Vec T-190/06 Total SA a Elf Aquitaine SA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Právo na obhajobu - Prezumpcia neviny - Povinnost odôvodnenia - Rovnost zaobchádzania - Zásada individualizácie trestov a sankcií - Zásada zákonnosti trestných cinov a trestov - Zásada riadnej správy vecí verejných - Právna istota - Zneuzitie právomoci - Pokuty" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah - Respektovanie práva na obhajobu - Rozsah (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27) 4. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze - Rozhodnutie, ktoré je urcené viacerým osobám (Clánky 81 ES, 82 ES a 253 ES) 5. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jedinému podniku, ktorý tvorí táto dcérska spolocnost a jej materská spolocnost - Nevedomost materskej spolocnosti o protiprávnom správaní jej dcérskej spolocnosti - Vylúcenie (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Polahcujúce okolnosti - Povinnost zohladnit pokuty uz ulozené za iné protisútazné cinnosti - Neexistencia (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 1. Správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. Je to tak preto, lebo v takej situácii sú materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. Vlastnícka struktúra dcérskej spolocnosti predstavuje dostatocné kritérium na uplatnenie uvedenej domnienky bez toho, aby bola Komisia povinná uviest doplnujúce dôkazy týkajúce sa skutocného uplatnovania vplyvu materskej spolocnosti. Na tomto závere nic nemení skutocnost, ze takéto doplnujúce dôkazy bolo mozné nájst v iných veciach. Uplatnenie predmetnej domnienky totiz nezávisí od existencie takýchto dôkazov. Tiez sa nevyzaduje, aby Komisia na tento úcel preukázala, ze materská spolocnost v case skutkových okolností vedela o protiprávnom správaní svojej dcérskej spolocnosti. Ked Komisia vo vztahu ku vsetkým spolocnostiam, ktorým bolo urcené rozhodnutie o ulození pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze, konstatovala, ze ovládanie celého alebo takmer celého základného imania dcérskej spolocnosti v prípade neexistencie tvrdenia, ktoré by vyvracalo domnienku vyplývajúcu z tejto kontroly, postacuje na pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti, pricom boli uvedené doplnujúce dôkazy o vplyve niektorých dotknutých materských spolocností na ich dcérske spolocnosti - pokial boli k dispozícii -, a to bud na potvrdenie záveru, ktorý uz nálezite vyplýval z kontroly nad celým základným imaním dcérskej spolocnosti, alebo ako reakcia na tvrdenia, ktoré uviedli dotknuté podniky, skutocnost, ze vo vztahu k niektorým spolocnostiam, ktorým bolo rozhodnutie urcené, Komisia okrem domnienky uviedla doplnujúce nepriame dôkazy o rozhodujúcom vplyve materských spolocností, nemôze znamenat, ze pouzité zásady neboli v prípade vsetkých spolocností, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, rovnaké a ze bola porusená zásada rovnosti zaobchádzania. (pozri body 35 - 38, 49, 50, 190, 196) 2. Ked Komisia uplatnuje domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, aby pripísala materskej spolocnosti protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti, musí dotknutá materská spolocnost predlozit dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. V tejto súvislosti je potrebné vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi touto dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou, ktoré môzu byt v jednotlivých prípadoch odlisné. Toto posúdenie sa najmä nemá obmedzovat len na okolnosti súvisiace s obchodnou politikou dcérskej spolocnosti v prísnom zmysle slova, ako je distribucná alebo cenová stratégia. Predmetnú domnienku najmä nemozno vyvrátit iba preukázaním toho, ze dcérska spolocnost riadi tieto konkrétne aspekty svojej obchodnej politiky bez toho, aby v tejto súvislosti dostávala pokyny. Rovnako hoci prepojenie riaditelov materskej spolocnosti a dcérskej spolocnosti predstavuje dôkaz o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu, neexistencia takého prepojenia nemôze predstavovat dostatocný dôkaz o samostatnosti dcérskej spolocnosti. Okolnost, ze materská spolocnost je neprevádzkový holding nestací sama osebe na vylúcenie toho, ze uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost najmä tým, ze koordinovala financné investície v rámci skupiny. V kontexte skupiny spolocností je totiz holding spolocnostou, ktorej poslaním je preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a ktorej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia. Navyse v skupine spolocností je rozdelenie úloh bezným javom, ktorý nestací na vyvrátenie domnienky, ze materské a ich dcérske spolocnosti tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. To platí aj pokial ide o skutocnost, ze dcérska spolocnost pôsobí na trhu vo vlastnom mene a na svoj úcet, a nie ako zástupkyna svojej materskej spolocnosti. Nijaký záver nemozno vyvodit ani zo skutocnosti, ze materská spolocnost nikdy nemala spolocných zákazníkov so svojou dcérskou spolocnostou, ze nepôsobila na trhoch, na ktorých pôsobila jej dcérska spolocnost, a na súvisiacich trhoch, ze cinnost týkajúca sa dotknutých výrobkov predstavuje len velmi malú cast celkového obratu materskej spolocnosti a ze tieto výrobky sú len jednými z mnohých produktov cinnosti dcérskej spolocnosti. Okrem toho vzhladom na to, ze samostatnost dcérskej spolocnosti sa neposudzuje len vzhladom na aspekty prevádzkového riadenia podniku, skutocnost, ze táto dcérska spolocnost nikdy nezaviedla v prospech svojej materskej spolocnosti specifickú informacnú politiku týkajúcu sa dotknutého trhu, nemôze stacit na preukázanie jej samostatnosti. Rovnako to, ze podnik nevystupuje ako jediná kontaktná osoba tak v priebehu správneho konania, ako aj vo fáze sporového konania, neumoznuje vyvodit záver, ze dotknutá dcérska spolocnost je vo vztahu k svojej materskej spolocnosti alebo svojim materským spolocnostiam samostatná. Okrem toho Komisia nie je oprávnená pripísat materskej spolocnosti porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, na základe priamej úcasti tejto spolocnosti na porusení, ale na základe toho, ze tieto spolocnosti predstavujú jeden podnik. Takéto pripísanie teda nemozno spochybnit tým, ze dcérska spolocnost neinformovala materskú spolocnost a ze materská spolocnost sa dozvedela o existencii kartelu az po setreniach, ktoré vykonala Komisia v priestoroch dcérskej spolocnosti. Napokon vnímanie imidzu spolocnosti tretími osobami ako také nemôze stacit na preukázanie toho, ze dcérska spolocnost je vo vztahu k svojej materskej spolocnosti alebo svojim materským spolocnostiam samostatná. (pozri body 55 - 57, 65, 68, 71 - 73, 75, 76, 78) 3. Respektovanie práva na obhajobu predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému zamýsla ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti uplatnené voci nemu, akými sú vytýkané skutocnosti, ich posúdenie a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uviest svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré bolo voci nemu zacaté. Oznámenie o výhradách musí najmä jednoznacne urcovat právnickú osobu, ktorej môzu byt ulozené pokuty, musí byt urcené tejto osobe a musí v nom byt uvedené, v akom postavení sa tejto osobe namietané skutocnosti vytýkajú. Pokial teda spolocnost, proti ktorej sa predmetná domnienka pouzije, môze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a pocas vypocutia pred vysetrovatelom uviest vsetky skutkové a právne okolnosti s cielom spochybnit túto domnienku a pokial Komisia musí zohladnit tieto okolnosti a na základe nich prípadne upustit od výhrad, v prípade ktorých sa preukázalo, ze sú nedôvodné, zásada rovnosti zbraní je dodrzaná. Navyse Komisia nie je povinná prijat vysetrovacie opatrenia vo vztahu k podniku pred zaslaním oznámenia o výhradách, ked sa domnieva, ze inak má informácie, ktoré odôvodnujú zaslanie takého oznámenia. Ani z kódexu osvedcených postupov Komisie nevyplýva pre nu nijaká povinnost prijat pred prijatím oznámenia o výhradách vo vztahu ku vsetkým právnym subjektom, ktoré tvoria dotknutý podnik, vysetrovacie opatrenia. Napokon ked Komisia uplatnuje domnienku, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost, v prípade, ak materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti, a na základe nej vyvodzuje solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti, nemozno konstatovat, ze Komisia uznáva túto materskú spolocost a priori za "vinnú", kedze uvedená spolocnost môze vyvrátit vyssie uvedenú domnienku uplatnenú v oznámení o výhradách preukázaním samostatnosti svojej dcérskej spolocnosti. Prijatie oznámenia o výhradách Komisiou nie je mozné v ziadnom prípade povazovat za dôkaz viny dotknutého podniku. V opacnom prípade by zacatie kazdého konania v tejto oblasti mohlo potenciálne porusovat zásadu prezumpciu neviny. (pozri body 105 - 107, 118, 120, 125 - 127) 4. Odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia v nom byt jasne a jednoznacne uvedené úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslusný súd vykonat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázku, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, treba posúdit nielen so zretelom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj vsetky právne pravidlá upravujúce príslusnú oblast. Ked je rozhodnutie podla clánku 81 ES urcené viacerým subjektom a vyvoláva otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým spomedzi nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie teda musí vo vztahu k materskej spolocnosti povazovanej za solidárne zodpovednú za porusenie obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti. V kazdom prípade je Komisia povinná výslovne uviest svoje úvahy iba v prípade, ak v rámci svojej rozhodovacej praxi prijme rozhodnutie, ktoré znacne prekracuje rámec predchádzajúcich rozhodnutí. V takom prípade teda nestací, aby Komisia uviedla strucné odôvodnenie najmä s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax. Navyse ked Komisia vychádza z domnienky, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, a dotknuté spolocnosti pocas správneho konania predlozili dôkazy, ktoré mali vyvrátit túto domnienku, rozhodnutie musí obsahovat dostatocné uvedenie dôvodov odôvodnujúcich stanovisko Komisie, podla ktorého tieto dôkazy nepostacovali na vyvrátenie uvedenej domnienky. Vzhladom na to, ze Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré zúcastnené osoby v konaní pred nou uviedli, jej vsak nemozno vytýkat, ze konkrétne neodpovie na kazdé tvrdenie, ktoré uviedol podnik. Skutocnost, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tomto smere strucné, môze byt navyse odôvodnená tým, ze argumentácia, ktorú uviedla dotknutá materská spolocnost, pozostáva v podstate len z tvrdení a nie je podlozená konkrétnymi dôkazmi týkajúcimi sa väzieb medzi dotknutými materskými a dcérskymi spolocnostami v priebehu obdobia porusenia. (pozri body 130, 131, 137, 148, 149, 153, 154) 5. Pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob jeho financovania. Pod pojmom podnik v tomto kontexte treba konkrétne rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak takýto subjekt porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusenie zodpovedá. Porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze vsak treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty. Ked je teda existencia takého porusenia preukázaná, je potrebné urcit fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bola zodpovedná za prevádzkovanie podniku v okamihu, ked doslo k poruseniu, aby zan zodpovedala. Okrem toho prax Komisie spocívajúca vo vyvodení solidárnej zodpovednosti spolocnosti za zaplatenie casti pokuty ulozenej inej spolocnosti, pokial jej mozno pripísat protisútazné správanie tejto druhej spolocnosti, je v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. V takom prípade je predmetnej spolocnosti ulozená pokuta za porusenie, o ktorom sa z dôvodu tohto pripísania predpokladá, ze sa ho táto spolocnost dopustila sama. Skutocnost, ze v rozhodnutí Komisie sú oznacené rôzne právnické osoby, ktoré spolocne a nerozdielne zodpovedajú za zaplatenie pokuty, teda nie je nezlucitelná s pojmom podnik. Ide naopak o správne uplatnenie tohto pojmu, pokial je preukázané, ze predmetný podnik je z právneho hladiska tvorený viacerými fyzickými alebo právnickými osobami. Nijaké porusenie pojmu podnik nemozno vyvodit ani zo samotnej skutocnosti, ze tieto rôzne právnické osoby sú zodpovedné za zaplatenie pokuty v rôznej výske. Konstatovanie, ze viaceré právnické osoby tvoria jeden podnik zodpovedný za spáchanie porusenia, totiz nevyhnutne neznamená, ze vsetky okolnosti relevantné pre výpocet pokuty im mozno pripísat rovnakým spôsobom, najmä ked sa zlozenie predmetného podniku z právneho hladiska postupom casu menilo. (pozri body 162 - 166) 6. Ked je porusenie pravidiel hospodárskej sútaze pripísané materskej spolocnosti z dôvodu, ze so svojou dcérskou spolocnostou tvorí jeden podnik, a nie z dôvodu jej priamej úcasti na porusení, nemá jej nevedomost o karteli vplyv na toto pripísanie. Pokial v tejto súvislosti taká materská spolocnost netvrdí, ze jej dcérska spolocnost, ktorá sa priamo podielala na porusení, nevedela o celkovom projekte protisútazných dohôd, jej nevedomost o karteli nepredstavuje dôkaz o tom, ze závaznost porusenia, ktorého sa dopustil podnik, ktorý tvorí so svojou dcérskou spolocnostou, je mensia, a teda nemôze predstavovat dôvod na znízenie pokuty. (pozri body 217, 218) 7. Ked Komisia konstatuje, ze jeden podnik sa dopustil niekolkých rôznych porusení ustanovení clánku 81 ods. 1 ES, kedze sa pocas toho istého obdobia podielal na niekolkých rôznych karteloch, je oprávnená ulozit tomuto podniku rôzne pokuty, z ktorých kazdá zodpovedá maximálnej hranici stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Kazdá z týchto pokút musí nevyhnutne spocívat na posúdení dlzky trvania a konkrétnej závaznosti porusenia, ktoré sa nou sankcionuje. Kedze ulozenie pokuty podniku za rôzne protisútazné cinnosti týkajúce sa iných výrobkov nemá vplyv na existenciu konkrétneho porusenia zisteného Komisiou, vzhladom na ciel odstrasenia, ktorý pokuty sledujú, samotná skutocnost, ze podniku boli nedávno ulozené iné pokuty za porusenia, ktoré sa uskutocnili scasti súcasne, nemôze odôvodit znízenie pokuty ulozenej Komisiou za dotknuté porusenie. (pozri body 246, 247) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) zo 14. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Právo na obhajobu - Prezumpcia neviny - Povinnost odôvodnenia - Rovnost zaobchádzania - Zásada individuálnosti trestov a sankcií - Zásada zákonnosti trestných cinov a trestov - Zásada riadnej správy vecí verejných - Právna istota - Zneuzitie právomoci - Pokuty" Vo veci T-190/06, Total SA, so sídlom v Courbevoie (Francúzsko), Elf Aquitaine SA, so sídlom v Courbevoie, v zastúpení: É. Morgan de Rivery, A. Noël-Baron a E. Lagathu, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault a O. Beynet, neskôr V. Bottka, P. J. Van Nuffel a B. Gencarelli, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) a subsidiárne návrh na zmenu clánku 2 písm. i) uvedeného rozhodnutia, VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: sudcovia V. Vadapalas (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, M. Prek, A. Dittrich, L. Truchot a K. O'Higgins, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyne - Total SA a Elf Aquitaine SA - sú spolocnosti zalozené podla francúzskeho práva, ktoré zastresujú skupinu, do ktorej patrila Arkema France SA (predtým Atofina SA, dalej len "Arkema"), ktorá v case skutkových okolností predávala okrem iného peroxid vodíka (dalej len "PV") a perboritan sodný (dalej len "PS"). 2 V období od zaciatku porusenia do apríla 2000 bola Elf Aquitaine najväcsím akcionárom spolocnosti Arkema s podielom vo výske 97,5 %. Od apríla 2000 vlastnila podiel v spolocnosti Arkema vo výske 96,48 % spolocnost Elf Aquitaine, v ktorej vlastnila spolocnost Total podiel vo výske 99,43 %. 3 V novembri 2002 Degussa AG informovala Komisiu Európskych spolocenstiev o existencii kartelu na trhoch s PV a s PS a poziadala o uplatnenie oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 4 Degussa poskytla Komisii hmotné dôkazy, ktoré jej umoznili vykonat v dnoch 25. a 26. marca 2003 setrenia v priestoroch troch podnikov, vrátane priestorov spolocnosti Arkema. 5 Po týchto setreniach viaceré podniky, vrátane spolocností EKA Chemicals AB, Arkema a Solvay SA, poziadali o uplatnenie oznámenia o spolupráci a poskytli Komisii dôkazy týkajúce sa predmetného kartelu. 6 Komisia 26. januára 2005 zaslala zalobkyniam a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. 7 Po vypocutí dotknutých podnikov, ktoré sa konalo 28. a 29. júna 2005, Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti spolocnostiam Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, EKA Chemicals, Degussa, Edison SpA, FMC Corp., FMC Foret SA, Kemira Oyj, L'Air liquide SA, Chemoxal SA, SNIA SpA, Caffaro Srl, Solvay SA, Solvay Solexis SpA, zalobkyniam a spolocnosti Arkema (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 54). Napadnuté rozhodnutie bolo oznámené zalobkyniam listom z 8. mája 2006. Napadnuté rozhodnutie 8 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podniky, ktorým je rozhodnutie urcené, sa podielali na jedinom a nepretrzitom porusovaní clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v súvislosti s PV a jeho nadväzujúcim prípravkom PS (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). 9 Zistené porusenie spocívalo najmä v tom, ze sútazitelia si medzi sebou vymienali dôlezité obchodné a dôverné informácie o trhoch a podnikoch, obmedzovali a kontrolovali výrobu a jej mozné i skutocné kapacity, rozdelovali si podiely na trhu a zákazníkov a stanovovali a monitorovali dodrziavanie cenových cielov. 10 Zalobkyne a Arkema boli urcené za "spolocne a nerozdielne" zodpovedné za porusenie (odôvodnenie c. 441 napadnutého rozhodnutia). 11 Na úcely stanovenia výsky pokút Komisia pouzila metódu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). 12 Komisia urcila základné sumy pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia (odôvodnenie c. 452 napadnutého rozhodnutia), ktoré bolo posúdené ako velmi závazné (odôvodnenie c. 457 napadnutého rozhodnutia). 13 Na základe rozdielneho zaobchádzania boli zalobkyne a Arkema zaradené do tretej kategórie zodpovedajúcej východiskovej sume 20 miliónov eur (odôvodnenia c. 460 az 462 napadnutého rozhodnutia). 14 S cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok bol na túto východiskovú sumu vzhladom na velký obrat zalobkýn uplatnený násobný koeficient 3 (odôvodnenie c. 463 napadnutého rozhodnutia). 15 Vzhladom na to, ze Arkema a Elf Aquitaine sa podla Komisie podielali na porusení od 12. mája 1995 do 31. decembra 2000, cize pocas obdobia piatich rokov a siedmich mesiacov, ich pokuta bola zvýsená o 55 % z dôvodu dlzky trvania (odôvodnenie c. 467 napadnutého rozhodnutia). Toto zvýsenie nebolo uplatnené v prípade pokuty spolocnosti Total, ktorej zodpovednost za predmetné porusenie bola konstatovaná za obdobie od 30. apríla do 31. decembra 2000 (odôvodnenie c. 468 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia zohladnila v prípade spolocnosti Arkema pritazujúcu okolnost vzhladom na opakované porusenie vo vztahu k poruseniam konstatovaným v rozhodnutí Komisie 85/74/EHS z 23. novembra 1984 o konaní podla clánku 85 Zmluvy o EHS (vec IV/30.907 - Výrobky na báze peroxidu) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 35, 1985, s. 1) a v rozhodnutí Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 o konaní podla clánku 85 Zmluvy o ES (vec IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, s. 14). Komisia v dôsledku toho zvýsila základnú sumu pokuty spolocnosti Arkema o 50 % základnej sumy, ktorá by bola pouzitá v jej prípade, ak by napadnuté rozhodnutie nebolo urcené zalobkyniam ako zastresujúcim spolocnostiam skupiny (odôvodnenia c. 469 az 471 a poznámka pod ciarou c. 409 napadnutého rozhodnutia). 17 Komisia konstatovala, ze Arkema je druhým podnikom, ktorý splnil podmienku stanovenú v bode 21 oznámenia o spolupráci, a z tohto dôvodu jej priznala znízenie pokuty o 30 %, pricom toto znízenie bolo uplatnené na celkovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Arkema a zalobkyniam (odôvodnenia c. 509 az 514 a 529 napadnutého rozhodnutia). 18 Clánok 1 písm. o) az q) napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze tri uvedené spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa podielali na predmetnom porusení, pokial ide o spolocnost Total, od 30. apríla do 31. decembra 2000, a pokial ide o spolocnosti Arkema a Elf Aquitaine, od 12. mája 1995 do 31. decembra 2000. 19 Clánkom 2 písm. i) napadnutého rozhodnutia bola spolocnosti Arkema ulozená pokuta vo výske 78,663 milióna eur, pricom Total a Elf Aquitaine "spolocne a nerozdielne" zodpovedajú za zaplatenie tejto pokuty do výsky 42 miliónov eur a 65,1 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. júla 2006 zalobkyne podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 21 Kedze zlozenie komôr Súdu prvého stupna sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do siestej komory a po vypocutí úcastníkov konania bola prejednávaná vec pridelená siestej rozsírenej komore. 22 Vzhladom na prekázku na strane dvoch sudcov predseda Súdu prvého stupna na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna urcil iných dvoch sudcov na doplnenie komory. 23 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktoré Vseobecný súd nariadil 28. apríla 2010, Komisia listom zo 4. mája 2010 predlozila niektoré listiny zo správneho spisu, ktoré zalobkyne uviedli v zalobe. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Vseobecného súdu boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 3. septembra 2010. 25 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 písm. o) a p), clánok 2 písm. i) a clánky 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne zmenil clánok 2 písm. i) napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej im Komisia spolocne a nerozdielne so spolocnostou Arkema ulozila pokutu, a znízil túto pokutu, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 26 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 27 Na podporu svojho návrhu na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia zalobkyne uvádzajú desat zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na obhajobu, druhý na porusení povinnosti odôvodnenia, tretí na porusení jednotnej povahy pojmu podnik, stvrtý na porusení pravidiel pripísatelnosti porusení, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti, ich materským spolocnostiam, piaty na nesprávnom posúdení týkajúcom sa spolocnosti Total, siesty na porusení viacerých základných zásad, ktoré uznávajú vsetky clenské státy a ktoré sú neoddelitelnou súcastou právneho poriadku Únie, siedmy na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, ôsmy na porusení zásady právnej istoty, deviaty na porusení niektorých základných zásad upravujúcich stanovovanie pokút a desiaty na zneuzití právomoci. 28 Zalobkyne sa subsidiárne jedenástym zalobným dôvodom domáhajú znízenia pokuty ulozenej na základe clánku 2 písm. i) napadnutého rozhodnutia. 29 Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat najprv argumentáciu uvedenú v rámci stvrtého zalobného dôvodu. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pravidiel upravujúcich pripísatelnost porusení, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti, ich materským spolocnostiam 30 Stvrtý zalobný dôvod sa skladá z troch castí. Najprv je potrebné preskúmat druhú cast tohto zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri výklade judikatúry týkajúcej sa pripísatelnosti a v súvislosti s dodrziavaním vlastnej rozhodovacej praxe Komisiou - Úvodné poznámky 31 Je potrebné pripomenút, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 32 Súdny dvor tiez spresnil, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru). 33 Ak takýto hospodársky subjekt porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusenie zodpovedá (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 34 Porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách musí byt urcené tejto osobe. Takisto je potrebné, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú namietané skutocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 35 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 36 Je to tak preto, lebo v takej situácii sú materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v uvedenom zmysle. Skutocnost, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 59). 37 Súdny dvor tiez rozhodol, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 38 Súdny dvor teda uviedol, ze za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 39 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach c. 370 az 379 napadnutého rozhodnutia s poukazom na judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupna zhrnula zásady, ktoré mala v úmysle uplatnit na urcenie subjektov, ktorým má byt napadnuté rozhodnutie urcené. 40 Komisia pripomenula, ze materská spolocnost môze byt povazovaná za zodpovednú za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti v rozsahu, v akom dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost. Komisia v podstate uviedla, ze je oprávnená predpokladat, ze stopercentná dcérska spolocnost v zásade uplatnuje pokyny ktoré jej dáva jej materská spolocnost, pricom materská spolocnost môze túto domnienku vyvrátit dôkazom o opaku (odôvodnenie c. 374 napadnutého rozhodnutia). 41 Pokial ide o zodpovednost spolocnosti Elf Aquitaine, Komisia poukázala na to, ze táto spolocnost vlastnila 98 % základného imania spolocnosti Arkerma a vzdy vymenovávala clenov správnej rady tejto spolocnosti. Komisia teda predpokladala, ze Elf Aquitaine uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (odôvodnenie c. 427 napadnutého rozhodnutia). 42 Pokial ide o spolocnost Total, Komisia uviedla, ze táto spolocnost získala v apríli 2000 kontrolu nad 99,43 % základného imania spolocnosti Elf Aquitaine, ze priamo alebo nepriamo kontrolovala základné imanie spolocností skupiny, ktoré boli priamo zapojené do protiprávneho konania a ze vzhladom na tieto skutocnosti predpokladala, ze Total uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností Elf Aquitaine a Arkema (odôvodnenia c. 428 a 429 napadnutého rozhodnutia). 43 V odôvodneniach c. 430 az 432 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla tvrdenia, ktoré uviedli zalobkyne proti pripísaniu predmetného porusenia, a preskúmala ich v odôvodneniach c. 433 az 440 uvedeného rozhodnutia. 44 V odôvodnení c. 441 napadnutého rozhodnutia Komisia potvrdila svoj záver, ze Arkema a zalobkyne predstavovali jeden podnik, a konstatovala, ze sú zodpovedné za predmetné porusenie, pricom Total zodpovedala za porusenie len odo dna, ked získala kontrolu nad základným imaním spolocnosti Elf Aquitaine, cize za obdobie od 30. apríla do 31. decembra 2000. 45 Zalobkyne napádajú toto posúdenie a uvádzajú v podstate dve výhrady týkajúce sa jednak platnosti predmetnej domnienky a jednak odmietnutia dôkazov, ktoré predlozili na preukázanie samostatnosti spolocnosti Arkema. - O platnosti predmetnej domnienky 46 Zalobkyne v prvom rade tvrdia, ze Komisia im bez toho, aby porusila judikatúru a svoju vlastnú rozhodovaciu prax v tejto oblasti, nemohla pripísat správanie spolocnosti Arkema len na základe domnienky súvisiacej so skutocnostou, ze vykonávajú kontrolu takmer nad celým základným imaním tejto dcérskej spolocnosti. 47 Je potrebné konstatovat, ze metóda, ktorú Komisia pouzila na pripísanie sporného porusenia zalobkyniam, je v rozsahu, v akom je zalozená na predmetnej domnienke, v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 31 az 38 vyssie. 48 Po prvé na rozdiel od toho, co zalobkyne zrejme naznacujú, toto pripísanie nebolo zalozené len na vlastníckej struktúre, ale aj na konstatovaní, ze domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na ich dcérske spolocnosti nebola vyvrátená (pozri najmä odôvodnenia c. 437 a 441 napadnutého rozhodnutia). 49 Po druhé z tejto judikatúry (pozri najmä body 37 a 38 vyssie) vyplýva, ze vlastnícka struktúra dcérskej spolocnosti predstavuje dostatocné kritérium na uplatnenie uvedenej domnienky bez toho, aby bola Komisia povinná uviest doplnujúce dôkazy týkajúce sa skutocného uplatnovania vplyvu materskej spolocnosti, ako to vyzadujú zalobkyne. 50 Na tomto závere nic nemení skutocnost, ze takéto doplnujúce dôkazy bolo mozné nájst vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia (T-112/05, Zb. s. II-5049, body 13 a 54). Tak z rozsudku z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného (body 61 a 62), ako aj z rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 31 vyssie (body 61 a 62), totiz jednoznacne vyplýva, ze uplatnenie predmetnej domnienky nezávisí od existencie takýchto dôkazov. Tiez sa nevyzaduje, aby Komisia na tento úcel preukázala, ze materská spolocnost v case skutkových okolností vedela o protiprávnom správaní svojej dcérskej spolocnosti. 51 Dalej je potrebné poukázat na to, ze vyssie uvedená judikatúra sa osobitne týka konkrétneho prípadu, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti (rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 60). V prejednávanej veci vsak zalobkyne nevlastnili celé základné imanie dotknutej dcérskej spolocnosti (pozri bod 2 vyssie). 52 Je vsak potrebné zdôraznit, ze zalobkyne neuvádzajú nijaké tvrdenie zalozené na tom, ze ich podiely nedosahovali 100 %. Naopak, ich argumentácia týkajúca sa moznosti Komisie pouzit predmetnú domnienku sa týka bez rozdielu prípadu, ked materská spolocnost vlastní "100 % alebo takmer 100 %" základného imania dcérskej spolocnosti, cím potvrdzujú, ze nenamietajú proti uplatneniu tých istých dôkazných pravidiel v obidvoch prípadoch. 53 Napokon aj za predpokladu, ze - ako tvrdia zalobkyne - Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi týkajúcej sa pripísania zodpovednosti za porusenie uviedla doplnujúce dôkazy týkajúce sa skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti, táto skutocnost sama osebe nemôze spochybnit platnost metódy pripísania zodpovednosti pouzitej v prejednávanej veci. 54 Preto sa táto výhrada musí zamietnut. - O súbore nepriamych dôkazov, ktorý predlozili zalobkyne na preukázanie samostatnosti spolocnosti Arkema na trhu 55 Podla judikatúry citovanej v bode 38 vyssie na vyvrátenie predmetnej domnienky musí materská spolocnost predlozit dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. 56 V tejto súvislosti je potrebné vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi touto dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou, ktoré môzu byt v jednotlivých prípadoch odlisné (rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, body 61 a 74). 57 Toto posúdenie sa najmä nemá obmedzovat len na okolnosti súvisiace s obchodnou politikou dcérskej spolocnosti v prísnom zmysle slova, ako je distribucná alebo cenová stratégia. Predmetnú domnienku najmä nemozno vyvrátit iba preukázaním toho, ze dcérska spolocnost riadi tieto konkrétne aspekty svojej obchodnej politiky bez toho, aby v tejto súvislosti dostávala pokyny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, body 65 a 75). 58 V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ze zalobkyne pocas správneho konania uviedli argumentáciu zalozenú na samostatnosti spolocnosti Arkema, pricom najmä tvrdili, ze ich skupina sa vyznacovala decentralizovaným riadením dcérskych spolocností, ze Arkema samostatne urcovala strategické smerovanie svojich cinností, ze riadenie jej cinnosti na trhu nepodliehalo pokynom materských spolocností, ze poskytovala týmto spolocnostiam iba vseobecné informácie o týchto cinnostiach, ze bola financne samostatná a ze mala právomoc uzatvárat zmluvy bez ich predchádzajúceho súhlasu a ze samostatne urcovala svoju právnu stratégiu. Samostatnost spolocnosti Arkema navyse údajne bola potvrdená vnímaním tretích osôb. 59 Zalobkyne na podporu svojej argumentácie predlozili len tri brozúry pochádzajúce od spolocnosti Arkema a od jednej z nich - spolocnosti Elf Aquitaine - nazvané "Trhy a povolania" za roky 1995, 2000 a 2003. Bez ohladu na to, akú dôkaznú hodnotu je potrebné priznat týmto dokumentom, vsak treba konstatovat, ze obsahujú len niekolko ciastkových informácií týkajúcich sa vztahov medzi zalobkynami a ich dcérskou spolocnostou. Tieto dokumenty by teda mohli nanajvýs preukázat, ze Arkema predstavovala v rámci skupiny decentralizovanú jednotku - "chemické odvetvie" -, ze sa v roku 2006 mala stat nezávislým subjektom a ze vyrábala velký pocet výrobkov v rôznych oblastiach. S výnimkou brozúry "Trhy a povolania" týkajúcej sa roka 2000 sa tieto dokumenty týkajú rokov, ktoré neboli zahrnuté do obdobia porusenia. 60 Okrem toho zalobkyne v poznámke pod ciarou svojej odpovede na oznámenie o výhradách poukázali na niektoré dôkazy vyplývajúce z odpovede spolocnosti Arkema na ziadost Komisie o informácie. 61 Predmetné dôkazy predlozené Komisiou v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zo 4. mája 2010 zahrnajú dokument nazvaný "Vnútorné právomoci a záväzky týkajúce sa výdavkov" a zoznam riaditelov spolocností skupiny v rokoch 1991 az 2003. 62 Pokial ide o prvý dokument, z odpovede spolocnosti Arkema na ziadost o informácie, ktorú predlozila Komisia, vyplýva, ze tento dokument obsahuje pravidlá, ktoré stanovujú právo zaväzovat skupinu a ktoré sa uplatnovali "od roku 2001". Podla tohto dokumentu výkonný výbor spolocnosti Total zasahoval len v prípade rozhodnutí dcérskych spolocností týkajúcich sa investícií vyssích ako 10 miliónov eur tým, ze posudzoval mieru rizika a výnosnost týchto investícií. 63 Po prvé je potrebné poukázat na to, ze v rozsahu, v akom predmetný dokument obsahuje pravidlá týkajúce sa rozdelenia právomocí v rámci skupiny od roku 2001, nemôze slúzit ako relevantný dôkaz o väzbách medzi dotknutými spolocnostami v priebehu obdobia porusenia, ktoré sa skoncilo 31. decembra 2000. 64 Po druhé z odpovede zalobkýn na oznámenie o výhradách vyplýva, ze tento dokument bol uvedený na podporu ich tvrdenia, ze nikdy nezasahovali do riadenia cinnosti spolocnosti Arkema týkajúcej sa PV a PS, kedze ich zasahovanie bolo obmedzené na najdôlezitejsie investície dcérskej spolocnosti. Samostatnost dcérskej spolocnosti v zmysle judikatúry citovanej v bode 57 vyssie vsak v kazdom prípade nemozno preukázat len dôkazom o tom, ze táto spolocnost samostatne riadi specifické aspekty svojej politiky týkajúcej sa predaja výrobkov, ktorých sa týka porusenie. 65 Pokial ide o druhý dokument, ktorý obsahuje zoznam riaditelov dotknutých spolocností, je potrebné poukázat na to, ze hoci prepojenie riaditelov materskej spolocnosti a dcérskej spolocnosti predstavuje dôkaz o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu, neexistencia takého prepojenia nemôze predstavovat dostatocný dôkaz o samostatnosti dcérskej spolocnosti. 66 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze argumentácia, ktorú zalobkyne uviedli vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, nebola podlozená konkrétnymi dôkazmi o samostatnosti ich dcérskej spolocnosti a pozostávala teda v podstate iba z tvrdení, ktoré zjavne nemôzu predstavovat dostatocný súbor dôkazov na vyvrátenie predmetnej domnienky. 67 Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze predmetná argumentácia nemohla preukázat samostatnost ich dcérskej spolocnosti. 68 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze Elf Aquitaine bola len neprevádzkový holding porovnatelný s jednoduchým "financným riadením", pricom táto situácia sa po prevzatí kontroly spolocnostou Total nezmenila, je potrebné poznamenat, ze aj za predpokladu, ze zalobkyne boli len neprevádzkovými holdingami, táto okolnost sama osebe nestací na vylúcenie toho, ze uplatnovali rozhodujúci vplyv na spolocnost Arkema najmä tým, ze koordinovali financné investície v rámci skupiny. V kontexte skupiny spolocností je totiz holding spolocnostou, ktorej poslaním je preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a ktorej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 63). 69 Zalobkyne vsak samy tvrdia, ze Elf Aquitaine zasahovala do najdôlezitejsích rozhodnutí, ktoré mohli mat dôsledky na úrovni celej skupiny, a ze urcovala velmi vseobecnú politiku týkajúcu sa vzájomnej zlucitelnosti cinností jednotlivých odvetví, zmien cinností a geografického rozmiestnenia cinností vo svete. Tieto tvrdenia vôbec nespochybnujú tvrdenie o existencii hospodárskeho subjektu zlozeného zo zalobkýn a ich dcérskych spolocností, ale skôr potvrdzujú, ze úlohou spolocnosti Elf Aquitaine bolo zabezpecovat jednotu riadenia a koordináciu, ktoré mohli mat vplyv na správanie spolocnosti Arkema na trhu. 70 Po druhé, pokial zalobkyne uvádzajú, ze v case sporných skutocností nikdy nezasahovali do urcovania stratégie konkrétneho výrobku "chemického odvetvia", je potrebné poukázat na to, ze toto tvrdenie nie je podlozené dostatocnými dôkazmi. Pokial ide o rozsah skupiny, údajné osobitné postavenie chemickej cinnosti v rámci naftárskej spolocnosti, velkost spolocnosti Arkema a velký pocet výrobkov predávaných touto spolocnostou na rôznych trhoch, je potrebné poukázat na to, ze tieto okolnosti samy osebe nemôzu preukázat, ze zalobkyne nikdy nezasahovali do urcovania obchodnej stratégie jedného z výrobkov "chemického odvetvia". 71 Po tretie, pokial zalobkyne tvrdia, ze nikdy neurcovali obchodnú politiku spolocnosti Arkema a nikdy nezasahovali do riadenia cinnosti týkajúcej sa PV a PS vo svojej dcérskej spolocnosti, je potrebné konstatovat, ze v skupine spolocností je rozdelenie úloh bezným javom, ktorý nestací na vyvrátenie domnienky, ze zalobkyne a Arkema tvorili jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. To platí aj pre tvrdenie zalozené na tom, ze Arkema pôsobila na trhu vo vlastnom mene a na svoj úcet, a nie ako zástupkyna svojich materských spolocností Total a Elf Aquitaine. 72 Nijaký záver nemozno vyvodit ani zo skutocnosti, ze zalobkyne nikdy nemali spolocných zákazníkov so svojou dcérskou spolocnostou, ze nepôsobili na trhoch, na ktorých pôsobila ich dcérska spolocnost, a na súvisiacich trhoch, ze cinnost týkajúca sa dotknutých výrobkov predstavovala len velmi malú cast celkového obratu kazdej zo zalobkýn a ze tieto výrobky boli len jednými z mnohých výrobkov "chemickej cinnosti" spolocnosti Arkema. 73 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalobkýn zalozené na neexistencii systému informovania a oznamovania medzi nimi a spolocnostou Arkema, s výnimkou informovania vyplývajúceho zo zákonných povinností v úctovnej oblasti a v oblasti financnej regulácie, je potrebné poznamenat, ze vzhladom na to, ze samostatnost dcérskej spolocnosti sa neposudzuje len vzhladom na aspekty prevádzkového riadenia podniku, skutocnost, ze dcérska spolocnost nikdy nezaviedla v prospech svojej materskej spolocnosti specifickú informacnú politiku týkajúcu sa dotknutého trhu, nemôze stacit na preukázanie jej samostatnosti. 74 Po piate, hoci zalobkyne tvrdia, ze Arkema mala právomoc uzatvárat zmluvy bez predchádzajúceho schválenia a bola do velkej miery financne nezávislá, je potrebné konstatovat, ze zalobkyne uznávajú, ze kontrolovali velké projekty priemyselných investícií a akvizícií, ako aj najvýznamnejsie záväzky svojej dcérskej spolocnosti, pricom táto okolnost iba potvrdzuje záver Komisie, ze táto dcérska spolocnost nebola samostatná. 75 Po sieste to isté platí pre tvrdenie, ze Arkema v predmetnej veci urcovala svoju právnu stratégiu samostatne uz od fázy vysetrovania, v ktorej sa rozhodla spolupracovat bez toho, aby o tom vopred informovala svoje materské spolocnosti. Skutocnost, ze podnik nevystupuje ako jediná kontaktná osoba tak v priebehu správneho konania, ako aj vo fáze sporového konania, totiz neumoznuje vyvodit záver, ze dotknutá dcérska spolocnost je vo vztahu k svojej materskej spolocnosti alebo svojim materským spolocnostiam samostatná. 76 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze Komisia nie je oprávnená pripísat materskej spolocnosti predmetné porusenie na základe priamej úcasti tejto spolocnosti na porusení, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, ale na základe toho, ze tieto spolocnosti predstavujú jeden podnik. Záver, ku ktorému dospela Komisia, teda nemozno spochybnit tým, ze Arkema neinformovala zalobkyne a ze zalobkyne sa dozvedeli o existencii predmetného kartelu az po setreniach, ktoré vykonala Komisia v priestoroch dcérskej spolocnosti. 77 Po siedme tvrdenie, ze samostatnost spolocnosti Arkema je potvrdená prípadným vnímaním tejto spolocnosti zo strany tretích osôb najmä vzhladom na to, ze dotknuté spolocnosti nemali spolocnú znacku a ze dodávatelia, zákazníci a spotrebitelia si tieto spolocnosti nezamienali, nie je podlozené dôkazmi. 78 Okrem toho v brozúrach "Trhy a povolania" pripojených k odpovedi na oznámenie o výhradách, ktoré boli zjavne urcené tretím osobám, je Arkema opísaná tak, ze vykonáva chemickú cinnost alebo ze tvorí "chemické odvetvie" skupín Total a Elf Aquitaine. Táto skutocnost vyvracia tvrdenie zalobkýn, ze tretie osoby vnímali spolocnost Arkema ako subjekt, ktorý je úplne nezávislý od svojich materských spolocností. V kazdom prípade vnímanie imidzu spolocnosti tretími osobami ako také nemôze stacit na preukázanie toho, ze dcérska spolocnost je vo vztahu k svojej materskej spolocnosti alebo svojim materským spolocnostiam samostatná. 79 Po ôsme, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze samostatnost spolocnosti Arkema bola potvrdená rozhodnutím Komisie K(2003) 4570 z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 [ES] a podla clánku 53 Dohody o EHP (prípad COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy), je potrebné poukázat na to, ze toto rozhodnutie neobsahuje v tomto smere nijaké posúdenie, kedze Komisia sa rozhodla, ze nebude overovat, ci sa porusenie malo pripísat zastresujúcej spolocnosti skupiny (pozri bod 212 nizsie). 80 Po deviate, pokial ide o tvrdenie, ktoré zalobkyne uviedli po prvý raz v konaní pre Vseobecným súdom a ktoré je zalozené na tom, ze Arkema sa 18. mája 2006 z financného hladiska odclenila od zalobkýn, je potrebné poukázat na to, ze toto odclenenie, ktoré nastalo po porusení a po prijatí napadnutého rozhodnutia, nemôze slúzit ako relevantný dôkaz na úcely posúdenia väzieb medzi dotknutými spolocnostami v priebehu obdobia porusenia. 81 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze dôkazy predlozené zalobkynami ani v prípade ich posúdenia ako celku nepostacovali na vyvrátenie predmetnej domnienky. 82 Napokon zalobkyne na pojednávaní uviedli, ze Komisia tým, ze odmietla dôkazy, ktoré jej predlozili, zmenila predmetnú domnienku na nevyvrátitelnú domnienku. 83 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení c. 374 napadnutého rozhodnutia poukázala na ustálenú judikatúru, podla ktorej materská spolocnost mohla vyvrátit predmetnú domnienku predlozením dostatocných dôkazov, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa správala na trhu samostatne. Ako vyplýva z vyssie uvedenej analýzy, Komisia v prejednávanej veci oprávnene dospela k záveru, ze dôkazy predlozené zalobkynami ani v prípade ich posúdenia ako celku nepostacovali na vyvrátenie tejto domnienky. Zalobkyne teda nesprávne tvrdia, ze doslo k údajnej zmene predmetnej vyvrátitelnej domnienky na nevyvrátitelnú domnienku. 84 Druhá cast tohto zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut ako celok. O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa objektívnej povahy kritéria pripísatelnosti 85 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia nerespektovala objektívnu povahu kritérií pripísania zodpovednosti, ked v rámci zamietnutia tvrdenia zalozeného na tom, ze v rozhodnutí K(2003) 4570 nebola konstatovaná zodpovednost materskej spolocnosti spolocnosti Arkema, uviedla, ze má v tejto súvislosti urcitú mieru volnej úvahy (odôvodnenie c. 434 napadnutého rozhodnutia). 86 Je potrebné poznamenat, ze v odôvodnení c. 434 napadnutého rozhodnutia Komisia v reakcii na tvrdenie zalobkýn uviedla: "Skutocnost, ze... Komisia adresovala svoje rozhodnutie [K(2003) 4570] výlucne [spolocnosti Arkema], jej v tomto prípade nebráni v tom, aby adresovala svoje rozhodnutie [spolocnosti Arkema] a zároven [zalobkyniam]. Za takýchto okolností Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri pripísaní zodpovednosti materskej spolocnosti a skutocnost, ze túto právomoc v predchádzajúcom rozhodnutí nevyuzila, jej nebráni v tom, aby to urobila v tomto prípade." 87 Je potrebné konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia v prejednávanom prípade netvrdila, ze disponuje "diskrecnou právomocou urcit relevantné kritérium pripísatelnosti", a teda právomocou pripísat spolocnosti zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila iná spolocnost, bez ohladu na pravidlá stanovené judikatúrou. Cielom tvrdenia Komisie je len vyvrátit tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze v rozhodnutí K(2003) 4570 adresovanom spolocnosti Arkema nebolo jej správanie pripísané jej materskej spolocnosti. Z vyssie uvedeného navyse vyplýva, ze Komisia pouzila na pripísanie sporného porusenia zalobkyniam správnu metódu v súlade s pravidlami stanovenými judikatúrou a najmä s pojmom podnik v práve hospodárskej sútaze. 88 Z toho vyplýva, ze argumentácia zalobkýn je neúcinná. Aj za predpokladu, ze Komisia by na rozdiel od toho, co tvrdí, bola vzdy povinná pripísat protiprávne správanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti, pokial tieto dve spolocnosti tvoria jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze, skutocnost, ze to neurobila v rámci predchádzajúcich rozhodnutí, by nemala nijaký vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia v prejednávanej veci vykonala takéto pripísanie. 89 Z judikatúry v kazdom prípade vyplýva, ze Komisia nie je povinná systematicky overovat, ci protiprávne správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat jej materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 330 a 331). Samotná skutocnost, ze Komisia neuvazovala o moznosti adresovat rozhodnutie K(2003) 4570 materskej spolocnosti spolocnosti Arkema, teda nebránila tomu, aby to urobila v prejednávanej veci, v súlade so zásadami stanovenými judikatúrou v oblasti pripísatelnosti. 90 Táto cast tohto zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. O tretej casti zalozenej na porusení "zásady hospodárskej samostatnosti právnickej osoby" 91 Zalobkyne tvrdia, ze na základe údajnej "zásady hospodárskej samostatnosti právnickej osoby" situácia, ked materská spolocnost a jej dcérska spolocnost, aj ked ide o stopercentnú dcérsku spolocnost, tvoria ten istý podnik, predstavuje výnimku. Podla ich názoru Komisia porusila túto "zásadu" tým, ze im "automaticky" pripísala zodpovednost za predmetné porusenie. 92 Je potrebné pripomenút, ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Pod pojmom podnik teda treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri body 31 a 32 vyssie). 93 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost má samostatnú právnu subjektivitu, nestací na vylúcenie moznosti, ze tvorí so svojou materskou spolocnostou jeden podnik. 94 Je potrebné pripomenút, ze sporné porusenie bolo pripísané zalobkyniam z dôvodu, ze domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na ich dcérsku spolocnost nebola vyvrátená, kedze zalobkyne nepredlozili dostatocné dôkazy týkajúce sa samostatnosti ich dcérskej spolocnosti. Zalobkyne teda nesprávne oznacujú metódu pouzitú v prejednávanej veci za "automatickú", kedze táto metóda umoznila v celom rozsahu zohladnit osobitné postavenie zalobkýn a najmä jej väzby so spolocnostou Arkema v case sporných skutocností. 95 Táto metóda je teda zlucitelná s pojmom podnik v práve hospodárskej sútaze, kedze umoznila urcit, ci zalobkyne a Arkema tvorili jednu hospodársku jednotku. Okrem toho, ako vyplýva z vyssie uvedeného, skutocnost, ze táto metóda je zalozená na domnienke a ze tomu, kto ju spochybnuje, prinálezí, aby predlozil dôkaz o opaku, je v súlade s judikatúrou. 96 Zalobkyne navyse nepreukázali existenciu vseobecnej právnej zásady, ktorá by bránila uplatneniu takej domnienky v prejednávanej veci. Pokial ide o tvrdenia zalozené na pravidlách francúzskeho a amerického obcianskeho a obchodného práva a na rozhodovacej praxi francúzskeho orgánu hospodárskej sútaze, je potrebné poukázat na to, ze nejde o pravidlá, podla ktorých sa má posudzovat zákonnost rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej sútaze. 97 Napokon je potrebné zdôraznit, ze predmetná domnienka je len dôkazným prostriedkom, ktorým Komisia disponuje pri vysetrovaní v oblasti hospodárskej sútaze, a nic vopred nevypovedá o vztahoch medzi materskými spolocnostami a ich dcérskymi spolocnostami a najmä o miere právnej alebo hospodárskej samostatnosti, ktorou dcérska spolocnost môze disponovat podla príslusných právnych predpisov a rozhodnutí predmetných spolocností. 98 Vzhladom na vyssie uvedené sa musí tretia cast tohto zalobného dôvodu, a teda aj stvrtý zalobný dôvod ako celok zamietnut. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu 99 Prvý zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí. O prvej casti zalozenej na tom, ze zalobkyne sa nemohli úcinne bránit 100 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Komisia bola povinná konkrétne vyvrátit vysvetlenia uvedené v ich odpovedi na oznámenie o výhradách a predlozit im samostatný súbor dôkazov na preukázanie ich zodpovednosti. Vzhladom na to, ze Komisia toto dôkazné bremeno neuniesla, údajne porusila zásadu rovnosti zbraní. 101 Je potrebné poznamenat, ze z judikatúry citovanej v bode 38 vyssie vyplýva, ze prinálezí materskej spolocnosti, aby vyvrátila predmetnú domnienku tým, ze predlozí dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. Ked teda Komisia konstatuje, ze táto domnienka nie je vyvrátená, je oprávnená pripísat porusenie materskej spolocnosti bez toho, aby musela predlozit "samostatný súbor dôkazov" na preukázanie jej zodpovednosti, ako to tvrdia zalobkyne. 102 Vzhladom na tieto úvahy je irelevantná judikatúra, na ktorú analogicky poukazujú zalobkyne a podla ktorej v prípade, ak Komisia konstatuje existenciu porusenia len na základe správania podnikov na trhu, tieto podniky môzu spochybnit porusenie tým, ze uvedú okolnosti, ktoré poskytujú iné vysvetlenie skutkového stavu, ktorý Komisia preukázala, a tým umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, z ktorého vychádzala Komisia, iným prijatelným vysvetlením (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, body 186 a 187). V prejednávanej veci nejde o prípad, ktorého sa týka táto judikatúra. 103 Navyse je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry dodrziavanie práva na obhajobu vyzaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vysetrovanie, mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutkových okolností a namietaných okolností, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, a zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21). 104 V tejto súvislosti nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania, ktoré musí jasne uvádzat vsetky základné údaje, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Takéto oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práv na obhajobu v kazdom konaní (rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 35). 105 Táto zásada predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách zaslané Komisiou podniku, ktorému zamýsla ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti uplatnené voci nemu, akými sú vytýkané skutocnosti, ich posúdenie a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uviest svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré bolo voci nemu zacaté (pozri rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 106 Oznámenie o výhradách musí najmä jednoznacne urcovat právnickú osobu, ktorej môzu byt ulozené pokuty, musí byt urcené tejto osobe a musí v nom byt uvedené, v akom postavení sa tejto osobe namietané skutocnosti vytýkajú (pozri v tomto zmysle rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, body 37 a 38). 107 Pokial teda spolocnost, proti ktorej sa predmetná domnienka pouzije, môze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a pocas vypocutia pred vysetrovatelom uviest vsetky skutkové a právne okolnosti s cielom spochybnit túto domnienku a pokial Komisia musí zohladnit tieto okolnosti a na základe nich prípadne upustit od výhrad, v prípade ktorých sa preukázalo, ze sú nedôvodné, zásada rovnosti zbraní je dodrzaná. 108 V prejednávanej veci zalobkyne nepopierajú skutocnost, ze oznámenie o výhradách im umoznilo dozvediet sa o tom, ze ich úcast v prejednávanej veci bola zalozená na domnienke súvisiacej s tým, ze vlastnia takmer celé základné imanie spolocnosti Arkema. Vzhladom na to, ze táto domnienka je vyvrátitelná, v priebehu správneho konania mohli zabezpecit svoju obhajobu v tomto smere a pokúsit sa ju vyvrátit. Ako navyse vyplýva z napadnutého rozhodnutia a zo zaloby, zalobkyne to skutocne urobili, avsak nepodarilo sa im presvedcit Komisiu. 109 Preto je potrebné túto výhradu zamietnut. 110 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia nedodrzala svoju povinnost dôkladne a nestranne preskúmat dôkaz o opaku predlozený s cielom vyvrátit predmetnú domnienku, cím im zabránila v tom, aby svoju obhajobu zamerali na konkrétne okolnosti. 111 Je potrebné poznamenat, ze zalobkyne nespecifikujú, ktoré konkrétne relevantné okolnosti Komisia údajne nepreskúmala. 112 Za predpokladu, ze cielom tejto výhrady je spochybnit preskúmanie vsetkých dôkazov, ktoré predlozili zalobkyne s cielom vyvrátit predmetnú domnienku, zo strany Komisie, je vsak potrebné poukázat na to, ze posúdenie týchto dôkazov zo strany Komisie bolo potvrdené v rámci vyssie uvedeného preskúmania stvrtého zalobného dôvodu. 113 Okrem toho, ako vyplýva z preskúmania tretej casti druhého zalobného dôvodu nizsie, samotná skutocnost, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tejto súvislosti strucné, neumoznuje konstatovat porusenie povinnosti dôkladne a nestranne preskúmat relevantné okolnosti vyplývajúce zo správneho konania. 114 Na základe znenia odôvodnení c. 434 az 441 napadnutého rozhodnutia totiz mozno konstatovat, ze Komisia preskúmala tvrdenia zalobkýn zhrnuté v odôvodnení c. 431, ktoré mali podporit ich tvrdenie, ze uvedené rozhodnutie malo byt urcené iba spolocnosti Arkema. Na základe analýzy odpovede na oznámenie o výhradách nemozno urcit dalsie relevantné okolnosti, ktoré by Komisia nezohladnila. 115 Z toho vyplýva, ze táto výhrada je nedôvodná. 116 Po tretie zalobkyne na pojednávaní uviedli, ze Komisia tým, ze ich neinformovala o predmetnom vysetrovaní skôr, nez im dorucila oznámenie o výhradách, porusila poziadavky týkajúce sa práva na spravodlivý proces tak, ako sú uznané clánkom 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme a potvrdené rozsudkom Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia (T-99/04, Zb. s. II-1501) a kódexom osvedcených postupov Komisie týkajúcim sa clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. 117 Je potrebné poznamenat, ze v rozsudku AC-Treuhand/Komisia, uz citovanom v bode 110 vyssie (bod 56), Súd prvého stupna konstatoval, ze vzhladom na zásadu dodrziavania práva na obhajobu bola Komisia povinná informovat dotknutý podnik vo fáze prvého opatrenia prijatého vo vztahu k nemu, vrátane ziadostí o informácie, ktoré mu adresovala v zmysle clánku 11 nariadenia c. 17, najmä o predmete a cieli vysetrovania. V bode 58 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna tiez pripomenul, ze z judikatúry vyplýva, ze iba v prípade, ak pochybenie Komisie bolo takej povahy, ze mohlo konkrétne ovplyvnit právo dotknutého podniku na obhajobu v správnom konaní, takéto pochybenie môze viest k zruseniu konecného rozhodnutia Komisie. 118 V prejednávanej veci vsak okrem toho, ze z uvedeného rozsudku nemozno vyvodit záver, ze ako tvrdia zalobkyne, Komisia je povinná prijat vysetrovacie opatrenia vo vztahu k podniku pred zaslaním oznámenia o výhradách, ked sa domnieva, ze inak má informácie, ktoré odôvodnujú zaslanie takého oznámenia, je potrebné poukázat na to, ze zalobkyne neuviedli nijakú konkrétnu okolnost, ktorá by preukazovala, ze im tým bola odnatá moznost predlozit dôkaz o tom, ze neuplatnovali rozhodujúci vplyv na spolocnost Arkema. 119 Pokial ide o tvrdenie, ze Komisia porusila svoj kódex osvedcených postupov tým, ze vo vztahu k zalobkyniam neprijala nijaké vysetrovacie opatrenie, na jednej strane je potrebné konstatovat, ze uvedený kódex, ktorý sa podla bodu 5 tohto kódexu má uplatnovat len na prebiehajúce konania a na konania zacaté po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, bol prijatý po prijatí napadnutého rozhodnutia, a preto sa nevztahuje na skutkové okolnosti prejednávanej veci. 120 Na druhej strane je potrebné poukázat na to, ze bod 14 uvedeného kódexu s poukazom na rozsudok AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie (bod 56), stanovuje, ze "pri postúpení prvého vysetrovacieho opatrenia (zvycajne ziadost o informácie alebo inspekciu) adresátom sú títo informovaní o tom, ze sú predmetom predbezného vysetrovania a o veci a úcele tohto vysetrovania [pri prijatí prvého vysetrovacieho opatrenia (zvycajne ziadost o informácie alebo inspekcia) vo vztahu k adresátom sú títo informovaní o tom, ze sa proti nim vedie predbezné vysetrovanie, a o predmete a úcele tohto vysetrovania - neoficiálny preklad]." Preto bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o právnom význame uvedeného kódexu, je potrebné v kazdom prípade konstatovat, ze z tohto kódexu nevyplýva pre Komisiu nijaká povinnost prijat pred prijatím oznámenia o výhradách vo vztahu ku vsetkým právnym subjektom, ktoré tvoria dotknutý podnik, vysetrovacie opatrenia. 121 V dôsledku toho sa táto výhrada, a teda aj prvá cast zalobného dôvodu ako celok musí zamietnut. O druhej casti zalozenej na porusení zásady prezumpcie neviny 122 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila zásadu prezumpcie neviny po prvé tým, ze vyhlásila, ze sú a priori "vinné" z porusenia, iba na základe domnienky, ktorá nebola podporená konkrétnymi dôkazmi, a po druhé tým, ze konstatovala ich zodpovednost, hoci nemohli úplne vyuzit právo na obhajobu. 123 Je potrebné pripomenút, ze zásada prezumpcie neviny ako vseobecná zásada práva Únie sa uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150). 124 Tvrdenia zalobkýn neumoznujú konstatovat, ze v prejednávanej veci doslo k poruseniu tejto zásady. 125 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze Komisia môze uplatnit domnienku, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost, v prípade, ak materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti, a na základe nej vyvodit solidárnu zodpovednost materskej spolocnosti za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti. V takom prípade sa predpokladá, ze materská spolocnost tvorí so svojou dcérskou spolocnostou jeden podnik, ktorému podla zásady osobnej zodpovednosti prinálezí, aby za toto porusenie zodpovedal. V prejednávanej veci vsak Arkema vo svojej ziadosti podanej na základe oznámenia o spolupráci priznala porusenie (pozri odôvodnenie c. 69 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne navyse nepopierajú svoju úcast na predmetnom karteli. 126 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, nemozno konstatovat, ze Komisia ich uznala a priori za "vinné", kedze mohli vyvrátit vyssie uvedenú domnienku uplatnenú v oznámení o výhradách preukázaním samostatnosti svojej dcérskej spolocnosti. 127 Je potrebné pripomenút, ze prijatie oznámenia o výhradách Komisiou nie je mozné v ziadnom prípade povazovat za dôkaz viny dotknutého podniku. V opacnom prípade by zacatie kazdého konania v tejto oblasti mohlo potenciálne porusovat zásadu prezumpciu neviny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 99). 128 Okrem toho, pokial zalobkyne na pojednávaní v podstate uviedli, ze v prejednávanej veci doslo k poruseniu prezumpcie neviny z dôvodu "koncentrácie policajnej právomoci, vysetrovacej právomoci, právomoci viest trestné stíhanie a rozhodovacej právomoci v rukách Komisie", je potrebné konstatovat, ze táto výhrada bola vznesená oneskorene, kedze bola uvedená po prvý raz az v stádiu pojednávania, a nemozno ju povazovat za rozsírenie tohto zalobného dôvodu tak, ako bol uvedený v návrhu, podla ktorého Komisia porusila zásadu prezumpcie neviny tým, ze vo vztahu k zalobkyniam uplatnila domnienku vyplývajúcu z ovládania takmer celého základného imania ich dcérskej spolocnosti. Túto výhradu je teda potrebné zamietnut ako neprípustnú v súlade s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. 129 Vzhladom na vyssie uvedené sa druhá cast, a teda aj tento zalobný dôvod ako celok musí zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 130 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia v nom byt jasne a jednoznacne uvedené úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslusný súd vykonat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázku, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, treba posúdit nielen so zretelom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj vsetky právne pravidlá upravujúce príslusnú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 131 Ked je - tak ako je to v prejednávanej veci - rozhodnutie podla clánku 81 ES urcené viacerým subjektom a vyvoláva otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým spomedzi nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie teda musí vo vztahu k materskej spolocnosti povazovanej za solidárne zodpovednú za porusenie obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, body 78 az 80). 132 Zalobkyne clenia svoj zalobný dôvod na tri casti. O prvej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorá je významnejsia vzhladom na nový postoj Komisie 133 Zalobkyne tvrdia, ze povinnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je v prejednávanej veci významnejsia vzhladom na nový postoj, ktorý Komisia zaujala vo vztahu k svojej rozhodovacej praxi. Podla zalobkýn Komisia porusila túto povinnost, kedze iba uviedla svoj výklad judikatúry týkajúcej sa pripísatelnosti porusenia materskej spolocnosti. 134 Je potrebné pripomenút, ze v odôvodnení c. 434 napadnutého rozhodnutia Komisia v reakcii na tvrdenie zalobkýn uviedla: "Skutocnost, ze... Komisia adresovala svoje rozhodnutie [K(2003) 4570] výlucne [spolocnosti Arkema], jej v tomto prípade nebráni v tom, aby adresovala svoje rozhodnutie [spolocnosti Arkema] a zároven [zalobkyniam]. Za takýchto okolností Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri pripísaní zodpovednosti materskej spolocnosti a skutocnost, ze túto právomoc v predchádzajúcom rozhodnutí nevyuzila, jej nebráni v tom, aby to urobila v tomto prípade." 135 Je potrebné konstatovat, ze z tejto pasáze vôbec nevyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci zaujala úplne nový a zásadne odlisný postoj v porovnaní so svojou predchádzajúcou praxou, ako to tvrdia zalobkyne. 136 Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost, ktorá je zalozená len na kapitálovom prepojení, uz bola uplatnená Komisiou v jej rozhodnutí K(2004) 4876 z 19. januára 2005 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti spolocnostiam Akzo Nobel, Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals BV, Akzo Nobel Functional Chemicals BV, Akzo Nobel Base Chemicals AB, EKA Chemicals, Akzo Nobel AB, Atofina, Elf Aquitaine, Hoechst AG, Clariant GmbH, Clariant AG (vec E-1/37.773 - MCAA), v ktorom Komisia pripísala porusenie, ktorého sa dopustila Arkema, spolocnosti Elf Aquitaine. Zalobkyne teda nemôzu tvrdit, ze Komisia v prejednávanej veci zaujala vo vztahu k nim úplne nový postoj. Z napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze pocas správneho konania zalobkyne tvrdili, ze práve rozhodnutie K(2004) 4876 predstavovalo "odvázny obrat" v rozhodovacej praxi Komisie, a poziadali ju, aby pockala na výsledok konania o zalobe, ktorú proti tomuto rozhodnutiu podali (pozri odôvodnenia c. 430 a 433 napadnutého rozhodnutia). 137 V kazdom prípade podla judikatúry, ktorú uvádzajú zalobkyne, je Komisia povinná výslovne uviest svoje úvahy iba v prípade, ak v rámci svojej rozhodovacej praxi prijme rozhodnutie, ktoré znacne prekracuje rámec predchádzajúcich rozhodnutí. V takom prípade teda nestací, aby Komisia uviedla strucné odôvodnenie najmä s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, 73/74, Zb. s. 1491, bod 3). 138 Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí - s poukazom na judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupna - výslovne uviedla tak zásady, ktoré zamýslala uplatnit na urcenie subjektov, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené (odôvodnenia c. 370 az 379 napadnutého rozhodnutia), ako aj uplatnenie týchto zásad voci zalobkyniam (odôvodnenia c. 427 az 441). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o dôvody, pre ktoré sa Komisia rozhodla pripísat porusenie zalobkyniam, teda splna poziadavky stanovené judikatúrou citovanou v bode 137 vyssie. 139 Prvá cast zalobného dôvodu teda nemôze uspiet. O druhej casti zalozenej na rozpornosti odôvodnenia 140 Zalobkyne tvrdia, ze odôvodnenie uvedené v odôvodneniach c. 370 az 372, 435 az 442 a 458 az 529 napadnutého rozhodnutia obsahuje rozpor, kedze Komisia údajne zamenila dva pojmy, a to na jednej strane pojem podnik v zmysle clánku 81 ES ako hospodársky subjekt zodpovedný za porusenie, ktorý má byt z tohto dôvodu sankcionovaný, a na druhej strane právny subjekt, ktorému je urcené rozhodnutie. 141 Pokial ide o v prvom rade o terminológiu, ktorú Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí, bez toho, aby bolo potrebné preskúmat kazdé z odôvodnení tohto rozhodnutia, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne, je potrebné konstatovat, ze z odôvodnenia c. 441 napadnutého rozhodnutia jednoznacne vyplýva, ze Komisia sa rozhodla pripísat im predmetné porusenie a ulozit im pokuty na základe konstatovania, ze tvorili so spolocnostou Arkema jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Tento záver nie je spochybnený skutocnostou, ze znenie napadnutého rozhodnutia sa obcas odchyluje od koherentnej terminológie a pouzíva pojem "podnik" na oznacenie jednotlivých spolocnosti dotknutej skupiny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 62). 142 Pokial ide dalej o skutocnost, ze Komisia jednak v napadnutom rozhodnutí tvrdí, ze jednotlivé spolocnosti skupiny Total tvoria jeden podnik, ktorý sa dopustil sporného porusenia, a jednak oznacuje kazdú z týchto spolocností ako adresáta napadnutého rozhodnutia, ktorému sa ukladá pokuta, je potrebné poukázat na to, ze ide len o dôsledok toho, ze adresáti pravidiel hospodárskej sútaze a adresáti rozhodnutí orgánov hospodárskej sútaze nemusia byt vzdy totozní. 143 Zatial co pravidlá hospodárskej sútaze sa týkajú podnikov a priamo sa na ne vztahujú najmä bez ohladu na ich právnu formu, porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej môzu byt ulozené pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, body 54 az 57, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, I-10896, body 68 a 69). 144 Pokial ide o oznacenie jednotlivých spolocností skupiny Total v odôvodnení napadnutého rozhodnutia venovanom výpoctu pokuty, stací uviest, ze z tohto rozhodnutia jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy, na základe ktorých Komisia urcila výsku pokuty, ako aj sumy, do výsky ktorých bola konstatovaná zodpovednost zalobkýn za zaplatenie pokuty. 145 Pokial napokon zalobkyne namietajú nesprávne posúdenie vo veci samej, konkrétne ze uplatnenie osobitného výpoctu pokuty v prípade kazdej z dotknutých spolocností je nezlucitelné s pojmom jediný podnik, je potrebné poukázat na analýzu tretieho zalobného dôvodu uvedenú nizsie. 146 V dôsledku toho je potrebné zamietnut druhú cast zalobného dôvodu. O tretej casti zalozenej na tom, ze Komisia neodpovedala na tvrdenia vyvracajúce domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu 147 Zalobkyne namietajú, ze Komisia nedostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie nezohladnit okolnosti uvedené pocas správneho konania na úcely vyvrátenia domnienky súvisiacej s tým, ze vykonávali kontrolu takmer nad celým základným imaním spolocnosti Arkema. 148 Pokial ide o povinnost odôvodnenia, ktorá prinálezí Komisii, je potrebné poukázat na judikatúru uvedenú v bodoch 130 a 131 vyssie. Je potrebné najmä pripomenút, ze na to, aby bolo napadnuté rozhodnutie dostatocne odôvodnené vo vztahu k zalobkyniam, musí obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia týmto spolocnostiam (pozri v tomto zmysle rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 80). 149 Z toho vyplýva, ze ked Komisia - tak ako v prejednávanej veci - vychádza z domnienky, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, a dotknuté spolocnosti pocas správneho konania predlozili dôkazy, ktoré mali vyvrátit túto domnienku, rozhodnutie musí obsahovat dostatocné uvedenie dôvodov odôvodnujúcich stanovisko Komisie, podla ktorého tieto dôkazy nepostacovali na vyvrátenie uvedenej domnienky. 150 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze z odôvodnení c. 430 az 441 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zaujala odôvodnené stanovisko k okolnostiam, ktoré zalobkyne uviedli pocas správneho konania. 151 Komisia totiz po tom, co v odôvodneniach c. 430 az 432 napadnutého rozhodnutia opísala argumentáciu, ktorú uviedli zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, odpovedala na tvrdenia zalobkýn zalozené predovsetkým na nezákonnosti pripísania správania na základe domnienky najmä vzhladom na zásady samostatnosti právneho subjektu, individuálnosti trestov, osobnej zodpovednosti, prezumpcie neviny a rovnosti zbraní. 152 Okrem toho Komisia v odôvodneniach c. 433 az 441 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze domnienka súvisiaca s tým, ze zalobkyne vlastnili takmer celé základné imanie spolocnosti Arkema, nebola vyvrátená a ze na základe tejto domnienky treba zotrvat na závere o ich zodpovednosti za porusenie. 153 Je potrebné konstatovat, ze Komisia týmito odôvodneniami odpovedala na podstatné body tvrdení zalobkýn. Okrem toho vzhladom na to, ze Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré zúcastnené osoby v konaní pred nou uviedli (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 64; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 64), nemozno jej vytýkat, ze konkrétne neodpovedala na kazdé tvrdenie, ktoré uviedli zalobkyne. 154 Skutocnost, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tomto smere strucné, je navyse odôvodnená tým, ze argumentácia, ktorú uviedli zalobkyne, pozostávala v podstate len z tvrdení a nebola podlozená konkrétnymi dôkazmi týkajúcimi sa väzieb medzi dotknutými spolocnostami v priebehu obdobia porusenia. 155 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyne spochybnujú dôvodnost posúdenia Komisie, ktoré viedlo k nezohladneniu predmetných okolností, ich argumentácia sa týka zákonnosti napadnutého rozhodnutia z vecnej stránky, ktorá bola preskúmaná vyssie v rámci stvrtého zalobného dôvodu. 156 Vzhladom na vyssie uvedené sa tretia cast tohto zalobného dôvodu, ako aj druhý zalobný dôvod ako celok musí zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení jednotnej povahy pojmu podnik 157 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nerespektovala jednotnú povahu pojmu podnik, kedze v jednotlivých fázach stanovovania výsky pokút pouzívala pojem "podnik" nekoherentne. Podla názoru zalobkýn mali byt tieto pokuty urcené jednotným spôsobom vo vztahu k dotknutej hospodárskej jednotke, pricom rozdelenie zodpovednosti za zaplatenie pokuty medzi jednotlivé právne subjekty, ktoré tvoria podnik, musí predstavovat samostatnú cast odôvodnenia. 158 Je potrebné poukázat na to, ze táto argumentácia, ktorá sa týka výlucne metódy, ktorú Komisia pouzila pri stanovení výsky pokút a rozdelení zodpovednosti za ich zaplatenie medzi jednotlivé spolocnosti skupiny, nemôze spochybnit zákonnost posúdenia, ktoré viedlo k pripísaniu porusenia zalobkyniam. 159 V rozsahu, v akom by bolo mozné chápat argumentáciu zalobkýn tak, ze spochybnuje výsku pokuty alebo rozdelenie zodpovednosti za zaplatenie tejto pokuty medzi jednotlivé spolocnosti skupiny, je potrebné poukázat na to, ze zalobkyne nespochybnujú konkrétne výsledky výpoctov Komisie. Zalobkyne najmä netvrdia, ze odlisná metóda by viedla k tomu, ze by bola konstatovaná ich zodpovednost za zaplatenie mensej casti pokuty. 160 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze prístup Komisie nebol nezlucitelný s pojmom podnik. 161 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze zalobkyne správne uvádzajú, ze na základe clánkov 81 ES a 82 ES mozno za subjekty, ktoré sa dopustili porusení práva hospodárskej sútaze, uznat podniky alebo zdruzenia podnikov. Okrem toho podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 môze Komisia rozhodnutím ulozit podnikom a zdruzeniam podnikov pokuty okrem iného vtedy, ked porusia ustanovenia clánkov 81 ES alebo 82 ES. 162 Tiez je potrebné pripomenút, ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob jeho financovania. Pod pojmom podnik v tomto kontexte treba konkrétne rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, body 54 a 55 a tam citovanú judikatúru). 163 Ak takýto subjekt porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusenie zodpovedá (pozri rozsudok ETI a i., uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 39 a tam citovanú judikatúru). Porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze vsak treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty (rozsudky Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, bod 38, a z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 57). Ked je teda existencia takého porusenia preukázaná, je potrebné urcit fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bola zodpovedná za prevádzkovanie podniku v okamihu, ked doslo k poruseniu, aby zan zodpovedala (rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 236; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78). 164 Okrem toho Súdny dvor uz rozhodol, ze prax Komisie spocívajúca vo vyvodení solidárnej zodpovednosti spolocnosti za zaplatenie casti pokuty ulozenej inej spolocnosti, pokial jej bolo mozné pripísat protisútazné správanie tejto druhej spolocnosti, je v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (nahradeným clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003). V takom prípade je predmetnej spolocnosti ulozená pokuta za porusenie, o ktorom sa z dôvodu tohto pripísania predpokladá, ze sa ho táto spolocnost dopustila sama (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, body 26 az 28). 165 Skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí sú oznacené rôzne právnické osoby, ktoré spolocne a nerozdielne zodpovedajú za zaplatenie pokuty, teda nie je nezlucitelná s pojmom podnik. Ide naopak o správne uplatnenie tohto pojmu, kedze je preukázané, ze predmetný podnik je z právneho hladiska tvorený viacerými fyzickými alebo právnickými osobami. 166 Nijaké porusenie pojmu podnik nemozno vyvodit ani zo samotnej skutocnosti, ze tieto rôzne právnické osoby sú zodpovedné za zaplatenie pokuty v rôznej výske. Konstatovanie, ze viaceré právnické osoby tvoria jeden podnik zodpovedný za spáchanie porusenia, totiz nevyhnutne neznamená, ze vsetky okolnosti relevantné pre výpocet pokuty im mozno pripísat rovnakým spôsobom, najmä ked sa zlozenie predmetného podniku z právneho hladiska postupom casu menilo. V prejednávanej veci bola konstatovaná zodpovednost spolocnosti Total len za cast obdobia porusenia (odôvodnenie c. 441 napadnutého rozhodnutia) a ani jedna zo zalobkýn nebola povazovaná za opakovaného porusovatela (odôvodnenie c. 469 napadnutého rozhodnutia). 167 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v rozsudku Cascades/Komisia, uz citovanom v bode 163 vyssie, Súdny dvor odmietol prístup spocívajúci v pripísaní protiprávneho správania dcérskych spolocností ich materskej spolocnosti, ak k tomuto správaniu doslo pred ich nadobudnutím. Súdny dvor uviedol, ze za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case spáchania porusenia, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie bola za prevádzkovanie podniku zodpovedná iná osoba. Súdny dvor po tom, co zdôraznil, ze predmetné spolocnosti neboli jednoducho len zlúcené s nadobúdatelom, ale dalej vykonávali svoju cinnost ako jeho dcérske spolocnosti, rozhodol, ze v dôsledku toho majú samy zodpovedat za svoje protiprávne správanie predchádzajúce ich nadobudnutiu materskou spolocnostou bez toho, aby bolo mozné vyvodit zodpovednost materskej spolocnosti za toto protiprávne správanie (body 77 az 80 rozsudku). 168 Vzhladom na to, ze Total získala kontrolu nad spolocnostou Elf Aquitaine v apríli 2000, teda Komisia správne vyvodila zodpovednost spolocnosti Total za sporné porusenie az od 30. apríla 2000 (odôvodnenie c. 441 napadnutého rozhodnutia) a východisková suma pokuty, ktorá jej bola ulozená, správne nebola zvýsená z dôvodu dlzky trvania (odôvodnenia c. 467 a 468 napadnutého rozhodnutia). 169 Vzhladom na vyssie uvedené zalobkyne nemôzu oprávnene vytýkat Komisii, ze v odôvodnení venovanom výpoctu pokuty oznacila rôzne spolocnosti skupiny Total. 170 Napokon je potrebné zdôraznit, ze okrem zvýsení z dôvodu dlzky trvania porusenia a opakovaného porusenia, pri urcení ktorých Komisia zohladnila zmeny zlozenia dotknutého podniku postupom casu, pokuta bola vypocítaná jednotným spôsobom pre vsetky dotknuté spolocnosti skupiny Total. Komisia vo vztahu k nim najmä uplatnila rovnakú východiskovú sumu pokuty a rovnaké znízenie na základe oznámenia o spolupráci. Námietky zalobkýn týkajúce sa týchto dvoch fáz výpoctu pokuty sú teda nedôvodné. 171 Tretí zalobný dôvod preto treba zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa spolocnosti Total 172 Zalobkyne uvádzajú dve výhrady, ktoré spochybnujú výlucnú zodpovednost spolocnosti Total. Zalobkyne v prvom rade popierajú skutocnost, ze Total, ktorá získala kontrolu nad skupinou v apríli 2000, mohla dávat spolocnosti Arkema "pokyny týkajúce sa kartelu", pokial ide o kartel, ktorý existoval viacero rokov a ktorého posledné mnohostranné stretnutie sa konalo 18. mája 2000. Zalobkyne uvádzajú, ze dlzka trvania porusenia pripísatelného spolocnosti Total predstavuje najviac osem mesiacov, hoci v skutocnosti predstavovala len jeden mesiac, kedze posledné mnohostranné stretnutie kartelu sa uskutocnilo 18. mája 2000. 173 V prvom rade je potrebné poznamenat, ze tvrdenie zalobkýn, ze obdobie porusenia pripísatelné spolocnosti Total trvalo len jeden mesiac, vychádza z predpokladu, ze kartel bol ukoncený ku dnu posledného mnohostranného stretnutia z 18. mája 2000. 174 Zalobkyne vsak na podporu tohto tvrdenia neuvádzajú nijakú argumentáciu a najmä odôvodnene nespochybnujú konstatovanie Komisie, ze stretnutie z 18. mája 2000 viedlo ku vseobecnej dohode o udrzaní úrovní cien a v dôsledku toho kartel dalej spôsoboval úcinky az do 31. decembra 2000 (odôvodnenia c. 357 az 360 napadnutého rozhodnutia). 175 Dalej je potrebné pripomenút, ze zodpovednost spolocnosti Total je zalozená na konstatovaní, ze táto spolocnost od 30. apríla 2000, ked nadobudla predmetnú skupinu, tvorila so spolocnostami Arkema a Elf Aquitaine ten istý podnik zodpovedný za predmetné porusenie (odôvodnenie c. 441 napadnutého rozhodnutia). 176 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze samotná skutocnost, ze Total prevzala kontrolu nad skupinou az v konecnej fáze porusenia, nestací na vylúcenie toho, ze v priebehu predmetného obdobia uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa podielala na porusení, na trhu. 177 Okrem dátumu prevzatia kontroly nad skupinou spolocnostou Total vsak zalobkyne neuvádzajú nijakú konkrétnu okolnost, ktorá by bola spôsobilá preukázat, ze Arkema od mája do decembra 2000 urcovala svoje správanie na trhu nezávisle od spolocnosti Total. 178 Za týchto okolností Komisia mohla oprávnene predpokladat, ze vzhladom na to, ze Total prevzala 30. apríla 2000 kontrolu takmer nad celým základným imaním skupiny, Total uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Arkema na trhu, a v dôsledku toho jej pripísat zodpovednost za porusenie za predmetné obdobie na základe tejto domnienky, ktorá nebola vyvrátená. 179 Okrem toho je potrebné odmietnut ako neúcinné tvrdenie zalobkýn, ze vzhladom na dátum prevzatia jej kontroly nad skupinou Total nebola schopná informovat sa o protiprávnych praktikách svojej dcérskej spolocnosti a prijat opatrenia na ich ukoncenie. 180 Ako totiz vyplýva z vyssie uvedených úvah, pripísanie zodpovednosti spolocnosti Total vyplýva zo skutocnosti, ze bola jedným z právnych subjektov tvoriacich podnik, ktorý porusil právo hospodárskej sútaze, bez ohladu na to, ci vedela alebo nevedela o existencii porusenia. 181 Prvej výhrade teda nemozno vyhoviet. 182 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia v odôvodnení c. 471 napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedla, ze subjekty, ktorým bolo urcené jej rozhodnutie 85/74/EHS z 23. novembra 1984 o konaní podla clánku 85 Zmluvy o EHS (vec IV/30.907 - Výrobky na báze peroxidu) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 35, 1985, s. 1) a jej rozhodnutie 94/599, ktoré boli zohladnené z dôvodu opakovaného porusenia, boli v case prijatia týchto predchádzajúcich rozhodnutí súcastou skupiny Total. 183 Je potrebné poznamenat, ze ako Komisia sama uznala vo vyjadrení k zalobe, v odôvodnení c. 471 napadnutého rozhodnutia omylom uviedla, ze "právnické osoby, ktorým boli urcené rozhodnutia [85/74 a 94/599], boli a stále sú clenmi skupiny Total." 184 Toto konstatovanie vsak nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Po prvé totiz z odôvodnenia c. 441 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zodpovednost spolocnosti Total za porusenie bola konstatovaná az odo dna prevzatia kontroly nad skupinou, cize od 30. apríla 2000. 185 Po druhé, ako vyplýva z odôvodnenia c. 469 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohladnila skutocnost, ze Arkema v case ulozenia predchádzajúcich sankcií nebola súcastou skupiny Total, tým, ze uplatnila zvýsenie súvisiace s opakovaným porusením iba v prípade pokuty pripísatelnej spolocnosti Arkema. 186 Vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie, sa druhá výhrada, a teda aj piaty zalobný dôvod ako celok musia zamietnut. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení viacerých základných zásad, ktoré uznávajú vsetky clenské státy a ktoré sú neoddelitelnou súcastou právneho poriadku Únie 187 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia tým, ze im pripísala zodpovednost za predmetné porusenie a ulozila im pokuty, porusila zásady rovnosti zaobchádzania, osobnej zodpovednosti a individuálnosti trestov, ako aj zásadu zákonnosti trestných cinov a trestov. O údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania 188 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze konstatovala ich zodpovednost len na základe predmetnej domnienky, zatial co zodpovednost ostatných spolocností, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, údajne zalozila na domnienke podporenej doplnujúcimi dôkazmi (odôvodnenia c. 385, 391 a 394, 405, 411 a 423 az 427 napadnutého rozhodnutia). 189 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze z odôvodnení c. 370 az 379 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uplatnila vo vztahu ku vsetkým spolocnostiam, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, to isté pravidlo, podla ktorého ovládanie celého alebo takmer celého základného imania dcérskej spolocnosti stací na uplatnenie vyvrátitelnej domnienky, ktorá umoznuje pripísat zodpovednost materskej spolocnosti. Predmetná domnienka totiz bola uplatnená tak v prípade skupiny Total, ako aj v prípade ostatných skupín spolocností, ktorých sa týkalo napadnuté rozhodnutie. 190 Skutocnost, ze vo vztahu k niektorým spolocnostiam, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, konkrétne vo vztahu k spolocnostiam Akzo Nobel, FMC, L'Air liquide, SNIA a Edison, Komisia okrem domnienky uviedla doplnujúce nepriame dôkazy o rozhodujúcom vplyve materských spolocností, nemôze znamenat, ze pouzité zásady neboli v prípade vsetkých spolocností, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, rovnaké. 191 Pokial totiz ide o spolocnost Akzo Nobel, z odôvodnenia c. 384 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "vzhladom na to, ze [Akzo Nobel] má stopercentnú kontrolu nad spolocnostou EKA [Chemicals], Komisia sa domnieva, ze [Akzo Nobel] uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost EKA [Chemicals], pricom nebol predlozený nijaký dôkaz, ktorý by mohol vyvrátit túto domnienku." Túto úvahu nevyvracia skutocnost, ze v odôvodnení c. 385 tohto rozhodnutia Komisia poukázala na niektoré doplnujúce nepriame dôkazy, ktoré túto úvahu potvrdzovali. 192 Pokial ide o spolocnost FMC, Komisia uviedla, ze záver o zodpovednosti tejto spolocnosti zalozila "na skutocnosti, ze FMC Foret [bola] dcérska spolocnost, nad ktorou mala (nepriamo) stopercentnú kontrolu [FMC]" (odôvodnenie c. 390 napadnutého rozhodnutia). Na túto úvahu nemá vplyv skutocnost, ze v odôvodnení c. 391 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla doplnujúci dôkaz o rozhodujúcom vplyve spolocnosti FMC na jej dcérsku spolocnost. 193 Pokial ide o spolocnost L'Air liquide, Komisia v odôvodnení c. 403 napadnutého rozhodnutia poukázala na to, ze "vzhladom na to, ze [L'Air liquide] vlastnila v case porusenia 100 % základného imania spolocnosti Chemoxal a ze mala právomoc vymenovávat clenov správnej rady spolocnosti Chemoxal, [Komisia] predpokladala, ze [L'Air liquide] uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti." Komisia spresnila túto úvahu tým, ze v odôvodnení c. 405 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "zo stopercentného podielu na základnom imaní vyplýva[la] domnienka, ktorá [mohla] byt vyvrátená preukázaním, ze... dcérska spolocnost [bola]... samostatná." 194 Pokial ide o spolocnost SNIA, z odôvodnenia c. 411 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze jej zodpovednost bola konstatovaná vzhladom na jej zlúcenie so spolocnostou, ktorá bola stopercentnou materskou spolocnostou subjektu, ktorý sa priamo podielal na porusení. Uvedená situácia teda nie je porovnatelná so situáciou zalobkýn. 195 Napokon, pokial ide o spolocnost Edison, Komisia v odôvodnení c. 418 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "v prípade neexistencie tvrdenia, ktoré by vyvracalo domnienku, bolo stopercentné vlastníctvo základného imania povazované [judikatúrou] za dostatocný dôkaz." Okrem toho v odôvodneniach c. 419 az 421 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla niektoré doplnujúce dôkazy, pricom uviedla, ze tieto dôkazy vyvracajú tvrdenie spolocnosti Edison zalozené na samostatnosti jej dcérskej spolocnosti. 196 Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazujú zalobkyne, teda vyplýva, ze Komisia vo vztahu ku vsetkým subjektom, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, konstatovala, ze kontrola nad celým alebo takmer celým základným imaním dcérskej spolocnosti v prípade neexistencie tvrdenia, ktoré by vyvracalo domnienku vyplývajúcu z tejto kontroly, postacuje na pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti, pricom boli uvedené doplnujúce dôkazy o vplyve niektorých dotknutých materských spolocností na ich dcérske spolocnosti - pokial boli k dispozícii -, a to bud na potvrdenie záveru, ktorý uz nálezite vyplýval z kontroly nad celým základným imaním dcérskej spolocnosti, alebo ako reakcia na tvrdenia, ktoré uviedli dotknuté podniky. 197 Okrem toho, pokial ide o zalobkyne, Komisia okrem kapitálového prepojenia poukázala na skutocnost, ze clenovia správnej rady spolocnosti Arkema boli menovaní spolocnostou Elf Aquitaine (odôvodnenie c. 427 napadnutého rozhodnutia), pricom vsak nepodmienila pripísanie protiprávneho správania stopercentnej alebo takmer stopercentnej dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti existenciou doplnujúcich dôkazov. 198 Táto výhrada je teda nedôvodná. O údajnom porusení zásad osobnej zodpovednosti a individuálnosti trestov, ako aj zásady zákonnosti trestných cinov a trestov 199 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia porusila uvedené právne zásady, ked neuznala, ze Arkema predstavovala vo vztahu k nim samostatný hospodársky subjekt, a ked v dôsledku toho nesprávne konstatovala ich zodpovednost a ulozila im pokuty. 200 Je potrebné pripomenút, ze vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, zodpovednost za spáchanie týchto porusení má osobnú povahu (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 78). Okrem toho na základe zásady individuálnosti trestov a sankcií môze byt fyzická alebo právnická osoba sankcionovaná len za skutky, ktoré sa jej osobne vytýkajú (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63), pricom táto zásada je uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 118). 201 V prejednávanej veci stací uviest, ze argumentácia zalobkýn vychádza z nesprávneho predpokladu, ze vo vztahu k nim nebolo konstatované nijaké porusenie a nebola im ulozená nijaká osobná pokuta. Z vyssie uvedeného naopak vyplýva, ze zalobkyne boli osobne sankcionované za porusenie clánku 81 ES, o ktorom sa predpokladá, ze sa ho dopustili samy, z dôvodu hospodárskych, organizacných a právnych väzieb s ich dcérskymi spolocnostami a nesamostatnosti týchto spolocností na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný v bode 164 vyssie, body 27 a 34). 202 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, z vyssie uvedeného preskúmania stvrtého zalobného dôvodu navyse vyplýva, ze porusenie clánku 81 ES bolo v ich prípade preukázané. Sankcie týkajúce sa takého porusenia sú pritom jasne stanovené v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Zásada nullum crimen, nulla poena sine lege teda bola dodrzaná. 203 Preto je potrebné zamietnut túto výhradu, ako aj siesty zalobný dôvod ako celok. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných 204 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze Komisia dôkladne a nestranne nepreskúmala dôkazy predlozené na preukázanie samostatnosti spolocnosti Arkema. 205 Vzhladom na to, ze zalobkyne iba opakujú svoje tvrdenie zalozené na nepreskúmaní predmetných dôkazov, ktoré bolo preskúmané a zamietnuté v bodoch 111 az 115 vyssie, je potrebné zamietnut ho z tých istých dôvodov. 206 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala v záujme hospodárnosti konania vyhoviet ich návrhu na odklad prijatia napadnutého rozhodnutia, kým Vseobecný súd nerozhodne o zalobách, ktoré podali proti rozhodnutiu K(2004) 4876. 207 Vzhladom na to, ze ide o argumentáciu týkajúcu sa len hospodárnosti konania, ktorá teda zjavne nemôze spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia, treba ju bez dalsieho zamietnut. 208 Preto je potrebné zamietnut siedmy zalobný dôvod. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty 209 Zalobkyne tvrdia, ze v dôsledku toho, ze kritérium pripísatelnosti uplatnené v prejednávanej veci bolo v porovnaní s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie a najmä s rozhodnutím K(2003) 4570 nové, doslo k poruseniu zásady právnej istoty. 210 Stací pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie nie je prvým rozhodnutím, ktorým Komisia pripísala zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila Arkema, jej materskej spolocnosti na základe domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. V rozhodnutí K(2004) 4876 totiz Komisia uz takto pripísala zodpovednost spolocnosti Elf Aquitaine. Na rozdiel od toho, co naznacujú zalobkyne, teda napadnuté rozhodnutie nepredstavuje obrat v praxi Komisie týkajúcej sa pripísatelnosti, a to ani vo vztahu k predmetnej skupine. Okrem toho zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách v prejednávanej veci uz poukázali na kritérium pripísatelnosti, ktoré Komisia uplatnila v rozhodnutí K(2004) 4876, ako to navyse vyplýva z ich tvrdení uvedených v rámci siesteho zalobného dôvodu. Predpoklad, ze Komisia v prípade zalobkýn uplatnila nové kritérium pripísatelnosti, na ktorom je zalozený tento zalobný dôvod, je teda v prejednávanej veci nesprávny. 211 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze Komisia nie je povinná systematicky zvazovat pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti (pozri bod 89 vyssie). Skutocnost, ze Komisia sa rozhodne pripísat zodpovednost za konstatované porusenie podniku, ktorý sa skladá z materskej spolocnosti a z jej dcérskej spolocnosti, hoci podla svojej predchádzajúcej praxe by neuvazovala o takom pripísaní, teda nepredstavuje porusenie zásady právnej istoty. 212 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze z rozhodnutia K(2003) 4570 (odôvodnenia c. 373 az 391), na ktoré poukazujú zalobkyne, vyplýva, ze Komisia vôbec neanalyzovala problematiku zodpovednosti materskej spolocnosti spolocnosti Arkema a najmä ze sa nevyjadrila k otázke jej samostatnosti vo vztahu k materskej spolocnosti. Preto aj za predpokladu, ze skutkové okolnosti v uvedenej veci by boli podobné skutkovým okolnostiam prejednávanej veci, nemozno tvrdit, ze toto rozhodnutie predstavovalo akúkolvek záruku, pokial ide o to, ako Komisia vnímala vztahy medzi spolocnostou Arkema a jej materskými spolocnostami, a ani pokial ide o kritérium pripísatelnosti uplatnitelné v prípade tejto skupiny spolocností. 213 V dôsledku toho tomuto zalobnému dôvodu nemozno vyhoviet. O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení základných zásad upravujúcich stanovovanie pokút 214 Zalobkyne z viacerých dôvodov napádajú výsku pokuty, ktorá im bola ulozená. 215 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze im malo byt priznané znízenie pokuty z dôvodu, ze nevedeli o porusení, ktorých sa dopustila ich dcérska spolocnost. S poukazom na zásadu rovnosti zaobchádzania uvádzajú, ze Komisia priznala znízenie z tohto dôvodu inej spolocnosti, ktorej bolo napadnuté rozhodnutie urcené, konkrétne spolocnosti Caffaro. 216 Je potrebné poznamenat, ze Komisia priznala znízenie východiskovej sumy pokuty podniku zlozeného zo spolocností SNIA a Caffaro, kedze nebolo preukázané, ze Caffaro, ktorá sa zúcastnila na obmedzenom pocte stretnutí kartelu, ktoré sa týkali len jedného z dotknutých výrobkov, vedela alebo musela vediet o celkovom projekte protisútazných dohôd (odôvodnenia c. 332 a 461 napadnutého rozhodnutia). 217 Pokial ide o zalobkyne, je potrebné pripomenút, ze predmetné porusenie im bolo pripísané z dôvodu, ze so svojou dcérskou spolocnostou tvorili jeden podnik, a nie z dôvodu ich priamej úcasti na porusení, pricom ich nevedomost o karteli nemá vplyv na toto pripísanie. 218 Kedze vsak zalobkyne netvrdia, ze ich dcérska spolocnost, ktorá sa priamo podielala na porusení, nevedela o celkovom projekte protisútazných dohôd, ich nevedomost o karteli nepredstavuje dôkaz o tom, ze závaznost porusenia, ktorého sa dopustil podnik, ktorý tvorili so svojou dcérskou spolocnostou, bola mensia, a teda nemôze predstavovat dôvod na znízenie pokuty. 219 Pokial ide o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, je potrebné poukázat na to, ze zalobkyne ako právne subjekty zodpovedné za prevádzkovanie podniku, ktorý predával obidva dotknuté výrobky a priamo sa podielal na vsetkých prvkoch kartelu, sa nenachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou spolocnosti Caffaro, ktorá prevádzkovala podnik, ktorého úcast na karteli sa nevztahovala na celkový protisútazný projekt v celom rozsahu. 220 Preto je potrebné túto výhradu zamietnut. 221 Po druhé zalobkyne namietajú porusenie zásad prezumpcie neviny a právnej istoty, pokial ide o zvýsenie pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku. 222 Po prvé ich tvrdenie zalozené na porusení prezumpcie neviny je zalozené na predpoklade, ze "nijaká okolnost... neumoznila konstatovat [ich] zodpovednost v karteli." Vzhladom na to, ze z vyssie uvedeného preskúmania stvrtého zalobného dôvodu vyplýva, ze zodpovednost zalobkýn bola konstatovaná oprávnene, sa vsak toto tvrdenie musí zamietnut. 223 Po druhé zalobkyne s poukazom na odôvodnenie c. 465 napadnutého rozhodnutia tvrdia, ze Komisia porusila zásadu prezumpcie neviny tým, ze uviedla, ze vytvorením právne samostatnej dcérskej spolocnost materská spolocnost mohla dalej sledovat ciel zapojenia tejto dcérskej spolocnosti do protiprávneho správania a vyhnút sa sankcii. 224 V odôvodnení c. 465 napadnutého rozhodnutia Komisia v reakcii na tvrdenie zalobkýn, ktorým jej zalobkyne vytýkali zvýsenie predmetnej sumy, uviedla, ze "ak by na základe tohto tvrdenia mala rozhodnút, ze pokuta ulozená spolocnosti Atofina [mala] byt nizsia ako pokuta odôvodnená velkostou podniku, ktorého súcastou [bola] táto spolocnost, velmi velký podnik podielajúci sa na jednom alebo na viacerých karteloch by sa mohol vyhnút vysokým pokutám vytvorením malých dcérskych spolocností s nízkym obratom s cielom zapojit ich do protiprávneho správania." 225 Ako vyplýva z tohto odôvodnenia, Komisia sa pri uplatnení predmetného zvýsenia pokuty v podstate domnievala, ze toto zvýsenie umozní zohladnit skutocnú hospodársku schopnost vsetkých právnych subjektov tvoriacich jediný dotknutý podnik s cielom stanovit výsku pokuty na dostatocne odstrasujúcej úrovni. 226 Túto vseobecnú úvahu vsak vôbec nemozno povazovat za porusenie prezumpcie neviny vo vztahu k zalobkyniam. 227 Po tretie zalobkyne namietajú porusenie zásady právnej istoty, pricom opakujú svoju argumentáciu uvedenú v rámci ôsmeho zalobného dôvodu zalozeného na údajnom obrate v praxi Komisie. Táto výhrada sa teda musí zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 210 az 212 vyssie. 228 Po stvrté zalobkyne spochybnujú zákonnost zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku, pricom tvrdia, ze takéto zvýsenie nie je stanovené v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 ani v usmerneniach. 229 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí Komisia pri urcovaní výsky pokuty dbat na jej odstrasujúci úcinok a v tejto súvislosti môze zohladnit najmä velkost a hospodársku silu predmetného podniku (rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, body 106 a 120, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 243). 230 V prejednávanej veci teda Komisia z právneho hladiska bola oprávnená zvýsit východiskovú sumu predmetnej pokuty vzhladom na velkost podniku prevádzkovaného zalobkynami, ktorá bola potvrdená ich mimoriadne vysokým celosvetovým obratom (odôvodnenie c. 463 napadnutého rozhodnutia). 231 Výhrady smerujúce proti zvýseniu pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku sú teda nedôvodné. 232 Po tretie zalobkyne na pojednávaní tvrdili, ze maximálna hranica vo výske 10 % obratu stanovená v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 je nezákonná vzhladom na zásady zákonnosti a právnej istoty, kedze odkazuje na obrat podniku dosiahnutý v priebehu úctovného roka pred prijatím rozhodnutia, a nie na obrat týkajúci sa obdobia, pocas ktorého doslo k poruseniu. 233 Je potrebné poukázat na to, ze táto výhrada bola vznesená oneskorene, kedze bola uvedená po prvý raz az v stádiu pojednávania a nemozno ju povazovat za rozsírenie tohto zalobného dôvodu tak, ako bol uvedený v zalobe, ktorým sa zalobkyne jednak domáhajú znízenia pokuty z dôvodu, ze nevedeli o porusení, a jednak namietajú proti zvýseniu pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku. 234 Túto výhradu je teda potrebné zamietnut ako neprípustnú v súlade s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. 235 Táto výhrada je v kazdom prípade neúcinná, kedze zalobkyne neuvádzajú, ze zohladnenie úctovného roka týkajúceho sa obdobia porusenia mohlo mat akýkolvek vplyv na uplatnenie pravidla stanoveného v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003, ktorého nezákonnost zalobkyne namietajú, v prejednávanej veci. 236 Vzhladom na tieto úvahy je tento zalobný dôvod nedôvodný. O desiatom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci 237 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila zneuzitia právomoci tým, ze ked im pripísala zodpovednost za porusenie, neusilovala sa potrestat zodpovedný podnik, ale zvýsit ulozenú pokutu s prihliadnutím na ich znacnú velkost. 238 Podla ustálenej judikatúry je rozhodnutie poznacené zneuzitím právomoci iba v prípade, ak z objektívnych relevantných a zhodujúcich sa dôkazov vyplýva, ze bolo prijaté na dosiahnutie iných ako uvedených cielov (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. septembra 1998, IECC/Komisia, T-133/95 a T-204/95, Zb. s. II-3645, bod 188 a tam citovanú judikatúru). 239 Je tiez potrebné pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 môze Komisia rozhodnutím ulozit pokuty podnikom, ktoré porusia clánok 81 ES. Je nesporné, ze cielom sankcií stanovených v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 je potrestat protiprávne konanie dotknutých podnikov, ako aj odradit tak tieto podniky, ako aj iné hospodárske subjekty od porusovania pravidiel sútazného práva Únie v budúcnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 16). 240 Vzhladom na to, ze zalobkyne a Arkema tvorili podnik v zmysle clánku 81 ES a ze uvedený podnik sa podielal na spornom porusení, sa vsak sankcia, ktorá im bola ulozená, vôbec neodklonila od jej úcelu, a to aj vzhladom na to, ze Komisia pri jej ulození sledovala ciel odstrasenia. 241 Desiaty zalobný dôvod sa teda musí zamietnut. O jedenástom, subsidiárne uvedenom zalobnom dôvode zalozenom na znízení pokuty na primeranú úroven 242 V rámci jedenásteho zalobného dôvodu sa zalobkyne domáhajú znízenia pokuty na primeranú úroven, a to z dvoch dôvodov. 243 Po prvé tvrdia, ze vzhladom na to, ze nevedeli o porusení, by sa východisková suma ich pokuty mala znízit o 25 %, rovnako ako v prípade znízenia priznaného v odôvodnení c. 461 napadnutého rozhodnutia. 244 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze situácia uvedená v odôvodnení c. 461 napadnutého rozhodnutia nie je porovnatelná so situáciou zalobkýn (pozri bod 219 vyssie). Vseobecný súd preto zastáva názor, ze zalobkyniam z tohto dôvodu nemozno priznat znízenie. 245 Po druhé zalobkyne sa domáhajú zohladnenia polahcujúcej okolnosti, pricom poukazujú na skutocnost, ze im boli ulozené vysoké pokuty za ich úcast na iných karteloch pocas obdobia, ktorého sa týkalo napadnuté rozhodnutie, rozhodnutím K(2004) 4876 a rozhodnutím K(2006) 2098 z 31. mája 2006 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (prípad c. COMP/F/38.645 - Metakryláty). 246 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze vzhladom na skutocnost, ze Komisia konstatovala, ze zalobkyne sa dopustili troch rôznych porusení ustanovení clánku 81 ods. 1 ES, bola oprávnená ulozit im tri rôzne pokuty, z ktorých kazdá zodpovedala maximálnej hranici stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 56). Kazdá z týchto pokút musela nevyhnutne spocívat na posúdení dlzky trvania a konkrétnej závaznosti porusenia, ktoré sa nou sankcionuje. Je vsak potrebné konstatovat, ze ulozenie pokuty zalobkyniam za rôzne protisútazné cinnosti týkajúce sa iných výrobkov nemá vplyv na existenciu sporného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 52). 247 Vzhladom na ciel odstrasenia, ktorý pokuty sledujú, teda samotná skutocnost, ze zalobkyniam boli nedávno ulozené dve dalsie pokuty za porusenia, ktoré sa uskutocnili scasti súcasne, nemôze odôvodnit znízenie pokuty ulozenej v prejednávanej veci. 248 Zalobkyne pritom neuvádzajú nijakú okolnost, ktorá by mohla preukázat, ze v dôsledku ulozenia pokuty v prejednávanej veci v spojení s inými nedávnymi pokutami sa dostali do mimoriadne zlozitej financnej situácie, ktorú by výnimocne bolo mozné vziat do úvahy v rámci stanovenia výsky ich pokuty. 249 Pokial sa zalobkyne napokon odvolávajú na rozhodnutie 94/599, z ktorého vyplýva, ze Komisia pri urcovaní výsky pokút v rámci kartelu, ktorého sa týkalo toto rozhodnutie, vzala do úvahy skutocnost, ze väcsine podnikov uz boli ulozené vysoké pokuty za ich úcast na inom karteli na súvisiacom trhu v podstate pocas toho istého obdobia (odôvodnenie c. 52 rozhodnutia 94/599), je potrebné jednak zdôraznit, ze rozhodnutie 94/599 bolo prijaté pred vydaním usmernení uplatnených v prejednávanej veci, a jednak situácia posudzovaná v uvedenom rozhodnutí sa odlisovala od situácie posudzovanej v prejednávanej veci. V prejednávanej veci totiz jednak Komisia ulozila iba jednu sankciu za porusenia na trhoch s PV a s PS v napadnutom rozhodnutí a jednak zalobkyne sa neodvolávajú na existenciu súvislosti medzi týmito trhmi a trhmi, ktorých sa týkali iné sankcie, ktoré im boli nedávno ulozené. 250 Vzhladom na to, ze ziadna okolnost uvedená v prejednávanej veci nemôze odôvodnit znízenie pokuty, nie je opodstatnené vyhoviet subsidiárnemu návrhu na zmenu pokuty ulozenej zalobkyniam. 251 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zaloba sa musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách 252 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Total SA a Elf Aquitaine SA sú povinné nahradit trovy konania. Vadapalas Prek Dittrich Truchot O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. júla 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pravidiel upravujúcich pripísatelnost porusení, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti, ich materským spolocnostiam O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri výklade judikatúry týkajúcej sa pripísatelnosti a v súvislosti s dodrziavaním vlastnej rozhodovacej praxe Komisiou - Úvodné poznámky - O platnosti predmetnej domnienky - O súbore nepriamych dôkazov, ktorý predlozili zalobkyne na preukázanie samostatnosti spolocnosti Arkema na trhu O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa objektívnej povahy kritéria pripísatelnosti O tretej casti zalozenej na porusení "zásady hospodárskej samostatnosti právnickej osoby" O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu O prvej casti zalozenej na tom, ze zalobkyne sa nemohli úcinne bránit O druhej casti zalozenej na porusení zásady prezumpcie neviny O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia O prvej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorá je významnejsia vzhladom na nový postoj Komisie O druhej casti zalozenej na rozpornosti odôvodnenia O tretej casti zalozenej na tom, ze Komisia neodpovedala na tvrdenia vyvracajúce domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení jednotnej povahy pojmu podnik O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa spolocnosti Total O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení viacerých základných zásad, ktoré uznávajú vsetky clenské státy a ktoré sú neoddelitelnou súcastou právneho poriadku Únie O údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania O údajnom porusení zásad osobnej zodpovednosti a individuálnosti trestov, ako aj zásady zákonnosti trestných cinov a trestov O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení základných zásad upravujúcich stanovovanie pokút O desiatom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci O jedenástom, subsidiárne uvedenom zalobnom dôvode zalozenom na znízení pokuty na primeranú úroven O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfyO6EY/L95274-8224TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXfyO6EY/L95274-8224TMP.html#Footref*