Vec T-193/06 Télévision française 1 SA (TF1) proti Európskej komisii "Státna pomoc - Rezim pomoci na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Zaloba o neplatnost - Neexistencia podstatného zásahu do konkurencného postavenia - Neprípustnost" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú - Rozhodnutie Komisie konstatujúce zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania - Zaloba dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES - Prípustnost - Podmienky (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES) 2. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú - Rozhodnutie Komisie konstatujúce zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania - Zaloba konkurencného podniku nepreukazujúca podstatný zásah do jeho postavenia na trhu - Neprípustnost (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES) 1. Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze kazdá fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu, ktoré jej je urcené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia urceného inej osobe. V rámci konania o preskúmaní pomoci upraveného clánkom 88 ES treba rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla odseku 3 tohto clánku, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou zistovania pomoci podla odseku 2 toho istého clánku. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky. Ak Komisia bez zacatia zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES konstatovala rozhodnutím zalozeným na odseku 3 tohto clánku, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Spolocenstva. Z týchto dôvodov vyhlasuje súd Spolocenstva zalobu o zrusenie takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES za prípustnú, ked chce zalobca podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia. Týmito dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, teda najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a obchodné zdruzenia. (pozri body 64, 69 - 71) 2. Iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich týka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené. Ak v oblasti státnej pomoci zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola táto pomoc posúdená, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie, najmä ze jeho postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti sa podnik nemôze dovolávat len toho, ze je konkurentom podniku, ktorému plynú výhody z predmetného opatrenia, ale musí preukázat aj závaznost zásahu do svojho postavenia na trhu. (pozri body 66, 72, 76 - 78) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 13. septembra 2010 ([1]*) "Státna pomoc - Rezim pomoci na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Zaloba o neplatnost - Neexistencia podstatného zásahu do konkurencného postavenia - Neprípustnost" Vo veci T-193/06, Télévision française 1 SA (TF1), so sídlom v Boulogne-Billancourt (Francúzsko), v zastúpení: J.-P. Hordies a C. Smits, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito, T. Scharf a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a L. Butel, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 832 v konecnom znení z 22. marca 2006 o opatreniach na podporu kinematografie a audiovizuálnej tvorby vo Francúzsku (pomoc NN 84/2004 a N 95/2004 - Francúzsko, Rezim pomoci na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu), VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek a V. M. Ciuca (spravodajca), tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. apríla 2010, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje, ze "[a]k nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 2 Clánok 87 ods. 3 písm. d) ES stanovuje, ze za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedicstva, ak takáto pomoc neovplyvnuje podmienky obchodovania a hospodárskej sútaze v Spolocenstve v rozsahu, ktorý odporuje spolocným záujmom. 3 Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 26. septembra 2001 o urcitých právnych aspektoch týkajúcich sa kinematografických a iných audiovizuálnych diel (Ú. v. ES C 43, 2002, s. 6) [neoficiálny preklad] spresnuje specifické kritériá, na základe ktorých Komisia hodnotí státnu pomoc na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu, v rámci výnimky stanovenej v clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. Komisia v nom tiez spresnuje, ze pri posudzovaní rezimov pomoci na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu musí overit, ci rezimy pomoci respektujú "zásadu vseobecnej zákonnosti", cize sa musí ubezpecit, ze neobsahujú klauzuly, ktoré odporujú ustanoveniam zmluvy ES v iných oblastiach nez státna pomoc (vrátane ustanovení týkajúcich sa daní). V roku 2004 Komisia predlzila platnost týchto specifických kritérií zlucitelnosti na pomoc pre kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu az do 30. júna 2007 (Ú. v. ES C 123, s. 1). 4 Francúzsky zákon c. 86-1067 z 30. septembra 1986 o slobode komunikacných prostriedkov (JORF z 1. októbra 1986, s. 11755), zmenený a doplnený zákonom c. 2000-719 z 1. augusta 2000 (JORF z 2. augusta 2000, s. 11903), stanovuje pravidlá uplatnitelné na sluzby audiovizuálnej komunikácie. 5 Francúzska právna úprava obsahuje opatrenia na podporu kinematografickej a audiovizuálnej tvorby. Jednak ide o mechanizmy na podporu producentov, ktoré vykonáva Centre national de la cinématographie (CNC) (národné kinematografické centrum). Financovanie týchto mechanizmov je zabezpecené najmä prostredníctvom dane z obratu prevádzkovatelov televíznych sluzieb (dalej len "dan"). Dalej ide o povinnosti ulozené prevádzkovatelom televíznych sluzieb vykonávat investície do kinematografickej a audiovizuálnej tvorby. 6 Mechanizmy podpory kinematografickej a audiovizuálnej tvorby zo strany CNC upravuje: - v oblasti kinematografie dekrét c. 99-130 z 24. februára 1999 o financnej podpore kinematografického priemyslu (JORF z 25. februára 1999, s. 2902), v znení zmien a doplnení, - v audiovizuálnej oblasti dekrét c. 95-110 z 2. februára 1995 o státnej financnej podpore priemyslu audiovizuálnych programov (JORF z 3. februára 1995, s. 1875), doplneným dekrétom c. 98-35 zo 14. januára 1998 o státnej financnej podpore audiovizuálneho priemyslu (JORF zo 17. januára 1998, s. 742) v znení zmien a doplnení. 7 Dan upravuje clánok 302a KB vseobecného danového zákonníka zavedený clánkom 28 bodom A zákona c. 97-1239 z 29. decembra 1997 novely zákona o rozpocte na rok 2006 (JORF z 31. decembra 2005, s. 20597) a zákon c. 2005-1720 z 30. decembra 2005 novely zákona o rozpocte na rok 2005 (JORF z 31. decembra 2005, s. 20654). 8 Mechanizmus povinnosti investícií upravuje: - dekrét c. 2001-609 z 9. júla 2001 prijatý na vykonanie bodu 3 clánku 27 a clánku 71 zákona c. 86-1067 a týkajúci sa príspevku prevádzkovatelov televíznych sluzieb vysielaných terestriálne v analógovom rezime na rozvoj tvorby kinematografických a audiovizuálnych diel (JORF z 11. júla 2001, s. 11073) v znení zmien a doplnení, - dekrét c. 2001-1332 z 28. decembra 2001 prijatý na uplatnenie clánkov 27, 28 a 71 zákona c. 86-1067 a týkajúci sa príspevku prevádzkovatelov televíznych sluzieb vysielaných terestriálne v analógovom rezime, ktorých financovanie si vyzaduje úhradu na rozvoj tvorby kinematografických a audiovizuálnych diel zo strany uzívatelov (JORF z 29. decembra 2001, s. 21310) v znení zmien a doplnení, - dekrét c. 2001-1333 z 28. decembra 2001 prijatý na vykonanie clánkov 27, 70 a 71 zákona c. 86-1067 a stanovujúci vseobecné zásady týkajúce sa vysielania iných nez rádiofonických sluzieb vysielaných terestriálne v analógovom rezime (JORF z 29. decembra 2001, s. 21315) v znení zmien a doplnení, - dekrét c. 2002-140, zo 4. februára 2002 prijatý na vykonanie clánkov 33, 33-1, 33-2 a 71 zákona c. 86-1067 a stanovujúci rezim uplatnitelný na rôzne kategórie sluzieb zvukového rádiového vysielania a televíznych sluzieb poskytovaných káblom alebo vysielaných satelitom (JORF zo 6. februára 2002, s. 2412) v znení zmien a doplnení. 9 Tieto povinnosti investovania musia predstavovat aspon dve tretiny investícií v audiovizuálnej oblasti a aspon tri stvrtiny investícií v kinematografickej oblasti venovaných na nezávislú tvorbu, pricom pojem nezávislej tvorby sa, ako to bolo potvrdené na pojednávaní, vztahuje na nezávislost producenta diela vo vztahu k prevádzkovatelovi televíznych sluzieb, ktorý toto dielo financuje a je definovaný podla kritérií týkajúcich sa najmä vzájomného vlastníctva základného imania alebo hlasovacích práv zo strany producenta a prevádzkovatela predmetných sluzieb a podielu tohto prevádzkovatela na nedávnej cinnosti uvedeného producenta. 10 Opatrenia na podporu audiovizuálnej tvorby CNC musia tiez pôsobit v prospech nezávislých produkcných podnikov, pricom pojem nezávislý producent je definovaný rovnako ako v oblasti povinnosti investovania. Okolnosti predchádzajúce sporu 11 Komisia Európskych spolocenstiev 15. júla 1992 rozhodnutím týkajúcim sa pomoci N 7/92 (Ú. v. ES C 203, s. 14) schválila na neobmedzenú dobu urcité podmienky francúzskeho rezimu pomoci na podporu kinematografickej a audiovizuálnej tvorby. 12 Rozhodnutím týkajúcim sa pomoci N 3/98 z 3. júna 1998, zmeneným a doplneným 29. júla 2008 (Ú. v. ES C 279, s. 4), Komisia schválila na dva roky urcité zmeny systému automatickej podpory kinematografickej tvorby. Dna 7. augusta 1998 bola platnost tohto schválenia predlzená do 3. júna 2004. 13 Postovou zásielkou z 3. októbra 2001 zalobkyna, Télévision française 1 SA (TF1), podala Komisii dve staznosti týkajúce sa niektorých detailov francúzskeho systému podpory kinematografie a audiovizuálnej tvorby. 14 Listom zo 16. februára 2004 francúzske orgány oznámili rezim selektívnej pomoci na kinematografické diela týkajúce sa zámorských území (N 95/2004). Komisia poziadala francúzske orgány o doplnujúce vysvetlenia a francúzske orgány na túto ziadost odpovedali. Francúzske orgány zaslali Komisii takisto oznámenie o zavedení rezimu, ktorý následne zrusili v januári 2005. 15 Zásielkami z 13. a 27. apríla 2004 CNC predlozilo Komisii informácie týkajúce sa stazností zalobkyne. 16 Listom z 24. mája 2004 francúzske orgány oznámili Komisii vsetky rezimy pomoci na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu a poziadali ju o docasné predlzenie platnosti rezimov, na ktoré sa vztahovali rozhodnutia N 7/92 a N 3/98, co Komisia odmietla. Listom z 27. júla 2004 Komisia ziadala francúzske orgány, aby svoje oznámenie doplnili, co niekolkými postovými zásielkami v rokoch 2004 a 2005 aj urobili. Celý súbor oznámených rezimov pomoci bol 14. decembra 2004 zaregistrovaný pod znackou NN 84/2004. 17 Listom z 22. decembra Komisia informovala francúzske orgány o tom, ze oznámené rezimy pomoci, ktoré uz boli zavedené do uplatnovania, povazuje za nelegálne podla clánku 88 ods. 3 ES. 18 Listom z 10. januára 2006 zalobkyna podala doplnenie svojich stazností z 3. októbra 2001. 19 Rozhodnutím K(2006) 832 v konecnom znení z 22. marca 2006 o opatreniach na podporu kinematografie a audiovizuálnej tvorby vo Francúzsku (pomoc NN 84/2004 a N 95/2004 - Francúzsko, Rezim pomoci na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu) (dalej len "rozhodnutie") sa Komisia rozhodla nevzniest námietky voci predmetným opatreniam v nadväznosti na ukoncenie stádia predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES. 20 Dna 14. decembra 2006 bolo rozhodnutie strucne uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 305, s. 12), ktorý obsahoval odkaz na internetovú stránku Komisie s prístupom k úplnému zneniu uvedeného rozhodnutia. Rozhodnutie 21 Z rozhodnutia vyplýva, ze sa týka rezimu podpory kinematografickej a audiovizuálnej tvorby, najmä opatrení na financnú pomoc poskytovanú prostredníctvom CNC a mechanizmu povinností investovania. 22 Pokial ide v prvom rade o opatrenia na podporu kinematografickej a audiovizuálnej tvorby poskytované prostredníctvom CNC, Komisia opisuje CNC ako verejný orgán správnej povahy, ktorý má právnu subjektivitu i financnú nezávislost a podlieha francúzskemu ministerstvu kultúry a komunikácie (bod II, ods. 20 rozhodnutia). Rozpocet spravovaný CNC sa rozdeluje na dve casti: cast "audiovizuálny priemysel" [zahrnajúca úcet podpory priemyslu a audiovizuálnych programov (COSIP)] a cast "kinematografický priemysel" (bod II, ods. 21 rozhodnutia). Komisia v nadväznosti na to uvádza, ze rozpocet CNC sa financuje z nedanových poplatkov, okrem iných z dane (bod II, ods. 22 rozhodnutia). Komisia pripomína, ze podla clánku 302a KB francúzskeho vseobecného danového zákonníka platia dan prevádzkovatelia televíznych sluzieb prijímaných v metropolitnom Francúzsku a v zámorských departementoch, ktorí majú sídlo vo Francúzsku a ktorí v priebehu minulého roka zaradili do programu jedno alebo viac audiovizuálnych alebo kinematografických diel, na ktoré mozno cerpat opatrenia CNC na podporu, a ze dan sa v podstate vyrubuje z obratu týchto prevádzkovatelov televíznych sluzieb (bod II, ods. 23 a 24 rozhodnutia). 23 Pokial ide o opatrenia CNC na podporu kinematografickej a audiovizuálnej tvorby napadnuté v rámci tejto zaloby, Komisia v rozhodnutí opisuje opatrenia "podpory kinematografickej dlhometráznej tvorby" (bod II, odseky 29 az 95), "podpory na reklamu kinematografických diel v zahranicí" (bod II, odseky 121 az 126), "podpory krátkometráznych kinematografických diel" (bod II, odseky 127 az 149) a "podpory audiovizuálnej tvorby" (bod II, odseky 186 az 219), ako aj ich spôsob financovania (bod II, odseky 19 az 24). 24 Po analýze uvedených opatrení v rozhodnutí Komisia prijala záver, ze niektoré z nich predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a sú zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. d) ES az do konca roka 2011, zatial co iné neboli kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES uplatnením nariadenia Komisie (ES) c. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, s. 30; Mim. vyd. 08/002, s. 138) (bod III ods. 38 az 124 rozhodnutia pre "podporu kinematografie - podporu dlhometráznej kinematografickej tvorby", bod III odseky 158 az 193 rozhodnutia pre "podporu reklamy kinematografickej tvorby v zahranicí", bod III odseky 194 az 223 rozhodnutia pre "podporu krátkometráznych kinematografických diel", bod III odseky 257 az 331 rozhodnutia pre "podporu audiovizuálnej tvorby"). Pokial ide o opatrenia, ktoré boli vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. d) ES, Komisia prisla k tomuto záveru bud uplatnením kritérií stanovených v oznámení z roku 2001 citovanom v bode 3 vyssie, alebo uplatnením týchto kritérií analogicky ako vhodný odkaz. Komisia sa preto rozhodla vo vztahu k nim nevzniest námietky. 25 Pokial ide v druhom rade o povinnosti investovania (bod II odseky 246 az 255, rozhodnutia), Komisia uvádza, ze tieto povinnosti sú ulozené s urcitými rozdielmi v podmienkach prevádzkovatelom televíznych sluzieb vysielaných terestriálne v analógovom alebo digitálnom rezime, káblom alebo satelitom, prevádzkovatelom sluzieb platenej televízie vysielaných terestriálne v analógovom rezime a prevádzkovatelom sluzieb nazývaných "pay-per-view" vysielaných terestriálne v digitálnom rezime. 26 Komisia spresnuje, ze suma povinností investovania je urcená uplatnením percentuálneho podielu na obrat prevádzkovatela predmetnej televíznej sluzby za predchádzajúci rok (bod II ods. 250 rozhodnutia). Uvedená suma sa odlisuje v závislosti od spôsobu vysielania televíznych sluzieb a charakteristík prevádzkovatela (bod II odseky 251 az 254 rozhodnutia). Vo vseobecnosti Komisia poznamenáva, ze percento obratu, ktoré musí byt investované do kinematografickej tvorby, je vyssie, pokial je program televíznej sluzby zameraný na kinematografiu, a je nizsie, pokial tento program nie je prioritne zameraný na kinematografiu (bod II ods. 251 rozhodnutia). 27 Komisia zastáva názor, ze tieto povinnosti investovania v sebe nezahrnajú státne prostriedky, a teda nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES (bod III odseky 390 az 398 rozhodnutia). 28 V bode IV rozhodnutia Komisia "lutuje, ze Francúzsko zaviedlo väcsinu opatrení skúmaných v tomto rozhodnutí v rozpore s clánkom 88 ods. 3 [ES]". Komisia v nadväznosti na to vyhlasuje, ze opatrenia státnej pomoci napadnuté v rámci tejto zaloby, ktoré jej boli oznámené a ktoré sú predmetom rozhodnutia, sú zlucitelné so spolocným trhom az do konca roku 2011 na základe clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. Ten istý bod napokon uvádza: "Komisia trvá na tom, ze táto doba je poskytnutá vzhladom na záväzok ponúknutý francúzskymi orgánmi 'pristúpit k prípadným potrebným zmenám na dosiahnutie súladu s vývojom pravidiel v oblasti státnej pomoci kinematografii a audiovizuálnemu priemyslu po 30. júne 2007`. Komisia pripomína francúzskym orgánom, ze musia predlozit kazdorocnú správu o vykonávaní oznámených opatrení. Táto správa musí uvádzat dostatok podrobností na to, aby Komisia mohla overit, ci tieto mechanizmy neskreslujú hospodársku sútaz v rozsahu odporujúcom spolocnému záujmu." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 29 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. júla 2006 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 30 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 14. októbra 2006 Francúzska republika poziadala o povolenie vstupu do tohto konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením zo 14. novembra 2006 predseda prvej komory Súdu prvého stupna povolil tento vstup vedlajsieho úcastníka do konania. Vedlajsí úcastník podal svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania podali pripomienky k nemu v stanovených lehotách. 31 Vzhladom na to, ze sa zmenilo zlozenie komôr Súdu prvého stupna, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená. 32 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 22. apríla 2010. 33 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil zalobu za prípustnú, - zrusil rozhodnutie, - rozhodol o trovách konania. 34 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - subsidiárne zamietol zalobu ako zjavne právne nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 35 Francúzska republika navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 36 Bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti podla clánku 114 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, Komisia spochybnuje prípustnost zaloby a namieta nedostatok aktívnej legitimácie zalobkyne. Tvrdenia úcastníkov konania 37 Komisia spochybnuje prípustnost zaloby, ked uvádza, ze zalobkyna nie je rozhodnutím individuálne dotknutá. Po prvé, pokial zalobkyna napáda dôvodnost rozhodnutia, musí podla judikatúry preukázat svoje osobitné postavenie tým, ze preukáze, ze jej postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené, a to nielen jej konkurencné postavenie vo vztahu k podniku, ktorý je príjemcom pomoci. 38 Zalobkyna mala vykonat analýzu trhu, aby stanovila specifické produkty alebo zemepisné trhy, pri ktorých konkuruje príjemcovi pomoci (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci, ktorej sa týkal rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, I-10741, body 117 a 118). Mala preukázat, ze nemôze vyuzívat ziadne opatrenia pomoci uvádzané rozhodnutím a ze táto nevýhoda podstatne ovplyvnuje jej konkurencné postavenie. 39 V duplike Komisia uvádza, ze zalobkyna sa nesnazí preukázat svoj priamy a individuálny záujem na konaní v prípade opatrení CNC na podporu tvorby. Vyvodzuje z toho, ze zalobkyna implicitne pripústa, ze jej zaloba nie je prípustná v rozsahu, v akom sa týka povinností investovania. Toto sa jednoducho vysvetluje skutocnostou, ze zalobkyna môze vyuzívat opatrenia na podporu tvorby CNC. Na kinematografickú tvorbu zalobkyna vyuzíva najmä automatickú podporu tvorby a distribúcie, ako aj pomoc na videografické editovanie. Na audiovizuálnu tvorbu zalobkyna priamo vyuzíva podporu COSIP prostredníctvom vlastných produkcných dcérskych spolocností a nepriamo ju vyuzíva na programy, ktoré si tento kanál financuje u poverených producentov. V zmysle ustálenej judikatúry je podla Komisie zaloba o neplatnost prípustná, len ak u zalobcu vznikol a trvá záujem na zrusení napadnutého aktu. V prejednávanej veci nejde o takýto prípad, kedze - za predpokladu, ze by Vseobecný súd vyhovel zalobe a zrusil rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka opatrení na podporu, ktoré boli vyhlásené na zlucitelné - zalobkyni by bolo znemoznené vyuzívat predmetnú pomoc a nachádzala by sa v menej výhodnej situácii, nez je situácia, ktorá vyplýva z rozhodnutia. 40 Po druhé, pokial ide o povinnosti investovania, za predpokladu, ze by sa Komisia dopustila chyby konstatovaním neexistencie prítomnosti prostriedkov státu, zalobkyna mala takisto preukázat podstatné ovplyvnenie svojho konkurencného postavenia, pretoze predmetné opatrenia nevyuzívala ani ciastocne. 41 Komisia v prvom rade pripomína, ze povinnosti investovania s rozdielmi v podrobnostiach prevádzkovatelom televíznych sluzieb ukladajú, aby kazdorocne vynalozili urcité sumy na financovanie kinematografickej a audiovizuálnej tvorby. Kedze tieto povinnosti sú ulozené vsetkým prevádzkovatelom televíznych sluzieb, zaloba zalobkyne nie je prípustná v rozsahu, v akom smeruje ku kvalifikácii tohto opatrenia ako opatrenia, ktoré nie je pomocou. V tejto súvislosti je odkaz zalobkyne na právnu situáciu úcinnú pri podaní jej stazností v roku 2001 pre skúmanie prípustnosti zaloby irelevantný, kedze podla ustálenej judikatúry sa zákonnost aktu posudzuje podla skutkovej a právnej situácie existujúcej k dátumu jeho prijatia. Dalej, pokial ide o zalobkynou uvádzaný rozdiel v zaobchádzaní zalozený na skutocnosti, ze povinnosti investovania sa týkajú iba niektorých prevádzkovatelov televíznych sluzieb vysielaných terestriálne v digitálnom rezime, co predpokladá diskrimináciu a implicitne ovplyvnenie jej konkurencného postavenia, Komisia uvádza, ze tento rozdiel je odôvodnený objektívnymi okolnostami spojenými s obratom. Prevádzkovatelia televíznych sluzieb, s ktorými sa zaobchádza odlisne, sú navyse prevádzkovatelia, ktorí nevysielajú, alebo vysielajú málo audiovizuálnych diel, a teda nekonkurujú prevádzkovatelom televíznych sluzieb, ako je zalobkyna, ktorej podstatnú cast programov tvoria audiovizuálne diela. 42 V odpovedi na otázku zalobkyne Komisia a Francúzska republika v druhom rade uvádzajú, ze francúzske orgány sa podla clánku 3 ods. 1 smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii urcitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v clenských státoch týkajúcich sa vykonávania cinností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224) v znení zmien a doplnení rozhodli prijat prísnejsie pravidlá, nez sú pravidlá, ktoré stanovuje uvedená smernica, a vypocítat sumu povinností investovania v závislosti od obratu prevádzkovatela televíznych sluzieb. V kazdom prípade pri uplatnení francúzskej právnej úpravy vsetci francúzski prevádzkovatelia televíznych sluzieb podliehajú povinnostiam investovania v rovnakom pomere. Preto podla Komisie skutocnost, ze výdavky zalobkyne na tento úcel presahujú výdavky jej konkurentov z dôvodu jej postavenia na francúzskom trhu televízneho vysielania a výsky jej obratu, nepostacuje na jej individualizovanie, co zalobkyna, zdá sa, uznala v replike. Kedze zalobkyna uznáva, ze opatrenie poskodilo sirokú skupinu prevádzkovatelov, Komisia uvádza, ze pokial sa v rovnakej situácii ako zalobkyna nachádzajú mnohí prevádzkovatelia, preukazuje to, ze zalobkyna sa v rozpore s poziadavkami rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, Zb. s. 197), nenachádza v osobitnej situácii. 43 Komisia a Francúzska republika napokon vyvracajú tvrdenie zalobkyne, podla ktorého z opatrení na podporu CNC a z povinnosti investovania profitujú namiesto nezávislej produkcie velké komunikacné skupiny. Podla francúzskej právnej úpravy vsetci prevádzkovatelia televíznych sluzieb musia venovat dve tretiny svojich povinností investovania nezávislej audiovizuálnej tvorbe na základe rovnakých kritérií. V praxi sa väcsina týchto investícií vo forme nákupov a prednákupov uskutocnuje u producentov nezávislých od akejkolvek audiovizuálnej komunikacnej skupiny. V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze by francúzsky mechanizmus tieto komunikacné skupiny zvýhodnoval, zalobkyna by bola znevýhodnená rovnako ako iní prevádzkovatelia televíznych sluzieb podliehajúci rovnakým povinnostiam. Úcinky francúzskeho rezimu na zalobkynu sú spojené výlucne s jej konkurencným postavením z dôvodu, ze kedze je prevádzkovatelom televíznych sluzieb s najvyssím obratom, financuje prostredníctvom povinností investovania do nezávislej tvorby ostatných producentov audiovizuálnych diel vo väcsom objeme nez jej konkurenti, ale stále v pomere k objektívnemu prvku, a to obratu. 44 Po tretie Komisia vzhladom na právo na súdnu ochranu zdôraznuje, ze sa musí pridrzat platného práva a ustálenej judikatúry, tak ako vyplýva najmä z rozsudku Súdu prvého stupna z 13. septembra 2006, British Aggregates/Komisia (T-210/02, Zb. s. II-2789) (pozri tiez rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 40). Teoreticky by zalobkyna mohla odmietnut prispôsobit sa záväznému rezimu povinností investovania a uplatnovat pred vnútrostátnym súdom nezlucitelnost tohto rezimu s právom Spolocenstva, pricom by vnútrostátny súd prípadne mohol predlozit Súdnemu dvoru otázku platnosti rozhodnutia. 45 Francúzska republika sa stotoznuje so záverom Komisie, podla ktorého je zaloba podaná zalobkynou neprípustná, kedze zalobkyna nie je individuálne dotknutá rozhodnutím. 46 Rovnako ako Komisia Francúzska republika po prvé tvrdí, ze vzhladom na to, zalobkyna spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, v súlade s ustálenou judikatúrou by jej zaloba bola prípustná, iba ak by preukázala, ze predmetné rozhodnutie podstatne ovplyvní jej konkurencné postavenie. Francúzska republika takisto zdôraznuje, pokial ide o odkaz zalobkyne na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku, ktorý bol vyhlásený vo veci Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 38 vyssie, ze stací pripomenút, ze Súdny dvor v tomto rozsudku potvrdil poziadavku podstatného ovplyvnenia konkurencného postavenia zalobcu. V tejto súvislosti Komisia aj Francúzska republika tvrdia, ze zalobkyna sa nemôze dovolávat iba postavenia dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a existencie konkurencného vztahu, ale musí preukázat závaznost poskodenia jej postavenia na trhu. V rozpore s tvrdeniami zalobkyne Komisia nakoniec prijala rozhodnutie v reakcii na oznámenie francúzskych orgánov 24. mája 2004 o vsetkých rezimoch pomoci kinematografii a audiovizuálnemu priemyslu, a nie v nadväznosti na staznost zalobkyne z 3. októbra 2001. 47 Po druhé zalobkyna nepreukázala, ze rozhodnutie podstatne ovplyvnilo jej konkurencné postavenie. V odpovedi zalobkyni Francúzska republika aj Komisia v prvom rade uvádzajú, ze francúzske orgány sa rozhodli vypocítat sumu povinností investovania v závislosti od obratu prevádzkovatela televíznych sluzieb a ze skutocnost, ze výdavky zalobkyne presahujú výdavky jej konkurentov z dôvodu jej postavenia na francúzskom trhu televízneho vysielania a výsky jej obratu, nemôze postacovat na jej individualizovanie, co zalobkyna, zdá sa, uznala v replike (pozri bod 42 vyssie). 48 V druhom rade, pokial ide tvrdenie zalobkyne, podla ktorého z opatrení CNC na podporu a povinností investovania profitujú namiesto nezávislej produkcie velké komunikacné skupiny, Francúzska republika dodáva, ze v prípade tretích osôb môze zalobkyna vo svojich povinnostiach investovania volne, rovnako ako ostatní prevádzkovatelia televíznych sluzieb, investovat do producenta podla svojho výberu, najmä do svojich vlastných dcérskych spolocností. Ako príklad Francúzska republika cituje údaje za rok 2005 o investíciách zalobkyne do kinematografickej a audiovizuálnej tvorby. 49 V rámci svojich povinností investovania vo vztahu k nezávislej tvorbe mohla zalobkyna napokon získat výhradné práva na pomerne dlhú dobu 42 mesiacov, a nie 18 mesiacov, ako uvádza. Okrem týchto povinností si prevádzkovatelia televíznych sluzieb zachovávajú hospodárske disponovanie s dielami, ktoré financujú, takze výberom foriem intervencie na financovanie majú siroký manévrovací priestor tak v stádiu produkcie, ako aj v stádiu prevádzkovania, pokial ide o trvanie práv, predaje a prevádzkovanie na viacerých nosicoch. 50 Po tretie zalobkyna v ziadnom prípade nemohla preukázat podstatné ovplyvnenie svojho konkurencného postavenia. Pokial ide v prvom rade o povinnosti investovania do audiovizuálnej tvorby a kinematografie, zalobkyna bola v závislosti od svojho obratu povinná investovat z rovnakých dôvodov ako vsetci francúzski prevádzkovatelia televíznych sluzieb. Francúzska republika aj Komisia dalej kladú otázku, aký význam má pre zalobkynu, ktorá vyuzíva opatrenia na podporu kinematografie a audiovizuálneho priemyslu, dosiahnut zrusenie rozhodnutia, ktoré tieto opatrenia vyhlásilo za zlucitelné (pozri bod 39 vyssie). 51 Zalobkyna tvrdí, ze je priamo a individuálne dotknutá rozhodnutím. Pokial ide o jej priamy záujem na podaní zaloby proti rozhodnutiu, uvádza, ze akýkolvek podnik konkurujúci podniku vyuzívajúcemu pomoc má záujem dosiahnut zrusenie rozhodnutia Komisie, ktorým bola táto pomoc vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom, kedze takéto zrusenie vedie k obnoveniu skúmania zlucitelnosti pomoci. Okrem toho predmetná pomoc uz bola poskytnutá, takze rozhodnutie umoznuje zachovat pomoc, ktorej zrusenie zalobkyna ziadala od roku 2001. Zalobkyna v replike zdôraznuje, ze tento priamy záujem Komisia nespochybnuje. 52 Podla ustálenej judikatúry by individuálny záujem zalobkyne bol preukázaný, ak by jej postavenie na trhu ovplyvnili opatrenia, ktoré sú predmetom rozhodnutia. Po prvé zalobkyna zastáva názor, ze dve podmienky stanovené Komisiou vo vyjadrení k zalobe idú nad rámec podmienok, ktoré stanovila judikatúra. Pokial ide o podmienku týkajúcu sa okolnosti, ze nevyuzívala pomoc upravenú rozhodnutím, zalobkyna uvádza, ze disponuje aktívnou legitimáciou, kedze je dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a clánku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Dalej, kedze sa zaloba zakladá na zalobných dôvodoch spojených s dôvodnostou rozhodnutia, zalobkyna musí preukázat svoju osobitnú situáciu, ktorú mozno vyvodit z ovplyvnenia jej konkurencného postavenia alebo prípadne z jej intervencie v predchádzajúcom konaní. Akékolvek iné riesenie by viedlo k popretiu skutocnosti, ze opatrenie pomoci, ktoré sa zdá byt vseobecné, v skutocnosti zvýhodnuje iba niektorých prevádzkovatelov alebo urcité cinnosti, hoci teoreticky z neho môzu mat výhodu vsetci. 53 Po druhé zalobkyna uvádza, ze v prejednávanej veci je ovplyvnené jej konkurencné postavenie na trhu televízneho vysielania s volným prístupom a na trhu akvizície práv k audiovizuálnemu obsahu. Rozhodnutie zachováva systém povinných príspevkov v prospech audiovizuálnej tvorby, ked stanovuje, ze povinnosti investovania nepredstavujú státnu pomoc, alebo ze opatrenia CNC na podporu predstavujú pomoc zlucitelnú so spolocným trhom. Tieto tazkosti sú základom stazností zalobkyne. 54 Po prvé napadnuté opatrenia na podporu schválené v rozhodnutí vytvárajú konkurencnú nevýhodu, ked obmedzujú moznost zalobkyne rozvíjat svoju produkcnú cinnost na dve tretiny výdavkov spojených s povinnostami investovania a prispievajú k zvýhodnovaniu komunikacných skupín konkurujúcich zalobkyni. Pokial ide o údajné hospodárske disponovanie s dielami, ktoré financuje, zalobkyna v odpovedi Francúzskej republike uvádza, ze úroven jej povinností investovania je taká, ze de facto struktúruje pouzitie vsetkých jej investicných kapacít. 55 Po druhé, ako uz zalobkyna rozsiahlo vysvetlila vo svojich staznostiach, francúzsky rezim podpory kinematografického a audiovizuálneho priemyslu vedie k tomu, ze zalobkyna prostredníctvom platenia dane financujúcej COSIP a subvencie, ktoré COSIP udeluje nezávislým producentom, prispieva na financovanie vlastných konkurentov. V dôsledku definície "nezávislého producenta" francúzskou právnou úpravou mnoho týchto producentov kontrolujú konkurenti zalobkyne a znacný pocet týchto konkurentov patrí velkým komunikacným skupinám, ktoré bud vysielajú (prostredníctvom kábla, satelitu, terestriálneho digitálneho vysielania, televízie cez internet), alebo pôsobia v audiovizuálnej tvorbe, alebo kumulujú oba typy týchto cinností. 56 V tejto súvislosti zalobkyna spochybnuje císelné údaje z roku 2005, ktoré predlozila Francúzska republika. Spomedzi 26 producentov, ktorí boli vzhladom na francúzsku právnu úpravu kvalifikovaní ako nezávislí producenti a s ktorými zalobkyna uzatvorila zmluvy pocas roku 2005, iba deviati boli producentmi skutocne nezávislými od akéhokolvek prevádzkovatela televíznych sluzieb. Spomedzi zvysných 17 producentov bolo osem dcérskymi spolocnostami audiovizuálnych skupín a deviati boli podnikmi integrovanými do priemyselných skupín, ktoré im udelovali významnú hospodársku silu, a ciastocne kumulovali postavenie producenta a distribútora. Zalobkyna poznamenáva, ze týchto 17 obchodných partnerov predstavuje väcsinou významné a ekonomicky silné podniky, ktoré nezodpovedajú definícii "nezávislého producenta" stanovenej v odôvodnení 23 smernice 89/552. Zdôraznuje, ze stací konstatovat, ze v poradí producentov zánru "hrané filmy" v prvej casti vecerného vysielania za rok 2005 je prvým príjemcom pomoci podla francúzskej právnej úpravy o opatreniach na podporu tvorby a povinnostiach investovania prostredníctvom piatich dcérskych spolocností jedna skupina. To isté poradie tiez ukazuje, ze medzi desiatimi najvýznamnejsími producentmi za rok 2005 nefiguruje ziadny skutocne nezávislý producent v zmysle znenia a zmyslu smernice 89/552. 57 Po tretie tieto velké komunikacné skupiny môzu vyuzívat rezim podpory bez toho, aby sa museli zúcastnovat na jeho financovaní. Popri vyuzívaní podpory COSIP prostredníctvom svojich integrovaných producentov môzu mat na vytvorené diela casovo neobmedzené koprodukcné práva, ktoré môzu následne dalej predat, a to najmä zalobkyni. Preto sú tieto velké skupiny významne zvýhodnené vo vytváraní katalógov diel a v rozsirovaní diel na ostatných platformách, najmä terestriálnym digitálnym vysielaním, satelitom, internetom a telefónnou sietou tretej generácie. Skupiny silné z dôvodu uz vytvorených katalógov navyse vysielajú terestriálne v digitálnom rezime, a sú tak v priamej konkurencii so zalobkynou. 58 Naopak prevádzkovatelia televíznych sluzieb v praxi nemôzu vytvárat katalógy práv, kedze nemôzu vlastnit koprodukcné podiely na audiovizuálnych dielach financovaných z titulu ich povinností investovania v nezávislých produkcných podnikoch, ktoré predstavujú dve tretiny ich výdavkov podla povinnosti investovania. Môzu získat iba "anténové podiely", teda práva na vysielanie týchto diel, ktoré sú limitované na urcitý pocet vysielaní vo vymedzenom období. 59 Dalej vzhladom na stály tlak týchto konkurencných komunikacných skupín sú zalobkyna a ostatní prevádzkovatelia televíznych sluzieb komercne zaviazaní po uplynutí vysielacích práv, ktorých doba exkluzivity je obmedzená na 18 mesiacov, opätovne kúpit audiovizuálne diela, ktoré financovali. Kedze hlavné seriály francúzskych kanálov sú produkované pocas doby prevysujúcej pôvodné trvanie práv na vysielanie prvých epizód, opätovné zakúpenie týchto práv je nevyhnutné, aby sa predislo tomu, ze tieto epizódy odvysielajú konkurencné kanály. V odpovedi Francúzskej republike, ktorá sa dovoláva sirokého manévrovacieho priestoru prevádzkovatelov televíznych sluzieb v stádiu pouzitia diel a trvania vysielacích práv, zalobkyna uvádza, ze túto dobu a pocet povolených vysielaní prísne vymedzuje francúzska právna úprava. 60 Po stvrté zalobkyna v replike dodáva, ze podla francúzskej právnej úpravy je suma povinností investovania vypocítaná z obratu, a nie z programového rozpoctu kanálu, ako uvádza clánok 5 smernice 89/552. Výdavky zalobkyne tak z tohto dôvodu významne prevysujú výdavky jej konkurentov, najmä France 2, France 3 a M6, na úkor slobody rozhodovania o vyuzití svojho rozpoctu a výberu v oblasti programu, co ju v porovnaní s jej konkurentmi individualizuje. Zalobkyna tiez pripomína, ze príspevok na rozvoj tvorby audiovizuálnych diel sa v case podania staznosti v roku 2001 týkal iba prevádzkovatelov televíznych sluzieb vysielaných terestriálne v analógovom rezime, a to zalobkyne, dvoch verejných kanálov a M6, pricom ostatné komunikacné skupiny pôsobiace vo Francúzsku, ktoré neprevádzkujú kanály tohto typu, sa tejto povinnosti vyhli. Hoci sa právna úprava progresívne vyvíjala tak, aby ulozila rovnaký typ povinností ostatným prevádzkovatelom televíznych sluzieb, ulozené povinnosti neboli natolko záväzné a investované sumy neboli natolko významné ako v prípade zalobkyne. V kazdom prípade skutocnost, ze rozhodnutie mohlo ovplyvnit aj ostatných prevádzkovatelov a mohlo spôsobit väcsiu ujmu, predstavuje dodatocný dôvod na uznanie prípustnosti zaloby. 61 Po piate, pokial ide o priamu a nepriamu pomoc, ktorú zalobkyna získava z rezimu podpory audiovizuálnej tvorby, zalobkyna napáda tvrdenia Francúzskej republiky. V tejto súvislosti uvádza, ze nemala nepriamy prospech z opatrení CNC na podporu. Na jednej strane financná podpora CNC pre urcitú produkciu ide výlucne v prospech producenta, a to najmä tým, ze ide na jeho otvorený úcet v CNC a umoznuje automaticky generovat novú pomoc. Bremeno povinností investovania prevádzkovatela televíznych sluzieb naproti tomu neulahcuje. Preto financná podpora producentov, ktorí nie sú dcérskymi spolocnostami zalobkyne, jej neprinása prospech. Na druhej strane udelenie tejto podpory od CNC zalozené na financnom záväzku prevádzkovatela televíznych sluzieb, ako je zalobkyna, do výsky minimálne 25 % sumy odhadovaných nákladov produkcie nijako neznizuje povinnosti stanovené predpismi alebo neulahcuje bremeno prevádzkovatela. Sumu pomoci získanej priamo prostredníctvom svojich dcérskych spolocností z rezimu podpory audiovizuálnej tvorby zalobkyna kvalifikuje ako marginálnu. Iba tretina z povinností investovania sa môze prípadne uskutocnit spolu s jej dcérskymi produkcnými spolocnostami, pricom len niekolko spolocností vytvára diela do zásoby a iba dve v roku 2005 získali financnú podporu CNC na celkovú sumu, ktorá je výrazne nizsia, nez je suma dane, akú zalobkyna musela zaplatit v tom istom roku. 62 Po tretie zalobkyna uvádza, ze podla judikatúry osobitné postavenie zalobcu v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, nevyplýva výlucne z podstatného ovplyvnenia jeho konkurencného postavenia na trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 2006, Air One/Komisia, T-395/04, Zb. s. II-1343, bod 32). Okrem toho poznamenáva, ze generálny advokát Jacobs sa vo svojich návrhoch k rozsudku Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citované v bode 38 vyssie, v bodoch 141 a 142, jasne priklána k uplatneniu kritéria osobnej dotknutosti, ktoré uz nie je výlucne viazané na podstatné ovplyvnenie konkurencného postavenia. Môzu byt zohladnené ostatné úvahy, ako skutocnost, ze staznosti zalobkyne v roku 2001 a ich doplnenie v januári 2006 boli v rozpore s tvrdeniami Francúzskej republiky dôvodmi rozhodnutia. Komisia tieto okolnosti nespochybnuje a okrem toho rozhodnutie na ne priamo odkazuje a odpovedá. 63 Po stvrté prílis restriktívny výklad pojmu individuálny záujem na konaní, ako ho navrhuje Komisia, by viedol k zbaveniu zalobkyne jej práva na úcinnú súdnu ochranu. Ak by zalobkyna nedisponovala zalobou pred Vseobecným súdom, bola by zbavená akejkolvek moznosti prejednat dôkladne povahu státnej pomoci z povinností investovania. Posúdenie Vseobecným súdom 64 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze kazdá fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu, ktoré jej je urcené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia urceného inej osobe. 65 Kedze v prejednávanej veci bolo rozhodnutie adresované Francúzskej republike, treba skúmat, ci sa zalobkyne priamo a osobne týka. 66 Pokial ide o podmienku osobnej dotknutosti, podla ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich týka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora Plaumann/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, s. 223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 14; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 33, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 26). 67 Vseobecnému súdu teda prislúcha overit, ci v prejednávanej veci mozno zalobkynu povazovat za osobne dotknutú rozhodnutím. 68 V tomto konaní sa zalobkyna domáha, aby Vseobecný súd zrusil rozhodnutie prijaté po vykonaní predbezného preskúmania stanoveného v clánku 88 ods. 3 ES. 69 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci konania o preskúmaní pomoci upraveného clánkom 88 ES treba rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla odseku 3 tohto clánku, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou zistovania pomoci podla odseku 2 toho istého clánku. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva ES povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 22; Matra/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 16; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 34, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 27). 70 Ak Komisia bez zacatia zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES konstatovala rozhodnutím zalozeným na odseku 3 tohto clánku, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Spolocenstva. Z týchto dôvodov vyhlasuje súd Spolocenstva zalobu o zrusenie takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES za prípustnú, ked chce zalobca podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia (pozri rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 35, a citovanú judikatúru, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 28). 71 Súdny dvor mal prílezitost spresnit, ze týmito dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, teda najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a obchodné zdruzenia (pozri rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 36 a citovaná judikatúra, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 29). 72 Ak vsak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola táto pomoc posúdená, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za "dotknutú osobu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle judikatúry vychádzajúcej z rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 42 vyssie. Je to tak najmä vtedy, ak je zalobcovo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 37, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 30; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, body 22 az 25). 73 V prejednávanej veci treba najprv spresnit, ze vseobecná pôsobnost rozhodnutia, ktorá vyplýva z toho, ze jeho predmetom je povolenie rezimu pomoci, ktorý sa vztahuje na kategóriu vseobecne a abstraktne definovaných hospodárskych subjektov, nemôze zabránit uplatneniu uz citovanej judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 31). 74 Treba poznamenat, ze zalobkyna na podporu svojej zaloby uviedla tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 písm. d) ES. 75 Treba konstatovat, ze ziadny z týchto dôvodov zrusenia nesmeruje ku konstatovaniu existencie váznych tazkostí vyvolaných predmetnými opatreniami na podporu z hladiska ich kvalifikácie ako státnej pomoci alebo ich zlucitelnosti so spolocným trhom, co sú tazkosti, ktoré by Komisiu vystavili povinnosti zacat formálne konanie. Zalobkyna nespochybnuje odmietnutie Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania uvedené v clánku 88 ods. 2 ES a nedovoláva sa porusenia procesných práv vyplývajúcich z tohto ustanovenia, ale chce iba dosiahnut zrusenie rozhodnutia vo veci, ako potvrdila na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, co bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. 76 Kedze sa táto zaloba netýka zachovania procesných práv zalobkyne, samotná skutocnost, ze zalobkyna mohla byt povazovaná za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze postacovat na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobkyna teda musí preukázat, ze má osobitné postavenie v zmysle judikatúry vychádzajúcej z rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 42 vyssie, najmä preto, lebo jej postavenie na trhu bolo opatreniami, ktoré sú predmetom rozhodnutia, podstatne ovplyvnené. 77 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podnik sa nemôze dovolávat len toho, ze je konkurentom podniku, ktorému plynú výhody z predmetného opatrenia, ale musí preukázat aj závaznost zásahu do svojho postavenia na trhu (rozsudky Súdneho dvora z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, C-106/98 P, Zb. s. I-3659, body 40 a 41, a z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 33; rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Werkgroep Commerciële Jachthavens Zuidelijke Randmeren a i./Komisia, T-117/04, Zb. s. II-3861, bod 53). 78 V prejednávanej veci, ako to potvrdila zalobkyna na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, sa ovplyvnenie jej konkurencného postavenia musí skúmat vzhladom na príjemcov pomoci z predmetných opatrení pomoci. Vzhladom na to, ze predmetné opatrenia smerujú k podpore kinematografickej a audiovizuálnej tvorby, treba teda konstatovat, ze prospievajú hospodárskym subjektom, ktorých cinnostou je produkcia v oblasti kinematografie a audiovizuálnej oblasti, alebo aspon v jednej z týchto oblastí, podla uvedených opatrení. Okrem toho je nesporné, ze zalobkyna, ktorá je prevádzkovatelom televíznych sluzieb, rovnako pôsobí v produkcii diel, a z tohto dôvodu môze byt takisto príjemcom pomoci podla predmetných opatrení na podporu. 79 Zalobkyna identifikuje ako prevádzkovatelov, vo vztahu ku ktorým bolo ovplyvnené jej konkurencné postavenie, ostatných prevádzkovatelov televíznych sluzieb a velké skupiny audiovizuálnej komunikácie. Navyse uvádza, ze bolo ovplyvnené jej postavenie na trhu televízneho vysielania s volným prístupom a na trhu akvizície práv k audiovizuálnemu obsahu. 80 Treba vsak konstatovat, ze zalobkyna konkrétne a presne nepreukázala, v com bolo jej konkurencné postavenie, najmä na týchto dvoch trhoch, podstatne ovplyvnené v porovnaní s jej konkurentmi, prevádzkovatelmi televíznych sluzieb a velkými skupinami audiovizuálnej komunikácie, ktorí vyuzívajú predmetné opatrenia. 81 Zalobkyna v prvom rade nepredlozila dôkazy, ktoré by umoznovali prijat záver, ze jej konkurencné postavenie je podstatne ovplyvnené v porovnaní s ostatnými prevádzkovatelmi televíznych sluzieb, pokial ide o napadnuté povinnosti investovania, ako aj o opatrenia CNC na podporu. 82 Pokial ide o povinnosti investovania, treba po prvé konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila ziadny argument nasvedcujúci tomu, ze ostatní prevádzkovatelia televíznych sluzieb - ktorí môzu vyuzívat tieto opatrenia na ich eventuálnu produkcnú cinnost - podliehajú iným podmienkam, nez sú podmienky ulozené zalobkyni na to, aby ich vyuzívala, a ktoré by mohli vyvolat podstatné ovplyvnenie jej konkurencného postavenia. 83 Zalobkyna po druhé uvádza, ze suma jej výdavkov z dôvodu povinností investovania významne prevysuje sumy výdavkov jej konkurentov, najmä France 2, France 3 a M6, na úkor slobody rozhodovania o vyuzití svojho rozpoctu a jej výberu v oblasti programu, co prispieva k jej individualizácii v porovnaní s jej konkurentmi. Ako vsak zalobkyna potvrdila na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, prevádzkovatelia televíznych sluzieb, s ktorými je v konkurencnom postavení, sú podla opatrení, ktoré sú predmetom rozhodnutia, rovnako zaviazaní k povinnosti investovania. Okrem toho treba poznamenat, ze suma týchto povinností je urcená uplatnením percentuálnej sadzby na obrat dotknutého prevádzkovatela televíznych sluzieb za predchádzajúci rok (pozri bod 26 vyssie). V dôsledku toho skutocnost, ze podla francúzskej právnej úpravy sú konkurenti uvádzaní zalobkynou zaviazaní povinnostou investovania v rovnakom pomere ako zalobkyna z dôvodu uplatnenia rovnakej percentuálnej sadzby na svoj obrat, vedie podla vzoru Komisie a Francúzskej republiky k záveru, ze pokial sa ukázalo, ze suma výdavkov zalobkyne prevysuje sumu výdavkov uvedených konkurentov, táto okolnost je iba dôsledkom skutocnosti, ze jej obrat je vyssí nez ich obrat. Zalobkyna sa teda nemôze dovolávat uvedenej okolnosti s cielom preukázat osobitné postavenie v zmysle judikatúry vychádzajúcej z rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 42 vyssie. Navyse zalobkyna nepredlozila ziadny dôkaz preukazujúci podstatné ovplyvnenie jej konkurencného postavenia k dátumu prijatia rozhodnutia z dôvodu uplatnenia osobitnej percentuálnej sadzby na ostatných prevádzkovatelov televíznych sluzieb. 84 Po tretie v rozpore s tvrdeniami zalobkyne neumoznuje skutocnost, ze suma povinnosti investovania je vypocítaná s odkazom na obrat dotknutého prevádzkovatela televíznych sluzieb, a nie vo vztahu k jeho programovému rozpoctu, ako to uvádza clánok 5 smernice 89/552, prijat záver o osobitnom postavení zalobkyne. Zalobkyna totiz nepreukázala, v com sa tento spôsob výpoctu odlisuje od spôsobu výpoctu u jej konkurentov, prevádzkovatelov televíznych sluzieb, ked sama napokon zdôraznuje, ze iní prevádzkovatelia takýchto sluzieb sa môzu nachádzat v podobnej situácii. Na druhej strane Vseobecnému súdu neprislúcha v rámci tejto zaloby skúmat predmetnú francúzsku právnu úpravu vzhladom na smernicu 89/552. 85 Po stvrté, pokial ide o povinnost venovat aspon dve tretiny výdavkov podla povinnosti investovania v audiovizuálnej oblasti a najmenej tri stvrtiny výdavkov podla povinnosti investovania v oblasti kinematografie na rozvoj nezávislej tvorby (pozri bod 9 vyssie), treba poznamenat, ze definícia "nezávislého producenta" vo francúzskej právnej úprave predpokladá najmä to, ze producent je nezávislý od prevádzkovatela televíznych sluzieb, ktorý je objednávatelom predmetného diela (bod II ods. 249 rozhodnutia), co úcastníci potvrdili na pojednávaní. Hoci by takéto obmedzenie mohlo mat za dôsledok limitovanie moznosti rozvíjat svoju produkcnú cinnost, ako to uvádza zalobkyna, treba konstatovat, ze zalobkyna neuvádza, v com sa jej situácia odlisuje od situácie ostatných prevádzkovatelov televíznych sluzieb, s ktorými sa nachádza v konkurencnom postavení. 86 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze pokial ide o povinnost investovania, jej konkurencné postavenie bolo v porovnaní s ostatnými prevádzkovatelmi televíznych sluzieb podstatne ovplyvnené. 87 V nadväznosti na to, pokial ide o opatrenia CNC na podporu napadnuté v rámci tejto zaloby, zalobkyna neuvádza ziadne tvrdenie na preukázanie svojej osobitnej situácie v porovnaní s ostatnými prevádzkovatelmi televíznych sluzieb. Navyse treba poznamenat, ze povinnost producenta, ktorý, s cielom vyuzívat tieto opatrenia, musí disponovat financovaním zo strany prevádzkovatela televíznych sluzieb, a s tým súvisiaca podmienka nezávislosti tohto producenta od prevádzkovatela televíznych sluzieb poskytujúceho uvedené financovanie, je ulozená rovnakým spôsobom zalobkyni a ostatným prevádzkovatelom televíznych sluzieb, co zalobkyna nepopiera. 88 Pokial ide o financovanie týchto opatrení CNC na podporu najmä platením dane prevádzkovatelmi televíznych sluzieb, zalobkyna na pojednávaní a v odpovedi na otázku Vseobecného súdu potvrdila, ze jej konkurenti, prevádzkovatelia televíznych sluzieb dani podliehajú. Treba teda konstatovat, ze táto dan vychádza z obratu prevádzkovatelov televíznych sluzieb a ze dlzná suma je vypocítaná uplatnením percentuálnej sadzby na tento obrat. Zalobkyna preto nemôze byt povazovaná za individualizovanú vo vztahu k ostatným prevádzkovatelom televíznych sluzieb, s ktorými je v konkurencnom vztahu. 89 Treba teda konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze jej konkurencné postavenie bolo, pokial ide o napádané opatrenia CNC na podporu, podstatne ovplyvnené vo vztahu k ostatným prevádzkovatelom televíznych sluzieb. 90 Pokial ide v druhom rade o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého jej konkurencné postavenie bolo ovplyvnené vo vztahu k velkým skupinám audiovizuálnej komunikácie, treba poznamenat, ze zalobkyna nedefinuje uvedené skupiny presne a dostatocne jasným spôsobom neuvádza, v akom konkurencnom vztahu sa voci nim nachádza. 91 Treba pripomenút, ze konkurencné postavenie zalobkyne sa musí skúmat vzhladom na postavenie príjemcov pomoci podla predmetných opatrení. Z toho vyplýva, ze velké skupiny audiovizuálnej komunikácie, na ktoré poukazuje zalobkyna, musia mat aspon aktivity v produkcii diel. Kedze tieto skupiny takisto pôsobia v televíznom vysielaní, treba konstatovat, ze zalobkyna nijako nespresnuje, v com sa ich situácia odlisuje od situácie prevádzkovatelov televíznych sluzieb s produkcnou cinnostou, ktorá sa skúmala v bodoch 81 az 89 vyssie. 92 Za týchto okolností treba konstatovat, ze dovolávanie sa ovplyvnenia svojho konkurencného postavenia vo vztahu k velkým skupinám audiovizuálnej komunikácie zo strany zalobkyne nie je dostatocne podrobné a odôvodnené na to, aby umoznovalo konstatovat existenciu osobnej dotknutosti zalobkyne. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Vseobecnému súdu neprislúcha postupovat spôsobom domnienok, pokial ide o konkrétne skutkové aj právne úvahy, ktoré by mohli byt podkladom zaloby (uznesenie Súdu prvého stupna z 19. mája 2008, TF1/Komisia, T-144/04, Zb. s. II-761, bod 57). 93 Vzhladom na vyssie uvedené treba prijat záver, ze zalobkyna z právneho hladiska dostatocne nepreukázala podstatné ovplyvnenie svojho konkurencného postavenia a nemôze byt povazovaná za individuálne dotknutú rozhodnutím. V dôsledku toho nemá aktívnu legitimáciu. 94 Tento záver nemôze byt spochybnený tvrdením zalobkyne zalozeným na tom, ze pokial by táto zaloba bola vyhlásená za neprípustnú, nedisponovala by ziadnym prostriedkom pre napadnutie rozhodnutia. Stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa nemozno od podmienok prípustnosti zaloby o neplatnost odchýlit z dôvodu výkladu zalobcu týkajúceho sa práva na úcinnú súdnu ochranu. Pokial ide osobitne o oblast, ktorá je predmetom tejto zaloby, Súdny dvor mal prílezitost spresnit, ze subjekt, ktorého sa rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci priamo a osobne netýka, a ktorého záujmy preto nie sú ovplyvnené státnym opatrením, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia, sa nemôze v súvislosti s uvedeným rozhodnutím dovolávat práva na súdnu ochranu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, body 64 a 65, a citovaná judikatúra). Zo skutocností uvedených vyssie vyplýva, ze jedna z týchto dvoch podmienok v prejednávanej veci práve chýba, kedze zalobkyna nepreukázala, ze je rozhodnutím osobne dotknutá. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze tvrdit, ze vyhlásenie tejto zaloby za neprípustnú poskodzuje jej právo na úcinnú súdnu ochranu. 95 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze táto zaloba musí byt odmietnutá ako neprípustná. O trovách 96 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na znásanie vlastných trov konania, ako aj trov konania Komisie v súlade s jej návrhmi. 97 Podla clánku 87 ods. 4 toho istého rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania. Francúzska republika teda znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa odmieta ako neprípustná. 2. Télévision française 1 SA (TF1) znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. septembra 2010. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2ofjSQ/L95803-8199TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX2ofjSQ/L95803-8199TMP.html#Footref*