Vec T-386/06 Pegler Ltd proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie medených tvaroviek a tvaroviek zo zliatin medi - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Odstrasujúci úcinok" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Podnik - Pojem - "Spiaca spolocnost" - Vylúcenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Solidárna zodpovednost za zaplatenie - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci charakter pokuty (Clánok 81 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A stvrtý a piaty odsek) 1. Právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov. Pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci ekonomickú cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Ekonomickou cinnostou je kazdá cinnost, ktorá spocíva v ponúkaní výrobkov alebo sluzieb na danom trhu. "Spiacu spolocnost", ktorá podla anglického práva obchodných spolocností nevykonávala ekonomickú cinnost a nemala nijaký obrat, preto nemozno povazovat za priamu úcastnícku kartelu a nemôze jej byt ani pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa v jej mene dopustili iné subjekty skupiny spolocností, do ktorej patrí. (pozri body 46 - 49, 74, 86, 87) 2. Komisia má moznost pripísat zodpovednost za protiprávne správanie materskej spolocnosti, dcérskej spolocnosti alebo materskej spolocnosti spolocne a nerozdielne s dcérskou spolocnostou. Spolocná a nerozdielna zodpovednost dvoch podnikov znamená, ze zaplatenie celej sumy pokuty jedným z nich rusí povinnost druhého podniku zaplatit uvedenú pokutu. Podnikom mozno pripísat spolocnú a nerozdielnu zodpovednost aj vtedy, ked právne subjekty tvoriace podnik nepatria k rovnakej skupine uz v priebehu porusenia. Skutocnost, ze podnik, ktorý vykonával protiprávne cinnosti, bol rozdelený po skoncení porusenia v rozsahu, v akom boli právne subjekty tvoriace tento podnik rozdelené, nemá teda vplyv na ich spolocnú a nerozdielnu zodpovednost, pokial ide o spáchané porusenie. (pozri body 100, 101, 103, 106) 3. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 ESUO stanovujú, ze okrem samotnej povahy porusenia, jeho skutocného dopadu na trh a jeho zemepisného rozsahu je potrebné zohladnit aj skutocnú ekonomickú spôsobilost pôvodcu porusenia, ktorou môze spôsobit váznu skodu iným hospodárskym subjektom, predovsetkým spotrebitelom, a tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok. Mozno tiez zohladnit skutocnost, ze velké podniky majú obycajne právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktoré im umoznujú lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a byt si vedomé dôsledkov z toho plynúcich podla práva hospodárskej sútaze. V rámci prvého prvku musia byt financné zdroje podniku posúdené ku dnu, ked je pokuta ulozená. Pokial ide o druhý prvok, obrat, na základe ktorého Komisia urcuje velkost dotknutého podniku, sa musí vztahovat na ich situáciu v okamihu porusenia. Aj ked oba tieto prvky úzko súvisia s velkostou podniku, ide o dva odlisné dôvody zvýsenia východiskovej sumy pokuty. Komisia má právo vybrat si ten z týchto dvoch prvkov, ktorý povazuje za dôlezitejsí pre svoje posudzovanie. Oddelené uplatnenie týchto dvoch skutocností na dve spolocnosti, ktoré sú súcastou rovnakej hospodárskej entity a z ktorých jedna je materskou spolocnostou druhej spolocnosti a zodpovednost za porusenie sa jej pripisuje len z tohto dôvodu, je vsak v kazdom prípade v rozpore s pojmom podnik v zmysle clánku 81 ES. Komisia bezpochyby je pri výpocte východiskovej sumy pokuty oprávnená zohladnit obrat za rok pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa konstatuje uvedené porusenie, (na základe prvého kritéria) alebo v okamihu porusenia (na základe druhého kritéria). Komisia vsak nemôze vychádzat z kritéria, ktoré pouzila iba na jednu z týchto dvoch entít, ktoré predtým tvorili hospodársku entitu, ktorá sa dopustila porusenia. Kedze materská spolocnost a dcérska spolocnost uz nepredstavujú hospodársku entitu v zmysle clánku 81 ES ku dnu prijatia rozhodnutia, ktorým im bola ulozená pokuta za porusenie, ktorého sa dopustili, Komisia sa nemôze opierat o obrat bývalej materskej spolocnosti za rok pred prijatím uvedeného rozhodnutia na úcely stanovenia odstrasujúceho faktora pouzitého na obe spolocnosti, ktoré v rozhodnej dobe tvorili jeden podnik, ale medzitým sa rozdelili. Tento obrat totiz neodráza skutocnú hospodársku spôsobilost uvedeného podniku spôsobit skodu iným subjektom v okamihu porusenia. (pozri body 123 - 125, 129, 132, 133) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 24. marca 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie medených tvaroviek a tvaroviek zo zliatin medi - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Odstrasujúci úcinok" Vo veci T-386/06, Pegler Ltd, so sídlom v Doncasteri (Spojené královstvo), v zastúpení: R. Thompson, QC, a A. Collinson, solicitor, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Nijenhuis a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Kinsella a K. Daly, solicitors, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F-1/38.121 - Tvarovky) [oznámené pod císlom K(2006) 4180] a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni v uvedenom rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia N. Wahl (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. januára 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1 Rozhodnutím K(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F-1/38.121 - Tvarovky) (zhrnutie v Ú. v. EÚ L 283, 2007, s. 63, dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze niekolko podnikov porusilo clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa pocas rôznych období medzi 31. decembrom 1988 a 1. aprílom 2004 podielali na jedinom, komplexnom a nepretrzitom porusovaní pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, a to v podobe súboru protisútazných dohôd a zosúladených postupov na trhu s medenými tvarovkami a tvarovkami zo zliatin medi, ktoré zahrnali územie EHP. Porusovanie spocívalo v urcovaní cien, dohodách na cenníkoch, zlavách a rabatoch a mechanizmoch zvysovania cien, v rozdelení vnútrostátnych trhov a zákazníkov a vo výmene dalsích obchodných informácií, ako aj v úcasti na pravidelných stretnutiach a udrziavaní dalsích kontaktov s cielom ulahcit porusovanie. 2 Zalobkyna spolocnost Pegler Ltd a jej materská spolocnost v rozhodnej dobe Tomkins plc patria medzi adresátov napadnutého rozhodnutia. 3 Zalobkyna bola v období od 17. júna 1986 do 31. januára 2004 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Tomkins. Dna 1. februára 2004 bola zalobkyna predaná svojmu riadiacemu tímu. Dna 26. augusta 2005 boli Pegler Holdings Ltd a zalobkyna predané spolocnosti Aalberts Industries NV, ktorá je dalsím adresátom napadnutého rozhodnutia. 4 Dna 9. januára 2001 spolocnost Mueller Industries Inc., dalsí výrobca medených tvaroviek, informovala Komisiu o existencii kartelu v odvetví tvaroviek a v dalsích priemyselných odvetviach spojených s trhom s medenými rúrami a o svojej vôli spolupracovat na základe oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v kartelových veciach (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996") (odôvodnenie c. 114 napadnutého rozhodnutia). 5 V dnoch 22. a 23. marca 2001 Komisia v rámci vysetrovania týkajúceho sa medených rúr a tvaroviek vykonala podla clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), neohlásenú kontrolu v priestoroch niekolkých podnikov (odôvodnenie c. 119 napadnutého rozhodnutia). 6 Po tejto prvej kontrole Komisia v apríli 2001 rozdelila svoje vysetrovanie týkajúce sa medených rúr na tri samostatné konania, a to konanie vo veci COMP/E-1/38.069 (Medené sanitárne rúry), konanie vo veci COMP/F-1/38.121 (Tvarovky) a konanie vo veci COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) (odôvodnenie c. 120 napadnutého rozhodnutia). 7 V dnoch 24. a 25. apríla 2001 Komisia vykonala dalsiu neohlásenú kontrolu v priestoroch Delta plc, spolocnosti na cele medzinárodnej stavebnej skupiny, ktorej inzinierske oddelenie zdruzovalo niekolko výrobcov tvaroviek. Táto kontrola sa týkala len tvaroviek (odôvodnenie c. 121 napadnutého rozhodnutia). 8 Od februára resp. marca 2002 zaslala Komisia dotknutým stranám niekolko ziadostí o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17, neskôr clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie c. 122 napadnutého rozhodnutia). 9 V septembri 2003 podala IMI plc ziadost, aby sa na nu pouzilo oznámenie o spolupráci z roku 1996. Po tejto ziadosti nasledovali ziadosti skupiny Delta (marec 2004) a spolocnosti FRA.BO SpA (júl 2004). Poslednú ziadost o zhovievavost podala v máji 2005 spolocnost Advanced Fluid Connections plc (odôvodnenia c. 115 az 118 napadnutého rozhodnutia). 10 Dna 22. septembra 2005 Komisia v rámci veci COMP/F-1/38.121 (Tvarovky) zacala konanie o porusení a prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo oznámené zalobkyni (odôvodnenia c. 123 a 124 napadnutého rozhodnutia). 11 Dna 20. septembra 2006 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 12 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze zalobkyna a spolocnost Tomkins porusili ustanovenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP medzi 31. decembrom 1988 a 22. marcom 2001. 13 Za toto porusenie Komisia v clánku 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia ulozila zalobkyni povinnost zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou Tomkins pokutu vo výske 5,25 milióna eur. 14 Na stanovenie výsky pokuty ulozenej kazdému podniku uplatnila Komisia v napadnutom rozhodnutí metódu definovanú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). 15 Pokial ide po prvé o stanovenie východiskovej sumy pokuty podla závaznosti porusenia, Komisia kvalifikovala porusenie ako velmi závazné z dôvodu jeho povahy a zemepisného rozsahu (odôvodnenie c. 755 napadnutého rozhodnutia). 16 Kedze sa Komisia dalej domnievala, ze medzi dotknutými podnikmi existujú výrazné rozdiely, pristúpila k odlisnému zaobchádzaniu, pricom na tieto úcely vychádzala z ich relatívneho významu na relevantnom trhu urceného podla ich podielu na trhu. Na základe toho rozdelila dotknuté podniky do siestich kategórií (odôvodnenie c. 758 napadnutého rozhodnutia). 17 Zalobkyna a jej materská spolocnost boli zaradené do siestej kategórie, pre ktorú bola východisková suma pokuty stanovená na 2 milióny eur (odôvodnenie c. 765 napadnutého rozhodnutia). 18 Vzhladom na celkový obrat spolocnosti Tomkins, ktorý predstavoval 4 635 miliónov eur v roku 2005, teda v roku pred prijatím napadnutého rozhodnutia, uplatnila Komisia na úcely odstrasenia násobiaci koeficient 1,25, ktorý tak v prípade zalobkyne viedol k východiskovej sume pokuty zvýsenej na 2,5 milióna eur (odôvodnenia c. 771 az 773 napadnutého rozhodnutia). 19 Na základe dlzky trvania úcasti zalobkyne na porusovaní (dvanást rokov a dva mesiace) Komisia dalej zvýsila pokutu o 110 %, teda o 5 % rocne za prvé dva roky a o 10 % za kazdý úplný rok, a to od 31. januára 1991, za zostávajúcich desat rokov (odôvodnenie c. 775 napadnutého rozhodnutia), co viedlo k stanoveniu konecnej sumy pokuty vo výske 5,25 milióna eur. 20 Komisia vo vztahu k zalobkyni nezohladnila nijakú pritazujúcu ani polahcujúcu okolnost. Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 15. decembra 2006 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 22 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 23 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 28. januára 2010. 24 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1, clánok 2 písm. h) a clánok 3 napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 25 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 26 Zalobkyna uvádza na podporu svojej zaloby sest dôvodov. 27 V rámci svojho prvého zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje skutocnost, ze jej mozno pripísat zodpovednost za porusovanie v období od 31. decembra 1988 do 20. januára 1989 len z toho dôvodu, ze 20. januára 1989 získala meno Pegler. Pred 20. januárom 1989 totiz bola v rámci skupiny Tomkins "spiacou" dcérskou spolocnostou v zmysle anglického práva spolocností. V rámci svojho druhého zalobného dôvodu spochybnuje zodpovednost za porusenie, ktorá jej bola pripísaná vo vztahu k obdobiu od 20. januára 1989 do 29. októbra 1993. Pocas tohto obdobia bola nadalej "spiacim" zástupcom spolocnosti FHT Holding Ltd (dalej len "FHT"), dalsieho subjektu skupiny Tomkins, a nemala ani aktíva, ani zamestnancov. Tretí zalobný dôvod vychádza z toho, ze Komisia jasne neoznacila adresáta napadnutého rozhodnutia. V rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna uvádza niekolko argumentov s cielom preukázat, ze pripísanie spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti za porusenie clánku 81 ES bývalej materskej spolocnosti a bývalej dcérskej spolocnosti je zásadne protiprávne. Svojím piatym zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze pokuta mala byt ulozená len jej bývalej materskej spolocnosti. Nakoniec siesty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania pri výpocte výsky pokuty. 28 Kedze tretí a piaty zalobný dôvod sa z velkej casti prekrývajú, pretoze argumentácia, o ktorú sa opierajú, je v podstate totozná, treba ich preskúmat spolocne. Dalej je potrebné stvrtý zalobný dôvod analyzovat az po tretom a piatom zalobnom dôvode. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení pri pripísaní zodpovednosti za porusenie v období medzi 31. decembrom 1988 a 20. januárom 1989 zalobkyni len z toho dôvodu, ze 20. januára 1989 získala meno Pegler Tvrdenia úcastníkov konania 29 Zalobkyna na úvod tvrdí, ze pocas celkovej doby porusovania, ktorej sa týka napadnuté rozhodnutie, spadá "história 'podniku Pegler`" do troch samostatných období: obdobie pred 20. januárom 1989, obdobie od 20. januára 1989 do 29. októbra 1993 a obdobie, ktoré sa zacalo 29. októbra 1993. 30 Zalobkyna konkrétne zhrna skutkový stav takto: - do 20. januára 1989 bol "podnik Pegler" prevádzkovaný subjektom skupiny Tomkins s názvom FHT, ktorý ho riadil prostredníctvom svojho zástupcu, dalsieho subjektu skupiny Tomkins s názvom Pegler Ltd. Dna 20. januára 1989 si zalobkyna, ktorá sa v tom case volala The Steel Nut & Joseph Hampton Ltd, a Pegler Ltd (dalej len "Old Pegler") navzájom vymenili mená. Od tej doby bolo teda meno Pegler poskytnuté zalobkyni, zatial co jej bývalé meno bolo poskytnuté spolocnosti Old Pegler. Táto druhá spolocnost, ktorá existovala aj po 20. januári 1989, hoci bola "spiacou" spolocnostou v zmysle anglického práva obchodných spolocností, bola nakoniec 29. mája 2000 zrusená, - v období medzi 20. januárom 1989 a 29. októbrom 1993 "podnik Pegler" nadalej prevádzkovala spolocnost FHT a riadila ho prostredníctvom zalobkyne, ktorá bola jeho bezplatným zástupcom, - dna 29. októbra 1993 bol "podnik Pegler" prevedený na zalobkynu, ktorá od tohto dna prevzala cast aktív a cinností FHT súvisiacich s vodovodnými kohútikmi zo zelezných kovov, ventilmi a sanitárnymi tvarovkami a prevzala zodpovednost za "podnik Pegler". 31 Zalobkyna tvrdí, ze podnikom zodpovedným za porusenie pred 20. januárom 1989 mohla byt iba spolocnost Tomkins, pretoze vlastnila a kontrolovala 100 % kapitálu spolocnosti FHT. 32 Zalobkyna uvádza, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze pokial si dve spolocnosti navzájom vymenia mená a jedna z nich súcasne prevezme zmluvu o zastúpení uzavretú druhou z nich, podla "ustálených právnych zásad" fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, musí za toto porusenie zodpovedat aj v prípade, ze prevádzkovanie podniku bolo v case prijatia rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie, v zodpovednosti inej osoby. 33 Zalobkyna tiez tvrdí, ze pred 29. októbrom 1993 nebola podnikom, lebo nemala aktíva ani zamestnancov, takze nevykazovala ziadnu zo základných charakteristík ekonomickej samostatnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohla byt podnikom v zmysle clánku 81 ES. 34 Komisia najskôr tvrdí, ze v celom napadnutom rozhodnutí povazovala cinnosti niekolkých spolocností patriacich do skupiny Tomkins, v tomto prípade zalobkyne, Old Pegler, FHT a Tomkins, za cinnosti jedinej ekonomickej entity pocas obdobia porusenia. 35 Komisia odpovedá, ze zalobkyni nepripísala zodpovednost za porusenie v období od 31. decembra 1988 do 20. januára 1989 len z toho dôvodu, ze 20. januára 1989 získala meno Pegler. 36 Komisia najskôr uvádza, ze zalobkyna bola medzi 31. decembrom 1988, cize dnom zaciatku porusenia, a 20. januárom 1989 z funkcného hladiska spojená s "podnikom Pegler". 37 Komisia v tomto ohlade poznamenáva, ze existovala "personálna a funkcná kontinuita". Na podporu tohto tvrdenia sa Komisia odvoláva na skutocnost, ze pán W. bol riaditelom v Old Pegler od 15. júna 1980 do 20. januára 1989, ked bol vymenovaný za riaditela u zalobkyne. 38 Navyse je nepredstavitelné, ze by zalobkyna 20. januára 1989 prebrala meno Pegler bez toho, aby zachovala aspon urcitú cinnost v podniku pocas 20 dní pred týmto dátumom, teda od 31. decembra 1988, odo dna zaciatku porusenia konstatovaného Komisiou. Podla Komisie je velmi pravdepodobné, ze tento prechod vyzadoval zosúladenie entity zalobkyne a jej prípravu na prevzatie mena "podniku Pegler", z coho vyplýva existencia funkcného vztahu medzi právnickou osobou zalobkyne a porusením. 39 Zalobkyna okrem toho sama pripustila, ze rozhodnutie previest "podnik Pegler" "bolo prijaté na úrovni skupiny Tomkins riaditelmi skupiny, ktorí boli zároven riaditelmi zalobkyne". 40 Po druhé Komisia tvrdí, ze aj ked sa zalobkyna nezúcastnovala na porusení pred 20. januárom 1989, je zjavné, ze je nástupkynou entity, ktorá sa na porusení zúcastnovala priamo v najvýznamnejsích aktívach, ako aj vo vedení a v obchodnom mene, pod ktorým sa protiprávne cinnosti vykonávali, a ze preto v súlade s judikatúrou "zdedila" právnu zodpovednost za porusenie. 41 Komisia nakoniec poznamenáva, ze zohladnenie obdobia 20 dní pred 20. januárom 1989 nemalo nijaký vplyv na výpocet sumy pokuty. Posúdenie Vseobecným súdom 42 Z odôvodnení c. 682 a 683 napadnutého rozhodnutia v spojení s jeho odôvodneniami c. 647 a 734 vyplýva, ze zalobkyni sa pripisuje zodpovednost za porusenie z dôvodu jej priamej úcasti na nom v období od 31. decembra 1988 do 22. marca 2001. 43 V tomto ohlade vsak treba uviest, ze z dokumentov predlozených zalobkynou pocas správneho konania, ako aj v rámci tohto konania vyplýva, ze bola v období od 31. decembra 1988 do 20. januára 1989 "spiacou" spolocnostou v zmysle anglického práva obchodných spolocností. 44 Ukazuje sa totiz, ze pred 20. januárom 1989 zalobkyna nemala ani aktíva, ani zamestnancov. 45 Hoci zalobkyna priznáva, ze prijala meno, pod ktorým sa na trhu uskutocnovali protiprávne cinnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, a pripústa, ze sa stala bezodplatným zástupcom spolocnosti FHT po 20. januári 1989, nic to nemení na skutocnosti, ze pred týmto dnom nevykonávala ekonomickú cinnost a s výnimkou statutárneho riaditela nemala ani zamestnancov, ako to vyzaduje anglické právo obchodných spolocností. 46 Treba dalej uviest, ze zalobkyna bola v dotknutom období jednou z piatich dcérskych spolocností spolocnosti FHT, ktorá bola sama 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Tomkins pôsobiacej pod obchodným menom Pegler najmä v odvetví tvaroviek. Z príloh pripojených k spisu, a to z rocných uzávierok predlozených orgánom Spojeného královstva, ktorých pravost Komisia nespochybnila, vyplýva, ze zalobkyna bola v uvedenom období "spiacou" spolocnostou podla anglického práva obchodných spolocností, nevykonávala ekonomickú cinnost a nemala nijaký obrat. 47 V tomto ohlade treba pripomenút, ze právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59) a ze pojem "podnik" zahrna kazdý subjekt vykonávajúci ekonomickú cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 112; z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, bod 107, a z 11. júla 2006, FENIN/Komisia, C-205/03 P, Zb. s. I-6295, bod 25). 48 Treba tiez pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je ekonomickou cinnostou kazdá cinnost, ktorá spocíva v ponúkaní výrobkov alebo sluzieb na danom trhu (pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 75 a tam citovanú judikatúru, a z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 47). 49 Kedze teda zalobkyna bola v období od 31. decembra 1988 do 20. januára 1989 právnou entitou, ktorá nevykonávala ekonomickú cinnost v tom zmysle, ze neponúkala za odmenu výrobky a sluzby na akomkolvek trhu, a teda neniesla financné riziká spojené s vykonávaním týchto cinností, Komisia nemohla dospiet k záveru, ze zalobkyna sa priamo podielala na porusení pred okamihom, ked zmenila svoj názov (pozri judikatúru citovanú v predchádzajúcom bode). 50 Skutocnost, ze zalobkyna bola pocas tohto obdobia súcastou skupiny Tomkins, toto zistenie nespochybnuje. 51 To isté platí, pokial ide o skutocnost, ze pán W., bývalý riaditel spolocnosti Old Pegler, bol 20. januára 1989 vymenovaný za riaditela spolocnosti zalobkyne, aby sa nakoniec svojich funkcií vzdal 26. mája 1989. 52 Dalej treba uviest, ze argument Komisie, podla ktorého z niektorých skutocností vyplýva, ze pán W. sa osobne zúcastnoval na karteli pocas tohto obdobia a okolo neho, treba odmietnut. V tomto rámci Komisia odkazuje na odôvodnenia c. 74 a 187 napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení c. 74 napadnutého rozhodnutia sa vsak uvádza len to, ze pán W. bol prezidentom a generálnym riaditelom spolocnosti Pegler v roku 1989, zatial co odôvodnenie c. 187 tohto rozhodnutia sa týka kontaktu, ktorý s pánom W. nadviazal zástupca spolocnosti Delta po stretnutí British Plumbing Fittings Manufacturers Association (BPFMA, zdruzenie výrobcov potrubných tvaroviek v Spojenom královstve) v roku 1989, pricom toto stretnutie sa uskutocnilo az po období, o ktoré ide v prejednávanej veci. 53 Okrem toho tvrdenie Komisie, podla ktorého zalobkyna vykonávala "urcitú cinnost" pocas 20 dní pred výmenou uvedených názvov, nemôze obstát. Zmena obchodného mena nepochybne zahrna právne a zmluvné formality. Vykonávanie týchto formalít vsak neznamená výkon ekonomickej cinnosti, a uz vôbec nie uskutocnovanie protisútaznej cinnosti. 54 Nakoniec argument, ktorý subsidiárne predlozila Komisia, ze zalobkyna bola v kazdom prípade ekonomickým nástupcom "podniku Pegler", nemozno prijat. 55 Je pravda, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial boli cinnosti, ktorých sa týka porusenie, prevedené z jednej právnej entity na druhú v rámci tej istej skupiny, nástupcovi môze byt pripísaná zodpovednost za porusenie, aj ked prvá právna entita z právneho hladiska stále existuje (rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 48; rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 132; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 358). 56 Treba vsak konstatovat, ze Komisia ani v oznámení o výhradách, ani v napadnutom rozhodnutí neuviedla, ze povazuje zalobkynu za zodpovednú za porusenie na základe toho, ze je nástupkynou ekonomických cinností svojej sprostredkovatelskej materskej spolocnosti FHT alebo sesterskej spolocnosti Old Pegler. 57 Naopak, v odôvodnení c. 718 napadnutého rozhodnutia Komisia zalobkynu charakterizovala ako priameho úcastníka, ktorý mal protisútazné kontakty so svojimi konkurentmi od 31. decembra 1988. 58 V priebehu správneho konania zalobkyna okrem toho v odpovedi na otázky polozené Komisiou poskytla informácie o skupine Tomkins a jej vnútornej restrukturalizácii v rozhodnej dobe. Vo svojej odpovedi z 25. novembra 2005 na oznámenie o výhradách tiez uviedla, ze pred rokom 1993 bola "spiacou" spolocnostou podla anglického práva obchodných spolocností, co je informácia, ktorú potvrdila na pojednávaní 27. februára 2006. Toto tvrdenie nakoniec podlozili hodnoverné dôkazy, ako sú úcty zalobkyne a úcty spolocnosti FHT predlozené príslusnému orgánu, v ktorých sa uvádza, ze zalobkyna, ktorá nevykonávala hospodárske cinnosti, bola pocas rozhodných hospodárskych rokov "spiacou" spolocnostou. 59 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Komisia na túto argumentáciu v napadnutom rozhodnutí neodpovedala. Ako Komisia pripustila na pojednávaní, domnievala sa, ze zalobkyna bola od zaciatku priamou úcastníckou kartelu. 60 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze prvý zalobný dôvod je dôvodný. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu a na nesprávnom právnom posúdení pri pripísaní zodpovednosti za porusenie v období od 20. januára 1989 do 29. októbra 1993 zalobkyni Tvrdenia úcastníkov konania 61 Zalobkyna tvrdí, ze kedze od 20. januára 1989 do 29. októbra 1993 nemala základné charakteristiky podniku, nemohla jej byt pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa v tomto období dopustila v jej mene materská spolocnost. Podla nej má byt podnikom, ktorému sa má podla pravidiel hospodárskej sútaze pripísat zodpovednost za toto obdobie, spolocnost FHT a/alebo spolocnost Tomkins. 62 V tomto ohlade zalobkyna pripomína, ze sa zacala "zúcastnovat" na "podniku Pegler" od 20. januára 1989, ale len v tom rozsahu, ze získala jeho súcasné meno a stala sa skrytým a bezplatným splnomocnencom FHT, pricom nemala ani ziadne aktíva, ani zamestnancov. 63 Zalobkyna sa s odkazom na rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia (40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 475 az 483), a z 24. októbra 1995, Volkswagen a VAG Leasing (C-266/93, Zb. s. I-3477, bod 19), ako aj usmernenia o vertikálnych obmedzeniach (Ú. v. ES C 291, 2000, s. 1) domnieva, ze Komisia bud nepochopila povahu vztahu zastúpenia, ktorý mala zalobkyna s FHT, alebo sa dopustila omylu tým, ze obisla problém bez nálezitého zohladnenia dôkazov, ktoré jej boli predlozené. 64 Zalobkyna uvádza, ze aj ked nemohla predlozit kópiu zmluvy o zastúpení, mala Komisia priznat význam dokumentom, ktoré jej predlozit mohla, ako je zápisnica z rokovania správnej rady spolocnosti Old Pegler, ktorá potvrdzuje ukoncenie zmluvy o zastúpení spolocnosti FHT 20. januára 1989, zápisnica z rokovania správnej rady zalobkyne, ktorá potvrdzuje ukoncenie zmluvy o jej zastúpení spolocnosti FHT 29. októbra 1993, úcty spolocnosti FHT, ktoré preukazujú, ze FHT mala vsetky aktíva a bola zodpovedná za vsetky dlhy "podniku Pegler" do 29. októbra 1993, ako aj úcty zalobkyne, ktoré preukazujú, ze prevzala aktíva a pasíva "podniku Pegler" az 29. októbra 1993 a ze v ziadnom okamihu pred týmto dnom nemala významné aktíva ci pasíva, ani neuskutocnila významné úctovné operácie, a nakoniec dokument zo 16. februára 1995, ktorý presvedcivo preukazuje, ze prevod "podniku Pegler" spolocnostou FHT na zalobkynu sa uskutocnil 29. októbra 1993. 65 Nakoniec zalobkyna dodáva, ze tieto argumenty sú platné, aj pokial ide o cinnosti spolocnosti Old Pegler ako zástupcu spolocnosti FHT v období pred 20. januárom 1989, takze skutocnost, ze Old Pegler, ktorá bola zrusená spolocnostou Tomkins 29. mája 2000, uz v case prijatia napadnutého rozhodnutia neexistovala. 66 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. 67 Podla Komisie argumenty zalobkyne týkajúce sa skutocnosti, ze bola "spiacou" spolocnostou a zároven "konala ako zástupca" svojej sesterskej spolocnosti, neodolajú hlbkovej analýze. Napriek ziadostiam v tomto zmysle zalobkyna neposkytla nijaký relevantný dokument, ktorý by potvrdzoval akúkolvek dohodu o zastúpení. 68 Dokumenty predlozené zalobkynou odkazujú vseobecným spôsobom na vztah zastúpenia, ale nespresnujú povahu záväzkov a nepreukazujú neexistenciu jej úcasti na porusovaní pred 29. októbrom 1993. 69 Komisia dodáva, ze aj keby zalobkyna preukázala existenciu zmluvy o zastúpení, nebránilo by to Komisii v tom, aby zalobkyni adresovala napadnuté rozhodnutie. 70 Komisia tiez odkazuje na oficiálnu odpoved spolocnosti Tomkins na ziadost o informácie, ktorú jej zaslala na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Táto odpoved, ktorá odporuje argumentom zalobkyne, uvádza, ze "medzi rokom 1987 a 31. januárom 2004 bola Pegler Ltd 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Tomkins (predtým FH Tomkins plc)" a ze "bola riadená ako samostatný podnik, ktorý sám rozhoduje o technických a výrobných otázkach a otázkach predaja/marketingu". 71 Komisia dalej s odkazom na odôvodnenia c. 135, 145 a 187 napadnutého rozhodnutia zdôraznuje, ze ostatní clenovia kartelu chápali, ze uzavreli kolúznu dohodu so zalobkynou a ze nebolo zohladnené nijaké (výlucne vnútorné) rozdelenie úloh medzi zalobkynou, spolocnostou Old Pegler, FHT a akoukolvek dalsou entitou v rámci skupiny Tomkins. 72 Na záver Komisia tvrdí, ze je tiez zrejmé, ze zalobkyna je zodpovedná za porusenie v období od 20. januára 1989 do 29. októbra 1993, kedze ako uz vysvetlila v rámci prvého zalobného dôvodu, zalobkyna bola ekonomickým nástupcom "podniku Pegler". Posúdenie Vseobecným súdom 73 Treba poznamenat, ze pokial ide o obdobie od 20. januára 1989 do 29. októbra 1993, z dokumentov prilozených k zalobe, ako sú úctovné záznamy FHT, ako aj úctovné záznamy zalobkyne, ktoré boli potvrdené externým autorizovaným audítorom a predlozené orgánom Spojeného královstva, zalobkyna v hospodárskych rokoch pocas celého uvedeného obdobia nevytvorila ani zisk, ani stratu. V podrobných úctovných záznamoch spolocnosti FHT sa systematicky uvádza, ze zalobkyna nevykonáva ekonomické cinnosti. Aj z úctovných záznamov zalobkyne vyplýva, ze v uvedenom období nevykonala nijakú úctovnú operáciu. 74 V tomto ohlade treba uviest, ze podla anglického práva obchodných spolocností sa výraz "spiaca" pouzije na spolocnost, ktorá z právneho hladiska neuskutocnila nijakú významnú úctovnú operáciu pocas úctovného roka. Absencia písomného záznamu v úctovných knihách spolocnosti zodpovedá absencii významných úctovných operácií. Jedinou úctovnou operáciou, ktorá je povolená bez toho, aby doslo k strate postavenia "spiacej" spolocnosti, je totiz operácia týkajúca sa nákladov spojených so zápisom spolocnosti a ulozením rocných úctovných dokladov na príslusnom orgáne, a to Companies House (register spolocností). Opätovné zacatie obchodných cinností by takisto viedlo k strate tohto postavenia. Kedze boli splnené vsetky podmienky podla anglického práva obchodných spolocností, je nespochybnitelné, ze zalobkyna bola "spiacou" spolocnostou, a teda nebola aktívna na trhu. 75 Ako okrem toho uznala na pojednávaní samotná zalobkyna, neexistuje nijaká pochybnost o tom, ze pocas obdobia od 20. januára 1989 do 29. októbra 1993 boli cinnosti vykonávané v mene spolocnosti Pegler. V tomto ohlade treba konstatovat, ze aj z dokumentov uvedených v bode 73 vyssie vyplýva, ze FHT alebo Tomkins predávali prostredníctvom zamestnancov spolocnosti FHT výrobky patriace do oblasti tvaroviek pod obchodným menom Pegler, ci uz pred zmenou mena zalobkyne alebo po nej. Treba teda uviest, ze toto konstatovanie neumoznuje dospiet k záveru, ze ide o cinnosti zalobkyne. 76 Pokial ide o zápisnice zo stretnutí vedenia (Executive Meetings), na ktoré sa odvoláva Komisia s cielom odmietnut argument zalobkyne, ze nevykonávala obchodné cinnosti, treba poznamenat, ze uvedené zápisnice na prvý pohlad naznacujú obchodnú cinnost zalobkyne. 77 Treba vsak uviest, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie v tomto ohlade skutocnost, ze zápisnice majú hlavicku spolocnosti Tomkins Plc a spolocnosti Pegler Ltd, nie je relevantná. Len to naznacuje, ze ekonomické cinnosti boli vykonávané pod obchodným menom Pegler, ale neznamená, ze sa zalobkyna na týchto cinnostiach priamo podielala. 78 Rovnako ani zo skutocnosti, ze riaditelia zalobkyne, z ktorých niektorí boli aj riaditelmi spolocnosti FHT, sa zúcastnovali na uvedených stretnutiach a podielali sa na plnení sprievodných úloh, ktoré súviseli s cinnostami dalsích entít v rámci skupiny Tomkins, nevyplýva priama úcast zalobkyne na karteli pocas uvedeného obdobia, a to tým skôr, ze uvedení riaditelia neboli zamestnancami zalobkyne. 79 Nakoniec obsah týchto zápisníc neumoznuje dospiet k záveru, ze zalobkyna bola skutocne entitou, ktorá riadila cinnosti spojené s tvarovkami. Okrem toho treba poznamenat, ze ziadna zo zápisníc, na ktoré Komisia odkazovala, nebola podpísaná. V kazdom prípade treba uviest, ze pokial ide o neexistenciu cinnosti zalobkyne, týmto zápisniciam musí byt priznaná mensia hodnota nez hodnote úctovných záznamov spolocnosti FHT a zalobkyne, ktoré potvrdil autorizovaný audítor a ktoré boli v súlade s anglickým právom predlozené príslusným orgánom. 80 Pokial ide o tvrdenie Komisie, ktoré odkazuje na odôvodnenia c. 135 a 145 napadnutého rozhodnutia a podla ktorého sa ostatní clenovia kartelu domnievali, ze uzavreli kolúznu dohodu so zalobkynou, treba pripomenút, ze odôvodnenie c. 135 odkazuje na vyhlásenie spolocnosti Delta, v ktorom táto spolocnost opísala mechanizmus kartelu, a ze odôvodnenie c. 145 odkazuje na vyhlásenie spolocnosti IMI, v ktorom táto spolocnost uviedla, ze Pegler bola jedným z úcastníkov kartelu na celoeurópskej úrovni. Na rozdiel od tvrdenia Komisie z toho nevyplýva, ze v uvedených odôvodneniach sa hovorilo konkrétne o zalobkyni. Okrem toho je síce nepochybné, ze FHT vykonávala cinnosti pod obchodným menom Pegler, nic v uvedených odôvodneniach vsak nenasvedcuje tomu, ze autori týchto vyhlásení poznali vnútornú organizáciu skupiny Tomkins. 81 Pokial ide o odôvodnenie c. 187 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka kontaktu medzi zástupcom spolocnosti Delta s pánom W. nadviazaného po stretnutí BPFMA, treba dospiet k záveru, ze skutocnost, ze pán W. prijal návrh tohto zástupcu spolocnosti Delta na ukoncenie agresívnej stratégie spolocnosti Pegler, nestací na to, aby bola zodpovednost za porusenie pripísaná zalobkyni. Nie je vôbec preukázané, ze pán W. konal ako zástupca zalobkyne, kedze nebol zamestnancom zalobkyne v rozhodnej dobe, co Komisia nespochybnuje. 82 Okrem toho, aj ked zalobkyna nebola schopná predlozit kópiu zmluvy o obchodnom zastúpení, z dokumentov uvedených v bode 64 vyssie vyplýva, ze bola splnomocnencom spolocnosti FHT do 29. októbra 1993, teda dna, ked prevzala aktíva a pasíva "podniku Pegler" vrátane zamestnancov, pokial ide o cinnosti súvisiace s tvarovkami. Skutocnost, ze zalobkyna nebola odmenovaným splnomocnencom, vyplýva z dôkazov uvedených v bode 73 vyssie. 83 V kazdom prípade treba konstatovat, ze pojem "dormant companies acting as agents" (spiace spolocnosti konajúce ako zástupcovia), ktorý je uvedený v odseku 51 prílohy 4 anglického zákona o spolocnostiach z roku 1985 s názvom "Forma a obsah úctovných kníh" a v § 58 A prílohy 8 anglického zákona o spolocnostiach z roku 1985 s názvom "Forma a obsah úctovných kníh malých podnikov", sa lísi od pojmov "splnomocnenec" a "zástupca", ako ich stanovuje právo hospodárskej sútaze Spolocenstva. 84 Treba pritom konstatovat, ze vztah medzi zalobkynou a jej materskou spolocnostou alebo jej najvyssou materskou spolocnostou sa lísi od vztahu medzi splnomocnencom a zástupcom v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. V zmysle tohto práva totiz kvalifikácia zástupcu predpokladá ekonomickú cinnost, co nie je prípad zalobkyne. Odkazy na judikatúru teda tak zo strany zalobkyne, ako ani zo strany Komisie nie sú relevantné, lebo v prejednávanej veci ide o vztah vnútri skupiny. 85 V napadnutom rozhodnutí Komisia kvalifikovala zalobkynu ako priameho úcastníka. Z odôvodnenia c. 718 uvedeného rozhodnutia tiez vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze neexistujú skutocnosti, z ktorých by vyplývalo, ze zalobkyna konala v mene iného podniku v rámci týchto protisútazných kontaktov v priebehu trvania porusenia. 86 Z tohto odôvodnenia teda vyplýva, ze Komisia nevylozila správne vnútorné vztahy a fungovanie v rámci skupiny Tomkins, cize pripísala zodpovednost za porusenie clánku 81 ES právnej entite, ktorá nevykonávala ekonomickú cinnost, a preto sa nezúcastnovala na karteli. 87 Je preto potrebné konstatovat, ze pokial ide o obdobie medzi 20. januárom 1989 a 29. októbrom 1993, Komisia sa nesprávne domnievala, ze zalobkyna je zodpovedná za protiprávne správanie, ktorého sa dopustili iné subjekty v rámci skupiny Tomkins. 88 Aj pokial ide o argument Komisie, podla ktorého zalobkyna prebrala zodpovednost za porusenie pred 29. októbrom 1993 ako hospodársky nástupca, stací odkázat na body 54 az 59 vyssie. 89 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tento zalobný dôvod je dôvodný. O tretom a piatom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na nedostatocnej jasnosti a omyle pri urcovaní adresátov napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 90 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyna Komisii vytýka, ze neoznacila jasne adresátov napadnutého rozhodnutia. 91 V tomto ohlade zalobkyna tvrdí, ze Komisia urcila, ze tak spolocnost Tomkins, ako aj zalobkyna musia zaplatit celkovú výsku pokuty 5,25 milióna eur, hoci ide o dve odlisné právne entity, ktoré nie sú súcastou rovnakého podniku, a preto nedefinovala jasne stupen zodpovednosti pripísanej kazdej z týchto entít. Podla zalobkyne nemôzu byt zodpovedné obe uvedené entity a nemôze im byt ulozená povinnost zaplatit celkovú výsku pokuty 5,25 milióna eur, lebo v takom prípade by Komisia "dostala dvojnásobok dlznej sumy". V napadnutom rozhodnutí Komisia neuviedla jasne entitu, ktorej musí byt pripísaná zodpovednost za porusenie. 92 Okrem toho skutocnost, ze zodpovednost za porusenie bola pripísaná zalobkyni z dôvodu, ze bola dcérskou spolocnostou spolocnosti Tomkins, nie je zlucitelná s analýzou uvedenou v napadnutom rozhodnutí, podla ktorej je Tomkins podnikom, ktorému musí byt pripísaná zodpovednost za porusenie, pretoze kontrolovala a vlastnila 100 % kapitálu "podniku Pegler" pocas celej doby trvania porusenia. Podla zalobkyne navyse nie je správne, aby jej bola pripísaná zodpovednost za porusenie za dobu, ked bola iná dcérska spolocnost poverená riadením podniku, vo vztahu ku ktorému bolo porusenie konstatované (obdobie od 30. decembra 1988 do 20. januára 1989), alebo ked bola podla anglického práva "spiacou" spolocnostou, ktorá nemala ani zamestnancov, ani aktíva (obdobie od 20. januára 1989 do 29. októbra 1993). 93 V rámci piateho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze zodpovednost za porusenie mala byt pripísaná ako jedinej spolocnosti Tomkins. Na podporu tohto tvrdenia zalobkyna odkazuje na rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia (T-6/89, Zb. s. II-1623), a z 28. februára 2002, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (T-354/94, Zb. s. II-843). Podla nej z týchto rozsudkov vyplýva, ze právnickou entitou, ktorej sa pripíse zodpovednost za porusenie, je v zásade materská spolocnost skupiny. Z judikatúry tiez vyplýva, ze Komisia je oprávnená rozlozit zodpovednost za porusenie mimo dotknutého podniku len v prípade mimoriadnych okolností (rozsudok Enichem Anic/Komisia, uz citovaný, bod 237). 94 Zalobkyna uvádza, ze v prejednávanej veci bola podnikom, ktorý sa podielal na porusení, spolocnost Tomkins. V priebehu trvania porusenia bol "podnik" Pegler vo vlastníctve rôznych právnych entít v rámci skupiny Tomkins. Zalobkyna zdôraznuje, ze Tomkins ako najvyssia materská spolocnost urcovala konkrétnu právnu entitu, pod ktorej kontrolou sa podnik v tomto období nachádzal. Rovnako sa domnieva, ze ju treba povazovat za samostatný podnik, ktorý je individuálne zodpovedný za akékolvek porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, a to az od okamihu, ked prestala byt súcastou skupiny Tomkins, teda ked sa skoncilo porusenie. 95 Komisia navrhuje oba zalobné dôvody zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 96 Pokial ide o zalobný dôvod zalozený na nedostatocnej jasnosti pri oznacení adresátov napadnutého rozhodnutia, treba konstatovat, ze títo adresáti vrátane zalobkyne sú jasne uvedení v clánku 4 uvedeného rozhodnutia. 97 Treba tiez uviest, ze v odôvodnení c. 682 napadnutého rozhodnutia Komisia oznacila zalobkynu za právnu entitu, ktorá sa priamo zúcastnila na porusení, a z tohto dôvodu jej pripísala zodpovednost za toto porusenie, zatial co spolocnosti Tomkins bola pripísaná zodpovednost za protiprávne správanie zalobkyne len ako materskej spolocnosti (odôvodnenie c. 683 napadnutého rozhodnutia). 98 Zalobný dôvod zalozený na údajnej nedostatocnej jasnosti pri oznacení adresátov napadnutého rozhodnutia preto treba zamietnut. 99 Rovnako pokial ide o zalobný dôvod zalozený na omyle pri oznacení adresátov napadnutého rozhodnutia, argument zalobkyne, podla ktorého jej nemozno pripisovat zodpovednost za porusenie z dôvodu, ze uz nie je súcastou skupiny Tomkins, alebo dokonca z dôvodu, ze zodpovednost má byt pripísaná len spolocnosti Tomkins ako najvyssej materskej spolocnosti a správcovi podniku, ktorý sa dopustil porusenia, tento zalobný dôvod nemôze uspiet. 100 Skutocnost, ze "podnik", ktorý vykonával protiprávne cinnosti, bol rozdelený po skoncení porusenia v rozsahu, v akom boli právne entity tvoriace tento podnik rozdelené, nemá vplyv na ich spolocnú a nerozdielnu zodpovednost, pokial ide o spáchané porusenie. 101 Podla ustálenej judikatúry mozno podnikom pripísat spolocnú a nerozdielnu zodpovednost aj vtedy, ked právne entity tvoriace podnik nepatria k rovnakej skupine uz v priebehu porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 71). 102 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne nemôze rozdelenie dvoch právnych entít Pegler a Tomkins, patriacich k podniku, ktorý sa dopustil porusenia, ktoré sa uskutocnilo po skoncení porusenia clánku 81 ES, ale pred prijatím napadnutého rozhodnutia, viest k vylúceniu ich zodpovednosti. 103 Okrem toho podla ustálenej judikatúry má Komisia moznost pripísat zodpovednost za protiprávne správanie materskej spolocnosti, dcérskej spolocnosti alebo materskej spolocnosti spolocne a nerozdielne s dcérskou spolocnostou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 331 a tam citovanú judikatúru). Napokon treba poznamenat, ze zalobkyna túto moznost nespochybnuje. 104 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze s odkazom na rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 93 vyssie, tvrdit, ze spolocnost Tomkins bola jedinou právnickou osobou, ktorej mohla byt zodpovednost za porusenie pripísaná, pretoze riadila podnik, ktorý sa porusenia dopustil. 105 Tvrdenie, podla ktorého sa Komisia pri výkone svojej diskrecnej právomoci dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, ked pripísala zodpovednost za protiprávne správanie uvedené v napadnutom rozhodnutí zalobkyni, pretoze zalobkyna uz nie je právnickou osobou, ktorá je súcastou podniku zodpovedného za porusenie, je teda nepodlozené. 106 Nakoniec pokial ide o argument, podla ktorého zalobkyni a spolocnosti Tomkins nemôze byt súcasne pripísaná zodpovednost za porusenie, lebo v tom prípade by Komisia "dostala dvojnásobok dlznej sumy", stací poznamenat, ze sa zakladá na nesprávnom výklade významu spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti dvoch podnikov, ktorý znamená, ze zaplatenie celej sumy pokuty jedným z nich rusí povinnost druhého podniku zaplatit uvedenú pokutu. 107 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí a piaty zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodné. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na skutocných a potenciálnych poruseniach zásady rovnosti zaobchádzania pri vykonávaní clánku 23 nariadenia c. 1/2003, usmernení z roku 1998 a oznámenia o spolupráci z roku 1996 Tvrdenia úcastníkov konania 108 Zalobkyna tvrdí, ze prístup, ktorý pouzila Komisia v napadnutom rozhodnutí, spocívajúci v tom, ze hoci sú so spolocnostou Tomkins dva odlisné podniky, bola spolocne a nerozdielne zaviazaná zaplatit pokutu vypocítanú na základe okolností, ktoré sa týkajú len jednej z nich, a to spolocnosti Tomkins, jej spôsobil znevýhodnenie v porovnaní so skupinou Tomkins, co predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 109 Na preukázanie porusenia rovnosti zaobchádzania vyplývajúceho z prístupu prijatého Komisiou zalobkyna odkazuje na clánok 23 nariadenia c. 1/2003, usmernenia z roku 1998, pokial ide o zohladnenie dlzky trvania porusenia, odstrasenie, pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, a nakoniec na oznámenie o spolupráci z roku 1996. 110 Pokial ide o clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, zalobkyna tvrdí, ze aj ked maximálna hranica pokuty, ktorá môze byt ulozená jej a spolocnosti Tomkins, nepredstavovala "materiálny faktor" pri stanovení výsky pokuty ulozenej v prejednávanej veci, prístup Komisie, ktorý spocíval v tom, ze na úcely výpoctu výsky pokút zaobchádzala so zalobkynou a skupinou Tomkins ako s jediným podnikom, hoci zalobkyna uz nie je clenkou tejto skupiny, jej spôsobuje "potenciálne znevýhodnenia". 111 Pri stanovení pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. Pokial ide o clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, zalobkyna pripomína, ze podla tohto clánku treba pri stanovení výsky pokuty zohladnit okrem závaznosti porusenia aj dlzku jeho trvania. Ak chcela Komisia konstatovat existenciu spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti v prípade právnických subjektov, ktoré uz nie sú súcastou rovnakého podniku, mala rozlisovat medzi pôvodnou úcastou FHT na porusení na jednej strane a menej závazným pokracovaním v tomto porusení zalobkynou na druhej strane. 112 Pokial ide o zohladnenie dlzky trvania porusenia podla usmernení z roku 1998, zalobkyna tvrdí, ze jediné obdobie, vo vztahu ku ktorému by bolo mozné rozumne tvrdit, ze bola ekonomickým subjektom schopným vykonávat nezávislé kroky ako podnik, je obdobie od 29. októbra 1993. Pocas tohto obdobia vsak nadalej podliehala skutocnej kontrole a rozhodujúcemu vplyvu zo strany Tomkins, takze porusenie malo byt pripísané Tomkins. Zalobkyna pripomína, ze v judikatúre a rozhodovacej praxi Komisie je dostatocne ustálené, ze konstatovanie Komisie sa musí obmedzit na obdobie, pre ktoré má dôkazy o porusení. Podla zalobkyne z toho vyplýva, ze akákolvek "spolocná a nerozdielna" zodpovednost nemôze prekrocit obdobie priblizne sedem a pol roka medzi 29. októbrom 1993 a 22. marcom 2001 a ze jej zaviazanie na zaplatenie rovnakej pokuty spolocne a nerozdielne s Tomkins nie je nicím odôvodnené, hoci dlzka trvania jej prípadnej zodpovednosti za porusenie je "fakticky odlisná". 113 V súvislosti so stanovením sumy pokuty na dostatocne odstrasujúcej úrovni sa zalobkyna domnieva, ze je tazké predstavit si prípad, v ktorom by prístup pouzitý Komisiou neporusoval tento aspekt usmernení z roku 1998, pretoze to by vyzadovalo, aby sa bývalá dcérska spolocnost a bývalá materská spolocnost nachádzali v "materiálne totoznej" situácii. V prejednávanej veci bolo zvýsenie pokuty uplatnené na úcely odstrasenia vypocítané v závislosti od velkosti iného podniku, teda Tomkins, a nevykazovalo nijakú súvislost s ekonomickou alebo financnou situáciou zalobkyne. V odpovedi na argumenty uvedené Komisiou vo vyjadrení k zalobe zalobkyna odpovedá, ze odôvodnenie c. 771 napadnutého rozhodnutia sa týka iba velkosti a sily Tomkins, nijako nezohladnuje situáciu zalobkyne a neobsahuje ziadne odôvodnenie zvýsenia na úcely odstrasenia s ohladom na jej postavenie bývalej dcérskej spolocnosti spolocnosti Tomkins. 114 Zalobkyna poukazuje na dalsiu tazkost súvisiacu s prístupom Komisie, a to na to, ze pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, ktoré treba zohladnit pri výpocte sumy pokuty, sú casto velmi odlisné pri dvoch samostatných podnikoch, akými sú Tomkins a zalobkyna. Podla zalobkyne sa tieto okolnosti neobmedzujú na problémy vyplývajúce zo samotného porusenia, ale zahrnajú aj faktory, ktoré sa môzu casom menit, vrátane obdobia, po ktorého uplynutí prestala byt súcastou skupiny Tomkins, ako je spolupráca s Komisiou pocas vysetrovania, skoncenie porusenia alebo rôzne konania, ktoré by mohli predstavovat pritazujúce okolnosti. 115 Podla zalobkyne v skutocnosti existujú "potenciálne rozdiely" v pritazujúcich a polahcujúcich okolnostiach uplatnitelných na dotknuté subjekty, ktoré Komisia nezohladnila. Aj ked sa tento aspekt nepovazuje za "materiálny faktor", zalobkyna v tomto ohlade v prejednávanej veci, pokial ide o výsku pokuty, odkazuje na odôvodnenie c. 601 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia vysvetlila, ze hlavní výrobcovia tvaroviek vrátane zalobkyne sa zúcastnovali na dohodách pocas celej doby porusovania konstantne, nepretrzite a aktívnejsie nez ostatní úcastníci. Zalobkyna tvrdí, ze kedze bola pocas prvých rokov existencie kartelu "spiacou" spolocnostou v zmysle anglického práva obchodných spolocností, jej úloha bola de facto obmedzená na plnenie príkazov, ktoré jej boli dané. Dalsí "potenciálny rozdiel" vyplýva zo skutocnosti, ze z akejkolvek financnej výhody, ktorá vyplynula z kartelu, mala vzhladom na spôsob, akým skupina Tomkins zaobchádzala s hotovostou, prospech Tomkins a nie zalobkyna. 116 Pokial ide nakoniec o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996, zalobkyna tvrdí, ze prístup Komisie vyvoláva aj vázne "potenciálne tazkosti" s ohladom na toto oznámenie, ktoré sa týka okrem situácie podnikov v case vysetrovania aj ich situácie v case porusenia. 117 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. V tomto ohlade poznamenáva, ze zalobkyna nepreukázala porusenie zásady rovnosti zaobchádzania ani v kontexte uplatnenia clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ani usmernení z roku 1998, ani oznámenia o spolupráci z roku 1996. 118 Pokial ide konkrétne o faktor odstrasenia, Komisia s odkazom na odôvodnenia c. 766 a 771 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze pri zvýsení pokuty na úcely odstrasenia zohladnila dva prvky, a to velkost skupiny Tomkins a vedomosti a právno-ekonomickú infrastruktúru, ktoré umoznujú podnikom velkých rozmerov lepsie posúdit protiprávnu povahu svojho konania. Komisia uvádza, ze v prípade Tomkins bol rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní o zvýsení na úcely odstrasenia v zásade prvý z týchto prvkov, konkrétne jej obrat vo výske 4 635 miliónov eur. Zvýsenie na úcely odstrasenia uplatnené na zalobkynu bolo naproti tomu zalozené na jej vedomostiach a právno-ekonomickej infrastruktúre, co znamená, ze v okamihu porusenia boli zohladnené velkost, struktúra, obrat a organizácia skupiny Tomkins. Získaný násobiaci koeficient 1,25 bol zhodný s násobiacim koeficientom uplatneným na materskú spolocnost Tomkins, pretoze prvok týkajúci sa vedomostí a právno-ekonomickej infrastruktúry sa týka obdobia pred predajom zalobkyne inej skupine. Posúdenie Vseobecným súdom 119 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna kritizuje prístup Komisie k výpoctu výsky pokuty v prípade, ked je podnik rozdelený v case medzi skoncením porusenia a prijatím rozhodnutia o ulození pokuty. 120 Po prvé, pokial ide o hornú hranicu 10 % v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, treba konstatovat, ze ako pripústa samotná zalobkyna, v prejednávanej veci nebola prekrocená. Argument, ktorý v tomto ohlade predlozila zalobkyna, je preto neúcinný. Na doplnenie treba poznamenat, ze pokial by bola maximálna hranica pokuty, ktorá môze byt jednotlivo ulozená zalobkyni, dosiahnutá, mala by zalobkyna právo, aby sa na nu uplatnila dotknutá horná hranica (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 390). 121 Po druhé, pokial ide o argument zalobkyne súvisiaci so zohladnením dlzky trvania porusenia pri výpocte sumy pokuty tak v rámci clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ako aj v rámci usmernení z roku 1998, treba poznamenat, ze zalobkyna neuvádza nijaký konkrétny argument, na základe ktorého by bolo mozné konstatovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. V súvislosti s tvrdením zalobkyne, ze akákolvek spolocná a nerozdielna zodpovednost nemôze prekrocit obdobie priblizne sedem a pol roka medzi 29. októbrom 1993 a 22. marcom 2001, a preto nie je nicím odôvodnené, aby bola s Tomkins zaviazaná spolocne a nerozdielne zaplatit rovnakú pokutu, kedze dlzka ich úcasti, a teda ich prípadná zodpovednost za porusenie sú "materiálne rozdielne", stací odkázat na analýzu prvého a druhého zalobného dôvodu, kde sa konstatovalo, ze zalobkyni nemôze byt pripísaná zodpovednost za porusenie s ohladom na obdobie pred 29. októbrom 1993. 122 Po tretie, pokial ide o dalsie výhrady uvedené vo veci spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti zalobkyne a Tomkins, a to výhrady týkajúce sa posúdenia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a výhradu týkajúcu sa uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 1996 v prípade, ked uz materská spolocnost a dcérska spolocnost nie sú súcastou rovnakého podniku v zmysle clánku 81 ES, treba uviest, ze v prejednávanej veci vznásajú otázky hypotetickej povahy, ktoré sú irelevantné. Treba totiz poznamenat, ze pokial ide o zalobkynu a jej materskú spolocnost, nebola zohladnená nijaká pritazujúca ani polahcujúca okolnost. Ani zalobkyna, ani Tomkins navyse nepredlozili Komisii ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996. 123 Nakoniec v súvislosti s argumentom zalobkyne, ktorý sa týka stanovenia výsky pokuty na dostatocne odstrasujúcej úrovni, treba najskôr pripomenút, ze usmernenia z roku 1998 stanovujú, ze okrem samotnej povahy porusenia, jeho skutocného dopadu na trh a jeho zemepisného rozsahu je potrebné zohladnit aj skutocnú ekonomickú spôsobilost pôvodcu porusenia, ktorou môze spôsobit váznu skodu iným hospodárskym subjektom, predovsetkým spotrebitelom, a tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek usmernení z roku 1998). 124 Mozno tiez zohladnit skutocnost, ze velké podniky majú obycajne právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktoré im umoznujú lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a byt si vedomé dôsledkov z toho plynúcich podla práva hospodárskej sútaze (bod 1 A piaty odsek usmernení z roku 1998). 125 V rámci prvého prvku musia byt financné zdroje podniku posúdené ku dnu, ked je pokuta ulozená. Pokial ide o druhý prvok, obrat, na základe ktorého Komisia urcuje velkost dotknutého podniku, sa musí vztahovat na ich situáciu v okamihu porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, body 379 a 382). Aj ked oba tieto prvky úzko súvisia s velkostou podniku, ide o dva odlisné dôvody zvýsenia východiskovej sumy pokuty. 126 V prejednávanej veci treba uviest, ze Komisia na úvod v odôvodnení c. 766 napadnutého rozhodnutia pripomenula svoju právomoc uplatnit násobiaci koeficient na úpravu východiskovej sumy s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok (v zmysle bodu 1 A stvrtého odseku usmernení z roku 1998) a zohladnit skutocnost, ze velké podniky majú znalosti a právno-ekonomickú infrastruktúru, ktoré im umoznujú lepsie posúdit protiprávnost svojho konania (v zmysle bodu 1 A piateho odseku usmernení z roku 1998). Komisia tiez uviedla, ze má v úmysle zohladnit oba prvky. 127 Pokial ide konkrétne o ekonomický subjekt Tomkins-Pegler, treba pripomenút, ze Komisia pri stanovení pokuty ulozenej zalobkyni ako autorke porusenia a spolocnosti Tomkins ako materskej spolocnosti, ktorej sa pripisuje zodpovednost za porusenie spáchané jej dcérskou spolocnostou, vychádzala z trhového podielu zalobkyne, kedze relatívna velkost podielu na trhu s tvarovkami bola relevantným kritériom na stanovenie pôvodnej východiskovej sumy pre dotknuté podniky. Z tohto dôvodu boli zalobkyna a v dôsledku toho aj jej materská spolocnost zaradené do siestej kategórie, pre ktorú bola stanovená východisková suma pokuty 2 milióny eur. Komisia potom zvýsila túto pôvodnú východiskovú sumu pre dotknutý ekonomický subjekt uplatnením násobiaceho koeficientu 1,25 na úcely odstrasenia, ktorý bol urcený na základe obratu spolocnosti Tomkins. 128 Komisia v duplike vysvetlila, ze na odôvodnenie zvýsenia východiskovej sumy pokuty pouzila v prípade spolocnosti Tomkins bod 1 A stvrtý odsek usmernení z roku 1998 a v prípade zalobkyne bod 1 A piaty odsek usmernení z roku 1998. 129 Nemozno popierat, ze Komisia má právo vybrat si ten z týchto dvoch prvkov, ktorý povazuje za dôlezitejsí pre svoje posudzovanie. 130 Treba vsak po prvé poznamenat, ze z odôvodnenia c. 771 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vychádzala len z obratu dosiahnutého spolocnostou Tomkins v roku 2005, teda v roku pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a dospela k záveru, ze uvedený obrat odôvodnuje zvýsenie východiskovej sumy pokuty na úcely odstrasenia. 131 Treba tiez uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádza, ze pouzila kritérium právnych a ekonomických znalostí a infrastruktúry, pokial ide o zalobkynu, a nespresnuje ani velkost dotknutého podniku v okamihu porusenia, co je kritérium relevantné na odôvodnenie zvýsenia zalozeného na bode 1 A piatom odseku usmernení z roku 1998. Okrem toho to nemohla urobit v prejednávanej veci, kedze skutocnosti uvedené v bode 1 A stvrtom odseku a bode 1 A piatom odseku usmernení z roku 1998 sa posudzujú v dvoch rôznych okamihoch, a to ku dnu ulozenia pokuty a ku dnu porusenia. 132 Po druhé oddelené uplatnenie týchto dvoch skutocností na dve spolocnosti, ktoré sú súcastou rovnakej hospodárskej entity a z ktorých jedna je materskou spolocnostou druhej spolocnosti a zodpovednost za porusenie sa jej pripisuje len z tohto dôvodu, je v kazdom prípade v rozpore s pojmom podnik v zmysle clánku 81 ES. 133 Komisia bezpochyby je pri výpocte východiskovej sumy pokuty oprávnená zohladnit obrat za rok pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa konstatuje uvedené porusenie, (na základe prvého kritéria) alebo v okamihu porusenia (na základe druhého kritéria). Komisia vsak nemôze vychádzat z kritéria, ktoré pouzila iba na jednu z týchto dvoch entít, ktoré predtým tvorili hospodársku entitu, ktorá sa dopustila porusenia. Kedze materská spolocnost a dcérska spolocnost uz nepredstavujú hospodársku entitu v zmysle clánku 81 ES ku dnu prijatia rozhodnutia, ktorým im bola ulozená pokuta za porusenie, ktorého sa dopustili, Komisia sa nemôze opierat o obrat bývalej materskej spolocnosti za rok pred prijatím uvedeného rozhodnutia na úcely stanovenia odstrasujúceho faktora pouzitého na obe spolocnosti, ktoré v rozhodnej dobe tvorili jeden podnik, ale medzitým sa rozdelili. Tento obrat totiz neodráza skutocnú hospodársku spôsobilost uvedeného podniku spôsobit skodu iným subjektom v okamihu porusenia. 134 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tento zalobný dôvod je ciastocne dôvodný, pokial ide o jeho cast týkajúcu sa faktora odstrasenia. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na chybe vo výpocte a porusení zásady rovnosti zaobchádzania pri výpocte pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 135 Zalobkyna subsidiárne tvrdí po prvé, ze Komisia pri výpocte pokuty nerespektovala zásadu rovnosti zaobchádzania (ci uz samostatne alebo spolocne a nerozdielne s Tomkins), a po druhé, ze Komisia sa v kazdom prípade dopustila chyby pri výpocte sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená (ci uz samostatne alebo spolocne a nerozdielne s Tomkins). 136 Zalobkyna sa z vyssie uvedených dôvodov domnieva, ze primeranou výskou pokuty, pokial ide o nu posudzovanú individuálne, je východisková suma 1 milión eur bez zvýsenia na úcely odstrasenia a so zvýsením 70 % za dlzku trvania jej úcasti na porusení, teda celková výska pokuty 1,7 milióna eur. 137 Zalobkyna dalej tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje chybu vo výpocte pokuty. Spresnuje, ze podla odôvodnenia c. 777 napadnutého rozhodnutia predstavuje výska pokuty 5,2 milióna eur po zvýsení na úcely odstrasenia a za dlzku trvania porusenia, ale ze výska ulozenej pokuty je 5,25 milióna eur. Nijaká skutocnost, ktorá by odôvodnila toto zvýsenie sumy pokuty o 50 000 eur, nebola uvedená. 138 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 139 Pokial ide najskôr o údajnú chybu pri výpocte sumy pokuty, treba konstatovat, ze v odôvodnení c. 777 napadnutého rozhodnutia Komisia východiskovú sumu pokuty zaokrúhlila. Odôvodnenie c. 877, ako aj výrok uvedeného rozhodnutia jasne stanovujú, ze suma pokuty ulozenej Tomkins spolocne a nerozdielne so zalobkynou predstavuje 5,25 milióna eur. 140 Navyse v odôvodnení c. 765 napadnutého rozhodnutia Komisia jasne uviedla východiskovú sumu pokuty 2 milióny eur a v odôvodnení c. 771 uvedeného rozhodnutia jasne stanovila násobiaci koeficient 1,25 na úcely odstrasenia, co vedie k východiskovej sume 2,5 milióna eur. Nakoniec v odôvodnení c. 775 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne uviedla sumy, ktoré boli pripocítané k tejto základnej sume s cielom zohladnit dlzku trvania úcasti zalobkyne na porusení, t. j. zvýsenie základnej sumy o 5 % za rok 1989 a 1990 (125 000 eur) a o 10 % za kazdý zo zostávajúcich desiatich rokov do roku 2000 (250 000 eur). Z toho vyplýva, ze zalobkyna bola schopná úplne bez dalsieho vysvetlenia a na základe jednoduchého výpoctu pochopit dôvody, ktoré viedli k stanoveniu výsky pokuty na úrovni uvedenej v odôvodnení c. 877 a clánku 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia. 141 Pokial ide o argument, podla ktorého mala primeraná výska pokuty, ktorú treba zalobkyni ulozit, predstavovat 1,7 milióna eur, stací odkázat na nasledujúce body. Okrem toho treba uviest, ze neexistuje nijaký dôvod na znízenie východiskovej sumy 2 milióny eur. V tomto ohlade treba pripomenút, ze táto suma bola stanovená na základe závaznosti porusenia a ze znacný rozdiel medzi dotknutými podnikmi odôvodnil rozdielne zaobchádzanie na úrovni stanovenia východiskovej sumy pokút. O stanovení konecnej sumy pokuty 142 Ako vyplýva z bodov 46 az 60, 73 az 98 a 123 az 134 vyssie, napadnuté rozhodnutie treba zmenit v rozsahu, v akom uplatnilo zvýsenie pokuty o koeficient 1,25 na úcely odstrasenia a zvýsenie o 110 % na základe trvania úcasti na porusovaní. 143 V zostávajúcej casti dôvody Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí ani metóda výpoctu pokút pouzitá v prejednávanej veci nevyzadujú dalsiu zmenu zo strany Vseobecného súdu. 144 Konecná suma pokuty sa teda vypocíta takto: kedze pokial ide o zalobkynu, dlzka porusovania predstavuje sedem rokov a pät mesiacov (namiesto dvanástich rokov a dvoch mesiacov urcených v napadnutom rozhodnutí), východisková suma (2 milióny eur) musí byt bez uplatnenia zvýsenia na odstrasujúce úcely zvýsená o 70 % (namiesto o 110 %), co vedie k pokute vo výske 3,4 milióna eur. O trovách 145 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. Za okolností prejednávanej veci treba rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F-1/38.121 - Tvarovky) sa zrusuje v rozsahu, v akom konstatuje, ze Pegler Ltd sa zúcastnovala na porusení v období od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993. 2. Výska pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnosti Pegler v clánku 2 písm. h) rozhodnutia K(2006) 4180 sa stanovuje na 3,4 milióna eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. marca 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXHYj4Wf/L95510-5675TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXHYj4Wf/L95510-5675TMP.html#Footref*