Vec T-384/06 IBP Ltd a International Building Products France SA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie medených tvaroviek a tvaroviek zo zliatin medi - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dlzka trvania úcasti na porusení - Pokuty - Pritazujúce okolnosti" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Porusenia - Dohody a zosúladené postupy s moznostou posúdenia ako takých, ktoré predstavujú jedno porusenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Pojem - Koordinácia a spolupráca nezlucitelné s povinnostou kazdého podniku urcovat autonómne svoje správanie na trhu (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Porusenia - Dohody a zosúladené postupy s moznostou posúdenia ako takých, ktoré predstavujú jedno porusenie - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Podmienky ukladania pokút Komisiou - Porusenie spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti - Obstrukcia alebo poskytnutie nesprávnych alebo skreslených informácií v odpovedi na ziadost Komisie o informácie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 1 a 2) 8. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinnost nan odpovedat - Neexistencia [Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 18 ods. 1 a clánok 23 ods. 1 písm. a)] 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Financná situácia dotknutého podniku [Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03 bod 5 písm. b)] 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Podmienky (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, hlava D) 1. Porusenie clánku 81 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo dokonca z pretrvávajúceho správania. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "celkového plánu" vzhladom na svoj rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku. Podniku môze byt okrem toho pripísaná zodpovednost za celosvetový kartel aj vtedy, ak sa preukáze, ze sa priamo podielal na jednom alebo viacerých základných prvkov tohto kartelu, pokial vedel alebo musel vediet jednak, ze tajná dohoda, na ktorej sa zúcastnuje, je súcastou celkovej schémy, jednak, ze táto celková schéma zahrna súbor základných prvkov kartelu. Takisto podnik, ktorý sa zúcastnil na jedinom a komplexnom porusení správaním, ktoré mu bolo vlastné a ktorého úcelom bolo prispiet k uskutocnovaniu porusovania ako celku, môze byt rovnako zodpovedný za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusovania po celú dobu svojej úcasti na uvedenom porusovaní. Tak je to v prípade, ze sa preukáze, ze daný podnik o porusovaní ostatných úcastníkov vedel alebo ho mohol rozumne predvídat a bol pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko. (pozri body 55, 56) 2. Pokial ide o vykonanie dôkazu o porusení clánku 81 ods. 1 ES, Komisia musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu tvrdeného porusenia, predlozit presné a súhlasné dôkazy. Pokial má súd Únie pochybnosti, musia byt tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd teda nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má súd v tomto ohlade nadalej pochybnosti, najmä v rámci konania o zalobe smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, zodpovedá tejto poziadavke ako celok. Okrem toho je obvyklé, ze cinnosti, s ktorými sú spojené protisútazné dohody, sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie. (pozri body 57 - 59) 3. Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, teda zlozkou, ktorej dôkazné bremeno zatazuje Komisiu. (pozri bod 60) 4. Vyhlásenia urobené v rámci politiky zhovievavosti hrajú dôlezitú úlohu. Tieto vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu, kedze prinásajú znacné právne a ekonomické riziká. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi. (pozri bod 69) 5. Na porusenie zásady nezávislého správania na trhu nie je nevyhnutné, aby bola výmena informácií reciprocná. Sprístupnenie citlivých informácií odstranuje neistotu týkajúcu sa budúceho správania konkurenta a ovplyvnuje tak priamo alebo nepriamo stratégiu adresáta týchto informácií. (pozri bod 71) 6. Pokial ide o porusovanie spocívajúce v pravidelnej, niekolko rokov trvajúcej organizácii viacstranných a dvojstranných kontaktov medzi konkurujúcimi si výrobcami, ktorých predmetom bolo zavedenie protiprávnych postupov s cielom umelo organizovat fungovanie trhu s tvarovkami, a to najmä v oblasti cien, nie je skutocnost, ze niektoré znaky alebo intenzita týchto postupov sa po kontrolách vykonaných Komisiou zmenili, relevantná, pokial ide o pokracovanie predmetného kartelu, kedze ciel protisútazných postupov, teda zosúladenie cien, sa nezmenil. V tomto ohlade je pravdepodobné, ze po kontrolách vykonaných Komisiou sa kartel vyznacoval menej struktúrovanou formou a cinnostou premenlivejsej intenzity. Zo skutocnosti, ze kartel môze zaznamenat obdobia s cinnostou premenlivejsej intenzity, vsak nevyplýva, ze mozno dospiet k záveru o jeho skoncení. (pozri body 73, 76) 7. Skutocnost, ze nariadenie c. 1/2003 umoznuje Komisii, aby ulozila pokutu vo výske najviac 1 % obratu podniku za obstrukcie alebo poskytnutie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií v odpovedi na ziadost o informácie ako za samostatné porusenie, nespochybnuje moznost zohladnit to ako pritazujúcu okolnost. Treba vsak spresnit, ze stanovenie jednej z týchto dvoch kvalifikácií vylucuje moznost stanovit súcasne druhú kvalifikáciu, pokial ide o to isté správanie. (pozri bod 109) 8. Aj ked sa podniky môzu rozhodnút, ci odpovedia na ziadosti, ktoré im boli predlozené podla clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, z clánku 23 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia vyplýva, ze pokial sa podniky rozhodli odpovedat, musia predlozit správne informácie. V tomto ohlade sa treba domnievat, ze vzhladom na struktúru nariadenia c. 1/2003 sa povinnost poskytnút správne informácie pouzije aj v prípade odpovede na oznámenie o výhradách. Je pravda, ze povinnost odpovedat na oznámenie o výhradách neexistuje. Okrem toho výkon práva na obhajobu zahrna aj právo spochybnit dôkaznú hodnotu dokumentov, o ktoré sa Komisia opiera. Pokial vsak podnik poskytuje iné informácie, ako je svedectvo, aby preukázal, ze dôkazy predlozené Komisiou v oznámení o výhradách sú nepravdivé, musia byt tieto informácie správne. (pozri bod 111) 9. Komisia nie je pri stanovení výsky pokuty, ktorú ukladá podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, povinná zohladnovat jeho stratovú financnú situáciu, kedze uznanie takej povinnosti by viedlo k poskytnutiu neodôvodnenej sútaznej výhody podnikom, ktoré sú najmenej prispôsobené trhovým podmienkam. Túto zásadu nijako nespochybnuje bod 5 písm. b) usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 ESUO. Platobná schopnost totiz hrá úlohu len v specifickom sociálnom kontexte tvorenom dôsledkami, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mat najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku. (pozri body 120, 121) 10. Znízenie pokuty v dôsledku spolupráce pocas správneho konania je odôvodnené iba vtedy, ak konanie daného podniku umoznilo Komisii zistit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit. Znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie predmetného podniku mozno v tomto ohlade povazovat za preukazujúce skutocnú spoluprácu z jeho strany. (pozri bod 123) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 24. marca 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie medených tvaroviek a tvaroviek zo zliatin medi - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dlzka trvania úcasti na porusení - Pokuty - Pritazujúce okolnosti" Vo veci T-384/06, IBP Ltd, so sídlom v Tiptone (Spojené královstvo), International Building Products France SA, so sídlom v Sartrouville (Francúzsko), v zastúpení: M. Clough, QC, a A. Aldred, solicitor, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F-1/38.121 - Tvarovky) a subsidiárne na znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam v tomto rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia N. Wahl (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. februára 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím K(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F-1/38.121 - Tvarovky) (zhrnutie v Ú. v. EÚ L 283, 2007, s. 63, dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze niekolko podnikov porusilo clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa pocas rôznych období medzi 31. decembrom 1988 a 1. aprílom 2004 podielali na jedinom, komplexnom a nepretrzitom porusovaní pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, a to v podobe súboru protisútazných dohôd a zosúladených postupov na trhu s medenými tvarovkami a tvarovkami zo zliatin medi, ktoré zahrnali územie EHP. Porusovanie spocívalo v urcovaní cien, dohodách na cenníkoch, zlavách a rabatoch a mechanizmoch zvysovania cien, v rozdelení vnútrostátnych trhov a zákazníkov a vo výmene dalsích obchodných informácií, ako aj v úcasti na pravidelných stretnutiach a udrziavaní dalsích kontaktov, ktoré mali ulahcit porusovanie. 2 Zalobkyne spolocnosti IBP Ltd a International Building Products France SA (dalej len "IBP France") patria medzi adresátov napadnutého rozhodnutia. 3 IBP France je 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti IBP. Tú zalozila v roku 2001 spolocnost Oystertec plc, aby 23. novembra 2001 kúpila od spolocnosti Delta plc aktíva bývalej holdingovej spolocnosti IBP (nazývanej aj IBP Ltd, potom nazývanej Aldway Nine Ltd) a akcie jej dcérskych spolocností, medzi ktoré patrila aj spolocnost IBP France. Dna 1. júna 2005 si Oystertec zmenila názov na Advanced Fluid Connections plc (dalej len "AFC"). Dna 24. marca 2006 bola na túto spolocnost uvalená nútená správa. Dna 25. marca 2006 predali nútení správcovia vsetky aktíva spolocnosti AFC spolocnosti Celestial Wing Ltd, medzi ktorými sa nachádzali aktíva zalobkýn a spolocnosti International Building Products GmbH (dalej len "IBP Nemecko"). Celestial Wing bola v rozhodnej dobe 100 % dcérskou spolocnostou kapitálového investicného fondu Endless LLP. Dna 15. septembra 2006 Celestial Wing zmenila názov na Pearl Fittings Ltd (odôvodnenie c. 35 napadnutého rozhodnutia). Dvomi uzneseniami z 2. marca 2007 zacal sudca Richards z High Court of Justice (England & Wales) (Vysoký súdny dvor, Anglicko a Wales, Spojené královstvo) insolvencné konanie proti zalobkyniam a na obdobie uvedeného konania vymenoval dvoch správcov. 4 Dna 9. januára 2001 spolocnost Mueller Industries Inc., dalsí výrobca medených tvaroviek, informovala Komisiu o existencii kartelu v odvetví tvaroviek a dalsích priemyselných odvetviach spojených s trhom s medenými rúrami a o svojej vôli spolupracovat na základe oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v kartelových veciach (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996") (odôvodnenie c. 114 napadnutého rozhodnutia). 5 V dnoch 22. a 23. marca 2001 Komisia v rámci vysetrovania týkajúceho sa medených rúr a tvaroviek vykonala podla clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), neohlásenú kontrolu v priestoroch niekolkých podnikov (odôvodnenie c. 119 napadnutého rozhodnutia). 6 Po tejto prvej kontrole Komisia v apríli 2001 rozdelila svoje vysetrovanie týkajúce sa medených rúr na tri samostatné konania, a to konanie vo veci COMP/E-1/38.069 (Medené sanitárne rúry), konanie vo veci COMP/F-1/38.121 (Tvarovky) a konanie vo veci COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) (odôvodnenie c. 120 napadnutého rozhodnutia). 7 V dnoch 24. a 25. apríla 2001 Komisia vykonala dalsiu neohlásenú kontrolu v priestoroch Delta plc, spolocnosti na cele medzinárodnej stavebnej skupiny, ktorej inzinierske oddelenie zdruzovalo niekolko výrobcov tvaroviek. Táto kontrola sa týkala len tvaroviek (odôvodnenie c. 121 napadnutého rozhodnutia). 8 Od februára resp. marca 2002 zaslala Komisia dotknutým stranám niekolko ziadostí o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17, neskôr clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie c. 122 napadnutého rozhodnutia). 9 V septembri 2003 podala IMI plc ziadost, aby sa na nu pouzilo oznámenie o spolupráci z roku 1996. Po tejto ziadosti nasledovali ziadosti skupiny Delta (marec 2004) a spolocnosti FRA.BO SpA (júl 2004). Poslednú ziadost o zhovievavost podala v máji 2005 spolocnost AFC (odôvodnenia c. 115 az 118 napadnutého rozhodnutia). 10 Dna 22. septembra 2005 Komisia v rámci veci COMP/F-1/38.121 (Tvarovky) zacala konanie o porusení a prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo oznámené zalobkyniam (odôvodnenia c. 123 a 124 napadnutého rozhodnutia). 11 Dna 20. septembra 2006 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 12 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze zalobkyne porusovali ustanovenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, a to v prípade spolocnosti IBP od 23. novembra 2001 do 1. apríla 2004 a v prípade spolocnosti IBP France od 4. apríla 1998 do 23. novembra 2001 (v rámci podniku Delta) a od 23. novembra 2001 do 1. apríla 2004 (v rámci podniku AFC). 13 Za toto porusenie Komisia ulozila spolocnosti AFC pokutu vo výske 18,08 milióna eur, ktorú bola povinná zaplatit spolocne a nerozdielne spolocnost IBP vo výske 11,26 milióna eur [clánok 2 písm. c) bod i) napadnutého rozhodnutia] a IBP France vo výske 5,63 milióna eur [clánok 2 písm. c) bod ii) napadnutého rozhodnutia]. Komisia tiez ulozila za toto porusenie spolocnosti Delta pokutu vo výske 28,31 milióna eur, ktorú bola IBP France povinná spolocne a nerozdielne zaplatit vo výske 5,63 milióna eur [clánok 2 písm. d) bod iii) napadnutého rozhodnutia]. 14 Na stanovenie výsky pokuty ulozenej kazdému podniku uplatnila Komisia v napadnutom rozhodnutí metódu definovanú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). 15 Pokial ide najskôr o stanovenie východiskovej sumy pokuty podla závaznosti porusenia, Komisia kvalifikovala porusenie ako velmi závazné z dôvodu jeho povahy a zemepisného rozsahu (odôvodnenie c. 755 napadnutého rozhodnutia). 16 Kedze sa Komisia dalej domnievala, ze medzi dotknutými podnikmi existujú významné rozdiely, pristúpila k odlisnému zaobchádzaniu, pricom na tieto úcely vychádzala z ich relatívneho významu na relevantnom trhu urceného podla ich podielu na trhu. Na základe toho rozdelila dotknuté podniky do siestich kategórií (odôvodnenie c. 758 napadnutého rozhodnutia). 17 Podnik Delta bol zaradený do druhej kategórie, pre ktorú bola stanovená východisková suma pokuty vo výske 46 miliónov eur, zatial co AFC bola zaradená do tretej kategórie, pre ktorú bola stanovená východisková suma pokuty vo výske 36 miliónov eur (odôvodnenie c. 765 napadnutého rozhodnutia). 18 Vzhladom na dlzku trvania úcasti zalobkýn na porusovaní bola prvá cast východiskovej sumy pokuty ulozenej spolocnosti IBP France zvýsená z dôvodu jej úcasti na porusení v rámci podniku Delta o 35 % a druhá cast z dôvodu jej úcasti na porusení v rámci podniku AFC o 20 %. Východisková suma pokuty ulozenej spolocnosti IBP bola zvýsená o 20 %. 19 Dalej bolo pokracovanie úcasti na porusení po kontrolách Komisie povazované za pritazujúcu okolnost, co odôvodnovalo zvýsenie východiskovej sumy pokuty, ktorá bola ulozená spolocne podnikom Delta a AFC, o 60 % (odôvodnenie c. 785 napadnutého rozhodnutia). Rovnako bola základná suma pokuty spolocnosti AFC zvýsená z dôvodu klamlivých informácií, ktoré Komisii poskytla (odôvodnenie c. 790 napadnutého rozhodnutia). 20 Pokial ide o spolocnost IBP, horná hranica 10 % uvedená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, teda 11,26 milióna eur, bola vypocítaná na základe celkového celosvetového obratu tejto spolocnosti. V prípade spolocnosti IBP France bola táto horná hranica 10 % uplatnená na dve sumy pokuty, ktoré bol podnik povinný zaplatit spolocne a nerozdielne so svojimi dvomi po sebe nasledujúcimi materskými spolocnostami. Vzhladom na to, ze tieto dve casti prekrocili hornú hranicu 10 %, na IBP France sa hladelo tak, ze je povinná spolocne a nerozdielne zaplatit polovicu sumy pokuty zodpovedajúcu hornej hranici 10 % kazdej zo svojich po sebe nasledujúcich materských spolocností. 21 Na spolocnost AFC a jej dcérske spolocnosti sa neuplatnilo nijaké znízenie sumy pokuty podla ustanovení uvedených v oddieli D ods. 2 prvej a tretej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 1996 (odôvodnenia c. 861 az 865 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. decembra 2006 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 23 Uznesením z 28. marca 2007 predseda Súdu prvého stupna zamietol návrh na nariadenie predbezného opatrenia, ktoré zalobkyne podali na úcely odkladu vykonatelnosti clánku 2 písm. c) a d) napadnutého rozhodnutia. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 25 Listom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 20. januára 2010 zalobkyne informovali Vseobecný súd, ze pre svoju kritickú financnú situáciu nemôzu byt zastúpené na pojednávaní. Kedze sa potom Vseobecný súd domnieval, ze sa zdá, ze uskutocnenie pojednávania je nevyhnutné, aby mohla Komisia odpovedat na niektoré otázky, ktoré vyplynuli zo spisu a ktoré nemohli byt úplne vyriesené s ohladom na písomnosti, boli prednesy Komisie a jej odpovede na otázky, ktoré jej Vseobecný súd polozil, vypocuté na pojednávaní 4. februára 2010. 26 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ne uplatní, pokial ide o obdobie od 23. novembra 2001 do 1. apríla 2004, - zrusil pokutu, ktorá im bola ulozená, alebo ju znízil na sumu, ktorú Vseobecný súd povazuje za primeranú, - nariadil opatrenia na zabezpecenie priebehu konania alebo vysetrovanie nevyhnutné na vyriesenie sporu medzi nimi a Komisiou a spolocnostou FRA.BO v oblasti dôkazov týkajúcich sa stretnutia Fédération française des négociants en appareils sanitaires, chauffage, climatisation et canalisations (Francúzska federácia obchodníkov so sanitárnym zariadením, kúrením klimatizáciou a kanalizáciou, dalej len "FNAS") a telefonických hovorov pani B. (FRA.BO), najmä výsluch dotknutých svedkov vrátane pani I. a pani B. a pánov T., H., R. a D., ako aj akéhokolvek dalsieho svedka, ktorého Vseobecný súd povazuje za vhodné vypocut, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. Právny stav 28 Na podporu zaloby uvádzajú zalobkyne dva zalobné dôvody, pricom prvý z nich je zalozený na porusení clánku 81 ES a druhý na nesprávnom výpocte výsky pokuty. O návrhu na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania alebo vykonanie dokazovania 29 Treba pripomenút, ze podla clánku 68 ods. 1 prvého pododseku rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd po vypocutí úcastníkov konania bez návrhu alebo na návrh niektorého úcastníka konania nariadit dokazovanie urcitých skutocností výsluchom svedkov. Podla tretieho pododseku rovnakého ustanovenia musí byt v návrhu úcastníka konania na výsluch svedka presne uvedené, akých skutocností sa má výsluch týkat a z akých dôvodov má byt svedok vypocutý. 30 Pokial ide o posúdenie návrhov na prijatie opatrení na zabezpecenie konania alebo návrhov dôkazných prostriedkov podaných úcastníkom sporu, je potrebné pripomenút, ze len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 77 a tam citovanú judikatúru). 31 Súdny dvor tak predovsetkým rozhodol, ze aj ked návrh na výsluch svedkov uvedený v zalobe presne oznacuje skutocnosti, s ohladom na ktoré má byt vypocutý svedok alebo svedkovia, a dôvody odôvodnujúce ich výsluch, prinálezí Vseobecnému súdu posúdit dôlezitost návrhu vo vztahu k predmetu konania a k potrebe vykonat výsluch oznacených svedkov (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 70; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 68, a uznesenie Súdneho dvora z 15. septembra 2005, Marlines/Komisia, C-112/04 P, neuverejnené v Zbierke, bod 38). 32 V prejednávanej veci zalobkyne s výnimkou odôvodnenia uvedeného v tretej casti zalobného návrhu nepredlozili nijaké odôvodnenie ani dôvody. Tento návrh preto treba zamietnut. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES Tvrdenia úcastníkov konania 33 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila clánok 81 ES v rozsahu, v akom jej konstatovania predstavujú zjavne nesprávne posúdenie, pokial ide o existenciu jediného a nepretrzitého porusenia. Okrem toho tvrdia, ze Komisia svoje rozhodnutie neodôvodnila dostatocne a porusila ich právo byt vypocutý. 34 Zalobkyne spochybnujú to, ako Komisia posúdila tri rozhodujúce udalosti, o ktoré sa opierala pri konstatovaní existencie jediného a nepretrzitého porusenia. Ide o ich úcast na stretnutiach FNAS medzi júnom 2003 a aprílom 2004, o stretnutie z 18. marca 2004, ktoré sa uskutocnilo v Essene (Nemecko) s niektorými konkurentmi, a rôzne telefonické rozhovory, ktoré sa uskutocnili medzi dvoma zástupcami spolocnosti FRA.BO a spolocnosti IBP Banninger Italia Srl od roku 2001 do apríla 2004. 35 Pokial ide o stretnutia FNAS, zalobkyne na úvod zdôraznujú, ze pokial ide o tieto stretnutia, v oznámení o výhradách neboli obvinené z porusenia. Okrem toho bolo oznámenie o výhradách adresované FNAS, hoci FNAS nebola uznaná za vinnú z porusenia clánku 81 ES. 36 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa opierala o zápisnice zo stretnutí FNAS, ktoré s výnimkou jedinej úcastníci neschválili. Úcastníci iba podpísali prezencnú listinu. 37 Zalobkyne uvádzajú, ze stretnutia FNAS nemali protisútazný ciel. Na podporu svojho stanoviska sa opierajú o vyhlásenie pani I., ako aj o oficiálnu pozvánku na stretnutie FNAS z 25. júna 2003, ktorého program sa týkal technickej otázky, a to balenia zvoleného zákazníkmi clenov FNAS. Zalobkyne dodávajú, ze pani I. podpísala vyhlásenie spolocnosti Oystertec týkajúce sa jej politiky v oblasti protisútazných postupov. Stretnutia FNAS okrem toho neboli tajné a zákazníci sa na nich mohli zúcastnit. 38 Zalobkyne tvrdia, ze IBP France sa usilovala distancovat sa od pokusov spolocnosti Comap SA diskutovat o cenách. V tomto ohlade sa odvolávajú na vyhlásenie pani I., ktoré potvrdzuje, ze vzdy konali tak, aby sa na stretnutiach FNAS zamedzilo diskusiám o budúcich cenách alebo výmene dôverných informácií alebo jej ukoncení. 39 Zalobkyne tvrdia, ze aj ked predajca na stretnutí 3. novembra 2003 skutocne spomenul, ze spolocnost IBP France zvýsi ceny od 1. januára 2004, zákazníci boli o tomto zvýsení informovaní od 28. októbra 2003, cize informácia na trhu uz nebola dôverná. Podla zalobkýn bolo okrem toho s ohladom na atmosféru nedôvery, ktorá panovala medzi úcastníkmi, málo pravdepodobné, ze by sa na stretnutí 20. januára 2004 dosiahla dohoda. 40 Zalobkyne tvrdia, ze zvýsenie cien pocas roka 2004 v ziadnom prípade nesúviselo so stretnutiami FNAS. Zvýsenie cien, ktoré oznámila spolocnost IBP France vo svojom liste z 28. októbra 2003, nanútila zalobkyniam spolocnost Oystertec. Existujú aj dalsie hodnoverné vysvetlenia zvýsení cien, ku ktorým v roku 2004 pristúpili spolocnosti Comap a Raccord Orléanais SAS, najmä zvýsenia ceny surovín. 41 Z toho podla zalobkýn vyplýva, ze stretnutia FNAS neboli súcastou skorsieho jediného a nepretrzitého porusenia, pretoze ich ciel bol legitímny a úplne odlisný od ciela stretnutí tzv. "super-EFMA" organizovaných pred stretnutiami European Fittings Manufacturers Association (EFMA, Európske zdruzenie výrobcov tvaroviek) alebo po nich. 42 Nakoniec zalobkyne uvádzajú, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zemepisný rozsah stretnutí FNAS je celoeurópsky. Tvrdia, ze tento rozsah bol obmedzený na Francúzsko a ze sa iba odkazovalo na jednotky balenia pouzívané na iných vnútrostátnych trhoch. Podla nich islo o legitímne diskusie týkajúce sa poziadaviek iných trhov. 43 Pokial ide o stretnutie spolocností IBP Nemecko, R. Woeste & Co. Yorkshire GmbH a Comap v Essene 18. marca 2004, zalobkyne tvrdia, ze Komisia nesprávne posúdila skutkový stav. V tomto ohlade uvádzajú, ze pán H. zo spolocnosti IBP Nemecko iba odpovedal na otázky týkajúce sa cien jeho spolocnosti, ale nedoslo k nijakej diskusii o presnom percente alebo presnom dátume uskutocnenia zvýsenia cien. Okrem toho podla zalobkýn boli tieto informácie uz zverejnené a v dôsledku toho uz neboli dôverné. 44 Zalobkyne tiez uvádzajú, ze stretnutie v Essene bolo jedinou prílezitostou na diskusiu, ale nebolo vôbec úmyselné. Podla nich neexistuje nijaký dôkaz o tom, ze by sledovali rovnaký ciel, ako bol ciel existujúci pred kontrolami. Z toho vyplýva, ze kedze neexistuje "jednotný zámer", Komisia sa nemôze domnievat, ze toto stretnutie bolo súcastou skorsieho jediného a nepretrzitého porusenia. 45 Zalobkyne dalej zdôraznujú, ze výhrada týkajúca sa stretnutia v Essene nebola vo vztahu k nim zohladnená v oznámení o výhradách. Napadnuté rozhodnutie v tomto ohlade mlcí aj o prípadnom porusení clánku 81 ES spolocnostou IBP Nemecko alebo spolocnostou IBP Francúzsko. 46 Pokial ide o telefonické kontakty medzi zalobkynami a niektorými ich konkurentmi, zalobkyne tvrdia, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia disponuje len dôkazmi, najmä telefónnymi výpismi, ktoré sa týkajú obdobia od 10. apríla 2002 do 17. júla 2003. V dôsledku toho sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze tieto dôkazy podlozili jej konstatovania týkajúce sa obdobia od marca 2001 do apríla 2004. 47 Zalobkyne s cielom vyvrátit stanovisko Komisie najskôr tvrdia, ze pani B. (FRA.BO) sa kontaktovala s pánom R. (IBP Banninger Italia) omnoho castejsie nez on s nou. Na rozdiel od tvrdenia Komisie netrvali tieto rozhovory celkovo viac nez priblizne jednu hodinu. 48 Zalobkyne dalej tvrdia, ze existuje iné hodnoverné vysvetlenie týchto telefonických kontaktov, a to, ze aj ked posledná faktúra spolocnosti IBP Banninger Italia urcená spolocnosti FRA.BO pochádza zo septembra 2002, FRA.BO sa nadalej kontaktovala so spolocnostou IBP Banninger Italia, aby od nej nakúpila výrobky. 49 Zalobkyne dodávajú, ze obdobie, ktoré zahrnajú uvedené telefónne výpisy, sa casovo nezhoduje so zvýsením cien spolocnosti IBP Banninger Italia. Okrem toho tieto telefónne výpisy preukazujú, ze hovory sa síce uskutocnili, ale nepreukazujú ich obsah. Spolocnost FRA.BO iba vyslovila tvrdenia bez toho, aby ich podlozila písomnými dôkazmi ci predlozila konkrétne informácie. 50 Zalobkyne sa nakoniec domnievajú, ze tak ako v prípade spolocnosti IMI a spolocnosti Aalberts Industries NV, dlzka ich úcasti na porusení by mala byt obmedzená nanajvýs na obdobie stretnutí FNAS. 51 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nesprávne konstatovala existenciu jediného a nepretrzitého porusovania. Zdôraznujú najskôr, ze neexistuje "jednotný zámer" alebo "totozný ciel". Podla nich Komisia neodhalila nijakú statistickú informáciu rovnakej povahy, ako sú informácie týkajúce sa obdobia pred rokom 2001, ktorá by preukázala fungovanie systému kontroly. Okrem toho tvrdia, ze uskutocnenie programu zlucitelnosti s právom hospodárskej sútaze v prípade spolocnosti Oystertec "prerusilo retaz kontinuity" a vylúcilo tak zalozenie jediného a nepretrzitého porusenia. 52 Pokial ide o formálne nedostatky, zalobkyne po prvé tvrdia, ze Komisia nepredlozila nijaký primeraný dôvod, ktorý by odôvodnil skutocnost, ze sa opierala o nekonkrétne a nepodlozené dôkazy spolocnosti FRA.BO, ani neuviedla, preco ich vyuzila proti zalobkyniam a nie proti spolocnosti Aalberts Industries. 53 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze ich právo byt vypocutý bolo pocas správneho konania porusené. To súvisí najmä so skutocnostou, ze Komisia vychádzala vo svojom rozhodnutí zo stretnutí FNAS, ktoré sa ich týkali, hoci v oznámení o výhradách to neurobila a napokon sa ani o také stretnutia neopierala, pokial ide o spolocnost AFC, kedze Komisia sa na ne odvolávala len v súvislosti s FNAS. Komisia tiez vychádzala zo správania pána R., aj ked spolocnost IBP Banninger Italia nebola adresátom oznámenia o výhradách a nikdy nebola vypocutá a aj ked Komisia nikdy nevyhlásila, ze tvrdenia pani B. predstavujú porusenie clánku 81 ES. 54 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 55 Na úvod treba pripomenút, ze porusenie clánku 81 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo dokonca z pretrvávajúceho správania. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "celkového plánu" vzhladom na svoj rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 258). 56 Podniku môze byt okrem toho pripísaná zodpovednost za celosvetový kartel aj vtedy, ak sa preukáze, ze sa priamo podielal na jednom alebo viacerých základných prvkov tohto kartelu, pokial vedel alebo musel vediet jednak, ze tajná dohoda, na ktorej sa zúcastnuje, je súcastou celkovej schémy, jednak, ze táto celková schéma zahrna súbor základných prvkov kartelu. Takisto podnik, ktorý sa zúcastnil na jedinom a komplexnom porusení správaním, ktoré mu bolo vlastné a ktorého úcelom bolo prispiet k uskutocnovaniu porusovania ako celku, môze byt rovnako zodpovedný za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusovania po celú dobu svojej úcasti na uvedenom porusovaní. Tak je to v prípade, ze sa preukáze, ze daný podnik o porusovaní ostatných úcastníkov vedel alebo ho mohol rozumne predvídat a bol pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 203). 57 Pokial ide o vykonanie dôkazu o porusení clánku 81 ods. 1 ES, treba pripomenút, ze Komisia musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu tvrdeného porusenia, predlozit dostatocne presné a súhlasné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20). Pokial má súd pochybnosti, musia byt tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd teda nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má súd v tomto ohlade nadalej pochybnosti, najmä v rámci konania o zalobe smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 215). 58 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, zodpovedá tejto poziadavke ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 59 Okrem toho je obvyklé, ze sa cinnosti, s ktorými sú spojené protisútazné dohody, uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). 60 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia ju musí preukázat tiez, lebo dlzka trvania je základným prvkom pojmu porusenia podla clánku 81 ods. 1 ES. V tomto ohlade sa uplatnia zásady uvedené vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 94 az 96). 61 Z ustálenej judikatúry nakoniec vyplýva, ze pokial nedoslo k výslovnému distancovaniu sa, Komisia sa môze domnievat, ze porusenie nebolo ukoncené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 119 a nasl. a tam citovanú judikatúru). 62 V prejednávanej veci treba uviest, ze IBP France nespochybnuje, ze sa zúcastnovala na porusení pred kontrolami vykonanými Komisiou v marci 2001. 63 Treba tiez uviest, ze udalosti, ktoré zalobkyniam vytýka Komisia, teda úcast na stretnutiach FNAS, kontakty medzi zalobkynami a spolocnostou FRA.BO, ako aj kontakty nadviazané na veltrhu v Essene, zalobkyne ako také nespochybnujú. Spochybnujú vsak protisútazný charakter týchto udalostí a skutocnost, ze patria do rámca jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia konstatovaného vo vztahu k obdobiu pred marcom 2001. 64 Treba preto urcit, ci treba správanie konstatované po kontrolách Komisie v marci 2001 kvalifikovat ako protisútazné kontakty a ci umoznujú dospiet k záveru o pokracovaní toho istého porusenia. 65 Pokial ide po prvé o úcast zalobkýn na stretnutiach FNAS, najmä zo zápisníc z týchto stretnutí vyplýva, ze na stretnutiach logistického výboru FNAS sa diskutovalo o otázkach týkajúcich sa cien, ako sú predajné marze a zvýsenia cien tvaroviek. 66 Treba totiz uviest, ze zápisnica z 25. júna 2003 hovorí o rozhodnutí konkurentov, podla ktorého "cielom, ktorý sa má dosiahnut, je prinajmensom stabilizácia cien". Zo zápisnice z 15. októbra 2003 vyplýva, ze Aquatis France, IBP, a Comap poskytli ostatným výrobcom informácie o rozdelení svojich predajov na urcité kategórie výrobkov, ako aj o svojich marzách. Na stretnutí 3. novembra 2003 doslo k výmene informácií o budúcich zvýseniach cien. Zo zápisnice z 20. januára 2004 tiez vyplýva, ze po urcitej výmene názorov pán L. (Comap) navrhol, aby "výrobcovia informovali svojich zákazníkov o moznom zvýsení cien o 6 % súvisiacom so zvýsením ceny materiálov s cielom otestovat reakciu trhu a súcasne zvýsit cenu balení". Podla tejto zápisnice "musí k tomuto zvýseniu ceny materiálov dôjst v celom sortimente" a "jednotková cena nových balení sa tak musí zvýsit o 5,3 alebo 5,4 %". Nakoniec po tomto stretnutí sa 16. februára 2004 uskutocnila telefonická konferencia, v priebehu ktorej kazdý výrobca uviedol svoj názor, pokial ide o plánované zvýsenie cien. 67 Aj ked diskusie s dodávatelmi týkajúce sa ich ziadosti o zmenu balenia neboli relevantné, pokial ide o právo hospodárskej sútaze, a aj ked by taká ziadost viedla k dalsím výrobným nákladom, nic to nemení na tom, ze konanie vo vzájomnej zhode týkajúce sa percenta, ktoré by sa odrazilo na dodávateloch alebo na casti nákladov, ktorú by znásali výrobcovia, nie je samo osebe bez vplyvu na trh. Ide o otázku, ktorú musí podnik vyriesit samostatne. To isté platí aj pre predajné marze a zvýsenia cien tvaroviek. 68 Pokial ide po druhé o dvojstranné kontakty, z vyhlásenia spolocnosti FRA.BO, ktoré urobila v rámci svojej ziadosti o zhovievavost, a z niektorých listinných dôkazov, ktoré poskytla v priebehu správneho konania, vyplýva, ze výmeny citlivých informácií medzi konkurentmi pokracovali aj po kontrolách vykonaných Komisiou. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze dôkaz o obsahu telefonických hovorov spocíva v niekolkých písomných poznámkach urobených pocas rozhovorov medzi zástupcom spolocnosti Comap a zástupcom spolocnosti FRA.BO (odôvodnenia c. 508 az 510 napadnutého rozhodnutia) a poznámkach týkajúcich sa rozhovoru medzi zástupcom spolocnosti Aalberts Industries a zástupcom spolocnosti FRA.BO (odôvodnenie c. 511 napadnutého rozhodnutia). Treba vsak poznamenat, ze taký dôkaz chýba, pokial ide o zalobkyne. Telefónne výpisy spolocnosti FRA.BO síce ukazujú, ze ku kontaktom medzi zástupcom FRA.BO a zástupcom zalobkýn skutocne doslo, ale neposkytujú nijaký údaj, pokial ide predmet týchto rozhovorov. Treba preto konstatovat, ze Komisia sa vo vztahu k zalobkyniam opierala iba o vyhlásenie spolocnosti FRA.BO. 69 V tomto ohlade treba poznamenat, ze vyhlásenia urobené v rámci politiky zhovievavosti hrajú dôlezitú úlohu. Tieto vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu, kedze prinásajú znacné právne a ekonomické riziká (pozri v tomto zmysle rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, body 205 a 211, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 103). Nic to vsak nemení na tom, ze vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 219 a tam citovanú judikatúru). Bez ohladu na to, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze uvedené telefonické kontakty nemôzu byt vysvetlené vzájomnými dodávkami s výnimkou dodávok v júli 2002 (odôvodnenie c. 788 napadnutého rozhodnutia) a ze Komisia disponuje dôkazmi, ktoré preukazujú, ze FRA.BO mala kontakty s dalsími konkurentmi, ktoré mali protisútazný charakter, treba dospiet k záveru, ze v prípade neexistencie dalsích nepriamych dôkazov nebol údajný protisútazný obsah kontaktov medzi spolocnostou FRA.BO a zalobkynami z právneho hladiska dostatocne preukázaný. Okrem toho napadnuté rozhodnutie nehovorí o dvojstranných kontaktoch s protisútazným charakterom medzi zalobkynami a ostatnými konkurentmi. 70 Pokial ide po tretie o stretnutie medzi pánom H. (IBP Nemecko) a zástupcom spolocnosti Comap na veltrhu v Essene 18. marca 2004, z vyhlásenia pána H. vyplýva, ze odpovedal na otázku súvisiacu s cenami a ze IBP stanovila zvýsenie cien na koniec marca 2004. Kedze zalobkyne nepreukázali, ze táto informácia uz bola zverejnená a oficiálny list, ktorý sa týkal tohto zvýsenia, bol zaslaný az 30. marca 2004, treba konstatovat, ze islo o kontakt, akokolvek izolovaný, ktorý súvisel s cenovou politikou na nemeckom trhu. 71 Argument, podla ktorého táto komunikácia nemala protisútazný charakter z dôvodu neexistencie reciprocity, nie je relevantný. Podla judikatúry nie je na porusenie zásady nezávislého správania na trhu nevyhnutné, aby bola výmena informácií reciprocná. V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze sprístupnenie citlivých informácií odstranuje neistotu týkajúcu sa budúceho správania konkurenta a ovplyvnuje tak priamo alebo nepriamo stratégiu adresáta týchto informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 72 V tejto fáze je teda potrebné dospiet k záveru, ze väcsina vytýkaných udalostí, ku ktorým doslo po kontrolách vykonaných Komisiou v marci 2001, teda kontakty v rámci stretnutí FNAS a stretnutie na veltrhu v Essene, mala protisútazný charakter. 73 Pokial ide o otázku, ci islo o pokracovanie porusovania zisteného pred marcom 2001, treba uviest, ze toto porusovanie spocívalo v pravidelnej, niekolko rokov trvajúcej organizácii viacstranných a dvojstranných kontaktov medzi konkurujúcimi si výrobcami, ktorých predmetom bolo zavedenie protiprávnych postupov s cielom umelo organizovat fungovanie trhu s tvarovkami, a to najmä v oblasti cien. 74 Uvedené kontakty sa nadväzovali na stretnutiach organizovaných v rámci odborných zdruzení, konkrétne v rámci EFMA (na stretnutiach tzv. "super-EFMA"), na obchodných veltrhoch, na stretnutiach ad hoc a pocas dvojstranných výmen názorov. Vo vseobecnosti sa iniciatívy smerujúce k diskusiám o zvysovaní cien prijímali na celoeurópskej úrovni a ich výsledok sa vykonával na vnútrostátnej úrovni, kedze výrobcovia mali postup koordinácie cien vlastný kazdému státu a miestne dohody, ktoré doplnali dohody prijaté na európskej úrovni. 75 Správanie vytýkané po marci 2001 spocívalo aj v kontaktoch nadviazaných v rámci odborných zdruzení (stretnutia FNAS), v dvojstranných kontaktoch týkajúcich sa parametrov hospodárskej sútaze, ako sú ceny, zvysovanie cien a obchodné podmienky pre zákazníkov, a v kontaktoch nadviazaných na obchodných veltrhoch (veltrh v Essene). 76 Kedze ciel protisútazných postupov, teda zosúladenie cien, sa nezmenil, skutocnost, ze niektoré znaky alebo intenzita týchto postupov sa zmenili, nie je relevantná, pokial ide o pokracovanie predmetného kartelu. V tomto ohlade treba poznamenat, ze je pravdepodobné, ze po kontrolách vykonaných Komisiou sa kartel vyznacoval menej struktúrovanou formou a cinnostou premenlivejsej intenzity. Zo skutocnosti, ze kartel môze zaznamenat obdobia s cinnostou premenlivejsej intenzity, vsak nevyplýva, ze mozno dospiet k záveru o jeho skoncení. 77 V tomto ohlade treba konstatovat, ze aj ked sa po vykonaní kontrol v marci 2001 znízil pocet úcastníkov kartelu z deviatich na styroch, hlavní úcastníci kartelu pred týmito kontrolami (teda Comap, IBP a bývalé dcérske spolocnosti spolocnosti IMI) sa stále podielali, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, na správaní vytýkanom po kontrolách Komisie. Rovnako niektoré z osôb, ktoré boli do kartelu zapojené uz pred marcom 2001, sa podielali aj na správaní vytýkanom po tomto dátume. 78 Pokial ide o zemepisný rozsah porusenia, hoci sa stretnutia FNAS vztahovali len na francúzsky trh, zdá sa, ze protisútazné kontakty medzi konkurentmi po marci 2001 sa týkali aj iných vnútrostátnych trhov, ako je nemecký, grécky a taliansky trh. Aj keby sa zalobkyne zúcastnili na karteli, len pokial ide o nemecký a francúzsky trh, nevyhnutne museli vediet, ze kartel mal významnejsí rozsah, a teda ze dalsie vnútrostátne trhy sú tiez dotknuté ich konkurentmi. 79 Kedze správanie kazdého z úcastníkov vrátane správania zalobkýn sledovalo rovnaký protisútazný ciel, a to obmedzit hospodársku sútaz na trhu s tvarovkami prostredníctvom koordinácie a zvysovania cien, ako aj výmeny citlivých informácií, Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze ide o pokracovanie skorsieho porusenia. 80 Nakoniec ani ostatné argumenty, ktoré uviedli zalobkyne v rámci tohto zalobného dôvodu, teda argumenty zalozené na skutocnosti, ze zápisnice zo stretnutí neboli schválené, ze samotná FNAS nebola adresátkou napadnutého rozhodnutia alebo ze program boja proti protisútazným postupom bol uplatnitelný, tento záver nespochybnujú. 81 Pokial ide po prvé o argument, podla ktorého zápisnice zo stretnutí FNAS neboli schválené, je irelevantný. Je totiz nesporné, ze zalobkyne boli na týchto stretnutiach zastúpené. Vzhladom na to, ze uvedené zápisnice boli zalobkyniam zaslané, zalobkyne ich mohli bud písomne, alebo na nasledujúcom stretnutí opravit alebo upozornit na body, s ktorými nesúhlasili. 82 Pokial ide po druhé o argument, podla ktorého samotná FNAS nebola adresátkou napadnutého rozhodnutia, je takisto irelevantný. V tomto ohlade treba poznamenat, ze z odôvodnenia c. 606 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze "aj ked sú k dispozícii skutocnosti dokazujúce, ze výrobcovia uzavreli dohodu, ktorú podla [AFC] vykonali, zo ziadnej skutocnosti nevyplýva, ze FNAS aktívne prijala úlohu, ktorú jej výrobcovia zverili, alebo ze ulahcila vykonávanie dohody". Komisia preto v odôvodnení c. 607 napadnutého rozhodnutia dospela k správnemu záveru, ze FNAS sa na predmetnej dohode nezúcastnovala, a preto nemôze byt uvedená medzi adresátmi napadnutého rozhodnutia. 83 Pokial ide po tretie o argument zalozený na tom, ze bolo mozné pouzit program boja proti protisútazným postupom, treba uviest, ze skutocnost, ze zalobkyne vykonávali "program zlucitelnosti", nespochybnuje ich úcast na protisútazných stretnutiach. Okrem toho treba konstatovat, ze neexistuje nijaký dokument, ktorý by mohol viest k záveru, ze sa od kartelu verejne distancovali. 84 Nakoniec po stvrté, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého zalobkyne neboli v oznámení o výhradách obvinené z porusenia v súvislosti so stretnutiami FNAS, a ze teda bolo porusené ich právo byt vypocutý, treba konstatovat, ze zalobkyne samotné vo svojej ziadosti o zhovievavost poskytli zápisnice zo stretnutí FNAS a ze Komisia potom v oznámení o výhradách uviedla, ze sa domnieva, ze protisútazné kontakty vrátane tých, ktoré boli nadviazané na stretnutiach FNAS, sú súcastou jediného a nepretrzitého porusenia. 85 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvý zalobný dôvod treba zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom výpocte výsky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 86 Zalobkyne najskôr tvrdia, ze pokuta ulozená spolocnosti IBP France prekracuje 10 % jej obratu, ktorý v roku 2005 predstavoval len 4 896 000 eur. V dôsledku toho mala byt maximálna výska pokuty ulozenej spolocnosti IBP France 489 600 eur. 87 Zalobkyne tiez tvrdia, ze pokuta vo výske 5,63 milióna eur bola spolocnosti IBP France ulozená za to isté správanie dvakrát, prvýkrát za obdobie, ked patrila spolocnosti Delta, a druhýkrát za obdobie, ked patrila spolocnosti AFC. 88 Pokial ide o uplatnenie usmernení z roku 1998, zalobkyne uvádzajú proti stanovisku Komisie niekolko argumentov. Po prvé tvrdia, ze porusenie malo byt kvalifikované ako "málo závazné" a nie ako "velmi závazné". Na podporu svojho názoru zalobkyne odkazujú na zmenu politiky spolocnosti Oystertec, na to, ze sa distancovali od kartelu, ako aj na skutocnost, ze Komisia ich nikdy neobvinila z úcasti na "velmi závaznom" porusení. 89 Po druhé zalobkyne uvádzajú, ze dlzka trvania porusenia, ktorá im bola preukázaná, je len sedem mesiacov, aj ked podla výpoctu Komisie ich úcast trvala dva roky a styri mesiace. Okrem toho sa domnievajú, ze sa stali obetami rozdielneho zaobchádzania v porovnaní so spolocnostou Aalberts Industries, ktorá nebola uznaná za vinnú z úcasti na porusení v období od roku 2001 do júna 2003, a to aj napriek tomu, ze Komisia voci tejto spolocnosti nedisponovala nijakým iným dôkazom nez dôkazmi, ktoré vyuzila proti zalobkyniam. 90 Po tretie zalobkyne uvádzajú, ze Komisia pri úprave výsky pokút podla trhového podielu dotknutých podnikov nezohladnila skutocnost, ze AFC bola "ekonomickým subjektom mensieho významu". Spochybnujú aj zvýsenie základnej sumy pokuty o 60 %, ktoré na ne bolo uplatnené preto, ze neukoncili porusovanie po kontrolách vykonaných Komisiou, pricom tvrdia, ze ich kúpa spolocnostou AFC sa uskutocnila az 23. novembra 2001, teda osem mesiacov po uvedených kontrolách. 91 Po stvrté, pokial ide o zvýsenie uplatnené z dôvodu klamlivých informácií spolocnosti AFC, zalobkyne tvrdia, ze ked Komisia pouzila také zvýsenie o 50 %, porusila zásadu proporcionality. Hoci sa totiz pán R. dopustil omylu, Komisia nemohla preukázat, ze sa ju snazil oklamat. Okrem toho nariadenie c. 1/2003 Komisii iba umoznuje, aby ulozila sumu pokuty, ktorá dosahuje 1 % obratu podniku, ktorý jej v odpovedi na ziadost o informácie poskytol nesprávne alebo skreslené informácie. 92 Zalobkyne okrem toho spochybnujú hodnovernost vyhlásenia spolocnosti FRA.BO. V tomto ohlade sa domnievajú, ze dôkazy, ktoré táto spolocnost predlozila, nie sú podlozené dalsími skutocnostami a ze FRA.BO mala v kazdom prípade záujem preniest vinu na svojich konkurentov, aby dosiahla znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. 93 Po piate zalobkyne Komisii vytýkajú, ze v napadnutom rozhodnutí odkázala iba na "dotknutý výrobok", pricom nezohladnila skutocnú velkost trhu s výrobkom, ktorý zahrna aj také výrobky, ako sú plastové tvarovky. 94 Po sieste zalobkyne uvádzajú, ze keby boli obvinené z porusenia kvalifikovaného ako "velmi závazné", predlozili by niekolko argumentov týkajúcich sa financných problémov spolocnosti AFC. Podla nich Komisia tiez porusila ich práva tým, ze sa nesnazila zistit, ci dcérske spolocnosti disponovali financnou schopnostou zaplatit ulozenú pokutu. 95 Nakoniec zalobkyne tvrdia, ze Komisia neprávne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 1996. Zalobkyne predovsetkým uvádzajú, ze mali legitímnu dôveru v skutocnost, ze dosiahnu znízenie, lebo Komisia prijala ich ziadost o zhovievavost. Pokial teda mala výhrady voci ich ziadosti o zhovievavost, mala ich vyslovit. 96 V rozpore s tvrdením Komisie zalobkyne uvádzajú, ze ich spolupráca priniesla pridanú hodnotu najmä z dôvodu poskytnutých dôkazov, ktoré sa týkali stretnutia FNAS a stretnutia, ktoré sa uskutocnilo pri prílezitosti veltrhu v Essene. Navyse zalobkyne poskytli informácie potvrdzujúce informácie, ktoré sú uvedené v ziadosti spolocnosti FRA.BO o zhovievavost. 97 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze Komisia pripísala velmi velký význam údajnému oneskorenému podaniu ich ziadosti o zhovievavost. Uvádzajú, ze po tom, ako odhalili prípadné protisútazné cinnosti, okamzite prijali opatrenia s cielom poziadat o zhovievavost. 98 Pokial ide o prípadné spochybnenie vecnej správnosti skutkových zistení, zalobkyne uvádzajú, ze z ich ziadosti o zhovievavost jasne vyplýva, ze nespochybnujú skutocnosti týkajúce sa FNAS a stretnutia, ktoré sa uskutocnilo na veltrhu v Essene. Odmietajú len výklad, ktorý vykonala Komisia, aby podlozila existenciu jediného a nepretrzitého porusenia. Pokial ide o telefonické hovory, zalobkyne tvrdia, ze nemohli vôbec nic pripustit, lebo tieto tvrdenia neboli podlozené. 99 Zalobkyne z toho vyvodzujú, ze mali na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 získat znízenie pokuty aspon v takom rozsahu, v akom bola pokuta znízená spolocnosti Delta, teda 20 %, ci dokonca znízenie takmer o 50 %, aby sa zohladnil ich prínos pri dokazovaní. 100 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 101 Pokial ide o výhradu zalozenú na údajnom prekrocení hornej hranice 10 % celkového obratu uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, treba pripomenút, ze pokial je adresát rozhodnutia, v ktorom mu Komisia ukladá pokutu, na cele skupiny tvoriacej jednu hospodársku entitu, obrat, ktorý sa má zohladnit na úcely uplatnenia tejto hornej hranice, je obrat skupiny ako celku. Pri prijímaní napadnutého rozhodnutia bola IBP France 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti IBP, pricom obe spolocnosti tvorili jedinú hospodársku entitu. Komisia teda pri výpocte tejto hornej hranice správne vychádzala z celkového obratu IBP. 102 Pokial ide o výhradu, podla ktorej bola pokuta vo výske 5,63 milióna eur ulozená spolocnosti IBP France dvakrát za to isté správanie, prvýkrát za obdobie, pocas ktorého ju vlastnila spolocnost Delta, a druhýkrát za obdobie, pocas ktorého bola súcastou spolocnosti, treba ju zamietnut. Jediná pokuta ulozená spolocnosti IBP France po uplatnení hornej hranice 10 % vypocítanej na základe obratu spolocnosti IBP bola rozdelená na dve samostatné casti z dôvodu jej spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti na jednej strane so svojou bývalou materskou spolocnostou a na druhej strane so svojou súcasnou materskou spolocnostou. 103 Pokial ide o výhradu zalozenú na nesprávnom uplatnení usmernení z roku 1998, v súvislosti po prvé so závaznostou porusenia treba na prvom mieste pripomenút, ze argument zalobkýn, podla ktorého udalosti po roku 2001 nemali nijakú súvislost so skorsím porusením, uz bol odmietnutý. Argument, podla ktorého správanie konstatované po roku 2001 nemozno kvalifikovat ako velmi závazné porusenie, je teda irelevantný. Horizontálne dohody o cenách sú totiz svojou povahou velmi závaznými poruseniami. Na druhom mieste je pojmu "jediné, komplexné a nepretrzité porusenie" vlastné, ze jeho oznacenie za "velmi závazné" sa uplatnuje na vsetky jeho základné zlozky a na celú jeho dlzku trvania. Skutocnost, ze porusenie zaznamenalo obdobia cinnosti s premenlivou intenzitou, toto konstatovanie nevyvracia. Na tretom mieste kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného mozno uplatnit vo vztahu ku vsetkým jeho úcastníkom. Ako pritazujúcu alebo polahcujúcu okolnost mozno zohladnit úroven individuálnej úcasti kazdého z dotknutých podnikov. Nakoniec v oznámení o výhradách uz bolo uvedené, ze Komisia povazovala porusenie za velmi závazné. Zalobkyne teda nemôzu s úspechom tvrdit, ze táto kvalifikácia sa týkala len spolocnosti IBP France. 104 Pokial ide po druhé o argument zalozený na údajnom rozdielnom zaobchádzaní so zalobkynami v porovnaní so spolocnostou Aalberts Industries, pokial ide o dlzku ich úcasti na porusení, ani tento argument nemôze uspiet. Komisia totiz po celkovom posúdení dôkazov dospela k záveru, ze nedisponuje dostatocnými dôkazmi na preukázanie úcasti spolocnosti Aalberts Industries v období hned po vykonaní kontrol. Spolocnost IMI, ktorá je predchodkynou spolocnosti Aalberts Industries, navyse ukoncila svoju úcast hned po kontrolách. To vsak nebol prípad spolocnosti Delta a zalobkýn, ktoré sa od sporného kartelu verejne nedistancovali. Okrem toho, aj keby Komisia v rámci svojho posudzovania dôkazov porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, dodrzanie tejto zásady musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech odvolávat na protiprávnost, ku ktorej doslo v prospech inej osoby. 105 Pokial ide po tretie o argument týkajúci sa zvýsenia východiskovej sumy pokuty o 60 % z dôvodu pokracovania úcasti zalobkýn na karteli po kontrolách vykonaných Komisiou, treba pripomenút, ze zalobkyne iba uviedli, ze také zvýsenie je "iracionálne", kedze k odkúpeniu spolocnostou AFC doslo az 23. novembra 2001 a ich nové vedenie sa okamzite distancovalo od kartelu tým, ze zaviedlo postupy zlucitelnosti. Treba preto v prvom rade konstatovat, ze zalobkyne nespochybnujú, ze Komisia je oprávnená zohladnit ako pritazujúcu okolnost skutocnost, ze podnik pokracoval v úcasti na porusovaní po zacatí vysetrovania vedeného v tomto ohlade. Dalej, ako uz bolo konstatované vyssie, bez ohladu na vykonanie postupu zlucitelnosti s právom Spolocenstva zalobkyne pokracovali v úcasti na karteli po marci 2001. Argument, ktorý zalobkyne predlozili, preto nemozno prijat. 106 Pokial ide po stvrté o zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 50 % uplatnené z dôvodu klamlivých informácií, ktoré poskytla spolocnost AFC, z odôvodnenia c. 789 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze poskytnuté informácie ju uviedli do omylu, co podla nej treba kvalifikovat ako pritazujúcu okolnost. 107 V tomto ohlade treba pripomenút, ze uvedené informácie pozostávali z vyhlásenia pripojeného k odpovedi spolocnosti AFC na oznámenie o výhradách, v ktorom pán R. (IBP Banninger Italia) uviedol, ze pocas dotknutého obdobia nebol v kontakte so spolocnostou FRA.BO. Po jeho konfrontácii s niektorými faktúrami za telefón spolocnosti FRA.BO vsak svoju odpoved upravil a uviedol, ze si tieto kontakty nepamätá, a tiez tvrdil, ze tieto kontakty nemali nijaké dôsledky s ohladom na právo hospodárskej sútaze. 108 Treba uviest, ze bez ohladu na skutocnost, ze ide o pokutu ulozenú podla clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 alebo clánku 23 ods. 2 uvedeného nariadenia, môze byt pokuta ulozená len vtedy, pokial bol dotknutý akt spáchaný "úmyselne ci z nedbanlivosti". Navyse pritazujúce okolnosti umoznujú zohladnit závaznost úcasti na porusovaní v prípade kazdého z dotknutých podnikov, pricom zvýsenie sumy pokuty z dôvodu pritazujúcej okolnosti musí byt primerané závaznosti vytýkaného správania. 109 Okrem toho skutocnost, ze nariadenie c. 1/2003 umoznuje Komisii, aby ulozila pokutu vo výske najviac 1 % obratu podniku za obstrukcie alebo poskytnutie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií v odpovedi na ziadost o informácie ako za samostatné porusenie, nespochybnuje moznost zohladnit to ako pritazujúcu okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 64). Treba vsak spresnit, ze stanovenie jednej z týchto dvoch kvalifikácií vylucuje moznost stanovit súcasne druhú kvalifikáciu, pokial ide o to isté správanie. 110 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyne uvádzajú, ze zásada proporcionality bola porusená tým, ze horné hranice uvedené v clánku 23 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003 sa lísia, Vseobecný súd nemôze súhlasit s ich odôvodnením. Tieto dve ustanovenia sa totiz týkajú odlisných porusení. 111 V kazdom prípade clánok 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 nemozno v prejednávanej veci uplatnit, kedze nejde o ziadost alebo otázku polozenú na základe clánku 18 alebo clánku 20 tohto nariadenia, ale o odpoved na oznámenie o výhradách podanú v súvislosti s výkonom práva na obhajobu. Aj ked sa podniky môzu rozhodnút, ci odpovedia na ziadosti, ktoré im boli predlozené podla clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, z clánku 23 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia vyplýva, ze pokial sa podniky rozhodli odpovedat, musia predlozit správne informácie. V tomto ohlade sa treba domnievat, ze vzhladom na struktúru nariadenia c. 1/2003 sa povinnost poskytnút správne informácie pouzije aj v prípade odpovede na oznámenie o výhradách. Je pravda, ze povinnost odpovedat na oznámenie o výhradách neexistuje. Okrem toho výkon práva na obhajobu zahrna aj právo spochybnit dôkaznú hodnotu dokumentov, o ktoré sa Komisia opiera. Pokial vsak podnik poskytuje iné informácie, ako je svedectvo, aby preukázal, ze dôkazy predlozené Komisiou v oznámení o výhradách sú nepravdivé, musia byt tieto informácie správne. 112 V prejednávanej veci spocíva pritazujúca okolnost, ktorú Komisia zohladnila, v poskytnutí klamlivých informácií. Komisia totiz spolocnosti AFC vytýka, ze poprela existenciu telefonických hovorov a aj skutocnost, ze tieto hovory mali podla Komisie protisútazný charakter. Ako Komisia sama uznala na pojednávaní, bez tejto druhej skutocnosti mohli uvedené telefonické hovory zostat v dotknutej veci bez následkov a v dôsledku toho nepredstavovat pritazujúcu okolnost. 113 Pokial ide o prvú skutocnost, treba poznamenat, ze v prvom vyhlásení z 29. novembra pán R., ako uz bolo uvedené v bode 107 tohto rozsudku, poprel existenciu týchto kontaktov. V tomto ohlade vyhlásil, ze "sa domnieval, ze pani [B.] uviedla, ze s ním bola v telefonickom kontakte v období rokov 2001 az 2005, pravdepodobne obmedzenom na obdobie od roku 2001 do apríla 2004", ale ze to bolo "nesprávne". V zmenenom vyhlásení zo 17. marca 2006 s ohladom na výpisy telefonických hovorov uviedol, ze si tieto hovory nepamätá. Overil existenciu týchto hovorov vo výpisoch svojho mobilného telefónu, pokial ide o obdobie od septembra 2002 do decembra 2003, ktoré potvrdili, ze nevolal na telefónne císla pani B. 114 V tomto ohlade treba poznamenat, ze zodpovednostou zalobkýn bolo overit hodnovernost vyhlásenia predtým, nez pripojili odpoved k oznámeniu o výhradách, alebo aspon overit dotknuté telefonické výpisy, ako to napokon bolo urobené na úcely pozmeneného vyhlásenia pána R. V tomto zmysle by mohlo íst o akt spôsobený z nedbanlivosti. Skutocnost, ze zalobkyne potom prijali interné opatrenia, v tomto ohlade nic nemení. 115 Pokial vsak ide o druhú skutocnost, treba konstatovat, ze nijaký dôkaz nepotvrdzuje vyhlásenie spolocnosti FRA.BO, podla ktorého sa s pánom R. (IBP Banninger Italia) uskutocnovali pravidelné telefonické rozhovory s protisútazným cielom (pozri tiez bod 69 tohto rozsudku). Z odpovede spolocnosti FRA.BO na oznámenie o výhradách totiz vyplýva, ze pani P. a pani B. uviedli, ze si nepamätajú obsah kazdého telefonického rozhovoru. Podla uvedenej odpovede uviedli len to, ze si vseobecne pamätajú, ze doslo k mnohým telefonickým kontaktom vrátane tých, ktoré sa týkali diskusií s konkurentmi o cenách a podmienkach poskytovaných zákazníkom. Vo svojom vyhlásení pani B. iba uviedla, ze si spomína, ze s pani R. mala kontakty. 116 Z toho vyplýva, ze aj ked bola existencia uvedených telefonických kontaktov preukázaná, nebolo preukázané, ze ide o protisútazné kontakty. Komisia sa teda nesprávne domnievala, ze poskytnutie dotknutých informácií predstavuje pritazujúcu okolnost. 117 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze bez ohladu na otázku, ci bola miera zvýsenia za okolností prejednávanej veci primeraná, Komisia nesprávne uplatnila zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 50 %. Pokial ide o vplyv na výsku pokuty, treba konstatovat, ze výska pokuty ulozenej zalobkyniam pritom zostáva nezmenená vzhladom na pouzitie hornej hranice 10 % uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 118 Pokial ide po piate o argument, podla ktorého Komisia nedefinovala relevantný trh a odkázala len na "dotknutý výrobok", treba pripomenút, ze podla judikatúry je trh, na ktorý sa vztahuje rozhodnutie Komisie konstatujúce porusenie clánku 81 ES, urcený na základe dohôd a cinností kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 90). Podla odôvodnenia c. 634 napadnutého rozhodnutia vysetrovanie Komisie ukázalo, ze v rôznych okamihoch vykonávania kartelovej dohody boli vsetky typy a vsetky velkosti tvaroviek vrátane tlakových tvaroviek predmetom protisútazných rozhovorov. Okrem toho za predpokladu, ze plastové tvarovky sú súcastou trhu s tvarovkami, ako uvádza zalobkyna, zo spisu nevyplýva, ze boli súcastou protisútazných opatrení. 119 Pokial ide po sieste o financné problémy spolocnosti AFC a v rozsahu, v akom zalobkyne vytýkajú Komisii, ze nezohladnila ich schopnost zaplatit pokutu, treba sa domnievat, ze tento argument nemozno prijat. 120 Po prvé Komisia nie je pri stanovení výsky pokuty povinná zohladnovat stratovú financnú situáciu dotknutého podniku, kedze uznanie takej povinnosti by viedlo k poskytnutiu neodôvodnenej sútaznej výhody podnikom, ktoré sú najmenej prispôsobené trhovým podmienkam (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 54 a 55, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 327). 121 Po druhé skutocnost, ze platobná schopnost je konkrétne uvedená v bode 5 písm. b) usmernení, túto judikatúru nespochybnuje. Táto schopnost totiz hrá úlohu len v "specifickom sociálnom kontexte" tvorenom dôsledkami, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mat najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku (rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 106). 122 Zalobkyne pritom nepredlozili nijaký dôkaz, ktorý by mohol podlozit existenciu takého kontextu. Navyse ako subjekty, ktorým je urcené oznámenie o výhradách, ktoré obsahovalo kvalifikáciu porusenia, od Komisie nevyzadovali, aby zohladnila ich neschopnost zaplatit pokutu pocas správneho konania. 123 Pokial ide nakoniec o argumenty zalozené na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 1996 z dôvodu, ze Komisia im odmietla priznat znízenie pokuty podla ustanovení uvedených v oddieli D ods. 2 prvej a druhej zarázke uvedeného oznámenia, treba ich tiez zamietnut. V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze znízenie pokuty v dôsledku spolupráce pocas správneho konania je odôvodnené iba vtedy, ak konanie daného podniku umoznilo Komisii zistit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 36). Z judikatúry tiez vyplýva, ze znízenie na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie predmetného podniku môzu byt v tomto ohlade povazované za okolnosti preukazujúce skutocnú spoluprácu z jeho strany (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, body 388 az 403, najmä bod 395). Zo spisu pritom vyplýva, ze spolupráca zalobkýn bola velmi obmedzená. 124 V tomto ohlade treba po prvé uviest, ze AFC predlozila ziadost o zhovievavost v mene skupiny vo velmi pokrocilej fáze konania a po ziadosti spolocnosti FRA.BO, ktorá uz predlozila priame dôkazy o porusení. Informácia poskytnutá spolocnostou AFC síce Komisii pomohla preukázat existenciu porusenia za obdobie od júna 2003 do apríla 2004, kedze potvrdzuje informáciu poskytnutú spolocnostou FRA.BO. AFC vsak uznala len obmedzený pocet skutocností za obdobie, ktoré nasledovalo po kontrolách Komisie, a spochybnuje úcast IBP na porusení v tomto období. 125 Po druhé, aj ked informácia o stretnutí, ktoré sa uskutocnilo pri prílezitosti veltrhu v Essene, pochádzala od spolocnosti AFC, zalobkyne obsah tejto udalosti minimalizovali. To platí aj pre stretnutia, ktoré sa uskutocnili v rámci FNAS. 126 Nakoniec, zalobkyne sa v tejto súvislosti nemôzu odvolávat na legitímnu dôveru vo výsledok svojej ziadosti o zhovievavost. Ustanovenia v oddieli E ods. 2 oznámenia o spolupráci z roku 1996 totiz uvádzajú, ze az v okamihu prijatia rozhodnutia Komisia posúdi, ci sú splnené podmienky uvedené v oddieli B, C alebo D uvedeného oznámenia. 127 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze treba zamietnut druhý zalobný dôvod a v dôsledku toho aj zalobu ako celok bez toho, aby bolo potrebné vyhoviet návrhu na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania alebo dôkazných prostriedkov, ktorý podali zalobkyne. O trovách 128 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, alebo z výnimocných dôvodov. Za okolností prejednávanej veci (pozri bod 117 vyssie) je opodstatnené rozhodnút, ze zalobkyne znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit 80 % trov konania vynalozených Komisiou a ze Komisia znása 20 % svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. IBP Ltd a International Building Products France SA znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit 80 % trov konania vynalozených Európskou komisiou. Znásajú aj svoje vlastné trovy konania o nariadení predbezného opatrenia a sú povinné nahradit trovy, ktoré v tomto konaní vynalozila Komisia. 3. Komisia znása 20 % svojich vlastných trov konania. Martins Ribeiro Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. marca 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXtMPyjO/L95506-3066TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXtMPyjO/L95506-3066TMP.html#Footref*