ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma komora)

   z 1. júla 2007 ( [1]*1 )

   "Státna pomoc -- Schéma pomoci na restrukturalizáciu, ktorú Polská
   republika poskytla výrobcovi ocele -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc
   vyhlasuje za ciastocne nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa
   jej vymáhanie -- Protokol c. 8 o restrukturalizácii polského
   oceliarskeho priemyslu -- Zaloba o neplatnost -- Aktívna legitimácia --
   Lehota na podanie zaloby -- Prípustnost -- Legitímna dôvera --
   Clánok 14 ods. 1 nariadenia (ES) c. 659/1999 -- Úroková sadzba, ktorá
   sa má uplatnit pri vrátení nezlucitelnej pomoci -- Povinnost úzkej
   spolupráce s clenským státom -- Zlozená úroková sadzba -- Clánok 9
   ods. 4 a clánok 11 ods. 2 nariadenia (ES) c. 794/2004"

   V spojených veciach T-273/06 a T-297/06,

   ISD Polska sp. z o.o., so sídlom vo Varsave (Polsko),

   Industrial Union of Donbass Corp., so sídlom v Donetsku (Ukrajina),
   v zastúpení: pôvodne C. Rapin a E. Van den Haute, neskôr C. Rapin,
   E. Van den Haute a C. Pétermann, advokáti,

   zalobkyne vo veci T-273/06,

   ISD Polska sp. z o.o. (predtým Majatek Hutniczy sp. z o.o.), so sídlom
   vo Varsave, v zastúpení: pôvodne C. Rapin a E. Van den Haute, neskôr
   C. Rapin, E. Van den Haute a C. Pétermann, advokáti,

   zalobkyna vo veci T-297/06,

   proti

   Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: C. Giolito
   a A. Stobiecka-Kuik, splnomocnení zástupcovia,

   zalovanej,

   ktorých predmetom sú návrhy na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie
   2006/937/ES z 5. júla 2005 o státnej pomoci c. C 20/04 (ex NN 25/04)
   v prospech spolocnosti Huta Czestochowa S.A. ([2]Ú. v. EÚ L 366, 2006,
   s. 1) v rozsahu, v akom vyhlasuje urcitú pomoc za nezlucitelnú so
   spolocným trhom a nariaduje Polskej republike jej vymáhanie,

   SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma komora),

   v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia
   S. Papasavvas a A. Dittrich (spravodajca),

   tajomník: K. Pochec, referentka,

   so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. septembra
   2008,

   vyhlásil tento

   Rozsudok

   Právny rámec

   1

   Podla clánku 8 Protokolu c. 2 o výrobkoch ESUO k Európskej dohode zo
   16. decembra 1991 o pridruzení medzi Európskymi spolocenstvami a ich
   clenskými státmi na jednej strane a Polskou republikou na strane druhej
   [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 348, 1993, s. 2, dalej len
   "protokol c. 2"):

   "1.   Nasledujúce je nezlucitelné s riadnym fungovaním dohody, ak to
   môze ovplyvnit obchod medzi Spolocenstvom a Polskom:

   ...

   iii)

   verejná pomoc v akejkolvek forme okrem výnimiek povolených na základe
   Zmluvy ESUO.

   ...

   4.   Zmluvné strany uznávajú, ze pocas prvých piatich rokov po
   nadobudnutí platnosti dohody a odchylne od odseku 1 bodu iii) tohto
   clánku môze Polská republika výnimocne, pokial sa jedná o výrobky
   z ocele ESUO, poskytnút verejnú pomoc na úcely restrukturalizácie za
   predpokladu, ze:

   --

   program restrukturalizácie je spojený s celkovou racionalizáciou
   a znizovaním výrobných kapacít v Polsku,

   --

   táto pomoc prispeje k zvýseniu zivotaschopnosti podnikov, ktoré sú
   príjemcami pomoci za bezných trhových podmienok na konci
   restrukturalizacného obdobia,

   --

   výska a intenzita takejto pomoci bude prísne obmedzená na to, co je
   absolútne nevyhnutné na úcely obnovenia takejto zivotaschopnosti a bude
   sa postupne znizovat.

   Asociacná rada rozhodne podla hospodárskej situácie Polskej republiky
   o moznosti predlzit takto stanovené pätrocné obdobie." [neoficiálny
   preklad]

   2

   Rozhodnutie c. 3/2002 Asociacnej rady EÚ-Polsko z 23. októbra 2002,
   ktorým sa predlzuje obdobie stanovené v clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2
   [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. EÚ L 186, 2003, s. 38), predlzilo
   obdobie, pocas ktorého bolo Polskej republike výnimocne povolené
   poskytovat v súlade s pravidlami stanovenými v clánku 8 ods. 4
   protokolu c. 2 státnu pomoc na restrukturalizáciu, pokial ide o výrobky
   z ocele, o dodatocných osem rokov od alebo az do vstupu Polskej
   republiky do Európskej únie. V clánku 2 rozhodnutia sa uvádza:

   "Polská republika predlozí Komisii... program restrukturalizácie
   a podnikatelské zámery, ktoré splnajú poziadavky stanovené v clánku 8
   ods. 4 protokolu c. 2 a ktoré boli posúdené a schválené orgánom Polskej
   republiky povereným dohladom nad státnou pomocou (Úrad pre hospodársku
   sútaz a ochranu spotrebitela)." [neoficiálny preklad]

   3

   Protokol c. 8 o restrukturalizácii polského oceliarskeho priemyslu,
   ktorý tvorí prílohu Aktu o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky,
   Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky,
   Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej
   republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii
   a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia (Ú. v. EÚ
   L 236, 2003, s. 948, dalej len "protokol c. 8"), Polskej republike ako
   výnimku zo vseobecných pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci povolil
   poskytovat pomoc na restrukturalizáciu jej oceliarskeho priemyslu na
   základe pravidiel urcených v pláne restrukturalizácie a podmienok
   stanovených v tomto protokole. Protokol konkrétne stanovuje:

   "1.

   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánkov 87 a 88 zmluvy o ES, sa
   státna pomoc poskytnutá Polskom na úcely restrukturalizácie urcitým
   castiam polského oceliarskeho priemyslu povazuje za zlucitelnú so
   spolocným trhom, ak:

   --

   obdobie uvedené v clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2... bolo predlzené do
   dna pristúpenia,

   --

   podmienky stanovené v pláne restrukturalizácie, na základe ktorých bola
   predlzená platnost uvedeného protokolu, budú dodrzané pocas celého
   obdobia rokov 2002 az 2006,

   --

   sú splnené podmienky stanovené v tomto protokole a

   --

   po pristúpení nebude polskému oceliarskemu priemyslu vyplatená ziadna
   státna pomoc na restrukturalizáciu.

   2.

   ...

   3.

   Státna pomoc môze byt v rámci programu restrukturalizácie polského
   oceliarskeho priemyslu poskytnutá výlucne spolocnostiam uvedeným
   v prílohe 1 (dalej len 'oprávnené spolocnosti`).

   4.

   Oprávnená spolocnost nesmie:

   a)

   v prípade zlúcenia so spolocnostou, ktorá nie je uvedená v prílohe 1,
   previest na nu výhody zo státnej pomoci poskytnutej oprávnenej
   spolocnosti;

   b)

   prevziat aktíva akejkolvek spolocnosti, ktorá nie je uvedená v prílohe
   1, na ktorú bol do 31. decembra 2006 vyhlásený konkurz.

   5.

   ...

   6.

   Restrukturalizacná pomoc poskytnutá oprávneným spolocnostiam bude
   urcená na základe hladísk stanovených v schválenom pláne
   restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu a v jednotlivých
   podnikatelských zámeroch schválených Radou. Celková suma pomoci
   vyplatenej v období rokov 1997 -- 2003 nesmie prekrocit 3387070000 PLN.

   ...

   Polsk[á] [republika] neposkytne ziadnu dalsiu pomoc na úcely
   restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu.

   ...

   10.

   Vsetky následné zmeny v celkovom pláne restrukturalizácie
   a v jednotlivých plánoch restrukturalizácie musia byt schválené
   Komisiou a, ak je to vhodné, Radou.

   ...

   18.

   Ak by sa monitorovaním preukázalo, ze:

   ...

   c)

   Polsk[á] [republika] v priebehu obdobia restrukturalizácie
   poskytl[a] oceliarskemu priemyslu a najmä oprávneným spolocnostiam
   dodatocnú nezlucitelnú státnu pomoc,

   stratí prechodná úprava uvedená v tomto protokole platnost.

   Komisia prijme vhodné opatrenia, ktoré budú od dotknutej spolocnosti
   vyzadovat vrátenie akejkolvek pomoci poskytnutej v rozpore
   s podmienkami stanovenými v tomto protokole."

   4

   Rozhodnutie Rady 2003/588/ES z 21. júla 2003 o dodrziavaní podmienok
   stanovených v clánku 3 rozhodnutia c. 3/2002 [neoficiálny preklad]
   ([5]Ú. v. EÚ L 199, s. 17) vo svojom jedinom clánku stanovuje:

   "Plán restrukturalizácie a podnikatelské zámery, ktoré Komisii
   predlozila Polská republika 4. apríla 2003 v súlade s clánkom 2
   rozhodnutia c. 3/2002... splnajú poziadavky clánku 8 ods. 4 protokolu
   c. 2."

   5

   Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné
   pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([6]Ú. v. ES L 83,
   s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) v clánku 6 ods. 1 stanovuje:

   "Rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné
   zálezitosti faktov a práva, bude zahrnovat predbezné zhodnotenie
   Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia
   a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným
   trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné zainteresované
   strany, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré
   by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne
   odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie."

   6

   Clánok 7 ods. 5 nariadenia stanovuje:

   "Ked Komisia zistí, ze oznamovaná pomoc nie je zlucitelná so spolocným
   trhom, rozhodne, ze pomoc nenadobudne úcinnost (dalej sa oznacuje len
   ako 'záporné rozhodnutie`)."

   7

   Clánok 14 nariadenia c. 659/1999 stanovuje:

   "1.   Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej
   pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné
   opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako
   'rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci,
   ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva.

   2.   Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude
   zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude
   splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi,
   do dátumu jej vymáhania.

   3.   ..."

   8

   Podla clánku 20 ods. 1 nariadenia:

   "Akákolvek zainteresovaná stana môze predlozit pripomienky podla
   clánku 6 po rozhodnutí Komisie zacat konanie vo veci formálneho
   zistovania. Akákolvek zainteresovaná strana, ktorá predlozila také
   pripomienky a akýkolvek príjemca individuálnej pomoci, získa kópiu
   rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 7."

   9

   Nariadenie Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa
   vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ([7]Ú. v. EÚ L 140, s. 1;
   Mim. vyd. 08/004, s. 3), v clánku 9 stanovuje:

   "1.   Ak v osobitnom rozhodnutí nie je ustanovené inak, úrokovou
   sadzbou, ktorá má byt pouzitá pre vymáhanie státnej pomoci, poskytnutej
   v rozpore s clánkom 88 ods. 3 Zmluvy, bude rocná percentuálna sadzba,
   urcená pre kazdý kalendárny rok.

   Bude vypocítaná na základe priemeru pätrocných medzibankových swapových
   sadzieb za september, október a november predchádzajúceho roka, plus 75
   základných bodov. V dostatocne odôvodnených prípadoch môze Komisia
   zvýsit sadzbu o viac ako 75 základných bodov pre jeden alebo viacero
   clenských státov.

   ...

   4.   Ak nebudú existovat spolahlivé alebo rovnocenné údaje, alebo
   nastanú mimoriadne okolnosti, Komisia môze v úzkej spolupráci
   s príslusným (-i) clenským (-i) státom (-mi) stanovit úrokovú sadzbu
   pre vymáhanie státnej pomoci pre jeden alebo viacero clenských státov
   na základe inej metódy a na základe informácií, ktoré má k dispozícii."

   10

   Pokial ide o vykonávacie pravidlá týkajúce sa úrokovej sadzby,
   clánok 11 ods. 2 uvedeného nariadenia presnejsie uvádza:

   "Úroková sadzba bude pouzívaná na zostavenom základe (ods. 1) az do dna
   vrátenia pomoci. Úroky, ktoré vznikli v predchádzajúcom roku, budú
   úrocené v kazdom nasledujúcom roku."

   Skutkové okolnosti

   11

   Táto vec sa týka restrukturalizácie polského výrobcu ocele Huta
   Czestochowa S.A. (dalej len "HCz"). Restrukturalizácia HCz sa
   uskutocnila rokoch 2002 az 2005. Na tento úcel boli aktíva HCz
   prevedené na nové spolocnosti:

   --

   v roku 2002 bola zalozená Huta Stali Czestochowa sp. z o.o. (dalej len
   "HSCz"), aby pokracovala v oceliarskej výrobe HCz. HSCz si prenajala
   výrobné zariadenia HCz od konkurzného správcu a prevzala väcsinu
   zamestnancov. Materskou spolocnostou HSCz bolo Towarzystwo Finansowe
   SILESIA Sp. z o.o. (dalej len "TFS"), spolocnost v 100% vlastníctve
   polského ministerstva financií.

   --

   v roku 2004 boli zalozené spolocnosti Majatek Hutniczy sp. z o.o.
   (dalej len "MH") a Majatek Hutniczy Plus (dalej len "MH Plus"). Ich
   akcie boli v 100% vlastníctve HCz. MH nadobudla oceliarske aktíva HCz
   a MH Plus získala iné aktíva potrebné pre výrobu,

   --

   aktíva nesúvisiace s výrobou (tzv. neoceliarske aktíva), ako aj
   elektroenergetický závod Elsen boli prevedené na spolocnost Operator
   ARP sp. z o.o., závislú od Agencja Rozwoju Przemysl/u S.A. (agentúra
   pre priemyselný rozvoj vo vlastníctve polského ministerstva financií),
   s cielom uspokojenia verejnoprávnych pohladávok podliehajúcich
   restrukturalizácii (dane a poistné na sociálne poistenie).

   12

   Listom z 19. mája 2004 Komisia informovala Polskú republiku, ze
   rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa
   pomoci na restrukturalizáciu, ktorá bola poskytnutá výrobcovi ocele
   HCz. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie
   z ([8]Ú. v. EÚ C 204, s. 6, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania")
   v autentickom jazyku (polstina) a predchádzalo mu zhrnutie v ostatných
   úradných jazykoch. Komisia vyzvala vsetky zainteresované strany, aby
   predlozili svojej pripomienky k skutkovým zisteniam a právnej analýze
   uvedeným v rozhodnutí o zacatí konania. Pripomienky jej predlozila
   Polská republika a styri dalsie zainteresované strany.

   13

   V dokumente z 3. februára 2005 s názvom "Vyhlásenie týkajúce sa státnej
   pomoci potenciálne poskytnutej spolocnosti [HCz] a/alebo [HSCz]" ISD
   Polska sp. z o.o. (vtedy vystupujúca pod obchodným menom ZPD Steel sp.
   z o.o., dalej len "ISD"), dcérska spolocnost v 100% vlastníctve
   Industrial Union of Donbass Corp. (dalej len "IUD"), v rámci rokovaní,
   ktoré predchádzali nadobudnutiu spolocností HSCz, MH, MH Plus a dalsích
   desiatich dcérskych spolocností HCz touto spolocnostou, urobila
   nasledujúce vyhlásenie (tzv. rucitelské vyhlásenie):

   "V prípade, ze by Komisia prijala rozhodnutie ukladajúce [HCz], [HSCz]
   alebo osobe, ktorá prevzala aktíva [HCz], povinnost vrátit protiprávnu
   státnu pomoc spadajúcu do rámca pomoci týkajúcej sa programu
   restrukturalizácie v celkovej výske neprekracujúcej 20 miliónov
   [polských zlotých], vyhlasujeme, ze také rozhodnutie nás nijako
   nezbavuje záväzkov, ktoré vyplývajú z ponuky, a zaväzujeme sa, ze
   nebudeme uplatnovat ziadnu náhradu skody voci a) danovej správe Polskej
   republiky, b) [Agencja Rozwoju Przemysl/u], c) [TFS], d) [HCz]...
   v súvislosti s potrebou vrátenia pomoci alebo s iným konaním, ktoré
   v danej veci prebieha na Komisii v nadväznosti na poskytnutie státnej
   pomoci [HCz]. V takom prípade sa zaväzujeme konat tak, aby [MH], [MH
   Plus] a [HSCz] alebo iné spolocnosti, rovnako ako ich právni
   nástupcovia (bez ohladu na právny dôvod sukcesie) vrátili sumu
   protiprávnej státnej pomoci stanovenú v rozhodnutí Komisie, aj keby sa
   toto rozhodnutie týkalo výlucne [HCz]."

   14

   Na záver konania Komisia dospela k záveru, ze napriek jej úvodným
   pochybnostiam opatrenia zamerané na restrukturalizáciu HCz v súlade
   s Ustawa o pomocy publicznej dla przedsiebiorców o szczególnym
   znaczeniu dla rynku pracy (zákon o státnej pomoci podnikom, ktoré sú
   významné z hladiska trhu práce z 30. októbra 2002, Dz. U. c. 213,
   polozka 1800, v znení neskorsích predpisov) nepredstavujú státnu pomoc
   v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Na druhej strane vsak Komisia dospela
   k názoru, ze spolocnosti HCz bola z rôznych právnych dôvodov poskytnutá
   státna pomoc v období rokov 1997 az 2002. Komisia sa domnievala, ze
   táto pomoc bola scasti zlucitelná so spolocným trhom, avsak ziadala
   vymáhanie tej jej casti, ktorú povazovala za nezlucitelnú so spolocným
   trhom, a to sumy 19699452 polských zlotých (PLN) (dalej len "sporná
   pomoc").

   15

   Dna 5. júla 2004 Komisia prijala rozhodnutie 2006/937/ES o státnej
   pomoci c. C 20/04 (ex NN 25/04) v prospech spolocnosti Huta Czestochowa
   S.A. ([9]Ú. v. EÚ L 366, 2006, s. 1, dalej len "rozhodnutie").
   V clánku 3 rozhodnutia sa uvádza:

   "1.   Státna pomoc vo výske 19699452 PLN, ktorú Polsk[á] [republika]
   poskytl[a] [HCz] v období od roku 1997 do mája 2002 vo forme
   prevádzkovej pomoci a pomoci na restrukturalizáciu zamestnanosti je
   nezlucitelná so spolocným trhom.

   2.   Polsko podnikne vsetky bezodkladné kroky, aby získalo od podnikov
   [HCz], Regionalny Fundusz Gospodarczy, [MH] a [Operator ARP] naspät
   protiprávne poskytnutú pomoc pre [HCz] uvedenú v prvom odseku. Vsetky
   tieto organizácie nesú spolocne zodpovednost za vrátenie tejto pomoci.

   Vrátenie pomoci prebehne bezodkladne a podla vnútrostátnych právnych
   predpisov pod podmienkou, ze umoznujú okamzitý a úcinný výkon tohto
   rozhodnutia. K ciastkam podliehajúcim vráteniu sa pripocítajú úroky za
   celé obdobie odo dna priznania pomoci pre [HCz] az do jej skutocného
   vrátenia. Úroky sa vypocítajú podla ustanovení uvedených v kapitole
   V nariadenia... císlo 794/2004.

   3.   ..."

   16

   V clánku 4 rozhodnutia Komisia schvaluje navrhovanú zmenu polského
   státneho plánu restrukturalizácie v súlade s bodom 10 protokolu c. 8
   v rozsahu, v akom to umozní restrukturalizáciu HCz. bez státnej pomoci
   a bez zvýsenia jej výrobných kapacít.

   17

   Podla dohody z 30. septembra 2005, ktorá nadobudla úcinnost , ISD
   kúpila od HCz vsetky akcie spolocností MH a MH Plus, ako aj
   zostávajúcich desat dcérskych spolocností spolocnosti HCz. Zmluvou,
   ktorá bola takisto uzavretá a nadobudla úcinnost , ISD kúpila od TFS
   vsetky akcie spolocnosti HSCz. ISD sa tak stala vlastníckou HSCz, MH,
   MH Plus a dalsích desiatich dcérskych spolocností spolocnosti HCz.

   18

   Komisia listom zo 17. februára 2006 poziadala polské orgány, aby jej
   oznámili úrokové sadzby, ktoré sa majú pouzit na vrátenie spornej
   pomoci solidárnymi dlzníkmi uvedenými v clánku 3 ods. 2 rozhodnutia.
   Polské orgány vo svojej odpovedi z navrhli úrokové sadzby, ktoré sa
   majú pouzit na vymáhanie, a metódu výpoctu úrokov. Predovsetkým
   navrhli, aby sa ako základ pouzila na obdobie rokov 1997 az 1999
   pätrocná pevná sadzba platná pre záväzky polského ministerstva financií
   vyjadrené v PLN, a na obdobie od roku 2000 az do pristúpenia Polskej
   republiky k Európskej únii desatrocná sadzba platná pre tie isté
   záväzky. Dalej vzhladom na situáciu na kapitálových trhoch v Polsku
   v tom case, ktorá bola charakteristická velmi vysokými sadzbami, ktoré
   vsak rýchlo klesali, poziadali o kazdorocnú aktualizáciu týchto sadzieb
   a o to, aby úroky neboli pocítané na zostavenom základe.

   19

   V liste zo 7. júna 2006 zaslanom polským orgánom Komisia konstatovala,
   ze úrokovou sadzbou, ktorá sa má pouzit na vymáhanie spornej pomoci, je
   na celé dotknuté obdobie pätrocná pevná sadzba platná pre záväzky
   polského ministerstva financií vyjadrené v PLN, a ze podla clánku 11
   ods. 2 nariadenia c. 794/2004 má byt táto úroková sadzba uplatnená na
   zostavenom základe.

   20

   V doporucených listoch zo 7. júla a zo 16. augusta 2006 Komisia
   oznámila rozhodnutie spolocnosti IUD (dorucenka z ) a spolocnosti MH
   (dorucenka z ). Dna bolo rozhodnutie uverejnené v úradnom vestníku.

   Konanie a návrhy úcastníkov konania

   21

   Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 11. septembra 2006
   podali spolocnosti ISD a IUD zalobu vo veci T-273/06.

   22

   Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. októbra 2006
   podala MH zalobu vo veci vo veci T-297/06.

   23

   Uznesením predsedu piatej komory Súdu prvého stupna z 5. decembra 2006
   boli veci T-273/06 a T-297/06 spojené na úcely písomnej casti konania,
   ústnej casti konania a rozsudku.

   24

   Dna 23. apríla 2007 ISD a MH informovali Súd prvého stupna o svojej
   koncentrácii z a o tom, ze ISD prevzala vsetky práva a záväzky MH.

   25

   V nadväznosti na ciastocnú obmenu Súdu prvého stupna bola vec pridelená
   novému sudcovi spravodajcovi. Ten bol následne pridelený k ôsmej
   komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

   26

   Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma komora)
   rozhodol otvorit ústnu cast konania, polozit písomné otázky úcastníkom
   konania a vyzvat Komisiu na predlozenie urcitých dokumentov. Úcastníci
   konania vyhoveli Súdu prvého stupna v stanovenej lehote.

   27

   Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd
   prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania, ktoré sa
   konalo 3. septembra 2008.

   28

   Vo veci T-273/06 ISD a IUD navrhujú, aby Súd prvého stupna:

   --

   vyhlásil zalobu za prípustnú,

   --

   zrusil clánok 3 rozhodnutia,

   --

   subsidiárne urcil, ze neexistuje povinnost Polskej republiky vymáhat
   spornú pomoc a úroky uvedené v clánku 3 rozhodnutia, a teda ze
   príslusné ciastky nie sú dlhované,

   --

   subsidiárne zrusil clánok 3 ods. 2 druhý pododsek rozhodnutia a vrátil
   otázku úrokov na nové rozhodnutie Komisie, ktoré zohladní prílohu
   A tejto zaloby alebo prípadne akékolvek iné hladiská, ktoré Súd prvého
   stupna uvedie v odôvodnení rozsudku,

   --

   v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania,

   --

   v prípade, ze by Súd prvého stupna rozhodol zastavit konanie, aby
   zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na základe clánku 87 ods. 6
   a clánku 90 písm. a) svojho rokovacieho poriadku.

   29

   Podla bodu 3 zaloby zalobkyne ISD a IUD napádajú tiez list Komisie
   zo 7. júna 2006.

   30

   Vo veci T-297/06 spolocnost ISD (pôvodne MH, tento názov sa ponecháva
   v rozsudku na úcely prehladnosti) uvádza rovnaké návrhy, ale navyse
   doplna návrh na zrusenie clánku 4 rozhodnutia.

   31

   Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna:

   --

   zamietol zaloby ako neprípustné,

   --

   subsidiárne zamietol zaloby ako nedôvodné,

   --

   zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania.

   Právny stav

   O prípustnosti zalôb

   32

   Komisia spochybnuje aktívnu legitimáciu zalobkýn ISD a IUD, ako aj
   dodrzanie lehoty na podanie oboch zalôb. Okrem toho tvrdí, ze
   stanovenie sadzby pre vymáhanie spornej pomoci nemôze byt predmetom
   zaloby.

   O aktívnej legitimácii

   -- Tvrdenia úcastníkov konania

   33

   Komisia spochybnuje moznost zalobkýn ISD a IUD podat samostatnú zalobu
   súbezne so zalobou spolocnosti MH. Naliehavé dôvody hospodárnosti
   konania totiz bránia dvojitému preskúmaniu zákonnosti jedného
   rozhodnutia, ked sa väcsina zalobných dôvodov, ktoré uvádza materská
   spolocnost, zhoduje so zalobnými dôvodmi dcérskej spolocnosti. V tomto
   ohlade rozsudok Súdu prvého stupna z 22. apríla 1999, Monsanto/Komisia
   ([10]T-112/97, Zb. s. II-1277) nie je relevantný. Podla Komisie treba
   príjemcu pomoci vnímat ako subjekt odlisný od jeho akcionárov, ktorý má
   vlastnú vôlu, ako to bolo uznané v uznesení predsedu prvej komory Súdu
   prvého stupna z , UPC Francúzsko/Komisia (T-367/05, neuverejnené
   v Zbierke). Spolocnost MH, ako príjemca spornej pomoci, teda mohla
   podat zalobu o neplatnost. Naproti tomu zalobkyne ISD a IUD, ak
   nesledujú iný záujem ako MH, nie sú aktívne legitimované, pretoze nie
   sú osobne dotknuté.

   34

   Pokial ide o IUD, Komisia zdôraznuje, ze úcast na konaní vo veci
   formálneho zistovania a z toho vyplývajúce postavenie zainteresovanej
   strany neoslobodzujú zalobcu, ktorý je akcionárom príjemcu pomoci
   vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom, povinnosti dokázat svoj
   individuálny záujem na konaní o neplatnost tým, ze preukáze, v com je
   individualizovaný rovnakým spôsobom ako príjemca pomoci.

   35

   Zalobkyne potvrdzujú, ze pokial ide o aktívnu legitimáciu, podla
   ustálenej judikatúry je príjemca pomoci osobne dotknutý rozhodnutím
   Komisie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom.

   36

   Pokial ide o ISD, zalobkyne tvrdia, ze tá sa este pod pôvodným
   obchodným menom ZPD Steel musela zarucit sa za to, ze MH vráti spornú
   pomoc uvedenú v clánku 3 rozhodnutia. Je preto jasné, ze rozhodnutie sa
   jej osobne dotýka viac ako kohokolvek iného, s výnimkou príjemcu
   spornej pomoci, a ze ju individuálne charakterizuje rovnako, ako
   charakterizuje príjemcu pomoci, pretoze v zmysle svojho rucitelského
   vyhlásenia by mala vrátit spornú pomoc.

   37

   Okrem toho sa podla zalobkýn materskej spolocnosti, ktorá vlastní
   vsetky akcie a je preto 100% vlastníkom dcérskej spolocnosti, ktorej je
   rozhodnutie urcené, a ktorá je tak odlísená vo vztahu k akejkolvek inej
   osobe, a najmä vo vztahu ku ktorémukolvek hospodárskemu subjektu na
   relevantnom trhu, sa rozhodnutie, ktorého zrusenie sa domáha, osobne
   dotýka (rozsudok Monsanto/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie,
   body 58 a 59). V predmetnom prípade ISD vlastní vsetky akcie MH, MH
   Plus a HSCz a je preto 100% vlastníkom týchto podnikov a teda osobne
   dotknutá rozhodnutím.

   38

   Ten istý argument platí vo vztahu k IUD, ktorá vlastní100% akcií
   ISD. Okrem toho úcast na konaní v oblasti státnej pomoci predstavuje
   jeden z prvkov, ktoré umoznujú preukázat, ze fyzická alebo právnická
   osoba je osobne dotknutá rozhodnutím, ktorého zrusenie ziada. Kedze IUD
   predlozila pripomienky v nadväznosti na to, ako sa 12. augusta 2004
   zacalo konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa pomoci na
   restrukturalizáciu poskytnutú spolocnosti HCz, je rozhodnutím osobne
   dotknutá.

   39

   Napokon zalobkyne tvrdia, ze ISD a IUD majú tiez právny záujem na
   napadnutí aktu, ktorý tým, ze spôsobil stratu hodnoty MH, poskodzuje
   ich vlastnícke právo.

   -- Posúdenie Súdom prvého stupna

   40

   Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze iné subjekty ako osoba, ktorej je
   rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba
   vtedy, ked sa ich týka na základe ich urcitých osobitných vlastností
   alebo na základe okolnosti, ktorá ich odlisuje vo vztahu k akejkolvek
   inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu,
   ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1963,
   Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223).

   41

   Na úvod je potrebné zdôraznit, ze Komisia nespochybnuje aktívnu
   legitimáciu MH. Kedze MH bola v rozhodnutí uvedená ako podnik povinný
   vrátit spornú pomoc, o jej osobnej dotknutosti niet pochýb.

   42

   Pokial ide o ISD, je potrebné konstatovat, ze v case podania zaloby vo
   veci T-273/06 este nedoslo ku koncentrácii s MH. Jej aktívnu
   legitimáciu je preto potrebné posúdit oddelene od aktívnej legitimácie
   MH.

   43

   V case podania svojej zaloby vsak uz ISD bola 100% vlastníkom
   MH. V tomto ohlade uz Súd prvého stupna v rozsudku citovanom vyssie
   v bode 33 Monsanto/Komisia, (bod 58) rozhodol, ze skutocnost, ze jeden
   podnik je 100% vlastníkom podniku, ktorému je sporné rozhodnutie
   urcené, ho vzhladom na toto rozhodnutie odlisuje vo vztahu
   ku ktorejkolvek inej osobe, a najmä vo vztahu ku ktorémukolvek inému
   hospodárskemu subjektu na relevantnom trhu.

   44

   Iste, Komisia spochybnuje túto judikatúru odvolávajúc sa na uznesenie
   citované vyssie v bode 33 UPC Francúzsko/Komisia. Toto uznesenie, ako
   uznáva aj samotná Komisia, sa vsak týka návrhu na vstup minoritného
   akcionára do konania ako vedlajsieho úcastníka, a nie zaloby
   o neplatnost podanej 100% vlastníkom, ako je to v prejednávanom
   prípade. Navyse, úcastníci konania sa zhodujú na tom, ze ISD je nielen
   100% vlastníkom MH, ale ze sa tiez zarucila za vrátenie spornej pomoci
   zo strany spolocnosti MH (pozri bod 13 vyssie). Je preto povinná
   garantovat vrátenie tejto pomoci. Presne to sa napokon v skutocnosti
   stalo, kedze ISD vrátila spornú pomoc v plnom rozsahu.

   45

   Za týchto podmienok nemozno osobnú dotknutost ISD popriet, pretoze
   rozhodnutie ju zasahuje vzhladom na faktickú situáciu, ktorá ju
   odlisuje od ktorejkolvek inej osoby, a teda individualizuje ju obdobným
   spôsobom ako adresáta aktu.

   46

   Napokon, v protiklade s tvrdením Komisie preukázanú aktívnu legitimáciu
   nemozno spochybnit dôvodmi súvisiacimi s hospodárnostou konania.

   47

   Pokial ide o aktívnu legitimáciu IUD, je potrebné pripomenút, ze kedze
   bola preukázaná aktívna legitimácia ISD, podla ustálenej judikatúry,
   pokial ide o jednu a tú istú zalobu, nie je potrebné preskúmat aktívnu
   legitimáciu ostatných zalobcov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho
   dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125,
   bod 31; Súdu prvého stupna z , Verband der freien Rohrwerke
   a i./Komisia, [11]T-374/00, Zb. s. II-2275, bod 57 z , Sun Chemical
   Group a i./Komisia, T-282/06, Zb. s. II-2149, bod 50 a zo , AITEC
   a i./Komisia, T-447/93 az T-449/93, Zb. s. II-1971, bod 82).

   48

   Nie je teda potrebné osobitne preskúmat prípustnost zaloby, ktorú
   podala IUD.

   49

   Z toho vyplýva, ze námietku prekázky konania, ktorú vzniesla Komisia
   a ktorá sa týka aktívnej legitimácie zalobkýn, teba zamietnut.

   O zmeskaní lehoty na podanie zalôb

   -- Tvrdenia úcastníkov konania

   50

   Komisia tvrdí, ze pri obidvoch zalobách bola zmeskaná lehota na ich
   podanie, pretoze vsetky tri zalobkyne vedeli o rozhodnutí najneskôr
   10. apríla 2006. Komisia upozornuje, ze dátum je uvedený v hlavicke
   kazdej strany faxovaného rozhodnutia v polskom jazyku, ktoré bolo
   pripojené k listom zalobkýn ISD a IUD z , ako aj k listu MH zo , ktoré
   boli zaslané Súdu prvého stupna, a ze fax bol adresovaný "Kancelaria
   LSW", ktorá bola v danom case poradcom skupiny IUD. Z toho vyplýva, ze
   s ohladom na 10-dnovú lehotu zohladnujúcu vzdialenost, lehota na
   podanie zalôb uplynula v utorok .

   51

   Komisia vsak uznáva, ze dátum, ked sa zalobca oboznámil s rozhodnutím,
   je relevantný len subsidiárne, to znamená pri aktoch, ktoré nie sú
   predmetom oznámenia ani uverejnenia. V tejto súvislosti Komisia
   konstatuje, ze rozhodnutie bolo oznámené IUD doporuceným listom zo
   7. júla 2006 s dorucenkou z , MH bolo oznámené doporuceným listom zo ,
   s dorucenkou z . Uvádza tiez, ze rozhodnutie bolo uverejnené v úradnom
   vestníku.

   52

   Avsak zalobkyne, ktorým nebolo rozhodnutie urcené, nepreukázali, na
   základe coho ich informovanie o rozhodnutí prostredníctvom doporuceného
   listu v zmysle clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/99 predstavuje
   oznámenie v zmysle clánku 230 piateho odseku ES.

   53

   Zalobkyne konstatujú, ze spolocnosti IUD bolo rozhodnutie oznámené
   11. júla 2006 a ze zaloba vo veci T-273/06 bola podaná . MH bolo
   rozhodnutie oznámené a táto spolocnost podala zalobu . ISD nemohla
   o rozhodnutí vediet skôr, ako ho získala IUD .

   54

   Zalobkyne v replike uvádzajú, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie bolo
   uverejnené v úradnom vestníku, zaloby sú prípustné ratione temporis,
   pretoze bud rozhodnutie podlieha oznamovacej povinnosti a bolo im
   riadne oznámené, alebo rozhodnutie nepodlieha oznamovacej povinnosti,
   a potom je kritérium skutocnej vedomosti o rozhodnutí, ktoré uvádza
   Komisia, subsidiárne vo vztahu ku kritériu uverejnenia v úradnom
   vestníku.

   -- Posúdenie Súdom prvého stupna

   55

   Pokial ide o dodrzanie lehôt, je potrebné zdôraznit, ze den, ked sa
   zalobkyne dozvedeli o akte, je relevantný len subsidiárne, a to pri
   aktoch, ktoré nie sú predmetom ani oznámenia, ani uverejnenia. Podla
   ustálenej judikatúry týkajúcej sa výkladu clánku 230 piateho odseku ES
   zo znenia toho ustanovenia vyplýva, ze dátum oboznámenia sa s aktom,
   ako kritérium pre zaciatok pocítania lehoty na podanie zaloby, má
   subsidiárny charakter vo vztahu ku kritériu uverejnenia alebo oznámenia
   aktu (rozsudok Súdneho dvora z 10. marca 1998, Nemecko/Rada,
   [12]C-122/95, Zb. s. I-973, bod 35, a rozsudok Súdu prvého stupna z ,
   BP Chemicals/Komisia, T-11/95, Zb. s. II-3235, bod 47).

   56

   V predmetnom prípade bolo rozhodnutie uverejnené v úradnom vestníku
   z 21. decembra 2006. Predmetné zaloby, ktoré boli podané 11. septembra
   a , boli preto podané pri dodrzaní lehoty stanovenej v clánku 230
   piatom odseku ES. V súlade s clánkom 101 ods. 1 a clánkom 102 ods. 1
   a 2 rokovacieho poriadku totiz lehota uplynula , t. j. dva mesiace, dva
   týzdne a desat dní od uverejnenia rozhodnutia, a teda podstatne neskôr,
   ako boli podané zaloby.

   57

   Je pravda, ze uverejnenie rozhodnutia nebolo podmienkou nadobudnutia
   jeho úcinnosti. Je vsak beznou praxou, ze rozhodnutia Komisie
   o ukoncení konania o preskúmaní pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES sa
   uverejnujú v úradnom vestníku. Zalobkyna preto mohla oprávnene
   ocakávat, ze rozhodnutie bude uverejnené (pozri v tomto zmysle rozsudok
   BP Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, body 48 az 51).

   58

   Pokial ide o otázku, ci list Komisie zo 7. júla 2006, ktorým Komisia
   zaslala znenie rozhodnutia IUD, predstavuje oznámenie v zmysle
   clánku 230 piateho odseku ES, je namieste zdôraznit, ze Polská
   republika je jediným adresátom rozhodnutia v zmysle clánku 254
   ods. 3 ES. Kedze zalobkyna nie je adresátom rozhodnutia, kritérium
   oznámenia aktu sa na nu nevztahuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu
   prvého stupna z , Olsen/Komisia, [13]T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 76).

   59

   V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze by rozhodnutie mohlo byt
   oznámené inej osobe nez adresátovi a ze zaslanie rozhodnutia
   zalobkyniam v zmysle clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/99 treba
   povazovat za oznámenie, je nutné konstatovat, ze zaloby boli podané
   v pozadovanej lehote. Za týchto okolností totiz v súlade s clánkom 101
   ods. 1 a s clánkom 102 ods. 2 rokovacieho poriadku lehota na podanie
   zaloby vo veci T-273/06 uplynula 21. septembra 2006, to znamená dva
   mesiace a desat dní po oznámení rozhodnutia , a teda po podaní zaloby .
   Lehota vo veci T-297/06 uplynula , to znamená v pondelok po uplynutí
   dvoch mesiacov a desiatich dní po oznámení rozhodnutia , a teda po
   podaní zaloby .

   60

   Z toho vyplýva, ze zaloby boli podané v stanovených lehotách.

   O prípustnosti zaloby smerujúcej proti listu zo 7. júna 2006

   -- Tvrdenia úcastníkov konania

   61

   Komisia tvrdí, ze list zo 7. júna 2006, v ktorom stanovila úrokovú
   sadzbu, ktorá sa má uplatnit pri vymáhaní spornej pomoci, nie je
   napadnutelným aktom. Úroková sadzba, ktorá je výsledkom postupu podla
   clánku 9 ods. 4 nariadenia c. 794/2004, má "rovnakú hodnotu" ako sadzba
   podla odseku 1 toho istého clánku. Tieto sadzby preto majú "právnu silu
   erga omnes". Zalobkyne ich preto nemôzu spochybnovat, kedze nie sú
   priamo a osobne dotknuté.

   62

   Túto "právnu silu" potvrdzuje aj skutocnost, ze rovnaká sadzba bola
   pouzitá aj v iných rozhodnutiach urcených Polskej republike, ktoré sa
   tiez týkali protiprávnej pomoci, napríklad v rozhodnutí Komisie
   2008/344/ES z 23. októbra 2007 o státnej pomoci C 23/2006 (ex NN
   35/2006) poskytnutej Polskom výrobcovi ocele skupine Technologie Buczek
   Komisie ([14]Ú. v. EÚ L 116, 2008, s. 26).

   63

   Zalobkyne uvádzajú, ze sadzba stanovená Komisiou v liste zo 7. júna
   2006 adresovanom polským orgánom, nie je vseobecne záväzná pre kazdú
   státnu pomoc poskytnutú v rokoch prechádzajúcich pristúpeniu Polskej
   republiky k Európskej únii. Ide naopak o "osobitné rozhodnutie", ktoré
   platí len pre prípad HCz a ktoré zohladnuje specifické okolnosti jej
   situácie a trhu, na ktorom pôsobí.

   64

   Zalobkyne dodávajú, ze stanovenie úrokovej sadzby, ktorá sa má uplatnit
   pri vymáhaní spornej pomoci, je integrálnou súcastou rozhodnutia a nie
   nariadenia c. 794/2004. Je preto napadnutelné rovnako ako samotné
   rozhodnutie.

   -- Posúdenie Súdom prvého stupna

   65

   Po prvé, pokial ide o záväznú povahu listu zo 7. júna 2006, zo znenia
   clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze vymáhaná pomoc
   zahrna úrok "s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou". Clánok 9 ods. 4
   nariadenia c. 794/2004 spresnuje, ze ak nie sú k dispozícii okrem iného
   údaje potrebné na výpocet sadzby podla odseku 1 tohto clánku, Komisia
   môze v úzkej spolupráci s dotknutým clenským státom "stanovit" úrokovú
   sadzbu uplatnitelnú na vymáhanie státnej pomoci pre jeden alebo viacero
   clenských státov na základe inej metódy a informácií, ktoré má
   k dispozícii.

   66

   Z toho vyplýva, ze je to Komisia, kto záväzným spôsobom, hoci v úzkej
   spolupráci s dotknutým clenským státom, stanovuje úrokovú mieru, ktorá
   sa má uplatnit pri vymáhaní státnej pomoci. Tento záväzný charakter
   napokon potvrdila Komisia na pojednávaní. List zo 7. júna 2006 preto
   treba povazovat za akt so záväznými právnymi úcinkami v zmysle rozsudku
   Súdneho dvora z , IBM/Komisia (60/81, Zb. s. 2639, bod 9), a teda za
   napadnutelný akt.

   67

   Po druhé, pokial ide o aktívnu legitimáciu zalobkýn, je nutné
   konstatovat, ze otázka, ci sadzby obsiahnuté v liste zo 7. júna 2006
   majú vseobecne záväznú povahu, alebo ci sa jedná o individuálne
   rozhodnutie, je irelevantná z hladiska prípustnosti zaloby v tomto
   ohlade. Je totiz nesporné, ze zalobkyne nie sú adresátmi listu zo . Ak
   chcú za týchto podmienok zalobkyne napadnút úrokové sadzby stanovené
   v tomto liste, musia preukázat priamu a osobnú dotknutost v súlade
   s ustanoveniami clánku 230 stvrtého odseku ES, a to v oboch uvedených
   prípadoch.

   68

   Pokial ide o priamu dotknutost, z judikatúry vyplýva, ze sporné
   opatrenie Spolocenstva musí bezprostredne ovplyvnovat právne postavenie
   jednotlivca a neponechávat priestor na volnú úvahu adresátom tohto
   opatrenia, ktorí sú poverení jeho vykonaním, kedze vykonanie je úplne
   automatické a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Spolocenstva bez
   uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudok Súdneho dvora
   z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C-386/96 P, Zb. s. I-2309, bod 43).
   Tak je to aj v prípade, ked moznost adresátov aktu neaplikovat tento
   akt je cisto teoretická, pricom o ich vôli vyvodit právne následky
   v súlade s ním nie je ziadna pochybnost (rozsudok Súdneho dvora
   Dreyfus/Komisia, uz citovaný, bod 44; pozri tiez v tomto zmysle
   rozsudok Súdneho dvora zo , Piraiki-Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb.
   s. 207, body 8 az 10). V predmetnom prípade list zo neponechával
   polským orgánom ziaden priestor na volnú úvahu, a to dokonca ani pokial
   ide o aspekty, pri ktorých predlozili v liste z iný návrh ako Komisia.

   69

   Pokial ide o osobnú dotknutost, je namieste konstatovat, ze clánok 9
   ods. 4 nariadenia c. 794/2004 zakotvuje moznost, aby Komisia stanovila
   jednotnú sadzbu na vymáhanie státnej pomoci "pre jeden alebo viacero
   clenských státov".

   70

   Pritom je vsak potrebné konstatovat, ze Komisia v liste zo 7. júna 2006
   takúto jednotnú sadzbu nestanovila.

   71

   V danom liste totiz Komisia výslovne odkazuje na rozhodnutie
   a stanovuje sadzbu pre vymáhanie specifickej pomoci, ktorej dlzníkmi sú
   zalobkyne. Znenie listu nemá vseobecnú záväznost, ale zameriava sa na
   "opatrenia, ktoré sú potrebné na vykonanie rozhodnutia". Okrem toho na
   rozdiel od sadzieb vypocítaných podla postupu stanoveného v clánku 9
   ods. 1 nariadenia c. 794/2004 sadzba, ktorú Komisia stanovila v liste
   zo 7. júna 2006, nebola nikdy zverejnená. Nie je preto mozné sa
   domnievat, ze by mal list zo vseobecnú záväznost.

   72

   Nakoniec, odpoved Komisie na písomné otázky Súdu prvého stupna nemôze
   spochybnit záver, ze v predmetnom prípade Komisia stanovila sadzbu nie
   vseobecným a jednotným spôsobom, ale s ohladom na specifické potreby
   rozhodnutia. Iste, Komisia tvrdí, ze rovnaká sadzba bola "pouzitá" aj
   v inom prípade a ze polské orgány "súhlasili" s tým, aby sa postupovalo
   podla rovnakej metódy stanovenia sadzby. Ak by vsak táto sadzba bola
   bývala stanovená v liste zo 7. júna 2006 pre vsetky prípady vymáhania
   pomoci poskytnutej pocas dotknutého obdobia v Polsku, Komisia by nebola
   mala potrebu opätovne zacat konanie podla clánku 9 ods. 4 nariadenia
   c. 794/2004, ani nadviazat "úzku spoluprácu s clenským státom", ani sa
   odvolávat na súhlas polských orgánov. Bola by jednoducho mohla uplatnit
   sadzbu, ktorá bola stanovená vopred.

   73

   Preto je potrebné sa domnievat, ze v liste zo 7. júna 2006 sa Komisia
   obmedzila na stanovenie sadzby pre konkrétny prípad a ze sa tento list
   zalobkýn osobne dotýka, pretoze sú povinné vrátit urcitú sumu zvýsenú
   o túto sadzbu.

   74

   Zo vsetkých uvedených skutocností vyplýva, ze zaloba podaná proti listu
   zo 7. júna 2006 je prípustná.

   O prípustnosti tretieho, stvrtého a siesteho zalobného návrhu

   Tvrdenia úcastníkov konania

   75

   Komisia tvrdí, ze tretí, stvrtý a siesty zalobný návrh zalobkýn (pozri
   bod 28 vyssie) sú neprípustné, pretoze nespadajú do rámca kontroly
   zákonnosti podla clánku 230 ES. Tieto návrhy totiz v podstate smerujú
   k tomu, aby Súd prvého stupna urcil povinnosti.

   76

   Zalobkyne protiargumentujú, ze tieto návrhy nie sú v rozpore
   s "kasacnou povahou" zaloby o neplatnost, kedze táto zaloba má za
   následok, ze nové rozhodnutie bude prijaté v zmysle rozsudku
   o neplatnost.

   Posúdenie Súdom prvého stupna

   77

   V protiklade s tvrdeniami Komisie tretí a siesty zalobný návrh
   nesmerujú k tomu, aby Súd prvého stupna ulozil Komisii povinnost.
   Siesty zalobný návrh totiz sleduje ulozenie náhrady trov konania
   zalovanej, a je preto prípustný.

   78

   V tretom zalobnom návrhu zalobkyne subsidiárne navrhujú, aby Súd prvého
   stupna "vyhlásil" povinnost Polskej republiky vymáhat pomoc za
   neexistujúcu. V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze vzhladom na
   absenciu právneho základu v Zmluve Súd prvého stupna nemá právomoc
   rozhodnút o takomto návrhu. Tento návrh je preto neprípustný.

   79

   Vo stvrtom zalobnom návrhu zalobkyne najmä ziadajú, aby Súd prvého
   stupna vrátil otázku úrokov Komisii na nové rozhodnutie. Pritom
   v replike a na pojednávaní zalobkyne uviedli, ze v tomto návrhu sa
   obmedzili na uvedenie logického dôsledku rozsudku v prípade, ze by bolo
   vyhovené návrhu na zrusenie uvedenému v tom istom zalobnom návrhu, co
   je napokon dôsledok uz uvedený v clánku 233 ods. 1 ES. Nemá preto
   samostatný význam.

   O veci samej

   80

   Vo veci T-273/06 zalobkyne ISD a IUD uvádzajú sest zalobných dôvodov
   zalozených na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností a na
   porusení ich práva predlozit pripomienky, porusení zásady ochrany
   legitímnej dôvery, protokolu c. 8, clánku 14 nariadenia c. 659/1999
   a nariadenia c. 794/2004. Vo veci T-297/06 MH uvádza styri zalobné
   dôvody v podstate zhodné so zalobnými návrhmi vo veci T-273/06,
   s výnimkou druhého a tretieho zalobného dôvodu, ktoré nie sú prevzaté.

   O zalobnom dôvode zalozenom na porusení protokolu c. 8

   -- Tvrdenia úcastníkov konania

   81

   Zalobkyne predovsetkým pripomínajú, ze v odôvodnení c. 108 rozhodnutia
   Komisia konstatovala, ze clánky 87 ES a 88 ES sa zvycajne netýkajú
   pomoci, ktorá bola poskytnutá pred pristúpením a ktorá uz nie je
   aplikovatelná. Komisia preto s cielom odôvodnit svoju právomoc poskytla
   výklad bodu 6 tretieho odseku protokolu c. 8, ktorý nie je v súlade
   s jeho cielom.

   82

   Zalobkyne po prvé uvádzajú, ze nielen ze sa protokol c. 8 netýka
   podnikov, ktoré nie sú uvedené v prílohe 1, s jedinou výnimkou podla
   bodu 4 písm. b), ale ze naopak tento bod pocíta s moznostou, aby tretia
   osoba prevzala aktíva spolocnosti, ktorá nie je uvedená v zozname
   v prílohe 1 a ktorá získala pomoc na restrukturalizáciu. Cielom
   protokolu c. 8 je totiz zabránit tomu, aby sa pomoc poskytnutá
   niektorému z podnikov -- príjemcov pomoci kumulovala s inou státnou
   pomocou alebo aby bola prevedená na tretiu osobu. Protokol c. 8 preto
   nepredstavuje právny základ, o ktorý by sa Komisia mohla opriet pri
   prijímaní rozhodnutia.

   83

   Po druhé zalobkyne zdôraznujú, ze prezumpcia neretroaktivity, potvrdená
   medzinárodným právom, a "zásada predvídatelnosti" spôsobujú, ze text
   mozno uplatnovat retroaktívne len vtedy, ak to urcité pravidlo výslovne
   povoluje a ak presne uvádza, na aké obdobie sa spätná úcinnost daného
   textu vztahuje. Pritom znenie bodu 6 tretieho odseku protokolu c. 8
   výslovne nestanovuje retroaktívne úcinky. Z toho je potrebné vyvodit,
   ze sa nevztahuje na státnu pomoc, ktorú pred jeho prijatím získali
   podniky, ktoré nie sú uvedené v prílohe 1.

   84

   Jediný retroaktívny prvok, ktorý je mozné nájst v protokole c. 8, je
   odkaz na obdobie od roku 1997 do roku 2003, ktorý sa systematicky
   objavuje bud vo vztahu k celkovej sume pomoci, ktorá môze byt
   poskytnutá (bod 6), alebo vo vztahu k cistému znízeniu kapacít, ku
   ktorému musí dospiet Polská republika (bod 7). To znamená, ze výpocet
   budúcej pomoci, ktorá bude poskytnutá podnikom -- príjemcom po
   nadobudnutí úcinnosti protokolu c. 8, by sa mal uskutocnit pri
   retrospektívnom zohladnení súm uz poskytnutej pomoci, ale nie pri
   retrospektívnom zohladnení pomoci, ktorá bola poskytnutá protiprávne.

   85

   Po tretie, Komisia "zasiahla do casovej kompetencie iných institúcií".
   Iba Asociacná rada a Rada totiz mali právomoc rozhodovat
   o zlucitelnosti polského plánu restrukturalizácie s poziadavkami
   clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2. V prípade rozdielnych názorov na
   uplatnovanie Európskej dohody mohli institúcie Spolocenstva podat návrh
   na Asociacnú radu. Komisia nic také neurobila, ked sa dozvedela, ze HCz
   získala státnu pomoc. Tým, ze zacala vysetrovanie spornej pomoci,
   neoprávnene prevzala kontrolnú právomoc, a rozhodnutie by preto malo
   byt zrusené pre nedostatok právomoci.

   86

   Po stvrté zalobkyne Komisii vytýkajú, ze porusila zásadu rovnosti
   zaobchádzania pri uplatnovaní protokolu c. 8. Hoci na HCz nebol
   formálne vyhlásený konkurz, proces jeho restrukturalizácie je
   z ekonomického hladiska rovnocenný konkurzu. Pritom HCz a ISD (ako aj
   IUD) bolo poskytnuté iné zaobchádzanie -- ci uz z právneho hladiska,
   pokial ide o HCz, alebo z faktického hladiska, pokial ide o ISD (a IUD)
   --, nez aké bod 4 písm. b) protokolu c. 8 vyhradzuje spolocnosti
   v konkurze a tretej preberajúcej osobe.

   87

   Vo veci T-297/06 zalobkyna napáda tiez clánok 4 rozhodnutia, ked tvrdí,
   ze Komisia nemala právomoc rozhodnút, ze zmena polského "národného
   plánu restrukturalizácie" je podmienená tým, ze táto zmena so sebou
   neprinesie ziadnu státnu pomoc a ziadne zvýsenie výrobných kapacít.
   Okrem toho Komisia zjavne nesprávne vylozila bod 10 protokolu c. 8,
   pretoze ten jej nepriznáva diskrecnú právomoc nepovolit clenskému
   státu, aby do svojho "národného plánu restrukturalizácie" zahrnul pomoc
   zlucitelnú so spolocným trhom.

   88

   Komisia tieto tvrdenia vyvracia.

   -- Posúdenie Súdom prvého stupna

   89

   V zalobnom dôvode zalozenom na porusení protokolu c. 8, ktorý je
   potrebné preskúmat ako prvý, pretoze sa týka právneho základu
   rozhodnutia, zalobkyne v podstate spochybnujú uplatnitelnost pravidiel
   Spolocenstva v oblasti státnej pomoci ratione temporis a ratione
   personae a právomoc Komisie kontrolovat ich dodrziavanie pocas obdobia
   predchádzajúceho pristúpeniu Polskej republiky k Európskej únii.

   90

   Pokial ide o uplatnitelnost pravidiel Spolocenstva v oblasti státnej
   pomoci ratione temporis, medzi úcastníkmi konania panuje zhoda, ze
   clánky 87 ES a 88 ES sa v zásade neuplatnujú na státnu pomoc poskytnutú
   pred pristúpením, ktorá uz po pristúpení nie je aplikovatelná.

   91

   Komisia sa vsak opiera o protokol c. 8 ako o lex specialis, aby
   odôvodnila svoju právomoc. Súd prvého stupna konstatuje, ze tento rezim
   sa vo viacerých ohladoch lísi od vseobecného rezimu stanoveného
   Zmluvou ES a v prílohe IV Aktu o podmienkach pristúpenia Ceskej
   republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej
   republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej
   republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej
   republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia
   (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 797, dalej len "príloha IV zmluvy
   o pristúpení"). Podla bodu 1 protokolu c. 8 tak urcitá státna pomoc
   poskytnutá Polskou republikou na restrukturalizáciu specifických
   sektorov polského oceliarskeho priemyslu, ktorá by bezne nebola
   prípustná podla clánkov 87 ES a 88 ES, bola uznaná ako zlucitelná so
   spolocným trhom. Okrem toho je nesporné, ze prechodný mechanizmus
   nachádzajúci sa v prílohe IV zmluvy o pristúpení sa týka iba státnej
   pomoci poskytnutej pred pristúpením, ktorá je nadalej aplikovatelná aj
   po pristúpení.

   92

   Preto je potrebné preskúmat, ci ustanovenia protokolu c. 8 oprávnovali
   Komisiu rozsírit svoju kontrolnú právomoc v oblasti státnej pomoci aj
   na spornú pomoc a ci predstavovali dostatocný právny základ na zákaz
   tejto pomoci.

   93

   V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze protokol c. 8 odkazuje na
   pomoc, ktorá bola poskytnutá pocas obdobia rokov 1997 az 2003. Povoluje
   obmedzenú sumu pomoci na restrukturalizáciu poskytnutú za toto obdobie
   (tzn. pred pristúpením Polskej republiky k Európskej únii) urcitým
   podnikom, ktoré sú vymenované v prílohe 1 a na druhej strane zakazuje
   akúkolvek inú státnu pomoc na restrukturalizáciu oceliarskeho
   priemyslu.

   94

   Bod 6 prvý odsek protokolu c. 8 osobitne stanovuje, ze v kazdom prípade
   celková suma pomoci vyplatenej za obdobie rokov 1997 az 2003 nesmie
   prekrocit ciastku 3387070000 PLN. Bod 6 tretí odsek protokolu c. 8
   upresnuje, ze Polská republika nesmie poskytnút ziadnu inú pomoc na
   restrukturalizáciu polského oceliarskeho priemyslu. Preto sa
   v protiklade s tvrdeniami zalobkýn retroaktívne uplatnovanie protokolu
   c. 8 obmedzuje na jeho bod 6, ktorý sa týka obdobia od roku 1997 do
   roku 2003.

   95

   Napokon vzhladom na to, ze v case uverejnenia protokolu c. 8
   v septembri 2003 uz bolo toto obdobie takmer skoncené, argument
   zalobkýn, ze odkaz na obdobie od roku 1997 do roku 2003 znamená len to,
   ze pri výpocte budúcej pomoci by sa mali retrospektívne zohladnit sumy
   uz poskytnutej pomoci, ale nemala by sa zohladnit protiprávne
   poskytnutá pomoc, nie sú presvedcivé.

   96

   Naopak, cielom protokolu c. 8 bolo zaviest komplexný rezim schvalovania
   pomoci urcenej na restrukturalizáciu polského oceliarskeho priemyslu
   a nielen vyhnút sa kumulácii pomoci u podnikov -- príjemcov.

   97

   Z toho vyplýva, ze vo vztahu k prílohe IV Zmluvy o pristúpení
   a k clánkom 87 ES a 88 ES predstavuje protokol c. 8 lex specialis,
   ktorý rozsiruje kontrolu státnej pomoci vykonávanú Komisiou v zmysle
   Zmluvy ES na pomoc poskytnutú na reorganizáciu polského oceliarskeho
   priemyslu v období od roku 1997 do roku 2003.

   98

   Ani dalsie argumenty zalobkýn nemôzu spochybnit uplatnitelnost
   protokolu c. 8.

   99

   Pokial ide o tvrdenie v súvislosti s pôsobnostou protokolu c. 8 ratione
   personae, ze protokol sa netýka podnikov, ktoré nie sú uvedené
   v zozname v prílohe 1, je nutné konstatovat, ze tento protokol sa týka
   polského oceliarskeho priemyslu ako celku, co bez dalsieho zahrna aj
   zalobkyne. Totiz nielenze bod 6 tretí odsek protokolu c. 8 stanovuje
   maximálnu celkovú sumu pomoci a vylucuje akúkolvek v nom nezahrnutú
   pomoc, ale jeho bod 3 výslovne stanovuje, ze státnu pomoc v rámci plánu
   restrukturalizácie polského oceliarskeho priemyslu môzu získat jedine
   podniky uvedené v prílohe 1 (oprávnené spolocnosti). Ak by bolo mozné,
   aby si podnik, ktorý nie je uvedený v prílohe 1, mohol ponechat
   neobmedzené sumy pomoci na restrukturalizáciu získané pred pristúpením
   bez toho, aby na oplátku znízil výrobnú kapacitu, protokol c. 8 by
   nemal ziaden význam.

   100

   Pokial ide o argument zalozený na bode 4 písm. b) protokolu c. 8, ze
   iba podniky-príjemcovia nemôzu prevziat aktíva podniku, ktorý nie je
   uvedený v prílohe 1 a na ktorý bol vyhlásený konkurz, je potrebné
   uviest, ze zalobkyne vychádzajú z nesprávneho výkladu tohto
   ustanovenia. Tento bod sa totiz týka iba podnikov -- príjemcov pomoci,
   a preto neumoznuje vyvodit závery pre iné podniky. Okrem toho, aj za
   predpokladu, ze by tento bod pocítal s moznostou tretích osôb prevziat
   aktíva podniku v konkurze, ktorý nie je uvedený v zozname prílohe 1
   protokolu c. 8, vôbec by to neznamenalo, ze táto tretia osoba nie je
   povinná vrátit protiprávnu pomoc, ktorú získal uvedený podnik.

   101

   Skutocnost, ze situáciu HCz mozno prirovnat k situácii podniku
   v konkurze, ktorý nie je uvedený v zozname prílohy 1 protokolu c. 8,
   nie je relevantná. Preto treba tiez zamietnut výhradu, ktorá s nou
   súvisí a ktorá vychádza z údajného porusenia zásady rovnosti
   zaobchádzania pri uplatnovaní protokolu c. 8. Okrem toho, HCz nie je
   ani podnik -- príjemca, ani podnik v konkurze. Ak by bol prijatý
   zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania,
   v podstate by to znamenalo spochybnit protokol c. 8, ktorý je ako zdroj
   primárneho práva súcastou Zmluvy ES.

   102

   Pokial ide o argument, ze Komisia prekrocila hranice vlastnej
   právomoci, stací pripomenút, ze bod 18 protokolu c. 8 stanovuje, ze ak
   Polská republika pocas obdobia restrukturalizácie poskytla oceliarskemu
   priemyslu, a najmä podnikom -- príjemcom, dodatocnú nezlucitelnú pomoc,
   Komisia prijme vhodné opatrenia s cielom vyzadovat od dotknutých
   podnikov vrátenie kazdej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore
   s podmienkami stanovenými v protokole. Tieto vhodné opatrenia zahrnajú
   kontrolné opatrenia podla clánku 88 ES. Z toho vyplýva, ze Komisia bola
   oprávnená kontrolovat dodrziavanie ustanovení protokolu c. 8.

   103

   Napokon, pokial ide o argumenty uvádzané s cielom spochybnit zákonnost
   clánku 4 rozhodnutia, je nutné konstatovat, ze v súlade s protokolom
   c. 8 Komisia schvaluje kazdú dalsiu zmenu národného plánu
   restrukturalizácie a individuálnych plánov, a ze v clánku 4 rozhodnutia
   zopakovala urcité podmienky, ktoré uz vyplývajú z protokolu c. 8.

   104

   Zalobný dôvod zalozený na porusení protokolu c. 8 preto treba
   zamietnut.

   O zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení

   -- Tvrdenia úcastníkov konania

   105

   Zalobkyne tvrdia, ze správne zistenie relevantných skutkových okolností
   by bolo Komisiu priviedlo k záveru, ze vzhladom na to, ze výrobné
   prostriedky HCz boli prevzaté za cenu zodpovedajúcu trhovej cene,
   sporná pomoc uz bola vrátená.

   106

   Súdny dvor uz totiz v podobnej veci rozhodol, ze ak bola spolocnost,
   ktorá získala pomoc, predaná za trhovú cenu, predajná cena odzrkadluje
   dôsledky skorsej pomoci a výhodu z pomoci si ponecháva ten, kto danú
   spolocnost predáva. V takomto prípade by návrat do pôvodného stavu mal
   zabezpecit v prvom rade predávajúci vrátením pomoci. Ak vsak napokon
   sumy z privatizácie získal stát, ten v sebe kumuluje postavenie
   predávajúceho s postavením poskytovatela pomoci, takze návrat do
   pôvodného stavu nemozno zabezpecit vrátením pomoci (rozsudok Súdneho
   dvora z 20. septembra 2001, Banks, [15]C-390/98, Zb. s. I-6117, body 78
   a 79).

   107

   V predmetnej veci ISD odkúpila od TFS za trhovú hodnotu akcie HSCz a od
   HCz akcie MH a MH Plus, ako aj akcie desiatich dcérskych spolocností
   HCz. Po uskutocnení predaja si teda výhodu zo spornej pomoci ponechali
   TFS a HCz, to znamená podniky v 100% vlastníctve polského státu.

   108

   V replike zalobkyne doplnajú, ze pod tlakom zo strany polského státu
   musela IUD ponúknut cenu znacne vyssiu oproti pôvodnej ponuke, navyse
   spolu s rucitelským záväzkom v prospech MH. Uvedený záväzok vsak
   znamená výslovné uznanie práva IUD odvolat sa proti prípadnému
   rozhodnutiu Komisie, ktorým sa nariaduje vrátenie pomoci.

   109

   Zalobkyne uznávajú nedávny vývoj judikatúry Banks, uz citovanej v bode
   106 vyssie, v rozsudku Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia
   ([16]C-277/00, Zb. s. I-3925, dalej len "rozsudok SMI"), a v rozsudku
   Súdu prvého stupna z , CDA Datenträger Albrechts/Komisia (T-324/00, Zb.
   s. II-4309). Podla zalobkýn má vsak táto judikatúra za následok, ze ak
   sa príjemca pomoci zaclenil do skupiny kupujúceho, vymáhanie pomoci od
   príjemcu ekonomicky ovplyvní aj kupujúceho, ktorý uz prípadne vrátil
   cast pomoci tým, ze zaplatil trhovú cenu. Navyse, ak balík akcií
   predáva samotný stát, ktorý musí vymáhat spornú pomoc, bola by
   uvedenému státu pomoc vrátená dva razy.

   110

   Komisia tvrdí, ze tento zalobný dôvod je bezpredmetný, pretoze
   zalobkyne spochybnujú otázku, ktorou sa rozhodnutie nezaoberá.

   -- Posúdenie Súdom prvého stupna

   111

   Pri posudzovaní argumentu, ze ISD prevzala aktíva HCz za trhovú cenu,
   je dôlezité rozlisovat dve etapy. V prvej etape MH a MH Plus, dve
   dcérske spolocnosti v 100% vlastníctve HCz, prevzali od HCz oceliarske
   aktíva a iné aktíva potrebné pre výrobu (asset deal). V druhej etape
   HCz predala MH a MH Plus spolocnosti ZPD Steel (z ktorej sa neskôr
   stala ISD), dcérskej spolocnosti v 100% vlastníctve IUD (share deal).

   112

   Pokial ide o "asset deal", faktom je, ze MH a MH Plus nezaplatili HCz
   ziadnu kúpnu cenu ako protihodnotu za prevod aktív HCz na tieto
   odclenené spolocnosti. Obava Komisie, ze v nadväznosti na túto
   restrukturalizáciu by sa z HCz mohla stat "prázdna skrupina", co by
   znemoznilo akékolvek vymáhanie pomoci, ktorá bola vyhlásená za
   nezlucitelnú so spolocným trhom, a to napriek pociatocnej prítomnosti
   rozhodujúcich aktív, bola preto odôvodnená. Preto jedine solidárny
   záväzok vrátenia pomoci umoznoval Polskej republike obrátit sa na
   ktorýkolvek podnik, ktorý mal z pomoci výhodu.

   113

   Pokial ide o "share deal", je nutné konstatovat, ze odkúpenie MH a MH
   Plus spolocnostou ISD, ktoré navyse nebolo v case prijatia rozhodnutia
   dokoncené, sa v rozhodnutí neskúma. Ako totiz vyplýva z jeho výroku
   a odôvodnenia, predmetom rozhodnutia je iba prvá etapa, tzn.
   problematika prevodu aktív HCz (asset deal).

   114

   Okrem toho, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v rámci konania
   o neplatnost musí byt zákonnost napadnutého aktu posúdená vzhladom na
   skutkové a právne okolnosti existujúce v case prijatia aktu (pozri
   rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76
   a 16/76, Zb. s. 321, bod 7, a rozsudok SMI, uz citovaný v bode 109
   vyssie, bod 39, a tam citovanú judikatúru).

   115

   V case prijatia rozhodnutia, t. j. 5. júla 2005, bola este HCz
   vlastníkom MH a MH Plus, pretoze predaj v prospech spolocnosti ISD sa
   uskutocnil az . Tento neskorsí predaj MH spolocnosti ISD vsak nemá na
   zákonnost rozhodnutia ziaden vplyv. Okolnosti, ktoré nastali po prijatí
   rozhodnutia, totiz nemôzu spätne spôsobit jeho neplatnost. Tento
   zalobný dôvod je preto neúcinný, pretoze zalobkyne spochybnujú
   transakciu, ktorá nebola v rozhodnutí posudzovaná.

   116

   Z toho vyplýva, ze argumenty zalobkýn ISD a IUD zalozené na rozsudkoch
   Banks, uz citovanom v bode 106 vyssie, SMI a CDA Datenträger
   Albrechts/Komisia, uz citovaných v bode 109 vyssie, nemajú pre toto
   konanie ziaden význam. V rozsudku Banks Súdny dvor skúmal moznost
   ziadat vrátenie pomoci po predaji podniku -- príjemcu. Dalsie rozsudky
   SMI a CDA Datenträger Albrechts/Komisia sa týkali situácií, v ktorých
   na rozdiel od predmetného prípadu doslo k predaju pred prijatím
   rozhodnutia, ktorým sa nariaduje vymáhanie pomoci.

   117

   V nadväznosti na prijatie rozhodnutia, ktorým sa nariaduje vymáhanie
   spornej pomoci, musia polské orgány urcit spôsoby vymáhania pomoci
   vrátane otázky, akú cast celkovej sumy musí vrátit kazdý zo solidárne
   dlhujúcich podnikov, v rámci uplatnenia rozhodnutia.

   118

   Zo vsetkých uvedených skutocností vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na
   zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností treba zamietnut.

   O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva predlozit pripomienky

   -- Tvrdenia úcastníkov konania

   119

   Zalobkyne ISD a IUD tvrdia, ze hoci Komisia vedela o danej pomoci,
   zhrnutie rozhodnutia o zacatí konania spornú pomoc nespomína.
   V rozhodnutí o zacatí konania sa uvádzajú niektoré relevantné právne
   skutocnosti, ale nespomína sa ziadna skutková okolnost v súvislosti so
   ziadnou takou pomocou, ako je sporná pomoc. Toto znenie neumoznilo IUD
   zistit, na akú pomoc sa vysetrovanie sústreduje. IUD preto nevedela, ze
   má predlozit pripomienky týkajúce sa spornej pomoci. Nemohla preto
   uplatnit právo, ktoré jej priznáva clánok 88 ES a clánok 6 nariadenia
   c. 659/1999.

   120

   V replike zalobkyne uznávajú, ze vo výzve na predlozenie pripomienok,
   ktorá bola uverejnená v úradnom vestníku, sa spomína okrem iného
   obdobie, ktorého sa týka skúmanie. Tieto informácie sa vsak nachádzali
   iba v rozhodnutí o zacatí konania v jeho verzii uverejnenej
   v autentickom jazyku (v polstine), a nie v zhrnutí. IUD si pritom
   myslela, ze s rozhodnutím o zacatí konania sa môze oboznámit na základe
   zhrnutia uverejneného v anglictine.

   121

   Komisia tieto argumenty vyvracia. Zdôraznuje, ze v stádiu zacatia
   konania vo veci zistovania má právne posúdenie relevantných skutocností
   nevyhnutne predbezný charakter, ale ze z rozhodnutia o zacatí konania
   je jasné, ze sa zaoberalo existenciou dalsej pomoci, ktorá bola
   vyplatená HCz a HSCz od roku 1997.

   -- Posúdenie Súdom prvého stupna

   122

   Je pravda, ze v zhrnutí rozhodnutia o zacatí konania, ktoré
   identifikuje HCz ako potenciálneho príjemcu státnej pomoci, sa
   nespomína ani sporná pomoc, ani obdobie od roku 1997 do roku 2003.

   123

   V kazdom prípade zo samotnej povahy zhrnutia vyplýva, ze nemôze
   obsahovat vsetky informácie uvedené v rozhodnutí o zacatí konania.
   Navyse, z výzvy na predlozenie pripomienok uverejnenej v úradnom
   vestníku jasne vyplýva, ze jedine polské znenie je autentické. Napokon,
   rozhodnutie o zacatí konania je urcené Polskej republike, ktorej
   úradným jazykom je polstina. Zalobkyne sa preto nemohli obmedzit na to,
   ze sa oboznámia s rozhodnutím o zacatí konania len na základe zhrnutia
   uverejneného v anglictine. Vo vlastnom záujme si teda zalobkyne mali
   rozhodnutie prelozit, ak pre ne nebolo zrozumitelné napriek tomu, ze
   ISD je polský podnik.

   124

   Pokial ide o samotné rozhodnutie o zacatí konania, z judikatúry
   vyplýva, ze fáza preskúmania upravená v clánku 88 ods. 2 ES má Komisii
   umoznit získanie úplných informácií o vsetkých okolnostiach veci
   (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's
   Francúzsko, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 38).

   125

   Podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 rozhodnutie o zacatí
   konania rekapituluje relevantné skutkové a právne okolnosti, zahrna
   "predbezné zhodnotenie" navrhovaného opatrenia Komisiou a vysvetluje
   dôvody, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti so spolocným
   trhom. Toto rozhodnutie dalej vyzýva dotknutý clenský stát a iné
   dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky.

   126

   Ako vyplýva zo znenia citovaného ustanovenia, analýza Komisie má
   nevyhnutne predbezný charakter. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze mat
   povinnost predlozit úplnú analýzu dotknutej pomoci vo svojom oznámení
   o zacatí tohto konania. Komisia naopak musí definovat dostatocným
   spôsobom rozsah svojho preskúmania, aby nezbavila právo dotknutých osôb
   predlozit pripomienky jeho obsahu [rozsudok Súdu prvého stupna
   z 31. mája 2006, Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, [17]T-354/99,
   Zb. s. II-1475, bod 85].

   127

   Z bodov 6, 32 a 51 rozhodnutia o zacatí konania, ktorého znenie
   v polskom jazyku bolo uverejnené v úradnom vestníku, napriek tomu
   vyplýva, ze Komisia si kládla otázky v súvislosti s existenciou pomoci,
   ktorá bola pri viacerých prílezitostiach vyplatená spolocnostiam HCz
   a HSCz od roku 1997. V bode 6 sa totiz konstatuje, ze "z informácií,
   ktoré sú momentálne k dispozícii, zdá sa vyplýva, ze HCz viackrát
   získala pomoc z verejných zdrojov od pociatku restrukturalizacného
   obdobia v roku 1997". V bode 32 upresnuje, ze "v rámci tohto konania
   treba posúdit kazdú pomoc, ktorá bola HCz poskytnutá od 1. januára
   1997" (bod 51).

   128

   Hoci sa v rozhodnutí o zacatí konania výslovne nespomína pomoc na
   restrukturalizáciu, ani suma 19699452 PLN, z týchto ustanovení jasne
   vyplýva, ze Komisia zacína komplexné konanie, ktoré sa týka kazdej
   pomoci, ktorá bola HCz poskytnutá od roku 1997.

   129

   Z uvedených skutocností vyplýva, ze v rozhodnutí o zacatí konania
   Komisia dostatocne vymedzila rámec svojho zistovania, tak aby
   zainteresované tretie strany mohli predlozit svoje pripomienky. Tento
   zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut.

   O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej
   dôvery

   -- Tvrdenia úcastníkov konania

   130

   Zalobkyne ISD a IUD tvrdia, ze skutocnost, ze Komisia v rozhodnutí
   o zacatí konania presne neuviedla, zrusenie ktorej státnej pomoci
   vyzaduje v rozhodnutí, mala tiez za následok, ze rozhodnutie je
   poznacené nerovnostou, ktorá vyplýva z porusenia zásady ochrany
   legitímnej dôvery. Uvádzajú, ze ich legitímna dôvera sa zakladala na
   skutocnosti, ze IUD pocítala s tým, ze sporná pomoc sa bude povazovat
   za vrátenú na základe uplatnenia judikatúry Banks (pozri bod 106
   vyssie) a ze pomoc poskytnutá pred rokom 2003 bola Komisii riadne
   oznámená.

   131

   V rámci nasledujúceho zalobného dôvodu zalobkyne doplnajú, ze Komisia
   spôsobila, ze sa cítili uistené v tom, ze pomoc, ktorú získala HCz,
   nebude zrusená. Aj keby bola sporná pomoc vyhlásená za protiprávnu,
   v danom prípade existovali úplne výnimocné okolnosti. Po tom, ako
   Komisia v odôvodnení svojho návrhu na rozhodnutie Rady z 26. mája 2003
   uznala, ze predlzenie platnosti výnimky podla clánku 8 ods. 4 protokolu
   c. 2 by znamenalo, ze bude so spätnou úcinnostou legalizovaná pomoc,
   ktorá bola protiprávne poskytnutá od nadobudnutia úcinnosti Európskej
   dohody, zalobkyne mohli legitímne verit tomu, ze Komisia nebude ziadat
   vrátenie pomoci, ktorá bola poskytnutá HCz. Uvádzajú, ze hoci sporná
   pomoc nebola oznámená v zmysle clánkov 87 ES a 88 ES, bola "riadne
   ohlásená" na základe príslusného postupu podla protokolu c. 2.

   132

   Komisia spochybnuje tieto argumenty a tvrdí, ze zalobkyne sa
   v predmetnom prípade nemôzu odvolávat na ochranu legitímnej dôvery.

   -- Posúdenie Súdom prvého stupna

   133

   Pokial ide o údajnú nepresnost rozhodnutia o zacatí konania, je
   namieste odkázat na preskúmanie predchádzajúceho zalobného dôvodu, kde
   po pripomenutí, ze takéto rozhodnutie má nevyhnutne predbezný
   charakter, bolo rozhodnuté, ze Komisia v kazdom prípade dostatocne
   vymedzila rámec zistovania (pozri body 126 az 129 vyssie). Preto
   absencia výslovného odkazu na spornú pomoc v rozhodnutí o zacatí
   konania nemôze zalobkyniam umoznit, aby sa odvolávali na porusenie
   zásady ochrany legitímnej dôvery.

   134

   Pokial sa zalobkyne odvolávajú na svoju dôveru v skutocnost, ze sporná
   pomoc sa bude povazovat za vrátenú, je potrebné konstatovat, ze takáto
   dôvera nemôze byt chránená v rámci zásady ochrany legitímnej dôvery.
   Zalobkyne totiz neboli aktom Spolocenstva navedené, aby prijali
   rozhodnutie, ktoré pre ne neskôr malo negatívne následky (pozri v tomto
   zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1988, Mulder, 120/86, Zb.
   s. 2321, bod 24), ani nezískali výhodu na základe priaznivého správneho
   aktu institúcie Spolocenstva, ktorý by táto institúcia neskôr stiahla
   so spätnou úcinnostou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo ,
   de Compte/Parlament, C-90/95 P, Zb. s. I-1999, bod 35, a tam citovanú
   judikatúru). V kazdom prípade rozsudok Banks, uz citovaný v bode 106
   vyssie, nemá vplyv na zákonnost rozhodnutia (pozri bod 116 vyssie).

   135

   Pokial ide o údajnú legalizáciu spornej pomoci so spätnou úcinnostou,
   je potrebné pripomenút, ze podniky -- príjemcovia pomoci môzu mat
   v zásade legitímnu dôveru v legálnost pomoci len vtedy, ak im bola
   pomoc poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 88 ES, a ze
   obozretný podnikatel musí byt za normálnych okolností schopný zistit,
   ci bol tento postup dodrzaný (rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1997,
   Alcan Deutschland, [18]C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 25).

   136

   V predmetnom prípade je faktom, ze sa neuskutocnilo ziadne oznámenie
   spornej pomoci. Sporná pomoc totiz bola poskytnutá v case, ked este
   Polská republika nebola clenom Európskej únie. Oznámenie v súlade
   s postupom podla clánku 88 ES preto nebolo mozné.

   137

   Zalobkyne tvrdia, ze sporná pomoc bola "riadne ohlásená" v rámci
   príslusných postupov podla protokolu c. 2. V tejto súvislosti Súd
   prvého stupna pripomína, ze clánok 8 protokolu c. 2 zaviedol vseobecný
   zákaz verejnej pomoci akejkolvek povahy, okrem výnimiek povolených
   v zmysle Zmluvy ESUO. Tento clánok tiez stanovuje jednu výnimku, pokial
   ide o "výrobky z ocele ESUO", pre pomoc na restrukturalizáciu, ktorá
   vsak podliehala urcitým podmienkam a postupom.

   138

   V kazdom prípade tieto postupy nemohli vyvolat legitímnu dôveru
   zalobkýn. Svojím tvrdením o tom, ze sporná pomoc bola "riadne ohlásená"
   na základe postupov podla protokolu c. 2, zalobkyne zdá sa odkazujú na
   rozhodnutie 2003/588. V tomto rozhodnutí Rada konstatovala, ze program
   restrukturalizácie a podnikatelské zámery, ktoré Polská republika
   predlozila Komisii 4. apríla 2003, splnajú poziadavky clánku 8 ods. 4
   protokolu c. 2. Pritom je nutné konstatovat, ze podnikatelský plán
   týkajúci sa HCz nebol Komisii predlozený. Preto sa nan nevztahuje
   schválenie obsiahnuté v rozhodnutí 2003/588.

   139

   Pokial ide o odôvodnenie Komisie týkajúce sa citovaného návrhu na
   rozhodnutie Rady, podla ktorého by predlzenie platnosti výnimky
   stanovenej v clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2 znamenalo legalizovat so
   spätnou úcinnostou kazdú pomoc, ktorá bola poskytnutá protiprávne po
   nadobudnutí úcinnosti Európskej dohody, je nutné konstatovat, ze tieto
   vyjadrenia nie sú obsiahnuté v akte, ktorý bol nakoniec prijatý Radou.
   Takze len púhy návrh Komisie na rozhodnutie Rady nemohol vyvolat
   legitímnu dôveru zalobkýn.

   140

   Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany
   legitímnej dôvery treba zamietnut.

   O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 14 nariadenia
   c. 659/1999

   -- Tvrdenia úcastníkov konania

   141

   Zalobkyne pripomínajú, ze podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999
   Komisia nevyzaduje vrátenie pomoci, ak to je v rozpore s niektorou
   vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. Pritom rozhodnutím Komisia
   porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, zásadu právnej istoty
   a zásadu rovnosti zaobchádzania.

   142

   Pokial ide, po prvé, o zásadu ochrany legitímnej dôvery, zalobkyne
   uvádzajú argumenty uvedené vyssie v bode 131.

   143

   Pokial ide, po druhé, o zásadu právnej istoty, zalobkyne tvrdia, ze tá
   bráni tomu, aby urcitá institúcia vyzadovala zrusenie pomoci, ak bola
   s pomocou oboznámená v rámci plánu restrukturalizácie národného
   oceliarskeho priemyslu a iný orgán na jej návrh prijal rozhodnutie,
   ktorým tento program vyhlásil za zlucitelný s právom Spolocenstva.

   144

   Pokial ide, po tretie, o zásadu rovnosti zaobchádzania, zalobkyne
   zdôraznujú, ze Komisia zaobchádzala radikálne rozdielnym spôsobom
   s dvoma kategóriami osôb, ktorých právna a faktická situácia sa od seba
   podstatným spôsobom nelísili -- a to s podnikmi uvedenými v zozname
   prílohe 1 protokolu c. 8 na jednej strane, a s hospodárskym subjektom,
   ktorý bol právnym nástupcom HCz, na druhej strane --, ked Polskú
   republiku zaviazala vymáhat pomoc poskytnutú HCz, zatial co pomoc
   poskytnutú podnikom uvedeným v prílohe 1 povazovala za zlucitelnú so
   Zmluvou.

   145

   Komisia tieto argumenty spochybnuje a konkrétne tvrdí, ze sporná pomoc
   nebola v ziadnej chvíli schválená orgánmi Spolocenstva alebo polskými
   orgánmi na základe clánku 8 ods. 4 protokolu c. 2.

   -- Posúdenie Súdom prvého stupna

   146

   V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú porusenie zásad
   ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania ako
   vseobecných zásad práva Spolocenstva v zmysle clánku 14 nariadenia
   c. 659/1999.

   147

   Pokial ide, po prvé, o údajné porusenie zásady ochrany legitímnej
   dôvery, je potrebné odkázat na záver vyvodený na konci analýzy týchto
   tvrdení v rámci predchádzajúceho zalobného dôvodu (bod 140 vyssie).

   148

   Pokial ide, po druhé, o údajné porusenie zásady právnej istoty, ani
   takáto výhrada nemôze vo svetle uvedených úvah uspiet. Ako totiz bolo
   preukázané vyssie, správanie Komisie sa nedostáva do konfliktu
   s rozhodnutím 2003/588, pretoze rozhodnutie sa podnikatelským zámerom,
   ktorý sa týka HCz, nezaoberá. Okrem toho je nesporné, ze príloha 1
   protokolu c. 8 obsahovala mená subjektov, ktoré sú oprávnené získat
   státnu pomoc, a HCz medzi nimi nebola.

   149

   Pokial ide po tretie, o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania,
   je potrebné zdôraznit, ze skutocnost, ze HCz nepatrí medzi oprávnené
   spolocnosti, je práve tým dôvodom, ktorý odôvodnuje rozdielne
   zaobchádzanie v porovnaní s nimi. Kedze protokol c. 8 stanovuje
   rozdielne zaobchádzanie s oprávnenými spolocnostami a s podnikmi, ktoré
   nie sú uvedené v prílohe 1 uvedeného protokolu, je nutné konstatovat,
   ze tento protokol je ako pramen primárneho práva súcastou Zmluvy ES.

   150

   Zo vsetkých uvedených skutocností vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na
   porusení clánku 14 nariadenia c. 659/1999 treba zamietnut.

   O zalobnom dôvode zalozenom na porusení nariadenia c. 794/2004

   -- Tvrdenia úcastníkov konania

   151

   V prípade, ze by Súd prvého stupna povazoval vyssie uvedené zalobné
   dôvody zrusenia za nedôvodné, zalobkyne sa domnievajú, ze by mal
   prinajmensom zrusit clánok 3 ods. 2 druhý pododsek rozhodnutia, ktorý
   sa týka dlzných úrokov. Komisia totiz nerespektovala ciel clánkov 9
   a 11 nariadenia c. 794/2004, to znamená návrat do stavu, ktorý
   existoval pred poskytnutím protiprávnej pomoci (status quo ante),
   jednak tým, ze pozadovala úroky z vrátenia úrokov, jednak tým, ze
   zvolila referencnú sadzbu, ktorá vôbec nezodpovedá reálnym podmienkam
   na polskom trhu v rokoch 1997 az 2004.

   152

   Po prvé, zalobkyne tvrdia, ze v polskom práve úroky plynú iba
   z nedoplatkov daní a danové zákony nepocítajú s kapitalizáciou úrokov
   z týchto nedoplatkov. Podniky -- príjemcovia pomoci by sa tak
   v dôsledku toho nenachádzali v rovnakej situácii ako pred poskytnutím
   pomoci, ale v menej priaznivej situácii.

   153

   Po druhé zalobkyne tvrdia, ako to bolo detailne vysvetlené v stanovisku
   prilozenom ako príloha A tejto zaloby, v rokoch 1997 az 2004 bolo velmi
   ojedinelé, aby podniky získali dlhodobý kapitál z externých zdrojov
   (5 rokov alebo viac) vyuzívajúc dlhopisy a bankové pôzicky vyjadrené
   v PLN. Podniky uprednostnovali pôzicky v zahranicných menách oproti
   pôzickám v domácej mene a "prevazujúcou cudzou menou" bol v tomto
   kontexte americký dolár.

   154

   Tým, ze Komisia chcela uplatnit úrokovú sadzbu platnú pre záväzky
   polského ministerstva financií, nepouzila sadzbu, ktorá skutocne odráza
   výhodu, ktorú HCz získala. Naopak, sadzba úrokov platná pre záväzky
   polského ministerstva financií by spôsobila nadhodnotenie tejto výhody
   a vrátenie úrokov by podniky-príjemcov pomoci dostalo do situácie,
   ktorá je v porovnaní so status quo ante nevýhodná. V skutocnosti sa
   rozhodujúce sadzby mali pohybovat v rozmedzí od 4,24 do 7,51%, pricom
   sadzba navrhnutá Komisiou oscilovala medzi 5,50 a 19,70%. Ak bude
   clánok 3 ods. 2 druhý pododsek rozhodnutia zrusený, Súd prvého stupna
   by mal vrátit otázku úrokov na rozhodnutie Komisii, aby tá prijala nové
   rozhodnutie v zmysle prílohy A predmetnej zaloby. Zalobkyne tento
   zalobný dôvod uzatvárajú zhrnutím postupu výpoctu opísaného v uvedenej
   prílohe A a uvádzajú výsledky za roky 1997 az 2006.

   155

   Komisia tieto tvrdenia vyvracia.

   -- Posúdenie Súdom prvého stupna

   156

   Posledný zalobný dôvod sa týka úrokovej sadzby, ktorá sa má pouzit pri
   vymáhaní spornej pomoci. V tejto súvislosti zalobkyne napádajú nielen
   rozhodnutie, ale aj list zo 7. júna 2006, v ktorom Komisia túto sadzbu
   stanovila.

   157

   Pokial ide o rozhodnutie, je nutné konstatovat, ze v jeho clánku 3
   ods. 2 druhom pododseku sa Komisia obmedzila na to, ze vysvetlila, ze
   sumy, ktoré treba vymáhat, zahrnajú úroky odo dna poskytnutia spornej
   pomoci HCz az do dna jej vrátenia a ze úroky sa vypocítajú v súlade
   s ustanoveniami kapitoly V nariadenia c. 794/2004. Kedze zalobkyne
   napádajú úrokovú sadzbu pouzitelnú pri vymáhaní pomoci, ich zalobný
   dôvod je bezpredmetný, pretoze táto sadzba nebola stanovená ani vo
   výroku, ani v odôvodnení rozhodnutia.

   158

   Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze v odôvodnení c. 147 rozhodnutia
   Komisia výslovne uznala, ze pre Polsko neexistujú pätrocné medzibankové
   swapové sadzby za obdobie, do ktorého spadá poskytnutie spornej pomoci,
   a preto by sa sadzba pouzitelná na jej vymáhanie mala v súlade
   s clánkom 9 ods. 4 nariadenia c. 794/2004 opriet o disponibilnú úrokovú
   sadzbu, ktorú sa povazuje za primeranú pre toto obdobie.

   159

   V rozsahu, v akom zalobkyne napádajú spôsob výpoctu úrokov obsiahnutý
   v rozhodnutí, je namieste uviest, ze konstatovania obsiahnuté
   v clánku 3 ods. 2 druhom pododseku rozhodnutia majú cisto deklaratórny
   charakter, pretoze sa obmedzujú na odkaz na relevantné ustanovenia
   kapitoly V nariadenia c. 794/2004. Spôsob výpoctu úrokov vyplýva totiz
   zo samotného nariadenia c. 794/2004. Zalobkyne pritom neuvádzajú
   námietku nezákonnosti v súvislosti s týmto nariadením.

   160

   Pokial ide o list zo 7. júna 2006, v ktorom Komisia stanovila úrokovú
   sadzbu, ktorá sa má uplatnit pri vymáhaní spornej pomoci, zalobkyne
   v podstate tvrdia, ze sadzba zvolená Komisiou vôbec nezodpovedá reálnym
   podmienkam, ktoré existovali v danom case na polskom trhu, a ze úroky
   by nemali byt vypocítane na zostavenom základe.

   161

   Je vsak nutné konstatovat, ze tieto výhrady nie sú dôvodné.

   162

   Pokial ide totiz o metódu urcenia úrokovej sadzby, clánok 9 ods. 4
   nariadenia c. 794/2004 stanovuje len to, ze úroková sadzba uplatnitelná
   pri vymáhaní pomoci musí byt stanovená v "úzkej spolupráci" s dotknutým
   clenským státom.

   163

   Z korespondencie medzi Komisiou a polskými orgánmi, ktorú Komisia
   predlozila v nadväznosti na otázku Súdu prvého stupna, pritom vyplýva,
   ze stanovenie sadzby pouzitelnej pri vymáhaní spornej pomoci sa
   skutocne uskutocnilo v "úzkej spolupráci" s Polskou republikou. V liste
   z 13. marca totiz polské orgány ako úrokovú sadzbu pri vymáhaní pomoci
   navrhli sadzbu pätrocných a desatrocných dlhopisov ministerstva
   financií. Vzhladom na situáciu, ktorá existovala na kapitálovom trhu
   v Polsku danom období a ktorá bola charakteristická velmi vysokými
   sadzbami, ktoré vsak rýchlo klesali, poziadali tieto orgány, aby sa
   kazdorocne vykonala aktualizácia týchto sadzieb a aby sa výroky
   nepocítali na zostavenom základe.

   164

   Komisia v zásade súhlasila s týmito návrhmi. Iste, dospela k názoru, ze
   z dôvodu koherentnosti by sa namiesto dvoch rozdielnych sadzieb mala
   uplatnit len sadzba z pätrocných dlhopisov pocas celého obdobia rokov
   1997 az 2004. Pri stanovovaní sadzby podla clánku 9 ods. 4 nariadenia
   c. 794/2004 vsak Komisia disponovala istou mierou volnej úvahy. Napokon
   volba jedinej sadzby ani nebola zalobkynami napadnutá.

   165

   Pokial ide metódu uplatnenia úrokov, a najmä o výpocet úrokov na
   zostavenom základe, je pravda, ze Komisia odmietla argument Polskej
   republiky. V clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 794/2004 sa vsak výslovne
   upresnuje, ze úroková sadzba sa uplatnuje na zostavenom základe az do
   dna vrátenia pomoci a ze úroky, ktoré vznikli v predchádzajúcom roku,
   budú úrocené v kazdom nasledujúcom roku. Okrem toho clánok 13
   nariadenia c. 794/2004 stanovuje, ze jeho clánky 9 a 11 sa pouzijú na
   kazdé rozhodnutie o vymáhaní pomoci, ktoré bolo oznámené po nadobudnutí
   úcinnosti tohto nariadenia. Kedze nariadenie c. 794/2004 nadobudlo
   úcinnost v máji 2004, bolo uplatnitelné v case prijatia rozhodnutia,
   takze Komisia bola povinná vyzadovat, aby sa úrok vypocítal na
   zostavenom základe.

   166

   Za týchto podmienok a vzhladom na skutocnost, ze sporné referencné
   sadzby navrhli polské orgány, nie je mozné domnievat sa, ze Komisia
   porusila svoju povinnost stanovit úrokovú sadzbu uplatnitelnú pri
   vymáhaní spornej pomoci v úzkej spolupráci s Polkou republikou, ze sa
   dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, alebo ze bolo nesprávne, ze
   uplatnila uvedenú spornú sadzbu na zostavenom základe.

   167

   Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení nariadenia
   c. 794/2004 treba zamietnut.

   168

   Kedze vsetky zalobné dôvody boli zamietnuté, treba zaloby zamietnut
   v celom rozsahu.

   O trovách

   169

   Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo
   veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo
   v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je
   opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom
   Komisie.



   Z týchto dôvodov

   SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma komora)

   rozhodol a vyhlásil:


   1.

   Zaloby sa zamietajú.


   2.

   ISD Polska sp. z o.o. a Industrial Union of Donbass Corp. sú povinné
   nahradit trovy konania.


   Martins Ribeiro

   Papasavvas

   Dittrich

   Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júla
   2009.

   Podpisy

   Obsah



   Právny rámec


   Skutkové okolnosti


   Konanie a návrhy úcastníkov konania


   Právny stav


   O prípustnosti zalôb


   O aktívnej legitimácii


   -- Tvrdenia úcastníkov konania


   -- Posúdenie Súdom prvého stupna


   O zmeskaní lehoty na podanie zalôb


   -- Tvrdenia úcastníkov konania


   -- Posúdenie Súdom prvého stupna


   O prípustnosti zaloby smerujúcej proti listu zo 7. júna 2006


   -- Tvrdenia úcastníkov konania


   -- Posúdenie Súdom prvého stupna


   O prípustnosti tretieho, stvrtého a siesteho zalobného návrhu


   Tvrdenia úcastníkov konania


   Posúdenie Súdom prvého stupna


   O veci samej


   O zalobnom dôvode zalozenom na porusení protokolu c. 8


   -- Tvrdenia úcastníkov konania


   -- Posúdenie Súdom prvého stupna


   O zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení


   -- Tvrdenia úcastníkov konania


   -- Posúdenie Súdom prvého stupna


   O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva predlozit pripomienky


   -- Tvrdenia úcastníkov konania


   -- Posúdenie Súdom prvého stupna


   O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej
   dôvery


   -- Tvrdenia úcastníkov konania


   -- Posúdenie Súdom prvého stupna


   O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 14 nariadenia
   c. 659/1999


   -- Tvrdenia úcastníkov konania


   -- Posúdenie Súdom prvého stupna


   O zalobnom dôvode zalozenom na porusení nariadenia c. 794/2004


   -- Tvrdenia úcastníkov konania


   -- Posúdenie Súdom prvého stupna


   O trovách
     __________________________________________________________________

   ( [19]*1 ) Jazyk konania: francúzstina.

References

   1. file:///tmp/lynxXXXXNFQ8kM/L96395-5313TMP.html#t-ECRT12009SKA.0700219001-E0001
   2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:366:TOC
   3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:348:TOC
   4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:186:TOC
   5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:199:TOC
   6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC
   7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC
   8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:204:TOC
   9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:366:TOC
  10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0112&locale=SK
  11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0374&locale=SK
  12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0122&locale=SK
  13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0017&locale=SK
  14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:116:TOC
  15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0390&locale=SK
  16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0277&locale=SK
  17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0354&locale=SK
  18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0024&locale=SK
  19. file:///tmp/lynxXXXXNFQ8kM/L96395-5313TMP.html#c-ECRT12009SKA.0700219001-E0001