Vec T-189/06 Arkema France SA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Povinnost odôvodnenia - Rovnost zaobchádzania - Zásada riadnej správy vecí verejných - Pokuty - Oznámenie o spolupráci" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 3. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze - Rozhodnutie, ktoré je urcené viacerým osobám (Clánky 81 ES, 82 ES a 253 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter - Zohladnenie velkosti a celkového obratu sankcionovaného podniku - Relevantnost - Uplatnenie násobitela na východiskovú sumu (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 5. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie, prijaté po iných odsudzujúcich rozhodnutiach zohladnujúcich okolnost opakovaného porusenia - Porusenie zásady ne bis in idem - Neexistencia (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku [Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 18 a clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 21 a bod 23 písm. b)] 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku [Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 18 a clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 21 a bod 23 písm. b)] 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Zohladnenie spolupráce obvineného podniku s Komisiou nad rámec stanovený oznámením o spolupráci - Podmienky - Hranice (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 96/C 207/04, oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3, a oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 1. Správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. Je to tak preto, lebo v takej situácii sú materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. Vlastnícka struktúra dcérskej spolocnosti predstavuje dostatocné kritérium na uplatnenie uvedenej domnienky bez toho, aby bola Komisia povinná uviest doplnujúce dôkazy týkajúce sa skutocného uplatnovania vplyvu materskej spolocnosti. Na tomto závere nic nemení skutocnost, ze takéto doplnujúce dôkazy bolo mozné nájst v iných veciach. Ked ovládanie celého alebo takmer celého základného imania dcérskej spolocnosti bolo posúdené ako postacujúce na uplatnenie uvedenej domnienky voci vsetkým osobám, ktorým bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta za porusenie práva hospodárskej sútaze, a v prípade neexistencie tvrdenia, ktoré by vyvracalo túto domnienku, skutocnost, ze vo vztahu k niektorým spolocnostiam, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, Komisia uviedla doplnujúce nepriame dôkazy, a to bud na potvrdenie záveru, ktorý uz nálezite vyplýval z kontroly nad celým základným imaním dcérskej spolocnosti, alebo ako reakcia na tvrdenia, ktoré uviedli dotknuté podniky, nemôze znamenat, ze Komisiou pouzité zásady neboli v prípade vsetkých spolocností, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, rovnaké a ze bola porusená rovnost zaobchádzania. (pozri body 31 - 34, 46, 47, 52, 53, 59) 2. Ked Komisia uplatnuje domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, aby pripísala materskej spolocnosti protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti, musí uvedená materská spolocnost predlozit dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. V tejto súvislosti je potrebné vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi touto dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou, ktoré môzu byt v jednotlivých prípadoch odlisné. Toto posúdenie sa najmä nemá obmedzovat len na okolnosti súvisiace s obchodnou politikou dcérskej spolocnosti v prísnom zmysle slova, ako je distribucná alebo cenová stratégia. Predmetnú domnienku najmä nemozno vyvrátit iba preukázaním toho, ze dcérska spolocnost riadi tieto konkrétne aspekty svojej obchodnej politiky bez toho, aby v tejto súvislosti dostávala pokyny. Okolnost, ze materská spolocnost je neprevádzkový holding nestací sama osebe na vylúcenie toho, ze uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost najmä tým, ze koordinovala financné investície v rámci skupiny. V kontexte skupiny spolocností je totiz holding spolocnostou, ktorej poslaním je preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a ktorej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia. Navyse v skupine spolocností je rozdelenie úloh bezným javom, ktorý nestací na vyvrátenie domnienky rozhodujúceho vplyvu. Pokial ide o neexistenciu systému informovania medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou, skutocnost, ze dcérska spolocnost nikdy nezaviedla v prospech svojej materskej spolocnosti specifickú informacnú politiku týkajúcu sa dotknutého trhu, nemôze stacit na preukázanie jej samostatnosti vzhladom na to, ze samostatnost dcérskej spolocnosti sa neposudzuje len vzhladom na aspekty prevádzkového riadenia podniku. (pozri body 67 - 69, 74, 76, 78) 3. Odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia v nom byt jasne a jednoznacne uvedené úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslusný súd vykonat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázku, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, treba posúdit nielen so zretelom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj vsetky právne pravidlá upravujúce príslusnú oblast. Ked je rozhodnutie podla clánku 81 ES urcené viacerým subjektom a vyvoláva otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým spomedzi nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie teda musí vo vztahu k materskej spolocnosti povazovanej za solidárne zodpovednú za porusenie obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti. Ked Komisia vychádza z domnienky, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, a dotknuté spolocnosti pocas správneho konania predlozili dôkazy, ktoré mali vyvrátit túto domnienku, rozhodnutie musí obsahovat dostatocné uvedenie dôvodov odôvodnujúcich stanovisko Komisie, podla ktorého tieto dôkazy nepostacovali na vyvrátenie uvedenej domnienky. Komisia vsak predsa len nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré zúcastnené osoby v konaní pred nou uviedli. V dôsledku toho jej nemozno vytýkat, ze konkrétne neodpovedala na kazdé tvrdenie, ktoré uviedol podnik. Celková odpoved totiz podla okolností prejednávanej veci môze stacit na to, aby podnik mohol úcinne obhajovat svoje práva a aby Vseobecný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. (pozri body 89 - 91, 96) 4. Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Pri urcovaní výsky pokuty musí Komisia dbat na jej odstrasujúci úcinok a v tejto súvislosti môze zohladnit najmä velkost a hospodársku silu predmetného podniku. Potreba zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty si vyzaduje, aby bola výska pokuty prispôsobená tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality. Najmä moznost dotknutého podniku lahsie zhromazdit prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty môze v záujme jej dostatocne odstrasujúceho úcinku odôvodnit pouzitie násobitela. V tejto súvislosti Komisia nie je povinná preukázat súvislost medzi vyuzívaním zdrojov dotknutého podniku a predmetným porusením, ale môze zákonným spôsobom zohladnit celkovú velkost podniku. Pokial zvýsenie uplatnené Komisiou zákonným spôsobom vychádza z velkosti dotknutého podniku, pricom zdroje vyuzívané v rámci porusenia nepredstavujú relevantné kritérium, jeho uplatnenie nemôze predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania iba preto, lebo nie je zalozené na rozlísení podnikov, ktoré sa dopustili protiprávneho konania, podla uvedeného kritéria. Navyse zvýsenie nemozno povazovat za neprimerané vo vztahu k cielu odstrasenia, ked je jednoznacne odôvodnené vzhladom na velkost dotknutého podniku, ktorú potvrdzuje jeho mimoriadne vysoký celosvetový obrat. (pozri body 113 - 115, 117 - 120) 5. Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkového stavu, porusovatela a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem. Vzhladom na to, ze cielom zohladnenia predchádzajúcich porusení zo strany Komisie v rozhodnutí nie je znova sankcionovat tieto porusenia, ale len sankcionovat dotknutý podnik za jeho úcast na karteli uvedenom v tomto rozhodnutí s prihliadnutím na jeho opakované protiprávne správanie, skutocnost, ze Komisia uz zohladnila tie isté porusenia v predchádzajúcich rozhodnutiach, nemá za následok porusenie zásady ne bis in idem. (pozri body 127, 128) 6. Z bodov 21 a 23 oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov vyplýva, ze na splnenie podmienok na znízenie pokuty musí podnik poskytnút Komisii dôkazy, ktoré majú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz má k dispozícii. Okrem toho na úcely uplatnenia pásiem znízenia pokuty stanovených v bode 23 písm. b) uvedeného oznámenia o spolupráci musí Komisia stanovit okamih, v ktorom podnik túto podmienku splnil. Tento výklad potvrdzuje struktúra systému vytvoreného predmetným oznámením, ktorý stanovuje tri rozdielne pásma znízenia pre "prvý", "druhý" a "ostatné" podniky, ktoré splnili predmetnú podmienku, z coho teda vyplýva, ze Komisia urcí presný okamih, v ktorom dotknutý podnik splnil podmienky na znízenie pokuty, porovnaním predlozených dôkazov s dôkazmi, ktoré v case podania ziadosti uz mala k dispozícii. Komisia oprávnene vychádza jednak z tohto chronologického kritéria a jednak z miery pridanej hodnoty informácií poskytnutých podnikmi, ked v súlade s podmienkou stanovenou v bode 21 uvedeného oznámenia skúma, ci predlozené dôkazy majú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz mala k dispozícii v case podania jednotlivých ziadostí. Tento prístup, ktorý zohladnuje tak casový, ako aj kvalitatívny aspekt poskytnutých informácií a ktorý zvýhodnuje podnik, ktorý ako prvý splnil podmienky na priznanie znízenia pokuty, zodpovedá cielom uvedeného oznámenia, kedze podnecuje podniky, ktoré chcú spolupracovat, aby spolupracovali co najskôr pocas vysetrovania tým, ze vo svojej prvej ziadosti predlozia vsetky dôkazy, ktoré majú k dispozícii. Tento prístup tým, ze podnecuje k prekroceniu hranice významnej pridanej hodnoty uz v prvej ziadosti, najmä umoznuje vylúcit, aby podnik, ktorý podá ziadost o zhovievavost, rozdelil svoju spoluprácu na viacero castí pocas celého konania. Navyse vzhladom na to, ze oznámenie o spolupráci je zalozené na prístupe, ktorý si vyzaduje urcenie presného chronologického poradia podania ziadostí, v súlade s cielmi transparentnosti a právnej istoty, jeho uplatnovanie sa nemôze lísit v závislosti od toho, ci je casový odstup medzi ziadostami dlhý alebo krátky. (pozri body 146 - 148, 153 - 155) 7. Hoci Komisia v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej úcastníkmi kartelu nemôze porusit zásadu rovnosti zaobchádzania, pri posudzovaní kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej konkrétnym podnikom má velkú mieru volnej úvahy. Preto mozno Komisii vytknút iba zjavne nesprávne posúdenie. (pozri bod 168) 8. Pokial ide o porusenia, ktoré patria do pôsobnosti oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov, dotknutý subjekt v zásade nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze nevzala do úvahy stupen jeho spolupráce ako polahcujúcu okolnost mimo právneho rámca oznámenia o spolupráci. Ked teda Komisia vzala do úvahy spoluprácu podniku tým, ze znízila pokutu na základe oznámenia o spolupráci, Komisii nemozno oprávnene vytýkat, ze neuplatnila dodatocné znízenie pokuty ulozenej tomuto podniku mimo pôsobnosti uvedeného oznámenia. (pozri body 178, 179) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) zo 14. júla 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Pripísatelnost protiprávneho správania - Povinnost odôvodnenia - Rovnost zaobchádzania - Zásada riadnej správy vecí verejných - Pokuty - Oznámenie o spolupráci" Vo veci T-189/06, Arkema France SA, so sídlom v Colombes (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne A. Winckler, S. Sorinas Jimeno a P. Geffriaud, neskôr S. Sorinas Jimeno a E. Jégou, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault a O. Beynet, neskôr V. Bottka, P. J. Van Nuffel a B. Gencarelli, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: sudcovia V. Vadapalas (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, M. Prek, A. Dittrich, L. Truchot a K. O'Higgins, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Arkema France SA (predtým Atofina SA) je spolocnost zalozená podla francúzskeho práva, ktorá v case skutkových okolností vyrábala okrem iného peroxid vodíka (dalej len "PV") a perboritan sodný (dalej len "PS"). 2 V období od zaciatku porusenia do apríla 2000 bola jej najväcsím akcionárom spolocnost Elf Aquitaine s podielom vo výske 97,5 %. Od apríla 2000 vlastnila podiel na základnom imaní zalobkyne vo výske 96,48 % spolocnost Elf Aquitaine, v ktorej vlastnila spolocnost Total SA podiel vo výske 99,43 %. 3 V novembri 2002 Degussa AG informovala Komisiu Európskych spolocenstiev o existencii kartelu na trhoch s PV a s PS a poziadala o uplatnenie oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 4 Degussa poskytla Komisii hmotné dôkazy, ktoré jej umoznili vykonat v dnoch 25. a 26. marca 2003 setrenia v priestoroch troch podnikov, vrátane priestorov zalobkyne. 5 Po týchto setreniach viaceré podniky, vrátane spolocnosti EKA Chemicals AB, zalobkyne a spolocnosti Solvay SA, poziadali o uplatnenie oznámenia o spolupráci a poskytli Komisii dôkazy týkajúce sa predmetného kartelu. 6 Komisia 26. januára 2005 zaslala zalobkyni a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. 7 Po vypocutí dotknutých podnikov, ktoré sa konalo 28. a 29. júna 2005, Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti spolocnostiam Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, EKA Chemicals, Degussa, Edison SpA, FMC Corp., FMC Foret SA, Kemira Oyj, L'Air liquide SA, Chemoxal SA, SNIA SpA, Caffaro Srl, Solvay SA, Solvay Solexis SpA, Total, Elf Aquitaine a zalobkyni (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 54). Rozhodnutie bolo oznámené zalobkyni listom z 8. mája 2006. Napadnuté rozhodnutie 8 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podniky, ktorým je rozhodnutie urcené, sa podielali na jedinom a nepretrzitom porusovaní clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v súvislosti s PV a jeho nadväzujúcim prípravkom PS (odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia). 9 Zistené porusenie spocívalo najmä v tom, ze sútazitelia si medzi sebou vymienali dôlezité obchodné a dôverné informácie o trhoch a podnikoch, obmedzovali a kontrolovali výrobu a jej mozné i skutocné kapacity, rozdelovali si podiely na trhu a zákazníkov a stanovovali a monitorovali dodrziavanie cenových cielov. 10 Zalobkyna, Total a Elf Aquitaine boli urcené za "spolocne a nerozdielne" zodpovedné za porusenie (odôvodnenie 441 napadnutého rozhodnutia). 11 Na úcely stanovenia výsky pokút Komisia pouzila metódu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). 12 Komisia urcila základné sumy pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia (odôvodnenie 452 napadnutého rozhodnutia), ktoré bolo posúdené ako velmi závazné (odôvodnenie 457 napadnutého rozhodnutia). 13 Na základe rozdielneho zaobchádzania bola zalobkyna spolu so spolocnostami Total a Elf Aquitaine zaradená do tretej kategórie zodpovedajúcej východiskovej sume 20 miliónov eur (odôvodnenia 460 az 462 napadnutého rozhodnutia). 14 S cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok bol na túto východiskovú sumu vzhladom na velký obrat zastresujúcich spolocností skupiny - spolocností Elf Aquitaine a Total - uplatnený násobný koeficient 3 (odôvodnenie 463 napadnutého rozhodnutia). 15 Vzhladom na to, ze zalobkyna sa podla Komisie podielala na porusení od 12. mája 1995 do 31. decembra 2000, cize pocas obdobia piatich rokov a siedmich mesiacov, jej pokuta bola zvýsená o 55 % z dôvodu dlzky trvania (odôvodnenie 467 napadnutého rozhodnutia). Toto zvýsenie nebolo uplatnené v prípade pokuty spolocnosti Total, ktorej zodpovednost za predmetné porusenie bola konstatovaná za obdobie od 30. apríla do 31. decembra 2000 (odôvodnenie 468 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia zohladnila v prípade zalobkyne pritazujúcu okolnost vzhladom na opakované porusenie vo vztahu k poruseniam konstatovaným v rozhodnutí Komisie 85/74/EHS z 23. novembra 1984 o konaní podla clánku 85 Zmluvy o EHS (vec IV/30.907 - Výrobky na báze peroxidu) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 35, 1985, s. 1) a v rozhodnutí Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 o konaní podla clánku 85 Zmluvy o ES (vec IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, s. 14). Komisia v dôsledku toho zvýsila základnú sumu pokuty zalobkyne o 50 % základnej sumy, ktorá by bola pouzitá v jej prípade, ak by napadnuté rozhodnutie nebolo urcené zastresujúcim spolocnostiam skupiny (odôvodnenia 469 az 471 a poznámka pod ciarou c. 409 napadnutého rozhodnutia). 17 Komisia konstatovala, ze zalobkyna je druhým podnikom, ktorý splnil podmienku stanovenú v bode 21 oznámenia o spolupráci, a z tohto dôvodu jej priznala znízenie pokuty o 30 %, pricom toto znízenie bolo uplatnené na celkovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni a spolocnostiam Total a Elf Aquitaine (odôvodnenia 509 az 514 a 529 napadnutého rozhodnutia). 18 Clánok 1 písm. o) az q) napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze tri uvedené spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa podielali na predmetnom porusení, pokial ide o spolocnost Total, od 30. apríla do 31. decembra 2000, a pokial ide o zalobkynu a spolocnost Elf Aquitaine, od 12. mája 1995 do 31. decembra 2000. 19 Clánkom 2 písm. i) napadnutého rozhodnutia bola zalobkyni ulozená pokuta vo výske 78,663 milióna eur, pricom Total a Elf Aquitaine "spolocne a nerozdielne" zodpovedajú za zaplatenie tejto pokuty do výsky 42 miliónov eur a 65,1 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. júla 2006 zalobkyna podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 21 Kedze zlozenie komôr Súdu prvého stupna sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do siestej komory a po vypocutí úcastníkov konania bola táto vec pridelená siestej rozsírenej komore. 22 Vzhladom na prekázku na strane dvoch sudcov predseda Súdu prvého stupna na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna urcil iných dvoch sudcov na doplnenie komory. 23 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 3. septembra 2010. 24 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, - subsidiárne zrusil alebo znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 25 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 26 Na podporu zaloby zalobkyna uvádza v podstate sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti a zásady rovnosti zaobchádzania, druhý na nesprávnom posúdení skutkového stavu týkajúcom sa pripísania porusenia spolocnostiam Total a Elf Aquitaine, tretí na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady riadnej správy vecí verejných, stvrtý na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu týkajúcich sa zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku, piaty na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu týkajúcich sa zvýsenia pokuty z dôvodu opakovaného porusenia a siesty na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu týkajúcich sa znízenia pokuty na základe oznámenia o spolupráci. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti a zásady rovnosti zaobchádzania Úvodné poznámky 27 Je potrebné pripomenút, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 28 Súdny dvor tiez spresnil, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 55 a tam citovanú judikatúru). 29 Ak takýto hospodársky subjekt porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusenie zodpovedá (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 30 Porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách musí byt urcené tejto osobe. Takisto je potrebné, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú namietané skutocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 31 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 32 Je to tak preto, lebo v takej situácii sú materská a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v uvedenom zmysle. Skutocnost, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 59). 33 Súdny dvor tiez rozhodol, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 34 Súdny dvor teda uviedol, ze za týchto okolností stací na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 35 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 370 az 379 napadnutého rozhodnutia s poukazom na judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupna zhrnula zásady, ktoré mala v úmysle uplatnit na urcenie subjektov, ktorým má byt napadnuté rozhodnutie urcené. 36 Komisia najmä pripomenula, ze materská spolocnost môze byt povazovaná za zodpovednú za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti v rozsahu, v akom dcérska spolocnost neurcovala svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnovala pokyny, ktoré jej dávala materská spolocnost. Komisia uviedla, ze je v podstate oprávnená predpokladat, ze stopercentná dcérska spolocnost v zásade uplatnuje pokyny ktoré jej dáva jej materská spolocnost, pricom materská spolocnost môze túto domnienku vyvrátit dôkazom o opaku (odôvodnenie 374 napadnutého rozhodnutia). 37 Pokial ide o zodpovednost spolocnosti Elf Aquitaine, Komisia poukázala na to, ze táto spolocnost vlastnila 98 % základného imania zalobkyne a vzdy vymenovávala clenov jej správnej rady. Komisia teda predpokladala, ze Elf Aquitaine uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie zalobkyne (odôvodnenie 427 napadnutého rozhodnutia). 38 Pokial ide o spolocnost Total, Komisia uviedla, ze táto spolocnost získala v apríli 2000 kontrolu nad 99,43 % základného imania spolocnosti Elf Aquitaine, ze priamo alebo nepriamo ovládala základné imanie spolocnosti skupiny, ktorá bola priamo zapojená do protiprávneho konania, a ze vzhladom na tieto skutocnosti predpokladala, ze Total uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocnosti Elf Aquitaine a zalobkyne (odôvodnenia 428 a 429 napadnutého rozhodnutia). 39 V odôvodneniach 430 az 432 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla tvrdenia, ktoré zalobkyna, Total a Elf Aquitaine uviedli proti pripísaniu porusenia týmto spolocnostiam, a preskúmala ich v odôvodneniach 433 az 440 uvedeného rozhodnutia. 40 V odôvodnení 441 napadnutého rozhodnutia Komisia potvrdila svoj záver, ze zalobkyna, Total a Elf Aquitaine predstavovali jeden podnik, a konstatovala, ze sú zodpovedné za predmetné porusenie, pricom Total zodpovedala za porusenie len odo dna, ked získala kontrolu nad základným imaním spolocnosti Elf Aquitaine, cize za obdobie od 30. apríla do 31. decembra 2000. 41 Zalobkyna napáda toto posúdenie a uvádza v podstate dve výhrady zalozené jednak na porusení pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti a jednak na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. O údajnom porusení pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti 42 Zalobkyna na pojednávaní uviedla, ze nespochybnuje konstatovanie predmetného porusenia, ale len jeho pripísanie spolocnostiam Total a Elf Aquitaine v rozsahu, v akom toto pripísanie malo vplyv na výsku jej pokuty. 43 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze samotná skutocnost, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti neumoznuje automaticky dospiet k záveru, ze materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, a pripísat jej zodpovednost za porusenie, ktorého sa táto dcérska spolocnost dopustila. Komisia sa údajne dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked pripísala zodpovednost za porusenie materským spolocnostiam zalobkyne len na základe domnienky súvisiacej s tým, ze tieto spolocnosti vlastnili takmer celé základné imanie zalobkyne. 44 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze metóda, ktorú Komisia pouzila na pripísanie sporného porusenia spolocnostiam Total a Elf Aquitaine, je v rozsahu, v akom je zalozená na predmetnej domnienke, v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 27 az 34 vyssie. 45 Po prvé na rozdiel od toho, co zalobkyna zrejme naznacuje, toto pripísanie nebolo zalozené len na vlastníckej struktúre, ale aj na konstatovaní, ze domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu nebola vyvrátená (pozri najmä odôvodnenia 437 a 441 napadnutého rozhodnutia). 46 Po druhé z tejto judikatúry (pozri najmä body 33 a 34 vyssie) vyplýva, ze vlastnícka struktúra dcérskej spolocnosti predstavuje dostatocné kritérium na uplatnenie uvedenej domnienky bez toho, aby bola Komisia povinná uviest doplnujúce dôkazy týkajúce sa skutocného uplatnovania vplyvu materskej spolocnosti, ako to vyzaduje zalobkyna. 47 Na tomto závere nic nemení skutocnost, ze takéto doplnujúce dôkazy bolo mozné nájst vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia (T-112/05, Zb. s. II-5049, body 13 a 54). Tak z rozsudku z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného (body 61 a 62), ako aj z rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 27 vyssie (body 61 a 62), totiz jednoznacne vyplýva, ze uplatnenie predmetnej domnienky nezávisí od existencie takýchto dôkazov. Tiez sa nevyzaduje, aby Komisia na tento úcel preukázala, ze materská spolocnost v case skutkových okolností vedela o protiprávnom správaní svojej dcérskej spolocnosti. 48 Dalej je potrebné poukázat na to, ze vyssie uvedená judikatúra sa osobitne týka konkrétneho prípadu, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti (rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 60). V prejednávanej veci vsak Total a Elf Aquitaine nevlastnili celé základné imanie zalobkyne (pozri bod 2 vyssie). 49 Je vsak potrebné zdôraznit, ze zalobkyna neuvádza nijaké tvrdenie zalozené na tom, ze podiely spolocností Total a Elf Aquitaine nedosahovali 100 %. Naopak na pojednávaní uviedla, ze netvrdí, ze uvedená skutocnost "má zásadný vplyv na právne ovládanie" dcérskej spolocnosti, cím potvrdila, ze nenamieta proti uplatneniu tých istých dôkazných pravidiel v prípade ovládania celého základného imania a v prípade ovládania takmer celého základného imania. 50 Preto sa táto výhrada musí zamietnut. O údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania 51 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa tým, ze vo vztahu k materským spolocnostiam zalobkyne uplatnila len predmetnú domnienku, dopustila "neodôvodnenej diskriminácie" v rámci dokazovania. Zalobkyna bola totiz údajne jedinou dcérskou spolocnostou, v prípade ktorej Komisia uplatnila len domnienku, zatial co vo vztahu k ostatným dotknutým podnikom Komisia údajne uviedla doplnujúce dôkazy o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu materských spolocností. 52 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze z odôvodnení 370 az 379 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uplatnila vo vztahu ku vsetkým spolocnostiam, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, to isté pravidlo, podla ktorého ovládanie celého alebo takmer celého základného imania dcérskej spolocnosti stací na uplatnenie vyvrátitelnej domnienky, ktorá umoznuje pripísat zodpovednost materskej spolocnosti. Predmetná domnienka totiz bola uplatnená tak v prípade skupiny Total, ako aj v prípade ostatných skupín spolocností, ktorých sa týkalo napadnuté rozhodnutie. 53 Skutocnost, ze vo vztahu k niektorým spolocnostiam, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, konkrétne vo vztahu k spolocnostiam Akzo Nobel, FMC, L'Air liquide, SNIA a Edison, Komisia okrem domnienky uviedla doplnujúce nepriame dôkazy o rozhodujúcom vplyve materských spolocností, nemôze znamenat, ze pouzité zásady neboli v prípade vsetkých spolocností, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, rovnaké. 54 Pokial totiz ide o spolocnost Akzo Nobel, z odôvodnenia 384 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "vzhladom na to, ze [Akzo Nobel] má stopercentnú kontrolu nad spolocnostou EKA [Chemicals], Komisia sa domnieva, ze [Akzo Nobel] uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost EKA [Chemicals], kedze nebol predlozený nijaký dôkaz, ktorý by mohol vyvrátit túto domnienku." Túto úvahu nevyvracia skutocnost, ze v odôvodnení 385 tohto rozhodnutia Komisia poukázala na niektoré doplnujúce nepriame dôkazy, ktoré túto úvahu potvrdzovali. 55 Pokial ide o spolocnost FMC, Komisia uviedla, ze záver o zodpovednosti tejto spolocnosti zalozila "na skutocnosti, ze FMC Foret [bola] dcérska spolocnost, nad ktorou mala (nepriamo) stopercentnú kontrolu [FMC]" (odôvodnenie 390 napadnutého rozhodnutia). Na túto úvahu nemá vplyv skutocnost, ze v odôvodnení 391 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla doplnujúci dôkaz o rozhodujúcom vplyve spolocnosti FMC na jej dcérsku spolocnost. 56 Pokial ide o spolocnost L'Air liquide, Komisia v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia poukázala na to, ze "vzhladom na to, ze [L'Air liquide] vlastnila v case porusenia 100 % základného imania spolocnosti Chemoxal a mala právomoc vymenovávat clenov správnej rady spolocnosti Chemoxal, [Komisia] predpokladala, ze [L'Air liquide] uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti." Komisia spresnila túto úvahu tým, ze v odôvodnení 405 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "zo stopercentného podielu na základnom imaní vyplýva[la] domnienka, ktorá [mohla] byt vyvrátená preukázaním, ze... dcérska spolocnost [konala]... samostatne." 57 Pokial ide o spolocnost SNIA, z odôvodnenia 411 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze jej zodpovednost bola konstatovaná vzhladom na jej zlúcenie so spolocnostou, ktorá bola stopercentnou materskou spolocnostou subjektu, ktorý sa priamo podielal na porusení. Uvedená situácia teda nie je porovnatelná so situáciou zalobkyne. 58 Napokon, pokial ide o spolocnost Edison, Komisia v odôvodnení 418 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "v prípade neexistencie tvrdenia, ktoré by vyvracalo domnienku, bol stopercentný podiel na základnom imaní povazovaný [judikatúrou] za dostatocný dôkaz." Okrem toho v odôvodneniach 419 az 421 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla niektoré doplnujúce dôkazy, pricom uviedla, ze tieto dôkazy vyvracajú tvrdenie spolocnosti Edison zalozené na samostatnosti jej dcérskej spolocnosti. 59 Z vyssie uvedených odôvodnení napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia vo vztahu ku vsetkým subjektom, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, konstatovala, ze ovládanie celého alebo takmer celého základného imania dcérskej spolocnosti v prípade neexistencie tvrdenia, ktoré by vyvracalo domnienku vyplývajúcu z tohto ovládania, postacuje na pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti, pricom boli uvedené doplnujúce dôkazy o vplyve niektorých dotknutých materských spolocností na ich dcérske spolocnosti - pokial boli k dispozícii -, a to bud na potvrdenie záveru, ktorý uz nálezite vyplýval z ovládania celého základného imania dcérskej spolocnosti, alebo ako reakcia na tvrdenia, ktoré uviedli dotknuté podniky. 60 Okrem toho, pokial ide o skupinu, do ktorej patrí zalobkyna, Komisia okrem kapitálového prepojenia poukázala na skutocnost, ze clenovia správnej rady zalobkyne boli menovaní spolocnostou Elf Aquitaine (odôvodnenie 427 napadnutého rozhodnutia), pricom vsak nepodmienila pripísanie protiprávneho správania stopercentnej alebo takmer stopercentnej dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti existenciou doplnujúcich dôkazov. 61 Preto je potrebné zamietnut túto výhradu ako nedôvodnú, a teda zamietnut prvý zalobný dôvod ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení skutkového stavu týkajúcom sa pripísania porusenia spolocnostiam Total a Elf Aquitaine 62 Zalobkyna tvrdí, ze aj za predpokladu, ze metóda spocívajúca v pouzití predmetnej domnienky je platná, Komisia v skutocnosti nebola oprávnená pripísat porusenie spolocnostiam Total a Elf Aquitaine. 63 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze spochybnila toto pripísanie tým, ze preukázala, ze clenovia vedenia spolocností Elf Aquitaine a Total sa vôbec nepodielali na predmetných protiprávnych praktikách. 64 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze Komisia pripísala sporné porusenie spolocnostiam Total a Elf Aquitaine z dôvodu, ze v case skutkových okolností tieto spolocnosti tvorili so zalobkynou jeden podnik. Komisia dospela k tomuto záveru na základe domnienky vyplývajúcej z toho, ze ovládali takmer celé základné imanie zalobkyne, a konstatovala, ze táto domnienka nebola v správnom konaní vyvrátená. 65 Vzhladom na to, ze táto úvaha nie je zalozená na úcasti materských spolocností zalobkyne na protiprávnom správaní, argumentácia zalobkyne zalozená na tom, ze clenovia vedenia týchto spolocností sa priamo nepodielali na predmetných protiprávnych praktikách a ze nevedeli o predmetných skutocnostiach, ju nemôze spochybnit. 66 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze vyvrátila predmetnú domnienku tým, ze v správnom konaní preukázala svoju samostatnost pri urcovaní svojej obchodnej politiky. 67 Podla judikatúry citovanej v bode 34 vyssie na vyvrátenie predmetnej domnienky musí materská spolocnost predlozit dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. 68 V tejto súvislosti je potrebné vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi touto dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou, ktoré môzu byt v jednotlivých prípadoch odlisné (rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 61 a 74). 69 Toto posúdenie sa najmä nemá obmedzovat len na okolnosti súvisiace s obchodnou politikou dcérskej spolocnosti v prísnom zmysle slova, ako je distribucná alebo cenová stratégia. Predmetnú domnienku najmä nemozno vyvrátit iba preukázaním toho, ze dcérska spolocnost riadi tieto konkrétne aspekty svojej obchodnej politiky bez toho, aby v tejto súvislosti dostávala pokyny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 65 a 75). 70 V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách v podstate uviedla, ze jej obchodná politika nikdy nebola urcovaná jej materskými spolocnostami, najmä vzhladom na struktúru skupiny a na malý podiel cinností dotknutých porusením na jej celkovom obrate. 71 Hned na úvod je potrebné poukázat na to, ze táto argumentácia je zalozená len na tvrdeniach, kedze zalobkyna nepredlozila nijaký konkrétny dôkaz na podporu svojej tézy zalozenej na jej samostatnosti na trhu. Predmetná cast odpovede na oznámenie o výhradách najmä neodkazuje na nijaký dokument, ktorý by podporoval tvrdenia uvedené v tejto casti. 72 Argumentácia, ktorú zalobkyna uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, teda zjavne nemohla predstavovat súbor dôkazov, ktorý by postacoval na vyvrátenie predmetnej domnienky. 73 Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze predmetná argumentácia - odhliadnuc od skutocnosti, ze nebola podlozená relevantnými dôkazmi - nemohla preukázat samostatnost zalobkyne. 74 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Total a Elf Aquitaine boli len neprevádzkové holdingy, je potrebné poznamenat, ze táto okolnost sama osebe nestací na vylúcenie toho, ze Total a Elf Aquitaine uplatnovali rozhodujúci vplyv na zalobkynu najmä tým, ze koordinovali financné investície v rámci skupiny. V kontexte skupiny spolocností je totiz holding spolocnostou, ktorej poslaním je preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a ktorej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 63). 75 Zalobkyna pritom sama pripústa, ze Elf Aquitaine zasahovala do najdôlezitejsích rozhodnutí, ktoré mohli mat dôsledky na úrovni celej skupiny, a ze urcovala velmi vseobecnú politiku týkajúcu sa vzájomnej zlucitelnosti cinností jednotlivých odvetví, zmien cinností a geografického rozmiestnenia cinností vo svete. Tieto tvrdenia potvrdzujú, ze úlohou spolocnosti Elf Aquitaine bolo zabezpecovat jednotu riadenia a koordináciu, ktoré mohli mat vplyv na správanie zalobkyne na trhu. 76 Po druhé, pokial zalobkyna tvrdí, ze Total a Elf Aquitaine nezasahovali do urcovania obchodnej politiky týkajúcej sa PV a PS, je potrebné konstatovat, ze v skupine spolocností je rozdelenie úloh bezným javom, ktorý nestací na vyvrátenie domnienky, ze zalobkyna a Total a Elf Aquitaine tvorili jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. 77 Nijaký záver nemozno vyvodit ani zo skutocnosti, ze materské spolocnosti nikdy nemali spolocných zákazníkov so zalobkynou, ze nepôsobili na trhoch, na ktorých pôsobila zalobkyna, ani na súvisiacich trhoch a ze cinnost týkajúca sa dotknutých výrobkov predstavovala len velmi malú cast celkového obratu skupiny. 78 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na neexistencii systému informovania a oznamovania medzi nou a jej materskými spolocnostami, s výnimkou informovania vyplývajúceho zo zákonných povinností v úctovnej oblasti a v oblasti financnej regulácie, je potrebné poznamenat, ze vzhladom na to, ze samostatnost dcérskej spolocnosti sa neposudzuje len vzhladom na aspekty prevádzkového riadenia podniku, skutocnost, ze dcérska spolocnost nikdy nezaviedla v prospech svojej materskej spolocnosti specifickú informacnú politiku týkajúcu sa dotknutého trhu, nemôze stacit na preukázanie jej samostatnosti. 79 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie, ktoré zalobkyna uviedla po prvý raz v konaní pred Vseobecným súdom a ktoré je zalozené na tom, ze zalobkyna sa 18. mája 2006 z financného hladiska odclenila od skupiny Total, je potrebné poukázat na to, ze toto odclenenie, ktoré nastalo po porusení a po prijatí napadnutého rozhodnutia, nemôze slúzit ako relevantný dôkaz na úcely posúdenia väzieb medzi dotknutými spolocnostami v priebehu obdobia porusenia. 80 Po piate, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze stanovisko prijaté Komisiou v napadnutom rozhodnutí sa odchyluje od stanoviska, ktoré Komisia prijala vo svojom rozhodnutí K(2003) 4570 z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 [ES] a podla clánku 53 Dohody o EHP (Prípad COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy), je potrebné poukázat na to, ze z odôvodnení 373 az 391 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vôbec neanalyzovala problematiku zodpovednosti materskej spolocnosti zalobkyne a najmä ze nerozhodla o otázke jej samostatnosti vo vztahu k materskej spolocnosti. 81 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia nie je povinná systematicky overovat, ci protiprávne správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat jej materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 330 a 331). Samotná skutocnost, ze Komisia neuvazovala o moznosti adresovat rozhodnutie K(2003) 4570 materskej spolocnosti zalobkyne, teda nebránila tomu, aby to urobila v prejednávanej veci, v súlade so zásadami stanovenými judikatúrou v oblasti pripísatelnosti. 82 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze dôkazy predlozené zalobkynou ani v prípade ich posúdenia ako celku nepostacovali na vyvrátenie predmetnej domnienky. 83 Pokial ide o dokument, ktorý zalobkyna predlozila v prílohe zaloby, nazvaný "Vnútorné právomoci a záväzky týkajúce sa výdavkov", ktorý mal podporit jej tvrdenie, ze Total schvalovala len najdôlezitejsie investície, ktoré uskutocnovali jej dcérske spolocnosti, je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna sa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách na tento dokument neodvolala, a teda sa nan nemozno odvolávat s cielom napadnút posúdenie, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí. 84 V kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze predmetný dokument nepredstavuje dôkaz, ktorý by mohol preukázat samostatnost zalobkyne, kedze po prvé, ako vyplýva z jej odpovede na ziadost o informácie zaslanú Komisiou pocas správneho konania, tento dokument obsahuje pravidlá, ktoré stanovujú právo zaväzovat skupinu a ktoré sa uplatnovali "od roku 2001", a teda sa nevztahujú na predmetné obdobie porusenia, a po druhé úvaha, ze zasahovanie zastresujúcej spolocnosti skupiny do obchodnej politiky jej dcérskej spolocnosti je obmedzené na investície od urcitej výsky, nestací na preukázanie samostatnosti dcérskej spolocnosti. 85 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné konstatovat, ze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze dôkazy, ktoré predlozila zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, nepostacovali na vyvrátenie predmetnej domnienky. 86 V dôsledku toho je potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady riadnej správy vecí verejných 87 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze neodpovedala na tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla s cielom preukázat svoju samostatnost, porusila povinnost odôvodnenia a zásadu riadnej správy vecí verejných. 88 Po prvé, pokial ide o povinnost odôvodnenia, zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezaujala stanovisko k tvrdeniam zhrnutým v odôvodnení 431 napadnutého rozhodnutia zalozeným na tom, ze samotná skutocnost, ze Elf Aquitaine menovala clenov jej správnej rady, nepreukazovala uplatnovanie skutocnej kontroly a ze zalobkyna urcovala svoju obchodnú politiku úplne samostatne. Komisia navyse údajne neuviedla niektoré tvrdenia, ktoré predlozila zalobkyna, pokial ide o skutocnost, ze clenovia vedenia spolocností Total a Elf Aquitaine sa nikdy nepodielali na praktikách uvedených v napadnutom rozhodnutí a ze kontrola uplatnovaná materskými spolocnostami bola obmedzená na schvalovanie najvýznamnejsích investícií. 89 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia v nom byt jasne a jednoznacne uvedené úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslusný súd vykonat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázku, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, treba posúdit nielen so zretelom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj vsetky právne pravidlá upravujúce príslusnú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 90 Ked je - tak ako je to v prejednávanej veci - rozhodnutie podla clánku 81 ES urcené viacerým subjektom a vyvoláva otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým spomedzi nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie teda musí vo vztahu k materskej spolocnosti povazovanej za solidárne zodpovednú za porusenie obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, body 78 az 80). 91 Z toho vyplýva, ze ked Komisia - tak ako v prejednávanej veci - vychádza z domnienky, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, a dotknuté spolocnosti pocas správneho konania predlozili dôkazy, ktoré mali vyvrátit túto domnienku, rozhodnutie musí obsahovat dostatocné uvedenie dôvodov odôvodnujúcich stanovisko Komisie, podla ktorého tieto dôkazy nepostacovali na vyvrátenie uvedenej domnienky. 92 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze z odôvodnení 430 az 441 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zaujala odôvodnené stanovisko k okolnostiam, ktoré zalobkyna a jej materské spolocnosti uviedli pocas správneho konania. 93 Komisia totiz po tom, co v odôvodneniach 430 az 432 napadnutého rozhodnutia opísala argumentáciu, ktorú uviedli dotknuté podniky vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách, odpovedala na uvedené tvrdenia zalozené predovsetkým na nezákonnosti pripísania správania na základe domnienky najmä vzhladom na zásady samostatnosti právneho subjektu, individuálnosti trestov, osobnej zodpovednosti, prezumpcie neviny a rovnosti zbraní. 94 Okrem toho Komisia v odôvodneniach 433 az 441 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze domnienka súvisiaca s tým, ze Elf Aquitaine a Total vlastnili takmer celé základné imanie zalobkyne, nebola vyvrátená a ze na základe tejto domnienky treba zotrvat na závere o ich zodpovednosti za predmetné porusenie. 95 Je potrebné konstatovat, ze Komisia týmito odôvodneniami odpovedala na podstatné body tvrdení zalobkyne. 96 Okrem toho vzhladom na to, ze Komisia nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré zúcastnené osoby v konaní pred nou uviedli (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 64; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 64), nemozno jej vytýkat, ze konkrétne neodpovedala na kazdé tvrdenie, ktoré uviedla zalobkyna. Celková odpoved, akú Komisia poskytla v prejednávanej veci, totiz za okolností prejednávanej veci môze stacit na to, aby podnik mohol úcinne obhajovat svoje práva a aby Vseobecný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. 97 Skutocnost, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tomto smere strucné, je navyse odôvodnená tým, ze argumentácia, ktorú uviedla zalobkyna, pozostávala len z tvrdení a nebola podlozená konkrétnymi dôkazmi týkajúcimi sa jej údajnej samostatnosti na trhu. 98 Pokial ide konkrétne o tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze Komisia v odôvodneniach 430 az 432 napadnutého rozhodnutia neuviedla jej tvrdenie, ze kontrola uplatnovaná materskými spolocnostami bola obmedzená na schvalovanie najvýznamnejsích investícií, v tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze toto tvrdenie je zahrnuté v tvrdení, ze "[zalobkyna] urc[ovala] svoju obchodnú politiku a svoje správanie na trhu úplne samostatne," ktoré je uvedené v odôvodnení 431 stvrtej zarázke napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo zamietnuté ako nedostatocné v rámci celkovej odpovede na opacné tvrdenia posudzované v odôvodnení 437 tohto rozhodnutia s uvedením, ze "[predmetná] domnienka nebola vyvrátená". 99 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze táto odpoved je strucná, je odôvodnená tým, ze predmetné tvrdenia neboli podlozené nijakým konkrétnym dôkazom. 100 Pokial ide o tvrdenie, ze clenovia vedenia spolocností Total a Elf Aquitaine sa nikdy nepodielali na predmetných praktikách, z bodov 64 a 65 vyssie vyplýva, ze Komisia nepripísala sporné porusenie materským spolocnostiam zalobkyne na základe tejto skutocnosti, a preto skutocnost, ze Komisia k tomuto tvrdeniu výslovne nezaujala stanovisko, nemôze mat za následok porusenie povinnosti odôvodnenia. 101 Pokial ide o to, ze Komisia výslovne neodpovedala na tvrdenie uvedené v odôvodnení 431 napadnutého rozhodnutia, ze skutocnost, ze Elf Aquitaine menovala clenov správnej rady zalobkyne, nepreukazovala uplatnovanie skutocnej kontroly, je potrebné poukázat na to, ze z odôvodnení 427 az 429 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto skutocnost bola spomenutá popri predmetnej domnienke a ze nou nebolo podmienené pripísanie sporného porusenia materským spolocnostiam zalobkyne. Neexistencia výslovnej odpovede na predmetné tvrdenie teda nebránila zalobkyni v tom, aby sa oboznámila s odôvodnením tohto pripísania, ani v tom, aby ho napadla na Vseobecnom súde. 102 Pokial ide napokon o tvrdenie zalobkyne, ze predmetná povinnost odôvodnenia bola v prejednávanej veci významnejsia, kedze napadnuté rozhodnutie bolo zalozené na novom prístupe, je potrebné poukázat na to, ze domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost, ktorá je zalozená len na kapitálovom prepojení, uz bola uplatnená Komisiou okrem iného v jej rozhodnutí K(2004) 4876 z 19. januára 2005 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti spolocnostiam Akzo Nobel, Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals BV, Akzo Nobel Functional Chemicals BV, Akzo Nobel Base Chemicals AB, EKA Chemicals, Akzo Nobel AB, Atofina, Elf Aquitaine, Hoechst AG, Clariant GmbH, Clariant AG (vec E-1/37.773 - MCAA), v ktorom Komisia pripísala porusenie, ktorého sa dopustila zalobkyna, spolocnosti Elf Aquitaine. Zalobkyna teda nemôze tvrdit, ze Komisia v prejednávanej veci zaujala vo vztahu k jej materským spolocnostiam úplne nový postoj. 103 V kazdom prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla len strucné odôvodnenie, ale s poukazom na judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupna výslovne uviedla tak zásady, ktoré zamýslala uplatnit na urcenie subjektov, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené (odôvodnenia 370 az 379 napadnutého rozhodnutia), ako aj uplatnenie týchto zásad vo vztahu k skupine Total (odôvodnenia 427 az 441 napadnutého rozhodnutia). 104 Výhrada zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia je preto nedôvodná. 105 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných, kedze vychádzala len z domnienky rozhodujúceho vplyvu a dôkladne nepreskúmala informácie predlozené s cielom vyvrátit túto domnienku, najmä informácie týkajúce sa irelevantnosti menovania clenov správnej rady zalobkyne spolocnostou Elf Aquitaine pre samostatnost zalobkyne pri urcovaní jej obchodnej politiky. 106 Ako vsak vyplýva z bodov 98 az 101 vyssie, strucná odpoved na tieto informácie uvedená v napadnutom rozhodnutí je odôvodnená tým, ze pokial ide o tvrdenie zalozené na samostatnosti zalobkyne, toto tvrdenie nebolo podlozené nijakým konkrétnym dôkazom, a pokial ide o tvrdenie spochybnujúce relevantnost menovania clenov správnej rady, táto okolnost bola uvedená len na doplnenie a nebolo nou podmienené predmetné pripísanie. Skutocnost, ze táto odpoved je strucná, teda tiez neumoznuje konstatovat porusenie povinnosti dôkladne a nestranne preskúmat relevantné informácie vyplývajúce zo správneho konania. 107 Okrem toho na základe znenia odôvodnení 434 az 441 napadnutého rozhodnutia mozno konstatovat, ze Komisia preskúmala tvrdenia zalobkyne a jej materských spolocností smerujúce k spochybneniu pripísania predmetného porusenia, ktoré boli zhrnuté v odôvodnení 431 napadnutého rozhodnutia. Na základe analýzy odpovede na oznámenie o výhradách nemozno urcit dalsie relevantné okolnosti, ktoré by Komisia nezohladnila. 108 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení zásady riadnej správy vecí verejných je nedôvodná. 109 Vzhladom na vyssie uvedené sa tretí zalobný dôvod musí zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktoré sa týkajú zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku 110 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze uplatnila predmetné zvýsenie na základe úvahy súvisiacej s obratom, ktorý dosiahli Elf Aquitaine a Total, kedze im nemozno pripísat porusenie. 111 Je potrebné poznamenat, ze táto výhrada je v celom rozsahu zalozená na predpoklade, ze sporné porusenie nebolo mozné pripísat materským spolocnostiam zalobkyne, ktorý bol zamietnutý v rámci preskúmania prvého a druhého zalobného dôvodu. Preto je potrebné bez dalsieho ju zamietnut. 112 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania tým, ze v rámci predmetného zvýsenia zohladnila velkost a obrat skupiny bez toho, aby preukázala, ze vedúci predstavitelia materských spolocností sa podielali na porusení alebo ze dcérska spolocnost vyuzívala zdroje skupiny. 113 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí Komisia pri urcovaní výsky pokuty dbat na jej odstrasujúci úcinok a v tejto súvislosti môze zohladnit najmä velkost a hospodársku silu predmetného podniku (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 106 a 120, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 243). 114 Je potrebné pripomenút, ze potreba zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty si vyzaduje, aby bola výska pokuty prispôsobená tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality (rozsudky Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 283, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 379). 115 Najmä moznost dotknutého podniku lahsie zhromazdit prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty môze v záujme jej dostatocne odstrasujúceho úcinku odôvodnit pouzitie násobitela (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 18, a rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 284, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 379). 116 V prejednávanej veci teda Komisia bola z právneho hladiska oprávnená zvýsit východiskovú sumu predmetnej pokuty vzhladom na celkovú velkost podniku, ktorý tvorila zalobkyna, Total a Elf Aquitaine. 117 Okrem toho, pokial ide o úvahu, ktorá je odôvodnená najmä moznostou dotknutého podniku lahsie získat prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, Komisia na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nebola povinná preukázat súvislost medzi vyuzívaním zdrojov dotknutého podniku a predmetným porusením, ale mohla zákonným spôsobom zohladnit celkovú velkost podniku. 118 Vzhladom na to, ze predmetné zvýsenie zákonným spôsobom vychádza z velkosti dotknutého podniku, pricom zdroje vyuzívané v rámci porusenia nepredstavujú relevantné kritérium, jeho uplatnenie nemôze predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania iba preto, lebo nie je zalozené na rozlísení podnikov, ktoré sa dopustili protiprávneho konania, podla uvedeného kritéria. 119 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na údajnej neprimeranosti predmetného zvýsenia, treba v prvom rade poukázat na to, ze sankcionované porusenie zodpovedá správaniu, ktorého protiprávnost Komisia od svojich prvých zásahov v predmetnej oblasti opakovane konstatovala, co jednoznacne odôvodnuje stanovenie pokuty na dostatocne odstrasujúcej úrovni (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, body 46 a 47). 120 Dalej je potrebné poukázat na to, ze Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti predmetné zvýsenie uplatnením násobného koeficientu 3 nemozno povazovat za neprimerané vo vztahu k cielu odstrasenia vzhladom na velkost dotknutého podniku, ktorú potvrdzuje mimoriadne vysoký celosvetový obrat spolocností Total a Elf Aquitaine pocas úctovného roka bezprostredne predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 463 napadnutého rozhodnutia). 121 V dôsledku toho je potrebné zamietnut stvrtý zalobný dôvod. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktoré sa týkajú zvýsenia pokuty z dôvodu opakovaného porusenia 122 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. O prvej casti zalozenej na porusení zásad zákonnosti trestných cinov a trestov a právnej istoty 123 Zalobkyna v zalobe tvrdí, ze Komisia tým, ze vychádzala zo sankcií, ktoré jej boli ulozené uz skôr za skutky, ku ktorým doslo vyse 20 rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia, porusila zásady zákonnosti trestných cinov a trestov a právnej istoty. 124 Zalobkyna na pojednávaní uviedla, ze po oboznámení sa s rozsudkami Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, Zb. s. I-1331), a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia (C-413/08 P, Zb. s. I-5361), upustila od tejto casti siesteho zalobného dôvodu, ale ze nadalej trvá na argumentácii uvedenej v rámci druhej casti uvedeného zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady ne bis in idem a zásady proporcionality, co bolo zaznamenané aj v zápisnici o pojednávaní. 125 Nie je teda uz potrebné skúmat prvú cast zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na porusení zásady ne bis in idem a zásady proporcionality 126 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu ne bis in idem, kedze porusenia, za ktoré bola sankcionovaná uz skôr a ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, uz boli zohladnené vo vztahu k nej z dôvodu opakovaného porusenia v dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach, konkrétne v rozhodnutiach K(2003) 4570 a K(2004) 4876. 127 Je potrebné pripomenút, ze uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkového stavu, porusovatela a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem (rozsudok Súdneho dvora z 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338). 128 Po prvé je potrebné poukázat na to, ze vzhladom na to, ze cielom zohladnenia predchádzajúcich porusení zo strany Komisie v napadnutom rozhodnutí nie je znova sankcionovat tieto porusenia, ale len sankcionovat zalobkynu za jej úcast na karteli uvedenom v napadnutom rozhodnutí s prihliadnutím na jej opakované protiprávne správanie, skutocnost, ze Komisia uz zohladnila tie isté porusenia v uvedených dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach, nemá za následok porusenie zásady ne bis in idem. 129 Po druhé je v kazdom prípade potrebné poukázat na to, ze kumulatívne podmienky uplatnenia zásady ne bis in idem uvedené v bode 127 vyssie nie sú splnené, kedze nie je splnená podmienka totoznosti skutkového stavu. V napadnutom rozhodnutí totiz Komisia sankcionovala zalobkynu z dôvodu jej úcasti na karteli, v súvislosti s ktorým predtým ani nezacala stíhanie, ani neprijala sankcie, co zalobkyna navyse ani netvrdí. 130 Komisia teda neporusila zásadu ne bis in idem tým, ze zohladnila svoje rozhodnutia 85/74 a 94/599 s cielom konstatovat v napadnutom rozhodnutí opakované protiprávne správanie zalobkyne, hoci túto pritazujúcu okolnost uz vzala do úvahy v rozhodnutiach K(2003) 4570 a K(2004) 4876. 131 Preto je potrebné zamietnut túto výhradu zalobkyne ako nedôvodnú. 132 Po druhé, pokial zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, ked v napadnutom rozhodnutí uplatnila zvýsenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porusenia, treba v tejto súvislosti po prvé zamietnut ako nedôvodné jej tvrdenie, ze zohladnením tej istej pritazujúcej okolnosti v rozhodnutiach K(2003) 4570 a K(2004) 4876 bol ciel odstrasenia uz dosiahnutý. 133 Skutocnost, ze Komisia uz zohladnila rozhodnutia 85/74 a 94/599 s cielom konstatovat opakované porusenie v rámci iných porusení, jej totiz nebránila v tom, aby v napadnutom rozhodnutí zohladnila tieto dve rozhodnutia v rámci preskúmania závaznosti predmetného porusenia na úcely odstrasenia zalobkyne od opakovania jej protiprávneho správania v budúcnosti. 134 Kazdé z uvedených porusení predstavovalo nezávisle od druhého z nich opakovanie správania v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, ktoré bolo konstatované v rámci rozhodnutí 85/74 a 94/599, ktoré svedcí o sklone zalobkyne nevyvodzovat z týchto sankcionovaných porusení primerané dôsledky (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 40). 135 Po druhé je potrebné zamietnut ako neúcinné tvrdenie zalobkyne, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, ked v jej prípade uplatnila nové zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusenia, hoci táto okolnost bola zohladnená v rozhodnutiach K(2003) 4570 a K(2004) 4876, a ze v dôsledku toho nemala ziadnu moznost prispôsobit svoje správanie. Vzhladom na to, ze Komisia nepreukázala opakované protiprávne správanie zalobkyne na základe uvedených rozhodnutí, skutocnost, ze boli prijaté po skoncení porusenia sankcionovaného v napadnutom rozhodnutí, nemá v prejednávanej veci význam. 136 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné zamietnut výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia porusila zásadu proporcionality, a teda aj druhú cast a tento zalobný dôvod ako celok. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktoré sa týkajú znízenia pokuty na základe oznámenia o spolupráci 137 Oznámenie o spolupráci v bodoch 21 az 23 stanovuje: "21. S cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [Na splnenie podmienok na znízenie pokuty musí podnik poskytnút Komisii dôkaz o údajnom porusení, ktorý predstavuje významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz má k dispozícii, a musí ukoncit svoju úcast na údajnom porusení najneskôr v case, ked predlozí tento dôkaz - neoficiálny preklad]. 22. Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [rozsahu, v akom poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]. 23. Komisia urcí v akomkolvek rozhodnutí s konecnou platnostou prijatom na konci správneho postupu [v akomkolvek konecnom rozhodnutí prijatom na konci správneho konania - neoficiálny preklad]: a) ci dôkaz predlozený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom case [významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia v tom case uz mala k dispozícii - neoficiálny preklad]; b) úroven znízenia, ktorú vyuzije podnik [úroven znízenia, ktoré sa podniku prizná - neoficiálny preklad] úmerne k pokute, ktorá by bola inak ulozená, takto. Pre: - prvý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 30 - 50 %, - druhý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 20 - 30 %, - dalsie podniky, ktoré splnajú bod 21: znízenie az do 20 %. S cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu [rozsah, v akom predstavuje pridanú hodnotu - neoficiálny preklad]. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia. Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." 138 V prejednávanej veci Komisia konstatovala, ze Degussa splna podmienky na priznanie úplného oslobodenia od pokuty. Spolocnosti EKA Chemicals, zalobkyni a spolocnosti Solvay, ktoré boli povazované za prvý, druhý a tretí podnik, ktorý splnil podmienku uvedenú v bode 21 oznámenia o spolupráci, boli priznané znízenia pokuty o 40 %, 30 % a 10 % (odôvodnenia 501 az 524 napadnutého rozhodnutia). 139 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je poznacené nesprávnym posúdením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením a ze Vseobecný súd by jej mal priznat dodatocné znízenie pokuty vzhladom na rozsah a význam jej spolupráce v priebehu správneho konania. 140 Tento zalobný dôvod sa delí na styri casti. O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa výkladu oznámenia o spolupráci 141 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa v odôvodnení 512 napadnutého rozhodnutia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kedze pouzila "cisto chronologický" výklad oznámenia o spolupráci a pouzila dátum poskytnutia informácií ako rozhodujúce kritérium na jeho uplatnenie. Zalobkyna najmä tvrdí, ze najviac prispela k preukázaniu porusenia, pricom vzhladom na významnú pridanú hodnotu jej prínosu je odôvodnené povazovat ju za "prvý podnik" v zmysle bodu 23 oznámenia o spolupráci. 142 Je potrebné poznamenat, ze z nespochybnených castí napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze EKA Chemicals podala svoju ziadost o zhovievavost 29. marca 2003, podala ústne vyhlásenie 31. marca 2003 a v priebehu toho istého týzdna predlozila dôkazy o porusení (odôvodnenia 67, 503 a 505 napadnutého rozhodnutia). 143 Tiez je nesporné, ze zalobkyna az následne zaslala Komisii svoju ziadost o zhovievavost, ku ktorej bolo pripojených trinást príloh, pricom uviedla, ze tieto prílohy obsahujú dokumenty týkajúce sa predmetného kartelu, a to faxom z 3. apríla 2003 o 15.50 hod. Dna 26. mája 2003 zalobkyna predlozila Komisii nové informácie týkajúce sa jej ziadosti o zhovievavost, medzi ktorými boli vysvetlenia k dokumentom zaslaným 3. apríla 2003 (odôvodnenia 69, 510 a 516 napadnutého rozhodnutia). 144 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze EKA Chemicals ako prvá splnila podmienky stanovené v bode 21 oznámenia o spolupráci, kedze 29. a 31. marca 2003 predlozila dôkazy, ktoré mali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii v den, ked jej táto spolocnost poskytla informácie (odôvodnenie 503 napadnutého rozhodnutia), a ze zalobkyna bola druhým podnikom, ktorý splnil tieto podmienky poskytnutím informácií z 3. apríla 2003 (odôvodnenie 509 napadnutého rozhodnutia). 145 V odôvodnení 512 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobkyna napáda, Komisia uviedla: "... z bodu 23 oznámenia o [spolupráci] jednoznacne vyplýva, ze dátum kazdého oznámenia, ktoré prekracuje hranicu, od ktorej sa dôkazy povazujú za dôkazy s významnou pridanou hodnotou, je rozhodujúci pre výpocet pásma znízenia. Dôkazy sa porovnajú s dôkazmi, ktoré Komisia uz mala k dispozícii ku dnu ich predlozenia. V dôsledku toho sa pri posudzovaní otázky, ci má predmetné oznámenie významnú pridanú hodnotu, berú do úvahy iba informácie, ktoré sa uz nachádzajú v spise Komisie, a dôkazy predlozené dotknutým podnikom. [Komisia...] sa teda domnieva, ze oznámenie spolocnosti EKA [Chemicals] z 29. marca 2003 spolu s jej vyhlásením z 31. marca 2003 prekracuje uvedenú hranicu podla bodu 21 oznámenia o [spolupráci]. Z toho vyplýva, ze spolocnosti EKA [Chemicals] mozno priznat znízenie v rámci prvého pásma uvedeného v bode 23 oznámenia o [spolupráci]. To znamená, ze hodnota oznámení [zalobkyne] môze byt relevantná len na stanovenie prípadnej miery znízenia v rámci nasledujúceho pásma." 146 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze z bodov 21 a 23 oznámenia o spolupráci vyplýva, ze na splnenie podmienok na znízenie pokuty musí podnik poskytnút Komisii dôkazy, ktoré majú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz má k dispozícii. 147 Okrem toho na úcely uplatnenia pásiem znízenia pokuty stanovených v bode 23 písm. b) uvedeného oznámenia musí Komisia stanovit okamih, v ktorom podnik túto podmienku splnil. 148 Tento výklad potvrdzuje struktúra systému vytvoreného predmetným oznámením, ktorý stanovuje tri rozdielne pásma pre "prvý", "druhý" a "ostatné" podniky, ktoré splnili predmetnú podmienku, z coho teda vyplýva, ze Komisia urcí presný okamih, v ktorom dotknutý podnik splnil podmienky na znízenie pokuty, porovnaním predlozených dôkazov s dôkazmi, ktoré v case podania ziadosti uz mala k dispozícii. 149 Vzhladom na tieto úvahy Komisia v odôvodneniach 503 a 509 napadnutého rozhodnutia oprávnene urcila pásma uvedené v bode 23 oznámenia o spolupráci s prihliadnutím na okamih, v ktorom EKA Chemicals a zalobkyna splnili podmienky bodu 21 oznámenia o spolupráci. 150 Tieto úvahy nie sú spochybnené tvrdeniami zalobkyne, ktorá tento prístup z viacerých dôvodov napáda. 151 Po prvé výklad, ktorý uvádza zalobkyna, podla ktorého odkaz na "prvý" podnik v bode 23 oznámenia o spolupráci sa má chápat tak, ze sa týka podniku, ktorého prínos má najvyssiu pridanú hodnotu, vôbec nevyplýva zo znenia uvedeného bodu, ktorý sa konkrétne vztahuje na "prvý podnik splnajúci bod 21", cize na prvý podnik, ktorý poskytne dôkaz s významnou pridanou hodnotou vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii v case podania ziadosti. 152 Po druhé zalobkyna neoprávnene vytýka Komisii, ze vychádzala z "cisto chronologického" prístupu, ktorý vedie k zvýhodneniu prvého spolupracujúceho podniku, a teda uprednostnuje "iba chronologické kritérium bez ohladu na mieru pridanej hodnoty poskytnutých informácií". 153 Ako totiz vyplýva z odôvodnení 503, 509 a 515 napadnutého rozhodnutia, Komisia tým, ze roztriedila podniky, ktoré podali ziadost o zhovievavost, podla pásiem stanovených v bode 23 oznámenia o spolupráci, nevychádzala len z poradia, v ktorom podniky podali svoje ziadosti, ale zohladnila hodnotu informácií, ktoré poskytli, tým, ze v súlade s podmienkou stanovenou v bode 21 uvedeného oznámenia skúmala, ci predlozené dôkazy mali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz mala k dispozícii v case podania jednotlivých ziadostí. 154 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, tento prístup, ktorý zohladnuje tak casový, ako aj kvalitatívny aspekt poskytnutých informácií a ktorý zvýhodnuje podnik, ktorý ako prvý splnil podmienky na priznanie znízenia pokuty, zodpovedá cielom oznámenia o spolupráci, kedze podnecuje podniky, ktoré chcú spolupracovat, aby spolupracovali co najskôr pocas vysetrovania tým, ze vo svojej prvej ziadosti predlozia vsetky dôkazy, ktoré majú k dispozícii. Tento prístup tým, ze podnecuje k prekroceniu hranice významnej pridanej hodnoty uz v prvej ziadosti, najmä umoznuje vylúcit, aby podnik, ktorý podá ziadost o zhovievavost, rozdelil svoju spoluprácu na viacero castí pocas celého konania. 155 Po tretie vzhladom na to, ze oznámenie o spolupráci je zalozené na prístupe, ktorý si vyzaduje urcenie presného chronologického poradia podania ziadostí, v súlade s cielmi transparentnosti a právnej istoty, jeho uplatnovanie sa nemôze lísit v závislosti od toho, ci je casový odstup medzi ziadostami dlhý alebo krátky. Zalobkyna sa teda nemôze oprávnene odvolávat na skutocnost, ze v prejednávanej veci casový odstup medzi podanými ziadostami predstavoval - v prípade ziadosti spolocnosti EKA Chemicals a ziadosti zalobkyne - niekolko dní, ci dokonca - v prípade ziadosti zalobkyne a ziadosti spolocnosti Solvay - niekolko hodín. 156 Po stvrté zalobkyna sa nemôze odvolávat na riesenie vyplývajúce z rozsudku Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia (T-116/04, Zb. s. II-1087, bod 127), podla ktorého v rámci posudzovania miery spolupráce dvoch podnikov nemozno brat casové hladisko do úvahy v prípadoch, ked dotknuté podniky poskytli informácie v pomerne krátkom casovom rozmedzí a v takmer v rovnakom stádiu správneho konania. 157 Stací pripomenút, ze uvedené riesenie sa týka bodu D oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4), ktorý vôbec neodkazuje na kritérium casového predstihu spolupráce urcitého podniku v porovnaní s iným podnikom, pricom v uvedenom rozsudku Súd prvého stupna navyse zamietol tvrdenie zalozené na analogickom uplatnení bodu 23 oznámenia o spolupráci uplatnitelného v prejednávanej veci (rozsudok Wieland-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 156 vyssie, body 126 a 129). 158 Po piate, pokial sa zalobkyna odvoláva na pravidlá uplatnitelné v niektorých clenských státoch, stací uviest, ze vzhladom na to, ze program zhovievavosti prijatý Komisiou je samostatný, programy uplatnované orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov nemôzu spochybnit výklad vyplývajúci z bodov 21 a 23 oznámenia o spolupráci. 159 Po sieste, pokial ide o vzorový program zhovievavosti vypracovaný európskou sietou hospodárskej sútaze v septembri 2006, je potrebné poukázat na to, ze tento vzorový program, ktorý má viest najmä k dobrovolnej harmonizácii programov zhovievavosti uplatnovaných clenmi siete, bol vypracovaný po prijatí oznámenia o spolupráci, a teda ho nemozno pouzit pri výklade tohto oznámenia. 160 V kazdom prípade bod 11 tohto vzorového programu, na ktorý sa odvoláva zalobkyna, podla ktorého "na stanovenie primeranej úrovne znízenia pokuty orgán hospodárskej sútaze zohladní dátum predlozenia dôkazov (a tiez poradie dorucenia ziadostí podnikov) a celkovú pridanú hodnotu týchto dôkazov," vôbec nevylucuje prístup, ktorý pouzila Komisia v prejednávanej veci, ktorý je zalozený práve na týchto faktoroch. Pokial ide o konkrétnu kombináciu casových a kvalitatívnych faktorov, bod 24 tohto vzorového programu stanovuje moznost "kombinovat tieto parametre rôznymi spôsobmi s cielom zvýhodnit ziadatela na základe informácií, ktoré poskytol," pricom sa kladie dôraz na význam "znacného rozdielu medzi oslobodením od pokút a ich znízením s cielom zabezpecit, aby boli ziadosti o oslobodenie podstatne zaujímavejsie," co nie je predmetom prejednávanej veci. 161 Napokon, pokial zalobkyna v zalobe uvádza, ze "vyzýva Súd prvého stupna, aby z úradnej moci preskúmal moznú nezákonnost predmetných ustanovení uvedeného oznámenia vzhladom na vseobecné právne zásady, najmä zásady rovnosti zaobchádzania, proporcionality a spravodlivosti," stací poukázat na to, ze táto argumentácia nie je zalozená na nijakom tvrdení, ktoré by bolo odlisné od tvrdení, ktoré boli preskúmané a zamietnuté vyssie, a preto ju nemozno prijat. 162 Preto je potrebné zamietnut prvú cast zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na tom, ze dôkazy predlozené zalobkynou mali vyssiu pridanú hodnotu ako dôkazy predlozené spolocnostou EKA Chemicals 163 Zalobkyna tvrdí, ze ak by Komisia správne vylozila oznámenie o spolupráci, nevyhnutne by dospela k záveru, ze zalobkyna ako prvý podnik splnila podmienky na priznanie znízenia pokuty. Dôkazy predlozené zalobkynou údajne tiez v znacnej miere prispeli k preukázaniu porusenia Komisiou a najmä mali ovela vyssiu pridanú hodnotu ako dôkazy predlozené spolocnostou EKA Chemicals. 164 Z preskúmania prvej casti tohto zalobného dôvodu vyplýva, ze Komisia oprávnene urcila poradie podnikov, ktoré splnili podmienky na získanie znízenia pokuty, tým, ze preskúmala, ci dotknutý podnik predlozil dôkazy s významnou pridanou hodnotou v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci skôr, nez túto podmienku splnil iný podnik. 165 Vzhladom na to, ze Komisia konstatovala, ze informácie, ktoré poskytla EKA Chemicals od 29. do 31. marca 2003, splnali túto podmienku, co zalobkyna v rámci tejto casti zalobného dôvodu nespochybnuje, Komisia oprávnene oznacila spolocnost EKA Chemicals za prvý podnik v zmysle bodu 23 písm. b) oznámenia o spolupráci bez ohladu na hodnotu informácií, ktoré boli poskytnuté neskôr, vrátane informácií poskytnutých zalobkynou. 166 Druhá cast zalobného dôvodu teda nemôze uspiet. O tretej subsidiárne uplatnenej casti zalozenej na neexistencii významnej pridanej hodnoty informácií poskytnutých spolocnostou EKA Chemicals 167 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ked konstatovala, ze informácie, ktoré poskytla EKA Chemicals od 29. do 31. marca 2003, mali "významnú pridanú hodnotu" v zmysle bodov 21 az 23 oznámenia o spolupráci. Podla zalobkyne tieto informácie iba potvrdzujú informácie poskytnuté spolocnostou Degussa a v podstate sa týkajú skandinávskeho trhu a dvojstranných stretnutí na zaciatku porusenia pred stanovením "pravidiel hry" predmetného mnohostranného kartelu. 168 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze hoci Komisia v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej úcastníkmi kartelu nemôze porusit zásadu rovnosti zaobchádzania, pri posudzovaní kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej konkrétnym podnikom má velkú mieru volnej úvahy. Preto mozno Komisii vytknút iba zjavne nesprávne posúdenie (pozri rozsudok Wieland-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 156 vyssie, bod 124 a tam citovanú judikatúru). 169 V prejednávanej veci Komisia konstatovala, ze EKA Chemicals predlozila dôkazy, ktoré mali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii v case predlozenia dôkazov uvedenou spolocnostou (odôvodnenie 503 napadnutého rozhodnutia). 170 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné poukázat na to, ze z odôvodnenia 506 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze EKA Chemicals predlozila dokumenty z relevantného obdobia, ktoré sa týkali niektorých stretnutí a iných tajných kontaktov, vztahovali sa na skutocnosti, ktoré Komisii predtým neboli známe, a mali priamy vplyv na preukázanie dlzky trvania kartelu, pokial ide o obdobie od 31. januára 1994 do 14. októbra 1997, ako aj dôkazy, ktoré potvrdzovali a doplnali dôkazy predlozené spolocnostou Degussa v súvislosti s obdobím od 14. októbra 1997 do 31. decembra 1999. 171 Pokial ide o konstatovanie jediného porusenia, ku ktorému doslo na úrovni EHP, co zalobkyna nepopiera, posúdenie informácií od spolocnosti EKA Chemicals nemôze byt spochybnené skutocnostou, ze tieto informácie sa týkali predovsetkým skandinávskeho trhu. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze EKA Chemicals poskytla informácie o kontaktoch s výrobcami na "kontinente" a ze viaceré protiprávne konania sa navyse týkali bez rozdielu skandinávskeho a "kontinentálneho" trhu (pozri najmä odôvodnenia 106 a 144 napadnutého rozhodnutia). 172 Pokial dalej zalobkyna poukazuje na to, ze prínos spolocnosti EKA Chemicals sa týkal do velkej miery pociatocného obdobia kartelu, táto skutocnost nemôze spochybnit jeho významnú pridanú hodnotu. Je potrebné poznamenat, ze informácie, ktoré poskytla EKA Chemicals, umoznili Komisii stanovit zaciatok kartelu na 31. januára 1994 a preukázat skutkové okolnosti týkajúce sa pociatocného obdobia kartelu od 31. januára 1994 do 14. októbra 1997. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sa teda tieto informácie neobmedzovali na potvrdenie informácií, ktoré Komisia v case podania predmetnej ziadosti uz mala k dispozícii. Ako navyse vyplýva z odôvodnenia 506 napadnutého rozhodnutia, EKA Chemicals v rámci svojho vyhlásenia poskytla informácie, ktoré potvrdili a doplnili informácie poskytnuté spolocnostou Degussa v súvislosti s neskorsím obdobím od 14. októbra 1997 do 31. decembra 1999. 173 Vzhladom na to, ze toto posúdenie nie je podmienené hodnotou prínosu zalobkyne, zalobkyna ho nemôze oprávnene napadnút tvrdením, ze predlozila podrobnejsie informácie týkajúce sa konkrétneho mechanizmu fungovania predmetného kartelu v predmetných obdobiach. 174 Významnú pridanú hodnotu informácií poskytnutých spolocnostou EKA Chemicals napokon nemôze spochybnit ani tvrdenie zalobkyne zalozené na údajne nízkom pocte odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorých boli tieto informácie zohladnené. 175 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné konstatovat, ze tvrdenia uvedené zalobkynou nepreukazujú, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze EKA Chemicals predlozila dôkazy s významnou pridanou hodnotou v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci pred dnom podania ziadosti o zhovievavost zalobkynou. 176 Preto je potrebné zamietnut tretiu cast zalobného dôvodu. O stvrtej subsidiárnejsie uplatnenej casti zalozenej na dodatocnom znízení pokuty mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci 177 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej mala priznat dodatocné znízenie pokuty z dôvodu jej úcinnej spolupráce mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci v súlade s usmerneniami s cielom zohladnit "skutocnú hodnotu" jej prínosu vzhladom na zjavne nedostatocnú povahu znízenia priznaného na základe uvedeného oznámenia. 178 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze pokial ide o porusenia, ktoré patria do pôsobnosti oznámenia o spolupráci, dotknutý subjekt v zásade nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze nevzala do úvahy stupen jeho spolupráce ako polahcujúcu okolnost mimo právneho rámca oznámenia o spolupráci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 586 a tam citovanú judikatúru). 179 V prejednávanej veci toto konstatovanie platí tým skôr, ze Komisia vzala do úvahy spoluprácu zalobkyne tým, ze znízila pokutu na základe oznámenia o spolupráci. Za týchto podmienok Komisii nemozno oprávnene vytýkat, ze neuplatnila dodatocné znízenie pokuty ulozenej zalobkyni mimo pôsobnosti uvedeného oznámenia. 180 Okrem toho, pokial sa zalobkyna odvoláva na existenciu údajných okolností, ktoré odôvodnujú odlisné posúdenie, pricom tvrdí, ze hodnota jej prínosu bola na základe oznámenia o spolupráci zohladnená len ciastocne, je potrebné pripomenút, ze Komisia priznala zalobkyni maximálne znízenie o 30 % v rámci pásma, ktoré sa na nu vztahovalo podla bodu 23 uvedeného oznámenia, a to aj napriek tomu, ze zalobkyna poskytla doplnujúce informácie az 26. mája 2003, cize niekolko týzdnov po podaní svojej pôvodnej ziadosti, ktorá bola obmedzená na trinást príloh, v ktorých bolo uvedené, ze tieto prílohy obsahujú dokumenty týkajúce sa predmetného kartelu (odôvodnenia 510 a 513 napadnutého rozhodnutia). 181 Vzhladom na to, ze zalobkyni bolo za jej spoluprácu priznané maximálne znízenie v rámci príslusného pásma na základe oznámenia o spolupráci, zalobkyna sa v kazdom prípade nemôze oprávnene domáhat dodatocného znízenia z toho istého dôvodu na základe usmernení. 182 Preto je potrebné zamietnut siesty zalobný dôvod. 183 Pokial ide napokon o subsidiárny návrh na zmenu pokuty ulozenej zalobkyni, Vseobecný súd sa domnieva, ze vzhladom na to, ze nijaká okolnost uplatnená v prejednávanej veci nemôze odôvodnit znízenie pokuty, nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci vyhovel tomuto návrhu. 184 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zaloba sa musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách 185 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Arkema France SA je povinná nahradit trovy konania. Vadapalas Prek Dittrich Truchot O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. júla 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti a zásady rovnosti zaobchádzania Úvodné poznámky O údajnom porusení pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti O údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení skutkového stavu týkajúcom sa pripísania porusenia spolocnostiam Total a Elf Aquitaine O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady riadnej správy vecí verejných O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktoré sa týkajú zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktoré sa týkajú zvýsenia pokuty z dôvodu opakovaného porusenia O prvej casti zalozenej na porusení zásad zákonnosti trestných cinov a trestov a právnej istoty O druhej casti zalozenej na porusení zásady ne bis in idem a zásady proporcionality O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktoré sa týkajú znízenia pokuty na základe oznámenia o spolupráci O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa výkladu oznámenia o spolupráci O druhej casti zalozenej na tom, ze dôkazy predlozené zalobkynou mali vyssiu pridanú hodnotu ako dôkazy predlozené spolocnostou EKA Chemicals O tretej subsidiárne uplatnenej casti zalozenej na neexistencii významnej pridanej hodnoty informácií poskytnutých spolocnostou EKA Chemicals O stvrtej subsidiárnejsie uplatnenej casti zalozenej na dodatocnom znízení pokuty mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX157X5m/L95224-7914TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX157X5m/L95224-7914TMP.html#Footref*