ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) z 25. júna 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Pomoc leteckým spolocnostiam z dôvodu skôd spôsobených útokmi z 11. septembra 2001 -- Rozhodnutie vyhlasujúce schému státnej pomoci za scasti nezlucitelnú so spolocným trhom a nariadujúce vymáhanie poskytnutej pomoci -- Clánok 87 ods. 2 písm. b) ES -- Oznámenie Komisie z 10. októbra 2001 o dôsledkoch útokov z 11. septembra -- Prícinná súvislost medzi mimoriadnou udalostou a skodou -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-268/06, Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: P. Anestis, advokát, T. Soames a G. Goeteyn, solicitors, S. Mavrogenis a M. Pinto de Lemos Fermiano Rato, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: E. Righini a I. Chatzigiannis, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 1580 v konecnom znení z 26. apríla 2006 o schéme státnej pomoci C 39/2003 (ex NN 119/2002), ktorú Helénska republika zaviedla v prospech prevádzkovatelov leteckej dopravy v dôsledku skôd, ktoré im vznikli v období od 11. do 14. septembra 2001, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. decembra 2007, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 V oznámení KOM(2001) 574 v konecnom znení z 10. októbra 2001 (dalej len "oznámenie z 10. októbra 2001") Komisia informovala Európsky parlament a Radu o posúdení dôsledkov útokov z 11. septembra 2001 v Spojených státoch na letecký priemysel. 2 V súvislosti s uplatnovaním pravidiel státnej pomoci Komisia vo svojom oznámení z 10. októbra 2001 vyjadrila názor, ze clánok 87 ods. 2 písm. b) ES umoznuje vyrovnat sa s urcitými tazkostami, ktorým letecké spolocnosti celili v dôsledku udalostí z 11. septembra 2001. Vzhladom na mimoriadny charakter predmetných udalostí ustanovenia uvedeného clánku podla oznámenia pripústali, aby sa za urcitých okolností poskytla náhrada po prvé za náklady spôsobené uzatvorením amerického vzdusného priestoru pocas styroch dní (od 11. do 14. septembra 2001) a po druhé za dodatocné náklady na poistenie (body 28 az 41 oznámenia z 10. októbra 2001). 3 Pokial ide o podmienky, ktoré musí splnat kazdá náhrada skody, v oznámení z 10. októbra 2001 sa vysvetluje, ze kazdá náhrada skody sa musí poskytnút nediskriminacným spôsobom, musí sa týkat len nákladov vzniknutých od 11. do 14. septembra 2001 a jej výska sa musí urcit presne a objektívne v súlade s konkrétnou metodikou, ktorú navrhne Komisia. 4 V liste zo 14. novembra 2001, ktorý bol adresovaný vsetkým clenským státom, Komisia poskytla doplnujúce informácie o výpocte výsky náhrady skody, ktorá sa má poskytnút kazdej leteckej spolocnosti. 5 Po výmene korespondencie v období medzi decembrom 2001 a júlom 2002 grécke úrady oznámili Komisii listom z 24. septembra 2002 spôsob výpoctu náhrady skody zalobkyne, spolocnosti Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE, za skody, ktoré tejto spolocnosti vznikli v dôsledku predmetných udalostí. V tomto liste bola náhrada skôd rozdelená takto: -- 4079237 EUR za uslý zisk týkajúci sa prepravy cestujúcich v rámci celej siete zalobkyne, z coho priblizne 1212032 EUR sa týkalo casti siete mimo severoatlantickej siete, -- 278797 EUR za uslý zisk týkajúci sa prepravy tovaru, -- 17608 EUR za náklady na znicenie rýchlo sa kaziaceho tovaru, -- 41086 EUR za náklady na dodatocnú bezpecnostnú kontrolu tovarov, -- 37469 EUR za náklady na odvolanie letu OA 411 do New Yorku (Spojené státy) a náklady na zrusenie spiatocného letu (OA 412) do Atén (Grécko) 11. septembra 2001, -- 13550 EUR za náklady spojené s pristátím lietadla a pobytom v Halifaxe (Kanada) od 11. do 15. septembra 2001, v súvislosti s pôvodne plánovaným letom do Toronta (Kanada), -- 478357 EUR za výdavky na zavedenie "ferry flights" (mimoriadne lety, ktoré sa uskutocnili v dnoch 18., 20. a 26. septembra 2001 s cielom repatriácie cestujúcich zo Spojených státov a z Kanady), -- 146735 EUR za náklady spojené s nadcasmi zamestnancov, ubytovaním cestujúcich a dodatocného bezpecnostného personálu, -- 14673 EUR za náklady spojené s dodatocnými bezodkladnými bezpecnostnými opatreniami. 6 Z celkovej výsky tejto sumy bolo následne odrátaných 278797 EUR z dôvodu pohonných hmôt, ktoré by sa boli spotrebovali, keby nebolo doslo k naruseniu letového poriadku. Uz v júli 2002 bola konecná suma 4827586,21 EUR vyplatená zalobkyni na základe clánku 45 ods. 17 zákona c. 2992/2002 (FEK A' 54/20.3.2002), ako aj spolocného ministerského nariadenia z 27. mája 2002 (FEK B' 682/31.5.2002). 7 Listom z 27. mája 2003 Komisia informovala Helénsku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s predmetnými opatreniami a vyzvala grécke orgány, aby jej poskytli niektoré dokumenty a doplnujúce informácie (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania"). Okrem toho vyzvala dotknuté strany, aby jej predlozili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca odo dna uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v Úradnom vestníku Európskej únie ([2]Ú. v. EÚ C 199, 2003, s. 3). 8 Grécke orgány predlozili svoje pripomienky Komisii listom z 20. novembra 2003. Podla tohto listu skutocná skoda spôsobená zrusením siedmich spiatocných letov do New Yorku, Tel-Avivu (Izrael), Toronta cez Montreal (Kanada) a do Bostonu (Spojené státy) plánovaných na obdobie od 11. do 14. septembra 2001 predstavovala 1921203,20 EUR. Táto suma nezahrnala straty, ktoré vznikli v dôsledku zrusenia leteniek na iné lety, ktoré na zrusené lety nadväzovali. Pokial ide o náklady spojené s letom, ktorý sa skoncil 11. septembra pristátím v Halifaxe namiesto v Toronte, grécke orgány predlozili posúdenie, podla ktorého ich suma predstavovala 38056 EUR. Pokial ide o odvolaný let do New Yorku z 11. septembra 2001, grécke orgány ohodnotili náklady nan na 3421 EUR. V súvislosti so zrusením troch spiatocných letov do New Yorku a Toronta cez Montreal v dnoch 15. a 16. septembra 2001, grécke orgány zdôraznili, ze spôsobené skody boli priamo spojené s uzatvorením vzdusného priestoru od 11. do 14. septembra a predstavovali 977257 EUR. Pokial ide o "ferry flights", grécke orgány upresnili, ze islo o let do New Yorku, ktorý sa uskutocnil 18. septembra 2001, a dva lety do Toronta cez Montreal, ktoré sa uskutocnili 20. a 26. septembra 2001. Skoda spôsobená mimoriadnym charakterom týchto letov, ktoré na spiatocnej ceste do Atén neprevázali ziadnych cestujúcich, predstavovala 487312,17 EUR. Podla gréckych orgánov by sa táto skoda mala povazovat za skodu priamo spojenú s udalostami z 11. septembra 2001. 9 Za týchto okolností grécke ministerstvo dopravy a komunikácií poziadalo Komisiu, aby schválila sumu 3770717,70 EUR, ako aj sumy uvedené vyssie v druhej az deviatej zarázke bodu 5, ako náhradu za skody priamo spojené s útokmi z 11. septembra 2001. Pokial ide o sumy uvedené ako posledné, grécke orgány oznámili, ze coskoro predlozia príslusné podklady. 10 Listom z 15. marca 2004 Komisia opätovne upozornila grécke orgány, ze neposkytli doplnujúce informácie uvedené v ich liste z 20. novembra 2003 a stanovila dvojtýzdnovú lehotu na ich predlozenie. 11 Grécke orgány nepostupovali v zmysle tejto ziadosti. Napadnuté rozhodnutie 12 Rozhodnutím K(2006) 1580 v konecnom znení z 26. apríla 2006 o schéme státnej pomoci C 39/2003 (ex NN 119/2002), ktorú Helénska republika zaviedla v prospech prevádzkovatelov leteckej dopravy v dôsledku skôd, ktoré im vznikli v období od 11. do 14. septembra 2001 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Komisia uzavrela konanie vo veci formálneho zistovania a rozhodla najmä, ze státna pomoc, ktorú Helénska republika poskytla zalobkyni, bola zlucitelná so spolocným trhom, pokial ide o náhradu skôd poskytnutú za obdobie od 11. do 14. septembra 2001 do maximálnej sumy 1962680 EUR. Táto suma zodpovedá sume 1921203 EUR v súvislosti so zrusením siedmich spiatocných letov do New Yorku, Tel-Avivu, Toronta cez Montreal a do Bostonu, sume 38056 EUR v súvislosti s pristátím lietadla a pobytom v Halifaxe, pokial ide o let, ktorý bol pôvodne plánovaný do Toronta, a sume 3421 EUR v súvislosti s odvolaním letu do New Yorku 11. septembra 2001 (odôvodnenia c. 49 a 50 napadnutého rozhodnutia). 13 Na druhej strane, pokial ide o náklady spojené so zrusením troch spiatocných letov, z toho jedného do New Yorku 15. septembra 2001 a dvoch do Toronta cez Montreal 15. a 16. septembra 2001, ktoré predstavujú sumu 977257 EUR, ako aj náklady na "ferry flights", ktoré predstavujú sumu 487312 EUR, Komisia uvádza, ze boli spojené len s nepriamymi dôsledkami útokov z 11. septembra 2001, ktoré pocítili viaceré odvetvia svetového hospodárstva (odôvodnenie c. 58 napadnutého rozhodnutia). 14 Pokial ide konkrétne o let z 15. septembra 2001 do New Yorku, odôvodnenia c. 53 az 55 napadnutého rozhodnutia znejú takto: "53) Komisia konstatuje..., ze situácia po 14. septembri sa uz nevyznacovala narusením dopravy, ale skôr tým, ze dotknuté spolocnosti vyuzívali letecké linky obmedzenejsie. 54) To je aj prípad opatrení, ktoré [Helénska republika] zaviedla v prospech [zalobkyne] a ktoré sa týkajú v prvom rade troch spiatocných transatlantických letov, z toho jedného do Spojených státov a dvoch do Kanady, ktoré sa 15. a 16. septembra neuskutocnili, v dôsledku coho vznikla [zalobkyni] skoda vo výske 333000000 gréckych drachiem (GRD), to znamená priblizne 977257 EUR. 55) Pokial ide v prvom rade o chýbajúce prevádzkové intervaly v New Yorku, [Helénska republika] potvrdzuje, ze letisko JFK bolo opät riadne otvorené 14. septembra o 23. hodine aténskeho casu a [ze] len zvýsený dopyt o pridelenie prevádzkových intervalov znemoznil [zalobkyni] si ich rezervovat. Komisia nezískala dalsie informácie týkajúce sa toho, preco zalobkyni neboli pridelené prevádzkové intervaly, hoci iným spolocnostiam pridelené boli. V kazdom prípade sa nepreukázalo, ze by v Spojených státoch bolo vo vseobecnosti nemozné vykonávat leteckú dopravu." 15 Pokial ide o zrusenie dvoch letov do Toronta cez Montreal, toto zrusenie bolo výsledkom rozhodnutia zalobkyne v tom zmysle, ze zalobkyna bud nemala k dispozícii dalsie lietadlá a rozhodla sa zaistit iné pravidelné lety, alebo nemohla nacas uskutocnit cinnosti súvisiace s technickou kontrolou a rezerváciou prevádzkových intervalov (odôvodnenie c. 56 napadnutého rozhodnutia). 16 Pokial ide o "ferry flights" Komisia zdôraznuje, ze ich uskutocnenie bolo vecou rozhodnutia zalobkyne a ze je len na nej, aby ziadala náhradu skôd od vlád Spojených státov a Kanady, pretoze tieto lety sa uskutocnili na ich ziadost (odôvodnenie c. 57 napadnutého rozhodnutia). 17 Z uvedených dôvodov sa rozhodlo, ze dotknuté náklady nemozno uznat na úcely náhrady skody podla clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. 18 Za týchto okolností Komisia dospela k názoru, ze státna pomoc poskytnutá zalobkyni presahujúca sumu 1962680 EUR je nezlucitelná so spolocným trhom (clánok 2 napadnutého rozhodnutia), a nariadila Helénskej republike, aby ju vymáhala (clánok 4 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 19 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. septembra 2006 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 20 Po zmene zlozenia komôr Súdu prvého stupna bol sudca spravodajca pridelený do ôsmej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. 21 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej stanovuje náhradu skody zlucitelnú so spolocným trhom za obdobie od 11. do 14. septembra 2001 v maximálnej výske 1962680 EUR, -- zrusil clánky 2 a 4 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 23 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza dva zalobné dôvody, po prvé, porusenie clánku 87 ods. 2 písm. b) ES, a po druhé, nedostatocné odôvodnenie. Prvý zalobný dôvod sa v zásade delí na dve casti, po prvé, zjavne nesprávne posúdenie skôd súvisiacich so severoatlantickou sietou zalobkyne, a po druhé, zjavne nesprávne posúdenie skôd spojených so zvysnou castou jej siete. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 2 písm. b) ES Tvrdenia zalobkyne 24 Podla zalobkyne Komisia zjavne nesprávne posúdila skutkový stav v predmetnej veci, a tým porusila clánok 87 ods. 2 písm. b) ES, pretoze konstatovala, ze skoda, ktorá vznikla, po prvé, v dôsledku zrusenia troch spiatocných letov do New Yorku a do Toronta cez Montreal, a po druhé, uskutocnením "ferry flights", nebola v priamej prícinnej súvislosti s útokmi z 11. septembra 2001, ktoré zaprícinili uzatvorenie vzdusného priestoru Spojených státov a Kanady. Navyse tým, ze Komisia nevzala do úvahy následné straty po útokoch z 11. septembra 2001, ktoré sa týkali zvysnej casti siete, dopustila sa nesprávneho posúdenia skôd vzniknutých v období od 11. do 15. septembra 2001. 25 Zalobkyna tvrdí, ze skutocnost, ze oznámenie z 10. októbra 2001 vylucuje celkovú skodu vzniknutú po 14. septembri 2001 z pôsobnosti clánku 87 ods. 2 písm. b) ES, nemôze urcovat povahu priamej prícinnej súvislosti vyzadovanej týmto ustanovením, a preto ani nemôze zbavit Komisiu jej povinnosti preskúmat okolnosti prejednávanej veci na základe tohto clánku. Komisia je totiz viazaná pokynmi a oznámeniami, ktoré prijíma v oblasti kontroly státnej pomoci, pokial sa neodlisujú od ustanovení Zmluvy a sú prijaté clenskými státmi. Oznámenie z 10. októbra 2001 by sa vsak v kazdom prípade malo vykladat v tom zmysle, ze sa netýka len skôd vzniknutých pocas uzatvorenia vzdusného priestoru, ale rovnako aj tých, ktoré vznikli v priamej prícinnej súvislosti s jeho uzatvorením. Kazdý iný výklad je v rozpore s clánkom 87 ods. 2 písm. b) ES. 26 Stanovisko Komisie nie je mozné odôvodnit ani s poukázaním na iné rozhodnutia, v ktorých bolo jej stanovisko podobné. Okrem toho, kedze skody, ktoré zalobkyna utrpela po 14. septembri 2001, majú pôvod priamo v útokoch z 11. septembra 2001, zalobkyna sa nachádza v inej situácii ako ostatné letecké spolocnosti, ktorých sa táto okolnost nedotýka. Zalobkyna napokon zdôraznuje, ze grécke orgány ziadali v liste z 24. septembra 2002 (pozri bod 5 vyssie) o súhlas s poskytnutím súm aj na úcely náhrady skôd, ktoré vznikli po 14. septembri 2001, na základe clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. Helénska republika preto nikdy neprijala restriktívny prístup, ktorý Komisia navrhla vo svojom oznámení z 10. októbra 2001, coho dôkazom je aj zákon c. 2992/2002, ktorý stanovuje ovela sirsí rámec náhrady skody. 27 Okrem toho treba pripustit, ze uzatvorenie vzdusného priestoru bolo dôsledkom útokov z 11. septembra 2001, ktoré predstavovali mimoriadnu udalost v zmysle clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. 28 Zalobkyna popiera tvrdenie Komisie, podla ktorého Komisia vykonala analýzu pomoci nielen na základe oznámenia z 10. októbra 2001, ale aj na základe clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. Naopak, v napadnutom rozhodnutí sa automaticky uplatnovalo kritérium, podla ktorého skoda vzniknutá po 14. septembri 2001 nebola v prícinnej súvislosti s útokmi z 11. septembra 2001, ktoré spôsobili uzatvorenie vzdusného priestoru. Vsetky skody, za ktoré bola zalobkyni poskytnutá náhrada, vsak boli v zmysle clánku 87 ods. 2 písm. b) ES v priamej prícinnej súvislosti s útokmi z 11. septembra 2001. O skode súvisiacej so severoatlantickou sietou zalobkyne 29 V súvislosti so zrusením spiatocného letu do New Yorku, ktorý sa mal pôvodne uskutocnit 15. septembra 2001, zalobkyna uvádza, ze napriek jej ziadostiam jej medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho (JFK) nepridelilo prevádzkový interval na uvedený den, ale az na 16. septembra, ako to potvrdzuje aj dalekopis Federal Aviation Authority (americký federálny orgán pre civilné letectvo) zo 14. septembra 2001. Jedinou prícinou nedostupnosti prevádzkového intervalu bol vysoký dopyt leteckých spolocností ihned po postupnom opätovnom otvorení vzdusného priestoru, a to z dôvodu prerusenia spôsobeného jeho stvordnovým uzatvorením. Za týchto okolností letisko JFK nebolo schopné uspokojit vsetky ziadosti o prevádzkové intervaly, co je skutocnost podobná uzatvoreniu vzdusného priestoru pre zalobkynu. Skutocnost, ze uvedený dalekopis grécke orgány pocas administratívneho konania nepredlozili, nie je rozhodujúca, ak vezmeme do úvahy, ze Komisia, uplatnujúc oznámenie z 10. októbra 2001, vychádzala pri svojom posúdení z neexistencie prícinnej súvislosti medzi útokmi z 11. septembra 2001 a zrusením spiatocného letu do New Yorku, ktorý sa mal pôvodne uskutocnit 15. septembra 2001. 30 V súvislosti so zrusením dvoch spiatocných letov do Toronta cez Montreal 15. a 16. septembra 2001 zalobkyna uvádza, ze kanadské orgány nariadili lietadlu, ktoré zabezpecovalo toto spojenie 11. septembra 2001, pristát v uvedený den v Halifaxe a zostat tam az do 15. septembra 2001 vrátane. Toto lietadlo sa mohlo vrátit do Atén az 16. septembra 2001 o 5.30 hod. Dalsie tri lietadlá typu Airbus A 340/400, jediné stroje zalobkyne, ktoré boli spôsobilé na zaoceánsky let, museli letiet do inej destinácie, a to zalobkynu prinútilo zrusit let do Toronta cez Montreal 15. septembra 2001. Z toho istého dôvodu musela zalobkyna zrusit aj let do Toronta cez Montreal 16. septembra 2001. Z dôvodu imobilizácie lietadla v Halifaxe do 15. septembra 2001 sa na úcely zabezpecenia uvedeného letu totiz ukázalo ako nemozné vykonat podrobnú technickú kontrolu, pripravit lietadlo, informovat cestujúcich a rezervovat prevádzkové intervaly na letiskách v Montreale a Toronte, najmä vzhladom na skutocnost, ze kanadské orgány vopred neoznámili, kedy presne bude môct lietadlo 15. septembra 2001 odletiet. 31 Za týchto okolností bolo tvrdenie Komisie, ze zrusenie uvedených dvoch letov bolo vecou rozhodnutia zalobkyne, zjavne nesprávne. Toto zrusenie bolo naopak priamym dôsledkom útokov z 11. septembra 2001, ktoré viedli k uzatvoreniu vzdusného priestoru, a preto boli nezávislé od vôle zalobkyne. Nedostatok lietadiel nebol dôvodom zrusenia dotknutých letov, ako tvrdí Komisia, ale bol dôsledkom útokov z 11. septembra 2001. Skody s tým súvisiace by sa preto mali uznat na úcely náhrady na základe clánku 87 ods. 2 písm. b) ES bez ohladu na to, ze vznikli 15. a 16. septembra 2001. 32 Zalobkyna rovnako uvádza, ze lietadlo, ktoré malo 15. septembra 2001 vykonat let do New Yorku, nebolo pouzité na let do Kanady, lebo 16. septembra 2001 letelo do New Yorku. Okrem toho kanadské orgány jej umoznili lety do Kanady az od 16. septembra 2001. Napokon podla zalobkyne lety do juhovýchodnej Ázie a Austrálie zabezpecuje len jedno lietadlo, ktoré má zastávku v Ázii a dalej pokracuje do Austrálie, ktorá je cielovou destináciou. Styri lietadlá preto môzu zabezpecovat lety do piatich destinácií (Afrika, juhovýchodná Ázia, Austrália, Spojené státy a Kanada). 33 Pokial ide o "ferry flights" do New Yorku (18. septembra 2001) a do Toronta cez Montreal (20. a 26. septembra 2001), zalobkyna uvádza, ze aj vykonanie týchto letov je priamo spojené s útokmi z 11. septembra 2001 a nie je dôsledkom tlaku vlád Spojených státov a Kanady v súvislosti s repatriáciou státnych príslusníkov týchto státov. V dôsledku útokov z 11. septembra 2001 bol totiz zoznam cakatelov na pravidelné lety tak dlhý, ze týmto cestujúcim to znemoznilo si rezervovat uvedené lety, a to zalobkynu donútilo uskutocnit "ferry flights". O skode súvisiacej zo zvysnou castou siete zalobkyne 34 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia síce posúdila platbu vo výske 1921203 EUR z dôvodu zrusenia siedmich spiatocných letov do New Yorku, Tel-Avivu, Toronta cez Montreal a Bostonu ako pomoc zlucitelnú so spolocným trhom (pozri bod 12 vyssie), ale neschválila náhradu za skody súvisiace so zvysnou castou siete zalobkyne za obdobie od 11. do 15. septembra 2001. Tieto skody pritom predstavujú priblizne 1212032 EUR. 35 Zalobkyna uvádza, ze vzhladom na uvedené úvahy by sa skody spôsobené narusením jej letového poriadku 15. septembra 2001 mali uznat na úcely náhrady podla clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. Tento prístup potvrdzuje aj oznámenie z 10. októbra 2001, ako aj list zo 14. novembra 2001 (pozri bod 4 vyssie). Zalobkyna tvrdí, ze straty súvisiace so zvysnou castou jej siete predstavujú polovicu skody, ktorá vznikla v severoatlantickej sieti a v Izraeli. Nemali by preto zostat neuznané len z dôvodu svojvolného doslovného výkladu pojmu prícinnej súvislosti, ktorý je obsiahnutý v oznámení z 10. októbra 2001. Komisia v kazdom prípade mala schválit sumy vyplatené ako náhrada skôd súvisiacich so zvysnou castou siete zalobkyne za obdobie od 11. do 14. septembra 2001. 36 Pokial ide o podklady, ktoré grécke orgány poskytli pocas konania vo veci formálneho zistovania, zalobkyna tvrdí, ze nemohla poznat presný obsah listu z 20. novembra 2003, najmä skutocnost, ze grécke orgány poskytli doplnujúce informácie, ktoré sa netýkali celkových skôd, ktoré vznikli v dôsledku udalostí z 11. septembra 2001. Okrem toho grécke orgány zaviedli dotknutú schému pomoci na základe informácií, ktoré im zalobkyna poskytla. Zalobkyna nemohla predpokladat ani to, ze Komisia bude pri svojej analýze vychádzat len z ciastkových informácií uvedených v liste z 20. novembra 2003. Zalobkyna tiez uvádza, ze informácie, ktorých predlozenie grécke orgány oznámili v liste z 20. novembra 2003, sa týkali súm uvedených v bode 17.2 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (prebraté v druhej az deviatej zarázke bodu 5 vyssie), nie skôd súvisiacich so zvysnou castou siete zalobkyne, na ktoré Komisia odkazuje v bode 17.1 uvedeného rozhodnutia. Okrem toho list z 20. novembra 2003 jednoznacne uvádzal, ze sa netýka strát súvisiacich so zrusením leteniek na iné lety, ktoré na zrusené lety nadväzovali. Na urcenie výsky týchto strát stacilo odpocítat sumu, ktorá bola uvedená v liste z 20. novembra 2003, od sumy uvedenej v liste z 24. septembra 2002. Informácie, ktoré poskytli grécke orgány, sa v kazdom prípade týkali vyssej sumy, ako tej, ktorá bola v napadnutom rozhodnutí urcená za zlucitelnú so spolocným trhom. 37 Zalobkyna navyse uvádza, ze spis Komisie obsahoval dostatocné informácie o celkovej výske skody spôsobenej útokmi z 11. septembra 2001, ako to uvádza list z 24. septembra 2002. Za týchto okolností zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna posúdil, ci podklady, ktoré Komisii poskytli grécke orgány pocas konania vo veci formálneho zistovania, sú vycerpávajúce z hladiska dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise v predmetnej veci. 38 Posúdenie Komisie, pokial ide o skody súvisiace so zvysnou castou siete zalobkyne, je preto zjavne nesprávne a je v rozpore s clánkom 87 ods. 2 písm. b) ES. Tvrdenia Komisie 39 Komisia namieta proti dôvodnosti tvrdení zalobkyne. Uvádza, ze podla ustálenej judikatúry je viazaná usmerneniami v oblasti státnej pomoci rovnako ako clenské státy, ktoré ich prijali. Grécke orgány pocas administratívneho konania systematicky potvrdzovali, ze ziadosti o náhradu skody predlozené leteckými spolocnostami posudzovali na základe usmernení a oznámenia z 10. októbra 2001. 40 Okrem toho Komisia uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, pri analýze súm poskytnutých zalobkyni vychádzala nielen z oznámenia z 10. októbra 2001, ale vzala do úvahy aj clánok 87 ods. 2 písm. b) ES, co potvrdzuje aj odôvodnenie c. 59 napadnutého rozhodnutia. S týmto cielom Komisia vzala do úvahy vsetky skutocnosti, ktoré jej boli predlozené pocas administratívneho konania. 41 Komisia odmieta výklad oznámenia z 10. októbra 2001 predlozený zalobkynou, podla ktorého by do pôsobnosti clánku 87 ods. 2 písm. b) ES mohli patrit aj skody vzniknuté po 14. septembri 2001. Ustanovenia oznámenia z 10. októbra 2001 totiz túto moznost vylucujú. Komisia tvrdí, ze v predmetnej veci sú mimoriadnou udalostou útoky z 11. septembra 2001, nie uzatvorenie vzdusného priestoru, ktoré bolo len ich dôsledkom. 42 Komisia tvrdí, ze ani grécke orgány, ani zalobkyna pocas administratívneho konania nepredlozili také dôkazy, ktoré by preukázali, ze skody vzniknuté po 14. septembri 2001 sú v prícinnej súvislosti s útokmi z 11. septembra 2001. 43 Komisia napokon odmieta tvrdenie, podla ktorého sa zalobkyna nachádzala v odlisnej situácii ako ostatné letecké spolocnosti, ktorým nebola poskytnutá pomoc súvisiaca so skodou vzniknutou po 14. septembri 2001. O skode súvisiacej so severoatlantickou sietou zalobkyne 44 Pokial ide o zrusenie spiatocného letu do New Yorku 15. septembra 2001, Komisia tvrdí, ze na rozdiel od toho, co grécke orgány oznámili vo svojom liste z 20. novembra 2003, pocas administratívneho konania nepredlozili dôkaz, ktorý by preukazoval nemoznost rezervácie prevádzkového intervalu na letisku JFK. Za týchto okolností Komisia zopakovala posúdenie, ktoré vykonala v odôvodnení c. 55 napadnutého rozhodnutia. Dalekopis Federal Aviation Authority (pozri bod 29 vyssie) bol prvýkrát predlozený az v konaní pred Súdom prvého stupna a v ziadnom prípade neodkazuje na 15. september 2001 a ani neumoznuje objasnit, preco zalobkyna nebola schopná rezervovat prevádzkový interval v situácii, ked sa to ostatným leteckým spolocnostiam podarilo. 45 Pokial ide o zrusenie spiatocných letov do Toronta cez Montreal 15. a 16. septembra 2001, Komisia tvrdí, ze nedostatok lietadiel predstavuje kazdodenný problém leteckých spolocností, a preto ho nemozno povazovat za mimoriadnu udalost v zmysle clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. Komisia nemá k dispozícii dôkazy preukazujúce potrebnú prícinnú súvislost s udalostami z 11. septembra 2001. Argumentácia zalobkyne bola v kazdom prípade rozporuplná v tom ohlade, ze uviedla, ze 11. septembra 2001 zrusila let do New Yorku bez toho, aby lietadlo, ktoré malo tento let zabezpecit, pouzila na let do Kanady. Okrem toho sa Komisia pýta, ako bolo mozné, ze zalobkyna musela pocas uvedeného obdobia zabezpecit pravidelné lety do Afriky, juhovýchodnej Ázie, Austrálie, Kanady a Ameriky, ked mala k dispozícii len styri lietadlá. 46 Pokial ide o "ferry flights", Komisia tvrdí, ze organizácia týchto letov bola vecou ekonomického rozhodnutia, ktoré zalobkyna urobila na základe ziadostí vlád Spojených státov a Kanady. Tieto okolnosti teda nemozno porovnávat s mimoriadnou udalostou v zmysle clánku 87 ods. 2 písm. b) ES, ktorý, ako ustanovenie zavádzajúce výnimku zo zákazu poskytovania státnej pomoci, treba vykladat doslovne. Grécke orgány okrem toho nepredlozili skutocnosti, ktoré by preukazovali prícinnú súvislost medzi útokmi z 11. septembra 2001 a organizáciou týchto letov. O skode súvisiacej so zvysnou castou siete zalobkyne 47 Komisia tvrdí, ze Súdu prvého stupna predlozila vsetku korespondenciu s gréckymi orgánmi a dôkazy, ktorými disponovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze grécke orgány pocas administratívneho konania nepredlozili informácie týkajúce sa skôd súvisiacich so zvysnou castou siete zalobkyne okrem skôd týkajúcich sa letov do alebo zo Spojených státov alebo Kanady. Informácie uvedené v liste z 24. septembra 2002 sú totiz v tomto smere nedostatocné, hoci grécke orgány v liste z 20. novembra 2003 oznámili, ze predlozia podklady s nimi súvisiace (pozri bod 9 vyssie) bez toho, aby tak urobili. Komisia navyse pripomína, ze zalobkyna mala právo -- ako zúcastnená strana, ktorá na to bola vyzvaná v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania -- predlozit pripomienky pocas konania vo veci formálneho zistovania (pozri bod 7 vyssie). Vzhladom na to, ze zalobkyna nepredlozila pripomienky pocas konania vo veci formálneho zistovania, Komisia nemala inú moznost, ako prijat napadnuté rozhodnutie na základe informácií, ktoré mala k dispozícii. 48 Podla Komisie z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod sa má zamietnut v celom rozsahu. Posúdenie Súdom prvého stupna 49 Po prvé treba pripomenút, ze mimoriadny charakter udalostí z 11. septembra 2001 v zmysle clánku 87 ods. 2 písm. b) ES sa nespochybnuje (pozri bod 2 vyssie). Okrem toho z bodu 35 oznámenia z 10. októbra 2001, podla ktorého "náklady priamo vyplývajúce z uzatvorenia amerického vzdusného priestoru od 11. do 14. septembra 2001 sú priamym dôsledkom udalostí z 11. septembra 2001", ako aj z odôvodnenia c. 51 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa pripomína "'mimoriadny charakter` uzatvorenia vzdusného priestoru Spojených státov od 11. do 14. septembra 2001" vyplýva, ze za mimoriadnu udalost sa nepovazujú len útoky, ale aj uzatvorenie vzdusného priestoru. Za týchto okolností si otázky predlozené v predmetnej veci vyzadujú preskúmat len to, ci medzi uvedenými udalostami a konkrétnymi skodami, ktorých sa dovoláva zalobkyna, existuje priama prícinná súvislost. 50 Po druhé, pokial ide o rozsah oznámenia z 10. októbra 2001 v rámci tohto konania, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je Komisia viazaná pokynmi a oznámeniami, ktoré vydáva v oblasti kontroly státnej pomoci, pokial sa neodchylujú od noriem uvedených v Zmluve a sú akceptované clenskými státmi (pozri rozsudok Súdneho dvora z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [3]C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 53 a tam citovanú judikatúru). Tieto pokyny a oznámenia platia v prvom rade pre samotnú Komisiu (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [4]C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 69). 51 Okrem toho treba zdôraznit, ze clánok 87 ods. 2 ES sa týka pomoci, ktorá je právne zlucitelná so spolocným trhom, ak splna urcité objektívne kritériá. Z toho vyplýva, ze Komisia je povinná vyhlásit takú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom, pokial sú tieto kritériá splnené, bez toho, aby v tomto smere disponovala volnou úvahou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, [5]730/79, Zb. s. 2671, bod 17). 52 Dalej, kedze ide o výnimku zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, ktorá je stanovená v clánku 87 ods. 1 ES, ustanovenie clánku 87 ods. 2 písm. b) ES sa musí vykladat doslovne. V zmysle tohto ustanovenia sa teda môze poskytnút len náhrada za hospodárske nevýhody priamo spôsobené prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami. Musí teda existovat priama súvislost medzi skodami spôsobenými mimoriadnou udalostou a státnou pomocou a je nevyhnutné co najpresnejsie hodnotenie spôsobených skôd (pozri rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 2003, Atzeni a i., [6]C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 79 a tam citovanú judikatúru). 53 Z uvedeného vyplýva, ze v prípade, ak opatrenie pomoci splna podmienky uvedené v predchádzajúcom bode, musí byt vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom aj napriek tomu, ze Komisia prijala odlisné stanovisko v starsom oznámení o dotknutom opatrení. Preto sa podla oznámenia z 10. októbra 2001 kazdá náhrada skody poskytnutá podla clánku 87 ods. 2 písm. b) ES síce môze týkat výlucne nákladov vzniknutých od 11. do 14. septembra 2001, avsak pomoc na náhradu skody vzniknutej po 14. septembri 2001, ktorá je v priamej prícinnej súvislosti s mimoriadnou udalostou a je presne ohodnotená, musí byt povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom. Komisia vsak v ziadnom prípade netvrdila, ze sumy súvisiace so skodami, ktoré vznikli po 14. septembri 2001, nemozno uznat na úcely náhrady skody v zmysle clánku 87 ods. 2 písm. b) ES len na základe toho, ze vznikli po uvedenom dátume, ale súcasne preskúmala existenciu prícinnej súvislosti medzi dotknutými udalostami a skodami (pozri bod 60 nizsie). 54 V dôsledku toho treba hned na zaciatku zamietnut argumentáciu Komisie, podla ktorej Helénska republika výslovne prijala zásadu uvedenú v bode 35 oznámenia z 10. októbra 2001, na základe ktorej sa kazdá náhrada poskytnutá podla clánku 87 ods. 2 písm. b) ES musí týkat výlucne nákladov vzniknutých od 11. do 14. septembra 2001. Je síce pravda, ze grécke orgány vo svojom liste z 24. septembra 2002 uviedli, ze poskytnutá náhrada bola obmedzená len na náhradu skody vzniknutej pocas prvých dní po útokoch, napriek tomu vsak ziadali o súhlas s poskytnutím pomoci na úcely náhrady skody, ktorá vznikla az do 26. septembra 2001 (pozri bod 8 vyssie). Je teda zjavné, ze uvedené orgány chápali slovné spojenie "prvé dni po útokoch" ako obdobie, ktoré trvalo az do uvedeného dátumu. 55 Napokon podla ustálenej judikatúry treba zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala. Pred súdom Spolocenstva sa nemozno odvolávat na skutkové okolnosti, ktoré neboli predlozené pocas konania pred podaním zaloby stanoveného v clánku 88 ES (pozri rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, [7]T-109/01, Zb. s. II-127, bod 51 a tam citovanú judikatúru, a zo 14. decembra 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-200/04, neuverejnený v Zbierke, bod 53). 56 Analýzu zalobných dôvodov v tomto konaní je preto primerané vykonat vo svetle uvedených úvah. O skodách týkajúcich sa severoatlantickej siete zalobkyne -- O spiatocnom lete do New Yorku, ktorý bol pôvodne plánovaný na 15. septembra 2001 57 V odôvodnení c. 55 napadnutého rozhodnutia sa Komisia odvoláva na skutocnost, ze grécke orgány alebo zalobkyna neposkytli dostatocné informácie o tom, preco zalobkyna nemohla získat prevádzkové intervaly na letisku JFK 15. septembra 2001, ako aj na skutocnost, ze nepredlozili dôkaz o tom, preco toto letisko odmietlo pridelit zalobkyni prevádzkový interval v uvedený den. 58 Grécke orgány v bode I.3 svojho listu z 24. septembra 2002 uviedli, ze let do New Yorku bol 15. septembra 2001 zrusený z toho dôvodu, ze neboli k dispozícii informácie o moznostiach pristátia zahranicných leteckých spolocností na letisku JFK. 59 V bode 41 písm. a) rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia ziadala grécke orgány, aby jej poskytli vsetky písomnosti a doplnujúce informácie o tom, akými prostriedkami americké orgány zakázali lety gréckych leteckých spolocností od 15. septembra 2001. V liste z 20. novembra 2003 grécke orgány odpovedali, ze let do New Yorku 15. septembra 2001 bol zrusený z toho dôvodu, ze neboli k dispozícii prevádzkové intervaly. Nedostatok prevádzkových intervalov, ktorý bol spôsobený mimoriadne zvýseným dopytom pocas dní nasledujúcich po opätovnom otvorení vzdusného priestoru, bol priamym dôsledkom prerusenia letov pocas predchádzajúcich styroch dní. Pokial ide o dôkaz o odmietnutí pridelenia prevádzkového intervalu zo strany letiska JFK, grécke orgány potvrdili, ze poziadali zalobkynu o potrebné informácie, aby ich mohli oznámit Komisii. 60 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia nerozhodla, ze sumy súvisiace so zrusením uvedeného letu nemozno uznat na úcely náhrady skody v zmysle clánku 87 ods. 2 písm. b) ES len na základe toho, ze sa uskutocnil po 14. septembri 2001. Naopak, ako uz bolo uvedené v predchádzajúcom bode, v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia ziadala grécke orgány, aby jej poskytli vsetky informácie týkajúce sa toho, akými prostriedkami americké orgány zakázali lety gréckych leteckých spolocností od 15. septembra 2001. 61 Je vsak nutné konstatovat, ze napriek ziadosti Komisie grécke orgány nepredlozili pocas administratívneho konania ziaden dôkaz o odmietnutí pridelenia prevádzkového intervalu alebo o dôvodoch takého odmietnutia. Treba dodat, ze podla ich listu z 20. novembra 2003 (pozri bod 8 vyssie) grécke orgány ziadali zalobkynu o predlozenie dôkazov, ktoré by preukazovali nemoznost rezervovat prevádzkový interval na letisku JFK 15. septembra 2001, aby ich následne mohli predlozit Komisii. Komisii vsak neboli dorucené ziadne nové informácie. 62 Dalej podla judikatúry citovanej v bode 55 vyssie sa zalobkyna nemôze odvolávat na dalekopis, ktorý prvýkrát predlozila az pred Súdom prvého stupna (pozri bod 29 vyssie). V kazdom prípade treba uviest, ze z uvedeného dalekopisu nevyplýva, ze letisko JFK nepridelilo 15. septembra 2001 zalobkyni prevádzkový interval, ale len to, ze zalobkyna mala prevádzkový interval k dispozícii 16. septembra 2001. To, ze zalobkyni nebol pridelený prevádzkový interval 15. septembra 2001, mozno preukázat len prostredníctvom výkladu dalekopisu a contrario, na podporu ktorého zalobkyna nepredlozila ziadny dalsí dôkazový materiál. 63 Argumentáciu zalobkyne v súvislosti s uvedeným letom preto nemozno prijat. -- O dvoch spiatocných letoch do Toronta cez Montreal, ktoré boli pôvodne plánované na 15. a 16. septembra 2001 64 Pokial ide o zrusenie dvoch spiatocných letov do Toronta cez Montreal z 15. a 16. septembra 2001, Komisia v odôvodnení c. 56 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze sa uskutocnili na základe rozhodnutia zalobkyne. Zalobkyna totiz bud nemala k dispozícii iné lietadlá a rozhodla sa ich radsej pouzit na zabezpecenie pravidelných letov, alebo nemala cas vykonat pozadované technické kontroly a rezerváciu potrebných prevádzkových intervalov. 65 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla listu z 20. novembra 2003 bol let do Toronta cez Montreal 15. septembra 2001 zrusený, lebo lietadlo, ktoré ho malo vykonat, bolo kanadskými orgánmi prinútené zostat v Halifaxe od 11. do 15. septembra 2001 a do Atén sa mohlo vrátit az 16. septembra 2001 o 5. 30 hod. Dalsie tri lietadlá typu Airbus A 340/400, jediné stroje zalobkyne, ktoré boli spôsobilé na zaoceánsky let, museli letiet do iných destinácií v Afrike, Ázii, Austrálii a Spojených státov, a to zalobkynu prinútilo dotknutý let zrusit. Pokial islo o let zo 16. septembra 2001, oneskorený prílet zadrzaného lietadla z Halifaxu podla zalobkyne spôsobil, ze sa ukázalo ako nemozné vykonat podrobnú technickú kontrolu, pripravit lietadlo, informovat cestujúcich a rezervovat prevádzkové intervaly na letiskách v Montreale a Toronte, najmä vzhladom na skutocnost, ze kanadské orgány vopred neoznámili, kedy presne bude môct lietadlo 15. septembra 2001 odletiet. 66 Po prvé, pokial ide o let z 15. septembra 2001, skutkové okolnosti, o ktoré sa opiera Komisia, nestacia na podporu jej posúdenia. Pokial ide o skutocnost, ze iné lietadlá neboli k dispozícii, vyzadovanie od leteckej spolocnosti, aby mala v rezerve lietadlá s cielom celit dôsledkom takej udalosti, akou boli útoky z 11. septembra 2001, by popieralo samotný mimoriadny charakter takej udalosti. Ak je hospodársky subjekt vynakladajúci nálezitú starostlivost povinný sa chránit pred dôsledkami istej udalosti, nemôze sa taká udalost zo zásady povazovat za prípad vyssej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 28. marca 2007, Spanielsko/Komisia, T-220/04, neuverejnený v Zbierke, body 175 a 176 a tam citovanú judikatúru) a uz vôbec nie za mimoriadnu udalost v zmysle clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. Útoky z 11. septembra 2001, ako aj uzatvorenie vzdusného priestoru ako ich dôsledok boli vymedzené ako mimoriadne udalosti jednak v napadnutom rozhodnutí, ako aj v oznámení z 10. októbra 2001 (pozri bod 49 vyssie). 67 Pokial ide o údajné rozhodnutie zalobkyne vykonat iné pravidelné lety, stací uviest, ze nejde o jej rozhodnutie, ale o zmluvnú povinnost, ktorú má voci cestujúcim na týchto letoch a ktorej nesplnenie by pre nu malo dôsledky podla nariadenia Rady (EHS) c. 295/91 zo 4. februára 1991 stanovujúceho spolocné pravidlá systému náhrad pri odmietnutí nástupu do lietadla v pravidelnej leteckej doprave ([8]Ú. v. ES L 36, s. 5; Mim. vyd. 07/001, s. 306), ktoré bolo úcinné v case, ked nastali skutkové okolnosti. 68 Pokial ide o skutocnost, ze skoda v dôsledku zrusenia dotknutého letu vznikla po 14. septembri 2001, treba uviest, ze ani z clánku 87 ods. 2 písm. b) ES, ani z judikatúry citovanej vyssie v bode 52 nevyplýva, ze priama súvislost medzi mimoriadnou udalostou a vzniknutou skodou predpokladá ich súbeznost. Naopak, vo vseobecnosti nemozno vylúcit moznost, ze existencia takej súvislosti bude uznaná aj v tom prípade, ak skoda vznikla o nieco neskôr po udalosti. 69 Z uvedeného vyplýva, ze posúdenie Komisie týkajúce sa letu do Toronta cez Montreal z 15. septembra 2001 bolo nesprávne. 70 Po druhé, pokial ide o zrusenie letu zo 16. septembra 2001, treba uviest, ze zalobkyna to odôvodnuje skutocnostou, ze bolo nemozné vykonat podrobnú technickú kontrolu lietadla, informovat cestujúcich a rezervovat prevádzkové intervaly na letiskách v Montreale a Toronte. 71 V tomto ohlade treba v prvom rade konstatovat, ze ani informovanie cestujúcich, ani rezervácia prevádzkových intervalov neodôvodnujú tvrdenie zalobkyne. Od momentu, ked lietadlo v Halifaxe vystartovalo (15. septembra 2001), do momentu, ked sa mohol uskutocnit let 16. septembra 2001 (zalobkyna neuvádza presný plánovaný cas letu), uplynul totiz znacne dlhý cas. Vzhladom na to, ze neexistujú podrobnejsie informácie o tom, kolko casu nevyhnutne treba na informovanie cestujúcich a rezerváciu prevádzkových intervalov, nie je mozné prijat argumentáciu zalobkyne. 72 Treba dalej uviest, ze spis neobsahuje ziadne informácie o tom, kolko casu treba na vykonanie povinných technických kontrol, aby sa lietadlo mohlo pouzit na dotknutý let. Grécke orgány sa obmedzili len na vyhlásenie, ze cas, ktorý bol k dispozícii, nestacil na vykonanie "podrobnej kontroly", zatial co Komisia v odôvodnení c. 56 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze "technické kontroly... [zalobkyna] nemohla vykonat nacas". Je nutné konstatovat, ze kedze grécke orgány sa pocas administratívneho konania odvolávali na dotknuté prekázky, bolo ich povinnostou informovat Komisiu o case potrebnom na vykonanie technických kontrol, ktoré boli predpísané v prírucke, aby rozptýlili pochybnosti, pokial ide o priamu prícinnú súvislost medzi uzatvorením vzdusného priestoru a zrusením dotknutého letu. Za týchto okolností treba konstatovat, ze Komisia oprávnene dospela k posúdeniu, ze zrusenie dotknutého letu nebolo v priamej prícinnej súvislosti s útokmi z 11. septembra 2001 a s uzatvorením vzdusného priestoru od 11. do 14. septembra 2001. -- O "ferry flights" 73 Pokial ide o "ferry flights" z 18., 20. a 26. septembra 2001, stací uviest, ako to urobila Komisia, ze ich organizácia bola vecou rozhodnutia zalobkyne, ktorá mala bud úctovat cestujúcim cenu, ktorá zahrnala náklady na spiatocný let do Atén, alebo ziadat primeranú náhradu od vlád Spojených státov a Kanady. Tieto náklady preto nemajú priamu prícinnú súvislost s útokmi z 11. septembra 2001 a uzatvorením vzdusného priestoru, a preto nepatria do pôsobnosti clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. 74 Vzhladom na uvedené je namieste zrusit napadnuté rozhodnutie v tej casti, v ktorej Komisia rozhodla, ze náhrada poskytnutá zalobkyni za skody vzniknuté zrusením letu do Kanady 15. septembra 2001 nebola zlucitelná so spolocným trhom. O skodách týkajúcich sa zvysnej casti siete zalobkyne 75 Pokial ide o druhú cast tohto zalobného dôvodu týkajúceho sa zvysnej casti siete zalobkyne, treba uviest, ze zalobkyna svojou argumentáciou spochybnuje dôvodnost napadnutého rozhodnutia v tom, ze sumy pomoci týkajúce sa tejto casti siete vyhlasuje za nezlucitelné so spolocným trhom. V rámci druhého zalobného dôvodu vsak zalobkyna namieta nedostatocné odôvodnenie v tomto ohlade, co Súd prvého stupna musí preskúmat hned na zaciatku. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení Tvrdenia úcastníkov konania 76 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, pokial ide o to, ze Komisia odmietla schválit sumy poskytnuté ako náhradu skody týkajúcu sa zvysnej casti siete zalobkyne (priblizne 1212032 EUR). Ide o sumy vyssie uvedené v druhej az stvrtej zarázke a ôsmej a deviatej zarázke bodu 5. 77 Podla zalobkyne grécke orgány oznámili Komisii, najmä v ich liste z 24. septembra 2002, vsetky informácie týkajúce sa skôd, ktoré utrpela celá jej siet. Tento list odkazuje aj na sumy uvedené v druhej az stvrtej zarázke a ôsmej a deviatej zarázke bodu 5. Za týchto okolností Komisia mala uviest dôvody, pre ktoré povazovala vyplatené sumy za pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 78 Komisia spochybnuje dôvodnost tohto zalobného dôvodu. V rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vyjadrila svoje vázne pochybnosti o zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom. Napriek tomu, co bolo uvedené v liste 20. novembra 2003, grécke orgány ani zalobkyna nepredlozili Komisii pocas administratívneho konania ziadne pripomienky v súvislosti s týmito sumami. Okrem toho Komisia nemohla vediet, ktoré informácie zalobkyna predlozila gréckym orgánom. Komisia navyse schválila vsetky sumy týkajúce sa obdobia od 11. do 14. septembra 2001, voci ktorým grécke orgány podali vysvetlenie v ich liste z 20. novembra 2003. Za týchto okolností zalobkyna nemôze Komisii vytýkat, ze z vlastného podnetu neskúmala skutkové okolnosti, ktoré mohli v tomto smere odôvodnit prijatie odlisného stanoviska ako toho, ktoré bolo vyjadrené v oznámení z 10. októbra 2001 a v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Posúdenie Súdom prvého stupna 79 Treba pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, tak, aby dotknutým osobám umoznili pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok Súdu prvého stupna z 26. februára 2002, INMA a Itainvest/Komisia, [9]T-323/99, Zb. s. II-545, bod 55). 80 V predmetnej veci z odôvodnení c. 21, 49 a 50 napadnutého rozhodnutia v spojení s jeho clánkami 1, 2 a 4 vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze sumy vyplatené ako náhrada skody týkajúca sa casti siete zalobkyne mimo severoatlantickej siete a Izraela, ako aj sumy uvedené v druhej az stvrtej zarázke a ôsmej a deviatej zarázke bodu 5 predstavujú pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom a ze Helénska republika musí ziadat ich vrátenie. Treba pritom konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuvádza odôvodnenie, na základe ktorého dospela k tomuto záveru. 81 Neuvedenie dôvodov je nevysvetlitelné o to viac, ak vezmeme do úvahy, ze Komisia sa vycerpávajúcim spôsobom zaoberá týmito sumami v odôvodnení c. 21 napadnutého rozhodnutia, ktoré je venované priebehu administratívneho konania. 82 Okrem toho je síce pravda, ze Komisia v bode 36 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania uviedla, ze pokial ide o cast siete mimo severoatlantickej siete a Izraela, náhrada skody sa mala obmedzit len na skody súvisiace so zrusením leteniek z dôvodu zrusenia letu nadväzujúceho na let do alebo z miesta, ktoré bolo uzavreté pre leteckú dopravu, grécke orgány vsak napriek tomu toto posúdenie v podstate spochybnovali. Z bodov I.1 a I.2 listu z 24. septembra 2002 (pozri bod 5 vyssie) totiz vyplýva, ze podla gréckych orgánov rozsah dôsledkov, ktoré sa konstatovali v rámci celej siete, si vyzadoval, aby sa pri výpocte skody priamo spôsobenej mimoriadnou udalostou zohladnili ako celok. Komisia preto v napadnutom rozhodnutí mala uviest svoje konecné posúdenie dotknutých súm pomoci. 83 Navyse v bode 41 písm. d) rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia síce ziadala grécke orgány, aby jej poskytli informácie preukazujúce prícinnú súvislost medzi skodami uvedenými v druhej az stvrtej zarázke a ôsmej a deviatej zarázke bodu 5 a uzatvorením vzdusného priestoru, ale grécke orgány vo svojom liste z 20. novembra 2003 napriek tomu trvali na tom, ze je potrebné schválit sumy tejto pomoci. Komisia preto v napadnutom rozhodnutí mala uviest aj svoje konecné posúdenie týchto súm pomoci. 84 Nemozno prijat tvrdenie Komisie, ktoré predniesla na pojednávaní, ze odôvodnenie týkajúce sa súm pomoci, o ktoré ide v tomto zalobnom dôvode, sa nachádza v odôvodnení c. 59 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa odvoláva na oznámenie z 10. októbra 2001 a na neexistenciu mimoriadnej udalosti po 14. septembri 2001. Podla prvej vety tohto odôvodnenia totiz "Komisia dospela k záveru... o nezlucitelnosti schémy so Zmluvou, pokial ide o jej cast týkajúcu sa obdobia po 14. septembri 2001, najmä pokial ide o náklady predlozené [Helénskou republikou] za [zalobkynu], týkajúce sa obdobia po 14. septembri 2001, [ktoré] predstavujú... priblizne 1464569 EUR[,] nielen vzhladom na prekrocenie obdobia stanoveného v bode 35 oznámenia z 10. októbra 2001, ale súcasne a predovsetkým vzhladom na neexistenciu mimoriadnej udalosti a zmenu charakteru straty podliehajúcej náhrade, ktorú toto predlzenie obdobia spôsobilo". 85 Treba konstatovat, ze v uvedenej vete Komisia zhrnula svoje posúdenie uvedené v odôvodneniach c. 51 az 58 napadnutého rozhodnutia. Tieto odôvodnenia sú pritom venované skodám, ktoré utrpela severoatlantická siet zalobkyne, nie skodám na zvysnej casti siete alebo osobitným skodám uvedeným v druhej az stvrtej zarázke a ôsmej a deviatej zarázke bodu 5. Za týchto okolností toto odôvodnenie nemozno vykladat tak, ze sa týka aj uvedených dalsích súm. 86 Treba dalej uviest, ze argumentácia, ktorú Komisia predlozila na spochybnenie dôvodnosti tohto zalobného dôvodu (pozri bod 78 vyssie), sa týka prípadu, ked Komisia vo svojom rozhodnutí o nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom uvádza odôvodnenie zalozené na skutkových okolnostiach, ktoré jej predlozil dotknutý clenský stát alebo zúcastnené strany. V takom prípade nemozno totiz Komisii vytýkat, ze nezohladnila niektoré skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené v administratívnom konaní, ale ktoré jej predlozené neboli (rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 49). Na rozdiel od takého prípadu vsak napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, ktoré by mohlo slúzit na podporu výroku rozhodnutia, pokial sa týka skôd uvedených v bode 80. 87 Napadnuté rozhodnutie preto musí byt zrusené aj z dôvodu nedostatocného odôvodnenia v tej casti, v ktorej Komisia vyhlásila za nezlucitelnú so spolocným trhom po prvé pomoc poskytnutú zalobkyni na náhradu skôd týkajúcich sa casti jej siete mimo severoatlantickej siete a Izraela a po druhé pomoc na náhradu uslého zisku z prepravy tovaru, výdavkov na znicenie rýchlo sa kaziaceho tovaru, výdavkov na dodatocné bezpecnostné kontroly tovaru, výdavkov spojených s nadcasmi zamestnancov a výdavkov spojených s dodatocnými bezodkladnými bezpecnostnými opatreniami. 88 Za týchto okolností netreba preskúmat druhú cast prvého zalobného dôvodu spocívajúcu v zjavnom nesprávnom posúdení skôd súvisiacich so zvysnou castou siete zalobkyne (pozri bod 75 vyssie). 89 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze treba po prvé zrusit napadnuté rozhodnutie v tej casti, v ktorej Komisia vyhlásila pomoc poskytnutú zalobkyni na náhradu skody spôsobenej zrusením letu do Kanady 15. septembra 2001, ako aj na náhradu skôd uvedených v bode 87 vyssie, za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariadila jej vrátenie a po druhé zamietnut zalobu v zostávajúcej casti. O trovách 90 Súd prvého stupna môze podla clánku 87 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. V predmetnej veci je namieste rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánky 1 a 2 rozhodnutia Komisie K(2006) 1580 v konecnom znení z 26. apríla 2006 o schéme státnej pomoci C 39/2003 (ex NN 119/2002), ktorú Helénska republika zaviedla v prospech prevádzkovatelov leteckej dopravy v dôsledku skôd, ktoré im vznikli v období od 11. do 14. septembra 2001, sa zrusujú v tej casti, v ktorej vyhlasujú za nezlucitelnú so spolocným trhom pomoc poskytnutú spolocnosti Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE po prvé na náhradu skody spôsobenej zrusením letu do Kanady 15. septembra 2001, po druhé na náhradu skôd týkajúcich sa casti jej siete mimo severoatlantickej siete a Izraela a po tretie, na náhradu uslého zisku z prepravy tovaru, výdavkov na znicenie rýchlo sa kaziaceho tovaru, výdavkov na dodatocné bezpecnostné kontroly tovaru, výdavkov spojených s nadcasmi zamestnancov a výdavkov spojených s dodatocnými bezodkladnými bezpecnostnými opatreniami. 2. Clánok 4 rozhodnutia K(2006) 1580 v konecnom znení sa zrusuje v tej casti, v ktorej stanovuje vrátenie pomoci uvedenej v predchádzajúcom bode. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Dittrich Vyhlásené na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. júna 2008. Tajomník E. Coulon Predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 2 písm. b) ES Tvrdenia zalobkyne O skode súvisiacej so severoatlantickou sietou zalobkyne O skode súvisiacej zo zvysnou castou siete zalobkyne Tvrdenia Komisie O skode súvisiacej so severoatlantickou sietou zalobkyne O skode súvisiacej so zvysnou castou siete zalobkyne Posúdenie Súdom prvého stupna O skodách týkajúcich sa severoatlantickej siete zalobkyne -- O spiatocnom lete do New Yorku, ktorý bol pôvodne plánovaný na 15. septembra 2001 -- O dvoch spiatocných letoch do Toronta cez Montreal, ktoré boli pôvodne plánované na 15. a 16. septembra 2001 -- O "ferry flights" O skodách týkajúcich sa zvysnej casti siete zalobkyne 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [10]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXT4aRnZ/L97003-5475TMP.html#t-ECRT12008SKA.0500109301-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:199:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0351&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0409&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0730&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0346&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0109&locale=SK 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:036:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0323&locale=SK 10. file:///tmp/lynxXXXXT4aRnZ/L97003-5475TMP.html#c-ECRT12008SKA.0500109301-E0001