ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 27. septembra 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Holandský trh s bitúmenom urceným na výstavbu ciest -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Právo na obhajobu -- Úcinky rozsudku o zrusení voci tretím osobám" Vo veci T-361/06, Ballast Nedam NV, so sídlom v Nieuwegeine (Holandsko), v zastúpení: pôvodne A. Bosman a J. van de Hel, neskôr A. Bosman a E. Oude Elferink, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet, A. Nijenhuis a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne F. Wijckmans, F. Tuytschaever a L. Gyselen, neskôr F. Wijckmans a F. Tuytschaever, advokáti, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 4090 v konecnom znení z 13. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne jednak návrh na znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, a jednak návrh na ciastocné zrusenie uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa konstatuje dlzka trvania porusenia zalobkyne, a s tým súvisiace znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda M. Jaeger, sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso (spravodajca), tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 30. júna 2011, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Ballast Nedam BV riadi skupinu Ballast Nedam, ktorá vykonáva cinnost v odvetví stavebníctva v Holandsku. Skupina v roku 1995 nadobudla spolocnosti zaoberajúce sa výstavbou ciest Eemsmond Wegenbouw BV a Bruil Infrastructuur BV, cím sa stala dôlezitým hrácom v odvetví cestného stavitelstva v Holandsku, pricom tieto cinnosti sa sústredujú v rámci spolocnosti Ballast Nedam Grond en Wegen BV (dalej len "BNGW"), dcérskej spolocnosti, v ktorej má obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania spolocnost Ballast Nedam Infra BV (dalej len "BN Infra"), v ktorej má zalobkyna obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania. Od 1. októbra 2000 vykonávala cestné stavebné cinnosti skupiny priamo zalobkyna. Od 14. februára 2003 je Ballast Nedam Nederland BV prostrednou spolocnostou v retazci medzi Ballast Nedam a zalobkynou. 2 Listom z 20. júna 2002 informovala British Petroleum Komisiu Európskych spolocenstiev o údajnej existencii kartelu na trhu s bitúmenom urceným na výstavbu ciest v Holandsku a poziadala o oslobodenie od pokút v súlade s ustanoveniami oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 3 Komisia vykonala 1. a 2. októbra 2002 neohlásené kontroly v priestoroch urcitých spolocností. Dna 30. júna 2003 Komisia zaslala viacerým spolocnostiam vrátane BN Infra ziadosti o informácie, pricom táto spolocnost na túto ziadost odpovedala 4. a 12. septembra 2003. Dna 10. februára 2004 Komisia zaslala zalobkyni ziadost o informácie, pricom zalobkyna na túto ziadost odpovedala 9. marca 2004. 4 Dna 18. októbra 2004 Komisia zacala správne konanie a prijala oznámenie o výhradách, ktoré nasledujúci den zaslala viacerým spolocnostiam vrátane zalobkyne a BN Infra, pricom zalobkyna na toto oznámenie odpovedala 20. mája 2005. 5 Komisia prijala 13. septembra 2006 rozhodnutie K(2006) 4090 v konecnom znení o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie28. júla 2007 ([3]Ú. v. EÚ L 196, s. 40) a ktoré bolo zalobkyni oznámené 25. septembra 2006. 6 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze spolocnosti, ktorým je urcené, sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ES, ktoré spocívalo v tom, ze v uvedených obdobiach pravidelne spolocne stanovovali brutto cenu za predaj a nákup cestného bitúmenu v Holandsku, jednotnú zlavu z brutto ceny pre stavitelov ciest zúcastnených na karteli a mensiu maximálnu zlavu z brutto ceny pre dalsích stavitelov ciest. 7 Zalobkyna, ako aj jej dcérska spolocnost BN Infra boli uznané za zodpovedné za toto porusenie, pokial ide o obdobie od 21. júna 1996 do 15. apríla 2002. Komisia totiz predpokladala, ze zalobkyna pocas tohto obdobia uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti BN Infra a BNGW. Zalobkyni a BN Infra bola spolocne a nerozdielne ulozená pokuta 4,65 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 8 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 5. decembra 2006 zalobkyna podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 9 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku písomne polozil úcastníkom konania otázky. Úcastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote. 10 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 30. júna 2011. 11 Z dôvodu prekázky v pojednávaní u clena siestej komory predseda Vseobecného súdu na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu doplnil komoru. 12 Uznesením z 18. novembra 2011 Vseobecný súd (siesta komora) v novom zlození opätovne otvoril ústnu cast konania a úcastníkom konania oznámil, ze budú vypocutí na novom pojednávaní. 13 Listami z 25. a 28. novembra 2011 zalobkyna a Komisia oznámili Vseobecnému súdu, ze sa vzdávajú práva byt opätovne vypocuté. 14 Predseda Vseobecného súdu v dôsledku toho rozhodol o skoncení ústnej casti konania. 15 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, -- subsidiárne, aby zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka a konstatuje dlzku trvania porusenia, a znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 17 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza dva zalobné dôvody, z ktorých prvý je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri tom, ako zalobkyni pripísala zodpovednost za porusenia, ktorých sa dopustili BN Infra a BNGW, a druhý na porusení clánku 27 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a práva na obhajobu, kedze Komisia v oznámení o výhradách neuviedla, ze predpokladá zodpovednost zalobkyne. O prvom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri pripísaní zodpovednosti za porusenia, ktorých sa dopustili BN Infra a BNGW, zalobkyni O nesprávnom právnom posúdení zalozenom na výlucnom zohladnení väzby kapitálovej úcasti na úcely konstatovania uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskych spolocností - Tvrdenia úcastníkov konania 18 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia porusila clánok 81 ES tým, ze jej pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustili BN Infra a BNGW, pricom vychádzala len zo skutocnosti, ze vlastnila obchodné podiely zodpovedajúce 100 % ich základných imaní. Súd Únie pritom jasne uviedol, ze vlastníctvo obchodného podielu zodpovedajúceho 100 % základného imania dcérskej spolocnosti samo osebe nestací na preukázanie existencie kontroly dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [5]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 28, a rozsudok Vseobecného súdu z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, [6]T-325/01, Zb. s. II-3319, body 218 a 219). 19 V prejednávanej veci sa podla nej nikdy priamo ani nepriamo nezúcastnila tajných dohôd, pocas správneho konania nikdy nevystupovala ako sprostredkovatel BN Infra alebo BNGW a vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne uviedla, ze BN Infra mala skutocnú samostatnost. BN Infra a BNGW tak urcovali svoju obchodnú politiku bez jej zásahu a bez toho, aby jej predkladali úcty, pricom v case, ked dochádzalo k porusovaniu, bola jej úloha obmedzená na aspekty, ktorých povaha bola výsostne financná. Komisii preto prinálezalo, aby preukázala, ze uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodné správanie BN Infra a BNGW na relevantnom trhu a ze existovala súvislost medzi týmto vplyvom a protiprávnym správaním. 20 Na druhej strane sa zalobkyna domnieva, ze Komisia na preukázanie toho, ze uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodné správanie BN Infra a BNGW, nemohla vychádzat z velmi vseobecných okolností, ako sú konsolidácia výsledkov hospodárenia, rozhodnutia v oblasti zlúcení, pouzitie ziskov dcérskych spolocností, politika investícií, nákupov a predajov alebo nominovanie ich riaditelov. Takéto kritériá totiz podla nej zodpovedajú povinnostiam, ktoré majú vsetky materské spolocnosti v zmysle holandského Obcianskeho zákonníka a uznanie relevantnosti takýchto okolností by voci materským spolocnostiam viedlo k vytvoreniu nevyvrátitelnej domnienky o zodpovednosti za pochybenie. Podla judikatúry by vhodným kritériom bola moznost materskej spolocnosti urcovat obchodné správanie dcérskej spolocnosti prostredníctvom svojej distribucnej a cenovej politiky (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, [7]107/82, Zb. s. 3151). 21 Podla zalobkyne sú teda kritériá, ktoré Komisia uplatnila, týkajúce sa pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, materskej spolocnosti, v rozpore s prezumpciou neviny uznanou clánkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). 22 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkyne. - Posúdenie Vseobecným súdom 23 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze úcast na tajných dohodách prebiehala od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000 prostredníctvom zamestnancov BNGW, potom od 1. októbra 2000 do 15. apríla 2002 prostredníctvom riaditela BN Infra. Rozhodla sa uznat zalobkynu za zodpovednú za porusenie, pokial ide o celé obdobie, ked dochádzalo k porusovaniu, lebo mala obchodné podiely zodpovedajúce celým základným imaniam BN Infra a BNGW, a preto sa o nej predpokladalo, ze na nich skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv (odôvodnenia 293 az 297 napadnutého rozhodnutia). 24 Najskôr je potrebné pripomenút, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa vztahuje na cinnosti podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [8]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59) a ze pojem podnik v zmysle clánku 81 ES zahrna hospodárske jednotky, ktoré pozostávajú z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel a môzu prispiet k spáchaniu porusenia, na ktoré sa vztahuje uvedené ustanovenie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [9]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 54 a tam citovanú judikatúru). Pod pojmom podnik v tomto kontexte sa musí rozumiet hospodárska jednotka, aj ked z právneho hladiska je táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, [10]C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40). 25 Protisútazné správanie podniku môze byt pripísané inému podniku v prípade, ak neurcoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval pokyny vydané týmto iným podnikom, a to najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, [11]C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [12]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 117, a z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [13]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 58). Správanie dcérskej spolocnosti teda môze byt pripísané materskej spolocnosti, pokial dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, pricom tieto dva podniky tvoria jednu hospodársku jednotku (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, [14]48/69, Zb. s. 619, body 133 a 134). 26 Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby bolo rozhodnutie ukladajúce pokuty urcené materskej spolocnosti skupiny spolocností, teda nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a o to menej úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jeden podnik vo vyssie uvedenom zmysle. Treba totiz pripomenút, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, vtedy, ak dotknuté podniky neurcujú svoje správanie na trhu samostatne (rozsudok Vseobecného súdu z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [15]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290). 27 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost takýto rozhodujúci vplyv skutocne uplatnuje (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 28 Za týchto podmienok na to, aby platila domnienka, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, stací, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní obchodný podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti. Komisia môze potom voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, pokial táto materská spolocnost, ktorej prinálezí túto domnienku vyvrátit, nepredlozí dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (rozsudky Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 18 vyssie, bod 29, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 61). 29 Hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaného v bode 18 vyssie, uviedol okrem drzby obchodného podielu zodpovedajúceho 100 % základného imania dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností pocas správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor tieto okolnosti uviedol len s cielom spomenút vsetky skutocnosti, na ktorých Vseobecný súd zalozil svoje odôvodnenie v rámci tejto veci, a nie preto, aby uplatnenie vyssie uvedenej domnienky podmienil predlozením doplnujúcich dôkazov o skutocnom uplatnovaní vplyvu materskou spolocnostou na svoju dcérsku spolocnost (rozsudky Súdneho dvora Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 62, a z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, [16]C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 41). 30 Zalobkyna sa domnieva, ze prístup, ktorý zvolila Komisia, je v rozpore s prezumpciou neviny uznanou clánkom 6 EDLP. V zmysle ustanovení clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ktoré vyjadruje prezumpciu neviny potvrdenú v clánku 6 ods. 2 EDLP, dôkazné bremeno v súvislosti porusením clánku 81 ods. 1 ES znása orgán, ktorý ho vytýka. Ako zdôraznila generálna advokátka Kokott v návrhoch vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie (Zb. s. I-8241), vyuzitie takejto domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na svoju 100 % dcérsku spolocnost neznamená presunutie dôkazného bremena, ktoré by bolo z hladiska týchto ustanovení problematické, ale stanovuje mieru dôkazov, ktorá sa musí dodrzat, aby sa stanovilo, ci zodpovednost za porusenia prislúcha materskej spolocnosti alebo dcérskej spolocnosti. Ak skutocnost, ze materská spolocnost vlastní obchodný podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu svojej dcérskej spolocnosti, umoznuje predpokladat, ze vplyv sa uplatnuje, táto domnienka sa povazuje za domnienku v súlade s poziadavkami v oblasti dôkazného bremena, pokial ju materská spolocnost nevyvráti predlozením dôkazov, ktoré vedú k opacnému záveru (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 24 vyssie, bod 79). Nad rámec otázky rozdelenia dôkazného bremena si teda vsetci úcastníci konania musia splnit povinnost uvádzat svoje tvrdenia (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [17]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, I-8730, bod 73, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 74). 31 Zalobkyna sa okrem iného domnieva, ze výklad, ktorý zvolila Komisia, pokial ide o domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na svoju 100 % dcérsku spolocnost, znemoznuje jej vyvrátenie. 32 Z judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze na to, aby materská spolocnost, ktorá má vo svojej dcérskej spolocnosti obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania, vyvrátila domnienku, ze na nu skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv, materská spolocnost musí Komisii a neskôr prípadne súdu Únie predlozit na posúdenie vsetky dôkazy, o ktorých sa domnieva, ze preukazujú, ze netvoria jeden hospodársky subjekt, a ktoré sa týkajú hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi jej dcérskou spolocnostou a nou, ktoré sa môzu v kazdom jednotlivom prípade menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho výpoctu (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 65, a General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 51 a 52). Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, teda ide o vyvrátitelnú domnienku, ktorej vyvrátenie prinálezí zalobkyni. 33 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze povinnosti, ktoré materskej spolocnosti ukladá holandské právo, znemoznujú akékolvek vyvrátenie uvedenej domnienky, treba pripomenút, ze spolocnost sa nemôze dovolávat vnútrostátnej právnej úpravy, aby sa vyhla právnym normám Únie, kedze právne pojmy pouzité v práve Únie sa v zásade musia vykladat a uplatnovat jednotne v celom Spolocenstve (rozsudok Súdneho dvora z 1. februára 1972, Hagen, [18]49/71, Zb. s. 23, bod 6). V kazdom prípade vzhladom na vsetky zásady pripomenuté vyssie v súvislosti s existenciou takejto domnienky a kritériami umoznujúcimi jej vyvrátenie sa zdá, ze dôkazy týkajúce sa povinností ulozených holandským právom materským spolocnostiam vo vztahu k ich dcérskym spolocnostiam podporujú domnienku, ktorú uplatnila Komisia vo vztahu k zalobkyni, pokial ide o kontrolu, ktorú zalobkyna uplatnovala nad BN Infra a BNGW. 34 Zalobkyna napokon tvrdí, ze Komisia pri konstatovaní, ze uplatnovala rozhodujúci vplyv na BN Infra a BNGW, priznala prílis velkú dôlezitost velmi formálnym a vseobecným okolnostiam. 35 V tejto súvislosti treba najprv pripomenút, ze podporné nepriame dôkazy o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ktoré predlozila Komisia, predstavujú dodatocné dôkazy, ktoré nad rámec domnienky vychádzajúcej z toho, ze zalobkyna vlastnila obchodné podiely zodpovedajúce celým základným imaniam svojich dcérskych spolocností, síce nepotvrdzujú skutocnú vecnú úcast zalobkyne na príslusnom porusení, ale potvrdzujú jej rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností a skutocné vyuzívanie tejto právomoci (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, ARBED/Komisia, [19]C-176/99 P, Zb. s. I-10687, bod 20; pozri tiez rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 62). 36 Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 32 vyssie, súd Únie uviedol, ze pri posudzovaní existencie jedného hospodárskeho subjektu tvoreného materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou musí zohladnit vsetky dôkazy, ktoré mu predlozili úcastníci konania, týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi obidvomi spolocnostami, ktorých povaha a význam sa môzu menit v závislosti od osobitných vlastností kazdého prípadu (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 65). Hoci urcité okolnosti, ako konsolidácia úctovníctva na úrovni skupiny, nie sú relevantné (rozsudok General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 108), iné okolnosti, ako úzke personálne väzby medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou alebo schopnost materskej spolocnosti reorganizovat úlohy pridelené rôznym dcérskym spolocnostiam, aj ked samy osebe neumoznujú preukázat existenciu jedného hospodárskeho subjektu, ako celok môzu predstavovat súbor dostatocných zhodujúcich sa nepriamych dôkazov. 37 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze zalobkyna je ako 100 % materská spolocnost BN Infra a BNGW, ktorá v nich uplatnovala rozhodujúci vplyv, zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustili. O zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustili BN Infra a BNGW, zalobkyni - Tvrdenia úcastníkov konania 38 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení vo vztahu k osobitným podmienkam, z ktorých vychádzala v napadnutom rozhodnutí, aby jej pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustili BN Infra a BNGW. 39 Na úvod zdôraznuje, ze domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu sa v správnom konaní netýkala BNGW a ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí vo vztahu k tejto spolocnosti obmedzila na uvedenie internej reorganizácie cestných stavebných cinností v roku 2000. Domnieva sa preto, ze ostatné dôkazy uvedené Komisiou v stádiu konania pred súdom sú neprípustné. 40 Komisia podla nej nesprávne zohladnila zlozenie jej predstavenstva, ktoré sa skladá len z dvoch osôb, pricom táto okolnost umoznuje preukázat len to, ze nebola schopná kontrolovat správanie BN Infra a BNGW na trhu vzhladom na velmi velký pocet cinností skupiny. Komisia podla nej tiez nesprávne vylozila úlohy "concern council", ktorá zdruzuje jej predstavenstvo a generálnych riaditelov významných oddelení skupiny a prejednáva len strategické otázky týkajúce sa celej skupiny. Prítomnost zástupcov BN Infra a BNGW v tomto orgáne predstavuje okrem iného znak ich nezávislého postavenia v rámci skupiny, co im v tomto orgáne umoznuje bránit svoju samostatnost. Komisia okrem toho vychádzala z nesprávneho skutkového posúdenia, ked usúdila, ze zamestnanec BN Infra, ktorý sa zúcastnoval na stretnutiach kartelu od októbra 2000, bol pocas obdobia, ked dochádzalo k porusovaniu, clenom "concern council", kedze jej clenom sa stal az vo februári 2004 pri svojom vymenovaní na miesto generálneho riaditela BN Infra. Skutocnost, ze má sídlo na rovnakej adrese ako BN Infra, takisto nie je relevantná, kedze tieto dve spolocnosti majú priestory v rozdielnych budovách. Napokon reorganizovanie cestných stavebných cinností skupiny v októbri 2000 podla nej nepredstavuje nijaký znak neexistencie obchodnej samostatnosti BN Infra, kedze kazdá materská spolocnost má moznost reorganizovat svoju skupinu. 41 Zalobkyna okrem iného pripomína, ze ako zdôraznila vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, je iba financným holdingom a BN Infra a BNGW sú individuálne zodpovedné za obchodné, financné a právne aspekty svojej prevádzky, ako aj za svoju personálnu politiku. Sú povinné predstavit obchodný plán a predlozit ho zalobkyni, no uvádzajú sa v nom len hrubé crty ich stratégie a financné predpovede. Niektoré z ich rozhodnutí sa okrem toho predkladajú na jej schválenie, avsak v oblastiach vôbec nesúvisiacich s obchodnou politikou. Holandské právo obchodných spolocností podla nej tiez ukladá kazdej materskej spolocnosti udrziavat urcité vztahy so svojimi dcérskymi spolocnostami, najmä pokial ide o nominovanie riaditelov valným zhromazdením akcionárov, prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa pouzitia zisku, zostavenie konsolidovanej úctovnej závierky z financných výkazov dcérskych spolocností alebo rozhodnutia o zmene struktúry skupiny. 42 BN Infra teda podla nej mohla od októbra 2000 úplne slobodne urcovat svoje obchodné správanie, najmä v oblasti nákupu prvotných surovín, pricom výboru pre zmluvy, na ktorom sa zúcastnovala aj zalobkyna, boli predlozené iba ponuky týkajúce sa prác s urcitou hodnotou alebo tých, ktoré predstavovali urcité riziko. BN Infra bola okrem toho povinná poziadat o súhlas predstavenstva zalobkyne iba v prípade uzatvárania zmlúv o spolupráci, ktoré vybocovali z rámca jej beznej prevádzky. 43 Takisto BNGW az do októbra 2000 slobodne rozhodovala o uzatváraní zákaziek na cestné stavebné práce, s výnimkou prác s hodnotou presahujúcou urcitú hranicu, ktoré sa predkladali výboru pre zmluvy, ale predstavovali len malú cast jej obratu. BNGW bola okrem toho povinná zasielat predstavenstvu zalobkyne trikrát rocne len výsledky svojho hospodárenia a nikdy neuvádzala jednotlivé projekty. Napokon vedenie BNGW zastávalo funkcie v ostatných spolocnostiach skupiny vrátane BN Infra iba pocas velmi obmedzeného obdobia v roku 2000 a skutocnost, ze zamestnanec BNGW, ktorý sa zúcastnoval na stretnutiach kartelu, sa od októbra 2000 stal obchodným riaditelom BN Infra, podla nej nemá vplyv na stupen samostatnosti, ktorú mala BNGW az do uvedeného dna. 44 Komisia sa domnieva, ze zalobkyni sa nepodarilo vyvrátit jej domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie BN Infra a BNGW a ze v kazdom prípade viaceré dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí subsidiárne preukazujú, ze zalobkyna skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na politiku BN Infra a BNGW. 45 Komisia v replike okrem iného uviedla, ze zalobkyna predlozila urcité dôkazy urcené na vyvrátenie jej domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie BN Infra a BNGW po prvýkrát az v zalobe, co je podla nej v rozpore s judikatúrou Vseobecného súdu (rozsudok z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, [20]T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 89). V odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom týkajúcu sa rozsudku Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia ([21]C-407/08 P, Zb. s. I-6371, body 89 az 92), vsak Komisia uviedla, ze uz nenamieta proti prípustnosti tvrdení zalobkyne smerujúcich k vyvráteniu uvedenej domnienky. 46 Komisia napokon uvádza, ze ak by Vseobecný súd rozhodol o prípustnosti dôkazov, ktoré zalobkyna predlozila po prvýkrát az v konaní pred ním a ktoré sú urcené na vyvrátenie uvedenej domnienky, pocas súdneho konania by musel umoznit Komisii odpovedat na tieto tvrdenia. - Posúdenie Vseobecným súdom 47 Pri skúmaní výhrad, ktoré majú preukázat, ze Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked zalobkyni pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustili BN Infra a BNGW, ide o urcenie, ci zalobkyna predlozila dôkazy, ktoré umoznujú vyvrátit domnienku, ze tieto tri spolocnosti predstavovali jeden hospodársky subjekt. 48 Na úvod treba pripomenút, ze pokial ide o uplatnenie clánkov 81 ES a 82 ES, podla judikatúry nijaké ustanovenie práva Únie neukladá osobe, ktorej je urcené oznámenie o výhradách, povinnost namietat proti jednotlivým skutkovým a právnym okolnostiam pocas správneho konania, pretoze v opacnom prípade to uz neskôr v súdnom konaní nebude mozné, kedze takéto obmedzenie je v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodrziavania práva na obhajobu (rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, body 89 az 92). 49 Pokial ide o otázku, ci aj Komisia môze v stádiu súdneho konania predlozit dodatocné nepriame dôkazy týkajúce sa existencie jedného hospodárskeho subjektu medzi zalobkynou a BNGW, treba pripomenút, ze hoci pri zalobe o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES Komisia nemôze na podporu napadnutého rozhodnutia predlozit nové dôkazy preukazujúce porusenie, ktoré nie sú v tomto rozhodnutí uvedené, je oprávnená odpovedat na tvrdenia zalobkyne, pokial sa zalobkyna na základe iných dokumentov, ktoré predlozila Vseobecnému súdu, snazí preukázat, ze tvrdenie Komisie je z vecného hladiska nesprávne (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [22]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, body 175 a 176). Súdny dvor uz navyse uznal, ze autor napadnutého rozhodnutia môze v stádiu konania pred súdom predlozit spresnenia, aby doplnil odôvodnenie, ktoré uz je samo osebe dostatocné, vzhladom na to, ze tieto spresnenia môzu byt uzitocné na vnútorné preskúmanie dôvodov rozhodnutia súdom Únie, kedze umoznujú institúcii vysvetlit dôvody, ktoré stoja za jej rozhodnutím (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, [23]C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 46). 50 Treba preto dospiet k záveru, ze Komisia bola v prejednávanej veci oprávnená odpovedat na tvrdenia predlozené zalobkynou v stádiu súdneho konania, ktorými sa zalobkyna snazila vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania svojho rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie BNGW. 51 V prvom rade treba pripomenút, ze podla odôvodnení 293 az 297 napadnutého rozhodnutia Komisia najprv uviedla, ze môze vychádzat z domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na BNGW v období od 21. júna 1996 do 30. septembra 2000, potom na BN Infra v období od 1. októbra 2000 do 15. apríla 2002. Následne uviedla, ze túto domnienku podporuje viacero dôkazov týkajúcich sa struktúry skupiny. Predstavenstvo zalobkyne sa skladá len z dvoch osôb, ktoré spolu s generálnymi riaditelmi významných oddelení tvoria "concern council", pricom jej clenom bol zamestnanec BN Infra, ktorý sa od roku 2000 priamo zúcastnoval na stretnutiach kartelu. Komisia navyse uviedla, ze zalobkyna a BN Infra mali sídlo na rovnakej adrese. Napokon zdôraznila právomoci v súvislosti s tvorbou organizácie skupiny, ktoré mala zalobkyna k dispozícii a ktoré vyuzila najmä v roku 2000 reorganizovaním cestných stavebných cinností. 52 Po prvé, ak sa zalobkyna domnieva, ze Komisia bola na to, aby mohla dospiet k záveru, ze môze byt zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustili jej dcérske spolocnosti, povinná vychádzat z dôkazov umoznujúcich posúdenie jej úlohy v príslusnom protisútaznom správaní, treba pripomenút, ze podla judikatúry kontrola vykonávaná materskou spolocnostou nad svojimi dcérskymi spolocnostami nemusí nevyhnutne súvisiet s protiprávnym správaním (pozri bod 26 vyssie a rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 59, a General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 38, 102 a 103). Preto nie je potrebné skúmat, ci zalobkyna skutocne uplatnovala vplyv na protiprávne správanie BN Infra a BNGW. 53 Po druhé dôkazy, ktoré predlozila zalobkyna, aby preukázala, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodné správanie BN Infra a BNGW, neumoznujú vyvrátenie domnienky uplatnovania takéhoto vplyvu. Tvrdenie, ze jej predstavenstvo sa skladalo len z dvoch osôb, co stazovalo sledovanie mnozstva cinností skupiny, totiz na vyvrátenie tejto domnienky samo osebe nepostacuje, kedze neumoznuje preukázat, ze zalobkyna sa vzdala uplatnovania svojej právomoci kontrolovat BN Infra a BNGW. Takisto tvrdenia zalobkyne, ze prítomnost riaditelov BN Infra a BNGW v "concern council" predstavuje znak ich nezávislého postavenia v rámci organizácie skupiny, nemôze stacit na preukázanie toho, ze im prenechala úplnú samostatnost pri urcovaní svojho správania na trhu, kedze existencia "concern council" sama osebe znamená, ze zalobkyna sa úzko podielala na urcovaní strategických cielov svojich dcérskych spolocností. Okrem toho skutocnost, ze BN Infra a BNGW viedli po urcitú hranicu relatívne samostatnú obchodnú politiku, sama osebe nepostacuje na vyvrátenie konstatovania, ze zalobkyna ako 100 % akcionár skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodné správanie BN Infra a BNGW. Toto tvrdenie totiz nie je rozhodujúce na vyvrátenie domnienky, ze po prekrocení uvedenej hranice skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv. Napokon okolnost, ze vedenie BNGW zastávalo funkcie v ostatných spolocnostiach skupiny vrátane BN Infra len pocas velmi obmedzeného obdobia, nepostacuje na preukázanie samostatnosti BNGW vo vztahu k zalobkyni. Toto tvrdenie totiz nedoplna dôkazy umoznujúce vyvrátenie domnienky v súvislosti s obdobím, pocas ktorého vedenie BNGW zastávalo tieto funkcie. 54 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze je len financným holdingom, ktorý nezasahuje do prevádzkových cinností BN Infra a BNGW. Pojem holding sa vztahuje na rôzne situácie, ale vo vseobecnosti mozno holding definovat ako spolocnost, ktorá má podiely v jednej alebo vo viacerých spolocnostiach, aby ich kontrolovala (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [24]T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 60). Hoci domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu v zásade mozno spochybnit, ak sa materská spolocnost správa ako výsostne financný holding, zo spisu vyplýva, ze v prejednávanej veci sa tak zalobkyna nesprávala. Valné zhromazdenie akcionárov zalobkyne bolo poverené nominovaním riaditelov dcérskych spolocností a schvalovaním urcitého poctu ich dôlezitých strategických rozhodnutí, ako je pouzitie zisku, podávanie zalôb, bankové úvery, investície alebo dokonca spolupráca s inými podnikmi. Takisto existencia "concern council" znamená, ze zalobkyna sa úzko podielala na urcovaní strategických cielov svojich dcérskych spolocností a struktúry skupiny, ako to okrem iného preukazuje restrukturalizácia cestných stavebných cinností v roku 2000. Dcérske spolocnosti boli napokon povinné predkladat zalobkyni trikrát rocne mnozstvo informácií, ako sú obchodný plán, ponuky prác s hodnotou nad urcitú hranicu a svoje financné výkazy. Tieto dôkazy ako celok preukazujú, ze úloha zalobkyne prekracovala rámec jednoduchého financného holdingu. 55 V kazdom prípade zo vsetkých týchto dôkazov a konkrétne z existencie dôlezitých hospodárskych a organizacných väzieb medzi zalobkynou a jej dcérskymi spolocnostami vyplýva, ze Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze tieto dcérske spolocnosti nie sú samostatné a v dôsledku toho existuje jeden hospodársky subjekt. 56 Okolnost, ze zalobkyna a BN Infra majú sídlo na rovnakej adrese, hoci ide o rozdielne budovy, a vo vztahu k tretím osobám vystupovali pod rovnakým oznacením, môze takisto predstavovat nepriamy dôkaz, ktorý, podporený inými nepriamymi dôkazmi, umoznuje konstatovanie existencie jedného hospodárskeho subjektu. Napokon okolnost, ze zamestnanec BN Infra, ktorý sa od októbra 2000 priamo zúcastnoval na stretnutiach kartelu, sa stal v roku 2004, teda po skoncení obdobia, ked dochádzalo k porusovaniu, clenom "concern council", predstavuje dodatocný nepriamy dôkaz o existencii hierarchických väzieb a úzkych vztahov medzi BN Infra a zalobkynou. V tejto súvislosti treba okrem iného uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia v napadnutom rozhodnutí vôbec neuviedla, ze tento zamestnanec bol pocas obdobia, ked dochádzalo k porusovaniu, clenom "concern council". 57 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze dôkazy predlozené zalobkynou v stádiu správneho konania a súdneho konania neumoznujú vyvrátenie domnienky, ze zalobkyna tým, ze vlastnila obchodné podiely zodpovedajúce 100 % základného imania BN Infra a BNGW, na ne skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv. Preto treba potvrdit záver uvedený v napadnutom rozhodnutí, ze zalobkyna tvorí spolu BN Infra a BNGW jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, pricom nie je potrebné preverit, ci uplatnovala vplyv na protiprávne správanie BN Infra a BNGW. O druhom dôvode, zlozenom na porusení clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania 58 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze v oznámení o výhradách neuviedla, ze predpokladá zodpovednost zalobkyne na základe skutocnosti, ze v období od 21. júna 1996 do 1. októbra 2000 skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na BNGW, porusila clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a jej právo na obhajobu. Domnieva sa preto, ze pokuta by sa mala znízit proporcionálne k dlzke trvania porusenia, a teda by mala byt stanovená vo výske 1213650 eur. 59 Komisia totiz podla nej v oznámení o výhradách neuviedla, ze BNGW povazuje za dcérsku spolocnost BN Infra, ani to, ze sa domnieva, ze zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv na BNGW. Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a súd Únie pritom podla nej vyzadujú, aby mohla osoba, ktorej je urcené oznámenie o výhradách, v rámci správneho konania vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 24 vyssie, bod 66). 60 Zalobkyna sa domnieva, ze dve zmienky o BNGW v oznámení o výhradách (bod 342 a poznámka pod ciarou 518) samy osebe nepostacujú. Komisia totiz jednak nesprávne oznacila BNGW za právneho nástupcu BN Infra a jednak nikde neoznacila BNGW za samostatný právny subjekt, ktorý bol súcastou kartelu a na ktorého obchodnú politiku zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv. Rovnako samotné pripomenutie vseobecných pravidiel pripisovania zodpovednosti materským spolocnostiam za porusenia, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti, Komisiou nemôze podla nej nahradit identifikáciu príslusných dcérskych spolocností. Zalobkyna sa napokon domnieva, ze skutocnost, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách vseobecným spôsobom uviedla BNGW, nepostacuje na vyvodenie záveru, ze Komisia splnila poziadavky stanovené judikatúrou týkajúce sa obsahu oznámenia o výhradách (rozsudky Súdneho dvora ARBED/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 23, a zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, [25]C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 85). 61 Zalobkyna na pojednávaní okrem iného uviedla, ze v kazdom prípade by nemala byt povinná zaplatit pokutu v prípade, ak Vseobecný súd rozhodne vo veci T-362/06 o zrusení napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pripísania zodpovednosti za správanie BNGW spolocnosti BN Infra, kedze zodpovednost materskej spolocnosti nemôze byt väcsia ako zodpovednost jej dcérskej spolocnosti. 62 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkyne. Na pojednávaní v odpovedi na tvrdenia zalobkyne týkajúce sa dôsledkov, ktoré sa majú vyvodit z prípadného ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia vo veci T-362/06, Komisia uviedla, ze pokuta ulozená zalobkyni by mala byt v kazdom prípade potvrdená, kedze disponuje volnou úvahou, pokial ide o otázku, ktoré subjekty podniku povazuje za zodpovedné za porusenie. Posúdenie Vseobecným súdom - O porusení práva na obhajobu 63 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 znie: "Pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. Stazovatelia sú úzko zapojení do postupov." 64 Podla judikatúry dodrziavanie práva na obhajobu vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [26]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, a zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [27]C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 67). Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze oznámenie o výhradách musí vzhladom na svoju dôlezitost jednoznacne urcovat právnickú osobu, ktorej môzu byt ulozené pokuty, a musí jej byt urcené (rozsudky Súdneho dvora zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, [28]C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, body 143 a 146, a ARBED/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 21; rozsudok Akzo Nobel/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 87). Okrem toho je potrebné, aby oznámenie o výhradách uvádzalo, na základe akého postavenia sa podniku vytýkajú uvádzané skutocnosti (rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [29]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 39). 65 Treba vsak pripomenút, ze podla judikatúry rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne vernou kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, [30]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 68). Porusenie práva na obhajobu preto treba konstatovat len vtedy, ak konecné rozhodnutie pripisuje dotknutým podnikom iné porusenia ako tie, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách, alebo ak obsahuje odlisné skutkové okolnosti (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [31]41/69, Zb. s. 661, body 26 a 94, a rozsudok Súdu prvého stupna z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, [32]T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, body 49 az 52). O taký prípad nejde, ak sa údajné rozdiely medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím netýkajú iného správania ako toho, v súvislosti s ktorým sa dotknuté podniky uz vyjadrili, a teda ktoré nesúvisí so ziadnou novou výhradou (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [33]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 191). 66 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze na to, aby sa namietalo porusenie práva na obhajobu týkajúce sa výhrad zopakovaných v napadnutom rozhodnutí, sa dotknuté podniky nemôzu uspokojit len s tým, ze jednoducho uvedú existenciu rozdielov medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím bez toho, aby presne a konkrétne uviedli, v com kazdý z týchto rozdielov v predmetnom prípade predstavuje novú výhradu, v súvislosti s ktorou nemali prílezitost byt vypocuté (rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 192). Podla judikatúry sa totiz porusenie práva na obhajobu musí skúmat v závislosti od osobitných okolností kazdého prípadu, pretoze závisí v podstate od výhrad uvádzaných Komisiou na úcely urcenia porusenia vytýkaného dotknutým podnikom (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, ICI/Komisia, [34]T-36/91, Zb. s. II-1847, bod 70). 67 Zalobkyna sa domnieva, ze si Komisia v prejednávanej veci nesplnila povinnosti tým, ze v oznámení o výhradách neuviedla, ze predpokladala jej zodpovednost na základe skutocnosti, ze v období od 21. júna 1996 do 1. októbra 2000 uplatnovala rozhodujúci vplyv na BNGW. 68 Z oznámenia o výhradách vyplýva, ze Komisia najprv vseobecne pripomenula, ze kazdá dotknutá skupina spolocností predstavuje jeden podnik a ze materská spolocnost skupiny mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností (bod 324). Následne uviedla, ze vzhladom na to, ze zalobkyna sa zúcastnovala na stretnutiach kartelu prostredníctvom riaditela BNGW (bod 236 oznámenia o výhradách), potom BN Infra (bod 339 oznámenia o výhradách) a ze zalobkyna mala kontrolu nad obchodným podielom zodpovedajúcim celému základnému imaniu BN Infra (predtým Ballast Nedam Wegenbouw BV a BNGW) prostredníctvom spolocnosti Ballast Nedam Nederland, predpokladala uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie týchto dvoch dcérskych spolocností. Komisia napokon predlozila urcité dodatocné dôkazy týkajúce sa existencie jedného podniku tvoreného zalobkynou a BN Infra (bod 340 oznámenia o výhradách). Vzhladom na vsetky tieto okolnosti Komisia rozhodla, ze oznámenie o výhradách má byt urcené BN Infra za jej vlastnú priamu úcast (a priamu úcast jej predchodcov) na dohodách, ako aj zalobkyni za jej úcast prostredníctvom úcinného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na správanie BN Infra (bod 342 oznámenia o výhradách). 69 Zo vsetkých týchto okolností vyplýva, ze hoci formulácie uvedené v oznámení o výhradách mohli byt jasnejsie, najmä pokial ide o vztah medzi BN Infra a BNGW, Komisia poskytla zalobkyni dostatok dôkazov na pochopenie skutkového stavu a okolností pouzitých na podporu jej tvrdenia o existencii porusenia a jednoznacne spresnila právnické osoby, ktorým by mohli byt ulozené pokuty. Samotná skutocnost, ze Komisia v oznámení o výhradách neuviedla nijaký dodatocný dôkaz týkajúci sa existencie jedného podniku tvoreného zalobkynou a BNGW, totiz nepostacuje na vyvodenie záveru, ze jasne neuviedla, ze chce vychádzat z domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na obchodné správanie BN Infra a BNGW. Vseobecný súd preto na základe informácií uvedených v oznámení o výhradách dospel k záveru, ze zalobkyna nemohla nevediet, ze ako materská spolocnost BNGW môze byt osobou, ktorej bude urcené konecné rozhodnutie Komisie. 70 Okrem toho treba konstatovat, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách v súvislosti s týmto tvrdením uvedeným v oznámení o výhradách uviedla, ze BN Infra nie je právnou nástupkynou BNGW, ale jej materskou spolocnostou s obchodným podielom zodpovedajúcim 100 % základného imania, a predlozila tvrdenia, ktoré mali preukázat samostatnost BNGW vo vztahu k nej. 71 Za týchto okolností Vseobecný súd dospel k záveru, ze zalobkyna mala uz od stádia oznámenia o výhradách moznost pochopit rozsah výhrady formulovanej Komisiou, pokial ide o jej úcast na porusení v postavení materskej spolocnosti BNGW, a úcinne tak zabezpecit svoju obhajobu. - O úcinkoch rozsudku o zrusení vo veci T-362/06 72 Zalobkyna na pojednávaní uviedla, ze vzhladom na to, ze sa s BN Infra povazujú za spolocnosti tvoriace ten istý podnik v zmysle clánku 81 ES, v dôsledku znízenia výsky pokuty ulozenej BN Infra by podla nej mala byt pokuta, ktorá jej bola ulozená solidárne ako materskej spolocnosti, takisto znízená. 73 V kazdom prípade bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti týchto tvrdení, treba pripomenút, ze zrusenie clánku 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia Vseobecným súdom vo veci T-362/06 v rozsahu, v akom ním bolo pripísané protiprávne správanie BNGW a BN Infra od 21. júna 1996 do 1. októbra 2000, vyplýva zo skutocnosti, ze Komisia porusila právo BN Infra na obhajobu tým, ze v oznámení o výhradách neuviedla, ze ju povazuje za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila BNGW, ako materskú spolocnost BNGW, a nie ako jej právnu nástupkynu. Hoci Vseobecný súd usúdil, ze Komisia tým porusila právo BN Infra na obhajobu, naproti tomu nedospel k záveru o neexistencii protiprávneho správania BNGW. 74 Z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 295) pritom vyplýva, ze Komisia predpokladala uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na BNGW z dôvodu nepriameho vlastnenia obchodného podielu zodpovedajúceho jej celému základnému imaniu. 75 Zalobkyna preto nemôze tvrdit, ze Komisia jej nemohla pripísat protiprávne správanie BNGW v období od 21. júna 1996 do 1. októbra 2000 ani ju urcit za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty. Podla ustálenej judikatúry Komisia disponuje volnou úvahou v súvislosti s rozhodnutím, ktoré subjekty v rámci podniku povazuje za zodpovedné za porusenie (rozsudky Súdu prvého stupna z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [35]T-65/89, Zb. s. II-389, bod 154, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 290). Nic preto nebráni tomu, aby bola zalobkyna urcená za solidárne zodpovednú za správanie BNGW. 76 Napokon treba uviest, ze zalobkyna nespochybnila existenciu porusenia, ktorého sa dopustila BNGW v období od 21. júna 1996 do 1. októbra 2000, a ze v zmysle bodu 57 vyssie sa jej nepodarilo vyvrátit domnienku, ze na základe vlastníctva obchodného podielu zodpovedajúceho 100 % základného imania BNGW na nu skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv. 77 Z toho, co bolo uvedené, vyplýva, ze argumentácia zalobkyne týkajúca sa dôsledkov, ktoré sa majú vyvodit z ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia vo veci T-362/06, musí byt zamietnutá. 78 Treba preto zamietnut druhý zalobný dôvod a v dôsledku toho aj zalobu ako celok. O trovách 79 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna vo veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Ballast Nedam NV je povinná nahradit trovy konania. Jaeger Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2012. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri pripísaní zodpovednosti za porusenia, ktorých sa dopustili BN Infra a BNGW, zalobkyni O nesprávnom právnom posúdení zalozenom na výlucnom zohladnení väzby kapitálovej úcasti na úcely konstatovania uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskych spolocností - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustili BN Infra a BNGW, zalobkyni - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhom dôvode, zlozenom na porusení clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O porusení práva na obhajobu - O úcinkoch rozsudku o zrusení vo veci T-362/06 O trovách __________________________________________________________________ ( [36]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXWBtVys/L94124-2220TMP.html#t-ECR_62006TJ0361_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:196:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0325&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0217&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0294&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61971??0049&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0176&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0330&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0298&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0065&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0310&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0395&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0039&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0036&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0065&locale=SK 36. file:///tmp/lynxXXXXWBtVys/L94124-2220TMP.html#c-ECR_62006TJ0361_SK_01-E0001