NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 3. júla 2008 ( [1]1 ) Vec C-113/07 P SELEX Sistemi Integrati SpA proti Komisii Európskych spolocenstiev Obsah I -- Úvod II -- Právny rámec A -- Právny základ Eurocontrolu B -- Právna úprava Spolocenstva III -- Skutkový stav a konanie A -- Skutkové okolnosti B -- Konanie na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok C -- Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania IV -- O odvolaní A -- Úvodné poznámky 1. Kvalifikácia Eurocontrolu ako podniku v zmysle clánku 82 ES 2. Systematika odvolacích dôvodov B -- Námietka imunity, ktorú vzniesol Eurocontrol ako vedlajsí úcastník konania C -- Preskúmanie dôvodov 1. O dôvodoch týkajúcich sa konania a) Porusenie clánku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna umoznením vstupu do konania Eurocontrolu b) Porusenie clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna skreslením skutocností, na ktorých základe boli nové dôvody predlozené odvolatelkou vyhlásené za neprípustné c) Porusenie clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna opomenutím konania Komisie vo vztahu k skutocnostiam, na ktorých základe boli nové dôvody predlozené odvolatelkou vyhlásené za neprípustné d) Porusenie clánku 66 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna neprijatím uznesenia o návrhu na nariadenie vykonania dokazovania 2. O dôvodoch týkajúcich sa veci samej a) O cinnosti Eurocontrolu v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom i) O návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia -- Význam návrhu Komisie -- Preskúmanie podnetu Komisie ii) O skreslení obsahu sporného rozhodnutia iii) Rozpornost odôvodnenia týkajúca sa nezrusenia sporného rozhodnutia napriek prijatiu prvého zalobného dôvodu iv) Rozpornost odôvodnenia tým, ze Súd prvého stupna nahradil vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie pouzitým v spornom rozhodnutí v) Porusenie ustálenej judikatúry Spolocenstva v oblasti vymedzenia súdneho preskúmania vi) Nesprávne posúdenie vzhladom na porusenie clánku 82 ES b) O cinnosti Eurocontrolu v oblasti normalizácie i) O návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia -- Argumenty úcastníkov konania -- Právne posúdenie ii) O skreslení obsahu sporného rozhodnutia iii) Prijatie pojmu hospodárska cinnost v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spolocenstva iv) O nesprávnom výklade a uplatnení judikatúry Spolocenstva vo veci sociálnych dávok v) O porusení povinnosti uviest dostatocné odôvodnenie c) O cinnosti Eurocontrolu v oblasti výskumu a rozvoja i) Skreslenie sporného rozhodnutia ii) Prijatie pojmu hospodárska cinnost v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spolocenstva iii) Skreslenie dôkazov predlozených odvolatelkou, pokial ide o hospodársku povahu správy rezimu dusevného vlastníctva zo strany Eurocontrolu V -- Záver preskúmania VI -- O trovách VII -- Návrh "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Clánok 82 ES -- Pojem podnik -- Hospodárska cinnost -- Medzinárodná organizácia -- Zneuzitie dominantného postavenia" I -- Úvod 1. V tejto veci má Súdny dvor Európskych spolocenstiev rozhodnút o odvolaní, ktoré podala spolocnost SELEX Sistemi Integrati SpA (predtým Alenia Marconi Systems SpA) proti rozsudku Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006 vo veci T-155/04, SELEX Sistemi Integrati/Komisia. ( [2]2 ) 2. Odvolatelka v konaní na druhom stupni a zalobkyna na súde prvého stupna (dalej len "odvolatelka") navrhuje zrusit uvedený rozsudok, ktorým Súd prvého stupna rozhodol, ze rozhodnutie Komisie z 12. februára 2004 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktoré v podstate poprelo, ze Európska organizácia pre bezpecnost letovej prevádzky (Eurocontrol) má postavenie podniku, je oprávnené, cize sa nedomnieval, ze jeho cinnost predstavuje zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, a následne zamietol zalobu o neplatnost a/alebo jeho zmeny. II -- Právny rámec A -- Právny základ Eurocontrolu 3. Eurocontrol, medzinárodná organizácia regionálneho charakteru v oblasti leteckej dopravy, bola zalozená rôznymi európskymi státmi ( [3]3 ), clenmi a neclenmi Spolocenstva, medzinárodným dohovorom Eurocontrol o spolupráci v oblasti bezpecnosti letovej prevádzky z 13. decembra 1960 v znení dalsích zmien a doplnení a v úplnom znení protokolu z (dalej len "dohovor") s cielom upevnit spoluprácu státov dohovoru v oblasti letovej prevádzky a rozvíjat vzájomné spolocné cinnosti s cielom zosúladenia a integrácie potrebných na vytvorenie jednotného systému riadenia letovej prevádzky (Air traffic management, dalej len "ATM"). Aj ked dohovor este nie je formálne úcinný, kedze nebol ratifikovaný vsetkými stranami dohovoru, jeho ustanovenia sa prechodne uplatnujú od roku 1998, v súlade s rozhodnutím stálej komisie Eurocontrolu prijatým v decembri 1997. Taliansko pristúpilo k Eurocontrolu . V roku 2002 Spolocenstvo a jeho clenské státy podpísali protokol, ktorý zatial nevstúpil do platnosti, týkajúci sa pristúpenia Európskeho spolocenstva k Eurocontrolu. Spolocenstvo sa rozhodlo schválit tento protokol rozhodnutím Rady 2004/636/ES z o uzatvorení Európskym spolocenstvom Protokolu o pristúpení Európskeho spolocenstva k Európskej organizácii pre bezpecnost leteckej dopravy. ( [4]4 ) Od roku 2003 sa urcité ustanovenia tohto protokolu prechodne uplatnujú, az kým nedôjde k jeho ratifikácii vsetkými zmluvnými stranami dohovoru. B -- Právna úprava Spolocenstva 4. Podla clánku 82 ES sa akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na spolocnom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi clenskými státmi. 5. V smernici Rady 93/65/EHS z 19. júla 1993 o definovaní a pouzívaní zlucitelných technických specifikácií pri obstarávaní zariadenia a systémov riadenia letovej prevádzky ( [5]5 ), zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 97/15/ES, ktorou sa prijímajú normy Eurocontrol ( [6]6 ), Rada stanovila prijatie technických specifikácií Spolocenstva v oblasti ATM na základe zodpovedajúcich technických specifikácií urcených Eurocontrolom. 6. Clánky 1 az 5 smernice 93/65 sú upravené takto: "Clánok 1 Táto smernica sa pouzije na definovanie a pouzívanie zlucitelných technických specifikácií pri obstarávaní zariadenia a systémov riadenia letovej prevádzky, najmä: -- komunikacné systémy, -- pozorovacie systémy, -- systémy zabezpecujúce automatizovanú pomoc pre riadenie letovej prevádzky a -- navigacné systémy. Clánok 2 Na úcely tejto smernice: a) technická specifikácia znamená technické poziadavky zahrnuté najmä v sútazných podkladoch, ktoré urcujú charakter práce, materiálu, výrobku alebo dodávky, a ktoré umoznujú popísat povahu práce, materiálu, výrobku alebo dodávky objektívne takým spôsobom, aby splnal úcel, na ktorý je zmluvným subjektom urcený. Takéto technické predpisy môzu zahrnat kvalitu, výkon, bezpecnost a rozmery, ako aj poziadavky na materiál, výrobok alebo dodávku vzhladom na zabezpecenie kvality, terminológiu, symboly, testovanie a testovacie metódy, balenie, znackovanie a stítkovanie; b) norma znamená technickú specifikáciu schválenú uznaným normalizacným orgánom pre opakované alebo nepretrzité pouzívanie, s ktorou zhoda nie je v zásade povinná; c) norma Eurocontrolu znamená povinné prvky specifikácií Eurocontrolu pre fyzikálne vlastnosti, konfiguráciu, materiál, výkon, personál alebo postup, ktorých jednotná uplatnovanie sa povazuje za základ pre vykonávanie systému integrovaných sluzieb leteckej dopravy (ATS) (povinné prvky tvoria cast dokumentu normy Eurocontrolu). Clánok 3 1. Komisia v súlade s postupom stanoveným v clánku 6 identifikuje a prijme normy Eurocontrolu a následné úpravy Eurocontrolu týchto noriem najmä k tým normám Eurocontrolu, ktoré sa vztahujú na oblasti uvedené v prílohe I a ktoré sa majú stat záväznými na základe práva spolocenstva. Komisia uverejní odkazy na vsetky technické specifikácie, ktoré sa takto stanú záväznými uverejnením v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev. 2. Aby sa zabezpecila, pokial mozno najväcsia komplexnost prílohy I, v ktorej sú uvedené normy Eurocontrolu, ktoré majú byt vydané, Komisia podla postupu uvedeného v clánku 6 a po porade s Eurocontrolom môze v prípade potreby upravit prílohu I v súlade s úpravami, ktoré vykonal Eurocontrol. ... Clánok 4 S cielom doplnit podla potreby proces zavádzania noriem Eurocontrolu Komisia môze dat normalizacné mandáty orgánom pre európsku normalizáciu v súlade so smernicou 83/189/EHS a po konzultácii s Eurocontrolom. Clánok 5 1. Bez toho, aby boli dotknuté smernice 77/62/EHS a 90/531/EHS, clenské státy podniknú vsetky kroky nevyhnutné na zabezpecenie toho, aby sa vo vseobecných dokumentoch alebo specifikáciách vztahujúcich sa na kazdú zmluvu obstarávatela definovaného v prílohe II, odkázali na specifikácie prijaté v súlade s touto smernicou, ak sa nakupuje zariadenie pre leteckú navigáciu. 2. K zabezpeceniu co mozno najkomplexnejsej prílohy II clenské státy oznámia Komisii akékolvek zmeny vykonané vo svojich zoznamoch. Komisia upraví prílohu II v súlade s postupom uvedeným v clánku 6." III -- Skutkový stav a konanie A -- Skutkové okolnosti 7. Odvolatelka pôsobí od roku 1961 v oblasti systémov riadenia letovej prevádzky. Dna 28. októbra 1997 podala Komisii staznost podla clánku 3 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo , prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] ES ( [7]7 ), ktorou upozornila Komisiu na údajné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Eurocontrolom pri výkone jeho úlohy standardizácie týkajúcej sa zaradení a systémov ATM (dalej len "staznost"). 8. Odvolatelka namietala, ze Eurocontrol má dominantné postavenie. Uvádzala najmä narusenie hospodárskej sútaze, ktoré podla nej vyplýva z práv dusevného vlastníctva vztahujúcich sa na zmluvy týkajúce sa vývoja a obstarávania prototypov, ktoré uzavrel Eurocontrol, ako aj z cinnosti pomoci, ktorú poskytol Eurocontrol vnútrostátnym správnym orgánom na ich ziadost. 9. Listom z 12. februára 2004 Komisia zamietla staznost potvrdiac, ze cinnosti, ktoré boli predmetom staznosti, nemajú hospodársku povahu a v dôsledku toho Eurocontrol nemozno povazovat za podnik v zmysle clánku 82 ES. Okrem toho uviedla, ze aj keby sa tieto cinnosti povazovali za cinnosti podniku, nie sú v rozpore s clánkom 82 ES. B -- Konanie na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok 10. Odvolatelka návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. apríla 2004 podala zalobu proti Komisii, ktorou sa domáhala urcenia neplatnosti a/alebo zmeny napadnutého rozhodnutia a urcenia, aby Súd prvého stupna ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 11. Vo svojom vyjadrení z 23. júla 2004 Komisia navrhla zamietnut zalobu a zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania. 12. Vo svojom vyjadrení z 1. septembra 2004 dorucenom do kancelárie Súdu prvého stupna poziadal Eurocontrol o povolenie vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. Uznesením z predseda druhej komory Súdu prvého stupna v súlade s clánkom 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna povolil vstup Eurocontrolu ako vedlajsieho úcastníka do konania. 13. Podaním doruceným 25. februára 2005 odvolatelka navrhla vyzvat Komisiu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, aby predlozila list z a vsetky dalsie dokumenty vyhotovené jej oddeleniami v rámci správneho konania, technické analýzy, prípadnú korespondenciu jej oddelení s Eurocontrolom, ako aj dokumenty vytvorené Eurocontrolom. Listom z , doruceným , Komisia predlozila list z a tvrdila, ze nedisponuje inými dokumentmi, ktoré by bolo potrebné dolozit do spisu v prejednávanej veci. 14. Podaním doruceným kancelárii Súdu prvého stupna 27. apríla 2005 predlozila odvolatelka návrh na vykonanie dôkazných prostriedkov, ktorých predmetom by malo byt vypocutie svedkov a predlozenie dokumentov Komisiou. 15. Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku zamietol zalobu a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. C -- Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 16. Odvolatelka podala toto odvolanie podaním z 23. februára 2007, doruceným do kancelárie Súdneho dvora , ktorým sa domáhala, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006 vo veci T-155/04 a vrátil vec Súdu prvého stupna, aby rozhodol vo veci samej vo svetle údajov poskytnutých Súdnym dvorom, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania a konania vo veci T-155/04. 17. Komisia a Eurocontrol, ako vedlajsí úcastník konania, podali svoje vzájomné návrhy 29. mája a 1. júna 2007, ktorými sa domáhali, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie ako nedôvodné v celom rozsahu a/alebo ciastocne neprípustné, prípadne po ciastocnom nahradení odôvodnenia uvedeného v rozsudku Súdu prvého stupna, -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. Vo svojej replike z 29. júla 2007 odvolatelka upresnila svoje návrhy a domáhala sa toho, aby Súdny dvor: -- zamietol námietku imunity, ktorú vzniesol Eurocontrol, ako neprípustnú, -- zamietol návrh na nahradenie odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupna, ktoré navrhla Komisia, -- vyhovel odvolaniu, zrusil rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006 vo veci T-155/04 a vrátil vec Súdu prvého stupna na rozhodnutie vo veci samej vo svetle údajov poskytnutých Súdnym dvorom. 18. Vo svojich duplikách z 12. a 9. októbra 2007 Komisia a Eurocontrol zopakovali svoje návrhy. 19. Po písomnej casti konania sa 8. mája 2008 konalo pojednávanie, na ktorom boli vypocuté pripomienky úcastníkov konania. IV -- O odvolaní A -- Úvodné poznámky 1. Kvalifikácia Eurocontrolu ako podniku v zmysle clánku 82 ES 20. Súdny dvor v rozsudku z 19. januára 1994 vo veci C-364/92, SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol ( [8]8 ) po prvýkrát preskúmal otázku, ci sa Eurocontrol môze povazovat za "podnik" v zmysle clánku 82 ES. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora ( [9]9 ) pojem podnik v práve Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. 21. Vo vyssie uvedenom rozsudku Súdny dvor predovsetkým rozhodol, ci sú rôzne cinnosti Eurocontrolu oddelitelné od jeho verejnoprávnych úloh, v prvom rade od tých, ktoré sa týkajú kontroly letovej prevádzky ( [10]10 ), a potom zistil, ci majú tieto cinnosti hospodársku povahu ( [11]11 ). Súdny dvor v tejto súvislosti uviedol, ze Eurocontrol vykonáva v mene zmluvných státov úlohy vo verejnom záujme, s cielom prispiet k udrzaniu a zvysovaniu bezpecnosti vzdusného priestoru. ( [12]12 ) Dospel teda k záveru, ze celkovo cinnosti, ktoré vykonáva Eurocontrol, svojou povahou, cielom a pravidlami, ktorým podliehajú, súvisia s výkonom právomocí, ktoré sa vztahujú na kontrolu a dozor nad vzdusným priestorom. Z toho Súdny dvor vyvodil, ze tieto cinnosti nemajú hospodársku povahu, ktorá by odôvodnovala uplatnovanie pravidiel Zmluvy o hospodárskej sútazi Spolocenstva. ( [13]13 ) 22. Okrem toho logicky, na to, aby sa Eurocontrol mohol povazovat za "podnik" v zmysle clánku 82 ES, museli by sa nan predovsetkým vztahovat ustanovenia práva Spolocenstva. Túto moznost Eurocontrol vo svojom postavení vedlajsieho úcastníka konania na podporu Komisie v tomto konaní vylucuje, pricom sa výslovne odvoláva na svoju imunitu v zmysle medzinárodného práva verejného ako medzinárodnej organizácie. V tejto súvislosti by mohla vzniknút otázka, v akom rozsahu je súd Spolocenstva v rámci zistovania prípustnosti zaloby povinný prihliadat ex offo na imunitu úcastníka konania. 2. Systematika odvolacích dôvodov 23. Vyssie uvedené otázky tvoria tematický rámec tohto konania. Odvolatelka zakladá svoje návrhy na viacerých prípadoch nesprávneho právneho posúdenia, ktoré sa týkajú jednak konania a jednak veci samej. Proti napadnutému rozsudku uvádza celkovo 16 odvolacích dôvodov; odvolacie dôvody týkajúce sa veci samej sa delia do troch oblastí, ktoré sa z hladiska obsahu prekrývajú s rôznymi oblastami cinnosti Eurocontrolu: s pomocou vnútrostátnym správnym orgánom a s cinnostami v oblasti normalizácie a napokon v oblasti výskumu a vývoja. 24. Z dôvodov jasnosti je vhodné zaoberat sa odvolacími dôvodmi po jednom a v príslusných tematických súvislostiach. B -- Námietka imunity, ktorú vzniesol Eurocontrol ako vedlajsí úcastník konania 25. Najskôr je potrebné zaoberat sa námietkou neprípustnosti konania na súdoch Spolocenstva, ktorú vzniesol Eurocontrol, zalozenej na jeho imunite. Eurocontrol sa totiz domnieva, ze na jeho imunitu musí súd Spolocenstva prihliadat ex offo. V tejto súvislosti predkladá argumenty, ktoré uz boli predlozené v konaní na prvom stupni. 26. Svoju argumentáciu opiera v podstate o skutocnost, ze je medzinárodnou organizáciou, ktorej clenmi sú ciastocne iné státy, ktoré nepatria do Európskeho spolocenstva a ktorých právny poriadok je odlisný od právneho poriadku Európskeho spolocenstva, a preto na základe vseobecnej zásady par in parem non habet imperium nemôze podliehat právnym predpisom Európskeho spolocenstva. 27. Okrem toho namieta, ze Spolocenstvo podpísalo protokol o pristúpení k Eurocontrolu, takze by sa malo na základe zásady dobromyselnosti uznanej v clánku 18 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve zdrzat akéhokolvek konania, ktoré by mohlo marit predmet a úcel tohto protokolu o pristúpení. Samotné pristúpenie vyplýva z obycajových predpisov medzinárodného práva, ktoré ho absolútne chránia, aspon vo vztahu ku vsetkým cinnostiam, ktoré sú sporné v tomto konaní. 28. Povazujem za potrebné pripomenút, ze Eurocontrol bol uz úcastníkom konania na prvom stupni v postavení vedlajsieho úcastníka konania a ze jeho procesné postavenie sa v konaní na Súdnom dvore nezmenilo. Aj v odvolacom konaní platí zásada uvedená v clánku 93 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, podla ktorej vedlajsí úcastník musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. 29. Je pravda, ze vedlajsí úcastník konania má samostatné procesné postavenie v tom rozsahu, ze po svojom vstupe do konania má moznost v zmysle clánku 93 ods. 5 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora predlozit svoje vyjadrenie obsahujúce svoje návrhy, svoje dôvody a prípadne oznacenie dôkazov. Zároven je vsak jeho právo predkladat procesné návrhy obmedzené vo vztahu k jeho funkcii, kedze jeho návrhy musia mat podla clánku 40 ods. 4 Statútu Súdneho dvora za ciel vzdy podporovat tvrdenia úcastníka konania. Vedlajsí úcastník konania preto na druhom stupni nemôze predlozit návrhy, ktoré majú samostatný obsah oproti návrhom úcastníkov konania, ani nemôze menit predmet konania. Vedlajsí úcastník konania nemôze ani prostredníctvom nových dôvodov zmenit alebo pretvorit rámec sporu urcený návrhom. ( [14]14 ) O to viac vedlajsí úcastník konania nie je oprávnený vzniest námietku neprípustnosti, ktorá nie je uvedená v zalobných návrhoch zalovaného úcastníka konania. ( [15]15 ) 30. Ako správne uviedol Súd prvého stupna v bode 42 napadnutého rozsudku, námietka imunity, ktorú vzniesol Eurocontrol, výrazne mení rozsah sporu. Návrhy, ktoré predlozila Komisia v konaní na prvom stupni, ktoré mali za ciel zamietnutie zaloby o neplatnost napadnutého rozhodnutia, ako aj návrhy na zamietnutie zaloby v konaní na Súdnom dvore, Eurocontrol nepodporuje. Práve naopak. Keby sa totiz argument Eurocontrolu uznal ako dôvodný, muselo by sa nevyhnutne dospiet k záveru, ze, ako tvrdí odvolatelka, rozhodnutie Komisie bolo prijaté za porusenia údajnej imunity Eurocontrolu, a teda je protiprávne. 31. Okrem toho je potrebné uviest, ze otázku imunity Komisia nikdy neuviedla ako prostriedok obrany. ( [16]16 ) V tomto bode sa Komisia a odvolatelka zhodujú. Z argumentácie, ktorú uviedla Komisia, dokonca vyplýva, ze Komisia v case prijatia napadnutého rozhodnutia vychádzala z rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro v rovnakej veci, ako aj z rozsudku Höfner a Elser ( [17]17 ) a v podstate sa domnievala, ze ustanovenia Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sa vztahujú aj na medzinárodné organizácie, pokial vykonávajú hospodársku cinnost. ( [18]18 ) Komisia vylúcila uplatnenie clánku 82 ES na Eurocontrol iba na základe neexistencie akejkolvek hospodárskej cinnosti Eurocontrolu a nie z dôvodu jeho údajnej imunity. 32. K inému posúdeniu nevedie ani tvrdenie Eurocontrolu, podla ktorého by mal otázku imunity preskúmat súd Spolocenstva ex offo. Ako uviedol sám Eurocontrol ( [19]19 ), v tejto súvislosti neexistuje judikatúra Súdneho dvora. Okrem toho tvrdenia Eurocontrolu o rozsahu jeho imunity nesúvisia s týmto konaním, v ktorom sa má rozhodnút výlucne o tom, ci sa odvolaniu vyhovie, alebo sa zamietne. ( [20]20 ) 33. Kedze Eurocontrol mení rámec sporu napriek tomu, ze je vedlajsím úcastníkom konania na podporu Komisie, Eurocontrol nepodporuje podanie Komisie, ale spochybnuje právomoc Súdneho dvora rozhodovat v dotknutom prípade a uvádza svoju imunitu, tento jeho argument sa musí zamietnut ako neprípustný. C -- Preskúmanie dôvodov 1. O dôvodoch týkajúcich sa konania 34. Pokial ide o nesprávne právne posúdenie týkajúce sa konania, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna, odvolatelka uvádza: -- porusenie clánku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tým, ze sa Eurocontrolu umoznilo získat procesné dokumenty vo veci a predlozit písomné vyjadrenie, -- porusenie clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tým, ze boli skreslené skutocnosti, na ktorých základe boli nové dôvody predlozené odvolatelkou vyhlásené za neprípustné, -- porusenie clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tým, ze sa opomenulo konanie Komisie vo vztahu k skutocnostiam, na ktorých základe boli nové dôvody predlozené odvolatelkou vyhlásené za neprípustné, -- porusenie clánku 66 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna neprijatím uznesenia o návrhu na nariadenie vykonania dokazovania. a) Porusenie clánku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna umoznením vstupu do konania Eurocontrolu Odvolatelka predovsetkým uvádza porusenie clánku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna umoznením Eurocontrolu získat procesné dokumenty vo veci a predlozit písomné vyjadrenie napriek tomu, ze návrh bol predlozený po uplynutí sesttýzdnovej lehoty podla clánku 115 ods. 1 rokovacieho poriadku. Odvolatelka pripomína, ze procesné ustanovenia majú kogentnú povahu a uvádza tiez, ze Súd prvého stupna sa nemôze opierat o clánok 64 svojho rokovacieho poriadku, aby obisiel prekluzívne lehoty ustanovené procesným právom. 35. Vzhladom na úcel opatrení na zabezpecenie priebehu konania uvedený v clánku 64 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna patrí Súdu prvému stupna rozsiahla právomoc volnej úvahy pri výkone právomocí, ktoré sú mu zverené týmto clánkom 64 ods. 2. Aby sa mohlo dospiet k záveru, ze boli porusené procesné ustanovenia, mala odvolatelka preukázat, ze Súd prvého stupna vykonával svoje právomoci výlucne alebo aspon v zásade na iné úcely. ( [21]21 ) Odvolatelka vsak v tomto zmysle nepredlozila ziadny dôkaz. 36. Bez ohladu na to bola odvolatelka povinná preukázat, preco údajné porusenie Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna z dôvodu oneskoreného povolenia vstupu Eurocontrolu ako vedlajsieho úcastníka do konania poskodilo jej záujmy. Podla clánku 58 Statútu Súdneho dvora sa odvolanie na Súdny dvor môze zakladat len na porusení procesných pravidiel, ktoré sa nepriaznivo dotýka záujmov odvolávajúceho sa. Takýto dôkaz vsak odvolatelka nepredlozila. Nie je najmä zrejmé, v akom rozsahu úcast Eurocontrolu v postavení vedlajsieho úcastníka konania zmenilo výsledok konania, a to o to viac, ze Súd prvého stupna z dôvodu neprípustnosti nevyhovel podaniu Eurocontrolu, ktorého cielom bolo rozhodnút o jeho imunite. 37. Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut. b) Porusenie clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna skreslením skutocností, na ktorých základe boli nové dôvody predlozené odvolatelkou vyhlásené za neprípustné 38. Odvolatelka namieta porusenie clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, kedze Súd prvého stupna rozhodol, ze nové dôvody, ktoré uviedla, vychádzajúce z listu z 3. novembra 1998, ktorý vyhotovila Komisia v priebehu konania, sú neprípustné. Súd prvého stupna mal skreslit obsah jedného listu Komisie, ktorý jej bol adresovaný. 39. Je potrebné uviest, ze tvrdenie odvolatelky zjavne odkazuje na okolnost, ktorú uz Súd prvého stupna posúdil v rámci konania na prvom stupni. Vzhladom na rozsiahle a podrobné tvrdenia odvolatelky v súvislosti s presnou výmenou korespondencie medzi nou a Komisiou pred a pocas písomnej casti konania na prvom stupni povazujem za potrebné pripomenút, ze odvolanie na Súdny dvor je obmedzené v zmysle clánku 225 ods. 1 druhého pododseku ES len na právne otázky. Clánok 58 Statútu Súdneho dvora upresnuje, ze odvolanie sa môze zakladat na dôvodoch nedostatku právomoci Súdu prvého stupna, porusení procesných pravidiel alebo na porusení práva Spolocenstva. 40. Pri posudzovaní neprípustnosti námietky v rámci odvolacieho konania je potrebné prihliadat na skutocnost, ze cielom odvolacieho konania je kontrola uplatnovania zákona Súdom prvého stupna a nie opakovanie konania na prvom stupni. K tomu je potrebné dodat, ze v zásade posúdenie skutkového stavu patrí do výlucnej právomoci Súdu prvého stupna ( [22]22 ) a ze Súdny dvor koná, iba ak zo spisu vyplýva, ze tieto konstatovania sú skutkovo nesprávne. ( [23]23 ) Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú je potrebné priznat jemu predlozeným dôkazom. ( [24]24 ) 41. Nie je zrejmé, v com v tomto prípade spocíva nesprávne právne posúdenie. Ako uviedol Súd prvého stupna v bode 36 napadnutého rozsudku, list riaditela Eurocontrolu z 2. júla 1999 neobsahoval viac údajov ako list Komisie z . Preto sa odvolatelka nemohla odvolávat na list z ako na skutkovú okolnost, ktorá vysla najavo len v priebehu konania. V dôsledku toho Súd prvého stupna správne rozhodol, ze dôvod, ktorý uviedla, je neprípustný z dôvodu oneskorenia. 42. Aj tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut. c) Porusenie clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna opomenutím konania Komisie vo vztahu k skutocnostiam, na ktorých základe boli nové dôvody predlozené odvolatelkou vyhlásené za neprípustné 43. Týmto odvolacím dôvodom odvolatelka namieta, ze Súd prvého stupna zamietol jej nové dôvody bez toho, aby prihliadol na konanie Komisie pocas správneho a súdneho konania. Odvolatelka tvrdí, ze uvedenie týchto dôvodov bolo nevyhnutným dôsledkom odmietnutia Komisie predlozit vsetku relevantnú dokumentáciu, najmä list z 3. novembra 1998. Tieto dokumenty boli po prvýkrát predlozené az v pokrocilej casti konania, a preto az vtedy sa odvolatelka mohla s nimi oboznámit a uviest niekolko nových dôvodov. 44. V rámci konania na prvom stupni odvolatelka nikdy nenamietla porusenie nejakej povinnosti predlozit urcité dokumenty. Islo by teda o nový dôvod, ktorý by sa musel zamietnut ako neprípustný, pretoze clánok 48 ods. 2 prvý pododsek Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna výslovne zakazuje uvádzanie nových dôvodov v priebehu konania, pokial sa nezakladajú na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 45. Kedze táto procesná podmienka nie je v tomto prípade splnená, aj tento odvolací dôvod je potrebné zamietnut. d) Porusenie clánku 66 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna neprijatím uznesenia o návrhu na nariadenie vykonania dokazovania 46. Odvolatelka namieta porusenie clánku 66 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, ktoré podla nej vyplýva z rozhodnutia Súdu prvého stupna zamietnut rozsudkom, ktorý je teraz napadnutý, a nie uznesením, o návrhu na nariadenie vykonania dokazovania, ktorý predniesla v zalobe a v podaní dorucenom 27. apríla 2005. Podla odvolatelky má zamietnutie návrhu na nariadenie vykonania dokazovania rozsudkom, ktorým sa koncí konanie, za následok to, ze sa úcastníkovi konania odoberie moznost pouzit jeden z nástrojov, ktorý mu dáva procesný právny poriadok, konkrétne potvrdit svoje zalobné návrhy na základe nových a presvedcivejsích tvrdení. 47. Ako správne pripomína Komisia, tento argument je sporný v rozsahu, v akom odvolatelka v bode 56 odvolania výslovne s odvolaním na judikatúru Spolocenstva uznáva rozsiahlu právomoc volnej úvahy Súdu prvého stupna pri uplatnovaní clánku 66 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku. Z uznesenia Súdneho dvora z 12. januára 2006, Entorn/Komisia, C-162/05 P ( [25]25 ), ktoré citovala sama odvolatelka, totiz vyplýva, ze nie je potrebné ani rozhodnutie vo forme uznesenia, ani vypocutie úcastníkov konania, pokial Súd prvého stupna nepovazuje za potrebné vykonat dôkazy navrhnuté úcastníkom konania. 48. Taký prípad nastal aj v konaní na prvom stupni, ako vyplýva z bodov 132 a 133 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna tam uviedol, ze návrhy na nariadenie vykonania dokazovania sa musia zamietnut, kedze sám Súd prvého stupna mohol prakticky rozhodnút o zalobe na základe návrhov, dôvodov a tvrdení rozvinutých v priebehu písomnej, ako aj ústnej casti konania a s ohladom na dokumenty predlozené úcastníkmi konania. Inými slovami, Súd prvého stupna nepovazoval za potrebné vykonat dôkazy navrhnuté odvolatelkou. 49. Na druhej strane je potrebné pripomenút, ze odvolatelka nenamieta proti správnosti obsahu, ale výlucne proti forme dotknutého rozhodnutia. Nie je preto zrejmé, v com by mali byt jej práva dotknuté. 50. V dôsledku toho aj tento odvolací dôvod je potrebné zamietnut. 2. O dôvodoch týkajúcich sa veci samej a) O cinnosti Eurocontrolu v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom 51. Pokial ide o nesprávne právne posúdenie týkajúce sa uplatnitelnosti clánku 82 ES na pomoc vnútrostátnym správnym orgánom zo strany Eurocontrolu, odvolatelka poukazuje na: -- skreslenie obsahu sporného rozhodnutia, -- rozpornost odôvodnenia týkajúca sa nezrusenia sporného rozhodnutia napriek prijatiu prvého zalobného dôvodu, -- rozpornost odôvodnenia tým, ze Súd prvého stupna nahradil vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie pouzitým v spornom rozhodnutí, -- porusenie ustálenej judikatúry Spolocenstva v oblasti vymedzenia súdneho preskúmania, -- zjavne nesprávne posúdenie skutkového stavu vzhladom na porusenie clánku 82 ES. 52. Komisia spochybnuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, a preto navrhuje nahradit odôvodnenie. i) O návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia 53. Pokial by sa návrh Komisie na nahradenie odôvodnenia ukázal ako dôvodný, nedá sa vylúcit, ze to neovplyvní posúdenie ostatných odvolacích dôvodov. Z dôvodu systematického poradia je preto potrebné este pred posúdením námietok, ktoré vzniesla odvolatelka, zaoberat sa návrhom Komisie. -- Význam návrhu Komisie 54. V prvom rade je potrebné uviest, ze návrh na nahradenie odôvodnenia sa týka podstatných dôvodov napadnutého rozsudku. Preto vzniká otázka, ci sa tento návrh má chápat v procesnom zmysle ako vzájomné odvolanie Komisie. Kvalifikácia takého návrhu, akým je vzájomné odvolanie podla clánku 117 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, predpokladá, ze sa ním navrhuje úplné alebo ciastocné zrusenie napadnutého rozsudku na základe dôvodu, ktorý nebol uvedený v odvolaní. Na urcenie, ci v tomto prípade ide o vzájomné odvolanie, je potrebné preskúmat znenie, úcel a kontext pasáze príslusného vyjadrenia k odvolaniu Komisie. ( [26]26 ) 55. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Komisia nepouzíva pojem "vzájomné odvolanie" v ziadnom bode svojho vyjadrenia. Sama Komisia zjavne chápe tento svoj postup iba ako údaj týkajúci sa právnej otázky, ktorá môze byt preskúmaná bez návrhu. ( [27]27 ) Vzhladom na to je potrebné uviest, ze "návrh" Komisie sa nemá povazovat za vzájomné odvolanie, a ze v tejto súvislosti nie je potrebné samostatné rozhodnutie Súdneho dvora. 56. Podla môjho názoru nie je v dôsledku toho potrebné ani rozhodnút o prípustnosti takéhoto "návrhu". Musí sa totiz chápat iba ako podnet Komisie Súdnemu dvoru, aby zmenil odôvodnenie rozsudku v zmysle, ktorý navrhuje. ( [28]28 ) -- Preskúmanie podnetu Komisie -- Argumenty úcastníkov konania 57. Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna nesprávne kvalifikoval Eurocontrol ako podnik v zmysle clánku 82 ES z dôvodu jeho cinnosti v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom. Tvrdí, ze táto cinnost Eurocontrolu nie je oddelitelná od úloh, ktoré vykonáva ako verejnoprávny orgán. V kazdom prípade, aj keby sa mala posudzovat samostatne, nemohla by sa povazovat za hospodársku cinnost. Súd prvého stupna sa opieral o úvahy nezlucitelné s rozsudkom SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, ked v bode 86 napadnutého rozsudku uviedol, ze vôbec nejde o cinnost, "ktorá by bola podstatná ci nevyhnutná na zarucenie bezpecnosti letovej prevádzky". Súd prvého stupna okrem toho neuznal okolnost, ze táto cinnost priamo súvisí s výkonom práv, ktoré sú typickými právomocami verejnej moci a patrí medzi institucionálne úlohy Eurocontrolu. Rovnako tvrdenie, ze pokial ide o cinnost pomoci, ide o ponuku sluzieb na trhu poradenstva, na ktorom by rovnako dobre mohli pôsobit aj súkromné podniky specializujúce sa na túto oblast, neuznáva súvislost medzi touto cinnostou a inými cinnostami, ktoré vykonáva Eurocontrol v sluzbách verejného záujmu, ako aj osobitnou povahou poradenstva, ktoré poskytuje. 58. Samotný Eurocontrol namietal proti tvrdeniam Súdu prvého stupna týkajúcim sa charakteru týchto cinností, pricom dospel k tomu istému záveru ako Komisia. Domnieva sa, ze cinnost v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom, ktorú im poskytuje, nemá vôbec hospodársku povahu, napriek tomu, ze má volitelný charakter. 59. Odvolatelka vo vztahu k argumentu Komisie v podstate uvádza, ze Súd prvého stupna rozhodol v súlade so zásadami rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol. -- Právne posúdenie 60. Ako v tejto súvislosti uviedla odvolatelka vo svojej replike, Súd prvého stupna pri posúdení toho, ci je Eurocontrol podnikom v zmysle clánku 82 ES, vychádzal z rozsudku Súdneho dvora SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol v tom zmysle, ze sa v prvom rade pýtal, ci sporná cinnost, v tomto prípade pomoc vnútrostátnym správnym orgánom, najmä v konaniach verejného obstarávania týkajúcich sa obstarávania systémov a zariadení ATM, môze byt oddelená od úloh riadenia vzdusného priestoru a zabezpecenia letovej bezpecnosti zverených Eurocontrolu. 61. S týmto prístupom sa totiz stretávame v bode 28 spomínaného rozsudku, kde Súdny dvor uviedol, ze cinnost Eurocontrolu týkajúcu sa vyberania poplatkov za letové tratové navigacné sluzby nemozno oddelit od ostatných cinností organizácie. Napokon z judikatúry Spolocenstva vyplýva, ze ustanovenia Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze sa uplatnujú na cinnosti organizácie, ktoré mozno oddelit od tých cinností, ktoré vykonáva ako orgán verejnej moci, pricom rôzne cinnosti subjektu je nutné skúmat samostatne. ( [29]29 ) Proti prístupu Súdu prvého stupna preto z tohto právneho hladiska nemozno namietat. 62. Napriek tomu sú podla môjho názoru pochybnosti vo vztahu k záverom Súdu prvého stupna uvedeným v bodoch 86 az 92 napadnutého rozsudku oprávnené, najmä vzhladom na okolnost, ze tvrdenia, uvedené Súdom prvého stupna sa vcelku skôr nepriklánajú ku kvalifikácii cinnosti pomoci, ktorú vykonáva Eurocontrol, ako hospodárskej cinnosti. Je potrebné súhlasit s Eurocontrolom, pokial ide o skutocnost, ze jediný argument, ktorý by skutocne mohol podporovat tento záver Súdu prvého stupna, je argument uvedený v bode 87 napadnutého rozsudku. V nom Súd prvého stupna uvádza vo vztahu k cinnostiam Eurocontrolu súvisiacim s pomocou vnútrostátnym správnym orgánom vo forme poradenstva, ze ide o "ponuku sluzieb na trhu poradenstva, teda na trhu, na ktorom by rovnako dobre mohli pôsobit aj súkromné podniky specializujúce sa na túto oblast". Aj tak vsak nie je jasné, na základe coho dospel Súd prvého stupna k tomuto záveru, o to viac, ze v tejto súvislosti nebol predlozený ziadny dôkaz. 63. Súd prvého stupna okrem toho relativizuje svoje závery tým, ze v bode 89 napadnutého rozsudku pripústa, ze "sluzby nie sú v súcasnosti ponúkané súkromnými podnikmi". Ako správne uviedol Eurocontrol, vzhladom na výrazne specifickú povahu a zvýsenú technickú úroven poradenstva poskytovaného touto organizáciou vnútrostátnym správnym orgánom, zdá sa, ze nie je mozné posúdit otázku spôsobilosti súkromných podnikov poskytovat takéto sluzby výlucne na základe vseobecne známych vedomostí. 64. Súd prvého stupna okrem toho dostatocne neprihliadol na skutocnost, ze Eurocontrol je medzinárodnou organizáciou, ktorá je financovaná z príspevkov svojich clenských státov ( [30]30 ), a ze svojou cinnostou pomoci zároven sleduje ciel verejného záujmu. Je pravda, ze Súd prvého stupna odkázal na rozsudok Höfner a Elser ( [31]31 ) a uviedol na príklade cinnosti sluzby sprostredkovania zamestnania Nemeckým federálnym úradom práce, ze kvalifikácia nejakej cinnosti ako hospodárskej cinnosti nezávisí na financovaní pomocou príspevkov. Je tiez pravda, ze na druhej strane odkázal na organizácie spravujúce zákonné systémy sociálneho zabezpecenia ( [32]32 ), aby uviedol, ze nejde ani o cinnost sociálneho charakteru. Súd prvého stupna vsak opomenul celkovo posúdit vyssie uvedené kritériá. ( [33]33 ) Spôsob posúdenia, ktorý pouzil Súd prvého stupna, tak zodpovedá vylucovaciemu postupu, ktorý neumoznuje jednoznacne a urcite zistit, ci sa sporná cinnost má povazovat za hospodársku cinnost. 65. Nesúhlasím s tvrdením Súdu prvého stupna uvedeným v bode 86 napadnutého rozsudku, podla ktorého cinnost v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom má len nepriamy vztah s bezpecnostou letovej prevádzky. Súd prvého stupna vychádzal pri týchto tvrdeniach z predpokladu, ze pomoc, ktorú ponúkol Eurocontrol, sa týka len technických specifikácií v prípade uskutocnenia konaní verejného obstarávania zariadení ATM, a preto sa na bezpecnosti letovej prevádzky odrazí len prostredníctvom týchto konaní verejného obstarávania. 66. V skutocnosti je potrebné pripomenút, ze podla clánku 1 ods. 1 písm. h) dohovoru Eurocontrol sa zmluvné strany dohodli, ze budú "podporovat vytvorenie spolocných systémov a zariadení pre bezpecnost letovej prevádzky". Clánok 2 ods. 2 písm. a) okrem toho výslovne uvádza, ze "organizácia môze na ziadost jednej alebo viacerých zmluvných strán na základe jednej alebo viacerých osobitných dohôd uzavretých medzi nou a dotknutými zmluvnými stranami pomôct týmto stranám pri plánovaní a zabezpecení systémov a sluzieb pre bezpecnost letovej prevádzky". Ako správne uviedla Komisia, z toho vyplýva, ze cinnost pomoci, ktorú poskytuje Eurocontrol vnútrostátnym správnym orgánom v súvislosti s verejným obstarávaním, patrí urcite medzi institucionálne cinnosti tejto organizácie a podstatne prispieva k dosiahnutiu sledovaného úcelu, ktorým je dosiahnut integráciu, zosúladenie a zhodu vnútrostátnych systémov pre zabezpecenie bezpecnosti letovej prevádzky. ( [34]34 ) 67. Na rozdiel od tvrdenia Súdu prvého stupna sa mi nezdá, ze okolnost, ze Eurocontrol ponúka svoje sluzby len na ziadost vnútrostátnych správnych orgánov, je rozhodujúca, najmä vzhladom na to, ze na jednej strane sa dá predpokladat, ze niektoré správne orgány sú viac nez iné spôsobilé pripravit verejné obstarávania, ktoré splnajú technické specifikácie Eurocontrolu bez toho, aby záviseli na jeho pomoci, a na druhej strane, Súd prvého stupna neprihliada na skutocnost, ze volitelná povaha urcitej cinnosti nie je rozhodujúca, o to viac, ze ako uviedol Súdny dvor v rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol ( [35]35 ), Eurocontrol vykonáva aj typicky institucionálne úlohy, akými sú vykonávanie letovej kontroly na ziadost zmluvných státov. 68. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze odôvodnenie uvedené v bodoch 86 az 93 napadnutého rozsudku obsahuje nesprávne právne posúdenie, ktoré spocíva v porusení práva Spolocenstva. Okolnost, ze napadnutý rozsudok sa opiera o nesprávne odôvodnenie, vsak neodôvodnuje jeho neplatnost, kedze výrok tohto rozsudku je odôvodnený z iných právnych dôvodov. ( [36]36 ) Napriek tomu, ze Súd prvého stupna povazoval cinnost pomoci, ktorú vykonáva Eurocontrol, za hospodársku cinnost a uviedol teda, ze má postavenie podniku, nakoniec aj tak zamietol prvý zalobný dôvod. V bode 94 napadnutého rozsudku totiz dospel k záveru, ze okolnost, ze Eurocontrol má postavenie podniku, nemôze spôsobit zrusenie napadnutého rozhodnutia, pretoze napadnuté rozhodnutie spocíva taktiez na zistení Komisie, ze aj keby sa cinnosti Eurocontrol povazovali za hospodárske cinnosti, nie sú v rozpore s clánkom 82 ES. 69. Navrhujem teda, aby Súdny dvor zodpovedajúcim spôsobom zmenil odôvodnenie rozsudku. ii) O skreslení obsahu sporného rozhodnutia 70. Odvolatelka namieta skreslenie obsahu sporného rozhodnutia v bodoch 15 a 48 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v nich uviedol, ze Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie na dvojitom zistení, ze Eurocontrol nie je podnikom a ze v kazdom prípade sporné správania nie sú v rozpore s clánkom 82 ES. Podla odvolatelky Komisia nezistila, ci cinnosti, ktoré vykonáva Eurocontrol, porusujú clánok 82 ES, ale sa obmedzila na zistenie, ci sa sporné cinnosti môzu povazovat za hospodárske. 71. V skutocnosti z bodov 28 a 29 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia na jednej strane uviedla, ze sporné cinnosti Eurocontrolu nemajú hospodársku povahu, a na druhej strane uviedla, ze "v kazdom prípade, ak by aj boli tieto cinnosti povazované za cinnosti podniku, nie sú v rozpore s clánkom 82 ES" ( [37]37 ). Zdá sa teda, ze Komisia vyjadrila jasné stanovisko o otázke, ci cinnost Eurocontrolu bola v rozpore s clánkom 82 ES. 72. V dôsledku toho Súd prvého stupna neskreslil obsah napadnutého rozhodnutia. Tento odvolací dôvod sa preto musí zamietnut. iii) Rozpornost odôvodnenia týkajúca sa nezrusenia sporného rozhodnutia napriek prijatiu prvého zalobného dôvodu 73. Odvolatelka sa domnieva, ze napadnutý rozsudok je postihnutý chybou z dôvodu údajného skreslenia obsahu napadnutého rozhodnutia, a to jasnou rozpornostou: rozhodnutie nebolo zrusené napriek tomu, ze prvému zalobnému dôvodu sa vyhovelo. 74. Ako uviedla odvolatelka vo svojom odvolaní, tento dôvod je "logickým dôsledkom skreslenia skutkového stavu" ( [38]38 ) Súdom prvého stupna. Inými slovami, tento odvolací dôvod vychádza z predpokladu, ze Súd prvého stupna skreslil skutkový stav v bodoch 15 a 48 napadnutého rozsudku, vychádzajúc z toho, ze Komisia nezistila konkrétne ziadnu cinnost, ktorú vykonáva Eurocontrol, vrátane pomoci vnútrostátnym správnym orgánom, ktorá by bola v rozpore s clánkom 82 ES. 75. Ako uz bolo uvedené ( [39]39 ), v skutocnosti sa Súd prvého stupna vo svojom odôvodnení obmedzuje na opakovanie obsahu napadnutého rozhodnutia, takze sa nedá hovorit o skreslení skutkového stavu. 76. V dôsledku toho sa aj tento odvolací dôvod musí zamietnut. iv) Rozpornost odôvodnenia tým, ze Súd prvého stupna nahradil vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie pouzitým v spornom rozhodnutí 77. Podla odvolatelky je odôvodnenie postihnuté dalsou rozpornostou: na jednej strane Súd prvého stupna zamietol ako neprípustný jej návrh na zmenu napadnutého rozhodnutia a uviedol, ze nepatrí do jeho právomoci, aby v rámci prieskumu zákonnosti, ktorú vykonáva, dával institúciám Spolocenstva príkazy alebo ich nahrádzal, a na druhej strane nahradil Komisiu pri preskúmaní druhého zalobného dôvodu, pricom vyvodzoval zlozité závery hospodárskej povahy v bode 108 napadnutého rozsudku vo vztahu k prípadnému zneuzívajúcemu správaniu Eurocontrolu, ktoré v napadnutom rozhodnutí úplne chýbali. 78. Ako vsak správne uviedla Komisia, odvolatelka vo svojich vyjadreniach opomenula odkázat na bod 104 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, ze Súd prvého stupna pri svojom právnom posúdení vychádzal predovsetkým z úvah Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí ("je potrebné zdôraznit, ako to Komisia správne urobila"). V uvedenom prípade dospela Komisia k záveru, ze cinnosti Eurocontrolu v rámci pomoci vnútrostátnym správnym orgánom neboli v rozpore s clánkom 82 ES. 79. Súd prvého stupna v bodoch 106 az 108 len zdôraznil, ze odvolatelka mala vzhladom na okolnosti uvedené v bode 104, ktoré viedli Komisiu k záveru o neexistencii zneuzívania dominantného postavenia, predlozit podrobné dôkazy vo veci existencie dominantného postavenia a zneuzívajúceho správania. Súd prvého stupna preto neuviedol ziadne samostatné odôvodnenie. 80. Na základe toho, aj ked sa úvahy uvedené v bodoch 105 az 108 napadnutého rozsudku nenachádzajú uz v napadnutom rozhodnutí, z tohto dôvodu by sa rozsudok nemal zrusit, kedze Súd prvého stupna dospel k týmto úvahám ad abundantiam ("v druhom rade je potrebné pripomenút") voci úvahám nepopieratelne uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho Súd prvého stupna vo svojich záverecných úvahách uvedených v bode 109 rozsudku uvádza výlucne výsledok, ku ktorému dospel v bode 104 ("zalobkyni sa teda nepodarilo preukázat zjavne nesprávne posúdenie existencie porusenia clánku 82 ES Eurocontrolom, ktorého sa mala dopustit Komisia"). To preukazuje, ze namietané úvahy uvedené v bode 108 nepredstavujú podstatné dôvody rozsudku. Podla ustálenej judikatúry Súdny dvor zamieta výhrady smerujúce proti nadbytocnému odôvodneniu rozsudku Súdu prvého stupna, kedze nemôzu viest k jeho zruseniu. ( [40]40 ) 81. Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut. v) Porusenie ustálenej judikatúry Spolocenstva v oblasti vymedzenia súdneho preskúmania 82. Odvolatelka dalej namieta porusenie judikatúry Spolocenstva v oblasti vymedzenia súdneho preskúmania. Odkazuje predovsetkým na rozsudok Haladjian Frčres/Komisia ( [41]41 ), v ktorom Súd prvého stupna uviedol, ze "súdne preskúmanie aktov Komisie zahrnajúcich komplexné ekonomické posúdenia, o aké ide v prípade namietania porusenia clánkov 81 ES a 82 ES, sa obmedzuje na overenie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia a na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci". 83. Tento odvolací dôvod sa zakladá na okolnosti, ze Súd prvého stupna sa v bode 109 napadnutého rozsudku neobmedzil na overenie existencie nesprávneho posúdenia Komisiou, a namiesto toho nahradil Komisiu a vykonal komplexné posúdenie správania Eurocontrolu. 84. Je potrebné uviest, ze týmto odvolacím dôvodom odvolatelka len opakuje námietky vznesené proti záverom Súdu prvého stupna uvedeným v bode 108 napadnutého rozsudku bez toho, aby uviedla akýkolvek nový argument. Bez ohladu na skutocnost, ze nie je zrejmé, v com mal Súd prvého stupna prekrocit hranice svojej právomoci preskúmania, kedze sa obmedzil na to, ze uviedol, ze odvolatelka na to, aby vyvrátila posúdenie Komisie ( [42]42 ), mala predlozit podrobné dôkazy vo veci existencie dominantného postavenia a zneuzívajúceho správania, je potrebné este raz pripomenút, ze námietka odvolatelky nesmerovala proti podstatným dôvodom tohto rozsudku. 85. Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut. vi) Nesprávne posúdenie vzhladom na porusenie clánku 82 ES 86. Týmto odvolacím dôvodom odvolatelka Súdu prvého stupna vytýka, ze sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze potvrdil platnost rozhodnutia a vylúcil, ze správanie Eurocontrolu, vytýkané odvolatelkou, by mohlo byt zneuzívajúce. 87. Odvolatelka v podstate uvádza, ze nemoznost Eurocontrolu ovplyvnovat rozhodnutia vnútrostátnych správnych orgánov, ani volitelná povaha cinnosti pomoci, a teda kritériá, z ktorých vychádzal Súd prvého stupna v bode 104 napadnutého rozsudku, aby vyvrátil zneuzívajúce správanie Eurocontrolu, nie sú relevantné. Clánok 82 ES na jednej strane nepredpokladá systematické zneuzívajúce správanie, na druhej strane neexistencia právomoci rozhodovat je kompenzovaná vplyvom, ktorý táto organizácia fakticky vykonáva prostredníctvom svojich sluzieb. 88. Pokial ide o rozsiahle tvrdenia odvolatelky, je vhodné znova pripomenút, ze cielom odvolacieho konania je kontrola uplatnovania zákona Súdom prvého stupna a nie opakovanie konania na prvom stupni. Tvrdenia odvolatelky preto nemôzu byt predmetom nového posúdenia a môzu byt preskúmané Súdnym dvorom len vtedy, ak sa toto overenie týka právnej kvalifikácie skutkových okolností a právnych dôsledkov, ktoré z nich vyvodil Súd prvého stupna. ( [43]43 ) 89. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze odvolatelka vychádza ciastocne z neprípustného argumentu, kedze jej tvrdenia smerujú k novému zistovaniu skutkového stavu a nie výlucne ku kontrole zákonnosti odôvodnenia Súdu prvého stupna, a toto zistovanie nepatrí do právomoci Súdneho dvora, kedze ide o návrh na revíziu. Odvolatelka napríklad spochybnuje zistenie, ktoré vykonal Súd prvého stupna v bode 104 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa jej nepodarilo v konkrétnom prípade preukázat, ze Eurocontrol naozaj ovplyvnil rozhodnutie o uzavretí zmluvy s urcitým uchádzacom, a to na základe iných dôvodov, ako je hladanie najlepsieho technického riesenia za najvýhodnejsiu cenu. 90. Ako správne uviedla Komisia, nie je zrejmé, v com sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho posúdenia. Odvolatelka ani nepredlozila argumenty na podporu svojho tvrdenia. Naopak, je potrebné súhlasit s Komisiou, pokial ide o skutocnost, ze jednoduché poskytovanie poradenstva môze len tazko predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, pricom rozhodnutie, ci vyhoviet získanému stanovisku, patrí v konecnom dôsledku do právomoci vnútrostátneho správneho orgánu. Ako správne uvádza Súd prvého stupna v bode 104 napadnutého rozsudku, úcast Eurocontrolu ako poradcu nie je ani povinná, dokonca ani sústavná. Dochádza k nej v súlade s clánkom 2 ods. 2 písm. a) dohovoru len na výslovnú ziadost dotknutých správnych orgánov. Z prípadného zneuzívajúceho správania by museli byt v konecnom dôsledku obvinené vnútrostátne správne orgány a nie Eurocontrol. 91. Na rozdiel od úvah odvolatelky ( [44]44 ) nie je mozné zistit ani rozpornost medzi tvrdeniami uvedenými v bode 104 a nasledujúcimi tvrdeniami Súdu prvého stupna uvedenými v bode 108 napadnutého rozsudku: "Najmä sa nezdá, ze by Eurocontrol mohol získat akúkolvek konkurencnú výhodu z dôvodu, ze mohol prostredníctvom svojich poradenských sluzieb ponúkaných vnútrostátnym správnym orgánom ovplyvnit nimi uskutocnovaný výber ich dodávatelov zariadení ATM v prospech urcitých podnikov." 92. Tvrdenie uvedené v bode 108, podla ktorého Eurocontrol mal moznost ovplyvnit výberové konania vnútrostátnych správnych orgánov v rámci verejného obstarávania, nie je vôbec v rozpore s tvrdeniami uvedenými v bode 104, podla ktorých sa odvolatelke nepodarilo ani v jednom prípade preukázat, ze Eurocontrol naozaj ovplyvnil rozhodnutie o uzavretí zmluvy s urcitým uchádzacom. Preto sa tento argument musí zamietnut. 93. Napokon odvolatelka namieta skreslenie dôkazných prostriedkov tým, ze sa odvoláva na list Komisie z 3. novembra 1998. V tejto súvislosti odkazuje na úvahy Súdu prvého stupna v bodoch 110 az 112 napadnutého rozsudku. 94. Predovsetkým je potrebné uviest, ze Súd prvého stupna nebol povinný posúdit argumenty odvolatelky zalozené na tomto liste, pretoze vznikli v súvislosti s novými zalobnými dôvodmi, ktoré sám Súd prvého stupna zamietol ako neprípustné. ( [45]45 ) 95. V kazdom prípade Súd prvého stupna posúdil argumenty odvolatelky primerane. V bode 112 napadnutého rozsudku sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked uviedol, ze skutocnost, ze Komisia uviedla urcité mnozstvo kritických poznámok vo vztahu k urcitým cinnostiam Eurocontrolu, vôbec nepreukazuje, ze Komisia bola sama presvedcená o nezákonnosti správania Eurocontrolu vzhladom na pravidlá hospodárskej sútaze. V tomto zmysle sa nedá hovorit o skreslení dôkazných prostriedkov. 96. Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut. b) O cinnosti Eurocontrolu v oblasti normalizácie 97. Pokial ide o nesprávne právne posúdenie týkajúce sa uplatnitelnosti clánku 82 ES na cinnost Eurocontrolu v oblasti normalizácie, odvolatelka poukazuje na: -- skreslenie obsahu sporného rozhodnutia, -- prijatie pojmu hospodárska cinnost v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spolocenstva, -- nesprávny výklad a uplatnenie judikatúry Spolocenstva vo veci sociálnych dávok, -- porusenie povinnosti uviest dostatocné odôvodnenie. 98. Komisia spochybnuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, a preto navrhuje dalsie nahradenie odôvodnenia. i) O návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia 99. V súlade s predchádzajúcimi úvahami ( [46]46 ) sa aj tento "návrh" Komisie musí chápat iba ako podnet smerujúci k tomu, aby Súdny dvor zmenil odôvodnenie v zmysle, ktorý navrhuje. -- Argumenty úcastníkov konania 100. Komisia navrhuje nahradit odôvodnenie vo vztahu k rozlíseniu, ktoré vykonal Súd prvého stupna v bodoch 59 a 60 napadnutého rozsudku, medzi cinnostami prípravy a vypracovania noriem a technických specifikácií, úlohou, ktorú plní agentúra Eurocontrolu ako výkonný orgán na jednej strane a prijatím noriem radou Eurocontrolu na druhej strane. Komisia povazuje toto rozdelenie za umelé. Ako v prípade cinnosti v oblasti pomoci vnútrostátnym správnym orgánom, aj v tomto prípade mal Súd prvého stupna uplatnit nesprávne kritériá, nezlucitelné s tým, co sa uvádza v rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, aby napokon dospel záveru, ze prvá spomenutá cinnost je oddelitelná od iných verejnoprávnych úloh. Komisia okrem toho namieta, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil povahu tejto cinnosti. 101. Aj Eurocontrol namieta proti rozdeleniu, ktoré vykonal Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku. 102. Odvolatelka naopak tvrdí, ze Súd prvého stupna sa v tejto súvislosti pridrziaval zásad rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol. -- Právne posúdenie 103. Súd prvého stupna v bodoch 59 a 60 napadnutého rozsudku odôvodnil uvedené rozlísenie tak, ze uviedol, ze prijatie noriem radou Eurocontrolu patrí do legislatívnej oblasti. Rada Eurocontrolu je totiz zlozená s riaditelov správ civilného letectva kazdého z clenských státov organizácie, splnomocnených ich jednotlivými státmi na prijatie technických specifikácií, ktoré budú záväzné vo vsetkých týchto státoch. Táto cinnost priamo patrí do výkonu zvrchovaných právomocí týchto státov. Úloha Eurocontrolu sa preto priblizuje k úlohe ministerstva, ktoré na vnútrostátnej úrovni pripravuje legislatívne a normatívne opatrenia, ktoré sú následne prijaté vládou. Podla Súdu prvého stupna ide teda o cinnost, ktorá patrí medzi verejnoprávne úlohy Eurocontrolu. 104. Neplatí to vsak pre prípravu alebo vypracovanie technických noriem Eurocontrolom. Argumenty, ktoré uvádzala Komisia, na základe ktorých cinnost normalizácie Eurocontrolu sa viaze na "úlohu poskytovania verejných sluzieb touto organizáciou" ( [47]47 ), v skutocnosti odkazujú len na prijatie týchto noriem a nie na ich vypracovanie. Z potreby prijatia noriem na medzinárodnej úrovni totiz nutne nevyplýva, aby subjektom, ktorý vyhotovuje tieto normy, bol ten istý subjekt, ktorý ich následne prijíma. Súd prvého stupna z toho vyvodzuje, ze túto cinnost mozno oddelit od úlohy riadenia vzdusného priestoru a rozvoja leteckej bezpecnosti. 105. Takéto uvazovanie podla môjho názoru osvetluje kvalifikáciu skutkového stavu, ktorá sa z právneho hladiska musí povazovat za postihnutú chybou. 106. Z clánku 2 ods. 1 písm. f) dohovoru Eurocontrol jasne vyplýva, ze medzi úlohy Eurocontrolu patrí úloha "vypracovat, prijat a aktualizovat spolocné ustanovenia, specifické ustanovenia a postupy pre systémy a sluzby riadenia vzdusného priestoru". Ako vidiet, tento dohovor, na rozdiel od tvrdení Súdu prvého stupna vôbec nerozlisuje medzi prípravou alebo vypracovaním noriem a ich prijatím. V znení tohto ustanovenia sa preto nenachádza ziadny dôkaz na podporu rozdelenia, ktoré vykonal Súd prvého stupna. 107. Výklad, ktorý navrhuje Súd prvého stupna, nie je ani v súlade s predmetom a úcelom tohto ustanovenia, najmä ked sa uvádza, ze príprava a vypracovanie noriem a technických specifikácií predstavujú základné prostriedky, ktoré má Eurocontrol k dispozícii na úcely dosiahnutia ciela stanoveného v clánku 1 ods. 1 dohovoru, ktorý spocíva v dosiahnutí "zosúladenia a integrácie potrebných na vytvorenie jednotného európskeho systému riadenia letovej prevádzky" ( [48]48 ). 108. Okrem toho sa neupresnuje, na základe akých skutkových okolností Súd prvého stupna dospel k svojmu záveru, podla ktorého úlohy prípravy a vypracovania noriem a technických specifikácií, ktoré sú zverené Eurocontrolu jeho clenskými státmi, by mohli byt vykonané aj iným subjektom alebo iným podnikom. Súd prvého stupna mal zistit, ci táto moznost existuje v konkrétnom prípade, naopak, uspokojil sa s jednoduchým konstatovaním v bode 60 napadnutého rozsudku, ze Komisia "nepreukázala, ze obe cinnosti musia byt nevyhnutne vykonávané jedným a tým istým subjektom, namiesto dvoch odlisných subjektov". 109. Súd prvého stupna okrem toho relativizuje svoje vlastné závery v nasledujúcom bode 61, popiera hospodársku povahu tejto cinnosti s odôvodnením, ze nebola preukázaná existencia trhu "sluzieb technickej normalizácie v oblasti zariadení ATM". V tejto súvislosti sám Súd prvého stupna pripústa, ze neexistencia trhu technickej normalizácie by v tejto oblasti mala vyplývat z okolnosti, ze jedinými odberatelmi týchto sluzieb sú státy v postavení orgánov kontroly leteckej dopravy. Oni sa vsak rozhodli vyhotovovat si tieto normy sami v rámci medzinárodnej spolupráce prostredníctvom Eurocontrolu. V oblasti normalizácie Eurocontrol teda predstavuje len fórum pre zosúladenie, ktoré vytvorili na úcely koordinácie technických standardov ich systémov ATM. 110. Podla môjho názoru tvrdenia Súdu prvého stupna, hoci sú ciastocne rozporné, preukazujú jasne aspon to, ze pokial ide o tento prípad, aj príprava a vypracovanie noriem a technických specifikácií sa majú povazovat za formy úlohy poskytovania verejných sluzieb ( [49]49 ), neoddelitelné od normatívnej cinnosti Eurocontrolu, kedze aj on vykonáva verejnú moc. ( [50]50 ) Normy vypracované agentúrou Eurocontrolu prijíma rada Eurocontrolu a sú záväzné pre vsetky clenské státy. Ako subjekt medzinárodného práva sui generis Eurocontrol vykonáva takéto práva v zmysle splnomocnenia svojich clenských státov na základe právomoci, ktorá mu bola zverená. ( [51]51 ) Zverenie verejnoprávnej úlohy medzinárodnej organizácii jej clenskými státmi predstavuje spôsob vykonávania tejto úlohy v mnohostrannom medzinárodnom kontexte. Prirovnanie so súkromnými normalizacnými orgánmi je preto nesprávne. Keby clenské státy chceli umoznit úcast súkromných normalizacných orgánov pri príprave noriem a technických specifikácií v oblasti bezpecnosti letovej prepravy, museli by ustanovit výnimku vo vztahu k dohovoru Eurocontrol. 111. Ako napokon správne uviedol Súd prvého stupna, cinnost vyhotovovania noriem Eurocontrolu nemozno povazovat za hospodársku cinnost. 112. Vzhladom na vsetky tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zodpovedajúcim spôsobom zmenil odôvodnenie rozsudku. ii) O skreslení obsahu sporného rozhodnutia 113. Týmto odvolacím dôvodom odvolatelka ( [52]52 ) opätovne namieta skreslenie obsahu napadnutého rozhodnutia v bodoch 15 a 48 napadnutého rozsudku. Komisia vôbec neposúdila existenciu zneuzívania dominantného postavenia. To konstatoval skôr Súd prvého stupna a nie Komisia, cím skreslil rozhodnutie Komisie. 114. Ako je uz uvedené vyssie ( [53]53 ), Komisia v skutocnosti poprela existenciu zneuzitia dominantného postavenia, a preto sa tento odvolací dôvod musí zamietnut. iii) Prijatie pojmu hospodárska cinnost v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spolocenstva 115. Podla odvolatelky je záver Súdu prvého stupna, podla ktorého nepreukázala existenciu trhu sluzieb technickej normalizácie, irelevantný na úcely posúdenia, ci sporná cinnost má hospodársku povahu a v kazdom prípade je nepresný. Na rozdiel od tvrdenia Súdu prvého stupna Eurocontrol nepochybne poskytuje samostatnú sluzbu vypracovania technických noriem. V kazdom prípade vzhladom na judikatúru a prax Komisie nemá ziadnu váhu okolnost, ze dotknutá cinnost nepozostáva z ponuky tovarov a sluzieb na danom trhu. Rozhodujúce je skôr to, ci sa sporná cinnost môze povazovat za hospodársku. 116. Ako je uz uvedené vyssie ( [54]54 ), pojem podnik v zmysle clánku 82 ES je samostatným pojmom práva Spolocenstva. Zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. Hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo sluzieb na danom trhu. ( [55]55 ) 117. Ako správne uvádza Komisia, hospodárska cinnost predpokladá nevyhnutne existenciu "trhu" v zmysle dopytu a ponuky urcitých tovarov alebo sluzieb. ( [56]56 ) Na to, ale nie na sporný "relevantný trh", ako zjavne chápe odvolatelka, odkazuje Súd prvého stupna v bodoch 61 a 62 napadnutého rozsudku. 118. Súd prvého stupna správne dospel k záveru, ze nebola preukázaná existencia trhu sluzieb technickej normalizácie v oblasti zariadení ATM. Zistil existenciu dopytu a ponuky v tejto oblasti a kedze sa nestretol s okolnostami, ktoré by to vylucovali, poprel ju. Súd prvého stupna mohol preto správne predpokladat, ze cinnost normalizácie Eurocontrolu nemá hospodársku povahu. 119. Aj tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut. iv) O nesprávnom výklade a uplatnení judikatúry Spolocenstva vo veci sociálnych dávok 120. Odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna, ze nesprávne zamietol jej argument týkajúci sa prenesenia zásad uvedených v rozsudku FENIN/Komisia na tento prípad. 121. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ako správne uvádza Komisia ( [57]57 ), ze tento dôvod vzhladom na jeho obsah v skutocnosti smeruje proti záverom Súdu prvého stupna, podla ktorých cinnost obstarávania prototypov, ktorú vykonáva Eurocontrol, nemá hospodársku povahu a nesmeruje proti cinnosti predmetnej organizácie v oblasti normalizácie. Tvrdenia odvolatelky sú v tejto casti nesprávne. 122. V kazdom prípade je námietka neprípustná. Odvolatelka pouzíva závery Súdu prvého stupna v rozsudku FENIN/Komisia, vynesené v inej súvislosti, na to, aby uplatnila námietky, ktoré nevzniesla v konaní na prvom stupni. Na prvom stupni odvolatelka nenamietala, ze nebolo zistené, ci je toto vykonávanie v súlade so zásadou solidarity. 123. Keby mal ale Súdny dvor dospiet k záveru, ze námietka je prípustná, bude potrebné prihliadnut na nasledujúce úvahy týkajúce sa jej dôvodnosti. 124. Zo spisu vyplýva, ze odvolatelka zrejme chápe vyssie uvedenú judikatúru v tom zmysle, ze zásady, z ktorých vychádza, môzu byt prenesené len na prípady, v ktorých nejaký subjekt vykonáva úlohy výlucne sociálnej povahy. ( [58]58 ) 125. V tejto súvislosti je z dôvodu presnosti potrebné pripomenút predovsetkým skutocnost, ze predmetom tvrdení Súdu prvého stupna uvedených v bodoch 65 az 69 napadnutého rozsudku, na ktoré sa odvoláva odvolatelka, bola otázka, ci cinnost normalizácie Eurocontrolu má hospodársku povahu. 126. Ako uviedol Súd prvého stupna v bode 61 s odkazom na tam citovanú judikatúru ( [59]59 ), hospodárskou cinnostou je kazdá cinnost, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo sluzieb na relevantnom trhu. Súd prvého stupna okrem toho správne zdôraznil, ze podla práva Spolocenstva pojem hospodárskej cinnosti vyplýva z ponuky tovarov alebo sluzieb a nie z ich obstarávania. Na základe toho Súd prvého stupna odkázal analogicky na rozsudok FENIN/Komisia ( [60]60 ), pricom uviedol, ze jednoduchá okolnost, ze nejaký subjekt kúpi výrobok -- aj ked vo velkých mnozstvách -- aby ho pouzil v rámci inej cinnosti, napríklad cinnosti výlucne sociálnej povahy, nestací na to, aby sa subjekt povazoval za podnik. Prítomnost subjektu na trhu v postavení kupujúceho nestací na to, aby sa cinnost tohto subjektu povazovala za hospodársku cinnost, vzhladom na neexistenciu podstatného kritéria ponuky tovarov a sluzieb. 127. Odvolatelka nenamieta proti správnosti tejto judikatúry. Vykladá vsak rozsudok FENIN/Komisia prílis obmedzujúco, a teda nesprávne. Ako bolo uvedené vyssie, v citovanom rozsudku chcel Súd prvého stupna v podstate objasnit, ze len cinnost smerujúca k ponuke tovarov a sluzieb sa môze povazovat za hospodársku cinnost. ( [61]61 ) 128. V dôsledku toho Súd prvého stupna správne zamietol argument odvolatelky. 129. Aj tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut. v) O porusení povinnosti uviest dostatocné odôvodnenie 130. Nezdá sa mi, ze námietka, týkajúca sa porusenia povinnosti uviest dostatocné odôvodnenie, je dostatocne podrobná, najmä vzhladom na skutocnost, ze Súd prvého stupna v bode 59 a nasl., najmä v bode 61 napadnutého rozsudku, uvádza dôvody, podla ktorých cinnost vyhotovovania noriem nemozno podla jeho názoru oznacit za hospodársku cinnost. 131. Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut. c) O cinnosti Eurocontrolu v oblasti výskumu a rozvoja 132. Pokial ide o nesprávne právne posúdenie týkajúce sa uplatnitelnosti clánku 82 ES na výskum a rozvoj (osobitne nadobudnutie prototypov a rezim dusevného vlastníctva) Eurocontrolu, odvolatelka poukazuje na: -- skreslenie sporného rozhodnutia, -- prijatie pojmu hospodárska cinnost v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spolocenstva, -- skreslenie dôkazov predlozených odvolatelkou, pokial ide o hospodársku povahu správy rezimu dusevného vlastníctva zo strany Eurocontrolu. i) Skreslenie sporného rozhodnutia 133. Odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna, ze skreslil skutkový stav sporu tým, ze pripísal rozhodnutiu Komisie význam, ktorý by mu ona nepripísala. 134. Najmä namieta proti tvrdeniu, podla ktorého cinnost, ktorej predmetom je obstarávanie prototypov a rezim práv dusevného vlastníctva, nie je hospodárskou cinnostou. Odvolatelka tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozsudku nepoprela hospodársku povahu tejto cinnosti, ale obmedzila sa na vylúcenie prípadného zneuzívania dominantného postavenia. 135. Ako uz okrem iného uviedol Súd prvého stupna v bode 74 napadnutého rozsudku, stací si precítat napadnuté rozhodnutie a je mozné konstatovat, ze tento argument nie je dôvodný. V bode 28 rozhodnutia Komisia jasne uvádza, ze sporná cinnost podla jej názoru nemá hospodársku povahu; toto tvrdenie je zopakované s väcsím dôrazom v bodoch 29 a 30 tohto rozhodnutia. 136. Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut. ii) Prijatie pojmu hospodárska cinnost v rozpore s pojmom vypracovaným judikatúrou Spolocenstva 137. Týmto odvolacím dôvodom odvolatelka namieta závery Súdu prvého stupna, podla ktorých cinnost Eurocontrolu v oblasti obstarávania prototypov a rezimu práv dusevného vlastníctva nemá hospodársku povahu. 138. Kritizuje predovsetkým tvrdenia Súdu prvého stupna uvedené v bode 76 napadnutého rozsudku, pricom uvádza, ze okolnost, ze vývoj prototypov nerobí samotný Eurocontrol, ale podniky dotknutého sektora, je irelevantná, kedze cinnost, ktorá je predmetom tohto sporu spocíva v obstarávaní týchto prototypov. 139. Argument odvolatelky jasne vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna totiz nevylúcil hospodársku povahu obstarávania prototypov z dôvodu, ze vývoj týchto prototypov vykonávajú tretie subjekty, ale ako jednoznacne vyplýva z bodu 75 rozsudku, najmä vzhladom na to, ze obstarávanie prototypov neobsahuje ponuku tovarov a sluzieb na danom trhu. Takýmto spôsobom chýba podstatné kritérium na to, aby sa cinnost povazovala za hospodársku. 140. Ako presvedcivo uvádza Eurocontrol, nepouzíva prototypy ako vstupný prvok na výrobu iného obchodného výrobku ani s vyvíjanými prototypmi neobchoduje. Námaha spojená s obstarávaním prototypov má za ciel vytvorenie jednotného európskeho systému riadenia letovej prevádzky. ( [62]62 ) Podla môjho názoru to potvrdzuje záver Súdu prvého stupna, ze cinnost Eurocontrolu sa nemôze povazovat za hospodársku cinnost. 141. Okrem toho odvolatelka kritizuje skutocnost, ze Súd prvého stupna pripísal význam kritériu neexistencie odplaty, napriek tomu, ze judikatúra Spolocenstva toto kritérium nepovazuje za urcujúce. Domnieva sa, ze okolnost, ze Eurocontrol nesleduje dosahovanie zisku a ze práva dusevného vlastníctva, ktoré nadobudol v rámci vývoja, sa udelujú bezplatne, je irelevantná, kedze uvedená neexistencia odplaty nie je aj tak rozhodujúca. 142. V rámci posúdenia hospodárskej povahy nejakej cinnosti priznáva judikatúra Spolocenstva význam skutocnosti neexistencie odplaty ( [63]63 ), ako aj prípadne úcelu dosahovania zisku. Aj ked to nie je rozhodujúce, neexistencia ciela dosahovania zisku subjektu je aspon údajom, ktorý môze byt potvrdený dalsími dôkazmi. ( [64]64 ) Tento dôvod odvolatelky je preto potrebné zamietnut. 143. Odvolatelka okrem toho povazuje aj nasledujúce tvrdenie Súdu prvého stupna uvedené v bode 77 rozsudku za nesprávne právne posúdenie: "V prejednávanej veci sa vsak skutocnost, ze sa licencie na majetkové práva nadobudnuté Eurocontrolom v rámci vývoja prototypov udelujú bezplatne, pridáva k skutocnosti, ze ide o vedlajsiu cinnost k podpore technického vývoja, patriacu do rámca vseobecného ciela úlohy Eurocontrolu, ktorá navyse nie je uskutocnovaná vo vlastnom záujme organizácie, ktorý by bol oddelitelný od uvedeného ciela, co vylucuje hospodársku povahu danej cinnosti." 144. Podla odvolatelky vychádza toto tvrdenie z predpokladu, ze cinnost vykonávaná v rámci technického vývoja nemôze mat hospodársku povahu. To by vsak bolo v rozpore s judikatúrou Spolocenstva, ktorá nedávno uznala, ze úloha technického rozvoja má hospodársku povahu. 145. Odvolatelka dôvodne uvádza, ze podla judikatúry Spolocenstva ( [65]65 ) vývoj nových technológií za urcitých okolností môze skutocne predstavovat hospodársku cinnost. Zároven si vsak nevsimla, alebo sa tvári, ze si nevsimla, ako správne uvádza Komisia, ze Súd prvého stupna nehovoril o "cinnosti technického vývoja", ale o "vedlajs[ej] cinnos[ti] k podpore technického vývoja". Na druhej strane táto moznost neplatí vseobecne, ale môze nanajvýs predstavovat jeden údaj spomedzi mnohých, takze sa bude musiet vzdy prípad od prípadu overit, ci podpora technického vývoja zo strany urcitého subjektu, vzhladom na dalsie hladiská, akými je neexistencia úcelu akéhokolvek dosahovania zisku alebo jeho povaha vedlajsej cinnosti, môze platne viest k záveru, ze ide o hospodársku cinnost. Tak postupoval Súd prvého stupna, z právneho hladiska správnym spôsobom. 146. Tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut. iii) Skreslenie dôkazov predlozených odvolatelkou, pokial ide o hospodársku povahu správy rezimu dusevného vlastníctva zo strany Eurocontrolu 147. Týmto dôvodom odvolatelka namieta skreslenie dôkazov predlozených na pojednávaní na Súde prvého stupna, týkajúcich sa odplaty, ktorú prijal Eurocontrol. Odvolatelka tvrdí, ze nechcela poukázat na to, ze cinnosti Eurocontrolu majú charakter dosahovania zisku, ale na rôznost cinností, ako aj na rozpornost medzi systémom správy práv dusevného vlastníctva zo strany Eurocontrolu a obsahom interného dokumentu Eurocontrolu nazvaného "ARTAS Intellectual Property Rights and Industrial Policy". 148. Komisia odpovedá, ze o tomto dokumente nie je zmienka ani v odvolaní, ani v replike. Domnieva sa, ze hoci argument, ktorý sa z toho vyvodzuje, uviedla odvolatelka na pojednávaní na Súde prvého stupna, aj tak je oneskorený, a preto aj neprípustný. 149. Je teda potrebné uviest, ze argument odvolatelky má zjavne za ciel a posteriori spochybnit skutkové zistenia Súdu prvého stupna uvedené v bode 79 napadnutého rozsudku bez toho, aby dostatocne preukázala, v com spocíva skreslenie dôkazov. Naopak Súd prvého stupna vycerpávajúco posúdil dôkazy, ktoré mal k dispozícii. Preskúmal správu práv dusevného vlastníctva v rámci systému ARTAS zo strany Eurocontrolu a v tejto súvislosti zistil, ze poplatok za licenciu na pouzívanie systému ARTAS je jeden ECU, co znamenalo, ze to je v podstate zadarmo. 150. Aj tento odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut. V -- Záver preskúmania 151. Na základe vsetkých úvah je odvolanie nedôvodné, a preto sa musí zamietnut v celom rozsahu. 152. Navrhujem zmenit odôvodnenie rozsudku z hladiska predchádzajúcich úvah. ( [66]66 ) VI -- O trovách 153. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia v tomto zmysle podala návrh a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. 154. Podla clánku 69 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní Súdny dvor môze rozhodnút, ze aj iní vedlajsí úcastníci ako tí, ktorí sú uvedení v predchádzajúcich odsekoch, znásajú vlastné trovy konania. Na základe tohto ustanovenia Eurocontrol znása tie trovy konania, ktoré mu vznikli ako vedlajsiemu úcastníkovi konania. VII -- Návrh 155. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor urcil, ze: -- odvolanie sa zamieta v celom rozsahu, -- vedlajsí úcastník konania znása vlastné trovy konania a -- odvolatelka je povinná nahradit ostatné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [67]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [68]2 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006, [69]T-155/04, Zb. s. II-4797 (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [70]3 ) Pôvodne zalozená Belgickom, Francúzskom, Nemeckom, Luxemburskom, Holandskom a Spojeným královstvom Velkej Británie a Severného Írska, v súcasnosti sú jeho clenmi tieto státy (v abecednom poradí podla ich oznacenia v anglickom jazyku): Albánsko, Arménsko, Rakúsko, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Ceská republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Madarsko, Írsko, Taliansko, Litva, Luxembursko, Malta, Moldavsko, Monako, Cierna Hora, Holandsko, Nórsko, Polsko, Portugalsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Spanielsko, Svédsko, Svajciarsko, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Turecko, Ukrajina a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska. ( [71]4 ) [72]Ú. v. EÚ L 304, s. 209; Mim. vyd. 07/008, s. 330. ( [73]5 ) [74]Ú. v. ES L 187, s. 52; Mim. vyd. 07/002, s. 44. ( [75]6 ) Ú. v. ES L 95, s. 16; Mim. vyd. 07/003 s. 27. ( [76]7 ) [77]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3. ( [78]8 ) Rozsudok z 19. januára 1994, [79]C-364/92, Zb. s. I-43. ( [80]9 ) Rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, [81]C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21; z , Pavlov a i., [82]C-180/98 az C-184/98, Zb. s. 6451, bod 74; zo , AOK-Bundesverband a i., [83]C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. s. I-2493, bod 46; z , Dansk Rřrindustri a i., [84]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 112; z , Cassa di Risparmio di Firenze a i., [85]C-222/04, Zb. s. I-289, bod 107; z , Enirisorse, [86]C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 28; z , FENIN/Komisia, [87]C-205/03 P, Zb. s. I-6295, bod 25, a z , ETI a i., [88]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 38. ( [89]10 ) V zmysle clánku 1 Chicagskeho dohovoru z roku 1944 (UN Treaty Series zväzok 15, c. 105) zmluvné státy uznávajú, ze "kazdý stát má úplnú a výlucnú zvrchovanost nad vzdusným priestorom nad svojím územím". Dôvod tohto dohovoru spocíva v skutocnosti, ze bezpecnost letovej prevádzky spadá pod zodpovednost jednotlivých státov (MAJID, A.: Legal status of international institutions: SITA, INMARSAT and Eurocontrol examined. Aldershot, 1996, s. 91). To vsak nevylucuje, ze státy môzu previest túto právomoc na medzinárodnú organizáciu. Eurocontrol bol zalozený, aby dohliadal nad najvyssím vzdusným priestorom v Európe. Ciel sa vsak nesplnil. Az do uzavretia dodatkového protokolu z 12. februára 1981 sa totiz Eurocontrol obmedzoval na dohlad nad vzdusnou bezpecnostou v najvyssom vzdusnom priestore zo svojich stredísk v Karlsruhe a Maastrichte. Po dodatkovom protokole sa úlohy Eurocontrolu rozsírili na mnohé dalsie oblasti, ale len regionálne stredisko v Maastrichte dohliada nad letovou premávkou v najvyssom vzdusnom priestore severného Nemecka, Belgicka, Holandska a Luxemburska (SEIDL-HOHENVELDERN, I.: Eurocontrol und EWG-Wettbewerbsrecht. In: Völkerrecht zwischen normativem Anspruch und politischer Realität. Berlin 1994, s. 252). ( [90]11 ) IDOT, L.: Retour sur la notion d'entreprise. In: Europe, február 2007, c. 68, s. 25, definuje samostatný prieskum viacerých cinností ako uplatnenie "zásady oddelenia" ("principe de dissociation"). ( [91]12 ) Rozsudok SAT Fluggesellschaft, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, bod 27. ( [92]13 ) Tamze, bod 30. ( [93]14 ) Pozri rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, [94]30/59, Zb. s. 1, [95]37; z , CIRFS a i./Komisia, [96]C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 22, a z , Chemie Linz/Komisia, [97]C-245/92 P, Zb. s. I-4643, bod 32; ako aj rozsudky Súdu prvého stupna z , Siemens/Komisia, [98]T-459/93, Zb. s. II-1675, bod 21; z , British Airways a i./Komisia, [99]T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 75; z , Boehringer/Rada a Komisia, [100]T-125/96 a T-152/96, Zb. s. II-3427, bod 183; z , Atlantic Container Line a i./Komisia, [101]T-395/94, Zb. s. II-875, bod 382, a z , BaByliss/Komisia, [102]T-114/02, Zb. s. II-1279, bod 417). RENGELING, H.-W., MIDDEKE, A., GELLERMANN, M.:, Handbuch des Rechtsschutzes in der Europäischen Union. München 2003, § 22, bod 40, s. 205. ( [103]15 ) Rozsudky z 19. marca 2002, Komisia/Írsko, [104]C-13/00, Zb. s. I-2943, body 3 az 6; CIRFS a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 21 a 22, a z , Matra/Komisia, [105]C-225/91, Zb. s. I-3203, body 11 a 12. ( [106]16 ) Pozri rozsudok SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, bod 41. ( [107]17 ) Komisia odkazuje na rozsudok Höfner a Elser, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 24. V nom Súdny dvor tvrdí, ze verejný úrad práce, ktorý je na základe právneho predpisu clenského státu poverený spravovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, akými sú sluzby uvedené v clánku 3 Arbeitsförderungsgesetz [nemeckého zákona o podpore práce], podlieha právnym predpisom o hospodárskej sútazi podla clánku 90 ods. 2 Zmluvy ES, ak sa nepreukáze, ze ich uplatnenie je nezlucitelné s výkonom úloh, ktoré sú mu zverené. ( [108]18 ) Pozri bod 3 dupliky Komisie. ( [109]19 ) Pozri bod 56 vyjadrenia Eurocontrolu. ( [110]20 ) Toto tvrdenie je v súlade s návrhmi Súdneho dvora v rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, uz citovanom v poznámke pod ciarou 8, body 10 a 11, v ktorých Súdny dvor na námietku neprávoplatnosti (z dôvodov imunity), ktorú vzniesol Eurocontrol, odpovedal, ze v zmysle clánku 234 ES mu bola polozená prejudiciálna otázka týkajúca sa výkladu ustanovení ES v oblasti hospodárskej sútaze, a nie výkladu dohovoru Eurocontrol. Preto sa otázka, ci sa právne predpisy Spolocenstva môzu pouzit proti Eurocontrolu, týka najmä hmotného práva a nepatrí do pôsobnosti Súdneho dvora. Imunita medzinárodných organizácií sa vysvetluje v prvom rade funkcne: imunita slúzi na zabezpecenie nezávislosti, ktorú potrebujú na plnenie svojich vlastných cielov (WENCKSTERN, M.: Handbuch des Internationalen Zivilverfahrensrechts, Die Immunität internationaler Organisationen. Zv. II/1, Tübingen 1994, bod 44, s. 13). Dotknuté konanie vsak nesmeruje proti Eurocontrolu. V tomto odvolacom konaní má Súdny dvor rozhodnút výlucne o tom, ci vyhovie alebo zamietne odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna; predmetom tohto konania je, tak ako to bolo vo vyssie uvedenej veci, len výklad ustanovení Zmluvy ES v oblasti hospodárskej sútaze. Eurocontrol, ako medzinárodná organizácia, teda nebude ovplyvnený pri plnení svojich úloh. ( [111]21 ) Podla judikatúry Súdneho dvora dochádza k zneuzitiu právomoci, pokial institúcia vykonáva svoje právomoci s výlucným úcelom alebo prinajmensom na rozhodujúce dosiahnutie iných ako uvádzaných cielov, alebo na vyhnutie sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou v snahe zohladnit okolnosti daného prípadu. Pozri rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [112]C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 99; z , Spanielsko/Rada, [113]C-342/03, Zb. s. I-1975, bod 641, a zo , Windpark Groothusen/Komisia, [114]C-48/96 P, Zb. s. I-2873, bod 52. ( [115]22 ) Rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [116]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 48, a z , Thyssen Stahl/Komisia, [117]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 33. LENAERTS, K., ARTS, D., MASELIS, I.: Procedural Law of the European Union. 2. vyd. London 2006, s. 453, bod 16-003, podciarkujú, ze Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav. Okolnost, ze odvolanie je obmedzené na právne otázky, znamená, ze Súd prvého stupna má výlucnú právomoc, pokial ide o skutkové okolnosti. Z toho vyplýva, ze odvolatel nemôze spochybnovat skutkové zistenia, ku ktorým dospel Súd prvého stupna, ani uvádzat skutocnosti, ktoré neboli predmetom zistovania Súdu prvého stupna v konaní na prvom stupni. ( [118]23 ) Rozsudok Aalborg Portland a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 48. V tejto súvislosti pozri moje návrhy prednesené 13. marca 2008, CAS/Komisia, C-204/07 P, bod 84, vec v konaní. ( [119]24 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomera 11. februára 2003, Aalborg Portland a i., rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 38; rozsudky z , Moccia Irme a i./Komisia, [120]C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717, bod 78, a zo , Baustahlgewebe/Komisia, [121]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 24. ( [122]25 ) Uznesenie Súdneho dvora z 12. januára 2006, C-162/05 P, body 54 a 55. ( [123]26 ) V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 13. decembra 2007, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, bod 283, vec v konaní. ( [124]27 ) V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi 8. apríla 2008, Campoli/Komisia, C-71/07 P, bod 41, vec v konaní. ( [125]28 ) V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka vo veci Bertelsmann a Sony Corporation of America (uz citované v poznámke pod ciarou 26), bod 286, v ktorých generálna advokátka nechápe "dalsie pripomienky" Komisie týkajúce sa nahradenia odôvodnenia rozhodnutia ako vzájomné odvolanie, ale ako doplnujúce vyjadrenie potrebné len na lepsie pochopenie skutocných tvrdení Komisie vo vyjadrení k odvolaniu. ( [126]29 ) V tejto súvislosti pozri rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1985, Komisia/Nemecko, [127]107/84, Zb. s. 2655, body 14 a 15, a Súdu prvého stupna z , Aéroports de Paris/Komisia, [128]T-128/98, Zb. s. II-3929, bod 108. ( [129]30 ) Eurocontrol je v podstate financovaný pomocou príspevkov svojich clenských státov. Výska týchto príspevkov prihliada na rozpocet vyhotovený riadiacim výborom agentúry a je schvalovaná komisiou Eurocontrolu; tento rozpocet stanovuje kritérium rozdelenia príspevkov medzi clenské státy. To sa urcuje na základe hrubého domáceho produktu jednotlivých clenských státov, ktorý vyplýva zo statistík OBSE. Návrhy rocných rozpoctov vyhotovuje riadiaci výbor a schvaluje komisia Eurocontrolu (v tejto súvislosti pozri SCHWENK, W., GIEMULLA, E.: Handbuch des Luftverkehrsrechts. 3. vyd. Köln; Berlin; München 2005, s. 96). ( [130]31 ) Rozsudok Höfner a Elser, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 22. ( [131]32 ) Rozsudky zo 16. novembra 1995, Fédération française des sociétés d'assurance a iní, [132]C-244/94, Zb. s. I-4013, bod 22, a z , Albany, [133]C-67/96, Zb. s. I-5751, body 84 az 87. ( [134]33 ) Podla MESTMÄCKER, SCHWEITZER, v príspevku uvedenom v AA.VV. (Ulrich Immeng a Ernst-Joachim Mestmäcker) Wettbewerbsrecht. 4. vyd., München, 2007, clánok 86, bod 18, na urcenie, ci je nejaká cinnost sluzbou verejnej moci, sa musí uskutocnit celkové posúdenie. Súdny dvor v rozsudku SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, uz citovanom v poznámke pod ciarou 8, bod 30, povazuje za relevantnú povahu, predmet a právne predpisy, ktorým cinnost podlieha. ( [135]34 ) PROMPL, W.: Luftverkehr -- Eine ökonomische und politische Einführung. 5. vyd. Berlin; Heidelberg 2007, s. 23, výborne odkazuje na dôlezitost potreby zosúladenia systému letovej bezpecnosti v Európe. S programom "European Air Traffic Control Harmonisation and Integration Program" (EATCHIP) sa tak zosúladujú a stávajú navzájom zlucitelnými rôzne systémy letovej bezpecnosti (49 jednotiek sluzieb letovej prevádzky pouzívalo 31 rozdielnych informacných systémov s 22 rozdielnymi uzívatelskými systémami a 30 informatickými jazykmi). ( [136]35 ) Rozsudok SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, bod 24. ( [137]36 ) V rozsudkoch z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [138]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 20, a z , Lestelle/Komisia, [139]C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28 Súdny dvor uviedol, ze ak odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna odhalí porusenie právnych noriem Spolocenstva, ale výroková cast je právne odôvodnená, odvolanie proti takému rozsudku sa musí zamietnut. ( [140]37 ) Pozri bod 51 vyjadrenia Komisie. ( [141]38 ) Pozri bod 73 odvolania. ( [142]39 ) Pozri bod 71 týchto návrhov. ( [143]40 ) Spomedzi teraz uz rozsiahlej judikatúry v tejto oblasti pozri rozsudky z 18. marca 1993, Parlament/Frederiksen, [144]C-35/92 P, Zb. s. I-991, bod 31; zo , Blackspur DIY a i./Rada a Komisia, [145]C-362/95 P, Zb. s. I-4775, body 18 az 23, a z , Sumitomo Metal Industries/Komisia, [146]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 106, ako aj uznesenie Súdneho dvora z , Comité du personnel de la BCE a i./BCE, [147]C-467/00 P, Zb. s. I-6041, body 34 az 36. ( [148]41 ) Rozsudok z 27. septembra 2006, [149]T-204/03, Zb. s. II-3779, bod 30. ( [150]42 ) Pozri bod 79 týchto návrhov. ( [151]43 ) Akonáhle Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkové okolnosti, Súdny dvor má právomoc na základe clánku 225 ES vykonávat kontrolu právnej kvalifikácie týchto skutkových okolností a právnych dôsledkov, ktoré z nich vyvodil Súd prvého stupna (pozri v tomto zmysle LENAERTS, K., ARTS, D., MASELIS, I.: c. d., s. 457, bod 16-007). Súdny dvor uz takto viackrát rozhodol, ze takáto právna kvalifikácia je právnou otázkou, ktorá ako taká môze podliehat kontrole Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. Pozri rozsudky z 3. marca 2005, Biegi Nahrungsmittel a Commonfood/Komisia, [152]C-499/03 P, Zb. s. I-1751, bod 41; z , Rendo a i./Komisia, [153]C-19/93 P, Zb. s. I-3319, bod 26, a z , Parlament/Ripa di Meana a i., [154]C-470/00 P, Zb. s. I-4167, bod 41. ( [155]44 ) Pozri body 92 a 93 odvolania. ( [156]45 ) Rozsudok SELEX Sistemi Integrati/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 33 az 40. ( [157]46 ) Pozri body 54 az 56 týchto návrhov. ( [158]47 ) Tak doslovne znie slovenské znenie napadnutého rozsudku. V nemeckej verzii sa uvádza "Aufgabe dieser Organisation als öffentliche Anstalt". Talianske znenie je "missione di servizio pubblico di tale organisazione", rovnako francúzske znenie "mission de service public de cette organisation" a anglické "that organisation's public service mission". [V preklade tejto poznámky a citácie uvedenej v príslusnom bode sa prihliadalo na slovenského citatela ako na referencného citatela]. ( [159]48 ) Bývalý generálny tajomník Medzinárodnej organizácie civilného letectva (1976 -- 1988) a bývalý generálny riaditel Eurocontrol (1994 -- 2000) Yves Lambert vo svojom príspevku Eurocontrol et l'OACI. In: Annals of air and space law/Annales de droit aérien et spatial. Zv. 19 (1994), s. 360, zdôraznuje, ze príprava a vypracovanie noriem a technických specifikácií sa povazujú za základné prostriedky na dosiahnutie cielov zosúladenia a integrácie, ktoré sleduje agentúra. ( [160]49 ) Pojem "úloha poskytovania verejných sluzieb" je siroký pojem, ktorý ako vedecký pojem vyjadruje spolocenskú dôlezitost otázky, ale existuje aj samostatne ako právny pojem. Ked sa teda o niecom hovorí, ze predstavuje úlohu poskytovania verejných sluzieb, nerozumie sa tým, ze ide o úlohy státu. Ako správne uvádza RASCHAUER, B.: Allgemeines Verwaltungsrecht. Wien; New York 1998, s. 358, bod 722, úlohy poskytovania verejných sluzieb môzu vykonávat aj súkromné subjekty (napríklad cinnosti na tarchu státu, poskytované zdruzeniami, ktoré sa zaoberajú zaclenením osôb do spolocnosti alebo AIDS). ( [161]50 ) Do právomoci verejnoprávnych orgánov patrí kazdá oblast, v ktorej sa prejavuje zvrchovaná právomoc státu, jeho primát, jeho právomoc ukladat jednostranné povinnosti a zákazy: stát ako drzitel svojho "imperia" (RASCHAUER, B.: c. d., s. 357, bod 720). Príkladom verejnej moci alebo "imperia" je legislatívna právomoc vykonávaná verejnoprávnymi orgánmi. Nie jej vsak vyhradená výlucne státom, ako pôvodným subjektom medzinárodného práva verejného, ale môze byt prenesená aj na medzinárodné organizácie a byt nimi aj vykonávaná (SCHLIESKY, U.: Souveränität und Legitimität von Herrschaftsgewalt. Tübingen 2004, s. 336, ktorý oznacuje Európske spolocenstvo ako príklad nadnárodného normotvorcu, ktorý preberá úlohu vnútrostátnych zákonodarcov). ( [162]51 ) Na medzinárodnej úrovni uz nekonajú len státy. Od zaciatku 20. storocia po ich boku stoja stále pocetnejsie medzinárodné organizácie, ktoré hrajú stále dôlezitejsiu úlohu. Dôvodom tohto vzostupu týchto organizácií je skutocnost, ze medzinárodná doprava je stále menej predstavitelná bez urcitej institucionalizovanej formy spolupráce. Medzinárodné organizácie sú preto urcujúcimi prvkami tejto institucionalizácie, kedze ich môzu vytvárat ich clenovia prakticky na akýkolvek úcel a môzu mat právomoci primerané svojim úlohám. Pevná vnútorná struktúra a formovanie samostatnej vôle môzu rozsiahlym spôsobom zarucit neustále plnenie úloh (v tejto súvislosti pozri KLEIN, E.: Die Internationalen und Supranationalen Organisationen als Völkerrechtssubjekte. In: AA.VV. Völkerrecht Ed.: Wolfgang Graf Vitzthum. Berlin; New York 1997, s. 273, bod 1). ( [163]52 ) Pozri body 104 a 105 odvolania. ( [164]53 ) Pozri body 71 a 72 týchto návrhov. ( [165]54 ) Pozri bod 20 týchto návrhov. ( [166]55 ) Rozsudky Súdneho dvora zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, [167]118/85, Zb. s. 2599, bod 7; z , Diego Cali & Figli, [168]C-343/95, Zb. s. I-1547, bod 16; Pavlov a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 75; Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 108, Enirisorse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 29, a rozsudok Súdu prvého stupna Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 107. ( [169]56 ) ARCELIN, L.: Ętre ou (et?) ne pas ętre une entreprise. C'est la question... In: Revue Lamy de la Concurrence, 2007, c. 11, s. 22, podciarkuje, ze "trh" je tradicne vymedzený ako vztah medzi dopytom a ponukou. Preto neexistuje ponuka bez dopytu. ( [170]57 ) Pozri bod 101 vyjadrenia Komisie k odvolaniu. ( [171]58 ) Pozri bod 122 odvolania. ( [172]59 ) Pozri bod 116 týchto návrhov, ako aj judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 55. ( [173]60 ) Rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. marca 2003, [174]T-319/99, Zb. s. II-357, bod 37. Súd prvého stupna uviedol toto: "Ked subjekt kúpi výrobok, hoci to urobí vo velkom mnozstve, nie preto, aby ponúkol tovary alebo sluzby v rámci hospodárskej cinnosti, ale aby ich pouzil v rámci inej cinnosti, napríklad cinnosti výlucne sociálnej povahy, nekoná v postavení podniku len z dôvodu, ze pôsobí ako kupujúci na trhu. Aj ked platí, ze podobný subjekt môze mat velmi dôlezitú hospodársku moc, ktorá môze prípadne viest k vzniku monopolu na strane kupujúceho, nic to nemení na tom, ze v prípade, ak cinnost, na výkon ktorej táto osoba kupuje tieto výrobky, nemá hospodársku povahu, nekoná ako podnik v zmysle pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, a teda sa na nu nevztahujú zákazy upravené clánkom 81 ods. 1 ES a clánkom 82 ES". ( [175]61 ) Potvrdil to Súdny dvor v odvolacom konaní proti rozsudku FENIN/Komisia, uz citovanému v poznámke pod ciarou 9, bod 25. Uviedol, ze Súd prvého stupna v súlade s judikatúrou Súdneho dvora v bode 36 citovaného rozsudku uviedol, ze pojem hospodárska cinnost charakterizuje ponuka tovarov alebo sluzieb na danom trhu. Súd prvého stupna z toho správne vyvodil, ze na úcel posúdenia povahy cinnosti obstarávania by sa nemala oddelit cinnost obstarávania výrobku od následného pouzitia výrobku, a ze hospodárska povaha alebo neexistencia hospodárskej povahy následného pouzitia výrobku nevyhnutne urcuje povahu cinnosti kúpy. Podla PRIETO, C.: Chronique de jurisprudence du Tribunal et de la Cour de justice des Communautés européennes. In: Journal du droit international, 2007, s. 670, Súdny dvor týmto spôsobom vyjadril jasne, ze relevantným je kritérium ponuky tovarov a sluzieb. V tomto zmysle pozri KOVAR, J.-P.: Le Tribunal précise la notion d'activité économique et confirme la jurisprudence Fenin sur la qualification de l'acte d'achat. In: Concurrences, 2007, c. 1, s. 168 a 170, a ARCELIN, L.: c. d., s. 22, ktorí vidia v rozsudku Súdu prvého stupna SELEX/Komisia, uz citovanom v poznámke pod ciarou 2, potvrdenie judikatúry Spolocenstva FENIN/Komisia. ( [176]62 ) Pozri bod 102 vyjadrenia Eurocontrolu. Podla IDOT, L.: c. d., s. 25, pokial ide o skúmané hladiská, nejde ani tak o zistenie existencie trhu, ako skôr o politické rozhodnutie uprednostnit verejný výskum oproti súkromnému. ( [177]63 ) O význame kritéria neexistencie odplaty pri posúdení hospodárskej povahy cinnosti pozri rozsudky zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, [178]C-159/91, Zb. s. I-637, bod 10, pokial ide o úlohy systému sociálneho zabezpecenia, a z , Komisia/Taliansko, [179]C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 37, pokial ide o cinnost colných zástupcov; Pavlov, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, body 76 a 77, o cinnosti samostatných specializovaných lekárov. PRIETO, C.: c. d., s. 670, odkazuje na vyssie uvedenú judikatúru a potvrdzuje potrebu stále prihliadat na odplatnost na trhu. ( [180]64 ) V rozsudku FENIN/Komicia, uz citovanom v poznámke pod ciarou 60, bod 39, Súd prvého stupna pripísal význam skutocnosti, ze dotknutý subjekt vykonával cinnost bezodplatne. V rozsudku Enirisorse, uz citovanom v poznámke pod ciarou 55, bod 31, Súdny dvor na jednej strane uviedol, ze cinnost, konkrétne vykonávaná podnikom -- v uvedenom prípade islo o vývoj nových technológií pouzívania uhlia, ako aj poskytovanie specializovaných sluzieb na podporu správnym orgánom, verejnoprávnym subjektom a spolocnostiam, ktoré sa zaoberajú vývojom týchto technológií -- urcuje hospodársku povahu. Na druhej strane vychádzal zo sledovania ciela spocívajúceho v dosahovaní zisku dotknutým podnikom. ( [181]65 ) Pozri rozsudok Enirisorse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 55, bod 31, vo vztahu k cinnosti technického vývoja. ( [182]66 ) Pozri body 53 az 69, ako aj 98 az 110 týchto návrhov. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#t-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0001 68. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0002 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0155&locale=SK 70. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0003 71. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0004 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:304:TOC 73. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0005 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:187:TOC 75. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0006 76. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0007 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 78. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0008 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0364&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0009 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0041&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0180&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0264&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0205&locale=SK 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 89. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0010 90. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0011 91. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0012 92. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0013 93. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0014 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0245&locale=SK 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0459&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0371&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0125&locale=SK 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0395&locale=SK 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0114&locale=SK 103. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0015 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0013&locale=SK 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 106. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0016 107. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0017 108. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0018 109. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0019 110. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0020 111. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0021 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0342&locale=SK 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0048&locale=SK 115. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0022 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 118. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0023 119. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0024 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0280&locale=SK 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 122. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0025 123. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0026 124. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0027 125. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0028 126. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0029 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0107&locale=SK 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0128&locale=SK 129. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0030 130. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0031 131. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0032 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0244&locale=SK 133. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0067&locale=SK 134. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0033 135. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0034 136. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0035 137. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0036 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 139. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0030&locale=SK 140. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0037 141. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0038 142. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0039 143. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0040 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0035&locale=SK 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0362&locale=SK 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 147. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0467&locale=SK 148. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0041 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0204&locale=SK 150. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0042 151. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0043 152. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0499&locale=SK 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0019&locale=SK 154. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0470&locale=SK 155. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0044 156. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0045 157. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0046 158. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0047 159. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0048 160. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0049 161. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0050 162. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0051 163. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0052 164. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0053 165. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0054 166. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0055 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0118&locale=SK 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0343&locale=SK 169. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0056 170. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0057 171. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0058 172. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0059 173. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0060 174. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0319&locale=SK 175. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0061 176. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0062 177. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0063 178. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0159&locale=SK 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0035&locale=SK 180. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0064 181. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0065 182. file:///tmp/lynxXXXXLlzwVS/L96584-7119TMP.html#c-ECRCJ2009SKB.0300221101-E0066