Vec T-192/06 Caffaro Srl proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pokuty - Premlcanie - Rozdielne zaobchádzanie - Dlzka trvania porusenia - Polahcujúce okolnosti" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Miera volnej úvahy vyhradená Komisii [Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. d)] 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Údajná úcast pod nátlakom - Situácia hospodárskej závislosti [Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. d)] 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Zásada rovnosti zaobchádzania (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Ulozenie - Nevyhnutnost, aby podnik dosiahol zisk porusením - Neexistencia - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Nedosiahnutie zisku (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. d)] 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter - Kritériá posúdenia odstrasujúceho faktora (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Rozdelenie dotknutých podnikov do rozlicných kategórií (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23) 7. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Pouzitie vyhlásení iných podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení, ako dôkazných prostriedkov - Prípustnost - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 ES) 8. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Vady ovplyvnujúce uvedené rozhodnutie (Clánok 81 ods. 1 ES) 9. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu (Clánok 81 ods. 1 ES) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Posúdenie (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Správanie odlisné od správania dohodnutého v rámci kartelu (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 druhá zarázka) 1. Právomoc Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES, predstavuje jeden z prostriedkov zverených Komisii s cielom umoznit jej plnit si úlohu dohladu, ktorú jej priznáva právo Únie. Táto úloha zahrna povinnost vykonávat vseobecnú politiku, ktorá sa vo veciach hospodárskej sútaze usiluje uplatnovat zásady stanovené Zmluvou a usmernovat v tomto zmysle správanie podnikov. Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby mohla usmernovat konanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Najmä skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty urcitej úrovne na urcité druhy porusení, ju teda nemôze zbavit moznosti kedykolvek túto úroven zvýsit, aby zabezpecila vykonanie politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Táto miera volnej úvahy existuje tým skôr v rámci moznosti ulozit v niektorých prípadoch tzv. symbolickú pokutu, ktorú si Komisia vyhradila v bode 5 písm. d) usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, alebo neulozit pokutu. (pozri body 37 - 39) 2. V oblasti hospodárskej sútaze skutocnost, ze úcastník kartelu konal v situácii hospodárskej závislosti, nepredstavuje sama osebe okolnost, ktorá by mohla vylúcit jeho zodpovednost. Taká okolnost sa nemusí nevyhnutne zohladnit ani pri stanovení výsky pokuty. Podnik, ktorý sa zúcastnuje na stretnutiach s protisútazným cielom, aj ked na nátlak iných úcastníkov s väcsou hospodárskou silou, má vzdy moznost podat Komisii staznost, aby oznámil predmetné protisútazné cinnosti, namiesto pokracovania vo svojej úcasti na uvedených stretnutiach. Podnik totiz aj za predpokladu, ze by bol vystavený tlakom, aby pristúpil ku kartelu, o tom mohol vzdy informovat príslusné orgány namiesto toho, aby sa ku kartelu pripojil. Vzhladom na tieto konstatovania ani údajná situácia závislosti od iného úcastníka kartelu, ani údajný výhrazný postoj tohto úcastníka nemôzu predstavovat situáciu, ktorú by mohla Komisia zohladnit ako polahcujúcu okolnost. Komisia preto nemôze byt a fortiori povinná zohladnit tieto skutocnosti na úcely rozhodnutia o neulození pokuty alebo o ulození iba symbolickej pokuty. (pozri body 41 - 44) 3. Rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o prípadnú existenciu porusenia zásady rovnakého zaobchádzania, kedze je málo pravdepodobné, ze by okolnosti charakteristické pre tieto rozhodnutia, akými sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké. Táto zásada sa uplatní aj vtedy, pokial ide o predchádzajúce rozhodnutia Komisie, v ktorých neulozila pokutu alebo ulozila iba symbolickú pokutu. Nic to nemení na tom, ze Komisia je aj v tomto kontexte povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania a nemôze zaobchádzat s porovnatelnými situáciami odlisne alebo s odlisnými situáciami rovnako, ibaze by také zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené. (pozri body 46, 47) 4. Skutocnost, ze podnik nezískal z porusenia clánku 81 ES nijaký prospech, nemôze bránit tomu, aby mu bola ulozená pokuta, pretoze inak by sa stratil jej odstrasujúci charakter. Z toho vyplýva, ze Komisia nie je pri stanovení pokút povinná preukázat, ze v dôsledku porusenia dané podniky získali nenálezitú výhodu, ani nie je povinná prípadne zohladnit, ze v dôsledku dotknutého porusenia nebol získaný prospech. Neexistenciu takého prospechu nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, ktorú by bolo mozné zohladnit v rámci stanovenia výsky pokuty, a preto nepredstavuje dôvod odôvodnujúci ulozenie symbolickej pokuty. Rovnaké úvahy sa v zásade uplatnia, pokial ide o skutocnost, ze podnik sa zúcastnil na tajnej dohode so svojimi konkurentmi proti vlastným ekonomickým záujmom a ze bol v dôsledku toho vystavený negatívnym úcinkom tejto tajnej dohody, lebo taká okolnost tiez nepredstavuje skutocnost, ktorá by musela byt nevyhnutne zohladnená ako polahcujúca okolnost a a fortiori ako okolnost odôvodnujúca ulozenie symbolickej pokuty. Podnik, ktorý pokracuje v zosúladovaní cien so svojimi konkurentmi napriek údajnej skode, ktorú utrpel, nemozno povazovat za podnik, ktorý sa dopustil menej závazného konania, ako je konanie ostatných podnikov, ktoré boli tiez zapojené do zosúladeného postupu. (pozri body 59 - 62) 5. Pokuta ulozená podniku, ktorý sa zúcastnil na protiprávnom karteli, nemôze byt povazovaná za zbavenú uzitocného úcinku iba z dôvodu, ze tento podnik uz nepôsobí na dotknutom trhu, avsak neukoncil vsetku hospodársku cinnost. Odstrasujúci prvok sa totiz posudzuje s prihliadnutím na viaceré okolnosti a nielen na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Toto posúdenie okrem toho nezahrna posúdenie moznosti, ze predmetný podnik porusenie zopakuje. Úsilie o dosiahnutie odstrasujúceho úcinku sa totiz netýka iba podnikov konkrétne uvedených v rozhodnutí, ktorým sa ukladajú pokuty, vzhladom na to, ze je potrebné tiez podnietit podniky podobnej velkosti, ktoré disponujú podobnými zdrojmi, aby sa zdrzali úcasti na podobných poruseniach pravidiel hospodárskej sútaze. Pokial ide o represívny úcinok, bolo by v rozpore s týmto úcinkom, ak by ukoncenie obchodných cinností na dotknutom trhu malo za následok, ze podnik by sa vyhol ulozeniu pokuty za porusenie, ktorého sa dopustil. (pozri body 66, 67, 69, 70) 6. Rozdelenie clenov kartelu do kategórií na úcely uskutocnenia rozdielneho zaobchádzania v stádiu stanovenia východiskových súm pokút musí respektovat zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami odlisne a s odlisnými situáciami rovnako, ibaze by také zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené. Okrem toho musí byt suma pokút prinajmensom primeraná vo vztahu ku skutocnostiam zohladneným pri posúdení závaznosti porusenia. Skutocnost, ze v rámci rozdielneho zaobchádzania bol v prípade jedného clena kartelu pouzitý iný referencný rok, nevedie sama osebe k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania. Je pravda, ze jednak pouzitie spolocného referencného roka pre vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, dáva kazdému podniku záruku, ze sa s ním zaobchádza rovnako ako s ostatnými, kedze sankcie sú stanovené jednotným spôsobom, a jednak výber referencného roka, ktorý bol súcastou obdobia porusenia, umoznuje posúdit rozsah spáchaného porusenia v závislosti od ekonomickej situácie, aká sa javila pocas tohto obdobia. Z toho vsak nevyplýva, ze výber spolocného roka predstavuje jediný prostriedok stanovenia sankcií v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Komisia môze najmä zákonne zohladnit skutocnost, ze v prípade daného podniku sa referencný rok nachádza mimo obdobia porusenia, ktoré bolo vo vztahu k nemu konstatované, a teda nie je vhodným ukazovatelom jeho individuálnej váhy pocas porusenia, a z tohto dôvodu môze zohladnit jeho obrat týkajúci sa iného roka, ako je spolocný referencný rok, pod podmienkou, ze rozdelenie clenov kartelu do kategórií zostane koherentné a objektívne odôvodnené. Práve vzhladom na podobné úvahy je totiz v rámci uplatnenia maximálnej výsky 10 % obratu, ktorá je stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, potrebné zvolit odlisný referencný obchodný rok, pokial ide o podnik, ktorý uz nepôsobí na trhu pocas obchodného roka stanoveného vo vztahu k ostatným úcastníkom dohody, ktorý teda nepredstavuje spolahlivý ukazovatel jeho skutocnej ekonomickej situácie. (pozri body 83, 87 - 91) 7. Vyhlásenie obvineného podniku, ktorého správnost ostatné podniky spochybnujú, nemozno povazovat za dostatocný dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi. (pozri bod 116) 8. Pokial sú urcité dôvody rozhodnutia Komisie, ktorým konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, samy osebe z právneho hladiska dostatocne spôsobilé odôvodnit ho, vady, ktorými by mohli byt postihnuté ostatné dôvody aktu, nemajú v ziadnom prípade vplyv na jeho výrok. (pozri bod 124) 9. V oblasti hospodárskej sútaze je Komisia síce povinná poskytnút podniku dotknutému presetrovaním urcité informácie uz vo fáze predbezného vysetrovania, ale táto povinnost sa vztahuje na informáciu poskytnutú dotknutému podniku v stádiu prvého opatrenia prijatého vo vztahu k nemu. Právo podniku na obhajobu teda nebolo porusené z dôvodu oneskorenej informácie, pokial bol tento podnik informovaný o prebiehajúcom vysetrovaní primeraným spôsobom v stádiu ziadosti o informácie, ak táto ziadost predstavuje prvé opatrenie prijaté vo vztahu k nemu. (pozri body 162, 163) 10. Z usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO nevyplýva, ze Komisia musí vzdy samostatne zohladnit kazdú z polahcujúcich okolností uvedených v bode 3 týchto usmernení. Hoci okolnosti, ktoré sú tu uvedené, istotne patria medzi tie, ktoré Komisia môze v danom prípade zohladnit, nie je povinná z tohto dôvodu automaticky priznat dodatocné znízenie, pokial podnik uvádza skutocnosti, ktoré môzu naznacit existenciu niektorej z týchto okolností. Kedze usmernenia neobsahujú kogentné ustanovenie týkajúce sa polahcujúcich okolností, ktoré mozno zohladnit, Komisia si teda zachováva urcitú mieru volnej úvahy, aby celkovo posúdila význam prípadného znízenia pokút pri zohladnení vsetkých polahcujúcich okolností týkajúcich sa predmetnej veci. (pozri body 173, 174) 11. Na urcenie, ci podniku treba priznat polahcujúcu okolnost týkajúcu sa neuplatnenia protiprávnych dohôd v súlade s bodom 3 druhým odsekom usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, je potrebné overit, ci podnik uviedol tvrdenia, ktoré môzu preukázat, ze pocas obdobia, v priebehu ktorého pristúpil k protiprávnym dohodám, sa skutocne zdrzal ich uplatnovania tým, ze sa na trhu správal sútazne alebo ze prinajmensom jednoznacne a vo významnej miere porusil povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie. (pozri bod 178) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pokuty - Premlcanie - Rozdielne zaobchádzanie - Dlzka trvania porusenia - Polahcujúce okolnosti" Vo veci T-192/06, Caffaro Srl, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: A. Santa Maria a C. Biscaretti di Ruffia, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Di Bucci a F. Amato, neskôr V. Di Bucci a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) v casti, v ktorej Komisia v tomto rozhodnutí ukladá zalobkyni a spolocnosti SNIA SpA spolocne a nerozdielne pokutu, a subsidiárne návrh na znízenie uvedenej pokuty, VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: sudcovia V. Vadapalas (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, A. Dittrich a L. Truchot, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. marca 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Caffaro Srl, predtým Industrie Chimiche Caffaro SpA, neskôr Caffaro SpA, je spolocnost zalozená podla talianskeho práva, ktorá do roku 1999 vyrábala perboritan sodný (dalej len "PS"). V case skutkových okolností bola zalobkyna stopercentnou dcérskou spolocnostou spolocnosti Caffaro SpA, ktorá sa v roku 2000 stala spolocnostou SNIA SpA. 2 V novembri 2002 Degussa AG informovala Komisiu Európskych spolocenstiev o existencii kartelu na trhoch s peroxidom vodíka (dalej len "PV") a s PS a poziadala o uplatnenie oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 3 Degussa poskytla Komisii hmotné dôkazy, ktoré jej umoznili vykonat v dnoch 25. a 26. marca 2003 setrenia v priestoroch troch podnikov. 4 Komisia 26. januára 2005 zaslala zalobkyni a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. 5 Po vypocutí dotknutých podnikov Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, EKA Chemicals AB, Degussa, Edison, FMC Corp., FMC Foret SA, Kemira Oyj, Air liquide SA, Chemoxal SA, SNIA, zalobkyni, Solvay SA, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 54). Rozhodnutie bolo oznámené zalobkyni listom z 8. mája 2006. Napadnuté rozhodnutie 6 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podniky, ktorým je rozhodnutie urcené, sa podielali na jedinom a nepretrzitom porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) týkajúceho sa PV a z neho vyrábaného PS (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). 7 Porusenie, ktoré bolo zistené, pokial ide o obdobie od 31. januára 1994 do 31. decembra 2000, spocívalo najmä v tom, ze sútazitelia si medzi sebou vymienali dôlezité obchodné a dôverné informácie o trhoch a podnikoch, obmedzovali a kontrolovali výrobu a jej mozné a skutocné kapacity, rozdelovali si podiely na trhu a zákazníkov a stanovovali a monitorovali dodrziavanie cenových cielov. 8 Zalobkyna bola zodpovedná za porusenie "spolocne a nerozdielne" so spolocnostou SNIA (odôvodnenia c. 407 az 412 napadnutého rozhodnutia). 9 Na úcely stanovenia výsky pokút Komisia pouzila spôsob uvedený v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). 10 Komisia urcila základné sumy pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia (odôvodnenie c. 452 napadnutého rozhodnutia), ktoré bolo posúdené ako velmi závazné (odôvodnenie c. 457 napadnutého rozhodnutia). 11 Na základe rozdielneho zaobchádzania bola zalobkyna zaradená do stvrtej a poslednej kategórie zodpovedajúcej východiskovej sume pokuty 1,875 milióna eur. Pri stanovení tejto sumy Komisia tiez uplatnila znízenie o 25 % vzhladom na skutocnost, ze nebolo preukázané, ze zalobkyna vedela alebo musela nevyhnutne vediet o celkovom pláne protisútazných dohôd (odôvodnenia c. 460 az 462 napadnutého rozhodnutia). 12 Vzhladom na to, ze zalobkyna sa podla Komisie podielala na porusení od 29. mája 1997 do 31. decembra 1998, cize pocas obdobia jedného roka a siedmich mesiacov, východisková suma jej pokuty bola zvýsená o 15 % (odôvodnenie c. 467 napadnutého rozhodnutia). 13 Komisia konstatovala, ze zalobkyna zohrávala pasívnu a mensiu úlohu pri porusení, a na základe tejto polahcujúcej okolnosti znízila sumu pokuty o 50 % (odôvodnenia c. 476 a 477 napadnutého rozhodnutia). 14 Clánok 1 písm. l) napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze zalobkyna porusila clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnila na dotknutom porusení od 29. mája 1997 do 31. decembra 1998. 15 Komisia v clánku 2 písm. g) napadnutého rozhodnutia ulozila zalobkyni "spolocne a nerozdielne" so spolocnostou SNIA pokutu vo výske 1,078 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 16 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. júla 2006 zalobkyna podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 17 Kedze zlozenie komôr Súdu prvého stupna sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do siestej komory a po vypocutí úcastníkov konania bola táto vec pridelená siestej rozsírenej komore. 18 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania z 22. decembra 2009 polozil Vseobecný súd písomnú otázku zalobkyni, ktorá na nu odpovedala v stanovenej lehote. 19 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Vseobecného súdu boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 4. marca 2010. 20 Vzhladom na to, ze dvaja clenovia komory sa nemohli zúcastnit na porade, v súlade s clánkom 32 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu sa na porade Vseobecného súdu zúcastnili traja sudcovia, ktorých podpisy sú uvedené na tomto rozsudku. 21 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej Komisia ulozila zalobkyni spolocne a nerozdielne so spolocnostou SNIA pokutu, - subsidiárne znízil pokutu na symbolickú sumu, - dalej subsidiárne "podstatne" znízil túto pokutu vzhladom na krátke trvanie jej úcasti na porusení a existenciu polahcujúcich okolností, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 22 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 23 Na podporu zaloby smerujúcej k zruseniu napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej Komisia ulozila zalobkyni spolocne a nerozdielne so spolocnostou SNIA pokutu, alebo k znízeniu pokuty zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov zalozených na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu týkajúcom sa po prvé toho, ze údajne je "obetou a nie clenom kartelu s [PV]", po druhé údajne nesprávneho výberu referencného roka v rámci rozdielneho zaobchádzania, po tretie posúdenia trvania jej úcasti na porusení, po stvrté uplatnenia premlcania uvedeného v clánku 25 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a po piate posúdenia polahcujúcich okolností. O údajnom postavení "obete a nie clena kartelu s [PV]", ktoré uvádza zalobkyna Tvrdenia úcastníkov konania 24 Zalobkyna tvrdí, ze je "obetou kartelu", pretoze v roku 1999 opustila trh s PS práve v dôsledku protiprávnych dohôd, ktoré boli uzatvorené na trhu s PV. Zalobkyna bola totiz nútená odoberat PV, ktorý bol jedinou surovinou potrebnou na výrobu PS, od výrobcov zapojených do kartelu, ktorí boli jej priamymi konkurentmi na trhu s PS. Zvýsenie cien PV, o ktorom rozhodli úcastníci kartelu, vytlacilo zalobkynu z trhu. 25 Zalobkyna bola od výrobcov PV hospodársky úplne závislá, kedze nemohla prispôsobit svoju vlastnú obchodnú politiku na trhu s PS podla plánovaných zvýsení cien na trhu s PV. Komisia sama tvrdila, ze "sa nepreukáz[alo] ze [zalobkyna] vedela alebo [musela] nevyhnutne vediet o celkovom pláne protisútazných dohôd" (odôvodnenie c. 461 napadnutého rozhodnutia). 26 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach rozhodla o neulození pokuty úcastníkom týchto protiprávnych dohôd, pokial konali proti svojim záujmom alebo boli hospodársky závislí od ostatných podnikov, ktoré boli úcastníkmi uvedenej dohody. V iných podobných prípadoch Komisia ulozila iba symbolickú pokutu. Okrem toho moznost, aby Komisia ulozila symbolickú pokutu, je výslovne stanovená v bode 5 písm. d) usmernení. 27 Komisia je viazaná týmito predchádzajúcimi rozhodnutiami vzhladom na to, ze tieto rozhodnutia sú pocetné a dotknuté veci sú podobné prejednávanej veci. Ich spolocný menovatel spocíva v skutocnosti, ze dotknuté podniky boli rovnako ako zalobkyna zapojené do dohody uzavretej proti ich záujmom alebo boli v kazdom prípade hospodársky závislé od ostatných úcastníkov dohody. Situáciu zalobkyne mozno prirovnat k situácii predajcu v prípade vertikálnej dohody uzavretej s výrobcom, kedze v oboch prípadoch ide o hospodársky závislý podnik. 28 Situácia zalobkyne má konkrétne velmi podobné znaky so situáciou spolocnosti Compagnie maritime zaďroise (CMZ) uvedenou v rozhodnutí 93/822/EHS z 23. decembra 1992 týkajúcom sa konania podla clánku [81 ES] (IV/32.448 a IV/32.450 - Cewal, Cowac, Ukwal) a clánku [82 ES] (IV/32.448 a IV/32.450 - Cewal) (Ú. v. ES L 34, 1993, s. 20), ktorej sa Komisia rozhodla neulozit pokutu, kedze z konstatovaného porusenia nezískala ziadnu výhodu. 29 Kedze Komisia nezohladnila rovnaké okolnosti vo vztahu k zalobkyni, porusila tým clánok 81 ods. 1 ES, clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, usmernenia, ako aj svoju povinnost odôvodnenia. Predmetné posúdenie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia a zo zneuzitia právomoci. Komisia si okrem toho nesprávne zamenila situáciu zalobkyne so situáciou spolocností Atochem SA, Kemira a Chemoxal, ktoré sú výrobcami PV [odôvodnenie c. 332 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. 30 Komisia konkrétne nezohladnila skutocnost, ze výrobcovia PV zaviedli systém, ktorý v období kratsom ako jeden a pol roka viedol k zdvojnásobeniu cien, ze zalobkyna nevyrábala PV a bola úplne hospodársky závislá od týchto podnikov, ze nevedela o celkovom pláne kartelu, ze musela strpiet podstatné zvýsenie ceny PV, co bol rozhodujúci aspekt jej odchodu z trhu s PS pocas kartelu, ze nezískala nijaký prospech ani pri zmene dodávatela vzhladom na to, ze zosúladenie cien sa týkalo vsetkých výrobcov PV, a ze nemohla prispôsobit svoju vlastnú obchodnú stratégiu na trhu s PS, kedze sa nikdy nezúcastnila na stretnutiach týkajúcich sa PV. Z dôvodu, ze tieto konstatovania neboli zohladnené a toto nezohladnenie nebolo odôvodnené, je ulozenie pokuty zalobkyni protiprávne. 31 Napokon pokuta ulozená zalobkyni je zbavená potrebného úcinku, pokial ide tak o represívny úcinok, ako aj odstrasujúci úcinok, kedze zalobkyna uz opustila dotknutý trh práve v dôsledku predmetného kartelu, bola uz teda sankcionovaná a nemohla sa znova dopustit porusenia. 32 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 33 Na úvod je potrebné poznamenat, ze ako vyplýva z argumentácie uvedenej v zalobe, zalobkyna odkazuje na svoje údajné postavenie "obete a nie clena kartelu s [PV]", avsak v skutocnosti nepopiera ani svoju úcast na predmetnom porusení, ani jeho jednotnú povahu. 34 Zalobkyna konkrétne nespochybnuje svoju úcast na stretnutiach kartelu, ktoré sa konali 28. alebo 29. mája 1997 v Seville a 14. mája 1998 v Évian-les-Bains, ani nespochybnuje protiprávny obsah týchto stretnutí, ktorý Komisia konstatovala najmä v odôvodneniach c. 162 az 164 a 226 az 229 napadnutého rozhodnutia, ale v rámci nizsie skúmaného tretieho zalobného dôvodu iba spochybnuje trvanie svojej úcasti na predmetnom porusení. 35 Za týchto podmienok treba tento zalobný dôvod, ktorý je zalozený na tom, ze zalobkyna "je obetou a nie clenom kartelu s [PV]", v skutocnosti chápat ako smerujúci k spochybneniu zákonnosti a úrovne pokuty vzhladom na osobitnú situáciu zalobkyne v rámci kartelu. 36 Zalobkyna totiz uvádza iba urcitý pocet okolností, ktoré podla nej mali viest k neulozeniu pokuty alebo nanajvýs k ulozeniu symbolickej pokuty 1 000 eur stanovenej v bode 5 písm. d) usmernení. Odvoláva sa najmä na svoje osobitné postavenie výrobcu PS, ktorý je výrobkom nadväzujúcim na PV, pricom tvrdí, ze bola hospodársky závislá od ostatných úcastníkov dohody, ktorí boli výrobcami PV alebo oboch predmetných výrobkov, ako aj na skutocnost, ze sa zúcastnila na tajne dohodnutých konaniach proti svojim vlastným záujmom, pricom z nich nemala ziadnu výhodu, kedze uprostred roku 1999 bola nútená opustit trh s PS. 37 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze právomoc Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje jeden z prostriedkov zverených Komisii s cielom umoznit jej plnit si úlohu dohladu, ktorú jej priznáva právo Únie. Táto úloha zahrna povinnost vykonávat vseobecnú politiku, ktorá sa vo veciach hospodárskej sútaze usiluje uplatnovat zásady stanovené Zmluvou a usmernovat v tomto zmysle správanie podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 105). 38 Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby mohla usmernovat konanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Najmä skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty urcitej úrovne na urcité druhy porusení, ju teda nemôze zbavit moznosti kedykolvek túto úroven zvýsit, aby zabezpecila vykonanie politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 109). 39 Táto miera volnej úvahy existuje tým skôr v rámci moznosti ulozit v niektorých prípadoch tzv. symbolickú pokutu, ktorú si Komisia vyhradila v bode 5 písm. d) usmernení, alebo neulozit pokutu. 40 V prejednávanej veci sa zalobkyna na úcely spochybnenia zákonnosti pokuty, ktorá jej bola ulozená, odvoláva po prvé na svoju závislost od ostatných úcastníkov kartelu. 41 Je potrebné poukázat na to, ze skutocnost, ze úcastník kartelu konal v situácii hospodárskej závislosti, nepredstavuje sama osebe okolnost, ktorá by mohla vylúcit jeho zodpovednost. Taká okolnost sa nemusí nevyhnutne zohladnit ani pri stanovení výsky pokuty. 42 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze podnik, ktorý sa zúcastnuje na stretnutiach s protisútazným cielom, aj ked na nátlak iných úcastníkov s väcsou hospodárskou silou, má vzdy moznost podat Komisii staznost, aby oznámil predmetné protisútazné cinnosti, namiesto pokracovania vo svojej úcasti na uvedených stretnutiach (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 178, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 423). Podnik totiz aj za predpokladu, ze by bol vystavený tlakom, aby pristúpil ku kartelu, o tom mohol vzdy informovat príslusné orgány namiesto toho, aby sa ku kartelu pripojil (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 344). 43 Vzhladom na tieto konstatovania ani údajná situácia závislosti od iného úcastníka kartelu, ani údajný výhrazný postoj tohto úcastníka nemôzu predstavovat situáciu, ktorú by mohla Komisia zohladnit ako polahcujúcu okolnost (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 424). 44 Komisia preto nemôze byt a fortiori povinná zohladnit tieto skutocnosti na úcely rozhodnutia o neulození pokuty alebo o ulození iba symbolickej pokuty. 45 Vzhladom na vyssie uvedené nemozno prijat tvrdenie zalobkyne zalozené na nezohladnení jej situácie hospodárskej závislosti od ostatných úcastníkov kartelu. 46 Pokial ide dalej o odkaz zalobkyne na predchádzajúce rozhodnutia Komisie, v ktorých Komisia neulozila pokutu alebo ulozila iba symbolickú pokutu, treba pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o prípadnú existenciu porusenia zásady rovnakého zaobchádzania, kedze je málo pravdepodobné, ze by okolnosti charakteristické pre tieto rozhodnutia, akými sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60). 47 Nic to nemení na tom, ze Komisia je aj v tomto kontexte povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania a nemôze zaobchádzat s porovnatelnými situáciami odlisne alebo s odlisnými situáciami rovnako, ibaze by také zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené. 48 Je pritom potrebné poukázat na to, ze predmetné situácie vo veciach, v ktorých boli vydané predchádzajúce rozhodnutia Komisie, ktoré uvádza zalobkyna, sa významne odlisujú od situácie posudzovanej v prejednávanej veci. 49 Zalobkyna jednak uvádza mnozstvo rozhodnutí týkajúcich sa dohôd a zosúladených postupov medzi výrobcom a predajcami, ktoré obsahujú opatrenia zabranujúce súbezným dovozom alebo vývozom. 50 Z týchto rozhodnutí vyplýva, ze v rámci urcitých vecí týkajúcich sa vertikálnych obmedzení Komisia zohladnila skutocnost, ze predajcovia, ktorí boli z ekonomického hladiska podstatne slabsími podnikmi, konali na nátlak výrobcu a proti svojim vlastným ekonomickým záujmom, a to zo strachu, ze im bude odnaté právo výhradnej distribúcie. Komisia teda podla konkrétneho prípadu rozhodla, ze predajcovia nie sú zodpovední, ze im neulozí pokutu alebo ze im ulozí iba velmi nízku pokutu. 51 Je vsak potrebné poukázat na to, ze tieto úvahy nemozno priamo prebrat v prípadoch horizontálnych obmedzení, akými sú cenový kartel a rozdelenie trhov posudzované v prejednávanej veci, ktoré sú svojou povahou velmi závaznými poruseniami, ku ktorým vo vseobecnosti dochádza medzi podnikmi s podobnou ekonomickou úlohou, kedze vsetky tieto podniky sú výrobcami jedného alebo viacerých predmetných výrobkov. 52 V prejednávanej veci sa totiz zalobkyna zúcastnila na jedinom porusení, ktoré sa týkalo trhov s PV a PS. Skutocnost, ze vyrábala iba PS, ze musela odoberat PV od ostatných úcastníkov kartelu a ze v dôsledku toho bola vystavená cenovým tlakom na hlavnom trhu s PV, nedokazuje, ze na trhu s PS bola nútená konat protiprávne. Zalobkyna v kazdom prípade neuvádza nijaký konkrétny dôkaz smerujúci k preukázaniu toho, ze ostatní úcastníci dohody ju vystavili tlaku, napríklad tým, ze jej hrozili, ze jej nebudú dodávat PV v prípade porusenia tajne dohodnutých pravidiel stanovených pre trh s PS. 53 Pokial ide dalej o horizontálne obmedzenia, zalobkyna uvádza rozhodnutie Komisie 94/210/ES z 29. marca 1994 týkajúce sa konania podla clánkov [81 ES] a [82 ES] (vec 33.941 - HOV-SVZ/MCN) (Ú. v. ES L 104, s. 34), ako aj rozhodnutie Komisie K(2004) 4030 z 20. októbra 2004 týkajúce sa konania podla clánku 81 ods. 1 [ES] (vec 38.238 - Surový tabak - Spanielsko), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 19. apríla 2007 (Ú. v. EÚ L 102, s. 14). 54 Treba poznamenat, ze rozhodnutie 94/210 sa týkalo zeleznicných podnikov, ktoré boli úcastníkmi "obranného kartelu" urceného na blokovanie úcinkov cenových postupov dominantného podniku, ktoré boli preskúmané podla clánku 82 ES v rámci toho istého rozhodnutia. V odôvodneniach c. 109 az 112 uvedeného rozhodnutia Komisia najmä poukázala na to, ze "vo vseobecnosti... kartel obrannej povahy nemôze oslobodit podniky od ulozenia pokuty," a az potom rozhodla, ze "vzhladom na... specifickost posudzovanej veci... nie je potrebné ulozit pokuty za porusenie clánku [81 ES]." 55 Pokial ide o rozhodnutie K(2004) 4030 týkajúce sa dvoch kartelov medzi podnikmi spracúvajúcimi tabak a medzi zástupcami výrobcov, Komisia v prípade druhého kartelu dospela k záveru, ze bolo potrebné ulozit iba symbolickú pokutu 1 000 eur kazdému zo zástupcov výrobcov, kedze vnútrostátny právny rámec vyvolal znacnú mieru neistoty, pokial ide o zákonnost ich správania. Komisia totiz konstatovala, ze spanielske orgány prinajmensom podporili zástupcov výrobcov, aby pokracovali v rokovaniach o cenách, kedze ministerstvo polnohospodárstva dokonca schválilo dohodnuté cenové tabulky, ktoré boli pripojené k vzorovej zmluve uverejnenej v spanielskom úradnom vestníku [odôvodnenia c. 425 az 431 rozhodnutia K(2004) 4030]. 56 Z týchto konstatovaní vyplýva, ze obe rozhodnutia uvádzané zalobkynou sú izolovanými rozhodnutiami zalozenými na osobitných okolnostiach, ktoré nie sú vôbec porovnatelné s okolnostami uvádzanými zalobkynou v prejednávanej veci. 57 Tvrdenie zalobkyne zalozené na údajnej "diskriminácii" s ohladom na rozhodovaciu prax Komisie, pokial ide o zohladnenie situácie hospodárskej závislosti od iných úcastníkov kartelu, teda nemozno prijat. 58 Zalobkyna sa po druhé odvoláva na skutocnost, ze z kartelu nemala nijaký prospech a ze dokonca utrpela skodu. 59 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze podnik nezískal z porusenia nijaký prospech, nemôze bránit tomu, aby mu bola ulozená pokuta, pretoze inak by sa stratil jej odstrasujúci charakter. Z toho vyplýva, ze Komisia nie je pri stanovení pokút povinná preukázat, ze v dôsledku porusenia dané podniky získali nenálezitú výhodu, ani nie je povinná prípadne zohladnit, ze v dôsledku porusenia nebol získaný prospech (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 4881, a z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02 a T-126/02, T-128/02 a T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 671). 60 Neexistenciu takého prospechu nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, ktorú by bolo mozné zohladnit v rámci stanovenia výsky pokuty (rozsudky Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, SNCZ/Komisia, T-52/02, Zb. s. II-5005, bod 91, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 442), a preto nepredstavuje dôvod odôvodnujúci ulozenie symbolickej pokuty. 61 Rovnaké úvahy sa v zásade uplatnia, pokial ide o údajnú skutocnost, ze zalobkyna sa zúcastnila na tajnej dohode so svojimi konkurentmi proti vlastným ekonomickým záujmom a ze bola v dôsledku toho vystavená negatívnym úcinkom tejto tajnej dohody, pricom taká okolnost, aj keby bola preukázaná, tiez nepredstavuje skutocnost, ktorá by musela byt nevyhnutne zohladnená ako polahcujúca okolnost a a fortiori ako okolnost odôvodnujúca ulozenie symbolickej pokuty. 62 Podla judikatúry podnik, ktorý pokracuje v zosúladovaní cien so svojimi konkurentmi napriek údajnej skode, ktorú utrpel, nemozno povazovat za podnik, ktorý sa dopustil menej závazného konania, ako je konanie ostatných podnikov, ktoré boli tiez zapojené do zosúladeného postupu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, T-304/94, Zb. s. II-869, bod 141). 63 Pokial ide v tomto kontexte o tvrdenie zalobkyne zalozené na situácii spolocnosti CMZ, na ktorú sa vztahuje rozhodnutie 93/82, je potrebné poznamenat, ze z odôvodnení c. 111 a 112 tohto rozhodnutia uvedených pod názvom "Miera úcasti" vyplýva, ze Komisia sa rozhodla neulozit pokutu spolocnosti CMZ z dôvodov súvisiacich hlavne s jej úcastou na porusení a najmä z dôvodu, ze nebola aktívne prítomná na dotknutom trhu, pricom nezískanie výhody z porusenia bolo uvedené iba pre úplnost. Okrem toho je potrebné poznamenat, ze Súd prvého stupna potvrdil, ze Komisia oprávnene neulozila pokutu dotknutej spolocnosti z dôvodu, ze jej obchodná a financná situácia sa v tom case odlisovala od situácie ostatných úcastníkov porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 1. júla 2008, Compagnie maritime belge/Komisia, T-276/04, Zb. s. II-1277, bod 96). 64 Kedze ide o izolované rozhodnutie prijaté vo veci, ktorá navyse nevykazuje podobnost s prejednávanou vecou, teda toto rozhodnutie nemôze podporit tvrdenie zalobkyne zalozené na potrebe zohladnenia neexistencie získaného prospechu z porusenia. 65 V dôsledku toho zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze Komisia bola povinná neulozit jej pokutu alebo ulozit jej symbolickú pokutu vzhladom na skutocnost, ze z kartelu nezískala nijaký prospech, ale ze dokonca znásala jeho negatívne dôsledky. 66 Po tretie, pokial ide napokon o tvrdenie zalobkyne zalozené na údajnej neexistencii potrebného úcinku pokuty, co sa týka tak represívneho úcinku, ako aj odstrasujúceho úcinku, treba pripomenút, ze odstrasujúci prvok sa posudzuje s prihliadnutím na viaceré okolnosti a nielen na osobitnú situáciu dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 23, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia, T-13/03, Zb. s. II-947, bod 71). 67 Toto posúdenie okrem toho nezahrna posúdenie moznosti, ze predmetný podnik porusenie zopakuje. Úsilie o dosiahnutie odstrasujúceho úcinku sa totiz netýka iba podnikov konkrétne uvedených v rozhodnutí, ktorým sa ukladajú pokuty, vzhladom na to, ze je potrebné tiez podnietit podniky podobnej velkosti, ktoré disponujú podobnými zdrojmi, aby sa zdrzali úcasti na podobných poruseniach pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 72 a 73). 68 V kazdom prípade, kedze zalobkyna neukoncila vsetku hospodársku cinnost, skutocnost, ze na dotknutom trhu uz nepôsobí, nijako nespochybnuje potrebu zabezpecit odstrasujúci charakter sankcie, ktorá je jej ulozená. 69 Pokial ide o represívny úcinok, stací poukázat na to, ze by bolo v rozpore s týmto úcinkom, ak by ukoncenie obchodných cinností na dotknutom trhu malo za následok, ze predmetný podnik by sa vyhol ulozeniu pokuty za porusenie, ktorého sa dopustil. 70 V dôsledku toho nemozno pokutu ulozenú zalobkyni povazovat za zbavenú uzitocného úcinku. 71 Napokon treba poukázat na to, ze uvádzané okolnosti posudzované ako celok nepreukazujú, ze Komisia prekrocila svoju mieru volnej úvahy v rámci výkonu svojej právomoci ukladat sankcie voci zalobkyni. 72 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze Komisia zohladnila skutocnosti charakterizujúce úcast zalobkyne na porusení tým, ze na východiskovú sumu jej pokuty uplatnila znízenie o 25 % z dôvodu, ze nebolo preukázané, ze zalobkyna vedela o celkovom pláne protisútazných dohôd (odôvodnenie c. 461 napadnutého rozhodnutia), ako aj tým, ze uplatnila znízenie pokuty o 50 % z dôvodu polahcujúcej okolnosti zalozenej na jej pasívnej a mensej úlohe, kedze jej úcast na karteli nebola porovnatelná s úcastou ostatných aktívnych clenov (odôvodnenia c. 476 a 477 napadnutého rozhodnutia). 73 Okrem toho svojím tvrdením zalozeným na údajnom porovnaní, ktoré Komisia vykonala medzi jej situáciou a situáciou výrobcov PV, zalobkyna iba poukazuje na odôvodnenie c. 332 písm. b) napadnutého rozhodnutia, podla ktorého skutocnost, ze niektoré podniky vyrábali iba jeden alebo druhý dotknutý výrobok, nespochybnuje konstatovanie jednotného charakteru porusenia. Kedze vsak zalobkyna nespochybnuje jednotný charakter predmetného porusenia, jej tvrdenie je neúcinné. 74 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na zneuzití právomoci. Ako totiz vyplýva najmä z bodov 66 az 70 vyssie, sankcia, ktorá jej bola ulozená, sa vôbec neodchýlila od svojho úcelu, pokial ide tak o represívny úcinok, ako aj odstrasujúci úcinok. 75 Navyse treba zamietnut výhradu zalobkyne zalozenú na údajnom porusení povinnosti odôvodnenia, uvedenú iba v názve tohto zalobného dôvodu v zalobe, ktorá vsak nebola rozvinutá v jej písomnostiach ani v jej ústnych pripomienkach vyjadrených na pojednávaní. 76 Totiz za predpokladu, ze by zalobkyna touto výhradou Komisii vytýkala, ze sa nevyjadrila k jej osobitnej situácii v rámci kartelu, je potrebné jednak poznamenat, ze Komisia v odôvodneniach c. 461 a 474 az 477 napadnutého rozhodnutia uviedla úvahy odôvodnujúce znízenie pokuty vzhladom na osobitnú situáciu zalobkyne, a jednak ze Komisia nebola povinná vyjadrit sa k prípadnému ulozeniu symbolickej pokuty, kedze islo iba o moznost uvedenú výnimocne v bode 5 písm. d) usmernení. 77 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, treba prvý zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O referencnom roku zohladnenom v rámci rozdielneho zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania 78 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila chyby tým, ze v rámci rozdielneho zaobchádzania pouzila jej podiel na trhu vztahujúci sa na rok 1998, zatial co pri vsetkých ostatných podnikoch, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, zohladnila podiely na trhu v roku 1999, ktorý bol posledným celým rokom trvania porusenia. Komisia v tejto súvislosti porusila aj zásadu rovnosti zaobchádzania, clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a usmernenia. 79 Komisia bola povinná zvolit si za referencný rok posledný celý rok obdobia porusenia. Z rozsudku Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia (C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 129), okrem toho vyplýva, ze iba pouzitie spolocného referencného roka pre vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, zarucuje rovnost zaobchádzania. Komisia vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach pouzila jednotný referencný rok, hoci sa jednotlivé podniky zúcastnili na porusení v rôznych obdobiach. 80 Komisia sa tým, ze vo vztahu k zalobkyni zvolila rok 1998, usilovala zvýsit jej pokutu. Obrat, ktorý zalobkyna dosiahla v roku 1999, ako aj zodpovedajúci podiel na trhu boli ovela nizsie ako jej obrat a zodpovedajúci podiel na trhu v roku 1998, kedze jej celosvetový obrat týkajúci sa PS sa znízil z 12,9 milióna eur v roku 1998 na 9,1 milióna eur v roku 1999. 81 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 82 Podla bodu 1 A siesteho odseku usmernení v prípade porusení zahrnajúcich viaceré podniky môze byt nutné zvázit východiskovú sumu, aby bola zohladnená specifická váha, a teda aj skutocný dosah protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy, a v dôsledku toho upravit východiskový bod základnej sumy podla osobitného charakteru kazdého podniku. 83 Podla ustálenej judikatúry musí rozdelenie clenov kartelu do kategórií na úcely uskutocnenia rozdielneho zaobchádzania v stádiu stanovenia východiskových súm pokút respektovat zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami odlisne a s odlisnými situáciami rovnako, ibaze by také zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené. Okrem toho musí byt suma pokút prinajmensom primeraná vo vztahu ku skutocnostiam zohladneným pri posúdení závaznosti porusenia (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 219 a tam citovaná judikatúra). 84 Pri overení, ci je rozdelenie clenov kartelu do kategórií v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, sa vsak Vseobecný súd v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu právomoci volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v tejto oblasti, musí obmedzit na preskúmanie toho, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 416, a Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 220). 85 Komisia na úcely stanovenia individuálnej váhy kazdého úcastníka porusenia okrem zalobkyne zohladnila v prejednávanej veci podiely na trhu vyplývajúce z kombinovaných predajov oboch predmetných výrobkov na celosvetovom trhu v roku 1999, ktorý bol posledným celým rokom, pocas ktorého sa porusenie týkalo týchto dvoch výrobkov. Komisia vo vztahu k zalobkyni zohladnila jej podiel na trhu v roku 1998, ktorý bol posledným rokom jej úcasti na porusení (odôvodnenie c. 460 napadnutého rozhodnutia). 86 Komisia okrem toho znízila o 25 % východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni vzhladom na skutocnost, ze nebolo preukázané, ze zalobkyna vedela alebo musela nevyhnutne vediet o celkovom pláne protisútazných dohôd (odôvodnenie c. 461 napadnutého rozhodnutia). 87 V tomto smere je potrebné poukázat na to, ze skutocnost, ze v rámci rozdielneho zaobchádzania bol v prípade jedného clena kartelu pouzitý iný referencný rok, nevedie sama osebe k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania. 88 Je pravda, ze Súdny dvor jednak rozhodol, ze pouzitie spolocného referencného roka pre vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, dáva kazdému podniku záruku, ze sa s ním zaobchádza rovnako ako s ostatnými, kedze sankcie sú stanovené jednotným spôsobom, a jednak ze výber referencného roka, ktorý bol súcastou obdobia porusenia, umoznuje posúdit rozsah spáchaného porusenia v závislosti od ekonomickej situácie, aká sa javila pocas tohto obdobia (rozsudok Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 129). 89 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vsak z toho nevyplýva, ze výber spolocného roka predstavuje jediný prostriedok stanovenia sankcií v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. 90 Komisia môze najmä zákonne zohladnit skutocnost, ze v prípade daného podniku sa referencný rok nachádza mimo obdobia porusenia, ktoré bolo vo vztahu k nemu konstatované, a teda nie je vhodným ukazovatelom jeho individuálnej váhy pocas porusenia, a z tohto dôvodu môze zohladnit jeho obrat týkajúci sa iného roka, ako je spolocný referencný rok, pod podmienkou, ze rozdelenie clenov kartelu do kategórií zostane koherentné a objektívne odôvodnené. 91 Práve vzhladom na podobné úvahy je totiz v rámci uplatnenia maximálnej výsky 10 % obratu, ktorá je stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, potrebné zvolit odlisný referencný obchodný rok, pokial ide o podnik, ktorý uz nepôsobí na trhu pocas obchodného roka stanoveného vo vztahu k ostatným úcastníkom dohody, ktorý teda nepredstavuje spolahlivý ukazovatel jeho skutocnej ekonomickej situácie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, body 28 az 30 a 43, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, T-33/02, Zb. s. II-4973, bod 74). 92 Komisia preto v prejednávanej veci po tom, ako konstatovala, ze predaje, ktoré zalobkyna uskutocnila v priebehu spolocného referencného roka stanoveného vo vztahu k ostatným podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, nepredstavujú spolahlivý ukazovatel jej skutocnej ekonomickej situácie pocas obdobia porusenia najmä vzhladom na to, ze jej úcast na porusení sa uz skoncila, mohla zákonne poukázat na jej predaje v roku 1998, ktorý bol posledným rokom jej úcasti na porusení. 93 Navyse je potrebné poznamenat, ze toto kritérium bolo objektívne uplatnené voci vsetkým clenom kartelu, kedze vsetky predmetné podniky okrem zalobkyne sa zúcastnili na karteli v roku 1999, ktorý je tak posledným rokom ich úcasti na porusení týkajúcom sa oboch dotknutých výrobkov. 94 Zalobkyna okrem toho nepreukázala, ze výber odlisného referencného roka v jej prípade viedol k nedostatku koherencie pri rozdelení do kategórií. 95 Treba totiz poznamenat, ze zalobkyna je jediným podnikom, ktorý bol zaradený do stvrtej a poslednej kategórie s východiskovou sumou pokuty vo výske 1,875 milióna eur (cize 2,5 milióna eur pred znízením uplatneným v odôvodnení c. 461 napadnutého rozhodnutia), ktorá je teda významne nizsia ako suma zodpovedajúca tretej kategórii, a to 20 miliónov eur. Rozdiel v podieloch zalobkyne na trhu v roku 1998 a v roku 1999 je navyse pomerne málo významný, najmä v porovnaní s rozdielom medzi podielmi na trhu jednotlivých podnikov, ktoré boli vsetky zaradené do tretej kategórie, pricom tento rozdiel je úplne vysvetlený pausalizáciou zohladnených súm. 96 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze skutocnost, ze východiskové sumy pripadajúce na kazdú z kategórií nie sú presne úmerné príslusným podielom na trhu, nemozno povazovat za pochybenie vzhladom na to, ze je iba výsledkom pausalizácie súm (rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 411). 97 Rozdiel uvádzaný zalobkynou medzi jej podielmi na trhu v roku 1998 a v roku 1999 vsak nie je taký významný, aby metóda prijatá Komisiou mohla viest k velmi skreslenému obrazu predmetných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 159, a z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, T-68/04, Zb. s. II-2511, bod 70). 98 Vzhladom na vsetky tieto úvahy treba tento zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O posúdení dlzky trvania úcasti zalobkyne na porusení Tvrdenia úcastníkov konania 99 Zalobkyna spochybnuje dlzku trvania svojej úcasti na porusení, ktorú Komisia konstatovala v rámci výpoctu sumy pokuty. V tejto súvislosti sa odvoláva na skreslenie skutkových okolností, zneuzitie právomoci, porusenie práva na obhajobu, nedostatocné odôvodnenie, ako aj porusenie clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení. 100 Zalobkyna v podstate spochybnuje svoju úcast na stretnutí z 26. novembra 1998, ktoré sa konalo v Bruseli v rámci zasadnutia Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC) (odôvodnenie c. 258 napadnutého rozhodnutia), a tvrdí, ze jej zástupca sa pocas uvedeného zasadnutia zúcastnil iba legálnych rokovaní. Pri konstatovaní úcasti zalobkyne na protiprávnych kontaktoch nadviazaných v priebehu prestávok pocas zasadnutia Komisia vychádzala z vyhlásenia spolocnosti Degussa, ktoré obsahuje iba zoznam úcastníkov zasadnutia CEFIC. Tvrdenie Komisie, ze vsetky osoby, ktoré sa zúcastnili zasadnutia CEFIC, sa "bez výnimky" podielali na protiprávnych kontaktoch, nemozno z tohto vyhlásenia odvodit. Skutocnost, ze Degussa sa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách k týmto vyhláseniam "nevrátila" a ani ich nepozmenila (odôvodnenie c. 258 napadnutého rozhodnutia) nic nedokazuje, kedze pôvodné vyhlásenie spolocnosti Degussa nebolo dostatocne podrobné. 101 V odôvodnení c. 258 napadnutého rozhodnutia Komisia okrem toho na úcely podporenia výhrady týkajúcej sa prítomnosti zalobkyne na stretnutí v Bruseli pouzila skutocnosti zalozené na odpovedi spolocnosti Degussa na oznámenie o výhradách, ku ktorej zalobkyna nemala prístup. Táto skutocnost predstavuje porusenie jej práva na obhajobu. 102 Vyhlásenie spolocnosti Degussa nemohlo byt v kazdom prípade pouzité ako dôkaz v neprospech, kedze zalobkyna ho spochybnuje a nie je potvrdené inými dôkazmi. Komisia navyse implicitne uznala neúcast zalobkyne na stretnutí v Bruseli, kedze potvrdila, ze jej úcast na porusení sa obmedzila iba na dve stretnutia (odôvodnenie c. 476 napadnutého rozhodnutia), ktorými mohli byt iba stretnutia v Seville a v Évian-les-Bains. 103 Kedze podla zalobkyne nebola jej úcast na stretnutí v Bruseli preukázaná, Komisia mala den 14. mája 1998, teda dátum stretnutia v Évian-les-Bains, povazovat za konecný dátum jej úcasti na porusení. Zalobkyna totiz neuplatnovala dohody o cenách PS stanovených v priebehu stretnutia v Évian-les-Bains. Túto skutocnost potvrdzuje jej neúcast na piatich nasledujúcich stretnutiach v roku 1998, ktorých predmetom bolo vykonanie dohody uzatvorenej v Évian-les-Bains, ako aj jej rozhodnutie odíst z trhu s PS, ktorá prijala v priebehu posledných mesiacov roku 1998. 104 Komisia teda nesprávne stanovila dlzku trvania úcasti zalobkyne na porusení na jeden rok a sedem mesiacov namiesto jedného roka od 29. mája 1997 do 14. mája 1998 a na základe tejto dlzky trvania uplatnila neoprávnené zvýsenie pokuty. 105 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 106 Zo spisu vyplýva, ze Komisia v oznámení o výhradách zalobkyni vytkla, ze sa zúcastnovala na protiprávnych konaniach od 24. mája 1996 do 30. júna 1999. Toto obdobie porusenia bolo podstatne skrátené v napadnutom rozhodnutí, v ktorom Komisia konstatovala, ze zalobkyna sa zúcastnovala na porusení od 29. mája 1997 do 31. decembra 1998 [clánok 1 písm. l) napadnutého rozhodnutia]. 107 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje svoju úcast na porusení pocas casti obdobia porusenia, a to v období od 14. mája do 31. decembra 1998, kedze zohladnenie tohto obdobia viedlo k zvýseniu jej pokuty. 108 Na úvod je potrebné poznamenat, ze ako uvádza Komisia, zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách potvrdila, ze bola zapojená do protiprávnych kontaktov nanajvýs pocas obdobia od 29. mája 1997 do 31. decembra 1998. 109 Súd prvého stupna v tomto smere rozhodol, ze ak predmetný podnik výslovne, jasne a presne uzná skutkové okolnosti, ktoré mu Komisia vytkla vo svojom oznámení o výhradách, tieto skutkové okolnosti treba povazovat za preukázané, pricom podnik ich uz v zásade nemôze spochybnit pred Súdom prvého stupna (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 84 a tam citovanú judikatúru). 110 Hoci zalobkyna v prejednávanej veci v rámci spochybnenia výhrad, ktoré uvádza Komisia a ktoré sa týkajú obdobia od 24. mája 1996 do 30. júna 1999, skutocne v tej istej odpovedi uviedla, ze "dlzka trvania porusenia, [ktoré jej bolo mozné] pripísat, zodpovedá nanajvýs obdobiu [od] 29. mája 1997 [do] 31. decembra 1998", spochybnila svoju úcast na protiprávnych kontaktoch spadajúcich do tohto obdobia, a to na stretnutiach zo 16. septembra a 26. novembra 1998. 111 Vzhladom na kontext, v ktorom bola predmetná informácia poskytnutá, nemozno preto zalobkynu povazovat za podnik, ktorý výslovne, jasne a presne uznal svoju úcast na porusení pocas sporného obdobia. 112 Tento zalobný dôvod sa preto musí povazovat za prípustný. 113 Pokial ide o dôvodnost tohto zalobného dôvodu, v prvom rade je potrebné poznamenat, ze zalobkyna nespochybnuje svoju úcast na stretnutí týkajúcom sa PS 14. mája 1998 v Évian-les-Bains ani protiprávny obsah rokovaní, ktoré sa uskutocnili v rámci tohto stretnutia a ktoré sú uvedené v odôvodneniach c. 226 az 230 napadnutého rozhodnutia. 114 Rovnako je nesporné, ze zalobkyna sa nezúcastnila na dalsích styroch stretnutiach kartelu týkajúcich sa PS, ktoré sa konali medzi zasadnutiami CEFIC v máji a novembri 1998, a síce na dvoch trojstranných stretnutiach, ktoré sa týkali zatvorenia závodu spolocnosti Atochem (odôvodnenia c. 233 a 243 napadnutého rozhodnutia), na viacstrannom stretnutí na "vysokej úrovni" a na dvojstrannom stretnutí spolocností Solvay a Degussa (odôvodnenia c. 237 a 239 napadnutého rozhodnutia). 115 Zalobkyna vsak spochybnuje svoju úcast na protiprávnych kontaktoch v rámci zasadnutia CEFIC 26. novembra 1998 v Bruseli, pricom tvrdí, ze jej úcast na dohode sa skoncila dnom stretnutia zo 14. mája 1998 v Évian-les-Bains. Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na tieto kontakty Komisia nesprávne vychádzala len z vyhlásenia spolocnosti Degussa, ktoré nie je presné a nie je potvrdené inými dôkazmi. 116 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry vyhlásenie obvineného podniku, ktorého správnost ostatné podniky spochybnujú, nemozno povazovat za dostatocný dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 285 a tam citovanú judikatúru). 117 Pokial ide o úcast zalobkyne na protiprávnych kontaktoch 26. novembra 1998, z odôvodnenia c. 257 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "výrobcovia PS (podla spolocnosti Degussa boli prítomní zástupcovia spolocnosti Ausimont, [zalobkyne], spolocností Degussa, Atochem, FMC Foret a Solvay) nadviazali medzi sebou dvojstranné a viacstranné kontakty pocas prestávky zasadnutia CEFIC, aby si vymenili názory na uplatnenie zvýsenia cien PS, o ktorom sa rozhodlo v máji na stretnutí v Évian". 118 Komisia okrem toho odmietla spochybnenie týchto kontaktov zalobkynou, pricom uviedla, ze (odôvodnenie c. 258 napadnutého rozhodnutia): "Degussa jasne uviedla, ze niektorí zástupcovia sa zúcastnili na oficiálnom stretnutí, ktoré sa týkalo PS, a ze pocas tohto stretnutia tieto osoby udrziavali protiprávne kontakty (nikoho nevynímajúc; vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách sa Degusa k týmto vyhláseniam nevrátila a ani ich nepozmenila). Atofina zaradila tieto kontakty do rovnakého kontextu bez toho, aby predtým poznala vyhlásenia spolocnosti Degussa, takze Komisia dospela k názoru, ze tieto rokovania sa naozaj uskutocnili a ze osoby, ktoré Degussa uviedla, sa na nich zúcastnili." 119 Z týchto dôvodov vyplýva, ze na úcely konstatovania úcasti zalobkyne na predmetných protiprávnych kontaktoch vychádzala Komisia výlucne z informácie vyplývajúcej z vyhlásenia spolocnosti Degussa uskutocneného v rámci spolupráce s Komisiou. 120 Hoci totiz Komisia poukázala aj na to, ze Degussa "sa nevrátila" k svojim výpovediam a ze jej vyhlásenie sa zhodovalo s niektorými informáciami od spolocnosti Atofina, tieto údaje neprinásajú ziadny dalsí dôkaz, pokial ide o úcast zalobkyne. Ako konkrétne vyplýva zo spisu, informácie od spolocnosti Atofina uvádzajú iba stretnutie týkajúce sa PV, ktoré sa konalo 25. novembra 1998, a vôbec sa nezmienujú o zalobkyni. 121 Rovnako treba poukázat na to, ze vyhlásenie spolocnosti Degussa sa výslovne nezmienuje o úcasti zalobkyne na tajných kontaktoch, ale iba poskytuje zoznam úcastníkov oficiálneho zasadnutia CEFIC, medzi ktorými je zástupca zalobkyne, a vseobecne potvrdzuje existenciu dvojstranných protiprávnych kontaktov v rámci oficiálnych zasadnutí. 122 Preto je potrebné konstatovat, ze skutocnosti vyplývajúce z vyhlásenia spolocnosti Degussa s istotou nepotvrdzujú úcast zalobkyne na protiprávnych kontaktoch v Bruseli, a kedze nie sú podlozené, nepredstavujú dostatocný dôkaz, ktorý by preukázal, ze zalobkyna sa na týchto kontaktoch zúcastnila. 123 Komisia preto nesprávne konstatovala úcast zalobkyne na protiprávnych kontaktoch 26. novembra 1998. 124 Pokial ide o dôsledky tohto pochybenia, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, pokial sú urcité dôvody rozhodnutia samy osebe z právneho hladiska dostatocne spôsobilé odôvodnit ho, vady, ktorými by mohli byt postihnuté ostatné dôvody aktu, nemajú v ziadnom prípade vplyv na jeho výrok (rozsudky Súdu prvého stupna z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 144, a zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 42; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, body 26 az 29). 125 Ako v prejednávanej veci vyplýva z odôvodnenia c. 362 napadnutého rozhodnutia, konstatovanie skutocnosti, ze zalobkyna sa zúcastnovala na porusení do 31. decembra 1998, nespocíva iba na skutocnosti zalozenej na jej úcasti na protiprávnych kontaktoch z 26. novembra 1998, ale vychádza tiez z dôvodu, ze zalobkyna "dodrziavala tajné dohody prinajmensom do 31. decembra 1998", co je dátum, do ktorého platili tajné dohody uzatvorené na stretnutí zo 14. mája 1998 v Évian-les-Bains. 126 Vzhladom na to, ze zalobkyna nespochybnuje svoju prítomnost na stretnutí v Évian-les-Bains ani obsah dohôd uzatvorených na tomto stretnutí (odôvodnenia c. 226 az 230 napadnutého rozhodnutia), konstatovanie týkajúce sa jej úcasti na dohodách uzatvorených v Évian-les-Bains v období od 31. decembra 1998 nemôze spochybnit jej argumentácia zalozená na údajnom neuplatnení predmetných dohôd, ktoré je údajne potvrdené jej neprítomnostou na dalsích tajných stretnutiach v roku 1998, ako aj jej rozhodnutím odíst z trhu s PS, ktoré prijala koncom roka 1998. 127 Po prvé totiz okolnost, ze podnik neplní výsledky stretnutia s protisútazným predmetom, ho nemôze zbavit jeho zodpovednosti, ibaze by sa verejne distancoval od protiprávneho obsahu rokovaní (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 85 a tam citovanú judikatúru). 128 Po druhé kartelovú dohodu mozno oprávnene povazovat za nadalej úcinnú az do cielového dátumu, ktorý bol výslovne stanovený v rámci tajných dohôd, nezávisle od ich konkrétnych úcinkov na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 186). 129 Teda vzhladom na to, ze v prejednávanej veci je preukázané, ze zalobkyna pristúpila k dohodám uzatvoreným v Évian-les-Bains, ktoré zahrnali najmä urcovanie cien PS uplatnitelných pre druhý polrok 1998 (odôvodnenia c. 229 a 362 napadnutého rozhodnutia), samotná okolnost, ze ich neuplatnovala - aj keby bola preukázaná -, nemôze mat vplyv na jej zodpovednost za úcast na dohode pocas dotknutého obdobia. 130 V tomto smere je potrebné poukázat na to, ze tvrdenie zalobkyne zalozené na jej neúcasti na stretnutiach v priebehu druhého polroka 1998 nemôze preukázat, ze sa verejne distancovala od obsahu protiprávnych dohôd uzatvorených 14. mája 1998 v Évian-les-Bains. Okrem toho je nesporné, ze zalobkyna nadalej pôsobila na trhu s PS az do polovice roka 1999. 131 Je preto potrebné uviest, ze konstatovanie Komisie o úcasti zalobkyne na porusení do 31. decembra 1998 z právneho hladiska dostatocne spocíva na skutocnosti, ze zalobkyna pristúpila k tajným dohodám uplatnitelným pre druhý polrok 1998, ktoré boli uzatvorené na stretnutí zo 14. mája 1998 v Évian-les-Bains. 132 Skutocnost, ze Komisia nepreukázala úcast zalobkyne na protiprávnych kontaktoch z 26. novembra 1998, preto nemá vplyv na dlzku trvania porusenia, ktorá bola vo vztahu k nej konstatovaná. 133 Pokial ide o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia, je potrebné poukázat na to, ze ako vyplýva z bodov 125 az 129 vyssie, Komisia v odôvodneniach c. 226 az 230 a 362 napadnutého rozhodnutia uviedla tak právne úvahy, ako aj skutkové okolnosti, z ktorých vychádzala pri konstatovaní týkajúcom sa dátumu ukoncenia úcasti zalobkyne na porusení. 134 Komisia totiz v odôvodneniach c. 226 az 230 napadnutého rozhodnutia uviedla odôvodnenie na podporu svojho konstatovania, ze zalobkyna pristúpila k tajným dohodám uzatvoreným na stretnutí zo 14. mája 1998 v Évian-les-Bains. Komisia v odôvodnení c. 362 napadnutého rozhodnutia okrem toho uviedla, ze "ceny dohodnuté v [Évian-les-Bains] sa uplatnovali do 31. decembra 1998" a ze "vzhladom na to, ze [zalobkyna] dodrziavala tajné dohody prinajmensom do 31. decembra 1998, Komisia ponecháva [uvedený dátum] ako konecný dátum, ktorý sa má zohladnit pri stanovení dlzky trvania porusenia v [jej] prípade". 135 Napokon, kedze konstatovanie Komisie o úcasti zalobkyne na protiprávnych kontaktoch z 26. novembra 1998 bolo vyvrátené, nie je potrebné vyjadrovat sa k tvrdeniu zalobkyne, ktoré je zalozené na údajnom porusení práva na obhajobu týkajúcom sa tohto konstatovania a ktoré vyplýva zo skutocnosti, ze Komisia na úcely preukázania úcasti na stretnutí v Bruseli vychádzala z nesprístupnenej informácie zalozenej na odpovedi spolocnosti Degussa na oznámenie o výhradách. 136 V kazdom prípade týmto tvrdením zalobkyna iba uvádza, ze Komisia v odôvodnení c. 258 napadnutého rozhodnutia poukázala na skutocnost, ze "Degussa sa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách k týmto vyhláseniam [o protiprávnych kontaktoch, ktoré sa uskutocnili 26. novembra 1998 v Bruseli] nevrátila, a ani ich nepozmenila." Z tohto odkazu vsak vôbec nevyplýva, ze Komisia pouzila dalsí dôkaz, ktorý zalobkyni neoznámila a ktorý mohol viest k poruseniu jej práva na obhajobu. 137 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, treba tento zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O pätrocnej premlcacej lehote Tvrdenia úcastníkov konania 138 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze odmietla konstatovat, ze jej úcast na porusení bola premlcaná, porusila clánok 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, právo zalobkyne na obhajobu, ako aj povinnost odôvodnenia. 139 Zalobkyna tvrdí, ze medzi 31. decembrom 1998, ked sa skoncila jej úcast na porusení, a 18. marcom 2004, ked jej bola zaslaná ziadost o informácie, uplynulo pät rokov. 140 Zalobkyna pripústa, ze v súlade s clánkom 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa premlcacia lehota prerusí s úcinnostou odo dna, ked bol úkon oznámený aspon jednému podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení. Uvádza vsak, ze v prejednávanej veci bola nútená "platit za úcinky necinnosti Komisie". Zalobkyna totiz do marca 2004 nevedela o existencii vysetrovania a nemohla o nom vediet, kedze bola pät rokov predtým nútená odíst z trhu. 141 Podla zalobkyne, ktorá sa odvoláva na rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie (bod 484), prerusenie premlcacej lehoty predstavuje výnimku zo zásady pätrocnej premlcacej lehoty, ktorá sa má vykladat restriktívne. Komisia v prejednávanej veci poskytla iba "formalistický výklad" clánku 25 nariadenia c. 1/2003 a nevysvetlila dôvody, pre ktoré zalobkyni neposlala ziadost o informácie na zaciatku vysetrovania. Komisia tak nedodrzala dôvod, na ktorom je zalozené prerusenie premlcacej lehoty, a to úcinnost správneho konania, a svojím konaním porusila poziadavky rýchlosti konania a záujmy zalobkyne. 142 Napadnuté rozhodnutie je teda nezákonné v casti, v ktorej Komisia v tomto rozhodnutí ulozila zalobkyni pokutu, hoci zalobkyna ukoncila svoju úcast na karteli viac ako pät rokov pred zaciatkom setrenia zacatého vo vztahu k nej. Toto tvrdenie je potvrdené prístupom Komisie v prejednávanej veci vo vztahu k spolocnostiam Chemoxal a Air Liquide (odôvodnenie c. 448 napadnutého rozhodnutia), ako aj v predchádzajúcich rozhodnutiach, v ktorých Komisia neulozila pokuty výrobcom, ktorí ukoncili svoju úcast na karteli viac ako pät rokov pred zacatím vysetrovania [rozhodnutie Komisie 2005/566/ES z 9. decembra 2004 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec C.37.533 - Cholinchlorid) (Ú. v. EÚ L 190, 2005, s. 22)]. 143 Postoj Komisie je protiprávny, kedze sa odvoláva na clánok 25 nariadenia c. 1/2003 a pocas viac ako jedného roka neoznámila zalobkyni, ze prebieha vysetrovanie, a toto opomenutie neodôvodnila. Vysetrovanie Komisie je postihnuté "prekrocením právomoci", ktoré spocíva v odklone od úcelu tohto ustanovenia a v nedostatocnom odôvodnení. Táto procesná vada má za následok nezákonnost napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej Komisia v tomto rozhodnutí ulozila zalobkyni pokutu. 144 Necinnost Komisie vo vztahu k zalobkyni, teda skutocnost, ze jej bola oneskorene zaslaná ziadost o informácie, ktorá je pripísatelná nedbanlivosti institúcie, spôsobuje nezákonnost napadnutého rozhodnutia z dôvodu porusenia zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. 145 Komisia si nesplnila svoju povinnost odôvodnenia, kedze neuviedla dôvody, pre ktoré bolo oznámenie zalobkyni uskutocnené oneskorene. Oneskorené konanie Komisie okrem toho neoprávnene obmedzilo právo zalobkyne na obhajobu, ktorá mala menej casu na prípravu svojej obhajoby a na oboznámenie sa so spornými skutkovými okolnostami. 146 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 147 Podla clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 právomoc Komisie ukladat sankcie stanovená v clánkoch 23 a 24 uvedeného nariadenia podlieha premlcacej lehote piatich rokov. 148 Na základe clánku 25 ods. 2 toho istého nariadenia zacne premlcacia lehota plynút odo dna, ked doslo k poruseniu, alebo v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania odo dna, ked sa porusenie skoncilo. 149 V súlade s clánkom 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa premlcacia lehota prerusuje na základe akéhokolvek úkonu Komisie týkajúceho sa vysetrovania alebo stíhania porusenia. Prerusenie je úcinné odo dna, ked bol úkon oznámený aspon jednému podniku alebo zdruzeniu podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení, a na základe clánku 25 ods. 4 toho istého nariadenia sa vztahuje na vsetky podniky alebo zdruzenia podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení. 150 Rovnaké pravidlá vyplývajú z clánkov 1 a 2 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61). 151 Ako v prejednávanej veci vyplýva z preskúmania tretieho zalobného dôvodu (pozri bod 131 vyssie), Komisia správne konstatovala, ze zalobkyna sa zúcastnovala na porusení do 31. decembra 1998. 152 Je nesporné, ze prvé opatrenie, ktoré Komisia prijala na úcely vysetrenia predmetného porusenia, spocívalo v inspekciách v priestoroch niektorých podnikov, ktoré boli vykonané 25. a 26. marca 2003 (pozri bod 3 vyssie), teda pred uplynutím pätrocnej premlcacej lehoty vo vztahu k zalobkyni, takze ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia neuplynula premlcacia lehota. 153 Z toho vyplýva, ze stíhanie porusenia vo vztahu k zalobkyni nebolo premlcané. 154 Tvrdenie zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze medzi dnom ukoncenia porusenia a dátumom ziadosti o informácie, ktorú jej zaslala Komisia, uplynulo pät rokov, vychádza v tomto smere z nesprávneho výkladu ustanovení clánku 25 ods. 3 a 4 nariadenia c. 1/2003 a ustanovení clánku 2 ods. 1 a 2 nariadenia c. 2988/74, z ktorých jasne vyplýva, ze prerusenie premlcacej lehoty je úcinné dnom, ked je úkon oznámený aspon jednému podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení, a vztahuje sa na vsetky podniky, ktoré sa podielali na porusení. 155 Tieto úvahy, ktoré výslovne vyplývajú z vyssie citovaných ustanovení, nemôze okrem toho spochybnit argumentácia zalobkyne zalozená na potrebe restriktívneho výkladu pravidiel o prerusení premlcacej lehoty, na "prekrocení právomoci" spocívajúcom v odklone od úcelu tohto ustanovenia, ako aj v nedostatocnom odôvodnení. 156 Dalej sa zalobkyna tiez nesprávne odvoláva na údajnú "diskrimináciu" a poukazuje na neulozenie pokuty podnikom v predchádzajúcich rozhodnutiach, pricom uvedené podniky sa nachádzali v zjavne odlisných situáciách, ako je jej situácia, kedze ku dnu prvých úkonov Komisie smerujúcich k vysetreniu porusenia uplynula pätrocná premlcacia lehota (odôvodnenie c. 448 napadnutého rozhodnutia a odôvodnenie c. 184 rozhodnutia 2005/566). 157 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na judikatúre, podla ktorej na úcely platného prerusenia pätrocnej premlcacej lehoty treba ziadost o informácie oprávnene povazovat za vztahujúcu sa na predpokladané porusenie (rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, body 484 az 488), stací poznamenat, ze zalobkyna neuvádza ziadne tvrdenie smerujúce k preukázaniu toho, ze predmetné prerusujúce úkony, teda inspekcie z 25. a 26. marca 2003 (pozri bod 3 vyssie), neboli vo vztahu k cielom setrenia odôvodnené alebo ze ich jediným cielom bolo umelé predlzenie premlcacej lehoty. 158 Argumentácia zalobkyne zalozená na údajne nesprávnom uplatnení predpisov o premlcaní je teda nedôvodná. 159 Zalobkyna v rámci tohto zalobného dôvodu tiez tvrdí, ze údajná nedbanlivost Komisie, ktorá poslala zalobkyni ziadost o informácie takmer rok po zacatí vysetrovania, predstavuje porusenie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ako aj jej práva na obhajobu. Zalobkyna najmä uvádza, ze nevedela vcas o setrení a ze nemohla o nom vediet, kedze uz nebola na predmetnom trhu prítomná. 160 Pokial ide o údajné porusenie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, pokial sa zalobkyna odvoláva na judikatúru, podla ktorej v prípade, ze neexistuje ustanovenie stanovujúce premlcaciu lehotu, základná poziadavka právnej istoty bráni tomu, aby Komisia mohla donekonecna oddalovat výkon svojich právomocí (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065, body 87 az 89), stací poznamenat, ze prípad uvedený v tejto judikatúre nie je v prejednávanej veci relevantný vzhladom na to, ze právomoc Komisie ukladat sankcie vykonaná vo vztahu k zalobkyni podlieha premlcacej lehote uvedenej v clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003, ako aj v clánku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 2988/74. 161 Kedze uvedená premlcacia lehota bola v prejednávanej veci dodrzaná, ulozenie pokuty zalobkyni nemôze porusit zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. 162 Pokial ide o údajné porusenie práva zalobkyne na obhajobu, ktoré vyplýva z údajne oneskorenej informácie o existencii vysetrovania, treba pripomenút, ze hoci je Komisia povinná poskytnút dotknutému podniku uz vo fáze predbezného vysetrovania urcité informácie, táto povinnost sa vztahuje na informáciu poskytnutú dotknutému podniku v stádiu prvého opatrenia prijatého vo vztahu k nemu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, T-99/04, Zb. s. II-1501, body 52 az 56). 163 Zalobkyna vsak v prejednávanej veci nespochybnuje, ze o prebiehajúcom vysetrovaní bola primeraným spôsobom informovaná v stádiu prvého opatrenia prijatého vo vztahu k nej, a to v rámci ziadosti o informácie z 18. marca 2004. 164 Navyse aj za predpokladu, ze by skutocnost, ze zalobkyna nebola o vysetrovaní informovaná uz pri prvých vysetrovacích úkonoch, mohla byt sama osebe zohladnená v rámci skúmania údajného zásahu do jej práva na obhajobu, je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna v kazdom prípade neuvádza nijakú konkrétnu skutocnost na podporu svojho tvrdenia, ze údajná oneskorenost tejto informácie bola zásahom do úcinnosti jej obrany. 165 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, treba tento zalobný dôvod zamietnut. O posúdení polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania 166 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila usmernenia, skreslila skutkové okolnosti a porusila povinnost odôvodnenia tým, ze jej nepriznala prospech z polahcujúcich okolností z dôvodu neuplatnenia dohôd a neexistencie ekonomickej ci financnej výhody vyplývajúcej z porusenia. 167 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze neuplatnila dohody uzatvorené na stretnutiach, ktoré boli vo vztahu k nej konstatované v napadnutom rozhodnutí. Kedze na stretnutí v Seville v máji 1997 nebola uzatvorená ziadna dohoda (odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia), ide iba o uplatnenie dohôd týkajúcich sa PS, ktoré boli uzatvorené v priebehu stretnutia v Évian-les-Bains v máji 1998 a obsahovali zvýsenie cien v priebehu druhého polroka 1998 (odôvodnenia c. 229 a 230 napadnutého rozhodnutia). 168 Pocas predmetného obdobia vsak zalobkyna vo vseobecnosti svoje predajné ceny PS znízila, okrem mierneho zvýsenia v auguste 1998, ktoré bolo spôsobené zvýsením cien hlavnej suroviny, ktorou je PV. Do marca 1999 ostali jej ceny PS výrazne nizsie ako úrovne cien z mája 1998. Je teda zrejmé, ze zalobkyna neuplatnila cenové zvýsenia stanovené v Évian-les-Bains. 169 Vzhladom na rozdiel medzi cenami uplatnovanými zalobkynou a dohodnutými cenami, ako aj na rozhodnutie zalobkyne odíst z trhu s PS, ktoré prijala na jesen roku 1998, je nemozné, aby sa zalobkyna pokúsila vyuzit kartel vo svoj prospech, ako to tvrdí Komisia. 170 Zalobkyna po druhé uvádza, ze jej údajná úcast na karteli jej nepriniesla nijakú ekonomickú alebo financnú výhodu, ale ze naopak viedla k jej odchodu z trhu s PS. Komisia mala túto skutocnost zohladnit ako polahcujúcu okolnost. 171 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 172 Je potrebné pripomenút, ze Komisia v rámci posúdenia polahcujúcich okolností v napadnutom rozhodnutí znízila pokutu ulozenú zalobkyni o 50 % z dôvodu jej pasívnej a mensej úlohy pri porusení. Komisia totiz konstatovala, ze úloha zalobkyne v rámci kartelu nebola porovnatelná s úlohou ostatných aktívnych clenov, ze jej úcast na tajných kontaktoch bola výrazne sporadickejsia a obmedzila sa iba na dve stretnutia týkajúce sa PS, co potvrdzuje jej obmedzenú úcast na vsetkých protiprávnych dohodách (odôvodnenia c. 476 a 477 napadnutého rozhodnutia). 173 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze z usmernení nevyplýva, ze Komisia musí vzdy samostatne zohladnit kazdú z polahcujúcich okolností uvedených v bode 3 týchto usmernení. Hoci okolnosti, ktoré sú tu uvedené, istotne patria medzi tie, ktoré Komisia môze v danom prípade zohladnit, nie je povinná z tohto dôvodu automaticky priznat dodatocné znízenie, pokial podnik uvádza skutocnosti, ktoré môzu naznacit existenciu niektorej z týchto okolností. 174 Kedze usmernenia neobsahujú kogentné ustanovenie týkajúce sa polahcujúcich okolností, ktoré mozno zohladnit, Komisia si teda zachovala urcitú mieru volnej úvahy, aby celkovo posúdila význam prípadného znízenia pokút pri zohladnení vsetkých polahcujúcich okolností týkajúcich sa predmetnej veci (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, body 274 a 275, a Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, body 325 a 326; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 204). 175 Vzhladom na znacnú úroven znízenia pokuty uplatnenej v napadnutom rozhodnutí argumentácia zalobkyne v prejednávanej veci zalozená na existencii dalsích polahcujúcich okolností, ktoré Komisia neuznala, a to aj za predpokladu, ze by bola dôvodná, nemôze viest k uznaniu neprimeranosti znízenia, ktoré Komisia priznala z dôvodu posúdenia polahcujúcich okolností. 176 Navyse je potrebné poukázat na to, ze tvrdenia uvádzané zalobkynou v kazdom prípade nepreukazujú existenciu iných polahcujúcich okolností, ako sú tie, ktoré uznala Komisia. 177 Pokial ide po prvé o údajnú neexistenciu prospechu získaného z predmetného porusenia, treba pripomenút, ze Komisia v rámci stanovenia výsky pokuty nie je povinná preukázat, ze porusenie prinieslo dotknutým podnikom protiprávnu výhodu, ani prípadne zohladnit neexistenciu prospechu získaného z porusenia (pozri rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 671 a tam citovanú judikatúru). Osobitne neexistenciu financnej výhody spojenej s porusením nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost (pozri rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 442 a tam citovanú judikatúru). 178 Pokial ide po druhé o údajné neuplatnenie dohôd v praxi, ktoré je okolnostou uvedenou v bode 3 druhom odseku usmernení, je potrebné overit, ci zalobkyna uviedla tvrdenia, ktoré môzu preukázat, ze pocas obdobia, v priebehu ktorého pristúpila k protiprávnym dohodám, sa skutocne zdrzala ich uplatnovania tým, ze sa na trhu správala sútazne alebo ze prinajmensom jednoznacne a vo významnej miere porusila povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusila jeho samotné fungovanie (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113, a z 8. októbra 2008, Carbone Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 196). 179 V tomto smere je potrebné pripomenút, ze porusenie pricítané zalobkyni vyplýva z jej úcasti jednak na protiprávnych stretnutiach, ktoré sa uskutocnili 29. mája 1997 v Seville a skoncili sa bez uzatvorenia dohody, pokial ide o tajné dohody (odôvodnenia c. 162 az 164 napadnutého rozhodnutia), a jednak na stretnutí zo 14. mája 1998 v Évian-les-Bains, na ktorom boli uzatvorené protiprávne dohody o rozdelení trhu a o cenách PS uplatnitelné pre druhý polrok 1998 (odôvodnenia c. 226 az 230 napadnutého rozhodnutia). 180 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze ceny, ktoré uplatnovala pocas dotknutého obdobia, nepodliehali zvýseniam stanoveným v protiprávnych dohodách uzatvorených 14. mája 1998 v Évian-les-Bains. Zalobkyna v tomto smere poukazuje na skutocnosti uvedené v prílohe svojej odpovede na oznámenie o výhradách a pripojené k zalobe, ako aj na dalsie skutocnosti uvedené v stádiu repliky. 181 Po prvé vsak treba poukázat na to, ze predmetné skutocnosti nemozno povazovat za vierohodný dôkaz o správaní sa zalobkyne na trhu. Ide totiz o graf a tabulky, ktoré zalobkyna zostavila v roku 2005 bez akéhokolvek vysvetlenia údajov, na základe ktorých bolo táto kompilácia zostavená, a bez sprievodného podporného dôkazu. Hoci zalobkyna okrem toho v prílohe repliky poskytla urcitý pocet faktúr z roku 1998 vystavených za predaj dotknutého výrobku, tieto skutocnosti, ktoré boli po prvýkrát uvedené v konaní pred Vseobecným súdom, treba z tohto dôvodu zamietnut (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 89). 182 Po druhé je potrebné poukázat na to, ze ako vyplýva z odôvodnení c. 226 az 230 napadnutého rozhodnutia, protiprávne dohody uzatvorené v Évian-les-Bains sa týkali nielen cien, ale aj rozdelenia trhu, pricom zalobkyna sa zúcastnila na vytvorení modelu kontroly podielov na trhu tým, ze poskytla svoje údaje. 183 Za týchto podmienok argumentácia a skutocnosti, ktoré zalobkyna uvádza, nestacia na preukázanie toho, ze neuplatnila vsetky tieto tajné dohody a prijala konkurencné správanie na trhu, alebo ze prinajmensom jasne a výrazne porusila povinnosti týkajúce sa zavedenia tejto dohody tak, ze narusila jej samotné fungovanie. 184 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze tento zalobný dôvod treba zamietnut. 185 Túto zalobu treba preto zamietnut v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia a ktorá je zalozená na neprípustnosti návrhov zalobkyne smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej Komisia v tomto rozhodnutí ulozila pokutu jej materskej spolocnosti SNIA. O trovách 186 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Caffaro Srl je povinná nahradit trovy konania. Vadapalas Dittrich Truchot Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O údajnom postavení "obete a nie clena kartelu s [PV]", ktoré uvádza zalobkyna Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O referencnom roku zohladnenom v rámci rozdielneho zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O posúdení dlzky trvania úcasti zalobkyne na porusení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O pätrocnej premlcacej lehote Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O posúdení polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYTDyBD/L95302-1512TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXYTDyBD/L95302-1512TMP.html#Footref*