ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 5. júna 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s metakrylátmi -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Úcast na casti porusenia -- Právo na obhajobu -- Pokuty -- Povinnost odôvodnenia -- Závaznost porusenia -- Odstrasujúci úcinok -- Rovnost zaobchádzania -- Proporcionalita -- Zásada riadnej správy vecí verejných -- Spolupráca pocas správneho konania -- Dlzka konania -- Primeraná lehota" Vo veci T-214/06, Imperial Chemical Industries Ltd, predtým Imperial Chemical Industries plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: pôvodne D. Anderson, QC, H. Rosenblatt, B. Lebrun, advokáti, W. Turner, S. Berwick a T. Soames, solicitors, neskôr R. Wesseling a C. Swaak a napokon R. Wesseling, C. Swaak a F. ten Have, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Bottka, I. Chatzigiannis a F. Amato, neskôr V. Bottka, I. Chatzigiannis a F. Arbault a napokon V. Bottka a J. Bourke, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 2 písm. c) rozhodnutia Komisie K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.645 - Metakryláty), alebo subsidiárne znízenie výsky pokuty ulozenej podla tohto ustanovenia, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka (spravodajkyna) a D. Gratsias, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. novembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Komisia Európskych spolocenstiev v rozhodnutí Komisie K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.645 - Metakryláty) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") konstatovala najmä to, ze niektoré podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa v rôznych obdobiach od 23. januára 1997 do 12. septembra 2002 zúcastnili na celom území EHP na viacerých protisútazných dohodách a zosúladených postupoch v odvetví metakrylátov (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2 Podla napadnutého rozhodnutia islo o jediné a nepretrzité porusenie týkajúce sa troch nasledujúcich výrobkov z polymetylmetakrylátu (dalej len "PMMA"): formovacie zmesi, tvrdé dosky a sanitárne výrobky. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tieto tri výrobky sú fyzicky aj chemicky odlisné a majú rozdielne vyuzitie, ale mozno ich vdaka spolocnej vstupnej surovine, metylmetakrylátu (dalej len "MMA"), povazovat za jednu homogénnu skupinu výrobkov (odôvodnenia 4 az 8 napadnutého rozhodnutia). 3 Podla napadnutého rozhodnutia predmetné porusenie spocívalo v rokovaniach o cenách, v uzatváraní, vykonávaní a monitorovaní dohôd o cenách bud formou zvysovania cien, alebo prinajmensom udrziavaním existujúcich cien, v preskúmaní moznosti presunutia ceny za dodatocné sluzby na zákazníka, vo výmene informácií týkajúcich sa trhu a/alebo podnikov, ktoré sú dôlezité a dôverné z obchodného hladiska, ako aj v úcasti na pravidelných stretnutiach a dalsích kontaktoch s cielom ulahcit porusenie (clánok 1 a odôvodnenia 1 az 3 napadnutého rozhodnutia). 4 Napadnuté rozhodnutie bolo adresované spolocnostiam Degussa AG, Röhm GmbH & Co. KG a Para-Chemie GmbH (dalej spolocne len "Degussa"), Total SA, Elf Aquitaine SA, Arkema SA (predtým Atofina SA), Altuglas International SA a Altumax Europe SAS (dalej spolocne len "Atofina"), Lucite International Ltd a Lucite International UK Ltd (dalej spolocne len "Lucite"), Quinn Barlo Ltd, Quinn Plastics NV a Quinn Plastics GmbH (dalej spolocne len "Barlo"), ako aj zalobkyni Imperial Chemical Industries Ltd (predtým Imperial Chemical Industries plc). 5 Zalobkyna je materskou spolocnostou skupiny Imperial Chemical Industries a výrobcom speciálnych chemických látok. Od roku 1990 bola výroba a predaj výrobkov, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, v rámci skupiny zverená samostatnej obchodnej jednotke ICI Acrylics, ktorá vsak nemala formu spolocnosti. Zmluvou uzavretou 3. októbra 1999, boli cinnosti a aktíva ICI Acrylics predané spolocnostiam Ineos Acrylics UK Parent Co.2 Ltd a Ineos Acrylics UK Trader Ltd (neskôr Lucite International Holdings Ltd a Lucite International UK Ltd). 6 Vysetrovanie, ktoré vyústilo do prijatia napadnutého rozhodnutia, zacalo po tom, co 20. decembra 2002 podala spolocnost Degussa ziadost o oslobodenie na základe oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 7 V dnoch 25. a 26. marca 2003 vykonala Komisia kontroly v priestoroch spolocností Atofina, Barlo, Degussa a Lucite. 8 Atofina 3. apríla 2003 a Lucite 11. júla 2003 poziadali o oslobodenie alebo o znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenie 66 napadnutého rozhodnutia). 9 Komisia listom z 8. mája 2003 odpovedala na otázku polozenú spolocnostou Lucite, ci táto spolocnost mala nadviazat kontakt so zalobkynou a poskytnút jej prístup k svojim zamestnancom a dokumentom, aby jej umoznila pripravit si svoju obhajobu. 10 Dna 29. júla 2004 Komisia zaslala viacerým podnikom, vrátane zalobkyne, ziadost o informácie podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Islo o prvé opatrenie týkajúce sa dokazovania adresované zalobkyni v rámci presetrovania. 11 Dna 18. októbra 2004 zalobkyna predlozila ziadost o znízenie výsky pokuty v súlade s oznámením o spolupráci. Komisia ju 11. augusta 2005 informovala, ze jej ziadost bola zamietnutá. 12 Dna 17. augusta 2005 prijala Komisia oznámenie o výhradách týkajúce sa jediného a nepretrzitého porusenia v súvislosti s MMA, ako aj formovacích zmesí z PMMA, tvrdých dosiek z PMMA a sanitárnych výrobkov z PMMA a zaslala ho najmä zalobkyni a spolocnosti Lucite. Komisia sa domnievala, ze k predaju ICI Acrylics spolocnosti Ineos (teraz Lucite) doslo 1. októbra 1999, pricom 30. september 1999 urcila ako dátum skoncenia porusenia pripisovaného zalobkyni. 13 Odpoved zalobkyne na oznámenie o výhradách je zo 4. novembra 2005. 14 Pojednávanie sa konalo 15. a 16. decembra 2005. 15 Listom z 10. februára 2006 Lucite poskytla v odpovedi na ziadost Komisie vysvetlenia týkajúce sa dátumu kúpy ICI Acrylics. 16 Listom z 13. februára 2006 Komisia postúpila zalobkyni list uvedený v bode 15 vyssie, aby mohla predlozit svoje pripomienky. 17 Zalobkyna predlozila svoje pripomienky listom zo 17. februára 2006. 18 Dna 31. mája 2006 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. V tomto rozhodnutí Komisia upustila od niektorých výhrad obsiahnutých v oznámení o výhradách a najmä od výhrad prijatých voci vsetkým dotknutým spolocnostiam, pokial ide o cast porusenia vztahujúceho sa na MMA (odôvodnenie 93 napadnutého rozhodnutia). 19 Clánok 1 písm. i) napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze zalobkyna sa v priebehu obdobia od 23. januára 1997 do 1. novembra 1999 zúcastnila na porusení opísanom v bodoch 2 a 3 vyssie. 20 Komisia konkrétne zastávala názor, ze zalobkyna je právnickou osobou, ktorej súcastou v case skutkových okolností bola obchodná jednotka, ktorá sa dopustila predmetného porusenia, a to ICI Acrylics. Komisia preto konstatovala, ze zalobkyna sa musela na úcely uplatnenia clánku 81 ES povazovat za podnik, ktorý sa zúcastnil dotknutých tajne dohodnutých konaní, a ze jej muselo byt napadnuté rozhodnutie adresované (odôvodnenia 288 az 290 napadnutého rozhodnutia). 21 Pokial ide o dátum ukoncenia obdobia porusenia pripisovaného zalobkyni, Komisia uviedla ze s ohladom na odpoved spolocnosti Lucite na oznámenie o výhradách, stanovila 2. november 1999, ked doslo k prevodu vlastníctva ICI Acrylics, ako dátum na úcely rozdelenia zodpovednosti medzi zalobkynu a Lucite (odôvodnenie 291 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho stanovila 1. november 1999 ako dátum ukoncenia protiprávneho konania pripisovaného zalobkyni, pricom spresnila, ze táto zmena nemala vo vztahu k oznámeniu o výhradách dopad na výsku pokuty (odôvodnenie 292 napadnutého rozhodnutia). 22 Clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ukladá zalobkyni pokutu vo výske 91406250 eur. 23 Po prvé, pokial ide o výpocet výsky pokuty, Komisia preskúmala závaznost porusenia a najskôr konstatovala, ze vzhladom na povahu porusenia a skutocnost, ze sa vztahovalo na celé územie EHP, slo o velmi závazné porusenie v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([4]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") (odôvodnenia 319 az 331 napadnutého rozhodnutia). 24 Dalej sa domnievala, ze v skupine velmi závazných porusení bolo mozné uplatnit na podniky rozdielne zaobchádzanie tak, aby bola zohladnená ich skutocná ekonomická schopnost výrazne narusit hospodársku sútaz. Preto konstatovala, ze v predmetnej veci dotknuté podniky "[bolo mozné] rozdelit do [troch] kategórií podla ich príslusného podielu na obrate dosiahnutom pri predaji výrobkov z PMMA, v súvislosti s ktorými sa podielali na karteli" s prihliadnutím na obrat dosiahnutý z predaja týchto výrobkov v roku 2000 na úrovni EHP. Komisia zaradila zalobkynu a spolocnost Lucite do druhej kategórie vzhladom na obrat spolocnosti Lucite dosiahnutý predajom troch dotknutých výrobkov z PMMA v roku 2000 (105,98 milióna eur), a stanovila východiskovú sumu ich pokút na 32,5 milióna eur (odôvodnenia 332 az 336 napadnutého rozhodnutia). 25 Komisia okrem toho uviedla, ze skála pokút, ktoré môzu byt ulozené v kategórii velmi závazných porusení, umoznuje tiez stanovit výsku pokút na úrovni zabezpecujúcej, ze budú mat dostatocne odstrasujúci úcinok s ohladom na velkost a hospodársku silu kazdého podniku. Vzhladom na celkový obrat zalobkyne v roku 2005 (8,49 miliardy eur) Komisia uplatnila na východiskovú sumu jej pokuty multiplikacný faktor 1,5, co zvýsilo uvedenú sumu na 48,75 milióna eur. 26 Po druhé Komisia preskúmala trvanie porusenia a konstatovala, ze kedze sa zalobkyna podielala na porusení pocas dvoch rokov a deviatich mesiacov, musí sa východisková suma pokuty zvýsit o 25 %. Východisková suma pokuty zalobkyne tak bola stanovená na 60937500 eur (odôvodnenia 351 az 354 napadnutého rozhodnutia). 27 Po tretie Komisia preskúmala prípadnú prítomnost pritazujúcich okolností. Pokial ide o zalobkynu, Komisia so zretelom na existenciu dvoch predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré jej boli urcené, konstatovala, ze zalobkyna sa opakovane dopústala porusovania toho istého typu a rozhodla sa zvýsit základnú sumu pokuty pre zalobkynu o 50 % (odôvodnenia 355 az 369 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho zamietla polahcujúce okolnosti uvedené zalobkynou. Výska jej pokuty bola preto stanovená na 91406250 eur, co je suma, ktorá nepresahuje 10 % prahovej hodnoty jej obratu stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (odôvodnenia 372 az 398 napadnutého rozhodnutia). 28 Napokon Komisia pristúpila k uplatneniu oznámenia o spolupráci, ked pripomenula, ze ziadost zalobkyne na základe uvedeného oznámenia bola zamietnutá. Pokial ide o dalsie podniky, ktoré na tomto základe predlozili ziadost, Komisia priznala úplné oslobodenie od pokút spolocnosti Degussa a dalej znízenie výsky pokút spolocnostiam Atofina a Lucite. 29 Vzhladom na zamietnutie ziadosti zalobkyne tak bola konecná výska pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni, stanovená na 91406250 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 30 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. augusta 2006 podala túto zalobu. 31 Písomná cast konania sa skoncila 11. apríla 2007. 32 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) 15. septembra 2011 rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na otázky. Úcastníci konania vyhoveli tejto ziadosti v stanovenej lehote. 33 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 8. novembra 2011. Na pojednávaní zalobkyna na podporu svojho prednesu Komisii a Vseobecnému súdu predlozila niektoré dokumenty. Komisia vzniesla námietku voci predlozeniu jedného z týchto dokumentov a Vseobecný súd rozhodol nezalozit ho do spisu. Ostatné dokumenty boli do spisu zalozené, kedze Komisia voci nim nevzniesla nijakú námietku. 34 Vseobecný súd okrem toho na pojednávaní vyzval Komisiu, aby predlozila dva dokumenty, na ktoré sa odvolávala vo svojom prednese. Kedze Komisia tejto ziadosti vyhovela v stanovenej lehote, Vseobecný súd vyzval zalobkynu, aby predlozila svoje prípadné pripomienky k uvedeným dokumentom. Tieto pripomienky boli predlozené v stanovenej lehote. 35 Ústna cast konania sa skoncila 15. decembra 2011. 36 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, -- subsidiárne zmenil a doplnil clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia s cielom znízit výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 38 Vo svojej zalobe zalobkyna uviedla pät zalobných dôvodov na podporu zaloby. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nedostatku dôkazov o porusení, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA. Druhý zalobný dôvod je zalozený na neexistencii odôvodnenia "základnej sumy" pokuty. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesplnení povinnosti Komisie rozdelit "základnú sumu" medzi zalobkynu a spolocnost Lucite. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nevhodnosti zvýsenia východiskovej sumy pokuty z odstrasujúcich dôvodov. Piaty zalobný dôvod je zalozený na neodôvodnenom zamietnutí priznat znízenie výsky pokuty na základe spolupráce s Komisiou. Zalobkyna okrem toho na pojednávaní uviedla siesty zalobný dôvod zalozený na neprimeranej dlzke konania. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku dôkazov o úcasti zalobkyne na porusení, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA 39 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze jej zapojenie do porusenia, pokial ide o výrobky uvedené v napadnutom rozhodnutí, a to formovacie zmesi z PMMA, sa nepreukázalo. 40 Ako jasne vyplýva z návrhov formulovaných v zalobe (pozri bod 36 vyssie) a ako zalobkyna tiez potvrdila vo svojej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, bez ohladu na tvrdenia formulované v rámci tohto zalobného dôvodu, zalobkyna nenavrhuje zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ju povazuje za zodpovednú za dotknuté porusenie. Tento zalobný dôvod je naopak uvedený na podporu jej návrhu na znízenie výsky pokuty ulozenej v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna totiz zastáva názor, ze skutocnost, ze podnik sa nepodielal na vsetkých prvkoch tvoriacich kartel, sa musí zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia a stanovení výsky pokuty. Podla jej názoru by sa teda výska pokuty mala znízit tak, aby zodpovedala pomeru, ktorý formovacie zmesi z PMMA predstavovali z celkovej hodnoty alebo z celkového objemu troch dotknutých výrobkov (podla zalobkyne 44 alebo 36 %). 41 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia povazuje zalobkynu za zodpovednú za "súbor dohôd a zosúladených postupov v odvetví metakrylátov". Toto ustanovenie vykladané so zretelom na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia a najmä na jeho odôvodnenia 2 a 222 az 225 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [5]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 1258 a tam citovanú judikatúru), povazuje zalobkynu za zodpovednú za úcast na jedinom a nepretrzitom porusení v danom období, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA, tvrdé dosky z PMMA a sanitárne výrobky z PMMA. 42 Výska pokuty ulozenej zalobkyni bola stanovená práve v závislosti od závaznosti takéhoto porusenia. Konkrétne z odôvodnenia 333 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v rámci stanovenia východiskovej sumy pokuty zalobkyne Komisia zohladnila obrat, ktorý dosiahla predajom výrobkov z PMMA, ktorými sa zúcastnila na karteli, a podla Komisie teda vsetkých troch vyssie uvedených výrobkov. 43 Treba teda konstatovat, ze aj ked zalobkyna nenavrhuje zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 40 vyssie), tento zalobný dôvod za predpokladu, ze by bol dôvodný, by mohol spôsobit znízenie výsky jej pokuty a konkrétnejsie východiskovej sumy tejto pokuty. Tak ako totiz pripomína zalobkyna, skutocnost, ze sa podnik nepodielal na vsetkých zlozkách tvoriacich kartel, sa musí zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení výsky pokuty (rozsudky Súdneho dvora zo 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [6]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 90, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [7]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 86). Podla judikatúry sa toto posúdenie musí vykonat vo fáze stanovenia osobitnej východiskovej sumy pokuty (rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, [8]T-18/05, Zb. s. II-1769, bod 164). 44 Na podporu svojej zaloby zalobkyna v podstate tvrdí, ze pokial ide o formovacie zmesi z PMMA v priebehu obdobia, pocas ktorého bola majitelkou ICI Acrylics, Komisia vychádzala výlucne z nepodlozených vyhlásení podniku, ktorý podal ziadost o oslobodenie alebo znízenie výsky pokuty a zo skutocnosti, ze doslo k stretnutiam. Podla zalobkyne tieto skutocnosti nesplnajú "dôkazný standard" vyzadovaný judikatúrou. 45 Podla jej názoru len dôkazy týkajúce sa stretnutia, ktoré sa konalo 26. októbra 1999, uvedeného v odôvodnení 124 napadnutého rozhodnutia, by prípadne mohli splnat uvedený "standard", pretoze Komisia sa opiera o dva podniky, ktoré podali ziadost na základe oznámenia o spolupráci, ako aj o dokument pochádzajúci z obdobia uvedeného stretnutia. Uvádza vsak, ze sa voci nej nemozno odvolávat na toto stretnutie, inak by doslo k zásahu do jej práv na obhajobu. V oznámení o výhradách, v ktorom bol 30. september 1999 stanovený ako dátum skoncenia porusenia pripisovaného zalobkyni (pozri odôvodnenie 291 napadnutého rozhodnutia), sa totiz Komisia na toto stretnutie odvolávala voci inému úcastníkovi porusenia, a to voci spolocnosti Lucite. Zalobkyna teda nemala moznost sa úcinne bránit proti tvrdeniam a dôkazom súvisiacim s týmto stretnutím. 46 Treba zdôraznit, ze vyssie uvedené tvrdenie týkajúce sa porusenia práv zalobkyne na obhajobu je uvedené výlucne s cielom napadnút pouzitelnost stretnutia z 26. októbra 1999 voci nej a dôkazov, ktoré s tým súvisia, v rámci posúdenia porusenia, ktorého sa dopustila. Konkrétne zalobkyna nenavrhuje zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom uvádza dlhsiu dobu trvania porusenia nez je tá, ktorá bola stanovená v oznámení o výhradách, z dôvodu údajného porusenia jej práv na obhajobu. 47 Treba teda uviest, ze prípadné zistenie porusenia práv zalobkyne na obhajobu nemôze mat nijaký dôsledok na riesenie tohto sporu, pokial by sa preukázalo, ze aj bez ohladu na stretnutie z 26. októbra 1999 by dôkazy zhromazdené Komisiou boli postacujúce na preukázanie zapojenia zalobkyne do casti porusenia týkajúceho sa formovacích zmesí z PMMA. 48 Za týchto okolností je z dôvodu hospodárnosti konania vhodné vykonat preskúmanie tohto zalobného dôvodu bez zohladnenia vyssie uvedeného stretnutia. 49 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla napadnutého rozhodnutia predmetné jediné a pretrvávajúce porusenie spocívalo v "sérii konaní, ktoré mozno kvalifikovat ako dohody alebo zosúladené postupy, ktoré sa vztahovali na tri dotknuté výrobky a preukazovali pokracujúci výkon urcitého postupu, ktorého cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz" (odôvodnenie 222 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na spolocné znaky protisútazných dohôd týkajúcich sa troch dotknutých výrobkov vymenovaných v odôvodnení 223 napadnutého rozhodnutia, Komisia zastávala názor, ze "aj ked [tieto tri výrobky] vykazujú rôzne vlastnosti a mozno ich povazovat za výrobky, ktoré patria na trhy s rôznymi výrobkami, existovali dostatocné spojitosti, ktoré jej umoznili dospiet k záveru, ze výrobcovia [uvedených výrobkov] sledovali spolocný zámer, ktorý urcoval spôsob ich správania sa na trhu a obmedzoval ich príslusné obchodné správanie". Podla Komisie "porusenie spocívalo v súbore konaní, ktoré mali spolocný zámer a jednotný hospodársky ciel, a to zamedzit beznému vývoju cien troch výrobkov z PMMA v EHP" (odôvodnenie 224 napadnutého rozhodnutia). 50 Medzi "spolocné znaky" obsiahnuté v odôvodnení 223 napadnutého rozhodnutia Komisia najmä uviedla: -- "tvrdé jadro, tvorené rovnakými podnikmi [a to] Atofina, ICI (potom Lucite) a Degussa", -- skutocnost, ze títo traja hlavní európski výrobcovia boli "úplne integrovaní výrobcovia" a "venovali velkú pozornost dôsledkom protisútazných dohôd uzavretých pre kazdý z týchto výrobkov [tak], aby uzavretie kartelovej dohody v súvislosti s jedným z týchto výrobkov automaticky ovplyvnilo struktúru nákladov a/alebo cien ostatných výrobkov", -- skutocnost, ze "predmetom stretnutí a kontaktov niekedy boli najmenej dva z troch výrobkov z PMMA", pricom táto spojitost vyplýva "zo znacného poctu stretnutí týkajúcich sa tak PMMA-formovacích hmôt, ako aj PMMA-tvrdých dosiek", -- skutocnost, ze "urcitý pocet zástupcov podnikov zapojených do protisútazných dohôd bol zodpovedný za viacero výrobkov, ktoré boli predmetom presetrovania, a vedeli teda alebo nemohli nevediet, o existencii [takýchto dohôd] vztahujúcich sa na viacero výrobkov". V tejto súvislosti Komisia spomenula najmä "pána [D.], viceprezidenta Global Monomers a EAME v ICI Acrylics, ktorý sa tiez zúcastnil na stretnutiach zaoberajúcich sa [formovacími hmotami z PMMA a tvrdými doskami z PMMA]", v súvislosti s ktorými sa konalo viacero stretnutí v období porusenia pripisovaného zalobkyni, -- skutocnost, ze sa na tri dotknuté výrobky uplatnovali rovnaké mechanizmy fungovania kartelu. 51 Pokial ide konkrétne o tajnú dohodu týkajúcu sa formovacej zmesi z PMMA v danom období, je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze okrem stretnutia 26. októbra 1999 (pozri bod 48 vyssie), vychádzajú zistenia Komisie zo strnástich stretnutí, ktoré sa konali v období od 23. januára 1997 do leta 1999 (pozri odôvodnenia 110 az 123 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho je nesporné, ze prítomnost zalobkyne sa namieta len v prípade týchto desiatich stretnutí, a teda sa nenamieta, pokial ide o styri stretnutia uvedené v odôvodneniach 112, 114, 117 a 121 napadnutého rozhodnutia. 52 Treba teda preskúmat, ci dôkazy zhromazdené Komisiou boli postacujúce na to, aby preukázali úcast zalobkyne na tejto casti porusenia. 53 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia je povinná predlozit dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [9]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58). Komisia je na úcel odôvodnenia pevného presvedcenia, ze k poruseniu doslo, povinná uviest presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [10]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 55). 54 Nie kazdý dôkaz, ktorý Komisia predlozí, musí so zretelom na kazdý prvok porusenia nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [11]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 55 Nepriame dôkazy uvedené Komisiou v rozhodnutí na preukázanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES podnikom sa nemajú posudzovat samostatne, ale ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [12]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 56 Treba tiez zohladnit skutocnost, ze protisútazné cinnosti sa odohrávajú tajne, a preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí byt vo väcsine prípadov odvodená od urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom celku môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ak neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 55 az 57). 57 Podla judikatúry na dostatocné preukázanie úcasti podniku na karteli okrem toho postacuje, aby Komisia preukázala, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzavreté protisútazné dohody bez toho, aby voci nim zjavne vyjadril námietky. Ak bola dokázaná úcast na týchto stretnutiach, úlohou uvedeného podniku je poskytnút dôkazy preukazujúce, ze tento podnik oznámil svojim konkurentom, ze hoci sa zúcastnoval na stretnutiach, jeho názor bol odlisný (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [13]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 96, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 81). 58 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa hodnoty vyhlásení uskutocnených v rámci ziadostí na základe oznámenia o spolupráci, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nijaké ustanovenie ani nijaká vseobecná zásada práva Únie Komisii nezakazuje, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných stíhaných podnikov (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [14]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 512). Len na základe toho nemozno povazovat vyhlásenia uskutocnené v rámci oznámenia o spolupráci za vyhlásenia bez dôkaznej hodnoty (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 57 a 58). 59 Vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov nezákonného kartelu existuje urcitá nedôvera, kedze títo úcastníci by mohli zmensovat význam svojho podielu na porusení a zvysovat význam takéhoto podielu ostatných úcastníkov. S ohladom na vnútornú logiku konania, ktorú upravuje oznámenie o spolupráci, vsak domáhanie sa prospechu z jeho uplatnenia s cielom znízit výsku pokuty netvorí nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov inkriminovaného kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce podniku, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (rozsudky Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [15]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 58). 60 Osobitne je potrebné uviest, ze zo skutocnosti, ze osoba, ktorá sa priznala k spáchaniu porusenia a tým priznala existenciu iných skutocností, ako sú skutocnosti, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, mozno a priori pri absencii osobitných okolností naznacujúcich opak vyvodit, ze táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa musia v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [16]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 166, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 59). 61 Podla ustálenej judikatúry vsak vyhlásenie podniku obvineného z úcasti na karteli, ktorého správnost spochybnujú viaceré obvinené podniky, nemozno povazovat za dostatocný dôkaz o existencii porusenia spáchaného týmito podnikmi bez toho, aby ho potvrdzovali iné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 219; z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [17]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 285, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 293). 62 Na úcely preskúmania dôkaznej hodnoty vyhlásení podnikov, ktoré podali ziadost na základe oznámenia o spolupráci, Vseobecný súd zohladnuje najmä význam zhodujúcich sa nepriamych dôkazov podporujúcich relevanciu týchto vyhlásení (pozri v tomto zmysle rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 220, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 70) a dalej neexistenciu dôkazov, ze tieto podniky mali sklon zmensovat význam svojho podielu na porusení a zvysovat význam podielu ostatných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 62 a 295). 63 Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania v predmetnej veci, podla ustálenej judikatúry treba pripomenút, ze ak je Vseobecnému súdu predlozená zaloba o neplatnost rozhodnutia vydaného podla clánku 81 ods. 1 ES, musí vo vseobecnosti vykonat úplné preskúmanie otázky, ci sú, alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, [18]T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 64 Ak vsak má súd pochybnost, táto pochybnost sa musí uplatnit v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie, podla zásady prezumpcie neviny, ktorá sa ako vseobecná zásada práva Únie uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 149 a 150). 65 Dôkazy, ktoré v prejednávanej veci zhromazdila Komisia, treba preskúmat v rámci týchto vseobecných pripomienok. 66 V tejto súvislosti treba uviest, ze pokial ide o desat stretnutí uvedených v bode 51 vyssie, zalobkyna nespochybnuje ani ich konanie medzi sútazitelmi, ani svoju prítomnost na nich, a netvrdí, ze sa verejne distancovala od ich obsahu. Na úcely konstatovania zodpovednosti zalobkyne stací teda overit, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze tieto stretnutia mali zjavne protisútazný ciel, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA (pozri judikatúru uvedenú v bode 57 vyssie). 67 Treba konstatovat, ze opis uvedených stretnutí spocíva hlavne na vyhláseniach spolocnosti Degussa, ktorá je oslobodená od pokuty. Táto spolocnost im pritom pripisuje zjavne protisútazný obsah, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA (pozri odôvodnenia 110, 111, 113, 115, 116, 118, 119 az 120, a 123), co zalobkyna nespochybnuje. 68 Zalobkyna naopak tvrdí, ze tieto vyhlásenia samé osebe nepredstavujú dostatocný dôkaz o porusení a ze nie sú podporené dalsími dôkazmi. 69 V tejto súvislosti treba pripomenút, ako to vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 58 az 60 vyssie, ze vyhlásenia vykonané v rámci politiky zhovievavosti hrajú dôlezitú úlohu. Tieto vyhlásenia vykonané v mene podnikov majú nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu, kedze prinásajú znacné právne a ekonomické riziká (pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Aalberts Industries a i./Komisia, [19]T-385/06, Zb. s. II-1223, bod 47). Z judikatúry uvedenej v bodoch 59 a 61 vyssie vsak tiez vyplýva, ze vyhlásenie obvinených podnikov v rámci ziadostí podaných na základe oznámenia o spolupráci treba posudzovat opatrne a ak sú spochybnené, nemozno ich vo vseobecnosti bez potvrdenia prijat. 70 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vsak vyhlásenia spolocnosti Degussa, pokial ide o existenciu protisútazných rokovaní týkajúcich sa formovacích zmesí z PMMA v danom období, sú dostatocne potvrdené dalsími dôkazmi. 71 Po prvé treba zdôraznit skutocnost, ze Degussa nebola jediným zdrojom informácií Komisie. Opis stretnutia z 11. mája 1999 (odôvodnenie 122 napadnutého rozhodnutia) totiz spocíva na vyhlásení spolocnosti Lucite. Aj ked Degussa, ktorá sa na tomto stretnutí nezúcastnila, ho vo svojom vlastnom vyhlásení neuviedla, vyhlásenie spolocnosti Lucite potvrdzuje tvrdenie spolocnosti Degussa, pokial ide o existenciu kartelu týkajúceho sa formovacích zmesí z PMMA v priebehu daného obdobia a zapojenia sa zalobkyne do kartelu. 72 Po druhé treba uviest, ze pre väcsinu týchto stretnutí Komisia zhromazdila dôkazy (ako záznamy z kalendára, faktúry) dosvedcujúce konanie stretnutia alebo prítomnost dotknutých osôb na tomto stretnutí. Aj ked, ako zalobkyna správne tvrdí, samotná skutocnost, ze doslo k stretnutiu sútazitelov, nepostacuje na preukázanie jej protisútaznej povahy, treba zastávat názor, ze ide o skutocnost, ktorá je do urcitej miery potvrdená vyhláseniami spolocnosti Degussa. 73 Po tretie vo svojej ziadosti z 11. júla 2003 formulovanej na základe oznámenia o spolupráci Lucite uviedla vyhlásenia, ktoré vseobecným spôsobom potvrdzujú existenciu kartelu namietaného v rozhodnutí o kontrole, vrátane formovacích zmesí z PMMA a úcasti zalobkyne na tomto karteli. 74 Hoci vsak ide nepochybne o vseobecné tvrdenia, svedcia v prospech tvrdení spolocnosti Degussa. Okrem toho treba pripomenút, ze aktíva, ktoré sú predmetom porusenia, vrátane dokumentov a zamestnancov, boli prevedené zo zalobkyne na spolocnost Lucite, takze vyhlásenia tejto spolocnosti vo veci zapojenia sa zalobkyne do porusenia sú obzvlást relevantné. 75 Po stvrté v ziadosti podanej na základe oznámenia o spolupráci Atofina priznala, ze sa zúcastnila na karteli prinajmensom od 23. januára 1997, aj pokial ide o formovacie zmesi z PMMA. Navyse spolocnosti tvoriace podnik Atofina (Arkema, Altuglas a Altumax na jednej strane a Total a Elf Aquitaine na strane druhej) nespochybnili existenciu takéhoto kartelu v rámci svojich zalôb proti napadnutému rozhodnutiu (veci T-206/06 a T-217/06). 76 Nepochybne v oznámení spolocnosti Atofina z 10. júna 2003 je prvým protisútazným stretnutím v súvislosti s formovacími zmesami z PMMA, v prípade ktorej táto spolocnost spomína prítomnost ICI Acrylics, stretnutie z 26. októbra 1999. Treba vsak zdôraznit, ze v tomto oznámení Atofina jasne potvrdzuje existenciu protisútazných kontaktov v súvislosti s formovacími zmesami z PMMA v období od roku 1998 do roku 2001. Toto vyhlásenie teda rovnako podporuje vyhlásenia spolocnosti Degussa v tomto zmysle. 77 Po piate treba zdôraznit, ze podla napadnutého rozhodnutia sa najmenej sedem z desiatich analyzovaných stretnutí týkalo formovacích zmesí z PMMA, ako aj tvrdých dosiek z PMMA (pozri odôvodnenia 110, 111, 115, 116, 118 az 120 napadnutého rozhodnutia) a ze zalobkyna nespochybnuje protisútaznú povahu týchto stretnutí, pokial ide o tento druhý výrobok. Ide o prvok, ktorý tiez posilnuje dôveryhodnost vyhlásení spolocnosti Degussa, pokial ide o opis týchto protisútazných stretnutí. 78 Po sieste na niektorých stretnutiach uvedených v bode 77 vyssie, vrátane stretnutia z 23. januára 1997, co je dátum urcený ako východiskový dátum porusenia, sa zúcastnil pán D., ktorý zastával vysoké postavenie v rámci ICI Acrylics a bol zodpovedný za formovacie zmesi z PMMA, ako aj za tvrdé dosky z PMMA. Kedze zalobkyna nespochybnuje protisútaznú povahu týchto stretnutí, pokial ide o tento druhý výrobok, ani posúdenie Komisie, podla ktorého dotknuté podniky "venovali velkú pozornost dopadom protisútazných dohôd uzavretých na kazdý z týchto výrobkov" (pozri odôvodnenie 223 napadnutého rozhodnutia a bod 50 druhú zarázku vyssie), ide o nepriamy dôkaz o tom, ze tieto stretnutia sa týkali aj formovacích zmesí z PMMA. 79 Vzhladom na tieto skutocnosti treba konstatovat, ze spolocne predstavujú súhrn dostatocne sa zhodujúcich nepriamych dôkazov na podporu vyhlásení spolocnosti Degussa, pokial ide o existenciu kartelu týkajúceho sa formovacích zmesí z PMMA v priebehu daného obdobia a úcast zalobkyne na tomto karteli. 80 Tvrdenia zalobkyne, pokial ide o relevantnost vyhlásení spolocnosti Degussa, nemôzu tento záver ovplyvnit. 81 Na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, totiz vyhlásenia spolocnosti Degussa nemozno vyvrátit len z toho dôvodu, ze ide o vyhlásenia formulované v ziadosti o oslobodenie, ktoré vykonali poradcovia podniku (pozri najmä body 59 a 60 vyssie). Okrem toho, hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí skutocne musela upustit od niektorých výhrad vychádzajúcich z vyhlásení spolocnosti Degussa (najmä od vsetkých výhrad týkajúcich sa MMA, suroviny na výrobu PMMA), nic to nemení na tom, ze jej tvrdenia sa celkovo ukázali ako podlozené, ako to vyplýva z prechádzajúcich úvah. Dôkazom je najmä to, ze tri dalsie podniky, a to zalobkyna, Atofina a Lucite, predlozili svoje ziadosti na základe oznámenia o spolupráci vo vztahu ku kartelu uvedenému spolocnostou Degussa. Okrem toho s výnimkou zalobkyne v rámci tohto zalobného dôvodu, nijaký z týchto podnikov nespochybnil existenciu porusenia v rámci svojej zaloby proti napadnutému rozhodnutiu (veci T-206/06, T-217/06 a T-216/06). Konkrétne samotná zalobkyna konkludentne potvrdila relevantnost ziadosti o oslobodenie spolocnosti Degussa, kedze priznala svoju úcast na karteli, pokial ide o tvrdé dosky z PMMA a sanitárne výrobky z PMMA. 82 Kedze vyhlásenia spolocnosti Degussa sú dostatocne podlozené, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nemozno prijat jej tvrdenie, podla ktorého pri posúdení závaznosti jej porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty nemozno zohladnit súbor porusení týkajúcich sa formovacích zmesí z PMMA. 83 Okrem toho treba tiez uviest, ze nie je správne, ze zalobkyna v podstate tvrdí, ze kvalifikácia predmetného porusenia ako jediného a pretrvávajúceho porusenia týkajúceho sa troch výrobkov z PMMA, vrátane formovacích zmesí (pozri bod 49 vyssie), nemôze mat dopad na analýzu tohto zalobného dôvodu. 84 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale taktiez zo skupiny aktov, alebo dokonca z pretrvávajúceho správania. Tento výklad nemozno spochybnit z dôvodu, ze jedna alebo viaceré skutocnosti z tejto skupiny aktov ci nepretrzitých správaní, samy osebe a zohladnované osobitne, by mohli takisto predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 81). Ak sú jednotlivé akty súcastou "celkového plánu" z dôvodu ich rovnakého predmetu narúsajúceho hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia má právo pripísat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 258 a tam citovanú judikatúru), aj ked sa preukáze, ze dotknutý podnik sa priamo podielal len na jednej alebo viacerých cinnostiach tvoriacich porusenie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [20]T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 161 a tam citovanú judikatúru). 85 Podla judikatúry Súdneho dvora s cielom preukázat úcast podniku na takejto jedinej dohode musí Komisia preukázat, ze dotknutý podnik mal zámer prispiet vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol dôvodne predpokladat, a bol pripravený prevziat toto riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 87, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 83). 86 Za týchto okolností na to, aby sa zalobkyna povazovala za zodpovednú za celé jediné porusenie a aby sa v dôsledku toho stanovila výska pokuty, postacovalo, aby Komisia preukázala, ze zalobkyna vedela alebo mala vediet, ze sa úcastou na kartelovej dohode, pokial ide tvrdé dosky z PMMA a sanitárne výrobky z PMMA, zaclenila do globálneho kartelu, ktorý sa týkal troch výrobkov z PMMA (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia, [21]T-28/99, Zb. s. II-1845, bod 45, a Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 209). 87 Vyssie analyzované skutocnosti sú na tento úcel viac ako postacujúce. 88 Konkrétne treba pripomenút, ze existencia protisútazných kontaktov v súvislosti s formovacími zmesami z PMMA v danom období vyplýva z vyhlásení troch podnikov, a to Degussa, Lucite a Atofina. 89 Zalobkyna okrem toho nespochybnuje svoju zodpovednost za spáchané porusenie v priebehu toho istého obdobia, pokial ide o tvrdé dosky z PMMA a sanitárne výrobky z PMMA. Rovnako nespochybnuje samotnú existenciu jediného porusenia. Konkrétne, zalobkyna sa napriek niekolkým neúplným tvrdeniam v replike tiez nesnazí spochybnit dôvody pripomenuté v bodoch 49 a 50 vyssie, ktoré viedli Komisiu k tomu, aby vychádzala z existencie jediného porusenia. 90 Zalobkyna tak nespochybnuje najmä konstatovania Komisie, ze jej zástupca prítomný na protisútazných stretnutiach (obmedzujúcich sa podla jej názoru na iné výrobky) bol zodpovedný za viaceré výrobky, ktoré boli predmetom presetrenia, a "teda vedel alebo nemohol nevediet" o existencii takýchto dohôd vztahujúcich sa na viaceré výrobky. Rovnako nespochybnuje tvrdenie Komisie, ze bola "úplne integrovaným" výrobcom, a "venovala velkú pozornost dôsledkom protisútazných dohôd uzavretých na kazdý z týchto výrobkov" (pozri bod 50 vyssie, druhá a stvrtá zarázka). 91 No aj keby informácie zhromazdené Komisiou neboli postacujúce na preukázanie priamej úcasti zalobkyne na casti kartelu týkajúceho sa formovacích zmesí z PMMA, sú viac nez postacujúce prinajmensom na preukázanie existencie protisútazných kontaktov v súvislosti s týmto výrobkom v relevantnom období a ze jediné porusenie sa tiez týkalo uvedeného výrobku. To vyplýva najmä zo zhodných vyhlásení troch podnikov, a to spolocností Degussa, Lucite a Atofina. 92 Tieto úvahy postacujú prinajmensom na preukázanie, ze zalobkyna vedela alebo musela vediet, ze sa úcastou na kartelovej dohode týkajúcej sa tvrdých dosiek z PMMA a sanitárnych výrobkov z PMMA zaclenila do globálneho kartelu, ktorý sa týkal troch výrobkov z PMMA. 93 V takom prípade by sa vsak jej zodpovednost za celé jediné porusenie mohla zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty, takze ziadost o jej znízenie sa musí na tomto základe zamietnut. 94 Napokon z predchádzajúceho vyplýva, ze údajné porusenie práv zalobkyne na obhajobu, pokial ide o stretnutie z 26. októbra 1999, nemá nijaký praktický dopad na posúdenie tohto zalobného dôvodu a výhrada zalobkyne v tejto súvislosti sa teda musí zamietnut ako neúcinná. 95 Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut v rozsahu, v akom je jeho cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia a dalej návrh na znízenie výsky pokuty na základe neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o "základnú sumu" pokuty 96 Zalobkyna Komisii vytýka, ze nevysvetlila podmienky stanovenia východiskovej sumy pokuty (32,5 milióna eur) stanovenej v odôvodnení 336 napadnutého rozhodnutia, a zabránila tak jej, ako aj Vseobecnému súdu, preskúmat napadnuté rozhodnutie, pokial ide o "najdôlezitejsí parameter" stanovenia výsky pokuty. Komisia sa totiz uspokojila s poskytnutím dôvodov, pre ktoré kvalifikovala porusenie ako velmi závazné a s rozdelením podnikov do troch kategórií v závislosti od ich príslusnej velkosti. Nevysvetlila vsak, ako dospela k sumám ulozeným kazdej z týchto kategórií, ani preco suma stanovená pre zalobkynu výrazne prekrocila prahovú hodnotu 20 miliónov eur, ktorá je v usmerneniach stanovená pre velmi závazné porusenia. Komisia si tak nesplnila svoju povinnost odôvodnenia, ktorú má na základe clánku 253 ES. 97 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry poziadavky formálnej nálezitosti, ktorou je povinnost odôvodnenia, sú splnené, pokial ide o výpocet pokuty ulozenej na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, vtedy, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a trvanie porusenia (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, [22]C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 42; Sarrió/Komisia, [23]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [24]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 463). 98 V prejednávanej veci samotná zalobkyna pripústa, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dôvody, pre ktoré kvalifikovala porusenie ako velmi závazné a dalej dôvody, pre ktoré sa rozhodla dotknuté podniky rozdelit do troch kategórií a rozlisovat východiskové sumy pokuty ulozené kazdej z týchto kategórií. 99 Okrem toho preskúmanie odôvodnení 319 az 336 napadnutého rozhodnutia umoznuje konstatovat, ze Komisia skutocne poskytla v tejto súvislosti dostatocné odôvodnenie. Konkrétne z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze východisková suma sa zakladá najmä na povahe porusenia stanovenej vzhladom na jeho hlavné znaky uvedené v bode 4.2 napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenie 320 napadnutého rozhodnutia), na velkosti dotknutého geografického trhu, ktorým je územie EHP (pozri odôvodnenie 330 napadnutého rozhodnutia) a na uplatnení rozdielneho zaobchádzania s týmito podnikmi s cielom zohladnit ich skutocnú ekonomickú schopnost spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi, posudzovanú s ohladom na obrat z predaja výrobkov z PMMA, v súvislosti s ktorými sa zúcastnili na predmetnom karteli (pozri odôvodnenia 332 az 334 napadnutého rozhodnutia). V tomto poslednom kontexte Komisia tiez spomenula velkost celého trhu s výrobkami z PMMA v roku 2000 a v roku 2002, vyjadrenú objemom a hodnotou (pozri odôvodnenie 333 napadnutého rozhodnutia). Za týchto podmienok tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nevysvetlila, v com závaznost porusenia pripisovaného zalobkyni odôvodnovala takúto východiskovú sumu, je neopodstatnené. 100 V rozsahu, v akom zalobkyna kritizuje, ze neexistuje osobitné odôvodnenie, pokial ide o sumu vo výske 32,5 milióna eur, priznanú podnikom, ktoré sú ako ona zaradené do druhej kategórie, postacuje pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry poziadavky vyplývajúce z povinnosti odôvodnenia neukladajú Komisii povinnost uviest vo svojom rozhodnutí císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokút (rozsudky Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 80, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 464). Z toho vyplýva, ze Komisia nebola na základe clánku 253 ES povinná odôvodnit volbu sumy vo výske 32,5 milióna eur ako východiskovej sumy pokuty stanovenej pre zalobkynu (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 1361). 101 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého judikatúra uvedená v bode 100 vyssie sa v podstate v prejednávanej veci neuplatnuje vzhladom na úroven východiskovej sumy pokuty, postacuje uviest, ze uvedená judikatúra sa takisto uplatnila vo veci, v ktorej Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty znacne prevysujúcu východiskovú sumu v prejednávanej veci (rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 1361). Rovnako tvrdenie zalobkyne, ze východisková suma jej pokuty "výrazne" prekracuje prahovú hodnotu 20 miliónov eur stanovenú za velmi závazné porusenia, nemôze zmenit posúdenie uvedené v bode 100 vyssie. Navyse treba pripomenút, ze uvedená prahová hodnota predstavuje len minimálnu sumu, ktorá je v usmerneniach stanovená pre takéto porusenia, kedze tieto usmernenia stanovujú, ze "pravdepodobné pokuty" sú "nad 20 miliónov [eur]". 102 Druhý zalobný dôvod sa teda musí zamietnut v rozsahu, v akom je jeho cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho skutocnosti uvedené v rámci uvedeného zalobného dôvodu neumoznujú ani odôvodnit znízenie výsky pokuty na základe neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesplnení povinnosti Komisie rozdelit "základnú sumu" medzi zalobkynu a spolocnost Lucite 103 Zalobkyna zdôraznuje, ze ona samotná a spolocnost Lucite sa následne po sebe zúcastnili na údajnom porusení ako postupní majitelia jediného a výlucného súboru aktív, na ktoré sa vztahuje porusenie, a ze teda prispeli k "samotnej závaznosti" porusenia. Preto podla zalobkyne výska pokuty zodpovedajúca tejto "samotnej závaznosti" sa mala rozdelit medzi ne, aby tak nebol dvakrát zohladnený "skutocný vplyv protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz", ktorý je podla usmernení relevantným faktorom na stanovenie závaznosti porusenia. Výska pokuty vsak bola vypocítaná tak, ako keby zalobkyna a spolocnost Lucite mali kazdá navzájom odlisný a súcasný vplyv na hospodársku sútaz. Táto metóda výpoctu viedla k ulozeniu pokuty - za jediné porusenie - v podstatne vyssej sume, a to len preto, ze podnik zmenil vlastníka, a nie z dôvodu akéhokolvek dalsieho narusenia hospodárskej sútaze alebo akéhokolvek pochybenia, ktorého by sa dopustila zalobkyna. Komisia tak porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. 104 V tejto súvislosti treba najprv zamietnut argumentáciu Komisie, podla ktorej je tento zalobný dôvod neprípustný. Tento zalobný dôvod je totiz uvedený na podporu návrhov uvedených v bode 36 vyssie a za predpokladu, ze by bol dôvodný, by viedol k znízeniu výsky pokuty ulozenej zalobkyni. Na rozdiel od toho, co teda tvrdí Komisia, zalobkyna spochybnuje výsku svojej vlastnej pokuty, a nie výsku pokuty ulozenej tretej osobe. 105 Následne treba uviest, ze hoci názov tohto zalobného dôvodu odkazuje na "základnú sumu" pokuty, z písomností zalobkyne jasne vyplýva, ze sa týka len "prvku závaznosti pokuty", a síce konkrétnejsie východiskovej sumy pokuty vo výske 32,5 milióna eur, ktorá je stanovená v odôvodnení 336 napadnutého rozhodnutia. V zostávajúcej casti zalobkyna v rámci tohto zalobného dôvodu nespochybnuje posúdenia Komisie uvedené v bodoch 25 a 26 vyssie. 106 Treba teda preskúmat, ci ako tvrdí zalobkyna bola Komisia povinná rozdelit takúto východiskovú sumu pokuty medzi zalobkynu a Lucite. 107 Treba pripomenút, ze podla napadnutého rozhodnutia sa zalobkyna a Lucite zúcastnili na porusení s rovnakými aktívami, ako sú aktíva ICI Acrylics, co je subjekt, ktorý bol prevedený z prvého podniku na druhý podnik 2. novembra 1999, teda priblizne v polovici obdobia, v ktorom doslo k poruseniu. Tento dátum okrem toho predstavoval dátum "rozdelenia" zodpovedností medzi zalobkynu a spolocnost Lucite za porusenie (pozri bod 21 vyssie). Okrem toho v rámci uplatnenia rozdielneho zaobchádzania s týmito dvomi podnikmi Komisia zohladnila ten istý obrat, ktorý Lucite dosiahla v roku 2000. Na tomto základe stanovila pre kazdú z nich východiskové sumy pokút vo výske 32,5 milióna (pozri odôvodnenia 334 a 336 napadnutého rozhodnutia). 108 Za týchto podmienok mozno dôvodne predpokladat, ze ak by ICI Acrylics nezmenil vlastníka, uplatnenie tej istej metodiky výpoctu výsky pokuty by Komisiu viedlo k stanoveniu jednej východiskovej sumy pokuty vo výske 32,5 milióna eur, ktorú by prisúdila tomuto jedinému vlastníkovi. V dôsledku toho tvrdenie zalobkyne, ze samotný prevod ICI Acrylics ovplyvnil celkovú sumu pokút ulozených v napadnutom rozhodnutí, je zrejme dôvodné. 109 Preto tvrdenie zalobkyne, ze Komisia mala postupovat odlisne a rozdelit východiskovú sumu medzi obe dotknuté podniky, sa musí zamietnut. 110 V prvom rade toto tvrdenie v podstate spocíva na predpoklade, ze posúdenie závaznosti porusenia by malo byt úzko naviazané na "vplyv na hospodársku sútaz" alebo "ujmu" spôsobenú hospodárskej sútazi a ze zalobkyna a Lucite, ako postupní vlastníci spolocnosti ICI Acrylics, teda prispeli k "samotnej závaznosti" porusenia. V tejto súvislosti sa zalobkyna opiera o znenie usmernení, podla ktorých posúdenie závaznosti porusenia musí zohladnit "reálny dosah... porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi [skutocný dopad... porusujúceho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz - neoficiálny preklad]". 111 Tento predpoklad je vsak nesprávny. 112 Podla ustálenej judikatúry totiz úcinok protisútazného postupu nie je sám osebe urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty (rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [25]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 118, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [26]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 96). Závaznost porusení musí byt stanovená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút (pozri rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [27]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 241 a 242 a tam citovanú judikatúru) a napríklad skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné (pozri rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný, bod 118, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný, bod 96 a tam citovanú judikatúru). 113 Okrem toho zalobkyna vykladá tieto usmernenia neúplne. Bod 1 A usmernení totiz stanovuje, ze "pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu". Podla týchto kritérií "...porusovania pravidiel sa budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky [mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia - neoficiálny preklad]". Pokial ide o velmi závazné porusenia, usmernenia spresnujú najmä, ze "vo vseobecnosti pôjde o horizontálne obmedzenia, ako sú 'cenové kartely`" a ze pravdepodobné východiskové sumy sú "nad 20 miliónov [eur]". Okrem toho usmernenia stanovujú, ze "v rámci kazdej z týchto kategórií... bude navrhované rozpätie pokút umoznovat uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy nimi spáchaného priestupku [porusenia - neoficiálny preklad]". 114 Usmernenia teda v súvislosti so stanovením východiskovej sumy pokuty kladú jasne dôraz na povahu porusenia ako rozhodujúceho prvku na posúdenie jeho závaznosti (pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [28]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 91). Pokial ide o konkrétny dopad porusenia, usmernenia stanovujú kritérium "skutocný dosah na trh", ktorý sa týka porusenia ako celku a nie úcinkov vlastného správania kazdého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, C-554/08 P, neuverejnený v Zbierke, body 21 a 24), pricom spresnujú, ze sa zohladní len vtedy, ak ho mozno odmerat. 115 Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, ze "nebolo mozné odmerat skutocný dopad na trh EHP" sporného porusenia a ze teda tvrdila, ze pri stanovení výsky pokuty "osobitne" nevychádzala "zo skutocného dopadu [porusenia na trh]" (odôvodnenie 321 napadnutého rozhodnutia). Na základe svojho posúdenia povahy porusenia, a to vzhladom na jeho hlavné znaky uvedené v bode 4.2 napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenie 320 napadnutého rozhodnutia) a velkost dotknutého geografického trhu (pozri odôvodnenie 330 napadnutého rozhodnutia), teda dospela k záveru, ze v prejednávanej veci islo o velmi závazné porusenie. 116 Tento prístup, ktorý okrem toho zalobkyna nespochybnuje, je v súlade s ustálenou judikatúrou, podla ktorej horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhov môzu byt kvalifikované ako velmi závazné porusenia výlucne na základe ich samotnej povahy, a to bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat skutocný dopad porusenia na trh (rozsudky Súdneho dvora Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 75, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [29]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 103). 117 Pokial ide o kritérium "skutocného dopadu porusujúceho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz", na ktoré sa odvoláva zalobkyna, je uvedené v predposlednom odseku bodu 1 A usmernení, ktorý stanovuje, ze "ked sa priestupok [porusenie - neoficiálny preklad] týka viacerých podnikov (napr. kartelov), mozno bude nutné v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií, aby bola zohladnená specifická zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov [porusení - neoficiálny preklad]". Ide teda len o fakultatívne kritérium, ktoré umoznuje upravit východiskovú sumu pokuty v prípade porusení, na ktorých sa zúcastnuje viacero podnikov, a nie o kritérium rozhodujúce pri stanovení uvedenej sumy. Okrem toho sa toto kritérium netýka kvalifikácie protisútazných úcinkov vlastného správania kazdého z podnikov, ktoré sa zúcastnili na danom porusení, ale zohladnenia na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty, objektívnych rozdielov, ktoré medzi nimi môzu existovat, ako je najmä znacná disparita medzi ich velkostou. 118 Z toho vyplýva, ze aj keby zmena vlastníctva ICI Acrylics nespôsobila nijakú dalsiu ujmu hospodárskej sútazi, ako tvrdí zalobkyna, táto okolnost by neumoznila vyvodit záver, ze zalobkyna a Lucite prispeli k "samotnej závaznosti" porusenia a ze východisková suma pokuty sa teda mala medzi ne rozdelit. 119 Po druhé tvrdenie zalobkyne, pokial ide o nevyhnutnost rozdelenia východiskovej sumy pokuty medzi nu samotnú a spolocnost Lucite, nezohladnuje skutocnost, ze odôvodnenia, ktoré tvoria základ pre stanovenie uvedenej sumy (pozri odôvodnenia 319 az 336 napadnutého rozhodnutia), sa na nu plne uplatnujú. 120 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze podla napadnutého rozhodnutia sa zalobkyna, ako aj Lucite, dopustili porusenia podla clánku 1 uvedeného rozhodnutia. Zalobkyna totiz nespochybnuje svoju zodpovednost za takéto porusenie (pozri bod 40 vyssie). Rovnako nespochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého sa ona samotná mala povazovat "za podnik na úcely uplatnenia clánku 81 [ES]" (odôvodnenie 288 napadnutého rozhodnutia). 121 Okrem toho zalobkyna nespochybnuje ani posúdenie závaznosti porusenia, ktoré vykonala Komisia v odôvodneniach 319 az 331 napadnutého rozhodnutia, ani jej posúdenie, podla ktorého v súvislosti s uplatnením rozdielneho zaobchádzania, obrat, ktorý Lucite dosiahla predajom výrobkov z PMMA v roku 2000, predstavoval primeranú informáciu o velkosti a ekonomickej sile ICI Acrylics na predmetnom trhu (odôvodnenie 334 napadnutého rozhodnutia). 122 Za týchto okolností argumentácia zalobkyne v skutocnosti znamená, ze pokial ide o východiskovú sumu pokuty, vyzaduje sa preferencné zaobchádzanie so zalobkynou oproti ostatným adresátom napadnutého rozhodnutia len z dôvodu, ze previedla aktíva, na ktoré sa porusenie vztahuje. 123 Porusenie, ktorého sa dopustila, sa vsak nestalo menej závazným z tohto jediného dôvodu. Zalobkyni tak bola ulozená presne tá istá základná ciastka pokuty ako v prípade, ak by namiesto prevodu spolocnosti ICI Acrylics na Lucite s úcinnostou k 2. novembru 1999 k tomu istému dátumu od porusenia jednoducho upustila. 124 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho co tvrdí zalobkyna, napriek skutocnosti, ze sa zúcastnila na karteli s tými istými aktívami ako neskôr Lucite, dopustila sa porusenia, ktorého závaznost odôvodnovala ulozenie východiskovej sumy, ktorú voci nej vyvodila Komisia. V dôsledku toho nemozno prijat jej tvrdenie, podla ktorého sa táto východisková suma mala rozdelit medzi nu samotnú a Lucite. 125 Ostatné tvrdenia zalobkyne nemôzu tento záver zmenit. 126 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze "rozdelenie parametru 'dlzka trvania`" súvisiaceho s pokutou medzi nu samotnú a spolocnost Lucite, nepostacuje. Podla metodológie usmernení má "parameter 'závaznost`", súvisiaci s pokutou, prevazujúci vplyv na základnú ciastku pokuty, kedze východisková suma sa zvýsila len o 10 % pre kazdý rok porusenia. V prípade neexistencie "lineárneho vztahu" medzi dlzkou trvania porusenia a základnou ciastkou pokuty, hoci by bol "parameter 'dlzka trvania`""rozdelený" medzi zalobkynu a spolocnost Lucite, ich zlúcené základné ciastky by neprevysovali ciastku, ktorá by bola vypocítaná, ak by si ICI Acrylics zachoval toho istého vlastníka. 127 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze základná ciastka pokuty zalobkyne bola stanovená v závislosti od trvania jej vlastnej úcasti na porusení (pozri bod 26 vyssie). Ako teda Komisia správne zdôraznuje "parameter 'dlzka trvania`" súvisiaci s pokutou, bol nálezite "rozdelený" medzi zalobkynu a Lucite. 128 Ako síce tvrdí zalobkyna, zlúcené základné ciastky zalobkyne a spolocnosti Lucite prevysujú ciastku, ktorá by bola vypocítaná, ak by si ICI Acrylics zachovala tohto istého vlastníka (pozri bod 108 vyssie). Treba vsak konstatovat, ze ide len o dôsledok uplatnenia metodológie stanovenej v usmerneniach, ktoré odrázajú politiku, ktorú sa Komisia snazila nasledovat v rámci stanovenia pokút. Vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorú má v tejto súvislosti Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [30]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 105 az 109), vsak môze takýto vztah vytvorit medzi kritériami závaznosti a dlzkou trvania. 129 Skutocnost, ze kritérium závaznosti porusenia tak v prejednávanej veci malo pri stanovení základnej ciastky pokuty väcsiu váhu nez kritérium dlzky trvania, neumoznuje prijat tvrdenie zalobkyne, pokial ide nevyhnutnost "rozdelenia 'prvku závaznosti`" pokuty medzi nu samotnú a spolocnost Lucite. 130 "Lineárny vztah" medzi dlzkou trvania porusenia a základnou ciastkou pokuty, cize vynásobenie východiskovej sumy pokuty poctom rokov úcasti podniku na porusení, bol okrem toho v prejednávanej veci stanovený v neprospech zalobkyne a viedol k vyssej základnej ciastke, nez je tá, ktorá jej bola ulozená. 131 Po druhé treba zamietnut argumentáciu zalobkyne zalozenú na tvrdení Komisie, uvedenú v oznámení o výhradách, podla ktorej "ak podnik, ktorý nadobudol aktíva nadalej porusuje clánok 81 [ES] a/alebo clánok 53 Dohody o EHP, zodpovednost za porusenie sa musí rozdelit medzi predajcu a nadobúdatela aktív, na ktoré sa porusenie vztahuje" (bod 347 oznámenia o výhradách). 132 Na rozdiel od toho, co naznacila zalobkyna, toto tvrdenie neobsahuje nijaké spresnenie, pokial ide o otázku prípadného rozdelenia "prvku závaznosti" súvisiaceho s pokutou, medzi nu a spolocnost Lucite. Ako jasne vyplýva z výrazov pouzitých Komisiou a z ich umiestnenia v bode 5.6 oznámenia o výhradách, uvedené tvrdenie sa týka len rozdelenia zodpovedností za porusenie medzi predajcu a nadobúdatela akcií, na ktoré sa vztahuje porusenie v súvislosti s urcením adresátov oznámenia o výhradách. Rovnaký záver sa uplatní voci odkazu v poznámke pod ciarou v odôvodnení 43 rozhodnutia Komisie 89/190/EHS z 21. decembra 1988 týkajúceho sa konania podla clánku 85 Zmluvy o EHS (IV/31.865, PVC) [neoficiálny preklad] ([31]Ú. v. ES L 74, 1989, s. 1). Okrem toho treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia pristúpila k takémuto rozdeleniu zodpovedností za porusenie medzi zalobkynu a spolocnost Lucite (pozri bod 21 vyssie). 133 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi uplatnila metódu spocívajúcu v rozdelení výsky pokuty podla období vlastníctva subjektu, ktorý sa dopustil porusenia. 134 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie nie je právnym rámcom pre stanovenie výsky pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze Komisia má v tejto oblasti sirokú mieru volnej úvahy, v rámci ktorej nie je viazaná posúdeniami, ku ktorým dospela skôr (pozri rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, pozri bod 112 vyssie, bod 98 a tam citovanú judikatúru). 135 V kazdom prípade zalobkyna nespochybnuje tvrdenie Komisie, ze na rozdiel od tejto veci, v rozhodnutiach, na ktoré sa odvoláva, islo o prevod dcérskej spolocnosti, ktorá má právnu subjektivitu. Ide vsak o zásadný skutkový rozdiel v súvislosti so stanovením výsky pokút, kedze v prejednávanej veci ICI Acrylics nemala právnu subjektivitu a nemohla sa jej ulozit nijaká pokuta. V prejednávanej veci sa preto zalobkyna nemôze v nijakom prípade úcinne odvolávat na rozhodovaciu prax Komisie týkajúcu sa prevodu dcérskej spolocnosti pocas obdobia porusenia. 136 Napokon treba poznamenat, ze v rámci tohto zalobného dôvodu sa zalobkyna zmienuje aj o porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti vsak neuvádza iné osobitné tvrdenia, nez sú tvrdenia analyzované vyssie, pokial ide o existenciu údajnej povinnosti Komisie "rozdelit 'prvok závaznost`" z dôvodu neexistencie dalsieho narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúceho z toho prevodu. Tieto tvrdenia sa preto musia rovnako zamietnut. 137 Tretí zalobný dôvod sa teda musí zamietnut v rozsahu, v akom je jeho cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho skutocnosti uvedené v rámci uvedeného zalobného dôvodu neumoznujú ani odôvodnit znízenie výsky pokuty na základe neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nevhodnosti zvýsenia východiskovej sumy pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku 138 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. V rámci prvej casti zalobkyna tvrdí, ze pri stanovení zvýsenia východiskovej sumy pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku Komisia nerespektovala jej skutocnú financnú schopnost. V rámci druhej casti zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na nerespektovaní skutocnej financnej schopnosti zalobkyne zo strany Komisie 139 Zalobkyna tvrdí, ze zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 50 % z dôvodu dostatocne odstrasujúceho úcinku nerespektovalo jej skutocnú financnú schopnost. Ako to zalobkyna preukázala pri presetrovaní, túto financnú schopnost primerane neodráza jej obrat, z ktorého Komisia vychádzala pri stanovení zvýsenia. Podla jej názoru je kritérium obratu relevantné ako "ukazovatel" alebo "odhad" hospodárskej sily podniku, ktorý vsak nie je postacujúci, ak dotknutý podnik predlozí iné dôkazy o svojej hospodárskej sile. Predmetné zvýsenie sa preto musí zrusit. 140 V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze v odôvodnení 337 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze skála pokút, ktoré môzu byt ulozené v kategórii velmi závazných porusení, umoznuje tiez stanovit výsku pokút na úrovni zabezpecujúcej, ze budú mat dostatocne odstrasujúci úcinok "s ohladom na velkost a hospodársku silu kazdého podniku". Na posúdenie velkosti a hospodárskej sily zalobkyne Komisia zohladnila jej celosvetový obrat v roku 2005, ktorý bol posledným obchodným rokom predchádzajúcim roku, v ktorom bolo prijaté napadnuté rozhodnutie (8,49 miliardy eur) a rozhodla uplatnit násobitel 1,5 na jej pokutu (pozri odôvodnenia 349 a 350 napadnutého rozhodnutia). 141 V tomto kontexte Komisia v odpovedi na tvrdenia zalobkyne v súvislosti s pouzitím obratu na úcely posúdenia jej hospodárskej schopnosti uviedla, ze kritérium obratu poskytlo vierohodnú a uzitocnú informáciu o schopnosti a hospodárskej sile podniku a ze toto kritérium v prejednávanej veci uplatnila na vsetky dotknuté podniky rovnakým spôsobom (odôvodnenie 347 napadnutého rozhodnutia). 142 Dalej, pokial ide o pojem "odstrasenie", treba pripomenút, ze je jednou z okolností, ktoré sa majú pri výpocte výsky pokuty zohladnit. Podla ustálenej judikatúry je totiz cielom pokút ulozených z dôvodu porusenia clánku 81 ES a stanovených v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 potrestat nezákonné konania dotknutých podnikov, ako aj odradit tieto podniky a iné hospodárske subjekty od toho, aby v budúcnosti porusili normy práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia tak pri výpocte výsky pokuty môze zohladnit najmä velkost a hospodársku silu dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, [32]C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 16 a tam citovanú judikatúru). 143 Zohladnenie velkosti a celkových zdrojov predmetného podniku s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty spocíva v zamýslanom úcinku na uvedený podnik, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä s ohladom na financnú schopnost tohto podniku (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [33]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 104). Z judikatúry teda najmä vyplýva, ze ciel odstrasenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, mozno platne dosiahnut len zohladnením situácie podniku ku dnu ulozenia pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [34]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 278). 144 V prejednávanej veci zalobkyna nespochybnuje samotnú moznost Komisie zohladnit velkost a hospodársku silu podniku s cielom upravit výsku pokuty. Pri posúdení svojej vlastnej velkosti a hospodárskej sily vsak spochybnuje relevantnost kritéria obratu. 145 V tejto súvislosti treba uviest, ze Súdny dvor sa ustálene domnieva, ze celkový obrat podniku je ukazovatelom, hoci iba priblizným a neúplným, velkosti podniku a jeho hospodárskej sily (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, 243 a tam citovanú judikatúru). Bolo teda uz rozhodnuté, ze pre stanovenie pokuty na takej úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci charakter, je Komisii dovolené zohladnit celkový obrat dotknutého podniku (rozsudky Súdneho dvora Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, body 15 az 18, a z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C-266/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 120; rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [35]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 96). 146 Hoci judikatúra výslovne pripústa, ze celkový obrat podniku je "ukazovatelom" jeho velkosti a hospodárskej sily, ktorý môze byt "nedostatocný" a "priblizný", zároven potvrdzuje pouzitie tohto kritéria v súvislosti s urcením zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku. Nepochybnou výhodou tohto riesenia je, ze umoznuje Komisii pouzit v rámci stanovenia sumy pokút objektívne kritérium a uplatnit ho bez rozdielu na vsetky dotknuté podniky. 147 Z toho vyplýva, ze tvrdenie, podla ktorého obrat podniku len nedostatocne alebo priblizne odráza jeho hospodársku silu, samo osebe nepostacuje na vylúcenie relevantnosti tohto kritéria v súvislosti so stanovením zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku. 148 Ako to v podstate tvrdí zalobkyna, treba mat na zreteli ciel sledovaný ulozením uvedeného zvýsenia, ktorým je úprava pokuty tak, aby sa nestala zanedbatelná alebo naopak neprimerane vysoká, najmä vzhladom na financnú schopnost predmetného podniku (pozri bod 143 vyssie a rozsudky Súdu prvého stupna Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 283, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, [36]T-410/03, Zb. s. II-881, bod 379). 149 Skutocnosti uvedené zalobkynou vsak neumoznujú preukázat, ze jej obrat, ktorý Komisia zohladnila, podal v tejto súvislosti chybný obraz o jej financnej schopnosti, ze uvedený ciel nebol v prejednávanej veci dodrzaný. 150 Najskôr treba uviest, ze zalobkyna neuviedla nijakú konkrétnu skutocnost na podporu tvrdení a císel, ktoré uvádza, kedze zaloba v tejto súvislosti neodkazuje na nijaký dokument. 151 Následne treba konstatovat, ze zalobkyna sa v zalobe odvoláva len na existenciu pasív súvisiacich s dôchodkami, ktoré boli vyssie, nez by bolo mozné sa domnievat na základe jej velkosti, ako aj zadlzenie, ktoré mozno pripísat financovaniu súvisiacemu s nadobudnutím uskutocneným v roku 1997, avsak bez toho, aby podrobne vysvetlila, v com existencia týchto pasív konkrétne ovplyvnuje relevantnost jej obratu v roku 2005, ktorý Komisia zohladnila. 152 Treba vsak poznamenat, ako Komisia správne poznamenáva, ze ide o skutocnosti týkajúce sa viacerých rokov, ktoré teda nevyhnutne nie sú spolahlivým ukazovatelom hospodárskej sily podniku v case prijatia napadnutého rozhodnutia a ktoré okrem iného majú v zásade nevyhnutne vplyv na obrat podniku. Samotná zalobkyna okrem toho v zalobe tvrdí, ze predmetné zadlzenie "malo vplyv na jej cinnosti". Zalobkyna rovnako nespochybnuje tvrdenie Komisie, ze predmetné pasíva sa nevyhnutne odrazili na jej obrate. 153 Navyse treba zdôraznit, ze zalobkyna nevysvetluje, v akom rozsahu kritérium obratu neodráza primerane jej financnú schopnost z dôvodu nou uvádzaných skutocností. Obmedzuje sa na to, ze jednoznacne ziada o zrusenie zvýsenia uplatnovaného Komisiou. Treba vsak konstatovat, ze tým by sa zalobkyna nachádzala v rovnakej situácii ako Barlo a Lucite, na ktoré sa neuplatnilo nijaké zvýsenie z dôvodu odstrasujúceho úcinku. Obrat týchto dvoch podnikov pritom v roku 2005 predstavoval priblizne 4 a 13 % obratu zalobkyne (pozri odôvodnenia 36 a 46 napadnutého rozhodnutia). V prípade neexistencie presvedcivých dôkazov nemozno súhlasit s tvrdením, ze obrat zalobkyne je v tejto súvislosti zavádzajúci, pokial ide o jej financnú schopnost. 154 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nevyvrátila posúdenie Komisie, podla ktorého jej obrat poskytol "vierohodnú a uzitocnú informáciu o jej schopnosti a hospodárskej sile" (odôvodnenie 347 napadnutého rozhodnutia). Preto na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, Komisia mohla na úcely stanovenia vhodného zvýsenia vychádzat z uvedeného obratu (pozri najmä body 146 a 147 vyssie). 155 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze Komisia opomenula preskúmat dôkazy, ktoré boli predlozené pocas správneho konania, pokial ide o jej financnú schopnost, sa toto tvrdenie musí rovnako zamietnut. Jednak ide o samotné tvrdenie zo strany zalobkyne, ktoré nie je podlozené nijakým konkrétnym dôkazom, akým je napríklad oznacenie dôkazov, ktoré Komisia opomenula. Na druhej strane z napadnutého rozhodnutia v kazdom prípade vyplýva, ze Komisia preskúmala tvrdenia zalobkyne, podla ktorých jej obrat nadhodnotil jej financnú schopnost, pricom dospela k záveru, ze obrat bol vierohodným a uzitocným ukazovatelom jej schopnosti a hospodárskej sily (odôvodnenia 343 a 347 napadnutého rozhodnutia). Aj ked Komisia podrobne neodpovedala na kazdé z tvrdení zalobkyne, táto okolnost sama osebe neumoznuje potvrdit, ze tieto tvrdenia neboli preskúmané. 156 Zalobkyna napokon tiez tvrdí, ze nevyhnutnost zvýsenia vyzadovala v prejednávanej veci o to väcsiu podporu, ako to zalobkyna preukázala, ze nikto zo skutocných porusitelov nou nebol zamestnaný a v rámci nej nezastával zodpovednú funkciu, ze nikto z clenov jej vedenia neumoznil vykonanie porusenia a ze výska pokuty uz bola velmi vysoká. 157 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach 337 az 350 napadnutého rozhodnutia vykonala v súvislosti s posudzovaním závaznosti porusenia zvýsenie východiskovej sumy pokuty, aby zabezpecila jej "dostatocný odstrasujúci úcinok vzhladom na velkost a hospodársku silu kazdého podniku" (odôvodnenie 337 napadnutého rozhodnutia). Táto etapa výpoctu pokuty vyplýva z potreby upravit východiskovú sumu tak, aby pokuta mala dostatocne odstrasujúci charakter pri zohladnení celkových zdrojov podniku a jeho schopnosti zhromazdit zdroje potrebné na zaplatenie pokuty. Preto tvrdenia zalobkyne, podla ktorých nikto zo skutocných porusitelov nou nebol zamestnaný a v jej rámci nezastával zodpovednú funkciu a ze nikto z clenov jej vedenia neumoznil vykonanie porusenia, sú v tejto súvislosti irelevantné, a teda neúcinné. 158 Treba teda vyvodit záver, ze tvrdenia uvedené v rámci prvej casti zalobného dôvodu nemôzu spochybnit zvýsenie uplatnené zalobkynou v odôvodneniach 349 a 350 napadnutého rozhodnutia. 159 Prvá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut v rozsahu, v akom je jej cielom podpora návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania 160 Zalobkyna tvrdí, ze aj keby Komisia bola oprávnená ulozit odstrasujúce zvýsenie zalozené výlucne na obrate, musela by s adresátmi napadnutého rozhodnutia zaobchádzat spravodlivo a primeraným spôsobom. Zvýsenie ulozené zalobkyni je vsak neprimerane vyssie nez zvýsenie ulozené spolocnosti Atofina, a teda porusuje zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 161 V tejto súvislosti treba poznamenat, ako uvádza zalobkyna, ze obrat, ktorý Komisia zohladnila v prípade zalobkyne (8,49 miliardy eur), je v skutocnosti sestnástkrát nizsí nez obrat spolocnosti Atofina (143 miliárd eur), zatial co zvýsenie uplatnené na pokutu zalobkyne (50 %) je len styrikrát nizsie nez zvýsenie uplatnené na spolocnost Atofina (200 %). 162 Táto pripomienka vsak nepostacuje na spochybnenie úrovne zvýsenia ulozeného zalobkyni z hladiska zásad, na ktoré sa odvoláva. 163 Po prvé tento rozdiel oproti zaobchádzaniu s iným podnikom sám osebe neznamená, ze zvýsenie ulozené zalobkyni je neprimerané sledovanému cielu, cize podla odôvodnenia 337 napadnutého rozhodnutia stanovenie výsky jej pokuty na úrovni, ktorá zarucí dostatocný odstrasujúci úcinok, a to s prihliadnutím na jej velkost a hospodársku silu. V rámci tejto casti zalobného dôvodu zalobkyna nepredlozila v tejto súvislosti nijaké tvrdenia. 164 V kazdom prípade by tvrdenie zalobkyne v rozsahu, v akom sa zameriava na situáciu spolocnosti Atofina a za predpokladu, ze by bolo dôvodné, viedlo k tomu, ze zvýsenie ulozené zalobkyni by rádovo bolo len o 12,5 % (zvýsenie sestnástkrát nizsie nez zvýsenie o 200 % ulozené spolocnosti Atofina). Vzhladom vsak na jej velkost a hospodársku silu, ktorú odráza jej obrat v roku 2005, je takéto zvýsenie na dosiahnutie sledovaného ciela nepostacujúce. 165 Po druhé, aj keby sa tento rozdiel mohol povazovat za porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, nevyhnutne to neznamená, ze zalobkyna má právo získat znízenie ulozeného zvýsenia. 166 V tejto súvislosti Komisia správne uvádza, ze zalobkyna sa snazí uplatnit "opacne" riesenie pouzité v rozsudku Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia ([37]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 244 az 249). Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, obrat podniku Showa Denko KK (dalej len "SDK") bol dvakrát vyssí nez obrat podniku VAW Aluminium AG (dalej len "VAW"). Komisia vsak ulozila SDK sestkrát vyssie zvýsenie (150 %), nez bolo zvýsenie ulozené VAW (25 %). V tejto situácii Súd prvého stupna rozhodol nahradit zvýsenie ulozené SDK zvýsením o 50 %, ktoré je teda dvakrát vyssie nez zvýsenie ulozené VAW. 167 To vsak neznamená, ze podnik ako zalobkyna sa môze vo svoj prospech dovolávat údajného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania vyplývajúceho z toho, ze zvýsenie ulozené väcsiemu podniku, nez je zalobkyna, nie je dostatocne velké, aby mohlo zohladnit rozdielnu velkost medzi týmito dvomi podnikmi. 168 Po tretie v kazdom prípade sa dôvodnost úrovne zvýsenia ulozeného zalobkyni, a to s prihliadnutím na zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, musí prípadne preskúmat nielen vo vztahu k zvýseniu uplatnenému na spolocnost Atofina, ale tiez vo vztahu k zvýseniam uplatnovaným na dalsie dotknuté podniky. 169 Konkrétne, ako vyplýva z judikatúry, riesenie prijaté Vseobecným súdom v rámci preskúmania tejto casti zalobného dôvodu nemôze viest k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi podnikmi, ktoré sa podielali na predmetnom porusení (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 97, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [38]C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 152). 170 Zalobkyna vsak v zalobe neuvádza tvrdenia v tomto zmysle. 171 Okrem iného treba pripomenút, ze zvýsenia uplatnované v napadnutom rozhodnutí boli vzostupnom poradí takéto: -- na spolocnost Barlo s obratom vo výske 310,85 milióna eur (odôvodnenie 46 napadnutého rozhodnutia) nebolo uplatnené nijaké zvýsenie, -- na spolocnost Lucite s obratom vo výske priblizne 1,14 miliardy eur (odôvodnenie 36 napadnutého rozhodnutia) nebolo uplatnené nijaké zvýsenie, -- na tri spolocnosti skupiny Total (Arkema, Altuglas a Altumax) s obratom vo výske 5,71 miliardy eur (odôvodnenie 14 napadnutého rozhodnutia) bolo uplatnené "hypotetické" zvýsenie o 25 % (násobitel 1,25) na úcely výpoctu zvýsenia za opakované porusovanie, ktoré je vlastné týmto trom spolocnostiam (pozri poznámku pod ciarou c. 233 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Vseobecný súd, ktorý rozhodoval o zalobe, ktorú proti napadnutému rozhodnutiu podali tieto tri spolocnosti, znízil výsku pokuty, ktorá im bola ulozená, pricom znovu vypocítal jej celkovú sumu na základe uplatnenia zvýsenia o 25 % z dôvodu odstrasujúceho úcinku (rozsudok Vseobecného súdu zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia, [39]T-217/06, Zb. s. II-2593, body 339 a 340), -- na zalobkynu s obratom v roku 2005 vo výske 8,49 miliardy eur bolo uplatnené zvýsenie o 50 % (násobitel 1,5), -- na spolocnost Degussa s obratom 11,75 miliardy eur bolo uplatnené zvýsenie o 75 % (násobitel 1,75), -- na spolocnost Atofina (pät spolocností skupiny Total) bolo uplatnené zvýsenie o 200 % (násobitel 3) na základe obratu spolocnosti Total SA v roku 2005 vo výske 143,168 miliardy eur (odôvodnenia 349 a 350 napadnutého rozhodnutia). 172 Z napadnutého rozhodnutia tak jasne vyplýva, ze prípad spolocnosti Atofina je osobitným prípadom podniku, ktorého obrat znacne prevysoval obrat vsetkých ostatných dotknutých podnikov. Naopak prístup Komisie voci ostatným podnikom bol koherentný, kedze Komisia stanovila podnikom, ktorých obraty boli 5,71, 8,49 a 11,75 miliardy eur, zvýsenia o 25, 50 a 75 %. 173 Komisia zaiste nepostupovala presne podla matematických ukazovatelov, a najmä príslusný rozdiel v úrovni zvýsenia (v percentách) medzi spolocnostou Arkema a zalobkynou (+ 100 %) je vyssí nez rozdiel v ich obratoch (+ 48 %), pricom tento rozdiel je nizsí v prípade zalobkyne a spolocnosti Degussa (+ 50 % pre zvýsenie a + 38 % pre obraty). 174 Toto posledné konstatovanie vsak nepostacuje na preukázanie porusenia zásad uvedených zalobkynou. Vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou v tejto oblasti disponuje Komisia, a na odstrasujúci úcel, ktorý sleduje uplatnenie predmetných zvýsení, totiz nemozno od nej na základe zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pozadovat, aby zaistila, ze rozdiely medzi úrovnami týchto zvýsení presne odrázajú vsetky odlisnosti medzi nimi, co sa týka ich obratu (pozri rovnako v tomto zmysle a analogicky rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 122). Ako teda vyplýva z judikatúry, zatial co je obrat relevantným kritériom v rámci stanovenia výsky pokuty na úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci charakter, stanovenie primeranej pokuty vsak nemôze byt nevyhnutne výsledkom jednoduchého aritmetického výpoctu zalozeného na obrate (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 128 vyssie, bod 121, a Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 120). 175 Z toho vyplýva, ze zaobchádzanie s podnikmi, ktoré sa vzhladom na ich obraty nachádzajú v porovnatelnejsej situácii, nez je situácia spolocnosti Atofina so situáciou zalobkyne, neumoznuje zistit porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Naopak argumentácia zalobkyne v rozsahu, v akom pozaduje zaobchádzanie, ktoré je proporcionálne zaobchádzaniu výlucne so spolocnostou Atofina, a to v podstate zvýsenie rádovo o 12,5 % (pozri bod 164 vyssie), by mohla viest, ak by sa prijala, k rozdielnemu zaobchádzaniu v porovnaní s ostatnými dotknutými podnikmi. 176 V tejto súvislosti treba tiez zdôraznit skutocnost, zalobkyna opomenula najmä prípad spolocnosti Lucite. Treba vsak pripomenút, ze zalobkyna a Lucite sa následne po sebe dopustili porusenia s tými istými aktívami a ze Komisia im na základe toho istého obratu, pokial ide o výrobky z PMMA, ulozila rovnaké východiskové sumy pokuty. Výsky pokút týchto dvoch podnikov boli teda az doposial vypocítané rovnakým spôsobom, avsak na rozdiel od zalobkyne sa na spolocnost Lucite neuplatnilo nijaké zvýsenie z dôvodu odstrasujúceho úcinku. Kedze jej obrat bol vsak 7,5-krát nizsí ako obrat zalobkyne, nemozno tvrdit, ze zvýsenie o 50 % ulozené zalobkyni je v rozpore s uvedenými zásadami. 177 Za týchto podmienok sa druhá cast tohto zalobného dôvodu musí zamietnut v rozsahu, v akom je jej cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 178 Okrem toho na základe vyssie uvedených dôvodov skutocnosti, ktoré zalobkyna uviedla v rámci stvrtého zalobného dôvodu, neumoznujú ani odôvodnit znízenie výsky pokuty v rozsahu, v akom vychádza zo zvýsenia východiskovej sumy z dôvodu odstrasujúceho úcinku na základe neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu. Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut v celom rozsahu. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na neodôvodnenom zamietnutí priznat znízenie výsky pokuty na základe spolupráce s Komisiou 179 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. V rámci prvej casti zalobkyna kritizuje Komisiu z dôvodu, ze jej odmietla priznat znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci. V rámci prvej casti zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze Komisia mala prinajmensom uznat zásluhy jej spolupráce nad rámec pôsobnosti uvedeného oznámenia. O prvej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa zamietnutia priznat znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci 180 Táto cast zalobného dôvodu v podstate spocíva na dvoch výhradách. Zalobkyna Komisii vytýka, ze sa nesprávne domnievala, ze informácie, ktoré poskytla, nepredstavovali nijakú pridanú hodnotu pre jej presetrovanie. Dalej tvrdí, ze jej oneskorené poskytnutie týchto informácií v porovnaní s ostatnými dotknutými podnikmi bolo spôsobené správaním Komisie. - O nesprávnom posúdení pridanej hodnoty informácií obsiahnutých v návrhu na základe oznámenia o spolupráci 181 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. Komisia v tejto súvislosti disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [40]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, body 81 a 88). 182 Na odôvodnenie znízenia výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci musí byt mozné povazovat poskytnuté informácie za preukazujúce skutocnú spoluprácu zo strany podniku, kedze cielom znízenia výsky pokuty je vynahradit podniku to, ze prispel k správnemu konaniu, co umoznilo Komisii skonstatovat porusenie s mensími tazkostami (pozri v tomto zmysle rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 305). Konanie podniku tak musí ulahcit úlohu Komisie pozostávajúcu zo zistovania a sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze Únie (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 499 a tam citovanú judikatúru) a svedcit o skutocnom duchu spolupráce (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, body 395 a 396). 183 Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze odhliadat od uzitocnosti poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii (rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, [41]T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 221). 184 Okrem toho, aj ked je Komisia povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikmi v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú prínos odôvodnujúci, alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré by chceli spochybnovat rozhodnutie Komisie v tejto súvislosti, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by pri absencii takýchto informácií dobrovolne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 297). 185 V oznámení o spolupráci Komisia spresnila podmienky, za ktorých budú môct byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo im môze byt znízená výska pokuty, ktorú by inak museli zaplatit. 186 Komisia osobitne uviedla, ze podnikom, ktoré nesplnajú podmienky, na základe ktorých im mozno poskytnút oslobodenie od pokút, vsak môze byt znízená výska pokuty (bod 20 oznámenia o spolupráci). Podla bodu 21 uvedeného oznámenia na splnenie podmienok pre takéto znízenie "podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [musí podnik poskytnút Komisii dôkazy o údajnom porusovaní, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje a musí ukoncit svoju úcast na údajne protiprávnom konaní najneskôr v case, ked predkladá tieto dôkazy - neoficiálny preklad]". 187 Okrem toho bod 22 oznámenia o spolupráci spresnuje: "Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [v akom poskytnuté dôkazy svojím charakterom a/alebo úrovnou presnosti posilnujú - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz vyssej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz vyssej hodnoty nez dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]." 188 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze zalobkyna poziadala o uplatnenie oznámenia o spolupráci 18. októbra 2004 po tom, co boli Komisii dorucené návrhy na základe uvedeného oznámenia zo strany spolocností Degussa (20. decembra 2002), Atofina (3. apríla 2003) a Lucite (11. júla 2003) (odôvodnenie 416 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení 417 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze podla oznámenia o spolupráci Komisia preskúmala v chronologickom poradí, v akom boli oznámenia vykonané, prínos zalobkyne s cielom urcit, ci predstavuje významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia. Na základe týchto kritérií Komisia zastávala názor, ze dôkazy poskytnuté zalobkynou nepredstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle oznámenia o spolupráci (odôvodnenie 417 napadnutého rozhodnutia). 189 Po prvé zalobkyna v prejednávanej veci tvrdí, ze Komisia pri zamietnutí jej návrhu na znízenie výsky pokuty uplatnila nesprávne právne kritérium v rozsahu, v akom v odôvodnení 419 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze dokumenty, ktoré zalobkyna predlozila, jej neumoznili "preukázat skutocnosti". Zalobkyna vsak tvrdí, ze správnym kritériom podla bodu 21 oznámenia o spolupráci bolo kritérium súvisiace s posilnením schopnosti Komisie preukázat skutocnosti. 190 Toto tvrdenie je neopodstatnené a musí sa zamietnut. 191 Ako bolo uvedené v bode 188 vyssie, z odôvodnení 416 az 419 napadnutého rozhodnutia totiz jasne vyplýva, ze Komisia správne uplatnila relevantné ustanovenie oznámenia o spolupráce, a to bod 21, ked odkázala na kritérium "významnej pridanej hodnoty" (pozri bod 188 vyssie). Okrem toho Komisia v liste z 11. augusta 2005, v ktorom zalobkynu informovala o zamietnutí jej návrhu na znízenie výsky pokuty na tomto základe, potvrdila, ze "dôkazy predlozené [zalobkynou] nepredstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodov 21 a 22 [oznámenia o spolupráci]", cím uviedla relevantné kritérium. 192 Po druhé zalobkyna v podstate tvrdí, ze nou predlozené dôkazy splnajú podmienky ulozené v bodoch 21 a 22 oznámenia o spolupráci. 193 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 184 vyssie zalobkyni prislúcha, aby preukázala, ci sú uvedené podmienky splnené. Treba vsak trvat na skutocnosti, ze hoci zalobkyna v zalobe vseobecným spôsobom a bez predlozenia dôkazov odkazuje na znacné úsilie, ktoré vynalozila na úcely spolupráce s Komisiou, ked poukázala na "velký pocet dní odpracovaných odborníkmi v oblasti informacných technológií" a "na viac ako tisíc hodín skúmania zo strany externých poradcov", ktoré viedli k dobrovolnému predlozeniu "168 dokumentov vynatých zo zálohovacích systémov a serverov" Komisii, jej argumentácia rozvinutá v rámci tejto výhrady v skutocnosti vychádza z niekolkých dokumentov pochádzajúcich z obdobia porusenia, ktoré sú citované v odôvodneniach 101, 104, 115 a 156 napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze tieto dokumenty potvrdzujú tvrdenie Komisie a pomohli jej pri presetrovaní, kedze ich cituje v napadnutom rozhodnutí, a ze ide o ojedinelé aktuálne dokumenty v rámci tohto presetrovania. Okrem toho oznámenie o spolupráci priznalo týmto aktuálnym dokumentom velkú hodnotu. 194 Tieto tvrdenia vsak neumoznujú spochybnit posúdenie Komisie. 195 Po prvé, pokial ide o interný e-mail zalobkyne citovaný v odôvodnení 101 napadnutého rozhodnutia, odkazuje sa v nom na dohodu o zvýsení cien na druhý stvrtrok roku 1998 a na zvýsenie o 5 % pre formovacie zmesi od 1. januára 1999 na trhu v Spojenom královstve (pozri poznámku pod ciarou c. 27 napadnutého rozhodnutia). Rovnako v dokumentoch citovaných v odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia sa uvádza zvýsenie cien na druhý polrok roku 1998. Ako vsak tvrdí Komisia, z napadnutého rozhodnutia (pozri napríklad odôvodnenia 155, 157 a 158 napadnutého rozhodnutia) vyplýva, ze uz predtým, nez jej boli tieto dokumenty dorucené, vedela o cenách a dohodách o zvýsení cien na európskej úrovni na druhý polrok roku 1998. 196 Ako zalobkyna zdôraznuje, dokument citovaný v odôvodnení 101 napadnutého rozhodnutia nepochybne umoznuje Komisii objasnit spôsob, ako predmetné protisútazné stretnutia prebiehali. Rovnako dokumenty citované v bode 156 napadnutého rozhodnutia ukazujú, ako doslo k zvýseniu cien. Ide vsak len o informácie umoznujúce zaclenit do ich kontextu zvýsenia cien, v prípade ktorých uz Komisia mala k dispozícii dostatocné dôkazy. 197 Po druhé, pokial ide o dva interné e-maily zalobkyne citované v odôvodnení 104 a v poznámke pod ciarou c. 31 napadnutého rozhodnutia na úcely ozrejmenia skutocnosti, ze k zvýseniu cien vzdy nedoslo (pozri poznámku pod ciarou c. 31 napadnutého rozhodnutia), treba uviest, ze Komisia predtým, nez jej boli tieto dokumenty dorucené, uz vedela o tejto skutocnosti a mala k dispozícii dôkazy v tomto zmysle, ako vyplýva z viacerých odôvodnení napadnutého rozhodnutia (pozri napríklad odôvodnenia 110, 120, 123, 125, 128, 129, 134, 140, 143, 148, 167 a 184 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ktorú uviedla zalobkyna, ze ide o jediné dokumenty pochádzajúce z obdobia porusenia, ktoré sú citované v bode 4.2.3 napadnutého rozhodnutia s názvom "Vykonávanie a kontrola dohôd o cenách", nemôze sama osebe preukázat ich významnú pridanú hodnotu. 198 Po tretie, pokial ide o zápisnicu zo stretnutia citovaného v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia, tento dokument len potvrdzuje, ze stretnutie zalobkyne so spolocnostou Degussa sa uskutocnilo v uvedený den, pricom informácie týkajúce sa jeho protisútaznej povahy poskytla Degussa. Okrem toho treba uviest, ze v rámci tejto zaloby zalobkyna konkrétne tvrdí, ze uvedený dokument priznáva dotknutému stretnutiu legitímnu povahu, a teda nemôze platne tvrdit, ze mal pre Komisiu významnú pridanú hodnotu. 199 Okrem toho treba zdôraznit, ze zalobkyna nespochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého v case, ked jej boli vyssie uvedené dokumenty dorucené, uz mala na preukázanie skutocností k dispozícii dostatok rozhodujúcich dôkazov od iných podnikov. Zalobkyna vsak tvrdí, ze v súlade s oznámením o spolupráci otázkou nie je to, ci Komisii uz bol na preukázanie dôvodnosti jej tvrdenia predlozený "dostatok dôkazov", ale to, ci tieto dôkazy toto tvrdenie "posilnovali". Podla názoru zalobkyne akékolvek pevné tvrdenie mozno vzdy podporit dodatocnými alebo lepsími dôkazmi, a najmä aktuálnymi dokumentmi. 200 Táto argumentácia nemôze uspiet. V podstate totiz znamená, ze kazdý dôkaz citovaný v rozhodnutí o kartelovej dohode a a fortiori aktuálny dokument, sa musí povazovat za dôkaz predstavujúci "významnú pridanú hodnotu" v zmysle oznámenia o spolupráci, cize odôvodnujúci znízenie výsky pokuty. Takýto výsledok je vsak nezlucitelný s judikatúrou spomenutou v bodoch 181 az 183 vyssie. 201 Z judikatúry napríklad vyplýva, ze vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdzuje vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, vsak výrazne nezjednodusuje úlohu Komisie, a teda nepostacuje na odôvodnenie znízenia výsky pokuty z dôvodu spolupráce (pozri rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 183 vyssie, bod 222 a tam citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze dokument má urcitý význam pre Komisiu, ktorá sa nan teda vo svojom rozhodnutí odvoláva, neumoznuje odôvodnit znízenie výsky pokuty na základe spolupráce. 202 Okrem toho treba uviest, ze zalobkyna zameriava svoju argumentáciu na znenie bodu 22 oznámenia o spolupráci, podla ktorého treba overit, ci predlozené dôkazy posilnujú... schopnost Komisie preukázat predmetné skutocnosti". Z tohto bodu vsak jasne vyplýva, ze definuje pojem "pridaná hodnota", pricom kritériom relevantným na posúdenie moznosti znízenia výsky pokuty, stanoveným v bode 21 uvedeného oznámenia, je kritérium "významnej pridanej hodnoty". Zalobkyna sa pritom ani nepokúsa preukázat, ako dokumenty, na ktoré sa odvoláva, "výrazne" zjednodusili úlohu Komisie". 203 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze záver Komisie pripomenutý v bode 188 vyssie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia. 204 Táto výhrada sa preto musí zamietnut. - O zodpovednosti Komisie za oneskorené predlozenie informácií zo strany zalobkyne v porovnaní s ostatnými dotknutými podnikmi 205 Zalobkyna Komisii vytýka, ze zaprícinila oneskorené predlozenie jej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci. 206 Po prvé tvrdí, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost informovat ju o presetrovaní v priebehu viac nez jedného roka po tom, co o tom informovala vsetkých ostatných úcastníkov kartelu. 207 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze zalobkyna neuvádza nijaké porusenie svojich práv na obhajobu vyplývajúce z údajne oneskorenej informácie v súvislosti s presetrovaním. Naopak v podstate tvrdí, ze jej sance získat znízenie výsky pokuty boli na základe jej spolupráce s Komisiou ohrozené. 208 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze prvé opatrenie týkajúce sa dokazovania zaslané zalobkyni v rámci presetrovania, a to ziadost o informácie, je z 29. júla 2004 (pozri bod 10 vyssie). Degussa pritom podala svoju ziadost o oslobodenie 20. decembra 2002 a ostatné dotknuté podniky (Atofina, Barlo, a Lucite) boli nevyhnutne informované o presetrovaní 25. marca 2003, co je dátum, ked zacala kontrola v ich priestoroch (pozri bod 7 vyssie). Okrem toho Atofina 3. apríla 2003 a Lucite 11. júla 2003 predlozili svoje ziadosti na základe oznámenia o spolupráci, ktorým sa vyhovelo (pozri body 8 a 28 vyssie). 209 Situácia zalobkyne sa tak odlisuje od situácie vsetkých ostatných adresátov napadnutého rozhodnutia, ktorí mohli mat nárok na znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci, kedze sa na nu vztahovalo prvé opatrenie týkajúce sa dokazovania sestnást mesiacov po týchto podnikoch. Ako vsak vyplýva z predchádzajúcich úvah (pozri napríklad bod 183 vyssie), okamih podania ziadosti na základe uvedeného oznámenia môze byt rozhodujúci, pokial ide o budúce znízenie výsky pokuty. 210 Na rozdiel od toho, co vsak tvrdí zalobkyna, táto úvaha nemôze vyvrátit posúdenie uzitocnosti jej spolupráce s Komisiou a viest k znízeniu výsky pokuty na tomto základe. 211 Na jednej strane zalobkyna sa v tejto fáze neodvoláva na nijaké právne pravidlo, ktoré by bolo zdrojom povinnosti Komisie informovat ju osobitne o presetrovaní alebo vykonat dokazovanie v tejto súvislosti, aby mohla vcas predlozit najmä ziadost na základe oznámenia o spolupráci. 212 Okrem toho na pojednávaní zalobkyna v odpovedi na otázku Vseobecného súdu výslovne pripustila, ze tak, ako ktorýkolvek iný dotknutý podnik, mohla vcas predlozit ziadost na základe oznámenia o spolupráci a dalej, ze skutocnosti v spise preukazovali, ze uz pred prvým opatrením týkajúcim sa dokazovania voci nej mohla vediet, ze v odvetví metylmetakrylátov prebiehalo presetrovanie (pozri tiez body 216 a 217 nizsie). 213 Okrem toho treba najmä pripomenút, ze z clánkov 11 a 14 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([42]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v znení platnom do 30. apríla 2004, a z clánkov 18 az 20 nariadenia c. 1/2003, uplatnovanom po tomto dátume, jasne vyplýva, ze Komisia "môze" vykonat dokazovanie, ako sú ziadosti o informácie alebo kontroly. Ako tvrdí, nijaké ustanovenie ju nezaväzuje vykonat takéto opatrenia zároven aj voci vsetkým dotknutým podnikom. 214 Okrem iného v prejednávanej veci Komisia v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu potvrdila, ze od obdrzania listu spolocnosti Lucite zo 7. apríla 2003, teda krátko po kontrolách z 25. marca 2003, vedela o prípadnej úcasti zalobkyne vo veci. Uviedla pritom, ze z dôvodu okamzitej potreby presetrovania nepovazovala za nevyhnutné skontaktovat sa so zalobkynou v tom okamihu. Kedze obchodná jednotka, ktorá sa dopustila porusenia, ICI Acryclics, bola prevedená na spolocnost Lucite, Komisia predpokladala, ze tento posledný uvedený podnik mohol v tejto fáze najlepsie odpovedat na otázky týkajúce sa kartelu, pretoze mal prístup k dotknutým dokumentom a zamestnancom. 215 Kedze toto posúdenie zalobkyna na pojednávaní nespochybnila, zdá sa teda, ze rozhodnutie nevykonat dokazovanie u zalobkyne pred 29. júlom 2004 sa zakladalo na objektívnych skutocnostiach. 216 Na druhej strane Komisia v kazdom prípade v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu predlozila dva dokumenty preukazujúce, ze predmetné presetrovanie Komisia zverejnila 14. apríla 2003 a Lucite 17. júna 2003, teda predtým, nez Lucite podala svoju ziadost na základe oznámenia o spolupráci 11. júla 2003, cize predtým, nez zalobkyna podala 18. októbra 2004 na tento úcel svoju ziadost. 217 Za týchto podmienok zalobkyna nemôze tvrdit, ze oneskorené predlozenie jej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci bolo zaprícinené práve správaním Komisie. Okrem toho zalobkyna na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu pripustila, a to vzhladom na vyssie uvedené dokumenty, ze mohla vediet o prebiehajúcom presetrovaní. Vyhlásila teda, ze jej výhrady voci Komisii sa následne zamerali skôr na spôsob, akým Komisia konala v rámci svojich kontaktov so spolocnostou Lucite (pozri bod 219 a nasl. nizsie). 218 Z toho vyplýva, ze argumentácia zalozená na údajne oneskorenej informácii o presetrovaní sa musí zamietnut. 219 Zalobkyna Komisii vytýka, ze spolocnost Lucite informovala o tom, ze nevedela o presetrovaní a neodporúcala spolocnosti Lucite, aby ju o tom informovala. 220 Okrem toho zalobkyna na pojednávaní tvrdila, ze spôsob, akým Komisia konala v rámci svojich kontaktov so spolocnostou Lucite, najmä v liste z 8. mája 2003 adresovanom tomuto podniku, predstavoval porusenie zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania. Komisia totiz informovala spolocnost Lucite, ze zalobkyna este nepodala ziadost na základe oznámenia o spolupráci, a porusila tak rovnost medzi dotknutými podnikmi, a to v súvislosti s uplatnením uvedeného oznámenia. Zalobkyna, ktorá sa opiera o riesenie, ku ktorému dospel Vseobecný súd v rozsudku Hoechst/Komisia, uz citovanom v bode 148 vyssie, pozaduje z dôvodu porusenia vyssie uvedených zásad znízenie výsky pokuty. 221 V tejto súvislosti treba najskôr uviest, ze zalobkyna sa vo svojich písomnostiach v tejto súvislosti výslovne neodvolávala na porusenie zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania. Znacne vsak kritizovala spôsob, akým Komisia konala v rámci svojich kontaktov so spolocnostou Lucite, pricom najmä uviedla, ze správanie Komisie zaprícinilo, ze "nebola informovaná o presetrovaní za rovnaký podmienok ako ostatní úcastníci kartelu" a ze Komisia "zasahovala do toho, kto bude prvý v [jej] neprospech". Za týchto podmienok treba konstatovat, ze argumentácia uvedená na pojednávaní predstavuje rozsírenie dôvodu uvedeného v návrhu na zacatie konania, ktorý má s týmto dôvodom úzky vztah, a musí byt teda vyhlásený za prípustný na základe clánku 48 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu tretej komory Súdneho dvora z 13. novembra 2001, Dürbeck/Komisia, [43]C-430/00 P, Zb. s. I-8547, bod 17; rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, [44]C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, body 278 a 279, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, [45]T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 156), ako na pojednávaní uviedla zalobkyna. Okrem toho Komisia, ktorá bola vyzvaná, aby vyjadrila k tejto súvislosti pripomienky, nevzniesla nijakú námietku, pokial ide o prípustnost tejto argumentácie. 222 Následne treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v prípadoch, ked institúcie Únie disponujú mierou volnej úvahy, aby mohli plnit svoje funkcie, má dodrzanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach tým zásadnejsí význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnost príslusnej institúcie dôkladne a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu (rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [46]C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, a Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, [47]T-44/90, Zb. s. II-1, bod 86). Táto povinnost vychádza zo zásady riadnej správy vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudky Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 269, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 129). 223 Co sa týka zásady rovnosti zaobchádzania, Komisia nemôze v rámci posúdenia spolupráce poskytnutej podnikmi popriet túto vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá je podla ustálenej judikatúry porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 130 a tam citovanú judikatúru). 224 Treba teda preskúmat správanie Komisie v rámci jej kontaktov so spolocnostou Lucite, a to s prihliadnutím na tieto zásady. 225 Argumentácia zalobkyne k tomuto bodu vychádza z výmeny oznámení medzi Komisiou a spolocnostou Lucite pocas správneho konania. 226 Listom zo 7. apríla 2003, teda krátko po kontrole z 25. marca 2003 a pred podaním svojej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci Lucite informovala najskôr Komisiu, ze zalobkyna bola vlastníkom "business under investigation" pocas prevaznej casti obdobia uvedeného v rozhodnutí o nariadení kontroly zo 17. marca 2003 a tvrdila, ze jej prípadná zodpovednost by sa mohla týkat len obdobia od októbra 1999. Následne Lucite polozila otázku, ci "Komisia kontaktovala ICI plc alebo to zamýsla urobit v rámci svojho presetrovania". Spresnila, ze "v prípade zápornej odpovede bude pozadovat od Komisie potvrdenie, pokial ide o to, ci by mala najmensiu námietku k tomu, aby kontaktovala ICI PLC a vcas jej poskytla prístup k svojim zamestnancom a dokumentom týkajúcich sa ICI Acrylics, aby jej umoznila pripravit si svoju obhajobu". 227 V liste z 8. mája 2003 vedúci oddelenia poverený vecou odpovedal takto: "... Chcel by som Vás informovat, ze sa nevyjadríme k otázke, ci sa Lucite skontaktuje so spolocnostou ICI plc. Rád by som vsak upriamil Vasu pozornost na skutocnost, ze v tejto veci uz bolo podmienecné oslobodenie priznané a ze v dôsledku toho dalsie spolocnosti, ktoré sú úcastníkmi konania, môzu poziadat o zhovievavost len na základe oznámenia [o spolupráci]. Okrem toho zhovievavost mozno priznat len konkrétnemu podniku. Spolocná ziadost o zhovievavost zo strany dvoch alebo troch spolocností teda nie je mozná...". 228 Podla zalobkyne vo vyssie uvedenom liste Komisia informovala spolocnost Lucite, ze zalobkyna o presetrovaní nevedela. Okrem toho uvádza, ze Lucite sa domnievala, ze ju Komisia v liste a v neskorsej ústnej výmene názorov varovala pred kontaktovaním zalobkyne. 229 Na podporu tohto výkladu zalobkyna rovnako uvádza neskorsie písomné vyjadrenia Lucite, ku ktorým doslo po tom, co Lucite podala ziadost na základe oznámenia o spolupráci, t. j. 11. júla 2003, a po tom, co Komisia na základe ziadosti o informácie z 29. júla 2004 formálne informovala zalobkynu o presetrovaní (pozri bod 10 vyssie). 230 V e-maile z 12. augusta 2004 adresovanom zalobkyni tak advokát spolocnosti Lucite najmä uviedol: "ako som uviedol pocas násho rozhovoru, v priebehu presetrovania boli predlozené pripomienky, z ktorých vyplýva, ze Komisia netrvala na tom, aby spolocnost Lucite diskutovala o danej veci so spolocnostou ICI". 231 Rovnako zalobkyna vychádza z e-mailu z 3. septembra 2004, ktorý advokát spolocnosti Lucite adresoval administratívnemu pracovníkovi Komisie poverenému touto vecou, v ktorom uviedol, ze "ICI pozadovala od spolocnosti Lucite urcité dokumenty, ako aj jej pomoc, co vsak spolocnost Lucite nebola zmluvne povinná poskytnút". Lucite okrem toho spresnuje, ze "bola zdrzanlivá pri vyhovení takým ziadostiam bez písomného potvrdenia stanoviska Komisie, najmä so zretelom na jej ziadost... smerujúcu k znízeniu výsky pokuty" a ze to teda bolo "scasti z dôvodu dojmu, ktorý mala na základe telefonických rozhovorov a skorsích kontaktov s Komisiou v tom zmysle, ze Komisia nekontaktovala ICI a nezelala si, aby to urobila samotná Lucite (hoci Komisia vo svojom liste z 8. mája 2003 formálne uviedla, ze k tejto otázke nezaujala stanovisko)". 232 V liste zo 7. septembra 2004 adresovanom spolocnosti Lucite Komisia uviedla, ze nemá námietky voci tomu, aby Lucite poskytla zalobkyni prístup k svojim zamestnanom a dokumentom. Zároven dôrazne poprela, ze dala spolocnosti Lucite akýkolvek pokyn týkajúci sa kontaktov so zalobkynou. 233 Napokon v reakcii na tento posledný uvedený list spolocnost Lucite v liste zo 7. septembra 2004 adresovanom Komisii najprv pripomenula obsah listu Komisie z 8. mája 2003 a následne uviedla toto: "Pocas telefonických hovorov a výmeny písomných oznámení s Komisiou (ktoré môzeme v prípade potreby podrobne uviest) bolo spolocnosti Lucite jasné, ze sa Komisia rozhodla ICI plc zatial nekontaktovat. Vzhladom na tieto faktory a v duchu úplnej a systematickej spolupráce pri presetrovaní Komisie na základe oznámenia [o spolupráci], Lucite dospela k záveru, ktorý je podla násho názoru záverom v tom zmysle, ze Komisia by neuvítala nadviazanie kontaktu spolocnosti Lucite so spolocnostou ICI plc v rámci predmetného presetrovania, aj ked, ako ste zdôraznili vo Vasom dnesnom liste, Komisia nevydala formálny 'pokyn` k tejto otázke." 234 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna (pozri bod 220 vyssie), vyssie uvedená komunikácia, a najmä list Komisie z 8. mája 2003, neumoznujú konstatovat, ze Komisia konala v rozpore so zásadami riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania. 235 Osobitne z tejto komunikácie jasne vyplýva, ako správne tvrdí Komisia, ze spolocnosti Lucite nedala nijaký formálny pokyn, pokial ide o moznost kontaktovat zalobkynu v súvislosti s presetrovaním. V liste z 8. mája 2003 totiz výslovne potvrdila, ze k tejto otázke nezaujala stanovisko. Okrem toho samotná Lucite vo svojich písomnostiach pripústa, ze Komisia nevydala takýto pokyn a odkazuje len na "dojem", podla ktorého by Komisia "neuvítala nadviazanie kontaktu [medzi nou a] [zalobkynou]". 236 Okrem toho vseobecný odkaz spolocnosti Lucite na telefonické rozhovory alebo dalsie kontakty s Komisiou (pozri body 231 a 233 vyssie) nepostacuje, a to vzhladom na námietku Komisie (pozri bod 232 vyssie), a kedze neexistujú dalsie dôkazy na preukázanie toho, ze takéto pokyny jej boli skutocne dané. 237 Rovnako Komisia neoznámila spolocnosti Lucite na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, ci Komisia uz kontaktovala zalobkynu v súvislosti s presetrovaním alebo ci zalobkyna uz predlozila ziadost na základe oznámenia o spolupráci. 238 Nepochybne Lucite mohla znenie listu z 8. mája 2003 oprávnene chápat v tom zmysle, ze nebolo v jej záujme, aby v súvislosti s vysetrovaním kontaktovala zalobkynu s cielom poskytnút jej prístup k svojim zamestnancom a dokumentom týkajúcich sa spolocnosti ICI Acrylics, aby jej umoznila pripravit si svoju obhajobu. Komisia sa totiz neobmedzila na tvrdenie, ze "nezaujala stanovisko" k tejto otázke, ale vo svojom liste následne v podstate uviedla podmienky, za ktorých mohla mat Lucite nárok na znízenie výsky pokuty, pricom zdôraznila, ze zhovievavost sa mohla poskytnút len jednému konkrétnemu podniku. Na tomto základe mohla Lucite tiez predpokladat, ze zalobkyna v tejto fáze nevedela o presetrovaní a nepredlozila ziadost o zhovievavost. 239 Okrem toho v neskorsích písomných vyjadreniach spolocnosti Lucite (pozri body 230, 231 a 233 vyssie) je jasne potvrdené, ze také bolo skutocne jej chápanie stanoviska, ktoré Komisia vyjadrila vo svojom liste z 8. mája 2003. 240 Tieto úvahy vsak neumoznujú vyvodit záver, ze doslo k poruseniu zásad uvedených zalobkynou. 241 Zalobkyna totiz nespochybnuje posúdenie Komisie uvedené v liste z 8. mája 2003, podla ktorého sa zhovievavost mohla poskytnút len jednému konkrétnemu podniku a ze spolocná ziadost o zhovievavost zo strany dvoch podnikov tak nebola mozná. Treba teda konstatovat, ze Komisia v tomto liste len informovala spolocnost Lucite o podrobných pravidlách na uplatnovanie oznámenia o spolupráci. 242 No vzhladom na znenie uvedeného oznámenia samotná Lucite musela tusit, ze nadviazanie kontaktu so zalobkynou mohlo prípadne negatívne ovplyvnit jej sance získat znízenie výsky pokuty. To vyplýva okrem iného z jej listu zo 7. apríla 2003 (pozri bod 226 vyssie), v ktorom konkrétne pozaduje stanovisko Komisie k tejto otázke. Rovnako vzhladom na logiku vlastnú oznámeniu o spolupráci, ktorá podnecuje kazdý podnik, aby spolupracoval s Komisiou skôr nez ostatné dotknuté podniky a analyzoval svoju stratégiu v rámci presetrovania, Lucite musela v kazdom prípade vychádzat z predpokladu, ze zalobkyna bola, pokial ide o zhovievavost, jej potenciálnym konkurentom v "tom, kto bude prvý". 243 Za týchto okolností nemozno tvrdit, ze Komisia na základe vyssie uvedených kontaktov so spolocnostou Lucite "zasahovala do toho, kto bude prvý, v neprospech [zalobkyne]", ako tvrdí zalobkyna (pozri bod 221 vyssie). Lucite totiz mohla vzhladom na oznámenie o spolupráci primerane vediet o informáciách, ktoré jej boli poskytnuté. 244 Rozhodnutie spolocnosti Lucite nekontaktovat zalobkynu v súvislosti s presetrovaním sa musí teda povazovat za výsledok predstavy jej vlastného záujmu, ktorú samotná táto spolocnost mala vzhladom na oznámenie o spolupráci. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze len vtedy, ak by Komisia výslovne povolila spolocnosti Lucite skontaktovat sa so zalobkynou, pricom by jej zarucila, ze to nebude mat vplyv na jej sance v oblasti spolupráce, rozhodnutie spolocnosti Lucite by mohlo byt odlisné. Zalobkyna pritom netvrdí, ze Komisia bola povinná poskytnút spolocnosti Lucite takéto záruky s ohladom na zásady riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania, na ktoré sa odvoláva, alebo okrem iného na oznámenie o spolupráci. 245 Okolnosti prejednávanej veci sa tak jasne odlisujú od okolností veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, na ktorý sa odvoláva zalobkyna, a v ktorom porusenie zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania vyplývalo z vyjadrení otvorene diskriminujúcich dotknutú spolocnost pri uplatnení oznámenia o spolupráci (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 136). Ako vyplýva z vyssie uvedených úvah, nie je preukázané, ze v prejednávanej veci ide o takúto situáciu. 246 Argumentácia zalobkyne zalozená na porusení zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania sa teda musí zamietnut. 247 Zalobkyna sa okrem toho nemôze úcinne odvolávat na správanie Komisie v rámci jej kontaktov so spolocnostou Lucite, aby spochybnila, ako bolo v napadnutom rozhodnutí voci nej uplatnené oznámenie o spolupráci. 248 Treba totiz uviest, ze uplatnenie oznámenia o spolupráci vychádza z posudzovania objektívnej uzitocnosti dôkazov oznámených na úcely odhalenia a preukázania porusenia a dalej ze má za ciel podnietit clenov kartelu, aby spontánne s Komisiou spolupracovali. Komisia sa vsak nesmie povazovat za zodpovednú za obmedzenú spoluprácu zalobkyne ani za to, ze táto spolupráca bola oneskorená. Tieto skutocnosti sa pritom naopak pripisujú samotnej zalobkyni, ako to vyplýva zo spisu, a prípadne objektívnej skutkovej situácii, v ktorej sa nachádzala v dôsledku prevodu ICI Acrylics na spolocnost Lucite. Konkrétne treba pripomenút, ze zalobkyna v prejednávanej veci pripustila, ze o presetrovaní mohla vediet prinajmensom od 14. apríla 2003 (pozri body 212, 216 a 217 vyssie). 249 Okrem toho nie je preukázané, ze by napadnuté rozhodnutie malo v tejto otázke odlisný obsah, ak by sa Komisia vo svojom liste z 8. mája 2003 obmedzila len na to, ze by nezaujala stanovisko k ziadosti spolocnosti Lucite. Treba konkrétne pripomenút, ze zalobkyna nespochybnuje posúdenie Komisie uvedené v jej liste z 8. mája 2003, podla ktorého spolocná ziadost na tomto základe zo strany samotnej zalobkyne a spolocnosti Lucite nebola v nijakom prípade mozná. 250 Z toho vyplýva, ze prvá cast zalobného dôvodu sa musí zamietnut v rozsahu, v akom je jej cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. O druhej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa zamietnutia uznat zásluhy spolupráce zalobkyne nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci 251 Zalobkyna subsidiárne uvádza, ze mala právo na znízenie výsky pokuty nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci, a to na základe rozsiahlej dobrovolnej spolupráce, ktorú preukázala pocas presetrovania. Zalobkyna sa domnieva, ze poskytla úcinnú a uzitocnú spoluprácu tým, ze poskytla informácie, ktoré idú nad rámec toho, co Komisia pozadovala podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003, ako sú najmä skutocnosti svedciace v jej neprospech, ktoré boli voci nej citované v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o pevné dosky z PMMA. 252 V tomto ohlade treba pripomenút, ze Komisia v bode 3 siestej zarázke usmernení stanovila polahcujúcu okolnost vztahujúcu sa na úcinnú spoluprácu podniku na konaní nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci. 253 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze na základe vyssie uvedeného ustanovenia preskúmala, ci spolupráca s jedným z dotknutých podnikov jej umoznila konstatovat porusenie s mensími problémami. V odôvodnení 393 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze s ohladom na rozsah a velmi obmedzenú hodnotu ich spolupráce a s ohladom na ich spochybnenie skutocností nad rámec tejto obmedzenej spolupráce neexistuje ziadna dalsia okolnost, ktorá by viedla k znízeniu výsky pokút nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci, ktoré môze byt v prípadoch tajných kartelov v kazdom prípade len výnimocné. 254 V súvislosti s týmto posledným bodom Komisia citovala svoje rozhodnutie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko), v ktorom odnala podmienecné oslobodenie, ktoré bolo poskytnuté podniku z dôvodu, ze tento podnik si neskôr nesplnil povinnost spolupráce, ktorú mal na základe oznámenia o spolupráci. Komisia vsak tomuto podniku priznala znízenie výsky pokuty na základe polahcujúcich okolností v zmysle usmernení, aby tak zohladnila jeho podstatný prínos pri svojom presetrovaní. 255 Okrem toho, pokial ide konkrétne o zalobkynu, Komisia tiez v odôvodnení 419 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze nesplnila podmienky na to, aby mala nárok na znízenie výsky pokuty na základe spolupráce nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci. 256 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze posudzovanie Komisie je nesprávne v rozsahu, v akom obmedzovalo moznost znízit výsku pokuty nad rámec oznámenia o spolupráci na "výnimocné okolnosti" (odôvodnenie 393 napadnutého rozhodnutia). 257 Toto tvrdenie sa musí zamietnut. 258 Uplatnenie bodu 3 siestej zarázky usmernení totiz nemôze mat za následok, ze zbaví oznámenie o spolupráci jeho uzitocného úcinku. Z uvedeného oznámenia pritom jasne vyplýva, ze stanovuje rámec pre odskodnenie podnikov, ktoré sú alebo boli súcastou tajných kartelov dotýkajúcich sa Únie, za ich spoluprácu pri vysetrovaní Komisie. Z toho vyplýva, ze podniky v podstate môzu získat znízenie pokuty z dôvodu ich spolupráce, len ak splnia podmienky, ktoré stanovuje uvedené oznámenie. 259 Okrem toho treba zdôraznit, ze zalobkyna podala ziadost na základe oznámenia o spolupráci a ze jej spolupráca patrí do jeho pôsobnosti, ktorá sa vsak povazovala za nepostacujúcu, aby odôvodnovala znízenie výsky pokuty. Táto vec sa teda jasne odlisuje od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia ([48]T-224/00, Zb. s. II-2597), na ktorý sa odvoláva zalobkyna. V tejto poslednej uvedenej veci totiz dotknutý podnik poskytol Komisii informácie týkajúce sa konaní, v prípade ktorých v kazdom prípade nemusela zaplatit pokutu a ktoré teda podla Súdu prvého stupna nepatrili do pôsobnosti oznámenia o spolupráci. Za týchto okolností Súd prvého stupna zastával názor, ze uvedený podnik si vsak zasluhoval znízenie sumy pokuty na základe bodu 3 siestej zarázky usmernení najmä vzhladom na skutocnost, ze jeho spolupráca umoznila Komisii preukázat dlhsiu dobu trvania porusenia (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný, body 294 az 298, 306 a 311). Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Súd prvého stupna v tomto rozsudku teda nepripustil, ze spolupráca podniku môze byt odmenená, aj ked nesplnil kritérium významnej pridanej hodnoty v zmysle oznámenia o spolupráci. 260 Navyse treba tiez zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by znízenie výsky pokuty bolo v podstate odôvodnené len skutocnostou, ze podnik oznámi informácie, ktoré idú nad rámec tých, ktorých predlozenie môze Komisia vyzadovat na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003, ako sú najmä skutocnosti svedciace v jeho neprospech. 261 Z judikatúry síce vyplýva, ze spolupráca podniku pri presetrovaní nedáva právo na nijaké znízenie pokuty, ak táto spolupráca neprekrocila rámec povinností, ktoré mu vyplývajú na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, [49]T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 451). Opak vsak nemusí nevyhnutne platit. Aj skutocnosti svedciace v neprospech totiz môzu mat pre Komisiu obmedzenú uzitocnost, a to najmä v porovnaní so skorsími poskytnutými informáciami ostatných podnikov. Uzitocnost informácie je pritom rozhodujúcim prvkom pri posúdení ziadosti o znízenie výsky pokuty na základe spolupráce s Komisiou (pozri judikatúru uvedenú v bodoch 181 az 183 vyssie). 262 Z toho vyplýva, ze Komisia sa správne domnievala, ze uplatnenie bodu 3 siestej zarázky usmernení má byt výnimocné. 263 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze kritérium "výnimocných okolností" bolo v prejednávanej veci v kazdom prípade splnené. Spresnuje, ze vynalozila znacné úsilie, aby mohla predlozit aktuálne dokumenty, ktoré boli neskôr citované v napadnutom rozhodnutí, a to napriek tomu, ze ICI Acrylics predala pät rokov pred zacatím presetrovania, ze nevedela o nijakej z predmetných skutkových okolností a bola vylúcená z presetrovania az do jeho neskorého stádia a bola v rámci postupu spolupráce znevýhodnená "bez legitímneho dôvodu". 264 V tejto súvislosti postacuje uviest, ako vyplýva z vyssie uvedených úvah, ze zalobkyna nevyvrátila posúdenie Komisie, podla ktorého z celkového poctu 168 dokumentov, ktoré jej poskytla, boli niektoré uzitocné len ako vseobecné informácie, napríklad o niektorých aspektoch uplatenia kartelu, avsak nijaký z týchto dokumentov Komisii neumoznil preukázat skutocnosti, a to vzhladom na informácie, ktoré uz mala k dispozícii (odôvodnenie 419 napadnutého rozhodnutia). 265 V odpovedi na otázku, ci okolnosti prejednávanej veci sú "výnimocné" v rozsahu, aby to odôvodnovalo znízenie výsky pokuty nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci, sa nemôze neprihliadnut na kvalitu a objektívnu uzitocnost informácií, ktoré boli poskytnuté na úcely presetrovania (pozri v tomto zmysle judikatúru pripomenutú v bodoch 181 az 183 vyssie). 266 Z predchádzajúcich úvah vsak vyplýva, ze uzitocnost informácií poskytnutých zalobkynou bola velmi obmedzená, kedze Komisii neumoznili preukázat najmä existenciu, rozsah a dlzku trvania porusenia (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 259 vyssie, body 302 a 311). 267 Za týchto okolností nemôzu skutocnosti uvedené zalobkynou a prebraté do bodu 263 vyssie odôvodnit znízenie výsky pokuty na základe spolupráce s Komisiou. Navyse treba pripomenút, ze zalobkyna nesprávne tvrdí, ze oneskorené podanie jej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci bolo mozné pripísat správaniu Komisie (pozri body 212, 216 a 217 vyssie). 268 Napokon treba preskúmat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia tým, ze odmietla vziat do úvahy jej spoluprácu, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze so zalobkynou zaobchádzala rovnakým spôsobom ako s úcastníkmi kartelu, ktorí nespolupracovali, hoci neboli v obdobných situáciách. 269 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia nemôze v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej podnikmi porusovat zásadu rovnosti zaobchádzania (Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 259 vyssie, bod 308 a tam citovanú judikatúru). 270 Táto zásada vyzaduje, aby porovnatelné situácie neboli posudzované rozdielne a rozdielne situácie neboli posudzované rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada, [50]C-227/04 P, Zb. s. I-6767, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 271 Zalobkyna nepreukázala porusenie tejto zásady v prejednávanej veci. 272 Zalobkyna nespochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého Komisia s nou zaobchádzala rovnakým spôsobom ako so vsetkými ostatnými úcastníkmi kartelu, ktorí predlozili ziadost na základe oznámenia o spolupráci, ked hodnotila dôkazy, ktoré kazdý z nich poskytol. 273 Dalej zalobkyna nepreukázala, ze sa nachádzala v inej situácii nez spolocnost Barlo, jediný adresát napadnutého rozhodnutia, ktorá takúto ziadost nepredlozila a ktorej, tak ako zalobkyni, nebola znízená výska pokuty na základe spolupráce s Komisiou. Naopak zo spisu vyplýva, ze zalobkyna, tak ako Barlo, neposkytla informácie, ktorých uzitocnost by odôvodnila znízenie výsky pokuty. Treba teda konstatovat, ze sa nachádzala v porovnatelnej situácii ako Barlo, a to vzhladom na ciel sledovaný znízením výsky pokuty, ktorého sa v rámci tohto zalobného dôvodu domáha, a ze z tohto dôvodu sa s nou zaobchádzalo rovnako. 274 Okrem toho a pre prípad potreby z rozsudku Vseobecného súdu z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia ([51]T-208/06, Zb. s. II-7953, bod 274), vyplýva, ze Barlo tiez v urcitom rozsahu spolupracovala s Komisiou bez toho, aby táto spolupráca odôvodnila znízenie výsky pokuty. 275 Z toho vyplýva, ze druhá cast zalobného dôvodu sa musí zamietnut v rozsahu, v akom je jej cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 276 Okrem toho vzhladom na vyssie uvedené dôvody skutocnosti, ktoré zalobkyna uviedla v rámci piateho zalobného dôvodu, neumoznujú odôvodnit znízenie výsky pokuty na základe jej spolupráce s Komisiou v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu. 277 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa piaty zalobný dôvod musí teda zamietnut v celom rozsahu. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranej dlzke konania, ktorý bol uvedený na pojednávaní na základe neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu 278 Zalobkyna tvrdí, ze celková dlzka správneho a súdneho konania prekracuje primeranú dlzku, co je v rozpore s jej základnými právami zakotvenými najmä v clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Uvádza totiz, ze prvé opatrenie, ktoré bolo voci nej prijaté v rámci tejto veci, je z 29. júla 2004 a ze v den pojednávania, t. j. 8. novembra 2011, este cakala na rozsudok Vseobecného súdu. 279 Okrem toho zalobkyna osobitne kritizuje dlzku konania pred Vseobecným súdom v období od konca písomnej casti konania do rozhodnutia o zacatí ústnej casti konania. Tvrdí, ze nevie o okolnostiach, ktoré môzu odôvodnit túto dlzku konania. 280 V dôsledku toho zalobkyna, ktorá vychádza z rozsudku Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie, a z návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudkom Súdneho dvora z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([52]C-109/10 P, Zb. s. I-10329) a Solvay/Komisia ([53]C-110/10 P, Zb. s. I-10439), tvrdí, ze neprimeraná dlzka konania by mala viest k znízeniu výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí. 281 Komisia tvrdí, ze existujú okolnosti, ktoré môzu odôvodnit dlzku konania. V kazdom prípade zdôraznuje skutocnost, ze tento zalobný dôvod nemôze smerovat proti napadnutému rozhodnutia a ze dlzka správneho konania sa nemôze povazovat za neprimeranú. Okrem toho poukazuje na nejasnost tvrdení zalobkyne. 282 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd stanovuje, ze kazdý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu. 283 Ako vseobecná zásada práva Únie je takéto právo uplatnitelné v rámci súdnej zaloby proti rozhodnutiu Komisie. Uvedené právo bolo okrem toho opät potvrdené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([54]Ú. v. ES C 364, s. 1), ktorý sa týka zásady úcinnej súdnej ochrany (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [55]C-385/07 P, Zb. s. I-6155, body 178 a 179 a tam citovanú judikatúru). 284 Navyse podla ustálenej judikatúry zásada primeranej lehoty sa rovnako uplatnuje v rámci správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze pred Komisiou (pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [56]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 35 a tam citovanú judikatúru). Táto zásada bola opät potvrdená v clánku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podla ktorého kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. 285 Clánok 41 ods. 1 a clánok 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie obsahujú len dve vyjadrenia jednej a tej istej zásady procesnej povahy, podla ktorej sú jednotlivci oprávnení ocakávat rozhodnutie v primeranej lehote. 286 Zalobkyna, ktorá sa v prejednávanej veci odvoláva na porusenie uvedenej zásady, netvrdí, ze dlzka konania mala nejaký vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia alebo ze mohla ovplyvnit riesenie tohto sporu. Konkrétne netvrdí, ze uvedená dlzka mala akýkolvek úcinok na jej moznosti obhajoby, ci uz pocas správneho alebo súdneho konania. Nenavrhuje ani zrusenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu údajného porusenia. 287 Naopak zalobkyna Vseobecnému súdu navrhuje, aby na základe svojej neobmedzenej právomoci zohladnil neprimeranú dlzku konania a z tohto dôvodu znízil výsku pokuty tak ako Súdny dvor v rozsudku Baustahlgewebe/Komisia, uz citovanom v bode 53 vyssie. 288 Treba pripomenút, ze vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, na ktorý sa odvoláva zalobkyna, sa týkala odvolania proti rozsudku Vseobecného súdu, ktorý na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci, ktorou na tento úcel disponuje, ulozil zalobkyni pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, pricom Súdny dvor môze tiez túto právomoc vyuzit, ked rusí takýto rozsudok Vseobecného súdu a rozhoduje o zalobe (rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, [57]C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 206). 289 V bode 33 rozsudku Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie, Súdny dvor v tejto súvislosti pripomenul právo zalobkyne na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote a predovsetkým na to, aby sa rozhodlo o dôvodnosti obvinení z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze predlozených voci nej Komisiou a pokutách, ktoré jej boli ulozené (rozsudok FIAMM a i./Rada a Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bod 207). 290 Súdny dvor, ktorý konstatoval, ze Vseobecný súd prekrocil v tejto veci takúto lehotu, rozhodol, ze z dôvodov hospodárnosti konania a s cielom zarucit okamzitý a úcinný prostriedok právnej ochrany proti takejto vade konania, zrusenie alebo zmena rozsudku Vseobecného súdu, ktoré sa obmedzia len na otázku stanovenia výsky pokuty, umoznia v danej veci poskytnutie pozadovaného spravodlivého odskodnenia (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 47, 48 a 141, a FIAMM a i./Rada a Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bod 208). 291 Treba konstatovat, ze toto riesenie sa v prejednávanej veci uplatní analogicky. 292 Treba totiz pripomenút, ze Vseobecný súd má v prejednávanej veci neobmedzenú súdnu právomoc na základe clánku 31 nariadenia 1/2003, a to podla clánku 261 ZFEÚ, a ze okrem toho rozhoduje o návrhoch zalobkyne v tomto zmysle. 293 Ako vsak vyplýva z judikatúry, uvedená neobmedzená súdna právomoc ho oprávnuje zmenit napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zmenit napríklad výsku ulozenej pokuty (rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 692; Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 86, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 577). 294 Ak by sa v prejednávanej veci muselo konstatovat porusenie zásady primeranej lehoty, a to prípadne aj pre dlzku súdneho konania pred Vseobecným súdom, tento súd by mohol na základe zmeny napadnutého rozhodnutia zaviazat zalobkynu na zaplatenie sumy, ktorú by z dôvodu neprimeranej dlzky konania mohol prípadne znízit o toto spravodlivé odskodnenie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok FIAMM a i./Rada a Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bod 210). 295 Takýto výkon neobmedzenej súdnej právomoci sa vyzaduje najmä z dôvodov hospodárnosti konania a s cielom zarucit okamzitú a úcinnú nápravu proti takému poruseniu zásady primeranej lehoty (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 48). 296 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd má v prejednávanej veci právomoc rozhodnút o výslovnej ziadosti zalobkyne smerujúcej k znízeniu výsky pokuty z dôvodu neprimeranej dlzky konania, a to aj vzhladom na to, ze sa týka dlzky konania pred týmto súdom (pozri v tomto zmysle aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku Solvay/Komisia, C-109/10 P, uz citované v bode 280 vyssie, body 243 a 275, a k rozsudku Solvay/Komisia, C-110/10 P, uz citované v bode 280 vyssie, body 86 a 118). 297 Okrem toho treba zdôraznit skutocnost, ze predmetom tohto zalobného dôvodu je celková dlzka konania týkajúceho sa zalobkyne, a to dlzka správneho konania spolu s dlzkou súdneho konania. Za týchto okolností, aj ked daný zalobný dôvod bol uvedený az pocas pojednávania, nemozno ho povazovat za neprípustný z dôvodu oneskorenia, a to aj vzhladom na to, ze sa týka dlzky trvania správneho konania. Celková dlzka konania je totiz novým skutkovým prvkom, ktorý podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku odôvodnuje predlozenie uvedeného zalobného dôvodu pocas konania. 298 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dlzka konania, ktorú zalobkyna kritizuje, zahrnala obdobie od 29. júla 2004, t. j. od dátumu prvého opatrenia týkajúceho sa dokazovania adresovaného zalobkyni v rámci presetrovania vedeného Komisiou, do 8. novembra 2011, t. j. do dátumu pojednávania v tejto veci. Konanie teda trvalo priblizne sedem rokov a styri mesiace. 299 Primeranost tejto lehoty sa musí posúdit v závislosti od okolností vlastných kazdej veci a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci, ako aj od správania dotknutej osoby a príslusných orgánov (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 29, a FIAMM a i./Rada a Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bod 212). 300 Treba uviest, ze táto celková dlzka, ktorú zalobkyna kritizuje, sa delí na dve jasne odlisné fázy, cize správne konanie pred Komisiou a súdne konanie pred Vseobecným súdom. 301 Po prvé, pokial ide o správne konanie, treba uviest, ze zalobkyna nevysvetlila, preco by sa jeho dlzka mala sama osebe povazovat za neprimeranú. 302 V kazdom prípade uvedená dlzka konania, pokial ide o zalobkynu (priblizne jeden rok a desat mesiacov, t. j. od 29. júla 2004 do dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia, teda do 31. mája 2006), sa nemôze za okolností prejednávanej veci povazovat za neprimeranú. V tejto súvislosti postacuje uviest, ze islo o presetrenie zahrnajúce vysoký pocet podnikov, ktoré si vyzadovali preskúmanie mnohých skutkových a právnych otázok. Okrem toho opis konania Komisie v odôvodneniach 79 az 93 napadnutého rozhodnutia neumoznuje odhalit obdobia neodôvodnenej necinnosti. 303 Po druhé treba preskúmat dlzku súdneho konania s prihliadnutím na okolnosti, ktoré sú v prejednávanej veci relevantné (pozri bod 299 vyssie). 304 Pokial ide o význam veci pre zalobkynu, treba konstatovat, ze zalobkyna v tejto súvislosti neuvádza nijaké tvrdenie. 305 V kazdom prípade treba pripomenút, ze zalobkyna v prejednávanej veci nenavrhovala zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa povazuje za zodpovednú za porusenie clánku 81 ES. Zalobkyna tak nepozadovala, aby sa rozhodlo o dôvodnosti obvinení, ktoré voci nej vzniesla Komisia, a ci sa teda táto vec týka alebo netýka existencie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 30 a 33, a Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný v bode 283 vyssie, bod 186). 306 Jediný význam, ktorý by táto vec mohla pre zalobkynu predstavovat, sa týka pokuty, ktorá jej bola ulozená na základe napadnutého rozhodnutia. Treba vsak zdôraznit skutocnost, ze zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by umoznovalo posúdit dôlezitost tohto významu pre nu. 307 Okrem toho, aj ked zalobkyna vo svojich návrhoch navrhuje zrusenie clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia (pozri bod 36 vyssie), treba konstatovat, ze zalobné dôvody uvedené na podporu tejto zaloby, aj keby boli vsetky dôvodné, by nemohli viest k jednoznacnému zruseniu pokuty, ale len k znízeniu jej výsky. 308 Nie je teda preukázané, ze táto vec má pre zalobkynu dôlezitý význam. 309 Pokial ide o správanie zalobkyne, výrazne neprispelo k dlzke konania. 310 Pokial ide o správanie príslusných orgánov a zlozitost veci, treba konstatovat, ze obdobie odo dna ukoncenia písomného konania, t. j. od 11. apríla 2007, do dna zacatia ústnej casti konania, t. j. do 15. septembra 2011 (priblizne styri roky a pät mesiacov), ktoré zalobkyna kritizuje, je znacne dlhé. 311 Túto dlzku vsak mozno vysvetlit okolnostami a zlozitostou veci. 312 Treba tak pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vyvodila záver, ze strnást spolocností, ktoré vytvorili pät podnikov v zmysle práva hospodárskej sútaze, porusilo clánok 81 ES súborom protisútazných dohôd alebo zosúladených postupov v odvetví metylmetakrylátov (pozri body 1 az 4 vyssie). Zaloba zalobkyne je jednou z piatich zalôb proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré boli podané v dvoch odlisných jazykoch konania. 313 Tieto zaloby nastolili velký pocet skutkových a právnych otázok, ktoré si vyzadovali dôkladné preskúmanie Vseobecným súdom, ktoré viedlo najmä k prijatiu opatrení na zabezpecenie priebehu konania v kazdej z týchto vecí, ako aj k opätovnému otvoreniu ústnej casti konania v jednej z nich. 314 Okrem toho súvislost týchto zalôb, pokial ide o predmet, si scasti vyzadovala ich súbezné preskúmanie. Preto s výnimkou blizsej súvislosti medzi dvomi z týchto zalôb (veci T-206/06 a T-217/06), kazdá z týchto zalôb nastolila odlisné skutkové a právne otázky, takze synergický efekt bol obmedzený. Vseobecný súd teda vyhlásil pät rozsudkov, pricom tento je posledným z tejto skupiny, a dalsími rozsudkami sú rozsudky zo 7. júna 2011, Total a Elf Aquitaine/Komisia (T-206/06, neuverejnený v Zbierke), Arkema France a i./Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, z 15. septembra 2011, Lucite International a Lucite International UK/Komisia (T-216/06, neuverejnený v Zbierke), a z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia ([58]T-208/06, Zb. s. II-7953). 315 Okrem toho treba uviest, ze dôkladné preskúmanie veci umoznilo najmä to, aby sa tento rozsudok vyhlásil v relatívne krátkej lehote po ukoncení ústnej casti konania 15. decembra 2011, a to napriek jazykovým poziadavkám, ktoré sú Vseobecnému súdu ulozené na základe rokovacieho poriadku. 316 Celková dlzka súdneho konania tak bola pät rokov a devät mesiacov. 317 Vzhladom na to, ze zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie týkajúce sa významu, aký by táto vec pre nu predstavovala, a na úvahy uvedené v bodoch 305 az 308 vyssie, z ktorých vyplýva, ze vec si na základe svojej povahy alebo dôlezitosti pre zalobkynu nevyzadovala osobitnú rýchlost, táto dlzka nemôze za okolností prejednávanej veci odôvodnit pozadované znízenie výsky pokuty. 318 Toto konstatovanie a fortiori platí, pokial ide o celkovú dlzku správneho a súdneho konania, ktoré sú predmetom tohto zalobného dôvodu (pozri body 297 a 298 vyssie), ktorú vzhladom na vyssie skúmané okolnosti nemozno ako celok povazovat za neprimerane dlhú. 319 Tento zalobný dôvod treba preto zamietnut, tak ako aj zalobu v celom rozsahu. O trovách 320 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Imperial Chemical Industries Ltd je povinná nahradit trovy konania. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. júna 2012. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku dôkazov o úcasti zalobkyne na porusení, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o "základnú sumu" pokuty O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesplnení povinnosti Komisie rozdelit "základnú sumu" medzi zalobkynu a spolocnost Lucite O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nevhodnosti zvýsenia východiskovej sumy pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na nerespektovaní skutocnej financnej schopnosti zalobkyne zo strany Komisie O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania O piatom zalobnom dôvode zalozenom na neodôvodnenom zamietnutí priznat znízenie výsky pokuty na základe spolupráce s Komisiou O prvej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa zamietnutia priznat znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci - O nesprávnom posúdení pridanej hodnoty informácií obsiahnutých v návrhu na základe oznámenia o spolupráci - O zodpovednosti Komisie za oneskorené predlozenie informácií zo strany zalobkyne v porovnaní s ostatnými dotknutými podnikmi O druhej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa zamietnutia uznat zásluhy spolupráce zalobkyne nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci O siestom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranej dlzke konania, ktorý bol uvedený na pojednávaní na základe neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu O trovách __________________________________________________________________ ( [59]*1 ) Jazyk konania: anglictina. [60]Úcastníci konania [61]Odôvodnenie [62]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-214/06, Imperial Chemical Industries Ltd, predtým Imperial Chemical Industries plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: pôvodne D. Anderson, QC, H. Rosenblatt, B. Lebrun, advokáti, W. Turner, S. Berwick a T. Soames, solicitors, neskôr R. Wesseling a C. Swaak a napokon R. Wesseling, C. Swaak a F. ten Have, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Bottka, I. Chatzigiannis a F. Amato, neskôr V. Bottka, I. Chatzigiannis a F. Arbault a napokon V. Bottka a J. Bourke, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 2 písm. c) rozhodnutia Komisie K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.645 - Metakryláty), alebo subsidiárne znízenie výsky pokuty ulozenej podla tohto ustanovenia, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka (spravodajkyna) a D. Gratsias, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. novembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Komisia Európskych spolocenstiev v rozhodnutí Komisie K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.645 - Metakryláty) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") konstatovala najmä to, ze niektoré podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa v rôznych obdobiach od 23. januára 1997 do 12. septembra 2002 zúcastnili na celom území EHP na viacerých protisútazných dohodách a zosúladených postupoch v odvetví metakrylátov (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2. Podla napadnutého rozhodnutia islo o jediné a nepretrzité porusenie týkajúce sa troch nasledujúcich výrobkov z polymetylmetakrylátu (dalej len "PMMA"): formovacie zmesi, tvrdé dosky a sanitárne výrobky. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tieto tri výrobky sú fyzicky aj chemicky odlisné a majú rozdielne vyuzitie, ale mozno ich vdaka spolocnej vstupnej surovine, metylmetakrylátu (dalej len "MMA"), povazovat za jednu homogénnu skupinu výrobkov (odôvodnenia 4 az 8 napadnutého rozhodnutia). 3. Podla napadnutého rozhodnutia predmetné porusenie spocívalo v rokovaniach o cenách, v uzatváraní, vykonávaní a monitorovaní dohôd o cenách bud formou zvysovania cien, alebo prinajmensom udrziavaním existujúcich cien, v preskúmaní moznosti presunutia ceny za dodatocné sluzby na zákazníka, vo výmene informácií týkajúcich sa trhu a/alebo podnikov, ktoré sú dôlezité a dôverné z obchodného hladiska, ako aj v úcasti na pravidelných stretnutiach a dalsích kontaktoch s cielom ulahcit porusenie (clánok 1 a odôvodnenia 1 az 3 napadnutého rozhodnutia). 4. Napadnuté rozhodnutie bolo adresované spolocnostiam Degussa AG, Röhm GmbH & Co. KG a Para-Chemie GmbH (dalej spolocne len "Degussa"), Total SA, Elf Aquitaine SA, Arkema SA (predtým Atofina SA), Altuglas International SA a Altumax Europe SAS (dalej spolocne len "Atofina"), Lucite International Ltd a Lucite International UK Ltd (dalej spolocne len "Lucite"), Quinn Barlo Ltd, Quinn Plastics NV a Quinn Plastics GmbH (dalej spolocne len "Barlo"), ako aj zalobkyni Imperial Chemical Industries Ltd (predtým Imperial Chemical Industries plc). 5. Zalobkyna je materskou spolocnostou skupiny Imperial Chemical Industries a výrobcom speciálnych chemických látok. Od roku 1990 bola výroba a predaj výrobkov, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, v rámci skupiny zverená samostatnej obchodnej jednotke ICI Acrylics, ktorá vsak nemala formu spolocnosti. Zmluvou uzavretou 3. októbra 1999, boli cinnosti a aktíva ICI Acrylics predané spolocnostiam Ineos Acrylics UK Parent Co.2 Ltd a Ineos Acrylics UK Trader Ltd (neskôr Lucite International Holdings Ltd a Lucite International UK Ltd). 6. Vysetrovanie, ktoré vyústilo do prijatia napadnutého rozhodnutia, zacalo po tom, co 20. decembra 2002 podala spolocnost Degussa ziadost o oslobodenie na základe oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 7. V dnoch 25. a 26. marca 2003 vykonala Komisia kontroly v priestoroch spolocností Atofina, Barlo, Degussa a Lucite. 8. Atofina 3. apríla 2003 a Lucite 11. júla 2003 poziadali o oslobodenie alebo o znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenie 66 napadnutého rozhodnutia). 9. Komisia listom z 8. mája 2003 odpovedala na otázku polozenú spolocnostou Lucite, ci táto spolocnost mala nadviazat kontakt so zalobkynou a poskytnút jej prístup k svojim zamestnancom a dokumentom, aby jej umoznila pripravit si svoju obhajobu. 10. Dna 29. júla 2004 Komisia zaslala viacerým podnikom, vrátane zalobkyne, ziadost o informácie podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Islo o prvé opatrenie týkajúce sa dokazovania adresované zalobkyni v rámci presetrovania. 11. Dna 18. októbra 2004 zalobkyna predlozila ziadost o znízenie výsky pokuty v súlade s oznámením o spolupráci. Komisia ju 11. augusta 2005 informovala, ze jej ziadost bola zamietnutá. 12. Dna 17. augusta 2005 prijala Komisia oznámenie o výhradách týkajúce sa jediného a nepretrzitého porusenia v súvislosti s MMA, ako aj formovacích zmesí z PMMA, tvrdých dosiek z PMMA a sanitárnych výrobkov z PMMA a zaslala ho najmä zalobkyni a spolocnosti Lucite. Komisia sa domnievala, ze k predaju ICI Acrylics spolocnosti Ineos (teraz Lucite) doslo 1. októbra 1999, pricom 30. september 1999 urcila ako dátum skoncenia porusenia pripisovaného zalobkyni. 13. Odpoved zalobkyne na oznámenie o výhradách je zo 4. novembra 2005. 14. Pojednávanie sa konalo 15. a 16. decembra 2005. 15. Listom z 10. februára 2006 Lucite poskytla v odpovedi na ziadost Komisie vysvetlenia týkajúce sa dátumu kúpy ICI Acrylics. 16. Listom z 13. februára 2006 Komisia postúpila zalobkyni list uvedený v bode 15 vyssie, aby mohla predlozit svoje pripomienky. 17. Zalobkyna predlozila svoje pripomienky listom zo 17. februára 2006. 18. Dna 31. mája 2006 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. V tomto rozhodnutí Komisia upustila od niektorých výhrad obsiahnutých v oznámení o výhradách a najmä od výhrad prijatých voci vsetkým dotknutým spolocnostiam, pokial ide o cast porusenia vztahujúceho sa na MMA (odôvodnenie 93 napadnutého rozhodnutia). 19. Clánok 1 písm. i) napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze zalobkyna sa v priebehu obdobia od 23. januára 1997 do 1. novembra 1999 zúcastnila na porusení opísanom v bodoch 2 a 3 vyssie. 20. Komisia konkrétne zastávala názor, ze zalobkyna je právnickou osobou, ktorej súcastou v case skutkových okolností bola obchodná jednotka, ktorá sa dopustila predmetného porusenia, a to ICI Acrylics. Komisia preto konstatovala, ze zalobkyna sa musela na úcely uplatnenia clánku 81 ES povazovat za podnik, ktorý sa zúcastnil dotknutých tajne dohodnutých konaní, a ze jej muselo byt napadnuté rozhodnutie adresované (odôvodnenia 288 az 290 napadnutého rozhodnutia). 21. Pokial ide o dátum ukoncenia obdobia porusenia pripisovaného zalobkyni, Komisia uviedla ze s ohladom na odpoved spolocnosti Lucite na oznámenie o výhradách, stanovila 2. november 1999, ked doslo k prevodu vlastníctva ICI Acrylics, ako dátum na úcely rozdelenia zodpovednosti medzi zalobkynu a Lucite (odôvodnenie 291 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho stanovila 1. november 1999 ako dátum ukoncenia protiprávneho konania pripisovaného zalobkyni, pricom spresnila, ze táto zmena nemala vo vztahu k oznámeniu o výhradách dopad na výsku pokuty (odôvodnenie 292 napadnutého rozhodnutia). 22. Clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ukladá zalobkyni pokutu vo výske 91 406 250 eur. 23. Po prvé, pokial ide o výpocet výsky pokuty, Komisia preskúmala závaznost porusenia a najskôr konstatovala, ze vzhladom na povahu porusenia a skutocnost, ze sa vztahovalo na celé územie EHP, slo o velmi závazné porusenie v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") (odôvodnenia 319 az 331 napadnutého rozhodnutia). 24. Dalej sa domnievala, ze v skupine velmi závazných porusení bolo mozné uplatnit na podniky rozdielne zaobchádzanie tak, aby bola zohladnená ich skutocná ekonomická schopnost výrazne narusit hospodársku sútaz. Preto konstatovala, ze v predmetnej veci dotknuté podniky "[bolo mozné] rozdelit do [troch] kategórií podla ich príslusného podielu na obrate dosiahnutom pri predaji výrobkov z PMMA, v súvislosti s ktorými sa podielali na karteli" s prihliadnutím na obrat dosiahnutý z predaja týchto výrobkov v roku 2000 na úrovni EHP. Komisia zaradila zalobkynu a spolocnost Lucite do druhej kategórie vzhladom na obrat spolocnosti Lucite dosiahnutý predajom troch dotknutých výrobkov z PMMA v roku 2000 (105,98 milióna eur), a stanovila východiskovú sumu ich pokút na 32,5 milióna eur (odôvodnenia 332 az 336 napadnutého rozhodnutia). 25. Komisia okrem toho uviedla, ze skála pokút, ktoré môzu byt ulozené v kategórii velmi závazných porusení, umoznuje tiez stanovit výsku pokút na úrovni zabezpecujúcej, ze budú mat dostatocne odstrasujúci úcinok s ohladom na velkost a hospodársku silu kazdého podniku. Vzhladom na celkový obrat zalobkyne v roku 2005 (8,49 miliardy eur) Komisia uplatnila na východiskovú sumu jej pokuty multiplikacný faktor 1,5, co zvýsilo uvedenú sumu na 48,75 milióna eur. 26. Po druhé Komisia preskúmala trvanie porusenia a konstatovala, ze kedze sa zalobkyna podielala na porusení pocas dvoch rokov a deviatich mesiacov, musí sa východisková suma pokuty zvýsit o 25 %. Východisková suma pokuty zalobkyne tak bola stanovená na 60 937 500 eur (odôvodnenia 351 az 354 napadnutého rozhodnutia). 27. Po tretie Komisia preskúmala prípadnú prítomnost pritazujúcich okolností. Pokial ide o zalobkynu, Komisia so zretelom na existenciu dvoch predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré jej boli urcené, konstatovala, ze zalobkyna sa opakovane dopústala porusovania toho istého typu a rozhodla sa zvýsit základnú sumu pokuty pre zalobkynu o 50 % (odôvodnenia 355 az 369 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho zamietla polahcujúce okolnosti uvedené zalobkynou. Výska jej pokuty bola preto stanovená na 91 406 250 eur, co je suma, ktorá nepresahuje 10 % prahovej hodnoty jej obratu stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (odôvodnenia 372 az 398 napadnutého rozhodnutia). 28. Napokon Komisia pristúpila k uplatneniu oznámenia o spolupráci, ked pripomenula, ze ziadost zalobkyne na základe uvedeného oznámenia bola zamietnutá. Pokial ide o dalsie podniky, ktoré na tomto základe predlozili ziadost, Komisia priznala úplné oslobodenie od pokút spolocnosti Degussa a dalej znízenie výsky pokút spolocnostiam Atofina a Lucite. 29. Vzhladom na zamietnutie ziadosti zalobkyne tak bola konecná výska pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni, stanovená na 91 406 250 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 30. Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. augusta 2006 podala túto zalobu. 31. Písomná cast konania sa skoncila 11. apríla 2007. 32. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) 15. septembra 2011 rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na otázky. Úcastníci konania vyhoveli tejto ziadosti v stanovenej lehote. 33. Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 8. novembra 2011. Na pojednávaní zalobkyna na podporu svojho prednesu Komisii a Vseobecnému súdu predlozila niektoré dokumenty. Komisia vzniesla námietku voci predlozeniu jedného z týchto dokumentov a Vseobecný súd rozhodol nezalozit ho do spisu. Ostatné dokumenty boli do spisu zalozené, kedze Komisia voci nim nevzniesla nijakú námietku. 34. Vseobecný súd okrem toho na pojednávaní vyzval Komisiu, aby predlozila dva dokumenty, na ktoré sa odvolávala vo svojom prednese. Kedze Komisia tejto ziadosti vyhovela v stanovenej lehote, Vseobecný súd vyzval zalobkynu, aby predlozila svoje prípadné pripomienky k uvedeným dokumentom. Tieto pripomienky boli predlozené v stanovenej lehote. 35. Ústna cast konania sa skoncila 15. decembra 2011. 36. Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne zmenil a doplnil clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia s cielom znízit výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 38. Vo svojej zalobe zalobkyna uviedla pät zalobných dôvodov na podporu zaloby. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nedostatku dôkazov o porusení, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA. Druhý zalobný dôvod je zalozený na neexistencii odôvodnenia "základnej sumy" pokuty. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesplnení povinnosti Komisie rozdelit "základnú sumu" medzi zalobkynu a spolocnost Lucite. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nevhodnosti zvýsenia východiskovej sumy pokuty z odstrasujúcich dôvodov. Piaty zalobný dôvod je zalozený na neodôvodnenom zamietnutí priznat znízenie výsky pokuty na základe spolupráce s Komisiou. Zalobkyna okrem toho na pojednávaní uviedla siesty zalobný dôvod zalozený na neprimeranej dlzke konania. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku dôkazov o úcasti zalobkyne na porusení, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA 39. V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze jej zapojenie do porusenia, pokial ide o výrobky uvedené v napadnutom rozhodnutí, a to formovacie zmesi z PMMA, sa nepreukázalo. 40. Ako jasne vyplýva z návrhov formulovaných v zalobe (pozri bod 36 vyssie) a ako zalobkyna tiez potvrdila vo svojej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, bez ohladu na tvrdenia formulované v rámci tohto zalobného dôvodu, zalobkyna nenavrhuje zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ju povazuje za zodpovednú za dotknuté porusenie. Tento zalobný dôvod je naopak uvedený na podporu jej návrhu na znízenie výsky pokuty ulozenej v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna totiz zastáva názor, ze skutocnost, ze podnik sa nepodielal na vsetkých prvkoch tvoriacich kartel, sa musí zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia a stanovení výsky pokuty. Podla jej názoru by sa teda výska pokuty mala znízit tak, aby zodpovedala pomeru, ktorý formovacie zmesi z PMMA predstavovali z celkovej hodnoty alebo z celkového objemu troch dotknutých výrobkov (podla zalobkyne 44 alebo 36 %). 41. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia povazuje zalobkynu za zodpovednú za "súbor dohôd a zosúladených postupov v odvetví metakrylátov". Toto ustanovenie vykladané so zretelom na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia a najmä na jeho odôvodnenia 2 a 222 az 225 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 1258 a tam citovanú judikatúru), povazuje zalobkynu za zodpovednú za úcast na jedinom a nepretrzitom porusení v danom období, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA, tvrdé dosky z PMMA a sanitárne výrobky z PMMA. 42. Výska pokuty ulozenej zalobkyni bola stanovená práve v závislosti od závaznosti takéhoto porusenia. Konkrétne z odôvodnenia 333 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v rámci stanovenia východiskovej sumy pokuty zalobkyne Komisia zohladnila obrat, ktorý dosiahla predajom výrobkov z PMMA, ktorými sa zúcastnila na karteli, a podla Komisie teda vsetkých troch vyssie uvedených výrobkov. 43. Treba teda konstatovat, ze aj ked zalobkyna nenavrhuje zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 40 vyssie), tento zalobný dôvod za predpokladu, ze by bol dôvodný, by mohol spôsobit znízenie výsky jej pokuty a konkrétnejsie východiskovej sumy tejto pokuty. Tak ako totiz pripomína zalobkyna, skutocnost, ze sa podnik nepodielal na vsetkých zlozkách tvoriacich kartel, sa musí zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení výsky pokuty (rozsudky Súdneho dvora zo 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 90, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 86). Podla judikatúry sa toto posúdenie musí vykonat vo fáze stanovenia osobitnej východiskovej sumy pokuty (rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, T-18/05, Zb. s. II-1769, bod 164). 44. Na podporu svojej zaloby zalobkyna v podstate tvrdí, ze pokial ide o formovacie zmesi z PMMA v priebehu obdobia, pocas ktorého bola majitelkou ICI Acrylics, Komisia vychádzala výlucne z nepodlozených vyhlásení podniku, ktorý podal ziadost o oslobodenie alebo znízenie výsky pokuty a zo skutocnosti, ze doslo k stretnutiam. Podla zalobkyne tieto skutocnosti nesplnajú "dôkazný standard" vyzadovaný judikatúrou. 45. Podla jej názoru len dôkazy týkajúce sa stretnutia, ktoré sa konalo 26. októbra 1999, uvedeného v odôvodnení 124 napadnutého rozhodnutia, by prípadne mohli splnat uvedený "standard", pretoze Komisia sa opiera o dva podniky, ktoré podali ziadost na základe oznámenia o spolupráci, ako aj o dokument pochádzajúci z obdobia uvedeného stretnutia. Uvádza vsak, ze sa voci nej nemozno odvolávat na toto stretnutie, inak by doslo k zásahu do jej práv na obhajobu. V oznámení o výhradách, v ktorom bol 30. september 1999 stanovený ako dátum skoncenia porusenia pripisovaného zalobkyni (pozri odôvodnenie 291 napadnutého rozhodnutia), sa totiz Komisia na toto stretnutie odvolávala voci inému úcastníkovi porusenia, a to voci spolocnosti Lucite. Zalobkyna teda nemala moznost sa úcinne bránit proti tvrdeniam a dôkazom súvisiacim s týmto stretnutím. 46. Treba zdôraznit, ze vyssie uvedené tvrdenie týkajúce sa porusenia práv zalobkyne na obhajobu je uvedené výlucne s cielom napadnút pouzitelnost stretnutia z 26. októbra 1999 voci nej a dôkazov, ktoré s tým súvisia, v rámci posúdenia porusenia, ktorého sa dopustila. Konkrétne zalobkyna nenavrhuje zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom uvádza dlhsiu dobu trvania porusenia nez je tá, ktorá bola stanovená v oznámení o výhradách, z dôvodu údajného porusenia jej práv na obhajobu. 47. Treba teda uviest, ze prípadné zistenie porusenia práv zalobkyne na obhajobu nemôze mat nijaký dôsledok na riesenie tohto sporu, pokial by sa preukázalo, ze aj bez ohladu na stretnutie z 26. októbra 1999 by dôkazy zhromazdené Komisiou boli postacujúce na preukázanie zapojenia zalobkyne do casti porusenia týkajúceho sa formovacích zmesí z PMMA. 48. Za týchto okolností je z dôvodu hospodárnosti konania vhodné vykonat preskúmanie tohto zalobného dôvodu bez zohladnenia vyssie uvedeného stretnutia. 49. V tejto súvislosti treba uviest, ze podla napadnutého rozhodnutia predmetné jediné a pretrvávajúce porusenie spocívalo v "sérii konaní, ktoré mozno kvalifikovat ako dohody alebo zosúladené postupy, ktoré sa vztahovali na tri dotknuté výrobky a preukazovali pokracujúci výkon urcitého postupu, ktorého cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz" (odôvodnenie 222 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na spolocné znaky protisútazných dohôd týkajúcich sa troch dotknutých výrobkov vymenovaných v odôvodnení 223 napadnutého rozhodnutia, Komisia zastávala názor, ze "aj ked [tieto tri výrobky] vykazujú rôzne vlastnosti a mozno ich povazovat za výrobky, ktoré patria na trhy s rôznymi výrobkami, existovali dostatocné spojitosti, ktoré jej umoznili dospiet k záveru, ze výrobcovia [uvedených výrobkov] sledovali spolocný zámer, ktorý urcoval spôsob ich správania sa na trhu a obmedzoval ich príslusné obchodné správanie". Podla Komisie "porusenie spocívalo v súbore konaní, ktoré mali spolocný zámer a jednotný hospodársky ciel, a to zamedzit beznému vývoju cien troch výrobkov z PMMA v EHP" (odôvodnenie 224 napadnutého rozhodnutia). 50. Medzi "spolocné znaky" obsiahnuté v odôvodnení 223 napadnutého rozhodnutia Komisia najmä uviedla: - "tvrdé jadro, tvorené rovnakými podnikmi [a to] Atofina, ICI (potom Lucite) a Degussa", - skutocnost, ze títo traja hlavní európski výrobcovia boli "úplne integrovaní výrobcovia" a "venovali velkú pozornost dôsledkom protisútazných dohôd uzavretých pre kazdý z týchto výrobkov [tak], aby uzavretie kartelovej dohody v súvislosti s jedným z týchto výrobkov automaticky ovplyvnilo struktúru nákladov a/alebo cien ostatných výrobkov", - skutocnost, ze "predmetom stretnutí a kontaktov niekedy boli najmenej dva z troch výrobkov z PMMA", pricom táto spojitost vyplýva "zo znacného poctu stretnutí týkajúcich sa tak PMMA-formovacích hmôt, ako aj PMMA-tvrdých dosiek", - skutocnost, ze "urcitý pocet zástupcov podnikov zapojených do protisútazných dohôd bol zodpovedný za viacero výrobkov, ktoré boli predmetom presetrovania, a vedeli teda alebo nemohli nevediet, o existencii [takýchto dohôd] vztahujúcich sa na viacero výrobkov". V tejto súvislosti Komisia spomenula najmä "pána [D.], viceprezidenta Global Monomers a EAME v ICI Acrylics, ktorý sa tiez zúcastnil na stretnutiach zaoberajúcich sa [formovacími hmotami z PMMA a tvrdými doskami z PMMA]", v súvislosti s ktorými sa konalo viacero stretnutí v období porusenia pripisovaného zalobkyni, - skutocnost, ze sa na tri dotknuté výrobky uplatnovali rovnaké mechanizmy fungovania kartelu. 51. Pokial ide konkrétne o tajnú dohodu týkajúcu sa formovacej zmesi z PMMA v danom období, je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze okrem stretnutia 26. októbra 1999 (pozri bod 48 vyssie), vychádzajú zistenia Komisie zo strnástich stretnutí, ktoré sa konali v období od 23. januára 1997 do leta 1999 (pozri odôvodnenia 110 az 123 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho je nesporné, ze prítomnost zalobkyne sa namieta len v prípade týchto desiatich stretnutí, a teda sa nenamieta, pokial ide o styri stretnutia uvedené v odôvodneniach 112, 114, 117 a 121 napadnutého rozhodnutia. 52. Treba teda preskúmat, ci dôkazy zhromazdené Komisiou boli postacujúce na to, aby preukázali úcast zalobkyne na tejto casti porusenia. 53. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia je povinná predlozit dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58). Komisia je na úcel odôvodnenia pevného presvedcenia, ze k poruseniu doslo, povinná uviest presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 55). 54. Nie kazdý dôkaz, ktorý Komisia predlozí, musí so zretelom na kazdý prvok porusenia nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 55. Nepriame dôkazy uvedené Komisiou v rozhodnutí na preukázanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES podnikom sa nemajú posudzovat samostatne, ale ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 56. Treba tiez zohladnit skutocnost, ze protisútazné cinnosti sa odohrávajú tajne, a preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí byt vo väcsine prípadov odvodená od urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom celku môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ak neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 55 az 57). 57. Podla judikatúry na dostatocné preukázanie úcasti podniku na karteli okrem toho postacuje, aby Komisia preukázala, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzavreté protisútazné dohody bez toho, aby voci nim zjavne vyjadril námietky. Ak bola dokázaná úcast na týchto stretnutiach, úlohou uvedeného podniku je poskytnút dôkazy preukazujúce, ze tento podnik oznámil svojim konkurentom, ze hoci sa zúcastnoval na stretnutiach, jeho názor bol odlisný (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 96, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 81). 58. Pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa hodnoty vyhlásení uskutocnených v rámci ziadostí na základe oznámenia o spolupráci, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nijaké ustanovenie ani nijaká vseobecná zásada práva Únie Komisii nezakazuje, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných stíhaných podnikov (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 512). Len na základe toho nemozno povazovat vyhlásenia uskutocnené v rámci oznámenia o spolupráci za vyhlásenia bez dôkaznej hodnoty (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 57 a 58). 59. Vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov nezákonného kartelu existuje urcitá nedôvera, kedze títo úcastníci by mohli zmensovat význam svojho podielu na porusení a zvysovat význam takéhoto podielu ostatných úcastníkov. S ohladom na vnútornú logiku konania, ktorú upravuje oznámenie o spolupráci, vsak domáhanie sa prospechu z jeho uplatnenia s cielom znízit výsku pokuty netvorí nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov inkriminovaného kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce podniku, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (rozsudky Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 58). 60. Osobitne je potrebné uviest, ze zo skutocnosti, ze osoba, ktorá sa priznala k spáchaniu porusenia a tým priznala existenciu iných skutocností, ako sú skutocnosti, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, mozno a priori pri absencii osobitných okolností naznacujúcich opak vyvodit, ze táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa musia v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 166, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 59). 61. Podla ustálenej judikatúry vsak vyhlásenie podniku obvineného z úcasti na karteli, ktorého správnost spochybnujú viaceré obvinené podniky, nemozno povazovat za dostatocný dôkaz o existencii porusenia spáchaného týmito podnikmi bez toho, aby ho potvrdzovali iné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 219; z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 285, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 293). 62. Na úcely preskúmania dôkaznej hodnoty vyhlásení podnikov, ktoré podali ziadost na základe oznámenia o spolupráci, Vseobecný súd zohladnuje najmä význam zhodujúcich sa nepriamych dôkazov podporujúcich relevanciu týchto vyhlásení (pozri v tomto zmysle rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 220, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 70) a dalej neexistenciu dôkazov, ze tieto podniky mali sklon zmensovat význam svojho podielu na porusení a zvysovat význam podielu ostatných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 62 a 295). 63. Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania v predmetnej veci, podla ustálenej judikatúry treba pripomenút, ze ak je Vseobecnému súdu predlozená zaloba o neplatnost rozhodnutia vydaného podla clánku 81 ods. 1 ES, musí vo vseobecnosti vykonat úplné preskúmanie otázky, ci sú, alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 64. Ak vsak má súd pochybnost, táto pochybnost sa musí uplatnit v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie, podla zásady prezumpcie neviny, ktorá sa ako vseobecná zásada práva Únie uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 149 a 150). 65. Dôkazy, ktoré v prejednávanej veci zhromazdila Komisia, treba preskúmat v rámci týchto vseobecných pripomienok. 66. V tejto súvislosti treba uviest, ze pokial ide o desat stretnutí uvedených v bode 51 vyssie, zalobkyna nespochybnuje ani ich konanie medzi sútazitelmi, ani svoju prítomnost na nich, a netvrdí, ze sa verejne distancovala od ich obsahu. Na úcely konstatovania zodpovednosti zalobkyne stací teda overit, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze tieto stretnutia mali zjavne protisútazný ciel, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA (pozri judikatúru uvedenú v bode 57 vyssie). 67. Treba konstatovat, ze opis uvedených stretnutí spocíva hlavne na vyhláseniach spolocnosti Degussa, ktorá je oslobodená od pokuty. Táto spolocnost im pritom pripisuje zjavne protisútazný obsah, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA (pozri odôvodnenia 110, 111, 113, 115, 116, 118, 119 az 120, a 123), co zalobkyna nespochybnuje. 68. Zalobkyna naopak tvrdí, ze tieto vyhlásenia samé osebe nepredstavujú dostatocný dôkaz o porusení a ze nie sú podporené dalsími dôkazmi. 69. V tejto súvislosti treba pripomenút, ako to vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 58 az 60 vyssie, ze vyhlásenia vykonané v rámci politiky zhovievavosti hrajú dôlezitú úlohu. Tieto vyhlásenia vykonané v mene podnikov majú nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu, kedze prinásajú znacné právne a ekonomické riziká (pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Aalberts Industries a i./Komisia, T-385/06, Zb. s. II-1223, bod 47). Z judikatúry uvedenej v bodoch 59 a 61 vyssie vsak tiez vyplýva, ze vyhlásenie obvinených podnikov v rámci ziadostí podaných na základe oznámenia o spolupráci treba posudzovat opatrne a ak sú spochybnené, nemozno ich vo vseobecnosti bez potvrdenia prijat. 70. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vsak vyhlásenia spolocnosti Degussa, pokial ide o existenciu protisútazných rokovaní týkajúcich sa formovacích zmesí z PMMA v danom období, sú dostatocne potvrdené dalsími dôkazmi. 71. Po prvé treba zdôraznit skutocnost, ze Degussa nebola jediným zdrojom informácií Komisie. Opis stretnutia z 11. mája 1999 (odôvodnenie 122 napadnutého rozhodnutia) totiz spocíva na vyhlásení spolocnosti Lucite. Aj ked Degussa, ktorá sa na tomto stretnutí nezúcastnila, ho vo svojom vlastnom vyhlásení neuviedla, vyhlásenie spolocnosti Lucite potvrdzuje tvrdenie spolocnosti Degussa, pokial ide o existenciu kartelu týkajúceho sa formovacích zmesí z PMMA v priebehu daného obdobia a zapojenia sa zalobkyne do kartelu. 72. Po druhé treba uviest, ze pre väcsinu týchto stretnutí Komisia zhromazdila dôkazy (ako záznamy z kalendára, faktúry) dosvedcujúce konanie stretnutia alebo prítomnost dotknutých osôb na tomto stretnutí. Aj ked, ako zalobkyna správne tvrdí, samotná skutocnost, ze doslo k stretnutiu sútazitelov, nepostacuje na preukázanie jej protisútaznej povahy, treba zastávat názor, ze ide o skutocnost, ktorá je do urcitej miery potvrdená vyhláseniami spolocnosti Degussa. 73. Po tretie vo svojej ziadosti z 11. júla 2003 formulovanej na základe oznámenia o spolupráci Lucite uviedla vyhlásenia, ktoré vseobecným spôsobom potvrdzujú existenciu kartelu namietaného v rozhodnutí o kontrole, vrátane formovacích zmesí z PMMA a úcasti zalobkyne na tomto karteli. 74. Hoci vsak ide nepochybne o vseobecné tvrdenia, svedcia v prospech tvrdení spolocnosti Degussa. Okrem toho treba pripomenút, ze aktíva, ktoré sú predmetom porusenia, vrátane dokumentov a zamestnancov, boli prevedené zo zalobkyne na spolocnost Lucite, takze vyhlásenia tejto spolocnosti vo veci zapojenia sa zalobkyne do porusenia sú obzvlást relevantné. 75. Po stvrté v ziadosti podanej na základe oznámenia o spolupráci Atofina priznala, ze sa zúcastnila na karteli prinajmensom od 23. januára 1997, aj pokial ide o formovacie zmesi z PMMA. Navyse spolocnosti tvoriace podnik Atofina (Arkema, Altuglas a Altumax na jednej strane a Total a Elf Aquitaine na strane druhej) nespochybnili existenciu takéhoto kartelu v rámci svojich zalôb proti napadnutému rozhodnutiu (veci T-206/06 a T-217/06). 76. Nepochybne v oznámení spolocnosti Atofina z 10. júna 2003 je prvým protisútazným stretnutím v súvislosti s formovacími zmesami z PMMA, v prípade ktorej táto spolocnost spomína prítomnost ICI Acrylics, stretnutie z 26. októbra 1999. Treba vsak zdôraznit, ze v tomto oznámení Atofina jasne potvrdzuje existenciu protisútazných kontaktov v súvislosti s formovacími zmesami z PMMA v období od roku 1998 do roku 2001. Toto vyhlásenie teda rovnako podporuje vyhlásenia spolocnosti Degussa v tomto zmysle. 77. Po piate treba zdôraznit, ze podla napadnutého rozhodnutia sa najmenej sedem z desiatich analyzovaných stretnutí týkalo formovacích zmesí z PMMA, ako aj tvrdých dosiek z PMMA (pozri odôvodnenia 110, 111, 115, 116, 118 az 120 napadnutého rozhodnutia) a ze zalobkyna nespochybnuje protisútaznú povahu týchto stretnutí, pokial ide o tento druhý výrobok. Ide o prvok, ktorý tiez posilnuje dôveryhodnost vyhlásení spolocnosti Degussa, pokial ide o opis týchto protisútazných stretnutí. 78. Po sieste na niektorých stretnutiach uvedených v bode 77 vyssie, vrátane stretnutia z 23. januára 1997, co je dátum urcený ako východiskový dátum porusenia, sa zúcastnil pán D., ktorý zastával vysoké postavenie v rámci ICI Acrylics a bol zodpovedný za formovacie zmesi z PMMA, ako aj za tvrdé dosky z PMMA. Kedze zalobkyna nespochybnuje protisútaznú povahu týchto stretnutí, pokial ide o tento druhý výrobok, ani posúdenie Komisie, podla ktorého dotknuté podniky "venovali velkú pozornost dopadom protisútazných dohôd uzavretých na kazdý z týchto výrobkov" (pozri odôvodnenie 223 napadnutého rozhodnutia a bod 50 druhú zarázku vyssie), ide o nepriamy dôkaz o tom, ze tieto stretnutia sa týkali aj formovacích zmesí z PMMA. 79. Vzhladom na tieto skutocnosti treba konstatovat, ze spolocne predstavujú súhrn dostatocne sa zhodujúcich nepriamych dôkazov na podporu vyhlásení spolocnosti Degussa, pokial ide o existenciu kartelu týkajúceho sa formovacích zmesí z PMMA v priebehu daného obdobia a úcast zalobkyne na tomto karteli. 80. Tvrdenia zalobkyne, pokial ide o relevantnost vyhlásení spolocnosti Degussa, nemôzu tento záver ovplyvnit. 81. Na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, totiz vyhlásenia spolocnosti Degussa nemozno vyvrátit len z toho dôvodu, ze ide o vyhlásenia formulované v ziadosti o oslobodenie, ktoré vykonali poradcovia podniku (pozri najmä body 59 a 60 vyssie). Okrem toho, hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí skutocne musela upustit od niektorých výhrad vychádzajúcich z vyhlásení spolocnosti Degussa (najmä od vsetkých výhrad týkajúcich sa MMA, suroviny na výrobu PMMA), nic to nemení na tom, ze jej tvrdenia sa celkovo ukázali ako podlozené, ako to vyplýva z prechádzajúcich úvah. Dôkazom je najmä to, ze tri dalsie podniky, a to zalobkyna, Atofina a Lucite, predlozili svoje ziadosti na základe oznámenia o spolupráci vo vztahu ku kartelu uvedenému spolocnostou Degussa. Okrem toho s výnimkou zalobkyne v rámci tohto zalobného dôvodu, nijaký z týchto podnikov nespochybnil existenciu porusenia v rámci svojej zaloby proti napadnutému rozhodnutiu (veci T-206/06, T-217/06 a T-216/06). Konkrétne samotná zalobkyna konkludentne potvrdila relevantnost ziadosti o oslobodenie spolocnosti Degussa, kedze priznala svoju úcast na karteli, pokial ide o tvrdé dosky z PMMA a sanitárne výrobky z PMMA. 82. Kedze vyhlásenia spolocnosti Degussa sú dostatocne podlozené, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nemozno prijat jej tvrdenie, podla ktorého pri posúdení závaznosti jej porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty nemozno zohladnit súbor porusení týkajúcich sa formovacích zmesí z PMMA. 83. Okrem toho treba tiez uviest, ze nie je správne, ze zalobkyna v podstate tvrdí, ze kvalifikácia predmetného porusenia ako jediného a pretrvávajúceho porusenia týkajúceho sa troch výrobkov z PMMA, vrátane formovacích zmesí (pozri bod 49 vyssie), nemôze mat dopad na analýzu tohto zalobného dôvodu. 84. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale taktiez zo skupiny aktov, alebo dokonca z pretrvávajúceho správania. Tento výklad nemozno spochybnit z dôvodu, ze jedna alebo viaceré skutocnosti z tejto skupiny aktov ci nepretrzitých správaní, samy osebe a zohladnované osobitne, by mohli takisto predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 81). Ak sú jednotlivé akty súcastou "celkového plánu" z dôvodu ich rovnakého predmetu narúsajúceho hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia má právo pripísat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 258 a tam citovanú judikatúru), aj ked sa preukáze, ze dotknutý podnik sa priamo podielal len na jednej alebo viacerých cinnostiach tvoriacich porusenie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 161 a tam citovanú judikatúru). 85. Podla judikatúry Súdneho dvora s cielom preukázat úcast podniku na takejto jedinej dohode musí Komisia preukázat, ze dotknutý podnik mal zámer prispiet vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol dôvodne predpokladat, a bol pripravený prevziat toto riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 87, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 83). 86. Za týchto okolností na to, aby sa zalobkyna povazovala za zodpovednú za celé jediné porusenie a aby sa v dôsledku toho stanovila výska pokuty, postacovalo, aby Komisia preukázala, ze zalobkyna vedela alebo mala vediet, ze sa úcastou na kartelovej dohode, pokial ide tvrdé dosky z PMMA a sanitárne výrobky z PMMA, zaclenila do globálneho kartelu, ktorý sa týkal troch výrobkov z PMMA (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia, T-28/99, Zb. s. II-1845, bod 45, a Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 209). 87. Vyssie analyzované skutocnosti sú na tento úcel viac ako postacujúce. 88. Konkrétne treba pripomenút, ze existencia protisútazných kontaktov v súvislosti s formovacími zmesami z PMMA v danom období vyplýva z vyhlásení troch podnikov, a to Degussa, Lucite a Atofina. 89. Zalobkyna okrem toho nespochybnuje svoju zodpovednost za spáchané porusenie v priebehu toho istého obdobia, pokial ide o tvrdé dosky z PMMA a sanitárne výrobky z PMMA. Rovnako nespochybnuje samotnú existenciu jediného porusenia. Konkrétne, zalobkyna sa napriek niekolkým neúplným tvrdeniam v replike tiez nesnazí spochybnit dôvody pripomenuté v bodoch 49 a 50 vyssie, ktoré viedli Komisiu k tomu, aby vychádzala z existencie jediného porusenia. 90. Zalobkyna tak nespochybnuje najmä konstatovania Komisie, ze jej zástupca prítomný na protisútazných stretnutiach (obmedzujúcich sa podla jej názoru na iné výrobky) bol zodpovedný za viaceré výrobky, ktoré boli predmetom presetrenia, a "teda vedel alebo nemohol nevediet" o existencii takýchto dohôd vztahujúcich sa na viaceré výrobky. Rovnako nespochybnuje tvrdenie Komisie, ze bola "úplne integrovaným" výrobcom, a "venovala velkú pozornost dôsledkom protisútazných dohôd uzavretých na kazdý z týchto výrobkov" (pozri bod 50 vyssie, druhá a stvrtá zarázka). 91. No aj keby informácie zhromazdené Komisiou neboli postacujúce na preukázanie priamej úcasti zalobkyne na casti kartelu týkajúceho sa formovacích zmesí z PMMA, sú viac nez postacujúce prinajmensom na preukázanie existencie protisútazných kontaktov v súvislosti s týmto výrobkom v relevantnom období a ze jediné porusenie sa tiez týkalo uvedeného výrobku. To vyplýva najmä zo zhodných vyhlásení troch podnikov, a to spolocností Degussa, Lucite a Atofina. 92. Tieto úvahy postacujú prinajmensom na preukázanie, ze zalobkyna vedela alebo musela vediet, ze sa úcastou na kartelovej dohode týkajúcej sa tvrdých dosiek z PMMA a sanitárnych výrobkov z PMMA zaclenila do globálneho kartelu, ktorý sa týkal troch výrobkov z PMMA. 93. V takom prípade by sa vsak jej zodpovednost za celé jediné porusenie mohla zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty, takze ziadost o jej znízenie sa musí na tomto základe zamietnut. 94. Napokon z predchádzajúceho vyplýva, ze údajné porusenie práv zalobkyne na obhajobu, pokial ide o stretnutie z 26. októbra 1999, nemá nijaký praktický dopad na posúdenie tohto zalobného dôvodu a výhrada zalobkyne v tejto súvislosti sa teda musí zamietnut ako neúcinná. 95. Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut v rozsahu, v akom je jeho cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia a dalej návrh na znízenie výsky pokuty na základe neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o "základnú sumu" pokuty 96. Zalobkyna Komisii vytýka, ze nevysvetlila podmienky stanovenia východiskovej sumy pokuty (32,5 milióna eur) stanovenej v odôvodnení 336 napadnutého rozhodnutia, a zabránila tak jej, ako aj Vseobecnému súdu, preskúmat napadnuté rozhodnutie, pokial ide o "najdôlezitejsí parameter" stanovenia výsky pokuty. Komisia sa totiz uspokojila s poskytnutím dôvodov, pre ktoré kvalifikovala porusenie ako velmi závazné a s rozdelením podnikov do troch kategórií v závislosti od ich príslusnej velkosti. Nevysvetlila vsak, ako dospela k sumám ulozeným kazdej z týchto kategórií, ani preco suma stanovená pre zalobkynu výrazne prekrocila prahovú hodnotu 20 miliónov eur, ktorá je v usmerneniach stanovená pre velmi závazné porusenia. Komisia si tak nesplnila svoju povinnost odôvodnenia, ktorú má na základe clánku 253 ES. 97. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry poziadavky formálnej nálezitosti, ktorou je povinnost odôvodnenia, sú splnené, pokial ide o výpocet pokuty ulozenej na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, vtedy, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a trvanie porusenia (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 42; Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 463). 98. V prejednávanej veci samotná zalobkyna pripústa, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dôvody, pre ktoré kvalifikovala porusenie ako velmi závazné a dalej dôvody, pre ktoré sa rozhodla dotknuté podniky rozdelit do troch kategórií a rozlisovat východiskové sumy pokuty ulozené kazdej z týchto kategórií. 99. Okrem toho preskúmanie odôvodnení 319 az 336 napadnutého rozhodnutia umoznuje konstatovat, ze Komisia skutocne poskytla v tejto súvislosti dostatocné odôvodnenie. Konkrétne z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze východisková suma sa zakladá najmä na povahe porusenia stanovenej vzhladom na jeho hlavné znaky uvedené v bode 4.2 napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenie 320 napadnutého rozhodnutia), na velkosti dotknutého geografického trhu, ktorým je územie EHP (pozri odôvodnenie 330 napadnutého rozhodnutia) a na uplatnení rozdielneho zaobchádzania s týmito podnikmi s cielom zohladnit ich skutocnú ekonomickú schopnost spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi, posudzovanú s ohladom na obrat z predaja výrobkov z PMMA, v súvislosti s ktorými sa zúcastnili na predmetnom karteli (pozri odôvodnenia 332 az 334 napadnutého rozhodnutia). V tomto poslednom kontexte Komisia tiez spomenula velkost celého trhu s výrobkami z PMMA v roku 2000 a v roku 2002, vyjadrenú objemom a hodnotou (pozri odôvodnenie 333 napadnutého rozhodnutia). Za týchto podmienok tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nevysvetlila, v com závaznost porusenia pripisovaného zalobkyni odôvodnovala takúto východiskovú sumu, je neopodstatnené. 100. V rozsahu, v akom zalobkyna kritizuje, ze neexistuje osobitné odôvodnenie, pokial ide o sumu vo výske 32,5 milióna eur, priznanú podnikom, ktoré sú ako ona zaradené do druhej kategórie, postacuje pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry poziadavky vyplývajúce z povinnosti odôvodnenia neukladajú Komisii povinnost uviest vo svojom rozhodnutí císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokút (rozsudky Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 80, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 464). Z toho vyplýva, ze Komisia nebola na základe clánku 253 ES povinná odôvodnit volbu sumy vo výske 32,5 milióna eur ako východiskovej sumy pokuty stanovenej pre zalobkynu (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 1361). 101. Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého judikatúra uvedená v bode 100 vyssie sa v podstate v prejednávanej veci neuplatnuje vzhladom na úroven východiskovej sumy pokuty, postacuje uviest, ze uvedená judikatúra sa takisto uplatnila vo veci, v ktorej Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty znacne prevysujúcu východiskovú sumu v prejednávanej veci (rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 1361). Rovnako tvrdenie zalobkyne, ze východisková suma jej pokuty "výrazne" prekracuje prahovú hodnotu 20 miliónov eur stanovenú za velmi závazné porusenia, nemôze zmenit posúdenie uvedené v bode 100 vyssie. Navyse treba pripomenút, ze uvedená prahová hodnota predstavuje len minimálnu sumu, ktorá je v usmerneniach stanovená pre takéto porusenia, kedze tieto usmernenia stanovujú, ze "pravdepodobné pokuty" sú "nad 20 miliónov [eur]". 102. Druhý zalobný dôvod sa teda musí zamietnut v rozsahu, v akom je jeho cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho skutocnosti uvedené v rámci uvedeného zalobného dôvodu neumoznujú ani odôvodnit znízenie výsky pokuty na základe neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesplnení povinnosti Komisie rozdelit "základnú sumu" medzi zalobkynu a spolocnost Lucite 103. Zalobkyna zdôraznuje, ze ona samotná a spolocnost Lucite sa následne po sebe zúcastnili na údajnom porusení ako postupní majitelia jediného a výlucného súboru aktív, na ktoré sa vztahuje porusenie, a ze teda prispeli k "samotnej závaznosti" porusenia. Preto podla zalobkyne výska pokuty zodpovedajúca tejto "samotnej závaznosti" sa mala rozdelit medzi ne, aby tak nebol dvakrát zohladnený "skutocný vplyv protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz", ktorý je podla usmernení relevantným faktorom na stanovenie závaznosti porusenia. Výska pokuty vsak bola vypocítaná tak, ako keby zalobkyna a spolocnost Lucite mali kazdá navzájom odlisný a súcasný vplyv na hospodársku sútaz. Táto metóda výpoctu viedla k ulozeniu pokuty - za jediné porusenie - v podstatne vyssej sume, a to len preto, ze podnik zmenil vlastníka, a nie z dôvodu akéhokolvek dalsieho narusenia hospodárskej sútaze alebo akéhokolvek pochybenia, ktorého by sa dopustila zalobkyna. Komisia tak porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. 104. V tejto súvislosti treba najprv zamietnut argumentáciu Komisie, podla ktorej je tento zalobný dôvod neprípustný. Tento zalobný dôvod je totiz uvedený na podporu návrhov uvedených v bode 36 vyssie a za predpokladu, ze by bol dôvodný, by viedol k znízeniu výsky pokuty ulozenej zalobkyni. Na rozdiel od toho, co teda tvrdí Komisia, zalobkyna spochybnuje výsku svojej vlastnej pokuty, a nie výsku pokuty ulozenej tretej osobe. 105. Následne treba uviest, ze hoci názov tohto zalobného dôvodu odkazuje na "základnú sumu" pokuty, z písomností zalobkyne jasne vyplýva, ze sa týka len "prvku závaznosti pokuty", a síce konkrétnejsie východiskovej sumy pokuty vo výske 32,5 milióna eur, ktorá je stanovená v odôvodnení 336 napadnutého rozhodnutia. V zostávajúcej casti zalobkyna v rámci tohto zalobného dôvodu nespochybnuje posúdenia Komisie uvedené v bodoch 25 a 26 vyssie. 106. Treba teda preskúmat, ci ako tvrdí zalobkyna bola Komisia povinná rozdelit takúto východiskovú sumu pokuty medzi zalobkynu a Lucite. 107. Treba pripomenút, ze podla napadnutého rozhodnutia sa zalobkyna a Lucite zúcastnili na porusení s rovnakými aktívami, ako sú aktíva ICI Acrylics, co je subjekt, ktorý bol prevedený z prvého podniku na druhý podnik 2. novembra 1999, teda priblizne v polovici obdobia, v ktorom doslo k poruseniu. Tento dátum okrem toho predstavoval dátum "rozdelenia" zodpovedností medzi zalobkynu a spolocnost Lucite za porusenie (pozri bod 21 vyssie). Okrem toho v rámci uplatnenia rozdielneho zaobchádzania s týmito dvomi podnikmi Komisia zohladnila ten istý obrat, ktorý Lucite dosiahla v roku 2000. Na tomto základe stanovila pre kazdú z nich východiskové sumy pokút vo výske 32,5 milióna (pozri odôvodnenia 334 a 336 napadnutého rozhodnutia). 108. Za týchto podmienok mozno dôvodne predpokladat, ze ak by ICI Acrylics nezmenil vlastníka, uplatnenie tej istej metodiky výpoct u výsky pokuty by Komisiu viedlo k stanoveniu jednej východiskovej sumy pokuty vo výske 32,5 milióna eur, ktorú by prisúdila tomuto jedinému vlastníkovi. V dôsledku toho tvrdenie zalobkyne, ze samotný prevod ICI Acrylics ovplyvnil celkovú sumu pokút ulozených v napadnutom rozhodnutí, je zrejme dôvodné. 109. Preto tvrdenie zalobkyne, ze Komisia mala postupovat odlisne a rozdelit východiskovú sumu medzi obe dotknuté podniky, sa musí zamietnut. 110. V prvom rade toto tvrdenie v podstate spocíva na predpoklade, ze posúdenie závaznosti porusenia by malo byt úzko naviazané na "vplyv na hospodársku sútaz" alebo "ujmu" spôsobenú hospodárskej sútazi a ze zalobkyna a Lucite, ako postupní vlastníci spolocnosti ICI Acrylics, teda prispeli k "samotnej závaznosti" porusenia. V tejto súvislosti sa zalobkyna opiera o znenie usmernení, podla ktorých posúdenie závaznosti porusenia musí zohladnit "reálny dosah... porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi [skutocný dopad... porusujúceho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz - neoficiálny preklad ]". 111. Tento predpoklad je vsak nesprávny. 112. Podla ustálenej judikatúry totiz úcinok protisútazného postupu nie je sám osebe urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty (rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 118, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 96). Závaznost porusení musí byt stanovená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút (pozri rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 241 a 242 a tam citovanú judikatúru) a napríklad skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné (pozri rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný, bod 118, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný, bod 96 a tam citovanú judikatúru). 113. Okrem toho zalobkyna vykladá tieto usmernenia neúplne. Bod 1 A usmernení totiz stanovuje, ze "pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu". Podla týchto kritérií "...porusovania pravidiel sa budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky [mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia - neoficiálny preklad ]". Pokial ide o velmi závazné porusenia, usmernenia spresnujú najmä, ze "vo vseobecnosti pôjde o horizontálne obmedzenia, ako sú ,cenové kartely`" a ze pravdepodobné východiskové sumy sú "nad 20 miliónov [eur]". Okrem toho usmernenia stanovujú, ze "v rámci kazdej z týchto kategórií... bude navrhované rozpätie pokút umoznovat uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy nimi spáchaného priestupku [porusenia - neoficiálny preklad ]". 114. Usmernenia teda v súvislosti so stanovením východiskovej sumy pokuty kladú jasne dôraz na povahu porusenia ako rozhodujúceho prvku na posúdenie jeho závaznosti (pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 91). Pokial ide o konkrétny dopad porusenia, usmernenia stanovujú kritérium "skutocný dosah na trh", ktorý sa týka porusenia ako celku a nie úcinkov vlastného správania kazdého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, C-554/08 P, neuverejnený v Zbierke, body 21 a 24), pricom spresnujú, ze sa zohladní len vtedy, ak ho mozno odmerat. 115. Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, ze "nebolo mozné odmerat skutocný dopad na trh EHP" sporného porusenia a ze teda tvrdila, ze pri stanovení výsky pokuty "osobitne" nevychádzala "zo skutocného dopadu [porusenia na trh]" (odôvodnenie 321 napadnutého rozhodnutia). Na základe svojho posúdenia povahy porusenia, a to vzhladom na jeho hlavné znaky uvedené v bode 4.2 napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenie 320 napadnutého rozhodnutia) a velkost dotknutého geografického trhu (pozri odôvodnenie 330 napadnutého rozhodnutia), teda dospela k záveru, ze v prejednávanej veci islo o velmi závazné porusenie. 116. Tento prístup, ktorý okrem toho zalobkyna nespochybnuje, je v súlade s ustálenou judikatúrou, podla ktorej horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhov môzu byt kvalifikované ako velmi závazné porusenia výlucne na základe ich samotnej povahy, a to bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat skutocný dopad porusenia na trh (rozsudky Súdneho dvora Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 75, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 103). 117. Pokial ide o kritérium "skutocného dopadu porusujúceho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz", na ktoré sa odvoláva zalobkyna, je uvedené v predposlednom odseku bodu 1 A usmernení, ktorý stanovuje, ze "ked sa priestupok [porusenie - neoficiálny preklad ] týka viacerých podnikov (napr. kartelov), mozno bude nutné v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií, aby bola zohladnená specifická zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov [porusení - neoficiálny preklad ]". Ide teda len o fakultatívne kritérium, ktoré umoznuje upravit východiskovú sumu pokuty v prípade porusení, na ktorých sa zúcastnuje viacero podnikov, a nie o kritérium rozhodujúce pri stanovení uvedenej sumy. Okrem toho sa toto kritérium netýka kvalifikácie protisútazných úcinkov vlastného správania kazdého z podnikov, ktoré sa zúcastnili na danom porusení, ale zohladnenia na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty, objektívnych rozdielov, ktoré medzi nimi môzu existovat, ako je najmä znacná disparita medzi ich velkostou. 118. Z toho vyplýva, ze aj keby zmena vlastníctva ICI Acrylics nespôsobila nijakú dalsiu ujmu hospodárskej sútazi, ako tvrdí zalobkyna, táto okolnost by neumoznila vyvodit záver, ze zalobkyna a Lucite prispeli k "samotnej závaznosti" porusenia a ze východisková suma pokuty sa teda mala medzi ne rozdelit. 119. Po druhé tvrdenie zalobkyne, pokial ide o nevyhnutnost rozdelenia východiskovej sumy pokuty medzi nu samotnú a spolocnost Lucite, nezohladnuje skutocnost, ze odôvodnenia, ktoré tvoria základ pre stanovenie uvedenej sumy (pozri odôvodnenia 319 az 336 napadnutého rozhodnutia), sa na nu plne uplatnujú. 120. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze podla napadnutého rozhodnutia sa zalobkyna, ako aj Lucite, dopustili porusenia podla clánku 1 uvedeného rozhodnutia. Zalobkyna totiz nespochybnuje svoju zodpovednost za takéto porusenie (pozri bod 40 vyssie). Rovnako nespochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého sa ona samotná mala povazovat "za podnik na úcely uplatnenia clánku 81 [ES]" (odôvodnenie 288 napadnutého rozhodnutia). 121. Okrem toho zalobkyna nespochybnuje ani posúdenie závaznosti porusenia, ktoré vykonala Komisia v odôvodneniach 319 az 331 napadnutého rozhodnutia, ani jej posúdenie, podla ktorého v súvislosti s uplatnením rozdielneho zaobchádzania, obrat, ktorý Lucite dosiahla predajom výrobkov z PMMA v roku 2000, predstavoval primeranú informáciu o velkosti a ekonomickej sile ICI Acrylics na predmetnom trhu (odôvodnenie 334 napadnutého rozhodnutia). 122. Za týchto okolností argumentácia zalobkyne v skutocnosti znamená, ze pokial ide o východiskovú sumu pokuty, vyzaduje sa preferencné zaobchádzanie so zalobkynou oproti ostatným adresátom napadnutého rozhodnutia len z dôvodu, ze previedla aktíva, na ktoré sa porusenie vztahuje. 123. Porusenie, ktorého sa dopustila, sa vsak nestalo menej závazným z tohto jediného dôvodu. Zalobkyni tak bola ulozená presne tá istá základná ciastka pokuty ako v prípade, ak by namiesto prevodu spolocnosti ICI Acrylics na Lucite s úcinnostou k 2. novembru 1999 k tomu istému dátumu od porusenia jednoducho upustila. 124. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho co tvrdí zalobkyna, napriek skutocnosti, ze sa zúcastnila na karteli s tými istými aktívami ako neskôr Lucite, dopustila sa porusenia, ktorého závaznost odôvodnovala ulozenie východiskovej sumy, ktorú voci nej vyvodila Komisia. V dôsledku toho nemozno prijat jej tvrdenie, podla ktorého sa táto východisková suma mala rozdelit medzi nu samotnú a Lucite. 125. Ostatné tvrdenia zalobkyne nemôzu tento záver zmenit. 126. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze "rozdelenie parametru ,dlzka trvania`" súvisiaceho s pokutou medzi nu samotnú a spolocnost Lucite, nepostacuje. Podla metodológie usmernení má "parameter ,závaznost`", súvisiaci s pokutou, prevazujúci vplyv na základnú ciastku pokuty, kedze východisková suma sa zvýsila len o 10 % pre kazdý rok porusenia. V prípade neexistencie "lineárneho vztahu" medzi dlzkou trvania porusenia a základnou ciastkou pokuty, hoci by bol "parameter ,dlzka trvania`" "rozdelený" medzi zalobkynu a spolocnost Lucite, ich zlúcené základné ciastky by neprevysovali ciastku, ktorá by bola vypocítaná, ak by si ICI Acrylics zachoval toho istého vlastníka. 127. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze základná ciastka pokuty zalobkyne bola stanovená v závislosti od trvania jej vlastnej úcasti na porusení (pozri bod 26 vyssie). Ako teda Komisia správne zdôraznuje "parameter ,dlzka trvania`" súvisiaci s pokutou, bol nálezite "rozdelený" medzi zalobkynu a Lucite. 128. Ako síce tvrdí zalobkyna, zlúcené základné ciastky zalobkyne a spolocnosti Lucite prevysujú ciastku, ktorá by bola vypocítaná, ak by si ICI Acrylics zachovala tohto istého vlastníka (pozri bod 108 vyssie). Treba vsak konstatovat, ze ide len o dôsledok uplatnenia metodológie stanovenej v usmerneniach, ktoré odrázajú politiku, ktorú sa Komisia snazila nasledovat v rámci stanovenia pokút. Vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorú má v tejto súvislosti Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 105 az 109), vsak môze takýto vztah vytvorit medzi kritériami závaznosti a dlzkou trvania. 129. Skutocnost, ze kritérium závaznosti porusenia tak v prejednávanej veci malo pri stanovení základnej ciastky pokuty väcsiu váhu nez kritérium dlzky trvania, neumoznuje prijat tvrdenie zalobkyne, pokial ide nevyhnutnost "rozdelenia ,prvku závaznosti`" pokuty medzi nu samotnú a spolocnost Lucite. 130. "Lineárny vztah" medzi dlzkou trvania porusenia a základnou ciastkou pokuty, cize vynásobenie východiskovej sumy pokuty poctom rokov úcasti podniku na porusení, bol okrem toho v prejednávanej veci stanovený v neprospech zalobkyne a viedol k vyssej základnej ciastke, nez je tá, ktorá jej bola ulozená. 131. Po druhé treba zamietnut argumentáciu zalobkyne zalozenú na tvrdení Komisie, uvedenú v oznámení o výhradách, podla ktorej "ak podnik, ktorý nadobudol aktíva nadalej porusuje clánok 81 [ES] a/alebo clánok 53 Dohody o EHP, zodpovednost za porusenie sa musí rozdelit medzi predajcu a nadobúdatela aktív, na ktoré sa porusenie vztahuje" (bod 347 oznámenia o výhradách). 132. Na rozdiel od toho, co naznacila zalobkyna, toto tvrdenie neobsahuje nijaké spresnenie, pokial ide o otázku prípadného rozdelenia "prvku závaznosti" súvisiaceho s pokutou, medzi nu a spolocnost Lucite. Ako jasne vyplýva z výrazov pouzitých Komisiou a z ich umiestnenia v bode 5.6 oznámenia o výhradách, uvedené tvrdenie sa týka len rozdelenia zodpovedností za porusenie medzi predajcu a nadobúdatela akcií, na ktoré sa vztahuje porusenie v súvislosti s urcením adresátov oznámenia o výhradách. Rovnaký záver sa uplatní voci odkazu v poznámke pod ciarou v odôvodnení 43 rozhodnutia Komisie 89/190/EHS z 21. decembra 1988 týkajúceho sa konania podla clánku 85 Zmluvy o EHS (IV/31.865, PVC) [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 74, 1989, s. 1). Okrem toho treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia pristúpila k takémuto rozdeleniu zodpovedností za porusenie medzi zalobkynu a spolocnost Lucite (pozri bod 21 vyssie). 133. Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi uplatnila metódu spocívajúcu v rozdelení výsky pokuty podla období vlastníctva subjektu, ktorý sa dopustil porusenia. 134. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie nie je právnym rámcom pre stanovenie výsky pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze Komisia má v tejto oblasti sirokú mieru volnej úvahy, v rámci ktorej nie je viazaná posúdeniami, ku ktorým dospela skôr (pozri rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, pozri bod 112 vyssie, bod 98 a tam citovanú judikatúru). 135. V kazdom prípade zalobkyna nespochybnuje tvrdenie Komisie, ze na rozdiel od tejto veci, v rozhodnutiach, na ktoré sa odvoláva, islo o prevod dcérskej spolocnosti, ktorá má právnu subjektivitu. Ide vsak o zásadný skutkový rozdiel v súvislosti so stanovením výsky pokút, kedze v prejednávanej veci ICI Acrylics nemala právnu subjektivitu a nemohla sa jej ulozit nijaká pokuta. V prejednávanej veci sa preto zalobkyna nemôze v nijakom prípade úcinne odvolávat na rozhodovaciu prax Komisie týkajúcu sa prevodu dcérskej spolocnosti pocas obdobia porusenia. 136. Napokon treba poznamenat, ze v rámci tohto zalobného dôvodu sa zalobkyna zmienuje aj o porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti vsak neuvádza iné osobitné tvrdenia, nez sú tvrdenia analyzované vyssie, pokial ide o existenciu údajnej povinnosti Komisie "rozdelit ,prvok závaznost`" z dôvodu neexistencie dalsieho narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúceho z toho prevodu. Tieto tvrdenia sa preto musia rovnako zamietnut. 137. Tretí zalobný dôvod sa teda musí zamietnut v rozsahu, v akom je jeho cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho skutocnosti uvedené v rámci uvedeného zalobného dôvodu neumoznujú ani odôvodnit znízenie výsky pokuty na základe neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nevhodnosti zvýsenia východiskovej sumy pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku 138. Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. V rámci prvej casti zalobkyna tvrdí, ze pri stanovení zvýsenia východiskovej sumy pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku Komisia nerespektovala jej skutocnú financnú schopnost. V rámci druhej casti zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na nerespektovaní skutocnej financnej schopnosti zalobkyne zo strany Komisie 139. Zalobkyna tvrdí, ze zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 50 % z dôvodu dostatocne odstrasujúceho úcinku nerespektovalo jej skutocnú financnú schopnost. Ako to zalobkyna preukázala pri presetrovaní, túto financnú schopnost primerane neodráza jej obrat, z ktorého Komisia vychádzala pri stanovení zvýsenia. Podla jej názoru je kritérium obratu relevantné ako "ukazovatel" alebo "odhad" hospodárskej sily podniku, ktorý vsak nie je postacujúci, ak dotknutý podnik predlozí iné dôkazy o svojej hospodárskej sile. Predmetné zvýsenie sa preto musí zrusit. 140. V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze v odôvodnení 337 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze skála pokút, ktoré môzu byt ulozené v kategórii velmi závazných porusení, umoznuje tiez stanovit výsku pokút na úrovni zabezpecujúcej, ze budú mat dostatocne odstrasujúci úcinok "s ohladom na velkost a hospodársku silu kazdého podniku". Na posúdenie velkosti a hospodárskej sily zalobkyne Komisia zohladnila jej celosvetový obrat v roku 2005, ktorý bol posledným obchodným rokom predchádzajúcim roku, v ktorom bolo prijaté napadnuté rozhodnutie (8,49 miliardy eur) a rozhodla uplatnit násobitel 1,5 na jej pokutu (pozri odôvodnenia 349 a 350 napadnutého rozhodnutia). 141. V tomto kontexte Komisia v odpovedi na tvrdenia zalobkyne v súvislosti s pouzitím obratu na úcely posúdenia jej hospodárskej schopnosti uviedla, ze kritérium obratu poskytlo vierohodnú a uzitocnú informáciu o schopnosti a hospodárskej sile podniku a ze toto kritérium v prejednávanej veci uplatnila na vsetky dotknuté podniky rovnakým spôsobom (odôvodnenie 347 napadnutého rozhodnutia). 142. Dalej, pokial ide o pojem "odstrasenie", treba pripomenút, ze je jednou z okolností, ktoré sa majú pri výpocte výsky pokuty zohladnit. Podla ustálenej judikatúry je totiz cielom pokút ulozených z dôvodu porusenia clánku 81 ES a stanovených v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 potrestat nezákonné konania dotknutých podnikov, ako aj odradit tieto podniky a iné hospodárske subjekty od toho, aby v budúcnosti porusili normy práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia tak pri výpocte výsky pokuty môze zohladnit najmä velkost a hospodársku silu dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 16 a tam citovanú judikatúru). 143. Zohladnenie velkosti a celkových zdrojov predmetného podniku s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty spocíva v zamýslanom úcinku na uvedený podnik, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä s ohladom na financnú schopnost tohto podniku (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 104). Z judikatúry teda najmä vyplýva, ze ciel odstrasenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, mozno platne dosiahnut len zohladnením situácie podniku ku dnu ulozenia pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 278). 144. V prejednávanej veci zalobkyna nespochybnuje samotnú moznost Komisie zohladnit velkost a hospodársku silu podniku s cielom upravit výsku pokuty. Pri posúdení svojej vlastnej velkosti a hospodárskej sily vsak spochybnuje relevantnost kritéria obratu. 145. V tejto súvislosti treba uviest, ze Súdny dvor sa ustálene domnieva, ze celkový obrat podniku je ukazovatelom, hoci iba priblizným a neúplným, velkosti podniku a jeho hospodárskej sily (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, 243 a tam citovanú judikatúru). Bolo teda uz rozhodnuté, ze pre stanovenie pokuty na takej úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci charakter, je Komisii dovolené zohladnit celkový obrat dotknutého podniku (rozsudky Súdneho dvora Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, body 15 az 18, a z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C-266/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 120; rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 96). 146. Hoci judikatúra výslovne pripústa, ze celkový obrat podniku je "ukazovatelom" jeho velkosti a hospodárskej sily, ktorý môze byt "nedostatocný" a "priblizný", zároven potvrdzuje pouzitie tohto kritéria v súvislosti s urcením zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku. Nepochybnou výhodou tohto riesenia je, ze umoznuje Komisii pouzit v rámci stanovenia sumy pokút objektívne kritérium a uplatnit ho bez rozdielu na vsetky dotknuté podniky. 147. Z toho vyplýva, ze tvrdenie, podla ktorého obrat podniku len nedostatocne alebo priblizne odráza jeho hospodársku silu, samo osebe nepostacuje na vylúcenie relevantnosti tohto kritéria v súvislosti so stanovením zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku. 148. Ako to v podstate tvrdí zalobkyna, treba mat na zreteli ciel sledovaný ulozením uvedeného zvýsenia, ktorým je úprava pokuty tak, aby sa nestala zanedbatelná alebo naopak neprimerane vysoká, najmä vzhladom na financnú schopnost predmetného podniku (pozri bod 143 vyssie a rozsudky Súdu prvého stupna Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 283, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 379). 149. Skutocnosti uvedené zalobkynou vsak neumoznujú preukázat, ze jej obrat, ktorý Komisia zohladnila, podal v tejto súvislosti chybný obraz o jej financnej schopnosti, ze uvedený ciel nebol v prejednávanej veci dodrzaný. 150. Najskôr treba uviest, ze zalobkyna neuviedla nijakú konkrétnu skutocnost na podporu tvrdení a císel, ktoré uvádza, kedze zaloba v tejto súvislosti neodkazuje na nijaký dokument. 151. Následne treba konstatovat, ze zalobkyna sa v zalobe odvoláva len na existenciu pasív súvisiacich s dôchodkami, ktoré boli vyssie, nez by bolo mozné sa domnievat na základe jej velkosti, ako aj zadlzenie, ktoré mozno pripísat financovaniu súvisiacemu s nadobudnutím uskutocneným v roku 1997, avsak bez toho, aby podrobne vysvetlila, v com existencia týchto pasív konkrétne ovplyvnuje relevantnost jej obratu v roku 2005, ktorý Komisia zohladnila. 152. Treba vsak poznamenat, ako Komisia správne poznamenáva, ze ide o skutocnosti týkajúce sa viacerých rokov, ktoré teda nevyhnutne nie sú spolahlivým ukazovatelom hospodárskej sily podniku v case prijatia napadnutého rozhodnutia a ktoré okrem iného majú v zásade nevyhnutne vplyv na obrat podniku. Samotná zalobkyna okrem toho v zalobe tvrdí, ze predmetné zadlzenie "malo vplyv na jej cinnosti". Zalobkyna rovnako nespochybnuje tvrdenie Komisie, ze predmetné pasíva sa nevyhnutne odrazili na jej obrate. 153. Navyse treba zdôraznit, ze zalobkyna nevysvetluje, v akom rozsahu kritérium obratu neodráza primerane jej financnú schopnost z dôvodu nou uvádzaných skutocností. Obmedzuje sa na to, ze jednoznacne ziada o zrusenie zvýsenia uplatnovaného Komisiou. Treba vsak konstatovat, ze tým by sa zalobkyna nachádzala v rovnakej situácii ako Barlo a Lucite, na ktoré sa neuplatnilo nijaké zvýsenie z dôvodu odstrasujúceho úcinku. Obrat týchto dvoch podnikov pritom v roku 2005 predstavoval priblizne 4 a 13 % obratu zalobkyne (pozri odôvodnenia 36 a 46 napadnutého rozhodnutia). V prípade neexistencie presvedcivých dôkazov nemozno súhlasit s tvrdením, ze obrat zalobkyne je v tejto súvislosti zavádzajúci, pokial ide o jej financnú schopnost. 154. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nevyvrátila posúdenie Komisie, podla ktorého jej obrat poskytol "vierohodnú a uzitocnú informáciu o jej schopnosti a hospodárskej sile" (odôvodnenie 347 napadnutého rozhodnutia). Preto na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, Komisia mohla na úcely stanovenia vhodného zvýsenia vychádzat z uvedeného obratu (pozri najmä body 146 a 147 vyssie). 155. Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze Komisia opomenula preskúmat dôkazy, ktoré boli predlozené pocas správneho konania, pokial ide o jej financnú schopnost, sa toto tvrdenie musí rovnako zamietnut. Jednak ide o samotné tvrdenie zo strany zalobkyne, ktoré nie je podlozené nijakým konkrétnym dôkazom, akým je napríklad oznacenie dôkazov, ktoré Komisia opomenula. Na druhej strane z napadnutého rozhodnutia v kazdom prípade vyplýva, ze Komisia preskúmala tvrdenia zalobkyne, podla ktorých jej obrat nadhodnotil jej financnú schopnost, pricom dospela k záveru, ze obrat bol vierohodným a uzitocným ukazovatelom jej schopnosti a hospodárskej sily (odôvodnenia 343 a 347 napadnutého rozhodnutia). Aj ked Komisia podrobne neodpovedala na kazdé z tvrdení zalobkyne, táto okolnost sama osebe neumoznuje potvrdit, ze tieto tvrdenia neboli preskúmané. 156. Zalobkyna napokon tiez tvrdí, ze nevyhnutnost zvýsenia vyzadovala v prejednávanej veci o to väcsiu podporu, ako to zalobkyna preukázala, ze nikto zo skutocných porusitelov nou nebol zamestnaný a v rámci nej nezastával zodpovednú funkciu, ze nikto z clenov jej vedenia neumoznil vykonanie porusenia a ze výska pokuty uz bola velmi vysoká. 157. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach 337 az 350 napadnutého rozhodnutia vykonala v súvislosti s posudzovaním závaznosti porusenia zvýsenie východiskovej sumy pokuty, aby zabezpecila jej "dostatocný odstrasujúci úcinok vzhladom na velkost a hospodársku silu kazdého podniku" (odôvodnenie 337 napadnutého rozhodnutia). Táto etapa výpoctu pokuty vyplýva z potreby upravit východiskovú sumu tak, aby pokuta mala dostatocne odstrasujúci charakter pri zohladnení celkových zdrojov podniku a jeho schopnosti zhromazdit zdroje potrebné na zaplatenie pokuty. Preto tvrdenia zalobkyne, podla ktorých nikto zo skutocných porusitelov nou nebol zamestnaný a v jej rámci nezastával zodpovednú funkciu a ze nikto z clenov jej vedenia neumoznil vykonanie porusenia, sú v tejto súvislosti irelevantné, a teda neúcinné. 158. Treba teda vyvodit záver, ze tvrdenia uvedené v rámci prvej casti zalobného dôvodu nemôzu spochybnit zvýsenie uplatnené zalobkynou v odôvodneniach 349 a 350 napadnutého rozhodnutia. 159. Prvá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut v rozsahu, v akom je jej cielom podpora návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania 160. Zalobkyna tvrdí, ze aj keby Komisia bola oprávnená ulozit odstrasujúce zvýsenie zalozené výlucne na obrate, musela by s adresátmi napadnutého rozhodnutia zaobchádzat spravodlivo a primeraným spôsobom. Zvýsenie ulozené zalobkyni je vsak neprimerane vyssie nez zvýsenie ulozené spolocnosti Atofina, a teda porusuje zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 161. V tejto súvislosti treba poznamenat, ako uvádza zalobkyna, ze obrat, ktorý Komisia zohladnila v prípade zalobkyne (8,49 miliardy eur), je v skutocnosti sestnástkrát nizsí nez obrat spolocnosti Atofina (143 miliárd eur), zatial co zvýsenie uplatnené na pokutu zalobkyne (50 %) je len styrikrát nizsie nez zvýsenie uplatnené na spolocnost Atofina (200 %). 162. Táto pripomienka vsak nepostacuje na spochybnenie úrovne zvýsenia ulozeného zalobkyni z hladiska zásad, na ktoré sa odvoláva. 163. Po prvé tento rozdiel oproti zaobchádzaniu s iným podnikom sám osebe neznamená, ze zvýsenie ulozené zalobkyni je neprimerané sledovanému cielu, cize podla odôvodnenia 337 napadnutého rozhodnutia stanovenie výsky jej pokuty na úrovni, ktorá zarucí dostatocný odstrasujúci úcinok, a to s prihliadnutím na jej velkost a hospodársku silu. V rámci tejto casti zalobného dôvodu zalobkyna nepredlozila v tejto súvislosti nijaké tvrdenia. 164. V kazdom prípade by tvrdenie zalobkyne v rozsahu, v akom sa zameriava na situáciu spolocnosti Atofina a za predpokladu, ze by bolo dôvodné, viedlo k tomu, ze zvýsenie ulozené zalobkyni by rádovo bolo len o 12,5 % (zvýsenie sestnástkrát nizsie nez zvýsenie o 200 % ulozené spolocnosti Atofina). Vzhladom vsak na jej velkost a hospodársku silu, ktorú odráza jej obrat v roku 2005, je takéto zvýsenie na dosiahnutie sledovaného ciela nepostacujúce. 165. Po druhé, aj keby sa tento rozdiel mohol povazovat za porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, nevyhnutne to neznamená, ze zalobkyna má právo získat znízenie ulozeného zvýsenia. 166. V tejto súvislosti Komisia správne uvádza, ze zalobkyna sa snazí uplatnit "opacne" riesenie pouzité v rozsudku Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 244 az 249). Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, obrat podniku Showa Denko KK (dalej len "SDK") bol dvakrát vyssí nez obrat podniku VAW Aluminium AG (dalej len "VAW"). Komisia vsak ulozila SDK sestkrát vyssie zvýsenie (150 %), nez bolo zvýsenie ulozené VAW (25 %). V tejto situácii Súd prvého stupna rozhodol nahradit zvýsenie ulozené SDK zvýsením o 50 %, ktoré je teda dvakrát vyssie nez zvýsenie ulozené VAW. 167. To vsak neznamená, ze podnik ako zalobkyna sa môze vo svoj prospech dovolávat údajného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania vyplývajúceho z toho, ze zvýsenie ulozené väcsiemu podniku, nez je zalobkyna, nie je dostatocne velké, aby mohlo zohladnit rozdielnu velkost medzi týmito dvomi podnikmi. 168. Po tretie v kazdom prípade sa dôvodnost úrovne zvýsenia ulozeného zalobkyni, a to s prihliadnutím na zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, musí prípadne preskúmat nielen vo vztahu k zvýseniu uplatnenému na spolocnost Atofina, ale tiez vo vztahu k zvýseniam uplatnovaným na dalsie dotknuté podniky. 169. Konkrétne, ako vyplýva z judikatúry, riesenie prijaté Vseobecným súdom v rámci preskúmania tejto casti zalobného dôvodu nemôze viest k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi podnikmi, ktoré sa podielali na predmetnom porusení (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 97, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 152). 170. Zalobkyna vsak v zalobe neuvádza tvrdenia v tomto zmysle. 171. Okrem iného treba pripomenút, ze zvýsenia uplatnované v napadnutom rozhodnutí boli vzostupnom poradí takéto: - na spolocnost Barlo s obratom vo výske 310,85 milióna eur (odôvodnenie 46 napadnutého rozhodnutia) nebolo uplatnené nijaké zvýsenie, - na spolocnost Lucite s obratom vo výske priblizne 1,14 miliardy eur (odôvodnenie 36 napadnutého rozhodnutia) nebolo uplatnené nijaké zvýsenie, - na tri spolocnosti skupiny Total (Arkema, Altuglas a Altumax) s obratom vo výske 5,71 miliardy eur (odôvodnenie 14 napadnutého rozhodnutia) bolo uplatnené "hypotetické" zvýsenie o 25 % (násobitel 1,25) na úcely výpoctu zvýsenia za opakované porusovanie, ktoré je vlastné týmto trom spolocnostiam (pozri poznámku pod ciarou c. 233 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Vseobecný súd, ktorý rozhodoval o zalobe, ktorú proti napadnutému rozhodnutiu podali tieto tri spolocnosti, znízil výsku pokuty, ktorá im bola ulozená, pricom znovu vypocítal jej celkovú sumu na základe uplatnenia zvýsenia o 25 % z dôvodu odstrasujúceho úcinku (rozsudok Vseobecného súdu zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia, T-217/06, Zb. s. II-2593, body 339 a 340), - na zalobkynu s obratom v roku 2005 vo výske 8,49 miliardy eur bolo uplatnené zvýsenie o 50 % (násobitel 1,5), - na spolocnost Degussa s obratom 11,75 miliardy eur bolo uplatnené zvýsenie o 75 % (násobitel 1,75), - na spolocnost Atofina (pät spolocností skupiny Total) bolo uplatnené zvýsenie o 200 % (násobitel 3) na základe obratu spolocnosti Total SA v roku 2005 vo výske 143,168 miliardy eur (odôvodnenia 349 a 350 napadnutého rozhodnutia). 172. Z napadnutého rozhodnutia tak jasne vyplýva, ze prípad spolocnosti Atofina je osobitným prípadom podniku, ktorého obrat znacne prevysoval obrat vsetkých ostatných dotknutých podnikov. Naopak prístup Komisie voci ostatným podnikom bol koherentný, kedze Komisia stanovila podnikom, ktorých obraty boli 5,71, 8,49 a 11,75 miliardy eur, zvýsenia o 25, 50 a 75 %. 173. Komisia zaiste nepostupovala presne podla matematických ukazovatelov, a najmä príslusný rozdiel v úrovni zvýsenia (v percentách) medzi spolocnostou Arkema a zalobkynou (+ 100 %) je vyssí nez rozdiel v ich obratoch (+ 48 %), pricom tento rozdiel je nizsí v prípade zalobkyne a spolocnosti Degussa (+ 50 % pre zvýsenie a + 38 % pre obraty). 174. Toto posledné konstatovanie vsak nepostacuje na preukázanie porusenia zásad uvedených zalobkynou. Vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou v tejto oblasti disponuje Komisia, a na odstrasujúci úcel, ktorý sleduje uplatnenie predmetných zvýsení, totiz nemozno od nej na základe zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pozadovat, aby zaistila, ze rozdiely medzi úrovnami týchto zvýsení presne odrázajú vsetky odlisnosti medzi nimi, co sa týka ich obratu (pozri rovnako v tomto zmysle a analogicky rozsudok Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 122). Ako teda vyplýva z judikatúry, zatial co je obrat relevantným kritériom v rámci stanovenia výsky pokuty na úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci charakter, stanovenie primeranej pokuty vsak nemôze byt nevyhnutne výsledkom jednoduchého aritmetického výpoctu zalozeného na obrate (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 128 vyssie, bod 121, a Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 120). 175. Z toho vyplýva, ze zaobchádzanie s podnikmi, ktoré sa vzhladom na ich obraty nachádzajú v porovnatelnejsej situácii, nez je situácia spolocnosti Atofina so situáciou zalobkyne, neumoznuje zistit porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Naopak argumentácia zalobkyne v rozsahu, v akom pozaduje zaobchádzanie, ktoré je proporcionálne zaobchádzaniu výlucne so spolocnostou Atofina, a to v podstate zvýsenie rádovo o 12,5 % (pozri bod 164 vyssie), by mohla viest, ak by sa prijala, k rozdielnemu zaobchádzaniu v porovnaní s ostatnými dotknutými podnikmi. 176. V tejto súvislosti treba tiez zdôraznit skutocnost, zalobkyna opomenula najmä prípad spolocnosti Lucite. Treba vsak pripomenút, ze zalobkyna a Lucite sa následne po sebe dopustili porusenia s tými istými aktívami a ze Komisia im na základe toho istého obratu, pokial ide o výrobky z PMMA, ulozila rovnaké východiskové sumy pokuty. Výsky pokút týchto dvoch podnikov boli teda az doposial vypocítané rovnakým spôsobom, avsak na rozdiel od zalobkyne sa na spolocnost Lucite neuplatnilo nijaké zvýsenie z dôvodu odstrasujúceho úcinku. Kedze jej obrat bol vsak 7,5-krát nizsí ako obrat zalobkyne, nemozno tvrdit, ze zvýsenie o 50 % ulozené zalobkyni je v rozpore s uvedenými zásadami. 177. Za týchto podmienok sa druhá cast tohto zalobného dôvodu musí zamietnut v rozsahu, v akom je jej cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 178. Okrem toho na základe vyssie uvedených dôvodov skutocnosti, ktoré zalobkyna uviedla v rámci stvrtého zalobného dôvodu, neumoznujú ani odôvodnit znízenie výsky pokuty v rozsahu, v akom vychádza zo zvýsenia východiskovej sumy z dôvodu odstrasujúceho úcinku na základe neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu. Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut v celom rozsahu. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na neodôvodnenom zamietnutí priznat znízenie výsky pokuty na základe spolupráce s Komisiou 179. Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. V rámci prvej casti zalobkyna kritizuje Komisiu z dôvodu, ze jej odmietla priznat znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci. V rámci prvej casti zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze Komisia mala prinajmensom uznat zásluhy jej spolupráce nad rámec pôsobnosti uvedeného oznámenia. O prvej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa zamietnutia priznat znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci 180. Táto cast zalobného dôvodu v podstate spocíva na dvoch výhradách. Zalobkyna Komisii vytýka, ze sa nesprávne domnievala, ze informácie, ktoré poskytla, nepredstavovali nijakú pridanú hodnotu pre jej presetrovanie. Dalej tvrdí, ze jej oneskorené poskytnutie týchto informácií v porovnaní s ostatnými dotknutými podnikmi bolo spôsobené správaním Komisie. - O nesprávnom posúdení pridanej hodnoty informácií obsiahnutých v návrhu na základe oznámenia o spolupráci 181. Na úvod treba pripomenút, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. Komisia v tejto súvislosti disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, body 81 a 88). 182. Na odôvodnenie znízenia výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci musí byt mozné povazovat poskytnuté informácie za preukazujúce skutocnú spoluprácu zo strany podniku, kedze cielom znízenia výsky pokuty je vynahradit podniku to, ze prispel k správnemu konaniu, co umoznilo Komisii skonstatovat porusenie s mensími tazkostami (pozri v tomto zmysle rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 305). Konanie podniku tak musí ulahcit úlohu Komisie pozostávajúcu zo zistovania a sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze Únie (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 499 a tam citova nú judikatúru) a svedcit o skutocnom duchu spolupráce (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, body 395 a 396). 183. Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze odhliadat od uzitocnosti poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii (rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 221). 184. Okrem toho, aj ked je Komisia povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikmi v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú prínos odôvodnujúci, alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré by chceli spochybnovat rozhodnutie Komisie v tejto súvislosti, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by pri absencii takýchto informácií dobrovolne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 297). 185. V oznámení o spolupráci Komisia spresnila podmienky, za ktorých budú môct byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo im môze byt znízená výska pokuty, ktorú by inak museli zaplatit. 186. Komisia osobitne uviedla, ze podnikom, ktoré nesplnajú podmienky, na základe ktorých im mozno poskytnút oslobodenie od pokút, vsak môze byt znízená výska pokuty (bod 20 oznámenia o spolupráci). Podla bodu 21 uvedeného oznámenia na splnenie podmienok pre takéto znízenie "podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [musí podnik poskytnút Komisii dôkazy o údajnom porusovaní, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje a musí ukoncit svoju úcast na údajne protiprávnom konaní najneskôr v case, ked predkladá tieto dôkazy - neoficiálny preklad ]". 187. Okrem toho bod 22 oznámenia o spolupráci spresnuje: "Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [v akom poskytnuté dôkazy svojím charakterom a/alebo úrovnou presnosti posilnujú - neoficiálny preklad ] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz vyssej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad ]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz vyssej hodnoty nez dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad ]." 188. Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze zalobkyna poziadala o uplatnenie oznámenia o spolupráci 18. októbra 2004 po tom, co boli Komisii dorucené návrhy na základe uvedeného oznámenia zo strany spolocností Degussa (20. decembra 2002), Atofina (3. apríla 2003) a Lucite (11. júla 2003) (odôvodnenie 416 napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení 417 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze podla oznámenia o spolupráci Komisia preskúmala v chronologickom poradí, v akom boli oznámenia vykonané, prínos zalobkyne s cielom urcit, ci predstavuje významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia. Na základe týchto kritérií Komisia zastávala názor, ze dôkazy poskytnuté zalobkynou nepredstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle oznámenia o spolupráci (odôvodnenie 417 napadnutého rozhodnutia). 189. Po prvé zalobkyna v prejednávanej veci tvrdí, ze Komisia pri zamietnutí jej návrhu na znízenie výsky pokuty uplatnila nesprávne právne kritérium v rozsahu, v akom v odôvodnení 419 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze dokumenty, ktoré zalobkyna predlozila, jej neumoznili "preukázat skutocnosti". Zalobkyna vsak tvrdí, ze správnym kritériom podla bodu 21 oznámenia o spolupráci bolo kritérium súvisiace s posilnením schopnosti Komisie preukázat skutocnosti. 190. Toto tvrdenie je neopodstatnené a musí sa zamietnut. 191. Ako bolo uvedené v bode 188 vyssie, z odôvodnení 416 az 419 napadnutého rozhodnutia totiz jasne vyplýva, ze Komisia správne uplatnila relevantné ustanovenie oznámenia o spolupráce, a to bod 21, ked odkázala na kritérium "významnej pridanej hodnoty" (pozri bod 188 vyssie). Okrem toho Komisia v liste z 11. augusta 2005, v ktorom zalobkynu informovala o zamietnutí jej návrhu na znízenie výsky pokuty na tomto základe, potvrdila, ze "dôkazy predlozené [zalobkynou] nepredstavovali významnú pridanú hodnotu v zmysle bodov 21 a 22 [oznámenia o spolupráci]", cím uviedla relevantné kritérium. 192. Po druhé zalobkyna v podstate tvrdí, ze nou predlozené dôkazy splnajú podmienky ulozené v bodoch 21 a 22 oznámenia o spolupráci. 193. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 184 vyssie zalobkyni prislúcha, aby preukázala, ci sú uvedené podmienky splnené. Treba vsak trvat na skutocnosti, ze hoci zalobkyna v zalobe vseobecným spôsobom a bez predlozenia dôkazov odkazuje na znacné úsilie, ktoré vynalozila na úcely spolupráce s Komisiou, ked poukázala na "velký pocet dní odpracovaných odborníkmi v oblasti informacných technológií" a "na viac ako tisíc hodín skúmania zo strany externých poradcov", ktoré viedli k dobrovolnému predlozeniu "168 dokumentov vynatých zo zálohovacích systémov a serverov" Komisii, jej argumentácia rozvinutá v rámci tejto výhrady v skutocnosti vychádza z niekolkých dokumentov pochádzajúcich z obdobia porusenia, ktoré sú citované v odôvodneniach 101, 104, 115 a 156 napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze tieto dokumenty potvrdzujú tvrdenie Komisie a pomohli jej pri presetrovaní, kedze ich cituje v napadnutom rozhodnutí, a ze ide o ojedinelé aktuálne dokumenty v rámci tohto presetrovania. Okrem toho oznámenie o spolupráci priznalo týmto aktuálnym dokumentom velkú hodnotu. 194. Tieto tvrdenia vsak neumoznujú spochybnit posúdenie Komisie. 195. Po prvé, pokial ide o interný e-mail zalobkyne citovaný v odôvodnení 101 napadnutého rozhodnutia, odkazuje sa v nom na dohodu o zvýsení cien na druhý stvrtrok roku 1998 a na zvýsenie o 5 % pre formovacie zmesi od 1. januára 1999 na trhu v Spojenom královstve (pozri poznámku pod ciarou c. 27 napadnutého rozhodnutia). Rovnako v dokumentoch citovaných v odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia sa uvádza zvýsenie cien na druhý polrok roku 1998. Ako vsak tvrdí Komisia, z napadnutého rozhodnutia (pozri napríklad odôvodnenia 155, 157 a 158 napadnutého rozhodnutia) vyplýva, ze uz predtým, nez jej boli tieto dokumenty dorucené, vedela o cenách a dohodách o zvýsení cien na európskej úrovni na druhý polrok roku 1998. 196. Ako zalobkyna zdôraznuje, dokument citovaný v odôvodnení 101 napadnutého rozhodnutia nepochybne umoznuje Komisii objasnit spôsob, ako predmetné protisútazné stretnutia prebiehali. Rovnako dokumenty citované v bode 156 napadnutého rozhodnutia ukazujú, ako doslo k zvýseniu cien. Ide vsak len o informácie umoznujúce zaclenit do ich kontextu zvýsenia cien, v prípade ktorých uz Komisia mala k dispozícii dostatocné dôkazy. 197. Po druhé, pokial ide o dva interné e-maily zalobkyne citované v odôvodnení 104 a v poznámke pod ciarou c. 31 napadnutého rozhodnutia na úcely ozrejmenia skutocnosti, ze k zvýseniu cien vzdy nedoslo (pozri poznámku pod ciarou c. 31 napadnutého rozhodnutia), treba uviest, ze Komisia predtým, nez jej boli tieto dokumenty dorucené, uz vedela o tejto skutocnosti a mala k dispozícii dôkazy v tomto zmysle, ako vyplýva z viacerých odôvodnení napadnutého rozhodnutia (pozri napríklad odôvodnenia 110, 120, 123, 125, 128, 129, 134, 140, 143, 148, 167 a 184 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ktorú uviedla zalobkyna, ze ide o jediné dokumenty pochádzajúce z obdobia porusenia, ktoré sú citované v bode 4.2.3 napadnutého rozhodnutia s názvom "Vykonávanie a kontrola dohôd o cenách", nemôze sama osebe preukázat ich významnú pridanú hodnotu. 198. Po tretie, pokial ide o zápisnicu zo stretnutia citovaného v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia, tento dokument len potvrdzuje, ze stretnutie zalobkyne so spolocnostou Degussa sa uskutocnilo v uvedený den, pricom informácie týkajúce sa jeho protisútaznej povahy poskytla Degussa. Okrem toho treba uviest, ze v rámci tejto zaloby zalobkyna konkrétne tvrdí, ze uvedený dokument priznáva dotknutému stretnutiu legitímnu povahu, a teda nemôze platne tvrdit, ze mal pre Komisiu významnú pridanú hodnotu. 199. Okrem toho treba zdôraznit, ze zalobkyna nespochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého v case, ked jej boli vyssie uvedené dokumenty dorucené, uz mala na preukázanie skutocností k dispozícii dostatok rozhodujúcich dôkazov od iných podnikov. Zalobkyna vsak tvrdí, ze v súlade s oznámením o spolupráci otázkou nie je to, ci Komisii uz bol na preukázanie dôvodnosti jej tvrdenia predlozený "dostatok dôkazov", ale to, ci tieto dôkazy toto tvrdenie "posilnovali". Podla názoru zalobkyne akékolvek pevné tvrdenie mozno vzdy podporit dodatocnými alebo lepsími dôkazmi, a najmä aktuálnymi dokumentmi. 200. Táto argumentácia nemôze uspiet. V podstate totiz znamená, ze kazdý dôkaz citovaný v rozhodnutí o kartelovej dohode a a fortiori aktuálny dokument, sa musí povazovat za dôkaz predstavujúci "významnú pridanú hodnotu" v zmysle oznámenia o spolupráci, cize odôvodnujúci znízenie výsky pokuty. Takýto výsledok je vsak nezlucitelný s judikatúrou spomenutou v bodoch 181 az 183 vyssie. 201. Z judikatúry napríklad vyplýva, ze vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdzuje vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, vsak výrazne nezjednodusuje úlohu Komisie, a teda nepostacuje na odôvodnenie znízenia výsky pokuty z dôvodu spolupráce (pozri rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 183 vyssie, bod 222 a tam citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze dokument má urcitý význam pre Komisiu, ktorá sa nan teda vo svojom rozhodnutí odvoláva, neumoznuje odôvodnit znízenie výsky pokuty na základe spolupráce. 202. Okrem toho treba uviest, ze zalobkyna zameriava svoju argumentáciu na znenie bodu 22 oznámenia o spolupráci, podla ktorého treba overit, ci predlozené dôkazy posilnujú... schopnost Komisie preukázat predmetné skutocnosti". Z tohto bodu vsak jasne vyplýva, ze definuje pojem "pridaná hodnota", pricom kritériom relevantným na posúdenie moznosti znízenia výsky pokuty, stanoveným v bode 21 uvedeného oznámenia, je kritérium "významnej pridanej hodnoty". Zalobkyna sa pritom ani nepokúsa preukázat, ako dokumenty, na ktoré sa odvoláva, "výrazne" zjednodusili úlohu Komisie". 203. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze záver Komisie pripomenutý v bode 188 vyssie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia. 204. Táto výhrada sa preto musí zamietnut. - O zodpovednosti Komisie za oneskorené predlozenie informácií zo strany zalobkyne v porovnaní s ostatnými dotknutými podnikmi 205. Zalobkyna Komisii vytýka, ze zaprícinila oneskorené predlozenie jej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci. 206. Po prvé tvrdí, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost informovat ju o presetrovaní v priebehu viac nez jedného roka po tom, co o tom informovala vsetkých ostatných úcastníkov kartelu. 207. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze zalobkyna neuvádza nijaké porusenie svojich práv na obhajobu vyplývajúce z údajne oneskorenej informácie v súvislosti s presetrovaním. Naopak v podstate tvrdí, ze jej sance získat znízenie výsky pokuty boli na základe jej spolupráce s Komisiou ohrozené. 208. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze prvé opatrenie týkajúce sa dokazovania zaslané zalobkyni v rámci presetrovania, a to ziadost o informácie, je z 29. júla 2004 (pozri bod 10 vyssie). Degussa pritom podala svoju ziadost o oslobodenie 20. decembra 2002 a ostatné dotknuté podniky (Atofina, Barlo, a Lucite) boli nevyhnutne informované o presetrovaní 25. marca 2003, co je dátum, ked zacala kontrola v ich priestoroch (pozri bod 7 vyssie). Okrem toho Atofina 3. apríla 2003 a Lucite 11. júla 2003 predlozili svoje ziadosti na základe oznámenia o spolupráci, ktorým sa vyhovelo (pozri body 8 a 28 vyssie). 209. Situácia zalobkyne sa tak odlisuje od situácie vsetkých ostatných adresátov napadnutého rozhodnutia, ktorí mohli mat nárok na znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci, kedze sa na nu vztahovalo prvé opatrenie týkajúce sa dokazovania sestnást mesiacov po týchto podnikoch. Ako vsak vyplýva z predchádzajúcich úvah (pozri napríklad bod 183 vyssie), okamih podania ziadosti na základe uvedeného oznámenia môze byt rozhodujúci, pokial ide o budúce znízenie výsky pokuty. 210. Na rozdiel od toho, co vsak tvrdí zalobkyna, táto úvaha nemôze vyvrátit posúdenie uzitocnosti jej spolupráce s Komisiou a viest k znízeniu výsky pokuty na tomto základe. 211. Na jednej strane zalobkyna sa v tejto fáze neodvoláva na nijaké právne pravidlo, ktoré by bolo zdrojom povinnosti Komisie informovat ju osobitne o presetrovaní alebo vykonat dokazovanie v tejto súvislosti, aby mohla vcas predlozit najmä ziadost na základe oznámenia o spolupráci. 212. Okrem toho na pojednávaní zalobkyna v odpovedi na otázku Vseobecného súdu výslovne pripustila, ze tak, ako ktorýkolvek iný dotknutý podnik, mohla vcas predlozit ziadost na základe oznámenia o spolupráci a dalej, ze skutocnosti v spise preukazovali, ze uz pred prvým opatrením týkajúcim sa dokazovania voci nej mohla vediet, ze v odvetví metylmetakrylátov prebiehalo presetrovanie (pozri tiez body 216 a 217 nizsie). 213. Okrem toho treba najmä pripomenút, ze z clánkov 11 a 14 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v znení platnom do 30. apríla 2004, a z clánkov 18 az 20 nariadenia c. 1/2003, uplatnovanom po tomto dátume, jasne vyplýva, ze Komisia "môze" vykonat dokazovanie, ako sú ziadosti o informácie alebo kontroly. Ako tvrdí, nijaké ustanovenie ju nezaväzuje vykonat takéto opatrenia zároven aj voci vsetkým dotknutým podnikom. 214. Okrem iného v prejednávanej veci Komisia v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu potvrdila, ze od obdrzania listu spolocnosti Lucite zo 7. apríla 2003, teda krátko po kontrolách z 25. marca 2003, vedela o prípadnej úcasti zalobkyne vo veci. Uviedla pritom, ze z dôvodu okamzitej potreby presetrovania nepovazovala za nevyhnutné skontaktovat sa so zalobkynou v tom okamihu. Kedze obchodná jednotka, ktorá sa dopustila porusenia, ICI Acryclics, bola prevedená na spolocnost Lucite, Komisia predpokladala, ze tento posledný uvedený podnik mohol v tejto fáze najlepsie odpovedat na otázky týkajúce sa kartelu, pretoze mal prístup k dotknutým dokumentom a zamestnancom. 215. Kedze toto posúdenie zalobkyna na pojednávaní nespochybnila, zdá sa teda, ze rozhodnutie nevykonat dokazovanie u zalobkyne pred 29. júlom 2004 sa zakladalo na objektívnych skutocnostiach. 216. Na druhej strane Komisia v kazdom prípade v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu predlozila dva dokumenty preukazujúce, ze predmetné presetrovanie Komisia zverejnila 14. apríla 2003 a Lucite 17. júna 2003, teda predtým, nez Lucite podala svoju ziadost na základe oznámenia o spolupráci 11. júla 2003, cize predtým, nez zalobkyna podala 18. októbra 2004 na tento úcel svoju ziadost. 217. Za týchto podmienok zalobkyna nemôze tvrdit, ze oneskorené predlozenie jej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci bolo zaprícinené práve správaním Komisie. Okrem toho zalobkyna na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu pripustila, a to vzhladom na vyssie uvedené dokumenty, ze mohla vediet o prebiehajúcom presetrovaní. Vyhlásila teda, ze jej výhrady voci Komisii sa následne zamerali skôr na spôsob, akým Komisia konala v rámci svojich kontaktov so spolocnostou Lucite (pozri bod 219 a nasl. nizsie). 218. Z toho vyplýva, ze argumentácia zalozená na údajne oneskorenej informácii o presetrovaní sa musí zamietnut. 219. Zalobkyna Komisii vytýka, ze spolocnost Lucite informovala o tom, ze nevedela o presetrovaní a neodporúcala spolocnosti Lucite, aby ju o tom informovala. 220. Okrem toho zalobkyna na pojednávaní tvrdila, ze spôsob, akým Komisia konala v rámci svojich kontaktov so spolocnostou Lucite, najmä v liste z 8. mája 2003 adresovanom tomuto podniku, predstavoval porusenie zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania. Komisia totiz informovala spolocnost Lucite, ze zalobkyna este nepodala ziadost na základe oznámenia o spolupráci, a porusila tak rovnost medzi dotknutými podnikmi, a to v súvislosti s uplatnením uvedeného oznámenia. Zalobkyna, ktorá sa opiera o riesenie, ku ktorému dospel Vseobecný súd v rozsudku Hoechst/Komisia, uz citovanom v bode 148 vyssie, pozaduje z dôvodu porusenia vyssie uvedených zásad znízenie výsky pokuty. 221. V tejto súvislosti treba najskôr uviest, ze zalobkyna sa vo svojich písomnostiach v tejto súvislosti výslovne neodvolávala na porusenie zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania. Znacne vsak kritizovala spôsob, akým Komisia konala v rámci svojich kontaktov so spolocnostou Lucite, pricom najmä uviedla, ze správanie Komisie zaprícinilo, ze "nebola informovaná o presetrovaní za rovnaký podmienok ako ostatní úcastníci kartelu" a ze Komisia "zasahovala do toho, kto bude prvý v [jej] neprospech". Za týchto podmienok treba konstatovat, ze argumentácia uvedená na pojednávaní predstavuje rozsírenie dôvodu uvedeného v návrhu na zacatie konania, ktorý má s týmto dôvodom úzky vztah, a musí byt teda vyhlásený za prípustný na základe clánku 48 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu tretej komory Súdneho dvora z 13. novembra 2001, Dürbeck/Komisia, C-430/00 P, Zb. s. I-8547, bod 17; rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barak aat International Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, body 278 a 279, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 156), ako na pojednávaní uviedla zalobkyna. Okrem toho Komisia, ktorá bola vyzvaná, aby vyjadrila k tejto súvislosti pripomienky, nevzniesla nijakú námietku, pokial ide o prípustnost tejto argumentácie. 222. Následne treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v prípadoch, ked institúcie Únie disponujú mierou volnej úvahy, aby mohli plnit svoje funkcie, má dodrzanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach tým zásadnejsí význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnost príslusnej institúcie dôkladne a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu (rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, a Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, T-44/90, Zb. s. II-1, bod 86). Táto povinnost vychádza zo zásady riadnej správy vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudky Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 269, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 129). 223. Co sa týka zásady rovnosti zaobchádzania, Komisia nemôze v rámci posúdenia spolupráce poskytnutej podnikmi popriet túto vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá je podla ustálenej judikatúry porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 130 a tam citovanú judikatúru). 224. Treba teda preskúmat správanie Komisie v rámci jej kontaktov so spolocnostou Lucite, a to s prihliadnutím na tieto zásady. 225. Argumentácia zalobkyne k tomuto bodu vychádza z výmeny oznámení medzi Komisiou a spolocnostou Lucite pocas správneho konania. 226. Listom zo 7. apríla 2003, teda krátko po kontrole z 25. marca 2003 a pred podaním svojej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci Lucite informovala najskôr Komisiu, ze zalobkyna bola vlastníkom "business under investigation" pocas prevaznej casti obdobia uvedeného v rozhodnutí o nariadení kontroly zo 17. marca 2003 a tvrdila, ze jej prípadná zodpovednost by sa mohla týkat len obdobia od októbra 1999. Následne Lucite polozila otázku, ci "Komisia kontaktovala ICI plc alebo to zamýsla urobit v rámci svojho presetrovania". Spresnila, ze "v prípade zápornej odpovede bude pozadovat od Komisie potvrdenie, pokial ide o to, ci by mala najmensiu námietku k tomu, aby kontaktovala ICI PLC a vcas jej poskytla prístup k svojim zamestnancom a dokumentom týkajúcich sa ICI Acrylics, aby jej umoznila pripravit si svoju obhajobu". 227. V liste z 8. mája 2003 vedúci oddelenia poverený vecou odpovedal takto: "... Chcel by som Vás informovat, ze sa nevyjadríme k otázke, ci sa Lucite skontaktuje so spolocnostou ICI plc. Rád by som vsak upriamil Vasu pozornost na skutocnost, ze v tejto veci uz bolo podmienecné oslobodenie priznané a ze v dôsledku toho dalsie spolocnosti, ktoré sú úcastníkmi konania, môzu poziadat o zhovievavost len na základe oznámenia [o spolupráci]. Okrem toho zhovievavost mozno priznat len konkrétnemu podniku. Spolocná ziadost o zhovievavost zo strany dvoch alebo troch spolocností teda nie je mozná...". 228. Podla zalobkyne vo vyssie uvedenom liste Komisia informovala spolocnost Lucite, ze zalobkyna o presetrovaní nevedela. Okrem toho uvádza, ze Lucite sa domnievala, ze ju Komisia v liste a v neskorsej ústnej výmene názorov varovala pred kontaktovaním zalobkyne. 229. Na podporu tohto výkladu zalobkyna rovnako uvádza neskorsie písomné vyjadrenia Lucite, ku ktorým doslo po tom, co Lucite podala ziadost na základe oznámenia o spolupráci, t. j. 11. júla 2003, a po tom, co Komisia na základe ziadosti o informácie z 29. júla 2004 formálne informovala zalobkynu o presetrovaní (pozri bod 10 vyssie). 230. V e-maile z 12. augusta 2004 adresovanom zalobkyni tak advokát spolocnosti Lucite najmä uviedol: "ako som uviedol pocas násho rozhovoru, v priebehu presetrovania boli predlozené pripomienky, z ktorých vyplýva, ze Komisia netrvala na tom, aby spolocnost Lucite diskutovala o danej veci so spolocnostou ICI". 231. Rovnako zalobkyna vychádza z e-mailu z 3. septembra 2004, ktorý advokát spolocnosti Lucite adresoval administratívnemu pracovníkovi Komisie poverenému touto vecou, v ktorom uviedol, ze "ICI pozadovala od spolocnosti Lucite urcité dokumenty, ako aj jej pomoc, co vsak spolocnost Lucite nebola zmluvne povinná poskytnút". Lucite okrem toho spresnuje, ze "bola zdrzanlivá pri vyhovení takým ziadostiam bez písomného potvrdenia stanoviska Komisie, najmä so zretelom na jej ziadost... smerujúcu k znízeniu výsky pokuty" a ze to teda bolo "scasti z dôvodu dojmu, ktorý mala na základe telefonických rozhovorov a skorsích kontaktov s Komisiou v tom zmysle, ze Komisia nekontaktovala ICI a nezelala si, aby to urobila samotná Lucite (hoci Komisia vo svojom liste z 8. mája 2003 formálne uviedla, ze k tejto otázke nezaujala stanovisko)". 232. V liste zo 7. septembra 2004 adresovanom spolocnosti Lucite Komisia uviedla, ze nemá námietky voci tomu, aby Lucite poskytla zalobkyni prístup k svojim zamestnanom a dokumentom. Zároven dôrazne poprela, ze dala spolocnosti Lucite akýkolvek pokyn týkajúci sa kontaktov so zalobkynou. 233. Napokon v reakcii na tento posledný uvedený list spolocnost Lucite v liste zo 7. septembra 2004 adresovanom Komisii najprv pripomenula obsah listu Komisie z 8. mája 2003 a následne uviedla toto: "Pocas telefonických hovorov a výmeny písomných oznámení s Komisiou (ktoré môzeme v prípade potreby podrobne uviest) bolo spolocnosti Lucite jasné, ze sa Komisia rozhodla ICI plc zatial nekontaktovat. Vzhladom na tieto faktory a v duchu úplnej a systematickej spolupráce pri presetrovaní Komisie na základe oznámenia [o spolupráci], Lucite dospela k záveru, ktorý je podla násho názoru záverom v tom zmysle, ze Komisia by neuvítala nadviazanie kontaktu spolocnosti Lucite so spolocnostou ICI plc v rámci predmetného presetrovania, aj ked, ako ste zdôraznili vo Vasom dnesnom liste, Komisia nevydala formálny ,pokyn` k tejto otázke." 234. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna (pozri bod 220 vyssie), vyssie uvedená komunikácia, a najmä list Komisie z 8. mája 2003, neumoznujú konstatovat, ze Komisia konala v rozpore so zásadami riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania. 235. Osobitne z tejto komunikácie jasne vyplýva, ako správne tvrdí Komisia, ze spolocnosti Lucite nedala nijaký formálny pokyn, pokial ide o moznost kontaktovat zalobkynu v súvislosti s presetrovaním. V liste z 8. mája 2003 totiz výslovne potvrdila, ze k tejto otázke nezaujala stanovisko. Okrem toho samotná Lucite vo svojich písomnostiach pripústa, ze Komisia nevydala takýto pokyn a odkazuje len na "dojem", podla ktorého by Komisia "neuvítala nadviazanie kontaktu [medzi nou a] [zalobkynou]". 236. Okrem toho vseobecný odkaz spolocnosti Lucite na telefonické rozhovory alebo dalsie kontakty s Komisiou (pozri body 231 a 233 vyssie) nepostacuje, a to vzhladom na námietku Komisie (pozri bod 232 vyssie), a kedze neexistujú dalsie dôkazy na preukázanie toho, ze takéto pokyny jej boli skutocne dané. 237. Rovnako Komisia neoznámila spolocnosti Lucite na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, ci Komisia uz kontaktovala zalobkynu v súvislosti s presetrovaním alebo ci zalobkyna uz predlozila ziadost na základe oznámenia o spolupráci. 238. Nepochybne Lucite mohla znenie listu z 8. mája 2003 oprávnene chápat v tom zmysle, ze nebolo v jej záujme, aby v súvislosti s vysetrovaním kontaktovala zalobkynu s cielom poskytnút jej prístup k svojim zamestnancom a dokumentom týkajúcich sa spolocnosti ICI Acrylics, aby jej umoznila pripravit si svoju obhajobu. Komisia sa totiz neobmedzila na tvrdenie, ze "nezaujala stanovisko" k tejto otázke, ale vo svojom liste následne v podstate uviedla podmienky, za ktorých mohla mat Lucite nárok na znízenie výsky pokuty, pricom zdôraznila, ze zhovievavost sa mohla poskytnút len jednému konkrétnemu podniku. Na tomto základe mohla Lucite tiez predpokladat, ze zalobkyna v tejto fáze nevedela o presetrovaní a nepredlozila ziadost o zhovievavost. 239. Okrem toho v neskorsích písomných vyjadreniach spolocnosti Lucite (pozri body 230, 231 a 233 vyssie) je jasne potvrdené, ze také bolo skutocne jej chápanie stanoviska, ktoré Komisia vyjadrila vo svojom liste z 8. mája 2003. 240. Tieto úvahy vsak neumoznujú vyvodit záver, ze doslo k poruseniu zásad uvedených zalobkynou. 241. Zalobkyna totiz nespochybnuje posúdenie Komisie uvedené v liste z 8. mája 2003, podla ktorého sa zhovievavost mohla poskytnút len jednému konkrétnemu podniku a ze spolocná ziadost o zhovievavost zo strany dvoch podnikov tak nebola mozná. Treba teda konstatovat, ze Komisia v tomto liste len informovala spolocnost Lucite o podrobných pravidlách na uplatnovanie oznámenia o spolupráci. 242. No vzhladom na znenie uvedeného oznámenia samotná Lucite musela tusit, ze nadviazanie kontaktu so zalobkynou mohlo prípadne negatívne ovplyvnit jej sance získat znízenie výsky pokuty. To vyplýva okrem iného z jej listu zo 7. apríla 2003 (pozri bod 226 vyssie), v ktorom konkrétne pozaduje stanovisko Komisie k tejto otázke. Rovnako vzhladom na logiku vlastnú oznámeniu o spolupráci, ktorá podnecuje kazdý podnik, aby spolupracoval s Komisiou skôr nez ostatné dotknuté podniky a analyzoval svoju stratégiu v rámci presetrovania, Lucite musela v kazdom prípade vychádzat z predpokladu, ze zalobkyna bola, pokial ide o zhovievavost, jej potenciálnym konkurentom v "tom, kto bude prvý". 243. Za týchto okolností nemozno tvrdit, ze Komisia na základe vyssie uvedených kontaktov so spolocnostou Lucite "zasahovala do toho, kto bude prvý, v neprospech [zalobkyne]", ako tvrdí zalobkyna (pozri bod 221 vyssie). Lucite totiz mohla vzhladom na oznámenie o spolupráci primerane vediet o informáciách, ktoré jej boli poskytnuté. 244. Rozhodnutie spolocnosti Lucite nekontaktovat zalobkynu v súvislosti s presetrovaním sa musí teda povazovat za výsledok predstavy jej vlastného záujmu, ktorú samotná táto spolocnost mala vzhladom na oznámenie o spolupráci. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze len vtedy, ak by Komisia výslovne povolila spolocnosti Lucite skontaktovat sa so zalobkynou, pricom by jej zarucila, ze to nebude mat vplyv na jej sance v oblasti spolupráce, rozhodnutie spolocnosti Lucite by mohlo byt odlisné. Zalobkyna pritom netvrdí, ze Komisia bola povinná poskytnút spolocnosti Lucite takéto záruky s ohladom na zásady riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania, na ktoré sa odvoláva, alebo okrem iného na oznámenie o spolupráci. 245. Okolnosti prejednávanej veci sa tak jasne odlisujú od okolností veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, na ktorý sa odvoláva zalobkyna, a v ktorom porusenie zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania vyplývalo z vyjadrení otvorene diskriminujúcich dotknutú spolocnost pri uplatnení oznámenia o spolupráci (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 136). Ako vyplýva z vyssie uvedených úvah, nie je preukázané, ze v prejednávanej veci ide o takúto situáciu. 246. Argumentácia zalobkyne zalozená na porusení zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania sa teda musí zamietnut. 247. Zalobkyna sa okrem toho nemôze úcinne odvolávat na správanie Komisie v rámci jej kontaktov so spolocnostou Lucite, aby spochybnila, ako bolo v napadnutom rozhodnutí voci nej uplatnené oznámenie o spolupráci. 248. Treba totiz uviest, ze uplatnenie oznámenia o spolupráci vychádza z posudzovania objektívnej uzitocnosti dôkazov oznámených na úcely odhalenia a preukázania porusenia a dalej ze má za ciel podnietit clenov kartelu, aby spontánne s Komisiou spolupracovali. Komisia sa vsak nesmie povazovat za zodpovednú za obmedzenú spoluprácu zalobkyne ani za to, ze táto spolupráca bola oneskorená. Tieto skutocnosti sa pritom naopak pripisujú samotnej zalobkyni, ako to vyplýva zo spisu, a prípadne objektívnej skutkovej situácii, v ktorej sa nachádzala v dôsledku prevodu ICI Acrylics na spolocnost Lucite. Konkrétne treba pripomenút, ze zalobkyna v prejednávanej veci pripustila, ze o presetrovaní mohla vediet prinajmensom od 14. apríla 2003 (pozri body 212, 216 a 217 vyssie). 249. Okrem toho nie je preukázané, ze by napadnuté rozhodnutie malo v tejto otázke odlisný obsah, ak by sa Komisia vo svojom liste z 8. mája 2003 obmedzila len na to, ze by nezaujala stanovisko k ziadosti spolocnosti Lucite. Treba konkrétne pripomenút, ze zalobkyna nespochybnuje posúdenie Komisie uvedené v jej liste z 8. mája 2003, podla ktorého spolocná ziadost na tomto základe zo strany samotnej zalobkyne a spolocnosti Lucite nebola v nijakom prípade mozná. 250. Z toho vyplýva, ze prvá cast zalobného dôvodu sa musí zamietnut v rozsahu, v akom je jej cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. O druhej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa zamietnutia uznat zásluhy spolupráce zalobkyne nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci 251. Zalobkyna subsidiárne uvádza, ze mala právo na znízenie výsky pokuty nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci, a to na základe rozsiahlej dobrovolnej spolupráce, ktorú preukázala pocas presetrovania. Zalobkyna sa domnieva, ze poskytla úcinnú a uzitocnú spoluprácu tým, ze poskytla informácie, ktoré idú nad rámec toho, co Komisia pozadovala podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003, ako sú najmä skutocnosti svedciace v jej neprospech, ktoré boli voci nej citované v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o pevné dosky z PMMA. 252. V tomto ohlade treba pripomenút, ze Komisia v bode 3 siestej zarázke usmernení stanovila polahcujúcu okolnost vztahujúcu sa na úcinnú spoluprácu podniku na konaní nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci. 253. V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze na základe vyssie uvedeného ustanovenia preskúmala, ci spolupráca s jedným z dotknutých podnikov jej umoznila konstatovat porusenie s mensími problémami. V odôvodnení 393 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze s ohladom na rozsah a velmi obmedzenú hodnotu ich spolupráce a s ohladom na ich spochybnenie skutocností nad rámec tejto obmedzenej spolupráce neexistuje ziadna dalsia okolnost, ktorá by viedla k znízeniu výsky pokút nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci, ktoré môze byt v prípadoch tajných kartelov v kazdom prípade len výnimocné. 254. V súvislosti s týmto posledným bodom Komisia citovala svoje rozhodnutie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko), v ktorom odnala podmienecné oslobodenie, ktoré bolo poskytnuté podniku z dôvodu, ze tento podnik si neskôr nesplnil povinnost spolupráce, ktorú mal na základe oznámenia o spolupráci. Komisia vsak tomuto podniku priznala znízenie výsky pokuty na základe polahcujúcich okolností v zmysle usmernení, aby tak zohladnila jeho podstatný prínos pri svojom presetrovaní. 255. Okrem toho, pokial ide konkrétne o zalobkynu, Komisia tiez v odôvodnení 419 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze nesplnila podmienky na to, aby mala nárok na znízenie výsky pokuty na základe spolupráce nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci. 256. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze posudzovanie Komisie je nesprávne v rozsahu, v akom obmedzovalo moznost znízit výsku pokuty nad rámec oznámenia o spolupráci na "výnimocné okolnosti" (odôvodnenie 393 napadnutého rozhodnutia). 257. Toto tvrdenie sa musí zamietnut. 258. Uplatnenie bodu 3 siestej zarázky usmernení totiz nemôze mat za následok, ze zbaví oznámenie o spolupráci jeho uzitocného úcinku. Z uvedeného oznámenia pritom jasne vyplýva, ze stanovuje rámec pre odskodnenie podnikov, ktoré sú alebo boli súcastou tajných kartelov dotýkajúcich sa Únie, za ich spoluprácu pri vysetrovaní Komisie. Z toho vyplýva, ze podniky v podstate môzu získat znízenie pokuty z dôvodu ich spolupráce, len ak splnia podmienky, ktoré stanovuje uvedené oznámenie. 259. Okrem toho treba zdôraznit, ze zalobkyna podala ziadost na základe oznámenia o spolupráci a ze jej spolupráca patrí do jeho pôsobnosti, ktorá sa vsak povazovala za nepostacujúcu, aby odôvodnovala znízenie výsky pokuty. Táto vec sa teda jasne odlisuje od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia (T-224/00, Zb. s. II-2597), na ktorý sa odvoláva zalobkyna. V tejto poslednej uvedenej veci totiz dotknutý podnik poskytol Komisii informácie týkajúce sa konaní, v prípade ktorých v kazdom prípade nemusela zaplatit pokutu a ktoré teda podla Súdu prvého stupna nepatrili do pôsobnosti oznámenia o spolupráci. Za týchto okolností Súd prvého stupna zastával názor, ze uvedený podnik si vsak zasluhoval znízenie sumy pokuty na základe bodu 3 siestej zarázky usmernení najmä vzhladom na skutocnost, ze jeho spolupráca umoznila Komisii preukázat dlhsiu dobu trvania porusenia (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný, body 294 az 298, 306 a 311). Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Súd prvého stupna v tomto rozsudku teda nepripustil, ze spolupráca podniku môze byt odmenená, aj ked nesplnil kritérium významnej pridanej hodnoty v zmysle oznámenia o spolupráci. 260. Navyse treba tiez zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by znízenie výsky pokuty bolo v podstate odôvodnené len skutocnostou, ze podnik oznámi informácie, ktoré idú nad rámec tých, ktorých predlozenie môze Komisia vyzadovat na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003, ako sú najmä skutocnosti svedciace v jeho neprospech. 261. Z judikatúry síce vyplýva, ze spolupráca podniku pri presetrovaní nedáva právo na nijaké znízenie pokuty, ak táto spolupráca neprekrocila rámec povinností, ktoré mu vyplývajú na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 451). Opak vsak nemusí nevyhnutne platit. Aj skutocnosti svedciace v neprospech tot iz môzu mat pre Komisiu obmedzenú uzitocnost, a to najmä v porovnaní so skorsími poskytnutými informáciami ostatných podnikov. Uzitocnost informácie je pritom rozhodujúcim prvkom pri posúdení ziadosti o znízenie výsky pokuty na základe spolupráce s Komisiou (pozri judikatúru uvedenú v bodoch 181 az 183 vyssie). 262. Z toho vyplýva, ze Komisia sa správne domnievala, ze uplatnenie bodu 3 siestej zarázky usmernení má byt výnimocné. 263. Po druhé zalobkyna tvrdí, ze kritérium "výnimocných okolností" bolo v prejednávanej veci v kazdom prípade splnené. Spresnuje, ze vynalozila znacné úsilie, aby mohla predlozit aktuálne dokumenty, ktoré boli neskôr citované v napadnutom rozhodnutí, a to napriek tomu, ze ICI Acrylics predala pät rokov pred zacatím presetrovania, ze nevedela o nijakej z predmetných skutkových okolností a bola vylúcená z presetrovania az do jeho neskorého stádia a bola v rámci postupu spolupráce znevýhodnená "bez legitímneho dôvodu". 264. V tejto súvislosti postacuje uviest, ako vyplýva z vyssie uvedených úvah, ze zalobkyna nevyvrátila posúdenie Komisie, podla ktorého z celkového poctu 168 dokumentov, ktoré jej poskytla, boli niektoré uzitocné len ako vseobecné informácie, napríklad o niektorých aspektoch uplatenia kartelu, avsak nijaký z týchto dokumentov Komisii neumoznil preukázat skutocnosti, a to vzhladom na informácie, ktoré uz mala k dispozícii (odôvodnenie 419 napadnutého rozhodnutia). 265. V odpovedi na otázku, ci okolnosti prejednávanej veci sú "výnimocné" v rozsahu, aby to odôvodnovalo znízenie výsky pokuty nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci, sa nemôze neprihliadnut na kvalitu a objektívnu uzitocnost informácií, ktoré boli poskytnuté na úcely presetrovania (pozri v tomto zmysle judikatúru pripomenutú v bodoch 181 az 183 vyssie). 266. Z predchádzajúcich úvah vsak vyplýva, ze uzitocnost informácií poskytnutých zalobkynou bola velmi obmedzená, kedze Komisii neumoznili preukázat najmä existenciu, rozsah a dlzku trvania porusenia (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 259 vyssie, body 302 a 311). 267. Za týchto okolností nemôzu skutocnosti uvedené zalobkynou a prebraté do bodu 263 vyssie odôvodnit znízenie výsky pokuty na základe spolupráce s Komisiou. Navyse treba pripomenút, ze zalobkyna nesprávne tvrdí, ze oneskorené podanie jej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci bolo mozné pripísat správaniu Komisie (pozri body 212, 216 a 217 vyssie). 268. Napokon treba preskúmat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia tým, ze odmietla vziat do úvahy jej spoluprácu, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze so zalobkynou zaobchádzala rovnakým spôsobom ako s úcastníkmi kartelu, ktorí nespolupracovali, hoci neboli v obdobných situáciách. 269. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia nemôze v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej podnikmi porusovat zásadu rovnosti zaobchádzania (Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 259 vyssie, bod 308 a tam citovanú judikatúru). 270. Táto zásada vyzaduje, aby porovnatelné situácie neboli posudzované rozdielne a rozdielne situácie neboli posudzované rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada, C-227/04 P, Zb. s. I-6767, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 271. Zalobkyna nepreukázala porusenie tejto zásady v prejednávanej veci. 272. Zalobkyna nespochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého Komisia s nou zaobchádzala rovnakým spôsobom ako so vsetkými ostatnými úcastníkmi kartelu, ktorí predlozili ziadost na základe oznámenia o spolupráci, ked hodnotila dôkazy, ktoré kazdý z nich poskytol. 273. Dalej zalobkyna nepreukázala, ze sa nachádzala v inej situácii nez spolocnost Barlo, jediný adresát napadnutého rozhodnutia, ktorá takúto ziadost nepredlozila a ktorej, tak ako zalobkyni, nebola znízená výska pokuty na základe spolupráce s Komisiou. Naopak zo spisu vyplýva, ze zalobkyna, tak ako Barlo, neposkytla informácie, ktorých uzitocnost by odôvodnila znízenie výsky pokuty. Treba teda konstatovat, ze sa nachádzala v porovnatelnej situácii ako Barlo, a to vzhladom na ciel sledovaný znízením výsky pokuty, ktorého sa v rámci tohto zalobného dôvodu domáha, a ze z tohto dôvodu sa s nou zaobchádzalo rovnako. 274. Okrem toho a pre prípad potreby z rozsudku Vseobecného súdu z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia (T-208/06, Zb. s. II-7953, bod 274), vyplýva, ze Barlo tiez v urcitom rozsahu spolupracovala s Komisiou bez toho, aby táto spolupráca odôvodnila znízenie výsky pokuty. 275. Z toho vyplýva, ze druhá cast zalobného dôvodu sa musí zamietnut v rozsahu, v akom je jej cielom podporit návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 276. Okrem toho vzhladom na vyssie uvedené dôvody skutocnosti, ktoré zalobkyna uviedla v rámci piateho zalobného dôvodu, neumoznujú odôvodnit znízenie výsky pokuty na základe jej spolupráce s Komisiou v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu. 277. Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa piaty zalobný dôvod musí teda zamietnut v celom rozsahu. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranej dlzke konania, ktorý bol uvedený na pojednávaní na základe neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu 278. Zalobkyna tvrdí, ze celková dlzka správneho a súdneho konania prekracuje primeranú dlzku, co je v rozpore s jej základnými právami zakotvenými najmä v clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Uvádza totiz, ze prvé opatrenie, ktoré bolo voci nej prijaté v rámci tejto veci, je z 29. júla 2004 a ze v den pojednávania, t. j. 8. novembra 2011, este cakala na rozsudok Vseobecného súdu. 279. Okrem toho zalobkyna osobitne kritizuje dlzku konania pred Vseobecným súdom v období od konca písomnej casti konania do rozhodnutia o zacatí ústnej casti konania. Tvrdí, ze nevie o okolnostiach, ktoré môzu odôvodnit túto dlzku konania. 280. V dôsledku toho zalobkyna, ktorá vychádza z rozsudku Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie, a z návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudkom Súdneho dvora z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia (C-109/10 P, Zb. s. I-10329) a Solvay/Komisia (C-110/10 P, Zb. s. I-10439), tvrdí, ze neprimeraná dlzka konania by mala viest k znízeniu výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí. 281. Komisia tvrdí, ze existujú okolnosti, ktoré môzu odôvodnit dlzku konania. V kazdom prípade zdôraznuje skutocnost, ze tento zalobný dôvod nemôze smerovat proti napadnutému rozhodnutia a ze dlzka správneho konania sa nemôze povazovat za neprimeranú. Okrem toho poukazuje na nejasnost tvrdení zalobkyne. 282. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd stanovuje, ze kazdý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu. 283. Ako vseobecná zásada práva Únie je takéto právo uplatnitelné v rámci súdnej zaloby proti rozhodnutiu Komisie. Uvedené právo bolo okrem toho opät potvrdené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), ktorý sa týka zásady úcinnej súdnej ochrany (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, C-385/07 P, Zb. s. I-6155, body 178 a 179 a tam citovanú judikatúru). 284. Navyse podla ustálenej judikatúry zásada primeranej lehoty sa rovnako uplatnuje v rámci správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze pred Komisiou (pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 35 a tam citovanú judikatúru). Táto zásada bola opät potvrdená v clánku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podla ktorého kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. 285. Clánok 41 ods. 1 a clánok 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie obsahujú len dve vyjadrenia jednej a tej istej zásady procesnej povahy, podla ktorej sú jednotlivci oprávnení ocakávat rozhodnutie v primeranej lehote. 286. Zalobkyna, ktorá sa v prejednávanej veci odvoláva na porusenie uvedenej zásady, netvrdí, ze dlzka konania mala nejaký vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia alebo ze mohla ovplyvnit riesenie tohto sporu. Konkrétne netvrdí, ze uvedená dlzka mala akýkolvek úcinok na jej moznosti obhajoby, ci uz pocas správneho alebo súdneho konania. Nenavrhuje ani zrusenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu údajného porusenia. 287. Naopak zalobkyna Vseobecnému súdu navrhuje, aby na základe svojej neobmedzenej právomoci zohladnil neprimeranú dlzku konania a z tohto dôvodu znízil výsku pokuty tak ako Súdny dvor v rozsudku Baustahlgewebe/Komisia, uz citovanom v bode 53 vyssie. 288. Treba pripomenút, ze vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, na ktorý sa odvoláva zalobkyna, sa týkala odvolania proti rozsudku Vseobecného súdu, ktorý na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci, ktorou na tento úcel disponuje, ulozil zalobkyni pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, pricom Súdny dvor môze tiez túto právomoc vyuzit, ked rusí takýto rozsudok Vseobecného súdu a rozhoduje o zalobe (rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 206). 289. V bode 33 rozsudku Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaného v bode 53 vyssie, Súdny dvor v tejto súvislosti pripomenul právo zalobkyne na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote a predovsetkým na to, aby sa rozhodlo o dôvodnosti obvinení z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze predlozených voci nej Komisiou a pokutách, ktoré jej boli ulozené (rozsudok FIAMM a i./Rada a Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bod 207). 290. Súdny dvor, ktorý konstatoval, ze Vseobecný súd prekrocil v tejto veci takúto lehotu, rozhodol, ze z dôvodov hospodárnosti konania a s cielom zarucit okamzitý a úcinný prostriedok právnej ochrany proti takejto vade konania, zrusenie alebo zmena rozsudku Vseobecného súdu, ktoré sa obmedzia len na otázku stanovenia výsky pokuty, umoznia v danej veci poskytnutie pozadovaného spravodlivého odskodnenia (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 47, 48 a 141, a FIAMM a i./Rada a Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bod 208). 291. Treba konstatovat, ze toto riesenie sa v prejednávanej veci uplatní analogicky. 292. Treba totiz pripomenút, ze Vseobecný súd má v prejednávanej veci neobmedzenú súdnu právomoc na základe clánku 31 nariadenia 1/2003, a to podla clánku 261 ZFEÚ, a ze okrem toho rozhoduje o návrhoch zalobkyne v tomto zmysle. 293. Ako vsak vyplýva z judikatúry, uvedená neobmedzená súdna právomoc ho oprávnuje zmenit napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zmenit napríklad výsku ulozenej pokuty (rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 692; Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 86, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 577). 294. Ak by sa v prejednávanej veci muselo konstatovat porusenie zásady primeranej lehoty, a to prípadne aj pre dlzku súdneho konania pred Vseobecným súdom, tento súd by mohol na základe zmeny napadnutého rozhodnutia zaviazat zalobkynu na zaplatenie sumy, ktorú by z dôvodu neprimeranej dlzky konania mohol prípadne znízit o toto spravodlivé odskodnenie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok FIAMM a i./Rada a Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bod 210). 295. Takýto výkon neobmedzenej súdnej právomoci sa vyzaduje najmä z dôvodov hospodárnosti konania a s cielom zarucit okamzitú a úcinnú nápravu proti takému poruseniu zásady primeranej lehoty (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 48). 296. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd má v prejednávanej veci právomoc rozhodnút o výslovnej ziadosti zalobkyne smerujúcej k znízeniu výsky pokuty z dôvodu neprimeranej dlzky konania, a to aj vzhladom na to, ze sa týka dlzky konania pred týmto súdom (pozri v tomto zmysle aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku Solvay/Komisia, C-109/10 P, uz citované v bode 280 vyssie, body 243 a 275, a k rozsudku Solvay/Komisia, C-110/10 P, uz citované v bode 280 vyssie, body 86 a 118). 297. Okrem toho treba zdôraznit skutocnost, ze predmetom tohto zalobného dôvodu je celková dlzka konania týkajúceho sa zalobkyne, a to dlzka správneho konania spolu s dlzkou súdneho konania. Za týchto okolností, aj ked daný zalobný dôvod bol uvedený az pocas pojednávania, nemozno ho povazovat za neprípustný z dôvodu oneskorenia, a to aj vzhladom na to, ze sa týka dlzky trvania správneho konania. Celková dlzka konania je totiz novým skutkovým prvkom, ktorý podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku odôvodnuje predlozenie uvedeného zalobného dôvodu pocas konania. 298. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dlzka konania, ktorú zalobkyna kritizuje, zahrnala obdobie od 29. júla 2004, t. j. od dátumu prvého opatrenia týkajúceho sa dokazovania adresovaného zalobkyni v rámci presetrovania vedeného Komisiou, do 8. novembra 2011, t. j. do dátumu pojednávania v tejto veci. Konanie teda trvalo priblizne sedem rokov a styri mesiace. 299. Primeranost tejto lehoty sa musí posúdit v závislosti od okolností vlastných kazdej veci a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci, ako aj od správania dotknutej osoby a príslusných orgánov (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 29, a FIAMM a i./Rada a Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bod 212). 300. Treba uviest, ze táto celková dlzka, ktorú zalobkyna kritizuje, sa delí na dve jasne odlisné fázy, cize správne konanie pred Komisiou a súdne konanie pred Vseobecným súdom. 301. Po prvé, pokial ide o správne konanie, treba uviest, ze zalobkyna nevysvetlila, preco by sa jeho dlzka mala sama osebe povazovat za neprimeranú. 302. V kazdom prípade uvedená dlzka konania, pokial ide o zalobkynu (priblizne jeden rok a desat mesiacov, t. j. od 29. júla 2004 do dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia, teda do 31. mája 2006), sa nemôze za okolností prejednávanej veci povazovat za neprimeranú. V tejto súvislosti postacuje uviest, ze islo o presetrenie zahrnajúce vysoký pocet podnikov, ktoré si vyzadovali preskúmanie mnohých skutkových a právnych otázok. Okrem toho opis konania Komisie v odôvodneniach 79 az 93 napadnutého rozhodnutia neumoznuje odhalit obdobia neodôvodnenej necinnosti. 303. Po druhé treba preskúmat dlzku súdneho konania s prihliadnutím na okolnosti, ktoré sú v prejednávanej veci relevantné (pozri bod 299 vyssie). 304. Pokial ide o význam veci pre zalobkynu, treba konstatovat, ze zalobkyna v tejto súvislosti neuvádza nijaké tvrdenie. 305. V kazdom prípade treba pripomenút, ze zalobkyna v prejednávanej veci nenavrhovala zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa povazuje za zodpovednú za porusenie clánku 81 ES. Zalobkyna tak nepozadovala, aby sa rozhodlo o dôvodnosti obvinení, ktoré voci nej vzniesla Komisia, a ci sa teda táto vec týka alebo netýka existencie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 30 a 33, a Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, uz citovaný v bode 283 vyssie, bod 186). 306. Jediný význam, ktorý by táto vec mohla pre zalobkynu predstavovat, sa týka pokuty, ktorá jej bola ulozená na základe napadnutého rozhodnutia. Treba vsak zdôraznit skutocnost, ze zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by umoznovalo posúdit dôlezitost tohto významu pre nu. 307. Okrem toho, aj ked zalobkyna vo svojich návrhoch navrhuje zrusenie clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia (pozri bod 36 vyssie), treba konstatovat, ze zalobné dôvody uvedené na podporu tejto zaloby, aj keby boli vsetky dôvodné, by nemohli viest k jednoznacnému zruseniu pokuty, ale len k znízeniu jej výsky. 308. Nie je teda preukázané, ze táto vec má pre zalobkynu dôlezitý význam. 309. Pokial ide o správanie zalobkyne, výrazne neprispelo k dlzke konania. 310. Pokial ide o správanie príslusných orgánov a zlozitost veci, treba konstatovat, ze obdobie odo dna ukoncenia písomného konania, t. j. od 11. apríla 2007, do dna zacatia ústnej casti konania, t. j. do 15. septembra 2011 (priblizne styri roky a pät mesiacov), ktoré zalobkyna kritizuje, je znacne dlhé. 311. Túto dlzku vsak mozno vysvetlit okolnostami a zlozitostou veci. 312. Treba tak pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vyvodila záver, ze strnást spolocností, ktoré vytvorili pät podnikov v zmysle práva hospodárskej sútaze, porusilo clánok 81 ES súborom protisútazných dohôd alebo zosúladených postupov v odvetví metylmetakrylátov (pozri body 1 az 4 vyssie). Zaloba zalobkyne je jednou z piatich zalôb proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré boli podané v dvoch odlisných jazykoch konania. 313. Tieto zaloby nastolili velký pocet skutkových a právnych otázok, ktoré si vyzadovali dôkladné preskúmanie Vseobecným súdom, ktoré viedlo najmä k prijatiu opatrení na zabezpecenie priebehu konania v kazdej z týchto vecí, ako aj k opätovnému otvoreniu ústnej casti konania v jednej z nich. 314. Okrem toho súvislost týchto zalôb, pokial ide o predmet, si scasti vyzadovala ich súbezné preskúmanie. Preto s výnimkou blizsej súvislosti medzi dvomi z týchto zalôb (veci T-206/06 a T-217/06), kazdá z týchto zalôb nastolila odlisné skutkové a právne otázky, takze synergický efekt bol obmedzený. Vseobecný súd teda vyhlásil pät rozsudkov, pricom tento je posledným z tejto skupiny, a dalsími rozsudkami sú rozsudky zo 7. júna 2011, Total a Elf Aquitaine/Komisia (T-206/06, neuverejnený v Zbierke), Arkema France a i./Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, z 15. septembra 2011, Lucite International a Lucite International UK/Komisia (T-216/06, neuverejnený v Zbierke), a z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia (T-208/06, Zb. s. II-7953). 315. Okrem toho treba uviest, ze dôkladné preskúmanie veci umoznilo najmä to, aby sa tento rozsudok vyhlásil v relatívne krátkej lehote po ukoncení ústnej casti konania 15. decembra 2011, a to napriek jazykovým poziadavkám, ktoré sú Vseobecnému súdu ulozené na základe rokovacieho poriadku. 316. Celková dlzka súdneho konania tak bola pät rokov a devät mesiacov. 317. Vzhladom na to, ze zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie týkajúce sa významu, aký by táto vec pre nu predstavovala, a na úvahy uvedené v bodoch 305 az 308 vyssie, z ktorých vyplýva, ze vec si na základe svojej povahy alebo dôlezitosti pre zalobkynu nevyzadovala osobitnú rýchlost, táto dlzka nemôze za okolností prejednávanej veci odôvodnit pozadované znízenie výsky pokuty. 318. Toto konstatovanie a fortiori platí, pokial ide o celkovú dlzku správneho a súdneho konania, ktoré sú predmetom tohto zalobného dôvodu (pozri body 297 a 298 vyssie), ktorú vzhladom na vyssie skúmané okolnosti nemozno ako celok povazovat za neprimerane dlhú. 319. Tento zalobný dôvod treba preto zamietnut, tak ako aj zalobu v celom rozsahu. O trovách 320. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Imperial Chemical Industries Ltd je povinná nahradit trovy konania. References 1. file:///tmp/lynxXXXXotSr1g/L94495-8454TMP.html#t-ECR_62006TJ0214_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0018&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0041&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0385&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0028&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0248&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:074:TOC 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0410&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0217&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0456&locale=SK 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0430&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0402&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0231&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0044&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0012&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0227&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0208&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0109&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0110&locale=SK 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0385&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0120&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0208&locale=SK 59. file:///tmp/lynxXXXXotSr1g/L94495-8454TMP.html#c-ECR_62006TJ0214_SK_01-E0001 60. file:///tmp/lynxXXXXotSr1g/L94495-8454TMP.html#I1 61. file:///tmp/lynxXXXXotSr1g/L94495-8454TMP.html#MO 62. file:///tmp/lynxXXXXotSr1g/L94495-8454TMP.html#DI