ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 27. septembra 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Holandský trh s bitúmenom urceným na výstavbu ciest -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Pokuty -- Dôkaz o porusení -- Závaznost porusenia -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Právo na obhajobu -- Predlozenie nových dôvodov pocas súdneho konania -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-362/06, Ballast Nedam Infra BV, so sídlom v Nieuwegeine (Holandsko), v zastúpení: pôvodne A. Bosman a J. van de Hel, neskôr A. Bosman a E. Oude Elferink, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet, A. Nijenhuis a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne F. Wijckmans, F. Tuytschaever a L. Gyselen, neskôr F. Wijckmans a F. Tuytschaever, advokáti, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 4090 v konecnom znení z 13. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne jednak návrh na znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, a jednak návrh na ciastocné zrusenie uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa konstatuje dlzka trvania porusenia zalobkyne, a s tým súvisiace znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda M. Jaeger, sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso (spravodajca), tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 30. júna 2011, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Ballast Nedam Infra BV je clenom skupiny Ballast Nedam vykonávajúcej cinnost v odvetví stavebníctva v Holandsku a riadenej spolocnostou Ballast Nedam NV, ktorá má v zalobkyni obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania. Skupina sa nadobudnutím spolocností zaoberajúcich sa výstavbou ciest Eemsmond Wegenbouw BV a Bruil Infrastructuur BV v roku 1995 stala dôlezitým hrácom v odvetví cestného stavitelstva v Holandsku, pricom tieto cinnosti sa sústredujú v rámci Ballast Nedam Grond en Wegen BV (dalej len "BNGW"), dcérskej spolocnosti, v ktorej má zalobkyna obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania. Od 1. októbra 2000 cestné stavebné cinnosti skupiny vykonávala priamo zalobkyna. Od 14. februára 2003 je Ballast Nedam Nederland BV prostrednou spolocnostou v retazci medzi Ballast Nedam a zalobkynou. 2 Listom z 20. júna 2002 informovala British Petroleum (dalej len "BP") Komisiu Európskych spolocenstiev o údajnej existencii kartelu na trhu s bitúmenom urceným na výstavbu ciest v Holandsku a poziadala o oslobodenie od pokút v súlade s ustanoveniami oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 3 Komisia uskutocnila 1. a 2. októbra 2002 neohlásené kontroly v priestoroch urcitých spolocností. Dna 30. júna 2003 Komisia zaslala viacerým spolocnostiam vrátane zalobkyne ziadosti o informácie, pricom zalobkyna na túto ziadost odpovedala 4. a 12. septembra 2003. 4 Dna 18. októbra 2004 Komisia zacala správne konanie a prijala oznámenie o výhradách, ktoré nasledujúci den zaslala viacerým spolocnostiam vrátane zalobkyne. Zalobkyna na toto oznámenie odpovedala 20. mája 2005. 5 Komisia prijala 13. septembra 2006 rozhodnutie K(2006) 4090 v konecnom znení o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie28. júla 2007 ([3]Ú. v. EÚ L 196, s. 40) a ktoré bolo zalobkyni oznámené 25. septembra 2006. 6 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze spolocnosti, ktorým je urcené, sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ES, ktoré spocívalo v tom, ze v uvedených obdobiach pravidelne spolocne stanovovali brutto cenu za predaj a nákup cestného bitúmenu v Holandsku, jednotnú zlavu z brutto ceny pre stavitelov ciest zúcastnených na karteli (dalej len "W5" alebo "významní stavitelia") a mensiu maximálnu zlavu z brutto ceny pre dalsích stavitelov ciest (dalej len "malí stavitelia"). 7 Zalobkyna a Ballast Nedam boli uznané za zodpovedné za toto porusenie, pokial ide o obdobie od 21. júna 1996 do 15. apríla 2002. Komisia totiz predpokladala, ze zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv na BNGW, ktorá sa zúcastnovala na stretnutiach týkajúcich sa kartelu od 1. októbra 2000. Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze od tohto dna az do skoncenia porusenia sa na týchto stretnutiach zúcastnovala samotná zalobkyna. Zalobkyni a Ballast Nedam bola spolocne a nerozdielne ulozená pokuta 4,65 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 8 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 5. decembra 2006 zalobkyna podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 9 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku písomne polozil úcastníkom konania otázky. Úcastníci konania odpovedali na tieto otázky v stanovenej lehote. 10 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 30. júna 2011. 11 Z dôvodu prekázky v pojednávaní u clena siestej komory predseda Vseobecného súdu na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu doplnil komoru. 12 Uznesením z 18. novembra 2011 Vseobecný súd (siesta komora) v novom zlození opätovne otvoril ústnu cast konania a úcastníkom konania oznámil, ze budú vypocutí na novom pojednávaní. 13 Listami z 25 a 28. novembra 2011 zalobkyna a Komisia oznámili Vseobecnému súdu, ze sa vzdávajú práva byt opätovne vypocuté. 14 Predseda Vseobecného súdu v dôsledku toho rozhodol o skoncení ústnej casti konania. 15 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, -- subsidiárne, aby zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, alebo prinajmensom znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená týmto clánkom, alebo -- tiez subsidiárne, aby ciastocne zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a pokial ide o trvanie porusenia do októbra 2000, a v dôsledku toho znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená clánkom 2, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 17 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 81 ES a nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), druhý na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([5]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171; dalej len "usmernenia z roku 1998"), tretí na porusení clánku 81 ES vyplývajúcom z nesprávneho posúdenia skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie BNGW a stvrtý na porusení clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a práva na obhajobu. 18 Najprv treba preskúmat stvrtý zalobný dôvod. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania 19 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila jej právo na obhajobu, ako aj clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 tým, ze jej v napadnutom rozhodnutí oznámila, ze ju uznáva za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila BNGW, pricom v oznámení o výhradách to neuviedla. 20 Komisia pripomína, ze v oznámení o výhradách uviedla, ze zalobkyna predtým vystupovala pod obchodným menom BNGW a ze Ballast Nedam a zalobkyna boli zodpovedné za úcast na karteli od roku 1995. Uviedla tam tiez, ze sa domnievala, ze materské spolocnosti kazdej skupiny mohli skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností. Kedze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze je materskou spolocnostou BNGW, nemohla nevediet, ze bude braná na zodpovednost za jej správanie. Táto odpoved, ktorá uvádzala, ze BNGW nie je predchodkynou zalobkyne, ale jej 100 % dcérskou spolocnostou, viedla Komisiu k tomu, aby voci zalobkyni vyvodila zodpovednost za správanie jej dcérskej spolocnosti. Okrem toho po oznámení o výhradách zalobkyna predlozila tiez obhajobu BNGW, ktorá sa vztahovala aj na obdobie pred 1. októbrom 2000. Okrem iného zalobkyna tým, ze neodpovedala na ziadost Komisie, aby jej predlozila organizacnú schému skupiny Ballast Nedam pred 1. októbrom 2000, spôsobila zmätok, pokial ide o jej vztah s BNGW pred týmto dátumom. Posúdenie Vseobecným súdom 21 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 znie: "Pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. Stazovatelia sú úzko zapojení do postupov." 22 Podla judikatúry Súdneho dvora tak právo na obhajobu vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [6]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, a zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [7]C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 67). Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze oznámenie o výhradách musí vzhladom na svoju dôlezitost jednoznacne urcovat právnickú osobu, ktorej môzu byt ulozené pokuty, a musí jej byt urcené (rozsudky Súdneho dvora zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, [8]C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, body 143 a 146, a z 2. októbra 2003, ARBED/Komisia, [9]C-176/99 P, Zb. s. I-10687, bod 21). Okrem toho je potrebné, aby oznámenie o výhradách uvádzalo, na základe akého postavenia sa podniku vytýkajú uvádzané skutocnosti (rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [10]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 39). 23 Treba vsak pripomenút, ze podla judikatúry rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne vernou kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, [11]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 68). Porusenie práva na obhajobu preto treba konstatovat len vtedy, ak konecné rozhodnutie pripisuje dotknutým podnikom iné porusenia ako tie, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách, alebo ak obsahuje odlisné skutkové okolnosti (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [12]41/69, Zb. s. 661, body 26 a 94, a rozsudok Súdu prvého stupna z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, [13]T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, body 49 az 52). O taký prípad nejde, ak sa údajné rozdiely medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím netýkajú iného správania ako toho, v súvislosti s ktorým sa dotknuté podniky uz vyjadrili, a teda ktoré nesúvisí so ziadnou novou výhradou (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [14]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 191). 24 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze na to, aby sa namietalo porusenie práva na obhajobu týkajúce sa výhrad zopakovaných v napadnutom rozhodnutí, sa dotknuté podniky nemôzu uspokojit len s tým, ze jednoducho uvedú existenciu rozdielov medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím bez toho, aby presne a konkrétne uviedli, v com kazdý z týchto rozdielov v predmetnom prípade predstavuje novú výhradu, v súvislosti s ktorou nemali prílezitost byt vypocuté (rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 23 vyssie, bod 192). Podla judikatúry sa totiz porusenie práva na obhajobu musí skúmat v závislosti od osobitných okolností kazdého prípadu, pretoze závisí v podstate od výhrad uvádzaných Komisiou na úcely urcenia porusenia vytýkaného dotknutým podnikom (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, ICI/Komisia, [15]T-36/91, Zb. s. II-1847, bod 70). 25 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia si v prejednávanej veci nesplnila povinnosti tým, ze v oznámení o výhradách neuviedla, ze okrem jej priamej úcasti na porusení od 1. októbra 2000 tiez predpokladala zodpovednost zalobkyne za obdobie od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000, pricom vychádzala zo skutocnosti, ze skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodné správanie BNGW. 26 Z oznámenia o výhradách vyplýva, ze Komisia najprv vseobecne pripomenula, ze kazdá dotknutá skupina spolocností predstavuje jeden podnik a ze materská spolocnost skupiny mohla skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností (bod 324). Pokial ide konkrétne o zalobkynu, následne uviedla, ze je právnou nástupkynou BNGW (bod 49 a poznámka pod ciarou 28) a ze Ballast Nedam, Ballast Nedam Nederland, zalobkyna a dalsie iné dcérske spolocnosti zaoberajúce sa výstavbou ciest boli súcastou skupiny Ballast Nedam a tvorili jeden a ten istý podnik (bod 50). Nakoniec spresnila, ze zalobkyna (predtým BNGW) sa priamo podielala na dotknutom protiprávnom postupe (bod 339). Rozhodla preto, ze toto oznámenie bude urcené zalobkyni za "priame podielanie sa jej osoby (a jej predchodcov) na tajných dohodách" a spolocnosti Ballast Nedam "za jej úcast prostredníctvom uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na správanie svojej dcérskej spolocnosti pre stavby Ballast Nedam Infra..." (bod 342). 27 Komisia tak rozhodla, ze oznámenie o výhradách bude urcené zalobkyni z dôvodu jej priameho podielania sa na porusení, ako aj z dôvodu jej postavenia nástupkyne BNGW, ktorá sa tiez priamo podielala na porusení do októbra 2000. Naproti tomu vôbec neuviedla moznost pripísat zalobkyni ako materskej spolocnosti BNGW zodpovednost za správanie, ktorého sa BNGW dopustila. 28 Kedze zalobkyna v bode 17 svojej odpovede na oznámenie o výhradách uviedla, ze nie je právnym nástupcom BNGW, Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, ze úcast na stretnutiach kartelu sa do 1. októbra 2000 uskutocnovala prostredníctvom zamestnanca BNGW, ktorá je 100 % dcérskou spolocnostou zalobkyne. Zalobkynu preto uznala za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila BNGW v období od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000, ako jej materskú spolocnost s obchodným podielom zodpovedajúcim 100 % základného imania. Rovnako ju uznala za zodpovednú za porusenie v období od 1. októbra 2000 do 15. apríla 2002 z dôvodu jej priamej úcasti na nom (odôvodnenia 293 a 294 napadnutého rozhodnutia). 29 Zo vsetkých týchto skutocností vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci v oznámení o výhradách neuviedla, v akom postavení sa zalobkyni vytýkajú uvádzané skutocnosti. V zmysle oznámenia o výhradách preto zalobkyna nemohla predpokladat, ze Komisia jej chce v konecnom rozhodnutí pripísat porusenie na základe jej priamej úcasti na cinnostiach kartelu a na základe jej postavenia materskej spolocnosti s obchodným podielom zodpovedajúcim 100 % základného imania z dôvodu domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na správanie tejto spolocnosti, ktorú mala vyvrátit. 30 Kedze oznámenie o výhradách neumoznovalo zalobkyni oboznámit sa s dôvodom zalozeným na jej nepriamej úcasti na cinnostiach kartelu, v tejto súvislosti sa v správnom konaní nemohla úcinne obhajovat. 31 Samotné okolnosti, ze jednak Komisia v oznámení o výhradách vseobecne uviedla, ze materské spolocnosti bude povazovat za zodpovedné za správanie ich dcérskych spolocností (body 324 a 278), a ze jednak zalobkyna vedela, ze BNGW bola jej 100 % dcérskou spolocnostou, nie jej právnym predchodcom, nepostacujú na vyvodenie záveru, ze si Komisia splnila povinnost uviest v oznámení o výhradách, v akom postavení sa zalobkyni vytýkajú uvádzané skutocnosti. 32 Okrem iného treba konstatovat, ze hoci zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla tvrdenia urcené na preukázanie toho, ze nebol porusený clánok 81 ES, pricom sa systematicky odvolávala na "BNGW a BN Infra (po októbri 2000)", neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by bolo urcené na preukázanie samostatnosti BNGW vo vztahu k nej, aby vyvrátila domnienku o skutocnom uplatnovaní svojho rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku tejto spolocnosti. 33 Navyse Komisia tvrdí, ze pochybenie, ktorého sa dopustila v oznámení o výhradách, pokial ide o vztah existujúci medzi BNGW a zalobkynou, mozno pripísat zalobkyni, lebo jej nezaslala organizacnú schému usporiadania svojej skupiny do 1. októbra 2000, ako sa to od nej ziadalo 30. júna 2003. Táto okolnost vsak nezbavuje Komisiu povinnosti uviest v oznámení o výhradách, v akom postavení sa zalobkyni vytýkajú uvádzané skutocnosti, pretoze v prípade, ak by sa Komisia v oznámení o výhradách o tomto aspekte jasne vyjadrila, zalobkyna by sa mohla v tejto zálezitosti obhajovat tým, ze by takúto organizacnú schému predlozila z vlastnej iniciatívy, a tiez preto, ze clánok 18 ods. 1 a 3 a clánok 23 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 priznávajú Komisii donucovacie prostriedky na získanie tohto druhu informácií. 34 Napokon, kedze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze nie je právnou nástupkynou BNGW, Komisii prislúchalo doplnit výhrady, aby jej mohla pripísat zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila BNGW, ako jej materskej spolocnosti s obchodným podielom zodpovedajúcim 100 % jej základného imania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, [16]52/69, Zb. s. 787, bod 14, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [17]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 192). 35 Preto treba konstatovat, ze zalobkyna sa v správnom konaní nemohla úcinne obhajovat, pokial ide o jej úcast na porusení ako materskej spolocnosti s obchodným podielom zodpovedajúcim 100 % základného imania BNGW. 36 V dôsledku toho je potrebné, aby Vseobecný súd jednak zrusil clánok 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pripísania správania BNGW zalobkyni, pokial ide o obdobie od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000, a jednak uplatnil svoju neobmedzenú právomoc, ktorá mu je priznaná clánkom 261 ZFEÚ a clánkom 31 nariadenia c. 1/2003, aby v súlade s návrhmi predlozenými zalobkynou vyvodil z tohto zrusenia dôsledky, pokial ide o výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. Tieto dôsledky budú preskúmané v bode 136 a nasl. nizsie. O prvom dôvode, zalozenom na chýbajúcom dôkaze o existencii porusenia clánku 81 ES Tvrdenia úcastníkov konania 37 Kedze Komisia znása dôkazné bremeno v súvislosti s existenciou porusenia clánku 81 ES, zalobkyna sa domnieva, ze v prejednávanej veci Komisia nepredlozila dostatok dôkazov. 38 Po prvé sa zalobkyna domnieva, ze Komisia dostatocne nepreukázala úcast významných stavitelov na urcovaní brutto ceny bitúmenu. Jediný dôkaz, ktorý Komisia v tejto súvislosti predlozila, predstavujú vyhlásenia dodávatelov bitúmenu (dalej len "dodávatelia"), ktoré nie sú dôveryhodné. Okrem iného spochybnuje, ze v tejto súvislosti uznala vlastnú úcast. Tvrdí, ze brutto cenu bitúmenu urcovali dodávatelia na prípravných stretnutiach a ze následne ju na stretnutiach oznamovali významným stavitelom. Okrem toho dodávatelia, ktorí uz vytvorili kartel týkajúci sa ceny bitúmenu, nemali nijaký dôvod delit sa o túto moc so spolocnostami, ktoré sú mensie a sú od nich závislé. Napokon samotná skutocnost, ze významní stavitelia prijali úroven brutto ceny urcenú dodávatelmi, sa nemôze povazovat za kartel. 39 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze W5 získala výraznejsie zlavy nez tie, ktoré boli schválené pre malých stavitelov, z dôvodov nakupovaných mnozstiev. Okrem toho malí stavitelia casto získali výraznejsiu zlavu nez tú, ktorá bola poskytnutá W5. Skutocnost, ze významný stavitel pozaduje dodatocnú zlavu, kedze sa dozvedel o tom, ze malý stavitel získal výraznejsiu zlavu ako on, ktorá nie je odôvodnená nakúpeným objemom, patrí medzi bezné obchodné postupy a nemôze sa povazovat za "sankciu". Dodatocnú zlavu významní stavitelia spolocne dojednávali len jediný raz. Preto neexistoval nijaký dôkaz o existencii mechanizmu sankcií ukladaných významnými stavitelmi v prípade, ze dodávatelia poskytli niektorému z malých stavitelov výraznejsiu zlavu, nez bola tá ich. Okrem iného zalobkyna dodáva, ze dohoda týkajúca sa standardnej zlavy poskytnutej W5 nepredstavuje porusenie clánku 81 ES a ze táto zlava predstavovala základ na dvojstranné rokovania. 40 Po tretie zalobkyna zdôraznuje, ze významní stavitelia nemali záujem na urcovaní brutto ceny s dodávatelmi. Tieto dve skupiny mali totiz protichodné záujmy, kedze významní stavitelia sa snazili o cenovú stabilitu, ktorú si dodávatelia nezelali. Zalobkyna okrem iného spochybnuje tvrdenie Komisie, ze významní stavitelia nemali záujem na znízení ceny bitúmenu z dôvodu mechanizmu riadenia rizík, ktorý umoznoval preniest zvýsenie cien na objednávatelov diel, kedze tento mechanizmus sa uplatnoval len pri zanedbatelnej casti projektov. 41 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze podla bodu 116 pravidiel uplatnovania clánku 81 ES na dohody o horizontálnej spolupráci ([18]Ú. v. ES C 3, 2001, s. 2; Mim. vyd. 08/002, s. 2; dalej len "usmernenia týkajúce sa dohôd o horizontálnej spolupráci"), ktoré vydala Komisia, mozno spolocné nákupy povazovat za prospesné pre hospodársku sútaz. Komisia vsak odmietla uplatnenie tohto textu bez toho, aby preskúmala struktúru trhu a vymedzila úcinky dohôd na trh. 42 Napokon po piate zalobkyna Komisii vytýka, ze nepreskúmala jednak to, ci bolo cielom alebo úcinkom uvádzaných správaní obmedzenie hospodárskej sútaze, a jednak to, ci boli konecní spotrebitelia pripravení o výhody hospodárskej sútaze, ako to vyzaduje judikatúra (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia, [19]T-168/01, Zb. s. II-2969, bod 121). 43 Komisia spochybnuje vsetky tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 44 Najprv treba pripomenút, ze podla ustanovení clánku 2 nariadenia c. 1/2003 a skorsej judikatúry (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [20]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [21]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86) dôkazné bremeno v súvislosti s porusením clánku 81 ods. 1 ES znása orgán, ktorý ho vytýka, pricom je povinný predlozit jasné dôkazy, aby z právneho hladiska dostatocne preukázal existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. Súd Únie okrem iného spresnil, ze existencia pochybnosti súdu v tejto súvislosti musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continental/Komisia, [22]27/76, Zb. s. 207, bod 265), a preto súd v súlade so zásadou prezumpcie neviny nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala predmetné porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej pochybnosti, osobitne v rámci konania o zrusenie rozhodnutia, ktorým bola ulozená pokuta (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [23]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 177). Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému bodu porusenia. Postacuje, ak tejto poziadavke zodpovedá pri celkovom posúdení súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný, bod 180). V rámci posúdenia tohto prvého zalobného dôvodu teda Vseobecnému súdu prislúcha, aby preskúmal, ci mala Komisia dostatok dôkazov o existencii skutocností zakladajúcich porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 45 Súdny dvor okrem toho spresnil, ze ak sa Komisii podarilo zhromazdit listinné dôkazy preukazujúce vytýkané porusenie a tieto dôkazy sa javia dostatocné na preukázanie existencie dohody s protisútaznou povahou, nie je potrebné skúmat, ci obvinený podnik mal na uvedenej dohode obchodný záujem (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [24]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 46). Ak Vseobecný súd dospeje k záveru, ze Komisia preukázala existenciu dohody protisútaznej povahy, nebude teda musiet odpovedat na tvrdenia týkajúce sa obchodného záujmu zalobkyne na karteli. 46 Okrem iného treba spresnit, ze z bodu 36 vyssie vyplýva, ze dôkazy, ktoré zohladnil Vseobecný súd, sa týkajú len obdobia od 1. októbra 2000 do 15. apríla 2002, pocas ktorého sa zalobkyna priamo podielala na porusení. Okrem toho dohody uzatvorené medzi W5 a dodávatelmi treba posúdit z celkového hladiska, kedze tieto dohody sa týkali troch okolností, konkrétne brutto ceny, najnizsej zlavy poskytnutej W5 a najvyssej zlavy vztahujúcej sa na malých stavitelov. - O úcasti významných stavitelov na urcovaní brutto ceny 47 Zalobkyna tvrdí, ze vyhlásenia bývalých zamestnancov dodávatelov, jej odpoved na oznámenie o výhradách, ako aj odpoved iného významného stavitela nepostacujú na preukázanie úcasti významných stavitelov na urcovaní brutto ceny bitúmenu. Tvrdí, ze brutto cena bitúmenu bola urcovaná výlucne dodávatelmi na prípravných stretnutiach. 48 Pokial ide o odpoved zalobkyne na oznámenie o výhradách, síce z nej na jednej strane vyplýva, ze pripustila svoje podielanie sa na koordinacných stretnutiach týkajúcich sa bitúmenu, na druhej strane z nej vsak tiez vyplýva, ze poprela spolocné urcovanie ceny s dodávatelmi, hoci W5 sa k zlavám vyjadrovala. 49 V bode 105 tejto odpovede na oznámenie o výhradách totiz zalobkyna uviedla: "BN Infra (Ballast Nedam) uznáva, ze sa spolu s ostatnými významnými stavitelmi zúcastnila na koordinacných stretnutiach týkajúcich sa bitúmenu, na ktorých boli zastúpení aj dodávatelia ('koordinacné stretnutia týkajúce sa bitúmenu`). V tejto súvislosti islo o ceny a zlavy." 50 V bodoch 127 a 128 tohto dokumentu vsak zalobkyna tvrdí, ze "predstava..., ze standardná výska ceny bitúmenu bola urcená spolocne, kolektívne dodávatelmi a kolektívne významnými stavitelmi na koordinacných stretnutiach týkajúcich sa bitúmenu, a ze stavitelia sformulovali v tejto súvislosti svoj názor pred koordinacným stretnutím o bitúmene, je nepresná" a ze "zmeny cien boli vopred dohodnuté dodávatelmi bez prítomnosti významných stavitelov a v prípade, ak sa konalo koordinacné stretnutie o bitúmene, boli tieto zmeny oznámené a v skutocnosti vnútené významným cestným stavitelom". V bode 106 svojej odpovede zalobkyna vyhlasuje: "Neslo o skutocný vplyv velkých stavitelov na tvorbu cien. Dodávatelia urcili ceny bitúmenu pred koordinacným stretnutím. Ale pokial ide o zlavy, dodávatelia boli otvorení diskusii." 51 Na urcenie, ci sa zalobkyna spolu s W5 podielala na stanovovaní cien a zliav, preto treba preskúmat ostatné dôkazy v spise týkajúce sa obdobia od 1. októbra 2000 do 15. apríla 2002. 52 Po prvé viaceré dokumenty citované v napadnutom rozhodnutí preukazujú uzatváranie dohôd medzi dodávatelmi a W5 o brutto cene, pricom táto cena nebola urcovaná jednostranne dodávatelmi a vnucovaná W5, ako to tvrdí zalobkyna. 53 Interný fax spolocnosti Hollandsche Beton Groep (dalej len "HBG") z 3. októbra 2000 a poznámky v diári spolocnosti Heijmans Infrastructuur BV (dalej len "Heijmans") týkajúce sa stretnutia z 19. októbra 2000 uvádzajú, ze strany "diskutovali" o zvýsení cien (odôvodnenie 114 napadnutého rozhodnutia). Poznámky HBG a spolocnosti Koninklijke Wegenbouw Stevin (dalej len "KWS") týkajúce sa prípravného stretnutia W5, ktoré predchádzalo koordinacnému stretnutiu zo 16. februára 2001, tiez preukazujú, ze W5 navrhla cenu bitúmenu aj zlavu pre W5 (odôvodnenie 115 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho poznámky HBG a KWS sa odvolávajú na stretnutie z 1. marca 2001, na ktorom chceli dodávatelia znízit brutto cenu, zatial co W5 uprednostnovala zachovanie platnej brutto ceny (odôvodnenia 115 a 116 napadnutého rozhodnutia). Vyhlásenie BP z 12. júla 2002 uvádza, ze W5 systematicky neprijímala cenu bitúmenu navrhnutú dodávatelmi (odôvodnenie 61 napadnutého rozhodnutia a poznámka pod ciarou 156). Navyse vyhlásenie spolocnosti Kuwait Petroleum (Nederland) BV (dalej len "KPN") z 12. septembra 2003 preukazuje, ze dodávatelia navrhli urcitú cenovú úroven, ktorá bola prerokovaná s významnými stavitelmi, rovnako ako zlava, ktorá im bola poskytovaná. Napokon KWS vo svojej odpovedi z 20. mája 2005 na oznámenie o výhradách pripustila, ze dodávatelia a W5 uzatvárali dohody na základe návrhov brutto cien predlozených dodávatelmi (odôvodnenie 97 napadnutého rozhodnutia). 54 Po druhé sa napadnuté rozhodnutie odvoláva na mnozstvo dokumentov, ktoré preukazujú, ze rokovania medzi dodávatelmi a W5 sa týkali aj zlavy poskytnutej W5. KWS vo svojej odpovedi z 12. septembra 2003 na ziadost Komisie o informácie uviedla, ze diskusie medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi sa týkali súcasne "cenníkov" aj "standardných zliav" (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). Poznámky HBG a KWS sa okrem iného odvolávajú na stretnutie z 1. marca 2001 a spresnujú dohodnutú brutto cenu, zlavu poskytnutú W5 a zlavu poskytnutú malým stavitelom (odôvodnenie 116 napadnutého rozhodnutia). Interná správa KWS z 23. mája 2001, potvrdená jej odpovedou z 12. septembra 2003 na ziadost o informácie, takisto uvádza brutto cenu a zlavu poskytnutú W5 (odôvodnenie 119 napadnutého rozhodnutia). KWS napokon vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách cituje jedného zo svojich zamestnancov, ktorý tiez uviedol, ze "zvýsenia standardných cien nepredstavovali problém, kedze po nich nasledovali zlavy" (odôvodnenie 149 napadnutého rozhodnutia). 55 Po tretie viaceré skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí preukazujú podielanie sa zalobkyne na koordinacných stretnutiach týkajúcich sa bitúmenu. Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách zalobkyna pripústa, ze "sa spolu s ostatnými významnými stavitelmi zúcastnila na koordinacných stretnutiach týkajúcich sa bitúmenu, na ktorých boli zastúpení aj dodávatelia", na ktorých "islo o ceny a zlavy" (odôvodnenie 56 napadnutého rozhodnutia a bod 105 uvedenej odpovede). Napadnuté rozhodnutie uvádza tiez skutocnost, ze riaditel BNGW, ktorý sa v roku 2000 stal riaditelom zalobkyne, sa zúcastnil na stretnutiach kartelu za skupinu Ballast Nedam, pricom sa opiera o dva dokumenty zabavené pocas inspekcie v KWS, odpoved podniku Nynas z 2. októbra 2003 na ziadost o informácie, ako aj dokument zabavený pocas inspekcií vykonaných v priestoroch spolocnosti BAM NBM (odôvodnenie 77 napadnutého rozhodnutia). Aj iné dokumenty preukazujú, ze zalobkyna sa zúcastnila na stretnutí kartelu 16. februára 2001, na ktorom sa diskutovalo o cene bitúmenu a zlavách (odôvodnenie 115 a poznámka pod ciarou 291 napadnutého rozhodnutia). Dokumenty tiez preukazujú úcast zalobkyne na stretnutí kartelu 29. januára 2002 (odôvodnenie 122 napadnutého rozhodnutia). 56 Tieto dôkazy umoznujú dospiet k záveru, ze dohody uzatvorené medzi W5 a dodávatelmi sa týkali súcasne brutto ceny aj osobitnej zlavy poskytnutej W5. Okolnost, ze pocas rokovaní sa medzi dodávatelmi a W5 mohli objavit rozdielne predstavy a konflikty, pokial ide o tieto ceny a zlavy, aj keby sa preukázala, nepostacuje na konstatovanie, ze dodávatelia vnucovali W5 zvysovanie brutto ceny. 57 Rovnako okolnost, ze dodávatelia uskutocnovali prípravné stretnutia, aby prediskutovali ceny, nepostacuje na potvrdenie tézy zalobkyne, ze významní stavitelia nezasahovali do úrovne brutto ceny alebo zliav. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze aj W5 organizovala stretnutia pred koordinacnými stretnutiami týkajúcimi sa bitúmenu alebo po nich, na ktorých jej clenovia rokovali o cenníkoch a standardných zlavách, o ktorých dodávatelia povedali, ze ich chcú prijat, alebo ktoré prípadne prijali s W5 (odpoved KWS z 12. septembra 2003 na ziadost o informácie a odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). 58 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze vyhlásenia dodávatelov nepostacujú na preukázanie podielania sa významných stavitelov na karteli, treba pripomenút jednak, ze Komisia nie je povinná predlozit dôkazy pochádzajúce priamo od významných stavitelov, ak ostatné dôkazy v spise dostatocne potvrdzujú ich podielanie sa na karteli (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, [25]T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 161), a jednak, ze v kazdom prípade z bodov 53 az 55 vyssie vyplýva, ze Komisia vychádzala aj z dôkazov pochádzajúcich od samotných významných stavitelov. 59 Okrem iného, pokial ide o hodnotu dôkazov pouzitých Komisiou, Vseobecný súd pripomína, ze jediné kritérium posudzovania v tejto oblasti spocíva v ich vierohodnosti a ze na posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu treba overit pravdepodobnost informácie, ktorá je v nom uvedená, najmä zohladnením pôvodu dokumentu, okolností, za akých bol vypracovaný, a osoby, ktorej bol urcený, a spýtat sa, ci je vzhladom na svoj obsah rozumný a dôveryhodný (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Cement", [26]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1838). 60 Pokial ide o vyhlásenie zamestnanca BP, ktorý sa údajne zúcastnil len na prípravných stretnutiach dodávatelov, treba zdôraznit, ze súd Únie uviedol, ze skutocnost, ze informácie boli predlozené sprostredkovane, nemá vplyv na ich dôkaznú hodnotu (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, [27]T-11/89, Zb. s. II-757, bod 86). V kazdom prípade z bodov 53 az 55 vyssie vyplýva, ze Komisia na preukázanie úcasti významných stavitelov na urcovaní brutto ceny pouzila aj iné dokumenty. 61 Pokial ide o vyhlásenie zamestnanca KPN podané v roku 2003 v rámci jej ziadosti o uplatnenie oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov, ktoré obsahovalo urcité skutocnosti, ku ktorým sa tento zamestnanec neskôr vrátil v súvislosti s podielaním sa ExxonMobil na karteli, treba zdôraznit, ze v mnozstve iných bodov sa neskôr ukázalo presné. Vseobecný súd preto usudzuje, ze toto vyhlásenie môze predstavovat dôkaz o úcasti významných stavitelov na urcovaní brutto ceny pod podmienkou, ze bude podporený dalsími dôkazmi. Z bodov 53 az 55 vyssie pritom vyplýva, ze Komisia na tento úcel pouzila aj iné dôkazy. 62 Napokon treba zdôraznit, ze existencia prípadných iných kartelov medzi dodávatelmi, aj keby sa preukázala, nie je nezlucitelná s existenciou dvojstranného kartelu medzi dodávatelmi a W5. 63 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. - O zlavách poskytnutých W5 a mechanizme sankcií 64 Zalobkyna tvrdí, ze zlavy poskytnuté W5 boli z obchodného hladiska odôvodnené vzhladom na nakupované mnozstvá a ze Komisia nepredlozila nijaký dôkaz o sankcii ulozenej dodávatelom za to, ze malým stavitelom poskytli výraznejsiu zlavu. 65 V prvom rade treba preskúmat mnozstvá nakúpené individuálne kazdým z clenov W5, a nie celkové mnozstvo nakúpené vsetkými jej clenmi. Z napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, ze malí stavitelia nedostávali rovnakú zlavu ako clenovia W5, hoci individuálne casto nakupovali väcsie mnozstvá bitúmenu nez clenovia W5. Vo vyhlásení urobenom 12. júla 2002 tiez zamestnanec BP uviedol, ze dodávatelia casto nedodrziavali dohody uzatvorené s W5 a urcitým malým stavitelom, ktorý od nich kupovali väcsie mnozstvá bitúmenu, poskytovali výraznejsie zlavy. Treba uviest, ze v odôvodnení 157 napadnutého rozhodnutia Komisia okrem iného zdôraznila, ze samotní významní stavitelia uznali, ze vo vseobecnosti dojednávali dalsiu zlavu v závislosti od mnozstiev nakúpených individuálne. Komisia tiez zdôraznila, ze aj keby sa zohladnilo, ze tento mechanizmus, ako to tvrdí zalobkyna, bol pouzitý iba raz, existencia mechanizmu sankcií v prípade, ak sa malým stavitelom poskytla vyssia zlava nez tá, ktorá bola uvedená v dohodách, predstavovala dodatocný nepriamy dôkaz o tom, ze zlava poskytnutá W5 nebola proporcionálna k nakupovaným mnozstvám. 66 Tieto dôkazy, ako aj dôlezitost, ktorú W5 pripisovala úrovni svojich zliav na stretnutiach kartelu (pozri bod 54 vyssie), umoznujú dospiet k záveru, ze Komisia správne usúdila, ze zalobkyna nepreukázala, ze zlava poskytnutá W5 závisela od nakúpených mnozstiev. 67 V druhom rade treba uviest, ze pokial ide o mechanizmus sankcií, Komisia vychádzala z viacerých vzájomne sa zhodujúcich dôkazov, ktoré uvádzajú individuálne alebo, prinajmensom v jednom prípade, kolektívne financné sankcie zo strany W5. 68 Pokial ide o dotknuté obdobie, ked dochádzalo k porusovaniu, KWS a BP uviedli kolektívnu pokutu ulozenú vsetkým dodávatelom v roku 2000 po zistení zlavy poskytnutej malému stavitelovi spolocnosti Krekel (odôvodnenie 84 napadnutého rozhodnutia). KPN potvrdila mechanizmus sankcií aj vo svojom vyhlásení z 9. októbra 2003 (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). Zaplatenie tejto pokuty sa uskutocnilo v roku 2001 vo forme dodatocnej zlavy. Skupina Ballast Nedam tak zaslala spolocnosti Nynas faktúru s nadpisom "znízenie dohodnuté pri projekte, ako bolo dohodnuté" a BP jej poskytla dodatocnú zlavu (odôvodnenia 112 a 113 napadnutého rozhodnutia). 69 Aj BP vo svojej odpovedi zo 16. septembra 2003 na ziadost o informácie vyhlásila, ze KWS sa v roku 2002 vzdala dodávok od Veba po zistení výraznej zlavy poskytnutej malému stavitelovi (odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia). KPN vo svojom vyhlásení z 12. septembra 2003 potvrdila, ze ak dodávatel poskytol malému stavitelovi vyssiu zlavu, ako bolo dohodnuté, W5 sa vyhrázala, ze sa od tohto dodávatela prestane zásobovat (odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia). Napokon v dokumente týkajúcom sa koordinacného stretnutia zo 4. mája 2001 KWS tiez uviedla pokutu ulozenú podniku Nynas z dôvodu jeho cenovej politiky (odôvodnenie 117 napadnutého rozhodnutia), co potvrdila KPN vo svojom vyhlásení z 12. septembra 2003 (odôvodnenie 118 napadnutého rozhodnutia). 70 Vseobecný súd usudzuje, ze hoci tieto dokumenty presne odkazujú na mechanizmus kolektívnych pokút ulozených dodávatelom zo strany W5, len pokial ide o rok 2000, ako celok preukazujú, ze existoval individuálny alebo kolektívny mechanizmus sankcií v prípade nedodrziavania kartelových dohôd pocas celej dlzky jeho trvania, ktorý mohol spocívat bud v zastavení objednávok od dodávatela, ktorý porusil uvedené dohody, alebo v pokute ulozenej porusujúcemu dodávatelovi ci vsetkým dodávatelom. 71 Napokon okolnost, ze kazdý významný stavitel dvojstranne jednal o dodatocnej zlave v závislosti od mnozstiev nakúpených individuálne, nepostacuje na potlacenie protisútaznej povahy sporných dohôd. Hoci boli totiz tieto dohody výsledkom dvojstranných jednaní o individuálnych zlavách pre kazdého významného stavitela, mali za následok jednak obmedzenie neistôt vyplývajúcich z hospodárskej sútaze medzi významnými stavitelmi a jednak obmedzenie hospodárskej sútaze na jediný cenový prvok, t. j. prípadnú dodatocnú individuálnu zlavu. 72 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze druhá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. - O neexistencii záujmu W5 na spolocnom urcovaní brutto ceny 73 Zalobkyna tvrdí, ze významní stavitelia na rozdiel od dodávatelov nemali záujem na spolocnom urcovaní brutto ceny a ze Komisia nesprávne posúdila fungovanie klauzúl o riadení rizík. 74 Najprv treba pripomenút, ze podla bodu 45 vyssie, ak sa Komisii podarilo zhromazdit listinné dôkazy preukazujúce vytýkané porusenie a tieto dôkazy sa javia dostatocné na preukázanie existencie dohody s protisútaznou povahou, nie je potrebné skúmat, ci mal obvinený podnik na uvedenej dohode obchodný záujem (rozsudok Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 46). V prejednávanej veci z analýzy, ktorú uskutocnil Vseobecný súd (pozri body 47 az 63 vyssie), vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast zalobkyne na spornom porusení. Vseobecný súd preto preskúma otázku nesprávneho posúdenia záujmu W5 na dohodách len subsidiárne. 75 V prejednávanej veci Komisia dospela k záveru, ze tak dodávatelia, ako aj W5 mali spolocný záujem na existencii dohôd o brutto cene a zlavách. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze súd Únie uz rozhodol, ze úcastníci toho istého kartelu môzu mat hospodárske záujmy, ktoré sa doplnajú (rozsudok FNCBV a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 322). 76 Treba preto na základe dôkazov v spise preskúmat fungovanie Centrum voor regelgeving en onderzoek in de grond-, water- en wegenbouw en de Verkeerstechniek (CROW, Ústav pre reguláciu a výskum v oblasti stavebného a dopravného inzinierstva), neziskovej organizácie, ktorá bola poverená najmä mesacným uverejnovaním cien cestného bitúmenu od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storocia (odôvodnenia 25 a 26 napadnutého rozhodnutia). 77 Uverejnovanie cien cestného bitúmenu prostredníctvom CROW sa az do 1. novembra 1995 uskutocnovalo po porade s výrobcami asfaltu. Po tomto dátume robil výpocet vládny orgán CBS (ústredný statistický úrad) na základe prieskumu trhu zahrnajúceho viacero obalovacích stredísk, t. j. pred uplatnením prípadnej zlavy stavitelom, a tento index cien uverejnovaný CROW (dalej len "index CROW") slúzil ako referencia pre dlhodobé zákazky na výstavby ciest obsahujúce klauzulu o riadení rizík. Pri týchto zákazkách boli totiz obstarávatelia v prípade zvýsenia indexu CROW nad urcitú úroven (1000 holandských guldenov) povinní odskodnit stavitelov. Naopak v prípade znízenia indexu CROW pod túto úroven museli stavitelia odskodnit obstarávatelov. Stavitelia teda neboli znevýhodnení zvýsením cien, ak sa tieto ceny zvýsili súcasne, cím tiez zvýsili index CROW. Naproti tomu stavitelia nemali záujem na znízení cien, ktoré, ak spôsobilo znízenie indexu CROW, ich zaväzovalo, aby svojim zmluvným protistranám nahradili rozdiel v cene. 78 Zalobkyna sa okrem iného pokúsa minimalizovat dôlezitost indexu CROW uvádzaním skutocnosti, ze sa týkal len velkých projektov, ktoré predstavovali iba malú cast jej portfólia, a preto pripisovala väcsiu dôlezitost stabilite cien, ktorá prospievala mensím projektom. Bez toho, aby bolo potrebné urcit pocet projektov, ktorých sa táto klauzula týkala, Vseobecný súd uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dokument týkajúci sa obdobia, ked dochádzalo k poruseniu, z ktorého vyplýva, ze táto otázka bola predmetom diskusií na stretnutiach kartelu [odôvodnenie 115 napadnutého rozhodnutia (správy HBG zo 16. februára 2001)], co umoznuje povazovat ju za prvok rokovaní. 79 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze dodávatelia a W5 mali spolocný záujem na existencii dohôd o brutto cene a zlavách a ze záujem významných stavitelov mozno vysvetlit mechanizmom klauzúl o riadení rizík vo verejných obstarávaniach a súcasne osobitnou zlavou, z ktorej mali prospech a ktorá im pri verejných obstarávaniach prinásala konkurencnú výhodu v porovnaní s malými stavitelmi. 80 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze tretia cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. - O odmietnutí Komisie uplatnovat ustanovenia usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci 81 Zalobkyna vytýka Komisii, ze odmietla uplatnit usmernenia týkajúce sa dohôd o horizontálnej spolupráci. 82 Vseobecný súd na úvod pripomína, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze podnikom, ktoré sa domáhajú výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES, prinálezí, aby na základe listinných dôkazov preukázali opodstatnenost výnimky. Vzhladom na to Komisii nemozno vytýkat, ze nenavrhla iné riesenia ani neuviedla, co povazuje za opodstatnenie poskytnutia výnimky (rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, [28]43/82 a 63/82, Zb. s. 19, bod 52). Iba Komisii na základe jej povinnosti odôvodnenia prinálezí, aby uviedla skutkové a právne okolnosti a úvahy, ktoré ju viedli k prijatiu rozhodnutia odmietajúceho ziadost o výnimku, pricom zalobkyna nemôze ziadat, aby prerokovala vsetky skutkové a právne body, ktoré predniesla pocas správneho konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, [29]T-29/92, Zb. s. II-289, body 262 a 263). Z toho vyplýva, ze zalobkyni prislúcha, aby preukázala, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho alebo skutkového posúdenia, ked jej odmietla udelit výnimku v zmysle clánku 81 ods. 3 ES. 83 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 162 az 168 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvody, preco dospela k záveru, ze úcast W5 na dohodách nepredstavovala spolocné nákupy v zmysle usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci. Komisia tiez v odôvodnení 163 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze úcelom týchto ustanovení nie je vseobecným spôsobom schvalovat dohody o horizontálnej spolupráci, ale vysvetlit zásady umoznujúce ich posúdenie vzhladom na ustanovenia clánku 81 ES, kedze takéto zmluvy môzu prinásat problémy z hladiska hospodárskej sútaze. V prejednávanej veci v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze cielom sporných dohôd bolo obmedzenie hospodárskej sútaze a ze mali dôsledky pre podniky, ktoré sa na nich nezúcastnovali (stanovenie cien pre vsetkých stavitelov v Holandsku a urcenie horných hraníc zliav pre malých stavitelov). Okrem toho, ako Komisia správne uviedla v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia, v kazdom prípade W5 pri týchto rokovaniach s dodávatelmi neuskutocnovala nákupy, pretoze ich úcelom bolo stanovenie cien a zliav, co je správanie, ktoré bod 124 usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci kvalifikuje ako skrytý kartel. Navyse treba zdôraznit, ze W5 uzatvorila tieto dohody so skupinou predajcov, ktorí tiez prijali tajne dohodnuté správanie. Napokon ustanovenia clánku 81 ods. 3 ES sa v kazdom prípade neuplatnujú, kedze podla bodu 133 usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci nákupné dohody nemozno vynat, ak ukladajú obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na získanie hospodárskych výhod, ktoré prinásajú dohody. V prejednávanej veci totiz sporné dohody ukladajú malým stavitelom obmedzenia vo forme obmedzených zliav, teda restrikcie vztahujúce sa na tretie osoby, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných hospodárskych cielov. 84 Zalobkyna vytýka Komisii, ze neuskutocnila analýzu trhovej sily W5, ako to ukladajú usmernenia týkajúce sa dohôd o horizontálnej spolupráci, aby preskúmala, ci skutocne mohla obmedzit hospodársku sútaz. Treba vsak uviest, ze podla ustanovení bodu 18 uvedených usmernení v prípade dohôd, ktoré majú za ciel obmedzenie sútaze prostredníctvom urcenia cien, obmedzenia produkcie alebo rozdelenia si trhov alebo spotrebitelov, nie je potrebné skúmat skutocné úcinky na hospodársku sútaz a trh, kedze pri týchto dohodách sa predpokladá, ze majú na trh negatívne úcinky. Kedze Komisia uviedla, ze sporné dohody svojou povahou smerovali k obmedzeniu hospodárskej sútaze (odôvodnenie 165 napadnutého rozhodnutia), nebola povinná vykonat podrobnú analýzu trhovej sily clenov W5. 85 Stvrtá cast prvého zalobného dôvodu preto musí byt zamietnutá. - O neexistencii ciela obmedzit hospodársku sútaz 86 Zalobkyna vytýka Komisii, ze nepreskúmala, ci bolo cielom alebo úcinkom uvádzaných správaní obmedzenie hospodárskej sútaze, ani to, ci boli konecní spotrebitelia pripravení o výhody hospodárskej sútaze v zmysle judikatúry vychádzajúcej z rozsudku GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaného v bode 42 vyssie. 87 Treba pripomenút, ze na to, aby sa na dohodu vztahoval zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES, musí mat "za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". Podla ustálenej judikatúry vedie alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" najskôr k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. V prípade, ze analýza ustanovení tejto dohody neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, vsak bude potrebné skúmat jej následky, a aby sa mohla zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, [30]C-209/07, Zb. s. I-8637, bod 15, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2009, Peugeot a Peugeot Nederland/Komisia, [31]T-450/05, Zb. s. II-2533, bod 43). Na posúdenie toho, ci je dohoda zakázaná clánkom 81 ods. 1 ES, je teda zbytocné zohladnovat konkrétne následky, pokial sa preukáze, ze jej cielom je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [32]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 125). Toto preskúmanie sa musí uskutocnit so zretelom na obsah dohody a hospodársky kontext, ktorého je súcastou (rozsudky Súdneho dvora zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [33]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 66, a Beef Industry Development Society a Barry Brothers, uz citovaný, bod 16). Napokon táto metóda analýzy sa uplatnuje vseobecne a nie je vyhradená urcitému druhu dohôd [rozsudok Súdu prvého stupna z 2. mája 2006, O2 (Germany)/Komisia, [34]T-328/03, Zb. s. II-1231, bod 67]. 88 Zalobkyna sa nemôze odvolávat na rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie (bod 121), kedze podla Súdneho dvora "clánok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej", a "preto konstatovanie existencie protisútazného ciela dohody nemozno podmienovat tým, ze konecní spotrebitelia musia byt zbavení výhod úcinnej hospodárskej sútaze v oblasti zásobovania alebo cien" (rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [35]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, body 62 az 64). 89 V prejednávanej veci teda treba urcit, ci sporné dohody mali protisútazný ciel, ako to uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 155 az 161). 90 Clánok 81 ods. 1 ES výslovne uvádza ako zakázané dohody, ktoré "priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky" a "uplatnujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voci ostatným obchodným partnerom, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú". V prejednávanej veci pritom z bodov 51 az 56 vyssie vyplýva, ze cielom dohôd bolo na jednej strane urcenie nákupných a predajných cien bitúmenu a na druhej strane poskytnutie prednostnej zlavy clenom W5. Samotná povaha týchto dohôd preto postacuje na konstatovanie, ze ich cielom bolo vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 91 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze piata cast musí byt zamietnutá, v dôsledku coho sa musí zamietnut aj prvý zalobný dôvod ako celok. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom urcení základnej sumy pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 92 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia bola povinná pri výpocte základnej sumy pokuty podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 zohladnit závaznost porusenia vzhladom na jeho povahu a skutocný dopad na trh. 93 Komisia tak bola povinná samostatne posúdit správanie významných stavitelov a správanie dodávatelov. Spolocné dojednávanie nákupných podmienok významnými dodávatelmi totiz nemozno porovnávat s urcením brutto ceny dodávatelmi. Komisia bola tiez povinná zohladnit situáciu závislosti významných stavitelov od dodávatelov, neexistenciu tajných dohôd významných stavitelov, skutocnost, ze standardná zlava predstavovala len minimálnu zlavu doplnenú individuálnymi rokovaniami, ako aj skutocnost, ze nebolo dokázané nijaké poskodenie malých stavitelov. 94 Pokial ide o posúdenie dopadu kartelu na trh, Komisia sa uspokojila s predpokladom, ze dohoda nemohla nemat vplyv na holandský trh, pricom nevymedzila jej konkrétny dopad. Komisia zohladnila výlucne skutocnost, ze cena cestného bitúmenu v Holandsku bola vyssia ako cena uplatnovaná v susedných státoch. Komisia navyse nesprávne vylozila individuálne úkony jedného významného stavitela ako mechanizmus kolektívnych sankcií významných stavitelov voci dodávatelom. Napokon bitúmen predstavoval len malé percento celkových stavebných nákladov a získaná relatívna výhoda bola zanedbatelná. 95 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia by nemala byt oslobodená od svojej povinnosti preskúmat konkrétny dopad údajných dohôd a opierat sa len o ich uzavretie, kedze judikatúra uvedená v tejto súvislosti (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [36]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169), sa uplatnuje len na klasické horizontálne cenové kartely, a nie na koordináciu medzi dodávatelmi a kupujúcimi týkajúcu sa nákupných podmienok. 96 Zalobkyna uzatvára, ze údajné porusenie mozno kvalifikovat prinajhorsom ako menej závazné a ze základná suma pri výpocte pokuty tri milióny eur, ktorá je v kazdom prípade neprimeraná vzhladom na kúpnu cenu bitúmenu, by mala byt znízená na jeden milión eur. 97 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom - O kvalifikácii porusenia ako velmi závazného 98 Podla ustanovení bodu 1 usmernení z roku 1998 sa základná suma urcí podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, pricom pri posudzovaní povahy závaznosti porusenia sa musí zohladnit povaha porusenia, jeho skutocný dopad na trh, ak ho mozno zmerat, a velkost relevantného geografického trhu. Usmernenia z roku 1998 teda rozlisujú medzi menej závaznými poruseniami (obmedzenia najcastejsie vertikálnej povahy s cielom obmedzit výmenu, no s obmedzeným dopadom na trh), závaznými poruseniami (horizontálne alebo vertikálne obmedzenia uplatnované prísnejsie a s rozsiahlejsím dopadom na spolocný trh) a velmi závaznými poruseniami (horizontálne obmedzenia, ako sú "cenové kartely" a kvóty na podiel na trhu alebo iné postupy, ktoré poskodzujú riadne fungovanie vnútorného trhu). 99 Podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viaceré faktory, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, vo vztahu ku ktorým má Komisia velkú mieru volnej úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [37]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [38]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 43; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [39]T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 153). Okrem toho treba podla ustálenej judikatúry pri stanovovaní výsky pokút zohladnit vsetky okolnosti, ktoré hrajú úlohu pri posúdení závaznosti porusení, najmä úlohu kazdého z úcastníkov konania pri porusení a riziko, ktoré predstavujú porusenia tohto druhu pre ciele Spolocenstva (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, body 120 a 129, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, [40]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, body 168 az 183). Ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, treba preskúmat závaznost týkajúcu sa úcasti kazdého z nich (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, [41]C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 110, a Montecatini/Komisia, [42]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 207). 100 Súd Únie tiez uznal, ze horizontálne kartely v oblasti cien alebo dohody, ktorých cielom je najmä rozdelenie zákazníkov alebo delenie spolocného trhu, sa na základe svojej povahy kvalifikujú ako velmi závazné porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, [43]T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 109; z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [44]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 147, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [45]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 279). Tieto dohody teda postacujú na kvalifikovanie porusenia ako velmi závazného bez ohladu na ich zemepisný rozsah alebo dopad na trh (rozsudok Brasserie nationale a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 178). Naproti tomu horizontálny kartel, ktorý pokrýva celé územie clenského státu a ktorého cielom je rozdelenie trhu a delenie spolocného trhu, sa nemôze kvalifikovat ako menej závazné porusenie v zmysle usmernení z roku 1998 (rozsudok Brasserie nationale a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 181). 101 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 312 az 317 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobkyna sa dopustila velmi závazného porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Zdôraznila, ze porusenie spocívajúce v priamom alebo nepriamom stanovovaní nákupných a predajných cien a uplatnovaní nerovnakých podmienok za rovnaké sluzby vo vztahu k obchodným partnerom, cím ich znevýhodnovala v hospodárskej sútazi, patrilo medzi porusenia, ktoré sú svojou povahou najzávaznejsie. Navyse uviedla, ze obidve skupiny, ktoré sa podielali na porusení, si museli byt vedomé protiprávnosti kartelu, kedze clenovia W5 predovsetkým úmyselne vytvorili konkurencnú nevýhodu pre ostatných stavitelov. Tajná povaha dohôd predstavovala v tejto súvislosti dodatocný dôkaz o ich protiprávnosti. 102 Z bodov 52 az 54 a 64 az 66 vyssie vyplýva, ze cielom sporných dohôd bolo v skutocnosti priame alebo nepriame stanovenie predajných a nákupných cien a uplatnovanie nerovnakých podmienok za rovnaké sluzby vo vztahu k obchodným partnerom, cím sa pre nich vytvárala konkurencná nevýhoda. Mechanizmy, ktoré Komisia takto opísala, pritom patria medzi najzávaznejsie formy poskodzovania hospodárskej sútaze. 103 Zalobkyna na to, aby spochybnila kvalifikáciu porusenia Komisiou ako velmi závazného, tvrdí, ze Komisia mala vykonat samostatné posúdenie správania dodávatelov a samostatné posúdenie správania významných stavitelov. Ako uz Vseobecný súd uviedol (pozri bod 46 vyssie), dohody uzatvorené medzi W5 a dodávatelmi vsak treba zohladnit z celkového hladiska, kedze sa týkali súcasne brutto ceny, najnizsej zlavy W5 a najvyssej zlavy vztahujúcej sa na malých stavitelov. Okolnosti, ktoré zalobkyna v prejednávanej veci uvádza, nemôzu spochybnit platnost posúdenia závaznosti porusenia, ktoré vykonala Komisia. Z toho vyplýva, ze záver Komisie, podla ktorého sporné dohody a koordinácie predstavujú na základe svojej samotnej povahy velmi závazné porusenie, nemozno spochybnit. 104 Zalobkyna sa okrem toho nemôze odvolávat na závislost významných stavitelov od dodávatelov. Aj keby sa totiz táto okolnost preukázala, súd Únie uviedol, ze podnik sa nemôze odvolávat na skutocnost, ze sa podielal na karteli pod nátlakom iných úcastníkov, kedze mohol oznámit tlaky, ktorým bol vystavený, príslusným orgánom a podat Komisii staznost podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003, nie podielat sa na sporných cinnostiach (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 367 az 370). 105 Okrem iného treba v súlade s bodom 71 vyssie odmietnut tvrdenia zalobkyne, ze jednak zlavy poskytnuté W5 boli odôvodnené vzhladom na kupované mnozstvá a jednak hospodárska sútaz medzi stavitelmi v skutocnosti nebola obmedzená, lebo standardné zlavy boli iba najnizsími zlavami, pricom sa doplnali individuálnymi zlavami. 106 Zalobkyna napokon spochybnuje tajnú povahu sporných dohôd pre W5. Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze W5 neposielala písomné pozvánky na stretnutia kartelu a nespisovala z nich nijaké zápisnice a ze KWS si zelala, aby sa stretnutia uskutocnovali pred príchodom zamestnancov (odôvodnenia 59, 73 a 76). Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, ze Komisia môze na urcenie závaznosti porusenia legitímne zohladnit skutocnost, ze podniky prijali mnozstvo opatrení, aby zabránili odhaleniu kartelu (rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 154). V kazdom prípade znenie odôvodnenia 313 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze dôkazy, ktoré sú tam uvedené, boli uvedené subsidiárne k tým, ktoré sú vymenované v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia. Za týchto okolností, aj keby sa predpokladalo, ze spochybnenie zohladnenia tajnej povahy kartelu zalobkynou by sa mohlo povazovat za dôvodné, táto okolnost nemôze mat za následok spochybnenie posúdenia Komisie týkajúceho sa povahy porusenia, ako vyplýva z relevantných a dostatocných dôvodov uvedených v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 157). 107 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva jednak, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho posúdenia pri kvalifikácii povahy porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna, a jednak, ze Vseobecný súd povazuje za vhodné posudzovat toto porusenie ako osobitne závazné. Preto nie je dôvod zmenit základnú sumu, ako to pozaduje zalobkyna. 108 Preto treba zamietnut prvú cast druhého zalobného dôvodu. - O nesprávnom posúdení dopadu kartelu na trh 109 Zalobkyna vytýka Komisii, ze pri stanovení základnej sumy pokuty nevymedzila dopad kartelu na trh. 110 V odôvodnení 314 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze urcenie závaznosti porusenia a výsky pokuty nezávisí od dopadu kartelu na trh. Spresnuje, ze konkrétny dopad kartelu nie je mozné zmerat z dôvodu chýbajúcich informácií o vývoji ceny bitúmenu v prípade neexistencie dohôd, ale ze z toho môze vyvodit odhady pravdepodobnosti úcinkov kartelu. V tejto súvislosti zdôraznila, ze uzatvorené dohody sa skutocne uplatnovali, vrátane uplatnovania prednostnej zlavy len pre clenov W5 a mechanizmu sankcií v prípade nedodrziavania dohôd, cím sa vytvorili umelé trhové podmienky. Okrem toho uviedla, ze úroven brutto ceny v Holandsku bola vyssia ako úroven uplatnujúca sa v susedných státoch a ze osobitná zlava poskytnutá W5 mohla zohrávat rozhodujúcu úlohu pri získavaní zákaziek vo verejných obstarávaniach. 111 Ako bolo pripomenuté v bode 98 vyssie, bod 1 usmernení z roku 1998 stanovuje, ze pri posudzovaní povahy závaznosti porusenia sa musí zohladnit povaha porusenia, jeho skutocný dopad na trh, ak ho mozno zmerat, a velkost relevantného geografického trhu. 112 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh, kedze otázka, v akej miere viedlo obmedzenie hospodárskej sútaze k vyssej trhovej cene, nez je cena, ktorá by existovala v prípade, ak by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom pri urcovaní úrovne pokút (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [46]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, body 68 az 77, a rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, KME Germany a i./Komisia, T-25/05, neuverejnený v Zbierke, bod 82). 113 Súdny dvor tiez pripomenul, ze z usmernení z roku 1998 vyplýva, ze vlastná povaha porusenia môze postacovat na jeho kvalifikovanie ako "velmi závazné", a to nezávisle od jeho konkrétneho dopadu na trh a jeho zemepisného rozsahu (pozri bod 100 vyssie a rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [47]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 103). Tento záver je podporený skutocnostou, ze kým opis "závazných" porusení výslovne uvádza dopad na trh a rozsírené úcinky v oblastiach spolocného trhu, opis "velmi závazných porusení" sa naproti tomu nezmienuje o nijakej poziadavke konkrétneho dopadu na trh ani o spôsobení úcinkov v osobitnej zemepisnej oblasti (rozsudky Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 150, a KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 83). Súdny dvor tiez pripomenul, ze z bodu 1 A prvého odseku usmernení vyplýva, ze tento dopad sa zohladnuje len vtedy, ak je meratelný (rozsudky Súdneho dvora z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [48]C-511/06 P, Zb. s. I-5843, bod 125, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [49]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 74). 114 V tejto súvislosti treba odmietnut tvrdenie zalobkyne, ze táto judikatúra sa uplatnuje len na klasické horizontálne cenové kartely, a nie na "koordináciu medzi dodávatelmi a kupujúcimi týkajúcu sa nákupných podmienok". Z bodov 81 az 84 a 102 vyssie totiz vyplýva, ze cielom sporných dohôd bolo jednak urcovat nákupné a predajné ceny bitúmenu a jednak priznat clenom kartelu prednostné zlavy, a preto samotná povaha týchto dohôd postacuje na to, aby sa dospelo k záveru, ze ich cielom bolo vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 115 V prejednávanej veci vzhladom na povahu dotknutého porusenia a skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze konkrétny dopad nebol meratelný (odôvodnenia 314 a 316), z citovanej judikatúry vyplýva, ze Komisia nebola na to, aby kvalifikovala porusenie ako velmi závazné, povinná uskutocnit posúdenie tohto konkrétneho dopadu na trh. 116 Kedze vsak Komisia v napadnutom rozhodnutí okrem iného jasne uviedla, ze konkrétny dopad porusenia nemal vplyv na urcenie závaznosti porusenia a výsky pokuty, nemozno jej vytýkat, ze v rámci odôvodnenia týkajúceho sa konkrétneho dopadu kartelu na trh spresnila, ze sporné dohody sa uplatnovali. Nebude teda potrebné skúmat, ci ostatné nepriame dôkazy, ktoré uviedla, postacovali na preukázanie skutocného vplyvu, ktorý porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz na uvedenom trhu. 117 Preto treba zamietnut druhú cast druhého zalobného dôvodu. - O neprimeranosti základnej sumy 118 Zalobkyna tvrdí, ze základná suma pri výpocte pokuty tri milióny eur je neprimeraná vzhladom na kúpnu cenu bitúmenu. 119 Podla ustanovení bodu 1 A siesteho odseku usmernení z roku 1998, ak sa porusenie týka viacerých podnikov, v urcitých prípadoch bude mozné pripustit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z kategórií porusení, "aby bola zohladnená specifická zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi [specifická váha, a teda aj skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz - neoficiálny preklad], predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov [porusení rovnakej povahy - neoficiálny preklad]". Siedmy odsek dalej spresnuje, ze "princíp rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k uvaleniu rôznych pokút dotycným podnikom bez toho, aby sa táto diferenciácia riadila aritmetickým výpoctom". 120 Komisia v odôvodneniach 318 az 322 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze na úcely zohladnenia osobitného významu protiprávneho konania kazdého podniku zúcastneného na karteli a jeho skutocného dopadu na hospodársku sútaz rozlísila dotknuté podniky podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu, vymedzeného podla ich trhových podielov vypocítaných na základe hodnoty ich predaja alebo nákupu cestného bitúmenu v Holandsku v roku 2001, poslednom úplnom roku porusovania. Podniky tak rozdelila do siestich kategórií a zalobkynu umiestnila do siestej kategórie, ktorá zdruzuje podniky s trhovými podielmi od 3,9 do 4,2 %, na základe coho pri zalobkyni dospela k základnej sume 3 milióny eur. Okrem toho v odôvodnení 317 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze hoci sa za velmi závazné porusenia môzu ukladat pokuty vyssie ako 20 miliónov eur, túto sumu urcila len na 15 miliónov eur vzhladom na skutocnost, ze porusenie bolo obmedzené na cestný bitúmen predávaný v jedinom clenskom státe, relatívne nízku hodnotu tohto trhu, konkrétne 62 miliónov eur v roku 2001, a vysoký pocet úcastníkov. 121 Judikatúra spresnuje, ze Komisia v rámci nariadenia c. 1/2003 disponuje volnou úvahou, pokial ide o urcovania výsky pokút, aby správanie podnikov usmernovala k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze, a ze Vseobecnému súdu prislúcha preskúmat, ci je výska ulozenej pokuty primeraná vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, a zvázit závaznost porusenia a okolnosti uvádzané zalobcom (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [50]T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 189). 122 Súd Únie okrem toho spresnil, ze hoci usmernenia z roku 1998 nestanovujú, aby sa výska pokút vypocítala v závislosti od celkového obratu alebo relevantnej casti obratu, nebránia tomu, aby sa tieto údaje zohladnili v rámci stanovenia výsky pokuty v záujme dodrzania vseobecných zásad práva Únie, a ak to vyzadujú okolnosti, a ze Komisia tak môze rozdelit dotknuté podniky do viacerých kategórií na základe obratu dosiahnutého kazdým z podnikov v súvislosti s výrobkami dotknutými konaním (rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 176 a 177). 123 Hoci táto metóda spocívajúca v rozdelení clenov kartelu do kategórií na úcely diferencovaného zaobchádzania pri stanovovaní základných súm pokút, ktorej princíp bol potvrdený judikatúrou, nezohladnuje rozdiely vo velkosti medzi podnikmi tej istej kategórie, vedie k pausalizácii základnej sumy stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie. Komisia tak môze dotknuté podniky predovsetkým rozdelit do viacerých kategórií, postupujúc napríklad po castiach po 5 alebo 10 % trhového podielu. Súd Únie vsak zdôraznil, ze pri takomto rozdelení sa musí dodrziavat zásada rovnosti zaobchádzania a ze výska pokút musí byt aspon primeraná skutocnostiam zohladneným pri posudzovaní závaznosti porusenia, kedze preskúmanie súdu Únie sa obmedzuje na to, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, [51]T-68/04, Zb. s. II-2511, body 62 az 70, a z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, [52]T-161/05, Zb. s. II-3555, body 123 a 124). 124 Súdny dvor vsak spresnil, ze Komisia nie je povinná pri stanovovaní výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia, ako je to pripomenuté v bode 1 A siestom odseku usmernení z roku 1998, vypocítat pokutu na základe súm vychádzajúcich z obratu dotknutých podnikov. Komisia je nepochybne oprávnená zohladnit obrat dotknutého podniku, tomto údaju vsak nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s ostatnými posudzovanými skutocnostami. Komisia si teda ponecháva urcitý rozsah volnej úvahy vo vztahu k moznosti zvázit výsku pokuty podla velkosti kazdého podniku. V prípade stanovenia výsky pokút viacerým podnikom, ktoré sa dopustili rovnakého porusenia, teda nie je povinná ubezpecit sa, ze konecná suma pokút odráza rozdiel medzi dotknutými podnikmi, pokial ide o ich celkový obrat (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [53]C-407/04 P, Zb. s. I-829, body 141 az 144) alebo ich obrat na relevantnom trhu s výrobkom (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, [54]T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 159). 125 Vseobecný súd tiez uviedol, ze skutocnost, ze metóda výpoctu uvedená v usmerneniach z roku 1998 nie je zalozená celkovom obrate dotknutých podnikov, a preto umoznuje vznik rozdielov medzi podnikmi, pokial ide o vzájomný pomer medzi ich obratom a výskou pokút, ktoré sú im ulozené, je irelevantná na posúdenie, ci Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj individualizácie trestov (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, [55]T-116/04, Zb. s. II-1087, body 86 a 87). 126 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia nebola povinná zohladnit okolnost, aj keby sa preukázala, ze náklady zalobkyne na nákup bitúmenu v roku 2001 predstavovali len 2,6 milióna eur. 127 Okrem toho vzhladom na vsetky úvahy uvedené vyssie a najmä na závaznost porusenia a odstrasujúci ciel sankcie Vseobecný súd usudzuje, ze stanovenie základnej sumy pokuty vo výske tri milióny eur nie je neprimerané. 128 Preto treba zamietnut tretiu cast a v dôsledku toho druhý zalobný dôvod ako celok. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach pri pripísaní zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila BNGW, zalobkyni Tvrdenia úcastníkov konania 129 Zalobkyna sa domnieva, ze ked jej Komisia pripísala správanie BNGW, pricom vychádzala len z toho, ze vlastní obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania tejto spolocnosti, vychádzala z nesprávneho správneho posúdenia, nedodrzala judikatúru a porusila prezumpciu neviny. Zalobkyna okrem iného tvrdí, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodné správanie svojej dcérskej spolocnosti, v ktorej len pasívne vlastnila obchodný podiel. 130 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 131 Vzhladom na odpoved na stvrtý zalobný dôvod, ktorej dôsledkom je zrusenie clánku 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia, pokial ide o pripísanie správania BNGW v období od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000 zalobkyni, netreba skúmat tretí zalobný dôvod. O výske pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 132 Zalobkyna tvrdí, ze ak by napadnuté rozhodnutie malo byt ciastocne zrusené, pokial ide o obdobie od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000, jej pokuta by mala byt proporcionálne znízená na 1213650 eur. 133 Na pojednávaní zalobkyna okrem iného uviedla, ze vzhladom na to, ze nariadenie c. 1/2003 priznáva dlzke trvania porusenia rovnakú dôlezitost ako závaznosti, ulozená pokuta by mala proporcionálne odrázat dlzku trvania porusenia, ako to stanovujú usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([56]Ú. v. EÚ C 210, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). Zdôraznuje, ze Komisia bola v kazdom prípade povinná dodrzat hornú hranicu 10 % zvýsenia za rok stanovenú usmerneniami z roku 1998. 134 Komisia sa domnieva, ze v prípade, ak by Vseobecný súd vyhovel stvrtému zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom sa vztahuje na obdobie od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000, pôvodná suma pokuty by sa mala znízit na 3,45 milióna eur, pricom základná suma by mala zostat 3 milióny eur a zvýsenie týkajúce sa dlzky trvania by malo byt znízené z 55 na 15 %. Ballast Nedam by mala v kazdom prípade zostat zodpovedná za celé obdobie, ked dochádzalo k porusovaniu. 135 Komisia sa okrem iného domnieva, ze zalobné dôvody, ktoré zalobkyna predniesla na pojednávaní, zalozené na nedodrzaní hornej hranice 10 % zvýsenia za rok stanovenej usmerneniami z roku 1998 a na potrebe ulozit pokutu striktne proporcionálne k dlzke trvania porusenia, predstavujú nové zalobné dôvody, a preto sú neprípustné. Okrem toho spresnuje, ze uplatnenie usmernení z roku 2006 Vseobecným súdom by bolo v rozpore so zásadou rovnosti úcastníkov kartelu, a preto by v kazdom prípade bolo vhodné zohladnit skutocnost, ze zalobkyna prevzala vsetky stavebné cinnosti skupiny. Posúdenie Vseobecným súdom 136 Z bodov 21 az 36 vyssie vyplýva, ze pokial ide o úcast zalobkyne na porusení ako materskej spolocnosti s obchodným podielom zodpovedajúcim 100 % základného imania BNGW, v správnom konaní sa nemohla úcinne obhajovat a ze Vseobecný súd z tohto dôvodu zrusil clánok 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkal pripísania správania BNGW v období od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000 zalobkyni. Vseobecný súd usudzuje, ze mu prislúcha, aby z tohto zrusenia vyvodil dôsledky pre výsku pokuty ulozenej zalobkyni. 137 Na úvod treba pripomenút, ze z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze zaloba musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzat nové dôvody pocas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 138 Pri uplatnovaní svojej neobmedzenej právomoci vsak súd Únie môze prijat nové zalobné dôvody alebo tvrdenia, ak sú úcinné na úcely výkonu jeho poslania a nezakladajú sa na inom dôvode protiprávnosti, nez boli dôvody uvedené v zalobe (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spolocenstvo, [57]C-104/97 P, Zb. s. I-6983, body 27 az 29). 139 Pokial ide teda o neprípustnost, ktorú Komisia namietala voci tvrdeniam uvedeným zalobkynou na pojednávaní, treba konstatovat, ze v zalobe sa zalobkyna obmedzila na návrh, aby Vseobecný súd znízil výsku jej pokuty v dôsledku jej zrusenia, pokial ide o obdobie od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000 z dôvodu porusenia jej práva na obhajobu. Zalobkyna predlozila v replike výpocet novej výsky pokuty, pricom uplatnila znízenie pokuty striktne proporcionálne k skráteniu dlzky trvania porusenia. Komisia v duplike spochybnila výpocet predlozený zalobkynou a navrhla Vseobecnému súdu, aby prípadne vypocítal novú výsku pokuty pri zachovaní základnej sumy tri milióny eur a znízení zvýsenia pokuty z dôvodu dlzky trvania z 55 na 15 % v súlade s usmerneniami z roku 1998, ktoré boli uplatnené v napadnutom rozhodnutí. 140 Preto sú tvrdenia týkajúce sa jednak metódy výpoctu navrhnutej Komisiou v duplike, ktorá by údajne nedodrzala hornú hranicu 10 % zvýsenia za rok stanovenú usmerneniami z roku 1998, a jednak potreby urcit výsku pokuty striktne proporcionálne k dlzke trvania porusenia v súlade s usmerneniami z roku 2006, ktoré sa nezakladajú sa na inom dôvode protiprávnosti, nez boli dôvody uvedené v zalobe, úcinné na úcely stanovenia výsky pokuty Vseobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci. Musia sa teda povazovat za prípustné. 141 Z vecného hladiska, pokial ide o tvrdenie, ze metóda výpoctu navrhnutá Komisiou v duplike by nedodrzala hornú hranicu 10 % zvýsenia za rok stanovenú usmerneniami z roku 1998, treba ho odmietnut a pripomenút, ze Komisia v súlade s bodom B uvedených usmernení, tak ako v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 328), navrhla zvýsenie základnej sumy pokuty ulozenej zalobkyni z dôvodu dlzky trvania o 10 % rocne za kazdý celý rok a o 5 % za kazdé obdobie od siestich mesiacov do jedného roka, t. j. 15 % za obdobie od 1. októbra 2000 do 15. apríla 2002. 142 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa potreby urcit výsku pokuty striktne proporcionálne k dlzke trvania porusenia, treba pripomenút, ze právo Únie takúto poziadavku nestanovuje (rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens Österreich a i./Komisia, [58]T-122/07 az T-124/07, Zb. s. II-793, bod 182). Clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa totiz obmedzuje na uvedenie, ze pri stanovení výsky pokuty sa okrem závaznosti porusenia zohladní aj dlzka jeho trvania. 143 Pokial ide o moznost, aby Vseobecný súd pri výpocte výsky pokuty ulozenej zalobkyni pouzil metodológiu usmernení z roku 2006 namiesto usmernení z roku 1998, ktoré platili v case prijatia napadnutého rozhodnutia, treba pripomenút, ze Vseobecný súd pri rozhodovaní v rámci svojej neobmedzenej právomoci nie je viazaný výpoctami Komisie ani jej usmerneniami (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [59]T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 213 a tam citovanú judikatúru), ale musí vykonat vlastné posúdenie s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti prípadu. Výkon neobmedzenej právomoci vsak nemôze pri urcení výsky pokút ukladaných podnikom, ktoré sa podielali na dohode alebo zosúladenom postupe v rozpore s clánkom 81 ES, viest k diskriminácii medzi nimi. Ak sa teda chce Vseobecný súd osobitne vo vztahu k jednému podniku odchýlit od metódy výpoctu pouzitej Komisiou vo vztahu ku vsetkým týmto podnikom, musí toto rozhodnutie odôvodnit (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, [60]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 97 a 98). 144 V prejednávanej veci skutocná velká závaznost porusenia, ku ktorému doslo, a primeranost základnej sumy, ktorú pouzila Komisia, ako sú jasne opísané v bodoch 107 a 127 vyssie, odôvodnujú znízenie zvýsenia pokuty v súlade s metodológiou usmernení z roku 1998. 145 Vzhladom na vsetky uvedené okolnosti a úvahy Vseobecný súd, rozhodujúci v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci, dospel k záveru, ze je opodstatnené znízit zvýsenie pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia z 55 na 15 % a stanovit výsku pokuty solidárne ulozenej zalobkyni na 3,45 milióna eur. O trovách 146 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku uvedeného poriadku Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy konania, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania. 147 Kedze v prejednávanej veci mala zalobkyna úspech len v casti svojich návrhov, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze kazdý úcastník konania znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 písm. a) rozhodnutia K(2006) 4090 v konecnom znení z 13. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka úcasti Ballast Nedam Infra BV na porusení od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000. 2. Výska pokuty solidárne ulozenej Ballast Nedam Infra v clánku 2 písm. a) rozhodnutia uvedeného v bode 1 vyssie sa znizuje na 3,45 milióna eur. 3. Kazdý úcastník konania znása vlastné trovy konania. Jaeger Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2012. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O prvom dôvode, zalozenom na chýbajúcom dôkaze o existencii porusenia clánku 81 ES Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O úcasti významných stavitelov na urcovaní brutto ceny - O zlavách poskytnutých W5 a mechanizme sankcií - O neexistencii záujmu W5 na spolocnom urcovaní brutto ceny - O odmietnutí Komisie uplatnovat ustanovenia usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci - O neexistencii ciela obmedzit hospodársku sútaz O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom urcení základnej sumy pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O kvalifikácii porusenia ako velmi závazného - O nesprávnom posúdení dopadu kartelu na trh - O neprimeranosti základnej sumy O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach pri pripísaní zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila BNGW, zalobkyni Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O výske pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ ( [61]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXSifDga/L94191-7137TMP.html#t-ECR_62006TJ0362_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:196:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0310&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0395&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0176&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0039&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0036&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0052&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:003:TOC 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0168&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0217&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0011&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0043&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0029&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0450&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0328&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0051&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0148&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0511&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0368&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0068&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0161&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0062&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0116&locale=SK 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0104&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0122&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXXSifDga/L94191-7137TMP.html#c-ECR_62006TJ0362_SK_01-E0001