ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 27. septembra 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Holandský trh s bitúmenom urceným na výstavbu ciest -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Spolocná kontrola -- Pokuty -- Pritazujúce okolnosti -- Úloha podnecovatela a vodcu -- Opakované porusovanie -- Dlzka trvania porusenia -- Právo na obhajobu -- Neobmedzená právomoc -- Správanie podniku pocas správneho konania" Vo veci T-343/06, Shell Petroleum NV, so sídlom v Haagu (Holandsko), The Shell Transport and Trading Company Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), Shell Nederland Verkoopmaatschappij BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko), v zastúpení: pôvodne O. Brouwer, W. Knibbeler a S. Verschuur, neskôr O. Brouwer, W. Knibbeler a P. van den Berg, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci L. Gyselen, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 4090 v konecnom znení z 13. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a subsidiárne na znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam uvedeným rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda M. Jaeger, sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaniach z 25. mája 2011 a 26. januára 2012, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1. Zalobkyne 1 Skupina Shell, ktorú tvoria energetické a petrochemické spolocnosti na svetovej úrovni, bola az do roku 2005 vo vlastníctve dvoch materských spolocností skupiny, a to Koninklijke Nederlandsche Petroleum Maatschappij NV (dalej len "KNPM") a The Shell Transport and Trading Company plc (dalej len "STT plc"). Tieto dve spolocnosti vlastnili v celom rozsahu (t. j. KNPM 60 % a STT plc 40 % podiel) spolocnosti The Shell Petroleum Company Ltd (dalej len "SPCo") a Shell Petroleum NV (dalej len "SPNV"), ktorá je holdingovou spolocnostou vlastniacou vsetky obchodné podiely v spolocnosti Shell Nederland BV. Tá bola 100 % vlastníckou spolocnosti Shell Nederland Verkoopmaatschappij BV (dalej len "SNV"), ktorá je právnym subjektom skupiny Shell zaoberajúcim sa uvádzaním cestného bitúmenu na trh v Holandsku. Shell International BV so sídlom v Holandsku je jednou zo spolocností skupiny, ktorej úlohou je poskytovat podporu celej skupine, holdingovým spolocnostiam a jej prevádzkovým spolocnostiam, a to najmä v oblasti práva. 2 Spolocnost Royal Dutch Shell plc so sídlom v Haagu (Holandsko) odkúpila 20. júla 2005 vsetky akcie dvoch bývalých materských spolocností skupiny, a to KNPM a STT plc. KNPM sa zlúcila s SPNV a prestala ako právny subjekt existovat. Materská spolocnost Royal Dutch Shell plc sa od tohto okamihu stala vlastníckou takmer vsetkých akcií SPNV, ktorá je nadalej vlastníckou vsetkých podielov v Shell Nederland a takmer vsetkých podielov v The Shell Transport and Trading Company Ltd (dalej len "STT"), ktorá bola nástupkynou STT plc. Shell Nederland je nadalej 100 % materskou spolocnostou spolocnosti SNV. 2. Správne konanie 3 Listom z 20. júna 2002 informovala British Petroleum (dalej len "BP") Komisiu Európskych spolocenstiev o údajnej existencii kartelu na holandskom trhu s bitúmenom urceným na výstavbu ciest a poziadala o oslobodenie od pokút v súlade s ustanoveniami oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 4 Komisia vykonala 1. a 2. októbra 2002 neohlásené kontroly v priestoroch spolocnosti SNV. Dna 30. júna 2003 Komisia zaslala viacerým spolocnostiam vrátane SNV ziadosti o informácie, na ktoré SNV odpovedala 28. augusta 2003. 5 Dna 8. augusta 2003 sa zástupcovia Shell International stretli s útvarmi Komisie, aby im oznámili svoj zámer uskutocnit v tejto veci vnútorné vysetrovanie a aby Komisii oznámili jeho výsledky. Pocas tohto stretnutia ani okamzite po nom vsak nebola poskytnutá nijaká informácia. SNV podala 10. októbra 2003 ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci. Komisia v tejto súvislosti uviedla, ze vypocut autora spolocného vyhlásenia pripojeného k tejto ziadosti by pre nu bolo uzitocné iba v prípade, ak by bol schopný uviest skutocnosti, ktoré doplnajú tie údaje, ktoré sa nachádzali v jeho vyhlásení. Tento zamestnanec napokon vypocutý nebol. 6 V dnoch 10. februára a 5. apríla 2004 zaslala Komisia nové ziadosti o informácie, na ktoré Shell International odpovedala 25. februára a 27. apríla 2004. 7 Dna 18. októbra 2004 zacala Komisia konanie na základe nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala 19. októbra 2004 viacerým spolocnostiam vrátane SNV, SPNV, KNPM a STT plc. 8 SNV poziadala 12. januára 2005 o úplný prístup k dokumentom, ktoré boli dolozené do spisu Komisie po tom, ako bolo zaslané oznámenie o výhradách, a najmä k odpovediam ostatných podnikov na oznámenie o výhradách. Dna 22. februára 2005 Komisia prostredníctvom úradníka povereného vypocúvaním v tejto veci odmietla vyhoviet tejto ziadosti z dôvodu, ze informácie poskytnuté v tejto fáze v zásade neboli súcastou vysetrovacieho spisu, ako je vymedzený v oznámení Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES], clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([4]Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7, dalej len "oznámenie o prístupe k dokumentácii"), a ze by jej v kazdom prípade mohli byt poskytnuté, ak by ich Komisia musela pouzit vo svojom rozhodnutí. SNV podala 20. apríla 2005 opätovnú ziadost, pricom ziadala o prístup k týmto dokumentom pred uskutocnením vypocúvaní. Dna 4. mája 2005 uvedený úradník poverený vysetrovaním vyjadril opät zamietavý postoj Komisie. Komisia vsak 24. mája 2006 poskytla spolocnostiam Royal Dutch Shell, SPNV a SNV prístup k castiam odpovede spolocnosti Koninklijke Volker Wessels Stevin (dalej len "KWS"), z ktorých chcela vychádzat vo svojom rozhodnutí a ktoré sa týkajú kontaktov medzi SNV a KWS v období pred 1. aprílom 1994. Royal Dutch Shell, SPNV a SNV predlozili 12. júna 2006 námietky v súvislosti s ciastocnou povahou sprístupnenia a opätovne poziadali o prístup ku vsetkým odpovediam v celom rozsahu. 9 Komisia zaslala 8. mája 2006 spolocnostiam SNV, SPNV a Royal Dutch Shell dalsiu ziadost o informácie s cielom získat údaje o ich obrate týkajúcom sa cestného bitúmenu vrátane vsetkých speciálnych výrobkov z bitúmenu. Dna 23. mája 2006 oznámili tieto tri spolocnosti výsku svojho obratu a zahrnuli do nej aj Mexfalt C, ktorý je podla nich jediným speciálnym bitúmenom, ktorý sa môze pouzívat pri výstavbe ciest, pricom vsak spresnili, ze na tento výrobok sa kartel nevztahoval. 10 Dna 23. decembra 2005 skupina Shell informovala Komisiu o zmene svojej struktúry, pretoze jej vlastníckou sa v celom rozsahu stala Royal Dutch Shell. Skupina Shell upozornila Komisiu 23. mája 2006 na skutocnost, ze táto spolocnost neexistovala pocas obdobia trvania porusenia a kedze bola zalozená v roku 2002 pod názvom Forthdeal Ltd bez toho, aby bola súcastou skupiny Shell, a v októbri 2004 sa pretransformovala na Royal Dutch Shell, nemôze byt povazovaná za nástupkynu niektorej zo spolocností skupiny Shell. Navyse Royal Dutch Shell, ktorá získala vsetky akcie SPNV po tom, ako sa skoncilo obdobie trvania porusenia, tvrdila, ze jej nemôze byt pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila SNV. 3. Napadnuté rozhodnutie 11 Komisia v nadväznosti na vypocutie dotknutých spolocností 15. a 16. júna 2005 prijala 13. septembra 2006 rozhodnutie K(2006) 4090 v konecnom znení o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. júla 2007 ([5]Ú. v. EÚ L 196, s. 40) a ktoré bolo zalobkyniam, teda spolocnostiam SNV, SPNV a STT, oznámené 25. septembra 2006. 12 Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze spolocnosti, ktorým je toto rozhodnutie urcené, sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 81 ES, ktoré spocívalo v tom, ze v predmetných obdobiach pravidelne spolocne stanovovali brutto cenu na predaj a nákup cestného bitúmenu v Holandsku, jednotnú zlavu z brutto ceny pre stavitelov ciest zúcastnených na karteli (dalej len "významní stavitelia" alebo "W5") a mensiu maximálnu zlavu z brutto ceny pre dalsích stavitelov ciest ("dalej len "malí stavitelia"). 13 Zalobkyne boli uznané za spoluzodpovedné za porusenie v období od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002 a bola im spolocne a nerozdielne ulozená pokuta vo výske 108 miliónov eur. 14 Pokial ide o výpocet výsky pokút, Komisia posúdila porusenie vzhladom na jeho povahu ako velmi závazné, aj ked bol relevantný geografický trh obmedzený (odôvodnenie 316 napadnutého rozhodnutia). 15 Na úcely zohladnenia osobitného významu protiprávneho konania kazdého podniku zúcastneného na karteli a jeho skutocného dopadu na hospodársku sútaz Komisia dotknuté podniky rozlísila podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu urceného ich trhovými podielmi a rozdelila ich do siestich kategórií. Komisia na základe predchádzajúcich úvah stanovila v prípade zalobkýn východiskovú sumu na 15 miliónov eur (odôvodnenie 322 napadnutého rozhodnutia). Takisto v ich prípade uplatnila násobný koeficient 2, ktorého úcelom bolo zarucit odstrasujúci úcinok pokuty, vzhladom na velkost a obrat skupiny (odôvodnenie 323 napadnutého rozhodnutia). 16 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia prijala názor, ze zalobkyne sa dopustili dlhodobého porusenia, kedze trvalo viac ako pät rokov, a dospela k celkovej dlzke trvania osem rokov, teda od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002, v dôsledku coho zvýsila východiskovú sumu o 80 % (odôvodnenie 326 napadnutého rozhodnutia). Základná suma pokuty urcená na základe závaznosti a dlzky trvania porusenia tak bola v prípade zalobkýn stanovená na 54 miliónov eur (odôvodnenie 335 napadnutého rozhodnutia). 17 Komisia uplatnila vo vztahu k zalobkyniam viaceré pritazujúce okolnosti. V prvom rade sa domnievala, ze vzhladom na to, ze podniku Shell boli urcené predchádzajúce rozhodnutia Komisie vo veciach týkajúcich sa kartelov z rokov 1986 [rozhodnutie Komisie z 23. apríla 1986, vec IV/31.149 - Polypropylén ([6]Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie Polypropylén")] a 1994 [rozhodnutie Komisie z 27. júla 1994, vec IV/31.865 - PVC II ([7]Ú. v. ES L 74, s. 14, dalej len "rozhodnutie PVC II")], bolo potrebné uplatnit zvýsenie základnej sumy pokuty o 50 % z dôvodu opakovaného porusovania (odôvodnenia 336 az 338 napadnutého rozhodnutia). V druhom rade sa domnievala, ze zalobkyne zohrávali úlohu podnecovatela a vodcu kartelu, co bolo dôvodom na dalsie zvýsenie základnej sumy pokuty o 50 % (odôvodnenia 342 az 349 napadnutého rozhodnutia). 18 Komisia sa navyse domnievala, ze vo vztahu k zalobkyniam nemohla byt uplatnená nijaká polahcujúca okolnost, pretoze skutocnost, ze porusenie bolo ukoncené pred zacatím vysetrovania, si nezaslúzila inú kompenzáciu nez obmedzenie dlzky trvania porusenia (odôvodnenia 361 az 363 napadnutého rozhodnutia). 19 Komisia navyse zamietla ich ziadost o posúdenie ich úcinnej spolupráce, ktorú predstavovali odpovede na ziadosti o informácie, uznanie skutkov a vykonanie s tým súvisiacej sankcnej a preventívnej politiky, ako polahcujúcej okolnosti (odôvodnenia 367 az 371 napadnutého rozhodnutia). 20 Komisia napokon odmietla znízit výsku pokuty ulozenej zalobkyniam na základe oznámenia o spolupráci, pricom sa domnievala, ze informácie, ktoré zalobkyne poskytli, nemali významnú pridanú hodnotu (odôvodnenia 394 az 396 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. decembra 2006 zalobkyne podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 22 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty, a polozil im otázky. Úcastníci konania týmto ziadostiam vyhoveli v stanovenej lehote. 23 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 25. mája 2011. 24 Z dôvodu prekázky v pojednávaní u clena siestej komory doplnil komoru na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu predseda Vseobecného súdu. 25 Uznesením z 18. novembra 2011 Vseobecný súd (siesta komora) v novom zlození opätovne otvoril ústnu cast konania a úcastníkom konania oznámil, ze budú vypocutí na novom pojednávaní. 26 Úcastníci konania boli vypocutí na pojednávaní 26. januára 2012. 27 SPNV a STT navrhujú, aby Vseobecný súd: -- predovsetkým zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, -- subsidiárne ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom v nom Komisia dospela k záveru, ze v období od 1. apríla 1994 do 19. februára 1996 porusovali clánok 81 ES, a znízil pokutu, ktorá im bola ulozená, -- subsidiárne znízil pokutu, ktorá im bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konaní vrátane trov konania spojených s úplným alebo ciastocným zaplatením pokuty alebo so zriadením bankovej záruky, -- prijal akékolvek dalsie opatrenia, ktoré povazuje za vhodné. 28 SNV navrhuje, aby Vseobecný súd: -- ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom v nom Komisia dospela k záveru, ze v období od 1. apríla 1994 do 19. februára 1996 porusovala clánok 81 ES, a znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konaní vrátane trov konania spojených s úplným alebo ciastocným zaplatením pokuty alebo so zriadením bankovej záruky, -- prijal akékolvek dalsie opatrenia, ktoré povazuje za vhodné. 29 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zaloby, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 30 Zalobkyne na podporu svojich zalôb uvádzajú styri zalobné dôvody. Vytýkajú Komisii, ze sa dopustila nesprávneho skutkového a právneho posúdenia, ked SPNV a STT (predtým STT plc) pripísala porusenie, ktorého sa dopustila SNV, ze porusila podstatnú formálnu nálezitost a právo na obhajobu, ktorého sa mohli dovolávat, ked im odmietla poskytnút vsetky odpovede ostatných podnikov na oznámenie o výhradách, ze sa dopustila nesprávneho skutkového a právneho posúdenia pri stanovení základnej sumy pokuty a dlzky trvania porusenia a napokon ze povazovala SNV za podnecovatela a vodcu kartelu a zvýsila im pokutu z dôvodu opakovaného porusovania. 1. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení v súvislosti s pripísatelnostou porusenia materskej spolocnosti O nesprávnom právnom posúdení Tvrdenia úcastníkov konania 31 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze na základe domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost, ktorej bola 100 % vlastníckou, uznanej súdom Únie (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [8]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 29), nemusela preukázat, ze dcérska spolocnost, ktorá sa dopustila porusenia, vykonávala pokyny materskej spolocnosti. V predmetnom prípade Komisia uviedla iba odkaz na pojem jeden hospodársky subjekt, ktorý vsak nie je relevantný na úcely pripísania zodpovednosti za porusenie iným spolocnostiam nez tým, ktoré sa priamo podielali na porusení. Komisia mala naproti tomu posúdit, ci sa materská spolocnost priamo alebo nepriamo zúcastnila na porusení alebo ci o nom vedela, aby jej mohla byt pripísaná zodpovednost. 32 Po druhé Komisia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked vychádzala z domnienky uznanej rozsudkom Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaným v bode 31 vyssie, aby STT (predtým STT plc) pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila SNV. Spolocnost STT plc, ktorej nástupkynou bola v roku 2005 STT, bola totiz pocas obdobia trvania porusenia jednou z dvoch hlavných materských spolocností skupiny Shell, avsak vlastnila iba 40 % holdingovej spolocnosti SPNV, ktorá samotná vlastnila prostredníctvom Shell Nederland vsetky podiely v SNV, ktorá sa priamo dopustila porusenia. Súd Únie vsak obmedzil moznost uplatnit túto domnienku na materské spolocnosti, ktoré vlastnia vsetky podiely vo svojich dcérskych spolocnostiach. Skutocnost, ze Súd prvého stupna uplatnil túto domnienku vo svojom rozsudku z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia ([9]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 137), sa viazala výlucne na osobitné okolnosti prípadu, ked sa dve materské spolocnosti úzko podielali na obchodnom riadení dcérskej spolocnosti, ktorá sama osebe nemala vlastnú právnu subjektivitu. 33 Po tretie zalobkyne spochybnujú výklad Komisie v súvislosti s domnienkou skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost, ktorej bola 100 % vlastníckou, na základe ktorého nebolo mozné vyvrátit túto domnienku a ktorý nebol v súlade s judikatúrou. 34 Komisia navrhuje, aby bola prvá cast tohto zalobného dôvodu zamietnutá. Posúdenie Vseobecným súdom 35 Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze hoci SNV bola právnickou osobou, ktorá sa priamo zúcastnila na karteli, oznámenie o výhradách bolo adresované aj spolocnostiam SPNV, KNPM a STT plc (odôvodnenie 209 napadnutého rozhodnutia). Pripomenula totiz, ze SNV bola do roku 2005 vo výlucnom vlastníctve spolocnosti Shell Nederland, ktorá patrila v celom rozsahu SPNV, t. j. holdingovej spolocnosti spolocne kontrolovanej spolocnostami KNPM (v rozsahu 60 %) a STT plc (v rozsahu 40 %). Okrem toho zdôraznila význam väzieb medzi rôznymi struktúrami, najmä vzhladom na Committee of managing directors (výbor generálnych riaditelov, dalej len "CMD"), oddelenie ropných výrobkov skupiny v Európe a od roku 1998 Shell Europe Oil Products (dalej len "SEOP"), organizáciu zdruzujúcu petrolejársku cinnost viacerých prevádzkových spolocností skupiny v Európe (odôvodnenia 206 az 208 napadnutého rozhodnutia). Dalej uviedla, ze v nadväznosti na organizacné zmeny v rámci skupiny, ku ktorým doslo v roku 2005, adresovala napadnuté rozhodnutie SNV, ako aj dalsím spolocnostiam, teda SPNV a STT (predtým STT plc), ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách a ktoré v case odoslania uvedeného rozhodnutia stále existovali, ze tieto spolocnosti spolu tvorili podnik Shell a ze boli spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenie (odôvodnenie 218 napadnutého rozhodnutia). - O domnienke skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na svoju dcérsku spolocnost 36 Najskôr je potrebné pripomenút, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa vztahuje na cinnosti podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [10]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59) a ze pojem podnik v zmysle clánku 81 ES zahrnuje hospodárske jednotky, ktoré pozostávajú z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel a môzu prispiet k spáchaniu porusenia, na aké sa vztahuje uvedené ustanovenie (rozsudok Vseobecného súdu z 25. októbra 2011, Uralita/Komisia, [11]T-349/08, Zb. s. II-373*, bod 35). Pod pojmom podnik v tomto kontexte sa musí rozumiet hospodárska jednotka, aj ked z právneho hladiska je táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, [12]C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40). 37 Protisútazné správanie podniku môze byt pripísané inému podniku v prípade, ak neurcoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval pokyny vydané týmto iným podnikom, a to najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, [13]C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [14]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 117, a z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [15]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 58). Správanie dcérskej spolocnosti teda môze byt pripísané materskej spolocnosti, pokial dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, pricom tieto dva podniky tvoria jednu hospodársku jednotku (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, [16]48/69, Zb. s. 619, body 133 a 134). 38 Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby bolo rozhodnutie ukladajúce pokuty urcené materskej spolocnosti skupiny spolocností, teda nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a o to menej úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jeden podnik vo vyssie uvedenom zmysle. Treba totiz pripomenút, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, vtedy, ak dotknuté podniky neurcujú svoje správanie na trhu samostatne (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [17]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290). 39 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost takýto rozhodujúci vplyv skutocne uplatnuje (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 40 Za týchto podmienok na to, aby platila domnienka, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti. Komisia môze potom voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, pokial táto materská spolocnost, ktorej prinálezí túto domnienku vyvrátit, nepredlozí dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (rozsudky Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 29, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 61). 41 Hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaného v bode 31 vyssie, uviedol okrem 100 % podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností pocas správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor tieto okolnosti uviedol len s cielom spomenút vsetky skutocnosti, na ktorých Vseobecný súd zalozil svoje odôvodnenie v rámci tejto veci, a nie preto, aby uplatnenie vyssie uvedenej domnienky podmienil predlozením doplnujúcich dôkazov o skutocnom uplatnovaní vplyvu materskou spolocnostou na svoju dcérsku spolocnost (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 62, a z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, [18]C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 41). 42 Pokial ide o dôkazy, ktoré musí materská spolocnost predlozit, aby vyvrátila túto domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na svoju dcérsku spolocnost, ktorej je 100 % vlastníckou, súd Únie usudzuje, ze materská spolocnost musí Komisii a neskôr v prípade potreby súdu Únie predlozit na posúdenie vsetky dôkazy, o ktorých sa domnieva, ze preukazujú, ze netvoria jeden hospodársky subjekt, a ktoré sa týkajú hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi jej dcérskou spolocnostou a nou, ktoré sa môzu v konkrétnych prípadoch menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho výpoctu (rozsudok Akzo Nobel/Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, body 72 az 74). - O uplatnení tejto domnienky v prípade dvoch materských spolocností, ktoré sú spolocne 100 % vlastníckami svojej dcérskej spolocnosti 43 Zalobkyne sa domnievajú, ze bez ohladu na taký výklad domnienky, aký je výsledkom judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaného v bode 31 vyssie, Komisia túto domnienku nemohla uplatnit v prípade STT (predtým STT plc), kedze táto spolocnost bola iba 40 % nepriamou vlastníckou spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia. 44 Najskôr treba zdôraznit ze samotná okolnost, ze KNPM, ktorá vlastnila zostávajúcich 60 % podielov v SPNV, prestala existovat v roku 2005, nemá vplyv na otázku uplatnenia domnienky v zmysle judikatúry vo veci Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovanej v bode 31 vyssie, kedze podniky sa nemôzu vyhýbat sankciám samotnou zmenou svojej totoznosti v dôsledku restrukturalizácií, prevodov alebo iných právnych ci organizacných zmien, aby neohrozili ciel potlacit správanie, ktoré je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, a predchádzat jeho opätovnému uskutocneniu prostredníctvom odstrasujúcich sankcií (rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2007, ETI a i., [19]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 41). 45 Navyse súd Únie uz rozhodol, ze Komisia môze pouzit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost v prípade, ze sa dve spolocnosti nachádzajú v situácii, ktorá je analogická situácii, ked jediná spolocnost vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti (rozsudok Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 138). 46 Takisto v predmetnom prípade ide po zohladnení zvlástnosti struktúry skupiny o urcenie toho, ci sa dve materské spolocnosti KNPM a STT plc (teraz STT) nachádzali v situácii, ktorá je analogická situácii, ked jediná spolocnost vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, a nie o urcenie toho, ako treba rozhodnút v prípade spolocnosti, ktorá vlastní iba ciastocne spolocnost, ktorá sa dopustila porusenia. 47 V prvom rade treba zdôraznit, ako uviedla Komisia vo vyjadrení k zalobe bez toho, aby to zalobkyne spochybnili, ze existencia dvoch materských spolocností v rámci skupiny Shell je daná dvomi historickými dôvodmi, kedze skupina vznikla v roku 1907 na základe dohody medzi holandskou spolocnostou KNPM a britskou spolocnostou STT plc, ktoré fuzionovali v roku 2005, pricom si zachovali dvojitú struktúru na cele skupiny so 60 % úcastou KNPM a 40 % úcastou STT plc. Zo spisu a najmä z prírucky k organizacnej struktúre skupiny vyplýva, ze tieto dve spolocnosti, ktoré deklarovali totozný konsolidovaný obrat, spolocne vlastnili dve holdingové spolocnosti skupiny, SPNV a SPCo, v ktorých spolocne v súlade so zmluvnými ustanoveniami, ktorými boli viazané, vymenovávali clenov predstavenstva, s ktorými sa kazdý mesiac schádzali, aby ich títo clenovia predstavenstva informovali o zásadnom vývoji v rámci skupiny. 48 Spolocnosti KNPM a STT plc (teraz STT) navyse vytvorili dva dozorné výbory, konkrétne Group Audit Committee (výbor pre audit skupiny, dalej len "GAC") a Remuneration and succession review committee (výbor poverený preskúmavaním odmenovania a nominácií, dalej len "REMCO"), zlozené paritne z troch clenov dozornej rady KNPM a troch clenov predstavenstva STT plc (teraz STT), pricom prvý výbor bol poverený skúmaním hlavného financného vývoja skupiny, jej vnútorných kontrolných postupov a externých auditov a druhý výbor bol poverený vypracovávaním odporúcaní v oblasti odmenovania a vymenovávania riaditelov skupiny. Z dokumentácie tiez vyplýva, ze predstavenstvá holdingových spolocností skupiny konali zosúladene a medzi ich clenov patrili clenovia predstavenstiev oboch materských spolocností. 49 Okrem toho CMD, orgán zlozený z clenov predsedníctva predstavenstva SPNV a generálnych riaditelov SPCo, ktorí boli tiez clenmi predstavenstva jednej z dvoch materských spolocností, mal v rámci skupiny významnú úlohu. Zo spisu totiz vyplýva, ze hoci CMD nebol subjektom s vlastnou právnou subjektivitou, bol poverený koordináciou prevádzky a riadenia vsetkých spolocností skupiny. 50 Napokon skutocnost, ze sa obe materské spolocnosti rozhodli fuzionovat, je doplnujúcim údajom o existencii spolocnej materskej spolocnosti napriek koexistencii dvoch právnych subjektov. 51 Vzhladom na vsetky skutkové okolnosti uvedené v bodoch 47 az 50 vyssie Vseobecný súd usudzuje, ze Komisia sa v odôvodneniach 206 az 218 napadnutého rozhodnutia mohla správne domnievat, ze ide o situáciu, ktorá je analogická situácii, ked jediná materská spolocnost úplne ovláda svoju dcérsku spolocnost, na základe coho mohla uplatnit domnienku, podla ktorej uvedené materské spolocnosti skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie svojej spolocnej dcérskej spolocnosti. 52 Napokon treba zamietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked v prípade STT (predtým STT plc) uplatnila judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaného v bode 31 vyssie, pretoze táto spolocnost spolu s KNPM vlastnila základné imanie SNV iba prostredníctvom holdingovej spolocnosti SPNV, ktorá vlastnila spolocnost Shell Nederland, ktorá je materskou spolocnostou SNV. Súd Únie totiz usudzuje, ze existencia sprostredkujúcich spolocností medzi dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou nemá vplyv na moznost uplatnenia domnienky, podla ktorej materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, ktorej je 100 % vlastníckou (pozri v tomto zmysle rozsudky Akzo Nobel/Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, body 78 a 83, a General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 86 a 87; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [20]T-354/94, Zb. s. II-2111, body 80 az 85). Materská spolocnost môze byt okrem toho povazovaná za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, aj v prípade, ze v rámci skupiny existuje velký pocet prevádzkových spolocností (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", [21]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 989). - O vyvrátitelnej povahe domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na svoju dcérsku spolocnost, ktorej je 100 % vlastníckou. 53 Zalobkyne sa domnievajú, ze výklad pouzitý Komisiou v súvislosti s domnienkou skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost, ktorej je 100 % vlastníckou, robí túto domnienku nevyvrátitelnou. 54 Z judikatúry Súdneho dvora spomínanej v bode 42 vyssie vsak vyplýva, ze na úcely vyvrátenia domnienky, podla ktorej materská spolocnost, ktorá vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, a ktorej výklad poskytla Komisia, uvedenej materskej spolocnosti prinálezí predlozit Komisii a prípadne súdu Únie na posúdenie vsetky skutocnosti týkajúce sa organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi nou a jej dcérskou spolocnostou, ktoré by mohli preukázat, ze nie sú jedným hospodárskym subjektom (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 65, a General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 51 a 52). Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, teda ide o vyvrátitelnú domnienku, ktorej vyvrátenie prinálezí zalobkyniam. Navyse z judikatúry vyplýva, ze domnienka, aj ked je tazké ju vyvrátit, spadá do rozumných medzí, pokial je primeraná legitímne sledovanému cielu, pokial mozno predlozit dôkazy preukazujúce opak a pokial je zabezpecené právo na obhajobu (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [22]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 62 a tam citovaná judikatúra). 55 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked STT (predtým STT plc) a SPNV pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila ich dcérska spolocnost SNV. O skutocnostiach, ktorých cielom je vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na svoju dcérsku spolocnost Tvrdenia úcastníkov konania 56 Zalobkyne sa domnievajú, ze preukázali, ze STT plc (teraz STT) a SPNV nevedeli o porusení a nikdy sa na nom ani nepodielali, ci uz priamo alebo nepriamo. Rozhodovacia prax Komisie a judikatúra vsak vyzadujú úcast materskej spolocnosti na porusení, aby jej mohli pripísat konanie jednej z jej dcérskych spolocností. Komisia navyse v prejednávanom prípade uznala, ze porusenie bolo obmedzené na konanie samotného riaditela pre odbyt bitúmenu spolocnosti SNV. Takisto organizácia poskytovania informácií (dalej len "poskytovanie informácií") v rámci skupiny Shell preukázala, ze spolocnosti SNV nedali STT plc (teraz STT) a SPNV nijaký pokyn. STT plc (teraz STT) totiz vlastnila iba 40 % podiel v SPNV, ktorá samotná mala podiely vo viac ako 500 spolocnostiach, vrátane Shell Nederland, ktorá samotná vlastnila viac ako 30 dcérskych spolocností, vrátane SNV. Jeden z poverených clenov predstavenstva SNV na stvrtrocných schôdzach iba strucne informoval predstavenstvo a dozornú radu Shell Nederland o zásadných otázkach týkajúcich sa jej cinnosti, akými sú napríklad zatvorenie továrne alebo slabé hospodárske výsledky. 57 Komisia tvrdí, ze zalobkyne nedokázali vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostami STT plc (teraz STT) a SPNV na ich spolocnú dcérsku spolocnost. Posúdenie Vseobecným súdom 58 Z odôvodnení 206 az 218 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v podstate uviedla, ze mohla uplatnit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostami STT plc (teraz STT) a SPNV na spolocnost SNV pocas obdobia od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002 z dôvodu vlastníckej struktúry, ktorá medzi týmito spolocnostami existovala [100 % vlastníctvo v prípade SPNV, spolocné 100 % vlastníctvo s KNPM v prípade STT plc (teraz STT)]. Následne sa navyse domnievala, ze viaceré skutocnosti týkajúce sa organizacnej struktúry skupiny, akými sú úloha CMD, kontrolné funkcie SPNV nad svojimi dcérskymi spolocnostami alebo spôsob vymenovávania riaditelov prevádzkových spolocností, podporovali túto domnienku. 59 Treba preskúmat, ci zalobkyne predlozili dôkazy umoznujúce vyvrátit domnienku, podla ktorej STT plc (teraz STT) a SPNV tvorili spolu s SNV jeden hospodársky subjekt. 60 Najskôr je totiz potrebné pripomenút, ze úcastníkom konania prinálezí predlozit na posúdenie Komisii a prípadne Vseobecnému súdu vsetky dôkazy, o ktorých sa domnievajú, ze by mohli preukázat, ze spolocnosti tvorili alebo netvorili jeden hospodársky subjekt, a ktoré sa týkajú ich organizacných, hospodárskych alebo právnych väzieb (pozri bod 42 vyssie). 61 V prvom rade, pokial ide o tvrdenia v súvislosti s neexistenciou priamej alebo nepriamej úcasti STT plc (teraz STT) a SPNV na porusení, stací konstatovat, ze tieto tvrdenia nie sú ani právne, ani skutkovo podlozené. Kontrola, ktorú materská spolocnost vykonáva nad svojou dcérskou spolocnostou, totiz nemusí mat nevyhnutne vztah s protiprávnym správaním (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 59, a General Química, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 38, 102 a 103). Preto nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd preskúmal, ci STT plc (teraz STT) a SPNV skutocne uplatnovali priamy alebo nepriamy vplyv na protiprávne správanie SNV alebo ci o nom vedeli. 62 V kazdom prípade, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, niektoré skutocnosti uvedené v spise naznacujú, ze clenovia skupiny Shell, ktorí nepatria spolocnosti SNV, vedeli o jej protisútazných postupoch pocas obdobia trvania porusenia. Interná správa zo 14. júla 2000 obsahujúca analýzu situácie na holandskom trhu s bitúmenom z hladiska práva hospodárskej sútaze, ktorú zabavila Komisia pocas kontrol v priestoroch SNV, bola totiz distribuovaná aj mimo tejto spolocnosti. Táto správa, ktorá obsahuje oznacenie "vysoký stupen dôvernosti", bola vypracovaná spolocne so zamestnancom spolocnosti SNV a s poradcom právneho oddelenia skupiny patriaceho Shell International v nadväznosti na seminár týkajúci sa zosúladenia s pravidlami hospodárskej sútaze, pocas ktorého riaditel pre odbyt bitúmenu upriamil pozornost na holandský trh s bitúmenom a výstavbou ciest. Táto správa bola predovsetkým adresovaná riaditelovi právneho oddelenia skupiny, zamestnancovi Shell International, obchodnému zástupcovi riaditela pre odbyt skupiny v Európe, ako aj výkonnému zástupcovi riaditela pre výrobky skupiny v Európe. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Shell International bola v priamom vztahu s CMD, ktorý je hlavným rozhodovacím orgánom skupiny zlozeným z clenov predsedníctva predstavenstva SPNV a generálnych riaditelov SPCo, ktorí boli tiez clenmi predstavenstva jednej z dvoch materských spolocností. 63 V tejto správe sa uvádza, ze holandský trh s bitúmenom bol podrobený vnútornej kontrole na prelome rokov 1992 a 1993 a vo februári 1995, pricom vsetci dodávatelia bitúmenu v Holandsku (dalej len "dodávatelia") kolektívne dojednali standardnú cenu s W5, ze zamestnanec spolocnosti SNV preto navrhoval tento trh opustit, ale aj ze trh bol restrukturalizovaný a SNV na nom nadalej pôsobila. Správa tiez spresnuje, ze sa zdalo, ze protisútazné správanie skupiny Shell sa netýkalo dalsích druhov bitúmenu, pricom z nej a contrario vyplývalo, ze skupina vedela o protisútaznej povahe správania spolocnosti SNV na trhu s bitúmenom urceným na výstavbu ciest. V tejto správe je navyse podrobne uvedený spôsob stanovovania cien bitúmenu a zároven je zdôraznené, ze ak chcela SNV zvýsit svoje ceny, kontaktovala sa pred týmto zvýsením so spolocnostou KWS, ktorá je hlavným stavitelom. KWS sa tak o úrovni cien poradila jednotlivo s dalsími dodávatelmi a následne o tomto zvýsení cien rokovala s ostatnými velkými stavitelmi predtým, nez o nom informovala Centrum voor regelgeving en onderzoek in de grond-, water- en wegenbouw en de Verkeerstechniek (CROW, Ústav pre reguláciu a výskum v oblasti stavebného a dopravného inzinierstva), neziskovú organizáciu, ktorej úlohou je najmä kazdý mesiac uverejnovat ceny cestného bitúmenu, na základe ktorých mali stavitelia v prípade prekrocenia urcitej hranice nárok na odskodnenie od svojich zmluvných partnerov. V správe je okrem toho spresnené, ze spolocnost SNV, tak ako ostatní dodávatelia, priznala W5 zlavy z takto stanovených cien. Autori uvedenej správy napokon dospeli k záveru, ze by bolo vhodné ukoncit dvojstranné rokovania so spolocnostou KWS, hovorcom W5, ktoré sa týkali zvysovania cien, a nahradit ich dvojstrannými rokovaniami s kazdým stavitelom. 64 V druhom rade, pokial ide o údajnú samostatnost riaditelov spolocnosti SNV vyplývajúcu z neexistencie dostatocne silného mechanizmu poskytovania informácií medzi STT plc (teraz STT), SPNV a SNV, treba uviest, ze skutocnosti, ktoré v tejto súvislosti zalobkyne uviedli, nestacia na preukázanie, ze SNV urcovala svoje správanie na trhu samostatne, a teda ze spolocne s STT plc (teraz STT) a SPNV netvorila hospodársku jednotku v zmysle clánku 81 ES. 65 Treba totiz najskôr spresnit, ze tvrdenia zalobkýn týkajúce sa významného poctu dcérskych spolocností vo vlastníctve spolocností SPNV a Shell Nederland nemôzu stacit na preukázanie, ze STT plc (teraz STT) a SPNV poskytli spolocnosti SNV dostatocnú samostatnost na to, aby urcovala svoje správanie na trhu. 66 Navyse Komisia správne odkazuje na viaceré skutocnosti, ktoré uviedla v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 207 az 214 napadnutého rozhodnutia) a v oznámení výhrad, týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb, ktoré spájajú SNV s STT plc (teraz STT) a SPNV, aby zamietla tvrdenia zalobkýn smerujúce k vyvráteniu uvedenej domnienky. 67 Skupina tak v správe z 13. marca 2006 predlozenej Securities and Exchange Commission (americká komisia pre dohlad nad burzovými operáciami) vyhlásila, ze "vsetky prevádzkové cinnosti vykonávali dcérske spolocnosti Royal Dutch a Shell Transport, ktoré fungovali ako jeden a ten istý hospodársky podnik". Navyse zákazníci a konkurenti oznacovali obvykle celý podnik a kazdý z jeho právnych subjektov názvom "Shell", z coho teda vyplývalo, ze zo strany tretích osôb a na relevantnom trhu bola spolocnost SNV vnímaná ako clen skupiny Shell. 68 Takisto treba zohladnit skutocnosti uvedené v bodoch 47 az 50 vyssie týkajúce sa struktúry skupiny a jej akcionárov, a najmä hierarchickej organizácie a mechanizmu poskytovania informácií existujúceho v rámci skupiny. 69 Komisia okrem toho v oznámení o výhradách uviedla tieto skutocnosti: existoval znacný stupen prekrývania medzi funkciami, ktoré boli vykonávané v rôznych státoch rôznymi subjektmi, pricom subjekt zodpovedný za bitúmen v Holandsku bol dlhý cas zodpovedný za belgický trh; viaceré interné analýzy holandského trhu s cestným bitúmenom z hladiska práva hospodárskej sútaze boli poskytnuté rôznym subjektom skupiny, vrátane právneho oddelenia Shell International, ktoré malo priamu väzbu na CMD; Shell International konala ako hlavný korespondent Komisie pocas celého správneho konania; generálny riaditel spolocnosti KNPM bol tiez generálnym riaditelom spolocnosti SPNV a clenom dozornej rady Shell Nederland BV, priamej materskej spolocnosti SNV; materské spolocnosti majú právomoc vymenúvat a odvolávat generálnych riaditelov prevádzkových spolocností; materské spolocnosti vykonávajú dohlad nad správou prevádzkových spolocností, pricom generálni riaditelia prevádzkových spolocností majú povinnost poskytnút akcionárom na poziadanie informácie týkajúce sa zálezitostí spolocnosti a sprístupnit im záznamy a dokumenty, do ktorých chcú nahliadnut. 70 Navyse CMD, ako bolo pripomenuté v bode 49 vyssie, mala v rámci podniku významnú úlohu. Az do roku 1998 boli totiz hierarchické väzby organizované geograficky, pricom riaditel spolocnosti SNV pre bitúmen bol podriadený generálnemu riaditelovi pre odbyt, ktorý bol sám podriadený generálnemu riaditelov pre krajiny, ktorý sám patril pod regionálneho koordinátora pre Európu v rámci Shell International Petroleum Maatschappij NV, spolocnosti v 100 % vlastníctve SPNV, ktorý bol priamym podriadeným clenov CMD. Od roku 1998 do ukoncenia obdobia trvania porusenia patrila SNV do divízie pre výstavbu oddelenia ropných produktov skupiny v Európe SEOP, ktorú riadil výkonný zástupca riaditela pre Európu, ktorý bol podriadeným generálneho riaditela pre ropné produkty, clena CMD. Okrem toho mechanizmus poskytovania informácií existoval medzi materskými spolocnostami a ich dcérskymi spolocnostami prostredníctvom dvoch dozorných výborov GAC a REMCO. 71 Zalobkyne následne pripustili, ze poverený clen predstavenstva SNV informoval predstavenstvo a dozornú radu Shell Nederland na spolocnej stvrtrocnej schôdzi týchto dvoch orgánov o zásadných otázkach týkajúcich sa cinnosti SNV. Hoci sa zalobkyne domnievajú, ze táto informácia sa obmedzila iba na niektoré klúcové rozhodnutia, toto tvrdenie nie je podporené nijakým presvedcivým dôkazom. 72 Napokon treba zohladnit skutocnost, ze niektoré spolocnosti skupiny boli poverené poskytovaním podpory vsetkým dcérskym spolocnostiam, pricom Shell International tak poskytovala právnu podporu vsetkým dcérskym spolocnostiam skupiny. Analýza správy zo 14. júla 2000 navyse preukazuje, ze zamestnanci SNV patrili medzi jej autorov a adresátov a ze SNV vykonávala prísnu kontrolu nad cinnostami dcérskych spolocností, najmä nad situáciou na holandskom trhu s bitúmenom. 73 S prihliadnutím na vsetky tieto úvahy treba dospiet k záveru, ze vzhladom na dôkazy, ktoré poskytli zalobkyne, týkajúce sa jednak skutocnosti, ze spolocnosti STT plc (teraz STT) a SPNV nevedeli o predmetnom porusení, nezúcastnovali sa na nom ani nepodnecovali svoje dcérske spolocnosti k jeho páchaniu, a jednak mechanizmu poskytovania informácií zo strany SNV pre STT plc (teraz STT) a SPNV, spolu s dalsími relevantnými skutocnostami uvedenými v spise, ktoré boli opísané v bodoch 47 az 50 a 62 az 72 vyssie, Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze skutocnosti, ktoré uviedli zalobkyne, nepreukázali, ze spolocnost SNV urcovala svoje správanie na trhu samostatne, a teda neumoznili vyvrátit domnienku, podla ktorej spolocnosti STT plc (teraz STT) a SPNV skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie SNV. 74 Z tohto dôvodu treba prvý zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu ako nedôvodný. 2. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania 75 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia tým, ze im odmietla poskytnút vsetky odpovede na oznámenie o výhradách a sprístupnila iba niektoré casti odpovede KWS, porusila clánok 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a ich právo na obhajobu. Tvrdia, ze keby o týchto dokumentoch vedeli, mohli by ovplyvnit výsledok správneho konania a zmenit smer napadnutého rozhodnutia, najmä pokial ide o ich úlohu podnecovatelov a vodcov. 76 Zalobkyne sa v prvom rade domnievajú, ze Komisia mala vyhoviet ich ziadosti o sprístupnenie vsetkých odpovedí ostatných spolocností na oznámenie o výhradách, ktoré mohli obsahovat dôkazy v ich prospech v súvislosti s ich úlohou podnecovatelov a vodcov, a to najmä z dôvodu horizontálnej a vertikálnej povahy kartelu. Komisia okrem toho vsetky odpovede na oznámenie o výhradách sprístupnila uz v rámci predchádzajúcich konaní [veci COMP/E-1/37.512 ([23]Ú. v. ES L 6, s. 147) a COMP/E-1/36.490 ([24]Ú. v. ES L 100, s. 1)]. V kazdom prípade Komisii neprislúchalo, aby sama rozhodla o tom, ktoré dokumenty sú uzitocné na úcely obhajoby dotknutých podnikov (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 126), v dôsledku coho by oznámenie o sprístupnení spisu bolo protiprávne, pokial by v nom bolo uvedené, ze prístup ku vsetkým odpovediam na oznámenie o výhradách nemôze byt poskytnutý. 77 V druhom rade sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia im mala poskytnút prístup k celej odpovedi spolocnosti KWS na oznámenie o výhradách, a najmä k vyhláseniu svedka, z ktorého jediného Komisia vychádzala, aby im prisúdila úlohu podnecovatelov a vodcov kartelu. Súd Únie by im tak priznal právo na prístup k vsetkým dôkazom, ktoré voci nim Komisia pouzila (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Cement", [25]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 386). 78 Komisia sa domnieva, ze nemala povinnost sprístupnit odpovede na oznámenie o výhradách, a odmieta vsetky tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 79 Zo spisu vyplýva, ze pocas správneho konania Komisia zamietla ziadost zalobkýn o poskytnutie úplného prístupu ku vsetkým dokumentom, ktoré boli dolozené do spisu po zaslaní oznámenia o výhradách, a najmä ku vsetkým odpovediam ostatných podnikov na toto oznámenie. Poskytla im vsak prístup k castiam odpovede spolocnosti KWS na oznámenie o výhradách, o ktoré sa chcela opierat v konecnom rozhodnutí a ktoré sa týkali kontaktov medzi spolocnostami SNV a KWS v období pred 1. aprílom 1994. Vseobecné zásady týkajúce sa prístupu k dokumentom z obdobia po oznámení o výhradách 80 Clánok 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 znie: "Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje. Majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k dokumentácii sa nevztahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov hospodárskej sútaze clenských státov." 81 V oznámení o prístupe k dokumentácii Komisia v bode 8 vymedzuje dokumentáciu Komisie ako "vsetk[y] dokument[y], ktoré boli získané, vypracované a/alebo zhromazdené Generálnym riaditelstvom Komisie pre hospodársku sútaz pocas vysetrovaní". V bode 27 tohto oznámenia Komisia spresnuje: "Prístup k dokumentácii bude umoznený na základe ziadosti a normálne pri jednej prílezitosti po predlození námietok Komisie stranám s cielom zabezpecenia princípu rovnosti prostriedkov a ochrany svoj[ho] práva na obhajobu. Ako vseobecné pravidlo preto platí, ze nie je povolený prístup k odpovediam iných strán na námietky Komisie. Strane sa vsak povolí prístup k dokumentom získaným po oznámení námietok v neskorsej fáze správneho postupu, ak takéto dokumenty tvoria nový dôkaz - obvinujúceho a vinu zbavujúceho charakteru - týkajúci sa obvinení voci tejto strane v prehlade námietok Komisie. Toto sa deje najmä v prípadoch, v ktorých sa Komisia mieni opierat o nové dôkazy." 82 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodrzat aj v správnom konaní (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [26]85/76, Zb. s. 461, bod 9, a z 2. októbra 2003, ARBED/Komisia, [27]C-176/99 P, Zb. s. I-10687, bod 19). Okrem toho clánok 41 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([28]Ú. v. ES C 364, s. 1, dalej len "Charta základných práv") toto právo zaraduje medzi základné práva tým, ze ho uvádza ako základnú zlozku práva na riadnu správu vecí verejných. V tejto súvislosti nariadenie c. 1/2003 stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania, ktoré musí jasne uvádzat vsetky základné skutocnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Takéto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [29]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, body 34 a 35). 83 Na úvod treba pripomenút, ze cielom práva na prístup k spisu vo veciach hospodárskej sútaze je najmä umoznit osobám, ktorým je oznámenie o výhradách urcené, oboznámit sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa mohli vecne vyjadrit k záverom, ku ktorým Komisia dospela na základe týchto dôkazov vo svojom oznámení o výhradách. Prístup k spisu teda vyplýva z procesných záruk urcených na ochranu práva na obhajobu a osobitne na zabezpecenie úcinného vykonávania práva byt vypocutý (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [30]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 334 a tam citovanú judikatúru). Toto právo znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky dokumenty vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné na jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [31]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 125, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, [32]T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 81). Ide o písomnosti svedciace v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, body 9 a 11, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 68). 84 Podla ustálenej judikatúry je dotknutý podnik informovaný o vsetkých podstatných okolnostiach, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania prostredníctvom oznámenia o výhradách. Odpoved ostatných úcastníkov konania na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi dokumenty vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, [33]T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 163). Napriek tomu, ak chce Komisia vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 81 ods. 1 ES, ostatným subjektom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umoznit, aby sa k takému dôkazu vyjadrili (pozri rozsudky Cement, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 386, a Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 50 a tam citovanú judikatúru). To isté platí, ak Komisia vychádza z takého dokumentu, aby preukázala úlohu podnecovatela alebo vodcu jedného z dotknutých podnikov. 85 Z uvedeného vyplýva, ze ustanovenia bodu 27 oznámenia o prístupe k dokumentácii sú v súlade s judikatúrou, podla ktorej, hoci úcastníci konania vo vseobecnosti nemajú prístup k odpovediam ostatných úcastníkov konania na oznámenie o výhradách, jeden úcastník konania k nim prístup mat môze, ak tieto dokumenty môzu predstavovat nové dôkazy, ci uz v jeho prospech alebo neprospech, v súvislosti s tvrdeniami smerujúcimi voci tomuto úcastníkovi konania v oznámení o výhradách. 86 Navyse podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa prístupu k správnemu spisu pred oznámením o výhradách je neoznámenie dokumentu porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak dotknutý podnik preukáze jednak, ze Komisia z tohto dokumentu vychádzala na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia (rozsudky Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, [34]322/81, Zb. s. 3461, body 7 a 9, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 71), a jednak, ze táto výhrada mohla byt preukázaná len odkazom na uvedený dokument (rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, [35]107/82, Zb. s. 3151, body 24 az 30, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 71; rozsudok Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 58). Súdny dvor v tejto súvislosti rozlisuje medzi dokumentmi v prospech a dokumentmi v neprospech úcastníka konania. Pokial ide o usvedcujúci dokument, prinálezí dotknutému podniku, aby preukázal, ze výsledok, ku ktorému dospela Komisia, by bol odlisný, ak by bol tento dokument vylúcený. Naproti tomu, pokial ide o neoznámenie dokumentu, ktorý je v jeho prospech, dotknutý podnik musí iba preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 73 a 74). Toto rozlisovanie platí aj v prípade dokumentov z obdobia po oznámení o výhradách (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [36]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 351 az 359). Zalobkyne preto vychádzajú z nesprávneho výkladu bodu 383 rozsudku Cement, uz citovaného v bode 77 vyssie, ak tvrdia, ze Komisia automaticky porusuje právo na obhajobu, ked odmieta poskytnút dokumenty z obdobia po oznámení o výhradách, ak ju o ne spolocnost poziadala. Podla tejto judikatúry je totiz také odmietnutie, pokial ide o dokumenty v prospech úcastníka konania, protiprávne iba vtedy, ak uvedená spolocnost preukáze, ze nesprístupnenie tohto dokumentu mohlo ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia v jej neprospech. 87 Takisto pokial ide o otázku, ci dokument z obdobia po oznámení o výhradách v prípade, ze ho Komisia pouzije ako dôkaz vo svojom rozhodnutí, musí byt poskytnutý v celom rozsahu, treba pripomenút, ze z judikatúry, a najmä z bodu 386 rozsudku Cement, uz citovaného v bode 77 vyssie, vyplýva, ze aby Komisia umoznila dotknutému podniku úcinne sa vyjadrit k tomuto dôkazu, musí mu poskytnút len relevantnú cast predmetného dokumentu zasadenú do kontextu, ak je to nevyhnutné na jeho pochopenie. 88 Takisto treba spresnit, ze systematické neoznamovanie odpovedí ostatných podnikov na oznámenie o výhradách nie je v rozpore so zásadou dodrziavania práva na obhajobu. Ako bolo pripomenuté vyssie, z tejto zásady vyplýva, ze Komisia musí pocas správneho konania dotknutým podnikom sprístupnit vsetky skutocnosti, okolnosti alebo dokumenty, z ktorých vychádza, aby im umoznila úcinne spoznat ich vztah k realite a relevantnosti údajných skutocností a okolností a k dokumentom, ktoré pouzila na podporu svojich tvrdení. Komisia tak môze svoje rozhodnutie zakladat iba na skutocnostiach, ku ktorým sa tieto podniky mohli vyjadrit. 89 Zalobkyne sa navyse nemôzu odvolávat na judikatúru, podla ktorej nie je mozné, aby iba Komisii, ktorá oznamuje výhrady a rozhoduje o ulození pokuty, prinálezalo urcit dokumenty, ktoré sú uzitocné na úcely obhajoby dotknutého podniku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 126; rozsudky Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, body 81 a 83, a Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 339). Táto úvaha týkajúca sa dokumentov zo spisu, ktorý vytvorila Komisia, sa totiz nemôze uplatnovat na odpovede ostatných dotknutých úcastníkov konania na výhrady, ktoré im oznámila. 90 Napokon treba spresnit, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia nie je vôbec viazaná svojou skorsou rozhodovacou praxou v súvislosti s úplným poskytovaním odpovedí na oznámenie o výhradách, pricom zákonnost rozhodnutí sa posudzuje výlucne na základe predpisov, ktoré sú jej urcené, medzi ktoré patria najmä nariadenie c. 1/2003, nariadenie Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([37]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), a oznámenie o prístupe k dokumentácii, tak ako ich vylozil súd Únie. Uplatnenie v predmetnom prípade 91 V predmetnom prípade treba pripomenút, ze 24. mája 2006 Komisia zalobkyniam umoznila, aby sa oboznámili s castami odpovede spolocnosti KWS, o ktoré sa chcela opriet v konecnom rozhodnutí, týkajúcimi sa stykov medzi SNV a KWS v období pred 1. aprílom 1994 a návrhu na prednostnú zlavu pre W5 urceného spolocnosti KWS. 92 Pokial ide po prvé o tvrdenie smerujúce k uznaniu, ze mal byt povolený prístup ku vsetkým odpovediam KWS na oznámenie o výhradách, treba najskôr spresnit, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, z odôvodnení 343 az 348 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nevychádzala iba z predmetných castí odpovede KWS na oznámenie o výhradách, aby im pripísala úlohu podnecovatelov a vodcov kartelu. V kazdom prípade skúmanie výnatkov z týchto dokumentov, ktoré Komisia poskytla zalobkyniam, umoznuje konstatovat, ze tieto výnatky sú celkom zrozumitelné a jasné bez toho, aby museli byt zasadené do sirsieho kontextu. Treba totiz zdôraznit, ze v napadnutom rozhodnutí pouzila Komisia iba dva zo siedmich bodov tohto dokumentu, ktoré boli oznámené zalobkyniam. Navyse, pokial ide o dokument spolocnosti KWS, ktorý sa opiera o vyhlásenie svedka, jedného z jej bývalých zamestnancov, a ktorý KWS dobrovolne poskytla Komisii, aby zabezpecila svoju obhajobu tým, ze zdôraznila úlohu SNV ako podnecovatela a vodcu v karteli a minimalizovala svoju úlohu, je nepravdepodobné, ze by mohol obsahovat akýkolvek dôkaz v prospech spolocnosti SNV. 93 Pokial ide po druhé o tvrdenie zalozené na neoznámení odpovedí ostatných podnikov na oznámenie o výhradách, ktoré mohli obsahovat dôkazy v prospech, treba pripomenút, ze v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 86 vyssie zalobkyniam prislúcha, aby poskytli pociatocný dôkaz, na základe ktorého mozno predpokladat, ze nesprístupnenie týchto odpovedí mohlo v neprospech zalobkýn ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Zalobkyne sa vsak obmedzili iba na vseobecné a cisto spekulatívne tvrdenie, ze z odpovedí ostatných podnikov na oznámenie o výhradách mohli získat dôkazy vo svoj prospech v súvislosti s ich úlohou podnecovatelov a vodcov kartelu. Zalobkyne neposkytli nad rámec horizontálnej a vertikálnej povahy kartelu nijaký konkrétny údaj, ktorý by mohol predstavovat pociatocný dôkaz v tomto zmysle. Okrem toho, ako zdôraznuje Komisia, v rámci kartelu je málo pravdepodobné, ze spolocnost poskytne dôkazy schopné minimalizovat úlohu inej spolocnosti v karteli, hoci v prejednávanej veci skutocnost, ze kartel bol organizovaný medzi dvomi skupinami s potenciálne alebo ciastocne rozdielnymi záujmami, t. j. medzi významnými stavitelmi a dodávatelmi, vysvetluje, ze kazdý úcastník konania sa snazí o minimalizáciu svojej úlohy v karteli v neprospech druhého. V kazdom prípade podla judikatúry samotná skutocnost, ze ostatné podniky mohli vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách minimalizovat úlohu dodávatelov v neprospech významných stavitelov, nemohla byt dôkazom v ich prospech (rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, body 353 az 356). Zalobkyne teda nepredlozili nijaký pociatocný dôkaz o uzitocnosti prípadného poskytnutia odpovedí ostatných spolocností na oznámenie o výhradách. 94 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia správne odmietla poskytnút zalobkyniam vsetky odpovede na oznámenie o výhradách a sprístupnila iba niektoré casti odpovede spolocnosti KWS. Z tohto dôvodu musí byt druhý zalobný dôvod zamietnutý. 3. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení pri výpocte základnej sumy pokuty a urcení dlzky trvania porusenia O závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 95 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia sa tým, ze rozdelila podniky do kategórií na úcely zohladnenia ich hospodárskej schopnosti spôsobit významné narusenie hospodárskej sútaze, dopustila nesprávneho skutkového a právneho posúdenia pri urcení obratu podniku Shell v súvislosti s cestným bitúmenom v Holandsku, pricom do tohto obratu nesprávne zahrnula obrat z Mexfaltu C, a v kazdom prípade v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie. Navrhujú preto, aby Vseobecný súd znízil výsku ich pokuty tým, ze z jej výpoctu vylúci hodnotu predajov Mexfaltu C, pricom sa domnievajú, ze by bolo v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ak by základná suma ich pokuty bola vyssia nez základná suma pokuty podniku Kuwait Petroleum (dalej len "Kuwait Petroleum"), hoci ich podiel na trhu bol mensí nez podiel Kuwait Petroleum. 96 Zalobkyne teda pripomínajú, ze jediným dôvodom, pre ktorý mohla Komisia správne zohladnit obrat speciálnych výrobkov z bitúmenu pouzívaných pri výstavbe ciest, je skutocnost, ze ich cena priamo súvisí so vseobecnou trhovou cenou standardného cestného bitúmenu v rôznych pomeroch zvýsenou o príplatok. Naproti tomu sa domnievajú, ze Komisia nemala zohladnit obrat z Mexfaltu C, kedze nie je zlozený z bitúmenu, jeho cena vôbec nesúvisí s cenou standardného cestného bitúmenu a predáva sa na inom trhu, nez je trh so standardným cestným bitúmenom, pricom tieto dva výrobky nie sú zamenitelné. Toto tvrdenie vychádzalo najmä z vyhlásení riaditela spolocnosti SNV z 30. novembra 2006 a z tabulky porovnávajúcej zmeny cien standardného cestného bitúmenu a Mexfaltu C v rokoch 1995 az 2002. 97 Zalobkyne okrem toho Komisii vytýkajú, ze v napadnutom rozhodnutí neuviedla dôvody, pre ktoré boli zohladnené trzby za Mexfalt C, hoci 23. mája 2006 vo svojej odpovedi na ziadost Komisie o informácie z 8. mája 2006 uviedli, ze Mexfalt C vôbec nesúvisel s porusením. Takisto pocas správneho konania Komisia nikdy neuviedla svoj zámer zahrnút trzby z predaja Mexfaltu C do výpoctu výsky pokuty a tento výrobok nikdy nespomenula v oznámení o výhradách. V dokumente v správnom spise vsak bolo spresnené, ze Mexfalt C je syntetický tmel, ktorý môze byt pouzitý na výrobu farebného asfaltu a nie syntetického bitúmenu. 98 Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobkýn. Posúdenie Vseobecným súdom 99 Komisia v oznámení o výhradách z 18. októbra 2004 (odôvodnenia 1 az 6 napadnutého rozhodnutia) uviedla, ze výrobkom, ktorého sa týkalo konanie, bol bitúmen pouzívaný na výstavbu ciest a porovnatelných zariadení (napríklad pristávacích plôch), ktorý obsahoval bitúmeny rôznej tvrdosti, ktoré umoznujú viacúcelové vyuzitie, ako aj bitúmeny v rôznych pomeroch vrátane speciálnych bitúmenov ponúkajúcich najlepsie výsledky, ktoré sa vsak vyrábajú zo standardného cestného bitúmenu a ktorých cena závisí od ceny tohto standardného bitúmenu. Iba dve spolocnosti, BAM NBM Wegenbouw BV a Hollandsche Beton Groep (dalej len "HBG"), spochybnili v rámci svojej odpovede na oznámenie o výhradách zahrnutie iných výrobkov z bitúmenu pouzívaných na výstavbu ciest, nez je standardný cestný bitúmen. Zalobkyne naopak v rámci svojej odpovede na oznámenie o výhradách na túto skutocnost nereagovali. 100 Dna 8. mája zaslala Komisia spolocnostiam SNV, SPNV a Royal Dutch Shell ziadost o informácie, aby získala informácie o ich obrate z bitúmenu urceného na výstavbu ciest, pricom don zahrnula vsetky speciálne výrobky z bitúmenu. Dna 23. mája 2006 poskytli tieto tri spolocnosti výsku svojho obratu a zahrnuli don Mexfalt C, ktorý je jediným speciálnym bitúmenom, ktorý sa podla nich môze spájat s výstavbou ciest, pricom vsak spresnili, ze tento výrobok nebol predmetom kartelu. Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 4 az 6) pouzila analýzu, ktorú vykonala v oznámení o výhradách, pricom tvrdila, ze ceny ostatných výrobkov z bitúmenu pouzívaných pri výstavbe ciest boli priamo spojené so vseobecnou trhovou cenou standardného cestného bitúmenu v rôznych pomeroch. Aby dospela k tomuto záveru, pouzila vyhlásenia dvoch spolocností, BP a ExxonMobil, pricom ExxonMobil je dodávatelom bitúmenu, ktorému Komisia neulozila sankciu, ako aj dokumenty zabavené pocas inspekcií, a to najmä v spolocnostiach KWS a SNV. 101 Komisia vo vyjadrení k zalobe spresnila, ze na to, aby zaradila Mexfalt C medzi výrobky z bitúmenu, ktoré sú predmetom kartelu, vychádzala z viacerých skutocností. Viaceré dokumenty spolocnosti SNV teda uvádzajú Mexfalt C v jej sadzobníku týkajúcom sa bitúmenu v rámci rubriky "Priesvitný farbitelný bitúmen"; navyse v liste z 23. mája 2006 adresovanom Komisii spolocnost SNV vyhlásila, ze jediným speciálnym bitúmenom, ktorý môze byt spájaný s cestným bitúmenom, je Mexfalt C, pricom poskytla údaj o obrate vo výske 12113015 eur za "celkovú hodnotu maloobchodného predaja bitúmenu urceného na výstavbu ciest vrátane Mexfaltu C" v roku 2001; dokument spolocnosti Shell obsahujúci technické údaje o Mexfalte C, ktorý je súcastou správneho spisu, ho opisuje ako farbitelný syntetický bitúmen; dalsí dokument zo správneho spisu preukazuje, ze k cenníku výrobkov z cestného bitúmenu, ktorý v roku 2001 zaslala spolocnost SNV svojim zákazníkom, bol prilozený vzorový list, v ktorom sa uvádza, ze kolísanie cien výrobkov uvedených v tomto cenníku, medzi ktoré patril aj Mexfalt C, bolo spôsobené vývojom cien na trhu s ropou. 102 Zalobkyne predlozili po prvýkrát Vseobecnému súdu dva dokumenty, prostredníctvom ktorých bolo podla nich mozné preukázat, ze Komisia nemala zohladnit obrat z Mexfaltu C pri urcovaní obratu spolocnosti Shell z cestného bitúmenu v Holandsku. Prvý dokument obsahuje tabulku porovnávajúcu vývoj ceny standardného cestného bitúmenu a Mexfaltu C v rokoch 1995 az 2002, ako aj listy spolocnosti SNV z tohto obdobia, v ktorých oznamuje svojim zákazníkom, ze nárast cien bol spôsobený vývojom cien surovín. Druhý dokument obsahoval vyhlásenie riaditela spolocnosti SNV z 30. novembra 2006, v ktorom sa uvádza, ze Mexfalt C nie je výrobkom z bitúmenu, ze vývoj ceny tohto výrobku môze byt len vo velmi malom rozsahu ovplyvnený cenou ropy, ze trh, na ktorom sa tento výrobok predáva, je odlisný od trhu s cestným bitúmenom a ze spolocnost SNV bola jediným podnikom dodávajúcim tento druh výrobku v Holandsku. 103 Hoci zalobkyne neposkytli v tejto súvislosti jasné vyjadrenie, Vseobecný súd sa domnieva, ze v tomto prípade treba preskúmat ich tvrdenia jednak z dôvodu preskúmania zákonnosti a jednak z dôvodu neobmedzenej právomoci, ktorou disponuje na základe ustanovení clánku 31 nariadenia c. 1/2003. - Preskúmanie tvrdení zalobkýn v rámci preskúmania zákonnosti 104 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v rámci zaloby o neplatnost musí byt zákonnost napadnutého aktu skúmaná podla skutkového a právneho stavu existujúceho v case, ked bol tento akt prijatý, a najmä podla informácií, ktoré mala institúcia k dispozícii v okamihu, ked ho prijala (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, [38]15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7). Na úcely preukázania protiprávnosti napadnutého aktu sa pred súdom Únie nemozno odvolávat na skutkové okolnosti, ktoré, kedze neboli uvedené pocas správneho konania, nemohli byt zohladnené pri prijímaní uvedeného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 7; rozsudky Súdu prvého stupna z 11. júla 2007, Centeno Mediavilla a i./Komisia, [39]T-58/05, Zb. s. II-2523, bod 151, a z 25. júna 2008, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, [40]T-268/06, Zb. s. II-1091, bod 55). V predmetnom prípade z vysetrovania vyplýva, ze v case prijímania napadnutého rozhodnutia Komisia nedisponovala dvoma dokumentmi citovanými v bode 102 vyssie, ktoré zalobkyne predlozili po prvýkrát Vseobecnému súdu, ako to bolo uvedené v spomínanom bode. 105 Tento zalobný dôvod musí byt v rozsahu, v akom smeruje k zruseniu napadnutého rozhodnutia, preskúmaný bez toho, aby boli uvedené dokumenty zohladnené. 106 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze v oznámení o výhradách Komisia jasne uviedla, ze sa domnievala, ze kartel sa týkal vsetkých výrobkov z bitúmenu pouzívaných na výstavbu ciest a porovnatelných zariadení vrátane speciálnych výrobkov z bitúmenu, s výnimkou výrobkov z bitúmenu urcených na priemyselné vyuzitie. Zalobkyne vsak na rozdiel od ostatných podnikov v odpovedi na oznámenie o výhradách na túto skutocnost nereagovali. Navyse, ked Komisia poziadala zalobkyne o poskytnutie ich obratu, zalobkyne 23. mája 2006 poskytli svoj obrat vrátane Mexfaltu C, pricom uviedli, ze hoci tento výrobok sám osebe nebol predmetom kartelu, bol "jediným speciálnym bitúmenom, ktorý sa môze spájat s výstavbou ciest". 107 Ako bolo uvedené v bode 100 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí na úcely vymedzenia relevantného trhu ako trhu zahrnujúceho vsetky výrobky zo speciálneho bitúmenu urceného na výstavbu ciest vychádzala z dokumentov spolocností BP, ExxonMobil, KWS a SNV a uviedla, ze cenníky urcené zákazníkom sa vztahovali na vsetky výrobky z bitúmenu vrátane speciálnych výrobkov a ze prípadný rast cien sa tiez týkal vsetkých týchto výrobkov. Komisia sa preto na základe dôkazov, ktorými disponovala pocas prijímania napadnutého rozhodnutia, správne domnievala, ze predaj Mexfaltu C mal byt zahrnutý do výpoctu obratu skupiny Shell z cestného bitúmenu v Holandsku. 108 Navyse, pokial ide o preskúmanie dodrziavania povinnosti odôvodnenia, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy institúcie, autora dotknutého aktu, spôsobom, ktorý umoznuje spoznat odôvodnenie prijatého opatrenia dotknutým osobám a súdu, ktorý má právomoc vykonávat jeho preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie spresnovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie urcitého aktu zodpovedá poziadavkám clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale aj na jeho kontext a na súhrn právnych noriem upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [41]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 216 a tam citovanú judikatúru). 109 Co sa týka rozsahu povinnosti odôvodnenia v súvislosti so stanovením pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, treba jednak pripomenút, ze táto povinnost má osobitnú dôlezitost a ze Komisii prinálezí, aby odôvodnila svoje rozhodnutie a najmä vysvetlila zvázenie a zhodnotenie zohladnených skutocností (rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [42]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 61). Táto povinnost musí byt urcená so zretelom na ustanovenia clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého "[sa] pri stanovení ciastky pokuty... zohladní závaznost a doba trvania porusovania". V tejto súvislosti usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy [UO] ([43]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút"), ako aj oznámenie o spolupráci obsahujú orientacné pravidlá vzhladom na podklady posúdenia, ktoré musí Komisia zohladnit pri urcení závaznosti a trvania porusenia (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 217). Za týchto podmienok sú poziadavky podstatných formálnych nálezitostí vyplývajúce z povinnosti odôvodnenia splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie podklady na posúdenie, ktoré zohladnila pri uplatnovaní usmernení k metóde stanovovania pokút a prípadne svojho oznámenia o spolupráci a ktoré jej umoznili urcit závaznost a trvanie porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 218). 110 Okrem toho súd Únie spresnil, ze rozsah povinnosti odôvodnenia musí byt urcený najmä z hladiska skutocnosti, ze závaznost porusení musí byt posúdená na základe velkého mnozstva aspektov, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci význam pokút, a to bez toho, aby bol vypracovaný záväzný a vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa musia povinne zohladnovat. Komisia navyse pri urcovaní výsky kazdej pokuty disponuje volnou úvahou a nemozno jej prisudzovat povinnost, aby na tento úcel pouzila presný matematický vzorec. Ak Komisia vo svojom rozhodnutí konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a ulozí podnikom zúcastneným na tomto porusení pokuty, je v prípade, ze pri výpocte pokút systematicky zohladnovala isté základné skutocnosti, povinná tieto skutocnosti uviest v samotnom rozhodnutí, aby jeho adresátom umoznila overit si dôvodnost úrovne pokuty a posúdit existenciu prípadnej diskriminácie (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, [44]T-295/94, Zb. s. II-813, body 162 az 164, 171 a 173). 111 Napokon súd Únie spresnil, ze okolnost, ze informácie, ktoré sú presnejsie nez tieto podklady na posúdenie, akými sú obraty dosiahnuté podnikmi alebo miera znízenia, ktorú uplatnila Komisia, boli oznámené neskôr pocas tlacovej konferencie alebo sporového konania, nemôze spochybnit dostatocnost odôvodnenia rozhodnutia. Na spresnenia uvedené autorom napadnutého rozhodnutia, ktoré doplnujú odôvodnenie, ktoré je uz samo osebe dostatocné, sa totiz nevztahuje dodrziavanie povinnosti odôvodnenia, hoci môzu byt uzitocné na úcely vnútorného preskúmania dôvodov rozhodnutia súdom Únie v rozsahu, v akom institúcii umoznujú zrozumitelne formulovat dôvody, ktoré sú základom na jej rozhodnutie (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, [45]C-248/98 P, Zb. s. I-9641, body 41, 42 a 44). 112 Vzhladom na túto judikatúru sa zdá, ze Komisia dostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie. 113 Komisia totiz v tomto rozhodnutí uviedla viaceré podklady na posúdenie umoznujúce posúdit závaznost porusenia. Zohladnila tak povahu porusenia, uviedla dôvody, pre ktoré nemohla posúdit konkrétny dopad kartelu na trh, urcila velkost relevantného geografického trhu, zaradila dotknuté podniky do viacerých kategórií na základe ich podielov na trhu v roku 2001, teda poslednom úplnom roku porusenia, a napokon zohladnila posledný celosvetový obrat týchto podnikov, aby zarucila dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty (odôvodnenia 310 az 325 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho v odôvodnení 319 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze na úcely stanovenia podielov na trhu vychádzala z hodnôt predajov bitúmenu urceného na výstavbu ciest v roku 2001 (alebo v prípade stavitelov nákupov bitúmenu urceného na výstavbu ciest). V odôvodneniach 4 az 6 napadnutého rozhodnutia vsak spresnila, ze "bitúmen urcený na výstavbu ciest" musí byt vymedzený ako bitúmen pouzívaný na výstavbu ciest a porovnatelných zariadení, a to ako bitúmeny rôznej tvrdosti umoznujúce pouzitie na rôzne úcely, ako aj bitúmeny rôznych pomerov vrátane speciálnych bitúmenov. Odpovedala predovsetkým na námietky podnikov smerujúce k vylúceniu speciálnych výrobkov z bitúmenu, pricom vychádzala z dokumentov pochádzajúcich od viacerých spolocností (BP, ExxonMobil, KWS a SNV), ktoré uviedli, ze zmeny cien standardného bitúmenu urceného na výstavbu ciest ovplyvnili ceny dalsích výrobkov z bitúmenu pouzívaných v tomto odvetví. Ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 6 a poznámka pod ciarou 11), medzi týmito dokumentmi sa nachádzajú tie, ktoré boli zabavené pocas inspekcií v priestoroch spolocnosti SNV. V kazdom prípade podla ustálenej judikatúry citovanej v bode 111 vyssie môze Komisia pocas sporového konania predlozit spresnenia v súvislosti s odôvodnením svojho rozhodnutia, ktoré môzu byt uzitocné na úcely vnútorného preskúmania dôvodov rozhodnutia súdom Únie v rozsahu, v akom institúcii umoznujú zrozumitelne formulovat dôvody, ktoré sú základom na jej rozhodnutie. V tomto prípade teda Komisia vo vyjadrení k zalobe spresnila niektoré konkrétne skutocnosti, z ktorých vychádzala na úcely zahrnutia Mexfaltu C medzi výrobky z bitúmenu, ktoré boli predmetom kartelu (pozri bod 101 vyssie). 114 Zalobkyne napokon v replike zdôraznili výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti, kedze Komisia nepreukázala, ze v rámci stanovenia trhového podielu spolocnosti KWS zohladnila aj hodnotu nákupov Mexfaltu C. Treba vsak pripomenút, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze dotknutým výrobkom bol pre vsetkých úcastníkov kartelu bitúmen pouzívaný na výstavbu ciest a porovnatelných zariadení vrátane speciálnych bitúmenov (odôvodnenia 4 az 6 napadnutého rozhodnutia), ze na to, aby urcila trhové podiely kazdého dotknutého podniku, adresovala týmto podnikom ziadosti o informácie, ktoré jej umoznili vyhotovit tabulku objemov predajov a nákupov bitúmenu pripadajúcich na kazdý podnik v Holandsku v roku 2001, a ze celkový objem nákupov stavitelov sa rovnal celkovému objemu predajov dodávatelov (odôvodnenia 29, 319 a 320 napadnutého rozhodnutia). Kedze zalobkyne navyse neuviedli nijakú skutocnost umoznujúcu tvrdit, ze Komisia v rámci urcenia trhového podielu spolocnosti KWS pouzila inú definíciu výrobkov, na ktoré sa vztahoval kartel, musí byt táto výhrada zamietnutá ako nedôvodná. 115 Ziadne z tvrdení, ktoré uviedli zalobkyne v rámci svojej zaloby o neplatnost a ktoré sa týkajú zahrnutia Mexfaltu C medzi výrobky, na ktoré sa vztahoval kartel, teda neodôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia. - Preskúmanie tvrdení zalobkýn v rámci neobmedzenej právomoci 116 Je potrebné pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 17 nariadenia c. 17 a v súcasnosti je zakotvená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Preskúmanie upravené zmluvami teda predpokladá, ze v súlade s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút (rozsudky Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [46]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, body 103 a 106; Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, body 63 a 67, a KME Germany a i./Komisia, [47]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, body 130 a 133). Navyse treba pripomenút, ze pokial ide o uplatnenie clánku 81 ES, nijaké ustanovenie neukladá príjemcovi oznámenia o výhradách povinnost namietat pocas správneho konania proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam, ktoré toto oznámenie obsahuje, pod hrozbou, ze v opacnom prípade to uz neskôr v súdnom konaní nebude mozné (rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [48]C-407/08 P, Zb. s. I-6371, bod 89). 117 Vseobecnému súdu preto prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dnu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, ci bola zalobkyniam ulozená pokuta, ktorá správne odráza závaznost predmetného porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, [49]T-156/94, Zb. s. II-645, body 584 az 586; z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, [50]T-322/01, Zb. s. II-3137, body 51 az 56 a 293 az 315, a rozsudok Vseobecného súdu zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia, [51]T-217/06, Zb. s. II-2593, body 251 az 253), a najmä ci Komisia správne urcila obrat zalobkýn týkajúci sa bitúmenu urceného na výstavbu ciest v Holandsku. 118 Treba vsak pripomenút, ze na zabezpecenie potrebného úcinku clánku 18 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 je Komisia oprávnená ulozit podniku povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré mu môzu byt známe, a v prípade potreby jej poskytnút s tým súvisiace dokumenty, ktoré má v drzbe, pod jedinou podmienkou, ze neulozí podniku povinnost poskytnút odpovede, ktoré by ho viedli k priznaniu existencie porusenia, ktorú má preukázat Komisia (rozsudok Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, [52]374/87, Zb. s. 3283, body 34 a 35). Podnik, ktorému Komisia adresuje ziadost o informácie na základe ustanovení clánku 18 nariadenia c. 1/2003, má preto povinnost aktívne spolupracovat a môze mu byt ulozená osobitná pokuta stanovená v clánku 23 ods. 1 tohto nariadenia, ktorá môze predstavovat az 1 % z jeho celkového obratu, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti poskytne nepresné alebo skreslené informácie. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci môze v prípade potreby zohladnit nedostatok spolupráce podniku a z tohto dôvodu zvýsit pokutu, ktorá mu bola ulozená za porusenie clánkov 81 ES a 82 ES, za predpokladu, ze tomuto podniku nebola za také isté správanie ulozená osobitná pokuta na základe ustanovení clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 119 Takým môze byt napríklad prípad, ked v odpovedi na takú ziadost Komisie podnik úmyselne alebo z nedbanlivosti neuvedie pocas správneho konania skutocnosti, ktoré sú rozhodujúce na úcely stanovenia výsky pokuty a ktorými disponoval alebo mohol disponovat v case prijímania napadnutého rozhodnutia. Hoci Vseobecnému súdu v rámci vykonávania svojej neobmedzenej právomoci nic nebráni, aby takéto skutocnosti zohladnil, nic to nemení na tom, ze podnik, ktorý ich uviedol az vo fáze sporového konania, cím narusil úcel a riadny priebeh správneho konania, sa vystavuje tomu, ze Vseobecný súd pri urcovaní primeranej výsky pokuty túto okolnost zohladní. 120 Je teda potrebné v prvom rade preskúmat, ci skutocnosti, ktoré zalobkyne uviedli vo fáze sporového konania, umoznujú preukázat, ze obraty z Mexfaltu C nemali byt zohladnené pri stanovení výsky pokuty. 121 Prvý dokument, ktorý obsahuje tabulku porovnávajúcu cenový vývoj standardného bitúmenu urceného na výstavbu ciest a Mexfaltu C v rokoch 1995 az 2002, ako aj listy spolocnosti SNV z tohto obdobia, v ktorých oznamuje svojim zákazníkom, ze tento nárast cien bol spôsobený vývojom cien surovín, neumoznuje konstatovat, ze nárast cien Mexfaltu C niekedy zodpovedal nárastu cien standardného bitúmenu urceného na výstavbu ciest, hoci to neplatilo systematicky (rovnobeznost kolísania cien v máji a júni 1999, vo februári 2000, v apríli a septembri 2002), co mozno vysvetlit zámermi obchodnej politiky (napríklad 27. mája 1999 spolocnost SNV poskytla svojim zákazníkom speciálnu zlavu na tento výrobok, aby podporila jeho pouzívanie). Navyse v listoch, ktoré SNV adresovala svojim zákazníkom a ktoré tento nárast cien sprevádzali, bolo uvedené, ze k tomuto nárastu cien doslo v súvislosti s vývojom cien na trhu s ropou. 122 Druhý dokument, ktorý spocíva vo vyhlásení riaditela spolocnosti SNV z 30. novembra 2006, umoznuje dospiet jedine k záveru, ze Mexfalt C sa vyrába zo zivice, z výtazkov mazacieho oleja a polymérov. Zalobkyne v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu okrem iného spresnili, ze Mexfalt C sa skladá prevazne z dvoch látok, BFE a Nevchem 2338, ktoré sú samy osebe derivátmi surovej ropy, vyrobených na základe odlisného postupu, nez je postup výroby bitúmenu. Z týchto dokumentov vyplýva, ze hoci sa Mexfalt C vyrába na základe odlisného výrobného postupu, nez je postup pri výrobe bitúmenu, a ze jeho zlozky nie sú derivátmi bitúmenu, surová ropa zostáva pôvodnou surovinou jeho zloziek, tak ako to je v prípade bitúmenu. 123 Navyse zalobkyne nepredlozili nijaký dôkaz, ktorý by umoznil preukázat, ze Mexfalt C patril na odlisný trh, nez je trh so standardným bitúmenom urceným na výstavbu ciest. Obmedzili sa totiz iba na tvrdenie, ze Mexfalt C vo vseobecnosti nakupovali len obce a nepouzíval sa na dialnice. Naproti tomu nepredlozili dostatocný dôkaz na preukázanie toho, ze cenový vývoj Mexfaltu C pocas trvania porusenia nezávisel od ceny standardného bitúmenu urceného na výstavbu ciest. 124 Na záver zalobkyne Vseobecnému súdu nepredlozili nijaký dôkaz umoznujúci preukázat, ze Mexfalt C nepatril medzi výrobky vytvárajúce trh, ktorý bol predmetom kartelu, zatial co viaceré dôkazy zo spisu naznacujú, ze cena Mexfaltu C úzko súvisela s cenou standardného bitúmenu urceného na výstavbu ciest. Z toho vyplýva, ze nic neumoznuje dospiet k záveru, ze obrat týkajúci sa Mexfaltu C musí byt vylúcený z obratu zalobkýn, ktorý sa má zohladnit v rámci posudzovania závaznosti porusenia. 125 V druhom rade treba urcit, ci si zalobkyne tým, ze uviedli skutocnosti opísané vyssie az vo fáze sporového konania a nie pocas správneho konania, nesplnili povinnost spolupráce pocas správneho konania. 126 Z listu, ktorý zalobkyne adresovali Komisii 23. mája 2006, vyplýva, ze poskytli údaj o výske svojho obratu s tým, ze don zahrnuli Mexfalt C, co je jediný speciálny bitúmen, ktorý podla nich môze byt spojený s výstavbou ciest, pricom vsak spresnili, ze tento výrobok sám osebe nebol predmetom kartelu. Hoci táto formulácia nie je celkom jednoznacná a zalobkyne nepredlozili nijaký dôkaz na podporu týchto tvrdení, je nesporné, ze upozornili Komisiu na svoje presvedcenie, ze obrat z Mexfaltu C nemal byt zohladnený pri stanovení výsky ich pokuty. Kedze Komisia v tejto súvislosti zalobkyniam neadresovala ziadost o dodatocné informácie, nezdá sa, ze by si zalobkyne tým, ze neposkytli dokumenty opísané v bodoch 121 a 122 vyssie, aj ked ich pri tejto prílezitosti mohli predlozit, v tomto prípade nesplnili povinnost lojálnej spolupráce pocas správneho konania. 127 Nie je preto potrebné domnievat sa, ze zalobkyne si nesplnili povinnost spolupráce vyplývajúcu z ustanovení clánku 18 nariadenia c. 1/2003. 128 Prvá cast tretieho zalobného dôvodu musí byt teda zamietnutá. O dlzke trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 129 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho skutkového posúdenia, ked sa domnievala, ze porusenie sa zacalo 1. apríla 1994. Toto tvrdenie sa zakladalo iba na dvoch interných správach spolocnosti HBG z 28. marca a 8. júla 1994, ktoré vsak nepreukazujú existenciu cenovej dohody medzi dodávatelmi. Podla zalobkýn boli teda kontakty so spolocnostou KWS, na ktoré odkazujú tieto dve správy, cisto dvojstranné. Co sa týka roku 1995, Komisia v napadnutom rozhodnutí sama priznala, ze nemá nijaký dôkaz o protisútazných stykoch medzi dodávatelmi. Zalobkyne naopak uznávajú, ze kartel vznikol na prvom protisútaznom stretnutí, ktoré sa konalo 19. februára 1996. Pripomínajú, ze pochybnost musí v kazdom prípade svedcit v ich prospech (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [53]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 115). 130 Komisia sa domnieva, ze nevychádzala z nijakého nesprávneho skutkového posúdenia, ked sa domnievala, ze porusenie sa zacalo 1. apríla 1994 a pokracovalo v roku 1995. Posúdenie Vseobecným súdom 131 V predmetnom prípade sa Komisia domnievala, ze zalobkyne sa dopustili dlhodobého porusenia, kedze trvalo viac ako pät rokov, a dospela k celkovej dlzke trvania v rozsahu osem rokov, teda od 1. apríla 1994 do 15. apríla 2002, v dôsledku coho zvýsila východiskovú sumu o 80 % (odôvodnenie 326 napadnutého rozhodnutia). 132 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pouzila viaceré zhodujúce sa dôkazy, aby dospela k záveru, ze kartel sa zacal uplatnovat od roku 1994 (odôvodnenia 93 az 99 a 175 az 178 napadnutého rozhodnutia). 133 Po prvé Komisia vychádzala z dvoch interných správ spolocnosti HBG z 28. marca a 8. júla 1994, ktoré poukazujú na oznámenie skupiny Shell týkajúce sa stanovenia ceny bitúmenu od 1. apríla 1994 do 1. januára 1995 s maximálnou zlavou pre W5 (a menej významnou zlavou pre malých stavitelov) a na existenciu cenových dohôd uzavretých medzi ropnými spolocnostami a W5 takisto v období pred marcom 1994. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, sa v týchto dvoch správach neuvádzajú iba cisto dvojstranné styky medzi skupinou Shell a spolocnostou KWS, ale jednoznacne sa v nich poukazuje na existenciu dohôd medzi dodávatelmi a W5. 134 Po druhé Komisia vychádzala z dvoch interných správ spolocnosti SNV zo 6. a z 9. februára 1995. V správe zo 6. februára 1995, v ktorej je historický opis vývoja holandského trhu s cestným stavitelstvom, sa poukazuje najmä na "pociatky kartelu" od roku 1980, podiel zodpovednosti, ktorý prinálezí tak orgánom verejnej moci, ako aj stavitelom a dodávatelom v súvislosti s uzavretím urcitých dohôd, zánik kartelu v jeho pôvodnej forme v roku 1993 a na skutocnost, ze stavitelia v roku 1995 pozadovali väcsiu cenovú stabilitu, aby sa objemy a rozdelenie trhov dostali priblizne na úroven z roku 1993. V správe z 9. februára 1995 sa uvádza zámer SNV ukoncit svoju úcast na karteli od roku 1992, k comu vsak nedoslo, ako aj uzavretie cenovej dohody medzi W5 a dodávatelmi v neprospech obstarávatelov a podnikov, ktoré nepatria do W5. V tejto správe sú zohladnené viaceré moznosti vystúpenia spolocnosti SNV z kartelu, pricom boli zdôraznené tazkosti súvisiace s takým rozhodnutím. Vyhlásenie zamestnanca spolocnosti Kuwait Petroleum z 9. októbra 2003 umoznuje tiez potvrdit, ze dohody medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi existovali uz v case príchodu tohto zamestnanca na divíziu pre bitúmen tejto spolocnosti v marci a apríli 1994. Napokon samotná spolocnost SNV vo svojom podnikovom vyhlásení z 10. októbra 2003 uviedla, ze po roku 1993 nasli významní stavitelia iný spôsob, akým sa vyhnút naruseniu trhu s cestným stavitelstvom, a to tak, ze organizujú stretnutia s dodávatelmi (odôvodnenie 91 napadnutého rozhodnutia). 135 Po tretie viaceré dokumenty zabavené Komisiou umoznujú potvrdit, ze systém zliav a sankcií v roku 1995 fungoval. Komisia zabavila internú správu spolocnosti HBG zo 7. júla 1995, v ktorej sa uvádza, ze Kuwait Petroleum Nederland BV (dalej len "KPN") a Wintershall AG ponúkli HBG dodatocnú zlavu, a internú správu spolocnosti Wintershall zo 4. marca 1996 týkajúcu sa rozhovoru s Heijmans, v ktorej sa spomína výska zlavy, ktorá má byt poskytnutá tejto spolocnosti (odôvodnenie 98 napadnutého rozhodnutia). Navyse v tej istej správe sa uvádza, ze v roku 1995 bolo konstatované, ze dodávatelia priznali malým stavitelom nenálezité zlavy (odôvodnenie 82 napadnutého rozhodnutia). 136 Po stvrté v odpovedi spolocnosti KWS na oznámenie o výhradách z 20. mája 2005 sa tiez uvádza, ze dohody medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi existovali od roku 1993 (odôvodnenia 96 a 97 napadnutého rozhodnutia). 137 Napokon po piate ziadosti troch podnikov smerujúce k uplatneniu oznámenia o spolupráci umoznujú potvrdit, ze dohody existovali minimálne od 1. apríla 1994. Ide o vyhlásenie spolocnosti Kuwait Petroleum z 9. októbra 2003, odpoved podniku Nynas z 2. októbra 2003 na ziadost o informácie a vyhlásenie spolocnosti BP z 12. júla 2002. 138 Co sa týka roka 1995, treba spresnit, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia vôbec nepriznala, ze nemá nijaký dôkaz o protisútazných stykoch medzi dodávatelmi, ale len priznala, ze nedisponuje dôkazmi o uzavretí nových dohôd v roku 1995 ani dôkazmi o tom, ze skorsie dohody boli v uvedenom roku ukoncené, a preto dospela k záveru, ze dohody uzatvorené v roku 1994 boli nadalej platné aj v roku 1995 (odôvodnenia 98 a 99 napadnutého rozhodnutia). 139 Zo vsetkých týchto zhodujúcich sa dôkazov tak vyplýva, ze Komisia sa oprávnene mohla domnievat a dostatocne z právneho hladiska preukázala, ze porusenie, ktorého sa dopustili zalobkyne, sa zacalo 1. apríla 1994. Je preto potrebné, aby bol tretí zalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu. 4. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení v súvislosti s pritazujúcimi okolnostami 140 Najskôr treba spresnit, ze súd Únie sa domnieva, ze v rámci preskúmania úlohy, ktorú zohrával podnik pri porusení, treba odlisovat pojem vodca od pojmu podnecovatel porusenia a vykonat dve samostatné analýzy na úcely overenia, ci tento podnik zohrával jednu alebo druhú z týchto úloh. Kým úloha podnecovatela sa vztahuje na okamih vytvorenia alebo rozsírenia kartelu, úloha vodcu sa vztahuje na jeho fungovanie (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [54]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 316). O úlohe SNV ako podnecovatela Tvrdenia úcastníkov konania 141 Zalobkyne sa domnievajú, ze sa Komisia tým, ze prisúdila SNV spolu s KWS úlohu podnecovatelov kartelu, dopustila sa nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, ktoré odôvodnuje úplné alebo ciastocné zrusenie 50 % zvýsenia pokuty, ktorá im bola ulozená. 142 Komisia pripomína, ze súd Únie rozlisuje medzi úlohou podnecovatela a úlohou vodcu, ale Vseobecný súd by mohol aj v prípade, ze by musel povazovat dôkazy týkajúce sa jednej z týchto dvoch úloh za nedostatocné, zachovat 50 % zvýsenie pokuty (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, body 342 az 349). Co sa týka prisúdenia úlohy podnecovatela spolocnosti SNV, Komisia uvádza, ze vychádzala jednak zo skutocnosti, ze SNV ponúkla KWS osobitnú zlavu v prospech významných stavitelov, cím zohrávala úlohu pri vzniku kartelu, a jednak zo skutocnosti, ze SNV sa pokúsala presvedcit ExxonMobil, aby sa pridala ku kartelu. Komisia pouzila tri zhodujúce sa dôkazy, a to cast internej správy spolocnosti Wintershall z roku 1992, dve skutocnosti uvedené v odpovedi KWS na oznámenie o výhradách a napokon dve interné správy spolocnosti ExxonMobil z roku 1993. Na záver pripomína, ze súd Únie jej nestanovuje povinnost, aby disponovala dôkazmi týkajúcimi sa vypracovania alebo koncepcie podrobností kartelu na úcely preukázania úlohy podniku ako podnecovatela (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [55]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 578, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 321). - O ponuke pre KWS, ktorá sa týkala osobitných zliav pre W5 143 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia s cielom preukázat, ze SNV bola pri vzniku kartelu, vychádzala výlucne zo svedeckej výpovede jedného zo zamestnancov KWS poskytnutej v rámci odpovede KWS na oznámenie o výhradách, v ktorej sa uvádza, ze SNV po prvýkrát v roku 1993 navrhla, aby dodávatelia poskytli W5 osobitnú zlavu. V nadväznosti na predlozenie tohto svedectva spolocnosti SNV vsak jej riaditel pre odbyt bitúmenu uskutocnil 22. novembra 2006 prísazné vyhlásenie odporujúce tomuto tvrdeniu, v ktorom sa uvádzalo najmä to, ze W5, ktorá vyzadovala prednostné zlavy uz v roku 1992, ked získala svoje postavenie, bola pri vzniku týchto prednostných zliav. 144 Komisia predovsetkým poukazuje na otázku týkajúcu sa prípustnosti tohto vyhlásenia, o ktorom sa domnieva, ze nemôze predstavovat platný dôkaz. Zalobkyne spresnujú, ze riaditela SNV pre odbyt bitúmenu Komisia nevypocula po tom, ako SNV podala ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci, pretoze Komisia spolocnosti SNV oznámila, ze toto vypocúvanie by bolo nevyhnutné iba v rozsahu, v akom by táto osoba bola schopná poskytnút dodatocné informácie, co nebol tento prípad. Hoci jej tento riaditel bol k dispozícii, Komisia nepovazovala za uzitocné, aby ho vypocula pocas správneho konania. 145 Zalobkyne sa navyse domnievajú, ze vyhlásenie KWS je málo spolahlivé, a pripomínajú, ze bolo spochybnené riaditelom SNV pre odbyt bitúmenu a nie je podporené nijakým dalsím dôkazom. Okrem toho sa domnievajú, ze Komisia porusila ich právo na spravodlivý proces a nestranné vysetrovanie tým, ze nepreverila dôveryhodnost tvrdení spolocnosti KWS, a ze sa dopustila nesprávneho skutkového právneho posúdenia a nesplnila si povinnost odôvodnenia, ked sa domnievala, ze toto vyhlásenie KWS umoznuje preukázat, ze SNV bola podnecovatelom kartelu. 146 Komisia sa domnieva jednak, ze z jej spisu nevyplýva, ze by KWS bola jediným podnecovatelom kartelu, a jednak, ze zalobkyne nepreukázali, ze SNV sa snazila ukoncit svoju úcast na predchádzajúcich protisútazných dohodách. Naopak, Komisia zastáva názor, ze dve skupiny podnikov mali hospodársky záujem na fungovaní kartelu, pricom jedna skupina, t. j. skupina s dodávatelmi, sa nachádzala na strane ponuky a druhá skupina, t. j. skupina so stavitelmi, na strane dopytu. Dodávatelia teda mali záujem na karteli, pretoze im zabezpecoval zvysovanie a stabilitu cien a umoznoval im zabránit vstupu nového dodávatela na trh, ktorý by stavitelom mohol ponúkat nizsie ceny jednotlivo a tým zmensit ich trhové podiely. 147 Komisia s cielom preukázat, ze SNV tým, ze navrhla spolocnosti KWS osobitnú zlavu pre W5, zohrávala úlohu podnecovatela, uvádza, ze vychádzala, ako jej to umoznuje súd Únie, z viacerých dokumentov z obdobia existencie a z obdobia po skoncení kartelu, ktoré podporujú skutocnosti uvedené v odpovedi KWS na oznámenie o výhradách (rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré/Komisia, [56]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02 a T-126/02, T-128/02 a T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 563). Zohladnila tak jednak internú správu spolocnosti Wintershall z 20. februára 1992, v ktorej sa spomínajú kontakty medzi spolocnostami SNV a KWS, pricom SNV bola poverená predkladaním návrhov na budúcu spoluprácu medzi dodávatelmi a W5, a jednak vnútornú správu spolocnosti HBG z 28. marca 1994 týkajúcu sa oznámenia cien a dohodnutých zliav zo strany SNV. 148 Okolnost, podla ktorej dalsie skutocnosti mohli potvrdit svedectvo KWS, vysvetluje tiez rozdielne zaobchádzanie Komisie s ExxonMobil, pretoze tvrdenia tejto spolocnosti ostatné spolocnosti spochybnili. - O snahe presvedcit ExxonMobil, aby sa pridala ku kartelu 149 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nemohla vychádzat iba z dvoch interných správ spolocnosti ExxonMobil s cielom preukázat, ze SNV sa túto spolocnost snazila presvedcit, aby sa pridala ku kartelu, a ze tým zohrávala úlohu podnecovatela. 150 Podla Komisie sú obe interné správy spolocnosti ExxonMobil dostatocné na preukázanie toho, ze SNV sa túto spolocnost snazila presvedcit, aby sa pridala ku kartelu, a ze tým zohrávala úlohu podnecovatela. Predovsetkým pripomína, ze podla ustálenej judikatúry podnik, ktorý naznacil inému podniku vhodnost tajného dohovoru alebo sa pokúsil presvedcit ho na taký postup, mozno povazovat za podnecovatela kartelu (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 321). Komisia sa teda domnieva, ze je protiprávne, ked jeden obchodný partner informuje druhého o cenách, ktoré zamýsla uplatnovat voci svojim zákazníkom. Okrem toho spresnuje, ze neslo o jediný prípad, kedze riaditel SNV pre odbyt bitúmenu sa v marci 1993 a v marci 1994 kontaktoval so spolocnostou ExxonMobil, a ze okolnost, ze kartel este neexistoval, nemá v prípade jej preukázania vplyv na posúdenie SNV ako podnecovatela. Napokon, co sa týka tvrdenia, podla ktorého mali ostatní dodávatelia kontakty so spolocnostou ExxonMobil, toto tvrdenie nebolo dostatocne preukázané. Posúdenie Vseobecným súdom 151 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze SNV v rámci skupiny dodávatelov a KWS v rámci W5 nesú osobitnú zodpovednost z dôvodu ich príslusnej úlohy podnecovatelov kartelu (odôvodnenie 342). Zastávala názor, ze k záveru, ze SNV zohrávala úlohu podnecovatela v rámci kartelu, umoznovali dospiet dve skutocnosti: na jednej strane SNV navrhla KWS, ze poskytne osobitnú zlavu pre W5, cím zohrávala úlohu pri vzniku kartelu, a na druhej strane SNV sa snazila presvedcit ExxonMobil, aby sa ku kartelu pridala. Komisia v tomto prípade vychádzala z troch dôkazov, ktoré povazovala za vzájomne sa potvrdzujúce: z casti internej správy spolocnosti Wintershall z 18. februára 1992, v ktorej sa uvádza jednak, ze KWS ju informovala o tom, ze sa obrátila na SNV, aby ju poziadala o vyhotovenie návrhov na spoluprácu medzi dodávatelmi a W5, a jednak, ze SNV jej v roku 1993 predlozila ponuku na osobitné zlavy pre W5, z dvoch skutocností uvedených v odpovedi KWS na oznámenie o výhradách potvrdzujúcich, ze tieto snahy SNV boli pri vzniku kartelu, a napokon z interných správ spolocnosti ExxonMobil týkajúcich sa snáh SNV o jej podnecovanie, aby sa pridala ku kartelu. - Vseobecné zásady týkajúce sa úlohy podnecovatela 152 Ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci urcenia výsky pokút preskúmat závaznost úcasti kazdého z nich (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [57]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 92), co predovsetkým predpokladá preukázanie ich jednotlivých úloh na porusení pocas trvania ich úcasti na nom (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [58]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 150, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, [59]T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 264). 153 Z toho najmä vyplýva, ze úlohu podnecovatela alebo vodcu zohrávanú jedným alebo viacerými podnikmi v rámci kartelu treba zohladnit na úcely výpoctu výsky pokuty, kedze podniky, ktoré takúto úlohu zohrávali, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr Melnhof/Komisia, [60]T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 291, a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [61]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, nazývaný "Tokai I", bod 301). 154 V súlade s týmito zásadami uvádza bod 2 usmernení k metóde stanovovania pokút pod nadpisom pritazujúce okolnosti demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k zvýseniu základnej sumy pokuty, ktorý obsahuje najmä "úloh[u] vodcu alebo podnecovatela porusenia" (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, body 280 az 282). 155 Je namieste poznamenat, ze na kvalifikáciu podniku ako podnecovatela kartelu treba, aby tento podnik nabádal alebo povzbudzoval ostatné podniky, aby vytvorili kartel alebo aby sa k nemu pridali. Naopak nestací, aby bol jednoducho jedným zo zakladajúcich clenov kartelu. Táto kvalifikácia musí byt vyhradená podniku, ktorý prípadne prevzal iniciatívu napríklad tým, ze naznacoval inému podniku vhodnost tajného dohovoru alebo sa pokúsil presvedcit ho na taký postup (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 321). Súd Únie vsak nestanovuje Komisii povinnost, aby disponovala dôkazmi týkajúcimi sa vypracovania alebo koncepcie podrobností kartelu. Napokon spresnil, ze úloha podnecovatela sa vztahuje na okamih vytvorenia alebo rozsírenia kartelu (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 316), co umoznuje predpokladat, ze úlohu podnecovatela v rámci toho istého kartelu môzu zohrávat naraz viaceré podniky. 156 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, v zásade nic nebráni tomu, aby Komisia mohla vychádzat z jedinej udalosti na úcely preukázania, ze podnik zohrával úlohu podnecovatela v rámci kartelu, pod podmienkou, ze tento jediný dôkaz umozní s istotou preukázat, ze tento podnik nabádal alebo povzbudzoval ostatné podniky, aby vytvorili kartel alebo aby sa k nemu pridali. V prvom rade treba totiz pripomenút, ze Komisia nie je vôbec viazaná svojou skorsou rozhodovacou praxou, pricom zákonnost jej rozhodnutí sa posudzuje výlucne na základe predpisov, ktoré sú jej urcené, medzi ktoré patria najmä nariadenia c. 1/2003 a 773/2004 a usmernenia, tak ako ich vylozil súd Únie (pozri bod 90 vyssie). V druhom rade treba zdôraznit, ze výlucne z bodu 350 rozsudku BASF/Komisia, uz citovaného v bode 140 vyssie, vyplýva, ze podnik sa nemôze snazit o zmensenie svojej úlohy vodcu porusenia tým, ze ju prisúdi inému podniku z dôvodu, ze jedenkrát prevzal iniciatívu, aby oznámil zvýsenie cien, o ktorom sa rozhodlo v rámci kartelu, zatial co samotný prvý podnik oznámil toto zvýsenie viackrát. 157 V kazdom prípade z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 342) vyplýva, ze Komisia nevychádzala výlucne z odpovede KWS na oznámenie o výhradách, aby dospela k záveru, ze SNV zohrávala v rámci tohto kartelu úlohu podnecovatela, ale pouzila aj cast internej správy spolocnosti Wintershall z 18. februára 1992, v ktorej sa uvádza, ze KWS jej oznámila, ze sa obrátila na SNV, aby ju poziadala o vyhotovenie návrhov na spoluprácu medzi dodávatelmi a W5, a ze SNV jej v roku 1993 predlozila ponuku na osobitné zlavy pre W5, ako aj interné správy spolocnosti ExxonMobil týkajúce sa snáh SNV o nabádanie, aby sa pridala ku kartelu. 158 Vseobecnému súdu prinálezí vzhladom na zásady pripomenuté vyssie posúdit, ci Komisia predlozila dostatocné dôkazy na to, aby preukázala, ze SNV zohrávala v rámci kartelu úlohu podnecovatela. - O prípustnosti svedectva, ktoré poskytli zalobkyne 159 Vseobecnému súdu predovsetkým prinálezí, aby sa vyjadril k prípustnosti vyhlásenia riaditela spolocnosti SNV pre odbyt bitúmenu vyhotoveného 22. novembra 2006, v ktorom sa uvádza, ze pri vzniku kartelu bola jedine W5. Komisia totiz uvádza, ze v nadväznosti na ziadost spolocnosti SNV z 10. októbra 2003 o uplatnenie oznámenia o spolupráci, ktorá obsahovala vyhlásenie toho istého zamestnanca, chcela tohto zamestnanca vypocut, ale SNV s týmto vypocutím nesúhlasila, a ze vyhlásenie z roku 2006 predstavovalo odklon od postupu vypocúvania svedkov stanoveného v rokovacom poriadku, a preto nemohlo predstavovat platný dôkaz (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. apríla 2004, M/Súdny dvor, [62]T-172/01, Zb. s. II-1075, bod 94). 160 Treba vsak zdôraznit, ze tento rozsudok len spresnuje, ze je potrebné rozlisovat medzi svedectvom, ktoré získal Vseobecný súd v rámci postupu vypocúvania stanoveného v clánkoch 68 az 76 rokovacieho poriadku, a svedectvom, ktoré bolo získané v rámci iného postupu a je iba návrhom na vykonanie dôkazu. Vseobecný súd môze navyse volne uvázit, aký význam bude pripisovat jednotlivým skutkovým okolnostiam a dôkazným prostriedkom, ktoré mu boli predlozené alebo ktoré mohol sám zadovázit (uznesenie Súdneho dvora z 29. októbra 2004, Ripa di Meana/Parlament, [63]C-360/02 P, Zb. s. I-10339, bod 28). Nijaké ustanovenie zalobkyni nezakazuje, aby predlozila Vseobecnému súdu návrh na vykonanie dôkazu napriek tomu, ze ho nepredlozila pocas správneho konania. Vseobecný súd vsak túto okolnost musí zohladnit v rámci posúdenia dôkaznej sily tohto návrhu na vykonanie dôkazu. Preto musí byt predmetné vyhlásenie povazované za prípustné. 161 Co sa týka dôkaznej sily tohto svedectva, ktoré predlozili zalobkyne, treba pripomenút, ze cinnost Súdneho dvora a Vseobecného súdu sa riadi zásadou volného hodnotenia dôkazov s výnimkou prípadov stanovených v rokovacom poriadku, ktoré sú spomínané vyssie, a ze jediným kritériom posúdenia hodnoty predlozených dôkazov je ich vierohodnost (návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf ako generálny advokát vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, [64]T-1/89, Zb. s. II-867, II-885). Na úcely posúdenia dôkaznej sily dokumentu je potrebné v prvom rade overit vierohodnost informácie, ktorú obsahuje. Je teda potrebné zohladnit najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania a jeho adresáta a polozit si otázku, ci sa vzhladom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 1838). Takisto treba pripomenút, ze pokial Komisia nemá v priebehu správneho konania moznost nariadit výsluch osôb ako svedkov pod prísahou, ustanovenia clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 jej umoznujú zozbierat vyhlásenia od kazdej osoby, ktorá súhlasí so svojím výsluchom. 162 V predmetnom prípade z písomností v spise vyplýva, ze Komisia sa v nadväznosti na ziadost SNV z 10. októbra 2003 o uplatnenie oznámenia o spolupráci, ktorá obsahovala vyhlásenie jej riaditela pre odbyt bitúmenu, opýtala spolocnosti SNV, ci by táto osoba mohla poskytnút doplnujúce informácie vo vztahu k informáciám nachádzajúcim sa v tomto vyhlásení, na co SNV poskytla zápornú odpoved, pricom uviedla, ze Komisia ho aj napriek tomu mohla vypocut, ak to povazovala za nevyhnutné. Hoci je pravda, ze Komisia teda neziadala o moznost vypocut túto osobu, treba zdôraznit, ze vo svojom vyhlásení z 24. septembra 2003 uskutocnenom v rámci ziadosti SNV o uplatnenie oznámenia o spolupráci tento zamestnanec SNV uviedol, ze W5 chcela vediet brutto cenu SNV ako výpoctový základ na úcely jednotného zvýsenia cien na celom trhu a ze bol poverený kontaktovat sa s KWS, ked bolo potrebné uskutocnit koordinacné stretnutia v súvislosti s bitúmenom, hoci vo svojom vyhlásení z roku 2006, ktoré urobil po prijatí napadnutého rozhodnutia, poprel, ze by navrhol zavedenie systému osobitných zliav pre W5 a dohodol sa s ostatnými dodávatelmi. Treba preto dospiet k záveru, ze tieto skutocnost zmensujú dôkaznú silu, a teda vierohodnost svedectva, ktoré poskytli zalobkyne. - O osobitnej zlave poskytnutej W5 163 Zalobkyne predovsetkým tvrdia, ze nie je koherentné domnievat sa, ze by dodávatelia mohli mat záujem na vytvorení takéhoto kartelu, co umoznuje preukázat, ze iniciátormi tohto kartelu boli len stavitelia. Spresnujú, ze jedine títo stavitelia zaviedli odvetné opatrenia voci dodávatelom, ktorí nedodrziavali podmienky dohôd. 164 Z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 146 az 154) vsak vyplýva, ze dve skupiny podnikov mali hospodársky záujem na fungovaní kartelu, pricom dodávatelia na strane ponuky mali výhodu zabezpecenia zvysovania svojich predajných cien (nachádzajúcich sa aj po odpocítaní zlavy pre W5 na vyssej úrovni nez predajné ceny susedných krajín), ako aj ich stability, pricom zabránili vstupu nových dodávatelov, ktorí by mohli stavitelom jednotlivo ponúkat nizsie ceny, na trh. Navyse tvrdenie týkajúce sa neexistencie záujmu dodávatelov ponúknut W5 prednostnú zlavu môze byt odmietnuté, pretoze, ako správne uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 149), zvysovanie brutto ceny ponúknuté dodávatelmi významní stavitelia akceptovali iba pod podmienkou, ze bude spojené so zvýsením zlavy pre W5. 165 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze SNV nemôze byt povazovaná za podnecovatela kartelu, kedze sa pokúsala o ukoncenie kartelu v roku 1993. Toto tvrdenie sa nezakladá na dostatocne presvedcivých dôkazoch. Interná správa zo 6. februára 1995, o ktorú sa opierajú zalobkyne, totiz pripomína iba pokus SNV o ukoncenie kartelu na strane odbytu v roku 1993, ktorý sa zdal úspesný, a okrem toho sa v nej uvádza, ze SNV a ExxonMobil boli pri vzniku (a nie pri zániku) toho istého kartelu na strane ponuky. 166 Zalobkyne sa navyse domnievajú, ze Komisia vychádzala výlucne z odpovede KWS na oznámenie o výhradách, aby dospela k záveru, ze SNV predlozila W5 ponuky osobitných zliav, a ze svedectvo zamestnanca KWS obsiahnuté v tomto dokumente malo iba obmedzenú dôkaznú hodnotu, pretoze bolo poskytnuté v rámci odpovede na oznámenie o výhradách, v ktorej bola KWS oznacená ako jediný podnecovatel kartelu, a jeho úcelom bolo prisúdit úlohu podnecovatela inej spolocnosti. Domnievajú sa, ze treba zohladnit takisto skutocnost, ze toto svedectvo bolo predlozené dvanást rokov po tom, ako nastali sporné skutkové okolnosti, a ze odpoved KWS bola vo vseobecnosti málo dôveryhodná, pretoze obsahovala viaceré nepresnosti. Treba vsak uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia nevychádzala iba z tohto dokumentu, aby preukázala, ze SNV predlozila W5 ponuky na osobitné zlavy. Znenie odôvodnenia 342 napadnutého rozhodnutia totiz umoznuje konstatovat, ze Komisia sa domnievala, ze SNV zohrávala medzi dodávatelmi úlohu podnecovatela kartelu, pricom sa opierala o pät dokumentov, a to internú správu spolocnosti Wintershall, odpoved KWS na oznámenie o výhradách, internú správu HBG z 28. marca 1994 (odkaz na odôvodnenie 175 napadnutého rozhodnutia), ako aj dva dokumenty spolocnosti ExxonMobil týkajúce sa snáh SNV presvedcit ju, aby sa pripojila ku kartelu. 167 Niektoré z týchto dôkazov naznacujú, ze SNV predlozila W5 osobitné ponuky zliav. Komisia na jednej strane zohladnila internú správu spolocnosti Wintershall z 18. februára 1992 vyhotovenú v nadväznosti na návstevu KWS, v ktorej sa spomínajú kontakty medzi spolocnostami SNV a KWS, pricom SNV bola ako "marketleader" poverená predkladaním návrhov na spoluprácu medzi dodávatelmi a W5 zodpovedajúcich nákupnému monopolu. Na druhej strane pouzila internú správu spolocnosti HBG z 28. marca 1994, v ktorej sa uvádza, ze SNV oznámila ostatným dodávatelom ceny bitúmenu a zlavy dohodnuté s W5. Hoci tento prvý dokument umoznuje potvrdit cast odpovede KWS na oznámenie o výhradách, v ktorej tvrdila, ze SNV predlozila W5 ponuky osobitných zliav, z druhého dokumentu vyplýva iba to, ze SNV rokovala s W5 a o výsledkoch týchto rokovaní informovala spolocnost HBG. Tieto dôkazy teda samy osebe neumoznujú preukázat, ze SNV bola pri zavedení dodatocných zliav pre W5. Pretrvávajú totiz pochybnosti v súvislosti s otázkou, ci SNV prevzala túto iniciatívu spontánne alebo na základe ziadosti KWS, tak ako to naznacuje správa spolocnosti Wintershall z roku 1992. 168 Zalobkyne navyse zdôraznujú, ze Komisia nesprávne vylozila tento výnatok odpovede KWS na oznámenie o výhradách, na základe ktorého mozno iba konstatovat, ze SNV bola hovorcom dodávatelov, a teda vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho skutkového posúdenia a nedostatocne v tejto súvislosti odôvodnila napadnuté rozhodnutie. V tejto súvislosti vsak treba zdôraznit, ze v tomto dokumente KWS jasne uviedla, ze v roku 1993 jej SNV prostredníctvom svojich zamestnancov oznámila v mene dodávatelov cenovú ponuku, ako aj po prvýkrát ponuku osobitnej zlavy pre W5. 169 Zalobkyne sa napokon domnievajú, ze Komisia porusila ich právo na spravodlivý proces a nestranné vysetrovanie, kedze v nadväznosti na vyhlásenie ich zamestnanca z 12. júna 2006 spochybnujúce výroky KWS mala preverit jeho dôveryhodnost, tak ako to urobila v prípade, ked ostatné podniky pocas vypocúvania spochybnili vyhlásenia spolocností Kuwait Petroleum a Nynas v súvislosti s úcastou ExxonMobil na karteli. 170 Najskôr treba uviest, ze medzi záruky poskytované právnym poriadkom Únie v správnych konaniach patrí najmä zásada riadnej správy vecí verejných zakotvená v clánku 41 Charty základných práv, ku ktorej sa viaze povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti dotknutého prípadu (rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 404). 171 Je vsak potrebné spresnit, ze ani nariadenie c. 1/2003, ani nariadenie c. 773/2004, ani nijaký iný predpis Komisii nestanovuje povinnost uskutocnit nové vypocúvania alebo zaslat nové ziadosti o informácie v prípade, ze pocas správneho konania boli tvrdenia jedného podniku spochybnené iným podnikom. Jedinú povinnost, ktorú Komisia má, je dodrziavanie práva na obhajobu pocas konania, ktoré sa spomína v ustanoveniach clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Súd Únie uz pripomenul, ze Komisia disponuje mierou volnej úvahy pri rozhodovaní o záujme, ktorý by mohol predstavovat výsluch osôb, ktorých svedecká výpoved môze mat pre presetrenie veci význam (rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, [65]43/82 a 63/82, Zb. s. 19, bod 18; rozsudky Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [66]T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 468, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 383), pricom zarucenie práva na obhajobu nevyzaduje, aby Komisia pristúpila k výsluchu svedkov oznacených dotknutými osobami, pokial sa domnieva, ze vec dostatocne presetrila (rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 1984, Eisen und Metall/Komisia, [67]9/83, Zb. s. 2071, bod 32, a rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 383). Takisto pokial jej právne predpisy a vlastné oznámenia ponechávajú moznost zvolit si medzi typmi dôkazov alebo prístupov, ktoré môzu byt teoreticky relevantné, Komisia si zachováva siroký manévrovací priestor (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, [68]T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 519). 172 Komisia odpovedala na toto tvrdenie zalobkýn, pricom sa nachádzala v rovine zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je jednou zo základných zásad práva Únie a ktorá vyzaduje, aby porovnatelné situácie neboli posudzované rozdielne, okrem prípadu, ak mozno rozlisovanie objektívne odôvodnit (rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1990, Wuidart a i., [69]C-267/88 az C-285/88, Zb. s. I-435, bod 13). Je pravda, ze zalobkyne bez odkazu na túto zásadu uviedli skutocnost, ze Komisia s nimi zaobchádzala rozdielne v porovnaní so spolocnostami Kuwait Petroleum a Nynas, ktorých vyhlásenia týkajúce sa úcasti ExxonMobil na karteli boli pocas vypocúvania spochybnené ostatnými podnikmi, na ktoré sa Komisia v tejto súvislosti opät obrátila. Ako správne zdôraznila Komisia, situácia týchto dvoch podnikov bola odlisná od situácie SNV. Komisia po skoncení vypocúvania totiz v tejto súvislosti adresovala spolocnostiam Kuwait Petroleum a Nynas ziadost o dodatocné informácie, kedze tieto dva podniky neboli pocas vypocúvania schopné reagovat na tvrdenia viacerých podnikov, ktoré spochybnovali pravdivost ich vyhlásení týkajúcich sa spolocnosti ExxonMobil. Naopak v prípade spolocnosti SNV sa Komisia domnievala, ze vzhladom na to, ze dalsie skutocnosti týkajúce sa úlohy SNV v rámci kartelu podporovali tie, ktoré obsahovala odpoved KWS na oznámenie o výhradách, nebolo potrebné prijat osobitné opatrenia v nadväznosti na prijatie vyhlásenia zamestnanca SNV z 12. júna 2006 spochybnujúce tvrdenia KWS. Komisia tak v tomto prípade dodrzala zásadu rovnosti zaobchádzania. 173 Napokon subsidiárne treba v kazdom prípade pripomenút, ze porusenie práva na obhajobu môze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia len vtedy, ak by aj v prípade neexistencie tohto porusenia existovala sanca, hoci aj obmedzená, ze zalobkyne dovedú správne konanie k inému výsledku (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [70]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 56, a Cement, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 383). Zalobkyne vsak v tejto súvislosti nepredlozili nijaký dôkaz. 174 Na záver, hoci dôkazy, ktoré pouzila Komisia, umoznujú domnievat sa, ze SNV predlozila ponuky osobitnej zlavy pre W5, samy osebe nestacia na preukázanie, ze SNV bola pôvodcom zavedenia takej zlavy alebo ze tak konala na ziadost KWS. Na úcely posúdenia úlohy SNV ako podnecovatela kartelu treba preto preskúmat dôkazy týkajúce sa snáh SNV presvedcit ostatné podniky, aby sa ku kartelu pridali. - O snahách presvedcit ExxonMobil, aby sa pridala ku kartelu 175 Snaha SNV presvedcit ExxonMobil, aby sa pripojila ku kartelu, je druhou skutocnostou, z ktorej vychádzala Komisia, ked konstatovala, ze SNV bola pri vzniku kartelu. Komisia pouzila na úcely preukázania tejto skutocnosti interné dokumenty spolocnosti ExxonMobil týkajúce sa oboch okolností. 176 Treba najskôr zdôraznit, ze jeden z týchto dokumentov s dátumom 11. apríla 2004 Komisia výslovne neuviedla ani v napadnutom rozhodnutí, ani v oznámení o výhradách, ale bol súcastou správneho spisu Komisie, ku ktorému mali zalobkyne prístup po oznámení výhrad, a teda Vseobecný súd ho môze zohladnit v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [71]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 55, a rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode v 153 vyssie, bod 165, a pokial ide o uplatnenie v súvislosti s úlohou podnecovatela, rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 354). 177 Prvá séria dokumentov sa týka jednak stretnutia týchto dvoch spolocností 22. marca 1993, v rámci ktorého zástupca SNV náhodou spomenul zvýsenie ceny bitúmenu predpokladané na 1. apríl 1993, na co ExxonMobil vyhlásila, ze nebude reagovat, a jednak telefonátu toho istého zamestnanca SNV v ten istý den domov zamestnancovi spolocnosti ExxonMobil, ktorého opät informoval o zámere SNV zvýsit ceny k 1. aprílu 1993 s cielom "odstránit systém cien CROW", na co tento zamestnanec reagoval tak, nech mu prestane poskytovat informácie súvisiace s protisútaznými postupmi. 178 Hoci tieto dve skutocnosti umoznujú domnievat sa, ze zamestnanec SNV odkazoval na protisútazné postupy týkajúce sa dohodnutého zvýsenia ceny bitúmenu v roku 1993, treba zdôraznit, ze existuje pochybnost v súvislosti s otázkou, ci sa tieto skutocnosti týkajú kartelu, o ktorý ide v napadnutom rozhodnutí. Zdá sa totiz, ze návrhy SNV sa týkali odstránenia systému stanovovania cien CROW, zatial co podla napadnutého rozhodnutia clenovia W5 mali velký záujem na zachovaní tohto systému (odôvodnenie 26 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho treba pripomenút, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí napokon domnievala, ze spolocnost ExxonMobil sa nezúcastnila na predmetnom karteli. 179 Druhá séria dokumentov sa týka roku 1994. Správa z 28. marca 1994 odhaluje hovor zamestnanca SNV, ktorý sa predstavil ako osoba zodpovedná za otázky týkajúce sa bitúmenu, a navrhol spolocnosti ExxonMobil usporiadanie stretnutia s cielom prebrat najmä "stratégiu spolocných zákazníkov". Dalsia správa z 11. apríla 2004 odkazuje na stretnutie z 8. apríla 1994 s tým istým zamestnancom "v rámci stretnutia Nabit" (Nabit zodpovedá názvu odborného zväzu podnikov pôsobiacich v oblasti bitúmenu v Holandsku), pocas ktorého ho ExxonMobil poziadala, aby vynechal niektoré témy, ktoré "zakazuje tak politika spolocnosti Esso, ako aj spolocnosti Shell". Z toho vyplýva, ze tieto dokumenty, ktorých obsah je celkom nejasný, neumoznujú urcit, ci spolocnost SNV odkazovala na predmetný kartel. 180 Hoci nie je koherentné vykladat tieto dokumenty tak, ze sú situované do kontextu dvojstrannej obvyklej a zákonnej komunikácie medzi dvoma spolocnostami, ako naznacujú zalobkyne, treba konstatovat, ze tieto styri dokumenty sú pomerne nejasné a neoznacujú nevyhnutne predmetný kartel. Navyse samotná Komisia sa rozhodla, ze v napadnutom rozhodnutí neuvedie dva dokumenty z roku 1994, hoci túto okolnost, ku ktorej doslo v roku 1994, spomenula v oznámení o výhradách (bod 204). 181 Z toho vyplýva, ze dôkazy, ktoré poskytla Komisia, neumoznujú s istotou dospiet k záveru, ze SNV zohrávala úlohu podnecovatela v rámci vzniku kartelu, a to najmä vo vztahu ku spolocnosti ExxonMobil. - Záver týkajúci sa úlohy podnecovatela 182 Za týchto podmienok treba dospiet k záveru, ze posúdenie Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého SNV zohrávala úlohu podnecovatela v rámci predmetného porusenia, je nedostatocne podlozené. 183 Kedze Komisia vzhladom na okolnosti uvedené v odôvodnení 342 napadnutého rozhodnutia nepredlozila Vseobecnému súdu nijaký dodatocný dôkaz s cielom preukázat úlohu SNV ako podnecovatela v rámci predmetného porusenia, Vseobecný súd sa sústredí na skúmanie úlohy vodcu, ktorú SNV zohrávala v rámci toho istého porusenia. O úlohe SNV ako vodcu Tvrdenia úcastníkov konania 184 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia sa tým, ze prisúdila spolocnosti SNV úlohu vodcu kartelu, dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, co je dôvodom na úplné alebo ciastocné zrusenie 50 % zvýsenia pokuty, ktorá im bola ulozená. Podla ustálenej judikatúry Komisia musí na úcely stanovenia, ze podnik zohrával úlohu vodcu, preukázat, ze tento podnik uskutocnil konkrétne úkony, ktoré boli hlavným podnetom na uplatnovanie tajnej dohody, cím sa jasne odlísil od ostatných úcastníkov dohody (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 348), co sa jej v tomto prípade nepodarilo. 185 Komisia v tomto prípade vychádzala zo skutocností týkajúcich sa piatich spôsobov konania SNV, aby dospela k záveru, ze táto spolocnost bola vodcom kartelu: z úlohy, ktorú SNV zohrávala pocas prvých rokov existencie kartelu, teda v rokoch 1994 a 1995, a to v rámci rokovaní s clenmi W5 v mene dodávatelov; od roku 1996, ked sa zacali koordinacné stretnutia týkajúce sa bitúmenu, zo skutocnosti, ze prebrala iniciatívu, aby spolocnosti KWS bilaterálne oznámila zamýslané zvysovania cien, a následne zo skutocnosti, ze spolocne posúdili vhodnost usporiadania stretnutia medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi; z jej vedúcej úlohy v rámci prípravných stretnutí medzi dodávatelmi; z jej významnej úlohy hovorcu dodávatelov na koordinacných stretnutiach s významnými stavitelmi a napokon z jej úlohy vykonávania dohladu nad dodrziavaním dohôd. - O úlohe, ktorú SNV zohrávala v rokoch 1994 a 1995 v rámci rokovaní s KWS v mene dodávatelov 186 Zalobkyne sa v prvom rade domnievajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho skutkového a právneho posúdenia, ked na základe dvoch interných správ spolocnosti HBG z 28. marca a 8. júla 1994 dospela k záveru, ze SNV zohrávala úlohu vodcu kartelu. Domnievajú sa teda, ze tieto dve správy môzu odkazovat iba na cisto dvojstranné kontakty medzi SNV a KWS. Navyse tieto správy neumoznujú dospiet k záveru o existencii dohôd medzi významnými stavitelmi a dodávatelmi prostredníctvom spolocností SNV a KWS, pretoze preukazujú iba jedinú skutocnost, a to ze spolocnosti HBG bola ponúknutá osobitná cena; správy neboli vypracované priamym úcastníkom rokovaní, ale riaditelom spolocnosti HBG pre verejné obchodné sútaze, a neboli podporené dalsími skutocnostami, dalej boli v rozpore s prísazným vyhlásením riaditela spolocnosti SNV pre odbyt bitúmenu z 22. novembra 2006. Komisia mala teda preukázat existenciu horizontálnej cenovej dohody medzi dodávatelmi, v ktorej sú schválené podmienky, na ktorých sa v rámci bilaterálnych stretnutí dohodli SNV a KWS. Napokon táto teória existencie rokovaní medzi významnými stavitelmi a dodávatelmi, ktorých v rokoch 1994 a 1995 zastupovali spolocnosti KWS a SNV, nebola v oznámení o výhradách uvedená. 187 Komisia sa naopak domnieva, ze tieto dve správy spolocnosti HBG jednoznacne odkazujú na existenciu dohody uzavretej medzi dodávatelmi a W5 a preukazujú, ze SNV bola poverená zastupovaním dodávatelov, kedze sa v nich predovsetkým uvádza, ze dodávatelia mali v úmysle odstúpit od dohody uzavretej s významnými stavitelmi prostredníctvom zvýsenia svojich cien. Spresnuje tiez, ze autorom týchto správ bol zamestnanec spolocnosti HBG poverený nákupom bitúmenu, ktorý úzko spolupracoval so zamestnancom, ktorý sa zúcastnil na koordinacných stretnutiach týkajúcich sa bitúmenu, a ze v kazdom prípade súd Únie rozhodol, ze pre dôkaznú hodnotu dokumentu je bezvýznamné, ze tento dokument vypracovala v case skutkových okolností osoba, ktorá sa nezúcastnila na stretnutí (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, [72]T-11/89, Zb. s. II-757, bod 86). Tieto listinné dôkazy z príslusného obdobia nemôzu byt spochybnené neskorsím vyhlásením zamestnanca SNV. Komisia sa navyse na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, domnieva, ze preukázanie úlohy vodcu nezávisí od skutocnosti, ze názorom vodcu sú automaticky viazaní ostatní clenovia kartelu, ale od existencie dostatocne aktívnej úlohy podniku v rámci kartelu. Napokon teória existencie týchto rokovaní medzi SNV a KWS v mene ich príslusných skupín bola opakovane uvedená v oznámení o výhradách a zalobkyne navyse odpovedali na toto oznámenie 20. mája 2005. - O skutocnosti, ze SNV a KWS od roku 1996 predbezne rozhodovali o vhodnosti organizácie stretnutia medzi dodávatelmi a W5 188 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho skutkového posúdenia, ked dospela k záveru, ze bilaterálne styky medzi SNV a KWS, ku ktorým dochádzalo od roku 1996, boli dôkazom o úlohe vodcu, ktorú SNV zohrávala v rámci kartelu. Tieto stretnutia sa totiz konali v súvislosti s nestabilitou ceny ropy a výmenného kurzu dolára, kedze W5 chcela so svojimi dodávatelmi v pravidelných intervaloch rokovat o cene bitúmenu a získat záruku urcitej cenovej stability, pricom sa chcela vyhnút významnému znizovaniu a dohliadat na to, aby sa zvysovanie uskutocnovalo kolektívne, co umoznilo spustit cenový mechanizmus zavedený holandskou vládou v súvislosti s verejnými zákazkami, ktorého úcelom bolo preniest kolísanie cien na zhotovitela diela. Tvrdia teda, ze islo o bezné styky medzi dodávatelom a zákazníkom a ze stretnutia týkajúce sa bitúmenu sa konali výlucne z iniciatívy spolocnosti KWS. K stykom medzi zamestnancom SNV a sekretariátom KWS dochádzalo iba vtedy, ak KWS také stretnutie zvolala. Napokon zdôraznujú, ze vyhlásenia spolocnosti Kuwait Petroleum, o ktoré sa Komisia opierala pri tvrdení, ze tieto bilaterálne styky potvrdzovali jej úlohu vodcu v rámci kartelu, pochádzajú iba z druhej ruky. Co sa týka vyhlásenia zamestnanca SNV, uvádza sa v nom len to, ze tento zamestnanec sa kontaktoval s KWS v case kolísania cien surovín obsiahnutých vo výrobkoch, ktorých základom je bitúmen. 189 Komisia sa domnieva, ze kartel mal dvojstranný charakter a ze zalobkyne nespresnili, ze dodávatelia mali takisto záujem na zvýsení ceny bitúmenu. Vychádzala z viacerých vyhlásení podnikov, vrátane vyhlásenia spolocnosti SNV prilozeného k jej ziadosti o uplatnenie oznámenia o spolupráci, aby potvrdila, ze Shell a KWS spolu predbezne skúmali vhodnost stretnutia medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi. Spresnuje tiez, ze vyhlásenie spolocnosti Kuwait Petroleum pochádza od jedného z pravidelných úcastníkov viacstranných koordinacných stretnutí v súvislosti s bitúmenom. - O vedúcej úlohe SNV v rámci prípravných stretnutí medzi dodávatelmi 190 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nedisponuje nijakým dôkazom, aby mohla tvrdit, ze SNV zohrávala vedúcu úlohu v rámci prípravných stretnutí medzi dodávatelmi. Domnievajú sa, ze na organizácii, logistike a riadení uvedených stretnutí sa podielali viacerí dodávatelia. Vyhlásenie, ktoré v tejto súvislosti uskutocnila spolocnost BP, bolo iba obycajným podnetom, ktorý nebol podporený nijakou dalsou skutocnostou. Naopak z ostatných vyhlásení spolocností BP a Kuwait Petroleum vyplýva, ze na riadení a organizácii týchto stretnutí sa nepodielal jeden, ale viacerí dodávatelia. V kazdom prípade samotné vyhlásenie spolocnosti BP, ktorého spolahlivost zalobkyne spochybnujú, nemôze byt podla judikatúry dostatocným dôkazom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso-Gutzeit/Komisia, [73]T-337/94, Zb. s. II-1571, bod 91, a z 8. júla 2004, JFE Engineering/Komisia, [74]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 219). Pokial ide o interný dokument spolocnosti HBG z 23. apríla 2001, zalobkyne sa domnievajú, ze nemá nijakú dôkaznú silu a v kazdom prípade nemôze byt zohladnený v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby bolo porusené ich právo na obhajobu, kedze bol iba prilozený k oznámeniu o výhradách, ale nebol v nom spomenutý (rozsudok Shell/Komisia, uz citovaný v bode 187 vyssie, body 55 a 56). Napokon nic neumoznuje dospiet k záveru, ze SNV vyhotovila záznamy z porád týkajúcich sa bitúmenu pre dodávatelov, ktorí sa na nich nezúcastnili, pricom toto tvrdenie sa navyse v napadnutom rozhodnutí nenachádza. 191 Komisia pripomína, ze na úcely preukázania, ze SNV otvárala prípravné stretnutia a v rámci nich viedla rokovania, vychádzala z vyhlásenia, ktoré obsahovala ziadost spolocnosti BP o uplatnenie oznámenia o spolupráci, ako aj z internej správy spolocnosti HBG z apríla 2001. Naopak nikdy netvrdila, ze SNV zohrávala osobitnú úlohu pri zvolávaní týchto prípravných stretnutí alebo ich konkrétnej organizácii, ani nespochybnila skutocnost, ze závery, ku ktorým dospeli úcastníci týchto stretnutí, neboli nanútené zo strany SNV, ale boli výsledkom spolocnej dohody medzi nimi. Napokon sa domnieva, ze Vseobecný súd môze v rámci svojej neobmedzenej právomoci zohladnit nové dôkazy preskúmané pocas súdneho konania (pozri rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 165 a tam citovanú judikatúru). V kazdom prípade zastáva názor, ze SNV mohla z oznámenia o výhradách vyvodit, ze Komisia mohla ako dôkaz podporujúci jej úlohu vodcu pouzit internú správu spolocnosti HBG, ktorá bola k tomuto oznámeniu prilozená. - O úlohe SNV ako hovorcu pocas koordinacných stretnutí týkajúcich sa bitúmenu 192 Zalobkyne sa domnievajú, ze SNV nezohrávala úlohu vodcu pocas koordinacných stretnutí, na ktorých mali dominantné postavenie významní stavitelia, predovsetkým KWS. Okrem toho zdôraznujú, ze vyhlásenie zamestnanca Kuwait Petroleum, podla ktorého bola SNV pocas týchto stretnutí oponentom KWS, je - ako priznala Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 78) - iba nepriamym svedectvom, ktoré má teda znízenú dôkaznú silu a neumoznuje dospiet k záveru, ze SNV prevzala vedenie stretnutí v mene dodávatelov. Clenovia W5 v skutocnosti spolocnosti SNV iba kládli otázky, aby vysvetlila kolísanie cien surovín obsiahnutých v bitúmene urcenom na výstavbu ciest, a jej úloha sa obmedzila len na úlohu hovorcu dodávatelov, ktorá je odlisná od dobrovolnej úlohy vodcu. Súd Únie vsak usúdil, ze také správanie nestací na to, aby bola dotknutá spolocnost povazovaná za vodcu kartelu (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 427). Zalobkyne napokon uvádzajú, ze Komisia uznala, ze nijaký dodávatel bitúmenu osobitne nezohrával úlohu vodcu, pokial islo o oznamovanie výsledkov rokovaní ostatným spolocnostiam, ale viaceré spolocnosti sa tejto funkcie zbavili. 193 Komisia pripomína, ze súd Únie uz rozhodol, ze kartel môze mat dvoch vodcov (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [75]T-59/02, Zb. s. II-3627, body 299 az 301). V tomto prípade z vyhlásení zamestnanca SNV z 24. septembra 2003 a zamestnanca Kuwait Petroleum vyplýva, ze SNV zastupovala neprítomných dodávatelov, ze vo vseobecnosti uvádzala stretnutia v mene vsetkých dodávatelov a ze zohrávala úlohu oponenta voci KWS. Vyhlásenie zamestnanca Kuwait Petroleum malo urcitú dôkaznú hodnotu, kedze tento zamestnanec priamo spolupracoval so zamestnancom, ktorý sa zúcastnil na vsetkých týchto stretnutiach a ktorý bol niekedy oznacovaný ako osoba prítomná na týchto stretnutiach. Okrem toho spresnuje, ze okolnost, podla ktorej mali dodávatelia medzi sebou vopred stanovený plán pred kazdým stretnutím, nemá vplyv na posúdenie ako vodcu, kedze súd Únie na úcely konstatovania existencie vodcu nevyzaduje, aby tento vodca diktoval ostatným podnikom ich správanie (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 374). Navyse Komisia sa domnieva, ze pokial ide o následné informovanie dodávatelov, ktorí sa priamo nezúcastnili na stretnutiach, tento postup nie je urcujúcou okolnostou na posúdenie ako vodcu v rámci dvojstranného kartelu. Komisia napokon pripomína, ze sa domnievala, ze SNV zohrávala úlohu vodcu vo vsetkých fázach kartelu, na základe viacerých skutocností, a nie iba na základe jedinej skutocnosti, ze SNV uvádzala stretnutia a dodávatelom slúzila ako hovorca. - O kontrole uplatnovania kartelu 194 Komisia tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze SNV konala ako vodca aj pri kontrole uplatnovania kartelu, pricom vychádzala z interného dokumentu spolocnosti HBG z 23. apríla 2001 (odôvodnenie 347 napadnutého rozhodnutia), ako aj z internej správy spolocnosti KWS (odôvodnenie 352 napadnutého rozhodnutia). Posúdenie Vseobecným súdom 195 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze SNV v rámci skupiny dodávatelov a KWS v rámci W5 niesli osobitnú zodpovednost z dôvodu ich úlohy "vodcu" kartelu pocas celého obdobia jeho trvania (odôvodnenia 343 az 349 napadnutého rozhodnutia). - Vseobecné zásady týkajúce sa úlohy vodcu 196 Podla ustálenej judikatúry, ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci stanovenia výsky pokút preukázat úloha, ktorú zohrával kazdý z nich v rámci porusenia pocas trvania ich úcasti na tomto porusení (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 152 vyssie, bod 150, a Enichem Anic/Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, bod 264). Z toho najmä vyplýva, ze úloha "vodcu", ktorú zohráva jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohladnit na úcely výpoctu pokuty, kedze podniky, ktoré takúto úlohu zohrávali, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, [76]C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 45). 197 V súlade s týmito zásadami uvádza bod 2 usmernení k metóde stanovovania pokút pod nadpisom pritazujúce okolnosti demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k zvýseniu základnej sumy pokuty, ktorý obsahuje najmä "úloh[u] vodcu alebo podnecovatela porusenia" (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, body 280 az 282). 198 Na to, aby bolo mozné podnik kvalifikovat ako vodcu kartelu, musí pre kartel predstavovat podstatnú hnaciu silu alebo niest osobitnú a konkrétnu zodpovednost za jeho fungovanie. Táto okolnost sa musí posúdit globálne s ohladom na kontext prejednávanej veci (rozsudky Súdu prvého stupna BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, body 299, 300, 373 a 374, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, [77]T-410/03, Zb. s. II-881, bod 423). Mozno ju vyvodit najmä z toho, ze podnik dal svojimi konkrétnymi krokmi sám od seba zásadný podnet na kartel (rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, body 348, 370 az 375 a 427, a Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 426). Mozno ju tiez vyvodit zo súboru nepriamych dôkazov poukazujúcich na odhodlanost podniku zabezpecit stabilitu a úspech kartelu (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 351). 199 Tak je to v prípade, ak sa podnik zúcastnoval na stretnutiach kartelu v mene iného podniku, ktorý sa na týchto stretnutiach nezúcastnoval, a informoval ho o ich výsledkoch (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 439). Rovnako je to aj v prípade, ak sa preukáze, ze uvedený podnik zohrával vedúcu úlohu pri konkrétnom fungovaní kartelu napríklad tým, ze organizoval mnozstvo stretnutí, zhromazdoval a rozosielal informácie v rámci kartelu a najcastejsie vypracovával návrhy týkajúce sa fungovania kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, [78]96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 57 a 58, a rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, body 404, 439 a 461). 200 Okrem toho skutocnost, ze sa na dodrziavanie dohôd uzavretých v rámci kartelu aktívne dohliadalo, je urcujúcim znakom úlohy vodcu, ktorú zohrával podnik (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 577). 201 Naopak skutocnost, ze podnik vyvíja nátlak na ostatných clenov kartelu, alebo im dokonca diktuje ich správanie, nie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo mozné tento podnik kvalifikovat ako vodcu kartelu (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 374). Postavenie podniku na trhu ani zdroje, ktorými disponuje, nemôzu predstavovat dôkazy o úlohe vodcu porusenia, a to ani keby boli súcastou kontextu, s ohladom na ktorý sa takéto dôkazy musia posúdit (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [79]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 241, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 299). 202 Treba napokon pripomenút, ze Vseobecný súd uz dospel k záveru, ze Komisia sa mohla domnievat, ze úlohu vodcu v rámci kartelu zohrávali viaceré podniky (rozsudok Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, bod 239). 203 Vseobecnému súdu preto prislúcha, aby vzhladom na zásady pripomenuté vyssie posúdil, ci Komisia predlozila dostatocné dôkazy na úcely preukázania, ze spolocnost SNV zohrávala v rámci kartelu úlohu vodcu. 204 Treba pripomenút, ze Komisia vychádzala z piatich spôsobov konania spolocnosti SNV, aby dospela k záveru, ze táto spolocnost bola jedným z vodcov kartelu, a to: -- po prvé z úlohy, ktorú zohrávala v rokoch 1994 a 1995 v rámci rokovaní so spolocnostou KWS v mene dodávatelov, -- po druhé zo skutocnosti, ze od roku 1996 spolu so spolocnostou KWS rozhodovala o vhodnosti zorganizovat stretnutie medzi dodávatelmi a W5, -- po tretie z jej vedúcej úlohy v rámci prípravných stretnutí dodávatelov, -- po stvrté z jej vedúcej úlohy ako hovorcu dodávatelov v rámci stretnutí s W5, -- po piate z jej úlohy vykonávat dohlad nad uplatnovaním kartelu. 205 Komisia sa na úcely preukázania skutocnosti týchto piatich spôsobov konania opierala o dokumenty z obdobia, ked nastali skutocnosti, zabavené pocas inspekcií, ako aj o vyhlásenia zalobkýn a dalsích clenov kartelu (odôvodnenia 343 az 349 napadnutého rozhodnutia). - O úlohe, ktorú SNV zohrávala v rokoch 1994 a 1995 v rámci rokovaní s KWS v mene dodávatelov 206 Komisia vychádzala z dvoch interných správ spolocnosti HBG z 28. marca a 8. júla 1994, aby preukázala, ze pocas prvých dvoch rokov existencie kartelu boli uzatvárané dohody prostredníctvom dvojstranných stykov medzi SNV a KWS. V týchto dvoch správach sa uvádzajú dohody z marca 1994 uzavreté medzi KWS, konajúcou v mene W5, a SNV, konajúcou v mene ropných spolocnosti, týkajúce sa ceny bitúmenu, ktorá mala zostat nezmenená az do 1. januára 1995. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, tieto dva dokumenty nemozno vykladat tak, ze sa v nich uvádzajú iba cisto dvojstranné kontakty medzi spolocnostami SNV a KWS. Prvá správa totiz obsahuje odkaz na "dohodu, ktorú uzavreli ropné spolocnosti s [W5]", a druhá správa takisto odkazuje na dohodu uzavretú v marci "s [W5] (M. H./KWS) a ropnými spolocnostami (M. E./SNV)". Táto druhá správa takisto nemohla uvádzat, ze dodávatelia ponúkali spolocnosti HBG osobitné ceny, ale výlucne preukazuje, ze ropné spolocnosti prijali v júli 1994 riziko, ze prostredníctvom zvýsenia svojich cien odstúpia od dohôd uzavretých s W5 v marci 1994. Napokon dokumenty, ktoré prilozili zalobkyne k replike a ktoré sa týkajú preukázania, ze KWS v rokoch 1987 a 1988 poziadala spolocnost Smid et Hollander, aby sa prispôsobila cenám a zlavám dohodnutým medzi KWS a SNV, nemajú dôkaznú povahu, pretoze sa týkajú obdobia dávno pred týmto porusením. 207 Zalobkyne okrem toho spochybnujú dôkaznú silu týchto dvoch správ, pricom uvádzajú, ze boli vypracované riaditelom spolocnosti HBG pre verejné zákazky, ktorý bol iba nepriamym svedkom uvádzaných udalostí, kedze sa nikdy nezúcastnil na rokovaní týkajúcom sa bitúmenu. Súd Únie vsak usudzuje, ze skutocnost, ze informácie boli poskytnuté nadriadeným, nemá vplyv na dôkaznú hodnotu (rozsudok Shell/Komisia, uz citovaný v bode 187 vyssie, bod 86) a ze podla vseobecných pravidiel uplatnitelných v oblasti dokazovania treba prisúdit velký význam skutocnosti, ze dokumenty boli vyhotovené v bezprostrednej súvislosti s predmetnými stretnutiami a zjavne bez predpokladu, ze by sa o nich mohli dozvediet iné tretie osoby (návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf ako generálny advokát vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Rhône-Poulenc/Komisia, uz citovaný v bode 161 vyssie). V tomto prípade bol tento zamestnanec poverený nákupom bitúmenu pre spolocnost HBG a úzko spolupracoval so zamestnancom, ktorý sa priamo zúcastnoval na dohodách s W5, následne na stretnutiach kartelu. Preto treba usúdit, ze správy vypracované riaditelom spolocnosti HBG pre verejné zákazky v case, ked nastali skutkové okolnosti, majú významnú dôkaznú silu. Z toho vyplýva, ze Komisia sa mohla správne opierat o tieto správy bez toho, aby bolo potrebné predlozit dalsie dôkazy, ktoré umoznujú potvrdit ich obsah a ktorých dôkazná sila nemôze byt spochybnená jediným vyhlásením riaditela spolocnosti SNV pre odbyt bitúmenu z 22. novembra 2006. Treba totiz pripomenút, ze toto vyhlásenie bolo vypracované po prijatí napadnutého rozhodnutia a jeho autor bol v case jeho uskutocnenia zamestnancom zalobkýn. 208 Zalobkyne navyse tvrdia, ze Komisia v oznámení o výhradách neuviedla svoju teóriu existencie rokovaní medzi spolocnostami KWS a SNV v mene ich príslusných skupín. Toto tvrdenie vsak nie je skutkovo podlozené. Z bodov 111, 139 a 201 oznámenia o výhradách totiz vyplýva, ze Komisia uz informovala podniky o tejto analýze. 209 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa mohla správne domnievat, ze v rokoch 1994 a 1995 boli uzavreté dohody prostredníctvom dvojstranných kontaktov medzi spolocnostami SNV a KWS. 210 Napriek tomu, ze spolocnost SNV zohrávala osobitnú úlohu v rámci fungovania kartelu pocas prvých dvoch rokov, treba na úcely preukázania jej úlohy vodcu preskúmat dalsie skutocnosti, na ktoré poukázala Komisia a ktoré sa viazu k celému obdobiu trvania porusenia. - O skutocnosti, ze od roku 1996 SNV a KWS predbezne rozhodovali o vhodnosti usporiadat stretnutie medzi dodávatelmi a W5 211 Komisia vychádzal zo styroch dokumentov, aby preukázala, ze od roku 1996, ked sa zacali koordinacné stretnutia v súvislosti s bitúmenom, SNV prebrala iniciatívu, aby spolocnosti KWS bilaterálne oznámila zamýslané zvysovanie cien, a ze následne spolocne posudzovali vhodnost usporiadat stretnutie medzi dodávatelmi a významnými stavitelmi (odôvodnenia 344 a 345 napadnutého rozhodnutia). 212 Po prvé ide o odpoved zalobkýn na oznámenie o výhradách z 20. mája 2005, v ktorom priznali, ze SNV sa casto ako prvá kontaktovala s KWS, aby poziadala o zvýsenie cien, a to z dôvodu svojej pozície najvýznamnejsieho dodávatela bitúmenu na holandskom trhu. Treba vsak uviest, ze tento dokument umoznuje len konstatovat, ze SNV sa kontaktovala s KWS, aby poziadala o zvýsenie cien, avsak neposkytuje nijaký dôkaz o jej úlohe pri rozhodovaní o zvolávaní stretnutí kartelu. 213 Takisto po druhé, co sa týka vyhlásenia zamestnanca SNV z 24. septembra 2003 pripojeného k ziadosti zalobkýn z 10. októbra 2003 o uplatnenie oznámenia o spolupráci, uvádza sa v nom, ze "spolocnosti zaoberajúce sa výstavbou ciest poziadali riaditela [SNV] pre odbyt bitúmenu, aby KWS oznámil zmeny cien vstupných surovín, co v urcitých prípadoch viedlo KWS k tomu, aby pozvala dotknuté spolocnosti na stretnutie". Neumoznuje vsak preukázat, ze SNV a KWS spolocne posudzovali vhodnost usporiadania stretnutia kartelu. 214 Po tretie, pokial ide o vyhlásenie spolocnosti Kuwait Petroleum z 1. októbra 2003, podla ktorého "sa [zamestnanec SNV] a [zamestnanec KWS] vo vseobecnosti stretávali na prípravných stretnutiach, aby urcili, ci stretnutie týkajúce sa bitúmenu bolo dostatocne odôvodnené", treba uviest, ze vzhladom na to, ze Kuwait Petroleum mohla mat záujem na minimalizovaní svojej úlohy v rámci fungovania kartelu, toto vyhlásenie môze byt zohladnené na úcely potvrdenia tézy úlohy SNV ako vodcu iba za predpokladu, ze je potvrdené dalsími dokumentmi. 215 Napokon po stvrté ani správa z 1. októbra 2002 zabavená pocas inspekcie v spolocnosti KWS a týkajúca sa cinností sekretariátu riaditelstva, podla ktorej "sa stretnutie v tomto zlození konalo s dodávatelmi bitúmenu" a "[SNV] bola jeho iniciátorom", neumoznuje dospiet k záveru, ze SNV a KWS spolocne posudzovali vhodnost usporiadania stretnutia kartelu. 216 Zalobkyne tvrdia, ze práve významní stavitelia zmenili tieto dvojstranné stretnutia na kolektívne rokovania a ze KWS zohrávala vedúcu úlohu pri rozhodovaní o ich usporiadaní. Domnievajú sa teda, ze ku kontaktom medzi zamestnancami SNV a sekretariátom KWS dochádzalo iba vtedy, ked sa spolocnost KWS rozhodla zvolat takúto poradu. Je pravda, ze dôkazy, ktoré pouzila Komisia, s výnimkou vyhlásenia spolocnosti Kuwait Petroleum uvedeného v bode 214 vyssie, umoznujú len konstatovat, ze SNV ako prvá kontaktovala KWS, aby poziadala o zvýsenie cien, avsak nepreukazujú, ci o usporadúvaní stretnutí kartelu rozhodovala sama spolocnost KWS alebo ci o tom rozhodovala spolocne so spolocnostou SNV. Napriek dvojstrannej povahe kartelu (pozri bod 164 vyssie) a skutocnosti, ze dodávatelia mali takisto záujem na zvýsení ceny bitúmenu, treba preto usúdit, ze dôkazy, ktoré pouzila Komisia, samy osebe nepostacujú na preukázanie, ze SNV bola iniciátorom stretnutí kartelu. 217 Na úcely posúdenia úlohy SNV ako vodcu v rámci kartelu je preto potrebné preskúmat ostatné dôkazy uplatnené Komisiou. - O vedúcej úlohe SNV pri prípravných stretnutiach medzi dodávatelmi 218 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze SNV otvárala a viedla diskusie pocas prípravných stretnutí medzi dodávatelmi, pricom v tejto súvislosti uviedla dva dôkazy. Ako zdôraznuje Komisia, nikdy vsak netvrdila, ze SNV zohrávala osobitnú úlohu pri zvolávaní a organizácii týchto stretnutí, ani ze na nich presadzovala svoje závery. 219 Napadnuté rozhodnutie sa teda zakladá na vyhláseniach spolocnosti BP z 12. júla 2002, podla ktorých SNV otvárala stretnutie a viedla diskusie, a na internom dokumente spolocnosti HBG z 23. apríla 2001, v ktorom je spolocnost SNV uvedená ako "vodca". Zalobkyne povazujú vyhlásenie BP za obycajný predpoklad, ktorý nie je potvrdený nijakou dalsou skutocnostou a nemôze predstavovat dostatocný dôkaz o úlohe vodcu. Navyse sa domnievajú, ze kedze Komisia neuviedla dokument spolocnosti HBG v oznámení o výhradách a iba ho pripojila v prílohe, nemozno ho povazovat za platný dôkaz bez toho, aby bolo porusené ich právo na obhajobu. 220 V prvom rade, co sa týka dokumentu HBG z 23. januára 2001, treba pripomenút, ze Vseobecný súd má v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci uznanej clánkom 261 ZFEÚ a clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 právomoc posúdit primeranost pokút najmä na základe dodatocných údajov, ktoré nie sú uvedené v oznámení o výhradách alebo v napadnutom rozhodnutí Komisie (rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 55; rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 165, a o uplatnení v súvislosti s úlohou vodcu rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 354). 221 Tento dokument predstavuje internú emailovú komunikáciu v spolocnosti HBG, v rámci ktorej pravidelný úcastník koordinacných stretnutí týkajúcich sa bitúmenu odpovedajúci jednému zo svojich kolegov, ktorý mu oznámil problém stanovenia zliav pre bitúmen na severe krajiny, tomuto kolegovi navrhol, aby poukázal na problém na budúcom stretnutí kartelu, a uviedol, ze by bolo vhodné dohodnút v tejto súvislosti stretnutie s pánom E., zamestnancom SNV, povazovaným za "vodcu". 222 Po prvé vsak zo spisu vyplýva, ze samotná spolocnost HBG, ktorá je významným stavitelom a autorom predmetného dokumentu, sa vo svojej odpovedi z 23. septembra na ziadost Komisie o informácie domnievala, ze jej posúdenie zamestnanca SNV ako "vodcu" bolo iba odkazom na vedúce postavenie spolocnosti SNV na trhu. Po druhé, hoci tento dokument môze byt dôkazom v súvislosti s úlohou SNV pri kontrole uplatnovania kartelu, nezdá sa, ze by bol na úcely posúdenia úlohy SNV pocas prípravných stretnutí medzi dodávatelmi relevantný. 223 V druhom rade treba preskúmat dalsí dôkaz, ktorý uviedla Komisia na úcely preukázania úlohy SNV pocas prípravných stretnutí medzi dodávatelmi. 224 Z vyhlásenia spolocnosti BP z 12. júla 2002 vyplýva, ze v odpovedi na otázku, kto predkladal návrhy cien a kto viedol prípravné stretnutia medzi dodávatelmi, zamestnanec BP, ktorý sa zúcastnil na týchto stretnutiach viackrát, oznacil pána E., zamestnanca SNV. Pokial ide o vyhlásenie dalsieho dodávatela, ktorý mohol mat záujem na minimalizovaní svojej úlohy v rámci fungovania kartelu, treba zastávat názor, ze táto skutocnost môze byt na úcely potvrdenia predpokladu o úlohe SNV ako vodcu zohladnená iba v prípade, ze je podlozená dalsími dokumentmi. Napriek tomu, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vychádzala z dalsích dôkazov, aby prisúdila spolocnosti SNV úlohu vodcu kartelu (bod 204 vyssie), z uvedených skutocností vyplýva, ze Komisia neposkytla dalsie presvedcivé dôkazy umoznujúce preukázat osobitnú úlohu, ktorú spolocnost SNV zohrávala pocas prípravných stretnutí kartelu. 225 Na úcely posúdenia úlohy SNV ako vodcu kartelu preto treba preskúmat dalsie dôkazy, ktoré Komisia uplatnila. - O úlohe hovorcu dodávatelov, ktorú SNV zohrávala pocas koordinacných stretnutí týkajúcich sa bitúmenu 226 Najskôr treba poukázat na to, ze Komisia vo vyjadrení k zalobe potvrdila, ze okolnost, podla ktorej mala SNV vo zvyku, tak ako ostatné podniky, informovat dodávatelov, ktorí sa nezúcastnili na stretnutí, nezohladnila ako dôkaz o jej úlohe vodcu. 227 Komisia sa naproti tomu domnievala, pricom vychádzala z vyhlásení spolocnosti Kuwait Petroleum z 1. a 9. októbra 2003, ze SNV "mávala úvodný prednes v mene dodávatelov a zohrávala úlohu oponenta [spolocnosti KWS]" a zabezpecovala "tak vedúcu úlohu v rámci skupiny dodávatelov" (odôvodnenie 347 napadnutého rozhodnutia). 228 Treba vsak pripomenút, ze vyhlásenia dalsieho dodávatela, ktorý by mohol mat záujem na minimalizovaní svojej úlohy v rámci fungovania kartelu, môzu byt na úcely potvrdenia predpokladu o úlohe SNV ako vodcu zohladnené iba v prípade, ze sú potvrdené dalsími dokumentmi. Napriek tomu, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vychádzala z dalsích dôkazov, aby prisúdila spolocnosti SNV úlohu vodcu kartelu (bod 204 vyssie), z uvedených skutocností vyplýva, ze Komisia neposkytla dalsie presvedcivé dôkazy umoznujúce preukázat osobitnú úlohu, ktorú spolocnost SNV zohrávala pocas koordinacných stretnutí kartelu. 229 Na úcely posúdenia úlohy SNV ako vodcu kartelu treba preto preskúmat dalsie dôkazy, ktoré Komisia uplatnila. - O kontrole uplatnovania kartelu 230 Komisia pripomína, ze v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 347 a 352) uviedla, ze SNV konala ako vodca aj pri kontrole uplatnovania kartelu, pricom súd Únie usúdil, ze skutocnost, ze sa aktívne dohliadalo na dodrziavanie dohôd uzavretých v rámci kartelu, bola urcujúcim znakom úlohy vodcu, ktorú zohrával podnik (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 577). 231 Komisia v tejto súvislosti vychádzala jednak z interného dokumentu spolocnosti HBG z 23. apríla 2001 (body 221 a 222 vyssie) týkajúceho sa problému stanovovania zliav niektorými dodávatelmi, v ktorom bola spomenutá úcelnost kontaktovania sa so spolocnostou SNV s cielom vyriesit tento problému, a jednak z internej správy spolocnosti KWS (odôvodnenie 352 napadnutého rozhodnutia) uvádzajúcej, ze niektorí dodávatelia nerespektovali stanovené zlavy a ze SNV reagovala tak, ze hovorila o "odôvodnenom potrestaní dodávatelov, ktorí prekrocia medze". 232 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Vseobecný súd môze v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zohladnit tento interný dokument spolocnosti HBG (pozri bod 220 vyssie). 233 Vseobecný súd vsak usudzuje, ze hoci tieto dokumenty umoznujú konstatovat, ze SNV bola aktívnym clenom kartelu, nestacia na preukázanie, ze táto spolocnost skutocne vykonávala dohlad nad dodrziavaním uzavretých dohôd v rámci kartelu alebo ho vykonávala osobitne aktívnym spôsobom. - Záver týkajúci sa úlohy SNV ako vodcu 234 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze hoci SNV mala pocas prvých rokov fungovania kartelu osobitnú úlohu, dôkazy, ktoré poskytla Komisia, neumoznujú s istotou dospiet k záveru, ze zohrávala úlohu vodcu, odkedy kartel fungoval viacstranne. 235 Za týchto podmienok treba vzhladom na osobitné okolnosti prejednávanej veci dospiet k záveru, ze posúdenie Komisie uvedené sa v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého SNV zohrávala úlohu vodcu v rámci predmetného porusenia, je nedostatocne podlozené. 236 Kedze Komisia s cielom preukázat úlohu SNV ako vodcu predmetného porusenia nepredlozila Vseobecnému súdu nijaký dodatocný dôkaz v súvislosti s okolnostami uvedenými v odôvodneniach 343 az 348 napadnutého rozhodnutia, treba dospiet k záveru, ze skutocnosti uvedené v spise neumoznujú kvalifikovat SNV ako vodcu. 237 Z toho vyplýva, ze zvýsenie základnej sumy pokuty ulozenej zalobkyniam musí byt zrusené tak v súvislosti s úlohou SNV ako podnecovatela (pozri bod 182 vyssie), ako aj vodcu (pozri body 233 a 234 vyssie). Dôsledky, ktoré treba v súvislosti s urcením výsky pokuty vyvodit z tohto záveru, sú predmetom otázok skúmaných v bode 277 a nasl. nizsie. O opakovanom porusovaní Tvrdenia úcastníkov konania 238 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nedostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie, ked zvýsila pokutu o 50 % pre opakované porusovanie z dôvodu, ze podniku Shell boli prostredníctvom jeho dcérskej spolocnosti Shell International Chemicals Co. Ltd (dalej len "SICC") urcené rozhodnutia Polypropylén a PVC II (odôvodnenia 336 az 338 napadnutého rozhodnutia). 239 Pripomínajú, ze súd Únie stanovil v oblasti opakovaného porusovania kritérium, podla ktorého musia spolocnosti, ktoré sa podielali na rôznych poruseniach, patrit tej istej materskej spolocnosti, ktorá skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na protiprávne správanie svojich dcérskych spolocností (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 290). Zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania môze byt preto stanovené iba v prípade, ked mohli byt rôzne porusenia pripísané tej istej materskej spolocnosti. V tomto prípade vsak boli dve skorsie porusenia pripísané spolocnosti SICC, ktorej 100 % vlastníckou je SPCo, holdingová spolocnost, ktorá vlastní spolocnost SNV. Naopak tvrdia, ze Komisia vylúcila, ze by ich pripísala materským spolocnostiam STT plc (teraz STT) a KNPM. Kritérium stanovené v rozsudku Michelin/Komisia, uz citovanom v bode 38 vyssie, teda v tomto prípade nebolo splnené. 240 Okrem toho napadnuté rozhodnutie neposkytuje nijaké vysvetlenie ani v súvislosti s okolnostou, podla ktorej mohli byt porusenia, ktoré boli predmetom rozhodnutí Polypropylén a PVC II, pripísané STT (predtým STT plc), ani v súvislosti so skutocnostou, ze táto spolocnost skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na protiprávne správanie SICC, dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusení, ktoré boli predmetom uvedených rozhodnutí. 241 Subsidiárne sa domnievajú, ze zvýsenie o 50 % z dôvodu opakovaného porusenia je neprimerané vzhladom na skutocnost, ze nijaký vysoko postavený vedúci pracovník sa na tomto karteli nepodielal, ze zamestnanec SNV, ktorý sa na tomto karteli podielal, sa nepodielal na predchádzajúcich dvoch karteloch a ze výska pokuty, ktorá tak bola ulozená, bola výrazne vyssia nez rocné zisky spolocnosti SNV z predaja bitúmenu v Holandsku. 242 Na pojednávaní 26. januára 2012 zalobkyne okrem iného uviedli, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu, ked im neposkytla moznost vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu STT plc (teraz STT) a KNPM na ich dcérske spolocnosti, ktoré boli sankcionované z dôvodu predchádzajúcich dvoch porusení. 243 Komisia odmieta tvrdenia zalobkýn. Okrem toho na pojednávaní z 26. januára 2012 spresnila, ze Vseobecný súd 13. júla 2011 potvrdil svoje rozhodnutie z 29. novembra 2006, v ktorom bolo stanovené zvýsenie pokuty ulozenej SPNV a dvom dalsím spolocnostiam skupiny Shell pre opakované porusovanie, pretoze podniku Shell boli urcené rozhodnutia Polypropylén a PVC II (rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Shell Petroleum a i./Komisia, [80]T-38/07, Zb. s. II-4383). Posúdenie Vseobecným súdom 244 Komisia v odôvodneniach 336 az 338 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze podniku Shell treba zvýsit pokutu o 50 % pre opakované porusovanie, kedze mu boli urcené rozhodnutia Polypropylén a PVC II. 245 Je potrebné pripomenút, ze analýza závaznosti porusenia, ku ktorému doslo, musí zohladnovat prípadné opakované porusovanie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 91). Z hladiska odstrasenia je totiz opakované porusovanie okolnostou, ktorá odôvodnuje znacné zvýsenie základnej sumy pokuty, pretoze predstavuje dôkaz o tom, ze skôr ulozená sankcia nebola dostatocne odstrasujúca (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 293). 246 V súlade s týmito zásadami uvádza bod 2 usmernení k metóde stanovovania pokút pod nadpisom pritazujúce okolnosti demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k zvýseniu základnej sumy pokuty, medzi ktorými sa nachádza "opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi)". 247 Pod pojmom opakované porusovanie sa musí rozumiet, ze sa vztahuje na prípady, ked sa ten istý podnik po tom, ako bol sankcionovaný za porusenie, dopustí nového podobného porusenia (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 284). 248 Podla ustálenej judikatúry, kedze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, ak dotknuté spolocnosti neurcujú svoje správanie na trhu samostatne, s dôsledkom, ze Komisia môze materskej spolocnosti ulozit pokutu za praktiky spolocností skupiny, Komisia sa môze správne domnievat, ze pokial sa jedna z dcérskych spolocnosti materskej spolocnosti dopustí porusenia toho istého typu, akým je porusenie, za ktoré bola predtým sankcionovaná iná dcérska spolocnost, ide o situáciu opakovaného porusovania (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 290). 249 Zalobkyne sa po prvé domnievajú, ze podmienky stanovené judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku vo veci Michelin/Komisia, uz citovaného v bode 38 vyssie, v tomto prípade neboli splnené, pretoze materská spolocnost, ktorej sa pripísali porusenia, ktoré boli predmetom rozhodnutí Polypropylén a PVC II, nebola tá istá materská spolocnost, ktorej sa pripísalo porusenie, ktorého sa dopustila SNV. Poukazujú tak na to, ze v dvoch predchádzajúcich veciach bola zodpovednost za porusenie pripísaná spolocnosti SICC, ktorá v celom rozsahu patrila spolocnostiam STT plc a KNPM, zatial co toto porusenie by nemohlo byt pripísané ani STT (predtým STT plc), ani KNPM, ktorá uz neexistuje. 250 Treba konstatovat, ze SICC, ktorej sa týkajú rozhodnutia Polypropylén a PVC II, a SNV, ktorej sa týka napadnuté rozhodnutie, sú dcérske spolocnosti, ktorých nepriamymi 100 % vlastníckami sú tie isté materské spolocnosti, a to STT (predtým STT plc) a KNPM. 251 Ako pripomenul Vseobecný súd v bodoch 36 a 37 vyssie, právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa vztahuje na cinnosti podnikov, pricom pod pojmom podnik v zmysle clánku 81 ES a usmernení k metóde stanovovania pokút sa musí rozumiet hospodárska jednotka, aj ked z právneho hladiska je táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 55). Protisútazné správanie podniku môze byt pripísané inému podniku v prípade, ak neurcoval svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval pokyny, ktoré vydával tento iný podnik, najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 58). 252 Navyse súd Únie usudzuje, ze kedze Komisia je oprávnená, avsak nie povinná pripísat zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [81]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 82, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [82]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 331), samotná skutocnost, ze Komisia nepripísala zodpovednost týmto spôsobom v skorsom rozhodnutí, neznamená, ze je povinná vykonat rovnaké posúdenie v neskorsom rozhodnutí (rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 990; rozsudky Vseobecného súdu zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [83]T-299/08, Zb. s. II-2149, bod 60, a Arkema France/Komisia, [84]T-343/08, Zb. s. II-2287, bod 100). 253 Preto okolnost, ze sa Komisia v uvedených veciach rozhodla prisúdit porusenie skôr spolocnosti SICC, dcérskej spolocnosti, ktorej 100 % vlastníckou je SPCo, ktorú samotnú vlastnia v celom rozsahu spolocnosti STT plc (teraz STT) a KNPM, nez týmto posledným dvom spolocnostiam, nemá v tomto prípade vplyv na moznost uplatnenia judikatúry týkajúcej sa opakovaného porusovania. 254 Okrem toho treba pripomenút, ze z bodov 35 az 52 vyssie vyplýva, ze Komisia v tomto prípade správne pripísala porusenie spolocnosti STT (predtým STT plc). 255 Co sa týka tvrdenia o zániku spolocnosti KNPM, Vseobecný súd pripomína, ze treba zabránit tomu, aby sa podniky mohli vyhýbat sankciám uz zmenou svojej totoznosti v dôsledku restrukturalizácií, prevodov alebo iných právnych ci organizacných zmien, aby sa neohrozil ciel potlacenia správania, ktoré je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, a predchádzania jeho obnovovaniu prostredníctvom odstrasujúcich sankcií (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [85]41/69, Zb. s. 661, bod 173; z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, [86]C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 61; zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [87]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 22, a ETI a i., uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 41). Preto tento zánik nemôze mat vplyv na moznost uplatnenia opakovaného porusovania v prípade podniku, ktorý neprestal existovat. 256 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba dospiet k záveru, ze zalobkyne sa nesprávne domnievali, ze podmienky stanovené judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku vo veci Michelin/Komisia, uz citovaného v bode 38 vyssie, neboli splnené. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked povazovala zalobkyne za subjekty, ktoré sa dopustili opakovaného porusovania. 257 Zalobkyne sa po druhé domnievajú, ze Komisii na základe jej povinnosti odôvodnenia prislúcha, aby v napadnutom rozhodnutí uviedla skutocnosti umoznujúce preukázat, ze porusenia, ktoré boli predmetom rozhodnutí Polypropylén a PVC II, mohli byt pripísané spolocnosti STT (predtým STT plc) a ze STT skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na protiprávne správanie SICC, dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusení, ktoré boli predmetom uvedených rozhodnutí. 258 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat jeho preskúmanie, a ze poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä vzhladom na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám clánku 253 ES, musí byt posudzovaná nielen vzhladom na znenie aktu, ale aj na jeho kontext a na vsetky právne pravidlá upravujúce dotknutú oblast (pozri judikatúru citovanú v bodoch 108 az 111 vyssie). 259 Okrem toho treba pripomenút, ze povinnost odôvodnenia v súvislosti so stanovením pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze má osobitnú dôlezitost (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 61). Pokial sa totiz chce Komisia odvolávat na pojem "podnik" v zmysle clánku 81 ES na úcely uplatnenia pritazujúcich okolností spojených s opakovaným porusovaním, musí uviest presné a podrobné informácie, ktoré podporujú jej tvrdenie. 260 V tomto prípade Komisia v oznámení o výhradách uviedla, ze ako pritazujúcu okolnost posúdila skutocnost, ze voci tým istým podnikom boli predtým konstatované podobné porusenia (odôvodnenie 336 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne sa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách obmedzili na tvrdenie, ze právnické osoby, ktorým boli urcené predchádzajúce rozhodnutia Komisie, nemali nijakú spojitost s cinnostou týkajúcou sa cestného bitúmenu vykonávanou v Holandsku. 261 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze podniku Shell boli uz prostredníctvom jeho dcérskej spolocnosti SICC urcené predchádzajúce rozhodnutia o ulození zákazu Polypropylén a PVC II (odôvodnenia 336 az 338 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho výslovne uviedla, ze islo o preskúmanie, ci sa ten istý podnik dopustil rôznych porusení, ze vzhladom na to, ze právne subjekty boli súcastou podniku, výrobky a zamestnanci nemuseli byt nevyhnutne tí istí pri vsetkých týchto rozhodnutiach, a ze v tomto prípade v kapitole venovanej zodpovednosti preukázala, ze právne subjekty skupiny Shell, ktoré sa zúcastnili na predmetnom porusení, boli súcastou toho istého podniku, ktorý sa podielal na predchádzajúcich poruseniach (odôvodnenie 337 napadnutého rozhodnutia). 262 Komisia totiz v odôvodnení 213 napadnutého rozhodnutia upozornila najmä na to, ze v rozhodnutí PVC II a rozsudku PVC II, uz citovanom v bode 52 vyssie (bod 213), ktorý súvisí s týmto rozhodnutím, bolo jasne stanovené, ze spolocnost SICC bola súcastou jediného podniku Shell, ktorý sa dopustil porusenia, hoci v tom období sa Komisia rozhodla, ze nebude adresovat rozhodnutie materským spolocnostiam skupiny. Spresnila tiez, ze vo veci Polypropylén sa sankcia ulozená spolocnosti SICC uplatnovala na celú skupinu Shell (odôvodnenie 196 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho uviedla, ze v tomto prípade na rozdiel od dvoch predchádzajúcich vecí nebola schopná urcit pre celú dlzku trvania porusenia jeden právny subjekt, ktorý mal za úlohu vykonávat koordináciu a strategické plánovanie v rámci skupiny na nizsej úrovni ako dve materské spolocnosti. Takisto treba zdôraznit, ze v rozhodnutí PVC II (odôvodnenia 44 a 46) Komisia spresnila, ze "v prípade významných priemyslových skupín [bolo] obvyklé urcit ako adresáta rozhodnutia holding alebo 'sídlo`, hoci samotný podnik sa skladal z jednotky tvorenej materskou spolocnostou a vsetkými jej dcérskymi spolocnostami", avsak vzhladom na osobitnú dvojhlavú struktúru skupiny Shell a skutocnost, ze Shell nemala jednotné sídlo, na ktoré by mohlo byt adresované rozhodnutie, rozhodla sa adresovat svoje rozhodnutia spolocnosti SICC. 263 Pokial ide o výhradu zalobkýn zalozenú na tom, ze Komisia neuviedla skutocnosti umoznujúce preukázat, ze STT (predtým STT plc) skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na protiprávne správanie spolocnosti SICC, dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, ktoré bolo predmetom rozhodnutí Polypropylén a PVC II, treba pripomenút, ze v súlade so zásadami uvedenými v bodoch 36 az 52 vyssie Komisia nemá povinnost uvádzat také skutocnosti, pretoze v case, ked boli spáchané porusenia, boli jej 100 % spoluvlastníckami STT plc (teraz STT) a KNPM, a túto okolnost zalobkyne nikdy nespochybnili. 264 Z predchádzajúcich skutocností vyplýva, ze odôvodnenie, ktoré uviedla Komisia, poskytuje dostatocne podrobnú a presnú informáciu vzhladom na poziadavky stanovené judikatúrou, kedze umoznilo dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a je dostatocné na to, aby Vseobecný súd vykonal preskúmanie. Zalobkyne tak mohli jasne pochopit odôvodnenie, z ktorého vychádzala Komisia, aby dospela k záveru, ze ten istý podnik sa dopustil troch predmetných porusení. 265 Zalobkyne sa po tretie domnievajú, ze úroven zvýsenia základnej sumy pokuty za opakované porusovanie o 50 % je neprimeraná vzhladom na skutocnost, ze nijaký vysoko postavený vedúci spolocnosti Shell sa na tomto porusení nepodielal, ze zamestnanec SNV, ktorý sa na tomto porusení podielal, sa naopak nepodielal na predchádzajúcich dvoch poruseniach a ze zisky z predaja SNV boli zanedbatelné v porovnaní s pokutou. 266 Najskôr treba uviest, ze z tvrdenia zalobkýn jasne nevyplýva, ci prostredníctvom tejto výhrady poukazujú na porusenie zásady proporcionality Komisiou alebo ziadajú Vseobecný súd, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci posúdil primeranost úrovne zvýsenia základnej sumy pokuty za opakované porusovanie, ktorú Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí. 267 V kazdom prípade súd Únie uz pripomenul, ze Komisia musela pri stanovení výsky pokuty dbat na odstrasujúci charakter svojho postupu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, [88]T-228/97, Zb. s. II-2969, bod 245) a ze opakované porusovanie je okolnost, ktorá bola dôvodom na znacné zvýsenie základnej sumy pokuty, pretoze je dôkazom, ze skôr ulozená sankcia nebola dostatocne odstrasujúca (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 293). Takisto skutocnost, ze podniku bola ulozená pokuta neproporcionálna k jeho významu na relevantnom trhu, nevyplýva zo zjavne prehnanej koncepcie chápania opakovaného porusenia, ale zo súhrnu okolností, ktoré môze Komisia oprávnene zohladnit pri stanovení výsky pokuty, pricom závaznost porusení musí byt posúdená na základe velkého mnozstva aspektov, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci význam pokút, pricom nebol vypracovaný ziadny záväzný a vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa musia povinne zohladnovat (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [89]T-38/02, Zb. s. II-4407, body 368 a 369). 268 Navyse treba uviest, ze Komisia môze pri stanovení miery zvýsenia z dôvodu opakovaného porusovania zohladnit nepriame dôkazy, ktoré potvrdzujú tendenciu dotknutého podniku nerespektovat pravidlá hospodárskej sútaze, vrátane casu, ktorý uplynul medzi dotknutými poruseniami (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, Outokumpu a Luvata/Komisia, [90]T-122/04, Zb. s. II-1135, bod 62). V predmetnom prípade treba najprv zdôraznit, ze prejednávané porusenie bolo v case prijatia napadnutého rozhodnutia tretím porusením toho istého typu, pre ktoré bolo voci podniku Shell prijaté rozhodnutie Komisie. Predovsetkým treba uviest, ze cielom porusení, o ktoré islo v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II, bolo rovnako ako v prejednávanej veci stanovenie cenových cielov alebo rozdelenie podielov na trhu. Okrem toho Vseobecný súd uz rozhodol, ze zvýsenie o 50 % bolo dôvodné v prípade, ked medzi jednotlivými poruseniami uplynula kratsia lehota nez desat rokov, tak ako v tejto veci, kedze kartel vznikol v roku 1994 (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 267 vyssie, body 354 a 355). Napokon treba zdôraznit, ze v rozhodnutí z 29. novembra 2006 sa Komisia domnievala, ze podnik Shell porusil clánok 81 ES tým, ze sa spolu s dalsími podnikmi podielal od 20. mája 1996 do 31. mája 1999 na dohode, v rámci ktorej sa dohodli na cenových cieloch, rozdelení zákazníkov prostredníctvom dohôd o neútocení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch butadiénového kaucuku a butadiénstyrénového kaucuku vyrábaného emulznou polymerizáciou [rozhodnutie Komisie K(2006) 5700 v konecnom znení z 29. novembra 2006 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.638 - Butadiénový kaucuk a butadiénstyrénový kaucuk vyrábaný emulznou polymerizáciou)]. 269 Za týchto okolností ziadna zo skutocností, na ktoré poukázali zalobkyne, neumoznuje domnievat sa, ze by zvýsenie základnej sumy pokuty o 50 % s cielom usmernit ich správanie k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze bolo neprimerané. Preto treba zamietnut túto výhradu, kedze jednak Komisia týmto postupom neporusila zásadu proporcionality a jednak tvrdenia zalobkýn neodôvodnujú odlisné posúdenie Vseobecným súdom, nez je posúdenie Komisie. 270 Napokon po stvrté zalobkyne po prvýkrát na pojednávaní 26. januára 2012 tvrdili, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu, kedze im neumoznila vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu STT plc (teraz STT) a KNPM na ich dcérske spolocnosti, ktoré boli sankcionované za dve predchádzajúce porusenia. 271 Treba pripomenút, ze z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze návrh na zacatie konania musí obsahovat predovsetkým zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Naproti tomu zalobný dôvod, ktorý je rozsírením zalobného dôvodu uvedeného skôr, priamo alebo implicitne v návrhu na zacatie konania a ktorý je s ním úzko spojený, treba vyhlásit za prípustný (uznesenie Súdneho dvora z 13. novembra 2001, Dürbeck/Komisia, [91]C-430/00 P, Zb. s. I-8547, bod 17). 272 Navyse súd pri uplatnovaní svojej neobmedzenej právomoci môze prijat nové zalobné dôvody alebo tvrdenia, len ak sú splnené dve podmienky, a to ze sú úcinné na úcely vykonávania jeho poslania a ze sa nezakladajú na inom dôvode protiprávnosti, nez boli dôvody uvedené v zalobe (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spolocenstvo, [92]C-104/97 P, Zb. s. I-6983, body 27 az 29). 273 V predmetnom prípade je nesporné, ze zalobkyne pocas písomnej casti konania neuviedli nijaký zalobný dôvod týkajúci sa porusenia ich práva na obhajobu, ktoré spocívalo v neexistencii moznosti vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu STT plc (teraz STT) a KNPM na ich dcérske spolocnosti, ktoré boli sankcionované za dve predchádzajúce porusenia. Zalobkyne navyse nepredlozili nijaký dôkaz, podla ktorého by sa tento zalobný dôvod zakladal na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Napokon na rozdiel od toho, co tvrdili zalobkyne na pojednávaní z 26. januára 2012, sa tento zalobný dôvod nemôze povazovat za rozsírenie zalobného dôvodu zalozeného na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorý zalobkyne uviedli v zalobe. 274 Z uvedeného preto vyplýva, ze tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako neprípustný. 275 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze zo spisu vyplýva, ze zalobkyne mali vo veci samej pocas správneho konania prílezitost uviest skutocnosti urcené na preukázanie, ze podnik, ktorý bol sankcionovaný v prípade dvoch prvých porusení, nebol ten istý podnik ako podnik, ktorého sa týkalo toto porusenie, kedze Komisia v oznámení o výhradách (body 93 a 283) uviedla, ze podniku Shell bola v minulosti pripísaná zodpovednost za porusenia clánku 81 ES, pricom spomenula rozhodnutia Polypropylén a PVC II, ako aj rozsudok Shell/Komisia, uz citovaný v bode 187 vyssie. 276 Z uvedených skutocností vyplýva jednak, ze Komisia bola oprávnená zvýsit základnú sumu pokuty o 50 % z dôvodu opakovaného porusovania, a jednak, ze Vseobecný súd toto zvýsenie povazuje za primerané. Záver týkajúci sa pritazujúcich okolností 277 Z bodov 140 az 237 vyssie vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze SNV zohrávala úlohu podnecovatela a vodcu v rámci predmetného porusenia. Vseobecný súd usudzuje, ze toto konstatovanie vysvetluje skutocnost, ze vykonáva svoju neobmedzenú právomoc v súvislosti s posúdením úlohy, ktorú zohrávala spolocnost SNV v rámci predmetného porusenia. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia z dôvodu pritazujúcich okolností uvedených v bode 2 tretej zarázke usmernení k metóde stanovovania pokút uplatnila voci zalobkyniam len jedno zvýsenie základnej sumy pokuty o 50 %. 278 Vseobecný súd sa domnieva, ze uvedené zvýsenie uplatnené voci zalobkyniam treba zrusit. 279 Vseobecný súd v dôsledku tejto zmeny dospel k záveru, ze pokuta ulozená zalobkyniam v clánku 2 písm. l) napadnutého rozhodnutia sa znizuje na 81 miliónov eur. O trovách 280 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku uvedeného poriadku Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania. 281 Kedze v tomto prípade zalobkyne nemali úspech v podstatnej casti svojich návrhov, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze kazdý úcastník konania znása vlastné trovy konania. 282 Okrem toho je potrebné zamietnut návrh, ktorý zalobkyne uviedli vo svojich návrhoch na rozhodnutie o trovách konania a ktorým sa domáhajú, aby bola Komisii ulozená povinnost nahradit náklady vyplývajúce zo zaplatenia pokuty alebo zriadenia bankovej záruky. Podla ustálenej judikatúry totiz takéto náklady nepredstavujú trovy konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 5133 a tam citovanú judikatúru). Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 písm. l) rozhodnutia Komisie K(2006) 4090 v konecnom znení z 13. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] [vec COMP/F/38.456 - Bitúmen (Holandsko)] sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej spolocnostiam Shell Petroleum NV, The Shell Transport and Trading Company Ltd a Shell Nederland Verkoopmaatschappij BV na 108 miliónov eur. 2. Výska pokuty ulozená spolocnostiam Shell Petroleum, The Shell Transport and Trading Company a Shell Nederland Verkoopmaatschappij v clánku 2 písm. l) sa znizuje na 81 miliónov eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása vlastné trovy konania. Jaeger Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2012. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti 1. Zalobkyne 2. Správne konanie 3. Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení v súvislosti s pripísatelnostou porusenia materskej spolocnosti O nesprávnom právnom posúdení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O domnienke skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na svoju dcérsku spolocnost - O uplatnení tejto domnienky v prípade dvoch materských spolocností, ktoré sú spolocne 100 % vlastníckami svojej dcérskej spolocnosti - O vyvrátitelnej povahe domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na svoju dcérsku spolocnost, ktorej je 100 % vlastníckou. O skutocnostiach, ktorých cielom je vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na svoju dcérsku spolocnost Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom Vseobecné zásady týkajúce sa prístupu k dokumentom z obdobia po oznámení o výhradách Uplatnenie v predmetnom prípade 3. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení pri výpocte základnej sumy pokuty a urcení dlzky trvania porusenia O závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - Preskúmanie tvrdení zalobkýn v rámci preskúmania zákonnosti - Preskúmanie tvrdení zalobkýn v rámci neobmedzenej právomoci O dlzke trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 4. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení v súvislosti s pritazujúcimi okolnostami O úlohe SNV ako podnecovatela Tvrdenia úcastníkov konania - O ponuke pre KWS, ktorá sa týkala osobitných zliav pre W5 - O snahe presvedcit ExxonMobil, aby sa pridala ku kartelu Posúdenie Vseobecným súdom - Vseobecné zásady týkajúce sa úlohy podnecovatela - O prípustnosti svedectva, ktoré poskytli zalobkyne - O osobitnej zlave poskytnutej W5 - O snahách presvedcit ExxonMobil, aby sa pridala ku kartelu - Záver týkajúci sa úlohy podnecovatela O úlohe SNV ako vodcu Tvrdenia úcastníkov konania - O úlohe, ktorú SNV zohrávala v rokoch 1994 a 1995 v rámci rokovaní s KWS v mene dodávatelov - O skutocnosti, ze SNV a KWS od roku 1996 predbezne rozhodovali o vhodnosti organizácie stretnutia medzi dodávatelmi a W5 - O vedúcej úlohe SNV v rámci prípravných stretnutí medzi dodávatelmi - O úlohe SNV ako hovorcu pocas koordinacných stretnutí týkajúcich sa bitúmenu - O kontrole uplatnovania kartelu Posúdenie Vseobecným súdom - Vseobecné zásady týkajúce sa úlohy vodcu - O úlohe, ktorú SNV zohrávala v rokoch 1994 a 1995 v rámci rokovaní s KWS v mene dodávatelov - O skutocnosti, ze od roku 1996 SNV a KWS predbezne rozhodovali o vhodnosti usporiadat stretnutie medzi dodávatelmi a W5 - O vedúcej úlohe SNV pri prípravných stretnutiach medzi dodávatelmi - O úlohe hovorcu dodávatelov, ktorú SNV zohrávala pocas koordinacných stretnutí týkajúcich sa bitúmenu - O kontrole uplatnovania kartelu - Záver týkajúci sa úlohy SNV ako vodcu O opakovanom porusovaní Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom Záver týkajúci sa pritazujúcich okolností O trovách __________________________________________________________________ ( [93]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXGNiCCE/L94179-439TMP.html#t-ECR_62006TJ0343_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:325:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:196:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:230:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:074:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0349&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0217&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0294&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0354&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:006:TOC 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:100:TOC 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0176&locale=SK 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0030&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0161&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0015&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0058&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0268&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0295&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0248&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0156&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0322&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0217&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0374&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0006&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0347&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0172&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0360&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0043&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0086&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0009&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0210&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0267&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0011&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0337&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0059&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0298&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0410&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0096&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0038&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0299&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0343&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0228&locale=SK 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0122&locale=SK 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0430&locale=SK 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0104&locale=SK 93. file:///tmp/lynxXXXXGNiCCE/L94179-439TMP.html#c-ECR_62006TJ0343_SK_01-E0001