Vec T-155/06 Tomra Systems ASA a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh prístrojov na zber prázdnych nápojových obalov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP - Dohody o exkluzivite, mnozstevné záväzky a vernostné zlavy, ktoré sú súcastou stratégie vylúcenia konkurentov z trhu - Pokuta - Proporcionalita" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Pouzitie internej dokumentácie podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení, ako dôkazu - Prípustnost (Clánky 81 ES a 82 ES) 2. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Zmluvy o výhradnom zásobovaní - Zmluva uzavretá medzi podnikom a nákupnou centrálou (Clánok 82 ES) 3. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem - Objektívny pojem oznacujúci správanie, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu a mat za následok prekázku zachovania alebo rozvoja hospodárskej sútaze - Povinnosti dominantného podniku - Konkurovanie výlucne na základe kvality (Clánok 82 ES) 4. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Zmluvy o výhradnom zásobovaní - Vernostná zlava (Clánok 82 ES) 5. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Zlava, ktorá spôsobuje uzavretie trhu - Vernostná zlava - Kvalifikácia zneuzívajúceho postupu (Clánok 82 ES) 6. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Mnozstvová zlava - Prípustnost - Podmienky - Zneuzívajúci charakter systému zliav - Kritériá posúdenia (Clánok 82 ES) 7. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánky 82 ES a 253 ES) 8. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem - Blokovanie podstatnej casti trhu dominantným podnikom (Clánok 82 ES) 9. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Retroaktívne zlavy - Zneuzívajúci charakter - Kritériá posúdenia (Clánok 82 ES) 10. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem - Správanie, ktorého dôsledkom alebo cielom je bránenie zachovaniu alebo rozvoju hospodárskej sútaze (Clánok 82 ES) 11. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Zmluvy o výhradnom zásobovaní - Individualizované mnozstevné záväzky predstavujúce zneuzívanie (Clánok 82 ES) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Faktory posúdenia - Zvýsenie vseobecnej úrovne pokút - Prípustnost - Podmienky (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zohladnenie celkového obratu alebo relevantného obratu dotknutého podniku - Hranice (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 1. Interná dokumentácia podniku môze predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze týmto podnikom. Takáto dokumentácia môze totiz naznacit, ci sa zamýslalo vylúcenie hospodárskej sútaze, alebo naopak poskytnút iné vysvetlenie skúmaných postupov. Môze napríklad umoznit Komisii pochopit tieto postupy v ich kontexte a potvrdit svoje vyhodnotenie týchto postupov. Pokial Komisia vyuzíva túto dokumentáciu, aby odôvodnila svoje rozhodnutie, je úplne normálne, ze aj ked neskrýva existenciu dokumentov poskytujúcich odlisné vysvetlenie, berie do úvahy prioritne protisútazné správanie podniku a nie jeho dovolené cinnosti uvedené v urcitých interných dokumentoch, kedze je to práve toto správanie, ktoré má preukázat. (pozri body 35, 36) 2. Nie je nevyhnutné, aby postupy podniku v dominantnom postavení viazali kupujúcich formálnou povinnostou exkluzivity na úcely preukázania, ze predstavujú zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. Stací, ze tieto postupy obsahujú navádzanie zákazníkov, aby nevyuzívali konkurencných dodávatelov a aby celkom alebo v znacnej miere zásobovali svoje potreby výlucne od tohto podniku, takze nie je potrebné analyzovat výhradný charakter sporných zmlúv na základe uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy. Pokial ide o dohody uzavreté medzi podnikmi a nákupnými centrálami, ktoré majú záväzný charakter pre úcastníkov, otázka, ci ovplyvnovali aj správanie svojich clenov ako kupujúcich, nezávisí od formálnej analýzy. Ak totiz dohodnuté podmienky závisia od nákupu cielených mnozstiev centrálou ako celku, dohodnutiu zmluvy tohto druhu je vlastné, ze bude navádzat clenov centrály vykonat nákupy na úcely dosiahnutia stanoveného ciela. (pozri body 59, 61, 62) 3. Pojem zneuzitie je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má vo svojom dôsledku zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov. Z toho vyplýva, ze clánok 82 ES zakazuje dominantnému podniku odstránit konkurenta a posilnit tak svoje postavenie pouzitím iných prostriedkov ako tých, ktoré vyplývajú z normálnej hospodárskej sútaze. Zákaz stanovený v tomto ustanovení je odôvodnený aj obavou zo spôsobenia ujmy spotrebitelom. Preto hoci zistenie existencie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje ziadnu výcitku voci dotknutému podniku, prinálezí mu bez ohladu na príciny tohto postavenia osobitná zodpovednost za to, aby svojím správaním neohrozil efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. Rovnako, aj ked existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má toto postavenie, práva zachovat si vlastné obchodné záujmy, pokial sú ohrozené, a tento podnik má moznost v primeranom rozsahu uskutocnit úkony, ktoré povazuje za vhodné na úcely ochrany svojich záujmov, takéto konanie nemozno povolit, ak je jeho cielom posilnenie daného dominantného postavenia a jeho zneuzitie. (pozri body 38, 206, 207) 4. Pre podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu je zaväzovanie kupujúcich - aj ked na ich ziadost - povinnostou alebo slubom zásobit sa úplne alebo, pokial ide o podstatnú cast ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, ci je uz dotknutá povinnost uvedená ako taká, alebo je ako jej protihodnota poskytnutá zlava. To platí rovnako aj v prípade, ze uvedený podnik bez toho, aby ukladal kupujúcim formálny záväzok exkluzivity, uplatnuje bud na základe dohôd uzavretých s kupujúcimi, alebo jednostranne systém vernostných zliav, t. j. zlavy spojené s podmienkou, ze zákazník sa úplne alebo z velkej casti svojich potrieb zásobuje výhradne od podniku s dominantným postavením. Záväzky o exkluzívnom zásobovaní sa tejto povahy, ci uz sa za ne ako protihodnota poskytuje alebo neposkytuje zlava alebo vernostná zlava s cielom motivovat kupujúceho zásobit sa výlucne od podniku s dominantným postavením, sú totiz nezlucitelné s cielom nenarusenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, pretoze nespocívajú na ekonomickom plnení odôvodnujúcom túto povinnost alebo túto výhodu, ale snazia sa odnat alebo obmedzit kupujúcemu moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania a bránia iným výrobcom vstúpit na trh. (pozri body 208, 209, 295, 296) 5. Vernostná zlava, ktorá je poskytnutá ako protihodnota záväzku zákazníka zásobovat sa výlucne alebo skoro výlucne od podniku, ktorý má dominantné postavenie, je v rozpore s clánkom 82 ES z dôvodu úcinku, ktorý spôsobuje, a to uzavretia trhu. Cielom takej zlavy je totiz poskytnutím financných výhod bránit zásobovaniu sa zákazníkov od konkurencných výrobcov. (pozri body 210, 211) 6. O systémoch mnozstvových zliav uplatnovaných podnikom s dominantným postavením, viazucich sa len na objem nákupov od tohto podniku, sa v zásade predpokladá, ze nemajú úcinky spocívajúce v uzavretí trhu, ktoré sú zakázané clánkom 82 ES. Ak sa zvýsenie dodaného mnozstva uvedeným podnikom prejaví v nizsích nákladoch dodávatela, tento dodávatel je totiz oprávnený poskytnút zákazníkovi profit z tohto znízenia nákladov prostredníctvom výhodnejsej ceny. Mnozstvové zlavy by teda mali vyjadrovat nárast úcinnosti a úspory v rozsahu, aký dosiahol podnik s dominantným postavením. Z toho vyplýva, ze systém mnozstvových zliav, v rámci ktorého výska zlavy narastá v závislosti od mnozstva kúpeného od podniku s dominantným postavením, neporusuje clánok 82 ES, okrem prípadu, ze by z kritérií a podmienok poskytovania zliav vyplývalo, ze systém nespocíva na odôvodnenej ekonomickej protihodnote, ale sa snazí, podobne ako vernostné a cielové zlavy, bránit zákazníkom v zásobovaní sa od konkurencných výrobcov. Na stanovenie prípadnej zneuzívajúcej povahy systému mnozstvových zliav je teda potrebné posúdit vsetky okolnosti, predovsetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, a preskúmat, ci je cielom zliav prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na ziadnom ekonomickom plnení, ktoré by ich odôvodnovalo, zbavit kupujúceho moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto moznost obmedzit, bránit konkurentom vstúpit na trh, uplatnovat na obchodných partnerov nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilnit dominantné postavenie skreslením hospodárskej sútaze. (pozri body 212 - 214) 7. Odôvodnenie vyzadované podla clánku 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného právneho aktu a musí jasne a jednoznacne vyjadrovat úvahy institúcie, ktorá právny akt vydala, aby mohli dotknuté osoby porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol súd vykonat preskúmanie. Pokial ide o rozhodnutie prijaté na základe clánku 82 ES, táto zásada vyzaduje, aby napadnuté rozhodnutie uvádzalo skutkové okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a úvahy, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia. (pozri bod 227) 8. Blokovanie podstatnej casti trhu dominantným podnikom nemôze byt odôvodnené preukázaním, ze cast trhu, ktorú mozno ovládnut, je este dostatocná na to, aby uvolnila miesto obmedzenému poctu konkurentov. Na jednej strane totiz zákazníci, ktorí sa nachádzajú v blokovanej casti trhu, musia mat moznost vyuzit vsetky stupne hospodárskej sútaze, ktoré sú mozné na trhu, a konkurenti musia mat moznost pôsobit v normálnej sútazi na celom trhu a nie iba na jeho casti. Na druhej strane úlohou dominantného podniku nie je urcit, kolko konkurencieschopných konkurentov môze pôsobit v hospodárskej sútazi, pokial ide o cast dopytu, ktorú je mozné ovládnut. Práve na základe analýzy okolností veci je mozné zistit, ci postupy podniku v dominantnom postavení môzu vylúcit hospodársku sútaz, a bolo by umelé a priori stanovit, aký je podiel viazaného trhu, nad ktorý môzu mat postupy podniku v dominantnom postavení úcinok vylúcenia konkurentov. (pozri body 241, 242) 9. Mechanizmus vylúcenia, ktorý vytvárajú retroaktívne zlavy, nevyzaduje, aby dominantný podnik obetoval zisky, pretoze náklady na zlavy sú rozdelené na velký pocet jednotiek. Retroaktívnym priznaním zlavy môze byt priemerná cena získaná dominantným podnikom podstatne vyssia ako náklady a môze vytvorit vyssiu priemernú mieru zisku. Avsak systém retroaktívnych zliav spôsobuje, ze pre zákazníka je skutocná cena posledných jednotiek velmi nízka z dôvodu sacieho úcinku. (pozri bod 267) 10. Na úcely stanovenia porusenia clánku 82 ES nie je nevyhnutné preukázat, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení malo konkrétny protisútazný úcinok na dotknuté trhy. V tejto súvislosti stací preukázat, ze toto správanie má tendenciu obmedzit hospodársku sútaz, alebo inými slovami, ze môze mat takýto úcinok. (pozri bod 289) 11. Aj za predpokladu, ze kupujúci nie je viazaný formálnou povinnostou exkluzivity, individualizované mnozstevné záväzky, o ktorých je nielen po formálnej analýze z právneho hladiska, ale za súcasného zohladnenia specifického hospodárskeho kontextu, do ktorého patria, preukázané, ze de facto viazu a/alebo navádzajú kupujúceho, aby sa zásoboval výlucne alebo v súvislosti so znacnou castou svojich potrieb od podniku v dominantnom postavení, a ktoré nespocívajú na hospodárskom plnení odôvodnujúcom túto povinnost alebo túto výhodu, ale smerujú k tomu, aby kupujúcemu odnali alebo obmedzili moznosti výberu svojich zdrojov zásobovania a zabránili mu v prístupe na trh výrobcov, predstavujú zneuzívanie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. (pozri body 297, 298) 12. Ani povinnost respektovat zásadu rovnosti zaobchádzania, ani skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. Závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy. Relevantné údaje, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sa pritom v kazdej veci lísia. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze byt povinná ukladat pokuty predstavujúce rovnaký podiel obratov vo vsetkých veciach, ktoré sú porovnatelné z hladiska závaznosti porusenia. Kedze pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze Komisie, táto institúcia musí mat mieru volnej úvahy pri stanovení ich výsky na úcely orientovania správania podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. (pozri body 310 - 313) 13. Co sa týka stanovenia výsky pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, s výhradou dodrzania hornej hranice, ktorú stanovuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy, ktorý odkazuje na celkový obrat dotknutého podniku, je Komisia oprávnená na úcely posúdenia závaznosti porusenia vziat pri stanovení výsky pokuty do úvahy obrat dotknutého podniku, avsak tomuto obratu nemozno pripísat neprimeraný význam v porovnaní s ostatnými faktormi, ktoré sa posudzujú. Metóda výpoctu definovaná v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO upravuje prihliadnutie na velký pocet okolností pri posúdení závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty, medzi ktoré patria najmä vlastná povaha porusenia, jeho konkrétny dopad, ak je meratelný, geografický rozsah dotknutého trhu a nevyhnutný odstrasujúci dosah pokuty. Aj ked usmernenia nestanovujú, ze výska pokút bude vypocítaná v závislosti od celkového obratu alebo relevantného obratu, nebránia tomu, aby tieto obraty boli zohladnené pri urcení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Spolocenstva, ak to vyzadujú okolnosti. Z toho vyplýva, ze hoci nemozno popriet, ze obrat vztahujúci sa na dotknuté výrobky môze predstavovat vhodný základ na úcely posúdenia zásahov do hospodárskej sútaze na trhu týchto výrobkov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, nic to nemení na skutocnosti, ze táto okolnost nepredstavuje jediné kritérium, podla ktorého musí Komisia posúdit závaznost porusenia. (pozri body 316 - 318) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 9. septembra 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh prístrojov na zber prázdnych nápojových obalov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP - Dohody o exkluzivite, mnozstevné záväzky a vernostné zlavy, ktoré sú súcastou stratégie vylúcenia konkurentov z trhu - Pokuta - Proporcionalita" Vo veci T-155/06, Tomra Systems ASA, so sídlom v Askeri (Nórsko), Tomra Europe AS, so sídlom v Askeri, Tomra Systems GmbH, so sídlom v Hildene (Nemecko), Tomra Systems BV, so sídlom v Apeldoorne (Holandsko), Tomra Leergutsysteme GmbH, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), Tomra Systems AB, so sídlom v Sollentune (Svédsko), Tomra Butikksystemer AS, so sídlom v Askeri, v zastúpení: pôvodne A. Ryan, solicitor, a J. Midthjell, advokát, neskôr A. Ryan a N. Frey, solicitors, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: É. Gippini Fournier, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 734 v konecnom znení z 29. marca 2006 o konaní podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/E.-1/38-113/Prokent-Tomra), VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek a V. M. Ciuca (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. januára 2010, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Tomra Systems ASA je materská spolocnost skupiny Tomra. Tomra Europe AS koordinuje cinnost dcérskych európskych distribucných spolocností v rámci skupiny. Dcérske distribucné spolocnosti dotknuté v tejto veci sú Tomra Systems GmbH v Nemecku, Tomra Systems BV v Holandsku, Tomra Leergutsysteme GmbH v Rakúsku, Tomra Systems AB vo Svédsku a Tomra Butikksystemer AS v Nórsku (dalej len spolocne s Tomra Systems ASA a Tomra Europe AS "zalobkyne"). Skupina Tomra vyrába automatické výkupné automaty (dalej len "RVM") - ktoré sú prístrojmi na zber prázdnych nápojových obalov identifikujúcimi odovzdaný obal na základe urcitých parametrov, ako je forma a/alebo ciarový kód a ktoré vypocítajú sumu zálohy, ktorá sa má vrátit zákazníkovi. Poskytuje tiez sluzby súvisiace s RVM po celom svete. V roku 2005 mala skupina Tomra obrat priblizne 300 miliónov eur a zamestnávala 1 900 zamestnancov. 2 Dna 26. marca 2001 Komisia Európskych spolocenstiev dostala staznost od Prokent AG, nemeckej spolocnosti, ktorá tiez pôsobila v odvetví zberu nápojových obalov, ako aj súvisiacich výrobkov a sluzieb. Prokent ziadala Komisiu, aby vykonala setrenie na úcely urcenia, ci sa zalobkyne dopustili zneuzitia dominantného postavenia tým, ze jej zabránili v prístupe na trhu. 3 V dnoch 26 a 27. septembra 2001 Komisia uskutocnila ohliadku priestorov Tomra Systems GmbH v Nemecku a Tomra Systems BV v Holandsku. Dozorný úrad Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO) vykonal na ziadost Komisie ohliadku priestorov Tomra Systems ASA a jej dcérskych spolocností v Nórsku. Komisia následne ziadala informácie od Tomra Systems ASA a od viacerých jej konkurentov a jej zákazníkov podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). 4 Dna 23. decembra 2002 zalobkyne v liste zaslanom Komisii vyhlásili, ze ukoncili zmluvy o exkluzivite a ze uz neuplatnujú vernostné zlavy. 5 Dna 30. marca 2004 zalobkyne predstavili program zosúladenia s hospodárskou sútazou pre skupinu Tomra uplatnitelný od 1. apríla 2004. 6 Dna 1. septembra 2004 Komisia zaslala oznámenie o výhradách spolocnostiam Tomra Systems ASA, Tomra Europe AS a dcérskym spolocnostiam skupiny Tomra v siestich zmluvných státoch, ktoré sú súcastou Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), na ktoré zalobkyne odpovedali 22. novembra 2004. Vypocutie sa uskutocnilo 7. decembra 2004. Dna 19. apríla 2005 Komisia poziadala o dalsie informácie, ktoré zalobkyne poskytli 25. apríla a 3. mája 2005. Napadnuté rozhodnutie 7 Dna 29. marca 2006 Komisia prijala rozhodnutie K(2006) 734 v konecnom znení o konaní podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP [dalej len "napadnuté rozhodnutie"; zhrnutie tohto rozhodnutia bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. augusta (Ú. v. EÚ C 219, s. 11)]. Konstatuje v nom, ze zalobkyne v období rokov 1998 - 2002 porusili clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o EHP uplatnovaním stratégie vylúcenia RVM na nemeckom, holandskom, rakúskom, svédskom a nórskom trhu prostredníctvom dohôd o exkluzivite, individualizovaných mnozstevných záväzkov a individualizovaných retroaktívnych systémov zliav, a znemoznili tak hospodársku sútaz na uvedených trhoch. I - Relevantný trh 8 Pokial ide o trh dotknutých výrobkov, napadnuté rozhodnutie uvádza, ze na jeho posúdenie Komisia vychádzala zo zásady, ze existoval osobitný trh výkupných automatov a iných systémov vysokej kvality zahrnajúci najmä vsetky RVM, ktoré môzu byt instalované do múru a spojené so zadným priestorom, a globálny trh zahrnajúci jednak vsetky prístroje vysokej kvality a jednak prístroje beznej kvality. Komisia sa vsak rozhodla prijat najsirsiu definíciu trhu ako základ práce, pretoze viedla k výhodnejsím císlam v prospech zalobkýn. 9 Pokial ide o relevantný geografický trh, Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze podmienky hospodárskej sútaze neboli v uvazovanom období rovnomerné v celom EHP a ze relevantné geografické trhy boli svojím rozsahom národné. II - Dominantné postavenie 10 Komisia v napadnutom rozhodnutí potom, co dospela najmä k záveru, ze podiely trhu zalobkýn v Európe boli nepretrzite vyssie ako 70 % pred rokom 1997, ze od roku 1997 prekracovali 95 % a ze na vsetkých dotknutých trhoch podiel trhu ovládaný zalobkynami predstavoval mnohonásobok trhových podielov ich konkurentov, prijala názor, ze skupina Tomra bola podnikom s dominantným postavením v zmysle clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP. III - Zneuzívajúce správanie 11 Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze zalobkyne vypracovali stratégiu majúcu protisútazný predmet alebo úcinok, tak v ich praxi, ako aj v rámci internej komunikácie v skupine. Komisia v nom uvádza, ze zalobkyne mali v úmysle chránit svoje dominantné postavenie a svoje trhové podiely prostriedkami spocívajúcimi najmä v zabránení príchodu nových subjektov na trh konaním spocívajúcim v tom, ze ich konkurenti zostanú slabí z dôvodu obmedzenia ich mozností rastu a v ich oslabení a odstránení, bud ich kúpou alebo inými prostriedkami. Táto stratégia bola vykonaná, ako je spresnené, podpisom 49 dohôd v rokoch 1998 az 2002 medzi zalobkynami a urcitým poctom sietí supermarketov vo forme dohôd o exkluzivite, dohôd ukladajúcich individualizovaný mnozstvový ciel a dohôd stanovujúcich individualizované retroaktívne systémy zliav. 12 Z napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze hoci zmluvy, ujednania a podmienky zistené v tomto prípade obsahujú rôzne charakteristické rysy, ako sú explicitné alebo faktické dolozky o exkluzivite, záväzky alebo prísluby zakúpit mnozstvá zodpovedajúce znacnej casti poziadaviek zákazníkov alebo retroaktívne systémy zliav na poziadavky zákazníkov, alebo ich kombinácia, to vsetko sa musí posudzovat podla Komisie v kontexte celkovej politiky zalobkýn, ktorej cielom je zabránit vstupu na trh, prístupu k trhu a rastu prílezitostí pre existujúcich a potenciálnych konkurentov a v konecnom dôsledku vylúcit ich z trhu, aby sa vytvorila situácia faktického monopolu. 13 Podla napadnutého rozhodnutia predovsetkým záväzky exkluzivity, kedze vyzadujú od zákazníkov, aby zakúpili od dominantného dodávatela vsetky alebo znacnú cast svojich nárokov, majú vdaka svojej povahe schopnost zneprístupnit trh. V predmetnej veci vzhladom na dominantné postavenie zalobkýn na trhu a na skutocnost, ze tieto záväzky exkluzivity sa uplatnovali na nie bezvýznamnú cast celkového dopytu, z toho Komisia vyvodzuje, ze tieto dohody o exkluzivite uzavreté zalobkynami mohli mat a skutocne mali úcinok vytlacenia, ktorý skreslil trh. V napadnutom rozhodnutí sa konstatuje, ze v predmetnej veci neexistovali okolnosti, ktoré by mohli výnimocne odôvodnit exkluzivitu alebo podobné dolozky a ze zalobkyne rovnako neodôvodnili svoje postupy úsporami nákladov. 14 V napadnutom rozhodnutí sa dalej uvádza, ze zlavy priznané na individualizované mnozstvá zodpovedajúce celému alebo takmer celému dopytu majú rovnaký úcinok ako dolozky o explicitnej exkluzivite v tom zmysle, ze nútia zákazníka k tomu, aby svoje potreby zásoboval celkom alebo takmer celkom prostredníctvom podniku s dominantným postavením. To isté sa vztahuje na vernostné zlavy, to znamená zlavy, ktoré sú podmienené tým, ze zákazník kúpi od dominantného dodávatela vsetky alebo takmer vsetky svoje poziadavky. Pre výnimocný charakter dohôd alebo podmienok nie je rozhodujúce, ci je záväzok kúpit urcitý objem vyjadrený v absolútnych císlach alebo s odkazom na jeho urcité percento. Co sa týka zmlúv uzavretých zalobkynami, napadnuté rozhodnutie spresnuje, ze vyzadované mnozstvové ciele predstavovali individualizované záväzky, ktoré boli odlisné pre kazdého zákazníka bez ohladu na jeho velkost a jeho objem nákupu a tieto zmluvy zodpovedali bud celým poziadavkám zákazníka alebo ich velkej casti, alebo ich dokonca presahovali. Napadnuté rozhodnutie doplna, ze politika zalobkýn spocívajúca vo viazaní ich zákazníkov, osobitne tých klúcových, zmluvami, ktorých cielom bolo vylúcit konkurentov z trhu a odopriet im akúkolvek sancu rastu, je evidentná z dokumentov súvisiacich so stratégiou zalobkýn, jej rokovaniami a ponukami pre svojich klientov. S prihliadnutím na povahu trhu systémov výkupných automatov a charakteristiky samotného výrobku, najmä na transparentnost a relatívne predvídatelný charakter dopytu po RVM zo strany zákazníka v kazdom jednotlivom roku, Komisia konstatovala, ze zalobkyne mali nevyhnutné poznatky o trhu pre realistický odhad priblizného dopytu kazdého zákazníka. 15 Okrem toho, pokial ide o prax zliav, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze systémy zliav boli individualizované pre kazdého zákazníka a ze prahy boli viazané na celkové potreby kazdého zákazníka alebo na ich podstatnú cast. Boli stanovené na základe odhadovaných poziadaviek zákazníka a/alebo objemov nákupov dosiahnutých v minulosti. Motivácia na zásobovanie sa výlucne alebo takmer výlucne od zalobkýn bola podla napadnutého rozhodnutia obzvlást silná, ak sa prahy, ako tie, ktoré sa uplatnovali zalobkynami, spájali so systémom, cím získanie bonusu alebo výhodnejsieho bonusového prahu zvýhodnuje vsetky nákupy, ktoré zákazník uskutocnil v referencnom období, a nie iba výlucne objem nákupov presahujúci príslusný prah. V rámci retroaktívneho systému zákazník, ktorý zacal kupovat od zalobkýn, co je velmi pravdepodobný scenár vzhladom na ich silné postavenie na trhu, má silnú motiváciu dosiahnut prah, aby tak znízil cenu vsetkých svojich nákupov od zalobkýn. Táto motivácia bola tým väcsia, cím viac sa zákazník priblizoval k danému prahu. Komisia teda konstatovala, ze kombinácia retroaktívneho systému zliav s prahom alebo prahmi zodpovedajúcimi celkovým poziadavkám alebo ich znacnej casti predstavovala významnú motiváciu na zakúpenie vsetkého alebo takmer vsetkého potrebného zariadenia od zalobkýn a umelo zvysovala náklady spojené s prechodom k inému dodávatelovi, a to aj v prípade malého poctu jednotiek. Komisia z toho vyvodila, ze v súlade s judikatúrou mali byt dotknuté systémy zliav povazované za vernostný prostriedok a teda za vernostnú zlavu. 16 Napadnuté rozhodnutie nakoniec uvádza, ze hoci, ako bolo rozhodnuté vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia (T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 239, dalej len "rozsudok Michelin II"), a zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia (T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 293), na úcely zistenia porusenia clánku 82 ES stací preukázat, ze protiprávne konanie podniku v dominantnom postavení má tendenciu obmedzit hospodársku sútaz alebo, inými slovami, ze toto konanie môze mat taký úcinok, Komisia doplnila svoju analýzu preskúmaním mozných úcinkov postupov zalobkýn na trhu RVM. V tomto ohlade napadnuté rozhodnutie uvádza, ze v priebehu celého referencného obdobia rozhodnutia, t. j. od roku 1998 do roku 2002, podiel zalobkýn na trhu na kazdom z piatich uvazovaných národných trhov zostal pomerne stabilný. Súcasne postavenie ich konkurentov zostávalo dost slabé a nestabilné. Jeden úspesný konkurent, stazovatel, odisiel z trhu v roku 2003 potom, co sa mu v roku 2001 podarilo získat 18-percentný podiel na nemeckom trhu. Dalsie konkurujúce spolocnosti, ako sú Halton a Eleiko, ktoré preukázali potenciál a schopnost dosiahnut vyssie podiely na trhu, odstránili zalobkyne ich pohltením. Okrem toho, podla Komisie vylucujúca stratégia zalobkýn uplatnovaná v rokoch 1998 - 2002 mala úcinok, ktorý demonstrujú zmeny v podiele na viazanom trhu a predaje hrácov na trhu. Navyse, v zmysle napadnutého rozhodnutia, niektorí zákazníci zacali kupovat viac konkurencných výrobkov po skoncení platnosti ich zmlúv o exkluzivite so zalobkynami. Okrem absencie nákladovej efektívnosti opodstatnujúcej praktiky zalobkýn nemali v danom prípade ani jej zákazníci ziadny prospech. Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze cena automatov RVM, ktorú ponúkali zalobkyne, neklesla po zvýsení objemu predajov a ze, naopak, tieto ceny stagnovali alebo rástli pocas skúmaného obdobia. IV - Pokuta 17 Napadnuté rozhodnutie spresnuje, ze posúdenie závaznosti protiprávneho konania zalobkýn musí prihliadat na skutocnost, ze vedome vykonávali uvedené postupy v rámci ich stratégie vylúcenia, ale tiez geografického dosahu tohto zneuzitia, a to skutocnost, ze pokrylo územie piatich státov, ktoré sú zmluvnými stranami EHP, a to Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Svédsko a Nórsko. Naopak, podla Komisie treba tiez prihliadnut na skutocnost, ze porusenie nepokrývalo vzdy celé obdobie na kazdom z uvazovaných národných trhov a ze na kazdom z týchto trhov sa mohla intenzita v priebehu casu menit. 18 Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení c. 394 osobitne spresnuje, ze porusenie sa týka týchto území a období: - Nemecko: 1998 - 2002 - Holandsko: 1998 - 2002 - Rakúsko: 1999 - 2001 - Svédsko: 1999 - 2002 - Nórsko: 1998 - 2001 19 Komisia sa domnievala, ze islo o závazné porusenie a stanovila základnú ciastku pokuty 16 miliónov eur opierajúc sa o obdobie piatich rokov od roku 1998 az do roku 2002. Východisková suma pokuty sa zvýsila o 10 % pre kazdý z celých rokov pokrytých porusením. V napadnutom rozhodnutí sa nakoniec uvádza, ze neexistujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 20 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 [Zalobkyne] porusili v období rokov 1998 - 2002 clánok 82 [ES] a clánok 54 Dohody o EHP tým, ze uplatnovali stratégiu exkluzivity na [nemeckom, holandskom, rakúskom, svédskom a nórskom trhu] (RVM)], pricom pouzívali dohody o exkluzivite, individualizované mnozstevné záväzky a individualizované retroaktívne systémy zliav, a tak znemoznili hospodársku sútaz na uvedených trhoch. Clánok 2 Za uvedené porusenie predpisov sa [zalobkyniam] ukladá pokuta, spolocne a nerozdielne, vo výske 24 miliónov eur. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 14. júna 2006 zalobkyne podali túto zalobu. 22 Kedze zlozenie komôr sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do piatej komory, ktorej bola vec v dôsledku toho pridelená. 23 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 14. januára 2010. 24 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil alebo podstatným spôsobom znízil výsku pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov, ktoré im vznikli z dôvodu zriadenia bankovej záruky v súvislosti s ich povinnostou zaplatit pokutu. 25 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 26 Zalobkyne uvádzajú sest zalobných dôvodov. Prvých pät zalobných dôvodov sa v podstate domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia, siesty smeruje k zruseniu alebo znízeniu pokuty. Prvý zalobný dôvod je zalozený na pouzití zjavne nepresných a málo dôveryhodných dôkazov Komisiou na úcely konstatovania, ze zalobkyne viedli stratégiu vylúcenia. Druhý zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, ked dospela k záveru, ze postupy zalobkýn mohli odstránit hospodársku sútaz a na nedostatku odôvodnenia. Tretí zalobný dôvod je zalozený na existencii zjavne nesprávneho posúdenia zo strany Komisie otázky, ci uvedené postupy skutocne odstránili hospodársku sútaz. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, ktoré vyplýva z kvalifikácie postupov zalobkýn za nezákonné per se. Piaty zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, ked dospela k záveru, ze nevymáhatelné záväzky mohli porusit clánok 82 ES. Nakoniec siesty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad proporcionality a zákazu diskriminácie pri ulození pokuty. I - O návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na pouzití zjavne nepresných a málo dôveryhodných dôkazov na úcely konstatovania stratégie vylúcenia a na preukázanie existencie a urcenie obsahu niektorých dohôd medzi zalobkynami a ich zákazníkmi 27 Tento zalobný dôvod sa rozdeluje na dve casti. Po prvé zalobkyne uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje dôveryhodné dôkazy na úcely preukázania, ze vypracovali stratégiu na odstránenie hospodárskej sútaze. Po druhé zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie spocíva na nepresných a málo dôveryhodných dôkazoch na preukázanie existencie a obsahu prinajmensom 26 zo 49 dohôd, na ktoré napadnuté rozhodnutie odkazuje. 1. O prvej casti zalozenej na neexistencii dôveryhodných dôkazov umoznujúcich preukázat existenciu stratégie vylúcenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 28 V prvom rade zalobkyne spochybnujú pouzitie ich internej korespondencie Komisiou ako dôkazu. V tomto ohlade zalobkyne tvrdia, ze dokumenty zhromazdené Komisiou nemajú medzi sebou súvislost a ze sú úplne vytrhnuté z ich kontextu. Okrem toho zalobkyne tvrdia, ze Komisia opomenula dôkazy, ktoré naopak preukazujú, ze mali v úmysle zosúladit sa s normálnymi pravidlami hospodárskej sútaze voci svojim konkurentom. Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie neberie do úvahy dokumenty vyjadrujúce ich úmysel pouzit legitímne prostriedky hospodárskej sútaze. 29 V druhom rade zalobkyne konstatujú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala otázku, ci skupina Tomra mala úspech na trhu RVM v rokoch 1998 az 2002, pretoze od roku 1997 do roku 2001 bola jediným dodávatelom RVM, ktoré sú vybavené "novou revolucnou technológiou". Podla zalobkýn to predstavuje nesprávnost, ktorá môze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia: ich konkurencná výhoda je ich technológia a na základe tejto výhody sa rozhodli vykonávat cinnost na trhu. 30 V tretom rade zalobkyne uvádzajú, ze tým, ze Komisia poukázala na údajne protisútazné dohody, ktoré samé osebe majú byt dôkazom o stratégii vylúcenia, uzatvára sa do bludného kruhu, pretoze na iných miestach napadnutého rozhodnutia opakovane zmienuje ich stratégiu vylúcenia na preukázanie, ze tie isté dohody boli protisútazné. V dôsledku toho tieto dohody nemohli slúzit ako dôkaz stratégie vylúcenia. Aj ked Komisia bola schopná poskytnút príklady dohôd porusujúcich clánok 82 ES, stále neposkytla vysvetlenie, pokial ide o spôsob, akým táto skutocnost potvrdzuje stratégiu na úrovni celého podniku smerujúcu k vylúceniu hospodárskej sútaze v rokoch 1998 az 2002. 31 Zalobkyne v stvrtom rade tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí na jednej strane nepovazuje ich konania o porusenie patentu alebo ich akvizície ako súcast porusenia, ale na druhej strane sa domnieva, ze tieto konania a akvizície podnikov zalobkynami predstavujú faktory preukazujúce nimi sledovanú stratégiu vylúcenia. Komisia vsak nepredlozila najmensí dôkaz preukazujúci, ze ochrana zo strany zalobkýn ich patentov alebo ich postupov spolupráce s inými spolocnostami alebo akvizícií týchto spolocností zalobkynami preukazuje stratégiu vylúcenia. Zalobkyne osobitne uvádzajú, ze podla ustálenej judikatúry, podla ktorej existencia práv priemyselného vlastníctva neporusuje právo hospodárskej sútaze, pokial nejde o zneuzitie práva, pokus uplatnit si patent alebo iné právo priemyselného vlastníctva pred vnútrostátnymi súdmi nemôze porusovat právo hospodárskej sútaze Spolocenstva. 32 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. b) Posúdenie Vseobecným súdom 33 Najskôr treba uviest, ze napadnuté rozhodnutie v odôvodneniach c. 97 a nasl. zhrna to, co Komisia povazovala za protisútaznú stratégiu zalobkýn. V tejto súvislosti uvádza: "Stratégia [skupiny] Tomra sa zakladala na politike, ktorej snahou bolo udrzat si dominantné postavenie a podiel na trhu takými prostriedkami, ako je... zabránenie vstupu nových subjektov na trh... udrziavanie malého rozmeru konkurentov obmedzovaním moznosti ich rastu a napokon... oslabovanie a odstranovanie konkurentov ich pohltením alebo inak, [najmä] tých konkurentov, ktorí mali podla jej názoru moznost stat sa váznejsími vyzývatelmi. Na dosiahnutie tohto ciela [skupina] Tomra pouzívala rôzne praktiky zamerané proti hospodárskej sútazi, vrátane zmlúv o exkluzivite a preferovaných dodávatelských zmlúv, ako aj zmlúv obsahujúcich individualizované mnozstevné záväzky alebo individualizované retroaktívne systémy zliav". 34 Napadnuté rozhodnutie dalej spresnuje, ze "celkovú stratégiu [skupiny] Tomra nielen potvrdzujú rôzne praktiky, ktoré pouzívala, ale sa o nej pri rôznych prílezitostiach viedli aj rozsiahle diskusie v rámci skupiny, ci uz na zasadnutiach a konferenciách, alebo v korespondencii, napríklad elektronickou postou". 35 Treba preto uviest, ze Komisia po tom, ako sa zmienila o rôznych protisútazných postupoch pouzívaných zalobkynami, správne preskúmala internú dokumentáciu zalobkýn. Táto dokumentácia môze naznacit, ci sa zamýslalo vylúcenie hospodárskej sútaze, alebo naopak poskytnút iné vysvetlenie skúmaných postupov. V predmetnej veci interná korespondencia zalobkýn umoznila Komisii pochopit ich postupy v ich kontexte a potvrdit svoje vyhodnotenie týchto postupov. Okrem toho treba doplnit, ze závery Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí nie sú nikdy zalozené na jednom alebo druhom dokumente vnímanom jednotlivo, ale na celej sérii rôznych skutocností. 36 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého z napadnutého rozhodnutia môze vyplývat, ze Komisia neprihliadla na dokumenty vyjadrujúce úmysel zalobkýn pouzit legitímne prostriedky hospodárskej sútaze, treba uviest, ze je úplne normálne, ze napadnuté rozhodnutie berie do úvahy prioritne protisútazné správanie zalobkýn a nie ich dovolené cinnosti, kedze je to práve toto správanie, ktoré má Komisia preukázat. Treba inak zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie netají skutocnost, ze niektoré interné dokumenty zalobkýn zmienujú tiez úplne iné legitímne prostriedky na dosiahnutie súladu s hospodárskou sútazou (pozri napríklad odôvodnenie c. 100 napadnutého rozhodnutia). 37 V druhom rade, pokial ide o údajnú technologickú výhodu zalobkýn, treba spomenút, ze zmienka o tejto výhode v napadnutom rozhodnutí nemala nijaký vplyv na závery Komisie. Zalobkyne totiz nepreukazujú, akým spôsobom technológia, ktorú vyvinuli, mohla slúzit na odôvodnenie ich postupov. Navyse, ak táto technológia bola skutocne tak velmi prevysujúca technológiu konkurentov, ze zákazníci by v kazdom prípade nikdy nekupovali výrobky týchto konkurentov, je este tazsie odôvodnit vyuzívanie dohôd o exkluzivite, ako aj mnozstevné záväzky a iné systémy individualizovaných zliav. 38 V tretom rade, pokial ide o údajné zacyklené odôvodnenie Komisie v napadnutom rozhodnutí, co sa týka vztahu medzi protisútaznými dohodami a stratégiou vylúcenia, treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry je pojem zneuzitie objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má vo svojom dôsledku zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 91, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 549). 39 Podla tejto judikatúry Komisia v odôvodneniach c. 97 a nasl. napadnutého rozhodnutia stanovila, ze postupy zalobkýn skúmané vo svojom kontexte a kombinované so sériou iných skutocností vrátane interných dokumentov zalobkýn mohli vylúcit hospodársku sútaz. V dôsledku toho na rozdiel od tvrdení zalobkýn Komisia nijako výlucne nevychádzala z úmyslu alebo stratégie zalobkýn na odôvodnenie svojho záveru týkajúceho sa existencie porusenia práva hospodárskej sútaze. 40 Nakoniec, pokial ide o konania o porusenie patentu a akvizície podnikov zalobkynami, stací uviest, ze napadnuté rozhodnutie v odôvodneniach c. 106 a 107 jasne uvádza, ze tieto postupy nie sú súcastou zneuzitia dominantného postavenia. Ide teda iba o relevantné skutocnosti, ktoré umoznujú zasadit postupy zalobkýn do ich kontextu, ale ktoré nemajú nijaký vplyv na konstatovanie porusenia. 41 Je preto namieste prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. 2. O druhej casti zalozenej na pouzití nepresných a málo dôveryhodných dôkazov na preukázanie existencie a urcenie obsahu niektorých dohôd medzi zalobkynami a ich zákazníkmi 42 Túto cast mozno rozdelit na styri podcasti. Prvá podcast sa týka dohôd o exkluzivite spred roka 1998, druhá podcast sa týka dohôd oznacujúcich zalobkyne ako "uprednostnovaného, hlavného alebo prvého dodávatela", tretia podcast sa týka záväzkov o individualizovaných mnozstvách a mechanizmov individualizovaných retroaktívnych zliav a nakoniec stvrtá podcast sa dotýka casti zmlúv týkajúcich sa styroch z piatich krajín skúmaných v napadnutom rozhodnutí, teda zmlúv, ktoré boli podla zalobkýn Komisiou posúdené nekoherentne. a) O dohodách o exkluzivite spred roka 1998 Tvrdenia úcastníkov konania 43 Zalobkyne poukazujú na skutocnost, ze 9 z 21 dohôd o exkluzivite predchádzajú obdobiu dotknutému napadnutým rozhodnutím (1998 - 2002), a preto nemohli prispiet k vylúceniu konkurentov v priebehu tohto obdobia. Zalobkyne z toho vyvodzujú, ze týchto devät dohôd sa nemalo uvádzat v napadnutom rozhodnutí a mali byt tiez vylúcené pri výpocte pokuty. 44 Hoci Komisia vo svojom vyjadrení tvrdí, ze pri svojom hodnotení neprihliadla na niektoré z týchto dohôd, zalobkyne sa pýtajú, z akého dôvodu sú uvedené v napadnutom rozhodnutí v odôvodnení c. 296, ako keby boli relevantné. 45 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. Posúdenie Vseobecným súdom 46 Treba uviest, ze skutocne 9 z dohôd o exkluzivite (a to dohody uzavreté s AS Butikkdrift na roky 1995 a 1996, Kiwi Minipris Norge na rok 1996, Křff Hedmark na rok 1996, Rema 1000 na rok 1996, AKA/Spar Norge na rok 1997, Rewe Wiesloch a Rewe Hungen na rok 1997, De Boer Unigro na rok 1997 a Samenwekende van den Broek Bedrijven na rok 1997) uvedených v odôvodnení c. 296 napadnutého rozhodnutia ako dohody, ktorých uzavretie porusilo clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o EHP, sa týka obdobia predchádzajúceho obdobiu dotknutému napadnutým rozhodnutím (1998 - 2002). Je teda zjavné, ze Komisia sa dopustila nesprávnosti, ked spomenula tieto dohody v tomto odôvodnení, okolnost, ktorú inak Komisia sama uznala vo svojich písomnostiach. 47 Treba vsak doplnit, ze na jednej strane výpocet pokuty nevzal do úvahy nijakú skutocnost spred roka 1998 a na druhej strane Komisia bez toho, aby to spochybnili zalobkyne, tvrdí, ze dohody uplatnitelné pred rokom 1998 neboli nikdy vzaté do úvahy v rámci jej posúdenia casti dopytu nedosiahnutelnej konkurentmi zalobkýn a ze v dôsledku toho sú zistenia týkajúce sa stratégie vylúcenia uskutocnovanej zalobkynami úplne nezávislé od týchto deviatich dohôd. 48 Výklad napadnutého rozhodnutia vo svojej celosti umoznuje odstránit akúkolvek nejasnost v tomto ohlade (pozri napr. odôvodnenia c. 134, 159, 166, 242, 264, 269, 394, 417 a 418 napadnutého rozhodnutia) a domnievat sa, ze Komisia nikdy nevzala do úvahy akékolvek porusenie spred roka 1998. Z toho vyplýva, ze táto výhrada nemôze byt prijatá. b) O dohodách oznacujúcich zalobkyne ako "uprednostnovaného, hlavného alebo prvého dodávatela" Tvrdenia úcastníkov konania 49 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia "automaticky" povazovala dohody o exkluzivite za dohody, ktorými sa zákazník zaväzoval zachovat zalobkyne ako "uprednostnovaného, hlavného alebo prvého dodávatela", zatial co tieto termíny sú prílis vágne na to, aby boli dohody povazované za výhradné podla zmluvného práva. Navyse napriek skutocnosti, ze dotknutí zákazníci nakúpili RVM od konkurentov zalobkýn v priebehu údajnej exkluzívnej zmluvy a ze tí istí zákazníci tvrdili, ze dohody neboli v skutocnosti exkluzívne, Komisia ich povazovala za exkluzívne. 50 Podla zalobkýn Komisia v napadnutom rozhodnutí opomenula analyzovat, ci vzniklo vykonatelné právo exkluzivity z hladiska vnútrostátneho zmluvného práva. Napadnuté rozhodnutie totiz neobsahuje nijakú analýzu zmlúv na základe vnútrostátnej právnej úpravy. Napadnuté rozhodnutie a ziadosti o informácie zaslané Komisiou pred jeho prijatím postavili na rovnakú úroven neurcité dojednania, ktoré nevytvárali záväzné a vykonatelné zmluvné povinnosti a vykonatelné formálne zmluvy. Zalobkyne zastávajú názor, ze hoci sa to zdá prijatelné v kontexte kartelu v zmysle clánku 81 ES, nie je tomu tak v rámci dohody o exkluzivite v zmysle clánku 82 ES. Povinnost exkluzivity nebráni konkurentovi predávat zákazníkovi, ani zákazníkovi prijat ponuku, s výnimkou prípadu, ze by jej dodrzanie mohlo byt ulozené na základe vnútrostátneho zmluvného práva. Rovnako nemôze mat nijaký odstrasujúci úcinok ex ante na zákazníkov. 51 Napadnuté rozhodnutie navyse na podporu záverov Komisie týkajúcich sa zmluvného statusu dokumentov zohladnuje irelevantné dôkazy, ako interné memorandá zalobkýn, tlacové komuniké alebo výrocnú správu skupiny Tomra, ktoré sú jej jednostrannými vyhláseniami, vo vztahu ku ktorým sa zákazník nezaväzoval. Komisia nevykonala nijakú analýzu dôkaznej hodnoty takýchto vyhlásení z hladiska vnútrostátneho práva uplatnitelného na zmluvy. 52 Zalobkyne nakoniec tvrdia, ze dohody uzavreté s dvomi nákupnými zoskupeniami Superunie (dohoda uzavretá v Holandsku v roku 2001) a ICA/Hakon (dohoda uzavretá vo Svédsku a Nórsku na obdobie rokov 2000 - 2002) právne neukladali clenom týchto zoskupení kupovat RVM iba u zalobkýn a ze neexistuje nijaký dôkaz, ze tieto dohody vykonávali silný "tlak alebo predstavovali silné navádzanie", aby nezávislí maloobchodníci nakupovali vsetky svoje RVM od zalobkýn. 53 Osobitne, pokial ide o dohodu uzavretú so Superunie, zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaký dôkaz umoznujúci dospiet k záveru, ze táto dohoda mohla viazat nezávislé obchody, clenov Superunie tak, ze ich nútila nakúpit od zalobkýn 130 RVM. V tejto súvislosti Komisia skôr obrátila dôkazné bremeno tvrdením, ze "neexistoval dôkaz podporujúci záver, ze individuálni clenovia sa necítili viazaní..." dohodou. Hoci clenovia mohli uzavriet lepsí obchod s konkurentom zalobkýn, Komisia podla zalobkýn neskúmala odpoved na otázku, preco sa clenovia predsa len rozhodli nakupovat u zalobkýn na základe nezáväznej dohody uzavretej s centrálnym orgánom ich organizácie. 54 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. Posúdenie Vseobecným súdom 55 Na úvod treba nesúhlasit s tvrdením zalobkýn, podla ktorého Komisia "automaticky" povazovala za dohody o exkluzivite tie dohody, ktorými sa zákazník zaväzoval zachovat zalobkyne ako "uprednostnovaného, hlavného alebo prvého dodávatela". Odôvodnenia c. 114 az 122 a 286 a nasl. napadnutého rozhodnutia totiz svedcia o opaku v rozsahu, v akom podrobne vysvetlujú prístup a zistenia Komisie v tomto ohlade. 56 Okrem toho, hoci je pravda, ze niektorí zákazníci sa snazili zahrnút do zmlúv o "uprednostnovanom dodávatelovi" dolozku, ktorá by im umoznila nakúpit konkurencné prístroje na úcely skúsky, potvrdzuje to záver, podla ktorého boli tieto zmluvy chápané ako exkluzívne a moznost nakúpit konkurencné prístroje bola výnimkou obmedzenou na skúsku týchto zariadení. 57 Navyse na základe dostupných dôkazov, pokial ide o úmysel úcastníkov konania, Komisia v napadnutom rozhodnutí povazovala zmluvy o "uprednostnovanom dodávatelovi" za exkluzívne. Tieto dôkazy ukazujú, ze v skutocnosti sledovali exkluzivitu a boli chápané ako také nezávisle na otázke ich vykonatelnej povahy podla vnútrostátneho zmluvného práva. 58 Zmluva s Royal Ahold napríklad povazuje skupinu Tomra za "hlavného dodávatela". Prezident Tomra Systems ASA vsak v priebehu rokovaní s týmto zákazníkom vyhlásil (pozri odôvodnenie c. 139 a poznámku pod ciarou 267 napadnutého rozhodnutia): "Uprednostnujeme preto, aby bola skupina Tomra oznacená ako 'exkluzívny` svetový dodávatel sluzieb spojených s výkupnými automatmi pre Ahold. Na vyjadrenie základného úmyslu strán by mohli byt navrhnuté iné slová ako 'exkluzívny`. Avsak nezávisle na výbere výrazov dohoda tak, ako sme ju za kazdých okolností dohodli, znie, ze skupina Tomra musí mat právo instalovat zariadenia... v kazdom novom obchode vyzadujúcom výkupný automat a... po uplynutí existujúcich dohôd v kazdom obchode aktuálne vyuzívajúcom sluzby iného dodávatela výkupných automatov." 59 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn týkajúce sa skutocnosti, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neanalyzovala výhradný charakter zmlúv na základe uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy, treba pripomenút, ze nie je nevyhnutné, aby postupy podniku v dominantnom postavení viazali kupujúcich formálnou povinnostou na úcely preukázania, ze predstavujú zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. Stací, ze tieto postupy obsahujú navádzanie zákazníkov, aby nevyuzívali konkurencných dodávatelov a aby celkom alebo v znacnej miere zásobovali svoje potreby výlucne od tohto podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, body 89 a 90). 60 V tejto súvislosti treba uviest, ze dotknuté dohody casto nielenze povazovali skupinu Tomra za "uprednostnovaného, hlavného alebo prvého dodávatela" dotknutého zákazníka, ale obsahovali tiez mnozstevné záväzky alebo progresívne retroaktívne zlavy podmienené nákupom urcitého objemu. Dohody na roky 2000 az 2002 uzavreté s holandskou skupinou Royal Ahold a s ICA/Hakon/Ahold pre Svédsko a Nórsko predstavujú príklady tohto druhu dohôd. 61 Nakoniec, pokial ide o dohody uzavreté medzi zalobkynami a nákupnými centrálami, ako sú Superunie a ICA/Hakon, treba na jednej strane uviest, ze zalobkyne nespochybnujú, ze tieto dohody mali záväzný charakter pre nákupné centrály, ktoré ich podpísali a na druhej strane, ze otázka, ci ovplyvnovali aj správanie svojich clenov ako kupujúcich, nezávisí od formálnej analýzy. 62 Treba totiz uviest, podobne ako tvrdí Komisia, ze ak dohodnuté podmienky závisia od nákupu cielených mnozstiev centrálou ako celku, dohodnutiu zmluvy tohto druhu je vlastné, ze bude navádzat clenov centrály vykonat nákupy na úcely dosiahnutia stanoveného ciela. 63 Okrem toho okolnost, ze ciel nákupov urcený zmluvou uzavretou s ICA Ahold/Hakon bol dosiahnutý (pozri odôvodnenie c. 171 napadnutého rozhodnutia), preukazuje, do akej miery mala centrálna organizácia nákupov silu ovplyvnit správanie nezávislých maloobchodníkov. 64 Navyse dohoda so Superunie výslovne zmienovala kazdého z rôznych clenov a pocet prístrojov, ktorý mal kazdý z nich kúpit. 65 Nakoniec treba zdôraznit, ako Komisia správne uviedla, ze spis skutocne obsahuje viacero údajov preukazujúcich, ze dodrzanie dohody bolo prísne sledované a ze na nezávislých distribútorov bol vyvíjaný nátlak. 66 V tejto súvislosti treba napríklad uviest list zo 16. februára 2001 zaslaný spolocnostou Tomra Europe spolocnosti ICA Ahold vo veci dohody z 13. októbra 2000, ktorý vyjadruje znepokojenie zalobkýn týkajúce sa tempa nákupov ICA na základe dohody a ktorý pripomína, ze ICA "sa zaviazala vsetkými silami na centrálnej úrovni podporovat [skupinu] Tomra v celej jej sieti obchodov a podporovat svojich zákazníkov franchisingu v zrýchlení nahrádzania starých prístrojov, ako aj zostat 100 % verná tejto dohode". List pripomína, ze centrálna podpora ICA "zjavne nebola doposial úcinná" a ze oznamovanie zo strany ICA o navádzaní svojich zákazníkov podla dohody nebolo dostatocné. Tomra Europe teda vyzvala ICA na prijatie urgentných opatrení na vykonanie plánu v súlade s dohodou. 67 Vo svetle vyssie uvedeného treba preto zamietnut túto výhradu zalobkýn. c) O záväzkoch týkajúcich sa individualizovaných mnozstiev a mechanizmov individualizovaných retroaktívnych zliav Tvrdenia úcastníkov konania 68 Zalobkyne tvrdia, ze nie je nijako preukázané, ze boli schopné presne odhadnút potreby zákazníka. 69 V prvom rade tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pripústa, ze zákazníci ich neinformovali o objeme ich celkových alebo takmer celkových potrieb RVM v priebehu zmluvného obdobia. 70 V druhom rade tvrdia, ze ak bol dopyt po RVM neopakujúci sa a nepravidelný, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, pocet RVM, ktorý zákazník kúpil v priebehu predchádzajúceho roka, nemohol umoznit zalobkyniam odhadnút celkový alebo takmer celkový dopyt toho istého zákazníka v priebehu nasledujúceho roka. 71 Navyse zalobkyne spochybnujú tvrdenie Komisie, podla ktorého dopyt kazdého zákazníka je lahko predvídatelný, "pretoze je tvorený alebo zvysovaný zavedením systémov povinného zálohovania". V tomto ohlade zalobkyne naznacujú, ze ziadny z piatich státov, kde malo dôjst k údajnému poruseniu, nezaviedol systém povinného zálohovania v rokoch 1998 az 2002. 72 V tretom rade Komisia nepriamo pripustila, ze zalobkyne neboli schopné odhadnút celkové alebo takmer celkové potreby svojich zákazníkov týkajúce sa RVM vymazaním z titulu obchodného tajomstva vsetkých císel priamo alebo nepriamo súvisiacich s historickými rocnými nákupmi RVM, a to v celom napadnutom rozhodnutí. 73 Nakoniec zalobkyne tvrdia, ze bolo výnimocné, aby sa záväzky a mnozstvové ciele zhodovali so skutocnými nákupmi zákazníkov. Skutocné nákupy boli bud podstatne nizsie alebo podstatne vyssie ako údajný mnozstevný záväzok, zatial co zákazník nakupoval aj RVM od konkurentov zalobkýn. Na podporu tohto tvrdenia zalobkyne predkladajú správu vypracovanú ekonómami, ktorí uviedli skutocné nákupy uskutocnené kazdým relevantným zákazníkom a porovnali ich s údajnými mnozstevnými záväzkami. 74 Zalobkyne uvádzajú, ze empirické zistenia tejto správy preukazujú, ze skutocné nákupy RVM boli systematicky vyssie ako zmluvné mnozstvá. To znamená, ze zalobkyne boli schopné ponúknut "revolucnú technológiu", ktorou chceli zákazníci za kazdú cenu disponovat vo svojich predajných miestach. To naopak nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím (pozri odôvodnenie c. 123), ked sa v nom uvádza, ze nákupy predpokladané v dohodách zodpovedali "úplne alebo takmer" poctu RVM, ktoré zákazník nakoniec kúpil v priebehu zmluvného obdobia. 75 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. Posúdenie Vseobecným súdom 76 Pokial ide o záväzky o individualizovaných mnozstvách a mechanizmy individualizovaných retroaktívnych zliav, zalobkyne uvádzajú, ze nic nepreukazuje, ze boli schopné pocas skúmaného obdobia správne odhadnút potreby zákazníkov týkajúce sa RVM. Podla zalobkýn nezákonnost tohto druhu postupov závisí práve od schopnosti dodávatela odhadnút potreby zákazníkov. 77 Na úvod treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí skutocne dospela k záveru, ze záväzky o mnozstvách a mechanizmy zliav boli individualizované pre kazdého zákazníka a prahy boli viazané na ich celkové potreby alebo na ich podstatnú cast (pozri napríklad odôvodnenie c. 319 napadnutého rozhodnutia). 78 Mozno teda povedat, ako tvrdia zalobkyne, ze napadnuté rozhodnutie, pokial ide o tézu týkajúcu sa mnozstevných záväzkov a mechanizmov zliav, ktorá sa v nom nachádza, je zalozené na okolnosti, ze zalobkyne boli schopné individualizovat tento druh dohôd poznajúc potreby kazdého zákazníka. Tvrdenie zalobkýn je zalozené na okolnosti, ze v skutocnosti neboli schopné presne odhadnút potreby zákazníka a teda ze Komisia nemohla hovorit o individualizovaných dohodách. Treba preto preskúmat, ci sa Komisia v tomto ohlade dopustila nesprávnosti. 79 Po prvé treba uviest, ze zákazník niekedy uviedol predpoklad týkajúci sa jeho budúceho dopytu, ako v kontexte dohody s Rimi Svenska. Navyse v ich odpovedi na oznámenie o výhradách zalobkyne uvádzajú, ze pocas fázy rokovaní o zmluve "bolo bezné a nevyhnutné, aby mali obe strany pribliznú predstavu o mnozstve, to znamená pocte jednotiek, ktoré môzu byt predmetom zmluvy". 80 Po druhé tvrdenie zalobkýn, podla ktorého Komisia konstatovala, ze ciele boli zalozené iba na základe uzavretých nákupov, je nesprávne. Naopak, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konstatovala, ze vzhladom na charakteristiky trhu RVM bol dopyt kazdého zákazníka relatívne lahko odhadnutelný. Na úcely predvídania budúcich potrieb svojich zákazníkov mali zalobkyne k dispozícii rôzne skutocnosti: údaje poskytnuté samotnými zákazníkmi, nákupy zákazníkov v priebehu predchádzajúceho roka alebo skorsích rokov, transparentné údaje o najvýznamnejsích faktoroch (pocet a velkost predajných miest, existencia alebo predpokladané zavedenie systému zálohovania), ako aj stúdie trhu vykonané samotnými zalobkynami na základe ich dobrých vedomostí o trhu (pozri odôvodnenie c. 298 napadnutého rozhodnutia). 81 Osobitne, pokial ide tvrdenie zalobkýn, podla ktorého ziaden z piatich státov dotknutých napadnutým rozhodnutím nezaviedol povinný systém zálohovania v rokoch 1998 az 2002, treba uviest, ze dopyt po RVM sa zvýsil s predpokladom zavedenia systému zálohovania, ako sa to ukázalo napríklad v Nemecku v období rokov 2000 - 2001, aj ked systém bol skutocne zavedený az na konci roka 2002 (pozri odôvodnenia c. 188, 219 a 221 napadnutého rozhodnutia). Rovnako "dobrovolné" systémy zberu nápojových obalov, ako ten, ktorý existuje v Nórsku, mali zjavný a predvídatelný vplyv na dopyt po RVM (pozri odôvodnenie c. 242 napadnutého rozhodnutia). 82 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkýn "neopakujúci sa" a "nepravidelný" dopyt môze byt napriek tomu, ako v tomto prípade, lahko predvídatelný. 83 Pokial ide v napadnutom rozhodnutí o dôverné zaobchádzanie s informáciami zákazníkov vo veci nákupov uskutocnených u konkurencných dodávatelov, treba pripomenút, ze táto okolnost nemôze viest k záveru, ze zalobkyne neboli schopné odhadnút dopyt svojich zákazníkov. Ziadost o dôverné zaobchádzanie zákazníkov iba jednoducho naznacuje, ze si nezelali oznámit zalobkyniam informácie o nákupoch, ktoré uskutocnili u konkurentov. 84 Nakoniec, co sa týka nedostatku systematickej spojitosti medzi údajnými mnozstevnými záväzkami a nákupmi skutocne uskutocnenými zákazníkmi, treba uviest, ze stúdia poskytnutá zalobkynami spocíva na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie totiz uvádza, ze dotknuté zmluvy vseobecne zodpovedali celkovej potrebe alebo podstatnej casti skutocných potrieb zákazníkov v priebehu daného zmluvného obdobia a nie, ze mnozstevné záväzky museli presne zodpovedat skutocnému celkovému dopytu tak, ako bol zistený ex post (pozri odôvodnenia c. 102, 108, 123, 124 a 127 napadnutého rozhodnutia). 85 Napadnuté rozhodnutie okrem toho spresnuje, ze ked ciele urcené dohodami nezodpovedali celkovým potrebám zákazníkov, zodpovedali prinajmensom hodnote medzi 75 % a 80 % jeho celkovej potreby (pozri napríklad odôvodnenie c. 159 napadnutého rozhodnutia). 86 V kazdom prípade treba poznamenat, ze statistická stúdia predlozená zalobkynami zrejme potvrdzuje tézu, na ktorej je napadnuté rozhodnutie zalozené. Analýza vykonaná a posteriori zalobkynami totiz v podstate ukazuje, ze objemy skutocných nákupov sú vo väcsine prípadov mierne vyssie ako objemy predpokladané v mnozstevných záväzkoch. Toto zistenie potvrdzuje porovnávacia tabulka poskytnutá Komisiou, v ktorej sú mnozstevné záväzky a pouzívané cielové zlavy porovnané so skutocne vykonanými nákupmi zákazníkov. 87 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba odmietnut aj túto výhradu. d) O posúdení niektorých zmlúv uzavretých na území Nemecka, Holandska, Svédska a Nórska 88 Zalobkyne tvrdia, ze pokial ide o styri z piatich krajín, na území ktorých k poruseniu doslo, väcsina zmlúv uvedených v napadnutom rozhodnutí bola posúdená nekoherentne. Tieto zmluvy preto nemali byt zohladnené Komisiou a tento dôvod postacuje na odôvodnenie zrusenia napadnutého rozhodnutia. Zalobkyne nespochybnujú analýzu zmlúv v Rakúsku. Prvý zalobný dôvod sa teda netýka tohto trhu. 89 Dalej preto treba skúmat iba výhrady týkajúce sa zmlúv v Nemecku, Holandsku, Svédsku a Nórsku. Nemecko 90 Zalobkyne uvádzajú, ze viac ako polovica dohôd týkajúcich sa Nemecka, na ktoré poukázala Komisia, neexistovala alebo nezahrnala nijakú dolozku o exkluzivite, o mnozstevných záväzkoch alebo o retroaktívnych zlavách. 91 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. - Edeka Bayern-Sachsen-Thüringen (1998 - 1999) 92 Zalobkyne tvrdia, ze táto zmluva nebola exkluzívna a iba urcovala, ze zákazník mal kúpit RVM od zalobkýn hromadným spôsobom. Zákazník bol vsak oprávnený testovat konkurencné výrobky, ako aj kúpit ich, ak mali znacné výhody. 93 Zalobkyne doplnajú, ze Komisia nepredkladá dôkaz, ze dohoda môze byt povazovaná za exkluzívnu. 94 Treba uviest, ze v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, bola dohoda od pociatku chápaná ako dohoda o exkluzivite. Ústna zmluva medzi dvoma spolocnostami, ktorej znenie bolo rozsírené elektronickou postou v rámci nemeckej dcérskej spolocnosti skupiny Tomra, podporuje toto tvrdenie. 95 Navyse treba zdôraznit, ze ak dohoda nie je exkluzívna, zákazník sám rozhoduje o svojom výbere a môze nakupovat u hocijakých konkurentov. Normálne nie je nevyhnutné, aby zákazník preukázal, ze konkurent disponuje "znacnou výhodou", ako je tomu v predmetnej veci. 96 Pokial ide o tvrdenie zalozené na skutocnosti, ze dotknutá dohoda stanovuje, ze Edeka Bayern-Sachsen-Thüringen môze skutocne testovat výrobky konkurentov zalobkýn, treba uviest, ze na to, aby zákazník objednal prístroje od nového dodávatela, musí ich skúsat pocas urcitého obdobia; obdobie exkluzivity nie je teda nezlucitelné s vyhradením si práva vyskúsat konkurencné prístroje. Okrem toho zmluva, ktorá nie je exkluzívna, v zásade neobsahuje takúto dolozku. 97 Treba preto uviest, ze, ako to správne zdôraznila Komisia, zmluva normálne neobsahuje dolozky ohranicujúce alebo orientujúce nákupné výbery uskutocnované zákazníkom. Dolozky, ako napríklad dolozka, ktorá ponecháva moznost zákazníkovi vykonat skúsky na konkurencných prístrojoch pocas obmedzeného obdobia alebo dolozka umoznujúca nakúpit u konkurentov iba v prípade znacnej výhody nemôze naznacovat, ze dohoda nie je exkluzívna. 98 Túto výhradu preto treba zamietnut. - Edeka Handelsgesellschaft Hessenring (1999) 99 Zalobkyne spochybnujú spôsob, akým Komisia analyzovala zmluvu z roku 1999, tvrdiac, ze neprinása nijaký dôkaz na podporu tvrdenia, podla ktorého prah 2 miliónov nemeckých mariek (DEM) vyzadovaný na získanie predpokladanej individuálnej zlavy 0,5 % predstavoval systém individualizovaných zliav zalozený na celkovej alebo takmer celkovej potrebe zákazníka. Zalobkyne doplnajú, ze tento prah nebol v roku 1999 spolocnostou Edeka Handelsgesellschaft Hessenring dosiahnutý. Aj keby takáto dolozka zlavy závisiaca od hodnoty nákupov existovala, nemohla by sa uplatnit. 100 V tejto súvislosti treba podla vzoru zalobkýn doplnit, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí v skutocnosti nepreukazuje, ze zmluva s Edeka Handelsgesellschaft Hessenring predstavovala systém individualizovaných zliav zalozený na celkovej alebo takmer celkovej potrebe zákazníka. Pri neexistencii iných dôkazov skutocnost, ze Edeka Handelsgesellschaft Hessenring nekúpila výrobky v hodnote prekracujúcej specifický prah na získanie zlavy, zrejme potvrdzuje túto okolnost. 101 Treba vsak zdôraznit, ze hoci Komisia nepreukázala, ze islo o individualizovanú dohodu, nemozno popriet, ze v kazdom prípade ide o dohodu o progresívnej a retroaktívnej zlave. Okrem toho treba uviest, ze v prípade, ak zákazník nakúpil mnozstvo nizsie ako prah, Komisia bez toho, aby to zalobkyne spochybnili, tvrdí, ze do "záväznej casti" zahrnula iba skutocné nákupy od podniku v dominantnom postavení pocas trvania dohody. 102 Táto výhrada zalobkýn preto nemôze byt prijatá. - Edeka Baden-Würtemberg (2000) 103 Zalobkyne uvádzajú, ze dotknutú zmluvu nemozno povazovat za exkluzívnu. Podla ich názoru ide o potvrdenie objednávky týkajúcej sa 1,7 % predajných miest Edeka. Dohoda neobsahuje nijakú inú informáciu týkajúcu sa moznosti, ze by mohlo íst o zmluvu o exkluzivite. 104 Tvrdenie zalobkýn nie je presvedcivé, kedze Komisia dvakrát dokazuje, ze v skutocnosti islo o zmluvu o exkluzivite. Na podporu svojho tvrdenia totiz Komisia predkladá internú správu z 24. septembra 2000, ktorá odkazuje na existujúcu zmluvu o exkluzivite ("bestehenden Exclusivvertrag"). 105 Navyse, pokial ide o tvrdenie zalozené na skutocnosti, ze Komisia posudzuje Edeka ako celok, treba spresnit, ze nejde o takýto prípad. Komisia totiz specifikuje, ze dohoda je obmedzená na nové predajné miesta Edeka. 106 V dôsledku toho treba túto výhradu zamietnut. - COOP Schleswig-Holstein (2000) 107 Zalobkyne tvrdia, ze nejde o dohodu o exkluzivite. Spresnujú, ze Komisia mala v rukách iba korespondenciu medzi COOP a zalobkynami potvrdzujúcu nákup 25 RVM zo strany COOP. Nejde o zmluvu o exkluzivite, o to viac, ze podla zalobkýn COOP kúpila iba 7 RVM. Zalobkyne z toho vyvodzujú, ze strany sa týmto listom necítili viazané. 108 Zalobkyne doplnajú, ze v liste z 10. marca 2000 nijaká dolozka nebránila COOP objednávat u konkurentov zalobkýn. 109 Avsak dôkaz poskytnutý Komisiou, podla ktorého sa list z 10. marca 2000 od Tomra Nemecko spolocnosti COOP týkal "rámcovej dohody o exkluzivite", stací na preukázanie, ze dotknutá dohoda bola skutocne zmluvou o exkluzivite. 110 Z tohto dôvodu treba preto zamietnut túto výhradu zalobkýn. - Netto 111 Zalobkyne uvádzajú, ze progresívny bonus zahrnutý v zmluve nemohol byt distribuovaný v rozsahu, v akom zákazník neobjednal pocet RVM nevyhnutný na vyuzitie tohto bonusu. Na to, aby mala právo na dva bezplatné RVM, musela z nich Netto objednat 150. Podla zalobkýn objednávka predstavovala iba 109 jednotiek v roku 2001 a 126 jednotiek v roku 2002. 112 Zalobkyne doplnajú, ze ciel nebol dosiahnutý, pretoze skutocné nákupy boli podstatne nizsie a skutocnost, ze zmluva bola jednostranne predlzená zalobkynami nad rámec pôvodne dohodnutého dátumu, je irelevantná, pretoze zákazník sa nemohol spoliehat na to, ze zalobkyne pristúpia k tomuto rozsíreniu, co vylucuje v predmetnej veci akýkolvek odstrasujúci úcinok. 113 Pokial ide o zmluvu s Netto, treba uviest, ze hoci je pravda, ze prahy neboli dosiahnuté, napadnuté rozhodnutie v odôvodnení c. 202 uvádza, ze táto zmluva bola predlzená pravdepodobne s cielom umoznit zákazníkovi dosiahnut ciel neskôr. Zalobkyne nepreukázali, ze táto okolnost sa nepreskúmala. Túto výhradu preto treba zamietnut. - Rewe Wiesloch a Rewe-Hungen (1997) 114 Zalobkyne spochybnujú, ze boli exkluzívnym dodávatelom RVM týchto dvoch organizácií a tvrdia, ze trh poskytovania RVM bol pridelený Halton v roku 1997. 115 O tejto výhrade vsak nie je opodstatnené rozhodnút, kedze dohoda sa netýka obdobia skúmaného v napadnutom rozhodnutí. - Rewe Hungen (2000) 116 Zalobkyne uvádzajú, ze dohoda nie je v rozpore s clánkom 82 ES, pretoze objednávka uskutocnená spolocnostou Rewe u zalobkýn bola podstatne nizsia (menej ako 50 %), ako sú potreby zákazníka. Navyse objem skutocne kúpený bol podstatne vyssí ako ciel dohodnutý medzi stranami. 117 Treba uviest, ze skutocnost, ze zákazník neprekrocí prah urcený zmluvou, nic nemení na dodatocnom nabádaní formou zlavy az dovtedy, kým nie je cielový objem dosiahnutý. Okrem toho treba zdôraznit, ze pri výpocte významu objemu neponúknutého konkurencii Komisia prihliadla iba na objem len po prah (v predmetnom prípade 20 prístrojov) a povazovala zbytok nákupov zákazníka za dopyt, ktorý mozno dosiahnut. 118 V dôsledku toho treba zamietnut túto výhradu zalobkýn. 119 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaké zjavne nesprávne posúdenie, pokial ide o dohody uzavreté v Nemecku. Holandsko 120 Zalobkyne spochybnujú posúdenie Komisiou styroch zmlúv skúmaných v casti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa zaoberá Holandskom. Podla zalobkýn napadnuté rozhodnutie nesprávne kvalifikuje tieto zmluvy, ktoré nemôzu byt relevantné z hladiska porusenia clánku 82 ES. 121 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. - Albert Heijn (1998 - 2000) 122 Zalobkyne tvrdia, ze ich nepodpísané potvrdenie objednávky z 30. októbra 1998, v ktorom sa zmienuje skutocnost, ze Albert Heijn telefonicky objednal 200 RVM, neobsahuje nijakú informáciu umoznujúcu podporit tvrdenie, podla ktorého Albert Heijn bol povinný kúpit 200 RVM alebo ze cena by sa zmenila, ak by sa zákazník rozhodol kúpit nizsí objem RVM a ani to, ze to predstavuje celkové alebo takmer celkové potreby zákazníka. Komisia totiz uznáva, ze v apríli 2000 Albert Heijn kúpil od zalobkýn iba 121 RVM. 123 Treba vsak uviest, ze dotknutý dokument výslovne uvádza, ze Albert Heijn mal povinnost kúpit 200 RVM: "Albert Heijn sa zaväzuje kúpit 200 automatických prístrojov Tomra T600 do 31. decembra 2000 s mozným predlzením az do 31. marca 2001 vrátane". 124 Okrem toho treba uviest, ze, ako tvrdila Komisia, zalobkyne jej zaslali túto dohodu v rámci ich odpovede zo 14. marca 2002 na ziadost o informácie, ktorú formulovala na základe clánku 11 nariadenia c. 17 a ze v priebehu ich odpovede na oznámenie o výhradách nikdy neuviedli, ze dohoda obsiahnutá v tom istom oznámení nebola podpísaná alebo nikdy neexistovala. 125 Okrem toho pokial ide o tvrdenie, ze v apríli 2000 Albert Heijn kúpil od zalobkýn iba 121 RVM, treba uviest, ze k tomuto dátumu zostával celý rok pred dohodnutým ukoncením dohody. Na základe týchto dôkazov preto nie je mozné tvrdit, ze dohoda nebola dodrzaná. 126 Treba doplnit, ze existencia tejto dohody je potvrdená dohodou Royal Ahold Global Master skúmanou nizsie, ktorá bola sirsou dohodou o exkluzivite, uzavretou s Royal Ahold, skupinou, do ktorej patril Albert Heijn. Clánok 4.2 tejto dohody zmienuje predchádzajúcu dohodu uzavretú s Albert Heijn a pripomína, ze "podla dohody z 30. októbra 1998" je Albert Heijn este "povinný kúpit 79 dalsích prístrojov od [Tomra Systems BV]", co zodpovedá rozdielu medzi pôvodným záväzkom kúpit 200 prístrojov a uz kúpenými 121 prístrojmi. 127 So zretelom na vyssie uvedené treba vyvodit záver, ze dotknutý dokument dokazuje existenciu zmluvy, podla ktorej bol Albert Heijn povinný kúpit od zalobkýn 200 RVM. - Royal Ahold (2000 - 2002) 128 Zalobkyne spochybnujú skutocnost, ze dohoda Royal Ahold Global Master bola exkluzívna a tvrdia, ze nic v tejto dohode nebránilo Royal Ahold kúpit konkurencné prístroje. Uvádzajú, ze cast 1.2 dohody výslovne zmienuje skutocnost, ze Royal Ahold má právo kupovat od iných dodávatelov a ze Royal Ahold nie je povinná ukoncit svoje existujúce dohody s ostatnými dodávatelmi RVM. Zalobkyne tvrdia, ze chceli byt iba "hlavným dodávatelom", a nie exkluzívnym. 129 Zalobkyne doplnajú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí sama uznáva, ze Royal Ahold kúpila pocas zmluvného obdobia RVM od iných dodávatelov. Okrem toho tvrdia, ze vyhlásenia citované vo vyjadrení k zalobe a informácie zalobkýn na úcely vysvetlenia dohôd nepredstavujú z hladiska zmluvného práva uplatnitelného v predmetnej veci [to znamená práva platného v New Yorku (Spojené státy)] dôkazy, ktoré môzu presvedcit súd, aby ulozil dodrziavanie exkluzivity proti Royal Ahold. Skutocnost, ze Royal Ahold nakupovala od konkurencných dodávatelov, vyvoláva otázku, aký mohol byt skutocný odstrasujúci úcinok tejto zmluvy. 130 Tvrdenia zalobkýn týkajúce sa dohody s Royal Ahold nemôzu byt prijaté. 131 Dokumenty citované v napadnutom rozhodnutí totiz potvrdzujú, ze táto zmluva bola exkluzívna. Tlacové komuniké zalobkýn z 13. apríla 2000 napríklad uvádza, ze "[skupina] Tomra a... Royal Ahold podpísali celosvetovú dohodu, ktorá vytvára zo [skupiny] Tomra výlucného dodávatela Royal Ahold pre výkupné automaty a súvisiace sluzby pocas obdobia troch rokov" (pozri odôvodnenie c. 139 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho treba uviest, ze zalobkyne ju vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne uznali. 132 Je iste pravda, ako pripústa Komisia, ze dohoda nenúti Royal Ahold odstúpit od existujúcich dohôd s ostatnými dodávatelmi RVM pred ich ukoncením. Avsak treba poznamenat, ze cast 1.2 dohody urcovala, ze nákupy iných RVM od konkurentov neboli "zakázané", "avsak za podmienky, ze doba platnosti dohody v prípade týchto ostatných prístrojov neprekrocí najdlhsiu dobu platnosti, ktorá este neuplynula v predajnom mieste alebo maloobchode, kde sú ostatné prístroje instalované". 133 Cast 1.2 predmetnej dohody teda stanovuje, ze dohody s ostatnými dodávatelmi mali byt postupne zrusené a zmluvy s konkurentmi, ktoré by prekrocili najdlhsiu dobu platnosti, ktorá este neuplynula na úrovni kazdého predajného miesta, nemali byt prijaté. 134 V dôsledku toho treba zamietnut túto výhradu zalobkýn. - Lidl (1999 - 2000) 135 Zalobkyne tvrdia, ze pokial ide o dohodu z apríla 1999, Komisia neuviedla v rámci dôkazov skutocnost, ze objednávka Lidl výslovne zmienuje, ze Lidl Nederland GmbH sa nezaväzuje k dohode o exkluzivite. 136 Komisia okrem toho skresluje dôkazy tvrdiac, ze úmyslom Lidl bolo kúpit "aspon" 40 RVM, pretoze list iba jednoducho zmienuje skutocnost, ze Lidl mal úmysel kúpit 40 RVM. Komisia rovnako uznala, ze Lidl kúpil od zalobkýn v roku 1999 iba 21 RVM. 137 Zalobkyne uvádzajú, ze v odôvodnení c. 142 napadnutého rozhodnutia sa odkazuje na dohodu z roku 2000 uzavretú s cielom "nahradit 44 starých prístrojov Halton a 33 starých prístrojov Tomra 77 novými RVM Tomra do konca tohto roka". Vzhladom na to, ze nijaké minimálne mnozstvo nebolo specifikované, list skôr potvrdzoval, ze Lidl objednal 77 RVM na úcely nahradenia rovnakého poctu starých RVM vo svojich obchodoch. Komisia uznala, ze Lidl v skutocnosti kúpil 82 RVM od zalobkýn v roku 2000. Podla zalobkýn list jasne preukazuje, ze Lidl ich ziadal o nahradenie svojich prístrojov, pretoze ich vyspelá technológia mohla byt specifickejsie prispôsobená potrebám spolocnosti Lidl. 138 Pokial ide o dohodu z apríla 1999, treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie nepovazuje dohodu s Lidl za exkluzívnu. Táto dohoda je opísaná pod názvom "Exkluzivita a mnozstevné záväzky" v odôvodnení c. 142 napadnutého rozhodnutia a pod rubrikou "Mnozstevné záväzky a jednostranné podmienky spojené s danými mnozstvami" v odôvodnení c. 302 napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o konstatovanie zalobkýn, podla ktorého Lidl kúpil iba 21 prístrojov v roku 1999, treba zdôraznit, ze táto okolnost nemôze vyvrátit skutocnost, ze táto dohoda nútila zákazníka kúpit 40 prístrojov pocas obdobia dvoch rokov, pricom zmluvné obdobie dvoch rokov nebolo este ukoncené. 139 Pripomienky zalobkýn týkajúce sa tejto dohody treba preto odmietnut. 140 Pokial ide o dohodu podpísanú 29. septembra 2000, stací na jednej strane uviest, ze zalobkyne nespochybnujú, ze zákazník sa zaviazal kúpit 77 prístrojov do konca roka a na druhej strane, ze napadnuté rozhodnutie neprihliadlo na túto dohodu na úcely výpoctu trhového podielu, ktorý nemôze byt obsadený konkurentmi zalobkýn (pozri odôvodnenie c. 163 a poznámku pod ciarou 335 napadnutého rozhodnutia). 141 Táto výhrada preto tiez nemôze byt prijatá. - Superunie (2001) 142 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Superunie je centrálna nákupná organizácia zalozená podla holandského práva, ze jej clenovia prijímajú svoje rozhodnutia o nákupoch nezávisle a ze dohoda podpísaná s týmto druhom organizácie, ktorá obsahovala záväzok kúpit minimálne 130 prístrojov pocas obdobia jeden a pol roka, nie je pre svojich clenov záväzná. 143 Tvrdenia zalobkýn nemozno prijat. V tomto ohlade treba odkázat na úvahy uvedené v bodoch 61 az 66 vyssie týkajúce sa dohôd s nákupnými centrálami. 144 So zretelom na vyssie uvedené treba uviest, ze pokial ide o styri zmluvy v Holandsku spochybnené zalobkynami, napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaké zjavne nesprávne posúdenie. Svédsko 145 Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie nesprávne posudzuje väcsinu dohôd uzavretých vo Svédsku a z tohto dôvodu obsahuje nesprávne posúdenie. 146 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. - ICA Handlares (Svédsko) a Hakon Gruppen (Nórsko) (2000 - 2002) 147 Zalobkyne uvádzajú, ze táto zmluva, ktorá je prílohou zmluvy uzavretej medzi skupinou Tomra a Royal Ahold, nemôze byt povazovaná za exkluzívnu, kedze ani dohoda Royal Ahold nie je posudzovaná ako výhradná. 148 Zalobkyne doplnajú, ze ICA, ako aj Hakon sú "centrálnymi administratívnymi kanceláriami" pre úplne nezávislé predajné miesta. Zalobkyne preto uvádzajú, ze aj keby dotknutá dohoda bola exkluzívna, nic nebráni predajným miestam nakupovat RVM od konkurentov zalobkýn. 149 Pokial ide o tvrdenie zalozené na kvalifikovaní exkluzivity zmluvy, treba uviest, ze zmluva Royal Ahold Global Master uz bola skúmaná a dospelo sa k záveru, ze islo o dohodu o exkluzivite (pozri body 128 az 133 vyssie). Komisia teda správne dospela k záveru, ze dohoda ICA, ktorá je prílohou tejto zmluvy, sa automaticky stala exkluzívnou. Zo spisu a najmä z "návrhu celkovej dodatocnej zlavy v Nórsku a vo Svédsku" okrem toho vyplýva, ze Komisia mohla správne tvrdit, ze dohoda obsahovala aj dolozku umoznujúcu získat výhodu dodatocnej zlavy pri nákupe RVM. Komisia totiz povazovala zmluvu za zneuzívajúcu, pretoze neobsahovala iba dolozku o exkluzivite. Okrem systému specifickej zlavy zavedenej vo Svédsku bola ICA poskytnutá zlava 10 %, ak sa zaviazala kúpit minimálne 1 100 nových RVM pre územie Svédska a Nórska v priebehu obdobia rokov 2000 az 2002. Predmetom dohody bolo teda nielen upravit dolozku o exkluzivite, ale tiez zaviazat si klientelu ICA a Hakon prostredníctvom zlavy, ktorá bola poskytnutá od urcitého stanoveného mnozstva kúpených RVM. 150 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn zalozené na nezávislosti predajných miest, stací odkázat na úvahy vysvetlené v bodoch 61 az 66 vyssie, ktoré sa týkajú centrálnych nákupných organizácií. 151 Z týchto dôvodov treba zamietnut túto výhradu v celom rozsahu. - Rimi Svenska (2000) 152 Zalobkyne tvrdia, ze neexistoval nijaký mnozstevný záväzok, pokial ide o celkovú objednávku v apríli 2000, pretoze Rimi Svenska v priebehu obdobia pokrytého dohodou kúpila iba 23 RVM za 2,6 miliónov svédskych korún (SEK), zatial co retroaktívna zlava sa mala vyplatit iba v prípade nákupu prekracujúceho 7,5 milióna SEK. 153 Zalobkyne v replike uvádzajú, ze stanovený ciel nebol dosiahnutý ani v rámci sirsej zmluvy uzavretej s ICA. 154 Tieto tvrdenia nemozno vziat do úvahy, kedze dohoda s Rimi Svenska bola v októbri 2000 nahradená sirsou dohodou podpísanou s ICA Ahold, ktorej je Rimi Svenska dcérskou spolocnostou, a ktorá stanovovala rovnaké zlavy 10 %, avsak volnejsie podmienky na získanie zlavy. Rimi Svenska teda nestratila zlavu, na ktorú mala právo podla predchádzajúcej dohody, ktorá upravovala tiez zlavu v prípade, ak urcila skupinu Tomra za hlavného dodávatela. 155 List z 2. novembra 2000 pripojený k zalobe nemôze byt v tomto ohlade opomenutý, kedze potvrdzuje, ze Rimi Svenska vyuzila ciastocnú retroaktívnu zlavu a ze zvysok jej bol uhradený v novembri 2000. Dokument okrem toho spresnuje, ze celková objednávka sa rusí a nahrádza dohodou ICA, vseobecnejsou, ako bolo uvedené v bode 154 vyssie. Navyse treba uviest, ze tvrdenie zalobkýn, podla ktorého upravený ciel ani nebol dosiahnutý v rámci sirsej zmluvy uzavretej s ICA, nie je preukázané. 156 Túto výhradu treba preto tiez zamietnut. - Spar, Willys a KB Exonen (skupina Axfood) (2000) 157 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepredlozila nijaký dôkaz o existencii dohody priznávajúcej Spar "právo" na retroaktívne zlavy. Zalobkyne uvádzajú, ze v oznámení o výhradách výslovne odkazovali na vyhlásenie Axfood, ktoré uvádza, ze Spar a Willys uskutocnovali svoje nákupy podla dohody uzavretej medzi D-Gruppen a skupinou Tomra v roku 2000, ktorá neponúkala zlavy zalozené na objemoch. 158 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze dotknutá dohoda obsahuje retroaktívne zlavy ako protihodnotu nákupu urcitého mnozstva výrobkov zalobkýn. Tieto tvrdia, ze Komisia uvedené skutocnosti nepreukázala. 159 Zalobkyne vsak zrejme uvádzajú protichodné tvrdenia. V prvom rade totiz v rámci informácií, ktoré poskytli Komisii, zalobkyne uznali uzavretie dohôd so Spar a Willys obsahujúcich dolozky o retroaktívnej zlave. V druhom rade zalobkyne uviedli, ze tieto dohody boli bud zahrnuté v sirsej dohode neobsahujúcej dolozku o zlave alebo nikdy neexistovali. Nakoniec tvrdili, ze niektoré dôkazy sa stratili. 160 Vzhladom na dôkazy, ktorými disponuje Vseobecný súd, musí byt táto výhrada bez pochybností zamietnutá. - Axfood (2001) 161 Zalobkyne tvrdia, ze táto dohoda nebola záväzná a ze Axfood nebola povinná nakúpit dotknuté mnozstvá. Tvrdia, ze Axfood kúpila iba polovicu dohodnutého mnozstva. 162 Je nepochybné, ze táto dohoda nie je exkluzívna a ani neobsahuje mnozstevné záväzky. 163 Táto dohoda je citovaná v odôvodnení c. 314 napadnutého rozhodnutia pod názvom "Systémy zliav". Ako uvádzajú odôvodnenie c. 178 a poznámka pod ciarou 389 tohto rozhodnutia, ide o dohodu upravujúcu prahy priznávajúce zákazníkovi právo na retroaktívne zlavy v závislosti od poctu kúpených prístrojov. Kedze zalobkyne nespochybnili toto zistenie, nie je potrebné vyjadrit sa k tejto výhrade. - Axfood (2003 - 2004) 164 Zalobkyne sa domnievajú, ze táto dohoda nebola exkluzívna, pretoze Axfood bola výslovne oprávnená testovat konkurencné prístroje a ze nic v dohode jej nebránilo kúpit tieto prístroje. 165 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze táto dohoda nespadá do casovej pôsobnosti porusenia zisteného v napadnutom rozhodnutí. Nie je preto potrebné o tejto výhrade zalobkýn rozhodnút. 166 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaké zjavne nesprávne posúdenie, pokial ide o dohody uzavreté vo Svédsku. Nórsko 167 Zalobkyne tvrdia, ze vsetky dohody týkajúce sa Nórska (100 % predajov zalobkýn v Nórsku) uvedené Komisiou neexistovali alebo neobsahovali nijakú dolozku o exkluzivite, mnozstevných záväzkoch alebo o retroaktívnych zlavách. 168 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. - Křff Hedmark a Rema 1000 (1996), AKA/Spar Norge (1997) 169 Zalobkyne tvrdia, ze údajné dohody so zákazníkmi uvedenými vyssie nie sú zmluvami o exkluzivite, ale jednoduchými ponukovými listami zmienujúcimi ceny. 170 Zalobkyne navyse zdôraznujú, ze vzhladom na to, ze dohody z rokov 1996 a 1997 sú mimo casovej pôsobnosti napadnutého rozhodnutia. 171 S prihliadnutím na skutocnost, ze tieto tri zmluvy sú skutocne mimo casovej pôsobnosti rozhodnutia, nie je nevyhnutné rozhodnút o tejto výhrade. - NorgesGruppen, Hakon Gruppen, NKL (COOP) a Rema 1000 (1999 - 2000) 172 Zalobkyne najskôr Komisii vytýkajú, ze neoddelila rôzne dotknuté zmluvy a, pokial ide o dotknuté odôvodnenia, ze sú "tazko citatelné". 173 Pokial ide o dohodu s NorgesGruppen, zalobkyne tvrdia, ze dohoda nie je exkluzívna. Tvrdia totiz, ze celkový dopyt zákazníka bol 1 300 RVM. Iba 635 RVM vsak bolo objednaných u zalobkýn. Kedze potreby boli väcsie ako dopyt, zalobkyne z toho vyvodzujú, ze dodatocné zásobovanie sa uskutocnilo u konkurencných podnikov. Komisia tak neprihliadla na list z 13. októbra 1998 potvrdzujúci skutocné potreby zákazníka. 174 Zalobkyne navyse tvrdia, ze samotná Komisia uznala, ze NorgesGruppen nebola nútená kúpit minimálne mnozstvo RVM od zalobkýn. Objednávka týchto prístrojov a jej potvrdenie výslovne uvádzajú skutocnost, ze zmluva nebola exkluzívna. 175 Zalobkyne nakoniec tvrdia, ze Komisia vzniesla príslusné tvrdenie, pokial ide o zlavu, ktorú NorgesGruppen mala vrátit, ak by kúpila menej ako 500 RVM. Skutocnost dokazuje, ze o takýto prípad neslo, pretoze sa objednalo 635 prístrojov. Komisia nevedela preukázat, v com sa dohoda odlisovala od beznej mnozstvovej zlavy. 176 Pokial ide o Hakon Gruppen, zalobkyne uvádzajú, ze nijaký minimálny nákupný prah nebol stanovený, kedze potvrdenie objednávky zákazníkom stanovuje, ze mohol kúpit nizsí pocet RVM, aj ked mal právo na zlavu iba pre skutocne kúpené prístroje. Tento dôkaz okrem toho nebol Komisiou spochybnený. 177 Zalobkyne navyse vytýkajú Komisii, ze neprihliadla na dôkazy preukazujúce, ze zmluva nebola exkluzívna a najmä na zápisnicu zo stretnutia "výboru pre butiky" z 2. februára 1999. 178 Pokial ide o NKL (COOP), zalobkyne uvádzajú, ze zákazník nebol povinný kúpit dohodnutý objem a ze napadnuté rozhodnutie nepreukazuje, ze zalobkyne prispôsobili objednávku individuálnemu dopytu zákazníka. Zalobkyne tiez tvrdia, ze NKL sa tiez zásobovala od konkurenta Lindco pocas dotknutého obdobia. 179 Pokial ide nakoniec o dohodu uzavretú s Rema 1 000, zalobkyne uvádzajú, ze údajná dohoda navrhujúca zlavy vzhladom na objednávku 200 prístrojov nebola zákazníkom podpísaná a nezaväzovala Rema 1 000 kúpit minimálne mnozstvo RVM. Poukazujú na vyhlásenia Rema 1 000, podla ktorých iní dodávatelia nemohli konkurovat zalobkyniam, pokial ide o kvalitu a úroven sluzieb. Na záver doplnajú, ze Rema 1 000 sa zásobovala hlavne od ich konkurentov. 180 Je potrebné súcasne analyzovat dohody NorgesGruppen, Hakon Gruppen, NKL (COOP) a Rema 1 000. Zalobkyne v podstate Komisii vytýkajú, ze tieto zmluvy posúdila ako exkluzívne a tvrdila, ze zalobkyne zamýslali poskytnút progresívnu zlavu ako protihodnotu za objednané mnozstvo. 181 Pokial ide o tvrdenie zalozené na existencii zmlúv o exkluzivite, nie je opodstatnené vyjadrit sa k tejto otázke, kedze napadnuté rozhodnutie nepovazovalo tieto dohody za exkluzívne (pozri odôvodnenie c. 302 napadnutého rozhodnutia). 182 Pokial ide o tvrdenie zalozené na posúdení dohôd o mnozstevných záväzkoch výmenou za znacné zlavy, Komisia správne spresnila, ze pre záver, ze existujú dohody o záväzkoch, je dôlezité urcit, ci postupy navádzali na nenakupovanie u konkurentov. 183 Pokial ide o dohodu uzavretú s Rema 1 000, zdá sa totiz, ze zlava je znacná, pretoze je proporcionálna k poctu prístrojov, ktoré sa majú kúpit (14 % pre 200 prístrojov), s tým, ze pre iné zmluvy existovala porovnatelná zlava, avsak pre podstatne vyssie mnozstvo nákupov (500 prístrojov). Okrem toho pre vsetky ostatné zmluvy zalobkyne ponúkali zaplatenie zliav pred nákupom RVM a spresnovali, ze ak stanovené mnozstvo nebude dosiahnuté, zákazníci vrátia túto zlavu za kazdý neobjednaný prístroj. Z toho vyplýva, ako velmi správne zdôraznuje Komisia, väcsie navádzanie zákazníka, ako keby bola zlava poskytnutá po kazdej objednávke. 184 V dôsledku toho treba túto výhradu zamietnut. - NorgenGruppen (2000 - 2001) 185 Pokial ide o dohodu NorgesGruppen na roky 2000 a 2001, zalobkyne uvádzajú, ze s týmto zákazníkom nebola uzavretá nijaká dohoda, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia. Islo totiz iba o nepodpísaný ponukový list. 186 V tejto súvislosti treba uviest, ze nepodpísaný ponukový list pripojený k zalobe bol predlozený zalobkynami Komisii v rámci ich odpovede na ziadost o informácie, v ktorej ziadala od zalobkýn, aby oznacili vsetky dohody vrátane tých, ktoré boli uzavreté neformálne. 187 Treba navyse doplnit, ze na základe dôkazov nachádzajúcich sa v spise mozno povedat, ze zalobkyne ponúkli zlavu poskytnutú vopred na základe cielového objemu 150 RVM a zásobovali zákazníka za znízenú cenu (pozri odôvodnenie c. 247 a poznámku pod ciarou 547 napadnutého rozhodnutia). 188 Hoci je pravda, ze dokument pripojený k zalobe je nepodpísaný ponukový list, nic to nemení na skutocnosti, ze zlava bola priznaná a ze predaje boli uskutocnené za podmienok navrhnutých v tomto dokumente. Z toho inak vyplýva, ze zákazník nic nekúpil od konkurencných dodávatelov v priebehu tohto obdobia. 189 Nakoniec treba uviest, ze samotné napadnuté rozhodnutie uvádza, ze islo o nepodpísanú ponuku a ze ciel nákupov nebol dosiahnutý. Vo svetle týchto zistení treba túto výhradu zamietnut. - NKL (COOP) a Rema 1000 (2000 - 2001) 190 Pokial ide o NKL (COOP), zalobkyne uznávajú, ze zlava vo výske 10 % sa ponúkla NKL v prípade, ze nákup prekrocí 150 RVM. Zalobkyne vsak tvrdia, ze NKL nepodpísala túto dohodu a ze dohoda nakoniec nebola uzavretá. Zalobkyne tvrdia, ze okolnost, ze skutocné nákupy zákazníka boli nizsie ako pôvodný ciel ponuky, preukazuje neexistenciu vymáhatelného záväzku. 191 Co sa týka Rema 1000, zalobkyne uvádzajú rovnaké odôvodnenie ako pre dohodu uzavretú s NKL (COOP), kedze tam tiez existovala ponuka zlavy pri nákupe 70 prístrojov, ktorú zákazník odmietol. Zalobkyne teda spochybnujú, ze existovala dohoda uzavretá medzi stranami. 192 Tvrdenie zalobkýn, podla ktorého okolnost, ze skutocné nákupy týchto dvoch zákazníkov boli nizsie ako pôvodný ciel ponuky, preukazuje neexistenciu vymáhatelného záväzku, musí byt zamietnuté. 193 V tejto súvislosti si treba v prvom rade vsimnút, ze napadnuté rozhodnutie neuvádza, ze títo dvaja zákazníci [NKL (COOP) a Rema 1 000] boli zmluvne viazaní kúpit urcité mnozstvo prístrojov. Obe spolocnosti sú totiz citované v odôvodnení c. 302 napadnutého rozhodnutia pod názvom "Mnozstevné záväzky a jednostranné podmienky spojené s danými mnozstvami". V oboch prípadoch islo o zlavy podriadené nákupu velkého mnozstva prístrojov zákazníkom pocas obdobia priblizne jedného roka. V prípade Rema 2000 systém zliav predpokladal priamu podmienenú zlavu (10 % pre objem 70 prístrojov) a dodatocnú retroaktívnu zlavu 3 % pre 85 prístrojov. Zákazník kúpil 73 prístrojov (pozri odôvodnenie c. 261 napadnutého rozhodnutia). 194 V druhom rade treba zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie berie do úvahy relatívne pruzné zmluvné podmienky, ktoré boli ponúknuté napríklad NKL (COOP) vo vztahu k iným nórskym zákazníkom a prihliada na ne (pozri odôvodnenie c. 256 a pokial ide o vplyv postupov zalobkýn, poznámku pod ciarou 604). Komisia tu v skutocnosti správne poznamenáva, ze nebolo nevyhnutne urcujúce vediet, ci stanovený ciel bol dosiahnutý alebo nie, pokial nákupy uskutocnené u konkurentov boli nulové alebo bezvýznamné (pozri odôvodnenie c. 312 napadnutého rozhodnutia). 195 Z týchto dôvodov treba zamietnut predmetnú výhradu. 196 Vo svetle vyssie uvedeného musí byt tvrdenie zalobkýn, podla ktorého vsetky dohody týkajúce sa Nórska boli v napadnutom rozhodnutí nesprávne posúdené, zamietnuté. 197 Druhá cast prvého zalobného dôvodu a teda celý prvý zalobný dôvod musia byt zamietnuté. B - O druhom a stvrtom zalobnom dôvode zalozených na existencii zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa otázky, ci dohody boli spôsobilé odstránit hospodársku sútaz a na nedostatku odôvodnenia 198 Druhý a stvrtý zalobný dôvod boli spojené do predmetného dôvodu, ktorý sa rozdeluje na tri casti. Po prvé Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked rozhodla, ze dohody o exkluzivite, individualizované mnozstevné záväzky a individualizované retroaktívne zlavy sú per se nezákonné podla clánku 82 ES a ked nevysvetlila test alebo kritériá, ktoré pouzila na posúdenie, ci tieto dohody mohli obmedzit alebo odstránit hospodársku sútaz. Po druhé Komisia nepreskúmala, ci cast trhu RVM, ktorú bolo mozné ovládnut, bola dost významná, aby umoznila rovnako výkonným konkurentom zostat na trhu. Po tretie posúdenie Komisie, ze údajné retroaktívne zlavy mohli odstránit hospodársku sútaz, spocíva na nepresných a nesprávnych dôkazoch a hypotézach. 1. O údajnej nezákonnosti per se dohôd zalobkýn a o neexistencii vysvetlenia, pokial ide o test alebo kritériá pouzité Komisiou na posúdenie, ci dohody mohli obmedzit hospodársku sútaz a) Tvrdenia úcastníkov konania 199 V prvom rade zalobkyne vytýkajú Komisii, ze sa dopustila zjavne nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nezahrnula do svojho právneho posúdenia kontext trhu, do ktorého patrili tri druhy dohôd. 200 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila kritérium prijaté v rozsudku Michelin II. Uvádzajú, ze podla rozsudku Michelin II napadnuté rozhodnutie musí preukázat, ze dohody "môzu" obmedzit hospodársku sútaz. To vyzaduje preskúmanie kontextu trhu. Nic alebo takmer nic by totiz nezostalo z kritéria prijatého v uz citovanom rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia, ak podla rozsudku Michelin II Komisia bola povinná iba preskúmat obsah dohody podla clánku 82 ES. 201 Zalobkyne doplnajú, ze kritérium per se nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí povedie k zákazu velkého mnozstva dohôd v rámci vnútorného trhu v rôznych sektoroch, aj ked posilnujú hospodársku sútaz namiesto jej obmedzenia podla kontextu trhu. V ekonomickej teórii alebo v obchodnej praxi neexistuje nijaký základ na tvrdenie, ze dohody o exkluzivite, individualizované mnozstevné záväzky a individualizované zlavy vzdy alebo takmer vzdy vedú k obmedzeniu hospodárskej sútaze, ked sú vyuzité spolocnostou s dominantným postavením. 202 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia tým, ze nepreskúmala niektoré faktory, neposúdila, ci ich postupy boli právne spôsobilé mat obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz. 203 Faktory neskúmané Komisiou spocívajú v skutocnosti, ze zalobkyne boli jediným výrobcom RVM schopným ponúknut "revolucnú technológiu" horizontálneho podávania v rokoch 1997 az 2001, ze konkurenti zalobkýn mohli stále ponúknut svoje prístroje pre prinajmensom 61 % celého trhu RVM v rokoch 1998 az 2002, ze zalobkyne predávali prístroje priamo konecnému zákazníkovi (sietam supermarketov), ze dotknuté dohody nebránili prístupu konkurentov k distribútorom a nakoniec, ze siete supermarketov sú profesionálni kupujúci, ktorí boli schopní porovnat RVM zalobkýn s RVM konkurentov a teda sami rozhodnút, aké RVM mali dobrú cenu, kvalitu, spolahlivost a technológiu a dobrú úroven sluzieb. 204 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na právnej hypotéze, ze clánok 82 ES iba vyzaduje, aby Komisia preukázala existenciu a formu dohôd a ze neobsahuje primerané odôvodnenie otázky, preco bola ktorákolvek zo 49 dohôd spôsobilá odstránit konkurentov z trhu RVM. 205 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. b) Posúdenie Vseobecným súdom 206 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je pojem zneuzitie objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má vo svojom dôsledku zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov. Z toho vyplýva, ze clánok 82 ES zakazuje dominantnému podniku odstránit konkurenta a posilnit tak svoje postavenie pouzitím iných prostriedkov ako tých, ktoré vyplývajú z normálnej hospodárskej sútaze. Zákaz stanovený v tomto ustanovení je odôvodnený aj obavou zo spôsobenia ujmy spotrebitelom (rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 157). 207 Hoci zistenie existencie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje ziadnu výcitku voci dotknutému podniku, tomuto podniku prinálezí bez ohladu na príciny tohto postavenia osobitná zodpovednost za to, aby svojím správaním neohrozil efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 57, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 229). Rovnako, aj ked existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má toto postavenie, práva zachovat si vlastné obchodné záujmy, pokial sú ohrozené, a tento podnik má moznost v primeranom rozsahu uskutocnit úkony, ktoré povazuje za vhodné na úcely ochrany svojich záujmov, takéto konanie nemozno povolit, ak je jeho cielom posilnenie daného dominantného postavenia a jeho zneuzitie (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 189, a rozsudok Michelin II, bod 55). 208 Treba okrem toho pripomenút, ze podla judikatúry je pre podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu zaväzovanie kupujúcich - aj ked na ich ziadost - povinnostou alebo slubom zásobit sa úplne alebo, pokial ide o podstatnú cast ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, ci je uz dotknutá povinnost uvedená ako taká, alebo je ako jej protihodnota poskytnutá zlava. To platí rovnako aj v prípade, ze uvedený podnik bez toho, aby ukladal kupujúcim formálny záväzok, uplatnuje bud na základe dohôd uzavretých s kupujúcimi, alebo jednostranne systém vernostných zliav, t. j. zlavy spojené s podmienkou, ze zákazník sa úplne alebo z velkej casti svojich potrieb zásobuje výhradne od podniku s dominantným postavením (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 89). 209 Záväzky o exkluzívnom zásobovaní sa tejto povahy, ci uz sa za ne ako protihodnota poskytuje alebo neposkytuje zlava alebo vernostná zlava s cielom motivovat kupujúceho zásobit sa výlucne od podniku s dominantným postavením, sú totiz nezlucitelné s cielom nenarusenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, pretoze nespocívajú na ekonomickom plnení odôvodnujúcom túto povinnost alebo túto výhodu, ale snazia sa odnat alebo obmedzit kupujúcemu moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania a bránia iným výrobcom vstúpit na trh (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 90). 210 Pokial ide presnejsie o poskytovanie zliav podnikom v dominantnom postavení, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vernostná zlava, ktorá je poskytnutá ako protihodnota záväzku zákazníka zásobovat sa výlucne alebo skoro výlucne od podniku, ktorý má dominantné postavenie, je v rozpore s clánkom 82 ES. Cielom takej zlavy je totiz poskytnutím financných výhod bránit zásobovaniu sa zákazníkov od konkurencných výrobcov (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 518, a rozsudok Michelin II, bod 56). 211 Systém zliav, ktorý má úcinok spocívajúci v uzavretí trhu, sa povazuje za v rozpore s clánkom 82 ES, ak ho uplatnuje podnik s dominantným postavením. Z tohto dôvodu Súdny dvor rozhodol, ze zlava viazuca sa na dosiahnutie ciela nákupu porusuje clánok 82 ES (rozsudok Michelin II, bod 57). 212 O systémoch mnozstvových zliav viazucich sa len na objem nákupov od podniku s dominantným postavením sa v zásade predpokladá, ze nemajú úcinky spocívajúce v uzavretí trhu, ktoré sú zakázané clánkom 82 ES. Ak sa zvýsenie dodaného mnozstva prejaví v nizsích nákladoch dodávatela, tento dodávatel je totiz oprávnený poskytnút zákazníkovi profit z tohto znízenia nákladov prostredníctvom výhodnejsej ceny. Mnozstvové zlavy by teda mali vyjadrovat nárast úcinnosti a úspory v rozsahu, aký dosiahol podnik s dominantným postavením (rozsudok Michelin II, bod 58). 213 Z toho vyplýva, ze systém zliav, v rámci ktorého výska zlavy narastá v závislosti od kúpeného mnozstva, neporusuje clánok 82 ES, okrem prípadu, ze by z kritérií a podmienok poskytovania zliav vyplývalo, ze systém nespocíva na odôvodnenej ekonomickej protihodnote, ale sa snazí, podobne ako vernostné a cielové zlavy, bránit zákazníkom v zásobovaní sa od konkurencných výrobcov (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 90, a Michelin II, bod 59). 214 Na stanovenie prípadnej zneuzívajúcej povahy systému mnozstvových zliav bude teda potrebné posúdit vsetky okolnosti, predovsetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, a preskúmat, ci je cielom zliav prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na ziadnom ekonomickom plnení, ktoré by ich odôvodnovalo, zbavit kupujúceho moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto moznost obmedzit, bránit konkurentom vstúpit na trh, uplatnovat na obchodných partnerov nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilnit dominantné postavenie skreslením hospodárskej sútaze (rozsudok Michelin II, bod 60). 215 Z tejto judikatúry mozno vyvodit, ze, ako inak tvrdia zalobkyne, na preskúmanie, ci dohody o exkluzivite, individualizované mnozstevné záväzky a individualizované retroaktívne zlavy sú zlucitelné s clánkom 82 ES, treba analyzovat, ci v nadväznosti na posúdenie vsetkých okolností a teda tiez kontextu, v ktorom sa tieto dohody uzavreli, sa tieto postupy snazia alebo môzu obmedzit alebo odstránit hospodársku sútaz na relevantnom trhu. 216 V prvom rade treba preskúmat, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí zanedbala kontext, v ktorom sa dotknuté dohody uzavreli, a v druhom rade ci primerane odôvodnila svoj záver týkajúci sa otázky, ci dohody mohli odstránit hospodársku sútaz. 217 V tejto súvislosti treba uviest, ze v napadnutom rozhodnutí sa potom, co sa preskúmala struktúra relevantných trhov, pozícia, ktorú na nich mali zalobkyne a ich konkurenti a dospelo k záveru, ze mali velmi silné dominantné postavenie (pozri odôvodnenia c. 12 az 96 napadnutého rozhodnutia), individuálne skúmal kazdý z postupov zalobkýn (pozri odôvodnenia c. 97 az 133 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie dalej venovalo rozsiahle úvahy preskúmaniu schopnosti týchto postupov skreslit hospodársku sútaz za okolností ako v predmetnej veci (pozri najmä odôvodnenia c. 159 az 166, 180 az 187, 218 az 226, 234 az 240, 264 az 277 a 286 az 329 napadnutého rozhodnutia). 218 Okrem toho napadnuté rozhodnutie potom, co vysvetlilo postupy zalobkýn na kazdom dotknutom vnútrostátnom trhu, spolu s významom zákazníkov, trvaním dohôd, vývojom dopytu na rovnakom trhu, percentuálnym podielom viazanej casti dopytu, stanovilo, ze tieto postupy mohli zabránit vytvoreniu alebo rozvoju hospodárskej sútaze a dospelo k záveru o existencii zneuzitia, ked tieto postupy smerovali k blokovaniu znacnej casti dopytu. Pokial ide osobitne o systémy zliav a rabatov pouzívaných zalobkynami, napadnuté rozhodnutie ilustruje s grafickými znázorneniami "sací úcinok" pre niektoré z týchto systémov pre kazdú krajinu. 219 Komisia, aj ked to nebolo nevyhnutné z hladiska judikatúry, rovnako analyzovala z hladiska podmienok trhu skutocné úcinky postupov zalobkýn. 220 Pokial ide o iné faktory, ktoré podla zalobkýn napadnuté rozhodnutie malo preskúmat na preukázanie, ci ich postupy mohli obmedzit hospodársku sútaz, treba vziat do úvahy tieto zistenia. 221 Po prvé, údajná technická nadradenost zalobkýn, ktoré boli jedinými výrobcami RVM, ktoré sú schopné ponúknut "revolucnú technológiu" horizontálneho podávania v rokoch 1997 az 2001, nemôze mat vplyv na analýzu otázky, ci boli dohody schopné obmedzit hospodársku sútaz. Táto okolnost by mohla mat prípadne vplyv iba na analýzu konkurencnej pozície zalobkýn na trhu a teda na ich dominantné postavenie. 222 Po druhé treba uviest, ze skutocnost, ze prístroje boli predané priamo konecnému zákazníkovi, je faktorom, ktorý podporuje konstatovanie zneuzitia dominantného postavenia a nie opak. Hoci je totiz iste pravda, ze dotknuté dohody teoreticky nebránili prístupu konkurentov k distribútorom, je napriek tomu zjavné, ze distribútori nemali nijaký záujem kúpit ich, kedze dohody zalobkýn bránili ich konkurentom ponúknut svoje RVM konecnému zákazníkovi. 223 Po tretie pokial ide o skutocnost, ze siete supermarketov sú profesionálnymi kupujúcimi, ktorí boli spôsobilí porovnat a vybrat si medzi RVM zalobkýn a konkurentov, treba uviest, ze správanie zalobkýn zjavne smerovalo k zavádzaniu ustanovení, ktoré nabádali zákazníkov, aby sa nezásobovali od iných dodávatelov a sledovalo zachovanie tohto stavu. 224 Nakoniec treba podla vzoru Komisie uviest, ze zalobkyne mali moznost predniest objektívne hospodárske odôvodnenie ich postupov, ktoré respektuje hospodársku sútaz. Mohli vysvetlit, aké skutocné výnosy prípadne zamýslali získat na základe dohôd o exkluzivite, mnozstevných záväzkov a systémov individualizovaných zliav, ktoré uskutocnovali. Zalobkyne vsak pred Vseobecným súdom neuvádzajú, ze ich správanie vytváralo aspon nejaký skutocný rozpoznatelný výnos, bolo inak odôvodnené alebo viedlo k znízeniu ceny alebo inej výhode pre spotrebitelov. 225 So zretelom na vyssie uvedené skutocnosti treba odmietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého Komisia analyzovala iba obsah dotknutých dohôd a nie kontext, v ktorom sa tieto dohody nachádzali. 226 V druhom rade, pokial ide o výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia tohto aspektu napadnutého rozhodnutia, je nutné uviest, ze rovnako nemôze uspiet. 227 Odôvodnenie vyzadované podla clánku 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného právneho aktu a musí jasne a jednoznacne vyjadrovat úvahy institúcie, ktorá právny akt vydala, aby mohli dotknuté osoby porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol súd vykonat preskúmanie (rozsudky Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19, a z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-114/00, Zb. s. I-7657, bod 62). Pokial ide o rozhodnutie prijaté na základe clánku 82 ES, táto zásada vyzaduje, aby napadnuté rozhodnutie uvádzalo skutkové okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a úvahy, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2007, Francúzsko Télécom/Komisia, T-340/03, Zb. s. II-107, bod 57, nenapadnutý odvolaním v tomto bode). 228 V tejto súvislosti treba odkázat na zistenia uvedené v bodoch 216 az 218 vyssie, z ktorých jasne vyplýva, ze Komisia podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze dotknuté dohody mohli obmedzit alebo odstránit hospodársku sútaz. 229 Je teda nepopieratelné, ze zalobkyne mohli poznat vsetky odôvodnenia tohto aspektu napadnutého rozhodnutia. Okrem toho treba konstatovat, ze Vseobecný súd bol v celom rozsahu schopný preskúmat zákonnost napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze tento aspekt napadnutého rozhodnutia je dostatocne odôvodnený. 230 Na základe vyssie uvedených skutocností treba zamietnut túto cast druhého zalobného dôvodu. 2. O "nedostatocnom pokrytí" celkového dopytu RVM postupmi zalobkýn a) Tvrdenia úcastníkov konania 231 Zalobkyne tvrdia, ze aj ked napadnuté rozhodnutie ukázalo, ze vsetky dotknuté zmluvy mohli mat úcinky vylúcenia, dokazuje to iba, ze konkurenti boli vylúcení zo zásobovania zákazníkov, ktorí uz uzavreli tieto zmluvy (ktorých existencia zostáva nimi spochybnovaná). Konkurentom vsak nic nebránilo v hladaní klientely u iných podnikov. Na úcely stanovenia porusenia clánku 82 ES malo napadnuté rozhodnutie preukázat, ze tieto dohody pokrývali tak sirokú cast trhu, ze boli spôsobilé vylúcit dostatocný pocet konkurentov na celom trhu, az spôsobit znacné znízenie poctu konkurentov. Komisia nevysvetlila, preco skutocnost, ze konkurenti nemohli predat ich RVM urcitým zákazníkom, viedla k ich vylúceniu z celého trhu. 232 Zalobkyne tvrdia, ze relevantná otázka je, ci konkurent mohol rentabilne zostat na trhu, ak by uspokojoval len neviazanú cast dopytu a ze Komisia mala urcit mieru minimálnej rentability pozadovanej na pôsobenie na relevantnom trhu. Ak bol tento dopyt dostatocne významný a miera rentability dostatocne znízená na to, aby potenciálny konkurent mohol vstúpit alebo zostat na trhu popri zalobkyniach, Komisia mala dospiet k záveru, ze ich postupy neboli zneuzívajúce. Komisia okrem toho jasne neoznacila podiel na trhu, ktorý mal byt pokrytý dohodami, aby tieto boli schopné vylúcit konkurentov. Napadnuté rozhodnutie neposkytuje nijaké objektívne kritérium na úcely urcenia, kde sa prah nachádza. 233 Podla zalobkýn hoci Komisia takto vykonala analýzu, nijako im nebolo mozné preukázat, ze dotknuté zmluvy mohli vylúcit z trhu konkurentov majúcich rovnakú výkonnost. Zdôraznujú, ze bolo úlohou Komisie v napadnutom rozhodnutí dokázat, ze ich postupy mohli mat úcinok vylúcenia. Vzhladom na nedostatok dostatocného odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí neexistuje nijaká povinnost zalobkýn preukázat opak. 234 Zalobkyne uvádzajú, ze nová analýza uvedená vo vyjadrení k zalobe týkajúca sa úcinku vylúcenia spôsobeného postupmi zalobkýn je neprípustná. Otázka predlozená Vseobecnému súdu sa týka zistenia, ci bolo napadnuté rozhodnutie dostatocne odôvodnené v tomto bode. Nemozno totiz vseobecne umoznit zalovanej napravit chyby a opomenutia sporného rozhodnutia predlozením novej analýzy a dodatocných dôkazov pocas konania pred Vseobecným súdom. 235 Zalobkyne okrem toho odmietajú tvrdenie, podla ktorého nie je úlohou dominantného podniku urcit pocet konkurentov na trhu, ako irelevantné. Rôzne trhy môzu byt úplne konkurencné, aj ked sa pocet konkurentov mení a niekedy aj vtedy, ak existujú len dvaja. Podla nich bolo úlohou Komisie v napadnutom rozhodnutí urcit prah rentability pre podniky na relevantnom trhu a urcit, ci velkost podielu na trhu, ktorý môze byt ovládnutý, umoznoval dostatocnému poctu z nich pôsobit na nom tak, aby bola hospodárska sútaz úcinná. To sa v danom prípade nestalo. 236 Zalobkyne nakoniec tvrdia, ze ich postupy nepokrývali dostatocne významný podiel celkového dopytu. Domnievajú sa, ze neviazaný podiel dopytu bol pre kazdý národný trh aspon 30 %, vo väcsine prípadov viac ako 50 % a pre pät trhov posudzovaných spolocne v priemere priblizne 61 %, teda viac ako 2 000 prístrojov rocne. Toto císlo je vyssie ako minimálna úroven predajov nevyhnutná na zabezpecenie rentability výrobcu RVM, odhadovaná zalobkynami na 500 az 1 000 jednotiek za rok. 237 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. b) Posúdenie Vseobecným súdom 238 Najskôr treba uviest, ze otázkou v podstate je, ci Komisia na preukázanie vylúcenia konkurentov z trhu v jeho celku mala urcit mieru minimálnej rentability vyzadovanej na úcely pôsobenia na relevantnom trhu a dalej preskúmat, ci podiel na trhu, ktorý nebolo mozné ovládnut (to znamená podiel dopytu viazaný postupmi zalobkýn), bol dostatocne velký na to, aby mohol mat úcinok vylúcenia konkurentov. 239 V predmetnej veci treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze v krajinách a pocas rokov, pre ktoré sa porusenie sledovalo, bola blokovaná cast dopytu "podstatná" alebo "nie zanedbatelná" a ze najmä pocas "rozhodných rokov" rastu na kazdom z dotknutých trhov predstavovala velmi významný podiel (pozri odôvodnenie c. 392 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie vsak nestanovilo presný prah, nad ktorý postupy zalobkýn boli spôsobilé vylúcit konkurentov. 240 Treba teda uviest, ze Komisia sa správne domnievala, ze blokovaním znacnej casti trhu, ako v danom prípade, dominantný podnik obmedzil vstup jednému alebo viacerým konkurentom a teda obmedzil intenzitu hospodárskej sútaze na celom trhu. 241 Blokovanie podstatnej casti trhu dominantným podnikom totiz nemôze byt odôvodnené preukázaním, ze cast trhu, ktorú mozno ovládnut, je este dostatocná na to, aby uvolnila miesto obmedzenému poctu konkurentov. Na jednej strane totiz zákazníci, ktorí sa nachádzajú v blokovanej casti trhu, musia mat moznost vyuzit vsetky stupne hospodárskej sútaze, ktoré sú mozné na trhu, a konkurenti musia mat moznost pôsobit v normálnej sútazi na celom trhu a nie iba na jeho casti. Na druhej strane úlohou dominantného podniku nie je urcit, kolko konkurencieschopných konkurentov môze pôsobit v hospodárskej sútazi, pokial ide o cast dopytu, ktorú je mozné ovládnut. 242 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze iba analýza okolností veci, ako tá, ktorú vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí, môze umoznit stanovenie, ci postupy podniku v dominantnom postavení môzu vylúcit hospodársku sútaz. Bolo by vsak umelé a priori stanovit, aký je podiel viazaného trhu, nad ktorý môzu mat postupy podniku v dominantnom postavení úcinok vylúcenia konkurentov. 243 Osobitne treba v prvom rade uviest, ze postupy zalobkýn blokovali v priemere znacnú cast, dve pätiny, celkového dopytu v priebehu obdobia a v skúmaných krajinách. V dôsledku toho aj v prípade pripustenia tézy zalobkýn, podla ktorej blokovanie malej casti dopytu je bez významu, tento podiel v predmetnej veci zdaleka nebol malý. 244 V druhom rade postupy zalobkýn casto viedli k velmi vysokému podielu "viazaného" dopytu v priebehu "rozhodných rokov", ked bol dopyt najvyssí a mohol najviac podnietit úspesné vstupy na trh, najmä v priebehu rokov 1999 a 2000 v Rakúsku, 2001 v Holandsku a v roku 1999 v Nórsku (pozri napríklad odôvodnenia c. 163, 219 a 237 napadnutého rozhodnutia). 245 V tretom rade treba pripomenút, ze postupy zalobkýn viazali dopyt konecného zákazníka a nie distribútorov. Konkurenti tak nemohli vyuzit odlisné metódy distribúcie, ktoré by mohli zmiernit úcinky postupov zalobkýn. 246 Vo svetle týchto úvah treba zamietnut túto cast druhého zalobného dôvodu. 3. O dôkazoch a údajne nepresných a nesprávnych hypotézach, ktoré boli pouzité na úcely posúdenia schopnosti retroaktívnych zliav vylúcit hospodársku sútaz a) Tvrdenia úcastníkov konania 247 Zalobkyne tvrdia, ze téza Komisie týkajúca sa retroaktívnych zliav spocíva na dvoch skutocnostiach: v prvom rade na skutocnosti, ze zákazníci neboli disponovaní nakúpit väcsie mnozstvo prístrojov od nového dodávatela a v druhom rade, ze retroaktívne zlavy umoznovali zalobkyniam uplatnovat záporné alebo velmi nízke ceny. Uvádzajú, ze takmer vo vsetkých prípadoch pouzitých Komisiou ceny nemohli nikdy byt záporné a vo vsetkých prípadoch mohli konkurenti dosahovat kladné príjmy zo svojich predajov. Rovnako uvádzajú, ze Komisia rovnako neskúmala náklady zalobkýn na úcely stanovenia úrovne, pod ktorou by boli ceny vylucujúce alebo predátorské. 248 Ak podla zalobkýn retroaktívne zlavy vedú ku kladným cenám, nemozno predpokladat, ze budú nevyhnutne schopné vytvárat úcinky vylúcenia. Takýto prístup by viedol totiz k zákazu per se retroaktívnych zliav. 249 Zalobkyne doplnajú, ze napadnuté rozhodnutie nevyhodnotilo ceny vyplývajúce zo zliav zalobkýn ani z hladiska referencného bodu, ani na základe pouzitelného objektívneho kritéria. Obmedzuje sa na tvrdenie, ze zlavy vnútili konkurentom oportunitný náklad, ktorý zle definovalo, a ze z toho vyplývajúce ceny sú preto v jeho subjektívnom názore "velmi nízke" bez toho, aby Komisia definovala, co treba rozumiet týmto posledným uvedeným výrazom. Zalobkyne sa domnievajú, ze zalovaná sa nemôze opriet o takéto tvrdenia a subjektívne názory na úcely stanovenia, ci zlavy sú alebo nie sú spôsobilé mat úcinok vylúcenia. 250 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze záver napadnutého rozhodnutia, podla ktorého mohli mat retroaktívne zlavy úcinky vylúcenia, sa zakladá na nepresných diagramoch. 251 V dvoch zo siedmych prípadov citovaných napadnutým rozhodnutím (obrázky 23 a 24 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa Rakúska) Komisia vychádzala z diagramov, ktoré sú nepresné a nesprávne. Téza Komisie, podla ktorej konkurenti mali fakturovat záporné ceny v týchto prípadoch, je nepresná za vsetkých okolností. 252 V styroch ostatných prípadoch (obrázky 15 a 18 týkajúce sa Holandska a Svédska, a obrázky 21 a 22 týkajúce sa Nemecka) Komisia ignorovala existenciu zliav, ktorú mohli vyuzit zákazníci pre predaje pod prahom, ktorý Komisia pouzila vo svojej analýze. Ak by sa chyba opravila, ceny by neboli za nijakých okolností záporné v troch zo styroch prípadov a boli by iba okrajovo negatívne pre predaje jedinej jednotky v inom prípade. 253 V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, v siestich zo siedmych prípadov konkurenti boli schopní fakturovat kladné ceny, aj ked predali iba velmi malé mnozstvá, to znamená dva alebo tri prístroje. 254 V kazdom zo siedmych prípadov Komisia nesprávne predpokladala, ze konkurenti sa museli obmedzit na predaj malého poctu jednotiek RVM. 255 V kazdom zo siedmych prípadov Komisia ignorovala relevantné dôkazy, pokial ide o fungovanie trhu, co údajne podkopáva jej závery. Komisia najmä ignorovala odvodené príjmy z popredajných sluzieb a nasledujúcich predajov RVM. Vzhladom na tieto príjmy konkurenti mohli ocakávat dosiahnutie kladných príjmov, aj pokial islo o predaje RVM uskutocnené za záporné ceny. 256 Zalobkyne spresnujú, ze aj keby boli konkurenti nútení predat iba malý pocet RVM (napríklad jeden alebo dva prístroje), Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze zlavy poskytované zalobkynami mohli vylúcit takýchto konkurentov z trhu. 257 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. b) Posúdenie Vseobecným súdom 258 Najskôr treba uviest, ze táto výhrada je zalozená na nesprávnom predpoklade. V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, totiz okolnost, ze systémy retroaktívnych zliav nútia konkurentov fakturovat záporné ceny zákazníkom zalobkýn, ktorí vyuzívajú zlavy, nemozno povazovat za jeden z pilierov, na ktorých spocíva napadnuté rozhodnutie na úcely preukázania, ze systémy retroaktívnych zliav zalobkýn môzu mat protisútazné úcinky. 259 Naopak, napadnuté rozhodnutie je zalozené na celej sérii iných zistení týkajúcich sa retroaktívnych zliav poskytovaných zalobkynami na úcely záveru, ze tieto druhy postupov mohli vylúcit konkurentov v rozpore s clánkom 82 ES. 260 V prvom rade napadnuté rozhodnutie konstatuje, ze navádzanie na zásobovanie sa výlucne alebo takmer výlucne u zalobkýn je osobitne silné vtedy, ak prahy, ako tie, ktoré uplatnovali zalobkyne, sú kombinované so systémom, podla ktorého výhoda spojená s prekrocením bud prahu prémie alebo výhodnejsieho prahu, sa rozdelí na vsetky nákupy vykonané zákazníkom pocas sledovaného obdobia a nie výlucne na objem nákupov prekracujúci dotknutý prah (pozri odôvodnenia c. 132, 297 a 316 napadnutého rozhodnutia). 261 V druhom rade Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze systémy zliav boli individuálne pre kazdého zákazníka a prahy boli stanovené na základe odhadnutých potrieb zákazníka a/alebo objemov nákupov uskutocnených v minulosti. 262 Napadnuté rozhodnutie osobitne zmienuje skutocnost, ze systém retroaktívnych zliav kombinovaný s jedným alebo viacerými prahmi zodpovedajúcimi celkovej potrebe zákazníka alebo jej podstatnej casti predstavoval významné navádzanie na zásobovanie sa pre vsetky alebo takmer vsetky nevyhnutné zariadenia od zalobkýn a umelo zvysoval náklady na prechod k inému dodávatelovi hoci aj pre malé mnozstvo jednotiek (pozri odôvodnenia c. 131 az 133, 297, 321 a 322 napadnutého rozhodnutia). 263 V tretom rade Komisia konstatuje, ze retroaktívne zlavy sa casto uplatnovali na niektorých z najväcsích zákazníkov zalobkýn s cielom poistit si ich vernost (pozri napríklad odôvodnenia c. 180 a 240 napadnutého rozhodnutia). 264 V napadnutom rozhodnutí sa nakoniec uvádza, ze zalobkyne nepreukázali, ze ich správanie bolo objektívne odôvodnené alebo ze vytváralo podstatné prínosy výkonnosti, ktoré prevysujú nad protisútaznými úcinkami na spotrebitelov (pozri odôvodnenie c. 391 napadnutého rozhodnutia). 265 Iste je pravda, ze napadnuté rozhodnutie ilustruje s diagramami (pozri obrázky c. 15, 18, 21 az 24 a 27) skutocnost, ze retroaktívne zlavy zalobkýn majú úcinok vytlacenia tým, ze vedú konkurentov k pozadovaniu velmi nízkych a niekedy aj záporných cien pre posledné jednotky pred prekrocením prahu stanoveného systémom zliav (pozri odôvodnenia c. 165, 186, 224, 235, 236 a 268 napadnutého rozhodnutia). 266 Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí na jednej strane nijako netvrdí, ze systémy zliav systematicky viedli k záporným cenám a na druhej strane rovnako netvrdí, ze takéto preukázanie predstavuje predchádzajúcu podmienku na urcenie, ze tieto systémy zliav sú zneuzívajúce. Napadnuté rozhodnutie okrem toho neobsahuje grafické znázornenie pre kazdý zo systémov zliav a rabatov pouzívaných zalobkynami. Obsahuje iba jeden alebo dva diagramy na krajinu, ktoré ilustrujú úcinok vytlacenia systémov zliav zalobkýn. 267 V tomto ohlade treba uviest, ze mechanizmus vylúcenia, ktorý vytvárajú retroaktívne zlavy, nevyzaduje, aby dominantný podnik obetoval zisky, pretoze náklady na zlavy sú rozdelené na velký pocet jednotiek. Retroaktívnym priznaním zlavy môze byt priemerná cena získaná dominantným podnikom podstatne vyssia ako náklady a môze vytvorit vyssiu priemernú mieru zisku. Systém retroaktívnych zliav vsak spôsobuje, ze pre zákazníka je skutocná cena posledných jednotiek velmi nízka z dôvodu sacieho úcinku. 268 So zretelom na tieto úvahy treba uviest, ze okolnost, ze niektoré diagramy obsahujú nesprávnosti, nemôze sama osebe vyvrátit závery týkajúce sa protisútazného charakteru systémov zliav uplatnovaných zalobkynami. Táto výhrada zalobkýn je preto neúcinná. 269 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého konkurenti neboli obmedzení len na predaj malého mnozstva jednotiek kazdému zákazníkovi, treba konstatovat, ze je vlastné silnému dominantnému postaveniu, aké majú zalobkyne, ze pre velký podiel dopytu neexistuje primeraná náhrada výrobku ponúkanému podnikom, ktorý má toto dominantné postavenie. Dodávatel v dominantnom postavení je teda vo velkej miere nevyhnutným obchodným partnerom (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 41). Z toho vyplýva, ze za týchto okolností napadnuté rozhodnutie správne uviedlo, ze zákazníci sa obracali na iných dodávatelov iba pre obmedzenú cast svojich nákupov. 270 Z rovnakých dôvodov je tazké zdielat tvrdenie zalobkýn, podla ktorého konkurent môze kompenzovat najnizsie ceny, ktoré musí pýtat od zákazníka pre jednotky pred dosiahnutím prahu, predávaním dodatocných jednotiek tomu istému zákazníkovi (po dosiahnutí prahu). Zostávajúci dopyt tohto zákazníka je totiz pri najlepsej hypotéze obmedzený, takze priemerná cena konkurenta zostáva strukturálne málo prítazlivá. 271 Rovnako to platí pre tvrdenie, podla ktorého sa konkurenti mohli snazit kompenzovat pôvodné straty alebo slabú návratnost spôsobenú postupmi zalobkýn popredajnými príjmami (údrzba a oprava). Instalovaná siroká základna totiz umoznuje zalobkyniam aj zjavnú výhodu pokial ide o opravu a údrzbu ich prístrojov, takze z argumentácie zalobkýn jasne nevyplýva, ako slabé strukturálne marze konkurentov na primárnom trhu mohli byt kompenzované ziskami na popredajnom trhu. 272 So zretelom na vyssie uvedené skutocnosti treba zamietnut tretiu cast druhého zalobného dôvodu a v dôsledku toho druhý zalobný dôvod v celom rozsahu. C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení Komisie týkajúcom sa otázky, ci dohody skutocne odstránili hospodársku sútaz 1. Tvrdenia úcastníkov konania 273 Zalobkyne sa domnievajú, ze analýza skutocných úcinkov je neoddelitelnou súcastou záverov napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa vylúcenia. Casti napadnutého rozhodnutia týkajúce sa dopadu na kazdú z piatich krajín túto okolnost potvrdzujú. 274 Podla zalobkýn sú dôkazy Komisie rozporuplné, spekulatívne alebo irelevantné, takze neumoznujú dospiet k záveru, ze dohody skutocne odstránili hospodársku sútaz. 275 Po prvé zalobkyne tvrdia, ze vo väcsine z piatich analyzovaných národných trhov ich trhový podiel klesal v priebehu obdobia, pocas ktorého Komisia tvrdila, ze zalobkyne uskutocnovali protisútazné postupy. 276 Zalobkyne sa domnievajú, ze grafika predstavená Komisiou potvrdzuje ich tvrdenia, pokial ide o ich trhový podiel, a to, ze klesal v troch z piatich dotknutých krajín, co nemozno povazovat za dôkaz o protisútaznom úcinku. 277 Po druhé zalobkyne spochybnujú tézu Komisie, podla ktorej postavenie ich konkurentov v kazdej z piatich krajín bolo nadalej postupne slabsie v priebehu analyzovaného obdobia. Domnievajú sa, ze ich konkurenti prevzali podiely na trhu v troch krajinách, ze ich trhové podiely zostali v podstate nedotknuté v Nemecku a ze stratili trhové podiely iba vo Svédsku. 278 Po tretie zalobkyne spochybnujú existenciu zjavnej súvislosti medzi velkostou viazaného trhu a ich trhovým podielom v kazdom z piatich národných trhov od roku 1998 do roku 2002. Pri skúmaní piatich národných trhov v ich celku neexistuje dôkaz umoznujúci tvrdit, ze zvýsený podiel na viazanom trhu vedie k zvýseniu trhového podielu zalobkýn. Napríklad v Holandsku a v Nórsku, kde bol podiel trhu viazaný postupmi zalobkýn najvyssí, sa tento odchyloval, zatial co v Nemecku a vo Svédsku, kde bol viazaný podiel trhu nizsí, sa podiel zalobkýn na trhu zvýsil alebo zostal stabilný. Iba v Rakúsku sa trhový podiel zalobkýn znízil rýchlejsie ako v Holandsku a v Nórsku. 279 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze neexistuje statisticky významná súvislost medzi trhovým podielom, ktorý nemozno ovládnut a ich trhovým podielom v piatich krajinách skúmaných v priebehu analyzovaného obdobia. 280 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia sa opiera o svoj vlastný subjektívny výklad dôkazov odmietajúc akékolvek objektívne kritérium. Komisia zastáva názor, ze premenné sú "prepojené", ale odmieta akýkolvek pokus podriadit svoje tvrdenie objektívnemu a statisticky solídnemu testu. Komisia okrem toho neposkytla nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého statistická analýza zalobkýn mohla byt zmanipulovaná. 281 Po stvrté zalobkyne spochybnujú tézu Komisie, podla ktorej ich ceny neklesli a tvrdia, ze Komisia mala skúmat skutocné cisté ceny po zlave a nie ceny podla katalógu. 282 Zalobkyne poukazujú na skutocnost, ze správna analýza údajov, ako tá, ktorá je súcastou zaloby, ukazuje, ze ceny klesli v troch krajinách z piatich. 283 Po piate zalobkyne uvádzajú, ze odchod troch konkurentov nepreukazuje existenciu protisútazných úcinkov. Na jednej strane konkrétne Prokent vstúpil do konkurzu, ked údajne protisútazné postupy zalobkýn skoncili. Na druhej strane nadobudnutie spolocností Halton a Eleiko zalobkynami vyvracia negatívnu teóriu Komisie, pretoze hoci bola pravda, ze zalobkyne mali schopnost potlácat a vylúcit svojich konkurentov, nepotrebovali kúpit tieto dve spolocnosti na to, aby ich vylúcili z trhu. 284 Nakoniec zalobkyne uvádzajú, ze aj ked niektoré skutocnosti uvedené Komisiou boli presné, nevyhnutne nepreukazujú protisútazný úcinok ich obchodných cien. V prvom rade trhový podiel etablovaného hospodárskeho subjektu a postavenie na trhu jeho konkurentov môzu zostat stabilné v priebehu casu z úplne legitímnych dôvodov; v druhom rade si Komisia odporuje, pokial ide o ceny zalobkýn a ich casový vývoj povazujúc ich politiku stanovenia cien za predátorskú a súcasne ich obvinujúc, ze udrzujú vysoké ceny; a, v tretom rade, odchod z trhu jedného alebo viacerých konkurentov nepreukazuje protisútazný úcinok, ale môze byt jednoducho výsledkom normálneho konkurencného procesu. 285 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 286 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ak niektoré z dôvodov urcitého rozhodnutia môzu toto rozhodnutie samy osebe dostatocne právne odôvodnovat, potom vady, ktoré sa môzu týkat iných dôvodov tohto aktu, v nijakom prípade nemajú vplyv na jeho výrok (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, body 26 az 29). 287 Napadnuté rozhodnutie v odôvodneniach c. 285 a 332 jasne uvádza, ze hoci podla judikatúry na stanovenie porusenia clánku 82 ES stací preukázat, ze postupy zalobkýn majú tendenciu obmedzit hospodársku sútaz alebo ze ich konanie mohlo mat takýto úcinok, doplnilo svoju analýzu v predmetnej veci skúmaním mozných úcinkov postupov zalobkýn na trh RVM. 288 Je teda jasné, ze Komisia sa nepokúsia zalozit svoje zistenia o porusení clánku 82 ES na tomto skúmaní skutocných úcinkov postupov zalobkýn na kazdom zo sledovaných národných trhov, ale ze jednoducho doplnila svoje zistenie o porusení krátkym preskúmaním mozných úcinkov týchto postupov. 289 Okrem iného treba konstatovat, ze na úcely stanovenia porusenia clánku 82 ES nie je nevyhnutné preukázat, ze sledované zneuzitie malo konkrétny úcinok na dotknuté trhy. V tejto súvislosti stací preukázat, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení má tendenciu obmedzit hospodársku sútaz, alebo inými slovami, ze konanie môze mat takýto úcinok (rozsudky Michelin II, bod 239, a British Airways/Komisia, uz citovaný, bod 293). 290 So zretelom na vyssie uvedené úvahy treba preto zamietnut tretí zalobný dôvod ako neúcinný bez toho, aby bolo potrebné preskúmat, ci dôkazy predlozené Komisiou umoznovali dospiet k záveru, ze dotknuté dohody skutocne odstránili hospodársku sútaz. Aj keby sa totiz Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ako to tvrdia zalobkyne, domnievajúc sa, ze uvedené dohody skutocne odstránili hospodársku sútaz, zákonnost napadnutého rozhodnutia by tým nebola dotknutá. D - O piatom zalobnom dôvode zalozenom na zjavnej nesprávnosti, ktorej sa dopustila Komisia tým, ze sa domnievala, ze nevymáhatelné mnozstevné záväzky mohli porusit clánok 82 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 291 Zalobkyne, odkazujúc na prvý zalobný dôvod, tvrdia, ze väcsina z 18 dohôd uvedených v odôvodnení c. 302 napadnutého rozhodnutia upravujúcich mnozstevné záväzky neboli záväzné. Podla zalobkýn, ako v prípade nezáväzných dohôd o exkluzivite, nevymáhatelný individualizovaný mnozstevný záväzok, aj ked predstavuje celkové alebo takmer celkové potreby zákazníka, nemôze vylúcit hospodársku sútaz. Ak zákazník nie je právne povinný dodrzat záväzok kúpit urcité mnozstvo od dodávatela, má slobodnú moznost kedykolvek prijat lepsie ponuky konkurencných dodávatelov. Nevymáhatelný individualizovaný mnozstevný záväzok nie je nic iné ako odhad. 292 Zalobkyne tvrdia, ze neexistuje právny základ v práve Spolocenstva umoznujúci zakázat zákazníkovi poskytnút svojim dodávatelom odhad svojich celkových alebo takmer celkových potrieb v priebehu urcitého obdobia, aj ked je jeden z dodávatelov v dominantnom postavení. Ak je tomu tak, týchto 18 dohôd nemôze mat protisútazné úcinky a nemôze sa na ne poukazovat v napadnutom rozhodnutí. Vylúcenie 18 zo 49 dohôd, na ktorých napadnuté rozhodnutie spocíva, podkopáva dôvodnost tohto rozhodnutia rozhodujúcim spôsobom a musí podla zalobkýn viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 293 Zalobkyne doplnajú, ze na rozdiel od toho, co sa uvádza vo vyjadrení k zalobe, velký pocet dohôd neviazal cenu na predaný objem, ale uplatnoval jedinú jednotnú cenu pre kazdý objednaný prístroj (Lidl, COOP atd.). 294 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 295 Najskôr treba uviest, ako sa pripomenulo v bodoch 208 a 209 vyssie, ze podla ustálenej judikatúry je pre podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu zaväzovanie kupujúcich - aj ked na ich ziadost - povinnostou alebo slubom zásobit sa úplne alebo, pokial ide o podstatnú cast ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, ci je uz dotknutá povinnost uvedená ako taká, alebo je ako jej protihodnota poskytnutá zlava. To platí rovnako aj v prípade, ze uvedený podnik bez toho, aby ukladal kupujúcim formálny záväzok, uplatnuje bud na základe dohôd uzavretých s kupujúcimi, alebo jednostranne systém vernostných zliav, t. j. zlavy spojené s podmienkou, ze zákazník sa úplne alebo z velkej casti svojich potrieb zásobuje výhradne od podniku s dominantným postavením (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 89). 296 Záväzky o exkluzívnom zásobovaní sa tejto povahy, ci uz sa za ne ako protihodnota poskytuje alebo neposkytuje zlava alebo vernostná zlava s cielom motivovat kupujúceho zásobit sa výlucne od podniku s dominantným postavením, sú totiz nezlucitelné s cielom nenarusenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, pretoze nespocívajú na ekonomickom plnení odôvodnujúcom túto povinnost alebo túto výhodu, ale snazia sa odnat alebo obmedzit kupujúcemu moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania a bránia iným výrobcom vstúpit na trh (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 90). 297 V predmetnej veci, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne preskúmala individualizované mnozstevné záväzky nielen cisto formálne z právneho hladiska, ale tiez s prihliadnutím na specifický hospodársky kontext, do ktorého dotknuté dohody patria. Na tomto základe Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze predmetné dohody mohli vylúcit konkurentov. 298 Individualizované mnozstevné záväzky, ako tie, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie v odôvodnení c. 302, ktoré de facto viazu a/alebo navádzajú kupujúceho, aby sa zásoboval výlucne alebo v súvislosti so znacnou castou svojich potrieb od podniku v dominantnom postavení, a ktoré nespocívajú na hospodárskom plnení odôvodnujúcom túto povinnost alebo túto výhodu, ale smerujú k tomu, aby kupujúcemu odnali alebo obmedzili moznosti výberu svojich zdrojov zásobovania a zabránili mu v prístupe na trh výrobcov, aj za predpokladu, ze neviazu kupujúceho formálnou povinnostou, predstavujú zneuzívanie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný, body 84 a 160). 299 Aj ked viaceré príklady potvrdzujú, ze pokial ide o mnozstevné záväzky a zlavy, zalobkyne umoznovali urcitú flexibilitu týkajúcu sa presného dodrziavania lehôt a cielov, táto flexibilita uplatnovaná tiez na niektoré dohody, o ktorých zalobkyne pripústajú, ze boli "záväzné", nijako neznizuje vylúcenie spôsobené týmito postupmi. Naopak, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne uviedla, ze zalobkyniam islo skôr o vernost zákazníka ako o presný objem nákupov. Táto flexibilita totiz prispievala k zachovaniu navádzania na kúpu RVM zalobkýn aj u zákazníkov, ktorí inak nedosiahli pozadované prahy (pozri odôvodnenie c. 312 napadnutého rozhodnutia). 300 Okrem toho treba uviest, ze velká cast mnozstevných záväzkov, ktoré zalobkyne povazujú za nevymáhatelné, sú dohody, v ktorých podriadovali cenu a obchodné podmienky nákupu urcitého objemu zákazníkom. Tieto dohody obsahovali vo vseobecnosti zlavu výslovne podriadenú uskutocneniu ciela. Zákazník nebol právne povinný dosiahnut ciel, ale musel tak urobit na to, aby získal alebo si zachoval zlavu. Takéto dohody existujú v danom prípade, napríklad tie, ktoré sú uzavreté s Axfood (2001), COOP (2000), NorgesGruppen alebo Hakon Gruppen. Tieto dohody majú blízko k retroaktívnej zlave. Riziko retroaktívnej straty zlavy silne nabáda zákazníka, aby dosiahol ciel. Skutocnost, ze zalobkyne mohli v konecnom dôsledku neziadat vrátenie zlavy, alebo nedostatok preukázaného prijatia ponuky zalobkýn zákazníkom, nie sú relevantné. Dôlezité sú ocakávania zákazníka v case, ked zaslal objednávky v súlade s podmienkami prijatej ponuky. 301 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na zjavnej nesprávnosti, ktorej sa dopustila Komisia názorom, ze nevymáhatelné mnozstevné záväzky mohli porusit clánok 82 ES, musí byt zamietnutý. II - O návrhoch smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty A - Tvrdenia úcastníkov konania 302 Zalobkyne sa v rámci svojho siesteho zalobného dôvodu domnievajú, ze Komisia porusila zásadu proporcionality a zákazu diskriminácie stanovením pokuty az vo výske 8 % svetového obratu skupiny Tomra. 303 V odpovedi na tvrdenia Komisie uvedené vo vyjadrení k zalobe zakobkyne opät uvádzajú tvrdenie, podla ktorého pokuta 24 miliónov eur ulozená Komisiou predstavuje 7,97 % svetového obratu skupiny v roku 2005. 304 Po prvé sa zalobkyne domnievajú, ze hoci má Komisia právo zvýsit úroven pokút na úcely posilnenia ich odstrasujúceho úcinku, politika Komisie musí napriek tomu dodrziavat poziadavky proporcionality, na základe ktorých pokuty postihujúce porusenia povazované za "velmi závazné" musia mat silnejsí odstrasujúci úcinok ako tie, ktoré postihujú porusenia povazované za "závazné". Táto logika je uznaná usmerneniami k metóde stanovovania pokút, ktoré urcujú, ze za závazné porusenia sa ulozí základná pokutou od 1 do 20 miliónov eur a za velmi závazné porusenia sa ulozí základná pokuta vyssia ako 20 miliónov eur. 305 Podla zalobkýn Komisia postupovala podla tejto logiky, ked ulozila pokutu spolocnosti Microsoft za velmi závazné porusenia. Na porovnanie vsak uvádzajú, ze pokuta pre Microsoft predstavovala iba 1,5 % jej svetového obratu, hoci sa porusenie povazovalo za velmi závazné. Zalobkyne zastávajú názor, ze to vedie k nelogickému záveru, ze pre Komisiu je dôlezitejsie vytvorit odstrasujúci úcinok vo vztahu k zalobkyniam, teda skupine spolocností majúcich obrat nizsí ako 300 miliónov eur, a to za závazné porusenie, ako vo vztahu k Microsoft, jedného z piatich najväcsích podnikov na svete s obratom v roku 2003 vyssím ako 30 miliárd eur, a to za velmi závazné porusenie. Rovnako Komisia ulozila pokutu spolocnosti AstraZeneca za dve závazné porusenia, ktorá po prihliadnutí na nevyhnutnost ulozit pokutu majúcu odstrasujúci úcinok primeraný relevantným ziskom, predstavovala iba 3 % jej svetového obratu. 306 Zalobkyne uvádzajú, ze Súdny dvor uznal, ze akákolvek významná zmena prístupu Komisie si vyzaduje podrobné vysvetlenie. Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí nespresnila, z akého dôvodu bola skupine Tomra, podniku, ktorý ani nie je zaradený medzi 50 najväcsích podnikov v Nórsku, ulozená pokuta zodpovedajúca "najväcsiemu percentuálnemu podielu svetového obratu spolocnosti, ktorej sa pokuta ulozila za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze". 307 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje podrobné vysvetlenie umoznujúce podopriet túto významnú zmenu prístupu Komisie v oblasti pokút. 308 Po druhé sa zalobkyne domnievajú, ze výska pokuty je neprimeraná vzhladom na obmedzenú výsku obratu, ktorý dosiahli na dotknutých geografických trhoch. Zalobkyne sa domnievajú, ze menej ako 25 % ich obratu je vytvoreného v Nemecku, v Holandsku, v Rakúsku, vo Svédsku a v Nórsku a menej ako 34 % v rámci celého EHP. Podla zalobkýn Súdny dvor uznal, ze zásada proporcionality môze byt porusená, ak Komisia neberie do úvahy súvislost medzi svetovým obratom a obratom "týkajúcim sa výrobkov, v súvislosti s ktorými k poruseniu doslo". Komisia sa preto nemala uspokojit so zohladnením skutocnosti, ze porusenia neboli nepretrzité pocas skúmaného obdobia na vsetkých dotknutých vnútrostátnych trhoch. 309 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynami. B - Posúdenie Vseobecným súdom 310 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn zalozené na porusení zásady zákazu diskriminácie tým, ze Komisia stanovila pokutu na 8 % svetového obratu zalobkýn, treba najskôr pripomenút, ze v rámci stanovovania výsky pokút Komisia nemôze porusit zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva, a ktorá je podla ustálenej judikatúry porusená len vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako a takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 104). 311 V tomto ohlade je namieste zdôraznit, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie neslúzi sama osebe ako právny rámec pre pokuty vo veciach hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109). 312 Je potrebné dodat, ze závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33). Relevantné údaje, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sa pritom v kazdej veci lísia. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze byt povinná ukladat pokuty predstavujúce rovnaký podiel obratov vo vsetkých veciach, ktoré sú porovnatelné z hladiska závaznosti porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T-67/01, Zb. s. II-49, body 187 az 189). 313 Kedze pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze Komisie, táto institúcia musí mat mieru volnej úvahy pri stanovení ich výsky na úcely orientovania správania podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 53). 314 V predmetnej veci preto treba najskôr zamietnut tvrdenie zalobkýn zalozené na porovnaní medzi pokutou ulozenou zalobkyniam a pokutami ulozenými Komisiou v iných rozhodnutiach, pretoze, ako sa pripomenulo, rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit sama osebe ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia totiz nemôze byt nútená stanovit pokuty s dokonalou koherenciou vo vztahu k pokutám ulozeným v iných veciach. 315 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého napadnuté rozhodnutie predstavuje zmenu politiky, ktorá si zasluhuje osobitné vysvetlenie, tiez nemôze uspiet. Komisia totiz stanovením spornej pokuty postupovala v súlade s povinnostami, ktoré jej vyplývajú z nariadenia c. 1/2003 a z jej vlastných usmernení k metóde stanovovania pokút, pricom tieto okolnosti nie sú okrem iného zalobkynami spochybnené. Úroven pokuty stanovenej Komisiou tak nepredstavuje zmenu jej politiky v oblasti pokút, ale naopak, klasické uplatnenie tejto politiky. 316 Pokial ide o údajný neprimeraný charakter pokuty z dôvodu obmedzenej výsky obratu zalobkýn na dotknutých geografických trhoch, treba pripomenút, ze s výhradou dodrzania hornej hranice, ktorú stanovuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý odkazuje na celkový obrat (pozri analogicky rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 119), je Komisia oprávnená na úcely posúdenia závaznosti porusenia vziat pri stanovení výsky pokuty do úvahy obrat dotknutého podniku, avsak tomuto obratu nemozno pripísat neprimeraný význam v porovnaní s ostatnými faktormi, ktoré sa posudzujú (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 257). 317 V predmetnej veci Komisia uplatnila metódu výpoctu definovanú v usmerneniach, ktorá upravuje prihliadnutie na velký pocet okolností pri posúdení závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty, medzi ktoré patria najmä vlastná povaha porusenia, jeho konkrétny dopad, ak je meratelný, geografický rozsah dotknutého trhu a nevyhnutný odstrasujúci dosah pokuty. Aj ked usmernenia nestanovujú, ze výska pokút bude vypocítaná v závislosti od celkového obratu alebo relevantného obratu, nebránia tomu, aby tieto obraty boli zohladnené pri urcení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Spolocenstva, ak to vyzadujú okolnosti (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 258 a 260). 318 Z toho vyplýva, ze hoci nemozno popriet, ze obrat vztahujúci sa na dotknuté výrobky môze predstavovat vhodný základ na úcely posúdenia zásahov do hospodárskej sútaze na trhu týchto výrobkov v rámci EHP, nic to nemení na skutocnosti, ze táto okolnost nepredstavuje jediné kritérium, podla ktorého musí Komisia posúdit, a v danej veci skutocne posúdila, závaznost porusenia. 319 V dôsledku toho, na rozdiel od tvrdení zalobkýn, by obmedzenie posúdenia primeraného charakteru výsky pokuty prijatej Komisiou iba na porovnanie medzi touto výskou a obratom vztahujúcim sa na dotknuté výrobky znamenalo priznanie prílisného významu tejto skutocnosti. Vlastná povaha porusenia, jeho skutocný dopad, ak je meratelný, geografický rozsah dotknutého trhu a nevyhnutný odstrasujúci dosah pokuty sú tiez skutocnostami, na ktoré Komisia v predmetnej veci prihliadla, aby mohla právne dostatocne odôvodnit výsku pokuty. 320 V kazdom prípade, ako správne uvádza Komisia, je nutné konstatovat, ze obrat dosiahnutý zalobkynami na trhoch, ktorých sa porusenie týka, predstavuje relatívne vysokú cast ich celkového obratu, a to priblizne 25 %. V dôsledku toho nemozno tvrdit, ze zalobkyne dosiahli na relevantných trhoch iba malú cast ich celkového obratu. 321 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na neprimeranom a/alebo diskriminacnom zaobchádzaní, ktorého predmetom mali byt zalobkyne v súvislosti s rozhodovacou praxou Komisie a obratom dosiahnutým na dotknutých trhoch, musí byt zamietnutý a v dôsledku toho musia byt zamietnuté tiez návrhy smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty. 322 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zaloba musí byt zamietnutá v celom rozsahu. O trovách 323 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Tomra Systems ASA, Tomra Europe AS, Tomra Systems GmbH, Tomra Systems BV, Tomra Leergutsysteme GmbH, Tomra Systems AB a Tomra Butikksystemer AS znásajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2010. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie I - Relevantný trh II - Dominantné postavenie III - Zneuzívajúce správanie IV - Pokuta Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na pouzití zjavne nepresných a málo dôveryhodných dôkazov na úcely konstatovania stratégie vylúcenia a na preukázanie existencie a urcenie obsahu niektorých dohôd medzi zalobkynami a ich zákazníkmi 1. O prvej casti zalozenej na neexistencii dôveryhodných dôkazov umoznujúcich preukázat existenciu stratégie vylúcenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O druhej casti zalozenej na pouzití nepresných a málo dôveryhodných dôkazov na preukázanie existencie a urcenie obsahu niektorých dohôd medzi zalobkynami a ich zákazníkmi a) O dohodách o exkluzivite spred roka 1998 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O dohodách oznacujúcich zalobkyne ako "uprednostnovaného, hlavného alebo prvého dodávatela" Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom c) O záväzkoch týkajúcich sa individualizovaných mnozstiev a mechanizmov individualizovaných retroaktívnych zliav Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom d) O posúdení niektorých zmlúv uzavretých na území Nemecka, Holandska, Svédska a Nórska Nemecko - Edeka Bayern-Sachsen-Thüringen (1998 - 1999) - Edeka Handelsgesellschaft Hessenring (1999) - Edeka Baden-Würtemberg (2000) - COOP Schleswig-Holstein (2000) - Netto - Rewe Wiesloch a Rewe-Hungen (1997) - Rewe Hungen (2000) Holandsko - Albert Heijn (1998 - 2000) - Royal Ahold (2000 - 2002) - Lidl (1999 - 2000) - Superunie (2001) Svédsko - ICA Handlares (Svédsko) a Hakon Gruppen (Nórsko) (2000 - 2002) - Rimi Svenska (2000) - Spar, Willys a KB Exonen (skupina Axfood) (2000) - Axfood (2001) - Axfood (2003 - 2004) Nórsko - Křff Hedmark a Rema 1000 (1996), AKA/Spar Norge (1997) - NorgesGruppen, Hakon Gruppen, NKL (COOP) a Rema 1000 (1999 - 2000) - NorgenGruppen (2000 - 2001) - NKL (COOP) a Rema 1000 (2000 - 2001) B - O druhom a stvrtom zalobnom dôvode zalozených na existencii zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa otázky, ci dohody boli spôsobilé odstránit hospodársku sútaz a na nedostatku odôvodnenia 1. O údajnej nezákonnosti per se dohôd zalobkýn a o neexistencii vysvetlenia, pokial ide o test alebo kritériá pouzité Komisiou na posúdenie, ci dohody mohli obmedzit hospodársku sútaz a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O "nedostatocnom pokrytí" celkového dopytu RVM postupmi zalobkýn a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O dôkazoch a údajne nepresných a nesprávnych hypotézach, ktoré boli pouzité na úcely posúdenia schopnosti retroaktívnych zliav vylúcit hospodársku sútaz a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení Komisie týkajúcom sa otázky, ci dohody skutocne odstránili hospodársku sútaz 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom D - O piatom zalobnom dôvode zalozenom na zjavnej nesprávnosti, ktorej sa dopustila Komisia tým, ze sa domnievala, ze nevymáhatelné mnozstevné záväzky mohli porusit clánok 82 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom II - O návrhoch smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty A - Tvrdenia úcastníkov konania B - Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXUXhmxt/L95811-1090TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXUXhmxt/L95811-1090TMP.html#Footref*