ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) z 11. júla 2007 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Svetový trh produkcie a dodávania surových diamantov -- Rozhodnutie vyhlasujúce záväzky ponúknuté podnikom v dominantnom postavení za záväzné -- Clánok 9 nariadenia (ES) c. 1/2003 -- Zásada proporcionality -- Zmluvná sloboda -- Právo byt vypocutý" Vo veci T-170/06, Alrosa Company Ltd, so sídlom v Mirny (Rusko), v zastúpení: R. Subiotto, S. Mobley a K. Jones, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, A. Whelan a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/520/ES z 22. februára 2006 o konaní podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/B-2/38.381 - De Beers) ([2]Ú. v. EÚ L 205, s. 24), ktorým sa vyhlasujú záväzky prijaté De Beers ukoncit svoje nákupy surových diamantov od Alrosa od roku 2009, a to po ukoncení fázy postupného znizovania jej objemov nákupov v období rokov 2006 az 2008, za záväzné a ktorým sa ukoncuje konanie v súlade s clánkom 9 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 12003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka, V. Vadapalas, E. Moavero Milanesi a N. Wahl, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. apríla 2007, vyhlásil tento Rozsudok Právny a skutkový rámec sporu 1. Právny rámec Nariadenie c. 1/2003 1 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) sa uplatnuje od 1. mája 2004. 2 Clánok 7 nariadenia c. 1/2003 vo svojom odseku 1 stanovuje: "Ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy, môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania. Na tento úcel im môze ulozit akékolvek strukturálne opatrenia alebo opatrenia o správaní, ktoré sú primerané k spáchanému priestupku a nevyhnutné pre efektívne ukoncenie porusovania. Strukturálne opatrenia sa môzu ulozit bud vtedy, ked neexistuje ziadne úcinné opatrenie orientované na správanie alebo ked akékolvek rovnocenné opatrenie orientované na správanie by mohlo znamenat pre príslusný podnik väcsie zatazenie ako strukturálne opatrenie. Ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môze tiez zistit porusenie potom, co bolo spáchané." 3 Podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003: "1. Ak Komisia zamýsla prijat rozhodnutie vyzadujúce ukoncit porusovanie a príslusný podnik sa zaviaze, ze splní poziadavky [bude reagovat na obavy - neoficiálny preklad] vyjadrené Komisiou v jej predbeznom posúdení, môze Komisia rozhodnutím urobit takýto záväzok záväzným [vyhlásit takýto záväzok za záväzný - neoficiálny preklad] pre podniky. Také rozhodnutie sa môze prijat na vymedzené obdobie a môze byt v nom uvedené, ze nie sú nadalej dôvody na zásah Komisie. 2. Komisia môze na ziadost alebo na vlastný podnet obnovit konanie: a) ked nastala podstatná zmena skutocností, na ktorých bolo rozhodnutie zalozené; b) ked príslusné podniky konajú v rozpore so svojimi záväzkami alebo c) ked bolo rozhodnutie zalozené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých stranami." 4 Podla clánku 27 nariadenia c. 1/2003: "1. Pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky [výhrady - neoficiálny preklad]. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach [výhradách - neoficiálny preklad], ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. ... 2. Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje. Majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. ... 3. Ak to Komisia povazuje za nevyhnutné, môze vypocut aj iné fyzické alebo právnické osoby. Ziadost o vypocutie zo strany takýchto osôb sa schváli, ak preukázu dostatocný záujem. ... 4. Ked Komisia zamýsla prijat rozhodnutie podla clánku 9 alebo clánku 10, uverejní strucný popis prípadu a podstatný obsah príslusných záväzkov alebo navrhovaného spôsobu postupu. Zúcastnené tretie strany môzu predlozit svoje pripomienky v rámci lehoty stanovenej Komisiou v jej uverejnení, ktorá nesmie byt kratsia ako jeden mesiac. Uverejnenie zohladnuje oprávnený záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev." Nariadenie c. 773/2004 5 Nariadenie Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), bolo prijaté na základe clánku 33 nariadenia c. 1/2003. Do platnosti vstúpilo 1. mája 2004. 6 Clánok 10 nariadenia c. 773/2004 najmä stanovuje: "1. Komisia informuje dotknuté strany písomne o námietkach [výhradách - neoficiálny preklad] vznesených voci nim. Oznámenie o námietkach [Oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] bude oznámené kazdej z nich. 2. Komisia stanoví pri oznamovaní námietok [výhrad - neoficiálny preklad] dotknutým stranám lehotu, v ktorej ju tieto strany môzu písomne informovat o svojich stanoviskách. Komisia nie je povinná zohladnit ziadne dalsie písomné podania dorucené po uplynutí danej lehoty. ..." 7 Clánok 15 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 stanovuje: "Ak sa to pozaduje, tak Komisia poskytne prístup k spisu stranám, ktorým adresovala oznámenie o námietkach [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad]. Prístup bude povolený po oznámení vyhlásenia o námietkach [vyhlásenia o výhradách - neoficiálny preklad]." 2. Skutkové okolnosti 8 Zalobca, Alrosa Company Ltd (dalej len "spolocnost Alrosa"), je spolocnost so sídlom v Mirny (Rusko). Predovsetkým je aktívna na svetovom trhu produkcie a dodávania surových diamantov, na ktorom zaujíma druhé miesto. Je prítomná hlavne v Rusku. Vykonáva tam cinnosti, ktoré súvisia s prieskumom, tazbou, ocenovaním, dodávaním, ako aj výrobou klenotov. 9 De Beers SA je spolocnost so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko). Skupina De Beers, ktorej je hlavnou holdingovou spolocnostou, je rovnako cinná na svetovom trhu produkcie a dodávania surových diamantov, na ktorom zaujíma prvé miesto. Je prítomná hlavne v Juznej Afrike, Botswane, Namíbii a v Tanzánii, ako aj v Spojenom královstve. Vykonáva tam cinnosti, ktoré súvisia s prieskumom, tazbou, ocenovaním, dodávaním, obchodovaním a výrobou, ako aj výrobou klenotov, a pokrýva teda celý diamantový retazec. 10 Dna 5. marca 2002 spolocnost Alrosa a De Beers oznámili Komisii dohodu uzavretú 17. decembra 2001 medzi spolocnostou Alrosa a dvomi dcérskymi spolocnostami skupiny De Beers, City and West East Ltd a De Beers Centenary AG (dalej len "oznámená dohoda") s cielom získat negatívny atest alebo výnimku na základe nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). 11 Táto dohoda, ktorá bola uzavretá v rámci dlhodobého obchodného vztahu spolocnostami Alrosa a De Beers, sa týkala hlavne dodávania surových diamantov. 12 Bola uzavretá na obdobie piatich rokov s tým, ze podla svojho clánku 12 zacne plynút odo dna, ku ktorému Komisia zmluvným stranám potvrdí, ze "neporusuje clánok 81 ods. 1 ES, alebo si zaslúzi udelenie výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES, a neporusuje inak clánok 82 ES". 13 V tomto období sa spolocnost Alrosa zaviazala predávat prírodné surové diamanty produkované v Rusku spolocnosti De Beers v sume 800 miliónov amerických dolárov (USD) za rok, zatial co De Beers sa zaviazal, ze ich od nej kúpi, ako to stanovoval clánok 2.1.1 oznámenej dohody. Pre stvrtý a piaty rok vykonávania oznámenej dohody bolo spolocnosti Alrosa povolené, aby túto sumu znízila na sumu 700 miliónov USD, ako to stanovoval clánok 2.1.2 oznámenej dohody. Suma 800 miliónov USD, stanovená podla cien platných ku dnu uzavretia oznámenej dohody, zodpovedala priblizne polovici rocnej produkcie spolocnosti Alrosa a celkovej jej produkcii vyvázanej mimo Spolocenstvo nezávislých státov (SNS). 14 Dna 14. januára 2003 zaslala Komisia zalobcovi a De Beers oznámenie o výhradách s referencným císlom COMP/E-3/38.381, v ktorom zastávala názor, ze oznámená dohoda môze byt protisútaznou dohodou zakázanou clánkom 81 ods. 1 ES, ktorá nemôze byt predmetom výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES. V tej istý den zaslala De Beers odlisné oznámenie o výhradách s referencným císlom COMP/E-2/38.381, v ktorom zastávala názor, ze dohoda môze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, ktoré zakazuje clánok 82 ES. 15 Dna 31. marca 2003 zaslali zalobca a De Beers Komisii spolocné písomné pripomienky ako odpoved na oznámenie o výhradách, ktoré bolo vydané vo veci COMP/E-3/38.381. 16 Dna 1. júla 2003 zaslala Komisia zalobcovi a De Beers dodatocné oznámenie o výhradách, v ktorom zastávala názor, ze oznámená dohoda môze rovnako predstavovat protisútaznú dohodu zakázanú clánkom 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktorá nemôze byt predmetom výnimky na základe clánku 53 ods. 3 Dohody o EHP. V ten istý den zaslala odlisné dodatocné oznámenie o výhradách De Beers, podla ktorého mohla oznámená dohoda rovnako predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, ktoré zakazuje clánok 54 Dohody o EHP. 17 Dna 7. júla 2003 vypocula Komisia ústne pripomienky zalobcu a De Beers. 18 Dna 12. septembra 2003 navrhol zalobca záväzky spocívajúce v tom, ze od siesteho roku vykonávania oznámenej dohody postupne znízi mnozstvo surových diamantov predávaných spolocnosti De Beers a ze od roku 2013 uz nebude De Beers predávat surové diamanty. Zalobca tieto záväzky následne odvolal. 19 Dna 14. decembra 2004 zalobca a De Beers spolocne predlozili záväzky (dalej len "spolocné záväzky") s cielom reagovat na obavy, o ktorých ich informovala Komisia. Tieto spolocné záväzky stanovovali postupné znízenie predajov surových diamantov spolocnosti Alrosa spolocnosti De Beers, ktorých hodnota sa mala znízit zo 700 miliónov USD v roku 2005 na 275 miliónov USD v roku 2010, a ich následné obmedzenie na túto úroven. 20 Dna 3. júna 2005 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené "oznámenie vo veci COMP/E-2/38.381 - De Beers-Alrosa" ([5]Ú. v. EÚ C 136, s. 32, dalej len "strucné oznámenie"). Komisia v nom uviedla, ze v priebehu jej skúmania dohody s ohladom na clánky 81 ES, 82 ES a clánky 53 a 54 Dohody o EHP (bod 1) dostala záväzky zo strany Alrosa a De Beers, dalej v nom vec zhrnula (body 3 az 10) a opísala v nom ponúknuté záväzky (body 11 az 15). Rovnako v nom zúcastnené tretie strany vyzvala, aby jej predlozili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca (body 2 a 17), a uviedla v nom, ze s výhradou výsledku tohto prieskumu trhu zamýsla prijat rozhodnutie vyhlasujúce spolocné záväzky za záväzné (body 2 a 16). 21 Na základe tohto uverejnenia 21 zúcastnených tretích strán predlozilo pripomienky Komisii, ktorá o tom 27. októbra 2005 informovala spolocnosti Alrosa a De Beers. Komisia na tomto stretnutí rovnako vyzvala strany, aby jej pred koncom novembra 2005 predlozili nové spolocné záväzky smerujúce k úplnému ukonceniu ich obchodných vztahov od roku 2009. 22 Dna 25. januára 2006 De Beers individuálne predlozil záväzky (dalej len "individuálne záväzky De Beers") s cielom reagovat na obavy, ktoré vyjadrila Komisia s ohladom na výsledky prieskumu trhu. Individuálne záväzky De Beers stanovovali postupné znízenie predajov surových diamantov od spolocnosti Alrosa spolocnosti De Beers, ktorých hodnota sa mala znízit zo 600 miliónov USD v roku 2006 na 400 miliónov USD v roku 2008, ako aj ich následné ukoncenie. 23 Dna 26. januára 2006 oznámila Komisia zalobcovi cast individuálnych záväzkov De Beers a vyzvala ho, aby k nim predlozil svoje pripomienky. Rovnako mu poskytla kópiu nedôverných znení vyjadrení tretích strán. 24 Následne doslo k výmene názorov medzi zalobcom a Komisiou týkajúcich sa urcitých aspektov postupu stanoveného v clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a ich následkov v prejednávanej veci. V prejednávanej veci islo hlavne o prístup k spisu, ako aj otázku práva na obranu a najmä práva byt vypocutý. Zalobca sa okrem toho vo svojom liste zo 6. februára 2006 vyjadril o individuálnych záväzkoch spolocnosti De Beers a pripomienkach tretích strán. 25 Dna 22. februára 2006 prijala Komisia rozhodnutie 2006/520/ES o konaní podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/B-2/38.381 - De Beers) ([6]Ú. v. EÚ L 205, s. 24, dalej len "Rozhodnutie"). 26 Podla clánku 1 Rozhodnutia "záväzky, ktoré sú vymenované v prílohe, sú pre De Beers záväzné", a podla clánku 2 "konanie zacaté v prejednávanej veci je ukoncené". Konanie a návrhy úcastníkov konania 27 Spolocnost Alrosa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 29. júna 2006 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 28 Samostatným podaním podaným do kancelárie v ten istý den zalobca Súdu prvého stupna navrhuje, aby rozhodol v skrátenom súdnom konaní podla clánku 76a ods. 1 svojho rokovacieho poriadku. 29 Komisia 16. augusta 2006 podala svoje vyjadrenie k zalobe. 30 Rozhodnutím zo 14. septembra 2006 Súd prvého stupna (stvrtá komora) po vypocutí Komisie a s prihliadnutím na osobitnú naliehavost a okolnosti veci vyhovel návrhu zalobcu na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní. 31 Listom z 28. septembra 2006 Súd prvého stupna (stvrtá komora) vyzval Komisiu podla clánkov 49 a 64 rokovacieho poriadku, aby predlozila oznámenia o výhradách, ktoré 14. januára a 1. júla 2003 zaslala De Beers na základe clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP. Komisia tomuto opatreniu na zabezpecenie priebehu konania vyhovela v lehote stanovenej na tento úcel. 32 Rozhodnutím z 9. októbra 2006 Súd prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania postúpil vec stvrtej rozsírenej komore podla clánku 14 ods. 1 a clánku 51 ods. 1 rokovacieho poriadku. 33 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Súd prvého stupna, boli vypocuté na pojednávaní 19. apríla 2007. 34 Spolocnost Alrosa navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil Rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 35 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal spolocnost Alrosa na náhradu trov konania. Právny stav 1. O prípustnosti 36 Komisia napriek tomu, ze uvádza, ze clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o EHP sa môzu týkat len podnikov, ktoré sa nachádzajú v dominantnom postavení, co nie je prípad spolocnosti Alrosa, a ze sa teda spolocnost Alrosa nemôze povazovat za úcastníka dotknutého konaním, ktoré viedlo k prijatiu Rozhodnutia, ani za osobu, ktorej je toto Rozhodnutie urcené, nespochybnuje prípustnost zaloby v rozsahu, v akom sa zakladá na skutocnosti, ze sa Rozhodnutie zalobcu priamo a osobne týka. 37 Kedze otázka prípustnosti zaloby je vsak otázkou verejného poriadku, je potrebné ju preskúmat podla clánku 113 rokovacieho poriadku bez návrhu (rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 23). 38 Kedze zalobcovi nie je Rozhodnutie urcené, je v tejto súvislosti potrebné urcit, ci sa ho toto Rozhodnutie priamo a osobne týka v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 39 V prejednávanej veci sa v súlade s clánkom 9 ods. 1 naradenia c. 1/2003 vyhlasujú v Rozhodnutí individuálne záväzky De Beers obmedzit od roku 2006 do roku 2008 svoje nákupy od spolocnosti Alrosa na urcitú sumu surových diamantov a nenakupovat priamo alebo nepriamo surové diamanty od spolocnosti Alrosa od roku 2009 za záväzné. V rozsahu, v akom Rozhodnutie obmedzuje moznost De Beers zásobit sa surovými diamantmi od spolocnosti Alrosa, má priame a bezprostredné úcinky na právne postavenie spolocnosti Alrosa. Zalobca je v dôsledku toho týmto Rozhodnutím priamo dotknutý. 40 Zalobca je Rozhodnutím dotknutý aj osobne v rozsahu, v akom bolo toto Rozhodnutie prijaté na konci konania, ktorého sa spolocnost Alrosa rozhodujúcim spôsobom zúcastnila, v akom sa výslovne uvádza spolocnost Alrosa, v akom smeruje k ukonceniu obchodného vztahu, ktorý spolocnost Alrosa dlhodobo udrzuje s De Beers, a v akom môze podstatne ovplyvnit konkurencné postavenie spolocnosti Alrosa na trhu dodávania a produkcie surových diamantov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, body 54 az 56). 41 V dôsledku toho je prípustné, aby zalobca spochybnil zákonnost Rozhodnutia na základe clánku 230 stvrtého odseku ES. 2. O veci samej 42 Argumentácia, ktorú uviedol zalobca na podporu svojej zaloby, pozostáva z troch dôvodov, ktoré sú po prvé zalozené na porusení práva byt vypocutý, po druhé na tom, ze Rozhodnutie porusuje ustanovenia clánku 9 nariadenia c. 1/2003, ktorý zakazuje ulozit dotknutému podniku, navyse bez obmedzenia dlzky trvania, záväzky, ktoré dobrovolne neponúkol, a nakoniec po tretie na neprimeranosti záväzkov vyhlásených za záväzné, ktoré porusujú clánok 9 nariadenia c. 1/2003, clánok 82 ES, zmluvnú slobodu a zásadu proporcionality. 43 Za okolností veci je potrebné najskôr spolocne preskúmat druhý a tretí zalobný dôvod. O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003, clánku 82 ES, zmluvnej slobody a zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 44 Zalobca najskôr tvrdí, ze Rozhodnutie porusuje clánok 9 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom vyhlasuje záväzky navrhované len jedným z dvoch podnikov dotknutých v prejednávanej veci, teda individuálne záväzky De Beers, za záväzné a v akom to vykonáva na neobmedzenú dobu. 45 Prvá veta clánku 9 nariadenia c. 1/2003 ponúka Komisii a podniku alebo podnikom dotknutým konaním podla pravidiel hospodárskej sútaze moznost dospiet k vzájomne výhodnému rieseniu ich sporu. Z tejto logiky vyplýva, ze ak je dotknutých viacero podnikov a spolocne ponúknu Komisii záväzky, môze Komisia prijat a vyhlásit za záväzné len takéto záväzky, a nie záväzky, ktoré individuálne ponúkol jeden z nich. V prejednávanej veci sa vsak zalobca mal povazovat za dotknutý podnik. Komisia teda nemohla vyhlásit individuálne záväzky De Beers za záväzné. 46 Druhá veta clánku 9 nariadenia by sa okrem toho mala chápat v tom zmysle, ze ukladá Komisii, ak sa rozhodne vyhlásit záväzky za záväzné, prijat na tento úcel len rozhodnutia na dobu urcitú. Rozhodnutie vsak bolo prijaté na dobu neurcitú. 47 Zalobca rovnako tvrdí, ze Rozhodnutie absolútne znemoznuje na potencionálne neobmedzenú dobu akékolvek dodávanie surových diamantov spolocnosti Alrosa De Beers. Tým porusuje clánok 9 nariadenia c. 1/2003, clánok 82 ES a zmluvnú slobodu. 48 V tejto súvislosti zalobca najskôr tvrdí, ze Rozhodnutie je v podstate postihnuté vadou spocívajúcou v nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom sa rovná zákazu zákonného konania, a to na dobu neurcitú. 49 Zásada otvoreného trhového hospodárstva s volnou hospodárskou sútazou, ktorá je zakotvená v clánku 4 ods. 1 ES, a zmluvná sloboda zakotvená v práve clenských státov, ktorú uz uznalo právo Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, [7]T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 180; pozri v tomto zmysle tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Rozčs k rozsudku Súdneho dvora z 11. októbra 1983, Schmidt/Komisia, 210/81, Zb. s. 3045, 3072, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku Súdneho dvora z 26. novembra 1998, Bronner, [8]C-7/97, Zb. s. I-7791, I-7794, bod 56), totiz majú základný význam v právnom poriadku Spolocenstva. 50 Uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze by teda malo tieto zásady zohladnovat. Osobitne clánok 82 ES, ktorý sa týka osobitných zneuzívaní, nemozno vykladat v tom zmysle, ze vyhlasuje samotnú skutocnost uzavretia dohody na úcely predaja alebo nákupu produktov za protiprávnu z jediného dôvodu, ze jedna zo strán sa nachádza v dominantnom postavení. 51 Rozhodnutie v prejednávanej veci vsak zbavuje spolocnosti Alrosa a De Beers akejkolvek slobody uzavriet dohodu, vrátane formy ad hoc, len z dôvodu, ze sa De Beers nachádza v dominantnom postavení na trhoch nadväzujúcich na trh dodávania surových diamantov. Legalizuje bojkot spolocnosti Alrosa zo strany De Beers od roku 2009. Táto bezprecedentná situácia je o to viac pozoruhodná, ze oznámená dohoda vo svojej pôvodnej podobe pokrývala len 50 % rocnej produkcie surových diamantov spolocnosti Alrosa a 10 % svetovej rocnej produkcie a potom vo svojej podobe vychádzajúcej zo spolocných záväzkov 18 % rocnej produkcie spolocnosti Alrosa a 3,6 % svetovej rocnej produkcie. 52 Zalobca následne uvádza, ze Rozhodnutie je v podstate postihnuté zjavne nesprávnym posúdením v rozsahu, v akom obavy týkajúce sa oznámenej dohody nijako neodôvodnovali odstránenie jeho zmluvnej slobody. 53 Hlavnou obavou, ktorú Komisia vyjadrila vo svojom predbeznom posúdení oznámenej dohody s ohladom na clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o EHP, totiz bolo, ze záväzok výhradného dodávania, ktorý je uvedený v tejto dohode, vedie k zvýseniu trhovej sily De Beers vylúcením spolocnosti Alrosa z trhu dodávania surových diamantov a v dôsledku toho zbavením iných kupujúcich prístupu k významnému zdroju zásobovania, ktorým spolocnost Alrosa bola. 54 V podobnom prípade bolo v súlade s judikatúrou nevyhnutné (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 89, a Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, [9]T-65/98, Zb. s. II-4653, body 80, 81 a 160) vykonat konkrétne posúdenie úcinku uzavretia spojeného so správaním De Beers. Táto poziadavka bola o to naliehavejsia, ze správny orgán a jeho súd sa az doposial nikdy nevyjadrili k zákonnosti záväzku výhradného dodávania zahrnujúceho kupujúceho v dominantnom postavení s ohladom na clánok 82 ES. 55 V prejednávanej veci by vsak bolo na jednej strane primerané zmenit a doplnit oznámenú dohodu v miere dostatocnej na to, aby sa znízil úcinok konstatovaného uzavretia, a na druhej strane neodôvodnené zamedzit spolocnosti Alrosa mat akúkolvek moznost uzavriet zmluvu s De Beers. 56 Zalobca je nakoniec toho názoru, ze samotné Rozhodnutie má protisútazné úcinky. Na jednej strane ho zbavuje prístupu k hlavnému kupujúcemu na trhu, co by mohlo viest k tomu, ze sa znízi jeho produkcia z nedostatku istoty, ze nájde alternatívnych kupujúcich za obdobné ceny. Na druhej strane zbavuje De Beers prístupu k produkcii spolocnosti Alrosa, co teda umozní iným kupujúcim mat väcsiu trznú silu pri ich rokovaniach so spolocnostou Alrosa a ulozit umelé ceny. 57 Rozhodnutie rovnako porusuje clánok 9 nariadenia c. 1/2003, clánok 82 ES a zásadu proporcionality. 58 Zalobca v tejto súvislosti najskôr uvádza, ze zásada proporcionality zakotvená v clánku 5 tretom odseku ES, ktorý stanovuje, ze Spolocenstvo ziadnou cinnostou neprekracuje rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie cielov tejto zmluvy, má podla Súdneho dvora za následok, ze zákonnost zákazu hospodárskej cinnosti je podriadená podmienke, ze zakazujúce opatrenia budú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom pokial sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané v pomere k sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [10]C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743, bod 93). 59 Zalobca je dalej toho názoru, ze sa táto zásada uplatní na rozhodnutia, ktorými Komisia uplatnuje clánok 9 nariadenia c. 1/2003. Právomoci zverené Komisii nariadením c. 1/2003 musia byt totiz spájané s povinnostou, ktorú má, a to dbat na uplatnovanie zásad zakotvených v clánkoch 81 ES a 82 ES. Ich pouzitie teda nemôze prekrocit to, co je nevyhnutné na zabezpecenie, aby nebola narusená hospodárska sútaz na vnútornom trhu. 60 V tejto súvislosti je irelevantné, ze záväzky, ktoré Komisia vyhlásila za záväzné, pôvodne ponúkli dotknuté podniky a ze ich ponuka prípadne prekracuje to, co je nevyhnutné na dodrzanie clánkov 81 ES a 82 ES. Dotknuté podniky totiz ponúkajú záväzky len s cielom reagovat na obavy, o ktorých ich informovala Komisia. Zostáva teda potrebné, aby záväzky, ktoré Komisia nakoniec vyhlásila za nevyhnutné, reagovali na obavy vyjadrené v rámci jej predbezného posúdenia bez toho, aby prekrocili to, co je primerané, nevyhnutné a najmenej obmedzujúce na zabezpecenie dodrzania pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Splnenie týchto poziadaviek je potrebné prinajmensom vtedy, ak ako v prejednávanej veci môze skutocnost vyhlásenia záväzkov za záväzné nepriaznivo ovplyvnit osobu, ktorej sa vec týka. 61 Zalobca je nakoniec toho názoru, ze Rozhodnutie v prejednávanej veci porusuje zásadu proporcionality. 62 Po prvé, Rozhodnutie nie je nevyhnutné na dosiahnutie ciela zákazu zneuzitia dominantného postavenia sledovaného clánkom 82 ES. Spolocné záväzky totiz Komisii ponúkli znízenie podielu rocnej produkcie spolocnosti Alrosa dodávanej De Beers z 50 % v roku 2005 na 18 % v roku 2010 a potom podla cien platných ku dnu uzavretia oznámenej dohody, a v skutocnosti na este nizsí neskorsí podiel s ohladom na jednej strane na ocakávané zvýsenie produkcie spolocnosti Alrosa a na druhej strane na ocakávané zvýsenie ceny surového diamantu. Podiel 50 % vsak Komisia vo vseobecnosti povazuje za postacujúci v jej skorsej rozhodovacej praxi týkajúcej sa dodávatela v dominantnom postavení, pricom v prejednávanej veci bol postacujúci omnoho nizsí podiel, nez je toto císlo. 63 Po druhé, Rozhodnutie spôsobuje neprimerané nevýhody vzhladom na ciel zachovania nenarusenej hospodárskej sútaze, ktorý je stanovený v clánku 82 ES. Úplne totiz zbavuje spolocnost Alrosa moznosti uzavriet zmluvu s De Beers, ktorú predtým mal. Vzhladom na obavy, ktoré vyjadrila Komisia, pokial ide o nebezpecenstvo uzavretia trhu, je vsak s ohladom na konkrétny význam tohto nebezpecenstva postacujúce zmenit a doplnit oznámenú dohodu spôsobom stanoveným v spolocných záväzkoch a v dôsledku toho obmedzit podiel rocnej produkcie spolocnosti Alrosa a podiel svetovej rocnej produkcie dodávanej De Beers na 18 % a 3,6 % trhu. Komisia vsak nijako v Rozhodnutí neurcila, v com túto menej obmedzujúcu moznost, ktorú jej dotknuté podniky navrhli, nebolo mozné prijat. 64 Po tretie, neprimeranost Rozhodnutia spôsobuje diskrimináciu v neprospech spolocnosti Alrosa, pretoze ostatní predávajúci môzu nadalej dodávat svoje surové diamanty De Beers v mnozstvách, ktoré v percentách svetovej rocnej produkcie sú okrem iného rovnaké alebo vyssie nez 3,6 % podla oznámenej dohody, tak ako bola zmenená a doplnená spolocnými záväzkami. 65 Podla Komisie nie sú zalobné dôvody, ktoré uvádza zalobca, dôvodné. 66 Najskôr pojem "príslusné podniky", ktorý je uvedený v prvej vete clánku 9 nariadenia c. 1/2003, sa týka podobne ako pojem "príslusná strana", ktorý je uvedený v iných ustanoveniach uvedeného nariadenia, osoby alebo prípade osôb, proti ktorej alebo ktorým bolo zacaté konanie, to znamená osôb, ktorým mozno pripísat dohodu alebo zosúladený postup v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP. V prejednávanej veci bola podnikom dotknutým konaním zacatým na základe ustanovení týkajúcich sa zneuzitia dominantného postavenia len De Beers. V dôsledku toho len De Beers mohol v tomto rámci predlozit záväzky, ktoré Komisia mohla vyhlásit za záväzné. 67 Okrem toho slová uvedené v druhej vete clánku 9 nariadenia c. 1/2003 mozno vykladat len tak, ze Komisii priznávajú právomoc, a nie povinnost, prijat rozhodnutia na dobu urcitú. 68 Rovnako tvrdí, ze Rozhodnutie v prvom rade neporusuje zmluvnú slobodu. Predovsetkým je nesprávne tvrdit, ze Rozhodnutie znamená zákaz zákonného konania. 69 Zmluvná sloboda je totiz obmedzená zákazom protisútazných postupov, ktoré sú uvedené v clánkoch 81 ES a 82 ES. V prejednávanej veci sa vsak dohoda, ktorá je chápaná v kontexte dlhodobého obchodného vztahu medzi spolocnostami Alrosa a De Beers, totiz podla predbezného posúdenia javila v rozpore s týmito ustanoveniami, rovnako ako iné typy obchodných vztahov, ktoré strany udrziavali v priebehu setrenia zacatého Komisiou, akými sú predaje ad hoc typu "willing buyer/willing seller". Komisia navyse k takému predbeznému posúdeniu nedospela len z dôvodu dominantného postavenia De Beers na nadväzujúcich trhoch, ako tvrdí zalobca, ale s ohladom na jeho dominantné postavenie na trhu produkcie a dodávania surových diamantov, ako je uvedené v odôvodneniach c. 23 a 24 Rozhodnutia. 70 Navyse Rozhodnutie neznamená zrusenie zmluvnej slobody spolocnosti Alrosa. Naopak, obmedzuje sa na to, ze vyhlasuje za záväzné individuálne záväzky De Beers, ktoré De Beers prijal na základe svojej vlastnej zmluvnej slobody ukoncit dohodu, ktorá ho viaze k spolocnosti Alrosa. Je úplne mozné, ze spolocnost Alrosa má záujem nahradit dohodou so svojím hlavným konkurentom nebezpecenstvo hospodárskej sútaze. Ani záujem, ktorý by prípadne mohol mat partner podniku v dominantnom postavení, zviazat sa s ním dohodou, ani iné okolnosti, ktoré sú charakteristické pre tohto partnera, by sa vsak podla judikatúry nemali zohladnit pri uplatnení clánku 82 ES (rozsudky Súdneho dvora Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, body 89 a 91; z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 71, a z 27. apríla 1994, Almelo, [11]C-393/92, Zb. s. I-1477, point 44; rozsudok Súdu prvého stupna z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [12]T-65/89, Zb. s. II-389, bod 68). 71 Komisia je dalej toho názoru, ze je nesprávne tvrdit, ze jej obavy neodôvodnovali prijatie individuálnych záväzkov spolocnosti De Beers. 72 Komisia aj napriek tomu, ze pripústa, ze je zvycajne nevyhnutné vykonat konkrétne preskúmanie úcinkov, ktoré môze mat postup uzavretia na hospodársku sútaz, uvádza, ze v prejednávanej veci by bola analýza, ktorá smeruje k urceniu, ci De Beers môze kupovat urcité mnozstvo surových diamantov od spolocnosti Alrosa bez toho, aby spôsobil úcinky uvedené v jej predbeznom posúdení, a prípadne aké je toto mnozstvo, velmi zlozitá. Takáto analýza nebola v kazdom prípade uzitocná v rozsahu, v akom s ohladom na ciel sledovaný v clánku 9 nariadenia c. 1/2003 Komisia mohla v takomto stave oprávnene prijat individuálne záväzky spolocnosti De Beers. Jej sluzby nakoniec stranám pocas správneho konania uz oznámili, ze do úvahy môze prichádzat úplné ukoncenie obchodného vztahu medzi spolocnostami Alrosa a De Beers. 73 Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, obavy Komisie sa neobmedzili na problém vylúcenia konkurentov alebo uzavretia trhu. Vztahovali sa naopak na celý obchodný vztah medzi spolocnostami Alrosa a De Beers s cielom spolocne regulovat prostredníctvom metód, ktoré neboli v súlade s obvyklou hospodárskou sútazou, objem, cenu a sortiment surových diamantov na svetovom trhu tak, aby sa z trhu odstránil nezávislý dodávatel, posilnila dominantná úloha De Beers na trhu a narusilo zachovanie a rozvoj hospodárskej sútaze, ako to vyplýva z odôvodnení c. 28, 30 a 32 Rozhodnutia. 74 Komisia nakoniec uvádza, ze zalobca nedôvodne tvrdí, ze vykonávanie Rozhodnutia má protisútazné úcinky. Je toho názoru, ze argumenty uvedené v tejto súvislosti sú irelevantné v rozsahu, v akom nesprávne povazujú spolocnost Alrosa za dodávatela De Beers, zatial co v skutocnosti je jeho konkurentom, a nie sú ani presvedcujúce z ekonomického hladiska, ani podlozené v zostávajúcej casti. 75 V druhom rade Komisia tvrdí, ze Rozhodnutie neporusuje zásadu proporcionality. 76 V tejto súvislosti najskôr uznáva uplatnitelnost zásady proporcionality na rozhodnutia, ktorými uplatnuje clánok 9 nariadenia c. 1/2003. 77 V tomto rozsahu je potrebné zohladnit vlastné osobitosti tohto ustanovenia. Na rozdiel od clánku 7 nariadenia c. 1/2003, ktorý Komisii umoznuje konstatovat existenciu porusenia, nariadit dotknutým stranám, aby ho ukoncili, a ulozit im akékolvek nápravne opatrenie strukturálnej povahy alebo v oblasti správania vrátane ukoncenia obchodných vztahov, ktoré sú v rozpore s pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, ju clánok 9 uvedeného nariadenia vedie, a to bez toho, aby sa vyjadrila k existencii porusenia, ku konstatovaniu, ze dôvody na konanie Komisie pominuli preto, lebo dotknuté podniky dobrovolne ponúkli záväzky reagujúce na jej obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze. 78 S ohladom na tieto skutocnosti sa nemusí rozhodnutie podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 zakladat na uvedení dôvodov, tak ako sa vyzaduje pre rozhodnutie podla clánku 7 uvedeného nariadenia, osobitne v prípade, ak sa zdá byt tazké vymedzit povahu alebo dosah záväzku nevyhnutného na úcely odstránenia obáv vyjadrených Komisiou, napríklad preto, ze konanie, o ktorom institúcia vyjadrila svoje obavy, je nové alebo specifické, ako je tomu v prejednávanej veci. Okrem toho uskutocnovanie ciela, ktorý sleduje clánok 9 nariadenia c. 1/2003, by bolo ohrozené, ak by výsledok preskúmania rozhodnutia na základe tohto ustanovenia závisel na posúdení iného, hypotetického rozhodnutia prijatého podla clánku 7 toho istého nariadenia. To by znamenalo, ze by Komisia rovnako musela vykonat posúdenie ako v prípade rozhodnutia podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003 a ze by sa teda vzdala casti nárastu úcinnosti, ktorú sa normotvorca snazil získat prostredníctvom clánku 9 tohto nariadenia. 79 Okrem toho pred prijatím ponúknutých záväzkov musí Komisia overit, ci dostatocným spôsobom reagujú na obavy uvedené v oblasti hospodárskej sútaze. Clánok 9 predstavuje nástroj uplatnenia v tomto kontexte. 80 Komisia uznáva, ze uplatnenie zásady proporcionality jej ukladá, aby odmietla zjavne neprimerané záväzky, avsak dodáva, ze v rozsahu, v akom sú záväzky dotknutým podnikom ponúknuté dobrovolne, je takýto prípad pravdepodobne výnimocný. V kazdom prípade nemôze mat povinnost vykonat súbezné posúdenie na úcely hypotetického rozhodnutia prijatého podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom by takéto súbezné posúdenie narusilo samotný ciel clánku 9 toho istého nariadenia, co sa týka úcinnosti postupov. 81 Dospieva k záveru, ze s ohladom na ciel a systematiku clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a bez toho, aby toto ustanovenie bolo zbavené svojej uzitocnosti, by sa súdne preskúmanie uplatnitelné na rozhodnutia, ktoré ho vykonávajú, malo obmedzit na overenie neexistencie zjavného porusenia zásady proporcionality a vseobecnejsie, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia pri zlozitom hospodárskom posúdení smerujúcom k vymedzeniu, ci záväzky, ktoré ponúkajú dotknuté podniky, reagujú na obavy vyjadrené v rámci predbezného posúdenia. 82 Komisia dalej tvrdí, ze Rozhodnutie v prejednávanej veci nie je neprimerané, a najmä neoprávnene neposkodzuje legitímne obchodné záujmy spolocnosti Alrosa. 83 Po prvé, zalobca nedôvodne tvrdí, ze Rozhodnutie islo nad rámec toho, co bolo nevyhnutné, ked vyhlasuje individuálne záväzky De Beers za záväzné. Je totiz nesprávne tvrdit, ze oznámená dohoda vyhradzovala len polovicu rocnej produkcie spolocnosti Alrosa pre De Beers v rozsahu, v akom bola druhá polovica v kazdom prípade vyhradená pre ruský trh a v akom oznámená dohoda teda vo svojom pôvodnom znení pokrývala celú rocnú produkciu urcenú pre svetový trh, a potom 36 %, ak by spolocné záväzky boli vyhlásené za záväzné. Tieto percentá by sa okrem toho nemali chápat izolovane, ale v kontexte obchodného vztahu existujúceho uz priblizne polstorocie na úcely spolocnej regulácie produkcie a cien. S ohladom na tieto skutocnosti tak v prvom rade Komisia vyjadrila obavy, pokial ide o kontrolu trhu zo strany De Beers a nemoznost spolocnosti Alrosa mu plne konkurovat; v druhom rade zúcastnené tretie strany potvrdili, ze bolo nevyhnutné ukoncit obchodný vztah existujúci medzi týmito spolocnostami; a v tretom rade De Beers jednostranne takéto záväzky ponúkol, a odstránil tak akékolvek mozné obavy. Komisia rovnako tvrdí, ze zákaz transakcií prostredníctvom verejných sútazí je odôvodnený s ohladom na skorsie postupy spolocností Alrosa a De Beers pri predajoch ad hoc typu "willing buyer/willing seller". Zalobca v kazdom prípade nijako nepreukázal, v com by menej obmedzujúce záväzky, ako sú spolocné záväzky, ktoré boli predtým ponúknuté Komisii, mohli postacovat. 84 Po druhé, zalobca nedôvodne tvrdí, ze Rozhodnutie mu spôsobilo neprimerané nevýhody vo vztahu k sledovanému cielu. Komisia totiz nálezite zohladnila jeho záujmy, ked mu umoznila predlozit pripomienky týkajúce sa individuálnych záväzkov De Beers, a ked stanovila prechodnú fázu urcenú na to, aby mu umoznila zaviest systém alternatívnej distribúcie. Okrem toho samotná spolocnost Alrosa v septembri 2003 predlozila Komisii záväzky stanovujúce úplné a definitívne ukoncenie jeho obchodných vztahov s De Beers. Nakoniec nemoznost spolocnosti Alrosa uzavriet na konci tejto prechodnej fázy zmluvu s De Beers nie je definitívna, pretoze konanie mozno vzdy obnovit na základe clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 85 Po tretie zalobca nedôvodne tvrdí, ze Rozhodnutie zakladá voci nemu diskrimináciu v rozsahu, v akom sa jeho postavenie voci De Beers odlisuje od postavenia iných dodávatelov na jednej strane z dôvodu jeho postavenia ako hlavného konkurenta tohto podniku v dominantnom postavení a na druhej strane z dôvodu obchodného vztahu, ktorý s naposledy uvedeným podnikom dlhodobo udrzuje. Posúdenie Súdom prvého stupna -- O právomociach zverených Komisii na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 86 Zo samotného znenia clánku 9 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze Komisia môze prostredníctvom rozhodnutia vyhlásit záväzky ponúknuté dotknutými podnikmi za záväzné, ak môzu reagovat na obavy vyjadrené v jej predbeznom posúdení. Kedze ponuky, ktoré predlozili podniky, nemajú samy osebe záväzný právny úcinok, právne následky pre podniky má len rozhodnutie Komisie prijaté na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003. 87 Kedze úcinkom tohto rozhodnutia je ukoncenie konania, ktorého predmetom je zistit a sankcionovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, nemozno ho povazovat za samotné prijatie návrhu, ktorý volne formuloval obchodný partner, Komisiou, ale predstavuje záväzné opatrenie ukoncujúce situáciu porusenia alebo potencionálneho porusenia, pri ktorého prílezitosti Komisia vykonáva vsetky oprávnenia, ktoré jej zverujú clánky 81 ES a 82 ES, s výhradou tejto jedinej osobitnosti, ze predlozenie ponúk záväzkov dotknutými podnikmi ju zbavuje nutnosti pokracovat v regulacnom postupe ulozenom na základe clánku 85 ES, a najmä preukázat porusenie. 88 Tým, ze sa v rozhodnutí prijatom na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 vyhlasuje dané konanie subjektu voci tretím stranám za záväzné, môze nepriamo obsahovat právne úcinky erga omnes, ktoré by dotknutý podnik nebol sám osebe schopný vytvorit; Komisia je teda jeho jediným autorom od okamihu, ked ustanovila záväznost záväzkov, ktoré ponúkol dotknutý podnik, a sama teda za ne nesie zodpovednost. Nie je totiz ziadnym spôsobom povinná zohladnit, a a fortiori zohladnit ako také, ponuky záväzkov, ktoré jej dotknuté podniky predkladajú. 89 Aj ked nariadenie c. 1/2003 nedefinuje pojem "príslusný podnik", z jeho ustanovení vyplýva, ze táto kvalifikácia sa týka podnikov, ktorým sa pripisuje dotknuté správanie a ktoré môzu byt sankcionované na jeho základe. 90 V konaní zacatom na základe clánku 82 ES je teda v zásade dotknutý podnik, ktorý sa nachádza v dominantnom postavení a ktorého správanie môze predstavovat zneuzitie. Ak by mal prevazovat výklad, podla ktorého musia byt vsetky podniky, ktoré môzu byt ovplyvnené záväzkami týkajúcimi sa správania, ktorých cielom je ukoncenie konstatovaného alebo zamýslaného zneuzitia, spojené s ponukou záväzkov ako dotknuté podniky, vyplývala by z toho praktická nemoznost pouzit clánok 9 nariadenia c. 1/2003 vo väcsine situácií, ktorých sa týka clánok 82 ES. 91 Pokial ide o dobu platnosti rozhodnutia, v ktorom sú záväzky vyhlásené za záväzné, je potrebné poznamenat, ze aj ked clánok 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze takéto rozhodnutie mozno prijat na dobu urcitú, neukladá to vsak. Konecné znenie clánku 9 nariadenia c. 1/2003 sa v tomto smere odlisuje, ako to Komisia správne zdôraznuje, od znenia uvedeného v stádiu návrhu Komisie týkajúceho sa nariadenia Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] [KOM (2000) 582 v konecnom znení], ktoré stanovovalo, ze takéto rozhodnutie "je prijaté na dobu urcitú". Ziadny zásadný dôvod teda Komisii nezakazuje, aby vyhlásila zákazky za záväzné na dobu neurcitú. 92 Okrem toho, aj ked clánok 9 nariadenia c. 1/2003 neuvádza, na rozdiel od jeho clánku 7 ods. 1, zásadu proporcionality, jej dodrziavanie je Komisii ulozené, ak prijíma rozhodnutia na tomto základe. Zásadu proporcionality totiz ustálená judikatúra uznáva ako vseobecnú zásadu práva Spolocenstva (rozsudok Fedesa a i., uz citovaný, bod 13). 93 Odôvodnenie c. 34 nariadenia c. 1/2003 okrem toho stanovuje, ze "v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality stanovenými v clánku 5 [ES] nejde toto nariadenia nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cielov, co má umoznit úcinnejsie uplatnovanie sútazných pravidiel spolocenstva". 94 Komisia vo svojich pripomienkach uznáva uplatnitelnost zásady proporcionality na rozhodnutia prijaté podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003. Je vsak toho názoru, ze táto zásada sa nemôze rovnakých spôsobom uplatnovat v rámci clánku 7 ods. 1 a v rámci clánku 9 ods. 1 uvedeného nariadenia. 95 Súd prvého stupna v tejto súvislosti v prvom rade konstatuje, ze ciel clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 je rovnaký ako ciel sledovaný v jeho clánku 9 ods. 1 a zodpovedá hlavnému cielu nariadenia c. 1/2003, ktorým je zabezpecit úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sú stanovené v Zmluve. 96 Na dosiahnutie tohto ciela disponuje Komisia volnou úvahou pri výbere, ktorý jej ponúka nariadenie c. 1/2003, a to bud vyhlásit záväzky ponúknuté dotknutými podnikmi za záväzné a prijat rozhodnutie na základe jeho clánku 9, alebo postupovat podla clánku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktoré vyzaduje zistenie porusenia. 97 Existencia tejto volnej úvahy, pokial ide o volbu postupu, vsak Komisiu nezbavuje povinnosti dodrziavat zásadu proporcionality, ak sa rozhodne vyhlásit záväzky ponúknuté na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 za záväzné. 98 V druhom rade podla ustálenej judikatúry v tejto oblasti zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. júna 1997, Air Inter/Komisia, [13]T-260/94, Zb. s. II-997, bod 144, a Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný, bod 201), pricom pokial sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k tomu najmenej obmedzujúcemu, pricom spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovanému cielu (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1989, Schräder, 265/87, Zb. s. 2237, bod 21, a z 9. marca 2006, Zuid-Hollandse Milieufederatie a Natuur en Milieu, [14]C-174/05, Zb. s. I-2443, bod 28). 99 Skúmanie primeranosti opatrenia je teda objektívnym skúmaním, pricom primeranost a nevyhnutnost napadnutého rozhodnutia sa musí posúdit vo vztahu k cielu, ktorý institúcia sleduje. Rozhodnutia prijaté na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003 majú za ciel ukoncit konstatované porusenie; rozhodnutia prijaté podla clánku 9 tohto nariadenia majú za ciel reagovat na obavy vyjadrené Komisiou v rámci jej predbezného posúdenia, ktoré odôvodnujú, aby zamýslala prijat rozhodnutie vyzadujúce ukoncenie porusenia. 100 V prípade uplatnenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 musí Komisia konstatovat existenciu porusenia, co vyzaduje presnú definíciu relevantného trhu a prípadne zneuzitia pripísaného dotknutému podniku. Komisia v rámci clánku 9 ods. 1 toho istého nariadenia nepochybne nemá povinnost formálne preukázat existenciu porusenia, ako je nakoniec uvedené v odôvodnení c. 13 nariadenia c. 1/2003, musí vsak preukázat skutocnost obáv v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré odôvodnovali, ze zamýsla prijat rozhodnutie na základe clánkov 81 ES a 82 ES, a ktoré umoznujú, aby dotknutému podniku ulozila dodrziavat urcité záväzky, co predpokladá analýzu trhu a identifikáciu zamýslaného porusenia, ktoré sú menej definitívne nez v rámci uplatnenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, aj ked musí byt postacujúce na umoznenie preskúmania primeranosti záväzku. 101 Je totiz v rozpore so systematikou nariadenia c. 1/2003, aby sa rozhodnutie, ktoré by sa na základe clánku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia malo povazovat za neprimerané vo vztahu k zistenému poruseniu, mohlo prijat postupom stanoveným v clánku 9 ods. 1 vo forme záväzku vyhláseného za záväzný z dôvodu, ze porusenie sa nemusí v tomto rámci formálne preukázat. 102 Na základe clánku 3 nariadenia c. 17 sa uz rozhodlo, ze povinnosti ulozené podnikom, aby ukoncili porusenie práva hospodárskej sútaze, nesmú prekrocit hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, teda obnovenie zákonnosti vo vztahu k pravidlám, ktoré boli v prejednávanej veci porusené (rozsudok RTE a ITP/Komisia, uz citovaný, bod 93). Rovnaký výklad je nutný, pokial ide o clánok 7 ods. 1 prvú vetu nariadenia c. 1/2003, ktorého znenie je velmi blízke zneniu clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17. 103 Z toho vyplýva, ze Komisia môze bez toho, aby prekrocila právomoci, ktoré sú jej ulozené tak pravidlami hospodárskej sútaze Zmluvy ES, ako aj nariadením c. 1/2003, prijat na základe clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia rozhodnutie o absolútnom zákaze akéhokolvek budúceho obchodného vztahu medzi dvomi podnikmi len vtedy, ak je takéto rozhodnutie nevyhnutné na obnovenie stavu existujúceho pred porusením (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, [15]T-24/90, Zb. s. II-2223, body 51 a 52). 104 Ziadna relevantná úvaha zalozená na rozdielnosti medzi clánkami 7 a 9 nariadenia c. 1/2003 neumoznuje dospiet k inému záveru, co sa týka hraníc, ktoré sú ulozené pre moznost Komisie vydat záväzné opatrenia na základe clánku 9 ods. 1 uvedeného nariadenia. 105 V tretom rade dobrovolnost záväzkov rovnako nezbavuje Komisiu povinnosti dodrziavat zásadu proporcionality, pretoze sú záväzné az na základe rozhodnutia Komisie. Skutocnost, ze podnik je z dôvodov, ktoré sa týkajú len jeho, toho názoru, ze je vhodné v danom okamihu predlozit urcité záväzky, neznamená, ze tieto záväzky sú z toho dôvodu nevyhnutné. 106 Pokial ide o skorsie nariadenie c. 17, Súdny dvor nakoniec rozhodol, ze za urcitých okolností sa môzu povinnosti, ktoré úcastníkom konania zakladá záväzok, povazovat za príkazy ukoncenia porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [16]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 181). Súdny dvor totiz rozhodol, ze prijatím takéhoto záväzku sa dotknuté podniky z dôvodov, ktoré sú im vlastné, obmedzujú na súhlas s rozhodnutím, ktoré má Komisia právomoc prijat jednostranne (rozsudok Ahlström Osakeyhtiö a i., uz citovaný, bod 181). 107 Okolnost, ze záväzky sú ponúknuté podnikom, teda neobmedzuje preskúmanie, ktoré Súd prvého stupna vykonáva pri dôvodnosti rozhodnutia Komisie vyhlásit ich za záväzné. 108 Nakoniec stupen preskúmania Súdom prvého stupna týkajúceho sa analýz vykonaných Komisiou na základe pravidiel hospodárskej sútaze Zmluvy závisí na existencii volnej úvahy, ktorá je základom kazdého rozhodnutia, odôvodnenej zlozitostou noriem hospodárskeho charakteru, ktoré sa majú vykonat. Vzhladom na dopad rozhodnutí prijatých na základe clánkov 81 ES a 82 ES o základných hospodárskych slobodách zarucených Zmluvou prípad obmedzeného preskúmania sa musí vyhradit pre prípady, v ktorých sa napadnuté rozhodnutie opiera o zlozité ekonomické posúdenie, okrem oblastí, ako je oblast koncentrácií, v ktorej je existencia volnej úvahy podstatná pre výkon právomocí regulacnej institúcie (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, body 38 az 40). 109 Je nepochybné, ze v oblasti kontroly koncentrácií ustálená judikatúra stanovuje, ze Komisia má sirokú mieru volnej úvahy pri posudzovaní nevyhnutnosti získat záväzky na odstránenie váznych pochybností, ktoré operácia vyvoláva (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, ARD/Komisia, [17]T-158/00, Zb. s. II-3825, body 328 a 329). Preskúmanie obmedzené na zjavnú nesprávnost, ktoré Súd prvého stupna vykonáva v tejto oblasti, je odôvodnené budúcim charakterom hospodárskej analýzy uskutocnenej Komisiou, aby mohla dospiet k záveru, ze dotknutá operácia nezalozí alebo neposilní dominantné postavenie (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, [18]T-102/96, Zb. s. II-753, bod 163). 110 Naopak, analýza, ktorú Komisia musí vykonat v rámci konania zacatého na základe nariadenia c. 1/2003, sa týka, nech ide o rozhodnutie prijaté na základe clánku 7 ods. 1 alebo clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, existujúcich postupov. Táto okolnost zjavne nevylucuje, aby sa vyzadovali zlozité hospodárske posúdenia, avsak neumoznuje, aby v prípade ich neexistencie preskúmanie, ktoré Súd prvého stupna vykonáva v prípade rozhodnutia Komisie, bolo v kazdom prípade obmedzené na zjavne nesprávne posúdenie. 111 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Súdu prvého stupna v prejednávanej veci prislúcha overit, ci opatrenia vyhlásené v Rozhodnutí za záväzné, boli primerané a nevyhnutné na ukoncenie zneuzitia identifikovaného v rámci predbezného posúdenia Komisie. -- O súlade Rozhodnutia so zásadou proporcionality 112 Podla ustálenej judikatúry zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom pokial sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané v pomere k sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora Fedesa a i., uz citovaný, bod 13, a zo 14. júla 2005, Holandsko/Komisia, [19]C-180/00, Zb. s. I-6603, bod 103). 113 Ciel sledovaný Komisiou pri prijatí Rozhodnutia sa musí nájst v predbeznom posúdení, obsiahnutom v oznámení o výhradách, zaslanom De Beers na základe clánku 82 ES. Podla neho oznámená dohoda bráni spolocnosti Alrosa, aby zasiahol ako nezávislý dodávatel na trhu surových diamantov, a eliminuje takto zdroj zásobovania pre potencionálnych zákazníkov. Komisia je teda toho názoru, ze oznámená dohoda je dohodou, ktorá vedie k výhradnej distribúcii v prospech De Beers a ktorá potencionálne zakladá zneuzitie dominantného postavenia. 114 Z toho vyplýva, ze zneuzitie uvedené v rámci predbezného posúdenia Komisie je zalozené oznámenou dohodou, ktorej uzavretie zo strany De Beers sa povazuje za zneuzitie jeho dominantného postavenia. Za týchto okolností by sa mohlo uviest, ze samotná skutocnost, ze sa stranám neumozní túto dohodu vykonat, by bola v rámci konania zacatého na základe clánku 81 ES na ukoncenie prípadného zneuzitia postacujúca. 115 V kazdom prípade, aj ked sa ciele uvedené v oznámení o výhradách na základe clánku 82 ES týkajú len oznámenej dohody, mozno uviest, ze obavy vyjadrené Komisiou v Rozhodnutí sa rovnako týkajú situácie uvedenej v oznámenej dohode, teda presnejsie existencie historických vztahov medzi stranami, ktorých pokracovanie oznámená dohoda zabezpecuje. 116 Bod 28 Rozhodnutia teda uvádza: "... skúmané postupy, ktoré sú problematické s ohladom na dominantné postavenie a vedúcu úlohu De Beers na trhu, spocívajú v obchodnom vztahu medzi touto spolocnostou a jej najvýznamnejsím konkurentom, ktorým je spolocnost Alrosa, s ohladom na jeho historický kontext. Z vysetrovania Komisie vyplýva, ze spolocnosti De Beers a Alrosa vytvorili dlhodobé obchodné vztahy takým spôsobom, aby vzájomne regulovali objem, sortiment a ceny surových diamantov predávaných na svetovom trhu. Základ súcasných nákupov je zjavne stále rovnaký a je jedným zo základných prvkov vedúcej úlohy De Beers na trhu." 117 Je teda mozné zastávat názor, ze oznámená dohoda sa v rámci predbezného posúdenia povazovala za zdroj obáv Komisie v oblasti hospodárskej sútaze nielen ako taká, co by robilo neprimeraným akékolvek pouzitie clánku 82 ES, ale preto, lebo posilnuje a zachováva skôr existujúce obchodné vztahy, ktoré sú samy osebe povazované za zneuzívajúce. 118 Podla bodu 46 Rozhodnutia sa prvý dôvod obáv Komisie voci postupom skúmaným v konaní podla clánku 82 ES "týkal skutocnosti, ze De Beers mohol posilnit alebo zachovat svoje dominantné postavenie znízením prístupu k alternatívnemu zdroju zásobovania surovými diamantmi pre potencionálnych zákazníkov a zabránením druhému konkurentovi [spolocnosti Alrosa] plne mu konkurovat". 119 Ciel, ktorý Komisia sledovala vyhlásením záväzkov De Beers za záväzné, bolo teda ukoncenie postupov, ktoré spolocnosti Alrosa bránia stat sa skutocným konkurentom na relevantnom trhu a otvorit prístup tretích strán k alternatívnemu zdroju zásobovania. 120 Nevyhnutnost Rozhodnutia sa teda musí posúdit s ohladom na tieto dva ciele. 121 Z bodu 47 Rozhodnutia vyplýva, ze individuálne záväzky De Beers boli postacujúce, aby reagovali na obavy vyjadrené v rámci predbezného posúdenia Komisie, co zalobca nespochybnuje. Je teda dalej potrebné preskúmat, ci individuálne záväzky De Beers, ktoré boli v Rozhodnutí vyhlásené za záväzné, rovnako splnujú kritérium nevyhnutnosti, aj ked záver Rozhodnutia sa týmto aspektom primeranosti opatrenia nezaoberá. 122 V tejto súvislosti, ako bolo uvedené vyssie, sa súdne preskúmanie aktov Komisie obsahujúcich zlozité hospodárske posúdenia obmedzuje na overenie toho, ci boli dodrzané procesné pravidlá a pravidlá týkajúce sa odôvodnenia, ako aj na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 279). 123 Aby Súd prvého stupna mohol v prejednávanej veci vykonat len preskúmanie obmedzené na primeranost Rozhodnutia, bolo by potrebné, aby bol schopný konstatovat, ze Komisia svoje posúdenie uskutocnila na základe zlozitej hospodárskej analýzy, ktorá jej umoznila dospiet k záveru, ze záväzky vyhlásené za záväzné boli nevyhnutné na reagovanie na obavy vyjadrené v jej predbeznom posúdení. 124 Komisia vsak tak vo svojom vyjadrení k zalobe, ako aj na pojednávaní uviedla, ze mohla existovat sedá zóna medzi spolocnými záväzkami a individuálnymi záväzkami De Beers, avsak ze identifikácia alternatívnych riesení k záväzkom vyhláseným za záväzné by predpokladala zlozité hospodárske posúdenie, ktoré má clánok 9 nariadenia c. 1/2003 vylúcit. Komisia rovnako tvrdila, ze s ohladom na zlozitost vymedzenia alternatívnych riesení dospela k záveru, ze úplný zákaz bol jediným primeraným riesením v reakcii na jej pôvodné obavy. 125 Z toho vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci neuskutocnila zlozitú hospodársku analýzu, ktorá odôvodnuje, aby Súd prvého stupna obmedzil svoje preskúmanie Rozhodnutia, a ze zakladá svoju poziadavku obmedzeného preskúmania na samotnej osobitnosti clánku 9 nariadenia c. 1/2003. Ako vsak bolo uvedené v bode 100 tohto rozsudku, aj ked clánok 9 Komisii neukladá predlozit dôkaz porusenia, ktorého sa konanie týka, nezbavuje ju povinnosti zhromazdit dostatocné prvky analýzy, aby sa umoznilo úcinné súdne preskúmanie proporcionality prijatého opatrenia. 126 Súd prvého stupna v kazdom prípade konstatuje, ze Rozhodnutie je postihnuté nesprávnym posúdením, ktoré je nakoniec zjavné. Z okolnosti prejednávanej veci totiz zjavne vyplýva, ze na dosiahnutie ciela sledovaného Rozhodnutím, boli mozné iné, menej obmedzujúce riesenia nez trvalý zákaz transakcií medzi spolocnostami De Beers a Alrosa, ze ich vymedzenie nebolo mimoriadne technicky zlozité a ze sa Komisia nemohla zbavit povinnost ich preskúmat. 127 Súd prvého stupna v tejto súvislosti v prvom rade pripomína, ze podla ustálenej judikatúry je pre podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu skutocnost viazat kupujúcich - aj ked na ich ziadost - povinnostou alebo slubom zásobit sa úplne alebo, pokial ide o podstatnú cast ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES (rozsudok Hoffmann-Laroche/Komisia, uz citovaný, bod 89). Táto judikatúra, ktorá sa uplatnuje na kupujúceho v dominantnom postavení, znamená, ze skutocnost, co sa týka De Beers, ze ide o rezervovanie celej produkcie spolocnosti Alrosa vyvázanej mimo SNS aj v prípade súhlasu spolocnosti Alrosa, môze predstavovat zneuzitie v rámci ich vztahov. 128 Na prvý pohlad by teda najprimeranejsím riesením pre ukoncenie takto charakterizovaného zneuzitia bolo zakázat stranám uzavriet akúkolvek dohodu umoznujúcu De Beers vyhradit si celkovú alebo podstatnú cast produkcie spolocnosti Alrosa vyvezenej mimo SNS, aby sa spolocnost Alrosa opät stala nezávislou na trhu a aby sa zarucil prístup tretích strán k alternatívnemu zdroju zásobovania bez toho, aby bolo nevyhnutné zakázat akýkolvek nákup diamantov produkovaných spolocnostou Alrosa zo strany De Beers. 129 V druhom rade spolocné záväzky navrhli spolocnosti De Beers a Alrosa v decembri 2004 a Komisia nevysvetlila, v com neboli schopné reagovat na obavy vyjadrené v rámci jej predbezného posúdenia. 130 Je nepochybné, ze Komisia nie je nikdy na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 povinná rozhodnút, ze vyhlási záväzky za záväzné namiesto toho, aby konala podla clánku 7 toho istého nariadenia. Neprislúcha jej teda uviest dôvody, pre ktoré sa jej nezdá vhodné, aby boli záväzky vyhlásené za záväzné tak, aby ukoncila konanie. 131 Dodrziavanie zásady proporcionality vsak od institúcie vyzaduje, ak existujú menej obmedzujúce opatrenia nez opatrenia, ktoré zamýsla vyhlásit za záväzné, a ak sú jej známe, aby preskúmala ich moznost reagovat na obavy, ktoré odôvodnujú jej konanie predtým, nez zvolí, ak sa tieto opatrenia nejavia ako vhodné, viac obmedzujúcu formu. 132 Spolocné záväzky, ktoré v decembri 2004 navrhli spolocnosti De Beers a Alrosa a ktoré Komisia nepochybne nemala procesnú povinnost zohladnit ani vo svojom rozhodnutí, ani vo svojom odôvodnení, vsak predstavovali menej obmedzujúce opatrenie, nez je opatrenie, ktoré rozhodla vyhlásit za záväzné a ktorého preskúmanie je v tomto smere relevantné na základe preskúmania proporcionality. 133 Spolocné záväzky sa vsak v rozsahu, v akom na jednej strane postupne umoznujú prístup tretích strán k produkcii spolocnosti Alrosa a na druhej strane ponechávajú spolocnosti Alrosa nevyhnutný cas rozvinút svoj vlastný systém distribúcie surových diamantov, teda stat sa skutocným konkurentom De Beers, mohli na prvý pohlad zdat vhodné, aby reagovali na obavy vyjadrené Komisiou. 134 Súd prvého stupna totiz konstatuje, ze spolocné záväzky stanovovali na obdobie rokov 2005 - 2009 podstatné znízenie mnozstva diamantov vyhradených spolocnostou Alrosa pre De Beers, kedze sa znízilo z hodnoty 700 miliónov USD v roku 2005 na hodnotu 275 miliónov USD od roku 2009. Spolocnost Alrosa by teda od roku 2009 dodávala De Beers len 35 % mnozstva diamantov, ktoré mu predala v roku 2004. De Beers teda mohol tazko ovplyvnovat ceny stanovené spolocnostou Alrosa v rozsahu, v akom by sa viac nez dve tretiny diamantov vyvezených spolocnostou Alrosa mimo SNS predali za cenu vymedzenú na rokovaniach s tretími stranami. Za predpokladu, ze by si teda spolocnosti De Beers a Alrosa zelali koordinovat svoje cenové politiky, vykonávanie takejto koordinácie by bolo tazko predstavitelné v rozsahu, v akom by sa spolocnost Alrosa vzhladom na odmietnutie tretích strán kupovat za cenu dohodnutú týmito dvomi podnikmi nemohla obrátit na De Beers, aby predala nepredanú zásobu. Spolocné záväzky by teda tretím stranám umoznili úcinný prístup k alternatívnemu a nezávislému zdroju zásobovania. 135 Postupné znizovanie mnozstva predávaného De Beers v priebehu piatich rokov, s obmedzením predajov na maximálnu hodnotu 275 miliónov USD od roku 2009 by rovnako spolocnosti Alrosa umoznilo zaviest svoj systém distribúcie mimo SNS, bez ktorého sa nemohol stat skutocným konkurentom De Beers. Súd prvého stupna vsak poznamenáva, ze Komisia v bode 47 Rozhodnutia uvádza, ze prechodné obdobie od roku 2006 do roku 2008, teda tri roky, bolo nevyhnutné, aby spolocnost Alrosa zaviedla "konkurencný systém distribúcie pre mnozstvá diamantov, ktoré predtým predával De Beers". Komisia vsak nevysvetluje, ako by takéto obdobie mohlo byt na tento úcel postacujúce, zatial co spolocnost Alrosa v septembri 2003 informoval Komisiu, ze potrebuje obdobie ôsmich rokov, aby zaviedol systém úcinnej distribúcie, a ze zastáva názor, ze by mohol ukoncit akýkolvek predaj surových diamantov De Beers az od roku 2012, ako vyplýva z dokumentov predlozených v prílohe k zalobe. 136 Okrem iného mozno poznamenat, ze Komisia 3. júna 2005, t. j. v den uverejnenia oznámenia týkajúceho sa spolocných záväzkov v Úradnom vestníku Európskej únie, zamýslala, s výhradou výsledkov prieskumu trhu, vyhlásit uvedené záväzky za záväzné. Komisia bola teda toho názoru, ze tieto záväzky na prvý pohlad reagovali na obavy, ktorá vyjadrila v rámci svojho predbezného posúdenia. 137 V tretom rade aj za predpokladu, ze spolocné záväzky nemohli reagovat na pôvodné obavy Komisie, mohlo problémy hospodárskej sútaze uvedené v oznámenej dohode rovnako vyriesit ich prispôsobenie bez toho, aby bolo nevyhnutné ulozit stranám, aby od roku 2009 definitívne ukoncili akýkolvek obchodný vztah. 138 Mohla sa najmä prijat úprava navrhovaná zalobcom v jeho liste adresovanom Komisii 6. februára 2006, ktorá spocíva v tom, ze sa zalobcovi umozní predat De Beers prostredníctvom drazieb diamanty v maximálnej rocnej hodnote 275 miliónov USD. Takáto úprava by na jednej strane umoznila tretím stranám mat úplný prístup k produkcii spolocnosti Alrosa a na druhej strane spolocnosti Alrosa pokracovat v predaji obmedzeného mnozstva najväcsiemu kupujúcemu na trhu na základe ad hoc. 139 Komisia nepochybne nemôze nahradit strany, aby zmenila a doplnila záväzky, ktoré tieto strany navrhujú na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 takým spôsobom, aby tieto záväzky reagovali na obavy uvedené v rámci jej predbezného posúdenia. Nic jej vsak nezakazuje vyhlásit navrhnuté záväzky za záväzné len scasti alebo vo vymedzenom rozsahu. Okrem iného sa zdá, ze Komisia v prejednávanej veci stranám na stretnutí, ktoré sa konalo 27. októbra 2005, navrhla zmeny spolocných záväzkov. Pri tejto prílezitosti im totiz oznámila svoj úmysel prijat rozhodnutie zalozené na clánku 7 nariadenia c. 1/2003, ktoré by im od roku 2009 zakázalo akýkolvek obchodný vztah, pokial nenavrhnú záväzky v tomto zmysle pred koncom novembra 2005. 140 Komisia vsak nemôze stranám legálne navrhovat, aby jej predlozili záväzky prekracujúce rámec rozhodnutia, ktoré by mohla prijat na základe clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. V prejednávanej veci by vsak rozhodnutie prijaté na základe uvedeného clánku 7 ods. 1, ktoré ukladá De Beers ukoncit od roku 2009 na dobu neurcitú akýkolvek priamy alebo nepriamy obchodný vztah so spolocnostou Alrosa, zjavne prekrocilo rámec toho, co Komisia mohla ulozit pri dodrzaní zásady proporcionality s ohladom na sledovaný ciel. 141 Len výnimocné okolnosti, ktoré neboli v Rozhodnutiu uvedené a ktoré nie sú zo spisu zrejmé, môzu totiz odôvodnit, aby rozhodnutie prijaté na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 podnikom absolútne a definitívne zakazovalo nadviazat zmluvné vztahy. V prípade kolektívneho dominantného postavenia dotknutých podnikov nemozno nepochybne vylúcit, aby samotný zákaz akejkolvek transakcie medzi nimi bol jediným spôsobom predchádzania zneuzitia. Aj ked vsak Komisia v oznámení o výhradách, ktoré bolo oznámené stranám na základe clánku 81 ES, uviedla, ze by medzi spolocnostami Alrosa a De Beers mohol existovat oligopol, analýza uvedená v Rozhodnutí je zalozená len na dominantnom postavení De Beers, a nie na prípadnom kolektívnom dominantnom postavení dvoch týchto podnikov. Komisia tak vo svojom vyjadrení k zalobe, ako aj na pojednávaní potvrdila, ze Rozhodnutie malo byt takto chápané. 142 Okrem toho porovnanie, ktoré Komisia vykonala medzi záväzkami navrhovanými zalobcom v septembri 2003, spolocnými záväzkami a záväzkami vyhlásenými za záväzné, nemôze postacovat na preukázanie nevyhnutnosti týchto naposledy uvedených záväzkov, pokial nevyhnutnost zákazu, o ktorom bolo rozhodnuté v prejednávanej veci vo forme záväzkov vyhlásených za záväzné, sa musí posúdit objektívne vzhladom na ciel, ktorý Komisia sleduje. 143 Pokial ide o záväzky navrhnuté zalobcom v septembri 2003, o ktoré sa Komisia opiera, aby odôvodnila primeranost opatrenia, ich úmyslom nepochybne bolo úplné ukoncenie obchodných vztahov s De Beers, a to na neobmedzenú dobu. Súd prvého stupna vsak na jednej strane konstatuje, ze tieto záväzky stanovovali takéto ukoncenie obchodných vztahov od roku 2013 a nie od roku 2009, co spolocnosti Alrosa ponechávalo dalsie styri roky, aby rozvinul systém distribúcie mimo SNS, co by mu umoznilo predat objem surových diamantov, ktorý predtým predával De Beers. Zavedenie takéhoto systému bolo zjavne nevyhnutné, aby sa tretím stranám umoznil prístup k produkcii spolocnosti Alrosa a aby spolocnost Alrosa mohla plne konkurovat De Beers. Na druhej strane spolocnost Alrosa tieto záväzky odvolala z dôvodu, ze neboli z ekonomického hladiska rentabilné. Nakoniec skutocnost, ze podnik v danom okamihu ponúkol záväzky z dôvodov, ktoré sú mu vlastné, neumoznuje na ich základe predpokladat primeranost a nezbavuje Komisiu povinnosti preverit ich vhodnost a nevyhnutnost vo vztahu k sledovanému cielu. Okolnost, ze spolocnost Alrosa v septembri 2003 navrhla urcité záväzky, teda nemá dopad na zákonnost Rozhodnutia. 144 Pokial ide o spolocné záväzky navrhované stranami v decembri 2004, Komisia ich povazuje za nedostatocné z dôvodu, ze ak by De Beers bolo povolené pokracovat v nákupe surových diamantov od spolocnosti Alrosa v hodnote 275 miliónov USD za rok, mohlo by to spolocnosti Alrosa zabránit konkurovat mu v rozsahu, v akom zostávajúce dve tretiny jej produkcie urcené na vývoz by jej tazko umoznovali ponúknut pravidelné dodávky sirokej skály diamantov. Komisia okrem toho zastáva názor, ze De Beers by mohol pokracovat vo vyuzívaní diamantov od spolocnosti Alrosa, aby zabezpecil svoju vedúcu úlohu na trhu. 145 Súd prvého stupna vsak konstatuje, ze jediná skutocnost uvedená Komisiou na podporu tvrdenia, podla ktorého schopnost spolocnosti Alrosa poskytovat sirokú skálu diamantov, by sa znízila, ak by sa maximálne rocné mnozstvo zodpovedajúce hodnote 275 miliónov USD nadalej predávalo De Beers, je odkaz na bod 70 oznámenia o výhradách, ktoré bolo predlozené na základe clánku 81 ES. Podla tohto bodu: "De Beers... má významnú výhodu vo vztahu k svojim konkurentom nielen z dôvodu svojej velkosti, ale tiez z dôvodu, ze môze zabezpecit lepsiu jednotnost pri dodávaní [surových diamantov] svojim zákazníkom. To vysvetluje skutocnost, ze má prístup k produkcii väcsieho mnozstva rôznych baní produkujúcich sirsiu skálu surových diamantov a je jediným producentom, ktorý má velké zásoby". Táto úvaha vsak nepreukazuje, v com by spolocnost Alrosa nemohla zabezpecit pravidelné dodávanie významných mnozstiev surových diamantov, ak by pokracovala v ich dodávaní De Beers v obmedzenom mnozstve. 146 Okrem toho aj v prípade, ze by jej predaj obmedzeného mnozstva diamantov De Beers umoznil zachovat alebo posilnit jej vedúcu úlohu na trhu, teda jej dominantné postavenie, nebolo by nevyhnutne preukázané porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Kedze predmetom clánku 82 ES nie je zakázat dominantné postavenia, ale len ich zneuzitie, nemôze Komisia od podniku v dominantnom postavení vyzadovat, aby neuskutocnoval nákupy, ktoré mu umoznujú zachovat alebo posilnit jeho postavenie na trhu, ak pri tejto prílezitosti nepouzije metódy nezlucitelné s pravidlami hospodárskej sútaze. Aj ked podnik v takomto postavení nesie osobitnú zodpovednost (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 57), táto zodpovednost nemôze viest k tomu, aby sa vyzadovalo spochybnenie samotnej existencie dominantného postavenia. 147 Komisia vsak v prejednávanej veci stranám ukladá, aby ukoncili akýkolvek obchodný vztah v zjavnom úmysle oslabit vedúcu úlohu De Beers na trhu. 148 Rozhodnutie tiez spolocnosti Alrosa, ktorej sa netýka konanie zacaté na základe clánku 82 ES, ukladá, aby uskutocnila významné zmeny svojej organizácie a svojej cinnosti s cielom konkurovat De Beers mimo SNS, a to v lehote troch rokov. 149 Komisia teda hospodárskemu subjektu, ktorého sa priamo netýka konanie zacaté na základe clánku 82 ES, ukladá, aby prispel k zmene struktúry trhu produkcie a dodávania surových diamantov, co je opatrenie, ktoré prekracuje právomoci, ktoré má Komisia na základe tohto ustanovenia. 150 Komisia nakoniec tvrdí, ze zákaz transakcií prostredníctvom verejných sútazí je odôvodnený s ohladom na predchádzajúce postupy spolocností Alrosa a De Beers pri predajoch ad hoc typu "willing buyer/willing seller". Tvrdí, ze sa mozno legitímne obávat, ze tieto predaje by stranám umoznili pokracovat vo vykonávaní oznámenej dohody, pricom mnozstvá predané pri tejto prílezitosti by mohli zodpovedat mnozstvám stanoveným v uvedenej dohode. 151 V tejto súvislosti aj za predpokladu, ze spolocnosti De Beers a Alrosa mohli chciet inými prostriedkami zachovat hodnotu transakcií stanovenú v oznámenej dohode, Komisia nebola zbavená prostriedkov, aby voci nim prijala opatrenia vyzadované na zabezpecenie dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Clánok 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 totiz stanovuje, ze Komisia môze obnovit konanie, ak dotknuté podniky konajú v rozpore so svojimi záväzkami. Clánok 23 ods. 2 toho istého nariadenia jej rovnako dáva moznost sankcionovat podniky, ktoré neplnia záväzky vyhlásené za záväzné podla clánku 9 uvedeného nariadenia. 152 Okrem toho, aj keby predaje ad hoc medzi spolocnostami De Beers a Alrosa umoznili De Beers zachovat alebo posilnit jeho vedúcu úlohu na trhu, takýto úcinok by sám osebe nebol porusením pravidiel hospodárskej sútaze v rozsahu, v akom sa tieto predaje uskutocnujú na základe zásady najlepsej ponuky. 153 Súd prvého stupna teda nepredpokladá, ze by moznost ponechaná spolocnosti Alrosa predat De Beers urcité mnozstvo diamantov pri prílezitosti drazieb nevyhnutne ohrozila uskutocnovanie cielov sledovaných Komisiou. Tieto predaje by na jednej strane umoznili tretím stranám mat prístup k produkcii spolocnosti Alrosa za rovnakých podmienok ako De Beers a na druhej strane spolocnosti Alrosa predávat najvýznamnejsiemu kupujúcemu prítomnému na trhu. Kedze Komisia nepreukázala, ze spolocnost Alrosa pri skutocne realizovaných drazbách zohladnila iné kritériá, nez je kritérium kvality ponuky nákupu, argument týkajúci sa prednostného zaobchádzania, ktoré bolo pri takýchto predajoch priznané De Beers, nemozno prijat. Navyse spolocnost Alrosa vo svojom liste zo 6. februára 2006, ktorý Komisii síce zaslala po uplynutí lehoty stanovenej na predlozenie nových záväzkov, navrhla obmedzit hodnotu diamantov predaných De Beers na drazbách na 275 miliónov USD. Takéto obmedzenie by prinajmensom znízilo riziká narusenia hospodárskej sútaze uvádzané Komisiou. 154 Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci existovali alternatívne riesenia, ktoré menej obmedzovali podniky nez celkový zákaz transakcií, a ze ich Komisia nemohla odmietnut zohladnit na základe údajnej tazkosti pri ich vymedzení. 155 Nakoniec, pokial ide o argument Komisie týkajúci sa nedefinitívneho charakteru Rozhodnutia z dôvodu moznosti obnovit konanie v súlade s clánkom 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, Súd prvého stupna uvádza, ze táto moznost existuje v troch prípadoch: ked nastala podstatná zmena niektorej skutocnosti, na ktorej bolo rozhodnutie zalozené; ked dotknuté podniky konajú v rozpore so svojimi záväzkami; alebo ked bolo rozhodnutie zalozené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách. Kedze situácie odôvodnujúce obnovu sú teda uvedené taxatívne, nemôze spolocnost Alrosa ziadat o obnovu konania z dôvodov, ktoré boli uvedené v jej zalobe, najmä z dôvodu porusenia zásady proporcionality. Komisia by okrem toho mohla na základe vlastnej úvahy obnovu odmietnut. Argument Komisie, ktorý je zalozený na clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, teda nemozno prijat. 156 Za týchto podmienok zalobca oprávnene na jednej strane tvrdí, ze zákaz akejkolvek obchodnej transakcie medzi De Beers a ním samotným na dobu neurcitú zjavne prekracuje to, co je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, a na druhej strane, ze existovali iné riesenia, ktoré sú primerané tomuto cielu. Pouzitie postupu umoznujúceho vyhlásit záväzky ponúknuté dotknutým podnikom za záväzné nezbavuje Komisiu povinnosti uplatnenia zásady proporcionality predpokladajúcej preverenie in concreto schodnosti týchto stredných riesení. 157 Zo súhrnu vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a zásady proporcionality je dôvodný a ze sa Rozhodnutie musí zrusit len z tohto dôvodu. 158 Vzhladom na právomoci, ktoré má Komisia pri výkone rozsudkov, ktoré zrusujú rozhodnutia prijaté na základe clánkov 81 ES a 82 ES, je rovnako potrebné v prejednávanej veci navyse rozhodnút o prvom zalobnom dôvode zalobcu, ktorý je zalozený na porusení práva byt vypocutý. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva byt vypocutý Tvrdenia úcastníkov konania 159 Zalobca tvrdí, ze Rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s jeho právom byt vypocutý v rozsahu, v akom ho Komisia na jednej strane neinformovala o dôvodoch, pre ktoré bola vzhladom na pripomienky predlozené zúcastnenými tretími stranami toho názoru, ze spolocné záväzky nemohli reagovat na jej obavy, a na druhej strane mu neumoznila v tejto súvislosti vyjadrit svoje stanovisko. 160 Na podporu tohto zalobného dôvodu najskôr uvádza, ze právo byt vypocutý, tak ako je zarucené v rámci konania podla pravidiel hospodárskej sútaze, Komisii ukladá dve povinnosti. Z tohto práva, ktoré má kazdá osoba pred prijatím konkrétneho opatrenia, ktoré by sa jej mohlo nepriaznivo dotknút, ako to pripomína clánok 41 ods. 2 prvá zarázka Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([20]Ú. v. ES C 364, s. 1), totiz vyplýva, ze zúcastneným stranám je vopred umoznené predlozit svoje pripomienky k výhradám, v prípade ktorých je Komisia toho názoru, ze ich musí proti nim uviest a ze sú na tento úcel informovaní o skutocnostiach, na ktorých sú tieto výhrady zalozené (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429), a o záveroch, ktoré z nich Komisia vyvodila (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Hüls/Komisia, [21]T-9/89, Zb. s. II-499, bod 38). 161 Zalobca dalej tvrdí, ze obavy vyjadrené Komisiou v Rozhodnutí sa odlisujú od obáv, ktoré táto institúcia predtým uviedla v jej predbeznom posúdení, tak ako mu bolo oznámené. 162 Komisia totiz pôvodne vyjadrila obavy týkajúce sa dvoch bodov. Ako vyplýva z oznámení o výhradách týkajúcich sa clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a strucného oznámenia, na jednej strane uviedla, ze sa zdá, ze dohoda obmedzuje hospodársku sútaz z dôvodu, ze polovicu produkcie spolocnost Alrosa vyhradzuje pre De Beers a o to znizuje moznost spolocnosti Alrosa správat sa na trhu ako nezávislý konkurent. Komisia na druhej strane uviedla, ze to vyzerá, ze ide o zneuzitie dominantného postavenia z dôvodu, ze zákazníkov De Beers zbavuje prístupu k alternatívnemu zdroju zásobovania a posilnuje trznú silu De Beers na úkor jeho hlavného konkurenta. Vzhladom na toto predchádzajúce posúdenie zalobca a De Beers ponúkli spolocné záväzky, ktoré Komisia pôvodne zamýslala vyhlásit za záväzné. 163 Komisia následne zmenila svoju analýzu. Po tom, co sa oboznámila s pripomienkami zúcastnených tretích strán, predlozenými ako odpoved na strucné oznámenie, ktoré uvádzalo sest iných dôvodov znepokojenia vzhladom na pravidlá hospodárskej sútaze, v odôvodneniach c. 41 a 42 Rozhodnutia totiz uviedla, ze aj napriek tomu, ze tieto pripomienky, ako aj analýza vykonaná samotnou Komisiou neuvádzajú nové relevantné obavy, vedú ju k definitívnemu rozhodnutiu, ze spolocné záväzky nemôzu reagovat na jej obavy. 164 Zalobca je nakoniec toho názoru, ze za týchto okolností Komisii prislúchalo, aby mu umoznila byt vypocutý nielen v prípade pripomienok, ktoré predlozili zúcastnené tretie strany, ale tiez v prípade analýzy, na základe ktorej Komisia rozhodla, ze spolocné záväzky sú nadalej nepostacujúce a ze je nevyhnutné vyhlásit individuálne záväzky De Beers za záväzné. Tak tomu vsak nebolo. 165 Námietky Komisie v tejto súvislosti nie sú dôvodné. Na jednej strane Komisia nemôze rozumne tvrdit, ako to robí v odôvodnení c. 41 Rozhodnutia, ze individuálne záväzky sa obmedzujú na posilnenie spolocných záväzkov. Absolútny a potencionálne konecný zákaz udrziavat akýkolvek obchodný vztah s De Beers je totiz z ekonomického hladiska úplne inej povahy ako moznost pokracovat, aj ked za obmedzujúcich podmienok, v takomto vztahu. Na druhej strane Komisia nemôze platne argumentovat, ze zalobca nie je stranou dotknutou konaním zacatým na základe clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP. Kedze samotná Komisia totiz pripustila, ze okolnosti veci odôvodnujú, aby bol zalobca vypocutý v pípade pripomienok predlozených zúcastnenými tretími stranami, nebolo dôvodné odmietnut ho vypocut v prípade svojej pozmenenej analýzy. 166 Komisia je toho názoru, ze tento zalobný dôvod je nedôvodný. 167 Najskôr uvádza, ze je potrebné rozlisovat na jednej strane postavenie zalobcu v rámci konania zacatého na základe clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a na druhej strane jeho postavenie v rámci konania zacatého na základe clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP. Prvé z týchto konaní bolo zacaté proti spolocnostiam De Beers a Alrosa, ktorí boli adresátmi oznámenia o výhradách a ktorí ponúkli Komisii spolocné záväzky a boli nou vypocutí najmä v prípade pripomienok predlozených zúcastnenými tretími stranami v tejto súvislosti. Pokracovat v tomto konaní vsak stratilo akýkolvek význam z dôvodu individuálnych záväzkov De Beers, a toto konanie bolo teda ukoncené bez toho, aby viedlo k prijatiu akéhokolvek rozhodnutia. Druhé konanie bolo zacaté proti De Beers, avsak nie proti zalobcovi, a viedlo k prijatiu Rozhodnutia. 168 Komisia dalej tvrdí, ze právne postavenie strany dotknutej konaním podla pravidiel hospodárskej sútaze, teda osoby, proti ktorej je toto konanie zacaté a ktorej mozno ulozit sankciu, musí byt odlísené od právneho postavenia strán zúcastnených na uvedenom konaní, teda osôb, ktoré môzu mat záujem na jeho výsledku, avsak proti ktorým toto konanie nie je zacaté a ktorým nemozno ulozit sankciu. Dosah práva byt vypocutý, ako vyplýva zo vseobecných právnych zásad a ustanovení sekundárneho práva, nie je pre tieto dve kategórie osôb rovnaký. 169 Komisia nakoniec uvádza, ze právne postavenie strán zahrnutých z nejakého dôvodu do konania podla pravidiel hospodárskej sútaze je osobitné, pokial sa zamýsla pouzitie clánku 9 nariadenia c. 1/2003. Toto ustanovenie, ktoré bolo zavedené, aby Komisii umoznilo rýchle a úcinne ukoncit konanie, pokial sú jej ponúknuté záväzky, ktoré môzu reagovat na jej obavy, totiz nevedie institúciu, aby vypocula strany rovnakým spôsobom ako v prípade, ze tomu tak nie je. Komisii najskôr osobitne prislúcha informovat dotknuté podniky o svojich obavách prostredníctvom predbezného posúdenia, a nie zaslat dotknutým stranám oznámenie o výhradách. Ak tieto podniky ponúknu Komisii záväzky, pri ktorých sa zdá, ze môzu reagovat na jej obavy, a Komisia ich zamýsla vyhlásit za záväzné, prislúcha jej následne umoznit zúcastneným tretím stranám predlozit svoje pripomienky v tomto smere tým, ze uverejní strucné oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie. 170 Toto uverejnenie nepredvída posúdenie Komisie a neukladá jej povinnost uplatnit clánok 9 nariadenia c. 1/2003. Institúcia teda môze pokracovat v preskúmaní záväzkov ponúknutých dotknutými podnikmi a s ohladom na toto preskúmanie, pripomienky, ktoré prípadne predlozili zúcastnené tretie strany, a okolností veci, vyhlásit tieto záväzky za záväzné alebo byt toho názoru, ze nereagujú na jej obavy, a preskúmat novú ponuku záväzkov predlozenú dotknutými podnikmi, alebo tiez vrátit sa ku konaniu stanovenému v clánku 7 nariadenia c. 1/2003. Nemá teda ziadnu povinnost prijat rozhodnutie podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003. 171 Kedze v prejednávanej veci zalobca nebol stranou dotknutou konaním, ktoré Komisiu viedlo k prijatiu Rozhodnutia, nebolo potrebné mu priznat práva zverené dotknutým stranám na základe clánku 27 nariadenia c. 1/2003 a clánkov 10 az 12 nariadenia c. 773/2004. 172 Zalobcovi vsak skutocne prislúchalo právo byt vypocutý, na ktoré mal v rámci tohto konania právny nárok. Dosah tohto práva bol vymedzený na základe takého osobitného postavenia, ako bolo postavenie zalobcu v tejto veci. Toto postavenie v zásade vyplýva z paralelného vedenia dvoch konaní týkajúcich sa kartelov a zneuzitia dominantného postavenia na základe ustanovení nariadenia c. 17 a potom ustanovení nariadenia c. 1/2003. Je dodatocne vysvetlené následným predlozením spolocných záväzkov zalobcom a De Beers a potom, po preskúmaní trhu, individuálnych záväzkov De Beers. 173 Zalobca bol teda informovaný po prvé o obavách, ktoré Komisia prostredníctvom strucného oznámenia vyjadrila v rámci jej predbezného posúdenia oznámenej dohody vzhladom na clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o EHP, po druhé o pripomienkach predlozených v tejto súvislosti zúcastnenými tretími stranami a po tretie o individuálnych záväzkoch De Beers. Okrem toho mal moznost oznámit svoje stanovisko k pripomienkam zúcastnených tretích strán a k individuálnym záväzkom De Beers, a skutocne sa v súvislosti s nimi vyjadril. 174 Okrem toho je nesprávne tvrdit, ze Komisia po uverejnení strucného oznámenia a prijatí pripomienok zúcastnených tretích strán uviedla nové obavy. Institúcia sa totiz obmedzila na analýzu, ci spolocné záväzky spolocností Alrosa a De Beers reagujú alebo nereagujú na jej obavy týkajúce sa dohody. Pripomienky predlozené v tejto súvislosti zúcastnenými tretími stranami neuviedli nové body a potvrdili nedostatocnost spolocných záväzkov. Posúdenie Súdom prvého stupna 175 Nariadenie c.°1/2003 rozlisuje niekolko kategórií úcastníkov konania pred Komisiou: "príslusné" podniky (clánok 7), "stazovatelia" (clánky 7 a 27), "príslusné" podniky alebo strany (clánky 9, 17, 18, clánok 21 ods. 1, clánok 27 ods. 2), "podniky, proti ktorým smeruje konanie" (clánok 27 ods. 1), a "zúcastnené tretie strany" (clánok 27 ods. 4). 176 Predovsetkým je vylúcené, aby zalobca bol "stazovatelom". Okrem toho z dôvodov uvedených vyssie len De Beers je "príslusným" podnikom a "podnikom, proti ktorému smeruje konanie", ktoré Komisia vedie podla clánku 82 ES. 177 Zalobca vsak nie je len "zúcastnenou tretou stranou" v konaní v zmysle clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. Spolocnost Alrosa je totiz zmluvným partnerom De Beers v rámci dlhodobého dvojstranného obchodného vztahu, ktorý Rozhodnutie ukoncuje. Zalobcu sa okrem toho týkali dve konania, ktoré Komisia zacala na základe oznámenia jeho dohody s De Beers. 178 Spôsob, akým Komisia viedla dve konania týkajúce sa dohody medzi spolocnostami De Beers a Alrosa, tento záver potvrdzuje. 179 Na základe oznámenia oznámenej dohody, ku ktorému doslo 14. januára 2003, teda Komisia zacala dve konania, jedno zalozené na clánku 81 ES a druhé na clánku 82 ES. Obe konania boli zaregistrované pod rovnakým císlom (38.381), ako to Komisia upresnila na pojednávaní. 180 Komisia zaslala zalobcovi oznámenie o výhradách týkajúce sa konania zalozeného na clánku 81 ES a De Beers oznámenia o výhradách týkajúce sa oboch konaní. Obe oznámenia sa týkali dohody, ktorú spolocnosti De Beers a Alrosa zamýslali uzavriet, v historickom kontexte, ktorý charakterizoval vztahy medzi týmito dvomi stranami. 181 Na základe oznámenia o výhradách zalobca a Komisia zacali diskusie, ku ktorým sa neskôr pripojil De Beers, s cielom dospiet k urovnaniu veci. Zalobca a De Beers zaslali 31. marca 2003 Komisii spolocné písomné pripomienky ako odpoved na oznámenie o výhradách, ktoré bolo prijaté podla clánku 81 ES. Tieto pripomienky sa rovnako týkali otázky zlucitelnosti dohody s clánkom 82 ES, aj ked zalobca nezískal kópiu oznámenia o výhradách, ktoré bolo zaslané De Beers na základe tohto clánku. 182 Okrem toho Komisia 7. júla 2003 vypocula ústne pripomienky zalobcu a De Beers. Dna 14. decembra 2004 zalobca a De Beers spolocne predlozili záväzky smerujúce k reagovaniu na obavy, ktoré im Komisia oznámila. 183 Oznámenie vo veci COMP/E-2/38.381 - De Beers - Alrosa z 3. júna 2005, ktorým Komisia uvádza spolocné záväzky ponúknuté zalobcom a De Beers a vyzýva zúcastnené tretie strany, aby jej predlozili svoje pripomienky, rovnako medzi týmito dvoma konaniami nerozlisuje. 184 K tomu sa pripája skutocnost, ze zalobca a De Beers sa 27. októbra 2005 zúcastnili spolocného stretnutia s Komisiou, v priebehu ktorého ich Komisia informovala o pripomienkach 21 zúcastnených tretích strán predlozených na základe oznámenia z 3. júna 2005. 185 Nakoniec Komisia v liste z 22. februára 2006 informovala zalobcu, ze konanie, ktoré sa ho týka, bolo ukoncené na základe individuálnych záväzkov De Beers v konaní vedenom podla clánku 82 ES. 186 Z tohto pripomenutia skutocností vyplýva, ze s konaniami, ktoré Komisia viedla na základe clánkov 81 ES a 82 ES, v skutocnosti tak Komisia, ako aj zalobca a De Beers zaobchádzali ako s jediným konaním. 187 Za okolností prejednávanej veci malo prepojenie týchto dvoch konaní zacatých Komisiou, ako aj skutocnost, ze v Rozhodnutí je výslovn e uvedená spolocnost Alrosa, viest k tomu, ze sa zalobcovi v prípade konania posudzovaného ako celok priznajú práva, ktoré sú udelené "príslusnému podniku" v zmysle nariadenia c.1/2003, aj ked ním v konaní podla clánku 82 ES stricto sensu nie je. 188 Odôvodnenie c. 37 nariadenia c. 1/2003 upresnuje, ze toto nariadenie "respektuje základné práva a je zhodné so zásadami uznávanými najmä Chartou základných práv Európskej únie" a ze preto "by sa malo vykladat a uplatnovat so zretelom na tieto práva a zásady". Podla clánku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie má kazdý právo byt vypocutý "pred prijatím akéhokolvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkat". 189 Rovnako clánok 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje" a ze príslusné strany majú "právo na prístup k dokumentácii Komisie". 190 Nakoniec odôvodnenie c. 10 nariadenia c. 773/2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 ES a 82 ES, stanovuje, ze "s cielom dodrziavat práva na obranu podnikov musí Komisia pred prijatím rozhodnutia priznat dotknutým stranám právo vypocut ich". 191 Je potrebné rovnako pripomenút, ze dodrziavanie práva byt vypocutý v kazdom konaní, ktoré môze viest k prijatiu aktu, ktorý nepriaznivo zasahuje do právneho postavenia urcitej osoby, predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva a musí byt zabezpecené, aj ked neexistuje ziadna právna úprava týkajúca sa tohto konania (rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C-32/95 P, Zb. s. I-5373, bod 21). 192 Súd prvého stupna konstatuje, ze 3. júna 2005 pri uverejnení oznámenia, ktorým Komisia uvádzala spolocné záväzky navrhované zo strany De Beers a zalobcu, mala Komisia v úmysle tieto záväzky vyhlásit za záväzné, s výhradou výsledku konzultácie tretích strán. Bola teda toho názoru, ze tieto záväzky na prvý pohlad reagovali na obavy, ktoré vyjadrila v rámci svojho predbezného posúdenia. 193 Komisia vsak po prijatí komentárov tretích strán zastávala názor, ze spolocné záväzky nereagujú na pôvodné obavy a ze jediným mozným riesením bolo ukoncenie akéhokolvek vztahu medzi spolocnostami Alrosa a De Beers od roku 2009. Komisia vsak v bode 41 Rozhodnutia upresnuje, ze "velká väcsina týchto pripomienok potvrdila obavy v oblasti hospodárskej sútaze [, ktoré] vyjadrila... vo svojom predbeznom posúdení, pricom zdôraznila, ze tieto obavy neboli navrhovanými záväzkami úplne rozptýlené", a ze tieto pripomienky tretích strán "nevyjadrili nové relevantné obavy". To znamená, ze Komisia neprijala prípadné nové výhrady predlozené tretími stranami. 194 Súd prvého stupna vsak nie je presvedcený tvrdením Komisie, podla ktorého komentáre tretích strán len potvrdili jej pôvodné obavy. Ak totiz komentáre tretích strán nepriniesli vzhladom na predbeznú analýzu Komisie nic nové, mohla Komisia spolocné záväzky vyhlásit za záväzné v navrhovanej podobe. Ak naopak tretie strany povazovali spolocné záväzky za nepostacujúce a ich pripomienky viedli Komisiu k záveru, ze len definitívne ukoncenie vztahov medzi stranami od roku 2009 mohlo reagovat na jej pôvodné obavy, mala Komisia vypocut strany v prípade týchto pripomienok, ako aj iných skutkových okolností odôvodnujúcich jej nový záver. Je totiz potrebné pripustit, ze sa Komisia môze od posúdení spolocných záväzkov odchýlit, len ak doslo k zmene skutkových okolností alebo ak toto posúdenie bolo zalozené na nepresných informáciách. 195 Komisia bola nepochybne oprávnená zastávat po prijatí pripomienok tretích strán názor, ze záväzky, ktoré navrhovali strany, nereagujú na obavy uvedené v rámci jej predbezného posúdenia, kedze úcelom konzultácie tretích strán stanovenej v clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 je konkrétne jej umoznit prijat rozhodnutie, ktoré môze reagovat na problémy hospodárskej sútaze uvedené v jej predbeznom posúdení. 196 Dodrziavanie práva byt vypocutý vsak v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, na jednej strane vyzaduje, aby podniky, ktoré tieto záväzky navrhli, boli informované o podstatných skutkových okolnostiach, na ktorých Komisia zakladá poziadavky nových záväzkov, a na druhej strane, aby sa mohli v tejto súvislosti vyjadrit. Zalobcovi vsak bola v prejednávanej veci poskytnutá len strucná informácia týkajúca sa záverov, ktoré Komisia vyvodzovala z pripomienok tretích strán. Komisia ho totiz na stretnutí, ktoré sa konalo 27. októbra 2005, informovala len o tom, ze pripomienky tretích strán sa týkali hlavne nebezpecenstva uzavretia trhu a nebezpecenstva kartelovej dohody medzi spolocnostami De Beers a Alrosa a ze clen Komisie poverený hospodárskou sútazou poziadal skupinu zodpovednú vo veci, aby neprijala spolocné záväzky v navrhovanej podobe. Pri rovnakej prílezitosti získal zhrnutie pripomienok tretích strán a bol informovaný o obsahu záväzkov, ktoré Komisia od strán ocakávala na základe negatívneho výsledku konzultácie tretích strán: ukoncenie akéhokolvek vztahu od roku 2009 a nový návrh záväzkov na tomto základe pred koncom novembra 2005. 197 Dotknuté podniky majú na základe clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 rovnako právo nahliadnut do spisu Komisie. Toto právo je podla ustálenej judikatúry súcastou procesných záruk, ktorých úcelom je chránit práva na obranu a zabezpecit najmä úcinný výkon práva byt vypocutý (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 334, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [22]T-38/02, Zb. s. II-4407). Jeho výkon v súlade s clánkom 15 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 predpokladá, ze dotknutý podnik podá v tomto zmysle Komisii ziadost. 198 Súd prvého stupna v tejto súvislosti konstatuje, ze úcastníci konania sa zhodujú v tom, ze zalobca poziadal o nedôverné znenie pripomienok tretích strán. Táto ziadost vsak bola podla zalobcu predlozená ústne na stretnutí, ktoré sa konalo 27. októbra 2005, a zopakovaná v liste zo 6. decembra 2005, zatial co podla Komisie zalobca poziadal o nedôverné znenie pripomienok tretích strán az 6. decembra 2005, teda po uplynutí lehoty stanovenej na predlozenie nových záväzkov. 199 Zo spisu vyplýva, ze Komisia na stretnutí, ktoré sa konalo 27. októbra 2005, ako odpoved na otázku advokátov zalobcu, pokial ide o prístup k nedôvernému zneniu pripomienok tretích strán, uviedla, ze podla konania stanoveného v clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 mu takéto znenie nie je povinná poskytnút. Skutocnost, ze úcastníci konania na tomto stretnutí diskutovali o moznosti prístupu k týmto dokumentom, Komisia nakoniec nespochybnuje. 200 Je potrebné rovnako uviest, ze individuálne záväzky, ktoré boli v Rozhodnutí vyhlásené za záväzné, predlozil De Beers 25. januára 2006, teda po konecnom dátume 30. novembra 2005 na predlozenie nových záväzkov uvedenom Komisiou na stretnutí, ktoré sa konalo 27. októbra 2005. Za týchto okolností nemozno tvrdit, ze po 30. novembri 2005 uz spolocnosti Alrosa a De Beers nemohli predlozit nové návrhy spolocných záväzkov, ani ze po tomto dátume nebola ziadost o prístup k pripomienkam tretích strán zbavená praktickej uzitocnosti pre zalobcu. 201 Na základe formálnej ziadosti, ktorú zalobca písomne podal 6. decembra 2005, Komisia predlozila nedôverné znenie týchto pripomienok tretích strán az 26. januára 2006, teda viac nez sest týzdnov po dátume formálnej ziadosti, ktorú v tejto súvislosti podal zalobca, a viac nez tri mesiace po stretnutí, ktoré sa konalo 27. októbra 2005, pri ktorého prílezitosti úcastníci konania diskutovali o prístupe k nedôvernému zneniu pripomienok tretích strán. Súd prvého stupna rovnako konstatuje, ze tieto dokumenty sa zalobcovi predlozili spolu so zhrnutím individuálnych záväzkov De Beers, co mu znemoznovalo uzitocne na ne odpovedat a navrhnút nové spolocné záväzky s De Beers. 202 Pripomienky tretích strán vsak mali v konaní osobitný význam v rozsahu, v akom ich Komisia zohladnila, aby mohla dospiet k záveru, ze prieskum trhu bol negatívny a ze prijatelným riesením bolo ukoncenie akéhokolvek obchodného vztahu od roku 2009. Podla bodu 42 Rozhodnutia "tieto pripomienky, ako aj analýza uskutocnená samotnou Komisiou viedli k ziadosti, aby strany pozmenili záväzky, ktoré navrhovali". 203 Z toho vyplýva, ze zalobca mal za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, právo byt vypocutý v prípade individuálnych záväzkov De Beers, ktoré Komisia mala v úmysle vyhlásit za záväzné v rámci konania zacatého na základe clánku 82 ES, a ze nemal moznost plne toto právo vykonat, aj ked rozsah, v akom táto nezrovnalost mohla ovplyvnit rozhodnutie Komisie, sa nemôze v prejednávanej veci jasne preukázat. 204 Prvý zalobný dôvod zalobcu, ktorý bol preskúmaný subsidiárne, je teda rovnako dôvodný. 205 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Rozhodnutie sa musí zrusit. O trovách 206 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu svojich vlastných trov konania, ako aj trov konania zalobcu v súlade s návrhom zalobcu. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2006/520/ES z 22. februára 2006 o konaní podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/B-2/38.381 - De Beers) sa zrusuje. 2. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a trovy konania, ktoré vznikli Alrosa Company Ltd. Legal Wiszniewska-Bial/ecka Vadapalas Moavero Milanesi Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2007. Tajomník E. Coulon Predseda komory H. Legal __________________________________________________________________ ( [23]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXtjMubZ/L97405-401TMP.html#t-ECRT12007SKA.0700260701-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:205:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:136:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:205:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0041&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0065&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0331&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0393&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0065&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0260&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0174&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0024&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0158&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0102&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0180&locale=SK 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0009&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 23. file:///tmp/lynxXXXXtjMubZ/L97405-401TMP.html#c-ECRT12007SKA.0700260701-E0001