Vec T-194/06 SNIA SpA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Zlúcenie so spolocnostou zodpovednou za porusenie - Právo na obhajobu - Súlad medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím - Povinnost odôvodnenia" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku v case porusovania - Zánik (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Konanie - Predlozenie nových dôvodov pocas súdneho konania - Podmienky - Nový dôvod - Pojem (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 48 ods. 2) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Rozhodnutie nezhodujúce sa s oznámením o výhradách - Porusenie práva na obhajobu - Podmienka (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 1) 1. V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % kapitálu svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto podmienok stací, ak Komisia na úcely domnienky, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti, preukáze, ze celý kapitál dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost. Následne Komisia môze povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. (pozri body 49, 50) 2. Ak je subjekt, ktorý sa dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, predmetom právnej alebo organizacnej zmeny, táto zmena nemá nevyhnutne za následok vytvorenie nového podniku, ktorý by bol zbavený zodpovednosti za porusenie, pokial sú tieto subjekty z hospodárskeho hladiska totozné. Na úcely úcinného vykonania pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze sa môze totiz ukázat potrebné, aby sa zodpovednost pripísala novému prevádzkovatelovi podniku, ktorý sa dopustil porusenia, v prípade, ze ho mozno skutocne povazovat za nástupcu pôvodného prevádzkovatela. Toto kritérium, nazývané kritérium "hospodárskej kontinuity", sa pouzije za osobitných okolností, akými je najmä prípad, ked právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku prestala právne existovat po tom, ako sa dopustila porusenia, alebo prípad vnútornej restrukturalizácie skupiny vzhladom na strukturálne väzby medzi pôvodným a novým prevádzkovatelom podniku, pokial pôvodný prevádzkovatel nevyhnutne neprestáva právne existovat, ale na dotknutom trhu uz nevyvíja významnú hospodársku cinnost. Podnik sa nemôze platne odvolávat na skutocnost, ze napriek jeho zlúceniu s jednou zo spolocností, ktoré predstavujú hospodársky subjekt zodpovedný za porusenie, v skutocnosti neprevzal hmotné a osobné zlozky, ktoré prispeli k spáchaniu porusenia. Ak totiz podnik prestane existovat z dôvodu, ze sa zlúcil s nadobúdatelom, prevezme nadobúdatel jeho aktíva a pasíva vrátane jeho zodpovedností z dôvodu porusenia práva Únie. V tomto prípade môze byt zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil zlúcený podnik, pripísaná nadobúdatelovi. (pozri body 56 - 58, 61, 62) 3. Uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Zalobný dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu, ktorý uz bol priamo alebo implicitne uvedený v návrhu na zacatie konania, a ktorý je s ním úzko spojený, vsak treba vyhlásit za prípustný. (pozri bod 73) 4. Procesná záruka uvedená v clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 uplatnuje zásadu respektovania práva na obhajobu, ktorá najmä vyzaduje, aby oznámenie o výhradách, ktoré Komisia adresuje podniku, ktorému chce ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti konstatované voci tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, z ktorých Komisia vychádza, aby tento podnik mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré sa voci nemu zacalo. Právna kvalifikácia skutkového stavu uvedená v oznámení o výhradách vsak môze byt prirodzene len predbezná a neskorsie rozhodnutie Komisie nemozno zrusit iba z dôvodu, ze konecné závery vychádzajúce z tohto skutkového stavu presne nezodpovedajú tejto predbeznej kvalifikácii. Komisia, ktorá túto kvalifikáciu právne spresnuje v konecnom rozhodnutí, musí mat moznost priznat väcsí význam skutocnostiam, ktoré boli predtým povazované za druhoradé, pod podmienkou, ze uplatní iba skutocnosti, ku ktorým mali dotknuté subjekty prílezitost vyjadrit sa, a ze v priebehu správneho konania poskytla skutocnosti potrebné na obhajobu. Komisia totiz musí vypocut subjekty, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, a prípadne zohladnit ich pripomienky, ktorými odpovedajú na uvedené výhrady, pricom zmení svoju analýzu práve z dôvodu respektovania ich práva na obhajobu. Rozhodnutie zalozené na podstatných skutocnostiach, vo vztahu ku ktorým dotknutý podnik nemohol zabezpecit svoju obhajobu, je potrebné zrusit nezávisle od toho, ci môze byt zodpovednost podniku konstatovaná vzhladom na iné skutocnosti. (pozri body 79 - 81, 87) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Zlúcenie so spolocnostou zodpovednou za porusenie - Právo na obhajobu - Súlad medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-194/06, SNIA SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: A. Santa Maria, C. Biscaretti di Ruffia a E. Gambaro, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Di Bucci a F. Amato, neskôr V. Di Bucci a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: sudcovia V. Vadapalas, vykonávajúci funkciu predsedu komory (spravodajca), A. Dittrich a L. Truchot, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. mája 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna, spolocnost SNIA SpA, je spolocnostou zalozenou podla talianskeho práva. V case skutkových okolností bola táto spolocnost hlavným akcionárom spolocnosti Caffaro SpA (dalej len "bývalá spolocnost Caffaro") s 53 az 59 %-nou úcastou, ktorá kontrolovala 100 % základného imania spolocnosti Industrie Chimiche Caffaro SpA (neskôr Caffaro SpA, potom Caffaro Srl, dalej len "Caffaro"). Táto posledná uvedená spolocnost obchodovala do roku 1999 s perboritanom sodným (dalej len "PS"). V roku 2000 sa bývalá spolocnost Caffaro zlúcila so zalobkynou, ktorá prevzala stopercentnú kontrolu nad základným imaním spolocnosti Caffaro. 2 V novembri 2002 Degussa AG informovala Komisiu Európskych spolocenstiev o existencii kartelu na trhoch s peroxidom vodíka (dalej len "PV") a s PS a poziadala o uplatnenie oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 3 Degussa poskytla Komisii hmotné dôkazy, ktoré jej v dnoch 25. a 26. marca 2003 umoznili uskutocnit setrenie v priestoroch niektorých podnikov. 4 Dna 26. januára 2005 Komisia zaslala zalobkyni a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách, na ktoré zalobkyna odpovedala 25. marca 2005. 5 Po vypocutí dotknutých podnikov Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti spolocnostiam Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, EKA Chemicals AB, Degussa, Edison SpA, FMC Corp., FMC Foret SA, Kemira Oyj, Air liquide SA, Chemoxal SA, zalobkyni, Caffaro, Solvay SA, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 54). Rozhodnutie bolo zalobkyni oznámené listom z 8. mája 2006. Napadnuté rozhodnutie 6 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podniky, ktorým je rozhodnutie urcené, sa podielali na jedinom a nepretrzitom porusovaní clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v súvislosti s PV a jeho nadväzujúcim prípravkom PS (odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia). 7 Konstatované porusovanie spocívalo hlavne v tom, ze úcastníci hospodárskej sútaze si medzi sebou vymienali dôlezité obchodné a dôverné informácie o trhoch a o spolocnostiach, obmedzovali a kontrolovali výrobu a jej mozné i skutocné kapacity, rozdelovali si podiely na trhu a zákazníkov, ako aj stanovovali a monitorovali dodrziavanie konecných cien. 8 Bolo konstatované, ze zalobkyna je zodpovedná za porusenie "spolocne a nerozdielne" so spolocnostou Caffaro (odôvodnenia 407 az 412 napadnutého rozhodnutia). 9 Clánok 1 písm. k) napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze zalobkyna porusila clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa podielala na dotknutom porusení od 29. mája 1997 do 31. decembra 1998. 10 Komisia v clánku 2 písm. g) napadnutého rozhodnutia ulozila zalobkyni "spolocne a nerozdielne" so spolocnostou Caffaro pokutu vo výske 1,078 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. júla 2006 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 12 Kedze zlozenie komôr Súdu prvého stupna sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do siestej komory a po vypocutí úcastníkov konania bola prejednávaná vec pridelená siestej rozsírenej komore. 13 Vzhladom na prekázku na strane sudcu predseda Súdu prvého stupna na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna urcil iného sudcu na doplnenie komory. 14 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Súd prvého stupna o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 19. mája 2010. 15 Vzhladom na to, ze jeden clen komory sa nemohol zúcastnit na porade, v súlade s clánkom 32 rokovacieho poriadku sa sluzobne najmladsí sudca v zmysle clánku 6 rokovacieho poriadku vzdal úcasti na porade a na porade Vseobecného súdu sa zúcastnili traja sudcovia, ktorých podpisy sú uvedené v tomto rozsudku. 16 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom zahrna zalobkynu medzi podniky, ktorým je urcené, a ukladá jej spolocne a nerozdielne so spolocnostou Caffaro pokutu, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 17 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav Tvrdenia úcastníkov konania 18 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa tým, ze konstatovala jej solidárnu zodpovednost za protiprávne správanie spolocnosti Caffaro, dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, skreslila skutkový stav a nesplnila svoju povinnost odôvodnenia. 19 Po prvé Komisia nepreukázala, ze zalobkyna vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Caffaro. 20 Zalobkyna tvrdí, ze bola povazovaná za spolocne a nerozdielne zodpovednú za porusenie z dôvodu, ze bola hlavným akcionárom bývalej spolocnosti Caffaro s úcastou 53 az 59 % na základnom imaní tejto poslednej uvedenej spolocnosti, a ze preto vykonávala "nepriamu" kontrolu nad spolocnostou Caffaro. Táto kontrola, ktorá vyplýva z väzieb medzi tromi spolocnostami, vsak nestací na pripísanie zodpovednosti za porusenie zalobkyni. 21 V prípade neexistencie vztahu stopercentnej kontroly medzi dotknutými spolocnostami nemohla Komisia predpokladat, ze zalobkyna vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Caffaro. Najmä skutocnost, ze zalobkyna schválila zásahový plán, ktorý viedol k stiahnutiu sa spolocnosti Caffaro z trhu s PS (odôvodnenie 411 napadnutého rozhodnutia), nepreukazuje, ze vykonávala rozhodujúci vplyv na túto spolocnost. 22 Po druhé Komisia nepreukázala, ze bývalá spolocnost Caffaro vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Caffaro. 23 Samotné vlastníctvo 100 % základného imania dcérskej spolocnosti nie je dostacujúce na stanovenie zodpovednosti materskej spolocnosti a Komisia v prejednávanej veci nepredlozila dalsiu skutocnost preukazujúcu skutocné vykonávanie rozhodujúceho vplyvu. 24 Po tretie Komisia nesprávne vychádzala zo skutocnosti, ze zalobkyna sa s bývalou spolocnostou Caffaro zlúcila. 25 Komisia nebola podla zalobkyne schopná preukázat existenciu vplyvu, ktorý vykonávala zalobkyna na spolocnost Caffaro, a preto medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím zmenila svoj prístup, pricom uviedla nové tvrdenie zalozené na zlúcení bývalej spolocnosti Caffaro a zalobkyne. Jednak sa vsak toto zlúcenie uskutocnilo po tom, ako sa Caffaro stiahla z trhu s PS. Jednak Komisia nepreukázala, ze bývalá spolocnost Caffaro vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Caffaro. 26 Prístup Komisie je v rozpore s judikatúrou v oblasti prevodu podniku. Podnik, ktorý bol nástupcom bývalej spolocnosti Caffaro, je spolocnost Caffaro, ktorá vykonávala svoju cinnost v chemickom odvetví. Aktíva zodpovedajúce výrobe PS boli prevedené na spolocnost Solvay v roku 1999. Hlavná skutocnost, ktorá prispela k spáchaniu porusenia, pominula teda pred predmetným zlúcením. Ziadny vedúci zamestnanec alebo clen správnej rady spolocnosti Caffaro alebo bývalej spolocnosti Caffaro sa po zlúcení nestal zamestnancom zalobkyne. 27 Vzhladom na tieto okolnosti neexistuje ziadna ekonomická a funkcná kontinuita medzi bývalou spolocnostou Caffaro a zalobkynou, ale nanajvýs medzi bývalou spolocnostou Caffaro a spolocnostou Caffaro. Túto úvahu potvrdzuje rozhodovacia prax Komisie. 28 Komisia okrem toho dostatocne neuviedla dôvody svojho rozhodnutia o pripísaní zodpovednosti za porusenie zalobkyni. 29 Zalobkyna v replike tvrdí, ze z prístupu Komisie pocas vysetrovania, ktorý je potvrdený v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, ze pripísanie predmetnej zodpovednosti je zalozené na rozhodujúcom vplyve, ktorý zalobkyna vykonávala na spolocnost Caffaro. 30 Z odôvodnenia 411 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zodpovednost zalobkyne za porusenie bola konstatovaná na základe jej vztahov so spolocnostou Caffaro, konkrétne na základe väzieb, ktoré existovali medzi poslednou uvedenou spolocnostou a zalobkynou, co sa týka vedúcich zamestnancov, a vplyvu zalobkyne na proces prijímania rozhodnutí spolocnosti Caffaro. 31 Komisia v bode 350 oznámenia o výhradách poukázala na väcsinovú úcast zalobkyne na základnom imaní bývalej spolocnosti Caffaro v okamihu porusenia, ako aj na existenciu závislosti spolocnosti Caffaro vo vztahu k zalobkyni pri jej procese prijímania rozhodnutí, a dospela k záveru, ze zalobkyna vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie "svojej dcérskej spolocnosti Caffaro". Komisia v napadnutom rozhodnutí preskúmala a zamietla tvrdenia zalobkyne uvedené v odpovedi na oznámenie o výhradách, ktoré boli zalozené hlavne na neexistencii rozhodujúceho vplyvu z jej strany na spolocnost Caffaro. 32 Komisia podla zalobkyne nemôze tvrdit, ze v napadnutom rozhodnutí iba prevzala niektoré zo skutocností obsiahnutých v oznámení o výhradách, ci dokonca ze iba niektoré zo skutocností uvedených v odôvodnení 411 napadnutého rozhodnutia boli relevantné pre konstatovanie zodpovednosti zalobkyne. Skutocnost, ze Komisia v oznámení o výhradách vymenovala súbor námietok a vyhradila si pritom moznost stanovit, ktoré z nich sa v dôsledku námietok zapojených podnikov majú povazovat za rozhodujúce, je v rozpore s právom týchto podnikov na obhajobu. 33 Skutocnost, ze Komisia zmenila svoj prístup po zaslaní oznámenia o výhradách, odôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie by malo byt okrem toho zrusené pre svoju "nelogickost" a chýbajúce odôvodnenie. 34 Jedinými skutocnostami, ktoré boli zohladnené v stádiu oznámenia výhrad (bod 350 oznámenia o výhradách), boli stopercentná kontrola základného imania spolocnosti Caffaro bývalou spolocnostou Caffaro, väcsinová úcast zalobkyne na základnom imaní bývalej spolocnosti Caffaro a vplyv zalobkyne na rozhodovací proces spolocnosti Caffaro. Odkaz na predmetné zlúcenie v bode 349 oznámenia o výhradách bol urobený v rámci "výlucného opisu skutkového stavu" a nemal nic spolocné s právnym posúdením týkajúcim sa pripísatelnosti porusenia. Tento odkaz bol vo vztahu k právnemu odôvodneniu natolko "vseobecný a vzdialený", ze neumoznil zalobkyni uvedomit si potrebu odpovedat na tento bod. 35 Komisia v napadnutom rozhodnutí tvrdila po prvýkrát, ze zodpovednost zalobkyne za porusenie vyplýva z jej zlúcenia s bývalou spolocnostou Caffaro. Z dôvodu tohto nesúladu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím nemohla zalobkyna uplatnit svoje pripomienky vo vztahu k predmetnej výhrade, co viedlo k poruseniu jej práva na obhajobu, ako aj clánku 27 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 36 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 37 Na úvod je potrebné pripomenút úvahy, ktoré viedli Komisiu ku konstatovaniu zodpovednosti zalobkyne. 38 Komisia v odôvodneniach 370 az 379 napadnutého rozhodnutia s poukazom na judikatúru Únie zhrnula zásady, ktoré mala v úmysle uplatnit na urcenie spolocností zodpovedných za porusenie. 39 Komisia jednak pripomenula, ze materská spolocnost môze byt povazovaná za zodpovednú za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti v rozsahu, v akom dcérska spolocnost neurcovala svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnovala pokyny, ktoré jej dávala materská spolocnost. Komisia upresnila, ze v podstate mohla predpokladat, ze dcérska spolocnost, ktorej 100 % základného imania kontroluje materská spolocnost, uplatnuje hlavne pokyny, ktoré jej dáva táto materská spolocnost, a ze materská spolocnost môze vyvrátit domnienku predlozením opacného dôkazu (odôvodnenie 374 napadnutého rozhodnutia). 40 Komisia dalej s poukazom a contrario na úvahy, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia (C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 78 a 79), uviedla, ze v prípade, ak právny subjekt pôvodne zodpovedný za porusenie prestane existovat a stratí svoju právnu subjektivitu tým, ze sa výlucne a jednoducho zlúci s iným právnym subjektom, tento posledný uvedený subjekt sa musí povazovat za zodpovedný za porusenie, ktorého sa dopustil zlúcený subjekt (odôvodnenie 378 napadnutého rozhodnutia). 41 Pokial ide o zodpovednost zalobkyne, Komisia v prvom rade poukázala na to, ze táto kontrolovala "svoju dcérsku spolocnost [bývalú spolocnost Caffaro] pocas celej dlzky trvania porusovania a prostredníctvom [bývalej spolocnosti Caffaro] kontrolovala tiez [spolocnost Caffaro] v case, ked cinnosti v oblasti PS prevzala táto posledná uvedená spolocnost" (odôvodnenie 408 napadnutého rozhodnutia). V tom istom odôvodnení napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala existenciu urcitých kapitálových a osobných väzieb medzi tromi dotknutými spolocnostami. 42 Komisia dalej pripomenula, ze v priebehu leta roku 1999 sa Caffaro stiahla z trhu s PS a ze v roku 2000 sa bývalá spolocnost Caffaro zlúcila sa zalobkynou (odôvodnenie 409 napadnutého rozhodnutia). 43 V odôvodnení 410 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla tvrdenia, ktorými zalobkyna spochybnila svoju solidárnu zodpovednost zalozenú najmä na skutocnosti, ze kontrola, ktorú vykonávala nad bývalou spolocnostou Caffaro v case porusenia, bola iba 53 az 59 %, co nestací na úcely konstatovania jej zodpovednosti. 44 V odôvodnení 411 napadnutého rozhodnutia Komisia napokon uviedla: "... [V] rozpore s tvrdením [zalobkyne] nevyplýva jej zodpovednost z tejto 53 az 59 %-nej úcasti na základnom imaní [bývalej spolocnosti Caffaro] pocas dlzky trvania porusovania, ale z [jej] zlúcenia... s [bývalou spolocnostou Caffaro], ktorá bola stopercentnou materskou spolocnostou [spolocnosti Caffaro], teda subjektu priamo zúcastneného na porusení. Otázka kontroly medzi [zalobkynou] a [bývalou spolocnostou Caffaro] nie je teda v tomto smere rozhodujúcou otázkou. Co je tu potrebné analyzovat, je vztah kontroly medzi subjektom SNIA[-]Caffaro (v dôsledku zlúcenia premenovaná na SNIA) a dcérskou spolocnostou [Caffaro...]. Vzhladom na stopercentnú úcast, ktorá v case porusenia spájala [bývalú spolocnost Caffaro] (dnes zlúcená so [zalobkynou]) a [spolocnost Caffaro], ako aj na dôkaz [jej] vztahu závislosti..., pokial ide o jej proces prijímania rozhodnutí vo vztahu k [zalobkyni] a väzby existujúce medzi subjektmi týkajúce sa riadenia zamestnancov, Komisia sa domnieva, ze [bývalá spolocnost Caffaro] vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti a ze skutocnosti uvedené [zalobkynou...] nemôzu vyvrátit jej domnienku, aká bola formulovaná v oznámení o výhradách." 45 Je potrebné poukázat na to, ze aj ked zalobkyna vo svojej zalobe rozlisuje tri výhrady, ktoré sa v podstate týkajú údajnej neexistencie relevantných väzieb medzi tromi dotknutými spolocnostami, z jej argumentácie, ako aj z jej pripomienok, ktoré uviedla na pojednávaní, vsak vyplýva, ze v skutocnosti uplatnuje tri zalobné dôvody zalozené po prvé na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktoré údajne postihujú konstatovanie jej solidárnej zodpovednosti, po druhé na nesúlade medzi oznámením o výhradách a odôvodnením napadnutého rozhodnutia a po tretie na porusení povinnosti odôvodnenia. O údajnom nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu 46 Zalobkyna namieta pochybenie pri pripísaní zodpovednosti za predmetné porusenie, pricom tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze po prvé bývalá spolocnost Caffaro vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Caffaro, po druhé, ze taký vplyv na spolocnost Caffaro vykonávala zalobkyna, a po tretie, ze zlúcenie bývalej spolocnosti Caffaro a zalobkyne bolo relevantné. 47 Je potrebné poukázat na to, ze z citovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho odôvodnenia 411 (pozri bod 44 vyssie) vyplýva, ze konstatovanie týkajúce sa zodpovednosti zalobkyne za porusenie spocíva na tom, ze zalobkyna sa zlúcila s bývalou spolocnostou Caffaro, ktorá v case skutkových okolností kontrolovala 100 % základného imania spolocnosti Caffaro, ktorá bola priamou úcastníckou kartelu. 48 Túto úvahu nemôze vyvrátit skutocnost, ze Komisia v odôvodneniach 408 a 411 napadnutého rozhodnutia rovnako poukázala na urcité nepriame dôkazy týkajúce sa existujúcich väzieb medzi dotknutými spolocnostami v case porusenia, najmä na "vztah závislosti spolocnosti Caffaro, pokial ide o jej proces prijímania rozhodnutí, vo vztahu k [zalobkyni], a na existujúce väzby medzi subjektmi, pokial ide o riadenie zamestnancov". Dodatocný charakter týchto nepriamych dôkazov totiz jasne vyplýva z odôvodnenia 411 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze "otázka kontroly medzi [zalobkynou] a bývalým podnikom [bývalou spolocnostou Caffaro] nie je... rozhodujúca". 49 Pokial ide v tejto súvislosti po prvé o tvrdenia zalobkyne týkajúce sa väzby medzi bývalou spolocnostou Caffaro a spolocnostou Caffaro, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % kapitálu svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. 50 Za týchto podmienok stací, ak Komisia na úcely domnienky, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti, preukáze, ze celý kapitál dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost. Následne Komisia môze povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 60 a 61 a tam citovanú judikatúru). 51 Vzhladom na túto judikatúru Komisia teda v prejednávanej veci mohla konstatovat vykonávanie rozhodujúceho vplyvu bývalej spolocnosti Caffaro na spolocnost Caffaro na základe domnienky vyplývajúcej zo vztahu stopercentnej kontroly medzi týmito dvomi spolocnostami. 52 Je teda potrebné zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nemohla vychádzat iba z domnienky, ale bola povinná uplatnit konkrétne nepriame dôkazy o vplyve. Na úcely spochybnenia predmetnej domnienky bola Totiz zalobkyna povinná predlozit dostatocne dôkazy na preukázanie, ze Caffaro sa vo vztahu ku svojej materskej spolocnosti, ktorou bola bývalá spolocnost Caffaro, správala na trhu samostatne. 53 Zalobkyna vsak v tomto zmysle v priebehu správneho konania a navyse ani v priebehu konania pred Vseobecným súdom neuplatnila ziadnu skutocnost, pricom sa obmedzila iba na spochybnenie zákonnosti predmetnej domnienky, a dalej namietala neexistenciu relevantných väzieb medzi nou a spolocnostou Caffaro. Je preto potrebné konstatovat, ze Komisia mohla na základe nespochybnenej domnienky konstatovat, ze bývalá spolocnost Caffaro v case porusenia vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Caffaro, a teda obe spolocnosti predstavovali hospodársky subjekt zodpovedný za porusenie. 54 Pokial ide po druhé o väzbu medzi predmetným hospodárskym subjektom a zalobkynou, z odôvodnenia 411 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze konstatovanie solidárnej zodpovednosti zalobkyne spocíva na tom, ze zalobkyna sa zlúcila s bývalou spolocnostou Caffaro, ktorá vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Caffaro, a nie na rozhodujúcom vplyve, ktorý zalobkyna mohla v case porusenia vykonávat na spolocnost Caffaro. 55 Preto treba argumentáciu zalobkyne, podla ktorej Komisia nepreukázala, ze zalobkyna vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Caffaro, zamietnut ako neúcinnú. 56 Pokial ide po tretie o argumentáciu zalobkyne, ze predmetné zlúcenie nepredstavuje skutocnost, ktorá by mohla vyvolat jej zodpovednost za porusenie, a ze v kazdom prípade nie je hospodárskym nástupcom bývalej spolocnosti Caffaro, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ak je subjekt, ktorý sa dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, predmetom právnej alebo organizacnej zmeny, táto zmena nemá nevyhnutne za následok vytvorenie nového podniku, ktorý by bol zbavený zodpovednosti za porusenie, pokial sú tieto subjekty z hospodárskeho hladiska totozné (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 42 a tam citovanú judikatúru). 57 Na úcely úcinného vykonania pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze sa môze totiz ukázat potrebné, aby sa zodpovednost pripísala novému prevádzkovatelovi podniku, ktorý sa dopustil porusenia, v prípade, ze ho mozno skutocne povazovat za nástupcu pôvodného prevádzkovatela (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 51). 58 Toto kritérium, nazývané kritérium "hospodárskej kontinuity", sa pouzije za osobitných okolností, akými je najmä prípad, ked právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku prestala právne existovat po tom, ako sa dopustila porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145), alebo prípad vnútornej restrukturalizácie skupiny vzhladom na strukturálne väzby medzi pôvodným a novým prevádzkovatelom podniku, pokial pôvodný prevádzkovatel nevyhnutne neprestáva právne existovat, ale na dotknutom trhu uz nevyvíja významnú hospodársku cinnost (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 359). 59 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vsak také osobitné okolnosti v prejednávanej veci existujú. 60 Ako totiz vyplýva z bodu 53 vyssie, predmetného porusenia sa dopustil subjekt, ktorý bol v case skutkových okolností vytvorený zo spolocnosti Caffaro a bývalej spolocnosti Caffaro, ktorá po tom, ako sa dopustila porusenia, prestala právne existovat z dôvodu jej zlúcenia so zalobkynou. 61 Zalobkyna sa v tejto súvislosti nemôze platne odvolávat na skutocnost, ze napriek jej zlúceniu s bývalou spolocnostou Caffaro v skutocnosti neprevzala hmotné a osobné zlozky, ktoré prispeli k spáchaniu porusenia. 62 Ak totiz predmetný podnik prestane existovat z dôvodu, ze sa zlúcil s nadobúdatelom, podla ustálenej judikatúry prevezme nadobúdatel jeho aktíva a pasíva vrátane jeho zodpovedností z dôvodu porusenia práva Únie. V tomto prípade môze byt zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil zlúcený podnik, pripísaná nadobúdatelovi (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 326 a tam citovanú judikatúru). 63 V tomto smere je nepodstatné, ze dcérska spolocnost, ktorá sa podielala na porusení, dalej právne existuje. Pokial totiz ide o jednu z dvoch právnických osôb zodpovedných za prevádzku predmetného hospodárskeho subjektu, moznost sankcionovat dcérsku spolocnost nemá vplyv na pripísanie zodpovednosti za porusenie jej materskej spolocnosti, teda bývalej spolocnosti Caffaro, a následne zalobkyni. 64 Tieto úvahy sú okrem toho potvrdené skutocnostou, ze k zlúceniu spolocnosti Caffaro a zalobkyne doslo v rámci skupiny spolocností, ktorá v case porusenia uz existovala. 65 Ako totiz vyplýva zo skutocností uvedených v odôvodneniach 408 a 411 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobkyna nespochybnila, v case porusenia bola zalobkyna nielen hlavným akcionárom bývalej spolocnosti Caffaro s 53 az 59 %-nou úcastou, ale vymenúvala aj vsetkých clenov správnej rady tejto poslednej uvedenej spolocnosti, z ktorých jeden bol tiez clenom jej správnej rady. Okrem toho existuje nepriamy dôkaz o zapojení zalobkyne do rozhodovacieho procesu bývalej spolocnosti Caffaro a spolocnosti Caffaro, ktorý vyplýva zo skutocnosti, ze rozhodnutie spolocnosti Caffaro o stiahnutí sa z trhu s PS bolo pripojené k zápisnici zo schôdze vedenia zalobkyne z 19. januára 1999 (odôvodnenie 411 napadnutého rozhodnutia). 66 Vzhladom na tieto okolnosti je zlúcenie dotknutých spolocností, ku ktorému doslo po spáchaní porusenia, súcastou vnútornej restrukturalizácie v rámci skupiny spolocností spojených strukturálnymi väzbami, co potvrdzuje existenciu hospodárskej kontinuity medzi bývalou spolocnostou Caffaro a zalobkynou (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, bod 58 vyssie, body 344 a 359). 67 Tieto úvahy okrem toho odlisujú prejednávanú vec od vecí, v ktorých bolo vydané rozhodnutie Komisie 85/74/EHS z 23. novembra 1984 týkajúce sa konania na základe clánku [81 ES] (vec IV/30.907 - Peroxidy) (Ú. v. ES L 35, 1985, s. 1), rozhodnutie Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania na základe clánku [81 ES] (vec IV/31.149 - Polypropylén) (Ú. v. ES L 230, s. 1) a rozhodnutie Komisie 89/191/EHS z 21. decembra 1988 týkajúce sa konania na základe clánku [81 ES] (vec IV/31.866, PEBD) (Ú. v. ES L 74, 1989, s. 21). Tieto zalobkynou uvádzané rozhodnutia sa totiz týkajú situácií prevodu cinností dotknutých porusením medzi skupinami podnikov bez vzájomných strukturálnych väzieb, a preto nevykazujú v tomto ohlade podobnost s prejednávanou vecou. 68 Vzhladom na to, co bolo uvedené, podla judikatúry spomenutej v bodoch 56 az 58 vyssie Komisia správne pripísala zalobkyni ako novému prevádzkovatelovi predmetného hospodárskeho subjektu solidárnu zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil subjekt vytvorený spolocnostou Caffaro a bývalou spolocnostou Caffaro, pricom táto posledná uvedená spolocnost sa zlúcila so zalobkynou po tom, ako sa dopustila porusenia. Túto úvahu navyse potvrdzuje skutocnost, ze predmetné zlúcenie je súcastou vnútornej restrukturalizácie skupiny. 69 V dôsledku toho treba tento zalobný dôvod zamietnut. O údajnom nesúlade medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím 70 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze skutocnost, ktorá Komisiu viedla ku konstatovaniu jej zodpovednosti za porusenie, a síce jej zlúcenie s bývalou spolocnostou Caffaro, nebola dostatocne uvedená v oznámení o výhradách. 71 Zalobkyna najmä tvrdí, ze Komisia tým, ze v napadnutom rozhodnutí vychádzala z predmetného zlúcenia, zmenila odôvodnenie uvedené v oznámení o výhradách, ktoré sa zakladalo na rozhodujúcom vplyve vykonávanom zalobkynou na správanie "jej dcérskej spolocnosti Caffaro" (bod 350 oznámenia o výhradách). Tento nesúlad medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím predstavuje podla zalobkyne porusenie clánku 27 nariadenia c. 1/2003, ako aj jej práva na obhajobu. 72 Komisia tvrdí, ze táto argumentácia je neprípustná a ze predstavuje nový zalobný dôvod uvedený po prvýkrát v stádiu repliky. 73 Je potrebné pripomenút, ze na základe clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Zalobný dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu, ktorý uz bol priamo alebo implicitne uvedený v návrhu na zacatie konania, a ktorý je s ním úzko spojený, vsak treba vyhlásit za prípustný (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 19. septembra 2000, Dürbeck/Komisia, T-252/97, Zb. s. II-3031, bod 39 a tam citovanú judikatúru). 74 V prejednávanej veci zalobkyna v zalobe tvrdí, ze Komisia "v porovnaní s oznámením o výhradách zmenila svoje právne odôvodnenie, pokial ide o vztah medzi [nou] a spolocnostou Caffaro, a vychádzala z nového tvrdenia zalozeného... na [uplatnení domnienky rozhodujúceho vplyvu]", ako aj zo skutocnosti, ze "[jej] zodpovednost... vyplýva menej z [jej] faktickej úcasti... na porusení... ako z [jej] zlúcenia s [bývalou spolocnostou Caffaro]". 75 Je potrebné konstatovat, ze týmito tvrdeniami zalobkyna uz v stádiu zaloby uviedla argumentáciu zalozenú na údajnom nesúlade medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím. Komisia okrem toho vo vyjadrení k zalobe sama odpovedala na túto argumentáciu, pricom najmä uviedla, ze v oznámení o výhradách boli uvedené vsetky relevantné skutocnosti, ako aj právne zásady uplatnené neskôr v napadnutom rozhodnutí. 76 Za týchto podmienok je argumentáciu uvádzanú zalobkynou v replike, ktorá je zalozená na porusení clánku 27 nariadenia c. 1/2003, ako aj jej práva na obhajobu, a ktorá vyplýva z údajného predmetného nesúladu, potrebné povazovat iba za rozsírenie zalobného dôvodu implicitne uvedeného v zalobe. 77 Tento zalobný dôvod treba preto povazovat za prípustný. 78 Vo veci samej je potrebné pripomenút, ze podla clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 Komisia pred prijatím rozhodnutia poskytne dotknutým podnikom moznost, aby boli vypocuté v zálezitostiach, voci ktorým má námietky. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. 79 Procesná záruka uvedená v tomto ustanovení uplatnuje zásadu respektovania práva na obhajobu, ktorá najmä vyzaduje, aby oznámenie o výhradách, ktoré Komisia adresuje podniku, ktorému chce ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti konstatované voci tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, z ktorých Komisia vychádza, aby tento podnik mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré sa voci nemu zacalo (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 26, a z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 36). 80 Právna kvalifikácia skutkového stavu uvedená v oznámení o výhradách vsak môze byt prirodzene len predbezná a neskorsie rozhodnutie Komisie nemozno zrusit iba z dôvodu, ze konecné závery vychádzajúce z tohto skutkového stavu presne nezodpovedajú tejto predbeznej kvalifikácii. Komisia totiz musí vypocut subjekty, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, a prípadne zohladnit ich pripomienky, ktorými odpovedajú na uvedené výhrady, pricom zmení svoju analýzu práve z dôvodu respektovania ich práva na obhajobu (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 100, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 97). 81 Rozhodnutie zalozené na podstatných skutocnostiach, vo vztahu ku ktorým dotknutý podnik nemohol zabezpecit svoju obhajobu, je potrebné zrusit nezávisle od toho, ci môze byt zodpovednost podniku konstatovaná vzhladom na iné skutocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, body 43 a 44). 82 V prejednávanej veci treba poznamenat, ze Komisia v bodoch 326 az 328 oznámenia o výhradách uviedla právne zásady a judikatúru, podla ktorých zodpovednost právnickej osoby, ktorá sa dopustila porusenia a prestala právne existovat, mozno preniest na jej nástupcu, pricom odkázala konkrétne na prípad, ked sa spolocnost zodpovedná za porusenie zlúcila s inou spolocnostou. 83 Komisia okrem toho v rámci svojho posúdenia týkajúceho sa zodpovednosti zalobkyne v bode 349 oznámenia o výhradách poukázala najmä na to, ze "ako je vysvetlené vyssie, v roku 2000 sa [bývalá spolocnost] Caffaro zlúcila so [zalobkynou] a [Industrie Chimiche Caffaro] zmenila svoj názov a stala sa spolocnostou Caffaro". 84 Je potrebné konstatovat, ze uvedenie týchto skutocností v oznámení o výhradách umoznilo zalobkyni uvedomit si relevantnost predmetného zlúcenia vzhladom na jej zodpovednost, a pochopit tak obsah výhrady, ktorú Komisia konstatovala. 85 Túto úvahu nespochybnuje skutocnost, ze aj ked Komisia v bode 349 oznámenia o výhradách poukázala na predmetné zlúcenie, túto skutocnost nezaradila presne do právnej kvalifikácie správania zalobkyne s ohladom na zásady uvedené v bodoch 326 az 328 toho istého oznámenia. 86 Predovsetkým je potrebné poznamenat, ze napriek odkazu na uvedené zlúcenie v odôvodnení 349 oznámenia o výhradách Komisia v nasledujúcom odôvodnení tvrdí, ze predpokladala vykonávanie rozhodujúceho vplyvu zalobkynou na správanie "jej dcérskej spolocnosti Caffaro" vzhladom na väzby, ktoré medzi dotknutými spolocnostami existovali v case porusenia. 87 Ako vsak vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 79 a 80 vyssie, právna kvalifikácia skutocností uvedená v oznámení o výhradách je iba predbezná. Komisia, ktorá túto kvalifikáciu právne spresnuje v konecnom rozhodnutí, musí mat moznost priznat väcsí význam skutocnostiam, ktoré boli predtým povazované za druhoradé, pod podmienkou, ze uplatní iba skutocnosti, ku ktorým mali dotknuté subjekty prílezitost vyjadrit sa, a ze v priebehu správneho konania poskytla skutocnosti potrebné na obhajobu (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot k rozsudku Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovanému v bode 79 vyssie, Zb. s. I-7196, bod 93). 88 Vzhladom na to, ze v prejednávanej veci vsak boli právne zásady a predmetné skutkové okolnosti uvedené v oznámení o výhradách, skutocnost, ze Komisia výslovne neuviedla presnú kvalifikáciu, ktorú pripísala jednej z týchto skutkových okolností, nemohla zalobkyni zabránit v tom, aby sa úcinne obhajovala. 89 Tento záver je potvrdený skutocnostou vyplývajúcou zo spisu, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj na pojednávaní uplatnila specifickú argumentáciu týkajúcu sa dôsledkov predmetného zlúcenia na jej zodpovednost za porusenie. 90 Z toho vyplýva, ze oznámenie o výhradách umoznilo zalobkyni v rámci výhrady zalozenej na jej solidárnej zodpovednosti za porusenie posúdit relevantnost jej zlúcenia s bývalou spolocnostou Caffaro a uplatnit jej názor na túto skutocnost. 91 Vzhladom na tieto pripomienky treba konstatovat, ze oznámenie o výhradách nie je postihnuté vadou, ktorá by mohla ovplyvnit moznosti obhajoby zalobkyne. 92 V dôsledku toho nemozno tento zalobný dôvod prijat. O údajnom porusení povinnosti odôvodnenia 93 Zalobkyna namieta nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka jej solidárnej zodpovednosti za porusenie, ako aj jeho rozpornost. 94 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvaha orgánu, ktorý ho vydal, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súd mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 95 Ako vyplýva z bodov 37 az 44 vyssie, Komisia v prejednávanej veci v napadnutom rozhodnutí uviedla právne zásady, ako aj faktické úvahy, na ktorých zalozila konstatovanie týkajúce sa zodpovednosti zalobkyne. 96 Predovsetkým z odôvodnenia 411 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze bývalá spolocnost Caffaro vykonávala rozhodujúci vplyv nad spolocnostou Caffaro najmä vzhladom na vztah stopercentnej kontroly, ktorý tieto spolocnosti spájal v case porusenia, cím vytvorila domnienku, ktorú zalobkyna nespochybnila. 97 Z toho istého odôvodnenia dalej vyplýva, ze Komisia konstatovala zodpovednost zalobkyne ako nástupníckej spolocnosti vzhladom na jej zlúcenie s bývalou spolocnostou Caffaro, ktorá bola materskou spolocnostou spolocnosti Caffaro, teda spolocnosti priamo zapojenej do kartelu. 98 Záver vyplývajúci z týchto úvah nie je vôbec v rozpore s ostatnými skutocnostami, ktoré uviedla Komisia, a síce s tým, ze v case porusenia bola zalobkyna hlavným akcionárom bývalej spolocnosti Caffaro a ze medzi dotknutými spolocnostami existovali urcité osobné väzby (odôvodnenie 408 napadnutého rozhodnutia), ako aj s nepriamymi dôkazmi, ze zalobkyna zasahovala do procesu prijímania rozhodnutí spolocnosti Caffaro (odôvodnenie 411 napadnutého rozhodnutia). Tieto dalsie skutocnosti totiz potvrdzujú existenciu hospodárskej kontinuity medzi bývalou spolocnostou Caffaro a zalobkynou a dokazujú skutocnost, ze predmetné zlúcenie sa uskutocnilo v rámci skupiny spolocností spojených strukturálnou väzbou, ktorá existovala uz v case porusenia (pozri body 64 az 66 vyssie). 99 Treba teda poukázat na to, ze zalobkynou uvádzaná rozpornost odôvodnenia, ktorá je zalozená na tom, ze Komisia konstatovala, ze zalobkyna kontrolovala svoju dcérsku spolocnost pocas celej dlzky trvania porusenia (odôvodnenie 408 napadnutého rozhodnutia), pred tým, ako vyhlásila, ze táto skutocnost nie je "rozhodujúca" (odôvodnenie 411 napadnutého rozhodnutia), neexistuje. Z odôvodnenia 411 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze kontrola, ktorú zalobkyna vykonávala nad svojou dcérskou spolocnostou v case porusenia, nie je podkladom pre konstatovanie jej zodpovednosti spocívajúcej v jej postavení nástupníckej spolocnosti, ale je súcastou predmetného odôvodnenia iba ako nepriamy dôkaz o tom, ze predmetné zlúcenie sa uskutocnilo v rámci uz existujúcej skupiny spolocností. 100 Zalobkyna okrem toho nesprávne tvrdí, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia chcela zotrvat na tvrdení uvedenom v oznámení o výhradách, podla ktorého jej zodpovednost z právneho hladiska dostatocne vyplývala z vplyvu, ktorý zalobkyna v case porusenia vykonávala na spolocnost Caffaro a bývalú spolocnost Caffaro. 101 Zalobkyna vyvodzuje túto úvahu zo skutocnosti, ze Komisia v odôvodneniach 410 a 411 napadnutého rozhodnutia preskúmala tvrdenia, ktorými sa zalobkyna snazila preukázat, ze na spolocnost Caffaro nevykonávala vplyv. Komisia vsak práve v odpovedi na predmetné tvrdenia uviedla, ze "v rozpore tvrdením [zalobkyne] jej zodpovednost nevyplýva z [jej] úcasti na základnom imaní spolocnosti Caffaro..., ale zo zlúcenia [zalobkyne] s [bývalou spolocnostou Caffaro], ktorá bola stopercentnou materskou spolocnostou spolocnosti [Caffaro]" (odôvodnenie 411 napadnutého rozhodnutia). 102 Zalobkyna napokon kritizuje Komisiu za jej "snahu rozdelit odôvodnenie na viacero castí, z ktorých uprednostnila iba niektoré", pricom tvrdí, ze aj ked bolo odôvodnenie 411 napadnutého rozhodnutia posúdené ako "konglomerát rôznych skutocností", Komisia "nemôze chciet, aby bola rozhodujúca hodnota pridelená a posteriori iba niektorým z nich" (bod 42 repliky). 103 Zalobkyna vsak týmito vytýkanými skutocnostami nezohladnuje skutocnost, ze odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí môze okrem hlavných konstatovaní obsahovat nepriame dôkazy, ktoré tieto konstatovania potvrdzujú. 104 Kedze z celého predmetného odôvodnenia vyplýva, ze solidárna zodpovednost zalobkyne bola konstatovaná v jej postavení spolocnosti, s ktorou sa zlúcila jedna zo spolocností zodpovedných za prevádzku subjektu, ktorý sa dopustil porusenia, uvedenie väzieb, ktoré medzi dotknutými spolocnostami existovali v case porusenia, môze toto konstatovanie iba potvrdit tým, ze sa preukáze skutocnost, ze predmetné zlúcenie sa uskutocnilo v rámci skupiny spolocností spojených strukturálnou väzbou. 105 Vzhladom na vsetky tieto pripomienky treba zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, a teda aj prejednávanú zalobu ako celok zamietnut. O trovách 106 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je potrebné ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. SNIA SpA je povinná nahradit trovy konania. Vadapalas Dittrich Truchot Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXzjLP9T/L95282-6996TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXzjLP9T/L95282-6996TMP.html#Footref*