Vec T-217/06 Arkema France a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s metakrylátmi - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Pripísatelnost protiprávneho správania - Povinnost odôvodnenia - Zásada rovnosti zaobchádzania - Zásada riadnej správy vecí verejných - Pokuty - Závaznost porusenia - Konkrétny dopad na trh - Odstrasujúci úcinok pokuty - Opakované porusovanie - Zásada ne bis in idem - Zásada proporcionality - Polahcujúce okolnosti - Neuplatnenie dohôd v praxi - Pripísanie zodpovednosti za zaplatenie v rámci skupiny spolocností - Neobmedzená právomoc" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 4. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze - Rozhodnutie, ktoré je urcené viacerým osobám (Clánky 81 ES, 82 ES a 253 ES) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zohladnenie konkrétneho dopadu na trh - Rozsah (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Neobmedzená právomoc súdu Únie (Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 229 ES; Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 48; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 31) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Obrat podniku, ktorý sa dopustil porusenia (Nariadenie Rady c. 1/2003) 11. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie, prijaté po iných odsudzujúcich rozhodnutiach, ktorými sa zohladnilo opakované porusovanie - Porusenie zásady ne bis in idem - Neexistencia (Charta základných práv Európskej únie, clánok 50; clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Správanie odlisné od správania dohodnutého v rámci kartelu (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 druhá zarázka) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Zohladnený obrat - Hranica stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 - Spôsoby uplatnenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 1. Správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked si dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvomi právnymi subjektmi. Je to tak totiz preto, lebo v takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Na domnienku, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. Uplatnenie tejto domnienky nie je podmienené existenciou dodatocných dôkazov. Materská spolocnost, ktorá vlastní takmer celý kapitál svojej dcérskej spolocnosti, sa v zásade nachádza v rovnakej situácii, ako je situácia výlucného vlastníka, pokial ide o jeho právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti so zretelom na hospodárske, organizacné a právne väzby, ktoré ju s uvedenou dcérskou spolocnostou spájajú. Komisia je preto oprávnená uplatnit na túto situáciu rovnaký dôkazný rezim, a to uplatnit domnienku, ze uvedená materská spolocnost skutocne vyuzíva svoju právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. (pozri body 43 - 46, 50, 53) 2. Ak Komisia pouzije domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, aby materskej spolocnosti pripísala protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti v oblasti práva hospodárskej sútaze, môze materskú spolocnost povazovat za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti. Na vyvrátenie uvedenej domnienky prinálezí dotknutej spolocnosti predlozit "dostatocné dôkazy" preukazujúce, ze dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. Pokial ide o Komisiu, prinálezí jej preskúmat tieto dôkazy, a nie predkladat skutocné dôkazy preukazujúce uplatnovanie takéhoto vplyvu. Navyse, ak by stacilo, aby dotknutá strana spochybnila uvedenú domnienku len uvedením nepodlozených tvrdení, domnienka by bola zbavená uzitocnosti. (pozri body 101, 110) 3. Okolnost, ze spolocnost je holdingom, nemôzu postacovat na vylúcenie toho, ze materská spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti najmä koordinovaním financných investícií v rámci skupiny. V kontexte skupiny spolocností je totiz holding spolocnostou, ktorej poslaním je zoskupovat podiely v rôznych spolocnostiach a ktorej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia. Rozdelenie skupiny spolocností na odvetvia, ktoré navyse nezohladnuje kapitálové väzby medzi spolocnostami skupiny, je silným dôkazom, ze koordinácia cinností týchto odvetví prinálezí materskej spolocnosti na cele skupiny. Takáto funkcia materskej spolocnosti môze vylúcit autonómiu správania dcérskej spolocnosti na trhu. Okolnost, ze materská spolocnost musí schvalovat velké investície svojej dcérskej spolocnosti, predstavuje nepriamy dôkaz o tom, ze dcérska spolocnost sa na trhu správa s ohladom na záujmy materskej spolocnosti. (pozri body 107, 113, 114) 4. Odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast. Ak sa rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým z nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Aby bolo rozhodnutie Komisie dostatocne odôvodnené vo vztahu k materským spolocnostiam podnikov stíhaných za porusenia práva hospodárskej sútaze, musí teda obsahovat najmä podrobné uvedenie dôvodov odôvodnujúcich pripísatelnost porusenia týmto spolocnostiam. Okrem toho, pokial má toto pripísanie vplyv na situáciu uvedených podnikov, kedze podniky toto pripísanie spochybnili pocas správneho konania, a teda majú záujem v tomto bode spochybnit rozhodnutie prijaté voci nim, musí sa im, ako aj ich materských spolocnostiam umoznit poznat odôvodnenie stanoviska Komisie. Z uvedeného vyplýva, ze ak Komisia zalozí pripísanie porusenia na domnienke uplatnovania rozhodujúceho vplyvu a ak dotknuté spolocnosti pocas správneho konania predlozili dôkazy smerujúce k vyvráteniu tejto domnienky, uvedené rozhodnutie musí obsahovat dostatocné uvedenie dôvodov odôvodnujúcich stanovisko, podla ktorého tieto dôkazy neumoznovali vyvrátit uvedené domnienku. Hoci je Komisia podla clánku 253 ES povinná odôvodnit svoje rozhodnutia uvedením skutkových a právnych okolností, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a úvah, ktoré ju viedli k prijatiu svojho rozhodnutia, nevyzaduje sa, aby prejednávala vsetky skutkové a právne otázky, ktoré vzniesla kazdá dotknutá osoba v priebehu správneho konania. Hoci teda Komisia musí vo svojom rozhodnutí uviest, z akých dôvodov sa domnieva, ze uvedené skutocnosti sú nedostatocné na vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, nevyplýva z toho, ze by bola v kazdom prípade povinná osobitne prejednat kazdú zo skutocností uvedených dotknutými podnikmi. Vseobecná odpoved môze byt podla okolností prejednávanej veci postacujúca na to, aby podnik mohol úcinne bránit svoje práva a aby Vseobecný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. (pozri body 133 - 135, 141) 5. Závaznost porusení musí byt preukázaná na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy. Medzi faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý z týchto postupov mohli mat, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie. Z uvedeného vyplýva, ze úcinok protisútazného postupu nie je sám osebe urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty. Osobitne skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie nez tie, ktoré sa týkajú uvedeného úcinku, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné. Kartely si uz z dôvodu svojej povahy zasluhujú prísnejsie pokuty. Ich prípadný konkrétny dopad na trh, najmä otázka, nakolko obmedzenie hospodárskej sútaze viedlo k vyssej cene na trhu, nez aká by prevládala, pokial by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút. V takom prípade predstavuje konkrétny dopad porusenia len jednu z okolností, ktorá v prípade, ze je meratelná, umoznuje Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad úroven zamýslanej minimálnej sumy. Navyse skutocnost, ze Komisia v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO spresnila svoj prístup k hodnoteniu závaznosti porusenia, nevylucuje, aby ju hodnotila ucelene, v závislosti od vsetkých relevantných okolností danej veci vrátane skutocností, ktoré nie sú výslovne uvedené v týchto usmerneniach. (pozri body 178 - 182) 6. Odstrasenie predstavuje jednu z okolností, ktoré sa majú zohladnit pri stanovovaní výsky pokuty. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pokuty ulozené z dôvodu porusení clánku 81 ES, ktoré sú stanovené v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, majú za ciel potrestat protiprávne akty dotknutých podnikov i odstrasit tak predmetné podniky, ako aj ostatné hospodárske subjekty od porusovania pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze v budúcnosti. Komisia tak môze pri stanovovaní výsky pokuty zohladnit najmä velkost a hospodársku silu dotknutého podniku. Navyse celkový obrat podniku je ukazovatelom, hoci len priblizným a neúplným, velkosti podniku a jeho hospodárskej sily. Na stanovenie pokuty na takej úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci charakter, je Komisii dovolené zohladnit celkový obrat dotknutého podniku. Potreba zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty, hoci neodôvodnuje zvýsenie celkovej výsky pokút v rámci vykonávania politiky hospodárskej sútaze, totiz vyzaduje upravit pokutu tak, aby mala pozadovaný dosah na podnik, ktorému je ulozená, a to tak, aby sa nestala zanedbatelnou, alebo naopak, neprimerane vysokou, predovsetkým s ohladom na financné schopnosti dotknutého podniku v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi jednak z potreby zabezpecit efektívnost pokuty a jednak dodrziavania zásady proporcionality. Z pohladu dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty preto môze byt uplatnenie násobitela odôvodnené najmä moznostou dotknutého podniku lahsie zhromazdit prostriedky potrebné na zaplatenie svojej pokuty. Z uvedeného vyplýva, ze od Komisie nemozno vyzadovat, aby preukázala dodatocnú väzbu medzi pouzitím zdrojov podniku a porusením, ktorého sa podnik dopustil, aby tieto zdroje mohli byt zohladnené na úcely stanovenia dostatocne odstrasujúcej úrovne pokuty, kedze v tomto kontexte sú faktormi, na ktorých zálezí, samotná velkost a hospodárska sila podniku, ktorý sa dopustil porusenia. (pozri body 210, 211, 213, 214) 7. Nevyhnutnost zabezpecit odstrasujúci úcinok pokút ulozených za porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze je vseobecnou poziadavkou, ktorou sa má Komisia riadit pocas celého výpoctu pokút. To nevyhnutne nevyzaduje, aby sa tento výpocet vyznacoval osobitnou etapou urcenou na celkové posúdenie vsetkých okolností relevantných na dosiahnutie tohto úcelu. Zvýsenie východiskovej sumy pokuty s cielom, aby sa jej zabezpecil dostatocný odstrasujúci úcinok vzhladom na velkost a hospodársku silu kazdého podniku, predstavuje etapu výpoctu pokuty, ktorá vyplýva z potreby upravit východiskovú sumu tak, aby pokuta mala dostatocne odstrasujúci charakter pri zohladnení celkových zdrojov podniku a jeho schopnosti zhromazdit zdroje potrebné na zaplatenie pokuty. Pokial ide o otázku, ci je Komisia v rozhodnutí o ulození sankcie podniku povinná z dôvodu odstrasujúceho úcinku zohladnit pokuty ulozené tomu istému podniku predtým za skutky, ku ktorým doslo v rovnakom case ako k poruseniu, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia, v tom zmysle, ze dodatocné zvýsenie z dôvodu uvedeného odstrasujúceho úcinku pokuty ulozenej za nové porusenie by nebolo potrebné vzhladom na dostatocný odstrasujúci úcinok predchádzajúcich pokút, je nutné konstatovat, ze takéto riesenie je v rozpore s cielom odstrasenia, ktorý Komisia sleduje vo svojej politike v oblasti pokút. Toto riesenie by vyústilo do paradoxnej situácie, v ktorej by sa podniku opakovane sa zúcastnujúcemu na rôznych protiprávnych konaniach progresívne znizovali marginálne náklady na kazdú sankciu. Navyse také riesenie je zalozené na predpoklade, ze Komisia mala urcit výsku pokuty v závislosti od pravdepodobnosti, ze sa dotknutý podnik v budúcnosti dopustí nových porusení, co je pravdepodobnost, ktorú mala posúdit vzhladom na celkovú výsku pokút ulozených tomuto podniku pocas urcitého casového obdobia. Takýto predpoklad je vsak nezlucitelný s pojmom odstrasenie v práve hospodárskej sútaze. V tomto ohlade právomoc Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje jeden z prostriedkov priznaných Komisii s cielom umoznit jej plnit si úlohu vykonávania dohladu, ktorú jej zveruje právo Únie. Táto úloha iste zahrna úlohu presetrovat a sankcionovat jednotlivé porusenia, ale zahrna tiez povinnost viest vseobecnú politiku s cielom uplatnovat v oblasti hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a usmernovat v tomto zmysle správanie podnikov. Pokuty ulozené z dôvodu porusení clánku 81 ES, ktoré sú stanovené v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, tak majú za ciel potrestat protiprávne akty dotknutých podnikov i odstrasit tak predmetné podniky, ako aj ostatné hospodárske subjekty od porusovania pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze v budúcnosti. Faktor odstrasenia sa teda hodnotí so zohladnením viacerých okolností, nielen osobitnej situácie dotknutého podniku. Komisia pri posudzovaní potreby zvýsit pokuty na úcely zabezpecenia ich odstrasujúceho úcinku takisto nemá ziadnu povinnost hodnotit pravdepodobnost, ze dotknuté podniky sa znovu dopustia porusenia. Táto etapa výpoctu pokuty preto spocíva vo zvýsení východiskovej sumy pokuty vzhladom na objektívne okolnosti, ako sú velkost a hospodárska sila dotknutého podniku, a nie na subjektívne okolnosti týkajúce sa posúdenia pravdepodobnosti dopustenia sa nového porusenia v budúcnosti. (pozri body 224, 225, 228, 231 - 235) 8. Pokial ide o preskúmavanie rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej sútaze vykonávané súdmi Únie, z neobmedzenej právomoci, ktorú Vseobecnému súdu priznáva na základe clánku 229 ES clánok 31 nariadenia c. 1/2003, vyplýva oprávnenie tohto súdu zmenit napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zmenit napríklad výsku ulozenej pokuty. Ustanovenia clánku 48 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu nemôzu bránit Vseobecnému súdu v tom, aby na základe svojej neobmedzenej právomoci zohladnil tvrdenie uvedené zalobcom na pojednávaní s cielom preskúmat, ci zvýsenie pokuty ulozenej podniku zalobcovi z dôvodu odstrasujúceho úcinku bolo odôvodnené vzhladom na skutkovú okolnost ktorú uviedol, o to viac vtedy, ked Komisia mala moznost predniest pripomienky k tejto otázke. (pozri body 252, 253) 9. Ciel odstrasenia, ktorý je Komisia oprávnená sledovat pri stanovovaní výsky pokuty ulozenej za porusenie práva hospodárskej sútaze, mozno platne dosiahnut len zohladnením situácie sankcionovaného podniku ku dnu ulozenia pokuty. Celkové zdroje podniku, ktoré môzu znacne kolísat nahor alebo nadol v relatívne krátkom case, najmä v období od ukoncenia porusenia do prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu, sa tak musia posúdit ku dnu ulozenia pokuty, aby sa správne dosiahol odstrasujúci ciel, a to pri dodrzaní zásady proporcionality. Pri stanovení výsky pokuty Komisia síce môze zohladnit skutocnost, ze podniky velkých rozmerov väcsinou disponujú právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami, ktoré im umoznujú lepsie posúdit protiprávny charakter svojho správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze. Za tohto predpokladu sa obrat, na základe ktorého Komisia posudzuje velkost predmetných podnikov, a teda aj ich schopnost rozpoznat povahu a dôsledky svojho správania, musí vztahovat na ich situáciu v case porusenia, a nie v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Zohladnenie okolnosti týkajúcej sa právnych a ekonomických infrastruktúr, ktoré umoznujú velkému podniku rozpoznat protiprávnu povahu svojho správania, vsak v rámci zvýsenia pokuty predstavuje dôvod odlisný od dôvodu týkajúceho sa potreby zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty a sleduje odlisné ciele. Pritom pokial jednak odôvodnenost uplatnenia násobitela je pri stanovení výsky pokuty zalozená na pozadovanom dosahu pokuty na sankcionovaný podnik, a nie na úvahách týkajúcich sa spomínaných právnych a ekonomických infrastruktúr, a jednak hospodárska jednotka, ktorá spája sankcionovaný podnik s jeho materskou spolocnostou, je zrusená pred dátumom prijatia rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta, zdroje materskej spolocnosti uz nemôzu byt zohladnené pri urcení násobitela uplatnitelného na uvedený podnik. Preto velkost a hospodárska sila takého podniku musia byt na úcely uplatnenia násobitela posúdené ku dnu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. (pozri body 260, 263 - 265, 270 - 272) 10. Aj keby chyba pri urcení výsky pokuty, ktorú treba ulozit podniku, bola pripísatelná tomuto podniku, táto okolnost nemôze odôvodnit zachovanie výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená, kedze vyplynula zo zohladnenia vecne nesprávnej skutkovej okolnosti. (pozri bod 274) 11. Zásada ne bis in idem, základná zásada práva Únie, zakotvená aj v clánku 50 Charty základných práv Európskej únie, v oblasti hospodárskej sútaze zakazuje, aby bol podnik znovu odsúdený alebo stíhaný za protisútazné správanie, za ktoré mu uz bola ulozená sankcia, alebo vo vztahu ku ktorému uz bolo skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nemozno podat opravný prostriedok, urcené, ze zan nie je zodpovedný. Uplatnenie tejto zásady podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkových okolností, jednoty porusovatela a jednoty chráneného právneho záujmu. Uvedená zásada nie je nijako porusená skutocnostou, ze rozhodnutie, ktorým Komisia ulozila podniku pokutu, je zalozené na predchádzajúcich odsúdeniach, ktorými uz bolo odôvodnené uplatnenie zvýsenia pokuty ulozenej tomuto podniku z dôvodu opakovaného porusovania vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach. Skutocnost, ze Komisia vo viacerých rozhodnutiach zalozila zistenie opakovaného porusovania na tých istých predchádzajúcich odsúdeniach, totiz vôbec neznamená, ze Komisia odsúdila dotknutý podnik viackrát za to isté porusenie. Zohladnenie opakovaného porusovania ako pritazujúcej okolnosti v rámci analýzy závaznosti kazdého z porusení, ktorého sa podnik dopustil, sa nevyhnutne vztahuje na analýzu závaznosti kazdého z týchto porusení, ktoré jedno nezávisle od druhého predstavujú opakovanie protiprávneho správania proti pravidlám hospodárskej sútaze svedciace o sklone uvedeného podniku nevyvodit z týchto odsúdení primerané dôsledky. Preto je zohladnenie opakovaného porusovania v takom prípade odôvodnené potrebou dalsieho odstrasenia, o ktorej svedcí skutocnost, ze rôzne skorsie zistenia porusenia nepostacovali na zabránenie novému poruseniu. (pozri body 292, 293, 295, 296, 299) 12. Okolnost, ze podnik pripustí ciastocné vykonanie niektorých protisútazných dohôd, sama osebe nepostacuje na odôvodnenie zamietnutia priznat mu prospech z polahcujúcej okolnosti. V tejto súvislosti na úcely priznania polahcujúcej okolnosti týkajúcej sa skutocného neuplatnenia protiprávnych dohôd je podla bodu 3 druhej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO dôlezité overit, ci sa pocas obdobia, ked sa dotknutý podnik pripojil k uvedeným dohodám, skutocne vyhýbal ich uplatnovaniu sútazným správaním na trhu, alebo prinajmensom ci jasne a významne porusoval povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie. (pozri body 308, 309) 13. Podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pokuta ulozená kazdému podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení, nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Podla judikatúry, len ak sa ukáze, ze viaceré osoby, ktorým je rozhodnutie ukladajúce pokutu urcené, tvoria podnik v zmysle hospodárskeho subjektu zodpovedného za sankcionované porusenie, a to ku dnu prijatia tohto rozhodnutia, sa môze horná hranica vypocítat na základe celkového obratu tohto podniku, teda vsetkých jeho kumulovaných zloziek. Naopak, ak bola táto hospodárska jednotka medzicasom zrusená, kazdá osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, má právo na to, aby bola na nu individuálne uplatnená predmetná horná hranica. (pozri bod 352) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) zo 7. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s metakrylátmi - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Pripísatelnost protiprávneho správania - Povinnost odôvodnenia - Zásada rovnosti zaobchádzania - Zásada riadnej správy vecí verejných - Pokuty - Závaznost porusenia - Konkrétny dopad na trh - Odstrasujúci úcinok pokuty - Opakované porusovanie - Zásada ne bis in idem - Zásada proporcionality - Polahcujúce okolnosti - Neuplatnenie dohôd v praxi - Pripísanie zodpovednosti za zaplatenie v rámci skupiny spolocností - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-217/06, Arkema France, so sídlom v Colombes (Francúzsko), Altuglas International SA, so sídlom v Puteaux (Francúzsko), Altumax Europe SAS, so sídlom v Puteaux, v zastúpení: pôvodne A. Winckler, S. Sorinas Jimeno a P. Geffriaud, neskôr S. Sorinas Jimeno a E. Jégou, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault a V. Bottka, neskôr V. Bottka a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (prípad c. COMP/F/38.645 - Metakryláty) v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam v uvedenom rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka (spravodajkyna) a K. O'Higgins, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. decembra 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Úvod 1 Rozhodnutím Komisie K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006 týkajúcim sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (prípad c. COMP/F/38.645 - Metakryláty) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia ulozila solidárne spolocnosti Arkema SA a jej dcérskym spolocnostiam Altuglas International SA (dalej len "Altuglas") a Altumax Europe SAS (dalej len "Altumax" a spolocne "Arkema") pokutu 219 131 250 eur za ich úcast na karteli v odvetví metakrylátov v období od 23. januára 1997 do 12. septembra 2002 (dalej len "dotknutý kartel"). Ich materské spolocnosti Total SA a Elf Aquitaine SA sa povazovali za solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty vo výske 140,4 milióna a 181,5 milióna eur (clánok 2 napadnutého rozhodnutia). 2 Arkema (predtým Atofina SA) je akciová spolocnost zalozená podla francúzskeho práva, ktorá zdruzuje tri okruhy cinností: vinylové produkty, priemyselná chémia a energeticky úcinné produkty. V období uvedenom v napadnutom rozhodnutí bola Arkema vo vlastníctve spolocnosti Elf Aquitaine, ktorá v nej vlastnila najskôr 97,6 % a po tom, co 17. apríla 2000 prevzala skupinu Elf spolocnost Total Fina SA, 96,48 %. Od tohto dátumu a pocas zvysku dotknutého obdobia porusovania bolo 99,43 % samotnej Elf Aquitaine vo vlastníctve spolocnosti Total (predtým Total Fina, potom TotalFinaElf SA) (odôvodnenia c. 265 a 266 napadnutého rozhodnutia). 3 Arkema sa stala Arkema France 18. mája 2006 pri prílezitosti jej vstupu na burzu. 4 Altuglas (predtým Atohaas a Atoglas SA) a Altumax sú hlavné dcérske spolocnosti Arkema cinné v odvetví metakrylátov a osobitne polymetylmetakrylátu (dalej len "PMMA"), ktoré postupovali zosúladene tak, ako bolo opísané v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 259 napadnutého rozhodnutia). Spolocnost Altumax bola pocas celej dlzky trvania porusenia v 100 % vlastníctve spolocnosti Arkema. Spolocnost Altuglas bola v 100 % vlastníctve spolocnosti Arkema od roku 1998. Pred týmto dátumom vlastnila Elf Atochem SA len 50 % jej kapitálu, ale bola zodpovedná za jej beznú prevádzku (odôvodnenie c. 263 napadnutého rozhodnutia). Správne konanie 5 Vysetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, sa zacalo po tom, co 20. decembra 2002 spolocnost Degussa AG podala ziadost o oslobodenie podla oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s.155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 6 V dnoch 25 a 26. marca 2003 Komisia vykonala inspekcie, najmä v priestoroch spolocnosti Arkema. Po týchto inspekciách Arkema podala 3. apríla 2003 ziadost o oslobodenie alebo znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci (odôvodnenie c. 60 napadnutého rozhodnutia). 7 Dna 17. augusta 2005 Komisia prijala oznámenie o výhradách týkajúce sa porusenia v odvetví metakrylátov a zaslala ho najmä spolocnostiam Total, Elf Aquitaine, Arkema, Altuglas a Altumax (odôvodnenie c. 85 napadnutého rozhodnutia). 8 Vypocutie sa konalo 15. a 16. decembra 2005 a zúcastnili sa na nom vsetky osoby, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené (odôvodnenie c. 87 napadnutého rozhodnutia). 9 Dna 31. mája 2006 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie 10 Na úcely tohto sporu sú obzvlást relevantné dva aspekty napadnutého rozhodnutia: identifikácia osôb, ktorým bolo urcené a výpocet pokuty. Osoby, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené 11 Komisia sa po tom, co uviedla, ze je potrebné urcit, ktorým právnym subjektom mozno pripísat zodpovednost za porusenie (odôvodnenie c. 245 napadnutého rozhodnutia), domnievala, ze spolocnosti Altuglas, Altumax, Arkema a Elf Aquitaine sú solidárne zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustili Altuglas a Altumax pocas obdobia od 23. januára 1997 do 12. septembra 2002. Spolocnost Total sa solidárne povazuje za zodpovednú za porusenie, ktorého sa Altuglas a Altumax dopustili od 1. mája 2000 do 12. septembra 2002 (odôvodnenie c. 277 napadnutého rozhodnutia). 12 Konkrétnejsie, pokial ide o zodpovednost spolocnosti Elf Aquitaine, Komisia vzhladom na skutocnost, ze clenovia správnej rady spolocnosti Arkema boli vymenovaní spolocnostou Elf Aquitaine a ze Elf Aquitaine vlastnila vo svojej dcérskej spolocnosti kapitálovú úcast 97,6 % a po apríli 2000 kapitálovú úcast 96,48 %, predpokladala, ze spolocnost Elf Aquitaine mala rozhodujúci vplyv a skutocnú kontrolu nad správaním spolocnosti Arkema (odôvodnenie c. 265 napadnutého rozhodnutia). 13 Pokial ide o zodpovednost spolocnosti Total, Komisia konstatovala, ze od apríla 2000 az do konca trvania porusenia táto spolocnost priamo alebo nepriamo kontrolovala kapitál vsetkých prevádzkových spolocností skupiny, vrátane spolocností, ktoré zohrávali priamu úlohu v dotknutom karteli. Za týchto okolností Komisia predpokladala, ze spolocnost Total mala rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností Elf Aquitaine, Arkema, Altuglas a Altumax a zaslala oznámenie o výhradách vsetkým týmto subjektom (odôvodnenie c. 267 napadnutého rozhodnutia). 14 Spolocnosti Arkema na jednej strane a Total a Elf Aquitaine na druhej strane samostatne dorucili odpovede na oznámenie o výhradách, pricom tvrdili najmä, ze Arkema mala byt jedinou osobou, ktorej malo byt napadnuté rozhodnutie urcené (odôvodnenia c. 268 a 269 napadnutého rozhodnutia). Komisia zamietla ich tvrdenia a potvrdila zodpovednost piatich subjektov uvedených v predchádzajúcom bode (odôvodnenia c. 270 az 277 napadnutého rozhodnutia). V dalsej casti tohto rozsudku sa bude na vsetky tieto spolocnosti odkazovat ako na spolocnosti tvoriace "skupinu Total". Výpocet pokuty 15 Pokial ide o výpocet pokuty, Komisia po prvé preskúmala závaznost porusenia a konstatovala predovsetkým, ze vzhladom na povahu porusenia a skutocnost, ze toto porusenie sa vztahovalo na celé územie EHP, ide o velmi závazné porusenie v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") (odôvodnenia c. 319 az 331 napadnutého rozhodnutia). Dalej Komisia pouzila rozdielne zaobchádzanie na podniky, ktoré sa zúcastnili na porusení, pricom vzhladom na obrat spolocnosti Arkema dosiahnutý v EHP pre tri výrobky z PMMA zaradila skupinu Total do prvej kategórie. Na tomto základe Komisia stanovila pre túto skupinu východiskovú sumu 65 miliónov eur (odôvodnenia c. 332 az 336 napadnutého rozhodnutia). Komisia nakoniec so zretelom na celosvetový obrat skupiny Total uplatnila násobitela 3 na pokutu ulozenú skupine Total, aby zabezpecila odstrasujúci úcinok pokuty. Východisková suma pokuty tak predstavuje 195 miliónov eur (odôvodnenia c. 337 az 350 napadnutého rozhodnutia). 16 Po druhé Komisia preskúmala dlzku trvania porusenia a konstatovala, ze vzhladom na to, ze sa Arkema zúcastnovala na porusení pocas piatich rokov a siedmich mesiacov, východisková suma sa musí zvýsit o 55 %. Toto zvýsenie sa uplatnilo na spolocnosti Elf Aquitaine, Arkema, Altuglas a Altumax. Pokial ide o spolocnost Total, ktorá bola vlastníckou kapitálu svojich dcérskych spolocností pocas kratsieho obdobia, Komisia zvýsila pokutu o 20 % (odôvodnenia c. 351 az 353 napadnutého rozhodnutia). Základná suma pokuty vypocítaná pre spolocnost Arkema (vrátane Elf Aquitaine) tak predstavuje 302,25 milióna eur. Spolocnost Total sa solidárne povazuje za zodpovednú za zaplatenie 234 miliónov eur z tejto sumy (odôvodnenie c. 354 napadnutého rozhodnutia). 17 Po tretie Komisia preskúmala prípadnú prítomnost pritazujúcich okolností. Pokial ide o spolocnost Arkema, Komisia so zretelom na existenciu troch predchádzajúcich rozhodnutí urcených tejto spolocnosti konstatovala, ze Arkema sa opakovane dopústala porusovania toho istého typu a rozhodla zvýsit základnú sumu pokuty pre spolocnost Arkema o 50 %. Komisia vsak spresnila, ze spolocnosti Total a Elf Aquitaine sa nedopústali opakovaného porusovania a teda toto zvýsenie sa uplatnuje len na spolocnosti Arkema, Altuglas a Altumax (odôvodnenie c. 369 napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiaca poznámka pod ciarou c. 250). 18 Po stvrté Komisia zamietla polahcujúce okolnosti uvedené skupinou Total. 19 V tomto stádiu, so zretelom na zohladnenie alebo nezohladnenie pritazujúcich a polahcujúcich okolností, bola výska pokuty 365 218 750 eur pre spolocnosti Arkema, Altuglas a Altumax. Pre spolocnost Total zostala výska pokuty stanovená na 234 miliónov eur. Pre spolocnost Elf Aquitaine zostala výska pokuty 302,25 milióna eur (odôvodnenie c. 397 napadnutého rozhodnutia). Podla clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) sa Komisia domnievala, ze pokuta nepresahuje 10 % obratu dotknutého podniku (odôvodnenia c. 398 a 399 napadnutého rozhodnutia). 20 Po piate nakoniec Komisia uplatnila oznámenie o spolupráci a podla bodu 23 písm. b) prvej zarázky tohto oznámenia rozhodla znízit o 40 % sumu pokuty, ktorá by inak bola ulozená skupine Total (odôvodnenia c. 403 az 410 napadnutého rozhodnutia). 21 V clánku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia tak Komisia stanovila konecnú sumu pokuty takto: "Arkema..., Altuglas... a Altumax... podliehajú spolocne a nerozdielne pokute vo výske: 219,13125 mil. EUR, z tejto celkovej sumy sa na spolocnost Total... spolocne a nerozdielne vztahuje ciastka 140,4 mil. EUR a na spolocnost Elf Aquitaine SA spolocne a nerozdielne ciastka 181,35 mil. EUR". Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 10. augusta 2006 zalobkyne Arkema France, Altuglas a Altumax podali túto zalobu. 23 Kedze doslo k zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený k stvrtej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania jednak vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité otázky a jednak vyzval Komisiu, aby predlozila dokument. Úcastníci konania vyhoveli týmto ziadostiam v stanovenej lehote. 25 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 15. decembra 2009. Po ukoncení pojednávania bola ústna cast konania ukoncená. 26 Uznesením z 26. novembra 2010 Vseobecný súd rozhodol o opätovnom zacatí ústnej casti konania v súlade s clánkom 62 svojho rokovacieho poriadku s cielom vyzvat úcastníkov konania v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, aby predlozili dokumenty a odpovedali na otázky. Úcastníci konania vyhoveli týmto ziadostiam v stanovenej lehote. Ústna cast pojednávania bola následne ukoncená 9. marca 2011. 27 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, - subsidiárne zrusil alebo znízil pokutu, ktorá im bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 28 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 29 Zalobkyne na podporu svojej zaloby uvádzajú v podstate osem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti postupov dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti a na porusení zásady zákazu diskriminácie. Druhý zalobný dôvod je zalozený na skutkových omyloch, ktorých sa Komisia dopustila, ked pripísala porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Arkema, spolocnostiam Total a Elf Aquitaine. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady riadnej správy vecí verejných pri uplatnení pravidiel pripísatelnosti. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nedodrzaní kritéria konkrétneho dopadu na trh pri stanovení východiskovej sumy pokuty na 65 miliónov eur. Piaty zalobný dôvod je zalozený na existencii nesprávneho právneho posúdenia a skutkových omylov pri zvýsení východiskovej sumy pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku. Siesty zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení Komisie pri zvýsení pokuty z dôvodu opakovaného porusovania. Siedmy zalobný dôvod je zalozený na skutkovom omyle spocívajúcom v tom, ze Komisia nepriznala zalobkyniam znízenie pokuty z dôvodu, ze Arkema v skutocnosti nevykonala niektoré z dotknutých postupov. Ôsmy zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle spocívajúcom v tom, ze Komisia im zamietla priznat znízenie pokuty na základe "iných faktorov". Navyse zalobkyne pocas pojednávania taktiez uviedli dodatocnú výhradu smerujúcu k spochybneniu zvýsenia pokuty z dôvodu dostatocne odstrasujúceho úcinku. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti postupov dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti a na porusení zásady zákazu diskriminácie 30 Zalobkyne uvádzajú, ze pouzitím domnienky, podla ktorej v prípade, ak materskej spolocnosti patrí celý alebo takmer celý kapitál dcérskej spolocnosti, uplatnuje materská spolocnost skutocne rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost (dalej len "domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu") a bez predlozenia dôkazu o skutocnom ovládaní sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia (prvá cast tohto zalobného dôvodu). Komisia týmto porusila tiez zásadu zákazu diskriminácie, ked na spolocnost Arkema uplatnila odlisný dôkazný standard v porovnaní so standardom uplatneným na ostatné dcérske spolocnosti, ktoré sa zúcastnili dotknutých postupov (druhá cast tohto zalobného dôvodu). O prvej casti, zalozenej na nedodrzaní pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti zodpovednosti za postupy dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti - Tvrdenia úcastníkov konania 31 Zalobkyne tvrdia, ze v súlade s ustálenou judikatúrou a rozhodovacou praxou Komisie ak podnik, ktorý sa dopustil porusenia, patrí do skupiny spolocností, v zásade je za vykonané porusenie zodpovedná len dotknutá dcérska spolocnost. Konanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti len za urcitých okolností. Tak by tomu bolo v prípade, ak materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti vzhladom na to, ze dcérskej spolocnosti si svoju obchodnú politiku neurcujú autonómne, takze ak sa materská spolocnost zúcastnila (aktívne alebo pasívne z dôvodu jednoduchej znalosti skutocností) na porusení, ktorého sa dopustila dcérske spolocnost. 32 Zalobkyne uvádzajú, ze podla uplatnitelnej judikatúry samotná drzba 100 % kapitálu (a a fortiori 99,43, 97,6 alebo 96,48 %) neumoznuje automaticky dospiet k záveru, ze materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti. Podla zalobkýn judikatúra v tejto súvislosti vzdy vyzadovala dodatocné skutocnosti, ako sú skutocnost, ze materská spolocnost pocas správneho konania vystupovala ako jediný partner Komisie za skupinu, nespochybnenie existencie skutocného ovládania dcérskej spolocnosti a neexistencia ani najmensieho dôkazu týkajúceho sa autonómie dcérskej spolocnosti. 33 V prejednávanej veci vsak okrem priamej alebo nepriamej drzby takmer celého kapitálu spolocnosti Arkema jej vtedajsími materskými spolocnostami Komisia v napadnutom rozhodnutí nepredlozila ziaden dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze spolocnosti Total a/alebo Elf Aquitaine pocas dotknutého obdobia skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Arkema alebo pri vykonávaní dotknutých postupov. Podla zalobkýn osobitne skutocnost, uvedená Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ze clenovia správnej rady spolocnosti Arkema boli v case skutkových okolností vymenovaní spolocnostou Elf Aquitaine, je len logickým odrazom väcsinovej drzby kapitálu spolocnosti Arkema a nemôze byt dôkazom o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na túto spolocnost. 34 Zalobkyne sa preto domnievajú, ze ked Komisia pri pripísaní postupov uvedených v napadnutom rozhodnutí spolocnostiam Total a Elf Aquitaine vychádzala z domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spocívajúceho výlucne v priamej alebo nepriamej drzbe takmer celého kapitálu spolocnosti Arkema, dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia, ktoré odôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia. 35 Napokon ked sa ich Vseobecný súd opýtal na dôsledky rozsudku Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, Zb. s. I-8237) pre prejednávaný spor, zalobkyne na pojednávaní tvrdili, ze skutocnosti vo veci, ktorá viedla k tomuto rozsudku a najmä kontrola vykonávané materskou spolocnostou nad jej dcérskymi spolocnostami, ktoré sa zúcastnili na porusení, boli odlisné od skutocností a kontroly v prejednávanej veci. Zalobkyne okrem iného pripomenuli, ze v tejto veci bola úroven kapitálovej úcasti materskej spolocnosti v jej dcérskej spolocnosti 100 %, zatial co v prejednávanej veci táto úroven nebola dosiahnutá (ide o 99,43, 97,6 a 96,48 %). V kazdom prípade zalobkyne tvrdia, ze ak by sa mal rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, vykladat tak, ze umoznuje pripísat porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti bez dalsieho doplnujúceho prvku iného ako kapitálová súvislost, potom by sa táto judikatúra mala opätovne preskúmat, kedze by vytvárala rezim objektívnej zodpovednosti nezlucitelný s nariadením c. 1/2003. 36 Komisia uvádza, ze zastáva názor zalobkýn, podla ktorého zodpovednost vyplývajúcu z protiprávneho správania dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti len za urcitých okolností. Takáto moznost by existovala, ak materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Podla Komisie vsak z ustálenej judikatúry vyplýva, ze je oprávnená domnievat sa, ze spolocnost vlastniaca celý alebo takmer celý kapitál svojej dcérskej spolocnosti skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, ak materská spolocnost nevyvrátila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu tým, ze predlozila dôkaz o autonómii správania jej dcérskej spolocnosti. - Posúdenie Vseobecným súdom 37 Treba pripomenút, ze z odôvodnení c. 245 az 252 a 259 az 277 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pripísala sporné porusenie spolocnostiam Total a Elf Aquitaine z dôvodu, ze predstavujú jednu spolocnost s Arkema a jej dcérskymi spolocnostami Altuglas a Altumax, ktoré sa zúcastnili na tajne dohodnutom správaní. Komisii k tomuto záveru dospela na základe domnienky uvedenej v oznámení o výhradách, podla ktorej spolocnosti Total a Elf Aquitaine uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie ich dcérskych spolocností. Pokial ide o spolocnost Elf Aquitaine, domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu sa zakladala na skutocnosti, ze clenovia správnej rady spolocnosti Arkema boli vymenovaní spolocnostou Elf Aquitaine a na skutocnosti, ze Elf Aquitaine vlastnila v spolocnosti Arkema kapitálovú úcast 97,6 %, neskôr 96,48 % (odôvodnenie c. 265 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o spolocnost Total, uvedená domnienka sa zakladala na skutocnosti, ze spolocnost Total od apríla 2000 priamo alebo nepriamo kontrolovala kapitál vsetkých spolocností skupiny, vrátane spolocností, ktoré zohrávali priamu úlohu v dotknutom porusení, z dôvodu jej kapitálovej úcasti vo výske 99,43 % v spolocnosti Elf Aquitaine (odôvodnenia c. 266 a 267 napadnutého rozhodnutia). Z tohto rozhodnutia vyplýva, ze dotknuté spolocnosti uviedli v ich odpovedi na oznámenie o výhradách urcitý pocet tvrdení smerujúcich k vyvráteniu domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ale Komisia ich povazovala za nedostatocné (pozri najmä odôvodnenia c. 272 a 274 napadnutého rozhodnutia). 38 Dalej treba pripomenút judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti. 39 V tejto súvislosti treba uviest, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 40 Súdny dvor rovnako spresnil, ze pod pojmom "podnik" v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru). 41 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusovanie (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 42 Porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách musí byt urcené tejto osobe. Takisto je dôlezité, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú uvádzané skutocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 43 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked si dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvomi právnymi subjektmi (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 44 Je to tak preto, lebo v takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik vo vyssie uvedenom zmysle. Skutocnost, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 59). 45 Súdny dvor tiez rozhodol, ze v konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 46 Súdny dvor teda spresnil, ze na domnienku, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému imaniu dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 47 So zretelom na túto judikatúru Súdneho dvora treba konstatovat, ze metóda, ktorú Komisia pouzila v prejednávanej veci pre pripísanie sporného porusenia materským spolocnostiam zalobkýn, uvedená v bode 37 vyssie, je správna. 48 Jednak na rozdiel od toho, co zrejme tvrdia zalobkyne, toto pripísanie nebolo zalozené len na vlastníckej struktúre kapitálu, ale aj na zistení, ze domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu nebola vyvrátená (pozri najmä odôvodnenia c. 272 a 274 napadnutého rozhodnutia). 49 Z tejto judikatúru tiez jasne vyplýva (pozri najmä body 45 a 46 vyssie), ze vlastnícka struktúra kapitálu je dostatocným kritériom na uplatnenie uvedenej domnienky bez toho, aby Komisia bola povinná uviest dodatocné dôkazy týkajúce sa skutocného uplatnovania vplyvu materskej spolocnosti, ako to pozadujú zalobkyne. 50 Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami zalobkýn, ze skutocnosti, ktoré viedli k rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanému v bode 35 vyssie, a najmä kontrola vykonávaná materskou spolocnostou dotknutou v tejto veci nad jej dcérskymi spolocnostami, boli odlisné od skutocností prejednávanej veci. Predovsetkým bez ohladu na skutocnost, ze takéto dodatocné dôkazy mohli v tejto veci byt uvedené (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, body 13 a 54), tak z rozsudku z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného (body 61 a 62), ako aj z rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 35 vyssie (body 61 a 62), jednoznacne vyplýva, ze uplatnenie tejto domnienky nie je podmienené existenciou takýchto dodatocných dôkazov. 51 Treba este uviest, ze vyssie uvedená judikatúra sa týka osobitne "konkrétneho prípadu, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti" (rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 60). V prejednávanej veci vsak spolocnosti Total a Elf Aquitaine nevlastnia celý kapitál svojich dcérskych spolocností. 52 Treba vsak zdôraznit, ze aj ked zalobkyne na pojednávaní uviedli túto skutkovú rozdielnost (pozri bod 35 vyssie), neuviedli ziadne osobitné tvrdenie, ktorým by namietali uplatnenie toto istého dôkazného rezimu v oboch situáciách, hoci problematika pouzitia domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu v iných prípadoch, nez je drzba celého kapitálu dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, bola predmetom písomnej otázky, ktorú Vseobecný súd polozil Komisii, a neskôr predmetom diskusie na pojednávaní. 53 V kazdom prípade treba konstatovat, ze materská spolocnost, ktorá vlastní takmer celý kapitál svojej dcérskej spolocnosti, sa v zásade nachádza v rovnakej situácii, ako je situácia výlucného vlastníka, pokial ide o jeho právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti so zretelom na hospodárske, organizacné a právne väzby, ktoré ju s uvedenou dcérskou spolocnostou spájajú. Komisia je preto oprávnená uplatnit na túto situáciu rovnaký dôkazný rezim, a to uplatnit domnienku, ze uvedená materská spolocnost skutocne vyuzíva svoju právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Zaiste, nie je vylúcené, ze v urcitých prípadoch môzu mensinoví spolocníci disponovat vo vztahu k dcérskej spolocnosti právami umoznujúcimi spochybnit vyssie uvedenú analógiu. Okrem skutocnosti, ze takéto práva sa vo vseobecnosti nevztahujú na úplne zanedbatelné podiely, akými sú podiely dotknuté v prejednávanej veci, vsak zalobkyne v prejednávanej veci neuviedli nijaký dôkaz takejto povahy. Komisia teda správne uplatnila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu vo vztahu k materským spolocnostiam zalobkýn. 54 Pokial ide o tvrdenie, ze judikatúra vyplývajúca z rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia (uz citovaný v bode 35 vyssie), by mala byt opätovne preskúmaná, sa Vseobecný súd domnieva, ze za okolností prejednávanej veci mu neprislúcha znova sa zaoberat právnou otázkou, o ktorej Súdny dvor jasne rozhodol v nedávnom rozsudku. 55 Prvá cast tohto zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O druhej casti, zalozenej na porusení zásady zákazu diskriminácie - Tvrdenia úcastníkov konania 56 Zalobkyne tvrdia, ze zatial co v ich prípade Komisia na úcely pripísania porusenia materskej spolocnosti vychádzala výlucne z domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, vo väcsine ostatných dcérskym spolocností, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, zohladnila dodatocné dôkazy. Zalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú vyhradené zaobchádzanie Komisie so spolocnostami Degussa, ICI plc a Lucite International Ltd v napadnutom rozhodnutí. 57 Komisia mala týmto uplatnit neodôvodnenú diskrimináciu pri zabezpecovaní dôkazov. Zalobkyne zdôraznujú, ze keby Komisia uplatnila na spolocnost Arkema rovnaký dôkazný standard ako vo vztahu k ostatným podnikom, bola by nevyhnutne dospela k záveru, ze porusenie mozno pripísat len spolocnosti Arkema. 58 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie Komisie zalozené na tom, ze v napadnutom rozhodnutí sa spomína vymenovanie clenov správnej rady spolocnosti Atofina spolocnostou Elf Aquitaine, zalobkyne zdôraznujú, ze ide len o logický odraz väcsinovej drzby kapitálu spolocnosti Arkema a tvrdia, ze tento dôkaz je neporovnatelný s dôkazmi uvádzanými Komisiou, pokial ide o spolocnost Degussa, pri ktorej Komisia zohladnila aktívnu úcast materskej spolocnosti na porusení. V kazdom prípade zalobkyne pripomínajú, ze tento dôkaz platí len pre spolocnost Elf Aquitaine a nie pre spolocnost Total. 59 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. - Posúdenie Vseobecným súdom 60 Je potrebné pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rôznymi situáciami rovnako, pokial to nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada, C-227/04 P, Zb. s. I-6767, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 61 Treba sa domnievat, ze zalobkyne nepreukazujú, ze Komisia porusila túto zásadu, ked pripísala sporné porusenie osobám, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené. 62 Najskôr treba konstatovat, ze situácia spolocnosti ICI Acrylics nie je porovnatelná so situáciou zalobkýn. Z napadnutého rozhodnutia totiz jasne vyplýva, ze ICI Acrylics - subjekt, ktorý sa priamo zúcastnil na spornom porusení - bola len obchodnou jednotkou spolocnosti ICI bez právnej subjektivity a nie dcérskou spolocnostou ICI, ktorú mala v 100 % alebo takmer 100 % vlastníctve (pozri najmä odôvodnenia c. 280, 287 a 288 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto, pokial ide o spolocnost ICI, nepouzila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu (podporenú alebo nepodporenú inými skutocnostami), ale len identifikovala právnickú osobu, ktorej súcastou bola v case skutkových okolností obchodná jednotka, ktorá sa dopustila porusenia (odôvodnenia c. 288 a 289 napadnutého rozhodnutia). 63 Dalej, pokial ide o spolocnost Degussa, treba uviest, ze Komisia v odôvodnení c. 255 napadnutého rozhodnutia konstatovala toto: "Röhm GmbH & Co. KG (100 % dcérska spolocnost spolocnosti Degussa) a Para-Chemie GmbH (100 % dcérska spolocnost spolocnosti Röhm) sú nezávislé právne subjekty. Kedze tieto dva podniky boli priamo alebo nepriamo v 100 % vlastníctve spolocnosti Degussa... a dozorná rada spolocnosti Röhm je scasti zlozená z clenov vedenia spolocnosti Degussa..., Komisia povazuje spolocnost Degussa za zodpovednú za protiprávne správanie spolocností Röhm... a Para-Chemie..." 64 Pokial ide o spolocnost Lucite International, Komisia v odôvodnení c. 294 napadnutého rozhodnutia tvrdila toto: "Lucite International UK Ltd je jednou z jej 100 % dcérskych spolocností. Navyse clenovia správnej rady spolocnosti Lucite International... boli pocas dlzky trvania porusenia taktiez clenmi správnej rady spolocnosti Lucite International UK..." 65 Je tak správne, ze Komisia pri pripísaní protiprávneho správania ich dcérskych spolocností spolocnostiam Degussa a Lucite International vychádzala z domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu vyplývajúceho z vlastníctva 100 % kapitálu dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, pricom uviedla dodatocnú skutocnost, a to v prvom prípade prítomnost clenov vedenia materskej spolocnosti v dozornej rade dcérskej spolocnosti a v druhom prípade totoznost clenov správnej rady oboch spolocností. 66 Z toho vsak nevyplýva, ze so spolocnostami Degussa a Lucite International, ako aj s ich dcérskymi spolocnostami, sa zaobchádzalo rozdielne ako so zalobkynami a ich materskými spolocnostami, co by predstavovalo porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 67 Treba totiz zdôraznit, ze tak ako voci materským spolocnostiam zalobkýn, aj voci spolocnostiam Degussa a Lucite International bola vyvodená zodpovednost za protiprávne správanie ich dcérskych spolocností (odôvodnenia c. 258 a 296 napadnutého rozhodnutia). Nic v napadnutom rozhodnutí vsak neumoznuje domnievat sa, ze by ich Komisia zbavila tejto zodpovednosti, ak by neodhalila vyssie uvedené dodatocné skutocnosti. 68 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach c. 245 az 252 napadnutého rozhodnutia uviedla zásady, ktorými sa riadila pri urcení osôb, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené. Jasne z nich vyplýva, ze pri existencii kontroly celého alebo takmer celého kapitálu dcérskej spolocnosti sa Komisia povazovala za oprávnenú konstatovat, ze táto dcérska spolocnost nebola autonómna, len na základe domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, pod podmienkou, ze táto domnienka nebola vyvrátená v priebehu správneho konania, a teda pripísat jej protiprávne správanie materskej spolocnosti z dôvodu, ze materská spolocnost bola súcastou toho istého podniku (pozri najmä odôvodnenia c. 247 a 248 napadnutého rozhodnutia). 69 Treba teda konstatovat, ze, ako to tvrdí Komisia, Komisia len nadbytocne uviedla existenciu iných skutocností ako je kapitálová väzba, pokial boli dostupné. Okrem toho, pokial ide o skupinu Total, Komisia tiez uviedla skutocnost, ze clenovia správnej rady spolocnosti Arkema boli vymenovaní spolocnostou Elf Aquitaine. Komisia vsak nijako nepodmienila pripísanie protiprávneho správania 100 % alebo takmer 100 % vlastnenej dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti existenciou takýchto dodatocných skutocností. Tento výklad je navyse potvrdený skutocnostou, ze pokial ide o niektoré materské spolocnosti, napadnuté rozhodnutie uvádza výlucne kapitálovú väzbu. Tak je tomu v prípade spolocnosti Total (odôvodnenie c. 266) a spolocností skupiny Barlo, a to Barlo Plastics Europe NV, Barlo Plastics NV a Barlo Group plc (odôvodnenie c. 301). 70 Navyse treba pripomenút, ze metóda, ktorú Komisia pouzila v prejednávanej veci pre pripísanie sporného porusenia materským spolocnostiam zalobkýn, je správna, ako to vyplýva z vyssie uvedeného (pozri bod 47 vyssie). 71 Druhá cast tohto zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut, v dôsledku coho sa musí zamietnut aj prvý zalobný dôvod ako celok. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na skutkových omyloch, ktorých sa Komisia dopustila, ked pripísala porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Arkema, spolocnostiam Total a Elf Aquitaine 72 Zalobkyne tvrdia, ze aj za predpokladu, ze by metóda spocívajúca v pouzití domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu voci nim bola platná, Komisia nemohla z vecného hladiska dôvodne pripísat porusenie spolocnostiam Total a Elf Aquitaine. Preukázali totiz jednak neexistenciu akejkolvek úcasti vedúcich predstavitelov spolocností Elf Aquitaine a Total na predmetných postupoch a jednak autonómiu spolocnosti Arkema pri urcovaní svojej obchodnej politiky. O prvej casti, zalozenej na nerespektovaní neúcasti vedúcich predstavitelov spolocností Total a Elf Aquitaine na postupoch uvedených v napadnutom rozhodnutí - Tvrdenia úcastníkov konania 73 Zalobkyne zdôraznujú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí netvrdí, ze vedúci predstavitelia spolocností Elf Aquitaine alebo Total sa akýmkolvek spôsobom zúcastnili na predmetných postupoch alebo ze by vedeli o poruseniach. Zalobkyne okrem iného uvádzajú, ze v priebehu vysetrovania Komisia nezaslala týmto podnikom ziadnu ziadost o informácie, ani nevykonala setrenia v ich priestoroch. 74 Podla názoru zalobkýn vsak z rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze neexistencia aktívnej alebo pasívnej úcasti materskej spolocnosti na porusení môze Komisiu viest k vylúceniu pripísatelnosti porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, materskej spolocnosti aj v prípadoch, ked materská spolocnost vlastní väcsinu alebo celý kapitál uvedenej dcérskej spolocnosti. 75 Zalobkyne v tejto súvislosti okrem iného pripomínajú, ze skupina, ku ktorej patrili v case skutkových okolností, kládla dôraz na absolútne dodrziavanie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, co viedlo spolocnost Arkema k zavedeniu programu dodrziavania práva hospodárskej sútaze od januára 2001, teda len niekolko mesiacov po prevzatí skupiny Elf spolocnostou Total Fina 17. apríla 2000. Zalobkyne sa teda domnievajú, ze ak by spolocnosti Total a/alebo Elf Aquitaine mohli vediet o protisútazných postupoch uplatnovaných spolocnostou Arkema, boli by bezodkladne prikázali ich zastavenie. 76 Podla zalobkýn preto Komisia mohla vychádzat z tejto skutocnosti, aby dospela k záveru, ze tieto spolocnosti, hoci pocas dotknutého obdobia vlastnili takmer celý kapitál spolocnosti Arkema, neboli zodpovedné za jej protiprávne správanie na trhu s PMMA. 77 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. - Posúdenie Vseobecným súdom 78 Treba pripomenút, ze z odôvodnení c. 245 az 252 a 259 az 277 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pripísala sporné porusenie spolocnostiam Total a Elf Aquitaine z dôvodu, ze v case skutkových okolností predstavovali jeden hospodársky subjekt, a teda v zmysle práva hospodárskej sútaze jeden podnik so spolocnostou Arkema a jej dcérskymi spolocnostami Altuglas a Altumax, ktoré sa zúcastnili na tajne dohodnutom správaní. Ked Komisia dospela k tomuto záveru, vychádzala z domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu a konstatovala, ze táto domnienka nebola v priebehu správneho konania vyvrátená. Ako vyplýva z preskúmania prvého zalobného dôvodu, táto metóda bola pouzitá správne. 79 Ako vsak vyplýva z judikatúry, skutocnost, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, umoznuje Komisii urcit rozhodnutie ukladajúce pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby sa vyzadovalo preukázanie jej osobnej úcasti na porusení (rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 50). Nebolo preto potrebné, aby Komisia preukázala priamu úcast vedúcich predstavitelov materskej spolocnosti alebo ich znalost dotknutých skutocností. Rovnako tak správanie Komisie pocas správneho konania a najmä skutocnost, ze materským spolocnostiam nezaslala ziadnu ziadost o informácie ani nevykonala setrenia v ich priestoroch, nemá vplyv na otázku, ci materské spolocnosti tvoria s ich dcérskou spolocnostou jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. 80 Pokial ide o rozhodovaciu prax Komisie uvedenú zalobkynami, treba konstatovat, ze aj za predpokladu, ze v nej Komisia podmienila pripísanie porusenia materskej spolocnosti priamou úcastou jej vedúcich predstavitelov na porusení, nemá to ziaden vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia v tejto otázke, kedze metóda pouzitá v prejednávanej veci bola správna. Navyse zalobkyne vo svojej replike spresnujú, ze netvrdia, ze samotná neúcast materskej spolocnosti na porusení, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, stací pre vylúcenie zodpovednosti materskej spolocnosti, ale predstavuje len jednu skutocnost, ktorú Komisia môze na tento úcel zohladnit. 81 Ako Komisia správne tvrdí, neexistencia priamej úcasti vedúcich predstavitelov materskej spolocnosti alebo ich neznalost predmetných skutocností, aj za predpokladu, ze môzu byt preukázané, nemôze stacit pre vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 82 Prvá cast tohto zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O druhej casti, zalozenej na nerespektovaní skutocností preukazujúcich skutocnú autonómiu spolocnosti Arkema pri urcovaní svojej obchodnej politiky - Tvrdenia úcastníkov konania 83 Zalobkyne tvrdia, ze spolocnost Arkema v priebehu správneho konania preukázala, ze jej obchodná politika nebola nikdy definovaná spolocnostami Elf Aquitaine alebo Total pocas obdobia uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Skutocnosti, ze v case skutkových okolností bola z právneho hladiska dcérskou spolocnostou Elf Aquitaine a ze clenovia jej správnej rady boli vymenovaní spolocnostou Elf Aquitaine, nemali vplyv na jej autonómiu pri urcovaní svojej obchodnej politiky. Komisia sa preto pripísaním porusenia, ktorého sa dopustila spolocnost Arkema, jej vtedajsím materským spolocnostiam dopustila skutkového omyla. 84 Po prvé, zalobkyne uvádzajú, ze skutocnost, ze ani spolocnost Total ani spolocnost Elf Aquitaine nedefinujú obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností, vyplýva zo samotnej struktúry skupiny. Tieto podniky sú totiz holdingovými spolocnostami, akcionármi viacerých skupín spolocností konajúcich samostatne vo svojich odvetviach cinnosti. 85 Po druhé, zalobkyne tvrdia, ze spolocnost Arkema preukázala, ze pri urcovaní svojej obchodnej politiky týkajúcej sa PMMA a najmä jej cenovej politiky a politiky výberu zákazníkov bola úplne autonómna. Zalobkyne uvádzajú, ze práve Arkema bola materskou spolocnostou odvetvia chémie a ze práve ona dávala smernice svojim vlastným dcérskym spolocnostiam, ako sú Altuglas a Altumax. Pred vstupom spolocnosti Arkema bol vztah len taký, aký bezne prevláda medzi akcionárom, ktorý chráni svoje financné záujmy, a nezávislým manazmentom povereným riadením cinnosti odvetvia chémie. Úloha spolocností Total a Elf Aquitaine sa tak obmedzovala na povolovanie velkých investícií a schvalovanie úctovných a financných informácií týkajúcich sa výsledkov ich dcérskej spolocnosti, ako to vyzaduje príslusná právna úprava. Zalobkyne v tejto súvislosti odkazujú na internú poznámku nazvanú "Interné právomoci a záväzky týkajúce sa výdavkov", pripojenú k zalobe. 86 Zalobkyne v tejto súvislosti rozlisujú dve obdobia: od roku 1992 do roku 2000 a od roku 2001 do roku 2004. 87 Pokial ide o obdobie od roku 1992 do roku 2000, zalobkyne uvádzajú, ze obchodná politika týkajúca sa cinností súvisiacich s PMMA, bola autonómne definovaná spolocnostou Elf Atochem prostredníctvom divízie "Organické medziprodukty syntézy (dalej len "DIOS"). Hlavné smery tejto politiky vo forme pätrocného podnikatelského plánu boli najskôr kazdý rok schvalované výborom generálneho riaditelstva spolocnosti Elf Atochem, ktorý tiez odsúhlasoval rozpocet DIOS. 88 Pokial ide o obdobie od roku 2001 do roku 2004, obchodná politika týkajúca sa cinností súvisiacich s PMMA bola autonómne definovaná spolocnostou Arkema prostredníctvom spolocnosti Atoglas (teraz Altuglas). Hlavné smery tejto politiky vo forme pätrocného podnikatelského plánu boli najskôr kazdý rok schvalované výborom riaditelstva pre chémiu, ktorý bol výkonným orgánom odvetvia chémie. Rozpocet cinností týkajúcich sa PMMA bol predkladaný výkonnému výboru spolocnosti Total v rámci predkladania celkového rozpoctu spolocnosti Atoglas. Tento výkonný výbor pôsobil v oblasti investícií pri rozhodnutiach týkajúcich sa sumy vyssej ako 10 miliónov eur a posudzoval úroven rizika a rentability týchto investícií. 89 Zalobkyne osobitne zdôraznujú, ze ani spolocnost Total ani spolocnost Elf Aquitaine neurcovali obchodnú politiku spolocnosti Arkema pre cinnosti, o aké ide v prejednávanej veci, ktoré boli len marginálnym zlomkom ich obratu. Zalobkyne v tejto súvislosti pripomínajú, ze v roku 2002 (posledný rok trvania porusenia) bol celosvetový obrat dosiahnutý spolocnostou Arkema v súvislosti s predajom PMMA 416 miliónov eur, co predstavovalo 2,1 % celkového obratu odvetvia chémie a 0,4 % celkového obratu skupiny Elf Aquitaine/Total. 90 Zalobkyne okrem toho zdôraznujú, ze aj za predpokladu, ze by domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu bola platná, dôkazné bremeno zatazujúce dotknutý podnik by sa muselo týkat neexistencie skutocnej kontroly materskej spolocnosti nad obchodnou politikou dcérskej spolocnosti na dotknutom trhu, a teda v prejednávanej veci na trhu s PMMA, aby jej umoznilo vyvrátit takúto domnienku. Podla názoru zalobkýn by odlisné stanovisko spocívajúce vo vyzadovaní preukázania úplnej autonómie vo vztahu k materskej spolocnosti a teda vyvrátenia abstraktnej moznosti materskej spolocnosti uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost v situácii, kedy v nej vlastní 100 % kapitálu, predstavovalo probatio diabolica a znamenalo by zavedenie nevyvrátitelnej domnienky. 91 Po tretie, zalobkyne pripomínajú, ze vseobecná kontrola vykonávaná spolocnostami Total a Elf Aquitaine nad spolocnostou Arkema je v protiklade s kontrolou vykonávanou spolocnostou Arkema nad jej dcérskymi spolocnostami Altuglas a Altumax, ktoré boli integrované v rámci spolocnosti Arkema tak na prevádzkovej úrovni, ako aj na funkcnej úrovni. Zalobkyne taktiez zdôraznujú, ze spolocnost Arkema konala pocas celého konania vo svojom vlastnom mene a v mene svojich dcérskych spolocností a v priebehu vysetrovania nikdy nespochybnila existenciu skutocnej kontroly nad svojimi dcérskymi spolocnostami. 92 Na jednej strane, na prevádzkovej úrovni tak Arkema, na rozdiel od spolocností Elf Aquitaine a Total, ktoré sa nezúcastnovali na výrobnom procese metakrylátov, vykonávala cinnost výroby metylmetakrylátu, suroviny pouzívanej - ciastocne - jej dcérskymi spolocnostami Altuglas a Altumax pre vlastnú spotrebu na výrobu a distribúciu PMMA. 93 Na druhej strane, na funkcnej úrovni cinnost týkajúca sa PMMA, hoci ju vykonávali dcérske spolocnosti Arkema (Altuglas a Altumax), bola vzdy zahrnutá do obchodnej organizácie spolocnosti Arkema, najskôr v rámci DIOS do roku 2000, potom od roku 2001 prostredníctvom obchodnej jednotky osobitne venovanej PMMA. Navyse pocas dotknutého obdobia väcsina clenov správnej rady spolocnosti Altuglas bola zlozená z predstavitelov právneho a financného riaditelstva spolocnosti Arkema. Títo predstavitelia okrem toho vykonávali funkcie nielen v rámci spolocnosti Arkema, ale aj v rámci spolocnosti Altuglas, ktorá nemala vlastné právne a financné oddelenia. Napokon vsetci zamestnanci spolocnosti Altuglas, ktorí sa zúcastnili na postupoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, pravidelne informovali clena manazmentu spolocnosti M. G., ktorý bol pocas trvania porusenia najskôr riaditelom DIOS do roku 2000 a potom od roku 2001 clenom výboru riaditelstva pre chémiu. 94 Zalobkyne okrem toho uvádzajú, ze táto funkcná a prevádzková integrácia medzi spolocnostou Arkema a jej dcérskymi spolocnostami Altuglas a Altumax bola potvrdená v roku 2004 pocas reorganizácie odvetvia chémie skupiny Total a vytvorením spolocnosti Arkema a následne v máji 2006 vstupom spolocnosti Arkema na burzu. 95 Po stvrté, zalobkyne zdôraznujú, ze ziaden z dokumentov získaných pocas konania nepreukazuje, ze spolocnost Arkema priamo alebo nepriamo dostala akýkolvek pokyn alebo odporúcanie zo strany spolocností Elf Aquitaine alebo Total týkajúce sa obchodnej politiky, ktorú má viest na troch s metakrylátmi, hoci Komisia zadrzala v sídle spolocnosti Arkema stovky dokumentov. 96 Po piate, zalobkyne tvrdia, ze stanovisko prijaté Komisiou v napadnutom rozhodnutí je v rozpore s jej vlastnou predchádzajúcou praxou. V rozhodnutí Komisie K(2003) 4570 v konecnom znení z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 [ES] a podla clánku 53 Dohody o EHP (Prípad COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy), dalej len "rozhodnutie Organické peroxidy") totiz Komisia nepripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Arkema, spolocnosti Elf Aquitaine napriek kapitálovej väzbe, ktorá existovala medzi týmito dvomi spolocnostami. Komisia tým pripustila, ze spolocnost Arkema bola skutocne autonómna pri urcovaní svojej obchodnej politiky. Podla názoru zalobkýn kedze sa obdobie, na ktoré sa rozhodnutie Organické peroxidy vztahuje, scasti prekrýva s obdobím, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí a kedze hospodárske a financné vztahy spájajúce spolocnosti Arkema a Elf Aquitaine boli v oboch veciach striktne totozné, Komisia sa neodôvodnene odchýlila od stanoviska prijatého vo veci, ktorá viedla k rozhodnutiu Organické peroxidy. 97 Okrem toho obmedzená a vseobecná kontrola vykonávaná spolocnostami Total a Elf Aquitaine nad ich dcérskymi spolocnostami bola nedávno potvrdená francúzskym výborom pre hospodársku sútaz, ktorý v rozhodnutí týkajúcom sa trhu distribúcie palív na dialnicach konstatoval, ze spolocnosti Total Raffinage Distribution SA a Elf Antar France SA disponujú dostatocnou autonómiou pri urcovaní svojej obchodnej politiky. 98 Zalobkyne napokon tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení povahy a rozdelenia dôkazného bremena. Zalobkyne sa domnievajú, ze vzhladom na to, ze domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu uvedená Komisiou nebola doplnená ziadnou dodatocnou skutocnostou, ktorá by preukazovala skutocnú kontrolu materských spolocností nad obchodnou politikou spolocnosti Arkema v súvislosti s trhom s PMMA, samotná skutocnost, ze Arkema v priebehu správneho konania predlozila dôkazy preukazujúce jej skutocnú autonómiu na trhu, postacuje pre vyvrátenie dôkazného bremena. Podla nich teda prinálezí Komisie, aby napriek týmto skutocnostiam preukázala, ze spolocnosti Total a Elf Aquitaine uplatnovali rozhodujúci vplyv na svojimi dcérskymi spolocnostami, pokial ide o dotknutý trh. 99 Komisia tvrdí, ze dôkazy predlozené zalobkynami v priebehu správneho konania a uvedené v zalobe nie sú ani pri ich zvázení ako celku dostatocné pre preukázanie autonómie správania spolocnosti Arkema na trhu vo vztahu k spolocnosti Elf Aquitaine a teda pre vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. - Posúdenie Vseobecným súdom 100 Na úvod treba konstatovat, ze v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne (pozri body 90 a 98 vyssie), Komisia v prejednávanej veci neporusila pravidlá v oblasti dôkazného bremena. 101 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z judikatúry prijatej v rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia (uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 61), vyplýva, ze na vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu prinálezí dotknutej spolocnosti predlozit "dostatocné dôkazy" preukazujúce, ze dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. Pokial ide o Komisiu, prinálezí jej preskúmat tieto dôkazy, a nie predkladat skutocné dôkazy preukazujúce uplatnovanie takéhoto vplyvu. Navyse, ak by stacilo, aby dotknutá strana spochybnila uvedenú domnienku len uvedením nepodlozených tvrdení, domnienka by bola zbavená uzitocnosti. 102 Hned na úvod treba uviest, ze zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách predlozili velmi málo konkrétnych dôkazov na podlozenie svojich tvrdení o autonómii spolocnosti Arkema na trhu. Osobitne cast III.2 tejto odpovede, nazvaná "Arkema mala [pocas obdobia trvania porusenia] skutocnú autonómiu pri urcovaní svojej obchodnej politiky" neodkazuje na ziaden dokument na podporu tvrdení, ktoré obsahuje. Zdá sa tak, ze konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení c. 272 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého skutocnosti predlozené zalobkynami sú len tvrdeniami nepodopretými dostatocnými dôkazmi, je správne. Ako vyplýva z predchádzajúceho bodu, umoznuje tak správne sa domnievat, ze domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu nebola vyvrátená. 103 Okrem toho, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, stanovisko prijaté v napadnutom rozhodnutí nepredstavuje probatio diabolica. Z judikatúry totiz vyplýva, ze pri zistovaní, ci dcérska spolocnost urcuje autonómne svoje správanie na trhu, treba zohladnit vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu z prípadu na prípad menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho výpoctu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, body 73 a 74). Zalobkyne mali preto uviest akékolvek okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré povazujú za okolnosti preukazujúce, ze netvoria jeden hospodársky subjekt (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 65). Za predpokladu, ze by zalobkyne v prejednávanej veci nemohli predlozit takéto dôkazy, neznamená to, ze uvedenú domnienku nemozno v ziadnom prípade vyvrátit. 104 V rámci týchto vseobecných pripomienok treba preskúmat osobitné tvrdenia uvedené zalobkynami. 105 Po prvé, zalobkyne sa opierajú o skutocnost, ze spolocnosti Total a Elf Aquitaine sú holdingové spolocnosti a tvrdia, ze autonómia ich dcérskych spolocností vyplýva zo samotnej struktúry skupiny. 106 Na jednej strane treba konstatovat, ze tvrdenia, podla ktorých spolocnosti Total a Elf Aquitaine sú holdingové spolocnosti, nie sú podporené ziadnym dôkazom. 107 Na druhej strane aj za predpokladu, ze tieto tvrdenia sú správne, nemôzu postacovat na vylúcenie toho, ze predmetné materské spolocnosti uplatnovali rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti najmä koordinovaním financných investícií v rámci skupiny. Bolo uz totiz rozhodnuté, ze v kontexte skupiny spolocností je holding spolocnostou, ktorej poslaním je zoskupovat podiely v rôznych spolocnostiach a ktorej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 63). V prejednávanej veci samotné zalobkyne tvrdia, ze ich materské spolocnosti zasahovali do najdôlezitejsích rozhodnutí, ktoré mohli mat dopad na úrovni celej skupiny. Tieto tvrdenia, ktoré ani zdaleka nevyvracajú tvrdenie o existencii jednej hospodárskej jednotky zlozenej zo zalobkýn a z ich materských spolocností, skôr potvrdzujú, ze úlohou materských spolocností bolo zabezpecit jednotné riadenie a koordináciu, aby mohli ovplyvnovat správanie dcérskych spolocností na trhu. 108 Po druhé, zalobkyne tvrdia, ze preukázali, ze spolocnost Arkema bola pri urcovaní svojej obchodnej politiky súvisiacej s PMMA úplne autonómna. Arkema bola totiz materskou spolocnostou odvetvia chémie a dávala smernice svojim vlastným dcérskym spolocnostiam, ako sú Altuglas a Altumax. Pokial ide o spolocnosti Total a Elf Aquitaine, ich úloha sa obmedzovala na povolovanie velkých investícií a schvalovanie úctovných a financných informácií týkajúcich sa výsledkov ich dcérskej spolocnosti, ako to vyzaduje príslusná právna úprava. 109 V tejto súvislosti treba jednak uviest, ze tvrdenia zalobkýn nie sú podporené ziadnym dôkazom. Pokial vsak ide o tvrdenia týkajúce sa organizácie a struktúry skupiny Total a právomocí jednotlivých spolocností skupiny, konkrétny dôkaz mohol byt v zásade predlozený. 110 Zaiste, zalobkyne v prílohe k zalobe predlozili internú poznámku s názvom "Interné právomoci a záväzky týkajúce sa výdavkov", smerujúcu k podporeniu ich tvrdenia o tom, ze materská spolocnost sa obmedzovala len na schvalovanie najvýznamnejsích investícií realizovaných spolocnostou Arkema. Tento dokument vsak, ako tvrdí Komisia, pricom zalobkyne tomu neprotirecia, nebol uvedený v odpovedi na oznámenie o výhradách. Navyse ked bola zalobkyniam v tejto súvislosti polozená otázka na pojednávaní, zalobkyne potvrdili, ze tento dokument nebol predlozený pocas správneho konania. Z rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 35 vyssie (bod 61), vsak vyplýva, ze ak Komisia pouzije domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, môze materskú spolocnost povazovat za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti, ibaze by dotknutá spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze dcérska spolocnost sa na trhu správala samostatne. Komisia tak v odôvodnení c. 272 napadnutého rozhodnutia mohla platne dospiet k záveru, ze predmetné tvrdenia neboli podporené dostatocnými dôkazmi. 111 Na druhej strane v kazdom prípade, aj za predpokladu, ze by tieto tvrdenia boli preukázané, nie sú dostatocné pre vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, kedze sa týkajú výlucne urcovania obchodnej politiky súvisiacej s PMMA. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, totiz pre zistenie, ci dcérska spolocnost urcuje autonómne svoje správanie na trhu, treba zohladnit nielen skutocnosti týkajúce sa obchodnej politiky v oblasti kartelom dotknutých výrobkov, ale aj vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, body 67, 68, 73 a 74, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k tomuto rozsudku, Zb. s. I-8241). 112 Okrem toho niektoré tvrdenia zalobkýn obsahujú indície o tom, ze tvorili jeden hospodársky subjekt so svojimi materskými spolocnostami. 113 Zalobkyne tak pripústajú, ze Total a Elf Aquitaine museli schvalovat velké investície svojej dcérskej spolocnosti. Vykonávanie takejto právomoci vsak predstavuje nepriamy dôkaz o tom, ze dcérska spolocnost sa na trhu správa s ohladom na záujmy materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 547). 114 Zalobkyne tiez opakovane pripomínajú existenciu odvetvia chémie spolocnosti Total. V odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu zalobkyne potvrdili, ze od mája 2000 az do konca porusenia odvetvie chémie zahrnalo nielen spolocnost Arkema a jej dcérske spolocnosti, ale aj ostatné spolocnosti skupiny Total. Zalobkyne vysvetlili, ze po ukoncení fúzie medzi Total Fina a Elf Aquitaine presli vsetky chemické cinnosti bývalých skupín z funkcného hladiska pod zástitu Arkema (vtedy Atofina). Toto funkcné zoskupenie vsak nie je systematicky sprevádzané kapitálovým zoskupením. Takéto rozdelenie skupiny na odvetvia, ktoré navyse nezohladnovalo kapitálové väzby medzi spolocnostami skupiny, je silným dôkazom, ze koordinácia cinností týchto odvetví prinálezala materskej spolocnosti na cele skupiny. Takáto funkcia materskej spolocnosti môze vylúcit autonómiu správania dcérskej spolocnosti na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 549, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 64). 115 Pokial ide o tvrdenia, podla ktorých cinnost týkajúca sa PMMA predstavovala len velmi malú cast celkového obratu spolocností Total a Elf Aquitaine, tieto tvrdenia nemôzu preukázat, ze materská spolocnost ponechala dcérskej spolocnosti úplnú autonómiu pre definovanie jej správania na trhu. Na vyse, ako bolo uvedené vyssie, autonómiu dcérskej spolocnosti vo vztahu k materskej spolocnosti nemozno posudzovat výlucne s ohladom na jej cinnost v oblasti výrobkov dotknutých kartelom. Preto aj za predpokladu, ze by takéto tvrdenie bolo relevantné, treba posúdit význam spolocnosti Arkema ako celku pre jej materské spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 66). Zalobkyne vsak v tomto zmysle nepredlozili ziadne tvrdenia. 116 Po tretie, treba zamietnut tvrdenie, podla ktorého by vseobecná kontrola vykonávaná spolocnostami Total a Elf Aquitaine nad spolocnostou Arkema bola v protiklade s kontrolou vykonávanou spolocnostou Arkema nad jej dcérskymi spolocnostami Altuglas a Altumax. Jednak ide opät o tvrdenie, ktoré nie je podporené dostatocnými dôkazmi týkajúcimi sa vztahov medzi dotknutými spolocnostami. Jednak, aj za predpokladu, ze by sa preukázalo, ze spolocnosti Total a Elf Aquitaine neudrziavali so spolocnostou Arkema tak úzke vztahy ako mala Arkema so svojimi vlastnými dcérskymi spolocnostami, nepostacovalo by to pre preukázanie autonómie správania spolocnosti Arkema na trhu. 117 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze reorganizácia odvetvia chémie spolocnosti Total a vytvorenie spolocnosti Arkema v roku 2004 a následne jej vstup na burzu v roku 2006 potvrdzovali autonómiu tejto spolocnosti, stací konstatovat, ze ide o skutocnosti, ktoré nastali az po období trvania porusovania a ktoré teda nemôzu potvrdzovat autonómiu uvedenej spolocnosti pocas tohto obdobia. Navyse výraz "reorganizácia odvetvia chémie skupiny Total" evokuje, ze Total prevzal koordinacnú funkciu, pokial ide o uvedené odvetvie chémie. 118 Po piate, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého ziaden dokument zo spisu nepreukazuje, ze spolocnost Arkema dostala od spolocností Elf Aquitaine alebo Total pokyn alebo odporúcanie týkajúce sa obchodnej politiky na trhu s metakrylátmi, toto tvrdenie ako také je neúcinné, kedze autonómiu spolocnosti Arkema nemozno posudzovat výlucne vo vztahu k tomuto trhu. Okrem toho, ako uz bolo rozhodnuté, skutocnost, ze zo spisových dokumentov nevyplýva, ze materská spolocnost dávala pokyny svojej dcérskej spolocnosti, nemôze dokazovat, ze takéto pokyny neexistovali (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 545). 119 Po sieste a na záver, treba pristúpit k tvrdeniu, podla ktorého je stanovisko prijaté v napadnutom rozhodnutí v rozpore s predchádzajúcou praxou Komisie, aká vyplýva z rozhodnutia Organické peroxidy, v ktorej Komisia nepripísala porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Arkema, spolocnosti Elf Aquitaine. 120 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze z rozhodnutia Organické peroxidy (odôvodnenia c. 373 az 391), na ktoré sa zalobkyne odvolávajú, vyplýva, ze Komisia v nom neanalyzovala problematiku zodpovednosti materskej spolocnosti Arkema a osobitne ze nerozhodovala o otázke jej autonómie vo vztahu k materskej spolocnosti. Takze aj za predpokladu, ze skutkové okolnosti v tejto veci boli podobné skutkovým okolnostiam v prejednávanej veci, nemozno tvrdit, ze toto rozhodnutie predstavuje akúkolvek záruku týkajúcu sa spôsobu, akým Komisia vnímala vztahy medzi spolocnostou Arkema a jej materskými spolocnostami, ani záruku týkajúcu sa kritéria pripísatelnosti uplatnitelnej na túto skupinu spolocností. 121 Okrem toho napadnuté rozhodnutie nie je prvé, v ktorom Komisia pripisuje zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Arkema, spolocnosti Elf Aquitaine. V rozhodnutí Komisie K(2004) 4876 Komisie z 19. januára 2005 týkajúcom sa konania podla clánku 81[ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec C 37.773 - MCAA), dalej len "rozhodnutie MCAA") uz totiz Komisia vykonala takéto pripísanie spolocnosti Elf Aquitaine, a to taktiez na základe domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na jej dcérsku spolocnost, ktorá nebola vyvrátená. 122 V kazdom prípade z judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná systematicky overovat, ci je mozné pripísat protiprávne správanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 330 a 331, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 82). Preto aj za predpokladu, ze zalobkyne a spolocnost Elf Aquitaine tvorili jeden podnik aj v case skutkových okolností dotknutých rozhodnutím Organické peroxidy, samotná skutocnost, ze Komisia nezamýslala moznost urcit toto rozhodnutie a ulozit sankciu materskej spolocnosti zalobkýn, nebráni tomu, aby tak urobila v prejednávanej veci v súlade so zásadami stanovenými judikatúrou v oblasti pripísatelnosti. 123 Navyse, aj keby Komisia bola povinná pripísat predmetné porusenie v rozhodnutí Organické peroxidy spolocnosti Elf Aquitaine, skutocnost, ze tak neurobila, svedcí len o nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila v uvedenej veci, a zalobkyne sa na nu teda nemôzu v prejednávanej veci úcinne odvolávat. 124 So zretelom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze dôkazy predlozené zalobkynami, hoci aj ako celok, nemôzu stacit na úcely vyvrátenia domnienky, podla ktorej spolocnosti Total a Elf Aquitaine skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie ich dcérskych spolocností. 125 Druhá cast tohto zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut, v dôsledku coho sa musí zamietnut aj druhý zalobný dôvod ako celok. O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady riadnej správy vecí verejných pri uplatnení pravidiel pripísatelnosti 126 Tento zalobný dôvod je rozdelený na dve casti. O prvej casti, zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania 127 Zalobkyne tvrdia, ze v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie neobsahuje odpoved na vsetky tvrdenia spolocnosti Arkema smerujúce k preukázaniu autonómie jej obchodnej politiky, Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej prislúcha. Okrem toho vysvetlenia predlozené Komisiou vo vyjadrení k zalobe nemôzu túto skutocnost napravit. 128 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia neodpovedá na vsetky tvrdenia uvedené spolocnostou Arkema, ktoré sú zhrnuté v odôvodnení c. 269 napadnutého rozhodnutia. Komisia sa predovsetkým zdrzala odpovede na tvrdenia, podla ktorých vymenovanie clenov správnej rady spolocnosti spolocnostou Elf Aquitaine ako také nedokazovalo výkon skutocnej kontroly a spolocnost Arkema bola pri urcovaní svojej obchodnej politiky úplne autonómna, pricom zodpovednost sa obmedzovala na vseobecné informácie oznamované v rámci bezného fungovania skupiny spolocností a týkala sa predovsetkým otázok úctovníctva, financií a auditu. 129 Zalobkyne tiez uvádzajú, ze Komisia neodpovedá na niektoré tvrdenia predlozené spolocnostou Arkema v jej odpovedi na oznámenie o výhradách, ktoré nie sú ani zhrnuté v napadnutom rozhodnutí. Ide o tvrdenia, podla ktorých sa vedúci predstavitelia spolocností Total a Elf Aquitaine nikdy nezúcastnili na dotknutých postupoch a kontrola vykonávaná materskými spolocnostami sa obmedzovala len na schvalovanie najvýznamnejsích investícií a bola prílis vseobecná na to, aby obmedzovala autonómiu spolocnosti Arkema, najmä pokial ide o urcenie cien. 130 Zalobkyne sa domnievajú, ze aj ked Komisia nie je povinná prejednat vsetky skutkové a právne otázky posudzované pocas správneho konania, je vsak povinná preskúmat dôvodnost vsetkých tvrdení uvedených pre vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, a to v ich celku. Akýkolvek iný prístup by viedol k zavedeniu nevyvrátitelnej domnienky. 131 Navyse nedostatok odôvodnenia je v prejednávanej veci o to poskodzujúcejsí, ze jednak postoj zaujatý Komisiou je novátorský, ako to Komisia uznáva v odôvodnení c.271 napadnutého rozhodnutia, a jednak ze Komisia vo vztahu k ostatným dcérskym spolocnostiam spochybneným napadnutým rozhodnutím uviedla prítomnost dodatocných dôkazov podporujúcich domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu ich materskými spolocnostami. Zalobkyne zdôraznujú, ze podla judikatúry je povinnost odôvodnenia prislúchajúca Komisii posilnená, ak vo svojom rozhodnutí zachádza podstatne dalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach (rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 2001, Silos, C-228/99, Zb. s. I-8401, bod 28; uznesenia Súdu prvého stupna z 21. januára 2004, FNSEA a i./Komisia, T-245/03, Zb. s. II-271, bod 52, a FNCBV/Komisia, T-217/03, Zb. s. II-239, bod 66). 132 Komisia spochybnuje, ze porusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej prislúcha. - Posúdenie Vseobecným súdom 133 Pokial ide o povinnost odôvodnenia, ktorá prislúcha Komisii, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 134 Bolo uz rozhodnuté, ze ak sa rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES, tak ako v prejednávanom prípade, týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým z nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 78, a z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 93). Aby bolo napadnuté rozhodnutie dostatocne odôvodnené vo vztahu k materským spolocnostiam zalobkýn, malo teda obsahovat najmä podrobné uvedenie dôvodov odôvodnujúcich pripísatelnost porusenia týmto spolocnostiam (pozri v tomto zmysle rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný, bod 80). 135 Okrem toho, pokial má toto pripísanie vplyv na situáciu zalobkýn, kedze zalobkyne toto pripísanie spochybnili pocas správneho konania, a teda majú záujem v tomto bode spochybnit napadnuté rozhodnutie, musí sa im, ako aj ich materských spolocnostiam umoznit poznat odôvodnenie stanoviska Komisie. 136 Z uvedeného vyplýva, ze ak Komisia, tak ako v prejednávanej veci, zalozí pripísanie porusenia na domnienke uplatnovania rozhodujúceho vplyvu a ak dotknuté spolocnosti pocas správneho konania predlozili dôkazy smerujúce k vyvráteniu tejto domnienky, rozhodnutie musí obsahovat dostatocné uvedenie dôvodov odôvodnujúcich stanovisko, podla ktorého tieto dôkazy neumoznovali vyvrátit uvedené domnienku. 137 V prejednávanej veci zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdili najmä, ze spolocnost Arkema mala pocas celého obdobia trvania porusenia skutocnú autonómiu pri urcovaní svojej obchodnej politiky. Na podporu tohto tvrdenia zalobkyne uviedli v podstate tie isté tvrdenia, ako sú tvrdenia analyzované v rámci druhého zalobného dôvodu. 138 Z predchádzajúceho vsak vyplýva, ze Komisia na tieto tvrdenia odpovedala v odôvodnení c. 272 napadnutého rozhodnutia, ked uviedla, ze "ostatné tvrdenia boli len tvrdeniami nepodporenými dostatocnými dôkazmi pre vyvrátenie domnienky zodpovednosti spolocností Total a Elf Aquitaine za konanie, ktorého sa dopustila ich dcérska spolocnost Atofina" Zalobkyne teda nesprávne tvrdia, ze Komisia neodpovedala na ich tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 269 písm. c) napadnutého rozhodnutia, podla ktorého spolocnost Arkema mala vo svojej obchodnej politike a vo svojom správaní na trhu úplnú autonómiu. 139 Navyse treba rozhodnút, ze za okolností prejednávanej veci toto tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 272 napadnutého rozhodnutia splna poziadavky stanovené judikatúrou. 140 Komisia tým totiz uviedla dôvod, preco sa domnievala, ze skutocnosti uvedené zalobkynami a ich materskými spolocnostami nie sú dostatocné pre vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. Napadnuté rozhodnutie im teda poskytlo potrebné údaje umoznujúce im bránit svoje práva. Predovsetkým zalobkyne mohli bud spochybnit presnost tohto tvrdenia uvedením toho, ze svoje tvrdenia podporili dostatocnými dôkazmi, alebo mohli spochybnit relevantnost tohto tvrdenia tým, ze predmetné tvrdenia, aj ked nepodporené, boli v prejednávanej veci dostatocné pre vyvrátenie uvedenej domnienky. Toto odôvodnenie je o to výstiznejsie, ked je konfrontované s dotknutou castou odpovede na oznámenie o výhradách, ktorá je zalobkyniam známa a ktorá neodkazuje na ziaden dokument na podporu v nej obsiahnutých tvrdení (pozri body 102 a nasledujúce vyssie). 141 Okrem toho, ako Komisia správne uvádza, z judikatúry vyplýva, ze hoci je podla clánku 253 ES povinná odôvodnit svoje rozhodnutia uvedením skutkových a právnych okolností, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a úvah, ktoré ju viedli k prijatiu svojho rozhodnutia, nevyzaduje sa, aby prejednávala vsetky skutkové a právne otázky, ktoré vzniesla kazdá dotknutá osoba v priebehu správneho konania (rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, 240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, bod 88, a rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Atochem/Komisia, T-3/89, Zb. s. II-1177, bod 222). Hoci teda Komisia musí vo svojom rozhodnutí uviest, z akých dôvodov sa domnieva, ze uvedené skutocnosti sú nedostatocné na vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, nevyplýva z toho, ze by bola v kazdom prípade povinná osobitne prejednat kazdú zo skutocností uvedených dotknutými podnikmi. Vseobecná odpoved, aká bola poskytnutá v tejto veci, môze byt podla okolností prejednávanej veci postacujúca na to, aby podnik mohol úcinne bránit svoje práva a aby Vseobecný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. 142 Pokial ide o skutocnost, ze odôvodnenie c. 269 napadnutého rozhodnutia neuvádza vsetky tvrdenia spolocnosti Arkema, táto skutocnost nie je rozhodujúca. 143 Pokial ide o tvrdenie, ze kontrola vykonávaná materskými spolocnostami sa obmedzovala na schvalovanie najvýznamnejsích investícií a bola prílis vseobecná na to, aby obmedzovala autonómiu spolocnosti Arkema, najmä pokial ide o urcenie cien, toto tvrdenie sa prelína s tvrdením, ze "Atofina mala vo svojej obchodnej politike a svojom správaní na trhu úplnú autonómiu", ktoré je uvedené v odôvodnení c. 269 písm. c) napadnutého rozhodnutia a na ktoré sa odpovedá v odôvodnení c. 272 napadnutého rozhodnutia. Navyse treba konstatovat, ze body 115 a 117 odpovede zalobkýn na oznámenie o výhradách, v ktorých je toto tvrdenie uvedené, neodkazuje na ziaden dokument na ich podporu. Zalobkyne teda mohli pochopit, ze tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení c. 272 napadnutého rozhodnutia bolo tiez odpovedou na toto tvrdenie. 144 Taktiez pokial ide o tvrdenie, ze vedúci predstavitelia spolocností Total a Elf Aquitaine sa nikdy nezúcastnili na dotknutých postupoch, z odpovede zalobkýn na oznámenie o výhradách (pozri najmä body 91 az 105) vyplýva, ze toto tvrdenie uviedli v bodoch 99 az 101 svojej odpovede nie pre vyvrátenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ale pre preukázanie toho, ze "spolocnostiam Elf Aquitaine alebo Total nemozno... vytýkat ziadnu úcast, priamu ani nepriamu, na dotknutých postupoch". Z vyssie uvedeného vsak vyplýva, ze Komisia pri pripísaní sporného porusenia materským spolocnostiam zalobkýn nevychádzala z tejto skutocnosti. Skutocnost, ze Komisia nespomenula toto tvrdenie v napadnutom rozhodnutí, teda nemôze nijako predstavovat porusenie povinnosti odôvodnenia. 145 Pokial ide o skutocnost, ze Komisia výslovne neodpovedala na tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 269 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého vymenovanie clenov správnej rady spolocnosti Arkema spolocnostou Elf Aquitaine nepreukazovalo výkon skutocnej kontroly, treba zdôraznit, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí netvrdila, ze táto skutocnost je dostatocná pre odôvodnenie pripísania sporného porusenia materským spolocnostiam zalobkýn. Zaiste, Komisia v odôvodnení c. 264 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "clenovia správnej rady spolocnosti Arkema ... boli vymenovaní spolocnostou Elf Aquitaine..." a ze táto skutocnost, ako aj kapitálová väzba medzi týmito dvomi spolocnostami jej umoznuje predpokladat, ze Elf Aquitaine mala rozhodujúci vplyv a skutocnú kontrolu nad správaním svojej dcérskej spolocnosti Arkema. Ako vsak bolo konstatované v bodoch 68 a 69 vyssie, zo struktúry napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto skutocnost bola spomenutá len nadbytocne a ze nepodmienila pripísanie sporného porusenia materským spolocnostiam zalobkýn. Neuvedenie výslovnej odpovede na toto tvrdenie preto nebránilo zalobkyniam poznat odôvodnenia tohto pripísania ani spochybnit ho pred Vseobecným súdom. 146 Navyse pokial ide o tvrdenie zalozené na znení odôvodnenia c. 271 napadnutého rozhodnutia, treba uviest, ze Komisia v nom konstatovala toto: "Skutocnost, ze Komisia v predchádzajúcej veci urcila svoje rozhodnutie výlucne spolocnosti Atofina, jej ako taká nebráni urcit svoje rozhodnutie v prejednávanej veci tak spolocnosti Atofina, ako aj spolocnostiam Total/Elf Aquitaine. Komisia disponuje mierou volnej úvahy pre pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti za okolností, aké sú v prejednávanej veci... a skutocnost, ze túto právomoc nevyuzila v predchádzajúcom rozhodnutí, ju nezaväzuje neurobit tak aj v prejednávanej veci". 147 Treba konstatovat, ze táto cast vôbec nepredstavuje pripustenie toho, ze Komisia v prejednávanej veci zaujala novátorský postoj, ako tvrdia zalobkyne. Cielom tvrdenia Komisie je len vyvrátit tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 268 napadnutého rozhodnutia, zalozené na nepripísaní správania spolocnosti Arkema jej materskej spolocnosti v predchádzajúcom rozhodnutí urcenom spolocnosti Arkema (rozhodnutie Organické peroxidy). Okrem toho treba uviest, ze pred napadnutým rozhodnutím uz Komisia uplatnila domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zalozenú len na kapitálovej väzbe v rozhodnutí MCAA, v ktorom pripísala porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Arkema, spolocnosti Elf Aquitaine. 148 V kazdom prípade judikatúra, na ktorú sa zalobkyne odvolávajú, vyzaduje len, aby Komisia poskytla jednoznacné odôvodnenie, ak v rámci svojej rozhodovacej praxe prijíma rozhodnutie, ktorým zasla podstatne dalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach. V takom prípade teda nestací, ak poskytne súhrnné odôvodnenie, najmä odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (pozri v tomto zmysle rozsudok Silos, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 28). Ako vsak vyplýva z vyssie uvedeného, Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne odpovedala na tvrdenia spolocnosti Arkema, ktorých cielom bolo preukázat autonómiu jej obchodnej politiky. 149 Napokon skutocnost, ze vo vztahu k ostatným dcérskym spolocnostiam, voci ktorým smeruje napadnuté rozhodnutie, Komisia uviedla, ze existujú dodatocné dôkazy podporujúce domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu ich materskými spolocnostami, nemôze mat vplyv na dostatocnost odôvodnenia vo vztahu k zalobkyniam. Navyse z vyssie uvedeného (pozri body 68 a 69 vyssie) vyplýva, ze tieto dodatocné skutocnosti boli uvedené len pre doplnenie. 150 Z uvedeného vyplýva, ze prvá cast tohto zalobného dôvodu sa musí zamietnut. O druhej casti, zalozenej na porusení zásady riadnej správy vecí verejných - Tvrdenia úcastníkov konania 151 Zalobkyne uvádzajú ze podla judikatúry má Komisia na základe zásady riadnej správy vecí verejných povinnost starostlivo a nestranne preskúmat vsetky skutocnosti relevantné pre prejednávaný prípad. Táto povinnost má zásadný význam v správnych konaniach, v ktorých institúcie disponujú mierou volnej úvahy, aby mohli plnit svoje funkcie, akými sú konania v oblasti hospodárskej sútaze. 152 V prejednávanej veci Komisia tým, ze vychádzala len z domnienky ovládania a zdrzala sa, ako je uvedené vyssie, odpovede na tvrdenia uvedené spolocnostou Arkema pre vyvrátenie tejto domnienky (osobitne na tie, ktoré sa týkali irelevantnosti vymenovania clenov správnej rady spolocnostou Elf Aquitaine a obchodnej nezávislosti spolocnosti Arkema), starostlivo nepreskúmala skutocnosti relevantné pre prejednávaný prípad a porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 153 Okrem iného zalobkyne odmietajú tvrdenia Komisie, ze táto výhrada sa zhoduje s výhradou týkajúcou sa nedostatku odôvodnenia. Zalobkyne zdôraznujú, ze zásada riadnej správy vecí verejných je odlisná od povinnosti odôvodnenia a sleduje odlisný ciel. 154 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. - Posúdenie Vseobecným súdom 155 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v prípadoch, kedy institúcie Spolocenstva disponujú mierou volnej úvahy, aby mohli plnit svoje funkcie, má dodrzanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie pocas správnych konaní este zásadnejsí význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti prejednávaného prípadu (rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, a Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, T-44/90, Zb. s. II-1, bod 86). Táto povinnost vychádza zo zásady riadnej správy vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 269). 156 Na podporu tejto výhrady sa zalobkyne obmedzujú na tvrdenie, ze Komisia vychádzala len z domnienky rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného na zalobkyne ich materskými spolocnostami a zdrzala sa odpovede na tvrdenia uvedené spolocnostou Arkema pre vyvrátenie takejto domnienky, osobitne na tie, ktoré sa týkali irelevantnosti vymenovania clenov správnej rady spolocnostou Elf Aquitaine a obchodnej nezávislosti spolocnosti Arkema. 157 Z vyssie uvedeného vsak predovsetkým vyplýva, ze uplatnenie takejto domnienky je úplne legitímne. Dalej, ako vyplýva z preskúmania prvej casti tohto zalobného dôvodu, precítanie dotknutých castí odpovede na oznámenie o výhradách a napadnutého rozhodnutia umoznuje konstatovat, ze Komisia odpovedala na príslusné tvrdenia uvedené zalobkynami a najmä na tvrdenia týkajúce sa obchodnej nezávislosti spolocnosti Arkema [tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 269 písm. c) napadnutého rozhodnutia, odpoved na ktoré je uvedená v odôvodnení c. 272 napadnutého rozhodnutia]. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze samotná strucná povaha tam uvedeného odôvodnenia, podla ktorého "ostatné tvrdenia boli len tvrdeniami [ne]podopretými dostatocnými dôkazmi pre vyvrátenie domnienky", neumoznuje konstatovat porusenie povinnosti starostlivo a nestranne preskúmat relevantné skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania. Navyse z predchádzajúceho vyplýva (pozri body 102 a nasledujúce vyssie), ze tvrdenie spomenuté v odôvodnení c. 272 napadnutého rozhodnutia je správne, co predpokladá starostlivé a nestranné posúdenie vykonané Komisiou. 158 Napokon, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého vymenovanie clenov správnej rady spolocnosti Arkema spolocnostou Elf Aquitaine ako také nie je dôkazom o skutocnom ovládaní, stací konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí netvrdila opak. Rozhodujúci vplyv uplatnovaný materskými spolocnostami zalobkýn na ne bol totiz konstatovaný na základe domnienky, ktorá nebola pocas správneho konania vyvrátená. Ako bolo práve konstatované, vymenovanie clenov správnej rady spolocnosti Arkema spolocnostou Elf Aquitaine tak bolo v tomto kontexte spomenuté len pre doplnenie. Za týchto podmienok skutocnost, ze Komisia osobitne neodpovedala na toto tvrdenie, nepredstavuje porusenie povinnosti riadnej správy vecí verejných. 159 Navyse treba zdôraznit, ze okrem znenia napadnutého rozhodnutia zalobkyne neuvádzajú nijaký dalsí dôkaz na podporu svojej výhrady. 160 Druhá cast tohto zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut, v dôsledku coho sa musí zamietnut aj tretí zalobný dôvod ako celok. O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na nedodrzaní kritéria konkrétneho dopadu na trh pri stanovení východiskovej sumy pokuty na 65 miliónov eur Tvrdenia úcastníkov konania 161 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú, ze Komisia stanovením východiskovej sumy pokuty na 65 miliónov eur nedodrzala kritérium skutocného dopadu na trh, uvedené v bode 1 A prvom odseku usmernení. 162 Po prvé, zalobkyne tvrdia, ze východisková suma pokuty, teda 65 miliónov eur, je nadmerná, kedze porusenie malo len velmi obmedzený dopad na trhy s dotknutými výrobkami. 163 V tejto súvislosti zalobkyne tvrdia, po prvé, ze v rozpore s tým, co Komisia tvrdí v odôvodnení c. 329 napadnutého rozhodnutia, dopad porusenia na trh bolo mozné merat. Mal byt preto zohladnený pri urcení závaznosti porusenia v súlade s judikatúrou a usmerneniami. 164 Podla ustálenej judikatúry má totiz Komisia pri posudzovaní konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo. Predpokladom toho je teda znalost vývoja konkurencnej situácie na dotknutom trhu pocas obdobia dopústania sa porusenia a moznost porovnat tento vývoj s vonkajsími údajmi o trhu. 165 Zalobkyne vsak vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách poskytli Komisii potrebné údaje na tento úcel, a to podrobné informácie o vývoji cien troch dotknutých výrobkov z PMMA od roku 1995 do roku 2003, vrátane údajov súvisiacich s vývojom cien ich surovín. Navyse dopad porusenia na trh bolo tiez mozné merat na základe informácií týkajúcich sa vývoja trhových podielov rôznych výrobcov pocas trvania porusenia, ktoré mala Komisia k dispozícii, ako to dosvedcuje znenie oznámenia o výhradách. 166 Po druhé, zalobkyne uvádzajú, ze keby Komisia vykonala kvantifikáciu dopadu porusenia na trh, nevyhnutne by dospela k záveru, ze tento dopad bol obmedzený a ulozila by spolocnosti Arkema pokutu nizsiu ako 65 miliónov eur. 167 V tejto súvislosti zalobkyne tvrdia, ze konkrétny dopad porusenia bol nevyhnutne zanedbatelný, kedze vývoj cien dotknutých výrobkov sa striktne spájal s vývojom cien surovín pouzívaných na ich výrobu, v prípade ktorých nebolo konstatované ziadne porusenia, ako to vyplýva zo schém poskytnutých spolocnostou Arkema v prílohe k jej odpovedi na oznámenie o výhradách. 168 Navyse samotná Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala, ze porusenie malo len extrémne obmedzený dopad na dotknuté trhy. V odôvodnení c. 104 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkalo vseobecného opisu vykonávania dohôd, Komisia pripustila, ze dohodnuté zvýsenia cien nemohli byt vzdy realizované. Z viacerých odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zaoberajúcich sa dotknutými tromi výrobkami, rovnako tak vyplýva, ze zvýsenia cien dohodnuté pocas rôznych stretnutí nebolo mozné realizovat alebo mali len velmi obmedzený úcinok. 169 Navyse zalobkyne v replike na tvrdenia Komisie spresnujú, ze nespochybnujú, ze vykonanie, aj ciastocné, dohody môze predstavovat dôkaz o existencii konkrétneho dopadu takejto dohody na trh, ani ze dotknutý kartel mohol mat urcitý dopad na trh s PMMA. Zalobkyne vsak tvrdia, ze tento dopad bolo mozné merat a ze keby Komisia vykonala kvantifikáciu tohto dopadu, nevyhnutne by dospela k záveru, ze bol obmedzený. 170 Po druhé, zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia a zásadu riadnej správy vecí verejných, ked sa domnievala, ze konkrétny dopad porusenia nemal byt zohladnený pri stanovení východiskovej sumy pokuty. 171 Po prvé, zalobkyne zdôraznujú, ze Komisia sa uspokojila s tvrdením, ze dopad porusenia nebolo mozné merat, bez toho, aby uviedla akýkolvek dôkaz na podporu tohto tvrdenia, a to napriek mnohým skutocnostiam týkajúcim sa vývoja cien poskytnutým spolocnostou Arkema pocas správneho konania. 172 Podla zalobkýn má vsak práve Komisia preukázat, ci dopad porusenia na trh je alebo nie je mozné merat, najmä ak, ako je tomu v prejednávanej veci, úcastníci správneho konania predlozia skutocnosti týkajúce sa úcinkov porusenia na dotknuté trhy. Keby tomu tak nebolo, Komisii by stacilo tvrdit, ze dopad porusenia nie je mozné merat, aby sa oslobodila od zohladnenia tohto vplyvu pri stanovení východiskovej sumy pokuty. 173 Po druhé, zalobkyne tvrdia, ze Komisia tiez porusila svoju povinnost odôvodnenia a zásadu riadnej správy vecí verejných tým, ze neodpovedala na tvrdenia uvedené spolocnostou Arkema v odpovedi na oznámenie o výhradách, ktorých cielom bolo preukázat, ze dopad porusenia na dotknuté trhy bol obmedzený. 174 Na záver zalobkyne navrhujú Vseobecnému súdu, aby zrusil dotknuté ustanovenia napadnutého rozhodnutia a aby so zretelom na obmedzený dopad porusenia na dotknuté trhy stanovil pri výkone svojej neobmedzenej právomoci nizsiu východiskovú sumu ich pokuty ako je východisková suma ulozená Komisiou. 175 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. Posúdenie Vseobecným súdom 176 Podla bodu 1 A prvého odseku usmernení "pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu". 177 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne v podstate tvrdia, ze v rozpore s tým, co Komisia tvrdí v napadnutom rozhodnutí, dopad dotknutého kartelu na trh bolo mozné merat. Podla zalobkýn keby Komisia vykonala kvantifikáciu tohto dopadu, nevyhnutne by dospela k záveru, ze bol velmi obmedzený a stanovila by teda nizsiu východiskovú sumu pokuty spolocnosti Arkema ako 65 miliónov eur. Okrem toho zalobkyne uvádzajú porusenie povinnosti odôvodnenia a zásady riadnej správy vecí verejných tým, ze Komisia nepodporila svoje tvrdenie, ze dopad nebolo mozné merat a neodpovedala na tvrdenia uvedené spolocnostou Arkema v odpovedi na oznámenie o výhradách. 178 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora závaznost porusení musí byt preukázaná na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy. Medzi faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý z týchto postupov mohli mat, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Spolocenstva (pozri rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 241 a 242 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 96). 179 Z uvedeného vyplýva, ze úcinok protisútazného postupu nie je sám osebe urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty. Osobitne skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie nez tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné (pozri rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, bod 96 a tam citovanú judikatúru). 180 V tomto ohlade treba pripomenút, ze bolo opakovane rozhodnuté, ze kartely si uz z dôvodu svojej povahy zasluhujú prísnejsie pokuty. Ich prípadný konkrétny dopad na trh, najmä otázka, nakolko obmedzenie hospodárskej sútaze viedlo k vyssej cene na trhu, nez aká by prevládala, pokial by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia, T-127/04, Zb. s. II-1167, bod 64). Tri vyssie uvedené aspekty posúdenia závaznosti porusenia totiz nemajú rovnakú váhu pri celkovom skúmaní. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako velmi závazného (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 91). 181 Ako Súdny dvor rozhodol, z usmernení vyplýva, ze horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu môzu byt kvalifikované ako velmi závazné priestupky výlucne na základe ich samotnej povahy, a bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. V takom prípade predstavuje konkrétny dopad porusenia len jednu z okolností, ktorá v prípade, ze je meratelná, umoznuje Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad úroven zamýslanej minimálnej sumy 20 miliónov eur (rozsudky Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, bod 75, a Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 103). Súdny dvor teda zdôraznil, ze konkrétny dopad porusenia na trh je fakultatívnou okolnostou, ktorú Komisia môze zohladnit na úcely výpoctu pokuty, ak to povazuje za vhodné (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, bod 82). 182 Navyse bolo rozhodnuté, ze skutocnost, ze Komisia v usmerneniach spresnila svoj prístup k hodnoteniu závaznosti porusenia, nevylucuje, aby ju hodnotila ucelene, v závislosti od vsetkých relevantných okolností danej veci vrátane skutocností, ktoré nie sú výslovne uvedené v usmerneniach (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 237). 183 So zretelom na túto judikatúru tvrdenia predlozené zalobkynami nemôzu spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia, pokial ide o stanovenie východiskovej sumy. 184 Z tejto judikatúry totiz vyplýva, ze aj za predpokladu, ze dopad sporného porusenia na vývoj cien bol obmedzený, ako to tvrdia zalobkyne, jeho kvalifikácia ako velmi závazného porusenia zostáva nadalej primeraná vzhladom na jeho povahu a geografický rozsah (t. j. územie EHP). Navyse treba zdôraznit, ze Komisia vo svojom závere týkajúcom sa závaznosti porusenia, ktorý je uvedený v odôvodnení c. 331napadnutého rozhodnutia, kvalifikovala porusenie ako velmi závazné "s prihliadnutím na jeho povahu... a na skutocnost, ze sa vztahovalo na celé územie EHP". Kritérium konkrétneho dopadu na trh tak nehralo ziadnu úlohu pri kvalifikovaní porusenia. 185 Nic v napadnutom rozhodnutí taktiez nenaznacuje, ze keby Komisia dospela k záveru, ze dopad predmetného kartelu bol obmedzený, stanovila by východiskovú sumu pokuty spolocnosti Arkema nizsiu ako 65 miliónov eur. 186 Hoci Komisia v tejto súvislosti potvrdila, ze predmetný kartel mal dopad na trh, vzhladom na vykonanie dohôd a postupov týkajúcich sa cien (pozri odôvodnenia c. 321 a 329 napadnutého rozhodnutia), hned spresnila, ze "v tomto konaní [nebolo] mozné merat konkrétny dopad [porusenia] na trh... a preto Komisia specificky [nevychádzala] z konkrétneho dopadu, v zhode s usmerneniami, podla ktorých konkrétny dopad na trh musí byt zohladnený, pokial ho mozno merat" (odôvodnenie c. 321) a ze "úcinky [predmetného kartelu na trh nebolo] mozné presne merat". Okrem toho, ako je uvedené vyssie, záver Komisie týkajúci sa závaznosti porusenia, uvedený v odôvodnení c. 331 napadnutého rozhodnutia, nespomína kritérium konkrétneho dopadu na trh. 187 Treba teda konstatovat, ze táto okolnost nebola na úcely výpoctu pokuty zohladnená. 188 Navyse treba zdôraznit, ze zalobkyne netvrdia, ze Komisia mala na základe dokumentov, ktoré mala, konstatovat neexistenciu dopadu kartelu na trh. Zalobkyne pripústajú, ze porusenie mohlo mat urcitý dopad, pricom tvrdia, ze tento dopad bol obmedzený (pozri bod 169 vyssie). Aj za predpokladu, ze Komisia na úcely výpoctu pokuty zohladnila svoje konstatovanie, podla ktorého mal kartel dopad na trh, vsak nic nenaznacuje, ze zvelicila jeho úcinky. 189 Nemozno tiez tvrdit, ze východisková suma pokuty uplatnená na zalobkyne bola nevyhnutne zalozená na zohladnení významného dopadu predmetného kartelu na trh, kedze táto suma je omnoho vyssia nez minimálna suma stanovená v usmerneniach pre velmi závazné porusenia (t. j. 20 miliónov eur). Ako totiz vyplýva z vyssie uvedeného, konkrétny dopad porusenia predstavuje len jednu spomedzi dalsích okolností, ktoré môzu umoznit Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad túto sumu. 190 V prejednávanej veci je tak východisková suma zalozená najmä na povahe porusenia, ktorá bola stanovená so zretelom na jeho hlavné charakteristiky uvedené v casti 4.2 napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenie c. 320 napadnutého rozhodnutia), na velkosti dotknutého geografického trhu, ktorým je územie EHP (pozri odôvodnenie c. 330 napadnutého rozhodnutia) a na uplatnení rozdielneho zaobchádzania s týmito podnikmi s cielom zohladnit ich skutocnú hospodársku schopnost spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi, posudzovanú s ohladom na obrat z predaja výrobkov z PMMA, v súvislosti s ktorými sa zúcastnili na predmetnom karteli (pozri odôvodnenia c. 332 az 334 napadnutého rozhodnutia). V tomto kontexte Komisia spomenula taktiez velkost celého trhu s výrobkami z PMMA v roku 2000 a v roku 2002, vyjadrenú objemom a hodnotou (pozri odôvodnenie c. 333 napadnutého rozhodnutia). 191 V rámci tohto odvolacieho dôvodu vsak zalobkyne uvádzajú nadmernost východiskovej sumy pokuty výlucne v súvislosti s kritériom konkrétneho dopadu na trh. Ako vyplýva z vyssie uvedeného, táto argumentácia je sama osebe nefunkcná pre spochybnenie východiskovej sumy pokuty prijatej vo vztahu k zalobkyniam. 192 Z vyssie uvedeného tiez vyplýva, ze skutocnost, ze zo znenia napadnutého rozhodnutia dostatocne podrobne nevyplývajú dôvody, z akých sa Komisia domnievala, ze na základe údajov, ktorými disponovala, nebolo mozné merat konkrétny dopad dotknutého porusenia na trh, nie je relevantná. Táto okolnost nemá totiz ziaden vplyv na kvalifikovanie velmi závazného porusenia ani na východiskovú sumu pokuty prijatú vo vztahu k zalobkyniam. 193 Z vyssie uvedeného navyse vyplýva, ze tvrdenia týkajúce sa obmedzenej povahy dopadu predmetného kartelu na trh nemôzu odôvodnovat znízenie pokuty v rámci výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu. 194 Tento zalobný dôvod, ako aj návrh na znízenie pokuty podaný v z tohto dôvodu zalobkynami sa preto musia zamietnut. O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na existencii nesprávneho právneho posúdenia a skutkových omylov pri zvýsení východiskovej sumy pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku 195 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne spochybnujú zvýsenie východiskovej sumy pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku a navrhujú, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie v tomto bode alebo subsidiárne podstatne znízil zvýsenie vykonané z tohto dôvodu. 196 Tento zalobný dôvod je rozdelený na tri casti. Navyse zalobkyne na pojednávaní uviedli dodatocnú výhradu s cielom spochybnit predmetné zvýsenie. O prvej casti, zalozenej na tom, ze Komisia nebola oprávnená zvýsit východiskovú sumu pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku na základe obratu spolocnosti Total, kedze porusenie nebolo tejto spolocnosti pripísatelné - Tvrdenia úcastníkov konania 197 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked z dôvodu odstrasujúceho úcinku uplatnila násobitela 3 na základe obratu realizovaného spolocnostou Total, pricom porusenie nebolo tejto spolocnosti pripísatelné. Podla ich názoru prípadné zvýsenie pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku, za predpokladu, ze bolo potrebné, mohlo byt zalozené len na velkosti a zdrojoch spolocnosti Arkema. 198 Komisia by vsak bola za tohto predpokladu výslovne uznala, ze násobitel 3 je neprimeraný. Zalobkyne totiz uvádzajú, ze Komisia pri stanovení casti pokuty pripísatelnej samotnej spolocnosti Arkema z dôvodu opakovaného porusovania uviedla, ze by uplatnila "násobitela 1,25", keby spolocnost Arkema bola jedinou osobou, ktorej bolo napadnuté rozhodnutie urcené (poznámka pod ciarou c. 250 napadnutého rozhodnutia). 199 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. - Posúdenie Vseobecným súdom 200 Treba konstatovat, ze táto cast tohto zalobného dôvodu spocíva v celom rozsahu na predpoklade, ze sporné porusenie nebolo mozné pripísat materským spolocnostiam spolocnosti Arkema. Z vyssie uvedeného vsak vyplýva, ze tento predpoklad je nesprávny. 201 Prvá cast tohto zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O druhej casti, zalozenej na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania - Tvrdenia úcastníkov konania 202 Zalobkyne tvrdia, ze aj za predpokladu, ze by porusenie bolo pripísatelné spolocnosti Total (alebo Elf Aquitaine), Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania tým, ze pri zvýsení sumy pokuty spolocnosti Arkema z dôvodu odstrasujúceho úcinku zohladnila obrat spolocnosti Total. 203 Podla zalobkýn totiz aj za predpokladu, ze by uplatnenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu mohlo stacit pre pripísanie porusenia ich materským spolocnostiam, táto domnienka nie je dostatocná pre uplatnenie zvýsenia z dôvodu odstrasujúceho úcinku na základe obratu realizovaného týmito materskými spolocnostami. Zalobkyne sa domnievajú, ze odstrasujúci charakter pokuty sa musí posudzovat podla okolností, ktoré by mohli ovplyvnit správanie porusitela na trhu a osobitne podla rozsahu zdrojov poskytnutých dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia na dotknutom trhu. Podla názoru zalobkýn aby zvýsenie z dôvodu odstrasujúceho úcinku mohlo byt vypocítané na základe obratu realizovaného na úrovni skupiny, príslusnost k skupine spolocností musí byt doplnená dodatocnými okolnostami umoznujúcimi preukázat, ze dcérska spolocnost skutocne pouzila zdroje skupiny pri dopústaní sa porusenia, z dôvodu úcasti vedúcich predstavitelov materskej spolocnosti na porusení a/alebo z dôvodu existencie skutocného ovládania dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou. Ak tomu tak nie je, zohladnenie obratu materskej spolocnosti predstavuje neprimerané a diskriminacné pouzitie pojmu odstrasujúci úcinok. 204 Zalobkyne okrem toho uvádzajú, ze samotná Komisia sa vo svojej rozhodovacej praxi domnievala, ze úcast materskej spolocnosti na porusení, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, a pouzitie zdrojov skupiny pri dopústaní sa porusenia sú relevantné kritériá na úcely uplatnenia odstrasujúceho úcinku [rozhodnutie Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúce sa konania podla clánku 85 Zmluvy ES (IV/35.691/E-4, Izolované potrubia) [neoficiálny preklad] (dalej len "rozhodnutie Izolované potrubia")]. 205 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. 206 Komisia predovsetkým uvádza, ze ak bol dosah podniku, voci ktorému musí byt vyvodená zodpovednost za porusenie, dostatocne vymedzený z právneho hladiska, potreba uplatnenia alebo neuplatnenia násobitela a prípadne urcenie jeho primeranej úrovne závisia od celkových zdrojov tejto spolocnosti. Tieto zdroje sa primerane odrázajú v celkovom obrate podniku pocas roka predchádzajúceho roku, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie ukladajúce sankciu, a nemozno prihliadnut na ziadnu z úvah uvedených zalobkynami. - Posúdenie Vseobecným súdom 207 Treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení c. 337 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze skála pokút, ktoré môzu byt ulozené v kategórii velmi závazných porusení, umoznuje tiez stanovit sumu pokút na úrovni zabezpecujúcej, ze budú mat dostatocne odstrasujúci úcinok "s ohladom na velkost a hospodársku silu kazdého podniku". Pre posúdenie velkosti a hospodárskej sily podniku, ku ktorému zalobkyne patrili, Komisia zohladnila celosvetový obrat spolocnosti Total v roku 2005, ktorý bol posledným obchodným rokom predchádzajúcim roku, v ktorom bolo prijaté napadnuté rozhodnutie (143,168 miliárd eur) a rozhodla sa uplatnit násobitela 3 na pokutu ulozenú spolocnosti Arkema (pozri najmä odôvodnenia c. 338 a 349 napadnutého rozhodnutia). 208 V rámci tejto casti piateho zalobného dôvodu zalobkyne spochybnujú tento spôsob konania, ked v podstate tvrdia, ze aby zvýsenie z dôvodu odstrasujúceho úcinku mohlo byt vypocítané na základe obratu realizovaného na úrovni skupiny, príslusnost k skupine spolocností musí byt doplnená dodatocnými okolnostami umoznujúcimi preukázat, ze dcérska spolocnost skutocne pouzila zdroje skupiny. Pripísanie zodpovednosti materským spolocnostiam na základe domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na ich dcérske spolocnosti, ktorá nebola vyvrátená, nie je v tejto súvislosti dostatocné. 209 Túto argumentáciu nemozno prijat. 210 Na úvod treba pripomenút, ze pokial ide o pojem odstrasenie, tento pojem predstavuje jednu z okolností, ktoré sa majú zohladnit pri stanovovaní výsky pokuty. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pokuty ulozené z dôvodu porusení clánku 81 ES, ktoré sú stanovené v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, majú za ciel potrestat protiprávne akty dotknutých podnikov i odstrasit tak predmetné podniky, ako aj ostatné hospodárske subjekty od porusovania pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze v budúcnosti. Komisia tak môze pri stanovovaní výsky pokuty zohladnit najmä velkost a hospodársku silu dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 16 a tam citovanú judikatúru). 211 Súdny dvor sa navyse ustálene domnieva, ze celkový obrat podniku je ukazovatelom, hoci len priblizným a neúplným, velkosti podniku a jeho hospodárskej sily (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, bod 243 a tam citovanú judikatúru). Bolo uz rozhodnuté, ze na stanovenie pokuty na takej úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci charakter, je Komisii dovolené zohladnit celkový obrat dotknutého podniku (rozsudky Súdneho dvora Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, body 15 az 18, a z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C-266/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 120; rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 96). 212 V tomto kontexte treba pripomenút, ze podla napadnutého rozhodnutia Total a Elf Aquitaine tvoria so zalobkynami jeden podnik, ktorý sa dopustil sporného porusenia. Za týchto podmienok argumentácia zalobkýn znamená poziadavku zohladnit na úcely stanovenia dostatocne odstrasujúcej úrovne pokuty nie velkost a hospodársku silu toho podniku, ako sa odrázajú v jeho celkovom obrate, ale len cast jeho zdrojov, a to tých, ktoré boli "dané k dispozícii dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia na dotknutom trhu". Treba vsak konstatovat, ze toto tvrdenie je nezlucitelné s cielom odstrasenia sledovaným Komisiou. 213 Ako uz totiz Súd prvého stupna rozhodol, potreba zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty, hoci neodôvodnuje zvýsenie celkovej výsky pokút v rámci vykonávania politiky hospodárskej sútaze, vyzaduje upravit pokutu tak, aby mala pozadovaný dosah na podnik, ktorému je ulozená, a to tak, aby sa nestala zanedbatelnou, alebo naopak, neprimerane vysokou, predovsetkým s ohladom na financné schopnosti dotknutého podniku v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi jednak z potreby zabezpecit efektívnost pokuty a jednak dodrziavania zásady proporcionality (rozsudky Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 283, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 379). Z pohladu dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty preto môze byt uplatnenie násobitela odôvodnené najmä moznostou dotknutého podniku lahsie zhromazdit prostriedky potrebné na zaplatenie svojej pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 18, a rozsudky Súdu prvého stupna Degussa/Komisia, uz citovaný, bod 284, a Hoechst/Komisia, uz citovaný, bod 379). 214 Z uvedeného vyplýva, ze od Komisie nemozno vyzadovat preukázanie dodatocnej väzby medzi pouzitím zdrojov podniku a porusením, ktorého sa podnik dopustil, aby tieto zdroje mohli byt zohladnené na úcely stanovenia dostatocne odstrasujúcej úrovne pokuty, kedze v tomto kontexte sú faktormi, na ktorých zálezí, samotná velkost a hospodárska sila podniku, ktorý sa dopustil porusenia. 215 Napokon, pokial ide o odkaz na rozhodnutie Izolované potrubia, stací pripomenút, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, T-116/04, Zb. s. II-1087, bod 85 a tam citovanú judikatúru). Argumentáciu zalozenú na znení tohto rozhodnutia samu osebe preto nemozno prijat. 216 Druhá cast tohto zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O tretej casti, zalozenej na nepotrebnosti pouzitia odstrasujúceho úcinku pokuty v prejednávanej veci - Tvrdenia úcastníkov konania 217 Zalobkyne uvádzajú, ze podla usmernení musí byt pokuta stanovená na dostatocne odstrasujúcej úrovni a Komisia teda môze zvýsit pokutu, ak takúto úroven nedosahuje. Podla zalobkýn je mozné urcit potrebu zvýsenia pokuty len po stanovení konecnej sumy pokuty, v prípade potreby s prihliadnutím na nedávne odsúdenie podniku k zaplateniu pokút. Zalobkyne sa domnievajú, ze vykonanie zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku ab initio a in abstracto bez zohladnenia skutkových úvah vlastných dotknutého podniku a najmä pokút, ktoré dotknutý podnik zaplatil, je v rozpore s usmerneniami. 218 Zalobkyne v tejto súvislosti poznamenávajú, ze spolocnost Arkema bola v období menej nez troch rokov opakovane odsúdená k pokutám v celkovej výske priblizne 180 miliónov eur z dôvodu jej úcasti na karteloch, ktoré prebiehali súbezne, aspon ciastocne, s postupmi sankcionovanými v napadnutom rozhodnutí. Tieto pokuty boli Komisiou ulozené v rozhodnutiach Organické peroxidy a MCAA a v rozhodnutí Komisie K(2006) 1766 z 3. mája 2006 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/C.38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "rozhodnutie Peroxid vodíka a perboritan"). Komisia v kazdom z týchto troch rozhodnutí uplatnila na spolocnost Arkema zvýsenie pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku, pricom postupne zvysovala príslusný násobitel. 219 Podla názoru zalobkýn sa teda Komisia musela domnievat, ze predchádzajúce pokuty za skutky, ku ktorým doslo v rovnakom case ako k dotknutého kartelu, mali dostatocne odstrasujúci charakter na to, aby zabránili spolocnosti Arkema v dopústaní sa nových porusení v budúcnosti a preto nebolo potrebné vykonat dodatocné zvýsenie pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku. 220 Zalobkyne navyse uvádzajú, ze prijatie programu dodrziavania práva hospodárskej sútaze spolocnostou Arkema krátko po nadobudnutí Elf spolocnostou Total Fina potvrdzuje, ze Arkema uz bola dostatocne odstrasená od dopústania sa nových porusení. 221 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. - Posúdenie Vseobecným súdom 222 Na úvod treba pripomenút, ze pri stanovovaní výsky pokút prinálezí Komisii miera volnej úvahy s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, T-68/04, Zb. s. II-2511, bod 49 a tam citovanú judikatúru). 223 Po prvé, treba zamietnut tvrdenie, podla ktorého Komisia mala v prejednávanej veci vykonat zvýsenie pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku ab initio, zatial co podla zalobkýn je mozné stanovit potrebu zvýsenia pokuty len po stanovení konecnej sumy pokuty. 224 Ako uz totiz bolo rozhodnuté, poziadavka zabezpecit odstrasujúci úcinok je vseobecnou poziadavkou, ktorou sa má Komisia riadit pocas celého výpoctu pokuty a ktorá nevyhnutne nevyzaduje, aby sa tento výpocet vyznacoval osobitnou etapou urcenou na celkové posúdenie vsetkých okolností relevantných na dosiahnutie tohto úcelu (pozri rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 131 a tam citovanú judikatúru). Zalobkyne teda nemôzu tvrdit, ze Komisia mala pristúpit k urceniu odstrasujúceho úcinku az po výpocte konecnej sumy pokuty. 225 Okrem toho treba konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach c. 337 az 350 napadnutého rozhodnutia v kontexte posúdenia závaznosti porusenia vykonala len zvýsenie východiskovej sumy pokuty s cielom, aby jej zabezpecila "dostatocný odstrasujúci úcinok vzhladom na velkost a hospodársku silu kazdého podniku" (odôvodnenie c. 337 napadnutého rozhodnutia). Táto etapa výpoctu pokuty vyplýva z potreby upravit východiskovú sumu tak, aby pokuta mala dostatocne odstrasujúci charakter pri zohladnení celkových zdrojov podniku a jeho schopnosti zhromazdit zdroje potrebné na zaplatenie pokuty. Táto etapa vsak nie je totozná, ako tvrdia zalobkyne, so samotným posúdením odstrasujúcej povahy pokuty ab initio. Ako vyplýva z predchádzajúceho bodu, touto domnienkou sa má Komisia riadit pocas celého výpoctu pokuty. 226 Po druhé, treba taktiez zamietnut tvrdenie, ze Komisia vykonala zvýsenie pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku in abstracto bez toho, aby zohladnila skutkové úvahy vlastné podniku, ktorý sa dopustil porusenia. 227 Toto tvrdenie nie je skutkovo podlozené. Zohladnenie velkosti podniku, ku ktorému zalobkyne patrili, v odôvodneniach c. 337 az 350 napadnutého rozhodnutia a z toho vyplývajúce zvýsenie východiskovej sumy totiz presne predstavuje okolnost urcenú na prispôsobenie pokuty v závislosti od faktorov vlastných uvedenému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 362). 228 Po tretie treba pristúpit k tvrdeniu, podla ktorého mala Komisia zohladnit pokuty predtým zaplatené spolocnostou Arkema v tom zmysle, ze sa mala domnievat, ze tri predchádzajúce pokuty, ktoré jej boli ulozené za skutky, ku ktorým doslo v rovnakom case ako k dotknutému kartelu, mali dostatocne odstrasujúci charakter na to, aby zabránili spolocnosti Arkema dopústat sa nových porusení v budúcnosti, a preto nebolo potrebné vykonat dodatocné zvýsenie pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku. 229 Predovsetkým treba pripomenút, ze Komisia mohla legitímne ulozit spolocnosti Arkema styri rôzne pokuty, z ktorých kazdá dodrziavala hranice stanovené clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pod podmienkou, ze sa táto spolocnost dopustila styroch rôznych porusení ustanovení clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 56). Kazdá z týchto pokút sa musela zakladat na posúdení konkrétnej dlzky a závaznosti porusenia, ktoré sankcionovala. 230 Treba vsak konstatovat, ze ulozenie pokuty spolocnosti Arkema za rôzne protisútazné cinnosti týkajúce sa iných výrobkov nemá vplyv na existenciu porusenia, ktorého sa dopustila v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 52). V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze rozhodnutie navrhované zalobkynami by Komisii zabránilo stanovit danú pokutu so zohladnením vsetkých okolností, ktoré môzu umoznit posúdenie závaznosti porusenia a najmä potreby zabezpecit dostatocne odstrasujúcu úroven tejto pokuty so zretelom na hospodársku silu dotknutého podniku. 231 Okrem toho riesenie navrhované zalobkynami je v rozpore s cielom odstrasenia, ktorý sleduje Komisia, pokial ide o jej politiku v oblasti pokút. Ako Komisia správne pripomenula, toto riesenie by vyústilo do paradoxnej situácie, v ktorej by sa podniku opakovane sa zúcastnujúcemu na rôznych karteloch progresívne znizovali marginálne náklady na kazdú sankciu. 232 Navyse treba uviest, ze argumentácia zalobkýn je zalozená na predpoklade, ze Komisia mala urcit výsku pokuty v závislosti od pravdepodobnosti, ze sa Arkema v budúcnosti dopustí nových porusení, co je pravdepodobnost, ktorú mala posúdit vzhladom na celkovú výsku pokút ulozených tomuto podniku pocas urcitého casového obdobia. Takýto predpoklad je vsak nezlucitelný s pojmom odstrasenie v práve hospodárskej sútaze. 233 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze právomoc Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje podla judikatúry jeden z prostriedkov priznaných Komisii s cielom umoznit jej plnit si úlohu vykonávania dohladu, ktorú jej zveruje právo Únie. Táto úloha iste zahrna úlohu presetrovat a sankcionovat jednotlivé porusenia, ale zahrna tiez povinnost viest vseobecnú politiku s cielom uplatnovat v oblasti hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a usmernovat v tomto zmysle správanie podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 105, a rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 222 vyssie, bod 53). 234 Pokuty ulozené z dôvodu porusení clánku 81, ktoré sú stanovené v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, tak majú za ciel potrestat protiprávne akty dotknutých podnikov i odstrasit tak predmetné podniky, ako aj ostatné hospodárske subjekty od porusovania pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze v budúcnosti (rozsudok Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 16). Faktor odstrasenia sa teda hodnotí so zohladnením viacerých okolností, nielen osobitnej situácie dotknutého podniku (rozsudok Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 23, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia, T-13/03, Zb. s. II-947, bod 71). Komisia pri posudzovaní potreby zvýsit pokuty na úcely zabezpecenia ich odstrasujúceho úcinku takisto nemá ziadnu povinnost hodnotit pravdepodobnost, ze dotknuté podniky sa znovu dopustia porusenia (rozsudok Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia, uz citovaný, bod 72). 235 Táto etapa výpoctu pokuty preto spocíva vo zvýsení východiskovej sumy pokuty vzhladom na objektívne okolnosti, ako sú velkost a hospodárska sila dotknutého podniku, a nie na subjektívne okolnosti týkajúce sa posúdenia pravdepodobnosti dopustenia sa nového porusenia v budúcnosti. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia v rámci rozhodnutí uvedených zalobkynami uz vykonala vo vztahu k nim zvýsenia z dôvodu odstrasujúceho úcinku a ze postupne zvysovala uplatnené násobitele, je irelevantná. 236 Napokon treba taktiez zamietnut tvrdenie zalozené na tom, ze prijatie programu zosúladenia s právom hospodárskej sútaze spolocnostou Arkema potvrdzuje, ze táto spolocnost uz bola dostatocne odstrasená od dopústania sa nových porusení, kedze táto okolnost nie je v kontexte zvýsenia pokuty relevantná pre zohladnenie velkosti a hospodárskej sily dotknutého podniku. V kazdom prípade uz bolo rozhodnuté, ze samotné prijatie programu zosúladenia s pravidlami hospodárskej sútaze podnikom nemôze predstavovat platnú a spolahlivú záruku budúceho dlhodobého dodrziavania uvedených pravidiel, takze takýto program nemôze Komisiu prinútit k znízeniu pokuty z dôvodu, ze by sa ciel prevencie sledovaný touto institúciou uz prinajmensom ciastocne dosiahol (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 361; pozri tiez rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 230 vyssie, bod 52). 237 Tretia cast tohto zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O výhrade vznesenej na pojednávaní, zalozenej na tom, ze v den prijatia napadnutého rozhodnutia uz zalobkyne neboli ovládané spolocnostami Total a Elf Aquitaine - Tvrdenia úcastníkov konania 238 Zalobkyne na pojednávaní tvrdili, ze Komisia v kazdom prípade nemohla zvýsit ich pokutu z dôvodu odstrasujúceho úcinku s cielom zohladnit tak velkost skupiny Total, kedze Arkema uz v case prijatia napadnutého rozhodnutia nebola ovládaná touto skupinou. Z nových skutocností predlozených Komisiou od skoncenia písomnej casti konania vsak vyplýva, ze existencia takéhoto ovládania v case prijatia napadnutého rozhodnutia predstavuje nevyhnutnú podmienku na uplatnenie vo vztahu k spolocnosti Arkema zvýsenia pokuty na úcely jej odstrasenia, vzhladom na velkost skupiny Total. 239 Tieto nové skutocnosti vyplývajú z odpovede Komisie na otázky Vseobecného súdu, ktoré polozil v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania súvisiacich s vecou T-206/06, ktorá sa týkala návrhu podaného materskými spolocnostami zalobkýn proti napadnutému rozhodnutiu. Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, ze v najnovsích rozhodnutiach [rozhodnutie Komisie K(2008) 2626 v konecnom znení z 11. júna 2008 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38695 - Chlorecnan sodný) (dalej len "rozhodnutie Chlorecnan sodný") a rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory) (dalej len "rozhodnutie Tepelné stabilizátory")] neuplatnila násobitela na úcely odstrasenia, pretoze spolocnost Arkema uz nebola v case týchto rozhodnutí súcastou skupiny Total. 240 Zalobkyne vsak zdôraznujú, ze spolocnost Arkema vstúpila na burzu 18. mája 2006 a ze od tohto dna, teda takmer dva týzdne pred prijatím napadnutého rozhodnutia 30. mája 2006, uz Arkema nebola ovládaná skupinou Total. 241 Na tvrdenia Komisie, ze ide o nový dôvod neprípustný podla clánku 48 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, zalobkyne odpovedajú, ze ich argumentácia je zalozená na dôkazoch, ktoré boli odhalené po ukoncení písomnej casti konania, a to na odpovedi Komisie na otázky Vseobecného súdu vo veci T-206/06 a na rozhodnutiach Chlorecnan sodný a Tepelné stabilizátory. V kazdom prípade zalobkyne vyzývajú Vseobecný súd, aby preskúmal ex offo prípadný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia v tomto rozhodnutí neuviedla, z akých dôvodov bolo potrebné vykonat zvýsenie ich pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku vzhladom na velkost skupiny Total, pricom v case napadnutého rozhodnutia uz spolocnost Arkema nebola súcastou tejto skupiny. 242 Napokon zalobkyne v odpovedi na otázku Vseobecného súdu polozenú v tomto zmysle pripustili, ze v rámci tejto veci Komisiu osobitne neinformovali o skutocnosti, ze od 18. mája 2006 uz neboli ovládané zo strany Total a Elf Aquitaine. Pocas správneho konania vsak zalobkyne tvrdili, ze Komisia musela byt informovaná o procese vstupu na burzu, ktorý prebiehal podla vopred urceného rozpisu. Zalobkyne navyse poznamenávajú, ze Komisia v prílohe k vyjadreniu k zalobe predlozila prospekt týkajúci sa tohto vstupu na burzu, takze nemôze tvrdit, ze o nom nebola informovaná. 243 Komisia tvrdí, ze výhrada zalozená na tom, ze spolocnost Arkema uz nebola súcastou skupiny Total v case prijatia napadnutého rozhodnutia, je nová a musí sa zamietnut ako neprípustná podla clánku 48 rokovacieho poriadku. Podla názoru Komisie zalobkyne nemôzu tvrdit, ze táto výhrada je zalozená na novom dôkaze, kedze práve spolocnost Arkema vstúpila na burzu pred prijatím napadnutého rozhodnutia, takze táto výhrada mohla byt vznesená v zalobe. 244 V kazdom prípade Komisia sa domnieva, ze táto výhrada sa musí zamietnut ako nedôvodná. Komisia pripústa, ze ak zohladnuje celkové zdroje podniku, na to, aby sa správne dosiahol odstrasujúci ciel, musia sa tieto zdroje posúdit ku dnu ulozenia pokuty (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 285). Podla ustálenej judikatúry a v súlade s usmerneniami vsak Komisia pri stanovení výsky pokuty môze taktiez zohladnit skutocnost, ze podniky velkých rozmerov väcsinou disponujú právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami umoznujúcimi im lepsie posúdit protiprávny charakter ich správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze. Táto okolnost sa vsak posudzuje v case porusenia (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, body 289 a 290). Osobitne pokial ide o skupinu spolocností tvoriacich jednu hospodársku jednotku, dcérske spolocnosti majú prospech zo skutocnosti, ze ich materská spolocnost disponuje takými zdrojmi. 245 Hoci Komisia pripústa, ze kritérium právnych a ekonomických infrastruktúr nie je v napadnutom rozhodnutí výslovne spomenuté, trvá na skutocnosti, ze je uvedené v usmerneniach. Toto kritérium bolo preto Komisiou nevyhnutne pouzité v napadnutom rozhodnutí. V kazdom prípade Komisia sa domnieva, ze ide nanajvýs o nedostatok odôvodnenia v tomto bode, ktorý Vseobecný súd môze doplnit ex offo, pricom dospeje k rovnakému záveru, pokial ide o výsku pokuty. 246 Napokon, pokial ide o rozhodnutia Chlorecnan sodný a Tepelné stabilizátory, na ktoré sa zalobkyne odvolávajú, Komisia zdôraznuje, ze tieto rozhodnutia uplatnujú usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "nové usmernenia"), ktoré uz neodkazujú na kritérium právnych a ekonomických infrastruktúr. To teda vysvetluje odlisný prístup v týchto neskorsích rozhodnutiach. - Posúdenie Vseobecným súdom 247 Po prvé treba pripomenút, ze zalobkyne vo svojej zalobe sformulovali jeden zalobný dôvod rozdelený do troch castí, zalozený na existencii nesprávneho právneho posúdenia a skutkových omylov pri zvýsení východiskovej sumy pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku, ktorý bol preskúmaný vyssie. Okrem toho zalobkyne tiez uviedli skutocnost, ze spolocnost Arkema sa od svojho vstupu na burzu 18. mája 2006 stala úplne nezávislou jednotkou skupiny Total, pricom jej kapitál uz nebol touto skupinou ovládaný. Argumentácia smerujúca k spochybneniu zvýsenia východiskovej sumy pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku z osobitného dôvodu, ze zalobkyne uz neboli v case prijatia napadnutého rozhodnutia ovládané skupinou Total, vsak nebola v ich písomnostiach výslovne uvedená. Ako Komisia správne tvrdí, táto argumentácia je vsak hypoteticky zalozená na skutkovej okolnosti predchádzajúcej zalobe a mohla byt teda uplatnená uz v tomto stádiu. 248 V prejednávanej veci vsak nie je potrebné preskúmat, ci táto argumentácia predstavuje nový zalobný dôvod, ktorý je podla clánku 48 rokovacieho poriadku neprípustný, alebo naopak ci je len rozsírením zalobného dôvodu uvedeného v zalobe, s ktorou je úzko spojený, ktorý by potom musel byt vyhlásený za prípustný podla tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu tretej komory Súdneho dvora z 13. novembra 2001, Dürbeck/Komisia, C-430/00 P, Zb. s. I-8547, bod 17; rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, bod 278, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 156). 249 Aj keby totiz zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne uviedli, ze "zvýsenie pokuty [spolocnosti Arkema] z dôvodu odstrasujúceho úcinku pre zohladnenie velkosti a zdrojov skupiny Elf Aquitaine/Total je o to menej odôvodnené, ze podnik sa stane subjektom nezávislým od skupiny Total na jar roku 2006, co je dátum stanovený pre jeho vstup na burzu", ako to pripustili na pojednávaní, neinformovali Komisiu o konkrétnej skutocnosti, ze od 18. mája 2006 uz nie sú ovládané skupinou Total. Napadnuté rozhodnutie tak nie je v tomto bode postihnuté ziadnou nezákonnostou, kedze Komisia mohla vychádzat zo skutkových okolností uvedených v oznámení o výhradách, ktoré preukazovali, ze zalobkyne tvoria jeden podnik s ich materskými spolocnostami, co sú okolnosti, ktoré neboli dotknutými osobami výslovne spochybnené. 250 Výhrada vznesená na pojednávaní je preto v kazdom prípade nedôvodná v rozsahu, v akom je jej cielom podporit návrh na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. 251 Treba vsak pripomenút, ze v prejednávanej veci zalobkyne na základe clánku 229 ES navrhli zrusit alebo znízit pokutu, ktorá im bola ulozená v napadnutom rozhodnutí. Navyse zalobkyne osobitne navrhli Vseobecnému súdu, aby "podstatne znízil zvýsenie pokuty ulozenej spolocnosti Arkema z dôvodu odstrasujúceho úcinku". Zalobkyne tým vyzvali Vseobecný súd, aby vykonal svoju neobmedzenú právomoc, ktorou disponuje na základe clánku 31 nariadenia c. 1/2003, podla clánku 229 ES, a to aj osobitne v súvislosti so zvýsením pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku. 252 Ako uz bolo rozhodnuté, uvedená neobmedzená právomoc vsak oprávnuje sudcu zmenit napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zmenit napríklad výsku ulozenej pokuty (rozsudky Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692; z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 86, a Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 577). 253 Za okolností prejednávanej veci preto ustanovenia clánku 48 rokovacieho poriadku nemôzu bránit Vseobecnému súdu v tom, aby na základe neobmedzenej právomoci zohladnil argumentáciu vznesenú zalobkynami na pojednávaní s cielom preskúmat, ci zvýsenie z dôvodu odstrasujúceho úcinku bolo odôvodnené vzhladom na uvedenú skutkovú okolnost (pozri v tomto zmysle a analogicky, pokial ide o návrhy uvedené na pojednávaní, rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, body 575 a 578), kedze navyse Komisia mala moznost predniest pripomienky k tejto otázke (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 2009, Réexamen M/EMEA, C-197/09 RX-II, zatial neuverejnený v Zbierke, body 40 az 42 a 57 az 58). 254 Po druhé treba uviest, ze Komisia nespochybnila správnost tvrdení zalobkýn, podla ktorých od 18. mája 2006 uz neboli ovládané zo strany Total a Elf Aquitaine. Ako je uvedené vyssie, táto skutková okolnost bola uvedená uz v zalobe. Okrem toho treba zdôraznit, ze správnost tohto tvrdenia je potvrdená znením rozhodnutia Tepelné stabilizátory, ktoré bolo prejednané na pojednávaní, a neskôr predlozené zalobkynami (pozri bod 26 vyssie). Podla tohto rozhodnutia totiz "od 18. mája 2006 uz Arkema France nie je súcastou skupiny Total/Elf Aquitaine" (odôvodnenie c. 27) a "nepatrí uz tomu istému podniku ako Elf Aquitaine..." (odôvodnenie c. 740). 255 Navyse zalobkyne na ziadost Vseobecného súdu (pozri bod 26 vyssie) predlozili dôkazy s cielom podporit svoje tvrdenia. Komisia tieto dôkazy nespochybnila a v odpovedi na otázku Vseobecného súdu výslovne pripustila, ze od 18. mája 2006 neboli zalobkyne súcastou toho istého podniku ako Total a Elf Aquitaine. 256 Je teda potrebné konstatovat, ze v den prijatia napadnutého rozhodnutia uz zalobkyne neboli súcastou toho istého podniku ako Total a Elf Aquitaine. 257 Po tretie treba preskúmat prípadný vplyv tohto konstatovania na výsku pokuty, ktorú sú zalobkyne povinné zaplatit podla napadnutého rozhodnutia. 258 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze potreba zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty, hoci neodôvodnuje zvýsenie celkovej výsky pokút v rámci vykonávania politiky hospodárskej sútaze, vyzaduje, aby pokuta bola upravená tak, aby mala pozadovaný dosah na podnik, ktorému je ulozená, a to tak, aby sa nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimerane vysokou, predovsetkým s ohladom na financné schopnosti dotknutého podniku v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi jednak z potreby zabezpecit efektívnost pokuty a jednak dodrziavania zásady proporcionality (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 283, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 379). Z pohladu dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty môze byt preto uplatnenie násobitela odôvodnené najmä moznostou dotknutého podniku lahsie zhromazdit prostriedky potrebné na zaplatenie svojej pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 18; Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 258 vyssie, bod 284, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 379; pozri tiez body 210 az 213 vyssie). 259 Zohladnenie velkosti a celkových zdrojov dotknutého podniku s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty spocíva v zamýslanom úcinku na uvedený podnik, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä s ohladom na financnú silu tohto podniku (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 104). 260 Z tohto dôvodu bolo teda rozhodnuté, ze ciel odstrasenia, ktorý je Komisia oprávnená sledovat pri stanovovaní výsky pokuty, mozno platne dosiahnut len zohladnením situácie podniku ku dnu ulozenia pokuty (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 278). Celkové zdroje podniku, ktoré môzu znacne kolísat nahor alebo nadol v relatívne krátkom case, najmä v období od ukoncenia porusenia do prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu, sa tak musia posúdit ku dnu ulozenia pokuty, aby sa správne dosiahol odstrasujúci ciel, a to pri dodrzaní zásady proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, body 285 a 288). 261 Navyse Komisia tieto úvahy nespochybnila. Komisia vsak tvrdí, ze v rámci stanovenia výsky pokuty môze tiez zohladnit skutocnost, ze podniky velkých rozmerov väcsinou disponujú právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami umoznujúcimi im lepsie posúdit protiprávny charakter ich správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze, co je okolnost, ktorá sa posudzuje v case porusenia. 262 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze závaznost porusení musí byt preukázaná na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, bod 241 a tam citovanú judikatúru). 263 Okrem toho, aj ked je na stanovenie pokuty na takej úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci charakter, Komisii dovolené zohladnit celkový obrat dotknutého podniku, ktorý poukazuje, hoci priblizne a neúplne, na velkost podniku a jeho hospodársku silu, netreba tomuto obratu pripisovat neprimeranú dôlezitost vo vztahu k iným faktorom, ktoré je potrebné posúdit, v dôsledku coho teda stanovenie vhodnej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého aritmetického výpoctu zalozeného na obrate (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 233 vyssie, bod 121; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, bod 243, a Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 211 vyssie, bod 120). 264 Ako Komisia správne tvrdí, pri stanovení výsky pokuty môze zohladnit najmä skutocnost, ze podniky velkých rozmerov väcsinou disponujú právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami, ktoré im umoznujú lepsie posúdit protiprávny charakter svojho správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 211 vyssie, bod 121), ako je navyse stanovené v bode 1 A piatom odseku usmernení. 265 Zohladnenie tejto skutocnosti má za ciel väcsmi potrestat velké podniky, o ktorých sa predpokladá, ze majú dostatocné znalosti a strukturálne prostriedky, ktoré im umoznujú rozpoznat protiprávnu povahu svojho správania a odhadnút zisky, ktoré by z neho prípadne plynuli. Za tohto predpokladu sa preto obrat, na základe ktorého Komisia posudzuje velkost predmetných podnikov, a teda aj ich schopnost rozpoznat povahu a dôsledky svojho správania, musí vztahovat na ich situáciu v case porusenia, a nie v case prijatia napadnutého rozhodnutia (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, body 289 a 290). 266 V prejednávanej veci vsak z napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, ze úvahy týkajúce sa právnych a ekonomických infrastruktúr prispeli k urceniu násobitela 3, ktorý bol uplatnený na pokutu ulozenú zalobkyniam. 267 Treba totiz zdôraznit, ze táto okolnost nie je spomenutá v odôvodneniach c. 337 az 350 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia odôvodnuje uplatnenie násobitela. Naopak, Komisia jasne uvádza, ze treba stanovovat výsku pokút "na úrovni zabezpecujúcej, ze budú mat dostatocný odstrasujúci charakter vzhladom na velkost a hospodársku silu kazdého podniku" (odôvodnenie c. 337 napadnutého rozhodnutia) a ze treba uplatnit násobitel "pre stanovenie pokuty na úrovni zabezpecujúcej, ze bude mat dostatocný odstrasujúci úcinok" (odôvodnenie c. 349 napadnutého rozhodnutia). Rovnako tak v odôvodnení c. 346 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "rozdielne zaobchádzanie je zalozené na obrate kazdého z úcastníkov na trhu, ktorých sa kartel týkal, co poskytuje správny údaj o ich jednotlivej váhe pocas porusenia, zatial co násobitel je [zalozený] na celkovom obrate podniku, ktorý odráza potrebu zvýsit pokutu na úroven, ktorá jej zabezpecí odstrasujúci charakter". 268 Je teda potrebné konstatovat, ze odôvodnenost násobitela je jasne zalozená na odôvodneniach uvedených v bodoch 258 az 260 vyssie, a to v podstate na pozadovanom dosahu pokút na dotknuté podniky. 269 Tento záver je navyse potvrdený skutocnostou, ze násobitele uplatnené na dotknuté podniky sú zalozené na ich celkových obratoch v roku 2005, teda v poslednom obchodnom roku predchádzajúcom napadnutému rozhodnutiu, a to nezávisle od dátumu ukoncenia ich obdobia porusovania. Napríklad v prípade spolocnosti ICI, na ktorú bol uplatnený násobitel 1,5, je tak rozdiel medzi ukoncením obdobia porusovania (1. novembra 1999 podla napadnutého rozhodnutia) a rokom 2005 viac nez pät rokov. Naopak, analyzovaná cast napadnutého rozhodnutia neobsahuje údaje týkajúce sa velkosti týchto podnikov pocas ich období porusovania. Okrem toho sa pripomína, ze spolocnost Total, ktorej obrat sa zohladnuje pre uplatnenie násobitela, zacala ovládat skupinu az v apríli 2000, zatial co obdobie porusovania zo strany zalobkýn trvalo od 23. januára 1997 do 12. septembra 2002. 270 Táto vec sa teda jasne lísi od veci, ktorá viedla k rozsudku Degussa/Komisia, uz citovanému v bode 213 vyssie, na ktorý sa Komisia odvolávala na pojednávaní. V rozhodnutí predmetnom v tejto veci totiz Komisia výslovne uviedla okolnost týkajúcu sa právnych a ekonomických infrastruktúr (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, najmä bod 275). Navyse z tohto rozsudku vyplýva, ze potreba zohladnit skutocnost, ze velké podniky disponujú právnymi a ekonomickými infrastruktúrami, predstavuje v rámci zvýsenia pokuty dôvod odlisný od dôvodu týkajúceho sa potreby zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty a sleduje odlisné ciele (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, najmä body 277, 278 a 289). Nemozno teda tvrdit, ze uvedená okolnost je nevyhnutne základom odôvodnenia Komisie v napadnutom rozhodnutí. 271 Treba tiez zamietnut tvrdenie Komisie, ze nutne zohladnila okolnost týkajúcu sa právnych a ekonomických infrastruktúr, kedze je stanovená v usmerneniach. V tejto súvislosti stací uviest, ze bod 1 A piaty odsek usmernení nestanovuje systematické zohladnovanie tejto okolnosti, ale len moznost pre Komisiu, aby tak urobila ("Vseobecne povedané, je potrebné brat do úvahy skutocnost..."). Kedze táto okolnost nie je uvedená záväzne, Komisia nie je povinná zohladnit ju vo vsetkých prípadoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 49). 272 Z uvedeného vyplýva, ze velkost a hospodárska sila zalobkýn mali byt na úcely uplatnenia násobitela posúdené v den napadnutého rozhodnutia so zretelom na celkový obrat spolocnosti Arkema. Osobitne, kedze zohladnenie týchto okolností v prejednávanej veci spocíva v pozadovanom dosahu pokuty na dotknutý podnik, ako bolo práve konstatované, a kedze hospodárska jednotka spájajúca spolocnost Arkema so spolocnostou Total bola zrusená pred dátumom prijatia napadnutého rozhodnutia, zdroje spolocnosti Total nemôzu byt zohladnené pri urcení násobitela uplatnitelného na spolocnost Arkema (pozri v tomto zmysle a analogicky, pokial ide o hornú hranicu 10 %, rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 390). 273 Navyse vzhladom na úvahy uvedené v bode 260 vyssie tento záver nie je spochybnený skutocnostou, ze uvedená hospodárska jednotka bola zrusená len niekolko dní pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 274 Takisto, aj keby bola chyba, ktorou je zohladnenie obratu spolocnosti Total pri urcení násobitela, pripísatelná zalobkyniam (pozri bod 249 vyssie), táto okolnost nemôze odôvodnit zachovanie výsky pokuty, ktorá im bola ulozená, kedze vyplynula zo zohladnenia vecne nesprávnej skutkovej okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, T-156/94, Zb. s. II-645, bod 586, a z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 293). 275 Navyse bez toho, aby Vseobecný súd mohol zohladnit odpoved Komisie na jej otázky vo veci T-206/06, ktorá nie je súcastou spisu v prejednávanej veci, treba zdôraznit, ze tento spôsob konania vyplýva z rozhodovacej praxe Komisie prejednávanej na pojednávaní (pozri rozhodnutia Chlorecnan sodný a Tepelné stabilizátory). Napríklad v rozhodnutí Tepelné stabilizátory Komisia uviedla, ze "násobitel [zalozený na celosvetovom obrate Elf Aquitaine] sa nemôze uplatnit na spolocnosti Arkema France a CECA SA z dôvodu, ze uz nepatria rovnakému podniku ako Elf Aquitaine" (pozri odôvodnenie c. 740 tohto rozhodnutia). Tvrdenie zalozené na tom, ze v týchto rozhodnutiach boli uplatnené nové usmernenia a ze tieto nové usmernenia výslovne nestanovujú kritérium týkajúce sa právnych a ekonomických infrastruktúr, nie je relevantné, kedze toto kritérium uz nebolo v prejednávanej veci pouzité, ako bolo práve zdôraznené. Navyse, rovnaký prístup vyplýva aj z rozhodnutia Peroxid vodíka a perboritan, ktoré bolo prijaté v rovnakom období, ako napadnuté rozhodnutie a v ktorom boli uplatnené tie isté usmernenia, co je rozhodnutie, na ktoré sa na pojednávaní odvolala samotná Komisia z dôvodu porovnania s napadnutým rozhodnutím, pokial ide o úroven pokút (pozri, pokial ide o inú skupinu spolocností, odôvodnenia c. 31 a 463 rozhodnutia Peroxid vodíka a perboritan). 276 Záver uvedený v bode 272 vyssie nie je spochybnený skutocnostou, ze podla napadnutého rozhodnutia zodpovednost spolocnosti Arkema za zaplatenie pokuty v rozsahu, v akom je zalozená na uplatnení násobitela 3 v závislosti od obratu skupiny Total, je solidárne rozdelená medzi túto spolocnost a jej bývalé materské spolocnosti. Platí totiz, ze clánok 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia zveruje Komisii úplnú slobodu, pokial ide o vymáhanie pokuty od jednej alebo druhej dotknutej právnickej osoby, do výsky uvedenej v rozhodnutí. Komisia tak môze rozhodnút o vymáhaní celej pokuty od zalobkýn (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, T-40/06, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 165). 277 Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze samotná Komisia sa domnievala, ze násobitel 3 nie je primeraný vo vztahu k obratu samotnej spolocnosti Arkema (okolo 5,7 miliardy eur v roku 2005, podla odôvodnenia c. 14 napadnutého rozhodnutia). V poznámke pod ciarou c. 233, týkajúcej sa odôvodnenia c. 349 napadnutého rozhodnutia, totiz Komisia uvádza, ze "pokial ide o spolocnosti Arkema, Altuglas a Altumax..., samostatný násobitel 1,25 sa uplatní na ich východiskovú sumu 65 miliónov eur, na základe ktorej bude mozné vypocítat zvýsenie o 55 % za dlzku pred zvýsením o 50 % z dôvodu opakovaného porusovania..." V tejto súvislosti sa pripomína, ze Komisia nepovazovala spolocnosti Total a Elf Aquitaine za spolocnosti, ktoré sa dopústajú opakovaného porusovania (odôvodnenie c. 369 napadnutého rozhodnutia) a ze teda pouzila násobitela 1,25, aby zabezpecila, ze zvýsenie z dôvodu opakovaného porusovania sa uplatní len na prvky výpoctu pokuty vlastné spolocnosti Arkema a jej dcérskym spolocnostiam. 278 Navyse treba uviest, ze na spolocnosti ICI a Degussa s ich obratmi viac nez 8 miliárd eur, resp. viac nez 11 miliárd eur v roku 2005 bol uplatnený násobitel 1,5 a 1,75 (pozri odôvodnenie c. 349 napadnutého rozhodnutia). Za týchto podmienok bol násobitel 3 uplatnený voci spolocnosti Arkema odôvodnený len tou skutocnostou, ze podla informácií, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, Arkema bola súcastou skupiny Total, ktorá mala obrat ovela vyssí ako ostatné dotknuté podniky, ze sa teda v den ulozenia pokuty mohla spolahnút na svoje zdroje. Kedze vsak táto podmienka uz nie je splnená, násobitel 3 je neprimerane vysoký vo vztahu k násobitelom uplatneným voci ostatným osobám, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené. 279 Treba vsak pripomenút, ze pri stanovení pokút podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 má Komisia povinnost dodrziavat vseobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality, ako ich vymedzila judikatúra Súdneho dvora a Súdu prvého stupna (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 77). 280 Vseobecný súd sa preto domnieva, ze za podmienok prejednávanej veci nie je násobitel 3 odôvodnený, pokial ide o zalobkyne. Dôsledky tejto analýzy na stanovenie výsky pokuty, v súvislosti s ktorou bola voci zalobkyniam vyvodená zodpovednost, budú preskúmané v dalsej casti. O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení Komisie pri zvýsení pokuty z dôvodu opakovaného porusovania 281 Tento zalobný dôvod je rozdelený na dve casti. O prvej casti, zalozenej na porusení zásady zákonnosti trestných cinov a trestov a zásady právnej istoty 282 Zalobkyne v zalobe tvrdili, ze Komisia porusila zásadu zákonnosti trestných cinov a trestov a zásadu právnej istoty, ked vychádzala z odsúdení z rokov 1984, 1986 a 1994, ktoré sa týkali skutkov spadajúcich do obdobia spred viac ako 20 rokov, dokonca takmer 30 rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Uplatnenie takéhoto prístupu Komisie by totiz znamenalo, ze podniku, ktorý uz bol odsúdený, by trvale hrozilo uplatnenie pravidiel týkajúcich sa opakovaného porusovania. 283 Zalobkyne vsak vo svojej replike pripomenuli, ze sa oboznámili s rozsudkom Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, Zb. s. I-1331), vyhláseným po podaní zaloby, a ze povazujú za "nepotrebné, so zretelom na tento rozsudok, vracat sa k tvrdeniam" uvedeným vyssie. V odpovedi na otázku polozenú v tomto zmysle v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania a pocas pojednávania zalobkyne potvrdili, ze berú spät túto cast siesteho zalobného dôvodu, pricom zachovávajú argumentáciu rozvinutú v rámci druhej casti uvedeného zalobného dôvodu, ktorá je zalozená na porusení zásady non bis in idem a zásady proporcionality. 284 Vzhladom na toto spätvzatie uz nie je potrebné preskúmat prvú cast siesteho zalobného dôvodu. O druhej casti, zalozenej na porusení zásady non bis in idem a zásady proporcionality - Tvrdenia úcastníkov konania 285 Zalobkyne pripomínajú, ze Komisia zalozila odôvodnenie zvýsenia pokuty z dôvodu opakovaného porusovania v napadnutom rozhodnutí na predchádzajúcich odsúdeniach, ktoré uz odôvodnili uplatnenie zvýsenia pokuty spolocnosti Arkema z dôvodu opakovaného porusovania v rozhodnutiach Organické peroxidy, MCAA a Peroxid vodíka a perboritan. Komisia týmto odsúdila spolocnost Arkema styrikrát za to isté porusenie a porusila teda zásadu non bis in idem. 286 Zalobkyne v tejto súvislosti pripomínajú, ze k opakovanému porusovaniu dochádza, ak sa osoba po tom, co bola právoplatne odsúdená za prvé porusenie, znova dopustí nového porusenia za podmienok definovaných zákonom a najcastejsie v stanovenej lehote. K opakovanému porusovaniu teda dochádza v skúsobnej dobe plynúcej od prvého odsúdenia. Podla zalobkýn vsak táto skúsobná lehota nemôze byt stála a trvat dlhsie ako do druhého odsúdenia. Podla zalobkýn ak sa odsúdený dopustí tretieho porusenia aj napriek zvýseniu jeho sankcie z dôvodu jeho postavenia ako osoby, ktorá sa opakovane dopústa porusovania, nové zvýsenie sankcie mozno z dôvodu opakovaného porusovania prijat len na základe druhého porusenia. Podla názoru zalobkýn by akýkolvek iný výklad viedol k tomu, ze sankcia za jedno a to isté porusenie by bola zvýsená dvakrát. 287 Zalobkyne sa preto domnievajú, ze Komisia sa mala v prejednávanej veci domnievat, ze odsúdenia z rokov 1984, 1986, 1988 a 1994 uz boli zohladnené na úcely stanovenia pokuty v rozhodnutí Organické peroxidy, takze na postavenie spolocnosti Arkema ako spolocnosti, ktorá sa opakovane dopústa porusovania, sa na základe týchto odsúdení uz nemozno odvolávat v nasledujúcich veciach. Naopak, podla zalobkýn Komisia mohla zachovat postavenie spolocnosti Arkema ako spolocnosti, ktorá sa opakovane dopústa porusovania, na prípadnom základe rozhodnutí Organické peroxidy, MCAA alebo Peroxid vodíka a perboritan. Zalobkyne vsak tvrdia, ze kedze obdobie porusovania uvedené v napadnutom rozhodnutí predchádzalo odsudzujúcim rozhodnutiam v týchto troch veciach, opakované porusovanie nie je v prípade prejednávanej veci uplatnitelné. 288 Navyse na tvrdenie Komisie, podla ktorého uplatnenie pritazujúcej okolnosti opakovaného porusovania bolo odôvodnené potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok pokút, zalobkyne odpovedajú, ze Komisia uz zohladnila toto odôvodnenie pri zvýsení východiskovej sumy pokuty spolocnosti Arkema z dôvodu, ze bola súcastou velkej skupiny. Zalobkyne sa tak domnievajú, ze Komisia tým, ze dvakrát zvýsila sumu pokuty z rovnakého dôvodu, znova porusila zásadu non bis in idem. 289 Komisia navyse tým, ze uplatnila zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusovania na základe tých istých odsúdení v styroch veciach, porusila zásadu proporcionality. Podla zalobkýn ciel odstrasenia, ktorému zodpovedá zvýsenie pokuty, bol dostatocne zabezpecený zvýsením o 50 % uplatneným v rozhodnutí Organické peroxidy a a fortiori novými zvýseniami o 50 % uplatnenými v rozhodnutiach MCAA v roku 2005 a Peroxid vodíka a perboritan v roku 2006. Zalobkyne tvrdia, ze teda nebolo potrebné znova ulozit podobné zvýsenie v napadnutom rozhodnutí, a to o to viac, ze k skutocnostiam, ktoré viedli k styrom rozhodnutiam, doslo v rovnakom období, takze spolocnost Arkema nemala moznost zmenit svoje správanie pre zohladnenie troch predchádzajúcich odsúdení z rokov 2003, 2005 a 2006. 290 Zalobkyne vo svojej replike zdôraznujú, ze kedze zvýsenie pokuty spolocnosti Arkema z dôvodu opakovaného porusovania bolo zalozené na rozhodnutiach Organické peroxidy, MCAA a Peroxid vodíka a perboritan, ako to vyplýva z tvrdení Komisie, bolo toto zvýsenie zjavne v rozpore so zásadou proporcionality. Takéto zvýsenie je totiz nepotrebné a neprimerané, ak porusenia vedúce k viacerým rozhodnutiam sú súbezné, takze podnik nemohol prispôsobit svoje správanie, aby zohladnil predchádzajúce odsúdenia. 291 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. - Posúdenie Vseobecným súdom 292 Treba pripomenút, ze zásada ne bis in idem, základná zásada práva Únie, zakotvená aj v clánku 50 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s.1) v oblasti hospodárskej sútaze zakazuje, aby bol podnik znovu odsúdený alebo stíhaný za protisútazné správanie, za ktoré mu uz bola ulozená sankcia, alebo vo vztahu ku ktorému uz bolo skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nemozno podat opravný prostriedok, urcené, ze zan nie je zodpovedný (pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 59). Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkových okolností, jednoty porusovatela a jednoty chráneného právneho záujmu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338). 293 Treba konstatovat, ze táto zásada nie je nijako porusená skutocnostou, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na predchádzajúcich odsúdeniach, ktorými uz bolo odôvodnené uplatnenie zvýsenia pokuty spolocnosti Arkema z dôvodu opakovaného porusovania v rozhodnutiach Organické peroxidy, MCAA a Peroxid vodíka a perboritan. Skutocnost, ze Komisia v styroch rozhodnutiach zalozila zistenie opakovaného porusovania na tých istých predchádzajúcich odsúdeniach, totiz vôbec neznamená, ze Komisia "odsúdila spolocnost Arkema styrikrát za to isté porusenie", ako tvrdia zalobkyne. 294 V tejto súvislosti sa pripomína, ze medzi prvky, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti predmetného porusenia, patrí aj prípadné opakované porusovanie (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 283 vyssie, bod 26). Zohladnením opakovaného porusovania sa sleduje stimulácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môze v kazdom prípade zohladnit príznaky, ktoré môzu svedcit o takomto sklone, vrátane napríklad casu, ktorý uplynul medzi predmetnými poruseniami (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 283 vyssie, bod 39). 295 Dopustením sa kazdého z porusení uvedených zalobkynami sa vsak Arkema dopústala opakovaného porusovania, co odôvodnuje zohladnenie tohto prvku v rámci analýzy závaznosti kazdého z týchto porusení. Konkrétne kazdé z uvedených porusení, jedno nezávisle od druhého, predstavovalo opakovanie protiprávneho správania proti pravidlám hospodárskej sútaze, ako je konstatované v rámci rozhodnutí z rokov 1984, 1986 a 1994, svedciace o sklone spolocnosti Arkema nevyvodit z týchto odsúdení primerané dôsledky (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 283 vyssie, bod 40). 296 Zohladnenie prvku súvisiaceho s opakovaným porusovaním v rámci vecí uvedených zalobkynami sa preto nevyhnutne vztahovalo na analýzu závaznosti kazdého z dotknutých porusení. Komisia tak v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, odsúdila spolocnost Arkema za styri rôzne porusenia a podmienka týkajúca sa totoznosti skutkových okolností (pozri bod 292 vyssie) tak nie je v predmetnej veci zjavne splnená. 297 Navyse riesenie navrhované zalobkynami by viedlo k tomu, ze Komisia by nebola oprávnená zohladnit opakované porusovanie v rámci daného rozhodnutia len z toho dôvodu, ze dotknutý podnik sa súbezne dopústal dalsích porusení práva hospodárskej sútaze. Takéto riesenie by bolo v rozpore s cielom, ktorý je sledovaný zohladnením opakovaného porusovania v rámci stanovenia pokuty. 298 Okrem toho treba zamietnut aj tvrdenie, ze Komisia porusila zásadu non bis in idem tým, ze odôvodnila uplatnenie pritazujúcej okolnosti opakovaného porusovania potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok pokút, pricom toto odôvodnenie uz bolo zohladnené. Komisia sa totiz na úcely výpoctu sumy pokuty obmedzila na zohladnenie vsetkých skutkových okolností, ktoré povazovala za relevantné na úcely stanovenia pokuty vo výske, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok a nijako neodsúdila zalobkyne dvakrát za to isté porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 358). V tejto súvislosti treba poznamenat, ze poziadavka zabezpecit odstrasenie je vseobecnou poziadavkou, ktorou sa má Komisia riadit pocas celého výpoctu pokuty (rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 131). 299 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze zohladnenie kazdého z týchto kritérií posúdenia závaznosti porusenia má odlisné dôvody. Zohladnenie celkového obratu dotknutého podniku je tak odôvodnené potrebou stanovit pokuty na takej úrovni, ktorá bude dostatocne odstrasujúca vzhladom na jeho velkost a hospodársku silu. Pokial ide o zohladnenie opakovaného porusovania, to je odôvodnené potrebou dalsieho odstrasenia, o ktorej svedcí skutocnost, ze tri skorsie zistenia porusenia nepostacovali na zabránenie opakovanému stvrtému poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 298 vyssie, bod 358). 300 Pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, zalobkyne zdá sa tvrdia, ze Komisia mala zohladnit odstrasujúci úcinok, ktorý mali na zalobkyne zvýsenia vykonané v rozhodnutiach Organické peroxidy, MCAA a Peroxid vodíka a perboritan. Treba vsak pripomenút, ze z dôvodov uvedených v bodoch 228 az 235 vyssie Komisia vo svojej snahe dosiahnut odstrasujúci úcinok pokuty nie je povinná zohladnit pokuty, ktoré ulozila tomu istému podniku v rámci iných vecí. Tento záver platí aj pre zvýsenia vykonané z dôvodu opakovaného porusovania. Bolo by predovsetkým v rozpore s cielom odstrasenia nezohladnit skutocnost, ze dotknutý podnik sa dopustil opakovaného porusovania, len z toho dôvodu, ze súcasne so sporným porusením sa podnik zúcastnoval aj na inom protiprávnom správaní, ktoré Komisia taktiez sankcionovala. 301 Navyse za okolností prejednávanej veci nie je úroven zvýsenia o 50 % neprimeraná vo vztahu k tomuto cielu. 302 Napokon v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne (pozri bod 290 vyssie), z odôvodnení c. 358 a 369 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze zistenie opakovaného porusovania nebolo v prejednávanej veci zalozené na rozhodnutiach Organické peroxidy, MCAA a Peroxid vodíka a perboritan. 303 Druhá cast siesteho zalobného dôvodu, ktorá ako jediná zostala predmetom sporu, sa preto musí zamietnut. O siedmom zalobnom dôvode, zalozenom na skutkovom omyle spocívajúcom v tom, ze Komisia nepriznala zalobkyniam znízenie pokuty z dôvodu, ze Arkema "v skutocnosti nevykonala" niektoré z dotknutých postupov Tvrdenia úcastníkov konania 304 Zalobkyne uvádzajú, ze spolocnost Arkema preukázala v priebehu správneho konania, ze niektoré zo sporných dohôd vykonala len ciastocne, ako napokon samotná Komisia uznala v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyne sa preto domnievajú, ze v súlade s usmerneniami a ustálenou judikatúrou mala Komisia zohladnit túto polahcujúcu okolnost pri stanovení výsky pokuty. Navrhujú teda Vseobecnému súdu, aby podstatne znízil pokutu s cielom zohladnit "skutocné nevykonanie" niektorých dotknutých postupov spolocnostou Arkema. 305 V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú, ze spolocnost Degussa sa opakovane stazovala na nedodrziavanie dohôd o zvýseniach cien dohodnutých medzi výrobcami zo strany spolocnosti Arkema, co potvrdzuje opis viacerých stretnutí v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 123, 128 a 133 napadnutého rozhodnutia). 306 Zalobkyne tiez zdôraznujú, ze podla rozhodovacej praxe Komisie mozno znízenie pokuty priznat z dôvodu ciastocného nevykonania protiprávnych dohôd. Domnievajú sa preto, ze v rozpore s tým, co Komisia tvrdí vo svojom vyjadrení k zalobe, samotná skutocnost, ze podnik vykonal len niektoré dotknuté postupy, ako taká nemôze vylúcit priznanie polahcujúcich okolností. 307 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. Posúdenie Vseobecným súdom 308 Ako vyplýva z judikatúry, na úcely priznania polahcujúcej okolnosti týkajúcej sa skutocného neuplatnenia protiprávnych dohôd je dôlezité overit, ci zalobcom uplatnované okolnosti môzu preukázat, ze sa pocas obdobia, ked sa dotknutý podnik pripojil k uvedeným dohodám, skutocne vyhýbal ich uplatnovaniu sútazným správaním na trhu, alebo prinajmensom ze jasne a významne porusoval povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie (rozsudky Súdu prvého stupna Daiichi Pharmaceutical/Komisia, uz citovaný v bode 271 vyssie, bod 113, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 196). 309 V prejednávanej veci tak v rozpore s tým, co Komisia tvrdí vo svojich písomnostiach, okolnost, ze zalobkyne pripústajú ciastocné vykonanie niektorých sporných dohôd, sama osebe nepostacuje na odôvodnenie zamietnutia priznat im prospech z uvedenej polahcujúcej okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Daiichi Pharmaceutical/Komisia, uz citovaný v bode 308 vyssie, body 102 a 116, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, body 197 a 223). Je totiz dôlezité este overit, ci zalobkyne preukázali, ze jasne a významne porusovali povinnosti smerujúce k vykonávaniu predmetného kartelu do tej miery, ze narusili jeho samotné fungovanie. 310 Treba pripomenút, ze zalobkyne vo svojej zalobe zakladajú svoje tvrdenia na troch presných podmienkach, ktorých cielom je preukázat, ze spolocnost Degussa sa opakovane stazovala na nedodrziavanie dohôd o zvýseniach cien dohodnutých medzi výrobcami zo strany spolocnosti Arkema. 311 Po prvé, zalobkyne v odôvodnení c. 123 napadnutého rozhodnutia uvádzajú, ze Komisia konstatovala, ze stretnutie konané v priebehu leta 1999 malo za ciel "vrátit dôveru spolocnosti Degussa v spolahlivost správania [spolocnosti Arkema] a ICI na trhu, ktorá bola v minulosti narusená, ked ciele v oblasti cien neboli vykonávané, alebo boli vykonávané len ciastocne" týmito dvomi podnikmi. 312 Po druhé, zalobkyne sa odvolávajú na odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia konstatovala, ze stretnutie z 24. februára 2000, týkajúce sa formovacích zmesí, zvolala spolocnost Degussa ako reakciu na správanie spolocnosti Arkema voci niektorým zákazníkom automobilového sektora. Komisia spresnuje, ze pocas tohto stretnutia "[Degussa] nepriamo vytýkala spolocnosti [Arkema], ze nedodrzala zvýsenie v oblasti automobilov". 313 Po tretie, zalobkyne sa opierajú o znenie odôvodnenia c. 129 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je odkaz na stretnutie z 27. júna 2000, týkajúce sa formovacích zmesí, ktoré sa konalo po tom, co spolocnost Arkema uzavrela zmluvu o dlhodobej dodávke s hlavným zákazníkom na trhu na nizsej cenovej úrovni ako bola stanovená cielmi v oblasti cien, ktoré boli dohodnuté medzi sútazitelmi pocas stretnutia v Dubline (Írsko) v októbri 1999. Komisia v tomto odôvodnení konstatuje, ze "skutocnost, ze sa Arkema vedome zdrzala vykonania cielov v oblasti cien, bola spolocnostou Degussa povazovaná za závazné narusenie dôvery". V odôvodnení c. 133 napadnutého rozhodnutia Komisia taktiez odkázala na "velký konflikt" medzi spolocnostami Degussa a Arkema na tomto stretnutí. 314 Treba vsak rozhodnút, ze samotné uvedenie týchto pasází napadnutého rozhodnutia nepostacuje pre preukázanie toho, ze podmienky pripomenuté v bode 308 vyssie sú splnené. 315 Predovsetkým treba zdôraznit, ze vsetky vyssie uvedené pasáze sa týkajú stretnutí zameraných na formovacie zmesi z PMMA, teda len na jeden z troch výrobkov, ktoré boli predmetom jediného porusenia spochybneného Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyne vsak nepredlozili nijaký objektívny dôkaz, ktorý by Vseobecnému súdu umoznoval posúdit vplyv nedodrzania dohôd týkajúcich sa tohto výrobku na fungovanie celého predmetného kartelu. Navyse, ako vyplýva z odôvodnenia c. 5 napadnutého rozhodnutia, formovacie zmesi z PMMA predstavujú len 36 % celkového trhu s PMMA, pokial ide o rozdelenie metakrylátu medzi tri výrobky z PMMA. 316 Dalej, pokial ide o konkrétnejsie o tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 123 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "v minulosti... ciele v oblasti cien neboli vykonávané, alebo boli vykonávané len ciastocne" spolocnostami Arkema a ICI, treba konstatovat, ze zalobkyne nepredkladajú nijaký dôkaz, ktorý by umoznil pochopit jeho konkrétny dosah tak z hladiska obsahu, ako aj dlzky trvania. 317 Na jednej strane treba zdôraznit, ze z odôvodnenia c. 123 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ciele v oblasti cien boli vykonávané ciastocne. Zalobkyne vsak nespresnujú, aký bol rozsah tohto "ciastocného nevykonávania". Zalobkyne predovsetkým netvrdia, ze by toto nevykonávanie dosahovalo takú úroven, aby bolo narusené samotné fungovanie dotknutého kartelu. Z napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze pocas toho istého stretnutia úcastníci vykonali jednu z castí predmetného kartelu, týkajúcu sa výmeny informácií citlivých z obchodného hladiska (pozri poslednú vetu odôvodnenia c. 123 napadnutého rozhodnutia, ako aj odôvodnenie c. 117 napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje). 318 Na druhej strane zalobkyne nespresnujú, o aké obdobie islo. Hoci predmetné stretnutie sa konalo pocas leta 1999, porusenie sa zacalo 23. januára 1997 (pozri odôvodnenie c. 109 napadnutého rozhodnutia). Medzitým sa spolocnost Arkema zúcastnila na viacerých protisútazných stretnutiach, ktorých opis v napadnutom rozhodnutí nepreukazuje ziadne narusenia, najmä pokial ide o fungovanie predmetného kartelu (pozri odôvodnenia c. 111 az 119 napadnutého rozhodnutia). 319 Pokial ide o tvrdenia zalobkýn zalozené na odôvodneniach c. 128, 129 a 133 napadnutého rozhodnutia, tieto sú v podstate zalozené na zmluve o dlhodobej dodávke, ktorá bola uzavretá na nizsej cenovej úrovni ako bola stanovená cielmi v oblasti cien, ktoré boli dohodnuté medzi sútazitelmi pocas stretnutia v Dubline konanom v októbri 1999. Hoci Komisia kvalifikuje tento podnik ako "velkého zákazníka" (odôvodnenie c. 129 napadnutého rozhodnutia) a uvádza, ze ide o "5 000 T/rok" (poznámka pod ciarou c. 131 napadnutého rozhodnutia), zalobkyne nepredkladajú nijaký konkrétny dôkaz, ktorý by umoznil posúdit dôlezitost tejto zmluvy z hladiska spolupráce medzi úcastníkmi predmetného kartelu v oblasti formovacích zmesí z PMMA ani a fortiori v rámci jediného porusenia týkajúceho sa troch výrobkov z PMMA. 320 Navyse treba zdôraznit, ze ide o zmluvu podpísanú pocas prvého polroka roka 2000 (pozri odôvodnenia c. 128 a 129 napadnutého rozhodnutia), ktorá nedodrziava zvýsenia cien, o ktorých bolo rozhodnuté len v v októbri 1999, zatial co Arkema sa zúcastnovala na karteli od 23. januára 1997 do 12. septembra 2002. Treba taktiez zdôraznit, ze hoci napadnuté rozhodnutie uvádza "velký konflikt" (odôvodnenie c. 133) a "závazné narusenie dôvery" (odôvodnenie c. 129), jasne sa ukazuje, ze spolupráca medzi spolocnostami Atofina a ostatnými úcastníkmi pokracovala aj napriek tomuto konfliktu (pozri osobitne odôvodnenia c. 131 a 134 napadnutého rozhodnutia) a pocas stretnutia z 9. februára 2001 sa týkala aj výmeny informácií o cenách toho istého zákazníka (pozri odôvodnenie c. 131 napadnutého rozhodnutia v súvislosti so stretnutím z 9. februára 2001). 321 So zretelom na vyssie uvedené je potrebné domnievat sa, ze okolnosti uvedené zalobkynami preukazujú nanajvýs urcité nedostatky v efektívnosti predmetného kartelu, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA, a jeden prípad nevykonania cielov týkajúcich sa cien, ktoré boli dohodnuté v oblasti tohto výrobku, u jedného zákazníka zo strany spolocnosti Arkema. Navyse samotná Komisia uznala, ze boli obdobia, pocas ktorých sa úcastníci predmetného kartelu odklonili od uzavretých dohôd (pozri odôvodnenie c. 329 napadnutého rozhodnutia) a ze niektoré rozhodnutia neboli úplne vykonané (odôvodnenie c. 379 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na skutocnost, ze predmetné porusenie je podla napadnutého rozhodnutia jediným porusením týkajúcim sa troch výrobkov, ze toto porusenie trvalo od 23. januára 1997 do 12. septembra 2002 a ze malo viacero zloziek, vrátane výmeny dôverných informácií o trhoch a podnikoch (pozri odôvodnenie c. 3napadnutého rozhodnutia), vsak tieto okolnosti nie sú dostatocné pre splnenie podmienok uvedených v bode 308 vyssie. Okrem toho zalobkyne ani netvrdia, ze porusovali povinnosti smerujúce k vykonávaniu predmetného kartelu do tej miery, ze narusili jeho samotné fungovanie, ako to vyzaduje judikatúra. 322 Treba dospiet k záveru, ze Komisia správne nepouzila polahcujúcu okolnost týkajúcu sa skutocného nevykonania protiprávnych dohôd a tiez ze znízenie pokuty z tohto dôvodu nie je odôvodnené v rámci neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu. 323 Tento zalobný dôvod sa preto musí zamietnut a taktiez sa musí zamietnut aj návrh na znízenie pokuty sformulovaný z tohto dôvodu zalobkynami. O ôsmom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle spocívajúcom v tom, ze Komisia zamietla priznat zalobkyniam znízenie pokuty na základe "iných faktorov" Tvrdenia úcastníkov konania 324 Zalobkyne uvádzajú, ze spolocnost Arkema vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách poziadala o priznanie znízenia pokuty, ktoré jej môze byt ulozené na základe "iných faktorov" v zmysle usmernení, aby sa tak zohladnili vysoké pokuty, ktoré jej boli nedávno ulozené Komisiou. Komisia sa tým, ze zamietla priznat toto znízenie z dôvodu, ze Arkema "neuviedla nijaké tvrdenie s cielom naznacit, ze sa nachádza vo velmi zlozitej situácii" (odôvodnenie c. 396 napadnutého rozhodnutia), dopustila nesprávneho právneho posúdenie a skutkového omylu. 325 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia v dvoch nedávnych rozhodnutiach znízila konecnú sumu pokuty na základe bodu 5 písm. b) usmernení z dôvodu, ze dotknutý podnik uz bol len nedávno odsúdený k zaplateniu vysokých pokút. Ide o rozhodnutie Komisie K(2002) 5083 v konecnom znení zo 17. decembra 2002 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.667 - Speciálne grafity) (dalej len "rozhodnutie Speciálne grafity") a rozhodnutie Komisie K(2003) 4457 z 3. decembra 2003 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.359 - Výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie) [neoficiálny preklad] (dalej len "rozhodnutie Výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie"). Podla zalobkýn hoci Komisia v kazdom z týchto rozhodnutí zdá sa uviedla, ze znízenie bolo zalozené aj na financnej situácii dotknutého podniku, znízenie pokuty mohlo v skutocnosti vyplynút len zo zohladnenia nedávnych odsúdení k zaplateniu vysokých pokút. 326 Z tých istých rozhodnutí totiz vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze zohladnenie financnej situácie podniku pre znízenie jeho pokuty by znamenalo priznanie neodôvodnenej konkurencnej výhody podnikom najhorsie prispôsobeným podmienkam trhu a mohlo by viest k diskriminácii vo vztahu k ostatným podnikom, ktorých sa konanie týka. Zalobkyne sa teda domnievajú, ze Komisia nebola oprávnená odvolat sa na financnú situáciu dotknutého podniku, a to aj spolocne s inými faktormi, aby mu priznala znízenie pokuty. 327 Zalobkyne uvádzajú, ze spolocnosti Arkema boli nedávno Komisiou ulozené po sebe idúce pokuty v celkovej výske okolo 180 miliónov eur z dôvodu jej úcasti na tajne dohodnutých cinnostiach, ktoré prebiehali, prinajmensom ciastocne, súbezne s postupmi sankcionovanými v napadnutom rozhodnutí. Ide o rozhodnutia Organické peroxidy, MCAA a Peroxid vodíka a perboritan. 328 Vzhladom na tieto odsúdenia sa zalobkyne domnievajú, ze nebolo potrebné ulozit im celú konecnú sumu pokuty (teda 219,13125 milióna eur), aby sa zabezpecil odstrasujúci úcinok. Podla ich názoru to Komisia teda mala zohladnit na základe "iných faktorov". Zalobkyne preto navrhujú Vseobecnému súdu, aby znízil ich pokutu s cielom zohladnit pokuty nedávno zaplatené spolocnostou Arkema. 329 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. Posúdenie Vseobecným súdom 330 Predovsetkým treba pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia má totiz v oblasti stanovovania pokút sirokú mieru volnej úvahy a nie je viazaná posúdeniami, ktoré vykonala predtým (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, body 108 az 110 a tam citovanú judikatúru). Jednoduchý odkaz zo strany zalobkýn na rozhodnutia Speciálne grafity a Výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie nie je sám osebe pouzitelný, kedze Komisia nebola povinná vykonat také isté posúdenie v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný, bod 111). 331 Okrem iného treba konstatovat, ze v týchto dvoch rozhodnutiach Komisia znízila pokutu ulozenú spolocnosti dotknutej v tejto veci z dôvodu jej váznych financných tazkostí spojených najskôr s jedným a následne s dvomi nedávnymi odsúdeniami tejto spolocnosti k zaplateniu pokút za porusenia práva hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustila súcasne. Zalobkyne vsak netvrdia, ze sa nachádzali v situácii v porovnatelnej so situáciou tejto spolocnosti, osobitne z hladiska financného zdravia (pozri odôvodnenia c. 556 az 559 rozhodnutia Speciálne grafity a odôvodnenie c. 360 rozhodnutia Výrobky na báze uhlíka a grafitu). 332 Pokial ide o tvrdenie, ze znízenie pokuty mohlo byt zalozené len na nedávnych odsúdeniach tohto podniku, pretoze Komisia nebola oprávnená vzhladom na judikatúru a podla vlastného znenia týchto rozhodnutí zohladnit financnú situáciu dotknutého podniku, samotnú alebo spolu s inými okolnostami, treba zdôraznit, ze toto tvrdenie je v rozpore so samotným znením týchto rozhodnutí. Navyse v tejto súvislosti treba odkázat na rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie (body 311 az 317), v ktorom bolo to isté tvrdenie, uvedené jednou z osôb, ktorým bolo rozhodnutie Výrobky na báze uhlíka a grafitu urcené, zamietnuté. 333 Komisia sa preto v odôvodnení c. 396 nedopustila ziadneho nesprávneho posúdenia, ked zamietla tvrdenie zalobkýn uvedené v casti "Iné faktory" z dôvodu, ze spolocnost Arkema neuviedla nijaké tvrdenie s cielom naznacit, ze sa nachádzala vo velmi zlozitej financnej situácii. 334 Okrem toho nie je potrebné vykonat v rámci výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu znízenie pokuty navrhované zalobkynami. 335 Samotná skutocnost, ze zalobkyne boli nedávno odsúdené k dalsím trom pokutám za ciastocne súbezné porusenia, totiz nemôze odôvodnit znízenie pokuty ulozenej v prejednávanej veci. Navyse, ak by skutocnost predchádzajúceho ulozenia sankcie odôvodnovala znízenie neskôr ulozenej pokuty, vyústilo by to do paradoxnej situácie, v ktorej by sa podniku opakovane sa zúcastnujúcemu na rôznych karteloch postupne znizovali marginálne náklady kazdej sankcie. Takáto situácia by bola zjavne v rozpore s cielom odstrasenia sledovaným pokutami. 336 Zalobkyne vsak neuvádzajú nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze ulozenie pokuty v prejednávanej veci, v kombinácii s ostatnými nedávno ulozenými pokutami, by ich uviedlo do osobitnej situácie. Navyse treba zdôraznit, ze s výnimkou pokuty ulozenej v rozhodnutí Organické peroxidy je zodpovednost spolocnosti Arkema za zaplatenie týchto pokút z velkej casti solidárne rozdelená medzi túto spolocnost a spolocnosti Elf Aquitaine a Total. V kazdom prípade celková suma pokút ulozených spolocnosti Arkema na základe týchto styroch rozhodnutí zostáva aj tak pod hranicou 10 % obratu spolocnosti Arkema v roku 2005, uvedenou v odôvodnení c. 14 napadnutého rozhodnutia, ktorá je stanovená v nariadení c. 1/2003 pre jednu pokutu. 337 Tento zalobný dôvod sa preto musí zamietnut a taktiez sa musí zamietnut aj návrh na znízenie pokuty sformulovaný z tohto dôvodu zalobkynami. Záver 338 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze zaloba sa musí zamietnut v celom svojom rozsahu, s výnimkou návrhu zalobkýn smerujúceho k znízeniu zvýsenia pokuty, ktoré bolo na ne uplatnené z dôvodu odstrasujúceho úcinku. 339 Vzhladom na predchádzajúce odôvodnenia (pozri body 247 az 280 vyssie) sa Vseobecný súd domnieva, ze v rámci jeho neobmedzenej právomoci treba znízit pokutu, v súvislosti s ktorou bola voci zalobkyniam vyvodená zodpovednost, s cielom zohladnit skutocnost, ze v den ulozenia pokuty uz neboli ovládané skupinou Total. 340 Na úcely prepocítania tejto sumy Vseobecný súd povazuje za vhodné riadit sa metodikou pouzitou v napadnutom rozhodnutí, pricom sa násobitel 3 uplatnený voci zalobkyniam v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia nahradí násobitelom 1,25. Za podmienok prejednávanej veci a vzhladom na zvýsenia uplatnené voci ostatným osobám, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, sa totiz Vseobecný súd domnieva, ze takéto zvýsenie je primerané pre zabezpecenie dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty ulozenej zalobkyniam. 341 Nie je potrebné osobitne sa zaoberat návrhom Komisie sformulovaným pocas pojednávania, ktorého cielom v podstate bolo, aby Vseobecný súd zohladnil okolnosti týkajúce sa právnych a ekonomických infrastruktúr predmetného podniku v case porusenia pre zachovanie násobitela 3 uplatneného na zalobkyne. 342 Treba pripomenút, ze výkon neobmedzenej právomoci nemôze pri stanovení výsky pokuty viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na tajnej dohodnutej dohode alebo postupe v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 97, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 152). Kedze vsak táto okolnost nebola zohladnená v súvislosti s ostatnými osobami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené (pozri body 266 az 271 vyssie), nebolo by odôvodnené zvýsit sumu pokuty pripísatelnej zalobkyniam z tohto dôvodu. 343 V kazdom prípade aj keby bolo potrebné zohladnit túto okolnost pri stanovení výsky pokuty, uplatnenie násobitela 3 z dôvodu dostatocne odstrasujúceho úcinku voci zalobkyniam by nebolo odôvodnené. Viedlo by to totiz k uplatneniu toho istého násobitela voci zalobkyniam ako je násobitel uplatnitelný na ich bývalé materské spolocnosti, pricom zalobkyne sa nachádzajú v zjavne odlisnej situácii vzhladom na podstatné ciele sledované ulozením takéhoto zvýsenia (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 340). 344 Okrem toho bolo rozhodnuté, ze nie je potrebné rozlisovat medzi dvomi podnikmi, ktorých obraty v kazdom prípade odôvodnujú ich kvalifikovanie ako velkých podnikov disponujúcich právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami umoznujúcimi im lepsie posúdit protiprávny charakter ich správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 340). V prejednávanej veci vsak bolo mozné povazovat vsetky podniky spomenuté v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia, takze aj spolocnost Arkema vzhladom na jej vlastný obrat, za velké podniky disponujúce právnymi a ekonomickými infrastruktúrami umoznujúcimi im lepsie posúdit protiprávny charakter ich správania (pozri v tomto zmysle rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 294). V prejednávanej veci je preto vzhladom na násobitele uplatnené na ostatné podniky (1,75 na spolocnost Degussa, 1,5 na spolocnost ICI a "hypotetický" násobitel 1,25 na spolocnost Arkema) násobitel 3 odôvodnený len so zretelom na velmi vysoký obrat skupiny Total ku dnu ulozenia pokuty. 345 Pokial ide o nový výpocet pokuty, v súvislosti s ktorou je voci zalobkyniam vyvodená zodpovednost, treba pripomenút znenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ... b) Arkema..., Altuglas International... a Altumax Europe... podliehajú spolocne a nerozdielne pokute vo výske: [219 131 250] eur, z tejto celkovej sumy sa na spolocnost Total... spolocne a nerozdielne vztahuje ciastka 140,4 milióna eur a na spolocnost Elf Aquitaine... spolocne a nerozdielne ciastka 181,35 milióna eur". 346 Vzhladom na toto znenie, ako aj na dôvody napadnutého rozhodnutia týkajúce sa výpoctu pokuty, treba rozlisovat medzi dvomi castami pokuty. 347 Po prvé, voci zalobkyniam bola vyvodená solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty vo výske 37 781 250 eur, pricom na zodpovednost spolocností Elf Aquitaine a Total sa táto sumu nevztahuje. 348 Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, ide o sumu, ktorá vzisla zo zvýsenia z dôvodu opakovaného porusovania, za ktoré nebola voci spolocnostiam Elf Aquitaine a Total vyvodená zodpovednost, a ktorá bola následne Komisiou znízená o 40 % na základe oznámenia o spolupráci. Treba vsak pripomenút, ze na úcely stanovenia výsky zvýsenia z dôvodu opakovaného porusovania samotná Komisia vychádzala z "hypotetického" násobitela 1,25 z dôvodu dostatocne odstrasujúceho úcinku (pozri poznámku pod ciarou c. 233, týkajúcu sa odôvodnenia c. 349 napadnutého rozhodnutia). Odôvodnenia uvedené v bodoch 247 az 280 vyssie tak nemajú vplyv na túto sumu a preto suma 37 781 250 eur, za zaplatenie ktorej sú zalobkyne zodpovedné s vylúcením ich bývalých materských spolocností, musí zostat nezmenená. 349 Po druhé, voci zalobkyniam spolocne so spolocnostou Elf Aquitaine bola vyvodená solidárna zodpovednost za zaplatenie sumy 181,35 milióna eur, z toho sa na spolocnost Total solidárne vztahuje suma vo výske 140,4 milióna eur. Ide teda o sumu pokuty, ktorá nevyplýva zo zohladnenia opakovaného porusovania. 350 Táto suma 181,35 milióna eur vyplýva najmä z uplatnenia násobitela 3. Kedze uplatnenie tohto násobitela voci zalobkyniam nie je odôvodnené, táto suma sa teda musí prepocítat v rozsahu, v akom sa ich týka, na základe násobitela 1,25 a s dodrzaním metodiky pouzitej Komisiou v napadnutom rozhodnutí. 351 Solidárna zodpovednost zalobkýn za zaplatenie tejto casti pokuty sa preto znizuje na 75 562 500 eur. 352 Napokon treba pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pokuta ulozená kazdému podniku nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Podla judikatúry, len ak sa ukáze, ze viaceré osoby, ktorým je rozhodnutie ukladajúce pokutu urcené, tvoria podnik v zmysle hospodárskeho subjektu zodpovedného za sankcionované porusenie, a to ku dnu prijatia tohto rozhodnutia, sa môze horná hranica vypocítat na základe celkového obratu tohto podniku, teda vsetkých jeho kumulovaných zloziek. Naopak, ak bola táto hospodárska jednotka medzicasom zrusená, kazdá osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, má právo na to, aby bola na nu individuálne uplatnená predmetná horná hranica (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 272 vyssie, bod 390). 353 Treba tak este overit, ci suma pokuty, za zaplatenie ktorej je voci zalobkyniam vyvodená zodpovednost, nepresahuje 10 % celkového obratu spolocnosti Arkema v roku 2005. Voci zalobkyniam je nadalej vyvodená zodpovednost za zaplatenie pokuty vo výske 113 343 750 eur (suma 37 781 250 eur uvedená v bode 348 vyssie plus suma 75 562 500 eur uvedená v bode 351 vyssie). Treba teda konstatovat, ze táto suma nepresahuje 10 % obratu spolocnosti Arkema v roku 2005, ako vyplýva z odôvodnenia c. 14 napadnutého rozhodnutia. To isté navyse platí aj pokial ide o ciastkovú sumu stanovenú pred uplatnením znízenia na základe oznámenia o spolupráci. O trovách 354 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania. 355 V prejednávanej veci sa ciastocne vyhovelo návrhom zalobkýn. Kedze vsak argumentácia vedúca k znízeniu pokuty bola vznesená len v stádiu pojednávania, pricom mohla byt uvedená uz v zalobe (pozri bod 247 vyssie), spravodlivým posúdením okolností prípadu bude rozhodnutie, ze zalobkyne znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Suma pokuty, za ktorej zaplatenie je vyvodená solidárna zodpovednost voci Arkema SA (teraz Arkema France), Altuglas International SA a Altumax Europe SAS podla clánku 2 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (prípad c. COMP/F/38.645 - Metakryláty), sa znizuje na 113 343 750 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Arkema France, Altuglas International a Altumax Europe sú povinné nahradit trovy konania. Czúcz Labucka O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. júna 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Úvod Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Osoby, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené Výpocet pokuty Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti postupov dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti a na porusení zásady zákazu diskriminácie O prvej casti, zalozenej na nedodrzaní pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti zodpovednosti za postupy dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti, zalozenej na porusení zásady zákazu diskriminácie - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na skutkových omyloch, ktorých sa Komisia dopustila, ked pripísala porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Arkema, spolocnostiam Total a Elf Aquitaine O prvej casti, zalozenej na nerespektovaní neúcasti vedúcich predstavitelov spolocností Total a Elf Aquitaine na postupoch uvedených v napadnutom rozhodnutí - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti, zalozenej na nerespektovaní skutocností preukazujúcich skutocnú autonómiu spolocnosti Arkema pri urcovaní svojej obchodnej politiky - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady riadnej správy vecí verejných pri uplatnení pravidiel pripísatelnosti O prvej casti, zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti, zalozenej na porusení zásady riadnej správy vecí verejných - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na nedodrzaní kritéria konkrétneho dopadu na trh pri stanovení východiskovej sumy pokuty na 65 miliónov eur Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatom zalobnom dôvode, zalozenom na existencii nesprávneho právneho posúdenia a skutkových omylov pri zvýsení východiskovej sumy pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku O prvej casti, zalozenej na tom, ze Komisia nebola oprávnená zvýsit východiskovú sumu pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku na základe obratu spolocnosti Total, kedze porusenie nebolo tejto spolocnosti pripísatelné - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti, zalozenej na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti, zalozenej na nepotrebnosti pouzitia odstrasujúceho úcinku pokuty v prejednávanej veci - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O výhrade vznesenej na pojednávaní, zalozenej na tom, ze v den prijatia napadnutého rozhodnutia uz zalobkyne neboli ovládané spolocnostami Total a Elf Aquitaine - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O siestom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení Komisie pri zvýsení pokuty z dôvodu opakovaného porusovania O prvej casti, zalozenej na porusení zásady zákonnosti trestných cinov a trestov a zásady právnej istoty O druhej casti, zalozenej na porusení zásady non bis in idem a zásady proporcionality - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O siedmom zalobnom dôvode, zalozenom na skutkovom omyle spocívajúcom v tom, ze Komisia nepriznala zalobkyniam znízenie pokuty z dôvodu, ze Arkema "v skutocnosti nevykonala" niektoré z dotknutých postupov Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O ôsmom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle spocívajúcom v tom, ze Komisia zamietla priznat zalobkyniam znízenie pokuty na základe "iných faktorov" Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom Záver O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXcUsvTN/L95388-9532TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXcUsvTN/L95388-9532TMP.html#Footref*