Spojené veci T-231/06 a T-237/06 Holandské královstvo a Nederlandse Omroep Stichting (NOS) proti Európskej komisii "Státna pomoc - Vysielanie vo verejnom záujme - Opatrenia prijaté holandskými orgánmi - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc scasti vyhlasuje za zlucitelnú a scasti za nezlucitelnú so spolocným trhom - Nová pomoc alebo existujúca pomoc - Pojem státna pomoc - Pojem podnik - Nadmerná kompenzácia nákladov na plnenie úlohy vo verejnom záujme - Proporcionalita - Povinnost odôvodnenia - Právo na obranu" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania o státnom opatrení kvalifikovanej ako nová pomoc - Povinnost odôvodnenia - Dosah (Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 6) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES - Posun v stanovisku Komisie na konci konania (Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 7) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Podnik - Pojem - Výkon hospodárskej cinnosti - Pojem - Povinnosti sluzby vo verejnom záujme - Neexistencia vplyvu - Cinnosti, ktoré sa viazu na výkon výsadných práv verejnej moci - Vylúcenie (Clánok 87 ods. 1 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Prevádzková pomoc - Financovanie poskytnuté podniku, ktorý vykonáva úlohu vo verejnom záujme na trhu otvorenom konkurencii (Clánok 87 ods. 1 ES, clánky 86 ES a 88 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Opatrenia na kompenzáciu nákladov poskytovania verejnej sluzby podnikom (Clánok 86 ods. 2 ES a clánok 87 ods. 1 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Existujúca pomoc - Opatrenia na kompenzáciu nákladov poskytovania verejnej sluzby podnikom - Rozhodnutie 2005/842 - Dosah (Clánok 86 ods. 2 ES; rozhodnutie Komisie 2005/842) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Existujúca pomoc a nová pomoc - Opatrenie, ktoré zavádza zmenu existujúcej schémy pomoci - Kvalifikovanie novej pomoci - Kritériá (Clánok 88 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1) 8. Hospodárska sútaz - Podniky poverené správou sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu - Definícia sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu - Volná úvaha clenských státov (Clánok 86 ods. 2 ES; oznámenie Komisie 2001/C 17/04, bod 22, a oznámenie Komisie 2001/C 320/04, bod 36) 1. V súlade s clánkom 6 nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia clánku 88 ES, ak Komisia rozhodne o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, rozhodnutie o zacatí konania sa môze obmedzit na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbezného posúdenia dotknutého státneho opatrenia s cielom urcit, ci má povahu pomoci, a vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Podla rovnakého clánku 6 teda musí rozhodnutie o zacatí konania umoznit dotknutým osobám úcinne sa zúcastnit na konaní vo veci formálneho zistovania, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa dotknuté osoby môzu zoznámit s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbeznej domnienke, ze dotknuté opatrenie by mohlo byt novou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom. (pozri body 37, 38) 2. Z clánku 7 nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia clánku 88 ES vyplýva, ze na konci konania vo veci formálneho zistovania môze dôjst k posunu v analýze Komisie, kedze tá môze napokon rozhodnút, ze opatrenie nepredstavuje pomoc alebo ze pochybnosti o jeho zlucitelnosti boli odstránené. Z toho vyplýva, ze konecné rozhodnutie môze byt do istej miery odlisné od rozhodnutia o zacatí konania bez toho, aby tieto rozdiely predstavovali vadu konecného rozhodnutia. (pozri bod 50) 3. V oblasti práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania. Hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponuky tovarov alebo sluzieb na danom trhu. V tejto súvislosti nemôze skutocnost, ze subjektu sú zverené urcité úlohy vseobecného záujmu, bránit tomu, aby sa tieto cinnosti povazovali za hospodársku cinnost. Naopak cinnosti, ktoré sa viazu na výkon výsadných práv verejnej moci, nemajú hospodársku povahu odôvodnujúcu uplatnenie pravidiel Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze. Preto na urcenie toho, ci sú cinnosti subjektu cinnostami podniku v zmysle Zmluvy, treba zistit povahu týchto cinností. (pozri body 92 - 95) 4. Pomoc, ktorej úcelom je oslobodit urcitý podnik od nákladov, ktoré by inak musel znásat v rámci svojej beznej prevádzky alebo svojich bezných cinností, v zásade narusuje podmienky hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze podnik je poverený plnením úlohy vo verejnom záujme a svoje funkcie vykonáva v súlade s ustanoveniami, ktoré túto funkciu upravujú, sama osebe nevylucuje nebezpecenstvo skreslenia hospodárskej sútaze vo vztahu k ostatným podnikom, iba ak by clánky 86 ES az 88 ES pozbavila potrebného úcinku. Úloha vo verejnom záujme môze byt totiz predmetom nadmernej kompenzácie zo strany dotknutého clenského státu, ktorá v okamihu jej preukázania sama osebe predstavuje nebezpecenstvo skreslenia na trhu, ktorý je otvorený konkurencii. (pozri body 119, 120) 5. Z úplne jednoznacného znenia rozsudku z 24. júla 2003, Altmark, C-280/00, vyplýva, ze jediným a výlucným úcelom styroch v nom uvedených podmienok je kvalifikácia predmetného státneho opatrenia ako státnej pomoci, ci presnejsie urcenie existencie zvýhodnenia. Státny zásah, ktorý nesplna jednu alebo viacero z uvedených podmienok, treba povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. (pozri body 145, 146) 6. Clánok 1 rozhodnutia Komisie 2005/842 o uplatnovaní clánku 86 ods. 2 ES na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu stanovuje, ze jeho cielom je stanovit podmienky, podla ktorých sa táto státna pomoc má povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom a má sa vynat z oznamovacej povinnosti podla clánku 88 ods. 3 ES. Z toho vyplýva, ze rozhodnutie 2005/842 samo osebe nijako nedefinuje podmienky, ktoré musia kompenzácie za sluzby vo verejnom záujme splnat, najmä pokial ide o poskytnuté zvýhodnenie s cielom vyhnút sa kvalifikácii za státnu pomoc, ale sa neuplatnuje na opatrenia, ktoré uz boli kvalifikované ako státna pomoc, pri ktorej ide o urcenie, ci je zlucitelná so spolocným trhom. Navyse rozhodnutie 2005/842 sa výslovne odvoláva na kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark, C-280/00, s cielom vopred urcit existenciu státnej pomoci v danej oblasti. Komisia teda musí najprv preskúmat, ci kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku Altmark sú splnené, aby urcila, ci uvedené financovanie predstavuje státnu pomoc, a po tom, co dospeje k záveru o existencii státnej pomoci, preskúmat jej zlucitelnost so spolocným trhom. (pozri body 153 - 155) 7. Z clánku 1 nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia clánku 88 ES vyplýva, ze kvalifikácia existujúcej pomoci sa vztahuje na vsetky pomoci, ktoré boli prijaté pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy v dotknutých clenských státoch, a na kazdú pomoc, ktorá bola schválená Komisiou alebo Radou, a ze za novú pomoc treba povazovat kazdú úpravu existujúcej pomoci. Podla tohto jednoznacného znenia sa nemá povazovat za novú pomoc "kazdá upravená existujúca pomoc", ale len zmenu ako takú mozno kvalifikovat ako novú pomoc. Teda len za predpokladu, ze úprava ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. O podstatnej zmene vsak nemozno hovorit vtedy, ak nový prvok mozno zjavne odclenit od pôvodnej schémy pomoci. Pomoc mozno kvalifikovat ako novú schému pomoci alebo jej zmenu so zretelom na ustanovenia, ktoré pomoc upravujú, na ich pravidlá a obmedzenia. (pozri body 176, 177, 180) 8. Clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri definovaní toho, co pokladajú za sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. Komisia preto môze definovanie takejto sluzby spochybnit iba v prípade zjavného pochybenia. Co sa týka definície sluzieb vo verejnom záujme v odvetví vysielania, hoci je pravda, ze Komisii neprislúcha rozhodovat, ci nejaký program sa má vysielat ako sluzba vseobecného hospodárskeho záujmu, ani spochybnit povahu alebo kvalitu daného produktu, musí mat ako strázkyna Zmluvy moznost v prípade zjavného pochybenia zasiahnut. (pozri body 223, 224) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozsírená komora) zo 16. decembra 2010 ([1]*) "Státna pomoc - Vysielanie vo verejnom záujme - Opatrenia prijaté holandskými orgánmi - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc scasti vyhlasuje za zlucitelnú a scasti za nezlucitelnú so spolocným trhom - Nová pomoc alebo existujúca pomoc - Pojem státna pomoc - Pojem podnik - Nadmerná kompenzácia nákladov na plnenie úlohy vo verejnom záujme - Proporcionalita - Povinnost odôvodnenia - Právo na obranu" V spojených veciach T-231/06 a T-237/06, Holandské královstvo, v zastúpení: H. Sevenster a M. de Grave, splnomocnení zástupcovia, zalobca vo veci T-231/06, Nederlandse Omroep Stichting (NOS), so sídlom v Hilversume (Holandsko), v zastúpení: J. Feenstra a H. Speyart van Woerden, advokáti, zalobca vo veci T-237/06, proti Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom sú návrhy na zrusenie rozhodnutia Komisie 2008/136/ES z 22. júna 2006 o ad hoc financovaní holandských verejnoprávnych vysielatelov C 2/2004 (ex NN 170/2003) (Ú. v. EÚ L 49, 2008, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora), v stádiu rozhodovania v zlození: F. Dehousse (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka, K. Jürimäe, A. Dittrich a S. Soldevila Fragoso, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. marca 2010, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 16 ES stanovuje: "Bez toho, aby boli dotknuté clánky 73 [ES], 86 [ES] a 87 [ES], a berúc do úvahy miesto, ktoré patrí sluzbám vseobecného hospodárskeho záujmu v spolocných hodnotách únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdrznosti, Spolocenstvo a clenské státy dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti tejto zmluvy o to, aby takéto sluzby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré umoznujú splnenie ich poslania." 2 Podla clánku 86 ods. 2 ES: "Podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva." 3 Clánok 87 ods. 1 ES znie: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 4 Clánok 311 ES stanovuje: "Protokoly pripojené k tejto zmluve vzájomnou dohodou clenských státov tvoria jej neoddelitelnú súcast." 5 Podla protokolu o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch (Ú. v. ES C 340, 1997, s. 109, dalej len "amsterdamský protokol"), zaclenený Amsterdamskou zmluvou do prílohy Zmluvy ES: "[Clenské státy] domnievajúc sa, ze systém verejnoprávneho vysielania v clenských státoch je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami kazdej spolocnosti, a s potrebou zachovania plurality médií, [sa dohodli] na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve [ES]: Ustanovenia Zmluvy [ES] nemajú vplyv na právomoc clenských státov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokial je takéto financovanie poskytované vysielacím organizáciám na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované v kazdom clenskom státe, a pokial takéto financovanie neovplyvnuje obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Spolocenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, pricom sa berie do úvahy uskutocnenie náhrad za verejnoprávnu sluzbu." 6 Clánok 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999, ktorý stanovuje podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), obsahuje tieto definície: "a) 'pomoc` bude znamenat akékolvek opatrenie, ktoré splna vsetky kritéria stanovené v clánku [87 ods. 1 ES]; b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: i) ... vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti zmluvy; ii) autorizovanú [schválenú - neoficiálny preklad] pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; ... c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ... f) 'protiprávna pomoc` bude znamenat novú pomoc realizovanú v rozpore s clánkom [88 ods. 3 ES]; ..." 7 Dna 15. novembra 2001 Komisia Európskych spolocenstiev uverejnila oznámenie 2001/C 320/04 o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pre verejnoprávne vysielanie (Ú. v. ES C 320, s. 5; Mim. vyd. 08/002, s. 117, dalej len "oznámenie o vysielaní"), v ktorom vymedzila zásady, ktoré bude respektovat pri uplatnovaní clánku 86 ods. 2 ES a clánku 87 ES na financovanie verejnoprávnych vysielatelov státom. Okolnosti predchádzajúce sporu 8 Komisia po tom, co v roku 2002 a 2003 dostala viacero stazností najmä od holandských súkromných vysielatelov, ktorí v podstate tvrdili, ze systém financovania holandských verejnoprávnych vysielatelov predstavuje pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, poziadala Holandské královstvo o doplnujúce informácie. Na základe týchto informácií zacala Komisia rozhodnutím z 3. februára 2004 konanie vo veci formálneho zistovania veci v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES (Ú. v. EÚ C 61, s. 8, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). 9 Po ukoncení konania vo veci formálneho zistovania Komisia 22. júna 2006 prijala rozhodnutie 2008/136/ES o ad hoc financovaní holandských verejnoprávnych vysielatelov C 2/2004 (ex NN 170/2003) (Ú. v. EÚ L 49, 2008, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 10 Komisia v napadnutom rozhodnutí podrobne opísala systém verejnoprávneho vysielania v Holandsku, najmä jeho prevádzkovatelov a financovanie. 11 Komisia dalej uviedla, ze okrem komercných vysielatelov existuje niekolko verejnoprávnych vysielatelov. Spresnila, ze pokial ide o verejnoprávnych vysielatelov, Nederlandse Omroep Stichting (NOS) (holandské rozhlasové a televízne zdruzenie), zalobca vo veci T-237/06, plní dvojakú úlohu. Na jednej strane je verejnoprávnym vysielatelom prevádzkujúcim pod názvom NOS RTV (dalej len "NOS RTV"). Na druhej strane jeho správna rada, ktorá vystupuje ako Publieke Omroep (verejnoprávne vysielanie, dalej len "PO"), je v súlade s clánkom 16 Mediawet (holandský zákon o médiách, Stb. 1987, c. 249) poverená koordináciou celého systému verejnoprávneho vysielania (odôvodnenie c. 13 napadnutého rozhodnutia). 12 Komisia v napadnutom rozhodnutí takisto uviedla, ze základnými financnými prostriedkami verejnoprávnych vysielatelov vrátane NOS, pokial ide o jeho dve funkcie, sú rocné platby od státu. Verejnoprávni vysielatelia si môzu s cielom vyrovnat sa s rozpoctovými výkyvmi udrziavat urcité rezervy. Od roku 1994 sa im udelujú ad hoc platby, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Tieto prostriedky sú v bode III napadnutého rozhodnutia posudzované podla pravidiel z oblasti státnej pomoci. 13 Po ukoncení preskúmania kvalifikácie státnej pomoci, najmä s prihliadnutím na kritériá vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark"), Komisia dospela k záveru, ze ad hoc financovanie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (bod 6 napadnutého rozhodnutia). 14 Na základe urcitých vlastností ad hoc platieb (odôvodnenie c. 109 napadnutého rozhodnutia) Komisia napokon dospela v odôvodnení c. 111 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze toto financovanie treba povazovat za novú pomoc. 15 V bode 8 napadnutého rozhodnutia Komisia ukoncila posudzovanie zlucitelnosti ad hoc financovania so zretelom na clánok 86 ods. 2 ES, pricom konstatovala, ze niektorí verejnoprávni vysielatelia boli zvýhodnení nadmernými kompenzáciami, ktoré boli vo vseobecnosti prevedené do ich programových rezerv (odôvodnenie c. 141 napadnutého rozhodnutia). Kedze cast týchto rezerv bola v roku 2005 prevedená v prospech PO, Komisia aj tento prevod, ktorý zvýsil nadmernú kompenzáciu, povazovala za ad hoc financovanie (odôvodnenie c. 146 napadnutého rozhodnutia). 16 Po tom, co preskúmala kompenzáciu v prípade PO, Komisia v bode 9 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze PO bola poskytnutá nadmerná kompenzácia, ktorú má NOS vrátit z dôvodu jeho funkcií, ktoré vykonáva ako PO (odôvodnenie c. 178 napadnutého rozhodnutia). Tento záver potvrdzuje výrok, záväzný v holandskom jazyku: "Clánok 1 1. Ad hoc státna pomoc, poskytnutá [Holandským královstvom] pre NOS na zabezpecenie úlohy, ktoré vykonáva ako PO[,] je nezlucitelná so spolocným trhom. 2. Nezlucitelnú ad hoc státnu pomoc má NOS vrátit. Suma, ktorú má vrátit[,] je 76,327 mil. EUR a úroky. 3. Ad hoc státna pomoc poskytnutá jednotlivým verejnoprávnym vysielatelom je zlucitelná so spolocným trhom za predpokladu, ze ak táto pomoc vedie k nadmernej kompenzácii úloh verejnoprávnej sluzby, prebytok, suma, ktoré nepresahuje 10 % rocného rozpoctu vysielatela, sa ulozí do úcelovej rezervy, a pod podmienkou, ze [Holandské královstvo] pravidelne monitoruje dodrziavanie tohto obmedzenia. Clánok 2 1. [Holandské královstvo] prijme vsetky potrebné opatrenia, aby PO vrátil pomoc uvedenú v clánku 1 a [uz] nezákonne poskytnutú príjemcovi. 2. Vrátenie sa uskutocní bezodkladne... 3. Úroky, ktoré sa majú vrátit na základe ods. 2[,] sa vypocítajú v súlade s postupmi stanovenými v clánkoch 9 a 11 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004... Clánok 3 [Holandské královstvo] informuje Komisiu do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach uz prijatých a plánovaných s cielom dodrzat [toto] rozhodnutie... Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Holandskému královstvu." Konanie a návrhy úcastníkov konania 17 Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 30. augusta a 4. septembra 2006 a zapísanými do registra pod císlami T-231/06 a T-237/06 Holandské královstvo a NOS podali tieto zaloby. 18 Vo veci T-231/06 Holandské královstvo navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie s výnimkou jeho clánku 1 ods. 3, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 19 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Holandské královstvo na náhradu trov konania. 20 Vo veci T-237/06 NOS navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, najmä clánok 1 ods. 1 a 2 a clánky 2 a 3, ako aj odôvodnenia, na ktorých sa zakladajú, a v kazdom prípade ciastocne zrusil toto rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal NOS na náhradu trov konania. 22 Rozhodnutím z 9. júna 2009 Súd prvého stupna v súlade s clánkom 51 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku postúpil tieto veci prvej rozsírenej komore, ktorej zlozenie bolo z dôvodu prekázky jedného z jej clenov zmenené rozhodnutím predsedu Súdu prvého stupna z 22. júna 2009. 23 Uznesením predsedu prvej rozsírenej komory zo 17. decembra 2009 po tom, co boli vypocutí úcastníci konania, boli veci T-231/06 a T-237/06 spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 24 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 10. marca 2010. Právny stav 25 Holandské královstvo na podporu svojej zaloby vo veci T-231/06 uvádza tri zalobné dôvody. Prvý sa zakladá na porusení práva na obranu, druhý na nesprávnej kvalifikácii ad hoc financovania ako novej pomoci a tretí, ktorý bol uvedený subsidiárne, sa zakladá na nesprávnom a nedostatocnom odôvodnení v súvislosti s výpoctom nadmernej kompenzácie a výsky pomoci, ktorej vrátenie bolo nariadené. 26 NOS na podporu svojej zaloby vo veci T-237/06 uvádza sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom posúdení a nedostatocnom odôvodnení v súvislosti s kvalifikáciou ad hoc financovania ako novej pomoci. Druhý zalobný dôvod spocíva na nedostatocnom odôvodnení a nesprávnom uplatnení rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, namiesto amsterdamského protokolu. Tretí zalobný dôvod sa zakladá na poruseniach v súvislosti s neexistenciou súvislosti medzi ad hoc financovaním a vytýkanou nadmernou kompenzáciou. Vo stvrtom zalobnom dôvode rozdelenom na tri casti NOS poukazuje na neexistenciu niektorých prvkov zakladajúcich státnu pomoc a nedostatocné odôvodnenie. Piaty zalobný dôvod NOS sa zakladá na nedostatocnom preskúmaní proporcionality. Siesty zalobný dôvod spocíva na porusení clánku 88 ods. 2 ES a práva na obranu. 27 Prvý zalobný dôvod Holandského královstva a siesty zalobný dôvod NOS zalozený na porusení práva na obranu a clánku 88 ods. 2 ES je potrebné preskúmat spolocne. Pred uskutocnením spolocnej analýzy druhého zalobného dôvodu Holandského královstva a prvého zalobného dôvodu NOS týkajúcich sa nesprávnej kvalifikácie dotknutých opatrení ako novej pomoci bude dalej vhodné preskúmat druhý a stvrtý zalobný dôvod NOS v súvislosti s kvalifikáciou státnej pomoci a uplatnením rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie. Nakoniec sa preskúmanie ukoncí tretím zalobným dôvodom oboch zalobcov a piateho zalobného dôvodu NOS, ktoré sa týkajú výpoctu nadmernej kompenzácie a proporcionality pomoci. O porusení práva na obranu a clánku 88 ods. 2 ES Tvrdenia úcastníkov konania 28 Tak Holandské královstvo, ako aj NOS (dalej len spolocne "zalobcovia") v podstate tvrdia, ze Komisia porusila clánok 88 ods. 2 ES a ich právo na obranu, pretoze napadnuté rozhodnutie sa v mnohých aspektoch podstatne odchyluje od rozhodnutia o zacatí konania. 29 Po prvé podla zalobcov Komisia v rozhodnutí o zacatí konania výslovne nepreskúmala otázku financovania jednotlivých verejnoprávnych vysielatelov. V napadnutom rozhodnutí boli pritom preskúmané príjmy a súvisiace cinnosti týchto vysielatelov, ako aj ich odhadované rezervy. 30 Po druhé zalobcovia tvrdia, ze spôsob výpoctu nadmernej kompenzácie a prvky zohladnené v rozhodnutí o zacatí konania sú odlisné od spôsobu a prvkov, ktoré boli zohladnené v napadnutom rozhodnutí. 31 NOS dodáva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí predlzila obdobie, na ktoré sa vztahuje konanie vo veci formálneho zistovania. Kedze Komisia v rozhodnutí o zacatí konania uviedla, ze posudzované obdobie sa týka len rokov 1992 az 2002, mala sa v napadnutom rozhodnutí obmedzit len na preskúmanie tohto obdobia. 32 Nakoniec NOS uvádza, ze zmeny vykonané v case medzi rozhodnutím o zacatí konania a napadnutým rozhodnutím este viac porusujú jeho právo na obranu, pretoze Komisia zamietla jej ziadosti o uskutocnenie schôdzí a prístup k spisu. 33 Komisia spochybnuje argumentáciu zalobcov. Posúdenie Vseobecným súdom 34 Podla ustálenej judikatúry respektovanie práv na obranu v akomkolvek konaní zacatom proti urcitej osobe, ktoré môze viest k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá musí byt zarucená aj vtedy, ak neexistuje ziadna osobitná úprava. Táto zásada vyzaduje, aby sa osobe, proti ktorej Komisia zacala správne konanie, umoznilo v rámci tohto konania úcinne vyjadrit sa k pravdivosti a relevantnosti tvrdených okolností a k dokumentom, o ktoré Komisia opiera svoje presvedcenie o existencii porusenia práva Spolocenstva (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 2008, TV 2/Danmark a i./Komisia, T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, Zb. s. II-2935, bod 136 a tam citovanú judikatúru). 35 Na jednej strane konanie o preskúmaní státnej pomoci je vzhladom na jeho vseobecnú struktúru konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti súvisiace s clenstvom v Spolocenstve zodpovedný za poskytnutie pomoci. Z tohto dôvodu v prípade, ak clenský stát nemal moznost vyjadrit sa k urcitým informáciám, Komisia ich nesmie v záujme respektovania práva na obranu pouzit vo svojom rozhodnutí proti tomuto clenskému státu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 81 a tam citovanú judikatúru). 36 Na druhej strane, pokial ide o práva podnikov ako príjemcov státnej pomoci, je potrebné uviest, ze správne konanie vo veci státnej pomoci sa vedie len proti dotknutému clenskému státu. Podniky príjemcovia pomoci sú povazované iba za dotknuté osoby v tomto konaní. Z toho vyplýva, ze takéto dotknuté osoby, akou je v prejednávanej veci aj NOS, sa nemôzu dovolávat práva na obranu priznaného osobám, voci ktorým sa vedie konanie, pricom majú len právo zúcastnit sa na správnom konaní v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok TV2/Danmark a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 137 a tam citovanú judikatúru). 37 Navyse je vhodné pripomenút, ze v súlade s clánkom 6 nariadenia c. 659/1999, ak Komisia rozhodne o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, rozhodnutie o zacatí konania sa môze obmedzit na zhrnutie relevantných skutkových a právnych okolností, uvedenie predbezného posúdenia dotknutého státneho opatrenia s cielom urcit, ci má povahu pomoci, a vyjadrenie dôvodov, ktoré vedú k pochybnostiam o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom (pozri rozsudok TV2/Danmark a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 138 a tam citovanú judikatúru). 38 Rozhodnutie o zacatí konania musí teda umoznit dotknutým osobám úcinne sa zúcastnit na konaní vo veci formálneho zistovania, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa dotknuté osoby môzu zoznámit s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbeznej domnienke, ze dotknuté opatrenie by mohlo byt novou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom (pozri rozsudok TV2/Danmark a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 139 a tam citovanú judikatúru). 39 S prihliadnutím na predchádzajúcu judikatúru a vzhladom na odlisné postavenie dotknutého clenského státu a dotknutých osôb v súvislosti s právom na obranu v rámci konania vo veci formálneho zistovania je potrebné preskúmat argumentáciu zalobcov spocívajúcu v tom, ze napadnuté rozhodnutie sa odchyluje od rozhodnutia o zacatí konania natolko, ze právo na obranu Holandského královstva a viac obmedzené právo NOS, ktoré mu priznáva jeho postavenie dotknutej osoby, boli porusené. 40 Po prvé, co sa týka tvrdenia, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí dôkladnejsie preskúmala individuálnu financnú situáciu verejnoprávnych vysielatelov nez v rozhodnutí o zacatí konania, treba v prvom rade uviest, ze z rozhodnutia o zacatí konania a najmä z jeho názvu vyplýva, ze jeho predmetom sú ad hoc opatrenia týkajúce sa holandských verejnoprávnych vysielatelov a Nederlandse Omroepproduktie Bedrijf (holandská produkcná spolocnost pre vysielanie, dalej len "NOB"). 41 Okrem toho, kedze Komisia v stádiu rozhodnutia o zacatí konania nemala k dispozícii presné informácie o prípadnej nadmernej kompenzácii týkajúcej sa kazdého verejnoprávneho vysielatela, ale sa domnievala, ze ako celok sú príjemcami nadmernej kompenzácie, mohla zacat len konanie vo veci formálneho zistovania, aby v tejto súvislosti overila svoje pochybnosti. Preskúmanie údajnej pomoci poskytnutej verejnoprávnemu systému vysielania nevyhnutne predpokladá individuálne preskúmanie kazdého z verejnoprávnych vysielatelov. 42 Nemozno teda Komisii vytýkat, ze v rozhodnutí o zacatí konania nespresnila, ze individuálne bude skúmat financnú situáciu kazdého vysielatela. 43 NOS vsak poznal dôvody, ktoré viedli Komisiu k predbeznému konstatovaniu, ze dotknuté opatrenie môze predstavovat novú pomoc, a v zmysle uz citovanej judikatúry v bode 38 vyssie mal prílezitost uviest svoje tvrdenia. 44 Co sa týka Holandského královstva, so zretelom na poziadavky stanovené judikatúrou v oblasti dodrziavania práva clenských státov na obranu treba konstatovat, ze v tejto súvislosti jeho právo na obranu nebolo porusené. Na rozdiel od toho, co tvrdí Holandské královstvo, aj za predpokladu, ze sa rozsah vysetrovania rozsíril, mohlo totiz reagovat na poskytnutie individuálnych údajov a ich zohladnenie Komisiou do roku 2005. Zo spisu totiz vyplýva, ze Komisia listom z 22. decembra 2005 poziadala Holandské královstvo o doplnujúce informácie týkajúce sa individuálnych rezerv jednotlivých vysielatelov. Holandské královstvo odpovedalo listom z 3. februára 2006, pricom tento list obsahoval 18 strán podrobných pripomienok k listu Komisie z 22. decembra 2005. Tieto informácie boli predmetom diskusie medzi Komisiou a holandskými orgánmi 14. februára 2006. V liste z 3. februára 2006 tieto orgány výslovne vyhlásili, ze súhlasia, aby skúmanie Komisie takisto zahrnalo roky 2002 az 2005. Kedze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie 22. júna 2006, holandské orgány mohli pripomienkovat a skutocne aj pripomienkovali zohladnenie týchto údajov. 45 Argumentácia zalobcov nie je teda v tejto súvislosti dôvodná, a prvá výhrada sa musí preto zamietnut. 46 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého spôsob výpoctu nadmernej kompenzácie a pouzité údaje boli v rozhodnutí o zacatí konania odlisné od tých, ktoré boli pouzité v napadnutom rozhodnutí, treba uviest, ze Komisia sa v stádiu rozhodnutia o zacatí konania obmedzila na konstatovanie, ze sumy dostupné vo Fonds Omroep Reserve (Rezervný fond pre vysielanie, dalej len "FOR") a v programových rezervách verejnoprávnych vysielatelov naznacujú nadmerné financovanie cistých nákladov ich úloh vo verejnom záujme a ze na základe súhrnných údajov prijatých v roku 2001 nebolo celkové ad hoc financovanie vo výske 110 miliónov eur vyuzité (odôvodnenie c. 105 rozhodnutia o zacatí konania). 47 V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia na základe individuálnych císelných údajov verejnoprávnych vysielatelov za obdobie od roku 1994 do roku 2005, ktoré získala v konaní vo veci formálneho zistovania, konstatovala dve skutocnosti. Na jednej strane, pokial ide o verejnoprávnych vysielatelov, individuálna výska ich rezerv nepresahuje 10 % ich rocného rozpoctu po prevode casti ich rezerv v prospech PO (odôvodnenia c. 146 az 149 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane, pokial ide o PO, celková pomoc, ktorú získala, ci uz ako novú, alebo existujúcu pomoc, a ktorú v období od roku 1994 do roku 2005 vlozila do rezerv, dosiahla výsku 98,365 milióna eur, z coho len 76,327 milióna eur sa musí vrátit v rámci konania o novej pomoci, pricom táto suma vo výske 33,870 milióna eur pochádza z FOR a prevodov rezerv verejnoprávnych vysielatelov vo výske 42,457 milióna eur v roku 2005 (odôvodnenia c. 153 a 154 napadnutého rozhodnutia). 48 Napadnuté rozhodnutie je teda odlisné od rozhodnutia o zacatí konania, pretoze Komisia pouzila konecné a individuálne císelné údaje poskytnuté holandskými orgánmi za obdobie do roku 2005, zohladnila prevod rezerv verejnoprávnych vysielatelov v prospech PO, ku ktorému doslo v roku 2005 po prijatí rozhodnutia o zacatí konania, a pri výpocte výsky pomoci, ktorá sa má vrátit, zohladnila len sumy pochádzajúce z financovania, ktoré povazovala za nové pomoci. 49 Tieto rozdiely pritom vyplývajú z údajov poskytnutých Komisii a z transakcie uskutocnenej po prijatí rozhodnutia o zacatí konania a v rámci konania vo veci formálneho zistovania, ktoré umoznuje dôkladne preskúmat a objasnit otázky, ktoré boli predmetom rozhodnutia o zacatí konania. Komisia ich preto nemohla v rozhodnutí o zacatí konania zohladnit, ale mala povinnost tieto skutocnosti zohladnit pri prijatí napadnutého rozhodnutia. 50 Navyse z clánku 7 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze na konci konania vo veci formálneho zistovania môze dôjst k posunu v analýze Komisie, kedze tá môze napokon rozhodnút, ze opatrenie nepredstavuje pomoc alebo ze pochybnosti o jeho zlucitelnosti boli odstránené. Z toho vyplýva, ze konecné rozhodnutie môze byt do istej miery odlisné od rozhodnutia o zacatí konania bez toho, aby tieto rozdiely predstavovali vadu konecného rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. marca 2009, Taliansko/Komisia, T-424/05, neuverejnený v Zbierke, bod 69). 51 Nakoniec, pokial ide najmä o argumentáciu Holandského královstva v tejto súvislosti, z listu Komisie z 22. decembra 2005 a prílohy 1 tohto listu spolu s oznámením o vysielaní vyplýva, ze holandské orgány boli schopné prinajmensom od tohto dna porozumiet spôsobu, ktorý Komisia pouzije na výpocet nadmernej kompenzácie. Holandské orgány mohli teda úcinne uplatnit svoje právo na obranu. 52 Druhú výhradu zalobcov treba preto zamietnut. 53 Po tretie, pokial ide o tvrdenie NOS spocívajúce v tom, ze Komisia sa mala v napadnutom rozhodnutí obmedzit na preskúmanie ad hoc financovania v období rokov 1992 az 2002, ktoré vymedzila v rozhodnutí o zacatí konania, treba v prvom rade uviest, ze v odôvodnení c. 140 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne uviedla, ze toto rozhodnutie sa vztahuje na ad hoc platby, ktoré sa vyplácali od roku 1994, a pokrýva obdobie do roku 2005. Takisto na jednej strane uviedla, ze hoci sa napadnuté rozhodnutie vztahuje na postup od roku 1992, ad hoc platby boli verejnoprávnym vysielatelom prvýkrát vyplatené az v roku 1994 (odôvodnenie c. 10 napadnutého rozhodnutia) a ze na druhej strane mala k dispozícii konecné císelné údaje len do roku 2005, co odôvodnuje skutocnost, ze nezohladnila údaje poskytnuté Holandským královstvom za rok 2006 (odôvodnenia c. 10 a 139 napadnutého rozhodnutia). 54 Treba vsak v prvom rade uviest, ze v odôvodnení c. 4 rozhodnutia o zacatí konania Komisia výslovne uviedla, ze konanie vo veci formálneho zistovania sa vztahuje na obdobie od roku 1992. Rozhodnutie o zacatí konania teda casovo nevymedzovalo koniec dotknutého obdobia. 55 Navyse tvrdenie spocívajúce v tom, ze Komisia v rozhodnutí o zacatí konania uviedla konstatovania len v súvislosti s obdobím od roku 1992 do roku 2002, nie je dôvodné, pretoze z odôvodnenia c. 47 rozhodnutia o zacatí konania vyplýva, ze Komisia zohladnila niektoré údaje charakteristické pre obdobie od roku 2001 do roku 2006. Pre úplnost, takéto tvrdenie je navyse neúcinné, pretoze Komisia v rozhodnutí o zacatí konania vôbec nevylúcila, ze by sa jej preskúmanie mohlo vztahovat na roky po roku 2002. 56 Tvrdenie NOS zalozené na rozsírení dotknutého obdobia v napadnutom rozhodnutí treba preto zamietnut. 57 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie NOS spocívajúce v tom, ze pocas jednej schôdze nemal prílezitost vysvetlit Komisii svoje stanovisko, treba v prvom rade uviest, ze NOS tvrdí, ze Komisia "na schôdzi zástupcov NOS a [clenov Komisie poverených otázkami] hospodárskej sútaze 28. júna 2005" súhlasila s prevodom rezerv verejnoprávnych vysielatelov v prospech PO. NOS sa teda okrem schôdze 14. februára 2006, o ktorej tvrdí, ze ju nemozno porovnat s kontradiktórnym konaním, zúcastnil aj uvedenej schôdze 28. júna 2005. V tejto súvislosti je vhodné dodat, ze NOS sa ako dotknutá osoba nemôze v ziadnom prípade domáhat práva na obranu priznaného dotknutému clenskému státu (pozri judikatúru uz citovanú v bode 36 vyssie). 58 Dalej treba konstatovat, ze ako zdôraznuje Komisia, NOS jej 21. apríla 2004 zaslal list, v ktorom tvrdí, ze ako "priamo dotknutá osoba" a najmä v mene verejnoprávnych vysielatelov predlozí svoje pripomienky v nadväznosti na rozhodnutie o zacatí konania. Navyse NOS listom z 8. marca 2005 poziadalo Komisiu o objasnenie. 59 NOS sa teda okrem toho, ze bolo uvedené v rozhodnutí o zacatí konania, zúcastnilo konania v súlade s judikatúrou citovanou v bode 36 vyssie. 60 Nakoniec, kedze NOS uvádza, ze jeho ziadost o prístup k spisu bola zamietnutá, stací uviest, ze nepredlozilo ziaden dôkaz, ktorým by preukázalo túto ziadost alebo toto zamietnutie. 61 Kedze Komisia neporusila clánok 88 ods. 2 ES ani právo na obranu Holandského královstva a viac obmedzené práva, ktoré sú priznané NOS na základe jeho postavenia dotknutej osoby, je namieste zamietnut prvý zalobný dôvod Holandského královstva a siesty zalobný dôvod NOS. O nesprávnej kvalifikácii ad hoc financovania ako státnej pomoci 62 NOS v mnohých súvislostiach a vo viacerých zalobných dôvodoch, ktoré je vhodné preskúmat spolocne, spochybnuje posúdenie ad hoc financovania urobené Komisiou v napadnutom rozhodnutí so zretelom na pravidlá státnej pomoci. Vo svojom stvrtom zalobnom dôvode NOS v prvej casti poukazuje na nesprávnu kvalifikáciu príjmov Coproductiefonds Binnenlandse Omroep (koprodukcný fond, dalej len "CoBo") ako státnych prostriedkov, v druhej casti na to, ze NOS nemá pri výkone svojich funkcií PO postavenie podniku, a v tretej casti na neexistenciu skreslenia hospodárskej sútaze, ako aj nedostatocné odôvodnenie v tejto súvislosti. Vo svojom druhom zalobnom dôvode NOS spochybnuje výklad a uplatnenie rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, zo strany Komisie v rámci preskúmania hospodárskej výhody ad hoc financovania a takisto poukazuje na nedostatocné odôvodnenie v tejto súvislosti. O nesprávnej kvalifikácii príjmov CoBo pochádzajúcich z autorských práv ako státnych prostriedkov - Tvrdenia úcastníkov konania 63 Podla NOS zaplatenie autorských práv belgickými a nemeckými prevádzkovatelmi káblových sietí je nezávislým financným zdrojom úlohy vo verejnom záujme. NOS tvrdí, ze podla holandského práva sa úcast verejnoprávneho vysielania na káblovom prenose jeho programov v zahranicí povazuje za vedlajsiu cinnost. V prípade vyplatených súm ide zjavne o fondy, ktoré tvoria súkromné zdroje, a nie o státne prostriedky v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 64 NOS uvádza, ze sumy vyplatené na základe autorských práv zahranicnými prevádzkovatelmi káblových sietí sám nálezite poukazuje CoBo, ktorý spravujú verejnoprávni vysielatelia. Skutocnost, ze orgány podriadujú vyuzívanie týchto fondov urcitým podmienkam, nic nemení na súkromnoprávnom charaktere ich pôvodu. 65 Komisia sa domnieva, ze táto výhrada je neúcinná, pretoze PO nezískala ziadne financné prostriedky zo strany CoBo. Navyse spochybnuje súkromnoprávny charakter fondov CoBo. - Posúdenie Vseobecným súdom 66 Kedze NOS na pojednávaní v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom spresnilo, ze jeho návrhy na zrusenie sa netýkajú clánku 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia, treba konstatovat, ze prvá cast jeho stvrtého zalobného dôvodu je neúcinná. 67 NOS totiz navrhuje zrusit clánok 1 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia, kde státna pomoc poskytnutá NOS pri výkone jeho funkcií PO bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom a bolo nariadené jej vrátenie. Z odôvodnenia c. 45 napadnutého rozhodnutia a tabulky uvedenej v jeho odôvodnení c. 152 pritom vyplýva, ze PO neboli vyplatené ziadne financné prostriedky zo strany CoBo. Fondy CoBo nie sú teda zahrnuté do výpoctu státnej pomoci, ktoré PO získala a ktorej vrátenie je nariadené. 68 Prvú cast stvrtého zalobného dôvodu NOS treba preto zamietnut. O tom, ze NOS nemá pri výkone svojich funkcií PO postavenie podniku - Tvrdenia úcastníkov konania 69 NOS uznáva, ze pri výkone svojich cinnosti spojených s programovým vysielaním má postavenie podniku, tvrdí vsak, ze nie je podnikom v zmysle clánku 87 ods. 1 ES v rámci výkonu svojich riadiacich a koordinacných cinností systému verejnoprávneho vysielania. Rozdiel medzi týmito dvoma cinnostami jasne vyplýva z clánku 16 Mediawet a oddeleného úctovníctva pre kazdú z týchto cinností. 70 Napadnuté rozhodnutie je teda nesprávne, pretoze Komisia dostatocne nepreskúmala skutkový stav, nesprávne kvalifikovala NOS ako podnik, urobila nesprávny výklad clánkov 87 ES a 88 ES a nedostatocne odôvodnila svoje posúdenie, podla ktorého bola NOS ako podniku poskytnutá nadmerná kompenzácia. Podla NOS jeho riadiace a koordinacné cinnosti systému verejnoprávneho vysielania nie sú obchodnými cinnostami, ktoré sa vykonávajú na trhu. V tejto súvislosti NOS odkazuje na rozhodnutie holandského orgánu pre hospodársku sútaz z 29. septembra 2005 vo veci 5059/NOS-NOB, v ktorom tento orgán konstatoval, ze cinnosti vysielatelov NOS sú obchodnými cinnostami, ale ze NOS pri plnení úloh vseobecného záujmu, ktoré mu zveruje zákon, nemá postavenie podniku. 71 NOS tvrdí, ze ako vyplýva z judikatúry, verejnoprávne institúcie alebo subjekty, ktoré sú na ne prepojené, môzu predstavovat podniky v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pokial vykonávajú obchodnú cinnost, ale nie sú podnikom, pokial vykonávajú cinnosti spojené s výkonom ich úloh, ktoré im zveruje zákon. 72 NOS teda ako podnik nezískalo sumu 33,8 milióna eur z ad hoc financovania, pretoze tieto platby sa týkajú úloh, ktoré musí plnit v súlade s Mediawet. NOS mozno teda v tejto súvislosti povazovat za zdruzenie podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, co vsak nestací na to, aby mu bolo priznané postavenie podniku. 73 Z dôvodu ich prevodu v prospech PO stratili rezervy vytvorené verejnoprávnymi vysielatelmi svoj charakter státnej pomoci zvýhodnujúcej podnik. NOS získalo tieto sumy za riadenie cinností verejného záujmu a v súlade so zákonom mohol nimi disponovat. 74 Navyse NOS tvrdí, ze ziadna z úloh, ktoré Komisia taxatívne vymedzuje vo svojich písomnostiach v súvislosti s jeho riadiacimi a koordinacnými cinnostami systému verejnoprávneho vysielania, neukladá, ze sa má povazovat za podnik poskytujúci tovar alebo sluzby na trhu. V tejto súvislosti mala Komisia v súlade s judikatúrou preskúmat, z ktorých cinností získaval príjmy, ako aj ich povahu. 75 V prvom rade pri predaji vysielacích práv na programy zahranicným prevádzkovatelov káblových sieti alebo v súvislosti so satelitným vysielaním NOS nekoná ako nezávislý subjekt, ale je administratívnym sprostredkovatelom chrániacim záujmy tretích osôb, akými sú institúcie verejnoprávneho vysielania. 76 Okrem toho vyberanie úrokov, nájmov, ako aj dividend je spojené s financnou správou NOS z rovnakého titulu, ako pri ostatných verejnoprávnych institúciách. 77 Nakoniec cinnosti prenosu NOS nesúvisia s jeho riadiacimi a koordinacnými cinnostami verejnoprávneho vysielatela. 78 Komisia spochybnuje argumentáciu NOS. - Posúdenie Vseobecným súdom 79 V prvom rade treba pripomenút, ze povinnost odôvodnenia predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú treba odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, kedze táto posledná uvedená otázka sa týka materiálnej zákonnosti sporného aktu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 18. januára 2005, Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia, T-93/02, Zb. s. II-143, bod 67 a tam citovanú judikatúru). 80 Odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a rozsudok TV 2/Danmark a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 178). 81 Napadnuté rozhodnutie sa podla svojho názvu týka ad hoc financovania holandských verejnoprávnych vysielatelov, ktorých postavenie ako podniku nie je spochybnené. V bode 2 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobne opisuje celý systém verejnoprávneho vysielania, pricom zacína jeho prevádzkovatelmi. Do tohto opisu zahrnula NOS ako NOS RTV a zároven ako PO (pozri bod 11 vyssie). 82 Komisia preskúmala financné prostriedky týchto subjektov vrátane NOS v rámci výkonu jeho dvojakej funkcie (odôvodnenie c. 14 napadnutého rozhodnutia) a konstatovala, ze získavajú hlavne platby od státu, sú oprávnení vytvárat rezervy a navyse od roku 1994 dostávali ad hoc platby (odôvodnenie c. 33 napadnutého rozhodnutia). 83 V opise ad hoc platieb v bode 2.3.3 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala financné prostriedky pochádzajúce z FOR (odôvodnenia c. 39 az 42 napadnutého rozhodnutia). Uviedla, ze tieto fondy sú urcené na financovanie niektorých iniciatív PO a na to, aby mu umoznili zvýsit kvalitu, zlepsit programovanie a investovat do oblasti verejnoprávneho vysielania. Komisia spresnila, ze systém verejnoprávneho vysielania v roku 2005 získal z FOR 191,2 milióna eur, z ktorých 157,4 milióna eur bolo prevedených jednotlivým verejnoprávnym vysielatelom a 33,8 milióna eur v prospech PO (odôvodnenie c. 42 napadnutého rozhodnutia). 84 Komisia dalej posúdila tieto ad hoc platby spolu s platbami prevedenými z FOR v prospech PO so zretelom na pravidlá v oblasti státnej pomoci. Suma 191,2 milióna eur spomenutá v odôvodnení c. 87 napadnutého rozhodnutia totiz zahrna sumu 33,8 milióna eur vyplatenú PO (pozri bod 83 vyssie). 85 Komisia preskúmala najmä vo vztahu k týmto platbám pochádzajúcim z FOR existenciu státnych prostriedkov (bod 6.1 napadnutého rozhodnutia) a existenciu hospodárskeho zvýhodnenia (bod 6.2 napadnutého rozhodnutia). Dalej, stále so zretelom na subjekty systému verejnoprávneho vysielania, preskúmala podmienky narusenia hospodárskej sútaze (bod 6.3 napadnutého rozhodnutia) a ovplyvnenia obchodovania medzi clenskými státmi (bod 6.4 napadnutého rozhodnutia). Komisia, pokial ide o ad hoc financovanie, v odôvodnení c. 105 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru o existencii státnej pomoci poskytnutej v prospech verejnoprávnych vysielatelov, teda vrátane NOS. 86 Kedze verejnoprávni vysielatelia sú podla Komisie a napokon aj podla holandských orgánov (pozri, pokial ide o tieto orgány, odôvodnenie c. 76 napadnutého rozhodnutia) poverení plnením úlohy vo verejnom záujme, bola zlucitelnost tohto ad hoc financovania dalej preskúmaná so zretelom na clánok 86 ods. 2 ES v bode 8 napadnutého rozhodnutia. 87 V rámci posúdenia kompenzácie, ktorú získali viacerí verejnoprávni vysielatelia, Komisia konstatovala, ze strnásti spomedzi nich boli v období od roku 1994 az do roku 2005 príjemcami nadmerných kompenzácií, ktoré vo vseobecnosti slúzili na doplnanie programových rezerv (odôvodnenia c. 141 a 146 napadnutého rozhodnutia). 88 V tomto rámci a stádiu skúmania Komisia uviedla, ze v roku 2005 bola cast týchto rezerv prevedená v prospech PO, cím sa znízila celková kompenzácia jednotlivých verejnoprávnych vysielatelov a zvýsila nadmerná kompenzácia PO (odôvodnenie c. 146 napadnutého rozhodnutia). Túto nadmernú kompenzáciu Komisia vypocítala na základe samostatných úctov PO. Komisia totiz uviedla, ze hoci sú NOS RTV a PO súcastou jedného právneho subjektu a majú konsolidované úcty, v ziadnom prípade nemajú vzájomný prístup k ich fondom (odôvodnenie c. 151 napadnutého rozhodnutia). 89 Z tabulky 4 uvedenej v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ad hoc financovaním poskytnutým v prospech PO, ktorého vrátenie sa pozaduje, sú platby pochádzajúce z FOR, ktoré sú zohladnené v rámci preskúmania kvalifikácie státnej pomoci (pozri body 83 az 85 vyssie) a prevod rezerv (pozri bod 87 vyssie), ktoré sú takisto zahrnuté do ad hoc platieb (odôvodnenie c. 146 napadnutého rozhodnutia). 90 Na rozdiel od toho, co tvrdí NOS, Komisia teda dostatocne preskúmala skutkové okolnosti a z právneho hladiska dostatocne odôvodnila svoje závery o existencii ad hoc financovania, ktoré predstavuje státnu pomoc poskytnutú verejnoprávnym vysielatelom vrátane NOS, a o existencii nadmernej kompenzácie na zabezpecenie úloh, ktoré NOS vykonáva ako PO, ktorú musí NOS vrátit (clánok 1 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v znení záväzného jazyka). 91 Co sa týka dôvodnosti odôvodnenia, NOS nesprávne tvrdí, ze pri výkone svojich funkcií PO nie je podnikom. 92 Podla ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania. V tejto súvislosti takisto z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponuky tovarov alebo sluzieb na danom trhu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, body 74 a 75 a tam citovanú judikatúru). 93 Je potrebné takisto pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora cinnosti, ktoré sa viazu na výkon výsadných práv verejnej moci, nemajú hospodársku povahu odôvodnujúcu uplatnenie pravidiel Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, C-364/92, Zb. s. I-43, bod 30, a z 26. marca 2009, Selex Sistemi Integrati/Komisia a Eurocontrol, C-113/07 P, Zb. s. I-2207, bod 70). 94 Súdny dvor takisto rozhodol, ze skutocnost, ze subjektu sú zverené urcité úlohy vseobecného záujmu, nemôze bránit tomu, aby sa tieto cinnosti povazovali za hospodársku cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 21, a z 23. marca 2006, Enirisorse, C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 34). 95 Na urcenie toho, ci sú v predmetnej veci cinnosti NOS cinnostami podniku v zmysle Zmluvy, treba zistit povahu týchto cinností (pozri v tomto zmysle rozsudok SAT Fluggesellschaft, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 19). 96 Ako uz Vseobecný súd uviedol v bodoch 11 a 81 vyssie, NOS plní v prvom rade úlohu verejnoprávneho vysielatela, v súvislosti s ktorou nie je spochybnené, ze NOS má postavenie podniku, aj napriek tomu, ze vykonáva úlohu vo verejnom záujme. 97 Druhú úlohu NOS plní jeho správna rada, ktorou je PO. Prostredníctvom nej NOS podnecuje spoluprácu medzi verejnoprávnymi vysielatelmi, koordinuje tri verejnoprávne televízne kanály a dvakrát rocne predkladá mediálnemu orgánu správu o cinnosti verejnoprávnych vysielatelov (odôvodnenie c. 13 napadnutého rozhodnutia a clánok 16 Mediawet). Holandské královstvo okrem toho na pojednávaní uviedlo, ze PO sa nesmie povazovat za subjekt nezávislý od verejnoprávnych vysielatelov. PO má na starosti a koordinuje celý systém a na preskúmanie spôsobu financovania je potrebné zohladnit systém verejnoprávneho vysielania ako celok, ktorého je PO súcastou. 98 Po prvé pri výkone tejto funkcie koordinácie a riadenia verejnoprávnych vysielatelov nemozno NOS stotoznit s verejným orgánom uskutocnujúcim výkon verejnej moci. 99 Na jednej strane totiz takáto koordinacná a riadiaca cinnost nezahrna výkon verejnej moci. NOS napokon neuviedlo ziaden dôkaz, ktorý by potvrdil, ze PO vykonáva cinnosti verejnej moci. Navyse v súlade s judikatúrou citovanou v bode 94 vyssie samotná skutocnost, ze NOS sú zverené niektoré úlohy vseobecného záujmu, nemôze zabránit tomu, aby sa dotknuté cinnosti povazovali za hospodárske cinnosti. NOS takisto nepreukázalo, ze jeho úlohy vseobecného záujmu nemajú hospodársky charakter. 100 Na druhej strane táto koordinacná a riadiaca cinnost zverená NOS sa obmedzuje len na verejnoprávnych vysielatelov a viaze sa na ich hospodársku cinnost týkajúcu sa ponuky a vysielania televíznych programov, zatial co viacero komercných vysielatelov pôsobí na celostátnej úrovni (odôvodnenie c. 18 napadnutého rozhodnutia). 101 Ako tvrdí Komisia vo svojej odpovedi na písomné otázky polozené Vseobecným súdom, koordinacné cinnosti, ktoré NOS vykonáva prostredníctvom PO, sa neodlisujú od cinností, ktoré vykonáva komercný podnik vo vztahu k jeho komercným kanálom. Existencia viacerých verejnoprávnych vysielatelov si vyzaduje centralizovanú koordináciu. NOS plní teda úlohy, ktoré by inak museli vykonávat samotné dotknuté podniky alebo by si ich tieto podniky museli prinajmensom zabezpecit alebo zaplatit. 102 Po druhé z tabulky 4 uvedenej v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze PO má takisto príjmy pochádzajúce z obchodných cinností, ktorých celková výska v skúmanom období dosahovala nezanedbatelných 133,7 milióna eur. Z listu z 24. februára 2006, ktorý Komisii zaslali holandské orgány, vyplýva, ze PO má príjmy najmä z predaja vysielacích práv belgickým a nemeckým prevádzkovatelom káblových sietí, zo satelitného vysielania, z rôznych druhov reklám, ako aj z poskytovania sluzieb vysielatelom alebo tretím osobám a ze sa jej vyplácajú najmä úroky, nájmy, dividendy a poplatky za riadenie. 103 NOS nespochybnuje existenciu týchto príjmov, ale sa domnieva, ze koná len ako sprostredkovatel administratívnych úkonov, najmä v prípade predaja programových práv belgickým a nemeckým prevádzkovatelom káblového vysielania. V tejto súvislosti jednak postavenie sprostredkovatela, na základe ktorého NOS vykonáva cinnost súvisiacu s predajom vysielacích práv, nezbavuje túto cinnost jej hospodárskej povahy (pozri judikatúru uz citovanú v bode 92 vyssie). Okrem toho samotná sprostredkovatelská cinnost hospodárskych subjektov je hospodárskou cinnostou. 104 Nakoniec, na rozdiel od tvrdení NOS holandský orgán pre hospodársku sútaz nerozhodol vo svojom rozhodnutí z 29. septembra 2005 o postavení NOS ako podniku pri výkone jeho úlohy vseobecného záujmu. Tento orgán po tom, co pripomenul postavenie NOS ako podniku vykonávajúceho hospodársku cinnost, konstatoval, ze poplatky, ktoré NOS vyberá za vysielaciu cinnost (NOS RTV), mozno povazovat za obrat. 105 Preto aj samostatne posudzovaná cinnost NOS súvisiaca s funkciami PO je hospodárskou cinnostou v zmysle uz citovanej judikatúry. Komisia preto z právneho hladiska správne povazovala NOS v napadnutom rozhodnutí za podnik najmä na úcely uplatnenia pravidiel v oblasti státnej pomoci (clánok 87 ES), hoci v rámci plnenia úlohy vo verejnom záujme vykonáva dvojitú funkciu. 106 Kedze ziadne tvrdenie NOS nebolo dôvodné, druhú cast jeho stvrtého zalobného dôvodu treba zamietnut. O neexistencii narusenia hospodárskej sútaze a nedostatocnom odôvodnení v tejto súvislosti - Tvrdenia úcastníkov konania 107 NOS tvrdí, ze posúdenie Komisie spocívajúce v tom, ze ad hoc financovanie môze narusit hospodársku sútaz, je nedostatocne odôvodnené, ciastocne nesprávne a v rozpore s ostatnými konstatovaniami Komisie v napadnutom rozhodnutí. 108 Po prvé NOS vo svojej zalobe v tejto súvislosti uvádza, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa opakuje. Navyse Komisia nesprávne tvrdí, ze len co existuje státna pomoc, automaticky je preukázaná skutocnost, ze hospodárska sútaz je narusená. Nakoniec Komisia nepreukázala v súlade s judikatúrou, akým spôsobom by dotknuté opatrenia mohli narusit hospodársku sútaz. 109 Navyse NOS tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze v predmetnej veci bola narusená hospodárska sútaz. Existencia nadmernej kompenzácie v tomto prípade neznamená, ze presahujúce získané sumy mohli byt pouzité na iné úcely, nez je plnenie jeho úloh vo verejnom záujme, a ze narusila teda hospodársku sútaz na ostatných trhoch. Komisia mala preto urcit, ci a v akej miere vytvorenie rezerv narusilo hospodársku sútaz na trhu. 110 Nakoniec posúdenie Komisie, podla ktorého existuje skreslenie hospodárskej sútaze, je v rozpore s tvrdením v odôvodneniach c. 155 a nasl. napadnutého rozhodnutia spocívajúcom v tom, ze na troch hlavných trhoch, na ktorých si verejnoprávni a súkromnoprávni vysielatelia konkurujú, neexistovali protisútazné správania. 111 Po druhé NOS vo svojej duplike tvrdí, ze ako to Komisia uvádza vo svojich písomnostiach, na úcely zistenia, ci je pomoc existujúca, alebo nová, treba zohladnit právny základ opatrenia, prípadných zmien opatrenia, a ci tieto zmeny menia pôvodné opatrenia na nové opatrenie. Komisia vsak nesprávne uplatnila tieto tri kritériá. 112 Komisia spochybnuje argumentáciu NOS. Navyse uvádza, ze argumentácia NOS uvedená v jeho replike nesúvisí s názvom tretej casti stvrtého zalobného dôvodu a argumentáciou pouzitou v tejto súvislosti v zalobe. - Posúdenie Vseobecným súdom 113 V prvom rade treba uviest, ze argumentácia, ktorú NOS pouzilo vo svojej replike v rámci tretej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu, sa týka kvalifikácie novej pomoci, co je predmetom jeho prvého zalobného dôvodu a v súvislosti s týmto zalobným dôvodom ho nemozno povazovat za samostatný zalobný dôvod. Táto argumentácia nesúvisí s tvrdením, ktoré uviedol vo svojej zalobe, ani s názvom tejto casti. Vzhladom na to treba obmedzit preskúmanie uvedenej casti stvrtého zalobného dôvodu NOS na údajne chýbajúce skreslenie hospodárskej sútaze a nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti a vo zvysnej casti odkázat na body 159 az 198 nizsie (pozri najmä body 176 az 180 nizsie, pokial ide o rozdiel medzi existujúcou a novou pomocou, a body 182 az 188 nizsie, pokial ide o prvky charakterizujúce novú pomoc v predmetnej veci). 114 Co sa týka uvedeného nedostatocného odôvodnenia, v podrobnom opise systému verejnoprávneho vysielania Komisia v odôvodnení c. 18 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze okrem verejnoprávnych vysielatelov na celostátnej úrovni vystupujú aj mnohí komercní vysielatelia. Ostatná cast týchto komercných vysielatelov zaslala Komisii staznosti, pricom tvrdila, ze systém verejného financovania holandských verejnoprávnych vysielatelov je neoprávnenou státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 1 napadnutého rozhodnutia). 115 Napadnuté rozhodnutie obsahuje bod 6.3 nazvaný "Narusenie hospodárskej sútaze", ktorého jediné odôvodnenie znie: "Výhodu, ktorú holandským verejnoprávnym vysielatelom poskytuje ad hoc financovanie, prevody do CoBo a bezplatné poskytovanie technického vybavenie, iný podnik v porovnatelnej situácii nemá. Vzhladom na to, ze hospodárska sútaz sa narusí, ked státna pomoc posilní konkurencné postavenie prijímajúceho podniku voci jeho konkurentom, výhoda môze narusit hospodársku sútaz medzi verejnoprávnymi vysielatelmi a ostatnými podnikmi." 116 V bode 6.4 napadnutého rozhodnutia Komisia dalej preskúmala vplyv ad hoc financovania na obchod medzi clenskými státmi. Po tom, co odkázala na uplatnitelnú judikatúru a oznámenie o vysielaní, Komisia v odôvodnení c. 103 napadnutého rozhodnutia uviedla: "v tomto prípade sú samotní holandskí verejnoprávni vysielatelia aktívni na medzinárodnom trhu: prostredníctvom European Broadcasting Union (Európska únia pre rozhlasové a televízne vysielanie) si vymienajú televízne programy a podielajú sa na systéme Eurovízie. Ich programy sa okrem toho vysielajú v Belgicku a Nemecku. Holandskí verejnoprávni vysielatelia sú navyse v priamej konkurencii s komercnými vysielatelmi, ktorí pôsobia na medzinárodnom trhu vysielania a majú medzinárodnú vlastnícku struktúru." 117 Treba teda konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí NOS, napadnuté rozhodnutie obsahuje v tejto súvislosti odôvodnenie, ktoré dovoluje NOS pochopit dôvody Komisie a zabezpecit svoju obranu, ako aj Vseobecnému súdu vykonat preskúmanie (pozri judikatúru uz citovanú v bode 80 vyssie). Podla Komisie zvýhodnenie narusujúce hospodársku sútaz udelené verejnoprávnym vysielatelom, akým je NOS vrátane výkonu jeho funkcií PO, vzniká vo vztahu k ich konkurentom, cize komercným vysielatelom. 118 Okrem toho, kedze NOS spochybnuje dôvodnost tohto odôvodnenia (pozri judikatúru uz citovanú v bode 79 vyssie), treba odvolávajúc sa na neexistenciu skreslenia hospodárskej sútaze v prejednávanej veci v prvom rade pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc poskytnutú státmi, ktorá narúsa "alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze" tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov. Nebezpecenstvo alebo hrozba narusenia hospodárskej sútaze preto postacuje. Komisia nie je povinná preukázat skutocný úcinok uz poskytnutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 2006, Atzeni a i., C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 74). V prejednávanej veci Komisia nemusí teda preukázat, ze príjemcovia dotknutých opatrení, cize verejnoprávni vysielatelia vrátane NOS pri výkone jeho dvojitej funkcie, vyuzili získané sumy na iné úcely, cím narusili hospodársku sútaz. 119 V druhom rade podla ustálenej judikatúry pomoc, ktorej úcelom je oslobodit urcitý podnik od nákladov, ktoré by inak musel znásat v rámci svojej beznej prevádzky alebo svojich bezných cinností, v zásade narusuje podmienky hospodárskej sútaze (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T-459/93, Zb. s. II-1675, body 48 a 77 a tam citovanú judikatúru; z 30. apríla 1998, Vlaamse Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 43, a z 23. novembra 2006, Ter Lembeek/Komisia, T-217/02, Zb. s. II-4483, bod 177). 120 Financovanie poskytnuté NOS, ci uz ako PO, alebo ako NOS RTV, ho oslobodzuje od urcitých prevádzkových nákladov, ktoré by musel bezne znásat, ako to uvádza Komisia v odôvodnení c. 93 napadnutého rozhodnutia. Skutocnost, ze je poverený plnením úlohy vo verejnom záujme a svoje funkcie vykonáva v súlade s ustanoveniami, ktoré túto funkciu upravujú, sama osebe nevylucuje nebezpecenstvo skreslenia hospodárskej sútaze vo vztahu k ostatným podnikom, iba ak by clánky 86 ES az 88 ES pozbavila potrebného úcinku, ako tvrdí Komisia. Podla clánku 86 ods. 2 ES podniky poverené plnením úloh vo verejnom záujme podliehajú pravidlám Zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze. Úloha vo verejnom záujme môze byt totiz predmetom nadmernej kompenzácie zo strany dotknutého clenského státu, ktorá v okamihu jej preukázania sama osebe predstavuje nebezpecenstvo skreslenia na trhu, ktorý je ako v prípade vysielania otvorený konkurencii. 121 Navyse, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého konstatovanie skreslenia hospodárskej sútaze v odôvodnení c. 100 napadnutého rozhodnutia je v rozpore so závermi Komisie týkajúcimi sa neexistencie protisútazného správania, treba zdôraznit, ze analýza úcinku na hospodársku sútaz (bod 6.3 napadnutého rozhodnutia) je uskutocnená v rámci preskúmania existencie pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (bod 6 napadnutého rozhodnutia). Naopak, protisútazné správanie verejnoprávnych vysielatelov je predmetom bodu 8.5 napadnutého rozhodnutia v rámci preskúmania zlucitelnosti dotknutých opatrení so zretelom na clánok 86 ods. 2 ES. 122 Je pritom zrejmé, ze judikatúra robí rozdiel medzi otázkou kvalifikácie opatrenia ako státnej pomoci a otázkou jeho zlucitelnosti so spolocným trhom (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 2009, TF1/Komisia, T-354/05, Zb. s. II-471, bod 134). Komisia teda z právneho hladiska správne v napadnutom rozhodnutí najprv preskúmala, ci podmienky stanovené clánkom 87 ods. 1 ES, aby bolo mozné dotknuté opatrenie kvalifikovat ako státnu pomoc, boli v prejednávanej veci splnené, vrátane schopnosti tohto opatrenia narusit hospodársku sútaz, a potom preskúmala, ci v prejednávanej veci platí výnimka stanovená v clánku 86 ods. 2 ES. V tomto rámci a v súlade s amsterdamským protokolom treba najmä preskúmat, ci sa verejnoprávni vysielatelia dopústajú na komercných trhoch protisútazného správania, ktoré nie je nevyhnutné na plnenie ich úlohy vo verejnom záujme (pozri v tejto súvislosti body 211 az 218 nizsie). 123 Nezistenie konkrétnej protisútaznej praxe v rámci preskúmania proporcionality tejto kompenzácie nie je teda v rozpore s konstatovaním Komisie v súvislosti so skreslením hospodárskej sútaze na úcely kvalifikácie ad hoc financovania ako státnej pomoci. Neznamená to vsak, ze toto financovanie nemôze narusit hospodársku sútaz v zmysle clánku 87 ES, ako to uvádza Komisia v odôvodnení c. 100 napadnutého rozhodnutia. 124 Tretiu cast stvrtého zalobného dôvodu NOS treba preto zamietnut. O nesprávnom výklade a uplatnení rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, a nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti - Tvrdenia úcastníkov konania 125 NOS v podstate tvrdí, ze posúdenie Komisie, podla ktorého ad hoc financovanie je novou pomocou, spocíva na nesprávnom výklade a uplatnení rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, ako aj na nedostatocnom odôvodnení. 126 Po prvé NOS tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze sa rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 13 vyssie, uplatnuje na prejednávanú vec. 127 Rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 13 vyssie, definuje podmienky, ktoré dovolujú vnútrostátnemu súdu urcit, ci urcitá pomoc má, alebo nemá byt oznámená Komisii, ale nie je vhodným právnym rámcom na urcenie toho, ci urcité opatrenie je, alebo nie je státnou pomocou, co je cisto vecnou otázkou. 128 Navyse rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 13 vyssie, ukladá v prvom rade procesné podmienky. Co sa vsak týka podmienky, podla ktorej kompenzácia nákladov na výkon sluzieb vo verejnom záujme musí byt najprv vymedzená na základe prísnych kritérií, mohlo by sa ukázat, ze opatrenie, ktoré nesplna túto podmienku, nie je státnou pomocou, pokial udelená kompenzácia nepresahuje náklady na výkon sluzieb vo verejnom záujme. Navyse, ako vyplýva z oznámenia Komisie 97/C 209/03 o prvkoch státnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (Ú. v. ES C 209, 1997, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 143), podmienka, ze k predaju doslo prostredníctvom obstarávania, má len procesnú povahu. 129 Okrem toho rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 13 vyssie, skúma situácie, v ktorých súkromný prevádzkovatel prílezitostne plní záväzky vo verejnom záujme, pricom tieto záväzky majú obmedzený charakter a sú "uvádzané" na trh s urcitou pravidelnostou. V prejednávanej veci pritom holandský systém verejnoprávneho vysielania je odlisný, pretoze ide o systém neustáleho financovania. Nejde teda o otázku obstarávania alebo porovnania s výkonným komercným prevádzkovatelom. 130 Po druhé NOS tvrdí, ze Komisia mala s prihliadnutím na amsterdamský protokol, ktorý je pramenom primárneho práva, predbezne preskúmat existenciu státnej pomoci. Podla uvedeného protokolu mozno o státnej pomoci hovorit len v prípade existencie nadmernej kompenzácie narusujúcej hospodársku sútaz v takom rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmom Spolocenstva. V dôsledku toho ad hoc financovanie, ktoré NOS získalo, nemozno povazovat za státnu pomoc, a Komisia sa teda dopustila nesprávneho výkladu clánkov 87 ES a 88 ES. 131 Nemozno hovorit o státnej pomoci, pokial neexistuje výhoda nezávisle od toho, ci podmienky stanovené v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 13 vyssie, sú, alebo nie sú splnené, ako vyplýva z rozhodnutia Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatnovaní clánku 86 ods. 2 [ES] na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 312, s. 67). 132 Nakoniec NOS zdôraznuje, ze Komisia, ked odkázala na rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 13 vyssie, nesprávne dospela k záveru, ze poskytovanie technických sluzieb zo strany NOB v prospech verejnoprávnych vysielatelov je státnou pomocou, hoci NOB bola príjemcom kompenzácie udelenej státom za uvedené poskytovanie sluzieb, pricom táto kompenzácia pochádzala z prostriedkov, ktoré stát poskytuje NOS. 133 Po tretie NOS tvrdí, ze Komisia v odôvodnení c. 96 napadnutého rozhodnutia dostatocne neodôvodnila svoje posúdenie spocívajúce v tom, ze prevody prostriedkov z FOR, vyrovnávacích fondov, ako aj financný príspevok z CoBo sa nezakladali na vopred stanovených objektívnych cieloch a transparentných kritériách. 134 Komisia namieta proti argumentácii NOS, pricom spresnuje, ze pre nejasnost uvedených tvrdení dobre nepochopila predmet zalobného dôvodu. - Posúdenie Vseobecným súdom 135 V prvom rade treba tvrdenie NOS týkajúce sa poskytovania technických sluzieb zo strany NOB verejnoprávnym vysielatelom zamietnut ako neúcinné. Z odôvodnenia c. 137 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze toto opatrenie nie je potrebné zahrnút do jej výpoctov. Uvedené opatrenie nie je teda zahrnuté do hodnotenia nadmernej kompenzácie v súvislosti s verejnoprávnymi vysielatelmi a uz vôbec nie do výsky nadmernej kompenzácie, ktorú získala PO a ktorej jedinej sa pozadované zrusenie týkalo. 136 Po prvé, pokial ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súvislosti s rozsudkom Altmark, uz citovaným v bode 13 vyssie, Komisia v odôvodnení c. 93 uvedeného rozhodnutia uvádza, ze ad hoc financovanie hospodársky zvýhodnuje holandských verejnoprávnych vysielatelov v tom zmysle, ze tieto opatrenia ich oslobodzujú od prevádzkových nákladov, ktoré by inak museli znásat. 137 Dalej v bode 6.2.1 napadnutého rozhodnutia nazvanom "Uplatnitelnost rozsudku vo veci Altmark" Komisia odpovedá na tvrdenie holandských orgánov a vysielatelov spocívajúce v tom, ze ad hoc financovanie je podla nich kompenzáciou cistých nákladov pouzitých na plnenie úlohy vo verejnom záujme. V poslednej vete odôvodnenia c. 94 napadnutého rozhodnutia je uvedené, ze to by znamenalo, ze opatrenia neposkytujú verejnoprávnym vysielatelom výhodu ani pomoc v súlade s rozsudkom Altmark, uz citovaným v bode 13 vyssie. 138 Komisia teda v odôvodnení c. 95 napadnutého rozhodnutia taxatívne vymedzuje podmienky, ktoré musia byt podla rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, splnené, aby státne opatrenia, ktoré kompenzujú cisté dodatocné náklady sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ), nepredstavovali státnu pomoc. 139 Nakoniec v odôvodneniach c. 96 az 98 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnuje svoj záver obsiahnutý v odôvodnení c. 99 uvedeného rozhodnutia, podla ktorého tri posledné z týchto podmienok nie sú v prejednávanej veci splnené. 140 Po prvé podla Komisie prevody prostriedkov z FOR, vyrovnávacích fondov, ako aj financný príspevok z CoBo sa nezakladali na vopred stanovených objektívnych cieloch a transparentných kritériách. Po druhé ad hoc financné opatrenia a financovanie zo strany CoBo nezohladnujú vsetky súvisiace príjmy verejnoprávnych vysielatelov a nezahrnajú záruky potrebné na vylúcenie nadmernej kompenzácie. V dôsledku toho ad hoc financovanie skutocne spôsobilo vysokú nadmernú kompenzáciu. Po tretie holandskí verejnoprávni vysielatelia neboli vybraní ako poskytovatelia sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu na základe verejného obstarávania. Okrem toho nebola urobená ziadna analýza, aby sa dohliadalo na to, ze výska kompenzácie bude obmedzená na základe ohodnotenia nákladov, ktoré stredný podnik, riadne spravovaný a primerane vybavený výrobným vybavením, aby zodpovedal poziadavkám na poskytovanie verejných sluzieb, musel splnat na výkon svojich povinností. 141 Treba konstatovat, ze na rozdiel od tvrdení NOS za okolností v prejednávanej veci a najmä vzhladom na obsah napadnutého rozhodnutia a predovsetkým na opis jednotlivých platieb uvedených v jeho odôvodneniach c. 35 az 45, odôvodnenie uvedeného rozhodnutia dovoluje dotknutým osobám poznat dôvody záverov Komisie týkajúcich sa nedodrzania kritérií vyplývajúcich z rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, a Vseobecnému súdu vykonat preskúmanie. 142 Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne jasne odôvodnila skutocnosti a právne dôvody, ktoré sú dôlezitým základom struktúry rozhodnutia v tejto súvislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Ter Lembeek/Komisia, uz citovaný v bode 119 vyssie, bod 246). 143 Po druhé, co sa týka tvrdenia NOS uvedeného v zalobe, podla ktorého podmienky vyplývajúce z rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, sú urcené výlucne vnútrostátnemu súdu, nespocíva na ziadnom právnom základe a nemá ziadnu oporu v citovanom rozsudku. 144 Z bodov 87 az 94 rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, totiz jasne vyplýva, ze zásady, ktoré v nom uviedol Súdny dvor, majú vseobecné uplatnenie, hoci sú vyjadrené v rámci návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podaného vnútrostátnym súdom. Súdny dvor neobmedzil zásadu uvedenú v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 13 vyssie, na konkrétny prípad, ani nevyclenil jeho uplatnenie vnútrostátnemu súdu, ani nevylúcil jeho uplatnenie v odvetví verejnoprávneho vysielania. 145 V rozsudku TF1/Komisia, uz citovanom v bode 122 vyssie (bod 130), Súd prvého stupna spresnil, ze z úplne jednoznacného znenia rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, vyplýva, ze jediným a výlucným úcelom styroch v nom uvedených podmienok je kvalifikácia predmetného státneho opatrenia ako státnej pomoci, ci presnejsie urcenie existencie zvýhodnenia. 146 Státny zásah, ktorý nesplna jednu alebo viacero z uvedených podmienok, treba povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok TF1/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 129). 147 Holandské orgány a verejnoprávni vysielatelia v prejednávanej veci tvrdili presne to, ze ad hoc financovanie predstavuje pre týchto vysielatelov kompenzáciu cistých výdavkov pouzitých na plnenie ich úlohy vo verejnom záujme, takze Komisia z právneho hladiska a bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, správne v rámci preskúmania hospodárskej výhody preverila, ci v prejednávanej veci boli splnené podmienky uvedené v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 13 vyssie. 148 Treba takisto uviest, ze hoci NOS namieta proti uplatneniu rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, v prejednávanej veci, nespochybnuje záver Komisie uvedený v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého podmienky rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, nie sú splnené. NOS neposkytol ziaden dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia Komisie uvedené v odôvodneniach c. 96 az 98 napadnutého rozhodnutia. 149 Po tretie, pokial ide o amsterdamský protokol, na jednej strane treba zdôraznit, ze tento protokol nevylucuje, ze financovanie verejnoprávneho vysielania by mohlo predstavovat státnu pomoc. Uvádza totiz, ze ustanovenia Zmluvy nemajú vplyv na právomoc clenských státov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokial je takéto financovanie poskytované vysielacím organizáciám na plnenie ich úlohy vo verejnom záujme tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované v kazdom clenskom státe, a pokial takéto financovanie neovplyvnuje obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Spolocenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, pricom sa berie do úvahy uskutocnenie náhrad za verejnoprávnu sluzbu. NOS teda nemôze tvrdit, ze amsterdamský protokol vylucuje uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze a zakazuje Komisii preskúmat, ci ad hoc financovanie hospodársky zvýhodnuje holandských verejnoprávnych vysielatelov, vychádzajúc pritom z kritérií stanovených Súdnym dvorom v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 13 vyssie. 150 Na druhej strane Komisia nespochybnuje základnú úlohu amsterdamského protokolu pri posúdení financovania poskytnutého prevádzkovatelom vysielania na úcely plnenia ich úlohy vo verejnom záujme. Komisia nan navyse odkazuje v odôvodnení c. 122 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa nachádza v jeho bode 8 nazvanom "Zlucitelnost pomoci na základe clánku 86 ods. 2 Zmluvy o ES". Komisia pri tomto preskúmaní vychádzala takisto z judikatúry (odôvodnenia c. 113 a 114 napadnutého rozhodnutia) a oznámenia o vysielaní, ktoré sa odvoláva najmä na amsterdamský protokol. Nemozno teda tvrdit, ze Komisia uvedený protokol nezohladnila. 151 Po stvrté, pokial ide o rozhodnutie 2005/842, ani to nijak nepotvrdzuje tvrdenie, podla ktorého by mala Komisia nesprávne v prejednávanej veci uplatnit rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 13 vyssie. 152 Podla odôvodnenia c. 5 rozhodnutia 2005/842 totiz: "Ak sú tieto styri kritériá splnené, náhrada za sluzby vo verejnom záujme nepredstavuje státnu pomoc a clánky 87 [ES] a 88 [ES] zmluvy sa neuplatnujú. Ak clenské státy tieto kritériá nerespektujú a ak sú splnené vseobecné kritériá pre uplatnovanie clánku 87 ods. 1 zmluvy, náhrada za sluzby vo verejnom záujme predstavuje státnu pomoc a podlieha clánkom 73 [ES], 86 [ES], 87 [ES] a 88 [ES]. Toto rozhodnutie by sa preto malo vztahovat iba na náhradu za sluzby vo verejnom záujme pokial predstavuje státnu pomoc." 153 Navyse clánok 1 rozhodnutia 2005/842 stanovuje, ze jeho cielom je stanovit podmienky, podla ktorých sa státna pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelenej urcitým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu má povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom a má sa vynat z oznamovacej povinnosti podla clánku 88 ods. 3 ES. 154 Z toho vyplýva, ze rozhodnutie 2005/842 nijako samo osebe nedefinuje podmienky, ktoré musia kompenzácie za sluzby vo verejnom záujme splnat, najmä pokial ide o poskytnuté zvýhodnenie s cielom vyhnút sa kvalifikácii za státnu pomoc, ale sa neuplatnuje na opatrenia, ktoré uz boli kvalifikované ako státna pomoc, pri ktorej ide o urcenie, ci je zlucitelná so spolocným trhom. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí NOS, rozhodnutie 2005/842 sa výslovne odvoláva na kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 13 vyssie, s cielom vopred urcit existenciu státnej pomoci v danej oblasti. 155 Komisia teda z právneho hladiska správne v napadnutom rozhodnutí najprv preskúmala, ci kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 13 vyssie, sú splnené, aby urcila, ci ad hoc financovanie predstavuje státnu pomoc, a po tom, co dospela k záveru o existencii státnej pomoci, preskúmala jej zlucitelnost so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok TF1/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, body 134 az 147). 156 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie, ktoré NOS vo svojej replike zrejme zakladá na oznámení Komisie 97/C 209/03 o prvkoch státnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi, je v kazdom prípade irelevantné. V prejednávanej veci sa napadnuté rozhodnutie totiz týka vysielania a nie predaja pozemkov a budov. Uvedená analógia teda nespocíva na ziadnom základe. 157 Ziadne z tvrdení NOS, ktoré uviedlo na podporu svojho druhého zalobného dôvodu, nie je dôvodné, a treba preto tento zalobný dôvod zamietnut. 158 NOS teda v súvislosti s kvalifikáciou ad hoc financovania ako státnej pomoci nepreukázalo nesprávnost a nedostatocné odôvodnenie záverov Komisie v napadnutom rozhodnutí. O nesprávnej kvalifikácii ad hoc financovania ako novej pomoci a nedostatocnom odôvodnení v tejto súvislosti Tvrdenia úcastníkov konania 159 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze Komisia porusila clánok 88 ES a nariadenie c. 659/1999, ked kvalifikovala ad hoc financovanie ako novú pomoc. Napadnuté rozhodnutie je navyse v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnené. 160 Komisia nesprávne odlisuje ad hoc financovanie od rocných státnych platieb. Jednak ad hoc financovanie podobne ako rocné státne platby nepredstavuje automatické poskytnutie prostriedkov. Oba tieto druhy financovania sa udelujú na základe osobitného rozhodnutia príslusného ministra. Okrem toho tak ad hoc financovanie, ako aj pravidelné rocné platby sa poskytujú na dosiahnutie osobitných cielov, a to na výkon úloh, ktoré pre verejnoprávne vysielanie urcuje clánok 13c Mediawet. 161 Po prvé, pokial ide o ad hoc financovanie, ktoré predstavuje vyrovnávacie platby zo strany FOR a CoBo, zalobcovia tvrdia, ze je súcastou pravidelného financovania verejnoprávnych vysielatelov. Ad hoc financovanie totiz pochádza z toho istého zdroja ako pravidelné rocné platby, ktorým je rozpocet pre médiá zavedený pred rokom 1958, a podlieha tým istým financným pravidlám, ktorých zásady boli stanovené pred rokom 1958. Ad hoc financovanie nepreslo nijakými podstatnými zmenami, kedze nadalej pochádza z Algemene Omroep Reserve (vseobecná rezerva pre vysielanie, dalej len "AOR"). 162 Zalobcovia sa odvolávajú na rozsudok Súdneho dvora z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit (C-44/93, Zb. s. I-3829). Podla nich z tohto rozsudku vyplýva, ze uskutocnenie nových cinností podniku, ktorému je poskytnuté financovanie na základe existujúceho systému, treba povazovat za existujúcu pomoc a skutocnost, ze financovanie spocíva na novom právnom základe, nestací na konstatovanie, ze predmetné opatrenie predstavuje novú pomoc. Z judikatúry vyplýva, ze spôsob, akým sa uvolnujú fondy, nie je rozhodujúci pre kvalifikáciu novej alebo existujúcej pomoci. 163 Posúdenie, podla ktorého ad hoc financovanie je odlisné od pravidelných rocných platieb z dôvodu, ze spocívajú na inom právnom základe, je vecne nesprávne. 164 Po druhé zalobcovia tvrdia, ze Komisia nesprávne kvalifikovala opatrenie, na základe ktorého sa vypláca cast z programových rezerv verejnoprávnych vysielatelov v prospech PO, ako novú pomoc. Holandské královstvo dodáva, ze Komisia nedostatocne odôvodnila túto kvalifikáciu. 165 Podla zalobcov tento prevod rezerv v prospech PO je svojou povahou existujúcou pomocou, pretoze tieto rezervy pochádzajú z verejných prostriedkov poskytnutých v rámci pravidelných rocných platieb. Komisia nepreukázala, ze tieto rezervy pochádzajú z ad hoc financovania. 166 Okrem toho NOS tvrdí, ze prevod predmetných rezerv bol schválený na schôdzi medzi jeho zástupcami a clenmi Komisie poverenými otázkami hospodárskej sútaze uskutocnenej 28. júna 2005. 167 Pokial ide o Holandské královstvo, to tvrdí, ze prevod programových rezerv v prospech PO je dôsledkom úcinného opatrenia, ktoré navrhla Komisia v rámci konania o existujúcej pomoci. Je teda neprijatelné, aby v dôsledku tohto opatrenia vznikla nová pomoc, ktorej vrátenie by Komisia mohla následne pozadovat. 168 Po tretie sa NOS domnieva, ze poskytovanie technických sluzieb verejnoprávnym vysielatelom zo strany NOB nie je státnou pomocou, a ze v kazdom prípade nie je novou státnou pomocou. Uvedené poskytovanie technických sluzieb zo strany NOB nie je bezplatné. 169 Komisia v prvom rade zdôraznuje, ze pre spor má význam len zistenie, ci financovanie zo strany FOR a prevod programových rezerv v prospech PO predstavuje novú pomoc. Okrem toho spochybnuje argumentáciu zalobcov zalozenú na tvrdení, ze ad hoc financovanie predstavuje existujúcu pomoc. Posúdenie Vseobecným súdom 170 V prvom rade treba tvrdenia zalobcov spocívajúce v tom, ze financovanie z vyrovnávacích fondov a CoBo nie je nová pomoc, zamietnut ako neúcinné. Z ich návrhov (pozri body 18 a 20 vyssie), a pokial ide o NOS, z jeho spresnení, ktoré v tejto súvislosti uviedol na pojednávaní (pozri bod 66 vyssie), totiz vyplýva, ze zalobcovia zúzili predmet svojich zalôb na zrusenie clánku 1 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia. Uvedené tvrdenia týkajúce sa financovania z vyrovnávacích fondov a CoBo preto nemajú vplyv na výsledok sporu, ktorý sa týka len ad hoc financovania v prospech NOS pri výkone jeho funkcií PO, ktorého vrátenie sa pozaduje, cize financovania zo strany FOR a prevodu rezerv verejnoprávnych vysielatelov (pozri tabulku 4 v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia, odôvodnenia c. 154, 178 a 179 napadnutého rozhodnutia a clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). Co sa týka neúcinného charakteru argumentácie zalobcov týkajúcej sa bezplatného poskytovania technických sluzieb zo strany NOB, mozno odkázat na bod 135 vyssie. 171 Po prvé, pokial ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súvislosti s kvalifikáciou novej pomoci, Komisia v bode 2.3 napadnutého rozhodnutia opísala jednotlivé financné zdroje verejnoprávnych vysielatelov vrátane rocných platieb a ad hoc financovania, ako aj prostriedkov pochádzajúcich z FOR. V bode 2.4 napadnutého rozhodnutia Komisia takisto podrobne opísala rezervy jednotlivých vysielatelov a v odôvodnení c. 49 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze v roku 2005 PO rozhodla, ze cast programových rezerv má byt prevedená na nu zo strany vysielatelov, ktorí budú pritom oprávnení si z nich cast ponechat. Komisia dodala, ze verejnoprávni vysielatelia previedli v prospech PO sumu vo výske 42,457 milióna eur. 172 Kvalifikácia ad hoc financovania ako novej pomoci je obsiahnutá v bode 7 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 106 az 111 napadnutého rozhodnutia). Komisia tu urobila rozdiel medzi rocnými platbami uskutocnenými na základe clánku 110 Mediawet, ktoré predstavujú existujúcu pomoc, a ad hoc financovaním. 173 V odôvodnení c. 109 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobne opísala pät prvkov, ktoré odlisujú ad hoc financovanie od pravidelných rocných platieb a ktoré svedcia proti jeho kvalifikácii ako existujúcej pomoci: - právny základ pre platby ad hoc bol vytvorený po nadobudnutí úcinnosti zmluvy ES, cize co sa týka platieb relevantných pre tento spor, v roku 1998, pokial ide o moznost ad hoc financovania z FOR, - platby sa realizovali iba od roku 1994, platby z FOR od roku 1999, - ad hoc platby nie sú platby, na ktoré majú verejnoprávni vysielatelia nárok, pricom ich vyplatenie nie je automatickým procesom, - podmienky, za ktorých sa prevody môzu uskutocnit, sú stanovené v prevodných protokoloch vytvorených v rokoch 1999 a 2002, - financovanie sa poskytuje na konkrétne úcely, najmä na podporu vysielatelov, aby produkovali lepsie programy, na vyrovnanie výkyvov v príjmoch z reklamy, na vyrovnanie nárastu cien vysielacích práv na sportové prenosy a na stimuláciu koprodukcií s belgickými a nemeckými vysielatelmi. 174 Okrem toho v rámci posúdenia kompenzácie jednotlivých verejnoprávnych vysielatelov (bod 8.4.1 napadnutého rozhodnutia) Komisia uviedla, ze len strnásti spomedzi nich získali v rokoch 1994 az 2005 nadmernú kompenzáciu a ze táto kompenzácia priniesla zisky vo výske 32 miliónov eur, ktoré sa vo vseobecnosti previedli do ich programových rezerv. V odôvodnení c. 146 napadnutého rozhodnutia Komisia potvrdila, ze nadmerná kompenzácia sa vo vseobecnosti previedla do programových rezerv, a dodala, ze v roku 2005 sa prvýkrát rozhodlo, ze rezervy jednotlivých vysielatelov, ktoré presahujú 5 az 10 % ich rocného rozpoctu, sa musia previest v prospech PO. Dodala, ze tento prevod sa povazuje za súcast ad hoc financovania a berie sa do úvahy pri vymedzení proporcionality kompenzácie. 175 Treba preto konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí NOS, napadnuté rozhodnutie obsahuje podrobné odôvodnenie kvalifikácie ad hoc financovania ako novej pomoci, z ktorého v súlade s judikatúrou jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a Vseobecnému súdu preskúmat ho. 176 Po druhé, pokial ide o nesprávne posúdenie, ktorého sa mala dopustit Komisia, ked kvalifikovala ad hoc financovanie ako novú pomoc, z clánku 1 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze kvalifikácia existujúcej pomoci sa vztahuje na vsetky pomoci, ktoré boli prijaté pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy ES v dotknutých clenských státoch, a na kazdú pomoc, ktorá bola schválená Komisiou alebo Radou, a ze za novú pomoc treba povazovat kazdú úpravu existujúcej pomoci. 177 Podla tohto jednoznacného znenia sa nemá povazovat za novú pomoc "kazdá upravená existujúca pomoc", ale len zmenu ako takú mozno kvalifikovat ako novú pomoc. Teda len za predpokladu, ze úprava ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. O podstatnej zmene vsak nemozno hovorit vtedy, ak nový prvok mozno zjavne odclenit od pôvodnej schémy pomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, body 109 a 111). 178 Clánok 88 ods. 3 ES stotoznuje zmeny existujúcej pomoci s novou pomocou preto, aby sa zabránilo tomu, ze clenské státy budú obchádzat povinnost oznámenia tejto novej pomoci tak, ze rovnaký výsledok dosiahnu rozsírením rozsahu schémy, ktorá je uz v platnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 1984, Heineken Brouwerijen, 91/83 a 127/83, Zb. s. 3435, bod 17). 179 V prejednávanej veci je nesporné, ze samotné ad hoc financovanie vrátane prevodu rezerv v prospech PO v roku 2005 sa v napadnutom rozhodnutí kvalifikuje ako nová pomoc (odôvodnenia c. 111 a 146 napadnutého rozhodnutia). Komisia v odôvodnení c. 8 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze rocné platby a stimulacný fond (Stifo) sú preskúmané v inom konaní o existujúcej pomoci. Na pôvodnú schému existujúcej pomoci sa teda napadnuté rozhodnutie nevztahuje. 180 Pomoc mozno kvalifikovat ako novú schému pomoci alebo jej zmenu so zretelom na ustanovenia, ktoré pomoc upravujú, na ich pravidlá a obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Namur-Les assurances du crédit, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 28). 181 NOS sa odvoláva práve na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Namur-Les assurances du crédit, uz citovaného v bode 162 vyssie, pri tvrdení, ze hoci môzu byt prvky, na ktoré poukazuje Komisia v odôvodnení c. 109 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 173 vyssie), dôvodné, ziaden z nich nie je rozhodujúci. 182 Niektoré prvky ad hoc financovania sa istotne v niektorých súvislostiach priblizujú mechanizmom, ktoré existovali v minulosti, alebo mechanizmom niektorých rocných platieb. To vsak nic nemení na skutocnosti, ze prvky, ktoré charakterizujú ad hoc financovanie, ako celok majú charakter novej pomoci oddelitelnej od schémy zavedenej v roku 1958. To vylucuje ich prepojenie s existujúcou pomocou, pretoze kontext v tejto veci nemozno porovnat s kontextom vo veci, v ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Namur-Les assurances du crédit, uz citovaným v bode 162 vyssie. 183 Zalobcovia totiz nepredlozili ziaden dôkaz, ktorým by spochybnili tvrdenia Komisie spocívajúce v tom, ze právny základ ad hoc financovania bol prijatý po nadobudnutí úcinnosti Zmluvy ES a ze k nepravidelnému a nie automatickému vyplácaniu, ktoré ale zodpovedalo presne stanoveným potrebám, doslo, pokial ide o prejednávanú vec, len od roku 1999. 184 Co sa týka FOR, hoci podla zalobcov toto financovanie nadalej spadá pod vseobecný rozpocet pre médiá, nespochybnujú, ze FOR bol vytvorený az v roku 1997. Clánky 106a a 170c Mediawet, ktoré sa týkajú FOR, nadobudli úcinnost v roku 1998. Hoci návrh zákona predpokladal vytvorenie FOR v roku 1953, nic to nemení na tom, ze tento návrh zákona nebol prijatý. 185 Navyse, co sa týka tvrdení zalobcov, podla ktorých platby podobné tým, ktoré boli na tomto základe, boli uz mnoho rokov vyplácané z AOR, treba konstatovat, ze nijako nepreukazujú nesprávnost tvrdení Komisie v odôvodnení c. 109 druhej zarázke napadnutého rozhodnutia, podla ktorého najmä platby z FOR zacali v roku 1999, ani v odôvodnení c. 146 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa o prevode casti rezerv verejnoprávnych vysielatelov v prospech PO za urcitých podmienok rozhodlo v roku 2005. 186 Presnejsie, pokial ide o prevod nadbytku rezerv vo výske 42,457 milióna eur v prospech PO, z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze ide o novú pomoc poskytnutú PO, o ktorej sa po prvýkrát rozhodlo v roku 2005 a ktorá sa zakladá na clánku 109a Mediawet, ktorý ukladá verejnoprávnym vysielatelom, ktorých rezervy presahujú maximálne stanovenú výsku, vyplatit rozdiel PO, a nie o rocnú platbu v zmysle clánkov 101 a 110 Mediawet. 187 Je pritom potrebné konstatovat, ze k uvedenému prevodu rezerv verejnoprávnych vysielatelov skutocne doslo po prvýkrát v roku 2005 v nadväznosti na rozhodnutie holandských orgánov, ktorým bolo kazdému verejnoprávnemu vysielatelovi povolené vytvárat vlastné rezervy dosahujúce maximálne 5 az 10 % ich rocného rozpoctu. Tento prevod sa opieral o clánok 109a Mediawet, ktorý bol do uvedenej právnej úpravy zaclenený po nadobudnutí úcinnosti Zmluvy. Tento prevod nie je teda v ziadnom prípade súcastou rocných platieb v zmysle clánkov 101 a 110 Mediawet, ktoré upravujú existujúcu pomoc. Navyse z prílohy listu holandských orgánov z 1. septembra 2005 vyplýva, ze potreba vykonávat takýto prevod vznikla z dôvodu, ze bezný rozpocet nepostacoval na uskutocnenie cielov v hlavných oblastiach produkcie programov, takze tento prevod zodpovedal takisto presne stanoveným potrebám (pozri tiez body 182 a 183 vyssie). Podla clánku 1 nariadenia c. 659/1999 a judikatúry citovanej v bodoch 177 a 180 vyssie tento prevod, ktorý znízil celkovú kompenzáciu, ktorá bola poskytnutá jednotlivým verejnoprávnym vysielatelom takým spôsobom, ze zvýsil nadmernú kompenzáciu v prospech PO, treba preto kvalifikovat ako novú pomoc, ktorá doplna existujúcu pomoc, ktorá je uz PO poskytovaná. Ak by táto kvalifikácia v prejednávanej veci neexistovala, stacilo by clenskému státu uskutocnit uvedený prevod, aby sa aspon scasti vyhol opodstatnenej povinnosti vrátit prostriedky. 188 Preto v rozsahu, v akom zalobcovia bez toho, aby spochybnili v tomto rámci státnu pomoc poskytnutú PO, poukazujú na to, ze rezervy verejnoprávnych vysielatelov v predchádzajúcom stádiu sa mozno ciastocne skladajú z existujúcej pomoci, sú ich tvrdenia neúcinné (pozri tiez bod 239 nizsie). Aj keby sa táto skutocnost preukázala, nic to nemení na tom, ze celkovú pomoc poskytnutú PO treba povazovat za novú. 189 Zalobcovia v kazdom prípade na podporu svojich tvrdení o tom, ze rezervy verejnoprávnych vysielatelov sa ciastocne skladajú z existujúcej pomoci, nepredlozili ziaden dôkaz, ci uz v císelných údajoch, alebo inej podobe. 190 Komisia v odôvodnení c. 141 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze len strnást verejnoprávnych vysielatelov získalo nadmernú kompenzáciu, ktorá priniesla zisky vo výske 32 miliónov eur, ktoré sa vo vseobecnosti previedli do ich programových rezerv. Komisia tvrdí, ze nadmerná kompenzácia, ktorá bola poskytnutá kazdému vysielatelovi, bola vypocítaná rovnakým spôsobom, aký je uvedený v napadnutom rozhodnutí pre NOS za výkon jeho funkcií PO, proti comu zalobcovia nenamietajú. V tejto súvislosti z listu, ktorý Komisia 22. decembra 2005 poslala holandským orgánom, a najmä z tabulky prilozenej ako príloha I vyplýva, ze Komisia skutocne uvedené orgány poziadala, aby jej predlozili náklady a príjmy vysielatelov za obdobie od roku 1994 do roku 2005, pricom rozlisovala medzi cistými nákladmi na cinnosti vykonávané vo verejnom záujme, beznými rocnými platbami, prípadným nadbytkom alebo deficitom a oddelene jednotlivými ad hoc platbami, aby mohla v konecnom dôsledku vypocítat prípadnú nadmernú kompenzáciu. Rovnako ako v prípade PO Komisia mohla na základe císelných údajov, ktoré jej poskytli holandské orgány 3. februára 2006, vypocítat nadmernú kompenzáciu, ktorá bola poskytnutá jednotlivým verejnoprávnym vysielatelom v podobe ad hoc platieb a ktoré zásobovali ich programové rezervy. Zalobcovia len vseobecne uvádzajú, pricom popierajú celkovú existenciu novej pomoci, ze návrh na vrátenie sa scasti týka súm vyplatených na základe existujúcej pomoci, co vsak nestací na to, aby sa potvrdili ich tvrdenia. 191 V tejto súvislosti treba dodat, ze hoci Komisia v odôvodnení c. 153 napadnutého rozhodnutia ohodnotila nadmernú kompenzáciu, ktorú získala PO v období od roku 1994 do roku 2005, na 98,365 milióna eur a povazovala ju za pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, v odôvodnení c. 154 napadnutého rozhodnutia obmedzila výsku sumy, ktorá sa má vrátit, na 76,327 milióna eur, ktorá zodpovedá samotným ad hoc platbám, "ktoré neboli poskytnuté v kontexte existujúcich opatrení pomoci". 192 Jednoznacne nejde o omyl pri výpocte, ako to tvrdí NOS. Naopak, ide o odpoved na obavy vyjadrené NOS, a to, aby neboli do sumy, ktorá sa má vrátit, zapocítané nadmerné kompenzácie vyplývajúce z existujúcej pomoci. Komisia mala v úmysle práve obmedzit vrátenie sumy len na novú pomoc vyplatenú v podobe ad hoc platieb, cize platby z FOR a prevod sumy vo výske 42,457 milióna eur v prospech PO z rezerv vysielatelov v roku 2005. Z tabulky 4 uvedenej v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze zaokrúhlená suma vo výske 98,4 milióna eur zahrna okrem ad hoc platieb vo výske 76,3 milióna eur nadmernú kompenzáciu vo výske 20,7 milióna eur, ktorú PO získala a ktorá zodpovedá rozdielu medzi jej rocnými platbami a jej potrebami na verejné financovanie. Na túto nadmernú kompenzáciu sa nevztahuje povinnost vrátenia, ktorú ukladá napadnuté rozhodnutie. 193 Okrem toho, pokial Holandské královstvo tvrdí, ze prevod rezerv verejnoprávnych vysielatelov v prospech PO je plnením návrhu Komisie v rámci konania o existujúcej pomoci, treba toto tvrdenie zamietnut ako nedôvodné. 194 Po prvé Holandské královstvo v tejto súvislosti nepredlozilo ziaden dôkaz. 195 Po druhé, ako bolo uvedené vyssie (pozri bod 187), z prílohy listu zaslaného holandskými orgánmi Komisii 1. septembra 2005 vyplýva, ze opatrenie týkajúce sa prevodu uvedených rezerv je odôvodnené tým, ze bezný rozpocet vyclenený na vzdelanie, kultúru a vedu nepostacoval na dosiahnutie cielov v hlavných oblastiach produkcie programov. Toto odôvodnenie nijako nesúvisí s konaním o existujúcej pomoci. 196 Po tretie, kedze PO nie je státnym orgánom, prevod uvedených rezerv v jej prospech nepredstavuje vrátenie týchto súm státu. Komisia preto v kazdom prípade z právneho hladiska správne namieta proti tomu, ze by uvedený prevod mohol zodpovedat jej návrhu v rámci konania o existujúcej pomoci. Za predpokladu, ze by sa v tomto ohlade potvrdila prípadná kladná reakcia clena Komisie povereného otázkami hospodárskej sútaze v súvislosti s plánovaným prevodom uvedených rezerv pocas stretnutia s NOS - podla Komisie neformálneho -, ktoré sa uskutocnilo 28. júna 2005, mohla sa týkat len prevodu uvedených rezerv holandskému státu. NOS nepreukázalo, ze by Komisia schválila uvedený prevod v prospech PO. 197 Navyse, hoci je pravda, ze holandské orgány mohli uviest, ze ich cielom bolo previest nadbytok rezerv v prospech AOR, ktoré je státnou rezervou a je súcastou rozpoctu pre médiá, z poznámky pod ciarou 62 v odôvodnení c. 149 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze holandská vláda sa sama listom zo 4. mája 2006 zaviazala zaviest toto pravidlo do zákona o rozpocte na rok 2006, aby zarucila jeho uplatnovanie do prijatia Mediawet v roku 2007. Holandské královstvo nepreukázalo, ze toto pravidlo sa uplatnovalo uz v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 198 Druhý zalobný dôvod Holandského královstva a prvý zalobný dôvod NOS, ktoré sa zakladajú na nesprávnej kvalifikácii ad hoc financovania ako novej pomoci, treba preto zamietnut. O nesprávnom uplatnení clánku 86 ods. 2 ES a pochybení pri výpocte vytýkanej nadmernej kompenzácie, ako aj nedostatocnom odôvodnení v tejto súvislosti 199 Tretí zalobný dôvod, ktorý Holandské královstvo uviedlo subsidiárne, je rozdelený na tri casti. V prvej casti Holandské královstvo tvrdí, ze Komisia nesprávne dospela k záveru o existencii nadmernej kompenzácie, hoci nekonstatovala ziadne skutocné skreslenie hospodárskej sútaze. V druhej casti uvádza, ze sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia a nesplnila si povinnost dostatocného odôvodnenia, pretoze nezistovala, ci cast pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom vo výske 33,870 milióna eur mohla skutocne slúzit na nadmernú kompenzáciu PO. V tretej casti tvrdí, ze Komisia mala na sumu prevedenú v prospech PO uplatnit 10 %-nú tolerancnú sadzbu, ktorú uplatnila na verejnoprávnych vysielatelov. 200 NOS vo svojom tretom zalobnom dôvode v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne dospela k záveru, ze medzi ad hoc financovaním a nadmernou kompenzáciou, ktorej vrátenie nariaduje, existuje súvislost. Komisia takisto nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti a urobila nesprávny výklad clánkov 86 ES az 88 ES. NOS vo svojom piatom zalobnom dôvode uvádza, ze Komisia nesprávne uplatnila clánok 86 ods. 2 ES a nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, pretoze v rámci preskúmania proporcionality nepreskúmala súvislost medzi existenciou údajnej nadmernej kompenzácie a neexistenciou skreslenia hospodárskej sútaze. 201 Po prvé je potrebné preskúmat porusenie clánku 86 ods. 2 ES v súvislosti s posúdením proporcionality, po druhé neexistenciu súvislosti medzi ad hoc financovaním a vytýkanou nadmernou kompenzáciou, ako aj nákladmi, ktoré sa majú zohladnit pri výpocte tejto kompenzácie, po tretie nesprávne zohladnenie súm z FOR pri výpocte nadmernej kompenzácie, ktorú získala PO, a po stvrté nezohladnenie 10 %-nej tolerancnej sadzby schválenej Komisiou vo výpocte sumy, ktorá sa má vrátit, súvisiacej s prevodom programových rezerv. O porusení clánku 86 ods. 2 ES v súvislosti s posúdením proporcionality - Tvrdenia úcastníkov konania 202 Holandské královstvo v podstate tvrdí, ze Komisia porusila clánok 86 ods. 2 ES a clánok 87 ods. 1 ES, ked dospela k záveru o nerespektovaní zásady proporcionality, hoci nezistila ziadne protisútazné správanie, pricom si odporovala. Komisia teda nesprávne nariaduje vrátenie súm uvedených v napadnutom rozhodnutí, pretoze k skresleniu hospodárskej sútaze nedoslo. Holandské královstvo sa v tejto súvislosti odvoláva na bod 58 oznámenia o vysielaní. Spresnuje, ze v konecnom dôsledku si nemyslí, ze Komisia mala predlozit osobitný dôkaz preukazujúci protisútazné správanie, ale uvádza, ze samotná Komisia konstatovala, ze preskúmané opatrenia nespôsobili protisútazné správanie. 203 Co sa týka NOS, to po prvé tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila clánok 86 ods. 2 ES a nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, pretoze v rámci preskúmania proporcionality nepreskúmala súvislost medzi existenciou údajnej nadmernej kompenzácie a neexistenciou skreslenia hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti NOS nesúhlasí s tvrdením Komisie spocívajúcim v tom, ze tento zalobný dôvod je totozný s tretou castou jeho stvrtého zalobného dôvodu. NOS totiz tvrdí, ze zatial co v rámci tretej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu poukazuje na neexistenciu skreslenia hospodárskej sútaze v prejednávanej veci, co je nevyhnutnou podmienkou na kvalifikáciu opatrenia ako pomoci, v rámci tohto zalobného dôvodu tvrdí, ze Komisia mala preskúmat, ze neexistuje skreslenie hospodárskej sútaze so zretelom na skutocnost, ze NOS je poverené plnením úlohy vo verejnom záujme. 204 Na jednej strane podla NOS mala Komisia prihliadnut na skutocnost, ze oneskorené vyuzitie získaných prostriedkov v urcitom období je odôvodnené obmedzeným charakterom holandskej jazykovej oblasti. 205 NOS v tejto súvislosti namieta proti tomu, ze v skúmanom období získalo prostriedky, ktoré presahovali jeho cisté náklady na výkon sluzieb vo verejnom záujme. Tvrdí, ze je bezné, ze objednaná televízna produkcia je k dispozícii a dodaná az v nasledujúcom roku. Tvrdenia Komisie spocívajúce v tom, ze zohladnuje túto skutocnost na základe pravidla 10 % ich rocného rozpoctu, ktoré si môzu vysielatelia ponechat vo forme rezerv, nie sú presvedcivé, pretoze by mala zohladnit vsetky relevantné okolnosti v prejednávanej veci. Pokial ide o tieto okolnosti, NOS tvrdí, ze obmedzený charakter holandskej jazykovej oblasti casto predstavuje vázne problémy s nájdením dobrých producentov alebo hercov v krátkom case a spôsobuje omeskania. 206 Na druhej strane NOS tvrdí, ze Komisia mala zohladnit skutocnost, ze nadmerná kompenzácia v blízkej budúcnosti zanikne. Najmä rezervy prevedené verejnoprávnymi vysielatelmi v prospech PO sa budú od roku 2006 alebo najneskôr od roku 2007 plne vyuzívat. 207 Nakoniec sa NOS domnieva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého je povinná prijat napadnuté rozhodnutie na základe skutocností existujúcich k danému dnu, je nedôvodné, lebo v prejednávanej veci vsetky rezervy vytvorené vysielatelmi v priebehu roka 2006, scasti roka 2007, boli plne urcené na plnenie úlohy vo verejnom záujme. 208 Po druhé NOS tvrdí, ze Komisia v odôvodneniach c. 116 az 121 napadnutého rozhodnutia porusila clánok 86 ods. 2 ES, pretoze jej neprislúcha urcovat obsah úlohy vo verejnom záujme, ani zistovat existenciu zjavne nesprávneho posúdenia pri definovaní tejto úlohy vnútrostátnym právom. V tejto súvislosti NOS spochybnuje posúdenie Komisie v odôvodnení c. 121 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého vysielanie sportových programov je potrebné obmedzit na 10 % celkového vysielacieho casu. 209 Po tretie NOS spochybnuje záver uvedený v clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého je pomoc nezlucitelná so spolocným trhom, hoci Komisia nepreskúmala, ci táto pomoc nie je so zretelom na clánok 87 ods. 2 a 3 ES odôvodnená vzhladom na obmedzený charakter holandskej jazykovej oblasti. 210 Komisia spochybnuje argumentáciu zalobcov. - Posúdenie Vseobecným súdom 211 V prvom rade v rozsahu, v akom zalobcovia poukazujú na neexistenciu skreslenia hospodárskej sútaze na úcely uplatnenia clánku 87 ES z dôvodu, ze po preskúmaní zlucitelnosti pomoci so zretelom na clánok 86 ods. 2 ES (bod 8 napadnutého rozhodnutia) a presnejsie proporcionality pomoci Komisia dospela k záveru, ze predmetným konaním sa nezistili protisútazné praktiky, mozno odkázat na body 114 az 121 vyssie. Z nich na jednej strane vyplýva, ze Komisia správne preukázala a odôvodnila existenciu nebezpecenstva skreslenia hospodárskej sútaze na úcely kvalifikácie ad hoc financovania ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES. Na druhej strane konstatovanie existencie nebezpecenstva skreslenia hospodárskej sútaze na úcely kvalifikácie státnej pomoci nie je v rozpore so skutocnostou, ze Komisia v rámci skúmania proporcionality kompenzácie nezistila konkrétne protisútazné praktiky (pozri body 121 az 124 vyssie). 212 Pokial ide o zistenie existencie protisútazných praktík v rámci skúmania proporcionality kompenzácie, Komisia v odôvodneniach c. 124 az 126 napadnutého rozhodnutia s odvolaním sa na oznámenie o vysielaní uvádza, ze ide o druhý prvok dvojnásobného posúdenia proporcionality, ktoré musí vykonat. 213 V tejto súvislosti z odôvodnenia c. 126 napadnutého rozhodnutia vyplýva: "Na druhej strane Komisia musí preskúmat vsetky dostupné informácie, ktoré naznacujú, ze verejnoprávni vysielatelia narusili hospodársku sútaz na komercných trhoch viac, ako bolo nevyhnutné na vykonanie verejnoprávnej sluzby. Napríklad, verejnoprávny vysielatel, pokial by sa nizsie príjmy kryli zo státnej pomoci, sa môze pokúsat o znizovanie cien reklamy alebo iných cinností neverejnoprávnej sluzby na trhu s cielom znízit príjmy konkurentov. Takýto postup by si vyziadal dodatocné financovanie státu na kompenzáciu uslých príjmov z komercných cinností, a preto by naznacil existenciu nadmernej kompenzácie povinností verejnoprávnej sluzby." 214 Po tom, co preskúmala prvé kritérium posúdenia proporcionality v tomto konkrétnom rámci, a to výsku získanej kompenzácie v porovnaní s cistými nákladmi na plnenie úlohy vo verejnom záujme a konstatovanie nadmernej kompenzácie, ktorú PO získala (odôvodnenie c. 154 napadnutého rozhodnutia), Komisia preskúmala protisútazné správanie verejnoprávnych vysielatelov (bod 8.5 napadnutého rozhodnutia) v závislosti od urcitých zistených prípadov skreslenia hospodárskej sútaze v rozhodnutí o zacatí konania. Dotknutými oblastami sú káblové vysielanie, reklamný trh a vysielacie práva futbalových zápasov. Po preskúmaní týchto vymedzených oblastí Komisia dospela k záveru, ze konkrétne protisútazné praktiky sa v tomto konaní nezistili, a dodala, ze skutocnost, ci systém ako taký poskytuje dostatocné záruky na zabránenie protisútazným praktikám, bude predmetom konania E-5/2005 o existujúcej pomoci. 215 Komisia teda v tejto súvislosti takisto poskytla v napadnutom rozhodnutí odôvodnenie v súlade s judikatúrou (pozri bod 80 vyssie). 216 V súlade s bodmi 57 a 58 oznámenia o vysielaní Komisia v rámci prvého citovaného kritéria správne vychádzala zo zásady, ze financovanie státom bolo potrebné na plnenie úloh verejnoprávnych vysielatelov vo verejnom záujme. V tomto kontexte preskúmala, ci bolo dodrzané kritérium proporcionality medzi financovaním státu a cistými nákladmi potrebnými na plnenie úlohy vo verejnom záujme. Dalej v rámci preskúmania druhého odlisného kritéria okrem iného zistovala existenciu prípadného skreslenia hospodárskej sútaze, ktoré nie je nevyhnutné na plnenie úloh vo verejnom záujme verejnoprávnych vysielatelov. 217 Závery z preskúmania druhého odlisného kritéria vsak nemôzu urobit neplatnými alebo spochybnit konstatovania Komisie v rámci rozdielneho posúdenia prvého kritéria. Nic to nemení na skutocnosti, ze cisté náklady na plnenie úloh PO vo verejnom záujme boli nadmerne kompenzované, ako to vyplýva z tabulky 4 uvedenej v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia. 218 Výhrady zalobcov v tejto súvislosti treba preto zamietnut. 219 Co sa týka tvrdenia NOS zalozeného na obmedzenom charaktere holandskej jazykovej oblasti, treba konstatovat, ze nemôze spochybnit konstatovanie Komisie týkajúce sa neprimeranej povahy verejného financovania, pretoze presahuje cisté náklady na sluzby verejného záujmu. 220 Pokial ide o tvrdenie zalozené na údajnom vyuzití pomoci v súlade s jej cielom, táto skutocnost za predpokladu, ze by sa potvrdila, takisto neodstranuje konstatovanú nadmernú kompenzáciu. Hoci bolo ad hoc financovanie schválené príslusným ministrom, mozno ho povazovat za nadmerné v porovnaní s nákladmi na plnenie úlohy vo verejnom záujme, a môze teda spôsobit skreslenie hospodárskej sútaze vo vztahu ku komercným vysielatelom. 221 Co sa týka tvrdenia zalozeného na údajnom urýchlenom zániku predmetných rezerv v budúcnosti, na rozdiel od tvrdení NOS Komisia nemohla túto skutocnost v napadnutom rozhodnutí zohladnit. Podla ustálenej judikatúry totiz zákonnost rozhodnutia týkajúceho sa státnej pomoci sa musí posudzovat na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícií v case prijatia tohto rozhodnutia [rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 31, a rozsudok Súdu prvého stupna z 31. mája 2006, Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, T-354/99, Zb. s. II-1475, bod 65]. 222 V tejto súvislosti treba vsak uviest, ze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe nevylúcila, ze by skutocnosti, ku ktorým doslo v roku 2006, mohli hrat úlohu pri spolupráci s Holandským královstvom v rámci clánku 10 ES týkajúcej sa výkonu napadnutého rozhodnutia. 223 Co sa týka nedostatku právomoci Komisie dohliadat na prípadné zjavne nesprávne posúdenia, ktorých sa dopustil clenský stát v rámci definície jeho sluzby verejnoprávneho vysielania, treba pripomenút, ako to uvádza Komisia v bode 22 svojho oznámenia z 20. septembra 2000 o sluzbách verejného záujmu v Európe [KOM(2000) 580 v konecnom znení], ze clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri definovaní toho, co pokladajú za sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. Komisia preto môze definovanie takejto sluzby spochybnit iba v prípade zjavného pochybenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 216 a tam citovanú judikatúru). 224 Táto zásada je prebratá v bode 36 oznámenia o vysielaní. Z tohto bodu vyplýva, ze co sa týka definície sluzieb vo verejnom záujme v odvetví vysielania, hoci je pravda, ze Komisii neprislúcha rozhodovat, ci nejaký program sa má vysielat ako sluzba vseobecného hospodárskeho záujmu, ani spochybnit povahu alebo kvalitu daného produktu, musí mat ako strázkyna Zmluvy moznost v prípade zjavného pochybenia zasiahnut. 225 Komisia teda v prejednávanej veci konala v rámci svojich právomocí. 226 Pokial ide o nepreskúmanie uplatnenia výnimiek stanovených clánkom 87 ods. 2 a 3 ES Komisiou, stací na jednej strane uviest, ze NOS neuvádza, ze by v priebehu správneho konania na Komisii tvrdil, ze na ad hoc financovanie by sa mohli vztahovat uvedené výnimky, a nespochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého Holandské královstvo listom z 30. apríla 2004 len tvrdilo, ze aj keby bolo ad hoc financovanie státnou pomocou, jeho zlucitelnost so spolocným trhom vyplýva z clánku 86 ods. 2 ES. Na druhej strane treba konstatovat, ze NOS Vseobecnému súdu nepredlozilo ziaden dôkaz, ktorým by preukázalo, ze geografická rozloha holandskej jazykovej oblasti by mohla nejakým spôsobom odôvodnovat, ze Komisia má povinnost vzhladom na svoju povinnost riadnej správy vecí verejných preskúmat aj bez návrhu, ci je ad hoc financovanie odôvodnené so zretelom na clánok 87 ods. 2 a 3 ES. 227 Kedze ziadne tvrdenie zalobcov sa nepreukázalo ako dôvodné, prvú cast tretieho zalobného dôvodu Holandského královstva a piaty zalobný dôvod NOS, ktoré sa zakladajú na porusení clánku 86 ods. 2 ES v súvislosti s posúdením proporcionality, treba zamietnut. O neexistencii súvislosti medzi ad hoc financovaním a vytýkanou nadmernou kompenzáciou, ako aj nákladoch, ktoré treba zohladnit pri jej výpocte - Tvrdenia úcastníkov konania 228 NOS v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne dospela k záveru o existencii súvislosti medzi ad hoc financovaním a nadmernou kompenzáciou, ktorej vrátenie nariaduje. Komisia takisto nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti a podala nesprávny výklad clánkov 86 ES az 88 ES. 229 Po prvé NOS poukazuje na to, ze Komisia nepreukázala, v akom rozsahu sa ad hoc financovanie podielalo na tvorbe rezerv, ktoré sú pôvodom nadmernej kompenzácie. Je totiz úplne mozné, ze rezervy boli vytvorené z iného financovania, nez ad hoc financovania, najmä z existujúcej pomoci. Uvedená pomoc nestráca svoju kvalifikáciu z dôvodu jej prevodu v prospech PO, ktorá ich môze opätovne prerozdelit len na základe clánku 109a ods. 1 Mediawet. Okrem toho prevod programových rezerv v prospech PO nie je súcastou ad hoc financovania uvedeného v odôvodneniach c. 37 az 45 napadnutého rozhodnutia. 230 Po druhé NOS spochybnuje posúdenie Komisie v odôvodneniach c. 129 a nasl. napadnutého rozhodnutia, podla ktorých cisté príjmy z iných cinností, nez sú cinnosti súvisiace s plnením úloh vo verejnom záujme, treba zohladnit pri výpocte výsky rezerv v prípade, ze opatrenie alebo pravidlá stanovené v smernici Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti financných vztahov medzi clenskými státmi a státnymi podnikmi (Ú. v. ES L 195, s. 35; Mim. vyd. 08/001, s. 20) neboli dodrzané. V tejto súvislosti Komisia mala dodatocne preskúmat úctovníctvo verejnoprávnych vysielatelov, pricom nemala zohladnit výsku príjmov z obchodných cinností verejnoprávnych vysielatelov. 231 V prvom rade je nesprávne domnievat sa, ze verejnoprávni vysielatelia v súvislosti s nákladmi a príjmami súvisiacimi s ich úlohami vo verejnom záujme pouzívali odlisný spôsob výpoctu. 232 NOS dalej tvrdí, ze úctovníci verejnoprávnych vysielatelov dbajú o správny výpocet nákladov a Commissariat voor der Media (Kontrolný úrad pre médiá) dohliada na dodrziavanie správneho vyuzívania úverov. 233 Okrem toho cinnosti vo verejnom záujme a obchodné cinnosti majú oddelené úctovníctvo a rozdielne systémy riadenia v súlade s Handboek Financiele Verantwoording (prírucka týkajúca sa financnej zodpovednosti) a usmerneniami Commissariat voor der Media. NOS v tejto súvislosti uvádza, ze táto prírucka, ktorá bola prebratá do holandskej právnej úpravy, je pre verejnoprávnych vysielatelov záväzná. Financné správy vypracované kazdým verejnoprávnym vysielatelom pritom uvádzajú, aké metódy úctovania sa pouzívajú na úcel priradenia nákladov k jednotlivým cinnostiam, ktoré vykonávajú. 234 Okrem toho posúdenie Komisie v tejto súvislosti porusuje clánok 87 ods. 1 ES, lebo príjmy pochádzajúce z obchodnej cinnosti nie sú státnymi prostriedkami. 235 NOS navyse v odpovedi na tvrdenia Komisie tvrdí, ze skutocnost, ze Holandsko neskoro prebralo smernicu 80/723, mu nemozno vytýkat, pretoze smernice sú urcené clenským státom. Uvedená smernica v kazdom prípade nestanovuje jednotnú metódu úctovania. Aj za predpokladu, ze by smernica 80/723 nebola správne prebratá, nic to nemení na skutocnosti, ze Komisia bola oprávnená dôkladne preskúmat náklady verejnoprávnych vysielatelov. 236 Nakoniec Komisia nesprávne na úcely konstatovania existencie nadmernej pomoci "zlúcila" v napadnutom rozhodnutí ad hoc financovanie s ostatnými platbami, hoci iné platby nez ad hoc platby sú existujúcou státnou pomocou. 237 Komisia spochybnuje argumentáciu NOS v tejto súvislosti. - Posúdenie Vseobecným súdom 238 Co sa týka prvej výhrady NOS uvedenej v bode 229 vyssie, z napadnutého rozhodnutia po prvé vyplýva (pozri najmä body 81 az 89 vyssie), ze ad hoc financovanie verejnoprávnych vysielatelov spôsobilo ich nadmernú kompenzáciu, ktorá vo vseobecnosti naplnala ich rezervy, po druhé tieto rezervy v casti, ktorá presahovala 10 % ich rocného rozpoctu, boli prevedené v prospech PO prvýkrát v roku 2005 a po tretie tento samotný prevod spôsobil nadmernú kompenzáciu, pokial ide o PO. Na rozdiel od toho, co tvrdí NOS, Komisia v napadnutom rozhodnutí teda jasne preukázala súvislost medzi ad hoc financovaním verejnoprávnych vysielatelov a nadmernou kompenzáciou, ktorú získala PO z dôvodu, ze jej boli prevedené rezervy týchto podnikov súvisiace s uvedeným financovaním. 239 Okrem toho v súvislosti s tvrdením NOS, ze Komisia nepreukázala, ze rezervy verejnoprávnych vysielatelov prevedené v prospech PO boli vytvorené na základe ad hoc financovania a nie pravidelnej rocnej platby, v bode 188 vyssie uz bolo konstatované, ze takéto tvrdenie treba zamietnut ako neúcinné, pretoze pôvod uvedených rezerv nemá vplyv na posúdenie, podla ktorého práve toto samotné opatrenie týkajúce sa prevodu rezerv verejnoprávnych vysielatelov v prospech PO predstavuje vo vztahu k PO novú pomoc, ktorú treba pripojit k existujúcej pomoci. Odpoved na otázku, ci rezervy verejnoprávnych vysielatelov boli vytvorené zo súm pochádzajúcich z novej pomoci, alebo existujúcej pomoci, nemá preto vplyv na skutocnost, ze Komisia preukázala, ze samotný prevod rezerv predstavuje pre PO novú pomoc. 240 Navyse Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze existujúce pomoci nadmerne kompenzovali potreby sluzieb verejného záujmu. Zalobcovia neuviedli ziaden dôkaz, ktorým by túto analýzu vyvrátili. Sumy prevedené do rezerv teda nevyhnutne zodpovedali nadmernej kompenzácii. Neskorsí prevod týchto rezerv nezmenil ich povahu. Skutocne teda existuje súvislost medzi uvedeným ad hoc financovaním a nadmernou kompenzáciou. 241 Prvú výhradu NOS treba preto zamietnut. 242 Co sa týka druhej výhrady NOS, podla ktorej sa Komisia v podstate dopustila nesprávneho posúdenia, ked zohladnila vsetky cisté príjmy z obchodných cinností NOS, aby rozhodla o nadmernej kompenzácii, treba uviest, ze Komisia v odôvodneniach c. 127 az 131 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze tento výber vyplýva jednak zo skutocnosti, ze úcty verejnoprávnych vysielatelov nedovolujú správne zistit výdavky spojené s cinnostami vykonávanými vo verejnom záujme a výdavkami spojenými s obchodnými cinnostami. Je to v rozpore s ustanoveniami smernice 80/723 uplatnitelnej v prejednávanej veci, ktorú Holandské královstvo prebralo v roku 2001 osobitným dekrétom, ktorý ukladá verejnoprávnym vysielatelom povinnost vytvárat oddelené úcty pre vsetky doplnkové a súvisiace cinnosti. Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze vsetky zisky verejnoprávnych vysielatelov vrátane ziskov z obchodných cinností sa musia v zmysle Mediawet vyuzívat na verejné úcely. 243 Bez toho, aby bolo potrebné posudzovat existenciu a vplyv prípadného nesprávneho prebratia smernice 80/723, na ktoré poukazuje Komisia, je potrebné konstatovat, ze podla holandskej právnej úpravy vsetky príjmy verejnoprávnych vysielatelov vrátane príjmov z obchodných cinností musia slúzit na plnenie ich úloh vo verejnom záujme. NOS to vo svojich písomnostiach priznáva, pricom tvrdí, ze to, aby on sám alebo ostatní verejnoprávni vysielatelia vyuzívali este nevycerpané sumy na iný ciel, je vzhladom na ich povahu nemozné. Tieto príjmy musia byt preto zohladnené v rámci preskúmania prípadnej nadmernej kompenzácie. 244 Komisia sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia, ked v rámci svojho výpoctu nadmernej kompenzácie úlohy vo verejnom záujme zohladnila cisté príjmy z obchodných cinností prevádzkovatelov holandského systému verejnoprávneho vysielania. 245 Za týchto podmienok sa musia tvrdenia NOS, podla ktorých sú jeho úcty v súlade s platnou holandskou právnou úpravou a boli preverené úctovníkmi, orgán pre médiá dohliadal na zákonné vyuzívanie získaných prostriedkov a smernica 80/723 bola v Holandskom královstve prebratá len v roku 2001, zamietnut ako neúcinné. 246 Treba navyse konstatovat, ze zalobcovia na pojednávaní vyhlásili, ze nespochybnujú císelné údaje týkajúce sa PO, ktoré sú uvedené v tabulke 4 odôvodnenia c. 152 napadnutého rozhodnutia. Zalobcovia nepredlozili ziaden dôkaz, ktorým by vyvrátili celkové cisté náklady na cinnosti verejného záujmu, cistý zisk z obchodných cinností, potreby na financovanie vo verejnom záujme a rocné platby, pricom ide o císelné údaje, na základe ktorých Komisia preukázala v súvislosti s PO nadmernú kompenzáciu vo výske 20,7 milióna eur, ku ktorej bolo pripojené ad hoc financovanie, ktorého vrátenie sa navrhuje. 247 Druhú výhradu vznesenú NOS v rámci jeho tretieho zalobného dôvodu treba teda takisto zamietnut. O zohladnení súm pochádzajúcich z FOR vo výpocte nadmernej kompenzácie v prípade PO, ktorej vrátenie bolo nariadené, a o nedostatocnom odôvodnení v tejto súvislosti - Tvrdenia úcastníkov konania 248 Holandské královstvo v podstate uvádza, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesplnila si svoju povinnost odôvodnenia, ked usúdila, ze prevod sumy vo výske 33,870 milióna eur z FOR v prospech PO je súcastou nadmernej kompenzácie, pricom nezistovala, ci a akým spôsobom PO túto sumu vyuzila. Podla neho pritom, keby Komisia takéto preskúmanie urobila, zistila by, ze PO v období rokov 1999 az 2005 vycerpala vsetky sumy z FOR, ktoré jej boli prevedené, takze PO v roku 2005 nemala k dispozíciu ziadnu sumu získanú z FOR, ktorú by mohla vrátit. 249 Holandské královstvo uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, tá v case prijatia napadnutého rozhodnutia vedela o tom, ze suma z FOR bude na konci roka 2006 na nule, pretoze v liste, ktorý jej 3. februára 2006 poslalo, ju informovalo, ze vo FOR sa nachádzalo len 8,8 milióna eur na konci roka 2005 a na konci roka 2006 uz nic. Navyse Komisia mohla svoje setrenie viest pocas siestich mesiacov, aby zohladnila vsetky relevantné skutocnosti. 250 Pokial ide o NOS, to uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepoukazuje na ziadnu nedbanlivost pri vyuzívaní financovania z FOR vo výske 33,8 milióna eur, ktoré NOS získal, hoci tieto sumy boli pouzité v rámci cinností, najmä investicných aktivít v oblasti digitálneho vysielania, politiky zodpovednosti, satelitnej a rozhlasovej reklamy, a v súlade s protokolmi o prevode. 251 Komisia spochybnuje argumentáciu zalobcov. - Posúdenie Vseobecným súdom 252 Co sa týka vytýkaného nedostatocného odôvodnenia, treba uviest, ze financovanie z FOR je opísané v bode 2.3.3 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka ad hoc platieb, a následne posúdené Komisiou so zretelom na pravidlá v oblasti státnej pomoci (pozri body 83 az 85 vyssie). 253 Po tomto preskúmaní boli platby z FOR v napadnutom rozhodnutí zahrnuté medzi ad hoc platby, ktoré sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 105 napadnutého rozhodnutia), presnejsie novou státnou pomocou (odôvodnenie c. 111 napadnutého rozhodnutia). 254 Nakoniec bolo financovanie pochádzajúce z FOR v napadnutom rozhodnutí zohladnené v posúdení proporcionality financovania na verejné úcely a najmä vo výpocte nadmernej kompenzácie, ktorú získala PO (pozri tabulku 4 v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia a odôvodnenie c. 154 napadnutého odôvodnenia). 255 Komisia teda v napadnutom rozhodnutí svoje dôvody a závery týkajúce sa financovania z FOR dostatocne odôvodnila v súlade s judikatúrou (pozri bod 80 vyssie). 256 Pokial ide o pouzitie financovania z FOR, vzhladom na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala nadmernú kompenzáciu PO so zretelom na jej potreby financovania na verejné úcely (pozri tabulku 4 v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia) z dôvodu predmetného ad hoc financovania, nebola povinná zistovat, ako ich PO pouzila. Aj keby boli platby z FOR nálezite pouzité, aj tak prispievajú nadmernej kompenzácií, ktorú získala PO, v porovnaní s jej potrebami na financovanie na verejné úcely, ktorých výska nebola spochybnená. 257 Co sa týka uvedenej celkovej kvalifikácie financovania z FOR v roku 2006, podla ustálenej judikatúry uvedenej v bode 221 vyssie sa zákonnost rozhodnutia týkajúceho sa státnej pomoci musí posudzovat na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícií v case prijatia tohto rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie sa vsak týka obdobia od roku 1994 do roku 2005, pricom ide o posledný rok, pre ktorý Komisia disponovala konecnými císelnými údajmi (odôvodnenie c. 10 napadnutého rozhodnutia). Navyse a v kazdom prípade to odôvodnuje skutocnost, ze Komisia nezohladnila vo výpoctoch údaje z roku 2006. 258 Druhá cast tretieho zalobného dôvodu Holandského královstva a tvrdenie NOS uvedené v tejto súvislosti v rámci jeho tretieho zalobného dôvodu nie sú teda dôvodné. O nezohladnení 10 %-nej tolerancnej sadzby schválenej Komisiou pri výpocte sumy súvisiacej s prevodom programových rezerv, ktorá sa má vrátit - Tvrdenia úcastníkov konania 259 Holandské královstvo v podstate tvrdí, ze Komisia mala v súlade so svojou rozhodovacou praxou a oznámením o vysielaní, ktoré je pre nu záväzné, namiesto zohladnenia celej sumy ulozenej do rezerv uplatnit na prevod nadbytku programových rezerv PO 10 %-nú tolerancnú sadzbu. 260 Holandské královstvo tvrdí, ze o tom Komisiu informovalo v primeranom case, a to listom z 1. septembra 2005. Zdôraznuje, ze hoci holandský zákonodarca niekolkým zdruzeniam verejnoprávneho vysielania povolil vytvorenie rezerv nielen vo výske 5 %, ale aj vo výske 10 %, suma prevedená v prospech PO bola nizsia. 261 Ako odpoved na tvrdenie Komisie spocívajúce v tom, ze holandské orgány vedeli o tom, ze povoluje 10 %-nú tolerancnú sadzbu výsky rezerv, Holandské královstvo uvádza, ze hoci rozhodnutie Komisie 2005/217/ES z 19. mája 2004 o opatreniach Dánska v prospech TV2/Danmark (Ú. v. EÚ L 85, 2006, s. 1) uznáva zásadu, podla ktorej mozno rezervy zachovat a prenásat z jedného roka na druhý, neuvádza ziadne konkrétne percento. Navyse rozhodnutie 2005/842 bolo prijaté po uskutocnení prevodu v prospech PO. 262 Holandské královstvo navyse poukazuje na skutocnost, ze o prevode casti rezerv presahujúcej 10 %-nú tolerancnú sadzbu ulozenú Komisiou rozhodla PO podla clánku 109a ods. 1 Mediawet a nie holandské orgány rozhodnutím. 263 Komisia spochybnuje argumentáciu Holandského královstva. - Posúdenie Vseobecným súdom 264 Pokial Holandské královstvo Komisii vytýka, ze zohladnila celú sumu z prevodu rezerv v prospech PO a nezohladnila 10 %-nú tolerancnú sadzbu, ktorú pripústa pri rezervách vysielatelov, treba konstatovat, ze ako to Holandské královstvo pripústa vo svojich písomnostiach a ako to jasne vyplýva z napadnutého rozhodnutia (pozri najmä odôvodnenia c. 49, 146 a 149), Komisia zohladnila sumu, ktorú verejnoprávni vysielatelia previedli v prospech PO podla holandskej právnej úpravy. Holandské královstvo zjavne teda Komisii vytýka, ze neuplatnila percentuálny podiel vo výske 10 %, ktoré ani samotná PO nevyuzila, hoci ako ona, tak aj holandské orgány vedeli o tejto hranici. 265 V kazdom prípade a bez ohladu na nadobudnutie úcinnosti rozhodnutia 2005/842 sa tento prevod rezerv v prospech PO zvýsil na 42,457 milióna eur, co nebolo spochybnené, a podla Komisie je súcastou, pokial ide o túto sumu, nadmernej kompenzácie poskytnutej v prospech PO. Komisia z právneho hladiska správne vykonala na základe dostupných údajov analýzu nadmernej kompenzácie, ktorú získala PO. Nemozno jej teda vytýkat, ze pri výpocte nadmernej kompenzácie, ktorú získala PO, nezohladnila skutocnost, ze na základe nou povolenej 10 %-nej tolerancnej sadzby, ktorá sa mala pouzit na rezervy verejnoprávnych vysielatelov, by bola nadmerná kompenzácia nizsia. Komisii neprislúcha prihliadat na tolerancnú sadzbu 10 % rezerv, ktorú si vysielatelia mohli prípadne ponechat, aj ked si ich neponechali, takze nadmerná kompenzácia, ktorú získala PO, bola vyssia. 266 Subsidiárne treba zdôraznit, ze z odôvodnení c. 147 az 149 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zásada prevodu urcitého percentuálneho podielu rocnej nadmernej kompenzácie do nasledujúceho roku, ako to pripústa Komisia, sa uplatnuje za osobitných podmienok rozpoctu kazdého verejnoprávneho vysielatela z roka na rok, s cielom celit výkyvu nákladov na vysielanie vo verejnom záujme. Bolo by v rozpore s jej úcelom povazovat túto toleranciu za vseobecné pravidlo, ktoré sa má uplatnit pri prevode uvedených rezerv verejnoprávnych vysielatelov inej institúcii. Ako to vyplýva z odôvodnenia c. 113 rozhodnutia 2005/217 a ako to potvrdzuje rozhodnutie 2005/842, toto pravidlo nemá za ciel trvale oslobodit clenské státy od ich povinnosti vrátenia. Podla clánku 6 druhého odseku tohto rozhodnutia, ak výska nadmernej kompenzácie nepresiahne 10 % výsky rocnej kompenzácie, túto nadmernú kompenzáciu mozno preniest do dalsieho roka a odpocítat od sumy kompenzácie, ktorú je potrebné splatit za toto obdobie. Navyse Holandské královstvo vo svojej zalobe uvádza, ze do uvedeného limitu 10 % môzu byt rezervy zachované a prenesené do nasledujúceho roka. To vsak nezodpovedá prejednávanej veci, pretoze práve predmetná suma nebola prenesená, ale prevedená na inú institúciu. 267 Kedze tretia cast tretieho zalobného dôvodu Holandského královstva nie je dôvodná, treba ju teda zamietnut. 268 Vzhladom na to, ze ziaden zalobný dôvod zalobcov nebol dôvodný, treba zalobu Holandského královstva vo veci T-231/06 a zalobu NOS vo veci T-237/06 zamietnut v celom ich rozsahu. O trovách 269 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo veci úspech, je namieste zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Holandské královstvo je povinné nahradit trovy konania vo veci T-231/06. 3. Nederlandse Omroep Stichting (NOS) je povinné nahradit trovy konania vo veci T-237/06. Dehousse Wiszniewska-Bial/ecka Jürimäe Dittrich Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. decembra 2010. Podpisy Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O porusení práva na obranu a clánku 88 ods. 2 ES Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O nesprávnej kvalifikácii ad hoc financovania ako státnej pomoci O nesprávnej kvalifikácii príjmov CoBo pochádzajúcich z autorských práv ako státnych prostriedkov - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tom, ze NOS nemá pri výkone svojich funkcií PO postavenie podniku - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O neexistencii narusenia hospodárskej sútaze a nedostatocnom odôvodnení v tejto súvislosti - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O nesprávnom výklade a uplatnení rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 13 vyssie, a nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O nesprávnej kvalifikácii ad hoc financovania ako novej pomoci a nedostatocnom odôvodnení v tejto súvislosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O nesprávnom uplatnení clánku 86 ods. 2 ES a pochybení pri výpocte vytýkanej nadmernej kompenzácie, ako aj nedostatocnom odôvodnení v tejto súvislosti O porusení clánku 86 ods. 2 ES v súvislosti s posúdením proporcionality - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O neexistencii súvislosti medzi ad hoc financovaním a vytýkanou nadmernou kompenzáciou, ako aj nákladoch, ktoré treba zohladnit pri jej výpocte - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O zohladnení súm pochádzajúcich z FOR vo výpocte nadmernej kompenzácie v prípade PO, ktorej vrátenie bolo nariadené, a o nedostatocnom odôvodnení v tejto súvislosti - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O nezohladnení 10 %-nej tolerancnej sadzby schválenej Komisiou pri výpocte sumy súvisiacej s prevodom programových rezerv, ktorá sa má vrátit - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2QNaEG/L95679-562TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX2QNaEG/L95679-562TMP.html#Footref*