ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 27. septembra 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Holandský trh s bitúmenom urceným na výstavbu ciest -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Pokuty -- Spolupráca pocas správneho konania -- Významná pridaná hodnota -- Rovnost zaobchádzania" Vo veci T-347/06, Nynäs Petroleum AB, so sídlom v Stokholme (Svédsko), Nynas Belgium AB, so sídlom v Stokholme, v zastúpení: A. Howard, barrister, M. Dean a D. McGowan, solicitors, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci L. Gyselen, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 4090 v konecnom znení z 13. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam uvedeným rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda M. Jaeger, sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. júna 2011, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Predmetom cinnosti skupiny Nynas je predovsetkým výroba a uvádzanie bitúmenu a nafténových olejov na trh. Nynäs Petroleum AB (dalej len "Nynäs AB"), materská spolocnost skupiny Nynas, so sídlom vo Svédsku uskutocnovala svoje cinnosti v oblasti bitúmenu v rámci kontinentálnej Európy prostredníctvom belgickej spolocnosti Nynas NV/SA (dalej len "Nynas NV"), ktorej bola 100 % vlastníckou a ktorá vyrábala bitúmen v rafinérii nachádzajúcej sa v Antverpách (Belgicko), a cast tohto bitúmenu uvádzala na trh v Holandsku. Cinnosti Nynas NV týkajúce sa uvádzania bitúmenu na trh v Európe boli 14. februára 2003 prenesené na Nynas Belgium AB (dalej len "Nynas Belgium"), svédsku dcérsku spolocnost, ktorej 100 % vlastníckou je Nynäs AB. Dna 31. decembra 2007 boli aktíva spolocnosti Nynas Belgium prevedené na Nynas NV, avsak Nynas Belgium nadalej vlastní 99,99 % akcií Nynas NV. 2 Listom z 20. júna 2002 informovala British Petroleum (dalej len "BP") Komisiu Európskych spolocenstiev o údajnej existencii kartelu na holandskom trhu s bitúmenom urceným na výstavbu ciest a poziadala o oslobodenie od pokút na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 3 Komisia vykonala 1. a 2. októbra 2002 neohlásené kontroly najmä v priestoroch spolocnosti Nynas NV v Belgicku. Komisia zaslala viacerým spolocnostiam ziadosti o informácie, pricom spolocnosti Nynas NV zaslala takúto ziadost 30. júna 2003. Kedze Nynas Belgium informovala Komisiu, ze od spolocnosti Nynas NV prevzala cinnost v oblasti bitúmenu, Komisia jej 23. júla 2003 zaslala novú ziadost o informácie, na ktorú odpovedala 2. októbra 2003. Komisia zaslala 10. februára 2004 novú ziadost o informácie, na ktorú Nynäs AB odpovedala 25. marca 2004, a poslednú ziadost zaslala 5. apríla 2004, na ktorú spolocnost Nynas Belgium tentoraz odpovedala 22. mája 2004, pricom túto odpoved doplnila 19. októbra 2004. 4 Dna 18. októbra 2004 zacala Komisia konanie a prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala 19. októbra 2004 viacerým spolocnostiam vrátane zalobkýn, Nynäs AB a Nynas Belgium. Zalobkyne na toto oznámenie o výhradách odpovedali samostatne 24. mája 2005. 5 V nadväznosti na vypocúvanie dotknutých spolocností 15. a 16. júna 2005 predlozili zalobkyne spresnenia k svojim vyhláseniam v súvislosti so spolocnostou ExxonMobil - dodávatelom bitúmenu, ktorému Komisia neulozila sankciu -, ktoré boli pouzité v oznámení o výhradách a spochybnené viacerými úcastníkmi vypocúvania. Tieto spresnenia boli oznámené vsetkým úcastníkom vypocúvania, pricom vyvolali viaceré reakcie. 6 Komisia prijala 13. septembra 2006 rozhodnutie K(2006) 4090 v konecnom znení o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. júla 2007 ([3]Ú. v. EÚ L 196, s. 40) a ktoré bolo zalobkyniam oznámené 26. septembra 2006. 7 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze spolocnosti, ktorým je toto rozhodnutie urcené, sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ES, ktoré spocívalo v tom, ze v predmetných obdobiach pravidelne spolocne stanovovali brutto cenu na predaj a nákup cestného bitúmenu v Holandsku, jednotnú zlavu z brutto ceny pre stavitelov ciest zúcastnených na karteli a mensiu maximálnu zlavu z brutto ceny pre dalsích stavitelov ciest. 8 Zalobkyne boli uznané za spoluzodpovedné za porusenie v období od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002 a bola im spolocne a nerozdielne ulozená pokuta vo výske 13,5 milióna eur. 9 Pokial ide o výpocet výsky pokút, Komisia posúdila porusenie vzhladom na jeho povahu ako velmi závazné, aj ked bol relevantný geografický trh obmedzený (odôvodnenie 316 napadnutého rozhodnutia). 10 Na úcely zohladnenia osobitného významu protiprávneho konania kazdého podniku zúcastneného na karteli a jeho skutocného dopadu na hospodársku sútaz Komisia dotknuté podniky rozlísila podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu urceného ich trhovými podielmi a rozdelila ich do siestich kategórií. 11 Na základe týchto údajov Komisia stanovila v prípade zalobkýn východiskovú sumu na 7,5 milióna eur (odôvodnenie 322 napadnutého rozhodnutia). 12 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia prijala názor, ze zalobkyne sa dopustili dlhodobého porusenia, kedze trvalo viac ako pät rokov, a dospela k celkovej dlzke trvania osem rokov, teda od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002, v dôsledku coho zvýsila východiskovú sumu o 80 % (odôvodnenie 326 napadnutého rozhodnutia). Základná suma pokuty urcená na základe závaznosti a dlzky trvania porusenia tak bola v prípade zalobkýn stanovená na 13,5 milióna eur (odôvodnenie 335 napadnutého rozhodnutia). 13 Komisia vo vztahu k zalobkyniam neuplatnila nijaké pritazujúce okolnosti. Dalej sa domnievala, ze nemohla byt uplatnená nijaká polahcujúca okolnost, kedze prípadnú existenciu tretej úrovne cinnosti kartelu, z ktorej bol podnik Nynas (dalej len "Nynas") vylúcený, v tejto súvislosti nemozno zohladnit (odôvodnenie 354 napadnutého rozhodnutia). Napokon zamietla ziadost zalobkýn o posúdenie ich úcinnej spolupráce, konkrétne odpovedí na ziadosti o informácie, uznanie skutkov a vykonanie s tým súvisiacej sankcnej a preventívnej politiky, ako polahcujúcej okolnosti (odôvodnenia 367 az 371 napadnutého rozhodnutia). 14 Komisia neuplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002, kedze sa domnievala, ze informácie, ktoré zalobkyne poskytli, nemali významnú pridanú hodnotu (odôvodnenia 389 az 393 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. decembra 2006 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 16 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky. Úcastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote. 17 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 15. júna 2011. 18 Z dôvodu prekázky v pojednávaní u clena siestej komory doplnil komoru na základe clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku predseda Vseobecného súdu. 19 Uznesením z 18. novembra 2011 Vseobecný súd (siesta komora) v novom zlození opätovne otvoril ústnu cast konania a úcastníkom konania oznámil, ze budú vypocutí na novom pojednávaní. 20 Komisia listom z 25. novembra 2011 a zalobkyne listom z 28. novembra 2011 informovali Vseobecný súd, ze sa vzdávajú opätovného vypocutia. 21 V dôsledku toho predseda Vseobecného súdu rozhodol o skoncení ústnej casti konania. 22 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom spolocnosti Nynäs AB pripisuje spolocnú a nerozdielnu zodpovednost za porusenie, -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom im ukladá pokutu vo výske 13,5 milióna eur, alebo subsidiárne primerane znízil výsku tejto pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 23 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 1. O návrhoch smerujúcich k zruseniu clánku 1 napadnutého rozhodnutia 24 Zalobkyne na podporu svojich návrhov smerujúcich k zruseniu clánku 1 napadnutého rozhodnutia uvádzajú jediný zalobný dôvod, zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, ked spolocnosti Nynäs AB pripísala zodpovednost za jej dcérsku spolocnost Nynas NV. O nesprávnom právnom posúdení Tvrdenia úcastníkov konania 25 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nesprávne uplatnila judikatúru týkajúcu sa pripísania zodpovednosti materskej spolocnosti za konania, ktorých sa dopustila jej dcérska spolocnost (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [4]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, body 27 az 30), a ze materská spolocnost sa musí skutocne aktívne podielat na protiprávnom správaní svojej dcérskej spolocnosti, aby jej zan bola pripísaná zodpovednost. 26 V odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu týkajúcu sa dôsledkov, ktoré treba vyvodit z rozsudkov Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([5]C-97/08 P, Zb. s. I-8237), a z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia ([6]C-90/09 P, Zb. s. I-1), sa vsak zalobkyne vzdali tvrdení uvedených v prvej casti ich jediného zalobného dôvodu na zrusenie, ktoré sa týkajú výkladu judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaného v bode 25 vyssie, co vzal Vseobecný súd na vedomie. Nadalej si vsak stáli za svojimi tvrdeniami týkajúcimi sa spôsobov vyvrátenia domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost, ktorej je 100 % vlastníckou. 27 Zalobkyne zdôraznujú, ze domnienka, podla ktorej materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností, môze byt vyvrátená vtedy, ked materská spolocnost preukáze, ze jej dcérska spolocnost konala nezávisle. Komisia vsak nesprávne vylozila judikatúru, ked od materskej spolocnosti pozadovala, aby preukázala, ze nevyuzila svoju právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost a ze táto dcérska spolocnost prijala vsetky svoje strategické rozhodnutia bez toho, aby ju o tom upovedomila. Taký dôkaz prakticky nebolo mozné predlozit a bol by v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, [7]T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63). 28 Zalobkyne sa totiz domnievajú, ze materská spolocnost musí neustále, hoci aj v minimálnom rozsahu, uplatnovat vplyv na svoju dcérsku spolocnost. Spresnujú, ze svédske právo s cielom ochrany akcionárov a tretích osôb stanovuje materským spolocnostiam povinnost, aby splnili urcité podmienky týkajúce sa kontroly svojich dcérskych spolocností, akými sú schválenie prevodov presahujúcich urcitú prahovú hodnotu, dodrziavanie interných povinností poskytovat informácie alebo príprava konsolidovaných úctovných závierok. Komisii mala preto povinnost posúdit, ci materská spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti na relevantnom trhu, a nie ci tento vplyv uplatnovala vseobecne a neurcito. 29 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 30 Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 252 az 264) usúdila, ze hoci je Nynas NV právnickou osobou, ktorá sa priamo zúcastnila na karteli, Nynäs AB ako materská spolocnost, ktorá je jej 100 % vlastníckou, mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na jej obchodnú politiku pocas obdobia trvania porusovania. 31 Najskôr je potrebné pripomenút, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa vztahuje na cinnosti podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [8]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59) a ze pojem podnik v zmysle clánku 81 ES zahrnuje hospodárske jednotky, ktoré pozostávajú z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel a môzu prispiet k spáchaniu porusenia, na aké sa vztahuje toto ustanovenie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [9]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 54 a tam citovanú judikatúru). Pod pojmom podnik v tomto kontexte sa musí rozumiet hospodárska jednotka, aj ked z právneho hladiska je táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, [10]C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40). 32 Protisútazné správanie podniku môze byt pripísané inému podniku v prípade, ak neurcoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval pokyny vydané týmto iným podnikom, a to najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, [11]C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [12]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 117, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 58). Správanie dcérskej spolocnosti teda môze byt pripísané materskej spolocnosti, pokial dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, pricom tieto dva podniky tvoria jednu hospodársku jednotku (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, [13]48/69, Zb. s. 619, body 133 a 134). 33 Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby bolo rozhodnutie ukladajúce pokuty urcené materskej spolocnosti skupiny spolocností, teda nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a o to menej úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jeden podnik vo vyssie uvedenom zmysle. Treba totiz pripomenút, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, vtedy, ak dotknuté podniky neurcujú svoje správanie na trhu samostatne (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [14]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290). 34 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost takýto rozhodujúci vplyv skutocne uplatnuje (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 35 Za týchto podmienok na to, aby platila domnienka, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti. Komisia môze potom voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, pokial táto materská spolocnost, ktorej prinálezí túto domnienku vyvrátit, nepredlozí dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (rozsudky Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 29, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 61). 36 Zalobkyne sa domnievajú, ze výklad pouzitý Komisiou v súvislosti s domnienkou skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost, ktorej je 100 % vlastníckou, robí túto domnienku nevyvrátitelnou. 37 Z judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze na úcely vyvrátenia domnienky, podla ktorej materská spolocnost, ktorá vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, uvedenej materskej spolocnosti prinálezí predlozit Komisii a neskôr v prípade potreby súdu Únie na posúdenie vsetky dôkazy, o ktorých sa domnieva, ze preukazujú, ze netvoria jeden hospodársky subjekt, a ktoré sa týkajú hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi jej dcérskou spolocnostou a nou, ktoré sa môzu v kazdom jednotlivom prípade menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho výpoctu (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 65, a General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 51 a 52). Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, teda ide o vyvrátitelnú domnienku, ktorej vyvrátenie prinálezí zalobkyniam. 38 Zalobkyne sa okrem toho domnievajú, ze povinnosti materskej spolocnosti vyplývajúce z vnútrostátneho práva znemoznujú akékolvek vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na dcérsku spolocnost. Treba vsak pripomenút, ze spolocnost sa nemôze odvolávat na vnútrostátnu právnu úpravu, aby sa vyhla uplatneniu pravidiel Únie, kedze právne pojmy pouzívané v práve Únie sa v zásade musia vykladat a uplatnovat jednotne v rámci celej Únie (rozsudok Súdneho dvora z 1. februára 1972, Hagen, [15]49/71, Zb. s. 23, bod 6). V kazdom prípade vzhladom na vsetky vyssie pripomenuté zásady týkajúce sa existencie takej domnienky a kritériá umoznujúce jej vyvrátenie sa zdá, ze skutocnosti týkajúce sa povinností, ktoré materským spolocnostiam ukladá vo vztahu k ich dcérskym spolocnostiam svédske právo, ktorých úcelom je zaviest uzsiu kontrolu dcérskych spolocností s cielom ochrany akcionárov a tretích osôb, podporujú domnienku uplatnenú Komisiou vo vztahu k Nynäs AB, pokial ide o kontrolu vykonávanú vo vztahu k jej dcérskej spolocnosti Nynas NV. 39 Zalobkyne sa napokon domnievajú, ze výklad domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost, ktorej je 100 % vlastníckou, ktorý uplatnila Komisia, je v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti. Zalobkyne sa odvolávajú na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaného v bode 27 vyssie, podla ktorej fyzická alebo právnická osoba môze byt sankcionovaná len za skutky, ktoré sa jej osobne vytýkajú. Na základe tejto zásady sa domnievajú, ze Komisia od materskej spolocnosti nemôze vyzadovat, aby preukázala, ze nevyuzila svoju právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost a ze táto dcérska spolocnost prijala vsetky svoje strategické rozhodnutia bez ich oznámenia materskej spolocnosti, a to s tým cielom, aby jej nebola pripísaná zodpovednost za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti. 40 Podla judikatúry vsak skutocnost, ze materská spolocnost skupiny, ktorá uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, môze byt povazovaná za spolocne a nerozdielne zodpovednú za porusenia práva hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustili tieto dcérske spolocnosti, nie je vôbec výnimkou zo zásady osobnej zodpovednosti, ale naopak, je jej výrazom, pretoze materská spolocnost a dcérske spolocnosti, ktoré podliehajú jej rozhodujúcemu vplyvu, spolu tvoria jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze a zodpovedajú za jeho konanie a v prípade, ze tento podnik úmyselne alebo z nedbanlivosti porusí pravidlá hospodárskej sútaze, zakladá to spolocnú osobnú zodpovednost vsetkých právnych subjektov, ktoré tvoria struktúru skupiny (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 77 a tam citovanú judikatúru). Zásadu osobnej zodpovednosti preto judikatúra uznáva (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [16]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145; zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, [17]C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78, a z 11. decembra 2007, ETI a i., [18]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39), ale uplatnuje sa na podniky, a nie na spolocnosti. Túto výhradu treba takisto odmietnut. 41 Z uvedených skutocností vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked Nynäs AB pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost Nynas NV. O zjavne nesprávnom posúdení, ku ktorému doslo v tejto veci pri pripísaní zodpovednosti spolocnosti Nynäs AB Tvrdenia úcastníkov konania 42 Po prvé sa Komisia podla zalobkýn dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze nezohladnila významnú obchodnú samostatnost dcérskych spolocností v rámci skupiny. Ich organizacná struktúra preukazuje, ze za obchodné transakcie a strategické ciele divízie pre bitúmen v Holandsku bola zodpovedná Nynas NV a ze jej sesterské spolocnosti, ktoré sú aktívne v oblasti bitúmenu v Európe, na nu preniesli zodpovednost za významné politické a operacné rozhodnutia. Materská spolocnost bola zodpovedná iba za schvalovanie niektorých výnimocných transakcií bez vplyvu na samostatnost Nynas NV. 43 Po druhé Komisia zjavne nesprávne posúdila správanie Nynäs AB a jej dcérskej spolocnosti Nynas NV na relevantnom trhu. Komisia totiz nezohladnila jednak skutocnost, ze úloha Nynas NV sa obmedzovala výlucne na rokovania o zmluvách a vymenúvanie zamestnancov na holandskom trhu s bitúmenom, a jednak skutocnost, ze úloha Nynäs AB sa jasne obmedzovala na otázky strategického riadenia, vseobecného rizika a koordinácie skupiny a ze nezohrávala nijakú úlohu na relevantnom trhu. Komisia tak zjavne nesprávne prisúdila rozhodujúcu úlohu spolocnosti Nynäs AB vo vztahu k stanoveniu cielov a stratégie na tomto trhu, hoci prahové hodnoty, od ktorých bola táto spolocnost oprávnená zasahovat do rozhodnutí spolocnosti Nynas NV, boli velmi vysoké a k transakciám podliehajúcim jej schváleniu dochádzalo iba výnimocne. Komisia navyse nepredlozila nijaký dôkaz umoznujúci posúdit úlohu Nynäs AB vo vztahu k predmetnému protisútaznému správaniu Nynas NV. 44 Po tretie dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala, aby dospela k záveru, ze Nynäs AB skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na Nynas NV, boli velmi formálne. Prisúdila tak velmi velký význam takým skutocnostiam, akými sú existencia systému poskytovania informácií (reporting) medzi Nynas NV a Nynäs AB a konsolidovaných úctovných závierok alebo úcast clenov predstavenstva Nynas NV na výkonnom riadení Nynäs AB. Okrem toho nezohladnila skutocnost, ze úlohy "chief business executive" (dalej len "CBE") divízie pre bitúmen spolocnosti Nynas NV sa obmedzovali na poskytovanie informácií a analýzu financných výsledkov v rámci výkonného výboru Nynäs AB. 45 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 46 V rámci odpovede na výhrady zalozené na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, ked Nynäs AB pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Nynas NV, treba urcit, ci zalobkyne predlozili dôkazy umoznujúce vyvrátit domnienku, podla ktorej Nynäs AB uplatnovala rozhodujúci vplyv na Nynas NV. 47 V odôvodneniach 252 az 264 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze mohla pouzit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Nynäs AB na spolocnost Nynas NV v období od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002 z dôvodu 100 % vlastníckej struktúry, ktorá medzi týmito spolocnostami existuje. Následne usúdila, ze viaceré dôkazy týkajúce sa organizacnej struktúry skupiny subsidiárne podporovali túto domnienku. Predovsetkým, hoci Nynas NV si v rámci skupiny plní úlohu európskeho sídla pre cinnost v oblasti bitúmenu, nie je od urcitej prahovej hodnoty oprávnená prijímat urcité rozhodnutia bez toho, aby o nich informovala Nynäs AB (investicné výdavky, rokovanie o zmluvách a ich uzatváranie, schvalovanie úverov pre zákazníkov a srotovanie zariadení). Navyse materská spolocnost je prostredníctvom svojho výkonného výboru poverená stanovovaním cielov, stratégií a vseobecného smerovania skupiny, ako aj prijímaním významných rozhodnutí v súvislosti s rozpoctom skupiny, velkými projektmi a funkcnou koordináciou. Okrem toho materská spolocnost má vertikálnu organizacnú struktúru, pricom niektoré svoje právomoci preniesla na svoje dcérske spolocnosti prostredníctvom výborov. Napokon dvaja z troch clenov predstavenstva spolocnosti Nynas NV zastávali funkcie generálneho riaditela a "chief refining officer" v Nynäs AB a tretí clen predstavenstva Nynas NV, ktorý bol jej generálnym riaditelom, bol tiez clenom predstavenstva Nynäs AB. - O samostatnosti obchodnej politiky spolocnosti Nynas NV 48 Ako je pripomenuté v bode 37 vyssie, hoci sa posúdenie vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost podla judikatúry neobmedzuje na preskúmanie obchodnej politiky stricto sensu, súd Únie si zachováva moznost zohladnit dôkazy týkajúce sa obchodnej politiky, aby posúdil, ci obe spolocnosti tvoria jeden hospodársky subjekt. 49 Z "organisation book" skupiny Nynas najmä vyplýva, ze struktúra skupiny je jednotná a hierarchická. Skupina je organizovaná na základe cinnosti do troch divízií, pricom kazdú divíziu riadi jeden CBE. Nynas NV tak predstavuje divíziu zodpovednú za kazdodenné operacné a obchodné riadenie vsetkých dcérskych spolocností patriacich do divízie pre bitúmen. 50 Celkovú koordináciu divízií zabezpecuje riaditel Nynäs AB, zatial co bezná koordinácia vsetkých dcérskych spolocností patrí do pôsobnosti funkcne specializovaných výborov ("corporate functional managers" a "coordinators"), najmä v obchodnej oblasti, ktoré pôsobia na úrovni skupiny. Tieto výbory, z ktorých väcsina podlieha priamo materskej spolocnosti, zatial co niektoré boli vytvorené dcérskymi spolocnostami, majú povinnost predkladat akékolvek informácie priamo riaditelovi a zástupcovi riaditela materskej spolocnosti. CBE kazdej divízie sú stálymi clenmi výkonného výboru materskej spolocnosti Nynäs AB, ktorého clenmi sú okrem iného riaditel a zástupca riaditela Nynäs AB. Tento výkonný výbor má za úlohu stanovovat kazdý mesiac ciele, stratégie, smerovania a významné rozpoctové rozhodnutia skupiny, jej významné projekty a funkcnú koordináciu. 51 Hoci zalobkyne tvrdia, ze CBE predkladajú materskej spolocnosti iba mesacnú analýzu financného hospodárenia bez toho, aby ju informovali o bezných rozhodnutiach týkajúcich sa nákupov a predajov, skúmanie organizácie skupiny preukazuje, ze materská spolocnost sa úzko a pravidelne podiela na cinnosti svojich dcérskych spolocností prostredníctvom výkonného výboru a specializovaných výborov. Zalobkyne navyse nepredlozili nijaký dôkaz umoznujúci preukázat, ze Nynäs AB nevyuzívala svoje právo uplatnovat rozhodujúci vplyv na Nynas NV. Okrem toho skutocnost, ze Nynas NV uskutocnovala v urcitom rozsahu obchodnú politiku relatívne samostatne, sama osebe neumoznuje vyvrátit konstatovanie, podla ktorého vzhladom na struktúru skupiny Nynäs AB ako 100 % akcionárka skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv vo vztahu k Nynas NV. 52 Zalobkyne sa navyse domnievajú, ze okolnost, podla ktorej bola Nynas NV poverená bezným prevádzkovým a obchodným riadením vsetkých dcérskych spolocností patriacich do divízie pre bitúmen, kedze na nu zalobkyne delegovali svoju právomoc prijímat základné politické a prevádzkové rozhodnutia na základe "management service agreement", umoznuje preukázat, ze jej úlohy prekracovali rámec bezných úloh dcérskej spolocnosti a ze jej bola zverená velmi rozsiahla samostatnost. Súd Únie vsak priznáva, ze pokial jedna spolocnost vykonáva dohlad nad svojou sesterskou spolocnostou, ktorá sa podielala na protiprávnom správaní, Komisia sa môze domnievat, ze spolocnostou, ktorá tejto sesterskej spolocnosti zverila túto právomoc vykonávat dohlad, je práve spolocná materská spolocnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [19]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 129). Skutocnost, ze Nynas NV vykonávala urcitú kontrolu nad dalsími spolocnostami skupiny v rámci oblasti bitúmenu, hoci tieto spolocnosti neboli jej vlastnými dcérskymi spolocnostami, predstavuje dodatocný dôkaz o existencii hierarchického prepojenia medzi Nynäs AB a Nynas NV, pricom kontrola uskutocnovaná spolocnostou Nynas NV nad jej sesterskými spolocnostami jej mohla byt zverená iba materskou spolocnostou. - O správaní materskej spolocnosti na relevantnom trhu a jej úlohe v rámci porusenia 53 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia by musela vychádzat zo skutocností umoznujúcich posúdit úlohu materskej spolocnosti v rámci predmetného protisútazného správania, aby dospela k záveru, ze materská spolocnost mohla byt zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost. Ako bolo pripomenuté v bode 33 vyssie, z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze kontrola, ktorú materská spolocnost vykonáva nad svojou dcérskou spolocnostou, nemusí mat nevyhnutne vztah s protiprávnym správaním (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 59, a General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, body 38, 102 a 103). Okrem toho treba pripomenút, ze Komisia nemala povinnost predlozit dodatocné dôkazy o tom, ze Nynäs AB vlastní základné imanie svojej dcérskej spolocnosti v celom rozsahu, aby sa domnievala, ze táto spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti. Preto nie je nevyhnutné preskúmat, ci Nynäs AB skutocne uplatnovala vplyv na protiprávne správanie Nynas NV. - O zohladnení prílis formálnych dôkazov 54 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia prisúdila prílis velký význam takým dôkazom, akými sú existencia systému poskytovania informácií medzi Nynas NV a Nynäs AB a konsolidovaných úctovných závierok a úcast clenov predstavenstva Nynas NV na výkonnom riadení Nynäs AB. 55 Ako bolo pripomenuté v bode 37 vyssie, z judikatúry vyplýva, ze súd Únie v rámci svojho posúdenia existencie jedného hospodárskeho subjektu medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou musí zohladnit vsetky dôkazy, ktoré mu úcastníci konania predlozili, týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi oboma spolocnostami, ktorých povaha a význam sa môzu odlisovat v závislosti od povahy kazdej veci (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 65). V prípade, ze urcité okolnosti, ako napríklad konsolidovanie úctov na úrovni skupiny, nie sú relevantné (rozsudok General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 108), dalsie skutocnosti, ktoré samy osebe neumoznujú preukázat existenciu jedného hospodárskeho subjektu, môzu ako celok predstavovat súbor dostatocných zhodujúcich sa dôkazov. 56 Treba preto zohladnit dôkazy, ktoré umoznujú konstatovat existenciu silných hierarchických väzieb medzi dvoma spolocnostami, akými sú v tomto prípade systém poskytovania informácií medzi dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou a prítomnost clenov riadiacich orgánov jednej spolocnosti v rozhodujúcich orgánoch druhej spolocnosti a naopak. Navyse okolnost, podla ktorej sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvádza prítomnost CBE spolocnosti Nynas NV v predstavenstve Nynäs AB, hoci táto osoba zasadá vo výkonnom výbore Nynäs AB, nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, pretoze zo spisu vyplýva, ze výkonný výbor Nynäs AB zohráva podstatnú úlohu v rámci prijímania významných rozhodnutí skupiny (pozri bod 50 vyssie). 57 Z uvedeného vyplýva, ze skutocnosti, ktoré zalobkyne uviedli, neumoznujú vyvrátit domnienku, podla ktorej Nynäs AB tým, ze vlastnila 100 % základného imania Nynas NV, skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na politiku Nynas NV. Treba preto dospiet k záveru, ze Nynäs AB a Nynas NV tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci Nynäs AB mala vplyv na predmetné správanie. Prvý zalobný dôvod musí byt z tohto dôvodu zamietnutý v celom rozsahu. 58 Z uvedených skutocností vyplýva, ze zalobné návrhy smerujúce k zruseniu clánku 1 napadnutého rozhodnutia musia byt zamietnuté. 2. O návrhoch smerujúcich k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia 59 Zalobkyne uvádzajú na podporu svojich návrhov smerujúcich k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení, nesprávnom právnom posúdení a porusení zásady rovnosti, ktorých sa dopustila Komisia pri uplatnení ustanovení oddielu B oznámenia o spolupráci z roku 2002, a cielom druhého zalobného dôvodu je preukázat, ze Komisia mala prihliadnut na ich úcinnú spoluprácu nad rámec ustanovení oznámenia o spolupráci z roku 2002 v súlade s bodom 3 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([20]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). O odmietnutí priznat znízenie pokuty na základe ustanovení oddielu B oznámenia o spolupráci z roku 2002 60 Podla bodu 20 oznámenia o spolupráci z roku 2002 "podniky, ktoré nesplnajú podmienky [na oslobodenie od pokút] podla oddielu A, môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená". Bod 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 spresnuje, ze "s cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz". Navyse v bode 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa uvádza, ze "pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti, schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti", ze "pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz" a ze "podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost". 61 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze Nynas bez toho, aby podala formálnu ziadost o znízenie svojej pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, poskytla podrobné informácie v odpovedi z 2. októbra 2003 na ziadost Komisie o informácie. Tieto informácie obsahovali najmä devätstranový presný opis systému stretnutí kartelu, ktorý od nej nebol pozadovaný, v dôsledku coho mal pridanú hodnotu. Komisia sa vsak domnievala, ze tieto dôkazy neposilnili jej schopnost preukázat skutky, pretoze k tomuto dátumu uz disponovala dokumentmi, ktoré zabavila pocas inspekcií, ziadostami o zhovievavost spolocností BP a Kuwait Petroleum a niektorými odpovedami na svoju prvú sériu ziadostí o informácie zaslanú 30. júna 2003. Okrem toho jej tieto dôkazy neumoznili preukázat nové významné vlastnosti kartelu, a to najmä z dôvodu, ze Nynas zmenila niektoré vyhlásenia týkajúce sa ExxonMobil. Komisia teda usúdila, ze vzhladom na to, ze Nynas neposkytla informácie, ktoré by mali významnú pridanú hodnotu, nemohla jej priznat znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenia 389 az 393 napadnutého rozhodnutia). 62 Z judikatúry vyplýva, ze Komisia v tomto prípade disponuje urcitou mierou volnej úvahy a ze súdne preskúmanie sa obmedzuje iba na zjavne nesprávne posúdenie. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze spolupráca pri kontrole, ktorá neprekrocí rámec povinností podniku podla clánku 18 ods. 3 a 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([21]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1;, Mim. vyd. 08/002, s. 205), nie je dôvodom na znízenie pokuty (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, [22]T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342, a zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, [23]T-308/94, Zb. s. II-925, bod 260). Takéto znízenie je naopak odôvodnené, pokial podnik poskytol informácie v omnoho väcsom rozsahu, nez môze Komisia vyzadovat podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 (rozsudky Súdu prvého stupna Cascades/Komisia, uz citovaný, body 261 a 262, a z 9. júla 2003, Daesang a Sewon Europe/Komisia, [24]T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 137). Na úcely odôvodnenia znízenia výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 musí konanie podniku ulahcit úlohu Komisie pozostávajúcu zo zistovania a sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze a svedcit o skutocnej vôli spolupracovat. Na jednej strane teda Vseobecnému súdu prislúcha preskúmat, ci Komisia prehliadla mieru, v ktorej spolupráca predmetných podnikov prekrocila to, co bolo pozadované v súlade s clánkom 18 nariadenia c. 1/2003. V tejto súvislosti vykonáva úplné preskúmanie týkajúce sa najmä hraníc povinnosti odpovedat na ziadosti o informácie, ktoré vyplývajú z práva podnikov na obhajobu. Na druhej strane je úlohou Vseobecného súdu - tak ako v tomto prípade - overit, ci Komisia v súvislosti s oznámením o spolupráci z roku 2002 správne posúdila uzitocnost spolupráce na úcely preukázania porusenia. V medziach vytýcených uvedeným oznámením disponuje Komisia volnou úvahou pri hodnotení toho, ci jej informácie alebo dokumenty dobrovolne poskytnuté podnikmi ulahcili úlohu a ci je opodstatnené priznat podniku znízenie pokuty na základe tohto oznámenia. Toto posúdenie je predmetom obmedzeného súdneho preskúmania (rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [25]C-511/06 P, Zb. s. I-5843, bod 152; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [26]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 529 az 532, potvrdený Súdnym dvorom v rozsudku z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [27]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 249). 63 Okrem toho, hoci je Komisia povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikmi v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002 predstavujú prínos odôvodnujúci alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré by chceli spochybnit rozhodnutie Komisie v tejto súvislosti, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by pri absencii takých informácií, ktoré tieto podniky dobrovolne poskytli, nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 297). 64 V rámci uplatnenia oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([28]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996") súd Únie usúdil, ze priznanie znízenia pokuty na základe týchto ustanovení vyzaduje najmä to, aby dotknutý podnik ako prvý poskytol rozhodujúce skutocnosti preukazujúce existenciu kartelu, a ze hoci v tejto súvislosti tieto skutocnosti nemusia byt nevyhnutne samy osebe dostatocné na dokázanie existencie kartelu, musia byt na tento úcel prinajmensom rozhodujúce. Musí teda íst nielen o orientacný zdroj vysetrovaní, ktoré má viest Komisia, ale aj o dôkazy, ktoré mozno priamo pouzit ako hlavný dôkazný podklad rozhodnutia konstatujúceho porusenie (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [29]T-15/02, Zb. s. II-497, body 492, 493, 517, 518, 521, 522, 526 a 568, a Daiichi Pharmaceutical/Komisia, [30]T-26/02, Zb. s. II-713, body 150, 156, 157 a 162). 65 Podla bodov 7, 21 a 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002 musí Komisia na úcely preukázania porusenia posúdit skutocný prínos kazdého podniku, pokial ide o kvalitu a casový harmonogram, a pojem "významná pridaná hodnota" sa týka rozsahu, v akom poskytnuté dôkazy svojou povahou a úrovnou podrobnosti posilnujú schopnost Komisie preukázat skutocnosti zakladajúce porusenie. Komisia teda prisudzuje osobitnú hodnotu dôkazom, ktoré jej spolu s dalsími dôkazmi, ktorými disponuje, umoznujú preukázat existenciu kartelu, alebo dôkazom, ktoré jej umoznujú podporit uz existujúce dôkazy, alebo dôkazom, ktoré by mali priamy vplyv na závaznost ci dlzku trvania kartelu. Naopak na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, rozhodujúce kritérium sa neobmedzuje na zistenie, ci podnik "ulahcil úlohu Komisie". Treba zdôraznit, ze judikatúra, na ktorú sa chcú zalobkyne v tejto súvislosti odvolávat (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, [31]T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 331), sa netýka uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 a obmedzuje sa iba na tvrdenie, ze v prípade podniku, ktorý výslovne vyhlási, ze nespochybnuje skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia zakladá svoje výhrady, mozno konstatovat, ze prispel k ulahceniu úlohy Komisie, v dôsledku coho si môze uplatnit znízenie pokuty. 66 Navyse pokracujúcu povahu spolupráce podniku Komisia nemôze zohladnit vo fáze posudzovania významnej pridanej hodnoty poskytnutých dôkazov, kedze bod 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002 obmedzuje zohladnenie rozsahu a kontinuity spolupráce podniku na fázu urcenia presnej úrovne znízenia pokuty v rámci urcitých pásiem, pretoze Komisia uz usúdila, ze poskytnuté dôkazy majú významnú pridanú hodnotu. 67 Vzhladom na tieto zásady treba preskúmat tvrdenia, ktoré zalobkyne uviedli na podporu zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení, nesprávnom právnom posúdení a porusení zásady rovnosti, ktorých sa dopustila Komisia v rámci uplatnenia ustanovení oddielu B oznámenia o spolupráci z roku 2002. O nesprávnom právnom posúdení - Tvrdenia úcastníkov konania 68 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila troch nesprávnych právnych posúdení. Po prvé na úcely posúdenia pridanej hodnoty poskytnutých informácií nesprávne uplatnila rovnaké kritériá na fázu predbezného záveru, ku ktorej musí dôjst najneskôr ku dnu oznámenia o výhradách, a na fázu konecného rozhodnutia. Po druhé nerozumne usúdila, ze zmena vyhlásení týkajúcich sa ExxonMobil znízila hodnotu ostatných dôkazov, ktoré zalobkyne predlozili dobrovolne. Napokon po tretie Komisia nesprávne prisúdila prílis velký význam chronológii v rámci posudzovania pridanej hodnoty informácií, ktoré poskytli zalobkyne. Podla judikatúry posúdenie stupna spolupráce poskytnutej podnikom nemôze závisiet od cisto náhodných faktorov, akým je poradie, v ktorom mu Komisia kladie otázky (rozsudok Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 246). 69 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkýn. - Posúdenie Vseobecným súdom 70 Po prvé zalobkyne vo fáze repliky tvrdili, ze Komisia nemohla uplatnit rovnaké kritériá na posúdenie pridanej hodnoty poskytnutých informácií na fázu predbezného záveru a na fázu konecného rozhodnutia. V dôsledku toho sa domnievajú, ze v rámci predbeznej fázy musí Komisia posúdit dôkazy predlozené podnikom iba oddelene vzhladom na dôkazy predlozené dalsími podnikmi. 71 Co sa týka prípustnosti tohto tvrdenia vzhladom na ustanovenia clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorou sa Komisia zaoberala v duplike, treba zdôraznit, ze toto tvrdenie uvedené v replike smeruje iba k rozsíreniu zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Komisia dopustila, ked odmietla spolocnosti Nynas priznat znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktorý bol uvedený v zalobe, a preto musí byt v súlade s judikatúrou povazované za prípustné (rozsudok Súdneho dvora z 12. júna 1958, Compagnie des hauts fourneaux de Chasse/Vysoký úrad, [32]2/57, Zb. s. 129, bod 131). 72 Okrem toho, pokial ide o vec samu, z ustanovení bodov 26 a 27 oznámenia o spolupráci z roku 2002 týkajúcich sa postupu vyplýva, ze "ak Komisia dospeje k predbeznému záveru, ze dôkaz predlozený podnikom predstavuje pridanú hodnotu v zmysle bodu 22, informuje podnik písomne najneskôr k dátumu, ked sú oznámené námietky o svojom úmysle uplatnit znízenie pokuty v rámci uvedeného pásma, ako je ustanovené v bode 23 písm. b)", a ze "Komisia zhodnotí konecné postavenie kazdého podniku, ktorý podal ziadost o znízenie pokuty, na konci správneho postupu v prijatom rozhodnutí". 73 Zalobkyne sa domnievajú, ze jedine odkaz v tomto bode 26 na bod 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002, a nie na bod 21, ako uviedla Komisia, umoznuje usúdit, ze bod 26 sa vztahuje iba na beznú "pridanú hodnotu", a nie na "významnú pridanú hodnotu" dôkazov, ktoré poskytol podnik. 74 Zdá sa vsak, ze cielom bodu 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktorý ponúka definíciu pojmu "pridaná hodnota", je len ozrejmit bod 21, ktorý odkazuje na pojem "významná pridaná hodnota". Navyse samotný pojem "pridaná hodnota" naznacuje, ze Komisia musí bez ohladu na fázu správneho konania posúdit hodnotu poskytnutých dôkazov v porovnaní s ostatnými dôkazmi, ktorými disponuje, a to bud v nadväznosti na inspekcie, alebo preto, ze jej boli poskytnuté inými podnikmi. Napokon, aj keby sa pripustili úvahy zalobkýn, prípadné uznanie pridanej hodnoty predlozených dôkazov v predbeznej fáze by vôbec nemalo vplyv na konecné posúdenie Komisiou a na úroven znízenia pokuty, ktoré bolo priznané podniku a ktoré sa uplatní v tom case. Z tohto dôvodu treba toto tvrdenie zamietnut. 75 Po druhé sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia nemala právo potrestat ich z dôvodu, ze sa vrátili k svojim vyhláseniam týkajúcim sa úcasti ExxonMobil na karteli. Treba vsak spresnit, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí len spomenula, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou Nynas jej neumoznili preukázat nové významné vlastnosti kartelu, a to najmä z dôvodu, ze Nynas zmenila niektoré vyhlásenia týkajúce sa ExxonMobil. Komisia teda nepotrestala Nynas za tieto zmeny, ale obmedzila sa na posúdenie skutocností týkajúcich sa ExxonMobil uvedených v jej odpovedi z 2. októbra 2003 na ziadost o informácie, ako keby jej nepriniesli nijakú významnú pridanú hodnotu. Preto treba toto tvrdenie zamietnut. 76 Po tretie zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia prisúdila prílis velký význam casovej postupnosti v rámci posudzovania pridanej hodnoty ich informácií. Na podporu tohto tvrdenia poukazujú na judikatúru vo veci Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovanú v bode 27 vyssie. Treba vsak konstatovat, ze tento rozsudok sa týka uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 1996, a nie oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktoré je uplatnitelné v tomto prípade. Navyse uvedený rozsudok sa týka uplatnenia ustanovení oddielu D oznámenia o spolupráci z roku 1996 týkajúceho sa podnikov, ktoré môzu vyuzit významné znízenie svojich pokút, ktoré nestanovuje rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi v závislosti od poradia, v ktorom spolupracovali s Komisiou. A contrario judikatúra týkajúca sa oddielov B a C oznámenia o spolupráci z roku 1996 týkajúcich sa podnikov vyuzívajúcich neulozenie pokuty alebo velmi významné ci významné znízenie výsky pokuty, ktorá výslovne odkazuje na kritérium casovej postupnosti, potvrdila moznost Komisie zohladnit chronologický prvok (rozsudky Súdu prvého stupna BASF/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 550; z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, [33]T-322/01, Zb. s. II-3137, body 237 az 239, a Archer Daniels Midland, [34]T-329/01, Zb. s. II-3255, body 319 az 321 a 341). Co sa týka oznámenia o spolupráci z roku 2002, z jeho bodov 7 a 23 výslovne vyplýva, ze Komisia musí v rámci posúdenia hodnoty poskytnutých informácií zohladnit cas, ked jej dôkazy boli predlozené. Judikatúra týkajúca sa tohto oznámenia navyse potvrdila význam casu, ked boli informácie poskytnuté (rozsudok Súdu prvého stupna z 18. decembra 2008, General Química a i./Komisia, T-85/06, neuverejnený v Zbierke, body 147, 148 a 152 az 154). Toto tvrdenie musí byt preto takisto zamietnuté. 77 Vseobecný súd na záver usudzuje, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked zalobkyniam odmietla priznat znízenie pokuty na základe ustanovení oddielu B oznámenia o spolupráci z roku 2002. O zjavne nesprávnom posúdení - Tvrdenia úcastníkov konania 78 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Komisia podcenila rozsah a hodnotu ich dobrovolnej spolupráce. Nezohladnila totiz rozsah a presnost poskytnutých informácií ani rozhodujúcu povahu niektorých informácií, ktoré zalobkyne predlozili ako jediné a ktoré boli vo významnej miere pouzité v oznámení o výhradách a napadnutom rozhodnutí. Nezohladnila ani výnimocné správanie, ktoré preukázali pocas konania, ked z vlastnej vôle poukázali na organizacné zmeny v rámci skupiny a vzdali sa tak výkonu svojho práva na obhajobu, predlozili dôkazy týkajúce sa úrovne kartelu a poskytli informácie získané od tretej spolocnosti. Komisia má vsak na základe ustanovení bodu 23 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 povinnost zohladnit rozsah a kontinuitu spolupráce spolocností. 79 Po druhé zalobkyne sa domnievajú, ze skutocnost, ze Komisii poskytli svoju odpoved az 2. októbra 2003, môze byt pripísaná iba Komisii, ktorá zaslala svoju ziadost o informácie pôvodne Nynas NV, a nie Nynas Belgium. 80 Po tretie Komisia nesprávne usúdila, ze Nynas Belgium v odpovedi z 2. októbra 2003 neuviedla, ze by chcela, aby jej bola znízená pokuta, hoci spresnila, ze chce pomáhat Komisii v rámci jej vysetrovania tým, ze poskytne významnú pridanú hodnotu. 81 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkýn. - Posúdenie Vseobecným súdom 82 Najskôr treba zdôraznit, ze zalobkyne sa nemohli odvolávat na údajne výnimocné správanie, aby mohli vyuzit ustanovenia oznámenia o spolupráci z roku 2002. Co sa týka skutocnosti, ze Nynas Belgium sa z vlastnej vôle predstavila Komisii ako nástupca spolocnosti Nynas NV, treba zdôraznit, ze Komisia mohla pravdepodobne v kazdom prípade pripísat zodpovednost za porusenie hospodárskemu nástupcovi spolocnosti Nynas NV. Navyse, pokial ide o informácie, ktoré zalobkyne poskytli, týkajúce sa existencie tretej úrovne cinnosti kartelu, treba zdôraznit, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 354) domnievala, ze v tejto súvislosti nedisponovala dostatocnými dôkazmi, v dôsledku coho nepouzila dôkazy, ktoré v tejto veci poskytli zalobkyne. Napokon zalobkyne tým, ze získali informácie od spolocnosti Petroplus, nesporne Komisii pomohli v tom, ze tejto spolocnosti nemusela zasielat ziadosti o informácie, avsak táto okolnost nemôze odôvodnovat uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002. 83 Po prvé vzhladom na zásady pripomenuté v bodoch 62 az 66 vyssie sa zdá, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked v prípade zalobkýn odmietla uplatnit oznámenie o spolupráci z roku 2002. 84 Ako totiz uznala Komisia, hoci informácie, ktoré zalobkyne z vlastnej vôle poskytli 2. októbra 2003, boli velmi podrobné, neposilnili schopnost Komisie preukázat porusenie, pricom Komisia v tom case uz disponovala informáciami, ktoré jej poskytla spolocnost BP, dokumentmi zabavenými pocas inspekcií vykonaných v októbri 2002, ziadostou o zhovievavost spolocnosti BP, dalsími informáciami, ktoré jej táto spolocnost poskytla pocas konania, ziadostou o zhovievavost spolocnosti Kuwait Petroleum z 12. septembra 2003, ako aj odpovedami väcsiny spolocností na sériu ziadostí o informácie zaslaných 30. júna 2003. 85 Okrem toho z písomných podaní úcastníkov konania vyplýva, ze dôkazy, o ktorých sa zalobkyne domnievajú, ze boli poskytnuté výlucne z ich strany, neboli pre Komisiu rozhodujúce na úcely preukázania porusenia. 86 Z úcasti Nynas na prípravných stretnutiach a koordinacných stretnutiach týkajúcich sa bitúmenu totiz vyplýva, ze Komisia bola schopná preukázat skutok uz na základe dôkazov a svedectiev dalsích spolocností, a to konkrétne dokumentov zabavených pocas kontrol v priestoroch Heijmans Infrastructuur en Milieu BV (dalej len "Heijmans") a informácií poskytnutých spolocnostou Kuwait Petroleum 16. septembra 2003 a spolocnostou BP v roku 2002 (pozri odôvodnenia 57, 68 a 77 napadnutého rozhodnutia). 87 Pokial ide o názvy spolocností a mená osôb, ktoré sa zúcastnili na karteli, zo spisu tiez vyplýva, ze tieto údaje uz oznámili iné spolocnosti (pozri poznámky pod ciarou 145, 201, 202, 224 a 226 napadnutého rozhodnutia) a ze co sa týka mien zamestnancov ExxonMobil a dalsích zamestnancov Shell, ktorými este Komisia nedisponovala, nebola schopná potvrdit tieto informácie a v napadnutom rozhodnutí ich nepouzila. Pokial ide o mená zamestnancov skupiny Esha (skupina, ktorá vyrába a uvádza bitúmen na trh v Holandsku a ktorá bola povazovaná za úcastníka porusenia a bola jej ulozená pokuta vo výske 11,5 milióna eur), ktorí sa zúcastnili na karteli, je síce pravda, ze v napadnutom rozhodnutí (poznámka pod ciarou 216) sú uvedené vyhlásenia Kuwait Petroleum z 9. októbra 2003 a odpoved skupiny Esha z 30. decembra 2003 na ziadost o informácie, ktoré sú neskorsie ako odpoved zalobkýn na ziadost o informácie, táto jediná skutocnost sa vsak sama osebe nezdá dostatocná na to, aby prevládal názor, ze zalobkyne poskytli dôkaz s významnou pridanou hodnotou pre Komisiu, pretoze Komisia uz disponovala informáciami o úcasti skupiny Esha na karteli na základe skorsích dokumentov od Heijmans, HGB, BP a Kuwait Petroleum (pozri odôvodnenia 57 a 68 napadnutého rozhodnutia). 88 Co sa týka miest prípravných stretnutí dodávatelov bitúmenu, treba zdôraznit, ze zalobkyne v porovnaní s vyhláseniami BP z roku 2002 a odpovedou Kuwait Petroleum zo 16. októbra 2003 na ziadost o informácie uviedli iba jediné dodatocné miesto, ze táto informácia nemohla byt podlozená, bola spochybnená pocas vypocúvaní a v dôsledku toho nebola pouzitá v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 69 napadnutého rozhodnutia, poznámky pod ciarou 176 a 177). Takisto, hoci Komisia citovala výnatok z odpovede zalobkýn z 2. októbra 2003 na ziadost o informácie, aby potvrdila, ze stretnutia kartelu sa vseobecne konali v priestoroch Koninklijke Wegenbouw Stevin BV (dalej len "KWS") (odôvodnenie 59 napadnutého rozhodnutia), treba zdôraznit, ze touto informáciou uz disponovala prostredníctvom dokumentov zabavených pocas kontrol v priestoroch KWS, odpovede Kuwait Petroleum zo 16. septembra 2003 na ziadost o informácie a vyhlásenia tejto spolocnosti z 1. októbra 2003 (pozri prílohu 2 oznámenia o výhradách). 89 Pokial ide o úcast Ballast Nedam a Dura Vermeer na karteli, treba tiez poznamenat, ze Komisia uz disponovala dôkazmi umoznujúcimi preukázat túto úcast vdaka dokumentom, ktoré boli zabavené pocas kontrol vykonaných v priestoroch NBM Noord-West BV, Hollandsche Beton Groep Civiel BV a KWS, a odpovedi Dura Vermeer z 12. septembra 2003 na ziadost o informácie (pozri odôvodnenia 76 a 77 napadnutého rozhodnutia, poznámky pod ciarou 200, 220, 223, 224 a 226). 90 Napokon, co sa týka systému sankcií voci dodávatelom bitúmenu, ktorí nedodrziavali kartelové dohody, dokumenty, ktoré poskytla Nynas (fax, ktorý zaslala Hollandsche Beton Groep, a faktúra usvedcujúca Heijmans a Ballast Nedam), tiez len potvrdzovali a spresnovali dôkazy, ktorými uz Komisia disponovala. Spolocnost BP totiz vo svojich vyhláseniach z 12. júla 2002 a zo 16. septembra 2003 uz okrem iného v tejto súvislosti poskytla dôkazy, tak ako Kuwait Petroleum vo svojom vyhlásení z 12. septembra 2003 (odôvodnenia 84 a 86 napadnutého rozhodnutia). Systém sankcií sa tiez spomínal v dokumentoch zabavených pocas kontrol v spolocnostiach Shell Nederland Verkoopmaatschappij BV a KWS (poznámky pod ciarou 238 a 286). 91 Z uvedených skutocností vyplýva, ze zalobkyne nepreukázali, ze by Komisia pri absencii informácií, ktoré jej dobrovolne poskytli, nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty. 92 Na záver treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nijakého nesprávneho posúdenia, ked vylúcila, ze by informácie, ktoré poskytli výlucne zalobkyne, mali významnú pridanú hodnotu. 93 Po druhé zalobkyne sa domnievajú, ze skutocnost, ze Komisii poskytli informácie oneskorene, môze byt pripísaná iba Komisii, ktorá zaslala svoju ziadost o informácie pôvodne Nynas NV, a nie Nynas Belgium, ktorej bola táto ziadost dorucená az 23. júla 2003, teda tri týzdne po tom, ako bola 30. júna 2003 dorucená ostatným podnikom. 94 Zo spisu a najmä z písomnej korespondencie medzi advokátom spolocnosti Nynas a Komisiou vsak vyplýva, ze prvá ziadost o informácie bola zaslaná spolocnosti Nynas NV, tej istej kontaktnej osobe a na tú istú adresu, akú uviedla Nynas Belgium, a ze Nynas Belgium priznala, ze jej bola táto ziadost dorucená v tom istom case ako ostatným adresátom, teda 4. júla 2003. V kazdom prípade dátum odoslania alebo dorucenia formálnej ziadosti Komisie o informácie nemá vplyv na posúdenie chronológie ziadostí o zhovievavost, ktoré podali dotknuté podniky, pretoze tieto ziadosti mohli byt podané kedykolvek, a to najmä po neohlásených kontrolách vykonaných Komisiou a nezávisle od dátumu zaslania ziadosti o informácie. 95 Po tretie zalobkyne zdôraznujú, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze Nynas Belgium vo svojej odpovedi z 2. októbra nevyjadrila zámer poziadat o znízenie pokuty. Podla ustanovení bodov 24 a 25 oznámenia o spolupráci z roku 2002 "podnik, ktorý chce vyuzit znízenie pokuty, by mal poskytnút Komisii dôkaz o danom karteli", a "podnik dostane potvrdenie príjmu od Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz zaznamenávajúce dátum, kedy bol predlozený príslusný dôkaz". Oznámenie o spolupráci z roku 2002 teda nestanovuje osobitnú formálnu povinnost na podanie ziadosti o zhovievavost. Pojmy, ktoré Nynas pouzila vo svojej odpovedi z 2. októbra 2003 na ziadost o informácie, vsak zretelne nenaznacujú, ze sa domáhala uplatnenia ustanovení oznámenia o spolupráci z roku 2002, kedze jej poradca len uviedol, ze sa jej podarilo získat "kópie dokumentov, o ktorých dúfa, ze budú uzitocné na úcely vysetrovania zo strany Komisie tým, ze poskytnú významnú pridanú hodnotu". V kazdom prípade urcenie toho, ci odpoved Nynas Belgium z 2. októbra 2003 bola uz ziadostou o zhovievavost, nemá vplyv na výsledok sporu, kedze konecné posúdenie kvality poskytnutých dôkazov vykoná Komisia az na konci správneho konania a z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze hoci sa Komisia domnievala, ze Nynas nepredlozila formálnu ziadost o znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, zohladnila tento dokument na úcely posúdenia moznosti znízenia pokuty ulozenej spolocnosti Nynas na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. 96 Vseobecný súd na záver zastáva názor, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze informácie, ktoré poskytli zalobkyne, nemali nijakú významnú pridanú hodnotu, v dôsledku coho im nemohla priznat znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. O zásade rovnosti - Tvrdenia úcastníkov konania 97 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia porusila zásadu rovnosti, ked s nimi bez toho, aby to bolo odôvodnené, zaobchádzala rozdielne nez so spolocnostou Kuwait Petroleum. Predovsetkým sa domnievajú, ze nijaký dalsí podnik nebol sankcionovaný za to, ze zmenil svoje vyhlásenie vo vztahu k ExxonMobil a ze Kuwait Petroleum mohla najmä vyuzit 30 % znízenie svojej pokuty, hoci konala rovnako ako zalobkyne. Navyse Komisii vytýkajú, ze s ich informáciami zaobchádzala odlisne nez s informáciami, ktoré poskytla Kuwait Petroleum. Táto spolocnost totiz poskytla rozhodujúce informácie az 9. októbra 2003, pricom tieto informácie podporovali len informácie získané pri neohlásených kontrolách a v kazdom prípade boli menej podrobné nez informácie poskytnuté spolocnostou Nynas Belgium. Komisia sa vsak v napadnutom rozhodnutí rozhodla, ze uprednostní vyhlásenia poskytnuté spolocnostou Kuwait Petroleum pred vyhláseniami zalobkýn, a navyse ich opomenula citovat ako zdroj viacerých vecných dôkazov. Komisia týmto konaním porusila povinnost riadnej správy veci verejných a povinnost odôvodnenia svojich rozhodnutí. 98 Komisia odmieta tvrdenia zalobkýn. - Posúdenie Vseobecným súdom 99 Najskôr treba v súlade s bodom 75 vyssie pripomenút, ze Komisia vo svojom rozhodnutí iba spomenula, ze dôkazy, ktoré poskytla Nynas, jej neumoznili preukázat nové významné vlastnosti kartelu, a to najmä z dôvodu, ze Nynas zmenila niektoré vyhlásenia týkajúce sa ExxonMobil, avsak Nynas za tieto zmeny nesankcionovala. Treba preto odmietnut tvrdenia zalobkýn týkajúce sa porusenia s tým súvisiacej zásady rovnosti so spolocnostou Kuwait Petroleum. 100 Podla judikatúry vsak Komisia pri výkone svojej volnej úvahy v súvislosti so spoluprácou podnikov nemôze ignorovat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza odlisným spôsobom alebo ak sa s odlisnými situáciami zaobchádza rovnako, pokial nie je také zaobchádzanie objektívne odôvodnené alebo táto zásada bráni tomu, aby Komisia zaobchádzala odlisne so spoluprácou podnikov, ktorých sa týka to isté rozhodnutie (pozri rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 533 a tam citovanú judikatúru). Z judikatúry vsak vyplýva, ze Komisia túto zásadu neporusuje vtedy, ked prizná alebo neprizná znízenie výsky pokuty na základe spolupráce dotknutého podniku s Komisiou pocas správneho konania (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, [35]T-311/94, Zb. s. II-1129, body 309 az 313, a Weig/Komisia, [36]T-317/94, Zb. s. II-1235, body 287 az 289). Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi sa teda musí dat pripísat neporovnatelnej miere spolupráce, a to najmä v rozsahu, v akom pozostávala z poskytnutia rôznych informácií, poskytnutia týchto informácií v rôznych stádiách správneho konania alebo za odlisných okolností (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. decembra 2005, Brouwerij Haacht/Komisia, [37]T-48/02, Zb. s. II-5259, body 108 a 109). 101 Navyse treba spresnit, ze hoci bolo mozné dospiet k záveru, ze na to, aby mohla byt spolupráca podnikov povazovaná za porovnatelnú, nemuselo k nej dôjst v ten istý den, ale v tom istom stádiu konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia, [38]T-13/03, Zb. s. II-947, bod 178), táto zásada sa uplatnila na oddiel D oznámenia o spolupráci z roku 1996, ktorý na rozdiel od oznámenia o spolupráci z roku 2002 neupravoval rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi na základe poradia, v akom spolupracovali s Komisiou (pozri bod 76 vyssie). 102 Napokon, pokial podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presným a výslovným spôsobom, urcité informácie, ktoré uz v rámci spolupráce poskytol iný podnik, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, hoci je nesporné, ze do istej miery pre Komisiu bola uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz neulahcuje úlohu Komisie významným spôsobom. Nepostacuje teda na odôvodnenie znízenia sumy pokuty na základe spolupráce (rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [39]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 455, a zo 17. mája 2011, Arkema France/Komisia, [40]T-343/08, Zb. s. II-2287, bod 137). 103 V tomto prípade sa zdá, ze Komisia neporusila zásadu rovnosti, ked spolocnosti Kuwait Petroleum priznala znízenie pokuty o 30 % na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 a takéto znízenie odmietla priznat zalobkyniam, kedze tieto podniky sa nachádzali v rôznych situáciách. Treba totiz pripomenút, ze Kuwait Petroleum podala 12. septembra 2003 ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002, ku ktorej bolo prilozené vyhlásenie podniku, a ziadala, aby bola cast informácií oznámených 16. septembra 2003 zohladnená na základe jej ziadosti o zhovievavost. Dna 18. septembra 2003 bolo zorganizované stretnutie medzi Komisiou a Kuwait Petroleum a 1. a 9. októbra 2003 Komisia vypocula troch bývalých zamestnancov Kuwait Petroleum. Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze informácie, ktoré boli poskytnuté 12. a 16. septembra 2003, ako aj 1. a 9. októbra 2003, svojou úrovnou presnosti posilnili jej schopnost preukázat existenciu porusenia, avsak musela zohladnit skutocnost, ze ziadost o zhovievavost bola podaná az jedenást mesiacov po vykonaní neohlásených kontrol a po zaslaní ziadosti o informácie, ze uz disponovala niektorými dôkazmi, ktoré jej poskytli iné spolocnosti a ze Kuwait Petroleum sa vrátila k niektorým svojim vyhláseniam vo vztahu k ExxonMobil. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, totiz Kuwait Petroleum necakala do 9. októbra 2003, aby poskytla rozhodujúce informácie, ale uz od 12. septembra 2003 umoznila Komisii potvrdit existujúce informácie a preukázat tak existenciu porusenia, a to najmä tým, ze poskytla prvé priame dôkazy o koordinacných stretnutiach v súvislosti s bitúmenom, kedze spolocnost BP, ktorá informovala Komisiu o existencii kartelu ako prvá, sa na týchto stretnutiach pravidelne nezúcastnovala (odôvodnenie 383 napadnutého rozhodnutia). 104 Napokon z rôznych skutocností uvedených v spise vyplýva, ze situácia zalobkýn nebola porovnatelná so situáciou Kuwait Petroleum ani v súvislosti s dátumom oznámenia informácií Komisii, ani vo vztahu k ich obsahu. Navyse samotné zalobkyne v replike priznali, ze kvalita dôkazov poskytnutých spolocnostou Kuwait Petroleum bola vyssia. Okrem toho treba konstatovat, ze zalobkyne, ktorým boli v tejto súvislosti na pojednávaní polozené otázky, vôbec nepodlozili svoje tvrdenie, podla ktorého Komisia vychádzala z dôkazov, ktoré jej poskytli 2. októbra 2003, aby 9. októbra 2003 vypocula bývalého zamestnanca Kuwait Petroleum. Na záver okolnost, podla ktorej Komisia usúdila, ze dôkazy, ktoré poskytla Kuwait Petroleum, mali významnú pridanú hodnotu, nemá vplyv na posúdenie hodnoty dôkazov, ktoré táto spolocnost poskytla skôr, Komisiou, a preto nemá vplyv ani na posúdenie hodnoty informácií, ktoré poskytli zalobkyne. 105 Situácie spolocnosti Kuwait Petroleum a zalobkýn nie sú porovnatelné, kedze zalobkyne poskytli Komisii informácie az oneskorene a tieto informácie nemali rovnakú kvalitatívnu úroven, a preto Komisia neporusila zásadu rovnosti, ked zalobkyniam priznat odmietla znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. 106 Zalobkyne v rámci tohto zalobného dôvodu uvádzajú výhrady týkajúce sa porusenia zásady riadnej správy veci verejných a povinnosti odôvodnenia, pricom len zdôraznujú, ze Komisii prislúcha prisúdit zdroj svojich záverov a spravodlivé uznanie rovnocenným dôkazom. 107 Podla clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku musí zaloba uvádzat zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená, a tieto údaje musia byt dostatocne jasné a presné na to, aby umoznili zalovanému pripravit si obhajobu a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií. Zaloba musí preto zretelne formulovat, v com spocíva zalobný dôvod, na ktorom sa zakladá, takze len abstraktná formulácia nesplna poziadavky rokovacieho poriadku. Rovnaké poziadavky musia byt splnené, pokial je na podporu zalobného dôvodu uvedená výhrada (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. januára 1995, Viho/Komisia, [41]T-102/92, Zb. s. II-17, bod 68, a zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, [42]T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 333). 108 V tomto prípade je formulácia výhrady týkajúcej sa porusenia zásady riadnej správy veci verejných Komisiou prílis nepresná na to, aby z nej Vseobecný súd mohol identifikovat samotný predmet. Zalobkyne totiz nespresnili konkrétne body napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa Komisia rozhodla svojvolne uprednostnit vyhlásenia poskytnuté spolocnostou Kuwait Petroleum pred vyhláseniami zalobkýn a v ktorých navyse opomenula citovat tieto vyhlásenia ako zdroj. Táto výhrada teda musí byt zamietnutá ako neprípustná. 109 Pokial ide o výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, táto výhrada bola takisto naformulovaná velmi neurcito. Aj v prípade, ze by táto výhrada bola prípustná, povinnost odôvodnenia musí podla judikatúry jednak umoznit dotknutému subjektu oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohol prípadne bránit svoje práva a preskúmat, ci je rozhodnutie dôvodné, a jednak umoznit súdu Únie, aby vykonal kontrolu zákonnosti. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a kontext, v akom bol akt prijatý (rozsudok Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 129). 110 V prejednávanej veci sa zdá, ze Komisia dostatocne jasne a presne uviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodla priznat spolocnosti Kuwait Petroleum znízenie pokuty a zalobkyniam nie. Z odôvodnení 382 az 385 a 389 az 393 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze informácie, ktoré jej Kuwait Petroleum poskytla 12. a 16. septembra 2003, ako aj 1. a 9. októbra 2003, vzhladom na ich úroven presnosti posilnili jej schopnost preukázat existenciu porusenia, zatial co informácie, ktoré poskytla Nynas 2. októbra 2003, hoci boli velmi podrobné a poskytnuté z vlastného podnetu, neposilnili schopnost Komisie preukázat porusenie, kedze Komisia uz v tom case disponovala potrebnými informáciami na úcely preukázania základných zloziek porusenia. Komisia predovsetkým spresnila dalsie zdroje, ktorými uz disponovala a o ktorých sa domnievala, ze jej umoznili preukázat základné zlozky porusenia. 111 Táto výhrada musí byt teda zamietnutá ako nedôvodná. Vzhladom na uvedené skutocnosti treba teda zamietnut vsetky zalobné dôvody zalozené na odmietnutí priznania znízenia pokuty na základe ustanovení oddielu B oznámenia o spolupráci z roku 2002. O odmietnutí priznania znízenia pokuty na základe usmernení Tvrdenia úcastníkov konania 112 Zalobkyne sa subsidiárne domnievajú, ze Komisia mala prihliadnut na ich úcinnú spoluprácu nad rámec ustanovení oznámenia o spolupráci z roku 2002 v súlade s bodom 3 usmernení. 113 Komisia odmieta tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 114 Podla ustanovení bodu 3 siestej zarázky usmernení môze Komisia znízit základnú sumu pokuty z dôvodu "efektívn[ej] spoluprác[e] podniku v procese, mimo rámca oznámenia [o spolupráci z roku] 1996 o neuvalovaní [neulození - neoficiálny preklad] alebo znízení pokút v prípade kartelov". Súd Únie tak spresnil, ze Komisia mohla podniku spolupracujúcemu pocas konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze priznat znízenie pokuty na základe ustanovení usmernení iba v prípade, ze nebolo uplatnitelné oznámenie o spolupráci z roku 1996 (pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 380 az 382, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, body 585 a 586). 115 Analogicky k oznámeniu o spolupráci z roku 1996 sa vsak oznámenie o spolupráci z roku 2002, ktoré ho pod urcitými podmienkami nahradilo od 14. februára 2002, uplatnuje na tajné kartely medzi podnikmi zamerané na stanovovanie cien, výrobných alebo predajných kvót a na rozdelenie trhov vrátane prispôsobenia ponuky alebo obmedzenia dovozu alebo vývozu, a teda nevztahuje sa na vertikálne kartely alebo kartely patriace do pôsobnosti clánku 82 ES. 116 V tomto prípade, kedze predmetné porusenie patrí do pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002, ustanovenia bodu 3 siestej zarázky usmernení v prípade zalobkýn neboli uplatnitelné. Tento zalobný dôvod zalozený na porusení ustanovení, ktoré v tomto prípade nie sú uplatnitelné, musí byt zamietnutý ako neúcinný. 117 Z uvedených skutocností vyplýva, ze návrhy uvedené v zalobe smerujúce k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia treba zamietnut. 3. O návrhoch smerujúcich k znízeniu pokuty 118 Co sa týka návrhov smerujúcich k zmene napadnutého rozhodnutia, kedze v tejto veci nebola uvedená nijaká skutocnost odôvodnujúca znízenie pokuty, tomuto návrhu nie je potrebné vyhoviet. Z uvedeného vyplýva, ze zaloba musí byt zamietnutá v celom rozsahu. O trovách 119 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne vo veci nemali úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Nynäs Petroleum AB a Nynas Belgium AB sú povinné nahradit trovy konania. Jaeger Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2012. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhoch smerujúcich k zruseniu clánku 1 napadnutého rozhodnutia O nesprávnom právnom posúdení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zjavne nesprávnom posúdení, ku ktorému doslo v tejto veci pri pripísaní zodpovednosti spolocnosti Nynäs AB Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O samostatnosti obchodnej politiky spolocnosti Nynas NV - O správaní materskej spolocnosti na relevantnom trhu a jej úlohe v rámci porusenia - O zohladnení prílis formálnych dôkazov 2. O návrhoch smerujúcich k zruseniu clánku 2 napadnutého rozhodnutia O odmietnutí priznat znízenie pokuty na základe ustanovení oddielu B oznámenia o spolupráci z roku 2002 O nesprávnom právnom posúdení - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O zjavne nesprávnom posúdení - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O zásade rovnosti - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O odmietnutí priznania znízenia pokuty na základe usmernení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 3. O návrhoch smerujúcich k znízeniu pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [43]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXsEwjXw/L94152-2440TMP.html#t-ECR_62006TJ0347_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:196:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0045&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0217&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0294&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61971??0049&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0012&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0308&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0230&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0511&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0026&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0347&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61957??0002&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0322&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0329&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0311&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0317&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0048&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0013&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0343&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0102&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0352&locale=SK 43. file:///tmp/lynxXXXXsEwjXw/L94152-2440TMP.html#c-ECR_62006TJ0347_SK_01-E0001