UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 12. decembra 2007 ( [1]*1 ) Vo veci T-109/06, Vodafone Espańa, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Vodafone Group plc, so sídlom v Newbury, Berkshire (Spojené královstvo), v zastúpení: J. Flynn, QC, E. McKnight a K. Fountoukakos-Kyriakakos, solicitors, zalobkyne, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: M. Shotter a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Spanielske královstvo, v zastúpení: M. Muńoz Pérez, abogado del Estado, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia údajne sa nachádzajúceho v liste Komisie z 30. januára 2006 adresovanom Comisión del Mercado de las Telecomunicaciones na základe clánku 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (rámcová smernica) ([2]Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudkyne E. Martins Ribeiro a K. Jürimäe, tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Právny rámec 1. Smernica 2002/21/ES 1 Dna 7. marca 2002 Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali smernicu 2002/21/ES o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (rámcová smernica) ([3]Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349). Podla clánku 1 ods. 1 uvedenej smernice táto smernica "vytvára harmonizovaný rámec na reguláciu elektronických komunikacných sluzieb, elektronických komunikacných sietí, pridruzených zariadení a pridruzených sluzieb,... stanovuje úlohy národných regulacných orgánov a vytvára sústavu postupov na zabezpecenie harmonizovaného uplatnovanie [uplatnovania -- neoficiálny preklad] regulacného rámca v celom Spolocenstve". 2 Clánok 4 smernice 2002/21 stanovuje právo na odvolanie proti rozhodnutiam, ktoré prijali národné regulacné orgány (dalej len "NRO"), takto: "1. Clenské státy zabezpecia na národnej úrovni existenciu úcinného mechanizmu, prostredníctvom ktorého kazdý uzívatel alebo podnik poskytujúci elektronické komunikacné siete a/alebo sluzby, dotknutý rozhodnutím [NRO] má právo na odvolanie proti tomuto rozhodnutiu k odvolaciemu orgánu, ktorý je nezávislý na zúcastnených stranách. Tento orgán, ktorým môze byt súd, musí mat k dispozícii zodpovedajúce expertízy, aby mohol vykonávat svoje funkcie. Clenské státy zabezpecia patricné zohladnenie skutkovej podstaty prípadov a existenciu úcinného mechanizmu odvolania. Do rozhodnutia o takomto odvolaní, platí rozhodnutie [NRO], pokial odvolací orgán nerozhodne inak. 2. Ak odvolací orgán uvedený v odseku 1 nie je svojim charakterom súdny, musí vzdy predlozit dôvody svojho rozhodnutia v písomnej forme. V tomto prípade jeho rozhodnutie podlieha preskúmaniu súdom alebo tribunálom v zmysle clánku 234 Zmluvy." 3 V súlade s clánkom 5 ods. 2 smernice 2002/21 "clenské státy zabezpecia, aby [NRO] na základe odôvodnenej ziadosti poskytovali Komisii informácie potrebné na vykonávanie jej úloh podla zmluvy". 4 Clánok 6 smernice 2002/21, nazvaný "Mechanizmus konzultácie a transparentnosti", stanovuje: "Okrem prípadov, na ktoré sa vztahujú clánky 7 ods. 6, 20 alebo 21 clenské státy zabezpecia, aby [NRO], ktoré zamýslajú prijat opatrenia podla tejto smernice... s významným dopadom na relevantný trh, poskytli zúcastneným stranám prílezitost vyjadrit sa k návrhu opatrenia v primeranej lehote..." 5 Clánok 7 smernice 2002/21, nazvaný "Konsolidácia vnútorného trhu pre elektronické komunikácie", stanovuje: "1. Pri vykonávaní svojich úloh podla tejto smernice..., [NRO] zohladnia v co najväcsej miere ciele stanovené v clánku 8, v rozsahu vztahujúcom sa k fungovaniu vnútorného trhu. 2. [NRO] vzájomnou transparentnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou prispejú k rozvoju vnútorného trhu, aby sa zabezpecilo jednotné uplatnovanie ustanovení tejto smernice... vo vsetkých clenských státoch. Za týmto úcelom sa snazia najmä dohodnút na typoch nástrojov a opravných prostriedkov najvhodnejsích na riesenie jednotlivých situácii na trhu. 3. Okrem porád uvedených v clánku 6, ak [NRO] zamýsla prijat opatrenie, ktoré: a) spadá do pôsobnosti clánkov 15 alebo 16 tejto smernice..., a b) by malo vplyv na obchod medzi clenskými státmi, súcasne sprístupní návrh opatrenia Komisii a [NRO] v ostatných clenských státoch spolu s jeho odôvodnením... a informuje o nom Komisiu a ostatné [NRO]. [NRO] a Komisia môzu príslusnému [NRO] predlozit pripomienky v lehote jedného mesiaca alebo v lehote uvedenej v clánku 6, ak je táto lehota dlhsia. Lehota jedného mesiaca nesmie byt prekrocená. 4. Ak je zamýslané opatrenie uvedené v clánku 3 zamerané na: a) definovanie relevantného trhu, ktorý sa odlisuje od trhov uvedených v odporúcaní podla clánku 15 ods. 1 alebo b) rozhodnutie, ci urcit alebo neurcit ci podnik samostatne alebo spolocne s inými podnikmi, má významný vplyv na trhu podla clánku 16 ods. ... 4 alebo 5, a malo by vplyv na obchod medzi clenskými státmi a Komisia upovedomila [NRO], ze návrh opatrenia by vytvoril prekázku jednotnému trhu alebo má vázne pochybnosti o jeho súlade s právom Spolocenstva a najmä s cielmi uvedenými v clánku 8, nesmie byt navrhované opatrenie prijaté pocas nasledujúcich dvoch mesiacov. Táto lehota sa nesmie predlzit. Pocas tejto lehoty môze Komisia podla postupu stanoveného v clánku 22 ods. 2 prijat rozhodnutie vyzadujúce od [NRO] zrusenie navrhovaného opatrenia. Toto rozhodnutie musí byt dolozené podrobnou a objektívnou analýzou dôvodov preco by návrh opatrenia nemal byt podla Komisie schválený, spolu s konkrétnymi návrhmi na zmenu návrhu opatrenia. 5. Príslusný [NRO] v co najväcsej miere zohladní pripomienky ostatných [NRO] a Komisie a môze, okrem prípadov, ktoré sú uvedené v odseku 4, prijat výsledný návrh opatrenia a ak tak urobí, informovat o tom Komisiu. 6. Za výnimocných okolností, ked [NRO] uvázi, ze existuje naliehavá potreba konat odlisne od postupu uvedeného v odsekoch 3 a 4, s cielom ochrany hospodárskej sútaze a záujmov uzívatelov, môze okamzite prijat primerané a docasné opatrenia. Tieto opatrenia s úplným odôvodnením okamzite oznámi Komisii a ostatným [NRO]. Rozhodnutie [NRO], ktorým sa takéto opatrenia stávajú trvalými alebo sa predlzuje ich platnost podlieha ustanoveniam odsekov 3 a 4." 6 V súlade s clánkom 8 ods. 2 písm. b) smernice 2002/21 NRO "podporujú sútaz pri poskytovaní elektronických komunikacných sietí, elektronických komunikacných sluzieb a pridruzených zariadení a sluzieb okrem iného tým, ze... zabezpecia, aby nenastala deformácia alebo obmedzenie sútaze v sektore elektronických komunikácií". 7 Clánok 8 ods. 3 písm. d) smernice 2002/21 doplna, ze "[NRO] prispievajú k rozvoju vnútorného trhu okrem iného tým, ze... vzájomnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou transparentným spôsobom zabezpecia rozvoj jednotných regulacných postupov a jednotné uplatnovanie tejto smernice". 8 Clánok 14 smernice 2002/21 definuje pojem podniky s významným vplyvom na trhu. Na tieto úcely clánok 14 ods. 2 smernice 2002/21 stanovuje, ze "podnik sa povazuje za podnik s významným vplyvom na trhu, ak sám alebo spolocne s inými podnikmi má postavenie zodpovedajúce dominancii, t. j. ekonomický vplyv, ktorý mu dovoluje správat sa v znacnom rozsahu nezávisle od konkurentov, zákazníkov a koncových spotrebitelov". Uvedené ustanovenie dodáva, ze "[NRO] konajú podla práva Spolocenstva a zohladnujú v co najväcsej miere pokyny na analýzu trhu a posúdenie významného vplyvu na trhu, zverejnené Komisiou podla clánku 15, najmä pri hodnotení prípadného spolocného významného vplyvu dvoch alebo viacerých podnikov na trhu". 9 Clánok 15 smernice 2002/21 sa týka postupu definovania trhu. V súlade s clánkom 15 ods. 1 smernice 2002/21 "Komisia prijme odporúcanie o príslusných trhoch výrobkov a sluzieb (dalej len 'odporúcanie`)". Je upresnené, ze "odporúcanie... identifikuje trhy výrobkov a sluzieb v elektronickom komunikacnom sektore, ktorých charakteristiky môzu byt také, ze oprávnujú ulozenie regulacných povinností", a ze "Komisia definuje trhy v súlade s princípmi práva hospodárskej sútaze". Clánok 15 ods. 2 smernice 2002/21 stanovuje, ze "Komisia uverejní pokyny na analýzu trhu a posúdenie významného vplyvu (dalej len 'pokyny`), ktoré musia byt v súlade s princípmi práva hospodárskej sútaze najneskôr k dátumu nadobudnutia úcinnosti tejto smernice". V súlade s clánkom 15 ods. 3 smernice 2002/21 NRO "definujú relevantné trhy podla národných okolností, najmä relevantné geografické trhy na svojom území podla princípov práva hospodárskej sútaze, pricom zohladnia v co najväcsej miere odporúcanie a pokyny", a "pred definovaním trhov, ktoré sa lísia od trhov definovaných v odporúcaní, sa riadia podla postupov uvedených v clánkoch 6 a 7". 10 Clánok 16 smernice, ktorý je nazvaný "Postup analýzy trhu", stanovuje: "1. [NRO] vypracujú analýzu relevantných trhov co najskôr po prijatí odporúcania alebo jeho aktualizácie, pricom maximálne zohladnujú pokyny. Clenské státy zabezpecia, aby sa táto analýza v prípade potreby vykonala v spolupráci s národnými orgánmi pre hospodársku sútaz. ... 4. Ak [NRO] zistí, ze na trhu nie je efektívna hospodárska sútaz, urcí podniky s významným vplyvom na danom trhu v súlade s clánkom 14 a [NRO] takýmto podnikom ulozí primerané specifické regulacné povinnosti..., alebo zachová alebo zmení tieto povinnosti, tam, kde uz existujú. 5. V prípade nadnárodných trhov identifikovaných rozhodnutím uvedeným v clánku 15 ods. 4, príslusné [NRO] spolocne vykonajú analýzu trhu s maximálnym zohladnením pokynov a rozhodnú o ulození, zachovaní, zmene alebo zrusení regulacných povinností... vo vzájomnej zhode. 6. Opatrenia prijaté podla ustanovení odsekov 3, 4 a 5 tohto clánku podliehajú postupom uvedeným v clánkoch 6 a 7." 2. Odporúcanie 2003/561/ES 11 Odporúcanie Komisie 2003/561/ES z 23. júla 2003 o oznámeniach, lehotách a konzultáciách podla clánku 7 smernice 2002/21 ([4]Ú. v. EÚ L 190, s. 13), vo svojom bode 6 písm. f) stanovuje, ze v oznámení NRO týkajúcom sa návrhu opatrenia sa prípadne uvádzajú "výsledky predchádzajúcej verejnej konzultácie, ktorú uskutocnil [NRO]" [neoficiálny preklad]. 12 Podla bodu 12 odporúcania 2003/561: "Pokial Komisia vyjadrí pripomienky v súlade s clánkom 7 ods. 3 smernice 2002/21..., oznámi to elektronicky príslusnému [NRO] a uverejní tieto pripomienky na svojej internetovej stránke." [neoficiálny preklad] 13 Bod 14 odporúcania 2003/561 stanovuje: "Pokial Komisia podla clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21... zastáva názor, ze návrh opatrenia by vytvoril prekázku jednotnému trhu alebo má vázne pochybnosti o jeho súlade s právom Spolocenstva a najmä s cielmi uvedenými v clánku 8 smernice 2002/21..., alebo následne a) stiahne námietky uvedené [v] písmene a) vyssie, alebo b) prijme rozhodnutie, ktoré vyzaduje, aby [NRO] stiahol navrhované opatrenie, oznámi túto skutocnost elektronicky príslusnému [NRO] a uverejní oznámenie na svojej internetovej stránke." [neoficiálny preklad] 14 Bod 16 odporúcania 2003/561 uvádza, ze "[NRO] sa môze kedykolvek rozhodnút stiahnut oznámený návrh opatrenia, pricom v tomto prípade sa tento oznámený návrh opatrenia odstráni z registra [Komisie]" [neoficiálny preklad]. 15 V súlade s bodom 17 odporúcania 2003/561, "pokial [NRO], ktorému adresovala Komisia alebo iný [NRO] pripomienky vyjadrené v súlade s ustanoveniami clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21..., prijme návrh opatrenia, na ziadost Komisie poskytne Komisii a iným [NRO] informácie o spôsobe, akým v maximálnej miere zohladnil tieto pripomienky" [neoficiálny preklad]. Skutkové okolnosti 16 Spolocnosti Vodafone Espańa a Vodafone Group (dalej spolocne len "Vodafone") prevádzkujú verejnú mobilnú telekomunikacnú siet v Spanielsku a poskytujú tam sluzby mobilnej komunikácie. Existujú dvaja dalsí prevádzkovatelia mobilných sietí, ktorí vykonávajú svoje cinnosti na spanielskom trhu, a to spolocnosti Telefonica a Amena. Licencia na vyuzívanie spektra bola udelená spolocnosti Xfera a táto spolocnost je oprávnená vstúpit na trh ako stvrtý prevádzkovatel mobilných sietí. 17 Dna 10. augusta 2004 oznámila Comisión del Mercado de las Telecomunicaciones (spanielska Komisia pre telekomunikacný trh, dalej len "CMT") s cielom získat pripomienky zo strany podnikov, ktoré sú prítomné na trhu, predbezné konzultácie v súvislosti s maloobchodnými sluzbami týkajúcimi sa pripojenia a volaní z mobilných zariadení. 18 Dna 7. júla 2005 CMT rozhodla zacat postup, ktorého cielom je definovat a analyzovat trh pre prichádzajúce a odchádzajúce hovory vo verejných mobilných telekomunikacných sietach, urcit prevádzkovatelov majúcich významný vplyv na trhu a ulozit specifické povinnosti. Takisto rozhodla oznámit verejné konzultácie a poziadat o správu spanielsky úrad pre hospodársku sútaz. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Boletín Oficial del Estado 9. augusta 2005. Vnútrostátne konzultácie sa konali od 9. augusta do 9. septembra 2005. 19 Dna 16. septembra 2005 spanielsky úrad pre hospodársku sútaz oznámil CMT svoju správu týkajúcu sa postupu definovania a analýzy trhu pre prichádzajúce a odchádzajúce hovory vo verejných mobilných telekomunikacných sietach. 20 Dna 23. septembra 2005 Vodafone predlozila CMT pripomienky. 21 Dna 6. októbra 2005 CMT oznámila, ze z dôvodu zlozitosti postupu bola lehota prijatia a oznámenia rozhodnutia predlzená o tri mesiace. 22 Dna 28. novembra 2005 CMT a Komisia zorganizovali stretnutie v súvislosti s "predbezným oznámením", na ktorom CMT predlozila svoje predbezné závery. Sluzby Komisie reagovali polozením prvej série otázok. 23 Od 13. do 23. decembra 2005 Vodafone predlozila Komisii predbezné pripomienky. 24 Dna 30. decembra 2005 Komisia zaregistrovala oznámenie návrhu opatrenia CMT pod císlom ES/2005/0330, ktorým sa CMT chystala po prvé konstatovat, ze Vodafone a dve dalsie spolocnosti, a to Telefonica a Amena, mali spolocne významný vplyv na trhu, zodpovedajúci dominantnému postaveniu v zmysle práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze v odvetví velkoobchodného trhu pre prichádzajúce a odchádzajúce hovory vo verejných mobilných telekomunikacných sietach v Spanielsku, a po druhé ulozit Vodafone, ako aj spolocnostiam Telefonica a Amena povinnost vyhoviet prijatelným ziadostiam o prístup do ich sietí a ponúknut prijatelné podmienky na poskytnutie sluzieb prístupu do sietí. 25 Dna 5. januára 2006 Komisia uverejnila návrh opatrenia CMT. 26 Dna 10. januára 2006 Komisia zaslala CMT ziadost o informácie v súlade s clánkom 5 ods. 2 smernice 2002/21. Na túto ziadost o informácie jej bola dorucená odpoved 13. januára 2006 a dodatocné informácie 18. januára 2006. 27 Dna 13. januára 2006 Vodafone zaslala Komisii kópiu pripomienok, ktoré predlozila CMT v rámci vnútrostátnych konzultácií. 28 Dna 16. januára 2006 Vodafone zorganizovala stretnutie s úradníkmi Komisie v súvislosti s návrhom opatrenia ES/2005/0330 a poskytla im doplnujúce informácie. Okrem toho oznámila Komisii pripomienky vo faxovej správe zo 17. januára 2006 a v elektronickej správe z 24. januára 2006. 29 Dna 26. januára 2006 podala Vodafone na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([5]Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) ziadost o prístup k dokumentom, ktorými disponuje Komisia, vztahujúcim sa k návrhu opatrenia ES/2005/0330. 30 Listom z 30. januára 2006 Komisia zaslala CMT podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 list obsahujúci pripomienky týkajúce sa návrhu opatrenia ES/2005/0330 (dalej len "list z 30. januára 2006" alebo "napadnutý akt"). 31 Pripomienky Komisie sa týkali konstatovania CMT o existencii kolektívneho dominantného postavenia. Prvá pripomienka sa týkala podmienok hospodárskej sútaze na maloobchodnom trhu. Po tom, co Komisia uviedla, ze analýza dynamiky maloobchodného trhu, ktorú vykonala CMT, bola zalozená na celkovom vývoji priemerných príjmov za minútu, vyzvala CMT, aby v budúcej analýze trhu sledovala vývoj maloobchodných cien pre kazdý segment trhu a/alebo pre kazdý typ spotrebitela. Následne uviedla, ze maloobchodný trh, ako sa zdá, vykazoval súbor strukturálnych charakteristík, ktoré sa zdajú dostatocné na to, aby podnietili prevádzkovatelov spolocne zamietnut vstup prevádzkovatelom mobilných virtuálnych sietí. 32 V druhej pripomienke týkajúcej sa konvergencie Komisia poznamenala, ze CMT konstatovala existenciu konvergencie, ktorá bola transparentná a spocívala v zamietnutí prístupu tretím osobám na velkoobchodný trh. Napriek tomu, ze CMT neidentifikovala konvergenciu na maloobchodnom trhu, co nebolo nevyhnutné, Komisia vzhladom na zosúladenie obchodných stratégií troch prevádzkovatelov sietí pripustila, ze aj najmensiu odchýlku k agresívnejsej cenovej hospodárskej sútazi bolo mozné lahko zistit. 33 Tretia pripomienka sa týkala odvetného mechanizmu. Pokial ide o velkoobchodný trh, Komisia uviedla, ze tento mechanizmus mohol byt zavedený, ale ze bolo mozné poskytnút viac dôkazov v súvislosti s tým, ci tento mechanizmus mohol byt bezprostrednejsí a ci bol dostatocne stimulujúci, aby usmernil podnik, ktorý bol porusitelom. Pokial ide o maloobchodný trh, Komisia zastávala názor, ze vo vseobecnosti existovali vierohodné odvetné mechanizmy. 34 Vo svojej stvrtej pripomienke Komisia vyzvala spanielske orgány, aby nasli spôsob, ako zabezpecit úcinné vyuzívanie prístupného spektra vzhladom na to, ze drzitel licencie (Xfera) este nevstúpil na trh, hoci svoju licenciu získal uz v roku 2000. Ak by tento drzitel licencie vstúpil na trh v roku 2006, CMT by prislúchalo dôsledne sledovat vplyv na trvalú povahu kolektívneho dominantného postavenia. Komisia dodala, ze vsetky "konkrétne dôkazy o vývoji na maloobchodnom trhu nesúvisiace s regulacnými opatreniami na relevantnom trhu, ktoré by vyvolali pochybnost v súvislosti s trvalým charakterom kolektívneho dominantného postavenia..., by vyzadovali analýzu relevantného trhu" a ze takáto analýza by sa jej musela oznámit v súlade s clánkom 7 ods. 3 smernice 2002/21. 35 Komisia okrem toho v liste z 30. januára 2006 uviedla, ze dodatocné informácie, ktoré poskytla CMT v nadväznosti na ziadost o informácie, mali pri jej posúdení oznámenia CMT rozhodujúcu úlohu. V dôsledku toho vyzvala CMT, aby svoje konecné opatrenie zalozila na najaktuálnejsích dostupných informáciách. 36 Komisia nakoniec v liste z 30. januára 2006 pripomenula, ze "v súlade s clánkom 7 ods. 5 smernice [2002/21] CMT [mala] v co najväcsej miere zohladnit pripomienky ostatných NRO a Komisie" a ze mohla "prijat výsledný návrh opatrenia, a ak tak urobí, informovat o tom Komisiu". 37 Dna 31. januára 2006 Komisia a CMT, kazdá samostatne, uverejnili tlacové komuniké týkajúce sa listu z 30. januára 2006. 38 Dna 2. februára 2006 CMT prijala rozhodnutie o schválení definície a analýzy trhu pre prichádzajúce a odchádzajúce hovory vo verejných mobilných telekomunikacných sietach, urcenia prevádzkovatelov majúcich významný vplyv na trhu a ulozenia osobitných povinností. V odseku 4 svojho rozhodnutia CMT uviedla, ze v súlade s clánkom 7 ods. 5 smernice 2002/21 "v co najväcsej miere zohladnila pripomienky Komisie a [NRO], a [ze] [mohla] prijat konecné opatrenie, ktoré potom oznámi Komisii". Posledný odsek rozhodnutia CMT upresnuje, ze "ziadost o opätovné preskúmanie sa môze podat na [CMT] v lehote jedného mesiaca odo dna nasledujúceho po dni oznámenia" a ze "ziadost o súdne preskúmanie sa môze priamo predlozit komore pre súdne preskúmanie najvyssieho súdu v lehote dvoch mesiacov odo dna nasledujúceho po dni oznámenia". 39 Dna 7. apríla 2006 Vodafone podala zalobu na Tribunal Supremo (spanielsky Najvyssí súd) proti rozhodnutiu CMT. 40 Dna 11. mája 2006 zaslala Komisia Vodafone potvrdzujúce rozhodnutie o zamietnutí prístupu k dokumentom podla nariadenia c. 1049/2001, a pokial ide o niektoré predmetné dokumenty, uviedla, ze "sú súcastou vnútorných rokovaní Komisie o prístupe, ktorý treba pouzit v [dotknutej] veci a priamo sa týkajú rozhodovacieho postupu Komisie". Konanie a návrhy úcastníkov konania 41 Vodafone návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. apríla 2006 podala túto zalobu. 42 Samostatným podaním takisto podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. apríla 2006 Vodafone podala na základe clánku 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna návrh, aby sa vec prejednala v skrátenom súdnom konaní, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím zo 16. mája 2006. 43 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 28. júna 2006 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti podla clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku. 44 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 29. júna 2006 Spanielske královstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 45 Uznesením predsedu piatej komory Súdu prvého stupna zo 6. septembra 2006 sa vyhovelo návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 46 Vodafone vo svojej zalobe navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil rozhodnutie Komisie formulované v liste z 30. januára 2006, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov Vodafone, ktoré jej vznikli v tomto konaní. 47 Komisia vo svojej námietke neprípustnosti navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako zjavne neprípustnú, -- zaviazal Vodafone na náhradu trov konania. 48 Vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania Spanielske královstvo navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako neprípustnú, -- zaviazal Vodafone na náhradu trov konania. 49 Vodafone vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol námietku neprípustnosti Komisie, -- nariadil, aby konanie pokracovalo prejednávaním vo veci samej, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vzniknutých v dôsledku jej námietky neprípustnosti. Právny stav 50 Podla clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak niektorý úcastník konania o to poziada, Súd prvého stupna môze rozhodnút o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. V súlade s odsekom 3 toho istého clánku sa námietka neprípustnosti dalej prejednáva v rámci ústnej casti konania, ak Súd prvého stupna nerozhodne inak. Súd prvého stupna usudzuje, ze sa s touto vecou dostatocne oboznámil na základe spisového materiálu a nie je potrebné otvorit ústnu cast konania. 51 Najskôr je potrebné preskúmat, ci napadnutý akt v prejednávanej veci, a to list prijatý na základe clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21, predstavuje akt, ktorý je mozné napadnút zalobou v zmysle clánku 230 ES a následne, ci Vodafone je aktívne legitimovaná v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 1. O povahe napadnutého aktu Tvrdenia úcastníkov konania 52 Komisia a Spanielske královstvo tvrdia, ze napadnutý akt nie je aktom, ktorý mozno napadnút zalobou v zmysle clánku 230 ES. 53 Vodafone pripomína, ze pri urcení, ci akt vyvoláva záväzné právne úcinky, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit jej záujmy tým, ze podstatne zmenia jej právnu situáciu, je rozhodujúca jeho podstata, pricom forma, v ktorej sú akty alebo rozhodnutia vydané, je v zásade bezvýznamná, pokial ide o moznost napadnút ich zalobou o neplatnost (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [6]60/81, Zb. s. 2639, bod 9; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. decembra 2005, Infront WM/Komisia, [7]T-33/01, Zb. s. II-5897, bod 89). 54 Vodafone po prvé tvrdí, ze z obsahu a z kontextu, v ktorom bol napadnutý akt prijatý, vyplýva, ze predstavuje rozhodnutie o schválení, ktorým Komisia potvrdila opatrenie, ktoré navrhla CMT, a rozhodla nezacat druhú fázu postupu podla clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21. V tejto súvislosti vysvetluje, ze clánok 7 ods. 3 a 4 smernice ponecháva Komisii po preskúmaní návrhu opatrenia, ktorý jej bol oznámený, len dve moznosti: bud Komisia príslusnému NRO ulozí povinnost neprijat návrh opatrenia v priebehu dvoch dalsích mesiacov, alebo neulozí ziadne moratórium, cím sa teda NRO umozní prijat návrh opatrenia. V prípade, ze sa Komisia rozhodne neulozit moratórium, aj napriek tomu vsak môze rozhodnút, ze predlozí pripomienky NRO, a tieto pripomienky sa môzu týkat mnozstva rozlicných aspektov rôznej dôlezitosti. Umoznenie mnozstva rôznych pripomienok vsak nebráni tomu, aby Komisia v podstate mala tieto dve moznosti: nariadit NRO neprijat návrh opatrenia v priebehu dvoch dalsích mesiacov alebo nevykonat toto nariadenie, cím mu tak umozní okamzite prijat návrh opatrenia. 55 Vodafone pripomína, ze úlohou Komisie je zabezpecit jednotné uplatnovanie smernice 2002/21. Tento ciel je vsak mozné dosiahnut len vtedy, ak je Komisia povinná preskúmat kazdé oznámenie a prijat rozhodnutie v kazdej veci. V kazdom prípade samotná Komisia priznáva, ze zaujme stanovisko v kazdej veci. Komisia do jedného mesiaca po oznámení bud schváli návrh opatrenia, alebo rozhodne zacat druhú fázu postupu. 56 Komisia v prejednávanej veci vykonala posúdenie návrhu opatrenia ES/2005/0330 s cielom rozhodnút, ci existovali vázne pochybnosti, pokial ide o jeho zlucitelnost s právom Spolocenstva, a kedze rozhodla, ze to tak nebolo, potvrdila návrh opatrenia. Komisia opísala svoju úlohu v tomto zmysle nielen v napadnutom akte, ale aj v jeho sprievodnom tlacovom komuniké z 31. januára 2006 (IP/06/97) a vo svojej ziadosti o dodatocné informácie adresovanej CMT, ktorá nasledovala po oznámení. Vodafone trvá na tom, ze Komisia v mnohých dalsích vyhláseniach opisujúcich postup podla clánku 7 smernice 2002/21, ako aj na jej internetovej stránke kvalifikuje ako "rozhodnutia" vsetky listy podla clánku 7 ods. 3 uvedenej smernice. Okrem toho odkazuje na rozhodnutie Komisie z 11. mája 2006 o zamietnutí prístupu k dokumentom týkajúcim sa návrhu opatrenia ES/2005/0330, ktoré niekolkokrát odkazuje na "rozhodnutie" Komisie a na "rozhodovací proces". Uvádza tiez, ze z oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výrobu a Výboru regiónov zo 6. februára 2006 o preskúmaní trhov podla regulacného rámca EÚ -- upevnenie vnútorného trhu elektronickej komunikácie [KOM(2006) 28 v konecnom znení, s. 5 a 10] vyplýva, ze Komisia, ktorá zaujíma stanovisko vo vztahu ku kazdému oznámenému opatreniu, overí, ci je posúdenie NRO v súlade s právom Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze a ci má dostatocnú oporu v dôkazoch. Záväzná povaha postupu vedeného podla clánku 7 smernice 2002/21 a ústredná úloha Komisie pri hodnotení a overovaní záverov NRO podávajúcich oznámenie rovnako vyplývajú z odporúcania 2003/561 a z memoranda Komisie 06/59 zo 7. februára 2006, nazvaného "Elektronické komunikácie: postup podla clánku 7 a úloha Komisie -- Casto kladené otázky". 57 Vodafone s odkazom na rozsudok Infront WM/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, uvádza, ze opis svojej úlohy a postupu, ktorý poskytla samotná Komisia, predstavuje presvedcivý dôkaz o tom, ze akt vyvoláva záväzné právne úcinky, a o jeho napadnutelnosti v zmysle clánku 230 ES (rozsudok Infront WM/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 106 az 107). Okrem toho podobne ako v rozhodnutí prijatom vo veci, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom Infront WM/Komisia, uz citovaným v bode 53 vyssie, je potrebné napadnutému aktu v prejednávanej veci priznat záväzné úcinky na úcely ochrany správneho a jednotného uplatnenia práva Spolocenstva, ktoré sleduje smernica 2002/21. Len v prípade, ak Komisia bola povinná posúdit kazdý návrh opatrenia, ktorý jej bol oznámený, a rozhodnút, ci predmetné opatrenie musí byt "filtrované" ako nezlucitelné so smernicou 2002/21 alebo s právom Spolocenstva, môze postup podla clánku 7 úcinne prispiet k správnemu a jednotnému uplatneniu smernice 2002/21. 58 Pokial ide o argument zalozený na údajnej neexistencii výrokovej casti v liste z 30. januára 2006, Vodafone uvádza, ze na urcenie toho, ci akt vyvoláva právne úcinky, nie je rozhodujúca forma aktu alebo jeho podstata (rozsudok Infront WM/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 110). V tejto súvislosti pripomína, ze Súd prvého stupna uz rozhodol, ze akty bez formálnej výrokovej casti boli aktmi, ktoré mozno napadnút zalobou (rozsudok Súdu prvého stupna z 24. marca 1994, Air France/Komisia, [8]T-3/93, Zb. s. II-121, bod 44 a nasl.). 59 V kazdom prípade Vodafone zastáva názor, ze napadnutý akt, v ktorom Komisia preberá znenie clánku 7 ods. 5 smernice 2002/21, predstavuje výrok, ktorým Komisia odstránila jedinú zostávajúcu prekázku pre prijatie opatrenia ES/2005/0330 zo strany CMT, ked potvrdila, ze CMT môze prijat výsledný návrh opatrenia, a teda rozhodla o nezacatí druhej fázy postupu. Komisia tým, ze prebrala znenie clánku 7 ods. 5 smernice vo výrokovej casti napadnutého aktu, avsak bez toho, aby uviedla slová "s výnimkou prípadov uvedených v odseku 4", ktoré sú jeho neoddelitelnou súcastou, jednoznacne rozhodla, ze navrhované opatrenie CMT nepatrí do pôsobnosti clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21, kedze nemala závazné pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost opatrenia s právom Spolocenstva, a rozhodla nezacat druhú fázu postupu. 60 Vo svojich pripomienkach k vyjadreniu Spanielskeho královstva ako vedlajsieho úcastníka konania Vodafone pripomína, ze uplatnitelný regulacný rámec priznáva Komisii rozhodujúcu úlohu na zabezpecenie jednotného uplatnenia práva Spolocenstva. Clánok 7 smernice 2002/21 uskutocnuje tento ciel tým, ze stanovuje, ze Komisia dostane kazdé navrhované opatrenie, hodnotí ho a rozhoduje o nom v rámci právne záväzného systému. Právne záväzná povaha listu podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 okrem toho vyplýva z tlacového komuniké z 20. októbra 2006 (IP/06/1439) a z prejavu komisára pre informacnú spolocnost zo 16. novembra 2006. Formulácia, ktorú Komisia pouzila v týchto dokumentoch, sa úplne zhoduje s opisom, ktorý vykonala Vodafone, týkajúcim sa povinnosti Komisie preskúmat kazdé oznámenie, následne prípadne rozhodnút o vykonaní podrobného setrenia a nakoniec vetovat opatrenia, ktoré sú nezlucitelné s právom Spolocenstva. Postup podla clánku 7 smernice 2002/21 nepredstavuje mechanizmus výmeny skúseností alebo dialógu medzi príslusnými orgánmi, ale právne záväzné konanie o povolení. Vodafone v tejto súvislosti pripomína znenie clánku 7 ods. 5 smernice 2002/21, podla ktorého NRO v co najväcsej miere zohladnujú pripomienky Komisie, ako aj bod 17 odporúcania 2003/561, podla ktorého NRO musí informovat Komisiu o spôsobe, akým v co najväcsej miere zohladnil jej pripomienky podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21. 61 Po druhé Vodafone tvrdí, ze napadnutý akt tým, ze odstránil poslednú prekázku prijatia návrhu opatrenia ES/2005/0330 a ze ukoncil preskúmanie návrhu opatrenia na úrovni Spolocenstva, zmenil nielen právnu situáciu CMT, ked jej umoznil legálne prijat svoj návrh opatrenia a ked jej stanovil právnu povinnost v co najväcsej miere zohladnit skutocnosti uvedené v pripomienkach Komisie, ale aj jej vlastné právne postavenie, kedze Vodafone bola zbavená procesných práv, ktoré by mala, ak by Komisia zacala druhú fázu postupu. 62 Vodafone v tejto súvislosti zastáva názor, ze napadnutý akt je analogický bud aktu, ktorý Komisia prijíma na základe clánku 6 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([9]Ú. v. ES L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40), ak zastáva názor, ze nemá právomoc posúdit koncentráciu, alebo aktu prijatému na základe clánku 9 uvedeného nariadenia, ak postúpi vec vnútrostátnym orgánom. Ukoncením preskúmania podla práva Spolocenstva oba tieto akty, ktoré boli prijaté na základe nariadenia c. 139/2004, ovplyvnujú právnu situáciu tretej osoby, ktorá je navrhovatelom, tým, ze ju na jednej strane zbavujú moznosti, aby Komisia preskúmala zákonnost koncentrácie z hladiska uvedeného nariadenia, a na druhej strane procesných práv, ktoré mala v priebehu správneho konania pred Komisiou (rozsudky Súdu prvého stupna zo 4. marca 1999, Assicurazioni Generali a Unicredito/Komisia, [10]T-87/96, Zb. s. II-203, body 37 az 44, a z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia, [11]T-119/02, Zb. s. II-1433, bod 282). Táto situácia je porovnatelná s touto vecou, kedze list z 30. januára 2006 ukoncil preskúmanie navrhovaného opatrenia na úrovni Spolocenstva, ked ukoncil postup podla clánku 7 smernice 2002/21 a umoznil pokracovat vo vnútrostátnom konaní, ktorého cielom je prijat navrhované opatrenie. 63 Vodafone dodáva, ze pri urcovaní napadnutelnosti aktu v zmysle clánku 230 ES nie je rozhodujúca výlucná právomoc Komisie, ale skutocný úcinok aktu, ktorý sa posudzuje v kontexte právnej úpravy, ktorá sa na neho vztahuje. V kazdom prípade má Komisia v rámci smernice 2002/21 výlucnú právomoc rozhodnút, ci ulozí moratórium na prijatie opatrenia, ktoré oznámila NRO, ked zacala druhú fázu postupu. Výkon takejto právomoci musí podliehat preskúmaniu zo strany súdu Spolocenstva. Je irelevantné, ci Komisia mala výlucnú právomoc v rámci celého procesu, ktorý by viedol k prijatiu regulacných opatrení ex ante, alebo ci NRO majú tiez právomoc v rámci urcitých castí procesu. 64 Vodafone rovnako uvádza judikatúru v oblasti státnej pomoci, podla ktorej rozhodnutie, ktoré Komisia prijala podla clánku 88 ods. 3 ES o nezacatí druhej fázy postupu a o schválení poskytnutia novej pomoci oznámenej zo strany clenského státu môze vyvolat priame úcinky nielen pre clenský stát, ale tiez pre navrhovaného príjemcu pomoci a pre tretie osoby, ktoré sú stazovatelmi. Tieto naposledy uvedené osoby sú totiz zbavené procesných práv, ktoré im boli priznané, ked sa zúcastnili na podrobnom vysetrovaní Komisie týkajúcom sa programov pomoci (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [12]C-198/91, Zb. s. I-2487, body 23 az 26, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [13]C-225/91, Zb. s. I-3203, body 17 az 20; rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 2006, Air One/Komisia, [14]T-395/04, Zb. s. II-1343, body 30 a 31). 65 Vodafone okrem toho uvádza, ze jej procesné práva priamo vyplývajú zo vseobecných zásad práva Spolocenstva. Nie je totiz nevyhnutné na to, aby tieto práva existovali, aby nástroj sekundárneho práva Spolocenstva výslovne stanovoval priznanie procesných práv (rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 1992, Holandsko a i./Komisia, [15]C-48/90 a C-66/90, Zb. s. I-565, body 44 az 51). V oblasti státnej pomoci tak Súdny dvor upresnil kategóriu osôb, ktorým sú priznané procesné práva podla clánku 88 ods. 2 ES, ako aj obsah týchto práv predtým, ako boli výslovne upravené v nariadení Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcom podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([16]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) (rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, [17]323/82, Zb. s. 3809, body 16 a 17). V tejto súvislosti vsak z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v dvojstupnových konaniach v oblasti státnej pomoci sú úcastníci konania ako Vodafone oprávnení napadnút rozhodnutie Komisie o ukoncení prvej fázy konania, aby boli zarucené procesné práva, ktoré majú pocas druhej fázy konania (rozsudky Súdneho dvora Cook/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 23; Matra/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 17, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [18]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 35; rozsudok Air One/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 31; rozsudok Royal Philips Electronics/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 284). 66 Z ochrany procesných práv Vodafone na vnútrostátnej úrovni teda nevyplýva, ze Vodafone nemôze uplatnovat procesné práva na úrovni Spolocenstva. Postup pred CMT a postup, ktorý zacal na úrovni Spolocenstva podla clánku 7 smernice 2002/21, predstavujú samostatné postupy. Práva, ktoré Vodafone vyplývajú z práva Spolocenstva, sa môzu uplatnovat na dodatocné informácie, ktoré sa nemôzu spochybnit v rámci vnútrostátneho opravného prostriedku, pretoze sa na ne nevztahuje postup, ktorý prebehol pred CMT. Vodafone v tejto súvislosti vysvetluje, ze nikdy nemala prílezitost vyjadrit sa k dodatocným informáciám, ktoré CMT poskytla Komisii v liste prezidenta CMT z 24. januára 2006 a v liste z 25. januára 2006 odpovedajúcom na ziadost Komisie o informácie. Samotná Komisia pripústa potrebu udelit procesné práva aj na úrovni Spolocenstva, a to napriek ich existencii na vnútrostátnej úrovni. 67 Skutocnost, ze clánok 4 smernice 2002/21 stanovuje vnútrostátne práva na súdne preskúmanie, je na posúdenie prípustnosti tejto zaloby irelevantná. Rozhodujúca úloha Komisie pri správnom a jednotnom uplatnovaní smernice 2002/21, ktorá spocíva v posúdení kazdého opatrenia, ktoré sa jej oznámi, a v rozhodnutí o jeho zlucitelnosti s právom Spolocenstva, musí byt predmetom súdneho preskúmania súdmi Spolocenstva, a to bez ohladu na vnútrostátne opravné prostriedky, ktoré boli podané proti vnútrostátnemu opatreniu. Vodafone v tejto súvislosti upresnuje, ze je oprávnená podat opravný prostriedok proti rozhodnutiu Komisie o nezacatí druhej fázy postupu z dôvodu, ze Komisia, ktorá mala k dispozícii dôkazy obsiahnuté v oznámení CMT, mala len jedinú moznost, a to zacat druhú fázu postupu. Ide o úplne odlisnú otázku, ci má Vodafone tiez dôvody podat opravný prostriedok proti opatreniu, ktoré prijala CMT na vnútrostátnej úrovni napríklad z dôvodu, ze sa CMT v skutocnosti dopustila nesprávneho skutkového hodnotenia, ktoré nebolo zjavné na základe jej oznámenia Komisii a ktoré Komisia nemohla identifikovat. Vodafone dalej uvádza, ze v tejto veci existujú vecné otázky, ktorými sa mozno zaoberat v rámci vnútrostátneho opravného prostriedku. V tejto súvislosti uvádza, ze nezlucitelnost listu z 30. januára 2006 s prijatými rozhodnutiami, ktoré sa týkajú dalsích clenských státov, predstavuje základ dvoch osobitných dôvodov uvedených v rámci tejto zaloby. Kedze mechanizmy odvolania na vnútrostátnej úrovni a na úrovni Spolocenstva majú odlisné ciele, v prejednávanej veci neexistuje riziko "forum shopping". V kazdom prípade existencia vnútrostátnych opravných prostriedkov, ktoré sú prípadne dostupné pred vnútrostátnym súdom, nemôze vylúcit moznost napadnút priamo pred súdom Spolocenstva na základe clánku 230 ES zákonnost rozhodnutia, ktoré prijali institúcie Spolocenstva (rozsudky Air France/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 69; Royal Philips Electronics/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 290, a Infront WM/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 109). 68 Nakoniec skutocnost, ze Komisia nemá tak rozsiahle vysetrovacie právomoci, ako sú právomoci, ktoré má podla nariadenia c. 139/2004, nemôze byt relevantným faktorom na urcenie prípustnosti tejto zaloby. Vodafone v tejto súvislosti pripomína, ze Komisia je podla clánku 5 smernice 2002/21 oprávnená pozadovat od NRO, aby jej predlozili "informácie potrebné na vykonávanie jej úloh podla zmluvy" (vrátane informácii, ktoré sa povazujú za dôverné) a ze Komisia v tejto veci túto právomoc vykonávala. Vysetrovacie právomoci Komisie sú obmedzené len v tom, ze Komisia nie je povinná alebo nie je oprávnená vykonat úplné preskúmanie vsetkých skutkových okolností, na ktorých sa návrh opatrenia NRO zakladá. Úloha Komisie je odlisná od úlohy NRO alebo vnútrostátneho odvolacieho orgánu zriadeného podla clánku 4 smernice 2002/21. V medziach informácií poskytnutých Komisii (vrátane informácií, ktoré pozaduje podla clánku 5 smernice 2002/21) je vsak Komisia povinná preskúmat, ci návrh opatrenia vytvára prekázku vnútornému trhu, rozhodnút, ci má vázne pochybnosti o zlucitelnosti návrhu opatrenia s právom Spolocenstva, a v prípadoch, ked na konci dôkladného vysetrovania zastáva názor, ze návrh opatrenia je nezlucitelný s právom Spolocenstva, uvedený návrh opatrenia zakázat. Na splnenie tejto povinnosti musí Komisia vykonat právne primeranú kontrolu, ktorá respektuje volnú úvahu NRO, ale ktorá bráni prijatiu návrhov opatrení, ktoré sú nezlucitelné s právom Spolocenstva. Posúdenie Súdom prvého stupna 69 Podla ustálenej judikatúry aktmi a rozhodnutiami, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost v zmysle clánku 230 ES, sú opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne úcinky spôsobilé zasiahnut záujmy zalobcu tým, ze podstatným spôsobom menia jeho právnu situáciu. Forma, v akej sú akty alebo rozhodnutia prijaté, v zásade nemá vplyv na moznost ich napadnút zalobou o neplatnost (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 9; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. februára 2000, Stork Amsterdam/Komisia, [19]T-241/97, Zb. s. II-309, bod 49). Pri posudzovaní, ci napadnutý akt má takéto úcinky, sa treba zamerat na jeho podstatu (rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2000, Holandsko/Komisia, [20]C-147/96, Zb. s. I-4723, bod 27). 70 Vo svetle vyssie uvedených zásad, právnej povahy napadnutého aktu a urcenia, ci vyvoláva záväzné právne úcinky, je na úcely posúdenia teda potrebné preskúmat tak jeho obsah, ako aj kontext, v ktorom bol prijatý (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 13. júna 1991, Sunzest/Komisia, [21]C-50/90, Zb. s. I-2917, bod 13). O kontexte, v ktorom bol napadnutý akt prijatý -- O úlohách, ktoré smernica 2002/21 priznáva NRO a Komisii 71 Právny kontext, v ktorom bol napadnutý akt prijatý, je tvorený smernicou 2002/21. V súlade s clánkom 1 ods. 1 smernice 2002/21 táto smernica "vytvára harmonizovaný rámec na reguláciu elektronických komunikacných sluzieb, elektronických komunikacných sietí, pridruzených zariadení a pridruzených sluzieb... stanovuje úlohy [NRO] a vytvára sústavu postupov na zabezpecenie harmonizovaného uplatnovanie [uplatnovania -- neoficiálny preklad] regulacného rámca v celom Spolocenstve". 72 Normotvorca Spolocenstva mal v úmysle priznat NRO ústrednú úlohu na dosiahnutie cielov uvedených v smernici 2002/21, medzi ktoré, ako uvádza clánok 8 ods. 2 uvedenej smernice, patrí podpora hospodárskej sútaze na trhoch s elektronickými komunikáciami. 73 V tejto súvislosti je potrebné najskôr uviest také formálne nálezitosti, akým je pouzitie právneho nástroja smernice, ktorého jedinými adresátmi sú clenské státy. Systematika smernice, ktorá obsahuje pät kapitol nazvaných "Rozsah pôsobnosti, ciel a definície" (kapitola 1: clánky 1 a 2), "[NRO]" (kapitola 2: clánky 3 az 7), "Úlohy [NRO]" (kapitola 3: clánky 8 az 13), "Vseobecné ustanovenia" (kapitola 4: clánky 14 az 25) a "Záverecné ustanovenia" (kapitola 5: clánky 26 az 30), je rovnako ukazovatelom ústrednej úlohy, ktorú majú NRO. 74 Dalej, pokial ide o specifické právomoci, ktoré smernica 2002/21 priznáva NRO, tieto NRO sú povinné najmä definovat, a to na základe zásad práva hospodárskej sútaze, trhy s elektronickými komunikáciami, ktoré sa nachádzajú na ich území (clánok 15 ods. 3 smernice 2002/21), identifikovat operátorov, ktorí majú významný vplyv na týchto trhoch (clánok 14 smernice 2002/21) a urcit regulacné povinnosti, ktoré sa prípadne musia týmto operátorom ulozit (clánok 16 ods. 4 smernice 2002/21). 75 Pri výkone právomocí uvedených v predchádzajúcom bode sú NRO podporované Komisiou. Clánok 15 ods. 1 smernice 2002/21 teda stanovuje, ze "Komisia prijme odporúcanie o príslusných trhoch výrobkov a sluzieb" a ze "odporúcanie... identifikuje trhy výrobkov a sluzieb v elektronickom komunikacnom sektore, ktorých charakteristiky môzu byt také, ze oprávnujú ulozenie regulacných povinností". Clánok 15 ods. 2 smernice 2002/21 dodáva, ze "Komisia uverejní pokyny na analýzu trhu a posúdenie významného vplyvu..., ktoré musia byt v súlade s princípmi práva hospodárskej sútaze...". 76 V súlade s clánkom 14 ods. 2 druhým pododsekom, clánkom 15 ods. 3 a clánkom 16 ods. 1 smernice 2002/21 NRO "zohladnujú v co najväcsej miere" odporúcanie a pokyny Komisie. 77 Smernica 2002/21 stanovuje priamejsiu úcast Komisie, ako aj úcast ostatných NRO, pokial NRO zamýsla "definovat trhy, ktoré sa lísia od trhov definovaných v odporúcaní" Komisie (clánok 15 ods. 3). To isté platí, pokial NRO -- alebo viacero dotknutých NRO v prípade nadnárodného trhu -- má za ciel ulozit, zachovat alebo zmenit primerané specifické regulacné povinnosti podnikom s významným vplyvom na trhu, na ktorom nie je efektívna hospodárska sútaz (clánok 16 ods. 4, 5 a 6). Úcast Komisie, ako aj ostatných NRO na postupe konsolidácie vnútorného trhu pre elektronické komunikácie je opísaná v clánku 7 smernice 2002/21 a má v súlade s odôvodnením c. 15 uvedenej smernice za ciel to, aby sa "predislo nepriaznivému vplyvu rozhodnutí na jednotný trh alebo na iné ciele Zmluvy na národnej úrovni". Ide o postup, ktorý má zabezpecit jednotné uplatnovanie regulacného rámca. -- O priebehu konania podla clánku 7 smernice 2002/21 78 Clánok 7 ods. 3 smernice 2002/21 stanovuje, ze "ak [NRO] zamýsla prijat opatrenie" uvedené najmä v clánku 15 alebo v clánku 16 smernice 2002/21, "ktoré by malo vplyv na obchod medzi clenskými státmi", príslusný NRO musí "okrem porád [zúcastnených strán] uvedených v clánku 6" sprístupnit "návrh opatrenia Komisii a [NRO] v ostatných clenských státoch spolu s jeho odôvodnením" a "informovat o nom Komisiu a ostatné [NRO]". Tejto oznamovacej povinnosti, ktorú má príslusný NRO, zodpovedá povinnost Komisie preskúmat oznámený návrh opatrenia, aby sa "predislo nepriaznivému vplyvu rozhodnutí na jednotný trh alebo na iné ciele Zmluvy na národnej úrovni" (odôvodnenie c. 15 smernice 2002/21). 79 V prejednávanej veci patrí návrh opatrenia ES/2005/0330, ktorý bol oznámený Komisii a dalsím NRO, do pôsobnosti clánku 16 ods. 4 smernice 2002/21. Navrhované opatrenia majú totiz za ciel urcit, ci podniky majú významný vplyv na trhu, a ulozit specifické regulacné povinnosti. 80 Je potrebné uviest, ze clánok 7 smernice 2002/21 stanovuje dva druhy mozných reakcií zo strany Komisie v nadväznosti na oznámenie návrhu opatrenia, ktoré patrí do pôsobnosti clánku 16 ods. 4 smernice 2002/21. 81 V prvom prípade stanovenom v clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 Komisia usúdi, ze návrh opatrenia by vytvoril prekázku jednotnému trhu, alebo má vázne pochybnosti o jeho súlade s právom Spolocenstva a najmä s cielmi uvedenými v clánku 8 tejto smernice. V tomto prípade Komisia "môze predlozit pripomienky príslusnému [NRO] v lehote jedného mesiaca", ak ako v prejednávanej veci konzultácie zúcastnených strán stanovené v clánku 6 smernice 2002/21 uz boli ukoncené v okamihu oznámenia návrhu opatrenia. V priebehu tohto konania Komisia uviedla, ze z dôvodov transparentnosti zaujala stanovisko ku kazdému oznámeniu tým, ze predlozila pripomienky alebo ze zaslala list, v ktorom sa uvádza, ze nemala ziadne pripomienky [oznámenie KOM(2006) 28 v konecnom znení, s. 3]. 82 V druhom prípade uvedenom v clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21 Komisia naopak usúdi, ze návrh opatrenia "by mal vplyv na obchod medzi clenskými státmi" a "vytvoril by prekázku jednotnému trhu" alebo má "vázne pochybnosti o jeho súlade s právom Spolocenstva a najmä s cielmi uvedenými v clánku 8". V tomto prípade zasle v tej istej jednomesacnej lehote príslusnému NRO list vyjadrujúci vázne pochybnosti v zmysle clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21 a v súlade s uvedeným ustanovením "nesmie byt navrhované opatrenie prijaté pocas nasledujúcich dvoch mesiacov". Pocas tejto druhej fázy postupu Komisia vykoná podrobné preskúmanie dotknutého opatrenia. Aj ked to ziadne ustanovenie výslovne nestanovuje, Komisia tvrdila, ze v rámci druhej fázy vyzve zúcastnené strany, aby predlozili svoje pripomienky. 83 Z clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21 vyplýva, ze v tejto dodatocnej lehote dvoch mesiacov "Komisia... môze prijat rozhodnutie vyzadujúce od [príslusného NRO] zrusenie navrhovaného opatrenia". Takéto rozhodnutie "musí byt dolozené podrobnou a objektívnou analýzou dôvodov, preco by návrh opatrenia nemal byt podla Komisie schválený, spolu s konkrétnymi návrhmi na zmenu návrhu opatrenia". Komisia môze tiez dospiet k záveru, ze toto opatrenie nakoniec nespôsobuje problémy zlucitelnosti s právom Spolocenstva. V tomto prípade stiahne námietky v súlade s bodom 14 odporúcania 2003/561. Zacatie druhej fázy postupu sa teda nevyhnutne neukoncuje rozhodnutím Komisie o vetovaní. 84 Je potrebné uviest, ze úloha ostatných NRO je po oznámení návrhu opatrenia na rozdiel od návrhu opatrenia Komisie obmedzená na predlozenie pripomienok podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21. Ostatné NRO totiz nie sú oprávnené pozadovat od oznamujúceho NRO stiahnutie svojho návrhu opatrenia. -- O právnej povahe listu podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 85 Napadnutým aktom v prejednávanej veci je list obsahujúci pripomienky Komisie, ktorý je zalozený na clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21. 86 Vodafone zastáva názor, ze napadnutý akt vyvoláva záväzné právne úcinky spôsobilé dotknút sa jej záujmov v zmysle judikatúry citovanej v bode 69 vyssie. 87 Po prvé Vodafone uvádza, ze Komisia tým, ze prijala napadnutý akt, schválila návrh opatrenia ES/2005/0330, a rozhodla neulozit dodatocné dvojmesacné moratórium, ktoré je stanovené v clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21 a nezacat druhú fázu postupu stanovenú v tom istom ustanovení, cím ju zbavila procesných práv. 88 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 8 ods. 2 smernice 2002/21 ukladá NRO povinnost najmä podporovat hospodársku sútaz pri poskytovaní elektronických komunikacných sietí, elektronických komunikacných sluzieb, ako aj pri poskytovaní pridruzených zariadení a sluzieb. Úcelom návrhu opatrenia ES/2005/0330, ktorý patrí do pôsobnosti clánku 16 ods. 4 smernice 2002/21, je dosiahnut tento ciel ulozením specifických regulacných povinností trom prevádzkovatelom verejných mobilných komunikacných sietí pôsobiacim v Spanielsku, ktorí majú spolocne významný vplyv na trhu. 89 V rámci postupu vedúceho k prijatiu konecného opatrenia zo strany NRO podla clánku 16 ods. 4 smernice 2002/21 príslusný NRO informuje v súlade s clánkom 7 ods. 3 smernice 2002/21 Komisiu a ostatné NRO o svojom návrhu opatrenia s cielom "poskytnút im tak moznost pripomienkovania" (odôvodnenie c. 15 smernice 2002/21). Postup podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 tak predstavuje postup konzultácie a spolupráce medzi na jednej strane oznamujúcim NRO a na druhej strane ostatnými NRO a Komisiou. 90 Ako síce uvádza clánok 1 ods. 1 smernice 2002/21 zásah Komisie a ostatných NRO v rámci postupu podla clánku 7 smernice 2002/21 má za ciel "zabezpecenie harmonizovaného uplatnovanie [uplatnovania -- neoficiálny preklad] regulacného rámca v celom Spolocenstve". 91 Z tejto okolnosti vsak nevyplýva, ze pripomienky Komisie podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 vyvolávajú právne záväzné úcinky. 92 Po prvé, aj ked je na jednej strane pravdou, ze smernica 2002/21 priznáva Komisii významnú úlohu v rámci postupov, ktoré majú za ciel zabezpecenie harmonizovaného uplatnovania regulacného rámca v celom Spolocenstve, napriek tomu platí, ze v súlade s clánkom 7 ods. 2 a clánkom 8 ods. 3 písm. d) smernice 2002/21 NRO transparentným spôsobom zabezpecujú jednotné uplatnovanie regulacného rámca v celom Spolocenstve prostredníctvom vzájomnej spolupráce a spolupráce s Komisiou. NRO majú teda rovnako klúcovú zodpovednost za zabezpecenie jednotného uplatnovania regulacného rámca v Spolocenstve na základe spolupráce s Komisiou a ostatnými NRO. 93 Na druhej strane je potrebné konstatovat, ze právne úcinky listu podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 sú jednoznacne vymedzené v odseku 5 uvedeného ustanovenia, podla ktorého oznamujúci NRO "v co najväcsej miere zohladní pripomienky ostatných [NRO] a Komisie". Táto formulácia zdôraznuje záväznú povahu listu Komisie podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21. Je teda potrebné uviest, ze clánok 7 ods. 5 smernice 2002/21 nestanovuje ziadnu prevahu pripomienok Komisie vo vztahu k pripomienkam, ktoré vyjadrili ostatné NRO. V tejto súvislosti bod 17 odporúcania 2003/561 stanovuje, ze "pokial [NRO], ktorému adresovala Komisia alebo iný [NRO] pripomienky v súlade s ustanoveniami clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21... prijme návrh opatrenia, informuje na ziadost Komisie Komisiu a ostatné [NRO] o spôsobe, akým v maximálnej miere zohladnil tieto pripomienky". Preto v prípade, ak si pripomienky NRO a Komisie odporujú, oznamujúci NRO by neporusil clánok 7 ods. 5 smernice 2002/21, ak by po pozornom preskúmaní rôznych pripomienok postupoval podla prístupu, ktorý navrhol iný NRO, a nie prístup, ktorý navrhla Komisia. 94 Okrem toho, ako tvrdí Vodafone, ak by Komisia bola oprávnená povolit vnútrostátne opatrenie, ktoré bolo oznámené v rámci clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21, v takom prípade by nepostacovalo, ak by NRO v co najväcsej miere zohladnil "rozhodnutie" Komisie, kedze v súlade s clánkom 249 ES je takéto rozhodnutie pre svojho adresáta záväzné v celom rozsahu. 95 Po druhé skutocnost, ze Komisia môze za okolností uvedených v clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21 zacat druhú fázu postupu, ktorá môze viest k rozhodnutiu veta, vsak neznamená, ze list obsahujúci pripomienky Komisie podla clánku 7 ods. 3 uvedenej smernice udeluje príslusnému NRO právo prijat zamýslané vnútrostátne opatrenie. 96 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze návrh opatrenia ES/2005/0330, ktorý CMT v prejednávanej veci oznámila Komisii a ostatným NRO, predstavuje opatrenie uvedené v clánku 16 ods. 4 smernice 2002/21. Toto ustanovenie vsak príslusnému NRO priamo umoznuje prijat predmetné opatrenie v rozsahu, v akom stanovuje, ze NRO, ktorý zistí, ze na trhu nie je efektívna hospodárska sútaz, "urcí podniky s významným vplyvom na danom trhu" a "takýmto podnikom ulozí primerané specifické regulacné povinnosti". Aj ked za okolností specifikovaných v clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21 Komisia môze poziadat príslusný NRO, aby stiahol svoj oznámený návrh opatrenia, ak by opatrenie vytvorilo prekázky jednotnému trhu alebo by bolo nezlucitelné s právom Spolocenstva a osobitne s cielmi politiky, ktoré by mali respektovat NRO, výkon právomocí zo strany NRO, ktoré tento orgán vyvodzuje z clánku 16 ods. 4 smernice 2002/21, nevyzaduje ziadne "povolenie" zo strany Komisie. Okrem toho ziadne ustanovenie smernice 2002/21 nestanovuje, ze to, ze Komisia nezacala druhú fázu postupu, sa povazuje za schválenie oznámeného návrhu opatrenia, ktoré oprávnuje NRO konat. 97 Po tretie vzhladom na poradnú úlohu Komisie a ostatných NRO v rámci postupu podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 list obsahujúci pripomienky Komisie podla uvedeného ustanovenia je prípravným aktom Spolocenstva v rámci postupu, ktorý vedie k prijatiu vnútrostátneho opatrenia príslusným NRO. Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze prípravné akty, ktoré prijali institúcie Spolocenstva, nemôzu byt predmetom samostatnej zaloby o neplatnost (rozsudok Holandsko/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 35; rozsudok Súdu prvého stupna z 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, [22]T-311/04, Zb. s. II-4137, bod 98). 98 Zásah Komisie podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 nepochybne nevedie k prijatiu záverecného aktu Spolocenstva, ktorý môze byt predmetom priamej zaloby pred súdmi Spolocenstva. 99 Na rozdiel od toho, co tvrdí Vodafone, právo na úcinnú súdnu ochranu vsak nevyzaduje, aby sa zaloba podala na Súd prvého stupna proti listu obsahujúcemu pripomienky podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21. 100 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 4 smernice 2002/21 zaväzuje clenské státy vytvorit mechanizmus odvolania proti rozhodnutiam ich NRO pred nezávislým orgánom. Je upresnené, ze pokial tento odvolací orgán nemá súdnu povahu, "jeho rozhodnutie podlieha preskúmaniu súdom alebo tribunálom v zmysle clánku 234 Zmluvy". 101 Smernica 2002/21 tak zriaduje úplný systém súdnej ochrany. 102 Na jednej strane, pokial sa ako v prejednávanej veci úloha Komisie obmedzuje na konzultácie v rámci postupu podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21, ktorý v zásade vedie k prijatiu rozhodnutia príslusným NRO, právo podat odvolanie mozno uplatnit pred príslusným vnútrostátnym súdom, ktorý v súlade s clánkom 234 ES môze Súdnemu dvoru polozit prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu uplatnitelného regulacného rámca Spolocenstva. Je potrebné zdôraznit, ze Vodafone sa odvolala proti rozhodnutiu CMT na Tribunal Supremo. Kedze sa návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES môze rovnako týkat nezáväzných aktov Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1989, Grimaldi, [23]C-322/88, Zb. s. 4407, bod 8, a z 8. apríla 1992, Wagner, [24]C-94/91, Zb. s. I-2765, body 16 a 17), príslusný vnútrostátny súd by mohol vdaka takému návrhu najmä overit, ci list obsahujúci pripomienky Komisie podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 spocíva na správnom výklade práva Spolocenstva. 103 Na druhej strane, ak Komisia vykonáva svoje právo veta podla clánku 7 ods. 4, postup nevedie k vnútrostátnemu rozhodnutiu, ale k prijatiu aktu Spolocenstva, ktorý má záväzné právne úcinky, a na Súd prvého stupna je mozné podat opravný prostriedok. 104 Po druhé Vodafone sa snazí preukázat záväznú povahu listu Komisie podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21, zdôraznujúc právo veta, ktorým disponuje Komisia podla clánku 7 ods. 4 uvedenej smernice, ktoré preukazuje, ze Komisia vykonáva rozhodovaciu právomoc v rámci clánku 7. 105 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 7 ods. 4 smernice 2002/21 umoznuje Komisii "prijat rozhodnutie vyzadujúce od príslusného [NRO] zrusenie navrhovaného opatrenia". Aj ked úcinný výkon práva veta spôsobuje záväzné právne úcinky v rozsahu, v akom predmetný NRO uz nie je oprávnený prijat zamýslané opatrenie, je potrebné zastávat názor, ze neuplatnenie práva veta mozno povazovat za neprijatie rozhodnutia, ktoré nespôsobuje ziaden záväzný právny úcinok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2004, Komisia/Rada, [25]C-27/04, Zb. s. I-6649, body 31 az 34). 106 Z toho vyplýva, ze ak sa Komisia, ako to urobila v prejednávanej veci, obmedzuje na predlozenie pripomienok v súlade s clánkom 7 ods. 3 smernice 2002/21 a neuplatní svoje právo veta stanovené v clánku 7 ods. 4, zásah Komisie zostáva bez záväzných právnych úcinkov. Ak NRO rozhodne prijat vnútrostátne opatrenie, záväzné právne úcinky vyplývajúce z tohto opatrenia sú pripísatelné príslusnému NRO a nie pripomienkam Komisie alebo nezacatiu postupu podla clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21. 107 V tejto súvislosti sa postupy podla clánku 7 ods. 3 a 4 smernice 2002/21 odlisujú od postupov v oblasti státnej pomoci a kontroly koncentrácií, pre ktoré uplatnitelný právny rámec výslovne stanovuje, ze nevykonávanie svojich právomocí zo strany Komisie v urcitej lehote sa rovná implicitnému rozhodnutiu o povolení. Ak totiz do dvadsiatich piatich pracovných dní alebo do dvoch mesiacov od oznámenia koncentrácie alebo opatrenia pomoci Komisia neprijala rozhodnutie, koncentrácia alebo opatrenie pomoci sa povazuje za zlucitelné so spolocným trhom v súlade s clánkom 10 ods. 6 nariadenia c. 139/2004 a s clánkom 4 ods. 6 nariadenia c. 659/1999. Ziadne ustanovenie smernice 2002/21 vsak nestanovuje, ze nevykonávanie právomocí zo strany Komisie, ktoré vyplýva z clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21, sa rovná implicitnému rozhodnutiu o povolení vnútrostátneho opatrenia. V prípade neexistencie ustanovenia práva Spolocenstva, ktoré urcuje lehotu, po ktorej uplynutí by sa implicitné rozhodnutie povazovalo za prijaté, a ktoré stanovuje obsah tohto rozhodnutia, vsak nemozno neprijatie rozhodnutia institúciou Spolocenstva povazovat za napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Rada, uz citovaný v bode 105 vyssie, body 32 a 34). 108 Po tretie Vodafone sa viackrát opiera o rozsudok Infront WM/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, na podporu svojej argumentácie, podla ktorej list z 30. januára 2006 predstavuje napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. 109 Skutocnost, ze Súd prvého stupna vyhlásil zalobu v rozsudku Infront WM/Komisia, uz citovanom v bode 53 vyssie, za prípustnú, neumoznuje dospiet k záveru o prípustnosti tejto zaloby. 110 Je totiz potrebné najskôr pripomenút, ze vo veci, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom Infront WM/Komisia, uz citovaným v bode 53 vyssie, bol napadnutým aktom list Komisie zalozený na clánku 3a smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii urcitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v clenských státoch týkajúcich sa vykonávania cinností televízneho vysielania ([26]Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997 ([27]Ú. v. ES L 202, s. 60; Mim. vyd. 06/002, s. 321). Smernica 89/552 mala za ciel ulahcit volný pohyb televíznych vysielaní v rámci Spolocenstva pri zachovaní specifík audiovizuálnych programov, najmä kultúrnych a sociologických. Umoznovala clenským státom najmä prijat opatrenia na ochranu práva na informácie a na zabezpecenie prístupu sirokej verejnosti k televíznym vysielaniam národných alebo medzinárodných udalostí, ktoré majú velký význam pre spolocnost. V tomto kontexte bolo stanovené, ze clenské státy ponechajú právo na podniknutie opatrení, ktoré sú zlucitelné s právnymi predpismi Spolocenstva, ktorých cielom je usmernovanie uplatnovania výlucných práv na vysielanie takýchto udalostí prevádzkovatelmi vysielania patriacich do ich právomoci. Na úcely ich vzájomného uznania inými clenskými státmi podla clánku 3a ods. 3 smernice 89/552 sa opatrenia, ktoré clenský stát prijal alebo zamýslal prijat, mali oznámit Komisii. Clánok 3a ods. 2 smernice v tejto súvislosti stanovuje, ze Komisia do troch mesiacov od ich oznámenia overí, ci tieto státne opatrenia boli zlucitelné s právom Spolocenstva. Takto Komisiou schválené opatrenia boli uverejnené v úradnom vestníku. 111 Napadnutým aktom vo veci, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom Infront WM/Komisia, uz citovaným v bode 53 vyssie, bol list Komisie, v ktorom konstatovala zlucitelnost opatrení v Spojenom královstve, ktoré jej boli oznámené na základe clánku 3a smernice 89/552. Podla Súdu prvého stupna tento "list mal... právne úcinky v clenských státoch v rozsahu, v akom stanovoval uverejnenie predmetných státnych opatrení v úradnom vestníku, pricom toto uverejnenie má za následok spustenie mechanizmu vzájomného uznávania podla clánku 3a ods. 3 smernice [89/552]" (bod 95). Súd prvého stupna v tejto súvislosti zdôraznuje, ze v súlade s clánkom 3a ods. 2 a 3 smernice 89/552 "vzájomné uznanie vnútrostátnych opatrení podlieha prevereniu zlucitelnosti týchto opatrení s právom Spolocenstva" (bod 101). 112 Naopak, v rámci postupu stanoveného v clánku 7 smernice 2002/21 nejde o to, aby oznamujúci NRO oznámením dosiahol právny úcinok v iných clenských státoch. Toto oznámenie sa uskutocnuje v rámci postupu konzultácie a spolupráce medzi NRO a Komisiou s cielom zabezpecit jednotné uplatnenie regulacného rámca. Pripomienky Komisie vyjadrené v liste podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21, akými sú napadnutý akt v tejto veci, nevyvolávajú ziaden záväzný právny úcinok ani voci oznamujúcemu NRO, ani voci ostatným NRO. Ide výlucne o pripomienky, ktoré je podobne ako v prípade pripomienok dorucených ostatnými NRO oznamujúci NRO vyzvaný v co najväcsej miere zohladnit. 113 Po stvrté argument Vodafone, podla ktorého list z 30. januára 2006 predstavuje implicitné rozhodnutie o nezacatí druhej fázy postupu podla clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21 a ktorý v dôsledku toho mozno napadnút na úcely ochrany procesných práv, ktoré Vodafone mala pocas tejto druhej fázy, sa musí rovnako zamietnut. 114 Aj ked Súdny dvor výnimocne kvalifikoval rozhodnutie o zacatí konania ako napadnutelný akt (pozri, pokial ide o rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES, rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [28]C-400/99, Zb. s. I-7303), je nutné konstatovat, ze az do súcasnosti súd Spolocenstva nikdy nekvalifikoval rozhodnutie o nezacatí konania ako napadnutelný akt. 115 Aj za predpokladu, ze ochrana procesných práv zúcastnenej strany môze ovplyvnit napadnutelnost rozhodnutia o nezacatí osobitného konania, je nutné este preskúmat, ci podla smernice 2002/21 má Vodafone procesné práva, ktoré by mal Súd prvého stupna chránit. 116 V tejto súvislosti je potrebné najskôr pripomenút, ze clánok 6 smernice 2002/21 stanovuje, ze NRO, ktoré zamýslajú prijat opatrenia podla tejto smernice s významným dopadom na relevantný trh, musia poskytnút "zúcastneným stranám prílezitost vyjadrit sa k návrhu opatrenia v primeranej lehote". 117 Dalej clánok 4 ods. 1 smernice 2002/21 stanovuje právo na úcinné odvolanie pred vnútrostátnymi súdmi proti rozhodnutiam NRO. 118 Procesné práva, ktoré clánok 6 smernice 2002/21 priznáva zúcastneným stranám v rámci konania pred NRO, musia byt tak chránené pred vnútrostátnymi súdmi. 119 Clánok 7 ods. 3 smernice 2002/21 nepriznáva dodatocné procesné práva zúcastneným stranám, kedze výsledkom tohto konania nie je prijatie aktu Spolocenstva, ktorý má záväzné právne úcinky. Postup podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 sa tak výlucne týka vztahov medzi na jednej strane príslusným NRO a na druhej strane ostatnými NRO a Komisiou, ktoré mu môzu predlozit pripomienky. V kontexte tohto konania je vsak Komisia na to, aby mohla úcinne zaujat stanovisko, informovaná o pripomienkach zúcastnených strán, ktoré boli predlozené pocas vnútrostátneho konania. V súlade s bodom 6 písm. f) odporúcania 2003/561 totiz oznamujúci NRO predkladá Komisii "výsledky predchádzajúcej verejnej konzultácie, ktorú uskutocnil [NRO]". 120 Prístup normotvorcu Spolocenstva, ktorého cielom je dodrziavanie procesných práv zúcastnených strán na vnútrostátnej úrovni, sa vysvetluje tým, ze v právnom rámci, ktorý zaviedla smernica 2002/21, opatrenia zasahujúce záujmy podnikov, ktoré sú aktívne na trhoch s elektronickými komunikáciami, najmä tie, ktoré sú uvedené v clánku 16 smernice, prijímajú NRO a nie Komisia. 121 Pokial ide o postup, ktorý je uplatnitelný v prípade, ak Komisia vyjadrí váznu pochybnost v súvislosti so zlucitelnostou oznámeného opatrenia s právom Spolocenstva, je potrebné najskôr konstatovat, ze clánok 7 ods. 4 smernice 2002/21 sa nezmienuje o prípadnej úcasti zúcastnených strán na tomto postupe. Aj ked Komisia tvrdí, ze zacatie druhej fázy postupu podla clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21 je uverejnené na internetovej stránke Komisie, pricom vyzýva zúcastnené strany, aby predlozili svoje pripomienky v lehote piatich pracovných dní, nezacatie takéhoto postupu sa nedotýka procesných práv zúcastnenej strany. Z nezacatia postupu podla clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21 totiz vyplýva, ze konecné rozhodnutie v tejto veci bude prijaté na vnútrostátnej úrovni. Procesné práva, ktoré majú zúcastnené strany, pokial sa Komisia obmedzuje na predlozenie pripomienok podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21, sú vsak chránené na vnútrostátnych súdoch. Ak teda Vodafone zastáva názor, ako to robí v rámci svojho tretieho zalobného dôvodu, ze nemohla predlozit pripomienky k základným informáciám, a to k informáciám, ktoré boli po prvýkrát predlozené v konaní pred Komisiou, mohla by uviest takýto zalobný dôvod na vnútrostátnom súde. 122 Nemozno sa teda odvolávat na ziadne porusenie procesných práv na úrovni Spolocenstva, ak sa Komisia obmedzuje ako v prejednávanej veci na predlozenie nezáväzných pripomienok podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21. 123 Judikatúra v oblasti kontroly koncentrácií a v oblasti státnej pomoci, na ktorú odkazuje Vodafone, je v prejednávanej veci úplne irelevantná. 124 Po prvé v judikatúre, ktorú uvádza Vodafone, sa zaloba netýkala zrusenia rozhodnutia o nezacatí druhej fázy postupu. Zaloba sa totiz týkala zrusenia aktu vyvolávajúceho záväzné právne úcinky, ktoré podla kazdej dotknutej zalobkyne boli prijaté v rozpore s jej procesnými právami. 125 Pokial teda ide o kontrolu státnej pomoci, otázka dodrziavania procesných práv bola polozená v rámci zaloby podanej proti rozhodnutiu o nevznesení námietok, na ktoré sa vztahuje clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, a Matra/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie; Air One/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, body 30 a 31). Takéto rozhodnutie vyvoláva záväzné právne úcinky, kedze predmetnú pomoc výslovne vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom. 126 Pokial ide o kontrolu koncentrácií, otázka dodrziavania procesných práv bola polozená v rámci zaloby podanej proti rozhodnutiu Komisie, ktoré je zalozené na clánku 6 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 ([29]Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31) [teraz clánok 6 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 139/2004], konstatujúceho, ze oznámená operácia nepredstavovala koncentráciu (rozsudok Assicurazioni Generali a Unicredito/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie), alebo proti rozhodnutiu zalozenému na clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 [teraz clánok 9 ods. 1 nariadenia c. 139/2004] postupujúcemu kontrolu koncentrácie vnútrostátnemu orgánu (rozsudok Royal Philips Electronics/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie). Takéto rozhodnutia rovnako vyvolávajú záväzné právne úcinky, kedze majú za následok zmenu právneho rezimu uplatnitelného na predmetnú operáciu, a síce clánku 81 ES a nezávislého a odlisného postupu zavedeného nariadením c. 1/2003 (rozsudok Assicurazioni Generali a Unicredito/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 41) alebo vnútrostátnej právnej úpravy týkajúcej sa koncentrácií (rozsudky Súdu prvého stupna Royal Philips Electronics/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 282, a z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia, [30]T-346/02 a T-347/02, Zb. s. II-4251, body 59 a 60). 127 V prejednávanej veci vsak napadnutý akt výslovne nevyhlasuje oznámené opatrenie za zlucitelné s právom Spolocenstva a nemá ani za následok zmenu práva uplatnitelného na oznámené opatrenie. Právny rámec zavedený smernicou 2002/21 bol uplatnitelný pred oznámením opatrenia Komisii a zostáva uplatnitelný bez ohladu na stanovisko, ktoré zastáva Komisia v liste z 30. januára 2006. Napadnutý akt teda nevyvoláva záväzné právne úcinky a riesenia prijaté v rozsudkoch, ktoré sú citované v predchádzajúcom bode, teda nemozno v prejednávanej veci uplatnit. 128 Po druhé je potrebné uviest, ze kedze kontrola státnej pomoci a koncentrácií má význam pre celé Spolocenstvo, patrí do výlucnej právomoci Komisie v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, [31]78/76, Zb. s. 595, bod 9) a s clánkom 21 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. S výhradou preskúmania vykonaného súdom Spolocenstva môze teda len Komisia rozhodnút o zlucitelnosti takejto koncentrácie alebo státnej pomoci so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze len na úrovni Spolocenstva môzu zúcastnené strany úcinne predlozit svoje prípadné pripomienky. V prejednávanej veci vsak vzhladom na skutocnost, ze opatrenia uvedené v smernici 2002/21 sú v zásade prijímané na vnútrostátnej úrovni a nie Komisiou, postacuje, aby zúcastnené strany boli vypocuté na vnútrostátnej úrovni aspon v prípade, ak sa Komisia obmedzí na predlozenie pripomienok podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21. Zúcastneným stranám totiz nic nebráni v tom, aby pred vnútrostátnymi orgánmi alebo súdmi polozili otázku zlucitelnosti navrhovaného opatrenia s právom Spolocenstva. 129 Argumenty Vodafone, ktoré sú zalozené na ochrane jej procesných práv, teda tiez neumoznujú kvalifikovat napadnutý akt ako akt, ktorý mozno napadnút zalobou v zmysle clánku 230 ES. 130 Po piate Vodafone zdôraznuje, ze Komisia v rôznych dokumentoch kvalifikuje listy, ktoré boli zaslané podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 ako "rozhodnutie". V tejto súvislosti odkazuje na tlacové komuniké z 31. januára 2006 (IP/06/97) týkajúce sa napadnutého aktu, na ziadost o dodatocné informácie adresovanú CMT, na rozhodnutie o zamietnutí prístupu k dokumentom podla nariadenia c. 1049/2001 z 11. mája 2006, na oznámenie KOM(2006) 28 v konecnom znení (s. 5 a 10), na odporúcanie 2003/561 a na memorandum 06/59 zo 7. februára 2006, na tlacové komuniké z 20. októbra 2006 (IP/06/1439) a na prejav komisára pre informacnú spolocnost prednesený 16. novembra 2006. 131 Je vsak nutné konstatovat, ze pouzitie výrazu "rozhodnutie" Komisiou v týchto dokumentoch, z ktorých niektoré boli urcené pre sirokú verejnost, sa nevztahuje na právny pojem rozhodnutia, ktoré je definované v clánku 249 ES. V ziadnom dokumente, ktorý je citovaný v predchádzajúcom bode, totiz Komisia netvrdí, ze jej pripomienky podla clánku 7 od. 3 smernice 2002/21 vyvolávajú záväzné právne úcinky alebo sú záväzné pre NRO. 132 Naopak, v tlacovom komuniké z 31. januára 2006 týkajúcom sa napadnutého aktu je totiz potvrdené, ze pripomienky Komisie podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 nemajú záväzný právny úcinok. Vo svojom tlacovom komuniké totiz Komisia zdôraznila, ze "mechanizmus konzultácie podla clánku 7 nepredstavuje rezim schvalovania". 133 V kazdom prípade, aj keby z dokumentov citovaných v bode 130 vyssie vyplývalo, ze Komisia nesprávne chápala svoju úlohu v rámci postupu podla clánku 7 smernice 2002/21, pricom o takýto prípad nejde, táto okolnost sa nedotýka uplatnitelného regulacného rámca, podla ktorého Komisia len predkladá "pripomienky" podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21, ktoré oznamujúci NRO "v co najväcsej miere zohladní". 134 Z toho vyplýva, ze kontext, v ktorom bol napadnutý akt prijatý, ukazuje, ze tento akt nevyvoláva záväzné právne úcinky. O obsahu napadnutého aktu 135 Je potrebné este preskúmat obsah napadnutého aktu s cielom posúdit, ci tento akt má napriek uplatnitelnému regulacnému rámcu za ciel vyvolat záväzné právne úcinky. 136 Z obsahu listu z 30. januára 2006 vyplýva, ze Komisia mu vôbec nezamýslala priznat záväzné právne úcinky. 137 V prvej pripomienke, ktorú Komisia vykonala v napadnutom akte týkajúcom sa podmienok hospodárskej sútaze na maloobchodnom trhu, poznamenala, ze CMT nekonstatovala kolektívne dominantné postavenie na maloobchodnom trhu, a v tejto súvislosti uviedla, ze "na konstatovanie [spolocnej významnej sily] na velkoobchodnom trhu pre prichádzajúce a odchádzajúce hovory v mobilných sietach [nebolo] nevyhnutné zistit [významnú spolocnú silu] na maloobchodnom trhu". Komisia sa následne zaoberala podmienkami "hospodárskej sútaze na maloobchodnom trhu" a analyzovala, ci boli rozhodujúce vzhladom na konstatovanie spolocnej významnej sily na velkoobchodnom trhu. Este sa vyjadrila k "úrovni príjmov na maloobchodnom trhu", ktorú CMT mala preukázat, aby mohla konstatovat podnet k uzavretiu tajnej dohody na velkoobchodnom trhu, a uviedla, ze "konstatovanie kolektívneho dominantného postavenia nastolovalo osobitne zlozité otázky hospodárskej povahy", predtým, ako poznamenala, ze, aj ked poskytnuté globálne údaje boli "cenné a poucné, údaje týkajúce sa konkrétnejsieho vývoja cien ponúkajú lepsie informácie". V dôsledku toho Komisia vyzvala CMT, aby "na úcely budúcej analýzy trhu" dohliadla na vývoj maloobchodných cien pre kazdý segment na trhu a/alebo kazdý typ spotrebitela. Nakoniec uviedla, ze maloobchodný trh zjavne vykazuje súbor strukturálnych charakteristík, ktoré sa zdajú dostatocné na to, aby podnietili prevádzkovatelov spolocne zamietnut vstup prevádzkovatelom mobilných virtuálnych sietí. 138 Prvá pripomienka v napadnutom akte sa dotýka právneho postavenia CMT nanajvýs, pokial ide o budúce analýzy trhu, ktoré vykoná. Vôbec sa vsak nedotýka právneho postavenia CMT, pokial ide o prijatie opatrenia, ktoré CMT oznámila Komisii (a ostatným NRO), a tým menej právneho postavenia Vodafone. 139 V druhej pripomienke týkajúcej sa konvergencie Komisia v napadnutom akte poznamenala, ze CMT konstatovala existenciu konvergencie, ktorá bola transparentná a spocívala v zamietnutí prístupu tretím osobám na velkoobchodný trh. Napriek tomu, ze CMT neidentifikovala konvergenciu na maloobchodnom trhu, co nebolo nevyhnutné, Komisia vzhladom na zosúladenie obchodných stratégií troch prevádzkovatelov sietí v napadnutom akte pripustila, ze aj najmensiu odchýlku smerujúcu k agresívnejsej cenovej hospodárskej sútazi bolo mozné lahko zistit. 140 Obsah tejto druhej pripomienky ukazuje, ze jej cielom tiez nie je vyvolávat záväzné právne úcinky. 141 Vo svojej tretej pripomienke, ktorá sa týka odvetného mechanizmu, Komisia uviedla, ze pokial ide o velkoobchodný trh, tento mechanizmus [mohol] byt "zavedený", ale ze "CMT mohla poskytnút viac dôkazov" v súvislosti s tým, "ci tento mechanizmus mohol byt bezprostrednejsí a ci [bol] dostatocne odstrasujúci na to, aby usmernil podnik, ktorý je porusitelom". Dalej dodala, ze "NRO boli vyzvané, aby v analýze trhu posúdili, ci ostatní prevádzkovatelia mobilných sietí, ktorí neboli porusitelmi, mohli lahko uzavriet zmluvu s [prevádzkovatelmi virtuálnych mobilných sietí], ktorých vstup a osobitná obchodná stratégia môzu usmernit prevádzkovatela mobilných sietí, ktorý je porusitelom". Komisia preskúmala moznosti odvety na maloobchodnom trhu, ktoré rovnako uviedla CMT. Zastáva názor, ze vo vseobecnosti existovali odvetné mechanizmy, ktoré sú na tomto trhu vierohodné. 142 Táto pripomienka k napadnutému aktu nemení ani právne postavenie CMT, pokial ide o prijatie opatrenia, ktoré CMT oznámila Komisii (a ostatným NRO), a tým menej právne postavenie Vodafone. 143 Vo stvrtej pripomienke, ktorá sa týka dôsledného sledovania trhu a vstupu stvrtého prevádzkovatela mobilných sietí, Komisia v napadnutom akte uviedla, ze Xfera este nevstúpila na trh, a vyzvala "spanielske orgány, aby zvázili primerané opatrenia na zabezpecenie úcinného vyuzitia disponibilného spektra". Komisia odporucila CMT dôsledne sledovat následky mozného vstupu Xfera v roku 2006 na trvalú povahu kolektívneho dominantného postavenia a dodala, ze akýkolvek "konkrétny dôkaz o vývoji na maloobchodnom trhu nesúvisiaci s regulacnými opatreniami na relevantnom trhu, ktorý by vyvolával pochybnost v súvislosti s trvalým charakterom kolektívneho dominantného postavenia, by vyzadoval novú analýzu relevantného trhu". Pripomenula, ze takáto analýza sa jej musí oznámit v súlade s clánkom 7 ods. 3 smernice 2002/21. 144 Táto pripomienka k napadnutému aktu nemení ani právne postavenie CMT, pokial ide o prijatie opatrenia, ktoré CMT oznámila Komisii (a ostatným NRO), a tým menej právne postavenie Vodafone. Ukladá len povinnost CMT, aby riadne dohliadla na vstup stvrtého prevádzkovatela mobilných sietí na relevantný trh a prípadne vykonala novú analýzu trhu. Skutocnost, ze takáto analýza sa musí oznámit Komisii (a ostatným NRO), priamo vyplýva z clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21, ktorý ukladá povinnost predchádzajúceho oznámenia vo vztahu k analýzam trhu, ktoré patria do pôsobnosti clánku 16 uvedenej smernice. 145 Nakoniec Komisia ukoncila svoj list tým, ze zdôraznila, ze dodatocné informácie, ktoré jej CMT poskytla v rámci procesu oznámenia, boli urcujúce na úcely jej posúdenia oznámenia CMT, a poziadala ju, "aby svoje konecné opatrenie zalozila na najaktuálnejsích dostupných informáciách". 146 Zdá sa, ze ide skôr o odporúcanie alebo o radu, nez o právne záväznú povinnost. V kazdom prípade táto pripomienka neovplyvnuje právne postavenie zalobkyne. 147 Z analýzy rozlicných pripomienok Komisie v napadnutom akte teda nevyplýva, ze tento akt má za ciel vyvolávat záväzné právne úcinky. V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry bez ohladu na dôvody, na ktorých spocíva akt, len jeho výrok môze vyvolat právne úcinky (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, [32]T-138/89, Zb. s. II-2181, bod 31, a z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [33]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 186). Je vsak nutné konstatovat, ze napadnutý akt neobsahuje ziaden výrok. 148 Podla Vodafone vsak vyhlásenie na konci napadnutého aktu predstavuje jeho výrok: "V súlade s clánkom 7 ods. 5 smernice [2002/21] CMT musí v co najväcsej miere zohladnit pripomienky ostatných NRO a Komisie a môze prijat výsledný návrh opatrenia, a ak tak urobí, informovat o tom Komisiu." Argumentuje opomenutím tohto znenia v tejto citácii "okrem prípadov, ktoré sú uvedené v odseku 4", ktoré je v clánku 7 ods. 5 smernice 2002/21. 149 V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze uvedenie clánku 7 ods. 5 smernice 2002/21 len potvrdzuje nezáväznú povahu napadnutého aktu (pozri bod 93 vyssie). Opomenutie, na ktoré odkazuje Vodafone, mozno vysvetlit tým, ze na napadnutý akt sa v celom rozsahu vztahuje postup podla clánku 7 ods. 3 a ze podmienky podla clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21 nie sú splnené. Samotné zacatie postupu podla clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21 vsak mohlo v prejednávanej veci viest k prijatiu opatrenia, ktoré má záväzné právne úcinky. 150 Z toho vyplýva, ze ani obsah napadnutého aktu, ani právny kontext, v ktorom bol prijatý, nepreukazujú, ze tento akt predstavuje akt vyvolávajúci záväzné právne úcinky. Nejde teda o akt, ktorý je mozné napadnút zalobou v zmysle clánku 230 ES. Táto zaloba sa teda musí vyhlásit za neprípustnú. 151 V kazdom prípade Súd prvého stupna zastáva názor, ze v prípade, ak by napadnutý akt predstavoval napadnutelný akt, Vodafone by nebola z dôvodov uvedených vyssie aktívne legitimovaná. 2. O aktívnej legitimácii Vodafone Tvrdenia úcastníkov konania 152 Komisia a Spanielske královstvo tvrdia, ze Vodafone nie je priamo dotknutá napadnutým aktom v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 153 Vodafone zastáva názor, ze je priamo dotknutá napadnutým aktom. Vzhladom na obsah napadnutého aktu bolo prijatie rozhodnutia zo strany CMT automatické. Moznost, ze by CMT nevykonala napadnutý akt, bola cisto teoretická a jej úmysel konat v súlade s pripomienkami Komisie nevyvolával ziadnu pochybnost (rozsudky Súdneho dvora z 23. novembra 1971, Bock/Komisia, [34]62/70, Zb. s. 897; zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, [35]11/82, Zb. s. 207, body 8 az 10, a z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, [36]C-386/96 P, Zb. s. I-2309, bod 44; rozsudok Cableuropa a i./Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 66). Skutocnost, ze CMT zamýslala vykonat navrhované opatrenie hned, ako získala povolenie Komisie, vyplýva z toho, ze 31. januára 2006, teda v den nasledujúci po dni prijatia napadnutého aktu Komisiou a predtým, ako bola CMT zvolaná, aby prijala navrhované opatrenie, uverejnila tlacové komuniké, v ktorom uviedla, ze kedze získala schválenie Komisie v súvislosti s jej analýzou, ulozí navrhované regulacné povinnosti na zabezpecenie prístupu tretím stranám k sietam troch mobilných operátorov. 154 Vodafone v tejto súvislosti konstatuje analógiu medzi prejednávanou vecou a vecou, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom Bock/Komisia, uz citovaným v bode 153 vyssie, v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze povolenie zamietnut licenciu na dovoz, ktoré Komisia udelila clenskému státu, sa priamo týkalo zalobkyne v tejto veci, kedze príslusné nemecké úrady jej oznámili, ze zamietnu jej ziadost hned, ako získajú nálezité povolenie Komisie (bod 7 rozsudku). 155 Konanie v prejednávanej veci mozno podla Vodafone rovnako porovnat s konaniami v oblasti kontroly koncentrácií a v oblasti státnej pomoci, kedze rozhodnutie Komisie ani v týchto konaniach neukladá povinnost vykonat koncentráciu alebo oznámenú státnu pomoc, ale len odstranuje poslednú prekázku pre prijatie oznámeného opatrenia, co nebráni rozhodnutiu Komisie mat priamy úcinok aj voci tretím osobám (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, [37]T-177/04, Zb. s. II-1931, bod 32). Zdôraznuje tiez, ze napadnutý akt sa priamo dotýkal jej právneho postavenia tým, ze ju zbavil procesných práv, ktoré mala pocas druhej fázy preskúmania. 156 Nakoniec napadnutý akt sa osobne dotýka Vodafone v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES, co okrem toho Komisia nespochybnuje. Vodafone v tejto súvislosti zdôraznuje, ze je súcastou skupiny len troch podnikov, ktoré sú osobitne uvedené v napadnutom akte, ze jej boli ulozené povinnosti kontroly ex ante podla clánku 16 smernice 2002/21 a ze je okrem toho zúcastnenou stranou v zmysle clánku 6 uvedenej smernice. Rovnako uvádza, ze sa zúcastnila správneho konania pred Komisiou pocas prvej fázy preskúmania návrhu opatrenia ES/2005/0330, predlozila pripomienky k návrhu opatrenia a mala by právo zúcastnit sa na prehlbenom postupe pred Komisiou v prípade zacatia druhej fázy postupu. Posúdenie Súdom prvého stupna 157 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze podla clánku 230 ES stvrtého odseku ES môzu jednotlivci napadnút akt alebo rozhodnutie vyvolávajúce voci nim právne úcinky, ak sú priamo a zároven osobne dotknutí týmto aktom alebo týmto rozhodnutím (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [38]25/62, Zb. s. 197, [39]223, a z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, [40]C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 44; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudok Royal Philips Electronics/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, body 272 a 291). 158 Fyzická alebo právnická osoba je priamo dotknutá aktom Spolocenstva, ak má akt priame úcinky na právne postavenie dotknutej osoby, pricom platí úplne automaticky a vyplýva za samotného práva Spolocenstva bez potreby vydat dalsie predpisy na jeho vykonanie (rozsudky Dreyfus/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 43; Royal Philips Electronics/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 272; uznesenie Súdu prvého stupna z 9. januára 2007, Lootus Teine Osaühing/Rada, [41]T-127/05, neuverejnené v Zbierke - Zb. 2007, s. II-1*, bod 39). 159 Tak je to najmä v prípade, ked moznost adresátov aktu nevyhoviet tomuto aktu je cisto teoretická, pricom o ich vôli vyvodit právne následky v súlade s ním nie je ziadna pochybnost (rozsudky Piraiki-Patraiki a i./Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, body 8 az 10, a Dreyfus/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 44; rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, Oleifici Italiani a Fratelli Rubino/Komisia, [42]T-54/96, Zb. s. II-3377, bod 56, a Royal Philips Electronics/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 273). 160 V prejednávanej veci vsak nejde o tento prípad, a to vzhladom na ústrednú úlohu, ktorú vykonávajú NRO na úcely dosiahnutia cielov smernice 2002/21 (pozri body 72 az 74 vyssie). Postup podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 totiz predstavuje postup konzultácie a spolupráce medzi NRO a Komisiou, v rámci ktorého nielen Komisia, ale aj ostatné NRO môzu v súlade s clánkom 7 ods. 3 smernice 2002/21 predlozit pripomienky k oznámenému návrhu opatrenia. Aj ked v súlade s clánkom 7 ods. 5 musí CMT zohladnit "v co najväcsej miere pripomienky ostatných [NRO] a Komisie", má k dispozícii mieru volnej úvahy na urcenie obsahu konecného opatrenia, takze akt Spolocenstva, ktorý je zalozený na clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21, nemozno povazovat za akt, ktorý bezprostredne ovplyvnuje právnu situáciu dotknutých podnikov. 161 Vodafone nemôze tvrdit, ze skutocnost, ze príslusný NRO má moznost neprijat návrh opatrenia po predlození pripomienok Komisie, je len teoretická. Aj ked totiz existuje velká pravdepodobnost, ze príslusný NRO skutocne prijme návrh opatrenia, len tento NRO môze rozhodnút o prijatí tohto rozhodnutia a urcit jeho obsah. 162 Právne úcinky napadnutého aktu v prejednávanej veci -- v rozsahu, v akom predstavuje napadnutelný akt, -- sa teda zásadne odlisujú od právnych úcinkov rozhodnutia Komisie, ktorým bola státna pomoc alebo koncentrácia vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom. Adresát takéhoto rozhodnutia totiz nedisponuje ziadnou mierou volnej úvahy na urcenie obsahu konecného opatrenia, zatial co adresát pripomienok si v súlade s clánkom 7 ods. 3 smernice 2002/21 takúto mieru volnej úvahy má. 163 Situácia CMT v prejednávanej veci sa zásadne lísi aj od situácie nemeckých orgánov vo veci, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom Bock/Komisia, uz citovaným v bode 153 vyssie. V tejto veci totiz nemecké orgány poziadali Komisiu o povolenie zamietnut udelenie licencie na dovoz. Nemecké orgány oznámili zalobkyni, ze jej ziadost sa zamietne hned, ako získajú povolenie Komisie. Povolenie, ktoré udelila Komisia, sa tak priamo dotýkalo právnej situácie zalobkyne. V prejednávanej veci je vsak vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou disponuje CMT pri vykonávaní napadnutého aktu, aj ked ju mozno obmedzit, potrebné zastávat názor, ze tento akt sa priamo nedotýkal právnej situácie Vodafone. 164 Argumentu Vodafone, podla ktorého je priamo dotknutá napadnutým aktom z dôvodu procesných práv, ktorých bola zbavená rozhodnutím o nezacatí druhej fázy postupu stanoveného v clánku 7 ods. 4 smernice 2002/21, tiez nemozno vyhoviet. 165 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze vzhladom na skutocnost, ze opatrenia uvedené v clánku 16 smernice 2002/21 prijíma NRO, clánok 6 uvedenej smernice priznáva zúcastneným stranám v rámci konania pred NRO procesné práva, ktoré sú vnútrostátne súdy povinné chránit v súlade s clánkom 4 smernice. V rámci tohto vnútrostátneho konania môzu zúcastnené strany predlozit svoje pripomienky k prípadnej nezlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom. 166 Táto vec sa teda odlisuje od vecí, ktoré sa týkajú státnej pomoci alebo kontroly koncentrácií, na ktoré odkazuje Vodafone. Kedze Komisia má výlucnú právomoc posúdit zlucitelnost státnej pomoci alebo koncentrácie majúcej význam pre celé Spolocenstvo so spolocným trhom, nezacatie druhej fázy postupu môze zúcastnené strany zbavit moznosti predlozit svoje pripomienky pred jediným príslusným orgánom. V prejednávanej veci vsak Vodafone mohla príslusnému orgánu, a síce CMT, predlozit pripomienky na úcely prijatia konecného rozhodnutia, a mohla poukázat na porusenie svojich procesných práv na vnútrostátnych súdoch. Nezacatie druhej fázy postupu ju teda nezbavuje procesných práv, ktoré vyvodzuje zo smernice 2002/21. 167 Je teda potrebné vyvodit záver, ze Vodafone nie je priamo dotknutá napadnutým aktom v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 168 Z toho vyplýva, ze aj za predpokladu, ze by napadnutý akt predstavoval akt, ktorý mozno napadnút zalobou v zmysle clánku 230 ES, Vodafone by nebola aktívne legitimovaná, ako to vyzaduje stvrtý odsek tohto ustanovenia. 169 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné túto zalobu odmietnut ako neprípustnú. O trovách 170 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Vodafone nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. 171 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) nariadil: 1. Zaloba sa odmieta ako neprípustná. 2. Vodafone Espańa, SA, a Vodafone Group plc znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii. 3. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. V Luxemburgu 12. decembra 2007 Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras Obsah Právny rámec 1. Smernica 2002/21/E S 2. Odporúcanie 2003/561/ES Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O povahe napadnutého aktu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O kontexte, v ktorom bol napadnutý akt prijatý -- O úlohách, ktoré smernica 2002/21 priznáva NRO a Komisii -- O priebehu konania podla clánku 7 smernice 2002/21 -- O právnej povahe listu podla clánku 7 ods. 3 smernice 2002/21 O obsahu napadnutého aktu 2. O aktívnej legitimácii Vodafone Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [43]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCc2SyR/L97149-773TMP.html#t-ECRT12007SKA.1100515501-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:190:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0060&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0033&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0003&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0087&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0119&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0395&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0048&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0323&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0241&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0147&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0050&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0311&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0322&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0094&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0027&locale=SK 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:298:TOC 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:202:TOC 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0400&locale=SK 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0346&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0138&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61970??0062&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0011&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0386&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0177&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0050&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0127&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0054&locale=SK 43. file:///tmp/lynxXXXXCc2SyR/L97149-773TMP.html#c-ECRT12007SKA.1100515501-E0001