NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 17. apríla 2008 ( [1]1 ) Spojené veci C-101/07 P a C-110/07 P Coop de France bétail et viande, predtým Fédération nationale de la coopération bétail et viande (FNCBV) a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Trh s hovädzím a telacím mäsom -- Dohoda uzavretá medzi vnútrostátnymi zväzmi farmárov a bitúnkov o zastavení dovozu hovädzieho a telacieho mäsa a stanovení minimálnej nákupnej ceny -- Pokuty -- Nariadenie c. 17 -- Clánok 15 ods. 2 -- Zohladnenie obratu podnikov, ktoré sú clenmi zväzov" I -- Úvod 1. V týchto spojených veciach sa Coop de France bétail et viande, predtým Fédération nationale de la coopération bétail et viande (dalej len "FNCBV") (vec C-101/07 P), a Fédération nationale des syndicats d'exploitants agricoles (dalej len "FNSEA"), Fédération nationale bovine (dalej len "FNB"), Fédération nationale des producteurs de lait (dalej len "FNPL") a Jeunes agriculteurs (dalej len "JA") (vec C-110/07 P) (spolu dalej len "odvolatelia") odvolávajú proti rozsudku Súdu prvého stupna (prvá komora) z 13. decembra 2006 vo veci FNCBV a FNSEA a i./Komisia ( [2]2 ) (dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna (prvá komora) vo velkom rozsahu potvrdil rozhodnutie Komisie c. 2003/600/ES z 2. apríla 2003 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/C.38.279/F3 -- Francúzske hovädzie a telacie mäso) ( [3]3 ) [neoficiálny preklad] (dalej len "napadnuté rozhodnutie") a ktorým boli inter alia odvolatelom ulozené pokuty za porusenie clánku 81 ods. 1 ES, kedze títo uzavreli dohody obmedzujúce dovoz hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska a stanovujúce minimálnu cenu pre urcité kategórie hovädzieho dobytka. II -- Okolnosti predchádzajúce tomuto odvolaciemu konaniu A -- Právny rámec 2. Clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 ( [4]4 ) stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 [eur] do 1000000 [eur] alebo viac, ale nepresahujúce 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] ods. 1 [ES] alebo clánok [82] [ES];... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 3. Usmernenia Komisie k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ( [5]5 ) (dalej len "usmernenia") stanovujú spôsob urcenia výsky takých pokút. Podla bodu 5 písm. c) usmernení "v prípadoch zdruzení podnikov by mali byt rozhodnutia v najväcsej moznej miere adresované a pokuty uvalené na jednotlivé podniky patriace do daného zdruzenia. Tam, kde to nie je mozné (napr. kde existuje niekolko tisíc pridruzených podnikov)... by mala byt uvalená celková pokuta na zdruzenie, vypocítaná podla princípov naznacených vyssie, no ekvivalentná súctu individuálnych pokút, ktoré by mohli byt uvalené na kazdého z clenov zdruzenia". B -- Okolnosti predchádzajúce sporu 4. Odvolatel vo veci C-101/07 P, FNCBV, je zlozený z 300 zdruzení druzstevných výrobcov v odvetví chovu hovädzieho dobytka, osípaných a oviec a 30 zoskupení bitúnkov alebo podnikov na spracovanie mäsa vo Francúzsku. Odvolatelia vo veci C-110/07 P, teda FNSEA, FNB, FNPL a JA, sú odborovými zväzmi zalozenými podla francúzskeho práva. FNSEA je hlavným francúzskym farmárskym zväzom, ktorý takisto zahrna specializované zväzy zastupujúce záujmy vsetkých druhov výrobcov, vrátane FNB a FNPL. JA zastupuje farmárov vo veku do 35 rokov. 5. Pôvodný spor týkajúci sa hospodárskej sútaze, na základe ktorého boli podané tieto odvolania, bol následkom tzv. druhej "krízy sialených kráv". Od októbra 2000 boli vo viacerých clenských státoch objavené nové prípady bovinnej spongiformnej encefalopatie, vseobecne známej ako "choroba sialených kráv". V rovnakom case prepukla v Spojenom královstve nákaza slintacky a krívacky oviec. Táto situácia sa odrazila na spotrebe mäsa v Európe a spôsobila krízu v sektore hovädzieho dobytka. Hoci institúcie Spolocenstva prijali velké mnozstvo opatrení s cielom odstránit uvedenú krízu, francúzski farmári povazovali tieto opatrenia za nedostatocné. V septembri a októbri 2001 doslo k mimoriadnemu vyostreniu vztahov medzi bitúnkami a farmármi vo Francúzsku. Skupiny farmárov nezákonne zastavovali kamióny s úmyslom skontrolovat pôvod prepravovaného mäsa a blokovali bitúnky. Tieto cinnosti niekedy viedli k niceniu prevádzkarní a mäsa. Ako náhradu za odstránenie blokád bitúnkov protestujúci farmári ziadali, aby tieto podniky zastavili dovoz a uplatnovali tzv. cenník zväzu. 6. V októbri 2001 sa uskutocnili viaceré stretnutia medzi zväzmi zastupujúcimi výrobcov hovädzieho a telacieho mäsa ( [6]6 ) a tými, ktoré zastupujú bitúnky ( [7]7 ). Na základe stretnutia z 24. októbra 2001 organizovaného na ziadost francúzskeho ministra polnohospodárstva bola uzavretá dohoda medzi siestimi zväzmi, konkrétne FNSEA, FNB, FNPL, JA, FNCBV a FNICGV. 7. Dohoda pozostávala z dvoch castí. Prvou bol "docasný záväzok zastavit dovozy" hovädzieho a telacieho mäsa. Druhou bol "záväzok uplatnovat na vstupe do bitúnku sadzobník výkupných cien na vyradené kravy". Dohoda okrem iného obsahovala zoznam cien za kilo porázkového mäsa urcitých kategórií kráv. Táto dohoda mala byt úcinná od 29. októbra 2001 a uplatnovat sa do konca novembra 2001. 8. Dna 30. októbra 2001 Komisia poslala francúzskym úradom list, v ktorom vyzadovala informácie o dohode z 24. októbra 2001. Na ziadost Komisie o informácie z 30. októbra 2001 francúzske úrady odpovedali 9. novembra 2001. Dna 9. novembra 2001 Komisia zaslala FNSEA, FNB, FNPL, JA a FNICGV ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17. Pät uvedených zväzov odpovedalo na ziadosti o informácie 15. a 23. novembra 2001. Dna 26. novembra 2001 Komisia poslala FNSEA, FNB, FNPL, JA, FNCBV a FNICGV výzvu, v ktorej uviedla, ze zo skutocností, o ktorých sa dozvedela, vyplynulo, ze boli porusené pravidlá Spolocenstva týkajúce sa hospodárskej sútaze a poziadala zväzy, aby predlozili svoje pripomienky a návrhy najneskôr do 30. novembra 2001. Komisia 17. decembra 2001 vykonala v priestoroch viacerých zväzov vysetrovania podla clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 17. Dna 24. júna 2002 Komisia prijala oznámenie o výhradách a zaslala ho FNSEA, FNB, FNPL, JA, FNCBV a FNICGV, ktoré k nemu predlozili písomné pripomienky v období od 23. septembra do 4. októbra 2002. Zväzy boli vypocuté 31. októbra 2002. C -- Napadnuté rozhodnutie 9. Komisia prijala 2. apríla 2003 napadnuté rozhodnutie. Podla tohto rozhodnutia odvolatelia a FNICGV tým, ze 24. októbra 2001 uzavreli písomnú dohodu, ktorou bola stanovená minimálna nákupná cena pre urcité kategórie hovädzieho dobytka a zastavené dovozy hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska, a v období od konca novembra do zaciatku decembra 2001 uzavreli ústnu dohodu, ktorá mala rovnaký obsah a uplatnovala sa po skoncení úcinnosti písomnej dohody, porusili clánok 81 ods. 1 ES. 10. Vzhladom na povahu a velkost geografického relevantného trhu bolo porusenie hodnotené ako velmi závazné. Na úcely urcenia stupna zodpovednosti kazdého zväzu Komisia zohladnila pomer medzi rocnými clenskými príspevkami zaplatenými hlavnému farmárskemu zväzu FNSEA, a to od vsetkých ostatných zväzov. Kedze porusenie trvalo krátko, Komisia nezvýsila základnú sumu. Takisto vzala do úvahy viaceré pritazujúce a polahcujúce okolnosti týkajúce sa siestich zväzov a upravila základnú výsku pokuty, ktorá im mala byt podla toho ulozená. 11. Clánok 1 výrokovej casti napadnutého rozhodnutia stanovuje: "[FNSEA], [FNB], [FNPL], [JA], [FNICGV] a [FNCBV] tým, ze 24. októbra 2001 uzavreli dohodu, ktorou boli zastavené dovozy hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska a stanovená minimálna nákupná cena pre urcité kategórie hovädzieho dobytka, a v období od konca novembra do zaciatku decembra 2001 uzavreli ústnu dohodu, ktorá mala podobný obsah, porusili clánok 81 ods. 1 [ES]. Porusenie zacalo 24. októbra 2001 a jeho následky trvali prinajmensom do 11. januára 2002." 12. Podla clánku 2 výrokovej casti napadnutého rozhodnutia zväzy uvedené v clánku 1 boli okrem iného povinné okamzite ukoncit porusovanie. V súlade s clánkom 3 výrokovej casti napadnutého rozhodnutia bola FNSEA ulozená pokuta vo výske 12 miliónov eur, FNB 1,44 milióna eur, JA 600000 eur, FNPL 1,44 milióna eur, FNICGV 720000 eur a FNCBV 480000 eur. D -- Konanie pred Súdom prvého stupna 13. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. júna 2003 a zapísaným ako vec T-217/03 FNCBV podal zalobu proti napadnutému rozhodnutiu. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. júna 2003 a zapísaným ako vec T-245/03 FNSEA, FNB, FNPL a JA takisto podali zalobu proti napadnutému rozhodnutiu. Zalobcovia vo veciach T-217/03 a T-245/03 ziadajú okrem iného zrusenie napadnutého rozhodnutia a subsidiárne zrusenie alebo znízenie pokút, ktoré im boli ulozené. Francúzsko navrhlo vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov zalobcov vo veciach T-217/03 a T-245/03 a uznesením zo 6. novembra 2003 predseda piatej komory Súdu prvého stupna povolil vstup vedlajsieho úcastníka do konania. Uznesením z 3. apríla 2006 predseda prvej komory Súdu prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania nariadil spojenie vecí T-217/03 a T-245/03. 14. Súd prvého stupna (prvá komora) 13. decembra 2006 vyhlásil rozsudok v spojených veciach T-217/03 a T-245/03. Súd prvého stupna zamietol, s výnimkou dvoch, vsetky tvrdenia uvedené zalobcami v spojených veciach. V tomto ohlade Súd prvého stupna v prvom rade uviedol, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, kedze v napadnutom rozhodnutí neuviedla, ze na úcely zistenia ci pokuty nepresahujú hornú hranicu 10 % stanovenú clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17, pouzila obrat základných clenov zalobcov, a takisto neuviedla okolnosti, ktoré jej umoznili zohladnit tieto súhrnné údaje o obrate. Napriek tomu, kedze Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia bola na úcely stanovenia hornej hranice oprávnená zohladnit obrat základných clenov zalobcov, kedze títo pôsobili na trhoch dotknutých porusením sankcionovaným v napadnutom rozhodnutí, Súd prvého stupna zastával stanovisko, ze v danej situácii by porusenie povinnosti odôvodnenia nemalo viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia, pretoze to môze mat za následok len prijatie dalsieho rozhodnutia v podstate totozného so zruseným alebo zmenu výsky pokút. V druhom rade Súd prvého stupna uviedol, ze pokuty ulozené zalobcom by mali byt na základe bodu 5 písm. b) usmernení znízené o 70 % namiesto znízenia o 60 %, ktoré uplatnila Komisia. 15. Súd prvého stupna teda stanovil výsku pokuty ulozenej FNCBV na 360000 eur, FNSEA na 9000000 eur, FNB na 1080000 eur, FNPL na 1080000 eur a JA na 450000 eur a vo zvysnej casti zaloby zamietol. III -- Odvolacie konanie 16. Dna 19. februára 2007 FNSEA, FNB, FNPL a JA podali proti napadnutému rozsudku odvolanie, ktoré bolo zapísané ako vec C-110/07 P. Zväz FNCBV podal 20. februára 2007 odvolanie proti tomu istému rozsudku, ktoré bolo zapísané ako vec C-101/07 P. Dna 18. apríla 2007 predseda Súdneho dvora po vypocutí úcastníkov konania nariadil spojenie vecí C-101/07 P a C-110/07 P. 17. Vo veciach C-101/07 P a C-110/07 P odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil pokuty, ktoré im boli ulozené, -- subsidiárne znízil pokuty, ktoré im boli ulozené, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania o predbezných opatreniach a hlavného konania pred Súdom prvého stupna a trov konania pred Súdnym dvorom. 18. Francúzska vláda navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 19. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- v oboch prípadoch zamietol odvolanie v celom rozsahu, -- zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania. 20. Pojednávanie nebolo navrhnuté, ani sa neuskutocnilo. IV -- Úvodné poznámky 21. Odvolatel vo veci C-101/07 P FNCBV uvádza pät odvolacích dôvodov na podporu svojho návrhu zrusit napadnutý rozsudok a siesty odvolací dôvod smerujúci k znízeniu ulozenej pokuty. V prvom odvolacom dôvode tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neuznal, ze Komisia svojím oznámením o výhradách porusila právo na obranu. V druhom odvolacom dôvode sa uvádza, ze doslo k skresleniu niektorých skutocností Súdom prvého stupna, konkrétne ide o rukopisné poznámky riaditela FNB týkajúce sa stretnutia z 29. novembra 2001 (body 169 az 174 napadnutého rozsudku), rozhovor, ktorý 4. decembra 2001 zástupca prezidenta FNB poskytol Vendée agricole (bod 176 napadnutého rozsudku), memorandum Fédération vendéenne des producteurs z 5. decembra 2001 (body 175 az 177 napadnutého rozsudku), informacná správa, ktorú vydalo FNPL a zaslalo faxom 10. decembra 2001 (bod 179 napadnutého rozsudku), rukopisné poznámky riaditela FNB týkajúce sa stretnutia z 5. decembra 2001 (bod 180 napadnutého rozsudku). Tretí odvolací dôvod uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked svoje zistenie, ze FNCBV sa zúcastnil na predlzení dohody z 24. októbra 2001, zalozil na domnienke. Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode FNCBV subsidiárne tvrdí, ze v prípade, ak by sa Súdny dvor domnieval, ze FNCBV sa zúcastnil na predlzení dohody z 24. októbra 2001, Súd prvého stupna vykonal nesprávne právne posúdenie po prvé preto, ze oznacil dohodu za protisútaznú a po druhé preto, ze nepreskúmal úcinky dohody. Svojím piatym odvolacím dôvodom FNCBV tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, kedze po prvé porusil svoju povinnost odôvodnenia vzhladom na pouzitie obratu clenov FNCBV na úcely zistenia, ci 10 %-ná horná hranica uvedená v tomto ustanovení nebola prekrocená, a po druhé Súd prvého stupna uplatnil rozporné odôvodnenie, kedze zdôraznil aktívnu a priamu úlohu odvolatelov na uvedenej cinnosti, pricom zároven uviedol, ze odvolatelia len tazko mohli byt prostriedkom cinnosti svojich clenov. Vo svojom siestom odvolacom dôvode, ktorým navrhuje znízenie ulozenej pokuty, FNCBV tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze ulozením FNCBV pokuty presahujúcej 10 % jeho obratu porusil clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 22. Odvolatelia vo veci C-110/07 P FNSEA, FNB, FNPL a JA uvádzajú styri odvolacie dôvody na podporu svojho návrhu zrusit napadnutý rozsudok a znízit ulozené pokuty. V prvom odvolacom dôvode tvrdia, ze doslo k skresleniu skutocností, kedze Súd prvého stupna nezohladnil dva základné dôkazy preukazujúce, ze dohoda z 24. októbra 2001 nebola predlzená po 30. novembri 2001. Druhý odvolací dôvod uvádza porusenie práva na obranu vzhladom na skutocnost, ze Súd prvého stupna pokladal oznámenie Komisie o výhradách za dostatocne jasné a zrozumitelné (body 210 az 225 napadnutého rozsudku). V tretom odvolacom dôvode uvádzajú porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, kedze Súd prvého stupna pri zistovaní, ci pokuty neprekrocili zákonnú hranicu, vzal do úvahy obrat clenov odvolatelov. Stvrtý odvolací dôvod sa týka porusenia pravidla zákazu viacnásobných sankcií a zásady proporcionality sankcií, pretoze Súd prvého stupna zohladnením obratu clenov spolocných pre viac ako jeden zväz ulozil pokutu kazdému z odvolatelov. 23. Domnievam sa, ze len piaty a siesty odvolací dôvod FNCBV a tretí odvolací dôvod FNSEA, FNB, FNPL a JA obsahujú nové právne otázky. Preto podrobne preskúmam tieto odvolacie dôvody a budem strucne analyzovat zvysné odvolacie dôvody, ktoré uviedli odvolatelia. 24. Vzhladom na to, ze v týchto veciach sa odvolacie dôvody uvedené odvolatelmi do znacnej miery prekrývajú, budem ich analyzovat vo vzájomných súvislostiach. V -- Porusenie práva na obranu 25. Odvolatelia vo svojom prvom odvolacom dôvode vo veci C-101/07 P a druhom odvolacom dôvode vo veci C-110/07 P uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nezohladnil skutocnost, ze Komisia porusila ich právo na obranu. Podla odvolatelov doslo k poruseniu práva na obranu, ked Komisia v oznámení o výhradách neuviedla, ze na úcely výpoctu 10 %-nej hranice podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 mala v úmysle zohladnit obrat clenov týchto zväzov. Odvolatelia sa domnievajú, ze povinnost Komisie uviest, ze mala v úmysle zohladnit obrat ich clenov, je v prejednávaných veciach mimoriadne významná, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuplatnila svoju obvyklú metódu stanovenia pokuty. 26. Komisia zastáva názor, ze v oznámení o výhradách je povinná uviest, ze má v úmysle ulozit pokutu dotknutému podniku alebo zdruzeniu podnikov a základné skutkové a právne kritériá ulozenia pokuty. Domnieva sa vsak, ze v oznámení o výhradách nie je povinná uviest spôsob výpoctu pokuty, ktorý prijme vo svojom rozhodnutí. Komisia takisto tvrdí, ze moznost zohladnenia obratu clenov zdruzenia podnikov na úcely výpoctu 10 %-nej hranice podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je uvedená v judikatúre a v bode 5 písm. c) usmernení. A -- Posúdenie 27. Súd prvého stupna sa domnieval, ze Komisia neporusila právo odvolatelov na obranu tým, ze v oznámení o výhradách neuviedla, ze na úcely výpoctu základnej výsky pokút a zistenia 10 %-nej hranice stanovenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 navrhla zohladnit obrat ich clenov. ( [8]8 ) Súd prvého stupna v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora zastával názor, ze uviest v oznámení o výhradách údaje týkajúce sa predpokladanej výsky pokút vrátane 10 %-nej hranice predtým, ako sú podniky vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky, by znamenalo predpokladat rozhodnutie Komisie, a bolo by preto neprimerané. ( [9]9 ) 28. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze respektovanie práva na obranu je zabezpecené, ak Komisia vo svojom oznámení o výhradách uvedie, ci má v úmysle ulozit pokutu a základné právne a skutkové kritériá ulozenia pokuty, akými je závaznost a dlzka uvedeného porusenia a skutocnost, ci k poruseniu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Tieto údaje mozno povazovat za dostatocné na to, aby umoznili podnikom alebo zdruzeniam podnikov bránit sa proti rozhodnutiu o porusení a ulozeniu pokút. ( [10]10 ) 29. Podla môjho názoru stanovenie okrem iného základnej výsky pokút, úprava tejto základnej výsky zohladnením vsetkých pritazujúcich a polahcujúcich okolností a následné zistenie, ze tieto pokuty nepresahujú 10 %-nú hranicu stanovenú clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sú súcastou výpoctu pokuty, ktorá má byt ulozená, a zabezpecujú dodrzanie maximálnej zákonnej hranice pokuty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora je zjavné, ze nato, aby podniky alebo zdruzenia podnikov mohli bránit svoje záujmy, nemusí Komisia vo svojom oznámení o výhradách poskytnút takéto podrobné údaje týkajúce sa výpoctu a overenia pokút. Okrem toho v prípade pokút ulozených zdruzeniam podnikov bolo mozné overit, s odvolaním sa na obrat clenov týchto zdruzení, ze 10 %-ná hranica stanovená clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nebola prekrocená, prijatá tak Súdom prvého stupna, ako aj Súdnym dvorom. ( [11]11 ) Preto odvolatelia mohli predpokladat moznost, ze Komisia mohla odvolaním sa na obrat clenov daných zväzov overit, ze maximálna zákonná hranica pokút ulozených týmto zväzom bola dodrzaná. 30. Preto zastávam názor, ze prvý odvolací dôvod odvolatela vo veci C-101/07 P a druhý odvolací dôvod odvolatelov vo veci C-110/07 P je potrebné zamietnut ako nedôvodné. VI -- Nesprávne právne posúdenie Súdom prvého stupna pri uplatnení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 A -- Napadnutý rozsudok 31. V prvom stupni odvolatelia tvrdili, ze Komisia pri stanovení výsky pokút prekrocila hranicu 10 % ich obratu, cím porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ( [12]12 ) Odvolatelia uviedli, ze z ustálenej judikatúry je zjavné, ze obrat clenov zdruzení podnikov mozno brat do úvahy na úcely výpoctu hornej hranice pokuty len vtedy, ak dotknuté zdruzenie môze prostredníctvom svojich vnútorných predpisov zaväzovat vlastných clenov. V tomto ohlade odvolatelia uviedli, ze neboli spôsobilí zaväzovat svojich clenov. 32. Súd prvého stupna v bodoch 317 az 319 napadnutého rozsudku uviedol: "317 Podla ustálenej judikatúry totiz horná hranica 10 % obratu musí byt vypocítaná vzhladom na obrat dosiahnutý kazdým z podnikov, ktoré sú úcastníkmi dohôd a zosúladených postupov, alebo vsetkými podnikmi, ktoré sú clenmi zdruzenia podnikov, prinajmensom vtedy, ked zdruzenie môze podla svojich vnútorných predpisov zaväzovat vlastných clenov. Táto moznost zohladnit v tejto súvislosti obrat vsetkých podnikov, ktoré sú clenmi zdruzenia, je odôvodnená tým, ze pri stanovovaní sumy pokút mozno zohladnit okrem iného vplyv, ktorý podnik mohol uplatnovat na trh napríklad z dôvodu svojej velkosti a hospodárskej sily, o com obrat podniku vypovedá, ako aj odstrasujúci úcinok, ktorý tieto pokuty musia mat. Vplyv, ktorý na trh mohlo uplatnovat zdruzenie podnikov, pritom nezávisí od jeho vlastného obratu, z ktorého nemozno vyvodit ani jeho velkost, ani hospodársku silu, ale od obratu jeho clenov, ktorý predstavuje indikáciu o jeho velkosti a hospodárskej sile... 318 Táto judikatúra vsak nevylucuje, aby bolo v osobitných prípadoch toto zohladnenie obratu clenov zdruzenia mozné aj vtedy, ked toto zdruzenie nemá z formálneho hladiska oprávnenie zaväzovat svojich clenov vzhladom na neexistenciu vnútorných predpisov, ktoré by mu takú spôsobilost priznávali... 319 ... Súd prvého stupna [sa] domnieva, ze iné osobitné okolnosti, okrem existencie vnútorných predpisov oprávnujúce zdruzenie zaväzovat svojich clenov, môzu odôvodnit zohladnenie kumulovaných obratov clenov predmetného zdruzenia. Ide najmä o prípady, ked porusenie, ktorého sa dopustilo zdruzenie, sa týka cinností jeho clenov a ked predmetné protisútazné postupy vykonáva zdruzenie priamo v prospech clenov a v spolupráci s nimi, pricom zdruzenie nemá objektívne záujmy, ktoré by boli samostatné vo vztahu k záujmom svojich clenov. Hoci v niektorých z týchto prípadov by Komisia prípadne mohla okrem sankcionovania predmetného zdruzenia ulozit individuálne pokuty kazdému z clenských podnikov, môze to byt zvlást tazké, ba takmer nemozné, ked je pocet týchto clenov velmi vysoký." 33. Súd prvého stupna v bodoch 320 a 324 napadnutého rozsudku uviedol, ze vo svetle okolností prejednávanej veci bolo na úcely stanovenia hornej hranice pokuty podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 odôvodnené zohladnit obrat základných clenov odvolatelov, ( [13]13 ) kedze, po prvé, základnou úlohou odvolatelov bolo chránit a zastupovat záujmy svojich základných clenov, cize farmárov, druzstevných zdruzení a bitúnkov. ( [14]14 ) Po druhé, sporná dohoda nesúvisela s cinnostou samotných odvolatelov, ale s cinnostou ich základných clenov, pretoze odvolatelia nepredávajú, nenakupujú, ani nedovázajú hovädzie a telacie mäso. ( [15]15 ) Po tretie, sporná dohoda bola uzavretá priamo v prospech základných clenov odvolatelov. ( [16]16 ) Po stvrté, dotknutá dohoda bola inter alia uvedená do úcinnosti uzavretím miestnych dohôd medzi clenmi odvolatelov. ( [17]17 ) B -- Argumentácia 34. Odvolatelia vo svojom piatom odvolacom dôvode vo veci C-101/07 P a tretom odvolacom dôvode vo veci C-110/07 P uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nesprávne uplatnil clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Piaty odvolací dôvod FNCBV pozostáva z dvoch castí. 35. Zväzy FNSEA, FNB, FNPL, JA (tretí odvolací dôvod), francúzska vláda a FNCBV (prvá cast piateho odvolacieho dôvodu) v podstate tvrdia, ze v súlade s ustálenou judikatúrou Súdu prvého stupna ( [18]18 ), potvrdenou Súdnym dvorom vo veci Finnboard/Komisia, ( [19]19 ) obrat clenov zdruzenia mozno na úcely stanovenia hornej hranice 10 % podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zohladnit len v prípade, ak zdruzenie môze podla svojich vnútorných predpisov zaväzovat vlastných clenov. V tomto ohlade sa odvolatelia domnievajú, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku skreslil judikatúru v tejto oblasti tým, ze stanovil 10 %-nú hornú hranicu na základe obratu clenov odvolatelov napriek skutocnosti, ze tieto zväzy nemohli zaväzovat vlastných clenov. Vo svojej odpovedi FNSEA, FNB, FNPL a JA tvrdia, ze hoci niektoré skôr prejednávané veci ( [20]20 ) môzu byt nejednoznacné, kedze stanovujú, ze hornú hranicu 10 % je mozné urcit na základe obratu clenov zdruzenia "prinajmensom vtedy", ak zdruzenie na základe vnútorných predpisov môze zaväzovat svojich clenov, Súdny dvor túto nejednoznacnost odstránil vo svojom rozsudku Finnboard/Komisia. Z ustanovenia bodu 66 posledného uvedeného rozsudku, v ktorom sa uvádza, ze "nie je nevyhnutné, aby sa clenovia zdruzenia skutocne zúcastnili na porusení, ale zdruzenie musí byt prostredníctvom svojich vnútorných predpisov spôsobilé zaväzovat vlastných clenov", vyplýva, ze spôsobilost zdruzenia zaväzovat svojich clenov je nevyhnutnou podmienkou na zohladnenie obratu týchto clenov na úcely stanovenia 10 %-nej hranice. FNCBV sa takisto domnieva, ze Súd prvého stupna nijako neodôvodnil skreslenie predchádzajúcej judikatúry, ktoré je v rozpore so zásadou právnej istoty. 36. Zväzy FNSEA, FNB, FNPL a JA tvrdia, ze prvé tri zo styroch "osobitných" okolností, ktoré Súd prvého stupna uviedol v bodoch 320 az 323 napadnutého rozsudku, nie sú v prípade zdruzení osobitnými okolnostami, ale sú "prirodzene" splnené, kedze prvoradou úlohou vsetkých zdruzení je chránit a zastupovat záujmy svojich clenov. Okrem toho, pokial ide o stvrtú okolnost týkajúcu sa úcasti clenov zdruzenia na porusení, FNSEA, FNB, FNPL a JA uvádzajú, ze skutocnost, ze mnohí clenovia odvolatelov sa podielali na uvedení ustanovení spornej dohody do úcinnosti, nepreukazuje, ze vsetci clenovia zväzov sa nepriamo zúcastnili na porusení. 37. Francúzska vláda takisto pripomína, ze vzhladom na skutocnost, ze dve z podmienok vyzadovaných Súdom prvého stupna nato, aby bola horná hranica 10 % podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zalozená na obrate clenov zdruzenia, budú splnené skoro vo vsetkých prípadoch, povedie to k systematickému stanovovaniu dotknutej hranice na základe obratu clenov zdruzení. Podla francúzskej vlády dve podmienky, ktoré budú skoro vzdy splnené sú, po prvé, podmienka, aby sa porusenie zo strany zdruzenia týkalo cinnosti jeho clenov, a po druhé, podmienka, aby zdruzenie vykonalo predmetné protisútazné postupy priamo v prospech svojich clenov a v spolupráci s nimi. 38. Zväz FNCBV sa rovnako domnieva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze v osobitnom prípade, ktorý prejednával, nesprávne uplatnil svoj nový prístup k clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. FNCBV tvrdí, ze dve zo styroch kumulatívnych a osobitných okolností, ktoré Súd prvého stupna uviedol v bodoch 320 az 323 napadnutého rozsudku, v tomto prípade neboli splnené. Po prvé, dohoda z 24. októbra 2001 bola v rozpore so záujmami clenov FNCBV, pretoze stanovovala minimálnu cenu na nákup hovädzieho dobytka. Okrem toho dohoda neviedla k odstráneniu blokád bitúnkov. Po druhé, skutocnost, ze záujmy FNCBV sú nezávislé od záujmov jeho clenov preukazuje nielen to, ze uvedený zväz nemôze zaväzovat svojich clenov, ale aj obmedzené mnozstvo miestnych dohôd uzavretých po dohode z 24. októbra 2001. FNCBV takisto tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze nepreukázal, ze nebolo mozné adresovat napadnuté rozhodnutie clenom FNCBV a ulozit týmto clenom individuálne pokuty. Podla FNCBV môze Komisia na základe bodu 5 písm. c) usmernení ulozit zdruzeniu podnikov pokutu rovnajúcu sa súhrnu pokút, ktoré by boli ulozené clenom zdruzenia, pokial Komisia preukáze, ze nebolo mozné ulozit pokutu jednotlivým clenom zdruzenia. 39. V druhej casti svojho piateho odvolacieho dôvodu sa FNCBV domnieva, ze v bode 320 a nasl. napadnutého rozsudku je zdôraznená skutocnost, ze dohoda z 24. októbra 2001 sa netýkala cinností odvolatelov, kým v bode 341 napadnutého rozsudku je zdôraznená skutocnost, ze odvolatelia danú dohodu podpísali, zúcastnili sa jej, boli za nu zodpovedné, zohrávali v nej individuálnu úlohu a dokonca ju vykonávali. Súd prvého stupna preto v napadnutom rozsudku uplatnil rozporné odôvodnenie. V skutocnosti tým, ze v bode 341 napadnutého rozsudku uviedol, ze odvolatelia sa zúcastnili na dohode, Súd prvého stupna nepriamo uznal, ze zohladnenie obratu clenov zväzov nebolo odôvodnené podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Odvolatelia preto navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok. 40. Komisia tvrdí, ze podla judikatúry Súdu prvého stupna "horná hranica 10 % obratu musí byt vypocítaná vzhladom na obrat dosiahnutý kazdým z podnikov, ktoré sú úcastníkmi dotknutých dohôd a zosúladených postupov, alebo vsetkými podnikmi, ktoré sú clenmi zdruzenia podnikov, prinajmensom vtedy, ked zdruzenie môze podla svojich vnútorných predpisov zaväzovat vlastných clenov". ( [21]21 ) Komisia sa vsak domnieva, ze skutocnost, ze zdruzenie podnikov nemôze zaväzovat svojich clenov, neznamená, ze pri stanovení hornej hranice pokuty ulozenej zdruzeniu podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nemozno brat do úvahy obrat jeho clenov. 41. Na úcely zabezpecenia efektivity pokút ulozených zdruzeniam podnikov s velmi nízkym obratom, ktoré vsak zdruzujú velké mnozstvo podnikov, Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku zastával názor, ze pokial sú splnené styri osobitné podmienky, mozno na úcely stanovenia dotknutej hornej hranice pokuty zohladnit obrat clenov zdruzenia. Komisia sa vsak domnieva, ze tvrdenie odvolatelov, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku nedodrzal alebo skreslil judikatúru v tejto oblasti, je potrebné zamietnut, kedze cielom predchádzajúcej judikatúry bolo takisto zachovat efektivitu pokút. Komisia uvádza, ze hoci riesenie prijaté Súdom prvého stupna objasnuje alebo prehlbuje existujúcu judikatúru, toto objasnenie alebo prehlbenie nepredstavuje nesprávne právne posúdenie, kedze prijaté riesenie je odôvodnené a riadne podlozené. Pravdou zostáva, ze predchádzajúca judikatúra v tejto oblasti nevylucuje moznost zohladnit obrat clenov zdruzenia, pokial zdruzenie v súlade so svojimi vnútornými predpismi nemôze zaväzovat svojich clenov. Toto je zjavné z pouzitia slovného spojenia "prinajmensom vtedy" ( [22]22 ) v judikatúre, z ktorého vyplýva, ze moznost zaväzovat clenov je jediným prípadom, ked na úcely stanovenia hornej hranice pokuty podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 mozno zohladnit obrat clenov zdruzenia. Komisia vo svojej replike tvrdí, ze Súdny dvor sa v rozsudku C-298/98 P, Finnboard/Komisia ( [23]23 ) domnieval, ze na úcely zohladnenia obratu clenov zdruzenia nie je potrebné preukazovat, ze títo sa zúcastnili porusenia, pokial má zdruzenie moznost zaväzovat svojich clenov. Súd prvého stupna preto mohol bez toho, aby odporoval tejto judikatúre, rozhodnút, ze ak sa clenovia zdruzenia aktívne podielali na porusení, ich obrat mozno zohladnit na úcely stanovenia 10 %-nej hranice. 42. Komisia zastáva názor, ze pokial budú prijaté tvrdenia odvolatelov, povedie to k tomu, ze vsetky podniky sa budú snazit kartelizovat trh prostredníctvom zdruzenia, ktoré z formálneho hladiska nemôze zaväzovat svojich clenov. Komisia v rozpore s tvrdeniami FNCBV takisto uvádza, ze Súd prvého stupna nespresnil, ze styri osobitné podmienky, ktoré uplatnil pri stanovení 10 %-nej hranice na základe obratu clenov zdruzenia, boli kumulatívne. Naopak, Súd prvého stupna len vymenoval okolnosti, ktoré v prejednávanej veci odôvodnovali tento prístup. Okrem toho, FNCBV nesprávne uvádza, ze sporná dohoda nebola v záujme jeho clenov. Stanovenie cien a zastavenie dovozov bolo dohodnuté ako náhrada za odstránenie blokád bitúnkov. Navyse skutocnost, ze blokády pretrvali, nie je v rozpore s týmto tvrdením. Komisia poukazuje na to, ze FNCBV nemôze preukázat, ze jeho záujmy sú odlisné od záujmov jeho clenov. Okrem toho, FNCBV nedefinovalo svoje odlisné záujmy ani neposkytlo vysvetlenie, preco zdruzenie bitúnkov podpísalo dohodu o cenách a dovoze hovädzieho a telacieho mäsa napriek tomu, ze tieto cinnosti nevykonávalo. Ako Súd prvého stupna opakovane uviedol v bode 321 napadnutého rozsudku, sporná dohoda sa netýkala cinností FNCBV, ale jeho clenov. Komisia takisto tvrdí, ze skutocnost, ktorú uviedli FNSEA, FNB, FNPL a JA, ze tri zo styroch okolností uvedených Súdom prvého stupna vsetky zväzy prirodzene splnili, nevedie k záveru, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia vzhladom na potrebu zabezpecit, aby vsetky pokuty boli dostatocne odstrasujúce. 43. Komisia v odpovedi na tvrdenie FNCBV, ze Komisia a Súd prvého stupna neuviedli dostatocné dôvody na odchýlenie sa od bodu 5 písm. c) usmernení, uvádza, ze Súd prvého stupna sa v napadnutom rozsudku neopieral o dotknuté ustanovenie, napriek skutocnosti, ze tak mohol jednoducho urobit vzhladom na velký pocet clenov odvolatelov. 44. Komisia sa takisto domnieva, ze tvrdenie FNCBV, ze Súd prvého stupna neposkytol ziadne odôvodnenie týkajúce sa skreslenia svojej predchádzajúcej judikatúry, pokial ide o clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, je nedôvodné. Napadnutý rozsudok v bodoch 312 az 334 poskytuje podrobné vysvetlenie preskúmania, ktoré Súd prvého stupna uskutocnil v danej oblasti. Okrem toho, Komisia zastáva názor, ze bod 320 a nasl. a bod 341 napadnutého rozsudku si neodporujú. Skutocnost, ze sa odvolatelia dopustili porusenia, nie je v rozpore so skutocnostou, ze tak urobili v prospech svojich clenov. 45. Komisia uvádza, ze odvolatelia nevzniesli námietky proti tvrdeniu Súdu prvého stupna v bodoch 325 a 327 az 333 napadnutého rozsudku, ze horná hranica 10 % obratu ich základných clenov nebola prekrocená. C -- Posúdenie 46. Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, Komisia môze ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty nepresahujúce inter alia 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia. Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 dalej stanovuje, ze pri stanovení výsky pokuty je potrebné zohladnit závaznost a dlzku porusenia. 47. Súd prvého stupna opakovane uviedol, ze stanovenie hornej hranice pokuty ulozenej zdruzeniu podnikov podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 môze vychádzat z obratu clenov zdruzenia skôr nez z obratu samotného zdruzenia, pokial zdruzenie môze zaväzovat vlastných clenov. ( [24]24 ) 48. Preto, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdu prvého stupna, vzhladom na to, ze pojem "porusenie" v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zahrna bez rozdielu dohody, zosúladené postupy a rozhodnutia zdruzení podnikov, "horná hranica 10 % obratu musí byt vypocítaná vzhladom na obrat dosiahnutý kazdým z podnikov, ktoré sú úcastníkmi dotknutých dohôd a zosúladených postupov, alebo vsetkými podnikmi, ktoré sú clenmi zdruzenia podnikov, prinajmensom vtedy, ked zdruzenie môze podla svojich vnútorných predpisov zaväzovat vlastných clenov". ( [25]25 ) 49. Súd prvého stupna odôvodnil správnost svojho prístupu skutocnostou, ze "vplyv, ktorý na trh mohlo uplatnovat zdruzenie podnikov, pritom nezávisí od jeho vlastného obratu, z ktorého nemozno vyvodit ani jeho velkost, ani hospodársku silu, ale od obratu jeho clenov, ktorý predstavuje indikáciu o jeho velkosti a hospodárskej sile". ( [26]26 ) 50. Okrem toho, Súdny dvor v bode 66 rozsudku Finnboard/Komisia zastával názor, ze "pokial sa pokuta ukladá zdruzeniu podnikov, ktorého vlastný obrat casto neodzrkadluje jeho velkost alebo silu na trhu, mozno stanovit pokutu s odstrasujúcim úcinkom len vtedy, ak je zohladnený obrat clenských podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [27]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 120 a 121). Nie je nevyhnutné, aby sa clenovia zdruzenia skutocne zúcastnili na porusení, ale zdruzenie musí byt prostredníctvom svojich vnútorných predpisov spôsobilé zaväzovat vlastných clenov". 51. Z judikatúry Súdu prvého stupna a Súdneho dvora vyplýva, ze spôsobilost zdruzenia podnikov právne zaväzovat svojich clenov postacuje na to, aby na úcely zistenia, ci maximálna zákonná hranica pokuty ulozenej danému zdruzeniu nie je prekrocená, bol zohladnený obrat clenov tohto zdruzenia. 52. Otázkou vsak zostáva, ci táto spôsobilost je absolútnou podmienkou stanovenia maximálnej zákonnej hranice pokuty ulozenej zdruzeniu podnikov podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 na základe obratu clenov zdruzenia. V tomto ohlade odvolatelia a francúzska vláda v podstate tvrdia, ze pouzitie pojmov "musí byt prostredníctvom svojich vnútorných predpisov spôsobilé zaväzovat vlastných clenov" v bode 66 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-298/98 P, Finnboard/Komisia, zdôraznuje nevyhnutnost toho, aby zdruzenie podnikov bolo spôsobilé zaväzovat svojich clenov. Domnievam sa, ze tvrdenia odvolatelov a francúzskej vlády je potrebné zamietnut. 53. V prvom rade treba poznamenat, ze Súdny dvor v bode 66 rozsudku vo veci C-298/98, Finnboard/Komisia, zastával názor, ze vo väcsine prípadov obrat zdruzení podnikov neodzrkadluje jeho velkost alebo silu na trhu. Okrem toho si myslím, ze z ustanovenia bodu 66 rozsudku C-298/98 P, Finnboard/Komisia, vyplýva, ze pokial sa clenovia zdruzenia nezúcastnili na porusení, zdruzenie musí byt spôsobilé zaväzovat svojich clenov na to, aby mohol byt zohladnený obrat clenov. Domnievam sa, ze poziadavka Súdneho dvora, aby bolo zdruzenie spôsobilé zaväzovat svojich clenov, predpokladá neúcast týchto clenov na porusení. 54. Preto zastávam názor, ze z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora C-298/98 P, Finnboard/Komisia je zjavné, ze v prípadoch, kde sa clenovia zdruzenia skutocne zúcastnili na porusení nemozno vylúcit, ze maximálna zákonná hranica pokuty ulozenej zdruzeniu podnikov môze vychádzat z obratu clenov tohto zdruzenia napriek skutocnosti, ze zdruzenie nie je spôsobilé zaväzovat svojich clenov. 55. Domnievam sa, ze správne uplatnenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v prípade zdruzenia podnikov by malo zabezpecit, ze úroven pokuty ulozenej zdruzeniu je primeraná vzhladom na hospodársky vplyv tohto zdruzenia na trh, a tým zarucit efektivitu pokút ako prostriedku na potlacenie nezákonnej cinnosti a zabránenie toho, aby k tejto cinnosti znovu doslo. 56. V nedávnom prípade z oblasti hospodárskej sútaze, ktorý sa týkal výsky pokuty, Súdny dvor zdôraznil potrebu odhadnút hospodársku realitu skutocností týkajúcich sa podniku, a teda skutocný vplyv tohto podniku na trh. Preto vo veci Britannia Alloys/Komisia ( [28]27 ) Súdny dvor uviedol, ze cielom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je zabránit tomu, aby pokuty ulozené Komisiou boli neprimerané vzhladom na velkost dotknutého podniku. ( [29]28 ) Súdny dvor takisto zdôraznil skutocnost, ze úcelom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je oprávnit Komisiu na ukladanie pokút, aby tým mohla zabezpecit úlohu dohladu, ktorú jej priznáva právo Spolocenstva. Táto úloha zahrna najmä potlacenie nezákonných cinností a zabránenie tomu, aby k nim doslo znovu. Súdny dvor sa v tomto prípade teda domnieval, ze v prípade, ak dotknutý podnik nedosiahol ziadny obrat v obchodnom roku predchádzajúcom prijatiu rozhodnutia Komisie, táto je na úcely správneho posúdenia financných zdrojov tohto podniku a zabezpecenia dostatocne odstrasujúceho úcinku ulozenej pokuty oprávnená vziat do úvahy iný obchodný rok. 57. Odstrasujúci úcinok pokút ulozených za porusenie pravidiel ES týkajúcich sa hospodárskej sútaze a potreba zabezpecit, aby tento úcel nebol ohrozený alebo zmarený restrukturalizáciou podniku, boli nedávno zdôraznené Súdnym dvorom v rozsudku Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato v ETI SpA a i. ( [30]29 ). 58. V napadnutom rozsudku sa Súd prvého stupna domnieval, ze v prípadoch, v ktorých porusenie zo strany zdruzenia zahrna cinnosti jeho clenov a dotknuté protisútazné postupy sú vykonávané zdruzením priamo v prospech jeho clenov a v spolupráci s nimi, pricom zdruzenie nemá objektívne záujmy nezávislé od záujmov jeho clenov, obrat clenov zdruzenia mozno zohladnit na úcely clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ( [31]30 ) 59. Zastávam názor, ze okolnosti alebo kritériá stanovené Súdom prvého stupna v prípade, ak sú splnené, preukazujú, ze porusenie sútazných pravidiel zo strany zdruzenia podnikov bolo vnútorne spojené s cinnostou a záujmami jeho clenov a schválené clenmi tohto zdruzenia. Preto si myslím, ze kritériá vytvorené Súdnym dvorom sú primerané na úcely potvrdenia skutocnej hospodárskej sily alebo vplyvu zdruzení podnikov na trh. Prístup Súdu prvého stupna podla môjho názoru zabezpecuje, ze efektivita sankcií ulozených zdruzeniam podnikov za porusenie práva ES týkajúceho sa hospodárskej sútaze je zachovaná aj v prípade, ak obrat týchto zdruzení neodráza ich hospodársky vplyv na trh. Zdruzenia podnikov preto nemôzu vo velkom rozsahu uniknút týmto sankciám len z dôvodu, ze nemôzu z formálneho hladiska zaväzovat svojich clenov, hoci v skutocnosti môzu, pokial je to nevyhnutné, vyuzit na úcely porusenia sútazného práva ES hospodársky vplyv týchto clenov na trh. 60. Uvedené zistenie neohrozujú tvrdenia FNSEA, FNB, FNPL a JA a francúzskej vlády ( [32]31 ) o tom, ze "osobitné" kritériá alebo okolnosti stanovené Súdom prvého stupna sú splnené v mnohých prípadoch, ktoré sa týkajú zdruzení podnikov. Domnievam sa, ze kritériá zvolené Súdom prvého stupna sú správne a koherentné, kedze ich cielom je potvrdit súcasný vplyv zdruzenia podnikov na trh. Skutocnost, ze v mnohých alebo dokonca vo väcsine prípadov obrat zdruzenia podnikov neodráza vplyv tohto zdruzenia na trh, neoslabuje platnost kritérií stanovených Súdom prvého stupna. 61. Okrem toho zastávam názor, ze tvrdenie uvedené FNCBV, ze dohoda v skutocnosti nebola v záujme jeho clenov, je skutkovým zistením, ktoré v odvolacom konaní nemozno spochybnit. V kazdom prípade, ako tvrdí Komisia, zo spisu v tejto veci je zjavné, ze FNCBV súhlasil so stanovením cien a zastavením dovozov náhradou za odstránenie blokád medzi iným bitúnkov jeho clenov. Takisto vzhladom na osobitné okolnosti, za ktorých doslo k poruseniam, povazujem za potrebné podotknút, ze skutocnost, ze tieto dohody nie sú "spravidla" v záujme bitúnkov, nemôze ohrozit dané zistenie. Navyse tvrdenie FNCBV, ze dohoda neviedla k odstráneniu blokád, je v tomto kontexte úplne bezpredmetné. 62. Zistenie Súdu prvého stupna, ze dohoda nesúvisela s cinnostou odvolatelov, ale s cinnostou ich základných clenov, pretoze odvolatelia nepredávajú, nenakupujú, ani nedovázajú hovädzie a telacie mäso, ( [33]32 ) je takisto skutkovým zistením, ktoré v odvolacom konaní nemozno spochybnit. V kazdom prípade FNCBV neuviedol ziadne tvrdenia, ktoré by toto zistenie spochybnovali. 63. Pokial ide o tvrdenie FNSEA, FNB, FNPL a JA, ze jedna z osobitných podmienok stanovených Súdom prvého stupna nebola splnená, kedze nebolo preukázané, ze vsetci clenovia zdruzenia sa podielali na porusení, ( [34]33 ) domnievam sa, ze túto poziadavku nemozno akceptovat. ( [35]34 ) Na úcely toho, aby mohla byt horná hranica 10 % stanovená clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vzhladom na pokutu ulozenú týmto zdruzeniam zalozená na obrate ich clenov, stací preukázat, ze sa clenovia zdruzenia podnikov zúcastnili na porusení práva hospodárskej sútaze. ( [36]35 ) Z napadnutého rozsudku je zjavné, ze odvolatelia mohli na vykonanie dohody vyuzit svojich clenov. ( [37]36 ) 64. Pokial ide o tvrdenia FNCBV, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil bod 5 písm. c) usmernení, ( [38]37 ) zastávam názor, ze toto ustanovenie nie je relevantné v prejednávanej veci, kedze z napadnutého rozhodnutia je zjavné, ze clánok 81 ods. 1 ES bol porusený odvolatelmi, a nie ich jednotlivými clenmi. Okrem toho si nemyslím, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna v bode 320 a nasl. a v bode 341 napadnutého rozsudku si odporuje, pretoze Súd prvého stupna v týchto bodoch uviedol, ze dohoda bola uzavretá odvolatelmi v prospech ich clenov a vykonaná na miestnej úrovni jednotlivými clenmi. 65. FNCBV takisto tvrdí, ze Súd prvého stupna nijako neodôvodnil skreslenie predchádzajúcej judikatúry týkajúcej sa clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a zdruzení podnikov. ( [39]38 ) Domnievam sa, ze FNCBV vo svojich návrhoch v podstate spochybnuje správnost zistenia Súdu prvého stupna vzhladom na uplatnenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a nie nedostatok poskytnutých dôvodov. V kazdom prípade povazujem za potrebné poznamenat, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku poskytol mnohé dôvody týkajúce sa zalozenia 10 %-nej hornej hranice podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 na obrate základných clenov odvolatelov. Okrem toho tvrdenie FNCBV, ze skreslenie prechádzajúcej judikatúry Súdom prvého stupna je v rozpore so zásadou právnej istoty, podla môjho názoru nemozno prijat. Zastávam názor, ze rozhodnutie Súdu prvého stupna v napadnutom rozsudku je úplne v súlade s predchádzajúcou judikatúrou tohto súdu a Súdneho dvora. ( [40]39 ) Treba zdôraznit, ze Súdny dvor v bode 66 svojho rozsudku vo veci Finnboard/Komisia uviedol, ze vo väcsine prípadov obrat zdruzenia podnikov neodzrkadluje velkost tohto zdruzenia ani jeho vplyv na trh. 66. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol piaty odvolací dôvod odvolatela vo veci C-101/07 P a tretí odvolací dôvod odvolatelov vo veci C-110/07 P ako nedôvodné. VII -- Porusenie pravidla zákazu viacnásobných sankcií a zásady primeraných sankcií 67. Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode odvolatelia vo veci C-110/07 P podporovaní francúzskou vládou uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked porusil pravidlo zákazu viacnásobných sankcií a zásadu primeraných sankcií tým, ze kazdému z daných zväzov ulozil osobitnú pokutu a takisto zohladnil celkový obrat ich spolocných clenov na úcely zistenia výsky pokuty ulozenej týmto zväzom v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. V tomto ohlade odvolatelia vo veci C-110/07 P poukazujú okrem iného na to, ze FBN, FNPL a JA sú vsetci clenmi FNSEA a ich clenovia sú preto spolocní. 68. Komisia tvrdí, ze pokuty ulozené v napadnutom rozhodnutí neboli zalozené na celkovom obrate clenov odvolatelov. Pokuta bola stanovená jednak na základe závaznosti porusenia, ktorá bola hodnotená vzhladom na povahu, geografický rámec a meratelný dopad porusenia, a jednak na základe dlzky porusenia. Obrat clenov zdruzení bol zohladnený len na úcely zistenia, ci nebola prekrocená horná hranica podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. A -- Posúdenie 69. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze: "340 Z judikatúry vyplýva, ze zásada ne bis in idem predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Spolocenstva. V oblasti práva hospodárskej sútaze Spolocenstva táto zásada zakazuje, aby Komisia znova uznala podnik za zodpovedný alebo ho stíhala z dôvodu protisútazného správania, za ktoré uz bol sankcionovaný alebo vo vztahu ku ktorému bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím Komisie, proti ktorému uz nemozno podat zalobu... Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkov, porusovatela a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté nezákonné správanie, aby sa chránila tá istá právna hodnota... 341 ... Komisia preto mohla oprávnene sankcionovat kazdý [zväz] zúcastnený na spornej dohode tak, ze vychádzala z individuálnej úlohy, ktorú kazdý mal pri podpísaní a uplatnovaní dohody a z polahcujúcich a pritazujúcich okolností vlastných kazdej z nich. 342 ... Tento záver nemôze vyvrátit okolnost, ze FNB, FNPL a JA sú clenmi FNSEA. Tieto [zväzy] majú totiz samostatnú právnu spôsobilost, oddelené rozpocty a ciele, ktoré nie sú vzdy totozné. Uskutocnujú tak svoje akcie zväzov slúziace na ochranu záujmov, ktoré sú im vlastné a specifické... Skutocnost, ze v predmetnom prípade tieto [zväzy] vo velkej miere koordinovali svoju cinnost a cinnost svojich clenov pri sledovaní spolocných cielov nezbavuje kazdý [zväz] svojej príslusnej zodpovednosti za porusenie. 343 Okrem toho na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobcovia, napadnutým rozhodnutím neboli ulozené sankcie ich základným clenom, ci uz priamym alebo nepriamym. Skutocnost, ze bol zohladnený obrat clenov zdruzenia podnikov pri stanovovaní hornej hranice 10 %, neznamená, ze im bola ulozená pokuta... 344 Z toho vyplýva, ze v predmetnom prípade totoznost porusitelov chýba, kedze napadnuté rozhodnutie nesankcionuje viackrát tie isté subjekty alebo tie isté osoby za tie isté ciny. Preto je potrebné dospiet k záveru, ze nebola porusená zásada ne bis in idem. Takisto na rozdiel od toho, co uvádza Francúzska republika, priami alebo nepriami clenovia zalobcov neboli dvakrát postihnutí pokutou za jedno a to isté porusenie, a nedoslo teda ani k poruseniu zásady proporcionality." ( [41]40 ) 70. Domnievam sa, ze z vyssie uvedených castí napadnutého rozsudku je zrejmé, ze pokuty ulozené napadnutým rozhodnutím boli ulozené kazdému z odvolatelov za ich individuálne porusenie clánku 81 ods. 1 ES. ( [42]41 ) Nebolo uvedené, ze clenovia odvolatelov porusili clánok 81 ods. 1 ES, ani im neboli ulozené pokuty. Preto je zjavné, ze zväzom FNSEA, FNB, FNPL a JA neboli ulozené viacnásobné sankcie. 71. Pokial ide o tvrdenie, ze pokuty ulozené FNSEA, FNB, FNPL a JA sú neprimerané, kedze na úcely zistenia výsky pokuty ulozenej týmto zväzom podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 bol zohladnený obrat clenov, ktorí sú spolocní pre uvedené zdruzenia, myslím si, ze uvedený odvolací dôvod nemozno prijat. 72. Je nesporné, ze FNSEA, FNB, FNPL a JA majú spolocných clenov. 73. Súd prvého stupna vsak podla môjho názoru správne zdôraznil, ze odvolatelia majú samostatnú právnu spôsobilost, oddelené rozpocty a ciele, ktoré nie sú vzdy totozné. Skutocnost, ze odvolatelia sa rozhodli zosúladit svoje správanie na trhu, nijako nenaznacuje, ze sledujú spolocné záujmy. Okrem toho sa domnievam, ze skutocnost, ze dotknuté zväzy majú spolocných clenov, nemusí zmensovat hospodársky vplyv kazdého zväzu na trh. V kazdom prípade odvolatelia vo veci C-110/07 P zjavne nespochybnujú zistenie Súdu prvého stupna v bode 331 napadnutého rozsudku, ze na úcely preverenia dodrzania hornej hranice 10 % obratu postacuje, aby celková výska pokút ulozených styrom dotknutým odvolatelom bola nizsia ako 10 % obratu farmárov, ktorí sú základnými clenmi FNSEA, co je federácia zoskupujúca FNB, FNPL a JA. Preto zastávam názor, ze odvolatelia vo veci C-110/07 P nepreukázali dostatocne, ze pokuty ktoré im boli ulozené, sú neprimerané. 74. Z toho dôvodu navrhujem, aby Súdny dvor zamietol stvrtý odvolací dôvod odvolatelov vo veci C-110/07 P ako nedôvodný. VIII -- Znízenie pokuty 75. Odvolatelia svojím siestym odvolacím dôvodom vo veci C-101/07 P a tretím odvolacím dôvodom vo veci C-110/07 P navrhujú, ze v prípade, ak Súdny dvor nezrusí napadnutý rozsudok, mal by rozhodnút, ze Súd prvého stupna porusil clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a znízit pokuty, ktoré im boli ulozené. FNCBV tvrdí, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, predstavuje takmer 20 % jeho obratu (zalozenom na jeho príjmoch). Súdny dvor by mal preto znízit pokutu ulozenú FNCBV na hodnotu, ktorá nepresahuje 360000 eur, co zodpovedá 10 % jeho obratu. 76. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod by mal byt zamietnutý vo svetle jej tvrdení uvedených v bodoch 40 az 45 vyssie. Komisia takisto subsidiárne uvádza, ze ak Súdny dvor prijme tvrdenia odvolatelov týkajúce sa porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ulozená pokuta by mala byt zalozená na príjmoch zväzov, a nie na zaplatených príspevkoch. A -- Posúdenie 77. Vo svetle mojich záverov v bodoch 46 az 66 vyssie, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, navrhujem, aby Súdny dvor zamietol siesty odvolací dôvod odvolatela vo veci C-101/07 P a tretí odvolací dôvod odvolatelov vo veci C-110/07 P, ktorými títo navrhujú znízit pokuty ulozené Súdom prvého stupna za porusenie daného ustanovenia. IX -- Skreslenie Súdom prvého stupna dôkazov týkajúcich sa predlzenia dohody z 24. októbra 2001 po 30. novembri 2001 78. Druhým odvolacím dôvodom vo veci C-101/07 P a prvým odvolacím dôvodom vo veci C-110/07 P odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy. 79. Vo veci C-101/07 P FNCBV uvádza, ze Súd prvého stupna skreslil niektoré skutocnosti, konkrétne rukopisné poznámky riaditela FNB týkajúce sa stretnutia z 29. novembra 2001 (body 169 az 174 napadnutého rozsudku), rozhovor, ktorý 4. decembra 2001 zástupca prezidenta FNB poskytol Vendée agricole (bod 176 napadnutého rozsudku), memorandum Fédération vendéenne des producteurs z 5. decembra 2001 (body 175 az 177 napadnutého rozsudku), informacná správa, ktorú vydal FNPL a zaslal faxom 10. decembra 2001 (bod 179 napadnutého rozsudku), a rukopisné poznámky riaditela FNB týkajúce sa stretnutia z 5. decembra 2001(bod 180 napadnutého rozsudku). FNCBV v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil význam vyssie uvedených dokumentov alebo dôkazov, a preto vykonal nesprávne právne posúdenie dôkazných materiálov. 80. Vo veci C-110/07 P FNSEA, FNB, FNPL a JA uvádzajú, ze doslo k skresleniu skutocností, kedze Súd prvého stupna nezohladnil dva základné dôkazy preukazujúce, ze dohoda z 24. októbra 2001 nebola predlzená po 30. novembri 2001. Prvý dôkaz sa týka faxu z 11. decembra 2001, ktorý predseda FNB poslal regionálnemu zväzu, a druhý memoranda Fédération régionale des syndicats d'exploitants agricoles (dalej len "FRSEA") z 12. decembra 2001. 81. Na základe ustanovenia clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora sa odvolanie musí obmedzovat na právne otázky. Posúdenie skutkových okolností nepredstavuje s výnimkou nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo dôkazov právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom. ( [43]42 ) Je potrebné pripomenút, ze k skresleniu dôkazov dochádza vtedy, ked sa posúdenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne i bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmat nové dôkazy. ( [44]43 ) 82. Pokial ide o vec C-101/07 P, vzhladom na dané kritérium a po preskúmaní vyssie uvedených dôkazov ( [45]44 ) sa domnievam, ze Súd prvého stupna neskreslil dotknuté dôkazy. 83. Vo veci C-110/07 P FNSEA, FNB, FNPL a JA tvrdia, ze Súd prvého stupna nepreskúmal dva dôkazné materiály, a to napriek skutocnosti, ze Súd prvého stupna na úcely zaradenia uvedeného dôkazu do spisu osobitne rozhodol o opätovnom otvorení ústnej casti konania v spojených veciach T-217/03 a T-245/03. ( [46]45 ) Tento odvolací dôvod je v podstate zalozený na skutocnosti, ze Súd prvého stupna neuviedol sporný dôkaz v napadnutom rozsudku a v bode 187 uviedol, ze pokracovanie dohody z 24. októbra 2001 nemozno popriet len na základe memoranda od FNICGV. 84. Vo svetle osobitných okolností, za ktorých bol fax z 11. decembra 2001 zaslaný predsedom FNB a memorandum FRSEA z 12. decembra 2001 zaradené do spisu Súdu prvého stupna v spojených veciach T-217/03 a T-245/03, a samotnej skutocnosti, ze Súd prvého stupna tento dôkaz osobitne neuviedol v napadnutom rozsudku, zastávam názor, ze odvolatelia vo veci C-110/07 P nepreukázali, ze Súd prvého stupna nepreskúmal dotknutý dôkaz. 85. V kazdom prípade, po preskúmaní dotknutého dôkazu sa domnievam, ze odvolatelia vo veci C-110/07 P nepreukázali, ze Súd prvého stupna skreslil dôkaz alebo nezohladnil ci prehliadol klúcový dôkaz týkajúci sa predlzenia dohody z 24. októbra 2001 po 30. novembri 2001. 86. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol druhý odvolací dôvod vo veci C-101/07 P a prvý odvolací dôvod vo veci C-110/07 P ako nedôvodné. X -- Nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Súd prvého stupna dopustil, ked uviedol, ze FNCBV sa zúcastnil na predlzení dohody z 24. októbra 2001 87. Svojím tretím odvolacím dôvodom, ktorý je rozdelený na dve casti, FNCBV v prvom rade uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri hodnotení urcitých dôkazov a svojom zistení v bode 185 napadnutého rozsudku, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí právne dostatocne dokázala, ze FNCBV ústne a tajne predlzil uplatnovanie dohody z 24. októbra 2001 po novembri 2001. V druhom rade FNCBV tvrdí, ze napadnutý rozsudok je rozporný, kedze uznáva jednostranný nátlak vykonávaný farmármi a prevádzkovatelmi bitúnkov na úcely zabezpecenia, ze bude dodrzaná minimálna cena hovädzieho a telacieho mäsa a zastavené dovozy, a zároven uvádza, ze FNCBV sa zúcastnil na predlzení dohody z 24. októbra 2001. 88. V prvej casti tohto zalobného dôvodu FNCBV v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil rukopisné poznámky riaditela FNB týkajúce sa stretnutia z 29. novembra 2001 (bod 172 napadnutého rozsudku), e-mail zo 6. decembra 2001, ktorý zaslal zástupca FRSEA Bretónska prezidentom FDSEA svojho regiónu (bod 178 napadnutého rozsudku), informacná správa, ktorú vydal FNPL a zaslal faxom 10. decembra 2001 (bod 179 napadnutého rozsudku), rukopisné poznámky riaditela FNB (bod 180 napadnutého rozsudku), "memorandum" FDSEA Vendée z 18. decembra 2001 (bod 182 napadnutého rozsudku) ( [47]46 ) a rukopisnú dokumentáciu týkajúcu sa miestnej cinnosti (body 183 a 184 napadnutého rozsudku). 89. Domnievam sa, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri hodnotení vyssie uvedenej dokumentácie a svojom zistení, ze táto dokumentácia spolu s inými dôkazmi uvedenými v bodoch 164 az 184 napadnutého rozsudku, preukazuje úcast FNCBV na predlzení dohody z 24. októbra 2001. 90. Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu, FNCBV tvrdí, ze bez toho, aby si odporoval, Súd prvého stupna nemôze na jednej strane uviest, ze FNCBV sa zúcastnil na predlzení dohody z 24. októbra 2001 a zároven na druhej strane vziat do úvahy násilné cinnosti proti prevádzkovatelom bitúnkov. V tomto ohlade FNCBV zdôraznuje skutocnost, ze Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia správne pripísala FNSEA, FNB a JA pritazujúcu okolnost zalozenú na pouzívaní násilia a zvýsila tak o 30 % výsku pokút, ktoré im boli ulozené. ( [48]47 ) Okrem toho Súd prvého stupna vzal na vedomie, ze Komisia znízila o 60 % výsku pokuty FNCBV, ked zohladnila protiprávne blokády zariadení clenov FNCBV ako polahcujúce okolnosti. ( [49]48 ) Zväz FNCBV sa domnieva, ze Súd prvého stupna mal preukázat jasne vyjadrenú vôlu FNCBV zúcastnit sa na predlzení dohody, ktorú navrhli farmári. 91. FNCBV sa totiz snazí preukázat, ze sa nezúcastnil na predlzení písomnej dohody z 24. októbra 2001 a cinnosti skupín farmárov po formálnom uplynutí tejto dohody 30. novembra 2001 boli jednostranné. 92. Je zjavné, ze písomná dohoda z 24. októbra 2001 vstúpila do platnosti v období výrazného napätia na trhu s hovädzím dobytkom vo Francúzsku po prepuknutí druhej krízy "sialených kráv" a farmári vytvárali znacný tlak na prevádzkovatelov bitúnkov okrem iného vo forme blokád bitúnkov. Zväz FNCBV vsak nespochybnuje právnu kvalifikáciu dohody z 24. októbra 2001 ako dohody uzavretej na úcely clánku 81 ods. 1 ES, napriek situácii, v ktorej táto dohoda vznikla. Okrem toho, ako som uz uviedol vyssie, ( [50]49 ) domnievam sa, ze skutocnost, ze uzavretie dohody stanovujúcej minimálne ceny a zastavenie dovozov alebo predlzenie takejto dohody nie je "spravidla" ekonomicky výhodné pre prevádzkovatelov bitúnkov, sama osebe nespochybnuje zistenie Súdu prvého stupna, ze FNCBV sa zúcastnil na predlzení dohody z 24. októbra 2001. Za okolností, aké nastali v prejednávanej veci, zastávam názor, ze existencia urcitého stupna nátlaku alebo donútenia prevádzkovatelov bitúnkov nepopiera skutocnost, ze FNCBV sa zúcastnil na dotknutom predlzení. 93. Ako je uvedené vyssie, ( [51]50 ) domnievam sa, ze Súd prvého stupna v bodoch 164 az 184 napadnutého rozsudku poskytol dostatocný dôkaz, ze FNCBV sa podielal na predlzení dohody z 24. októbra 2001. Navyse zistenie Súdu prvého stupna, ze FNCBV sa skutocne zúcastnil na dotknutom predlzení, nie je spochybnené skutocnostou, ze Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia pri stanovovaní výsky ulozených pokút správne zohladnila hospodárske a skutkové okolnosti, za ktorých doslo k uzavretiu dohody z 24. októbra 2001 a k jej predlzeniu. 94. Zastávam názor, ze FNCBV nepreukázal, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze FNCBV sa podielal na predlzení dohody z 24. októbra 2001. 95. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod vo veci C-101/07 P ako nedôvodný. XI -- Nesprávne právne posúdenie Súdom prvého stupna pri kvalifikovaní dohody z 24. októbra 2001 ako protisútaznej a nepreskúmaní úcinkov dohody 96. Svojím stvrtým odvolacím dôvodom, ktorý je rozdelený na dve casti, FNCBV subsidiárne navrhuje, aby v prípade, ak Súdny dvor rozhodne, ze tento zväz sa zúcastnil na predlzení dohody z 24. októbra 2001, Súdny dvor zohladnil, ze dohoda nie je protisútazná a Súd prvého stupna mal preskúmat jej úcinky. 97. V prvej casti tohto odvolacieho dôvodu FNCBV v podstate uvádza, ze Súd prvého stupna mal z preskúmania dohody z 24. októbra 2001 v jej osobitnom právnom a hospodárskom kontexte vyvodit záver, ze obmedzujúcu povahu tejto dohody nebolo mozné odvodit zo samotného znenia tejto dohody. Dotknutá dohoda bola prijatá na úcely kompenzácie necinnosti orgánov Spolocenstva. Zväz FNCBV takisto pripomína, ze dohoda z 24. októbra 2001 bola prospesná pre spotrebitelov. 98. V druhej casti tohto odvolacieho dôvodu FNCBV tvrdí, ze dohoda nemala ziadny výrazný dopad na dovoz, spotrebitelské ceny ani na vztahy medzi farmármi a prevádzkovatelmi bitúnkov. 99. Zastávam názor, ze cielom dohody z 24. októbra 2001 a jej ústneho predlzenia bolo zastavenie dovozov hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska a stanovenie minimálnej ceny pre urcité kategórie hovädzieho dobytka. Napriek situácii, v ktorej táto dohoda vznikla a ktorá bola preskúmaná Súdom prvého stupna, sa domnievam, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dohodu z 24. októbra 2001 kvalifikoval ako protisútaznú. 100. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol stvrtý subsidiárny odvolací dôvod vo veci C-101/07 P ako nedôvodný. 101. Po preskúmaní styroch odvolacích dôvodov uvedených FNSEA, FNB, FNPL a JA a siestich odvolacích dôvodov, ktoré uviedol FNCBV, zastávam názor, ze ziadny z nich nie je dôvodný, a preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolania vo veciach C-101/07 P a C-110/07 P. 102. Podla clánku 122 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 tohto poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelov na náhradu trov konania a tieto zväzy nemali úspech vo svojich dôvodoch, je podla môjho názoru opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. Domnievam sa, ze v súlade s clánkom 69 ods. 4 tohto poriadku by Francúzska republika mala znásat svoje vlastné trovy konania. XII -- Návrh 103. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor: 1. zamietol odvolania; 2. zaviazal FNCBV na náhradu trov konania vo veci C-101/07 P a zaviazal FNSEA, FNB, FNPL a JA na náhradu trov konania vo veci C-110/07 P; 3. rozhodol, ze Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [52]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [53]2 ) Rozsudok z 13. decembra 2006, [54]T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987. ( [55]3 ) [56]Ú. v. EÚ L 209, s. 12. ( [57]4 ) Nariadenie zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] ([58]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([59]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a prijatím nových usmernení Komisie k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([60]Ú. v. EÚ C 210, s. 2). Podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok 81 alebo clánok 82 Zmluvy... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Ked sa porusenie zdruzenia podnikov vztahuje k aktivitám jeho clenov, pokuta nepresiahne 10 % sumy celkového obratu kazdého clena pôsobiaceho na trhu dotknutom porusením zdruzenia" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [61]5 ) [62]Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171. ( [63]6 ) FNSEA, FNB, FNPL a JA. ( [64]7 ) Fédération nationale de l'industrie et des commerces en gros des viandes (dalej len "FNICGV") a FNCBV. Zväz FNICGV nemá postavenie úcastníka tohto konania a jeho úkony na Súde prvého stupna boli uznesením z 9. novembra 2004 zamietnuté ako neprípustné. ( [65]8 ) Pozri bod 224 napadnutého rozsudku. ( [66]9 ) Pozri bod 222 napadnutého rozsudku. Pozri rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [67]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 21, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, [68]T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 66. ( [69]10 ) Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 21. Pozri tiez rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [70]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 428. ( [71]11 ) Pozri napríklad rozsudky Súdu prvého stupna z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, [72]T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49; z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, [73]T-29/92, Zb. s. II-289; zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, [74]T-338/94, Zb. s. II-1617, a rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, [75]C-298/98 P, Zb. s. I-10157. ( [76]12 ) Pozri bod 301 napadnutého rozsudku. Z clánku 1 napadnutého rozhodnutia je zjavné, ze toto rozhodnutie je inter alia urcené skôr odvolatelom nez ich clenom. Okrem toho, podla clánku 3 napadnutého rozhodnutia pokuty za porusenie clánku 81 ods. 1 ES vo výske od 480000 eur do 12 miliónov eur boli ulozené odvolatelom, a nie ich clenom. Pokuty, ktoré boli napadnutým rozhodnutím ulozené odvolatelom, boli v napadnutom rozsudku znízené a pohybovali sa od 360000 eur do 9 miliónov eur. Nie je vsak predmetom sporu, ze Komisia pri stanovení hornej hranice pokuty ulozenej odvolatelom za porusenie clánku 81 ods. 1 ES podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, nepostupovala na základe obratu týchto zdruzení podnikov, ale vychádzala z obratu ich clenov. Tento postup bol potvrdený aj Súdom prvého stupna. Pozri najmä body 312 az 334 napadnutého rozsudku. Odvolatelia vo svojich návrhoch pred Súdom prvého stupna uviedli bez toho, aby im Komisia odporovala, ze pokuty ulozené napadnutým rozhodnutím prekracovali 10 % ich obratu. V tomto ohlade, podla bodu 301 napadnutého rozsudku odvolatelia tvrdili, ze ulozené pokuty predstavovali viac ako 25 % obratu FNCBV, 200 % rocných clenských príspevkov FNSEA, 240 % rocných clenských príspevkov FNB, 80 % týchto príspevkov FNPL a 200 % uvedených príspevkov zaplatených JA. Napriek tomu, ze Súd prvého stupna znízil pokuty ulozené odvolatelom v napadnutom rozhodnutí, podla uvedených zdruzení podnikov aj tieto "upravené" pokuty stále prekracujú 10 % ich obratu. Pravdou zostáva, ze FNCBV vo svojich tvrdeniach pred Súdnym dvorom uvádza, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená v napadnutom rozsudku, zodpovedá takmer 20 % jeho obratu, pokial ide o príjmy. ( [77]13 ) Pozri bod 324 napadnutého rozsudku. ( [78]14 ) Pozri bod 320 napadnutého rozsudku. ( [79]15 ) Pozri bod 321 napadnutého rozsudku. ( [80]16 ) Pozri bod 322 napadnutého rozsudku. ( [81]17 ) Pozri bod 323 napadnutého rozsudku. ( [82]18 ) Pozri rozsudky Súdu prvého stupna CB a Europay/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 136; SPO a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 385, a Finnboard/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 270. ( [83]19 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 66. ( [84]20 ) Pozri rozsudky uz citované v poznámke pod ciarou 18. ( [85]21 ) Pozri rozsudky Súdu prvého stupna SPO a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 385; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, [86]T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 252. ( [87]22 ) Pozri rozsudky uz citované v poznámke pod ciarou 18. ( [88]23 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 11. ( [89]24 ) Pozri rozsudky uz citované v poznámke pod ciarou 18. ( [90]25 ) Rozsudok Finnboard/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 270. ( [91]26 ) Tamze. ( [92]27 ) Rozsudok zo 7. júna 2007, [93]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 22. ( [94]28 ) Tamze, bod 24. ( [95]29 ) Rozsudok z 11. decembra 2007, [96]C-280/06, Zb. s. I-10893, body 38 az 42. Tento rozsudok nebol zalozený na clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ale na clánku 81 ES a týkal sa zistenia subjektu, ktorému mozno ulozit sankcie za porusenie posledného uvedeného ustanovenia. ( [97]30 ) Pozri bod 319 napadnutého rozsudku. ( [98]31 ) Pozri body 36 a 37 vyssie. ( [99]32 ) Pozri bod 36 vyssie a inter alia body 319, 321 a 323 napadnutého rozsudku. ( [100]33 ) Pozri tvrdenie FNSEA, FNB, FNPL a JA v bode 36 vyssie. ( [101]34 ) Táto poziadavka sa zdá prehnaná a napríklad v prípade zdruzení podnikov s väcsím poctom clenov môze byt zlozité az nemozné ju splnit. ( [102]35 ) Zastávam názor, ze cielom kritéria stanoveného Súdom prvého stupna v bode 319 napadnutého rozsudku je skôr zistit vplyv zdruzení podnikov na trh, nez sa presvedcit, ci dotknuté zdruzenia skutocne vykonávali daný vplyv v celom rozsahu. ( [103]36 ) Pozri bod 112 a nasl. napadnutého rozsudku. ( [104]37 ) Pozri bod 38 vyssie. ( [105]38 ) Pozri bod 35 vyssie. ( [106]39 ) Pozri judikatúru uz citovanú v poznámke pod ciarou 11. ( [107]40 ) Pozri body 340 az 344 napadnutého rozsudku. ( [108]41 ) Pozri bod 12 vyssie. ( [109]42 ) Pozri rozsudok z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, [110]C-37/03 P, Zb. s. I-7975, body 43 a 53. ( [111]43 ) Pozri rozsudky z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, [112]C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37, a zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [113]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 54. ( [114]44 ) Pozri bod 79 vyssie. ( [115]45 ) Pozri bod 40 napadnutého rozsudku. ( [116]46 ) Zdruzenie FNCBV uvádza, ze dotknutú dokumentáciu nemozno urcit z napadnutého rozsudku. Ja zastávam názor, ze spornú dokumentáciu mozno urcit a odvoláva sa na nu Komisia v bode 93 napadnutého rozhodnutia. Dokumentácia, na ktorú sa odvoláva Súd prvého stupna, bola predlozená Komisiou v prílohe jej vyjadrenia k zalobe vo veci T-245/03 a Komisia na nu odkazuje v bode 76 svojho vyjadrenia k odvolaniu v prejednávanej veci. ( [117]47 ) Pozri bod 289 napadnutého rozsudku. ( [118]48 ) Pozri bod 294 napadnutého rozsudku. ( [119]49 ) Pozri bod 61 vyssie. ( [120]50 ) Pozri bod 89 vyssie. References 1. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0026 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 28. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0027 29. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0028 30. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0029 31. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0030 32. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0031 33. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0032 34. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0033 35. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0034 36. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0035 37. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0036 38. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0037 39. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0038 40. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0039 41. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0040 42. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0041 43. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0042 44. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0043 45. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0044 46. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0045 47. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0046 48. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0047 49. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0048 50. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0049 51. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0050 52. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0001 53. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0002 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0217&locale=SK 55. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0003 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:209:TOC 57. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0004 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:210:TOC 61. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0005 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:009:TOC 63. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0006 64. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0007 65. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0008 66. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0009 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0110&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0031&locale=SK 69. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0010 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 71. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0011 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0039&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0029&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0338&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0298&locale=SK 76. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0012 77. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0013 78. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0014 79. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0015 80. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0016 81. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0017 82. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0018 83. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0019 84. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0020 85. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0021 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0213&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0022 88. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0023 89. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0024 90. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0025 91. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0026 92. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0027 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 94. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0028 95. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0029 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 97. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0030 98. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0031 99. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0032 100. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0033 101. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0034 102. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0035 103. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0036 104. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0037 105. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0038 106. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0039 107. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0040 108. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0041 109. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0042 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0037&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0043 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0229&locale=SK 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 114. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0044 115. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0045 116. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0046 117. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0047 118. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0048 119. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0049 120. file:///tmp/lynxXXXXq4vtyV/L96722-2381TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.1201019701-E0050