Vec T-196/06 Edison SpA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Povinnost odôvodnenia" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ES) 2. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze - Rozhodnutie, ktoré je urcené viacerým osobám - Nevyhnutnost dostatocného odôvodnenia osobitne vo vztahu k subjektu, ktorý má niest zodpovednost za porusenie (Clánky 81 ES a 253 ES) 3. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze - Odôvodnenie zalozené na skutocnosti, ktorá nebola uvedená v oznámení o výhradách - Neprípustnost (Clánky 81 ES a 253 ES) 4. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze - Náprava nedostatku odôvodnenia pocas sporového konania - Neprípustnost (Clánky 81 ES a 253 ES) 5. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze - Zohladnenie informácií neuvedených v rozhodnutí, ktorým sa stanovuje zodpovednost podniku, na úcely posúdenia zákonnosti odôvodnenia rozhodnutia - Neprípustnost (Clánky 81 ES a 253 ES) 1. Správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked si dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby, ktoré tieto dva právne subjekty spájajú. V takej situácii sú totiz materská spolocnost a jej dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % kapitálu svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto podmienok stací, ak Komisia na úcely domnienky, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti, preukáze, ze celý kapitál dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost. Následne môze Komisia materskú spolocnost povazovat za zodpovednú za predmetné porusenie, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. Na úcely posúdenia, ci si dcérska spolocnost urcuje správanie na trhu samostatne, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb, ktoré spájajú túto dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré môzu byt v jednotlivých prípadoch odlisné, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho výpoctu. (pozri body 26 - 30) 2. Pokial ide o odôvodnenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa uplatnuje clánok 81 ES, Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté subjekty, ale stací, ak uvedie skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam. Komisia najmä nie je povinná zaujat stanovisko k skutocnostiam, ktoré sú zjavne nepodstatné, bezvýznamné alebo jasne druhoradé. Pokial sa rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým z nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie teda musí vo vztahu k materskej spolocnosti povazovanej za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré odôvodnujú pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti. V tomto kontexte, ak sa materská spolocnost odvoláva nielen na skutocnost, ze bola holdingom, ktorý riadil svoju dcérsku spolocnost ako obycajnú financnú investíciu prostredníctvom prostrednej holdingovej spolocnosti, ale uvádza tiez súbor konkrétnych okolností, ktoré charakterizujú väzby medzi dotknutými spolocnostami v case porusenia, a ak sa skutocnosti, ktoré predkladá, neobmedzujú len na tvrdenia, ale obsahujú podrobné informácie o fungovaní holdingu doplnené o vyhlásenia vedúcich zamestnancov dotknutých spolocností, výmenu korespondencie s tretími subjektmi, ako aj urcitý pocet vnútorných dokumentov dotknutých spolocností pochádzajúcich z obdobia porusenia, je Komisia povinná vyjadrit sa k tejto argumentácii a preskúmat, ci vzhladom na vsetky relevantné skutocnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi dotknutými spolocnostami materská spolocnost preukázala, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správala nezávisle, a prípadne uviest dôvody, pre ktoré dospela k záveru, ze dôkazy, ktoré materská spolocnost predlozila, nestacia na vyvrátenie predmetnej domnienky. Povinnost Komisie odôvodnit svoje rozhodnutie vo vztahu k tejto otázke jasne vyplýva z vyvrátitelnej povahy domnienky týkajúcej sa vykonávania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou, ktorá vlastní 100 % kapitálu dcérskej spolocnosti, ktorej vyvrátenie si vyzaduje, aby materská spolocnost predlozila dôkaz o vsetkých hospodárskych, organizacných a právnych väzbách medzi nou a jej dcérskou spolocnostou. (pozri body 57, 58, 71, 73, 75 - 77) 3. Skutocnost, ktorá nebola uvedená v oznámení o výhradách a ku ktorej sa podnik, ktorému je urcené rozhodnutie Komisie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, nemal moznost vyjadrit pocas správneho konania, treba povazovat za neuplatnitelnú voci tomuto podniku. Komisia sa preto na túto skutocnost nemôze odvolávat v odôvodnení svojho rozhodnutia. (pozri bod 83) 4. Odôvodnenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa uplatnuje clánok 81 ES, musí byt v zásade oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Neexistencia odôvodnenia teda nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa oboznámi s dôvodmi rozhodnutia v priebehu súdneho konania. Chýbajúce odôvodnenie preto nemozno napravit v priebehu súdneho konania. (pozri body 89, 90) 5. Pokial ide o zaloby proti rozhodnutiam Komisie, ktorými sa podnikom ukladajú pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, Vseobecný súd je v rámci svojej neobmedzenej právomoci príslusný posúdit primeranost výsky pokút. Zatial co toto posúdenie môze za urcitých podmienok odôvodnit zohladnenie dalsích skutocností, toto zohladnenie sa neuplatní v rámci preskúmania dodrzania povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie, pokial je toto rozhodnutie podrobené preskúmaniu zákonnosti. Hoci Vseobecný súd môze konstatovat porusenie povinnosti odôvodnenia, ktorého sa dopustila Komisia v rámci stanovenia pokút ulozených za porusenia clánku 81 ods. 1 ES, a zároven uviest, ze toto porusenie nemá za následok ani zrusenie napadnutého rozhodnutia, ani zmenu výsky pokút vzhladom na to, ze riesenie prijaté Komisiou musí byt v merite veci potvrdené, toto posúdenie nemozno preniest na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom Komisia konstatovala zodpovednost dotknutého podniku. (pozri body 91 - 93) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-196/06, Edison SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, R. Casati, M. Beretta, P. Merlino a E. Bruti Liberati, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Di Bucci a F. Amato, neskôr V. Di Bucci a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: sudcovia V. Vadapalas (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, M. Prek, A. Dittrich, L. Truchot a K. O'Higgins, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Edison SpA (predtým Montedison SpA) je spolocnost zalozená podla talianskeho práva, ktorá do 20. decembra 2000 prostredníctvom spolocnosti Montecatini SpA kontrolovala 100 % základného imania spolocnosti Ausimont SpA, ktorá vyrábala peroxid vodíka (dalej len "PV") a perboritan sodný (dalej len "PS"). 2 Od decembra 2000 do mája 2002 zalobkyna mala väcsinovú kontrolu nad spolocnostou Ausimont. V máji 2002 bola Ausimont predaná skupine Solvay SA a od 1. januára 2003 sa stala spolocnostou Solvay Solexis SpA. 3 V novembri 2002 Degussa AG informovala Komisiu Európskych spolocenstiev o existencii kartelu na trhoch s PV a s PS a poziadala o uplatnenie oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 4 Degussa poskytla Komisii hmotné dôkazy, ktoré jej umoznili vykonat v dnoch 25. a 26. marca 2003 setrenia v priestoroch niektorých podnikov. 5 Komisia 26. januára 2005 zaslala zalobkyni a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. 6 Po vypocutí dotknutých podnikov Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti spolocnostiam Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, EKA Chemicals AB, Degussa, zalobkyni, FMC Corp., FMC Foret SA, Kemira Oyj, Air liquide SA, Chemoxal SA, SNIA SpA, Caffaro Srl, Solvay, Solvay Solexis, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 54). Rozhodnutie bolo oznámené zalobkyni listom z 8. mája 2006. Napadnuté rozhodnutie 7 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podniky, ktorým je rozhodnutie urcené, sa podielali na jedinom a nepretrzitom porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) týkajúceho sa PV a z neho vyrábaného PS (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). 8 Zistené porusenie spocívalo najmä v tom, ze sútazitelia si medzi sebou vymienali dôlezité obchodné a dôverné informácie o trhoch a podnikoch, obmedzovali a kontrolovali výrobu a jej mozné i skutocné kapacity, rozdelovali si podiely na trhu a zákazníkov a stanovovali a monitorovali dodrziavanie cenových cielov. 9 Zalobkyna bola zodpovedná za porusenie "spolocne a nerozdielne" so spolocnostou Solvay Solexis (odôvodnenie c. 423 napadnutého rozhodnutia). 10 Na úcely stanovenia výsky pokút Komisia pouzila spôsob uvedený v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171). 11 Komisia urcila základné sumy pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia (odôvodnenie c. 452 napadnutého rozhodnutia), ktoré bolo posúdené ako velmi závazné (odôvodnenie c. 457 napadnutého rozhodnutia). 12 Na základe rozdielneho zaobchádzania boli zalobkyna a Solvay Solexis zaradené do tretej a predposlednej kategórie zodpovedajúcej východiskovej sume 20 miliónov eur (odôvodnenia c. 460 az 462 napadnutého rozhodnutia). 13 S cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok bol na túto východiskovú sumu vzhladom na velký obrat zalobkyne uplatnený násobný koeficient 1,5. Kedze spolocnost Solvay Solexis bola prevedená na iný podnik, tento koeficient sa na jej pokutu neuplatnil (odôvodnenie c. 463 napadnutého rozhodnutia). 14 Vzhladom na to, ze zalobkyna sa podla Komisie podielala na porusení od 12. mája 1995 do 31. decembra 2000, cize pocas obdobia piatich rokov a siedmich mesiacov, jej pokuta sa z dôvodu dlzky trvania zvýsila o 55 % (odôvodnenie c. 467 napadnutého rozhodnutia). 15 Z dôvodu pritazujúcich okolností Komisia zvýsila pokutu zalobkyne o 50 % vzhladom na opakované porusenie vo vztahu k poruseniu konstatovanému v rozhodnutí Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúcom sa konania podla clánku [81 ES] (vec 31.865 - PVC) (Ú. v. ES L 239, s. 14) (odôvodnenia c. 469 a 496 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) znízila pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne spolocnosti Solvay Solexis na sumu predstavujúcu 10 % jej celkového obratu v roku 2005 (odôvodnenie c. 498 napadnutého rozhodnutia). 17 Clánok 1 písm. e) a n) napadnutého rozhodnutia stanovujú, ze zalobkyna a Solvay Solexis porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa podielali na dotknutom porusení od 12. mája 1995 do 31. decembra 2000. 18 Komisia v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ulozila zalobkyni pokutu vo výske 58,125 milióna eur, za ktorú Solvay Solexis zodpovedá "spolocne a nerozdielne" do výsky 25,619 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 19 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. júla 2006 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 20 Kedze zlozenie komôr Súdu prvého stupna sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do siestej komory a po vypocutí úcastníkov konania bola táto vec pridelená siestej rozsírenej komore. 21 Vzhladom na prekázku na strane dvoch sudcov predseda Súdu prvého stupna na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna urcil iných dvoch sudcov na doplnenie komory. 22 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Vseobecného súdu boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 2. septembra 2010. 23 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, - subsidiárne zrusil alebo znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 24 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav Úvodné pripomienky 25 Kedze argumentácia zalobkyne na podporu návrhov na zrusenie smeruje v podstate proti konstatovaniu jej zodpovednosti za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti, treba na úvod pripomenút relevantnú judikatúru v tomto ohlade. 26 Podla ustálenej judikatúry správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked si dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby, ktoré tieto dva právne subjekty spájajú (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 27 V takej situácii sú totiz materská spolocnost a jej dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 59). 28 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % kapitálu svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 29 Za týchto podmienok stací, ak Komisia na úcely domnienky, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti, preukáze, ze celý kapitál dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost. Následne môze Komisia materskú spolocnost povazovat za zodpovednú za predmetné porusenie, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 30 Na úcely posúdenia, ci si dcérska spolocnost urcuje správanie na trhu samostatne, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb, ktoré spájajú túto dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré môzu byt v jednotlivých prípadoch odlisné, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho výpoctu (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 74; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 65). 31 Komisia v prejednávanej veci v odôvodneniach c. 370 az 379 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze materská spolocnost môze byt povazovaná za zodpovednú za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti v rozsahu, v akom táto dcérska spolocnost neurcuje samostatne svoje správanie na trhu. Komisia uviedla, ze oprávnene predpokladala, ze stopercentne kontrolovaná dcérska spolocnost sa v zásade riadi pokynmi svojej materskej spolocnosti, pricom materská spolocnost môze vsak túto domnienku vyvrátit opacným dôkazom. 32 Pokial ide o pripísanie protiprávneho správania spolocnosti Ausimont zalobkyni, Komisia v odôvodnení c. 416 napadnutého rozhodnutia v prvom rade uviedla, ze islo o jej dcérsku spolocnost, ktorá bola v case porusenia "priamo kontrolovaná". 33 V odôvodnení c. 417 napadnutého rozhodnutia Komisia poukázala na tvrdenia, ktorými zalobkyna toto pripísanie spochybnila. 34 V odôvodnení c. 418 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze na rozdiel od tvrdení, ktoré uvádza zalobkyna na podporu samostatnosti spolocnosti Ausimont, úplná kontrola dcérskej spolocnosti stací na stanovenie zodpovednosti materskej spolocnosti, pokial neexistuje tvrdenie vyvracajúce domnienku, ktorá z tejto kontroly vyplýva. 35 Pokial ide dalej o tvrdenia, ktoré uviedla zalobkyna na podporu samostatnosti spolocnosti Ausimont, Komisia v odôvodneniach c. 419 az 421 napadnutého rozhodnutia poukázala na to, ze "iné skutocnosti naznacujú opak", pricom odkázala jednak na podmienky úcasti vedúcich zamestnancov zalobkyne na stretnutí so zástupcami spolocnosti Degussa v marci 1994 a dalej na totoznost clena správnej rady spolocnosti Ausimont a správnej rady spolocnosti Montecatini, ako aj na podmienky restrukturalizácie skupiny v decembri 2000. Komisia v odôvodnení c. 422 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "iné skutocnosti" predlozené zalobkynou, najmä nevedomost o karteli, nestacia na vyvrátenie domnienky. 36 Komisia napokon konstatovala zodpovednost zalobkyne vzhladom na jej "zapojenie sa... do obchodných operácií spolocnosti Ausimont" a jej stopercentný podiel na základnom imaní tejto spolocnosti (odôvodnenie c. 423 napadnutého rozhodnutia). 37 Zalobkyna toto posúdenie spochybnuje a uvádza v podstate tri zalobné dôvody zalozené po prvé na porusení jej práva na obhajobu, po druhé na porusení povinnosti odôvodnenia a po tretie na porusení clánku 81 ES. 38 Vseobecný súd sa domnieva, ze je potrebné preskúmat najskôr druhý zalobný dôvod. O údajnom porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 39 V rámci druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze konstatovanie stopercentnej úcasti na základnom imaní spolocnosti Ausimont nie je dostatocným dôvodom na vysvetlenie, preco jej môze byt pripísaná zodpovednost za predmetné porusenie, a ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je rozporné a nedostatocné, pokial ide o dve dalsie skutocnosti uvedené v odôvodneniach c. 419 az 421 tohto rozhodnutia. 40 Najmä pokial ide o stretnutie zo 16. marca 1994 uvedené v odôvodnení c. 420 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna vo svojej odpovedi z 13. apríla 2006 poskytla Komisii urcitý pocet skutocností preukazujúcich, ze podmienky predmetného stretnutia nemohli zalozit jej zodpovednost za predmetné porusenie, ale naopak, ze potvrdili samostatnost jej dcérskej spolocnosti. 41 Zalobkyna dalej tvrdí, ze v odpovedi na oznámenie o výhradách predlozila dôkazy o samostatnosti spolocnosti Ausimont. Komisia zamietla tieto dôkazy ako nedostatocné bez toho, aby uviedla dôvody tohto zamietnutia. Napadnuté rozhodnutie je v tomto ohlade postihnuté absolútnou neexistenciou odôvodnenia. Komisia totiz neskúmala ani jednu zo skutkových a právnych otázok, ktoré uviedla zalobkyna na úcely preukázania samostatnosti spolocnosti Ausimont. 42 V prípade týchto dôkazov nemohla Komisia zalozit svoje závery na "cisto formálnej skutocnosti", a to na nepriamom vlastnení celého základného imania spolocnosti Ausimont, a iba na dvoch skutkových okolnostiach, a to na stretnutí zo 16. marca 1994 a na totoznosti jedného z clenov správnych rád spolocností Ausimont a Montecatini. Tvrdenia, ktoré Komisia po prvýkrát uviedla v priebehu konania, nemozno v tomto smere zohladnit. 43 Vzhladom na to, ze Komisia pripísala zalobkyni zodpovednost na základe domnienky, mala s osobitnou pozornostou analyzovat skutocnosti uvedené zalobkynou. Ich neodôvodnené zamietnutie má za následok, ze predmetná vyvrátitelná domnienka sa zmenila na nevyvrátitelnú domnienku, ktorá zahrna objektívnu zodpovednost zalobkyne. 44 Komisia naopak uvádza, ze úplná kontrola spolocnosti Ausimont zalobkynou vyvoláva domnienku vykonávania jej rozhodujúceho vplyvu na správanie tejto dcérskej spolocnosti. Skutocnosti citované v odôvodneniach c. 420 a 421 napadnutého rozhodnutia slúzili ako dalsie nepriame dôkazy takého vplyvu, ktorý vyplýva uz z predmetnej domnienky. 45 Pokial ide o prvú skutocnost, z informácií od spolocnosti Degussa a od zalobkyne vyplýva, ze spolocne zorganizovali stretnutie zo 16. marca 1994, pricom generálny riaditel spolocnosti Ausimont bol pozvaný "neplánovane". Jeho hlavným cielom bolo rokovat o moznom nákupe cinností spolocnosti Ausimont v predmetnom odvetví spolocnostou Degussa, ako aj o pláne spolocnosti Ausimont postavit novú továren v Bitterfelde (Nemecko). Skutocnost, ze toto stretnutie zorganizovala zalobkyna, predstavuje nepriamy dôkaz o jej vplyve na cinnosti spolocnosti Ausimont. 46 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne z poznámky spolocnosti Degussa vyplýva, ze sa rokovalo vo vseobecnosti aj o odvetví PV a PS. Tento údaj potvrdil generálny riaditel spolocnosti Ausimont. Hoci sa predmetné stretnutie konalo priblizne rok pred zaciatkom porusenia, nie je dôvod domnievat sa, ze nevypovedá o vztahoch medzi zalobkynou a spolocnostou Ausimont pocas porusovania, kedze struktúra skupiny sa medzicasom nezmenila. 47 Pokial ide o druhú skutocnost, to, ze generálny riaditel spolocnosti Ausimont bol clenom správnej rady spolocnosti Montecatini, predstavuje nepriamy dôkaz o vôli zalobkyne zabezpecit stabilitu kontrolného retazca medzi nou a spolocnostou Ausimont. 48 Tvrdenie zalobkyne zalozené na neexistencii osobnej väzby medzi nou a spolocnostou Ausimont je okrem toho v rozpore so skutocnostou vyplývajúcou z odpovede spolocnosti Solvay Solexis na ziadost o informácie, ze generálny riaditel a clen správnej rady zalobkyne boli clenmi správnej rady spolocnosti Ausimont pocas casti obdobia porusovania. Aj ked ide o skutocnost, ktorá nie je zahrnutá v napadnutom rozhodnutí, Komisia tvrdí, ze je oprávnená odvolat sa na nu v rámci odpovede na tvrdenie zalobkyne. 49 Pokial ide o dôvody zamietnutia opacného dôkazu, Komisia uvádza, ze jej povinnost odôvodnenia nezahrna povinnost preskúmat vsetky skutkové a právne otázky, ktoré boli prejednané v priebehu správneho konania. Komisia tvrdí, ze ziadna zo skutocností, ktoré uviedla zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, nepreukazuje samostatnost spolocnosti Ausimont. 50 Komisia tvrdí, ze svoje rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne odôvodnila, najmä dostatocne vysvetlila dôvody, pre ktoré zamietla tvrdenia zalobkyne. Konkrétne v odôvodneniach c. 419 az 421 napadnutého rozhodnutia odpovedala na tvrdenia zalobkyne, podla ktorých bola Ausimont samostatná, pricom zdôraznila v tejto súvislosti existenciu opacných nepriamych dôkazov, a to stretnutie zo 16. marca 1994, ako aj funkciu vykonávanú generálnym riaditelom spolocnosti Ausimont v správnej rade spolocnosti Montecatini. 51 Skutocnosti, ktoré zalobkyna predlozila, boli v kazdom prípade nedostacujúce. Skutocnost, ze cinnost dcérskej spolocnosti nepredstavuje hlavnú cinnost skupiny, nie je relevantným nepriamym dôkazom. Záväzok zalobkyne pri ozdravení skupiny logicky viedol k jej úcasti na najdôlezitejsích strategických rozhodnutiach, aby sa konkrétne zabránilo tomu, ze by tieto rozhodnutia mohli narusit ozdravenie skupiny. Skutocnost, ze materská spolocnost sa priamo alebo nepriamo nestará o bezné riadenie cinností dcérskej spolocnosti, nepreukazuje samostatnost tejto dcérskej spolocnosti. Na konstatovanie rozhodujúceho vplyvu stací, aby materská spolocnost vplývala na základné strategické rozhodnutia materskej spolocnosti. 52 Kontrola skupiny opísaná zalobkynou, ktorá bola vykonávaná prostredníctvom troch výborov, ktoré sa stretávali kazdý stvrtrok s vedením dcérskych spolocností, nemozno prirovnat k cinnosti správy akcií cisto financným holdingom. Okrem toho podla vyhlásenia generálneho riaditela spolocnosti Ausimont bola zalobkyna informovaná o "plánoch a o rozpocte skupiny Ausimont", o "vseobecných cieloch", ako aj o "vseobecných zásadách v oblasti ludských zdrojov", a starala sa o "pokrytie financných potrieb" spolocnosti Ausimont na realizáciu jej najdôlezitejsích strategických projektov. 53 Skutocnost, ze správna rada spolocnosti Ausimont mala na základe stanov spolocnosti sirokú diskrecnú právomoc v oblasti obchodných cinností, nie je dôkazom o jej samostatnosti, najmä s ohladom na základné strategické rozhodnutia. Zalobkyna totiz zasahovala do strategických rozhodnutí, pokial ide o projekty spolocnosti Ausimont týkajúce sa novej továrne v Bitterfelde alebo spolocného podniku v Spojených státoch. 54 Údajná neexistencia indícií o zasahovaní do zápisníc zo stretnutí správnych rád zalobkyne alebo spolocnosti Ausimont, ktoré navyse neboli predlozené, nie je dostacujúca, kedze vykonávanie takého vplyvu sa nemusí nevyhnutne prejavit v takých zápisniciach. 55 Teda aj za predpokladu, ze by napadnuté rozhodnutie bolo postihnuté nedostatkom odôvodnenia, pokial ide o zamietnutie tvrdení, ktoré zalobkyna uviedla v odpovedi na oznámenie o výhradách, je podla Komisie nevhodné ho zrusit, kedze toto zrusenie by mohlo viest iba k vydaniu vo svojej podstate zhodného nového rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 363). Posúdenie Vseobecným súdom 56 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 57 Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté subjekty, ale stací, ak uvedie skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam. Komisia najmä nie je povinná zaujat stanovisko k skutocnostiam, ktoré sú zjavne nepodstatné, bezvýznamné alebo jasne druhoradé (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 64; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 64). 58 Pokial sa - tak ako je to v prejednávanej veci - rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým z nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie teda musí vo vztahu k materskej spolocnosti povazovanej za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré odôvodnujú pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, body 78 az 80). 59 Z odôvodnení c. 416 az 423 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pripísanie protiprávneho správania zalobkyni je zalozené na konstatovaní skutocného vykonávania jej rozhodujúceho vplyvu na spolocnost Ausimont, ktorý vyplýva z domnienky súvisiacej s úplnou kontrolou tejto dcérskej spolocnosti prostredníctvom sprostredkujúcej spolocnosti, pricom zalobkyna podla Komisie túto domnienku nevyvrátila. 60 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla dostatocné dôvody, pokial ide o konstatovanie jej zodpovednosti, najmä preto, lebo výslovne neuviedla dôvody zamietnutia skutocností predlozených na vyvrátenie domnienky. 61 Je potrebné poznamenat, ze zo spisu vyplýva, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla specifickú argumentáciu na úcely preukázania samostatnosti spolocnosti Ausimont. 62 Po prvé tvrdila, ze v case porusenia mala postavenie neprevádzkového holdingu mimoriadne rôznorodej skupiny, pricom uviedla, ze svoju cinnost výrobcu a dodávatela elektriny obnovila az v roku 2002. V tejto súvislosti predlozila súhrn priznaní k DPH (dan z pridanej hodnoty) týkajúcich sa cinnosti jej vlastnej spolocnosti, ako aj cinnosti spolocnosti, prostredníctvom ktorej kontrolovala spolocnost Ausimont, teda spolocnosti Monetcatini, v priebehu celej dlzky trvania porusenia. 63 Zalobkyna uviedla, ze cinnost holdingu nezahrnala úcast na riadení dcérskych spolocností, pricom ich kontrola sa obmedzila na overovanie financných výsledkov prostredníctvom vnútorných a vonkajsích auditov. Zalobkyna v tomto smere vychádzala z dokumentov pochádzajúcich z obdobia porusovania, ktoré sa týkajú organizácie vnútorného auditu a ktoré vypracovalo jej vedenie. 64 Zalobkyna sa dalej odvolala na osobitné podmienky financnej krízy skupiny a uviedla, ze celé vedenie skupiny bolo nahradené v roku 1993 a ze jej nové vedenie zaviedlo plán na upustenie od nestrategických cinností skupiny v rokoch 1993 az 2001, ktorý bol urcený na znízenie financnej nerovnováhy, ako aj na zabránenie úpadku. Zalobkyna uviedla, ze tento plán zahrnal úplnú samostatnost riadenia spolocností v skupine a najmä spolocnosti Ausimont, kedze táto pôsobila v oblasti, ktorá sa nepovazovala za hlavnú a od ktorej sa postupne upústalo. 65 Zalobkyna na podporu tejto argumentácie uviedla skutocnosti o fungovaní svojej skupiny, ktorá bola v roku 1995 zlozená z 932 spolocností pôsobiacich v rôznych hospodárskych odvetviach a ktorá presla významnou reorganizáciou dokoncenou v roku 2002, ktorej cielom bola koncentrácia cinností v odvetví energetiky. 66 Zalobkyna okrem toho predlozila niekolko dôkazov, a síce list jedného z jej vedúcich zamestnancov adresovaný tretím subjektom v roku 1995, v ktorom sa uvádza, ze "ustálenou politikou [bolo] delegovat celé prevádzkové riadenie na spolocnosti [v skupine]", vyhlásenie bývalého generálneho riaditela spolocnosti Ausimont svedciace o jej samostatnosti v oblasti obchodnej politiky, kópiu stanov spolocnosti Ausimont, podla ktorých mala jej správna rada "najsirsie právomoci bezne a mimoriadne riadit spolocnost" a "oprávnenie robit vsetky úkony, ktoré povazuje za vhodné na realizáciu jej predmetu cinnosti", ako aj zápisnicu zo zasadnutia správnej rady spolocnosti Ausimont z 27. mája 1996, ktorá zveruje jej generálnemu riaditelovi "úplné právomoci a oprávnenie riadne a mimoriadne riadit spolocnost". 67 Zalobkyna tiez uviedla, ze Ausimont mala k dispozícii vsetky struktúry a vsetky útvary potrebné na úcely samostatného riadenia, ze zápisnice zo stretnutí jej správnej rady neobsahovali ziadnu indíciu o rokovaní o obchodných politikách dcérskych spolocností a ze zápisnice zo stretnutí správnej rady spolocnosti Ausimont sa nijako nezmienovali o prípadných pokynoch, ktoré by zalobkyna dostala ohladne obchodných politík, pricom ponúkla, ze na ziadost Komisie vsetky tieto dokumenty predlozí. 68 Zalobkyna napokon poukázala na vyhlásenia spolocnosti Solvay Solexis, ktoré uviedla vo svojej odpovedi na ziadost Komisie o informácie, ktorá je súcastou správneho spisu, z ktorých vyplýva, ze správna rada spolocnosti Ausimont mala sirokú diskrecnú právomoc, pokial ide o obchodné cinnosti v case porusenia. 69 V odôvodnení c. 417 napadnutého rozhodnutia Komisia analyzovala argumentáciu predlozenú zalobkynou. 70 Komisia dalej v odôvodnení c. 419 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "tvrdenie predlozené [zalobkynou] týkajúce sa samostatnosti [jej dcérskej spolocnosti]" je v rozpore so skutocnostami uvedenými v odôvodneniach c. 420 a 421 napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení c. 422 napadnutého rozhodnutia Komisia napokon dospela k záveru, ze "iné skutocnosti" predlozené zalobkynou nestacia na vyvrátenie predmetnej domnienky. 71 Je potrebné poukázat na to, ze toto odôvodnenie sa nezaoberá argumentáciou, ktorú uvádza zalobkyna, ale iba odkazuje na dalsie nepriame dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 420 a 421 napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho vyssie uvedené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje dôvody, pre ktoré Komisia konstatuje, ze dôkazy predlozené zalobkynou nestacia na vyvrátenie predmetnej domnienky. 72 Okrem toho treba konstatovat, ze aj ked Komisia nie je povinná vyjadrit sa ku vsetkým skutocnostiam, na ktoré sa dotknutý subjekt odvoláva, najmä pokial sú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo sú jasne druhoradé (pozri bod 57 vyssie), v prejednávanej veci nemozno, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, povazovat skutocnosti uvedené zalobkynou za bezvýznamné vo vztahu k posúdeniu samostatnosti spolocnosti Ausimont. 73 Je totiz potrebné poznamenat, ze zalobkyna sa odvolala nielen na skutocnost, ze bola holdingom, ktorý riadil svoju dcérsku spolocnost ako obycajnú financnú investíciu prostredníctvom prostrednej holdingovej spolocnosti, ale uviedla tiez súbor konkrétnych okolností, ktoré charakterizovali väzby medzi dotknutými spolocnostami v case predmetného porusenia. 74 Zalobkyna najmä podrobne tvrdila, ze nové vedenie holdingu, ktoré sa dostalo na celo skupiny po financnej kríze v roku 1993, prijalo reorganizacné opatrenia, ktoré zahrnali rozhodnutie ponechat spolocnostiam v skupine samostatnost správania, a to tak vzhladom na ciele holdingu v súvislosti s krízou, ako aj na velkú rôznorodost cinností skupiny. 75 Skutocnosti, ktoré predlozila zalobkyna, sa navyse neobmedzovali len na tvrdenia, ale obsahovali podrobné informácie o fungovaní holdingu doplnené o vyhlásenia vedúcich zamestnancov dotknutých spolocností, výmenu korespondencie s tretími subjektmi, ako aj urcitý pocet vnútorných dokumentov dotknutých spolocností pochádzajúcich z obdobia porusenia. 76 Za týchto okolností bola Komisia povinná vyjadrit sa k opacnej argumentácii zalobkyne a preskúmat, ci vzhladom na vsetky relevantné skutocnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi dotknutými spolocnostami zalobkyna preukázala, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správala nezávisle. 77 Povinnost Komisie odôvodnit svoje rozhodnutie vo vztahu k tejto otázke jasne vyplýva z vyvrátitelnej povahy predmetnej domnienky, ktorej vyvrátenie si vyzaduje, aby zalobkyna predlozila dôkaz o vsetkých hospodárskych, organizacných a právnych väzbách medzi nou, sprostredkujúcou spolocnostou a dcérskou spolocnostou. 78 Okrem toho nedostatok predmetného odôvodnenia nemozno napravit poukázaním na nepriame dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 420 a 421 napadnutého rozhodnutia. 79 Pokial ide o podmienky úcasti zástupcov zalobkyne na stretnutí 16. marca 1994, ktoré viedlo predovsetkým k rokovaniam o pokracovaní investicného projektu spolocnosti Ausimont, ako aj o prípadnom zastavení jej cinností (odôvodnenie c. 420 napadnutého rozhodnutia), treba poznamenat, ze nemozno vylúcit, ze zasahovanie materskej spolocnosti do strategických rozhodnutí dcérskej spolocnosti naznacuje vykonávanie rozhodujúceho vplyvu. 80 Hoci Komisia uviedla predmetné stretnutie ako dôkaz vykonávania vplyvu na spolocnost Ausimont, nevyjadrila sa k opacným tvrdeniam, ktoré zalobkyna uviedla vo svojej odpovedi z 13. apríla 2006 na ziadost o informácie, ktorá jej bola zaslaná 4. apríla 2006, cize menej ako mesiac pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 81 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze zalobkyna v uvedenej odpovedi s poukazom na poznámku spolocnosti Degussa týkajúcu sa predmetného stretnutia, na vyhlásenie jedného z jej bývalých vedúcich zamestnancov, ako aj na vyhlásenie bývalého generálneho riaditela spolocnosti Ausimont najmä uviedla, ze jej zodpovední zamestnanci, ktorí sa zúcastnili na predmetnom stretnutí, práve nastúpili do funkcie v dôsledku vázneho narusenia financnej rovnováhy, ze povazovali toto stretnutie za zdvorilostné stretnutie a ze neboli schopní viest kvalifikované rokovania. Zalobkyna tvrdila, ze jej spolocnost sa v case skutkových okolností nachádzala pod správou "kontrolovanou" veritelskými bankami, ktoré sa stali jej hlavnými akcionármi a ktoré museli schválit kazdú investíciu prevysujúcu urcitý prah, co v kazdom prípade odôvodnovalo prítomnost vedúcich zamestnancov holdingu na rokovaniach týkajúcich sa predmetného investicného projektu a tým skôr na rokovaniach týkajúcich sa prípadného ukoncenia cinností spolocnosti Ausimont. Napokon poznamenala, ze predmetné stretnutie predchádzalo o viac ako rok zaciatku porusovania, a teda nemohlo slúzit ako priamy dôkaz o uplatnovanom vplyve v priebehu obdobia porusovania. 82 Komisia vsak neodpovedala na tieto tvrdenia a obmedzila sa iba na konstatovanie, ze zalobkyna síce "potvrdila, ze záujem na spolocnosti Ausimont bol iba cisto financný, ale predlozila iba vyhlásenie [bývalého prezidenta spolocnosti Ausimont], ktoré neprinása nové skutocnosti vedúce k zmene [jej] presvedcenia" (odôvodnenie c. 420 a poznámka pod ciarou c. 391 napadnutého rozhodnutia). 83 Pokial ide dalej o skutocnost uvedenú v odôvodnení c. 421 napadnutého rozhodnutia, konkrétne totoznost clena správnej rady spolocnosti Ausimont a správnej rady spolocnosti Montecatini, je potrebné poukázat na to, ako to pripústa Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, ze co sa týka skutocnosti, ktorá nebola uvedená v oznámení o výhradách a ku ktorej sa zalobkyna nemala moznost vyjadrit pocas správneho konania, treba ju povazovat za neuplatnitelnú voci zalobkyni (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 162 a tam citovanú judikatúru). Komisia sa preto na túto skutocnost nemôze odvolávat v odôvodnení svojho rozhodnutia. 84 Okrem toho, aj ked Komisia v odôvodnení c. 421 napadnutého rozhodnutia poukázala aj na urcité okolnosti restrukturalizácie skupiny v decembri 2000, je potrebné poznamenat, ze tieto skutocnosti sa týkajú hlavne prevodu spolocnosti Ausimont na skupinu Solvay, ktorý sa uskutocnil po skoncení porusenia. Komisia vsak neuvádza, v akom zmysle okolnosti tohto postúpenia obsahujú akúkolvek indíciu vplyvu, ktorý zalobkyna vykonávala na správanie spolocnosti Ausimont v case porusenia. 85 Za týchto podmienok poukázanie Komisie na skutocnosti uvedené v odôvodneniach c. 420 a 421 napadnutého rozhodnutia nemôze spochybnit relevantnost argumentácie zalobkyne zalozenej na samostatnosti spolocnosti Ausimont, a preto nemôze byt dostatocným dôvodom na zamietnutie tejto argumentácie. 86 Pokial ide o tvrdenie Komisie zalozené na existencii dalsích nepriamych dôkazov o vplyve zalobkyne na spolocnost Ausimont, a síce na skutocnosti, ze generálny riaditel a clen správnej rady zalobkyne boli clenmi správnej rady spolocnosti Ausimont pocas casti obdobia porusovania, ako aj úcast zalobkyne na projekte spolocnosti Ausimont týkajúcom sa spolocného podniku v Spojených státoch, treba poznamenat, ze tieto skutocnosti neboli v napadnutom rozhodnutí uvedené, a teda nemôzu napravit nedostatok odôvodnenia tohto rozhodnutia. 87 Vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie, je potrebné konstatovat, ze Komisia sa podrobne nevyjadrila k dôkazom predlozeným zalobkynou na úcely vyvrátenia domnienky vyplývajúcej z jej úcasti na základnom imaní spolocnosti Ausimont, a z právneho hladiska tak dostatocne neodôvodnila svoj záver, pokial ide o pripísatelnost predmetného porusenia zalobkyni. 88 Vzhladom na to, ze Komisia vo vyjadrení k zalobe tvrdí, ze opacné dôkazy uvádzané zalobkynou boli v kazdom prípade nedostatocné na preukázanie samostatnosti spolocnosti Ausimont, treba uviest, ze z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva nijaký náznak posúdenia predmetných dôkazov Komisiou, co v tomto ohlade bráni preskúmaniu dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. 89 Okrem toho treba pripomenút, ze odôvodnenie musí byt v zásade oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu, pricom neexistencia odôvodnenia teda nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa oboznámi s dôvodmi rozhodnutia v priebehu súdneho konania (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 463, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, T-25/04, Zb. s. II-3121, bod 220). 90 Predmetné chýbajúce odôvodnenie preto nemozno napravit v priebehu súdneho konania. 91 Komisia sa v tejto súvislosti nemôze oprávnene odvolávat na rozsudok FNCBV/Komisia (uz citovaný v bode 55 vyssie, body 362 az 363), v ktorom Súd prvého stupna konstatoval porusenie povinnosti odôvodnenia, ktorého sa dopustila v rámci stanovenia pokút ulozených za porusenia clánku 81 ods. 1 ES, pricom zároven uviedol, ze vzhladom na to, ze riesenie prijaté touto institúciou muselo byt v merite veci potvrdené, toto porusenie nemá za následok ani zrusenie napadnutého rozhodnutia, ani zmenu výsky pokút. 92 Treba poznamenat, ze toto posledné uvedené posúdenie, ktoré patrilo do rámca vykonávania neobmedzenej právomoci, ktorú má Vseobecný súd v oblasti penazných sankcií, nemozno pouzit v prejednávanej veci, pokial ide o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia konstatovala zodpovednost zalobkyne za predmetné porusenie. 93 Zatial co totiz posúdenie primeranosti výsky pokút, ktoré Vseobecný súd vykonáva v rámci neobmedzenej právomoci, môze za urcitých podmienok odôvodnit zohladnenie dalsích informácií, toto zohladnenie sa neuplatní v rámci preskúmania dodrzania povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie, pokial je toto rozhodnutie podrobené preskúmaniu zákonnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, body 54 a 55). 94 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, treba prijat zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a vyhoviet návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. 95 V dôsledku toho nie je potrebné rozhodnút o prvom a tretom zalobnom dôvode. O trovách 96 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Edison SpA. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Vadapalas Prek Dittrich Truchot O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfrL1KO/L95344-5609TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXfrL1KO/L95344-5609TMP.html#Footref*