NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 11. septembra 2008 ( [1]1 ) Vec C-52/07 Kanal 5 Ltd a TV 4 AB proti Föreningen Svenska Tonsättares Internationella Musikbyrĺ (STIM) upa Obsah I -- Úvod II -- Právny rámec A -- Právna úprava Spolocenstva B -- Vnútrostátne právo III -- Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálna otázka A -- Skutkový stav B -- Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka IV -- Konanie pred Súdnym dvorom V -- Tvrdenia úcastníkov konania VI -- Právne posúdenie A -- Úvodné poznámky B -- O prvej prejudiciálnej otázke 1. Plnenia poskytované zo strany STIM 2. Odmena 3. Vztah medzi odmenou a plnením a) Pevný podiel príjmov b) Pohyblivý podiel z príjmov 4. Záver C -- O druhej a tretej prejudiciálnej otázke 1. Metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti pouzíva STIM a) Zistenie a presná kvantifikácia pouzívania hudobných diel chránených autorským právom b) Identifikácia a vycíslenie poctu televíznych divákov c) Zohladnenie dalsích faktorov majúcich vplyv na zvýsenie príjmov d) Záver 2. Dalsie mozné metódy výpoctu D -- O stvrtej prejudiciálnej otázke 1. Nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach 2. Sútazné postavenie 3. Záver VII -- Návrh "Autorské právo -- Organizácia správy autorských práv majúca postavenie faktického monopolu -- Výber poplatku za televízne vysielanie hudobných diel -- Metóda výpoctu tohto poplatku -- Dominantné postavenie -- Zneuzitie" I -- Úvod 1. Predmetom tohto prejudiciálneho konania je odmena, ktorú vyberá svédska organizácia kolektívnej správy autorských práv od televíznych kanálov za pouzívanie chránených hudobných diel zahrnutých do jej súboru diel. Otázky boli polozené v rámci sporu medzi súkromnými televíznymi kanálmi a svédskou organizáciou kolektívnej správy autorských práv. V tomto spore súkromné kanály ziadajú, aby sa organizácii kolektívnej správy zakázali urcité metódy výpoctu odmeny. Vnútrostátny súd sa pýta, ci pouzitie urcitých metód na výpocet tejto odmeny predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. II -- Právny rámec A -- Právna úprava Spolocenstva 2. Clánok 82 ES stanovuje, ze akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi sa zakazuje ako nezlucitelné s vnútorným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi clenskými státmi. Takéto zneuzívanie môze zahrnat najmä: a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok; b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebitelov; c) uplatnovanie nerovnakých podmienok voci obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, co ich v hospodárskej sútazi znevýhodnuje; d) podmienovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatocných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv. B -- Vnútrostátne právo 3. Vo Svédsku je autorské právo upravené zákonom (1960:729) o autorských právach k literárnym a umeleckým dielam [lagen om upphovsrätt till litterära och konstnärliga verk, dalej len "autorský zákon"]. Tento zákon priznáva autorovi hudobného diela výlucné právo, ktoré mu umoznuje kontrolovat najmä verejný prenos jeho diela (dalej len "práva na verejný prenos diela"), ako aj jeho záznam a rozmnozovanie (dalej len "mechanické práva"). Tretie osoby v zásade nemôzu vykonávat, zaznamenávat alebo rozmnozovat dielo bez súhlasu autora (licencia). Autor môze podmienit udelenie licencie zaplatením poplatku. 4. Pokial ide o televízne kanály, svédske autorské právo stanovuje osobitnú úpravu. Podla clánkov 42a a 42e autorského zákona tieto kanály môzu uzavriet "licencnú zmluvu" s organizáciou kolektívnej správy autorských práv, ktorá zastupuje svédskych autorov v oblasti autorského práva. Pokial uzavreli takúto "licencnú zmluvu", svédska vláda im môze udelit pausálnu licenciu na pouzívanie predmetných chránených diel. Nie je tak dalej nevyhnutné mat individuálne povolenie kazdého autora. 5. Clánok 23 zákona (1993:20) o hospodárskej sútazi [konkurrenslagen (1993:20), dalej "KL"] stanovuje, ze Konkurrensverket (svédsky protimonopolný úrad) môze nariadit podniku, aby upustil od porusovania clánku 82 ES. Umoznuje tiez obrátit sa na Marknadsdomstolen (vnútrostátny súd), ak vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz nevyhovie staznosti. III -- Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálna otázka A -- Skutkový stav 6. Kanal 5 Ltd (dalej len "Kanal 5") a TV 4 AB (dalej len "TV 4") sú súkromné televízne kanály. Sverige Television (dalej len "SVT") je verejnoprávny televízny kanál. 7. Föreningen Svenska Tonsättares Internationella Musikbyrĺ u. p. a. (dalej len "STIM") je organizácia kolektívnej správy autorských práv. Jej clenmi sú autori hudobných diel a hudobní vydavatelia. Pristúpením k tejto organizácii clenovia na nu prevádzajú svoje práva na odmenu za pouzívanie svojich diel zo strany televíznych kanálov. STIM uplatnuje tieto práva voci televíznym kanálom a rozdeluje odmeny, ktoré vyberie, medzi svojich clenov. 8. STIM uzavrel zmluvy o vzájomnosti s organizáciami, ktoré zohrávajú rovnakú úlohu, akú má STIM v iných clenských státoch alebo v tretích krajinách. Tieto dohody o vzájomnosti mu umoznujú vyuzívat vo Svédsku nielen svoj vlastný súbor diel, ( [2]2 ) ale aj súbor diel týchto dalsích organizácií. 9. Na urcenie výsky odmeny autorského práva STIM uplatnuje tri odlisné metódy: -- Kanal 5 a TV 4 podliehajú tzv. hlavnému sadzobníku. STIM od nich pozaduje podiel z ich príjmov z reklamy alebo subsidiárne podiel z príjmov, ktoré získavajú z reklamy alebo zo zmlúv o pripojení (dalej len "príjmy z reklamy a zo zmlúv o pripojení"). Tento podiel nie je pevne stanovený, ale stanoví sa percentuálna sadzba s cielom zohladnit rocný hudobný podiel, ktorý televízny kanál vysiela. Aj ked sa velkost tohto podielu môze v závislosti od rocného podielu hudby zvysovat alebo znizovat, nezodpovedá mu, ale je podstatne nizsia. ( [3]3 ) Okrem toho sa uplatnuje urcitý pocet odpoctov z dôvodu nákladov na uvedenie na trh. ( [4]4 ) Rocný podiel hudby je cast vysielacieho casu za rok, pocas ktorej televízny kanál pouzíva hudobné diela, ktoré sú chránené autorským právom. Urcený je na základe správ, ktoré STIM predlozili Kanal 5 a TV 4. Tieto správy umoznujú urcit, ako dlho sa chránené hudobné dielo pouzívalo v rôznych vysielaniach. Rocný podiel hudby sa urcuje ex post za celý rok. -- Pokial ide o SVT, STIM uplatnuje iný spôsob výpoctu odmeny. SVT je v podstatnej miere financovaný zo státnych poplatkov a nemá takmer ziadne príjmy z reklamy. Z tohto dôvodu sa pre SVT vypocítavajú fiktívne príjmy z reklamy. ( [5]5 ) STIM ziada SVT, aby mu z týchto fiktívnych príjmov zaplatil cast, ktorá zohladnuje rocný podiel hudby SVT. Rocný podiel hudby SVT sa vsak odhaduje ex ante. Skutocný podiel hudby sa ex post nezohladnuje. -- Tzv. minimálny sadzobník uplatnuje STIM na televízne kanály, ktoré este nedosahujú velmi dôlezitý obrat. Zohladnuje pocet hodín vysielanej hudby za kazdý rok, ako aj skutocnú sledovanost kanála. Táto skutocná sledovanost sa vypocítava podla poctu osôb za den. ( [6]6 ) B -- Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka 10. V októbri 2004 sa Kanal 5 a TV 4 obrátili na Konkurrensverket s návrhom na zacatie konania z dôvodu, ze STIM zneuzíva dominantné postavenie. Kedze Konkurrensverket sa domnieval, ze nic nenaznacovalo, ze by doslo k poruseniu clánku 82 ES, Kanal 5 a TV 4 navrhli Marknadsdomstolen (dalej len "vnútrostátny súd"), aby STIM zakázal pouzívanie niektorých metód výpoctu ním pozadovanej odmeny. Zaloby na zdrzanie sa konania, ktoré podali Kanal 5 a TV 4, sú scasti formulované vseobecne, bez toho, aby odkazovali na metódu výpoctu, ktorú STIM v súcasnosti uplatnuje. 11. Vnútrostátny súd konstatoval, ze vecne a geograficky relevantným trhom je svédsky trh prenechania hudobných diel chránených autorským právom na sprístupnovanie televíznym vysielaním, na ktorom má STIM dominantné postavenie v dôsledku jeho postavenia faktického monopolu. Rovnako konstatoval, ze správanie STIM mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Vo svojom rozhodnutí vnútrostátny súd najskôr uvádza, ze táto metóda výpoctu sa tiez uplatnuje na odmenu za pouzívanie chránených hudobných diel, ktorých autormi sú státni príslusníci iných clenských státov. Na druhej strane cast podnikov, ktoré kúpili reklamný priestor na Kanal 5 a na TV 4, je usadených v iných clenských státoch. Napokon Kanal 5 vysiela zo Spojeného královstva. 12. Za týchto podmienok sa vnútrostátny súd rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa clánok 82 ES vykladat v tom zmysle, ze za zneuzitie dominantného postavenia sa musí povazovat také konanie organizácie kolektívnej správy autorských práv v oblasti hudby majúcej postavenie faktického monopolu v clenskom státe, ktorá uplatnuje alebo ukladá súkromným televíznym kanálom sadzobník poplatkov na to, aby získali právo vysielat hudobné diela v televíznych reláciách urcených sirokej verejnosti, pricom tento sadzobník urcuje poplatky ako podiel príjmov týchto kanálov z uvedených relácií? 2. Má sa clánok 82 ES vykladat v tom zmysle, ze za zneuzitie dominantného postavenia sa musí povazovat také konanie organizácie kolektívnej správy autorských práv v oblasti hudby majúcej postavenie faktického monopolu v clenskom státe, ktorá uplatnuje alebo ukladá súkromným televíznym kanálom sadzobník poplatkov na to, aby získali právo vysielat hudobné diela v televíznych reláciách urcených sirokej verejnosti, pricom tento sadzobník urcuje poplatky ako podiel príjmov týchto kanálov z uvedených relácií bez toho, aby existoval zjavný vztah medzi príjmami a plneniami tejto organizácie, konkrétne poskytnutím práva vysielat hudobné dielo chránené autorským právom, tak ako je to bezné napríklad pri spravodajských a sportových reláciách, ale aj v prípadoch, ked príjmy narastajú z dôvodu zmien v programovej struktúre, technologických investícií a vývoja prispôsobeného zákazníkom? 3. Môze odpoved na prvú a druhú otázku ovplyvnit skutocnost, ze je mozné identifikovat a presne kvantifikovat tak vysielanú hudbu, ako aj sledovanost? 4. Môze odpoved na prvú a druhú otázku ovplyvnit skutocnost, ze sadzobník poplatkov (zalozený na príjmoch) sa neuplatnuje rovnako na verejnoprávne spolocnosti?" IV -- Konanie pred Súdnym dvorom 13. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol dorucený Súdnemu dvoru 6. februára 2007. V priebehu písomnej casti konania Kanal 5 a TV 4, STIM, vláda Spojeného královstva, polská vláda a Komisia Európskych spolocenstiev predlozili písomné pripomienky. Kanal 5, STIM, vláda Spojeného královstva a Komisia doplnili svoje písomné pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. júna 2008. V -- Tvrdenia úcastníkov konania 14. Kanal 5 a TV 4 sa domnievajú, ze metódy výpoctu, ktoré uplatnuje STIM, predstavujú zneuzívanie dominantného postavenia. STIM vynucuje neprimerané predajné ceny, obmedzuje výrobu, odbyt a technický rozvoj na úkor spotrebitelov a zavádza nerovnost zaobchádzania s televíznymi kanálmi. 15. Pokial ide o prvé tri otázky, Kanal 5 a TV 4 v podstate tvrdia, ze neexistuje dostatocná spojitost medzi plnením poskytovaným zo strany STIM a príjmami, ktoré televízny kanál získava zo zmlúv z reklamy a zo zmlúv o pripojení. V tejto súvislosti uvádzajú, ze podstatná cast príjmov z reklamy sa získava v hlavnom vysielacom case, v priebehu ktorého je podiel hudby relatívne malý. Pouzitie hudby je tiez obmedzené v spravodajských a sportových reláciách. Aj ked uplatnenie metódy pausálnej odmeny je nepochybne vhodné na znízenie nákladov kolektívnej správy práv, metóda, ktorú uplatnuje STIM, by vsak mala zohladnit technické moznosti identifikácie a presného vycíslenia vysielania chránených hudobných diel a pocet televíznych divákov. 16. Pokial ide o stvrtú prejudiciálnu otázku, Kanal 5 a TV 4 tvrdia, ze uplatnenie viacerých sadzobníkov je diskriminacné. Rovnako uvádzajú, ze Kanal 5, TV 4 a SVT sú na svédskom trhu prenechania hudobných diel chránených autorským právom na sprístupnovanie televíznym vysielaním zákazníkmi. 17. STIM tvrdí, ze odpoved na prejudiciálne otázky spadá do teórie jasného aktu. Clánok 82 ES sa v prejednávanej veci nemôze uplatnit, pretoze výkon výlucného autorského práva sa týka podstaty autorského práva. Nemôze teda spadat do pôsobnosti clánku 82 ES. STIM v tejto súvislosti odkazuje na clánky 295 ES a 307 ES v spojení s Bernským dohovorom. ( [7]7 ) 18. Z vecnej stránky STIM v súvislosti s prvými tromi prejudiciálnymi otázkami poznamenáva, ze jeho metóda výpoctu zohladnuje vsetky zásadné aspekty. Opiera sa o objektívne a transparentné kritériá a jej uplatnenie je jednoduché a nenákladné. Zohladnuje rocný podiel hudby v televíznych kanáloch, potenciálnu sledovanost, ako aj hospodársky kontext vyuzívania autorských práv. Okrem toho môze byt prispôsobená a ulahcuje prístup na trh novým a mensím televíznym kanálom. Nakoniec presne odráza hodnotu autorského práva. Z tohto dôvodu existencia technických prostriedkov na presné vycíslenie pouzívania chránených hudobných diel a ich sledovanosti nemôze mat za následok to, aby sa metóda, ktorá sa v súcasnosti uplatnuje, povazovala za zneuzívajúcu. 19. Pokial ide o stvrtú prejudiciálnu otázku, STIM tvrdí, ze pouzitie inej metódy výpoctu nie je nijako diskriminacné. Rôznost trhov, na ktorých televízne kanály pôsobia, a priori vylucuje, aby boli Kanal 5 a TV 4 v hospodárskej sútazi znevýhodnení. Bolo by potrebné rozlisovat medzi trhom verejnej televízie a trhom platenej televízie. V rámci trhu verejnej televízie je potrebné rozlisovat medzi verejnoprávnymi televíznymi kanálmi, ktoré sú financované z verejných poplatkov, a súkromnými televíznymi kanálmi, ktoré sú financované z príjmov z reklamy. Neexistenciu nerovnosti zaobchádzania este potvrdzuje skutocnost, ze SVT je financovaný z verejných poplatkov. 20. Polská vláda tvrdí, pokial ide o prvé tri prejudiciálne otázky, ze taká metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti uplatnuje STIP, nie je sama osebe zneuzívajúca, pokial suma odmien odráza hospodársku hodnotu pouzitia chránených hudobných diel a plnenia poskytovaného organizáciou kolektívnej správy. V tomto kontexte je dôlezité identifikovat a presne kvantifikovat vysielanú hudbu. 21. Pokial ide o stvrtú prejudiciálnu otázku, polská vláda poznamenáva, ze uplatnenie odlisných metód výpoctu na súkromné televízne kanály na jednej strane a na verejnoprávne televízne kanály na strane druhej môze predstavovat nezákonnú diskrimináciu, pokial vedie k uplatnovaniu nerovnakých podmienok pri rovnakých plneniach bez toho, aby to bolo odôvodnené. 22. Vláda Spojeného královstva v súvislosti s prvými tromi otázkami poznamenáva, ze uplatnenie metódy výpoctu definujúcej odmenu za vyuzitie autorských práv ako podiel príjmov z reklamy a zo zmlúv o pripojení nemôze byt samo osebe zneuzívajúce. Zodpovedá beznému výkonu autorského práva. Co sa týka toho, ci metóda výpoctu má dostatocnú súvislost s pouzívaním chránených hudobných diel, ide o skutkovú otázku, o ktorej rozhoduje vnútrostátny súd. Vláda Spojeného královstva rovnako poznamenáva, ze nevýhody pausálnej metódy mozno kompenzovat zvýsením efektívnosti. 23. Pokial ide o stvrtú prejudiciálnu otázku, vláda Spojeného královstva tvrdí, ze vnútrostátnemu súdu prislúcha rozhodnút, ci Kanal 5 a TV 4 sú konkurentmi SVT. Prislúcha mu tiez overit výskyt diskriminácie. 24. Pokial ide o prvé tri otázky, Komisia poznamenáva, ze metóda výpoctu definujúca odmenu za vyuzitie autorských práv ako podiel z príjmov z reklamy a zo zmlúv o pripojení nie je sama osebe v nijakom prípade zneuzívajúca. Bolo by tazké urcit hodnotu, ktorú môze mat pouzívanie chránených hudobných diel pre televíznych divákov a pre televízne kanály. V oblasti autorského práva je legitímne aspon scasti stanovit odmenu v závislosti od skutocnej alebo potenciálnej sledovanosti a od hospodárskej hodnoty pouzívania pre televízne kanály. Bolo by tiez tazké zistit prícinnú súvislost medzi pouzívaním chránených hudobných diel a hospodárskym úspechom vysielania alebo televízneho kanála. V zásade by sa mohla predpokladat existencia primeranej spojitosti medzi poctom televíznych divákov a príjmami z reklamy a zo zmlúv o pripojení. Pocet televíznych divákov sa vsak môze v prípade jednotlivých vysielaní lísit. 25. Podla Komisie musí metóda výpoctu, ktorá definuje odmenu ako podiel z obratu, zohladnit rozsah pouzívania chránených hudobných diel. Pokrok v urcovaní hospodárskej hodnoty je spojený so zvýsením mozností identifikovat a presne kvantifikovat vysielanú hudbu a jej sledovanost. Technická moznost presnejsej analýzy vsak nevedie k tomu, ze by sa uplatnenie menej presnej metódy stalo zneuzívajúcim. V tomto kontexte je potrebné zohladnit spolahlivost presnejsej analýzy a jej náklady. 26. Pokial ide o stvrtú prejudiciálnu otázku, Komisia poznamenáva, ze vnútrostátny súd musí najskôr urcit, ci Kanal 5 a TV 4 sú konkurentmi SVT. Následne musí overit existenciu diskriminácie. Uplatnenie osobitného spôsobu výpoctu nie je v nijakom prípade diskriminujúce, ak vedie k priblízeniu SVT súkromným televíznym kanálom prostredníctvom simulácie fiktívnych príjmov z reklamy a zo zmlúv o pripojení. Vnútrostátny súd by vsak mal preskúmat, ci diskriminácia môze vyplývat z toto, ze skutocný podiel hudby na SVT nie je zohladnený ex post. VI -- Právne posúdenie A -- Úvodné poznámky 27. Prejudiciálne otázky sa týkajú sektora, ktorého hospodársky a sociálny význam neustále narastá. Sadzby odmien, ktoré organizácie kolektívnej správy pozadujú od uzívatelov práv, ktoré spravujú, sú osobitne chúlostivou oblastou kolektívneho chápania autorského práva. Tá uz v minulosti casto viedla ku konfliktom medzi organizáciami kolektívnej správy autorských práv a ich uzívatelmi. Súdny dvor uz mal prílezitost zaoberat sa otázkou zlucitelnosti metód výpoctu uplatnovaných organizáciami kolektívnej správy s clánkom 82 ES. 28. Otázky, ktoré boli polozené v prejednávanej veci, sú dost podobné otázkam, o ktorých Súdny dvor rozhodoval vo veciach týkajúcich sa diskoték. ( [8]8 ) Prejednávaná vec sa vsak odlisuje od uvedených vecí tým, ze televízne kanály vo svojom vysielacom case uzívajú chránené hudobné diela menej intenzívne, nez to robia diskotéky pocas svojich otváracích hodín. 29. Otázky, ktoré polozil vnútrostátny súd, sú prípustné. STIM vsak tvrdí, ze odpovede sú uz uvedené v judikatúre. Aj keby to tak naozaj bolo, nespôsobilo by to neprípustnost otázok. ( [9]9 ) 30. Vnútrostátny súd konstatoval, ze z vecného a geografického hladiska je relevantným trhom svédsky trh prenechania hudobných diel chránených autorským právom na sprístupnenie televíznym vysielaním a ze STIM má na tomto trhu z dôvodu svojho postavenia faktického monopolu dominantné postavenie. Zastáva tiez názor, ze správanie STIM môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Otázky, ktoré sú polozené v prejednávanej veci, sa teda výlucne týkajú výkladu pojmu "zneuzívanie" v zmysle clánku 82 ES. ( [10]10 ) 31. Prvými tromi prejudiciálnymi otázkami chce vnútrostátny súd zistit, ci sa organizácia kolektívnej správy autorských práv, ktorá má dominantné postavenie na trhu, správa zneuzívajúcim spôsobom, ak uplatnuje urcité metódy na výpocet odmeny za plnenie, ktoré poskytuje niektorým súkromným televíznym kanálom, akými sú Kanal 5 a TV 4. V tejto súvislosti mozno poznamenat, ze vnútrostátny súd sa nepýta, ci metóda výpoctu je zneuzívajúca, pretoze vedie k prílis vysokej odmene. V skutocnosti chce zistit, ci tieto metódy výpoctu sú zneuzívajúce, ak nevytvárajú dostatocnú spojitost medzi plnením poskytovaným organizáciou kolektívnej správy a pozadovanou odmenou. 32. Mozno rovnako poznamenat, ze vnútrostátny súd formuloval svoje otázky velmi vseobecne, a to bez toho, aby výslovne odkazoval na metódu výpoctu, ktorú STIM v súcasnosti uplatnuje. Mohlo by sa to vysvetlit procesnými dôvodmi, pretoze predmetom prejudiciálneho konania podla clánku 234 prvého odseku písm. a) ES môze byt len výklad primárneho práva Spolocenstva, a nie posúdenie vnútrostátneho skutkového stavu. ( [11]11 ) Zaloby na zdrzanie sa konania, ktoré podali Kanal 5 a TV 4 v konaní vo veci samej, sú vsak scasti formulované vseobecne, a to bez toho, aby odkazovali na metódu výpoctu, ktorú STIM v súcasnosti pouzíva. V tomto kontexte je potrebné zohladnit skutocnost, ze STIM môze volne stanovit svoju metódu výpoctu, tak ako uzná za vhodné. Nie je teda vylúcené, ze zaloby na zdrzanie sa konania, ktoré podali Kanal 5 a TV 4, sa týkajú nielen metódy odmenovania, ktorú STIM v súcasnosti pouzíva, ale ich cielom je tiez systematicky zakázat STIM pouzívanie urcitých metód výpoctu. Táto skutocnost sa musí v rámci výkladu prejudiciálnych otázok zohladnit. 33. Svojou stvrtou prejudiciálnou otázkou chce vnútrostátny súd zistit, ci je potrebné povazovat za zneuzitie uplatnenie odlisných metód výpoctu na súkromné televízne kanály, akými sú Kanal 5 a TV 4, na jednej strane a na verejnoprávny televízny kanál, akým je SVT, na strane druhej. B -- O prvej prejudiciálnej otázke 34. Prvá prejudiciálna otázka sa týka toho, ci je potrebné povazovat za zneuzívajúce v zmysle clánku 82 ES uplatnenie metódy výpoctu, ktorá definuje odmenu za vyuzitie autorských práv ako podiel z príjmov televíznych kanálov získaných z televíznych vysielaní urcených sirokej verejnosti. Spolocný výklad prvých dvoch otázok ukazuje, ze svojou prvou prejudiciálnou otázkou vnútrostátny súd chce vediet, ci sa metóda výpoctu musí a priori povazovat za zneuzívajúcu v prípade, ak definuje odmenu ako podiel z príjmov televíznych kanálov. ( [12]12 ) 35. Clánok 82 ES nezakazuje podnikom, aby mali dominantné postavenie. Stanovuje im vsak osobitnú zodpovednost tým, ze im zakazuje zneuzívat toto postavenie. ( [13]13 ) Pojem "zneuzívanie" je objektívnym pojmom, ktorý sa týka takého správania podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, na ktorom je práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktorého dôsledkom je bránenie zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov nez tie, ktorými sa vedie obvyklá sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov. ( [14]14 ) 36. Nepochybne aj podnik v dominantnom postavení má právo chránit svoje záujmy. Zneuzívajúcim spôsobom sa vsak správa vtedy, ak vyuzíva moznosti vyplývajúce z jeho dominantného postavenia, aby získal obchodné výhody, ktoré by nezískal v rámci beznej a dostatocne úcinnej hospodárskej sútaze. ( [15]15 ) 37. Clánok 82 ES neobsahuje vycerpávajúci zoznam zneuzití dominantného postavenia. Osobitne vsak zahrna priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok [clánok 82 druhý odsek písm. a) ES], obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebitelov [clánok 82 druhý odsek písm. b) ES] a uplatnovanie nerovnakých podmienok voci obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, co ich v hospodárskej sútazi znevýhodnuje [clánok 82 druhý odsek písm. c) ES]. 38. Kedze v prejednávanej veci ide o to, ci uplatnovanie urcitej metódy má povahu zneuzívania, na prvý pohlad tu ide o clánok 82 druhý odsek písm. a) ES, to znamená priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok. Kanal 5 a TV 4 vsak poukazovali aj na prípady, ktoré sú uvedené v písm. b) a c) clánku 82 druhého odseku ES. Kedze ich tvrdenia predpokladajú existenciu neprimeranej odmeny v zmysle clánku 82 prvom odseku písm. a), budem sa najskôr zaoberat týmto prvým príkladom. ( [16]16 ) 39. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok sa musí predpokladat osobitne v prípade, ak podnik v dominantnom postavení vyzaduje kompenzáciu alebo odmenu, ktorá je neprimeraná v porovnaní s hospodárskou hodnotou plnenia, ktoré poskytuje. ( [17]17 ) Pre toto zlozité posúdenie ( [18]18 ) je potrebné analyzovat hodnotu plnenia a protiplnenia, ako aj vztah medzi nimi. Najskôr sa teda budem zaberat hospodárskou hodnotou plnenia organizácie kolektívnej správy autorských práv, akou je STIM (1.), následne preskúmam pozadovanú odmenu (2.) a nakoniec posúdim, ci medzi nimi existuje alebo neexistuje primeraný vztah (3.). 1. Plnenia poskytované zo strany STIM 40. Plnenie organizácie kolektívnej správy autorských práv, akou je STIM, spocíva v udelení pausálnej licencie na pouzívanie celého súboru chránených hudobných diel, ktoré spravuje. Kedze tento opis je velmi abstraktný, chcela by som v dalsej casti spresnit povahu dotknutého plnenia a poskytnút tým lepsí obraz o jeho hospodárskej hodnote. 41. Najskôr je potrebné uviest, ze súbor diel organizácie kolektívnej správy práv sa skladá z individuálnych autorských práv ( [19]19 ) jej clenov. Bez kolektívneho hospodárskeho vyuzívania prostredníctvom organizácie ad hoc by kazdý autor musel sám kontrolovat pouzívanie svojho diela a uplatnovat svoje právo na odmenu voci uzívatelom. Rovnako televízny kanál bez pausálnej licencie by musel pred kazdým pouzitím chráneného hudobného diela získat licenciu od autora alebo hudobného vydavatela. Pouzívanie a individuálne hospodárske vyuzívanie chránených hudobných diel by sa tak stalo velmi nákladné tak pre autorov, ako aj pre televízne kanály. ( [20]20 ) 42. Kolektívne hospodárske vyuzívanie prostredníctvom organizácie kolektívnej správy autorských práv a udelenie pausálnych licencií teda prinásajú výhody tak autorom, ako aj televíznym kanálom. Hospodárske vyuzívanie je pre autorov jednoduchsie, ci dokonca ako také umoznené. Z hladiska televíznych kanálov sa individuálne autorské práva transformovali do hromadného súboru práv a pausálna licencia umoznuje lahsí prístup k zlozkám tohto súboru bez toho, aby bolo potrebné najskôr dohodnút individuálnu licenciu. ( [21]21 ) Vdaka zmluvám o vzájomnosti táto pausálna licencia umoznuje prístup k súborom diel organizácií kolektívnej správy autorských práv, ktoré sú usadené v iných clenských státoch a v tretích krajinách. ( [22]22 ) 2. Odmena 43. Vo svojej otázke vnútrostátny súd opisuje odmenu ako podiel príjmov televíznych kanálov získaných z televíznych vysielaní urcených pre sirokú verejnost. Podla vnútrostátneho rozhodnutia treba tým rozumiet príjmy z reklamy a zo zmlúv o pripojení. 44. Ak sa televízny kanál financuje prostredníctvom zmlúv o reklame, relácie, ktoré vysiela, sú pre televíznych divákov vo vseobecnosti bezplatné a tento kanál je financovaný prostredníctvom reklamných blokov tak, ze objednávatelia musia zaplatit za poskytnutý prístup k televíznym divákom a vysielací cas, ktorý im tento kanál dáva k dispozícii na vysielanie reklamy. Ak televízny kanál získava svoje príjmy zo zmlúv o pripojení, televízni diváci musia zaplatit za prístup k jeho programu. ( [23]23 ) 45. Podla vnútrostátneho súdu metóda výpoctu definuje odmenu "ako podiel" z príjmov. Táto formulácia je otvorená. Zahrna metódy výpoctu, ktoré odkazujú na pevný podiel z príjmov, napríklad ich percentuálny podiel. Zahrna tiez metódy výpoctu, ktoré sú zalozené na pohyblivej zlozke príjmov, to znamená na ich casti, ktorá sa môze menit v závislosti od urcitých kritérií. Metóda výpoctu, ktorú STIM v súcasnosti uplatnuje, nepochybne zahrna pohyblivý podiel. Kedze sa vsak prejudiciálna otázka neobmedzuje na metódu výpoctu, ktorú STIM v súcasnosti uplatnuje, ( [24]24 ) v dalsej casti preskúmam jednak metódy výpoctu zahrnajúce pevný podiel, jednak metódy zahrnajúce pohyblivý podiel. 3. Vztah medzi odmenou a plnením 46. Ako uz bolo zdôraznené vyssie, ( [25]25 ) k vynucovaniu neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. a) ES dochádza vtedy, ak je pozadovaná odmena neprimeraná vo vztahu k hospodárskej hodnote poskytovaného plnenia. Predtým, ako sa budem zaoberat otázkou vztahu medzi odmenou a plnením v prípade metódy zahrnajúcej pevný podiel [a)] a v prípade metódy výpoctu zahrnajúcej pohyblivý podiel [b)], chcem upozornit na kritérium, ktoré sa uplatnuje v prejednávanej veci. 47. Po prvé tu nejde o preskúmanie primeranosti odmeny v zmysle vnútrostátnych ustanovení, ktoré stanovujú právo autora na primeranú odmenu. Ide skôr o výkon rámcovej kontroly z hladiska práva hospodárskej sútaze. ( [26]26 ) Súdnemu dvoru teda v tomto konaní neprislúcha urcit, ci sa urcitá odmena musí povazovat za primeranú v zmysle autorského práva. ( [27]27 ) Otázkou je, ci metóda výpoctu, ktorú uplatnuje organizácia kolektívnej správy, ide nad rámec toho, co umoznuje právo hospodárskej sútaze. ( [28]28 ) 48. Po druhé je nutné konstatovat, ze právomoci Spolocenstva v oblasti autorského práva sú obmedzené. Súdny dvor totiz vyjadril svoje výhrady najmä vo svojom rozsudku SENA, ( [29]29 ) v ktorom islo o výklad pojmu "primeraná odmena", ktorý je obsiahnutý v smernici Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpozicnom práve a o urcitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti dusevného vlastníctva ( [30]30 ) vo vztahu k autorskému právu. V tomto rozsudku sa konstatovalo, ze z dôvodu nedostatocnosti definície obsiahnutej v smernici Súdnemu dvoru neprislúcha stanovit kritériá urcenia primeranej odmeny. ( [31]31 ) 49. Uz citované okolnosti sa vsak musia zohladnit pri rámcovej kontrole na základe práva hospodárskej sútaze. Pokial ide o otázku obsahu a hodnoty autorského práva, domnievam sa, ze Súdny dvor musí byt zdrzanlivý. Z dôvodu neexistencie právnej úpravy Spolocenstva tieto otázky spadajú do právomoci clenských státov. ( [32]32 ) Posúdenie, ci metóda výpoctu vedie k odstráneniu akejkolvek primeranej spojitosti medzi vyuzitím autorského práva a odmenou za toto vyuzitie, vsak podla môjho názoru spadá pod rámcové preskúmanie na základe práva hospodárskej sútaze, ktoré sa musí uplatnit podla clánku 82 ES. a) Pevný podiel príjmov 50. V rozsudku Basset ( [33]33 ) Súdny dvor skúmal metódu výpoctu, ktorá je zalozená na pevnom podiele príjmov. V tejto veci francúzska organizácia kolektívnej správy autorských práv pozadovala od prevádzkovatelov diskotéky pevný percentuálny podiel z ich príjmov. Súdny dvor zastával názor, ze táto metóda nebola nijako zneuzívajúca. Konstatoval, ze islo o bezný spôsob hospodárskeho vyuzívania autorského práva, a ze teda nebolo zneuzitím, ze organizácia kolektívnej správy vyuzíva moznosti, ktoré jej ponúkajú vnútrostátne predpisy. ( [34]34 ) 51. Aj ked sa Súdny dvor výslovne nezaoberal otázkou, ci by sa pouzitie metódy výpoctu vychádzajúcej z pevného podielu príjmov malo povazovat za zneuzívanie, tento rozsudok osobne vykladám v tom zmysle, ze Súdny dvor v tejto veci implicitne poprel zneuzívajúcu povahu takejto metódy výpoctu. 52. Tento rozsudok vsak nemozno ako taký uplatnit na prejednávanú vec. Na urcenie, ci ide o zneuzívanie dominantného postavenia, je potrebné zohladnit vsetky okolnosti prejednávanej veci. ( [35]35 ) Úplné uplatnenie rozsudku Basset sa zdá byt vylúcené, a to z dôvodu podstatných rozdielov medzi cinnostou diskotéky a cinnostou televízneho kanála pri hospodárskom vyuzívaní chránených hudobných diel. Pokial ide o diskotéku, vyuzívanie takýchto diel tvorí podstatnú cast jej cinnosti. Mozno teda predpokladat, ze diskotéky sú závislé, pokial ide o ich cinnost, od hudobných diel, ktoré bezne pouzívajú intenzívnym spôsobom pocas celého obdobia svojej prevádzky. Situácia je iná, pokial ide o televízne kanály, ktoré taktiez pouzívajú chránené hudobné diela, ale v rozsahu, ktorý sa môze lísit v závislosti od kanála, vysielacieho casu a relácie. 53. Uplatnenie metódy výpoctu stanovujúcej pevný podiel na televízne kanály by teda viedlo k naruseniu spojitosti medzi sumou odmeny a skutocným pouzívaním chránených hudobných diel. Televízne kanály, ktoré nepouzívajú chránené hudobné diela alebo ich pouzívajú len v malom rozsahu, by teda museli zaplatit odmenu, ktorá nemá spojitost s hospodárskou hodnotou plnenia poskytovaného zo strany STIM alebo v kazdom prípade s nou nemá dostatocnú spojitost. To by neprimerane zatazovalo niektorých pouzívatelov vo vztahu k iným pouzívatelom, ktorí pouzívajú chránené hudobné diela intenzívnejsie. ( [36]36 ) 54. Uplatnenie metódy výpoctu stanovujúcej pevný podiel na televízne kanály teda môze viest k zjavnej neprimeranosti medzi hospodárskou hodnotou plnenia poskytovaného organizáciou kolektívnej správy a odmenou, ktorú táto organizácia pozaduje. 55. V zásade by bolo este potrebné v tomto stádiu preskúmat, ci existuje iná metóda výpoctu, ktorá lepsie odráza vztah medzi odmenou a hospodárskou hodnotou plnenia, nez je metóda zalozená na pevnom podiele z príjmov. ( [37]37 ) To mozno v prejednávanej veci a priori predpokladat, pretoze STIM uplatnuje metódu výpoctu zahrnajúcu pohyblivý podiel. 56. Rovnako by bolo treba preskúmat, ci pouzitie metódy výpoctu s pevným podielom namiesto metódy s pohyblivým podielom mozno odôvodnit výhodami spocívajúcimi v efektívnosti. ( [38]38 ) Kedze by vsak uplatnovanie metódy výpoctu s pevným podielom na televízne kanály viedlo k zjavnej neprimeranosti medzi hodnotou plnenia a odmenou, odôvodnenie zvýsením efektívnosti sa zdá byt v prejednávanej veci vylúcené. 57. Uplatnovanie metódy výpoctu s pevným podielom na televízne kanály sa teda musí kvalifikovat ako zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES. b) Pohyblivý podiel z príjmov 58. Naopak, metóda výpoctu zahrnajúca pohyblivý podiel z príjmov umoznuje, a to vdaka pohyblivej zlozke, zohladnit rozsah pouzívania chránených hudobných diel. ( [39]39 ) Pouzívanie metódy s pohyblivým podielom teda môze mat vo svojej podstate charakter zneuzívania len vtedy, ak viazanost odmeny na príjmy televíznych kanálov z reklamy a zo zmlúv o pripojení je natolko postacujúca, aby mohla viest k závaznému naruseniu pomeru medzi odmenou a hospodárskou hodnotou plnenia organizácie kolektívnej správy. 59. Nemozno síce a priori vylúcit, ze podnik s dominantným postavením sa správa zneuzívajúcim spôsobom, ak podmienuje ceny svojich výrobkov obratom dosiahnutým zákazníkmi vdaka pouzívaniu uvedených výrobkov. ( [40]40 ) Je tu vsak potrebné zohladnit okolnosti prejednávanej veci ( [41]41 ) a najmä osobitosti plnenia poskytovaného organizáciami kolektívnej správy autorských práv. 60. Po prvé treba vziat do úvahy, ze za celým súborom diel STIM sú v konecnom dôsledku individuálne práva autorov. Je úplne bezné, ze udelenie licencie, pokial ide o autorské práva, je podmienené zaplatením poplatku predstavujúceho cast obratu dosiahnutého s výrobkom, na ktorého zhotovenie sa autorské právo uplatnilo. ( [42]42 ) To zdôraznuje "urcenie na vyuzívanie", ktoré je vlastné autorskému právu, ( [43]43 ) a myslienku, ze autor má právo na primeraný podiel z obratu dosiahnutého pouzívaním jeho diela. ( [44]44 ) 61. Vo veci United Brands a United Brands Continentaal/Komisia ( [45]45 ) Súdny dvor síce zastával názor, ze neprimeranost odmeny mozno zistit najmä prostredníctvom porovnania medzi výrobnými nákladmi a predajnou cenou. Takýto prístup implicitne predpokladá, ze hodnotu plnenia mozno v urcitej miere vyvodit z výrobných nákladov. To vsak nie je pravda, pokial ide o autorské práva, kedze sa zdá byt tazké urcit náklady na vytvorenie hudobného diela alebo z toho vyvodit závery týkajúce sa hodnoty tohto plnenia. ( [46]46 ) 62. Podla môjho názoru nemozno ani tvrdit, ze by to bolo inak v prípade, ak by autorské právo uvedené v licencnej zmluve nebolo hlavnou zlozkou výrobku. Takýto systém odmenovania teda nie je nezvycajný v rámci udelovania patentových licencií a licencií na know-how, hoci výrobok tvorí nielen patent, ale aj iné zlozky (napríklad materiál, dizajn atd.). ( [47]47 ) 63. Po druhé treba zohladnit, ze je tazké urcit hospodársku hodnotu plnenia organizácie kolektívnej správy. ( [48]48 ) Usporiadanie systému opísaného vyssie ( [49]49 ) spôsobuje, ze vo Svédsku neexistuje trh, na ktorom by boli ceny urcené na základe ponuky a dopytu. ( [50]50 ) Na zistenie, ci suma odmeny je zneuzívajúca, je nepochybne mozné odvolávat sa na sumu odmeny, ktorú mozno dosiahnut v iných clenských státoch (kritérium analogického geografického trhu). ( [51]51 ) Pokial vsak ide, ako v prejednávanej veci, o posúdenie platnosti stanovenej metódy výpoctu, zdá sa mi, ze takéto porovnanie nemozno uplatnit cisto a jednoducho. ( [52]52 ) 64. Vzhladom na to, ze metóda výpoctu po prvé nie je nijako nezvycajná, ( [53]53 ) po druhé uplatnuje kritérium, ktoré súvisí s hodnotou autorského práva, ( [54]54 ) a ze po tretie existujú tazkosti s urcením hodnoty plnenia organizácie kolektívnej správy autorských práv, nemôzem v nijakom prípade povazovat za zneuzívanie vymedzenie odmeny ako podielu z príjmov, ktoré televízne kanály získavajú zo zmlúv o reklame a o pripojení. Okrem toho sa mi to zdá byt v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ktorý vo svojom rozsudku Basset ( [55]55 ) konstatoval, ze metóda výpoctu zahrnujúca podiel z príjmov sa musí povazovat za beznú formu vyuzívania autorských práv. Pokial ide o tento posledný bod, zdá sa mi, ze uvedený rozsudok mozno uplatnit na prejednávanú vec. 65. Tento záver nie je v rozpore so skutocnostou, ze v iných clenských státoch prichádzajú do úvahy alebo sa dokonca uplatnujú iné kritériá na vymedzenie odmeny. Metóda výpoctu zahrnujúca pohyblivý podiel príjmov je prejavom "urcenia na vyuzívanie", ktoré je vlastné autorskému právu, ako aj práv autorov na primeraný podiel z obratu dosiahnutého pouzívaním ich diel. Je úplne pochopitelné, ze dalsie metódy výpoctu ( [56]56 ) sú zamerané na iné aspekty. Súdnemu dvoru vsak v rámci tohto konania neprislúcha, aby urcil metódu výpoctu, ktorá môze najlepsie zosúladit záujmy autorov a záujmy televíznych kanálov. ( [57]57 ) 66. Metóda výpoctu, ktorá je zalozená na pohyblivom podiele z príjmov získaných zo zmlúv o pripojení a z reklamy, vsak bude musiet zohladnit rozsah pouzívania chránených hudobných diel. 4. Záver 67. Metóda výpoctu, ktorá vedie k tomu, ze sa vyzaduje zaplatenie pevného podielu z príjmov televíznych kanálov zo zmlúv o reklame a o pripojení, má povahu zneuzívania v zmysle clánku 82 ES. Naopak, vyzadovanie pohyblivého podielu z príjmov nie je vo svojej podstate zneuzívajúce. Takáto metóda sa vsak môze stat zneuzívajúca, ak dostatocne nezohladnuje rozsah pouzívania chránených hudobných diel. C -- O druhej a tretej prejudiciálnej otázke 68. Druhá prejudiciálna otázka sa týka toho, ci ide o zneuzívanie, ak organizácia kolektívnej správy uplatnuje na televízne kanály metódu výpoctu s pohyblivým podielom, a to bez toho, aby táto metóda umoznila zistit zjavnú súvislost medzi príjmami a plnením poskytovaným organizáciou kolektívnej správy. Podla vnútrostátneho súdu takáto súvislost chýba najmä pri spravodajských a sportových reláciách, ako aj vtedy, ked príjmy televíznych kanálov narastajú z dôvodu rozsírenia programovej struktúry, technologických investícií a vývoja prispôsobeného klientele. Tretia otázka sa týka toho, ci moznost identifikovat a presne kvantifikovat tak vysielanú hudbu, ako aj sledovanost môze mat vplyv na odpovede na prvé dve otázky. 69. Osobne vykladám tieto dve otázky tak, ze ich cielom je zistit, ci je metóda výpoctu zneuzívajúca, pretoze nezohladnuje rozsah pouzívania chránených hudobných diel televíznymi kanálmi, alebo preto, ze nezohladnuje rozsah, v akom pouzívanie týchto diel prispieva k príjmom. Na otázku, v akej miere je potrebné zohladnit technickú moznost identifikovat a presne kvantifikovat vysielanú hudbu alebo pocet televíznych divákov, ( [58]58 ) nemozno preto podla mna odpovedat oddelene. 70. Ako som uz uviedla vyssie, ( [59]59 ) nemozno vylúcit, ze otázky vnútrostátneho súdu sa týkajú nielen metódy výpoctu, ktorú v súcasnosti pouzíva STIM, ale aj odlisných metód, ktoré by STIM mohol pouzívat v budúcnosti. Najskôr teda preskúmam tieto otázky vzhladom na také metódy výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti pouzíva STIM (1.). Následne preskúmam, v akej miere je mozné odpovedat na tieto otázky, pokial ide o prípadne dalsie metódy výpoctu, ktoré by mohli byt upravené odlisne (2.). 1. Metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti pouzíva STIM 71. Ako uz bolo konstatované vyssie, ( [60]60 ) metóda výpoctu môze mat povahu zneuzívania v zmysle clánku 82 ES v prípade, ak dostatocne nezohladnuje rozsah pouzívania hudobných diel, ktoré sú chránené autorským právom. 72. Ide tu predovsetkým o skutkovú otázku. Z tohto dôvodu je a priori potrebné zdôraznit, ze úloha Súdneho dvoru je v prejednávanej veci obmedzená na výklad clánku 82 ES. Súdny dvor nemá právomoc posúdit skutkové okolnosti vo veci samej ani uplatnovat normy Spolocenstva, ktoré vykladá, na vnútrostátne opatrenia alebo situácie, kedze tieto otázky patria do výlucnej právomoci vnútrostátneho súdu. ( [61]61 ) 73. Predtým, ako zacnem analyzovat rôzne casti prejudiciálnych otázok, by som chcela uviest etapy, ktoré vnútrostátny súd musí z hladiska práva hospodárskej sútaze dodrzat pri uskutocnení rámcového preskúmania. 74. Vnútrostátny súd bude musiet po prvé preskúmat, ci existujú indície, ze taká metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti uplatnuje STIM, vedie k výraznej neprimeranosti medzi odmenou za plnenie a jeho hospodárskou hodnotou. ( [62]62 ) To podla môjho názoru mozno tvrdit len vtedy, ak iná metóda výpoctu umoznuje presnejsie urcit hospodársku hodnotu autorského práva. 75. Ak vnútrostátny súd dospeje k záveru, ze takáto metóda existuje, bude musiet po druhé porovnat výhody a nevýhody týkajúce sa týchto dvoch metód. Samotná existencia presnejsej metódy výpoctu automaticky neumoznuje dospiet k záveru o zneuzívajúcej povahe pausálnejsej metódy výpoctu. Túto metódu totiz mozno odôvodnit zvýsením efektívnosti, ( [63]63 ) osobitne vo forme znízenia nákladov na správu zmlúv a dohlad nad pouzívaním chránených hudobných diel. ( [64]64 ) 76. V tejto súvislosti by napríklad bolo mozné zohladnit jednoduchost uplatnovania pausálnejsej odmeny a súcasne výsku dodatocných nákladov spôsobených presnejsou metódou výpoctu. Metóda zalozená na objektívnych a lahko urcitelných kritériách bude teda zvycajne jednoduchsie pouzitelná ako metóda zalozená na subjektívnych kritériách patriacich do volnej úvahy jednej z dvoch strán, ktorú tretie osoby môzu len tazko kontrolovat. V tomto kontexte môze byt rovnako dôlezitá otázka, ci sú nevyhnutné údaje uz dostupné, pretoze sú potrebné aj na iné úcely, alebo ci sa musia na výpocet odmeny osobitne zistovat. Pri posúdení efektívnosti metódy výpoctu mozno zohladnit náchylnost tejto metódy na spory, ktoré môze vyvolat, jej stabilitu a nutnost jej budúcich úprav. 77. Nezdá sa mi vsak, ze výhody spocívajúce v efektívnosti môzu bez výhrad odôvodnit pouzitie pausálnejsej metódy výpoctu. V rozsudku Tournier ( [65]65 ) Súdny dvor síce konstatoval, ze pausálny charakter metódy výpoctu mozno kritizovat podla clánku 82 ES len vtedy, ak iné metódy výpoctu sú rovnako spôsobilé dosiahnut legitímny ciel, ktorým je ochrana záujmov autorov, bez toho, aby spôsobili zvýsenie nákladov vzniknutých v súvislosti so správou zmlúv a dohladom nad pouzívaním chránených hudobných diel. Podla môjho názoru to vsak nemozno vykladat v tom zmysle, ze by do úvahy prichádzali len alternatívne metódy výpoctu, ktoré nezvysujú náklady na správu zmlúv a dohlad nad pouzívaním chránených hudobných diel. Naopak, domnievam sa, ze pausálnejsia metóda môze byt zneuzívajúca, hoci je aj z hladiska nákladov výhodnejsia ako presnejsia metóda, pokial je táto výhoda spocívajúca v nizsích nákladoch neprimeraná vo vztahu k nepresnostiam, ktoré vznikajú pri pouzití pausálnejsej metódy, pricom presnejsia metóda by im mohla zabránit. 78. V rámci clánku 82 ES je nepochybne potrebné zohladnit ciel spocívajúci v zabezpecení primeranej odmeny pre autorov. Je vsak rovnako potrebné zohladnit záujem spotrebitelov. ( [66]66 ) Primeraná odmena autorov podporuje tvorbu hudobných diel, ( [67]67 ) a teda môze byt len v záujme spotrebitela. Uplatnovanie pausálnejsej metódy hodnotenia umoznuje znízit náklady. Ak sa táto úspora obráti v prospech autorov, prinesie vyssie odmeny a posilní motiváciu na tvorbu umeleckých diel. 79. Spotrebitel má vsak rovnako záujem o prístup k televíznym kanálom najlepsej kvality a o najlepsiu cenu. V prípade, ak pausálna metóda výpoctu vedie k zjavnej neprimeranosti medzi odmenou organizácie kolektívnej správy a plnením, ktoré poskytuje, môze to zvýsit výrobné náklady kanálov a nepriamo sa obrátit v neprospech spotrebitelov. V tejto súvislosti je potrebné zvázit výhody a nevýhody pausálnejsej metódy výpoctu v porovnaní s výhodami a nevýhodami presnejsej metódy. 80. Teraz preskúmam otázku, v akej miere sa taká metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti uplatnuje STIM, musí posúdit ako zneuzitie v zmysle clánku 82 ES, pretoze nezohladnuje alebo nedostatocne zohladnuje trvanie pouzívania chránených hudobných diel v niektorých reláciách [a)] alebo pocet televíznych divákov [b)]. Budem tiez analyzovat, ci takáto metóda môze byt zneuzívajúca v prípade, ak nezohladnuje skutocnost, ze príjmy televízneho kanála sa môzu zvýsit z iných dôvodov, ktoré nijako nesúvisia s pouzívaním chránených hudobných diel [c)]. a) Zistenie a presná kvantifikácia pouzívania hudobných diel chránených autorským právom 81. Metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti uplatnuje STIM, zahrna stanovenie urcitého percentuálneho podielu, ktorý sa mení v závislosti od casu, v ktorom televízny kanál kazdorocne vysiela hudbu. V dôsledku toho zohladnuje rocné trvanie pouzívania chránených hudobných diel. 82. Táto metóda vsak tým, ze sa najskôr vypocíta rocný podiel hudby a z neho vyplývajúci percentuálny podiel sa uplatní na rocné príjmy Kanal 5 a TV 4, totiz neberie do úvahy skutocnost, ze príjmy z reklamy a zo zmlúv o pripojení sa môzu lísit v závislosti od relácie a vysielacieho casu. 83. Vnútrostátny súd bude musiet najskôr preskúmat, ci príjmy z reklamy podliehajú výrazným zmenám v závislosti od relácie a casu, kedy sa relácia vysiela. ( [68]68 ) Rovnako bude musiet posúdit, ci niektoré relácie zvycajne dosahujú vysoké príjmy z reklamy, hoci chránené hudobné diela pouzívajú len v malom rozsahu. Ak sú tieto dve kritériá splnené, uplatnenie takej metódy výpoctu, akou je metóda výpoctu, ktorú uplatnuje STIM, môze viest k zjavnej neprimeranosti medzi odmenou pozadovanou zo strany organizácie kolektívnej správy a plnením, ktoré táto organizácia poskytuje. 84. Obdobné úvahy mozno rozvinút v prípade príjmov zo zmlúv o pripojení. Ak sú niektoré relácie televízneho kanála v ociach predplatitelov osobitne dôlezité, hoci pouzívajú chránené hudobné diela len obmedzene, uplatnenie predmetnej metódy výpoctu môze viest k neprimeranosti medzi pozadovanou odmenou a plnením poskytovaným organizáciou kolektívnej správy. 85. Ak vnútrostátny súd zistí neprimeranost, bude musiet overit, ci existujú technické prostriedky na presnejsie priradenie príjmov z reklamy a zo zmlúv o pripojení, napríklad tak, ze sa zohladnia casové pásma a relácie, ci uz jednotlivo, alebo podla kategórií. ( [69]69 ) Ak takéto prostriedky existujú, vnútrostátny súd bude musiet posúdit výhodu vyplývajúcu z presnejsieho priradenia príjmov a vo vztahu k výhode najvyssej efektívnosti vyplývajúcej z pausálnejsej metódy výpoctu. 86. V tomto kontexte bude musiet vnútrostátny súd najmä zohladnit vyssie uvedené kritériá. ( [70]70 ) Pri zvazovaní výhod a nevýhod bude musiet zohladnit najmä to, ze metóda výpoctu, ktorá je zalozená na rocných príjmoch z reklamy a zo zmlúv o pripojení, sa nepochybne uplatnuje jednoduchsie ako metóda umoznujúca presnejsie priradit príjmy. Zdá sa, ze bude rovnako potrebné zohladnit skutocnost, ze pocet televíznych kanálov je zjavne obmedzený, ze tieto kanály vsak pritahujú relatívne sirokú verejnost a ze existuje pomerne dobrá moznost kontroly, pokial ide o verejne vysielané relácie. b) Identifikácia a vycíslenie poctu televíznych divákov 87. Rozsah pouzívania chráneného hudobného diela závisí aj od poctu osôb, ktoré ho sledujú. Tu treba rozlisovat medzi tým, ci taká metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti uplatnuje STIM, zohladnuje tento aspekt pouzívania chránených hudobných diel, a tým, ci to zohladnuje v dostatocnej miere. 88. Pokial ide o prvú otázku, je potrebné konstatovat, ze taká metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti uplatnuje STIM, priamo nezohladnuje skutocný pocet televíznych divákov rôznych kanálov. Vnútrostátny súd vsak bude musiet preskúmat, ci sa takáto metóda priamo alebo nepriamo dotýka potenciálneho alebo ocakávaného poctu televíznych divákov a ci sú v tomto kontexte príjmy z reklamy a zo zmlúv o pripojení úmerné predpokladanému poctu televíznych divákov. ( [71]71 ) 89. Ak zistí, ze príjmy z reklamy a zo zmlúv o pripojení sú primerané vzhladom na potenciálny alebo ocakávaný pocet televíznych divákov, vznikne otázka, ci sa taká metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú uplatnuje STIM, musí a priori povazovat za zneuzitie, pretoze nezohladnuje skutocný pocet televíznych divákov. Tento názor nezastávam. Domnievam sa, ze tieto dve kritériá (skutocní alebo potenciálni, ci dokonca ocakávaní televízni diváci) odkazujú na odlisné aspekty autorského práva. Odkaz na skutocný pocet televíznych divákov dáva dôraz na rozsah pouzívania (opotrebenie) chráneného hudobného diela, zatial co odkaz na potenciálny alebo ocakávaný pocet televíznych divákov dáva skôr dôraz na urcenie na vyuzívanie, ktoré je vlastné autorskému právu, a zdôraznuje myslienku, ze autor má právo na primeraný podiel obratu dosiahnutého pouzívaním jeho diela. ( [72]72 ) 90. Tieto dva aspekty sa netýkajú stupna presnosti metódy výpoctu v zmysle, ktorý je uvedený vyssie, ( [73]73 ) ale podstaty autorského práva a toho, co tvorí jeho hodnotu. Ako bolo uz uvedené, ( [74]74 ) domnievam sa, ze za súcasného stavu práva Spolocenstva Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodnút, ktorý prístup sa musí uprednostnit, ani to nemôze byt predmetom rámcového preskúmania na základe práva hospodárskej sútaze, o ktorého uplatnenie ide v prejednávanej veci. Preto si nemyslím, ze taká metóda, akú v súcasnosti uplatnuje STIM, ktorá nezohladnuje skutocný pocet televíznych divákov, je vo svojej podstate zneuzívajúca, pokial sa dostatocne viaze na potenciálny alebo ocakávaný pocet divákov. 91. Pokial ide o druhú otázku, týkajúcu sa dostatocného stupna zistenia poctu televíznych divákov, je potrebné uviest, ze taká metóda, akou je metóda, ktorú v súcasnosti uplatnuje STIM, nezohladnuje skutocnost, ze sledovanost sa môze menit podla jednotlivých relácií a vysielacieho casu. 92. Ak vnútrostátny súd zistí, ze príjmy z reklamy sa menia podla jednotlivých relácií a vysielacieho casu, takze existuje vzájomná spojitost medzi príjmami a poctom televíznych divákov, a ak zistí, ze urcité relácie majú pravidelne velkú sledovanost, hoci len v malej miere pouzívajú chránené hudobné diela, uplatnenie takejto metódy môze viest k neprimeranosti medzi pozadovanou odmenou a plnením poskytovaným organizáciou kolektívnej správy autorských práv. 93. Obdobné úvahy sa uplatnujú aj na príjmy zo zmlúv o pripojení. Ak sú niektoré vysielania televízneho kanála zaujímavé pre väcsí pocet televíznych divákov, hoci pouzívajú chránené hudobné diela len v malej miere, taká metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti uplatnuje STIM, môze vytvorit nepomer medzi pozadovanou odmenou a plnením poskytovaným organizáciou kolektívnej správy autorských práv. 94. Ak vnútrostátny súd konstatuje znacnú neprimeranost, bude musiet preskúmat, ci existujú technické moznosti vyhodnotenia poctu televíznych divákov s väcsou presnostou, napríklad v závislosti od urcitých vysielacích casov, urcitých relácií alebo urcitých typov relácií. ( [75]75 ) Ak tieto moznosti existujú, potom bude musiet, ako je uvedené vyssie, ( [76]76 ) zvázit výhody a nevýhody presnejsích a menej presných metód výpoctu. c) Zohladnenie dalsích faktorov majúcich vplyv na zvýsenie príjmov 95. Taká metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti uplatnuje STIM, nerozlisuje medzi zvýsením príjmov v dôsledku pouzívania chránených hudobných diel a zvýsením príjmov v dôsledku iných faktorov, ktoré nemajú nic spolocné s hudbou, ako je rozsírenie programovej ponuky, technologické investície a vývoj prispôsobený zákazníkom. 96. Nedomnievam sa vsak, ze pouzitie metódy výpoctu, ktorá dostatocne zohladnuje rozsah pouzívania chránených hudobných diel, sa musí a priori povazovat za zneuzívanie, pretoze nezohladnuje to, ci zvýsenie príjmov mozno vysvetlit inými faktormi, nez je pouzívanie chránených hudobných diel. 97. Po prvé bude nepochybne tazké urcit faktory, ktoré umoznili zvýsit pocet televíznych divákov a príjmy televízneho kanála. Úspech kanála alebo relácie závisí od velkého poctu faktorov. Nemyslím si, ze je mozné s dostatocnou presnostou povedat, ktorý faktor prispel k hospodárskemu úspechu, a urcit rozsah, v akom k tomu prispel. 98. Je nesporné, ze pouzívanie chránených hudobných diel môze mat vplyv na úspech relácie alebo kanála. V tejto súvislosti bude nepochybne prakticky nemozné preukázat, ze k zvýseniu sledovanosti a zvýseniu príjmov nedochádza v dôsledku pouzívania chránených hudobných diel, kedze hodnota pouzívania hudby bude v prípade jednotlivých televíznych divákov nepochybne odlisná. Na základe tejto skutocnosti sa mi zdá znacne otázne, ci existuje metóda umoznujúca zachytit túto okolnost dostatocne presným spôsobom. ( [77]77 ) 99. Okrem toho by bolo potrebné overit, ci by iná metóda výpoctu, za predpokladu, ze je mozná, nespôsobovala také náklady, ze by jej nevýhody boli úplne neprimerané vo vztahu k jej výhodám. 100. Po druhé treba zdôraznit, ze v oblasti práva dusevného vlastníctva nie je nezvycajné, ze udelenie licencie k autorským právam zakladá nárok na zaplatenie poplatku predstavujúceho podiel z obratu dosiahnutého s výrobkom, na ktorého vytvorenie sa predmetné právo pouzilo. ( [78]78 ) Potvrdzuje to rozsudok Basset, ( [79]79 ) v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze nie je zneuzitím, ked organizácia kolektívnej správy autorských práv vyzaduje podiel z príjmov diskoték, a to bez ohladu na to, ci je mozné vysvetlit tieto príjmy inými okolnostami, ako je pouzívanie chránených hudobných diel. Toto rozhodnutie mozno podla môjho názoru uplatnit na prejednávanú vec. ( [80]80 ) d) Záver 101. Ako záver mozno uviest toto: ak vnútrostátny súd konstatuje, ze medzi plnením poskytnutým organizáciou kolektívnej správy autorských práv na jednej strane a odmenou pozadovanou touto organizáciou na strane druhej existuje nepomer v dôsledku uplatnenia metódy výpoctu definujúcej odmenu ako pohyblivý podiel z príjmov získaných televíznymi kanálmi na základe zmlúv o reklame a o pripojení, táto metóda sa musí povazovat za zneuzívajúcu, ak iná metóda umoznuje stanovit odmenu, ktorá lepsie zohladnuje rozsah pouzívania diel, a ak uplatnenie menej presnejsej metódy výpoctu nie je odôvodnené vyssou efektívnostou, najmä formou znízenia nákladov na správu zmlúv a dohlad nad pouzívaním chránených hudobných diel. 102. Pokial takáto metóda výpoctu dostatocne zohladnuje potenciálnu alebo predpokladanú sledovanost, skutocnost, ze nezohladnuje skutocný pocet televíznych divákov, ju automaticky nerobí zneuzívajúcou v zmysle clánku 82 ES. 103. Pokial takáto metóda výpoctu dostatocne zohladnuje rozsah pouzívania chránených hudobných diel, nemozno ju vyhlásit za zneuzívajúcu len z toho dôvodu, ze nezohladnuje rozsah, v akom zvýsenie príjmov vysvetlujú iné okolnosti, nez je pouzívanie chránených hudobných diel. 104. V tejto súvislosti bude vnútrostátny súd rovnako musiet uskutocnit rámcové preskúmanie na základe práva hospodárskej sútaze, ako bolo uvedené vyssie, ak zistí, ze taká metóda výpoctu, akou je metóda, ktorú v súcasnosti uplatnuje STIM, vedie aj k dalsím naruseniam rovnováhy medzi plnením zo strany STIM a pozadovanou odmenou, napríklad tým, ze nezohladnuje povahu pouzívania hudobných diel chránených autorským právom. ( [81]81 ) 2. Dalsie mozné metódy výpoctu 105. V súvislosti s odkazom druhej a tretej prejudiciálnej otázky na zlucitelnost s clánkom 82 ES iných metód výpoctu, nez je metóda, ktorú v súcasnosti pouzíva STIM, je potrebné uviest toto: pocetnost mozných metód výpoctu znemoznuje abstraktne posúdit, ci metóda výpoctu nezohladnujúca kritériá, ktoré uviedol vnútrostátny súd, je zneuzívajúca v zmysle clánku 82 ES. Ak vsak vnútrostátny súd konstatuje, ze metóda výpoctu vedie k naruseniam, bude musiet uplatnit zásady, ktoré sú uvedené vyssie. ( [82]82 ) D -- O stvrtej prejudiciálnej otázke 106. Stvrtá prejudiciálna otázka sa týka toho, ci uplatnenie metódy výpoctu odchylujúcej sa od hlavného sadzobníka na verejnoprávny kanál SVT ( [83]83 ) má povahu zneuzívania v zmysle clánku 82 ES. 107. Podla môjho názoru je v tejto súvislosti potrebné zamerat pozornost na prípad, ktorý je uvedený v clánku 82 druhom odseku písm. c) ES. Zákaz diskriminácie, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, je súcastou systému, ktorý v súlade s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES zabezpecuje, ze na vnútornom trhu nedôjde k skreslovaniu hospodárskej sútaze. Obchodné správanie podniku v dominantnom postavení nesmie skreslovat hospodársku sútaz na trhu na vstupe alebo výstupe, teda hospodársku sútaz medzi dodávatelmi alebo zákazníkmi tohto podniku. Zmluvní partneri tohto podniku nesmú byt zvýhodnovaní alebo znevýhodnovaní v rámci ich vzájomnej hospodárskej sútaze. ( [84]84 ) 108. V prípade clánku 82 druhého odseku písm. c) ES existujú dve podmienky. Po prvé dominantný podnik musí voci obchodným partnerom uplatnovat nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach (1.). Po druhé jeho obchodní partneri musia byt v dôsledku toho znevýhodnení v hospodárskej sútazi (2.). 1. Nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach 109. K nerovnakému zaobchádzaniu s rovnakými plneniami dochádza vtedy, ak hodnota plnenia nezodpovedá hodnote protiplnenia obchodných partnerov. Vnútrostátny súd teda musí urcit, ci STIM pozaduje odlisné odmeny za rovnaké sluzby. 110. Pokial ide o plnenie, je tak v prípade Kanal 5 a TV 4, ako aj v prípade SVT dané prístupom k celému súboru chránených hudobných diel, ktorým disponuje STIM. Rozsah jeho pouzívania sa v prípade jednotlivých televíznych kanálov lísi. 111. Vnútrostátny súd bude musiet rovnako preskúmat, ci STIM pozaduje odlisné odmeny. Najskôr je potrebné konstatovat, ze sadzby, ktoré sa uplatnujú na jednej strane na Kanal 5 a TV 4 a na strane druhej na SVT, nie sú rovnaké. Z uznesenia vnútrostátneho súdu vsak vyplýva, ze SVT získava len nepatrné príjmy zo zmlúv o reklame a nezískava absolútne ziadne príjmy zo zmlúv o predplatnom. ( [85]85 ) Nerovnost zaobchádzania teda mozno vysvetlit tým, ze v prípade SVT je metóda výpoctu zalozená na fiktívnych príjmoch z reklamy a zo zmlúv o pripojení. To vsak samo osebe nemôze predstavovat protiprávnu diskrimináciu, ak to z hladiska pomeru medzi hodnotou plnenia a hodnotou protiplnenia vedie k rovnakým výsledkom, ako sú výsledky, ktoré vyplývajú z uplatnenia hlavného sadzobníka na Kanal 5 a TV 4. 112. Vzhladom na to, ze rocný podiel hudby SVT je stanovený ex ante, teda odhadom, zatial co rocný podiel hudby Kanal 5 a TV 4 je urcený ex post, vnútrostátny súd bude musiet overit, ci tento rozdiel môze viest k nerovnakému zaobchádzaniu s diskriminacným charakterom. K tejto situácii môze dôjst najmä vtedy, ak je skutocný rozsah pouzívania chránených hudobných diel zo strany SVT vyssí, nez boli odhady na zaciatku roka. ( [86]86 ) 2. Sútazné postavenie 113. Aby boli splnené podmienky clánku 82 druhého odseku písm. c) ES, je este potrebné, aby nerovnost zaobchádzania znevýhodnovala Kanal 5 a TV 4 v hospodárskej sútazi. Treba, aby sútazné postavenie Kanal 5 a TV 4 bolo znevýhodnené v porovnaní so sútazným postavením SVT. ( [87]87 ) Predpokladom toho je, aby Kanal 5 a TV 4 na jednej strane a SVT na strane druhej boli konkurentmi. 114. V tomto kontexte nejde o vztahy medzi SVT, Kanal 5 a TV 4 na trhu na vstupe týkajúcom sa ponuky a dopytu po hromadnej licencii k hudobným dielam chráneným autorským právom, ale o ich vztahy na trhu televízneho vysielania, ktorý je trhom na výstupe. Vnútrostátny súd bude musiet overit, ci Kanal 5 a SVT alebo TV 4 a SVT sú v tejto oblasti konkurencnými podnikmi. Toto overenie vyzaduje posúdenie skutkových okolností sporu vo veci samej. Súdny dvor vsak nemá právomoc posúdit skutkové okolnosti vo veci samej ani uplatnovat normy Spolocenstva, ktoré vylozil, na vnútrostátne opatrenia alebo situácie, kedze tieto otázky patria do výlucnej právomoci vnútrostátneho súdu. ( [88]88 ) 3. Záver 115. Uplatnenie odlisných metód výpoctu vo vztahu k verejnoprávnemu televíznemu kanálu na jednej strane a k súkromným kanálom na strane druhej môze byt zneuzívaním v zmysle clánku 82 ES, ak je v dôsledku neho verejnoprávny televízny kanál zvýhodnený oproti súkromným kanálom a zároven je konkurentom aspon jedného zo súkromných kanálov. VII -- Návrh 116. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto: 1. Clánok 82 ES sa musí vykladat v tom zmysle, ze konanie organizácie kolektívnej správy autorských práv, ktorá má v clenskom státe postavenie faktického monopolu, predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia vtedy, ak pri výpocte odmeny, ktorú pozaduje za pouzívanie chránených hudobných diel zahrnutých do jej hromadného súboru diel, uplatnuje metódu, podla ktorej sa táto odmena rovná pevnému podielu z príjmov, ktoré televízne kanály získavajú zo zmlúv o reklame a zo zmlúv o pripojení. Naopak, metóda výpoctu, podla ktorej odmena zodpovedá pohyblivému podielu z príjmov, nie je zneuzívajúca pod podmienkou, ze táto metóda zohladnuje rozsah, v akom televízny kanál pouzíva chránené hudobné diela. 2. Metóda výpoctu môze byt zneuzívajúca v zmysle clánku 82 ES vtedy, ak iná metóda umoznuje stanovit odmenu, ktorá lepsie zohladnuje rozsah pouzívania hudobných diel chránených autorským právom, a ak pouzitie súcasnej metódy výpoctu, ktorá je menej presná, nie je odôvodnené vyssou efektívnostou, najmä v podobe znízenia nákladov za správu zmlúv a dohlad nad pouzívaním chránených hudobných diel. Pouzitie metódy výpoctu nemozno kvalifikovat ako zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES len z toho dôvodu, ze táto metóda nezohladnuje rozsah, v akom zvýsenie príjmov vysvetlujú iné faktory, nez je pouzívanie hudobných diel, ktoré sú chránené autorským právom. 3. Pokial mozno predpokladat, ze metóda výpoctu dostatocne zohladnuje potenciálnu alebo predpokladanú sledovanost, skutocnost, ze nezohladnuje skutocný pocet televíznych divákov, ju automaticky nerobí zneuzívajúcou v zmysle clánku 82 ES. 4. Uplatnovanie odlisných metód výpoctu vo vztahu k verejnoprávnemu televíznemu kanálu na jednej strane a k súkromným kanálom na strane druhej je zneuzívajúce v zmysle clánku 82 ES vtedy, ak po prvé vedie k tomu, ze v prípade rovnakého plnenia poskytovaného organizáciou kolektívnej správy autorských práv verejnoprávny kanál získa nizsiu odmenu, nez je odmena, ktorá sa pozaduje od súkromných kanálov, a po druhé, ak je verejnoprávny kanál konkurentom jedného zo súkromných kanálov. __________________________________________________________________ ( [89]1 ) Jazyk prednesu: slovincina. ( [90]2 ) V tomto kontexte je potrebné uviest, ze pokial ide o vysielanie Kanal 5 prostredníctvom satelitu, odmeny za pouzívanie chránených hudobných diel vyberá britská organizácia kolektívnej správy Performing Right Society. ( [91]3 ) Pokial teda ide o podiel hudby od 1 do 10 %, pozaduje sa 0,2 % príjmov z reklamy a 0,15 % príjmov zo zmlúv o pripojení; pokial ide o podiel hudby od 51 do 55 %, odmena predstavuje 4,7 % príjmov z reklamy a 3,48 % príjmov zo zmlúv o pripojení. ( [92]4 ) Kanal 5 a TV 4 majú právo na odpocet vo výske 10 % z dôvodu nákladov súvisiacich s uvádzaním na trh. TV 4 má právo na dalsí odpocet, aby sa tak zohladnila skutocnost, ze na to, aby mohol vysielat prostredníctvom káblovej siete, musí platit poplatky svédskemu státu. ( [93]5 ) Tento spôsob výpoctu rovnako zohladnuje fiktívne náklady súvisiace s uvádzaním na trh. ( [94]6 ) Toto posúdenie zabezpecuje Mediamätning i Skandinavien AB (dalej len "MMS"). MMS je spolocnost, ktorú zalozili predovsetkým televízne kanály. ( [95]7 ) Bernský dohovor o ochrane umeleckých a literárnych diel (Parízsky akt z 24. júla 1971), zmenený a doplnený 28. septembra 1979 (pozri na stránke http://www.wipo.int/treaties/fr/ip/berne/trtdocs_wo001.html). ( [96]8 ) Rozsudky z 9. apríla 1987, Basset, [97]402/85, Zb. s. 1747; z 13. júla 1989, Lucazeau a i., [98]110/88, 241/88 a 242/88, Zb. s. 2811, a z 13. júla 1989, Tournier, [99]395/87, Zb. s. 2521. ( [100]9 ) V prípadoch, ak judikatúra uz obsahuje odpoved na otázku týkajúcu sa výkladu, od ktorej závisí riesenie sporu vo veci samej, vnútrostátny súd je síce zbavený povinnosti predlozit túto otázku Súdnemu dvoru, ponecháva si vsak moznost urobit to; pozri rozsudok zo 6. októbra 1982, Cilfit a i., [101]283/81, Zb. s. 3415, bod 15. ( [102]10 ) Kedze STIM tvrdí, ze clánok 82 ES sa v prejednávanej veci neuplatnuje, je potrebné najskôr zdôraznit, ze ziadne ustanovenie pozitívneho práva výslovne neobmedzuje uplatnitelnost práva hospodárskej sútaze na autorské práva. Rovnako clánky 295 ES a 307 ES v spojení s clánkom 11a Bernského dohovoru nedovolujú dospiet k ziadnemu inému záveru. Urcenie metódy výpoctu odmeny za vyuzitie autorského práva sa týka výkonu autorských práv. Bez ohladu na otázku, ci sa STIM môze v prejednávanej veci odvolávat na Bernský dohovor podla clánku 307 ES, konflikt medzi clánkom 82 ES a clánkom 11a tohto dohovoru je a priori vylúcený v dôsledku toho, ze tento clánok 11a zarucuje len právo na primeranú odmenu. Táto minimálna záruka nie je spochybnená tým, ze odmena je vymedzená v kartelovom práve. Okrem toho Súdny dvor potvrdil uplatnitelnost clánku 82 ES na metódy výpoctu, ktoré pouzívajú organizácie kolektívnej správy práv (pozri osobitne rozsudky Basset, Lucazeau a i. a Tournier, uz citované v poznámke pod ciarou 8), a doktrína to v zásade nespochybnuje (FAULL, J., NIKPAY, A.: The EC Law of Competition. 2. vydanie. Oxford University Press, 2007, body 8.234 az 8.236; LIASKOS, E.-P.: La gestion collective des droits d'auteurs dans la perspective du droit communautaire. Bruylant, 2004, bod 699). Clánok 82 ES sa vsak musí uplatnovat na autorské práva obozretne: pozri body 47 az 49 týchto návrhov. ( [103]11 ) V tomto zmysle sú prejudiciálne otázky vzdy vypracované takým spôsobom, aby sa v urcitej miere abstrahovali od konania vo veci samej. ( [104]12 ) Druhá prejudiciálna otázka opakuje prvú otázku, avsak doplnuje urcité kritériá (pozri bod 12 týchto návrhov). Vykladám druhú otázku v tom zmysle, ze vnútrostátny súd chce vediet, ci je potrebné povazovat za zneuzívajúcu metódu výpoctu, ktorá by nezohladnovala tieto kritériá (pozri bod 69 týchto návrhov). ( [105]13 ) Rozsudok z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, [106]322/81, Zb. s. 3461, bod 57. ( [107]14 ) Rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [108]85/76, Zb. s. 461, bod 91, a z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, [109]C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 69. ( [110]15 ) Rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, [111]27/76, Zb. s. 207, body 248/257. ( [112]16 ) Toto platí len pre prvé tri otázky. Stvrtá prejudiciálna otázka sa vztahuje na prípad, ktorý je uvedený v clánku 82 druhom odseku písm. c) ES. ( [113]17 ) Pozri rozsudky United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, body 248 a 257, a z 13. novembra 1975, General Motors Continental/Komisia, [114]26/75, Zb. s. 1367, body 11 a 12. ( [115]18 ) Wish, R.: Competition Law. 5. vydanie. Reed Elsevier, 2003, s. 195, ako aj Faull, J., NIKPAY, A.: c. d., bod 3.298. ( [116]19 ) Co sa týka postavenia dusevného vlastníctva v hierarchii práva Spolocenstva, pozri REINBOTHE, J.: Der Stellenwert des geistigen Eigentums im Binnenmarkt. In: SCHWARZE, J., BECKER, J. (ed.): Geistiges Eigentum und Kultur im Spannungsfeld von nationaler Regelungskompetenz und europäischem Wirtschafts- und Wettbewerbsrecht. Nomos, 1998, s. 31 a nasl. ( [117]20 ) Z tohto dôvodu je potrebné zdôraznit, ze autorské právo v skutocnosti casto môzu hospodársky vyuzívat len zoskupenia autorov a hudobných vydavatelov v rámci organizácie kolektívnej správy; pozri DWORKIN, G.: Monopoly, non-participating rightowners, relationship authors/producers, Copyright Tribunal. In: JEHORAM, H. C.: Collective Administration of Copyrights in Europe. Kluwer -- Deventer, 1995, s. 12. WÜNSCHMANN, C.: Die kollektive Verwertung von Urheber- und Leistungsschutzrechten nach europäischem Wettbewerbsrecht. Nomos, 2000, s. 20 a nasl., zdôraznuje, ze transakcné náklady sú neprimerane vysoké a ze kontrola a hospodárske vyuzívanie autorských práv práve v oblasti hudobných diel sú tazké najmä z dôvodu "masívneho uzívania a ich vysielania". Podrobné informácie pozri MESTMÄCKER, E.-J.: Geistiges Eigentum und Kultur im Spannungsfeld von nationaler Regelungskompetenz und europäischem Wirtschafts- und Wettbewerbsrecht aus Sicht der Verwertungsgesellschaften. In: SCHWARZE, J., BECKER, J. (ed.): Geistiges Eigentum und Kultur im Spannungsfeld von nationaler Regelungskompetenz und europäischem Wirtschafts- und Wettbewerbsrecht. Nomos, 1998, s. 55. ( [118]21 ) Pozri VINJE, T., NIIRANEN, O.: The application of Competition Law to Collecting Societies in a Borderless Digital Environment. In: Ehlermann, C. D. (ed.): European Competition Law Annual 2005: The Interaction between Competition Law and Intellectual Property Law. Hart, 2007, s. 402; WÜNSCHMANN, C.: c. d., s. 19, a TRAMPUZ, M.: Avtorsko pravo. Cankarjeva zalozba, 2000, s. 73. ( [119]22 ) WÜNSCHMANN, C.: c. d., s. 25. V tomto kontexte je vsak potrebné zohladnit skutocnost, ze Komisia svojím rozhodnutím KOMP/36.698 -- CISAC zo 16. júla 2008 zakázala európskym organizáciám kolektívnej správy narusit hospodársku sútaz tým, ze obmedzia svoju ponuku sluzieb mimo svojho vnútrostátneho územia. Toto rozhodnutie im vsak umoznuje zachovat existujúci systém dvojstranných dohôd a právo stanovit výsku poplatkov. Kedze toto rozhodnutie nebolo uverejnené, odkazujem na tlacovú správu Komisie IP/08/1165 zo 16. júla 2008 a jej memorandum MEMO/08/511 z toho istého dna. ( [120]23 ) V tomto prípade sú vo vseobecnosti zákazníkmi prevádzkovatelia káblových sietí alebo porovnatelné podniky, ktoré predávajú súbory televíznych kanálov konecným spotrebitelom. ( [121]24 ) Pozri bod 32 týchto návrhov. ( [122]25 ) Pozri bod 39 týchto návrhov. ( [123]26 ) Ako bolo uvedené (body 35 az 37 týchto návrhov), clánok 82 ES nemá za následok úplné vylúcenie slobody hospodárskej cinnosti podniku, ktorý má dominantné postavenie. ( [124]27 ) WÜNSCHMANN, C.: c. d., s. 163, poznamenáva, ze kontrola stanovovania sadzieb monopolmi sa musí zabezpecit prostredníctvom vnútorných mechanizmov. ( [125]28 ) Podla bodu 3.294 FAULL, J., NIKPAY, A.: c. d., orgány pre hospodársku sútaz a súdy musia zachovat zdrzanlivost v tejto oblasti a zasiahnut len vtedy, ak je zásah do záujmov spotrebitelov obzvlást zjavný. ( [126]29 ) Rozsudok zo 6. februára 2003, SENA, [127]C-245/00, Zb. s. I-1251. ( [128]30 ) [129]Ú. v ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120. ( [130]31 ) Rozsudok SENA, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, body 34 az 36 a 40 az 46. Pokial ide o (obmedzené) zverenie právomoci Spolocenstvu na prijímanie právnych predpisov v oblasti autorského práva, pozri REINBOTHE, J.: c. d., s. 33. ( [131]32 ) FAULL, J., NIKPAY, A.: c. d., body 8.35 a 8.37, uvádzajú, ze presný rozsah autorského práva sa môze menit, ze jeho osobitný predmet nemozno vzdy jasne zistit a ze ochrana autora sa môze v jednotlivých clenských státoch lísit. ( [132]33 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, bod 5. ( [133]34 ) Tamze, body 16 a 18. V bode 19 tohto rozsudku vsak uviedol, ze o zneuzívaní mozno hovorit v prípade, ak organizácia kolektívnej správy práv pozaduje neprimeranú odmenu. ( [134]35 ) Rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, [135]C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 67, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [136]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 73. ( [137]36 ) V tom istom zmysle pozri TEMPLE LANG, J.: Media, Multimedia and European Community law. In: International antitrust law & policy, 1997, 377, 424. ( [138]37 ) Podrobný výklad v tejto súvislosti pozri v bode 74 týchto návrhov. ( [139]38 ) Podrobný výklad v tejto súvislosti pozri v bodoch 75 az 77 týchto návrhov. ( [140]39 ) Posúdenie toho, ci pouzitie takejto metódy výpoctu má povahu zneuzívania, teda závisí od kritérií, ktoré boli zohladnené prostredníctvom pohyblivej zlozky. V tejto súvislosti odkazujem na svoju odpoved na druhú a tretiu otázku (body 68 az 105 týchto návrhov), ktoré sa týkajú tohto problému. ( [141]40 ) Vo svojom rozsudku United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, uz citovanom v poznámke pod ciarou 15, body 227 a 233, Súdny dvor poznamenal, ze pôsobenie ponuky a dopytu by sa malo predovsetkým uplatnovat len v tom stádiu, v ktorom k nemu skutocne dochádza. Tieto trhové mechanizmy by boli narusené, ak by sa pri výpocte ceny nezohladnoval zákon ponuky a dopytu medzi predávajúcim a kupujúcim, ale by sa preskocil jeden stupen trhu a zohladnil by sa zákon ponuky a dopytu medzi predávajúcim a konecným spotrebitelom. ( [142]41 ) Rozsudky British Airways/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 67, a z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 73. ( [143]42 ) Pozri BELLAMY & CHILD: European Community Law of Competition. 6. vydanie. Sweet & Maxwell, 2008, bod 10.109. TEMPLE LANG, J.: c. d., 425. Ide o úplne beznú prax najmä pre vydavatelské zmluvy uzavreté so spisovatelmi alebo pre zmluvy o zvukových záznamoch uzavreté s hudobníkmi. ( [144]43 ) Pozri MESTMÄCKER, E.-J.: c. d., s. 55. ( [145]44 ) BECKER, J.: Governmental and judicial control over licensing and tariffs. In: Collective Administration of Copyrights in Europe. Kluwer -- Deventer, 1995, s. 44. ( [146]45 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, body 239/241. ( [147]46 ) Pozri bod 53 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 26. mája 1987 vo veciach Tournier, uz citovanej v poznámke pod ciarou 8, a Lucazeau a i., uz citovanej v poznámke pod ciarou 8; ALLENDESALAZAR, R., VALLINA, R.: Collecting Societies: The Usual Supects, c. d.; LIASKOS, E.-P.: c. d., bod 704 a nasl. Mozno to ilustrovat najmä tým, ze pouzívanie hudobného diela po jeho vytvorení nespôsobuje jeho autorovi ziadne dalsie náklady. ( [148]47 ) Potvrdzuje to najmä bod 156 usmernení Komisie pre uplatnovanie clánku 81 Zmluvy ES na dohody o transfere technológií ([149]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 2). Podla týchto usmernení obvykle nie je v rozpore s hospodárskou sútazou, ze poplatok stanovený v rámci licencnej zmluvy je stanovený na základe ceny konecného výrobku, ak tento konecný výrobok obsahuje technológiu poskytnutú na základe tejto zmluvy. Zdá sa mi, ze to potvrdzuje beznost tohto spôsobu odmenovania v oblasti práva dusevného vlastníctva. V prípade, ak súbeh poplatkov týkajúcich sa urcitého výrobku vedie k neprimeranému výsledku, tento problém sa podla môjho názoru musí vyriesit upravením výsky poplatkov, a to bez toho, aby bolo potrebné oddelit uvedené poplatky od príjmov. ( [150]48 ) BECKER, J.: c. d., s. 44, a LIASKOS, E.-P.: c. d., bod 699. ( [151]49 ) Body 40 az 42 týchto návrhov. ( [152]50 ) Hospodárska hodnota výrobku by mohla byt urcená napríklad na základe priemernej ceny tohto výrobku (hospodárska hodnota ako objektívne stanovená priemerná cena). Len z dôvodu výlucných práv organizácií kolektívnej správy vsak v tejto oblasti neexistuje hospodárska sútaz, ktorá by mohla mat vplyv na ceny. Na úcely vseobecnej analýzy tohto problému pozri FAULL, J., NIKPAY, A.: c. d., bod 3.293. ( [153]51 ) Rozsudok Tournier, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, bod 38. ( [154]52 ) V tomto kontexte je potrebné zohladnit skutocnost, ze Súdny dvor musí byt z vyssie uvedených dôvodov (bod 48 týchto návrhov) obozretný, ak sa metóda výpoctu, ktorá sa uplatnuje v clenskom státe, opiera o kritérium, ktoré, pochopitelne, súvisí s autorským právom, ze metóda, ktorá sa uplatnuje v inom clenskom státe, sa opiera o iné kritérium, ktorého spojitost s autorským právom je rovnako mozná, a ze to vedie k rozdielnym výsledkom. ( [155]53 ) BELLAMY & CHILD, c. d., bod 9-065, zdôraznujú, ze je potrebné zohladnit bezné pouzitie konkrétneho postupu v dotknutých priemyselných oblastiach. ( [156]54 ) V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze aj ked, ako bolo uvedené v bodoch 40 az 42, síce nedochádza k rokovaniam o licenciách na individuálne práva, pretoze pausálna licencia pre celý súbor diel STIM odbremenuje televízne kanály od toho, aby museli rokovat o licenciách na uzívanie jednotlivých hudobných diel chránených autorským právom, skutocnostou zostáva, ze v prípade, ak by k takýmto rokovaniam na urcenie hodnoty hromadnej licencie doslo, nebolo by neobvyklé, ze by autori pozadovali urcitý podiel dosiahnutého obratu. Nemyslím si, ze toto posúdenie môze zmenit samotná skutocnost, ze autorské práva sa uplatnujú prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. ( [157]55 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, body 16 az 18. ( [158]56 ) Kedze vsak Kanal 5 a TV 4 uvádzajú, ze by bolo rovnako mozné vychádzat zo zisku, ktorý vykázali televízne kanály, mám a priori pochybnosti, ci by táto metóda správne odrázala hodnotu plnenia organizácie kolektívnej správy práv. V tomto prípade urcenie hodnoty plnenia zahrna nielen obrat, ale aj celkové náklady televíznych kanálov. Nie je mi vsak jasné, ako struktúra nákladov televízneho kanálu môze pomôct urcit hospodársku hodnotu plnenia organizácie kolektívnej správy. Okrem toho nie sú opodstatnenými ani tvrdenia Kanal 5 a TV 4, ze STIM by sa nepodielal na hospodárskom riziku, ktoré znásajú televízne kanály. Odmena STIM závisí od príjmov získaných televíznymi kanálmi zo zmlúv o reklame a o pripojení a znízenie týchto príjmov bude nan teda mat okamzite vplyv. ( [159]57 ) Pozri body 47 a 48 týchto návrhov. ( [160]58 ) V rozsahu, v ktorom sa tretia prejudiciálna otázka vztahuje na prvú otázku, odkazujem na moju odpoved na prvú otázku. ( [161]59 ) Bod 32 týchto návrhov. ( [162]60 ) Body 52 az 57 týchto návrhov. ( [163]61 ) Pozri rozsudky z 19. decembra 1968, Salgoil, [164]13/68, Zb. s. 661, [165]690; z 23. januára 1975, Van der Hulst, [166]51/74, Zb. s. 79, bod 12; z 8. februára 1990, Shipping and Forwarding Enterprise Safe, [167]C-320/88, Zb. s. I-285, bod 11; z 5. októbra 1999, Lirussi a Bizzaro, [168]C-175/98 a C-177/98, Zb. s. I-6881, bod 38; z 15. mája 2003, RAR, [169]C-282/00, Zb. s. I-4741, bod 47, a z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, [170]C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 68 a nasl. ( [171]62 ) Rozsudok Basset, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, bod 18. ( [172]63 ) Rozsudok Tournier, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, bod 45. ( [173]64 ) Tamze. ( [174]65 ) Tamze. ( [175]66 ) Pozri BELLAMY & CHILD: European Community Law of Competition, c. d., bod 9065; rozsudok z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, [176]6/72, Zb. s. 215, bod 26. ( [177]67 ) LIASKOS, E.-P.: c. d., bod 699. ( [178]68 ) Z hladiska reklamy niektoré vysielania sú osobitne zaujímavé, napríklad ak pritahujú najväcsí pocet televíznych divákov. Tieto vysielania bezne umoznujú televíznym kanálom získat vyssie príjmy z reklamy. ( [179]69 ) To by malo byt tazsie v prípade zmlúv o pripojení nez v prípade zmlúv o reklame; v tejto súvislosti odkazujem na poznámku pod ciarou 75. ( [180]70 ) Body 75 az 77 týchto návrhov. ( [181]71 ) V súvislosti s príjmami z reklamy mnohé prvky podla môjho názoru svedcia v prospech silnej vzájomnej súvislosti medzi ocakávaným poctom televíznych divákov a sumou príjmov. Aj príjmy zo zmlúv o pripojení nepochybne narastajú v pomere k ocakávanej alebo potenciálnej sledovanosti. ( [182]72 ) Pozri body 58 az 61 týchto návrhov. ( [183]73 ) Pozri bod 74 týchto návrhov. ( [184]74 ) Body 47 az 49 týchto návrhov. ( [185]75 ) V tomto kontexte treba zohladnit skutocnost, ze v prípade televíznych kanálov, ktoré sú výlucne financované na základe zmlúv o pripojení, na rozdiel od tých, ktoré sú financované z príjmov z reklamy, nepochybne neexistuje medzi príjmami a poctom televíznych divákov ziadna osobitná vzájomná súvislost, ktorá by sa týkala jednotlivých relácií alebo vysielacieho casu. Bolo by teda potrebné, aby vnútrostátny súd preskúmal, ci príjmy získané na základe zmlúv o pripojení môzu byt presnejsie priradené napríklad tým, ze sa urcí skutocný pocet televíznych divákov pripadajúci na hodinu vysielacieho casu alebo na konkrétnu reláciu. ( [186]76 ) Pozri body 75 az 77 týchto návrhov. ( [187]77 ) Zdá sa, ze tieto okolnosti je mozné zohladnit skôr prostredníctvom základnej výsky percentuálneho podielu. V tomto kontexte je potrebné uviest, ze percentuálny podiel, ktorý sa vyberá z príjmov z reklamy a zo zmlúv o pripojení, je jednoznacne nizsí nez podiel hudby. Kedze vsak vnútrostátny súd nepolozil otázku, ci je odmena pozadovaná STIM neprimeraná, nie je potrebné túto zálezitost podrobnejsie skúmat. ( [188]78 ) Pozri body 60 az 64 týchto návrhov. ( [189]79 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, body 16 a 18. ( [190]80 ) V tomto kontexte je potrebné uviest, ze príjmy diskoték závisia nielen od pouzívania chránených hudobných diel, ale aj od iných faktoroch, ako je poloha, reklama, publikum a vybavenie diskoték, pricom v niektorých prípadoch tieto príjmy len v malej miere súvisia s pouzívaním hudobných diel chránených autorským právom. ( [191]81 ) Pokial ide o zohladnenie povahy pouzívania, je osobitne potrebné urcit, ci rozlisovanie, ktoré je zalozené na povahe pouzívania (napríklad medzi reláciami, ktoré pouzívajú chránené hudobné diela len v pozadí, a reláciami, ktorých hlavným predmetom je vysielanie chránených hudobných diel), by mohlo vychádzat z dostatocne objektívnych kritérií. Bude potrebné predovsetkým zvázit, ci takáto substitucná metóda zvysuje náklady. V tomto kontexte môze byt dôlezité, ci organizácia kolektívnej správy autorských práv uplatnuje podobné rozlisovanie vo svojich interných vztahoch. Nakoniec bude potrebné zvázit výhody a nevýhody. ( [192]82 ) Body 74 az 79 týchto návrhov. ( [193]83 ) V tejto súvislosti pozri bod 9 týchto návrhov. ( [194]84 ) Rozsudok British Airways/Komisia, uz citovaný v poznámke po ciarou 35, bod 143. ( [195]85 ) SVT je financovaný z verejných poplatkov. Na rozdiel od príjmov z reklám a zo zmlúv o pripojení vsak suma týchto poplatkov nevyhnutne neumoznuje vyvodit závery o rozsahu pouzívania chránených hudobných diel. ( [196]86 ) Myslienka, ze verejnoprávne poslanie SVT môze odôvodnit nerovnost zaobchádzania medzi Kanal 5 a TV 4 na jednej strane a SVT na strane druhej, sa musí a priori vylúcit, pretoze STIM na pojednávaní spresnil, ze jediným dôvodom rozdielneho zaobchádzania je skutocnost, ze SVT má malé príjmy z reklamy a nepoberá ziadne príjmy na základe zmlúv o pripojení. ( [197]87 ) Rozsudky British Airways/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 144, a zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [198]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 523 a 524. ( [199]88 ) Pozri rozsudky uz citované v poznámke pod ciarou 61 Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, bod 68 a nasl.; Van der Hulst, bod 12; Shipping and Forwarding Enterprise Safe, bod 11; Lirussi a Bizzaro, bod 38, a RAR, bod 47. References 1. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0001 90. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0002 91. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0003 92. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0004 93. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0005 94. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0006 95. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0007 96. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0008 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0402&locale=SK 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988??0110&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0395&locale=SK 100. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0009 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0283&locale=SK 102. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0010 103. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0011 104. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0012 105. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0013 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 107. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0014 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0062&locale=SK 110. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0015 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 112. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0016 113. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0017 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61975??0026&locale=SK 115. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0018 116. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0019 117. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0020 118. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0021 119. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0022 120. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0023 121. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0024 122. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0025 123. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0026 124. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0027 125. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0028 126. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0029 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0245&locale=SK 128. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0030 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:346:TOC 130. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0031 131. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0032 132. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0033 133. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0034 134. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0035 135. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0095&locale=SK 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 137. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0036 138. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0037 139. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0038 140. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0039 141. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0040 142. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0041 143. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0042 144. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0043 145. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0044 146. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0045 147. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0046 148. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0047 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 150. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0048 151. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0049 152. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0050 153. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0051 154. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0052 155. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0053 156. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0054 157. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0055 158. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0056 159. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0057 160. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0058 161. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0059 162. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0060 163. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0061 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0013&locale=SK 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0013&locale=SK 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0051&locale=SK 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0320&locale=SK 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0175&locale=SK 169. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0282&locale=SK 170. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0451&locale=SK 171. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0062 172. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0063 173. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0064 174. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0065 175. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0066 176. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0006&locale=SK 177. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0067 178. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0068 179. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0069 180. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0070 181. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0071 182. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0072 183. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0073 184. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0074 185. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0075 186. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0076 187. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0077 188. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0078 189. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0079 190. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0080 191. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0081 192. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0082 193. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0083 194. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0084 195. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0085 196. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0086 197. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0087 198. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 199. file:///tmp/lynxXXXXUhC0My/L96769-8405TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.1200927801-E0088