ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 27. septembra 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Holandský trh s bitúmenom urceným na výstavbu ciest -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Pokuty -- Spolupráca pocas správneho konania -- Významná pridaná hodnota -- Rovnost zaobchádzania -- Právo na obhajobu" Vo veci T-370/06, Kuwait Petroleum Corp., so sídlom v Shuwaikhu (Kuvajt), Kuwait Petroleum International Ltd, so sídlom vo Wokingu (Spojené královstvo), Kuwait Petroleum (Nederland) BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko), v zastúpení: D. Hull, solicitor, a G. Berrisch, advokát, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci L. Gyselen, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 4090 v konecnom znení z 13. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam uvedeným rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda M. Jaeger, sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. júna 2011, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Kuwait Petroleum Corp. (dalej len "KPC"), kuvajtský ropný státny podnik a materská spolocnost skupiny Kuwait Petroleum, uvádza svoje výrobky na trh v Európe prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti Kuwait Petroleum International Ltd (dalej len "KPI") so sídlom v Londýne. Dve dcérske spolocnosti KPC vykonávajú svoju cinnost v Holandsku, pricom Kuwait Petroleum Europoort BV sa zaoberá výrobou bitúmenu v rotterdamskej rafinérii a Kuwait Petroleum (Nederland) BV (dalej len "KPN") sa zaoberá predajom bitúmenu v Holandsku. Spolocnosti KPI a KPN patria priamo alebo nepriamo spolocnosti KPC Holdings AEC so sídlom v Arube, ktorej 100 % vlastníckou je KPC. Spolocnost KPC Holdings je vlastníckou vsetkých dcérskych spolocností skupiny Kuwait Petroleum, ktoré sídlia mimo Kuvajtu a zaoberajú sa rafináciou ropy a jej uvádzaním na trh. 2 Listom z 20. júna 2002 informovala British Petroleum (dalej len "BP") Komisiu Európskych spolocenstiev o údajnej existencii kartelu na holandskom trhu s bitúmenom urceným na výstavbu ciest a poziadala o oslobodenie od pokút na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). 3 Komisia vykonala 1. a 2. októbra 2002 neohlásené kontroly, a to najmä v priestoroch spolocnosti KPN. V dnoch 30. júna 2003 a 5. apríla 2004 Komisia zaslala viacerým spolocnostiam vrátane KPN ziadosti o informácie. KPN odpovedala 16. septembra 2003 a 30. apríla 2004. 4 KPN podala 12. septembra 2003 ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002, ku ktorej bolo prilozené vyhlásenie podniku. Ziadala tiez, aby bola cast informácií oznámených 16. septembra 2003 zohladnená na základe jej ziadosti o zhovievavost. Dna 18. septembra 2003 pocas stretnutia s Komisiou spolocnost KPN navrhla, aby boli vypocutí jej traja bývalí zamestnanci, ktorí mohli doplnit poskytnuté vyhlásenia, k comu doslo 1. a 9. októbra 2003. 5 V súlade s ustanoveniami bodu 26 oznámenia o spolupráci z roku 2002 Komisia 14. októbra 2004 informovala KPN o svojom zámere priznat jej znízenie pokuty o 30 az 50 %, kedze dospela k predbeznému záveru, ze dôkaz, ktorý jej KPN predlozila, predstavuje významnú pridanú hodnotu. 6 Dna 18. októbra 2004 zacala Komisia konanie a prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala 19. októbra 2004 viacerým spolocnostiam vrátane zalobkýn, KPC, KPI a KPN. V nadväznosti na ziadost spolocností KPC a KPI im Komisia v liste z 2. decembra 2004 potvrdila, ze aj ony majú nárok na znízenie pokuty priznané spolocnosti KPN na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. 7 V nadväznosti na vypocúvanie dotknutých spolocností 15. a 16. júna 2005 predlozila KPN spresnenia svojich vyhlásení v súvislosti so spolocnostou ExxonMobil - dodávatelom bitúmenu, ktorému Komisia neulozila sankciu v napadnutom rozhodnutí -, ktoré boli pouzité v oznámení o výhradách a spochybnené ostatnými úcastníkmi vypocúvania. Tieto spresnenia boli oznámené vsetkým úcastníkom vypocúvania, pricom k nim boli uvedené viaceré pripomienky, ktoré Komisia zalobkyniam odmietla sprístupnit. 8 Komisia prijala 13. septembra 2006 rozhodnutie K(2006) 4090 v konecnom znení o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. júla 2007 ([3]Ú. v. EÚ L 196, s. 40) a ktoré bolo zalobkyniam oznámené 22. septembra 2006. 9 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze spolocnosti, ktorým je toto rozhodnutie urcené, sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ES, ktoré spocívalo v tom, ze v predmetných obdobiach pravidelne spolocne stanovovali brutto cenu na predaj a nákup cestného bitúmenu v Holandsku, jednotnú zlavu z brutto ceny pre stavitelov ciest zúcastnených na karteli a mensiu maximálnu zlavu z brutto ceny pre dalsích stavitelov ciest. 10 Zalobkyne boli uznané za zodpovedné za porusenie v období od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002 a bola im spolocne a nerozdielne ulozená pokuta vo výske 16,632 milióna eur. 11 Pokial ide o výpocet výsky pokút, Komisia posúdila porusenie vzhladom na jeho povahu ako velmi závazné, aj ked bol relevantný geografický trh obmedzený (odôvodnenie 316 napadnutého rozhodnutia). 12 Na úcely zohladnenia osobitného významu protiprávneho konania kazdého podniku zúcastneného na karteli a jeho skutocného dosahu na hospodársku sútaz Komisia rozlísila dotknuté podniky podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu urceného ich trhovými podielmi a rozdelila ich do siestich kategórií. 13 Na základe týchto údajov Komisia stanovila v prípade zalobkýn východiskovú sumu na 12 miliónov eur (odôvodnenie 322 napadnutého rozhodnutia), na ktorú uplatnila násobný koeficient 1,1 s cielom zarucit odstrasujúci úcinok pokuty vzhladom na velkost a obrat skupiny (odôvodnenie 323 napadnutého rozhodnutia). 14 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia prijala názor, ze zalobkyne sa dopustili dlhodobého porusenia, kedze trvalo viac ako pät rokov, a dospela k celkovej dlzke trvania osem rokov, teda od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002, v dôsledku coho zvýsila východiskovú sumu o 80 % (odôvodnenie 326 napadnutého rozhodnutia). Základná suma pokuty urcená na základe závaznosti a dlzky trvania porusenia tak bola stanovená na 23,76 milióna eur (odôvodnenie 335 napadnutého rozhodnutia). 15 Komisia vo vztahu k zalobkyniam neuplatnila nijaké pritazujúce okolnosti. Naopak súhlasila, ze v ich prípade uplatní oznámenie o spolupráci z roku 2002 a prizná im 30 % znízenie pokuty. Komisia sa domnievala, ze informácie, ktoré boli poskytnuté 12. a 16. septembra 2003, ako aj 1. a 9. októbra 2003, svojou úrovnou presnosti posilnili jej schopnost preukázat existenciu porusenia. Komisia vsak usúdila, ze musí zohladnit skutocnost, ze ziadost o zhovievavost bola podaná az jedenást mesiacov po vykonaní neohlásených kontrol a zaslaní ziadosti o informácie, ze uz disponovala niektorými dôkazmi, ktoré jej poskytli iné spolocnosti a ze KPN sa vrátila k niektorým svojim vyhláseniam vo vztahu k ExxonMobil (odôvodnenia 382 az 388 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 16 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. decembra 2006 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 17 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky. Úcastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote. 18 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 15. júna 2011. 19 Z dôvodu prekázky v pojednávaní u clena siestej komory doplnil komoru na základe clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku predseda Vseobecného súdu. 20 Uznesením z 18. novembra 2011 Vseobecný súd (siesta komora) v novom zlození opätovne otvoril ústnu cast konania a úcastníkom konania oznámil, ze budú vypocutí na novom pojednávaní. 21 Komisia listom z 25. novembra 2011 a zalobkyne listom z 28. novembra 2011 informovali Vseobecný súd, ze sa vzdávajú opätovného vypocutia. 22 V dôsledku toho predseda Vseobecného súdu rozhodol o skoncení ústnej casti konania. 23 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, -- subsidiárne znízil výsku pokuty ulozenej v clánku 2 písm. i) napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 25 Zalobkyne v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu týkajúcu sa dôsledkov, ktoré treba vyvodit z rozsudkov Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([4]C-97/08 P, Zb. s. I-8237), a z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia ([5]C-90/09 P, Zb. s. I-1), 24. marca 2011 uviedli, ze sa vzdávajú zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení a zjavne nesprávnom právnom posúdení, ktorých sa dopustila Komisia, ked spolocnosti KPC a KPI uznala za zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustila ich dcérska spolocnost KPN, co vzal Vseobecný súd na vedomie. Právny stav 26 Zalobkyne na podporu svojej zaloby uviedli dva zalobné dôvody, zalozené po prvé na porusení ustanovení bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 a po druhé na pochybeniach, ktorých sa Komisia dopustila, ked rozhodla o miere znízenia ich pokuty. 1. O porusení bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 Tvrdenia úcastníkov konania 27 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia porusila ustanovenia bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 tým, ze im ulozila pokutu na základe skutocností, ktoré mohli byt preukázané iba na základe dôkazov, ktoré poskytla KPN. Jedine tieto dôkazy umoznili Komisii preukázat existenciu porusenia, jeho stupen závaznosti, ako aj dlzku jeho trvania, kedze ostatné dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí boli nepriame, nepresvedcivé alebo spekulatívne. Spresnujú, ze jedine informácie, ktoré poskytla spolocnost KPN, tak mohli umoznit Komisii preukázat existenciu porusenia pocas celého obdobia od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002, pretoze poznámky zabavené v priestoroch spolocnosti Koninklijke Volker Wessel Stevin NV, ktorá bola sankcionovaná v napadnutom rozhodnutí, sa týkali iba roka 1997 a dôkazy poskytnuté spolocnostou BP boli platné iba v súvislosti s obdobím po roku 1999. 28 Prílis restriktívny výklad uplatnený Komisiou v súvislosti s ustanoveniami bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktorý viedol k obmedzeniu jeho uplatnenia len na prípady, ked Komisii neboli známe skutocnosti, bol podla zalobkýn v rozpore s jeho cielom, ktorým je nabádat podniky ziadajúce o zhovievavost, aby poskytli co najviac mozných dôkazov. Tento výklad bol okrem iného v rozpore so zásadou legitímnej dôvery, hoci táto zásada bola výslovne uznaná v bode 29 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 29 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 30 Bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, ze "ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz". 31 Vseobecnému súdu predovsetkým prinálezí urcit, ci sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze obmedzila uplatnenie tohto ustanovenia len na prípady, ked jej spolocnost poskytne informácie, ktoré jej umoznia preukázat skutocnosti, ktoré boli pre nu celkom neznáme, a tým, ze tak vylúcila prípad, ked jej spolocnost poskytla dôkazy, ktoré jej umoznili preukázat skutocnosti známe skôr. 32 Treba pripomenút, ze Komisia sa v tomto prípade rozhodla priznat spolocnosti KPN 30 % znízenie pokuty, pretoze táto spolocnost jej poskytla dôkazy, ktoré "[jej] umoznili na základe svojej povahy preukázat sporné skutocnosti, a preto predstavovali pridanú hodnotu v porovnaní s dôkazmi, ktoré mala v tom case k dispozícii", pretoze "táto pridaná hodnota bola významná, pretoze potvrdila existujúce informácie, a spolocne s informáciami, ktoré... uz mala k dispozícii, [jej] pomohla dokázat porusenie práva", pretoze "KPN bol[a] prvým podnikom, ktorý poskytol priame dôkazy [o existencii koordinacných stretnutí v súvislosti s bitúmenom], ktoré boli hlavn[ým] prvk[om] fungovania kartelu", a preto, ze v case, ked KPN poskytla svoje dôkazy, teda pred prijatím odpovedí na ziadosti o informácie (najmä odpovedí podnikov Shell, Total a Nynas), "mala tazkosti urcit, ci a v akom rozsahu boli dokumenty z obdobia, ked nastali skutocnosti uvedené v [jej] spise, ktoré boli doplnené o informácie poskytnuté spolocnostou BP, samy osebe dostatocné na úcely preukázania porusenia" (odôvodnenie 383 napadnutého rozhodnutia). 33 Vseobecný súd usudzuje, ze treba uplatnit restriktívny výklad bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 v tom zmysle, ze sa obmedzí na prípady, ked spolocnost zúcastnená na karteli poskytne Komisii novú informáciu týkajúcu sa závaznosti alebo dlzky trvania porusenia, a tak, ze sa vylúcia prípady, ked spolocnost poskytla iba dôkazy umoznujúce podporit dôkazy týkajúce sa existencie porusenia. 34 Najskôr treba totiz pripomenút, ze vzhladom na to, ze konanie o zhovievavosti predstavuje výnimku z pravidla, podla ktorého musí byt podniku ulozená sankcia za akékolvek porusenie pravidiel práva hospodárskej sútaze, musia byt pravidlá, ktoré sa k tomuto konaniu viazu, vykladané restriktívne. 35 Navyse treba zdôraznit, ze úcinnost programov zhovievavosti by bola narusená, ak by podniky stratili motiváciu byt medzi prvými, ktoré predlozili Komisii informácie upozornujúce na kartel. 36 Výklad, ktorý uvádzajú zalobkyne, by vsak viedol k tomu, ze by rozlisovanie medzi jediným podnikom, ktorý môze vyuzit oslobodenie od pokuty (oddiel A oznámenia o spolupráci z roku 2002), a podnikmi, ktoré sa môzu domáhat len znízenia pokuty (oddiel B oznámenia o spolupráci z roku 2002), ktoré vykonala Komisia vo svojom oznámení, bolo zbavené úcinku, pretoze na základe tohto výkladu by sa týmto podnikom takisto priznávalo úplné oslobodenie od pokút. Oznámenie o spolupráci z roku 2002 teda rozlisuje medzi podnikom, ktorý ako prvý predlozí dôkaz umoznujúci Komisii konstatovat porusenie alebo umoznujúci Komisii prijat rozhodnutie o nariadení kontrol a ktorému sa priznáva úplné oslobodenie od pokuty, a ostatnými podnikmi, ktoré nesplnajú tieto podmienky a ktorým môze byt priznané maximálne 50 % znízenie pokuty. 37 Komisia sa preto nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze pri stanovení pokuty pre spolocnost KPN mohla zohladnit skutocnosti, ku ktorých preukázaniu táto spolocnost prispela iba tým, ze poskytla urcité dôkazy, ktorých existencia bola Komisii známa. 38 Zalobkyne sa navyse domnievajú, ze taký výklad by bol v rozpore so zásadou legitímnej dôvery, hoci je výslovne zakotvená v bode 29 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Je pravda, ze právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery, ktoré je vseobecnou zásadou práva Únie, sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Únie v nom tým, ze mu poskytol presné uistenia, vyvolal dôvodné nádeje (rozsudok Súdneho dvora z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens/Komisia, [6]265/85, Zb. s. 1155, bod 44, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [7]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 33). V tomto prípade vsak treba konstatovat, ze Komisia vôbec neposkytla spolocnosti KPN uistenia, pokial ide o moznost priznania oslobodenia od pokút. V oblasti zhovievavosti vseobecne kazdý ziadatel poskytne Komisii informácie bez toho, aby mu boli známe informácie, ktorými uz Komisia disponuje, a nemôze mat nijaké legitímne ocakávanie, pokial ide o rozsah znízenia, ktorý by mu mohol byt priznaný. 39 V prejednávanej veci treba napokon preskúmat, ci Komisia zjavne neprekrocila mieru volnej úvahy, ktorou disponuje, ked sa domnievala, ze KPN splna podmienky bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002, tak ako bol vylozený v bode 33 vyssie. 40 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze hoci informácie poskytnuté spolocnostou KPN Komisii umoznili podporit a posilnit dôkazy, ktorými uz disponovala a ktoré sa týkali existencie stretnutí medzi dodávatelmi bitúmenu (dalej len "dodávatelia") a stavitelmi ciest zúcastnenými na karteli, Komisii boli tieto skutocnosti vzhladom na celú dlzku trvania kartelu uz známe na základe informácií, ktoré jej poskytla spolocnost BP, a dokumentov zabavených pocas kontrol na mieste, a to najmä na základe správ Hollandsche Beton Groep (dalej len "HBG") z marca a júla 1994. KPN preto nepredlozila nijaký dôkaz o skutocnostiach, ktoré by Komisia predtým nepoznala a ktoré by mali priamy vplyv na závaznost a dlzku trvania porusenia. 41 Prvý zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý v celom rozsahu. 2. O úrovni znízenia pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 42 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked znízila výsku ich pokuty iba o 30 % z dôvodu, ze ziadost o zhovievavost bola podaná jedenást mesiacov po vykonaní neohlásených kontrol a zaslaní prvej ziadosti o informácie, ze pridaná hodnota poskytnutých dôkazov bola oslabená informáciami, ktoré poskytli dalsie podniky, a ze KPN niektoré svoje vyhlásenia zmenila. Vseobecnému súdu prinálezí vykonat úplné preskúmanie odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa úrovne znízenia pokuty, ktoré bolo spolocnosti KPN priznané, pricom súd Únie Komisii nikdy neuznal významnú mieru volnej úvahy v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002. 43 Po prvé sa zalobkyne domnievajú, ze lehota 11 mesiacov nie je neprimeraná na úcely podania ziadosti o zhovievavost, najmä vzhladom na celkovú 28-mesacnú dlzku trvania vysetrovania zo strany Komisie, ze táto lehota bola pre ne nevyhnutná na úcely zhromazdenia dôkazov poskytnutých Komisii a ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 neupravuje nijakú konkrétnu lehotu. V tejto súvislosti sa Komisia nemôze odvolávat na rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia ([8]T-322/01, Zb. s. II-3137), pretoze v tejto veci bola jedinou ziadostou podniku o zhovievavost jeho odpoved na dotazník Komisie, zatial co v tomto prípade KPN podala svoju ziadost o zhovievavost pred odpovedaním na dotazník a poskytla odpovede znacne prekracujúce rámec polozených otázok. 44 Po druhé sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked obmedzila rozsah znízenia ich pokuty z dôvodu, ze hodnota dôkazov poskytnutých 16. septembra a 1. a 9. októbra 2003 bola oslabená vyhláseniami, ktoré predtým poskytli Nynas a Total. Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala, ze dôkazy, ktoré KPN poskytla 12. septembra 2003 a v rámci svojich doplnujúcich vyhlásení, jej umoznili získat priame a rozhodujúce dôkazy o porusení, zatial co informácie poskytnuté spolocnostami Nynas a Total nepriniesli nijakú významnú pridanú hodnotu, pricom ich ziadost o zhovievavost bola navyse zamietnutá. 45 Po tretie Komisia nesprávne usúdila, ze znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam malo byt obmedzené z dôvodu údajnej zmeny vyhlásení spolocnosti KPN týkajúcich sa ExxonMobil. Najskôr sa teda dopustila nesprávneho skutkového posúdenia, ked pocas vypocúvaní prijala názor, ze zamestnanci KPN sa vrátili k svojim vyhláseniam, hoci sa len obmedzili na ich objasnenie, pricom spresnili, ze disponujú iba nepriamymi dôkazmi o úcasti ExxonMobil na porusení a ze nikdy netvrdili, ze disponujú priamymi dôkazmi o tejto úcasti. Okrem toho sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze pridaná hodnota dôkazov, ktoré poskytla KPN, bola znízená z dôvodu, ze táto spolocnost neposkytla dôkazy preukazujúce úcast ExxonMobil na karteli. Zalobkyne sa preto domnievajú, ze hodnota poskytnutých dôkazov musí byt posúdená len vo vztahu k poruseniam, ktoré Komisia preukázala vo svojom rozhodnutí. Navyse Komisia tým, ze zalobkyne penalizovala za ich vyhlásenia týkajúce sa ExxonMobil, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze aj spolocnost BP vo svojej ziadosti o zhovievavost tvrdila, ze ExxonMobil sa zúcastnila na karteli. 46 Po stvrté sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia tým, ze spolocnosti KPN odmietla poskytnút pripomienky ostatných podnikov týkajúce sa doplnujúcich vyhlásení, ktoré poskytli pocas vypocúvaní, porusila jej právo na prístup k spisu pocas správneho konania. Tieto pripomienky, z ktorých niektoré boli formulované po vypocúvaní v rámci správneho konania, vsak Komisia pouzila na úcely stanovenia výsky ich pokuty. 47 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom O nesprávnom právnom posúdení 48 Zalobkyne sa najskôr domnievajú, ze Komisia sa dopustila pochybenia, pokial ide o rozsah jej volnej úvahy v súvislosti s hodnotou informácií, ktoré podnik dobrovolne poskytol, na úcely urcenia rozsahu znízenia jeho pokuty. Tvrdia najmä, ze judikatúra, na ktorú sa Komisia odvoláva s cielom potvrdit, ze disponuje urcitou mierou volnej úvahy a ze súdne preskúmanie sa obmedzuje len na zjavne nesprávne posúdenie, bola uplatnitelná iba na ustanovenia oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([9]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"), a nie na ustanovenia oznámenia o spolupráci z roku 2002. 49 Z ustálenej judikatúry týkajúcej sa oznámenia o spolupráci z roku 1996 vyplýva, ze spolupráca pri kontrole, ktorá neprekrocí rámec povinností podniku podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([10]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), nie je dôvodom na znízenie pokuty (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, [11]T-308/94, Zb. s. II-925, bod 260, a z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, [12]T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342). Takéto znízenie je naopak odôvodnené, pokial podnik poskytol informácie v omnoho väcsom rozsahu, nez môze Komisia vyzadovat podla clánku 11 nariadenia c. 17 (rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný, body 261 a 262, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Daesang a Sewon Europe/Komisia, [13]T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 137). Na úcely odôvodnenia znízenia výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 musí konanie podniku ulahcit úlohu Komisie pozostávajúcu zo zistovania a sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze a svedcit o skutocnej vôli spolupracovat. Na jednej strane teda Vseobecnému súdu prislúcha preskúmat, ci Komisia prehliadla mieru, v ktorej spolupráca predmetných podnikov prekrocila to, co bolo pozadované v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17. V tejto súvislosti vykonáva úplné preskúmanie týkajúce sa najmä hraníc povinnosti odpovedat na ziadosti o informácie, ktoré vyplývajú z práva podnikov na obhajobu. Na druhej strane je úlohou Vseobecného súdu overit, ci Komisia vzhladom na oznámenie o spolupráci z roku 1996 správne posúdila uzitocnost spolupráce na úcely preukázania porusenia. V medziach vytýcených uvedeným oznámením disponuje Komisia volnou úvahou pri hodnotení toho, ci jej informácie alebo dokumenty dobrovolne poskytnuté podnikmi ulahcili úlohu a ci je opodstatnené priznat podniku znízenie na základe tohto oznámenia. Toto posúdenie je predmetom obmedzeného súdneho preskúmania (rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [14]C-511/06 P, Zb. s. I-5843, bod 152, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [15]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 529 az 532, potvrdený Súdnym dvorom v rozsudku z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [16]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 249). 50 Zalobkyne neuviedli nijaký argument uvádzajúci dôvody, pre ktoré by miera volnej úvahy mala byt zúzená na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. V kazdom prípade z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v rámci tohto oznámenia Komisia disponuje volnou úvahou pri hodnotení, ci jej informácie alebo dokumenty dobrovolne poskytnuté podnikmi ulahcili úlohu a ci je opodstatnené priznat podniku znízenie na základe tohto oznámenia, a ze toto posúdenie je predmetom obmedzeného súdneho preskúmania (rozsudok Súdu prvého stupna z 18. decembra 2008, General Química a i./Komisia, T-85/06, neuverejnený v Zbierke, bod 150). 51 Okrem toho uz bolo rozhodnuté, ze hoci je Komisia povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikmi v rámci oznámenia o spolupráci z roku 1996 predstavujú prínos odôvodnujúci alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré by chceli spochybnit rozhodnutie Komisie v tejto súvislosti, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by pri absencii takých informácií, ktoré tieto podniky dobrovolne poskytli, nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 297). 52 V rámci uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 1996 súd Únie usúdil, ze priznanie znízenia pokuty na základe týchto ustanovení vyzaduje najmä to, aby dotknutý podnik ako prvý poskytol rozhodujúce skutocnosti preukazujúce existencie kartelu, a ze hoci v tejto súvislosti tieto skutocnosti nemusia byt nevyhnutne samy osebe dostatocné na dokázanie existencie kartelu, musia byt na tento úcel prinajmensom rozhodujúce. Musí teda íst nielen o orientacný zdroj vysetrovaní, ktoré má viest Komisia, ale aj o dôkazy, ktoré mozno priamo pouzit ako hlavný dôkazný podklad rozhodnutia konstatujúceho porusenie (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [17]T-15/02, Zb. s. II-497, body 492, 493, 517, 518, 521, 522, 526 a 568, a Daiichi Pharmaceutical/Komisia, [18]T-26/02, Zb. s. II-713, body 150, 156, 157 a 162). 53 Co sa týka oznámenia o spolupráci z roku 2002, z bodov 7, 21 a 22 vyplýva, ze Komisia musí na úcely preukázania porusenia posúdit skutocný prínos kazdého podniku, pokial ide o kvalitu, ako aj casový harmonogram (bod 7), a ze pojem "významná pridaná hodnota" sa týka rozsahu, v akom poskytnuté dôkazy svojou povahou a úrovnou podrobnosti posilnujú schopnost Komisie preukázat skutocnosti zakladajúce porusenie. Komisia teda prisudzuje osobitnú hodnotu dôkazom, ktoré jej spolu s dalsími dôkazmi, ktorými disponuje, umoznujú preukázat existenciu kartelu, alebo dôkazom, ktoré jej umoznujú podporit uz existujúce dôkazy, alebo dôkazom, ktoré by mali priamy vplyv na závaznost alebo dlzku trvania kartelu. 54 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nemala právo potrestat ich z dôvodu, ze sa vrátili k svojim vyhláseniam týkajúcim sa úcasti ExxonMobil na karteli. Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla, ze zmena niektorých významných vyhlásení týkajúcich sa úcasti ExxonMobil na karteli znízila hodnotu dôkazov, ktoré poskytla KPN, kedze pôvodné vyhlásenia boli zjavne neopodstatnené. Treba pripomenút, ze podla ustanovení bodu 27 oznámenia o spolupráci z roku 2002 "Komisia zhodnotí konecné postavenie kazdého podniku, ktorý podal ziadost o znízenie pokuty, na konci správneho postupu v prijatom rozhodnutí". Komisia má teda povinnost na záver správneho konania posúdit hodnotu informácií poskytnutých podnikom, a preto jej nemozno vytýkat, ze v prejednávanom prípade usúdila, ze KPN nemohla odmenit za vyhlásenia, ktoré sa jej zdali rozhodujúce v urcitej fáze konania, ale ukázali sa nepouzitelné v nasledujúcej fáze správneho konania. 55 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, na ktoré v rámci tejto casti tohto zalobného dôvodu poukázali zalobkyne, týkajúceho sa stanovenia rozsahu znízenia pokuty priznaného spolocnosti KPN. O povinnosti odôvodnenia 56 Povinnost odôvodnenia musí podla judikatúry jednak umoznit dotknutému subjektu oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohol prípadne bránit svoje práva a preskúmat, ci je rozhodnutie dôvodné, a jednak umoznit súdu Únie, aby vykonal preskúmanie zákonnosti, pricom poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä vzhladom na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a kontext, v akom bol akt prijatý (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, [19]T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 129). 57 V predmetnom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia dostatocne jasne a presne uviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodla priznat spolocnosti KPN 30 % znízenie pokuty. Komisia totiz uviedla, ze KPN bola v poradí druhým podnikom, ktorý sa na nu obrátil, ze dôkazy, ktoré jej poskytla, jej umoznili posilnit schopnost preukázat porusenie, ze najneskôr ku dnu poskytnutia týchto informácií ukoncila svoju úcast na karteli, ale takisto uviedla, ze ziadost KPN o zhovievavost bola podaná viac ako jedenást mesiacov kontrolách, ktoré vykonala na mieste, ze niektoré dôkazy, ktoré KPN neskôr predlozila, jej uz poskytli iné podniky a ze KPN sa vrátila k pôvodným vyhláseniam týkajúcim sa úcasti ExxonMobil na porusení (odôvodnenia 382 az 385 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na kontext, v akom bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, Vseobecný súd usudzuje, ze Komisia mu umoznila vykonat preskúmanie zákonnosti a ze zalobkyniam umoznila oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli prípadne bránit svoje práva a preskúmat, ci bolo rozhodnutie dôvodné. 58 Toto tvrdenie musí byt preto zamietnuté ako nedôvodné. O zjavne nesprávnom posúdení 59 Predovsetkým treba pripomenút, ze podla ustanovení bodu 23 písm. b) druhého odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 "s cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem [od 0 do 50 %] Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu". Tieto ustanovenia spresnujú, ze Komisia "môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia". V bode 7 tohto oznámenia sa tiez uvádza, ze "akékolvek znízenie pokuty musí odrázat skutocný prínos podniku, pokial ide o kvalitu a casový harmonogram pre stanovenie porusenia Komisiou". 60 Treba posúdit, ci sa Komisia tým, ze priznala spolocnosti KPN 30 % znízenie pokuty na základe týchto ustanovení, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Komisia uviedla, ze na jednej strane zohladnila skutocnost, ze KPN bola v poradí druhým podnikom, ktorý sa na nu obrátil, ze dôkazy, ktoré jej poskytla, jej umoznili posilnit schopnost preukázat porusenie a ze najneskôr ku dnu poskytnutia týchto informácií KPN ukoncila svoju úcast na karteli, ale na druhej strane zohladnila aj skutocnost, ze táto ziadost o zhovievavost bola podaná viac ako jedenást mesiacov kontrolách, ktoré vykonala na mieste, a zaslaní prvej ziadosti o informácie, ze niektoré dôkazy, ktoré KPN neskôr predlozila, jej uz poskytli iné podniky a ze KPN sa vrátila k pôvodným vyhláseniam týkajúcim sa úcasti ExxonMobil na porusení (odôvodnenia 382 az 385 napadnutého rozhodnutia). 61 Po prvé, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa obmedzenia znízenia pokuty ulozenej spolocnosti KPN z dôvodu, ze jej ziadost o zhovievavost bola podaná jedenást mesiacov po neohlásených kontrolách a zaslaní prvej ziadosti o informácie, treba pripomenút, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 síce nestanovuje nijakú konkrétnu lehotu na podanie ziadosti o zhovievavost, avsak ako skutocnost, ktorá je rozhodujúca na znízenie pokuty, uvádza dátum, ku ktorému boli poskytnuté dôkazy. Hoci jedenástmesacná lehota nemôze predstavovat dôvod, ktorý by bránil podaniu takej ziadosti, Komisia túto lehotu môze zohladnit pri stanovení rozsahu znízenia pokuty (rozsudok General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 147). Okrem toho súd Únie v rámci oznámenia o spolupráci z roku 1996, ktoré vsak v oddiele D neobsahuje nijaký konkrétny údaj týkajúci sa zohladnenia dátumu poskytnutia informácií, usúdil, ze Komisia mohla pri stanovení miery znízenia zohladnit skutocnost, ze podnik spolupracoval az po tom, ako mu Komisia zaslala ziadost o informácie, a teda skutocnost, ci bola ziadost o zhovievavost podaná spontánne (rozsudok Roquette Frčres/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 266). 62 Spolocnost KPN v tomto prípade podala svoju ziadost o zhovievavost az 12. septembra 2003, zatial co Komisia vykonala neohlásené kontroly 1. a 2. septembra 2002 a zaslala jej svoju prvú ziadost o informácie 30. júna 2003. Okolnost, podla ktorej bola vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Roquette Frčres/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, jedinou odpovedou na ziadost o informácie ziadost podniku o zhovievavost, zatial co v tomto prípade KPN predlozila ziadost o zhovievavost a následne svoju odpoved na ziadost o informácie, o ktorej zohladnenie v rámci ziadosti o zhovievavost navyse poziadala Komisiu, neumoznuje vylúcit uplatnenie tejto judikatúry. Napokon KPN nepredlozila nijaký dôkaz umoznujúci zistit dôvody, pre ktoré nechala uplynút jedenástmesacnú lehotu pred podaním ziadosti o zhovievavost, akými sú napríklad tazkosti, ktoré sa vyskytli pocas vnútorného vysetrovania. 63 Po druhé treba posúdit, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze obmedzila rozsah znízenia pokuty ulozenej spolocnosti KPN z dôvodu, ze hodnota dôkazov, ktoré KPN predlozila 16. septembra, 1. a 9. októbra 2003, bola oslabená vyhláseniami, ktoré predtým poskytli podniky Nynas a Total. 64 Zo spisu vyplýva, ze KPN bola v poradí druhým podnikom, ktorý 12. septembra 2003 poskytol Komisii informácie na základe oznámenia z roku 2002, a ze tieto informácie predstavovali významnú pridanú hodnotu. Cakala vsak az do 16. septembra 2003, aby poskytla doplnujúce informácie, a hoci ju Komisia 19. septembra varovala pred odkladaním plánovaných rozhovorov so zamestnancami, ktorí sa priamo podielali na karteli, tieto rozhovory sa uskutocnili az 1. a 9. októbra 2003. V tomto období vsak Total 13. septembra 2003 a následne Nynas 2. októbra 2003 poskytli Komisii viaceré informácie vo svojich odpovediach na prvú ziadost o informácie. 65 Co sa týka znízenia pokuty v rámci pouzitého pásma, súd Únie sa domnieva, ze Komisia zohladnuje nielen rozsah pridanej hodnoty predlozených dôkazov, ale aj den, ku ktorému boli uvedené dôkazy splnajúce podmienky uvedené v bode 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 poskytnuté. Komisia tak musí zohladnit okolnost, ze niektoré dôkazy boli predlozené po tom, ako dalsí adresáti poskytli významné dôkazy, cím sa znizuje ich pridaná hodnota (rozsudok General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 147). 66 Komisia sa v tomto prípade teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila skutocnost, ze hoci jej dôkazy, ktoré KPN poskytla v októbri 2003, poslúzili na úcely opísania porusenia, nepriniesli jej nové rozhodujúce informácie vzhladom na informácie, ktoré medzicasom poskytli dva dalsie podniky. 67 Po tretie treba napokon posúdit, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked pocas vypocúvaní dospela k záveru, ze zamestnanci spolocnosti KPN sa vrátili k svojim vyhláseniam, hoci sa údajne obmedzili len na ich objasnenie, pricom spresnili, ze disponovali iba nepriamymi dôkazmi o úcasti ExxonMobil na porusení a nikdy netvrdili, ze majú priame dôkazy o tejto úcasti. 68 Z písomných podaní úcastníkov konania vyplýva, ze KPN vo svojom vyhlásení z 12. septembra 2003 jednoznacne uviedla, ze "po skoncení týchto stretnutí sa v rámci bilaterálnych stykov s ostatnými dodávatelmi... samotná spolocnost ExxonMobil informovala o výsledkoch stretnutí" a ze pokial vie, "ExxonMobil zacala tieto dohody uplatnovat". Bývalý zamestnanec KPN vo svojom ústnom vyhlásení z 9. októbra 2003 takisto uviedol, ze hoci sa ExxonMobil nezúcastnovala na stretnutiach od roku 1994 alebo 1995, nadalej sa informovala o výsledkoch týchto stretnutí a postupovala v súlade s rozhodnutiami vyplývajúcimi z týchto rozhodnutí (pozri body 208 az 211 oznámenia o výhradách). Komisia v podstate vychádzala z týchto vyhlásení (ako aj z vyhlásení spolocnosti Nynas) pri rozhodnutí, ze spolocnosti ExxonMobil zasle oznámenie o výhradách. V nadväznosti na spochybnenie týchto skutocností ostatnými úcastníkmi pocas vypocúvania, ktoré sa uskutocnilo 15. a 16. júna 2005, sa vsak KPN vrátila k svojim vyhláseniam z 28. júna 2005, najmä tým, ze poskytla vyhlásenie toho istého bývalého zamestnanca, v ktorom sa uvádzalo, ze úcast ExxonMobil bola len jeho domnienkou a ze nedisponuje nijakým dôkazom. 69 Z týchto dokumentov vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze KPN zmenila svoje stanovisko týkajúce sa úcasti ExxonMobil na porusení a ze nejde iba o spresnenia jej pôvodných vyhlásení. 70 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy Vseobecný súd na záver usudzuje, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked obmedzila rozsah znízenia pokuty ulozenej spolocnosti KPN na 30 %. O zásade rovnosti zaobchádzania 71 Zalobkyne uviedli v stádiu repliky doplnujúci argument, ktorý sa zakladá na porusení zásady rovnosti so spolocnostou BP, prostredníctvom ktorého poukazujú na to, ze Komisia ich nemala penalizovat za zmenu ich vyhlásení týkajúcich sa ExxonMobil. 72 Treba vsak pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania je porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza odlisne alebo ak sa s odlisnými situáciami zaobchádza rovnako (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 533), a ze Komisia túto zásadu neporusuje, ked mozno rozdielne zaobchádzanie pripísat neporovnatelnej miere spolupráce, a to najmä v rozsahu, v akom pozostávala z poskytnutia rôznych informácií, poskytnutia týchto informácií v rôznych stádiách správneho konania alebo za odlisných okolností (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. decembra 2005, Brouwerij Haacht/Komisia, [20]T-48/02, Zb. s. II-5259, body 108 a 109). 73 Kedze BP bola v súlade ustanoveniami bodu 8 oznámenia o spolupráci z roku 2002 prvým podnikom, ktorý poskytol dôkazy umoznujúce Komisii prijat rozhodnutie o nariadení neohlásených kontrol, nenachádza sa v tomto prípade vôbec v rovnakej situácii ako KPN. Oznámenie o spolupráci z roku 2002 totiz stanovuje, ze prvému podniku sa prizná úplné oslobodenie od pokút, ale vôbec neupravuje moznost toto oslobodenie od pokút menit. Nie je preto nevyhnutné urcit, ci BP, tak ako zalobkyne, zmenila svoje vyhlásenia týkajúce sa ExxonMobil. O práve na obhajobu 74 Zo spisu vyplýva, ze pocas toho, ako Komisia 15. a 16. júna 2005 vypocúvala vsetky dotknuté spolocnosti, viaceré z nich spochybnili vierohodnost vyhlásení KPN týkajúcich sa ExxonMobil a Wintershall. Kedze KPN nebola schopná reagovat na tieto spochybnenia pocas vypocúvania, úradník poverený vypocúvaním ju poziadal o potvrdenie a objasnenie jej stanoviska v lehote ôsmich dní. KPN preto zaslala Komisii nové vyhlásenia svojich dvoch zamestnancov z 28. a 30. júna 2005, v ktorých títo zamestnanci najmä spresnili, ze nedisponujú nijakým priamym dôkazom o úcasti ExxonMobil na karteli a ze islo len o domnienku. Tieto spresnenia boli oznámené vsetkým úcastníkom vypocúvania, pricom vyvolali viaceré reakcie. 75 Dna 8. februára 2006 KPN poziadala Komisiu, aby ju informovala v prípade, ze by niektoré z týchto reakcií mohli ovplyvnit vierohodnost jej tvrdení a v dôsledku toho aj rozsah znízenia pokuty. Dna 23. marca 2006 oznámila Komisia spolocnosti KPN iba to, ze rozhodnutie o jej ziadosti o zhovievavost bude prijaté az po skoncení správneho konania. KPN poziadala 19. apríla 2006 úradníka Komisie povereného vypocúvaním, aby jej sprístupnil znenia písomných pripomienok ostatných podnikov, ktoré nemajú dôverný charakter a ktoré by mohli spochybnit vierohodnost dôkazov, ktoré poskytla, a ovplyvnit jej moznost uplatnit ustanovenia oznámenia o spolupráci z roku 2002. Dna 26. apríla 2006 úradník poverený vypocúvaním odmietol vyhoviet tejto ziadosti, pricom uviedol, ze podniku by poskytol prístup k dokumentom, ktoré po vypocúvaní predlozili dalsie podniky, iba vtedy, ak by sa ich Komisia rozhodla pouzit vo svojom rozhodnutí v jeho neprospech, co v prejednávanej veci nie je prípad pripomienok predlozených ostatnými podnikmi po vypocúvaní, ktoré nezohrávali nijakú úlohu pri posúdení jej spolupráce. Napokon 12. mája 2006 KPN Komisii spresnila, ze ziadala o prístup ku vsetkým dokumentom týkajúcim sa vierohodnosti jej vyhlásení, a nie iba k dokumentom z obdobia po vypocúvaní. Komisia jej ziadosti nevyhovela. - Vseobecné zásady týkajúce sa prístupu k dokumentom z obdobia po oznámení výhrad 76 V súlade s ustanoveniami clánku 27 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([21]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) "pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky", a "Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit". V clánku 27 ods. 2 toho istého nariadenia sa okrem iného uvádza, ze "právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje", ze "[tieto strany] majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva" a ze "právo na prístup k dokumentácii sa nevztahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov hospodárskej sútaze clenských státov". Komisia v bode 8 svojho oznámenia o pravidlách prístupu k dokumentácii v prípadoch podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES], clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([22]Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7) vymedzuje "dokumentáciu Komisie" ako "vsetk[y] dokument[y], ktoré boli získané, vypracované a/alebo zhromazdené Generálnym riaditelstvom Komisie pre hospodársku sútaz pocas vysetrovaní". V bode 27 tohto oznámenia Komisia spresnuje, ze "prístup k dokumentácii bude umoznený na základe ziadosti a normálne pri jednej prílezitosti po predlození [jej] námietok... stranám s cielom zabezpecenia princípu rovnosti prostriedkov a ochrany svojich práva na obhajobu", ze "ako vseobecné pravidlo preto platí, ze nie je povolený prístup k odpovediam iných strán na [jej] námietky", ze "strane sa vsak povolí prístup k dokumentom získaným po oznámení námietok v neskorsej fáze správneho postupu, ak takéto dokumenty tvoria nový dôkaz - obvinujúceho a vinu zbavujúceho charakteru - týkajúci sa obvinení voci tejto strane v prehlade [jej] námietok", a ze "toto sa deje najmä v prípadoch, v ktorých sa Komisia mieni opierat o nové dôkazy". 77 Podla clánku 12 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([23]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), "Komisia poskytne stranám, ktorým adresuje vyhlásenie o námietkach, prílezitost rozviest svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia, pokial o to strany vo svojich písomných podaniach poziadajú". 78 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodrzat aj v správnom konaní (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [24]85/76, Zb. s. 461, bod 9, a z 2. októbra 2003, ARBED/Komisia, [25]C-176/99 P, Zb. s. I-10687, bod 19). V tejto súvislosti nariadenie c. 1/2003 stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania, ktoré musí jasne uvádzat vsetky základné skutocnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Takéto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní (rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [26]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, body 34 a 35). 79 Treba pripomenút, ze cielom práva na prístup k spisu vo veciach hospodárskej sútaze je najmä umoznit osobám, ktorým je oznámenie o výhradách urcené, aby sa oboznámili s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa na základe nich mohli vecne vyjadrit k záverom, ku ktorým Komisia dospela vo svojom oznámení o výhradách. Prístup k spisu teda vyplýva z procesných záruk urcených na ochranu práva na obhajobu a osobitne na zabezpecenie úcinného vykonávania práva byt vypocutý (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [27]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 334 a tam citovanú judikatúru). Právo na prístup k spisu znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné na jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [28]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 125, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, [29]T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 81). Ide o písomnosti svedciace v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudky Súdneho dvora Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, body 9 a 11, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [30]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 68). 80 Podla ustálenej judikatúry je dotknutý podnik informovaný o vsetkých podstatných skutkových okolnostiach, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania prostredníctvom oznámenia o výhradách. Odpoved ostatných úcastníkov konania na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, [31]T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 163). Napriek tomu, ak chce Komisia vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 81 ods. 1 ES, ostatným subjektom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umoznit, aby sa k takému dôkazu vyjadrili (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Cement", [32]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 386, a z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [33]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 50 a tam citovanú judikatúru). 81 Aby bolo zarucené dodrziavanie práva na obhajobu pocas celého správneho konania, treba tiez prijat názor, ze ak chce Komisia vychádzat z dokumentu, ktorý bol predlozený po zaslaní oznámenia o výhradách a takisto po vypocúvaní a ktorý môze ovplyvnit výsku pokuty ulozenej podniku v konecnom rozhodnutí, musí sa tomuto podniku umoznit, aby sa k takému dôkazu vyjadril. Môze íst najmä o dokument, ktorý má vplyv na uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002 v prípade uvedeného podniku. 82 Navyse podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa prístupu k správnemu spisu pred oznámením o výhradách je neoznámenie dokumentu porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak dotknutý podnik preukáze jednak, ze Komisia z tohto dokumentu vychádzala na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia (rozsudky Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, [34]322/81, Zb. s. 3461, body 7 a 9, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 71), a jednak, ze táto výhrada mohla byt preukázaná len odkazom na uvedený dokument (rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, [35]107/82, Zb. s. 3151, body 24 az 30, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 71; rozsudok z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 58). Súdny dvor v tejto súvislosti rozlisuje medzi dokumentmi v neprospech a dokumentmi v prospech úcastníka konania. Pokial ide o usvedcujúci dokument, prinálezí dotknutému podniku, aby preukázal, ze výsledok, ku ktorému dospela Komisia, by bol odlisný, ak by bol tento dokument vylúcený. Naproti tomu, pokial ide o neoznámenie dokumentu, ktorý je v jeho prospech, dotknutý podnik musí iba preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, body 73 a 74). Toto rozlisovanie platí aj v prípade dokumentov z obdobia po oznámení o výhradách (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [36]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 351 az 359). 83 Co sa týka dokumentu, ktorý môze ovplyvnit výsku pokuty, ktorú Komisia ulozila vo svojom konecnom rozhodnutí, dotknutému podniku tiez prinálezí, aby preukázal, ze výsledok, ku ktorému dospela Komisia, by bol odlisný, ak by bol tento dokument vylúcený. - Uplatnenie v predmetnom prípade 84 V predmetnom prípade zo spisu vyplýva, ze zalobkyne sa domnievajú, ze by mali mat prístup k pripomienkam ostatných podnikov týkajúcim sa vierohodnosti dôkazov, ktoré poskytli zamestnanci spolocnosti KPN, a najmä k doplnujúcim vyhláseniam, ktoré títo zamestnanci poskytli po vypocúvaní. 85 Zalobkyne sa vsak obmedzili len na vseobecné a cisto spekulatívne tvrdenie, ze nesprístupnenie predmetných dokumentov mohlo ovplyvnit rozhodnutie Komisie týkajúce sa rozsahu znízenia pokuty a ze výsledok, ku ktorému dospela Komisia, by bol odlisný, ak by boli tieto dokumenty vylúcené. Zalobkyne neposkytli nijaký konkrétny údaj, ktorý by mohol predstavovat pociatocný dôkaz v tomto zmysle. 86 Okrem toho treba zdôraznit, ze Komisia sa na úcely stanovenia rozsahu znízenia pokuty priznaného zalobkyniam iba obmedzila na zohladnenie skutocnosti, ze KPN zmenila niektoré svoje vyhlásenia týkajúce sa ExxonMobil, a nespomenula nijakú reakciu iného podniku v súvislosti s vierohodnostou vyhlásení spolocnosti KPN (odôvodnenie 385 napadnutého rozhodnutia). 87 Treba preto dospiet k záveru, ze zalobkyne nepreukázali, ze by Komisia na úcely stanovenia rozsahu znízenia pokuty priznaného na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 vychádzala z pripomienok podnikov týkajúcich sa vierohodnosti dôkazov poskytnutých spolocnostou KPN. Z tohto dôvodu sa zalobkyne nemôzu odvolávat na nesprístupnenie predmetných dokumentov. 88 Preto je potrebné zamietnut tvrdenie zalozené na protiprávnom odmietnutí poskytnutia prístupu k spisu a porusení práva na obhajobu. 89 Z uvedených skutocností vyplýva, ze zaloba musí byt zamietnutá v celom rozsahu. O trovách 90 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne vo veci nemali úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Kuwait Petroleum Corp., Kuwait Petroleum International Ltd a Kuwait Petroleum (Nederland) BV sú povinné nahradit trovy konania. Jaeger Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2012. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O porusení bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O úrovni znízenia pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O nesprávnom právnom posúdení O povinnosti odôvodnenia O zjavne nesprávnom posúdení O zásade rovnosti zaobchádzania O práve na obhajobu - Vseobecné zásady týkajúce sa prístupu k dokumentom z obdobia po oznámení výhrad - Uplatnenie v predmetnom prípade O trovách __________________________________________________________________ ( [37]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXhOOhwL/L94225-6662TMP.html#t-ECR_62006TJ0370_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:196:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0265&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0322&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0308&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0012&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0230&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0511&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0026&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0045&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0048&locale=SK 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:325:TOC 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0176&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0030&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0161&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 37. file:///tmp/lynxXXXXhOOhwL/L94225-6662TMP.html#c-ECR_62006TJ0370_SK_01-E0001