Vec T-377/06 Comap SA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie medených tvaroviek a tvaroviek zo zliatin medi - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dlzka trvania úcasti na porusení - Pokuty - Stanovenie východiskovej sumy pokuty - Proporcionalita" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Dôkaz (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Pojem - Koordinácia a spolupráca nezlucitelné s povinnostou kazdého podniku urcovat autonómne svoje správanie na trhu (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast podniku na protisútazných iniciatívach - Dostatocná povaha tacitného schválenia bez verejného distancovania sa na vznik zodpovednosti podniku (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Porusenia - Dohody a zosúladené postupy s moznostou posúdenia ako takých, ktoré predstavujú jedno porusenie - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Úcast podniku na protisútazných iniciatívach - Správanie odlisné od správania dohodnutého v rámci kartelu (Clánok 81 ods. 1 ES) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Podmienky (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, hlava D) 1. Pokial ide o vykonanie dôkazu o porusení clánku 81 ods. 1 ES, Komisia musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu tvrdeného porusenia, predlozit presné a súhlasné dôkazy. Pokial má súd Únie pochybnosti, musia byt tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd teda nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má súd v tomto ohlade nadalej pochybnosti, najmä v rámci konania o zalobe smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, zodpovedá tejto poziadavke ako celok. Okrem toho je obvyklé, ze cinnosti, s ktorými sú spojené protisútazné dohody, sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie. (pozri body 56 - 58) 2. Vyhlásenia urobené v rámci politiky zhovievavosti hrajú dôlezitú úlohu. Tieto vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu, kedze prinásajú znacné právne a ekonomické riziká. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi. (pozri bod 59) 3. Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, teda zlozkou, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu. Pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia sa pozaduje, aby sa Komisia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami. (pozri bod 60) 4. Na porusenie zásady nezávislého správania na trhu nie je nevyhnutné, aby bola výmena informácií reciprocná. Sprístupnenie citlivých informácií odstranuje neistotu týkajúcu sa budúceho správania konkurenta a ovplyvnuje tak priamo alebo nepriamo stratégiu adresáta týchto informácií. (pozri bod 70) 5. Pojem verejného distancovania sa ako prvok zbavenia sa zodpovednosti treba vykladat restriktívne. Oznámenie, ktorého cielom je verejne sa distancovat od protisútazného postupu, musí byt vyjadrené pevne a jasne tak, aby ostatní úcastníci kartelu dobre pochopili zámer dotknutého podniku. Pokial nedoslo k výslovnému distancovaniu sa, Komisia sa môze domnievat, ze porusenie nebolo ukoncené. (pozri body 75, 76, 102) 6. Pokial ide o porusovanie spocívajúce v pravidelnej, niekolko rokov trvajúcej organizácii viacstranných a dvojstranných kontaktov medzi konkurujúcimi si výrobcami, ktorých predmetom bolo zavedenie protiprávnych postupov s cielom umelo organizovat fungovanie trhu s tvarovkami, a to najmä v oblasti cien, nie je skutocnost, ze niektoré znaky alebo intenzita týchto postupov sa po kontrolách vykonaných Komisiou zmenili, relevantná, pokial ide o pokracovanie predmetného kartelu, kedze ciel protisútazných postupov, teda zosúladenie cien, sa nezmenil. V tomto ohlade je pravdepodobné, ze po kontrolách vykonaných Komisiou sa kartel vyznacoval menej struktúrovanou formou a cinnostou premenlivejsej intenzity. Zo skutocnosti, ze kartel môze zaznamenat obdobia s cinnostou premenlivejsej intenzity, vsak nevyplýva, ze mozno dospiet k záveru o jeho skoncení. (pozri body 82, 85) 7. Nedodrziavanie kartelovej dohody nic nemení na samotnej existencii kartelu. Clenovia kartelu totiz zostávajú konkurentmi, z ktorých kazdý môze byt v pokusení kedykolvek vyuzit disciplinovanost ostatných v oblasti cien, na ktoré sa vztahuje kartel, aby znízil vlastné ceny s cielom zväcsit svoj podiel na trhu, ale pri zachovaní vseobecnej úrovne relatívne vysokých cien. (pozri body 98, 99) 8. Znízenie pokuty v dôsledku spolupráce pocas správneho konania je odôvodnené iba vtedy, ak správanie daného podniku umoznilo Komisii zistit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit. Znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie predmetného podniku mozno v tomto ohlade povazovat za preukazujúce skutocnú spoluprácu z jeho strany. (pozri bod 114) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 24. marca 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie medených tvaroviek a tvaroviek zo zliatin medi - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dlzka trvania úcasti na porusení - Pokuty - Stanovenie východiskovej sumy pokuty - Proporcionalita" Vo veci T-377/06, Comap SA, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne A. Wachsmann a C. Pommičs, neskôr A. Wachsmann a D. Nourissier, a napokon A. Wachsmann a S. de Guigné, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Nijenhuis a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Coutrelis, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F-1/38.121 - Tvarovky), ako aj návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni v uvedenom rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia N. Wahl (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. februára 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1 Rozhodnutím K(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F-1/38.121 - Tvarovky) (zhrnutie v Ú. v. EÚ L 283, 2007, s. 63, dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze niekolko podnikov porusilo clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa pocas rôznych období medzi 31. decembrom 1988 a 1. aprílom 2004 podielali na jedinom, komplexnom a nepretrzitom porusovaní pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze v podobe súboru protisútazných dohôd a zosúladených postupov na trhu s medenými tvarovkami a tvarovkami zo zliatin medi, ktoré zahrnali územie EHP. Porusovanie spocívalo v urcovaní cien, dohodách na cenníkoch, zlavách a rabatoch a mechanizmoch zvysovania cien, v rozdelení vnútrostátnych trhov a zákazníkov a vo výmene dalsích obchodných informácií, ako aj v úcasti na pravidelných stretnutiach a udrziavaní dalsích kontaktov, ktoré mali ulahcit porusovanie. 2 Zalobkyna spolocnost Comap SA, ktorá je výrobcom medených tvaroviek, a jej materská spolocnost v rozhodnej dobe - holdingová spolocnost Legris Industries SA - sú uvedené medzi adresátmi napadnutého rozhodnutia. 3 Dna 9. januára 2001 spolocnost Mueller Industries Inc., dalsí výrobca medených tvaroviek, informovala Komisiu o existencii kartelu v odvetví tvaroviek a v dalsích priemyselných odvetviach spojených s trhom s medenými rúrami a o svojej vôli spolupracovat na základe oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v kartelových veciach (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996") (odôvodnenie c. 114 napadnutého rozhodnutia). 4 V dnoch 22. a 23. marca 2001 Komisia v rámci vysetrovania týkajúceho sa medených rúr a tvaroviek vykonala podla clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), neohlásenú kontrolu v priestoroch niekolkých podnikov (odôvodnenie c. 119 napadnutého rozhodnutia). 5 Po tejto prvej kontrole Komisia v apríli 2001 rozdelila svoje vysetrovanie týkajúce sa medených rúr na tri samostatné konania, a to konanie vo veci COMP/E-1/38.069 (Medené sanitárne rúry), konanie vo veci COMP/F-1/38.121 (Tvarovky) a konanie vo veci COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) (odôvodnenie c. 120 napadnutého rozhodnutia). 6 V dnoch 24. a 25. apríla 2001 Komisia vykonala dalsiu neohlásenú kontrolu v priestoroch Delta plc, spolocnosti na cele medzinárodnej stavebnej skupiny, ktorej inzinierske oddelenie zdruzovalo niekolko výrobcov tvaroviek. Táto kontrola sa týkala len tvaroviek (odôvodnenie c. 121 napadnutého rozhodnutia). 7 Od februára resp. marca 2002 zaslala Komisia dotknutým stranám niekolko ziadostí o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17, neskôr clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie c. 122 napadnutého rozhodnutia). 8 V septembri 2003 podala spolocnost IMI plc ziadost, aby sa na nu pouzilo oznámenie o spolupráci z roku 1996. Po tejto ziadosti nasledovali ziadosti skupiny Delta (marec 2004) a spolocnosti FRA.BO SpA (júl 2004). Poslednú ziadost o zhovievavost podala v máji 2005 spolocnost Advanced Fluid Connections plc (odôvodnenia c. 115 az 118 napadnutého rozhodnutia). 9 Dna 22. septembra 2005 Komisia v rámci veci COMP/F-1/38.121 (Tvarovky) zacala konanie o porusení a prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo oznámené zalobkyni (odôvodnenia c. 123 a 124 napadnutého rozhodnutia). 10 Dna 20. septembra 2006 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 11 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia, Komisia konstatovala, ze zalobkyna porusila ustanovenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP medzi 31. januárom 1991 a 1. aprílom 2004. 12 Za toto porusenie Komisia v clánku 2 písm. g) napadnutého rozhodnutia ulozila Legris Industries pokutu vo výske 46,8 milióna eur, za ktorej zaplatenie je zalobkyna spolocne a nerozdielne zodpovedná do výsky 18,56 milióna eur. 13 Na stanovenie výsky pokuty ulozenej kazdému podniku uplatnila Komisia v napadnutom rozhodnutí metódu definovanú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998"). 14 Pokial ide najskôr o stanovenie východiskovej sumy pokuty podla závaznosti porusenia, Komisia kvalifikovala porusenie ako velmi závazné z dôvodu jeho povahy a zemepisného rozsahu (odôvodnenie c. 755 napadnutého rozhodnutia). 15 Kedze sa Komisia dalej domnievala, ze medzi dotknutými podnikmi existujú významné rozdiely, pristúpila k odlisnému zaobchádzaniu, pricom na tieto úcely vychádzala z ich relatívneho významu na relevantnom trhu urceného podla ich podielu na trhu. Na tomto základe rozdelila dotknuté podniky do siestich kategórií (odôvodnenie c. 758 napadnutého rozhodnutia). 16 Zalobkyna bola zaradená do stvrtej kategórie, pre ktorú bola východisková suma pokuty stanovená na 14,25 milióna eur (odôvodnenie c. 765 napadnutého rozhodnutia). 17 Na základe dlzky trvania úcasti zalobkyne na porusovaní (trinást rokov a dva mesiace) Komisia dalej zvýsila pokutu o 130 % (odôvodnenie c. 775 napadnutého rozhodnutia), co viedlo k stanoveniu východiskovej sumy pokuty vo výske 32,7 milióna eur (odôvodnenie c. 777 napadnutého rozhodnutia). 18 Za pritazujúcu okolnost bolo povazované dalej pokracovanie úcasti na porusení po kontrolách Komisie, co odôvodnovalo zvýsenie východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyni o 60 % (odôvodnenie c. 785 napadnutého rozhodnutia). 19 Na základe 10 % stropu na pokuty ulozené podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia znízila sumu pokuty ulozenej zalobkyni na 18,56 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 14. decembra 2006 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 21 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval zalobkynu a Komisiu, aby písomne odpovedali na urcité otázky, na ktoré zalobkyna a Komisia odpovedali 19. novembra 2009 a 26. novembra 2009. 22 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 4. februára 2010. 23 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom jej Komisia pripísala zodpovednost za iné obdobia nez obdobie od decembra 1997 do marca 2001, - zmenil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia tak, ze znízi pokutu, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 25 Na pojednávaní zalobkyna po otázke polozenej Vseobecným súdom uviedla, ze nespochybnuje svoju úcast na karteli v období rokov 1995 az 1997. Právny stav 26 Zalobkyna uvádza dve série zalobných dôvodov, a to zalobné dôvody týkajúce sa dlzky trvania jej úcasti na porusení na jednej strane a zalobné dôvody súvisiace s výpoctom výsky pokuty na strane druhej. O dlzke trvania úcasti zalobkyne na porusení Tvrdenia úcastníkov konania 27 Zalobkyna spochybnuje svoju úcast na karteli, pokial ide o obdobie po kontrolách na mieste vykonaných Komisiou v marci 2001. Tvrdí tiez, ze uvádzané porusenie sa skoncilo v období medzi septembrom 1992 a decembrom 1994 (teda 27 mesiacov), a preto sú skutkové okolnosti pred decembrom 1994 premlcané. - O období po marci 2001 28 Zalobkyna najskôr pripomenula judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena a úrovne dôkaznej povinnosti a tvrdí, ze pokial ide o údajné pokracovanie porusenia aj po kontrolách vykonaných u niektorých konkurentov v marci 2001, Komisia si protirecí. V tomto ohlade zalobkyna odkazuje na odôvodnenie c. 590 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia tvrdila, ze v období po marci 2001 (a prinajmensom do júna 2003) kartel zaznamenával "obdobie znízenej intenzity s obmedzenými kontaktmi", zatial co v odôvodnení c. 600 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze az do apríla 2004 "neboli úcastníci kartelu schopní zaviest nový systém alebo novú formu spolupráce", pricom akýkolvek odkaz na European Fittings Manufacturers Association (EFMA, Európske zdruzenie výrobcov tvaroviek), "centrálny bod", okolo ktorého sa organizovali protisútazné postupy vytýkané Komisiou, uz nebol, pokial ide o obdobie od apríla 2001, v napadnutom rozhodnutí uvedený. 29 Podla zalobkyne sa vsetky kontakty, ku ktorým doslo medzi dotknutými konkurentmi v tomto období, odohrávali na dvojstrannej úrovni, s výnimkou kontaktov nadviazaných pocas stretnutí logistického výboru Fédération française des négociants en appareils sanitaires, chauffage, climatisation et canalisations (FNAS, Francúzska federácia obchodníkov so sanitárnymi zariadeniami, s kúrením, klimatizáciou a kanalizáciami), ktoré boli úplne legitímnymi alebo sporadickými udalostami a týkali sa zemepisných oblastí, ktoré nemali súvislost s oblastou, na ktorú sa vztahovali uvedené celoeurópske dohody v priebehu predchádzajúceho obdobia. Tieto kontakty okrem toho priviedli na javisko jednotlivcov, ktorých sa predchádzajúce obdobie netýkalo a ich existencia sa najmä opierala len o údajné dôkazy predlozené spolocnostou FRA.BO, ako aj o oficiálne zápisnice zo stretnutí, ktoré organizovala a ktorým predsedala FNAS. 30 Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí rozlisovala tri série skutkových okolností, a to dvojstranné kontakty s FRA.BO, epizódu z veltrhu v Essene (Nemecko) a stretnutia logistického výboru FNAS, ktoré na seba podla zalobkyne vôbec nenadväzujú. 31 Pokial ide o dvojstranné kontakty s FRA.BO, zalobkyna najskôr tvrdí, ze tvrdenia obsiahnuté v ziadosti spolocnosti FRA.BO o zhovievavost nie sú dôvodné. Tieto tvrdenia sú nepresné a sú nepodlozené a/alebo nie sú dôveryhodné vo vztahu k skutocnej situácii, ako ju opisuje zalobkyna a ako ju prezentovala v dokumentoch poskytnutých v odpovedi na oznámenie o výhradách a v pripomienkach z 20. februára a 15. marca 2006. 32 Zalobkyna dalej tvrdí po prvé, ze uvedené dvojstranné kontakty sú legitímne z priemyselných a obchodných dôvodov. V tomto ohlade sa odvoláva na krízové dodávky, ktoré také kontakty odôvodnovali, ako aj na presné císelné údaje za obdobie rokov 2001 az 2005, ktoré sa na tieto dodávky vztahujú a ktoré uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. 33 Po druhé kontakty so spolocnostou FRA.BO existovali aj v otázke moznej priemyselnej spolupráce, kedze FRA.BO chcela predat cast prebytkov v oblasti medených tvaroviek a plynových skriniek zo svojej továrne Meteor nachádzajúcej sa v lyonskom regióne (Francúzsko), co viedlo k sérii tak telefonických, ako aj priamych kontaktov. 34 Po tretie existovali aj opakované kontakty súvisiace so zelaním spolocnosti FRA.BO uviest na európsky trh nový typ tvarovky - "kombinovanú tvarovku voda/plyn". Aj ked tento nový typ tvarovky uz homologizovali v Taliansku, Európsky výbor pre standardizáciu (CEN) z bezpecnostných dôvodov odmietol schválit rozsírenie homologizácie tohto typu tvarovky "na celú Európu". FRA.BO sa preto skontaktovala so svojimi konkurentmi, aby sa pokúsili pripravit spolocný spis v prospech tohto typu tvarovky a lobovali v Bruseli (Belgicko). Napriek tomu, ze so svojím postupom neuspela, viedol ku kontaktom. Kontakty zo 4. a 5. júna 2003 medzi pani P. (FRA.BO) a pánom Le. (zamestnanec zalobkyne) treba vnímat z tohto pohladu. 35 Nakoniec tvrdenia spolocnosti FRA.BO, ako ich prevzala Komisia, nie sú podlozené. V tomto ohlade zalobkyna po prvé spochybnuje tvrdenie FRA.BO, podla ktorého ju v priebehu telefonického rozhovoru medzi pánom Le. a pani P. 5. februára 2004 vopred informovala o svojich rozhodnutiach v otázke cien na rok 2004, pokial ide o Francúzsko a Spanielsko, ako aj za svoju grécku dcérsku spolocnost. Zalobkyna zdôraznuje, ze k ohláseniu zvýsenia jej cien dcérskou spolocnostou doslo 12. januára 2004, cize v case tohto telefonického rozhovoru uz bolo verejné. Vo Francúzsku sa ceny medených tvaroviek zvýsili v roku 2004 o 14 % a nie o 8 %, ako tvrdí FRA.BO. Okrem toho FRA.BO v rozpore s tvrdením, podla ktorého uviedla, ze nemá v úmysle ohlásit zvýsenie cien, pokial ide o Spanielsko, pristúpila k zvýseniu o 2,5 % v roku 2004. 36 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze ked Komisia v odôvodnení c. 514 napadnutého rozhodnutia hovorí o "stretnutiach na priemyselných veltrhoch a na letiskách", preberá najneurcitejsie casti vyhlásení spolocnosti FRA.BO. Zalobkyna kritizuje skutocnost, ze FRA.BO neuvádza nijaký presný príklad protisútazných obchodov. Jediné stretnutie medzi zástupcami spolocnosti FRA.BO a zalobkyne sa uskutocnilo v apríli 2003 na veltrhu v Padove (Taliansko), pocas ktorého sa o situácii na talianskom trhu hovorilo len vseobecne. Zalobkyna sa domnieva, ze kedze vyhlásenia spolocnosti FRA.BO sú nepodlozené a mimoriadne neurcité, Komisia ich nemôze uznat voci zalobkyni a pouzit ako prípustné dôkazy. 37 Pokial ide o veltrh v Essene, zalobkyna tvrdí, ze na základe náhodných stretnutí Komisia vyvodzuje argument aj z kontaktu, ku ktorému doslo medzi pánom K. (zamestnanec zalobkyne) a pánom H. (IBP Ltd) 18. marca 2004 pocas uvedeného veltrhu, aby preukázala pokracovanie porusenia po roku 2001 a jeho zemepisný rozsah. Zalobkyna uvádza, ze islo o stretnutie bez protisútazného charakteru, ktoré nemozno spájat s udalostami pred marcom 2001, a ze v case tohto stretnutia si bola jasne vedomá svojich povinností podla práva hospodárskej sútaze. 38 Zalobkyna pripomína, ze podla vyhlásenia IBP pán K. poziadal pána H., aby mu poskytol údaje, pokial ide o vývoj cenovej politiky IBP v Nemecku. V skutocnosti podla zalobkyne doslo k tejto diskusii v rámci jej kontroly hospodárskej sútaze, pretoze pocula svojich zákazníkov hovorit o budúcom zvýsení cien spolocnosti IBP. Zalobkyna dodáva, ze pán H odpovedal na otázku pána K. len velmi neurcito, pricom vôbec neuviedol percentuálnu úroven zvýsenia ani dátum jeho oznámenia, hoci k nemu malo dôjst coskoro. V tomto ohlade zalobkyna vysvetluje, ze nový cenník IBP bol zverejnený sotva desat dní po uvedenom rozhovore. Medzi pánom H. a pánom K. okrem toho k dvojstrannej výmene informácií nedoslo. Vyhlásenie IBP neposkytuje nijakú informáciu o tom, ze by pán K. poskytol pánovi H. akékolvek informácie. 39 Zalobkyna zdôraznuje, ze toto stretnutie na veltrhu v Essene predstavuje dvojstranný a prílezitostný kontakt, ktorý nemal protisútaznú povahu. Kedze existencia niekolkých dvojstranných kontaktov v celkovo konkurencnom kontexte nestací na to, aby sa z právneho hladiska dostatocne preukázalo pokracovanie kartelu, Komisia mala náhodné stretnutie v Essene zo svojho spisu odstránit. Podla zalobkyne v ziadnom prípade neexistuje akýkolvek náznak o vôli zosúladit konanie zalobkyne a spolocnosti IPB na trhu ani o existencii zhody vôle s cielom osvojit si urcité správanie na nemeckom trhu v marci 2004. Navyse okrem skutocnosti, ze vyhlásenia podniku v rámci jeho ziadosti o zhovievavost sú dôkazom, ktorý má len slabú dôkaznú hodnotu, zalobkyna uvádza, ze nijaká iná skutocnost v spise Komisie nepodáva ani najmensí dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze na nemeckom trhu v marci 2004. 40 Zalobkyna tiez poznamenáva, ze konverzácia, o ktorej sa hovorí vo vyhlásení IBP, nemá nijakú súvislost s kartelom potrestaným Komisiou. Podla zalobkyne nedoslo po kontrolách na mieste vykonaných Komisiou v marci 2001 k nijakej protisútaznej komunikácii. Je teda neprirodzené usilovat sa vytvorit "spojenie medzi jadrom [napadnutého] rozhodnutia a krátkou schôdzkou na chodbách veltrhu". Táto schôdzka okrem toho nemá nijaký vztah k EFMA a struktúre cien v Európe a uskutocnila sa medzi dvomi osobami, o ktorých sa netvrdí, ze sa zúcastnili na predchádzajúcich sporných postupoch. K tejto schôdzke navyse doslo najskôr tri roky po skoncení týchto postupov v dôsledku vysetrovania vykonaného Komisiou. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa takto na základe tejto skutocne druhoradej udalosti usilovala preukázat pokracovanie skorsieho porusenia. 41 Zalobkyna tiez uvádza, ze jej prezident a generálny riaditel pán B. zaslal FNAS 16. marca 2004 list, aby sa distancoval od "silných slov", ktoré zazneli na stretnutí 20. januára 2004 a na telefonickej konferencii logistického výboru FNAS 16. februára 2004. Toto distancovanie sa preukazuje, ze zalobkyna nemala úmysel zúcastnovat sa na protisútaznej komunikácii. 42 Pokial ide o logistický výbor FNAS, zalobkyna Komisii vytýka, ze sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, skutkového omylu a zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze stretnutia logistického výboru FNAS uvedené v odôvodneniach c. 522 az 526 napadnutého rozhodnutia mali protisútazný predmet, na základe ktorého ich bolo mozné spojit s udalostami, ku ktorým doslo pred kontrolami na mieste vykonanými Komisiou v marci 2001. Zalobkyna v tomto ohlade poznamenáva, ze otázky nastolené pocas týchto stretnutí boli velmi vzdialené kontextu údajného "celoeurópskeho kartelu" organizovaného v rámci stretnutí EFMA, ktorý tvorí jadro napadnutého rozhodnutia. Subsidiárne zalobkyna poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie poznacila protirecivost odôvodnenia, kedze Komisia v nom vylucuje zodpovednost FNAS a jej clenov (velkoobchodníci), z ktorých niektorí zasadali v logistickom výbore, ale zachováva v nom zodpovednost zalobkyne. Zalobkyna spresnuje, ze FNAS bola organizátorkou stretnutí a pripravovala z nich zápisnice. Kedze FNAS nebola pripísaná zodpovednost ako fóru pre úcastníkov údajného kartelu, podla zalobkyne je to dôkaz, ze neexistuje dostatocný dôkaz o existencii uvádzaného porusenia. 43 Zalobkyna vysvetlila ciel a organizáciu FNAS a dalej v prvom rade spresnuje, ze na rozdiel od udalostí, ku ktorým doslo pred vysetrovaním vykonaným v marci 2001, sa stretnutia logistického výboru FNAS konali úplne transparentne, co sa teda nezhoduje s poznámkou Komisie v odôvodnení c. 548 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej je obvyklé, ze cinnosti kartelu, o aký ide v prejednávanej veci, sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. 44 Zalobkyna dalej spochybnuje argument Komisie, podla ktorého mali stretnutia logistického výboru FNAS európsky zemepisný rozsah. Z nijakej zápisnice z týchto stretnutí nevyplýva, ze by mohli mat iný predmet nez preskúmanie balenia medených tvaroviek vo Francúzsku. Zalobkyna tvrdí, ze ak sa uvádzali paralely so situáciou v iných státoch, robilo sa to len s cielom poskytnút príklady a nie zmenit balenie tvaroviek v týchto státoch. 45 Pokial ide o predmetné stretnutia, zalobkyna spresnuje, ze zo zápisnice z prvého stretnutia logistického výboru FNAS 25. júna 2003 vyplýva, ze tak velkoobchodníci, ako aj výrobcovia vyjadrili svoje znepokojenie v súvislosti s poklesom trhu a velkoobchodníci ziadali výrobcov o úpravu svojich balení, aby mohli lepsie konkurovat iným distribucným sietam, ako je zásielkový predaj. V rámci odpovede výrobcovia vyjadrili obavy z toho, aký vplyv by mohol mat tento nový typ balenia na výrobné náklady. Súvisiace diskusie nemali v ziadnom prípade protisútazný charakter. 46 To isté platí aj pre druhé stretnutie, ktoré sa uskutocnilo 15. októbra 2003. 47 Pokial ide o stretnutie z 3. novembra 2003, týkalo sa v zásade rokovania medzi francúzskymi velkoobchodníkmi a výrobcami o zozname výrobkov, ktorých balenie sa malo zmenit. Na rozdiel od tvrdení spolocnosti Oystertec plc, ktoré Komisia prevzala, podla zalobkyne zo strany výrobcov v ziadnom prípade neslo o organizovanie akéhosi spolocného urcovania cien medených tvaroviek na území Európskej únie. 48 Pokial ide o stretnutie z 20. januára 2004 a telefonickú konferenciu zo 16. februára 2004, zalobkyna zdôraznuje svoju tvrdú reakciu na dve "posmyknutia" pána La. (zástupca zalobkyne v logistickom výbore FNAS), prvé z nich na stretnutí 20. januára 2004, ked hovoril o "dodatocných nákladoch vo výske 13 % (namiesto pôvodne predpokladaných 10 %)", a druhé uvedené v zápisnici z telefonickej konferencie 16. februára 2004, pokial ide uplatnenie zvýsenia dodávatelských cien o 5 % v apríli 2004. Distancovala sa od tohto typu komunikácie najskôr na stretnutí s predsedom FNAS 3. marca 2004, potom prostredníctvom listu zaslaného FNAS. Zalobkyna tvrdí, ze podla judikatúry predstavuje tento list verejné distancovanie sa. Okrem toho v rozpore s tvrdením Komisie nie je znenie tohto listu neurcité a list bol rýchlo poskytnutý vsetkým clenom FNAS. 49 V replike zalobkyna spochybnuje niektoré údaje uvedené v chronologickej tabulke Komisie pripravenej v rámci svojej obrany, ktoré sa zalobkyne podla jej tvrdenia netýkajú, a preto musia byt odmietnuté. - O období rokov 1992 az 1994 50 Zalobkyna tvrdí, ze v súvislosti s obdobím prinajmensom od 10. septembra 1992 do 13. decembra 1994, teda obdobím 27 mesiacov, neexistuje nijaký dôkaz vztahujúci sa na protisútazné konanie, ktoré sa jej týka. Právnym následkom tohto prerusenia trvajúceho 27 mesiacov je teda premlcanie. 51 Pokial ide o fax zo 14. júna 1993 týkajúci sa cenníka na obdobie od 1. júla 1993, o ktorom sa hovorí v odôvodnení c. 218 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna tvrdí, ze nijaká skutocnost nemôze viest k záveru, ze IMI tento cenník získala predtým, nez bol poskytnutý zákazníkom zalobkyne. Po prvé uz totiz bol vytlacený pred týmto dátumom a po druhé bol tiez poskytnutý zákazníkom pred jeho uplatnením. 52 Zalobkyna tiez poznamenáva, ze pocas uvedeného obdobia sa uskutocnili styri schôdze EFMA, pricom Komisia netvrdila, ze sa pri prílezitosti oficiálnych stretnutí uskutocnili protisútazné stretnutia alebo tzv. stretnutia "super-EFMA". 53 Zalobkyna sa okrem toho domnieva, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v predmetnom období konala ako nezávislý konkurent na trhu a vôbec nesledovala závery nejakého zosúladeného postupu s konkurentmi. S odkazom na body 71 az 77 rozsudku Súdu prvého stupna zo 14. októbra 2004, Bayerische Hypo- und Vereinsbank/Komisia (T-56/02, Zb. s. II-3495), zalobkyna tvrdí, ze konstatovanie, ku ktorému sa dospelo v uvedenej veci, mozno preniest na prejednávanú vec, pokial ide o predmetné obdobie. Na podporu tohto tvrdenia uvádza, ze fax spolocnosti Mueller Industries zaslaný spolocnosti Viega GmbH & Co. KG 12. mája 1992, o ktorom Komisia hovorí v odôvodnení c. 217 napadnutého rozhodnutia, poznámky pána P. (IMI Italia), ktoré sa spomínajú v odôvodnení c. 221 tohto rozhodnutia, ako aj fax gréckeho distribútora spolocnosti IMI zo 6. septembra 1994 citovaný v odôvodnení c. 229 uvedeného rozhodnutia preukazujú jej konkurencné a nezávislé správanie. 54 Kedze za obdobie od 10. septembra 1992 do 13. decembra 1994 zalobkyni nemozno pripisovat nijaké protisútazné správanie, vytýka Komisii, ze nerespektovala pravidlá platné v oblasti prerusenia porusenia a premlcania. V tomto ohlade pripomína judikatúru, podla ktorej musí Komisia na preukázanie pokracovania údajného porusenia poskytnút "dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutkové okolnosti casovo dostatocne blízke". Casovú medzeru 27 mesiacov medzi dvomi stretnutiami, ktoré sa jej týkajú, nemozno povazovat za "casovo blízku" v zmysle rozsudku Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia (T-43/92, Zb. s. II-441). Na základe prerusenia údajného porusenia mala Komisia prinajmensom konstatovat, ze medzi skoncením prvého obdobia 10. septembra 1992 a rokom 2001, ked zacala Komisia vysetrovanie v dôsledku prvej ziadosti o zhovievavost, ktorú podala spolocnost Mueller Industries 9. januára 2001, uplynulo obdobie dlhsie nez pät rokov. 55 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 56 Vseobecný súd na úvod pripomína, ze pokial ide o podanie dôkazu o porusení clánku 81 ods. 1 ES, Komisia musí na odôvodnenie presvedcenia, ze doslo k spáchaniu údajného porusenia, predlozit dostatocne presné a súhlasné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20). Pokial má súd pochybnosti, musia tieto pochybnosti slúzit v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd teda nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má súd v tomto ohlade nadalej pochybnosti, najmä v rámci konania o zalobe smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 215). 57 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze nie kazdý dôkaz, ktorý Komisia predlozí, musí so zretelom na kazdý prvok porusenia nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 58 Okrem toho je obvyklé, ze cinnosti v rámci protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný vztah medzi hospodárskymi subjektmi, akými sú zápisnice zo stretnutia, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). 59 V tomto ohlade treba poznamenat, ze vyhlásenia urobené v rámci politiky zhovievavosti hrajú dôlezitú úlohu. Tieto vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu, kedze prinásajú znacné právne a ekonomické riziká (pozri v tomto zmysle rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 205 a 211, a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 103). Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 219 a tam citovanú judikatúru). 60 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia ju musí preukázat tiez, lebo dlzka trvania je základným prvkom pojmu porusenie podla clánku 81 ods. 1 ES. V tomto ohlade sa uplatnia zásady uvedené vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 94 az 96). Judikatúra dalej vyzaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo urcit trvanie porusenia, opierala aspon o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z casového hladiska tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene v rozpätí dvoch uvedených dátumov (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 51 a tam citovanú judikatúru). - O období po marci 2001 61 Treba uviest, ze zalobkyna nepopiera, ze sa zúcastnovala na karteli pred kontrolami vykonanými Komisiou v marci 2001. 62 Treba tiez uviest, ze udalosti, ktoré Komisia vytýka zalobkyni, teda úcast na stretnutiach FNAS, kontakty medzi zalobkynou a FRA.BO, ako aj kontakty nadviazané pocas veltrhu v Essene, zalobkyna samy osebe nepopiera. Popiera vsak protisútazný charakter týchto udalostí a skutocnost, ze patria do rámca jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia konstatovaného vo vztahu k obdobiu pred marcom 2001. 63 Nakoniec je potrebné poznamenat, ze zalobkyna spochybnuje hodnovernost vyhlásení spolocnosti FRA.BO. 64 Treba preto urcit, ci treba správanie zistené po kontrolách Komisie v marci 2001 kvalifikovat ako protisútazné kontakty a ci umoznujú záver, ze doslo k predlzeniu tohto porusenia. 65 Pokial ide po prvé o dvojstranné kontakty, z vyhlásenia spolocnosti FRA.BO, ktoré urobila v rámci svojej ziadosti o zhovievavost, a z niekolkých písomných dôkazov, ktoré poskytla pocas správneho konania, vyplýva, ze výmena citlivých informácií medzi konkurentmi pokracovala aj po kontrolách vykonaných Komisiou. 66 Dôkazy uvádzané proti zalobkyni spocívajú vo výpisoch telefonických hovorov spolocnosti FRA.BO a v niekolkých rukou písaných poznámkach nachádzajúcich sa v zápisníku pani P. (FRA.BO). 67 Argumenty zalobkyne, podla ktorých islo o legálne kontakty týkajúce sa najmä krízových dodávok, projektu priemyselnej spolupráce alebo spolocnej stratégie, ktorú si zelala spolocnost FRA.BO voci CEN, pokial ide o otázku homologizácie jedného typu tvarovky, nespochybnujú skutocnost, ze dochádzalo k výmene citlivých informácií, ku koordinácii cien a k zvysovaniu cien. Uvedené argumenty okrem toho nie sú podlozené nijakým dôkazom, ako sú faktúry alebo objednávky, ktorý by sa týkal predmetného obdobia. Pokial totiz prehliadneme skutocnost, ze zalobkyna pripojila niekolko faktúr týkajúcich sa krízových dodávok prvýkrát az v stádiu repliky, teda oneskorene, treba uviest, ze tieto dokumenty sa týkajú az obdobia po roku 2004. 68 Navyse treba poznamenat, ze Komisia sa neopierala len o vyhlásenia spolocnosti FRA.BO. Z rukou písaných poznámok pani P. (FRA.BO) vyplýva, ze zalobkyna a FRA.BO pocas rozhovoru 5. júna 2003 diskutovali o cenách uplatnovaných IBP vo Francúzsku, co nemá nijakú súvislost s otázkou homologizácie nového typu tvarovky. Z rukou písaných poznámok nachádzajúcich sa v zápisníku pani P., ktoré sa týkali telefonického rozhovoru z 5. februára 2004, tiez vyplýva, ze sa riesili prognózy zvýsenia cien vo Francúzsku a v Grécku. Navyse v rozpore s tvrdením zalobkyne skutocnost, ze skutocné zvýsenia mohli byt odlisné od tých, ktoré sú uvedené v zápisníku pani P., nijako nespochybnuje skutocnost, ze tieto dva podniky si vymienali informácie o svojich cenách. 69 Pokial ide po druhé o stretnutie medzi pánom H. (IBP) a zástupcom zalobkyne na veltrhu v Essene 18. marca 2004, z vyhlásenia pána H. vyplýva, ze odpovedal na otázku týkajúcu sa cien a ze IPB pripravovala zvýsenie cien na koniec marca 2004. Kedze zalobkyna nepreukázala, ze táto informácia uz bola zverejnená a ze oficiálny list IBP týkajúci sa tohto zvýsenia bol zaslaný az 30. marca 2004, treba konstatovat, ze islo o kontakt, akokolvek izolovaný, ktorý súvisel s cenovou politikou na nemeckom trhu. 70 Navyse argument, podla ktorého táto komunikácia nemala protisútazný charakter z dôvodu neexistencie reciprocity alebo z dôvodu, ze zalobkyna uz bola sama rozhodnutá zvýsit ceny, nie je relevantný. Podla judikatúry nie je na porusenie zásady nezávislého správania na trhu nevyhnutné, aby bola výmena informácií reciprocná. V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze sprístupnenie citlivých informácií odstranuje neistotu týkajúcu sa budúceho správania konkurenta a ovplyvnuje tak priamo alebo nepriamo stratégiu adresáta týchto informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 71 Pokial ide po tretie o úcast zalobkyne na stretnutiach FNAS, najmä zo zápisníc z týchto stretnutí vyplýva, ze podla stretnutí logistického výboru FNAS sa diskutovalo o otázkach týkajúcich sa cien, ako sú otázky predajných marzí a zvysovania cien tvaroviek. 72 V tomto ohlade treba uviest, ze zápisnica z 25. júna 2003 hovorí o rozhodnutí konkurentov, podla ktorého "cielom, ktorý sa má dosiahnut, je prinajmensom stabilizácia cien". Zo zápisnice z 15. októbra 2003 vyplýva, ze Aquatis France SAS, IBP, a zalobkyna poskytli ostatným výrobcom informácie o rozdelení svojich predajov na urcité kategórie, ako aj o svojich marzách. Na stretnutí 3. novembra 2003 doslo k výmene informácií o budúcich zvýseniach cien. Zo zápisnice z 20. januára 2004 tiez vyplýva, ze po urcitej výmene názorov pán La. navrhol, aby "výrobcovia informovali svojich zákazníkov o moznom zvýsení cien o 6 % súvisiacom so zvýsením ceny materiálov s cielom otestovat reakciu trhu a súcasne zvýsit cenu balení". Podla tejto zápisnice "musí k tomuto zvýseniu ceny materiálov dôjst v celom sortimente" a "jednotková cena nových balení sa tak musí zvýsit o 5,3 alebo 5,4 %". Nakoniec po tomto stretnutí sa 16. februára 2004 uskutocnila telefonická konferencia, v priebehu ktorej kazdý výrobca uviedol svoj názor, pokial ide o plánované zvýsenie cien. 73 Hoci diskusie s dodávatelmi o ich návrhu na úpravu balenia nemali dôsledky, pokial ide o právo hospodárskej sútaze, a hoci taký návrh vyvolal dodatocné výrobné náklady, nic to nemení na skutocnosti, ze zosúladený postup týkajúci sa percentuálneho podielu, ktorý mal byt prenesený na dodávatelov, alebo casti nákladov, ktorú mali prevziat výrobcovia, nie je sám osebe bez úcinku na trh. Ide tu o otázku, ktorú musí podnik vyriesit samostatne. To isté platí, pokial ide o predajné marze a zvýsenia cien tvaroviek. 74 Pokial ide o zemepisný rozsah diskusií vedených v rámci stretnutí FNAS, treba uviest, ze v rozpore s názorom Komisie uvedeným v odôvodneniach c. 575 a 584 napadnutého rozhodnutia sa uvedené diskusie týkali len francúzskeho trhu. Zo zápisníc z uvedených stretnutí totiz vôbec nevyplýva, ze by sa tieto stretnutia týkali aj "Spanielska, Talianska, Spojeného královstva, Nemecka a celkovo európskeho trhu". Treba preto konstatovat, ze tajná dohoda v rámci stretnutí FNAS nemala celoeurópsky rozsah. Skutocnost, ze stretnutia FNAS sa odohrávali medzi zástupcami podnikov s celoeurópskym rozsahom, ako poznamenáva Komisia, toto konstatovanie nevyvracia. 75 Pokial ide o list prezidenta a generálneho riaditela zalobkyne prezidentovi FNAS zo 16. marca 2004, ktorý podla zalobkyne predstavuje verejné distancovanie sa od porusení, ku ktorým doslo na stretnutí 20. januára 2004 a pocas telefonickej konferencie logistického výboru FNAS 16. februára 2004, na ktorých sa zúcastnil najmä pán La., treba pripomenút, ze podla judikatúry treba pojem verejného distancovania sa ako prvok zbavenia sa zodpovednosti vykladat restriktívne (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 103 a tam citovanú judikatúru). 76 Z judikatúry vyplýva, ze oznámenie, ktorého cielom je verejne sa distancovat od protisútazného postupu, musí byt vyjadrené pevne a jasne tak, aby ostatní úcastníci kartelu dobre pochopili zámer dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 120). 77 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze formulácia, ktorú pouzil prezident a generálny riaditel zalobkyne vo svojom liste prezidentovi FNAS, má prílis vseobecnú povahu na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze islo o verejné distancovanie sa. List totiz hovorí iba o znepokojení v súvislosti s diskusiami o cenách, ktoré sa mohli uskutocnit medzi úcastníkmi, pripomína internú politiku zalobkyne v oblasti práva hospodárskej sútaze a v tomto rámci adresuje prezidentovi FNAS ziadost, aby prijal opatrenia s cielom zabránit takému protisútaznému postupu, pricom vsak neuvádza, ze k nemu skutocne doslo a ze tento list súvisel so skutocnostou, ze jej zástupca inicioval zosúladené postupy týkajúce sa cien. 78 Navyse treba konstatovat po prvé, ze uvedený list bol zaslaný len prezidentovi FNAS a ostatným úcastníkom nebola zaslaná nijaká "overená kópia" tohto listu. 79 Po druhé uvedený list neobsahuje ani ziadost zaslanú v tomto zmysle FNAS. Skutocnost, ze tento list bol 7. apríla 2004 poskytnutý clenom logistického výboru FNAS z jej iniciatívy spolu s odpovedou prezidenta FNAS na tento list z 31. marca 2004, v ktorej sa pripomína ciel pracovnej skupiny vytvorenej v rámci logistického výboru FNAS, nie je relevantná na vyslovenie záveru, ze zalobkyna sa od kartelu distancovala. 80 Nakoniec aj za predpokladu, ze by list prezidenta a generálneho riaditela zalobkyne prezidentovi FNAS bolo mozné povazovat za verejné distancovanie sa, treba podotknút, ako to správne urobila Komisia, ze tento list bol dorucený az na konci obdobia, pocas ktorého bolo porusenie konstatované, a preto nemôze spochybnit konstatovania Komisie týkajúce sa úcasti zalobkyne na karteli pred 16. februárom 2004, cize pred dátumom posledného stretnutia. 81 V tomto stádiu je teda potrebné dospiet k záveru, ze vytýkané správanie, ku ktorému doslo po kontrolách vykonaných Komisiou v marci 2001, malo protisútazný charakter. Okrem toho je z právneho hladiska dostatocne preukázané. 82 Pokial ide o otázku, ci islo o pokracovanie porusovania zisteného pred marcom 2001, treba uviest, ze toto porusovanie spocívalo v pravidelnej, niekolko rokov trvajúcej organizácii viacstranných a dvojstranných kontaktov medzi konkurujúcimi si výrobcami, ktorých predmetom bolo zavedenie protiprávnych postupov s cielom umelo organizovat fungovanie trhu s tvarovkami, a to najmä v oblasti cien. 83 Uvedené kontakty sa nadväzovali na stretnutiach organizovaných v rámci odborných zdruzení, konkrétne v rámci EFMA (na stretnutiach tzv. "super-EFMA"), na obchodných veltrhoch, na stretnutiach ad hoc a pocas dvojstranných výmen názorov. Vo vseobecnosti sa iniciatívy smerujúce k diskusiám o zvysovaní cien prijímali na európskej úrovni a ich výsledok sa vykonával na vnútrostátnej úrovni, kedze výrobcovia mali postup koordinácie cien vlastný kazdému státu a miestne opatrenia, ktoré doplnali opatrenia prijaté na európskej úrovni. 84 Správanie vytýkané po marci 2001 spocívalo aj v kontaktoch nadviazaných v rámci odborných zdruzení (stretnutia FNAS), v dvojstranných kontaktoch týkajúcich sa parametrov hospodárskej sútaze a v kontaktoch nadviazaných na obchodných veltrhoch (veltrh v Essene). 85 Kedze ciel protisútazných postupov, teda zosúladenie cien, sa nezmenil, skutocnost, ze niektoré charakteristiky alebo intenzita týchto postupov sa zmenili, nie je relevantná, pokial ide o pokracovanie predmetného kartelu. V tomto ohlade treba poznamenat, ze je pravdepodobné, ze po kontrolách vykonaných Komisiou sa kartel vyznacoval menej struktúrovanou formou a cinnostou premenlivejsej intenzity. Zo skutocnosti, ze kartel môze zaznamenat obdobia s cinnostou premenlivejsej intenzity, vsak nevyplýva, ze mozno dospiet k záveru o jeho skoncení. 86 V tomto ohlade treba konstatovat, ze aj ked sa po vykonaní kontrol v marci 2001 znízil pocet úcastníkov kartelu z deviatich na styroch, hlavní úcastníci kartelu pred týmito kontrolami (teda zalobkyna, IBP, ako aj bývalé dcérske spolocnosti spolocnosti IMI) boli, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, do kartelu stále zapojené. Rovnako niektoré z osôb, ktoré boli do kartelu zapojené uz pred marcom 2001, sa podielali aj na správaní vytýkanom po tomto dátume. 87 Pokial ide o zemepisný rozsah jediného a nepretrzitého porusenia, hoci sa stretnutia FNAS vztahovali len na francúzsky trh (pozri bod 74 vyssie), zdá sa, ze protisútazné kontakty medzi konkurentmi po marci 2001 sa týkali aj nemeckého, gréckeho, spanielskeho a talianskeho trhu, ako vyplýva z telefonických kontaktov medzi zalobkynou a spolocnostou FRA.BO alebo z kontaktu nadviazaného na veltrhu v Essene medzi zalobkynou a spolocnostou IBP. 88 Kedze správanie kazdého z úcastníkov vrátane správania zalobkyne sledovalo rovnaký protisútazný ciel, a to kontrolovat a obmedzovat hospodársku sútaz na trhu s tvarovkami prostredníctvom koordinácie a zvysovania cien, ako aj výmeny citlivých informácií, Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze ide o pokracovanie skorsieho porusenia. 89 Nakoniec ani ostatné argumenty, ktoré uviedla zalobkyna v rámci tohto zalobného dôvodu, teda argumenty zalozené na skutocnosti, ze FNAS bola organizátorkou stretnutí a pripravovala zápisnice, ze samotná FNAS nebola adresátkou napadnutého rozhodnutia alebo ze stretnutia sa uskutocnovali transparentne, tento záver nespochybnujú. 90 Pokial ide po prvé o argument, podla ktorého zápisnice zo stretnutí pripravovala FNAS, je irelevantný, kedze je nesporné, ze zalobkyna bola na týchto stretnutiach zastúpená. Kedze jej teda uvedené zápisnice boli poskytnuté, zalobkyna ich mohla bud písomne, alebo na nasledujúcom stretnutí opravit alebo upozornit na body, s ktorými nesúhlasila. 91 Pokial ide po druhé o argument, podla ktorého samotná FNAS nebola adresátom napadnutého rozhodnutia, je takisto irelevantný. V tomto ohlade treba poznamenat, ze z odôvodnenia c. 606 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze "aj ked sú k dispozícii skutocnosti dokazujúce, ze výrobcovia uzavreli dohodu, ktorú podla Advanced Fluid Connections vykonali, zo ziadnej skutocnosti nevyplýva, ze FNAS aktívne prijala úlohu, ktorú jej výrobcovia zverili, alebo ze ulahcila vykonávanie dohody". Komisia preto v odôvodnení c. 607 napadnutého rozhodnutia dospela k správnemu záveru, ze FNAS sa na predmetnej dohode nezúcastnovala, a preto nemôze byt uvedená medzi adresátmi napadnutého rozhodnutia. 92 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na neúcasti zalobkyne na karteli po marci 2001 musí byt zamietnutý. - O období rokov 1992 az 1994 93 Na úvod treba uviest, ze zalobkyna nespochybnuje skutocnosti konstatované vo vztahu k jej úcasti na karteli v období od 31. decembra 1991 do 10. septembra 1992 ani v období od decembra 1997 do marca 2001. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze zalobkyna na pojednávaní uviedla, ze nespochybnuje svoju úcast na karteli v období rokov 1995 az 1997. Napadnuté rozhodnutie preto treba preskúmat iba v rozsahu, v akom Komisia konstatovala úcast zalobkyne na porusovaní v období od 10. septembra 1992 do 13. decembra 1994. 94 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla clánku 25 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 podlieha právomoc Komisie ulozit pokuty za porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze v zásade pätrocnej premlcacej lehote. Podla clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 "v prípade pokracujúceho [nepretrzitého - neoficiálny preklad] alebo opakovaného porusovania zacína cas [lehota - neoficiálny preklad] plynút dnom ukoncenia porusovania". Podla clánku 25 ods. 3 a 5 nariadenia c. 1/2003 kazdý úkon, ktorý Komisia vykoná na úcely vysetrovania alebo postupu súvisiaceho s porusením, prerusuje premlcaciu lehotu a po kazdom prerusení zacína premlcacia lehota plynút znova. 95 V prejednávanej veci Komisia zacala vysetrovanie vykonaním kontrol 22. marca 2001. Z toho vyplýva, ze ziadna pokuta nemôze byt ulozená za porusenie, ktoré bolo ukoncené pred 22. marcom 1996. V dôsledku toho treba urcit, ci rôzne skutocnosti uplatnené v napadnutom rozhodnutí preukazujú, ze úcast zalobkyne na karteli pokracovala alebo bola ukoncená v období od 10. septembra 1992 do 13. decembra 1994. 96 V tomto ohlade treba poznamenat, ze vsetky dôkazy uvedené na podporu skutocností spomínaných v odôvodneniach c. 214, 217, 218, 221, 224, 225, 229 a 232 napadnutého rozhodnutia stacia na vyvodenie záveru, ze zalobkyna sa na karteli pocas dotknutého obdobia neprestala zúcastnovat. 97 Treba najmä poznamenat, ze Komisia v odôvodnení c. 214 napadnutého rozhodnutia uviedla písomné poznámky z polovice alebo konca roka 1992, uvádzajúce meno zalobkyne, kde sa hovorí o cenníku, ktorého vstup do platnosti bol stanovený na január 1993 (pre vsetky krajiny s výnimkou Francúzska) a na apríl 1993 (pre Francúzsko). Rovnako v odôvodnení c. 217 napadnutého rozhodnutia sa hovorí o faxe z 12. mája 1993, ktorý zaslala spolocnost Mueller Industries spolocnosti Viega a v ktorom sa zalobkyni vytýka, ze systematicky nedodrziava podmienky dohody, na ktorej sa zúcastnuje. Z toho teda mozno vyvodit, ze zalobkyna od dohody neodstúpila. To isté platí, pokial ide o fax zo 6. septembra 1994, ktorý dovozca a distribútor zaslal pánovi W. (IMI) (odôvodnenie c. 229 napadnutého rozhodnutia) a v ktorom sa uvádza, ze zalobkyna riadne nedodrziavala "dohody". 98 Pokial ide o tento posledný bod, stací uviest, ze nedodrziavanie kartelovej dohody nic nemení na samotnej existencii kartelu. V prejednávanej veci sa teda nemozno domnievat, ze úcast zalobkyne na porusovaní bola ukoncená pocas posudzovaného obdobia, len preto, ze zalobkyna vyuzila kartel vo svoj prospech tým, ze nedodrzala úplne dohodnuté ceny. 99 Clenovia kartelu totiz zostávajú konkurentmi, z ktorých kazdý môze byt v pokusení kedykolvek vyuzit disciplinovanost ostatných v oblasti cien, na ktoré sa vztahuje kartel, aby znízil vlastné ceny s cielom zväcsit svoj podiel na trhu, ale pri zachovaní vseobecnej úrovne relatívne vysokých cien. V kazdom prípade skutocnost, ze zalobkyna úplne neuplatnovala dohodnuté ceny, neznamená, ze pritom uplatnila ceny, ktoré by mohla fakturovat, pokial by kartel neexistoval (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, body 74 a 75). 100 Nakoniec aj z poznámky pána P. z 15. marca 1994 uvedenej v odôvodnení c. 221 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna bola prítomná pri diskusiách týkajúcich sa talianskeho trhu, ktoré sa uskutocnili 11. a 13. marca 1994. 101 Aj ked sa zalobkyna nezúcastnila na niekolkých stretnutiach, ktoré sa v rámci kartelu konali medzi 10. septembrom 1992 a 13. decembrom 1994, ci dokonca na ziadnom z nich, neznamená to, ze zalobkyna sa medzitým z kartelu stiahla, vzhladom na osobitosti dotknutého kartelu, ktorý sa vyznacuje mnohostrannými kontaktmi, dvojstrannými kontaktmi aspon jedenkrát alebo dvakrát do roka, ad hoc kontaktmi a skutocnostou, ze nebolo výnimocné, ak sa clen kartelu nezúcastnoval systematicky na kazdom stretnutí. 102 Navyse treba konstatovat aj to, ze zalobkyna sa od kartelu verejne nedistancovala. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, ze pokial nedoslo k výslovnému distancovaniu sa, Komisia sa môze domnievat, ze porusenie nebolo ukoncené (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 119 a nasl. a tam citovanú judikatúru). 103 Z toho vyplýva, ze argument súvisiaci s prerusením úcasti zalobkyne na porusovaní v období od 10. septembra 1992 do 13. decembra 1994 treba zamietnut. 104 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze tento zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. O výpocte výsky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 105 Zalobkyna Komisii subsidiárne vytýka, ze porusila pravidlá týkajúce sa výpoctu výsky pokút. Neboli dodrzané ani usmernenia z roku 1998, ani oznámenie o spolupráci z roku 1996. Po prvé východisková suma pokuty, ktorá jej bola ulozená, je neprimeraná vo vztahu k východiskovej sume pokuty ulozenej ostatným podnikom. Po druhé nehrala úlohu vodcu. Po tretie Komisia mala upravit výsku pokuty v závislosti od zemepisného rozsahu a intenzity koordinácie. Nakoniec Komisia konala neoprávnene, ked odmietla priznat zalobkyni znízenie pokuty na základe toho, ze zalobkyna nespochybnila podstatnú cast výhrad. 106 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 107 Pokial ide o prvú výhradu zalozenú na neprimeranosti východiskovej sumy pokuty, treba pripomenút, ze Komisia je oprávnená rozdelit clenov kartelu do kategórií najmä podla trhového podielu kazdého z týchto podnikov. V tomto ohlade treba poznamenat, ze Komisia vo vyjadrení k zalobe vysvetlila, ze obrat a trhový podiel skupiny Legris Industries, pokial ide o tvarovky, zodpovedal v roku 2000 priblizne trojnásobku obratu a trhového podielu FRA.BO a Mueller Industries, dvaapolnásobku obratu a trhového podielu Flowflex Holding Ltd a viac nez dvojnásobku obratu a trhového podielu Sanha Kaimer GmbH & Co. KG. V tomto rámci Komisia oprávnene stanovila východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni (14,25 milióna eur) v dvoj- az trojnásobnej výske oproti východiskovej sume pokuty ulozenej uvedeným podnikom (5,5 milióna eur). Je síce pravda, ze tabulka pripojená k napadnutému rozhodnutiu obsahuje z dôvodu dôvernosti len velké orientacné rozpätie velkosti a významu podnikov, z dôvernej verzie tejto tabulky a východiskových údajov vsak vyplýva, ze Komisia rozdelila clenov kartelu do kategórií správne a objektívne odôvodneným spôsobom. 108 Argument zalobkyne, podla ktorého je východisková suma pokuty, ktorá jej bola ulozená, v kazdom prípade neprimeraná, pretoze zodpovedá 77 % maximálnej sumy pokuty, ktorá jej mohla byt ulozená podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, treba odmietnut. 109 Po prvé treba pripomenút, ze zalobkyna a jej materská spolocnost tvorili v rozhodnej dobe jediný podnik, ktorý bol páchatelom porusenia, ktoré je vytýkané v napadnutom rozhodnutí. Komisia preto bola pri výpocte východiskovej sumy pokuty oprávnená vychádzat z údajov tohto podniku. 110 Po druhé je predovsetkým potrebné, aby bola východisková suma pokuty primeraná poruseniu posúdenému ako celok, pricom treba zohladnit najmä závaznost tohto porusenia. V tomto ohlade treba uviest, ze v rámci stanovenia východiskovej sumy pokuty obrat, ktorý podnik dosiahol, nie je rozhodujúcim kritériom na posúdenie závaznosti porusenia. Okrem toho dotknuté porusenie patrí svojou samotnou povahou k najzávaznejsím poruseniam uvedeným v clánku 81 ES, co podla usmernení z roku 1998 môze viest k východiskovej sume pokuty vyssej nez 20 miliónov eur. 111 Po tretie treba poznamenat, ze k uplatneniu hornej hranice 10 % obratu stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 dochádza v jednej z posledných etáp výpoctu výsky pokuty, teda po výpocte pokuty podla závaznosti a dlzky trvania porusenia a po zohladnení prípadných polahcujúcich alebo pritazujúcich okolností. V tomto ohlade treba pripomenút, ze ak niekolko adresátov napadnutého rozhodnutia tvorilo "podnik" v case prijatia rozhodnutia, horná hranica môze byt vypocítaná na základe celkového obratu tohto podniku. Pokial sa naproti tomu, ako v prejednávanej veci, táto hospodárska entita rozpadne, aby tvorila dve odlisné entity v case napadnutého rozhodnutia, kazdý adresát rozhodnutia má právo, aby sa príslusná horná hranica pouzila na kazdú z nich osobitne. Toto právo je nezávislé od pouzitia kritéria proporcionality v rámci stanovenia východiskovej sumy pokuty. Nakoniec treba pripomenút, ze podla judikatúry nemôze hornú hranicu 10 % celkového obratu prekrocit len konecná suma pokuty. Naproti tomu nie je zakázané, aby pri výpocte výsky pokuty prekrocila toto obmedzenie medzitýmna suma (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 277 a 278). 112 Pokial ide o druhú výhradu zalozenú na tom, ze zalobkyna nebola vodcom kartelu, ale ze mala údajne pasívnu úlohu alebo úlohu pomocníka, ktorá odôvodnuje znízenie sumy pokuty, treba konstatovat, ze na 160 utajených stretnutiach, ktoré sa uskutocnili v období od roku 1991 do roku 2001, bola zalobkyna prítomná na kazdom druhom, ako sama uznala. Z judikatúry síce vyplýva, ze medzi skutocnostami, ktoré charakterizujú pasívnu úlohu podniku, môze byt zohladnená znacne sporadickejsia povaha jeho úcasti na stretnutiach v porovnaní s úcastou jeho konkurentov. Zalobkyna vsak nemôze s úspechom tvrdit, ze frekvencia jej úcasti na stretnutiach, teda osemkrát do roka, musí byt kvalifikovaná ako "znacne sporadickejsia" nez úcast ostatných úcastníkov a ze teda táto úcast zodpovedá výhradne pasívnej ci pomocnej úlohe. 113 Pokial ide o tretiu výhradu zalozenú na skutocnosti, ze Komisia mala upravit výsku pokuty podla zemepisného rozsahu a intenzity koordinácie, stací poznamenat, ze skutocnost, ze intenzita kartelu bola po kontrolách vykonaných Komisiou nizsia, nemá nijaký vplyv na oznacenie tohto kartelu za velmi závazný a dlhotrvajúci, co odôvodnuje zvýsenie o 10 % za kazdý rok porusovania, ako spresnujú usmernenia z roku 1998. Okrem toho, aj ked mal tento kartel na zaciatku obmedzený územný rozsah, neskôr zaznamenal celoeurópsky rozsah, takze neexistuje nijaký dôvod na rozlísenie percentuálnych hodnôt zvýsenia pouzitých z dôvodu dlzky trvania podla zemepisného rozsahu tohto kartelu. 114 Nakoniec treba zamietnut aj stvrtú výhradu. Z judikatúry totiz vyplýva, ze znízenie pokuty v dôsledku spolupráce pocas správneho konania je odôvodnené iba vtedy, ak správanie daného podniku umoznilo Komisii zistit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 36). Z judikatúry tiez vyplýva, ze znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie predmetného podniku mozno v tomto ohlade povazovat za preukazujúce skutocnú spoluprácu z jeho strany (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, body 388 az 403, najmä bod 395). Zo spisu pritom vyplýva, ze v skutocnosti sa nespochybnenie existencie skutkových okolností týkalo len obdobia od decembra 1997 do marca 2001, teda tri roky z celkovej dlzky trvania úcasti na porusení, ktorá zodpovedala viac nez trinástim rokom. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze argumenty smerujúce k spochybneniu úcasti zalobkyne na porusovaní po vykonaní kontrol, ako aj v období rokov 1992 az 1994, boli zamietnuté. Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze odmietla zohladnit ciastocné nespochybnenie skutkových okolností zalobkynou na základe ustanovení uvedených v oddieli D oznámenia o spolupráci z roku 1996. 115 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 116 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobu treba zamietnut v celom rozsahu. O trovách 117 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Comap SA je povinná nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Wahl Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. marca 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXiD1SEs/L95484-7145TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXiD1SEs/L95484-7145TMP.html#Footref*