ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (prvá komora) z 9. júna 2009 ( [1]*1 ) "Zaloba o neplatnost -- Státna pomoc -- Nariadenie (ES) c. 659/1999 -- Staznost konkurenta -- Listy Komisie stazovatelovi -- Existujúca pomoc -- Akt, ktorý nie je mozné napadnút zalobou -- Neprípustnost" Vo veci T-152/06, NDSHT Nya Destination Stockholm Hotell & Teaterpaket AB, so sídlom v Stokholme (Svédsko), v zastúpení: M. Merola a L. Armati, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: T. Scharf, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia údajne obsiahnutého v listoch Komisie z 24. marca a 28. apríla 2006 adresovaných NDSHT, ktoré sa týkali staznosti v súvislosti so státnou pomocou, ktorú mesto Stokholm údajne protiprávne poskytlo spolocnosti Stockholm Visitors Board AB (vec CP 178/04 -- Údajná státna pomoc v prospech SVB AB), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (prvá komora), v zlození: predsednícka komory V. Tiili, sudcovia F. Dehousse a I. Wiszniewska-Bial/ecka (spravodajkyna), tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. júla 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobca NDSHT Nya Destination Stockholm Hotell & Teaterpaket AB je spolocnost zalozená podla svédskeho práva, ktorá vykonáva cinnost cestovnej kancelárie v Stokholme prostredníctvom svojej internetovej stránky. Ponúka globálne sluzby zahrnujúce rezerváciu hotelových izieb a turistickú kartu nazývanú "Stockholm ŕ la carte", ktorá jej drzitelom umoznuje vyuzívat viacero sluzieb a infrastruktúru v meste Stokholm, ako napríklad múzeá a mestskú dopravu. Bola zalozená v roku 2001 po tom, ako z Destination Stockholm AB (DSAB) vystúpili súkromné subjekty. 2 DSAB bola zalozená v roku 1980 rozhodnutím mesta Stokholm a rady grófstva Stokholm. DSAB bolo partnerstvom tvoreným súkromnými podnikatelmi zo sektora cestovného ruchu a mestom Stokholm prostredníctvom mestskej nadácie Stockholm Information Services (SIS) (dalej len "nadácia SIS"). Islo o dcérsku spolocnost vo väcsinovom vlastníctve nadácie SIS, ktorá zase bola zalozená v roku 1978, aby pôsobila v oblasti turistickej propagácie mesta Stokholm, a ktorá bola kontrolovaná a financovaná spolocne mestom Stokholm a grófstvom Stokholm. Od roku 1980 DSAB poskytovala v Stokholme ubytovanie v hoteloch za znízené ceny a celý súbor sluzieb súvisiacich s cestovným ruchom najmä prostredníctvom karty nazývanej "Stockholm Card". 3 V roku 2001, po tom, ako z DSAB vystúpili súkromné subjekty, stokholmské orgány rozhodli o reorganizácii DSAB, v rámci ktorej doslo k prepojeniu jej zostávajúce cinnosti s cinnostou nadácie SIS. Dna 1. januára 2002 DSAB zmenila názov a stala sa z nej Stockholm Visitors Board AB (dalej len "SVB"), spolocnost, ktorá je vo vlastníctve mesta Stokholm prostredníctvom rôznych dcérskych spolocností. Od roku 2002 bola SVB poverená poskytovaním turistických informácií a propagáciou stokholmského regiónu, co sú cinnosti, ktoré predtým vykonávala nadácia SIS. V súvislosti s cinnostou poskytovania turistických informácií SVB vykonáva aj obchodnú cinnost, ktorá pozostáva najmä zo sluzby rezervácie hotelových izieb a predaja "Stockholm Card", ktorá poskytuje bezplatný prístup do turistických zaujímavostí a infrastruktúry mesta Stokholm. 4 Dna 23. septembra 2004 zalobca odovzdal Komisii informácie o rocných dotáciách, ktoré mesto Stokholm poskytlo SVB na roky 2003, 2004 a 2005, a tvrdil, ze tieto dotácie sú státnou pomocou, ktorú Svédske královstvo poskytlo v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. Státnou pomocou, tak ako bola opísaná v staznosti a v neskorsích pripomienkach predlozených zalobcom, mali byt rocné rozpoctové úvery mesta Stokholm v prospech SVB, pravidelné krytie strát SVB jej materskou spolocnostou pred zdanením a zvýhodnený prístup k verejnej infrastruktúre, ako napríklad k platenému parkovisku spravovanému mestom Stokholm. 5 V staznosti zalobca tvrdil, ze vzhladom na absenciu garancie, ze neexistuje nadmerná kompenzácia za cinnost v oblasti verejných informácií, môzu byt sumy, ktoré mesto Stokholm udelilo SVB, pouzité na financovanie jej obchodných aktivít, ktoré vykonáva nad rámec turisticko-informacnej cinnosti v konkurencii s inými vnútrostátnymi a medzinárodnými podnikmi, cím narusuje hospodársku sútaz. Kedze Komisia túto pomoc neschválila, mala by byt povazovaná za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom. 6 Zalobca doplnil svoju staznost o stanoviská, v ktorých podrobne opísal históriu, organizáciu a cinnost SVB a poziadal Komisiu o prijatie predbezných opatrení na základe clánku 11 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES ([2]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) az do vydania rozhodnutia o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, aby sa tak predislo vzniku podstatných a nenapravitelných skôd na strane zalobkyne. 7 Komisia preskúmala staznost prostredníctvom ziadostí o informácie zaslaným svédskym orgánom, ako aj prostredníctvom výmeny korespondencie a na stretnutiach so zástupcami týchto orgánov a zalobkyne. Svédske orgány zaslali Komisii informácie obsahujúce najmä detailný opis vývoja cinností v oblasti turistickej propagácie mesta Stokholm od 30. rokov. Odovzdali tiez Komisii zoznam aktov prijatých mestom Stokholm na vykonanie reorganizácie, ktorej tieto cinnosti podliehali, financné informácie týkajúce sa kazdej cinnosti nadácie SIS a DSAB za rozpoctové roky 1995 az 2001, ako aj informácie týkajúce sa príspevkov, ktoré mesto Stokholm priznalo SVB pocas rozpoctových rokov 2002, 2003 a 2004 a odhady týchto príspevkov na rozpoctový rok 2005. 8 Dna 24. marca 2006 riaditel riaditelstva "Státna pomoc 1: Kohézia a konkurencieschopnost" Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz Komisie, ktorý bol poverený spisom (dalej len "riaditel útvaru Komisie poverený spisom") zaslal zalobcovi list v tomto znení: "EURÓPSKA KOMISIA GR Hospodárska sútaz Státna pomoc 1: Kohézia a konkurencieschopnost Riaditel... Predmet: CP 178/2004 -- Údajná státna pomoc v prospech SVB AB ... Týmto reagujem na Vase listy z 23. septembra 2004, 22. decembra 2004, 10. januára 2005, 19. apríla 2005 a 14. februára 2006 týkajúce sa staznosti uvedenej v predmete toho listu. Chcel by som Vás informovat, ze na základe dostupných informácií príslusné útvary generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz dospeli k záveru, ze neexistujú dostatocné dôvody na pokracovanie v skúmaní Vasej staznosti. Ako viete, od dotknutého clenského státu sme získali velké mnozstvo informácií prostredníctvom korespondencie a na spolocných stretnutiach. Vsetky skutkové okolnosti boli predmetom dôkladného skúmania a boli analyzované. K staznosti Vásho klienta bolo pristupované so vsetkou váznostou a urobili sme vsetko, co bolo v nasich silách s cielom identifikovat porusenie clánku 87 ods. 1 ES. Z nasej analýzy vyplýva, ze cinnost súvisiaca so 'Stockholm Card` a s rezerváciou hotelových izieb (s výnimkou parkovacích miest zahrnutých v 'Stockholm Card`) je vykonávaná za trhových podmienok. Táto cinnost teda nie je financovaná státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Pokial ide o bezplatné vyuzívanie urcitých parkovacích miest, je mozné tvrdit, ze obchod nie je ovplyvnený, a aj keby to tak bolo, táto pomoc bola zahrnutá v 'Stockholm Card` dávno predtým, ako Svédsko vstúpilo do Európskej únie v roku 1995, a predstavovala by teda existujúcu pomoc. Okrem toho, od 1. januára 2006 uz táto sluzba nie je v 'Stockholm Card` zahrnutá. Pokial ide o ostatnú cinnost (poskytovanie turistických informácií), zdá sa, ze tá spadá pod ustanovenia upravujúce sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme (SVHZ). Nezdá sa, ze by tu existovali krízové dotácie v prospech podnikatelskej cinnosti. Aj za predpokladu, ze by kompenzácia za SVHZ bola kvalifikovaná ako státna pomoc, táto uz bola tak ci tak za rovnakých podmienok poskytovaná dávno pred rokom 1995, a predstavovala by preto existujúcu pomoc. Skrátka, z násho hlbkového preskúmania tejto staznosti vyplýva, ze tu ide o existujúcu, a nie protiprávnu pomoc, ktorá je v kazdom prípade zlucitelná so spolocným trhom. Kedze nie je potrebné zacat konanie o potrebných opatreniach podla clánku 88 ods. 1 ES, nemáme v úmysle prijat v tejto veci ziadne dalsie opatrenie. V kazdom prípade by som chcel upriamit Vasu pozornost na skutocnost, ze ak ste na rozdiel od nasich útvarov presvedcený, ze bola poskytnutá protiprávna pomoc, clánok 87 ods. 1 ES má priamy úcinok a zakladá práva jednotlivcov, ktoré musia vnútrostátne súdy chránit. Na tieto súdy sa preto môzete obrátit v tejto veci. ..." 9 Listom z 5. apríla 2006 zalobca informoval Komisiu, ze z listu z 24. marca 2006 vyvodzuje, ze preskúmanie financovania, ktoré mesto Stokholm poskytlo SVB, priviedlo Komisiu k zamietnutiu jeho staznosti a prijatiu rozhodnutia o nevznesení námietok voci údajnej pomoci podla clánku 13 a clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 659/1999. Zalobca ziadal Komisiu o zaslanie kópie tohto rozhodnutia v zmysle clánku 20 toho istého nariadenia. 10 Listom z 28. apríla 2006 (dalej spolu s listom z 24. marca 2006 len "napadnuté listy"), riaditel útvaru Komisie poverený spisom zalobcovi odpovedal takto: "EURÓPSKA KOMISIA GR Hospodárska sútaz Státna pomoc 1: Kohézia a konkurencieschopnost Riaditel ... Predmet: CP 178/2004 -- Údajná státna pomoc v prospech SVB AB ... Týmto reagujem na Vás list z 5. apríla 2006 týkajúci sa pomoci uvedenej v predmete tohto listu. Ako som vysvetlil v liste z 24. marca 2006, útvary Komisie dospeli k záveru, ze neexistujú dostatocné dôvody na pokracovanie v skúmaní Vasej staznosti. Z informácií, ktoré svédske orgány poskytli v korespondencii a na spolocných stretnutiach, totiz vyplýva, ze opatrenia, ktoré uvádzate v staznosti, nepredstavujú protiprávnu státnu pomoc. Nemôzeme Vám preto poskytnút rozhodnutie Komisie v zmysle clánku 20 nariadenia c. 659/1999, ako ste o to poziadali vo Vasom liste. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 6. júna 2006 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 12 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. septembra 2006 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti podla clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 13 Zalobca 9. novembra 2006 predlozil svoje pripomienky k námietke neprípustnosti. 14 Uznesením Súdu prvého stupna z 15. marca 2007 bolo konanie o námietke neprípustnosti spojené s konaním vo veci samej s tým, ze o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. 15 Komisia 3. mája 2007 podala svoje vyjadrenie k zalobe. 16 Zalobca sa listom z 28. júna 2007 vzdal moznosti podat repliku. 17 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudkyna spravodajkyna bola pridelená k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 18 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Súd prvého stupna (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 1. júla 2008. Súd prvého stupna vyzval Komisiu, aby predlozila urcité dokumenty v lehote dvoch týzdnov. Komisia predlozila tieto dokumenty 11. júla 2008. Listom zo 6. augusta 2008 zalobca predlozil svoje pripomienky k týmto dokumentom. 20 Dna 23. januára 2009 Súd prvého stupna rozhodol o ukoncení ústnej casti konania. 21 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol námietku neprípustnosti a vyhlásil, ze zaloba je prípustná, -- zrusil rozhodnutie obsiahnuté v napadnutých listoch, -- nariadil Komisii zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav Tvrdenia úcastníkov konania 23 Komisia tvrdí, ze napadnuté listy nepredstavujú rozhodnutie Komisie, ani spolu, ani kazdý osobitne, a nie sú preto napadnutelnými aktmi. Zaloba je preto neprípustná. 24 Po prvé, napadnuté listy svojím obsahom nezodpovedajú rozhodnutiu. Podla judikatúry nestací, ze orgán Spolocenstva zaslal list ako odpoved na ziadost, aby mohol byt tento list povazovaný za rozhodnutie v zmysle clánku 230 ES. V liste z 24. marca 2006 sa uvádza, ze príslusné útvary generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz Komisie, a nie Komisia alebo clen Komisie zodpovedný za hospodársku sútaz, dospeli k záveru o nepokracovaní vysetrovania. V liste z 28. apríla 2006 sa v odpovedi na ziadost zalobcu výslovne uvádza, ze neexistuje rozhodnutie Komisie, ktoré by mu mohlo byt oznámené. Komisia nevydala konecné stanovisko. V zalobe zalobca navyse viackrát uvádza absenciu konecného stanoviska Komisie. Cielom napadnutých listov bolo informovat zalobcu, ze útvary Komisie nenasli dostatocné dôvody na vydanie rozhodnutia vo veci alebo na pokracovanie v skúmaní údajnej státnej pomoci. Skutocnost, ze útvary Komisie v snahe o transparentnost predstavili svoje úvahy k danej veci, nebráni tomu, aby boli napadnuté listy povazované za informácie v zmysle clánku 20 nariadenia c. 659/1999. 25 Argument zalobcu, ze nezálezí na tom, v akej forme bolo údajné rozhodnutie prijaté, je v predmetnom prípade irelevantné, kedze zalobca by musel preukázat, ze napadnuté listy svojím obsahom zodpovedajú rozhodnutiu. Kedze vsak napadnuté listy nemali ziadne právne úcinky na postavenie zalobcu, nemozno ich kvalifikovat ako rozhodnutie. Okrem toho napadnuté listy neuvádzajú právny základ, boli zaslané útvarmi generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz a nie Komisiou ako zborovým orgánom alebo clenom Komisie splnomocneným na tieto úcely a boli adresované zalobcovi a nie Svédskemu královstvu. To sú doplnujúce informácie nasvedcujúce tomu, ze napadnuté listy, ci uz samostatne alebo spolocne, neobsahujú rozhodnutie Komisie. 26 Po druhé Komisia tvrdí, ze neprijala ani rozhodnutie, ani konecné stanovisko. V napadnutých listoch Komisia neuviedla, ze prijala rozhodnutie v zmysle clánku 13 alebo clánku 4 nariadenia c. 659/1999. Skutocnost, ze zalobca v liste z 5. apríla 2006 ziada Komisiu, aby mu zaslala rozhodnutie, nasvedcuje tomu, ze list z 24. marca 2006 nepovazoval za rozhodnutie. List z 28. apríla 2006 sa obmedzil na informovanie zalobcu, ze mu nemôze byt poskytnuté ziadne rozhodnutie. Kombinácia týchto listov, z ktorých ani jeden nie je rozhodnutím, nemôze predstavovat rozhodnutie. Komisia tvrdí, ze za predpokladu, ze by sa vec týkala protiprávnej pomoci, neprijala ziadne z rozhodnutí podla clánku 4 nariadenia c. 659/1999 a ze navyse s konecnou platnostou nepotvrdila, ze sporné opatrenia sú existujúcou pomocou. Útvary Komisie sa zastavili v stádiu konania, ktoré predchádza stádiu, v ktorom si Komisia musí vybrat prijatie rozhodnutia. Kedze sa zdá, ze zalobca implicitne pripústa necinnost Komisie, za predpokladu, ze Komisia mala povinnost konat, mal zalobca podat zalobu na necinnost. 27 Po tretie Komisia uvádza, ze aktmi alebo rozhodnutiami, proti ktorým mozno podat zalobu o neplatnost v zmysle clánku 230 ES, sú len opatrenia so záväznými právnymi úcinkami, ktoré môzu mat vplyv na záujmy zalobcu tým, ze podstatne zasiahnu do jeho právneho postavenia. Kedze neexistovalo rozhodnutie Komisie, právne postavenie zalobcu sa zaslaním napadnutých listov nezmenilo. 28 Zalobca sa domnieva, ze námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou treba zamietnut. Z judikatúry vyplýva, ze list zaslaný stazovatelovi, v ktorom sa uvádza konecné stanovisko Komisie v oblasti státnej pomoci, predstavuje rozhodnutie, aj ked nebolo urcené dotknutému clenskému státu. Vyhlásenie, ze útvary Komisie dospeli k záveru, ze neexistujú dostatocné dôvody na pokracovanie v skúmaní staznosti, predstavuje konecné rozhodnutie, ktorým Komisia odmietla zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES a vec odlozila. Napadnuté listy preto predstavujú napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. 29 Zalobca tvrdí, ze podla judikatúry je na zistenie, ci akt vyvoláva záväzné právne úcinky a ci teda môze byt predmetom zaloby o neplatnost, potrebné preskúmat jeho obsah. Nezálezí na tom, v akej forme bol akt prijatý. Napadnuté listy pritom spolocne alebo kazdý osobitne obsahujú konecné stanovisko Komisie k staznosti zalobcu a majú úcinky na jeho právne postavenie. Ako priamy konkurent spolocnosti -- príjemcu údajnej pomoci by bol zalobca kvalifikovaný ako zainteresovaná strana v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 a boli by mu priznané procesné záruky stanovené v clánku 88 ods. 2 ES a v clánku 6 nariadenia c. 659/1999, ak by bolo zacaté konanie vo veci formálneho zistovania. 30 Podla zalobcu sa vsetky argumenty Komisie týkajúce sa neprípustnosti zaloby týkajú výlucne formy a nie obsahu napadnutých listov a ziaden z nich nie je relevantný. Po prvé, skutocnost, ze napadnuté listy boli zaslané riaditelom útvaru generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz Komisie, je bezvýznamný. Vzhladom na absenciu výhrady, ze napadnuté listy vyjadrujú len osobný názor ich autorov, musia byt tieto listy chápané tak, ze uvádzajú stanovisko Komisie, a teda môzu byt predmetom zaloby. 31 Po druhé, Komisia nemôze tvrdit, ze skutocnost, ze napadnuté listy neboli adresované clenskému státu, nasvedcuje tomu, ze nepredstavujú rozhodnutie Komisie. Zalobca pripomína, ze podla judikatúry list adresovaný stazovatelovi, v ktorom sa uvádza konecné stanovisko Komisie k státnej pomoci, môze byt predmetom zaloby o neplatnost. V opacnom prípade by bol zalobca zbavený akejkolvek moznosti napadnút konecné stanovisko k jeho staznosti a Komisia by mohla obíst svoje povinnosti podla nariadenia c. 659/1999. 32 Po tretie, to, ze Komisia odmietla zalobcovi zaslat kópiu rozhodnutia, potvrdzuje, ze list z 24. marca 2006 predstavuje konecné stanovisko Komisie. Kedze zalobca nemohol získat dalsie odôvodnenie, jediným mozným prostriedkom nápravy bolo napadnút rozhodnutie obsiahnuté v napadnutých listoch. Okrem toho, opatrné formulácie pouzité v napadnutých listoch nasvedcujú tomu, ze Komisia mala pochybnosti, pokial ide o kvalifikovanie a zlucitelnost sporných opatrení, a tieto pochybnosti ju mali priviest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. Komisia sa neuspokojila s tým, ze potvrdila, ze neexistujú dostatocné dôvody na vydanie rozhodnutia vo veci, ako by to urobila v prípade neformálneho oznámenia na základe clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. Z obsahu napadnutých listov napriek opatrným formuláciám jasne vyplýva, ze Komisia ako odpoved na staznost zalobcu vydala jasné a konecné stanovisko. 33 Okrem toho napadnuté listy nemozno povazovat za prípravné akty, kedze ich obsah naznacuje, ze Komisia nemá v pláne prijat dalsie opatrenia v rámci skúmania pomoci uvedenej v staznosti. Procesné záruky priznané stazovatelom v oblasti státnej pomoci by sa stali úplne zbytocnými, ak by Komisia pozívala imunitu len na základe pouzitia opatrných formulácií vo svojich rozhodnutiach. 34 A napokon tvrdenie Komisie, ze pri neexistencii rozhodnutia mal zalobca podat zalobu na necinnost, musí byt v predmetnom prípade zamietnuté. Z judikatúry vyplýva, ze takúto zalobu nemozno podat, ak existuje jasné a výslovné stanovisko Komisie k staznosti. Kedze clánky 230 ES a 232 ES predstavujú jeden a ten istý právny prostriedok, napadnút treba akt, ktorý obsahuje stanovisko Komisie, a preto je táto zaloba o neplatnost primeraným spôsobom konania. Posúdenie Súdom prvého stupna 35 Podla ustálenej judikatúry na to, aby bol list povazovaný za rozhodnutie v zmysle clánku 230 ES, a teda napadnutelný zalobou o neplatnost, nestací, ze tento list bol zaslaný institúciou Spolocenstva adresátovi ako odpoved na jeho ziadost (rozsudky Súdu prvého stupna z 22. mája 1996, AITEC/Komisia, T-277/94, Zb. s. II-351, bod 50, a z 22. októbra 1996, CSF a CSME/Komisia, T-154/94, Zb. s. II-1377, bod 51; uznesenie Súdu prvého stupna z 5. novembra 2003, Kronoply/Komisia, [3]T-130/02, Zb. s. II-4857, bod 42). 36 Podla ustálenej judikatúry tiez môzu byt predmetom zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES len opatrenia so záväznými právnymi úcinkami, ktoré môzu ovplyvnit záujmy zalobcu tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9; rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, [4]T-351/02, Zb. s. II-1047, bod 35, a uznesenie Kronoply/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 43). 37 Pri posudzovaní, ci urcitý akt alebo rozhodnutie má takéto úcinky, treba vychádzat z jeho podstaty (uznesenie Kronoply/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 44). Naopak forma, v akej je akt alebo rozhodnutie prijaté, je v zásade z hladiska prípustnosti zaloby o neplatnost bezvýznamná (pozri v tomto zmysle rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 9). 38 V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze hoci adresátom rozhodnutia, ktorým sa koncí skúmanie zlucitelnosti pomoci so Zmluvou ES v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, je vzdy clenský stát, oznámenie adresované stazovatelovi môze odzrkadlovat obsah takéhoto rozhodnutia, aj ked rozhodnutie nebolo zaslané dotknutému clenskému státu (uznesenie Súdu prvého stupna z 30. septembra 1999, UPS Europe/Komisia, [5]T-182/98, Zb. s. II-2857, bod 38). 39 Na úvod je potrebné pripomenút si rezim uplatnitelný na staznosti v oblasti státnej pomoci, ako ho stanovuje nariadenie c. 659/1999. 40 Ked Komisia na základe clánku 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 preskúma informácie týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, clánok 13 toho istého nariadenia jej ukladá, pokial ide o protiprávnu pomoc, aby ukoncila fázu predbezného skúmania prijatím rozhodnutia na základe clánku 4 toho istého nariadenia. 41 Mimo tejto moznosti vydat rozhodnutie podla clánku 4 nariadenia c. 659/1999 nemá Komisia v prípade, ked sú jej predlozené informácie týkajúce sa prípadnej existencie státnej pomoci, inú volbu, ako informovat zainteresované strany podla clánku 20 ods. 2 druhej vety toho istého nariadenia, ze "existujú nedostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu" (rozsudok Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 43). 42 Z judikatúry vyplýva, ze pri posudzovaní, ci list zaslaný stazovatelovi ako odpoved na jeho staznost predstavuje napadnutelný akt, Súd prvého stupna musí podla podstaty napadnutého aktu urcit, ci je tento akt rozhodnutím v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999 alebo len neformálnym oznámením podla clánku 20 ods. 2 druhej vety nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 44). 43 Z konania o staznostiach v oblasti státnej pomoci, tak ako ho upravuje nariadenie c. 659/1999, a najmä jeho clánok 20 ods. 2, vyplýva, ze hoci Komisia má povinnost bezodkladne preskúmat informácie týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, ktoré jej tretia strana oznámila prostredníctvom staznosti, nie je pri kazdej staznosti povinná prijat rozhodnutie v zmysle clánku 4 uvedeného nariadenia. 44 Povinnost Komisie prijat rozhodnutie ako odpoved na staznost sa týka len prípadu stanoveného v clánku 13 nariadenia c. 659/1999. Clánok 20 ods. 2 druhá veta toho istého nariadenia stanovuje, ze Komisia sa môze obmedzit na to, ze stazovatela listom informuje, ze neexistujú dostatocné dôvody na prijatie rozhodnutia vo veci. O taký prípad ide najmä vtedy, ked sa clánok 13 nariadenia c. 659/1999 nemôze pouzit, pretoze staznost sa v skutocnosti netýka protiprávnej, ale existujúcej pomoci. 45 Aby bolo mozné urcit, ci je táto zaloba prípustná, je potrebné preskúmat, ci z podstaty napadnutých listov vyplýva, ze ich mozno povazovat za rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, ktorého adresátom je v skutocnosti dotknutý clenský stát a ktoré ovplyvnuje záujmy zalobcu tým, ze podstatným spôsobom mení jeho právne postavenie. 46 V prvom rade je potrebné analyzovat obsah napadnutých listov. 47 V liste z 24. marca 2006 riaditel útvaru Komisie poverený spisom informoval zalobcu, ze sa domnieva, ze neexistujú dostatocné dôvody na pokracovanie v skúmaní jeho staznosti. Zdôraznil, ze staznost dôkladne preskúmal. 48 Hned na úvod je potrebné uviest, ze ked riaditel útvaru Komisie poverený spisom v prvej casti tretieho odseku listu z 24. marca 2006 uviedol, ze cinnost súvisiaca so "Stockholm Card" (s výnimkou parkovacích miest) a s rezerváciou hotelových izieb sa vykonáva za trhových podmienok, konstatoval, ze táto cinnost nie je financovaná dotáciami ohlásenými v staznosti. Tým vsak neoznámil, ze dotácie ohlásené v staznosti nesplnajú podmienky potrebné na to, aby boli kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ES. Z tejto prvej casti tretieho odseku listu z 24. marca 2006 teda nemozno vyvodit, ze Komisia potvrdila, ze dotácie ohlásené v staznosti v tejto súvislosti nie sú státnou pomocou. 49 Dalej, v druhej casti tretieho odseku listu z 24. marca 2006 riaditel útvaru Komisie poverený spisom uviedol, ze je mozné tvrdit, ze bezplatné vyuzívanie urcitých parkovacích miest zo strany SVB nemá vplyv na obchod a ze v kazdom prípade táto pomoc bola zahrnutá v "Stockholm Card" pred rokom 1995, to znamená pred vstupom Svédskeho královstva do Európskej únie, a predstavuje teda existujúcu pomoc. V stvrtom odseku listu z 24. marca 2006 upresnil, ze ostatná cinnost SVB zdá sa spadá pod ustanovenia upravujúce sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme a ze v prípade, ze by ich financovanie bolo státnou pomocou, táto pomoc bola poskytovaná za rovnakých podmienok dávno pred rokom 1995 a predstavovala by preto existujúcu pomoc. Z toho vyplýva, ze kedze sa riaditel útvaru Komisie poverený spisom domnieval, ze pomoc ohlásená v staznosti je existujúcou pomocou, nepristúpil k hlbsiemu skúmaniu kvalifikovania státnej pomoci. 50 Napokon riaditel útvaru poverený spisom v rámci zhrnutia uviedol, ze z preskúmania staznosti vyplynulo, ze ohlásené opatrenia predstavujú existujúcu, a nie protiprávnu pomoc. 51 V liste z 28. apríla 2006, ktorý bol odpovedou na list zalobcu z 5. apríla 2006, riaditel útvaru Komisie poverený spisom pripomenul, ze opatrenia ohlásené v staznosti nepredstavujú protiprávnu pomoc, a zalobcovi preto nie je mozné poslat rozhodnutie na základe clánku nariadenia c. 659/1999. 52 Z listu z 28. apríla 2006, ako aj z podstaty listu z 24. marca 2006 teda vyplýva, ze Komisia sa po predbeznom preskúmaní informácií, ktoré jej poskytol dotknutý clenský stát, domnievala, ze opatrenia ohlásené v staznosti nepredstavujú protiprávnu pomoc v zmysle clánku 1 písm. f) nariadenia c. 659/1999. V napadnutých listoch sa Komisia uspokojila s tým, ze zalobcu informovala, ze z prvého predbezného preskúmania vyplynulo, ze pomoc ohlásená v staznosti predstavuje existujúcu pomoc, na ktorú sa vztahuje postup podla clánku 88 ods. 1 ES. 53 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze aj keby Komisia v prvej casti tretieho odseku listu z 24. marca 2006 potvrdila, ze cinnost súvisiaca so "Stockholm Card" a s rezerváciou hotelových izieb je financovaná dotáciami ohlásenými v staznosti, nic by to nezmenilo na jej závere, ze tieto dotácie predstavujú existujúcu pomoc vzhladom na to, ze boli poskytované uz v období pred rokom 1995. 54 Z podstaty napadnutých listov teda vyplýva, ze Komisia sa rozhodla nepodniknút vo vztahu k staznosti dalsie kroky z dôvodu, ze sporná pomoc predstavuje existujúcu pomoc. 55 V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní nemohla platne tvrdit, ze nemohla rozumiet napadnutým listom a ze z listu z 24. marca 2006, ktorý obsahuje vágne formulácie, vyplýva, ze jej útvar neuviedol ziadny dôvod na nepokracovanie v skúmaní staznosti. 56 Po druhé treba preskúmat, ci napadnuté listy vzhladom na to, ze kvalifikujú pomoc ohlásenú v staznosti ako existujúcu pomoc, môzu byt pokladané za rozhodnutie, ktoré ovplyvnuje záujmy zalobcu tým, ze podstatným spôsobom ovplyvnuje jeho právne postavenie. 57 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v oblasti existujúcej pomoci prinálezí iniciatíva iba Komisii (rozsudok Súdneho dvora z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, [6]C-44/93, Zb. s. I-3829, bod 11). V rámci právomoci priebezného skúmania existujúcej pomoci nemôze byt Komisia prostredníctvom staznosti zaviazaná adresovat clenskému státu odporúcanie potrebných opatrení podla clánku 18 nariadenia c. 659/1999 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Salt Union/Komisia, [7]T-330/94, Zb. s. II-1475, body 33 az 35). 58 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze ak informácie, ktoré poskytol clenský stát, umoznujú dospiet k predbeznému záveru, ze je pravdepodobné, ze sporné opatrenia predstavujú existujúcu pomoc, Komisia sa musí týmito opatreniami zaoberat v procesnom rámci upravenom v clánku 88 ods. 1 a 2. Naopak, ak informácie poskytnuté clenským státom neumoznujú dospiet k tomuto predbeznému záveru alebo ak clenský stát neposkytne ziadne informácie v tomto ohlade, Komisia sa musí týmito opatreniami zaoberat v procesnom rámci upravenom v odsekoch 2 a 3 toho istého clánku (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-3657, bod 55). 59 Navyse je potrebné zdôraznit, ze konanie v oblasti existujúcej státnej pomoci zakotvené v clánkoch 17 az 19 nariadenia c. 659/1999 nepocíta so ziadnym rozhodnutím adresovaným dotknutému clenskému státu, ktoré by mohla Komisia prijat na záver fázy predbezného skúmania. 60 Z toho vyplýva, ze stazovatel nemôze Komisiu prostredníctvom jej adresovanej staznosti prinútit, aby posúdila zlucitelnost existujúcej pomoci. Ked sa Komisia po prvom preskúmaní domnieva, ze staznost sa netýka protiprávnej, ale existujúcej pomoci, nemá povinnost prijat rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999 urcené dotknutému clenskému státu a nemôze byt nútená zacat konanie podla clánku 88 ods. 1 ES. 61 V predmetnom prípade treba pripomenút, ze Komisia v napadnutých listoch dospela k záveru, ze pomoc ohlásená v staznosti je existujúcou pomocou. Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze clánok 13 nariadenia c. 659/1999 týkajúci sa protiprávnej pomoci nebol pouzitelný, Komisia nemohla prijat rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999. Na staznost zalobcu preto mohla reagovat jedine tak, ze ho v súlade s clánkom 20 ods. 2 druhou vetou nariadenia c. 659/1999 informovala, ze neexistujú dostatocné dôvody na prijatie rozhodnutia vo veci. 62 Navyse z napadnutých listov vyplýva, ze predbezné preskúmanie pomoci ohlásenej v staznosti priviedlo Komisiu k záveru, ze je potrebné pouzit postup podla clánku 88 ods. 1 ES, kedze ide o existujúcu pomoc. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí, zalobca, napadnuté listy nie sú rozhodnutím o odlození veci z dôvodu, ze dotácie nepredstavujú státnu pomoc. 63 Okrem toho na rozdiel od tvrdení zalobcu napadnuté listy nepredstavujú ani odmietnutie zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Je totiz nutné konstatovat, ze Komisia ani nemohla zacat toto konanie, kedze prvotné preskúmanie, ktoré vykonala, odhalilo, ze sporná pomoc je existujúcou pomocou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, C-47/91, Zb. s. I-4635, bod 24, a rozsudok CSF a CSME/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 49). 64 Je potrebné doplnit, ze by bolo v rozpore s hospodárnostou konania o preskúmaní státnej pomoci domnievat sa, ze ked Komisia informuje stazovatela, ze jeho staznost sa týka existujúcej pomoci, nevyhnutne prijíma rozhodnutie podla clánku 4 nariadenia c. 659/1999. Takéto riesenie by znamenalo, ze ked je Komisii predlozená staznost týkajúca sa existujúcej pomoci, má táto institúcia povinnost preskúmat jej zlucitelnost s vnútorným trhom. Ako vsak bolo uvedené v bode 57 vyssie, na základe clánku 88 ods. 1 ES iniciatíva pri zacatí konania v rámci priebezného skúmania existujúcej pomoci prislúcha výlucne Komisii. 65 Preto bolo z právneho hladiska v poriadku, ze Komisia, domnievajúc sa, ze pomoc ohlásená v staznosti je existujúcou pomocou, v liste z 28. apríla 2006 uviedla, ze stazovatelovi nemôze zaslat kópiu rozhodnutia v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, tak ako to od nej ziadal v liste z 5. apríla 2006. 66 Navyse je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry môze byt schéma existujúcej pomoci nadalej vykonávaná, pokial Komisia nekonstatovala jej nezlucitelnost so spolocným trhom (rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [8]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 20, a uznesenie Súdu prvého stupna z 2. júna 2003, Forum 187/Komisia, [9]T-276/02, Zb. s. II-2075, bod 48). 67 Z judikatúry tiez vyplýva, ze ked sa Komisia rozhodne zaoberat sa urcitou pomocou v rámci priebezného skúmania existujúcej pomoci, právny stav sa nemení az do prípadnej akceptácie návrhov vhodných opatrení dotknutým clenským státom alebo do prijatia konecného rozhodnutia Komisie (rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-7303, bod 61). 68 Kedze napadnuté listy kvalifikujú pomoc ohlásenú v staznosti ako existujúcu pomoc, nemajú znaky rozhodnutia so záväznými právnymi úcinkami, ktoré by mohli ovplyvnit záujmy zalobcu. 69 Tento záver nie je spochybnený ani informáciou obsiahnutou v liste z 24. marca 2006, ze pomoc ohlásená v staznosti a kvalifikovaná ako existujúca pomoc "by v kazdom prípade bola zlucitelná so spolocným trhom". Ako totiz Komisia dalej uviedla v tomto liste, chcela stazovatela informovat, ze nemá v úmysle zacat konanie podla clánku 88 ods. 1 ES, co podla judikatúry uvedenej v bode 57 vyssie spadá do jej výlucného práva iniciatívy. Okrem toho na základe judikatúry uvedenej v bode 66 vyssie takáto informácia nemá záväzné právne úcinky, ktoré by mohli ovplyvnit záujmy zalobcu. 70 Z uvedených skutocností vyplýva, ze napadnuté listy treba povazovat za neformálne informovanie, ako je zakotvené v clánku 20 ods. 2 druhej vete nariadenia c. 659/1999, ktorého obsah nie je odrazom rozhodnutia v zmysle clánku 4 toho istého nariadenia. Napadnuté listy preto nie sú napadnutelným aktom v zmysle clánku 230 ES. 71 Je potrebné pripomenút, ze v rámci dohladu nad dodrziavaním povinností ktoré clenských státom vyplývajú z clánkov 87 ES a 88 ES, plnia vnútrostátne súdy a Komisia odlisné, vzájomne sa doplnujúce úlohy. Úlohou vnútrostátneho súdu je chránit práva, ktoré prislúchajú jednotlivcom na základe priameho úcinku zákazu stanoveného v clánku 88 ods. 3 tretej vete ES. Na vnútrostátny súd teda môze byt podaný návrh smerujúci k urceniu protiprávnosti státnej pomoci a nariadeniu jej vrátenia. 72 Neprípustnost tejto zaloby preto neoberá zalobcu o moznost predlozit súdu na preskúmanie zákonnost spornej pomoci. Vnútrostátne súdy sú totiz povinné zabezpecit, aby doslo k vyvodeniu vsetkých dôsledkov z porusenia clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES v súlade s ich vnútrostátnym právom, a to tak v súvislosti s platnostou aktov na vykonanie opatrení pomoci, ako aj v súvislosti s vymáhaním financných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením (rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, [10]C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 12, a z 12. februára 2008 CELF a ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, Zb. s. I-469, bod 41). 73 Dalej, návrh zalobcu, aby Súd prvého stupna ulozil Komisii povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania, je neprípustný, kedze v zmysle ustálenej judikatúry sa právomoc súdu Spolocenstva v rámci konania o zalobe o neplatnost podla clánku 230 ES obmedzuje na preskúmanie zákonnosti napadnutého aktu a Súd prvého stupna nemôze v rámci výkonu svojej právomoci ulozit povinnost institúcii Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, DSM/Komisia, C-5/93 P, Zb. s. I-4695, bod 36, a rozsudok Súdu prvého stupna z 24. februára 2000, ADT Projekt/Komisia, T-145/98, Zb. s. II-387, body 83 a 84). 74 Zo vsetkých uvedených skutocností vyplýva, ze zaloba je v celom rozsahu neprípustná. O trovách 75 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. NDSHT Nya Destination Stockholm Hotell & Teaterpaket AB je povinný nahradit trovy konania. Tiili Dehousse Wiszniewska-Bial/ecka Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. júna 2009. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXrflQLj/L96437-8826TMP.html#t-ECRT12009SKA.0500152001-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0130&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0351&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0182&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0044&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0330&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0276&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0354&locale=SK 11. file:///tmp/lynxXXXXrflQLj/L96437-8826TMP.html#c-ECRT12009SKA.0500152001-E0001