Vec T-11/06 R Romana Tabacchi SpA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Návrh na odklad výkonu - Hospodárska sútaz - Zaplatenie pokuty - Banková záruka - Fumus boni iuris - Naliehavost - Zvázenie záujmov - Ciastocný a podmienený odklad" Abstrakt uznesenia 1. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Podmienky prípustnosti - Návrh - Formálne nálezitosti (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 44 ods. 1 a clánok 104 ods. 3) 2. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Odklad výkonu povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania pokuty - Podmienky nariadenia - Výnimocné okolnosti (Clánok 242 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 104 ods. 2) 3. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Odklad výkonu povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze - Zvázenie vsetkých dotknutých záujmov (Clánok 242 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 104 ods. 2) 4. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Predbezné opatrenia - Zmena alebo zrusenie (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 108) 1. Na základe clánku 104 ods. 3 a clánku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna musí návrh na nariadenie predbezného opatrenia obsahovat zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený. Tento údaj musí byt dostatocne jasný a presný na to, aby umoznil odporcovi pripravit si svoju obranu a súdu Spolocenstva rozhodnút o návrhu prípadne aj bez dalsích podporných informácií. S cielom zaistit právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti je potrebné na to, aby bol návrh prípustný, aby hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zalozený, vyplývali prinajmensom strucne, ale ucelene a zrozumitelne z textu samotného návrhu. (pozri bod 47) 2. Návrh na odklad výkonu povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania pokuty môze byt prijatý len za výnimocných okolností. Moznost pozadovat zriadenie financnej záruky je totiz výslovne stanovená pre konania o nariadení predbezných opatrení rokovacími poriadkami Súdneho dvora a Súdu prvého stupna a zodpovedá vseobecnému a rozumnému postupu Komisie. Existencia takýchto výnimocných okolností sa v podstate môze povazovat za preukázanú vtedy, ked strana, ktorá pozaduje, aby bola zbavená povinnosti zriadit pozadovanú bankovú záruku, poskytne dôkaz o tom, ze je pre nu objektívne nemozné túto záruku zriadit alebo ze by jej vytvorenie ohrozilo jej existenciu. Pokial ide o uvedenú nemoznost, relevantnost listov o odmietnutí zriadit bankovú záruku, ktoré zalobca predlozil, musí byt posúdená vo svetle objektívnej hospodárskej situácie, takze táto relevantnost listov nemôze byt ako taká vylúcená z dôvodu ich nízkeho poctu. Na zhodnotenie schopnosti podniku zriadit uvedenú bankovú záruku je potrebné zohladnit aj skupinu spolocností, od ktorých je zalobca priamo alebo nepriamo závislý, ako aj jeho akcionárov, najmä pokial ide o moznost poskytnutia zaistení, ktoré by mohli banky pozadovat. Takáto poziadavka vyplýva na jednej strane z verejného záujmu, ktorý sa spája s výkonom rozhodnutí Komisie a ochranou financných záujmov Spolocenstva, a na druhej strane z výhod, ktoré môzu pre jeho akcionárov vyplývat z prípadného antikonkurencného správania spolocnosti. Toto zohladnenie situácie skupiny, ku ktorej patrí, v ziadnom prípade neznamená, ze by pokuta alebo zodpovednost za porusenie mohli byt pricítané tretím osobám. (pozri body 97, 98, 102, 111, 118) 3. Sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbezného opatrenia prinálezí pri preskúmavaní návrhu na odklad výkonu povinnosti ulozenej podniku zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze zvázit na jednej strane záujem zalobcu zabránit tomu, aby sa v prípade nemoznosti zriadit bankovú záruku pristúpilo k okamzitému vymozeniu pokuty, a na strane druhej financný záujem Spolocenstva na vymození pokuty, ako aj, vseobecnejsie, verejný záujem, ktorý je spojený s ochranou úcinnosti pravidiel hospodárskej sútaze práva Spolocenstva a odstrasujúcim významom pokút ulozených Komisiou. (pozri bod 135) 4. Sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia má na základe clánku 108 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna moznost kedykolvek v dôsledku zmeny okolností zmenit alebo zrusit uznesenie o nariadení predbezného opatrenia. Pod "zmenou okolností" sudca rozhodujúci o nariadení predbezného konania rozumie hlavne okolnosti faktickej povahy, ktoré môzu v prejednávanej veci zmenit posúdenie kritéria naliehavosti. Okrem toho táto moznost vyjadruje zásadne neistý charakter opatrení nariadených sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezného opatrenia v práve Spolocenstva. (pozri bod 147) UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPNA z 13. júla 2006 ([1]*) "Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Návrh na odklad výkonu - Hospodárska sútaz - Zaplatenie pokuty - Banková záruka - Fumus boni iuris - Naliehavost - Zvázenie záujmov - Ciastocný a podmienený odklad" Vo veci T-11/06 R, Romana Tabacchi SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa a G. C. Rizza, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: É. Gippini Fournier a F. Amato, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je na jednej strane návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie z 20. októbra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ods. 1 ES (vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko) v rozsahu, v akom zalobcovi udeluje pokutu vo výske 2,05 milióna eur, a na strane druhej návrh, ktorého cielom je oslobodenie od povinnosti zriadenia bankovej záruky ako podmienky okamzitého nevymáhania uvedenej pokuty, PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV vydal toto Uznesenie Skutkový stav, konanie a návrhy 1 Dna 20. októbra 2005 Komisia prijala rozhodnutie týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 ods. 1 ES (vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko) (dalej len "rozhodnutie"). V clánku 1 rozhodnutia Komisia urcila, ze sedem významných talianskych spracovávatelov surového tabaku, medzi ktorými je aj Romana Tabacchi SpA, uzatvorilo dohody alebo postupovalo zosúladeným postupom s cielom urcit podmienky nákupu surového tabaku v Taliansku tak pre priame nákupy od výrobcov, ako aj pre nákupy od tretích osôb zaoberajúcich sa jeho balením. Komisia urcila najmä to, ze zalobca konal zosúladeným postupom od októbra 1997 do 5. novembra 1999, ako aj od 29. mája 2001 do 19. februára 2002. 2 Clánok 2 rozhodnutia ukladá zalobcovi pokutu vo výske 2,05 milióna eur, splatnú v lehote troch mesiacov od dátumu oznámenia rozhodnutia, co sa stalo 10. novembra 2005. 3 V liste z 9. novembra 2005 oznamujúcom rozhodnutie bolo upresnené, ze ak by zalobca podal na Súd prvého stupna zalobu, Komisia nepristúpi k vymáhaniu pokuty, pokial bude vec pred týmto súdom prejednávaná, ak zo sumy dlhu budú plynút úroky odo dna uplynutia lehoty na zaplatenie a ak bude najneskôr k tomuto dátumu, teda 10. februára 2006, zriadená prijatelná banková záruka. 4 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. januára 2006 podal na základe clánku 230 stvrtého odseku ES zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu rozhodnutia, pokial ide o výpocet výsky pokuty a v dôsledku toho o znízenie samotnej pokuty. 5 Samostatným podaním podaným do kancelárie v ten istý den zalobca na základe clánku 242 ES a clánku 104 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna poziadal o to, aby sa na jednej strane odlozil výkon rozhodnutia, a na druhej strane o to, aby bol zalobca oslobodený od povinnosti zriadit bankovú záruku pre platbu pokuty ako podmienky jej okamzitého nevymáhania. 6 Dna 10. februára 2006 Komisia predlozila svoje písomné pripomienky k návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. 7 Na výzvu sudcu rozhodujúceho o nariadení predbezného opatrenia zalobca 3. marca 2006 predlozil nové pripomienky, ku ktorým Komisia predlozila svoje vlastné pripomienky 29. marca 2006. 8 Dna 8. mája 2006 zalobca predlozil doplnujúce dokumenty, z ktorých vyplýva, ze listom z 20. apríla 2006 navrhol zaplatenie pokuty v splátkach, co vsak Komisia listom z 5. mája 2006 zamietla. 9 Dna 15. mája 2006 predseda Súdu prvého stupna vypocul ústne pripomienky úcastníkov konania. 10 Pri vypocutí sa úcastníci konania zaviazali preskúmat moznost zaplatenia pokuty v splátkach a predsedovi Súdu prvého stupna oznámit výsledok svojich rozhovorov. 11 Samostatným podaním podaným do kancelárie 26. mája 2006, následne opraveným 30. mája 2006, zalobca oznámil predsedovi Súdu prvého stupna návrh na platbu v splátkach, ktorý Komisia zamietla podaním podaným do kancelárie 6. júna 2006. 12 Vo svojom návrhu zalobca navrhuje, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia: - do vydania konecného rozsudku vo veci samej odlozil výkon rozhodnutia v rozsahu, v akom zalobcovi ukladá povinnost zaplatit pokutu, - oslobodil zalobcu od povinnosti zriadit bankovú záruku najneskôr do 10. februára 2006 ako podmienku okamzitého nevymáhania pokuty, - zaviazal Komisiu na úhradu trov tohto konania o nariadení predbezného opatrenia, - nariadil akékolvek iné opatrenie, ktoré bude povazovat za potrebné. 13 Vo svojich pripomienkach zalovaná navrhuje, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia: - zamietol návrh na nariadenie predbezného opatrenia, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 14 Na základe spojených ustanovení clánkov 242 ES a 243 ES na jednej strane a clánku 225 ods. 1 ES na druhej strane Súd prvého stupna môze, ak usúdi, ze si to okolnosti vyzadujú, nariadit odklad výkonu napadnutého aktu alebo nariadit nevyhnutné predbezné opatrenia. 15 Clánok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, ze návrh na nariadenie predbezného opatrenia musí uvádzat predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavost, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohlad (fumus boni iuris) odôvodnujú nariadenie navrhovaných predbezných opatrení. Tieto podmienky sú kumulatívne, takze návrh na nariadenie predbezného opatrenia sa musí zamietnut, ak jedna z nich nie je splnená [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C-268/96 P(R), Zb. s. I-4971, bod 30]. Sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia pristúpi v prípade potreby aj k posúdeniu dotknutých záujmov (uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 21. januára 2004, FNSEA a i./Komisia, T-245/03 R, Zb. s. II-271, bod 13). O prípustnosti návrhu Tvrdenia úcastníkov konania 16 Komisia sa domnieva, ze ziadny z dôvodov, na ktoré sa odvoláva zalobca vo svojom návrhu, nesplna podmienky stanovené v clánku 104 rokovacieho poriadku, a to hlavne preto, ze nie sú dostatocne podlozené dôkazmi a nepredstavujú hlavné skutkové okolnosti, o ktoré sa zalobca opiera. 17 Zalobca sa naopak domnieva, ze návrh na nariadenie predbezného opatrenia nemusí obsahovat vsetky dôkazy, o ktoré sa opiera zaloba vo veci samej. Okrem toho podla neho cielom clánku 104 rokovacieho poriadku je zarucit právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti, a to hlavne preto, aby bolo mozné zabezpecit zalovanej predlozit svoje pripomienky. V prejednávanej veci nebolo Komisii zabránené predlozit svoje pripomienky, kedze sa k návrhu na nariadenie predbezného opatrenia podrobne vyjadrila. Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezného opatrenia 18 Ak výklad dôvodov, o ktoré sa opiera zaloba vo veci samej, nesplna poziadavky jasnosti stanovené v clánku 104 rokovacieho poriadku, ako to tvrdí Komisia, návrh by mal byt povazovaný za neprípustný (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 15. januára 2001, Stauner a i./Parlament a Komisia, T-236/00 R, Zb. s. II-15, bod 34). 19 Tvrdenia Komisie k tomuto bodu budú preskúmané v rámci prieskumu kazdého z týchto dôvodov predlozených na podporu existencie fumus boni iuris. 20 Bolo by teda vhodné preskúmanie prípustnosti návrhu na nariadenie predbezného opatrenia odkázat na preskúmanie prípustnosti predlozených dôvodov. O predmete návrhu Tvrdenia úcastníkov konania 21 Komisia tvrdí, ze návrh zalobcu by sa mal vykladat v tom zmysle, ze jeho cielom je len dosiahnut oslobodenie od povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania sumy pokuty ulozenej rozhodnutím a v dôsledku toho jeho cielom nie je odlozenie vykonatelnosti rozhodnutia. 22 Zalobca v tomto smere nepredlozil ziadne pripomienky. Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezného opatrenia 23 Zalobca vo svojom návrhu na jednej strane navrhuje, aby sa odlozil výkon rozhodnutia, pokial ide o povinnost zaplatit pokutu ulozenú Komisiou, kým Súd prvého stupna nerozhodne o zalobe vo veci samej, a na druhej strane, aby bol zalobca oslobodený od povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania pokuty. 24 Pritom je nesporné, ze Komisia vo svojom liste z 9. novembra 2005 oznamujúcom rozhodnutie zalobcovi upresnila, ze ak zalobca podá zalobu na Súd prvého stupna, nepristúpi sa k ziadnemu vymáhaniu pokuty pocas doby, po ktorú bude vec pred týmto súdom prejednávaná, ak zo sumy dlhu budú bezat úroky odo dna uplynutia lehoty na zaplatenie a ak bude najneskôr do 10. februára 2006 zriadená pre Komisiu prijatelná banková záruka, ktorá bude pokrývat výsku istiny, ako aj splatné úroky a prirázky. 25 Okrem toho Komisia pri vypocutí uviedla, ze, ocakávajúc vydanie rozhodnutia sudcu rozhodujúceho o nariadení predbezného opatrenia k tomuto návrhu, este nezacala nútený výkon rozhodnutia. 26 Z uvedeného vyplýva, ze predmetom návrhu zalobcu, ako to tvrdí Komisia, je len dosiahnutie oslobodenia od povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania výsky pokuty ulozenej rozhodnutím. O fumus boni iuris Tvrdenia úcastníkov konania 27 Podla zalobcu je podmienka týkajúca sa fumus boni iuris splnená. 28 Zalobca sa v prvom rade domnieva, ze rozhodnutie je neplatné v dôsledku nedostatku dôkazov, nelogického charakteru jeho zdôvodnenia a okrem toho porusením zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pretoze Komisia na úcely výpoctu základnej ciastky pokuty nezohladnila skutocnost, ze skutocný úcinok kartelu na trh bol nulový alebo nanajvýs nepatrný. 29 V druhom rade je zalobca toho názoru, ze rozhodnutie je neplatné v dôsledku nelogického charakteru jeho odôvodnenia a zásahu do zásady rovnosti zaobchádzania. Na jednej strane mala Komisia zohladnit rozdiel medzi podielmi zalobcu na trhu a podielmi jeho konkurentov na trhu pocas zvysovania základnej ciastky pokuty, a to preto, aby základnú ciastku pokuty prispôsobila zvlástnemu významu dotknutého podniku. Na druhej strane mala Komisia zohladnit priemerný podiel zalobcu na trhu pocas trvania jeho úcasti na protiprávnom konaní a nie podiel na trhu len za posledný rok jeho úcasti na protiprávnom konaní. Podla zalobcu Komisia v kazdom prípade nezohladnila obdobia prerusenia jeho úcasti na protiprávnom konaní. 30 V tretom rade je rozhodnutie dotknuté nedostatkom odôvodnenia a dôkazov a nesplna povinnost týkajúcu sa dôkazného bremena a je neplatné v dôsledku zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, kedze Komisia na úcely stanovenia základnej ciastky pokuty urcila cas trvania úcasti zalobcu na protiprávnom konaní bez zohladnenia dôkazných prvkov, ktoré by preukázali, ze celkom prerusil svoju úcast v karteli vo februári 1999 a ze ju uz nikdy neobnovil. Cas trvania úcasti zalobcu v karteli by mal byt skrátený o dva roky a sest mesiacov a stanovená na devätnást mesiacov. 31 Vo stvrtom rade Komisia nesplnila svoju povinnost uviest odôvodnenie a dopustila sa zjavného porusenia svojej úlohy viest vysetrovanie starostlivo a nestranne, kedze na jednej strane nezohladnila polahcujúce okolnosti spojené s nátlakom vyvíjaným na zalobcu inými spolocnostami, ako aj s jeho vylozene pasívnou úlohou a na druhej strane zo skutkového hladiska dostatocne nezohladnila systematické neuplatnovanie zásad kartelu. 32 A napokon, v piatom rade sa Komisia dopustila zneuzitia právomoci, kedze sa rozhodnutie ukázalo ako nespravodlivé a neprimerané s ohladom na organizacnú a majetkovú struktúru zalobcu a jeho skutocnú platobnú schopnost do tej miery, ze vázne ohrozuje jeho dalsiu existenciu, kedze výska pokuty ulozenej zalobcovi sa rovná takmer dvojnásobku jeho základného imania. 33 Komisia sa domnieva, ze dôvody predlozené zalobcom na jednej strane nie sú prípustné a na druhej strane, aj keby boli prípustné, neumoznovali by uznat existenciu fumus boni iuris. 34 Pokial ide o prvý dôvod návrhu, Komisia sa domnieva, ze zalobca neuviedol skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje názor, ze kartel nemal ziadny vplyv, prípadne mal len velmi malý vplyv, na trh. Bez preskúmania zaloby vo veci samej teda nie je mozné posúdit, ci tento dôvod splna minimálne podmienky preukazujúce existenciu fumus boni iuris. Z toho dôvodu uvedený dôvod návrhu nesplna podmienky clánku 104 ods. 2 rokovacieho poriadku a v dôsledku toho je neprípustný a nemôze sa brat do úvahy na úcely preverenia existencie fumus boni iuris. 35 V kazdom prípade, aj ked by bol prvý zalobný dôvod prípustný, nebol by dôvodný. Komisia sa domnieva, ze podla ustálenej judikatúry cenové kartely, o aké ide aj v prejednávanej veci, vzdy svojou povahou predstavujú závazné porusenie clánku 81 ES a ze s ohladom na takéto porusenia má Komisia sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o stanovenie výsky pokuty, pokial sa dodrzia kritériá stanovené usmerneniami k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (dalej len "usmernenia"). 36 Pokial ide o druhý zalobný dôvod, Komisia sa domnieva, ze zalobca neposkytol základné skutkové skutocnosti, ktoré bez preskúmania zaloby vo veci samej umoznujú posúdit, ci daný dôvod splna minimálne podmienky charakterizujúce existenciu fumus boni iuris. Zalobca zvlást neupresnuje, aký je alebo aký by podla jeho názoru bol jeho podiel na trhu alebo podiel dvoch jeho konkurentov ani v priebehu posledného roku protiprávneho konania, ani urobením priemeru podielov na trhu pocas rokov vykonávania kartelu. Tento dôvod teda musí byt na úcely prieskumu existencie fumus boni iuris povazovaný za neprípustný. 37 V kazdom prípade, aj keby bol druhý zalobný dôvod prípustný, nebol by dôvodný. Podla Komisie totiz z ustálenej judikatúry vyplýva, ze uplatnenie rovnakej základnej ciastky pokuty na podniky, ktoré majú podiel na trhu v rozsahu, ktorý nie je neprimerane velký, nie je porusením zásady rovnosti zaobchádzania. V prejednávanej veci ide o rozpätie medzi 9 az 11 %, a teda nie je neprimerane velký. 38 Pokial ide o tretí zalobný dôvod, ktorý sa vztahuje na dlzku trvania úcasti zalobcu v karteli, podla Komisie je neprípustný alebo minimálne zjavne nevhodný na dokázanie existencie fumus boni iuris, pretoze zalobca nepredlozil na jeho podporu ziadny dôkaz. 39 Pokial ide o stvrtý zalobný dôvod, zalobca podla Komisie na jednej strane neposkytol ziadny dôkaz o údajnom tlaku vyvíjanom na zalobcu ostatnými podnikmi, ktoré boli úcastníkmi kartelu, a na druhej strane nevysvetluje dôvody, pre ktoré si myslí, ze rozhodnutie neprikladá pasívnemu alebo rusivému správaniu zalobcu v rámci kartelu ziaduci význam, ktorý malo v rámci dohody. Dôvod je teda neprípustný alebo prinajmensom zjavne neopodstatnený. 40 Pokial ide o piaty zalobný dôvod, Komisia sa domnieva, ze sa opiera o velmi vseobecnú kritiku na to, aby bolo mozné posúdit jeho serióznost a dôvodnost. V dôsledku toho nie je prípustný na úcely preskúmania fumus boni iuris. 41 Pokial ide o tvrdenia Komisie o neprípustnosti, zalobca namieta, ze ak má byt návrh na nariadenie predbezného opatrenia prípustný, hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zalozený, musia strucne, ale zároven ucelene a zrozumitelne, vyplývat z textu samotného návrhu. Naopak, v rozpore s tvrdeniami Komisie nie je potrebné okamzite poskytnút dôkaz dovolávaných dôvodov, kedze zalobca bude musiet v plnom rozsahu splnit poziadavky dokazovania v rámci hlavného konania. 42 Zalobca tvrdí, ze ked Komisia predkladá svoje pripomienky a sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia je schopný vykonat svoj prieskum, návrh musí byt povazovaný jedine za prípustný. V skutocnosti predlozenie pripomienok Komisie dokazuje, ze dôvody vznesené v návrhu splnajú podmienky clánku 104 ods. 2 rokovacieho poriadku a ze tento návrh je prípustný. Vzhladom na to zalobca poznamenáva, ze aj napriek svojej námietke neprípustnosti Komisia odpovedala na návrh predlozením presných a artikulovaných pripomienok, dokazujúc tak ucelený a zrozumitelný charakter tvrdení predlozených zalobcom na podporu dôvodov odôvodnujúcich fumus boni iuris zaloby. Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezného opatrenia 43 Je potrebné uznat, ze aspon niektoré dôvody, ktorých sa zalobca dovoláva, sa na prvý pohlad zdajú byt relevantné a v kazdom prípade nie celkom neopodstatnené. 44 Je to tak hlavne pri prvom a pri jednej casti druhého zalobného dôvodu. - O prvom zalobnom dôvode zalozenom najmä na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 45 Zalobca vyhlasuje, ze Komisia pri výpocte východiskovej sumy pokuty nezohladnila skutocný vplyv kartelu na trh, ktorý bol podla neho nulový alebo prinajlepsom nepatrný. 46 Komisia sa na jednej strane dovoláva neprípustnosti dôvodu, kedze neuvádza skutkové okolnosti, na základe ktorých zalobca nadobudol presvedcenie, ze kartel nemal vplyv na trh, a na druhej strane sa pravdepodobne domnieva, ze ked je charakter porusenia taký, ze musí byt povazované za velmi závazné, posúdenie vplyvu kartelu na trh nie je potrebné. 47 Pokial ide o prípustnost zalobného dôvodu, je potrebné pripomenút, ze na základe clánku 104 ods. 3 a clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku musí návrh na zacatie konania obsahovat zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený. Tento údaj musí byt dostatocne jasný a presný na to, aby umoznil odporcovi pripravit si svoju obranu a Súdu prvého stupna rozhodnút o zalobe prípadne aj bez dalsích podporných informácií. S cielom zaistit právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti je potrebné na to, aby bola zaloba prípustná, aby hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zalozená, vyplývali prinajmensom strucne, ale ucelene a zrozumitelne z textu samotnej zaloby (uznesenie predsedu Súdu prvého stupna zo 17. februára 2006, Nijs/Dvor audítotov, T-171/05 R II, Zb. VS s. I-A-169, II-761, bod 23). 48 V prejednávanej veci je potrebné uviest, ze zalovaná netvrdí, ze nebola schopná pripravit si svoju obranu z dôvodu nedostatocne jasného a zrozumitelného návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. Ako zalobca zdôraznuje, Komisia predlozila pripomienky odpovedajúce velmi podrobne na daný zalobný dôvod. 49 Je teda namieste konstatovat, ze návrh obsahuje predmet sporu, ako aj zhrnutie argumentov, ktorých sa zalobca dovoláva, ktoré umoznujú rozhodnút o návrhu samotnom. 50 Prekázka konania vznesená Komisiou teda musí byt zamietnutá. 51 Z vyssie uvedeného, ako aj z úvah uvedených v bodoch 16 az 20 vyssie okrem toho vyplýva, ze je namieste sa domnievat, ze návrh samotný je prípustný. 52 Pokial ide o preskúmanie merita tohto dôvodu, zalobca sa opiera o judikatúru Súdu prvého stupna, podla ktorej musí pri urcovaní závaznosti porusenia v prípade cenových kartelov byt zistené, ze dohody úcinne umoznili dotknutým podnikom dosiahnut vyssiu cenovú úroven obchodu, ako by bola v case, ak by kartelová dohoda neexistovala (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s II-2597, bod 151). 53 Komisia sa naopak na jednej strane opiera o judikatúru Súdu prvého stupna, podla ktorej indikatívny opis porusení v usmerneniach, ktoré mozno povazovat za velmi závazné, neuvádza ziadnu poziadavku týkajúcu sa vplyvu alebo vzniku úcinkov na konkrétnu geografickú oblast (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 150). Na druhej strane odôvodnuje tú okolnost, ze vplyv kartelu nebol zohladnený pri výpocte výsky pokuty, pricom sa vychádzalo z usmernení, ktoré uvádzajú, ze Komisia má zohladnit vplyv porusenia, len ak je zmeratelné. V prejednávanej veci Komisia tvrdí, ze nemala informácie na zmeranie uvedeného vplyvu a v dôsledku toho ho nebolo mozné zmerat. 54 Je teda potrebné konstatovat, ze podla usmernení (bod 1 A prvý odsek) "pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy... skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat...". 55 Rovnako je Komisia povinná v súlade s judikatúrou vykonat takéto preskúmanie, ak sa zdá, ze je mozné taký vplyv odmerat (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, body 45 a 143; a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System AB/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 122). 56 Je teda potrebné konstatovat, ze v tomto stádiu nemôze sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia na prvý pohlad na jednej strane príst k záveru, ze je povinnostou dotknutého podniku preukázat v rámci správneho konania, ze vplyv porusenia je mozné zmerat, a teda ze ho musí Komisia zohladnit, a na druhej strane, ze v prejednávanej veci vplyv bolo alebo nebolo mozné zmerat. 57 Z uvedeného vyplýva, ze tento dôvod nie je celkom neopodstatnený a ze si zaslúzi dôkladné preskúmanie Súdom prvého stupna v rámci zaloby vo veci samej. - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 58 Zalobca namieta kritérium výpoctu podielu na trhu, ktoré Komisia pouzila na stanovenie výsky pokuty. 59 Podla zalobcu by v prípade úcasti na porusení, ktoré bolo prerusované, nemal byt ako kritérium stanovenia pokuty povazovaný podiel na trhu pocas celého posledného roku trvania porusovania. Skôr by malo íst o priemernú hodnotu, ktorá by zohladnila celý vývoj podielov na trhu v priebehu rokov úcasti na kartely, ako aj prerusenia úcasti na porusovaní, ktoré boli zistené. 60 V prejednávanej veci sa zalobca domnieva, ze na úcely stanovenia základnej ciastky pokuty podla závaznosti porusovania sa mala Komisia odvolat na jeho priemerný podiel na trhu za obdobie rokov 1997 az 2001 a nie len na jeho podiel na trhu v obchodnom roku 2001 a zohladnit prerusenie za obdobie rokov 1999 az 2000. Kedze bolo vhodné pouzit obdobný spôsob výpoctu pre zalobcu a pre ostatných úcastníkov kartelu, ktorých úcast vsak nebola prerusená, rozhodnutie je postihnuté vadou v dôsledku rozdielneho zaobchádzania a nelogického odôvodnenia predmetnej casti. 61 Kedze prekázka konania vznesená Komisiou týkajúca sa prípustnosti tohto dôvodu je rovnaká ako prekázka konania vznesená v prípade prvého dôvodu, je namieste ich zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 47 az 50 vyssie. 62 Okrem toho, pokial ide o dôvodnost tohto zalobného dôvodu, je potrebné konstatovat, ze Komisia toto tvrdenie vo svojich pripomienkach k návrhu na vydanie predbezného opatrenia nenamieta. Touto otázkou sa Komisia zaoberá az vo svojich pripomienkach z 29. marca 2006. V týchto pripomienkach sa obmedzuje na konstatovanie, ze zalobca nepredlozil dôkaz, ze priemerná hodnota podielu na trhu v rokoch, ked dochádzalo k porusovaniu, bola podstatne nizsia ako podiel na trhu zalobcu v roku 2001. 63 Z toho následne vyplýva, ze Komisia sa nevyjadrila k otázke, ci rozhodnutie porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, ked potvrdila, ze pre zalobcu aj ostatných úcastníkov kartelu, ktorých úcast nebola ziadnym spôsobom prerusená, bolo potrebné pouzit obdobný spôsob výpoctu. 64 Navyse je namieste pripomenút, ze v obave o transparentnost a s cielom zvýsit právnu istotu dotknutých podnikov Komisia zverejnila usmernenia, v ktorých stanovuje spôsob výpoctu, ktorý pouzíva v kazdom jednotlivom prípade. V tomto ohlade Súdny dvor usúdil, ze prijatím takýchto pravidiel správania a zverejnením oznámenia, ze ich bude v budúcnosti v príslusných prípadoch uplatnovat, sa Komisia sama obmedzuje vo výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako je zásada rovnosti zaobchádzania alebo ochrana legitímnej dôvery. Okrem toho usmernenia, aj ked nie sú právnym základom rozhodnutia, vseobecne a abstraktne urcujú metodológiu, ktorú si Komisia stanovila na úcely urcenia výsky pokút ulozených samotným rozhodnutím a v dôsledku toho zarucujú právnu istotu podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 211 a 213). 65 V tomto ohlade bod 1 A usmernení uvádza, ze bude potrebné zohladnit efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, a je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. 66 Za týchto okolností teda sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia nemôze vylúcit, ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého je efektívna ekonomická kapacita spôsobit skodu správnejsie posúdená odkazom na priemer hodnoty podielov na trhu dotknutého podniku pocas trvania porusovania s prihliadnutím na prípadné prerusenia, ako len samotným zohladnením podielu na trhu tohto podniku v priebehu posledného roku, je opodstatnené. 67 Z uvedeného vyplýva, ze tento zalobný dôvod nie je celkom neopodstatnený. 68 Predchádzajúce úvahy postacujú na prijatie záveru, ze minimálne jedna cast zalobných dôvodov predlozených zalobcom je na prvý pohlad relevantná a v kazdom prípade nie je celkom neopodstatnená. Za týchto podmienok je vhodné v prejednávanej veci uznat existenciu fumus boni iuris (pozri v tomto zmysle uznesenie FNSEA a i./Komisia, uz citovaný v bode 15 vyssie, bod 55). O naliehavosti Tvrdenia úcastníkov konania 69 Zalobca sa domnieva, ze podmienka, ktorá sa týka naliehavosti, je v prejednávanej veci splnená. 70 Na úvod zalobca tvrdí, ze nepatrí velkej skupine, ale dvom fyzickým osobám, pani Marina D'Ottavi a pánovi Paolo Baiani (dalej len "manzelia Baiani"), a ze jeho velkost nie je dôlezitá, kedze základné imanie dosahuje len 1,1 milióna eur a jeho obrat v roku 2004 bol len priblizne 20 miliónov eur. 71 Po prvé zalobca tvrdí, ze poziadal o bankovú záruku v dvoch bankách, najmä v UniCredit Banca d'Impresa SpA a Sanpaolo IMI SpA, ktoré mu ju odmietli pridelit. 72 Dôvody tohto odmietnutia sa dajú jednoducho zistit s ohladom na jednej strane na tú skutocnost, ze pokuta dosiahla výsku takmer dvojnásobku základného imania zalobcu, pricom samotné zaúctovanie pokuty do úctovníctva spolocnosti by stacilo na jeho vstup do likvidácie, a na druhej strane na tú skutocnost, ze dotknuté banky vedeli, ze zalobca uz niekolko rokov prechádzal tazkým obdobím v dôsledku cistého znízenia jeho podielu na trhu o 33 % len za dva hospodárske roky (z 12,15 % v roku 2002 na 8,1 % v roku 2004). Toto tazké obdobie vysvetlovalo, ze úctovné výsledky za tri posledné hospodárske roky boli záporné a spôsobili v roku 2004 stratu 361 642 eur, v roku 2003 stratu 93 030 eur a v roku 2002 stratu 66 709 eur. 73 Po druhé zalobca podotýka, ze manzelia Baiani ako akcionári zalobcu osobitne poziadali tie isté banky o podobnú záruku. Banky opät odmietli udelit pozadovanú záruku. 74 A napokon po tretie, podla zalobcu by mu okamzité vymozenie pokuty spôsobilo váznu a nenapravitelnú ujmu. Toto zaplatenie pokuty by malo za následok najmä jeho odchod z trhu. 75 Pokial ide o Komisiu, tá pripomína, ze podla ustálenej judikatúry môze byt návrhu na výkon povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku na okamzité nevymáhanie pokuty vyhovené len za existencie výnimocných okolností. Podla Komisie pritom existencia výnimocných okolností môze byt v zásade povazovaná za preukázanú, ak úcastník konania, ktorý ziada oslobodenie od povinnosti zriadit pozadovanú bankovú záruku, predlozí dôkaz, ze je pre neho po prvé objektívne nemozné túto bankovú záruku zriadit a po druhé, ze jej zriadenie by ohrozilo jeho existenciu. 76 Pokial ide o druhú podmienku, zalobca neposkytol ani tvrdenie, ani dôkaz na podporu týchto tvrdení. 77 Pokial ide o prvú podmienku, Komisia sa domnieva, ze zalobca nepreukázal, ze prenho bolo objektívne nemozné zriadit túto záruku. 78 Po prvé, pokial ide o listy týchto dvoch bánk, zalobca najskôr nevysvetlil, preco sa obrátil len na dve banky. Dalej neupresnil, ci bol stálym klientom týchto dvoch bánk. Okrem toho neponúkol primerané záruky. Navyse nepredlozil dokumenty, ktoré by vysvetlovali jeho hospodársku a financnú situáciu. 79 Po druhé je mozné urobit rovnaké úvahy s ohladom na listy, ktoré sa týkajú obidvoch akcionárov zalobcu. Na jednej strane nie je zrejmé, ci sú alebo nie sú stálymi klientmi obidvoch bánk, na druhej strane nebol predlozený ziadny dokument, ktorý by vysvetloval ich hospodársku a financnú situáciu. 80 Po tretie Komisia tvrdí, ze zalobca neposkytol ziadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, ze pokuta zodpovedá dvojnásobku jeho základného imania. Komisia tvrdí, ze straty vzniknuté zalobcovi nie sú v porovnaní s jeho obratom vysoké, zvlást pokial ide o roky 2002 a 2003. 81 Po stvrté zalobca neposkytol ziadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého by zaúctovanie pokuty do úctovníctva spolocnosti spôsobilo jej likvidáciu. 82 A napokon po piate Komisia podotýka, ze do decembra 2005 bol zalobca súcastou mnohonárodnej holandskej skupiny, ktorá predala svoj podiel na kapitále zalobcu vo výske 80 % manzelom Baiani hned po oznámení rozhodnutia. 83 Vo svojich pripomienkach z 3. marca 2006 zalobca spochybnuje tvrdenia Komisie. 84 Po prvé sa zalobca odvoláva na to, ze podla judikatúry Súdu prvého stupna odmietnutie poskytnutia bankovej záruky dvomi úverovými institúciami postacuje ako dôkaz nemoznosti získania takejto záruky. Okrem toho predkladá výpisy zo svojich bankových úctov v týchto dvoch bankách, z ktorých vyplýva, ze úcet zalobcu v Sanpaolo IMI bol otvorený v roku 1991 a úcet v UniCredit Banca d`Impresa bol otvorený v roku 1995, takze sa zalobca má povazovat za stáleho klienta týchto dvoch bánk. 85 Po druhé zalobca vysvetluje, ze obidve banky velmi dobre poznali hospodársku a financnú situáciu zalobcu a ze uz prerusili jeho cerpanie úveru z dôvodu zhorsenia jeho situácie. 86 Po tretie zalobca predkladá dokumenty a upresnuje, ze tieto dokumenty neboli k dispozícii v case podania návrhu, ide najmä o jeho financnú súvahu k 31. decembru 2005 (dalej len "súvaha 2005"), správu audítorov z 10. januára 2006 a zápisnicu z riadneho valného zhromazdenia akcionárov z 20. januára 2006. 87 Zo súvahy 2005 vyplýva, ze záporný výsledok 962 870 eur zohladnuje rezervu vytvorenú na pokrytie rizika zaplatenia pokuty do výsky 1 000 000 eur. Napriek tomu, ze tento výsledok by bol bez zapocítania tejto rezervy kladný vo výske 37 130 eur, vsak zalobca trvá na upresnení, ze na dosiahnutie takéhoto výsledku musel predat závod v meste Cerratina (Taliansko), takze hodnota jeho investicného majetku sa zvýsila len na 563 874 eur, a teda sumu nizsu, ako je výska pokuty. Aj pohladávky zalobcu, ktoré dosahovali 4 534 558 eur, sú nizsie ako jej dlhy, ktoré dosahujú 11 569 438 eur. Nakoniec, obrat zalobcu sa znízil z 20 568 101 eur v roku 2004 na 14 674 014 eur v roku 2005. 88 Pokial ide o úcinky zaúctovania pokuty do úctovníctva zalobcu, zalobca upresnuje, ze clánok 2447 a clánok 2484 stvrtý odsek talianskeho obcianskeho zákonníka stanovujú, ze zaúctovanie polozky pasív rovnajúce sa dvojnásobku základného imania do súvahy, ako je prípad pokuty ulozenej v prejednávanej veci, znamená znízenie tohto imania na nulu. Znízenie imania pod zákonom stanovenú minimálnu výsku v prípade nezhodnotenia kapitálu by znamenalo povinnost zvolat valné zhromazdenie s cielom prerokovat vstup spolocnosti do likvidácie a z toho dôvodu zacat konkurzné konanie. 89 Pokial ide o vztahy akcionárov zalobcu s bankami, ktoré im odmietli poskytnút bankovú záruku, zalobca tvrdí, ze títo akcionári mali otvorené úcty v UniCredit Banca d`Impresa prinajmensom od roku 1999 a ze sa teda museli povazovat za stálych klientov. 90 Pokial ide o odliv kapitálu zalobcu z holandskej skupiny, ktorá ho kontrolovala az do decembra 2005, zalobca vysvetluje, ze holandská spolocnost Nicotiana Holding BV zakúpila od manzelov Baiani ich podiel na kapitále zalobcu v roku 2002. Po oznámení rozhodnutia sa manzelia Baiani rozhodli odkúpit spät podiel za rovnakú cenu, za akú ho pred tromi rokmi predali, z dôvodu, ze sa domnievali, ze velmi pravdepodobne vznikne spor so spolocnostou Nicotiana Holding, ktorá pre nich bola významným obchodným partnerom. 91 Vo svojich pripomienkach z 29. marca 2006 Komisia najskôr vyjadruje pochybnosti, pokial ide o hodnotu závodu v meste Cerratina, ako vyplýva zo súvahy 2005. Dalej uvádza, ze zalobca aj napriek svojej povinnosti zaplatit pokutu uprednostnil zaplatenie iných dlhov, hoci tieto dlhy este neboli splatné. Komisia napokon zdôraznuje, ze zalobca nikdy nenavrhol zaplatenie pokuty v splátkach. 92 Okrem toho, pokial ide o spätné odkúpenie akcií manzelmi Baiani, Komisia uvádza, ze zalobca najskôr nepredlozil zmluvu o prevode akcií podpísanú na tento úcel v roku 2002. Potom pocas právneho auditu, ktorý sa vykonal pred podpísaním zmluvy, informoval kupujúceho o riziku pokuty. Napokon nevysvetlil ani dôvod, preco sa muselo odkúpenie vykonat bezprostredne po oznámení rozhodnutia, ani dôvod, preco mal byt výsledok prípadného sporu so spolocnostou Nicotiana Holding taký riskantný, ako sa zalobca domnieval. 93 Po vypocutí na výzvu predsedu Súdu prvého stupna zalobca predlozil na jednej strane zmluvu o predaji akcií z roku 2002, ktorou manzelia Baiani predali svoj podiel na imaní zalobcu spolocnosti Nicotiana Holding, a na druhej strane poskytol niektoré doplnujúce informácie, ktoré umoznovali posúdit hospodársku a financnú situáciu akcionárov zalobcu. 94 Podla zalobcu z týchto dokumentov vyplýva, ze financná situácia jeho akcionárov im neumoznuje zaplatit celú pokutu, ani vytvorit bankovú záruku pozadovanú Komisiou. 95 Pokial ide o Komisiu, tá sa na jednej strane domnieva, ze dokumenty predlozené zalobcom nie sú dostacujúce na preukázanie financnej situácie jej akcionárov, a na druhej strane, ze v kazdom prípade táto situácia, ako to z týchto dokumentov vyplýva, by mohla prinajmensom umoznit manzelom Baiani zlepsit ich návrh na ciastocné zaplatenie. 96 Komisia dospela k záveru, ze zalobca nepreukázal, ze bolo pre neho objektívne nemozné zriadit bankovú záruku alebo ze by táto záruka ohrozila jeho existenciu. Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezného opatrenia 97 Podla ustálenej judikatúry môze byt návrh na odklad výkonu povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania pokuty prijatý len za výnimocných okolností (uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 6. mája 1982, AEG/Komisia, 107/82 R, Zb. s. 1549, bod 6). Moznost pozadovat zriadenie financnej záruky je totiz výslovne stanovená pre konania o nariadení predbezných opatrení rokovacími poriadkami Súdneho dvora a Súdu prvého stupna a zodpovedá vseobecnému a rozumnému postupu Komisie (uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 5. augusta 2003, IRO/Komisia, T-79/03 R, Zb. s. II-3027, bod 25, a FNSEA a i./Komisia, uz citované v bode 15 vyssie, bod 77). 98 Existencia takýchto výnimocných okolností sa v podstate môze povazovat za preukázanú vtedy, ked strana, ktorá pozaduje, aby bola zbavená povinnosti zriadit pozadovanú bankovú záruku, poskytne dôkaz o tom, ze je pre nu objektívne nemozné túto záruku zriadit (FNSEA a i./Komisia, uz citované v bode 15 vyssie, bod 78) alebo ze by jej vytvorenie ohrozilo jej existenciu (uznesenie IRO/Komisia, uz citované v bode 97 vyssie, bod 26). 99 Zalobca v prejednávanej veci netvrdí, ze by zriadenie bankovej záruky ohrozilo jeho existenciu. Tvrdí vsak, ze je prenho objektívne nemozné zriadit takúto záruku. 100 Za týchto okolností je namieste preskúmat, ci zalobca nálezite preukázal, ze je prenho objektívne nemozné zriadit bankovú záruku. 101 Hlavným tvrdením zalobcu je, ze ziadna banková institúcia nebola ochotná sa zarucit za jeho dlh voci Komisii, pretoze jej jeho financná situácia neumoznovala zaistit jeho platenie. 102 Pokial ide po prvé o tvrdenia Komisie týkajúce sa vztahu medzi zalobcom a oslovenými bankovými institúciami, je namieste v prvom rade poznamenat, ze ako správne uvádza zalobca, relevantnost listov o odmietnutí zriadit bankovú záruku musí byt posúdená vo svetle objektívnej hospodárskej situácie zalobcu (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 28. júna 2000, Cho Yang Shipping/Komisia,T-191/98 R II, Zb. s. II-2551, bod 43). V dôsledku toho nemozno relevantnost týchto listov ako takú vylúcit len z dôvodu ich nízkeho poctu. 103 Tvrdenie Komisie, podla ktorého predlozenie len dvoch odmietavých listov nemôze stacit na preukázanie nemoznosti zalobcu zriadit bankovú záruku, preto nemozno prijat. 104 V druhom rade Komisia tvrdí, ze zalobca na jednej strane jasne nepreukázal, ze je stálym klientom dvoch oslovených bánk, a na druhej strane nepredlozil dokumenty, ktoré by vysvetlili jeho hospodársku a financnú situáciu. 105 Na jednej strane je pritom potrebné konstatovat, ze zalobca predlozil výpisy svojich bezných úctov otvorených v dotknutých dvoch bankách, pricom tieto úcty existujú uz niekolko rokov. Je teda namieste sa domnievat, ze zalobca bol stálym klientom obidvoch bánk, ktoré poziadal o bankovú záruku. 106 Na druhej strane zalobca predlozil svoju rocnú úctovnú závierku za rok 2005 hned po schválení jeho audítormi. 107 V prejednávanej veci je namieste najskôr konstatovat, ze zo súvahy 2005 vyplýva záporný výsledok 962 870 eur, ktorý aj ked zahrna rezervu 1 000 000 eur, zohladnuje len polovicu výsky pokuty skutocne ulozenej zalobcovi. Dalej kladná tendencia výsledku zalobcu v porovnaní s predchádzajúcim rokom musí byt posúdená s prihliadnutím na skutocnost, ze je zaprícinená prinajmensom scasti skôr predajom investicného majetku ako zvýsením obratu a ze v kazdom prípade tento výsledok neumoznuje pokryt celú výsku pokuty. Nakoniec hodnota investicného majetku zalobcu je len 563 874 eur, teda menej, ako je celková výska pokuty. Nakoniec zadlzenie zalobcu je stále znacné, rovnako ako znízenie jeho obratu v porovnaní s rokom 2004. 108 V prejednávanej veci teda zalobca rovnako formulovanými listami z 28. decembra 2005 a z 9. januára 2006 poziadal o bankovú záruku UniCredit Banca d`Impresa a Sanpaolo IMI. Pokial ide o prvú banku, je potrebné konstatovat, ze jej zamietnutie sa zakladá výslovne na zápornom hodnotení hospodárskej a financnej situácie zalobcu. Pokial ide o druhú banku, hoci sa výslovne na také podmienky neodvoláva, ziadna skutocnost v spise neumoznuje pochybovat o tom, ze sú tiez dôvodom tohto odmietnutia. 109 S prihliadnutím na predchádzajúce je potrebné vziat do úvahy, ze s ohladom na zhodnotenie hospodárskej a financnej situácie zalobcu jej tieto dve banky odmietli poskytnút záruku pozadovanú Komisiou. 110 Je teda namieste uznat, ze zalobca právne dostacujúcim spôsobom preukázal svoju neschopnost sám si zabezpecit bankovú záruku pozadovanú Komisiou. 111 Na zhodnotenie schopnosti zalobcu zriadit bankovú záruku je predsa len potrebné v súlade s ustálenou judikatúrou zohladnit aj skupinu spolocností, od ktorých je zalobca priamo alebo nepriamo závislý, najmä pokial ide o moznost poskytnutia zaistení, ktoré by mohli banky pozadovat. Takáto poziadavka vyplýva na jednej strane z verejného záujmu, ktorý sa spája s výkonom rozhodnutí Komisie a ochranou financných záujmov Spolocenstva, a na druhej strane z výhod, ktoré môzu pre jeho akcionárov vyplývat z prípadného antikonkurencného správania spolocnosti. Toto zohladnenie situácie skupiny, ku ktorej patrí, v ziadnom prípade neznamená, ze by pokuta alebo zodpovednost za porusenie mohli byt pricítané tretím osobám (pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 21. júla 1999, DSR-Senator Lines/Komisia, T-191/98 R, Zb. s. II-2531, bod 64 a tam citovanú judikatúru). 112 Je nesporné, ze v momente, ked zalobca urobil kroky k zriadeniu bankovej záruky, jedinými akcionármi zalobcu boli manzelia Baiani, ktorí spolu vlastnili vsetky akcie zalobcu. Manzelia Baiani sú k dnesnému dnu stále jedinými akcionármi zalobcu. Zalobca pritom tvrdí, ze pre nich nebolo mozné zriadit bankovú záruku v jeho prospech. 113 Je namieste na úvod zdôraznit, ze skutocnost, ze spolocnost Nicotiana Holding predala svoj podiel hned po oznámení rozhodnutia, nie je v prejednávanej veci rozhodujúca. 114 Kedze prestala byt akcionárom zalobcu, na jednej strane od nej nie je mozné ziadat ziadnu podporu a na druhej strane jej povinnost zaplatit pokutu ulozenú zalobcovi by mohla byt odôvodnená len vtedy, ak by bola zalozená jej zodpovednost za porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78). 115 Pokial ide o tento posledný bod, je najskôr potrebné skonstatovat, ze Nicotiana Holding nadobudla svoj podiel na imaní zalobcu v auguste 2002, teda v momente, ked sa zalobca prestal zúcastnovat kartelu, ako to skonstatovala Komisia. 116 Dalej Komisia vyrátala 10 % limit stanovený v clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v clánkoch 81a 82 Zmluvy [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 1, s. 1) iba na základe obratu zalobcu a nie na základe obratu skupiny Nicotiana Holding. 117 Napokon rozhodnutie nie je urcené spolocnosti Nicotiana Holding. 118 S ohladom na predchádzajúce je namieste urcit, ci ekonomická a financná situácia súcasných akcionárov zalobcu je taká, ze je pre nich objektívne nemozné zriadit bankovú záruku v jeho prospech. 119 V tomto ohlade je namieste konstatovat, ze v prvom rade zalobca napísal listy z 28. decembra 2005 a 9. januára 2006, ktorými jeho akcionári poziadali o bankovú záruku na zaplatenie pokuty v bankách UniCredit Banca d`Impresa a Sanpaolo IMI. Z týchto listov jasne vyplýva, ze akcionári boli ochotní ponúknut bankám vsetky osobné alebo vecné záruky majetkom, ktorého boli vlastníkmi. 120 Zalobca potom predlozil výpisy z úctov svojich dvoch akcionárov, ktoré preukazovali, ze od septembra 2005 boli klientmi prinajmensom UniCredit Private Banking SpA. 121 Dalej zalobca predlozil výpisy z danových priznaní svojich akcionárov za rok 2004, z ktorých vyplýva, ze majetok manzelov Baiani nestacil na zaplatenie celej pokuty. 122 Na základe týchto skutocností je potrebné uznat, ze zalobca predlozil dostatocný dôkaz o objektívnej neschopnosti svojich akcionárov zriadit bankovú záruku pozadovanú Komisiou. 123 Po druhé, pokial ide o tvrdenia zalobcu, podla ktorých mu môze vzniknút vázna a nenapravitelná ujma, ak nebude odlozené splnenie povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania pokuty, je namieste uviest najskôr to, ze celková výska pokuty je vyssia ako základné imanie zalobcu, ktorý, ako to vyplýva zo súvahy za rok 2005, dosahuje len 1,1 milióna eur, co Komisia nepopiera. Taliansky obciansky zákonník dalej stanovuje, ze, okrem rekapitalizácie, znízenie základného imania pod zákonom stanovenú minimálnu výsku spôsobí zrusenie spolocnosti a jej vstup do likvidácie. Z predchádzajúceho napokon vyplýva, ze súcasní akcionári zalobcu nemajú moznost zriadit bankovú záruku na celú sumu pokuty, a teda nemôzu ani prispiet k imaniu spolocnosti v miere dostatocnej na to, aby zabránili jej vstupu do likvidácie. 124 Zo vsetkého co predchádza vyplýva, ze zalobca právne dostatocným spôsobom preukázal existenciu výnimocných okolností v tom, ze mu môze vzniknút vázna a nenapravitelná ujma, ak bude v súcasnosti povinný zriadit pozadovanú bankovú záruku. O rovnováhe záujmov Tvrdenia úcastníkov konania 125 Podla zalobcu rovnováha záujmov vedie k odlozeniu výkonu rozhodnutia. 126 V tomto ohlade zalobca zdôraznuje, ze jeho odchod z trhu pred rozhodnutím Súdu prvého stupna vo veci samej by predstavovalo skutocnost velmi skodlivú ako pre struktúru hospodárskej sútaze na talianskom trhu so surovým tabakom, tak pre priemysel Spolocenstva vseobecne. Nútený výkon rozhodnutia by totiz tým, ze ukladá okamzité vymozenie pokuty, spôsobil zánik zalobcu a viedol by k významnému znízeniu vývozu talianskeho tabaku do mnohých krajín východnej Európy, Stredného východu a Juznej Ameriky. 127 Okrem toho financné záujmy Komisie by neboli lepsie chránené výkonom rozhodnutia, ktorý by okamzitou likvidáciou zalobcu stazil, ak nie znemoznil kompletné zaplatenie pokuty, kedze Komisia by musela vymáhat svoju pohladávku v konkurznom konaní, v ktorom nemá ziadne prednostné postavenie. 128 Naproti tomu, ak by bol zalobca od zriadenia záruky oslobodený, mohol by aspon docasne zabránit svojmu zániku. Podla zalobcu totiz vyhoviet tomuto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia znamená vylúcit, ze pokuta bude splatná v plnej výske az do rozhodnutia Súdu prvého stupna vo veci samej. Uznesenie, ktorým by bol návrh prijatý, by mohlo predstavovat právny základ oprávnujúci jediného správcu zalobcu pri výkone jeho opatrného posúdenia a so súhlasom kolégia audítorov zriadit rezervu v nizsej výske, ako je výska pokuty, co by mohlo umoznit zalobcovi podnik v prevádzke az do vydania rozhodnutia Súdu prvého stupna vo veci samej. 129 Komisia sa domnieva, ze rovnováha záujmov je v jej prospech, najmä pri uvázení na jednej strane jej financného záujmu o zaplatenie pokuty a na druhej strane verejného záujmu spojeného so zachovaním úcinnosti pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva a so zaplatením pokút s ohladom na zachovanie ich odstrasujúcej funkcie. 130 Komisia sa domnieva, najmä pokial ide o jej financné záujmy, ze aktíva zalobcu nemusia byt ku dnu prípadného zamietnutia zaloby vo veci samej dostatocné na to, aby umoznili zaplatenie pokuty, alebo prinajmensom, ze toto riziko nie je mozné s istotou vylúcit. V dôsledku toho zaplatenie, hoci aj ciastocné, pokuty na konci hlavného konania by predstavovalo este vzdialenejsiu perspektívu ako zaplatenie tejto sumy prostredníctvom núteného a okamzitého výkonu rozhodnutia. 131 Komisia okrem toho tvrdí, ze záujmy, ktorých sa dovoláva zalobca na podporu jeho návrhu sa zdajú byt neopodstatnené alebo v kazdom prípade menej významné ako vyssie uvedené záujmy Komisie. 132 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého jeho zánik ovplyvní struktúru hospodárskej sútaze na trhu so surovým tabakom v Taliansku, Komisia sa domnieva, ze cielom práva hospodárskej sútaze nie je ochranovat podniky, ktoré nie sú schopné udrzat sa na trhu, a ze v dôsledku toho prípadný odchod hospodárskeho subjektu z trhu nie je sám osebe v protiklade so záujmami hospodárskej sútaze. 133 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého by jeho zánik vyvolalo významné znízenie vývozu talianskeho tabaku do mnohých krajín Východnej Európy, Stredného Východu a Juznej Ameriky, Komisia sa domnieva, ze záujmy tretích strán by nemali prevazovat nad financnými záujmami Spolocenstva alebo, vseobecnejsie, nad verejným záujmom spojeným so zachovaním úcinnosti pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. 134 V tretom rade, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého by trh s talianskym tmavým tabakom utrpel velmi vázny úder v dôsledku jeho zániku, Komisia sa domnieva, ze takýto záver vyvracia na jednej strane podstata predmetnej cinnosti, ktorá je dostupná tretím osobám, a na druhej strane skutocnost, ze prípadný zánik zalobcu v dôsledku prípadného konkurzu by nevyhnutne neviedol k strate obchodných aktív. V skutocnosti by bolo vecou orgánov poverených vedením likvidácie alebo konkurzného konania zaistit, aby obchodné aktíva zalobcu boli ochránené za pouzitia prostriedkov dostupných v talianskom práve. Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezného opatrenia 135 Je potrebné zvázit na jednej strane záujem zalobcu zabránit tomu, aby sa v prípade nemoznosti zriadit bankovú záruku pristúpilo k okamzitému vymozeniu pokuty, a na strane druhej financný záujem Spolocenstva na vymození pokuty, ako aj, vseobecnejsie, verejný záujem, ktorý je spojený s ochranou úcinnosti pravidiel hospodárskej sútaze práva Spolocenstva a odstrasujúcim významom pokút ulozených Komisiou (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 13. júna 1989, Publishers Association/Komisia, 56/89 R, Zb. s. 1693, bod 35, a uznesenie FNSEA a i./Komisia, uz citované v bode 15 vyssie, bod 119). 136 Pokial ide o financné záujmy Spolocenstva, je vhodné poznamenat, ze ako bolo konstatované vyssie, majetok zalobcu mu neumoznuje zaplatit celú pokutu ani zriadit pozadovanú bankovú záruku. Je teda velmi pravdepodobné, ze ak by Komisia pristúpila k nútenému výkonu pokút u zalobcu, nezískala by sumu zodpovedajúcu ulozenej pokute. Okrem toho je nesporné, ze v prípade úpadku zalobcu Komisia nebude mat ziadne prednostné právo na svoju pohladávku voci ostatným veritelom. Za týchto okolností sa zdá, ze financné záujmy Komisie nebudú lepsie chránené, ak by sa ihned zacal postup núteného výkonu namiesto toho, aby sa zalobcovi umoznilo pokracovat v jeho cinnosti a vytvorit zisk, ktorý by sa potom mohol pouzit na zaplatenie pokuty. 137 Pokial ide o následky zániku zalobcu na struktúru hospodárskej sútaze na trhu, hoci cielom práva hospodárskej nie je chránit podniky, ktoré nie sú schopné udrzat sa na trhu, cielom predbezných opatrení je predsa len zabránit tomu, aby úcastníkovi konania, ktorý sa ich domáha, nebola do vydania rozhodnutia vo veci samej spôsobená vázna a nenapravitelná ujma (uznesenia predsedu Súdneho dvora z 18. októbra 1991, Albertal a i./Komisia, C-213/91 R, Zb. s. I-5109, bod 18, a predsedu Súdu prvého stupna zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01 R, Zb. s. II-2153, bod 96). 138 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze uz vo svojich pripomienkach z 29. marca 2006, ale najmä pocas vypocutia prinajmensom zo zásady prejavila Komisia ochotu prijat v prípade nemoznosti zriadenia bankovej záruky alternatívne riesenia na okamzitú úhradu pokuty. 139 Zalobca vo svojom liste z 8. mája 2006 predlozil svoj prvý návrh splátkového kalendára, ktorý Komisia zamietla. 140 Pocas vypocutia sa úcastníci konania zaviazali, ze preskúmajú moznost zaplatenia pokuty v dohodnutých splátkach. V tomto ohlade zalobca s prihliadnutím na rezervy uz uvedené v jeho súvahách na roky 2003 a 2005 vo výske 25 000 eur a 1 000 000 eur pripustil, ze by boli mozné vyssie splátky ako tie, ktoré navrhol vo svojom liste z 8. mája 2006. 141 Vo svojom liste z 26. mája 2006 zalobca teda napokon navrhol zalovanej zaplatenie pokuty v splátkach. Konkrétne navrhol Komisii rozdelenie splátok do nasledujúcich termínov: - vytvorenie bankovej záruky najneskôr do 30. júna 2006, splatnej na prvú výzvu na sumu 400 000 eur na zapocítanie istiny a úrokov z pokuty, - prvá ciastocná platba v sume 200 000 bude prevedená 1. júla 2006, - následné polrocné splátky kazdá vo výske najmenej 100 000 eur od 1. júla 2006 az do vydania rozhodnutia vo veci samej, - zaplatenie Komisii hned, ako budú penazné sumy k dispozícii zalobcovi, ocakávanej ceny za predaj zariadenia uskladneného v závode v meste Cerratina tretím osobám, ktorá sa odhaduje na priblizne 330 000 eur. 142 Komisia sa na základe svojho posúdenia hospodárskej a financnej schopnosti zalobcu obmedzila na zamietnutie návrhu zalobcu. 143 Je potrebné na jednej strane uviest, ze financné záujmy Komisie sú takisto chránené záväzkom zalobcu zriadit bankovú záruku pokrývajúcu nezanedbatelnú cast pokuty. 144 Na druhej strane, pokial ide o verejný záujem, ktorý sa vztahuje na zachovanie úcinnosti pravidiel hospodárskej sútaze práva Spolocenstva a odstrasujúceho významu pokút ulozených Komisiou, je namieste konstatovat, ze Komisia nepreukázala, v com by nariadenie ciastocného odkladu, tak ako to navrhol zalobca, ohrozilo v prejednávanej veci tento záujem. 145 Ako to vsak Komisia správne uvádza vo svojom liste zo 6. júna 2006, na jednej strane, hoci dostupné fondy manzelov Baiani nie sú dostatocné na zaplatenie celej pokuty, umoznujú aspon zalobcovi zaplatit vyssie splátky, ako navrhuje. Na druhej strane, kedze sa hospodárska a financná situácia zalobcu skôr zlepsuje, dá sa ocakávat, ze zalobca bude schopný dosiahnut istý zisk pocas nasledujúcich mesiacov a ze tento zisk, hoci mu neumozní zaplatenie celej pokuty, umozní mu zaplatit aspon jej cast. 146 S ohladom na vyssie uvedené, najmä na posledný návrh zalobcu, ako aj na skutocnost, ze Komisia nenavrhla splátkový kalendár, ktorý by povazovala za prijatelný, je namieste udelit zalobcovi pozadované oslobodenie za podmienky, ze: - v lehote dvoch týzdnov od oznámenia tohto uznesenia: - vytvorí bankovú záruku vo výske 400 000 eur, - zaplatí Komisii sumu vo výske 200 000 eur, - v lehote troch mesiacov od oznámenia tohto uznesenia zalobca zaplatí Komisii sumu vo výske 330 000 eur, - od 1. januára 2007 bude Komisii splácat stvrtrocné splátky vo výske 100 000 eur az do splnenia prvej z dvoch nasledujúcich podmienok: - zaplatenie ostávajúcej dlznej sumy pokuty zvýsenej o úroky uvedené Komisiou v jej liste z 9. novembra 2005 oznamujúcom rozhodnutie, - vyhlásenie rozsudku vo veci samej. 147 Napokon je namieste poznamenat, ze sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia má na základe clánku 108 rokovacieho poriadku moznost kedykolvek v dôsledku zmeny okolností zmenit alebo zrusit uznesenie o nariadení predbezného opatrenia [uznesenie Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citované v bode 137 vyssie, bod 123, potvrdené v odvolacom konaní uznesením predsedu Súdneho dvora z 18. októbra 2002, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C-232/02 P(R), Zb. s. I-8977]. Z tejto judikatúry vyplýva, ze pod "zmenou okolností" sudca rozhodujúci o nariadení predbezného konania rozumie hlavne okolnosti faktickej povahy, ktoré môzu v prejednávanej veci zmenit posúdenie kritéria naliehavosti. Okrem toho podla Súdneho dvora táto moznost vyjadruje zásadne neistý charakter opatrení nariadených sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezného opatrenia v práve Spolocenstva [uznesenie Súdneho dvora zo 14. februára 2002, Komisia/Artegodan, C-440/01 P(R), Zb. s. I-1489, a uznesenie FNSEA a i./Komisia, uz citované v bode 15 vyssie, bod 129]. 148 Prípadne bude teda prislúchat úcastníkom konania, aby sa obrátili na Súd prvého stupna v prípade, ked dôjde k zmene okolností, ktorá by mohla zmenit toto rozhodnutie, predovsetkým vo svetle budúcich schválených úctovných závierok zalobcu. Z týchto dôvodov PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPNA nariadil: 1. Splnenie povinnosti spolocnosti Romana Tabacchi SpA zriadit bankovú záruku v prospech Komisie, aby sa vyhlo okamzitému vymozeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená na základe clánku 2 rozhodnutia Komisie z 20. októbra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ods. 1 ES (vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko), sa odkladá za nasledujúcich podmienok: a) v lehote dvoch týzdnov od oznámenia tohto uznesenia zalobca: - zriadi bankovú záruku vo výske 400 000 eur, - zaplatí Komisii sumu vo výske 200 000 eur; b) v lehote troch mesiacov od oznámenia tohto uznesenia zalobca zaplatí Komisii sumu vo výske 330 000 eur; c) od 1. januára 2007 bude zalobca Komisii splácat stvrtrocné splátky vo výske 100 000 eur az do splnenia prvej z dvoch nasledujúcich podmienok: - zaplatenie ostávajúcej dlznej sumy pokuty zvýsenej o úroky uvedené Komisiou v jej liste z 9. novembra 2005 oznamujúcom rozhodnutia o ulození pokuty, - vyhlásenie rozsudku vo veci samej. 2. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej. V Luxemburgu 13. júla 2006 Tajomník Predseda E. Coulon B. Vesterdorf __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPnjP57/L97896-3278TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXPnjP57/L97896-3278TMP.html#Footref*