ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 27. septembra 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Holandský trh s bitúmenom urceným na výstavbu ciest -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Existencia a kvalifikácia dohody -- Obmedzenie hospodárskej sútaze -- Usmernenia o uplatnitelnosti clánku 81 ES na dohody o horizontálnej spolupráci -- Právo na obhajobu -- Pokuta -- Pritazujúce okolnosti -- Úloha podnecovatela a vodcu -- Nespolupracovanie -- Preskúmavacie právomoci Komisie -- Právo na pomoc advokáta -- Zneuzitie právomoci -- Stanovovanie výsky pokút -- Dlzka trvania porusenia -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-357/06, Koninklijke Wegenbouw Stevin BV, so sídlom v Utrechte (Holandsko), v zastúpení: pôvodne E. Pijnacker Hordijk a Y. de Vries, neskôr E. Pijnacker Hordijk a X. Reintjes, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet, A. Nijenhuis a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne L. Gyselen, F. Tuytschaever a F. Wijckmans, neskôr L. Gyselen, advokáti, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 4090 v konecnom znení z 13. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená uvedeným rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda M. Jaeger, sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso (spravodajca), tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. mája 2011, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti I - Zalobkyna 1 Koninklijke Volker Wessels Stevin je holandská stavebná skupina, ktorá zdruzuje viac ako sto prevádzkových spolocností. Materská spolocnost Koninklijke Volker Wessels Stevin NV (dalej len "KVWS") vykonáva cinnost v oblasti cestných stavieb prostredníctvom spolocnosti Volker Wessels Stevin Verkeersinfra BV a jej dcérskej spolocnosti Koninklijke Wegenbouw Stevin BV, zalobkyne, ktorá je poverená dojednávaním a nákupom bitúmenu pre celú skupinu na výrobu asfaltu v Holandsku. Pocas obdobia, ked dochádzalo k porusovaniu, mala KVWS prostredníctvom holdingových spolocností Volker Wessels Stevin Infra BV a Volker Wessels Stevin Verkeersinfra obchodný podiel v zalobkyni zodpovedajúci celému základnému imaniu. II - Správne konanie 2 Listom z 20. júna 2002 informovala spolocnost British Petroleum (dalej len "BP") Komisiu Európskych spolocenstiev o údajnej existencii kartelu na trhu s bitúmenom urceným na výstavbu ciest v Holandsku a poziadala o oslobodenie od pokút v súlade s ustanoveniami oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 3 Komisia vykonala 1. októbra 2002 neohlásené kontroly, a to najmä v priestoroch zalobkyne. Pocas tejto inspekcie zalobkyna najprv odmietla vpustit úradníkov Komisie do budovy, pokial neprídu jej externí právni poradcovia, a potom im bránila vo vstupe do kancelárie jedného z jej riaditelov. Komisia preto poziadala o spoluprácu vnútrostátne orgány, aby mohla tieto kontroly vykonat. Úradníci Komisie spísali 3. októbra 2002 dve zápisnice týkajúce sa týchto incidentov, ktoré boli poskytnuté zalobkyni v rámci prístupu k spisu, ktorý Komisia povolila 19. októbra 2004. 4 Komisia zaslala 30. júna 2003 viacerým spolocnostiam vrátane zalobkyne ziadosti o informácie, pricom zalobkyna na túto ziadost odpovedala 12. septembra 2003. Dna 10. februára 2004 Komisia zaslala dalsiu ziadost o informácie, na ktorú KVWS odpovedala 2. marca 2004. 5 Dna 12. septembra 2003 podnik Kuwait Petroleum podal ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci, ku ktorej bolo pripojené vyhlásenie podniku. Spolocnost Shell Nederland Verkoopmaatschappij BV (dalej len "SNV") tiez podala takúto ziadost 10. októbra 2003, ku ktorej bolo pripojené vyhlásenie podniku a vyhlásenie bývalého spolupracovníka na dôchodku. Podniky Total a Nynas vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách okrem iného poziadali, aby sa ich odpovede na ziadosti o informácie zohladnili v rámci oznámenia o spolupráci. 6 Dna 18. októbra 2004 Komisia zacala konanie a prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo 19. októbra 2004 zaslané viacerým spolocnostiam vrátane KVWS, zalobkyne a Volker Wessels Stevin Infra. 7 Po vypocutí dotknutých spolocností 15. a 16. júna 2005 predlozili Nynas 28. júna 2005 a Kuwait Petroleum 30. júna 2005 spresnenia, pokial ide o urcité vyhlásenia pouzité Komisiou v oznámení o výhradách, voci ktorým ostatné spolocnosti na výsluchu namietali, a tieto spresnenia boli zaslané vsetkým úcastníkom konania. Zalobkyna reagovala na tieto dokumenty 26. augusta 2005. Dna 28. júna 2005 tiez odpovedala na ziadost o informácie, ktorá nadväzovala na otázku Komisie polozenú ústne pocas výsluchu, a táto odpoved bola 24. mája 2006 zaslaná vsetkým úcastníkom konania. Dna 25. januára 2006 Komisia odoslala vsetkým úcastníkom konania list, aby predlozili spresnenia v súvislosti s castou oznámenia o výhradách týkajúcou sa stanovenia cien, na ktorý zalobkyna odpovedala 16. februára 2006. Napokon 24. mája 2006 Komisia zaslala zalobkyni vsetky casti odpovedí ostatných podnikov na oznámenie o výhradách, ktoré chcela pouzit ako dôkaz proti nej, a zalobkyna predlozila svoje pripomienky k týmto dokumentom 12. júna 2006. III - Napadnuté rozhodnutie 8 Komisia prijala 13. septembra 2006 rozhodnutie K(2006) 4090 v konecnom znení o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie28. júla 2007 ([3]Ú. v. EÚ L 196, s. 40) a ktoré bolo zalobkyni oznámené 25. septembra 2006. 9 Komisia uviedla, ze spolocnosti, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ES, ktoré spocívalo v tom, ze v uvedených obdobiach pravidelne spolocne stanovovali brutto cenu za predaj a nákup cestného bitúmenu v Holandsku, jednotnú zlavu z brutto ceny pre stavitelov ciest zúcastnených na karteli (dalej len "významní stavitelia" alebo "W5") a mensiu maximálnu zlavu z brutto ceny pre dalsích stavitelov ciest (dalej len "ostatní stavitelia" alebo "malí stavitelia"). 10 Zalobkyni bola spolocne a nerozdielne s KVWS ulozená pokuta vo výske 27,36 milióna eur za to, ze sa tohto porusenia dopústala v období od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002. 11 Pokial ide o výpocet výsky pokút, Komisia posúdila porusovanie vzhladom na jeho povahu ako velmi závazné, aj ked bol relevantný geografický trh obmedzený (odôvodnenie 316 napadnutého rozhodnutia). 12 Na úcely zohladnenia osobitného významu protiprávneho konania kazdého podniku zúcastneného na karteli a jeho skutocného dopadu na hospodársku sútaz Komisia dotknuté podniky rozlísila podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu urceného ich trhovými podielmi a rozdelila ich do siestich kategórií. 13 Na základe predchádzajúcich úvah Komisia stanovila v prípade zalobkyne východiskovú sumu na 9,5 milióna eur (odôvodnenie 322 napadnutého rozhodnutia). Domnievala sa, ze nie je potrebné uplatnit na nu násobný koeficient, ktorého úcelom bolo zarucit odstrasujúci úcinok pokuty, vzhladom na velkost a obrat skupiny Koninklijke Volker Wessels Stevin (odôvodnenie 323 napadnutého rozhodnutia). 14 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia prijala názor, ze zalobkyne sa dopustili dlhodobého porusenia, kedze trvalo viac ako pät rokov, a dospela k celkovej dlzke trvania osem rokov, teda od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002, v dôsledku coho zvýsila východiskovú sumu o 80 % (odôvodnenie 326 napadnutého rozhodnutia). Základná suma pokuty urcená na základe závaznosti a dlzky trvania porusenia tak bola v prípade zalobkyne stanovená na 17,1 milióna eur (odôvodnenie 335 napadnutého rozhodnutia). 15 Komisia uplatnila v prípade zalobkyne viaceré pritazujúce okolnosti. V prvom rade sa domnievala, ze vzhladom na to, ze zalobkyna je zodpovedná za odmietnutie spolupráce a pokusy o obstrukcie pri kontrole vykonávanej v jej priestoroch 1. októbra 2002, malo by sa na nu uplatnovat 10 % zvýsenie základnej sumy pokuty (odôvodnenia 340 a 341 napadnutého rozhodnutia). V druhom rade sa domnievala, ze zalobkyna mala úlohu podnecovatela a vodcu kartelu, co bolo dôvodom na dalsie zvýsenie základnej sumy pokuty o 50 % (odôvodnenia 342 az 349 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia okrem iného usúdila, ze v prípade zalobkyne nebolo mozné zohladnit nijakú polahcujúcu okolnost (odôvodnenia 350 az 360 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 17 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 5. decembra 2006 zalobkyna podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 18 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty, a polozil im otázky. Úcastníci konania týmto ziadostiam vyhoveli v stanovenej lehote. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 26. mája 2011. 20 Z dôvodu prekázky v pojednávaní u clena siestej komory predseda Vseobecného súdu na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu doplnil komoru. 21 Uznesením z 18. novembra 2011 Vseobecný súd (siesta komora) v novom zlození opätovne otvoril ústnu cast konania a úcastníkom konania oznámil, ze budú vypocutí na novom pojednávaní. 22 Zalobkyna a Komisia listami z 25 a 28. novembra 2011 oznámili Vseobecnému súdu, ze sa vzdávajú práva byt opätovne vypocuté. 23 Predseda Vseobecného súdu v dôsledku toho rozhodol o skoncení ústnej casti konania. 24 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, -- subsidiárne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a podstatne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 25 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 26 Zalobkyna sa v prvom rade domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia a subsidiárne sa domáha zrusenia alebo znízenia pokuty, ktorú jej Komisia ulozila uvedeným rozhodnutím. I - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia A - Úvodné poznámky 27 Na podporu svojich návrhov, ktorých cielom je zrusenie napadnutého rozhodnutia, zalobkyna uvádza tri zalobné dôvody, z ktorých prvý je zalozený na nesprávnych skutkových posúdeniach, druhý na nesprávnych právnych posúdeniach pri vyhodnocovaní podmienok pozadovaných na uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES a tretí na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu, ktorých bola oprávnená domáhat sa. 1. Tvrdenia úcastníkov konania 28 Zalobkyna pripomína, ze podla ustálenej judikatúry Komisia musí na preukázanie existencie porusenia clánku 81 ES predlozit presné a konzistentné dôkazy a ze existencia pochybnosti súdu v tejto súvislosti musí byt na prospech podniku (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [4]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 179, a z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, body 60 a 62). Domnieva sa, ze Komisia v prejednávanej veci tieto zásady nedodrzala pri svojom posúdení existencie porusenia, ako aj pri kvalifikovaní povahy porusenia. Nesprávne totiz povazovala za rovnocenné velmi závazné porusenie, ktorého sa dopustili dodávatelia bitúmenu (dalej len "dodávatelia"), ktoré spocívalo v karteli týkajúcom sa cien a rozdelenia trhu, a jednoduchý systém spolocného dojednávania uplatnovaný významnými stavitelmi, ktorého cielom bolo len odpovedat na kartel dodávatelov a získat výhodnejsie nákupné podmienky. Na základe tohto nesprávneho posúdenia fungovania kartelu Komisia podla nej priznala prílis velký význam vyhláseniam dodávatelov a ignorovala dôkazné prostriedky napriek tomu, ze boli uvedené v oznámení o výhradách, pricom niektoré pochádzali z rovnakého obdobia ako porusenie. 29 Komisia odmieta tvrdenia zalobkyne. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 30 Najprv treba pripomenút, ze podla ustanovení clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([5]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a skorsej judikatúry (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [6]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [7]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86) dôkazné bremeno v súvislosti s porusením clánku 81 ods. 1 ES znása orgán, ktorý ho vytýka, pricom je povinný predlozit jasné dôkazy, aby z právneho hladiska dostatocne preukázal existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. Súd Únie okrem iného spresnil, ze existencia pochybnosti súdu v tejto súvislosti musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continental/Komisia, [8]27/76, Zb. s. 207, bod 265), a preto súd v súlade so zásadou prezumpcie neviny nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala predmetné porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej pochybnosti, osobitne v rámci konania o zrusenie rozhodnutia, ktorým bola ulozená pokuta (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 177). Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému bodu porusenia. Postacuje, ak tejto poziadavke zodpovedá pri celkovom posúdení súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 180). V rámci posúdenia tohto prvého zalobného dôvodu teda Vseobecnému súdu prislúcha, aby preskúmal, ci mala Komisia dostatok dôkazov o existencii skutocností zakladajúcich porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 31 Súdny dvor okrem toho spresnil, ze ak sa Komisii podarilo zhromazdit listinné dôkazy preukazujúce vytýkané porusenie a tieto dôkazy sa javia dostatocné na preukázanie existencie dohody s protisútaznou povahou, nie je potrebné skúmat, ci obvinený podnik mal na uvedenej dohode obchodný záujem (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [9]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 46). Ak Vseobecný súd dospeje k záveru, ze Komisia preukázala existenciu dohody protisútaznej povahy, nebude teda musiet odpovedat na tvrdenia týkajúce sa obchodného záujmu zalobkyne na karteli. 32 Zalobkyna okrem iného tvrdí, ze Komisia vo vseobecnosti priznala prílis velký význam vyhláseniam dodávatelov a v dôsledku toho ignorovala urcité dôkazné prostriedky. V tejto súvislosti treba spresnit, ze Komisia nie je v napadnutom rozhodnutí povinná preverit a odpovedat na kazdé tvrdenie úcastníkov konania predlozené v správnom konaní, ale v súlade s clánkom 253 ES jej prinálezí jasne a jednoznacne vysvetlit svoje úvahy, aby zúcastnené osoby mohli pochopit opodstatnenost prijatého opatrenia a aby ho príslusný súd mohol preskúmat. Táto poziadavka odôvodnenia sa musí posudzovat v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie presne uvádzalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext a na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, [10]296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19; z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [11]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [12]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). B - Nesprávne skutkové posúdenia 33 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia vychádzala zo siestich nesprávnych skutkových posúdení. 1. O prvom nesprávnom skutkovom posúdení, zalozenom na nepochopení protichodnosti záujmov dodávatelov a významných stavitelov a) Tvrdenia úcastníkov konania 34 Zalobkyna zdôraznuje, ze dodávatelia a významní stavitelia mali diametrálne odlisné záujmy, kedze tí prví sa snazili o zvýsenie predajných cien a rozdelenie si zákazníkov, pricom sa snazili zabezpecit si spoluprácu tých druhých. Domnieva sa, ze Komisia nepreukázala, ze významní stavitelia sledovali rovnaký ciel ako dodávatelia. Pripomína, ze viacero dôkazných prostriedkov, vrátane internej poznámky SNV zo 6. februára 1995, umoznovalo preukázat, ze kartel v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storocia vytvorili len dodávatelia a ze sa na nom podielali vsetci dodávatelia, a ze Komisia tieto dôkazy nezohladnila. Domnieva sa tiez, ze iné dôkazy umoznujú potvrdenie, ze kartel vytvorený dodávatelmi bol podnetom na spoluprácu medzi významnými stavitelmi, co Komisia okrem iného nespochybnila. Naproti tomu spresnuje, ze spolupráca medzi významnými stavitelmi sa zacala az v prvej polovici devätdesiatych rokov, cím sa významným spôsobom reorganizovala výroba asfaltu v Holandsku, co vyvolalo podstatné znízenie poctu obalovacích stredísk a vytvorenie stredísk v spoluvlastníctve viacerých významných stavitelov. Koordinacné stretnutia s dodávatelmi boli tiez povinným dôsledkom zmeny právnej úpravy v Holandsku, ktorá v roku 1990 viedla k zavedeniu pravidla o osvedcení o pôvode, ktoré museli získat dodávatelia, do knihy povinností pri výstavbe ciest. 35 Komisii okrem toho vytýka, ze s cielom posilnit svoju teóriu o existencii dvojstranného kartelu medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi zanechala pokracovanie vo vysetrovaní dohôd týkajúcich sa rozdelenia zákaziek uzatvorených medzi dodávatelmi, hoci oznámenie o výhradách obsahovalo v tejto súvislosti mnozstvo nepriamych dôkazov a sama získala mnozstvo dôkazných prostriedkov, ktoré to potvrdzovali. Komisia podla nej tiez ignorovala viacero nepriamych dôkazov o výmene dôverných informácií medzi dodávatelmi týkajúcich sa vyuzívania výrobných kapacít, klientov a cien, ako aj existencie kartelov medzi týmito dodávatelmi v iných európskych státoch. Napokon zdôraznuje, ze významní stavitelia nikdy neorganizovali dohody o spolupráci pri nákupe iných prvotných surovín. 36 Komisia odmieta tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 37 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia nezohladnila dôkazy, ktoré umoznovali preukázat, ze kartel v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storocia vytvorili len dodávatelia, pricom významní stavitelia sa stali jeho súcastou len v reakcii na to a az v prvej polovici devätdesiatych rokov. Odvoláva sa najmä na internú správu SNV zo 6. februára 1995, ktorú Komisia zabavila pri vysetrovaní a zalozila do spisu správneho konania. Treba konstatovat, ze z tohto dokumentu vyplýva, ze zamestnanec SNV vypracoval zhrnutie týkajúce sa trhu s cestným stavitelstvom v Holandsku, v ktorom opisuje situáciu nadbytocnej kapacity na trhu a "pociatky kartelu" od roku 1980. Spomína tiez vytvorenie "Nabit", profesijnej organizácie podnikov zaoberajúcich sa bitúmenom, v roku 1980, obdobie nestability cien bitúmenu, následne zavedenie projektu "Star", kartelu zlozeného z piatich hlavných cestných stavitelov a hlavných dodávatelov, ktorý sa údajne skoncil v roku 1993, a nakoniec skutocnost, ze významní stavitelia vyzadovali v roku 1995 vyssiu stabilitu cien, aby sa objemy a rozdelenie zákaziek dostali priblizne na úroven roka 1993. Dokument vo svojich záveroch zdôraznuje cast zodpovednosti za vytvorenie urcitých dohôd tak na strane orgánov verejnej moci, ako aj na strane významných stavitelov a dodávatelov. Tento dokument vsak sám osebe neumoznuje jasne urcit, ci pred rokom 1994 existoval kartel, ani to, ci dodávatelia vnútili kartel významným stavitelom. 38 Okrem toho treba rovnako zohladnit ostatné dôkazné prostriedky uvedené v napadnutom rozhodnutí. V inej internej správe z 9. februára 1995, ktorú Komisia tiez zabavila pri vysetrovaní a zalozila do spisu správneho konania, dvaja zamestnanci SNV vysvetlujú situáciu na holandskom trhu s cestným stavitelstvom a zdôraznujú najmä existenciu dohôd o cenách a zákazkách medzi významnými stavitelmi, ktorí majú podla nich výhodu osobitnej zlavy, a dodávatelmi v neprospech obstarávatelov a ostatných stavitelov. Títo zamestnanci oznacujú túto situáciu za "spoluprácu dvoch kartelov" a sú si vedomí, ze hrozí sankcia Komisie. Uvádzajú, ze SNV sa pokúsala ukoncit túto situáciu od roku 1992, ale nepodarilo sa jej to, a skúmajú moznosti vývoja situácie a riziká s tým spojené (zachovanie spolupráce a ciastocné alebo úplné ukoncenie spolupráce). Tento dokument potvrdzuje dvojstrannú povahu kartelu a naopak vyvracia teóriu zalobkyne, ze kartel existoval do roku 1994 výlucne na strane dodávatelov, ktorí ho vnútili významným stavitelom. Navyse interné zhrnutie Wintershall AG, výrobcu cestného bitúmenu, ktorému bolo urcené napadnutého rozhodnutie ukladajúce pokutu 11,625 milióna eur, z 20. februára 1992, ktoré Komisia zabavila pri vysetrovaní a zalozila do spisu správneho konania, uvádza kontakty medzi SNV a zalobkynou, pricom zalobkyna ziadala SNV, aby ako "marketleader" navrhla spoluprácu medzi dodávatelmi a W5 zodpovedajúcu nákupnému monopolu. Dokument uvádza, ze Wintershall pocas návstevy zalobkyne v jej priestoroch 18. februára 1992 zalobkyni oznámila, ze tento krok je problematický z hladiska kartelového práva. Zalobkyna sa pokúsala spochybnit hodnovernost tohto dokumentu tým, ze uviedla, ze so spolocnostou Wintershall udrziavala len málo obchodných kontaktov a ze je tazko uveritelné, ze by svojmu sprostredkovatelovi zaslala takú dôvernú informáciu. Zdá sa vsak málo pravdepodobné, ze by Wintershall úmyselne zapísala chybnú informáciu do výsostne internej zápisnice z roku 1992. V kazdom prípade samotná okolnost, ze zalobkyna udrziavala so spolocnostou Wintershall len málo obchodných kontaktov, aj keby sa preukázala, nemôze stacit na spochybnenie dôkaznej hodnoty tohto dokumentu. 39 Vseobecný súd preto usudzuje, ze viacero zhodujúcich sa dokumentov pochádzajúcich z rovnakého obdobia ako porusenie alebo datovaných do obdobia predchádzajúceho poruseniu umoznovalo Komisii dospiet k záveru, ze kartel nevychádzal zo skorsieho kartelu vytvoreného dodávatelmi a ze dodávatelia ho nevnútili významným stavitelom. 40 Zalobkyna navyse vytýka Komisii, ze napriek mnohým nepriamym dôkazom uvedeným v oznámení o výhradách zanechala pokracovanie vo vysetrovaní dohôd týkajúcich sa rozdelenia zákaziek, ktoré údajne uzatvorili dodávatelia v Holandsku, pravidelnej výmeny dôverných informácií medzi dodávatelmi v súvislosti s vyuzívaním výrobných kapacít, klientmi a cenami, a existencie kartelov v iných európskych státoch vytvorených týmito dodávatelmi. 41 Najprv treba zdôraznit, ze jednak existencia prípadných iných kartelov dodávatelov nie je nezlucitelná s teóriou existencie dvojstranného kartelu medzi dodávatelmi a W5, a jednak Komisia nevylúcila, ze významní stavitelia sa s dodávatelmi podielali aj na iných dohodách (body 174 a 175 oznámenia o výhradách). 42 Okrem iného Komisii nemozno v rámci tejto zaloby vytýkat, ze do napadnutého rozhodnutia nezahrnula prípadné iné dohody. Takéto tvrdenie, aj keby bolo dôvodné, nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. 43 V kazdom prípade treba pripomenút predbeznú povahu oznámenia o výhradách, kedze úloha tohto dokumentu, ako ju definujú nariadenia Únie, spocíva v poskytnutí nevyhnutných skutocností podnikom, aby mohli predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie, úcinne uplatnit svoju obranu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, [13]T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 63; Cascades/Komisia, [14]T-308/94, Zb. s. II-925, bod 42, a z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [15]T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 442). Hoci teda Komisia musí prijat konecné rozhodnutie zalozené len na námietkach, ku ktorým úcastníci konania mohli predlozit svoje pripomienky (clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003), nie je povinná zopakovat vsetky okolnosti uvedené v oznámení o výhradách, najmä ak sa tieto okolnosti ukázali nedostatocné. Rozhodnutie preto nevyhnutne nemusí byt presnou kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, [16]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 68). 44 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne, ze vytvorenie kartelu významnými stavitelmi v devätdesiatych rokoch dvadsiateho storocia bolo reakciou na reorganizovanie trhu s asfaltom holandskými orgánmi verejnej moci (zavedenie osvedcenia o pôvode do knihy povinností pre zákazky na výstavbu ciest, co stazovalo akúkolvek zmenu dodávatela pocas kalendárneho roka, znízenie poctu obalovacích stredísk a vznik stredísk v spoluvlastníctve viacerých významných stavitelov), treba zdôraznit, ze zalobkyna neuviedla dôvod, preco tieto zmeny vnútrostátnej právnej úpravy podla nej viedli W5 k vytvoreniu kartelu. Podla judikatúry vsak v prípade, ak neexistuje záväzné ustanovenie právnej úpravy ukladajúce protisútazné správanie, Komisia môze dospiet k záveru o neexistencii nezávislosti príslusných prevádzkovatelov len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov javí, ze toto správanie im jednostranne ulozili vnútrostátne orgány prostredníctvom vykonávania neodolatelných tlakov, akými sú hrozba prijatia opatrení státu, ktoré im môzu spôsobit znacné skody (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Minoan Lines/Komisia, [17]T-66/99, Zb. s. II-5515, body 176 az 179). V prejednávanej veci zalobkyna nepredlozila dôkazy umoznujúce usúdit, ze správanie, ktoré sa jej vytýkalo, vychádzalo z holandskej vnútrostátnej právnej úpravy. 45 Napokon okolnost, ze významní stavitelia nikdy neorganizovali dohody o spolupráci pri nákupe iných prvotných surovín, aj keby sa preukázala, nemá nijaký vplyv na existenciu tohto porusenia. 46 Treba preto dospiet k záveru, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho posúdenia záujmov dodávatelov a záujmov významných stavitelov. 2. O druhom nesprávnom skutkovom posúdení, týkajúcom sa obsahu dohôd medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi a) Tvrdenia úcastníkov konania 47 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia nesprávne posúdila obsah dohôd uzatvorených medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi. Po prvé dodávatelia boli podla nej vzdy jedinými osobami, ktoré stáli za zvýsením brutto ceny cestného bitúmenu v Holandsku (dalej len "brutto cena"), kedze významným stavitelom sa podarilo spochybnit zvýsenie oznámené dodávatelmi len raz, a to v marci 2000. Z mnohých dokumentov v spise, najmä z vyhlásení spolocností Kuwait Petroleum a Nynas, dodávatelov bitúmenu, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie ukladajúce im pokuty vo výske 16,632 a 13,5 milióna eur, podla nej vyplýva, ze len dodávatelia vzdy preberali iniciatívu zvysovania cien a zvolávali významných stavitelov, aby im ho vnútili. Po druhé osobitná zlava, ktorú dodávatelia poskytli W5, sa povazovala za opodstatnenú z obchodného hladiska vzhladom na mnozstvo bitúmenu nakupovaného týmito spolocnostami a predstavovala len východiskový bod na individuálne rokovania vedené kazdým zo stavitelov a z dodávatelov. Po tretie zalobkyna pripomína, ze mnozstvo dokumentov v spise správneho konania umoznuje konstatovat, ze malí stavitelia sa v rokovaniach s dodávatelmi správali rovnako ako ich väcsí konkurenti, kedze vyzadovali poskytnutie nizsích cien, a ze W5 pochybovala, ze dodávatelia im poskytnú výraznejsiu zlavu. Reakciou W5, ked sa v roku 2000 dozvedela, ze malí stavitelia dostali rovnakú zlavu ako oni, bolo individuálne alebo spolocne (tak to vsak bolo len v jedinom prípade) ziadat od dodávatelov este výraznejsiu zlavu. V kazdom prípade zalobkyna tvrdí, ze W5 nemala nijaký prostriedok na kontrolu toho, ako dodávatelia dodrziavajú svoj záväzok, ani na ich sankcionovanie, ak malým stavitelom poskytli výraznejsie zlavy. Po stvrté zalobkyna zdôraznuje, ze Komisia vytvára klamlivý dojem, ze zlava poskytnutá W5 bola zakazdým vyssia, hoci v roku 2002 sa vrátila na úroven roka 1994, a ze naproti tomu zvýsenie brutto ceny bolo pocas obdobia, ked dochádzalo k porusovaniu, trvalé. 48 Komisia odmieta tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 49 Pokial ide po prvé o tvrdenie, ze viaceré dokumenty umoznujú dospiet k záveru, ze dodávatelia boli jedinými osobami, od ktorých pochádzalo zvýsenie brutto ceny, a ze zlava poskytnutá W5 závisela výlucne od nakúpených mnozstiev, kedze významní stavitelia mohli túto zlavu okrem iného prerokovat individuálne s kazdým dodávatelom, rovnako ako to robili malí dodávatelia, treba zdôraznit potrebu zohladnit dohody uzatvorené medzi W5 a dodávatelmi z celkového hladiska, kedze tieto dohody sa týkali súcasne brutto ceny, najnizsej zlavy poskytnutej W5 aj najvyssej zlavy vztahujúcej sa na malých stavitelov. 50 V prvom rade viaceré dokumenty citované v napadnutom rozhodnutí potvrdzujú záver o dohodách medzi dvomi stranami o brutto cene, pricom tieto ceny neboli stanovené jednostranne dodávatelmi a vnútené významným stavitelom, ako to tvrdí zalobkyna. V správe spolocnosti Hollandsche Beton Groep (dalej len "HBG") z 8. júla 1994, holandskej cestnej stavitelky a osoby, ktorej bolo urcené napadnuté rozhodnutie ukladajúce jej pokutu 7,2 milióna eur, sa uvádzajú dohody medzi W5 a ropnými spolocnostami o brutto cene az do 1. januára 1995 (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho interná správa SNV z 9. februára 1995 tiez uvádza dohody o brutto cene uzatvorené medzi W5 a dodávatelmi (odôvodnenie 89 napadnutého rozhodnutia). Rovnako správa SNV zo 14. júla 2000 uvádza kolektívne dohody o brutto cene uzatvorené medzi dodávatelmi a W5 v roku 1995 (odôvodnenie 90 napadnutého rozhodnutia). Navyse poznámky zalobkyne týkajúce sa stretnutí 12. marca a 14. septembra 1999 uvádzajú výsledky týchto koordinácií, pokial ide o brutto cenu a zlavu poskytnutú W5 (odôvodnenia 104 a 106 napadnutého rozhodnutia). Správy HBG z rokov 1999 a 2000 odkazujú tiez na dohody o zvysovaní cien a kompenzáciách a na nesúhlas W5 s návrhom dodávatelov na zvýsenie cien od 1. apríla 2000 (odôvodnenia 107 a 110 napadnutého rozhodnutia). Správy HBG a zalobkyne odkazujú okrem iného na stretnutie z 1. marca 2001, na ktorom dodávatelia chceli znízit brutto ceny, zatial co W5 uprednostnovala ponechanie platnej brutto ceny (odôvodnenia 115 a 116 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna napokon vo svojej odpovedi z 12. septembra 2003 na ziadost Komisie o informácie, ako aj vo svojej odpovedi z 20. mája 2005 na oznámenie o výhradách pripustila, ze dodávatelia a W5 uzatvárali dohody podla návrhov brutto ceny predlozených dodávatelmi (odôvodnenie 97 napadnutého rozhodnutia). 51 Vyhlásenia Kuwait Petroleum z 12. septembra, 1. októbra a 9. októbra 2003 a Nynas z 2. októbra 2003 (odôvodnenie 70 napadnutého rozhodnutia), ktoré zalobkyna cituje, neumoznujú spochybnit záver, ze brutto cena nebola jednostranne stanovená dodávatelmi a vnútená významným stavitelom. Tieto vyhlásenia totiz umoznujú dospiet iba k záveru o existencii prípravných stretnutí medzi dodávatelmi, na ktorých títo dodávatelia schvalovali cenové návrhy, ktoré boli na stretnutiach kartelu predkladané významným stavitelom. 52 V druhom rade napadnuté rozhodnutie sa odvoláva na mnozstvo dokumentov, ktoré preukazujú, ze rokovania medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi sa týkali tiez zlavy poskytnutej W5 a najvyssej zlavy poskytnutej iným stavitelom ciest. Je to tak napríklad v prípade odpovede zalobkyne z 12. septembra 2003 na ziadost Komisie o informácie, v ktorej zalobkyna uviedla, ze rozhovory medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi sa týkali súcasne "cenníkov" aj "standardných zliav" (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). Takisto interná správa HBG z 28. marca 1994 uvádza standardnú cenu, zlavu poskytnutú W5 a najvyssiu zlavu poskytnutú iným stavitelom (odôvodnenie 93 napadnutého rozhodnutia). Interná správa HBG z 24. februára 1994 tiez preukazuje dôlezitost, akú významní stavitelia pripisovali získaniu zlavy, ktorá nebola poskytnutá malým stavitelom, a vyhnutiu sa tomu, aby sa zlava uplatnovala na vsetkých stavitelov (odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). Navyse interné zhrnutie HBG zo 14. septembra 1999 obsahuje zhrnutie dohôd o "zvysovaní a kompenzáciách" z roku 1999 uzatvorených medzi W5 a dodávatelmi (odôvodnenie 107 napadnutého rozhodnutia). Odpoved Kuwait Petroleum zo 16. septembra 2003 na ziadost Komisie o informácie tiez uvádza, ze koordinacné stretnutie z 27. marca 1998 umoznilo zaoberat sa brutto cenou a zlavami (odôvodnenie 103 napadnutého rozhodnutia). Interná správa zalobkyne týkajúca sa stretnutia z 12. marca 1999 uvádza aj brutto cenu a zlavu dohodnutú pre W5 (odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia). Správy HBG a zalobkyne sa okrem iného odvolávajú na stretnutie 1. marca 2001, pricom spresnujú dohodnutú brutto cenu, zlavu poskytnutú W5 a zlavu poskytnutú iným stavitelom (odôvodnenie 116 napadnutého rozhodnutia). Interná správa zalobkyne z 23. mája 2001, potvrdená jej odpovedou z 12. septembra 2003 na ziadost o informácie, takisto uvádza brutto cenu a zlavu poskytnutú W5 (odôvodnenie 119 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách citovala jedného zo svojich zamestnancov a tiez uviedla, ze "zvýsenia standardných cien nepredstavovali problém, kedze po nich nasledovali zlavy" (odôvodnenie 149 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec analýza SNV z 9. februára 1995 uvádza dôlezitost, akú malo pre W5 to, aby dostala výraznejsiu zlavu, ako bola tá, ktorá bola poskytnutá malým stavitelom (odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia). 53 Tieto rozlicné dôkazy umoznujú dospiet k záveru, ze dohody uzatvorené medzi významní stavitelmi a dodávatelmi sa týkali súcasne brutto ceny aj osobitnej zlavy poskytnutej W5. Okolnost, ze pocas rokovaní sa medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi mohli objavit rozdielne predstavy a konflikty, pokial ide o tieto ceny a zlavy, aj keby sa preukázala, nepostacuje na preukázanie tvrdenia zalobkyne, ze dodávatelia vnucovali W5 zvysovanie brutto ceny. 54 Pokial ide po druhé o tvrdenie zalobkyne, ze zlava, ktorá bola poskytnutá W5, bola obchodne opodstatnená vzhladom na nakupované mnozstvá, treba preskúmat mnozstvá nakúpené individuálne kazdým z clenov W5, a nie celkové mnozstvo nakúpené vsetkými jej clenmi. Z napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze malí stavitelia nemali výhodu rovnakej zlavy ako clenovia W5 napriek tomu, ze individuálne niekedy nakúpili väcsie mnozstvá bitúmenu ako clenovia W5. Vo vyhlásení z 12. júla 2002 zamestnanec BP uviedol, ze dodávatelia casto nedodrziavali dohody uzatvorené s W5 a urcitým malým stavitelom, ktorí od nich kupovali väcsie mnozstvá bitúmenu, poskytovali výraznejsie zlavy. Komisia na toto tvrdenie okrem iného uz odpovedala v odôvodnení 157 napadnutého rozhodnutia, pricom zdôraznila jednak, ze samotní významní stavitelia uznali, ze vo vseobecnosti dojednávali dalsiu zlavu v závislosti od mnozstiev nakúpených individuálne, a jednak, ze existencia mechanizmu sankcií v prípade, ak sa malým stavitelom poskytla vyssia zlava ako tá, ktorá bola uvedená v dohodách (a to aj v prípade, ze bol tento mechanizmus, ako tvrdí zalobkyna, pouzitý iba raz), predstavovala dodatocný nepriamy dôkaz o tom, ze zlava poskytnutá W5 nebola proporcionálna k nakupovaným mnozstvám. Z interného dokumentu HBG z 23. decembra 1999 okrem toho vyplýva, ze zlava poskytnutá W5 na koordinacných stretnutiach je odôvodnená "vzhladom na celkové mnozstvá a výhodu oproti tým, ktorý sa nezúcastn[ovali] na systéme" (odôvodnenie 108 napadnutého rozhodnutia). Tieto rozlicné dôkazy, ako aj dôlezitost, ktorú W5 pripisovala úrovni svojich zliav na stretnutiach kartelu (pozri bod 52 vyssie), umoznujú dospiet k záveru, ze zalobkyna nepreukázala, ze zlava poskytnutá W5 závisela od nakúpených mnozstiev. 55 Po tretie treba spresnit, ze zalobkyna sa nemôze odvolávat na okolnost, ze malí stavitelia sa vo svojich rokovaniach s dodávatelmi správali rovnako ako ich väcsí konkurenti, ked vyzadovali poskytnutie nizsích cien, pretoze z hladiska práva hospodárskej sútaze je situácia podniku, ktorý individuálne jedná s dodávatelom o svojich cenách, odlisná od situácie podnikov, ktoré konajú spolocne. 56 Navyse, pokial ide tvrdenie zalobkyne, ze W5 nemala nijaký prostriedok na kontrolu toho, ako dodávatelia dodrziavajú svoje záväzky, treba uviest, ze viacero zhodujúcich sa dôkazov umoznuje dospiet k záveru, ze W5 zaviedla mechanizmus sankcií pre prípad, ze dodávatelia poskytnú malým stavitelom vyssiu zlavu nez tú, ktorá bola stanovená (pozri tiez body 94 az 96 nizsie). Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia vychádzala z viacerých zhodujúcich sa dôkazov, ktoré uvádzajú individuálne alebo, prinajmensom v jednom prípade, kolektívne financné sankcie W5 vo vztahu k dodávatelom poskytujúcim malým stavitelom výraznejsie zlavy, ako aj zmeny dodávatela v prípade zistenia takejto zlavy (odôvodnenia 82 az 86 napadnutého rozhodnutia). V internom zhrnutí Wintershall zo 4. marca 1996 týkajúcom sa návstevy stavebnej spolocnosti Heijmans NV sú teda uvedené sankcie za rok 1995 (odôvodnenie 82 napadnutého rozhodnutia). Rovnako zhrnutie HBG týkajúce sa koordinacného stretnutia zo 14. septembra 1999 referuje o vysetrovaní výraznej zlavy poskytnutej dvom malým stavitelom (odôvodnenie 83 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o rok 2000, samotná zalobkyna aj BP uvádzajú pokutu ulozenú dodávatelom spolocne v súvislosti so zistením zlavy poskytnutej malému stavitelovi Krekel (odôvodnenie 84 napadnutého rozhodnutia). Kuwait Petroleum a BP vo svojich vyhláseniach takisto potvrdili mechanizmus sankcií v prípade zistenia poskytnutia velmi výraznej zlavy malému stavitelovi (odôvodnenia 85 a 86 napadnutého rozhodnutia). V internej správe SNV z 9. februára 1995 sa tiez uvádza hrozba znízenia objednávok bitúmenu v prípade konkurencných ponúk predlozených stavitelom, ktorí neboli clenmi W5 (odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec v dokumente týkajúcom sa koordinacného stretnutia zo 4. mája 2001 zalobkyna tiez uvádza pokutu, ktorá bola ulozená spolocnosti Nynas za jej cenovú politiku (odôvodnenie 117 napadnutého rozhodnutia), co potvrdila Kuwait Petroleum vo svojom vyhlásení z 12. septembra 2003 (odôvodnenie 118 napadnutého rozhodnutia). 57 Pokial ide po stvrté o tvrdenie zalobkyne, ze pocas obdobia, ked dochádzalo k porusovaniu, sa cena bitúmenu sústavne zvysovala, zatial co zlava poskytnutá W5 sa v roku 2002 nachádzala na úrovni roka 1994, je vecne nepodlozené. Z prílohy 1 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze brutto cena bola v rokoch 1994 az 2002 velmi kolísavá a nezvysovala sa systematicky, ale pravidelne prichádzali aj znízenia. Pokial ide o vývoj osobitnej zlavy poskytnutej W5, z dokumentov uvedených v odôvodneniach 93 az 125 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto zlava vo vseobecnosti sledovala znízenia brutto ceny a priebezne sa tak zvysovala pocas obdobia rokov 1998 - 2000, az kým sa v roku 2002 nedostala na úroven blízku tej v roku 1994 [60 holandských guldenov (NGL) v roku 2002, 50 NGL v roku 1994]. Zalobkyna preto nemôze tvrdit, ze zlava poskytnutá W5 sa stala proporcionálne menej výraznou ako zvýsenie brutto ceny. 58 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho posúdenia týkajúceho sa obsahu dohôd medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi a ze toto druhé tvrdenie treba zamietnut. 3. O tretom nesprávnom skutkovom posúdení, zalozenom na nesprávnom vyhodnotení záujmu významných stavitelov na karteli a) Tvrdenia úcastníkov konania 59 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia záujmu W5 na karteli. V napadnutom rozhodnutí tak Komisia na jednej strane opustila teóriu uvedenú v oznámení o výhradách, ze W5 mala záujem na zachovaní umelo vysokej brutto ceny, a na druhej strane predlozila novú teóriu. Podla Komisie, ktorá vychádzala zo správy SNV zo 6. februára 1995, mali clenovia W5 záujem na tom, aby sa cena bitúmenu súcasne podstatne zvysovala, aby sa v dôsledku toho zvysoval index stanovený neziskovou organizáciou poverenou uverejnovaním cien cestného bitúmenu, ale výhodu mali aj zo znízenia cien bitúmenu, ak bolo toto znízenie postupné a rozlozené na dlhsie obdobie. Takéto znízenie totiz nespôsobovalo pokles predmetného indexu a umoznovalo im nepreniest toto znízenie na obstarávatelov. Zalobkyna tvrdí, ze podrobne nepozná spôsob urcovania tohto indexu, uvádza vsak, ze vie, ze tento index sa prehodnocuje mesacne na základe údajov týkajúcich sa vsetkých nákupných cien, zbieraných priamo organizáciou poverenou jeho urcovaním a individuálne od urcitého poctu obalovacích stredísk, a konstatuje, ze skutocný vývoj tohto indexu neumoznuje podporit teóriu Komisie. Uvádza tiez, ze významní stavitelia na stretnutí z 12. apríla 2000 nenamietali proti znízeniu brutto ceny bitúmenu, ale ze v súvislosti s ich pokusom nepokracovat v koordinacných stretnutiach s dodávatelmi im títo dodávatelia hrozili znízením brutto ceny a zároven aj zlavy, ktorá im bola poskytnutá, proti comu namietali. Rovnaká situácia sa okrem iného zopakovala v marci 2001. Navyse zdôraznuje, ze zvýsenie ceny, ktoré nastane pocas sezóny cestných stavieb, predstavuje pre stavitela len nepríjemnosti, lebo iba 5 % zmlúv o dielo obsahuje klauzulu o odskodnení spojenom s vývojom cien prvotných surovín. Okrem toho spresnuje, ze obcas bolo mozné, aby v prípade neexistencie osobitnej klauzuly stavitel preniesol toto zvýsenie ceny bitúmenu, ale túto moznost majú vsetci stavitelia vrátane malých stavitelov. Napokon uvádza, ze zvysovanie ceny, ktoré nastane na zaciatku sezóny cestných stavieb, sa mohlo preniest lahsie, a preto mali vsetci stavitelia záujem na cenovej stabilite pocas tejto sezóny, hoci dodávatelia vzdy chceli zvýsit svoje ceny. 60 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 61 Súd Únie uz rozhodol, ze úcastníci toho istého kartelu môzu mat hospodárske záujmy, ktoré sa doplnajú (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, [18]T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 322). V prejednávanej veci Komisia dospela k záveru, ze tak dodávatelia, ako aj W5 mali spolocný záujem na existencii dohôd o brutto cene a zlavách, ktorých dôsledkom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze dodávatelmi a významnými stavitelmi. Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia ciela W5, ktorým nebolo poskodzovat konecného spotrebitela, ale obmedzit úcinky zvysovania cien vnúteného dodávatelmi. 62 Najprv treba v súlade s bodom 31 vyssie pripomenút, ze ak sa Komisii podarilo zhromazdit listinné dôkazy preukazujúce vytýkané porusenie a tieto dôkazy sa javia dostatocné na preukázanie existencie dohody s protisútaznou povahou, nie je potrebné skúmat, ci mal obvinený podnik na uvedenej dohode obchodný záujem (rozsudok Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 46). Vseobecný súd preto preskúma otázku nesprávneho posúdenia ciela W5 iba subsidiárne. 63 Na úvod treba strucne pripomenút fungovanie Centrum voor regelgeving en onderzoek in de grond-, water- en wegenbouw en de Verkeerstechniek (CROW, Ústav pre reguláciu a výskum v oblasti stavebného a dopravného inzinierstva), neziskovej organizácie, ktorá bola poverená najmä mesacným uverejnovaním cien cestného bitúmenu od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storocia (odôvodnenia 25 a 26 napadnutého rozhodnutia), na základe skutocností, na ktorých sa úcastníci konania zhodujú. 64 Uverejnovanie cien cestného bitúmenu prostredníctvom CROW sa az do 1. novembra 1995 uskutocnovalo po porade s výrobcami asfaltu. Po tomto dátume robil výpocet vládny orgán CBS (ústredný statistický úrad) na základe prieskumu trhu zahrnajúceho viacero obalovacích stredísk, t. j. pred uplatnením prípadnej zlavy stavitelom, a tento index cien uverejnovaný CROW (dalej len "index CROW") slúzil ako referencia pre dlhodobé zákazky na výstavby ciest obsahujúce klauzulu o riadení rizík. Pri týchto zákazkách boli totiz obstarávatelia v prípade zvýsenia indexu CROW nad urcitú úroven povinní odskodnit stavitelov. Naopak v prípade znízenia indexu CROW pod urcitú úroven museli stavitelia odskodnit obstarávatelov. Z toho vyplýva, ze stavitelia teda neboli znevýhodnení zvýsením cien, ak sa tieto ceny zvýsili súcasne, cím tiez zvýsili index CROW. Naproti tomu stavitelia nemali záujem na znízení cien, ktoré, ak spôsobilo znízenie indexu CROW, ich zaväzovalo, aby svojim zmluvným protistranám nahradili rozdiel v cene. 65 Zalobkyna tvrdí, ze mechanizmus výpoctu indexu CROW podrobne nepozná, pricom vsak v konaní pred Vseobecným súdom predlozila dokument znázornujúci skutocný vývoj tohto indexu od roku 1997 do roku 2005, a tvrdí, ze vyvracia teóriu uvedenú Komisiou v odôvodneniach 25 a 26 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej dodávatelia zvysovali ceny súcasne a podstatným spôsobom a znizovali ich len velmi postupne. Tento dokument vsak neobsahuje nijakú zmienku o tom, ci sa ceny zvysovali súcasne a znizovali oddelene. Umoznuje len konstatovanie, ze v období rokov 1997 - 2005 sa index CROW týkajúci sa ceny bitúmenu sústavne zvysoval, s výnimkou obdobia od februára 1998 do apríla 1999. Príloha 1 napadnutého rozhodnutia okrem iného potvrdzuje, ze za celé obdobie, ked dochádzalo k porusovaniu, sa brutto cena cestného bitúmenu zvýsila o 253 NGL. Vseobecný súd preto usudzuje, ze skúmanie fungovania tohto indexu potvrdzuje vysvetlenie Komisie, ze pri zmluvách obsahujúcich klauzuly o riadení rizík stavitelia neboli postihnutí zvýsením cien a naproti tomu nemali záujem na znízení cien. Na to, aby sa mohol posúdit záujem W5 na karteli, pritom nie je nevyhnutné stanovit presný mechanizmus výpoctu tohto indexu, ktorý je predmetom diskusií medzi úcastníkmi konania. 66 Zalobkyna okrem iného spochybnuje tvrdenie Komisie, ze významní stavitelia nesúhlasili so znízením brutto ceny bitúmenu v rokoch 2000 a 2001. Z poznámok, ktoré si zamestnanec zalobkyne urobil na stretnutiach kartelu 12. apríla 2000 a ktoré Komisia uvádza v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia, vsak vyplýva, ze významní stavitelia boli znepokojení znízením brutto ceny, ktoré ich stálo vela, vzhladom na znízenie indexu CROW. Zalobkyna uvádza, ze tento dokument treba posudzovat v jeho kontexte, t. j. ze významní stavitelia oznámili dodávatelom, ze nechcú pokracovat v karteli, na co im dodávatelia odpovedali vyhrázaním sa drastickým znízením brutto ceny, ako aj osobitnej zlavy, ktorá im bola poskytnutá. Toto tvrdenie vsak nie je podlozené nijakým dôkazom a v kazdom prípade neumoznuje dospiet k záveru, ze Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze významní stavitelia nechceli znízenie cien bitúmenu ani ich osobitnej zlavy. 67 Pokial ide o rok 2001, Komisia v odôvodneniach 115 a 116 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze z dokumentov HBG a zalobkyne vyplýva, ze dodávatelia chceli znízit brutto cenu z dôvodu cenového rozdielu oproti susedným státom, zatial co W5 navrhovala zachovanie brutto ceny a zvýsenie zlavy, a ze nakoniec sa rozhodlo o miernom znízení brutto ceny (- 20 NGL) a ponechaní zlavy na vyssej úrovni (80 NGL). Zalobkyna sa v tejto súvislosti domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia skutkových okolností, kedze z týchto dokumentov vyplýva, ze dodávatelia chceli zachovat úroven cien po zlave, ale chceli znízit brutto cenu aj svoju zlavu. Treba vsak zdôraznit, ze Komisia pouzila tento dokument na preukázanie, ze významní stavitelia nemali záujem na znízení brutto ceny ani na znízení svojej osobitnej zlavy, a teda nie sú len obetami dodávatelov. 68 Zalobkyna sa okrem iného pokúsa minimalizovat dôlezitost indexu CROW uvádzaním skutocnosti, ze iba 5 % verejných obstarávaní obsahovalo klauzulu o odskodnení spojenú s vývojom cien prvotných surovín. Komisia spresnuje, ze podla iného stavitela, ktorý bol clenom W5, takúto klauzulu obsahovalo 10 az 15 % verejných obstarávaní. V kazdom prípade Vseobecný súd uvádza, ze z mnozstva dokumentov vyplýva, ze táto otázka bola predmetom diskusií na stretnutiach kartelu [odôvodnenia 94 (správa HBG z 8. júla 1994), 101 (interná správa BP z roku 1996), 107 (zhrnutie HBG zo 14. septembra 1999), 111 (správy zalobkyne z 12. apríla 2000) a 115 (správy HBG zo 16. februára 2001) napadnutého rozhodnutia], co umoznuje povazovat ju za ústredný prvok rokovaní bez ohladu na pocet dotknutých verejných obstarávaní. Navyse samotná zalobkyna odkazuje na tento druh klauzúl so svojej odpovedi z 12. septembra 2003 na ziadost o informácie z 30. júna 2003, ked uvádza, ze osobitná zlava jej bola poskytnutá za práce, pri ktorých nebolo zmluvne dohodnuté nijaké prenesenie v prípade zvýsenia ceny bitúmenu. 69 Zalobkyna okrem toho tvrdí jednak, ze hoci bolo obcas mozné, aby v prípade neexistencie klauzuly o riadení rizík stavitel preniesol zvýsenie ceny bitúmenu na verejného obstarávatela, túto moznost majú vsetci stavitelia vrátane malých stavitelov, a jednak, ze zvýsenie ceny, ktoré nastane na zaciatku sezóny cestných stavieb, môzu lahsie preniest vsetci stavitelia, a preto mali vsetci záujem na cenovej stabilite pocas tejto sezóny. Toto tvrdenie vsak nemôze stacit na spochybnenie posúdenia Komisie, pokial ide o záujem W5 na karteli. Z hladiska práva hospodárskej sútaze totiz treba rozlisovat medzi rokovaniami uskutocnenými dvojstranne medzi dvomi podnikmi na jednej strane a kolektívnymi dohodami o cenách a osobitných zlavách uzatvorenými spolocne na druhej strane. Okolnost, ze aj malí stavitelia mali záujem na zmenách cien, ktoré by nastali na zaciatku sezóny cestných stavieb, nepostacuje na vyvázenie negatívneho vplyvu výraznejsej zlavy poskytnutej W5 z hladiska pravidiel hospodárskej sútaze. 70 Napokon treba zdôraznit, ze samotná zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze clenovia W5 mohli súhlasit so zvýsením brutto ceny pod podmienkou, ze dostanú výraznejsiu zlavu ako malí stavitelia (odôvodnenie 149 napadnutého rozhodnutia). 71 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze dodávatelia a W5 mali spolocný záujem na dohodách o brutto cene a zlavách a ze záujem významných stavitelov mozno vysvetlit mechanizmom klauzúl o riadení rizík vo verejných obstarávaniach a súcasne osobitnou zlavou, z ktorej mali prospech a ktorá im pri verejných obstarávaniach prinásala konkurencnú výhodu v porovnaní s malými stavitelmi. Komisia preto nevychádzala z nesprávneho posúdenia záujmu W5 na karteli. 4. O stvrtom nesprávnom skutkovom posúdení, zalozenom na neexistencii úcinkov kartelu na hospodársku sútaz na trhu s cestným stavitelstvom a) Tvrdenia úcastníkov konania 72 Zalobkyna vytýka Komisii, ze usudzovala, ze cena bitúmenu predstavovala velmi významnú nákladovú polozku pre podniky zaoberajúce sa výstavbou ciest, hoci samotná zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze náklady na nákup bitúmenu predstavujú len 1,5 % celkových nákladov pri stavbe ciest, a ostatní stavitelia, ktorí sú clenmi W5, tento údaj Komisii potvrdili. Kedze cenový rozdiel spojený s osobitnou zlavou poskytnutou W5 dosahuje len 1 %, domnieva sa, ze Komisia sa tohto nesprávneho tvrdenia drzala len preto, aby preukázala dvojstrannost kartelu. Okrem iného sa domnieva, ze skutocnost, ze významní stavitelia ziadali výraznú zlavu, vychádza len z ich nákupnej stratégie a nepredstavuje nástroj obmedzovania hospodárskej sútaze. Napokon usudzuje, ze Komisia nemôze predkladat nové dôkazy v stádiu konania pred súdom. 73 Komisia odmieta tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 74 Na úvod treba pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný úcinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na takúto dohodu vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" vedie k nevyhnutnosti preskúmat v prvom rade samotný ciel dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. V prípade, ze analýza obsahu dohody neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, vsak treba skúmat jej následky, a aby bola zakázaná, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená. Okrem toho nie je nevyhnutné skúmat následky dohody, pokial sa preukáze jej protisútazný ciel (rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [19]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 55). V prejednávanej veci teda bola Komisia povinná preukázat len to, ze cielom dohôd bolo vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz, pricom nebola povinná preukázat konkrétne protisútazné úcinky uvedených dohôd. 75 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usudzovala, ze cielom dohôd stanovujúcich brutto cenu bitúmenu, najnizsiu osobitnú zlavu poskytnutú W5, ako aj najvyssiu zlavu poskytnutú malým stavitelom bolo narusenie hospodárskej sútaze v odvetví cestného stavitelstva, a teda zohladnenie konkrétnych úcinkov uvedených dohôd bolo pri posúdení, ci sa na ne vztahuje zákaz v clánku 81 ods. 1 ES, nadbytocné (odôvodnenia 155 az 160). Komisia preto skúmala úcinky uvedených dohôd v odôvodneniach 79 az 86 a 169 az 174 len subsidiárne. 76 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia vplyvu kartelu na trh s cestným stavitelstvom najmä z dôvodu malého podielu nákladov na nákup bitúmenu na celkových stavebných nákladoch (1,5 %). Komisia spochybnuje tento údaj a uvádza, ze zalobkyna pouzila velmi extenzívnu metódu výpoctu a ze verejný dokument holandského statistického úradu v roku 2006 zdôraznoval vplyv ceny bitúmenu na náklady cestných stavebných prác. Zalobkyna spochybnuje prípustnost tohto dokumentu ako dôkazného prostriedku, kedze bol predlozený az v stádiu konania pred súdom. 77 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti tohto dokumentu, stací konstatovat, ze v prejednávanej veci Komisia na to, aby preukázala, ze osobitná zlava poskytnutá W5 mala vplyv na hospodársku sútaz v odvetví cestného stavitelstva, vychádzala z iných dôkazov. V napadnutom rozhodnutí totiz bez toho, aby vycíslila podiel nákladov na bitúmen pri výstavbe ciest, uviedla, ze "absolútna úroven netto ceny bitúmenu bola pre W5 menej dôlezitá ako skutocnost, ze v porovnaní s cestnými stavitelmi, ktorí neboli súcastou W5, mali relatívnu výhodu", pricom táto relatívna výhoda "im umoznovala uspiet vo verejných obstarávaniach na práce vyzadujúce relatívne vysokú spotrebu bitúmenu" (odôvodnenia 70 a 153 napadnutého rozhodnutia). Toto tvrdenie vychádza z viacerých zhodujúcich sa dokumentov spisu správneho konania. Po prvé zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze "netto ceny bitúmenu v dôsledku toho predstav[ovali] pre jednotlivého cestného stavitela skutocné náklady na bitúmen" a ze "pre tohto stavitela tak tieto ceny predstav[ovali] východiskový bod pre výpocet nákladov na tonu asfaltu ako stavebného materiálu na cestnú výstavbu". Po druhé SNV vo svojej internej správe z 9. februára 1995 zdôraznila, ze W5 "pripisovala velkú dôlezitost moznosti mat nizsie nákupné ceny ako konkurencia", pricom celková cenová úroven bola ovela menej dôlezitá. Po tretie Kuwait Petroleum vo svojom vyhlásení z 9. októbra 2003 spresnila, ze významní stavitelia mohli vediet, ci dodávatel nedodrzal dohody o karteli tým, ze ponúkol malému stavitelovi výraznejsiu zlavu, vdaka Cobouw, holandskému denníku uverejnujúcemu oznamy o verejných obstarávaniach a pridelení zákaziek v odvetví stavebníctva v Holandsku (odôvodnenie 70 napadnutého rozhodnutia). Napokon dodávatel Veba v zápisnici z 31. októbra 2001 o návsteve malého stavitela Van Kessel potvrdzuje, ze pre tohto stavitela nebola dôlezitá absolútna cena, ale získanie co najnizsej ceny. 78 Vseobecný súd preto usudzuje, ze tieto dôkazy umoznujú dospiet k záveru, ze osobitná zlava poskytnutá W5 mala vplyv na hospodársku sútaz v odvetví cestného stavitelstva, pricom nie je potrebné vyjadrovat sa o presnom podiele nákladov na bitúmen na celkových nákladoch pri výstavbe ciest. 79 Zalobkyna sa okrem iného domnieva, ze skutocnost, ze významní stavitelia ziadali výraznú zlavu, vychádza len z ich nákupnej stratégie, ktorá bola úcinná, a nepredstavuje nástroj obmedzovania hospodárskej sútaze. Treba vsak pripomenút, ze z hladiska práva hospodárskej sútaze sú kolektívne dohody o cenách a osobitných zlavách v zásade zakázané a nepatria len do obycajnej nákupnej stratégie, na rozdiel od jednoduchých obchodných rokovaní uskutocnovaných dvojstranne medzi dvomi podnikmi. 80 Z toho, co bolo uvedené, vyplýva, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho posúdenia vplyvu kartelu na trh s cestným stavitelstvom. 5. O piatom nesprávnom skutkovom posúdení, týkajúcom sa fungovania kartelu: vznik a casový vývoj kartelu a mechanizmus sankcií a) Tvrdenia úcastníkov konania 81 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia vychádzala z troch nesprávnych skutkových posúdení týkajúcich sa fungovania kartelu. 82 Po prvé, hoci viaceré zhodujúce sa vyhlásenia dodávatelov (BP, Kuwait Petroleum a Nynas), ako aj interný dokument zalobkyne preukazovali, ze kartel iniciovali len dodávatelia, Komisia sa rozhodla citovat v napadnutom rozhodnutí opacné vyhlásenia SNV. 83 Po druhé Komisia sa zmýlila, pokial ide o casový vývoj kartelu. Nijaká diskusia medzi W5 a dodávatelmi sa neodohrala pred rokom 1996, ked doslo k stretnutiam, ktoré boli len formalitami, pricom tieto stretnutia sa neodlisovali od diskusií medzi dodávatelom a jednotlivým kupujúcim, najmä nie od takých, aké vedie kazdý malý stavitel. Situácia sa menila az od roku 1999, ked W5 povazovala za uzitocné vydat spolocné stanovisko pred kazdým stretnutím s dodávatelmi z dôvodu rýchleho vývoja ceny bitúmenu a zistenia výraznej zlavy poskytnutej malým stavitelom. 84 Po tretie Komisia nesprávne posúdila úlohu významných stavitelov pri uplatnovaní mechanizmu sankcií. Títo stavitelia totiz len raz - v apríli 2000 - ziadali dodatocnú kolektívnu zlavu v súvislosti so zistením výraznej zlavy poskytnutej malým stavitelom. Pri tejto prílezitosti priznala W5 dodatocnú zlavu aj spolocnost ExxonMobil, ktorú vsak Komisia nepovazovala za súcast kartelu. Komisia nemala k dispozícii nijaký dôkaz umoznujúci dospiet k záveru, ze mechanizmus sankcií bol uplatnený pri inej prílezitosti. Okrem toho viaceré dôkazy uvedené v spise Komisie umoznujú konstatovat, ze aj malí stavitelia ziadali, aby mali výhodu cien po zlave, ktoré by boli najnizsie na trhu. 85 Komisia odmieta vsetky tieto tvrdenia. b) Posúdenie Vseobecným súdom 86 Pokial ide o prvé tvrdenie, vztahujúce sa na dôkazné prostriedky týkajúce sa vzniku kartelu, Komisia vychádzala z viacerých vzájomne sa zhodujúcich dokumentov, aby vznik kartelu pripísala spolocne dodávatelom aj významným stavitelom. Na úvod treba pripomenút, ze vyhlásenia dodávatelov uvedené v odôvodnení 70 napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa chce zalobkyna odvolávat, sa týkajú iba prípravných stretnutí dodávatelov a neobsahujú nijaký dôkaz o vzniku kartelu. 87 Naproti tomu viaceré dokumenty pochádzajúce z obdobia vzniku kartelu podporujú tézu Komisie, ze W5 mala záujem na vzniku kartelu rovnako ako dodávatelia. V internej správe SNV zo 6. februára 1995 sa uvádza znepokojenie významných stavitelov celiacich nestabilite cien bitúmenu v roku 1994, ktorá "ohrozovala cenu CROW a pridelovanie zákaziek". Navyse interná správa SNV z 9. februára 1995 potvrdzuje dvojstrannost kartelu, ktorý definuje ako "spoluprácu medzi dvomi kartelmi". Rovnako zhrnutie Wintershall z 20. februára 1992 uvádza skutocnost, ze zalobkyna nadviazala kontakt s SNV, aby ju poziadala o predlozenie návrhov o moznostiach budúcej spolupráce medzi dodávatelmi a W5. Napokon HBG v internej správe z 8. júla 1994 uvádza svoje znepokojenie v súvislosti s rozhodnutím dodávatelov nedodrziavat dohody uzatvorené v marci 1994. 88 Vseobecný súd usudzuje, ze Komisia správne vyhodnotila, ze tieto dokumenty umoznovali dospiet k záveru, ze W5 stála spolocne s dodávatelmi pri vzniku kartelu. Pokyny interného sekretariátu zalobkyne, na ktoré sa chce odvolávat, v ktorých je uvedené, ze iniciatíva na koordináciu významných stavitelov s dodávatelmi vzisla od SNV, a ktoré sa týkajú skôr otázky osoby vodcu, nemôzu samy osebe spochybnit záver vyvodený zo skúmania vyssie uvedených dokumentov. 89 V rámci druhého tvrdenia zalobkyna Komisii vytýka, ze nesprávne posúdila casový vývoj kartelu. Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze viaceré zhodujúce sa dôkazy umoznujú konstatovat existenciu a vývoj porusenia v rokoch 1994 az 2002 (odôvodnenia 93 az 126). 90 Pokial ide o roky 1994 a 1995, Komisia uviedla dôkazy preukazujúce existenciu dohôd medzi dodávatelmi a W5, ako aj uplatnenie týchto dohôd (odôvodnenia 93 az 99 napadnutého rozhodnutia). 91 Okrem toho podla napadnutého rozhodnutia, hoci sa v roku 1996 zmenil mechanizmus uzatvárania dohôd a SNV a zalobkyna odvtedy neboli jediné poverené uzatvárat dohody na úcet vsetkých úcastníkov kartelu, táto organizacná zmena nemá vplyv na okolnosti, ktoré tvoria kartel (odôvodnenie 100). 92 Nijaký dôkaz tiez neumoznuje domnievat sa, ze stretnutia kartelu zmenili v roku 1999 povahu a najmä ze az odvtedy sa významní stavitelia stretávali preto, aby pripravovali stretnutia s dodávatelmi. Predovsetkým z odpovede zalobkyne z 12. septembra 2003 na ziadost o informácie vyplýva, ze clenovia W5 sa stretávali bezprostredne pred koordináciou s dodávatelmi (alebo po nej), aby spolocne pripravili (alebo vyhodnotili) zosúladený postup (odôvodnenie 72 napadnutého rozhodnutia). Viacerí dodávatelia tiez potvrdili, ze významní stavitelia sa stretávali pred stretnutím kartelu, aby ho pripravili (odôvodnenia 73 az 75 napadnutého rozhodnutia). Navyse okolnost, ze vztahy medzi týmito dvomi skupinami kartelu sa od roku 1999 stali napätejsie, nemá vplyv na posúdenie týchto stretnutí z hladiska práva hospodárskej sútaze. Napokon musí byt odmietnuté tvrdenie zalobkyne, ktoré sa snazí kvalifikovat stretnutia, ktoré sa konali pocas prvých rokov kartelu, ako obycajné dvojstranné diskusie medzi dodávatelmi a kupujúcimi, kedze kolektívne dohody o cenách a osobitných zlavách uzatvorené spolocne nemozno porovnávat s obchodnými rokovaniami uskutocnovanými dvojstranne medzi dvomi podnikmi. 93 Pokial ide o tretie tvrdenie, zalobkyna sa domnieva, ze Komisia precenila úlohu, ktorú hrala W5 v mechanizme sankcií, pricom tento mechanizmus sa uplatnil len raz, a to v roku 2000. Okrem toho sa domnieva, ze pravidelné hrozby W5, ze zmení dodávatelov, predstavujú rovnaké obchodné správanie, ako to bolo v prípade malých stavitelov. 94 Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia správne vychádzala z viacerých zhodujúcich sa dôkazov, ktoré uvádzajú individuálne a prinajmensom v jednom prípade aj kolektívne financné sankcie W5 voci dodávatelom, ktorí poskytli malým stavitelom velmi výraznú zlavu, ako aj zmeny dodávatela v prípade zistenia takejto zlavy V internom zhrnutí Wintershall zo 4. marca 1996 týkajúcom sa návstevy Heijmans sa uvádzajú tieto sankcie za rok 1995 (odôvodnenie 82 napadnutého rozhodnutia). Rovnako zhrnutie HBG o koordinácii zo 14. septembra 1999 sa týka vysetrovania výraznej zlavy poskytnutej dvom malým stavitelom (odôvodnenie 83 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o rok 2000, samotná zalobkyna aj BP uvádzajú kolektívnu pokutu ulozenú dodávatelom v súvislosti so zistením zlavy poskytnutej malému stavitelovi Krekel (odôvodnenie 84 napadnutého rozhodnutia). Kuwait Petroleum tiez potvrdila mechanizmus sankcií vo svojich vyhláseniach z 9. októbra 2003 (odôvodnenie 85 napadnutého rozhodnutia). BP 16. septembra 2003 v odpovedi na ziadost o informácie tiez vyhlásila, ze zalobkyna sa v roku 2002 vzdala dodávok od Veba po zistení výraznej zlavy poskytnutej malému stavitelovi (odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia). V internej správe SNV z 9. februára 1995 sa okrem toho uvádza hrozba znízenia objednávok bitúmenu v prípade konkurencných ponúk predlozených velkým stavitelom, ktorí nie sú clenmi W5 (odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia). Kuwait Petroleum vo svojom vyhlásení z 12. septembra 2003 potvrdila, ze ak by dodávatel poskytol malému stavitelovi vyssiu zlavu, ako bolo dohodnuté, W5 sa vyhrázala, ze sa od tohto dodávatela prestane zásobovat (odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia). Napokon v dokumente týkajúcom sa koordinácie zo 4. mája 2001 zalobkyna tiez uvádza pokutu ulozenú Nynas z dôvodu jej cenovej politiky (odôvodnenie 117 napadnutého rozhodnutia), co potvrdila Kuwait Petroleum vo svojom vyhlásení z 12. septembra 2003 (odôvodnenie 118 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze Nynas vo svojej písomnej odpovedi na urcité otázky Komisie uviedla, ze kolektívna sankcia bola ulozená len raz, nepostacuje na vyvrátenie existencie individuálnej sankcie, ktorá bola voci nej prijatá. 95 Vseobecný súd usudzuje, ze Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze tieto dokumenty presne odkazujú na mechanizmus kolektívnych pokút, ktoré dodávatelom ulozila W5, pokial ide o rok 2000. Ako celok okrem iného preukazujú, ze existoval individuálny a kolektívny mechanizmus sankcií v prípade nedodrziavania kartelových dohôd pocas celého trvania kartelu. Sankcie spocívali bud v zastavení objednávok od dodávatela, ktorý porusil uvedené dohody, alebo v pokute ulozenej porusujúcemu dodávatelovi ci vsetkým dodávatelom. 96 Zo vsetkého, co bolo uvedené, preto vyplýva, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho posúdenia, pokial ide o vznik kartelu, jeho casový vývoj a mechanizmus sankcií. 6. O siestom nesprávnom skutkovom posúdení, týkajúcom sa úlohy ExxonMobil v karteli a) Tvrdenia úcastníkov konania 97 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho skutkového posúdenia, kedze v napadnutom rozhodnutí neuviedla nijakú zmienku o ExxonMobil, hoci v oznámení o výhradách usudzovala, ze ExxonMobil sa úplne podriadovala kartelovým dohodám, o ktorých bola pravidelne informovaná. ExxonMobil napríklad uhradila podstatnú cast dodatocnej zlavy poskytnutej W5 ako sankcia v apríli 2000, ako to preukazuje dobropis, ktorý ExxonMobil zaslala zalobkyni 15. novembra 2000. Tento dôkaz je dôlezitý na pochopenie fungovania kartelu, ktorý zdruzoval vsetkých dodávatelov. 98 Komisia uvádza, ze nemala k dispozícii dostatok dôkazov na to, aby preukázala úcast ExxonMobil na karteli. b) Posúdenie Vseobecným súdom 99 Zdá sa, ze tvrdenie uvedené zalobkynou je neúcinné, kedze aj keby bolo dôvodné, nemôze mat vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne (rozsudky Súdu prvého stupna z 5. júna 1996, Günzler Aluminium/Komisia, [20]T-75/95, Zb. s. II-497, bod 55; z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, [21]T-106/95, Zb. s. II-229, bod 199, a zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, [22]T-126/99, Zb. s. II-2427, bod 49). Aj keby totiz existoval dostatok dôkazov o úcasti ExxonMobil na karteli, táto okolnost by nepostacovala na spochybnenie existencie porusenia ani úcasti zalobkyne na tomto porusení. Hoci by sa preukázalo, ze aj ExxonMobil bola úcastníkom kartelu, a teda ze úcastníkmi kartelu boli vsetci dodávatelia na trhu, nezmenilo by to posúdenie Komisie o existencii skutocností zakladajúcich porusenie clánku 81 ods. 1 ES alebo úcasti zalobkyne na tomto porusení. 100 Preto treba zamietnut toto tvrdenie a v dôsledku toho aj vsetky tvrdenia zalobkyne uvádzajúce nesprávne skutkové posúdenia, z ktorých mala Komisia vychádzat v napadnutom rozhodnutí, ktoré boli uvedené na podporu jej návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia. C - Nesprávne právne posúdenia 1. Úvodné poznámky 101 Zalobkyna vytýka Komisii, ze pätkrát nesprávneho právne posúdila skutkové okolnosti vzhladom na clánok 81 ES. Predovsetkým zdôraznuje, ze Komisia venovala viac pozornosti osobitnej zlave poskytnutej W5 ako kartelovej dohode o cenách a rozdelení trhu uplatnovanej len dodávatelmi. 102 Toto tvrdenie je skutkovo nepodlozené. Z odôvodnení 155 az 159 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia preskúmala rôzne prvky dohôd (stanovenie cien, jednotná zlava pre W5, menej výrazná zlava pre ostatných stavitelov) vzhladom na ustanovenia clánku 81 ods. 1 ES, pricom nijaký z prvkov neuprednostnila na úkor iného. 2. O prvom nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností, zalozenom na neúcasti významných stavitelov na karteli dodávatelov a) Tvrdenia úcastníkov konania 103 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia pri posudzovaní správania významných stavitelov vzhladom na clánok 81 ES im neoprávnene pripísala vsetky druhy správania dodávatelov. Okolnost, ze na orgán pre hospodársku sútaz nepodali staznost proti dodávatelom, sama osebe nepostacuje na to, aby sa stali pôvodcami porusenia. 104 Komisia pripomína, ze záujmy dodávatelov a záujmy významných stavitelov sa prelínali dostatocne na to, aby odôvodnovali protisútazné správanie obidvoch strán. b) Posúdenie Vseobecným súdom 105 Vseobecný súd pripomína, ze dohody uzatvorené medzi W5 a dodávatelmi treba zohladnit z celkového hladiska, kedze tieto dohody sa týkali súcasne brutto ceny, najnizsej zlavy poskytnutej W5 aj najvyssej zlavy vztahujúcej sa na malých stavitelov (pozri body 44 az 53 vyssie), a ze Komisia mohla oprávnene uskutocnit toto celkové posúdenie sporných dohôd, aby ich kvalifikovala vzhladom na ustanovenia clánku 81 ods. 1 ES. Toto celkové posúdenie dohôd vsak nemozno povazovat za pripísanie správania dodávatelov významných stavitelom. 3. O druhom nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností, zalozenom na neexistencii protisútazného ciela kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania 106 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia nepreukázala, ze správanie W5 malo protisútazný ciel na úkor konecných spotrebitelov. 107 Na jednej strane totiz súd Únie pripomenul, ze ak sa má dohoda, ktorej cielom je obmedzenie súbezného obchodovania, v zásade povazovat za dohodu s cielom obmedzit hospodársku sútaz, platí to len v rozsahu, v akom mozno predpokladat, ze zbavuje konecných spotrebitelov jej výhod (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia, [23]T-168/01, Zb. s. II-2969, bod 121). Jediným cielom W5 vsak bolo získanie co najvýhodnejsej zlavy, co bolo umoznené mnozstvom nákupov uskutocnených vsetkými clenmi W5 a prinásalo to konecnú výhodu konecným spotrebitelom. 108 Na druhej strane zalobkyna zdôraznuje, ze snaha o stabilitu nákupných cien sama osebe nepredstavuje ciel obmedzit hospodársku sútaz. 109 Komisia odmieta tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 110 Treba pripomenút, ze na to, aby sa na dohodu vztahoval zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES, musí mat "za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". Podla ustálenej judikatúry vedie alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" najskôr k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. V prípade, ze analýza ustanovení tejto dohody neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, vsak bude potrebné skúmat jej následky, a aby sa mohla zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (rozsudky Súdneho dvora z 30. júna 1966, LTM, [24]56/65, Zb. s. 337, 359, a z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, [25]C-209/07, Zb. s. I-8637, bod 15; rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2009, Peugeot a Peugeot Nederland/Komisia, [26]T-450/05, Zb. s. II-2533, bod 43). Na posúdenie toho, ci je dohoda zakázaná clánkom 81 ods. 1 ES, je teda zbytocné zohladnovat konkrétne následky, pokial sa preukáze, ze jej cielom je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, [27]56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496, a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [28]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 125). Toto preskúmanie sa musí uskutocnit so zretelom na obsah dohody a hospodársky kontext, ktorého je súcastou (rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, [29]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 26; zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [30]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 66, a Beef Industry Development Society a Barry Brothers, uz citovaný, bod 16). Napokon táto metóda analýzy sa uplatnuje vseobecne a nie je vyhradená urcitému druhu dohôd [rozsudok Súdu prvého stupna z 2. mája 2006, O2 (Germany)/Komisia, [31]T-328/03, Zb. s. II-1231, bod 67]. 111 Zalobkyna sa nemôze odvolávat na bod 121 rozsudku GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaného v bode 107 vyssie, kedze podla Súdneho dvora "clánok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej", a "preto konstatovanie existencie protisútazného ciela dohody nemozno podmienovat tým, ze konecní spotrebitelia musia byt zbavení výhod úcinnej hospodárskej sútaze v oblasti zásobovania alebo cien" (rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., uz citovaný v bode 74 vyssie, body 62 az 64). Na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní samotná zalobkyna uznala, ze vzhladom na túto judikatúru má tento argument malú nádej na úspech. 112 V prejednávanej veci teda treba urcit, ci sporné dohody mali protisútazný ciel. 113 Clánok 81 ods. 1 ES výslovne uvádza ako zakázané dohody, ktoré "priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky" a "uplatnujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voci ostatným obchodným partnerom, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú". Z bodov 49 az 58 vyssie pritom vyplýva, ze cielom dohôd v prejednávanej veci bolo na jednej strane urcenie nákupných a predajných cien bitúmenu a na druhej strane poskytnutie prednostnej zlavy clenom W5. Samotná povaha týchto dohôd preto postacuje na konstatovanie, ze ich cielom bolo vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 114 Tvrdenie zalobkyne, ze tieto dohody mali zaistit stabilitu nákupných cien, nepostacuje na spochybnenie tohto záveru. Treba totiz pripomenút, ze tieto dohody sa musia skúmat ako celok a ze snaha o cenovú stabilitu sa v kazdom prípade nelísi od urcovania nákupných cien (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [32]T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 197). 115 Vseobecný súd usudzuje, ze z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze správanie clenov W5 a dodávatelov malo protisútazný ciel. 4. O tretom nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností, zalozenom na odmietnutí Komisie uplatnovat ustanovenia clánku 81 ods. 3 ES a usmernenia týkajúce sa dohôd o horizontálnej spolupráci a) Tvrdenia úcastníkov konania 116 Podla zalobkyne Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, ked sa domnievala, ze skutocnost, ze W5 spolocne dojednávala zlavu, nemozno povazovat za "spolocné nákupy" v zmysle ustanovení clánku 81 ods. 3 ES, ktoré sú povolené ustanoveniami pravidiel uplatnovania clánku 81 ES na dohody o horizontálnej spolupráci ([33]Ú. v. ES C 3, 2001, s. 2; Mim. vyd. 08/002, s. 2, dalej len "usmernenia týkajúce sa dohôd o horizontálnej spolupráci"). 117 Najprv zdôraznuje, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí posudzovala jej správanie výlucne podla clánku 81 ods. 3 ES a nie aj v zmysle usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci, ktorým dala v kazdom prípade prílis restriktívny výklad. Tieto usmernenia sa na nu pritom uplatnovali, kedze sa týkajú správania kupujúcich na vlastnom trhu predaja a kedze Komisia nepreukázala, ze W5 urcovala brutto cenu spolocne s dodávatelmi. V prejednávanej veci tak W5 zaviedla koordináciu urcenú na získanie výhodnejsej nákupnej ceny v záujme konecného spotrebitela, co je ekvivalentom organizácie pre spolocný nákup. 118 Komisia okrem iného viackrát vychádzala z nesprávneho posúdenia pri analyzovaní jej správania v zmysle ustanovení clánku 81 ods. 3 ES. Komisia totiz najprv nesprávne vyvodila paralelu medzi pojmami spolocný nákup a spolocný predaj, pricom clánok 81 ES zakazuje iba spolocný predaj. Navyse podla zalobkyne mala Komisia analyzovat trhovú silu významných stavitelov, aby preskúmala, ci skutocne mohli obmedzit hospodársku sútaz, pricom mala zohladnit skutocnost, ze malým stavitelom sa systematicky darilo získavat dodatocnú zlavu v porovnaní so zlavou poskytovanou pre W5. 119 Zalobkyna navyse spochybnuje odôvodnenie 157 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza, ze clenovia W5 samostatne nenakupovali nevyhnutne väcsie mnozstvá ako malý stavitel. Domnieva sa totiz, ze toto tvrdenie nie je podlozené nijakým dôkazom, kedze Komisia si od malých stavitelov nevyziadala údaje o ich nákupoch, a predstavuje tak len obycajnú hypotézu. V kazdom prípade dodávatel môze poskytnút výraznejsiu zlavu aj spolocnosti, ktorá nakupuje mensie mnozstvá, z osobitných obchodných dôvodov, najmä ak má táto spolocnost velký obchodný potenciál. Rovnako skutocnost, ze rokovania W5 s dodávatelmi sa týkali len stanovenia najnizsej kolektívnej zlavy, ktorá mohla byt následne zvýsená, preukazuje, ze správanie W5 bolo v súlade s právom hospodárskej sútaze. 120 Zalobkyna nakoniec spochybnuje odôvodnenie 313 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia tvrdí, ze významní stavitelia obmedzovali vzájomnú hospodársku sútaz, kedze kazdý z významných stavitelov dvojstranne dojednával svoju zlavu s dodávatelom. Navyse podla judikatúry Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora z 12. septembra 2000, Pavlov a i., [34]C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 92 a nasl.), úprava, ktorá vytvára obmedzujúce úcinky len vo vztahu k jedinému nákladovému ukazovatelu, navyse málo významnému, nespôsobuje citelné obmedzenie hospodárskej sútaze. Zalobkyna pritom pripomína, ze v prejednávanej veci bitúmen predstavuje len 1,5 % celkových nákladov spolocnosti zaoberajúcej sa výstavbou ciest. 121 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 122 Vseobecný súd na úvod pripomína, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze podnikom, ktoré sa domáhajú výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES, prinálezí, aby na základe listinných dôkazov preukázali opodstatnenost výnimky. Vzhladom na to Komisii nemozno vytýkat, ze nenavrhla iné riesenia ani neuviedla, co povazuje za odôvodnenie poskytnutia výnimky (rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, [35]43/82 a 63/82, Zb. s. 19, bod 52, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [36]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 220). Iba Komisii na základe jej povinnosti odôvodnenia prinálezí, aby uviedla skutkové a právne okolnosti a úvahy, ktoré ju viedli k prijatiu rozhodnutia odmietajúceho ziadost o výnimku, pricom zalobkyna nemôze ziadat, aby prerokovala vsetky skutkové a právne body, ktoré predniesla pocas správneho konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, [37]T-29/92, Zb. s. II-289, body 262 a 263). Z toho vyplýva, ze zalobkyni prislúcha, aby preukázala, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho alebo skutkového posúdenia, ked jej odmietla udelit výnimku v zmysle clánku 81 ods. 3 ES. 123 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 162 az 168 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvody, preco dospela k záveru, ze úcast W5 na dohodách nepredstavovala spolocné nákupy v zmysle usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci. Komisia tiez v odôvodnení 163 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze úcelom týchto ustanovení nie je vseobecným spôsobom schvalovat dohody o horizontálnej spolupráci, ale vysvetlit zásady umoznujúce ich posúdenie vzhladom na ustanovenia clánku 81 ES, kedze takéto zmluvy môzu prinásat problémy z hladiska hospodárskej sútaze. V prejednávanej veci v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze cielom sporných dohôd bolo obmedzenie hospodárskej sútaze a ze mali dôsledky pre podniky, ktoré sa na nich nezúcastnovali (stanovenie cien pre vsetkých stavitelov v Holandsku a urcenie horných hraníc zliav pre malých stavitelov). Okrem toho, ako Komisia správne uviedla v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia, v kazdom prípade W5 pri týchto rokovaniach s dodávatelmi neuskutocnovala nákupy, pretoze ich úcelom bolo stanovenie cien a zliav, co je správanie, ktoré bod 124 usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci kvalifikuje ako skrytý kartel. Navyse treba zdôraznit, ze W5 uzatvorila tieto dohody so skupinou predajcov, ktorí tiez prijali tajne dohodnuté správanie. Napokon ustanovenia clánku 81 ods. 3 ES sa v kazdom prípade neuplatnujú, kedze podla bodu 133 usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci nákupné dohody nemozno vynat, ak ukladajú obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na získanie hospodárskych výhod, ktoré prinásajú dohody. V prejednávanej veci totiz sporné dohody ukladajú malým stavitelom obmedzenia vo forme obmedzených zliav, teda restrikcie vztahujúce sa na tretie osoby, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných hospodárskych cielov. 124 Z uvedeného vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sa Komisia neobmedzila na posúdenie jej správania výlucne podla clánku 81 ods. 3 ES, ale ze zohladnila aj usmernenia týkajúce sa dohôd o horizontálnej spolupráci. 125 Zalobkyna sa okrem iného domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze usmernenia týkajúce sa dohôd o horizontálnej spolupráci nepovolujú nijaké osobitné správanie, ale ze vysvetlujú zásady, ktorými sa riadi posudzovanie takýchto dohôd vzhladom na ustanovenia clánku 81 ES. Z ich bodu 1 pritom jasne vyplýva, ze ich cielom je vysvetlit "princípy na posudzovanie dohôd o horizontálnej spolupráci v zmysle clánku 81 ES". Komisia teda v tomto bode nevychádzala z nesprávneho právneho posúdenia. 126 Zalobkyna sa navyse domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked spolocný nákup povazovala za podobný spolocnému predaju, hoci usmernenia týkajúce sa dohôd o horizontálnej spolupráci zakazujú iba spolocný predaj. V odôvodnení 159 napadnutého rozhodnutia tak údajne pridala podmienku, ktorá ukladá kupujúcim povinnost správat sa na trhu samostatne, hoci usmernenia týkajúce sa dohôd o horizontálnej spolupráci takúto podmienku nestanovujú. Z odôvodnenia 159 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka uplatnovania ustanovení clánku 81 ods. 1 ES, nie ustanovení clánku 81 ods. 3 ES, vsak vyplýva, ze Komisia sa obmedzila na odpoved na tvrdenie uvedené urcitými podnikmi v správnom konaní týkajúce sa osobitných podmienok holandského trhu a ze sa nesnazila podávat výklad usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci. Toto tvrdenie preto musí byt zamietnuté. 127 Zalobkyna vytýka Komisii, ze neuskutocnila analýzu trhovej sily clenov W5, aby preskúmala, ci skutocne mohla obmedzit hospodársku sútaz. Komisia sa vsak správne domnieva, ze takúto analýzu nebola povinná uskutocnit, kedze neslo o dohodu o spolupráci, ktorou by sa kupujúci snazili vyvázit predávajúcich, ale o kolektívny kartel týkajúci sa cien medzi týmito dvomi skupinami. Z odôvodnenia 24 napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva, ze na úvod spresnila, ze clenovia W5 vlastnili 36 z 51 obalovacích stredísk, ktoré existovali v Holandsku v roku 2002, cize viac ako 70 % z nich. Okrem toho treba uviest, ze podla ustanovení bodu 18 usmernení týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci v prípade dohôd, ktoré majú za ciel obmedzenie sútaze prostredníctvom urcenia cien, obmedzenia produkcie alebo rozdelenia si trhov alebo spotrebitelov, nie je potrebné skúmat skutocné úcinky na hospodársku sútaz a trh, kedze pri týchto dohodách sa predpokladá, ze majú na trh negatívne úcinky. Kedze Komisia uviedla, ze sporné dohody svojou povahou smerovali k obmedzeniu hospodárskej sútaze (odôvodnenie 165 napadnutého rozhodnutia), nebola povinná vykonat podrobnú analýzu trhovej sily clenov W5. 128 Zalobkyna sa okrem toho domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho skutkového posúdenia, ked bez akéhokolvek dôkazu uviedla, ze clenovia W5 samostatne nenakupovali nevyhnutne väcsie mnozstvá ako malý stavitel. Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia vychádzala z viacerých dôkazov, aby dospela k záveru, ze zlava, ktorá bola poskytnutá W5, nesúvisela s objemom nákupov jej clenov a ze osobitná zlava, ktorá im bola poskytnutá, mala za ciel poskodit ostatných stavitelov (pozri body 50 a 51 vyssie). Okrem toho okolnost, ze kazdý z clenov W5 sa snazil získat dodatocnú zlavu navyse k spolocnej zlave v závislosti od nakúpených mnozstiev, predstavuje dalsí znak toho, ze skupinová zlava nesúvisela s objemom nákupov W5. 129 Zalobkyna nakoniec spochybnuje tvrdenie Komisie, ze dohody mali za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze (odôvodnenia 166 a 313 napadnutého rozhodnutia). Domnieva sa, ze tieto dohody jednak neobmedzili hospodársku sútaz medzi clenmi W5 a jednak neobmedzili hospodársku sútaz medzi vsetkými stavitelmi, kedze bitúmen predstavoval len 1,5 % celkových nákladov týchto podnikov. Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze clenovia W5 tým, ze spolocne s dodávatelmi, ktorí pokrývali 80 % trhu, urcovali brutto ceny a zlavy pre vsetky svoje budúce nákupy, obmedzili hospodársku sútaz, ktorá medzi nimi mohla prebiehat. Okrem toho, hoci Súdny dvor mohol v osobitnom prípade úpravy stanovujúcej povinnú úcast na doplnkovom dôchodkovom systéme dospiet k záveru, ze tento systém nemá vplyv na hospodársku sútaz (rozsudok Pavlov a i., uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 95), Komisia na doplnenie uz správne preukázala, ze v prejednávanej veci mala osobitná zlava poskytnutá W5 vplyv na hospodársku sútaz v odvetví cestného stavitelstva vzhladom na mechanizmus verejných obstarávaní existujúci v odvetví cestného stavitelstva (pozri body 69 az 73 vyssie). 130 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, ked odmietla domnievat sa, ze úcast W5 na dohodách predstavuje "spolocné nákupy" v zmysle ustanovení clánku 81 ods. 3 ES, ktoré sú povolené usmerneniami týkajúcimi sa dohôd o horizontálnej spolupráci. 5. O stvrtom nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností, zalozenom na nepresnom vymedzení relevantného trhu a nesprávnom posúdení postavenia významných stavitelov na trhu a) Tvrdenia úcastníkov konania 131 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, ked pri posudzovaní postavenia W5 prílis restriktívne vymedzila relevantný trh. Komisia sa tak stotoznila s názorom dodávatelov a obmedzila svoje posúdenie relevantného trhu s jediným cielom preukázat, ze významní stavitelia mali trhový podiel 49,5 % z pohladu nákupov (odôvodnenie 29 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna pripomína, ze výhrady formulované proti vymedzeniu trhu, ktoré pouzila Komisia, nemajú samostatný rozmer vo vztahu k tým, ktoré sa týkajú poskodzovania hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [38]T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 123). 132 V prvom rade sa tak domnieva, ze Komisia neuviedla dostatocné dôvody, ktoré by umoznovali vylúcit z relevantného trhu priemyselný bitúmen, najmä ze neuviedla, ze neexistovala relevantná náhradná ponuka. 133 V druhom rade spochybnuje rozhodnutie Komisie geograficky obmedzit relevantný trh na Holandsko. V období, ked dochádzalo k porusovaniu, totiz v Holandsku vyrábala bitúmen uz len Kuwait Petroleum, pricom ostatní dodávatelia dovázali bitúmen predávaný v Holandsku z Belgicka a Nemecka a mali struktúrovanú organizáciu predaja na úrovni Beneluxu. Komisia tak prehliadla jasné nepriame dôkazy preukazujúce existenciu cezhranicných koordinácií medzi dodávatelmi. Bezdôvodne tiez odmietla vzájomne sa zhodujúce vyjadrenia viacerých významných stavitelov, ze holandský trh s bitúmenom dodávatelia izolovali od ostatných trhov, pricom im dodávatelia bránili zásobovat sa v zahranicí (odôvodnenie 174 napadnutého rozhodnutia). Ak by vsak Komisia vo svojom vymedzení relevantného trhu zohladnila Belgicko a západnú cast Nemecka, podiel na trhu, ktorý mala W5, by bol nizsí ako 15 %. Usmernenia týkajúce sa dohôd o horizontálnej spolupráci pritom uvádzajú, ze v prípade spolocného nakupovania viacerými podnikmi tieto podniky nemajú trhovú silu, ak je ich spolocný trhový podiel nizsí ako 15 %. 134 Komisia popiera vsetky tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 135 V rámci uplatnovania clánku 81 ES musí Komisia urcit, ci dotknutý zosúladený postup môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci je jeho cielom alebo následkom vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Úcastníci konania sa nezhodujú v otázkach rozsahu tejto povinnosti, ktorú má Komisia, a vymedzenia relevantného trhu pouzitého Komisiou v napadnutom rozhodnutí. 136 Podla judikatúry je jediným úcelom vymedzenia relevantného trhu v rámci uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES urcit, ci dotknutá dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci je jej cielom alebo následkom vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (uznesenie Súdneho dvora zo 16. februára 2006, Adriatica di Navigazione/Komisia, C-111/04 P, bod 31, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [39]C-511/06 P, Zb. s. I-5843, I-5848, body 196 a 197). 137 Okrem iného, ako uz Vseobecný súd spresnil vo svojej judikatúre, povinnost zahrnút vymedzenie relevantného trhu do rozhodnutia prijatého podla clánku 81 ES nie je absolútna, ale Komisia má túto povinnost len vtedy, ak bez tohto vymedzenia nemôze urcit, ci dotknutý kartel môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci je jeho cielom alebo následkom vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [40]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 230; z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [41]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 132, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [42]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 99). 138 Vymedzenie relevantného trhu sa zdá nevyhnutné na preverenie, ci je v danej situácii splnená podmienka stanovená v clánku 81 ods. 3 písm. b) ES na urcenie, ze ods. 1 toho istého clánku sa neuplatnuje [pozri v tomto zmysle oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva ([43]Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155) a rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia ([44]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 226)], hoci nie je nevyhnutné na preverenie, ci sú splnené ostatné tri podmienky stanovené v clánku 81 ods. 3 ES (rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný, bod 226). 139 V prejednávanej veci treba na jednej strane uviest, ze Komisia správne odmietla uplatnit ustanovenia clánku 81 ods. 3 ES a najmä ustanovenia clánku 81 ods. 3 písm. b) ES (body 122 az 130 vyssie). Na druhej strane, hoci zalobkyna tvrdí, ze nesprávne vymedzenie relevantného trhu, ktoré pouzila Komisia, malo vplyv na posúdenie trhovej sily clenov W5, ktorá bola v skutocnosti ovela mensia, nez im bolo prisudzované, nespochybnuje, ze sporné dohody mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ze mali za ciel prinajmensom stabilizovat nákupné ceny, co, ako bolo preukázané (pozri body 113 az 115 vyssie), malo v prejednávanej veci za následok obmedzenie a skreslenie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Kedze v dôsledku toho uplatnenie clánku 81 ES Komisiou nevyzadovalo v prejednávanej veci najprv vymedzenie relevantného trhu, toto vymedzenie sa mohlo obmedzit na odvolávanie sa na výrobok, ktorého sa kartel týkal, ako aj cielové územie. 140 Zalobkyna vytýka Komisii, ze neuviedla dostatocné dôvody, ktoré by umoznovali vylúcit z relevantného trhu priemyselný bitúmen, najmä ze neuviedla, ze neexistovala relevantná náhradná ponuka. Vzhladom na neexistenciu povinnosti vymedzit trh, ktorá by pripadala Komisii, v tomto bode nemozno konstatovat nijaké porusenie povinnosti odôvodnenia (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 99). 141 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze Komisia nesprávne obmedzila geografické vymedzenie relevantného trhu na Holandsko, hoci v Holandsku vyrábal bitúmen len jeden ropný podnik, pricom ostatní dodávatelia si bitúmen dovázali z Belgicka alebo Nemecka a niektorí z nich mali organizáciu na predaj v Beneluxe. Z odôvodnení 27 a 28 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia tieto skutkové okolnosti zohladnila a napriek tomu uviedla, ze obchodovanie s bitúmenom sa uskutocnovalo výlucne na vnútrostátnej úrovni vzhladom na vnútrostátne kvalitatívne poziadavky, mechanizmus riadenia rizík a struktúru vlastníctva obalovacích stredísk. 142 Okrem iného nepriame dôkazy, ktoré zalobkyna uviedla, aby podporila tézu o existencii kartelu v Belgicku, sa samy osebe nezdajú dostatocné na preukázanie toho, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia pri vymedzení relevantného trhu. Tieto nepriame dôkazy okrem toho Komisia v kazdom prípade zohladnila v napadnutom rozhodnutí. Ide tak na jednej strane o rukopis zápisnice spísaný spolocnostou Kuwait Petroleum o koordinácii medzi dodávatelmi (Nynas, Klöckner, SNV, BP, Smid & Hollander a Kuwait Petroleum) zo 4. marca 1994, ktorá uvádza potrebu "uviest cenovú úroven v Belgicku". Na druhej strane ide o dokumenty uvádzajúce, ze SNV bude mat struktúrovanú organizáciu predaja na úrovni Beneluxu, jediného manazéra povereného obchodovaním s bitúmenom pre Benelux v rokoch 1993 az 1998, presne ako ExxonMobil, ktorej organizácia predaja bude v Holandsku a Belgicku riadená rovnakými osobami. 143 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho právneho posúdenia ani nepochybila pri právnej kvalifikácii skutkových okolností pri vymedzení relevantného trhu. 6. O piatom nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností, zalozenom na neexistencii nepriamych úcinkov vyvolaných na sekundárnom trhu s cestným stavitelstvom a) Tvrdenia úcastníkov konania 144 Podla zalobkyne Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, ked sa domnievala, ze sporné dohody vyvolali nepriame úcinky na sekundárnom trhu s cestným stavitelstvom. Pripomína, ze náklady na nákup bitúmenu predstavovali iba velmi malú cast obratu podnikov zaoberajúcich sa výstavbou ciest v Holandsku, okrem zriedkavých prípadov stavieb zahrnajúcich výlucne dodávku velmi velkých mnozstiev asfaltu (menej ako 10 % stavieb), v ktorých sú stavitelia v kazdom prípade schopní dojednat dodatocnú zlavu. Komisia okrem toho nepodlozila výpoctami svoje tvrdenie, ze velmi malý rozdiel v nákupných cenách bitúmenu mohol predstavovat rozhodujúci prvok pri získavaní zákaziek vo verejných obstarávaniach. Komisia navyse nepreukázala, ze úroven brutto cien v Holandsku bola vyssia ako cenová úroven v cudzine. Údaje týkajúce sa vývoja cien vo viacerých státoch boli totiz vyvrátené v dokumentoch pochádzajúcich od dodávatelov vo verzii, ktorá nie je dôverná, a viaceré dokumenty preukazujú, ze cenová úroven v Holandsku bola v skutocnosti porovnatelná s cenovou úrovnou v susedných státoch. 145 Komisia odmieta tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 146 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze cena bitúmenu, ktorý predstavuje len zanedbatelnú cast nákladov cestnej stavby, by mohla mat vplyv na hospodársku sútaz tým, ze by spôsobovala nepriame úcinky vyvolané na nadväzujúcom trhu s cestným stavitelstvom. Treba vsak pripomenút, ze podla bodov 74 az 79 a 110 az 115 vyssie bolo cielom dohôd zabránit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz. Komisia preto nemusela preukázat konkrétne protisútazné úcinky uvedených dohôd. 147 Zalobkyna okrem iného Komisii vytýka, ze nepreukázala dostatocným spôsobom, ze v období, ked dochádzalo k porusovaniu, bola úroven brutto cien v Holandsku vyssia ako cenová úroven v susedných státoch. Z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 174) vsak vyplýva, ze Komisia vychádzala z viacerých dokumentov zabavených pri svojich vysetrovaniach, vrátane internej správy SNV z 9. februára 1995, ktorá uvádza urcité cenové rozdiely medzi Holandskom a susednými státmi, ktoré na prvý pohlad neboli opodstatnené, ako aj z vyhlásenia Kuwait Petroleum z 9. októbra 2003, ktoré tiez uvádza rozdiel v cenách medzi Holandskom a jeho susedmi. Komisia vychádzala aj z poznámok zabavených v priestoroch zalobkyne týkajúcich sa koordinacných stretnutí, ktoré sa uskutocnili 12. apríla 2000 a 29. januára 2002. Pokial ide o rok 2000, tieto správy uvádzajú, ze úroven netto cien v Holandsku bola o 25 NLG vyssia ako v Belgicku (odôvodnenie 111 napadnutého rozhodnutia). Rovnako pokial ide o rok 2002, tieto správy ukazujú, ze netto cena v Holandsku bola 183 eur proti 162 eurám v Nemecku a Belgicku a 158 eurám vo Francúzsku (odôvodnenie 123 napadnutého rozhodnutia). Tieto zhodujúce sa dôkazy sa zdajú dostatocné na preukázanie, ze úroven brutto cien v Holandsku bola vyssia ako v susedných státoch. 148 Okrem iného, ak zalobkyna vytýka Komisii, ze údaje týkajúce sa vývoja cien vo viacerých státoch pochádzajúce od dodávatelov urcila ako dôverné, treba zdôraznit, ze vzhladom na to, ze v susedných státoch sa nepreukázal nijaký protisútazný postup, dodávatelia boli oprávnení oznacit informácie týkajúce sa cien uplatnovaných v týchto státoch za obchodné tajomstvo. 149 Z toho, co bolo uvedené, vyplýva, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, ked sa domnievala, ze sporné dohody vyvolali nepriame úcinky na nadväzujúcom trhu s cestným stavitelstvom. 150 V dôsledku toho treba zamietnut vsetky tvrdenia zalobkyne uvádzajúce nesprávne právne posúdenia, z ktorých mala Komisia vychádzat v napadnutom rozhodnutí, uvedené na podporu návrhov smerujúcich k zruseniu uvedeného rozhodnutia. D - O porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 151 Tretí a posledný zalobný dôvod uvedený zalobkynou na podporu svojich návrhov na zrusenie je zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu Komisiou, ktorá jej nezaslala vsetky odpovede ostatných podnikov na oznámenie o výhradách. 152 Zalobkyna sa domnieva, ze zaslanie iba tých castí odpovedí, z ktorých mala Komisia v úmysle výslovne vychádzat vo svojom rozhodnutí, v tejto súvislosti nepostacuje. Domnieva sa, ze oznámenie vsetkých odpovedí je zvlást potrebné vzhladom na horizontálnu a vertikálnu povahu kartelu a na to, ze Komisia sa postavila na stranu dodávatelov. Nakoniec zdôraznuje, ze urcenie odpovedí na oznámenie o výhradách, ku ktorým sa musí poskytnút prístup, by nemalo prislúchat len Komisii. 153 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkyne. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 154 Zo spisu vyplýva, ze Komisia zaslala zalobkyni 24. mája 2006 výpisy z odpovedí ostatných podnikov na oznámenie o výhradách, z ktorých chcela vychádzat v napadnutom rozhodnutí ako z dôkazov. Zalobkyna 12. júna 2006 predlozila pripomienky k týmto dokumentom a poziadala o sprístupnenie vsetkých odpovedí ostatných podnikov na oznámenie o výhradách, ale Komisia tejto ziadosti nevyhovela. a) Vseobecné zásady týkajúce sa prístupu k dokumentom z obdobia po oznámení o výhradách 155 Clánok 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 znie: "Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje. Majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k dokumentácii sa nevztahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov hospodárskej sútaze clenských státov." 156 V oznámení Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES], clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([45]Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7) Komisia v bode 8 definuje "dokumentáciu Komisie" ako "vsetk[y] dokument[y], ktoré boli získané, vypracované a/alebo zhromazdené Generálnym riaditelstvom Komisie pre hospodársku sútaz pocas vysetrovaní". V bode 27 tohto oznámenia Komisia spresnuje: "Prístup k dokumentácii bude umoznený na základe ziadosti a normálne pri jednej prílezitosti po predlození námietok Komisie stranám s cielom zabezpecenia princípu rovnosti prostriedkov a ochrany svojho práva na obhajobu. Ako vseobecné pravidlo preto platí, ze nie je povolený prístup k odpovediam iných strán na námietky Komisie. Strane sa vsak povolí prístup k dokumentom získaným po oznámení námietok v neskorsej fáze správneho postupu, ak takéto dokumenty tvoria nový dôkaz - obvinujúceho a vinu zbavujúceho charakteru - týkajúci sa obvinení voci tejto strane v prehlade námietok Komisie. Toto sa deje najmä v prípadoch, v ktorých sa Komisia mieni opierat o nové dôkazy." 157 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodrzat aj v správnom konaní (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [46]85/76, Zb. s. 461, bod 9, a z 2. októbra 2003, ARBED/Komisia, [47]C-176/99 P, Zb. s. I-10687, bod 19). V tejto súvislosti nariadenie c. 1/2003 stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania, ktoré musí jasne uvádzat vsetky základné údaje, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Takéto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [48]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, body 34 a 35). 158 Treba pripomenút, ze cielom práva na prístup k spisu vo veciach hospodárskej sútaze je umoznit osobám, ktorým je oznámenie o výhradách urcené, oboznámit sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa mohli vecne vyjadrit k záverom, ku ktorým Komisia dospela na základe týchto dôkazov vo svojom oznámení o výhradách. Prístup k spisu teda vyplýva z procesných záruk urcených na ochranu práva na obhajobu a osobitne na zabezpecenie úcinného vykonávania práva byt vypocutý (pozri rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 334 a tam citovanú judikatúru). Právo na prístup k spisu znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky dokumenty vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné na jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [49]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 125, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, [50]T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 81). Ide o dokumenty svedciace v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudky Súdneho dvora Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 157 vyssie, body 9 a 11, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [51]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 68). 159 Podla judikatúry je dotknutý podnik informovaný o vsetkých podstatných okolnostiach, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania prostredníctvom oznámenia o výhradách. Odpoved ostatných úcastníkov konania na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi dokumenty vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, [52]T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 163). Napriek tomu, ak chce Komisia vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 81 ods. 1 ES, ostatným subjektom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umoznit, aby sa k takémuto dôkazu vyjadrili (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Cement", [53]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 386, a z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [54]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 50 a tam citovanú judikatúru). 160 Navyse podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa prístupu k správnemu spisu pred oznámením o výhradách je neoznámenie dokumentu porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak môze dotknutý podnik preukázat jednak, ze Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia (rozsudky Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [55]322/81, Zb. s. 3461, body 7 a 9, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 71), a jednak, ze táto výhrada mohla byt preukázaná len odkazom na uvedený dokument (rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, [56]107/82, Zb. s. 3151, body 24 az 30, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 71; rozsudok Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 58). Súdny dvor v tejto súvislosti rozlisuje medzi dokumentmi v prospech a dokumentmi v neprospech úcastníka konania. Pokial ide o usvedcujúci dokument, prinálezí dotknutému podniku, aby preukázal, ze výsledok, ku ktorému dospela Komisia, by bol odlisný, ak by bol tento dokument vylúcený. Naproti tomu, pokial ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí iba preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, body 73 a 74). Toto rozlisovanie platí aj v prípade dokumentov z obdobia po oznámení o výhradách (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [57]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 351 az 359). 161 Takisto treba spresnit, ze systematické neoznamovanie odpovedí ostatných podnikov na oznámenie o výhradách nie je v rozpore so zásadou dodrziavania práva na obhajobu. Ako bolo pripomenuté vyssie, z tejto zásady vyplýva, ze Komisia musí pocas správneho konania dotknutým podnikom sprístupnit vsetky skutocnosti, okolnosti alebo dokumenty, z ktorých vychádza, aby im umoznila úcinne spoznat ich postoj k realite a relevantnosti údajných skutocností a okolností a dokumentom, ktoré pouzila na podporu svojich tvrdení. 162 Zalobkyna sa napokon nemôze odvolávat na judikatúru, podla ktorej nie je mozné, aby iba Komisii, ktorá oznamuje výhrady a rozhoduje o ulození pokuty, prinálezalo urcit dokumenty, ktoré sú uzitocné na úcely obhajoby dotknutého podniku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 126; rozsudky Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, body 81 a 83, a Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 339). Táto úvaha týkajúca sa dokumentov zo spisu, ktorý vytvorila Komisia, sa totiz nemôze uplatnovat na odpovede ostatných dotknutých úcastníkov konania na výhrady, ktoré im oznámila. b) Uplatnenie v prejednávanej veci 163 V prejednávanej veci sa zalobkyna domnieva, ze jej mal byt poskytnutý prístup k vsetkým odpovediam ostatných podnikov na oznámenie o výhradách, ktoré mohli obsahovat dôkazy v jej prospech. 164 Treba pripomenút, ze zalobkyni prinálezí, aby poskytla pociatocný dôkaz o skutocnosti, ze ich nesprístupnenie mohlo na jej úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Zalobkyna sa vsak obmedzila na vseobecné, velmi vágne a cisto spekulatívne tvrdenie, ze odpovede ostatných podnikov na oznámenie o výhradách mohli obsahovat dôkazy v jej prospech vzhladom na horizontálnu a vertikálu povahu kartelu a ze Komisia sa postavila na stranu dodávatelov, pricom neuviedla nijakú osobitnú okolnost, ktorá by predstavovala pociatocný dôkaz v tomto zmysle. 165 Okrem toho, ako zdôraznuje Komisia, v rámci kartelu je málo pravdepodobné, ze spolocnost poskytne dôkazy schopné minimalizovat úlohu inej spolocnosti v karteli, hoci v prejednávanej veci skutocnost, ze kartel bol organizovaný medzi dvomi skupinami s potenciálne rozdielnymi záujmami, vysvetluje, ze kazdý úcastník konania sa snazí o minimalizáciu svojej úlohy v rámci kartelu v neprospech druhého. V kazdom prípade podla judikatúry samotná skutocnost, ze ostatné podniky mohli vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách uvádzat rovnaké tvrdenia ako zalobkyna, nemôze byt dôkazom v jej prospech (rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 160 vyssie, bod 353 az 356). Zalobkyna teda nepredlozila nijaký pociatocný dôkaz o uzitocnosti prípadného poskytnutia odpovedí ostatných spolocností na oznámenie o výhradách. 166 V dôsledku toho treba dospiet k záveru, ze Komisia neporusila právo zalobkyne na obhajobu tým, ze jej odmietla sprístupnit vsetky odpovede na oznámenie o výhradách. 167 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze zalobné návrhy na zrusenie musia byt zamietnuté. II - O návrhoch smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty 168 Na podporu svojich návrhov smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty zalobkyna uvádza dva zalobné dôvody, z ktorých prvý je zalozený na nesprávnych skutkových a právnych posúdeniach pri výpocte základnej sumy pokuty a druhý na nesprávnych skutkových a právnych posúdeniach a porusení práva na obhajobu pri zohladnovaní pritazujúcich okolností. 169 Na úvod treba zdôraznit, ze sa zdá, ze zalobkyna v rámci návrhov smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty ziada Vseobecný súd, aby vykonal svoju neobmedzenú právomoc takmer výlucne na úcely nápravy nesprávnych skutkových a právnych posúdení, z ktorých Komisia údajne vychádzala. Odhliadnuc od výhrady týkajúcej sa neprimeranosti zvýsenia pokuty z dôvodu odmietnutia spolupráce, sa totiz zdá, ze ziadnym z tvrdení uvedených na podporu zalobných dôvodov sa od Vseobecného súdu neziada, aby vykonal svoju neobmedzenú právomoc a nahradil posúdenie Komisie vlastným posúdením. V dôsledku toho musí Vseobecný súd v prejednávanej veci preskúmat, ci sa tieto nesprávne posúdenia preukázu, a prípadne vykonat svoju neobmedzenú právomoc, aby ich napravil, ak je to nevyhnutné. 170 Subsidiárne treba spresnit, ze ako uz bolo uvedené, hoci sa z návrhov smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty zdá, ze zalobkyna od Vseobecného súdu ziada, aby vykonal svoju neobmedzenú právomoc len takmer výlucne v rámci posúdenia nesprávnosti odôvodnenia Komisie, Vseobecný súd v kazdom prípade usudzuje, ze tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu uvedených návrhov neodôvodnujú prijatie iného záveru, nez aký prijala Komisia. A - O urcení základnej sumy pokuty 171 Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnych skutkových a právnych posúdeniach, z ktorých Komisia údajne vychádzala pri výpocte základnej sumy pokuty. Zalobkyna sa totiz domnieva, ze základná suma pokuty, ktorá jej bola ulozená (17,1 milióna eur), je prílis vysoká zo styroch dôvodov. 1. O kvalifikácii porusenia ako velmi závazného a) Tvrdenia úcastníkov konania 172 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze Komisia nesprávne kvalifikovala správanie clenov W5 ako velmi závazné, hoci spolocné dojednávanie co najvyssej zlavy v okamihu nákupu, ktorého cielom bola obrana proti kartelu týkajúcemu sa cien a rozdelenia trhu vytvorenému dodávatelmi, nemozno posudzovat rovnakým spôsobom ako uvedený kartel týkajúci sa cien a rozdelenia trhu vytvorený dodávatelmi. Komisii teda prinálezalo, aby osobitným spôsobom posúdila závaznost správania clenov W5, predovsetkým uskutocnením analýzy skutocných dôsledkov sporného správania pre hospodársku sútaz. Komisia bola okrem toho povinná odôvodnit svoje tvrdenie, ze významní stavitelia museli vediet, ze ich postup obmedzuje hospodársku sútaz, a preukázat, ze tento postup znevýhodnuje malých stavitelov, rovnako ako údajné umelé zvýsenie cien bitúmenu v Holandsku. Nakoniec pripomína, ze samotná Komisia v oznámení o výhradách priznala, ze tajné dohody sa týkali len dodávatelov, nie významných stavitelov, ktorí javili malý záujem o skrývanie svojich kontaktov. Pozvánky na stretnutia sa posielali prostredníctvom jej sekretariátu a po skoncení týchto stretnutí sa nespisovali nijaké zápisnice vzhladom na strucnost výsledkov rokovaní a neexistenciu formálnych dohôd. 173 Zalobkyna sa na záver domnieva, ze podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([58]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia na výpocet pokút") môze byt sporné porusenie kvalifikované prinajhorsom ako menej závazné porusenie, ktorému zodpovedá najvyssia základná suma jeden milión eur. 174 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 175 Podla ustanovení bodu 1 usmernení na výpocet pokút sa základná suma urcí podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, pricom pri posudzovaní povahy závaznosti porusenia sa musí zohladnit povaha porusenia, jeho skutocný dopad na trh, ak ho mozno zmerat, a velkost relevantného geografického trhu. Usmernenia na výpocet pokút teda rozlisujú medzi menej závaznými (obmedzenia najcastejsie vertikálnej povahy s cielom obmedzit výmenu, no s obmedzeným dopadom na trh), závaznými poruseniami (horizontálne alebo vertikálne obmedzenia uplatnované prísnejsie a s rozsiahlejsím dopadom na spolocný trh) a velmi závaznými poruseniami (horizontálne obmedzenia, ako sú "cenové kartely" a kvóty na podiel na trhu alebo iné postupy, ktoré poskodzujú riadne fungovanie vnútorného trhu). 176 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viaceré faktory, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, vo vztahu ku ktorým má Komisia velkú mieru volnej úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [59]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [60]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 43; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [61]T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 153). Okrem toho treba podla judikatúry Súdneho dvora pri stanovovaní výsky pokút zohladnit vsetky okolnosti, ktoré hrajú úlohu pri posúdení závaznosti porusení, najmä úlohu kazdého z úcastníkov konania pri porusení a riziko, ktoré predstavujú porusenia tohto druhu pre ciele Únie (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [62]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 120 a 129, a z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, [63]96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 52; rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, [64]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, body 168 az 183). Ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, treba preskúmat závaznost týkajúcu sa úcasti kazdého z nich (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, [65]C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 110, a Montecatini/Komisia, [66]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 207). 177 Súd Únie tiez uznal, ze horizontálne kartely v oblasti cien alebo dohody, ktorých cielom je najmä rozdelenie zákazníkov alebo delenie spolocného trhu, sa na základe svojej povahy kvalifikujú ako velmi závazné porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [67]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136; Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 147, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [68]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 279). Tieto dohody teda postacujú na kvalifikovanie porusenia ako velmi závazného bez ohladu na ich zemepisný rozsah alebo dopad na trh (rozsudok Brasserie nationale a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 178). Naproti tomu horizontálny kartel, ktorý pokrýva celé územie clenského státu a ktorého cielom je rozdelenie trhu a delenie spolocného trhu, sa nemôze kvalifikovat ako menej závazné porusenie v zmysle usmernení na výpocet pokút (rozsudok Brasserie nationale a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 181). Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, teda Komisii neprinálezalo uskutocnit analýzu skutocných dôsledkov sporného správania pre hospodársku sútaz, aby mohla posúdit závaznost porusenia preukázaním, ze dohody znevýhodnovali malých stavitelov a umelo zvysovali úroven brutto cien v Holandsku. 178 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 312 az 317 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobkyna sa dopustila velmi závazného porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Zdôraznila, ze porusenie spocívajúce v priamom alebo nepriamom stanovovaní nákupných a predajných cien a uplatnovaní nerovnakých podmienok za rovnaké sluzby vo vztahu k obchodným partnerom, cím ich znevýhodnovala v hospodárskej sútazi, patrilo medzi porusenia, ktoré sú svojou povahou najzávaznejsie. Navyse uviedla, ze obidve skupiny, ktoré sa podielali na porusení, si museli byt vedomé protiprávnosti kartelu, kedze clenovia W5 predovsetkým úmyselne vytvorili konkurencnú nevýhodu pre ostatných stavitelov. Tajná povaha dohôd predstavovala v tejto súvislosti dodatocný dôkaz o tom, ze úcastníci si boli vedomí ich protiprávnosti. 179 Treba uviest, ze zalobkyna nespochybnuje skutocnosti uvedené v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia, t. j. ze kartel spocíval v priamom alebo nepriamom stanovovaní nákupných a predajných cien a uplatnovaní nerovnakých podmienok za rovnaké sluzby vo vztahu k obchodným partnerom, cím pre nich vytváral konkurencnú nevýhodu. Mechanizmy, ktoré Komisia takto opísala, pritom patria medzi najzávaznejsie formy poskodzovania hospodárskej sútaze. Zalobkyna sa obmedzuje na snahu preukázat rozdiel medzi viacerými správaniami týkajúcimi sa rovnakého kartelu, pricom vychádza zo skutocnosti, ze Komisia mala údajne uskutocnit samostatné posúdenie správania dodávatelov a samostatné posúdenie správania významných stavitelov, pricom tí prví mali byt zodpovední za cenový kartel, zatial co tí druhí neurobili nic, len jednali o spolocnej zlave z nákupných cien. Ako uz Vseobecný súd uviedol (pozri body 49 az 58 vyssie), dohody uzatvorené medzi W5 a dodávatelmi treba posudzovat z celkového hladiska, kedze sa týkajú súcasne brutto ceny, najnizsej zlavy poskytnutej W5 a najvyssej zlavy poskytnutej malým stavitelom. Okolnosti, ktoré zalobkyna uviedla v prejednávanej veci, tak nemôzu spochybnit platnost posúdenia závaznosti porusenia, ktoré vykonala Komisia. Z toho vyplýva, ze záver Komisie, podla ktorého sporné dohody a koordinácie predstavovali uz len na základe svojej povahy velmi závazné porusenie, nemozno platne spochybnit. 180 Podla zalobkyne bola Komisia povinná odôvodnit svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 313 napadnutého rozhodnutia, ze významní stavitelia museli vediet, ze ich postup obmedzuje hospodársku sútaz. Okrem toho sa domnieva, ze pre významných stavitelov tieto dohody neboli dôverné. Súd Únie uz uviedol, ze Komisia mohla na urcenie závaznosti porusenia legitímne zohladnit skutocnost, ze podniky prijali mnozstvo opatrení, aby zabránili odhaleniu kartelu (rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 154). V prejednávanej veci Komisia uviedla, ze W5 zacala uplatnovat utajenie, najmä neposielaním písomných pozvánok na stretnutia kartelu a nespisovaním nijakých zápisníc z týchto stretnutí. V kazdom prípade znenie odôvodnenia 313 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze skutocnosti, ktoré sú tam zmienené, sú uvedené subsidiárne vo vztahu k skutocnostiam vymenovaným v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia. Za týchto okolností, aj keby sa predpokladalo, ze spochybnenie zohladnenia tajnej povahy kartelu a vedomosti o jeho protiprávnosti zalobkynou by sa mohlo povazovat za dôvodné, nemalo by to za následok spochybnenie posúdenia Komisie, pokial ide o povahu porusenia, ako vyplýva z relevantných a dostatocných dôvodov uvedených v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 157). 181 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho posúdenia, pokial ide o velmi závaznú povahu porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna. Treba teda zamietnut návrhy zalobkyne snaziace sa kvalifikovat kartel ako menej závazné porusenie (rozsudok Brasserie nationale a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 181). 2. O nesprávnom posúdení dopadu kartelu na trh a) Tvrdenia úcastníkov konania 182 Po druhé zalobkyna Komisii vytýka, ze pri stanovení základnej sumy pokuty nevymedzila dopad kartelu na trh. 183 Komisia sa domnieva, ze nebola povinná zohladnit konkrétny dopad kartelu na relevantný trh. b) Posúdenie Vseobecným súdom 184 V odôvodnení 314 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze urcenie závaznosti porusenia a výsky pokuty nezávisí od dopadu kartelu na trh. Spresnuje, ze konkrétny dopad kartelu nie je mozné zmerat z dôvodu chýbajúcich informácií o vývoji ceny bitúmenu v prípade neexistencie dohôd, ale ze z toho môze vyvodit odhady pravdepodobnosti úcinkov kartelu. V tejto súvislosti zdôraznila, ze uzatvorené dohody sa skutocne uplatnovali, vrátane uplatnovania prednostnej zlavy len pre clenov W5 a mechanizmu sankcií v prípade nedodrziavania dohôd, cím sa vytvorili umelé trhové podmienky. Okrem toho uviedla, ze úroven brutto ceny v Holandsku bola vyssia ako úroven uplatnujúca sa v susedných státoch a ze osobitná zlava poskytnutá W5 mohla zohrávat rozhodujúcu úlohu pri získavaní zákaziek vo verejných obstarávaniach. 185 Podla ustanovení bodu 1 usmernení na výpocet pokút sa základná suma pokuty urcí "podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, pricom pri posudzovaní povahy závaznosti porusenia sa musí zohladnit povaha porusenia, jeho skutocný dopad na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu". 186 Súd únie potvrdil, ze Komisia nie je povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh, kedze otázka, v akej miere viedlo obmedzenie hospodárskej sútaze k vyssej trhovej cene, nez je cena, ktorá by existovala v prípade, ak by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom pri urcovaní úrovne pokút (rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, body 120 a 129, a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [69]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, body 68 az 77; pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, KME Germany a i./Komisia, T-25/05, neuverejnený v Zbierke, bod 82 a tam citovanú judikatúru). 187 Súdny dvor tiez pripomenul, ze z usmernení na výpocet pokút vyplýva, ze vlastná povaha porusenia môze postacovat na jeho kvalifikovanie ako "velmi závazné", a to nezávisle od jeho konkrétneho dopadu na trh a jeho zemepisného rozsahu (pozri bod 177 vyssie a rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [70]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 103). Tento záver je podporený skutocnostou, ze kým opis "závazných" porusení výslovne uvádza dopad na trh a rozsírené úcinky v oblastiach spolocného trhu, opis "velmi závazných porusení" sa naproti tomu nezmienuje o nijakej poziadavke konkrétneho dopadu na trh ani o spôsobení úcinkov v osobitnej zemepisnej oblasti (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 150). Súdny dvor tiez pripomenul, ze z bodu 1 A prvého odseku usmernení na výpocet pokút vyplýva, ze tento dopad sa zohladnuje len vtedy, ak je meratelný (rozsudky Súdneho dvora z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 125, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [71]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 74). 188 V prejednávanej veci vzhladom na povahu dotknutého porusenia a skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze konkrétny dopad nebol meratelný (odôvodnenia 314 a 316), Komisia nebola na to, aby kvalifikovala porusenie ako velmi závazné, povinná uskutocnit posúdenie tohto konkrétneho dopadu na trh. 189 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze ak Komisia povazuje za vhodné zohladnit na úcely výpoctu pokuty fakultatívnu okolnost, ktorou je konkrétny dopad porusenia na trh, pokial je meratelný, nemôze sa obmedzit len na uvedenie domnienky, ale musí predlozit konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit skutocný vplyv, ktorý porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz na tomto trhu, kedze dodatocné zohladnenie tejto okolnosti umoznuje Komisii zvýsit základnú sumu pokuty nad úroven minimálnej predstavitelnej sumy 20 miliónov eur stanovenej usmerneniami na výpocet pokút, a to bez toho, aby bola obmedzená hornou hranicou 10 % celkového obratu dosiahnutého dotknutým podnikom za predchádzajúce úctovné obdobie urcenou pre celkovú výsku pokuty v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 187 vyssie, body 81 a 82). 190 Kedze vsak v prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí jasne uviedla, ze konkrétny dopad porusenia nebol meratelný, a preto sa nezohladnoval pri urcení závaznosti porusenia a výsky pokuty, nemozno jej vytýkat, ze spresnila, ze sporné dohody boli uvedené v rámci odôvodnenia týkajúceho sa konkrétneho dopadu kartelu na trh. Rovnako nebude potrebné skúmat, ci ostatné nepriame dôkazy, ktoré uviedla, postacovali na preukázanie skutocného vplyvu, ktorý porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz na uvedenom trhu. 3. O neprimeranosti základnej sumy a) Tvrdenia úcastníkov konania 191 Zalobkyna sa po tretie domnieva, ze základná suma jej pokuty 9,5 milióna eur je zjavne neprimeraná vo vztahu k objemu jej nákupov, ktorý bol 7,7 milióna eur v roku 2001. Komisia najmä nezohladnila skutocnost, ze pokial ide o významných stavitelov, kartel sa týkal nákupnej, nie predajnej ceny a ze táto nákupná cena predstavovala len minimálnu cast jej výrobných nákladov, z ktorých zalobkyna dosahovala cistú marzu pred zdanením len menej ako 5 %. Komisia mala navyse zohladnit skutocnost, ze toto znízenie svojich nákladov premietla do ponúk, ktoré predkladala svojim klientom. 192 Komisia odmieta tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 193 Podla ustanovení bodu 1 A siesteho odseku usmernení na výpocet pokút, ak sa porusenie týka viacerých podnikov, v urcitých prípadoch bude mozné pripustit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z kategórií porusení, "aby bola zohladnená specifická zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi [specifická váha, a teda aj skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz - neoficiálny preklad], predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov [porusení rovnakej povahy - neoficiálny preklad]". Siedmy odsek dalej spresnuje, ze "princíp rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k uvaleniu rôznych pokút dotycným podnikom bez toho, aby sa táto diferenciácia riadila aritmetickým výpoctom". 194 Komisia v odôvodneniach 318 az 322 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze na úcely zohladnenia osobitného významu protiprávneho konania kazdého podniku zúcastneného na karteli a jeho skutocného dopadu na hospodársku sútaz rozlísila dotknuté podniky podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu. Vzhladom na osobitnú povahu kartelu, ktorý zahrnal predávajúcich aj kupujúcich rovnakého výrobku v rámci rovnakej oblasti cinností, stanovila význam týkajúci sa týchto podnikov podla ich trhových podielov, vypocítaných pri dodávateloch na základe hodnoty ich predaja cestného bitúmenu a pri staviteloch na základe predaja cestného bitúmenu, v roku 2001, poslednom úplnom roku porusovania. Podniky tak rozdelila do siestich kategórií a zalobkynu umiestnila do tretej kategórie, ktorá zdruzuje podniky s podielmi na trhu od 12,4 do 13,5 %, pricom zalobkyni pridelila základnú sumu 9,5 milióna eur. Okrem toho v odôvodnení 317 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze hoci sa za velmi závazné porusenia môzu ukladat pokuty vyssie ako 20 miliónov eur, túto sumu urcila len na 15 miliónov eur vzhladom na skutocnost, ze porusenie bolo obmedzené na cestný bitúmen predávaný v jedinom clenskom státe, relatívne nízku hodnotu tohto trhu (62 miliónov eur v roku 2001) a vysoký pocet úcastníkov. 195 Súd Únie uz uviedol, ze Komisia v rámci nariadenia c. 1/2003 disponuje volnou úvahou, pokial ide o urcovanie výsky pokút, aby správanie podnikov usmernovala k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze, a ze Vseobecnému súdu prislúcha preskúmat, ci je výska ulozenej pokuty primeraná vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, a zvázit závaznost porusenia a okolnosti uvádzané zalobcom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [72]T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 189). 196 Súd Únie okrem toho spresnil, ze hoci usmernenia na výpocet pokút nestanovujú, aby sa výska pokút vypocítala v závislosti od celkového obratu alebo relevantnej casti obratu, nebránia tomu, aby sa tieto údaje zohladnili v rámci stanovenia výsky pokuty v záujme dodrzania vseobecných zásad práva Únie, a ak to vyzadujú okolnosti, a ze Komisia tak môze rozdelit dotknuté podniky do viacerých kategórií na základe obratu dosiahnutého kazdým z podnikov v súvislosti s výrobkami dotknutými konaním (pozri v tomto zmysle rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, body 176 a 177). Komisia tiez môze pristúpit k rozdeleniu dotknutých podnikov podla ich významu na trhu, ktorý mozno merat, v prípade kartelu predávajúcich a kupujúcich podla ich trhových podielov vypocítaných na základe hodnoty dotknutých predajov a nákupov. 197 Hoci táto metóda spocívajúca v rozdelení clenov kartelu do kategórií na úcely diferencovaného zaobchádzania pri stanovovaní základných súm pokút, ktorej princíp bol potvrdený judikatúrou, nezohladnuje rozdiely vo velkosti medzi podnikmi tej istej kategórie, vedie k pausalizácii základnej sumy stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie. Komisia tak môze dotknuté podniky predovsetkým rozdelit do viacerých kategórií, postupujúc napríklad po castiach po 5 alebo 10 % trhového podielu. Súd Únie vsak zdôraznil, ze pri takomto rozdelení sa musí dodrziavat zásada rovnosti zaobchádzania a ze výska pokút musí byt aspon primeraná skutocnostiam zohladneným pri posudzovaní závaznosti porusenia, kedze preskúmanie súdu Únie sa obmedzuje na to, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, [73]T-68/04, Zb. s. II-2511, body 62 az 70, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, body 123 a 124). 198 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná pri stanovovaní výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia, ako je to pripomenuté v bode 1 A siestom odseku usmernení na výpocet pokút, vypocítat pokutu na základe súm vychádzajúcich z obratu dotknutých podnikov. Rovnako v prípade kartelu medzi predávajúcimi a kupujúcimi nie je povinná urobit tento výpocet na základe hodnoty predajov alebo nákupov príslusných podnikov. Komisia je totiz oprávnená zohladnit obrat dotknutého podniku, alebo v prípade kartelu medzi predávajúcimi a kupujúcimi hodnoty predajov a nákupov dotknutého výrobku, avsak týmto údajom nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s posudzovanými skutocnostami. Komisia si teda ponecháva urcitý rozsah volnej úvahy vo vztahu k moznosti zvázit výsku pokuty podla velkosti kazdého podniku. V prípade udelenia pokút viacerým podnikom, ktoré sa dopustili rovnakého porusenia, teda nie je povinná ubezpecit sa, ze konecná suma pokút odráza rozdiel medzi dotknutými podnikmi, pokial ide o ich celkový obrat (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [74]C-407/04 P, Zb. s. I-829, body 141 az 144), ich obrat na relevantnom trhu s výrobkom (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, [75]T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 159), alebo v prípade kartelu medzi predávajúcimi a kupujúcimi, pokial ide o hodnoty ich predajov alebo nákupov na relevantnom trhu. 199 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze skutocnost, ze metóda výpoctu uvedená v usmerneniach na výpocet pokút nie je zalozená na hodnote predajov alebo nákupov dotknutých podnikov, a preto umoznuje vznik rozdielov medzi podnikmi, pokial ide o vzájomný pomer medzi hodnotou ich predajov alebo nákupov a výskou pokút, ktoré sú im ulozené, je irelevantná na posúdenie, ci Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj individualizácie trestov. 200 Preto jedine Vseobecnému súdu prislúcha preverit, ci je v prejednávanej veci rozdelenie podnikov, ktoré vykonala Komisia, koherentné a objektívne odôvodnené. Kedze Komisia v odôvodneniach 29 a 320 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze táto vec sa týka kartelu medzi predávajúcimi a kupujúcimi rovnakého výrobku v rovnakej oblasti cinností, bolo vhodné stanovit jediné rozdelenie v závislosti od obratu týkajúceho sa dotknutého výrobku. Preto napriek tomu, ze kartel sa týkal nákupnej ceny pre významných stavitelov a predajnej ceny pre dodávatelov, Komisia mohla stanovit jediné rozdelenie v závislosti od hodnoty predajov alebo nákupov dotknutého výrobku bez toho, aby porusila svoje povinnosti týkajúce sa koherencie a objektívneho odôvodnenia. Z judikatúry uvedenej vyssie napokon vyplýva, ze Komisia nebola povinná zohladnit okolnosti, aj keby sa preukázali, ze zalobkyna premietla znízenie svojich nákladov na nákup spojených s kartelom do ponúk, ktoré predlozila svojim zákazníkom, a ze nákupná cena bitúmenu predstavovala len minimálnu cast jej výrobných nákladov. 4. O nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 201 Napokon po stvrté sa zalobkyna domnieva, ze na porusení sa podielala najskôr od roku 1996, nie od roku 1994. Tvrdí, ze jednanie o najnizsej kolektívnej zlave nemozno povazovat za dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz a ze Komisia nepreukázala existenciu inej formy dojednávania pred rokom 1996 ani to, ze uzatvorila dohody s cielom stanovit spolu s dodávatelmi najvyssiu zlavu, ktorú bude mozné poskytnút malým stavitelom. Pripústa jedine to, ze v roku 2000 významní stavitelia jedenkrát spolocne rokovali s dodávatelmi o dodatocnej zlave, kedze sa domnievali, ze im neposkytnú nijakú skutocnú zlavu súvisiacu s objemom ich nákupov. 202 Komisia odmieta tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 203 Podla odôvodnenia 326 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnieva, ze zalobkyna sa podielala na porusení od z 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002. Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho skutkového posúdenia, kedze nerozlisovala správanie významných stavitelov a správanie dodávatelov, pricom pred rokom 1996 vytvorili kartel iba tí druhí. 204 Z viacerých skutocností v spise vsak vyplýva, ze významní stavitelia sa na karteli podielali aj pred rokom 1996, pricom kartel sa týkal osobitnej zlavy poskytnutej W5 (odôvodnenia 175 az 178 napadnutého rozhodnutia). Dva dokumenty zabavené HBG z 28. marca a 8. júla 1994 totiz uvádzajú dohody medzi W5 a dodávatelmi o brutto cene do 1. januára 1995, ako aj osobitnú zlavu poskytnutú W5 (odôvodnenia 93 a 94 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho dve interné správy SNV zo 6. a z 9. februára 1995 tiez uvádzajú dohody o cenách a osobitných zlavách uzatvorené medzi W5 a dodávatelmi (odôvodnenie 89 napadnutého rozhodnutia). Napokon aj zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze v tomto období sa uskutocnilo samostatné koordinacné stretnutie W5 (odôvodnenie 177 napadnutého rozhodnutia). 205 Zalobkyna okrem toho spochybnuje existenciu hornej hranice zlavy poskytovanej malým stavitelom, a to najmä pred rokom 1996. Viacero dokumentov vsak svedcí o jej prítomnosti na rokovaniach kartelu od roku 1994, ako bolo uvedené v bode 52 vyssie: vyhlásenia dodávatelov (odôvodnenia 50, 53 a 54 a 82 az 86 napadnutého rozhodnutia), dokumenty pochádzajúce z rovnakého obdobia ako porusenie (odôvodnenia 82 az 85, 93, 95, 108, 115, 116 a 153 napadnutého rozhodnutia) a odpovede zalobkyne na ziadost Komisie o informácie a na oznámenie o výhradách (odôvodnenia 72, 97 a 119 napadnutého rozhodnutia). 206 Toto tvrdenie preto treba takisto zamietnut. 207 V dôsledku toho musí byt zalobný dôvod zalozený na existencii nesprávnych skutkových a právnych posúdení pri výpocte základnej sumy pokuty zamietnutý. B - O pritazujúcich okolnostiach 208 Druhý zalobný dôvod je zalozený na existencii nesprávnych skutkových a právnych posúdení a porusení práva zalobkyne na obhajobu pri zohladnovaní pritazujúcich okolností. Zalobkyna vytýka Komisii, ze nedôvodne zvýsila sumu pokuty, pricom vychádzala jednak z jej nespolupracovania pri inspekcii a jednak z jej úlohy podnecovatela a vodcu kartelu. 1. O pritazujúcej okolnosti týkajúcej sa odmietnutia spolupracovat pri inspekcii a) Tvrdenia úcastníkov konania 209 Zalobkyna sa domnieva, ze rozhodnutie Komisie zvýsit jej základnú sumu pokuty o 10 % z dôvodu, ze odmietla spolupracovat pri inspekcii Komisie 1. októbra 2002 a ze sa pocas tejto inspekcie uchýlila k obstrukciám, mozno napadnút zo styroch dôvodov. 210 Po prvé Komisia podla nej porusila jej právo na obhajobu tým, ze v oznámení o výhradách neuviedla, ze incidenty sa zohladnia pri výpocte pokuty. Aj ked Komisia uviedla obidva incidenty v casti oznámenia o výhradách týkajúcej sa konania, nic jej neumoznovalo dospiet k záveru, ze Komisia tieto okolnosti zamýslala zohladnit pri výpocte pokuty, kedze v casti oznámenia o výhradách týkajúcej sa pritazujúcich okolností sa vôbec neuvádzajú. Zalobkyna okrem toho uvádza, ze v tejto súvislosti si na základe obsahu oznámení o výhradách v iných veciach nemohla byt vedomá praxe Komisie, kedze nejde o verejne prístupné dokumenty. 211 Po druhé odmietnutie spolupráce je podla nej vecne nepodlozené, kedze nebolo konstatované nijaké porusenie clánku 15 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([76]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ktoré bolo zrusené a nahradené nariadením c. 1/2003, ani rozhodnutia o kontrole prijatého na základe clánku 14 ods. 3 toho istého nariadenia (dalej len "rozhodnutie o kontrole"). Z prvej zápisnice vyplýva, ze sekretárka riaditela zalobkyne poziadala inspektorov Komisie, aby predtým, ako vstúpia do jej priestorov, pockali na príchod jej externých advokátov. Títo inspektori jej vsak odmietli poskytnút akúkolvek lehotu a ihned sa uchýlili k policajným silám a vynútili si vstup do kancelárií, pricom sa nespýtali ani na prípadnú prítomnost interného právnika, ktorý by ich mohol prijat a asistovat im. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, tento incident netrval viac ako 20 minút. Komisia okrem toho porusila jej právo na obhajobu tým, ze jej neposkytla primeranú lehotu na získanie právnej pomoci, kedze nemala nijakého interného právnika, ktorý by bol prítomný na mieste inspekcie. Druhá zápisnica uvádza odmietnutie externých advokátov zalobkyne umoznit inspektorom prístup do kancelárie jedného z jej riaditelov, ktorý bol neprítomný, lebo sa domnievali, ze neobsahuje nijaký dokument týkajúci sa bitúmenu a ze mandát Komisie ju neoprávnuje vstupovat tam. Komisia uvádza, ze musela poziadat o asistenciu holandský orgán na ochranu hospodárskej sútaze, ktorý sa skontaktoval s policajnými orgánmi, aby mohla vstúpit do tejto kancelárie. Zalobkyna sa vsak domnieva, ze táto zápisnica neodráza realitu. Hoci jej advokáti uvedenú kanceláriu pôvodne odmietli sprístupnit, rýchlo od toho upustili, co teda predstavuje len drobný incident, nie pokus o obstrukciu v priebehu vysetrovania. Zápisnica tiez neuvádza, ze by sa do uvedenej kancelárie niekto dostal a ze by pocas tohto krátkeho casu mohli byt zatajené dôkazy. Zalobkyna nakoniec zdôraznuje, ze obidve zápisnice spísané 3. októbra 2002, t. j. po uvedenom overení, jej boli zaslané az v rámci prístupu k spisu, a preto nemohla predlozit svoje pripomienky vcas, co je v rozpore so zásadou riadneho výkonu spravodlivosti. 212 Po tretie zvýsenie pokuty za odmietnutie spolupráce je podla nej v rozpore s ustanoveniami clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 17 v znení platnom v case rozhodujúcich skutocností, ktoré stanovuje v prípade, ak sa podnik nepodriadi rozhodnutiu o kontrole, pokutu najviac 5000 eur. Zalobkyna sa tak domnieva, ze Komisia nemohla vychádzat z usmernení na výpocet pokút, aby sa odchýlila od tohto ustanovenia, a ze tým, ze sa snazila ulozit jej takéto zvýsenie základnej sumy pokuty na základe ustanovení nariadenia c. 1/2003, sa dopustila zneuzitia právomoci. 213 Napokon po stvrté zvýsenie pokuty o 1,71 milióna eur za odmietnutie spolupráce je podla nej neprimerané vzhladom na skutocnosti uvedené v zápisniciach, ktoré spísala Komisia. 214 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 215 Z napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho odôvodnení 32, 340 a 341 vyplýva, ze Komisia pristúpila 1. októbra 2002 ku kontrolám, predovsetkým v priestoroch zalobkyne, a ze pocas tejto inspekcie zalobkyna najprv odmietla vpustit úradníkov Komisie do budovy, pokial neprídu jej externí právni poradcovia, a potom im bránila vo vstupe do kancelárie jedného z jej riaditelov. Komisia preto poziadala o spoluprácu policajné orgány, aby mohla uskutocnit tieto kontroly. Úradníci Komisie spísali 3. októbra 2002 dve zápisnice týkajúce sa týchto incidentov, ktoré boli zaslané zalobkyni v rámci prístupu k spisu, ktorý Komisia povolila 19. októbra 2004. Zalobkyna uvádza styri zalobné dôvody, aby spochybnila rozhodnutie Komisie o 10 % zvýsení základnej sumy jej pokuty z tohto dôvodu. O porusení práva na obhajobu spojenom s obsahom oznámenia o výhradách 216 Zalobkyna sa po prvé domnieva, ze Komisia tým, ze v oznámení o výhradách neuviedla, ze z dôvodu odmietnutia spolupráce jej môze zvýsit pokutu, porusila jej právo na obhajobu. Z oznámenia o výhradách vsak vyplýva, ze Komisia uviedla obidve odmietnutia spolupráce v casti týkajúcej sa konania, pricom spresnila, ze predstavujú porusenie clánku 1 jej rozhodnutia o inspekcii z 26. septembra 2002 (bod 85). Okrem toho v casti oznámenia o výhradách venovanej opatreniam na nápravu Komisia pripomenula zásady, ktorými sa riadi stanovovanie pokút, pricom uviedla, ze zohladní najmä prípadné polahcujúce alebo pritazujúce okolnosti, bez dalsieho spresnenia (bod 361). 217 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je vhodné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a pokial uvedie aj hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k pokute, akými sú závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze toto porusenie bolo vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti, plní si povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Komisia im týmto dáva potrebné podklady na ich obhajobu nielen proti konstatovaniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 21, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, [77]T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 78). Pokial ide o stanovenie výsky pokút, právo dotknutých podnikov na obhajobu je pred Komisiou zabezpecené prostredníctvom moznosti vyjadrit pripomienky k dlzke trvania, závaznosti a predvídatelnosti protisútaznej povahy porusenia. Okrem toho majú podniky, pokial ide o stanovenie výsky pokút, dodatocnú záruku, kedze Vseobecný súd vykonáva pri rozhodovaní neobmedzenú právomoc a podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 môze najmä zrusit alebo znízit pokutu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, [78]T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235; pozri v tomto zmysle rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný, bod 79). Súd Únie z toho vyvodil, ze Komisia sa môze v oznámení o výhradách obmedzit na to, aby bez dalsích podrobností uviedla, ze zohladní individuálnu úlohu zohrávanú kazdým z podnikov v sporných dohodách a ze výska pokuty bude odrázat prípadné polahcujúce alebo pritazujúce okolnosti, kedze usmernenia na výpocet pokút uvádzajú podrobnosti o okolnostiach, ktoré mozno povazovat za pritazujúce (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, body 50 az 56). 218 V prejednávanej veci Komisia v súlade s uvedenou judikatúrou v oznámení o výhradách (body 357 az 362) výslovne uviedla svoj zámer pokutovat podniky, ktorým bolo urcené, a skutkové a právne okolnosti, ktoré zohladní pri stanovení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyni, aby bolo v tejto súvislosti dodrzané jej právo byt vypocutá. Pokial ide konkrétne o pritazujúcu okolnost odmietnutia spolupráce pocas vysetrovania vedeného proti zalobkyni, treba uviest jednak, ze usmernenia na výpocet pokút ju citujú ako príklad pritazujúcej okolnosti, a jednak, ze Komisia v oznámení o výhradách uviedla, ze zohladní individuálnu úlohu zohrávanú kazdým podnikom v sporných dohodách a ze výska pokuty bude odrázat prípadné pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (bod 361). Zalobkyna teda nemohla nevediet o tom, ze Komisia bude môct zohladnit túto pritazujúcu okolnost, ak dospeje k záveru, ze sú splnené podmienky na jej uplatnenie. Komisia teda neporusila jej právo na obhajobu. O nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností 219 Po druhé zalobkyna sa domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, ked obidva sporné incidenty kvalifikovala ako odmietnutie podriadit sa rozhodnutiu o kontrole v zmysle ustanovení clánku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 17 v znení platnom v case uvedenej kontroly. Zalobkyna tvrdí, ze na ochranu svojho práva na obhajobu mala právo ziadat Komisiu, aby nezacala kontrolu, kým neprídu jej externí advokáti, a v kazdom prípade inspektori Komisie mohli velmi rýchlo zacat plánovanú kontrolu. - O prvom incidente 220 Zo spisu vyplýva, ze inspektori Komisie a úradníci holandského orgánu na ochranu hospodárskej sútaze sa dostavili na recepciu v priestoroch zalobkyne v Utrechte 1. októbra 2002 o 9.30, pricom mali so sebou rozhodnutie Komisie ukladajúce zalobkyni povinnost podriadit sa rozhodnutiu o kontrole. Vstup do budovy im vsak odoprela sekretárka riaditela, ktorá ich poziadala, aby v cakárni nachádzajúcej sa na prízemí pockali na príchod externých advokátov, a nakoniec im bol umoznený az po príchode polície, ktorú privolali úradníci holandského orgánu na ochranu hospodárskej sútaze na ziadost inspektorov Komisie. Komisia odhadla, ze toto odopretie malo za následok 47-minútové zdrzanie. Zalobkyna sa domnieva, ze mala právo poziadat Komisiu, aby pockala na príchod jej advokátov, ktorých kancelária sa nachádzala v Haagu (Holandsko), teda vo vzdialenosti 60 km, kedze v podniku nemala interného právnika. 221 Vseobecný súd uvádza, ze zalobkyna sa obmedzuje na tvrdenie, ze mala právo ziadat od Komisie, aby predtým, ako zacne plánovanú kontrolu, pockala na príchod jej externých advokátov specializujúcich sa na právo hospodárskej sútaze, pritom vsak v tejto súvislosti neuviedla konkrétne ustanovenie práva Európskej únie alebo holandského práva. 222 Je pravda, ze súd Únie uz uviedol, ze samotný výkon práva na obhajobu nepredstavuje odmietnutie akejkolvek spolupráce v zmysle bodu 2 druhej zarázky usmernení na výpocet pokút (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [79]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 478, potvrdený v tomto bode rozsudkom Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaným v bode 176 vyssie, bod 353). 223 Navyse podla ustálenej judikatúry zásada spravodlivého súdneho konania predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá je odvodená od základných práv, ktoré sú tiez zalozené na Európskom dohovore o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísanom v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), konkrétne na jeho clánku 6. Ak sa teda zalobca dovoláva tejto zásady, usudzuje sa, ze implicitne odkazuje na EDLP (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Gellhoed vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Salzgitter Mannesmann/Komisia, [80]C-411/04 P, Zb. s. I-959, I-962, body 45 az 49). 224 Vseobecnému súdu teda prislúcha, aby na túto výhradu odpovedal preskúmaním toho, ci Komisia v prejednávanej veci dodrzala procesné záruky vyplývajúce zo vseobecných zásad práva Únie a EDLP. Okrem toho treba zohladnit clánok 47 ods. 1 a 2 a clánok 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ktorá síce v case prijatia napadnutého rozhodnutia nemala záväzné právne úcinky porovnatelné s primárnym právom, ale ako zdroj výkladu práva poskytovala náhlad na základné práva zarucené právom Únie (rozsudky Súdneho dvora z 27. júna 2006, Parlament/Rada, [81]C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 38, a z 13. marca 2007, Unibet, [82]C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 37). 225 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 6 ods. 3 písm. c) EDLP "kazdý, kto je obvinený, má právo obhajovat sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podla vlastného výberu" a ze podla clánku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([83]Ú. v. EÚ C 364, s. 1) "kazdý musí mat moznost poradit sa, obhajovat sa a nechat sa zastupovat". 226 Vseobecný súd najprv uvádza, ze ani nariadenie c. 17, ktoré sa uplatnovalo v case, ked sa vykonávala kontrola, ani nariadenie c. 1/2003, ani nariadenie Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([84]Ú. v. EÚ L 123, s. 18), neobsahujú ustanovenie o prítomnosti advokáta pocas kontroly. 227 Okrem iného treba spresnit, ze výkon práva na obhajobu sa uskutocnuje hlavne v rámci súdnych alebo správnych konaní, ktoré majú ukoncit porusenie alebo konstatovat nesúlad s právnou úpravou. Naproti tomu konanie o kontrole, o ktoré ide v clánku 14 nariadenia c. 17, nemá ukoncit porusenie ani konstatovat nesúlad s právnou úpravou, ale jeho cielom je výlucne umoznit Komisii zhromazdit dokumenty nevyhnutné na preskúmanie skutocnosti a dôsledkov zisteného skutkového a právneho stavu. Iba ak sa Komisia domnieva, ze takto získané posudzované dôkazy odôvodnujú prijatie rozhodnutia konstatujúceho porusenie, na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17 musí byt dotknutý podnik predtým, ako je prijaté takéto rozhodnutie, vypocutý. Práve tento podstatný rozdiel medzi rozhodnutiami prijatými ako výsledok takéhoto konania a rozhodnutiami o kontrole vysvetluje znenie clánku 19 ods. 1, ktorý vymenúva rozhodnutia, ktoré Komisia nemôze prijat bez toho, aby najprv dala dotknutým osobám moznost uplatnit svoje právo na obhajobu, pricom neuvádza rozhodnutie upravené v clánku 14 ods. 3 toho istého nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, [85]136/79, Zb. s. 2033, bod 21). 228 Súd Únie vsak uviedol, ze je dôlezité vyhnút sa tomu, aby mohlo byt právo na obhajobu nenapravitelne porusené v rámci predbezných vysetrovaní, najmä kontrol, ktoré môzu byt rozhodujúce na zabezpecenie dôkazov o protiprávnosti správania podnikov, ktorá môze zalozit ich zodpovednost. V dôsledku toho, hoci sa urcité z práv na obhajobu týkajú len kontradiktórnych konaní nasledujúcich po oznámení o výhradách, iné práva, napríklad právo na právnu pomoc a právo na zachovanie dôvernosti korespondencie medzi advokátom a klientom uznané Súdnym dvorom v rozsudku z 18. mája 1982, AM & S Europe, ([86]155/79, Zb. s. 1575), sa musia dodrziavat uz od stádia predbezného vysetrovania (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [87]46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, body 15 a 16; zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia [88]85/87, Zb. s. 3137, bod 27, a Dow Chemical Ibérica a i./Komisia [89]97/87 az 99/87, Zb. s. 3165, body 12 a 13). 229 V kazdom prípade samotný Európsky súd pre ludské práva v oblasti trestného práva uznal, ze hoci clánok 6 EDLP obycajne vyzaduje, aby mal obvinený moznost pomoci advokáta uz od stádia policajného vysetrovania, toto právo môze byt predmetom obmedzení z platných dôvodov a v kazdom prípade ide o otázku, ci vzhladom na konanie ako celok toto obmedzenie zbavilo obzalovaného spravodlivého procesu (pozri rozsudok ESLP z 8. februára 1996, Murray v. Spojené královstvo, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, bod 63). 230 V rámci ustanovení clánku 14 nariadenia c. 17 sa vsak treba ubezpecit, ze dodrziavanie práva na obhajobu neohrozuje potrebný úcinok kontrol, aby mohla Komisia vykonávat svoju úlohu strázkyne Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia, [90]T-59/99, Zb. s. II-5257, bod 122). Súdny dvor tiez uznal, ze právomoci uskutocnit kontroly bez predchádzajúceho oznámenia nepredstavujú porusenie základných práv podnikov, kedze cielom právomocí udelených Komisii clánkom 14 nariadenia c. 17 je umoznit jej splnit si úlohu, ktorá jej bola zverená Zmluvou o ES, dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na vnútornom trhu, zabránit tomu, aby bola hospodárska sútaz skreslená v neprospech vseobecného záujmu, jednotlivých podnikov a spotrebitelov, a prispievat k zachovaniu systému hospodárskej sútaze zamýslaného Zmluvou, ktorého dodrziavanie je pre podniky povinné (rozsudok National Panasonic/Komisia, uz citovaný v bode 227 vyssie, bod 20). 231 Preto je potrebné vyvázit základné zásady práva Únie týkajúce sa práva na obhajobu a potrebný úcinok právomoci Komisie vykonávat kontroly, pricom treba zabránit zniceniu alebo moznému skresleniu relevantných dokumentov. 232 Vseobecný súd preto usudzuje, ze prítomnost externého advokáta alebo interného právnika v podniku pocas kontroly uskutocnovanej Komisiou je mozná, no prítomnost externého advokáta alebo interného právnika by nemala byt podmienkou zákonnosti kontroly. Ak si to podnik zelá, a najmä ak nemá právnika na mieste výkonu kontroly, môze ziadat o rady advokáta prostredníctvom telefónu a poziadat ho, aby sa tam co najskôr dostavil. Na to, aby výkon tohto práva na pomoc advokáta nemohol poskodit riadny priebeh kontroly, osoby poverené vykonaním kontroly musia mat moznost ihned vstúpit do vsetkých priestorov podniku, oznámit mu rozhodnutie o kontrole a obsadit kancelárie podla svojho výberu bez toho, aby cakali, kým sa podnik poradí so svojím advokátom. Osoby poverené vykonaním kontroly musia byt tiez schopné kontrolovat telefonickú a elektronickú komunikáciu podniku, aby sa predislo najmä tomu, ze tento podnik sa skontaktuje s inými podnikmi, na ktoré sa takisto vztahuje rozhodnutie o kontrole. Okrem toho lehota, ktorú je Komisia povinná poskytnút podniku, aby sa mohol skontaktovat so svojím advokátom predtým, ako sa zacne oboznamovat so spismi a s ostatnými dokumentmi a zhotovovat ich kópie, zapecatovat priestory alebo dokumenty alebo ziadat ústne vysvetlenia od akéhokolvek zástupcu alebo zamestnanca podniku, závisí od osobitných okolností vlastných kazdému jednotlivému prípadu a v kazdom prípade by mala byt extrémne obmedzená a skrátená na striktné minimum. 233 V prejednávanej veci Komisia tým, ze odmietla vyhoviet ziadosti zalobkyne, aby predtým, ako jej umozní vstúpit do svojich priestorov a najmä do kancelárie svojho generálneho riaditela, pockala na príchod jej externých advokátov v cakárni, neporusila jej právo na obhajobu. Preto treba odmietnutie zalobkyne umoznit inspektorom Komisie vstup do svojej budovy pred príchodom jej advokátov, ktoré spôsobilo zdrzanie pri výkone kontroly trvajúce 47 minút, kvalifikovat ako odmietnutie podriadit sa rozhodnutiu o kontrole v zmysle ustanovení clánku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 17. - O druhom incidente 234 Zalobkyna sa domnieva, ze incident, ktorý sa stal 1. októbra 2002 popoludní, nepredstavuje odmietnutie podriadit sa rozhodnutiu o kontrole, kedze trval velmi krátko, a preto nespôsobil nijaké nebezpecenstvo znicenia alebo skreslenia dokumentov. 235 Z dokumentov, ktoré predlozila Komisia, vsak vyplýva, ze popoludní 1. októbra 2002 externí advokáti zalobkyne po tom, ako prisli na miesto, odmietli Komisii sprístupnit kanceláriu jedného z jej riaditelov z dôvodu, ze sa tam nenachádza nijaký dokument týkajúci sa bitúmenu, az pokým sa úradníci holandského orgánu na ochranu hospodárskej sútaze na ziadost Komisie neskontaktovali s políciou. Zápisnica spísaná Komisiou neuvádza presné zdrzanie spôsobené týmito diskusiami. Rozhodnutie Komisie o kontrole z 26. septembra 2002 pritom oprávnovalo inspektorov na vstup do vsetkých priestorov, na vsetky pozemky a do vsetkých dopravných prostriedkov podniku pocas bezných otváracích hodín kancelárií a na preskúmanie vsetkých kníh a dokumentov týkajúcich sa jej cinnosti. 236 Podla judikatúry vsak podniky majú povinnost aktívne spolupracovat pri opatreniach vysetrovania pocas konania týkajúceho sa predbezného preskúmania (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, body 65, 207 a 208). 237 Okrem iného tak úcel nariadenia c. 17, ako aj vymenovanie právomocí zamestnancov Komisie v jeho clánku 14 ukazujú, ze kontroly môzu mat velmi siroký dosah. V tejto súvislosti je právo na vstup do vsetkých priestorov, na vsetky pozemky a do vsetkých dopravných prostriedkov podnikov osobitne dôlezité, kedze má umoznit Komisii získat dôkazy o poruseniach pravidiel hospodárskej sútaze na miestach, kde sa zvycajne nachádzajú, teda v obchodných priestoroch podnikov (rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 228 vyssie, bod 26). 238 Súd Únie tiez zdôraznil, ze Komisia môze svoju kontrolnú právomoc vykonávat vo vsetkých obchodných priestoroch podniku, na ktorý sa vztahuje rozhodnutie, ktoré prijala, a súcasne dodrzat právo na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 228 vyssie, body 14 a 15), ako aj práva spojené s ochranou vlastníctva (pozri rozsudok ESLP zo 16. apríla 2002, Colas Est a i. v. Francúzsko, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, § 40 a 41; rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [91]C-94/00, Zb. s. I-9011, bod 29, a uznesenie Súdneho dvora zo 17. novembra 2005, Minoan Lines/Komisia, C-121/04 P, neuverejnené v Zbierke, bod 37). Okrem toho rozhodnutie o tom, ci sa dokument má alebo nemá predlozit Komisii, prinálezí Komisii, nie dotknutému podniku alebo tretej osobe (rozsudok AM & S Europe/Komisia, uz citovaný v bode 228 vyssie, bod 17). 239 Preto samotná skutocnost, ze advokáti zalobkyne najprv odmietli umoznit Komisii vstup do kancelárie jedného z jej riaditelov, postacuje na to, aby sa dospelo k záveru, ze zalobkyna odmietla úplne sa podriadit rozhodnutiu o kontrole, pricom Komisia nemusí preukázat, ze zdrzanie spôsobené týmto odmietnutím mohlo vyvolat znicenie alebo skreslenie dokumentov. 240 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, ked tieto dva incidenty kvalifikovala ako odmietnutie podriadit sa rozhodnutiu o kontrole. O zásade riadnej správy vecí verejných 241 Zalobkyna napokon vytýka Komisii, ze porusila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, ze zápisnicu spísala az po kontrole a zaslala jej ju az v rámci prístupu k spisu, t. j. po oznámení o výhradách, cím jej zabránila vcas predlozit prípadné pripomienky. 242 Treba vsak uviest, ze nijaké ustanovenie právnej úpravy neukladá Komisii povinnost spísat zápisnicu o odmietnutí podriadit sa rozhodnutiu o kontrole v osobitnej lehote ani zaslat tento dokument dotknutému podniku v urcitej lehote. Súd Únie dospel k záveru, ze zásada riadnej správy vecí verejných nemôze zmenit na povinnost to, co za povinnost nepovazoval normotvorca (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Burban/Parlament, [92]C-255/90 P, Zb. s. I-2253, bod 20). 243 Vseobecný súd zdôraznuje, ze zalobkyna mala v kazdom prípade moznost reagovat na obsah týchto dvoch zápisníc vtedy, ked jej Komisia po oznámení výhrad umoznila prístup k spisu, ale neurobila tak. O porusení ustanovení clánku 15 nariadenia c. 17 244 Po tretie zalobkyna sa domnieva, ze vzhladom na to, ze v case rozhodujúcich skutocností platilo výlucne nariadenie c. 17, Komisia nebola oprávnená uplatnovat ani ustanovenia nariadenia c. 1/2003, ktoré neboli platné, ani ustanovenia usmernení na výpocet pokút, ktoré nemôzu mat prednost pred ustanoveniami nariadenia c. 17. Komisia sa tak dopustila zneuzitia právomoci. 245 Clánok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 17 stanovoval Komisii moznost ulozit pokutu do 5000 eur akémukolvek podniku, ktorý sa nepodriadi rozhodnutiu o kontrole, a clánok 15 ods. 2 toho istého nariadenia ju oprávnoval na ulozenie pokút podnikom, ktoré sa dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES, ktoré mohli predstavovat az 10 % ich obratu, vypocítaných v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia. Ustanovenia clánku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 17 tak Komisii umoznovali ulozit podniku pokutu za odmietnutie spolupráce pocas kontroly, aj keby sa porusenie clánku 81 ES nepreukázalo. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, pred nadobudnutím platnosti usmernení na výpocet pokút teda nijaké ustanovenie nariadenia c. 17 Komisii nezakazovalo sankcionovat odmietnutie spolupráce pocas vysetrovania v rámci urcenia celkovej výsky pokuty ulozenej na základe clánku 15 ods. 2 uvedeného nariadenia namiesto toho, aby podniku na základe ustanovení clánku 15 ods. 1 písm. c) tohto textu ulozila osobitnú pokutu. 246 Podla judikatúry (pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa, [93]C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 24) zneuzitie právomoci predstavuje prijatie aktu institúciou Únie výlucne alebo prinajmensom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnut iné ako uvádzané ciele alebo vyhnút sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou na riesenie okolností daného prípadu. Súd Únie tak uviedol, ze akt je postihnutý zneuzitím právomoci, iba ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov ukazuje, ze bol prijatý výlucne alebo prinajmensom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnut iné ako uvádzané ciele (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2004, Ramondín a i./Komisia, [94]C-186/02 P a C-188/02 P, Zb. s. I-10653, bod 44 a tam citovanú judikatúru). 247 Treba teda preskúmat, ci rozhodujúcim cielom prijatia usmernení na výpocet pokút, ktoré výslovne stanovujú moznost Komisie zohladnit odmietnutie spolupráce alebo pokus o obstrukciu v priebehu vysetrovania ako pritazujúce okolnosti v rámci urcenia pokuty, bolo, ako to tvrdí zalobkyna, vyhnút sa hornej hranici 5000 eur stanovenej ustanoveniami clánku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 17. 248 Súd Únie uz uviedol, ze nariadenie c. 17 ponechalo Komisii pri stanovovaní pokút znacnú mieru volnej úvahy. Zavedenie novej metódy výpoctu pokút Komisiou prostredníctvom usmernení na výpocet pokút, ktoré môzu v urcitých prípadoch viest k zvýseniu sumy pokút, pricom sa vsak neprekrocí horná hranica stanovená tým istým nariadením, preto nemozno povazovat za sprísnenie pokút, ako sú právne stanovené clánkom 15 nariadenia c. 17, so spätným úcinkom v rozpore so zásadami zákonnosti a právnej istoty (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, body 252, 254, 258, 260, 261 a 267, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [95]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 235). 249 Súd Únie okrem toho spresnil, ze vzhladom na to, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 neobsahuje taxatívny výpocet kritérií, ktoré môze Komisia vziat do úvahy pri stanovení výsky pokuty, správanie podniku v priebehu správneho konania, a najmä odmietnutie spolupráce alebo pokusy o obstrukcie v priebehu vysetrovania, teda môzu patrit k okolnostiam, ktoré treba pri tomto stanovení zohladnit (rozsudky Súdneho dvora z 11. januára 1990, Sandoz prodotti farmaceutici/Komisia, [96]C-277/87, Zb. s. I-45, a zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, [97]C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 56; rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 222 vyssie, body 474 a 475, potvrdený v tomto bode rozsudkom Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaným v bode 176 vyssie, bod 351). 250 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze rozhodujúcim cielom prijatia usmernení na výpocet pokút, pokial ide o výslovné stanovenie moznosti Komisie zohladnit odmietnutie spolupráce alebo pokus o obstrukciu v priebehu vysetrovania ako pritazujúce okolnosti v rámci stanovenia pokuty, bolo vyhnút sa sankcnému postupu stanovenému ustanoveniami clánku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 17, predovsetkým hornej hranici 5000 eur. 251 Na záver Vseobecný súd usudzuje, ze Komisia mala v prejednávanej veci moznost sankcionovat odmietnutie spolupráce bud tak, ze príslusnému podniku ulozí pokutu najviac 5000 eur na základe ustanovení clánku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 17, alebo tak, ze pri stanovení výsky pokuty ulozenej podniku na základe clánku 15 ods. 2 toho istého nariadenia (teraz clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, platný v okamihu, ked prijala napadnuté rozhodnutie) zohladní pritazujúcu okolnost vyplývajúcu z odmietnutia spolupráce pocas vysetrovania, a ze údajné zneuzitie právomoci sa nepreukázalo. O neprimeranosti zvýsenia pokuty z dôvodu odmietnutia spolupráce 252 Napokon po stvrté zalobkyna tvrdí, ze 10 % zvýsenie základnej sumy pokuty, t. j. o 1,71 milióna eur, o ktorom rozhodla Komisia z dôvodu odmietnutia spolupráce, je v kazdom prípade neprimerané vzhladom na skutocnosti zaznamenané v zápisnici. 253 Treba pripomenút, ze pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze Komisie, a preto Komisia musí mat urcitú mieru volnej úvahy pri stanovovaní ich výsky, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, [98]T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59; z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, [99]T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 53, a z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, [100]T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127). Vseobecnému súdu vsak prislúcha preskúmat, ci je výska ulozenej pokuty primeraná vo vztahu k dlzke trvania a ostatným okolnostiam, ktoré môzu vstupovat do posúdenia závaznosti porusenia, ako je vplyv, ktorý mohol podnik vykonávat na trhu, zisk, ktorý mu mohli priniest jeho postupy, objem a hodnota dotknutých plnení a nebezpecenstvo, ktoré predstavuje porusenie pre ciele Únie (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, body 120 a 129). 254 Hoci Komisia nie je viazaná svojou predchádzajúcou praxou, pre Vseobecný súd môze byt pri preskúmaní primeranosti alebo neprimeranosti zvýsenia pokuty ulozenej zalobkyni uzitocné poznat zvýsenia, ktoré Komisia ulozila ostatným podnikom z rovnakého dôvodu. Nemozno totiz vylúcit, ze Vseobecný súd môze pri výkone svojej neobmedzenej právomoci usúdit, ze musí toto zvýsenie este zvýsit. Rovnaká sadzba 10 % vsak bola uplatnená aj v troch iných prípadoch, v ktorých Komisia sankcionovala podniky osobitným zvýsením pokuty za odmietnutie spolupráce. Vo veci nazývanej "Grécke prekladiská" bol týmto zvýsením sankcionovaný podnik, ktorý informoval ostatné podniky, ktoré boli clenmi kartelu, o odpovediach, ktoré odoslal na ziadost o informácie, a navrhol im zmenit svoje ceny (rozsudok Minoan Lines/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 335 az 339). Vo veci Nintendo bol týmto zvýsením sankcionovaný podnik, ktorý predlozil nepravdivú odpoved na ziadost o informácie [rozhodnutie Komisie z 30. októbra 2002, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution ([101]Ú. v. EÚ L 255, 2003, s. 33)]. Napokon vo veci nazývanej "Priemyselné vrecia" (rozhodnutie Komisie z 30. novembra 2005, COMP/F/38.354 - Priemyselné vrecia) bol týmto zvýsením sankcionovaný podnik, ktorého zamestnanec znicil dokument vybraný inspektormi pocas kontroly, hoci potom samotný podnik zaslal Komisii kópiu tohto dokumentu. 255 V prejednávanej veci Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na relatívne krátke trvanie obstrukcie, ktorej sa zalobkyna dopustila vo vztahu ku kontrole Komisie, netreba uplatnit neobmedzenú súdnu právomoc, aby sa zvýsenie pokuty, o ktorom uz v prejednávanej veci rozhodla Komisia, dalej zvýsilo. Okrem iného sa dotknuté 10 % zvýsenie pokuty nezdá neprimerané vzhladom jednak na správanie zalobkyne pocas kontroly a opakovanú povahu jej pokusov o obstrukcie v ten istý den a jednak na dôlezitost kontrol ako nevyhnutného nástroja Komisie na vykonávanie svojich úloh strázkyne zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Ventouris/Komisia, uz citovaný v bode 230 vyssie, bod 122) a potrebu usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. 256 Tvrdenie zalobkyne preto musí byt zamietnuté. 2. O úlohách podnecovatela a vodcu a) O úlohe podnecovatela Tvrdenia úcastníkov konania 257 Zalobkyna sa domnieva, ze ked jej spolu s SNV Komisia prisúdila úlohu podnecovatela kartelu, vychádzala z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, ktoré odôvodnuje úplné alebo ciastocné zrusenie 50 % zvýsenia pokuty, ktorá jej bola ulozená z tohto dôvodu. Podla judikatúry sa táto kvalifikácia môze uplatnit iba vtedy, ak podnik nabádal alebo povzbudzoval ostatné podniky, aby vytvorili kartel alebo aby sa k nemu pridali (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [102]T-15/02, Zb. s. II-497, body 316 a 321). V prejednávanej veci Komisia podla nej na to, aby jej prisúdila úlohu podnecovatela kartelu, vychádzala z dvoch nedostatocných dôkazov, pricom SNV nanajvýs pouzila zalobkynu, aby sa kontaktovala s ostatnými cestnými stavitelmi W5. 258 Komisia podla nej v prvom rade vychádzala z casti odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách, ktorú posudzovala oddelene od jej kontextu. Tento dokument umoznoval výlucne konstatovanie, ze SNV predlozila zalobkyni v roku 1993 cenový návrh, ktorý zalobkyna spomenula na nasledujúcom stretnutí W5, no nepostacuje na preukázanie, ze zalobkyna navrhla W5 jeho prijatie. 259 V druhom rade Komisia pouzila zhrnutie Wintershall z 20. februára 1992, ktoré uvádzalo, ze zalobkyna jej oznámila, ze sa skontaktovala s SNV, aby ju poziadala o predlozenie návrhov na spoluprácu medzi dodávatelmi a W5, a ze SNV jej tak predlozila ponuku na osobitnú zlavu pre W5 v roku 1993. Tento dokument je vsak v rozpore s internou správou SNV z roku 1995, nezodpovedá spomienkam zamestnanca zalobkyne, na ktorého sa odvoláva, a jeho obsah je nepravdepodobný, kedze Wintershall je spolocnost, ktorá má so zalobkynou málo kontaktov. 260 Komisia v kazdom prípade na to, aby preukázala jej úlohu podnecovatela kartelu, nemala vychádzat z jediného dôkazu pochádzajúceho z roku 1992, teda pred vznikom kartelu, nepodporeného nijakým iným dôkazom zo spisu. 261 Komisia pripomína, ze judikatúra rozlisuje medzi úlohou podnecovatela a úlohou vodcu a v prípade, ze by Vseobecný súd musel povazovat dôkazy týkajúce sa jednej z týchto dvoch úloh za nedostatocné, aj napriek tomu by mohol zachovat 50 % zvýsenie pokuty (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, body 342 az 349). Pokial ide o kvalifikáciu podnecovatela kartelu, judikatúra okrem iného spresnila, ze príslusný podnik musel nabádat alebo povzbudzovat ostatné podniky, aby vytvorili kartel alebo a k nemu pridali (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, bod 321). V prejednávanej veci Komisia uvádza, ze vychádzala z dvoch dokumentov, z ktorých vyplýva, ze zalobkyna povzbudzovala ostatné podniky, aby vytvorili kartel, tým, ze ako najvýznamnejsí cestný stavitel prevzala iniciatívu kontaktovat sa s SNV, najvýznamnejsím dodávatelom, aby ho poziadala o podanie návrhov týkajúcich sa mozností spolupráce medzi týmito dvomi skupinami, a tým, ze ostatným podnikom W5 následne predlozila návrh SNV týkajúci sa osobitnej zlavy. Vyhlásenie zamestnanca zalobkyne urobené v júni 2005 v rámci odpovede na oznámenie o výhradách, podla ktorej nikdy neprevzal iniciatívu na koordinovanie, je teda v rozpore so zhrnutím Wintershall opisujúcim stretnutie s týmto zamestnancom. Komisia zdôraznuje, ze dokument Wintershall z roku 1992, ktorý uvádza budúcu spoluprácu, sa naproti tomu casovo zhoduje so skutocnostou, ze kartel sa zacal v roku 1993, ako to preukazuje najmä odpoved zalobkyne na oznámenie o výhradách, ktorá uvádza diskusie s SNV týkajúce sa osobitnej zlavy poskytovanej W5 od roku 1993. Posúdenie Vseobecným súdom 262 Ak sa porusenia dopustili viaceré podniky, musí sa v rámci urcenia výsky pokút preskúmat závaznost úcasti kazdého z nich (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [103]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 92), co predovsetkým predpokladá preukázanie ich jednotlivých úloh na porusení pocas trvania ich úcasti na nom (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 150, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, [104]T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 264). 263 Z toho najmä vyplýva, ze úlohu podnecovatela alebo vodcu zohrávanú jedným alebo viacerými podnikmi v rámci kartelu treba na úcely výpoctu výsky pokuty zohladnit, kedze podniky, ktoré zohrávali takúto úlohu, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, [105]T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 291, a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [106]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 301). 264 V súlade s týmito zásadami uvádza bod 2 usmernení na výpocet pokút pod nadpisom pritazujúce okolnosti demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k zvýseniu základnej sumy pokuty, ktorý obsahuje najmä "úloh[u] vodcu alebo podnecovatela porusenia" (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, body 280 az 282). 265 Je namieste poznamenat, ze na kvalifikáciu podniku ako podnecovatela kartelu treba, aby tento podnik nabádal alebo povzbudzoval ostatné podniky, aby vytvorili kartel alebo sa k nemu pridali. Naopak nestací, aby bol jednoducho jedným zo zakladajúcich clenov kartelu. Táto kvalifikácia musí byt vyhradená podniku, ktorý prípadne prevzal iniciatívu napríklad tým, ze naznacoval inému podniku vhodnost tajného dohovoru alebo sa pokúsil presvedcit ho na taký postup (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, bod 321). Súd Únie vsak Komisii nestanovuje povinnost, aby disponovala dôkazmi v súvislosti s vypracovaním alebo koncepciou podrobností kartelu. Napokon spresnil, ze úloha podnecovatela sa vztahuje na okamih vytvorenia alebo rozsírenia kartelu (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, bod 316), co umoznuje predpokladat, ze úlohu podnecovatela v rámci toho istého kartelu môzu zohrávat viaceré podniky naraz. 266 V prejednávanej veci z odôvodnenia 342 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze zalobkyna nesie osobitnú zodpovednost za svoju úlohu podnecovatela kartelu. Pripomenula, ze judikatúra kvalifikovala podnecovatela kartelu ako podnik, ktorý nabádal alebo povzbudzoval ostatné podniky, aby vytvorili kartel alebo sa k nemu pridali (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, bod 321). Vychádzala pritom z troch dokumentov, ktoré uvádzajú iniciatívy, ktoré povazovala za iniciatívy vedúce ku kartelu, kedze slúzili na presviedcanie ostatných podnikov, aby sa vytvoril kartel. Podla napadnutého rozhodnutia tieto dokumenty umoznovali preukázat na jednej strane to, ze zalobkyna navrhla SNV, aby predlozila návrhy na spoluprácu medzi dodávatelmi a W5, a na druhej strane to, ze zalobkyna potom zaslala ostatným stavitelom návrh osobitných zliav predlozený SNV. Ide o výpis z odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách, zo zhrnutia HBG z 8. júla 1994 a z internej správy Wintershall z 20. februára 1992. 267 Po prvé Komisia v odôvodnení 342 napadnutého rozhodnutia vychádzala z odkazu v odôvodnení 175 na správu HBG, iného významného stavitela, z 8. júla 1994, odkazujúcu na dohody uzatvorené v marci 1994 medzi W5 zastúpenou zalobkynou a dodávatelmi zastúpenými SNV, ktoré nadobudli platnost 1. apríla 1994, ako aj na chýry uvádzajúce moznost, ze dodávatelia tieto dohody nedodrziavajú, a na potrebu kontaktovat sa v tejto zálezitosti so zamestnancom zalobkyne. Tento dokument tiez uvádza, ze zalobkyna dojednávala v mene W5 dohody s SNV a ze iný významný stavitel povazoval zalobkynu za najlepsieho sprostredkovatela v rámci W5 na vyriesenie nefunkcnosti kartelu. Hoci tento dokument postacuje na to, aby sa dospelo k záveru, ze zalobkyna predstavovala jedného zo zakladajúcich clenov kartelu, nepostacuje na preukázanie, ze zalobkyna, ako to vyzaduje judikatúra pripomenutá v bode 265 vyssie, povzbudzovala alebo presviedcala ostatné podniky, aby sa pridali ku kartelu. 268 Po druhé Komisia vychádzala z výpisu z odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách (odôvodnenia 97 a 177 napadnutého rozhodnutia), v ktorom samotná zalobkyna uvádza existenciu diskusií s SNV v roku 1993 týkajúcich sa osobitnej zlavy poskytovanej W5 a odoslania informácie týkajúcej sa tejto zlavy ostatným clenom W5 zalobkynou. Treba vsak zdôraznit, ze to, ze zalobkyna ostatným clenom W5 odoslala túto informáciu, nevyhnutne neznamená, ze ich povzbudzovala alebo presviedcala, aby sa pripojili ku kartelu. 269 Napokon po tretie Komisia pouzila interné zhrnutie Wintershall z 20. februára 1992. Tento dokument spísaný po návsteve zamestnanca zalobkyne vo Wintershall 18. februára 1992, pricom tento zamestnanec sa následne pravidelne zúcastnoval na stretnutiach kartelu, uvádza, ze zalobkyna poziadala SNV, aby ako "marketleader" predlozila návrhy na spoluprácu medzi dodávatelmi a W5, ktoré zodpovedali nákupnému monopolu. Dokument uvádza, ze Wintershall pocas tejto návstevy naznacila zalobkyni, ze tento krok by bol problematický z hladiska kartelového práva. 270 Zalobkyna sa snazila spochybnit dôkaznú hodnotu tohto dokumentu zdôraznovaním, ze je v rozpore s internou správou SNV z roku 1995, ktorá uvádza, ze ona sama iniciovala kontaktovanie sa s W5, ze nezodpovedá spomienkam jej zamestnanca, na ktorého sa odkazuje, a ze jeho obsah je nepravdepodobný, kedze je nevelmi uveritelné, ze by takú dôvernú informáciu zaslala svojmu sprostredkovatelovi. Vseobecný súd vsak usudzuje, ze tento dokument je dôveryhodný, kedze sa zdá málo pravdepodobné, aby Wintershall úmyselne zapísala nepravdivú informáciu do výsostne internej zápisnice z roku 1992, teda in tempore non suspecto. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, správa SNV zo 6. februára 1995 neumoznuje, aby sa tvrdilo, ze pri vzniku kartelu stáli len dodávatelia (pozri bod 37 vyssie). 271 Okolnost, ze Komisia sa domnievala, ze kartel sa zacal az 1. apríla 1994, vsak znizuje dôkaznú silu tohto dokumentu na podporu kvalifikácie zalobkyne ako podnecovatela, kedze bol spísaný viac ako dva roky pred týmto dátumom. Samotný tento dokument preto nepostacuje na to, aby sa dospelo k záveru, ze zalobkyna v prejednávanej veci zohrávala pri predmetnom porusení úlohu podnecovatela. 272 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze posúdenie Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého zalobkyna zohrávala pri predmetnom porusení úlohu podnecovatela tým, ze SNV navrhla predlozenie návrhov na spoluprácu medzi dodávatelmi a W5, a tým, ze ostatným stavitelom zaslala návrh osobitných zliav predlozený SNV, je nedostatocne odôvodnené. 273 Kedze Komisia vzhladom na okolnosti uvedené v odôvodnení 342 napadnutého rozhodnutia nepredlozila Vseobecnému súdu nijaký dodatocný dôkaz s cielom preukázat úlohu zalobkyne ako podnecovatela v rámci predmetného porusenia, Vseobecný súd sa sústredí na skúmanie úlohy vodcu, ktorú SNV zohrávala v rámci toho istého porusenia. b) O úlohe vodcu Tvrdenia úcastníkov konania 274 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia jej prisúdila úlohu vodcu kartelu, hoci o tom neexistoval nijaký dôkaz. Súd Únie pritom stanovil, ze na konstatovanie, ze podnik zohrával úlohu vodcu, sa musí preukázat, ze tento podnik urobil konkrétne úkony, ktoré boli hlavným podnetom na uplatnovanie tajnej dohody, cím sa jasne odlísil od ostatných úcastníkov dohody (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, bod 374). 275 V prejednávanej veci Komisia pri usudzovaní, ze zalobkyna bola vodcom kartelu, vychádzala zo styroch okolností: z jej úlohy, ktorú zohrávala pocas prvých rokov kartelu, teda v rokoch 1994 a 1995, pri dojednávaniach s dodávatelmi v mene významných stavitelov; z toho, ze od roku 1996 prevzala iniciatívu organizovat stretnutia kartelu medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi; ulahcovala konanie týchto stretnutí kartelu tým, ze dala k dispozícii svoje priestory; napokon na týchto stretnutiach zastávala úlohu predsedajúceho. Podla zalobkyne nie je ziadna z týchto okolností dôvodná. 276 Po prvé Komisia odôvodnila svoje tvrdenie, ze v rokoch 1994 az 1996 zalobkyna uzatvárala v mene významných stavitelov dohody s SNV, výlucne na základe správy zabavenej v priestoroch spolocnosti HBG, ktorá je vsak len súcastou chýrov, ktoré sa navyse neskôr ukázali nepodlozené, kedze dodávatelia v decembri 1994 zvýsili svoje ceny. Tieto chýry boli okrem toho spochybnené vyhlásením jedného z jej zamestnancov a autor správy HBG sa nikdy nezúcastnil na stretnutiach kartelu. 277 Po druhé tvrdenie Komisie, ze zalobkyna od roku 1996 prevzala iniciatívu organizovat stretnutia kartelu medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi, vychádza len z vyhlásení SNV a Kuwait Petroleum urobených v rámci ich snáh získat prospech z oznámenia o spolupráci, ktoré si navzájom odporujú a okrem toho nezodpovedajú viacerým dokumentom v spise, ako sú pokyny sekretariátu vedenia zalobkyne. Domnieva sa, ze viaceré dokumenty umoznujú potvrdenie toho, ze iniciatívu pri organizovaní týchto stretnutí vzdy preberala SNV. 278 Po tretie Komisia sa nemala domnievat, ze skutocnost, ze pravidelne nechávala svoje budovy k dispozícii na konanie stretnutí kartelu, znamená, ze zohrávala osobitnú úlohu. Táto okolnost sa totiz na jednej strane vysvetluje priaznivým ústredným umiestnením jej kancelárií a na druhej strane sa stretnutia casto konali na iných miestach. Komisia sa okrem iného nemohla opierat o list adresovaný zalobkyni spolocnostou Heijmans, v ktorom sa táto spolocnost stazuje na chýbajúcu koordináciu pri organizovaní stretnutia zo 16. februára 2001, kedze tento list predstavuje len korespondenciu medzi zamestnancom Heijmans a jeho predchodcom, ktorý vtedy pracoval u zalobkyne. 279 Napokon po stvrté sa zalobkyna domnieva, ze tvrdenie, podla ktorého vykonávala na stretnutiach kartelu úlohu predsedajúcej, vychádza len z tendencného vyhlásenia spolocnosti Kuwait Petroleum, ktoré bolo podané v rámci oznámenia o spolupráci a ktorého obsah spochybnuje. Zdôraznuje, ze tomuto vyhláseniu samému osebe, branému izolovane, by sa nemala prikladat nijaká dôkazná sila tým viac, ze obsahuje nepravdivé údaje, a ze Komisia okrem toho nemala uvádzat vyhlásenie iného zamestnanca Kuwait Petroleum, ktorý sa priamo nikdy nezúcastnil na koordinácii týkajúcej sa bitúmenu. 280 Komisia odmieta tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 281 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak sa porusenia dopustili viaceré podniky, musia sa v rámci urcenia výsky pokút preukázat ich jednotlivé úlohy na porusení pocas trvania ich úcasti na nom (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 150, a Enichem Anic/Komisia, uz citovaný v bode 262 vyssie, bod 264). Z toho najmä vyplýva, ze úlohu "vedúceho" (vodcu) zohrávanú jedným alebo viacerými podnikmi v rámci kartelu treba zohladnit pri výpocte výsky pokuty, kedze podniky, ktoré zohrávali takúto úlohu, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (rozsudok Finnboard/Komisia, uz citovaný v bode 249 vyssie, bod 45). 282 V súlade s týmito zásadami uvádza bod 2 usmernení na výpocet pokút pod nadpisom pritazujúce okolnosti demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k zvýseniu základnej sumy pokuty, ktorý obsahuje najmä "úloh[u] vodcu alebo podnecovatela porusenia" (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, body 280 az 282). 283 Na to, aby bolo mozné podnik kvalifikovat ako vodcu kartelu, musí pre kartel predstavovat podstatnú hnaciu silu alebo niest osobitnú a konkrétnu zodpovednost za jeho fungovanie. Táto okolnost sa musí posúdit globálne s ohladom na kontext prejednávanej veci (rozsudky Súdu prvého stupna BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, body 299, 300, 373 a 374, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, [107]T-410/03, Zb. s. II-881, bod 423). Mozno ju vyvodit najmä z toho, ze podnik dal svojimi konkrétnymi krokmi sám od seba zásadný podnet na kartel (rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, body 348, 370 az 375 a 427, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 426). Mozno ju tiez vyvodit zo súboru nepriamych dôkazov poukazujúcich na odhodlanost podniku zabezpecit stabilitu a úspech kartelu (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, bod 351). 284 Tak je to v prípade, ak sa podnik zúcastnoval na stretnutiach kartelu v mene iného podniku, ktorý sa na týchto stretnutiach nezúcastnoval, a informoval ho o ich výsledkoch (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, bod 439). Rovnako je to aj v prípade, ak sa preukáze, ze uvedený podnik zohrával vedúcu úlohu pri konkrétnom fungovaní kartelu napríklad tým, ze organizoval mnozstvo stretnutí, zhromazdoval a rozosielal informácie v rámci kartelu a najcastejsie vypracovával návrhy týkajúce sa fungovania kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok IAZ International Belgium a i./Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, body 57 a 58, a rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, body 404, 439 a 461). 285 Okrem toho skutocnost, ze na dodrziavanie dohôd uzavretých v rámci kartelu sa aktívne dohliadalo, je urcujúcim znakom úlohy vodcu, ktorú zohrával podnik (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 222 vyssie, bod 577). 286 Naopak skutocnost, ze podnik vyvíja nátlak na ostatných clenov kartelu, alebo im dokonca diktuje ich správanie, nie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo mozné tento podnik kvalifikovat ako vodcu kartelu (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, bod 374). Postavenie podniku na trhu ani zdroje, ktorými disponuje, nemôzu predstavovat dôkazy o úlohe vodcu porusenia, a to ani keby boli súcastou kontextu, s ohladom na ktorý sa takéto dôkazy musia posúdit (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [108]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 241, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, bod 299). 287 Treba napokon pripomenút, ze Vseobecný súd uz dospel k záveru, ze Komisia sa mohla domnievat, ze úlohu vodcu v rámci kartelu zohrávali viaceré podniky (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, bod 239). 288 Vseobecnému súdu preto prislúcha, aby vzhladom na zásady pripomenuté vyssie posúdil, ci Komisia predlozila dostatocné dôkazy na úcely preukázania, ze zalobkyna zohrávala v rámci kartelu úlohu vodcu. 289 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze SNV v rámci skupiny dodávatelov a zalobkyna v rámci W5 niesli osobitnú zodpovednost na základe svojej úlohy "vodcu" kartelu pocas celej dlzky jeho trvania (odôvodnenia 343 az 349). Komisia tak na to, aby dospela k záveru, ze zalobkyna zohrávala pri porusení úlohu vodcu, zohladnila styri zásadné okolnosti: v rokoch 1994 a 1995 nadviazala kontakty s SNV, ktoré umoznili vznik kartelu; od roku 1996 sa SNV kontaktovala so zalobkynou vo veci zmeny cien, pricom zalobkyna následne pozvala ostatných významných stavitelov na stretnutie; prípravné stretnutia W5 aj kartelu boli casto organizované zalobkynou, ktorá posielala pozvánky, a konali sa v jej priestoroch; bola hovorkynou významných stavitelov a viedla diskusie pocas stretnutí s dodávatelmi. Na to, aby Komisia dospela k tomuto záveru, vychádzala z dokumentov, ktoré pochádzali z rovnakého aj neskorsieho casu ako kartel. Zalobkyna sa domnieva, ze ziadna z týchto okolností nie je dôvodná. 290 Komisia sa domnievala, ze zalobkyna zohrávala hlavnú úlohu v rokovaniach s dodávatelmi v rokoch 1994 a 1995, pricom vychádzala zo správy HBG z 8. júla 1994. 291 Z tohto interného dokumentu HBG vyplýva, ze medzi W5, ktorú zastupoval zamestnanec zalobkyne, a ropnými spolocnostami, ktoré zastupovala SNV, bola na rok 1994 uzatvorená dohoda, ale ze ropné spolocnosti chceli zvýsit svoje ceny v rozpore s touto dohodou, a preto sa HBG chcela v tejto veci kontaktovat s tým istým zamestnancom zalobkyne. Hoci sa môze zdat, ze tento dokument prinása chýry, pokial ide o rozhodnutie ropných spolocností zvýsit svoje ceny, urcitým spôsobom odkazuje na existenciu dohody uzatvorenej prostredníctvom SNV a zalobkyne a na odvolávanie sa HBG na zalobkynu, cím predstavuje významný nepriamy dôkaz o jej úlohe vodcu kartelu. 292 Okrem toho treba odmietnut tvrdenie zalobkyne, ze autor správy HBG sa nikdy nezúcastnil na stretnutiach kartelu, kedze súd Únie uviedol, ze skutocnost, ze informácie boli sprostredkované, nemá vplyv na dôkaznú hodnotu (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, [109]T-11/89, Zb. s. II-757, bod 86), a ze podla vseobecných pravidiel v oblasti dokazovania treba prisúdit velký význam skutocnosti, ze dokumenty boli vyhotovené v bezprostrednej súvislosti s predmetnými stretnutiami a zjavne bez predpokladu, ze by sa o nich mohli dozvediet iné tretie osoby (návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf ako generálny advokát vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, [110]T-1/89, Zb. s. II-867, II-869). V prejednávanej veci bol tento zamestnanec poverený nákupom bitúmenu pre HBG a úzko spolupracoval so zamestnancom, ktorý sa priamo zúcastnoval na koordinácii s W5 a následne na stretnutiach kartelu. Preto majú správy spísané týmto zamestnancom v case rozhodujúcich skutocností významnú dôkaznú silu. 293 Komisia sa okrem iného domnievala, ze od roku 1996 zalobkyna spolocne s SNV prevzali iniciatívu organizovat stretnutia kartelu, pricom vychádzala z vyhlásení SNV a Kuwait Petroleum. Z týchto vyhlásení (vyhlásenia SNV z 10. októbra 2003 a Kuwait Petroleum z 9. októbra 2003, odôvodnenie 344 napadnutého rozhodnutia) totiz vyplýva, ze SNV musela informovat zalobkynu o akejkolvek zmene ceny, pricom tieto dva podniky sa stretávali, aby urcili, ci je nevyhnutné stretnutie kartelu. 294 Dokumenty, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, aby vyvrátila tieto vyhlásenia, neumoznujú spochybnit záver Komisie, ze zalobkyna zohrávala úlohu vodcu. Ide totiz o internú správu SNV zo 6. februára 1995, odôvodnenie 110 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa ziadosti SNV urcenej zalobkyni o zorganizovanie koordinacného stretnutia 28. marca 2000 a interné pokyny sekretariátu vedenia zalobkyne z 1. októbra 2002 uvádzajúce, ze SNV prevzala iniciovanie stretnutí kartelu (odôvodnenie 345 napadnutého rozhodnutia). Ako vsak bolo uvedené v bode 37 vyssie, správa SNV zo 6. februára 1995 neumoznuje urcit, ci dodávatelia vnútili kartel významným stavitelom. Okrem iného skutocnost, ze SNV ziadala konanie stretnutia kartelu v roku 2000 a ze interný dokument zalobkyne v roku 2002 uvádzal, ze SNV prevzala iniciovanie stretnutí, nepostacuje na vyvrátenie tvrdenia Komisie, ze stretnutia kartelu boli organizované po kontaktoch medzi SNV a zalobkynou. Treba totiz pripomenút dvojstrannost toho kartelu, ako aj skutocnost, ze súd Únie uviedol, ze Komisia môze pripísat úlohu vodcu kartelu viacerým podnikom (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, body 299 az 301). 295 Komisia okrem toho na to, aby zalobkyni pripísala úlohu vodcu, zohladnila skutocnost, ze pravidelne nechávala k dispozícii svoje budovy na konanie stretnutí kartelu. Vychádzala pritom z odpovede Kuwait Petroleum zo 16. septembra 2003 na ziadost o informácie, vyhlásenia Kuwait Petroleum z 9. októbra 2003 (odôvodnenie 345 napadnutého rozhodnutia), pozvánok zaslaných zalobkynou na stretnutie kartelu 28. marca 2000 (odôvodnenie 110 napadnutého rozhodnutia odkazujúce na faxy zo 16. a z 21. marca 2000 zaslané zalobkynou spolocnostiam SNV, NBM, HWZ, Ballast Nedam, Dura Vermeer a Heijmans), ako aj z listu zaslaného zalobkyni spolocnostou Heijmans, v ktorej sa stazuje na nedostatok koordinácie pri organizovaní stretnutia zo 16. februára 2001 (odôvodnenie 346 napadnutého rozhodnutia). 296 Zalobkyna sa vsak domnieva, ze stretnutia kartelu sa casto konali v jej priestoroch z dôvodu jej ústredného umiestnenia a ze Komisia nemohla pouzit ako dôkaz list zamestnanca Heijmans. Bez ohladu na to, v akej súvislosti Heijmans spísala staznost proti zalobkyni, treba konstatovat, ze táto staznost predstavuje silný dôkaz o jej úlohe vodcu pri organizovaní stretnutí kartelu, ktorý sa musí posudzovat vzhladom na ostatné zhodujúce sa dokumenty citované Komisiou. Navyse zalobkyna nemôze na minimalizovanie svojej úlohy v karteli uvádzat len ústredné geografické umiestnenie svojich priestorov. 297 Komisia sa napokon domnievala, ze zalobkyna az do roku 2000 zastávala úlohu predsedajúceho na stretnutiach kartelu, pricom vychádzala z vyhlásení dvoch zamestnancov Kuwait Petroleum z 1. októbra 2003 (odôvodnenia 346 a 347 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna spochybnuje platnost týchto vyhlásení, ktoré okrem iného obsahujú mnozstvo chýb a z ktorých jedno pochádza od zamestnanca, ktorý sa na stretnutiach kartelu nikdy priamo nezúcastnil. 298 Treba vsak poznamenat, ze tieto dve vyhlásenia sa zhodujú a ze asistent riaditela pre bitúmen Kuwait Petroleum, ktorý sa zúcastnoval na stretnutiach kartelu, sa zúcastnil prinajmensom na dvoch prípravných stretnutiach dodávatelov, a teda bol úzko spojený so stretnutiami kartelu. Ako to správne zdôraznuje Komisia, treba tiez zohladnit skutocnost, ze Kuwait Petroleum nemala nijaký záujem na precenovaní úlohy zalobkyne pocas konania stretnutí kartelu. 299 Vsetky predchádzajúce úvahy vedú Vseobecný súd k záveru, ze Komisia predlozila viacero zhodujúcich sa dôkazov, ktoré posudzované spolocne umoznujú domnievat sa, ze zalobkyna tým, ze sa kontaktovala s SNV, umoznila vznik kartelu, pricom od roku 1996 po kontaktoch s SNV vyzývala ostatných významných stavitelov, aby sa stretli, organizovala pocetné stretnutia kartelu vo svojich priestoroch a ze sa na stretnutiach kartelu správala ako hovorca W5, predstavovala podstatnú hnaciu silu kartelu, co umoznovalo kvalifikovat ju ako vodcu. 300 Komisia teda nevychádzala z nesprávneho posúdenia, ked na základe súboru koherentných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov dospela k záveru, ze zalobkyna prevzala v karteli úlohu vodcu. 3. Záver týkajúci sa pritazujúcich okolností 301 Z bodov 262 az 273 vyssie vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze zalobkyna zohrávala úlohu podnecovatela predmetného porusenia. Vseobecný súd preto musí uplatnit svoju neobmedzenú právomoc v súvislosti s posúdením úlohy, ktorú zohrávala zalobkyna v rámci predmetného porusenia. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia z dôvodu pritazujúcich okolností uvedených v bode 2 tretej zarázke usmernení na výpocet pokút uplatnila voci zalobkyni len jedno 50 % zvýsenie základnej sumy pokuty. 302 Okrem iného treba pripomenút, ze aj ked súd Únie rozlisuje medzi úlohou podnecovatela a úlohou vodcu, uviedol, ze ak dôkazy predlozené Komisiou nie sú dostatocné, pokial ide o jednu z týchto dvoch úloh, môze napriek tomu potvrdit zvýsenie pokuty, o ktorom rozhodla Komisia, v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci (pokial ide o prípad potvrdenia len úlohy vodcu, pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 257 vyssie, bod 354). 303 Vseobecný súd v prejednávanej veci dospel k záveru, ze vzhladom na význam úlohy zalobkyne ako vodcu, ako bola preukázaná v bodoch 281 az 300 vyssie, nie je namieste znízit uvedené zvýsenie. Z tejto analýzy totiz predovsetkým vyplýva, ze zalobkyna stála pri pôvode vzniku kartelu, potom od roku 1996 organizovala prípravné stretnutia W5, ako aj kartelu, ktoré sa konali v jej priestoroch, a napokon, ze v mene celej W5 viedla diskusiu na stretnutiach s dodávatelmi. O trovách 304 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna vo veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Koninklijke Wegenbouw Stevin BV je povinná nahradit trovy konania. Jaeger Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2012. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti I - Zalobkyna II - Správne konanie III - Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia A - Úvodné poznámky 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom B - Nesprávne skutkové posúdenia 1. O prvom nesprávnom skutkovom posúdení, zalozenom na nepochopení protichodnosti záujmov dodávatelov a významných stavitelov a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O druhom nesprávnom skutkovom posúdení, týkajúcom sa obsahu dohôd medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O tretom nesprávnom skutkovom posúdení, zalozenom na nesprávnom vyhodnotení záujmu významných stavitelov na karteli a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O stvrtom nesprávnom skutkovom posúdení, zalozenom na neexistencii úcinkov kartelu na hospodársku sútaz na trhu s cestným stavitelstvom a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 5. O piatom nesprávnom skutkovom posúdení, týkajúcom sa fungovania kartelu: vznik a casový vývoj kartelu a mechanizmus sankcií a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 6. O siestom nesprávnom skutkovom posúdení, týkajúcom sa úlohy ExxonMobil v karteli a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom C - Nesprávne právne posúdenia 1. Úvodné poznámky 2. O prvom nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností, zalozenom na neúcasti významných stavitelov na karteli dodávatelov a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O druhom nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností, zalozenom na neexistencii protisútazného ciela kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O tretom nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností, zalozenom na odmietnutí Komisie uplatnovat ustanovenia clánku 81 ods. 3 ES a usmernenia týkajúce sa dohôd o horizontálnej spolupráci a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 5. O stvrtom nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností, zalozenom na nepresnom vymedzení relevantného trhu a nesprávnom posúdení postavenia významných stavitelov na trhu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 6. O piatom nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností, zalozenom na neexistencii nepriamych úcinkov vyvolaných na sekundárnom trhu s cestným stavitelstvom a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom D - O porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) Vseobecné zásady týkajúce sa prístupu k dokumentom z obdobia po oznámení o výhradách b) Uplatnenie v prejednávanej veci II - O návrhoch smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty A - O urcení základnej sumy pokuty 1. O kvalifikácii porusenia ako velmi závazného a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O nesprávnom posúdení dopadu kartelu na trh a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O neprimeranosti základnej sumy a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom B - O pritazujúcich okolnostiach 1. O pritazujúcej okolnosti týkajúcej sa odmietnutia spolupracovat pri inspekcii a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O porusení práva na obhajobu spojenom s obsahom oznámenia o výhradách O nesprávnom právnom posúdení skutkových okolností - O prvom incidente - O druhom incidente O zásade riadnej správy vecí verejných O porusení ustanovení clánku 15 nariadenia c. 17 O neprimeranosti zvýsenia pokuty z dôvodu odmietnutia spolupráce 2. O úlohách podnecovatela a vodcu a) O úlohe podnecovatela Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O úlohe vodcu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 3. Záver týkajúci sa pritazujúcich okolností O trovách __________________________________________________________________ ( [111]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDUlJ4o/L94183-4338TMP.html#t-ECR_62006TJ0357_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:196:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0296&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0352&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0308&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0086&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0066&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0217&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0075&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0106&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0126&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0168&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0056&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0450&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0328&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0329&locale=SK 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:003:TOC 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0180&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0043&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0029&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0005&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0511&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:372:TOC 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:325:TOC 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0176&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0030&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0161&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0096&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0051&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0368&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0068&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0062&locale=SK 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0031&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0083&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0411&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0540&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0432&locale=SK 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0136&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0155&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0046&locale=SK 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0085&locale=SK 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0097&locale=SK 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0059&locale=SK 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0255&locale=SK 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0331&locale=SK 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0186&locale=SK 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0277&locale=SK 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0298&locale=SK 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0150&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0049&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0229&locale=SK 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:255:TOC 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0006&locale=SK 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0347&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0410&locale=SK 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0011&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXXDUlJ4o/L94183-4338TMP.html#c-ECR_62006TJ0357_SK_01-E0001