci sa tak významného hospodárskeho sektora, ako je bankový sektor, sa nemôze vyhnút kvalifikácii ako velmi závazné porusenie. 260. Súd prvého stupna navyse v rozsudku z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia ( [96]96 ), rozhodol, ze závaznost porusenia mozno preukázat poukazom na povahu a ciel zneuzívajúceho správania, a ze faktory vztahujúce sa na ciel správania môzu mat na úcely stanovenia výsky pokuty väcsí význam ako faktory týkajúce sa jeho úcinkov. ( [97]97 ) Súdny dvor potvrdil tento prístup, ked sa domnieval, ze úcinok protisútazného postupu nie je rozhodujúcim kritériom pri posúdení primeranej výsky pokuty. ( [98]98 ) 261. Napokon, ako to správne uviedol Súd prvého stupna v bode 240 napadnutého rozsudku, z usmernení, a najmä z opisu velmi závazných porusení vyplýva, ze cenové kartely mozno kvalifikovat ako velmi závazné iba na základe ich vlastnej povahy bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat skutocný dopad porusenia na trh alebo posúdit velkost relevantného zemepisného trhu ( [99]99 ). Tento typ dohody tak môze predstavovat velmi závazné porusenie v dôsledku svojej vlastnej povahy, bez ohladu na jeho skutocný dopad na trh a jeho zemepisný rozsah. 262. V dôsledku toho nemozno Súdu prvého stupna vytýkat, ze usúdil, ze tri kritériá uvedené v bode 1 A usmernení nemajú na úcely posúdenia závaznosti porusenia rovnaký význam. 263. Pokial ide o druhú výhradu, v bodoch 245 az 251 týchto návrhov som uz uviedol, ze Súd prvého stupna mohol oprávnene posúdit závaznost porusenia zohladnením iných faktorov, ako sú tie, ktoré sa výslovne uvádzajú v usmerneniach. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby túto výhradu zamietol ako nedôvodnú. 264. Pokial ide o tretiu a stvrtú výhradu, odvolatel má v podstate výhrady voci zvázeniu kritérií, ktoré umoznili posúdit závaznost porusenia. So zretelom na úlohu Súdneho dvora v konaní o odvolaní si myslím, ze mu neprinálezí vykonat takýto prieskum. V dôsledku toho mu navrhujem, aby vyslovil, ze tieto výhrady sú neprípustné. 265. S prihliadnutím na vsetky tieto skutocnosti si myslím, ze druhú cast tohto dôvodu treba zamietnut. 3. O tretej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení "skutocného dopadu porusenia na trh" a) Argumentácia úcastníkov konania 266. RZB tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked umoznil Komisii, aby zo samotného "vykonávania" kartelovej dohody vyvodila existenciu skutocného dopadu porusenia na trh. Toto posúdenie je v rozpore so znením usmernení a preukazuje, ze Súd prvého stupna si zamiena "vykonávanie" dohôd, ktoré je podmienkou uplatnenia clánku 81 ES s prísnejsím kritériom "skutocného dopadu na trh", ktoré je relevantné pri odôvodnení závaznosti porusenia. Uz citovaný rozsudok Cascades/Komisia odporuje úvahe Súdu prvého stupna ( [100]100 ). Ekonomický posudok, ktorý predlozili odvolatelia, okrem toho preukazuje, ze dohody týkajúce sa hlavných produktov nemali ziaden dopad na skutocne uplatnované podmienky. 267. BA-CA sa domnieva, ze skutocné dôsledky porusenia na trh boli posúdené nesprávne. Ekonomický posudok, ktorý predlozili odvolatelia totiz preukazuje, ze stretnutia nemali takéto úcinky na rakúske trhy. 268. Navyse podla BA-CA Súd prvého stupna pri svojom prieskume ekonomického posudku porusil zásady dokazovania. Ked totiz od tohto posudku vyzadoval, aby sa týkal "vsetkých potenciálnych úcinkov dohody na trh", ziadal viac, ako mozno vyzadovat od ekonomického posudku urceného na preukázanie toho, ze nedoslo k vykonávaniu dohôd a ze neexistuje prícinná súvislost medzi bankovými okrúhlymi stolmi a hospodárskou sútazou na trhu. 269. Komisia uvádza, ze posudok predlozený bankami sa týkal iba dvoch bankových produktov a nie potenciálnych úcinkov dohody na trh. V kazdom prípade aj ciastocné vykonanie dohody s protisútazným cielom stací na to, aby bola vylúcená moznost dospiet k záveru, ze dohoda nemala dopad na trh. b) Posúdenie 270. Výhrada vznesená odvolatelmi je podla môjho názoru jedným z najpálcivejsích problémov tejto veci. 271. Ani usmernenia, ani judikatúra Spolocenstva sa totiz zvlást jasne nevyjadrujú k potrebe a k spôsobu, akým treba zohladnit kritérium zalozené na skutocnom dopade porusenia na trh. 272. Súdny dvor usudzuje, ze na úcely posúdenia úcinkov porusenia na trh musí Komisia odkázat na hospodársku sútaz, ktorá by prirodzene existovala, ak by k poruseniu nedoslo. ( [101]101 ) Navyse, ked ide o vnútorne závazné porusenia sútazného práva, Súdny dvor sa domnieva, ze úcinok nie je rozhodujúcim faktorom na úcely posúdenia primeranej výsky pokuty. ( [102]102 ) 273. Okrem toho podla bodu 1 A usmernení môze Komisia zohladnit skutocný dopad porusenia na trh iba vtedy, ak ho môze merat. Inými slovami, rozumiem tomu tak, ze ak tento dopad merat nemozno, Komisia ho nemôze zohladnit pri výpocte pokuty. 274. Naopak, pokial ide o horizontálne cenové kartely alebo horizontálne kartely o rozdelení trhu, z usmernení a najmä z opisu velmi závazných porusení vyplýva, ze tieto kartely mozno kvalifikovat ako velmi závazné iba na základe ich vlastnej povahy bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat skutocný dopad porusenia na trh alebo posúdit velkost relevantného zemepisného trhu. ( [103]103 ) V tomto prípade predstavuje skutocný dopad porusenia jeden faktor z viacerých, ktorý, ak ho mozno merat, môze Komisii umoznovat, aby zvýsila pokutu nad hranicu 20 miliónov eur. 275. Aj ked usmernenia umoznili vyjasnit spôsob, akým Komisia posudzuje závaznost porusenia, napriek tomu existuje mnozstvo nejasností pokial ide o to, na co sa vztahuje výraz "mozné merat". Do akej miery musí byt Komisia schopná merat skutocný dopad porusenia na trh, aby ho zohladnila na úcely výpoctu pokuty? Stací, aby Komisia na úcely výpoctu pokuty preukázala, ze dohody boli vykonávané, aby z toho mohla vyvodit skutocný dopad porusenia na trh, ako sa domnieval Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku, alebo musí poskytnút iné dôkazy? 276. Zdá sa mi, ze odpoved súdu Spolocenstva v tomto ohlade nie je jasná, pretoze este stále nie je isté, ktoré faktory musí Komisia zohladnit. i) Prístup súdu Spolocenstva 277. Podla ustálenej judikatúry sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia nie je povinná presne kvantifikovat skutocný dopad porusenia alebo poskytnút vycíslený odhad ( [104]104 ). Súd prvého stupna totiz zdôraznuje tazkosti, s ktorými sa môze stretnút Komisia, vzhladom na to, ze podla neho "dôkaz [skutocných úcinkov porusenia] predpokladá porovnanie situácie vyplývajúcej z tohto porusenia so situáciou, ktorá by nastala, ak by k tomuto poruseniu nedoslo, a ktorá je svojou povahou hypotetická". ( [105]105 ) 278. Za týchto okolností sa Súd prvého stupna domnieva, ze skutocný dopad kartelu na trh treba povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná predlozit konkrétne a vierohodné dôkazy, ktoré s primeranou pravdepodobnostou svedcia o tom, ze kartel mal dopad na trh. ( [106]106 ) 279. Na základe tohto konstatovania sa v judikatúre následne vyvinuli dve tendencie. 280. V rámci prvej tendencie sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia môze oprávnene zalozit svoj záver o existencii dopadu na trh na vykonávaní kartelovej dohody. 281. Ide o tendenciu obhajovanú Súdom prvého stupna v napadnutom rozsudku v súlade s vecami, v ktorých boli vyhlásené uz citované rozsudky Groupe Danone/Komisia ( [107]107 ) a Brasserie nationale/Komisia ( [108]108 ). 282. V rámci tejto tendencie Súd prvého stupna relativizuje význam kritéria zalozeného na skutocnom dopade porusenia na trh, ako aj poziadavky súvisiace s jeho preukazovaním, kedze v prípade dohôd o stanovení cien alebo rozdelení trhov Komisia nie je v zmysle usmernení povinná zohladnit toto kritérium na úcely kvalifikácie tohto porusenia ako velmi závazného. ( [109]109 ) 283. V prípade takého cenového kartelu, ako je "siet Lombard", sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia môze oprávnene vyvodit záver, ze porusenie malo úcinky na trh z dôvodu, ze clenovia kartelu prijali opatrenia na uplatnovanie dohodnutých cien. ( [110]110 ) V kazdom prípade Súd prvého stupna usudzuje, ze ked je vykonávanie kartelovej dohody preukázané, Komisia nie je povinná systematicky preukazovat, ze dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosiahnut vyssiu úroven transakcných cien, ako by existovala bez kartelu, a to z dôvodu znacných zdrojov, ktoré by to vyzadovalo a pouzitia hypotetických výpoctov. ( [111]111 ) 284. Súd prvého stupna navyse prikladá rozhodujúci význam úmyslu úcastníkov vyvolat skutocný úcinok ich dohôd. Domnieva sa teda, ze "to, co sa stalo potom na úrovni skutocne dosiahnutých cien, mohlo byt ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly clenov kartelu" a usudzuje, ze clenovia kartelu nemôzu vyuzit vo svoj prospech externé faktory, ktoré zmarili ich snahy. ( [112]112 ) 285. Túto judikatúru Súd prvého stupna nasledoval v niekolkých nedávnych rozsudkoch, medzi ktorými sa nachádza rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia ( [113]113 ), a uz citovaný rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia ( [114]114 ). 286. V rámci druhej tendencie v judikatúre Súd prvého stupna vyzaduje na úcely potvrdenia, ze kartel mal skutocný dopad na trh od Komisie viac ako iba jednoduchý dôkaz vykonávania kartelovej dohody. 287. V rozsudku Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia ( [115]115 ), Súd prvého stupna uviedol, ze "vykonávanie dohody nevyhnutne neznamená, ze táto dohoda má skutocné úcinky" na trh. ( [116]116 ) V tejto veci Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia na úcely výpoctu pokuty nemohla vychádzat výlucne zo vztahu príciny a následku a obmedzit sa pri vyvodení záveru o existencii skutocného dopadu na trh na pozorovanie, ze dohoda bola vykonávaná. 288. Navyse v uz citovanom rozsudku Roquettes Frčres/Komisia a v rozsudku Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia ( [117]117 ), ktorý sa týkal kartelu na trhu glukonátu sodného, Súd prvého stupna uviedol, ze "skutocné vykonávanie kartelu ako predbezná podmienka jeho skutocného dopadu predstavuje zaciatok dokazovania toho, ze kartel mal skutocný dopad". ( [118]118 ) Môze teda íst o silný nepriamy dôkaz pod podmienkou, ze sa Komisia neobmedzí na túto analýzu. ( [119]119 ) 289. Vo veciach, v ktorých boli vyhlásené tieto dva uz citované rozsudky, tak Komisia nielen skonstatovala existenciu "dôkladného" vykonávania dohôd, ale rovnako preukázala zhodu medzi cenami stanovenými kartelom a cenami, ktoré na trhu skutocne uplatnovali dotknuté podniky. Komisia tiez zdôraznila velkost trhového podielu podnikov na relevantnom trhu, ako aj snahy, ktoré vynalozili na organizáciu, dodrziavanie a monitorovanie dohôd. ( [120]120 ) 290. Okrem toho v uz citovaných rozsudkoch z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia a Archer Daniels Midland II, týkajúcich sa kartelu na trhu kyseliny citrónovej, Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia správne posúdila skutocný dopad kartelu na trh tým, ze preukázala existenciu "svedomitého" vykonávania dohôd a zhodu medzi cenami stanovenými kartelom a cenami, ktoré skutocne uplatnovali dotknuté podniky, a zdôraznila velkost ich trhových podielov na relevantnom trhu a dlzku trvania kartelu. ( [121]121 ) 291. Napokon, v uz citovaných rozsudkoch z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia, BPB/Komisia a Lafarge/Komisia, týkajúcich sa kartelu na trhu so sadrokartónovými doskami, Súd prvého stupna rozhodol, ze s výnimkou stability podielov na trhu Komisia dostatocne preukázala úcinky porusenia tým, ze preukázala, ze úcastníci kartelu mali väcsinový podiel na relevantnom trhu, ze dojednania dohodnuté medzi úcastníkmi boli vykonávané a smerovali k zvýseniu cien na vyssiu úroven, nez aká by bola dosiahnutá bez nich. Podla Súdu prvého stupna vsetky tieto nepriame dôkazy smerovali k preukázaniu, ze porusenie mohlo mat významné protisútazné úcinky. ( [122]122 ) 292. Tieto rozsudky sú iba príkladmi judikatúry Súdu prvého stupna, ktorá vyzaduje od Komisie viac ako dôkazy, ktoré Komisia vyvodzuje z jednoduchého vykonávania kartelovej dohody. V uvedených rozsudkoch mal Súd prvého stupna prílezitost upresnit význam, ktorý treba prikladat kazdému z týchto nepriamych dôkazov. 293. Pokial ide o dôkaz zalozený na vykonávaní kartelovej dohody, Súd prvého stupna sa domnieva, ze jeho váha môze narastat s dlzkou trvania dohody. Súd prvého stupna zdôraznil, ze správne fungovanie zlozitej kartelovej dohody ktorá sa týka urcovania cien, rozdelenia trhov a výmeny informácií, sprevádzajú znacné výdavky na správu a riadenie. V dôsledku toho sa mu zdá legitímne domnievat sa, ze ak podniky napriek rizikám spojeným s takouto protiprávnou cinnostou pokracovali v porusovaní a dlhodobo zabezpecili jeho efektívne administratívne riadenie, mali clenovia kartelu zo svojej dohody zisk a preto mal tento kartel skutocný dopad na relevantný trh. ( [123]123 ) 294. Pokial ide o dôkaz zalozený na velkosti a stabilite trhových podielov podnikov, Súd prvého stupna si myslí, ze tento faktor sám osebe nestací na preukázanie existencie skutocného dopadu. Skutocnost, ze úcastníci kartelu majú väcsinový podiel na trhu totiz podla neho súvisí s cielom kartelu a nie s jeho úcinkami. V dôsledku toho ide o údaj preukazujúci, ze porusenie mohlo mat významné protisútazné úcinky, a nie ze to tak skutocne bolo. ( [124]124 ) Podla Súdu prvého stupna musí teda Komisia posúdit tento faktor pri zohladnení údajov o situácii, ktorá existovala na relevantnom trhu pred kartelom. Súd prvého stupna sa navyse domnieva, ze váha tohto dôkazu rastie s dlzkou trvania kartelu. ( [125]125 ) 295. Pokial ide o dôkazy zalozené na koordinovanom vývoji cien, Súd prvého stupna zaujal dva prístupy. 296. V uz citovaných rozsudkoch Jungbunzlauer/Komisia a Archer Daniels Midland II sa Súd prvého stupna domnieval, ze pri preskúmaní posúdenia Komisie týkajúceho sa skutocného dopadu kartelu na trh "je najmä potrebné preverit jej posúdenie úcinkov, ktoré mal kartel na ceny". Podla súdu musí teda Komisia s primeranou pravdepodobnostou zistit, ze dohody skutocne umoznili dotknutým stranám dosiahnut vyssiu úroven cien, nez aká by prevládala, pokial by kartel neexistoval. V tomto rámci sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia musí brat do úvahy vsetky objektívne podmienky na relevantnom trhu so zretelom na existujúci hospodársky a prípadne legislatívny kontext a musí preukázat, ze v rámci slobodnej hospodárskej sútaze by sa úroven cien nevyvíjala rovnako ako úroven uplatnovaných cien. ( [126]126 ) 297. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, sa Súd prvého stupna domnieval, ze existencia trvalého paralelného vývoja medzi cenami stanovenými clenmi kartelu a cenami skutocne pozadovanými od zákazníkov "z právneho hladiska dostatocne preukazuje, ze kartel mal skutocný dopad na trh, ktorý je v zmysle usmernení 'mozné merat` porovnaním medzi hypotetickou cenou, ktorá by prevládala, pokial by kartel neexistoval, a cenou uplatnovanou v prejednávanom prípade v dôsledku vytvorenia kartelu". ( [127]127 ) 298. Naopak v uz citovanom rozsudku Lafarge/Komisia vyhlásenom Súdom prvého stupna len nedávno, sa tento súd domnieval, ze ked je vykonávanie kartelovej dohody preukázané, Komisia nie je povinná systematicky preukazovat, ze dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosiahnut vyssiu úroven transakcných cien, ako by existovala bez kartelu. Takéto dokazovanie by podla neho pohltilo znacné zdroje a vyzadovalo by pouzitie hypotetických výpoctov zalozených na ekonomických modeloch, ktorých presnost môze súd iba tazko overit. V tejto veci Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala skutocný dopad kartelu na ceny, ked vychádzala zo zverejnenia zoznamov cien a a zo stanovenia cien, pricom tento úcinok, hoci je priblizný, ovplyvnuje podla neho hospodársku sútaz. ( [128]128 ) 299. V uz citovanom rozsudku Degussa/Komisia Súd prvého stupna uviedol, ze tieto nepriame dôkazy sa navyse musia zakladat na objektívnych ekonomických faktoroch a nesmú závisiet od púhych domnienok. ( [129]129 ) 300. So zretelom na tieto skutocnosti treba teraz preskúmat dôvodnost výhrady vznesenej RZB. ii) Moje stanovisko 301. Ako som uz uviedol, odvolatel vytýka Súdu prvého stupna v podstate to, ze povolil Komisii, aby na úcely výpoctu pokuty vyvodila existenciu skutocného dopadu porusenia na trh zo samotného vykonávania kartelovej dohody. 302. Myslím si, ze táto výhrada je dôvodná. 303. Myslím si totiz, ze vo vztahu ku Komisii je dôlezité trvat na vysokom dôkaznom standarde, ked na úcely posúdenia závaznosti porusenia a výpoctu výsky pokuty tvrdí, ze kartel mal dopad na trh. 304. Je pravda, ze podla judikatúry Súdneho dvora a usmernení nie je Komisia povinná zohladnit úcinok porusenia na trh, ked ide o zvlást závazné porusenia ako je dohoda v tomto prípade. 305. Napriek tomu, ak Komisia tvrdí existenciu skutocného úcinku porusenia, umoznuje jej to zvýsit jeho závaznost a základnú sumu pokuty nad hranicu stanovenú v usmerneniach. 306. Zdá sa mi, ze pokuty uvedené v clánku 15 nariadenia c. 17 sú svojou povahou a výskou porovnatelné s trestnou sankciou, hoci v prísnom zmysle slova majú administratívnu povahu. Zásah Komisie, ktorý je v prvom rade represívny, musí teda tak z procesného, ako aj z vecného hladiska respektovat zásady trestného práva a teda Komisia musí preukázat faktory, z ktorých vychádza pri výpocte výsky sankcie. 307. Uvedené platí tým skôr v prípade velmi závazného porusenia, pretoze Komisia je viazaná iba hornou hranicou stanovenou v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Na rozdiel od porusení kvalifikovaných ako mierne alebo závazné môze totiz Komisia prekrocit hranicu 20 miliónov eur uvedenú v bode 1 A tretej zarázke usmernení, co jej ponecháva významnú volnú úvahu. 308. V tejto súvislosti, ak sa Komisia rozhodne zohladnit skutocný dopad porusenia na trh pri posúdení jeho závaznosti a urcení zodpovedajúcej pokuty, musí byt schopná poskytnút konkrétne, vierohodné a dostatocné nepriame dôkazy preukazujúce existenciu skutocných úcinkov porusenia na trh, ako aj prícinnej súvislosti medzi protisútaznou dohodou a zmenou hospodárskej sútaze na trhu. 309. To vsak nie je prístup, ktorý zaujal Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku. 310. Hoci sa totiz Súd prvého stupna mohol v bode 288 napadnutého rozsudku oprávnene domnievat, ze "Komisia mohla legitímne vychádzat... z uskutocnenia kartelu", dopustil sa podla mna nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze takáto analýza stacila pre záver o existencii dopadu na trh. 311. Na jednej strane rovnako, ako Súd prvého stupna rozhodol v uz citovanom rozsudku Prym a Prym Consumer/Komisia, si myslím, ze vykonávanie dohody nevyhnutne neznamená, ze táto dohoda má skutocné úcinky na trh. Tieto úcinky podla môjho názoru je tým menej "mozné merat" v zmysle bodu 1 A usmernení. Vykonávanie dohody predstavuje teda významný nepriamy dôkaz, pretoze ide o predbeznú podmienku skutocného dopadu na trh, ale podla môjho názoru ide iba o zaciatok dokazovania. ( [130]130 ) 312. Myslím si, ze Komisia musí byt schopná zhromazdit nepriame dôkazy zalozené na vývoji cien alebo trhových podielov podnikov bez toho, aby to spôsobovalo vynalozenie znacných zdrojov. Napríklad v rámci takej dohody o stanovení cien, akou je "siet Lombard", sa mi zdá podstatné a úplne v súlade s dokazovaním, ktoré má vykonat Komisia, ze Komisia preskúma so zretelom na objektívne podmienky relevantného trhu úcinky dohody na ceny. Takáto analýza môze umoznit konstatovat zvýsenie alebo znízenie cien následkom vykonávania dohôd, alebo existenciu paralelného vývoja medzi cenami stanovenými kartelom a skutocne uplatnovanými cenami. V rámci tohto posúdenia, a ako to samotný Súd prvého stupna pripomenul v bode 284 napadnutého rozsudku, musí Komisia pri posúdení skutocného dopadu porusenia na trh poukázat na hospodársku sútaz, ktorá by prirodzene existovala, ak by k poruseniu nedoslo. Aj ked je tazké vyzadovat od Komisie, aby poskytla vycíslené odhady, napriek tomu si myslím, ze môze preukázat urcité tendencie na základe porovnania situácie na trhu pred spáchaním porusenia so situáciou po jeho spáchaní. 313. V dôsledku toho nesúhlasím ani s úvahou Súdu prvého stupna uvedenou v bode 287 napadnutého rozsudku, podla ktorej nie je nevyhnutné zohladnit úroven skutocne realizovaných cien na trhu, pretoze táto úroven mohla byt ovplyvnená inými faktormi nachádzajúcimi sa mimo kontroly clenov kartelu. Netreba totiz pripomínat, ze cielom kontroly Komisie je merat skutocný dopad kartelu na trh a najmä na ceny, a zohladnit pri tom, ako rozhodol Súdny dvor, hospodársky a legislatívny kontext. 314. Na záver chcem iba poznamenat, ze hoci zdielam obavu Súdu prvého stupna týkajúcu sa tazkostí, s ktorými sa Komisia môze stretnút pri preukazovaní skutocného dopadu kartelu ( [131]131 ), myslím si, ze to nemôze v tomto prípade odôvodnit nedostatky v dokazovaní Komisie, najmä v prípade, ked Komisia vychádza pri svojom posúdení z jediného nepriameho dôkazu zalozeného na vykonávaní dohody. 315. So zretelom na vsetky tieto skutocnosti si myslím, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia mohla na úcely posúdenia závaznosti porusenia a výpoctu základnej sumy pokuty vychádzat pri závere o existencii skutocného dopadu na trh z vykonávania kartelu. 316. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyslovil, ze táto tretia cast dôvodu je dôvodná. 4. O stvrtej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení "velkosti relevantného zemepisného trhu" a) Argumentácia úcastníkov konania 317. RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 308 az 313 napadnutého rozsudku nepreskúmal tvrdenie, ze zjavne a nepopieratelne obmedzená velkost územia Rakúskej republiky bráni kvalifikácii zisteného porusenia ako velmi závazného. Takáto úvaha je navyse v rozpore so znením usmernení a s rozhodovacou praxou Komisie. b) Posúdenie 318. Myslím si, ze táto cast nie je dôvodná. 319. Na jednej strane, a na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatel, Súd prvého stupna v bodoch 308 az 313 napadnutého rozsudku jasne uviedol a dostatocne odôvodnil dôvody, pre ktoré obmedzená velkost relevantného zemepisného trhu podla neho nebránila tomu, aby zistené porusenie bolo kvalifikované ako velmi závazné. 320. Ako súd oprávnene uviedol v bode 240 napadnutého rozsudku, a ako som uviedol v bode 261 týchto návrhov, také dohody o stanovení cien, ako sú tie, o ktoré ide v tejto veci, môzu predstavovat velmi závazné porusenie iba na základe ich vlastnej povahy bez ohladu na ich dopad na trh a velkost relevantného zemepisného trhu. 321. Okrem toho pripomínam, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. ( [132]132 ) Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze poznatky vyvodené z tejto praxe majú iba orientacný charakter, kedze konkrétne okolností vecí, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, nie sú zhodné. ( [133]133 ) Za týchto okolností sa odvolatel nemôze odvolávat na skorsie rozhodnutia Komisie. 322. Na záver chcem dodat, ze ani zmluva ES, ani nariadenie c. 17, ani usmernenia a ani judikatúra neumoznujú domnievat sa, ze iba obmedzenia vztahujúce sa na velmi rozsiahle trhy mozno kvalifikovat ako velmi závazné porusenia. Ako to právom uviedol Súd prvého stupna v bode 312 napadnutého rozsudku, podla Súdneho dvora mozno za podstatnú cast spolocného trhu povazovat aj územie iba jedného clenského státu alebo dokonca jeho obmedzenú cast. Okrem toho, ako sme videli, porusenie zistené v tomto prípade neovplyvnuje len Rakúsku republiku, ale je spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 323. Za týchto okolností si myslím, ze stvrtú cast tohto dôvodu treba zamietnut. 5. O piatej casti dôvodu zalozenej na tom, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil vplyv selektívnosti stíhaní, a na porusení povinnosti odôvodnenia a) Argumentácia úcastníkov konania 324. Na podporu piatej casti RZB uplatnuje dve výhrady. 325. V prvom rade RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze zamietol jeho tvrdenie, podla ktorého je kvalifikácia porusenia ako velmi závazného nezlucitelná s rozhodnutím Komisie stíhat iba tie podniky, ktoré sa zúcastnili porusenia. 326. V druhom rade RZB tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil svoju povinnost odôvodnenia tým, ze sa nevyjadril k tvrdeniam, podla ktorých vysoká výska pokuty na jednej strane odporuje symbolickej povahe konania, ktoré bolo v konecnom dôsledku vedené proti celému rakúskemu bankovému sektoru, a na druhej strane vedie k skresleniam hospodárskej sútaze, kedze pokuta je ulozená iba 10% bánk. Kvalifikácia porusenia ako velmi závazného napokon nie je zlucitelná s vytýkaním "neprávosti jednotlivých podnikov". b) Posúdenie 327. Pokial ide o prvú výhradu, rovnako ako Komisia si myslím, ze predstavuje iba doslovnú reprodukciu dôvodu uz uplatneného pred Súdom prvého stupna a neoznacuje ziadne nesprávne právne posúdenie. V súlade so zásadami pripomenutými v bode 65 týchto návrhov navrhujem Súdnemu dvoru, aby ju zamietol ako neprípustnú. 328. Pokial ide o druhú výhradu týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, myslím si, ze jej nemozno vyhoviet. ( [134]134 ) 329. Na úvod pripomínam, ze podla clánku 36 statútu Súdneho dvora, ktorý sa v konaní na Súde prvého stupna uplatní podla clánku 53 tohto statútu "rozsudky musia byt odôvodnené". 330. Podla Súdneho dvora musia z odôvodnenia rozsudku jasne a jednoznacne vyplývat úvahy Súdu prvého stupna tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s odôvodnením prijatého rozhodnutia a aby mohol Súdny dvor vykonat svoje súdne preskúmanie. ( [135]135 ) Pokial ide o zalobu zalozenú na clánku 230 ES, poziadavka odôvodnenia zjavne predpokladá, ze Súd prvého stupna preskúma dôvody zrusenia, ktorých sa dovoláva zalobca, a uvedie dôvody, ktoré ho vedú k zamietnutiu zalobného dôvodu alebo k zruseniu napadnutého aktu. Zvlást v rámci uplatnovania clánku 81 ES a clánku 15 nariadenia c. 17 sa Súdny dvor domnieva, ze mu prislúcha preskúmat, ci sa Súd prvého stupna právne dostatocným spôsobom vyjadril ku vsetkým tvrdeniam zalobcu smerujúcim k zruseniu alebo znízeniu pokuty. ( [136]136 ) 331. Súdny dvor vsak stanovil hranice tejto povinnosti vyjadrit sa k zalobným dôvodom v rozsudku Connolly/Komisia ( [137]137 ). Domnieval sa, ze odôvodnenie rozsudku treba posudzovat so zretelom na okolnosti konkrétnej veci ( [138]138 ) a ze nemozno vyzadovat, aby sa Súd prvého stupna vyjadril "podrobne ku kazdému tvrdeniu uplatnenému zalobcom, predovsetkým vtedy, ak nie je dostatocne jasné a presné a podlozené nepriamymi dôkaznými prostriedkami". ( [139]139 ) 332. So zretelom na tieto skutocnosti si myslím, ze Súd prvého stupna nebol povinný vyjadrit sa k dotknutým tvrdeniam odvolatela. 333. V bode 315 napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna skonstatoval, ze predpoklad odvolatela, podla ktorého Komisia stíhala podniky selektívne a symbolicky, je nesprávny. Uviedol, ze Komisia v skutocnosti vybrala adresátov rozhodnutia na základe frekvencie ich úcasti na najvýznamnejsích okrúhlych stoloch. ( [140]140 ) Za týchto okolností si myslím, ze Súd prvého stupna nebol povinný dalej preskúmat ostatné tvrdenia odvolatela zalozené na tomto predpoklade. 334. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyslovil, ze táto piata cast je neprípustná a nedôvodná. 6. O siestej casti dôvodu zalozenej na nevykonaní celkového posúdenia závaznosti porusenia a) Argumentácia úcastníkov konania 335. RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze nevykonal celkové posúdenie závaznosti porusenia s ohladom na vsetky aspekty uvedené v usmerneniach (vlastná povaha porusenia, skutocný dopad porusenia a velkost relevantného zemepisného trhu), ako aj na vonkajsie faktory, a to ekonomický význam rakúskeho bankového sektora, neexistenciu potreby odradzujúceho úcinku a selektívnost stíhaní. Ak by Súd prvého stupna vykonal takúto analýzu, zistil by, ze dotknuté porusenie nemozno kvalifikovat ako velmi závazné. b) Posúdenie 336. Myslím si, ze toto tvrdenie nie je dôvodné. Pri preskúmaní prvej casti tohto dôvodu som sa totiz domnieval, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia mohla na úcely svojho posúdenia závaznosti porusenia zohladnit iné faktory ako sú tie, ktoré sa výslovne uvádzajú v usmerneniach, a najmä "vonkajsie" faktory. ( [141]141 ) Odvolatel v skutocnosti uplatnuje cast dôvodu, ktorá je podla mna celkom jasne v rozpore s tým, co tvrdil v rámci prvej casti tohto dôvodu. 337. V dôsledku toho treba túto siestu cast zamietnut ako nedôvodnú. 7. O siedmej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení rozdelenia odvolatelov do kategórií 338. Zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze rakúsky bankový trh sa vyznacuje prítomnostou bankových skupín s viacúrovnovou struktúrou, tzv. "decentralizovaných". 339. Sporitelne a ludové banky majú dvojúrovnovú struktúru, penazné ústavy pre polnohospodárske úvery (banky Raiffeisen) majú trojúrovnovú struktúru. V kazdej z týchto viacúrovnových struktúr (dalej len "sektor sporitelní", "sektor Raiffeisen" a "sektor ludových bánk", spolu len "decentralizované sektory") vykonáva funkcie podpory a poskytovania sluzieb pre banky daného sektora centrálna institúcia, ktorá sa v beznom jazyku nazýva "vrcholová institúcia". Erste, RZB a ÖVAG sú, v tomto poradí, centrálnymi institúciami pre sektor sporitelní, sektor Raiffeisen a sektor ludových bánk. 340. Podla bodu 1 A usmernení môze Komisia v prípade velmi závazných porusení upravit základnú sumu pokuty v závislosti od skutocnej ekonomickej kapacity pôvodcov porusenia narusit hospodársku sútaz. 341. V prejednávaných veciach sa Komisia v bode 515 odôvodnenia sporného rozhodnutia domnievala, ze tento druh diferencovaného zaobchádzania bol potrebný, kedze medzi podnikmi a bankovými skupinami, ktoré sa zúcastnovali "siete Lombard", existovali znacné rozdiely vo velkosti. 342. Komisia teda rozdelila adresátov sporného rozhodnutia do piatich kategórií v závislosti od dostupných údajov o velkosti ich trhových podielov. Pokial ide o Erste, RZB a ÖVAG, domnievala sa, ze ako vrcholovým institúciám decentralizovaných sektorov pre sektor sporitelní, sektor Raiffeisen a sektor ludových bánk, im bolo potrebné priradit trhové podiely ich príslusných sektorov, aby tak bola lepsie posúdená ich ekonomická sila na trhu. Erste a RZB boli teda zaradení do prvej kategórie, zatial co ÖVAG bol zaradený do tretej kategórie. a) Výhrady vznesené odvolatelmi 343. Po prvé, s výnimkou urcitých specifík súvisiacich s ich vlastnou situáciou, Erste, RZB a ÖVAG spochybnujú princíp takéhoto priradenia. Domnievajú sa, ze Súd prvého stupna z právneho hladiska nerespektoval podmienky, za ktorých bola Komisia na úcely zaradenia do kategórií oprávnená priradit im ako centrálnym institúciám v decentralizovaných sektoroch trhové podiely ich príslusných sektorov. V tomto ohlade odvolatelia tvrdia, ze toto priradenie porusuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj zásadu proporcionality sankcie, zásadu osobnej zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze a zásadu rovnosti. 344. Po druhé, Erste, RZB a ÖVAG sa domnievajú, ze Súd prvého stupna porusil ich právo na obhajobu. 345. Po tretie, tvrdia, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil ich úlohu a ich funkcie v rámci bankových skupín. 346. Po stvrté, Erste tvrdí, ze zistenia Súdu prvého stupna týkajúce sa trhového podielu zoskupenia sporitelní sú nesprávne. 347. Po piate, ÖVAG tvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil skutkový stav a dôkazné prostriedky, ktoré mu boli predlozené. i) O prvej výhrade zalozenej na nezákonnosti priradenia trhových podielov bánk v decentralizovaných sektoroch centrálnym institúciám 348. Erste, RZB a ÖVAG uvádzajú na podporu tejto výhrady niekolko tvrdení. -- O princípe priradenia a kritériách posúdenia pouzitých na tento úcel 349. Erste, RZB a ÖVAG tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 356 a 373 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia im tým, ze im na úcely výpoctu pokuty priradila trhové podiely bánk v ich decentralizovaných sektoroch, nepripísala protiprávne správanie týchto bánk a sankcionovala ich iba "za ich vlastné správanie". 350. Podla ich názoru sa takéto priradenie v skutocnosti rovná tomu, ze im je pripísaná zodpovednost za porusenia, ktorých sa dopustili banky v ich decentralizovaných sektoroch, pretoze na úcely výpoctu pokuty je plne zohladnené postavenie týchto bánk na trhu. Erste, RZB a ÖVAG sa preto domnievajú, ze toto priradenie malo byt posúdené so zretelom na kritériá, ktoré Súdny dvor stanovil pre pripísatelnost porusení v skupine spolocností, a to moznost ovládania podniku a existenciu ekonomickej jednotky. 351. Ked Komisia a Súd prvého stupna vychádzali z existencie stabilných vztahov v rámci bankových skupín a z funkcií podpory a poskytovania sluzieb vykonávaných centrálnymi institúciami, obisli prísne poziadavky, ktoré stanovila judikatúra. 352. Komisia tvrdí, ze rozhodujúcim kritériom na úcely rozdelenia do kategórií je porovnanie skutocnej trhovej sily, ktoré sa zakladá na stabilných vztahoch decentralizovaných bánk s ich vrcholovými institúciami. -- O porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, zásady proporcionality sankcie, zásady osobnej zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze a zásady rovnosti 353. Erste tvrdí, ze priradenie trhových podielov priblizne 70 rakúskych sporitelní vrcholovým institúciám (GiroCredit alebo Erste) ( [142]142 ) porusuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v spojení s bodom 1 A siestym odsekom usmernení. Toto ustanovenie totiz neumoznuje priradit jednému podniku trhový podiel tretích podnikov prítomných v tom istom odvetví cinnosti. 354. Erste a RZB rovnako tvrdia, ze takéto priradenie porusuje zásadu osobnej zodpovednosti za spáchanie porusenia práva hospodárskej sútaze a zásadu proporcionality sankcie. 355. RZB a ÖVAG napokon uvádzajú, ze Súd prvého stupna porusil aj zásadu rovnosti. V tomto ohlade RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze na úcely zaradenia do kategórií postavil centrálne institúcie decentralizovaných sektorov na roven velkým centralizovaným bankám. Podla odvolatela mal Súd prvého stupna preskúmat, ci nebolo potrebné prihliadat iba na cast trhových podielov kazdého dotknutého sektora, aby sa tak zohladnila skutocnost, ze ked sa tento sektor zúcastnuje na okrúhlych medzibankových stoloch, centrálna institúcia, ako je RZB, iba odovzdáva informácie, kedze nemôze konat v mene bánk a nemôze dat pokyn na vykonávanie prípadných dohôd. 356. Komisia pripomína, ze priradenie trhových podielov v spornom rozhodnutí nie je zalozené na konkrétnych zisteniach týkajúcich sa skutocnej úcasti decentralizovaných bánk na porusení, ale iba na tom, ze Komisia ulozila vrcholovým institúciám sankciu za ich vlastné správanie. Komisia upresnuje, ze v tomto prípade nedoslo k pripísaniu správania tretích osôb. 357. Pokial ide o tvrdenia RZB, Komisia na úvod uvádza, ze pokuty ulozené vrcholovým institúciám neprekracujú hornú hranicu 10% obratu podniku v súlade s clánkom 15 nariadenia c. 17. To teda odlisuje túto situáciu od situácie, v ktorej by bolo bývalo potrebné zohladnit celkový obrat skupiny, ak by sa vrcholová institúcia a decentralizované banky boli povazovali za jednu ekonomickú jednotku. Komisia dalej zdôraznuje, ze odvolatel neupresnuje, v akom rozsahu sa s rozdielnymi situáciami zaobchádzalo rovnako bez nálezitého odôvodnenia. 358. Na záver Komisia namieta neprípustnost tvrdenia smerujúceho k preskúmaniu proporcionality pokuty, pretoze Súdny dvor nemôze z dôvodov priamosti nahrádzat svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna. ii) O druhej výhrade zalozenej na porusení práva na obhajobu 359. Na Súde prvého stupna Erste a ÖVAG vytýkali Komisii, ze v oznámení o výhradách neuviedla svoj zámer priradit na úcely výpoctu pokuty centrálnym institúciám trhové podiely ich príslusných zoskupení. 360. Vo svojich odvolaniach Erste a ÖVAG tvrdia, ze Súd prvého stupna porusil ich právo na obhajobu, ked v bode 369 napadnutého rozsudku rozhodol, ze údaj nachádzajúci sa v oznámení o výhradách, podla ktorého boli vrcholovými institúciami sektora sporitelní a sektora ludových bánk, bol dostatocný. 361. Erste a ÖVAG tvrdia, ze Komisia sa nemala uspokojit s jednoduchým vseobecným tvrdením a mala informovat podniky o záveroch, ktoré chcela vyvodit zo vsetkých skutkových okolností týkajúcich sa porusenia. iii) O tretej výhrade zalozenej na nesprávnom posúdení úlohy a funkcií centrálnych institúcií v bankových zoskupeniach 362. Erste, RZB a ÖVAG vytýkajú Súdu prvého stupna, ze nesprávne posúdil ich úlohu a funkcie v rámci bankových zoskupení. 363. Erste napáda posúdenie Súdu prvého stupna uvedené v bode 401 napadnutého rozsudku, podla ktorého bolo jeho úlohou "zastupovat" sektor sporitelní na bankových okrúhlych stoloch. 364. ÖVAG uvádza, ze na rozdiel od záveru Súdu prvého stupna, nemal ziadnu moznost zaväzovat autonómne ludové banky a netvorí s nimi ekonomickú jednotku. 365. RZB tvrdí, ze na rozdiel od toho, co sa uvádza v bode 405 napadnutého rozsudku, nemal "rozsiahlejsie odborné posúdenie a lepsie informácie" ako banky v jeho decentralizovanom sektore. V kazdom prípade tvrdí, ze zistenia Súdu prvého stupna týkajúce sa vztahov, ktoré udrzuje s decentralizovaným sektorom, zabranujú tomu, aby mu boli v celom rozsahu priradené trhové podiely tohto sektora. Na záver odvolatel uvádza, ze nemá kapacitu spôsobit skodu jednotlivcom porovnatelnú s kapacitou velkých hierarchicky organizovaných bánk a zdôraznuje, ze nie je ani schopný profitovat zo sporných postupov kvôli tomu, ze nemá podstatný individuálny trhový podiel ani úcast na ziskoch bánk v sektore. iv) O stvrtej výhrade zalozenej na nesprávnom urcení trhových podielov Erste a zoskupenia sporitelní 366. Erste tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne neskonstatoval, ze Komisia vychádzala pri zaradovaní do kategórií z nadhodnoteného odhadu trhových podielov. Tak pred, ako aj po jeho fúzii s GiroCredit, je totiz jeho trhový podiel zjavne nizsí ako ten, na ktorý prihliadala Komisia a ktorý Súd prvého stupna potvrdil v bodoch 455 a 458 napadnutého rozsudku. 367. Súd prvého stupna sa teda v bode 457 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Erste zostáva zaradený do prvej kategórie a ze výhrada, za predpokladu, ze je dôvodná, nie je spôsobilá spochybnit výrok sporného rozhodnutia. Súd prvého stupna v tomto ohlade porusil zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze pri zaradovaní do kategórií nerozlisoval medzi drzbou trhového podielu vo velkosti 30% a drzbou trhového podielu vo velkosti 17%. 368. Komisia tvrdí, ze bez ohladu na presný podiel na trhu bola oprávnená zaradit Erste po fúzii s GiroCredit do prvej kategórie. Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa toho, ze Komisia zohladnila trhové podiely a správanie Erste Österreichische Spar-Casse-Bank AG (teda Erste pred fúziou s GiroCredit, dalej len "EÖ") dvakrát, Komisia namieta jeho neprípustnost z dôvodu, ze Erste sa snazí dosiahnut opätovné preskúmanie skutkového stavu, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora. v) O piatej výhrade zalozenej na skreslení skutkového stavu a dôkazných prostriedkov 369. ÖVAG tvrdí, ze analýza Súdu prvého stupna skresluje dôkazné prostriedky nachádzajúce sa v spise. Výmeny informácií a cinnosti ÖVAG ako údajného koordinátora a zástupcu decentralizovaných ludových bánk neboli totiz nikdy preukázané (body 401 az 406 napadnutého rozsudku). Súd prvého stupna sa navyse nesprávne odvolal na rozsudok Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd) (Rakúsko) z 23. júna 1993, aby odôvodnil priradenie trhových podielov bánk v sektore (body 392 az 401 napadnutého rozsudku). ÖVAG totiz uvádza, ze sa na tomto konaní nezúcastnil a ze tento rozsudok sa týkal iba aspektov súvisiacich s "penaznými rezervami". Súd prvého stupna sa tak dopustil nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ako aj nesprávneho právneho posúdenia a navyse prekrocil právomoc volnej úvahy, ktorá mu je zverená. Na záver odvolatel uvádza, ze Súd prvého stupna nepreskúmal jeho situáciu výslovne na rozdiel od toho, ako to urobil v prípade Erste a RZB, ako aj bánk v ich príslusných sektoroch. 370. Komisia uvádza, ze odvolatel nepodáva ziadne vysvetlenie a navrhuje zamietnutie tejto výhrady. Pokial ide o pochybenie, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna, ked sa odvolal na rozsudok Verfassungsgerichtshof, Komisia popiera existenciu akéhokolvek skreslenia. Rakúsky súd sa totiz formálne a vseobecne vyjadril k vztahom medzi "centrálnymi institúciami" a ich "primárnymi bankami", a ludové banky sa v tomto rozsudku výslovne uvádzajú. Podla Komisie ÖVAG netvrdí, ze jeho úloha ako vrcholovej institúcie sa lísi od úlohy vrcholových institúcií v iných sektoroch. b) Posúdenie i) O prvej výhrade zalozenej na nezákonnosti priradenia trhových podielov bánk v decentralizovaných sektoroch centrálnym institúciám 371. Táto výhrada nastoluje podla môjho názoru dalsí pálcivý problém tejto veci. Týka sa spôsobu, akým má Komisia vypocítat výsku sankcie so zretelom na zodpovednost, ktorú musí prevziat pôvodca porusenia pri jeho spáchaní. 372. V prejednávaných veciach Komisia vypocítala výsku pokuty, ktorú chcela ulozit Erste, RZB a ÖVAG ako vrcholovým institúciám tak, ze im priradila trhové podiely bánk v ich decentralizovaných sektoroch. To jej umoznilo posúdit podla bodu 1 A stvrtého odseku usmernení ich ekonomickú kapacitu. 373. V bodoch 356 a 373 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna usúdil, ze ked tak Komisia urobila, nepripísala im protiprávne správanie bánk v ich sektoroch a "sankcionovala ich za ich vlastné konanie". 374. Myslím si, ze Súd prvého stupna sa v tomto ohlade dopustil nesprávneho právneho posúdenia a spôsobil vnútornú rozpornost odôvodnenia napadnutého rozsudku. 375. Touto úvahou totiz Súd prvého stupna tvrdí, ze vrcholová institúcia nezodpovedá za porusenia, ktorých sa dopustili banky v jej decentralizovanom sektore, ale ze na úcely výpoctu pokuty jej napriek tomu treba priradit trhové podiely celej skupiny. 376. To nemá logiku. Bud Komisia môze pripísat zodpovednost za porusenie vrcholovej institúcii, pokial táto tvorí ekonomickú jednotku s decentralizovaným sektorom, a v tomto prípade môze zohladnit na úcely výpoctu pokuty skutocnú ekonomickú kapacitu celého sektora, alebo Komisia stíha vrcholovú institúciu za jej individuálnu úcast na porusení a na úcely výpoctu pokuty môze zohladnit iba jej trhové podiely bez ohladu na trhové podiely dosahované jej decentralizovaným sektorom. 377. Prístup Súdu prvého stupna nie je teda logický. Je zjavné, ze výpocet výsky sankcie na základe trhových podielov dosahovaných bankami v decentralizovaných sektoroch sa rovná "sankcionovaniu" vrcholových institúcií za protiprávne správanie týchto bánk. 378. Myslím si teda, ze pri výpocte sankcie, v tomto prípade pokuty, môze Komisia zohladnit iba skutocnú ekonomickú kapacitu podnikov, ktoré povazovala za zodpovedné za porusenie spáchané na trhu. Vyplýva to velmi jasne z bodu 1 A stvrtého odseku usmernení, ktorý výslovne uvádza "skutocnú ekonomickú kapacitu dotknutých podnikov [pôvodcov porusenia -- neoficiálny preklad]". ( [143]143 ) V spornom rozhodnutí vsak boli za zodpovedné povazované iba vrcholové institúcie. Samotný Súd prvého stupna to uvádza v bode 356 napadnutého rozsudku, ked upresnuje, ze "[sporné] rozhodnutie totiz nezakladá pripísanie trhových podielov na osobitných zisteniach týkajúcich sa skutocnej úcasti decentralizovaných bánk na porusení" a ze "Komisia tak sankcionovala vrcholové institúcie za ich vlastné konanie". 379. V tomto stádiu prieskumu si myslím, ze prvá výhrada zalozená na nezákonnosti priradenia trhových podielov bánk v decentralizovaných sektoroch centrálnym institúciám je dôvodná bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné výhrady vznesené odvolatelmi, a ze siedmej casti tohto prvého dôvodu treba vyhoviet. 380. S prihliadnutím na tieto skutocnosti sa domnievam, ze tretia a siedma cast prvého dôvodu sú dôvodné. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby posúdil tento dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení závaznosti porusenia ako dôvodný a zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom je postihnutý: -- nesprávnym právnym posúdením, kedze Súd prvého stupna usúdil, ze Komisia mohla na úcely posúdenia závaznosti porusenia a výpoctu základnej sumy pokuty vyvodit existenciu skutocného dopadu porusenia na trh iba zo samotného vykonávania kartelovej dohody, ako aj -- nesprávnym právnym posúdením a vnútorne rozporným odôvodnením, kedze Súd prvého stupna usúdil, ze Komisia mohla na úcely posúdenia závaznosti porusenia a výpoctu základnej sumy pokuty priradit Erste, RZB a ÖVAG trhové podiely bánk v ich decentralizovaných sektoroch, hoci im nepripísala ich protiprávne správanie. 381. Napriek tomu navrhujem Súdnemu dvoru, aby preskúmal aj ostatné dôvody uplatnené odvolatelmi v rozsahu, v akom smerujú k znízeniu pokuty ulozenej Komisiou. B -- O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nedostatku odôvodnenia a skreslení dôkazných prostriedkov, pokial ide o existenciu polahcujúcich okolností 382. Podla bodu 3 usmernení môzu v prípade preukázania predstavovat polahcujúce okolnosti: -- výlucne pasívna úloha pri porusení pravidiel alebo úloha "nasledovania môjho vodcu", -- nerealizovanie dohôd v praxi, -- ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia, -- existencia primeraných pochybností zo strany podniku o tom, ci restriktívne konanie naozaj predstavuje porusenie, -- porusenia spáchané z nedbanlivosti a -- efektívna spolupráca podniku v konaní mimo rámca oznámenia o spolupráci. 383. Ani Komisia v spornom rozhodnutí (body 525 az 542 odôvodnenia), ani Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku (body 469 az 511), neprihliadli na polahcujúce okolnosti v prospech odvolatelov. 384. V podanom odvolaní ÖVAG vytýka Súdu prvého stupna, ze neuznal ako polahcujúcu okolnost jeho pasívne správanie v priebehu porusovania. BA-CA tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, ze nezohladnil úcast verejných orgánov na bankových okrúhlych stoloch, ako ani ich verejný charakter. a) O prvej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení pasívneho správania ÖVAG Súdom prvého stupna i) Argumentácia úcastníkov konania 385. ÖVAG má v podstate výhrady proti spôsobu, akým Súd prvého stupna posúdil z pohladu polahcujúcich okolností jeho správanie pocas porusovania. V tomto ohlade vznása niekolko výhrad. -- O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom výkone súdnej právomoci Súdom prvého stupna 386. Odvolatel vytýka Súdu prvého stupna, ze iba zopakoval text usmernení bez toho, aby preskúmal okolnosti veci a najmä osobitnú úlohu ÖVAG v rámci "siete Lombard". -- O druhej výhrade zalozenej na pouzití nesprávneho kritéria posúdenia 387. Odvolatel sa domnieva, ze Súd prvého stupna sa v bode 483 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked svoje posúdenie zalozil na kritériu úcasti bánk na okrúhlych stoloch, ktoré rovnako pouzil pri rozdelení bánk do kategórií. Súd prvého stupna týmto postupom spojil otázku rozdelenia bánk podla ich sily na trhu s otázkou priznania polahcujúcej okolnosti. Podla odvolatela vsak priznanie polahcujúcej okolnosti nemôze závisiet od "sporadického" charakteru úcasti podniku na stretnutiach. Usmernenia totiz ukladajú Komisii povinnost vykonat diferencované posúdenie úloh a nie prezentáciu manichejského typu "vsetko alebo nic". -- O tretej výhrade zalozenej na skreslení dôkazných prostriedkov predlozených Súdu prvého stupna 388. Podla odvolatela Súd prvého stupna skreslil jeho vysvetlenie, ako aj skutkový stav vyplývajúci zo spisu týkajúci sa jeho úcasti na karteli. Odvolatel totiz nikdy netvrdil, ze sa distancuje od kartelu, ale iba neustále zdôraznoval skromnú úlohu, ktorú v nom zohrával. -- O stvrtej výhrade zalozenej na vnútornej rozpornosti odôvodnenia 389. Podla ÖVAG je analýza Súdu prvého stupna vnútorne rozporná, kedze ho kvalifikuje ako "velkú banku" a "zástupcu sektora", hoci Komisia nevykonala v jeho priestoroch ziadne overenie, ze odvolatel nebol súcastou "uzsieho okruhu bánk" a ze sa zúcastnil iba na obmedzenom pocte stretnutí. 390. Komisia sa domnieva, ze tieto výhrady sú irelevantné, pretoze Súdnemu dvoru neprinálezí z dôvodu priamosti nahrádzat svojim posúdením posúdenie Súdu prvého stupna. ii) Posúdenie 391. Myslím si, ze túto prvú cast treba zamietnut v celom rozsahu. 392. Pokial ide o prvú výhradu, myslím si, ze spôsobu, akým Súd prvého stupna vykonal svoje súdne preskúmanie, nemozno nic vytknút. Pripomínam totiz, ze pri preskúmaní zákonnosti sporného rozhodnutia vykonáva Súd prvého stupna obmedzené súdne preskúmanie, ktoré musí zohladnovat volnú úvahu, ktorou disponuje Komisia pri stanovení výsky pokút. Pri preskúmaní výhrad, ktoré vzniesol ÖVAG, sa teda preskúmanie Súdom prvého stupna obmedzovalo na overenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, ako aj na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. V tomto ohlade Súd prvého stupna v bodoch 484 a 487 napadnutého rozsudku uviedol, ze odvolatel nepreukázal, ze Komisia sa pri svojej analýze dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu alebo zjavne nesprávneho posúdenia, alebo dokonca zneuzitia právomoci. 393. Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatel, Súd prvého stupna iba nezopakoval usmernenia, pretoze v bodoch 482 a 486 napadnutého rozsudku jasne uviedol uplatnitelnú judikatúru a následne v bodoch 483 az 489 tohto rozsudku preskúmal spôsob, akým Komisia zohladnila správanie kazdého z podnikov, a predovsetkým ÖVAG, pocas bankových okrúhlych stolov. 394. V dôsledku toho si myslím, ze túto výhradu mozno lahko zamietnut ako nedôvodnú. 395. Aj druhú výhradu treba zamietnut. Na jednej strane, kritérium posúdenia, ktoré Súd prvého stupna pouzil na úcely svojho posúdenia, a to kritérium zalozené na úcasti na stretnutiach clenov kartelu, je v súlade s ustálenou judikatúrou výslovne uvedenou v bode 482 napadnutého rozsudku. Toto kritérium umoznuje zohladnit konkrétne správanie podniku pocas trvania kartelu. Na druhej strane, na rozdiel od toho, co tvrdí ÖVAG, sa toto kritérium lísi od kritéria, ktoré Komisia pouzila na úcely zaradenia odvolatelov do kategórií, a ktoré bolo zalozené iba na ekonomickej sile podnikov. 396. Pokial ide o tretiu výhradu, myslím si, ze nie je prípustná, pretoze tvrdenia ÖVAG neobsahujú ziadnu závaznú skutocnost spôsobilú preukázat, ze Súd prvého stupna skreslil jeho vysvetlenie alebo skutocnosti vyplývajúce zo spisu týkajúce sa jeho úcasti na karteli. V kazdom prípade je podla mna zjavné, ze zdôraznovaním svojej skromnej úlohy v rámci bankových okrúhlych stolov sa odvolatel snazil preukázat odstup, ktorý si zachovával od ostatných clenov kartelu. 397. Napokon, pokial ide o stvrtú výhradu, navrhujem Súdnemu dvoru, aby ju bez dalsieho zamietol ako nedôvodnú, pretoze skutocnost, ze Komisia nevykonala neohlásené overenie v priestoroch odvolatela nijako neodporuje tomu, aby odvolatel mohol byt kvalifikovaný ako "velká banka" a "zástupca sektora ludových bánk". 398. S prihliadnutím na vsetky tieto skutocnosti sa domnievam, ze prvú cast tohto dôvodu treba zamietnut scasti ako neprípustnú a scasti ako nedôvodnú. b) O druhej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení úcasti verejných orgánov na bankových okrúhlych stoloch Súdom prvého stupna ( [144]144 ) i) Argumentácia úcastníkov konania 399. BA-CA vytýka Súdu prvého stupna v podstate to, ze nezohladnil úcast niektorých verejných orgánov na stretnutiach ako polahcujúcu okolnost. Z tohto dôvodu Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze s BA-CA bolo zaobchádzané inak ako s inými podnikmi, ktorých sa týkali skorsie rozhodnutia Komisie. 400. Podla odvolatela z rozhodovacej praxe Komisie a z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze tolerancia správania vnútrostátnym zákonodarcom, ako aj úcast verejných orgánov na stretnutiach, predstavujú polahcujúcu okolnost a odôvodnujú znízenie pokuty a to bez ohladu na velkost dotknutých podnikov. ( [145]145 ) BA-CA zvlást vytýka Súdu prvého stupna, ze v bode 505 napadnutého rozsudku usúdil, ze toleranciu porusovania zo strany verejných orgánov nemozno zohladnit "najmä so zretelom na prostriedky, ktoré majú banky k dispozícii na to, aby si obstarali presné a aktuálne právne informácie". Na jednej strane tento predpoklad nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a najmä s rozsudkom z 9. septembra 2003, CIF ( [146]146 ). Na druhej strane takýto predpoklad spôsobuje diskrimináciu na úkor niektorých podnikov v závislosti od ich spolocenského úcelu. ii) Posúdenie 401. Myslím si, ze výhrady, ktoré formuluje BA-CA, nie sú dôvodné. 402. Po prvé, v bode 505 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna domnieval, ze skutocnosti uvádzané odvolatelmi, pokial ide o úcast niektorých verejných orgánov na stretnutiach, nestacili na vznik odôvodnenej pochybnosti, pokial ide o protiprávnu povahu okrúhlych stolov z pohladu práva Spolocenstva. Podla môjho názoru ide o posúdenie, ktoré Súdnemu dvoru neprinálezí preskúmavat v konaní o odvolaní a to v súlade so zásadami, ktoré som vyvodil v bodoch 66 az 68 týchto návrhov. 403. Po druhé, skutocnost, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze schválenie alebo tolerancia porusovania zo strany rakúskych orgánov nemohli byt zohladnené ako polahcujúce okolnosti, nie je v rozpore s judikatúrou Spolocenstva a podla mna neporusuje zásadu rovnosti zaobchádzania. 404. Na jednej strane si myslím, ze odvolatel sa nemôze dovolávat uz citovaného rozsudku CIF. V tejto veci totiz kartel umoznoval vnútrostátny zákon. Za týchto okolností sa súd Spolocenstva v bode 57 uvedeného rozsudku domnieval, ze "pri urcovaní úrovne sankcie mozno správanie dotknutých podnikov posúdit s prihliadnutím na polahcujúcu okolnost, ktoré predstavoval vnútrostátny právny rámec". Teraz vsak nie sme v takejto situácii, pretoze sporný rakúsky zákon umoznujúci zosúladené postupy bankových institúcií bol zrusený najneskôr 1. januára 1994, teda jeden rok pred obdobím porusovania, na ktoré sa vztahuje sporné rozhodnutie. 405. Na druhej strane sa domnievam, ze BA-CA sa nemôze dovolávat porusenia zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu, ze s nou bolo zaobchádzané inak ako s inými podnikmi, ktorých sa týkali skorsie rozhodnutia Komisie. 406. Pripomínam, ze zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje vseobecnú právnu zásadu, ktorú je Komisia povinná dodrziavat v konaní zacatom podla clánku 81 ES. Podla ustálenej judikatúry táto zásada bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielne a tomu, aby sa s rozdielnymi situáciami zaobchádzalo podobne, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( [147]147 ) Pri výpocte pokút ukladaných podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 súd Spolocenstva uznal, ze uplatnovanie metódy zvolenej usmerneniami sa vyznacuje urcitým diferencovaným zaobchádzaním s podnikmi, ktorých sa týka rozhodnutie Komisie. ( [148]148 ) Usmernenia totiz umoznujú Komisii individualizovat sankciu v závislosti od konaní a vlastných charakteristík podnikov, aby tak bola zabezpecená úcinnost sútazných pravidiel Spolocenstva. 407. Navyse, z ustálenej judikatúry, ktorú Súdny dvor pripomenul v uz citovanom rozsudku JCB Service/Komisia, vyplýva, ze "predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú orientacný charakter, pokial ide o existenciu diskriminácie", ( [149]149 ) Ako totiz upresnuje Súdny dvor, poznatky vyvodené z tejto praxe môzu mat iba orientacný charakter, kedze konkrétne okolnosti veci ako trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia nie sú zhodné. ( [150]150 ) 408. Za týchto okolností si myslím, ze prípadných poznatkov, ktoré mozno vyvodit zo skorsích rozhodnutí Komisie, sa nemozno dovolávat v prejednávaných veciach. 409. S prihliadnutím na tieto skutocnosti si myslím, ze druhú cast tohto dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. c) O tretej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení verejného charakteru stretnutí Súdom prvého stupna ( [151]151 ) i) Argumentácia úcastníkov konania 410. BA-CA tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil rôznych nesprávnych právnych posúdení tým, ze nepriznal ziadne znízenie pokuty, hoci bola preukázaná verejná známost bankových okrúhlych stolov. Po prvé, Súd prvého stupna nesprávne usúdil, ze kartel nebol verejne známy v celom svojom rozsahu, hoci mnohé dôkazy predlozené v zalobe a najmä novinové clánky preukazujú, ze verejnost vedela o témach rozhovorov a o priamej súvislosti existujúcej medzi bankovými okrúhlymi stolmi a vývojom úrokových sadzieb. Súd prvého stupna v dôsledku toho porusil zásady dokazovania tým, ze vecne nepreskúmal dokumenty predlozené odvolatelom. Po druhé, Súd prvého stupna ide nad rámec toho, co je mozné vyzadovat, ked sa domnieva, ze verejnost musí mat podrobnú vedomost o rozhovoroch na to, aby bolo mozné priznat znízenie pokuty. Po tretie, Súd prvého stupna nesprávne zopakoval vysvetlenie odvolatela, kedze odvolatel vôbec netvrdil, ze verejná známost stretnutí viedla k ich zákonnosti. 411. Komisia odmieta tieto tvrdenia. Upresnuje, ze neexistuje ziadna judikatúra, podla ktorej by sa úcastníci kartelu mohli domnievat, ze ich postupy sú dovolené z dôvodu, ze urcité správanie je vseobecne známe. Ak by tomu tak bolo, stacilo by na vyhnutie sa penazným sankciám zverejnit urcité postupy. V tomto ohlade dal Súd prvého stupna jasne najavo, ze vseobecná známost nie je rozhodujúca. ii) Posúdenie 412. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby túto cast bez dalsieho zamietol ako neprípustnú. 413. BA-CA sa totiz v podstate snazí spochybnit niektoré posúdenia skutkového stavu, ktoré Súd prvého stupna vykonal v bode 506 napadnutého rozsudku. Odvolatel sa obmedzuje na kritiku záverov Súdu prvého stupna bez toho, aby preukazoval pochybenia, ktoré viedli Súd prvého stupna k skresleniu dôkazných prostriedkov. Jeho výhrady teda predstavujú iba pokus nahradit svojou verziou udalostí posúdenie Súdu prvého stupna. 414. Za týchto okolností treba tretiu cast dôvodu podla môjho názoru povazovat za neprípustnú. 415. S prihliadnutím na vsetky uvedené skutocnosti navrhujem Súdnemu dvoru, aby posúdil druhý dôvod týkajúci sa analýzy polahcujúcich okolností Súdom prvého stupna ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný, a zamietol ho. C -- O tretom dôvode zalozenom ne nesprávnom právnom posúdení, na porusení zásad rovnosti zaobchádzania, ochrany legitímnej dôvery a práva na obhajobu, ako aj na nedostatocnom a vnútorne rozpornom odôvodnení pokial ide o uplatnenie bodu D oznámenia o spolupráci 416. Vo svojom oznámení o spolupráci definovala Komisia podmienky, za ktorých podniky spolupracujúce s Komisiou pocas jej vysetrovania týkajúceho sa kartelu môzu byt oslobodené od ulozenia pokuty alebo im môze byt znízená pokuta, ktorú by inak museli zaplatit (bod A 3). 417. Pokial ide o uplatnenie oznámenia o spolupráci na odvolatelov, je nepochybné, ze ich správanie treba posúdit podla bodu D tohto oznámenia nazvaného "Výrazné znízenie výsky pokuty". 418. Podla bodu D, 1 tohto oznámenia "ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené pod bodmi B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50% sumy pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval". [neoficiálny preklad] 419. Bod D ods. 2 oznámenia o spolupráci upresnuje: "Môze íst o najmä o prípad, ak: -- pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné prostriedky, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia, -- po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkového stavu, na ktorom Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 420. Ako Súd prvého stupna pripomenul v bode 530 napadnutého rozsudku, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze znízenie pokuty na základe spolupráce pocas správneho konania je odôvodnené iba vtedy, ak správanie dotknutého podniku ulahcilo úlohu Komisie a umoznilo jej konstatovat porusenie s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit. 421. Okrem toho treba pripomenút, ze podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17 môze Komisia pri plnení úloh, ktoré sú jej zverené clánkom 81 ES, najmä zhromazdovat vsetky potrebné informácie od podnikov a zdruzení podnikov, ktoré sú podla odseku 4 tohto clánku povinné poskytnút pozadované informácie. Ak podnik alebo zdruzenie podnikov neposkytne pozadované informácie v lehote stanovenej Komisiou alebo poskytne neúplné informácie, je Komisia oprávnená v súlade s clánkom 11 ods. 5 nariadenia c. 17 ziadat tieto informácie formou rozhodnutia, pricom podnik alebo zdruzenie podnikov sa v prípade vytrvalého odmietania poskytnút tieto informácie vystavuje riziku pokuty alebo penále. 422. V tomto ohlade, ako správne pripomenul Súd prvého stupna v bode 529 napadnutého rozsudku, spolupráca podniku pri setrení, ktorá nepresahovala rámec povinností podniku podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17, nedáva právo na znízenie pokuty. Naopak v prípade, ked podnik v odpovedi na ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17 poskytne informácie nad rámec tých, ktorých poskytnutie môze Komisia vyzadovat podla tohto clánku, mozno dotknutému podniku priznat znízenie pokuty. 423. S prihliadnutím na tieto zásady treba preskúmat, ci analýza Súdu prvého stupna týkajúca sa znízenia pokuty priznaného Komisiou odvolatelom v súlade s bodom D ods. 2 prvou zarázkou oznámenia o spolupráci vyplýva z nesprávneho posúdenia. 424. V spornom rozhodnutí Komisia posúdila spoluprácu bánk so zretelom na bod D oznámenia o spolupráci. Priznala týmto bankám 10% znízenie ich pokuty v súlade s bodom D ods. 2 druhou zarázkou tohto oznámenia z dôvodu, ze nepopreli vecnú správnost skutkového stavu uvedeného v oznámení o výhradách. ( [152]152 ) Komisia im naopak odmietla priznat znízenie pokuty v súlade s bodom D ods. 2 prvou zarázkou tohto oznámenia, podla ktorého mozno pokutu znízit ak "pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné prostriedky, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia." [neoficiálny preklad] 425. Pokial ide o odpovede na ziadosti o informácie, Komisia sa domnievala, ze oznámenie dátumov a mien úcastníkov okrúhlych stolov, ako aj odovzdanie dokumentov týkajúcich sa týchto okrúhlych stolov, nebolo dobrovolné. V dôsledku toho tieto oznámenia nebolo podla Komisie mozné kvalifikovat ako "spoluprácu". ( [153]153 ) 426. Komisia sa dalej domnievala, ze spolocné opísanie skutkového stavu predlozené bankami neprinieslo ziadnu pridanú hodnotu k tomu, co bolo legálne pozadované. Uznala, ze toto opísanie islo nad rámec pozadovaných informácií tým, ze podrobne opisovalo historický kontext "siete Lombard" a zhrnalo obsah rôznych okrúhlych stolov. Napriek tomu vsak podla nej toto opísanie slúzilo nie na upresnenie skutkového stavu, ale skôr na obhajobu bánk. 427. Pokial ide o dokumenty odovzdané spolu so spolocným opísaním skutkového stavu, Komisia zdôraznila, ze banky neboli na jej ziadost schopné identifikovat dokumenty obsahujúce skutocnosti nové v porovnaní so skutocnostami nachádzajúcimi sa v dokumentoch zhromazdených pocas setrení alebo tých, ktoré museli byt predlozené na základe ziadostí o informácie, a dospela k záveru, ze tieto dokumenty nepriniesli ziadnu pridanú hodnotu. ( [154]154 ) 428. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna odmietol vsetky dôvody zalozené na nerespektovaní oznámenia o spolupráci. Navyse so zretelom na závaznost porusenia Súd prvého stupna rozhodol, ze spolupráca odvolatelov neodôvodnovala ziadne dodatocné znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená. 429. Vo svojich odvolaniach odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze nesprávne posúdil rozsah ich spolupráce so zretelom na oznámenie o spolupráci a v tomto ohlade porusil zásady rovnosti zaobchádzania a legitímnej dôvery. Tvrdia, ze podla bodu D oznámenia o spolupráci im malo byt priznané väcsie znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená. 1. O prvej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení volnej úvahy Komisie a výkonu vlastného súdneho preskúmania Súdom prvého stupna a) Argumentácia úcastníkov konania 430. BA-CA tvrdí, ze Súd prvého stupna neposúdil správne volnú úvahu, ktorou disponuje Komisia pri vykonávaní oznámenia o spolupráci, ani hranice svojej vlastného súdneho preskúmania. Bod D oznámenia o spolupráci totiz nezveruje Komisii ziadnu volnú úvahu, pokial ide na jednej strane o to, ci informácie poskytnuté podnikom ulahcili úlohu Komisie a na druhej strane o to, ci podniku, ktorý spolupracoval, treba priznat znízenie pokuty. Ani odkaz na uz citovaný rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia nemôze odôvodnit existenciu neobmedzenej volnej úvahy na strane Komisie. Navyse, a na rozdiel od toho, co Súd prvého stupna usúdil v bode 532 napadnutého rozsudku, posúdenie spolupráce podniku podlieha neobmedzenej právomoci Súdu prvého stupna. V tomto ohlade odvolatel odkazuje na uz citovaný rozsudok Groupe Danone/Komisia, v ktorom Súd prvého stupna súhlasil s tým, ze preskúma, ci znízenie pokuty, ktoré Komisia poskytla podniku podla bodu D ods. 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci, vyplývalo z nesprávneho posúdenia rozsahu spolupráce podniku, najmä so zretelom na rozhodovaciu prax Komisie. ( [155]155 ) b) Posúdenie 431. Nezdielam názor odvolatela o volnej úvahe, ktorou disponuje Komisia pri uplatnovaní oznámenia o spolupráci. 432. Ako som totiz uz uviedol, Komisia pozíva podla ustálenej judikatúry pri výpocte výsky pokuty rozsiahlu volnú úvahu. V tomto rámci môze zohladnit mnohé faktory pod podmienkou, ze neprekrocí hranice uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Pokial ide o zohladnenia spolupráce podniku v konaní, Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia výslovne uznal, ze "Komisia totiz v tejto súvislosti disponuje volnou úvahou, ako to vyplýva zo samotného znenia [bodu D ods. 2 oznámenia o spolupráci] a osobitne úvodných slov 'Môze íst najmä o prípad`...". V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze v hraniciach vymedzených týmto oznámením pozíva Komisia volnú úvahu pri posúdení, ci informácie alebo dokumenty, dobrovolne poskytnuté podnikmi, ulahcili úlohu a ci je namieste udelit podniku znízenie podla tohto oznámenia. ( [156]156 ) 433. Za týchto okolností a ako to zdôraznuje Súd prvého stupna v bode 532 napadnutého rozsudku, môze byt posúdenie, ktoré vykonáva Komisia, predmetom iba obmedzeného súdneho preskúmania. 434. Na záver chcem zdôraznit, ze v uz citovanom rozsudku Group Danone/Komisia Súd prvého stupna skutocne preskúmal, ci znízenie pokuty, ktoré Komisia poskytla dotknutému podniku v súlade s bodom D ods. 2 prvou zarázkou oznámenia o spolupráci, nevyplývalo z nesprávneho posúdenia rozsahu jeho spolupráce a neporusovalo zásadu rovnosti zaobchádzania. Napriek tomu pripomínam odvolatelovi, ze Súd prvého stupna v bode 458 tohto rozsudku odmietol zohladnit predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie, ked sa domnieval, ze "zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi poskytovala za urcité správanie znízenie v urcitom rozsahu, nevyplýva, ze je povinná poskytnút rovnaké pomerné znízenie pri posúdení podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania". 435. S prihliadnutím na tieto skutocnosti preto navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol túto prvú cast ako nedôvodnú. 2. O druhej casti dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení oznámenia o spolupráci 436. RZB a BA-CA vznásajú na podporu tejto casti dve výhrady. a) O prvej výhrade zalozenej na pouzití nesprávneho kritéria posúdenia a na na porusení zásady rovnosti zaobchádzania i) Argumentácia úcastníkov konania 437. RZB a BA-CA tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia mohla vyzadovat, aby spolupráca priniesla "pridanú hodnotu" na to, aby umoznila znízenie pokuty. ( [157]157 ) 438. Podla BA-CA Súd prvého stupna pouzitím tohto kritéria porusil aj zásadu rovnosti zaobchádzania. Na jednej strane mu mal Súd prvého stupna priznat väcsie znízenie pokuty, kedze nepopieratelne spolupracoval vo väcsej miere a kvalitatívne lepsie ako ostatné podniky. Na druhej strane Súd prvého stupna v bode 534 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, ze samotná skutocnost, ze Komisia priznala vo svojej skorsej rozhodovacej praxi urcité znízenie za urcité správanie, neznamená, ze je povinná priznat rovnaké pomerné znízenie pri posudzovaní podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania. ii) Posúdenie 439. Pokial ide o tvrdenia RZB a BA-CA o pouzití nesprávneho kritéria posúdenia, navrhujem Súdnemu dvoru, aby v súlade so zásadami vyvodenými v bode 65 týchto návrhov zamietol tieto tvrdenia bez dalsieho ako neprípustné. Zo spisu totiz vyplýva, ze RZB a BA-CA iba opakujú tvrdenia, ktoré uz uplatnili pre Súdom prvého stupna. 440. Pokial ide o tvrdenie BA-CA zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, myslím si, ze nie je dôvodné. 441. Ako som uz uviedol, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nemôze nerespektovat zásadu rovnosti zaobchádzania pri svojom posúdení spolupráce poskytnutej podnikom. ( [158]158 ) Zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá je podla ustálenej judikatúry porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. 442. Napriek tomu v rámci výpoctu pokút ukladaných podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 súd Spolocenstva uznal, ze urcité diferencované zaobchádzanie s podnikmi, ktorých sa týka rozhodnutie Komisie, je vlastné uplatnovaniu metódy zvolenej usmerneniami. ( [159]159 ) Pokial ide o spoluprácu podniku v konaní, Súd prvého stupna tak v uz citovanom rozsudku Groupe Danone/Komisia rozhodol, ze rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi mozno pripísat neporovnatelnej miere spolupráce, najmä v rozsahu, v akom pozostávala z poskytnutia rôznych informácií, poskytnutia týchto informácií v rôznych stádiách správneho konania, alebo za odlisných okolností. ( [160]160 ) 443. Na podporu svojej výhrady odvolatel vytýka Súdu prvého stupna, ze mu nepriznal väcsie znízenie v súlade s bodom D oznámenia o spolupráci, kedze v konaní spolupracoval viac ako ostatné dotknuté banky. Myslím si, ze toto tvrdenie nemôze byt predmetom preskúmania Súdnym dvorom v konaní o odvolaní, pretoze Súdny dvor by potom musel nahradit svojím vlastným posúdením posúdenie Súdu prvého stupna. 444. V kazdom prípade, a ak by Súdny dvor povazoval toto tvrdenie za prípustné, si myslím, ze so zretelom na volnú úvahu, ktorou disponuje Komisia, mohol Súd prvého stupna oprávnene a bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré mozno vytknút v konaní o odvolaní, rozhodnút, ze hoci spolupráca odvolatela mohla v zásade patrit medzi situácie umoznujúce znízenie pokuty v súlade s bodom D oznámenia o spolupráci, nemusela nevyhnutne viest Komisiu k tomu, aby mu priznala väcsie znízenie pokuty. 445. Napokon, na rozdiel od toho, co tvrdí BA-CA, sa Súd prvého stupna nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 534 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia nie je viazaná svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou. Ako som totiz uz uviedol v bode 407 týchto návrhov, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú orientacný charakter, pokial ide o existenciu diskriminácie. Za týchto okolností si myslím, ze BA-CA sa nemôze dovolávat porusenia zásady rovnosti zaobchádzania z toho dôvodu, ze s ním bolo zaobchádzané inak ako s ostatnými podnikmi, ktorých sa týkajú skorsie rozhodnutia Komisie. 446. S prihliadnutím na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby posúdil túto prvú výhradu ako scasti neprípustnú a scasti nedôvodnú. b) O druhej výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri prieskume rozsahu spolupráce podnikov, na porusení zásad rovnosti zaobchádzania, ochrany legitímnej dôvery a respektovania práva obhajobu, ako aj na nedostatocnom a vnútorne rozpornom odôvodnení 447. Túto výhradu vznásajú RZB a BA-CA. 448. Odvolatelia s výnimkou urcitých specifík súvisiacich s ich vlastnou situáciou v podstate tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení spolupráce, ktorú poskytli Komisii pocas rôznych etáp konania. Súd prvého stupna neuplatnil správne clánok 11 nariadenia c. 17 a nezohladnil rozhodovaciu prax Komisie. Navyse porusil zásady rovnosti zaobchádzania, ochrany legitímnej dôvody, ako aj právo odvolatelov na obhajobu. Napokon Súd prvého stupna odôvodnil napadnutý rozsudok nedostatocne a vnútorne rozporne. i) O prvom tvrdení RZB zalozenom na nesprávnom posúdení dobrovolnosti odpovedí na ziadosti o informácie a na porusení práva na obhajobu -- Argumentácia úcastníkov konania 449. RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze neposúdil odpovede, ktoré poskytol na ziadost Komisie o informácie ako "dobrovolné", co by podla neho muselo mat za následok znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. Súd prvého stupna tým umoznuje Komisii, aby akonáhle zacne mat pochybnosti o stretnutiach medzi konkurentmi, zaslala velmi vágne formulované ziadosti o informácie, ktoré vyvolávajú následky, ak na ne podniky neodpovedia. Komisia tak vykonáva na tieto podniky neodolatelný nátlak tým, ze im zasiela jednoduché standardné otázky, ktoré ich vedú k tomu, aby svedcili proti sebe samým. Táto úvaha porusuje právo týchto podnikov na obhajobu tak, ako bolo potvrdené v uz citovanom rozsudku Orkem/Komisia ( [161]161 ). 450. Podla Komisie RZB prehliada skutocnost, ze Komisia môze zohladnit informácie vyplývajúce z "dobrovolnej" spolupráce v zmysle oznámenia o spolupráci iba vtedy, ak tieto informácie ulahcujú jej úlohu pri zistení a potrestaní porusenia a predstavujú dôkaz skutocnej spolupráce. Informácie, ktoré poskytol odvolatel, vsak iba opisovali historický kontext "siete Lombard" a obsah stretnutí kartelu, co sú informácie, ktoré uz Komisia mala. Neslo teda o ziadnu pridanú hodnotu. Komisia okrem toho zdôraznuje, ze v case, ked vysetrovala odvolatelov, mala informácie, ze mnozstvo okrúhlych stolov sa zaoberalo vsetkými bankovými produktmi a ze tieto okrúhle stoly tvorili súcast siete, takze rámec porusenia a teda predmet vysetrovania boli jasne identifikované, najmä pokial ide o zúcastnené podniky, povahu porusenia a predmet dohôd. Na záver Komisia upresnuje, ze otázky sa týkali vsetkých okrúhlych stolov, ktoré sa konali pravidelne, takze podniky nemuseli vyberat alebo posúdit stretnutia, ktoré mohli predstavovat porusenia clánku 81 ES. -- Posúdenie 451. Dna 21. septembra 1998 zaslala Komisia v súlade s clánkom 11 ods. 1 a 2 nariadenia. c. 17 ziadost o informácie mnohým bankovými institúciám podozrivým z toho, ze sa zúcastnovali na protisútazných dohodách alebo postupoch. 452. Rozsah ziadostí o informácie, ktoré Komisia zaslala rôznym bankám, sa pohyboval od 30 otázok (BA-CA) do 3 otázok (ÖVAG a Bank der Österreichischen Postsparkasse AG, dalej len "PSK-B"). Otázky nachádzajúce sa v najpodrobnejsích ziadostiach, na ktoré banky odpovedali, mali za ciel získat najmä údaje o úcastníkoch okrúhlych stolov (mená, podniky, ku ktorým patria a funkcie), predlozenie vsetkých interných dokumentov vztahujúcich sa na okrúhle stoly, ako aj opis obsahu rozhovorov. Ziadosti o informácie obsahovali navyse otázky tohto typu: "Predlozte prosím vsetky zápisnice, poznámky, korespondenciu a iné dokumenty, ktoré sa vztahujú na stretnutia, rozhovory alebo iné kontakty medzi Vasim podnikom a inou rakúskou úverovou institúciou v rámci okrúhlych stolov uvedených dalej alebo prípadných iných okrúhlych stolov, ktoré sa konali pravidelne (ci uz boli vyhotovené pred, pocas alebo po týchto kontaktoch). Uvedte prosím dátumy, vrátane dátumov prvého a posledného stretnutia, a úcastníkov (meno, podnik, funkcia)" (nasledoval zoznam niektorých okrúhlych stolov). 453. Myslím si, ze tieto výhrady nie sú dôvodné. 454. Zdá sa mi totiz, ze odvolatel si mýli povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo ziadosti o informácie formulovanej Komisiou podla clánku 11 nariadenia c. 17 a výhody, ktoré sa mu ponúkajú podla oznámenia o spolupráci. 455. Odpovede, ktoré odvolatel poskytol na ziadosti Komisie o informácie, sú súcastou rámca vysetrovacích právomocí priznaných tejto institúcii. 456. Podla clánku 11 ods. 1 az 5 nariadenia c. 17, a ako to vyplýva z uz citovaného rozsudku Orkem/Komisia, je Komisia oprávnená ulozit podniku v prípade potreby rozhodnutím povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie týkajúce sa skutocností, o ktorých môze mat vedomost a prípadne jej odovzdat vsetky súvisiace dokumenty, ktoré má vo svojej drzbe. ( [162]162 ) To platí rovnako, ked tieto dokumenty môzu slúzit "na preukázanie existencie protisútazného správania proti tomuto podniku alebo proti inému podniku" a to v pri respektovaní práva podniku na obhajobu. ( [163]163 ) Ako to uvádza Súdny dvor, nariadenie c. 17 ukladá podniku povinnost aktívnej spolupráce, ktorá znamená, ze poskytne Komisii k dispozícii vsetky informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania. ( [164]164 ) V prejednávanej veci teda odvolatel nekonal v rámci "dobrovolnej" spolupráce v konaní, ktorá by mohla patrit medzi situácie uvedené v oznámení o spolupráci. 457. Za takejto situácie sa mi zdá, ze Súd prvého stupna bol oprávnený odmietnut kvalifikovat príspevok odvolatela ako cisto "dobrovolný" a priznat mu podla oznámenia o spolupráci znízenie jeho pokuty. 458. Navyse si myslím, ze Súd prvého stupna so zretelom na judikatúru Súdneho dvora neporusil právo odvolatela na obhajobu. 459. Viem, ze potreba zabezpecit respektovanie práva na obhajobu predstavuje základnú zásadu právneho poriadku Spolocenstva, ktorá musí byt dodrzaná v správnych konaniach, ktoré môzu viest k sankciám. ( [165]165 ) Ako zdôraznil Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Orkem/Komisie, toto právo musí byt respektované uz pocas predbezného vysetrovania, pretoze toto vysetrovanie môze mat rozhodujúci charakter pri zistení dôkazov nezákonnosti správania podnikov. ( [166]166 ) 460. Súdny dvor sa pokúsa nájst rovnováhu medzi poziadavkami súvisiacimi s odhalovaním a trestaním protisútazných kartelov a poziadavkami súvisiacimi s nevyhnutným respektovaním práva podnikov vysetrovaných Komisiou na obhajobu. 461. Zdá sa mi, ze táto rovnováha sa hladá tazko, ako to preukazujú výrazy, ktoré Súdny dvor pouzil v bode 34 uz citovaného rozsudku Orkem/Komisia, podla ktorých "aj ked je kvôli zachovaniu potrebného úcinku clánku 11 ods. 2 a 5 nariadenia c. 17 Komisia oprávnená ulozit podniku povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie týkajúce sa skutocností, o ktorých môze mat vedomost a prípadne jej odovzdat vsetky súvisiace dokumenty, ktoré má vo svojej drzbe, aj ked tieto môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania proti tomuto podniku alebo proti inému podniku, napriek tomu nemôze rozhodnutím, ktorým ziada o informácie porusit právo na obhajobu priznané podniku". ( [167]167 ) Znamená to, ako uvádza Súdny dvor v bode 35 tohto rozsudku, ze "Komisia nemôze ulozit podniku povinnost poskytnút odpovede, ktorými by bol tento podnik navádzaný k tomu, aby uznal existenciu porusenia, ktoré musí preukázat Komisia". ( [168]168 ) 462. Táto judikatúra, ktorá sa mi v urcitých ohladoch zdá rozporná, odhaluje tazkosti, ktorým môze celit súd Spolocenstva pri svojom preskúmaní respektovania práva podnikov na obhajobu v tomto type konania. 463. Toto preskúmanie sa musí nevyhnutne vykonávat z prípadu na prípad. Otázka, ktorá vzniká, je najmä otázka, ktoré sú informácie, ktoré môzu byt spôsobilé odhalit protisútazné správanie podniku na trhu. 464. Nezdá sa, ze by prejednávané veci spôsobovali v tomto ohlade skutocné tazkosti. 465. Súdny dvor uz totiz rozhodol, ze proti otázkam týkajúcim sa stretnutí podnikov, ktorých cielom je získat iba skutkové informácie o konaní týchto stretnutí a postavení úcastníkov, ako aj odovzdanie súvisiacich dokumentov, nemozno mat výhrady. ( [169]169 ) 466. Naopak, Súd prvého stupna uz rovnako rozhodol, ze informácie týkajúce sa predmetu a priebehu stretnutí, na ktorých sa podniky zúcastnili, ako aj výsledky alebo závery týchto stretnutí, sú nezlucitelné s právom na obhajobu, kedze ho môzu donútit priznat svoju úcast na porusení. ( [170]170 ) 467. V prejednávaných veciach Súd prvého stupna uviedol, ze ziadosti Komisie mali za ciel získat cisto skutkové informácie o vsetkých okrúhlych stoloch, co je zistenie, ktoré ako pripomeniem, nemôze byt predmetom preskúmavania Súdnym dvorom v konaní o odvolaní. 468. V dôsledku toho a so zretelom na uz citovanú judikatúru si myslím, ze Súd prvého stupna bol oprávnených v bodoch 541 a 544 napadnutého rozsudku rozhodnút, ze otázky polozené Komisiou neboli spôsobilé porusit právo odvolatela na obhajobu. 469. S prihliadnutím na tieto úvahy si myslím, ze prvé tvrdenie RZB zalozené na nesprávnom posúdení dobrovolnosti odpovedí na ziadosti o informácie, treba zamietnut ako nedôvodné. ii) O druhom tvrdení zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spolocného opísania skutkového stavu -- Argumentácia úcastníkov konania 470. Toto druhé tvrdenie uplatnuje RZB a BA-CA. 471. Po prvé, tieto dva podniky tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa v bode 556 napadnutého rozsudku domnieval, ze vysvetlenia súvislosti, ktoré sa zaoberali postupmi odporujúcimi právu hospodárskej sútaze, nemozno povazovat sa spoluprácu v konaní v zmysle oznámenia o spolupráci z dôvodu, ze môzu predstavovat prostriedok obhajoby podnikov. Podla BA-CA neexistuje ziadne právne pravidlo, podla ktorého dokument, ktorý úcastníci konania pouzijú na úcely ich obhajoby, nemôze zároven poskytovat Komisii cenné a uzitocné meritórne informácie, ktoré prispievajú k zisteniu porusenia. 472. Po druhé, RZB tvrdí, ze analýza Súdu prvého stupna je nesprávna, pretoze úvaha Komisie je v rozpore s jej vlastnou rozhodovacou praxou. Odvolatel v tomto ohlade odkazuje na oddiel II cast A bod 9 písm. a) a oddiel IV oznámenia o spolupráci z roku 2006. ( [171]171 ) 473. Po tretie, BA-CA tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil pochybenia, ked rozhodol, ze Komisia mohla pri svojom posúdení uzitocnosti dobrovolnej spolupráce bánk zohladnit skutocnost, ze banky jej so spolocným opísaním skutkového stavu neposkytli "vsetky dokumenty týkajúce sa okrúhlych stolov". Podla neho neexistuje ziadne pravidlo v tomto zmysle. Navyse, s prihliadnutím na rozsah porusenia, mohol odvolatel poskytnút tieto dokumenty iba postupne. 474. Po stvrté, BA-CA tvrdí, ze napadnutý rozsudok je postihnutý vnútorným rozporom. Hoci totiz spolocné opísanie skutkového stavu prispelo k zisteniu porusenia, Súd prvého stupna nepriznal v prospech odvolatela ziadne znízenie pokuty. -- Posúdenie 475. RZB a BA-CA vytýkajú Súdu prvého stupna v podstate to, ze nemal výhrady voci posúdeniu Komisie, podla ktorého banky pouzili spolocné opísanie skutkového stavu ako prostriedok obhajoby. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby toto tvrdenie bez dalsieho zamietol ako nedôvodné, pretoze prinálezí iba Komisii, aby posúdila rozsah, v akom podniky mohli spolupracovat v konaní poskytnutím spolocného opísania skutkového stavu, a Súd prvého stupna iba respektoval volnú úvahu, ktorou disponuje Komisia v tejto veci. 476. Pokial ide o druhé tvrdenie RZB, navrhujem Súdnemu dvoru, aby mu rovnako nevyhovel. Na jednej strane, ako som uz uviedol, Komisia nie je viazaná svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou. Na druhej strane sa RZB nemôze dovolávat znenia oznámenia o spolupráci, ktoré Komisia prijala v roku 2006, teda styri roky po prijatí sporného rozhodnutia. 477. Aj tretie tvrdenie uplatnené BA-CA treba zamietnut. Súd prvého stupna mohol oprávnene vychádzat z volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia v tejto veci, aby rozhodol, ze Komisia mohla na úcely posúdenia uzitocnosti spolupráce podniku zohladnit neúplnost príloh spolocného opísania skutkového stavu. 478. S prihliadnutím na tieto skutocnosti si myslím, ze analýza Súdu prvého stupna týkajúca sa spolocného opísania skutkového stavu, ktoré poskytli odvolatelia, nie je postihnutá nesprávnym právnym posúdením a vnútorným rozporom. 479. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol vsetky výhrady, ktoré v tomto ohlade formulovali RZB a BA-CA. iii) O tretom tvrdení zalozenom na nesprávnom posúdení uznania protisútazného ciela porusenia zo strany RZB a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania -- Argumentácia úcastníkov konania 480. RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze v bode 559 napadnutého rozsudku ignoroval osobitnú hodnotu jeho priznania, zatial co Komisia na neho výslovne odkázala vo svojej analýze. Úvaha Súdu prvého stupna je v rozpore s jeho judikatúrou, pretoze v uz citovanom rozsudku Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia uznal, ze priznanie existencie nedovoleného kartelu zo strany podniku ulahcuje prácu Komisie. Navyse táto analýza predstavuje nerespektovanie zásady rovnosti zaobchádzania, pretoze s RZB bolo napriek jeho priznaniu zaobchádzané rovnako ako s ostatnými bankami. Odvolatel preto ziada Súdny dvor, aby rozhodol o najmenej 10%-nom znízení pokuty, ktorá mu bola ulozená. 481. Komisia tvrdí, ze podmienka vyzadovaná na získanie znízenia pokuty vyssieho ako 10% nebola splnená, pretoze uz mala k dispozícii dokumenty potrebné na zistenie podstatného skutkového stavu. Trvá na tom, ze oznámenie o spolupráci predstavuje vysetrovací prostriedok sprevádzaný financnými stimulmi a nie prostriedok odmenovania v záujme podnikov, ktoré súhlasia so spoluprácou s Komisiou, a pripomína, ze má diskrecnú právomoc, pokial ide o to, ci informácia prispieva k potvrdeniu existencie porusenia. -- Posúdenie 482. Myslím si, ze treba zamietnut aj toto tvrdenie. 483. Je pravda, ze Súd prvého stupna v uz citovanom rozsudku Krupp Thyssen Stainless a cciai speciali Terni/Komisia uznal, ze "priznanie existencie kartelu ulahcuje prácu Komisie pocas vysetrovania viac ako iba uznanie vecnej správnosti skutkového stavu" ( [172]172 ). Ide o zásadu, ktorú treba napriek tomu uplatnovat z prípadu na prípad, co Súd prvého stupna výslovne uznal v bode 559 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna zohladnil volnú úvahu priznanú Komisii pri posúdení spolupráce podnikov v konaní. Súd prvého stupna sa teda podla mna oprávnene a bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré mozno vytýkat v konaní o odvolaní, mohol domnievat, ze prinálezí Komisii, aby v kazdom jednotlivom prípade posúdila, ci takéto priznanie skutocne ulahcilo jej prácu. 484. Myslím si, ze ani tvrdenie RZB zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania spocívajúcom v tom, ze s ním bolo zaobchádzané rovnako ako s ostatnými bankami, a to napriek jeho priznaniu, nemôze uspiet. 485. Z napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze priznanie odvolatela neulahcilo prácu Komisie, co je kritérium, na základe ktorého mozno rozhodnút o znízení pokuty. Za týchto okolností si myslím, ze Súd prvého stupna sa mohol domnievat, ze Komisia nebola nijako povinná odlísit tento podnik od iných podnikov tým, ze by mu v tomto ohlade priznala dodatocné znízenie jeho pokuty. iv) O stvrtom tvrdení zalozenom na prenesení dôkazného bremena pokial ide o hodnotu spolupráce RZB a na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery -- Argumentácia úcastníkov konania 486. RZB vytýka Súdu prvého stupna, ze preniesol dôkazné bremeno, ked v bodoch 546 az 551 napadnutého rozsudku rozhodol, ze na získanie znízenia pokuty vyssieho ako 10% mal odvolatel preukázat, ze Komisia nebola schopná dokázat porusenie bez predlozených dôkazných prostriedkov. Na jednej strane je táto analýza v rozpore s bodom D ods. 2 druhou zarázkou oznámenia o spolupráci a v dôsledku toho porusuje zásadu ochrany legitímnej dôvery. Na druhej strane je táto analýza nezlucitelná s povinnostou Komisie preukázat v správnych konaniach tak priaznivé, ako aj nepriaznivé skutkové okolnosti. -- Posúdenie 487. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol toto tvrdenie. Zdá sa mi totiz, ze RZB si znovu mýli konanie uvedené v clánku 11 nariadenia c. 17 týkajúce sa ziadostí o informácie, ktoré môze Komisia formulovat pri svojom vysetrovaní, a prípady, v ktorých mu mozno priznat znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. 488. RZB napáda úvahu, ktorú prijal Súd prvého stupna v bode 551 napadnutého rozsudku. Táto úvaha sa týka odpovedí na ziadosti Komisie o informácie formulované podla nariadenia c. 17. Odvolatel sa preto nemôze odvolávat na porusenie znenia oznámenia o spolupráci a tým skôr zásady legitímnej dôvery. 489. Okrem toho RZB nemôze tvrdit, ze analýza Súdu prvého stupna je v rozpore s pravidlami, ktoré sa uplatnujú v oblasti dôkazného bremena a dokazovania. 490. Oznámenie o spolupráci je vysetrovacím prostriedkom umoznujúcim Komisii získat informácie o tvrdenom porusení práva hospodárskej sútaze tak, ze financne stimuluje podniky, aby v konaní spolupracovali. Ako som uviedol v bodoch 420 a 422 týchto návrhov v prípade, ked sa spolupráca podniku uskutocnuje na základe ziadosti o informácie formulovanej podla clánku 11 nariadenia c. 17, mozno podniku priznat znízenie pokuty iba vtedy, ak informácie, ktoré poskytuje Komisii, idú nad rámec tých, ktorých poskytnutie môze Komisia vyzadovat podla tohto ustanovenia. Správanie tohto podniku musí ulahcit úlohu Komisie a umoznit jej konstatovat porusenie s mensími tazkostami. 491. Za týchto okolností, a aj ked skutocne prinálezí Komisii, aby poskytla dôkaz porusenia clánku 81 ods. 1 ES, ktoré konstatuje ( [173]173 ), je to naopak podnik, ktorý pozaduje znízenie pokuty, ktorý musí preukázat, ze jeho spolupráca pomohla Komisii pri plnení jej úlohy. 492. Súd prvého stupna tak rozhodnutím, ze "zalobcovia nepreukázali, ze dokumenty predlozené v odpovedi na ziadosti o informácie boli nevyhnutné na to, aby Komisia mohla urcit vsetky hlavné okrúhle stoly, ani ze pri ich neexistencii by boli dôkazy získané prostredníctvom setrení nedostatocné na dokázanie podstatnej casti porusenia a na prijatie rozhodnutia ukladajúceho pokuty" v bode 551 napadnutého rozsudku nijako nepreniesol dôkazné bremeno na podniky. 493. Stvrté tvrdenie uplatnované RZB sa mi preto nezdá dôvodné. v) O piatom tvrdení zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a na vnútorne rozpornom odôvodnení v analýze Súdu prvého stupna týkajúcej sa hodnoty dodatocných dokumentov, ktoré odovzdal BA-CA -- Argumentácia úcastníkov konania 494. BA-CA v podstate napáda posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa hodnoty 33 spisov, ktoré obsahovali viac ako 10000 strán dokumentov, ktoré poslal Komisii. 495. V prvom rade BA-CA tvrdí, ze Súd prvého stupna znehodnotil jeho spoluprácu tým, ze bez prestania sprísnoval poziadavky, ktoré treba splnit na priznanie znízenia pokuty. Odvolatel má výhrady najmä voci porovnaniu, ktoré vykonáva Súd prvého stupna, medzi hodnotou, ktorú treba priznat týmto dokumentom a hodnotou, ktorú treba priznat spolocnému opísaniu skutkového stavu. 496. V druhom rade odvolatel tvrdí, ze argumentácia Súdu prvého stupna je vnútorne rozporná, pretoze súd odmieta na základe spolocného opísania skutkového stavu priznat znízenie pokuty kvôli nepredlozeniu nových dokumentov, hoci je preukázané, ze v rámci dobrovolného predlozenia dokumentov odvolatel odovzdal 10000 strán nových dokumentov, z ktorých cast bola nepopieratelne pouzitá v spornom rozhodnutí. 497. Komisia namieta neprípustnost tohto tvrdenia, pretoze uz bolo uplatnené pred Súdom prvého stupna. Komisia navyse zdôraznuje, ze skutocnost, ze dokumenty sú nové, teda ze este neboli predlozené, nestací sama osebe na to, aby tieto dokumenty predstavovali uzitocný príspevok z pohladu spolupráce. -- Posúdenie 498. V bode 560 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze predlozenie dodatocných dokumentov jednou z dotknutých bánk môze odôvodnit dalsie individuálne znízenie jej pokuty iba vtedy, ak táto spolupráca skutocne priniesla nové a uzitocné skutocnosti vo vztahu k tým, ktoré boli poskytnuté v rámci spolocného opísania skutkového stavu predlozeného vsetkými podnikmi. 499. Na jednej strane sa mi táto analýza zdá úplne logická a koherentná, kedze hodnota dobrovolnej spolupráce závisí predovsetkým od relevantnosti predlozených dokumentov a ich uzitocnosti pri konstatovaní porusenia. 500. Na druhej strane sa mi táto analýza nezdá byt postihnutá vnútorným rozporom. Na rozdiel od toho, co tvrdí BA-CA, totiz Súd prvého stupna neodmietol znízit pokutu odvolatelov z dôvodu, ze spolocné opísanie skutkového stavu neobsahovalo ziadnu novú skutocnost. Súd prvého stupna jednoducho usúdil, ako to vyplýva z bodov 552 az 558 napadnutého rozsudku, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked nepriznala dodatocné znízenie z dôvodu, ze toto opísanie jej neulahcilo jej prácu. 501. Ci v rámci svojho posúdenia týkajúceho sa spolocného opísania skutkového stavu alebo v rámci svojho preskúmania hodnoty dodatocných dokumentov predlozených BA-CA, Súd prvého stupna prijal úplne koherentnú úvahu, zalozenú na jednom a tom istom kritériu, a to uzitocnosti pre prácu Komisie a relevantnosti informácií odovzdaných odvolatelmi. 502. Za týchto okolností si myslím, ze voci analýze Súdu prvého stupna nemôzu mat odvolatelia ziadne výhrady a navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol toto piate tvrdenie ako nedôvodné. vi) O siestom tvrdení zalozenom na nezohladnení odpovedí BA-CA na oznámenie o výhradách -- Argumentácia úcastníkov konania 503. BA-CA napáda posúdenie Súdu prvého stupna uvedené v bode 564 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia nemusela ako spoluprácu zohladnit jeho odpoved na oznámenie o výhradách. Odvolatel totiz týmto spôsobom predlozil dôkaz o výmenách informácií vo vnútri decentralizovaných sektorov, co umoznilo Komisii konstatovat porusenie. Navyse nic neumoznuje vylúcit spoluprácu podniku po zaslaní oznámenia o výhradách. -- Posúdenie 504. Som toho názoru, ze toto tvrdenie nie je prípustné, pretoze BA-CA iba doslovne opakuje tvrdenie, ktoré uz uviedol pred Súdom prvého stupna. So zretelom na zásady, ktoré som pripomenul v bode 65 týchto návrhov, teda toto tvrdenie nemôze byt predmetom preskúmavania Súdnym dvorom v konaní o odvolaní. 505. S prihliadnutím na uvedené skutocnosti sa domnievam, ze druhá cast zalozená na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení oznámenia o spolupráci, musí byt zamietnutá ako scasti neprípustná a scasti nedôvodná. 3. O tretej casti zalozenej na nerespektovaní práva na obhajobu v rozsahu, v akom toto právo zahrna právo byt vypocutý a) Argumentácia úcastníkov konania 506. BA-CA tvrdí, ze Súd prvého stupna nerespektoval rozsah jeho práva byt vypocutý tým, ze odmietol vykonat výsluch svedka, konkrétne úradníka Komisie, ktorý mohol umoznit súdu Spolocenstva lepsie posúdit spoluprácu odvolatela v konaní poskytnutú prostredníctvom dokumentov, ktoré odovzdal. b) Posúdenie 507. Myslím si, ze túto cast treba zamietnut. 508. V bode 563 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nevyhovel tomuto návrhu na vykonanie dokazovania z dôvodu, ze "tento návrh dôkazu [nebol] priamo relevantný na posúdenie uzitocnosti uvedených dokumentov". Súd prvého stupna na úvod zdôraznil, ze pouzitie dokumentov samo osobe nedokazuje, ze ich predlozenie podstatne ulahcilo prácu Komisie. 509. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Súd prvého stupna sám rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veciach, ktoré sú mu predlozené. Preukazná povaha týchto dôkazov patrí do jeho zvrchovaného posúdenia skutkového stavu. Podla Súdneho dvora preto toto posúdenie nepodlieha jeho preskúmavaniu v konaní o odvolaní, ibaze úcastníci konania tvrdia skreslenie dôkazných prostriedkov predlozených Súdu prvého stupna alebo vecnú nesprávnost zistení, ktorá vyplýva z dokumentov zalozených v spise. ( [174]174 ) 510. Ziadny údaj poskytnutý v odvolaní podanom BA-CA mi neumoznuje domnievat sa, ze v tejto veci ide o tento prípad. Za týchto okolností si myslím, ze Súdu prvého stupna nemozno vytýkat, ze nevyhovel návrhu odvolatela na dokazovanie. 511. V dôsledku toho si myslím, ze tretia cast tretieho dôvodu nie je dôvodná a treba ju zamietnut. 512. S prihliadnutím na vsetky uvedené skutocnosti navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyslovil, ze tretí dôvod týkajúci sa posúdenia spolupráce podnikov v konaní Súdom prvého stupna je scasti nedôvodný a scasti neprípustný, a zamietol ho. D -- O stvrtom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu v rozsahu, v akom toto právo zahrna právo byt vypocutý a povinnost Súdu prvého stupna odôvodnit svoje závery k návrhom na znízenie pokút 1. Argumentácia úcastníkov konania 513. Vo svojom odvolaní má BA-CA výhrady voci vseobecným záverom Súdu prvého stupna ku vsetkým návrhom na znízenie pokút. Tvrdí, ze kedze Súd prvého stupna uviedol svoje vlastné úvahy týkajúce sa výsky ukladaných pokút, mal byt odvolatel vypocutý. 514. Komisia uvádza, ze úvahy uvedené v bode 566 napadnutého rozsudku sú iba doplnujúcimi a záverecnými úvahami, ktoré vysvetlujú posúdenie Súdu prvého stupna. 2. Posúdenie 515. V bode 566 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zdôraznil, ze "so zretelom na závaznost porusenia, vzhladom na ktorú sa úroven pokút stanovených Komisiou nezdá vysoká, Súd prvého stupna v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zastáva názor, ze spolupráca zalobcov neodôvodnuje v danom prípade nijaké dodatocné znízenie pokút, ktoré im boli ulozené". 516. Navyse v bode 570 tohto rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze zalobné dôvody zalobcov, ktorých cielom je znízenie pokút na základe preskúmavania zákonnosti, treba zamietnut, a ze podla neho nie je namieste, aby pri výkone svojej neobmedzenej právomoci znízil pokuty z iných dôvodov. 517. Nemyslím si, ze Súd prvého stupna bol predtým, ako vyslovil svoje závery, povinný vyzvat BA-CA, aby predlozil svoje pripomienky. Domnievam sa totiz, ze odvolatel mohol uplatnit svoje stanovisko k stanoveniu výsky pokuty. 518. To vyplýva v prvom rade z argumentácie BA-CA pred Súdom prvého stupna, v druhom rade z otázok, ktoré polozil Súd prvého stupna a po tretie z úvah nachádzajúcich sa v napadnutom rozsudku. 519. V prvom rade uvádzam, ze styri zo siestich dôvodov, ktoré odvolatel formuloval pred Súdom prvého stupna, smerovali k znízeniu ulozenej pokuty. Tieto dôvody sa vztahovali najmä na posúdenia Komisie týkajúce sa kvalifikácie porusenia, existencie polahcujúcich okolností a spolupráce odvolatela v konaní. 520. V druhom rade konstatujem, ze Súd prvého stupna polozil odvolatelovi mnozstvo otázok týkajúcich sa existencie polahcujúcich okolností a jeho spolupráce v konaní, na ktoré mal odvolatel odpovedat písomne. 521. V tretom rade Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku a so zohladnením vsetkých tvrdení uplatnených pred ním velmi podrobne preskúmal vsetky rozhodujúce skutocnosti týkajúce sa stanovenia výska pokuty. 522. Súd prvého stupna tak v bodoch 216 az 571 napadnutého rozsudku preskúmal vsetky návrhy na znízenie ulozených pokút. Najprv v bode 217 a nasl. tohto rozsudku potvrdil uplatnitelnost usmernení a oznámenia o spolupráci. Dalej v bode 315 tohto rozsudku potvrdil velmi závaznú povahu porusenia, ktorého sa dopustili odvolatelia. Na tomto základe sa Súd prvého stupna v bode 463 napadnutého rozsudku vyjadril k zaradeniu podnikov do kategórií, ktoré vykonala Komisia a bode 468 napadnutého rozsudku k zvýseniu pokút vykonanému Komisiu z dôvodu trvania porusenia. Súd prvého stupna dalej v bode 511 tohto rozsudku zamietol vsetky výhrady odvolatelov týkajúce sa posúdenia polahcujúcich okolností Komisiou, a v bode 565 napadnutého rozsudku zamietol vsetky dôvody zalozené na nerespektovaní oznámenia o spolupráci. 523. Za týchto okolností si myslím, ze BA-CA mohol vhodným spôsobom vyjadrit svoje stanovisko ku vsetkým rozhodujúcim skutocnostiam týkajúcim sa stanovenia výsky pokuty. 524. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol tento stvrtý dôvod, pretoze nie je dôvodný. X -- O dôsledkoch zrusenia napadnutého rozsudku 525. Ako som uz uviedol, navrhujem Súdnemu dvoru, aby zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa Súd prvého stupna dopustil dvojakého nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení závaznosti porusenia na úcely výpoctu základnej sumy pokút. 526. Myslím si totiz, ze Súd prvého stupna sa dopustil prvého nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia mohla pri závere o existencii skutocného úcinku porusenia na trh vychádzat z vykonávania kartelovej dohody. Navyse sa domnievam, ze sa dopustil druhého nesprávneho právneho posúdenia a spôsobil tak vnútornú rozpornost odôvodnenia napadnutého rozsudku, ked rozhodol, ze ked Komisia priradila Erste, RZB a ÖVAG trhové podiely bánk v ich decentralizovaných sektoroch, sankcionovala ich iba za ich vlastné správanie. 527. V rozsahu, v akom mozno podla môjho názoru v spore rozhodnút, navrhujem Súdnemu dvoru, aby v súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora sám rozhodol s konecnou platnostou o dvoch dôvodoch zrusenia uplatnených pred Súdom prvého stupna. A -- O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia a základnej sumy pokuty so zretelom na nepreukázanie skutocného dopadu kartelu na trh 1. Argumentácia úcastníkov konania 528. Vo svojich zalobách o neplatnost podaných na Súd prvého stupna vsetky dotknuté banky napadli spôsob, akým Komisia urcila základnú sumu pokút ( [175]175 ). Tvrdili, ze porusenie bolo nesprávne kvalifikované ako velmi závazné. Odvolatelia vytýkajú Komisii najmä to, ze nepreskúmala skutocný dopad porusenia na relevantné trhy a na základe jednoduché tvrdenia o vykonávaní kartelovej dohody sa uspokojila s tvrdením, ze kartel mal dopad na trh bez toho, aby preskúmala jeho velkost, a to v rozpore s usmerneniami. Urcenie základnej sumy pokuty je v dôsledku toho nesprávne. 2. Posúdenie 529. Myslím si, ze tento dôvod je dôvodný, a to z týchto dôvodoch. 530. V spornom rozhodnutí kvalifikácia porusenia ako velmi závazného vyplýva zo zohladnenia povahy porusenia, jeho zemepisného rozsahu a existencie úcinku kartelu na trh. Tento faktor bol zohladnený pri kvalifikácii porusenia a teda pri urcení východiskovej sumy pokuty. Toto stanovisko podporuje jednoduché doslovné precítanie sporného rozhodnutia. 531. V odôvodnení c. 430 sporného rozhodnutia Komisia konstatuje existenciu skutocných úcinkov na bankový trh vyplývajúcich v tomto prípade z vykonávania tajných dohôd, a to napriek tomu, ze v odôvodnení c. 436 tohto rozhodnutia tvrdí, ze tieto úcinky nemozno presne kvantifikovat, teda urcit vsetky sadzby a poplatky, ktoré by banky uplatnovali, ak by k dohode nedoslo. Skutocné úcinky kartelu zohladnené na úcely výpoctu pokuty sa nachádzajú v odôvodneniach c. 508 az 510 uvedeného rozhodnutia. Tieto odôvodnenia odkazujú na odôvodnenia c. 410 a 430 az 436 sporného rozhodnutia, ktoré na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES iba opisujú spôsob, akým banky uplatnovali dotknuté dohody. 532. Odôvodnenie c. 431 sporného rozhodnutia odkazuje na konkrétne príklady vykonávania rozhodnutí kartelu, ako je napríklad znízenie úrokových sadzieb pri úveroch alebo zmena úrokových sadzieb pri sporení. Odôvodnenie c. 432 tohto rozhodnutia vysvetluje, ze banky pouzívali na tento úcel informácie získané pocas okrúhlych stolov a odôvodnenie c. 433 tohto rozhodnutia uvádza, ze banky samotné vyhodnocovali skutocné vykonávanie ich dohôd. V odôvodnení c. 434 sporného rozhodnutia Komisia uvádza, ze ak by stretnutia nemali ziaden úcinok, banky by sa nestretávali pravidelne a tak casto. Napokon v odôvodnení c. 435 tohto rozhodnutia Komisia uvádza, ze nepriaznivé úcinky na hospodársku sútaz spôsobené výmenami informácií o metódach a parametroch výpoctu treba posúdit ako o to závaznejsie, ze úrokové marze bánk sú nízke. 533. Zo sporného rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia sa usilovala podla mozností oddelene preskúmat vykonávanie kartelovej dohody a jej skutocný dopad na trh. Myslím si, ze vo svojej analýze Komisia neuvádza ziadny objektívny ekonomický faktor, ktorý by umoznoval v doslovnom zmysle slova merat skutocný dopad dohody na rakúsky trh bankových produktov a sluzieb. Nikde sa totiz nezmienuje o situácii na trhu, ako ani o cenách a bankových poplatkoch uplatnovaných pred spáchaním porusenia a po jeho vykonávaní. Za týchto okolností je skutocne tazké preukázat, do akej miery mohlo vykonávanie dohôd skutocne ovplyvnit struktúru trhu alebo úroven cien, ktoré chcel dotknutý kartel ovládat. ( [176]176 ) Okrem toho nepriamy dôkaz uvedený v odôvodnení c. 434 sporného rozhodnutia, zalozený na pravidelných stretnutiach bánk, je podla môjho názoru iba púhou domnienkou. 534. So zretelom na tieto skutocnosti si myslím, ze Komisia nepreukázala právne dostatocným spôsobom a na úcely výpoctu výsky pokuty, ze kartel mal skutocný dopad na trh bankových produktov a sluzieb pocas obdobia od januára 2005 do júna 1998. 535. Teraz je namieste analyzovat závaznost tohto záveru s ohladom na kvalifikáciu porusenia a základnú sumu, ku ktorej prihliadala Komisia. 536. Myslím si, po prvé, ze nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia, nemá vplyv na kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného. 537. Dohody o stanovení cien, ako sú tie, o ktoré ide v tejto veci, totiz z dôvodov, ktoré som uz uviedol v bodoch 259 az 261 týchto návrhov, môzu v dôsledku svojej vlastnej povahy predstavovat velmi závazné porusenie bez ohladu na ich skutocný dopad na trh a velkost relevantného zemepisného trhu. V tomto ohlade treba pripomenút, ze tieto dohody sa nachádzajú medzi príkladmi kartelových dohôd výslovne vyhlásených za nezlucitelné so spolocným trhom v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES. Popri závaznej zmene priebehu hospodárskej sútaze, ktorú spôsobujú, tieto kartelové dohody tým, ze zaväzujú úcastníkov k respektovaniu cien, vytvárajú prekázky vstupu na trh, cím sa stavajú proti hlavnému cielu zmluvy ES, ktorým je integrácia trhu Spolocenstva. 538. Navyse sa mi zdá, ze Komisia nepripisovala kritériu skutocného dopadu porusenia na trh rozhodujúci význam pri stanovení východiskovej sumy pokuty. Svoje posúdenie totiz zalozila aj na iných faktoroch, a to na zistení, ze porusenie treba kvalifikovat ako velmi závazné kvôli jeho samotnej povahe (odôvodnenia c. 506 a 507 sporného rozhodnutia) a na miere, v akej mohli dotknuté podniky kvôli svojej ekonomickej kapacite skreslit hospodársku sútaz (odôvodnenia c. 515 az 519 toho istého rozhodnutia). 539. V dôsledku toho si myslím, ze Komisia mohla oprávnene kvalifikovat porusenie ako velmi závazné. 540. Naopak myslím si, ze skutocnost, ze Komisia nepreukázala tvrdené úcinky porusenia na trh spochybnuje posúdenie východiskovej sumy pokuty stanovenej v závislosti od jeho závaznosti. Ako som totiz uviedol uz skôr, Komisia urcila základnú sumu pokutu v závislosti od závaznosti porusenia s ohladom na okolnost, ze toto porusenie malo podla nej úcinky na trh, hoci takýto dopad nebol pocas trvania kartelu preukázaný. 541. Za týchto okolností navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhovel tomuto dôvodu a pri výkone svojej neobmedzenej právomoci zmenil východiskovú sumu pokút, ktorú Komisia stanovila odvolatelom v odôvodnení c. 520 sporného rozhodnutia. 542. Na tento úcel je potrebné uviest metódu, ktorú Komisia prijala na výpocet výsky týchto pokút. 543. Z odôvodnení c. 515 az 519 sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zvázila výsku pokuty stanovenú v usmerneniach pre prípady velmi závazného porusenia na 20 miliónov eur, aby zohladnila na jednej strane skutocný dopad porusenia na trh a na druhej strane skutocnú ekonomickú kapacitu kazdého podniku, a aby zabezpecila odradzujúcu povahu pokuty. ( [177]177 ) 544. Z odôvodnenia c. 519 sporného rozhodnutia vyplýva, ze na tento úcel Komisia zaradila podniky do piatich kategórií v závislosti od dostupných údajoch o ich trhových podieloch. Navyse, ako Komisia uviedla v bode 143 svojho vyjadrenia k zalobe, stanovila pre kazdú kategóriu podnikov sprievodné hodnoty, okolo ktorých sa nachádzali trhové podiely dotknutých podnikov. Z odôvodnenia c. 520 sporného rozhodnutia vyplýva, ze rovnako stanovila pevnú výsku pokuty pre kazdú kategóriu podnikov. 545. V tomto ohlade Súd prvého stupna rozhodol, ze v súlade s judikatúrou sú rozdiely medzi týmito sprievodnými hodnotami v prvej az stvrtej kategórii koherentné a objektívne odôvodnené. ( [178]178 ) Pokial ide o piatu kategóriu, Súd prvého stupna sa v bodoch 424 az 427 napadnutého rozsudku domnieval, ze Komisia neprekrocila svoju volnú úvahu, ked zaradila vsetky podniky, ktoré mali trhový podiel nizsí ako 1% do tejto kategórie napriek rozdielom v ich velkosti. 546. Tu je základ výpoctu Komisie: Sprievodné hodnoty trhových podielov Základná suma pokuty (v miliónoch eur) Kategória I (GiroCredit/Erste a RZB) > 22% 25 Kategória II (BA a CA) 11% 12,5 Kategória III (Erste pred fúziou s GiroCredit, BAWAG a ÖVAG) 5,5% 6,25 Kategória IV (PSK a PSK-B) 2,75% 3,13 Kategória V (NÖ-Hypo a RBW/RLB) < 1% 1,25 547. Neviem, v akej miere Komisia pri výpocte základnej sumy pokuty zohladnila kritérium zalozené na skutocnom dopade porusenia na trh. Nepoznám príslusný podiel tohto kritéria vo vztahu k ostatným dvom kritériám zalozeným na ekonomickej váhe podniku a odradzujúcej povahe pokuty. Za týchto okolností si myslím, ze zvýsenie vykonané Komisiou predstavuje nedelitelný celok. 548. Pokial ide po prvé, o podniky patriace do prvej kategórie, a to GiroCredit/Erste (po ich fúzii) a RZB, konstatujem, ze základná suma stanovená na 20 miliónov eur za velmi závazné porusenia bola zvýsená o 5 miliónov eur, aby zohladnila tieto tri kritériá. Na zrusenie úcinkov spojených so zvýsením pokuty, ktoré bolo spôsobené nesprávnym zohladnením kritéria zalozeného na skutocnom dopade porusenia, a s ohladom na pripomienky, ktoré som práve uviedol, navrhujem Súdnemu dvoru, aby znízil túto sumu na 20 miliónov eur, teda na sumu predvídatelnú v prípade velmi závazného porusenia. 549. Pokial ide po druhé, o podniky patriace do ostatných kategórií, medzi ktorými sa nachádzajú BA-CA a ÖVAG, konstatujem, ze táto hranica bola podstatne znízená z dôvodu mensej ekonomickej váhy týchto podnikov. Navrhujem Súdnemu dvoru, aby na nich uplatnil rovnakú mieru znízenia, ako je tá, ktorú navrhujem uplatnit na podniky prvej kategórie, teda znízenie o jednu pätinu základnej sumy pokuty. 550. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby s ohladom na neexistenciu skutocného dopadu porusenia na trh zmenil základné sumy pokút, ktoré Komisia ulozila bankám Erste, RZB, BA-CA a ÖVAG kvôli závaznosti porusenia takto: Adresát sporného rozhodnutia Základná suma pokuty pri neexistencii skutocného dopadu porusenia na trh (v miliónoch eur) Kategória I GiroCredit/Erste (po fúzii) 20 RZB 20 Kategória II BA 10 CA 10 Kategória III Erste (EÖ pred fúziou s GiroCredit) 5 ÖVAG 5 B -- O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri zaradení Erste, RZB a ÖVAG do kategórií na úcely posúdenia závaznosti porusenia a výpoctu základnej sumy pokuty 551. V zalobe o neplatnost, ktorú podali na Súd prvého stupna, banky Erste, RZB a ÖVAG tvrdili, ze ich zaradenie do kategórií bolo protiprávne, kedze Komisia im ako vrcholovým institúciám decentralizovaných sektorov sporitelní, Raiffeisen resp. ludových bánk v tomto poradí, priradila trhové podiely celých ich príslusných sektorov. 1. O spornom rozhodnutí 552. Sporné rozhodnutie odôvodnuje priradenie trhových podielov ich príslusných decentralizovaných sektorov centrálnym institúciám týmito úvahami: "(515) Pokial ide o porusenia, ktoré majú byt v danom prípade charakterizované ako velmi závazné, rozsah pokút, ktoré majú byt ulozené, umoznuje brat do úvahy, ci predmetné podniky mali skutocnú ekonomickú kapacitu, ktorou môzu narusit hospodársku sútaz v znacnom rozsahu. Tento rozsah umoznuje tiez urcit výsku pokuty na úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odradzujúci úcinok. Tento typ diferencovaného zaobchádzania je v tejto veci zvlást potrebný, kedze existujú podstatné rozdiely vo velkosti medzi podnikmi a skupinami, ktoré sa podielali na porusení. (516) V danej veci musia byt zohladnené osobitosti rakúskeho bankového trhu. Bolo by totiz nereálne obmedzit význam Erste, RZB a ÖVAG-u v rámci siete, ako aj ich skutocnú kapacitu narusit hospodársku sútaz na úkor spotrebitelov, len na ich príslusné cinnosti ako obchodných bánk. (517) Zo spisového materiálu naopak velmi jasne vyplýva, ze tieto podniky ako spolocnosti na cele svojich príslusných skupín prispievali k úcinnosti siete v celom Rakúsku vdaka intenzívnej výmene informácií v rámci skupiny. Tieto institúcie nezastupovali len svoje vlastné záujmy, ale aj záujmy svojich príslusných skupín a boli v tomto zmysle ostatnými úcastníkmi povazované za zástupcov týchto skupín. Islo teda o dohody nielen medzi rôznymi bankami, ale takisto medzi skupinami. (518) Nebrat do úvahy skupiny, ktoré sú za týmito spolocnostami stojacimi na ich cele -- zoskupenia sporitelní, zoskupenia bánk Raiffeisen a zoskupenia ludových bánk -, by znamenalo stanovenie nezodpovedajúcich pokút, ktoré sú vzdialené hospodárskej realite a ktoré by nemali ziaden odradzujúci úcinok. Pokuty by skutocne mali dostatocne odradzujúci úcinok len vtedy, ak by sa spolocnosti na cele skupín v budúcnosti uz nepodielali na zosúladených postupoch ako zástupcovia svojich príslusných skupín." [neoficiálny preklad] 553. V odôvodnení c. 519 sporného rozhodnutia teda Komisia zaradila GiroCredit/Erste, ako aj RZB do prvej kategórie a ÖVAG do tretej kategórie, a podla toho vypocítala základnú sumu ich pokuty. 2. Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania ( [179]179 ) 554. V prvom rade Erste, RZB a ÖVAG tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska nerespektovala podmienky, za ktorých je na úcely výpoctu pokuty prípustné priradenie trhových podielov jedného podniku inému podniku. Uvádzajú, ze to, ze centrálnym institúciám boli priradené trhové podiely bánk patriacich k ich príslusným decentralizovaným sektorom znamená, ze im bolo pripísané správanie vsetkých týchto bánk. Tvrdia, ze toto pripísanie nemá právny základ a je v rozpore s osobnou povahou zodpovednosti za porusenia práva hospodárskej sútaze, kedze sektory nemozno povazovat za ekonomické jednotky. 555. V druhom rade Erste a ÖVAG tvrdia, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu a povinnost odôvodnenia. Erste vytýka Komisii, ze porusila jeho právo na obhajobu, kedze oznámenie o výhradách neuvádzalo úmysel Komisie priradit centrálnym institúciám trhové podiely ich zoskupení. Erste a ÖVAG navyse tvrdia, ze ani údajné odovzdávanie informácií decentralizovaným bankám, ani údajné zastupovanie týchto bánk vrcholovými institúciami, neboli uvedené v oznámení o výhradách. 556. V tretom rade Erste, RZB a ÖVAG popierajú skutkové zistenia, z ktorých Komisia vychádzala, aby odôvodnila priradenie trhových podielov, a posúdenie tohto skutkového stavu. V podstate Komisii vytýkajú, ze nerespektovala právnu a hospodársku nezávislost decentralizovaných bánk, pricom zdôraznujú, ze nemôzu dávat pokyny institúciám vo svojich sektoroch. 557. Pokial ide o výmeny informácií medzi vrcholovými institúciami a decentralizovanými bankami, RZB pripústa, ze k takýmto výmenám v jeho sektore dochádzalo, ale popiera, ze vnútorný mechanizmus informovania a zastupovania bol vytvorený speciálne na úcely vykonávania dohôd. 558. Erste a RZB navyse napádajú zistenia, nachádzajúce sa najmä v odôvodnenia c. 61 a 517 sporného rozhodnutia, podla ktorých boli "zástupcami" svojich decentralizovaných sektorov a/alebo boli za zástupcov povazovaní ostatnými bankami. Erste na záver tvrdí, ze Komisia sa pri odôvodnení sporného priradenia nemohla odvolávat na vplyv okrúhlych stolov, ktoré sa konali vo Viedni, na okrúhle stoly, ktoré existovali na regionálnej úrovni. 559. Komisia najmä uvádza, ze treba rozlisovat medzi pripísaním protiprávneho správania jedného podniku inému podniku a zaradením podnikov do kategórií na úcely urcenia východiskovej sumy pokuty, a tvrdí, ze kazdú vrcholovú institúciu sankcionovala iba za jej vlastné správanie, teda za jej príspevok k fungovaniu kartelu na celom rakúskom území prostredníctvom odovzdávania informácií urcených institúciám jej decentralizovaného sektora alebo informácií pochádzajúcim od týchto institúcií. Podla Komisie sú preto tvrdenia zalozené na neexistencii ekonomickej jednotky a na pravidlách uplatnitelných na zdruzenia podnikov irelevantné. Domnieva sa, ze zohladnenie trhových podielov bolo s ohladom na usmernenia odôvodnené potrebou zohladnit skutocnú kapacitu vrcholových institúcii poskodit hospodársku sútaz. Na záver tvrdí, ze vrcholové institúcie tvoria so svojimi zoskupeniami jednotky vykonávajúce rovnakú ekonomickú cinnost porovnatelné s ekonomickými jednotkami. 3. Posúdenie 560. Myslím si, ze prvá výhrada vznesená Erste, RZB a ÖVAG je dôvodná. 561. Domnievam sa totiz, ze Komisia nebola oprávnená vypocítat výsku sankcie, ktorú chcela ulozit týmto podnikom ako vrcholovým institúciám tak, ze im priradila trhové podiely bánk v ich decentralizovaných sektoroch, hoci im nepripísala ich protiprávne správanie. 562. V súlade s bodom 1 A stvrtým odsekom usmernení môze Komisia zohladnit iba "skutocnú ekonomickú kapacitu dotknutých podnikov [pôvodcov porusenia -- neoficiálny preklad]" na úcely výpoctu základnej sumy pokuty. 563. Zo sporného rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia neviedla konanie podla clánku 81 ods. 1 ES proti bankám v decentralizovaných sektoroch, s výnimkou RLB, ktorá je jednou z ôsmich regionálnych bánk v sektore Raiffeisen. 564. Z tohto rozhodnutia rovnako vyplýva, ze Komisia ani nechcela pripísat vrcholovým institúciám zodpovednost za porusenia, ktorých sa mohli dopustit banky v decentralizovaných sektoroch. 565. Príjemcami tohto rozhodnutia sú totiz iba Erste, RZB a OVÄG ako centrálne institúcie, ale rozhodnutie sa ich netýka ako zástupcov konajúcich v mene a na úcet bánk v ich decentralizovaných sektoroch. 566. Na preukázanie postacuje jednoduché precítanie odôvodnenia c. 9 sporného rozhodnutia, ktoré sa týka úverových institúcií, ktoré sú príjemcami tohto rozhodnutia: "b) [Erste] Svojou fúziou s GiroCredit Bank Aktiengesellschaft der Sparkassen..., ktorá nadobudla úcinnost 4. októbra 1997, sa Erste stal vrcholovou institúciou siete sporitelní [siet sporitelní sa vyznacuje osobitnými vztahmi, ktoré vytvárajú jej struktúru porovnatelnú so struktúrou skupiny. Vo svojom postavení vrcholovej institúcie musí Erste poskytovat viaceré sluzby institúciám, ktoré sú k nemu pridruzené, rovnako ako je povinný plnit svoje úlohy pri respektovaní ich záujmov, co vytvára úzku siet vzájomných práv a povinností], ktorá zahrna okolo 70 institúcií.... Siet sporitelní, vrátane Erste, má podiel na trhu priblizne 30% [samotný Erste predstavuje podiel na trhu takmer 7%]... c) [RZB] RZB je vrcholovou institúciu skupiny bánk Raiffeisen. Táto skupina je vytvorená podla trojúrovnovej struktúry [prvá úroven je zlozená z priblizne 615 lokálnych bánk, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu. Na druhej úrovni, teda na úrovni spolkovej krajiny, vykonáva cinnost osem regionálnych bánk (Raiffeisen-Landesbanken). Tretiu úroven tvorí RZB, ktorej viac ako 80% akcií vlastnia regionálne banky. Lokálne banky sú nezávislými jednotkami, nepodliehajúcimi akémukolvek príkazu, ci uz zo strany regionálnych bánk a/alebo RZB]. Táto skupina má podiel na trhu priblizne 22%... Okrem svojej úlohy zástupcu skupiny bánk Raiffeisen vykonáva RZB sám bankové operácie, pricom sa specializuje na zahranicné aktivity a poradenstvo velkým klientom [samotný RZB predstavuje podiel na trhu takmer 2%]. ... f) [ÖVAG] ÖVAG je vrcholovou institúciou skupiny ludových bánk vytvorenej podla dvojúrovnovej struktúry, pricom v základnej úrovni zahrna priblizne 60 nezávislých institúcií. Ludové banky v dôlezitých oblastiach úzko spolupracujú..., a sú okrem toho väcsinovými akcionármi ÖVAG. Podiel skupiny ludových bánk na trhu je priblizne 7% [samotný ÖVAG predstavuje podiel na trhu nizsí ako 1%]... ... h) [RLB] V roku 1997 [RBW] zanikol zlúcením s RLB, ktorý bol jeho hlavným akcionárom [predtým RLB vykonával obchody na svoj vlastný úcet iba vo velmi obmedzenom rozsahu]. Oblast cinnosti RLB/RBW sa obmedzuje na miesto Vieden, kde má podiel na trhu priblizne 5%". ( [180]180 ) [neoficiálny preklad] 567. Toto odôvodnenie nám poskytuje údaje o subjektoch, proti ktorým Komisia zamýslala viest konanie podla clánku 81 ods. 1 ES. Umoznuje lepsie pochopit struktúru bankových zoskupení a velmi jasne z neho vyplýva, ze niektoré banky decentralizovaných sektorov, v tomto prípade banky patriace k sektoru Raiffeisen, "sú nezávislými jednotkami, nepodliehajúcimi akémukolvek príkazu, ci uz zo strany regionálnych bánk a/alebo RZB". ( [181]181 ) 568. Z tohto odôvodnenia, ako ani zo skutocností uvedených v dalsej casti analýzy Komisie nevyplýva, ze vrcholové institúcie tvorili s bankami v ich decentralizovaných sektoroch ekonomickú jednotku a ze ich so zretelom na ich úlohu v rámci bankových zoskupení mohli zaväzovat. ( [182]182 ) 569. To este zjavnejsie vyplýva zo skutocnosti, ze Komisia viedla konanie osobne proti RLB, teda proti jednej z regionálnych bánk sektora Raiffeisen, za jej úcast v "sieti Lombard" a ulozila jej pokutu, ktorá bola vypocítaná na základe vlastných podielov tohto podniku na trhu. V sektore Raiffeisen teda Komisia viedla konanie zvlást proti banke druhej úrovne, konajúcej na regionálnej úrovni, teda proti RLB, a proti banke tretej úrovne, konajúcej na centrálnej úrovni, teda proti RZB. 570. Za týchto okolností Komisia podla môjho názoru nebola oprávnená zohladnit skutocnú ekonomickú kapacitu bánk v decentralizovaných sektoroch a tým menej ju pripísat vrcholovým institúciám, ktoré boli sankcionované za ich vlastné správanie. 571. Skutocnost, ktorú zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 517 sporného rozhodnutia, podla ktorej Erste, RZB a ÖVAG ako vrcholové institúcie prispeli k efektívnosti siete vdaka intenzívnym výmenám informácií v rámci skupiny, nebola dostatocným dôvodom alebo dokonca kritériom umoznujúcim Komisii priradit im trhového podiely celej tejto skupiny. 572. Medzi pripísaním zodpovednosti za porusenie a výpoctom zodpovedajúcej sankcie musí totiz existovat logický a koherentný vztah. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nejde o dva odlisný postupy, ktoré treba realizovat na základe rozlicných kritérií. Jeden vyplýva z druhého a výsku sankcie mozno vypocítat iba na základe skutocností, ktoré boli kladené za vinu pôvodcom porusenia, ktorí sú v tomto prípade uvedení v clánku 1 sporného rozhodnutia. V prejednávaných veciach vsak Komisia nepreukázala, a dokonca ani neposudzovala z pohladu clánku 81 ods. 1 ES výmeny informácií, ktoré sa mohli konat medzi vrcholovými institúciami a bankami v ich decentralizovaných sektoroch. Zohladnením týchto výmen informácií v stádiu výpoctu pokuty Komisia nielen zmenila povahu porusenia vytýkaného odvolatelom, ale aj zhorsila ich situáciu. 573. Je zjavné, ze takáto úvaha nemá právny základ. 574. Táto úvaha je okrem toho vnútorne rozporná. Pripomínam totiz, ze Komisia viedla konanie osobne proti RLB, ktorý je iba jednou z regionálnych bánk sektora Raiffeisen. Ako to vyplýva z odôvodnenia c. 519 sporného rozhodnutia, RLB bol so zretelom na jeho trhový podiel zaradený do piatej kategórie. Komisia teda zohladnila trhový podiel tohto podniku dvakrát, prvýkrát, ked priradila RZB trhové podiely vsetkých bánk sektora Raiffeisen, a druhýkrát pri zaradovaní RLB do kategórií. 575. S ohladom na tieto skutocnosti si myslím, ze Komisia nebola oprávnená priradit Erste, RZB a ÖVAG trhové podiely bánk v decentralizovaných sektoroch na úcely ich zaradenia do kategórií. Erste, RZB a ÖVAG teda mohli byt sankcionované iba s ohladom na ich úcast na karteli ako obchodné banky a nie ako vedúce institúcie svojich decentralizovaných sektorov. 576. V dôsledku toho sa domnievam, ze zaradenie Erste a RZB do prvej kategórie a zaradenie ÖVAG do tretej kategórie sú nesprávne a ze v dôsledku toho je nesprávna výska pokuty, ktorú im Komisia ulozila. 577. Za týchto okolností navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhovel dôvodom, ktoré tieto tri podniky uplatnili v prvostupnovom konaní, a ktoré sú zalozené na nesprávnom posúdení pri ich zaradení do kategórií na úcely výpoctu základnej sumy pokuty. Rovnako navrhujem Súdnemu dvoru, aby zrusil clánok 3 sporného rozhodnutia, pretoze Komisia vypocítala výsku pokút ulozených Erste, RZB a ÖVAG na základe nesprávneho kritéria posúdenia. 578. Teraz prinálezí Súdnemu dvoru, aby posúdil kategóriu, do ktorej patrí kazdý z týchto troch podnikov a v prípade potreby pri výkone svojej neobmedzenej právomoci zmenil základnú sumu pokút, ktoré im boli ulozené. 579. Na tento úcel treba pri tomto výpocte vychádzat z analytickej metódy pouzitej Komisiou a zohladnit opravu, ktorú som navrhol vykonat so zretelom na to, ze nebol preukázaný skutocný dopad kartelu na trh. 580. Pokial ide o analytickú metódu pouzitú Komisiou, pripomínam, ze Komisia rozdelila dotknuté banky a bankové skupiny do piatich kategórií v závislosti od dostupných údajov o ich trhových podieloch. Ako vyplýva z tabulky, ktorú som uviedol v bode 546 týchto návrhov, Komisia rovnako stanovila pre kazdú kategóriu podnikov sprievodné hodnoty, okolo ktorých sa nachádzajú trhové podiely dotknutých podnikov, ako aj pevnú výsku pokuty. 581. Trhové podiely dotknutých podnikov sú z väcsej casti uvedené v poznámke pod ciarou 17 sporného rozhodnutia. Císelné údaje sa týkajú operácii uskutocnených s individuálnymi klientmi, ako aj s podnikovými klientmi (aktívne a pasívne operácie) a sú vynaté z rozhodnutí Komisie prijatých v oblasti bankových koncentrácií ( [183]183 ), výrocných správ, ako aj iných oficiálnych publikácii a zdrojov. Ako vyplýva z bodu 190 vyjadrenia Komisie k zalobe, tieto údaje sa týkajú rokov 1997 az 1999. 582. Sporné rozhodnutie naopak neuvádza ani trhový podiel siete sporitelní pred zlúcením s Erste, ani vlastný trhový podiel GiroCredit pred touto transakciou. Z bodu 145 vyjadrenia Komisie k zalobe vsak napriek tomu vyplýva, ze Komisia ocenila prvý trhový podiel na 23%. Z odpovedí Komisie na dvanástu otázku písm. b) polozenú Súdom prvého stupna navyse vyplýva, ze individuálny trhový podiel GiroCredit bol ocenený na 4,8% na základe údajov uvedených v rozhodnutí Komisie IV/M.873 z 11. marca 1997, Bank Austria/Creditanstalt ( [184]184 ). 583. Tu sú údaje, ktorými disponujem v tomto stádiu analýzy: ( [185]185 ) Podiely na trhu Analýza Komisie Oprava c. 1 Zohladnené podiely na trhu Kategória Pokuta Pokuta pri neexistencii skutocného dopadu Erste/GiroCredit (po fúzii) Zoskupenie sporitelní, vrátane Erste, po fúzii: 30% -- Erste: 7% Zoskupenie sporitelní, pred fúziou, vrátane GiroCredit: 23% -- GiroCredit: 4,8% 30% I 25 20 RZB Zoskupenie Raiffeisen: 22% -- RZB: 2% 22% I 25 20 Erste (EÖ pred fúziou) 7% 7% III 6,25 5 ÖVAG Zoskupenie ludových bánk: 7% -- ÖVAG: 1% 7% III 6,25 5 584. Teraz treba vykonat nové rozdelenie odvolatelov do kategórií s ohladom na ich vlastné podiely na trhu (oprava c. 2). 585. Pokial ide o Erste/GiroCredit, domnievam sa, ze po zlúcení s GiroCredit v októbri 1997 sa Erste stal zodpovedným za porusenie, ktorého sa dopústal GiroCredit od 1. januára 1995, a to ako obchodná banka a nie ako vrcholová institúcia sektora sporitelní. Treba preto zohladnit vlastné trhové podiely Erste a GiroCredit, ktoré spolu dosahujú 11,8%. 586. V dôsledku toho si myslím, ze Erste/GiroCredit patrí po fúzii do druhej kategórie. Pre túto kategóriu Komisia stanovila základnú sumu pokuty vo výske 12, 5 milióna eur, ktorú som dalej upravil a znízil na 10 miliónov eur. 587. Pokial ide o RZB a ÖVAG, ich podiely na trhu dosahujú 2% v prípade RZB a 1% v prípade ÖVAG. Tieto dva podniky treba podla môjho názoru zaradit do stvrtej kategórie. Pre túto kategóriu Komisia stanovila základnú sumu pokuty vo výske 3,13 milióna eur, ktorú som dalej upravil a znízil na 2,5 miliónov eur so zretelom na nepreukázanie skutocného dopadu kartelu na trh. 588. Tu je nové rozdelenie Erste, RZB a ÖVAG do kategórií, ako aj základná suma pokuty z dôvodu závaznosti porusenia, ktorú im treba podla môjho názoru ulozit: Podiely na trhu uvedené v spornom rozhodnutí Oprava c. 2 Podiely na trhu, ktoré treba zohladnit Kategória Základná suma pokuty z dôvodu závaznosti porusenia (v miliónoch eur) Erste/GiroCredit (po fúzii) Erste: 7% GiroCredit: 4,8% 11,8% II 10 Erste (EÖ pred fúziou) 7% 7% III 5 RZB 2% 2% IV 2,5 ÖVAG 1% 1% IV 2,5 589. Teraz musím urcit konecnú výsku pokuty ulozenej vsetkým odvolatelom s ohladom po prvé na zvýsenie, ktoré vykonala Komisia z dôvodu trvania porusenia. 590. V tomto ohlade boli vsetky základné sumy urcené so zretelom na závaznost porusenia zvýsené o 35% s výnimkou sumy týkajúcej sa Erste pred jeho fúziou s GiroCredit (EÖ). V prípade tohto podniku Komisia vykonala zvýsenie iba o 30%, kedze jeho úcast na porusení ako obchodnej banky trvala iba tri roky. ( [186]186 ) 591. Po druhé treba zohladnit skutocnost, ze Komisia neuznala ziadnu polahcujúcu alebo pritazujúcu okolnost, ( [187]187 ) ale napriek tomu priznala na základe oznámenia o spolupráci 10% znízenie kazdému podniku, ktorý bol príjemcom sporného rozhodnutia. ( [188]188 ) Základná suma pokuty z dôvodu závaznosti porusenia (v miliónoch eur) Základná suma pokuty z dôvodu závaznosti a trvania porusenia (v miliónoch eur) Základná suma pokuty so zretelom na spoluprácu podniku (v miliónoch eur) BA 10 13,5 12,15 Erste/GiroCredit (po fúzii) 10 13,5 12,15 CA 10 13,5 12,15 Erste (EÖ pred fúziou) 5 6,5 5,85 RZB 2,5 3,375 3,037 ÖVAG 2,5 3,375 3,037 592. S prihliadnutím na vsetky uvedené skutocnosti navrhujem Súdnemu dvoru, aby stanovil konecnú výsku pokuty ulozenej BA-CA, Erste, RZB a ÖVAG takto: -- BA-CA: 24300000 eur -- Erste: 18000000 eur -- RZB: 3037000 eur -- ÖVAG: 3037000 eur XI -- O trovách 593. Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 594. V súlade s clánkom 69 ods. 2 prvým pododsekom rokovacieho poriadku, ktorá sa uplatní na konanie o odvolaní podla clánku 118 toto istého rokovacieho poriadku, je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 595. V súlade s clánkom 69 ods. 3 prvým pododsekom toho istého rokovacieho poriadku vsak Súdny dvor môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy, ak úcastníci mali úspech len v casti predmetu konania alebo vo výnimocných prípadoch. 596. V prejednávaných veciach treba zohladnit skutocnost, ze odvolatelia nemali úspech vo väcsej casti svojich tvrdení. 597. Dôvody zrusenia, ktoré uplatnili, smerujúce k zruseniu sporného rozhodnutia v celom rozsahu, treba totiz podla môjho názoru zamietnut. Podla mna sa odvolatelia skutocne dopustili porusenia clánku 81 ods. 1 ES, ako to uviedla Komisia v clánku 1 uvedeného rozhodnutia. Pokial ide o dôvody zrusenia uplatnené odvolatelmi, ktoré smerujú k znízeniu základnej sumy pokuty stanovenej Komisiou v clánku 3 sporného rozhodnutia, tieto podla mojej analýzy v skutocnosti viedli k zruseniu napadnutého rozsudku a k zruseniu clánku 3 sporného rozhodnutia. Základná suma pokuty bola napriek tomu upravená iba so zretelom na dve kritériá posúdenia. 598. Výska pokuty bola zmenená v prípade styroch odvolatelov so zretelom na to, ze nebol preukázaný skutocný dopad kartelu na trhu. Erste, RZB a ÖVAG bolo navyse priznané dalsie znízenie ich pokuty so zretelom na pochybenia, ktorých sa dopustila Komisia pri ich rozdelení do kategórií na úcely posúdenia závaznosti porusenia. 599. Za týchto okolností navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol, ze BA-CA znása svoje vlastné trovy konania, a je povinný nahradit 80% trov konania, ktoré vynalozila Komisia. 600. Pokial ide o Erste, RZB a ÖVAG, navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol, ze znásajú svoje vlastné trovy konania, a sú povinní nahradit 70% trov konania, ktoré vynalozila Komisia. XII -- Návrh 601. So zretelom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia (T-259/02 az T-264/02 a T-271/02), sa zrusuje v rozsahu, v akom je postihnutý: -- nesprávnym právnym posúdením, kedze Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev usúdil, ze Komisia Európskych spolocenstiev mohla na úcely posúdenia závaznosti porusenia a výpoctu základnej sumy pokuty vyvodit existenciu skutocného dopadu porusenia na trh iba zo samotného vykonávania kartelovej dohody, ako aj -- nesprávnym právnym posúdením a vnútorne rozporným odôvodnením, kedze Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev usúdil, ze Komisia Európskych spolocenstiev mohla na úcely posúdenia závaznosti porusenia a výpoctu základnej sumy pokuty priradit Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, Raiffeisen Zentralbank Österreich AG a Österreichische Volksbanken AG trhové podiely bánk v ich decentralizovaných sektoroch, hoci im nepripísala ich protiprávne správanie. 2. V zostávajúcej casti sa odvolania zamietajú. 3. Zalobám o neplatnost podaným na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev, smerujúcim k zruseniu rozhodnutia Komisie 2004/138/ES z 11. júna 2002 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (vo veci COMP/36.571/D-1, Rakúske banky -- "klub Lombard"), sa vyhovuje v rozsahu, v akom: -- Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, Raiffeisen Zentralbank Österreich AG, Bank Austria Creditanstalt AG a Österreichische Volksbanken AG navrhujú zrusenie clánku 3 rozhodnutia 2004/138, kedze Komisia Európskych spolocenstiev nepreukázala skutocný dopad porusenie na trh na úcely posúdenia závaznosti porusenia a nesprávne posúdila výsku pripadajúcej pokuty, ako aj -- Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, Raiffeisen Zentralbank Österreich AG a Österreichische Volksbanken AG navrhujú zrusenie clánku 3 rozhodnutia 2004/138, kedze Komisia Európskych spolocenstiev im na úcely posúdenia závaznosti porusenia a výpoctu základnej sumy pokuty priradila trhový podiel bánk v ich decentralizovaných sektoroch. 4. Výska pokút stanovená v clánku 3 rozhodnutia 2004/138 sa mení takto: -- vo veci C-125/07 P sa výska pokuty ulozenej Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG znizuje na 18000000 eur, -- vo veci C-133/07 P sa výska pokuty ulozenej Raiffeisen Zentralbank Österreich AG znizuje na 3037000 eur, -- vo veci C-135/07 P sa výska pokuty ulozenej Bank Austria Creditanstalt AG znizuje 24300000 eur, a -- vo veci C-137/07 P sa výska pokuty ulozenej Österreichische Volksbanken AG znizuje na 3037000 eur. 5. Vo veciach C-125/07 P, C-133/07 P a C-137/07 P sú Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, Raiffeisen Zentralbank Österreich AG a Österreichische Volksbanken AG povinné znásat svoje vlastné trovy konania, ako aj nahradit 70% trov konania, ktorá vynalozila Komisia Európskych spolocenstiev. Komisia Európskych spolocenstiev znása 30% svojich vlastných trov konania. 6. Vo veci C-135/07 P je Bank Austria Creditanstalt AG povinná znásat svoje vlastné trovy konania, ako aj nahradit 80% trov konania, ktorá vynalozila Komisia Európskych spolocenstiev. Komisia Európskych spolocenstiev znása 20% svojich vlastných trov konania. __________________________________________________________________ ( [189]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [190]2 ) Dalej len "Erste". ( [191]3 ) Dalej len "RZB". ( [192]4 ) Dalej len "BA-CA". BA-CA je institúcia, ktorá vznikla v septembri 1998 zlúcením Bank Austria AG (BA) s Creditanstalt AG (CA). Obchodné meno bolo zmenené 13. augusta 2002. ( [193]5 ) Dalej len "ÖVAG". ( [194]6 ) T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169 (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [195]7 ) Rozhodnutie Komisie z 11. júna 2002 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (Vec COMP/36.571/D-1, Rakúske banky -- "klub Lombard") [neoficiálny preklad] ([196]Ú. v. EÚ L 56, 2004, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [197]8 ) Nariadenie zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy ([198]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) c. 1216/1999 z ([199]Ú. v. ES L 148, s. 5, dalej len "nariadenie c. 17"). Treba uviest, ze toto nariadenie bolo nahradené nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([200]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [201]9 ) Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([202]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). ( [203]10 ) [204]Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci". ( [205]11 ) BGBl. 3903/1993. ( [206]12 ) Ako uviedol Súd prvého stupna v bode 6 napadnutého rozsudku v Rakúsku sa rozlisuje medzi bankami, ktorých struktúra je jednoúrovnová, a skupinami bánk, ktorých struktúra pozostáva z niekolkých úrovní a ktoré sa nazývajú aj "decentralizované". ( [207]13 ) Rozsudok z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 19 a citovaná judikatúra. ( [208]14 ) Rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 114 a citovaná judikatúra. ( [209]15 ) Pozri najmä rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 51 a citovaná judikatúra. ( [210]16 ) Rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 32 a citovaná judikatúra. ( [211]17 ) Rozsudky JCB Service/Komisia, uz citovaný, bod 107 a citovaná judikatúra, ako aj z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 41 a citovaná judikatúra. ( [212]18 ) Pozri najmä rozsudky JCB Service/Komisia, uz citovaný, bod 106 a citovaná judikatúra, ako aj SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 41 a citovaná judikatúra. ( [213]19 ) Pozri rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 128; z , British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 47; z , Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 244, ako aj z , Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 69. ( [214]20 ) Pozri najmä rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 129; British Sugar/Komisia, uz citovaný, bod 48, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 245. ( [215]21 ) Pozri rozsudok PKK a KNK/Rada, uz citovaný, bod 35. ( [216]22 ) Pozri najmä rozsudky JCB Service/Komisia, uz citované, bod 108 a citovaná judikatúra, ako aj PKK a KNK/Rada, uz citovaný, bod 37 a citovaná judikatúra. ( [217]23 ) V tomto ohlade odkazujem na úvahy nachádzajúce sa v bode 53 a nasl. rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaného. ( [218]24 ) Pozri v tomto ohlade rozhodnutie Rady pre hospodársku sútaz c. 2000-D-28 z 19. septembra 2000 týkajúce sa stavu hospodárskej sútaze v sektore hypotekárnych úverov (BOCCRF c. 13 z ), a rozsudok odvolacieho súdu v Parízi z o odvolaní, ktoré podali SA Caisse nationale du crédit agricole, SA Société générale, SA BNP Paribas, SA Crédit lyonnais, Confédération nationale du crédit mutuel, Fédération du crédit mutuel océan, regionálna banka Crédit agricole de la Loire-Atlantique, SA Caisse nationale des caisses d'épargne et de prévoyance (CNCEP) a Caisse d'épargne des Alpes proti rozhodnutiu Rady pre hospodársku sútaz c. 2000-D-28 z týkajúcemu sa stavu hospodárskej sútaze v sektore hypotekárnych úverov (BOCCRF c. 2 z ). ( [219]25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 9. ( [220]26 ) Rozsudok z 2. októbra 2003, ARBED/Komisia, C-176/99 P, Zb. s. I-10687, bod 21. ( [221]27 ) Pozri rozsudok z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. 3283, bod 27. ( [222]28 ) Rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 15. ( [223]29 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 2000, Krombach, [224]C-7/98, Zb. s. I-1935, body 25 a 26, ako aj zo , Connolly/Komisia, C-274/99 P, Zb. s. I-1611, body 37 a 38. ( [225]30 ) Pozri rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný, bod 35. ( [226]31 ) Pozri rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, ako aj zo , BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21. ( [227]32 ) Pozri rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 14. ( [228]33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70. ( [229]34 ) Pozri rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 14. ( [230]35 ) Pokial ide o túto druhú podmienku, na to, aby bola dohoda alebo zosúladený postup v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES je nevyhnutné, aby mala alebo mal "za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". V prvom rade teda treba overit, ci dohoda alebo zosúladený postup majú protisútazný ciel. Ak taký ciel majú, ako je tomu v prejednávaných veciach, zákaz obsiahnutý v clánku 81 ods. 1 ES sa uplatní bez ohladu na akýkolvek následok (body 426 az 429 odôvodnenia sporného rozhodnutia). Ak cielom nie je obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz, treba vykonat analýzu smerujúcu k preukázaniu, ci vedú alebo nevedú k takémuto následku [pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis ([231]C-234/89, Zb. s. I-935, bod 13), ako aj Súdu prvého stupna z , Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia (T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 152)]. ( [232]36 ) Rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [233]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 33, ako aj citovaná judikatúra. ( [234]37 ) Rozsudky z 28. apríla 1998, Javico, [235]C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 16, ako aj Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 34. Pozri rovnako rozsudky z , van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 170, ako aj zo , Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 20. ( [236]38 ) Tamze. ( [237]39 ) Rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 35 a citovaná judikatúra. ( [238]40 ) Rozsudky z 1. februára 1978, Miller International Schallplatten/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, bod 15, a Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný, bod 19. Pozri rovnako rozsudok z , Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 48. ( [239]41 ) Pozri rozsudok z 9. júla 1969, Völk, 5/69, Zb. s. 295, bod 5, ako aj rozsudky Miller International Schallplatten/Komisia, uz citovaný, bod 15, a Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 34 a citovaná judikatúra. ( [240]42 ) Rozsudok Javico, uz citovaný, bod 17 a citovaná judikatúra. ( [241]43 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [242]44 ) Rozsudky z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, 73/74, Zb. s. 1491, bod 25, ako aj Asnef-Equifax et Administración del Estado, uz citovaný, bod 37 a citovaná judikatúra. ( [243]45 ) Rozsudky Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, uz citovaný, bod 26; z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 22; z , Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 48; z , Wouters a i., [244]C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 95, ako aj Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 37 a citovaná judikatúra. ( [245]46 ) Bod 6. ( [246]47 ) Pozri bod 160 napadnutého rozsudku. ( [247]48 ) Pozri najmä príklady nachádzajúce sa v odôvodnení c. 431 sporného rozhodnutia. ( [248]49 ) V tomto ohlade treba pripomenút, ze druhá smernica Rady 89/646/EHS z 15. decembra 1989 o koordinácií zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa zacatia a vykonávania cinnosti úverových institúcií, ktorou sa mení a doplna smernica 77/780/EHS [neoficiálny preklad] ([249]Ú. v. ES L 386, s. 1), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z ([250]Ú. v. ES L 168, s. 7), zjednodusila prístup európskych bánk na bankové trhy clenských státov, ktoré nie sú ich státom pôvodu, harmonizáciou podmienok vykonávania bankovej cinnosti, stanovením zásady vzájomného uznávania povolení na výkon bankovej cinnosti, ktoré vydávajú clenské státy úverovým institúciám a organizáciou kontroly týchto institúcií iba clenským státom pôvodu. ( [251]50 ) Podla clánku 43 ES majú úverové institúcie, rovnako ako vsetky hospodárske subjekty, slobodu usadit sa. ( [252]51 ) Bankový sektor podla clánku 49 ES rovnako vyuzíva slobodu poskytovania sluzieb spolu s moznostou poskytovat takéto sluzby osobám usadeným v iných clenských státoch bez akejkolvek diskriminácie. Navyse treba pripomenút, ze podla clánku 51 ods. 2 ES sa liberalizácia bankových a poistovacích sluzieb spojených s pohybom kapitálu musí uskutocnit v súlade s liberalizáciou pohybu kapitálu. ( [253]52 ) Pozri v tomto ohlade rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86. Pozri rovnako clánok 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý upresnuje, ze vo vsetkých vnútrostátnych konaniach a konaniach na úrovni Spolocenstva, ktoré sa týkajú uplatnovania clánku 81, bremeno dokazovania porusenia clánku 81 ods. 1 zatazuje stranu alebo orgán, ktorý ho tvrdí. ( [254]53 ) Rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1997, [255]T-77/94, Zb. s. II-759. ( [256]54 ) T-29/92, Zb. s. II-289. ( [257]55 ) Rozsudok z 15. decembra 1994, DLG, [258]C-250/92, Zb. s. I-5641, bod 54, ako aj rozsudky van Landewyck/Komisia, uz citovaný, bod 170; Remia a i./Komisia, uz citovaný, bod 22; Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný, bod 20; Javico, uz citovaný, bod 16; Bagnasco a i., uz citovaný, bod 47, a British Sugar/Komisia, uz citovaný, bod 27. ( [259]56 ) Pozri najmä rozsudky z 25. novembra 1971, Béguelin Import. 22/71, Zb. s. 949, bod 18, a Javico, uz citovaný, bod 17. ( [260]57 ) Rozsudok VGB a i./Komisia, uz citovaný, bod 140. ( [261]58 ) Rozsudok z 25. februára 1986, 193/83, Zb. s. 611. ( [262]59 ) Bod 96. ( [263]60 ) Rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 833; zo , Volkswagen/Komisia, [264]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 230, ako aj z , Adriatica di Navigazione/Komisia, [265]T-61/99, Zb. s. II-5349, bod 27. ( [266]61 ) [267]Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31. ( [268]62 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia, [269]T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403, bod 159. ( [270]63 ) Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva ([271]Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155, dalej len "oznámenie o definícii trhu"). ( [272]64 ) Body 10 a 25 oznámenia o definícii trhu. ( [273]65 ) Rozsudok SPO a i./Komisia, uz citovaný. ( [274]66 ) Pripomínam totiz, ze protisútazný postup môze tiez svojím cielom patrit do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Pre ilustráciu pozri rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný, bod 1094, a rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [275]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 99. ( [276]67 ) Táto judikatúra sa mi zdá sporná z pohladu práv a právnej istoty podnikov. Ked Komisia prijíma rozhodnutie, v ktorom konstatuje úcast podnikov na zlozitom, kolektívnom a sústavnom porusení, ako je rozhodnutie prijaté v prejednávaných veciach, musí podla mna zohladnit skutocnost, ze toto rozhodnutie môze mat za následok osobnú zodpovednost kazdého z adresátov so zretelom na ich úcast na porusení, ktorá musí byt jasne vymedzená. Kedze toto rozhodnutie môze mat následky z civilného hladiska, Komisia má podla mna v rozhodnutí preskúmat a definovat relevantný trh presne. ( [277]68 ) Uznesenie zo 16. februára 2006, Adriatica di Navigazione/Komisia, C-111/04 P, bod 31. ( [278]69 ) Pozri najmä nariadenie Komisie (ES) c. 2659/2000 z 29. novembra 2000 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o výskume a vývoji ([279]Ú. v. ES L 304, s. 7; Mim. vyd. 08/002, s. 19). ( [280]70 ) Oznámenie Komisie o dohodách mensieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku sútaz podla clánku 81 ods. 1 zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva (de minimis) ([281]Ú. v. ES C 368, 2001, s. 13; Mim. vyd. 08/002, s. 125). ( [282]71 ) Pozri najmä rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný, bod 834 a citovaná judikatúra. ( [283]72 ) Komisia okrem toho v bode 22 oznámenia o definícii trhu uznáva, ze v niektorých odvetviach, ako je napríklad papierenské odvetvie, v ktorom sa spotrebitelia domnievajú, ze kvalitatívne rozdiely nie sú zamenitelné, nedefinuje odlisný trh pre kazdú kvalitu papiera a kazdé pouzitie. V takomto prípade sa rôzne kvality papiera zahrnú do jedného a toho istého trhu a ich predaje sa zrátajú dohromady na úcely odhadu objemu trhu. ( [284]73 ) Rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 43 a citovaná judikatúra. ( [285]74 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [286]75 ) Bod 15 tohto rozsudku. ( [287]76 ) Pozri bod 96 týchto návrhov. ( [288]77 ) Pozri rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný, bod 35 a citovaná judikatúra. ( [289]78 ) Pozri rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný, bod 19, ako aj Bagnasco a i., uz citovaný, bod 48. ( [290]79 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri najmä rozsudok z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 38 a citovaná judikatúra. ( [291]80 ) Pozri najmä rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 78. ( [292]81 ) Pozri rozsudky zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 71; Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78; Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 37; SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 25, ako aj ETI a i., uz citovaný, bod 39 a citovaná judikatúra. ( [293]82 ) Pozri najmä rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný, bod 25. ( [294]83 ) Pozri najmä rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 145. ( [295]84 ) V takejto situácii sa totiz Súdny dvor domnieva, ze by bol ohrozený ciel potlacit správania odporujúce pravidlám hospodárskej sútaze a zabránit ich opakovaniu prostredníctvom odradzujúcich sankcií (pozri rozsudok ETI a i., uz citovaný, bod 41 a citovaná judikatúra). ( [296]85 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [297]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 953. ( [298]86 ) Pozri najmä rozsudky zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27, a z , Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 96. ( [299]87 ) Z konstatovaní Súdu prvého stupna uvedených v bode 7 napadnutého rozsudku vyplýva, ze väcsinovým vlastníkom akcií GiroCredit bola skupina Bank Austria. ( [300]88 ) Súd prvého stupna jasne uviedol túto judikatúru v bodoch 323 az 326 a 330 az 333 napadnutého rozsudku. ( [301]89 ) Dotknuté postupy patrili do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES od 1. januára 1995. Erste odkúpil GiroCredit v máji 1997. K fúzii oboch subjektov doslo v októbri 1997. ( [302]90 ) Táto metóda je uvedená v bodoch 9 az 13 týchto návrhov. ( [303]91 ) Pozri analogicky rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 46 a citovaná judikatúra. ( [304]92 ) V tomto ohlade treba pripomenút, ze Súdny dvor ustálene rozhoduje, ze závaznost porusení treba preukázat v závislosti od mnozstva faktorov a to bez toho, aby bol vypracovaný záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré treba povinne zohladnit (rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný, bod 33, ako aj Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 240 a 241). ( [305]93 ) Pozri rozsudky z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 176, a zo , Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 612, ako aj rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný, bod 38; Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 90 a 91, ako aj citovaná judikatúra, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 241 a 242, ako aj citovaná judikatúra. ( [306]94 ) V bodoch 209 az 213 uz citovaného rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia Súdny dvor pripomenul, ze usmernenia zabezpecujú právnu istotu dotknutých podnikov a umoznujú im oboznámit sa s metódami výpoctu, ktoré pouzíva Komisia pri uplatnovaní clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ( [307]95 ) Pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 118, a rozsudky Súdu prvého stupna z , Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 103, a z , CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 262. ( [308]96 ) T-203/01, Zb. s. II-4071. ( [309]97 ) Body 258 a 259. ( [310]98 ) Rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný, bod 118. ( [311]99 ) Pozri rovnako rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [312]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 447. Tento rozsudok bol napadnutý odvolaniami, o ktorých v súcasnosti rozhoduje Súdny dvor (C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P). Tieto odvolania sa vsak netýkajú tohto bodu. ( [313]100 ) Body 53 a 62. ( [314]101 ) Pozri rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný, body 619 a 620, ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 83 a citovaná judikatúra. ( [315]102 ) Rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný, bod 118. ( [316]103 ) Pozri rovnako rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný, bod 447, ako aj napadnutý rozsudok, bod 240. ( [317]104 ) Rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, [318]T-322/01, Zb. s. II-3137, body 71 az 80, zvlást bod 75, a 133 az 144; Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 151 az 163, zvlást bod 155; Archer Daniels Midland/Komisia. T-59/02, Zb. s. II-3627, dalej len rozsudok "Archer Daniels Midland II", body 157 az 168, zvlást bod 161; z , Knauf Gips/Komisia. [319]T-52/03, body 388 az 415, zvlást bod 392; BPB/Komisia. T-53/03, Zb. s. II-1333, body 297 az 322, zvlást bod 301, a Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, body 575 az 604, zvlást bod 583. ( [320]105 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [321]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 231. ( [322]106 ) Tamze. ( [323]107 ) V rámci odvolania podaného proti tomuto rozsudku nebol Súdnemu dvoru predlozený tento bod. ( [324]108 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, [325]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033. ( [326]109 ) Rozsudky Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 150, a Brasserie nationale/Komisia, uz citovaný, body 178 a 179, ako aj napadnutý rozsudok, bod 240. ( [327]110 ) Napadnutý rozsudok, bod 285. ( [328]111 ) Tamze, bod 286 a citovaná judikatúra. ( [329]112 ) Tamze, bod 287 a citovaná judikatúra. ( [330]113 ) T-410/03, Zb. s. II-4451, body 345 a 348. ( [331]114 ) Body 84 az 87. ( [332]115 ) T-30/05. Tento rozsudok je v súcasnosti napadnutý odvolaním podaným na Súdny dvor (C-534/07 P). ( [333]116 ) Bod 110. ( [334]117 ) T-329/01, Zb. s. II-3255, dalej len "rozsudok Archer Daniels Midland I". ( [335]118 ) Bod 77, resp. 180. ( [336]119 ) Bod 78, resp. 181. ( [337]120 ) Body 76 az 78, resp. 179 az 181. ( [338]121 ) Body 156 az 159, resp. 162 az 166. ( [339]122 ) Body 393 a 394, 302 a 303, resp. 585 a 586. ( [340]123 ) Rozsudky Roquette Frčres/Komisia, uz citovaný, bod 79, a Archer Daniels Midland I, uz citovaný, bod 182. ( [341]124 ) Rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný, bod 232. ( [342]125 ) Rozsudky Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 159, ako aj Archer Daniels Midland II, uz citovaný, body 165 a 166. Pozri rovnako rozsudky Knauf Gips/Komisia, uz citovaný, body 395 a 403; BPB/Komisia, uz citovaný, body 304 a 312, ako aj Lafarge/Komisia, uz citovaný, body 587 a 594. ( [343]126 ) Rozsudky Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, body 177 az 190, zvlást bod 179, a Archer Daniels Midland II, uz citovaný, body 180 az 192, zvlást bod 182. Pozri rovnako prístup Súdu prvého stupna v uz citovanom rozsudku Degussa/Komisia, bod 224. ( [344]127 ) Bod 185 a citovaná judikatúra. ( [345]128 ) Rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný, body 587 az 593. Pozri rovnako rozsudky Knauf Gips/Komisia, uz citovaný, body 396 az 402, a BPB/Komisia, uz citovaný, body 307 az 311. ( [346]129 ) Bod 240 a citovaná judikatúra. ( [347]130 ) Pozri poznámku pod ciarou 118. ( [348]131 ) Pozri bod 286 napadnutého rozsudku. ( [349]132 ) Rozsudok JCB Service/Komisia, uz citovaný, bod 205. Pozri rovnako rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [350]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 87 a citovaná judikatúra. ( [351]133 ) Pozri rozsudok JCB Service/Komisia, uz citovaný, bod 201. ( [352]134 ) Pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry je otázka, ci sa Súd prvého stupna vyjadril k dôvodom úcastníkov konania a riadne odôvodnil svoj rozsudok, otázkou právnou, ktorú ako takú mozno uplatnit v rámci odvolania (pozri najmä rozsudok zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53 a citovaná judikatúra). ( [353]135 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens, C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 az 34, a zo , IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb. s. I-3875, bod 70, ako aj uznesenia predsedu Súdneho dvora z , Komisia/Atlantic Container Line a i., C-149/95 P(R), Zb. s. I-2165, bod 58; z , SCK a FNK/Komisia, C-268/96 P(R), Zb. s. I-4971, bod 52] a z , Holandské Antily/Rada, C-159/98 P(R), Zb. s. I-4147, bod 70. ( [354]136 ) Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 19 týchto návrhov. ( [355]137 ) Rozsudok zo 6. marca 2001, C-274/99 P, Zb. s. I-1611. ( [356]138 ) Bod 120. ( [357]139 ) Bod 121. Pozri rovnako rozsudok z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 81. ( [358]140 ) Bod 470 odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [359]141 ) Body 245 az 251 týchto návrhov. ( [360]142 ) Toto priradenie sa týka GiroCredit za obdobie od roku 1995 do októbra 1997, ked bol GiroCredit centrálnou institúciou sektora, a Erste za obdobie od októbra 1997 do júna 1998, ked sa Erste po zlúcení so GiroCredit stal vrcholovou institúciou sektora. ( [361]143 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [362]144 ) Body 261 a 504 az 506 napadnutého rozsudku. ( [363]145 ) Odvolatel odkazuje na rozhodnutie Komisie 77/327/EHS z 19. apríla 1977 týkajúce sa konania podla clánku 86 Zmluvy EHS (IV/28.841 -- ABG/Naftárske podniky vykonávajúce cinnost v Holandsku) [neoficiálny preklad] (Ú. v ES L 117, s. 1), rozhodnutie Komisie 92/204/EHS z týkajúce sa konania podla clánku 85 Zmluvy EHS (IV/31.572 a 32.571 -- Stavebný priemysel v Holandsku) [neoficiálny preklad] ([364]Ú. v. ES L 92, s. 1) (pozri bod 141 rozhodnutia), a rozhodnutie Komisie 1999/271/ES z týkajúce sa konania podla clánku 85 Zmluvy ES (IV/34.466 -- Grécke transbordéry) [neoficiálny preklad] ([365]Ú. v. ES L 109, s. 24), ako aj rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 88. ( [366]146 ) C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 57. ( [367]147 ) Pozri najmä rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, [368]T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309, a Archer Daniels Midland I, uz citovaný, bod 107. ( [369]148 ) Pozri v tomto ohlade rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 238. ( [370]149 ) Bod 205. Pozri rovnako rozsudok Scandinavian Airlines System/Komisia, uz citovaný, bod 87 a citovaná judikatúra. ( [371]150 ) Rozsudok JCB Service/Komisia, uz citovaný, bod 201. ( [372]151 ) Bod 506 napadnutého rozsudku. ( [373]152 ) Odôvodnenia c. 558 a 559 sporného rozhodnutia. ( [374]153 ) Odôvodnenia c. 545 a 546 sporného rozhodnutia. ( [375]154 ) Odôvodnenia c. 547 az 557 sporného rozhodnutia. ( [376]155 ) Bod 456. ( [377]156 ) Body 393 a 394. ( [378]157 ) Vo svojom odvolaní BA-CA odkazuje na pojem "nápomocnej" ("Hilfreiche") spolupráce podniku. Tento výraz sa nenachádza v napadnutom rozsudku. ( [379]158 ) Pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 453. ( [380]159 ) Pozri v tomto ohlade rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 238. ( [381]160 ) Bod 454. ( [382]161 ) Bod 32 a nasl. ( [383]162 ) Bod 34. ( [384]163 ) Tamze. ( [385]164 ) Bod 27. ( [386]165 ) Pozri rozsudky Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 7; Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 15, ako aj Orkem/Komisia, uz citovaný, body 32 a 33. ( [387]166 ) Bod 33. ( [388]167 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [389]168 ) Pozri rovnako rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 61 az 65. ( [390]169 ) Rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný, bod 37. ( [391]170 ) Pozri judikatúru citovanú v bode 540 napadnutého rozsudku, a najmä rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [392]T-112/98, Zb. s. II-729, body 71 az 73, ako aj citovanú judikatúru. ( [393]171 ) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([394]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17). ( [395]172 ) Bod 276. ( [396]173 ) Pozri v tomto ohlade moje úvahy v bode 128 týchto návrhov. ( [397]174 ) Pozri najmä uznesenie z 12. decembra 2006, Autosalone Ispra/Komisia, C-129/06 P, bod 22 a citovanú judikatúru. ( [398]175 ) Okrem odvolatelov podali zalobu aj Bank für Arbeit und Wirtschaft AG (dalej len "BAWAG"), PSK, Niederösterreichische Landesbank-Hypothekenbank AG (dalej len "NÖ-Hypo") a Raiffeisenlandesbank Niederösterreich-Wien AG (dalej len "RLB"). RLB bol v roku 1997 zlucený s Raiffeisen Wien AG (dalej len "RBW"). ( [399]176 ) Odôvodnenie c. 426 sporného rozhodnutia. ( [400]177 ) Bod 1 A prvý a stvrtý odsek usmernení. ( [401]178 ) Sprievodná hodnota v druhej az stvrtej kategórii zodpovedá stále polovici sprievodnej hodnoty vo vyssej kategórii a to platí aj pre príslusnú východiskovú sumu (pozri bod 424 napadnutého rozsudku). ( [402]179 ) Odkazujem na opis tvrdení úcastníkov konania nachádzajúci sa v bodoch 339 az 354 napadnutého rozsudku. ( [403]180 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [404]181 ) Odôvodnenie c. 9 písm. c) sporného rozhodnutia, citovaný v predchádzajúcom bode týchto návrhov. ( [405]182 ) Pozri odôvodnenia c. 58 az 62, 358 az 361 a 516 az 518 sporného rozhodnutia. ( [406]183 ) Pozri rozhodnutia Komisie zo 7. novembra 2000, COMP/M.2140, BAWAG/PSK (odôvodnenie c. 9), zo , COMP/M.2125, HypoVereinsbank/Bank Austria (odôvodnenie c. 21), a z , COMP/M.2402, Creditanstalt/RZB/JV (odôvodnenie c. 15). Vsetky tieto rozhodnutia sú zverejnené na http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases. ( [407]184 ) Toto rozhodnutie je dostupné aj na stránke http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases. ( [408]185 ) Výska pokút je vyjadrená v miliónoch eur. ( [409]186 ) Odôvodnenia c. 521 a 522 sporného rozhodnutia. ( [410]187 ) Odôvodnenia c. 525 az 542 sporného rozhodnutia. ( [411]188 ) Odôvodnenia c. 543 az 559 sporného rozhodnutia. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0133 134. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0134 135. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0135 136. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0136 137. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0137 138. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0138 139. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0139 140. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0140 141. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0141 142. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0142 143. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0143 144. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0144 145. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0145 146. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0146 147. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0147 148. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0148 149. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0149 150. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0150 151. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0151 152. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0152 153. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0153 154. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0154 155. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0155 156. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0156 157. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0157 158. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0158 159. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0159 160. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0160 161. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0161 162. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0162 163. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0163 164. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0164 165. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0165 166. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0166 167. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0167 168. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0168 169. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0169 170. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0170 171. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0171 172. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0172 173. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0173 174. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0174 175. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0175 176. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0176 177. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0177 178. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0178 179. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0179 180. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0180 181. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0181 182. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0182 183. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0183 184. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0184 185. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0185 186. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0186 187. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0187 188. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#t-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0188 189. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0001 190. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0002 191. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0003 192. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0004 193. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0005 194. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0006 195. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0007 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:056:TOC 197. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0008 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:148:TOC 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 201. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0009 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 203. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0010 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 205. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0011 206. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0012 207. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0013 208. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0014 209. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0015 210. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0016 211. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0017 212. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0018 213. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0019 214. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0020 215. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0021 216. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0022 217. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0023 218. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0024 219. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0025 220. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0026 221. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0027 222. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0028 223. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0029 224. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0007&locale=SK 225. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0030 226. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0031 227. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0032 228. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0033 229. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0034 230. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0035 231. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0234&locale=SK 232. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0036 233. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 234. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0037 235. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0306&locale=SK 236. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0038 237. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0039 238. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0040 239. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0041 240. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0042 241. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0043 242. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0044 243. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0045 244. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 245. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0046 246. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0047 247. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0048 248. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0049 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:386:TOC 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1995:168:TOC 251. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0050 252. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0051 253. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0052 254. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0053 255. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0077&locale=SK 256. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0054 257. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0055 258. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0250&locale=SK 259. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0056 260. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0057 261. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0058 262. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0059 263. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0060 264. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 265. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0061&locale=SK 266. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0061 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:257:TOC 268. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0062 269. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0068&locale=SK 270. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0063 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:372:TOC 272. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0064 273. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0065 274. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0066 275. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 276. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0067 277. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0068 278. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0069 279. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:304:TOC 280. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0070 281. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:369:TOC 282. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0071 283. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0072 284. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0073 285. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0074 286. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0075 287. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0076 288. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0077 289. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0078 290. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0079 291. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0080 292. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0081 293. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0082 294. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0083 295. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0084 296. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0085 297. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 298. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0086 299. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0087 300. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0088 301. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0089 302. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0090 303. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0091 304. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0092 305. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0093 306. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0094 307. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0095 308. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0096 309. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0097 310. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0098 311. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0099 312. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 313. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0100 314. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0101 315. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0102 316. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0103 317. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0104 318. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0322&locale=SK 319. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0052&locale=SK 320. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0105 321. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 322. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0106 323. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0107 324. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0108 325. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 326. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0109 327. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0110 328. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0111 329. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0112 330. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0113 331. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0114 332. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0115 333. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0116 334. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0117 335. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0118 336. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0119 337. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0120 338. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0121 339. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0122 340. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0123 341. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0124 342. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0125 343. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0126 344. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0127 345. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0128 346. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0129 347. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0130 348. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0131 349. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0132 350. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 351. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0133 352. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0134 353. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0135 354. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0136 355. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0137 356. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0138 357. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0139 358. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0140 359. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0141 360. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0142 361. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0143 362. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0144 363. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0145 364. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:092:TOC 365. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:109:TOC 366. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0146 367. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0147 368. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0311&locale=SK 369. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0148 370. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0149 371. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0150 372. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0151 373. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0152 374. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0153 375. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0154 376. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0155 377. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0156 378. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0157 379. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0158 380. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0159 381. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0160 382. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0161 383. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0162 384. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0163 385. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0164 386. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0165 387. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0166 388. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0167 389. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0168 390. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0169 391. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0170 392. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0112&locale=SK 393. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0171 394. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 395. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0172 396. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0173 397. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0174 398. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0175 399. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0176 400. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0177 401. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0178 402. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0179 403. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0180 404. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0181 405. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0182 406. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0183 407. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0184 408. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0185 409. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0186 410. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0187 411. file:///tmp/lynxXXXXNZEeIc/L96253-1972TMP.html#c-ECRCJ2009SKC.0800869101-E0188