Vec T-191/06 FMC Foret, SA, proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dlzka trvania porusenia - Prezumpcia neviny - Právo na obhajobu - Pokuty - Polahcujúce okolnosti" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Pojem - Zhoda vôle týkajúca sa budúceho správania na trhu - Zahrnutie (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Pojem - Oznámenie informácií s cielom pripravit protisútaznú dohodu - Dostatocné zistenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Komplexné porusenie, ktoré vykazuje prvky dohody a prvky zosúladeného postupu - Jednotná kvalifikácia ako "dohoda a/alebo zosúladený postup" - Prípustnost (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Pouzitie vyhlásení predlozených v rámci oznámenia o spolupráci inými podnikmi, ktoré sa zúcastnili na porusení, ako dôkazných prostriedkov - Prípustnost - Podmienky (Clánok 81 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz - Jediný dôkaz - Prípustnost - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz - Nepriame dôkazy predlozené Komisiou - Úcast na stretnutiach s protisútazným cielom (Clánok 81 ods. 1 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz - Vyhlásenia pod prísahou a svedecké výpovede pocas vypocutí (Clánok 81 ES) 8. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Neuplatnitelnost clánku 6 Európskeho dohovoru o ludských právach - Uplatnitelnost vseobecných zásad práva Únie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 19 ods. 1) 9. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný ciel - Dostatocné zistenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 10. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Rozsah - Neoznámenie dokumentu - Dôsledky (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 2) 11. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Oznámenie odpovedí na oznámenie o výhradách - Podmienky - Hranice (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 2) 12. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Urcenie dokumentov uzitocných pre obhajobu samotnou Komisiou - Neprípustnost - Vylúcenie dokumentov v prospech zo spisu - Protiprávnost rozhodnutia Komisie - Podmienky (Nariadenie Rady c. 1/2003 clánok 27 ods. 2) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Obrat, ktorý sa má zohladnit (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 druhý pododsek) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 prvá zarázka) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Správanie odlisné od správania dohodnutého v rámci kartelu - Posúdenie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 1. Na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. Mozno konstatovat, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní. (pozri body 97, 98) 2. Pojem zosúladený postup sa týka takej formy koordinácie medzi podnikmi, ktorá síce nedospela az do uzatvorenia dohody v pravom zmysle slova, ale spôsobila, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze. V tomto smere clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu nadviazaniu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý môze bud ovplyvnit správanie skutocného ci potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhalit takému konkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli samy dodrziavat na trhu ci ktoré zamýslajú dodrziavat, pokial je cielom alebo výsledkom týchto kontaktov obmedzenie hospodárskej sútaze. Oznámenie informácií svojim konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES. (pozri body 99 - 101) 3. Pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES zahrnajú formy tajne dohodnutého konania, ktoré majú rovnakú povahu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v akých sa prejavujú. V rámci komplexného porusenia, na ktorom sa pocas viacerých rokov podielali viacerí výrobcovia a ktorého cielom bola spolocná regulácia trhu, od Komisie nemozno vyzadovat, aby presne kvalifikovala porusenie ako dohodu alebo zosúladený postup, kedze na obe tieto formy porusenia sa v kazdom prípade vztahuje clánok 81 ES. Dvojakú kvalifikáciu porusenia ako dohody "a/alebo" zosúladeného postupu treba chápat tak, ze oznacuje celý súbor jednotlivých skutkových okolností, z ktorých boli niektoré kvalifikované ako dohoda a iné ako zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu tohto druhu komplexného porusenia. (pozri body 102 - 104) 4. Vyhlásenia, ktoré obvinené podniky uskutocnili v rámci ziadostí o zhovievavost, je potrebné posudzovat s opatrnostou a vo vseobecnosti ich nemozno prijat bez potvrdenia. Vyhlásenie podniku obvineného z úcasti na karteli, ktorého správnost viaceré iné obvinené podniky spochybnujú, totiz nemozno povazovat za dostatocný dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi. Na úcely preskúmania dôkaznej sily vyhlásení podnikov, ktoré podali ziadost o zhovievavost, Vseobecný súd predovsetkým zohladnuje jednak význam zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré podporujú relevantnost týchto vyhlásení, ako aj neexistenciu nepriamych dôkazov, ze tieto podniky mali sklon minimalizovat význam svojej úcasti na porusení a maximalizovat úcast ostatných podnikov. (pozri body 119 - 121) 5. Ziadna zásada práva Únie nebráni tomu, aby Komisia na úcely vyvodenia záveru o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze vychádzala z jediného listinného dôkazu, za predpokladu, ze jeho dôkazná sila nevyvoláva pochybnosti, a pokial predmetný dôkaz sám osebe s urcitostou potvrdzuje existenciu predmetného porusenia. Je pravda, ze tento predpoklad sa vo vseobecnosti neuplatní na samotné vyhlásenia obvineného podniku, ktoré v prípade, ze boli spochybnené ostatnými dotknutými podnikmi, musia byt potvrdené dalsími nezávislými dôkazmi. Táto úvaha vsak môze byt relativizovaná v prípade, ak je vyhlásenie spolupracujúceho podniku osobitne vierohodné, kedze za týchto okolností je pozadovaný stupen potvrdenia nizsí, co sa týka presnosti, ako aj intenzity. V prípade, ak súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umoznuje potvrdit existenciu a niektoré osobitné aspekty tajne dohodnutého konania, ktoré je uvedené vo vyhlásení predlozenom v rámci spolupráce, totiz toto vyhlásenie samo osebe môze stacit na potvrdenie ostatných aspektov napadnutého rozhodnutia. Za týchto podmienok môze Komisia vychádzat výlucne z tohto vyhlásenia pod podmienkou, ze pravdivost toho, co bolo potvrdené, nevyvoláva pochybnosti a ze vyjadrenia nie sú neurcité. Okrem toho, aj ked vyhlásenie podniku nie je podlozené, pokial ide o konkrétne preukázané okolnosti, v rámci súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, z ktorého vychádza Komisia, môze mat na úcely potvrdenia existencie porusenia urcitú dôkaznú hodnotu. Pokial totiz dokument obsahuje konkrétne informácie, ktoré zodpovedajú informáciám obsiahnutým v iných dokumentoch, je potrebné konstatovat, ze tieto informácie sa môzu vzájomne podporovat. (pozri body 122 - 126) 6. V oblasti hospodárskej sútaze musí byt Komisia schopná vyvodit z období, ku ktorým sa viaze pomerne vela dôkazov, závery týkajúce sa ostatných období, v prípade ktorých môze byt medzi jednotlivými dôkazmi väcsí odstup. Bude teda potrebné skutocne hodnoverné vysvetlenie, aby súd nadobudol presvedcenie, ze pocas urcitej fázy série stretnutí sa stali veci úplne odlisné od tých, ku ktorým doslo pocas predchádzajúcich a neskorsích stretnutí, hoci sa tieto stretnutia vyznacovali rovnakým okruhom úcastníkov, uskutocnili sa za rovnakých vonkajsích okolností a mali nesporne rovnaký ciel. Navyse, pokial sa podnik zúcastnil na stretnutí, pocas ktorého sa diskutovalo o protiprávnom zosúladení, povazuje sa - aj ked nehral aktívnu úlohu - za podnik, ktorý sa na uvedenom zosúladení zúcastnil, okrem prípadu, ak preukáze, ze sa od neho otvorene distancoval alebo ze ostatných uchádzacov informoval, ze na predmetnom stretnutí sa chcel zúcastnit s odlisným zámerom ako oni. Ak Komisia preukáze úcast podniku na takých protiprávnych stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy, ktoré môzu preukázat, ze jeho úcast na uvedených stretnutiach nemala protisútazný charakter. (pozri body 127, 159, 160, 204, 236) 7. Svedecká výpoved uskutocnená pod prísahou pred súdnym orgánom alebo prípadne v rámci vysetrovania pred prokurátorom môze mat vysokú dôkaznú hodnotu vzhladom na negatívne dôsledky, ktoré môzu z trestnoprávneho hladiska vyplývat pre svedka, ktorý v rámci vysetrovania klamal, co takúto výpoved robí vierohodnejsou ako obycajné vyhlásenie. Tieto úvahy vsak nie sú uplatnitelné na písomné vyhlásenia zamestnancov podniku predlozené Komisii v priebehu správneho konania v oblasti hospodárskej sútaze ani na ich svedecké výpovede podané pocas vypocutia pred Komisiou. Preto nemozno tvrdit, ze vzhladom na to, ze predmetné vyhlásenia boli uskutocnené pod prísahou, majú vysokú dôkaznú hodnotu a ze z tohto dôvodu je Komisia prípadne povinná preukázat, ze svedkovia krivo prisahali. (pozri body 132, 133) 8. V priebehu správneho konania v oblasti hospodárskej sútaze Komisia nemá moznost nariadit výsluch osôb ako svedkov pod prísahou. Komisia je okrem toho povinná vypocut fyzické alebo právnické osoby, ktoré preukázu dostatocný záujem, iba pokial tieto osoby skutocne poziadajú o vypocutie. Komisia teda disponuje primeranou mierou volnej úvahy pri rozhodovaní o záujme, ktorý môze predstavovat výsluch osôb, ktorých svedecká výpoved môze mat pre presetrenie veci význam. Zarucenie práva na obhajobu totiz nevyzaduje, aby Komisia pristúpila k výsluchu svedkov oznacených dotknutými osobami, pokial sa domnieva, ze vec dostatocne presetrila. Aj ked Komisia nie je súdom v zmysle clánku 6 Európskeho dohovoru o ludských právach a aj ked pokuty ulozené Komisiou nemajú trestnoprávny charakter, nic to nemení na tom, ze Komisia je v priebehu správneho konania povinná dodrziavat vseobecné zásady práva Únie. Skutocnost, ze ustanovenia práva hospodárskej sútaze nestanovujú Komisii povinnost predvolat svedkov v prospech, ktorých výpoved sa pozaduje, vsak nie je v rozpore s uvedenými zásadami. Aj ked Komisia môze, ak to povazuje za potrebné, vypocut fyzické alebo právnické osoby, nemá právo predvolat svedkov v neprospech podniku bez získania ich súhlasu. Kedze konanie pred Komisiou má iba správny charakter, nie je povinná poskytnút dotknutému podniku moznost klást otázky konkrétnemu svedkovi a analyzovat jeho vyhlásenia v stádiu vysetrovania. Stací, ze vyhlásenia pouzité Komisiou boli obsiahnuté v spise zaslanom zalobcovi, ktorý ich môze pred súdom Únie spochybnit. (pozri body 135, 137 - 139) 9. Skúmat úcinky dohody alebo zosúladeného postupu nie je potrebné, pokial sa preukáze ich protisútazný ciel. Zodpovednost konkrétneho podniku za porusenie je nálezite preukázaná vtedy, ak sa zúcastnil na stretnutiach a vedel o ich protisútaznom cieli, aj ked následne nevykonal niektoré z opatrení, ktoré boli dohodnuté na týchto stretnutiach. (pozri body 252, 253) 10. Právo na prístup k spisu, ktoré vyplýva zo zásady respektovania práva na obhajobu, v správnom konaní v oblasti uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit preskúmat vsetky dokumenty uvedené vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech dotknutého podniku, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií. Pokial ide o listiny v neprospech dotknutého podniku, neoznámenie dokumentu je porusením práva na obhajobu iba v prípade, ak dotknutý podnik preukáze po prvé, ze Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze túto výhradu mozno preukázat len odkazom na tento dokument. Prinálezí teda dotknutému podniku, aby preukázal, ze výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, by bol odlisný, ak by sa tento neoznámený dokument musel vylúcit ako dôkazný prostriedok. Naproti tomu, pokial ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí len preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, ak podnik preukáze, ze mohol uvedené dokumenty, ktoré boli v jeho prospech, pouzit na svoju obhajobu, najmä tým, ze preukáze, ze by mohol uviest skutocnosti, ktoré sa nezhodovali so závermi, ku ktorým Komisia dospela v stádiu oznámenia výhrad, a teda mohol akokolvek ovplyvnit závery uvedené v rozhodnutí. (pozri body 262 - 265) 11. V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej sútaze odpovede podnikov na oznámenie o výhradách nie sú súcastou vysetrovacieho spisu v pravom zmysle slova. Pokial ide o dokumenty, ktoré nie sú súcastou spisu zostaveného v okamihu dorucenia oznámenia o výhradách, Komisia je povinná sprístupnit uvedené odpovede ostatným dotknutým podnikom iba v prípade, ak sa preukáze, ze obsahujú nové skutocnosti v neprospech alebo v prospech dotknutých podnikov. Pokial ide osobitne o dokumenty v prospech, Komisia nie je povinná z vlastnej iniciatívy sprístupnit dokumenty, ktoré sa nenachádzajú v jej vysetrovacom spise a ktoré nemá v úmysle pouzit v konecnom rozhodnutí v neprospech dotknutých subjektov. Kedze Komisia nie je vo vseobecnosti povinná sprístupnit také dokumenty z vlastnej iniciatívy, podnik sa v zásade nemôze oprávnene odvolávat na neoznámenie údajných skutocností v jeho prospech, ktoré sú obsiahnuté v odpovediach na oznámenie o výhradách, pokial v priebehu správneho konania nepoziadal o prístup k týmto odpovediam. Ak argumentácia zalujúceho podniku smeruje k preukázaniu, ze Komisia mala konstatovat existenciu skutocností v prospech v predmetných odpovediach, a teda ich mala z vlastnej iniciatívy oznámit, tento podnik je v rámci takej argumentácie povinný predlozit prvý nepriamy dôkaz uzitocnosti dotknutých odpovedí pre jeho obhajobu. Musí najmä uviest predmetné prípadné skutocnosti vo svoj prospech alebo predlozit nepriamy dôkaz potvrdzujúci ich existenciu, a teda ich uzitocnost pre potreby konania. Navyse, hoci je Komisia povinná dotknutým podnikom sprístupnit casti odpovede na oznámenie o výhradách, ktoré obsahujú vsetky relevantné informácie vo vztahu k skutocnosti v ich neprospech, nie je povinná rozsírit toto sprístupnenie na ostatné casti predmetnej odpovede, ktoré s uvedenou skutocnostou nesúvisia. (pozri body 266, 267, 290, 292, 296, 297) 12. Na úcely dodrzania práva na obhajobu musí spis zostavený Komisiou v rámci správneho konania v oblasti hospodárskej sútaze zahrnat vsetky relevantné dokumenty, ktoré boli získané pocas vysetrovania. Osobitne, hoci je pravda, ze je dovolené vylúcit zo správneho konania dôkazy, ktoré nemajú ziadny vztah so skutkovými a s právnymi tvrdeniami uvedenými v oznámení o výhradách, a preto nie sú vôbec relevantné pre vysetrovanie, nemôze prinálezat iba Komisii, aby urcila dokumenty, ktoré sú uzitocné pre obhajobu dotknutého podniku. Komisia nevyhovie týmto poziadavkám, ak zo spisu vylúci dokument obsahujúci prepis ústneho vyhlásenia, ktoré podnik uskutocnil vo vztahu k protiprávnej skutocnosti, hoci písomné vyhlásenie toho istého podniku vo vztahu k tejto skutocnosti bolo zohladnené ako dôkaz relevantný pre vysetrovanie. Také pochybenie vsak môze mat vplyv na zákonnost rozhodnutia Komisie iba vtedy, ak mohlo ovplyvnit priebeh konania a obsah tohto rozhodnutia na úkor dotknutého podniku, ktorý je povinný preukázat, ze by nesprístupnený dokument v jeho prospech mohol pouzit na svoju obhajobu, a najmä ze by sa mohol odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodovali so závermi Komisie, ku ktorým dospela v stádiu oznámenia výhrad, a teda mohol akýmkolvek spôsobom ovplyvnit závery uvedené v rozhodnutí Komisie. (pozri body 306 - 308) 13. Horná hranica 10 % obratu stanovená v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 sa musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností, ktoré tvoria hospodársky subjekt zodpovedný za sankcionované porusenie. Naproti tomu, ak sa táto hospodárska jednotka medzicasom rozpadla, kazdý subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené, má právo, aby sa nan predmetná horná hranica uplatnila individuálne. (pozri bod 324) 14. Ak podnik tvrdí, ze Komisia mala v jeho prospech uznat polahcujúcu okolnost zalozenú na jeho pasívnej úlohe pri porusení pravidiel hospodárskej sútaze, skutocnost, ze tento podnik sa pocas správneho konania na svoju pasívnu úlohu výslovne neodvolal, nemá vplyv na prípustnost jeho výhrady. Podniky, ktorým je oznámenie o výhradách urcené, totiz nie sú povinné osobitne poziadat o priznanie polahcujúcich okolností. Okrem toho, pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, Komisia je povinná preskúmat závaznost úcasti kazdého z nich na porusení, aby zistila, ci vo vztahu k nim existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, najmä ak ide o polahcujúcu okolnost výslovne uvedenú v demonstratívnom výpocte uvedenom v bode 3 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO. (pozri body 329, 330) 15. Výlucne pasívna alebo nasledovatelská úloha podniku pri porusení pravidiel hospodárskej sútaze môze, pokial sa preukáze, predstavovat polahcujúcu okolnost v súlade s bodom 3 prvou zarázkou usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, pricom táto pasívna úloha znamená, ze dotknutý podnik zaujal rezervovaný postoj, teda sa aktívne nezúcastnil na vypracovaní protisútaznej dohody alebo protisútazných dohôd. Spomedzi skutocností, ktoré môzu odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho výrazne menej castú úcast na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, bez ohladu na dlzku trvania jeho úcasti na porusení alebo tiez existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili. V kazdom prípade je potrebné zohladnit vsetky relevantné okolnosti daného prípadu. Pokial ide o uplatnenie polahcujúcich okolností, Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy. V tomto ohlade, ak Komisia z právneho hladiska dostatocne preukáze, ze podnik bol zastúpený alebo informovaný, pokial ide o väcsinu tajných stretnutí, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí Komisie, skutocnost, ze tento podnik sa na niektorých stretnutiach fyzicky nezúcastnil, ale bol o nich informovaný telefonicky, je v súlade s utajenou povahou ich priebehu a vôbec nesvedcí o výlucne pasívnej alebo nasledovatelskej úlohe podniku. (pozri body 331 - 333, 337) 16. Podla bodu 3 druhej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO môze nerealizovanie porusujúcich dohovorov alebo praktík v praxi predstavovat polahcujúcu okolnost, pokial dotknutý podnik preukáze, ze v období, ked bol úcastníkom protiprávnych dohôd, sa skutocne zdrzal ich uplatnovania tým, ze sa na trhu správal sútazne alebo ze prinajmensom jednoznacne a vo významnej miere porusil povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie. Okrem toho samotná skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na zosúladení s jeho konkurentmi je preukázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na com sa dohodol so svojimi konkurentmi, pricom na trhu uplatnoval viac-menej nezávislú politiku, nepredstavuje nevyhnutne skutocnost, ktorá sa musí zohladnit ako polahcujúca okolnost. Nemozno vylúcit, ze tento podnik sa iba pokúsil vyuzit kartel vo svoj prospech. (pozri body 345, 346) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dlzka trvania porusenia - Prezumpcia neviny - Právo na obhajobu - Pokuty - Polahcujúce okolnosti" Vo veci T-191/06, FMC Foret, SA, so sídlom v Barcelone (Spanielsko), v zastúpení: M. Seimetz, advokát, a C. Stanbrook, QC, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault, neskôr V. Di Bucci a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Gray, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: sudcovia V. Vadapalas (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, A. Dittrich a L. Truchot, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. marca 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna FMC Foret SA je spolocnost zalozená podla spanielskeho práva, ktorá v case skutkových okolností okrem iného predávala peroxid vodíka (dalej len "PV") a perboritan sodný (dalej len "PS"). 2 Zalobkyna je stopercentnou dcérskou spolocnostou spolocnosti FMC Chemicals Netherlands BV a je súcastou skupiny, ktorú ovláda americký podnik FMC Corp. 3 V novembri 2002 Degussa AG informovala Komisiu Európskych spolocenstiev o existencii kartelu na trhoch s PV a s PS a poziadala o uplatnenie oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 4 Degussa poskytla Komisii hmotné dôkazy, ktoré jej umoznili vykonat v dnoch 25. a 26. marca 2003 setrenia v priestoroch troch podnikov. 5 Po týchto setreniach viaceré podniky, vrátane spolocností EKA Chemicals AB, Atofina SA (teraz Arkema SA) a Solvay SA, poziadali o uplatnenie oznámenia o spolupráci a poskytli Komisii dôkazy týkajúce sa predmetného kartelu. 6 Komisia 26. januára 2005 zaslala zalobkyni a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. 7 Po vypocutí dotknutých podnikov, ktoré sa konalo 28. a 29. júna 2005, Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti spolocnostiam Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, EKA Chemicals, Degussa, Edison, FMC, zalobkyni, spolocnostiam Kemira Oyj, Air liquide SA, Chemoxal SA, SNIA SpA, Caffaro Srl, Solvay, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 54). Rozhodnutie bolo oznámené zalobkyni listom z 8. mája 2006. Napadnuté rozhodnutie 8 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podniky, ktorým je rozhodnutie urcené, sa podielali na jedinom a nepretrzitom porusovaní clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v súvislosti s PV a jeho nadväzujúcim prípravkom PS (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). 9 Porusenie, ktoré bolo zistené, pokial ide o obdobie od 31. januára 1994 do 31. decembra 2000, spocívalo najmä v tom, ze sútazitelia si medzi sebou vymienali dôlezité obchodné a dôverné informácie o trhoch a podnikoch, obmedzovali a kontrolovali výrobu, ako aj jej mozné a skutocné kapacity, rozdelovali si podiely na trhu a zákazníkov a stanovovali a monitorovali dodrziavanie cenových cielov. 10 Bolo konstatované, ze zalobkyna je zodpovedná za porusenie "spolocne a nerozdielne" so spolocnostou FMC (odôvodnenia c. 389 az 395 napadnutého rozhodnutia). 11 Na úcely stanovenia výsky pokút Komisia pouzila spôsob uvedený v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). 12 Komisia urcila základné sumy pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia (odôvodnenie c. 452 napadnutého rozhodnutia), ktoré bolo posúdené ako velmi závazné (odôvodnenie c. 457 napadnutého rozhodnutia). 13 Na základe rozdielneho zaobchádzania bola zalobkyna zaradená do tretej a predposlednej kategórie zodpovedajúcej východiskovej sume 20 miliónov eur (odôvodnenia c. 460 az 462 napadnutého rozhodnutia). 14 Vzhladom na to, ze zalobkyna sa podla Komisie podielala na porusení od 29. mája 1997 do 13. decembra 1999, cize pocas obdobia dvoch rokov a siedmich mesiacov, východisková suma jej pokuty bola zvýsená o 25 % (odôvodnenie c. 467 napadnutého rozhodnutia). 15 Vo vztahu k zalobkyni nebola zohladnená nijaká pritazujúca alebo polahcujúca okolnost. 16 Clánok 1 písm. g) napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze zalobkyna porusila clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa podielala na dotknutom porusení od 29. mája 1997 do 13. decembra 1999. 17 Komisia v clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia ulozila zalobkyni "spolocne a nerozdielne" so spolocnostou FMC pokutu vo výske 25 miliónov eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. júla 2006 zalobkyna podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 19 Kedze zlozenie komôr Súdu prvého stupna sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do siestej komory a po vypocutí úcastníkov konania bola táto vec pridelená siestej rozsírenej komore. 20 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zo 6. januára 2010 Vseobecný súd polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré úcastníci konania odpovedali vyjadreniami z 29. januára 2010. 21 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania, ktoré sa uskutocnilo 4. marca 2010. 22 Vzhladom na to, ze dvaja clenovia komory sa nemohli zúcastnit na porade, v súlade s clánkom 32 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu sa na porade Vseobecného súdu zúcastnili traja sudcovia, ktorých podpisy sú uvedené na tomto rozsudku. 23 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej Komisia ulozila zalobkyni pokutu, - subsidiárne znízil pokutu, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 24 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 25 V replike, ako aj na pojednávaní zalobkyna uviedla, ze jej prvý zalobný návrh treba chápat v tom zmysle, ze smeruje k zruseniu napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej sa jej týka, vrátane konstatovania jej úcasti na predmetnom porusení. Právny stav 26 Na podporu zaloby smerujúcej k zruseniu napadnutého rozhodnutia alebo subsidiárne k znízeniu pokuty zalobkyna uvádza tri zalobné dôvody zalozené po prvé na nesprávnom posúdení dôkazov o jej úcasti na porusení, po druhé na porusení práva na obhajobu v rámci prístupu k spisu a po tretie na neprimeranej výske pokuty. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na údajnom nesprávnom posúdení dôkazov o úcasti zalobkyne na porusení Tvrdenia úcastníkov konania 27 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepredlozila dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy na preukázanie úcasti zalobkyne na karteli. 28 Komisia vychádzala vo velkej miere z nepresných a nepodlozených vyjadrení poskytnutých v rámci ziadostí o zhovievavost, ktoré boli spísané narýchlo, boli neodôvodnené, a preto mali znízenú dôkaznú hodnotu. Rovnako neprihliadla na dôkaz o opaku predlozený zalobkynou, najmä svedecké výpovede zamestnancov zalobkyne údajne zúcastnených na protiprávnom správaní. 29 Komisia nevyvrátila dôkazy, ktoré zalobkyna uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a na vypocutí, najmä svedecké výpovede jej zamestnancov. Komisia navyse nezohladnila informáciu zalobkyne týkajúcu sa jej sútazného správania na trhu. 30 Úradník poverený vypocutím priznal na vypocutí nedostatok dôkazov uvedených vo vztahu k zalobkyni. Tento úradník navrhol stretnutie úcastníkov konania, ako aj kontradiktórne preskúmanie nového dôkazu o opaku predlozeného zalobkynou. Komisia týmto návrhom nevyhovela. 31 V oznámení o výhradách Komisia obvinila zalobkynu, ze sa zúcastnila na porusení od januára 1994 do júna 2001, ale následne podstatne zúzila rozsah tohto obvinenia. V napadnutom rozhodnutí sa Komisia obmedzila na obdobie od 29. mája 1997, ked sa konalo polrocné zasadnutie Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC), ktoré hostila zalobkyna v Seville, do 13. decembra 1999, ked sa konalo stretnutie vo Fribourgu, na ktorom bol prítomný zamestnanec zalobkyne. 32 Komisia na preukázanie protiprávnych skutocností vychádzala z nepodlozených informácií pochádzajúcich z jediného zdroja, konkrétne od spolocností Degussa, Solvay alebo Atofina, pricom nerespektovala judikatúru, podla ktorej vyhlásenie jedného podniku nie je dostatocným dôkazom o porusení (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso-Gutzeit/Komisia, T-337/94, Zb. s. II-1571, bod 91). 33 Pokial ide o informácie od spolocnosti Degussa, Komisia nesprávne uviedla, ze boli podporené dôkazmi získanými od ostatných úcastníkov kartelu. Z odôvodnenia c. 86 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v skutocnosti konstatovala, ze kedze niektoré podniky uznali tvrdenia spolocnosti Degussa, ktoré sa ich týkajú, tvrdenia spolocnosti Degussa proti zalobkyni si potvrdenie nevyzadujú. Komisia sa teda nepokúsila potvrdit informácie od spolocnosti Degussa, ktoré sa týkajú zalobkyne. 34 Pokial ide o ostatné dôkazy pochádzajúce od jediného podniku, Komisia poukázala na to, ze boli získané od priamych svedkov protiprávnych kontaktov, ze jej boli odovzdané "po zrelej úvahe" a ze vzhladom na súbor zhodných dôkazov sú vierohodné (odôvodnenie c. 86 napadnutého rozhodnutia). 35 Vsetky tieto tvrdenia vsak nie sú správne. Informácie od spolocnosti Solvay sú nepresné a napríklad uvádzajú, ze neidentifikovaný zdroj zo spolocnosti Solvay tvrdil, ze neidentifikovaný zamestnanec spolocnosti Solvay kontaktoval zamestnancov zalobkyne v styroch nespecifikovaných prípadoch. To isté platí aj o tvrdení spolocnosti Solvay, ze zalobkyna poskytla spolocnosti Atofina odplatu za zatvorenie jej výrobného závodu. Komisia okrem toho nekonfrontovala tieto informácie s opacnými svedeckými výpovedami zamestnancov zalobkyne. 36 Pokial ide o informácie pochádzajúce od zamestnanca spolocnosti Atofina, konkrétne poznámky zo stretnutí kartelu, Komisia nezohladnila skutocnost, ze tie isté poznámky boli predlozené na preukázanie viacerých stretnutí. Navyse pokial ide o zalobkynu, tieto poznámky obsahujú casto otázniky. 37 Komisia preto voci zalobkyni nesprávne uplatnila dôkazy pochádzajúce od jediného podniku, ktoré neboli potvrdené a boli vyvrátené svedeckými výpovedami zamestnancov zalobkyne. 38 Zalobkyna dalej kritizuje konstatovania Komisie týkajúce sa konkrétnych stretnutí. - O telefonických hovoroch prijatých zalobkynou 39 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne vychádzala z informácií od spolocností Solvay a Atofina, na základe ktorých konstatovala, ze zalobkyna bola telefonicky informovaná o niektorých stretnutiach kartelu. 40 Informácie od spolocnosti Solvay sa týkali styroch stretnutí spolocností Degussa, Solvay a Kemira na "vysokej úrovni" (odôvodnenia c. 171 az 174, 211, 215 az 217 a 239 az 242 napadnutého rozhodnutia). V prípade týchto stretnutí Komisia vychádzala z vyhlásenia spolocnosti Solvay, ze "ostatné subjekty na trhu boli informované o výsledku týchto stretnutí", "Solvay napríklad informovala spolocnosti Foret (v Spanielsku) a Ausimont (v Taliansku) o konkrétnych výsledkoch týchto rokovaní". Toto vyhlásenie bolo podla Komisie potvrdené spolocnostou Atofina (odôvodnenie c. 172 napadnutého rozhodnutia). 41 Uvedené vyhlásenie spolocnosti Solvay neumoznuje odôvodnit konstatovanie, ze Solvay tvrdila, ze zalobkynu priebezne informovala "vycerpávajúcim spôsobom... spravidla telefonicky" (odôvodnenie c. 172 napadnutého rozhodnutia). Solvay neuvádza, "kto komu volal", ani obsah rozhovoru. Nekonkretizuje stretnutia, na ktoré sa odvoláva, s výnimkou stretnutia z augusta 1997. Tento údaj poskytla sama Komisia. Vyhlásenie spolocnosti Solvay nemohlo byt potvrdené spolocnostou Atofina, ktorá nebola prítomná na stretnutiach. Atofina sa totiz odvoláva na telefonáty spolocnosti Solvay v rámci jednotlivých stretnutí, konkrétne stretnutí "skupiny B", ktoré sa uskutocnili od konca roku 1999 do zaciatku roku 1997. Informácie od spolocností Solvay a Atofina sa teda nepotvrdili. 42 Solvay okrem toho sama spochybnila, ze sa zúcastnila na jednom zo styroch predmetných stretnutí, konkrétne na stretnutí, ktoré sa konalo vo Frankfurte nad Mohanom v apríli 1998 (odôvodnenie c. 217 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o stretnutie zo septembra 1998 v Bruseli, Solvay nespomenula, ze sa spojila so zalobkynou. 43 Komisia sa na vypocutí neúspesne usilovala získat od spolocnosti Solvay presnejsie informácie. Vyhlásenie spolocnosti Solvay týkajúce sa telefonických hovorov nemá bez blizsieho spresnenia dôkaznú hodnotu. V kazdom prípade je spochybnené svedeckou výpovedou zamestnancov zalobkyne, ktorí popierajú, ze prijali telefonické hovory od spolocnosti Solvay. 44 Pokial ide o informácie od spolocnosti Atofina, Komisia nesprávne vychádzala z tvrdenia zamestnanca spolocnosti Atofina, ze zalobkyna sa styrikrát zúcastnila na telefonických rozhovoroch (odôvodnenia c. 180 az 192 a 247 az 253 napadnutého rozhodnutia). Toto tvrdenie nepotvrdil ziadny z dalsích úcastníkov predmetných rozhovorov. 45 Dalsie informácie v spise spochybnujú vierohodnost informácií, ktoré poskytol dotknutý zamestnanec spolocnosti Atofina. Konkrétne v oznámení o výhradách vychádza Komisia z jeho vyjadrenia, ze zástupca zalobkyne sa 12. februára 1996 zúcastnil na stretnutí v Parízi (body c. 137 a 138 oznámenia o výhradách). Zalobkyna preukázala, ze toto vyjadrenie bolo nepresné, kedze pas údajného úcastníka stretnutia potvrdzuje, ze tento úcastník sa v priebehu predmetného týzdna nachádzal v Spojených státoch. Komisia sa v napadnutom rozhodnutí o tomto omyle vôbec nezmienuje. Okrem toho svedok spolocnosti Atofina niekolkokrát predlozil tú istú stranu svojich poznámok ako dôkaz o jednotlivých stretnutiach. Pokial ide o informácie od zalobkyne a jej úcast na stretnutiach, predmetné poznámky obsahovali casto otázniky. Komisia nevzala tieto okolnosti do úvahy pri hodnotení vierohodnosti dôkazov spolocnosti Atofina. 46 Co sa týka prvého predmetného stretnutia v septembri 1997 v Parízi, prvotné informácie od spolocnosti Atofina neumoznujú identifikovat zamestnanca zalobkyne, ktorý bol údajne kontaktovaný telefonicky. Zamestnanec zalobkyne, ktorý bol neskôr identifikovaný v tabulke vyhotovenej spolocnostou Atofina, vo vyhlásení pod prísahou spochybnil, ze tento hovor prijal. Toto spochybnenie Komisia nevzala do úvahy. 47 Komisia konstatovala, ze skutocnost, ze zalobkyna bola kontaktovaná, je vzhladom na skôr nadviazané kontakty a jej telefonickú úcast na dvoch neskorsích stretnutiach pravdepodobná (odôvodnenie c. 186 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o údajné skorsie kontakty, napadnuté rozhodnutie uvádza iba jeden telefonický hovor prijatý mesiac predtým (odôvodnenie c. 172 napadnutého rozhodnutia), ktorý vyplýva z nepodlozených informácií od spolocnosti Solvay. Údajná telefonická úcast zalobkyne na dvoch neskorsích stretnutiach vychádza z tých istých nepodlozených informácií od spolocnosti Atofina. 48 Co sa týka druhého predmetného stretnutia 17. novembra 1997 vo Frankfurte nad Mohanom (odôvodnenia c. 188 az 192 napadnutého rozhodnutia), zamestnanec spolocnosti Atofina si protirecil, kedze identifikoval najprv jedného, potom dvoch údajne kontaktovaných zamestnancov zalobkyne. Komisia sa o tomto rozpore nezmienila, a pokial ide o meno identifikovanej osoby, sama sa pomýlila (poznámka pod ciarou c. 204 napadnutého rozhodnutia). Predmetná informácia nie je podlozená a je spochybnená identifikovanými zamestnancami zalobkyne. 49 Na rozdiel od vyjadrení Komisie nie sú informácie od spolocnosti Atofina podlozené listinnými dôkazmi. Predmetné dôkazy predlozil ten istý zamestnanec spolocnosti Atofina a nemôzu podporit jeho vlastné tvrdenia. Navyse ide o tabulku vytvorenú na dotknutom stretnutí, ktorá uvádza ceny podla zákazníka a podla výrobcu (odôvodnenie c. 192 napadnutého rozhodnutia) a ktorá, pokial ide o zalobkynu, obsahuje aj styri otázniky. Tieto informácie okrem toho neposkytla nevyhnutne zalobkyna, ale mohli byt získané prostredníctvom iných zdrojov, najmä od zákazníkov zalobkyne. 50 Degussa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách nepotvrdila ani hovor, ktorý údajne prijal zamestnanec zalobkyne. Degussa v skutocnosti len zhrnula obsah oznámenia o výhradách, vrátane tvrdenia spolocnosti Atofina, ze niektoré iné podniky, vrátane zalobkyne, boli o tomto stretnutí informované, a potom potvrdila jej úcasti na tomto stretnutí. Priznanie spolocnosti Degussa je iba dôkazom proti nej a zalobkyne sa vôbec netýka. 51 Co sa týka tretieho predmetného stretnutia z 21. novembra 1997 v Parízi (odôvodnenia c. 193 az 197 napadnutého rozhodnutia), ziadny iný clen kartelu s výnimkou spolocnosti Atofina sa nezmienil o úcasti zalobkyne. Komisia nesprávne vychádzala z tvrdenia spolocnosti Atofina, ktoré je nepodlozené a je v rozpore s predmetnou svedeckou výpovedou zamestnanca zalobkyne. 52 Komisia okrem toho nesprávne vychádzala zo skutocnosti, ze ceny, ktoré zalobkyna uplatnovala, boli uvedené v poznámkach spísaných na predmetnom stretnutí (odôvodnenie c. 197 napadnutého rozhodnutia). Prevazná cast tabulky obsahovala iba hviezdicky. Niektoré uvádzané ceny sú cielovými cenami, ktoré odhadol zamestnanec spolocnosti Atofina, a nepochádzajú z informácií od zalobkyne. Tá istá tabulka navyse obsahuje informácie o dalsích dvoch výrobcoch, vo vztahu ku ktorým Komisia toto stretnutie nezohladnila. Komisia sama uznala, ze cielové ceny môzu byt v prípade výrobcu vlozené do tabulky bez toho, aby sa tento o nich dozvedel. Predmetná tabulka teda nepotvrdzuje informácie od spolocnosti Atofina. 53 Co sa týka stvrtého predmetného stretnutia z 12. októbra 1998 v Düsseldorfe, poznámky, ktoré si robil zamestnanec spolocnosti Atofina, neuvádzajú prítomné osoby a neskorsie vysvetlenie, ktoré k nim tento zamestnanec podal, uvádza: "FMC neprítomná". Iba tabulka pripravená na úcely ziadosti o zhovievavost, ktorú podala Atofina, uvádza, ze zalobkyna bola "neprítomná, ale [bola] telefonicky kontaktovaná a zastúpená spolocnostou Solvay". Ziadny dalsí úcastník, vrátane spolocnosti Solvay, nepotvrdil úcast zalobkyne na tomto stretnutí. Naproti tomu Degussa na otázku v tejto súvislosti uviedla, ze "pokial vie..., stvrtý podnik sa na stretnutí nezúcastnil". Komisia v tomto smere nesprávne iba uviedla, ze "tri dalsie podniky uskutocnenie tohto stretnutia potvrdili" (odôvodnenie c. 253 napadnutého rozhodnutia), bez toho, aby zohladnila skutocnost, ze ziadny z týchto podnikov nepotvrdil informácie od spolocnosti Atofina, ktoré sa týkajú zalobkyne. Okrem toho Komisia tým, ze uviedla, ze vyhlásenia spolocnosti Atofina boli "pravdepodobné vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia mala k dispozícii" (odôvodnenie c. 253 napadnutého rozhodnutia), iba odkázala na iné nepodlozené tvrdenia spolocnosti Atofina. Jej úvahy sa teda pohybujú v kruhu. 54 Z toho vyplýva záver, ze tvrdenie zamestnanca spolocnosti Atofina, ze sa telefonicky spojil so zamestnancami zalobkyne, nie je podlozené. Naproti tomu svedecké výpovede zamestnancov zalobkyne, ktoré potvrdzujú, ze títo zamestnanci neprijali hovory, sú podporené mlcaním ostatných clenov kartelu v tejto otázke, ako aj otáznikmi, ktoré obsahujú poznámky zo stretnutia predlozené spolocnostou Atofina. Informácie o cenách zalobkyne obsiahnuté v týchto poznámkach mohli pochádzat z iných zdrojov. Tieto okolnosti ako celok vedú teda k neúcasti zalobkyne na predmetných stretnutiach. - O kontaktoch nadviazaných v rámci zasadnutí CEFIC 55 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatovala jej úcast na siestich stretnutiach kartelu, ktoré sa uskutocnili v rámci zasadnutí CEFIC od mája 1997 do novembra 1999. Zalobkyna uvádza, ze jej zamestnanci sa zúcastnili na predmetných zasadnutiach CEFIC. Kazdý z týchto zamestnancov vsak potvrdil, ze v rámci týchto zasadnutí sa nezúcastnil na cinnostiach kartelu. Komisia vsak bez odôvodnenia odmietla svedecké výpovede zamestnancov zalobkyne. 56 Samotná prítomnost na stretnutí kartelu nepreukazuje úcast na karteli. Podnik môze preukázat svoju neúcast na cinnostiach kartelu najmä tým, ze preukáze, ze svojim konkurentom naznacil, ze sa na týchto cinnostiach zúcastnil s odlisným zámerom ako oni. 57 Pokial ide o stretnutia v máji 1997 v Seville, zamestnanec zalobkyne, ktorý sa na nich zúcastnil, v tejto súvislosti oznámil Komisii, ze výslovne vyhlásil, ze jeho podnik sa jednak "rozvíjal v Nemecku" a "nemal záujem" na akomkolvek obmedzení cien, a jednak o nich odmietol rokovat. Túto svedeckú výpoved potvrdzuje skutocnost, ze po tomto vyhlásení zodpovedný zamestnanec spolocnosti Degussa pocas jedného z týchto stretnutí opustil miestnost, pricom buchol dvermi (odôvodnenie c. 162 napadnutého rozhodnutia). Zástupca zalobkyne nebol v dôsledku toho pozvaný nasledujúci den na veceru do restaurácie (odôvodnenie c. 163 napadnutého rozhodnutia). 58 Podla svedeckej výpovede toho istého zamestnanca zalobkyne dospelo zasadnutie CEFIC v máji 1998 v Évian-les-Bains k rovnakému výsledku. Malí výrobcovia, vrátane zalobkyne, odmietli pristúpit k protisútazným dohodám, kedze chceli pokracovat v sútaznom konaní. 59 Zamestnanci zalobkyne sa nezúcastnili ani na rokovaniach kartelu pocas dalsích styroch stretnutí v rámci zasadnutí CEFIC (odôvodnenia c. 198 az 207, 254 az 258, 264 a 265, 273 az 275 napadnutého rozhodnutia). Tieto stretnutia sa konali v restauráciách, v baroch alebo v hotelových kuloároch. Je tazké predstavit si mnohostranné rokovania kartelu na takých verejných miestach. Rozhovory sa teda museli konat dvojstranne alebo po odchode zamestnancov zalobkyne z restaurácie. 60 Komisia sa nezaoberala skutocnostou, ze zalobkyna poprela svoju úcast na týchto rokovaniach. Uvádza, ze zalobkyna nepreukázala, ze jej zamestnanci sa distancovali od protisútazných rokovaní (odôvodnenie c. 207 napadnutého rozhodnutia), hoci v prípade jedného zo stretnutí pripustila, ze "nie je nepredstavitelné, ze... rozlicné rokovania sa uskutocnili skôr na dvojstrannom základe" (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia). Kedze rozhovory boli podla zalobkyne dvojstranné, jej zamestnanci o nich nevedeli a nemohli sa od nich distancovat. 61 Pokial ide o veceru, ktorá sa konala v rámci zasadnutia CEFIC 26. novembra 1997 v Bruseli, podla odôvodnenia c. 199 napadnutého rozhodnutia "Degussa, EKA, Solvay a Atofina uviedli, ze [zalobkyna a Kemira] boli skutocne prítomné, ze urcite vedeli o protiprávnej povahe nizsie opísaných rokovaní a ze sa na nich zúcastnili". EKA Chemicals sa vsak o zalobkyni vôbec nezmienila. Solvay zostavila zoznam úcastníkov, v ktorom zamestnanci zalobkyne neboli uvedení, aj ked dodala, ze "pravdepodobne vsetci ostatní úcastníci" zasadnutia boli prítomní. 62 Informácie od spolocností Atofina a Degussa iba uvádzajú osoby prítomné na veceri, vrátane zástupcov zalobkyne, bez akéhokolvek tvrdenia, pokial ide o ich úcast na protisútazných rokovaniach. 63 Co sa týka stretnutia, ktoré sa uskutocnilo v rámci zasadnutia CEFIC v novembri 1999 (odôvodnenia c. 273 az 275 napadnutého rozhodnutia), Komisia neuviedla, ze toto stretnutie sa konalo na verejnom mieste, konkrétne v kuloári hotela pri prílezitosti oficiálnej vecere. Rokovania museli byt dvojstranné a neexistuje dostatocne presný a zhodujúci sa dôkaz o úcasti zalobkyne na týchto rokovaniach. - O stretnutí z 13. júla 1998 v Königswinteri 64 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne uviedla, ze jej generálny riaditel sa zúcastnil na stretnutí so spolocnostami Solvay a Degussa v Königswinteri v júli 1998, ktoré sa týkalo zatvorenia výrobného závodu spolocnosti Atochem (odôvodnenie c. 233 napadnutého rozhodnutia). Dotknutý zamestnanec poprel svoju úcast na tomto stretnutí a predlozil úcet za taxík, na ktorom bolo uvedené jeho meno, ktorý dokazoval, ze v ten den bol v Barcelone. 65 Komisia nespochybnila tento dôkaz a iba naznacila, ze zamestnanec zalobkyne mohol byt súcasne prítomný na stretnutí v Königswinteri a neskôr v ten istý den pouzit taxík v Barcelone. Co sa týka ostatných stretnutí, Degussa predlozila poznámky z restaurácie, v ktorých je uvedený zoznam úcastníkov. Co sa vsak týka predmetného stretnutia, Komisia od spolocností Degussa alebo Solvay nezískala viac dôkazov. Solvay nepotvrdila prítomnost zalobkyne na tomto stretnutí. 66 Skutocnost, ze zalobkyna sa nezúcastnila na rokovaniach o zatvorení výrobného závodu spolocnosti Atochem, je potvrdená jej neprítomnostou na neskorsích stretnutiach k tejto otázke. Komisia nesprávne konstatovala, ze Solvay potvrdila úcast zalobkyne na dohode so spolocnostou Atochem (odôvodnenie c. 244 napadnutého rozhodnutia). Solvay neuvádza okolnosti tejto údajnej úcasti a Degussa sa o nej vôbec nezmienuje. Je mozné, ze Solvay omylom poukázala na legálnu zmluvu o dodávke, ktorú vtedy uzatvorila zalobkyna so spolocnostou Atochem. 67 V odôvodnení c. 234 napadnutého rozhodnutia Komisia neuvádza, ze zalobkyna súhlasila s poskytnutím odplaty spolocnosti Atochem. O neopodstatnenosti vyhlásenia spolocnosti Solvay v tomto zmysle svedcia neskorsie skutocnosti, najmä neprítomnost zalobkyne na neskorsom stretnutí spolocností Solvay, Degussa a Atofina v októbri 1998. Z odôvodnenia c. 245 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze na tomto stretnutí Degussa a Solvay presvedcili spolocnost Atochem, aby za odplatu od spolocností Degussa a Solvay zatvorila výrobný závod. - O stretnutí so spolocnostou Degussa 28. septembra 1998 v Bruseli 68 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne posúdila informácie od spolocnosti Degussa, ktoré sa týkali dvojstranného stretnutia v septembri 1998. Podla odôvodnenia c. 241 napadnutého rozhodnutia bolo úcelom tohto stretnutia informovat zalobkynu o výsledkoch stretnutia, ktoré sa konalo v ten den ráno. Degussa uviedla v skutocnosti jedine to, ze "predmetom stretnutia bolo vseobecné rokovanie týkajúce sa vývoja európskeho trhu s PV, najmä vzhladom na zvýsenú úroven dosiahnutých cien a moznosti udrzania takej úrovne". Degussa sa vôbec nezmienuje o akejkolvek dohode o cenách alebo podieloch na trhu, ale poznamenáva, ze rokovanie bolo "vseobecné". - O rokovaniach týkajúcich sa PS 69 Zalobkyna uvádza, ze jej zamestnanec si spomína, ze sa zúcastnil na dvoch zo styroch stretnutí týkajúcich sa PS, ktoré sa uvádzajú v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 237 a 238, 259 az 263, 267 az 270 a 276 az 279 napadnutého rozhodnutia), konkrétne stretnutí zaciatkom roku 1999 v Miláne a v decembri 1999 vo Fribourgu. 70 Cielom týchto dvoch stretnutí bolo rokovat o prostriedkoch, ktoré môze výrobné odvetvie pouzit na zmiernenie obáv, pokial ide o úcinky jednej zo zloziek PS na zdravie. Zalobkyna vzhladom na tieto obavy zacala uz uvazovat o vývoji "alternatívneho výrobku" ? perkarbonátu sodného (dalej len "PKS"). Je polutovaniahodné, ze ostatní výrobcovia sa pocas predmetných stretnutí podielali na protiprávnych rokovaniach. Tieto rokovania zalobkynu nezaujímali, kedze uz prijala rozhodnutie o postupnom upustení od výroby PS v prospech PKS. Jej zástupca sa teda na protiprávnych rokovaniach nezúcastnil. Toto vysvetlenie podporuje Degussa, ktorá potvrdila, ze predmetné stretnutia sa konali "náhodou" v rámci protiprávnych rokovaní. 71 Co sa týka dvoch dalsích stretnutí týkajúcich sa PS v septembri 1998 v Lyone a v lete 1999 v Bazileji, údajná úcast zalobkyne vyplýva iba z nepodlozenej informácie od spolocnosti Solvay. Komisia nezohladnila svedeckú výpoved predmetného zamestnanca zalobkyne, ktorý si nespomína, ze by sa na uvedených stretnutiach zúcastnil. - Tvrdenia uvedené v rámci repliky 72 V replike zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu prezumpcie neviny, kedze nemala k dispozícii presné a zhodujúce sa dôkazy o jej úcasti na cinnostiach predstavujúcich kartel. 73 Komisia po prvé nevzala do úvahy dôkazy podporujúce stanovisko zalobkyne a skreslila dalsie dôkazy, aby odôvodnila svoj záver. Komisia podla zalobkyne nezohladnila skutocnost, ze najlepsími dôkazmi boli priame svedecké výpovede jej zamestnancov, uplatnila neodôvodnené domnienky v jej neprospech, pozmenila dôkazy, ktoré svedcili v jej prospech, prirovnala jej úcast na zasadnutiach CEFIC, ktoré sú legálne, k cinnostiam tvoriacim kartel a "prikráslila" dôkazy v jej neprospech. 74 Komisia nezohladnila dôkazy objektívne a v celku. Nezohladnila dôkazy, ktoré preukazujú, ze zalobkyna pristupovala k rozdeleniu trhu agresívne, ze konkurenti stratili podiely na trhu v prospech zalobkyne a stazovali sa na to a ze dva pokusy o stretnutia kartelu sa skoncili, ked sa na nich zalobkyna odmietla zúcastnit. Komisia nezískala dalsie dôkazy o nepodlozených tvrdeniach proti zalobkyni. 75 Zalobkyna po druhé kritizuje skutocnost, ze Komisia nepouzila krízový výsluch, aby overila pravdivost svedeckých výpovedí jej zamestnancov. Zalobkyna bola jediným podnikom, ktorý zabezpecil úcast svedkov na vypocutí pred Komisiou. Ziadna z troch spolocností, ktoré svedcili proti zalobkyni, nezabezpecili úcast svedkov na vypocutí. Mnohé dôkazy predlozené spolocnostami Degussa a Solvay boli prevazne z anonymných zdrojov. Komisia nezohladnila vyhlásenia zamestnancov zalobkyne z dôvodu, ze neboli uskutocnené pod prísahou. 76 Zalobkyna po tretie tvrdí, ze Komisia nesprávne uviedla informácie, ktoré získala na základe vypocutia. 77 Úradník poverený vypocutím na vypocutí uviedol, ze niektoré dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala, najmä tvrdenia anonymných zdrojov predlozené spolocnostou Solvay, pokial ide o telefonické hovory zalobkyne, neboli vierohodné. Komisia vsak po vypocutí nezískala dalsie dôkazy. 78 Pokial ide konkrétne o stretnutia v máji 1997 v Seville, Komisia vo vyjadrení k zalobe nesprávne uvádza, ze na základe vypocutia získala od iných podnikov potvrdenie niektorých skutkových aspektov a poskytla zalobkyni moznost vyjadrit svoj názor. Po vypocutí neboli k týmto stretnutiam predlozené ziadne dalsie vyjadrenia. 79 Dalsie dôkazy poskytnuté zalobkyni na rozdiel od tvrdenia Komisie vôbec nesúvisia s údajnými telefonickými hovormi spolocnosti Solvay. Solvay a Degussa vo svojich vyjadreniach po vypocutí len opísali obsah oznámenia o výhradách v niektorých konkrétnych bodoch (pokial ide o spolocnost Degussa, stretnutie v novembri 1997 vo Frankfurte nad Mohanom, a pokial ide o spolocnost Solvay, stretnutie v júli 1998 v Königswinteri) a potvrdili úcast svojich zamestnancov. Ziadna z týchto spolocností sa pôvodne nezmienila o úcasti zalobkyne na týchto stretnutiach. Komisia sama uznala, ze odpoved spolocnosti Solvay bola "nepriama" a ze Degussa "výslovne" nezahrnula zalobkynu. 80 Komisia po stvrté uviedla rozporné tvrdenia. Vo vztahu k spolocnosti Kemira konstatovala, ze nebolo nerozumné predpokladat, ze v rámci zasadnutí CEFIC sa jednotlivé rokovania viedli skôr na dvojstrannom základe (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia). Pokial vsak ide o zalobkynu, Komisia nesprávne tvrdí, ze je nemozné, aby sa jej zástupcovia zúcastnili na rovnakých stretnutiach bez toho, aby vedeli, ze islo o tajne dohodnuté konanie. 81 Komisia po piate skreslila urcité dôkazy svedciace v prospech zalobkyne. V prvom rade ide o vyjadrenia, podla ktorých bola zalobkyna súcastou skupiny "neposlusných ziakov", kedze chcela zvýsit celkové kapacity v Európe na úkor cien. Komisia nesprávne odmietla tento dôkaz, pricom vo vyjadrení tvrdila iba to, ze tento dôkaz svedcil o úsilí zalobkyne vyuzit kartel vo svoj prospech. 82 Pokial ide v druhom rade o stretnutia v Seville, ktoré sa konali v rámci zasadnutí CEFIC, zamestnanec zalobkyne uviedol, ze sa odmietol zúcastnit na akomkolvek rokovaní kartelu a ze zástupcovia spolocností Solvay a Degussa v dôsledku toho opustili rokovaciu miestnost. Kedze Komisia odmietla pripustit túto svedeckú výpoved, oprela sa o svoj vlastný nedôvodný výklad dôvodov, pre ktoré Solvay a Degussa opustili rokovaciu miestnost, konkrétne, ze malí výrobcovia vrátane zalobkyne boli s návrhmi nespokojní pravdepodobne z dôvodu podielu na trhu, ktorý im bol pridelený. Nijaký dôkaz nepodporuje toto tvrdenie Komisie. Naproti tomu náhly koniec stretnutí v Seville súvisiaci so skutocnostou, ze konkurenti sa stazovali na pokles jej cien a rast jej podielu na trhu, podla zalobkyne preukazuje, ze svojim konkurentom dala najavo, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnila s odlisným zámerom ako oni. 83 Komisia po sieste skreslila urcité listinné dôkazy. 84 Pokial ide o v prvom rade o peciatku nachádzajúcu sa v pase zamestnanca zalobkyne, ktorá svedcí o jeho vstupe na územie Spojených státov 19. februára 1996, Komisia nesprávne tvrdila, ze táto peciatka nevyhnutne nedokazuje, ze predmetný zamestnanec sa o dva dni neskôr nemohol nachádzat v Parízi. Podla zalobkyne vsak nie je mozné, aby predmetný zamestnanec odletel do Spojených státov 10. februára, strávil tam 24 hodín, letel transatlantickým nocným letom spät, dostavil sa priamo na stretnutie kartelu 12. februára a potom sa vrátil naspät do Spojených státov. Ak by to bolo tak, v jeho pase by sa podla zalobkyne nachádzala dalsia peciatka. Zamestnanec spolocnosti Atofina teda nesprávne tvrdil, ze zástupca zalobkyne bol 12. februára 1996 v Parízi. Ak sa k tomu pridá skutocnost, ze Atofina bola v mnohých prípadoch jedinou spolocnostou, ktorá tvrdila, ze zalobkyna sa zúcastnila na stretnutiach kartelu a ze niektoré z jej informácií obsahovali otázniky, spochybnuje to vierohodnost informácií od spolocnosti Atofina. 85 Pokial ide v druhom rade o úcet za taxík vystavený 13. júla 1998 v Barcelone obsahujúci meno zamestnanca zalobkyne, ktorý sa údajne zúcastnil v ten istý den na stretnutí v Königswinteri, Komisia túto skutocnost spochybnuje bez akéhokolvek odôvodnenia, pricom uvádza, ze tento úcet mohol byt vystavený inokedy pocas tohto dna (odôvodnenie c. 236 napadnutého rozhodnutia). Prezumpcia neviny vsak musí prevázit nad takou spekuláciou. 86 V tretom rade poznámky zo stretnutí predlozené spolocnostou Atofina, ktoré v stlpci týkajúcom sa cien zalobkyne obsahujú otázniky, vyjadrujú skutocnost, ze Atofina nemala ziadnu informáciu o cenách zalobkyne, kedze táto sa na stretnutí nezúcastnila. Komisia vsak vo vyjadrení k zalobe nesprávne naznacila, ze tieto otázniky svedcia o "opatrnosti" zamestnanca spolocnosti Atofina. Komisia nezohladnila iné vysvetlenie navrhnuté zalobkynou, ze predmetná informácia "mohla pochádzat odkialkolvek". Pokial teda ide o toto stretnutie, Komisia skreslila jasnú svedeckú výpoved zamestnancov zalobkyne, ktorú podporujú listinné dôkazy. 87 Komisia vo stvrtom rade uviedla, ze poznámka zamestnanca spolocnosti Atofina, ktorá sa týka stretnutia v októbri 1998 v Düsseldorfe, sa viackrát zmienuje o zalobkyni. Predmetná poznámka nie je podla zalobkyne jasná, ale z neskorsích vysvetlení spolocnosti Atofina vyplýva, ze odkazuje na nasledujúce stretnutie, ktoré sa malo konat 9. novembra, pocas ktorého mal byt prijatý "konecný model", a ze sa zmienuje o "komentári k spôsobu, ako prinútit [zalobkynu], aby na nátlak spolocnosti Solvay prijala svoje podiely na trhu". V októbri 1998 sa zalobkyna este odmietla zúcastnit na cinnostiach kartelu. Komisia vsak bez analýzy obsahu poznámky nesprávne vychádzala iba zo skutocnosti, ze bolo spomenuté meno zalobkyne. 88 Po siedme Komisia "prikráslila" dôkazy doplnením neexistujúcich podrobností alebo zvelicením konstatovaných skutocností. 89 Pokial ide v prvom rade o dvojstranné stretnutie so spolocnostou Degussa v septembri 1998 v Bruseli, ktoré zalobkyna spochybnuje, Komisia uviedla, ze toto stretnutie spocívalo v "debriefingu" ranného stretnutia (odôvodnenie c. 241 napadnutého rozhodnutia). Informácie od spolocnosti Degussa sa vsak nezmienujú o existencii takého "debriefingu" a nespomínajú nijaké rokovanie o PS alebo o zmrazení podielov na trhu v prípade PV. Pokial ide o PV, Degussa výslovne vyhlásila, ze rokovania ostali "vseobecné". Závery Komisie nie sú odôvodnené. 90 Pokial ide v druhom rade o stretnutia v Seville, zalobkyna sa na rozdiel od tvrdenia Komisie distancovala od protisútazných rokovaní, ked sa odmietla zapojit do cinností tvoriacich kartel, co viedlo k "náhlemu odchodu" zástupcov spolocností Degussa a Solvay, a teda k ukonceniu tejto série stretnutí. Atofina vyhlásila, ze uvedené stretnutia sa skoncili odchodom zástupcov spolocností Degussa a Solvay. Komisia v tejto súvislosti skreslila informácie v spise. 91 Pokial ide v tretom rade o tvrdenie Komisie, ze Atofina potvrdila tvrdenia spolocnosti Solvay týkajúce sa telefonických hovorov, informácie od spolocností Solvay a Atofina sa jasne týkajú odlisných stretnutí. Nemohlo teda dôjst k nijakému vzájomnému prelínaniu, pokial ide o úcastníkov alebo cas týchto stretnutí. 92 Zalobkyna po ôsme tvrdí, ze Solvay a Atofina, ktoré súcasne predlozili ziadosti o zhovievavost, sa "pretekali", aby dôkazom, ktoré mala Komisia k dispozícií, dodali významnú pridanú hodnotu, co spochybnuje vierohodnost ich vyhlásení. 93 Podniky, ktoré podali ziadost o zhovievavost, nemohli preverit spomienky svojich zamestnancov, ani predlozit jasné a presné dôkazy. Komisia napríklad poukazuje na odôvodnenie c. 236 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého Solvay vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách "dobrovolne potvrdila" stretnutie v júli 1998 v Köningswinteri, zatial co vo vyjadrení k zalobe dodala v zátvorkách: "budeme musiet overit, ci to bolo skutocne dobrovolné, alebo na ziadost Komisie". Rovnako pokial ide o stretnutie v októbri 1998 v Düsseldorfe, Degussa na ziadost Komisie "pokracovala vo vypocúvaní" svojich zamestnancov, pokial ide o úcastníkov. 94 Zalobkyna napokon uvádza, ze nebola nikdy uznaná vinnou za vykonávanie protisútazných cinností. Jej zamestnanci vypovedali na vypocutí a podali vyhlásenia, ktoré spochybnujú tvrdenia uvedené v oznámení o výhradách. Práve podniky, ktoré sa dopustili opakovaných porusení, sa usilovali získat zhovievavost a v "honbe" za týmto cielom predlozili v listoch svojich advokátov alebo v záhadných rukou písaných poznámkach "preplnených otáznikmi" tvrdenia, ktoré sú neurcité, nepotvrdené a casto pochádzajú z anonymných zdrojov. Komisia neposkytla nijaké vysvetlenie, ktoré by umoznilo uprednostnit tieto dôkazy pred jasnými a nespornými dôkazmi predlozenými zalobkynou. 95 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 96 Podla clánku 81 ods. 1 ES sú nezlucitelné so spolocným trhom a zakázané vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 97 Na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 199). 98 Mozno konstatovat, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, body 151 az 157 a 206). 99 Pojem zosúladený postup sa týka takej formy koordinácie medzi podnikmi, ktorá síce nedospela az do uzatvorenia dohody v pravom zmysle slova, ale spôsobila, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158). 100 V tomto smere clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu nadviazaniu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý môze bud ovplyvnit správanie skutocného ci potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhalit takému konkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli samy dodrziavat na trhu ci ktoré zamýslajú dodrziavat, pokial je cielom alebo výsledkom týchto kontaktov obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 116 a 117). 101 Oznámenie informácií svojim konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 82, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 178). 102 Podla ustálenej judikatúry pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES zahrnajú formy tajne dohodnutého konania, ktoré majú rovnakú povahu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v akých sa prejavujú (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 131 a 132, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 190). 103 V rámci komplexného porusenia, na ktorom sa pocas viacerých rokov podielali viacerí výrobcovia a ktorého cielom bola spolocná regulácia trhu, od Komisie nemozno vyzadovat, aby presne kvalifikovala porusenie ako dohodu alebo zosúladený postup, kedze na obe tieto formy porusenia sa v kazdom prípade vztahuje clánok 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 111 az 114, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 696). 104 Dvojakú kvalifikáciu porusenia ako dohody "a/alebo" zosúladeného postupu treba chápat tak, ze oznacuje celý súbor jednotlivých skutkových okolností, z ktorých boli niektoré kvalifikované ako dohoda a iné ako zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu tohto druhu komplexného porusenia (rozsudky Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 264, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 187). 105 Pokial ide o preukázanie porusenia, je potrebné pripomenút, ze Komisia musí predlozit dôkazy, ktorými mozno z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností, ktoré predstavujú porusenie clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58). 106 V tomto smere musí Komisia predlozit presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43 a tam citovanú judikatúru). 107 Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému poruseniu. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, zodpovedá tejto poziadavke ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 108 Nepriame dôkazy, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí s cielom preukázat existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES zo strany podniku, sa nemajú posudzovat izolovane, ale ako celok (pozri rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 109 Tiez je potrebné vziat do úvahy skutocnost, ze protisútazné cinnosti sa vykonávajú tajne, a preto sa vo väcsine prípadov existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57). 110 Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ked Vseobecný súd rozhoduje o zalobe o neplatnost rozhodnutia podla clánku 81 ods. 1 ES, musí vo vseobecnosti úplne preskúmat otázku, ci sú splnené podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 111 Ak má súd pochybnosti, táto skutocnost musí byt na prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie, v súlade so zásadou prezumpcie neviny, ktorá sa ako vseobecná zásada práva Únie uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 149 a 150). 112 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné skúmat, ci Komisia v prejednávanej veci z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze sa zalobkyna na predmetnom porusení zúcastnila. - Úvodné poznámky 113 Zalobkyna uvádza viacero vseobecných výhrad, ktoré sa týkajú vykonania dôkazov v prejednávanej veci, pricom po prvé tvrdí, ze dôkazy predlozené podnikmi, ktoré podali ziadost o zhovievavost, majú obmedzenú dôkaznú hodnotu, po druhé, ze boli pouzité nepodlozené informácie pochádzajúce z jediného zdroja, po tretie, ze opacné svedecké výpovede jej zamestnancov neboli spochybnené, a po stvrté, ze sa nevyhovelo návrhom úradníka povereného vypocutím, ktoré predlozil na vypocutí. 114 Hoci sa tieto výhrady vo velkej miere zhodujú s výhradami smerujúcimi proti skutkovým okolnostiam, ktoré Komisia uvádza v napadnutom rozhodnutí, vyzadujú si urcité úvodné poznámky. 115 Pokial ide po prvé o tvrdenia zalobkyne týkajúce sa hodnoty dôkazov predlozených v rámci ziadostí o zhovievavost, je potrebné pripomenút, ze samotná skutocnost, ze informácia bola predlozená podnikom, ktorý podal ziadost o zhovievavost, nespochybnuje dôkaznú hodnotu tejto informácie. 116 Podla ustálenej judikatúry totiz ziadne ustanovenie ani ziadna vseobecná zásada práva Únie Komisii nezakazuje, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 512). Vyhlásenia uskutocnené v rámci oznámenia o spolupráci nemozno z tohto jediného dôvodu povazovat za vyhlásenia bez dôkaznej hodnoty (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, body 57 a 58). 117 Urcitá nedôvera vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je pochopitelná, kedze títo úcastníci by mohli zmensit význam svojej úcasti na porusení a maximalizovat význam úcasti ostatných. Vzhladom na logiku konania upraveného v oznámení o porusení vsak pozadovanie prospechu z jeho uplatnenia s cielom znízit pokutu nevytvára nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov obvineného kartelu. Akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu môze totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost spolupráce podniku, a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 70, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 58). 118 Osobitne je potrebné uviest, ze skutocnost, ze osoba sa priznala k spáchaniu porusenia a pripustila tým existenciu iných skutocností, ako sú tie, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, a priori znamená, ze ak neexistujú osobitné okolnosti naznacujúce opak, táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich urobil, treba v zásade povazovat za osobitne vierohodné dôkazy (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, body 211 a 212; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02 a T-126/02, T-128/02 a T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 166, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 59). 119 Vyhlásenia, ktoré obvinené podniky uskutocnili v rámci ziadostí o zhovievavost, je vsak potrebné posudzovat s opatrnostou a vo vseobecnosti ich nemozno prijat bez potvrdenia. 120 Podla ustálenej judikatúry totiz vyhlásenie podniku obvineného z úcasti na karteli, ktorého správnost viaceré iné obvinené podniky spochybnujú, nemozno povazovat za dostatocný dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 219; z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 285; Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 167, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 293; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Enso-Gutzeit/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 91). 121 Na úcely preskúmania dôkaznej sily vyhlásení podnikov, ktoré podali ziadost o zhovievavost, Vseobecný súd predovsetkým zohladnuje jednak význam zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré podporujú relevantnost týchto vyhlásení, ako aj neexistenciu nepriamych dôkazov, ze tieto podniky mali sklon minimalizovat význam svojej úcasti na porusení a maximalizovat úcast ostatných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, bod 70, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, body 62 a 295). 122 Pokial ide po druhé o námietku zalobkyne zalozenú na tom, ze vzhladom na niektoré skutkové okolnosti vychádzala Komisia iba z jediného dôkazu, je potrebné pripomenút, ze ziadna zásada práva Únie nebráni tomu, aby Komisia na úcely vyvodenia záveru o existencii porusenia vychádzala z jediného listinného dôkazu, za predpokladu, ze jeho dôkazná sila nevyvoláva pochybnosti, a pokial predmetný dôkaz sám osebe s urcitostou potvrdzuje existenciu predmetného porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1838). 123 Je pravda, ze vzhladom na judikatúru citovanú v bode 120 vyssie sa tento predpoklad vo vseobecnosti neuplatní na samotné vyhlásenia obvineného podniku, ktoré v prípade, ze boli spochybnené ostatnými dotknutými podnikmi, musia byt potvrdené dalsími nezávislými dôkazmi. 124 Táto úvaha vsak môze byt relativizovaná v prípade, ak je vyhlásenie spolupracujúceho podniku osobitne vierohodné, kedze za týchto okolností je pozadovaný stupen potvrdenia nizsí, co sa týka presnosti, ako aj intenzity. 125 V prípade, ak súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umoznuje potvrdit existenciu a niektoré osobitné aspekty tajne dohodnutého konania, ktoré je uvedené vo vyhlásení predlozenom v rámci spolupráce, totiz toto vyhlásenie samo osebe môze stacit na potvrdenie ostatných aspektov napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, body 220 a 334). Za týchto podmienok môze Komisia vychádzat výlucne z tohto vyhlásenia pod podmienkou, ze pravdivost toho, co bolo potvrdené, nevyvoláva pochybnosti a ze vyjadrenia nie sú neurcité. 126 Okrem toho, aj ked vyhlásenie podniku nie je podlozené, pokial ide o konkrétne preukázané okolnosti, v rámci súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, z ktorého vychádza Komisia, môze mat na úcely potvrdenia existencie porusenia urcitú dôkaznú hodnotu. Pokial totiz dokument obsahuje konkrétne informácie, ktoré zodpovedajú informáciám obsiahnutým v iných dokumentoch, je potrebné konstatovat, ze tieto informácie sa môzu vzájomne podporovat (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 275). 127 Komisia navyse musí byt schopná vyvodit z období, ku ktorým sa viaze pomerne vela dôkazov, závery týkajúce sa ostatných období, v prípade ktorých môze byt medzi jednotlivými dôkazmi väcsí odstup. Bude teda potrebné skutocne hodnoverné vysvetlenie, aby súd nadobudol presvedcenie, ze pocas urcitej fázy série stretnutí sa stali veci úplne odlisné od tých, ku ktorým doslo pocas predchádzajúcich a neskorsích stretnutí, hoci sa tieto stretnutia vyznacovali rovnakým okruhom úcastníkov, uskutocnili sa za rovnakých vonkajsích okolností a mali nesporne rovnaký ciel (návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf ako generálny advokát vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, T-1/89, Zb. s. II-867, II-885, spolocné návrhy k rozsudkom nazývaným "Polypropylén", Zb. s. II-954). 128 Zalobkyna po tretie tvrdí, ze Komisia v rámci posúdenia dôkazov nevypocula zamestnancov a nezohladnila ich svedecké výpovede. 129 Zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze konstatovanie porusenia spocíva vo velkej miere na vyhláseniach spolocnosti Solvay a zamestnanca spolocnosti Atofina, ktoré potvrdzujú, ze hoci niektorí zo zamestnancov zalobkyne neboli na urcitom pocte stretnutí prítomní, boli kontaktovaní alebo informovaní telefonicky. Zalobkyna uvádza, ze tí z jej zamestnancov, ktorí sú v týchto vyhláseniach identifikovaní, predlozili Komisii opacné vyhlásenia, ktoré neboli zohladnené. 130 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze je nesporné, ze Komisia disponovala písomnými vyhláseniami dotknutých zamestnancov zalobkyne a ze títo boli prítomní na vypocutí. 131 Za týchto podmienok sa otázka, ci boli uvedené vyhlásenia v napadnutom rozhodnutí nálezite zohladnené, zhoduje s posúdením výhrad zalobkyne smerujúcich proti predmetným konkrétnym skutkovým okolnostiam. 132 V tomto stádiu je vsak potrebné poukázat na to, ze zalobkyna nesprávne tvrdí, ze vzhladom na to, ze predmetné vyhlásenia boli uskutocnené pod prísahou, majú vysokú dôkaznú hodnotu a ze z tohto dôvodu bola Komisia povinná preukázat, ze svedkovia zalobkyne "krivo prisahali". 133 Aj ked totiz svedecká výpoved uskutocnená pod prísahou pred súdnym orgánom alebo prípadne v rámci vysetrovania pred prokurátorom môze mat vysokú dôkaznú hodnotu vzhladom na negatívne dôsledky, ktoré môzu z trestnoprávneho hladiska vyplývat pre svedka, ktorý v rámci vysetrovania klamal, co takúto výpoved robí vierohodnejsou ako obycajné vyhlásenie (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 312), tieto úvahy nie sú uplatnitelné v prejednávanej veci, kedze ide o písomné vyhlásenia zamestnancov zalobkyne predlozené Komisii v priebehu správneho konania, ako aj o ich svedecké výpovede podané pocas vypocutia pred Komisiou. 134 Zalobkyna navyse nesprávne tvrdí, ze Komisia bola na vypocutí v rámci krízového výsluchu povinná konfrontovat svedecké výpovede, ktoré podali spolocnosti Atofina a Solvay, s opacnými svedeckými výpovedami jej vlastných zamestnancov. 135 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v priebehu správneho konania Komisia nemá moznost nariadit výsluch osôb ako svedkov pod prísahou. 136 Podla clánku 19 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) môze Komisia klást otázky kazdej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá s tým súhlasí, s cielom získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania. Okrem toho podla odôvodnenia c. 3 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) pred zaznamenaním ústnych vyjadrení od fyzických alebo právnických osôb, ktoré súhlasia s poskytnutím rozhovoru, Komisia musí informovat tieto osoby o právnom základe rozhovoru a o jeho dobrovolnom charaktere. 137 Komisia je okrem toho povinná vypocut fyzické alebo právnické osoby, ktoré preukázu dostatocný záujem, iba pokial tieto osoby skutocne poziadajú o vypocutie. Komisia teda disponuje primeranou mierou volnej úvahy pri rozhodovaní o záujme, ktorý môze predstavovat výsluch osôb, ktorých svedecká výpoved môze mat pre presetrenie veci význam. Zarucenie práva na obhajobu totiz nevyzaduje, aby Komisia pristúpila k výsluchu svedkov oznacených dotknutými osobami, pokial sa domnieva, ze vec dostatocne presetrila (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, body 382 a 383, a tam citovanú judikatúru). 138 Je pravda, ze clánok 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme stanovuje, ze "kazdý, kto je obvinený z trestného cinu, má tieto minimálne práva... vypocut alebo dat vypocut svedkov proti sebe a dosiahnut predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe". Okrem toho, aj ked Komisia nie je súdom v zmysle tohto clánku a aj ked pokuty ulozené Komisiou nemajú trestnoprávny charakter, nic to nemení na tom, ze Komisia je v priebehu správneho konania povinná dodrziavat vseobecné zásady práva Únie. 139 Podla ustálenej judikatúry vsak skutocnost, ze ustanovenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze nestanovujú Komisii povinnost predvolat svedkov v prospech, ktorých výpoved sa pozaduje, nie je v rozpore s uvedenými zásadami. Je totiz potrebné poznamenat, ze aj ked Komisia môze, ak to povazuje za potrebné, vypocut fyzické alebo právnické osoby, nemá právo predvolat svedkov v neprospech podniku bez získania ich súhlasu (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, body 389 az 392, a Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, body 86 a 87). Kedze konanie pred Komisiou má iba správny charakter, nie je povinná poskytnút dotknutému podniku moznost klást otázky konkrétnemu svedkovi a analyzovat jeho vyhlásenia v stádiu vysetrovania (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 200). Stací, ze vyhlásenia pouzité Komisiou boli obsiahnuté v spise zaslanom zalobkyni, ktorá ich môze pred súdom Únie spochybnit (rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, body 147 az 149). 140 Vzhladom na tieto úvahy zalobkyna nemôze namietat porusenie svojho práva vypocut alebo dat vypocut svedkov vo svoj neprospech. 141 V kazdom prípade zalobkyni nic nebránilo, aby podaním návrhu na vykonanie dokazovania v tomto zmysle poziadala o predvolanie a výsluch svedkov vo svoj neprospech pred Vseobecným súdom. Treba vsak konstatovat, ze zalobkyna taký návrh nepodala. Vseobecný súd by navyse predvolanie predmetných svedkov povazoval za potrebné iba vtedy, ak by sa na základe nizsie uvedeného preskúmania ukázalo, ze dôkazy uvedené v spise a vysvetlenia podané na pojednávaní nie sú dostacujúce pre rozhodnutie sporu. 142 Po stvrté zalobkyna napokon tvrdí, ze úradník poverený vypocutím priznal na vypocutí nedostatok dôkazov uplatnených voci zalobkyni a navrhol kontradiktórne preskúmanie nového dôkazu o opaku predlozeného zalobkynou, konkrétne vyhlásení jej zamestnancov, pricom Komisia tomuto návrhu nevyhovela. 143 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze správa úradníka povereného vypocutím je výlucne interným dokumentom Komisie, ktorého úcelom nie je doplnit alebo opravit argumentáciu podnikov a ktorý teda nepredstavuje rozhodujúci aspekt, ktorý by mal súd Únie pri výkone svojho preskúmania zohladnit (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 176 a tam citovanú judikatúru). 144 Tieto úvahy sa tým skôr vztahujú na pripomienky, ktoré úradník poverený vypocutím vyslovil na vypocutí, akými sú pripomienky uvádzané zalobkynou v prejednávanej veci. V záverecnej správe z 20. apríla 2006 pripojenej k vyjadreniu k zalobe úradník poverený vypocutím v kazdom prípade uviedol, ze v rámci predmetného správneho konania boli dodrzané pravidlá súvisiace s právom na spravodlivý proces a právom na obhajobu. 145 Vzhladom na vsetky tieto poznámky sú výhrady, ktoré zalobkyna uvádza v súvislosti s vykonávaním dôkazov zo strany Komisie a s vedením vypocutia, scasti nedôvodné a scasti sa zhodujú s výhradami, ktoré smerujú proti nizsie skúmaným skutkovým okolnostiam porusenia. - O dôkazoch o úcasti zalobkyne na porusení 146 Pokial ide o hlavné znaky porusenia, Komisia konstatovala, ze od 31. januára 1994 si sútazitelia vymienali dôverné informácie týkajúce sa objemov výroby a ich mozného znízenia a diskutovali o nich s cielom zabránit, aby sa na trh uviedli nové kapacity. Rokovali aj o rozdelení zákazníkov a podielov na trhu, ako aj o predajných cenách. Zalozili systém dohladu, prostredníctvom ktorého si pravidelne vymienali dôverné informácie o trhu, o spolocnostiach, o objemoch predaja a predajných cenách. Sútazitelia sa okrem toho podielali na znízení kapacity a pravidelne na mnohostranných stretnutiach analyzovali vývoj podielov na trhu (odôvodnenia c. 100, 351 az 354 napadnutého rozhodnutia). 147 Velká cast mnohostranných stretnutí sa uskutocnila v rámci polrocných zasadnutí CEFIC, ktorá je legálnou organizáciou dotknutého priemyselného odvetvia. 148 V auguste 1997 v Bruseli, ako aj na troch neskorsích stretnutiach vo februári, apríli a septembri 1998 sa úcastníci týchto výmen dohodli na koordinovanom zvýsení cien PV (odôvodnenia c. 171 a 172 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o PS, na prvých rokovaniach o tejto otázke doslo k výmene citlivých údajov o trhu s cielom uzavriet protisútaznú dohodu a prinajmensom od 15. mája 1998 "bola pripravená pôda" pre formálnu dohodu (odôvodnenia c. 100, 214 a 229 napadnutého rozhodnutia). Posledné mnohostranné stretnutie v rámci tohto tajne dohodnutého konania sa konalo 18. mája 2000, ale dohoda o udrzaní úrovní cien PV trvala az do konca roku 2000 (odôvodnenia c. 281 a 282, 355 az 360 napadnutého rozhodnutia). 149 Pokial ide o úcast zalobkyne na porusení, Komisia konstatovala, ze zalobkyna patrila k "tvrdému jadru" úcastníkov kartelu (odôvodnenie c. 99 napadnutého rozhodnutia). Komisia poznamenala, ze nepriame dôkazy o úcasti zalobkyne na tajných kontaktoch existujú od roku 1991 (odôvodnenie c. 106 napadnutého rozhodnutia). Konkrétne podla informácií od spolocnosti Atofina poznámky zo stretnutí v júli, októbri a novembri 1995, ktoré Atofina predlozila, obsahujú údaje o zalobkyni a poukazujú na vyjadrenie postoja zalobkyne (odôvodnenia c. 120, 127, 128, 129, 133 a 136 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho podla informácií od spolocnosti Degussa na dvojstrannom stretnutí, ktoré prebehlo v druhom polroku 1996 alebo v prvom polroku 1997, zalobkyna "prijala základnú myslienku koordinovaného zvýsenia úrovne cien" (odôvodnenie c. 151 napadnutého rozhodnutia). 150 Ako vyplýva zo spisu, tieto informácie o pociatocnom období kartelu zalobkyna spochybnila, a kedze sa nepotvrdili, neboli vo vztahu k zalobkyni zohladnené. 151 V dôsledku toho Komisia v napadnutom rozhodnutí podstatne skrátila dlzku trvania úcasti zalobkyne na porusení v porovnaní s dlzkou trvania, ktorá bola uvedená v oznámení o výhradách. Pokial ide o zaciatok úcasti zalobkyne na porusení, Komisia konstatovala, ze má dôkazy potvrdzujúce úcast zalobkyne na stretnutí kartelu z 29. mája 1997 a ze tento dátum je treba vo vztahu k zalobkyni pouzit na úcely urcenia dlzky trvania porusenia (odôvodnenie c. 352 napadnutého rozhodnutia). Co sa týka skoncenia úcasti zalobkyne na porusení, Komisia uviedla, ze je pevne presvedcená o úcasti zalobkyne na porusení az do 13. decembra 1999, ked sa konalo posledné stretnutie kartelu, v prípade ktorého mala Komisia dôkaz o úcasti zamestnancov zalobkyne (odôvodnenie c. 365 napadnutého rozhodnutia). 152 V napadnutom rozhodnutí boli vo vztahu k zalobkyni konstatované nasledujúce protiprávne kontakty: - tri mnohostranné stretnutia, ktoré sa konali 28. alebo 29. mája 1997 v Seville v rámci zasadnutia CEFIC (odôvodnenia c. 156 az 167 napadnutého rozhodnutia), pricom zalobkyna pripustila svoju úcast na dvoch z nich, ale tvrdí, ze s protiprávnymi rokovaniami nesúhlasila, - styri mnohostranné stretnutia, ktoré sa konali v auguste 1997 v Bruseli, 18. septembra 1997 v Parízi, 17. novembra 1997 vo Frankfurte nad Mohanom a 21. novembra 1997 v Parízi, na ktorých sa zalobkyna fyzicky nezúcastnila, ale spolocnost Atochem ju o nich telefonicky informovala (odôvodnenia c. 171 az 197 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna spochybnuje, - mnohostranné stretnutia, ktoré sa konali 26. a 27. novembra 1997 v Bruseli v rámci zasadnutia CEFIC (odôvodnenia c. 198 az 209 napadnutého rozhodnutia), pricom zalobkyna pripustila svoju úcast na uvedenom zasadnutí, ale tvrdí, ze o protiprávnych rokovaniach nevedela, - dvojstranné stretnutia spolocností Degussa, Kemira a Solvay v období od konca roka 1997 do zaciatku roka 1998, o ktorých výsledku zalobkynu telefonicky informovala Solvay (odôvodnenie c. 210 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna spochybnuje, - mnohostranné stretnutia zo 14. mája 1998 v Évian-les-Bains v rámci zasadnutia CEFIC (odôvodnenia c. 221 az 232 napadnutého rozhodnutia), pricom zalobkyna pripustila svoju úcast na zasadnutí CEFIC, ale tvrdí, ze o protiprávnych rokovaniach nevedela, - stretnutie spolocností Degussa, Solvay a zalobkyne z 13. júla 1998 v Königswinteri, ktoré sa týkalo zatvorenia továrne spolocnosti Atochem na výrobu PS (odôvodnenia c. 233 az 236 napadnutého rozhodnutia), na ktorom zalobkyna svoju úcast spochybnuje, - stretnutie spolocností Degussa a Solvay na "vysokej úrovni" z 28. septembra 1998 v Bruseli týkajúce sa PV a PS, po ktorom sa Degussa stretla so zalobkynou, aby ju informovala o výsledku (odôvodnenia c. 239 az 242 napadnutého rozhodnutia), pricom zalobkyna nepopiera, ze sa so spolocnostou Degussa stretla, ale tvrdí, ze obsah tohto stretnutia bol legálny, - mnohostranné stretnutie z 12. októbra 1998 v Düsseldorfe týkajúce sa PV, na ktorom sa zalobkyna nezúcastnila, ale s ktorým bola zalobkyna podla spolocnosti Atofina telefonicky spojená (odôvodnenia c. 247 az 253 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna spochybnuje, - mnohostranné stretnutia a dvojstranné kontakty v rámci zasadnutí CEFIC z 25. a 26. novembra 1998 v Bruseli (odôvodnenia c. 254 az 258 napadnutého rozhodnutia), z 30. apríla 1999 v Estorile (Portugalsko) (odôvodnenia c. 264 az 265 napadnutého rozhodnutia) a zo 16. novembra 1999 v Bruseli (odôvodnenia c. 273 az 275 napadnutého rozhodnutia), pricom zalobkyna pripustila svoju úcast na uvedených zasadnutiach CEFIC, ale tvrdí, ze o protiprávnych rokovaniach nevedela, - styri mnohostranné stretnutia týkajúce sa výlucne PS, ktoré sa konali 16. septembra 199 v Lyone (odôvodnenia c. 237 a 238 napadnutého rozhodnutia), zaciatkom roka 1999 v Miláne (odôvodnenia c. 259 az 263 napadnutého rozhodnutia), v lete 1999 v Bazileji (odôvodnenia c. 267 az 270 napadnutého rozhodnutia) a 13. decembra 1999 vo Fribourgu (odôvodnenia c. 276 az 279 napadnutého rozhodnutia), pricom zalobkyna spochybnuje svoju úcast na stretnutiach v Lyone a Bazileji, a hoci uznáva, ze na dalsích dvoch stretnutiach bola prítomná, uvádza, ze ich predmet bol úplne legálny, a to volba postoja, ktorý sa má zaujat voci hnutiu "antibór", a ze aj ked rokovania "sklzli" k "nevhodným" témam, venovala im "málo pozornosti" vzhladom na svoje rozhodnutie prejst od PS k PKS z dôvodov týkajúcich sa zivotného prostredia. 153 Z týchto konstatovaní vyplýva, ze pokial ide o ostatné skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, zalobkyna spochybnuje svoju úcast na tajných kontaktoch okrem dvoch stretnutí týkajúcich sa PS, ktoré sa konali zaciatkom roka 1999 v Miláne a 13. decembra 1999 vo Fribourgu. - O mnohostranných stretnutiach z 28. a 29. mája 1997 v Seville 154 Pokial ide o tri stretnutia, ktoré sa konali v Seville, medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze zalobkyna bola zastúpená na prvých dvoch stretnutiach týkajúcich sa PV (úcastníkmi prvého stretnutia boli spolocnosti Atochem, Degussa, Solvay, Kemira a zalobkyna) a PS (úcastníkmi druhého stretnutia boli spolocnost Caffaro a rovnakí úcastníci, ako na prvom stretnutí). Zalobkyna sa vsak v nasledujúci den nezúcastnila na veceri v restaurácii (odôvodnenia c. 156, 162 a 163 napadnutého rozhodnutia). 155 Pokial ide o dve stretnutia, na ktorých bola zalobkyna prítomná, zalobkyna nespochybnuje obsah rokovaní, ktoré jednak umoznili výmenu informácii o vývoji trhu a jednak sa týkali návrhov celkového zvýsenia cien a dohody o rozdelení trhu s PV (odôvodnenia c. 157 az 161 napadnutého rozhodnutia), ako aj súbezných pokusov týkajúcich sa PS (odôvodnenie c. 162 napadnutého rozhodnutia). 156 Komisia bez toho, aby jej zalobkyna protirecila, konstatovala, ze "z dôvodu nedostatku dôvery a nesúhlasu, ktorý prejavilo niekolko malých európskych výrobcov, sa vtedy nedosiahla ziadna konecná dohoda" (odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia). Konkrétne pokusy o rokovania o PS sa podla vyhlásenia spolocnosti Atofina skoncili "hrozným rozcúlením zodpovedného zamestnanca spolocnosti Degussa..., ktorý vzhladom na odpor malých výrobcov, ktorí [odmietli] prijat názory spolocností Solvay a Degussa, [opustil] miestnost, pricom zabuchol dvere" (odôvodnenie c. 162 napadnutého rozhodnutia). 157 Pokial ide o tieto skutocnosti, zalobkyna vsak tvrdí, ze ako malý výrobca v skutocnosti nesúhlasila s protiprávnym správaním, co preukazuje jej neúcast na veceri organizovanej v nasledujúci den v restaurácii. 158 Zalobkyna vychádza najmä z vyhlásenia svojho vtedajsieho zástupcu generálneho riaditela, ktoré je pripojené k zalobe a z ktorého podla nej vyplýva, ze pokial ide o stretnutie týkajúce sa PV, jej zástupca spolocnostiam Degussa a Solvay oznámil, ze zalobkyna sa "rozvíja v Nemecku" a "nemá záujem" na akomkolvek obmedzení cien. Zalobkyna teda odmietla o nich rokovat, co spôsobilo náhly odchod zástupcu spolocnosti Degussa. 159 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, pokial sa podnik zúcastnil na stretnutí, pocas ktorého sa diskutovalo o protiprávnom zosúladení, povazuje sa - aj ked nehral aktívnu úlohu - za podnik, ktorý sa na uvedenom zosúladení zúcastnil, okrem prípadu, ak preukáze, ze sa od neho otvorene distancoval alebo ze ostatných uchádzacov informoval, ze na predmetnom stretnutí sa chcel zúcastnit s odlisným zámerom ako oni (pozri rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 3199 a tam citovanú judikatúru). 160 Kedze zalobkyna pripustila, ze bola prítomná na predmetných protiprávnych rokovaniach, musí preukázat, ze jej úcast vôbec nemala protisútazný charakter. 161 Je vsak potrebné konstatovat, ze aj keby bol nesúhlas zalobkyne s konkrétnymi návrhmi spolocnosti Degussa preukázaný, za okolností prejednávanej veci nestací na preukázanie toho, ze zalobkyna svojim konkurentom oznámila, ze sa na stretnutiach zúcastnila s zámerom ako oni. 162 Pokial ide totiz konkrétne o tvrdenia zalobkyne týkajúce sa stretnutí opísaných v odôvodneniach c. 156 az 162 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, ze "hoci Solvay a Degussa opustili rokovaciu miestnost, nebolo to z dôvodu, ze malí výrobcovia sa odmietli dohodnút na zvýsení cien v pravom zmysle slova, ale skôr preto, lebo malí výrobcovia zjavne neboli s návrhom spokojní, s najväcsou pravdepodobnostou z dôvodu podielu na trhu, ktorý im bol pridelený," ze "nic nenaznac[ovalo], ze [zalobkyna] samotnú myslienku dohody s konkurentmi skutocne odmietla, alebo ze sa od navrhnutej dohody ako takej distancovala," a ze na predmetnom stretnutí doslo navyse k výmene dôverných informácií (odôvodnenie c. 166 napadnutého rozhodnutia). 163 Na jednej strane treba poznamenat, ze toto tvrdenie Komisie je v súlade s priebehom kartelu, z ktorého vyplýva, ze od stretnutí v Seville sa úcastníci kartelu "rozhodli priznat mensí význam podielom na trhu, ktoré boli az dovtedy hlavným predmetom rokovaní, aby presunuli svoj záujem na celkové zvýsenie cien," (odôvodnenie c. 157 napadnutého rozhodnutia) a ze o koordinovanom zvýsení cien sa rozhodlo na dalsom stretnutí v auguste 1997 v Bruseli (odôvodnenia c. 171 a 172 napadnutého rozhodnutia). 164 Na druhej strane argumentácia zalobkyne zalozená na jej údajnom nesúhlase s protiprávnou povahou rokovaní nie je vôbec potvrdená informáciami pochádzajúcimi od iných podnikov, ktoré iba potvrdzujú nedostatok dôvery medzi úcastníkmi kartelu a rozdielnost názorov velkých a malých výrobcov (odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia). 165 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze dôkaz o úcasti zalobkyne na karteli sa netýka iba stretnutí v Seville, ktoré sú súcastou nizsie skúmaných tajných kontaktov. 166 Postoj, ktorý zalobkyna zaujala na predmetných stretnutiach, okrem toho nie je jednoznacný. Aj ked zalobkyna tvrdila, ze nesúhlasila s protisútaznými rokovaniami na stretnutí týkajúcom sa PV, ktoré sa týkalo podrobného modelu rozdelenia trhu, ako aj cien, je nesporné, ze jej zástupca neopustil miesto stretnutia a zúcastnil sa na nasledujúcom stretnutí týkajúcom sa PS. Ani jej neprítomnost na veceri v restaurácii v nasledujúci den nepredstavuje nepriamy dôkaz jej nesúhlasu s tajnými rokovaniami, kedze niektorí dalsí dotknutí úcastníci, najmä Solvay a Ausimont, sa na jej tiez nezúcastnili. 167 Vzhladom na tieto úvahy skutocnosti uvádzané zalobkynou nepostacujú na preukázanie toho, ze jej úcast na predmetných stretnutiach, v priebehu ktorých doslo k protiprávnemu zosúladeniu, vôbec nemala protisútazný charakter. - O telefonických hovoroch prijatých zalobkynou 168 Pokial ide o mnohostranné stretnutia, ktoré nasledovali po stretnutiach v Seville, Komisia konstatovala, ze zalobkyna sa na nich fyzicky nezúcastnila, ale ze bola telefonicky kontaktovaná alebo informovaná o ich výsledku. Ide jednak o styri stretnutia na "vysokej úrovni", v prípade ktorých Komisia vychádzala z informácií spolocnosti Solvay, a jednak o viacero stretnutí spomenutých spolocnostou Atofina. 169 Pokial ide po prvé o stretnutia spolocností Degussa, Solvay a Kemira na "vysokej úrovni" (stretnutia v auguste 1997 a vo februári 1998 v Bruseli, stretnutia v apríli 1998 vo Frankfurte nad Mohanom a v septembri 1998 v Bruseli; odôvodnenia c. 172, 211, 215 a 239 napadnutého rozhodnutia), Komisia uviedla, ze "aj ked sa [na nich] zúcastnili iba tri podniky, rokovania mali podporu celého odvetvia" a ze "[zalobkyna] a Ausimont boli vzdy vycerpávajúcim spôsobom (spravidla telefonicky) informované o výsledku rokovaní" (odôvodnenie c. 172 napadnutého rozhodnutia). 170 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze toto konstatovanie vychádza jednak z vyhlásenia spolocnosti Solvay, ze "ostatné subjekty na trhu boli informované o výsledku stretnutí spolocností Degussa, Solvay a Kemira", pricom Komisia uviedla, ze "napríklad Solvay informovala [zalobkynu] a spolocnost Ausimont... o konkrétnom výsledku rokovaní", a jednak z vyhlásenia spolocnosti Atofina, ze "FMC sa z dôvodu Company Policy (americká spolocnost) fyzicky nezúcastnila na vsetkých stretnutiach, ale bola prostredníctvom spolocnosti Solvay priebezne informovaná a jednoznacne bola úcastníkom vsetkých dohôd a [vsetkých] rokovaní" (odôvodnenie c. 172 a poznámky pod ciarou c. 175 a 176 napadnutého rozhodnutia). 171 Komisia rovnako zohladnila vyhlásenie spolocnosti Solvay, pokial ide o dvojstranné stretnutia spolocností Degussa a Kemira od konca roka 1997 do zaciatku roka 1998, na ktorých sa Solvay "obcas zúcastnovala". Degussa a Solvay podla Komisie vyhlásili, ze zalobkyna sa na nich nezúcastnila z dôvodu, ze zaviedla program dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze, ale ze Solvay ju o výsledku týchto stretnutí telefonicky informovala (odôvodnenie c. 210 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje na vyssie citované vyhlásenie spolocnosti Solvay). 172 Zalobkyna popiera, ze ju Solvay kontaktovala. Zdôraznuje nepresnost vyhlásenia spolocnosti Solvay a tvrdí, ze vyjadrenia spolocnosti Atofina sa netýkajú stretnutí na "vysokej úrovni" a nemôzu potvrdit vyhlásenie spolocnosti Solvay. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze Komisia skreslila vyjadrenia spolocnosti Solvay, kedze konstatovala, ze niektoré podniky boli informované "vycerpávajúcim spôsobom" a "spravidla telefonicky" (odôvodnenie c. 172 napadnutého rozhodnutia). 173 Pokial ide o dôkaznú hodnotu vyhlásenia spolocnosti Solvay, je potrebné poznamenat, ze ide o informáciu podanú obvineným podnikom v rámci ziadosti o zhovievavost. Co sa týka vsetkých stretnutí na "vysokej úrovni", predmetné vyhlásenie je formulované vseobecným spôsobom a neumoznuje identifikovat fyzické osoby, ktoré sa zúcastnili na kontaktoch, co bráni jeho overeniu prostredníctvom svedeckej výpovede. V dotknutej casti vyhlásenia spolocnosti Solvay tak, ako je citovaná v poznámke pod ciarou c. 175 napadnutého rozhodnutia, sa nespomína, ze informácia bola podaná "telefonicky" a "vycerpávajúcim spôsobom". Pokial ide o informáciu podanú najväcsím subjektom na trhu, ze viaceré podniky odvetvia boli priebezne informované o protiprávnych rokovaniach, za okolností prejednávanej veci nemozno vylúcit, ze tento subjekt sa usiloval minimalizovat svoju úlohu pri uskutocnovaní kartelu. 174 Co sa týka potvrdenia vyhlásenia spolocnosti Solvay, treba poukázat na to, ze toto vyhlásenie týkajúce sa informácie poskytnutej zalobkyni nie je potvrdené inými dôkazmi týkajúcimi sa spomenutých stretnutí. Zo spisu totiz vyplýva, ze vyhlásenie spolocnosti Atofina, ktoré Komisia uvádza v poznámke pod ciarou c. 176 napadnutého rozhodnutia, sa v skutocnosti nezmienuje o stretnutiach na "vysokej úrovni", ale iba o stretnutiach "skupiny B", ktoré sa konali od konca roka 1995 do zaciatku roka 1997, pricom posledné uvedené stretnutia prebehli prinajmensom v prevaznej miere pred obdobím porusenia, ktoré bolo konstatované vo vztahu k zalobkyni. Navyse je nesporné, ze Atofina sa nezúcastnila na stretnutiach, ktorých sa vyhlásenie spolocnosti Solvay týka. 175 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné konstatovat, ze vyhlásenie spolocnosti Solvay má skutocnú dôkaznú hodnotu, ktorá je velmi slabá na to, aby preukázalo, ze zalobkyna bola informovaná o výsledkoch stretnutí na "vysokej úrovni", a ze nie je priamo potvrdené inými dôkazmi. Toto vyhlásenie preto nemôze samo osebe preukázat úcast zalobkyne na tajných kontaktoch od septembra 1997 do septembra 1998, ale môze predstavovat nanajvýs doplnujúcu skutocnost v súbore nepriamych dôkazov, ktoré boli na tento úcel zohladnené. 176 Pokial ide po druhé o pät stretnutí, ktoré spomína Atofina (stretnutia z 18. septembra 1997 v Parízi, 17. novembra 1997 vo Frankfurte nad Mohanom, 21. novembra 1997 v Parízi a z októbra 1998 v Düsseldorfe; odôvodnenia c. 180, 188, 193 a 247 napadnutého rozhodnutia), zalobkyna spochybnuje vierohodnost vyhlásenia spolocnosti Atofina, ze bola telefonicky informovaná, a tvrdí, ze toto vyhlásenie nie je potvrdené inými dôkazmi. Zalobkyna predkladá vyhlásenia svojich zamestnancov identifikovaných vo vyhlásení spolocnosti Atofina, ktorí popierajú, ze boli kontaktovaní. 177 Co sa týka dôkaznej hodnoty vyhlásenia spolocnosti Atofina, je potrebné poznamenat, ze skutocnost, ze toto vyhlásenie bolo uskutocnené v rámci ziadosti o zhovievavost, sama osebe nespochybnuje jeho vierohodnost. Nie je dôvod domnievat sa, ze Atofina sa usilovala minimalizovat svoju úcast na karteli tým, ze uviedla, ze v rámci viacerých stretnutí zalobkynu kontaktovala. Rovnako je potrebné poznamenat, ze vyjadrenia o kontaktoch so zalobkynou nie sú vôbec formulované nejasne, ale vykazujú naopak významnú mieru podrobnosti a umoznujú identifikovat kontaktovaných zamestnancov zalobkyne. Informácia pochádza od priameho svedka, konkrétne od zamestnanca spolocnosti Atofina, ktorý sa na sporných stretnutiach zúcastnil. Je potrebné pripomenút, ze tento zamestnanec uskutocnil svoje vyhlásenie 26. mája 2003, cize viacero týzdnov po predlození prvých dôkazov 3. apríla 2003 (odôvodnenie c. 513 napadnutého rozhodnutia). Z podmienok jeho spolupráce, ako aj z presného obsahu jeho vyhlásenia vyplýva, ze bolo urobené zámerne a po zrelej úvahe. 178 Vsetky tieto okolnosti teda svedcia o významnej dôkaznej hodnote predmetného vyhlásenia spolocnosti Atofina. 179 Pokial ide o potvrdenie vyhlásenia spolocnosti Atofina, co sa týka stretnutia z 18. septembra v Parízi, poznámka zo stretnutia spísaná tým istým zamestnancom odkazuje - okrem vyhlásenia zamestnanca spolocnosti Atofina, ze zalobkyna bola "telefonicky kontaktovan[á], aby sa jej poskytli informácie o stretnutiach" - na velké písmeno "E", ktoré oznacuje zalobkynu, a uvádza, ze táto "nebola prítomná, ale bola kontaktovaná telefonicky" (odôvodnenia c. 180 a 181 napadnutého rozhodnutia, ako aj informácie zo správneho spisu citované v poznámke pod ciarou c. 188 tohto rozhodnutia). 180 Co sa týka stretnutia 17. novembra 1997 vo Frankfurte nad Mohanom, podla tohto vyhlásenia boli v priebehu stretnutia telefonicky kontaktovaní jeden alebo dvaja zamestnanci zalobkyne a zástupca spolocnosti Atofina im o stretnutí podal správu (odôvodnenie c. 188 napadnutého rozhodnutia). Toto vyhlásenie potvrdzuje tiez poznámka zo stretnutia, ktorú predlozila Atofina a ktorá uvádza toto: "FMC = neprítomná, ale telefonicky som sa s nou spojil (pán...), iný miestny zástupca (pán...) velmi aktívny" (poznámka pod ciarou c. 200 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna je okrem toho spomenutá ako prvý podnik, ktorý mal oznámit zvýsenie cien, a jej informácie sa nachádzajú v tabulke zo stretnutia, ktorá obsahuje minimálne ceny na zákazníka a na výrobcu (odôvodnenie c. 192 napadnutého rozhodnutia). Degussa v odpovedi na oznámenie o výhradách okrem toho uviedla, ze zástupca spolocnosti Atofina zavolal pocas stretnutia zástupcovi zalobkyne (odôvodnenie c. 192 a poznámka pod ciarou c. 206 napadnutého rozhodnutia). 181 Pokial ide o stretnutie 21. novembra v Parízi, zalobkyna bola podla toho istého vyhlásenia spolocnosti Atofina telefonicky kontaktovaná, aby sa získal jej súhlas s koordinovaným zvýsením cien (odôvodnenie c. 193 napadnutého rozhodnutia) a poznámky spísané v rámci tohto stretnutia uvádzajú ceny zalobkyne (odôvodnenie c. 197 napadnutého rozhodnutia, ako aj informácie zo správneho spisu citované v poznámke pod ciarou c. 216). 182 Co sa týka stretnutia v októbri 1998 v Düsseldorfe, správa z tohto stretnutia spomína - okrem vyhlásenia, ze zástupca zalobkyne "sledoval priebeh stretnutia telefonicky" - aktuálny a navrhovaný podiel zalobkyne na trhu (odôvodnenia c. 247 az 249 napadnutého rozhodnutia, ako aj informácie zo správneho spisu citované v poznámke pod ciarou c. 282 napadnutého rozhodnutia). 183 Z týchto skutocností vyplýva, ze vyhlásenie spolocnosti Atofina má nielen významnú dôkaznú hodnotu, ale v prípade kazdého dotknutého stretnutia je podlozené aj listinnými dôkazmi o uvedených skutocnostiach z relevantného obdobia, ktoré poskytla Atofina, a v prípade jedného zo stretnutí je podporené aj vyhlásením spolocnosti Degussa, ktoré táto spolocnost uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. 184 Okrem toho vzhladom na významnú dôkaznú hodnotu vyhlásenia spolocnosti Atofina, ako aj na mieru podrobnosti predlozených listinných dôkazov ich vierohodnost nemozno spochybnit tým, ze listinné dôkazy pochádzajú od toho, kto predmetné vyhlásenie uskutocnil. 185 Zalobkyna totiz nespochybnuje ani pravost listinných dôkazov predlozených spolocnostou Atofina, ani vysvetlenia, ktoré Atofina podala, pokial ide o ich obsah. Zalobkyna spochybnuje jedine vierohodnost týchto dokumentov ako dôkazov o jej úcasti na karteli. 186 Vzhladom na skutocnost, ze ide o dokumenty, ktoré spísal priamy svedok v case skutkových okolností, ako aj vzhladom na ich presný a podrobný obsah je potrebné priznat im urcitú dôkaznú hodnotu. 187 Vierohodnost týchto dokumentov nie je spochybnená tvrdeniami zalobkyne týkajúcimi sa ich obsahu a ich miery presnosti. 188 Po prvé skutocnost, ze niektoré informácie sú doplnené hviezdickami a otáznikmi, niekedy s poznámkou "overit", totiz nespochybnuje vierohodnost vsetkých informácií obsiahnutých v dotknutých dokumentoch. 189 Po druhé tvrdenie zalobkyne, ze informácie o jej cenách mohli pochádzat z iného zdroja, napríklad od jej zákazníkov, nie je vierohodné vzhladom na to, ze tabulky obsahujú dalsie údaje, ktoré zalobkynu priamo uvádzajú, konkrétne poznámky, v ktorých sa spomína, ze zalobkyna bola kontaktovaná, ze mala byt prvá, ktorá oznámi zvýsenie cien, ako aj podiel na trhu, ktorý jej mal byt pridelený (odôvodnenia c. 188, 192 a 282 napadnutého rozhodnutia). 190 Po tretie je potrebné poznamenat, ze zalobkyna svojím tvrdením zalozeným na údajnom dvojitom pouzití dôkazov vychádzajúcich z vyhlásenia spolocnosti Atofina, pokial ide o mnohé stretnutia, iba odkazuje na informácie zo spisu, ktoré v napadnutom rozhodnutí neboli vo vztahu k nej zohladnené. 191 Z jej argumentácie totiz vyplýva, ze ide bud o stretnutia predchádzajúce obdobiu porusenia, ktoré bolo vo vztahu k nej konstatované (konkrétne stretnutia z 23. novembra 1995, 12. februára 1996, 22. a 23. mája 1996, 27. novembra 1996 ako aj "iné vseobecné stretnutia" v roku 1996), alebo stretnutia, v prípade ktorých pripustila svoju úcast, ako aj obsah rokovaní (stretnutia z 28. a 29. mája 1997), alebo stretnutia, ktoré síce boli uvedené v oznámení o výhradách, ale neboli nakoniec v napadnutom rozhodnutí konstatované (dve stretnutia v roku 1999 v Roissy a vo Frankfurte nad Mohanom). Pokial ide o údajne pouzitú poznámku týkajúcu sa stretnutia 26. novembra 1997 v Bruseli a dalsie stretnutie, ktoré sa konalo "medzi júnom a septembrom 1997", zalobkyna okrem toho neuvádza dotknuté odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 192 Zalobkyna v tejto súvislosti na otázku k tomuto vyjadreniu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zo 6. januára 2010 nebola schopná uviest odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorých boli niektoré dôkazy pouzité dvakrát. 193 Teda aj za predpokladu, ze niektoré rukou písané poznámky, ktoré predlozila Atofina a v ktorých nebol uvedený dátum, by nebolo mozné spojit s konkrétnymi stretnutiami, takéto tvrdenie je neúcinné, kedze sa netýka dôkazov, ktoré boli v napadnutom rozhodnutí zohladnené vo vztahu k zalobkyni. 194 Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze aj keby údajná nepresnost dôkazov predlozených spolocnostou Atofina bola preukázaná, je vysvetlená odstupom casu, ktorý uplynul medzi spornými skutocnostami a okamihom, ked bol ten, kto urobil vyhlásenie, vyzvaný, aby si na ne spomenul. Vzhladom na to, ze tieto nepresnosti sa týkajú iných skutocností ako sú tie, ktoré boli vo vztahu k zalobkyni zohladnené, nemôzu spochybnit vierohodnost dôkazov o nadviazaní kontaktov so zalobkynou a o pouzití jej informácií, kedze tieto posledné uvedené aspekty sa jednoznacne a presne potvrdili. 195 Zalobkyna po stvrté uvádza, ze v rámci svojej odpovede na oznámenie o výhradách spochybnila informáciu, ktorú poskytol dotknutý zamestnanec spolocnosti Atofina, týkajúcu sa údajnej úcasti jedeného z jej zástupcov na stretnutí 12. februára 1996 v Parízi. Zalobkyna na spochybnenie tejto informácie uvádza, ze predlozila opacné vyhlásenie svojho zamestnanca, ako aj kópiu jeho pasu s peciatkou potvrdzujúcou jeho vstup na územie Spojených státov 10. februára 1996. 196 Je potrebné poznamenat, ze vyhlásenie predlozené zalobkynou spochybnuje konkrétne vyjadrenie zamestnanca spolocnosti Atofina. Vzhladom na dôkaz predlozený zalobkynou je totiz málo pravdepodobné, ze jej zástupca, ktorý vstúpil na územie Spojených státov 10. februára, sa mohol o dva dni neskôr dostavit do Paríza. Okrem toho treba poznamenat, ze Komisia toto konstatovanie vzala do úvahy, a kedze informácia spolocnosti Atofina nebola potvrdená, Komisia nekonstatovala úcast zalobkyne na predmetnom stretnutí. 197 Skutocnost, ze zalobkyna spochybnila informáciu predlozenú spolocnostou Atofina, ktorá nebola vo vztahu k zalobkyni zohladnená, vsak nemôze ovplyvnit vierohodnost dotknutého vyhlásenia ako celku. 198 Vzhladom na to, ze zalobkyna napokon tvrdí, ze Komisia nezohladnila vyhlásenia jej zamestnancov, ktorí spochybnili, ze ich Atofina kontaktovala, treba poznamenat, ze ako vyplýva najmä z odôvodnení c. 186, 191, 192 a 253 napadnutého rozhodnutia, Komisia správne zohladnila toto konstatovanie zamestnancov zalobkyne a posúdila ho vzhladom na ostatné dôkazy, ktoré mala k dispozícii. 199 Vzhladom na tieto konstatovania je potrebné vyvodit záver, ze súbor nepriamych dôkazov, ktoré vyplývajú jednak z informácií od spolocnosti Atofina týkajúcich sa telefonických kontaktov so zalobkynou v rámci stretnutí, ktoré sa konali od septembra 1997 do októbra 1998, a jednak z uvedenia jej názvu a údajov, ktoré sa jej týkajú, v listinných dôkazoch týkajúcich sa týchto stretnutí, z právneho hladiska dostatocne preukazujú úcast zalobkyne na protiprávnych kontaktoch pocas dotknutého obdobia. 200 Rovnako je potrebné poukázat na to, ze pokial ide o jedno stretnutie, tieto skutocnosti potvrdila Degussa, a okrem toho sa tieto skutocnosti zhodujú s vyhlásením spolocnosti Solvay, ktoré sa týka informácie, ktorá bola poskytnutá zalobkyni v rámci ostatných stretnutí uskutocnených pocas toho istého obdobia. 201 Argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa dotknutých dôkazov teda nemozno prijat. - O kontaktoch nadviazaných v rámci zasadnutí CEFIC 202 Komisia konstatovala úcast zalobkyne na tajných kontaktoch, ktoré sa uskutocnili v rámci piatich polrocných zasadnutí CEFIC, ktoré nasledovali po zasadnutí v Seville (konkrétne zasadnutia v novembri 1997, v máji a novembri 1998, v apríli a novembri 1999; odôvodnenia c. 198 az 207, 221 az 232, 254 az 258, 264 a 265, 273 az 275 napadnutého rozhodnutia). 203 Zalobkyna priznáva svoju úcast na polrocných zasadnutiach CEFIC, ale popiera, ze sa zúcastnila na tajných kontaktoch, pricom tvrdí, ze v tomto smere neexistuje dostatocne presný a zhodujúci sa dôkaz. Zalobkyna uvádza, ze predmetné stretnutia sa konali na verejných miestach, a to v restauráciách, baroch alebo hotelových kuloároch. Podla zalobkyne teda rokovania museli spocívat iba v dvojstranných kontaktoch alebo sa museli uskutocnit po odchode jej zástupcov. 204 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry citovanej v bode 159 vyssie, ak Komisia preukáze úcast dotknutého podniku na protiprávnych stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy, ktoré môzu preukázat, ze jeho úcast na uvedených stretnutiach nemala protisútazný charakter. 205 V prvom rade je teda potrebné preskúmat, ci bola úcast zalobkyne na protiprávnych rokovaniach preukázaná, pokial ide o tajné kontakty v rámci predmetných piatich zasadnutí CEFIC, a potom prípadne, ci zalobkyna predlozila dôkazy, ktoré by mohli preukázat, ze jej úcast napriek tomu nemala protisútazný charakter. 206 Pokial ide po prvé o kontakty nadviazané na veceri v restaurácii, ktorá sa konala v predvecer zasadnutia CEFIC 26. a 27. novembra 1997 v Bruseli, Komisia konstatovala, ze Degussa, EKA Chemicals, Solvay a Atofina uviedli, ze zalobkyna a Kemira "boli skutocne prítomné, ze urcite vedeli o protisútaznej povahe rokovaní... a ze sa na nich zúcastnili" (odôvodnenie c. 199 napadnutého rozhodnutia). 207 Zalobkyna tvrdí, ze EKA Chemicals sa o nej vôbec nezmienila, ze Solvay iba zostavila zoznam úcastníkov, v ktorom sa jej zamestnanci nenachádzajú, pricom dodala, ze "pravdepodobne vsetci ostatní úcastníci" zasadnutia boli tiez prítomní, a ze informácie od spolocností Atofina a Degussa pozostávali iba z uvedenia osôb prítomných na veceri, vrátane jej zástupcov. Zalobkyna uvádza, ze jeden z jej zástupcov predlozil vyhlásenie, ktoré popiera jej úcast na protiprávnych stretnutiach. 208 Je potrebné poukázat na to, ze ako vyplýva z dôkazov uvedených v poznámke pod ciarou c. 218 napadnutého rozhodnutia, ktoré Komisia predlozila v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zo 6. januára 2010, konstatovanie, ze zamestnanec zalobkyne sa zúcastnil na veceri, pocas ktorej úcastníci viedli protiprávne rokovania, vyplýva z vyhlásení spolocností Atofina a Degussa, ktoré sú v tomto smere presné. 209 Kedze úcast zalobkyne na týchto protiprávnych kontaktoch vyplýva zo súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, nemôze byt spochybnená vyhlásením jej dotknutého zamestnanca, ktorý výslovne nepopiera, ze sa na veceri zúcastnil, ale iba tvrdí, ze sa nezúcastnil na tajných kontaktoch. 210 Rovnako je potrebné poznamenat, ze úcast zalobkyne na predmetných protiprávnych rokovaniach vyplýva aj z dalsích skutocností uvedených v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých jednak pri rozdelení regionálnych právomocí bolo rozhodnuté, ze zalobkyna bude zodpovedná za Spanielsko a Portugalsko, a jednak zalobkyna sa zúcastnila na stretnutí týkajúcom sa PS, ktoré sa konalo v rámci toho istého zasadnutia, ako aj na jednom z nasledujúcich miestnych stretnutí (odôvodnenia c. 201 a 208 napadnutého rozhodnutia). 211 Pokial ide po druhé o kontakty nadviazané v rámci nasledujúceho zasadnutia v máji 1998 v Évian-les-Bains, konkrétne na dvoch stretnutiach týkajúcich sa PV a PS, z dôkazov uvedených v odôvodneniach c. 222 a 226 napadnutého rozhodnutia, ktoré Komisia predlozila v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zo 6. januára 2010, vyplýva, ze Degussa a Solvay úcast zalobkyne potvrdili. Pokial ide o stretnutie týkajúce sa PS, Atofina pripojila tabulku zo stretnutia, ktorá obsahuje císelné údaje o predaji PS, vrátane údajov o zalobkyni (odôvodnenie c. 228 napadnutého rozhodnutia). 212 Vo vyhlásení, ktoré zalobkyna predlozila v prílohe zaloby, jej dotknutý zamestnanec pripustil existenciu protiprávnych rokovaní o PS v rámci tohto zasadnutia takto: "Tiez som sa zúcastnil na zasadnutí CEFIC v máji 1998 v Évian-les-Bains. V priebehu tohto stretnutia sa konverzácia este raz odchýlila k téme podielov na trhu, ako je uvedené v [oznámení o výhradách]. Malí výrobcovia ako [zalobkyna] odmietli prijat zmrazenie podielov na trhu, lebo sme chceli pokracovat v hospodárskej sútazi." 213 Pokial ide po tretie o kontakty nadviazané v rámci zasadnutí z 25. a 26. novembra 1988 v Bruseli, konkrétne stretnutie týkajúce sa PS z 25. novembra v restaurácii a stretnutie týkajúce sa PS v nasledujúci den, z dôkazov uvedených v odôvodneniach c. 255 a 257 napadnutého rozhodnutia, ktoré Komisia predlozila v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zo 6. januára 2010, vyplýva, ze Degussa vyhlásila, ze zástupca zalobkyne sa zúcastnil na týchto dvoch protiprávnych stretnutiach. Pokial ide o stretnutie týkajúce sa PV, toto vyhlásenie potvrdila Kemira (odôvodnenie c. 255 napadnutého rozhodnutia). 214 Pokial ide po stvrté o kontakty nadviazané v rámci zasadnutí CEFIC v apríli 1999 v Estorile, z odôvodnenia c. 265 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla spolocnosti Degussa kontakty týkajúce sa PV sa uskutocnili vecer v hotelovom bare. 215 Po piate z odôvodnenia c. 273 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla spolocnosti Degussa sa zalobkyna v predvecer zasadnutia CEFIC zo 16. novembra 1999 v Bruseli zúcastnila na stretnutí týkajúcom sa PV. Konanie tohto protiprávneho rokovania uznali spolocnosti Solvay, Atofina, Kemira a Ausimont. 216 Je potrebné poukázat na to, ze hoci konstatovanie týkajúce sa úcasti zalobkyne na protiprávnych kontaktoch nadviazaných v rámci týchto posledných uvedených stretnutí priamo vyplýva iba z vyhlásenia spolocnosti Degussa, môze sa povazovat za preukázané, ako to uviedla Komisia v odôvodnení c. 275 napadnutého rozhodnutia, vzhladom na vsetky nepriame dôkazy o úcasti zalobkyne na tajne dohodnutých konaniach v rámci viacerých stretnutí organizovaných za rovnakých podmienok. Predmetné stretnutia konkrétne spadajú do toho istého obdobia, do ktorého spadajú dve stretnutia, v prípade ktorých zalobkyna pripustila svoju prítomnost na protiprávnych rokovaniach (pozri body 235 az 242 nizsie). 217 Konstatovanie vyplývajúce z týchto zhodujúcich sa dôkazov nemôze byt spochybnené vyhlásením zamestnanca zalobkyne, ktorý bez toho, aby výslovne poprel, ze bol prítomný na stretnutiach, ktoré sa uskutocnili v rámci predmetných zasadnutí, spochybnuje iba to, ze sa zúcastnil na protiprávnych kontaktoch. 218 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti je potrebné konstatovat, ze Komisia uviedla súbor nepriamych dôkazov, ktoré presvedcivým spôsobom odôvodnujú jej záver týkajúci sa úcasti zalobkyne na protiprávnych stretnutiach, ktoré sa uskutocnili v rámci predmetných zasadnutí CEFIC. 219 Tento záver nemôze byt spochybnený tvrdením zalobkyne, ze predmetné protiprávne kontakty sa mohli konat dvojstranne alebo v jazykoch, ktoré jej zamestnanci neovládali, a unikli teda jej pozornosti. Táto argumentácia nie je vierohodná jednak vzhladom na zlozitost rokovaní, ktorých obsah je uvedený predovsetkým v odôvodneniach c. 200 az 205, 223 az 229, 256, 257 a 274 napadnutého rozhodnutia, a jednak vzhladom na uvedenie názvov zalobkyne a jej údajov v dokumentoch vypracovaných v bezprostrednej súvislosti s tajnými kontaktmi, ktoré sa uskutocnili pocas toho istého obdobia (pozri body 179 az 182 vyssie). 220 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti potvrdzujúce úcast zalobkyne na predmetných tajných kontaktoch sa zalobkyna nemôze úspesne odvolávat na vedlajsiu poznámku Komisie v súvislosti s jedným z dotknutých stretnutí, podla ktorej "nie je nepredstavitelné, ze... rozlicné rokovania sa uskutocnili skôr na dvojstrannom základe" (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia). 221 Kedze zalobkyna neuviedla ziadny dalsí dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze jej úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútazný charakter, Komisia správne konstatovala jej úcast na tajných kontaktoch nadviazaných v rámci dotknutých zasadnutí CEFIC. - O stretnutí z 13. júla 1998 v Königswinteri 222 V odôvodneniach c. 233 az 236 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze 13. júla 1998 sa v Königswinteri uskutocnilo stretnutie spolocností Degussa, Solvay a zalobkyne, ktoré zorganizovala Degussa s cielom "overit, ci boli tieto tri spolocnosti rozhodnuté presvedcit spolocnost Atochem, aby ukoncila výrobu PS s cielom znízit kapacity v tomto odvetví". 223 Z odôvodnení c. 234 a 235 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze úcast zalobkyne na tomto stretnutí vyplýva z vyhlásenia spolocnosti Degussa, ktoré je potvrdené odpovedou spolocnosti Solvay na oznámenie o výhradách. 224 Zalobkyna popiera svoju úcast na stretnutí v Königswinteri, pricom vychádza z vyhlásenia svojho dotknutého zamestnanca, ako aj z úctu za taxík, ktorý obsahuje jeho meno a ktorý bol v den stretnutia vystavený v Barcelone. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze Solvay v skutocnosti nepotvrdila jej úcast na tomto stretnutí. Zalobkyna spochybnuje vyhlásenie spolocnosti Solvay, ze "sa zúcastnila na dohode so spolocnostou Atochem tým, ze na výmenu poskytla urcitú náhradu v Spanielsku" (odôvodnenie c. 244 napadnutého rozhodnutia). 225 Je potrebné poznamenat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sú vyhlásenia spolocností Degussa a Solvay formulované jasne a jednoznacne potvrdzujú prítomnost zalobkyne v Königswinteri. Aj ked totiz Solvay predmetné stretnutie nespomenula vo svojej ziadosti o zhovievavost, ale len vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, po podaní svojej ziadosti o zhovievavost uviedla, ze Atochem ziadala náhradu za zatvorenie svojho závodu na výrobu PS, pricom uviedla, ze Degussa v tejto súvislosti nadviazala kontakt so zalobkynou a s nou samotnou (informácie zo spisu ciastocne citované v poznámke pod ciarou c. 271 napadnutého rozhodnutia). 226 Vzhladom na tieto skutocnosti, ako aj na skutocnost, ze úcet za taxík vystavený v den stretnutia v Barcelone nie je dôkazom, ze zástupca zalobkyne sa v ten istý den nedostavil do Königswinteru, Komisia správne konstatovala úcast zalobkyne na predmetnom stretnutí (odôvodnenie c. 236 napadnutého rozhodnutia). 227 Rovnako je potrebné konstatovat, ze hoci sa zalobkyna nezúcastnila na neskorsom stretnutí v rovnakej veci z 1. októbra 1998, informácie o tomto stretnutí sú tiez nepriamymi dôkazmi o jej úcasti na rokovaniach týkajúcich sa zatvorenia závodu spolocnosti Atochem na výrobu PS. 228 Ako vyplýva z odôvodnení c. 243 a 244 napadnutého rozhodnutia, Degussa aj Solvay uviedli, ze cielom stretnutia 1. októbra 1998 v Parízi bolo predlozit spolocnosti Atochem návrh, ktorý prijali spolocnosti Degussa a Solvay a zalobkyna na stretnutí v Königswinteri. Z odôvodnenia c. 277 napadnutého rozhodnutia rovnako vyplýva, ze po zatvorení výrobných závodov spolocností Atochem a Caffaro mali byt podiely týchto dvoch spolocností na trhu s PS v zásade pridelené spolocnostiam Solvay a Degussa a zalobkyni. 229 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti nemozno prijat tvrdenia, ktoré zalobkyna uvádza na úcely spochybnenia svojej úcasti na kontaktoch nadviazaných v Königswinteri, pokial ide o zatvorenie závodu spolocnosti Atochem. - O stretnutí so spolocnostou Degussa z 28. septembra 1998 v Bruseli 230 V odôvodneniach c. 239 az 242 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zmienila o stretnutí spolocností Degussa a Solvay na "vysokej úrovni" z 28. septembra 1998 v Bruseli. Komisia konstatovala, ze "následne (popoludní) sa uskutocnilo dvojstranné stretnutie vysokého zástupcu spolocnosti Degussa a vysokého zástupcu [zalobkyne], tiez v Bruseli [..., ktoré malo] za ciel umoznit spolocnosti Degussa oznámit výsledky stretnutia z rána toho istého dna". Toto konstatovanie vychádza z informácie spolocnosti Degussa, ako aj zo záznamu v diári zamestnanca spolocnosti Degussa (odôvodnenie c. 241 a poznámka pod ciarou c. 267 napadnutého rozhodnutia). 231 Zalobkyna nespochybnuje konanie tohto stretnutia, ale iba jeho predmet, pricom uvádza, ze Degussa sa vo svojej ziadosti o zhovievavost o tomto stretnutí vôbec nezmienila a ze vo svojich neskorsích informáciách iba poznamenala, ze "predmetom stretnutia bolo vseobecné rokovanie týkajúce sa vývoja európskeho trhu s PV, najmä vzhladom na zvýsenú úroven dosiahnutých cien a moznosti udrzania takej úrovne". 232 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze skutocnost, ze predmetné stretnutie sa v ziadosti spolocnosti Degussa o zhovievavost nespomína, je nepodstatná, kedze zalobkyna jeho uskutocnenie nespochybnuje. Pokial ide o kolúzny predmet tohto stretnutia, je potrebné poznamenat, ako to uviedla aj Komisia, ze tento je potvrdený skutocnostou, ze stretnutie so zalobkynou sa uskutocnilo po stretnutí so spolocnostou Solvay, ktorého protiprávny predmet nie je spochybnený, ze v diári zamestnanca spolocnosti Degussa je toto stretnutie uvedené ako "nasledujúce stretnutie" (nächstes Meeting) a ze bolo zahrnuté do zoznamu tajných kontaktov poskytnutých spolocnostou Degussa (poznámka pod ciarou c. 267 napadnutého rozhodnutia). 233 Vzhladom na tieto skutocnosti nemôzu tvrdenia zalobkyne spochybnit konstatovania Komisie vo vztahu k predmetnému stretnutiu. - O stretnutiach týkajúcich sa PS 234 Komisia v napadnutom rozhodnutí zohladnila túto sériu stretnutí spolocností Degussa, Solvay a Ausimont a zalobkyne, ktoré sa týkali PS: - stretnutie zo 16. septembra 1998 v Lyone (odôvodnenia c. 237 a 238 napadnutého rozhodnutia), - stretnutie zaciatkom roka 1999 v Miláne (odôvodnenia c. 259 az 263 napadnutého rozhodnutia), - stretnutie pocas leta 1999 v Bazileji (odôvodnenia c. 267 az 270 napadnutého rozhodnutia), - stretnutie z 13. decembra 1999 vo Fribourgu (odôvodnenia c. 276 az 279 napadnutého rozhodnutia). 235 Je potrebné poukázat na to, ze pokial ide o stretnutia v Miláne a vo Fribourgu, zalobkyna priznáva svoju úcast, ako aj skutocnost, ze rokovania "sklzli" k "nevhodným" témam, ale tvrdí, ze jej zástupca im venoval "málo pozornosti". 236 Kedze prítomnost zalobkyne a protiprávny obsah rokovaní boli preukázané, prinálezí zalobkyni, aby predlozila dôkazy, ktoré môzu preukázat, ze jej úcast na uvedených stretnutiach vôbec nemala protisútaznú povahu, tak, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámila, ze na týchto stretnutiach sa zúcastnila s odlisným zámerom ako oni (pozri judikatúru citovanú v bode 159 vyssie). 237 Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, vychádzajúc z vyhlásenia svojho zamestnanca, ktorý sa na týchto dvoch stretnutiach zúcastnil, ze úcelom týchto stretnutí bolo rokovanie o prostriedkoch, ktorými mohlo priemyselné odvetvie disponovat na zmierenie obáv vytvorených hnutím "antibór", a ze vzhladom na tieto obavy uz zacala uvazovat o vývoji "alternatívneho výrobku" - PKS. Hoci teda zalobkyna pripústa, ze ostatní výrobcovia sa pocas predmetných stretnutí podielali na protiprávnych rokovaniach, tvrdí, ze tieto rozhovory nezaujímali jej zástupcu, ktorý sa teda nezúcastnil na protiprávnych rokovaniach, aj ked miesto rokovania neopustil. Toto vysvetlenie je podla zalobkyne potvrdené spolocnostou Degussa, ktorá tvrdí, ze predmetné stretnutia sa konali v rámci protiprávnych rokovaní. 238 Je potrebné poukázat na to, ze predmetné stretnutia sa uskutocnili v case, ked bol kartel znacne rozvinutý, a predchádzalo im viacero tajných kontaktov za úcasti zalobkyne. Sama zalobkyna pripústa protiprávny obsah rokovaní, bez akéhokolvek náznaku, ze s nimi otvorene nesúhlasila alebo ze svojim konkurentom dala najavo, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnila s odlisným zámerom ako oni. 239 Okrem toho je málo pravdepodobné, ze by zalobkyna nemala nijaký záujem na protiprávnych rokovaniach týkajúcich sa cien PS, kedze v rokoch 1999 a 2000 pokracovala v jeho výrobe a patrila medzi jeho styroch najväcsích výrobcov, ktorí sa vsetci zúcastnili na tých istých stretnutiach, a PKS zacala predávat az v roku 2002 (odôvodnenie c. 36 napadnutého rozhodnutia). 240 Dôkazy o predmetných stretnutiach okrem toho zahrnajú tabulky obsahujúce spresnenia týkajúce sa podielov úcastníkov na trhu (odôvodnenie c. 261 napadnutého rozhodnutia) a poukazujú na rokovania o pridelení podielov na trhu, ktoré sa uvolnili po zatvorení výrobných závodov spolocností Atochem a Caffaro a ktoré "mali byt v zásade pridelené spolocnostiam Solvay a Degussa a zalobkyni v závislosti od ich skutocného podielu na trhu" (odôvodnenie c. 277 napadnutého rozhodnutia). 241 Navyse vyjadrenie spolocnosti Degussa, ze predmetné stretnutia sa konali "pri prílezitosti" legálnych stretnutí na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, neznamená, ze protiprávne rokovania sa uskutocnili "náhodou" alebo mali náhodný charakter. 242 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti tvrdenia zalobkyne nie sú dostatocné na to, aby preukázali, ze jej úcast na predmetných rokovaniach vôbec nemala protisútazný charakter. 243 Pokial ide o stretnutia v Lyone a Bazileji, treba poznamenat, ze hoci úcast zalobkyne na týchto stretnutiach vyplýva z informácií pochádzajúcich od spolocností Degussa a Solvay, ktoré nie sú podlozené dalsími dôkazmi, vzhladom na totoznost ich úcastníkov a ich predmetu, ako aj na malý casový odstup medzi nimi Komisia správne konstatovala úcast zalobkyne na vsetkých týchto stretnutiach. 244 Tvrdenia zalobkyne týkajúce sa stretnutí, ktorých predmetom bol PS, konaných od septembra 1998 do decembra 1999 preto nemôzu uspiet. - Záver 245 Je potrebné pripomenút, ze dôkazy, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, aby preukázala, ze podnik porusil clánok 81 ods. 1 ES, musia byt posúdené nie izolovane, ale ako celok (pozri judikatúru citovanú v bode 108 vyssie). 246 Na základe preskúmania uvedeného v bodoch 133 az 244 vyssie je potrebné konstatovat, ze vsetky analyzované skutocnosti predstavovali súbor nepriamych dôkazov, ktoré z právneho hladiska dostatocne preukazujú úcast zalobkyne na porusení. 247 Komisia totiz v prípade kazdej zo skutocností zakladajúcich toto porusenie predlozila vierohodný dôkaz, ktorý bol v mnohých prípadoch priamo potvrdený dalsími dôkazmi. Úcast zalobkyne na karteli vyplýva jednak z jej úcasti na viacerých stretnutiach a tajných kontaktoch a jednak z uvedenia jej názvu a jej údajov v jednotlivých dokumentoch vypracovaných v bezprostrednej súvislosti s týmito kontaktmi. Tvrdenia zalobkyne zalozené na údajnom skreslení alebo "prikráslení" dôkazov nie sú vzhladom na vyssie uvedenú analýzu dôvodné. 248 Pokial Komisia v prípade niektorých protiprávnych skutocností uviedla samostatné dôkazy, ktoré nemohli byt priamo potvrdené dalsími dôkazmi, je potrebné pripomenút, ze v prípade súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú úcast na karteli, sa vyzaduje skutocne vierohodné vysvetlenie, aby súd nadobudol presvedcenie, ze pocas urcitej fázy série stretnutí sa stali veci úplne odlisné od tých, ku ktorým doslo pocas predchádzajúcich a neskorsích stretnutí (pozri bod 127 vyssie). 249 Vzhladom na vyssie vykonanú analýzu je vsak potrebné konstatovat, ze zalobkyna neuviedla presvedcivé tvrdenie, aby spochybnila dôkazy, ktoré Komisia vo vztahu k nej zohladnila, najmä pokial ide o niektoré stretnutia, ktoré sa uskutocnili v rámci zasadnutí CEFIC, v prípade ktorých Komisia vychádzala z nepriamych dôkazov pochádzajúcich z jediného informacného zdroja (pozri body 216 a 243 vyssie). 250 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je potrebné zamietnut námietku zalobkyne, ktorou sa domáha, aby sa na základe zásady in dubio pro reo zohladnili pochybnosti v jej prospech. Na základe celkového posúdenia táto námietka, ako aj osobitné výhrady zalobkyne nemôzu spochybnit súbor presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov zohladnený v napadnutom rozhodnutí. 251 Zákonnost konstatovania úcasti zalobkyne na predmetnom porusení napokon nemôze byt spochybnená jej tvrdeniami, ktorými sa na základe opisu vývoja na trhu v minulosti a najmä na základe významného zvýsenia jej podielu na trhu v EHP v rokoch 1993 az 2001 usilovala preukázat, ze sa na trhu správala "agresívne". 252 Po prvé totiz skúmat úcinky dohody alebo zosúladeného postupu nie je potrebné, pokial sa preukáze ich protisútazný ciel (rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 140, a zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, body 28 az 30). 253 Po druhé zodpovednost konkrétneho podniku za porusenie je nálezite preukázaná vtedy, ak sa zúcastnil na stretnutiach a vedel o ich protisútaznom cieli, aj ked následne nevykonal niektoré z opatrení, ktoré boli dohodnuté na týchto stretnutiach (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 508 a 509). 254 Vzhladom na vsetky tieto úvahy treba konstatovat, ze prvý zalobný dôvod nie je dôvodný a musí sa preto zamietnut. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení práva na obhajobu v rámci prístupu k spisu Tvrdenia úcastníkov konania 255 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia vychádzala z urcitých skutocností v jej neprospech, ktoré sa zakladajú na odpovediach spolocností Solvay a Degussa na oznámenie o výhradách, bez toho, aby jej dala moznost vyjadrit sa k týmto skutocnostiam. 256 Pokial ide po prvé o informácie od spolocnosti Solvay týkajúce sa telefonických hovorov, táto neuviedla dátumy, v ktorých kontaktovala zalobkynu. Komisia dospela k záveru, ze islo o stretnutia opísané v odôvodneniach c. 171 az 174, 211, 215 az 217, a 239 az 242 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 172 napadnutého rozhodnutia). Zdá sa vsak, ze Solvay vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách svoju úcast na stretnutí spomenutom v odôvodneniach c. 215 az 217 napadnutého rozhodnutia poprela. Táto skutocnost má osobitný význam vzhladom na to, ze Komisia vychádzala z údajných hovorov spolocnosti Solvay, aby následne potvrdila údajné hovory spolocnosti Atofina. Zalobkyna vsak nemala prístup k odpovedi spolocnosti Solvay na oznámenie o výhradách, aby sa mohla oboznámit s tým, co Solvay uviedla k predmetu tohto stretnutia. 257 Po druhé Komisia vychádzala z odpovedí spolocností Degussa a Solvay na oznámenie o výhradách, pokial ide o stretnutie v septembri 1998 v Bruseli (odôvodnenia c. 239 az 242 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna vsak nemala moznost oboznámit sa s prípadnými vyjadreniami spolocnosti Solvay v jej odpovedi na oznámenie o výhradách vo veci telefonického hovoru, ktorý v súvislosti s týmto stretnutím údajne prijala. 258 Po tretie Komisia vychádzala z odpovedi spolocnosti Solvay na oznámenie o výhradách, aby podporila tvrdenie spolocnosti Degussa, ze zalobkyna sa zúcastnila na stretnutí v novembri 1999 v Bruseli (odôvodnenia c. 273 az 275 napadnutého rozhodnutia). Kedze zalobkyna nevedela, co Solvay uviedla, nemohla na túto výhradu odpovedat. 259 Zalobkyna okrem toho nebola schopná pripravit si svoju obhajobu, kedze nemala prístup k predmetným odpovediam, ktoré mohli tiez obsahovat dôkazy v jej prospech. 260 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 261 Podla clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa právo príslusných strán na obhajobu musí v konaní plne respektovat. Strany majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. 262 Podla ustálenej judikatúry právo na prístup k spisu, ktoré vyplýva zo zásady práva na obhajobu, znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit preskúmat vsetky dokumenty uvedené vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, body 125 az 128, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 81). 263 Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech dotknutého podniku, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 68). 264 Pokial ide o listiny v neprospech dotknutého podniku, neoznámenie dokumentu je porusením práva na obhajobu iba v prípade, ak dotknutý podnik preukáze po prvé, ze Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze túto výhradu mozno preukázat len odkazom na tento dokument. Prinálezí teda dotknutému podniku, aby preukázal, ze výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, by bol odlisný, ak by sa tento neoznámený dokument musel vylúcit ako dôkazný prostriedok (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, body 71 az 73). 265 Naproti tomu, pokial ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí iba preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, ak podnik preukáze, ze mohol uvedené dokumenty, ktoré boli v jeho prospech, pouzit na svoju obhajobu (rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 253 vyssie, bod 318, a Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 81), najmä tým, ze preukáze, ze by mohol uviest skutocnosti, ktoré sa nezhodovali so závermi, ku ktorým Komisia dospela v stádiu oznámenia výhrad, a teda mohol akokolvek ovplyvnit závery uvedené v rozhodnutí (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 75). 266 Pokial ide o prístup k odpovediam ostatných dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách, je potrebné pripomenút, ze také odpovede nie sú súcastou vysetrovacieho spisu v pravom zmysle slova (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 380). 267 Pokial ide o dokumenty, ktoré nie sú súcastou spisu zostaveného v okamihu dorucenia oznámenia o výhradách, Komisia je povinná sprístupnit uvedené odpovede ostatným dotknutým podnikom iba v prípade, ak sa preukáze, ze obsahujú nové skutocnosti v neprospech alebo v prospech dotknutých podnikov. 268 V prejednávanej veci zalobkyna v zalobe tvrdí, ze Komisia porusila jej právo na obhajobu z dôvodu, ze v napadnutom rozhodnutí pouzila niektoré skutocnosti v jej neprospech, ktoré sa zakladali na odpovediach spolocností Solvay a Degussa na oznámenie o výhradách, ku ktorým nemala moznost sa vyjadrit. Zalobkyna dalej tvrdí, ze nebola schopná pripravit si svoju obhajobu, kedze nemala prístup k predmetným odpovediam, ktoré mohli obsahovat aj skutocnosti v jej prospech. 269 Na pojednávaní zalobkyna okrem toho uviedla novú argumentáciu zalozenú na neumoznení prístupu k dokumentu spolocnosti Solvay, ktorý Komisia predlozila v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania nariadených Vseobecným súdom 6. januára 2010 (pozri bod 300 nizsie). - O údajných skutocnostiach v neprospech zalobkyne zalozených na odpovediach spolocností Solvay a Degussa na oznámenie o výhradách 270 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak chce Komisia na úcely preukázania existencie porusenia vychádzat zo skutocnosti zalozenej na odpovedi na oznámenie o výhradách, ostatné podniky zúcastnené na tomto konaní musia mat moznost vyjadrit sa k takému novému dôkazu. Za takých okolností predmetná skutocnost predstavuje totiz skutocnost svedciacu v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (rozsudky Súdu prvého stupna Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 386, a z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 50). 271 Dokument mozno povazovat za dokument svedciaci v neprospech len vtedy, ak ho Komisia pouzije na podporu zistenia porusenia, ktorého sa podnik dopustil. Na preukázanie porusenia práva na obhajobu nestací, aby dotknutý podnik preukázal, ze sa pocas správneho konania nemohol vyjadrit k dokumentu pouzitému v ktorejkolvek casti napadnutého rozhodnutia. Tento podnik musí preukázat, ze Komisia tento dokument pouzila v napadnutom rozhodnutí ako doplnujúci dôkaz na úcely konstatovania porusenia, na ktorom sa podnik zúcastnil (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 35). 272 V prejednávanej veci je nesporné, ze Komisia 24. februára 2006 sprístupnila zalobkyni výnatky z odpovedí spolocností Solvay a Degussa na oznámenie o výhradách, ktoré obsahovali nové skutocnosti, ktoré chcela pouzit proti zalobkyni. Ide o body c. 249 az 254 odpovede spolocnosti Solvay, ktoré sa týkajú stretnutia z 13. júla 1998 v Königswinteri k zatvoreniu závodu spolocnosti Atochem na výrobu PS a body 26 az 28 odpovede spolocnosti Degussa, ktoré sa týkajú telefonického kontaktu so zalobkynou v rámci stretnutí v novembri 1997. Zalobkyna predlozila svoje pripomienky 15. marca 2006. 273 Zalobkyna vsak tvrdí, ze Komisia proti nej zohladnila dalsie skutocnosti zalozené na tých istých odpovediach, ktoré jej neboli sprístupnené. 274 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ze Solvay vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách poprela svoju úcast na stretnutí v apríli 1998 vo Frankfurte nad Mohanom, ktoré sa spomína v odôvodneniach c. 215 az 217 napadnutého rozhodnutia. Táto skutocnost je podla zalobkyne dôlezitá, kedze Komisia vychádzala zo skutocnosti, ze Solvay telefonicky informovala zalobkynu najmä o výsledku dotknutého stretnutia (odôvodnenie c. 172 napadnutého rozhodnutia). 275 Treba poznamenat, ze zalobkyna touto argumentáciou v skutocnosti namieta nesprístupnenie údajnej skutocnosti v jej prospech. 276 Z odôvodnenia c. 217 napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti vyplýva, ze pokial ide o toto stretnutie v roku 1998, Solvay nespochybnila svoju úcast na predmetnom stretnutí, ale iba pouzitie dôkazu, konkrétne diára jedného z jej generálnych riaditelov pre chemické odvetvie, ktorý podla spolocnosti Solvay patril riaditelovi vymenovanému v roku 2000. 277 Toto spresnenie vsak samo osebe nevyvracia vyhlásenie spolocnosti Solvay, ktoré sa týka informácií poskytnutých zalobkyni v rámci predmetnej série stretnutí, a nemôze teda predstavovat skutocnost v jej prospech. 278 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze Komisia na preukázanie skutocností týkajúcich sa stretnutia z 28. septembra 1998 v Bruseli vychádzala z odpovedí spolocností Degussa a Solvay na oznámenie o výhradách (odôvodnenia c. 239 az 242 napadnutého rozhodnutia). 279 Je potrebné pripomenút, ze v odôvodneniach c. 239 az 241 napadnutého rozhodnutia Komisia na základe informácií vyplývajúcich zo ziadosti spolocnosti Degussa o zhovievavost opísala stretnutie spolocností Degussa a Solvay na "vysokej úrovni", ktoré sa týkalo PV a PS, pricom tiez uviedla, ze Degussa sa v ten istý den stretla so zalobkynou, aby ju informovala o výsledkoch tohto stretnutia. 280 Z odôvodnenia c. 242 napadnutého rozhodnutia, ako aj z dôkazov predlozených Komisiou v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zo 6. januára 2010 okrem toho vyplýva, ze hoci Solvay vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách potvrdila konanie tohto stretnutia, domnievala sa, ze o otázke PS sa nemohlo rokovat, ale ze Degussa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne potvrdila, ze sa rokovalo aj o PS, pricom toto rokovanie sa týkalo spolocného plánu zatvorenia závodu spolocnosti Atochem na výrobu PS. Komisia v dôsledku toho zotrvala na svojom závere, ze stretnutie sa týkalo oboch týchto výrobkov. 281 Je potrebné poznamenat, ze údaje vyplývajúce z týchto odpovedí na oznámenie o výhradách sa týkajú v prvom rade obsahu stretnutia spolocností Degussa a Solvay, a nie stretnutia spolocnosti Degussa a zalobkyne. Tieto údaje sa týkajú iba otázky, ci sa toto stretnutie týkalo oboch výrobkov, alebo len PV. Komisia iba uviedla, ze Degussa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne potvrdila predtým poskytnutú informáciu. 282 Za týchto podmienok nemozno predmetné spresnenia poskytnuté spolocnostami Solvay a Degussa v ich odpovediach na oznámenie o výhradách povazovat za obsahujúce novú skutocnost v neprospech zalobkyne. 283 Co sa týka toho istého stretnutia, zalobkyna tvrdí, ze sa nemohla oboznámit s prípadnými vyjadreniami spolocnosti Solvay vo veci telefonického hovoru, ktorý od nej zalobkyna údajne prijala. 284 Je potrebné poznamenat, ze hoci vyhlásenie spolocnosti Solvay týkajúce sa informácie poskytnutej zalobkyni (odôvodnenie c. 172 napadnutého rozhodnutia) tiez poukazuje na predmetné stretnutie, dôkazy uvedené v odôvodneniach c. 239 az 242 napadnutého rozhodnutia, ktoré Komisia predlozila v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zo 6. januára 2010, sa vôbec nezmienujú o telefonickom kontakte medzi spolocnostou Solvay a zalobkynou. Tvrdenie zalobkyne zalozené na údajnom pouzití novej skutocnosti v jej neprospech, ktorá vyplýva z odpovede spolocnosti Solvay na oznámenie o výhradách, teda nie je dôvodné. 285 Zalobkyna po tretie tvrdí, ze Komisia vychádzala z odpovede spolocnosti Solvay na oznámenie o výhradách, aby potvrdila vyjadrenie spolocnosti Degussa, podla ktorého sa zalobkyna zúcastnila na stretnutí v novembri 1999 v Bruseli (odôvodnenia c. 273 az 275 napadnutého rozhodnutia). 286 Z odôvodnenia c. 275 napadnutého rozhodnutia, ako aj z dôkazov predlozených Komisiou v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zo 6. januára 2010 vyplýva, ze Solvay vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách iba uviedla, ze o tomto stretnutí nemala informácie, ale potvrdila, ze sa na nom zúcastnila. Solvay bez spochybnenia protiprávneho obsahu rokovaní okrem toho uviedla, ze v tom case bol skutocný stav trhu taký, ze výrobcovia zacínali uplatnovat nezávislé ceny, aby zvýsili svoje podiely na trhu. 287 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze v tom istom odôvodnení - "kedze Solvay potvrdila vyhlásenie spolocnosti Atofina a kedze Atofina, Kemira a Solexis nespochybnili obsah tohto stretnutia tak, ako je uvedený v oznámení o výhradách" - Komisia nezmenila svoj záver týkajúci sa predmetného stretnutia, pricom za vierohodnú povazovala skutocnost, ze toto stretnutie sa konalo "v rovnakom kontexte a za rovnakých podmienok, ako sú tie, ktoré charakterizovali konanie ostatných stretnutí kartelu pocas tohto istého obdobia," ako aj úcast zalobkyne. 288 Z týchto úvah vyplýva, ze vyjadrenie spolocnosti Solvay v jej odpovedi na oznámenie o výhradách predstavovalo v súbore nepriamych dôkazov zohladnenom Komisiou, pokial ide o predmetné stretnutie, nanajvýs vedlajsí dôkaz. Vyjadrenie spolocnosti Solvay, v ktorom potvrdila svoju úcast na predmetnom stretnutí, nemohlo - najmä vzhladom na jeho obsah - predstavovat doplnujúci dôkaz, pokial ide o úcast zalobkyne na porusení. 289 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze Komisia vychádzala z nových skutocností v jej neprospech, ktoré sa zakladali na nesprístupnených castiach odpovedí na oznámenie o výhradách, a nemôze preto namietat nesprístupnenie týchto skutocností. - O údajných skutocnostiach v prospech zalobkyne zalozených na odpovediach spolocností Solvay a Degussa na oznámenie o výhradách 290 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia nie je povinná z vlastnej iniciatívy sprístupnit dokumenty, ktoré sa nenachádzajú v jej vysetrovacom spise a ktoré nemá v úmysle pouzit v konecnom rozhodnutí v neprospech dotknutých subjektov (rozsudky Súdu prvého stupna Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 383, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 340). 291 V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ze zalobkyna v priebehu správneho konania nepoziadala o prístup k odpovediam spolocností Degussa a Solvay na oznámenie o výhradách, ale ze podala ziadost v tomto zmysle 18. mája 2006 po tom, co jej bolo napadnuté rozhodnutie oznámené. Komisia túto ziadost zamietla 2. júna 2006. 292 Pokial ide o dokumenty, ktoré Komisia nie je vo vseobecnosti povinná sprístupnit z vlastnej iniciatívy, je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna sa v zásade nemôze oprávnene odvolávat na neoznámenie údajných skutocností v jej prospech, ktoré sú obsiahnuté v predmetných odpovediach, vzhladom na to, ze v priebehu správneho konania nepoziadala o prístup k týmto odpovediam (pozri v tomto zmysle rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 383). 293 Táto úvaha nie je spochybnená skutocnostou, ze Komisia oznámila zalobkyni niektoré výnatky z predmetných odpovedí (pozri bod 272 vyssie). 294 Ak chce totiz Komisia vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách, predmetná cast predstavuje skutocnost v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (pozri v tomto zmysle rozsudky Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 386, a Avebe/Komisia, uz citovaný v bode 270 vyssie, bod 50). 295 Hoci je teda Komisia povinná dotknutým podnikom sprístupnit casti odpovede na oznámenie o výhradách, ktoré obsahujú vsetky relevantné informácie vo vztahu k uvedenej skutocnosti v ich neprospech, nie je povinná rozsírit toto sprístupnenie na ostatné casti predmetnej odpovede, ktoré s uvedenou skutocnostou nesúvisia. 296 Okrem toho aj za predpokladu, ze argumentáciu zalobkyne treba chápat ako úsilie preukázat, ze Komisia mala konstatovat existenciu skutocností v prospech zalobkyne v predmetných odpovediach, a teda ich mala z vlastnej iniciatívy oznámit zalobkyni, je potrebné poukázat na to, ze v rámci takej argumentácie je zalobkyna povinná predlozit prvý nepriamy dôkaz uzitocnosti dotknutých odpovedí pre jej obhajobu. 297 Musí najmä uviest predmetné prípadné skutocnosti vo svoj prospech alebo predlozit nepriamy dôkaz potvrdzujúci ich existenciu, a teda ich uzitocnost pre potreby konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 351 az 359). 298 V prejednávanej veci vsak zalobkyna s výnimkou tvrdení, ktoré boli preskúmané a zamietnuté v bodoch c. 276 a 277 vyssie, neuvádza v zalobe ziadnu konkrétnu argumentáciu, pokial ide o prípadnú existenciu skutocností v jej prospech v nesprístupnených castiach odpovedí na oznámenie o výhradách. 299 Výhradu zalobkyne zalozenú na údajných skutocnostiach v jej prospech, ktoré sú obsiahnuté v nesprístupnených castiach odpovedí spolocností Solvay a Degussa na oznámenie o výhradách, preto nemozno prijat. - O dokumente spolocnosti Solvay 300 Zalobkyna na pojednávaní uviedla novú argumentáciu týkajúcu sa dokumentu spolocnosti Solvay, ktorý Komisia predlozila v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zo 6. januára 2010. Tento dokument, ktorý nebol sprístupnený v rámci správneho konania, sa podla zalobkyne uvádza nielen ako dôkaz v jej neprospech, ale obsahuje tiez dôkazy v jej prospech, pokial ide o obsah predmetného stretnutia. 301 Pokial ide o dokument, ktorý Komisia predlozila po skoncení písomnej casti konania, vzhladom na poziadavky stanovené v clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku je potrebné predmetnú argumentáciu povazovat za prípustnú. 302 Z vecného hladiska, pokial ide o tvrdenia zalobkyne zalozené na údajnej skutocnosti v jej neprospech, je potrebné poznamenat, ze hoci Komisia predmetný dokument predlozila v rámci dôkazov v spise uvádzaných na podporu konstatovaní týkajúcich sa stretnutia z 26. novembra 1997 v Bruseli (odôvodnenia c. 198 a 199 napadnutého rozhodnutia), tento dokument sa v skutocnosti nenachádza medzi dôkazmi v spise uvedenými v spomenutých odôvodneniach napadnutého rozhodnutia. 303 Ako totiz Komisia uviedla na pojednávaní, pricom zalobkyna jej neprotirecila, uvedený dokument je prepisom vyhlásenia spolocnosti Solvay, ktoré spocívalo v ústnom vyhlásení, ktoré bolo následne písomne potvrdené. Iba písomná verzia, ktorá je strucnejsia, bola zahrnutá do spisu a uvedená v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 198 a poznámka pod ciarou c. 217 napadnutého rozhodnutia). 304 Komisia uvádza, ze v rámci prístupu k spisu, ktorý bol zalobkyni poskytnutý, bol predmetný dokument výslovne citovaný ako interný dokument Komisie a pri vypracovaní napadnutého rozhodnutia nebol pouzitý. 305 V prípade neexistencie dôkazu o tom, ze Komisia predmetný dokument skutocne zohladnila, teda nemozno tento dokument povazovat za nesprístupnenú novú skutocnost v neprospech zalobkyne. 306 Pokial ide o údajné skutocnosti v prospech zalobkyne, je potrebné poukázat na to, ze na úcely dodrzania práva na obhajobu musí spis zostavený Komisiou zahrnat vsetky relevantné dokumenty, ktoré boli získané pocas vysetrovania. Osobitne, hoci je pravda, ze je dovolené vylúcit zo správneho konania dôkazy, ktoré nemajú ziadny vztah so skutkovými a s právnymi tvrdeniami uvedenými v oznámení o výhradách, a preto nie sú vôbec relevantné pre vysetrovanie, nemôze prinálezat iba Komisii, aby urcila dokumenty, ktoré sú uzitocné pre obhajobu dotknutého podniku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 126). 307 Komisia v tomto smere v prejednávanej veci nevyhovela týmto poziadavkám, kedze zo spisu vylúcila predmetný dokument, ktorý obsahuje prepis ústneho vyhlásenia spolocnosti Solvay, ktoré sa týka jedného zo stretnutí uvedených v napadnutom rozhodnutí, hoci písomné vyhlásenie toho istého podniku vo vztahu k tomuto stretnutiu bolo zohladnené ako dôkaz relevantný pre vysetrovanie. 308 Je vsak potrebné pripomenút, ze také pochybenie môze mat vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia iba vtedy, ak mohlo ovplyvnit priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia na úkor zalobkyne, ktorá je povinná preukázat, ze by nesprístupnený dokument v jej prospech mohla pouzit na svoju obhajobu, a najmä ze by sa mohla odvolávat na skutocnosti, ktoré sa nezhodovali so závermi Komisie, ku ktorým dospela v stádiu oznámenia výhrad, a teda mohla akýmkolvek spôsobom ovplyvnit závery uvedené v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 265 vyssie). 309 Zalobkyna v tejto súvislosti uvádza, ze nesprístupnená verzia vyhlásenia spolocnosti Solvay obsahuje informácie o nedostatku dôvery medzi výrobcami, ktoré mohli ovplyvnit konstatovanie protiprávneho obsahu stretnutia z 26. novembra 1997. 310 Je potrebné poznamenat, ze nesprístupnená verzia vyhlásenia obsahuje urcité vyjadrenia zástupcu spolocnosti Solvay, ktoré uvádza zalobkyna a ktoré opisujú "vojnovú atmosféru" medzi úcastníkmi rokovaní, ktorí sa nepovazovali za "konkurentov, ale [za] nepriatelov", zatial co "na to, aby ludia zacali spolu znova hovorit..., aby si navzájom dôverovali, ze ceny sa zvýsia a ze iní z toho nebudú tazit s cielom prebrat zákazníkov, bolo potrebné príjemné miesto". 311 Je potrebné poznamenat, ze hoci niektoré casti ústneho vyhlásenia spolocnosti Solvay, najmä tie vyssie citované, nie sú prevzaté v písomnej verzii toho istého vyhlásenia, ktoré je kratsie a bolo ako jediné zahrnuté do spisu, nic to nemení na tom, ze obsah oboch týchto verzií sa relevantným spôsobom nelísi. 312 Casti uvádzané zalobkynou, ktoré poukazujú na atmosféru nedôvery medzi vtedajsími výrobcami, ktorú Komisia navyse konstatovala vo vztahu k inému stretnutiu, ktoré sa uskutocnilo v tom istom období (odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia), totiz nemôzu mat vplyv na posúdenie kolúznej povahy predmetného stretnutia, ktoré vyplýva zo súboru nepriamych dôkazov uvedených v odôvodneniach c. 198 az 205 napadnutého rozhodnutia. Solvay v tom istom vyhlásení predovsetkým výslovne uviedla protiprávnu povahu rokovaní, pricom specifikovala, ze "pocas [predmetnej] vecere sa úcastníci dohodli, ze sa pokúsia zvýsit ceny, aby dosiahli... od 1. januára 1998" (odôvodnenie c. 203 napadnutého rozhodnutia). 313 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné konstatovat, ze hoci ide o pochybenie, neuvedenie predmetného prepisu ústneho vyhlásenia v spise nemohlo ovplyvnit závery, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí vo vztahu k predmetnému stretnutiu. 314 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, treba zalobný dôvod zalozený na porusení práva na obhajobu v celom rozsahu zamietnut. O tretom zalobnom dôvode, týkajúcom sa stanovenia výsky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 315 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze výska jej pokuty prekracuje 10 % jej obratu dosiahnutého v priebehu roka 2005, cím je porusený clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 316 Táto suma je okrem toho neprimeraná vzhladom na minimálnu úcast zalobkyne na cinnostiach kartelu. Komisia mohla nanajvýs konstatovat, ze zalobkyna sa dopustila "formálneho porusenia" clánku 81 ES, kedze jej zamestnanci na stretnutiach na zaciatku roku 1999 v Miláne a v decembri 1999 vo Fribourgu poculi rozhovory, ktoré "sklzli" od dovolených tém k "nevhodným" témam. 317 Dlzka trvania úcasti zalobkyne na porusení by teda mala byt znízená na jeden rok, s následným znízením pokuty. Rovnako by pokuta mala byt znízená vzhladom na pasívnu alebo nasledovatelskú úlohu zalobkyne pri porusení, ktorá vyplýva iba z prítomnosti na dvoch predmetných stretnutiach bez aktívnej úcasti na rokovaniach. 318 Okrem toho vsetky ostatné podniky s výnimkou spolocnosti Caffaro, ktorej pokuta bola pre jej pasívnu úlohu znízená, skutocne organizovali stretnutia kartelu. Zalobkyna vsak stretnutia kartelu neorganizovala ani nehostila. Patrila medzi "neposlusných ziakov", kedze prebrala podiely na trhu spolocností Kemira, Degussa a Solvay a oznámila spolocnosti EKA Chemicals, ze bude pokracovat v realizácii predaja v Skandinávii "podla pokynov, ktoré dostala od vedenia". Zalobkyna bola prícinou neúspechu stretnutí kartelu v Seville, kedze odmietla "drzat krok", a nebola pozvaná na stretnutie v nasledujúci den. 319 Napokon v rámci rozdielneho zaobchádzania bola zalobkyna zaradená do rovnakej kategórie ako iné podniky, ktoré mali v roku 1999 podiely na trhu od 9 do 11 %. V roku 1994, ked sa kartel údajne zacal, zalobkyna mala pätpercentný podiel na trhu a pocas trvania kartelu sa jej podarilo sútazným správaním svoj podiel na trhu zdvojnásobit. Je nelogické, ze jej bola ulozená pokuta v rovnakej výske, ako je pokuta ulozená aktívnym clenom kartelu. 320 Zalobkyna v replike opätovne tvrdí, ze pri porusení zohrávala pasívnu úlohu, co potvrdzujú casté staznosti ostatných úcastníkov kartelu na jej sútazné cinnosti, ktoré viedli k tomu, ze zdvojnásobila svoje podiely na trhu, ako aj "formálna" povaha jej údajnej úcasti na porusení, kedze zalobkyna síce zostala na dvoch stretnutiach, pocas ktorých sa konali "nevhodné" rokovania, ale aktívne sa na týchto rokovaniach nezúcastnila. Komisia sa okrem toho nesprávne pokúsa prirovnat legálnu úcast na zasadnutiach CEFIC, ktorá je obchodnou organizáciou, k úcasti na cinnostiach tvoriacich kartel. 321 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 322 V rámci tohto zalobného dôvodu uvedeného na podporu zalobných návrhov smerujúcich k znízeniu pokuty zalobkyna uvádza tri výhrady. 323 Zalobkyna po prvé namieta porusenie clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003, pricom tvrdí, ze Komisia bola povinná uplatnit uvedené ustanovenie a zohladnit jej samostatný obrat, a nie spolocný obrat jej materskej spolocnosti a jej samotnej. 324 Je potrebné pripomenút, ze horná hranica 10 % obratu stanovená v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 sa musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností, ktoré tvoria hospodársky subjekt zodpovedný za sankcionované porusenie (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 528). Naproti tomu, ak sa táto hospodárska jednotka medzicasom rozpadla, kazdý subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené, má právo, aby sa nan predmetná horná hranica uplatnila individuálne (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 390). 325 Vzhladom na tieto úvahy nemôze táto výhrada uspiet. Zalobkyna totiz nespochybnuje konstatovanie Komisie, ze FMC a ona tvorili jediný hospodársky subjekt zodpovedný za porusenie a z tohto dôvodu boli za predmetné porusenie zodpovedné spolocne a nerozdielne. Zalobkyna netvrdí ani to, ze sa tento subjekt rozpadol pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 326 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze dlzka trvania jej úcasti na porusení by mala byt znízená na jeden rok, s následným znízením pokuty. Komisia totiz podla zalobkyne mohla nanajvýs konstatovat, ze zalobkyna sa dopustila "formálneho porusenia" clánku 81 ES, kedze jej zamestnanci na stretnutiach v roku 1999 v Miláne a vo Fribourgu poculi rozhovory, ktoré "sklzli" od dovolených k "nevhodným" témam. 327 Je potrebné konstatovat, ze táto výhrada sa zhoduje s prvým zalobným dôvodom zalozeným na spochybnení porusenia a z dôvodov uvedených v bodoch 245 az 254 vyssie sa teda musí zamietnut. 328 Zalobkyna po tretie tvrdí, ze Komisia mala uznat v jej prospech polahcujúcu okolnost zalozenú na jej pasívnej úlohe pri porusení. 329 V prvom rade je potrebné poznamenat, ze hoci Komisia uvádza, ze zalobkyna sa pocas správneho konania výslovne neodvolala na svoju pasívnu úlohu, táto úvaha nemá vplyv na prípustnost tejto výhrady (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 194). 330 Podniky, ktorým je oznámenie o výhradách urcené, totiz nie sú povinné osobitne poziadat o priznanie polahcujúcich okolností. Okrem toho, pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, Komisia je povinná preskúmat závaznost úcasti kazdého z nich na porusení, aby zistila, ci vo vztahu k nim existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, najmä ak ide - ako je to v prejednávanej veci - o polahcujúcu okolnost výslovne uvedenú v demonstratívnom výpocte uvedenom v bode 3 usmernení. 331 Pokial ide o vecnú stránku, je potrebné dalej pripomenút, ze "výlucne pasívna alebo nasledovatelská úloha podniku" pri porusení môze, pokial sa preukáze, predstavovat polahcujúcu okolnost v súlade s bodom 3 prvou zarázkou usmernení, pricom táto pasívna úloha znamená, ze dotknutý podnik zaujal "rezervovaný postoj", teda sa aktívne nezúcastnil na vypracovaní protisútaznej dohody alebo protisútazných dohôd (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia (T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 167). 332 Spomedzi skutocností, ktoré môzu odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho výrazne menej castú úcast na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, bez ohladu na dlzku trvania jeho úcasti na porusení alebo tiez existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (pozri rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 329 vyssie, bod 164 a tam citovanú judikatúru). V kazdom prípade je potrebné zohladnit vsetky relevantné okolnosti daného prípadu. 333 Pokial ide o uplatnenie polahcujúcich okolností, Komisia podla ustálenej judikatúry disponuje urcitou mierou volnej úvahy (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 307, a Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 602). 334 Zalobkyna v prejednávanej veci po prvé tvrdí, ze jej úloha pri porusení vyplýva iba z prítomnosti na dvoch stretnutiach týkajúcich sa PS - na stretnutí zaciatkom roka 1999 v Miláne a na stretnutí v decembri 1999 vo Fribourgu - bez akejkolvek aktívnej úcasti na rokovaniach. Zalobkyna tvrdí, ze bola prícinou neúspechu stretnutí v Seville, kedze odmietla "drzat krok". Komisia sa okrem toho nesprávne pokúsila prirovnat jej legálnu úcast na zasadnutiach CEFIC k úcasti na protiprávnych cinnostiach. 335 Je potrebné poznamenat, ze táto argumentácia nemôze uspiet, kedze spocíva v celom rozsahu na tvrdeniach, ktoré boli zamietnuté v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu, najmä v bodoch 154 az 167, 202 az 221 a 245 az 254 vyssie. 336 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze jej úloha bola odlisná od úlohy vsetkých ostatných úcastníkov kartelu s výnimkou spolocnosti Caffaro, ktorej pasívnu úlohu Komisia uznala. Zalobkyna tvrdí, ze patrila medzi "neposlusných ziakov", kedze prebrala podiely na trhu spolocností Kemira, Degussa a Solvay a oznámila spolocnosti EKA Chemicals, ze bude pokracovat v realizácii predaja v Skandinávii. Jej pasívnu úlohu pri porusení údajne potvrdzujú staznosti ostatných úcastníkov kartelu na sútazné cinnosti zalobkyne, ako aj významný rast jej podielu na trhu v priebehu obdobia porusenia. 337 Ako vsak vyplýva z vyssie uvedeného preskúmania prvého zalobného dôvodu, Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze zalobkyna bola zastúpená alebo informovaná, pokial ide o väcsinu tajných stretnutí v období od 29. mája 1997 do 13. decembra 1999, ktoré sa uvádzajú v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyna nemôze v tomto smere oprávnene tvrdit, ze jej úcast bola ovela zriedkavejsia ako úcast ostatných úcastníkov kartelu. Spôsoby tejto úcasti, konkrétne skutocnost, ze zalobkyna sa na niektorých stretnutiach fyzicky nezúcastnila, ale bola o nich informovaná telefonicky, sú v súlade s utajenou povahou ich priebehu a vôbec nesvedcia o výlucne pasívnej alebo nasledovatelskej úlohe zalobkyne. 338 Skutocnost, ze zalobkyna patrila ku skupine, ktorú spolocnosti Degussa a Solvay nazývali "zlými" alebo "neposlusnými ziakmi", nemôze preukázat, ze jej postoj sa významne odlisoval od postoja ostatných úcastníkov kartelu. Islo totiz o skupinu, ktorá zdruzovala styroch z ôsmich úcastníkov kartelu, a to malých výrobcov PV, ktorí chceli zvýsit celkovú výrobnú kapacitu na úkor cien (odôvodnenie c. 130 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na konstatovania Komisie, ktoré zalobkyna nespochybnila (pozri body 162 a 163 vyssie), skutocnost, ze záujmy tejto skupiny výrobcov sa nezhodovali so stratégiou, ktorú navrhli velké subjekty na trhu - Degussa a Solvay (odôvodnenia c. 139 a 166 napadnutého rozhodnutia) -, neznamená, ze títo výrobcovia zaujali cisto pasívny alebo nasledovatelský postoj. 339 Hoci zalobkyna navyse tvrdí, ze ostatní výrobcovia sa stazovali na jej sútazné cinnosti na trhu, neuvádza nijaké výslovné vyhlásenie v tomto zmysle, ktoré by mohlo preukázat jej pasívne správanie v rámci kartelu. 340 Zalobkyna totiz vychádza z vyhlásení svojich vlastných zamestnancov týkajúcich sa agresívnej sútaznej stratégie, ktorú prijala. Poukazuje tiez na niektoré údaje, ktoré sa týkajú výlucne obdobia pred zaciatkom jej úcasti na porusení 29. mája 1997, konkrétne na poznámku týkajúcu sa stretnutia spolocností EKA Chemicals a Kemira z 31. januára 1994, ktorá uvádza, ze Kemira "stratila... vo Francúzsku v prospech spolocností FMC a AL", na vyhlásenie spolocnosti Atofina týkajúce sa "pripomienky spolocnosti Degussa k vývoju podielov na trhu od roku [1988/1989] do roku [1995] s velmi silným prepadom [podielov] spolocností Solvay a Degussa v prospech [mnohých dalsích podnikov, vrátane zalobkyne]", ako aj na vyjadrenie spolocnosti EKA Chemicals, ze "FMC a Ausimont v priebehu roka 1996 agresívnym pôsobením na ceny zvýsili svoje podiely na trhu" a na "konci [roka 1996] ich konkurenti... agresívne reagovali v snahe získat svoje pozície spät". 341 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je potrebné konstatovat, ze zalobkyna neuviedla tvrdenie, ktoré by mohlo preukázat, ze jej úloha v karteli bola výlucne pasívna alebo nasledovatelská. 342 Zalobkyna napokon bez uvedenia presnej argumentácie vytýka Komisii, ze nezohladnila skutocnost, ze sa jej podarilo podstatne zvýsit svoj podiel na trhu s PV od roku 1994 do roku 1999, cize pocas trvania kartelu. 343 Treba poznamenat, ze zalobkyna touto argumentáciou nespochybnuje úvahy týkajúce sa rozdielneho zaobchádzania, kedze pripústa, ze bola zaradená do rovnakej kategórie ako podniky, ktoré mali v roku 1999 podobné podiely na trhu. Zalobkyna naproti tomu tvrdí, ze predmetná okolnost preukazuje agresívnu sútaznú úlohu, ktorú napriek svojej úcasti na karteli údajne zohrávala na trhu a ktorá sa môze zohladnit v rámci polahcujúcich okolností. 344 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze hoci zalobkyna poukazuje na zvýsenie svojho podielu na trhu s PV v období od roku 1994 do roku 1999, toto údajné zvýsenie je podla informácií, ktoré predlozila samotná zalobkyna, podstatne mensie pocas obdobia porusenia, ktoré bolo vo vztahu k nej konstatované, konkrétne od roku 1997 do roku 1999. 345 Podla bodu 3 druhej zarázky usmernení "nerealizovanie v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík" môze predstavovat polahcujúcu okolnost, pokial dotknutý podnik preukáze, ze v období, ked bol úcastníkom protiprávnych dohôd, sa skutocne zdrzal ich uplatnovania tým, ze sa na trhu správal sútazne alebo ze prinajmensom jednoznacne a vo významnej miere porusil povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie (pozri rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 329 vyssie, bod 196 a tam citovanú judikatúru). 346 Okrem toho samotná skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na zosúladení s jeho konkurentmi je preukázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na com sa dohodol so svojimi konkurentmi, pricom na trhu uplatnoval viac-menej nezávislú politiku, nepredstavuje nevyhnutne skutocnost, ktorá sa musí zohladnit ako polahcujúca okolnost. Nemozno vylúcit, ze tento podnik sa iba pokúsil vyuzit kartel vo svoj prospech (pozri rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, body 772 a 773 a tam citovanú judikatúru). 347 Samotná skutocnost, ze sa zalobkyni podarilo zvýsit svoj podiel na trhu s PV, nestací v prejednávanej veci na preukázanie toho, ze sa skutocne zdrzala uplatnovania protiprávnych dohôd, ktoré zahrnali zvysovanie cien a rozdelenie trhov, tým, ze sa na trhu správala sútazne. Táto okolnost teda neodôvodnuje priznanie polahcujúcich okolností v jej prospech, kedze nemozno vylúcit, ze zalobkyni sa iba podarilo vyuzit kartel vo svoj prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 629 a tam citovanú judikatúru). 348 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, treba výhrady uvedené v rámci tohto zalobného dôvodu zamietnut. 349 Preto treba zalobu v celom rozsahu zamietnut. O trovách 350 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je potrebné ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. FMC Foret, SA, je povinná nahradit trovy konania. Vadapalas Dittrich Truchot Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na údajnom nesprávnom posúdení dôkazov o úcasti zalobkyne na porusení Tvrdenia úcastníkov konania - O telefonických hovoroch prijatých zalobkynou - O kontaktoch nadviazaných v rámci zasadnutí CEFIC - O stretnutí z 13. júla 1998 v Königswinteri - O stretnutí so spolocnostou Degussa 28. septembra 1998 v Bruseli - O rokovaniach týkajúcich sa PS - Tvrdenia uvedené v rámci repliky Posúdenie Vseobecným súdom - Úvodné poznámky - O dôkazoch o úcasti zalobkyne na porusení - O mnohostranných stretnutiach z 28. a 29. mája 1997 v Seville - O telefonických hovoroch prijatých zalobkynou - O kontaktoch nadviazaných v rámci zasadnutí CEFIC - O stretnutí z 13. júla 1998 v Königswinteri - O stretnutí so spolocnostou Degussa z 28. septembra 1998 v Bruseli - O stretnutiach týkajúcich sa PS - Záver O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení práva na obhajobu v rámci prístupu k spisu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O údajných skutocnostiach v neprospech zalobkyne zalozených na odpovediach spolocností Solvay a Degussa na oznámenie o výhradách - O údajných skutocnostiach v prospech zalobkyne zalozených na odpovediach spolocností Solvay a Degussa na oznámenie o výhradách - O dokumente spolocnosti Solvay O tretom zalobnom dôvode, týkajúcom sa stanovenia výsky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwm5oOM/L95312-7057TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXwm5oOM/L95312-7057TMP.html#Footref*