Vec T-186/06 Solvay SA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dlzka trvania porusenia - Pojmy 'dohoda` a 'zosúladený postup` - Prístup k spisu - Pokuty - Oznámenie o spolupráci - Rovnost zaobchádzania - Legitímna dôvera - Povinnost odôvodnenia" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Pojem - Zhoda vôle týkajúca sa budúceho správania na trhu - Zahrnutie (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Pojem - Výmena informácií v rámci kartelu alebo na úcely jeho prípravy (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Komplexné porusenie, ktoré vykazuje prvky dohody a prvky zosúladeného postupu - Jednotná kvalifikácia ako "dohoda a/alebo zosúladený postup" - Prípustnost (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný ciel - Dostatocné zistenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porusenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Kartely, ktorých úcinky pretrvávajú po ich formálnom ukoncení (Clánok 81 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz - Nepriame dôkazy predlozené Komisiou - Úcast na stretnutiach s protisútazným cielom (Clánok 81 ods. 1 ES) 8. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Rozsah - Neoznámenie dokumentu - Dôsledky (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 2) 9. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Oznámenie odpovedí na oznámenie o výhradách - Podmienky - Hranice (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 2) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 3) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 253 ES ; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 3) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Povinnost zohladnit konkrétny dopad na trh - Rozsah (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter - Zohladnenie velkosti sankcionovaného podniku - Relevantnost (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Zohladnenie spolupráce obvineného podniku s Komisiou nad rámec stanovený oznámením o spolupráci - Podmienky - Hranice [Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3, a oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 23 písm. b) tretí odsek] 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Urcenie dátumu ziadosti o zhovievavost - Kritériá [Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 21 a bod 23 písm. b)] 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Posúdenie miery spolupráce poskytnutej kazdým podnikom pocas správneho konania - Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 17. Konanie - Trovy konania - Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú - Pojem [Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 91 písm. b)] 1. Na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. Mozno konstatovat, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní. Pokial je v tomto ohlade preukázané, ze diskusie boli jednoznacne zalozené na spolocnej vôli úcastníkov dohodnút sa na samotnom princípe obmedzenia hospodárskej sútaze, na tomto konstatovaní nic nemení skutocnost, ze konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia boli predmetom rokovaní medzi úcastníkmi a ze záväzná dohoda bola následne uzatvorená za podmienok, ktoré boli odlisné od podmienok, o ktorých sa diskutovalo na predchádzajúcich stretnutiach. Komisia je teda oprávnená konstatovat, ze správanie úcastníkov v pociatocnej fáze trvania kartelu bolo súcastou toho istého protisútazného plánu a v dôsledku toho patrilo do pôsobnosti zákazu stanoveného v clánku 81 ods. 1 ES. (pozri body 85, 86, 139, 142, 143) 2. Pojem zosúladený postup sa týka takej formy koordinácie medzi podnikmi, ktorá síce nedospela az do uzatvorenia dohody v pravom zmysle slova, ale spôsobila, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze. V tomto smere clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu nadviazaniu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý môze bud ovplyvnit správanie skutocného ci potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhalit takému konkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli samy dodrziavat na trhu ci ktoré zamýslajú dodrziavat, pokial je cielom alebo výsledkom týchto kontaktov obmedzenie hospodárskej sútaze. Oznámenie informácií svojim konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES. Aj ked Komisia nedokáze preukázat, ze podniky uzavreli dohodu v prísnom zmysle slova, na konstatovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES v tomto smere stací, ak konkurenti nadviazali priame kontakty s cielom stabilizovat trh. V kazdom prípade sa treba domnievat, ze ak neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, podniky zúcastnujúce sa zosúladenom konaní, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. (pozri body 87 - 89, 147, 148, 160) 3. Pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES zahrnajú formy tajne dohodnutého konania, ktoré majú rovnakú povahu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v akých sa prejavujú. V rámci komplexného porusenia, na ktorom sa pocas viacerých rokov podielali viacerí výrobcovia a ktorého cielom bola spolocná regulácia trhu, od Komisie nemozno vyzadovat, aby presne kvalifikovala porusenie ako dohodu alebo zosúladený postup, kedze na obe tieto formy porusenia sa v kazdom prípade vztahuje clánok 81 ES. Dvojakú kvalifikáciu porusenia ako dohody "a/alebo" zosúladeného postupu treba chápat tak, ze oznacuje celý súbor jednotlivých skutkových okolností, z ktorých boli niektoré kvalifikované ako dohoda a iné ako zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu tohto druhu komplexného porusenia. (pozri body 90 - 92, 130) 4. Na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES nie je nevyhnutné zohladnit konkrétne úcinky dohody alebo zosúladeného postupu, pokial je zrejmé, ze cielom porusenia bolo vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Osobitne skutocnost, ze zosúladený postup nemá priamy vplyv na úroven cien, nebráni konstatovaniu, ze tento postup obmedzil hospodársku sútaz medzi dotknutými podnikmi najmä tým, ze vylúcil konkurencný tlak. (pozri body 158, 162) 5. V rozsahu, v akom Komisia kvalifikuje predmetný kartel ako jediné porusenie, nie je povinná zaoberat sa v rámci tejto kvalifikácie rozdielnou dlzkou trvania konaní, ktoré sa týkali dotknutých trhov. Vzhladom na to, ze nejde o samostatné porusenia, nie je povinná ani zohladnit tento rozdiel pri urcovaní dlzky trvania porusenia ako celku. Bolo by totiz neprirodzené rozdelit nepretrzité správanie, ktoré má rovnaký ciel, na viacero samostatných porusení z dôvodu, ze tajne dohodnuté postupy mali v závislosti od relevantného trhu rôznu intenzitu. Tieto okolnosti je potrebné zohladnit az pri posúdení závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení výsky pokuty. (pozri body 165, 166) 6. Clánok sa 81 ES sa uplatní na dohody, ktoré majú úcinky aj po ich formálnom ukoncení. Komisia je osobitne oprávnená konstatovat, ze kartel spôsobuje úcinky aj po formálnom ukoncení tajných stretnutí, pokial sa zvýsenia cien stanovené pocas týchto stretnutí vztahujú na neskorsie obdobie. (pozri body 174, 175) 7. V prípade súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú existenciu kartelu, sa vyzaduje skutocne presvedcivé vysvetlenie, aby sa preukázalo, ze pocas konkrétneho stretnutia sa dospelo k úplne iným výsledkom ako pocas predchádzajúcich stretnutí, hoci na vsetkých týchto stretnutiach sa zúcastnil rovnaký okruh úcastníkov, uskutocnili sa za rovnakých vonkajsích okolností a mali bezpochyby ten istý ciel. (pozri bod 181) 8. Právo na prístup k spisu, ktoré vyplýva zo zásady respektovania práva na obhajobu, v správnom konaní v oblasti uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit preskúmat vsetky dokumenty uvedené vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech dotknutého podniku, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií. Pokial ide o listiny v neprospech dotknutého podniku, neoznámenie dokumentu je porusením práva na obhajobu iba v prípade, ak dotknutý podnik preukáze po prvé, ze Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze túto výhradu mozno preukázat len odkazom na tento dokument. Prinálezí teda dotknutému podniku, aby preukázal, ze výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, by bol odlisný, ak by sa tento neoznámený dokument musel vylúcit ako dôkazný prostriedok. Naproti tomu, pokial ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí len preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, ak podnik preukáze, ze mohol uvedené dokumenty, ktoré boli v jeho prospech, pouzit na svoju obhajobu, najmä tým, ze preukáze, ze by mohol uviest skutocnosti, ktoré sa nezhodovali so závermi, ku ktorým Komisia dospela v stádiu oznámenia výhrad, a teda mohol akokolvek ovplyvnit závery uvedené v rozhodnutí. (pozri body 205 - 208) 9. V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej sútaze odpovede na oznámenie o výhradách nie sú súcastou vysetrovacieho spisu v pravom zmysle slova. Pokial ide o dokumenty, ktoré nie sú súcastou spisu zostaveného v okamihu dorucenia oznámenia o výhradách, Komisia je povinná sprístupnit uvedené odpovede ostatným dotknutým osobám iba v prípade, ak sa preukáze, ze obsahujú nové skutocnosti v neprospech alebo v prospech dotknutých podnikov. Okrem toho, hoci nemôze prinálezat iba Komisii, aby urcila dokumenty, ktoré sú uzitocné pre obhajobu dotknutého podniku, táto úvaha týkajúca sa dokumentov, ktoré sú súcastou spisu Komisie, sa nemôze vztahovat na odpovede ostatných dotknutých podnikov na výhrady oznámené Komisiou. Úvahy zalozené na respektovaní zásady rovnosti zbraní a respektovaní práva na obhajobu preto v zásade nemôzu viest k tomu, aby bola Komisia povinná sprístupnit odpovede na oznámenie o výhradách iným osobám, aby mohli overit, ci neobsahujú prípadné dôkazy v ich prospech. Pokial sa dotknutý podnik zalobca odvoláva pred Vseobecným súdom na existenciu údajných dôkazov v jeho prospech v nesprístupnených odpovediach, je povinný uviest prvý nepriamy dôkaz uzitocnosti týchto dokumentov pre svoju obhajobu. Musí najmä uviest predmetné potenciálne dôkazy vo svoj prospech alebo predlozit nepriamy dôkaz, ktorý potvrdzuje ich existenciu, a teda ich uzitocnost pre potreby konania. V tomto ohlade samotná skutocnost, ze ostatné dotknuté podniky uviedli v podstate rovnaké tvrdenia, aké uviedol predmetný podnik, nestací na to, aby sa tieto tvrdenia povazovali za dôkazy v jeho prospech. Rovnako skutocnost, ze niektorým podnikom sa v odpovedi na oznámenie o výhradách podarilo preukázat, ze ich úcast na namietaných poruseniach nebola dostatocne preukázaná, vôbec neznamená, ze tieto odpovede obsahujú skutocnosti, ktoré môzu v iných súvislostiach objasnit priame listinné dôkazy, z ktorých Komisia vychádza vo vztahu k iným podnikom. (pozri body 224, 225, 228 - 231, 233, 234) 10. Závaznost porusenia pravidiel hospodárskej sútaze sa urcuje s ohladom na viaceré faktory, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, v súvislosti s ktorými Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy. Aj ked sa východisková suma pokuty urcuje v závislosti od závaznosti celého porusenia, v prípade jediného a nepretrzitého porusenia môze byt vhodné vziat v tomto stádiu stanovenia výsky pokuty do úvahy rozdielnu intenzitu protiprávneho konania. (pozri body 255, 260) 11. Co sa týka odôvodnenia rozhodnutia Komisie, pokial ide o urcenie východiskovej sumy pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, poziadavky týkajúce sa tejto podstatnej formálnej nálezitosti sú splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili urcit závaznost a dlzku trvania porusenia. Komisia tieto poziadavky splní, ak vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá týkajúce sa povahy porusenia, rozsahu a velkosti dotknutých trhov a vysvetlí ich uplatnenie v prejednávanej veci. Okrem toho, pokial ide o odôvodnenie východiskových súm v absolútnom vyjadrení, pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze Komisie, ktorá musí mat urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení ich výsky, aby mohla usmernovat konanie podnikov v zmysle dodrzovania pravidiel hospodárskej sútaze. Nie je teda mozné pozadovat, aby Komisia v tomto ohlade poskytla iné aspekty odôvodnenia nez tie, ktoré sa týkajú závaznosti a dlzky trvania porusenia. (pozri body 271 - 273) 12. V rámci urcenia východiskovej sumy pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je existencia konkrétneho dopadu porusenia na trh síce aspektom, na ktorý treba prihliadnut pri posúdení závaznosti porusenia, ale ide len o jedno z viacerých kritérií, medzi ktoré patrí aj samotná povaha porusenia a rozsah geografického trhu. Rovnako z bodu 1 A prvej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO vyplýva, ze tento dopad sa má vziat do úvahy iba v prípade, ak ho mozno zmerat. Horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu teda mozno kvalifikovat ako velmi závazné porusenia uz na základe ich samotnej povahy bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. Konkrétny dopad porusenia je len jedným z viacerých faktorov, na základe ktorého môze Komisia v prípade, ak ho mozno zmerat, zvýsit východiskovú sumu pokuty nad rámec minimálnej predpokladanej sumy. Navyse vzhladom na to, ze ide volitelný faktor v rámci stanovenia výsky pokuty, nemozno Komisii oprávnene vytýkat, ze neodôvodnila svoje konstatovanie o nemoznosti zmerat konkrétny dopad porusenia. Komisia je totiz pri urcovaní východiskovej sumy pokuty oprávnená vylúcit predmetný faktor a vychádzat z iných faktorov, ako je povaha porusenia, zemepisný rozsah a velkost trhu, a to bez toho, aby bola povinná toto rozhodnutie odôvodnit. (pozri body 277, 278, 288, 289) 13. Pri stanovení výsky pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze musí Komisia dbat na jej odstrasujúcu povahu. V tejto súvislosti môze Komisia vziat do úvahy okrem iného velkost a hospodársku silu predmetného podniku. Vzhladom na to, ze sankcionované porusenie zodpovedá správaniu, ktorého protiprávnost Komisia od svojich prvých zásahov v predmetnej oblasti opakovane konstatovala, Komisia môze stanovit výsku pokuty na dostatocne odstrasujúcej úrovni bez toho, aby bola povinná posúdit pravdepodobnost opakovaného porusovania zo strany zalobcu. (pozri body 297, 298, 300) 14. Pokial ide o porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré patria do pôsobnosti oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov, podnik v zásade nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze nevzala do úvahy stupen jeho spolupráce ako polahcujúcu okolnost mimo právneho rámca oznámenia o spolupráci. Ked teda Komisia vzala do úvahy spoluprácu podniku tým, ze znízila pokutu na základe oznámenia o spolupráci, nemozno jej oprávnene vytýkat, ze neuplatnila dodatocné znízenie pokuty ulozenej tomuto podniku nad rámec pôsobnosti uvedeného oznámenia. (pozri body 314, 315) 15. Na úcely uplatnenia pásiem znízenia pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v bode 23 písm. b) oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov musí Komisia stanovit okamih, v ktorom jej podnik skutocne poskytol dôkazy, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz mala k dispozícii. Komisia je povinná urcit presný okamih, v ktorom dotknutý podnik splnil podmienky na znízenie pokuty, na základe porovnania predlozených dôkazov s dôkazmi, ktoré uz mala k dispozícii ku dnu podania ziadosti, a teda musí mat predmetné dôkazy skutocne k dispozícii. V tomto ohlade je potrebné vychádzat z toho, ze podniky, ktoré podajú ziadost o zhovievavost na základe oznámenia o spolupráci, sa nachádzajú v porovnatelnej situácii bez ohladu na spôsob predlozenia dôkazov, ktorého výber je vecou ziadatela. Tieto situácie teda treba posudzovat rovnako. Ked sa teda podnik kontaktuje s Komisiou na úcely podania ústneho vyhlásenia, ale dôkaz o dotknutom porusení predlozí az na druhý den, Komisia môze oprávnene konstatovat, ze podnik splnil podmienku stanovenú v bode 21 oznámenia o spolupráci az k tomuto dnu. Práve z dôvodu, ze ústne poskytnutie informácií je v zásade menej rýchly spôsob spolupráce ako písomné poskytnutie informácií, musí podnik, ktorý sa rozhodne poskytnút informácie ústne, vziat do úvahy riziko, ze iný podnik oznámi Komisii skutocnosti, ktoré sú rozhodujúce na preukázanie existencie kartelu, písomne a skôr ako on. (pozri body 365, 366, 370 - 372, 374) 16. Hoci Komisia v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej úcastníkmi kartelu nesmie porusit zásadu rovnosti zaobchádzania, pri posudzovaní kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej konkrétnym podnikom má velkú mieru volnej úvahy. Preto mozno sankcionovat iba zjavne nesprávne posúdenie Komisie. V tomto ohlade nestací, ak podnik v prílohe svojej zaloby uvedie svoje posúdenie prínosov iných podnikov, ale musí konkrétnou argumentáciou preukázat, v akom smere je posúdenie Komisie zjavne nesprávne. (pozri body 394, 395) 17. Náklady vyplývajúce zo zriadenia a zachovania bankovej záruky na zabránenie nútenému výkonu rozhodnutia Komisie nepredstavujú trovy konania. (pozri bod 444) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) zo 16. júna 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Peroxid vodíka a perboritan sodný - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dlzka trvania porusenia - Pojmy 'dohoda` a 'zosúladený postup` - Prístup k spisu - Pokuty - Oznámenie o spolupráci - Rovnost zaobchádzania - Legitímna dôvera - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-186/06, Solvay SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: pôvodne O. W. Brouwer, D. Mes, advokáti, M. O'Regan a A. Villette, solicitors, neskôr O. W. Brouwer, A. Stoffer, advokát, M. O'Regan a A. Villette, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault, neskôr V. Di Bucci a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Gray, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je jednak návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) a jednak návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: sudcovia V. Vadapalas (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, A. Dittrich a L. Truchot, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. marca 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Solvay SA je spolocnost zalozená podla belgického práva, ktorá v case skutkových okolností vyrábala okrem iného peroxid vodíka (dalej len "PV") a perboritan sodný (dalej len "PS"). 2 Dna 7. mája 2002 zalobkyna získala stopercentnú kontrolu nad spolocnostou Ausimont SpA (neskôr Solvay Solexis SpA), ktorá bola v case skutkových okolností pod stopercentnou kontrolou spolocnosti Montedison SpA (neskôr Edison SpA). 3 V novembri 2002 Degussa AG informovala Komisiu Európskych spolocenstiev o existencii kartelu na trhoch s PV a s PS a poziadala o uplatnenie oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 4 Degussa poskytla Komisii hmotné dôkazy, ktoré jej umoznili vykonat v dnoch 25. a 26. marca 2003 setrenia v priestoroch troch podnikov, vrátane priestorov zalobkyne. 5 Po týchto setreniach viaceré podniky, vrátane spolocností EKA Chemicals AB a Arkema SA (predtým Atofina SA) a zalobkyne, poziadali o uplatnenie oznámenia o spolupráci a poskytli Komisii dôkazy týkajúce sa predmetného kartelu. 6 Komisia 26. januára 2005 zaslala zalobkyni a ostatným dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. 7 Listami z 29. apríla a 27. júna 2005 zalobkyna poziadala o prístup jednak k nedôverným verziám odpovedí ostatných dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách a jednak k urcitým dôverným dokumentom zo spisu predlozených spolocnostou Degussa. 8 Listami zo 4. mája a 20. júla 2005 Komisia jednak odmietla prístup k odpovediam na oznámenie o výhradách a jednak ciastocne sprístupnila dokumenty predlozené spolocnostou Degussa. 9 Po vypocutí dotknutých podnikov, ktoré sa konalo 28. a 29. júna 2005, Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, EKA Chemicals, Degussa, Edison, FMC Cors., FMC Foret SA, Kemira Oyj, L'Air liquide SA, Chemoxal SA, SNIA SpA, Caffaro Srl, zalobkyni, Solvay Solexis, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 54). Rozhodnutie bolo oznámené zalobkyni listom z 8. mája 2006. Napadnuté rozhodnutie 10 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podniky, ktorým je rozhodnutie urcené, sa podielali na jedinom a nepretrzitom porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) týkajúceho sa PV a z neho vyrábaného PS (odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia). 11 Zistené porusenie spocívalo najmä v tom, ze sútazitelia si medzi sebou vymienali dôlezité obchodné a dôverné informácie o trhoch a podnikoch, obmedzovali a kontrolovali výrobu a jej mozné i skutocné kapacity, rozdelovali si podiely na trhu a zákazníkov a stanovovali a monitorovali dodrziavanie cielových cien. 12 Na úcely stanovenia výsky pokút Komisia pouzila spôsob uvedený v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). 13 Komisia urcila základné sumy pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia (odôvodnenie c. 452 napadnutého rozhodnutia), ktoré bolo posúdené ako velmi závazné (odôvodnenie c. 457 napadnutého rozhodnutia). 14 Na základe rozdielneho zaobchádzania bola zalobkyna ako najväcsí prevádzkovatel na dotknutých trhoch v EHP zaradená do prvej kategórie zodpovedajúcej východiskovej sume 50 miliónov eur (odôvodnenie c. 460 napadnutého rozhodnutia). 15 S cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok bol na túto východiskovú sumu vzhladom na velký obrat zalobkyne uplatnený násobný koeficient 1,5 (odôvodnenie c. 463 napadnutého rozhodnutia). 16 Vzhladom na to, ze zalobkyna sa podla Komisie podielala na porusení od 31. januára 1994 do 31. decembra 2000, cize pocas obdobia siestich rokov a jedenástich mesiacov, východisková suma jej pokuty bola zvýsená o 65 % (odôvodnenie c. 467 napadnutého rozhodnutia). 17 S prihliadnutím na pritazujúce okolnosti bola základná suma pokuty z dôvodu opakovaného porusenia zvýsená o 50 % (odôvodnenie c. 469 napadnutého rozhodnutia). 18 Komisia konstatovala, ze zalobkyna bola tretím podnikom, ktorý splnil podmienku uvedenú v bode 21 oznámenia o spolupráci, a z tohto dôvodu jej priznala znízenie pokuty o 10 % (odôvodnenia c. 501 az 524 napadnutého rozhodnutia). 19 Clánok 1 písm. m) napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze zalobkyna porusila clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa podielala na porusení od 31. januára 1994 do 31. decembra 2000. 20 Konecná výska pokuty ulozenej zalobkyni na základe clánku 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia predstavuje 167,062 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. júla 2006 zalobkyna podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 22 Kedze zlozenie komôr Súdu prvého stupna sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do siestej komory a po vypocutí úcastníkov konania bola prejednávaná vec pridelená siestej rozsírenej komore. 23 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania z 22. júla 2009 a zo 6. januára 2010 Vseobecný súd polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré úcastníci konania odpovedali 15. septembra 2009 a 29. januára 2010. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 3. marca 2010. 25 Vzhladom na to, ze dvaja clenovia komory sa nemohli zúcastnit na porade, v súlade s clánkom 32 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu sa na porade Vseobecného súdu zúcastnili traja sudcovia, ktorých podpisy sú uvedené na tomto rozsudku. 26 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - v celom rozsahu alebo ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie, osobitne v casti, v ktorej Komisia v tomto rozhodnutí konstatovala jej úcast na porusení v období od 31. januára 1994 do augusta 1997, ako aj v období od 18. mája do 31. decembra 2000, - zrusil alebo podstatne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, ako aj pokutu ulozenú spolocnosti Solvay Solexis, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, vrátane trov súvisiacich so zriadením bankovej záruky týkajúcej sa zaplatenia pokuty. 27 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 28 Podaním z 15. septembra 2009 zalobkyna ciastocne vzala spät druhý bod svojich zalobných návrhov v rozsahu, v akom sa týkal zrusenia alebo znízenia pokuty ulozenej spolocnosti Solvay Solexis. Toto spätvzatie bolo potvrdené na pojednávaní, co bolo zaznamenané v zápisnici o pojednávaní. Právny stav 29 Na podporu zaloby zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov zalozených na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, pokial ide po prvé o konstatovanie jej úcasti na porusení za obdobie od 31. januára 1994 do augusta 1997, po druhé o konstatovanie jej úcasti na porusení za obdobie od 18. mája do 31. decembra 2000, po tretie o uplatnenie oznámenia o spolupráci, po stvrté o stanovenie výsky pokuty a po piate o odmietnutie prístupu k urcitým castiam spisu. 30 Z argumentácie zalobkyne vyplýva, ze zalobné dôvody týkajúce sa dlzky trvania jej úcasti na porusení (prvý a druhý zalobný dôvod) a prístupu k spisu (piaty zalobný dôvod) sú uvedené na podporu jej návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia, zatial co zalobné dôvody týkajúce sa stanovenia výsky pokuty (stvrtý zalobný dôvod) a jej znízenia na základe oznámenia o spolupráci (tretí zalobný dôvod) sú uvedené na podporu jej návrhu na zrusenie pokuty alebo na jej znízenie. 31 Je teda potrebné skúmat ich v tomto poradí. O dlzke trvania úcasti zalobkyne na porusení Tvrdenia úcastníkov konania 32 Prvým a druhým zalobným dôvodom zalobkyna spochybnuje konstatovanie jej úcasti na porusení za pociatocné a záverecné obdobie trvania kartelu od 31. januára 1994 do augusta 1997 a od 18. mája do 31. decembra 2000. - O období od 31. januára 1994 do augusta 1997 33 Zalobkyna spochybnuje záver Komisie týkajúci sa jej úcasti na porusení od 31. januára 1994 do augusta 1997. Rozlisuje obdobie do mája 1995 a obdobie od mája 1995 do augusta 1997. 34 Pokial ide o obdobie od 31. januára 1994 do mája 1995, zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala jej úcast na akýchkolvek diskusiách alebo výmenách informácií s konkurentmi. 35 Po prvé, pokial ide o stretnutie medzi spolocnostami EKA Chemicals a Kemira, ktoré sa konalo 31. januára 1994 v Stokholme a ktoré bolo stanovené ako zaciatok porusenia, nie je jednoznacne preukázané, ze k tomuto stretnutiu skutocne doslo, kedze nebolo potvrdené spolocnostou Kemira. 36 Okrem toho zápisy, ktoré na tomto stretnutí zhotovila EKA Chemicals a v ktorých sa spomínajú diskusie spolocnosti Kemira s inými podnikmi, vrátane zalobkyne, nepreukazujú, ze tieto diskusie mali protiprávnu povahu. Túto skutocnost nepotvrdzuje nijaký iný dôkaz, ktorý by umoznil preukázat súvislost medzi dvojstrannou kartelovou dohodou spolocností EKA Chemicals a Kemira na skandinávskom trhu a údajným kartelom uplatnovaným na európskej úrovni. 37 Kedze v zápisoch spolocnosti EKA Chemicals sa uvádza, ze výsledky diskusií so spolocnostou Air Liquide "neboli velmi dobré" a ze diskusie so zalobkynou "postupovali uspokojivejsie", tieto zápisy preukazujú, ze Kemira nedospela k dohode ani so spolocnostou Air Liquide, ani so zalobkynou. Vzhladom na to, ze Komisia konstatovala, ze Air Liquide sa k tomuto dnu nepodielala na porusení, mala z toho vyvodit rovnaký záver, pokial ide o zalobkynu. 38 Po druhé, pokial ide o stretnutie v Göteborgu z 2. novembra 1994, toto stretnutie nemalo protisútazný ciel. Tvrdenie Komisie týkajúce sa výmeny obchodných údajov v priebehu tohto stretnutia nie je potvrdené dôkazmi predlozenými spolocnostou EKA Chemicals a vyvracajú ho informácie poskytnuté zalobkynou. 39 Po tretie, pokial ide o kontakty, ku ktorým doslo v rámci zasadnutí European Chemical Industry Council (Európska rada chemického priemyslu, CEFIC) 29. apríla 1994 v Ríme a 25. novembra 1994 v Zaventeme, samotné vyhlásenia spolocnosti Degussa o výmene "citlivých informácií o hospodárskej sútazi" nepostacujú na preukázanie ich protiprávnej povahy. 40 Pokial ide o obdobie od mája 1995 do augusta 1997, zalobkyna uznáva, ze si vymienala informácie s konkurentmi, avsak tvrdí, ze tieto výmeny nemozno kvalifikovat ako dohodu alebo ako zosúladený postup. 41 Samotné zelanie obmedzit hospodársku sútaz nepredstavuje porusenie clánku 81 ES. Komisia mala preukázat existenciu dohody vyplývajúcej zo spolocnej vôle správat sa na trhu urcitým spôsobom. Kazdé zo stretnutí uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa konali do augusta 1997, sa vsak skoncilo bez toho, aby sa podniky dohodli na uskutocnení akéhokolvek protiprávneho konania. 42 V rozpore s poziadavkami vyplývajúcimi z judikatúry uvedenej v odôvodnení c. 305 napadnutého rozhodnutia teda Komisia nepreukázala, ze dotknuté podniky sa dohodli na akomkolvek konkrétnom správaní, ktoré by bolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. 43 Komisia tiez nepreukázala, ze výmeny informácií v priebehu predmetného obdobia predstavovali zosúladený postup. 44 Podla zalobkyne si zosúladený postup vyzaduje, aby sa sútazitelia dohodli na urcitom správaní, aby im kontakty medzi podnikmi umoznili vylúcit akúkolvek neistotu, pokial ide o ich vzájomné správanie, a aby toto správanie malo dôsledky pre správanie na trhu. 45 Podla zalobkyne sa judikatúra uvedená v odôvodnení c. 298 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej výmenu informácií s cielom prípravy kartelu mozno povazovat za zosúladený postup, uplatnuje iba v prípade, ked uz doslo k uzatvoreniu dohody a výmena informácií sa uskutocní na umoznenie jej vykonania. V prejednávanej veci vsak pred predmetnou výmenou informácií neexistovala dohoda alebo zosúladený postup. 46 Nezhody medzi úcastníkmi predmetných stretnutí boli totiz natolko závazné, ze medzi nimi nemohlo dôjst k praktickej spolupráci, a teda ani k zosúladenému postupu. 47 Okrem toho vymenené informácie neboli spôsobilé ovplyvnit správanie sútazitelov, ani podstatne znízit neistotu, pokial ide o správanie ostatných podnikov na trhu. 48 V priebehu predmetného obdobia sa diskusie zameriavali na kapacitu a objem výroby jednotlivých dodávatelov, spôsob riesenia problému nových kapacít a rozdelenia dodatocného dopytu. Výmena informácií sa týkala objemov výroby a bola urcená na vypracovanie modelov rozdelenia týchto objemov s cielom zabezpecit primeranú úroven vyuzitia kapacít, a netýkala sa rozdelenia trhu. Tieto informácie neboli spôsobilé umoznit podnikom prispôsobit svoje obchodné správanie. 49 Vzhladom na to, ze Komisia neskúmala, ci sa vymenené informácie mohli pouzit na protisútazné úcely, nemohla preukázat prícinnú súvislost medzi údajnými zosúladenými postupmi a správaním sa na trhu. 50 Odkaz spolocnosti Degussa na výmenu "citlivých informácií o hospodárskej sútazi" nepostacuje na preukázanie jej protiprávnej povahy. 51 Degussa vo svojej ziadosti o zhovievavost a vo svojej odpovedi z 5. septembra 2003 na ziadost Komisie o informácie uviedla kontakty s konkurentmi, ku ktorým údajne dochádzalo pocas viacerých rokov, bez toho, aby akokolvek specifikovala obsah vymenených informácií. Tieto vyjadrenia uvedené v rámci ziadosti o zhovievavost je potrebné vykladat s opatrnostou. Vyhlásenia spolocnosti Degussa sú nejednoznacné a majú pochybnú dôkaznú hodnotu, kedze nepochádzajú z obdobia skutkových okolností a neumoznujú identifikovat jednotlivých svedkov. Vzhladom na to, ze nie sú potvrdené inými dôkazmi v spise, nestacia na preukázanie porusenia. 52 Samotná Degussa nepriznala, ze sa dopustila porusenia pred "polovicou roka 1997". Degussa uviedla, ze "spojenie 'výmeny citlivých informácií o trhu` charakterizuje typický obsah diskusie medzi obchodnými predstavitelmi konkurencných podnikov" a ze "ne[znamená] aktívne zosúladenie správania podnikov". Degussa dodala, ze takéto výmeny "boli urcené iba na zvýsenie rozsahu informácií potrebných pre budúce rozhodnutia podnikov". Ich jediným cielom teda bolo vytvorit "prostredie", ktoré by umoznovalo prijímat rozhodnutia v budúcnosti. 53 Vyhlásenia spolocnosti Degussa neboli potvrdené ostatnými podnikmi. Dokumenty predlozené spolocnostou EKA Chemicals potvrdzujú len výmenu informácií medzi nou a spolocnostou Kemira. Arkema poukázala len na diskusie týkajúce sa modelu, ktorý by bolo mozné pouzit na rozdelenie výrobných "kapacít", pricom tieto diskusie boli neúspesné. Z toho vyplýva, ze dokonca ani na zaciatku roka 1997 sa výrobcovia nedohodli ani nezhodli na "organizácii trhu na európskej úrovni", a to napriek tomu, ze sa o to usilovali. 54 Neexistenciu dohody alebo zosúladeného postupu potvrdzuje jednak vtedajsie správanie spolocnosti Degussa, najmä jej plán "WAR", ktorý bol zameraný na zvýsenie objemu jej predaja bez ohladu na ceny, a jednak neúspech diskusií na stretnutí v Seville v máji 1997, ktoré podla spolocností Degussa a Arkema vzhladom na nedostatok dôvery medzi výrobcami viedli "do slepej ulicky". Komisia v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia sama uznala, ze na tomto stretnutí, pocas ktorého zástupca zalobkyne "zabuchol dvere a odisiel", nedoslo k uzatvoreniu nijakej dohody. 55 Bez preukázania existencie zosúladenia konania Komisia nemohla predpokladat, ze podniky zohladnovali informácie, ktoré im oznámili iné podniky. Na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia (C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 161 a 162), v prejednávanej veci dotknuté podniky neboli schopné dospiet k dohode o akomkolvek aspekte svojej obchodnej politiky a vymenené informácie v kazdom prípade nebolo mozné zohladnit pri uskutocnení akéhokolvek zosúladeného postupu. 56 Neexistenciu zosúladeného postupu potvrdzuje aj skutocnost, ze trh s PV bol az do augusta 1997 vysoko konkurencný. Osobitne ceny PV sa na konci roka 1996 a na zaciatku roka 1997 výrazne znízili a dokonca klesli pod úroven variabilných nákladov. 57 Dôkazy predlozené viacerými podnikmi pocas správneho konania preukazujú, ze trh bol v priebehu predmetného obdobia vysoko konkurencný. Vzhladom na tento dôkaz Komisia bola povinná preukázat, ze výmena informácií mala skutocne vplyv na správanie podnikov na trhu. 58 Napokon, pokial ide o PS, z nijakého dôkazu nevyplýva, ze zalobkyna sa podielala na porusení pred stretnutím v Evian-les-Bains zo 14. mája 1998. Pred týmto dnom nebola uzatvorená nijaká dohoda a medzi výrobcami nedoslo k výmene nijakých citlivých obchodných informácií. 59 Komisia tvrdí, ze z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze správanie zalobkyne od 31. januára 1994 patrilo do pôsobnosti zákazu stanoveného v clánku 81 ods. 1 ES. 60 Komisia tvrdí, ze preukázala, ze pocas obdobia od 31. januára 1994 do augusta 1997 si dotknuté podniky vymienali citlivé informácie s konkrétnym cielom predvídat správanie jednotlivých podnikov na trhu, pokial ide o objem výroby, jeho mozné znízenie a moznost zabránit vzniku novej kapacity na trhu (odôvodnenia c. 104 az 170 a 304 napadnutého rozhodnutia). 61 Vyhlásenia spolocnosti Degussa preukazujú, ze v priebehu 90. rokov si podniky vymienali "citlivé informácie o hospodárskej sútazi". Z opisu, ktorý poskytla Degussa, vyplýva, ze sprístupnené informácie sa týkali zamýslaného správania na trhu, cize "vývoja objemov výroby a cien" a "vstupu alebo odchodu konkurentov" (odôvodnenie c. 104 napadnutého rozhodnutia). 62 Tieto skutocnosti sú potvrdené listinnými dôkazmi poskytnutými spolocnostou EKA Chemicals, ktorá uviedla, ze "dodávatelia sa dohodli, ze si navzájom nebudú vstupovat na svoje trhy". EKA Chemicals zostavila zoznam stretnutí, ktoré sa podla nej vyznacovali tajne dohodnutým správaním. V zápisoch, ktoré zhotovila EKA Chemicals pocas dvojstranného stretnutia so spolocnostou Kemira v Stokholme z 31. januára 1994, sa spomínajú okrem iného diskusie so zalobkynou. Z týchto informácií jasne vyplýva, ze výrobcovia vzájomne kontrolovali správanie svojich konkurentov a ze Air Liquide sa nesprávala urceným spôsobom, zatial co zalobkyna splnala ocakávania ostatných. EKA Chemicals tiez poukázala na dvojstranné stretnutie medzi nou a zalobkynou v Göteborgu z 2. novembra 1994 (odôvodnenia c. 106 az 108 a 111 napadnutého rozhodnutia). 63 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Kemira nepoprela svoju úcast na stretnutí so spolocnostou EKA Chemicals z 31. januára 1994, ale naopak priznala, ze od tohto dna sa podielala na porusení. Vzhladom na to, ze ciel tohto dvojstranného stretnutia bol protiprávny, bolo zrejmé, ze rokovania s inými konkurentmi, vrátane zalobkyne, spomenuté v zápisoch zhotovených spolocnostou EKA Chemicals boli tiez protiprávne. 64 Zalobkyna nesprávne tvrdí, ze neexistuje nijaký dôkaz o protiprávnej povahe jej stretnutia so spolocnostou EKA Chemicals v Göteborgu z 2. novembra 1994. Z informácií poskytnutých spolocnostou EKA Chemicals totiz vyplýva, ze pocas tohto stretnutia doslo k výmene obchodných údajov (odôvodnenie c. 113 napadnutého rozhodnutia). 65 Degussa uviedla, ze k výmene "citlivých informácií o hospodárskej sútazi" doslo aj v rámci CEFIC 29. apríla 1994 v Ríme a 25. novembra 1994 v Zaventeme (odôvodnenie c. 114 napadnutého rozhodnutia). 66 Tieto skutocnosti potvrdzujú vyhlásenia spolocnosti Arkema, podla ktorých sa zalobkyna v apríli alebo v júni 1995 zúcastnila na diskusiách o "vývoji na trhu a nových subjektoch prichádzajúcich na trh", v rámci ktorých "Degussa a [zalobkyna] vyjadrili zelanie, aby ich súcasné postavenie na trhu zostalo co najstabilnejsie," a "model rozdelenia medzi výrobcov [bol] bezpochyby predmetom diskusií od rokov 1994-1995" (odôvodnenia c. 115 a 116 napadnutého rozhodnutia). 67 Okrem toho zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uznala, ze mala kontakty s konkurentmi a od mája 1995 si vymienala informácie o trhu. 68 Tieto kontakty, ktoré sa uskutocnili v priebehu pociatocného obdobia trvania kartelu, ktorých cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz a ktoré viedli k uzatvoreniu dohody o cenách a k rozdeleniu trhov, patria do pôsobnosti zákazu stanoveného v clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 305 napadnutého rozhodnutia). Mozno ich povazovat za súcast toho istého tajne dohodnutého plánu. 69 Komisia uznáva, ze nebola uzatvorená nijaká "záväzná" dohoda o modeli rozdelenia trhu, o ktorom sa diskutovalo 31. októbra 1995 v Miláne a v máji 1997 v Seville, avsak tvrdí, ze skutocnost, ze takýto model bol navrhnutý a diskutovalo sa o nom, stací na odôvodnenie záveru o existencii porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 70 Samotná skutocnost, ze pocas predmetného obdobia sa uskutocnili diskusie o objemoch výroby, cenách a modeloch rozdelenia zákazníkov, svedcí o spolocnej vôli obmedzit hospodársku sútaz. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, neslo len o "jednoduchý zámer", ale o spolocný plán, ktorého cielom bolo dospiet k dohode, ktorá by mala vplyv na ich správanie na trhu. 71 Komisia subsidiárne tvrdí, ze správanie sútazitelov pocas predmetného obdobia predstavuje zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Preto mozno konstatovat, ze toto správanie patrí do pôsobnosti zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES, aj ked nedosiahlo fázu, v ktorej "mozno konstatovat, ze dohoda [v pravom zmysle slova] bola uzatvorená" (odôvodnenie c. 309 napadnutého rozhodnutia). 72 Pocas tohto obdobia si totiz sútazitelia vymienali informácie týkajúce sa objemu predaja, cien a zákazníkov, ktoré boli spôsobilé umoznit im prispôsobit svoje správanie na trhu (odôvodnenie c. 308 napadnutého rozhodnutia, ako aj odôvodnenia c. 120, 127 a 144 napadnutého rozhodnutia). 73 Vymenené informácie boli dostatocné na znízenie neistoty, pokial ide o správanie konkurentov na trhu. Zalobkyna sama uznala, ze od mája 1995 si vymienala so svojimi konkurentmi dôverné informácie, a vyhlásila, ze "úcastníci skúmali potenciálne moznosti, ako zlepsit situáciu na trhu a predvídat zvýsenie kapacít na trhu", pricom islo o to, "ci je mozné dospiet k dohode" (body 130 a 133 odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách a odôvodnenia c. 317 az 319 napadnutého rozhodnutia). Toto vyhlásenie potvrdzuje, ze predmetné výmeny viedli k tomu, ze sútazitelia boli schopní prispôsobit svoje správanie na trhu. Okrem toho tieto výmeny mali "pripravit pôdu" na zvýsenie cien a na rozdelenie trhu. 74 Súbor nepriamych dôkazov uvedený v napadnutom rozhodnutí bol teda ako celok dostatocne konkrétny a konzistentný na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze zalobkyna sa dopústala porusenia od 31. januára 1994. - O období od 18. mája do 31. decembra 2000 75 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu tým, ze dospela k záveru, ze kartel sa uplatnoval aj po 18. máji 2000. 76 Po prvé Komisia nepreukázala, ze na stretnutí v Turku z 18. mája 2000 sa úcastníci rozhodli pokracovat v uplatnovaní dohody alebo zosúladeného postupu. 77 Komisia vychádzala výlucne z dôkazu spolocnosti Arkema, ktorý nie je rozhodujúci a nebol potvrdený inými dôkazmi. Údaje, ktoré uviedla Arkema, sú protichodné, kedze Arkema tiez uviedla, ze predmetné stretnutie predstavovalo "pre niektorých výrobcov prílezitost dat najavo, ze casy sa zmenili," a "oznámit prerusenie spolupráce". Jej dôkaz o "zhode", ku ktorej na predmetnom stretnutí doslo, iné podniky popierajú. 78 Zalobkyna pred stretnutím z 18. mája 2000 na dvojstrannom stretnutí v Krefelde informovala spolocnost Degussa, ze na karteli uz nemá záujem. Komisia nesprávne uviedla, ze stretnutie v Krefelde nasledovalo po stretnutí v Turku. 79 Pokial ide o dvojstranný kontakt medzi zalobkynou a spolocnostou FMC Foret na konci roka 2000, tento izolovaný kontakt týkajúci sa PS nemôze preukázat pokracovanie kartelu týkajúceho sa PV. Kartelová dohoda týkajúca sa PS uz bola ukoncená, a pokial ide o PV, FMC Foret ukoncila svoju úcast na karteli na konci roka 1999. 80 Po druhé Komisia nesprávne vychádzala z domnienky o pokracovaní úcinkov kartelu po máji 2000. Na to, aby preukázala, ze dohoda, ktorá sa uz neuplatnovala, nadalej spôsobovala úcinky, by Komisia musela preukázat jej úcinky na ceny. 81 Komisia najmä ignorovala dôkazy, podla ktorých bol trh po máji 2000 konkurencný. Pokial ide o vývoj cien, Komisia vychádzala len z dokumentu spolocnosti Arkema, z ktorého vyplynulo, ze jej priemerné ceny zostali pocas celého roka 2000 pomerne stabilné. Iné dokumenty spolocnosti Arkema vsak preukazujú, ze jej ceny sa v roku 2000 v Európskej únii znízili a ze priemerná cena nebola vypocítaná len na základe predaja v EHP. Okrem toho aj za predpokladu, ze ceny zostali stabilné, to mozno vysvetlit podstatným nárastom dopytu a zvýsením nákladov. 82 Vzhladom na to, ze Komisia uviedla, ze zalobkyna sa po 18. máji 2000 od kartelu jednoznacne nedistancovala, nerespektovala skutocnost, ze kartel sa k tomuto dnu "zrútil" a tým v rozpore so zásadou prezumpcie neviny obrátila dôkazné bremeno. 83 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne, pricom najmä poukazuje na dôvody uvedené v odôvodneniach c. 355 az 360 napadnutého rozhodnutia. Posúdenie Vseobecným súdom 84 Podla clánku 81 ods. 1 ES sú nezlucitelné so spolocným trhom a zakázané vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 85 Na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z 20. marca 2002, HFB Holding a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 199). 86 Mozno konstatovat, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB Holding a i./Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, body 151 az 157 a 206). 87 Pojem zosúladený postup sa týka takej formy koordinácie medzi podnikmi, ktorá síce nedospela az do uzatvorenia dohody v pravom zmysle slova, ale spôsobila, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 158). 88 V tomto smere clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu nadviazaniu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý môze bud ovplyvnit správanie skutocného ci potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhalit takému konkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli samy dodrziavat na trhu ci ktoré zamýslajú dodrziavat, pokial je cielom alebo výsledkom týchto kontaktov obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 116 a 117). 89 Oznámenie informácií svojim konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 82, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 178). 90 Podla ustálenej judikatúry pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES zahrnajú formy tajne dohodnutého konania, ktoré majú rovnakú povahu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v akých sa prejavujú (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 131 a 132, a HFB Holding a i./Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, bod 190). 91 V rámci komplexného porusenia, na ktorom sa pocas viacerých rokov podielali viacerí výrobcovia a ktorého cielom bola spolocná regulácia trhu, od Komisie nemozno vyzadovat, aby presne kvalifikovala porusenie ako dohodu alebo zosúladený postup, kedze na obe tieto formy porusenia sa v kazdom prípade vztahuje clánok 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 111 az 114, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 696). 92 Dvojakú kvalifikáciu porusenia ako dohody "a/alebo" zosúladeného postupu treba chápat tak, ze oznacuje celý súbor jednotlivých skutkových okolností, z ktorých boli niektoré kvalifikované ako dohoda a iné ako zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu tohto druhu komplexného porusenia (rozsudky Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, bod 264, a HFB Holdings a i./Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, bod 187). 93 Pokial ide o preukázanie porusenia, je potrebné pripomenút, ze Komisia musí predlozit dôkazy, ktorými mozno z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností, ktoré predstavujú porusenie clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58). 94 V tomto smere musí Komisia predlozit presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43 a tam citovanú judikatúru). 95 Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému poruseniu. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 96 Nepriame dôkazy, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí s cielom preukázat existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES zo strany podniku, sa nemajú posudzovat izolovane, ale ako celok (pozri rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 97 Tiez je potrebné vziat do úvahy skutocnost, ze protisútazné cinnosti sa vykonávajú tajne, a preto sa vo väcsine prípadov existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57). 98 Pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ked Vseobecný súd rozhoduje o zalobe o neplatnost rozhodnutia podla clánku 81 ods. 1 ES, musí vo vseobecnosti úplne preskúmat otázku, ci sú splnené podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 99 Ak má súd pochybnosti, táto skutocnost musí byt na prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie, v súlade so zásadou prezumpcie neviny, ktorá sa ako vseobecná zásada práva Únie uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, body 149 a 150, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP a T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, body 60 a 61). 100 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné skúmat, ci Komisia v prejednávanej veci z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze správanie zalobkyne pocas sporných období predstavovalo porusenie clánku 81 ods. 1 ES. - O období od 31. januára 1994 do mája 1995 101 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu tým, ze stanovila zaciatok porusenia na 31. januára 1994. Tvrdí, ze nebolo preukázané, ze pred májom 1995 mala akýkolvek kontakt s konkurentmi, ktorý mohol byt v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. 102 Z odôvodnení c. 104 az 114 a 351 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia stanovila 31. január 1994 ako dátum zaciatku úcasti zalobkyne na porusení na základe vyhlásení spolocnosti Degussa v rámci jej ziadosti o oslobodenie od pokút potvrdených listinným dôkazom pochádzajúcim od spolocnosti EKA Chemicals, ako aj vyhláseniami spolocnosti Arkema. 103 Komisia v prvom rade poukázala na to, ze podla vyhlásení spolocnosti Degussa si konkurenti v priebehu 90. rokov coraz castejsie vymienali "citlivé informácie o hospodárskej sútazi", ci dokonca "informácie o trhu". Podla týchto vyhlásení "[spojenie] 'výmena informácií o trhu` charakteriz[ovalo] typický obsah diskusie medzi obchodnými predstavitelmi konkurencných podnikov". Komisia dodala, ze podla týchto vyhlásení "ústne poskytnuté informácie sa týkali vývoja objemov výroby a cien, správania konkurentov a zákazníkov na trhu, vstupu alebo odchodu konkurentov, vývoja výrobných kapacít, inovácie v súvislosti s výrobkami na strane ponuky a dopytu, ako aj dalsích otázok takejto povahy" (odôvodnenie c. 104 napadnutého rozhodnutia). Podla spolocnosti Degussa konkurenti viedli takéto diskusie najmä s cielom urcit a overit trhové podiely konkurentov a poskytnút informácie o správaní zákazníkov (odôvodnenie c. 105 napadnutého rozhodnutia). 104 Pokial ide o presný dátum zaciatku porusenia, Komisia následne uviedla, ze prvý dôkaz potvrdzujúci vyhlásenia spolocnosti Degussa, a to najmä vo vztahu k zalobkyni, sa týkal stretnutia spolocností EKA Chemicals a Kemira v Stokholme z 31. januára 1994, ako aj stretnutia spolocností Degussa a EKA Chemicals z toho istého dna. Podla Komisie tento dôkaz svedcí o tom, ze "EKA [Chemicals], Kemira, Degussa a [zalobkyna sa podielali] na tajne dohodnutom správaní prinajmensom od zaciatku roka 1994" (odôvodnenia c. 106 az 108 a 351 napadnutého rozhodnutia). 105 Komisia napokon poukázala na existenciu iných protiprávnych kontaktov v rokoch 1994 a 1995 oznámených spolocnostou EKA Chemicals (odôvodnenia c. 110 a 111 napadnutého rozhodnutia), spolocnostou Degussa (odôvodnenie c. 114) a spolocnostou Arkema (odôvodnenie c. 115 napadnutého rozhodnutia). 106 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné poukázat na to, ze samotné vyhlásenia spolocnosti Degussa, ktorých obsah zalobkyna spochybnuje, nemôzu predstavovat dostatocný dôkaz o úcasti zalobkyne na porusení. 107 Podla ustálenej judikatúry totiz nemozno vyhlásenie podniku obvineného z úcasti na karteli, ktorého správnost obvinené podniky spochybnujú, povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 219, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 285). 108 Toto konstatovanie platí tým skôr v prejednávanej veci vzhladom na vseobecnú povahu pojmov pouzitých spolocnostou Degussa, ktoré odkazujú na vsetky stretnutia, ktoré sa uskutocnili pocas pociatocného obdobia trvania kartelu od roku 1994 do roku 1996. Tieto vyhlásenia teda samy osebe nemôzu stacit na stanovenie dátumu zacatia úcasti zalobkyne na porusení na zaciatok roka 1994. 109 Pokial Komisia odkazuje na vyhlásenia spolocnosti Degussa, podla ktorých pocas mnohostranných kontaktov v rámci zasadnutí CEFIC z 29. apríla a 25. novembra 1994 doslo k výmene "citlivých informácií o hospodárskej sútazi" (odôvodnenie c. 114 napadnutého rozhodnutia), je potrebné poukázat na to, ze táto informácia, v ktorej zalobkyna nie je výslovne spomenutá, je súcastou vyssie citovaných vyhlásení spolocnosti Degussa, a teda ju nemozno povazovat za dôkaz, ktorý by mohol potvrdit tieto vyhlásenia. 110 Pokial ide dalej o dôkaz predlozený Komisiou na podporu vyhlásení spolocnosti Degussa týkajúcich sa predmetného obdobia, je nesporné, ze zalobkyna sa nezúcastnila na stretnutiach uvedených v odôvodnení c. 351 napadnutého rozhodnutia, cize na stretnutí spolocností EKA Chemicals a Kemira v Stokholme z 31. januára 1994 a na stretnutí spolocností EKA Chemicals a Degussa z toho istého dna. 111 V súvislosti s týmito stretnutiami Komisia poukázala len na dokument spolocnosti EKA Chemicals z relevantného obdobia, podla ktorého si EKA Chemicals a Kemira na stretnutí z 31. januára 1994 vymenili informácie týkajúce sa skandinávskeho trhu a Kemira "oznámila, ze rokovala so spolocnostou [Air Liquide], ale ze výsledky týchto diskusií neboli velmi dobré". Podla názoru Komisie z tohto dokumentu vyplývalo, ze "diskusie so spolocnostou [Degussa] a [zalobkynou] postupovali uspokojivejsie" (odôvodnenie c. 106 napadnutého rozhodnutia). 112 Hoci tento dokument na jednej strane opisuje výmeny informácií medzi skandinávskymi výrobcami, spolocnostami Kemira a EKA Chemicals, a na druhej strane diskusie medzi týmito spolocnostami a urcitými výrobcami na "kontinentálnom trhu", odkaz na zalobkynu v tejto súvislosti nepredstavuje dostatocný dôkaz o jej úcasti na protiprávnych kontaktoch v rámci predmetných stretnutí. 113 Ide totiz o nepriamy dôkaz, ktorý pochádza od podniku, ktorý sa nezúcastnil na údajných diskusiách so zalobkynou, a ktorý nebol potvrdený spolocnostou Kemira. Okrem toho informácie uvedené v predmetnom dokumente neumoznujú zistit predmet posudzovaných diskusií. 114 V tejto súvislosti Komisia nesprávne konstatovala, ze nemá "nijaký dôvod pochybovat o tom, ze informácie uvedené v tomto dokumente sú verným odrazom diskusií vedených v relevantnom období", ktoré predstavovali kartel, na ktorom sa zalobkyna podielala (odôvodnenie c. 317 napadnutého rozhodnutia). 115 Pokial ide o dalsie dvojstranné kontakty z roku 1994, ktoré oznámila EKA Chemicals, Komisia poukázala na stretnutie spolocnosti EKA Chemicals a zalobkyne v Göteborgu z 2. novembra 1994, ktorého úcastníci podla spolocnosti EKA Chemicals "diskutovali o trhu s PV v Európe" (odôvodnenie c. 111 napadnutého rozhodnutia). 116 Je vsak potrebné poukázat na to, ze táto jediná vseobecne formulovaná informácia nestací na preukázanie protiprávnej povahy predmetného stretnutia, ktorú zalobkyna popiera. Protiprávny predmet tohto stretnutia tiez nemôze byt preukázaný odkazom Komisie na dalsie vyhlásenia spolocnosti EKA Chemicals, kedze tieto vyhlásenia sa na toto stretnutie výslovne nevztahujú, ale sa v nich uvádza len to, ze "od 90. rokov sa stretnutia medzi spolocnostou EKA [Chemicals] a [zalobkynou] týkali najmä vseobecných otázok súvisiacich s trhom, ako sú informácie o cenách, prognózy týkajúce sa trhu atd." (odôvodnenie c. 113 a poznámka pod ciarou c. 84 napadnutého rozhodnutia). 117 Hoci Komisia konstatovala, ze vyhlásenia spolocnosti Degussa boli podporené vyhláseniami spolocnosti Arkema týkajúcimi sa stretnutí, ktoré sa uskutocnili v priebehu roka 1995, podla ktorých okrem iného "model rozdelenia medzi výrobcov [bol] bezpochyby predmetom diskusií od rokov 1994-1995" (odôvodnenia c. 104 a 115 napadnutého rozhodnutia), je potrebné napokon poznamenat, ze tieto vyhlásenia sa vztahujú na mnohostranné stretnutie z "apríla alebo mája 1995" (odôvodnenie c. 115 napadnutého rozhodnutia), ako aj na neskorsie kontakty, a teda nemôzu slúzit ako dôkazy potvrdzujúce vyhlásenia spolocnosti Degussa, pokial ide o úcast zalobkyne na porusení pocas predchádzajúcich období. 118 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze skutocnosti uvedené v odôvodneniach c. 104 az 115 a 351 napadnutého rozhodnutia ako celok nepredstavujú dostatocný súbor nepriamych dôkazov na odôvodnenie konstatovania Komisie týkajúceho sa úcasti zalobkyne na porusení v priebehu obdobia od 31. januára 1994 do mája 1995. 119 Po prvé totiz vyhlásenia spolocnosti Degussa uvedené v odôvodneniach c. 104 a 105 napadnutého rozhodnutia ako také nepostacujú na preukázanie úcasti zalobkyne na tajne dohodnutých konaniach uz od roku 1994 a po druhé ostatné skutocnosti uvedené v odôvodneniach c. 106 az 115 a 351 napadnutého rozhodnutia neposkytujú dostatocný dôkaz na podporu týchto vyhlásení, pokial ide o úcast zalobkyne na protiprávnych kontaktoch pred májom 1995. 120 V dôsledku toho je potrebné vyhoviet výhrade zalobkyne zalozenej na nesprávnom posúdení skutkového stavu, pokial ide o jej úcast na porusení od 31. januára 1994 do mája 1995. - O období od mája 1995 do augusta 1997 121 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze podniky, ktorým bolo rozhodnutie urcené, vrátane zalobkyne, sa podielali na komplexnom karteli, ktorý spocíval v súbore dohôd a zosúladených postupov, ktorých cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Jeho základné aspekty zahrnali výmenu informácií o trhoch, obmedzenie výroby a výrobných kapacít, rozdelenie trhov a urcovanie cien (odôvodnenie c. 337 napadnutého rozhodnutia). 122 Pokial ide konkrétne o pociatocné obdobie trvania kartelu, Komisia okrem iného uviedla, ze úcastníci kartelu sa pravidelne stretávali prinajmensom od 31. januára 1994 na úcely výmeny citlivých informácií o trhu a diskutovania o objemoch výroby, o ich moznom znízení alebo o moznosti zabránit vstupu nových kapacít na trh (odôvodnenie c. 304 napadnutého rozhodnutia) a ze tieto tajne dohodnuté kontakty, ktoré viedli k uzatvoreniu záväzných dohôd o cenách a o rozdelení trhu, mozno povazovat za súcast toho istého tajne dohodnutého plánu (odôvodnenie c. 305 napadnutého rozhodnutia). 123 Komisia navyse konstatovala, ze výmena informácií o objemoch predaja, cenách a zákazníkoch v priebehu pociatocného obdobia trvania kartelu bola spôsobilá umoznit predmetným podnikom zohladnit tieto informácie pri urcovaní svojho vlastného správania na trhu a ze v dôsledku toho bolo mozné predpokladat, ze uvedené podniky pri urcovaní svojho vlastného správania na trhu brali do úvahy informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi (odôvodnenie c. 308 napadnutého rozhodnutia). 124 Komisia teda konstatovala, ze "aj ked uz od zaciatku porusenia nebola dosiahnutá fáza, v ktorej mozno konstatovat, ze dohoda [v pravom zmysle slova] bola uzatvorená, [predmetné správanie] mozno oznacit prinajmensom... za správanie, ktoré patrí do pôsobnosti zákazu stanoveného v clánku 81 ods. 1 [ES...] [kedze] súbor tajne dohodnutých konaní vo svojich rôznych formách [vykazoval] vsetky znaky dohody a/alebo zosúladeného postupu" (odôvodnenie c. 309 napadnutého rozhodnutia). 125 Na podporu uvedených konstatovaní týkajúcich sa obdobia od mája 1995 do augusta 1997 Komisia uviedla najmä tieto skutocnosti: - mnohostranné stretnutie v Parízi z apríla alebo mája 1995 bolo zorganizované s cielom vytvorit trvalé kontakty medzi konkurentmi, pricom Degussa a zalobkyna vyjadrili zelanie v co najväcsej miere stabilizovat svoje vtedajsie postavenie na trhu (odôvodnenia c. 115 az 117 napadnutého rozhodnutia), - dvojstranné kontakty v rámci zasadnutia CEFIC z 11. alebo 12. mája 1995 v Drázdanoch sa týkali otázky ocakávaného znízenia cien z dôvodu dokoncenia nových výrobných zariadení (odôvodnenia c. 118 a 119 napadnutého rozhodnutia), - dvojstranné stretnutia z júna 1995 medzi spolocnostami Atofina a Air Liquide (odôvodnenie c. 120 napadnutého rozhodnutia), medzi spolocnostami Atofina a Degussa (odôvodnenie c. 121 napadnutého rozhodnutia) a medzi spolocnostami Degussa a EKA Chemicals (odôvodnenie c. 122 napadnutého rozhodnutia) boli venované diskusiám týkajúcim sa nadbytocnej kapacity na trhu s PV a moznostiam spolupráce medzi výrobcami na základe tabulky obsahujúcej podrobné údaje týkajúce sa kazdého zákazníka a kazdého výrobcu, vrátane údajov o zalobkyni, - vo vseobecnosti okolo roku 1995 "kolovalo" vyse roka viacero návrhov týkajúcich sa predajných kvót a kontroly nadbytocnej kapacity, ktoré boli predmetom diskusií medzi spolocnostami Atofina a Degussa a zalobkynou (odôvodnenia c. 123 a 124 napadnutého rozhodnutia), - stretnutie medzi spolocnostami Atofina, Degussa a Chemoxal v Parízi z 23. októbra 1995 sa týkalo okrem iného návrhu na obmedzenie nových kapacít, vrátane kapacity pochádzajúcej z nového závodu zalobkyne, s uvedením císelných údajov, ako aj návrhu dohody o cenách (odôvodnenia c. 126 a 127 napadnutého rozhodnutia), - výrobcovia boli rozdelení na dve skupiny "A" a "B", ktoré riadila zalobkyna a Degussa, pricom skupina "B" si mala rozdelit trhové podiely vymedzené skupinou "A" tvorenou "vedúcimi podnikmi na trhu", a to spolocnostou Degussa, zalobkynou a skandinávskymi podnikmi EKA Chemicals a Kemira (odôvodnenia c. 130 a 131 napadnutého rozhodnutia), - stretnutie skupiny "B" v Miláne z 31. októbra 1995 sa týkalo "základov modelu, ktorý by umoznil rozdelit nárast" a zápisy zhotovené pri tejto prílezitosti obsahujú okrem iného informácie týkajúce sa zalobkyne (odôvodnenia c. 132 a 133 napadnutého rozhodnutia), - dvojstranné kontakty, ktoré zahrnali aj zalobkynu, v rámci zasadnutia CEFIC v Bruseli z 21. a 22. novembra 1995, ako aj stretnutie v Taliansku zahrnali výmenu informácií o trhu a vymedzenie úrovní cien PV na nasledujúci rok, ktoré vsak neboli dodrzané (odôvodnenia c. 134 az 136 napadnutého rozhodnutia), - cielom dvojstranného stretnutia medzi spolocnostou Atofina a zalobkynou v Parízi na zaciatku roka 1996 bolo porovnat postavenie skupín "A" a "B" (odôvodnenie c. 139 napadnutého rozhodnutia), - stretnutia v rámci zasadnutí CEFIC za úcasti zalobkyne v Göteborgu z 24. mája 1996 a v Bruseli z 27. novembra 1996 sa týkali návrhov týkajúcich sa rozdelenia trhu a cien s uvedením císelných údajov, avsak bez dosiahnutia konkrétnej dohody (odôvodnenia c. 141 az 145 napadnutého rozhodnutia), - pocetné dvojstranné kontakty v rokoch 1996 a 1997, vrátane stretnutia medzi spolocnostou EKA Chemicals a zalobkynou v Kodani v apríli alebo máji 1997, v rámci ktorých zalobkyna polozila otázku, ci je EKA Chemicals ochotná pripojit sa k ostatným výrobcom v spolocnom úsilí znízit kapacitu, svedcia o plánoch na znízenie kapacity (odôvodnenia c. 154 a 155 napadnutého rozhodnutia), - stretnutia z 28. alebo 29. mája 1997 v rámci zasadnutia CEFIC v Seville, na ktorých sa zúcastnili skupiny "A" a "B", sa týkali podrobného modelu rozdelenia trhu s PV, pricom vsak nedoslo ku konecnej dohode a diskusie boli odlozené na august 1997 (odôvodnenia c. 156 az 167 napadnutého rozhodnutia), - po uvedených stretnutiach nasledovali pocas leta 1997 dvojstranné kontakty medzi zalobkynou a spolocnostami EKA Chemicals a Degussa (odôvodnenia c. 168 az 170 napadnutého rozhodnutia). 126 Zalobkyna nespochybnuje existenciu uvedených kontaktov, ani obsah diskusií uvedený vo vyssie citovaných odôvodneniach napadnutého rozhodnutia. 127 Tvrdí vsak, ze tieto skutocnosti neumoznujú dospiet k záveru o existencii dohody alebo zosúladeného postupu pred termínom konania mnohostranného stretnutia v Bruseli v auguste 1997, ktoré vyústilo do uzatvorenia záväznej dohody o zvýsení ceny PV (odôvodnenia c. 171 az 174 napadnutého rozhodnutia) a ktoré uznáva ako zaciatok svojej úcasti na porusení. 128 Po prvé zalobkyna s poukazom na skutocnosti uvedené v odôvodneniach c. 115 az 170 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze úcastníci predmetných diskusií az do uvedeného stretnutia z augusta 1997 neboli schopní uzavriet dohodu o rozdelení trhov alebo o cenách a nepodielali sa na zosúladených postupoch. 129 Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia vychádzala z nesprávneho výkladu pojmov dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a dopustila sa nesprávneho posúdenia skutkového stavu. 130 Pokial ide o údajné nesprávne právne posúdenie, je potrebné pripomenút, ze v rámci komplexného porusenia Komisia nie je povinná kvalifikovat kazdé zo zistených konaní ako dohodu alebo zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, kedze ide o formy tajne dohodnutého konania, ktoré majú rovnakú povahu. Okrem toho od Komisie nemozno vyzadovat, aby presne kvalifikovala porusenie ako dohodu alebo zosúladený postup, kedze na obe tieto formy porusenia sa v kazdom prípade vztahuje vyssie citované ustanovenie (pozri body 90 a 91 vyssie). 131 V prejednávanej veci teda Komisii nemozno z právneho hladiska vytýkat, ze vymedzila súbor predmetných konaní tak, ze vykazuje vsetky znaky "dohody a/alebo zosúladeného postupu", pokial ich bolo mozné povazovat za jednu z foriem tajne dohodnutého konania uvedených v clánku 81 ods. 1 ES. 132 Pokial ide o údajné nesprávne posúdenie skutkového stavu, zalobkyna v podstate tvrdí, ze do augusta 1997 sútazitelia jednak nedospeli k dohode o konkrétnom správaní na trhu a jednak ze nerealizovali formu koordinácie, ktorú mozno kvalifikovat ako zosúladený postup. 133 Zalobkyna osobitne poukazuje na informácie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých sa diskusie v roku 1996 "uz rok vôbec nepohli" a zdalo sa, ze sú "v slepej ulicke". Zdôraznuje, ze este v máji 1997 "bol nedostatok dôvery jedným z dôvodov neexistencie dohody o udrzaní status quo, pokial ide o trhové podiely", "[pricom] najmensí výrobcovia hlasovali proti stanoveniu trhových podielov" (odôvodnenia c. 140, 142 a 164 napadnutého rozhodnutia). 134 Hoci skutocnosti uvedené zalobkynou svedcia o tom, ze výrobcom, ktorí sa zúcastnovali na stretnutiach od mája 1995 do augusta 1997, sa nepodarilo uzavriet dohodu "v pravom zmysle slova", pokial ide o rozdelenie trhu, co Komisia sama konstatovala v odôvodnení c. 309 napadnutého rozhodnutia, nic to nemení na tom, ze pocas dlhého obdobia pravidelne rokovali o návrhu takejto dohody. 135 Zo skutocností, ktoré zalobkyna nespochybnuje, totiz vyplýva, ze po opakovaných pozvánkach spolocnosti Degussa a zalobkyne adresovaných ich konkurentom na trhu s PV doslo v priebehu mája 1995 k stretnutiam s cielom vytvorit trvalé kontakty medzi konkurentmi. Úcastníci diskutovali o vývoji trhu a o nových subjektoch na európskom trhu s PV, pricom Degussa a zalobkyna vyjadrili zelanie, aby ich vtedajsie postavenie na trhu zostalo co najstabilnejsie (odôvodnenia c. 115 az 117 napadnutého rozhodnutia). 136 Od mája 1995 do augusta 1997 prebiehali pravidelné diskusie, ktorých predmetom boli návrhy týkajúce sa predajných kvót a kontroly nadbytocnej kapacity (odôvodnenia c. 123 a 124 napadnutého rozhodnutia), návrh na obmedzenie nových kapacít, vrátane kapacít zalobkyne, s uvedením císelných údajov, ako aj návrh dohody o cenách (odôvodnenia c. 126 a 127 napadnutého rozhodnutia), "základy modelu, ktorý by umoznil rozdelenie nárastu" (odôvodnenia c. 132 a 133 napadnutého rozhodnutia), návrhy na rozdelenie trhu s uvedením císelných údajov a dohoda o cenách (odôvodnenia c. 143 az 145 napadnutého rozhodnutia), spolocné úsilie znízit kapacitu (odôvodnenia c. 154 a 155 napadnutého rozhodnutia), ako aj podrobný model rozdelenia trhu s PV (odôvodnenia c. 159 az 167 napadnutého rozhodnutia). 137 Obsah diskusií, ktorý zalobkyna nespochybnuje, svedcí o existencii spolocnej vôle obmedzit hospodársku sútaz. 138 Tieto pravidelné po sebe idúce stretnutia, na ktorých sa podniky stretávali s cielom diskutovat o návrhoch na obmedzenie nových kapacít, o rozdelení trhových podielov a o dohode o cenách, by totiz neboli mozné, ak by v relevantnom období neexistovala spolocná vôla úcastníkov týchto stretnutí stabilizovat trh opatreniami obmedzujúcimi hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 46). 139 Vzhladom na to, ze predmetné diskusie boli jednoznacne zalozené na spolocnej vôli úcastníkov dohodnút sa na samotnom princípe obmedzenia hospodárskej sútaze, na tomto konstatovaní nic nemení skutocnost, ze konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia boli az do augusta 1997 predmetom rokovaní medzi úcastníkmi a ze záväzná dohoda z augusta 1997 týkajúca sa koordinovaného zvýsenia cien PV bola uzatvorená za podmienok, ktoré boli odlisné od podmienok, o ktorých sa diskutovalo na predchádzajúcich stretnutiach. 140 Úcast zalobkyne na týchto tajných kontaktoch navyse jednoznacne vyplýva z jej aktívnej úcasti na diskusiách. V predmetnom období sa zúcastnila na väcsine stretnutí, pricom "zhrnula" návrhy (odôvodnenia c. 123 a 124 napadnutého rozhodnutia) a koordinovala skupinu zlozenú z "vedúcich podnikov na trhu" (odôvodnenia c. 130 a 131 napadnutého rozhodnutia). 141 Odkaz zalobkyne na skutocnost, ze pocas stretnutia, ktoré sa konalo v máji 1997 (odôvodnenie c. 162 napadnutého rozhodnutia), jej zástupca, "pobúrený poziadavkami malých výrobcov..., zabuchol dvere a odisiel", v tomto smere nepredstavuje dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze jej úcast na predmetnom stretnutí, a teda aj na vsetkých predmetných kontaktoch vôbec nemala protisútazný charakter. 142 Vzhladom na tieto úvahy bola Komisia oprávnená konstatovat, ze predmetné správanie v pociatocnej fáze trvania kartelu, na ktorom sa zalobkyna podielala, bolo súcastou toho istého protisútazného plánu a v dôsledku toho patrilo do pôsobnosti zákazu stanoveného v clánku 81 ods. 1 ES. 143 Po prvé je totiz potrebné pripomenút, ze mozno konstatovat, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní (pozri bod 86 vyssie). 144 V prejednávanej veci teda zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze pokial sa podniky nezhodli na konkrétnom správaní na trhu, predmetné správanie predstavuje nanajvýs len zámer obmedzit hospodársku sútaz, ktorý nepatrí medzi formy tajne dohodnutého konania uvedené v clánku 81 ods. 1 ES. 145 Vzhladom na to, ze vyssie uvedené skutocnosti preukazujú, ze sútazitelia uz mali spolocný plán, ktorého cielom bolo uzatvorenie protisútaznej dohody, je potrebné konstatovat, ze tieto diskusie prekracujú samotný zámer alebo pokus o dohodu. 146 Po druhé je potrebné poukázat na to, ze kontakty v predmetnom období bolo mozné v kazdom prípade kvalifikovat ako zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 147 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry oznámenie informácií svojim konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES (pozri bod 89 vyssie). 148 Aj ked Komisia nedokáze preukázat, ze podniky uzavreli dohodu v prísnom zmysle slova, na konstatovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES v tomto smere stací, ak konkurenti nadviazali priame kontakty s cielom "stabilizovat trh" (pozri v tomto zmysle rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 170). 149 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze oznámenie informácií konkurentom mozno povazovat za zosúladený postup iba v prípade, ak uz bola uzatvorená protisútazná dohoda a rokovania prebiehajú iba na umoznenie jej vykonania. 150 V prejednávanej veci Komisia preukázala, ze zalobkyna sa zúcastnila na urcitom pocte stretnutí so svojimi konkurentmi a ze v priebehu týchto stretnutí doslo k výmene informácií o podmienkach na trhu, diskutovalo sa o výske cien a úcastníci predstavili obchodnú stratégiu, ktorú zamýslali realizovat na trhu. Okrem toho je preukázané, ze predmetná výmena informácií sa uskutocnila s cielom pripravit dohodu o rozdelení trhu alebo o cenách, takze jej ciel bol zjavne protisútazný. 151 V dôsledku toho Komisia bola oprávnená konstatovat, ze zalobkyna sa podielala na zosúladenom postupe, ktorého cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz. 152 Na tomto konstatovaní nic nemení tvrdenie zalobkyne, ze vzhladom na nedostatok vzájomnej dôvery medzi sútazitelmi bolo nepredstavitelné, ze by sa mohli podielat na zosúladených postupoch. 153 Rozdielne názory úcastníkov, ci dokonca ich vzájomná nedôvera totiz samy osebe nepostacujú na vylúcenie existencie zosúladenia, ktoré by bolo mozné kvalifikovat ako zosúladený postup. Tvrdenia zalobkyne pritom nespochybnujú skutkový stav preukázaný Komisiou, z ktorého vyplýva, ze sútazitelia sa napriek urcitému nedostatku vzájomnej dôvery v predmetom období pravidelne stretávali a vymienali si informácie o podmienkach na trhu a o svojej obchodnej stratégii s cielom pripravit protisútaznú dohodu. 154 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nemozno vytýkat Komisii, ze nepreukázala, ze vymenené informácie bolo mozné vzhladom na ich obsah pouzit na protisútazné úcely. 155 Protisútazný ciel predmetného správania totiz jednoznacne vyplýva z povahy informácií vymenených pocas stretnutí v predmetnom období, ktoré zahrnali císelné údaje o predaji týkajúce sa predchádzajúcich rokov a prognózy do budúcnosti (odôvodnenie c. 120 napadnutého rozhodnutia), ako aj z obsahu prerokovávaných návrhov, ktoré sa týkali udrzania status quo na trhu, rozdelenia nových výrobných kapacít a stanovenia úrovní cien PV (pozri napríklad odôvodnenia c. 115, 127, 133, 136 a 144 napadnutého rozhodnutia). 156 V dôsledku toho Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze predmetná výmena informácií, ktorá mala "pripravit pôdu" na zvysovanie cien a na rozdelenie trhov, ktoré z neho vyplynulo, predstavovala formu tajne dohodnutého konania v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 157 Z týchto úvah vyplýva, ze Komisia oprávnene konstatovala, ze sporné správanie mozno zaradit do pôsobnosti zákazu stanoveného v clánku 81 ods. 1 ES v rozsahu, v akom bolo súcastou celku, ktorý splnal znaky dohody "a/alebo" zosúladeného postupu (odôvodnenia c. 308 a 309 napadnutého rozhodnutia). 158 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze trh s PV zostal az do augusta alebo septembra 1997 konkurencný, pricom ceny PV sa na zaciatku roka 1997 podstatne znízili, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES nie je nevyhnutné zohladnit konkrétne úcinky dohody alebo zosúladeného postupu, pokial je zrejmé, ze cielom porusenia bolo vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 140, a zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 29). 159 Vzhladom na to, ze Komisia v prejednávanej veci konstatovala, ze zalobkyna sa podielala na protisútaznej dohode a/alebo na zosúladenom postupe, ktorého cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu s PV, nebola povinná zohladnit konkrétne úcinky predmetného správania. 160 V kazdom prípade, pokial ide konkrétne o zosúladený postup, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze sa treba domnievat, ze ak neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, podniky zúcastnujúce sa na zosúladenom konaní, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 118 a 121, a Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, body 161 a 162). 161 Aj v prípade, ak by sa preukázalo, ze toto správanie nemalo pocas predmetného obdobia vplyv na ceny, nebola by tým spochybnená zákonnost konstatovaní Komisie. 162 Osobitne skutocnost, ze zosúladený postup nemá priamy vplyv na úroven cien, nebráni konstatovaniu, ze tento postup obmedzil hospodársku sútaz medzi dotknutými podnikmi najmä tým, ze vylúcil konkurencný tlak (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, body 139 a 140). 163 Preto tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nezohladnila dôkaz o tom, ze trh zostal pocas predmetného obdobia konkurencný, nemôze uspiet. 164 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze skutocnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s predmetným obdobím sa týkajú prevazne trhu s PV, a nie trhu s PS, je potrebné pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na konstatovaní jediného porusenia týkajúceho sa obidvoch predmetných trhov (odôvodnenie c. 328 a nasl. napadnutého rozhodnutia), pricom zalobkyna toto posúdenie v prejednávanej veci nespochybnuje. 165 Vzhladom na to, ze Komisia kvalifikovala predmetný kartel ako jediné porusenie, nebola povinná zaoberat sa v rámci tejto kvalifikácie rozdielnou dlzkou trvania konaní, ktoré sa týkali len trhu s PS. Vzhladom na to, ze nejde o samostatné porusenia, nebola povinná ani zohladnit tento rozdiel pri urcovaní dlzky trvania porusenia ako celku. 166 Bolo by totiz neprirodzené rozdelit nepretrzité správanie, ktoré má rovnaký ciel, na viacero samostatných porusení z dôvodu, ze tajne dohodnuté postupy mali v závislosti od relevantného trhu rôznu intenzitu. Tieto okolnosti je potrebné zohladnit az pri posúdení závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení výsky pokuty (pozri analogicky rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 90). 167 V súlade s týmito úvahami Komisia v prejednávanej veci uviedla, ze pokial ide o stanovenie výsky pokuty, vzala do úvahy skutocnost, ze v prípade PS sa kartel zacal uplatnovat neskôr ako v prípade PV a ze sa prestal uplatnovat skôr (odôvodnenie c. 331 napadnutého rozhodnutia). 168 Tvrdenie zalobkyne zalozené na nedostatku dôkazov o protisútazných konaniach na trhu s PS, pokial ide o predmetné obdobie, teda nemôze uspiet. 169 Napokon vzhladom na to, ze zalobkyna nepreukázala, ze napadnuté rozhodnutie bolo poznacené nesprávnym právnym posúdením pri uplatnovaní clánku 81 ods. 1 ES, je tiez potrebné zamietnut jej tvrdenie zalozené v podstate na tom istom predpoklade, ze Komisia v rozpore so zásadou zákonnosti trestov vylozila toto ustanovenie prílis siroko. 170 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, výhrade týkajúcej sa konstatovania porusenia za obdobie od mája 1995 do augusta 1997 nemozno vyhoviet. - O období od 18. mája do 31. decembra 2000 171 Pokial ide o záverecné obdobie porusenia, Komisia v odôvodnení c. 356 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze clánok 81 ods. 1 ES sa vztahuje na kartel, ktorý spôsobuje úcinky aj po svojom formálnom ukoncení, pricom o taký prípad ide najmä vtedy, ked podniky neprestanú uplatnovat referencné ceny dohodnuté na kartelových stretnutiach. 172 V rámci uplatnenia týchto úvah na prejednávanú vec Komisia uviedla, ze podla vyhlásení spolocnosti Arkema, ktoré sa zhodujú s inými dôkazmi, sa na mnohostrannom stretnutí, ktoré sa konalo 18. mája 2000 v Turku, dosiahla vseobecná zhoda týkajúca sa zachovania úrovní cien pocas celého roka 2000, a preto bolo mozné predpokladat, ze vplyv na ceny pretrvával prinajmensom pocas druhého polroka 2000 (odôvodnenie c. 357 napadnutého rozhodnutia). Dátum 31. decembra 2000 bol teda stanovený ako dátum ukoncenia porusenia okrem iného aj vo vztahu k zalobkyni (odôvodnenie c. 360 napadnutého rozhodnutia). 173 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu tým, ze konstatovala, ze kartel pokracoval aj po stretnutí z 18. mája 2000. 174 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa clánok 81 ES vztahuje aj na dohody, ktoré spôsobujú úcinky aj po ich formálnom ukoncení (rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1985, Binon, 243/83, Zb. s. 2015, bod 17, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Montedipe/Komisia, T-14/89, Zb. s. II-1155, bod 231). 175 Komisia je osobitne oprávnená konstatovat, ze kartel spôsobuje úcinky aj po formálnom ukoncení tajných stretnutí, pokial sa zvýsenia cien stanovené pocas týchto stretnutí vztahujú na neskorsie obdobie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 186). 176 Vzhladom na to, ze Komisia v prejednávanej veci preukázala, ze stretnutie z 18. mája 2000 viedlo k vseobecnej zhode týkajúcej sa zachovania úrovní cien na druhý polrok 2000, bola oprávnená konstatovat, ze úcinky kartelu trvali az do 31. decembra 2000. 177 Na tomto závere nic nemenia tvrdenia zalobkyne zalozené v prvom rade na nedostatku dôkazov predlozených Komisiou. 178 Je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna nespochybnuje obsah predmetného neformálneho stretnutia, ani svoju úcast na tomto stretnutí. V tejto súvislosti zalobkyna nesprávne tvrdí, ze z vyhlásení spolocnosti Arkema, v ktorých sa spomína "zhoda", nevyplýva existencia spolocnej vôle úcastníkov, pokial ide o pokracovanie úcinkov dohody. Takéto tvrdenie je totiz v rozpore so znením týchto vyhlásení, v ktorých sa hovorí o "záverecných diskusiách" o cenách k 1. januáru 2001 a o "vseobecnej zhode", pokial ide o zachovanie ich úrovní (odôvodnenie c. 282 napadnutého rozhodnutia). 179 Zalobkyna sa neoprávnene odvoláva na údajný rozpor medzi informáciou o zhode o cenách, ktorú poskytla Arkema, a jej ostatnými vyhláseniami, podla ktorých stretnutie v Turku bolo "pre niektorých výrobcov prílezitostou dat najavo, ze casy sa zmenili," a "oznámit prerusenie spolupráce a tým ukoncit kontrolovanú reguláciu trhu". Tieto posledné uvedené vyhlásenia, ktoré hovoria o zámere ukoncit protisútazné správanie, a teda svedcia o formálnom ukoncení kartelu, nevylucujú existenciu zhody, pokial ide o zachovanie jeho úcinkov az do konca roka. 180 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sa vyhlásenia spolocnosti Arkema navyse zhodujú s inými dôkazmi v spise, najmä s informáciou, ktorú potvrdili viaceré podniky a ktorú zalobkyna nespochybnila, podla ktorej sa pocas stretnutí, ktoré sa uskutocnili v rámci polrocných zasadnutí CEFIC, ceny obvykle stanovovali na sest nasledujúcich mesiacov (odôvodnenie c. 357 napadnutého rozhodnutia). 181 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze v prípade súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú existenciu kartelu, sa vyzaduje skutocne presvedcivé vysvetlenie, aby sa preukázalo, ze pocas konkrétneho stretnutia sa dospelo k úplne iným výsledkom ako pocas predchádzajúcich stretnutí, hoci na vsetkých týchto stretnutiach sa zúcastnil rovnaký okruh úcastníkov, uskutocnili sa za rovnakých vonkajsích okolností a mali bezpochyby ten istý ciel (návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf ako generálny advokát vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, T-1/89, Zb. s. II-867, II-954). 182 V kazdom prípade konstatovanie, ze viacerí sútazitelia pokracovali v tajne dohodnutom konaní napriek jeho formálnemu ukonceniu prinajmensom do konca roka 2000, bolo potvrdené existenciou urcitých dvojstranných kontaktov, ktoré nasledovali po stretnutí z 18. mája 2000 (odôvodnenie c. 357 napadnutého rozhodnutia). 183 Tvrdenie zalobkyne, ktorým sa usiluje preukázat legálnu povahu jedného z týchto kontaktov, konkrétne svojho stretnutia so spolocnostou FMC Foret, v tomto smere nemôze spochybnit konstatovanie Komisie týkajúce sa pokracovania úcinkov kartelu, kedze toto konstatovanie nie je zalozené iba na tejto skutocnosti, ktorá je len druhotným prvkom v súbore nepriamych dôkazov, na ktorý poukazuje Komisia. 184 Zalobkyna tiez nemôze oprávnene tvrdit, ze na dvojstrannom stretnutí so spolocnostou Degussa v máji alebo júni 2000 (odôvodnenia c. 283 az 285 napadnutého rozhodnutia) uviedla, ze "na základe diskusií medzi výrobcami na trhu uz nebolo mozné rozdelovat kapacity a prerozdelovat ich". 185 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze toto stanovisko, ktoré zalobkyna vyjadrila v rámci dvojstranného kontaktu a ktoré mozno navyse vylozit ako príklad tazkostí so zachovaním kartelu, nepreukazuje, ze by sa verejne distancovala od porusenia a tým ukoncila svoju úcast na karteli. 186 Z týchto úvah vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze stretnutie z 18. mája 2000 viedlo k vseobecnej zhode o zachovaní úrovní cien, a teda ze kartel spôsoboval úcinky aj v priebehu druhého polroka 2000. 187 Táto záver nespochybnuje argumentácia zalobkyne zalozená po druhé na neexistencii analýzy skutocných cien uplatnovaných na trhu v priebehu predmetného obdobia, ako aj na tom, ze v spise sa nachádzajú údaje týkajúce sa konkurencnej povahy trhu. 188 Pokial totiz Komisia preukázala, ze úrovne cien, ktoré boli predmetom vseobecnej zhody na predmetom stretnutí, sa mali uplatnovat v priebehu druhého polroka 2000, mohla konstatovat pokracovanie úcinkov kartelu pocas tohto obdobia bez toho, aby bola povinná preukázat, ze kartel mal konkrétny vplyv na uplatnované ceny (pozri v tomto zmysle rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 175 vyssie, bod 186). 189 Vzhladom na to, ze toto konstatovanie je zalozené na úvahe, ktorá je z právneho hladiska dostatocne preukázaná a ktorá sa týka existencie spolocnej vôle úcastníkov predlzit úcinky kartelu napriek jeho formálnemu ukonceniu, toto konstatovanie na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nemá za následok obrátenie dôkazného bremena a nemôze z tohto dôvodu odporovat zásade prezumpcie neviny. 190 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze tvrdenia zalobkyne nespochybnili konstatovanie Komisie, ze porusenie pokracovalo az do 31. decembra 2000. 191 Ani tejto výhrade teda nemozno vyhoviet. 192 Na základe preskúmania prvého a druhého zalobného dôvodu je potrebné konstatovat, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze zalobkyna sa podielala na porusení pocas obdobia od 31. januára 1994 do mája 1995. 193 Vo zvysnej casti je potrebné prvý a druhý zalobný dôvod zamietnut. 194 V dôsledku toho je potrebné zrusit clánok 1 písm. m) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia v tomto ustanovení konstatovala úcast zalobkyne na porusení v priebehu obdobia pred májom 1995, a upravit výsku pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená v clánku 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia, s cielom zohladnit kratsie trvanie jej úcasti na porusení. Konkrétne dôsledky tejto úpravy sú spresnené v bodoch 440 a 441 nizsie. O údajnom porusení práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania 195 V rámci piateho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej odoprela prístup jednak k casti dokumentov v spise, ktoré predlozila Degussa, a jednak k odpovediam na oznámenie o výhradách, ktoré predlozili ostatné dotknuté podniky. Toto odopretie údajne predstavuje porusenie práva zalobkyne na obhajobu, ako aj clánku 27 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim vyd. 08/002, s. 205). 196 Zalobkyna po prvé uvádza, ze mala obmedzený prístup k dokumentom predlozeným spolocnostou Degussa, ktoré obsahovali jej interné mesacné správy týkajúce sa trhu s PV za rok 2000. Komisia sa údajne dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia tým, ze zalobkyni odoprela úplný prístup k týmto dokumentom. 197 Predmetné informácie nebolo mozné objektívne povazovat za dôverné, kedze islo o správy, ktoré vyjadrovali krátkodobé stratégie a ktoré pochádzali minimálne spred piatich rokov. Pokial ide o porovnatelné informácie zalobkyne, Komisia konstatovala, ze po troch rokoch ich uz nemozno povazovat za dôverné. 198 Dôverná povaha dokumentu navyse nie je absolútnou prekázkou jeho sprístupnenia. Právo zalobkyne na obhajobu malo prevázit nad dôvernostou údajov. Bolo mozné prijat vhodné opatrenia na ochranu dôvernosti informácií. 199 Dokument spolocnosti Degussa bol relevantný na urcenie, ci doslo k poruseniu po stretnutí v Turku z 18. mája 2000, a preto bol nevyhnutný pre obhajobu zalobkyne. Z výnatkov z dokumentov spolocnosti Degussa týkajúcich sa roku 2000 vyplýva, ze trh bol konkurencný, co by umoznilo vyvrátit existenciu porusenia pocas tohto obdobia. 200 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj jej právo na obhajobu tým, ze jej odoprela prístup k odpovediam na oznámenie o výhradách, ktoré predlozili ostatné dotknuté podniky. 201 Komisia údajne nesprávne uvádza, ze takýto prístup sa podla práva Spolocenstva nevyzaduje. V predchádzajúcich konaniach Komisia sprístupnovala odpovede na oznámenie o výhradách. Bod 27 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES], clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7) je nezákonný, kedze v zásade vylucuje prístup k predmetným odpovediam. 202 Zalobkyna tvrdí, ze odpovede na oznámenie o výhradách predlozené ostatnými dotknutými podnikmi mohli potvrdit jej stanovisko, pokial ide o dlzku trvania porusenia, kedze tieto ostatné podniky tiez spochybnili dátumy zaciatku a konca trvania kartelu a najmä pokracovanie porusenia v období od 18. mája do 31. decembra 2000. 203 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 204 Podla clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003: "Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje. Majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. ..." 205 Podla ustálenej judikatúry právo na prístup k spisu, ktoré vyplýva zo zásady respektovania práva na obhajobu, znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit preskúmat vsetky dokumenty uvedené vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, body 125 az 128, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 81). 206 Ide o písomnosti svedciace tak v prospech, ako aj v neprospech dotknutého podniku, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 68). 207 Pokial ide o listiny v neprospech dotknutého podniku, neoznámenie dokumentu je porusením práva na obhajobu iba v prípade, ak dotknutý podnik preukáze po prvé, ze Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze túto výhradu mozno preukázat len odkazom na tento dokument. Prinálezí teda dotknutému podniku, aby preukázal, ze výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, by bol odlisný, ak by sa tento neoznámený dokument musel vylúcit ako dôkazný prostriedok (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, body 71 az 73). 208 Naproti tomu, pokial ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí len preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, ak podnik preukáze, ze mohol uvedené dokumenty, ktoré boli v jeho prospech, pouzit na svoju obhajobu (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 318, a rozsudok Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, bod 81), najmä tým, ze preukáze, ze by mohol uviest skutocnosti, ktoré sa nezhodovali so závermi, ku ktorým Komisia dospela v stádiu oznámenia výhrad, a teda mohol akokolvek ovplyvnit závery uvedené v rozhodnutí (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 75). 209 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze nemala prístup jednak k casti dokumentov v spise Komisie, ktoré predlozila Degussa, a jednak k odpovediam na oznámenie o výhradách predlozeným ostatnými dotknutými podnikmi. - O prístupe k dokumentom spolocnosti Degussa 210 Zo spisu vyplýva, ze pocas správneho konania zalobkyna poziadala o prístup k správam oddelenia odbytu spolocnosti Degussa týkajúcim sa obdobia porusenia. 211 Komisia poskytla úplný prístup k dokumentom týkajúcim sa rokov 1996 az 1999, avsak sprístupnila len výnatky z dokumentov týkajúcich sa rokov 2000 a 2001, ktoré sa na základe ziadosti spolocnosti Degussa povazovali za dôverné. 212 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna vytýka odmietnutie prístupu k úplnej verzii dokumentov týkajúcich sa roka 2000, pricom namieta jednak porusenie clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a jednak porusenie svojho práva na obhajobu. 213 Je potrebné pripomenút, ze právo na prístup k spisu stanovené v clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 patrí k procesným zárukám, ktoré slúzia na ochranu práva na obhajobu a osobitne na zabezpecenie úcinného výkonu práva byt vypocutý. 214 Prístup k spisu teda nie je sám o sebe cielom, ale slúzi na ochranu práva na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 156). 215 Z toho vyplýva, ze zalobkyna môze s poukazom na odmietnutie úplného prístupu k predmetným dokumentom namietat porusenie clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 iba v rozsahu, v akom tieto dokumenty mohli byt relevantné pre jej obhajobu, co musí preukázat. 216 V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze predmetné dokumenty mohli obsahovat nepriame dôkazy o konkurencnej povahe trhu s PV v priebehu druhého polroka 2000, ktoré mohli predstavovat dôkazy v jej prospech, pokial ide o pokracovanie porusenia pocas tohto obdobia. Zalobkyna uvádza, ze uz sprístupnené výnatky z týchto dokumentov svedcia o tom, ze trh s PV bol v roku 2000 konkurencný, kedze výrobné náklady sa zvýsili a ceny zostali nezmenené. 217 Ako vsak bolo uvedené v bode 188 vyssie, vzhladom na to, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze na stretnutí v Turku existovala vseobecná zhoda, pokial ide o zachovanie úrovní cien v priebehu druhého polroka 2000, bola oprávnená konstatovat, ze úcinky kartelu pretrvávali az do konca tohto obdobia, bez toho, aby bola povinná zohladnit prípadné nepriame dôkazy o tom, ze ciele uvedenej zhody nebolo mozné dosiahnut. 218 Preto nepriame dôkazy týkajúce sa situácie na trhu v priebehu druhého polroka 2000 a najmä úrovní cien uplatnovaných dotknutými podnikmi nemohli nijako ovplyvnit konstatovanie Komisie týkajúce sa pokracovania porusenia az do konca roka 2000. Tieto nepriame dôkazy teda nemôzu predstavovat dôkazy v prospech dotknutého podniku, pokial ide o pokracovanie kartelu pocas tohto obdobia. 219 Vzhladom na to, ze zalobkyna nepreukázala, ze na svoju obhajobu by mohla uviest skutocnosti zalozené na predmetných dokumentoch, sa teda táto výhrada musí zamietnut bez toho, aby bolo potrebné skúmat argumentáciu zalobkyne zalozenú na údajnom nesprávnom posúdení dôvernej povahy týchto dokumentov zo strany Komisie. - O prístupe k odpovediam ostatných dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách 220 Zo spisu vyplýva, ze pocas správneho konania Komisia zamietla ziadost zalobkyne o sprístupnenie nedôverných verzií odpovedí na oznámenie o výhradách, ktoré predlozili ostatné podniky, ktorým bolo toto oznámenie urcené. 221 Zalobkyna tvrdí, ze týmto odmietnutím prístupu bolo porusené jej právo na obhajobu, kedze predmetné odpovede mohli obsahovat dôkazy v jej prospech. 222 Je potrebné pripomenút, ze oznámenie o výhradách je aktom, ktorým sa má vymedzit predmet konania zacatého proti podniku a zabezpecit úcinný výkon práva na obhajobu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 80 a tam citovanú judikatúru). 223 Z tohto hladiska podnikom, ktorým je urcené oznámenie o výhradách, prinálezia na základe zásady respektovania práva na obhajobu procesné záruky, medzi ktoré patrí právo na prístup k dokumentom zalozeným v spise Komisie. 224 Odpovede na oznámenie o výhradách nie sú súcastou vysetrovacieho spisu v pravom zmysle slova (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, bod 380). 225 Pokial ide o dokumenty, ktoré nie sú súcastou spisu zostaveného v okamihu dorucenia oznámenia o výhradách, Komisia je povinná sprístupnit uvedené odpovede ostatným dotknutým osobám iba v prípade, ak sa preukáze, ze obsahujú nové skutocnosti v neprospech alebo v prospech dotknutých podnikov. 226 Po prvé, pokial ide o nové skutocnosti v neprospech dotknutého podniku, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak chce Komisia na úcely preukázania existencie porusenia vychádzat zo skutocnosti zalozenej na odpovedi na oznámenie o výhradách, ostatné podniky zúcastnené na tomto konaní musia mat moznost vyjadrit sa k takému novému dôkazu (rozsudky Súdu prvého stupna Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, bod 386, a z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 50). 227 Po druhé, pokial ide o nové dôkazy v prospech dotknutého podniku, z tej istej judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná sprístupnit ich z vlastnej iniciatívy. V prípade, ak Komisia v priebehu správneho konania zamietla ziadost zalobcu o sprístupnenie dokumentov, ktoré nie sú súcastou vysetrovacieho spisu, porusenie práva na obhajobu mozno konstatovat iba vtedy, ked sa preukáze, ze v prípade, ak by zalobca mal pocas správneho konania prístup k predmetným dokumentom, toto konanie by mohlo viest k odlisnému výsledku (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, bod 383). 228 Zalobkyna sa navyse nemôze odvolávat na úvahu vyplývajúcu z rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaného v bode 97 vyssie (bod 126), podla ktorej nemôze prinálezat iba Komisii, aby urcila dokumenty, ktoré sú uzitocné pre obhajobu dotknutého podniku. Uvedená úvaha týkajúca sa dokumentov, ktoré sú súcastou spisu Komisie, sa nemôze vztahovat na odpovede ostatných dotknutých podnikov na výhrady oznámené Komisiou. 229 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, teda úvahy zalozené na respektovaní zásady rovnosti zbraní a respektovaní práva na obhajobu v zásade nemôzu viest k tomu, aby bola Komisia povinná sprístupnit predmetné odpovede iným osobám, aby mohli overit, ci neobsahujú prípadné dôkazy v ich prospech. 230 Pokial sa zalobkyna odvoláva na existenciu údajných dôkazov v jej prospech v nesprístupnených odpovediach, je povinná uviest prvý nepriamy dôkaz uzitocnosti týchto dokumentov pre svoju obhajobu. 231 Musí najmä uviest predmetné potenciálne dôkazy vo svoj prospech alebo predlozit nepriamy dôkaz, ktorý potvrdzuje ich existenciu, a teda ich uzitocnost pre potreby konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 351 az 359). 232 V prejednávanej veci zalobkyna tvrdí, ze odpovede ostatných podnikov na oznámenie o výhradách mohli potvrdit jej tvrdenia smerujúce k preukázaniu kratsieho trvania porusenia. Zalobkyna najmä uvádza, ze niektoré dalsie podniky popreli dátum zaciatku a konca trvania kartelu, pricom spochybnili najmä analýzu Komisie týkajúcu sa pokracovania kartelu az do konca roka 2000. Okrem toho tvrdí, ze predmetné odpovede mohli obsahovat skutocnosti, ktoré mohli objasnit existenciu porusenia v priebehu druhého polroka 2000 z iného pohladu, najmä vzhladom na neexistenciu dôkazu o vplyve na ceny pocas tohto obdobia. 233 Podla judikatúry vsak samotná skutocnost, ze ostatné dotknuté podniky uviedli v podstate rovnaké tvrdenia, aké uviedla zalobkyna, pokial ide o dlzku trvania porusenia, nestací na to, aby sa tieto tvrdenia povazovali za dôkazy v jej prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 231 vyssie, body 353 a 355). 234 Rovnako skutocnost, ze niektorým podnikom sa v odpovedi na oznámenie o výhradách podarilo preukázat, ze ich úcast na namietaných poruseniach nebola dostatocne preukázaná, vôbec neznamená, ze tieto odpovede obsahujú skutocnosti, ktoré môzu v iných súvislostiach objasnit priame listinné dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala vo vztahu k iným podnikom (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, bod 405). 235 V prejednávanej veci to platí tým skôr, ze tvrdenia, ktoré uviedli ostatné dotknuté podniky vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách, Komisia v napadnutom rozhodnutí zamietla. Za týchto podmienok by totiz prípadné pripomienky, ktoré by zalobkyna na základe týchto odpovedí mohla uviest, mohli obsahovat iba skutocnosti, ktoré Komisia uz v celom rozsahu zohladnila, pricom by nemohli viest k odlisnému výsledku konania. 236 Okrem toho, ako uz bolo uvedené v bodoch 188, 217 a 218 vyssie, prípadné údaje o konkurencnej povahe trhu a úrovniach cien uplatnovaných od 18. mája do 31. decembra 2000 pocas záverecného obdobia kartelu nemohli ovplyvnit konstatovanie Komisie, ze kartel pokracoval pocas tohto obdobia, a z tohto dôvodu ich nebolo mozné povazovat za dôkazy v prospech zalobkyne. 237 Z týchto úvah vyplýva, ze z tvrdení zalobkyne nevyplýva náznak uzitocnosti odpovedí na oznámenie o výhradách predlozených ostatnými dotknutými podnikmi pre jej obhajobu. 238 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze tým, ze jej tieto odpovede neboli sprístupnené, mohlo dôjst k obmedzeniu jej obhajoby. 239 Pokial zalobkyna namieta nesprávne uplatnenie bodu 27 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 ES a 82 ES, clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia c. 139/2004 alebo subsidiárne jeho nezákonnost, stací pripomenút, ze predmetné oznámenie, ktoré navyse nie je v napadnutom rozhodnutí uvedené, bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 22. decembra 2005, a teda sa nemohlo ratione temporis uplatnit na sporné odmietnutie prístupu zo 4. mája 2005. 240 Argumentácia zalobkyne týkajúca sa uvedeného oznámenia je z tohto dôvodu irelevantná. 241 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, je potrebné výhradu zalozenú na odmietnutí prístupu k odpovediam na oznámenie o výhradách predlozených ostatnými dotknutými podnikmi, ako aj tento zalobný dôvod ako celok zamietnut ako nedôvodné. O údajných pochybeniach pri stanovení základnej sumy pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 242 Stvrtý zalobný dôvod sa skladá zo styroch výhrad týkajúcich sa posúdenia Komisie v rámci stanovenia výsky pokuty, pokial ide po prvé o závaznost porusenia, po druhé o dlzku trvania porusenia, po tretie o odstrasujúci úcinok pokuty a po stvrté o nezohladnenie spolupráce zalobkyne ako polahcujúcej okolnosti. 243 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu pri hodnotení závaznosti porusenia. Základná suma pokuty je preto prílis vysoká a neprimeraná. 244 Na jednej strane v rámci stanovenia východiskovej sumy Komisia nezohladnila skutocnost, ze v prípade PS kartel trval kratsie ako v prípade PV. Východisková suma bola stanovená na základe celkovej velkosti trhov s PV a s PS v EHP v roku 1999, bez ohladu na skutocnost, ze kartel trval v prípade PS kratsie. Kedze trh s PV tvoril 60 az 65 % trhov s obidvoma výrobkami dohromady, Komisia mala znízit východiskovú sumu s cielom zohladnit obdobia porusenia, pocas ktorých bol dotknutý iba trh s PV. 245 Na druhej strane Komisia neskúmala dopad kartelu na trh. Takéto preskúmanie bolo nevyhnutné pre vsetky obdobia okrem období, v ktorých sa dohody o cenách skutocne uplatnovali, cize od augusta 1997 do 18. mája 2000 v prípade PV a od 14. mája 1998 do 19. decembra 1999 v prípade PS. V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia uviedla, ze nie je mozné zmerat skutocné úcinky porusenia (odôvodnenie c. 455 napadnutého rozhodnutia), bez toho, aby toto konstatovanie odôvodnila. 246 Vzhladom na to, ze Komisia nepreukázala, ze porusenie malo v pociatocnom a záverecnom období kartelu vplyv na ceny, mala v dôsledku toho znízit sumu pokuty. Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze neskúmala, ci sa protisútazné praktiky uplatnovali, a ani sa nepokúsila vycíslit ich vplyv na trh. 247 Napadnuté rozhodnutie je navyse nedostatocne odôvodnené, pokial ide o stanovenie východiskovej sumy vo výske 50 miliónov eur, kedze Komisia iba uviedla, ze táto suma "sa musí ulozit". Táto suma je vzhladom na usmernenia a rozhodovaciu prax Komisie neprimeraná. 248 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia mohla v rámci stanovenia výsky jej pokuty zohladnit iba obdobie od februára 1998 do mája 2000. 249 Komisia totiz na jednej strane predlozila iba dôkaz o porusení, ktorého sa zalobkyna dopustila od augusta 1997 do 18. mája 2000. Na druhej strane bola zalobkyna prvým podnikom, ktorý predlozil dôkazy o existencii kartelu od augusta 1997 do februára 1998. Toto obdobie sa teda nemohlo zohladnit pri stanovení výsky jej pokuty. 250 Po tretie Komisia nijako neodôvodnila uplatnenie zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku. Nevysvetlila, preco bolo toto zvýsenie nevyhnutné, a najmä nevysvetlila, preco bolo pravdepodobné, ze v prípade neuplatnenia takého zvýsenia sa porusenie bude opakovat. 251 Vzhladom na ciel, ktorým bolo predíst opakovaniu porusenia, je predmetné zvýsenie prílis vysoké a neprimerané. Výska pokuty pred týmto zvýsením by zjavne tiez mala odstrasujúci úcinok, a to bez ohladu na obrat a zdroje zalobkyne. 252 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze Komisia v celom rozsahu nezohladnila jej spoluprácu v rámci konania na základe oznámenia o spolupráci. Komisia mala túto spoluprácu zohladnit nad rámec uvedeného oznámenia, aby tak dodrzala usmernenia, ako aj zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 253 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom - O posúdení závaznosti porusenia a úrovne východiskovej sumy pokuty 254 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 je potrebné pri stanovení výsky pokuty zohladnit závaznost a dlzku trvania porusenia. 255 Podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viaceré faktory, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, v súvislosti s ktorými Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 43). 256 Podla bodu 1 A prvej zarázky usmernení "pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha [jeho povaha - neoficiálny preklad], skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu". 257 V prejednávanej veci Komisia na úcely kvalifikovania porusenia ako velmi závazného zohladnila povahu spáchaného porusenia, ktoré spocívalo v správaní, ktoré patrí medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES, skutocnost, ze toto porusenie sa vztahovalo na celý EHP, kde mali trhy s PV a s PS dohromady znacnú celkovú hodnotu, a skutocnost, ze uvedené porusenie muselo mat vplyv na trh, aj ked sa nedal zmerat (odôvodnenia c. 453 az 457 napadnutého rozhodnutia). 258 Následne bola vseobecná východisková suma pokuty individualizovaná vo vztahu ku kazdému úcastníkovi najmä v závislosti od jeho konkrétneho významu na trhu. Pre zalobkynu ako najväcsieho výrobcu na trhoch s PV a s PS posudzovaných ako celok bola stanovená východisková suma vo výske 50 miliónov eur (odôvodnenia c. 460 az 462 napadnutého rozhodnutia). 259 Po prvé zalobkyna tieto konstatovania spochybnuje, pricom tvrdí, ze Komisia mala zohladnit skutocnost, ze kartel trval v prípade PS kratsie ako v prípade PV a ze trh s PV predstavoval 60 az 65 % trhov s obidvoma výrobkami dohromady. 260 Je potrebné poznamenat, ze aj ked sa východisková suma urcuje v závislosti od závaznosti celého porusenia, v prípade jediného a nepretrzitého porusenia môze byt vhodné vziat v tomto stádiu stanovenia výsky pokuty do úvahy rozdielnu intenzitu protiprávneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 364). 261 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 331 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "hoci je nadalej presvedcená, ze ide o jediné porusenie, ktoré sa vztahuje súcasne na PV aj PS," pri stanovení výsky pokuty zohladnila "skutocnost, ze kartel týkajúci sa PS sa zacal neskôr ako kartel týkajúci sa [PV] a skoncil sa skôr". 262 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, teda Komisia v rámci stanovenia výsky pokuty vzala do úvahy skutocnost, ze správanie týkajúce sa PS trvalo kratsie ako celé porusenie. 263 Zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze Komisia v skutocnosti takto nepostupovala, iba preto, lebo odôvodnenia c. 457 az 462 napadnutého rozhodnutia obsahujú odkaz na celkovú velkost trhov s PV a s PS a nie je v nich uvedený presný spôsob zohladnenia dlzky trvania tajne dohodnutých konaní týkajúcich sa jedného alebo druhého z týchto výrobkov pri stanovení východiskovej sumy. 264 Po prvé totiz Komisia nie je povinná uviest v odôvodnení svojho rozhodnutia císelné údaje alebo podrobnejsí opis spôsobu výpoctu pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 50). 265 Po druhé vo svojej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu Komisia uviedla, ze sa skutocne rozhodla zohladnit rozdielnu dlzku trvania správania týkajúceho sa PS, avsak nie v rámci zvýsenia pokuty z dôvodu dlzky trvania, ale pri stanovení východiskovej sumy, pricom uviedla, ze islo len o jeden z faktorov zohladnených pri stanovení východiskovej sumy na primeranej úrovni. 266 Zalobkyna, ktorá tvrdí, ze zohladnenie obmedzenej dlzky trvania správania na trhu s PS sa malo prejavit v pomernom znízení východiskovej sumy pokuty, v tomto smere nezohladnuje judikatúru, podla ktorej stanovenie primeranej východiskovej sumy nemôze byt iba výsledkom matematického výpoctu, kedze velkost trhu je navyse iba jedným z faktorov, ktoré mozno pri stanovení tejto sumy zohladnit (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 255 vyssie, bod 243). 267 Výhrada zalozená na nezohladnení obmedzenej dlzky trvania správania týkajúceho sa PS teda nie je dôvodná. 268 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze východisková suma pokuty stanovená na 50 miliónov eur je neprimeraná vzhladom na usmernenia a predchádzajúcu prax Komisie a ze napadnuté rozhodnutie je v tomto smere nedostatocne odôvodnené. 269 Pokial ide o predchádzajúcu prax, na ktorú sa zalobkyna odvoláva, je potrebné v tejto súvislosti pripomenút, ze Komisia disponuje pri stanovovaní výsky pokút urcitou mierou volnej úvahy, aby mohla usmernit správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnovala pokuty v urcitej výske za urcité druhy porusení, ju teda nemôze zbavit moznosti túto výsku kedykolvek zvýsit s cielom zabezpecit vykonávanie politiky hospodárskej sútaze a posilnit odstrasujúci úcinok pokút (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, T-68/04, Zb. s. II-2511, bod 49 a tam citovanú judikatúru). 270 Pokial ide o usmernenia, je potrebné poukázat na to, ze vzhladom na to, ze v prejednávanej veci ide o porusenie kvalifikované ako velmi závazné, pricom zalobkyna túto kvalifikáciu nespochybnuje, východiskovú sumu vo výske 50 miliónov eur nemozno vzhladom na stupnicu stanovenú v usmerneniach povazovat za zjavne neprimeranú. 271 Pokial ide o údajné nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súvislosti s urcením východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyni, podla ustálenej judikatúry sú poziadavky týkajúce sa tejto podstatnej formálnej nálezitosti splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili urcit závaznost a dlzku trvania porusenia (pozri rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 208 vyssie, bod 463 a tam citovanú judikatúru). 272 V prejednávanej veci Komisia tieto poziadavky splnila, kedze v odôvodneniach c. 453 az 462 napadnutého rozhodnutia uviedla kritériá, ktoré jej umoznili zmerat závaznost predmetného porusenia, cize kritériá týkajúce sa jeho povahy, rozsahu a velkosti dotknutých trhov, a vysvetlila ich uplatnenie v prejednávanej veci. 273 Okrem toho, pokial ide o odôvodnenie východiskových súm v absolútnom vyjadrení, je potrebné pripomenút, ze pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze Komisie, ktorá musí mat urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení ich výsky, aby mohla usmernovat konanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Nie je teda mozné pozadovat, aby Komisia v tomto ohlade poskytla iné aspekty odôvodnenia nez tie, ktoré sa týkajú závaznosti a dlzky trvania porusenia (rozsudok z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 269 vyssie, bod 32). 274 Druhá výhrada je teda nedôvodná. 275 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia pochybila, ked neskúmala skutocný dopad kartelu na trh, pokial ide o iné obdobia, ako sú obdobia, v ktorých sa dohody o cenách podla zalobkyne skutocne uplatnovali, cize od augusta 1997 do 18. mája 2000 v prípade PV a od 14. mája 1998 do 19. decembra 1999 v prípade PS. 276 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia bola povinná skúmat mieru ovplyvnenia cien alebo aspon odhadnút pravdepodobnost skutocného vplyvu na trh v priebehu predmetných období. 277 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze existencia konkrétneho dopadu porusenia na trh je síce aspektom, na ktorý treba prihliadnut pri posúdení závaznosti porusenia, ale ide len o jedno z viacerých kritérií, medzi ktoré patrí aj samotná povaha porusenia a rozsah geografického trhu. Rovnako z bodu 1 A prvej zarázky usmernení vyplýva, ze tento dopad sa má vziat do úvahy iba v prípade, ak ho mozno zmerat. 278 Tiez je potrebné poukázat na to, ze horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu, medzi ktoré patrí porusenie, ktoré je predmetom prejednávanej veci, mozno kvalifikovat ako velmi závazné porusenia uz na základe ich samotnej povahy bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. Konkrétny dopad porusenia je len jedným z viacerých faktorov, na základe ktorého môze Komisia v prípade, ak ho mozno zmerat, zvýsit východiskovú sumu pokuty nad rámec minimálnej predpokladanej sumy 20 miliónov eur (rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, body 74 a 75). 279 V prejednávanej veci z odôvodnenia c. 455 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze nie je mozné zmerat skutocný vplyv vsetkých predmetných protiprávnych opatrení na trh EHP a ze v dôsledku toho najmä na základe konstatovania, ze skutocný vplyv sa má zohladnit iba v prípade, ak ho mozno zmerat, z tohto vplyvu osobitne nevychádzala. 280 V tom istom odôvodnení Komisia konstatovala, ze tajne dohodnuté opatrenia boli vykonané európskymi výrobcami a ze toto vykonanie malo skutocne vplyv na trh, aj ked skutocný vplyv bolo "ex hypothesi tazké zmerat". 281 Okrem toho v odôvodnení c. 457 napadnutého rozhodnutia, ktoré zahrna záver týkajúci sa kvalifikácie porusenia ako velmi závazného, Komisia poukázala nielen na povahu porusenia a na zemepisný rozsah a velkost trhu, ale aj na skutocnost, ze porusenie "[muselo] mat vplyv". 282 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze vzhladom na to, ze predmetný kartel sa vykonával na celom území EHP a jeho cielom bolo rozdelenie trhových podielov a zákazníkov, ako aj stanovenie cielových cien, Komisia bola oprávnená kvalifikovat porusenie ako velmi závazné vzhladom na jeho povahu bez toho, aby bola povinná preukázat jeho konkrétny dopad na trh. 283 Konstatovanie Komisie, ze porusenie posudzované ako celok "[muselo] mat vplyv" na trh, teda mozno povazovat len za podpornú indíciu, ktorá bola zohladnená pri urcení jeho závaznosti. 284 Zalobkyna navyse nespochybnuje toto konstatovanie ako také, ale len tvrdí, ze Komisia mala uznat skutocnost, ze porusenie nemalo pocas urcitých období porusenia skutocný vplyv, a zohladnit túto skutocnost pri stanovení východiskovej sumy. 285 Táto argumentácia teda v skutocnosti nesmeruje proti kvalifikácii porusenia ako velmi závazného, ale jej cielom je spochybnit výsku pokuty, ktorú Komisia ulozila v závislosti od jeho závaznosti. 286 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze hoci je konkrétny dopad porusenia v prípade, ak ho mozno zmerat, jedným z faktorov, ktoré môzu viest k zvýseniu východiskovej sumy pokuty nad rámec predpokladanej minimálnej sumy, v prejednávanej veci z odôvodnenia c. 455 napadnutého rozhodnutia jednoznacne vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze tento dopad nebolo mozné zmerat, a preto ho nebolo mozné vziat do úvahy pri stanovení výsky pokuty. 287 Pokial zalobkyna poukazuje na rozsudok z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia (T-279/02, Zb. s. II-897, body 241 az 254), v ktorom Súd prvého stupna znízil pokutu stanovenú na základe závaznosti porusenia po tom, co konstatoval, ze Komisia stanovila výsku pokuty s prihliadnutím na konkrétny dopad na trh, hoci táto okolnost nebola preukázaná vo vztahu k celému trvaniu porusenia, je potrebné poukázat na to, ze na rozdiel od okolností veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, v prejednávanej veci Komisia pri stanovení výsky pokuty nevychádzala z konkrétneho dopadu porusenia na trh. 288 Vzhladom na to, ze ide volitelný faktor v rámci stanovenia výsky pokuty, zalobkyna navyse nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze neodôvodnila svoje konstatovanie o nemoznosti zmerat konkrétny dopad porusenia. 289 Komisia totiz bola pri urcovaní východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyni oprávnená vylúcit predmetný faktor a vychádzat z iných faktorov, ako je povaha porusenia, zemepisný rozsah a velkost trhu, a to bez toho, aby bola povinná toto rozhodnutie odôvodnit. 290 V dôsledku toho zalobkyna nesprávne tvrdí, ze Komisia bola povinná urcit konkrétny dopad kartelu na trh a zohladnit neexistenciu takého dopadu pocas urcitých období porusenia alebo uviest konkrétne dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, ze tento dopad nebolo mozné zmerat. 291 Vzhladom na vsetky tieto úvahy výhrady týkajúce sa posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia východiskovej sumy pokuty nemôzu uspiet. - O odstrasujúcom úcinku 292 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia neodôvodnila uplatnenie zvýsenia pokuty z dôvodu odstrasujúceho úcinku, kedze nevysvetlila nevyhnutnost tohto zvýsenia vzhladom na jej konkrétnu situáciu a neposúdila pravdepodobnost opakovania porusenia. Podla zalobkyne je navyse predmetné zvýsenie o 50 % prílis vysoké vzhladom na ciel, ktorým bolo zabránit opakovaniu porusenia, a bez ohladu na velkost jej podniku je neprimerané. 293 Pokial ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, je potrebné poukázat na to, ze Komisia uviedla, ze je potrebné stanovit výsku pokút na úrovni, ktorá zarucí dostatocný odstrasujúci úcinok, a to s prihliadnutím na velkost kazdého podniku (odôvodnenie c. 463 napadnutého rozhodnutia). 294 V tom istom odôvodnení Komisia uplatnila na východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni násobný koeficient 1,5 vzhladom na jej znacnú velkost vyplývajúcu z jej znacného celosvetového obratu v priebehu úctovného obdobia, ktoré bezprostredne predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia. 295 Je potrebné konstatovat, ze Komisia týmito úvahami z právneho hladiska dostatocne uviedla faktory, ktoré vzala do úvahy v rámci zvýsenia pokuty ulozenej zalobkyni na úcely odstrasenia, cím zalobkyni umoznila oboznámit sa s dôvodmi tohto zvýsenia, ktoré bolo vykonané vzhladom na jej osobitnú situáciu, a uplatnit svoje práva a tiez umoznila súdu Únie, aby vykonal svoje preskúmanie. 296 V rámci odôvodnenia týkajúceho sa úrovne pokuty totiz Komisia nie je povinná uviest císelné údaje, z ktorých vychádzala pri výkone svojej diskrecnej právomoci, a to najmä pokial ide o sledovaný odstrasujúci úcinok (pozri v tomto zmysle rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 264 vyssie, body 39 az 48, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 125). 297 Pokial ide dôvodnost napadnutého rozhodnutia, je potrebné v prvom rade pripomenút, ze pri stanovení výsky pokuty musí Komisia dbat na jej odstrasujúcu povahu (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 106, a Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 63). 298 V tejto súvislosti môze Komisia vziat do úvahy okrem iného velkost a hospodársku silu predmetného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 297 vyssie, bod 120, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 255 vyssie, bod 243). 299 Bod 1 A stvrtý odsek usmernení rovnako stanovuje, ze je potrebné zohladnit skutocnú hospodársku schopnost pôvodcov porusenia spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom, najmä spotrebitelom, a stanovit výsku pokuty na úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok. 300 V prejednávanej veci je potrebné v súvislosti s tvrdením zalobkyne zalozeným na údajnej neprimeranosti predmetného zvýsenia poukázat na to, ze vzhladom na to, ze sankcionované porusenie zodpovedá správaniu, ktorého protiprávnost Komisia od svojich prvých zásahov v predmetnej oblasti opakovane konstatovala, Komisia mohla stanovit výsku pokuty na dostatocne odstrasujúcej úrovni bez toho, aby bola povinná posúdit pravdepodobnost opakovaného porusovania zo strany zalobkyne (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, body 46 a 47). 301 Dalej je potrebné poukázat na to, ze Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti vzhladom na velkost zalobkyne potvrdenú jej mimoriadne vysokým celosvetovým obratom predmetné zvýsenie o 50 % nemozno povazovat za neprimerané vzhladom na ciel týkajúci sa odstrasenia. 302 Vzhladom na to, ze predmetné zvýsenie je zalozené na úvahe, ktorá pri stanovení východiskovej sumy nebola zohladnená, konkrétne na potrebe zabezpecit odstrasujúcu povahu pokuty vzhladom na znacné celkové zdroje zalobkyne, zalobkyna navyse nemôze oprávnene tvrdit, ze ciel týkajúci sa odstrasenia bol dostatocne zohladnený uz pri stanovení východiskovej sumy. 303 Vzhladom na vyssie uvedené tejto výhrade nemozno vyhoviet. - O dlzke trvania porusenia 304 V odôvodnení c. 467 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze zalobkyna sa podielala na dlhodobom porusení, ktoré trvalo od 31. januára 1994 do 31. decembra 2000, cize sest rokov a jedenást mesiacov. V dôsledku toho bola východisková suma jej pokuty zvýsená o 65 %, cize o 10 % za kazdý celý rok jej úcasti na porusení a o 5 % za zvysné obdobie. 305 Na jednej strane zalobkyna spochybnuje toto posúdenie tým, ze tvrdí, ze Komisia nepreukázala jej úcast na porusení za obdobie pred augustom 1997, ani za obdobie po 18. máji 2000. 306 Vzhladom na to, ze táto výhrada sa úplne zhoduje s argumentáciou zalobkyne uvedenou v rámci prvých dvoch zalobných dôvodov týkajúcich sa dlzky trvania porusenia, ktoré boli preskúmané vyssie, nie je potrebné skúmat ju samostatne. 307 Na druhej strane zalobkyna tvrdí, ze bola prvým podnikom, ktorý v rámci svojej spolupráce s Komisiou predlozil dôkazy o existencii kartelu od augusta 1997 do februára 1998. Podla zalobkyne teda Komisia pri stanovení výsky jej pokuty nemohla zohladnit toto obdobie. 308 Bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o spolupráci stanovuje, ze "ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz". 309 V prejednávanej veci zalobkyna v podstate tvrdí, ze dôkazy o porusení, ktoré poskytla v rámci svojej spolupráce, mali priamy vplyv na preukázanie dlzky trvania kartelu vzhladom na to, ze umoznili Komisii stanovit dátum zaciatku porusenia na august 1997. 310 Je potrebné poznamenat, ze toto tvrdenie je zalozené na úvahe, podla ktorej Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu porusenia v období pred augustom 1997. 311 Vzhladom na to, ze táto úvaha bola na základe preskúmania prvého zalobného dôvodu zamietnutá (pozri bod 170 vyssie), vsak toto tvrdenie tiez nemôze uspiet. Kedze totiz Komisia oprávnene konstatovala, ze kartel sa týkal období pred augustom 1997, dôkaz predlozený zalobkynou, ktorý sa týka nasledujúceho obdobia, nemohol mat priamy vplyv na preukázanie dlzky trvania kartelu. 312 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, si táto výhrada v rozsahu, v akom sa týka dlzky trvania porusenia, nevyzaduje samostatné preskúmanie vo vztahu k preskúmaniu vyssie uvedeného prvého a druhého zalobného dôvodu, a vo zvysnej casti nie je dôvodná. - O nezohladnení spolupráce zalobkyne nad rámec oznámenia o spolupráci 313 Zalobkyna vo vztahu k tretiemu zalobnému dôvodu zalozenému na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci, ktorý je preskúmaný dalej, subsidiárne tvrdí, ze Komisia v celom rozsahu nezohladnila jej spoluprácu nad rámec pôsobnosti tohto oznámenia ako polahcujúcu okolnost. 314 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze pokial ide o porusenia, ktoré patria do pôsobnosti oznámenia o spolupráci, dotknutý subjekt v zásade nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze nevzala do úvahy stupen jeho spolupráce ako polahcujúcu okolnost mimo právneho rámca oznámenia o spolupráci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 586 a tam citovanú judikatúru). 315 V prejednávanej veci toto konstatovanie platí tým skôr, ze Komisia vzala do úvahy spoluprácu zalobkyne tým, ze znízila pokutu na základe oznámenia o spolupráci. Za týchto podmienok Komisii nemozno oprávnene vytýkat, ze neuplatnila dodatocné znízenie pokuty ulozenej zalobkyni nad rámec pôsobnosti uvedeného oznámenia. 316 V dôsledku toho tejto výhrade, a teda aj stvrtému zalobnému dôvodu ako celku nemozno vyhoviet. O uplatnení oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania 317 Tento zalobný dôvod sa delí na tri výhrady, ktoré sa týkajú po prvé posúdenia dátumu ziadosti zalobkyne o zhovievavost, po druhé jej zaradenia vo vztahu k dvom dalsím dotknutým podnikom a po tretie úrovne priznaného znízenia pokuty. - O posúdení dátumu ziadosti zalobkyne 318 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia dospela k nesprávnemu záveru, ze jej ziadost o zhovievavost bola podaná 4. apríla 2003, a nie 3. apríla o 9.30 hod., ked sa zalobkyna telefonicky spojila s Komisiou, pricom priznala svoju úcast na porusení a poziadala o urýchlené stretnutie s cielom poskytnút ústny dôkaz. 319 Ziadosti o zhovievavost by sa mali skúmat v poradí, v akom boli prijaté, bez ohladu na to, ci je ziadatel ochotný poskytnút informácie písomne alebo ústne. V prejednávanej veci zalobkyna predlozila svoju ziadost pocas telefonického rozhovoru z 3. apríla, po ktorom nasledoval fax odoslaný v ten istý den o 13.24 hod., v ktorom zalobkyna poziadala o urýchlené stretnutie s cielom podat ústne vyhlásenie. 320 Komisia tým, ze odmietla povazovat takúto ziadost za ziadost o zhovievavost, sankcionovala podnik, ktorý chcel podat ústne vyhlásenie, ktoré si vyzadovalo cas na prípravu. Zalobkyna sa domnieva, ze ak podnik prizná porusenie a chce spolupracovat, pricom bezodkladne a v case dohodnutom s Komisiou podá vyhlásenie, jeho ziadost sa musí povazovat za podanú v okamihu, ked poziadal o stretnutie s Komisiou na úcely podania svojho vyhlásenia. 321 Ústne vyhlásenia podnikov sú uznávaným prostriedkom na podanie ziadostí o zhovievavost. Prístup, ktorý Komisia zaujala v napadnutom rozhodnutí, vsak odrádza podniky od poskytnutia ústneho dôkazu a odporuje cielom oznámenia o spolupráci. V prejednávanej veci bola zalobkyna jediným podnikom, ktorý poskytol svojich vedúcich zamestnancov, ktorí boli priamymi svedkami kartelu, aby podali ústne vyhlásenia a odpovedali na otázky Komisie. 322 Telefonický rozhovor a fax z 3. apríla podla zalobkyne potvrdzujú jej ziadost o stretnutie na úcely podania ziadosti o zhovievavost a vyplýva z nich povaha informácií, ktoré chcela zalobkyna Komisii co najrýchlejsie oznámit. V druhom faxe, ktorý bol zaslaný v ten istý den o 17.24 hod., zalobkyna uviedla, ze je ochotná okamzite poskytnút informácie a ze je Komisii k dispozícii na uskutocnenie spolocného stretnutia v ten istý alebo nasledujúci den. 323 Z predmetných oznámení teda jednoznacne vyplýval úcel stretnutia a povaha informácií, ktoré zalobkyna chcela Komisii poskytnút. Skutocnost, ze tieto oznámenia ako také neobsahovali informácie týkajúce sa porusenia, je irelevantná. 324 Komisia tým, ze odmietla uznat, ze zalobkyna podala svoju ziadost o zhovievavost 3. apríla 2003 o 9.30 hod. alebo subsidiárne o 13.24 hod., nezohladnila osobitosti, ktorými sa vyznacuje ústna ziadost, cím porusila clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a body 21 az 23 oznámenia o spolupráci. 325 Komisia navyse porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu riadnej správy vecí verejných. Zalobkyna mohla oprávnene verit, ze jej ziadost sa bude povazovat za podanú v okamihu jej telefonátu. Za týchto podmienok mala Komisia informovat zalobkynu o tom, ako hodlá uplatnit oznámenie o spolupráci, co by zalobkyni umoznilo okamzite podat písomnú ziadost faxom. 326 Komisia tým, ze priznala prednostné zaobchádzanie podniku, ktorý zaslal dokumenty faxom, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania na úkor zalobkyne, ktorá chcela predlozit ústny dôkaz. 327 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. - O zaradení zalobkyne vo vztahu k dvom dalsím dotknutým podnikom 328 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze EKA Chemicals a Arkema v okamihu podania svojich ziadostí o zhovievavost splnili podmienku uvedenú v bode 21 oznámenia o spolupráci. 329 Komisia vzala do úvahy iba okamih podania ziadostí o zhovievavost spolocnostami EKA Chemicals a Arkema a neskúmala, ci predlozili dôkaz s významnou pridanou hodnotou, cím porusila body 21 az 23 oznámenia o spolupráci, clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj svoju povinnost odôvodnenia. 330 Informácie poskytnuté spolocnostami EKA Chemicals a Arkema pritom nepredstavovali dôkaz s významnou pridanou hodnotou, a preto nesplnali podmienku uvedenú v bode 21 oznámenia o spolupráci. 331 Pokial ide o spolocnost EKA Chemicals, väcsina informácií uvedených v jej faxe z 29. marca 2003 a v jej ústnom vyhlásení z 31. marca 2003 sa týkala dohôd medzi dvoma skandinávskymi výrobcami, a teda nebola relevantná na preukázanie kartelu v EHP. Velká cast informácií sa týkala skutkových okolností z obdobia pred zaciatkom kartelu. 332 V napadnutom rozhodnutí Komisia vychádzala z informácií, ktoré poskytla EKA Chemicals, iba sestkrát, a to výlucne v súvislosti s obdobím do augusta 1997. Tieto dôkazy mali obmedzenú hodnotu, kedze boli nepodlozené, nejasné a nepresvedcivé. Komisia v skutocnosti pouzila informácie poskytnuté spolocnostou EKA Chemicals iba 8. októbra 2004. Vzhladom na to, ze EKA Chemicals sa podielala na karteli len do svojho vstupu na "kontinentálny trh" (odôvodnenie c. 364 napadnutého rozhodnutia), nemohla poskytnút informácie týkajúce sa tohto trhu. 333 Pokial ide o spolocnost Arkema, jej právni poradcovia zaslali Komisii 3. apríla 2003 fax, ku ktorému pripojili trinást príloh, pricom uviedli, ze tieto prílohy obsahujú dokumenty týkajúce sa porusenia. 334 Islo o rukou písané zápisy a záznamy, ktoré neboli datované a neobsahovali nadpisy, pricom niektoré z nich boli tazko citatelné a nekvalitné ci dokonca neúplné a iné obsahovali nezrozumitelné symboly alebo skratky, ktoré neboli blizsie vysvetlené. Komisia vo svojom liste zaslanom zalobkyni 1. apríla 2005 sama uznala, ze tieto dokumenty sú tazko citatelné. Arkema poskytla vysvetlenia alebo komentáre k týmto dokumentom az 26. mája 2003. 335 Predmetné dokumenty nemozno povazovat za dôkazy, kedze neumoznujú preukázat skutkový stav bez doplnujúcich vysvetlení. Neobsahujú údaje týkajúce sa dátumov, miest, predmetu diskusií a úcastníkov a nemozno z nich vyvodit, ze sa týkajú PV. 336 Az následné vysvetlenia poskytnuté 26. mája 2003 dali predmetným dokumentom dôkaznú silu. Ku kazdému z dokumentov z 3. apríla 2003 bolo totiz 26. mája 2003 poskytnuté vysvetlenie, ktoré bolo nevyhnutné na pochopenie ich obsahu a na posúdenie ich významu. 337 Arkema poskytla dôkazy az 26. mája 2003, priblizne sedem týzdnov po úvodom faxe. Cas potrebný na predlozenie uvedených dôkazov svedcí o neadekvátnosti a neúplnosti oznámenia z 3. apríla 2003, ktoré bolo výsledkom "unáhleného a nevhodného pokusu" spolocnosti Arkema o dosiahnutie zhovievavosti súbezne vo viacerých veciach. O tejto unáhlenosti svedcí skutocnost, ze prílohy zaslané 3. apríla 2003 boli predlozené v nesprávnom poradí alebo boli dokonca neúplné a museli byt doplnené dokumentmi predlozenými 26. mája 2003. 338 Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí z dokumentov predlozených 3. apríla 2003 a zároven z dokumentov predlozených 26. mája 2003 a z vysvetlení, ktoré boli poskytnuté v ten istý den. Ked Komisia odkazuje na dokument predlozený 3. apríla 2003, výslovne sa opiera o vysvetlenia z 26. mája 2003 (pozri napríklad odôvodnenie c. 185 napadnutého rozhodnutia). Dokumenty zaslané 3. apríla 2003 boli pouzité iba v rámci odkazu na jedno stretnutie (odôvodnenie c. 192 napadnutého rozhodnutia) a tento odkaz si tiez vyzadoval odkaz na vysvetlenia z 26. mája 2003. 339 Arkema navyse nepoziadala o zhovievavost v súvislosti s PS a pred 15. júlom 2003 neposkytla nijakú informáciu týkajúcu sa PS. Komisia teda nemohla odôvodnene dospiet k záveru, ze dokumenty predlozené 3. apríla 2003 sa týkali obidvoch výrobkov, ktoré boli predmetom presetrovania. 340 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. - O úrovni znízenia priznaného zalobkyni 341 Zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze jej odmietla priznat na základe jej spolupráce maximálne znízenie o 20 % stanovené pre tretí podnik, ktorý splní podmienku uvedenú v bode 21 oznámenia o spolupráci. 342 Úroven znízenia sa stanovuje s prihliadnutím na okamih, v ktorom boli dôkazy poskytnuté, a na významnú pridanú hodnotu týchto dôkazov. Komisia vsak neskúmala, do akej miery informácie zalobkyne predstavovali významnú pridanú hodnotu. 343 Komisia navyse nesprávne posúdila dosah informácií zalobkyne. Na rozdiel od informácií spolocností EKA Chemicals a Arkema sa informácie poskytnuté zalobkynou týkali PV a zároven PS. Zalobkyna poskytla podrobné a presné informácie o vsetkých dôlezitých stretnutiach spomenutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa konali od augusta 1997 do konca roka 1998 v prípade PV a od mája 1998 do decembra 1999 v prípade PS. Na úcely preukázania porusenia sa Komisia opierala prakticky o vsetky stretnutia spomenuté zalobkynou. 344 Komisia mala v tejto súvislosti vziat do úvahy skutocnost, ze zalobkyna ako prvá poskytla podrobné, a teda nové informácie o vsetkých uvedených stretnutiach, ktoré predstavovali základ kartelu. Komisia nesprávne uviedla, ze iné podniky ju uz o týchto stretnutiach informovali. Komisia nemohla posúdit dôkaz predlozený zalobkynou len "ako celok", ale mala posúdit kazdú informáciu. 345 Komisia nezohladnila povahu informácií zalobkyne, kedze konstatovala, ze tieto informácie iba potvrdzujú informácie, ktoré uz poskytla Degussa. Zalobkyna predlozila podstatné doplnujúce dôkazy, ktoré zahrnali priame svedecké výpovede. Komisia vychádzala iba desatkrát z informácií spolocnosti Degussa, v ktorých neboli spomenuté najmä stretnutia z roku 1997 týkajúce sa PV, ktoré odhalila zalobkyna. 346 Komisia mala vziat do úvahy skutocnost, ze iba zalobkyna jej dala k dispozícii svojich vedúcich zamestnancov, ktorí poskytli priamy dôkaz o porusení, ze neposkytla len písomné vyhlásenia prostredníctvom svojich advokátov a ze po podaní ziadosti o zhovievavost sústavne spolupracovala, pricom odpovedala na ziadosti o informácie a z vlastnej iniciatívy poskytla doplnujúce informácie. Komisia nesprávne konstatovala, ze ústne výpovede úcastníkov stretnutia majú mensiu dôkaznú hodnotu ako listinné dôkazy. 347 Napadnuté rozhodnutie je zalozené do velkej miery na informáciách poskytnutých zalobkynou. Komisia tým, ze nevzala do úvahy vysoký stupen tejto spolupráce, nesprávne uplatnila bod 23 oznámenia o spolupráci. 348 Znízenie priznané zalobkyni je mimoriadne nízke a neprimerané, a to tak vo vztahu k maximálnemu znízeniu stanovenému v oznámení o spolupráci, ako aj vo vztahu k znízeniam priznaným ostatným dotknutým podnikom, najmä spolocnosti Arkema, co má za následok porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Zalobkyna prispela k preukázaniu porusenia vo väcsej miere ako Arkema. Znízenie pokuty priznané zalobkyni je teda "zjavne protiprávne a neprimerane nízke". 349 Komisia tvrdí, ze v odôvodnení c. 523 napadnutého rozhodnutia z právneho hladiska dostatocným spôsobom uviedla dôvody, pre ktoré priznala zalobkyni z dôvodu jej spolupráce znízenie jej pokuty o 10 %. 350 Pokial ide o dosah a rozsah pridanej hodnoty dôkazov predlozených zalobkynou, Komisia vzala do úvahy skutocnost, ze predmetné dôkazy sa týkali PV a zároven PS. Nic to nemení na tom, ze zalobkyna predlozila v podstate dôkazy, ktoré umoznili potvrdit niektoré informácie spolocností Degussa a Arkema. 351 Komisia sa domnieva, ze hoci je pravda, ze dôkazy poskytnuté zalobkynou sú v napadnutom rozhodnutí citované v súvislosti so vsetkými mnohostrannými stretnutiami pocas obdobia od roku 1997 do roku 2000, v okamihu podania ziadosti zalobkyne o zhovievavost tieto stretnutia uz oznámili iné podniky. Komisia sa teda mohla domnievat, ze dôkazy poskytnuté zalobkynou iba potvrdili to, co uz o celom porusení vedela. 352 Pokial ide rozsah a kontinuitu spolupráce zalobkyne po podaní jej ziadosti o zhovievavost, z bodu 23 písm. b) druhého odseku poslednej vety oznámenia o spolupráci vyplýva, ze Komisia nie je povinná vziat tieto skutocnosti do úvahy. Sústavná spolupráca sa má predpokladat a predmetné ustanovenie umoznuje skôr sankcionovat podnik za jeho nedostatocnú spoluprácu po podaní ziadosti o zhovievavost. 353 Pokial ide o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, z dôvodov uvedených v odôvodneniach c. 510 a 513 napadnutého rozhodnutia nie je postavenie zalobkyne a spolocnosti Arkema porovnatelné, pricom tento rozdiel odôvodnuje priznanie maximálneho znízenia spolocnosti Arkema, ale nie zalobkyni. Okrem toho Komisia v odôvodnení c. 515 napadnutého rozhodnutia výslovne vzala do úvahy dátum predlozenia dôkazov zalobkynou. Posúdenie Vseobecným súdom 354 Oznámenie o spolupráci v bodoch 21 az 23 stanovuje: "21. S cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [Na splnenie podmienok na znízenie pokuty musí podnik poskytnút Komisii dôkaz o údajnom porusení, ktorý predstavuje významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje, a musí ukoncit svoju úcast na údajnom porusení najneskôr v case, ked predlozí tento dôkaz - neoficiálny preklad]. 22. Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [rozsahu, v akom poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]. 23. Komisia urcí v akomkolvek rozhodnutí s konecnou platnostou prijatom na konci správneho postupu [v akomkolvek konecnom rozhodnutí prijatom na konci správneho konania - neoficiálny preklad]: a) ci dôkaz predlozený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom case [významnú pridanú hodnotu vzhladom na dôkazy, ktorými Komisia v tom case uz disponovala - neoficiálny preklad]; b) úroven znízenia, ktorú vyuzije podnik [úroven znízenia, ktoré sa podniku prizná - neoficiálny preklad] úmerne k pokute, ktorá by bola inak ulozená, takto. Pre: - prvý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 30 - 50 %, - druhý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 20 - 30 %, - dalsie podniky, ktoré splnajú bod 21: znízenie az do 20 %. S cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu [rozsah, v akom predstavuje pridanú hodnotu - neoficiálny preklad]. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia. Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." 355 V prejednávanej veci Komisia na základe oznámenia o spolupráci konstatovala, ze Degussa splna podmienky na priznanie úplného oslobodenia od pokuty. Spolocnostiam EKA Chemicals a Arkema, ktoré boli povazované za prvý podnik a druhý podnik, ktoré splnili podmienku stanovenú v bode 21 uvedeného oznámenia, boli priznané znízenia pokuty o 40 % a o 30 %. Zalobkyni, ktorá bola povazovaná za tretí podnik, ktorý splnil túto podmienku, bolo priznané znízenie o 10 % (odôvodnenia c. 501 az 524 napadnutého rozhodnutia). - O posúdení dátumu ziadosti podanej zalobkynou 356 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze EKA Chemicals podala svoju ziadost o zhovievavost 29. marca 2003, podala ústne vyhlásenie 31. marca 2003 a v priebehu toho istého týzdna predlozila dôkazy o porusení (odôvodnenia c. 67, 503 a 505 napadnutého rozhodnutia). 357 Dna 3. apríla 2003 o 15.50 hod. Arkema zaslala Komisii faxom svoju ziadost o zhovievavost, ku ktorej bolo pripojených trinást príloh, pricom uviedla, ze tieto prílohy obsahujú dokumenty týkajúce sa predmetného kartelu. Dna 26. mája 2003 Arkema predlozila Komisii nové informácie týkajúce sa jej ziadosti o zhovievavost, medzi ktorými boli vysvetlenia k dokumentom zaslaným 3. apríla 2003 (odôvodnenia c. 69, 510 a 516 napadnutého rozhodnutia). 358 Zo spisu, ako aj z odôvodnení c. 68 az 71 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna po prvý raz kontaktovala Komisiu telefonicky 3. apríla 2003 ráno. 359 V ten istý den o 13.15 hod. zalobkyna faxom informovala Komisiu, ze chce "týmto" podat ziadost na základe oznámenia o spolupráci a ze vzhladom na ústnu povahu dôkazu si zelá "co najskôr sa stretnút s Komisiou, aby jej mohla oznámit tieto skutocnosti postupom [umoznujúcim] podat takýto druh vyhlásenia ústne". Zalobkyna napokon poziadala Komisiu o potvrdenie jej "pripravenosti stretnút sa [v nasledujúci den]". 360 Faxom zaslaným v ten istý den o 17.24 hod. zalobkyna potvrdila, ze je "pripravená okamzite poskytnút doplnujúce informácie a ze je preto Komisii plne k dispozícii na úcely konania stretnutia [v ten istý alebo nasledujúci den]". Faxom zaslaným v ten istý den o 17.28 hod. zalobkyna potvrdila svoju úcast na stretnutí s Komisiou, ktoré bolo naplánované na nasledujúci den 4. apríla 2003 o 14.15 hod. 361 Dna 4. apríla 2003 zalobkyna podala ústne vyhlásenie v priestoroch Komisie, ktoré bolo doplnené o svedecké výpovede jej zodpovedných zamestnancov. Dna 9. apríla 2003 podala ústne vyhlásenie, ktoré sa týkalo konkrétne PS. V dnoch 11. a 16. apríla 2003 svoje vyhlásenia potvrdila písomne, pricom pripojila urcité doplnujúce informácie. 362 Vzhladom na tieto skutocnosti, ktoré zalobkyna nepopiera, Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze "dna 4. apríla 2003 [... zalobkyna] podala ziadost o uplatnenie oznámenia o [spolupráci] vo forme ústneho vyhlásenia" (odôvodnenie c. 515 napadnutého rozhodnutia). 363 V rámci tejto výhrady zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnovaní bodov 21 az 23 oznámenia o spolupráci. Zalobkyna sa domnieva, ze ak chce podnik spolupracovat tak, ze v case dohodnutom s Komisiou bezodkladne podá vyhlásenie, jeho ziadost sa musí povazovat za podanú v okamihu, ked kontaktoval Komisiu na úcely podania tohto vyhlásenia. 364 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze z bodov 21 a 23 oznámenia o spolupráci vyplýva, ze na splnenie podmienok na znízenie pokuty musí podnik poskytnút Komisii dôkazy, ktoré majú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje. Okrem toho na úcely uplatnenia pásiem znízenia pokuty stanovených v bode 23 písm. b) uvedeného oznámenia musí Komisia stanovit okamih, v ktorom podnik túto podmienku splnil. 365 Zo znenia predmetných ustanovení jednoznacne vyplýva, ze na úcely uplatnenia pásiem znízenia stanovených v bode 23 písm. b) oznámenia o spolupráci musí Komisia stanovit okamih, v ktorom jej podnik skutocne poskytol dôkazy, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz mala k dispozícii. 366 Tento výklad podporujú úvahy vyplývajúce zo samotného systému vytvoreného predmetným oznámením, podla ktorých je Komisia povinná urcit presný okamih, v ktorom dotknutý podnik splnil podmienky na znízenie pokuty, na základe porovnania predlozených dôkazov s dôkazmi, ktoré uz mala k dispozícii ku dnu podania ziadosti, a teda musí mat predmetné dôkazy skutocne k dispozícii. 367 Pokial zalobkyna tvrdí, ze tento prístup zalozený na stanovení okamihu skutocného predlozenia dôkazov podnikom, ktorý podal ziadost o zhovievavost, obmedzuje motiváciu dotknutých podnikov predlozit ústny dôkaz, ktorý vsak môze zahrnat svedecké výpovede osôb, ktoré boli do protiprávneho správania priamo zapojené, je potrebné poznamenat, ze aj za predpokladu, ze by bola preukázaná, táto úvaha nemôze spochybnit výklad vyplývajúci zo samotného znenia oznámenia o spolupráci. 368 V kazdom prípade zalobkyna nesprávne tvrdí, ze predmetný prístup môze viest k rozdielnemu zaobchádzaniu na úkor podnikov, ktoré chcú podat ústne vyhlásenie. 369 Predmetné ustanovenia oznámenia o spolupráci, podla ktorých je potrebné stanovit presný okamih predlozenia dôkazov, ktoré majú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, sa vztahujú bez rozdielu na kazdý podnik, ktorý podáva ziadost o zhovievavost. 370 Pokial ide o urcenie dátumu podania ziadosti, je potrebné vychádzat z toho, ze podniky, ktoré podajú ziadost o zhovievavost na základe uvedeného oznámenia, sa nachádzajú v porovnatelnej situácii bez ohladu na spôsob predlozenia dôkazov, ktorého výber je vecou ziadatela. Tieto situácie teda treba posudzovat rovnako. 371 Vzhladom na tieto úvahy tvrdenie zalobkyne, ze na úcely uplatnenia pásiem znízenia pokuty je potrebné vziat do úvahy okamih, ked sa podnik kontaktuje s Komisiou na úcely podania ústneho vyhlásenia, nemozno uznat. 372 V prejednávanej veci je nesporné, ze zalobkyna pred svojím ústnym vyhlásením zo 4. apríla 2003 nepredlozila Komisii nijaký dôkaz týkajúci sa predmetného porusenia. Komisia teda oprávnene konstatovala, ze zalobkyna splnila podmienku stanovenú v bode 21 oznámenia o spolupráci az k tomuto dnu. 373 V tejto súvislosti sa zalobkyna nemôze oprávnene odvolávat ani na casové obmedzenia týkajúce sa podania jej ústneho vyhlásenia. 374 Práve z dôvodu, ze ústne poskytnutie informácií je v zásade menej rýchly spôsob spolupráce ako písomné poskytnutie informácií, totiz musí predmetný podnik, ktorý sa rozhodne poskytnút informácie ústne, vziat do úvahy riziko, ze iný podnik oznámi Komisii skutocnosti, ktoré sú rozhodujúce na preukázanie existencie kartelu, písomne a skôr ako on (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 314 vyssie, bod 505). 375 Zalobkyna navyse netvrdí, ze okamih, ked podala svoju ziadost o zhovievavost, bol akokolvek podmienený dostupnostou zdrojov Komisie. Okrem toho z okolností prejednávanej veci vyplýva, ze Komisia v plnej miere vzala do úvahy naliehavost, na ktorú zalobkyna poukázala, a zorganizovala stretnutie v navrhnutý den na úcely prijatia jej ziadosti. 376 Pokial ide o údajné porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze právo odvolávat sa na túto zásadu sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Únie u neho vyvolal legitímne ocakávania (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júna 2006, Österreichische Postsparkasse a Bank für Arbeit und Wirtschaft/Komisia, T-213/01 a T-214/01, Zb. s. II-1601, bod 210 a tam citovanú judikatúru). 377 V prejednávanej veci zalobkyna iba tvrdí, ze Komisia ju mala informovat o spôsobe, akým hodlá uplatnit oznámenie o spolupráci. 378 Vzhladom na jednoznacné znenie vyssie citovaných ustanovení uvedeného oznámenia, podla ktorých sa vyzadujú dôkazy, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, vsak zalobkyna nemohla oprávnene ocakávat, ze poradie jej spolupráce bude na úcely uplatnenia pásiem znízenia pokuty urcené vo vztahu k dátumu podania jej oznámení z 3. apríla 2003, kedze v rámci týchto oznámení nebol predlozený nijaký dôkaz. 379 Okrem toho zalobkyna netvrdí, ze Komisia jej poskytla akékolvek ubezpecenie, ze jej ziadost sa bude posudzovat, ako keby bola podaná 3. apríla 2003, a nevytýka jej, ze nekonala s rýchlostou, ktorú si okolnosti vyzadovali. 380 Preto je potrebné konstatovat, ze Komisia neprijala nijaké opatrenie a ani nepostupovala spôsobom, ktorý by mohol u zalobkyne vyvolat akékolvek legitímne ocakávanie, ze podmienka stanovená v bode 21 oznámenia o spolupráci sa bude v prípade jej ziadosti o zhovievavost povazovat za splnenú v okamihu, ked zalobkyna kontaktovala Komisiu, cize 3. apríla 2003. 381 V dôsledku toho je potrebné zamietnut argumentáciu zalobkyne zalozenú na porusení zásady legitímnej dôvery, ako aj argumentáciu zalozenú na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, ktorá spocíva na tých istých tvrdeniach. 382 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, výhrada týkajúca sa posúdenia dátumu ziadosti zalobkyne o zhovievavost nie je dôvodná. - O posúdení informácií poskytnutých dvoma dalsími dotknutými podnikmi 383 Zalobkyna tvrdí, ze EKA Chemicals ani Arkema neposkytli dôkazy, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia v den podania ich ziadostí uz mala k dispozícii. 384 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze Komisia v rámci zaradenia kazdého podniku na úcely uplatnenia pásiem znízenia pokuty stanovených v bode 23 písm. b) oznámenia o spolupráci vzala do úvahy iba okamih podania ich ziadostí o zhovievavost bez toho, aby vzala do úvahy pridanú hodnotu predlozených dôkazov. Zalobkyna navyse tvrdí, ze predmetné konstatovania nie sú dostatocne odôvodnené. 385 Je potrebné poznamenat, ze Komisia najprv v odôvodneniach c. 503 a 509 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze tak EKA Chemicals, ako aj Arkema predlozili dôkazy, ktoré mali významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré ku dnu ich predlozenia Komisia uz mala k dispozícii. 386 Pokial ide o spolocnost EKA Chemicals, Komisia okrem iného poukázala na to, ze táto spolocnost jej predlozila dôkazy týkajúce sa obdobia od 31. januára 1994 do 14. októbra 1997, ktoré sa vztahovali na skutocnosti, ktoré Komisii predtým neboli známe, a teda mali priamy vplyv na preukázanie dlzky trvania kartelu. Okrem toho Komisia uviedla, ze EKA Chemicals poskytla dôkazy, ktoré potvrdzovali a doplnali dôkazy poskytnuté spolocnostou Degussa týkajúce sa obdobia od 14. októbra 1997 do 31. decembra 1999 (odôvodnenie c. 506 napadnutého rozhodnutia). 387 Hoci tieto úvahy boli uvedené v rámci posúdenia úrovne znízenia pokuty v rámci uplatnitelného pásma, Komisia z takýchto úvah vychádzala aj pri stanovení pásma uplatnitelného na spolocnost EKA Chemicals, pokial ide o dôkazy, ktoré táto spolocnost predlozila v období od 29. do 31. marca 2003, pricom v tomto období nebola podaná nijaká iná ziadost o zhovievavost. 388 Pokial ide spolocnost Arkema, Komisia poukázala na to, ze jej oznámenie z 3. apríla 2003 obsahovalo rukou písané listiny, ktoré potvrdzovali existenciu protisútazného správania týkajúceho sa obidvoch výrobkov, ktoré boli predmetom presetrovania, a ze tieto listiny ako také boli dostatocne jasné na to, aby ich pochopila, hoci boli neskôr doplnené (odôvodnenie c. 510 napadnutého rozhodnutia). Komisia teda konstatovala, ze prvé oznámenie spolocnosti Arkema, ktoré malo významnú pridanú hodnotu, bolo podané 3. apríla 2003 (odôvodnenie c. 513 napadnutého rozhodnutia). 389 Z týchto dôvodov jednoznacne vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia na úcely urcenia uplatnitelného pásma znízenia pokuty preskúmala a konstatovala existenciu významnej pridanej hodnoty dôkazov predlozených spolocnostami EKA Chemicals a Arkema vo vztahu k dôkazom, ktoré Komisia v okamihu predlozenia jednotlivých ziadostí týchto spolocností uz mala k dispozícii. 390 Argumentáciu zalobkyne zalozenú na údajnom nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní predmetných ziadostí je teda potrebné zamietnut. 391 Okrem toho z vyssie citovaných odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne a jednoznacne vyplývajú základné úvahy, na základe ktorých Komisia konstatovala, ze kazdé predlozenie dôkazov malo v okamihu, ked bolo uskutocnené, významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci, co sa zohladnilo pri stanovení pásma znízenia pokuty uplatnitelného na kazdý z týchto dvoch dotknutých podnikov na základe bodu 23 písm. b) uvedeného oznámenia. 392 Argumentácia zalobkyne zalozená na údajnom porusení povinnosti odôvodnenia teda tiez nemôze uspiet. 393 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze predmetné konstatovania Komisie sú poznacené zjavne nesprávnym posúdením. 394 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze hoci Komisia v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej úcastníkmi kartelu nesmie porusit zásadu rovnosti zaobchádzania, pri posudzovaní kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej konkrétnym podnikom má velkú mieru volnej úvahy. Preto mozno sankcionovat iba zjavne nesprávne posúdenie Komisie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, T-116/04, Zb. s. II-1087, bod 124 a tam citovanú judikatúru). 395 Z toho vyplýva, ze nestací, ak zalobkyna v prílohe zaloby uvedie svoje posúdenie prínosov spolocností EKA Chemicals a Arkema, ale musí konkrétnou argumentáciou preukázat, v akom smere je posúdenie Komisie zjavne nesprávne. 396 Pokial ide o prínos spolocnosti EKA Chemicals, v tejto súvislosti je potrebné v prvom rade pripomenút, ze z odôvodnenia c. 506 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto spolocnost predlozila dokumenty z relevantného obdobia, ktoré sa týkali niektorých stretnutí a iných tajných kontaktov, vztahovali sa na skutocnosti, ktoré Komisii predtým neboli známe, a mali priamy vplyv na preukázanie dlzky trvania kartelu, pokial ide o obdobie od 31. januára 1994 do 14. októbra 1997, ako aj dôkazy, ktoré potvrdzovali a doplnali dôkazy predlozené spolocnostou Degussa v súvislosti s neskorsím obdobím. 397 Pokial ide o konstatovanie, ze porusenie sa vztahovalo na celé územie EHP, presnost tohto konstatovania nie je spochybnená skutocnostou, na ktorú poukazuje zalobkyna, ze informácie spolocnosti EKA Chemicals sa týkali predovsetkým skandinávskeho trhu. Je potrebné pripomenút, ze EKA Chemicals poskytla informácie o kontaktoch s výrobcami na "kontinente" a ze viaceré protiprávne konania sa navyse týkali bez rozdielu skandinávskeho a "kontinentálneho" trhu (pozri najmä odôvodnenia c. 106 a 144 napadnutého rozhodnutia). 398 Pokial zalobkyna spochybnuje dôkaznú hodnotu informácií predlozených spolocnostou EKA Chemicals, je dalej potrebné poznamenat, ze tieto informácie umoznili Komisii okrem iného stanovit zaciatok kartelu na 31. januára 1994 a potvrdit vyhlásenia spolocnosti Degussa týkajúce sa pociatocného obdobia kartelu. Skutocnost, ze v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu boli tieto dôkazy posúdené ako nedostatocné na preukázanie úcasti zalobkyne na porusení od tohto dna, nespochybnuje ich dôkaznú hodnotu, pokial ide o preukázanie kartelu ako takého. 399 Okrem toho tvrdenie zalobkyne, ze prínos spolocnosti EKA Chemicals bol do velkej miery obmedzený na skutocnosti, ktoré nastali pred zaciatkom kartelu, je zalozené na jej výhrade, ze kartel sa zacal uplatnovat v auguste 1997, pricom táto výhrada bola na základe preskúmania prvého zalobného dôvodu zamietnutá (pozri bod 170 vyssie). 400 Údajne nízky pocet odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorých boli uvedené informácie predlozené spolocnostou EKA Chemicals, napokon nespochybnuje dôkaznú hodnotu týchto informácií. Okrem toho samotná skutocnost, ze niektoré z týchto odôvodnení odkazujú na informácie predlozené po pôvodnej ziadosti spolocnosti EKA Chemicals, nestací na odôvodnenie tvrdenia zalobkyne, ze Komisia v skutocnosti vychádzala z informácií poskytnutých spolocnostou EKA Chemicals po podaní jej ziadosti o zhovievavost. 401 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné konstatovat, ze tvrdenia uvedené zalobkynou nepreukazujú, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze EKA Chemicals predlozila dôkazy s významnou pridanou hodnotou v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci pred dnom podania ziadosti o zhovievavost zalobkynou. 402 Pokial ide o informácie predlozené spolocnostou Arkema, Komisia v napadnutom rozhodnutí okrem iného konstatovala, ze "jej prvé oznámenie obsahovalo [trinást] rukou písaných listín potvrdzujúcich existenciu protisútazného správania medzi sútazitelmi týkajúceho sa obidvoch výrobkov, ktoré boli predmetom presetrovania," a ze "hoci tieto dokumenty ako také boli dostatocne jasné na to, aby ich [Komisia] pochopila v kontexte informácií, ktoré uz mala k dispozícii, [Arkema] doplnila svoje pôvodné oznámenie az 26. mája 2003 písomným vyhlásením, v ktorom boli uvedené spresnenia týkajúce sa kazdého z dokumentov predlozených 3. apríla 2003 a doplnené nové dokumenty, ako aj vysvetlenia k nim" (odôvodnenie c. 510 napadnutého rozhodnutia). 403 Komisia vseobecne uviedla, ze informácie predlozené spolocnostou Arkema "sa týka[li] celoeurópskeho kartelu vztahujúceho sa na obidva výrobky, pricom [Arkema] predlozila najmä dokumenty z relevantného obdobia, ktoré [Komisii] umoznili... potvrdit informácie, ktoré uz poskytla Degussa a ktoré sú v tomto rozhodnutí pouzité vycerpávajúcim spôsobom" (odôvodnenie c. 513 napadnutého rozhodnutia). 404 Zalobkyna v súvislosti s týmito konstatovaniami tvrdí, ze informácie poskytnuté spolocnostou Arkema 3. apríla 2003 nemali nijakú dôkaznú hodnotu, kedze islo údajne len o rukou písané poznámky a záznamy, ktoré neboli datované a neobsahovali nadpisy, boli tazko citatelné a/alebo neúplné, kedze obsahovali symboly alebo skratky, a teda bez doplnujúcich vysvetlení boli nezrozumitelné. Zalobkyna sa domnieva, ze az vdaka týmto doplnujúcim vysvetleniam spolocnosti Arkema z 26. mája 2003 získali informácie predlozené touto spolocnostou dôkaznú hodnotu. 405 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze predmetné dôkazy sa týkajú utajeného konania, ktoré zahrna tajne organizované stretnutia a minimálnu dokumentáciu. 406 Vzhladom na tazkosti spojené so získaním priamych dôkazov o takomto konaní, ako sú zápisy alebo zápisnice zo stretnutí z obdobia porusenia, ich dôkaznú hodnotu nemozno spochybnit iba na základe toho, ze sú písané rukou alebo ciastkové, ze obsahujú skratky a symboly a ze si teda môzu vyzadovat doplnujúce spresnenia alebo sa musia skúmat v kontexte ostatných informácií, ktoré má Komisia k dispozícii. 407 Konkrétne skutocnost, ze na správne pochopenie takýchto dokumentov je potrebné objasnenie urcitých podrobností, ako je pouzitie skratiek, nebráni konstatovaniu, ze tieto dokumenty sú dostatocne jasné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 561). 408 V prejednávanej veci predmetné dokumenty predlozené spolocnostou Arkema 3. apríla 2003 obsahujú zápisy a císelné tabulky vyhotovené v období porusenia, ktoré zahrnajú priamy listinný dôkaz o protisútaznom obsahu diskusií vedených v relevantnom období. Dôkazná hodnota týchto dokumentov nie je spochybnená tým, ze ich obsah nebolo mozné úplne pochopit bez toho, aby boli zasadené do ich kontextu a porovnané s inými informáciami, alebo bez vysvetlenia symbolov a skratiek, ktoré sú v nich pouzité. 409 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze prinajmensom cast predmetných dokumentov, konkrétne zápisy z relevantného obdobia, ktoré obsahujú mená osôb a názvy podnikov, dátumy a návrhy cielových cien a trhových podielov s uvedením císelných údajov, mohla slúzit ako samostatný dôkaz o porusení. Komisia pouzila niektoré z týchto dokumentov ako také v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania priebehu a konkrétnych výsledkov kartelových stretnutí, a to najmä v odôvodneniach c. 176 a 181 tohto rozhodnutia. 410 Je tiez potrebné pripomenút, ze v okamihu podania ziadosti spolocnosti Arkema Komisia uz disponovala velkým poctom dôkazov o priebehu kartelu, ktoré boli obsiahnuté v oznámeniach spolocností Degussa a EKA Chemicals, a ze dôkazy predlozené spolocnostou Arkema bolo mozné pouzit v kontexte týchto informácií, ktoré Komisia uz mala k dispozícii. 411 Okrem toho skutocnost, ze Komisia v rámci uvedenia týchto dôkazov v niektorých odôvodneniach napadnutého rozhodnutia odkázala súcasne na dokument predlozený 3. apríla 2003 a na vysvetlenia predlozené spolocnostou Arkema 26. mája 2003, neznamená, ze uznala, ze dokumenty, ktoré boli predlozené ako prvé, ako také nemali dôkaznú hodnotu. Hoci totiz informácie poskytnuté 26. mája 2003 skutocne obsahovali urcité vysvetlenia alebo prepisy dokumentov z 3. apríla 2003, väcsina týchto informácií iba spresnovala dokumenty, ktoré uz boli predlozené. 412 Tvrdenie zalobkyne zalozené na údajnej neexistencii dôkaznej hodnoty dokumentov predlozených spolocnostou Arkema 3. apríla 2003 teda nemôze uspiet. 413 Pokial ide o významnú pridanú hodnotu predmetných dôkazov, je potrebné pripomenút, ze ide o dokumenty z relevantného obdobia, ktoré sa týkajú utajených stretnutí v rokoch 1997 a 1998, z ktorých napadnuté rozhodnutie v súvislosti s týmto obdobím do velkej miery vychádza a z ktorých sú niektoré v tomto rozhodnutí priamo citované. 414 Pokial zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze pôvodná ziadost spolocnosti Arkema sa týkala obidvoch predmetných výrobkov, v tejto súvislosti stací poznamenat, ze hoci sa dokumenty predlozené spolocnostou Arkema 3. apríla 2003 vztahovali len na protiprávne konanie týkajúce sa PV, táto skutocnost nemôze spochybnit záver týkajúci sa významnej pridanej hodnoty jej spolupráce, kedze v prejednávanej veci ide o jediné porusenie, ktoré sa týkalo obidvoch trhov. 415 Vzhladom na vsetky tieto úvahy nie je preukázané, ze Komisia sa dopustila zjavného nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze Arkema faxom z 3. apríla 2003 predlozila dôkazy s významnou pridanou hodnotou v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci. 416 Na pojednávaní zalobkyna po prvý raz poukázala na rozdiel medzi posúdením, o ktoré ide v prejednávanej veci, a posúdením Komisie týkajúcim sa spolupráce spolocnosti Arkema vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie K(2006) 2098 z 31. mája 2006 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (prípad c. COMP/F/38.645 - Metakryláty). 417 Komisia v nadväznosti na otázku týkajúcu sa tejto skutocnosti nenamietala proti uplatneniu tejto novej argumentácie. 418 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 419 Aj za predpokladu, ze predmetnú argumentáciu by bolo mozné povazovat za nový zalobný dôvod, v prejednávanej veci táto argumentácia nepatrí do pôsobnosti tohto zákazu, kedze spocíva na posúdení skutkového stavu uvedenom v rozhodnutí K(2006) 2098, ktoré - ako Komisia uznala na pojednávaní - bolo zverejnené az po ukoncení písomnej casti konania v prejednávanej veci. 420 Pokial ide o vecnú stránku tejto argumentácie, je potrebné poznamenat, ze z faxu z 3. apríla 2003, ktorý tvorí prílohu zaloby, vyplýva, ze Arkema týmto oznámením poziadala o uplatnenie oznámenia o spolupráci, pricom predlozila dokumenty týkajúce sa troch výrobkov, vrátane PV, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, a metakrylátov, ktoré sú predmetom rozhodnutia K(2006) 2098. 421 V odôvodnení c. 405 rozhodnutia K(2006) 2098, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, Komisia v rámci stanovenia úrovne znízenia pokuty, ktoré sa má priznat spolocnosti Arkema, uviedla, ze "hoci [Arkema] podala ziadost o zhovievavost v pomerne skorom stádiu konania, konkrétne 3. apríla 2003, cize v priebehu mesiaca, ktorý nasledoval po kontrolách", "az po dorucení jej neskorsích vyhlásení" Komisia dospela k záveru, ze "tento podnik splnil podmienky na uplatnenie zhovievavosti vzhladom na samotnú povahu a úroven presnosti predlozených dôkazov, ktoré posilnili jej schopnost preukázat predmetné skutocnosti". Komisia v tom istom odôvodnení uviedla, ze "hoci [Arkema] predlozila dôkazy, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu, uz vo svojom prvom oznámení..., pridaná hodnota, ktorú [jej] tvrdeniam poskytla, zostala pocas celého konania obmedzená". 422 Z tohto konstatovania vyplýva, ze vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie K(2006) 2098, sa Komisia domnievala, ze hoci Arkema predlozila svoju ziadost o zhovievavost 3. apríla 2003, az po dorucení jej neskorsích vyhlásení Komisia dospela záveru, ze tento podnik predlozil dôkazy s významnou pridanou hodnotou. 423 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vsak predmetná úvaha neumoznuje preukázat, ze pri posudzovaní prínosu, o ktorý ide v prejednávanej veci, Komisia vzala do úvahy aj vyhlásenia spolocnosti Arkema, ktoré nasledovali po jej faxe z 3. apríla 2003. 424 Po prvé posúdenie uvedené v rozhodnutí K(2006) 2098 týkajúce sa dokumentov pripojených v prílohách A 14 a A 15 faxu z 3. apríla 2003 sa netýkalo dôkazov posudzovaných v prejednávanej veci, ktoré boli pripojené v prílohách A 1 az A 13 toho istého oznámenia. Okrem toho uvedené posúdenie sa týkalo stanovenia úrovne znízenia pokuty v rámci uplatnitelného pásma podla bodu 23 písm. b) druhého odseku oznámenia o spolupráci, a nie urcenia samotného pouzitelného pásma v zmysle bodu 23 písm. b) prvého odseku oznámenia, o ktoré ide v prejednávanej veci. 425 Po druhé z rozhodnutia K(2006) 2098 vyplýva, ze vo veci, v ktorej bolo vydané uvedené rozhodnutie, nebola medzi 3. aprílom 2003 a dorucením neskorsích vyhlásení spolocnosti Arkema Komisii podaná nijaká ziadost o zhovievavost. Na rozdiel od prejednávanej veci teda vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie K(2006) 2098, Komisia bola oprávnená vziat do úvahy predmetné neskorsie vyhlásenia s cielom urcit, ci Arkema splnila podmienky na znízenie pokuty stanovené v oznámení o spolupráci. 426 Vzhladom na tieto úvahy posúdenie uvedené v rozhodnutí K(2006) 2098 nemôze spochybnit zákonnost posúdenia vykonaného v prejednávanej veci. 427 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je potrebné zamietnut výhradu zalobkyne týkajúcu sa posúdenia prínosov spolocností EKA Chemicals a Arkema ako nedôvodnú. - O úrovni znízenia pokuty priznaného zalobkyni 428 V odôvodneniach c. 523 a 524 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze zalobkyna bola tretím podnikom, ktorý splnil podmienku stanovenú v bode 21 oznámenia o spolupráci, kedze v dnoch 4. apríla a 17. mája 2003 predlozila dokumenty súvisiace s celoeurópskym kartelom týkajúcim sa obidvoch predmetných výrobkov. Pokial ide pridanú hodnotu tejto spolupráce, Komisia poukázala na to, ze zalobkyna "predlozila najmä dôkazy, ktoré [jej] umoznili... potvrdit niektoré informácie, ktoré uz boli oznámené spolocnostami Degussa a [Arkema] a ktoré sú v [napadnutom rozhodnutí] do velkej miery pouzité". Na základe týchto úvah Komisia uplatnila znízenie pokuty zalobkyne o 10 %. 429 Zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze Komisia jej neprávom odmietla priznat maximálne znízenie o 20 % v rámci pásma uplatnitelného na tretí podnik v zmysle bodu 23 písm. b) prvého odseku oznámenia o spolupráci. 430 Je potrebné pripomenút, ze podla bodu 23 písm. b) druhého odseku oznámenia o spolupráci Komisia môze na úcely urcenia úrovne znízenia pokuty v rámci uplatnitelného pásma zohladnit dátum predlozenia dôkazov, mieru pridanej hodnoty predlozených dôkazov, ako aj rozsah a kontinuitu spolupráce. 431 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 515 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze zalobkyna sa zapojila v skorom stádiu konania, krátko po setreniach, ze jej prínos predstavoval významnú pridanú hodnotu a ze jej spolupráca bola sústavná, pricom dôkazy boli predlozené najmä 4., 9., 11. a 16. apríla a 17. mája 2003. Je nesporné, ze dôkazy predlozené zalobkynou boli v napadnutom rozhodnutí do velkej miery pouzité na preukázanie porusenia, najmä pokial ide o obdobie od roku 1997 do roku 2000. 432 Ako navyse vyplýva z odpovede Komisie z 15. septembra 2009 na písomnú otázku Súdu prvého stupna, zalobkyna predlozila ako prvá dôkazy týkajúce sa viacerých stretnutí konaných v Bruseli v období od augusta do novembra 1997. Je tiez potrebné poznamenat, ze informácie týkajúce sa týchto stretnutí umoznili Komisii preukázat niektoré zásadné aspekty predmetného kartelu, konkrétne existenciu záväzných dohôd o koordinovanom zvysovaní cien PV, ako aj iniciatívy smerujúce k tajnej spolupráci týkajúcej sa PS. 433 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 523 napadnutého rozhodnutia neprávom konstatovala, ze po prvé dôkazy predlozené zalobkynou predovsetkým potvrdili niektoré informácie, ktoré uz oznámili Degussa a Arkema, a ze po druhé dôkazy uvedené v uvedenom odôvodnení vzhladom na kritériá uvedené v bode 23 písm. b) druhom odseku oznámenia o spolupráci vôbec neodôvodnujú uplatnenie predmetnej sadzby znízenia v rámci uplatnitelného pásma. 434 Preto je potrebné konstatovat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked na základe uvedených úvah stanovila úroven znízenia pokuty, ktoré sa má priznat zalobkyni z dôvodu jej spolupráce, na 10 %. 435 Predmetné posúdenie, ktoré viedlo k malému znízeniu pokuty priznanému zalobkyni, je navyse v rozpore s posúdením týkajúcim sa spolupráce spolocnosti Arkema, kedze Komisia konstatovala, ze Arkema predlozila doplnujúce informácie az 26. mája 2003, cize niekolko týzdnov po podaní pôvodnej ziadosti, avsak priznala jej maximálne znízenie v rámci uplatnitelného pásma (odôvodnenia c. 510 a 513 napadnutého rozhodnutia). 436 Okrem toho vyhlásenia predlozené zalobkynou na rozdiel od vyhlásení spolocnosti Arkema obsahovali dôkaz o porusení týkajúcom sa obidvoch predmetných výrobkov, kedze vyhlásenia zalobkyne obsahovali aj podrobný opis obsahu protiprávnych opatrení, ktorý bol potvrdený svedeckými výpovedami priamych úcastníkov kartelu, o com navyse svedcí skutocnost, ze tieto výpovede boli do velkej miery pouzité v napadnutom rozhodnutí. 437 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné tejto poslednej výhrade zalobkyne vyhoviet. 438 V zostávajúcej casti sa tento zalobný dôvod musí zamietnut. 439 Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zastáva názor, ze vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 430 az 437 vyssie je potrebné stanovit znízenie pokuty priznané zalobkyni z dôvodu jej spolupráce na 20 %. V dôsledku toho sa výska pokuty ulozenej zalobkyni teda musí znízit. O stanovení konecnej výsky pokuty 440 Po preskúmaní zalobných dôvodov uplatnených zalobkynou je potrebné v rámci výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu upravit výsku pokuty ulozenej zalobkyni tak, ze zvýsenie východiskovej sumy pokuty uplatnené Komisiou z dôvodu dlzky trvania úcasti zalobkyne na porusení sa znízi na 55 % a sadzba znízenia pokuty uplatneného na základe oznámenia o spolupráci sa zvýsi na 20 %. 441 V dôsledku tejto úpravy sa konecná výska pokuty ulozenej zalobkyni stanovuje na 139,5 milióna eur. O trovách 442 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 443 Vzhladom na to, ze v prejednávanej veci boli návrhy zalobkyne vyhlásené za ciastocne dôvodné, Vseobecný súd sa domnieva, ze spravodlivým posúdením okolností je rozhodnutie, ze zalobkyna znása 80 % svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit 80 % trov konania vynalozených Komisiou a ze Komisia znása 20 % svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit 20 % trov konania vynalozených zalobkynou. 444 Okrem toho je potrebné zamietnut návrh, ktorý zalobkyna uviedla vo svojich návrhoch na rozhodnutie o trovách konania a ktorým sa domáha, aby bola Komisii ulozená povinnost nahradit náklady vyplývajúce zo zriadenia a zachovania bankovej záruky na zabránenie nútenému výkonu napadnutého rozhodnutia. Podla ustálenej judikatúry totiz takéto náklady nepredstavujú trovy konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, bod 5133 a tam citovanú judikatúru). Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 písm. m) rozhodnutia Komisie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) sa zrusuje v rozsahu, v akom v nom Európska komisia konstatovala, ze Solvay SA sa zúcastnila na porusení v období pred májom 1995. 2. Výska pokuty ulozenej Solvay v clánku 2 písm. h) rozhodnutia K(2006) 1766 v konecnom znení sa stanovuje na 139,5 milióna eur. 3. Zaloba sa v zostávajúcej casti zamieta. 4. Solvay znása 80 % svojich trov konania a je povinná nahradit 80 % trov konania Komisie. 5. Komisia znása 20 % svojich trov konania a je povinná nahradit 20 % trov konania Solvay. Vadapalas Dittrich Truchot Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O dlzke trvania úcasti zalobkyne na porusení Tvrdenia úcastníkov konania - O období od 31. januára 1994 do augusta 1997 - O období od 18. mája do 31. decembra 2000 Posúdenie Vseobecným súdom - O období od 31. januára 1994 do mája 1995 - O období od mája 1995 do augusta 1997 - O období od 18. mája do 31. decembra 2000 O údajnom porusení práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O prístupe k dokumentom spolocnosti Degussa - O prístupe k odpovediam ostatných dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách O údajných pochybeniach pri stanovení základnej sumy pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O posúdení závaznosti porusenia a úrovne východiskovej sumy pokuty - O odstrasujúcom úcinku - O dlzke trvania porusenia - O nezohladnení spolupráce zalobkyne nad rámec oznámenia o spolupráci O uplatnení oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania - O posúdení dátumu ziadosti zalobkyne - O zaradení zalobkyne vo vztahu k dvom dalsím dotknutým podnikom - O úrovni znízenia priznaného zalobkyni Posúdenie Vseobecným súdom - O posúdení dátumu ziadosti podanej zalobkynou - O posúdení informácií poskytnutých dvoma dalsími dotknutými podnikmi - O úrovni znízenia pokuty priznaného zalobkyni O stanovení konecnej výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX3nK5mJ/L95376-9818TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX3nK5mJ/L95376-9818TMP.html#Footref*