ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozsírená komora) z 22. apríla 2016 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Smernica 92/81/EHS -- Spotrebné dane z minerálnych olejov -- Minerálne oleje pouzívané ako palivo na výrobu oxidu hlinitého -- Oslobodenie od spotrebnej dane -- Selektívna povaha opatrenia -- Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom -- Pravidlá Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia -- Usmernenia o regionálnej státnej pomoci z roku 1998 -- Legitímna dôvera -- Právna istota -- Zásada lex specialis derogat legi generali -- Zásada prezumpcie zákonnosti a potrebného úcinku aktov institúcií -- Zásada riadnej správy vecí verejných -- Povinnost odôvodnenia" V spojených veciach T-60/06 RENV II a T-62/06 RENV II, Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci G. Aiello, avvocato dello Stato, Eurallumina SpA, so sídlom v Portoscuse (Taliansko), v zastúpení: L. Martin Alegi, R. Denton, A. Stratakis a L. Philippou, solicitors, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, N. Khan, G. Conte, D. Grespan a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/323/ES zo 7. decembra 2005 o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí ([2]Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12), v rozsahu, v akom sa ním konstatuje existencia státnej pomoci poskytnutej Talianskou republikou od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 na základe oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého na Sardínii (Taliansko), a ktorým sa nariaduje Talianskej republike vymáhat uvedenú pomoc, VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová (spravodajkyna), E. Buttigieg, S. Gervasoni a L. Madise, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. marca 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Sporné oslobodenie od dane 1 Oxid hlinitý je v zásade biely prások, ktorý sa pouzíva najmä v taviacich peciach na výrobu hliníka. Vyrába sa z bauxitovej rudy rafináciou, ktorej posledným krokom je kalcinácia. Viac ako 90 % kalcinovaného oxidu hlinitého sa pouzíva na tavenie hliníkového kovu. Zvysok sa dalej spracúva a pouzíva sa v chemických aplikáciách. Existujú dva samostatné trhy výrobkov, a síce trh s oxidom hlinitým urceným na tavenie a trh s oxidom hlinitým na chemické aplikácie. Na výrobu oxidu hlinitého sa ako palivo môzu pouzit minerálne oleje. 2 V Írsku, Taliansku a vo Francúzsku je len jeden výrobca oxidu hlinitého. V Taliansku je to Eurallumina SpA so sídlom na Sardínii. Výrobcovia oxidu hlinitého pôsobia aj v Nemecku, Spanielsku, Grécku, Madarsku a v Spojenom královstve. 3 Od roku 1993 sú v Talianskej republike oslobodené od spotrebnej dane minerálne oleje pouzívané ako palivo na výrobu oxidu hlinitého na Sardínii (dalej len "sporné oslobodenie od dane"). Sporné oslobodenie od dane bolo do talianskeho práva zavedené prostredníctvom decreto legislativo 26 ottobre 1995, no 504, testo unico delle disposizioni legislative concernenti le imposte sulla produzione e sui consumi e relative sanzioni penale e amministrative (legislatívny dekrét c. 504 z 26. októbra 1995 o konsolidovanom znení legislatívnych ustanovení, ktoré sa týkajú daní z výroby, spotreby a trestných a správnych sankcií v tejto oblasti, riadna príloha GURI c. 279 z 29. novembra 1995, dalej len "legislatívny dekrét z roku 1995"). 4 Uplatnovanie sporného oslobodenia od dane na Sardínii bolo povolené do 31. decembra 1994 rozhodnutím Rady 93/697/ES z 13.decembra 1993, ktorým sa niektorým clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 321, s. 29). Rada Európskej únie toto povolenie následne predlzila do 31. decembra 1996 rozhodnutím 96/273/ES z 22. apríla 1996, ktorým sa niektorým clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 102, s. 40). Toto povolenie Rada este predlzila do 31. decembra 1998 rozhodnutím 97/425/ES z 30. júna 1997, ktorým sa clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v smernici 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES L 182, s. 22). Toto povolenie Rada opät predlzila do 31. decembra 1999 rozhodnutím 1999/255/ES z 30. marca 1999, ktorým sa niektorým clenským státom v súlade so smernicou 92/81/EHS povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch, a ktorým sa mení a doplna rozhodnutie 97/425 [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. ES L 99, s. 26). Rozhodnutím 1999/880/ES zo 17. decembra 1999, ktorým sa clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v smernici 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES L 331, s. 73) ho Rada znovu predlzila do 31. decembra 2000. 5 Rozhodnutie Rady 2001/224/ES z 12. marca 2001 o znízených sadzbách spotrebnej dane a oslobodení od takých daní z urcitých minerálnych olejov pouzitých na zvlástne úcely ([8]Ú. v. ES L 84, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 342), ktoré je posledným rozhodnutím Rady týkajúcim sa sporného oslobodenia od dane, predlzilo uvedené oslobodenie az do 31. decembra 2006. Toto rozhodnutie je podla svojho odôvodnenia 5 "bez vplyvu na výsledok postupov o narusení fungovania jednotného trhu, ktoré môzu prebehnút na základe clánkov 87 [ES] a 88 [ES]" a "nemá ani vplyv na povinnost clenských státov oznámit Komisii zamýslané poskytnutie státnej podpory podla clánku 88 [ES]". Správne konanie 6 Listom z 29. mája 1998 Komisia Európskych spolocenstiev poziadala talianske orgány o informácie s cielom overit, ci sporné oslobodenie od dane patrí do pôsobnosti clánkov 87 ES a 88 ES. Po tom, ako Komisia 16. júna 1998 pripomenula Talianskej republike svoju ziadost, Talianska republika odpovedala 20. júla 1998. 7 Listom zo 17. júla 2000 Komisia poziadala Taliansku republiku, aby jej oznámila sporné oslobodenie od dane. Listom z 27. septembra 2000 Komisia svoju ziadost Talianskej republike pripomenula a vyzvala ju na predlozenie dalsích informácií. Po tom, ako Komisia 20. novembra 2000 pripomenula Talianskej republike svoju ziadost, Talianska republika odpovedala 7. decembra 2000. 8 Rozhodnutím K (2001) 3300 z 30. októbra 2001 Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES vo veci sporného oslobodenia od dane (dalej len "konanie vo veci formálneho zistovania"). Toto rozhodnutie bolo oznámené Talianskej republike listom z 5. novembra 2001 a 2. februára 2002 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([9]Ú. v. ES C 30, s. 17). 9 Listami z 26. a 28. februára a 1. marca 2002 boli Komisii dorucené pripomienky spolocností Aughinish Alumina Ltd, Eurallumina, Alcan Inc. a Európskej hliníkovej asociácie. Tieto pripomienky boli oznámené Talianskej republike 26. marca 2002. 10 Talianska republika predlozila svoje pripomienky listom zo 6. februára 2002. Rozhodnutie oxid hlinitý I 11 Komisia 7. decembra 2005 prijala rozhodnutie 2006/323/ES o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí ([10]Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12, dalej len "rozhodnutie oxid hlinitý I"). 12 Rozhodnutie oxid hlinitý I sa týka obdobia pred 1. januárom 2004, teda dnom, ked nadobudla úcinnost smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny ([11]Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405), ktorou sa zrusuje smernica Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení struktúr spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([12]Ú. v. ES L 316, s. 12), ako aj smernica Rady 92/82/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([13]Ú. v. ES L 316, s. 19), s úcinnostou od 31. decembra 2003 (odôvodnenie 57). Rozsiruje vsak konanie vo veci formálneho zistovania aj na obdobie po 31. decembri 2003 (odôvodnenie 92). 13 Výrok rozhodnutia oxid hlinitý I predovsetkým stanovuje: "Clánok 1 Oslobodenia od spotrebnej dane poskytnuté Francúzskom, Írskom a Talianskom v súvislosti s výrobou oxidu hlinitého do 31. decembra 2003 [Oslobodenia tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého od spotrebnej dane poskytnuté Francúzskom, Írskom a Talianskom do 31. decembra 2003 - neoficiálny preklad] predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Clánok 2 Ak pomoc poskytnutá od 17. júla 1990 do 2. februára 2002 nie je zlucitelná so spolocným trhom, nebude vrátená, kedze by to bolo v rozpore so vseobecnými zásadami práva Spolocenstva. Clánok 3 Pomoc uvedená v clánku 1, poskytnutá od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003, je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 [ES], pokial príjemcovia platili sadzbu najmenej 13,01 eur na 1000 kg [platili aspon 13,01 eura za 1000 kg - neoficiálny preklad] tazkých vykurovacích olejov. Clánok 4 Pomoc... poskytnutá od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003, nie je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 [ES], pokial príjemcovia neplatili sadzbu 13,01 eur na 1000 kg [neplatili najmenej 13,01 eura za 1000 kg - neoficiálny preklad] tazkých vykurovacích olejov. Clánok 5 1. Francúzsko, Írsko a Taliansko prijmú vsetky potrebné opatrenia, aby príjemcovia vrátili nezlucitelnú pomoc uvedenú v clánku 4. ... 5. Do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia nariadi Francúzsko, Írsko a Taliansko, aby príjemcovia nezlucitelnej pomoci uvedenej v clánku 4, splatili nezákonne poskytnutú pomoc spolu s úrokmi." Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 16. a 23. februára 2006 Talianska republika a Eurallumina podali zaloby, na základe ktorých sa zacali tieto konania zapísané do registra pod císlom T-60/06 a T-62/06. 15 Podla clánku 14 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna z 2. mája 1991 a na návrh druhej komory Súd prvého stupna rozhodol po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 uvedeného rokovacieho poriadku, ze tieto veci budú postúpené sirsiemu rozhodovaciemu zlozeniu. 16 Uznesením z 24. mája 2007 predseda druhej rozsírenej komory Súdu prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania spojil veci T-60/06 a T-62/06, a veci T-50/06, T-56/06 a T-69/06 (dalej len "veci oxid hlinitý I"), na úcely ústnej casti konania podla clánku 50 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. 17 Rozsudkom z 12. decembra 2007, Írsko a i./Komisia ([14]T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06, [15]EU:T:2007:383), Súd prvého stupna spojil veci oxid hlinitý I na úcely vyhlásenia rozsudku, zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I a vo veci T-62/06 v zostávajúcej casti zalobu zamietol. 18 Návrhom z 26. februára 2008 Komisia podala odvolanie proti tomuto rozsudku Súdu prvého stupna. 19 Súdny dvor rozsudkom z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([16]C-89/08 P, Zb., [17]EU:C:2009:742) zrusil rozsudok Írsko a i./Komisia, uz citovaný v bode 17 vyssie ([18]EU:T:2007:383), v rozsahu, v akom Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I, vrátil veci oxid hlinitý I Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 20 V nadväznosti na rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 19 vyssie ([19]EU:C:2009:742), a v súlade s clánkom 118 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 boli veci oxid hlinitý I pridelené druhej rozsírenej komore rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu z 18. decembra 2009. 21 Uznesením predsedu druhej rozsírenej komory z 1. marca 2010 boli veci oxid hlinitý I spojené na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a na úcely vyhlásenia rozsudku. 22 Rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu z 20. septembra 2010 boli veci oxid hlinitý I pridelené stvrtej rozsírenej komore. 23 Rozsudkom z 21. marca 2012, Írsko/Komisia ([20]T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV, Zb., [21]EU:T:2012:134), Vseobecný súd zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I v rozsahu, v akom konstatovalo alebo vychádzalo z konstatovania, ze oslobodenia od spotrebných daní z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého, ktoré poskytla Francúzska republika, Írsko a Talianska republika do 31. decembra 2003 (dalej len "oslobodenia od spotrebnej dane"), predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a v rozsahu, v akom ukladalo Francúzskej republike, Írsku a Talianskej republike povinnost prijat vsetky opatrenia, aby vymohli uvedené oslobodenia od ich príjemcov, pokial príjemcovia neplatili spotrebnú dan najmenej 13,01 eura za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov. 24 Návrhom z 1. júna 2012 Komisia podala odvolanie proti tomuto rozsudku Vseobecného súdu. 25 Súdny dvor rozsudkom z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i. ([22]C-272/12 P, Zb., [23]EU:C:2013:812), zrusil rozsudok Írsko/Komisia, uz citovaný v bode 23 vyssie ([24]EU:T:2012:134), vrátil veci oxid hlinitý I Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 26 V nadväznosti na rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 25 vyssie ([25]EU:C:2013:812), boli veci oxid hlinitý I pridelené prvej komore rozhodnutiami predsedu Vseobecného súdu z 21. januára a 10. marca 2014. 27 V súlade s clánkom 119 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 Eurallumina a Komisia podali svoje písomné pripomienkové vyjadrenia, a to 28. januára a 17. marca 2014. Vo svojich písomných pripomienkových vyjadreniach Eurallumina potvrdila, ze nechce vyvodzovat dôsledky z rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([26]EU:C:2013:812), a vyzvala Vseobecný súd, aby rozhodol o vsetkých zalobných dôvodoch uvádzaných na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II. Komisia to vo svojich písomných pripomienkových vyjadreniach vzala na vedomie. Talianska republika nepredlozila písomné pripomienkové vyjadrenia. 28 Rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu z 30. septembra 2014 boli veci oxid hlinitý I pridelené prvej rozsírenej komore v súlade s clánkom 118 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. 29 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania prijatých podla clánku 64 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 poziadal úcastníkov konania vo veci T-60/06 RENV II, aby sa vyjadrili k otázke sporu. Úcastníci konania tejto výzve vyhoveli v stanovenej lehote. 30 Uznesením predsedu prvej rozsírenej komory z 26. januára 2015 boli tieto veci spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. 31 Prednesy spolocnosti Eurallumina a Komisie a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 6. marca 2015. Naopak Talianska republika nebola na tomto pojednávaní zastúpená. 32 Talianska republika v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I v rozsahu, v akom konstatuje existenciu státnej pomoci, ktorú poskytla od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 na základe sporného oslobodenia od dane (dalej len "sporná pomoc"), a ukladá jej povinnost spornú pomoc vymôct, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 33 Eurallumina v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil alebo zmenil rozhodnutie oxid hlinitý I v rozsahu, v akom konstatuje existenciu spornej pomoci a Talianskej republike ukladá povinnost ju vymôct, -- zaviazal Komisiu, aby neulozila povinnost vymôct pomoc poskytnutú Talianskou republikou do 31. decembra 2006 alebo aspon do 31. decembra 2003 na základe sporného oslobodenia od dane, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 34 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol predmetné zaloby, -- ulozil Talianskej republike a spolocnosti Eurallumina povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 35 Na úvod je potrebné poznamenat, ze predmetom oboch zalôb, na základe ktorých sa zacalo toto konanie, je návrh na zrusenie rozhodnutia oxid hlinitý I v rozsahu, v akom toto rozhodnutie konstatuje existenciu spornej pomoci a ukladá Talianskej republike povinnost túto pomoc vymôct (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). V tomto rozsahu majú tieto zaloby rovnaký predmet. O prípustnosti 36 Vo veci T-60/06 RENV II Komisia vzniesla námietky neprípustnosti jednak proti prvému zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom je zalozený na porusení podmienok uvedených v clánku 87 ods. 1 ES na kvalifikáciu státnej pomoci, pokial ide po prvé o výhodu poskytnutú príjemcovi, a po druhé skreslenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, a jednak proti siestemu zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom je zalozený na porusení zásady právnej istoty vyplývajúcom zo skutocnosti, ze v napadnutom rozhodnutí nebola zohladnená neprimeraná dlzka konania vo veci formálneho zistovania. Podla nej boli tieto konkrétne výhrady prvýkrát vyjadrené v replike, a teda predstavujú nové zalobné dôvody v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, ktoré musia byt zamietnuté ako neprípustné. 37 Talianska republika sa k týmto námietkam neprípustnosti nevyjadrila. 38 Vo veci T-62/06 RENV II Komisia tvrdí, ze zaloba je neprípustná v rozsahu, v akom ide nad rámec návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia. Navyse sa domnieva, ze zalobný dôvod, ktorým Eurallumina spochybnuje, ze sporné oslobodenie od dane predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, bol prvýkrát vyjadrený v replike, a teda predstavuje nový zalobný dôvod v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, ktorý musí byt zamietnutý ako neprípustný. 39 Eurallumina navrhuje, aby bola námietka neprípustnosti smerujúca proti zalobe vo veci T-62/06 RENV II zamietnutá ako nedôvodná. Naproti tomu sa nevyjadrila k námietke neprípustnosti smerujúcej proti novému zalobnému dôvodu v podstate zalozenému na porusení clánku 87 ods. 1 ES. 40 Pokial ide najskôr o námietku neprípustnosti smerujúcu proti zalobe vo veci T-62/06 RENV II v rozsahu, v akom ide nad rámec návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze okrem zrusenia napadnutého rozhodnutia sa uvedenou zalobou Vseobecnému súdu navrhuje, aby zaviazal Komisiu neulozit povinnost vymôct pomoc poskytnutú Talianskou republikou do 31. decembra 2006 alebo aspon do 31. decembra 2003 z dôvodu, ze uvedená pomoc je zákonná. 41 Cielom tohto návrhu je vsak len urcit existenciu protiprávnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá odôvodnuje poziadavku, aby sa vyhovelo zalobným dôvodom a výhradám uvádzaným na podporu návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia, a teda samotnému návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia. Uvedený návrh teda nemá samostatný dosah vo vztahu k návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 42 Aj keby tento návrh sledoval iné ciele nez len zrusenie napadnutého rozhodnutia, ako to naznacuje Komisia, ako napríklad vydanie príkazu alebo prijatie rozhodnutia, ktorým sa Komisii zakazuje konstatovat existenciu spornej pomoci alebo aby nariadila jej vymáhanie, musel by byt zamietnutý ako neprípustný, kedze Vseobecný súd by nemal právomoc mu vyhoviet. 43 Podla ustálenej judikatúry totiz Vseobecnému súdu neprinálezí, aby institúciám adresoval príkazy alebo aby tieto institúcie nahrádzal (pozri rozsudok z 24. januára 1995, Ladbroke Racing/Komisia,[27]T-74/92, Zb., [28]EU:T:1995:10, bod [29]75 a citovanú judikatúru). Je to tak najmä v rámci kontroly zákonnosti zalozenej na clánku 230 ES, kedze clánok 233 prvý odsek ES výslovne stanovuje, ze orgán, ktorého akt bol vyhlásený za neplatný, je povinný urobit opatrenia, aby vyhovel rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, [30]53/85, Zb., [31]EU:C:1986:256, bod [32]23, a Ladbroke Racing/Komisia, uz citovaný, [33]EU:T:1995:10, bod [34]75). 44 Dalej pokial ide o námietku neprípustnosti, ktorá vo veci T-62/06 RENV II smeruje proti zalobnému dôvodu, ktorým Eurallumina spochybnuje, ze sporné oslobodenie od dane predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, je vecne nepodlozená, a teda musí byt zamietnutá, kedze z repliky nevyplýva, ze by Eurallumina takýto zalobný dôvod predlozila. 45 Napokon pokial ide o námietky neprípustnosti, ktoré vo veci T-60/06 RENV II smerujú proti výhradám zalozeným jednak na porusení podmienok uvedených v clánku 87 ods. 1 ES na kvalifikáciu státnej pomoci, pokial ide po prvé o výhodu poskytnutú príjemcovi, a po druhé skreslenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, a jednak na porusení zásady právnej istoty vyplývajúcom zo skutocnosti, ze v napadnutom rozhodnutí nebola zohladnená neprimeraná dlzka konania vo veci formálneho zistovania, je potrebné pripomenút, ze v súlade s ustanoveniami clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 predlozenie nových dôvodov po podaní zaloby je zakázané s výnimkou prípadu, ak sú zalozené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Zalobný dôvod, ktorý vsak predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu, ktorý bol uz priamo alebo implicitne uvedený v návrhu na zacatie konania a ktorý je s ním úzko spojený, treba vyhlásit za prípustný (pozri rozsudok z 15. októbra 2008, Mote/Parlament,[35]T-345/05, Zb., [36]EU:T:2008:440, bod [37]85 a citovanú judikatúru). Analogicky to platí aj pre výhradu uvádzanú na podporu zalobného dôvodu. 46 Na to, aby ho bolo mozné povazovat za rozsírenie zalobného dôvodu alebo výhrady, ktorá uz bola uvedená, nové tvrdenie musí byt so zalobnými dôvodmi alebo výhradami pôvodne uvedenými v zalobe dostatocne úzko spojené nato, aby ho bolo mozné povazovat za výsledok riadneho vývoja diskusie v rámci sporového konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia,[38]C-58/12 P, Zb., [39]EU:C:2013:770, bod [40]31). 47 V prejednávanej veci, ako to správne poznamenala Komisia, výhrady uvedené v bode 45 vyssie nie sú uvedené v zalobe vo veci T-60/06 RENV II, a teda predstavujú nové výhrady. 48 Navyse tieto nové výhrady sa nezakladajú na nijakej novej skutkovej alebo právnej okolnosti, ktorá by vysla najavo v priebehu konania pred Vseobecným súdom. 49 Napokon tieto nové výhrady nepredstavujú rozsírenie ziadneho zo zalobných dôvodov vyjadrených v zalobe vo veci T-60/06 RENV II, ktoré sa týkajú rozlicných právnych otázok. Konkrétne nie sú úzko spojené s prvým zalobným dôvodom zalozeným na porusení podmienky selektivity uvedenej v clánku 87 ods. 1 ES, alebo so siestym zalobným dôvodom zalozeným na právnom tvrdení, podla ktorého zásady dodrziavania legitímnej dôvery, právnej istoty a prezumpcie zákonnosti bránia tomu, aby bola státna pomoc vymáhaná, ked bola predtým povolená Radou na základe pravidiel v oblasti danovej harmonizácie. 50 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 45 az 49 vyssie je potrebné vyhoviet námietkam neprípustnosti predlozeným Komisiou vo veci T-60/06 RENV II, a teda zamietnut ako neprípustné výhrady zalozené jednak na porusení podmienok stanovených v clánku 87 ods. 1 ES na kvalifikáciu státnej pomoci, pokial ide po prvé o výhodu poskytnutú príjemcovi, a po druhé skreslenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, a jednak na porusení zásady právnej istoty vyplývajúcom zo skutocnosti, ze v napadnutom rozhodnutí nebola zohladnená neprimeraná dlzka konania vo veci formálneho zistovania. O veci samej 51 Na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II Talianska republika uvádza sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES a na kontradiktórnom odôvodnení. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 1 písm. b) bodu ii) a clánku 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([41]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ako aj rozhodnutí 93/697, 96/273, 97/425, 1999/255, 1999/880 a 2001/224 (dalej len "rozhodnutia Rady o povolení"). Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení pravidiel upravujúcich pomoc na ochranu zivotného prostredia, a konkrétne bodu 82 druhého odseku písm. a) pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia ([42]Ú. v. ES C 37, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 76, dalej len "pravidlá Spolocenstva"). Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 ES a usmernení o národnej regionálnej pomoci ([43]Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226, dalej len "usmernenia"). Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 18 smernice 2003/96 v spojení s jej prílohou II, ako aj rozhodnutia 2001/224. Siesty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad dodrziavania legitímnej dôvery, právnej istoty a prezumpcie zákonnosti. 52 Na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II Eurallumina uvádza styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady dodrziavania legitímnej dôvery. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad právnej istoty, prezumpcie platnosti a potrebného úcinku aktov institúcií, ako aj zásady lex specialis derogat legi generali. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných. Stvrtý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES, ako aj zásady dodrziavania legitímnej dôvery. 53 Najskôr je potrebné preskúmat zalobný dôvod, ktorým Eurallumina v podstate spochybnuje uplatnitelnost pravidiel v oblasti státnej pomoci na sporné oslobodenie od dane, konkrétne druhý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II, zalozený na porusení zásad právnej istoty, prezumpcie platnosti a potrebného úcinku aktov institúcií, ako aj zásady lex specialis derogat legi generali. 54 Dalej je potrebné preskúmat zalobný dôvod, v rámci ktorého Talianska republika v podstate nesúhlasí s kvalifikáciou sporného oslobodenia od dane ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES za obdobie az do 31. decembra 2003, konkrétne prvý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II, zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES a na kontradiktórnom odôvodnení. 55 Je potrebné pokracovat preskúmaním zalobných dôvodov, ktorými Talianska republika v podstate kritizuje kvalifikáciu sporného oslobodenia od dane ako novej pomoci a nie existujúcej pomoci v zmysle clánku 88 ES, konkrétne druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 1 písm. b) bodu ii) a clánku 4 nariadenia c. 659/1999, ako aj rozhodnutí Rady o povolení, a piateho zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 18 smernice 2003/96 v spojení s jej prílohou II, ako aj rozhodnutia 2001/224, ktoré boli predlozené na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II. 56 Potom je potrebné preskúmat zalobné dôvody, ktorými Talianska republika v podstate Komisii vytýka, ze pomoc poskytnutú do 31. decembra 2003 na základe sporného oslobodenia od dane oznacila za nezlucitelnú so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES, teda tretí zalobný dôvod zalozený na porusení pravidiel upravujúcich pomoc na ochranu zivotného prostredia a konkrétne bodu 82 druhého odseku písm. a) pravidiel Spolocenstva, a stvrtý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 ES a usmernení, ktoré boli predlozené na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II. 57 Napokon je potrebné na záver preskúmat zalobné dôvody, ktorými zalobkyne v podstate spochybnujú vrátenie spornej pomoci, konkrétne jednak siesty zalobný dôvod zalozený na porusení zásad dodrziavania legitímnej dôvery, právnej istoty a prezumpcie zákonnosti predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II, a jednak prvý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady dodrziavania legitímnej dôvery, tretí zalobný dôvod zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a stvrtý zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia uvedenej v clánku 253 ES, ako aj zásady dodrziavania legitímnej dôvery, ktoré boli predlozené na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad právnej istoty, prezumpcie platnosti a potrebného úcinku aktov institúcií, ako aj zásady lex specialis derogat legi generali, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II 58 Eurallumina tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásady právnej istoty, lex specialis derogat legi generali, ako aj prezumpcie platnosti a potrebného úcinku aktov institúcií, ked sa domnievala, ze sporné oslobodenie od dane predstavuje protiprávnu státnu pomoc, ktorá sa má vrátit za obdobie od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003. V podstate tvrdí, ze uvedené zásady bránia tomu, aby sa na sporné oslobodenie od dane uplatnovali pravidlá v oblasti státnej pomoci. - O porusení zásad právnej istoty, prezumpcie zákonnosti a potrebného úcinku aktov institúcií 59 Eurallumina tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásady právnej istoty, ako aj prezumpcie zákonnosti a potrebného úcinku aktov institúcií, ako ich vykladá judikatúra, ked kvalifikovala sporné oslobodenie od dane ako protiprávnu státnu pomoc, ktorej vrátenie mohla nariadit za obdobie od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003. V tejto súvislosti po prvé Eurallumina vychádza zo skutocnosti, ze napadnuté rozhodnutie nepriamo spochybnilo zákonnost clánku 18 smernice 2003/96, ktorá nahradila a zrusila smernice 92/81 a 92/82, a rozhodnutia 2001/224, ktoré sa napriek tomu povazujú za zákonné, ako aj ich vykonávacích opatrení prijatých Talianskou republikou. Po druhé uvádza zásah napadnutého rozhodnutia do potrebného úcinku clánku 18 smernice 2003/96 a rozhodnutia 2001/224, kedze zabránilo, aby sa ich plný úcinok vykonával do 31. decembra 2006. Po tretie odkazuje na neexistenciu príslusných návrhov Komisie podla clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo clánku 18 smernice 2003/96 na úcely toho, aby Rada vykonala predvídané preskúmanie povolenia uplatnovat sporné oslobodenie od dane do 31. decembra 2006. Po stvrté sa odvoláva na neexistenciu zaloby o neplatnost Komisie na základe clánku 230 ES proti rozhodnutiam Rady o povolení. Po piate Eurallumina sa opiera o návrhy rozhodnutí Rady o povolení, v ktorých Komisia neustále navrhovala Rade, aby Talianskej republike povolila uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane, naposledy do 31. decembra 2002. Po sieste uvádza, ze je pre nu nemozné predvídat zmenu postoja Komisie, pokial ide o zákonnost rozhodnutí Rady o povolení a zákonnost sporného oslobodenia od dane. Po siedme sa opiera o rozporuplné správanie Komisie, ktorá tým, ze zacala konanie vo veci formálneho zistovania 30. októbra 2001 a ulozila povinnost vymôct spornú pomoc, konala v rozpore so znením a zmyslom svojho návrhu rozhodnutia Rady o povolení z 15. novembra 2000, podla ktorého malo byt Talianskej republike povolené pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2002. Po ôsme odkazuje na obsah návrhov rozhodnutí Rady o povolení, ktorý vzbudil jej legitímnu dôveru, ze sporné oslobodenie od dane je zákonné do 31. decembra 2006. 60 Komisia navrhuje, aby bola táto výhrada odmietnutá ako nedôvodná. 61 Predmetná výhrada v podstate otvára otázku, ci má napadnuté rozhodnutie právne úcinky, ktoré sú v rozpore s právnymi úcinkami rozhodnutia 2001/224 a clánku 18 smernice 2003/96, ktoré výslovne povolili Talianskej republike, aby pokracovala v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. 62 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze akty institúcií v zásade pozívajú prezumpciu zákonnosti a majú z tohto dôvodu právne úcinky dovtedy, kým neboli derogované, zrusené v konaní o zalobe o neplatnost alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., [44]C-137/92 P, Zb., [45]EU:C:1994:247, bod [46]48; z 8. júla 1999, Chemie Linz/Komisia,[47]C-245/92 P, Zb., [48]EU:C:1999:363, bod [49]93, a z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko,[50]C-475/01, Zb., [51]EU:C:2004:585, bod [52]18). 63 Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze cielom zásady právnej istoty je zabezpecit predvídatelnost situácií a právnych vztahov v pôsobnosti práva Európskej únie (rozsudky z 10. apríla 2003, Schulin,[53]C-305/00, Zb., [54]EU:C:2003:218, bod [55]58, a z 15. septembra 2005, Írsko/Komisia,[56]C-199/03, Zb., [57]EU:C:2005:548, bod [58]69). Na tento úcel je nevyhnutné, aby institúcie respektovali nezmenitelnost aktov, ktoré prijali a ktoré ovplyvnujú právne a faktické postavenie právnych subjektov, takze tieto akty budú môct zmenit len pri dodrzaní pravidiel právomoci a procesných pravidiel (pozri rozsudok z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia,[59]T-229/94, Zb., [60]EU:T:1997:155, bod [61]113 a citovanú judikatúru). Dodrzanie zásady právnej istoty tiez vyzaduje, aby institúcie zásadne predchádzali nezrovnalostiam, ku ktorým môze dochádzat pri vykonávaní jednotlivých ustanovení práva Únie, a to osobitne v prípade, ked tieto ustanovenia sledujú rovnaký ciel, ako je ciel nenarusenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky z 15. júna 1993, Matra/Komisia,[62]C-225/91, Zb., [63]EU:C:1993:239, body [64]41 a [65]42, a z 31. januára 2001, RJB Mining/Komisia,[66]T-156/98, Zb., [67]EU:T:2001:29, bod [68]112 a citovanú judikatúru). 64 V prejednávanej veci, ako to správne uvádza Komisia, argumentáciu na podporu predmetnej výhrady priamo vyvracia rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 25 vyssie ([69]EU:C:2013:812). 65 V bodoch 45 az 48 daného rozsudku totiz Súdny dvor stanovil jasný rozdiel medzi právomocami Rady a Komisie v oblasti harmonizácie právnych predpisov v oblasti spotrebných daní a v oblasti státnej pomoci. Okrem iného rozhodol, ze postup upravený v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 má odlisný úcel a pôsobnost nez rezim zavedený v clánku 88 ES. 66 V bode 49 toho istého rozsudku z toho vyvodil, ze vzhladom na to rozhodnutie Rady, ktorým sa clenskému státu v súlade s clánkom 8 ods. 4 smernice 92/81 povoluje zaviest oslobodenie od spotrebných daní, nemôze mat za následok to, ze by sa Komisii bránilo vo výkone právomocí, ktoré jej zveruje Zmluva o ES, a v dôsledku toho ani zacatiu postupu upravenému v clánku 88 ES na úcely posúdenia, ci toto oslobodenie predstavuje státnu pomoc, a ak je to potrebné, ani prijatiu takého rozhodnutia, akým je rozhodnutie oxid hlinitý I, na konci tohto postupu. 67 Súdny dvor dalej v bode 50 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovanom v bode 25 vyssie ([70]EU:C:2013:812) spresnil, ze okolnost, ze rozhodnutia Rady o povolení priznávali úplné oslobodenie od spotrebných daní stanovením presných geografických a casových podmienok a ze tieto posledné uvedené podmienky clenské státy prísne dodrziavali, nemala vplyv na rozdelenie právomocí medzi Radu a Komisiu, a teda nemohla Komisiu pozbavit výkonu jej právomocí. 68 V bode 51 tohto rozsudku poznamenal, ze napokon práve v súlade s týmto rozdelením právomocí sa v odôvodnení 5 rozhodnutia 2001/224, ktoré bolo úcinné v období, za ktoré sporné rozhodnutie nariaduje vrátenie spornej pomoci, uvádza, ze uvedené rozhodnutie je bez vplyvu na výsledok prípadných postupov, ktoré môzu prebehnút na základe clánkov 87 ES a 88 ES, a nezbavuje clenské státy ich "povinnos[ti]... oznámit Komisii zamýslané poskytnutie státnej podpory [pomoci - neoficiálny preklad]". 69 Napokon v bodoch 52 a 53 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([71]EU:C:2013:812), Súdny dvor opätovne uviedol, ze okolnost, ze rozhodnutia Rady o povolení boli prijaté na návrh Komisie, pricom Komisia vôbec nevyuzila právomoci, ktoré mala na základe clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo clánkov 230 ES a 241 ES, aby dosiahla zrusenie alebo zmenu týchto rozhodnutí, nemohla bránit tomu, aby oslobodenia od spotrebných daní boli kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak boli splnené podmienky existencie státnej pomoci. 70 V súlade s clánkom 61 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie ak je vec vrátená spät Vseobecnému súdu, tento súd je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora. Vzhladom na bod 54 odôvodnenia rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([72]EU:C:2013:812) je potrebné konstatovat, ze dôvody uvedené v bodoch 65 az 69 vyssie sú nevyhnutnou podporou výroku uvedeného rozsudku, ktorým Súdny dvor zrusil rozsudok Írsko/Komisia, uz citovaný v bode 23 vyssie ([73]EU:T:2012:134), a vrátil veci oxid hlinitý I spät Vseobecnému súdu. 71 Z týchto dôvodov vyplýva, ze postupom stanoveným v clánku 88 ES na úcely preskúmania, ci sporné oslobodenie od dane predstavovalo státnu pomoc, a prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I na koniec tohto postupu, Komisia len vykonávala právomoci, ktoré jej zverila Zmluva o ES v oblasti státnej pomoci, a ze tým nemohla narusit právomoci, ktoré Zmluva o ES zverila Rade v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní alebo aktov, ktoré Rada prijala pri výkone uvedených právomocí. 72 Z toho vyplýva, ze postupom stanoveným v clánku 88 ES na úcely preskúmania, ci sporné oslobodenie od dane predstavovalo státnu pomoc, a prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I na koniec tohto postupu, Komisia nemohla porusit akty prijaté Radou, ktoré, ako clánok 18 smernice 2003/96 v spojení s ustanoveniami jej prílohy II alebo clánok 1 ods. 2 rozhodnutia 2001/224, výslovne povolovali Talianskej republike pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. Tieto povolenia mohli mat totiz úcinky len v oblasti, na ktorú sa vztahujú pravidlá v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní, bez vplyvu na úcinky prípadného rozhodnutia, akým je rozhodnutie oxid hlinitý I, aké mohla Komisia prijat v rámci výkonu svojich právomocí v oblasti státnej pomoci. 73 Navyse z bodov 52 a 53 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([74]EU:C:2013:812), v ktorých Súdny dvor pripomenul, ze pojem státna pomoc zodpovedá objektívnej situácii a nemôze závisiet od správania alebo vyhlásení institúcií, vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia sa pri prijímaní rozhodnutí Rady o povolení domnievala, ze oslobodenia od spotrebnej dane neviedli k skresleniu hospodárskej sútaze a neboli prekázkou riadneho fungovania spolocného trhu, nemôze bránit tomu, aby boli uvedené oslobodenia kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak boli podmienky existencie státnej pomoci splnené. 74 Z riesenia zastávaného Súdnym dvorom a fortiori vyplýva, ze Komisia nebola na úcely kvalifikácie oslobodení od spotrebnej dane ako státnej pomoci viazaná posúdeniami Rady v rámci jej rozhodnutí v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní, podla ktorých uvedené oslobodenia neviedli k skresleniu hospodárskej sútaze a neboli prekázkou pre riadne fungovanie spolocného trhu. 75 Eurallumina teda nemôze v prejednávanej veci tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie má právne úcinky, ktoré by boli v rozpore s právnymi úcinkami rozhodnutia 2001/224 a clánku 18 smernice 2003/96. 76 Pokial ide o právnu argumentáciu uvádzanú na podporu predmetnej výhrady, ktorá je zalozená na legitímnej dôvere spolocnosti Eurallumina, ze sporné oslobodenie od dane je zákonné, v skutocnosti nadväzuje na prvý a stvrtý zalobný dôvod, ktoré boli predlozené na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II, v rozsahu, v akom sú zalozené na porusení zásady dodrziavania legitímnej dôvery, a musí byt teda preskúmaná v rámci uvedených zalobných dôvodov. 77 Preto s výnimkou preskúmania uvedenej argumentácie je potrebné odmietnut ako nedôvodnú výhradu zalozenú na porusení zásad právnej istoty, prezumpcie zákonnosti a potrebného úcinku aktov institúcií. - O porusení zásady lex specialis derogat legi generali 78 V rámci tejto výhrady Eurallumina tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu lex specialis derogat legi generali, ked neuprednostnila clánok 93 ES a jeho vykonávacie opatrenia, vrátane clánku 8 ods. 4 a 5 smernice 92/81 a clánku 18 ods. 1 smernice 2003/96, pred clánkami 87 ES a 88 ES. V tejto súvislosti po prvé Eurallumina vychádza zo znenia clánku 87 ES, podla ktorého sa tento clánok uplatnuje, "ak nie je touto [Z]mluvou [o ES] ustanovené inak", takze sa predovsetkým nemôze uplatnovat, ked existujú osobitné opatrenia v oblasti danovej harmonizácie prijaté na základe clánku 93 ES. Po druhé odkazuje na smernice 92/81 a 2003/96, zalozené na clánku 93 ES, ktoré poskytujú specifický rámec, podla ktorého Rada a Komisia konajú spolocne s cielom povolit a kontrolovat odchýlky od harmonizácie struktúr spotrebných daní z minerálnych olejov. Po tretie uvádza návrh Komisie Rade predlzit sporné oslobodenie od dane, ktorý spocíva na posúdení, podla ktorého je sporné oslobodenie od dane zlucitelné so Zmluvou o ES, konkrétne s jej ustanoveniami, ktoré zarucujú spravodlivú hospodársku sútaz, ako aj neexistenciu skreslenia vo fungovaní spolocného trhu. Po stvrté sa opiera o odôvodnenie 5 rozhodnutia 2001/224, ktoré neoprávnuje Komisiu zbavit toto rozhodnutie jeho úcinkov, a ktoré nemôze mat prednost pred ustanoveniami Zmluvy o ES alebo smernice 92/81. 79 Komisia navrhuje, aby bola táto výhrada odmietnutá ako nedôvodná. 80 Táto výhrada teda otvára otázku, ci tak ako to tvrdí Eurallumina, clánok 93 ES a jeho vykonávacie opatrenia, vrátane clánku 8 ods. 4 a 5 smernice 92/81 a clánku 18 ods. 1 smernice 2003/96, mozno kvalifikovat ako lex specialis vo vztahu k clánkom 87 ES a 88 ES, a teda ci majú pred nimi prednost. 81 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v súlade so zásadou lex specialis derogat legi generali majú speciálne ustanovenia prednost pred vseobecnými pravidlami v situáciách, ktoré majú speciálne upravovat (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2014, Barclays Bank,[75]C-280/13, Zb., [76]EU:C:2014:279, bod [77]44, a z 5. novembra 2014, Mayaleh/Rada,[78]T-307/12 a T-408/13, Zb., [79]EU:T:2014:926, bod [80]198 a citovanú judikatúru). 82 V prejednávanej veci, ako to správne uvádza Komisia, argumentáciu na podporu predmetnej výhrady priamo vyvracia rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 25 vyssie ([81]EU:C:2013:812). 83 Ako bolo totiz pripomenuté v bode 65 vyssie, Súdny dvor v bodoch 45 az 48 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([82]EU:C:2013:812), stanovil jasný rozdiel medzi právomocami Rady a Komisie v oblasti harmonizácie právnych predpisov v oblasti spotrebných daní a v oblasti státnej pomoci. Okrem iného rozhodol, ze postup upravený v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 má odlisný úcel a pôsobnost nez rezim zavedený v clánku 88 ES. 84 Z toho vyplýva, ze pravidlá v oblasti harmonizácie danových právnych predpisov, najmä clánok 93 ES a jeho vykonávacie opatrenia, a pravidlá v oblasti státnej pomoci, vrátane clánkov 87 ES a 88 ES, sú dva samostatné súbory pravidiel, a ze prvé nemozno povazovat za lex specialis vo vztahu k druhým. 85 Preto je potrebné odmietnut túto výhradu zalozenú na porusení zásady lex specialis derogat legi generali ako nedôvodnú. 86 S výhradou bodov 76 a 77 vyssie sa druhý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II v celom rozsahu zamieta. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a na kontradiktórnom odôvodnení, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II 87 Talianska republika tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia porusila jednu z podmienok stanovených v clánku 87 ods. 1 ES na kvalifikáciu ako státna pomoc, ked nesprávne konstatovala, ze sporné oslobodenie od dane bolo selektívne. V tejto súvislosti na jednej strane vychádza z bodu 14 tabulky A, ktorá je prílohou legislatívneho dekrétu z roku 1995, z ktorého vyplýva, ze sporné oslobodenie od dane je vo vseobecnosti urcené kazdému hospodárskemu subjektu, ktorý pouzíva minerálne oleje ako palivo na výrobu oxidu hlinitého, bez ohladu na miesto, kde sa spotrebúvajú. Na druhej strane tvrdí, ze pokial v Taliansku mal zo sporného oslobodenia od dane prospech len sardínsky závod spolocnosti Eurallumina, táto okolnost má len cisto faktickú povahu, ktorá súvisí so specifikami výroby oxidu hlinitého. Navyse Talianska republika tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí bola selektivita sporného oslobodenia od dane odôvodnená rozporuplným spôsobom. 88 Komisia navrhuje, aby bol prvý zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 89 Pokial ide o výhradu zalozenú na kontradiktórnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa podmienky selektivity uvedenej v clánku 87 ods. 1 ES, je potrebné pripomenút, ze podla clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 musí zaloba uvádzat zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená, a tieto údaje musia byt dostatocne jasné a presné na to, aby umoznili zalovanému pripravit si obhajobu a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií. Zaloba musí preto zretelne formulovat, v com spocíva zalobný dôvod, na ktorom sa zakladá, takze len abstraktná formulácia nesplna poziadavky rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 (rozsudok z 27. septembra 2012, Nynäs Petroleum a Nynas Belgium/Komisia, [83]T-347/06, Zb., [84]EU:T:2012:480, bod [85]107). Analogicky to platí aj pre výhradu uvádzanú na podporu zalobného dôvodu. 90 V prejednávanej veci, ako to správne tvrdí Komisia, je výhrada zalozená na kontradiktórnom odôvodnení, pokial ide o podmienku selektivity uvedenú v clánku 87 ods. 1 ES, neopodstatnená. V zalobe vo veci T-60/06 RENV II sa totiz argumentácia Talianskej republiky uvádzaná na podporu prvého zalobného dôvodu týka len otázky, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila podmienku selektivity uvedenú v clánku 87 ods. 1 ES. Naopak, vôbec neuvádza dôvody, preco je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa tejto podmienky kontradiktórne. 91 Preto vzhladom na túto výhradu zalozenú na kontradiktórnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaloba vo veci T-60/06 RENV II nezodpovedá poziadavkám presnosti stanoveným clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. Táto výhrada teda musí byt odmietnutá ako neprípustná. 92 Pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze v napadnutom rozhodnutí bola porusená podmienka selektivity uvedená v clánku 87 ods. 1 ES, v prvom rade je potrebné preskúmat tvrdenie Talianskej republiky, podla ktorého z bodu 14 tabulky A, ktorá je prílohou legislatívneho dekrétu z roku 1995, vyplýva, ze sporné oslobodenie od dane je vo vseobecnosti urcené kazdému hospodárskemu subjektu, ktorý pouzíva minerálne oleje ako palivo na výrobu oxidu hlinitého, bez ohladu na miesto, kde sa spotrebúvajú. Táto výhrada v podstate otvára otázku, ci sa Komisia v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho posúdenia, ked posúdila podmienku selektivity vo vztahu k oslobodeniu od spotrebnej dane, ako ho povolila Rada na základe clánku 8 ods. 4 smernice 92/81, a nie vo vztahu k oslobodeniu od spotrebnej dane, ako ho upravuje bod 14 tabulky A, ktorá je prílohou legislatívneho dekrétu z roku 1995. 93 Regionálna selektivita sporného oslobodenia od dane vyplýva z toho, ze toto oslobodenie sa uplatnuje len na Sardínii. Ako to správne poznamenala Talianska republika a ako to uznala Komisia v odôvodneniach 17 a 63 rozhodnutia oxid hlinitý I a Súdny dvor v bode 50 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([86]EU:C:2013:812), rozhodnutia Rady o povolení prijaté na základe clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 stanovili presné geografické podmienky a spornému oslobodeniu od dane priznali regionálnu selektivitu, ked Talianskej republike povolili uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní uvedeného oslobodenia len na Sardínii. 94 Skutocnostou zostáva, ze relevantným opatrením na úcely preskúmania podla pravidiel v oblasti státnej pomoci je v prejednávanej veci sporné oslobodenie od dane, ako ho povolila Rada na základe clánku 8 ods. 4 smernice 92/81, pretoze Talianska republika uplatnila oslobodenie stanovené v bode 14 tabulky A, ktorá je prílohou legislatívneho dekrétu z roku 1995, pri dodrzaní presných geografických a casových podmienok, ktorými Rada podmienila svoje povolenie. 95 Komisia bola teda v napadnutom rozhodnutí oprávnená posúdit podmienku selektivity vo vztahu k spornému oslobodeniu od dane, ako ho skutocne uplatnovala Talianska republika. V dôsledku toho je potrebné odmietnut ako nedôvodné toto tvrdenie Talianskej republiky zalozené na nesprávnom posúdení podmienky selektivity vo vztahu k oslobodeniu od spotrebnej dane, ako ho upravuje bod 14 tabulky A, ktorá je prílohou legislatívneho dekrétu z roku 1995. 96 Po druhé je potrebné preskúmat tvrdenie Talianskej republiky v podstate zalozené na nesprávnom posúdení, ktorého sa mala Komisia dopustit v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia, ked konstatovala, ze oslobodenia od spotrebnej dane boli selektívne v rozsahu, v akom sa "vztah[ovali] len na spolocnosti, ktoré vyrábajú oxid hlinitý", v rozsahu, v akom "prakticky v kazdom clenskom státe [bola] len jedna spolocnost, ktorá vyuzíva príslusné oslobodenie", a v rozsahu, v akom islo o spolocnost "Eurallumina na Sardínii", zatial co skutocnost, ze len sardínsky závod spolocnosti Eurallumina vyuzíval sporné oslobodenie od dane, bola cisto faktická okolnost súvisiaca so specifickostou výroby oxidu hlinitého v Taliansku. 97 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES zakazuje státnu pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", cize selektívnu pomoc (rozsudok z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia,[87]C-66/02, Zb., [88]EU:C:2005:768, bod [89]94). 98 Pokial ide o posúdenie podmienky selektivity, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 87 ods. 1 ES ukladá, aby sa urcilo, ci je v rámci daného právneho rezimu vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov" oproti iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [90]C-106/09 P a C-107/09 P, Zb., [91]EU:C:2011:732, bod [92]75 a citovanú judikatúru). 99 Urcenie referencného rámca je este dôlezitejsie v prípade danových opatrení, pretoze existenciu urcitého zvýhodnenia mozno preukázat len vo vztahu k takzvanému "obvyklému" zdaneniu. Beznou sadzbou dane je sadzba platná na geografickom území, ktoré predstavuje referencný rámec (rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia,[93]C-88/03, Zb., [94]EU:C:2006:511, bod [95]56). 100 V prejednávanej veci odôvodnenia 63 a 64 rozhodnutia oxid hlinitý I znejú takto: "(63) ... V dotycnom prípade sa vsak oslobodenia vztahujú len na spolocnosti, ktoré vyrábajú oxid hlinitý a prakticky v kazdom clenskom státe je len jedna spolocnost, ktorá vyuzíva príslusné oslobodenie: ... Eurallumina na Sardínii... Kým boli rozhodnutia Rady záväzné, oslobodenia boli regionálne selektívne, kedze tieto rozhodnutia povolovali oslobodenia len v urcitých regiónoch a potenciálni investori so záujmom investovat do výroby oxidu hlinitého v iných regiónoch si nemohli byt istí, ze im bude poskytnuté podobné zaobchádzanie. Výber regiónov nemá ziadny vztah s vnútornou logikou príslusných vnútrostátnych danových systémov. (64) Predtým ako smernica 2003/96... nadobudla úcinnost, právne predpisy Spolocenstva pozadovali od clenských státov, aby v zásade ukladali spotrebné dane z minerálnych olejov tak, aby konkrétne oslobodenia, obmedzené na urcitú výrobu a urcité regióny, nemohli byt povazované za oprávnené na základe povahy a vseobecnej schémy systému. Argumenty, na základe ktorých... Taliansko brán[i] oslobodenia len pre výrobu oxidu hlinitého, pramenia zo situácie na trhoch a zo situácie výroby oxidu hlinitého v konkrétnych príslusných regiónoch. Tieto argumenty nepramenia z povahy a logiky príslusných vnútrostátnych danových systémov vzhladom na to, ze tieto by mali byt v súlade s poziadavkami stanovenými v práve Spolocenstva. V dôsledku toho opatrenia poskytnuté pred nadobudnutím úcinnosti smernice 2003/96... nemozno povazovat za oprávnené na základe povahy a vseobecnej schémy systému a nemôzu predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]." 101 V rozpore s tým, co tvrdí Talianska republika, z odôvodnení 63 a 64 rozhodnutia oxid hlinitý I vyplýva, ze v tomto rozhodnutí Komisia nevychádzala vo svojej analýze selektivity sporného oslobodenia od dane z okolnosti, ze toto oslobodenie bolo v praxi urcené len jednému výrobcovi oxidu hlinitého usadenému na Sardínii, konkrétne spolocnosti Eurallumina, ale z dvoch okolností, a to, ze v referencnom rámci zodpovedajúcemu talianskemu danovému rezimu sa sporné oslobodenie od dane zdá byt regionálne selektívnym opatrením, kedze zvýhodnuje kazdého výrobcu oxidu hlinitého usadeného na Sardínii v porovnaní s potenciálnymi investormi, ktorí by chceli investovat do výroby oxidu hlinitého v iných regiónoch Talianska, a vecne selektívnym opatrením, kedze zvýhodnuje spolocnosti vyrábajúce oxid hlinitý a výrobu oxidu hlinitého oproti spolocnostiam vyrábajúcim iné tovary alebo poskytujúcim iné sluzby a oproti výrobe iných tovarov. 102 Z toho vyplýva, ze toto tvrdenie Talianskej republiky, ktoré vychádza z nesprávneho výkladu rozhodnutia oxid hlinitý I, je vecne nepodlozené, a teda musí byt odmietnuté. 103 Je teda potrebné v celom rozsahu zamietnut prvý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 1 písm. b) bodu ii) a clánku 4 nariadenia c. 659/1999, ako aj rozhodnutí Rady o povolení, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II 104 Talianska republika v podstate tvrdí, ze Komisia porusila clánok 1 písm. b) bod ii) a clánok 4 nariadenia c. 659/1999, ako aj rozhodnutia Rady o povolení, ked v odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze sporná pomoc predstavuje novú pomoc, ktorá sa stala protiprávnou v zmysle clánku 1 písm. f) nariadenia c. 659/1999, kedze jej nebola oznámená predtým, ako bola vykonaná. Podla nej mala byt sporná pomoc kvalifikovaná ako existujúca pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999. V tejto súvislosti sa po prvé Talianska republika opiera o rozhodnutia Rady o povolení, v poslednom rade rozhodnutie 2001/224, ktoré jej povolovali uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane. Po druhé uvádza, ze clánok 93 ES, ktorý zakladá právomoc Rady v oblasti danovej harmonizácie a predstavuje právny základ smernice 92/81 a rozhodnutí Rady o povolení, má povahu lex specialis vo vztahu k lex generalis, ktorý predstavujú clánky 87 ES a 88 ES, ktoré zakladajú právomoc Komisie v oblasti státnej pomoci. Po tretie odkazuje na povinnost Rady, ktorú má podla clánku 8 ods. 4 smernice 92/81, a to overit, ci bolo sporné oslobodenie od dane odôvodnené dôvodmi osobitných politík, ci nespôsobovalo skreslenie hospodárskej sútaze a nebránilo riadnemu fungovaniu spolocného trhu. 105 Komisia navrhuje, aby bol druhý zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 106 Tento zalobný dôvod v podstate otvára otázku, ci sa Komisia v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho posúdenia, ked posúdila zákonnost sporného oslobodenia od dane podla pravidiel uplatnitelných na novú pomoc, hoci islo o existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999, pretoze bola povolená rozhodnutiami Rady o povolení, v poslednom rade rozhodnutím 2001/224. 107 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999 mozno ako "existujúc[u] pomoc" kvalifikovat "autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou". 108 Zmluva o ES zavádza rôzne konania podla toho, ci ide o existujúcu alebo novú pomoc. Zatial co nová pomoc musí byt podla clánku 88 ods. 3 ES Komisii vopred oznámená a nemôze byt vykonaná, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou, existujúca pomoc môze byt v súlade s clánkom 88 ods. 1 ES legálne poskytovaná dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlucitelnosti (pozri rozsudok z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [96]T-443/08 a T-455/08, Zb., [97]EU:T:2011:117, bod [98]187 a citovanú judikatúru). Existujúca pomoc teda môze byt prípadne len predmetom rozhodnutia o nezlucitelnosti s úcinkami do budúcnosti (pozri rozsudok Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, uz citovaný, [99]EU:T:2011:117, bod [100]187 a citovanú judikatúru). 109 V prejednávanej veci, ako to správne uvádza Komisia, argumentáciu na podporu predmetného zalobného dôvodu priamo vyvracia rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 25 vyssie ([101]EU:C:2013:812). 110 V bode 49 tohto rozsudku Súdny dvor totiz rozhodol, ze rozhodnutie Rady, ktorým sa clenskému státu v súlade s clánkom 8 ods. 4 smernice 92/81 povoluje zaviest oslobodenie od spotrebných daní, nemôze mat za následok to, ze by sa Komisii bránilo vo výkone právomocí, ktoré jej zveruje Zmluva, a v dôsledku toho ani zacatiu postupu upravenému v clánku 88 ES na úcely posúdenia, ci toto oslobodenie predstavuje státnu pomoc, a ak je to potrebné, ani prijatiu takého rozhodnutia, akým je napadnuté rozhodnutie, na konci tohto postupu. V bode 47 toho istého rozsudku Súdny dvor predtým konstatoval, ze postup upravený v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 má odlisný úcel a pôsobnost nez rezim zavedený v clánku 88 ES, pokial ide o úpravu novej a existujúcej státnej pomoci. Z týchto dôvodov vyplýva, ze rozhodnutia Rady o povolení prijaté na základe clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 nemozno ziadnym spôsobom analyzovat ako rozhodnutia o povolení schémy pomoci alebo individuálnej pomoci v zmysle clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999. 111 Z toho vyplýva, ze rozhodnutia Rady o povolení prijaté na základe clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 neumoznujú v prejednávanej veci kvalifikovat sporné oslobodenie od dane ako "existujúc[u] pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999. 112 Druhý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II sa preto musí zamietnut ako nedôvodný. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 18 smernice 2003/96 v spojení s jej prílohou II, ako aj rozhodnutia 2001/224, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II 113 Talianska republika v podstate tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila clánok 18 smernice 2003/96 v spojení s ustanoveniami jej prílohy II, ako aj clánok 1 ods. 2 rozhodnutia 2001/224, ktoré jej výslovne povolovali pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. Nadobudnutie úcinnosti smernice 2003/96 1. januára 2004 podla nej ukoncilo jej povinnost oznámit spornú pomoc Komisii a Komisia podla nej nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie. 114 Komisia navrhuje, aby bol piaty zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 115 V prejednávanej veci, ako to správne uvádza Komisia, argumentáciu na podporu predmetného zalobného dôvodu priamo vyvracia rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 25 vyssie ([102]EU:C:2013:812). 116 Z odôvodnenia rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([103]EU:C:2013:812), citovaného v bodoch 65 az 69 vyssie totiz vyplýva, ze postupom stanoveným v clánku 88 ES na úcely preskúmania, ci sporné oslobodenie predstavovalo státnu pomoc, a prijatím napadnutého rozhodnutia na koniec tohto postupu, Komisia len vykonávala právomoci, ktoré jej zverila Zmluva o ES v oblasti státnej pomoci, a ze tým nemohla narusit právomoci, ktoré uvedená Zmluva zverila Rade v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní alebo aktov, ktoré Rada prijala pri výkone uvedených právomocí. 117 Z toho vyplýva, ze postupom stanoveným v clánku 88 ES na úcely preskúmania, ci sporné oslobodenie od dane predstavovalo státnu pomoc, a prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I na koniec tohto postupu, Komisia nemohla porusit akty prijaté Radou, ktoré, ako clánok 18 smernice 2003/96 v spojení s ustanoveniami jej prílohy II alebo clánok 1 ods. 2 rozhodnutia 2001/224, výslovne povolovali Talianskej republike pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. Tieto rozhodnutia Rady o povolení mohli mat totiz úcinky len v oblasti, na ktorú sa vztahujú pravidlá v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní, bez vplyvu na úcinky prípadného rozhodnutia, ako napadnuté rozhodnutie, aké mohla Komisia prijat v rámci výkonu svojich právomocí v oblasti státnej pomoci. 118 Talianska republika preto nemôze tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 18 smernice 2003/96 v spojení s ustanoveniami jej prílohy II a clánok 1 ods. 2 rozhodnutia 2001/224. 119 Je teda potrebné zamietnut ako nedôvodný piaty zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pravidiel upravujúcich pomoc na ochranu zivotného prostredia, a konkrétne bodu 82 druhého odseku písm. a) pravidiel Spolocenstva, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II 120 Talianska republika sa v podstate domnieva, ze Komisia v rozhodnutí oxid hlinitý I porusila pravidlá upravujúce pomoc na ochranu zivotného prostredia, a konkrétne bod 82 druhého odseku písm. a) pravidiel Spolocenstva, ked odmietla konstatovat, ze sporná pomoc úzko súvisela s realizáciou cielov v oblasti ochrany zivotného prostredia spolocnostou Eurallumina. V tejto súvislosti po prvé Talianska republika vychádza zo znacného vplyvu cinnosti výroby oxidu hlinitého na zivotné prostredie, súvisiacej s potrebou bezpecnej likvidácie odpadu vyplývajúceho z priemyselného cyklu, co vysvetluje, ze územie, na ktorom bola Eurallumina usadená, bolo rozhodnutím talianskej Rady ministrov z 30. novembra 1990 oznacené za zónu s vysokým rizikom environmentálnej krízy. Po druhé uvádza ekologické záväzky, ktoré mala vykonat na vlastné náklady, ktoré Eurallumina prevzala v rámci uplatnovania plánu odstránenia znecistenia a obnovy zivotného prostredia schváleného dekrétom predsedu talianskej Rady ministrov z 23. apríla 1993, a najmä program obnovy prijatý dekrétom talianskeho ministerstva zivotného prostredia 15. júna 1995 a rámcovú zmluvu uzavretú s talianskymi orgánmi 12. apríla 1999. Po tretie vychádza z povinnosti znízit emisné stropy oxidov síry a prachu, ktorú spolocnosti Eurallumina ulozilo talianske ministerstvo zivotného prostredia dekrétom z roku 1998. Po stvrté odkazuje na záväzok prevzatý spolocnostou Eurallumina dohovorom z 27. apríla 1999 uzatvoreným s regiónom Sardínia, a to realizovat speciálne zariadenie na odsírenie spalín z kalcinacných pecí a kotlov, a v tejto súvislosti odkazuje na realizáciu významných investícií spolocnostou Eurallumina do svojho sardínskeho závodu, ktoré prebiehali do roku 2005 a v nadväznosti na ktoré získala certifikát ISO 14001. Po piate sa opiera o list zo 6. februára 2002, ktorý adresovala Komisii v priebehu konania vo veci formálneho zistovania, pokial ide o hlavné výdavky, na ktoré bola Eurallumina zaviazaná talianskou danovou právnou úpravou a právnou úpravou v oblasti zivotného prostredia, a ekologické záväzky, ktoré Eurallumina prevzala. 121 Komisia navrhuje, aby bol tretí zalobný dôvod zamietnutý ciastocne ako neprípustný alebo v kazdom prípade ako nedôvodný, a vo zvysku ako nedôvodný. 122 Tento zalobný dôvod v podstate otvára otázku, ci sa Komisia v odôvodnení 75 rozhodnutia oxid hlinitý I dopustila nesprávneho posúdenia, ked odmietla konstatovat, ze sporná pomoc bola poskytnutá ako protihodnota za realizáciu cielov v oblasti ochrany zivotného prostredia spolocnostou Eurallumina, a ze v tomto prípade bola zlucitelná so spolocným trhom vzhladom na body 47 az 52 pravidiel Spolocenstva. 123 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze bod 82 pravidiel Spolocenstva uverejnených v úradnom vestníku 3. februára 2001, najmä stanovuje: "... V prípade neoznámenej pomoci Komisia uplatní: a) tieto pravidlá, ak bola pomoc poskytnutá po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev; ..." 124 Navyse body 47 az 51 pravidiel Spolocenstva znejú takto: "47. Pri schvalovaní daní, ktoré sa budú vyberat za niektoré cinnosti z dôvodov ochrany zivotného prostredia, môzu clenské státy povazovat za potrebné ustanovit docasné výnimky pre niektoré podniky, najmä z dôvodov chýbajúcej harmonizácie na európskej úrovni alebo z dôvodov docasných rizík a straty medzinárodnej konkurencieschopnosti. Vo vseobecnosti také výnimky tvoria operatívnu pomoc podla clánku 87 Zmluvy o ES. Pri analýze týchto opatrení treba medzi iným urcit, ci sa dan bude vyberat v dôsledku rozhodnutia Spolocenstva alebo autonómneho rozhodnutia zo strany clenského státu. ... 49. Ak sa dan bude vyberat v dôsledku smernice Spolocenstva, sú dva mozné scenáre: ... b) clenský stát na niektoré produkty uplatní dan s minimálnou sadzbou ustanovenou v smernici Spolocenstva a udelí výnimky niektorým podnikom, ktoré v dôsledku toho budú podliehat zdaneniu s nizsou sadzbou ako je minimálna sadzba. Ak taká výnimka nie je schválená uvedenou smernicou, bude predstavovat pomoc, ktorá je nezl[u]citelná s clánkom 87 [ES]. Ak ju smernica schvaluje, bude podla názoru Komisie zl[u]citelná s clánkom 87 [ES], lebo je potrebná a nie je neprimeraná z hladiska sledovaných cielov Spolocenstva. Komisia sa zvlást postará o zabezpecenie prísneho casového obmedzenia kazdej takej výnimky. 50. Vo vseobecnosti by uvedené danové opatrenia mali významne prispiet k ochrane zivotného prostredia. Starostlivost treba venovat zabezpeceniu, aby výnimky, vdaka svojej povahe, nepodrývali sledované hlavné ciele. 51. Tieto výnimky môzu vytvárat operatívnu pomoc, ktorú mozno schvalovat za týchto podmienok: 1. Ked clenský stát z environmentálnych dôvodov zavedie novú dan v sektore cinnosti alebo na výrobky, pri ktorých nebola vykonaná harmonizácia daní Spolocenstva, alebo ked dan, ktorú mieni clenský stát zaviest, prevysuje dan ustanovenú právnymi predpismi Spolocenstva, podla názoru Komisie mozno odôvodnit rozhodnutie o výnimke bez postupného znizovania na obdobie desiatich rokov v dvoch prípadoch: a) tieto výnimky sú podmienené uzavretím dohôd medzi príslusným clenským státom a prijímajúcimi podnikmi, pricom podniky alebo zdruzenia podnikov sa zaviazu dosiahnut ciele ochrany zivotného prostredia v priebehu obdobia platnosti výnimiek, alebo ked podniky uzatvoria dobrovolné dohody s rovnakým úcinkom. Také dohody alebo záväzky sa môzu vztahovat, okrem iného, na znízenie spotreby energie, znízenie emisií alebo iné environmentálne opatrenie. Predmet dohôd musí dojednat kazdý clenský stát a Komisia ho posúdi po predlození projektov pomoci. Clenské státy musia zabezpecit prísne sledovanie záväzkov, ktoré podniky alebo zdruzenia podnikov na seba prevzali. Dohody uzavreté medzi clenským státom a príslusnými podnikmi musia obsahovat dojednania o postihu v prípade nesplnenia záväzkov. Tieto ustanovenia platia aj ked clenský stát znízi dan v závislosti od podmienok, ktoré majú rovnaký úcinok, ako uvedené dohody alebo záväzky; b) tieto výnimky nemusia byt podmienené uzavretím dohôd medzi príslusným clenským státom a prijímajúcimi podnikmi, ak sú splnené tieto alternatívne podmienky: -- ked sa znízenie týka dane Spolocenstva, suma, ktorú podniky skutocne zaplatia po znízení, musí ostat vyssia ako minimum Spolocenstva, aby bola pre podniky motiváciou na zlepsovanie ochrany zivotného prostredia, ... 2. Ustanovenia v bode 51.1 mozno uplatnit na jestvujúce dane, ak sú súcasne splnené tieto dve podmienky: a) príslusná dan musí mat výrazný pozitívny vplyv na podmienky ochrany zivotného prostredia; b) o výnimkách pre príslusné podniky sa muselo rozhodnút pri schvalovaní dane..." 125 V odôvodneniach 71 a 73 rozhodnutia oxid hlinitý I Komisia uviedla, ze "pomoc poskytnutá po 3. februári 2001 sa [mala] hodnotit podla [pravidiel Spolocenstva], v súlade s bodom 82 [druhého odseku] písm. a) týchto [pravidiel]", a presnejsie podla bodov 47 az 52 týchto pravidiel, ktoré stanovujú pravidlá platné pre operatívnu pomoc vo forme danovej úlavy alebo oslobodenia od dane. 126 V odôvodneniach 73 az 76 tohto rozhodnutia navyse uviedla toto: "(73) ... Spotrebné dane z minerálnych olejov neboli pôvodne urcené ako nástroj environmentálnej politiky. Jednou z crt, pre ktorú by sa poplatok mohol povazovat za environmentálny, by bola, ze zdanitelný základ poplatku má jasný negatívny vplyv na zivotné prostredie... Kedze pouzívanie minerálnych olejov má jasný negatívny vplyv na zivotné prostredie, spotrebné dane z minerálnych olejov mozno povazovat za environmentálne dane. (74) Vo vsetkých troch clenských státoch, ktorým je toto rozhodnutie urcené, spotrebné dane z minerálnych olejov existovali pred zavedením príslusných oslobodení, preto sa v zmysle bodu 51.2 [pravidiel Spolocenstva] musia povazovat za existujúce dane. Spotrebné dane vsak majú zretelný pozitívny vplyv z hladiska ochrany zivotného prostredia v zmysle bodu 51.2 písm. a), kedze predstavujú výrazný stimul pre výrobcov na znizovanie spotreby minerálnych olejov. Dotycné spotrebné dane nemuseli mat od zaciatku explicitný environmentálny úcel a o oslobodeniach sa rozhodlo pred mnoho rokmi, najmä v prípade Írska a Talianska, a v kazdom prípade vo vsetkých troch clenských státoch dlho pred uplatnovaním [pravidiel Spolocenstva]. Ich situáciu preto mozno posudzovat, ako keby sa o nich rozhodlo v case, ked sa prijala spotrebná dan. Preto v súlade s bodom 51.2 [pravidiel] mozno ustanovenia v bode 51.1 uplatnit na oslobodenia, ktoré sa majú v tomto rozhodnutí hodnotit. (75) Príjemcovia pomoci vo svojich pripomienkach uviedli, ze za získané oslobodenia vykonali rozsiahle investície v oblasti ochrany zivotného prostredia. Neexistuje vsak ziadny dôkaz, ze príjemcovia uzatvorili akékolvek dohody s príslusnými clenskými státmi, ktorými sa zaviazali dosiahnut ciele ochrany zivotného prostredia pocas obdobia, v ktorom uplatnovali oslobodenia. Takisto sa na danové oslobodenia nevztahovali podmienky, ktoré by zabezpecili rovnaký úcinok ako takéto dohody a záväzky. Zdá sa dalej, ze investície do zivotného prostredia neprekrocili úroven potrebnú na dodrzanie príslusných právnych predpisov, alebo úroven realizovatelnú a hospodárnu z komercného hladiska. V dôsledku toho podmienky uplatnovania bodu 51.1 písm. a) [pravidiel Spolocenstva] nie sú splnené a v tomto prípade sú uplatnitelné len ustanovenia bodu 51.1 písm. b). (76) Pokial ide o obdobie do 31. decembra 2003, oslobodenia sa týkajú dane Spolocenstva, a to dane, ktorá bola harmonizovaná na základe smernice 92/82... Preto prvá zarázka bodu 51.1 písm. b) [pravidiel Spolocenstva] je uplatnitelná. Podla tohto ustanovenia úlavu mozno schválit ak výska, ktorá je skutocne zaplatená príjemcami po úlave, zostane vyssia ako minimum Spolocenstva. Vsetky tri oslobodenia vsak predstavovali úplné oslobodenia. Ked zohladníme pozitívny environmentálny vplyv dane uvedený v odôvodnení 73 tohto rozhodnutia, príslusné opatrenia mozno vyhlásit za zlucitelné so spolocným trhom, len ak sú príjemcovia povinní platit vyssiu sadzbu ako minimálna sadzba Spolocenstva stanovená v smernici 92/82..., ktorá pre uvedené obdobie predstavovala 13 eur za 1000 kg. Preto len oslobodenie od dane prevysujúce sadzbu 13,01 eur mozno povazovat za zlucitelné, kým oslobodenie do úrovne 13,01 eur predstavuje nezlucitelnú pomoc." 127 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v specifickej oblasti státnej pomoci je Komisia viazaná pravidlami, ktoré prijíma, pokial sa neodchylujú od noriem Zmluvy o ES (pozri rozsudok z 2. decembra 2010, Holland Malt/Komisia,[104]C-464/09 P, Zb., [105]EU:C:2010:733, bod [106]47 a citovanú judikatúru). 128 V prejednávanej veci Talianska republika nespochybnuje odôvodnenie 67 rozhodnutia oxid hlinitý I, z ktorého vyplýva, ze sporná pomoc nebola Komisii vôbec oznámená. Pokial bola uvedená pomoc poskytnutá po 3. februári 2001, pravidlá Spolocenstva sa na nu uplatnujú v súlade s ich bodom 82 (pozri bod 123 vyssie). 129 Na úcely preukázania, ze sporná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom podla pravidiel Spolocenstva, Talianska republika predlozila v prílohe zaloby celý súbor aktov a dohovorov, z ktorých vyplývalo, ze Eurallumina bola povinná dosiahnut viacero cielov v oblasti ochrany zivotného prostredia, alebo sa dobrovolne zaviazala dosiahnut takéto ciele v období, pocas ktorého bola sporná pomoc poskytovaná. 130 Komisia sa vsak domnieva, ze táto argumentácia musí byt zamietnutá ako neprípustná, kedze Talianska republika nepredlozila tieto akty a dohovory v priebehu konania vo veci formálneho zistovania. 131 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze pokial Talianska republika na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II odkazuje na informácie, ktoré neboli disponibilné v case prijatia napadnutého rozhodnutia, alebo s ktorými nebola Komisia oboznámená v priebehu konania vo veci formálneho zistovania, tieto dôkazy nemôze Vseobecný súd zohladnit na úcely posúdenia zákonnosti tohto rozhodnutia. 132 V rámci zaloby o neplatnost totiz zákonnost predmetného aktu treba posudzovat na základe skutkových a právnych okolností, ktoré existovali v case prijatia tohto aktu (rozsudok zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia,[107]T-109/01, Zb., [108]EU:T:2004:4, bod [109]50). V súlade s judikatúrou sa musí teda zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci posudzovat v závislosti od informácií, ktoré Komisia mala k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala (pozri rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný, [110]EU:T:2004:4, bod [111]51 a citovanú judikatúru). Clenský stát sa teda nemôze pred súdom Únie odvolávat na skutkové okolnosti, ktoré neboli predlozené pocas konania pred podaním zaloby stanoveného v clánku 88 ES (pozri rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný, [112]EU:T:2004:4, bod [113]51 a citovanú judikatúru). 133 V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ze Talianska republika vo svojich písomných pripomienkach v rámci konania vo veci formálneho zistovania listom zo 6. februára 2002 vo vseobecnosti uviedla, ze sporná pomoc ciastocne nahrádza prevádzkové náklady, na ktoré bola Eurallumina zaviazaná talianskou danovou právnou úpravou a talianskou právnou úpravou v oblasti zivotného prostredia. Konkrétnejsie uviedla, ze cast spornej pomoci bola urcená na náhradu dodatocných nákladov v súvislosti s ochranou zivotného prostredia, a teda ze patrí do pôsobnosti pravidiel Spolocenstva. V tejto súvislosti Talianska republika vysvetlila, ze od roku 1974 regionálne orgány zakázali likvidáciu odpadu do Stredozemného mora, co je prax, ktorá bola vo Francúzsku a Grécku este povolená. Tento zákaz spôsobil spolocnosti Eurallumina vysoké náklady vo výske 6 miliárd talianskych lír (ITL) (3 milióny eur). V dôsledku prísnych emisných limitov [25 % pod vnútrostátnym limitom pre oxidy síry (SOx)] musela spolocnost investovat do novej technológie odsírovania s nákladmi 44 miliárd ITL (22 miliónov eur), co znamenalo dodatocné prevádzkové náklady 6 miliárd ITL (3 milióny eur) rocne, vrátane amortizácie. Napriek týmto investíciám musela spolocnost platit 1,1 miliardy ITL (0,55 milióna eur) rocne na dan z emisií. 134 V odôvodnení 56 rozhodnutia oxid hlinitý I Komisia vzala na vedomie tieto informácie uvádzané Talianskou republikou, ale v odôvodnení 75 tohto rozhodnutia uviedla, ze tieto informácie neumoznovali domnievat sa, ze pocas obdobia, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, bolo sporné oslobodenie od dane koncipované ako náhrada za zmluvy uzavreté medzi talianskymi orgánmi a spolocnostou Eurallumina, ktorými sa Eurallumina zaviazala dosiahnut ciele ochrany zivotného prostredia alebo ekvivalentné povinnosti, ktoré spolocnosti Eurallumina vyplývali z talianskej právnej úpravy. Komisia navyse tvrdila, ze jej nebol predlozený ziadny dôkaz toho, ze by ekologické investície realizované spolocnostou Eurallumina isli nad rámec toho, co bolo nevyhnutné na dodrzanie talianskych právnych predpisov alebo toho, co bolo realizovatelné a hospodárne z obchodného hladiska. Komisia preto dospela k záveru, ze podmienky na uplatnenie bodu 51.1 písm. a) pravidiel Spolocenstva neboli v prejednávanej veci splnené. 135 Pokial ide o dokumenty predlozené Talianskou republikou v prílohe zaloby, zo spisu nevyplýva, ze by boli v rámci konania vo veci formálneho zistovania oznámené Komisii. Navyse Talianska republika vo svojich písomnostiach v odpovedi na tvrdenia Komisie neuvádza, ze by doslo k takejto komunikácii. Napokon na pojednávaní Komisia v odpovedi na ústnu otázku Vseobecného súdu potvrdila, ze predmetné dokumenty neboli v rámci konania vo veci formálneho zistovania predlozené. Za týchto okolností je potrebné sa domnievat, ze dokumenty predlozené v prílohe zaloby neboli predtým predlozené. Z judikatúry citovanej v bode 132 vyssie teda vyplýva, ze informácie obsiahnuté v týchto dokumentoch bolo mozné zobrat do úvahy na úcely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, len pokial preberali informácie, ktoré uz boli Komisii oznámené v rámci konania vo veci formálneho zistovania, najmä uvedeným listom zo 6. februára 2002. 136 Pokial ide o samotné informácie, ktoré boli oznámené Komisii listom zo 6. februára 2002, Komisia bola oprávnená sa v napadnutom rozhodnutí domnievat, ze tieto informácie jej neumoznovali dospiet k záveru, ze podmienkou poskytnutia sporného oslobodenia od dane bolo, aby Eurallumina splnila povinnosti spocívajúce v dosiahnutí urcitých cielov ochrany zivotného prostredia. Navyse tieto informácie Komisii neumoznovali dospiet k záveru, ze sporné oslobodenie od dane bolo koncipované ako náhrada za záväzky spolocnosti Eurallumina dosiahnut ciele ochrany zivotného prostredia, ktoré isli nad rámec cielov, ktoré uz vyplývali z talianskej danovej právnej úpravy alebo talianskej právnej úpravy v oblasti zivotného prostredia, najmä vnútrostátnych pravidiel stanovujúcich obmedzenie emisií s cielom dodrzat normy v oblasti kvality ovzdusia, alebo platenie daní z emisií, alebo uzavriet dobrovolné dohody s rovnakým úcinkom v zmysle bodu 51.1 písm. a) pravidiel Spolocenstva. V liste zo 6. februára 2002 Talianska republika okrem iného uznala, ze "pomoc poskytnutá spolocnosti Eurallumina, Komisiou definovaná ako prevádzková pomoc..., ciastocne nahrádza[la] prevádzkové náklady, na ktoré bol podnik zaviazaný talianskou danovou právnou úpravou alebo talianskou právnou úpravou v oblasti zivotného prostredia". Navyse z odôvodnenia 45 rozhodnutia oxid hlinitý I vyplýva, ze v rámci konania vo veci formálneho zistovania samotná Eurallumina uviedla, ze "rozsiahle investície" do jej sardínskeho závodu sa vykonali "na zabezpecenie súladu s prísnejsími predpismi a regionálnymi normami ochrany zivotného prostredia". V kazdom prípade len samotné informácie oznámené Komisii listom zo 6. februára 2002 jej neumoznovali overit, ako to tvrdí Talianska republika v rámci predmetnej zaloby, ci bolo sporné oslobodenie od dane skutocne upravené v zmluvách alebo dohovoroch uzavretých s talianskymi orgánmi ako náhrada za investície, ktoré Eurallumina vykonala s cielom splnit záväzky dosiahnut ciele ochrany zivotného prostredia nad rámec cielov, ktoré uz vyplývajú z právnych predpisov, ktoré sa na nu vztahovali. 137 Aj keby sa prihliadlo na akty a dohovory predlozené Talianskou republikou v prílohe zaloby, v prejednávanej veci neumoznovali konstatovat, ze Eurallumina sa za náhradu poskytovanú v súvislosti so sporným oslobodením od dane zaviazala dosiahnut ciele ochrany zivotného prostredia nad rámec cielov, ktoré uz vyplývali z talianskych právnych predpisov alebo uzavriet dobrovolné dohody s rovnakým úcinkom. Je pravda, ze najmä z clánku 3 rámcovej zmluvy uzavretej 12. apríla 1999 medzi talianskymi orgánmi a spolocnostou Eurallumina, ako aj z clánkov 2 az 4 dohovoru z 27. apríla 1999 uzavretého medzi regiónom Sardínia a spolocnostou Eurallumina vyplýva, ze Eurallumina sa zaviazala vykonat urcité investície s cielom dosiahnut ekologické ciele v rámci plánu obnovy zivotného prostredia svojho závodu v Portoscuse (Sardínia). V rozpore s tým, co tvrdí Talianska republika, vsak tieto investície urcené na dosiahnutie ekologických cielov nemali byt vykonané len na náklady spolocnosti Eurallumina, pretoze v clánku 4 rámcovej zmluvy z 12. apríla 1999, ako aj v clánkoch 4 az 6 dohovoru z 27. apríla 1999 bolo výslovne stanovené, ze na úcely toho, aby Eurallumina vykonala svoje záväzky, sa región Sardínia zaväzuje financne prispiet k realizácii plánu obnovy zivotného prostredia závodu v Portoscuse najviac v rozsahu 30 % oprávnených výdavkov, a v kazdom prípade najviac v sume 17,5 miliárd ITL. Naopak, zo zmlúv nevyplýva, ze by sporné oslobodenie od dane bolo koncipované aj ako financný príspevok na investície environmentálneho druhu, aké vykonala Eurallumina. Vo zvysku dokumenty predlozené Talianskou republikou v prílohe zaloby preukazujú len prevádzkové náklady, na ktoré bola Eurallumina zaviazaná talianskou danovou právnou úpravou a talianskou právnou úpravou v oblasti zivotného prostredia, ako sú náklady zodpovedajúce obmedzeniu emisií s cielom dodrzat normy v oblasti kvality ovzdusia, alebo aj plateniu daní z emisií. 138 Komisia bola preto oprávnená v odôvodnení 75 rozhodnutia oxid hlinitý I dospiet k záveru, ze podmienky na uplatnenie bodu 51.1 písm. a) pravidiel Spolocenstva neboli v prejednávanej veci splnené. 139 Je teda potrebné zamietnut ako nedôvodný tretí zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 ES a usmernení, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II 140 Talianska republika tvrdí, ze Komisia v odôvodneniach 78 az 80 rozhodnutia oxid hlinitý I porusila clánok 87 ods. 3 ES a usmernenia, ked sa domnievala, ze spornú pomoc nebolo mozné povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom v zmysle týchto ustanovení z dôvodu, ze ulahcovala hospodársky rozvoj Sardínie. V tejto súvislosti po prvé odkazuje na hospodárske zaostávanie Sardínie, ktorá je jedným zo znevýhodnených regiónov, patriacim pod ciel c. 1 strukturálnych fondov, a ktorý je na poslednom mieste talianskych regiónov, pokial ide o majetok a príjem jednotlivcov, a ktorý je tiez pod národným priemerom, pokial ide o percento zamestnaných osôb a priemyselných podnikov vo vztahu k miestnemu obyvatelstvu. Po druhé odkazuje na hospodárske zaostávanie územia Sulcis-Iglesiente, na ktorom bol usídlený závod spolocnosti Eurallumina na Sardínii, na ktorom je nezamestnanost priblizne 21 % aktívnej populácie a 50 % mladých. Po tretie odkazuje na garanciu priblizne 1800 zamestnaneckých miest, ktoré Eurallumina vytvorila priamo vo svojom sardínskom závode a nepriamo v sardínskych závodoch spolocnosti Alcoa Italia SpA, pre ktorú bola jediným dodávatelom oxidu hlinitého. Po stvrté vychádza z dokumentácie predlozenej Komisii, pokial ide o nevýhodné zivotné podmienky na Sardínii, a to tak z pohladu hustoty obyvatelstva, ako aj z pohladu zivotnej úrovne a vysokej miery nezamestnanosti. Po piate sa odvoláva na odôvodnenie 79 rozhodnutia oxid hlinitý I, v ktorom Komisia uznala, ze na Sardíniu sa môze uplatnovat výnimka podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. Po sieste sa opiera o tvrdenie, ze v prejednávanej veci je uplatnitelný bod 4.15 usmernení, ktorý stanovuje, ze prevádzkovú regionálnu pomoc mozno poskytnút regiónom oprávneným na výnimku podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. Po siedme vychádza z tvrdenia, ze v prejednávanej veci sa neuplatnuje bod 4.17 usmernení, ktorý stanovuje, ze prevádzková pomoc musí byt casovo obmedzená a klesajúca, pretoze Sardínia je región s nízkou hustotou obyvatelstva, na ktorý sa vztahuje výnimka podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. 141 Komisia navrhuje, aby bol stvrtý zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 142 Tento zalobný dôvod v podstate otvára otázku, ci sa Komisia v odôvodnení 80 rozhodnutia oxid hlinitý I dopustila nesprávneho posúdenia, ked uviedla, ze spornú pomoc nebolo mozné povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. a) ES a bodov 4.11 az 4.17 usmernení z dôvodu, ze ulahcovala hospodársky rozvoj Sardínie. 143 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES mozno za zlucitelnú so spolocným trhom povazovat pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou zivotnou úrovnou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanostou. Podla judikatúry pouzitie pojmov "mimoriadne" a "mimoriadne vysokou" vo výnimke ustanovenej v clánku 87 ods. 3 písm. a) ES ukazuje na to, ze tento clánok sa vztahuje len na regióny, v ktorých je hospodárska situácia extrémne nepriaznivá v porovnaní s celým Spolocenstvom (rozsudok zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia,[114]248/84, Zb., [115]EU:C:1987:437, bod [116]19). 144 Usmernenia vysvetlujú kritériá, ktoré Komisia sleduje pri preskúmavaní zlucitelnosti regionálnej státnej pomoci so spolocným trhom, najmä podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. 145 Body usmernení týkajúce sa regionálnej pomoci, ktorá zodpovedá "prevádzkovej pomoci", znejú takto: "4.15. Regionálna pomoc zameraná na znízenie súcasných nákladov firmy (prevádzková pomoc) je bezne zakázaná. Avsak výnimocne takáto pomoc môze byt poskytnutá regiónom oprávneným na výnimku podla [clánku 87 ods. 3 písm. a) ES], pokial i) je opodstatnená z hladiska jej podielu na regionálnom rozvoji a svojou podstatou a ii) výskou je adekvátna problémom, ktoré sa snazí odstránit... Je na clenskom státe, aby preukázal existenciu akýchkolvek problémov a odhadol ich dôlezitost. 4.16. V najvzdialenejsích regiónoch, oprávnených na výnimku podla [clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES] a v regiónoch s nízkou hustotou obyvatelstva, oprávnených bud na výnimku podla [clánku 87 ods. 3 písm. a) ES], alebo [clánku 87 ods. 3 písm. c) ES], na základe testu hustoty obyvatelstva, uvedeného v bode 3.10.4, pomoc namierená ciastocne na kompenzáciu dodatocných prepravných nákladov... môze byt povolená za zvlástnych podmienok... Je na clenskom státe, aby preukázal, ze takéto dodatocné náklady existujú a urcil ich rozsah. 4.17. Okrem prípadov uvedených v bode 4.16 musí byt prevádzková pomoc casovo obmedzená a postupne znizovaná. ..." 146 V odôvodneniach 78 az 81 rozhodnutia oxid hlinitý I Komisia preskúmala zlucitelnost novej pomoci so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. a) ES a usmernení. Odôvodnenia 78 az 80 rozhodnutia oxid hlinitý I znejú takto: "(78) Pokial ide o ustanovenie o výnimkách v clánku 87 ods. 3 písm. a) [ES], ktoré sa týka podpory ekonomického rozvoja oblasti, v ktorej je zivotná úroven výnimocne nízka, alebo kde je vázna nezamestnanost, Komisia si uvedomuje, ze pre druhú cast obdobia, pre ktoré boli udelené oslobodenia, sú uplatnitelné usmernenia Spolocenstva o vnútrostátnej regionálnej pomoci z roku 1998. Bod 4.15 týchto usmernení stanovuje, ze pomoc na prevádzku podnikom mozno výnimocne poskytnút v regiónoch akceptovatelných na základe ustanovenia o výnimkách v clánku 87 ods. 3 písm. a) [ES], ak je oprávnená z hladiska jej prínosu pre regionálny rozvoj a jej povahy, a jej úroven je primeraná k znevýhodneniam, ktoré sa snazí zmiernit. Clenský stát je povinný dokázat existenciu akýchkolvek znevýhodnení a zhodnotit ich dôlezitost. V súlade s bodom 4.17 týchto usmernení musí byt pomoc na prevádzku podniku casovo obmedzená a musí sa progresívne znizovat. Tieto podmienky nie sú v tomto prípade splnené. (79) ... Sardínia je región akceptovatelný na základe ustanovenia o výnimkách v clánku 87 ods. 3 písm. a) [ES]. ... (80) V rozhodnutiach, ktorými Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 [ES], Komisia vzniesla pochybnosti, ci tieto pomoci mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. a) [ES]. Talianske... orgány nepredlozili ziadne prvky s cielom zmiernit tieto pochybnosti. Nedokázali existenciu konkrétnych znevýhodnení, ani neocenili ich dôlezitost s cielom odôvodnit poskytnutie pomoci na prevádzku podniku. Vysoké ceny energie a konkurencia zo strany dovozu z tretích krajín v prvom rade nemajú regionálny charakter. Aj keby nedostupnost zemného plynu mala predstavovat konkrétne regionálne znevýhodnenie príslusných regiónov, co nebolo dokázané, ... Taliansko nestanovil[o] dôlezitost tohto znevýhodnenia na odôvodnenie úrovne pomoci. Talianske právne predpisy, ktoré podla Eurallumina vedú k dodatocným nákladom, môzu [] mat ciastocne regionálny charakter, kedze Sardínia bola vyhlásená za oblast s vysokým rizikom environmentálnej krízy, ale vo vseobecnosti ju nemozno povazovat za osobitné znevýhodnenie regiónu. V kazdom prípade sa nezdá, ze príslusné oslobodenia sú v tomto prípade casovo obmedzené alebo sa progresívne znizujú, ako vyzadujú usmernenia. Pomoc preto nemozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom z dôvodu, ze ulahcuje rozvoj urcitých regiónov." 147 Na úvod je potrebné pripomenút, ze aj ked usmernenia ako interné opatrenia prijaté administratívou nemozno povazovat za právne predpisy, stanovujú pravidlo správania, ktoré treba v praxi dodrziavat a od ktorého sa administratíva nemôze v konkrétnom prípade odchýlit bez toho, aby to odôvodnila dôvodmi zlucitelnými so zásadou rovnosti zaobchádzania (rozsudok z 9. júna 2011, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia, [117]C-465/09 P az C-470/09 P, [118]EU:C:2011:372, bod [119]120). Takéto pravidlá môzu za urcitých podmienok a v závislosti od ich obsahu vyvolávat právne úcinky (rozsudok Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia, uz citovaný, [120]EU:C:2011:372, bod [121]120). 148 Pokial ide o uplatnenie bodu 4.15 usmernení Komisiou v odôvodnení 80 rozhodnutia oxid hlinitý I, je potrebné pripomenút, ze zo znenia bodu 4.15 usmernení vyplýva, ze regionálna prevádzková pomoc je v zásade zakázaná, a výnimocne môze byt poskytnutá regiónom oprávneným na výnimku podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES, pokial je opodstatnená z hladiska jej podielu na regionálnom rozvoji a svojou podstatou, a výskou je adekvátna problémom, ktoré sa snazí odstránit, co prinálezí preukázat dotknutému clenskému státu. 149 Toto ustanovenie najmä vyzaduje, aby clenský stát preukázal, ze prevádzková pomoc sa snazí odstránit konkrétny regionálny problém, ktorému celí jej príjemca, a ze úroven uvedenej pomoci je adekvátna tomu, co je nevyhnutné na odstránenie tohto problému. 150 Informácie, ktoré Talianska republika uviedla v rámci konania vo veci formálneho zistovania, nepostacujú na preukázanie, ze sporná pomoc sa snazila odstránit konkrétny regionálny problém spolocnosti Eurallumina, a ze úroven tejto pomoci bola adekvátna tomuto problému. 151 V rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania uverejnenom v úradnom vestníku 2. februára 2002 Komisia uviedla, ze talianske orgány predovsetkým "zdôraznili skutocnost, ze Sardínia je velmi znevýhodnený región, ze nemá prístup k zemnému plynu, a ze dôsledky prípadného zastavenia výroby oxidu hlinitého by boli pre región velmi vázne". 152 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ako to vyplýva z judikatúry, ze okolnost, ze prevazujúca hospodárska situácia v regióne je dostatocne nepriaznivá na to, aby bol tento región oprávnený v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. a) ES, neznamená, ze akýkolvek projekt pomoci, ktorý mozno realizovat v uvedenom regióne, sa ex offo bude povazovat za nevyhnutný na úcely rozvoja tohto regiónu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [122]C-630/11 P az C-633/11 P, Zb., [123]EU:C:2013:387, bod [124]112). Samotný odkaz na nepriaznivú hospodársku situáciu Sardínie, najmä pokial ide o nezamestnanost, nebol teda v prejednávanej veci dostatocný. 153 V tejto súvislosti jedinou okolnostou, ktorá by mohla skutocne predstavovat konkrétny regionálny problém, je nedostupnost zemného plynu na Sardínii, ktorú uviedla Talianska republika. Ako vsak správne uviedla Komisia v odôvodnení 80 rozhodnutia oxid hlinitý I, Talianska republika nevycíslila, ani sa nepokúsila ocenit dôlezitost takéhoto znevýhodnenia spolocnosti Eurallumina v jej sardínskom závode. Navyse v tom istom odôvodnení správne uviedla, ze Talianska republika vôbec nevycíslila, a ani len sa nepokúsila ocenit dôlezitost takéhoto znevýhodnenia s cielom preukázat, ze sporná pomoc bola adekvátna tomuto znevýhodneniu. 154 Navyse z listu zo 6. februára 2002 vyplýva, ze v rámci konania vo veci formálneho zistovania Talianska republika opätovne tvrdila toto: "Netreba zabúdat, ze dotknutý podnik sa nachádza v regióne, ktorý je jedným z regiónov, ktoré môzu spadat pod výnimky stanovené v clánku 87 ods. 3 [ES], kedze ho charakterizuje vysoká miera nezamestnanosti. Talianska republika sa v minulosti rozhodla podporit jeho vytvorenie a jeho rozvoj práve preto, aby podporila alternatívne moznosti zamestnania k moznostiam, ktoré uz neponúka baníctvo. Z tohto hladiska Eurallumina predstavuje významnú prílezitost, ktorú mozno len tazko nahradit. Podnik v súcasnosti zamestnáva 760 zamestnancov, medzi ktorými je priblizne 350 velmi specializovaných pracovníkov. Ukoncenie výroby oxidu hlinitého by v súvislosti s ich opätovným zaradením na trh práce vytvorilo velmi vázne a neriesitelné problémy." 155 Talianska republika tak neuviedla ziadny konkrétny regionálny problém, s ktorým sa potýka Eurallumina, ktorý mala sporná pomoc odstránit, ako sa to vyzaduje v bode 4.15 usmernení. Ako uz bolo uvedené v bode 152 vyssie, samotný odkaz na nezamestnanost na Sardínii nebol v prejednávanej veci dostatocný. 156 Napokon Talianska republika v prílohe zaloby predlozila dokumenty s cielom preukázat nevýhodné zivotné podmienky na Sardínii, a to na základe komparatívnych údajov týkajúcich sa úrovní príjmu a miery nezamestnanosti. Komisia netvrdila, ze tvrdenia zalozené na predmetných dokumentoch sú neprípustné z dôvodu, ze uvedené dokumenty neboli oznámené v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 157 Aj keby sa pripustilo, ze tieto dokumenty mozno v prejednávanej veci zohladnit na úcely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, preukazujú len existenciu nepriaznivej hospodárskej situácie na Sardínii, pokial ide o úroven príjmu a nezamestnanosti, ktorá je uz okrem toho uznaná v odôvodneniach 23 a 79 rozhodnutia oxid hlinitý I, v ktorých Komisia uznala, ze Sardínia je región, na ktorý sa môze vztahovat výnimka stanovená v clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. Ako vsak uz bolo uvedené v bodoch 152 a 155 vyssie, samotný odkaz na nepriaznivú hospodársku situáciu na Sardínii nie je v prejednávanej veci dostatocný. Naopak, predmetné dokumenty nepreukazujú, ako to vyzaduje bod 4.15 usmernení, existenciu konkrétneho regionálneho problému spolocnosti Eurallumina, ktorý by sa sporná pomoc snazila odstránit. 158 Komisia bola preto oprávnená v odôvodnení 80 rozhodnutia oxid hlinitý I rozhodnút, ze talianske orgány nepredlozili dôkazy, ktoré by jej umoznovali dospiet k záveru, ze sporná pomoc splnala podmienky stanovené v bode 4.15 usmernení. 159 Vzhladom na kumulatívnu povahu podmienok stanovených v bodoch 4.15 a 4.17 usmernení, nedodrzanie niektorých z týchto podmienok postacuje na konstatovanie, ze Komisia bola oprávnená v rozhodnutí oxid hlinitý I rozhodnút, ze sporná pomoc nemohla byt povolená na základe clánku 87 ods. 3 písm. a) ES, ako ho vykonávajú usmernenia. 160 Je teda potrebné zamietnut ako nedôvodný stvrtý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad dodrziavania legitímnej dôvery, právnej istoty a prezumpcie zákonnosti, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II, ako aj o prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady dodrziavania legitímnej dôvery, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II 161 V rámci siesteho zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II Talianska republika tvrdí, ze Komisia porusila zásady dodrziavania legitímnej dôvery, právnej istoty a prezumpcie zákonnosti, ked v clánku 5 napadnutého rozhodnutia nariadila vrátenie spornej pomoci. Tvrdí, ze vzhladom na rozhodnutia Rady o povolení mala spolu so spolocnostou Eurallumina legitímnu dôveru, ze sporné oslobodenie od dane je zákonné aj podla pravidiel v oblasti státnej pomoci, a tvrdí, ze sa mohli tiez domnievat, ze rozhodnutia Rady o povolení boli zákonné. V tejto súvislosti po prvé tvrdí, ze rozhodnutia Rady o povolení jej povolovali, aby od roku 1993 uplatnovala alebo pokracovala v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane. Po druhé uvádza odôvodnenia rozhodnutí 93/697, 96/273 a 97/425, podla ktorých sporné oslobodenie od dane nespôsobuje skreslenie hospodárskej sútaze a nie je prekázkou riadneho fungovania spolocného trhu. Po tretie vychádza z rozhodnutí 1999/255 a 1999/880, ktoré odkazujú na pravidelné preskúmavanie Komisiou, s cielom zarucit zlucitelnost sporného oslobodenia od dane s fungovaním spolocného trhu a iných cielov Zmluvy o ES. Po stvrté odkazuje na to, ze v rozhodnutiach Rady o povolení, ktoré predchádzali rozhodnutiu 2001/224, nebol ziadny odkaz na prípadné postupy týkajúce sa skreslení fungovania jednotného trhu, ktoré bolo mozné zacat najmä podla clánkov 87 ES a 88 ES. Po piate sa opiera o clánok 1 ods. 2 rozhodnutia 2001/224, ako aj o clánok 18 smernice 2003/96 v spojení s ustanoveniami jej prílohy II, na základe ktorých Eurallumina nadobudla legitímnu dôveru, ze sporné oslobodenie od dane je zákonné, vzhladom na ktorú Eurallumina vykonala od 2. februára 2002 do konca roka 2005 investície, ktoré sa mali amortizovat k 31. decembru 2006. Po sieste odkazuje na jednoznacnost úcinných ustanovení, podla ktorých sa spolu so spolocnostou Eurallumina mohli spolahnút na zákonnost sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. 162 V rámci prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II Eurallumina tiez tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu dodrziavania legitímnej dôvery, ked nariadila vymáhanie spornej pomoci bez ohladu na legitímnu dôveru, ktorú mala, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006, alebo prinajmensom, pokial ide o právnu nemoznost vymáhat pomoc poskytnutú na základe uvedeného oslobodenia do 31. decembra 2006. 163 V tejto súvislosti po prvé Eurallumina uvádza jednak prezumpciu zákonnosti, ktorá sa spája s rozhodnutím 2001/224, ktoré povolilo Talianskej republike uplatnovat sporné oslobodenie od dane do 31. júla 2006, a jednak návrhy rozhodnutí Rady o povolení, predlozené Komisiou, ktoré upravovali len obmedzenie alebo postupné zrusenie sporného oslobodenia od dane do budúcnosti. 164 Po druhé vychádza z obsahu rozhodnutí Rady o povolení a návrhov alebo správania Komisie, ktorá nikdy presne neuviedla, ze by sporná pomoc mohla predstavovat státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES. V tejto súvislosti sa po prvé opiera o nejasnost odôvodnenia 5 rozhodnutia 2001/224, v ktorom sa uvádza len to, ze niektoré z mnohých oslobodení, ktoré boli povolené týmto rozhodnutím, by mohli byt nezlucitelné so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES. Po druhé uvádza návrh rozhodnutia Rady z 15. novembra 2000, ktorým sa Talianskej republike povoluje pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2002, ktorý nahradil ziadost Komisie o notifikáciu zo 17. júla 2000. Po tretie odkazuje na skutocnost, ze neprebehli diskusie k problémom státnej pomoci uvádzaným Komisiou v jej návrhoch rozhodnutí Rady o povolení, napríklad z 29. novembra 1999, a ze tieto problémy sa nespomínali v rozhodnutiach Rady o povolení. Po stvrté sa opiera o obsah rozhodnutí Rady o povolení, z ktorých vyplýva, ze Rada nikdy neuznala, ze pomoc poskytnutá na základe sporného oslobodenia od dane predstavuje protiprávnu státnu pomoc, a to napriek tomu, ze podla smernice 92/81, ktorá sleduje rovnaký ciel ako pravidlá v oblasti státnej pomoci, Rada bola povinná overit, ci Komisiou navrhované opatrenia podla clánku 8 ods. 4 tejto smernice nespôsobovali skreslenie hospodárskej sútaze. Po piate Eurallumina vychádza z rozhodnutia 2001/224, ktorým Rada povolila Talianskej republike pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006, ktorého obsah bol potvrdený clánkom 18 ods. 1 smernice 2003/96. Po sieste uvádza tlacovú správu Komisie (IP/03/1456) z 27. októbra 2003, ktorou Komisia privítala prijatie smernice 2003/96, ked uviedla, ze táto smernica znízi skreslenie hospodárskej sútaze medzi clenskými státmi. Po siedme odkazuje na oneskorenie sa Komisie s prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I, ku ktorému doslo az 7. decembra 2005, pricom vo februári 2002 bolo uverejnené rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a boli predlozené posledné pripomienky úcastníkov konania, na základe coho vznikla jej legitímna dôvera, ze sporné oslobodenie od dane je zákonné. 165 Po tretie Eurallumina tvrdí, ze je potrebné zohladnit úcinky rozhodnutia 2001/224, potvrdeného clánkom 18 ods. 1 smernice 2003/96, v spojení s jeho prílohou II, ktorým sa Talianskej republike povoluje pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. Podla nej aj ked Komisia môze spochybnit zákonnost alebo dobu platnosti povolenia postupom stanoveným v clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo podaním zaloby podla clánku 230 ES, nemôze ich spochybnovat nepriamo v rámci konania podla clánkov 87 ES a 88 ES. Navyse Eurallumina sa odvoláva na odôvodnenie 32 smernice 2003/96, v ktorom sa spomínajú len "[aké]kolvek budúc[e]" konania podla clánkov 87 ES a 88 ES, z coho mozno vyvodit, ze konania týkajúce sa státnej pomoci zacaté pred prijatím tejto smernice nemohli mat vplyv na oslobodenia, ktoré povolila. 166 Po stvrté Eurallumina vychádza z toho, ze clánok 18 smernice 2003/96 preukazuje, ze v case, ked táto smernica bola navrhnutá a prijatá, Komisia a Rada sa nedomnievali, ze sporné oslobodenie od dane bolo ciastocne nezlucitelné so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES. To podla nej potvrdzuje tlacová správa Komisie, podla ktorej prijatie tejto smernice umozní zlepsit fungovanie spolocného trhu, a rozhodnutia Rady o povolení, ktoré do rozhodnutia 2001/224 výslovne uvádzajú, ze sporné oslobodenie od dane je zlucitelné so spravodlivou hospodárskou sútazou a nie je v rozpore s fungovaním spolocného trhu. 167 Po piate Eurallumina tvrdí, ze zverejnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania nemohlo narusit jej legitímnu dôveru, ze sporné oslobodenie od dane je zákonné. V tejto súvislosti sa po prvé opiera o ciel zverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktorým bola jednoduchá výzva tretím dotknutým osobám, aby predlozili svoje poznámky, pricom neprejudikovalo smer budúceho rozhodnutia. Po druhé uvádza svoju legitímnu dôveru, ze konanie vo veci formálneho zistovania bude zamerané len do budúcnosti, teda ze sa bude týkat len pomoci poskytnutej po uplynutí doby platnosti povolenia, teda po 31. decembri 2006. Po tretie odkazuje na potvrdenie povolenia pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006, vydané Talianskej republike po zverejnení rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania clánkom 18 ods. 1 smernice 2003/96 v spojení s jej prílohou II. Po stvrté vychádza z informácií od Komisie, podla ktorých ak sporné oslobodenie od dane spôsobí skreslenie hospodárskej sútaze, bude postupne ukoncené bez toho, aby pomoc, ktorá bola na základe neho poskytnutá, bola vymáhaná. 168 Po sieste Eurallumina tvrdí, ze je potrebné zohladnit dlhodobé investície priblizne vo výske 81 miliónov eur, ktoré v dobrej viere vykonala do svojho sardínskeho závodu vzhladom na svoju legitímnu dôveru, ktorú mala, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006, alebo prinajmensom, pokial ide o právnu nemoznost vymáhat pomoc poskytnutú na základe uvedeného oslobodenia do 31. decembra 2006. Pre prípad, ze Vseobecný súd by zastával názor, ze táto legitímna dôvera sa skoncila 2. februára 2002, Eurallumina tvrdí, ze schválila kapitálové výdavky priblizne vo výske 11,6 miliónov eur pocas obdobia od 12. marca 2001 do 2. februára 2002. 169 Komisia navrhuje, aby bol siesty zalobný dôvod predlozený v rámci veci T-60/06 RENV II zamietnutý scasti ako neprípustný a vo zvysku ako nedôvodný. Tiez navrhuje, aby bol ako nedôvodný zamietnutý prvý zalobný dôvod predlozený v rámci veci T-62/06 RENV II. 170 Predmetné zalobné dôvody a výhrady otvárajú otázku, ci Komisia tým, ze v napadnutom rozhodnutí vyzaduje vymáhanie spornej pomoci, porusila nejaké vseobecné zásady práva Únie, ako zásadu dodrziavania legitímnej dôvery, zásadu právnej istoty a zásadu prezumpcie zákonnosti. 171 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 Komisia nebude vyzadovat vymáhanie státnej pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie. 172 Pokial ide v prvom rade o výhradu zalozenú na porusení zásady prezumpcie zákonnosti uvedenú v rámci siesteho zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II, v podstate vychádza zo skutocnosti, ze napadnuté rozhodnutie má právne úcinky, ktoré sú v rozpore s právnymi úcinkami rozhodnutí Rady o povolení, ktoré výslovne povolili Talianskej republike, aby pokracovala v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. 173 Podla judikatúry uz citovanej v bode 62 vyssie akty institúcií v zásade pozívajú prezumpciu zákonnosti a majú z tohto dôvodu právne úcinky dovtedy, kým neboli derogované, zrusené v konaní o zalobe o neplatnost alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti. 174 V prejednávanej veci z dôvodov uvedených v bodoch 71 az 75 vyssie, ktoré vychádzajú z dôvodov uvedených v rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([125]EU:C:2013:812), citovaných v bodoch 65 az 69 vyssie, je vsak potrebné konstatovat, ze Komisia nemohla prijatím napadnutého rozhodnutia porusit akty prijaté Radou, ktoré výslovne povolovali Talianskej republike pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006, kedze uvedené povolenia nemohli mat úcinky mimo oblast, na ktorú sa vztahujú pravidlá v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní, a neprejudikovali úcinky prípadného rozhodnutia, akým je rozhodnutie oxid hlinitý I, ktoré mohla Komisia prijat v rámci výkonu svojich právomocí v oblasti státnej pomoci. 175 Navyse ako uz bolo uvedené v bodoch 73 a 74 vyssie, z bodov 52 a 53 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([126]EU:C:2013:812), vyplýva, ze v oblasti státnej pomoci môze Komisia vzdy zmenit svoje posúdenie, pokial ide o otázku, ci sú splnené podmienky existencie pomoci, za predpokladu, ze z toho vyvodí vsetky dôsledky, pokial ide o povinnost vymáhat nezlucitelnú pomoc, vzhladom na zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, takze Komisia nebola v napadnutom rozhodnutí viazaná posúdeniami Rady v jej rozhodnutiach v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní, podla ktorých sporné oslobodenie od dane nespôsobovalo skreslenie hospodárskej sútaze a nebránilo riadnemu fungovaniu spolocného trhu. 176 V dôsledku toho musí byt výhrada zalozená na porusení zásady prezumpcie zákonnosti uvedená v rámci siesteho zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II odmietnutá ako nedôvodná. 177 Pokial ide po druhé o výhrady zalozené na porusení zásad dodrziavania legitímnej dôvery a právnej istoty uvedených v rámci siesteho zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II a prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II, v podstate vychádzajú zo skutocnosti, ze rozhodnutia Rady o povolení, ako aj clánok 18 smernice 2003/96 v spojení s ustanoveniami jeho prílohy II, vzbudili legitímnu dôveru spolocnosti Eurallumina, ze sporné oslobodenie od dane je zákonné, alebo v kazdom prípade vytvorili nejasnú situáciu, ktorú mala Komisia vyjasnit pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 178 V tejto súvislosti je najskôr potrebné pripomenút, ze zásada ochrany legitímnej dôvery ako základná zásada práva Únie (rozsudok zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spolocenstvo,[127]C-104/97 P, Zb., [128]EU:C:1999:498, bod [129]52), umoznuje kazdému hospodárskemu subjektu, v ktorom vzbudila institúcia odôvodnené ocakávania, aby sa ich dovolával [rozsudky z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, [130]265/85, Zb., [131]EU:C:1987:121, bod [132]44; z 24. marca 2011, ISD Polska a i./Komisia, [133]C-369/09 P, Zb., [134]EU:C:2011:175, bod [135]123, a z 27. septembra 2012, Producteurs de légumes de France/Komisia,[136]T-328/09, [137]EU:T:2012:498, bod [138]18]. Ak vsak opatrný a obozretný hospodársky subjekt môze predvídat prijatie aktu, ktorý by sa mohol dotknút jeho záujmov, institúciami, nemôze sa po prijatí tohto opatrenia odvolávat na túto zásadu (pozri rozsudky z 1. februára 1978, Lührs,[139]78/77, Zb., [140]EU:C:1978:20, bod [141]6, a z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia,[142]T-332/06, [143]EU:T:2009:79, bod [144]102). Právo odvolávat sa na legitímnu dôveru predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé dotknutej osobe museli byt administratívou poskytnuté presné, nepodmienecné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia byt takej povahy, ze z nich u osoby, ktorej sú urcené, vznikne legitímna dôvera. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s uplatnitelnými predpismi (pozri rozsudok Producteurs de légumes de France/Komisia, uz citovaný, [145]EU:T:2012:498, bod [146]19 a citovanú judikatúru). 179 Pokial ide konkrétnejsie o uplatnitelnost zásady ochrany legitímnej dôvery v oblasti státnej pomoci, je potrebné pripomenút, ze clenský stát, ktorého orgány poskytli pomoc v rozpore s pravidlami stanovenými v clánku 88 ES, sa môze odvolávat na legitímnu dôveru podniku, ktorý je príjemcom, aby na súde Únie napadol platnost rozhodnutia Komisie, ktoré mu nariaduje vymáhat pomoc, nie vsak na to, aby sa vyhol povinnosti prijat opatrenia potrebné na úcely jeho vykonania (pozri rozsudok zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia,[147]C-169/95, Zb., [148]EU:C:1997:10, body [149]48 a [150]49 a citovanú judikatúru). Z judikatúry navyse vyplýva, ze vzhladom na podstatnú úlohu, akú má oznamovacia povinnost v súvislosti s umoznením úcinného preskúmania státnej pomoci Komisiou, ktorá má kogentnú povahu, príjemcovia pomoci môzu mat v zásade legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost uvedenej pomoci, len vtedy, ked bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 88 ES a starostlivý hospodársky subjekt musí byt za bezných okolností schopný sa ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný. Konkrétne ak sa pomoc vykonala bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, teda ked je protiprávna podla clánku 88 ods. 3 ES, príjemca pomoci nemôze mat v danom case legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost jej poskytnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Producteurs de légumes de France/Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, [151]EU:T:2012:498, body [152]20 a [153]21 a citovanú judikatúru), iba ak by existovali výnimocné okolnosti (rozsudok z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko,[154]C-5/89, Zb., [155]EU:C:1990:320, bod [156]16; pozri tiez rozsudky z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia,[157]C-298/00 P, Zb., [158]EU:C:2004:240, bod [159]86 a citovanú judikatúru, a z 30. novembra 2009, Francúzsko/Komisia,[160]T-427/04 a T-17/05, Zb., [161]EU:T:2009:474, bod [162]263 a citovanú judikatúru). 180 Dalej je potrebné pripomenút, ze dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správneho konania predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (rozsudok z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia,[163]T-190/00, Zb., [164]EU:T:2003:316, bod [165]136). Navyse základná poziadavka právnej istoty, ktorá bráni tomu, aby Komisia mohla nekonecne oddalovat výkon svojich právomocí, vedie súd k tomu, aby preskúmal, ci priebeh správneho konania vykazuje existenciu obzvlást oneskoreného konania zo strany tejto institúcie (rozsudky z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [166]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb., [167]EU:C:2002:524, body [168]140 a [169]141, a Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, [170]EU:T:2004:4, body [171]145 az [172]147). 181 Oneskorenie sa Komisie s rozhodnutím, ze urcitá pomoc je protiprávna a clenský stát ju musí zrusit a vymáhat, môze za urcitých okolností vyvolat v príjemcoch uvedenej pomoci legitímnu dôveru, ktorá môze bránit Komisii ulozit uvedenému clenskému státu povinnost, aby nariadil vrátenie tejto pomoci (rozsudok z 24. novembra 1987, RSV/Komisia,[173]223/85, Zb., [174]EU:C:1987:502, bod [175]17). V prípade neoznámenej státnej pomoci vsak môze byt takéto oneskorenie sa pripísané Komisii iba od okamihu, ked sa dozvedela o existencii pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom (rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 179 vyssie, [176]EU:C:2004:240, bod [177]91). 182 Samotná skutocnost, ze nariadenie c. 659/1999 okrem premlcacej lehoty 10 rokov (od poskytnutia pomoci), po uplynutí ktorej uz nemozno nariadit vrátenie pomoci, nestanovuje ziadnu lehotu, a to ani orientacnú, na to, aby Komisia preskúmala protiprávnu pomoc, pricom podla clánku 13 ods. 2 uvedené nariadenie stanovuje, ze Komisia nie je viazaná lehotou stanovenou v clánku 7 ods. 6 tohto nariadenia, nebráni tomu, aby súd Únie overil, ci táto institúcia dodrzala primeranú lehotu alebo nekonala mimoriadne neskoro (pozri v tomto zmysle analogicky, pokial ide o orientacnú lehotu, rozsudky z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia,[178]T-171/02, Zb., [179]EU:T:2005:219, bod [180]57, a z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i., [181]T-230/01 az T-232/01 a T-267/01 az T-269/01, [182]EU:T:2009:316, body [183]338 a [184]339, a Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [185]T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, Zb., [186]EU:T:2009:314, body [187]259 a [188]260). 183 Napokon je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry zásada právnej istoty vyzaduje, ze ak Komisia z dôvodu porusenia svojej povinnosti nálezitej starostlivosti vytvorila nejasnú situáciu tým, ze do uplatnitelnej právnej úpravy zaviedla prvky neistoty a nejasnosti v spojení s okolnostou, ze napriek svojej vedomosti o dotknutej pomoci dlhodobo nekonala, prinálezí jej vyjasnit uvedenú situáciu skôr, nez podnikne akékolvek opatrenia s cielom nariadit vrátenie uz poskytnutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 1970, Komisia/Francúzsko,[189]26/69, Zb., [190]EU:C:1970:67, body [191]28 az [192]32). 184 Tvrdenia úcastníkov konania, ktoré sú v podstate zalozené na existencii výnimocných okolností, ktoré legitímne zalozili dôveru spolocnosti Eurallumina, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane, a teda spornej pomoci, je potrebné posúdit vzhladom na pravidlá pripomenuté v bodoch 178 az 183 vyssie. 185 V prejednávanej veci je najskôr potrebné zdôraznit, ze Talianska republika (pozri bod 128 vyssie) ani Eurallumina nespochybnujú odôvodnenie 67 napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ze sporná pomoc nebola Komisii vôbec oznámená. Je teda potrebné sa domnievat, ze táto pomoc bola poskytnutá bez toho, aby bola Komisii vopred oznámená, co je v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 186 Dalej v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku bolo spôsobilé ukoncit legitímnu dôveru, ktorú mohla mat Eurallumina, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane, vzhladom na nejasnú situáciu, ktorá bola skôr vytvorená znením rozhodnutí Rady o povolení prijatých na návrh Komisie, vrátane znenia rozhodnutia 2001/224 úcinného pocas doby, na ktorú sa vztahuje napadnuté rozhodnutie. 187 V bodoch 52 a 53 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([193]EU:C:2013:812), ktoré Vseobecný súd zaväzujú podla clánku 61 druhého odseku Statútu Súdneho dvora, Súdny dvor rozhodol, ze okolnost, ze rozhodnutia Rady o povolení boli prijaté na návrh Komisie, pricom Komisia vôbec nevyuzila právomoci, ktoré mala na základe clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo clánkov 230 ES a 241 ES, aby dosiahla zrusenie alebo zmenu týchto rozhodnutí, sa mala zohladnit, pokial ide o povinnost vymáhat nezlucitelnú pomoc, vzhladom na zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, ako to urobila Komisia v rozhodnutí oxid hlinitý I, ked nenariadila vrátenie pomoci poskytnutej do 2. februára 2002, teda dna uverejnenia rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES v úradnom vestníku. Tento dôvod bol rozhodujúci pre konstatovanie Súdneho dvora v bode 54 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([194]EU:C:2013:812), ze odôvodnenia uvedené v bodoch 39 az 44 tohto rozsudku nemôzu byt právnym podkladom záveru Vseobecného súdu, podla ktorého rozhodnutie oxid hlinitý I spochybnuje platnost rozhodnutí Rady o povolení, a tým porusuje zásady právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov institúcií a záver, ktorý vychádza z tých istých odôvodnení, podla ktorého Komisia vo veci T-62/06 RENV porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 188 Vzhladom na poziadavky vyplývajúce zo zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty bránila nejasná situácia vytvorená znením rozhodnutí Rady o povolení prijatých na návrh Komisie len vymáhaniu pomoci poskytnutej na základe sporného oslobodenia od dane do dna uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES v úradnom vestníku. Od uvedeného uverejnenia vsak Eurallumina musela vediet, ze ak sporné oslobodenie od dane predstavovalo státnu pomoc, malo byt povolené Komisiou v súlade s clánkom 88 ES. 189 Z toho vyplýva, ze uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania ukoncilo legitímnu dôveru, ktorú mohla predtým Eurallumina mat, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane vzhladom na rozhodnutia Rady o povolení, ktoré boli skôr prijaté na návrh Komisie. 190 Komisia teda správne v odôvodnení 98 rozhodnutia oxid hlinitý I zohladnila, ze okolnosti prejednávanej veci boli výnimocné, ked vytvorila a ponechala urcitú dvojzmyselnost tým, ze predlozila návrhy Rade, a ze v rozsahu, v akom nemohla urcit, ci a prípadne kedy boli jednotliví príjemcovia skutocne informovaní clenskými státmi o jej rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania, nebolo mozné vylúcit, aby sa príjemcovia mohli dovolávat zásady legitímnej dôvery do 2. februára 2002, ked boli jej rozhodnutia o zacatí konania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES vo vztahu k oslobodeniam od spotrebnej dane uverejnené v úradnom vestníku, pricom platí, ze najneskôr toto uverejnenie odstránilo akúkolvek neistotu súvisiacu so znením rozhodnutí Rady o povolení, pokial ide o skutocnost, ze predmetné opatrenia museli byt z jej strany povolené v súlade s clánkom 88 ES, ak predstavovali státnu pomoc. 191 Ostatné tvrdenia predlozené zalobkynami nespochybnujú dôvodnost takéhoto riesenia. 192 Pokial ide o tvrdenia, ktoré zalobkyne zalozili na smernici 2003/96, je potrebné konstatovat, ze skutocnost, ze clánok 18 ods. 1 tejto smernice v spojení s jej clánkom 28 ods. 2 povolil Talianskej republike, aby pokracovala v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane od 1. januára 2003, je irelevantná na úcely prípadnej legitímnej dôvery, ktorú mohla Eurallumina mat, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci. K dátumu, ked clánok 18 ods. 1 smernice 2003/96 nadobudol úcinnost, teda 1. januára 2003, musela byt totiz Eurallumina informovaná o existencii prebiehajúceho konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa sporného oslobodenia od dane a o tom, ze ak sporné oslobodenie od dane predstavuje státnu pomoc, musela byt schválená Komisiou v súlade s clánkom 88 ES. Túto situáciu nemohlo zmenit prijatie a nadobudnutie úcinnosti smernice 2003/96 27. a 31. októbra 2003, ktorej odôvodnenie 32 výslovne stanovuje, ze táto smernica "sa nedotýka výsledku akéhokolvek budúceho konania státnej pomoci podla clánkov 87 [ES] a 88 [ES]" (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 25 vyssie, [195]EU:C:2013:812, bod [196]51). Clánok 18 ods. 1 smernice 2003/96 teda nemohol po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vzbudit v spolocnosti Eurallumina legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci. 193 Pokial ide o tvrdenie, ktoré Eurallumina zalozila na tom, ze Komisia prijala rozhodnutie oxid hlinitý I oneskorene, je potrebné poznamenat, ze nejde o výnimocnú okolnost, ktorá by mohla na strane spolocnosti Eurallumina zalozit legitímnu dôveru, ze sporné oslobodenie od dane je zákonné, a to vzhladom na vsetky dôvody uvedené v bodoch 194 az 217 nizsie. 194 V prvom rade je potrebné preskúmat, ci lehota konania vo veci formálneho zistovania v prejednávanej veci presiahla primerané hranice. 195 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 181 vyssie ([197]EU:C:1987:502), na ktorý poukazuje Eurallumina, Súdny dvor zastával názor, ze lehota 26 mesiacov, ktorú Komisia potrebovala na prijatie svojho rozhodnutia, presiahla primerané hranice. 196 Navyse je potrebné pripomenút, ze podla clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 je referencná lehota na ukoncenie konania vo veci formálneho zistovania v rámci oznámenej státnej pomoci 18 mesiacov. Táto lehota, aj ked sa neuplatnuje na protiprávnu pomoc v súlade s clánkom 13 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 (pozri bod 182 vyssie), poskytuje uzitocný referencný bod na posúdenie primeranosti doby trvania konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa neoznámeného opatrenia, ako v prejednávanej veci. 197 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze Komisia 17. júla 2000 poziadala Francúzsku republiku, Írsko a Taliansku republiku, aby jej oznámili oslobodenia od spotrebných daní podla ustanovení v oblasti státnej pomoci. Odpovede, ktoré nemali povahu oznámenia, jej boli dorucené v septembri, októbri a decembri 2000. Následne zacala konanie vo veci formálneho zistovania rozhodnutím z 30. októbra 2001, oznámeným dotknutým clenským státom 5. novembra 2001 a uverejneným v úradnom vestníku 2. februára 2002. Potom jej boli dorucené poznámky spolocnosti Aughinish Alumina (listy z 26. februára a 1. marca 2002), spolocnosti Eurallumina (listy z 28. februára 2002), spolocnosti Alcan (list z 1. marca 2002) a Európskej hliníkovej asociácie (list z 26. februára 2002). Tieto pripomienky boli oznámené Írsku, Talianskej republike a Francúzskej republike 26. marca 2002. Írsko predlozilo svoje poznámky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania 8. januára 2002. Komisia poziadala Írsko o dodatocné informácie 18. februára 2002, ktoré odpovedalo 26. apríla 2002 po tom, ako poziadalo o predlzenie lehoty stanovenej na odpoved. Francúzska republika po tom, ako tiez poziadala o predlzenie lehoty na odpoved 21. novembra 2001, predlozila poznámky k rozhodnutiu o zacatí konania 12. februára 2002. Talianska republika predlozila svoje poznámky 6. februára 2002. 198 Rozhodnutie oxid hlinitý I bolo prijaté 7. decembra 2005. 199 Medzi prijatím rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I teda uplynulo nieco viac ako 49 mesiacov. 200 A priori sa takáto lehota, ktorá bola takmer dvojnásobkom lehoty zohladnenej v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 181 vyssie ([198]EU:C:1987:502), a nieco viac ako dvojnásobok lehoty stanovenej v clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 na ukoncenie konania vo veci formálneho zistovania v rámci oznámenej státnej pomoci, zdá byt neprimeraná. V súlade s judikatúrou je vsak potrebné preskúmat, ci táto lehota nemohla byt odôvodnená vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. 201 V tejto súvislosti vsak okolnosti uvádzané Komisiou nemôzu odôvodnit lehotu preskúmania v trvaní 49 mesiacov. 202 Je pravda, ze táto lehota zohladnuje jednak lehotu, ktorú majú clenské státy a príjemcovia na predlozenie svojich pripomienok, a jednak skutocnost, ze francúzska, írska a talianska vláda poziadali Komisiu o predlzenie lehoty na predlozenie svojich pripomienok a odpovedí v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Vzhladom na úzke súvislosti, ktoré v prejednávanej veci existujú medzi oslobodeniami od spotrebnej dane, pokial ide o podobné opatrenia, ktoré boli povolené v rámci paralelne vedených konaní tým istým rozhodnutím Rady, je potrebné zohladnit vsetky procesné akty, ku ktorým doslo v rámci predmetných spisov a osobitne skutocnost, ze 26. apríla 2002 Írsko odpovedalo na poslednú ziadost Komisie o dodatocné informácie. 203 Po 26. apríli 2002 vsak uplynulo este nieco viac ako 43 mesiacov, nez Komisia prijala rozhodnutie oxid hlinitý I. Takáto lehota preskúmavania predmetných spisov nie je vzhladom na vsetky pripomienky predlozené dotknutými státmi a dotknutými osobami za okolností prejednávanej veci opodstatnená. 204 Po prvé, pokial ide o údajnú zlozitost spisov, táto sa nepreukázala, a aj keby existovala, nemohla by odôvodnit takú dlhú lehotu preskúmavania, o akú ide v prejednávanej veci. Spis totiz neobsahuje ziadny náznak právnych problémov osobitného významu, ktorým by Komisia celila, pricom rozhodnutie oxid hlinitý I má okrem iného primeranú dlzku (112 odôvodnení) a z jeho ustanovení nevyplývajú ziadne zrejmé tazkosti. Dalej Komisia vedela o oslobodeniach od spotrebnej dane este pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania, kedze prvé ziadosti o oslobodenie od dane sa objavili v roku 1992 v prípade Írska, v roku 1993 v prípade Talianskej republiky a v roku 1997 v prípade Francúzskej republiky. Okrem toho to bola Komisia, ktorá predlozila Rade následné návrhy rozhodnutí o povolení oslobodení od spotrebnej dane, a to po tom, ako jej boli dorucené ziadosti v tomto zmysle zo strany Francúzskej republiky, Írska a Talianskej republiky. Napokon v rámci svojich správ týkajúcich sa státnej pomoci Komisia informovala Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) o existencii írskeho oslobodenia od dane. 205 Navyse samotná Komisia uviedla, ze od roku 1999 povazovala oslobodenia od spotrebnej dane za situácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami v oblasti státnej pomoci. Od tohto casu sa teda mohla hlbsie zaoberat zákonnostou uvedených oslobodení od dane vzhladom na pravidlá v tejto oblasti. 206 Okrem toho skutocnost, ze Komisia uz nepoziadala o ziadne dodatocné informácie Francúzsku republiku, Írsko, ani Taliansku republiku pocas 43 mesiacov pred prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I, preukazuje, ze v danom case uz mala k dispozícii vsetky dôkazy, ktoré boli potrebné na vydanie rozhodnutia týkajúceho sa oslobodení od spotrebnej dane. 207 Napokon, pokial ide o údajné tazkosti vyplývajúce z vývoja rezimu zdanovania minerálnych olejov Spolocenstva a najmä z prijatia smernice 2003/96, Komisia sa ich nemôze dovolávat. Rozhodnutie oxid hlinitý I sa totiz týka právnej situácie, ktorá nebola upravená novým rezimom zdanovania minerálnych olejov podla smernice 2003/96, ktorá nadobudla úcinnost az od 1. januára 2004, ale rezimom zdanovania minerálnych olejov, ktorý sa uplatnoval skôr. Preto vývoj právnych predpisov Spolocenstva uvádzaný Komisiou nemal v prejednávanej veci ziadny vplyv. Toto je potvrdené skutocnostou, ze v rozhodnutí oxid hlinitý I Komisia zacala nové konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v regióne Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii v období od 1. januára 2004, ktorý je dátumom zacatia uplatnovania nového rezimu zdanovania minerálnych olejov podla smernice 2003/96. V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze rozhodnutie oxid hlinitý I bolo prijaté takmer dva roky po prijatí smernice 2003/96. Samotná nevyhnutnost zohladnit v rozhodnutí oxid hlinitý I nový rezim zdanovania minerálnych olejov podla smernice 2003/96, uvádzaná Komisiou, nemohla postacovat na odôvodnenie tak dlhej lehoty, akou je lehota v prejednávanej veci. 208 Za týchto podmienok Komisia dobre poznala právny a skutkový kontext oslobodení od spotrebnej dane a necelila ziadnym zjavným tazkostiam týkajúcim sa ich preskúmania podla pravidiel v oblasti státnej pomoci. 209 Po druhé, pokial ide o tazkosti praktického a lingvistického charakteru uvádzané Komisiou, aj keby boli preukázané, nemôzu odôvodnit tak dlhú lehotu preskúmavania, o akú ide v prejednávanej veci. V kazdom prípade Komisia mala k dispozícii sluzby, ktoré jej umoznovali celit lingvistickým tazkostiam, ktoré uvádza, ako aj paralelnému preskúmaniu oslobodení od spotrebnej dane v ovela kratsích lehotách, nez o aké ide v prejednávanej veci, najmä vdaka dobrej koordinácii svojich sluzieb. 210 Lehota preskúmania spornej pomoci je teda v prejednávanej veci neprimeraná. 211 V druhom rade je potrebné preskúmat, ci sa Eurallumina mohla na základe oneskorenia sa Komisie s vydaním napadnutého rozhodnutia rozumne domnievat, ze Komisia uz nemala pochybnosti a ze voci spornému oslobodeniu od dane nebudú ziadne námietky, a ci toto oneskorenie sa mohlo bránit Komisii ziadat vymáhanie pomoci poskytnutej od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 na jeho základe, ako bolo rozhodnuté v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 181 vyssie ([199]EU:C:1987:502, bod [200]16). 212 V rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 181 vyssie ([201]EU:C:1987:502), sa Súdny dvor skutocne domnieval, ze lehota 26 mesiacov na prijatie rozhodnutia Komisiou mohla vyvolat v zalobcovi ako príjemcovi pomoci legitímnu dôveru, ktorá by mohla bránit institúcii ulozit dotknutým vnútrostátnym orgánom povinnost, aby nariadili vrátenie dotknutej pomoci. 213 Hoci je potrebné dbat na respektovanie poziadaviek právnej istoty chrániacich súkromné záujmy, rovnako je potrebné tieto poziadavky vyvázit poziadavkami na ochranu verejných záujmov, medzi ktoré patrí v oblasti státnej pomoci záujem vyhnút sa tomu, aby fungovanie trhu bolo narusené státnou pomocou, ktorá skodí hospodárskej sútazi, co si podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby protiprávna pomoc bola vrátená s cielom obnovit predchádzajúci stav [pozri rozsudok z 5. augusta 2003, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [202]T-116/01 a T-118/01, Zb., [203]EU:T:2003:217, body [204]207 a [205]208 a citovanú judikatúru]. 214 Judikatúra teda vylozila rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie ([206]EU:C:1987:502) v tom zmysle, ze konkrétne okolnosti veci, v ktorej bola vydaná, hrali rozhodujúcu úlohu v rozhodovaní Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudky Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 179 vyssie, [207]EU:C:2004:240, bod [208]90; z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia,[209]C-372/97, Zb., [210]EU:C:2004:234, bod [211]119; Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, [212]EU:T:2009:314, bod [213]286, a Diputación Foral de Álava a i., uz citovaný v bode 182 vyssie, [214]EU:T:2009:316, bod [215]344). Konkrétne bola zohladnená skutocnost, ze pomoc, o ktorú islo v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 181 vyssie ([216]EU:C:1987:502), bola poskytnutá predtým, ako Komisia zacala s nou súvisiace konanie vo veci formálneho zistovania. Navyse bola formálne oznámená Komisii, aj ked po jej poskytnutí. Okrem toho sa vztahovala na dodatocné náklady súvisiace s pomocou schválenou Komisiou a týkala sa sektoru, do ktorého bola od roku 1977 poskytovaná pomoc schválená Komisiou. Napokon preskúmanie zlucitelnosti pomoci si nevyzadovalo dôkladné preskúmanie. 215 Vsetky výnimocné okolnosti existujúce vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie ([217]EU:C:1987:502), sa vsak v tejto veci nenachádzajú. Je pravda, ze ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie ([218]EU:C:1987:502), v case, ked Komisia zostala zjavne necinná, dobre vedela o spornom oslobodení od dane, a teda mohla zaujat stanovisko k jeho zákonnosti vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci, takze uz nemusela v tejto súvislosti vykonat dôkladné preskúmanie. Ostatné podstatné okolnosti uvedené v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 181 vyssie ([219]EU:C:1987:502), vsak v prejednávanej veci chýbajú. Konkrétne v tejto veci bola sporná pomoc poskytnutá po tom, ako Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa sporného oslobodenia od dane. 216 To podstatne odlisuje konkrétne okolnosti veci, v ktorej bol vydaný rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie ([220]EU:C:1987:502), od okolností tejto veci. Eurallumina sa teda nemôze v prejednávanej veci uzitocne odvolávat na rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie ([221]EU:C:1987:502). 217 Okrem toho je potrebné zohladnit, ze v bode 52 rozsudku z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia ([222]C-183/02 P a C-187/02 P, Zb., [223]EU:C:2004:701), Súdny dvor uviedol, ze pokial ide o výnimocné okolnosti, na základe ktorých mohla oprávnene vzniknút legitímna dôvera príjemcu protiprávnej pomoci, ze táto pomoc je zákonná a ze pokial nebol Komisii oznámený rezim pomoci, je irelevantné hovorit o jej necinnosti. V prejednávanej veci vsak zjavná necinnost Komisie pocas 43 mesiacov po odpovedi Írska na poslednú ziadost Komisie o poskytnutie dodatocných informácií (pozri bod 203 vyssie), aj keby odporovala zásade dodrzania primeranej lehoty, nemá osobitný význam z hladiska uplatnovania pravidiel v oblasti státnej pomoci na spornú pomoc, ktorá jej nebola riadne oznámená. Nepostacuje teda na konstatovanie existencie výnimocných okolností, ktoré mohli vo vztahu k spolocnosti Eurallumina vzbudit legitímnu dôveru, ze sporná pomoc je zákonná vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci. Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci samotné porusenie zásady dodrzania primeranej lehoty na prijatie rozhodnutia oxid hlinitý I nebránilo tomu, aby Komisia v tomto rozhodnutí nariadila vrátenie spornej pomoci. 218 Tvrdenie spolocnosti Eurallumina zalozené na nedodrzaní primeranej lehoty musí byt teda odmietnuté. 219 Pokial ide o tvrdenia, ktoré zalobkyne zalozili na investíciách vykonaných spolocnostou Eurallumina do jej sardínskeho závodu pocas obdobia, v ktorom jej bola poskytovaná sporná pomoc, nie sú relevantné na úcely posúdenia existencie legitímnej dôvery spolocnosti Eurallumina, pokial ide o zákonnost uvedenej pomoci vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci, pretoze ako vyplýva z bodov 136 a 137 vyssie, nie je preukázané, ze Eurallumina musela také investície vykonat v rámci plnenia záväzkov, na ktoré sa dobrovolne zaviazala voci talianskym orgánom, alebo povinností, ktoré jej tieto orgány ulozili ako protiváhu prospechu, ktorý mala zo spornej pomoci. 220 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy je potrebné konstatovat, ze zalobkyne v prejednávanej veci nepreukázali existenciu výnimocných okolností, ktoré mohli spolocnosti Eurallumina umoznit rozumne sa domnievat, ze pochybnosti Komisie uz neexistujú a ze voci spornému oslobodeniu od dane neexistujú výhrady, ktoré by bránili tomu, aby Komisia v rozhodnutí oxid hlinitý I nariadila vymáhanie spornej pomoci. 221 V dôsledku toho musia byt výhrady zalozené na porusení zásad dodrziavania legitímnej dôvery a právnej istoty uvedené v rámci siesteho zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II a prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II v celom rozsahu odmietnuté ako nedôvodné. 222 Z toho vyplýva, ze siesty zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II a prvý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II sa musia v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodné. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II 223 Eurallumina tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu riadnej správy vecí verejných, ked Talianskej republike ulozila povinnost vymôct spornú pomoc. V tejto súvislosti po prvé vychádza zo zásady riadnej správy vecí verejných, podla ktorej bola oprávnená ocakávat od Komisie, ze Rade nenavrhne prijat rozhodnutia umoznujúce poskytnutie protiprávnej státnej pomoci, a od Rady, ze takéto rozhodnutia neprijme. Po druhé odkazuje na obsah rozhodnutia 2001/224, ktoré sa musí v prípade kvalifikácie sporného oslobodenia od dane ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES povazovat za výslovné povolenie poskytnutia uvedenej pomoci alebo prinajmensom za prekázku vymáhania tejto pomoci do 31. decembra 2006. Po tretie odkazuje na skutocnost, ze Komisia priamo nespochybnila zákonnost rozhodnutí Rady o povolení výkonom svojich právomocí podla clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo podaním zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES. 224 Komisia navrhuje, aby bol tretí zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 225 Predmetný zalobný dôvod v podstate otvára otázku, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí starostlivo a nestranne preskúmala vsetky relevantné skutocnosti prejednávanej veci, a predovsetkým, ci zohladnila existenciu údajných protichodných právnych úcinkov napadnutého rozhodnutia a rozhodnutí Rady o povolení prijatých na návrh Komisie, ktoré neboli Komisiou následne nikdy spochybnené na základe právomocí, ktoré má podla clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo clánkov 230 ES a 241 ES. 226 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v prípade, ze institúcie disponujú volnou úvahou, respektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Únie v správnych konaniach má este zásadnejsiu dôlezitost (rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München,[224]C-269/90, Zb., [225]EU:C:1991:438, bod [226]14). Medzi tieto záruky patrí najmä zásada riadnej správy vecí verejných, na ktorú sa viaze povinnost príslusnej institúcie preskúmat so starostlivostou a nestrannostou vsetky relevantné okolnosti daného prípadu (pozri rozsudky z 29. marca 2012, Komisia/Estónsko,[227]C-505/09 P, Zb., [228]EU:C:2012:179, bod [229]95 a citovanú judikatúru, a z 23. septembra 2009, Estónsko/Komisia,[230]T-263/07, Zb., [231]EU:T:2009:351, bod [232]99 a citovanú judikatúru). 227 V prejednávanej veci je potrebné zdôraznit, ze Eurallumina na podporu predmetného zalobného dôvodu predlozila v podstate tvrdenia podobné tvrdeniam, ktoré uviedla v rámci svojho druhého zalobného dôvodu. Z tých istých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 65 az 75 vyssie, ktoré vychádzajú z bodov 45 az 48 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([233]EU:C:2013:812), vsak Eurallumina nemôze tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie má právne úcinky, ktoré sú v rozpore s právnymi úcinkami rozhodnutia 2001/224 a clánku 18 smernice 2003/96. 228 Je pravda, ako to vyplýva z bodu 53 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 25 vyssie ([234]EU:C:2013:812), ze okolnost, ze rozhodnutia Rady o povolení boli prijaté na návrh Komisie, mala byt zohladnená, pokial ide o povinnost vrátit nezlucitelnú pomoc vzhladom na zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. Ako vsak bolo uvedené v tom istom bode, k tomuto aj doslo, ked Komisia v napadnutom rozhodnutí nenariadila vrátenie pomoci poskytnutej pred dátumom uverejnenia rozhodnutí o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES v úradnom vestníku. 229 Nebolo teda preukázané, ze by Komisia v napadnutom rozhodnutí starostlivo a nestranne nepreskúmala vsetky relevantné skutocnosti prejednávanej veci. 230 Vzhladom na vsetky uvedené dôvody sa musí tretí zalobný dôvod predlozený v rámci veci T-62/06 RENV II zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES a zásady dodrziavania legitímnej dôvery, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II 231 Eurallumina tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila povinnost odôvodnenia stanovenú v clánku 253 ES, ako aj zásadu dodrziavania legitímnej dôvery, ked v rozpore s poziadavkami judikatúry nezohladnila úroven, harmonogram a dlzku amortizácie investícií vykonaných do jej sardínskeho závodu so zretelom na jej legitímnu dôveru, ze sporné oslobodenie od dane je zákonné do 31. decembra 2006. Okrem tvrdení, ktoré uz boli predlozené na podporu prvého zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady dodrziavania legitímnej dôvery (pozri body 162 az 168 vyssie), po prvé sa opiera o irelevantnost okolnosti, ze Komisia sa snazila od roku 1995 obmedzit úroven sporného oslobodenia od dane na cast spotrebnej dane prevysujúcu minimálnu sadzbu stanovenú smernicou 92/82, vo vztahu k otázke, ci bola Komisia v danom case znepokojená poskytovaním protiprávnej státnej pomoci na základe tohto oslobodenia. Po druhé uvádza, ze Komisia uznala, ze problémy státnej pomoci ju znepokojovali az od novembra 1999, a nie od roku 1995. Po tretie odkazuje na obsah, po prvé ziadosti o notifikáciu sporného oslobodenia od dane z júla 2000, po druhé návrhu rozhodnutia z novembra 2000, a po tretie odôvodnenia 5 rozhodnutia 2001/224, ktoré neumoznovali automaticky dospiet k záveru, ze Komisia isla zacat konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti so sporným oslobodením od dane, alebo ze sporné oslobodenie od dane bolo protiprávnou pomocou, ktorú bolo mozné vymáhat, a to najmä vzhladom na obsah rozhodnutia 2001/224, ktoré bolo následne potvrdené clánkom 18 ods. 1 smernice 2003/96. 232 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 233 Tento zalobný dôvod v podstate otvára otázku, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí na jednej strane porusila svoju povinnost odôvodnenia podla clánku 253 ES, a na druhej strane, ci porusila zásadu dodrziavania legitímnej dôvery, ked nariadila vymáhanie spornej pomoci bez toho, aby zohladnila dobu, ktorú Eurallumina potrebovala na zabezpecenie rentability investícií vykonaných do jej sardínskeho závodu so zretelom na jej legitímnu dôveru, ze sporné oslobodenie od dane je zákonné do 31. decembra 2006. 234 Porusenia, ktoré Eurallumina uvádza spolocne v rámci tohto zalobného dôvodu sa týkajú dvoch rozdielnych výhrad, ktoré mozno uplatnit v rámci zaloby podla clánku 230 ES (rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [235]C-367/95 P, Zb., [236]EU:C:1998:154, bod [237]67). Prvá výhrada, ktorá sa vztahuje na neexistenciu alebo nedostatok odôvodnenia, súvisí s porusením podstatných formálnych nálezitostí v zmysle tohto ustanovenia, kým druhá výhrada, ktorá sa týka materiálnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia, súvisí s porusením právneho pravidla týkajúceho sa uplatnovania zmluvy tiez v zmysle clánku 230 ES (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, [238]EU:C:1998:154, bod [239]67). 235 Pokial ide v prvom rade o výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia, je potrebné pripomenút, ze podla clánku 253 ES musia byt rozhodnutia prijaté Komisiou odôvodnené. Navyse podla ustálenej judikatúry odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá prijala akt, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a súdu Únie vykonávat svoju právomoc preskúmania. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie presne uvádzalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 234 vyssie, [240]EU:C:1998:154, bod [241]63; z 12. decembra 2002, Belgicko/Komisia,[242]C-5/01, Zb., [243]EU:C:2002:754, bod [244]68, a z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia,[245]C-197/99 P, Zb., [246]EU:C:2003:444, bod [247]72). 236 V odôvodnení 75 rozhodnutia oxid hlinitý I Komisia najmä odmietla zohladnit pripomienky spolocnosti Eurallumina pripomenuté v odôvodneniach 37 a 45 tohto istého rozhodnutia, podla ktorých vykonala rozsiahle investície v oblasti ochrany zivotného prostredia do svojho sardínskeho závodu za získané sporné oslobodenie od dane, z dôvodu, ze neexistoval ziadny dôkaz, ze by uzavrela dohody s talianskymi orgánmi, ktorými sa zaviazala dosiahnut ciele ochrany zivotného prostredia pocas obdobia uplatnovania sporného oslobodenia od dane, a ze na uvedené oslobodenie sa takisto nevztahovali podmienky, ktoré by zabezpecili rovnaký úcinok ako takéto dohody a záväzky. Toto odôvodnenie umoznuje pochopit, ze aj ked Komisia v napadnutom rozhodnutí nezohladnila dobu amortizácie investícií vykonaných spolocnostou Eurallumina do jej sardínskeho závodu, je to najmä z dôvodu, ze sa domnievala, ze nebolo preukázané, ze prospech spolocnosti Eurallumina zo sporného oslobodenia od dane bol protihodnotou za vykonanie uvedených investícií. To vysvetluje, ze Komisia v odôvodnení 98 rozhodnutia oxid hlinitý I nezohladnila legitímnu dôveru, ktorú v prejednávanej veci uvádza Eurallumina, pokial ide o skutocnost, ze investície vykonané do jej sardínskeho závodu mohli byt pokryté najmä príjmom, ktorý by mala zo sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. 237 Aj ked je odôvodnenie rozhodnutia oxid hlinitý I strucné, predsa je v prejednávanej veci dostatocné na pochopenie úvah Komisie v tejto súvislosti, a na to, aby dotknutým subjektom umoznovalo spoznat dôvody prijatého opatrenia a súdu Únie vykonávat svoju právomoc preskúmania. 238 V dôsledku toho odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neporusuje povinnost odôvodnenia stanovenú v clánku 253 ES, ako ho vykladá judikatúra citovaná v bode 235 vyssie. Výhrada zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia musí byt teda odmietnutá ako nedôvodná. 239 Pokial ide, po druhé, o výhradu zalozenú na porusení zásady dodrziavania legitímnej dôvery, je potrebné poznamenat, ze Eurallumina nou v podstate vytýka Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí nezohladnila jej legitímnu dôveru, ze investície vykonané do jej sardínskeho závodu mohli byt pokryté najmä príjmom, ktorý by mala zo sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. 240 Ako uz bolo poznamenané v bodoch 136, 137 a 219 vyssie, skutocnosti v spise neumoznujú v prejednávanej veci konstatovat, ze protihodnotou k investíciám spolocnosti Eurallumina do jej sardínskeho závodu by bol prospech zo sporného oslobodenia od dane. Nebolo teda preukázané, ze Eurallumina tieto investície vykonala na základe svojej legitímnej dôvery, ze uvedené investície by mohli byt pokryté najmä príjmom, ktorý by mala zo sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. 241 V dôsledku toho bola Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnená nezohladnit legitímnu dôveru, ktorú v prejednávanej veci uvádza Eurallumina, ze investície vykonané do jej sardínskeho závodu na výrobu oxidu hlinitého usadeného v regióne Shannon mohli byt pokryté najmä príjmom, ktorý by mala zo sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. V dôsledku toho musí byt výhrada zalozená na porusení zásady dodrziavania legitímnej dôvery rovnako odmietnutá ako nedôvodná. 242 Z toho vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II sa musí v celom rozsahu zamietnut. 243 Kedze vsetky zalobné dôvody predlozené na podporu týchto zalôb boli zamietnuté a vsetky výhrady predlozené na podporu týchto zalôb boli odmietnuté ako neprípustné alebo nedôvodné, musia byt v celom rozsahu zamietnuté aj uvedené zaloby. O trovách 244 V súlade s clánkom 219 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v rozhodnutiach Vseobecného súdu vydaných po zrusení a vrátení veci Vseobecný súd rozhodne jednak o trovách konania na Vseobecnom súde a jednak o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore. Kedze v rozsudkoch Komisia/Írsko a i., uz citovanom v bode 19 vyssie ([248]EU:C:2009:742), a Komisia/Írsko a i., uz citovanom v bode 25 vyssie ([249]EU:C:2013:812), Súdny dvor vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania na neskôr, prinálezí Vseobecnému súdu, aby v tomto rozsudku rozhodol aj o trovách týchto odvolacích konaní. 245 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 135 ods. 1 rokovacieho poriadku vsak platí, ze ak si to vyzaduje spravodlivé zaobchádzanie, Vseobecný súd môze výnimocne rozhodnút, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit iba cast trov konania druhého úcastníka. Navyse podla clánku 135 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze úcastníkovi konania ulozit povinnost nahradit cast alebo celé trovy konania, aj ked mal vo veci úspech, pokial to odôvodnuje jeho správanie vrátane správania pred podaním zaloby. Vseobecný súd najmä môze ulozit povinnost nahradit trovy konania institúcii, ktorej rozhodnutie nebolo zrusené, z dôvodu jeho nedostatocnosti, ktorá mohla viest zalobcu k tomu, aby podal zalobu (pozri analogicky rozsudok z 9. septembra 2010, Evropaďki Dynamiki/Komisia,[250]T-387/08, [251]EU:T:2010:377, bod [252]177 a citovanú judikatúru). 246 Talianska republika nemala vo veci T-60/06 RENV II úspech. Je teda potrebné ulozit jej povinnost nahradit trovy konania vo veciach T-60/06, T-60/06 RENV I a T-60/06 RENV II a znásat svoje vlastné trovy konania, ako aj jednu pätinu trov konania vynalozených Komisiou vo veciach C-89/08 P a C-272/12 P, v súlade s návrhom Komisie. 247 Eurallumina nemala vo veci T-62/06 RENV II úspech. V rámci preskúmavania zaloby v tejto veci bolo v bode 210 vyssie konstatované, ze Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia porusila zásadu dodrzania primeranej lehoty, co mohlo viest spolocnost Eurallumina k podaniu zaloby s cielom, aby sa konstatovalo uvedené porusenie. Za týchto okolností Vseobecný súd zastáva názor, ze pokial ide o veci T-62/06, T-62/06 RENV I a T-62/06 RENV II, je správne a spravodlivé, aby Eurallumina bola povinná znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit tri stvrtiny trov konania vynalozených Komisiou, a aby Komisia bola povinná znásat jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania. Pokial ide o veci C-89/08 P a C-272/12 P, kedze v kazdej z nich vystupovali proti Komisii piati úcastníci konania, podla klúca na rozdelenie uvedeného vo veciach T-62/06, T-62/06 RENV I a T-62/06 RENV II, je potrebné, aby Eurallumina bola povinná znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit tri dvadsatiny, teda jednu pätinu z troch stvrtín, trov konania vynalozených Komisiou a aby Komisia bola povinná znásat jednu pätinu svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Talianska republika je povinná nahradit trovy konania vo veciach T-60/06, T-60/06 RENV I a T-60/06 RENV II, a znásat svoje vlastné trovy konania, ako aj jednu pätinu trov konania vynalozených Európskou komisiou vo veciach C-89/08 P a C-272/12 P. 3. Eurallumina SpA je povinná znásat svoje vlastné trovy konania, ako aj nahradit tri stvrtiny trov konania vynalozených Komisiou vo veciach T-62/06, T-62/06 RENV I a T-62/06 RENV II, a tri dvadsatiny trov konania vynalozených Komisiou vo veciach C-89/08 P a C-272/12 P. 4. Komisia je povinná znásat jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania vo veciach T-62/06, T-62/06 RENV I a T-62/06 RENV II, ako aj jednu pätinu svojich vlastných trov konania vo veciach C-89/08 P a C-272/12 P. Kanninen Pelikánová Buttigieg Gervasoni Madise Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. apríla 2016. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Sporné oslobodenie od dane Správne konanie Rozhodnutie oxid hlinitý I Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti O veci samej O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad právnej istoty, prezumpcie platnosti a potrebného úcinku aktov institúcií, ako aj zásady lex specialis derogat legi generali, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II - O porusení zásad právnej istoty, prezumpcie zákonnosti a potrebného úcinku aktov institúcií - O porusení zásady lex specialis derogat legi generali O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a na kontradiktórnom odôvodnení, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 1 písm. b) bodu ii) a clánku 4 nariadenia c. 659/1999, ako aj rozhodnutí Rady o povolení, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 18 smernice 2003/96 v spojení s jej prílohou II, ako aj rozhodnutia 2001/224, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pravidiel upravujúcich pomoc na ochranu zivotného prostredia, a konkrétne bodu 82 druhého odseku písm. a) pravidiel Spolocenstva, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 ES a usmernení, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad dodrziavania legitímnej dôvery, právnej istoty a prezumpcie zákonnosti, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-60/06 RENV II, ako aj o prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady dodrziavania legitímnej dôvery, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES a zásady dodrziavania legitímnej dôvery, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-62/06 RENV II O trovách __________________________________________________________________ ( [253]*1 ) Jazyky konania: taliancina a anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAfjbIq/L89870-2232TMP.html#t-ECR_62006TJ0060_01_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:119:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:321:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:102:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:182:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:099:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:331:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:084:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:030:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:119:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:283:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A383&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A10&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A256&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A440&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A440&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A440&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:037:TOC 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:074:TOC 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A363&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A585&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A585&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A585&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A218&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A548&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A548&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A548&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A155&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A155&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A155&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point113 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A29&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A279&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A279&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A279&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A926&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A926&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A926&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point198 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A480&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A733&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A733&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A733&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A372&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A372&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A372&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point120 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A372&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A372&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point120 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A498&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point123 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A20&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A20&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A20&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A79&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point263 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point140 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point141 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point145 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&locale=sk 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point338 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point339 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point259 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point260 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&locale=sk 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point207 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point208 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&locale=sk 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point119 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point286 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point344 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&locale=sk 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&locale=sk 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A179&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A179&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A179&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A351&locale=sk 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A754&locale=sk 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A754&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A754&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A444&locale=sk 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A444&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A377&locale=sk 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point177 253. file:///tmp/lynxXXXXAfjbIq/L89870-2232TMP.html#c-ECR_62006TJ0060_01_SK_01-E0001