ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 30. novembra 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s metakrylátmi - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP - Pojem jediné porusenie - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti" Vo veci T-208/06, Quinn Barlo Ltd, so sídlom v Cavane (Írsko), Quinn Plastics NV, so sídlom v Geele (Belgicko), Quinn Plastics GmbH, so sídlom v Mayence (Nemecko), v zastúpení: W. Blau, F. Wijckmans a F. Tuytschaever, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Bottka a S. Noë, neskôr V. Bottka a N. Khan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 1 a 2 rozhodnutia Komisie K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006 o konaní o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.645 - Metakryláty) v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkýn, ako aj subsidiárne návrh na zrusenie clánku 2 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladá zalobkyniam pokutu alebo subsidiárne znízenie tejto pokuty, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka (spravodajkyna) a D. Gratsias, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. mája 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Komisia Európskych spolocenstiev v rozhodnutí Komisie K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.645 - Metakryláty) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") najmä konstatovala, ze niektoré podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa v období od 23. januára 1997 do 12. septembra 2002 podielali na viacerých protisútazných dohodách a zosúladených postupoch v odvetví metakrylátového priemyslu v rámci celého územia EHP (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2 Podla napadnutého rozhodnutia ide o jediné a nepretrzité porusenie týkajúce sa troch nasledujúcich druhov polymetylmetakrylátových ("PMMA") výrobkov: formovacie zmesi, tvrdé dosky a sanitárne výrobky. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tieto tri výrobky sú fyzicky aj chemicky odlisné a majú rozdielne vyuzitie, ale mozno ich vdaka spolocnej vstupnej surovine, metylmetakrylátu (dalej len "MMA"), povazovat za jednu homogénnu skupinu (odôvodnenia c. 4 az 8 napadnutého rozhodnutia). 3 Podla napadnutého rozhodnutia predmetné porusenie spocívalo v rokovaniach o cenách, v uzatváraní, vykonávaní a monitorovaní dohôd o cenách bud formou zvysovania cien, alebo prinajmensom udrziavaním existujúcich cien, v preskúmaní moznosti presunutia ceny za dodatocné sluzby na zákazníka, vo výmene informácií týkajúcich sa trhu a/alebo podnikov, ktoré sú dôverné a dôlezité z obchodného hladiska, ako aj v úcasti na pravidelných stretnutiach a dalsích kontaktoch s cielom ulahcit porusenie (clánok 1 a odôvodnenia c. 1 az 3 napadnutého rozhodnutia). 4 Napadnuté rozhodnutie bolo adresované spolocnostiam Degussa AG, Röhm GmbH & Co. KG a Para-Chemie GmbH (dalej spolocne len "Degussa"), Total SA, Elf Aquitaine SA, Arkema SA (predtým Atofina SA), Altuglas International SA a Altumax Europe SAS (dalej spolocne len "Atofina"), Lucite International Ltd a Lucite International UK Ltd (dalej spolocne len "Lucite"), ICI plc, ako aj zalobkyniam Quinn Barlo Ltd, Quinn Plastics NV a Quinn Plastics GmbH. 5 Zalobkyne patria do írskeho konglomerátu Quinn Group Ltd, ktorý 7. mája 2004, po období, pocas ktorého trvalo príslusné porusenie, nadobudol celé základné imanie materskej spolocnosti na cele skupiny Barlo (Barlo Group plc, neskôr premenovaná na Barlo Group Ltd) (odôvodnenie c. 299 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne vznikli spojením cinností troch pôvodných spolocností skupiny Barlo (dalej len spolocne "Barlo") v skupine Quinn v januári 2005: - Quinn Plastics GmbH je právna nástupkyna Barlo Plastics GmbH. Podla napadnutého rozhodnutia sa Barlo Plastics GmbH zúcastnila dohodnutých správaní zistených v odvetví metylmetakrylátov (odôvodnenie c. 297 napadnutého rozhodnutia), - Quinn Plastics NV je právna nástupkyna Barlo Plastics NV. Barlo Plastics NV bola materskou spolocnostou Barlo Plastics GmbH, ktorá nepriamo vlastnila 100 % jej základného imania (odôvodnenia c. 38, 43 a 301 napadnutého rozhodnutia), - Quinn Barlo je právna nástupkyna Barlo Group Ltd. Ide o materskú spolocnost pôvodnej skupiny Barlo, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní 100 % základného imania pôvodných spolocností Barlo (odôvodnenia c. 300 a 301 napadnutého rozhodnutia). 6 Kedze sa Komisia domnievala, ze Quinn Barlo a Quinn Plastics NV boli zodpovedné za správanie Quinn Plastics GmbH (predtým Barlo Plastics GmbH) pocas obdobia trvania porusenia (odôvodnenia c. 301 a 304 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia), vsetky tri zalobkyne sú adresátmi napadnutého rozhodnutia. 7 Vysetrovanie, ktoré vyústilo do prijatia napadnutého rozhodnutia, zacalo v súvislosti so ziadostou Degussy z 20. decembra 2002 o oslobodenie na základe oznámenia Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 8 V dnoch 25. a 26. marca 2003 vykonala Komisia kontroly v priestoroch spolocností Atofina, Barlo, Degussa a Lucite (odôvodnenie c. 59 napadnutého rozhodnutia). Po týchto kontrolách Atofina 3. apríla 2003 a Lucite 11. júla 2003 poziadali o oslobodenie alebo o znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenia c. 60 a 66 napadnutého rozhodnutia). Dna 18. októbra 2004 poziadala ICI o znízenie výsky pokuty podla oznámenia o spolupráci (odôvodnenie c. 83 napadnutého rozhodnutia). Barlo podla uvedeného oznámenia ziadost nepodala. 9 Od 9. apríla 2003 do 29. júla 2004 zaslala Komisia Barlo niekolko ziadostí o informácie podla clánku 11 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1964, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), a potom na základe nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenia c. 62 az 79 napadnutého rozhodnutia). 10 Dna 17. augusta 2005 prijala Komisia oznámenie o výhradách týkajúce sa jediného a nepretrzitého porusenia v súvislosti s MMA, ako aj formovacích zmesí z PMMA, tvrdých dosiek z PMMA a sanitárnych výrobkov z PMMA a zaslala ho najmä zalobkyniam a Quinn Plastics, SA (odôvodnenie c. 85 napadnutého rozhodnutia). 11 Pojednávanie sa konalo 15. a 16. decembra 2005. 12 S prihliadnutím k skutocnostiam predlozeným podnikmi v ich odpovediach na oznámenie o výhradách a na pojednávaní sa Komisia rozhodla upustit od niektorých výhrad, najmä: - výhrad týkajúcich sa vsetkých spolocností, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, pokial ide o cast porusenia týkajúcu sa MMA, - výhrad vznesených proti zalobkyniam a Quinn Plastics, SA, pokial ide o formovacie zmesi z PMMA, - výhrad vznesených proti Quinn Plastics, SA, z dôvodu tvrdých dosiek z PMMA (odôvodnenie c. 93 napadnutého rozhodnutia). 13 Dna 31. mája 2006 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Pokial ide o zalobkyne, Komisia konstatovala, ze sa podielali na protisútazných dohodách a zosúladených postupoch uvedených v bodoch 1 az 3 vyssie v období od 30. apríla 1998 do 21. augusta 2000 [clánok 1 písm. l) az n) napadnutého rozhodnutia] a ulozila im pokutu 9 miliónov eur, za ktorej zaplatenie boli solidárne zodpovedné [clánok 2 písm. e) napadnutého rozhodnutia]. 14 Pokial ide o výpocet výsky pokuty, Komisia preskúmala závaznost porusenia a konstatovala, po prvé, ze vzhladom na povahu porusenia a skutocnost, ze sa vztahovalo na celé územie EHP, slo o velmi závazné porusenie v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") (odôvodnenia c. 319 az 331 napadnutého rozhodnutia). 15 Dalej sa domnievala, ze v skupine velmi závazných porusení bolo mozné uplatnit na podniky rozdielne zaobchádzanie tak, aby bola zohladnená ich skutocná ekonomická schopnost výrazne narusit hospodársku sútaz. Preto konstatovala, ze v predmetnej veci dotknuté podniky "[bolo mozné] rozdelit do [troch] kategórií podla ich príslusného podielu na obrate dosiahnutom pri predaji výrobkov z PMMA, v súvislosti s ktorými sa podielali na karteli". Komisia uviedla, ze Barlo s obratom 66,37 milióna eur na úrovni EHP v roku 2000, pokial ide o tvrdé dosky z PMMA, treba zaradit do tretej kategórie. 16 Okrem toho Komisia aj nadalej v súvislosti s rozdielnym zaobchádzaním uplatnila znízenie pociatocnej výsky pokuty urcenej zalobkyniam o 25 % a odôvodnila to nasledujúcim spôsobom (odôvodnenie c. 335 napadnutého rozhodnutia): "Komisia zohladnuje skutocnost, ze nie je zrejmé, ci sa Barlo podielala na spolocných kontaktoch týkajúcich sa PMMA - formovacie zmesi a PMMA - sanitárne výrobky. Preto sa zdá, ze Barlo nevedela alebo nemusela nutne vediet o globálnom projekte protisútazných dohôd..." 17 Tieto úvahy viedli Komisiu k tomu, aby stanovila východiskovú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyniam, na 15 miliónov eur (odôvodnenie c. 336 napadnutého rozhodnutia). 18 Po druhé Komisia preskúmala trvanie porusenia a konstatovala, ze kedze sa zalobkyne podielali na porusení pocas dvoch rokov a troch mesiacov, musí sa východisková suma zvýsit o 20 % (10 % za kazdý celý rok úcasti) (odôvodnenia c. 351 az 353 napadnutého rozhodnutia). Východisková suma pokuty zalobkýn bola stanovená na 18 miliónov eur (odôvodnenie c. 354 napadnutého rozhodnutia). 19 Po tretie Komisia preskúmala pritazujúce a polahcujúce okolnosti. Vo vztahu k zalobkyniam neuplatnila ziadnu pritazujúcu okolnost. Pokial ide o polahcujúce okolnosti, Komisia prijala tvrdenie zalobkýn, ze v súvislosti s porusením zohrávali len zanedbatelnú a nevýznamnú úlohu, a z tohto dôvodu im znízila pokutu o 50 % (odôvodnenia c. 372 az 374 napadnutého rozhodnutia). 20 Komisia odmietla dalsie polahcujúce okolnosti predlozené zalobkynami (odôvodnenia c. 375 az 396 napadnutého rozhodnutia), a stanovila teda výsku pokuty na 9 miliónov eur (odôvodnenie c. 397 napadnutého rozhodnutia). Kedze zalobkyne nevyuzili uplatnenie oznámenia o spolupráci, ide o konecnú výsku ulozenej pokuty. Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. augusta 2006 podali zalobkyne túto zalobu. 22 Zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudkyna spravodajkyna bola pridelená k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 23 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval zalobkyne, aby odpovedali na niektoré otázky a predlozili dokumenty. Zalobkyne tejto výzve vyhoveli v stanovenej lehote. 24 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 10. mája 2011. Komisia okrem toho predlozila doplnujúce dokumenty ako odpoved na ziadost uvedenú v predchádzajúcom bode, ktoré boli zalozené do spisu. Kedze zalobkyne potvrdili, ze sa mohli vyjadrit k dokumentom pocas pojednávania, bolo ústne konanie po pojednávaní uzavreté. 25 Zalobkyne ziadajú, aby Vseobecný súd: - v prvom rade zrusil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týkajú, - subsidiárne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, - este subsidiárnejsie, aby zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom im je v nom ulozená pokuta 9 miliónov eur, a znízil výsku pokuty vzhladom na tvrdenia uvedené na podporu tejto zaloby, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 26 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 27 Na podporu zaloby uvádzajú zalobkyne dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 81 ES. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, usmernení a zásady proporcionality. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES 28 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia dostatocne nepreukázala, v com správanie Barlo porusovalo clánok 81 ES. Tento dôvod sa delí v podstate na tri casti. V rámci prvej casti prvého dôvodu zalobkyne spochybnujú posúdenie Komisie týkajúce sa piatich stretnutí, na ktorých je, pokial ide o ne, napadnuté rozhodnutie zalozené, a vytýkajú jej, ze nezohladnila neexistenciu iných kontaktov a výmen informácií, do ktorých by boli zapojené. V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu uplatnujú, ze Komisia nepreukázala, ze Barlo sa zúcastnila "jediného a spolocného protisútazného projektu". V rámci tretej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze sa Barlo podielala na nepretrzitom porusení. O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení stretnutí a iných kontaktov alebo výmen informácií, do ktorých bola zapojená Barlo 29 Táto cast prvého zalobného dôvodu je zalozená na troch výhradách. 30 Hoci zalobkyne pripústajú úcast Barlo na styroch z piatich príslusných stretnutí (teda na stretnutiach, ktoré sa konali v Nemecku, v Dernbachu v apríli 1998, v Darmstadte 29. júna 1998, v Heidelbergu 24. februára 2000 a v Deidesheime 21. augusta 2000), tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze ich úcast na týchto stretnutiach znamenala významné obmedzenie hospodárskej sútaze a porusenie clánku 81 ES. Dalej zalobkyne spochybnujú úcast Barlo na piatom príslusnom stretnutí, teda na stretnutí v Barcelone v máji - júni 1999 a domnievajú sa, ze Komisia nepreukázala, ze sa takéto stretnutie konalo. Napokon sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze okrem prítomnosti jedného zástupcu Barlo na styroch stretnutiach uvedených vyssie nepreukázala ziaden iný kontakt alebo protisútaznú výmenu, do ktorých by boli zapojené. - O styroch stretnutiach, na ktorých nebola úcast Barlo spochybnená 31 Zalobkyne popierajú, ze porusili clánok 81 ES z dôvodu úcasti jedného zástupcu Barlo na styroch príslusných stretnutiach. Po prvé nesúhlasia s opisom týchto stretnutí uvedeným v napadnutom rozhodnutí z toho dôvodu, ze tento opis nebol dostatocne podlozený dôkazmi. Po druhé zalobkyne tvrdia, ze správanie Barlo bolo "legitímne odôvodnené". Poukazujú na to, ze záujmy úcastníkov kartelu neboli vzdy rovnaké ako záujmy Barlo, lebo Barlo nepôsobila ani v oblasti MMA, ani v oblasti výrobkov z PMMA. Zalobkyne uvádzajú, ze kedze cenová politika Barlo nebola v súlade s cielmi kartelu a jej podiel na trhu vzrástol, úcastníci kartelu chceli s najväcsou pravdepodobnostou overit, ci by mohla byt Barlo zapojená do kartelu tým, ze ju pozvali na stretnutia s "nevinným" programom alebo na akcie, na ktorých sa neplánovalo ziadne stretnutie. Dôkazy uvedené v spise Komisie dokazovali, ze tieto pokusy stroskotali a ze Barlo aj nadalej sledovala svoju vlastnú obchodnú politiku zameranú na zvýsenie svojho podielu na trhu. 32 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia zalobkyne porusili clánok 81 ES a clánok 53 dohody o EHP, a to "podielaním sa... na jedinom a nepretrzitom porusení v odvetví metakrylátového priemyslu v celom EHP, ktoré spocívalo v rokovaniach o cenách, v uzatváraní, vykonávaní a monitorovaní dohôd o cenách bud formou zvysovania cien, alebo prinajmensom udrziavaním existujúcich cien, v preskúmaní moznosti presunutia ceny dodatocných sluzieb na zákazníka, vo výmene informácií týkajúcich sa trhu a/alebo podnikov, ktoré sú dôverné a dôlezité z obchodného hladiska, ako aj v úcasti na pravidelných stretnutiach a dalsích kontaktoch s cielom ulahcit porusenie vrátane kontroly vykonávania". 33 Podla clánku 81 ods. 1 ES sú nezlucitelné so spolocným trhom vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 34 Podla ustálenej judikatúry pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES zahrnajú podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 131 a 132, a zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 23). 35 Aby slo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 199). 36 Pojem zosúladený postup sa týka takej formy spolupráce medzi podnikmi, ktorá hoci nedospela az do realizácie prostredníctvom dohody v pravom zmysle slova, spôsobila, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 115, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158). 37 V tejto súvislosti clánok 81 ods. 1 ES zásadne bráni uskutocneniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi týmito subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa daný podnik rozhodol uskutocnovat na uvedenom trhu alebo ktoré zamýsla na tomto trhu uskutocnovat, pokial cielom ci následkom týchto kontaktov je vytvorenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam dotknutého trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 34 vyssie, body 115 az 117, a T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 33). 38 Z toho najmä vyplýva, ze výmena informácií medzi konkurentmi môze byt v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, pokial zmiernuje alebo odstranuje stupen neistoty o fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi (rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 35). 39 Okrem toho treba zdôraznit, ze na úcely posúdenia toho, ci je zosúladený postup zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES, je zbytocné zohladnovat jeho konkrétne následky, pokial sa preukáze, ze cielom tohto postupu je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Z tohto dôvodu nie je nevyhnutné skúmat následky zosúladeného postupu, pokial je preukázaný jeho protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 29 a tam citovanú judikatúru). 40 Okrem toho hoci pojem zosúladený postup zahrna okrem zosúladovania postupu medzi dotknutými podnikmi konanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúladovania a vztah príciny a následku medzi týmito dvoma skutocnostami, treba predpokladat, ze s výhradou dôkazu opaku, ktorý zatazuje dotknuté hospodárske subjekty, podniky zúcastnujúce sa na zosúladovaní postupu a nadalej pôsobiace na trhu pri urcovaní svojho konania na tomto trhu zohladnujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi (pozri v tomto zmysle rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 41 V rámci komplexného porusenia, na ktorom sa podielajú viacerí výrobcovia pocas niekolkých rokov a ktorého cielom je spolocná regulácia trhu, nie je mozné od Komisie pozadovat, aby presne kvalifikovala porusenie kazdého jedného podniku a v kazdom danom okamihu ako dohodu alebo ako zosúladený postup, pretoze v kazdom prípade je v clánku 81 ES uvedená jedna aj druhá forma porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 34 vyssie, body 111 az 114, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 696). 42 V tomto kontexte treba chápat dvojitú kvalifikáciu jediného porusenia ako "dohodu a zosúladený postup" ako komplexný celok, ktorý zahrna skutkové okolnosti, z ktorých niektoré boli kvalifikované ako dohody a iné ako zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre tento typ komplexného porusenia (rozsudky Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 264, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 187). 43 Pokial ide o dokazovanie porusenia, je potrebné pripomenút, ze Komisia je povinná pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58). V tomto ohlade je potrebné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 55). 44 Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý znak skutkovej podstaty porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 45 Dôkazy uvedené Komisiou v rozhodnutí na preukázanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES podnikom sa nemajú posudzovat samostatne, ale ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 46 Treba tiez zohladnit skutocnost, ze protisútazné cinnosti sa odohrávajú tajne, a existencia protisútazného postupu alebo dohody preto vo väcsine prípadov musí byt odvodená od urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom celku môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ak neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57). 47 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na dostatocný dôkaz úcasti podniku na karteli stací, ak Komisia preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy, bez toho, aby sa tomu bránil. Ak bola preukázaná úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to preukázaním, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 155; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 96, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 81). 48 Dôvodom tejto právnej zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez toho, aby sa verejne distancoval od jeho obsahu, umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 82). 49 Navyse okolnost, ze podnik následne nerealizuje výsledky stretnutia s protisútazným cielom, nie je spôsobilá zbavit ho zodpovednosti za skutocnost, ze sa zúcastnil na karteli, ak sa verejne nedistancoval od jeho obsahu (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 85). 50 Okrem toho uz bolo rozhodnuté, ze pojem verejné distancovanie sa ako okolnost vylucujúcu zodpovednost treba vykladat zuzujúco. Osobitne mlcanie subjektu vo vztahu ku konkrétnej otázke týkajúcej sa cenovej politiky na stretnutí, na ktorom dochádza k nedovolenému zosúladeniu, nemozno zamienat s vyjadrením nemenného a jasného nesúhlasu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T-303/02, Zb. s. II-4567, body 103 a 124). 51 Treba vsak tiez uviest, ze uvedená judikatúra týkajúca sa tichého súhlasu je zalozená na predpoklade, ze príslusný podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých boli uzavreté protisútazné dohody (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 81) alebo ktoré mali zjavne protisútazný charakter (rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 155). Preto, ak nebol nespochybnitelným spôsobom preukázaný protisútazný charakter stretnutia, nemozno túto judikatúru uplatnit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 91). 52 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn týkajúce sa vyhlásení uskutocnených v rámci ziadostí na základe oznámenia o spolupráci, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry ani ziadne ustanovenie, ani vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 512). Uz na základe toho nemozno povazovat vyhlásenia uskutocnené v rámci oznámenia o spolupráci za vyhlásenia bez dôkaznej hodnoty (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 57 a 58). 53 Vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti pochopitelná urcitá nedôvera vzhladom na moznost, ze títo úcastníci mávajú tendenciu minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných. S ohladom na vnútornú logiku konania, ktoré upravuje oznámenie o spolupráci, vsak domáhanie sa jeho zohladnenia s cielom dosiahnut znízenie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov inkriminovaného kartelu. Kazdý pokus uviest Komisiu do omylu totiz môze viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce podniku a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (rozsudky Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 58). 54 Predovsetkým je potrebné uviest, ze skutocnost, ze osoba sa prizná, ze sa dopustila porusenia, a tak uzná existenciu skutocností, ktoré idú nad rámec tých, ktoré bolo mozné priamo vyvodit z príslusných dokumentov, a priori znamená, pokial neexistujú osobitné okolnosti, ktoré svedcia o opaku, ze táto osoba sa rozhodla hovorit pravdu. Vyhlásenia, ktoré idú proti záujmom toho, kto ich robí, treba v zásade povazovat za zvlást spolahlivé dôkazné prostriedky (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 166, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 59). 55 Podla ustálenej judikatúry vyhlásenie podniku obvineného z úcasti na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, napriek tomu nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 219; z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 285, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 293). 56 Na úcely preskúmania dôkaznej sily vyhlásení podnikov, ktoré podali ziadost na základe oznámenia o spolupráci, Vseobecný súd zohladnuje najmä význam zhodujúcich sa nepriamych dôkazov podporujúcich relevanciu týchto vyhlásení (pozri v tomto zmysle rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 220, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 70) a dalej neexistenciu dôkazov, ze tieto podniky mali sklon minimalizovat závaznost svojej úcasti na porusení a maximalizovat závaznost úcasti ostatných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 62 a 295). 57 Napokon, pokial ide o rozsah súdneho preskúmania v predmetnej veci, podla ustálenej judikatúry, ak je na Vseobecný súd podaná zaloba o neplatnost rozhodnutia vydaného podla clánku 81 ods. 1 ES, Vseobecný súd musí vo vseobecnosti vykonat úplné preskúmanie otázky, ci sú, alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 58 Akákolvek pochybnost súdu musí byt okrem toho na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie, podla zásady prezumpcie neviny, ktorá sa ako vseobecná zásada práva Únie uplatnuje aj na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 149 a 150). 59 Tvrdenia zalobkyne, podla ktorých v podstate Komisia nepreukázala, ze úcast Barlo na styroch predmetných stretnutiach viedla k poruseniu clánku 81 ES, treba preskúmat v rámci týchto vseobecných úvah. 60 Po prvé, co sa týka stretnutia v Dernbachu v apríli 1998, toto stretnutie je opísané v odôvodnení c. 151 napadnutého rozhodnutia nasledujúcim spôsobom: "V apríli 1998 sa konalo druhé zo stretnutí uvedených v odôvodnení c. 144 vyssie v hoteli... v Dernbachu. Podla Atofiny, malo aj toto stretnutie za ciel zavedenie nových struktúr cien v Nemecku a úcastníci prijali opatrenia na zabezpecenie dobrého fungovania a dodrziavania týchto struktúr, najmä co sa týka uplatnenia vyssej ceny v prípade malých mnozstiev a znízení nákladov ich presunutím na zákazníka... Barlo potvrdzuje úcast na týchto stretnutiach a prítomnost pána [B.] znamená, ze na stretnutiach mali byt pôvodne preskúmané otázky týkajúce sa vývoja trhu, ale ze program stretnutia sa v skutocnosti rozsíril na oznámenie nových struktúr cien, ktoré spocívali vo zvýsení cien za sluzby pre zákazníkov. Kedze sa úcastníci na fakturácií cien za sluzby zákazníkom nedohodli, Barlo po stretnutí nevykonala ziadne kroky, ktoré by smerovali k zvýseniu priemerných cien PMMA - tvrdé dosky... Hoci sa Degussa domnieva, ze je mozné, ze toto stretnutie je totozné so stretnutím zo 16. marca 1998 uvedeným vyssie v odôvodnení c. 148..., Komisia na základe vyhlásení spolocností Atofina a Barlo dospela k záveru, ze stretnutie uvedené v tomto odôvodnení sa konalo v skutocnosti v apríli 1998." 61 Zo spisu, ako aj zo samotného znenia odôvodnenia c. 151 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pri urcení obsahu predmetného stretnutia vychádzala z dvoch skutocností, a to z vyhlásenia Atofiny v rámci jej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci a z odpovede zalobkýn na oznámenie o výhradách. 62 Vzhladom na tieto skutocnosti vsak treba najskôr konstatovat, ze bolo z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázané, ze dané stretnutie malo zjavne protisútazný predmet. 63 Nie je správne, ze zalobkyne uvádzajú, ze opis poskytnutý pánom B. je jediným dôkazom, pokial ide o protisútaznú povahu tohto stretnutia. Z vyhlásení Atofiny totiz vyplýva, ze predmetom tohto stretnutia bolo zaistit fungovanie a dodrziavanie nových struktúr cien, co je predmet, ktorý treba kvalifikovat ako zjavne protisútazný. Samotná okolnost, ze ide o vseobecný opis, ktorý mozno uplatnit na viaceré stretnutia, nemôze tento záver zmenit. 64 Treba zdôraznit, ze zalobkyne nespochybnujú presnost opisu poskytnutého ich vlastným zástupcom, pánom B. Pritom na rozdiel od tvrdení zalobkýn, aj tento opis umoznuje konstatovat, ze slo o stretnutie kartelu. Vyplýva z toho totiz, ze k oznámeniu nových struktúr cien doslo a ze sa o nich diskutovalo, hoci sa podla pána B. úcastníci v tomto smere nezhodli. Kedze slo prinajmensom o výmenu citlivých obchodných informácií, skutocnost, ze podla pána B. táto diskusia neviedla k dohode, nezbavuje uvedené stretnutie zjavne protisútaznej povahy. 65 Okrem toho treba zdôraznit, ze najmä pokial ide o rokovania o "nových struktúrach cien" a úcast spolocnosti Barlo na týchto rokovaniach, tieto dve informácie sa vzájomne podporujú. Za týchto podmienok neumoznuje tvrdenie Atofiny, ze na uvedenom stretnutí sa zúcastnili aj dalsie podniky, ktorých prítomnost nie je v napadnutom rozhodnutí uvedená, odvodit, ze záver Komisie týkajúci sa zalobkýn je neplatný. 66 Tvrdenia Degussy v jej odpovedi na oznámenie o výhradách neumoznujú spochybnit opis, ktorý predlozili Atofina a pán B. Degussa totiz jednoducho vyhlásila, ze nemôze osobitne potvrdit, ze sa stretnutie konalo v apríli 1998, hoci zdôraznila, ze to nemôze vylúcit. Uviedla, ze je mozné, ze slo o totozné stretnutie so stretnutím zo 16. marca 1998. Pritom treba zdôraznit, ze z poznámky pod ciarou 92 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Degussa tiez uviedla, ze zástupca spolocnosti Barlo bol na poslednom uvedenom stretnutí prítomný. 67 V jednom skorsom vyhlásení, a to v odpovedi na ziadost Komisie o informácie, Atofina dané stretnutie casovo nezaradila do apríla, ale uviedla dátum 16. marca 1998 a tým potvrdila svoj opis. Táto neistota, pokial ide o presný dátum konania stretnutia, nemôze zbavit zalobkynu zodpovednosti vzhladom na jej vlastné vyhlásenie a skutocnost, ze konstatovaný dátum, a síce apríl 1998 namiesto 16. marca 1998, je pre nich priaznivý, lebo mesiac apríl 1998 (posledný den v apríli) Komisia prijala ako zaciatok ich úcasti na porusení. 68 Co sa týka posúdenia správania Barlo na stretnutí v Dernbachu, treba pripomenút, ze zalobkyne nepopierajú jej prítomnost na danom stretnutí a netvrdia, ze táto spolocnost sa verejne distancovala od jeho obsahu (pozri bod 47 vyssie). 69 Za týchto podmienok samotná úcast Barlo na stretnutí stací na konstatovanie, ze jej správanie bolo v rozpore s clánkom 81 ES, lebo, ako vyplýva z uvedeného, toto stretnutie sa týkalo prinajmensom diskusií o cenách, a musí teda byt kvalifikované ako zjavne protisútazné (pozri body 37 a 38 vyssie). Na rozdiel od tvrdení zalobkýn si mal pán B. v takejto situácii uvedomit, ze sa zúcastnil stretnutia kartelu, a mal sa od neho verejne distancovat (pozri body 47, 48 a 51 vyssie). 70 Pokial ide o skutocnost, hoci preukázanú, ze Barlo po uvedenom stretnutí ceny nezvýsila, táto okolnost nestací na spochybnenie zodpovednosti zalobkyne (pozri bod 49 vyssie). V kazdom prípade vsak zalobkyne nedokazujú, ze Barlo nezohladnila informácie vymenené na stretnutí vo svojom správaní na trhu (pozri bod 40 vyssie). 71 Po druhé, pokial ide o stretnutie z 29. júna 1998 v Darmstadte uvedené v odôvodnení c. 155 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne nespochybnujú jeho protisútaznú povahu. Uvádzajú vsak, ze nebolo preukázané, ze by Barlo mala v úmysle svojím vlastným správaním prispiet k spolocným cielom ostatných úcastníkov takým spôsobom, ze by jej prítomnost na tomto stretnutí nemohla byt kvalifikovaná ako porusenie clánku 81 ES. 72 Túto argumentáciu vsak nemozno prijat. 73 Stací konstatovat, ze s ohladom na opis tohto stretnutia v odôvodnení c. 155 napadnutého rozhodnutia, ktorý zalobkyne nespochybnili, slo zjavne o protisútazné stretnutia. Za týchto podmienok sa mala v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 47 vyssie verejne od obsahu uvedeného stretnutia distancovat. 74 Najmä skutocnost, ze Barlo neoznámila, ze svoju tarifnú politiku zmení (odôvodnenie c. 155, in fine, napadnutého rozhodnutia) nemozno kvalifikovat ako verejné distancovanie (pozri bod 50 vyssie). 75 Rovnako neobstojí tvrdenie, ze úcastníci kartelu pozvali Barlo na toto stretnutie s cielom zapojit ju do kartelu, pricom sa uvedený pokus nepodaril. V prípade neexistencie verejného distancovania nemôze byt preukázané, ze Barlo neuviedla ostatných úcastníkov do omylu tým, ze súhlasí alebo ze sa podriadi tomu, co bolo rozhodnuté, ako tvrdia zalobkyne. 76 Tvrdenia zalobkýn, ze slo o prvé stretnutie, ktoré sa týkalo rokovaní o cenách za úcasti zástupcu Barlo a ze tento zástupca s takýmto protisútazným obsahom nepocítal, a dalej, ze Barlo akúkolvek aktívnu úcast na stretnutí poprela a ze nebolo preukázané, ze svoju tarifnú politiku po tomto stretnutí zmenila, a napokon, ze v napadnutom rozhodnutí nie je zástupca Barlo uvedený na ziadnom dalsom stretnutí, nie sú za týchto podmienok relevantné. Okrem toho, ako vyplýva z uvedeného vyssie, neslo o prvé stretnutie, ktorého sa zástupca Barlo zúcastnil. Tvrdenia Lucite v tomto zmysle sú spochybnené tvrdeniami Atofiny, Degussy a samotných zalobkýn, ako bolo vysvetlené vyssie. 77 Po tretie, pokial ide o stretnutie z 24. februára 2000 v Heidelbergu, zalobkyna tvrdí, ze opis, ktorý Komisia uviedla v odôvodnení c. 167 napadnutého rozhodnutia, je nesprávny a ze neslo o stretnutie kartelu, ale o "necakaný" "pokus" vypracovat dohodu o tarifách a zapojit Barlo, pricom tento pokus stroskotal. 78 Po prvé treba v tomto ohlade uviest, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia správne odráza obsah vyhlásení zalobkýn v ich odpovedi na oznámenie o výhradách, ktorého presnost nie je v predmetnej veci spochybnená. Na rozdiel od tvrdení zalobkýn vsak uz toto samotné vyhlásenie stací na preukázanie, ze dotknuté stretnutie malo zjavne protisútaznú povahu. Jednoznacne z neho totiz vyplýva, ze Degussa a Atofina predstavili svoje nové struktúry cien s cielom podporit ostatných úcastníkov, aby ich nasledovali a na túto tému "diskutovali". Aj za predpokladu, ze by sa preukázalo, ako tvrdia zalobkyne, ze táto "diskusia" skoncila bez konkrétneho výsledku, táto okolnost nestací na odstránenie protisútaznej povahy uvedeného stretnutia, lebo doslo aspon k diskusii o cenách a k výmene dôlezitých obchodných informácií. Vzhladom na to, ze Barlo sa od takéhoto obsahu stretnutia verejne nedistancovala, je potom úcast zalobkýn na karteli len na základe samotnej úcasti Barlo na tomto stretnutí preukázaná (pozri body 37 a 47 az 51 vyssie). 79 Po druhé obsah vyhlásení Degussy, ktoré Komisia na ziadost Vseobecného súdu predlozila (pozri bod 23 vyssie), podporujú tvrdenia Komisie, ze podniky "sa stretávali, aby kontrolovali vykonávanie dohôd o zvýsení cien", ze "sa v priebehu predchádzajúcich mesiacov konstatovalo, ze na niektorých vnútrostátnych trhoch sa ceny nezvýsili alebo sa zvýsili len ciastocne" a ze "úcastníci si vymienali tiez informácie o trhu". Okrem toho v rozsahu, v akom Komisia s odkazom na odôvodnenie c. 117 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze výmena informácií sa týkala najmä cien na trhu, je táto skutocnost podporená vyhlásením zalobkýn uvedeným v predchádzajúcom bode, ze Degussa a Atofina prezentovali svoje nové struktúry cien. 80 Za týchto podmienok nemôzu ostatné tvrdenia, najmä pokial ide o samotné vyhlásenie zalobkýn, ktoré nebolo s ohladom na obsah dotknutého stretnutia spochybnené, obstát. Predovsetkým nie je relevantná skutocnost, ze podnik "Repsol" nebol uvedený v napadnutom rozhodnutí medzi úcastníkmi stretnutia, hoci Degussa jeho prítomnost uviedla, alebo ze Lucite si na konanie stretnutia v tento den nespomína. To isté platí aj v prípade tvrdení vychádzajúcich zo skutocnosti, ze Degussa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách opravila niektoré stránky svojich skorsích vyhlásení. Okrem toho protisútaznú povahu diskusií medzi dotknutými podnikmi Degussa nespochybnila. Napokon, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze nie je podlozené tvrdenie Komisie, ze výmena sa týkala takých informácií, "ako sú informácie uvedené... v odôvodnení c. 117", treba pripomenút, ze samotné zalobkyne pripustili, ze Degussa a Atofina predstavili svoje nové struktúry cien. Potom aj za predpokladu, ze by sa výmena vsetkých druhov informácií uvedených v odôvodnení c. 117 napadnutého rozhodnutia nepreukázala, táto skutocnost nemení záver, ze v priebehu dotknutého stretnutia k výmene dôlezitých obchodných informácií doslo. 81 Po stvrté, pokial ide o stretnutie z 21. augusta 2000 v Deidesheime, treba uviest, ze odôvodnenie c. 168 napadnutého rozhodnutia obsahuje podrobný opis tohto stretnutia, ktorý sa hlavne opiera o rukou napísané poznámky z tohto stretnutia zástupcu Lucite, ktoré sa nasli v priestoroch Lucite pri kontrole a ktoré najmä spomínajú zvýsenie cien zamýslané Barlo. Toto stretnutie vrátane jeho protisútaznej povahy potvrdila neskôr Lucite v rámci svojej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci, ako aj Degussa a Atofina. Barlo svoju úcast na danom stretnutí potvrdila, ako aj jeho zjavne protisútaznú povahu, ked vyhlásila nasledujúce: "Dna 21. augusta 2000 sa konalo v Deidesheime stvrté stretnutie... a na programe stretnutia bol ,elektronický obchod`, teda téma, ktorá bola v danom období tiez premetom mnohých diskusií na stretnutiach CEFIC. Na stretnutie pozývala opät Degussa. Namiesto diskusie o elektronickom obchode vsak Degussa a Atofina zmenili program stretnutia a navrhli zvýsenie cien na november 2000. Po výmene detailných informácií o svojich cenách Degussa a Atofina oznámili svoj úmysel ceny v novembri 2000 zvýsit. Podla informácií, ktoré majú [zalobkyne] k dispozícii, pán Bernard ziadne zvýsenie cien neakceptoval..." 82 Vzhladom na tieto skutocnosti treba konstatovat, ze tak zjavne protisútazný charakter stretnutia, ako aj úcast Barlo na tomto stretnutí boli z právneho hladiska dostatocne preukázané. 83 Okrem toho zalobkyne v rámci tejto zaloby nespochybnujú opis uvedený v odôvodnení c. 168 napadnutého rozhodnutia, ale len tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze prítomnost Barlo na tomto stretnutí bola v rozpore s clánkom 81 ES, lebo Barlo s návrhmi Atofiny a Degussy nesúhlasila. Podla zalobkýn teda bolo toto stretnutie pre spolocnost Barlo "necakaným" "pokusom" zapojit ju do kartelu. Zalobkyne tiez zdôraznujú, ze chýba dôkaz, ze Barlo vykonala zvýsenie cien, ktoré sa rozhodlo na tomto stretnutí, co uznala aj Komisia, vzhladom na to, ze dátum tohto stretnutia koresponduje s ukoncením jej úcasti na porusení. 84 Táto argumentácia vsak neumoznuje spochybnit záver Komisie týkajúci sa porusenia clánku 81 ES. 85 Tvrdenie, ze Barlo so zvýsením cien nesúhlasila, je v rozpore s obsahom rukou písaných poznámok zástupcu Lucite, pricom Lucite, Degussa a Atofina neskôr tento obsah potvrdili. 86 Dalej aj za predpokladu, ze Barlo so zvýsením cien výslovne nesúhlasila, aj tak sa zúcastnila na protisútaznom stretnutí, na ktorom sa diskutovalo a rozhodovalo o zvýsení cien a vymienali sa citlivé obchodné informácie, a to bez toho, aby sa verejne od obsahu tohto stretnutia distancovala. Za takých podmienok je v súlade so zásadami stanovenými judikatúrou uvedenou v bode 49 vyssie preukázané porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Najmä nie je relevantná skutocnost, ze obsah stretnutia bol pre Barlo "necakaný" a ze uvedená spolocnost výsledky stretnutia neuskutocnila. 87 Vyhlásenie Atofiny, ze "cielom stretnutia bola snaha o obnovenie dôvery medzi Degussou/Ato[finou]/Lucite/Barlo, aby mohli byt zvýsené ceny", navyse vôbec nedokazuje, ze, ako tvrdia zalobkyne, stretnutie nebolo plánované ako stretnutie kartelu, ale skôr potvrdzuje zjavne protisútaznú povahu stretnutia, prítomnost Barlo na tomto stretnutí, ako aj skutocnost, ze Barlo bola do kartelu zapojená uz pred konaním tohto stretnutia. 88 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia sa správne domnievala, ze úcast Barlo na styroch stretnutiach uvedených vyssie predstavovala porusenie clánku 81 ES. 89 Tento záver nespochybnujú ani tvrdenia zalobkýn, ze v predmetnej veci treba venovat "osobitnú pozornost" dôkaznému bremenu, ktoré sa Komisia snazila obrátit, vzhladom na akvizíciu Barlo zalobkynami styri roky po ukoncení porusenia a nemoznosti, ktorá z toho pre zalobkyne vyplývala, predlozit ich vlastné dôkazy. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze porusenie clánku 81 ES bolo podla ustálenej judikatúry v oblasti dokazovania preukázané. 90 Rovnako, kedze záver uvedený v bode 88 vyssie je zalozený na jednoznacných dôkazoch zhromazdených Komisiou, nemozno prijat tvrdenia zalobkýn, ktoré majú v podstate za ciel nahradit vysvetlenie skutkového stavu, ktoré Komisia prijala, iným "prijatelným vysvetlením" (pozri v tomto zmysle rozsudok Coats Holdings a Coats/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, body 72 a 74). 91 Preto táto výhrada musí byt zamietnutá. - O spochybnovanom stretnutí v Barcelone (Spanielsko) z mája - júna 1999 (odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia) 92 Na rozdiel od styroch stretnutí, ktoré boli preskúmané vyssie, zalobkyne popierajú, ze sa Barlo zúcastnila na akomkolvek stretnutí v máji alebo júni 1999, a okrem toho tvrdia, ze Komisia jej konanie nepreukázala. Toto stretnutie má vsak pre zalobkyne "zásadný význam", lebo spája dve stretnutia z roku 1998 a dve stretnutia z roku 2000, na ktorých sa Barlo zúcastnila. 93 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia znie: "V máji alebo júni 1999 sa v hoteli v Barcelone konalo stretnutie medzi zástupcami Atofiny, ICI, Degussy, Barlo a Irpenu (miestneho výrobcu). Predmetom tohto stretnutia bolo informovanie Irpenu o dohodách o cenách a jeho zapojenie do týchto dohôd. Rokovania sa tiez týkali definície minimálnych cien vrátane cien za paletu. V diskusiách sa prerokúvali krajina po krajine a zákazník po zákazníkovi a kalendár zvysovania cien bol urcený konkrétne pre kazdú krajinu." 94 Podla zalobkýn je nesporné, ze Komisia o tomto stretnutí nemala nijaký listinný dôkaz, a to nielen pokial ide o jeho protisútaznú povahu, ale ani o jeho samotnom konaní a osobách, ktoré sa na nom zúcastnili. Komisia na podporu opisu uvedeného stretnutia v napadnutom rozhodnutí len citovala vyhlásenie Atofiny uskutocnené v rámci jej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci a potvrdenie Degussy poskytnuté v jej odpovedi na oznámenie o výhradách. 95 Treba teda preskúmat, ci tieto vyhlásenia umoznujú z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázat úcast Barlo na údajnom stretnutí. 96 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze vyhlásenia urobené v rámci politiky zhovievavosti hrajú dôlezitú úlohu. Tieto vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu, kedze prinásajú znacné právne a ekonomické riziká (pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Aalberts Industries a i./Komisia, T-385/06, Zb. s. II-1223, bod 47). Z judikatúry uvedenej v bodoch 53 a 55 vyssie vsak tiez vyplýva, ze vyhlásenie obvinených podnikov v rámci ziadostí podaných na základe oznámenia o spolupráci treba posudzovat opatrne a ak sú spochybnené, nemozno ich vo vseobecnosti bez potvrdenia prijat. 97 Okrem toho na úcely preskúmania dôkaznej hodnoty vyhlásení podnikov, ktoré podali ziadost na základe oznámenia o spolupráci, Vseobecný súd zohladní najmä význam zhodujúcich sa nepriamych dôkazov podporujúcich relevanciu týchto vyhlásení (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 220, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 70). Relevantnost vyhlásenia okrem toho prípadne ovplyvnuje pozadovaný stupen potvrdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 220). 98 Pokial ide v predmetnej veci o vyhlásenie spolocnosti Atofina, ktoré je uvedené v jej ziadosti podanej na základe oznámenia o spolupráci, zalobkyne tvrdia, ze vzhladom na to, ze nie je dostatocne podrobné, nemá dôkaznú hodnotu. 99 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze Atofina dané stretnutie zaradila do kontextu série stretnutí, ktoré sa konali v období od leta 1997 do roku 1999 a ktoré sú opísané na jednej strane vynatej z jej ziadosti na základe oznámenia o spolupráci, ktorá je prilozená k vyjadreniu k zalobe. Na zaciatku strany Atofina uviedla pod názvom "Úcastníci" dotknuté podniky, konkrétne Atoglas, Röhm, Degussa, Lucite (ICI), Repsol a Barlo, ako aj totoznost ich zástupcov a najmä "W. [B.] + E. [S.] od roku 99" v prípade Barlo. Potom Atofina opísala niekolko stretnutí v Nemecku, kam spadajú aj dve stretnutia v Darmstadte v lete a na jesen roku 1998, vo Francúzsku a v Taliansku. Nakoniec Atofina uviedla na konci uvedenej strany toto: "Máj/jún 99 Stretnutie v hoteli v centre Barcelony: tí istí úcastníci plus Irpen (miestny výrobca) a prítomnost zástupcov miestnych sietí. Obsah rokovaní v Darmstadte a na miestnej úrovni: Úrovne cien distribútorov (70 % trhu), definícia cielov minimálnych cien pre spracovatelov, stanovenie minimálnych cien za paletu." 100 Je potrebné konstatovat, ze na rozdiel od tvrdení zalobkýn toto vyhlásenie umoznovalo urcit tak úcastníkov stretnutia, ako jeho protisútazný obsah. Údaj "tí istí úcastníci plus Irpen" treba chápat s ohladom na uvedenie úcastníkov na jednotlivých stretnutiach, ktoré sa nachádza na zaciatku strany vyhlásenia Atofiny, kde najmä uviedla "Barlo[:] W. [B.] + E. [S.] od roku 99". Rovnako údaj "obsah rokovaní... na miestnej úrovni" v kontexte tejto strany treba nevyhnutne chápat tak, ze sa vztahuje k danému stretnutiu v Barcelone. Podla názoru Atofiny tak obsah tohto stretnutia spocíval v stanovení "úrovní cien distribútorov", v "definícii cielov minimálnych cien pre spracovatelov" a v "stanovení minimálnych cien za paletu". Okrem toho hoci tento dokument nie je v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia citovaný, zo spisu vyplýva, ze spolocnost Atofina neskôr v odpovedi na ziadost Komisie o informácie poskytla k spornému stretnutiu doplnujúce komentáre, pricom výslovne uviedla prítomnost zástupcu Barlo. Okrem toho Atofina pripojila, pokial ide o protisútazný obsah stretnutia, jedno dodatocné upozornenie, ked vyhlásila, ze jej "cielom... bolo rozsírit struktúru sadzby do Spanielska/Portugalska a presvedcit miestnych výrobcov, aby sa k nej pripojili". 101 Z toho jednoznacne podla Atofiny vyplýva, ze zástupca Barlo bol medzi úcastníkmi predmetného stretnutia a ze toto stretnutie malo protisútaznú povahu. 102 Rovnako vsak treba uviest, ze zalobkyna oprávnene tvrdí, ze vyhlásenie Atofiny mnoho upresnení v súvislosti s údajným stretnutím v Barcelone neobsahuje. Neumoznuje tak urcit ani dátum, ani presné miesto stretnutia a ani otázky, o ktorých sa osobitne rokovalo. Spresnenia k tomuto bodu uvedenému ako posledný boli pridané az neskôr (pozri bod 100 vyssie). Tento opis je v protiklade s opisom ostatných stretnutí uvedených na danej strane, ktorý uvádza názvy hotelov, kde sa stretnutia konali, konkrétne otázky, o ktorých sa rokovalo, a niekedy dalsie spresnenia ako oznacenie podniku, ktorý platil náklady na hotel. Tak isto okrem uvedenia zástupcu Barlo medzi úcastníkmi stretnutia neobsahuje vyhlásenie Atofiny o nom ziadnu konkrétnu informáciu. 103 Okrem toho treba konstatovat, ze relevantnost vyhlásení Atofiny mozno relativizovat s ohladom na to, ako Komisia posúdila ostatné stretnutia, ktoré Atofina uviedla. Je potrebné uviest, ze pokial ide o osem dalsích stretnutí, ktoré boli súcastou série stretnutí uvedenej vo vyhlásení Atofiny [stretnutia v septembri 1997 v Dernbachu, v apríli 1998 v Dernbachu, v júni 1998 v Idsteine (Nemecko), na jar 1998 v Parízi (Francúzsko), v priebehu leta 1998 v Darmstadte, na jesen 1998 v Darmstadte a dve stretnutia v Miláne (Taliansko) alebo v blízkosti Milána v roku 1999], len dve z nich, na ktorých Barlo pripustila svoju úcast, a to stretnutie v Dernbachu v apríli 1998 a stretnutie v Darmstadte v júni 1998, boli v napadnutom rozhodnutí uplatnené proti zalobkyniam. Pritom je pripomenuté, ze podla vyhlásenia Atofiny sa "úcastníci" uvedení na zaciatku strany vrátane Barlo na vsetkých stretnutiach zo série stretnutí zúcastnili. 104 Za týchto podmienok treba pri neexistencii akýchkolvek listinných dôkazov týkajúcich sa sporného stretnutia preskúmat obzvlást pozorne potvrdenie Degussy týkajúce sa prítomnosti Barlo na spornom stretnutí. 105 Na úvod treba konstatovat, ze relevantnost potvrdenia Degussy je obmedzená vzhladom na jeho znenie a okolnosti, za ktorých k nemu doslo. 106 Degussa totiz úplne vseobecne potvrdila "konanie, obsah a úcastníkov" stretnutia a neuviedla ziadnu konkrétnu informáciu o Barlo. Jediné spresnenie obsiahnuté v tomto vyhlásení sa vztahuje k predmetu tohto stretnutia (pripojenie Irpenu k dohodám) a osobitne sa netýka Barlo. Vo zvysnej casti vyhlásenia Degussa výslovne uviedla, ze na detaily sa uz nepamätá a najmä, ze nemôze uviest dátum stretnutia, pricom potvrdenie o nákladoch na cestu pána F. za toto obdobie chýba. 107 Treba teda konstatovat, ze stupen potvrdenia tohto vyhlásenia, pokial ide o prítomnost Barlo na spornom stretnutí, je relatívne nízky. 108 Dalej, pokial ide o tvrdenia zalobkýn vychádzajúce z toho, ze uvedené potvrdenie bolo predlozené vo velmi pokrocilom stádiu konania, a to v odpovedi na oznámenie o výhradách, treba uviest, ze táto okolnost sama osebe neumoznuje popriet celú dôkaznú hodnotu vyhlásenia Degussy, ktoré sa musí preskúmat s prihliadnutím na vsetky relevantné okolnosti predmetnej veci. 109 Takéto vyhlásenie má vsak mensiu dôkaznú hodnotu, nez keby bolo uskutocnené bezprostredne a nezávisle od vyhlásenia Atofiny. Predovsetkým, ak bol podnik, ktorý podal ziadost o oslobodenie, oboznámený s informáciami, ktoré Komisia v rámci vysetrovania zhromazdila, potom sa vnútorná logika konania upraveného oznámením o spolupráci, podla ktorej by akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu mohol viest k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce podniku (pozri bod 53 vyssie), uplatní v rovnakej miere len v prípade spontánneho vyhlásenia bez znalosti výhrad, ktoré Komisia prijala. Ani úvahy, ze vyhlásenia na základe oznámenia o spolupráci sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, a v zásade sa musia povazovat za zvlást spolahlivé dôkazné prostriedky (pozri bod 54 vyssie), nemozno v prípade odpovede na oznámenie o výhradách takého podniku, akým je Degussa, ktorý podal ziadost o oslobodenie, uplatnit v plnom rozsahu. 110 Okrem toho, ak ide o úplne vseobecné potvrdenie o "konaní", "obsahu" a "úcastníkoch" jedného stretnutia, ako to je v predmetnej veci, potom nemozno vylúcit, ze rozsah takéhoto potvrdenia bol obsahom oznámenia o výhradách ovplyvnený. Túto úvahu dokladá posúdenie dvoch stretnutí v Miláne alebo v blízkosti Milána, ktoré sa podla vyhlásenia Atofiny konali v roku 1999. Komisia vo svojej odpovedi na otázku Vseobecného súdu vysvetlila, ze "kedze druhá ziadost o zhovievavost, teda ziadost Degussy, výslovne prítomnost Barlo na daných stretnutiach nepotvrdzovala, Komisia [tieto] dve stretnutia, ktoré Atofina uviedla [vo svojom vyhlásení], proti [zalobkyniam] neuplatnila". Komisia okrem toho spresnila, ze "ako je uvedené v bode 240 oznámenia o výhradách, Degussa sa [v] bode 160 svojej odpovede na oznámenie o výhradách obmedzila len na pripomenutie prítomnosti spolocností Atofina, Degussa, Lucite, Madreperla a Plastidit," Komisia pritom nevysvetlila, preco sa v bode 240 oznámenia o výhradách rozhodla neuviest Barlo medzi úcastníkmi dvoch stretnutí v Miláne alebo v blízkosti Milána, hoci v prípade sporného stretnutia v Barcelone to urobila, a to v situácii, ked Atofina uviedla prítomnost Barlo v oboch prípadoch rovnako ("rovnakí úcastníci a dalej..."). Nemozno teda vylúcit, ze pokial ide o totoznost úcastníkov protisútazných stretnutí, Degussa sa do urcitej miery spolahla na znenie oznámenia o výhradách miesto toho, aby skutkový stav objektívne opísala. 111 Napokon treba pripomenút, ze zalobkyne dôrazne prítomnost Barlo na spornom stretnutí spochybnujú, zatial co jej prítomnost výslovne pripústajú na vsetkých ostatných stretnutiach, ktoré sú voci nim v napadnutom rozhodnutí uplatnené, a dalej ze napadnuté rozhodnutie neuvádza ziadne dalsie potvrdenie tohto stretnutia, ktorého sa podla Atofiny zúcastnili tiez s ICI (teraz Lucite), ako aj podniky "Repsol" a "Irpen", hoci ICI a Lucite tiez predlozili ziadosti na základe oznámenia o spolupráci. 112 Vzhladom na vsetky skutocnosti analyzované vyssie a najmä na neschopnost Komisie predlozit listinné dôkazy o danom stretnutí alebo podrobnejsie vyhlásenie o prítomnosti Barlo na tomto stretnutí a so zretelom na zásadu, ze ak súd pochybuje, táto pochybnost sa musí uplatnit v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia (pozri bod 58 vyssie), treba konstatovat, ze stretnutie v Barcelone uvedené v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia nemôze byt voci zalobkyniam uplatnené. 113 V tejto súvislosti je urcite potrebné zdôraznit, ze Komisia správne tvrdí, ze hoci je na úcel odôvodnenia pevného presvedcenia, ze k poruseniu doslo, povinná uviest presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 43 a tam citovanú judikatúru, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 55), kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám, ale postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 180 a tam citovanú judikatúru) Rovnako Komisia správne trvá na tom, ze dôkazy je potrebné posudzovat ako celok s ohladom na vsetky relevantné skutkové okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 175). 114 Kedze vsak Komisia tvrdí, ze stretnutie v Barcelone v máji - júni 1999 treba posudzovat v súvislosti s nepretrzitou spoluprácou medzi clenmi kartelu, ktorá podla Degussy zacala v rokoch 1984 - 1985, treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pripustila, ze "úcast Barlo na karteli nebolo mozné prirovnat k úcasti väcsiny ostatných podnikov" najmä vzhladom na to, ze "odhalené protisútazné kontakty skôr preuká[zali], ze Barlo sa sporadicky zúcastnila stretnutí, ktoré spocívali len v informovaní tohto podniku o dohodách alebo protisútazných postupoch dohodnutých pre PMMA - pevné dosky" (odôvodnenie c. 373 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho tiez pripustila, ze Barlo sa zúcastnila na porusení kratsie nez ostatné podniky, a to od 30. apríla 1998 do 21. augusta 2000, zatial co samotné porusenie bolo preukázané na obdobie od 23. januára 1997 do 12. septembra 2002. Vzhladom na tieto okolnosti je úplne pravdepodobné, ze Barlo sa kartelu zúcastnila len na styroch stretnutiach, ako to pripustili aj zalobkyne. Ani celkové posúdenie súboru nepriamych dôkazov, ktoré Komisia voci zalobkyniam zhromazdila, ani kontext veci teda neumoznujú zmenit záver uvedený v bode 112 vyssie. 115 Z toho vyplýva, ze uvedenú výhradu treba prijat. - O neexistencii iných kontaktov alebo výmen informácií, na ktorých sa Barlo zúcastnila 116 Zalobkyne spochybnujú presnost tvrdení uvedených v odôvodnení c. 227 napadnutého rozhodnutia. Uvádzajú, ze detailný opis stretnutí, na ktorých sa Barlo zúcastnila, ukazuje, ze uvedené stretnutia neslúzili na to, aby informovali Barlo o obsahu stretnutí, na ktorých sa nezúcastnila. Dalej zalobkyne zdôraznujú, ze napadnuté rozhodnutie nijako nenaznacuje, ze by existovali dalsie kontakty alebo výmeny informácií, ktorých by sa Barlo zúcastnila, a na podporu takýchto kontaktov ci výmen informácií nebol predlozený nijaký dôkaz. 117 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odôvodnenie c. 227 napadnutého rozhodnutia uvádza: "... skutocnost, ze Barlo sa pravdepodobne nezúcastnila na vsetkých stretnutiach venovaných produktu, na ktorý sa tento podnik specializuje (a to PMMA - pevné dosky) nemá na posúdenie jeho úcasti na karteli ziaden vplyv, lebo sa zúcastnila stretnutí, ktoré predchádzali a nasledovali po stretnutiach, na ktorých nebola prítomná, a mohla teda byt informovaná a pri urcovaní svojho obchodného správania na trhu informácie vymenené so sútazitelmi zohladnit..." 118 Je potrebné konstatovat, ze argumentácia zalobkýn je zalozená na nesprávnom výklade tohto odôvodnenia. Komisia v nom totiz len odmieta tvrdenie, ze zalobkyne nemozno vzhladom na obmedzený pocet stretnutí, na ktorých sa Barlo zúcastnila, povazovat za zodpovedné za jediné a nepretrzité porusenie. Naopak, Komisia netvrdila, ze Barlo bola o obsahu stretnutí, ktorých sa nezúcastnila, skutocne informovaná, ani ze existovali iné kontakty alebo výmeny informácií, ktoré by zahrnali Barlo. Komisia len uviedla, ze existuje moznost, ze Barlo bola informovaná ("mohla byt"), pricom táto moznost ani nie je v zalobe napadnutá. 119 Argumentácia zalobkýn je teda neúcinná. 120 Okrem toho je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze námietky Komisie voci zalobkyniam sú zalozené na úcasti Barlo na piatich protisútazných stretnutiach o pevných doskách z PMMA, ktoré boli preskúmané vyssie. 121 Navyse v rozsahu, v akom zalobkyne spochybnujú svoju zodpovednost za jediné porusenie, treba odkázat na preskúmanie druhej casti prvého zalobného dôvodu uvedené dalej. 122 Uvedenú výhradu treba preto zamietnut. - Záver týkajúci sa prvej casti prvého zalobného dôvodu 123 Vzhladom na vyssie uvedené treba prijat prvú cast prvého zalobného dôvodu, ktorý vychádza z nesprávneho posúdenia stretnutí a iných kontaktov alebo výmen informácií zahrnajúcich Barlo, pokial ide o posúdenie údajnej úcasti Barlo na stretnutí v máji a júni v Barcelone, a vo zvysnej casti ju treba zamietnut. Prípadný vplyv tohto záveru na zákonnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a na urcenie výsky pokuty bude preskúmaný dalej. O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení úcasti Barlo na "jedinom a spolocnom protisútaznom projekte" týkajúcom sa troch výrobkov z PMMA 124 Zalobkyne tvrdia, ze nie je správne, ze sa Komisia v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze porusili clánok 81 ES z dôvodu ich pripojenia sa alebo prispenia k "jedinému a spolocnému protisútaznému projektu", ktorý sa týkal troch kategórií výrobkov, a to formovacích zmesí z PMMA, tvrdých dosiek z PMMA a sanitárnych výrobkov z PMMA. 125 V tejto súvislosti je potrebné na úvod pripomenút, ze vzhladom na povahu porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, je zodpovednost za spáchanie týchto porusení osobnej povahy (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 78). 126 Dalej treba uviest, ze dohody a zosúladené postupy, ktorých sa týka clánok 81 ods. 1 ES, nevyhnutne vyplývajú z prispenia viacerých podnikov, ktoré sú síce vsetky spolupáchatelmi porusenia, ale ktorých úcast môze mat rôzne formy, predovsetkým v závislosti od vlastností dotknutého trhu a postavenia kazdého z týchto podnikov na tomto trhu, sledovaných cielov a zvolených alebo zamýslaných spôsobov vykonania. Samotná okolnost, ze kazdý podnik sa zúcastnil na porusení spôsobom, ktorý mu je vlastný, vsak nestací na vylúcenie jeho zodpovednosti za celé porusenie, vrátane zodpovednosti za správanie, ktorého sa fakticky dopustili iné zúcastnené podniky, ale ktoré malo rovnaký ciel alebo následok (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 34 vyssie, body 79 az 80). 127 Porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z pokracujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat z dôvodu, ze jedna alebo viaceré zlozky tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe, zohladnované jednotlivo, predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 81). Pokial rôzne cinnosti zapadajú do "celkového plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená za tieto cinnosti vyvodzovat zodpovednost v závislosti od úcasti na porusení ako celku (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 258 a tam citovanú judikatúru), aj ked sa preukáze, ze dotknutý podnik sa priamo podielal len na jednej alebo viacerých podstatných zlozkách porusenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 161 a tam citovanú judikatúru). 128 Podla judikatúry Súdneho dvora s cielom preukázat úcast podniku na takejto jedinej dohode musí Komisia preukázat, ze dotknutý podnik mal zámer vlastným správaním prispiet k splneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ho mohol rozumne predvídat, a bol pripravený znásat súvisiace riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 87, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 83). 129 Na záver treba zdôraznit, ze skutocnost, ze urcitý podnik sa nezúcastnil na vsetkých prvkoch, ktoré zakladajú kartel, alebo ze hral malú rolu v tých castiach, na ktorých sa zúcastnil, treba zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia a prípadne pri urcení výsky pokuty (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 90, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 86). 130 V predmetnej veci treba najskôr uviest, ze výrok napadnutého rozhodnutia nespresnuje presný rozsah porusenia, za ktoré boli jeho adresáti zodpovední, lebo clánok 1 len uvádza "súbor dohôd a zosúladených postupov v odvetví metakrylátov" bez toho, aby osobitne uvádzal jednotlivé výrobky. 131 V tomto ohlade vsak treba pripomenút, ze je ustálenou judikatúrou, ze výrok aktu nemozno oddelit od jeho odôvodnenia a musí sa vykladat, ak je to potrebné, tak, aby sa zohladnili dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 1258 a tam citovanú judikatúru). 132 Odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia ale jasne uvádza, ze jediné a nepretrzité porusenie sa týka troch výrobkov z PMMA, a znie: "Adresáti tohto rozhodnutia sa podielali na jedinom a nepretrzitom porusení clánku 81 [ES] a clánku 53 [dohody o EHP] v odvetví metakrylátového priemyslu, ktoré sa týkalo troch nasledujúcich výrobkov: - PMMA - formovacie zmesi, - PMMA - tvrdé dosky a - PMMA - sanitárne výrobky." 133 Komisia okrem toho v odôvodneniach c. 222 az 226 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, preco sa domnievala, ze predmetný kartel mohol byt kvalifikovaný ako jediné a nepretrzité porusenie, ktoré sa týkalo troch výrobkov uvedených vyssie. V tomto kontexte Komisia pristupovala k osobitnému prípadu zalobkýn takto: "Skutocnost, ze príslusné podniky sa nezúcastnili na vsetkých prvkoch tvoriacich celkový kartel, ich nemôze zbavit ich zodpovednosti za porusenie clánku 81 [ES]. V predmetnej veci skutocnost, ze Barlo na rozdiel od ostatných strán protisútazných dohôd vsetky tri výrobky z PMMA nevyrába, nemení ani povahu, ani predmet uvedeného porusenia spocívajúceho v narusení bezného vývoja cien vsetkých týchto výrobkov. Zo skutocností uvedených v casti 3 [napadnutého rozhodnutia] jasne vyplýva, ze vsetky strany protisútazných dohôd k tomuto spolocnému protisútaznému projektu pristúpili a v rámci svojich mozností prispievali (teda podla toho, ci sa specializovali na jeden, alebo viaceré výrobky dotknuté týmito dohodami)." (odôvodnenie c. 226 napadnutého rozhodnutia) 134 S ohladom na tieto odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je potrebné konstatovat, ze pokial ide o formovacie zmesi z PMMA, tvrdé dosky z PMMA a sanitárne výrobky z PMMA, clánok 1 tohto rozhodnutia povazuje zalobkyne za zodpovedné za úcast na jedinom a nepretrzitom porusení. 135 Po druhé treba uviest, ze otázka predlozená Vseobecnému súdu na posúdenie nie je otázkou existencie jediného porusenia, ktoré sa týka troch dotknutých výrobkov, ale zodpovednosti zalobkýn za celý rozsah takéhoto porusenia. Zalobkyne az v replike uviedli argumentáciu smerujúcu k spochybneniu samotnej existencie jediného porusenia. Túto argumentáciu treba povazovat za nový zalobný dôvod a podla clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu zamietnut ako neprípustnú. Okrem toho s ohladom na vsetky nasledujúce úvahy ju nebude potrebné skúmat. 136 Treba teda preskúmat, ci úcast zalobkýn na porusení bola na základe ich vlastného správania spôsobilá viest k ich zodpovednosti za celé porusenie, ku ktorému doslo pocas trvania ich úcasti. 137 V tejto súvislosti treba po prvé zamietnut tvrdenie zalozené na skutocnosti, ze Barlo nebola aktívna v odvetví jednej skupiny výrobkov, a síce sanitárnych výrobkov z PMMA. V tomto ohlade stací konstatovat, ako Vseobecný súd uz rozhodol, ze podnik môze porusit zákaz stanovený v clánku 81 ods. 1 ES, ak má jeho správanie koordinované so správaním ostatných podnikov za ciel obmedzit hospodársku sútaz na konkrétnom relevantnom trhu vnútri spolocného trhu, pricom sa nevyhnutne nepredpokladá, ze bude sám aktívny na uvedenom relevantnom trhu (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, T-99/04, Zb. s. II-1501, a z 8. septembra 2010, Deltafina/Komisia, T-29/05, Zb. s. II-4077, bod 48). Preto len samotná skutocnost, ze spolocnost Barlo nebola aktívna v odvetví sanitárnych výrobkov z PMMA, nutne neznamená, ze zalobkyne nebolo mozné povazovat za zodpovedné za spáchanie porusenia týkajúceho sa tohto výrobku. 138 Po druhé skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí "upustila od výhrad, ktoré boli v prípade PMMA - formovacích zmesí voci [zalobkyniam] uplatnené" (odôvodnenie c. 93 napadnutého rozhodnutia), tiez neznamená, ze zalobkyne nemohli byt povazované za zodpovedné za jediné porusenie týkajúce sa najmä tohto výrobku. 139 Je pravda, ze formulácia pouzitá Komisiou v odôvodnení c. 93 napadnutého rozhodnutia je nevhodná a mohla sa zdat v rozpore so zodpovednostou zalobkýn za takéto jediné porusenie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ako bol vylozený so zretelom na odôvodnenia c. 2 a 226 tohto rozhodnutia (pozri body 130 az 134 vyssie). Vzhladom na celé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia treba odôvodnenie c. 93 napadnutého rozhodnutia nutne chápat v tom zmysle, ze podla Komisie nebola priama úcast Barlo na casti kartelu týkajúcej sa formovacích zmesí z PMMA preukázaná. Táto skutocnost vsak sama osebe nevylucuje zodpovednost zalobkýn za jediné porusenie vztahujúce sa k trom dotknutým výrobkom (potri bod 126 vyssie). 140 Po tretie skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o zalobkyne, neuviedla, ze pät stretnutí, ku ktorým doslo v priebehu viac nez dvoch rokov, z ktorých ziadne nebolo "vrcholovým stretnutím", na ktorých boli uzatvorené "dohody o hlavnej spolupráci" (odôvodnenie c. 105 napadnutého rozhodnutia), tiez nestacia na vylúcenie ich zodpovednosti za jediné porusenie. 141 Z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy v sledovaní spolocného ciela, nevylucuje totoznost protisútazného ciela, a tým aj porusenia, za podmienky, ze kazdý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spolocného ciela (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, BST/Komisia, T-452/05, Zb. s. II-1373, bod 32 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho v rámci celkovej dohody vztahujúcej sa na viacero rokov niekolkomesacný nesúlad medzi prejavmi kartelu nemá velký význam. Naopak, rozhodujúca je skutocnost, ze jednotlivé úkony sú súcastou spolocného plánu z dôvodu ich rovnakého ciela (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 260, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 483). 142 Po stvrté teda ostáva overit s ohladom na tvrdenia zalobkýn, ci sú splnené podmienky stanovené judikatúrou uvedenou v bode 128 vyssie. 143 V tejto súvislosti Vseobecný súd spresnil, ze podnik teda môze byt zodpovedný za celkový kartel dokonca aj vtedy, ak sa preukáze, ze sa priamo zúcastnil iba na jednej alebo viacerých castiach tvoriacich kartel, ak vedel alebo musel vediet, ze zosúladený postup, na ktorom sa zúcastnil, predovsetkým prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných pocas niekolkých rokov, bol súcastou celkového plánu urceného na narusenie normálneho fungovania hospodárskej sútaze, a ak sa tento plán vztahoval na vsetky podstatné zlozky kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 176, a BST/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 32). 144 Preto len samotná zhoda ciela dohody, na ktorej sa podnik zúcastnil, a ciela celkovej kartelovej dohody nestací na to, aby sa tomuto podniku pripísala úcast na celkovej kartelovej dohode. Jeho úcast na dotknutej dohode môze byt totiz výrazom jeho pristúpenia k tejto celkovej kartelovej dohode, len pokial podnik, ked sa na tejto dohode zúcastnuje, vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do celkovej kartelovej dohody (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia, T-28/99, Zb. s. II-1845, bod 45, a Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 209). 145 V tejto súvislosti treba najskôr uviest, ze Komisia nepreukázala a dokonca ani neuviedla, ze Barlo vedela alebo mala vediet, ze sa úcastou na kartelovej dohode, pokial ide o pevné dosky z PMMA, zaclenila do globálneho kartelu, ktorý sa týkal troch výrobkov z PMMA. 146 Naopak, ako zalobkyne správne zdôraznujú, sama Komisia v napadnutom rozhodnutí pripustila, ze "Barlo nevedela alebo nemusela nutne vediet o globálnom projekte protisútazných dohôd" (odôvodnenie c. 335 napadnutého rozhodnutia). 147 Komisia takisto netvrdí, ze Barlo vedela o faktickom zamýslanom alebo realizovanom správaní iných podnikov sledujúcich tie isté ciele alebo ho mohla rozumne predpokladat a bola pripravená prijat z toho vyplývajúce riziko. Komisia naopak vo vyjadrení k zalobe tvrdí, ze Barlo, "aspon pokial ide o PMMA - pevné dosky", vedela o cinnostiach svojich konkurentov smerujúcich k realizácii tohto jediného ciela. 148 Názor obhajovaný Komisiou je zalozený na jedinom tvrdení, ze porusenie, ktoré spolocnost Barlo mohla "subjektívne vnímat" ako pokrývajúce len pevné dosky z PMMA, bolo v skutocnosti neoddelitelnou súcastou jediného rozsiahlejsieho porusenia, ktoré pokrývalo vsetky tri výrobky z PMMA. Z judikatúry uvedenej v bodoch 128, 143 a 144 vyssie vsak jasne vyplýva, ze subjektívne vnímanie porusenia predstavuje relevantnú skutocnost, pokial ide o clánok 81 ods. 1 ES. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze toto ustanovenie sa uplatní len vtedy, ked existuje zhoda vôle medzi dotknutými stranami (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, T-18/05, Zb. s. II-1769, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 149 V tomto kontexte je potrebné spresnit, ze samotná skutocnost, ze Barlo poznala a sledovala protisútazné ciele v odvetví pevných dosiek z PMMA, neumoznuje dospiet k záveru, ze uvedená spolocnost vedela o jednotnom cieli, ktorý sledoval jediný kartel v odvetví metakrylátov. Bolo totiz rozhodnuté, ze pojem jednotný ciel nemozno vymedzit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu s cholínchloridom, pretoze ovplyvnenie hospodárskej sútaze, ci uz ako ciel alebo následok, je spolocnou základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jednotný ciel môze pojem jediné a pokracujúce porusenie pripravit o cast zmyslu, kedze by mala za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia, ktoré clánok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat ako podstatné zlozky jediného porusenia (rozsudky Vseobecného súdu BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 127 vyssie, bod 180, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 92). 150 Názor Komisie by umoznoval pripísat podniku jediné porusenie z dôvodu samotného konstatovania objektívnych väzieb medzi uvedeným porusením a dohodou, ktorej sa takýto podnik zúcastnil, pricom takýmito väzbami sú napríklad príslusnost k rovnakému hospodárskemu odvetviu, a to dokonca bez preukázania toho, ze daný podnik o existencii takéhoto jediného porusenia vedel alebo ze ho mohol dôvodne predvídat, a ze bol pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko. 151 Je teda potrebné konstatovat, ze Komisia nepreukázala, ze úcast Barlo na porusení týkajúcom sa pevných dosiek z PMMA viedla k zodpovednosti zalobkyne za celé jediné porusenie, a ze druhá cast prvého zalobného dôvodu je teda dôvodná. 152 Preto treba zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyne porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 dohody o EHP tým, ze sa podielali na viacerých dohodách a zosúladených postupoch, ktoré sa týkali nielen pevných dosiek z PMMA, ale tiez formovacích zmesí z PMMA a sanitárnych výrobkov z PMMA. 153 Prípadný dosah tohto konstatovania na výsku pokuty ulozenej zalobkyniam bude preskúmaný nizsie v rámci analýzy druhej casti druhého zalobného dôvodu vychádzajúceho z nesprávneho posúdenia závaznosti porusenia. O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení úcasti Barlo na nepretrzitom porusení 154 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze sa dopustili nepretrzitého porusenia. Zalobkyne zdôraznujú, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na prítomnosti Barlo na piatich stretnutiach, ku ktorým doslo v priebehu viac nez dvoch rokov, co z praktického hladiska vylucuje akúkolvek formu nepretrzitej úcasti na karteli. Zalobkyne okrem toho poznamenali, ze bez ohladu na údajné stretnutie v Barcelone v máji alebo júni 1999, ktorého konanie popierajú, spocíva napadnuté rozhodnutie na styroch stretnutiach, z ktorých prvé dve sa konali v prvom semestri roku 1998, zatial co dve dalsie sa konali v roku 2000, teda v rozmedzí, ktoré dosahuje az 20 mesiacov. 155 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dlzka trvania porusenia je okrem toho základnou zlozkou pojmu porusenie v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu. V tejto súvislosti sa podla judikatúry pozaduje, ze ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázat dlzku trvania porusenia, aby sa Komisia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutocnosti dostatocne blízke z hladiska casu, aby bolo mozné rozumne pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 9. júla 2009, Peugeot a Peugeot Nederland/Komisia, T-450/05, Zb. s. II-2533, bod 220 a tam citovanú judikatúru). 156 Okrem toho bolo rozhodnuté, ze skutocnost, ze samotný kartel trval nepretrzite, totiz nevylucuje, ze jeden alebo viacerí jeho úcastníci na urcitý cas prerusili svoju úcast na nom (rozsudok IMI a i./Komisia, Uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 83). 157 Názor Komisie, ze nepretrzitá povaha porusenia sa má analyzovat so zretelom na neexistenciu distancovania od kartelu a neobnovenie skutocne samostatnej politiky a nie len na krátkodobé zdrzanie sa úcasti na aktivitách kartelu, je okrem toho relevantný len za predpokladu, ze Komisia unesie dôkazné bremeno, ktoré jej prinálezí, teda predlozí dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (pozri rozsudok IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 86 a tam citovanú judikatúru). Prijatie názoru Komisie pri nedostatku takýchto dôkazov by viedlo v rozpore so zásadami pripomenutými v bodoch 43 a 155 vyssie k preneseniu dôkazného bremena, pokial ide o trvanie porusenia, na zalobkyne. 158 V predmetnej veci teda treba preskúmat, ci Komisia podla svojho tvrdenia predlozila dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu. 159 V tejto súvislosti treba este uviest, ze ak aj obdobie medzi dvoma prejavmi urcitého protisútazného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie pokracujúcej povahy porusenia, nic to nemení na tom, ze otázku, ci uvedené obdobie je, alebo nie je dostatocne dlhé na to, aby mohlo predstavovat prerusenie porusenia, nemozno preskúmat abstraktne. Práve naopak, treba ju preskúmat v kontexte fungovania daného kartelu (rozsudok IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 89), prípadne vrátane osobitných podmienok úcasti dotknutého podniku na tomto karteli. 160 S ohladom na posúdenie prvej casti prvého dôvodu treba konstatovat, ze výhrady Komisie voci zalobkyniam spocívajú na prítomnosti Barlo na týchto styroch stretnutiach: stretnutie z apríla 1998 v Dernbachu (odôvodnenie c. 151 napadnutého rozhodnutia), stretnutie z 29. júna 1998 v Darmstadte (odôvodnenie c. 155 napadnutého rozhodnutia), stretnutie z 24. februára 2000 v Heidelbergu (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia) a stretnutie z 21. augusta 2000 v Deidesheime (odôvodnenie c. 168 napadnutého rozhodnutia). 161 Po prvé treba konstatovat, ze stretnutia v Dernbachu a v Darmstadte a stretnutie v Heidelbergu a Deidesheime oddelovalo len pár mesiacov. Tieto intervaly vsak nie sú v kontexte fungovania kartelu dostatocne dlhé na to, aby bolo mozné konstatovat prerusenie úcasti Barlo na karteli. Okrem toho zalobkyne netvrdia opak. 162 Po druhé treba urcit, ci Komisia preukázala nepretrzitú úcast Barlo na karteli medzi stretnutím z 29. júna 1998 v Darmstadte (odôvodnenie c. 155 napadnutého rozhodnutia) a stretnutím z 24. februára 2000 v Heidelbergu (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia). 163 V tejto súvislosti treba uviest, ze z odôvodnenia c. 155 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na stretnutí z 29. júna 1998 v Darmstadte sa úcastníci dohodli na zvýsení cien na október 1998. Hoci je v tomto bode uvedené, ze spolocnost Barlo netvrdila, ze svoju cenovú politiku zmení, a napriek tomu, ze spolocnost Barlo nie je uvedená v odôvodnení c. 157 napadnutého rozhodnutia medzi podnikmi, ktoré skutocne v priebehu stretnutia z 29. júna 1998 v Darmstadte dohodu uzatvorili, nemení to nic na tom, ze Barlo mohla prevziat cast informácií vztahujúcich sa k zvýseniu cien na október 1998 a následne svoje obchodné správanie prispôsobit. Treba teda konstatovat, ze Barlo sa podielala na karteli az do konca októbra 1998 nepretrzitým spôsobom. 164 Dalej treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie uvádza v tomto období, pokial ide o pevné dosky z PMMA, desat stretnutí, ktoré sa konali po stretnutí v Darmstadte, prinajmensom od polovice roku 1999 celkom pravidelne (ide o stretnutia z 18. augusta, 11. septembra a 10. decembra 1998, stretnutia konané 20. januára, 4. a 19. marca a 5. mája 1999 a dalej stretnutia v máji a júni 1999, ako aj dodatocné dve stretnutia bez presného dátumu, ktoré sa konali v Taliansku v roku 1999; odôvodnenie c. 157 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Podla napadnutého rozhodnutia sa úcastníci v priebehu týchto stretnutí zhodli na zvýsení cien a presunutí nákladov na poskytovanie sluzieb na zákazníkov a vymenili si informácie o trhu. Okrem toho odôvodnenie c. 166 napadnutého rozhodnutia uvádza zvýsenie cien, ktoré bolo oznámené 1. novembra 1999 a vykonané v januári 2000 (odôvodnenie c. 166 napadnutého rozhodnutia). 165 Z týchto úvah vyplýva, ze obdobie, v ktorom neexistovali tajné kontakty alebo prejavy zo strany Barlo, trvalo skoro sestnást mesiacov (od konca októbra 1998 do 24. februára 2000), a dalej ze toto obdobie znacne prekrocilo intervaly, v ktorých podniky, ktoré boli clenmi kartelu, prejavovali svoju vôlu obmedzit hospodársku sútaz. Treba teda konstatovat, ze trvalá úcast Barlo na karteli nie je pre toto obdobie preukázaná. 166 Okrem toho, hoci podla napadnutého rozhodnutia sa úcast Barlo na karteli v kazdom prípade obmedzila na "sporadickú úcast na stretnutiach", ktorá spocívala výhradne v "informovaní sa o protisútazných dohodách alebo postupoch, na ktorých sa úcastníci v prípade PMMA - pevných dosiek zhodli" (odôvodnenie c. 373 napadnutého rozhodnutia), táto úvaha neumoznuje vyvrátit tvrdenie, pokial ide o úcast Barlo na porusení v priebehu obdobia uvedeného vyssie. 167 Napadnuté rozhodnutie teda treba zrusit v rozsahu, v akom povazuje zalobkyne za zodpovedné za ich úcast na karteli v období od 1. novembra 1998 do 23. februára 2000. Prípadný vplyv tohto záveru na stanovenie výsky pokuty bude preskúmaný nizsie. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, usmernení a zásady proporcionality 168 Zalobkyne tvrdia, ze aj za predpokladu, ze by boli uznané vinnými za porusenie clánku 81 ES, pokuta, ktorá im bola ulozená, nie je v súlade s pravidlami stanovenými v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a s usmerneniami a porusuje zásadu proporcionality. O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení trvania údajného porusenia 169 Zalobkyne tvrdia, ze trvanie ich úcasti na porusení stanovené v napadnutom rozhodnutí na dva roky a tri mesiace je nesprávne, lebo Komisia nesprávne urcila dni 30. apríla 1998 a 21. augusta 2000 ako dátumy zaciatku a konca ich úcasti na porusení, a najmä preto, lebo napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatok dôkazov na podporu tvrdenia, ze porusenie bolo pocas tohto obdobia jediné a nepretrzité. 170 V tomto ohlade treba zamietnut kritiku zalobkýn týkajúcu sa dátumov, ktoré Komisia v prípade zaciatku a konca ich úcasti na porusení stanovila, ako nedôvodné. 171 Ako vyplýva dalej z vyssie uvedeného, úcast Barlo na protisútaznom stretnutí z apríla 1998 v Dernbachu bola preukázaná z právneho hladiska dostatocným spôsobom. Okrem toho skutocnost, ze Komisia nemohla stanovit presný dátum tohto stretnutia, nie je relevantná, pokial ide o výsku pokuty ulozenej zalobkyniam, lebo pol prijatý dátum (30. apríl 1998), ktorý je pre zalobkyne priaznivejsí. 172 Dalej, pokial ide o dátum ukoncenia úcasti zalobkýn na porusení (21. august 2000), z uvedeného vyplýva, ze Barlo sa v tento den zúcastnila protisútazného stretnutia, od ktorého sa nedistancovala. Za týchto podmienok je tvrdenie, ze Barlo so zvýsením cien nesúhlasila, irelevantné. To isté platí v prípade tvrdenia vychádzajúceho zo skutocnosti, ze Komisia po tomto stretnutí existenciu protiprávneho správania Barlo nepreukázala. 173 Po druhé treba pripomenút, ako bolo rozhodnuté v rámci preskúmania tretej casti prvého zalobného dôvodu, ze úcast zalobkýn na karteli v období od 1. novembra 1998 do 23. februára 2000 nebola preukázaná a napadnuté rozhodnutie treba zrusit v rozsahu, v akom v nom Komisia konstatovala ich zodpovednost za toto obdobie. Je teda potrebné tiez dospiet k záveru, ze Komisia nesprávne v rámci výpoctu pokuty takéto obdobie zohladnila na úcely urcenia trvania ich úcasti na porusení. 174 Dalej treba zamietnut názor Komisie, ze prerusenie úcasti na karteli musí viest k dvom pokutám, ktorých celková výska je dokonca vyssia. Hoci úcast zalobkýn na porusení bola prerusená, z uvedeného vyplýva, ze sa zúcastnili jedného a toho istého porusenia. Výska pokuty teda musí byt urcená najmä podla závaznosti tohto porusenia a nie na základe dvoch oddelených porusení. Závaznost porusenia posúdená najmä podla jeho povahy a geografického rozsahu ostáva navzdory prerusenia úcasti zalobkýn na tomto porusení nezmenená. 175 Je teda potrebné v rámci neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu prepocítat výsku pokuty, ktorá bola zalobkyniam ulozená, a to s ohladom na trvanie ich skutocnej úcasti na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, body 96, 97 a 190). 176 S ohladom na uvedené dosahuje trvanie tejto úcasti na porusení 11 mesiacov a 28 dní. Podla metódy stanovovania pokút uvedenej v usmerneniach a uplatnenej Komisiou v napadnutom rozhodnutí predstavuje takáto úcast krátkodobé porusenie, pre ktoré v zásade ziadne zvýsenie stanovené nie je (bod 1 B usmernení). Ustanovenie uvedené ako posledné vsak nezakotvuje kogentné pravidlo a v kazdom prípade toto pravidlo nemôze Vseobecný súd zaväzovat v rámci jeho neobmedzenej právomoci. 177 Pritom s ohladom na okolnosti veci a najmä na nevyhnutne pribliznú povahu trvania uvedenú v predchádzajúcom bode spôsobenú tým, ze zohladnuje 30. október 1998 ako koniec prvého obdobia úcasti zalobkýn na karteli, ako aj s ohladom na skutocnost, ze táto úcast bola neskôr obnovená, sa Vseobecný súd domnieva, ze zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 10 % primerane odráza trvanie tejto úcasti na porusení. 178 Výsku pokuty treba teda znízit tým, ze zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 20 %, ktoré Komisia uplatnila v odôvodnení c. 353 napadnutého rozhodnutia, nahradí zvýsením o 10 %, a prvú cast druhého zalobného dôvodu treba vo zvysnej casti zamietnut. O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení závaznosti údajného porusenia 179 Zalobkyne tvrdia, ze ak ide podla ustálenej judikatúry o urcenie závaznosti porusenia, je potrebné urcit osobnú zodpovednost daných podnikov a závaznost týkajúcu sa úcasti kazdého z nich. Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí bud takéto osobné preskúmanie nevykonala, alebo ho vykonala nesprávne. Východisková suma pokuty (15 miliónov eur) je preto neodôvodnená. 180 V tomto ohlade treba na úvod pripomenút, ze pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, Komisia musí skúmat závaznost úcasti na nom kazdého z nich (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 153 a tam citovanú judikatúru), aby bolo mozné urcit, ci v ich prípade existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 190). 181 Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individuálnosti trestov a sankcií, podla ktorej môze byt podnik sankcionovaný len za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, a ktorá je uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze Únie (rozsudok Súdu prvého stupna 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 261). 182 Pokial ide o uplatnenie usmernení, treba pripomenút, ze metóda, ktorú na stanovovanie výsky pokuty uvádzajú, sa riadi podla pravidiel zalozených na stanovení základnej ciastky podla závaznosti a dlzky trvania porusovania, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti. 183 Z judikatúry tak vyplýva, ze v rámci uplatnovania usmernení treba rozlisovat medzi posudzovaním závaznosti porusenia, ktoré slúzi na stanovenie východiskovej sumy pokuty, a posudzovaním závaznosti vo vztahu k úcasti kazdého z dotknutých podnikov na porusovaní, ktorá má byt posudzovaná v rámci prípadného uplatnovania pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností (rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 100; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 189, a z 30. apríla 2009, CD-Contact Data/Komisia, T-18/03, Zb. s. II-1021, bod 95). 184 Treba tiez pripomenút, ze body 2 a 3 usmernení stanovujú upravenie základnej sumy pokuty v závislosti od urcitých pritazujúcich a polahcujúcich okolností, ktoré sa týkajú jednotlivých dotknutých podnikov. Najmä bod 3 usmernení s názvom "Polahcujúce okolnosti" uvádza demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k znízeniu základnej sumy pokuty. V nom sa uvádza výlucne pasívna úloha podniku, faktické neuplatnovanie dohôd, ukoncenie porusovania, len co zasiahne Komisia, existencia primeraných pochybností podniku o tom, ci postihované správanie predstavuje porusenie, skutocnost, ze k poruseniu doslo z nedbanlivosti, ako aj efektívna spolupráca podniku v konaní mimo rámca oznámenia o spolupráci. 185 Naproti tomu v kontexte stanovovania východiskovej sumy pokuty Komisia nie je povinná úcinky správania podniku osobitne posúdit. Podla ustálenej judikatúry sa na stanovenie vseobecnej úrovne pokút nezohladnujú následky vyplývajúce zo skutocného správania, o ktorom podnik tvrdí, ze si ho osvojil, ale následky vyplývajúce z celkového porusovania, na ktorom sa podielal (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 152, a z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, C-554/08 P, Zb. s. II-189*, body 21 a 24). 186 V predmetnej veci zalobkyne po prvé Komisii v podstate vytýkajú, ze v rámci posúdenia závaznosti porusenia neanalyzovala ich vlastné správanie. Zdôraznujú, ze Komisia sa vo svojej kvalifikácii porusenia ako "velmi závazné" uvedenej v odôvodneniach c. 319 az 331 napadnutého rozhodnutia zamerala na kartel sám osebe, bez toho, aby sa sústredila na individuálne správanie jednotlivých sútazitelov, najmä Barlo. Zalobkyne sa vsak domnievajú, ze najmä s ohladom na základné charakteristiky porusenia, ktoré boli analyzované v odôvodnení c. 320 napadnutého rozhodnutia, nemozno kvalifikovat správanie Barlo ako "velmi závazné". 187 Ako vyplýva z uvedeného vyssie, v tomto ohlade treba uviest, ze v rámci uplatnenia usmernení sa majú skutocnosti týkajúce sa vlastného správania podniku prípadne zohladnit v stádiu posúdenia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností (body 2 a 3 usmernení), na úcely prispôsobenia úrovne základnej sumy pokuty stanovenej najmä v závislosti na závaznosti porusenia, ktorého sa podnik zúcastnil. Tvrdenie, ze Komisia mala v tomto stádiu stanovovania výsky pokuty analyzovat osobitne individuálne správanie zalobkýn, teda treba zamietnut. 188 Zalobkyne napokon v skutocnosti nepopierajú samotnú závaznost porusenia stanovenú Komisiou. Aj ked tvrdia, ze Komisia nevykonala ziadnu analýzu dotknutého geografického trhu, nepredkladajú ziadnu informáciu, aby dôvodnost záveru Komisie, ze trh pokrýval celé územie EHP, popreli. 189 V kazdom prípade, ako Súdny dvor uz rozhodol, z usmernení vyplýva, ze pokial ide o horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu, z usmernení tiez vyplýva, ze tieto kartely môzu byt kvalifikované ako velmi závazné porusenia výlucne na základe ich samotnej povahy, a to bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh (rozsudky Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 75, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 103). Takéto kartely si totiz uz z dôvodu svojej povahy zaslúzia ulozenie najprísnejsích pokút. Ich prípadný konkrétny dopad na trh, najmä otázka, nakolko obmedzenie hospodárskej sútaze viedlo k vyssej cene na trhu, nez aká by prevládala, pokial by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, KME Nemecko a i./Komisia, T-127/04, Zb. s. II-1167, bod 64). Tvrdenia zalobkýn, ze ich správanie nemalo na trh ziaden vplyv, neumoznuje v ziadnom prípade spochybnit kvalifikáciu porusenia ako "velmi závazné". 190 Treba teda konstatovat, ze Komisia bola oprávnená dospiet v odôvodnení c. 331 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze predmetný kartel predstavoval "velmi závazné" porusenie s ohladom na jeho samotnú povahu a skutocnost, ze pokrýval celé územie EHP. 191 Po druhé zalobkyne napádajú posúdenie Komisie uvedené v odôvodneniach c. 332 az 336 napadnutého rozhodnutia, ktoré vykonala na základe "rozdielneho zaobchádzania" a ktoré ju viedlo k tomu, ze im priznala znízenie výsky pokuty o 25 %. 192 Zalobkyna tvrdí, ze výska pokuty pred uplatnením znízenia o 25 % ziadne rozdielne zaobchádzanie nereflektuje, lebo je len výsledkom uplatnenia toho istého "matematického vzorca" na vsetky dotknuté podniky. Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia na úcely urcenia východiskovej sumy pokuty pouzila percentuálnu sadzbu okolo 30 % z obratu, ktorý dotknuté podniky dosiahli z predaja výrobkov z PMMA v EHP (odôvodnenie c. 334 napadnutého rozhodnutia). 193 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze siesty odsek bodu 1 A usmernení stanovuje moznost rozlísit východiskové sumy pokuty, ktoré sa majú uplatnit na podniky zapojené do rovnakého porusenia, "aby bola zohladnená specifická zátaz, a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov". Komisia takto postupovala v odôvodnení c. 332 a nasl. napadnutého rozhodnutia. Oznámila, ze "stupnice pokút, ktoré je mozné ulozit, umozn[ovali] uplatnit na podniky rozdielne zaobchádzanie tak, ze bola zohladnená skutocná ekonomická schopnost podnikov, ktoré sa zúcastnili porusenia, významne narusit hospodársku sútaz" a ze "[je] to primerané, ak existujú, ako to je v predmetnej veci, velké rozdiely v obratoch, ktoré majú podniky, ktoré sa dopústajú porusenia, z výrobkov, na ktoré sa vztahuje kartel" (odôvodnenie c. 332 napadnutého rozhodnutia). Treba tiez uviest, ze z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia pouzila "matematický vzorec", ako tvrdia zalobkyne, avsak z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty Komisia uplatnila na vsetky dotknuté podniky rovnaké kritérium, a síce kritérium "relatívneho významu v obrate, ktorý dotknuté podniky dosiahli z predaja výrobkov z PMMA, pre ktoré sa zúcastnili kartelu" (odôvodnenie c. 333 napadnutého rozhodnutia). 194 Tento postup vsak nemozno kritizovat. Naopak, uvedený postup umoznuje nediskriminacným spôsobom zohladnit objektívne rozdiely medzi jednotlivými úcastníkmi kartelu s cielom urcit sumy pokuty podla skutocnej ekonomickej schopnosti podnikov, ktoré sa zúcastnili porusenia, významne narusit hospodársku sútaz. Kedze výsledkom tohto prístupu sú rôzne východiskové sumy pokuty, treba konstatovat, ze na rozdiel od tvrdení zalobkýn Komisia uplatnila skutocné "rozdielne zaobchádzanie" v zmysle usmernení. 195 Okrem toho treba zdôraznit, ze kritérium prijaté Komisiou tiez zohladnuje skutocnost, ze priama úcast zalobkýn na karteli bola preukázaná, len pokial ide o pevné dosky z PMMA. Komisia jasne vyhlásila, ze "[v] prípade Barlo slo len o PMMA - pevné dosky" (odôvodnenie c. 333 napadnutého rozhodnutia), a zohladnila teda obrat dosiahnutý, pokial ide o tento výrobok, v EHP za rok 2000. Zo spisu pritom vyplýva, ze zalobkyne boli aktívne tiez v odvetví formovacej zmesi PMMA. V dôsledku toho dôvodnost druhej casti prvého zalobného dôvodu (pozri najmä bod 152 vyssie) nemá vplyv na posúdenie Komisie, pokial ide o túto otázku. 196 Dalej zalobkyne tvrdia, ze znízenie výsky pokuty o 25 % uplatnené v odôvodnení c. 335 napadnutého rozhodnutia nebolo dostatocne odôvodnené a ze je nedostatocné. Zalobkyne sa domnievajú, ze uvedené znízenie malo zohladnit skutocnost, ze neboli zodpovedné za celý kartel, a nie len ich neznalost v tomto smere, pricom boli povazované za zodpovedné za celé jediné porusenie. Zalobkyne sa teda domnievajú, ze znízenie, ktoré by odrázalo rozdelenie MMA medzi jednotlivé kategórie dotknutých výrobkov, by bolo "úplné minimum". Zalobkyne pripomínajú, ze podla odôvodnenia c. 5 napadnutého rozhodnutia bolo toto rozdelenie nasledujúce: 49 %, pokial ide o pevné dosky, 36 %, pokial ide o formovacie zmesi, a 15 %, pokial ide o sanitárne výrobky. 197 V tomto smere treba konstatovat, ze zalobkyne správne tvrdia, ze skutocnost, ze neboli zodpovedné za celý kartel, ako vyplýva z preskúmania druhej casti prvého zalobného dôvodu, mala byt zohladnená v rámci stanovenia východiskovej sumy pokuty. 198 Z vyssie uvedeného teda vyplýva, ze zalobkyniam mohla byt na rozdiel od ostatných adresátov napadnutého rozhodnutia pripísaná len cast kartelu, a to cast týkajúca sa pevných dosiek z PMMA. Preto bolo porusenie pravidiel práva hospodárskej sútaze nevyhnutne menej závazné nez to, ktoré je pripísané porusitelom, ktorí sa zúcastnili na vsetkých castiach porusenia a ktorí k úcinnosti a závaznosti tohto kartelu prispeli väcsmi nez porusitel, ktorý bol zapojený len do jednej casti tohto kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, body 162 a 164). 199 Podniku vsak nemôze byt ulozená pokuta, ktorej výska sa vypocíta na základe jeho úcasti na tajnej dohode, za ktorú nie je uznaný za zodpovedný (rozsudok Sigma Tecnologie/Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 79 az 82, a IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 157). 200 V rámci uplatnenia usmernení je potrebné toto posúdenie urobit vzdy v stádiu stanovenia osobitnej východiskovej sumy, kedze zohladnenie polahcujúcich okolností umoznuje upravit iba základnú sumu pokuty v závislosti od spôsobu, akým porusitel vykonával kartel. Pritom porusitel, ktorý nie je zodpovedný za úcast na niektorých castiach daného kartelu, nemôze mat úlohu pri vykonávaní týchto castí (rozsudok IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 164). 201 Treba teda konstatovat, ze v predmetnej veci, hoci Komisia pochybila pri urcení zodpovednosti zalobkýn za kartel, postupovala správne, pokial ide o urcenie výsky pokuty v súlade so zásadami uvedenými vyssie. 202 Ako vyplýva z vyssie uvedeného (pozri bod 195 vyssie), stádium výpoctu pokuty, ktoré spocíva v zaradení dotknutých podnikov do niekolkých kategórií podla ich relatívneho významu na obrate dosiahnutom z predaja výrobkov z PMMA, v súvislosti s ktorými sa podielali na karteli, nie je postihnutá vadou na úrovni urcovania zodpovednosti za porusenie. 203 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze zohladnený obrat mal vylúcit obrat dosiahnutý Quinn Plastics, SA, lebo Komisia v napadnutom rozhodnutí od vsetkých výhrad voci tejto spolocnosti upustila, stací len konstatovat, ze zalobkyne nepopierajú tvrdenie Komisie, podla ktorého skutocnost, ze tejto spolocnosti nie je napadnuté rozhodnutie urcené, nic nemení na obrate z predaja pevných dosiek z PMMA, ktorý mozno pripocítat podniku Barlo zahrnajúcemu aj materskú spolocnost, ktorá bola adresátom, teda Quinn Barlo, ktorá v case spáchania priestupku vlastnila Quinn Plastics, SA. 204 V odôvodnení c. 335 napadnutého rozhodnutia Komisia dalej zalobkyniam priznala osobitné znízenie o 25 % z východiskovej sumy pokuty z dôvodu, ze "ne[bolo] zrejmé, ci sa spolocnost Barlo na tajných dohodách týkajúcich sa PMMA - formovacích zmesí alebo PMMA - sanitárnych výrobkov zúcastnila, ci nie", a preto "sa zdalo, ze spolocnost Barlo o globálnom projekte protisútazných dohôd nevedela alebo nemusela nutne vediet". 205 Toto znízenie urcite nebolo odôvodnené neexistenciou zodpovednosti zalobkýn za casti kartelu týkajúce sa formovacích zmesí z PMMA, ale len tým, ze neboli do uvedených castí priamo zapojené alebo ze o nich nevedeli. 206 Táto úvaha vsak sama osebe nemôze poskytnutie daného znízenia spochybnit vzhladom na to, ze Komisia oprávnene mohla znízenie výsky pokuty na takomto základe poskytnút. 207 Ostáva teda overit, ci uvedené znízenie, ako aj osobitná východisková suma pokuty, ktorá z neho vyplýva (15 miliónov eur) primerane odrázajú závaznost porusenia spáchaného zalobkynami posúdené s ohladom na ciastocné zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 152 vyssie). 208 V tejto súvislosti treba uviest, ze hoci sa dané porusenie týkalo len jedného z troch dotknutých výrobkov, nemení to nic na tom, ze slo stále o velmi závazné porusenie (pozri bod 189 vyssie), ktoré navyse zahrnalo celé územie EHP. Najmä skutocnost, ze toto jediné porusenie zohladnené ako celok by mohlo predstavovat este závaznejsie porusenie práva hospodárskej sútaze, ale neznamená to, ze porusenie, ktorého sa zalobkyne dopustili, nie je tiez "velmi závazné" (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Oxley Threads/Komisia, T-448/05, Zb. s. II-69*, bod 37). 209 Tento záver nespochybnujú tvrdenia zalobkýn, podla ktorých nebolo preukázané, ze sa podielali na hlavných charakteristikách kartelu uvedených v odôvodnení c. 320 napadnutého rozhodnutia. S ohladom na úvahy uvedené v bodoch 180 az 187 vyssie nebolo relevantnou otázkou vo fáze urcovania východiskovej sumy pokuty samotné chovanie zalobkýn, ale otázka charakteristík porusenia, na ktorom sa podielali. Zalobkyne pritom netvrdia, ze hlavné charakteristiky kartelu uvedené v odôvodnení c. 320 napadnutého rozhodnutia nemozno uplatnit na sporné porusenie, lebo toto porusenie sa týkalo len pevných dosiek z PMMA. Dalej aj za predpokladu, ze by sa zalobkyne priamo vsetkých druhov protisútazných správaní uvedených v odôvodnení c. 320 napadnutého rozhodnutia nezúcastnili, treba poukázat na to, ze sa zúcastnili stretnutí týkajúcich sa pevných dosiek z PMMA, na ktorých sa najmä uzatvárali dohody o cenách, o cenách sa diskutovalo a dochádzalo k výmene informácií o trhu (pozri body 60 az 78 vyssie), a ze zalobkyne teda o uvedených protisútazných správaniach vedeli, vrátane tých, ktorých sa priamo nezúcastnili, alebo ich mohli dôvodne predvídat (pozri bod 128 vyssie). 210 Treba teda konstatovat, ze porusenie, ktorého sa zalobkyne dopustili, treba v zmysle usmernení kvalifikovat ako "velmi závazné". Pritom treba pripomenút, ze uvedené usmernenia pre takéto porusenia v zásade stanovujú 20 miliónov eur ako minimálnu východiskovú sumu. 211 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze východisková suma pokuty, ktorá sa na ne uplatnovala, mala v podstate odrázat význam pevných dosiek z PMMA v porovnaní so vsetkými výrobkami z PMMA, ktoré boli predmetom jediného porusenia, treba pripomenút, ze zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat vnútorne súladným a objektívne odôvodneným spôsobom (pozri rozsudok BST/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 212 Ako vsak vyplýva z judikatúry, velkost relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na úcely posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 55). Tak isto podla metodológie stanovenej v usmerneniach aj tak nejde o urcujúci prvok v kontexte stanovovania východiskovej sumy pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, T-116/04, Zb. s. II-1087, body 62 az 64). 213 Z toho vyplýva, ze znízenie východiskovej sumy pokuty, ktoré mohli zalobkyne pozadovat z dôvodu, ze sa kartelu zúcastnili, len pokial ide o pevné dosky z PMMA, nemohlo primeraným spôsobom odrázat význam tohto výrobku vo vztahu k vsetkým výrobkom z PMMA, ktoré boli predmetom jediného porusenia. Takéto znízenie by naopak nebolo v súlade so zásadou proporcionality pripomenutou v bode 211 vyssie, lebo by dostatocne nezohladnovalo skutocnost, ze sa zalobkyne tak ako ostatní adresáti napadnutého rozhodnutia podielali na velmi závaznom karteli, ktorý sa týkal celého územia EHP. 214 Napokon treba uviest, ze návrh zalobkýn smerujúci v zásade k znízeniu východiskovej sumy pokuty o 51 %, namiesto znízenia o 25 %, ktoré Komisia priznala (pozri bod 196 vyssie), nie je zalozený na obratoch z predaja kazdého z troch daných výrobkoch z PMMA, ale na rozdelení suroviny (MMA) medzi tieto tri výrobky z PMMA, a to bez toho, aby zalobkyne vysvetlili, preco by toto kritérium bolo na úcely posúdenia závaznosti porusenia, ktorého sa dopustili, relevantné. Pritom pokial ide o otázku, ktorú cast obratu z predaja vsetkých troch uvedených výrobkov z PMMA na úrovni EHP v roku 2000 mozno pripísat len pevným doskám z PMMA, z dokumentov predlozených Komisiou v odpovedi na otázku Vseobecného súdu vyplýva, ze väcsina dotknutých podnikov vrátane zalobkýn túto cast pocas správneho konania odhadovala priblizne na 60 % ci viac, pricom len jeden podnik ju odhadoval priblizne na 50 %. 215 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze znízenie východiskovej sumy pokuty zalobkýn o 25 % priznané v odôvodnení c. 335 napadnutého rozhodnutia odráza závaznost porusenia, na ktorom sa zalobkyne podielali, primeraným spôsobom. Z toho jednak vyplýva, ze napriek pochybeniu, ktorého sa Komisia dopustila v súvislosti so stanovením zodpovednosti zalobkýn za kartel (pozri bod 152 vyssie), nedopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia východiskovej sumy ich pokuty, a dalej, ze v rámci neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu nemozno túto sumu viac znízit. 216 Preto musí byt druhá cast druhého zalobného dôvodu zamietnutá. O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností 217 Zalobkyne uplatnujú, ze posúdenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa polahcujúcich okolností nie je dostatocne odôvodnené a porusuje usmernenia, ako aj zásadu primeranosti. - O pasívnej malej úlohe pri porusení 218 Zalobkyne sa domnievajú, ze posúdenie Komisie v odôvodnení c. 373 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka znízenia výsky pokuty o 50 % z dôvodu pasívnej a malej úlohy, je nesprávne odôvodnené, lebo uvedený bod odôvodnenia obsahuje nepresné a nepreukázané tvrdenia. Dané znízenie je teda nedostatocné. 219 V tomto ohlade treba na úvod pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ak Komisia prijme usmernenia urcené na to, aby upresnili, pri dodrzaní Zmluvy, kritériá, ktoré hodlá uplatnovat v rámci výkonu svojej volnej úvahy, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom jej prislúcha dodrzovat indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila (pozri rozsudok z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 192 a tam citovanú judikatúru). 220 Obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiz nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii výkon jej diskrecnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 1/2003, ako ich vylozil Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudky Wieland-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 212 vyssie, bod 31, a z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 129). 221 V prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré mozno zobrat do úvahy, teda treba predpokladat, ze Komisia si ponechala urcitú mieru volnej úvahy na celkové posúdenie významu prípadného znízenia výsky pokút z dôvodu polahcujúcich okolností. 222 Pokial ide o polahcujúcu okolnost stanovenú v bode 3 v prvej zarázke usmernení, ktorá sa vztahuje k výlucne pasívnej úlohe pri porusení pravidiel alebo úlohe nasledovania vodcu, Komisia v odôvodnení c. 373 napadnutého rozhodnutia uviedla: "Zo skutocností opísaných v bodoch 137 a 223 vyplýva, ze úcast Barlo na karteli nemozno porovnávat s úcastou väcsiny ostatných podnikov. Pravdepodobne neexistuje mnoho informácií preukazujúcich skutocnost, ze sa Barlo aktívne zúcastnila na vytváraní prípadných protisútazných dohôd alebo protisútazných postupov. Odhalené protisútazné kontakty skôr preukazujú, ze Barlo sa sporadicky zúcastnila na stretnutiach, na ktorých bol podnik len informovaný o protisútazných dohodách alebo postupoch, ktoré boli v prípade PMMA - pevných dosiek dohodnuté. Je tiez zrejmé, ze Barlo sa nezúcastnila na mnohých dôlezitých mnohostranných stretnutiach, na ktorých sa rozhodovalo o klúcových aspektoch dohôd o cenách, a protisútazných postupov." 223 S ohladom na tieto úvahy sa Komisia domnievala, ze zalobkyne zohrávali "pasívnu a malú rolu" a znízila výsku pokuty o 50 %, ktorá by im bola inak ulozená (odôvodnenie c. 374 napadnutého rozhodnutia). 224 V tomto ohlade treba uviest, ze z judikatúry vyplýva, ze pasívna úloha spocíva v "malej aktivite" daného podniku, teda chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd. Spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle od dlzky jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa na porusení podielali (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, body 184 a 185 a tam citovanú judikatúru). 225 Je teda potrebné konstatovat, ze Komisia v predmetnej veci posúdila polahcujúcu okolnost v prípade pasívnej úlohy zalobkýn správne. Komisia v podstate vyhlásila, ze úcast zalobkýn na karteli nemozno porovnávat s úcastou väcsiny ostatných podnikov, lebo odhalené protisútazné kontakty skôr preukazovali, ze Barlo sa sporadicky zúcastnila na stretnutiach, ktoré spocívali len v informovaní podniku o protisútazných dohodách alebo postupoch, ktoré boli v prípade PMMA - pevných dosiek dohodnuté. 226 Okrem toho zo znenia odôvodnenia c. 373 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze v rámci svojho posúdenia predmetnej polahcujúcej okolnosti Komisia zohladnila len skutocnosti, ktoré sú analyzované v rámci preskúmania prvej casti prvého zalobného dôvodu. V tomto ohlade treba najmä zdôraznit, ze odôvodnenie c. 373 napadnutého rozhodnutia výslovne odkazuje na bod 137 tohto rozhodnutia, podla ktorého "zalobkyne [vo] [svojej] odpovedi na oznámenie o výhradách odmietajú prítomnost pána [B.] na väcsine stretnutí, v prípade ktorých sa predpokladá, ze sa ich zúcastnil", pricom "na styroch stretnutiach jeho úcast potvrdzujú". Konstatovanie, ze "pravdepodobne neexistuje mnoho informácií preukazujúcich, ze sa spolocnost Barlo aktívne zúcastnila na vytváraní prípadných protisútazných dohôd alebo protisútazných postupov", alebo ze je "tiez zrejmé, ze spolocnost Barlo sa nezúcastnila na mnohých dôlezitých mnohostranných stretnutiach", nemozno za týchto podmienok vykladat tak, ze na zalobkyne prenása aktívnu úcast na príprave protisútazných dohôd ci postupov alebo úcast na dôlezitých mnohostranných stretnutiach. Kritiky zalobkýn v tomto smere sú teda neúcinné. 227 Okrem toho zalobkyne popierajú len znenie odôvodnenia c. 373 napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby vysvetlili, preco skutocnosti v predmetnej veci by mali odôvodnovat na základe analyzovanej polahcujúcej okolnosti este významnejsie znízenie. 228 Uvedenú výhradu treba preto zamietnut. - O neexistencii skutocného vykonávania protiprávnych dohôd alebo postupov 229 Zalobkyne sa domnievajú, ze dôvody, na základe ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí zamietla ich tvrdenie vychádzajúce z neexistencie skutocného vykonávania protiprávnych dohôd alebo postupov ako polahcujúcu okolnost (odôvodnenie c. 381 napadnutého rozhodnutia), sú nesprávne. 230 V odôvodnení c. 381 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla: "Hoci nie je k dispozícii ziaden dôkaz, ze by Barlo systematicky nevykonávala dohody o cenách alebo neprenásala náklady za dodatocné sluzby na zákazníkov, je jasné, ze sa mohla opierat o vymenené informácie o trhu a upravit tak svoje obchodné správanie (mozno ulahcením nárastov podielov na trhu). Barlo sa vo vztahu k ostatným podnikom okrem toho výslovne nezdrzala sledovania spolocných cielov, ktoré navrhli a o ktorých rozhodli vsetky podniky (a to bez ohladu na to, ci boli tieto ciele na stretnutí casto navrhnuté necakane). Komisia teda výhradu spolocnosti Barlo, ze skutocné nevykonávanie protiprávnych dohôd alebo postupov bolo polahcujúcou okolnostou, odmieta." 231 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry treba na úcely priznania polahcujúcej okolnosti týkajúcej sa faktického neuplatnovania protiprávnych dohôd a postupov v zmysle bodu 3 druhej zarázky usmernení overit, ci okolnosti uplatnované zalobcom môzu preukázat, ze pocas obdobia, ked sa tento podnik pripojil k dohodám predstavujúcim porusenie, sa skutocne vyhýbal ich uplatnovaniu sútazným správaním na trhu, alebo prinajmensom, ze jasne a významne porusoval povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113, a z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 196). 232 V tomto ohlade treba konstatovat, ze podla judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode Komisia svoje posúdenie uvedené v odôvodnení c. 381 napadnutého rozhodnutia zalozila na správnych kritériách. 233 Zalobkyne najmä nemôzu Komisiu platne kritizovat za zohladnenie neexistencie dôkazu, ze sa spolocnost Barlo systematicky zdrzala vykonávania dohôd o cenách alebo prenásania nákladov za dodatocné sluzby na zákazníkov, lebo v rámci posúdenia danej polahcujúcej okolnosti ide o zjavne relevantný prvok. Na rozdiel od toho, co zalobkyne zrejme navrhujú, zo znenia odôvodnenia c. 381 napadnutého rozhodnutia okrem toho jasne vyplýva, ze ide len o jeden z dalsích poznatkov, ktorých celkové posúdenie viedlo Komisiu k tomu, aby danú polahcujúcu okolnost zalobkyniam nepriznala. 234 Tvrdenia zalobkýn pritom nemôzu uvedené celkové posúdenie Komisie spochybnit. 235 Po prvé zalobkynami predlozené okolnosti nestacia na preukázanie, ze Barlo sa skutocne zdrzala vykonávania dohôd o cenách alebo prenásania nákladov za dodatocné sluzby na zákazníkov. 236 Zalobkyne totiz len predkladajú vyhlásenie pána B., ze Barlo nevykonala nic z toho, co bolo dohodnuté na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnil, a dalej tvrdenie Atofiny, ktoré je uvedené v odôvodnení c. 326 napadnutého rozhodnutia. Vo zvysku zalobkyne výslovne pripústajú, ze v súvislosti s cenovou politikou v období od roku 1999 do roku 2000 neboli schopné poskytnút presné dôkazy. 237 Treba vsak poukázat na to, ze tvrdenie Atofiny odkazovalo na zvýsenie podielu Barlo na trhu s pevnými doskami z PMMA v období rokov 2000 az 2002. Vzhladom na to, ze úcast Barlo na porusení trvala od 30. apríla 1998 do 21. augusta 2000, nejde o poznatok umoznujúci preukázat, ze nedochádzalo k vykonávaniu dohôd o cenách, a este menej, ze k nemu nedochádzalo systematicky. Pokial ide o vyhlásenie zástupcu Barlo, potom s ohladom na chýbajúce objektívne listinné dôkazy nemozno samotné tieto vyhlásenia povazovat za presvedcivé. 238 Rovnako nie je sama osebe rozhodujúca okolnost, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje poznatky dokazujúce, ze Barlo vykonávala dohody o cenách. Nemozno totiz tvrdit, ze Komisia bola povinná zalobkyniam poskytnút znízenie výsky pokuty len preto, ze nepreukázala vykonávanie protiprávnych dohôd alebo postupov podnikom. 239 Po druhé zalobkyne nespochybnujú posúdenie Komisie, podla ktorého sa Barlo mohla opierat o informácie o trhu vymenené na stretnutiach a upravit tak svoje obchodné správanie. Uvádza len, ze dané tvrdenie nebolo Komisiou preukázané. Podla judikatúry uvedenej v bode 231 vyssie vsak prinálezalo zalobkyniam, aby uviedli skutocnosti spôsobilé odôvodnit uznanie pozadovanej polahcujúcej okolnosti, a najmä okolnosti vztahujúcej sa k prípadnému neuplatneniu casti porusenia týkajúcej sa výmeny dôlezitých obchodných a dôverných informácií o trhu a/alebo dotknutých podnikoch. 240 Po tretie zalobkyne popierajú posúdenie Komisie nachádzajúce sa v druhej vete odôvodnenia c. 381 napadnutého rozhodnutia, lebo na stretnutiach, ktorých sa Barlo zúcastnila, sa o ziadnom spolocnom cieli nerozhodlo. Ako vsak vyplýva z preskúmania prvej casti prvého zalobného dôvodu, toto tvrdenie nie je správne. 241 Okrem toho treba poznamenat, ze zalobkyne netvrdili, ze Barlo porusovala povinnosti smerujúce k vykonaniu tohto kartelu prinajmensom tak jednoznacne a dôrazne, ze tým bolo narusené jeho samotné fungovanie (pozri bod 231 vyssie). 242 Z toho vyplýva, ze výhrady zalobkýn týkajúce sa posúdenia Komisie uvedené v odôvodnení c. 381 napadnutého rozhodnutia sú nedôvodné. 243 Nakoniec treba zdôraznit, ze odmietnutie uznat skúmanú polahcujúcu okolnost je za okolností predmetnej veci odôvodnené tiez vseobecnou struktúrou napadnutého rozhodnutia. 244 Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze v priebehu niektorých období nebol kartel ako celok úplne úcinný, lebo jeho úcastníci vrátane Barlo sa od uzavretých dohôd odchýlili (pozri napríklad odôvodnenie c. 329 napadnutého rozhodnutia). Kedze vsak ide o charakteristický znak fungovania kartelu samého osebe, mozno ho zohladnit akurát v rámci preskúmania závaznosti porusenia, ale nie ako polahcujúcu okolnost. V tomto ohlade treba zdôraznit, ze Komisia v rámci urcovania východiskovej sumy pokuty preskúmala tvrdenia súvisiace s neúcinným charakterom kartelu (odôvodnenia c. 321 az 329 napadnutého rozhodnutia), a v tomto kontexte najmä vyhlásenie Atofiny, ktoré zalobkyne uviedli (pozri bod 236 vyssie). Hoci sa Komisia domnievala, ze porusenie bolo mozné kvalifikovat ako velmi závazné, výslovne tvrdila, ze v rámci urcovania výsky pokuty sa neopierala "osobitne o konkrétny vplyv [porusenia na trh]" (odôvodnenie c. 321 napadnutého rozhodnutia). 245 Po prvé aj za predpokladu, ze správanie Barlo na trhu sa podstatne lísilo od správania ostatných podnikov, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, treba pripomenút, ze v usmerneniach sa neuvádza, ze Komisia musí vzdy samostatne brat do úvahy kazdú z polahcujúcich okolností vymenovaných v bode 3 týchto usmernení (rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 114). Pri ich uplatnení Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, aby mohla pri zohladnení vsetkých polahcujúcich okolností predmetnej veci celkovo posúdit význam prípadného znízenia výsky pokút (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, body 274 a 275, a Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, body 325 a 326; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, Zb. s. II-107*, bod 204). 246 S ohladom na okolnosti veci pritom závaznost úcasti Barlo na porusení najlepsie odráza skutocnost, ze bola uznaná pasívna a malá rola pri porusení, a to najmä preto, ze úcast uvedenej spolocnosti na karteli nemozno porovnávat s úcastou väcsiny ostatných podnikov (odôvodnenie c. 373 napadnutého rozhodnutia). Skutocnosti, ktoré zalobkyne predlozili a ktoré boli preskúmané v bodoch 236 az 241 vyssie, vsak v ziadnom prípade nestacia na odôvodnenie dalsieho znízenia základnej sumy pokuty, ktoré by sa pripocítalo k znízeniu, ktoré uz Komisia z dôvodu pasívnej roly vykonala. 247 Uvedenú výhradu preto treba zamietnut. - O predcasnom ukoncení porusenia 248 Zalobkyne tvrdia, ze porusenie pripísané Barlo nepochybne skoncilo skôr, nez zacali prvé vysetrovania Komisie. Zalobkyne vyvracajú dôvody, ktoré Komisia v odôvodneniach c. 384 a 385 napadnutého rozhodnutia predlozila, a domnievajú sa, ze odmietnutie tejto polahcujúcej okolnosti je zjavne v rozpore s usmerneniami, ktoré ako polahcujúcu okolnost stanovujú "ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly)". 249 V tejto súvislosti treba podotknút, ze ukoncenie úcasti Barlo na porusení je stanovené k 21. augustu 2000. Je teda nesporné, ze Barlo svoju úcast na porusení ukoncila pred tým, nez Komisia v predmetnej veci zasiahla, teda pred kontrolami na mieste 25. a 26. marca 2003 (odôvodnenie c. 59 napadnutého rozhodnutia). 250 Pokial vsak ide o ziadost o znízenie výsky pokuty z tohto dôvodu, stací konstatovat, ze podla judikatúry nemôze byt polahcujúca okolnost na základe bodu 3 tretej zarázky priznaná v prípade, ze porusenie skoncilo pred prvými zásahmi Komisie a nezávisle od týchto zásahov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, body 105 a 106). 251 Okrem toho skutocnost, ze Barlo dobrovolne ukoncila porusenie pred zacatím vysetrovania Komisie, uz bola dostatocne zohladnená pri stanovení doby trvania porusenia pouzitej proti zalobkyniam, takze sa nemôzu odvolávat na bod 3 tretiu zarázku usmernení (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 260, a z 19. mája 2010, Chalkor/Komisia, T-21/05, Zb. s. II-1895, bod 152). 252 Z toho vyplýva, ze kritiky zalobkýn voci posúdeniu Komisie uvedenému v odôvodneniach c. 384 a 385 napadnutého rozhodnutia sú nedôvodné a predmetnú výhradu treba zamietnut. - O zavedení programu súladu s pravidlami hospodárskej sútaze 253 Zalobkyne zdôraznujú, ze napadnuté rozhodnutie je prvým rozhodnutím o uplatnení noriem Únie v oblasti práva hospodárskej sútaze voci skupine Quinn. Uvádzajú, ze akonáhle sa skupina dozvedela o vysetrovaní, zaviedla program súladu s pravidlami hospodárskej sútaze, o ktorom poskytla Komisii vsetky podrobnosti. Za týchto osobitných okolností by bolo odmietnutie zohladnit uvedený program ako polahcujúcu okolnost nedôvodné. 254 Táto argumentácia nemôze obstát. 255 Po prvé treba uviest, ze skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie je prvým rozhodnutím, ktoré voci zalobkyniam konstatuje porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, neodôvodnuje znízenie základnej sumy pokuty. Táto okolnost naopak bola zohladnená, lebo Komisia voci zalobkyniam nekonstatovala opakované porusovanie ako pritazujúcu okolnost. 256 Po druhé treba zdôraznit, ze hoci je prijatie opatrení, aby sa zabránilo novým poruseniam, dôlezité, nemení to nic na existencii konstatovaného porusenia. 257 Po tretie uz bolo rozhodnuté, ze samotné prijatie programu zosúladenia s pravidlami hospodárskej sútaze zo strany podniku nemôze predstavovat platnú a spolahlivú záruku budúceho dlhodobého dodrziavania uvedených pravidiel, takze takýto program nemôze Komisiu prinútit k znízeniu pokuty z dôvodu, ze by sa ciel prevencie sledovaný ulozením pokuty uz prinajmensom ciastocne dosiahol (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 361; pozri tiez rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 127 vyssie, bod 52). 258 Z týchto dôvodov treba uvedenú výhradu zamietnut. - O neexistencii prospechu, neexistencii nutnosti odstrasovania a proporcionalite 259 Zalobkyne uvádzajú, ze cielom pokút stanovených právom hospodárskej sútaze je jednak pripravit zodpovedné subjekty o prospech, ktorý by z porusenia mohli získat a jednak mat odstrasujúci úcinok (odôvodnenie c. 388 napadnutého rozhodnutia). V predmetnej veci je vsak ulozená pokuta neprimeraná k týmto cielom, lebo zalobkyne nemali z údajného porusenia ziaden prospech a Barlo ani skupina Quinn neboli nikdy odsúdené za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 260 Najprv treba zdôraznit, ze bod 3 usmernení nestanovuje okolnosti, ktoré uvádza zalobkyna v rámci predmetnej výhrady, výslovne ako polahcujúce. 261 Dalej treba uviest, ze Komisia sa správne domnievala, ze tieto skutocnosti neodôvodnovali znízenie pokuty. 262 Jednak nie je preukázané tvrdenie o neexistencii prospechu. Zdá sa, ze zalobkyne pripústajú, ze takýto prospech mohol existovat, a trvajú pritom na skutocnosti, ze z neho tazili bývalí akcionári podniku a nie súcasní, ktorí musia znásat financné následky pokuty. Okrem toho, ze tvrdenie uvedené ako posledné nie je podlozené, je vsak tiez nerelevantné. Navyse treba uviest, ze zalobkyne nepopierajú skutocnost, ze sú právnymi nástupcami spolocnosti Barlo, a ani skutocnost, ze v prípade preukázania porusenia sú to ony, komu má byt napadnuté rozhodnutie urcené (pozri bod 5 vyssie). 263 Komisia na konci odôvodnenia c. 388 napadnutého rozhodnutia kazdopádne správne uviedla, ze prípadná neexistencia prospechu závaznost porusenia stanovenú napadnutým rozhodnutím nemení. 264 Pokial ide dalej o skutocnost, ze ani Barlo a ani skupina Quinn neboli nikdy odsúdené za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, treba odkázat na bod 255 vyssie a konstatovat, ze neexistencia opakovania porusenia nie je polahcujúcou okolnostou. 265 Pokial ide o nepodlozené tvrdenie, ze z dôvodu nadobudnutia Barlo formou "nepriatelského" prevzatia nemohli súcasní akcionári vykonat podrobný audit a nezohladnili moznú existenciu porusenia, ani toto tvrdenie nemôze znízit závaznost porusenia ci ovplyvnit výsku pokuty, lebo pokuta má odstrasujúci úcinok. 266 Túto výhradu teda treba zamietnut. - O aktívnej spolupráci mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci 267 Zalobkyne uvádzajú, ze s Komisiou pocas celého správneho konania úplne spolupracovali. Ich spolupráca spocívala vo vyhladávaní skutocností, ktoré nemali ihned k dispozícii, a na tento úcel vyvinuli znacné úsilie. Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nebola v napadnutom rozhodnutí oprávnená odmietnut zohladnit tento aspekt ako polahcujúcu okolnost. 268 V tomto ohlade treba pripomenút, ze Komisia v bode 3 siestej zarázke usmernení stanovila polahcujúcu okolnost týkajúcu sa efektívnej spolupráce podniku v procese, teda mimo rámca pôsobnosti oznámenia o spolupráci. 269 Komisia v odôvodnení c. 392 napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci konstatovala, ze na základe ustanovenia uvedeného vyssie preskúmala, ci jej spolupráca s jedným z dotknutých podnikov umoznila konstatovat porusenie s mensími problémami. Komisia sa v odôvodnení c. 393 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze s ohladom na rozsah a velmi obmedzenú hodnotu ich spolupráce a s ohladom na ich popieranie skutocností mimo rámca tejto obmedzenej spolupráce neexistuje ziadna dalsia okolnost, ktorá by viedla k znízeniu výsky pokút mimo oblasti pôsobnosti oznámenia o spolupráci, ktoré môze byt v prípadoch tajných kartelov v kazdom prípade len výnimocné. 270 V tomto ohlade treba konstatovat, ze Komisia sa správne domnievala, ze uplatnenie bodu 3 siestej zarázky usmernení má byt v prípadoch tajných kartelov len výnimocné. 271 Uplatnenie tohto ustanovenia totiz nemôze mat za následok, ze zbaví oznámenie o spolupráci jeho uzitocného úcinku. Z uvedeného oznámenia pritom jasne vyplýva, ze stanovuje rámec pre odskodnenie podnikov, ktoré sú alebo boli súcastou tajných kartelov dotýkajúcich sa Spolocenstva, za spoluprácu pri vysetrovaní Komisie. Z toho vyplýva, ze podniky v podstate môzu získat znízenie pokuty z dôvodu ich spolupráce, len ak splnia podmienky, ktoré stanovuje dané oznámenie. 272 Bolo tak uz napríklad rozhodnuté, ze Komisia mohla obmedzit uplatnenie bodu 3 siestej zarázky usmernení na podnik, ktorý jej ako prvý predlozil informácie umoznujúce rozsírit jej vysetrovanie a vykonat nevyhnutné opatrenia na úcely preukázania závaznejsieho alebo dlhsieho trvajúceho porusenia (rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, Wieland-Werke a i./Komisia, T-11/05, neuverejnený v Zbierke, bod 232; pozri tiez bod 234). 273 V predmetnej veci treba uviest, ze zalobkyne neuvádzajú dostatocne podrobným spôsobom, v com a v akom rozsahu umoznila ich spolupráca Komisii preukázat uvádzané skutocnosti. 274 Dalej aj ked z analýzy prvej casti prvého zalobného dôvodu vyplýva, ze potvrdenie niektorých skutocností zalobkynami v ich odpovedi na oznámenie o výhradách pomohlo Komisii preukázat zapojenie Barlo do niekolkých protisútazných stretnutí, je aj tak potrebné uviest, ze zalobkyne stále popierajú práve skutocnost, ze uvedená odpoved na oznámenie o výhradách mohla ich zodpovednost za kartel preukázat. 275 Za týchto okolností nie je preukázaná existencia okolností odôvodnujúcich uznanie pozadovanej polahcujúcej okolnosti. 276 Uvedenú výhradu preto treba zamietnut. 277 Napokon treba zamietnut niektoré tvrdenia zalobkýn predlozené v rámci druhého zalobného dôvodu, ak sa majú chápat tak, ze sa vztahujú na porusenie povinnosti uviest odôvodnenie v prípade výsky pokuty, a najmä úrovne poskytnutých znízení (pozri body 196, 217 a 218 vyssie). Z uvedeného totiz vyplýva, ze Komisia dostatocne uviedla posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dobu trvania porusenia zalobkýn, a to vrátane dôvodov, na základe ktorých sa rozhodla im poskytnút znízenie výsky pokuty, ktoré sú uvedené v odôvodneniach c. 335 a 372 az 374. Splnila tak podstatné formálne nálezitosti, ktoré povinnost odôvodnenia predstavuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 42). Osobitne treba konstatovat, ze Komisia z tohto dôvodu nie je povinná uvádzat vo svojom rozhodnutí císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (pozri rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 1361 a citovanú judikatúru), a nebola teda povinná úrovne poskytnutých znízení viac odôvodnit. Záver 278 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie treba zrusit v rozsahu, v akom konstatuje zodpovednost zalobkýn za ich úcast na karteli v období od 1. novembra 1998 do 23. februára 2000, a dalej v rozsahu, v akom konstatuje, ze porusili clánok 81 ES a clánok 53 dohody o EHP tým, ze sa podielali na viacerých dohodách a zosúladených postupoch, ktoré sa týkali nie len pevných dosiek z PMMA, ale tiez formovacích zmesí z PMMA a sanitárnych výrobkov z PMMA. Vo zvysnej casti treba návrhy na zrusenie zamietnut. 279 Pokial ide o stanovenie výsky pokuty, z uvedeného vyplýva, ze zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 20 %, ktoré Komisia uplatnila v odôvodnení c. 353 napadnutého rozhodnutia, treba nahradit zvýsením o 10 % a vo zvysnej casti treba návrhy smerujúce k znízeniu pokuty zamietnut. 280 Výska pokuty ulozená zalobkyniam na základe clánku 2 napadnutého rozhodnutia sa teda stanovuje na 8 250 000 eur. O trovách 281 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd najmä z výnimocných dôvodov rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása vlastné trovy konania. 282 V predmetnej veci sa návrhom zalobkýn ciastocne vyhovelo, a Komisia teda nemala, pokial ide o návrh smerujúci k zamietnutiu zaloby v plnom rozsahu, úspech. Zalobkyne vsak nemali úspech v rozsahu, v akom navrhovali úplné zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ako sa ich týka. Spravodlivým posúdením okolností veci bude teda rozhodnutie, ze zalobkyne znásajú 60 % vlastných trov konania a 60 % trov konania Komisie a Komisia znása 40 % vlastných trov konania a 40 % trov konania zalobkýn. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2006) 2098 v konecnom znení z 31. mája 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.645 - Metakryláty) sa zrusuje jednak v rozsahu, v akom konstatuje, ze Quinn Barlo Ltd, Quinn Plastics NV a Quinn Plastics GmbH porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa podielali na viacerých dohodách a zosúladených postupoch, ktoré sa týkali nielen pevných dosiek z polymethylmethakrylátu, ale tiez formovacej zmesi z polymethylmethakrylátu a sanitárnych výrobkov z polymethylmethakrylátu, a dalej v rozsahu, v akom konstatuje zodpovednost týchto spolocností za ich úcast na karteli v období od 1. novembra 1998 do 23. februára 2000. 2. Výska pokuty, ktorú sú povinné solidárne zaplatit Quinn Barlo, Quinn Plastics NV a Quinn Plastics GmbH podla clánku 2 rozhodnutia K(2006) 2098 v konecnom znení, je stanovená na 8 250 000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Quinn Barlo, Quinn Plastics NV a Quinn Plastics GmbH znásajú 60 % vlastných trov konania a 60 % trov konania vynalozených Európskou komisiou. 5. Komisia znása 40 % vlastných trov konania a 40 % trov konania vynalozených Quinn Barlo, Quinn Plastics NV a Quinn Plastics GmbH. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. novembra 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení stretnutí a iných kontaktov alebo výmen informácií, do ktorých bola zapojená Barlo - O styroch stretnutiach, na ktorých nebola úcast Barlo spochybnená - O spochybnovanom stretnutí v Barcelone (Spanielsko) z mája - júna 1999 (odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia) - O neexistencii iných kontaktov alebo výmen informácií, na ktorých sa Barlo zúcastnila - Záver týkajúci sa prvej casti prvého zalobného dôvodu O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení úcasti Barlo na "jedinom a spolocnom protisútaznom projekte" týkajúcom sa troch výrobkov z PMMA O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení úcasti Barlo na nepretrzitom porusení O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, usmernení a zásady proporcionality O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení trvania údajného porusenia O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení závaznosti údajného porusenia O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností - O pasívnej malej úlohe pri porusení - O neexistencii skutocného vykonávania protiprávnych dohôd alebo postupov - O predcasnom ukoncení porusenia - O zavedení programu súladu s pravidlami hospodárskej sútaze - O neexistencii prospechu, neexistencii nutnosti odstrasovania a proporcionalite - O aktívnej spolupráci mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci Záver O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXrDydvm/L94831-1940TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXrDydvm/L94831-1940TMP.html#Footref*