ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozsírená komora) z 22. apríla 2016 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Smernica 92/81/EHS -- Spotrebné dane z minerálnych olejov -- Minerálne oleje pouzívané ako palivo na výrobu oxidu hlinitého -- Oslobodenie od spotrebnej dane -- Legitímna dôvera -- Právna istota -- Primeraná lehota" Vo veci T-56/06 RENV II, Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas a R. Coesme, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, N. Khan, G. Conte, D. Grespan a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 5 rozhodnutia Komisie 2006/323/ES zo 7. decembra 2005 o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí ([2]Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12), v rozsahu, v akom toto rozhodnutie ukladá Francúzskej republike vymáhat státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, ktorú poskytla medzi 3. februárom 2002 a 31. decembrom 2003 na základe oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v regióne Gardanne (Francúzsko), VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová (spravodajkyna), E. Buttigieg, S. Gervasoni a L. Madise, tajomník: S. Buksek Tomac, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. marca 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Sporné oslobodenie od dane 1 Oxid hlinitý je v zásade biely prások, ktorý sa pouzíva najmä v taviacich peciach na výrobu hliníka. Vyrába sa z bauxitovej rudy rafináciou, ktorej posledným krokom je kalcinácia. Viac ako 90 % kalcinovaného oxidu hlinitého sa pouzíva na tavenie hliníkového kovu. Zvysok sa dalej spracúva a pouzíva sa v chemických aplikáciách. Existujú dva samostatné trhy výrobkov, a síce trh s oxidom hlinitým urceným na tavenie a trh s oxidom hlinitým na chemické aplikácie. Na výrobu oxidu hlinitého sa ako palivo môzu pouzit minerálne oleje. 2 V Írsku, Taliansku a vo Francúzsku je len jeden výrobca oxidu hlinitého. Vo Francúzsku je to Alcan Inc., so sídlom v regióne Gardanne. Výrobcovia oxidu hlinitého pôsobia aj v Nemecku, Spanielsku, Grécku, Madarsku a v Spojenom královstve. 3 Od roku 1997 sú vo Francúzsku minerálne oleje pouzívané na výrobu oxidu hlinitého v regióne Gardanne oslobodené od spotrebnej dane (dalej len "sporné oslobodenie od dane"). Sporné oslobodenie od dane bolo do francúzskeho práva zavedené clánkom 6 zákona c. 97-1239 z 29. decembra 1997 o opravnom zákone o státnom rozpocte na rok 1997 (loi no 97-1239, portant loi de finances rectificative pour 1997) (JORF z 30. decembra 1997, s. 19101). 4 Uplatnovanie francúzskeho oslobodenia od dane v regióne Gardanne bolo do 31. decembra 1998 povolené rozhodnutím Rady 97/425/ES z 30. júna 1997, ktorým sa clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v smernici 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 182, s. 22). Následne ho Rada Európskej únie predlzila do 31. decembra 1999 rozhodnutím 1999/255/ES z 30. marca 1999, ktorým sa niektorým clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch v súlade so smernicou 92/81/EHS a ktorým sa mení a doplna rozhodnutie 97/425 [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 99, s. 26). Rozhodnutím 1999/880/ES zo 17. decembra 1999, ktorým sa clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v smernici 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES L 331, s. 73), Rada toto povolenie znovu predlzila do 31. decembra 2000. 5 Rozhodnutie Rady 2001/224/ES z 12. marca 2001 o znízených sadzbách spotrebnej dane a oslobodení od takých daní z urcitých minerálnych olejov pouzitých na zvlástne úcely ([6]Ú. v. ES L 84, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 342), ktoré je posledným rozhodnutím Rady týkajúcim sa sporného oslobodenia od dane, predlzilo uvedené oslobodenie az do 31. decembra 2006. Toto rozhodnutie je podla svojho odôvodnenia 5 "bez vplyvu na výsledok postupov o narusení fungovania jednotného trhu, ktoré môzu prebehnút na základe clánkov 87 [ES] a 88 [ES]" a "nemá ani vplyv na povinnost clenských státov oznámit Komisii zamýslané poskytnutie státnej podpory podla clánku 88 [ES]". Správne konanie 6 Listom z 2. júna 1998 Komisia Európskych spolocenstiev poziadala francúzske orgány o informácie s cielom overit, ci sporné oslobodenie od dane patrí do pôsobnosti clánkov 87 ES a 88 ES. Francúzska republika po ziadosti o predlzenie lehoty na odpoved z 10. júla 1998, ktorej sa vyhovelo 24. júla 1998, odpovedala listom zo 7. augusta 1998. 7 Listom zo 17. júla 2000 Komisia poziadala Francúzsku republiku, aby jej oznámilo sporné oslobodenie od dane. Listom zo 4. septembra 2000 francúzske orgány odpovedali, ze podla ich názoru sporné oslobodenie od dane nepredstavuje státnu pomoc a nebolo preto oznámené. Listom z 27. septembra 2000 Komisia vyzvala Francúzsku republiku, aby predlozila dalsie informácie. Francúzske orgány po tom, ako Komisia listom z 20. novembra 2000 túto ziadost pripomenula, 8. decembra 2000 odpovedali. 8 Rozhodnutím K (2001) 3295 z 30. októbra 2001 Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES vo veci sporného oslobodenia od dane (dalej len "konanie vo veci formálneho zistovania"). Toto rozhodnutie bolo oznámené Francúzskej republike listom z 5. novembra 2001 a 2. februára 2002 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([7]Ú. v. ES C 30, s. 21). 9 Listami z 26. a 28. februára a 1. marca 2002 boli Komisii dorucené pripomienky spolocností Aughinish Alumina Ltd, Eurallumina SpA, Alcan a Európskej hliníkovej asociácie. Tieto pripomienky boli Francúzskej republike oznámené 26. marca 2002. 10 Francúzska republika po tom, co listom z 21. novembra 2001 poziadala o predlzenie lehoty na odpoved, ktoré bolo povolené 29. novembra 2001, predlozila svoje pripomienky listom z 12. februára 2002. Rozhodnutie oxid hlinitý I 11 Komisia 7. decembra 2005 prijala rozhodnutie 2006/323/ES o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí ([8]Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12, dalej len "rozhodnutie oxid hlinitý I"). 12 Rozhodnutie oxid hlinitý I sa týka obdobia pred 1. januárom 2004, teda dnom, ked nadobudla úcinnost smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny ([9]Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405), ktorou sa zrusuje smernica Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení struktúr spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([10]Ú. v. ES L 316, s. 12), ako aj smernica Rady 92/82/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([11]Ú. v. ES L 316, s. 19), s úcinnostou od 31. decembra 2003 (odôvodnenie 57). Rozsiruje vsak konanie vo veci formálneho zistovania aj na obdobie po 31. decembri 2003 (odôvodnenie 92). 13 Výrok rozhodnutia oxid hlinitý I predovsetkým stanovuje: "Clánok 1 Oslobodenia od spotrebnej dane poskytnuté Francúzskom, Írskom a Talianskom v súvislosti s výrobou oxidu hlinitého do 31. decembra 2003 [Oslobodenia tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého od spotrebnej dane poskytnuté Francúzskom, Írskom a Talianskom do 31. decembra 2003 - neoficiálny preklad] predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Clánok 2 Ak pomoc poskytnutá od 17. júla 1990 do 2. februára 2002 nie je zlucitelná so spolocným trhom, nebude vrátená, kedze by to bolo v rozpore so vseobecnými zásadami práva Spolocenstva. Clánok 3 Pomoc uvedená v clánku 1, poskytnutá od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003, je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 [ES], pokial príjemcovia platili sadzbu najmenej 13,01 eur na 1000 kg [platili aspon 13,01 eura za 1000 kg - neoficiálny preklad] tazkých vykurovacích olejov. Clánok 4 Pomoc... poskytnutá od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003, nie je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 [ES], pokial príjemcovia neplatili sadzbu 13,01 eur na 1000 kg [neplatili najmenej 13,01 eura za 1000 kg - neoficiálny preklad] tazkých vykurovacích olejov. Clánok 5 1. Francúzsko, Írsko a Taliansko prijmú vsetky potrebné opatrenia, aby príjemcovia vrátili nezlucitelnú pomoc uvedenú v clánku 4. ... 5. Do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia nariadi Francúzsko, Írsko a Taliansko, aby príjemcovia nezlucitelnej pomoci uvedenej v clánku 4, splatili nezákonne poskytnutú pomoc spolu s úrokmi." Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. februára 2006 Francúzska republika podala zalobu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom T-56/06. 15 Podla clánku 14 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna z 2. mája 1991 a na návrh druhej komory Súd prvého stupna rozhodol po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 uvedeného rokovacieho poriadku, ze táto vec bude postúpená sirsiemu rozhodovaciemu zlozeniu. 16 Uznesením z 24. mája 2007 predseda druhej rozsírenej komory Súdu prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania spojil vec T-56/06 a veci T-50/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06 (dalej len "veci oxid hlinitý I") na úcely ústnej casti konania podla clánku 50 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. 17 Rozsudkom z 12. decembra 2007, Írsko a i./Komisia ([12]T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06, [13]EU:T:2007:383), Súd prvého stupna spojil veci oxid hlinitý I na úcely vyhlásenia rozsudku, zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I a vo veci T-62/06 v zostávajúcej casti zalobu zamietol. 18 Návrhom z 26. februára 2008 Komisia podala odvolanie proti tomuto rozsudku Súdu prvého stupna. 19 Súdny dvor rozsudkom z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([14]C-89/08 P, Zb., [15]EU:C:2009:742) zrusil rozsudok Írsko a i./Komisia, uz citovaný v bode [16]17 vyssie ([17]EU:T:2007:383), v rozsahu, v akom Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I, vrátil veci oxid hlinitý I Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 20 V nadväznosti na rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode [18]19 vyssie ([19]EU:C:2009:742), a v súlade s clánkom 118 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 boli veci oxid hlinitý I pridelené druhej rozsírenej komore rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu z 18. decembra 2009. 21 Podla clánku 119 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 úcastníci konania podali svoje písomné pripomienkové vyjadrenia, a to 16. februára 2010 Francúzska republika a 28. apríla 2010 Komisia. Vo svojich písomných pripomienkových vyjadreniach Francúzska republika uviedla, ze vzhladom na rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode [20]19 vyssie ([21]EU:C:2009:742), netrvá na druhom zalobnom dôvode zaloby zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia. 22 Uznesením predsedu druhej rozsírenej komory z 1. marca 2010 boli veci oxid hlinitý I spojené na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a na úcely vyhlásenia rozsudku. Rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu z 20. septembra 2010 boli veci oxid hlinitý I pridelené stvrtej rozsírenej komore. 23 Rozsudkom z 21. marca 2012, Írsko/Komisia ([22]T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV, Zb., [23]EU:T:2012:134), Vseobecný súd zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I v rozsahu, v akom konstatovalo alebo vychádzalo z konstatovania, ze oslobodenia od spotrebných daní z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého, ktoré poskytla Francúzska republika, Írsko a Talianska republika do 31. decembra 2003 (dalej len "oslobodenia od spotrebnej dane"), predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a v rozsahu, v akom ukladalo Francúzskej republike, Írsku a Talianskej republike povinnost prijat vsetky opatrenia, aby vymohli uvedené oslobodenia od jej príjemcov, pokial príjemcovia neplatili spotrebnú dan najmenej 13,01 eura za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov. 24 Návrhom z 1. júna 2012 Komisia podala odvolanie proti tomuto rozsudku Vseobecného súdu. 25 Súdny dvor rozsudkom z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i. ([24]C-272/12 P, Zb., [25]EU:C:2013:812), zrusil rozsudok Írsko/Komisia, uz citovaný v bode [26]23 vyssie ([27]EU:T:2012:134), vrátil veci oxid hlinitý I Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 26 V nadväznosti na rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode [28]25 vyssie ([29]EU:C:2013:812), boli veci oxid hlinitý I pridelené prvej komore rozhodnutiami predsedu Vseobecného súdu z 21. januára a 10. marca 2014. 27 V súlade s clánkom 119 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 úcastníci konania podali svoje písomné pripomienkové vyjadrenia, a to 20. februára 2014 Francúzska republika a 8. apríla 2014 Komisia. Vo svojich písomných pripomienkových vyjadreniach Francúzska republika uviedla, ze vzhladom na rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode [30]25 vyssie ([31]EU:C:2013:812), netrvá na prvom zalobnom dôvode zaloby zalozenom na porusení pojmu státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a obmedzuje návrhy uvedenej zaloby na zrusenie clánku 5 rozhodnutia oxid hlinitý I v rozsahu, v akom jej ukladá vymáhat nezlucitelnú státnu pomoc, ktorú poskytla medzi 3. februárom 2002 a 31. decembrom 2003 na základe sporného oslobodenia od dane (dalej len "sporná pomoc"), ako aj na zaviazanie Komisie na náhradu trov konania. Komisia to vo svojich písomných pripomienkových vyjadreniach vzala na vedomie. 28 Rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu z 30. septembra 2014 boli veci oxid hlinitý I pridelené prvej rozsírenej komore v súlade s clánkom 118 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. 29 Vseobecný súd na základe správy sudkyne spravodajkyne rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 6. marca 2015. 31 Francúzska republika v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 5 rozhodnutia oxid hlinitý I v rozsahu, v akom ukladá vymáhat spornú pomoc (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 32 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil Francúzskej republike povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 33 Na podporu tejto zaloby uvádza Francúzska republika iba jeden zalobný dôvod, ktorý zodpovedá tretiemu zalobnému dôvodu zaloby zalozenému na tvrdení, ze Komisia tým, ze prijala sporné rozhodnutie, porusila zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a dodrziavania primeranej lehoty. 34 Na podporu svojho zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a dodrziavania primeranej lehoty Francúzska republika uvádza po prvé odôvodnenia 98 a 99 rozhodnutia oxid hlinitý I, v ktorých Komisia pripústa v súlade s clánkom 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([32]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a ustálenou judikatúrou existenciu výnimocných okolností brániacich vráteniu spornej pomoci. 35 Francúzska republika uvádza po druhé rozhodnutie 2001/224, ktorým jej bolo povolené pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane az do 31. decembra 2006, ako aj clánok 18 ods. 1 smernice 2003/96 potvrdzujúci rozhodnutie 2001/224, ktoré bránia tomu, aby sa Komisia domnievala, ze uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku 2. februára 2002 ukoncilo legitímnu dôveru príjemcu spornej pomoci, teda spolocnosti Alcan, spocívajúcu v tom, ze je táto pomoc zákonná. 36 Francúzska republika po tretie uvádza, ze legitímna dôvera spolocnosti Alcan, spocívajúca v tom, ze je sporná pomoc zákonná, vyplýva z oneskoreného prijatia rozhodnutia oxid hlinitý I Komisiou, ktoré nastalo az 7. decembra 2005, zatial co Komisia uverejnila rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a dostala posledné pripomienky úcastníkov konania vo februári 2002 a zásady právnej istoty a dodrziavania primeranej lehoty bránia tomu, aby Komisia mohla nekonecne oddalovat výkon svojich právomocí v oblasti státnej pomoci. 37 Po stvrté Francúzska republika poukazuje na nemoznost toho, aby Komisia odôvodnila túto lehotu na preskúmanie v dlzke skoro styroch rokov osobitnou komplexnostou spisu, kedze nespresnila, v com pri posudzovaní zlucitelnosti oslobodení od spotrebnej dane s clánkom 87 ES a osobitne s usmerneniami Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia z rokov 1994 a 2001 spocívali výrazné tazkosti, a vzhladom na dlhú vedomost, ktorú Komisia o oslobodeniach od spotrebnej dane mala. 38 Po piate Francúzska republika odkazuje na judikatúru, ktorá zavádza moznost, aby súd Európskej únie posúdil primeranost doby trvania konania vo veci formálneho zistovania Komisie, a to aj po nadobudnutí úcinnosti nariadenia c. 659/1999. Podla Francúzskej republiky nemozno vykladat clánok 15 nariadenia c. 659/1999, ktorý zavádza premlcaciu dobu pri vymáhaní pomoci desat rokov, tak, ze umoznuje Komisii vykonat posúdenie zlucitelnosti pomoci v tej istej lehote, bez zohladnenia orientacnej lehoty na posúdenie v dlzke 18 mesiacov, ktorá je výslovne stanovená v clánku 15 tohto nariadenia. 39 Komisia tvrdí, ze tento zalobný dôvod nie je dôvodný. 40 Na úvod treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 Komisia nebude vyzadovat vymáhanie státnej pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie. 41 Francúzska republika sa práve v prejednávanej veci domnieva, ze napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadami ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a dodrziavania primeranej lehoty. 42 V tejto súvislosti je najskôr potrebné pripomenút, ze zásada ochrany legitímnej dôvery ako základná zásada práva Únie (rozsudok zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spolocenstvo,[33]C-104/97 P, Zb., [34]EU:C:1999:498, bod [35]52) umoznuje kazdému hospodárskemu subjektu, v ktorom vzbudila institúcia odôvodnené ocakávania, aby sa ich dovolával [rozsudky z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, [36]265/85, Zb., [37]EU:C:1987:121, bod [38]44; z 24. marca 2011, ISD Polska a i./Komisia, [39]C-369/09 P, Zb., [40]EU:C:2011:175, bod [41]123, a z 27. septembra 2012, Producteurs de légumes de France/Komisia,[42]T-328/09, [43]EU:T:2012:498, bod [44]18]. Ak vsak opatrný a obozretný hospodársky subjekt môze predvídat prijatie aktu, ktorý by sa mohol dotknút jeho záujmov, institúciami, nemôze sa po prijatí tohto opatrenia odvolávat na túto zásadu (rozsudky z 1. februára 1978, Lührs,[45]78/77, Zb., [46]EU:C:1978:20, bod [47]6, a z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia,[48]T-332/06, [49]EU:T:2009:79, bod [50]102). Právo odvolávat sa na legitímnu dôveru predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé dotknutej osobe museli byt dotknutou institúciou poskytnuté presné, nepodmienecné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia byt takej povahy, ze z nich u osoby, ktorej sú urcené, vznikne legitímna dôvera. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s uplatnitelnými predpismi (pozri rozsudok Producteurs de légumes de France/Komisia, uz citovaný, [51]EU:T:2012:498, bod [52]19 a citovanú judikatúru). 43 Pokial ide konkrétnejsie o uplatnitelnost zásady ochrany legitímnej dôvery v oblasti státnej pomoci, je potrebné pripomenút, ze clenský stát, ktorého orgány poskytli pomoc v rozpore s pravidlami postupu stanovenými v clánku 88 ES, sa môze odvolávat na legitímnu dôveru podniku, ktorý je príjemcom, aby na súde Únie napadol platnost rozhodnutia Komisie, ktoré mu nariaduje vymáhat pomoc, nie vsak na to, aby sa vyhol povinnosti prijat opatrenia potrebné na úcely jeho vykonania (pozri rozsudok zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia,[53]C-169/95, Zb., [54]EU:C:1997:10, body [55]48 a [56]49 a citovanú judikatúru). Z judikatúry navyse vyplýva, ze vzhladom na podstatnú úlohu, akú má oznamovacia povinnost v súvislosti s umoznením úcinného preskúmania státnej pomoci Komisiou, ktorá má kogentnú povahu, príjemcovia pomoci môzu mat v zásade legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost uvedenej pomoci, len vtedy, ked bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 88 ES a starostlivý hospodársky subjekt musí byt za bezných okolností schopný sa ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný. Konkrétne ak sa pomoc vykonala bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, teda ked je protiprávna podla clánku 88 ods. 3 ES, príjemca pomoci nemôze mat v danom case legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost jej poskytnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Producteurs de légumes de France/Komisia, uz citovaný v bode [57]42 vyssie, [58]EU:T:2012:498, body [59]20 a [60]21 a citovanú judikatúru), iba ak by existovali výnimocné okolnosti (rozsudok z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko,[61]C-5/89, Zb., [62]EU:C:1990:320, bod [63]16; pozri rovnako rozsudky z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia,[64]C-298/00 P, Zb., [65]EU:C:2004:240, bod [66]86 a citovanú judikatúru, a z 30. novembra 2009, Francúzsko/Komisia,[67]T-427/04 a T-17/05, Zb., [68]EU:T:2009:474, bod [69]263). 44 Dalej je potrebné pripomenút, ze dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správneho konania predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (rozsudok z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia,[70]T-190/00, Zb., [71]EU:T:2003:316, bod [72]136). Navyse základná poziadavka právnej istoty, ktorá bráni tomu, aby Komisia mohla nekonecne oddalovat výkon svojich právomocí, vedie súd k tomu, aby preskúmal, ci priebeh správneho konania vykazuje existenciu obzvlást oneskoreného konania zo strany tejto institúcie (rozsudky z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [73]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb., [74]EU:C:2002:524, body [75]140 a [76]141, a zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia,[77]T-109/01, Zb., [78]EU:T:2004:4, body [79]145 az [80]147). 45 Oneskorenie sa Komisie s rozhodnutím, ze urcitá pomoc je protiprávna a clenský stát ju musí zrusit a vymáhat, môze za urcitých okolností vyvolat v príjemcoch uvedenej pomoci legitímnu dôveru, ktorá môze bránit Komisii ulozit uvedenému clenskému státu povinnost, aby nariadil vrátenie tejto pomoci (rozsudok z 24. novembra 1987, RSV/Komisia,[81]223/85, Zb., [82]EU:C:1987:502, bod [83]17). V prípade neoznámenej státnej pomoci vsak môze byt takéto zdrzanie pripísané Komisii iba od okamihu, ked sa dozvedela o existencii pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom (rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode [84]43 vyssie, [85]EU:C:2004:240, bod [86]91). 46 Samotná skutocnost, ze nariadenie c. 659/1999 okrem premlcacej lehoty 10 rokov (od poskytnutia pomoci), po uplynutí ktorej uz nemozno nariadit vrátenie pomoci, nestanovuje ziadnu lehotu, a to ani orientacnú, na to, aby Komisia preskúmala protiprávnu pomoc, pricom podla clánku 13 ods. 2 uvedené nariadenie stanovuje, ze Komisia nie je viazaná lehotou stanovenou v clánku 7 ods. 6 tohto nariadenia, nebráni tomu, aby súd Únie overil, ci táto institúcia dodrzala primeranú lehotu alebo nekonala mimoriadne neskoro (pozri v tomto zmysle analogicky, pokial ide o orientacnú lehotu, rozsudky z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia,[87]T-171/02, Zb., [88]EU:T:2005:219, bod [89]57, a z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i., [90]T-230/01 az T-232/01 a T-267/01 az T-269/01, [91]EU:T:2009:316, body [92]338 a [93]339, a Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [94]T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, Zb., [95]EU:T:2009:314, body [96]259 a [97]260). 47 Napokon je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry zásada právnej istoty vyzaduje, ze ak Komisia z dôvodu porusenia svojej povinnosti nálezitej starostlivosti vytvorila nejasnú situáciu tým, ze do uplatnitelnej právnej úpravy zaviedla prvky neistoty a nejasnosti v spojení s okolnostou, ze napriek svojej vedomosti o dotknutej pomoci dlhodobo nekonala, prinálezí jej vyjasnit uvedenú situáciu skôr, nez podnikne akékolvek opatrenia s cielom nariadit vrátenie uz poskytnutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 1970, Komisia/Francúzsko,[98]26/69, Zb., [99]EU:C:1970:67, body [100]28 az [101]32). 48 Tvrdenia úcastníkov konania je potrebné v prejednávanej veci posúdit vzhladom na pravidlá pripomenuté v bodoch 42 az 47 vyssie. 49 Francúzska republika nespochybnuje skutocnost, ze spornú pomoc Komisii nikdy neoznámila. Táto pomoc teda bola v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES poskytnutá bez toho, aby bola vopred oznámená Komisii. 50 Francúzska republika sa v prejednávanej veci odvoláva na existenciu výnimocných okolností, ktoré mohli vo vztahu k spolocnosti Alcan vzbudit legitímnu dôveru, ze sporné oslobodenie od dane, a teda sporná pomoc, je zákonné. 51 Francúzska republika sa vsak nemôze v prejednávanej veci dôvodne odvolávat na existenciu výnimocných okolností, a to z dôvodov vyjadrených v bodoch 52 az 86 nizsie. 52 V rozpore s tým, co tvrdí Francúzska republika, uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku bolo spôsobilé ukoncit legitímnu dôveru, ktorú mohla mat Alcan, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane, vzhladom na nejasnú situáciu, ktorá bola skôr vytvorená znením rozhodnutí Rady o povolení prijatých na návrh Komisie, vrátane znenia rozhodnutia 2001/224 úcinného pocas doby, na ktorú sa vztahuje napadnuté rozhodnutie. 53 V bodoch 52 a 53 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode [102]25 vyssie ([103]EU:C:2013:812), ktoré Vseobecný súd zaväzujú podla clánku 61 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, Súdny dvor rozhodol, ze okolnost, ze rozhodnutia Rady o povolení boli prijaté na návrh Komisie, pricom Komisia vôbec nevyuzila právomoci, ktoré mala na základe clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo clánkov 230 ES a 241 ES, aby dosiahla zrusenie alebo zmenu týchto rozhodnutí, sa mala zohladnit, pokial ide o povinnost vymáhat nezlucitelnú pomoc, podla zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, ako to urobila Komisia v rozhodnutí oxid hlinitý I, ked nenariadila vrátenie pomoci poskytnutej do 2. februára 2002, teda dna uverejnenia rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku. Tento dôvod bol rozhodujúci pre konstatovanie Súdneho dvora v bode 54 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode [104]25 vyssie ([105]EU:C:2013:812), ze odôvodnenia uvedené v bodoch 39 az 44 tohto rozsudku nemôzu byt právnym podkladom záveru Vseobecného súdu, podla ktorého rozhodnutie oxid hlinitý I spochybnuje platnost rozhodnutí Rady o povolení, a tým porusuje zásady právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov institúcií a záver, ktorý vychádza z tých istých odôvodnení, podla ktorého Komisia vo veci T-62/06 RENV porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 54 Vzhladom na poziadavky vyplývajúce zo zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty bránila nejasná situácia vytvorená znením rozhodnutí Rady o povolení prijatých na návrh Komisie len vymáhaniu pomoci poskytnutej na základe sporného oslobodenia od dane do dna uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES v úradnom vestníku. Od uvedeného uverejnenia vsak Alcan musela vediet, ze ak sporné oslobodenie od dane predstavovalo státnu pomoc, malo byt povolené Komisiou v súlade s clánkom 88 ES. 55 Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co tvrdí Francúzska republika, uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania skutocne ukoncilo legitímnu dôveru, ktorú mohla predtým Alcan mat, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane vzhladom na rozhodnutia Rady o povolení, ktoré boli skôr prijaté na návrh Komisie. 56 Komisia teda správne v odôvodnení 98 rozhodnutia oxid hlinitý I zohladnila, ze okolnosti prejednávanej veci boli výnimocné, ked vytvorila a ponechala urcitú dvojzmyselnost pri predlození návrhov Rade, a ze vzhladom na to, ze nemohla urcit, ci a prípadne kedy boli jednotliví príjemcovia skutocne informovaní clenskými státmi o jej rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania, nebolo mozné vylúcit, aby sa príjemcovia dovolávali zásady legitímnej dôvery do 2. februára 2002, ked boli jej rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES vo vztahu k oslobodeniam od spotrebnej dane uverejnené v úradnom vestníku, pricom platí, ze najneskôr toto uverejnenie odstránilo akúkolvek neistotu súvisiacu so znením rozhodnutí Rady o povolení, pokial ide o skutocnost, ze predmetné opatrenia vyzadovali jej povolenie v súlade s clánkom 88 ES, ak predstavovali státnu pomoc. 57 Ostatné tvrdenia predlozené Francúzskou republikou nespochybnujú dôvodnost takéhoto riesenia. 58 Na jednej strane skutocnost, ze clánok 18 ods. 1 smernice 2003/96 v spojení s clánkom 28 ods. 2 tej istej smernice povolil Francúzskej republike, aby pokracovala s uplatnovaním sporného oslobodenia od dane od 1. januára 2003, je irelevantné na úcely prípadnej legitímnej dôvery, ktorú mohla Alcan mat, pokial ide o zákonnost tohto oslobodenia od dane na obdobie od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003. K dátumu, ked clánok 18 ods. 1 smernice 2003/96 nadobudol úcinnost, teda 1. januára 2003, musela byt totiz Alcan informovaná o existencii prebiehajúceho konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa sporného oslobodenia od dane a o tom, ze ak sporné oslobodenie od dane predstavuje státnu pomoc, musela byt schválená Komisiou v súlade s clánkom 88 ES. Túto situáciu nemohlo zmenit prijatie a nadobudnutie úcinnosti smernice 2003/96 27. a 31. októbra 2003, ktorej odôvodnenie 32 výslovne stanovuje, ze táto smernica "sa nedotýka výsledku akéhokolvek budúceho konania státnej pomoci podla clánkov 87 [ES] a 88 [ES]" (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode [106]25 vyssie, [107]EU:C:2013:812, bod [108]51). Clánok 18 ods. 1 smernice 2003/96 teda nemohol po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vzbudit v spolocnosti Alcan legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci. 59 Na druhej strane oneskorenie Komisie pri prijatí rozhodnutia oxid hlinitý I nie je výnimocná okolnost, ktorá by mohla na strane spolocnosti Alcan zalozit legitímnu dôveru, ze sporné oslobodenie od dane je zákonné, a to vzhladom na vsetky dôvody uvedené v bodoch 60 az 86 nizsie. 60 V prvom rade je potrebné preskúmat, ci lehota konania vo veci formálneho zistovania v prejednávanej veci presiahla primerané hranice. 61 V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode [109]45 vyssie ([110]EU:C:1987:502), na ktorý sa odvoláva Francúzska republika, zastával názor, ze lehota 26 mesiacov, ktorú Komisia potrebovala na prijatie svojho rozhodnutia, presiahla primerané hranice. 62 Navyse podla clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 je referencná lehota na ukoncenie konania vo veci formálneho zistovania v rámci oznámenej státnej pomoci 18 mesiacov. Táto lehota, aj ked sa neuplatnuje na protiprávnu pomoc v súlade s clánkom 13 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 (pozri bod 46 vyssie), poskytuje uzitocný referencný bod na posúdenie primeranosti doby trvania konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa neoznámeného opatrenia ako v prejednávanej veci. 63 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze Komisia 17. júla 2000 poziadala Francúzsku republiku, Írsko a Taliansku republiku, aby jej oznámili oslobodenia od spotrebných daní podla ustanovení v oblasti státnej pomoci. Odpovede, ktoré nemali povahu oznámenia, jej boli dorucené v septembri, októbri a decembri 2000. Následne zacala konanie vo veci formálneho zistovania rozhodnutím z 30. októbra 2001, oznámeným dotknutým clenským státom 5. novembra 2001 a uverejneným v úradnom vestníku 2. februára 2002. Nakoniec jej boli dorucené pripomienky spolocnosti Aughinish Alumina (listy z 26. februára a 1. marca 2002), spolocnosti Eurallumina (listy z 28. februára 2002), spolocnosti Alcan (list z 1. marca 2002) a Európskej hliníkovej asociácie (list z 26. februára 2002). Tieto pripomienky boli oznámené Írsku, Talianskej republike a Francúzskej republike 26. marca 2002. 64 Írsko predlozilo svoje poznámky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania 8. januára 2002. Komisia poziadala Írsko o dodatocné informácie 18. februára 2002, ktoré odpovedalo 26. apríla 2002 po tom, ako poziadalo o predlzenie lehoty stanovenej na odpoved. Francúzska republika po tom, ako tiez poziadala o predlzenie lehoty na odpoved 21. novembra 2001, predlozila poznámky k rozhodnutiu o zacatí konania 12. februára 2002. Talianska republika predlozila svoje poznámky 6. februára 2002. 65 Rozhodnutie oxid hlinitý I bolo prijaté 7. decembra 2005. 66 Medzi prijatím rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I teda uplynulo nieco viac ako 49 mesiacov. 67 A priori sa takáto lehota, ktorá bola takmer dvojnásobok lehoty zohladnenej v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode [111]45 vyssie ([112]EU:C:1987:502), a nieco viac ako dvojnásobok lehoty stanovenej v clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 na ukoncenie konania vo veci formálneho zistovania v rámci oznámenej státnej pomoci, zdá byt neprimeraná. V súlade s judikatúrou je vsak potrebné preskúmat, ci táto lehota nemohla byt odôvodnená vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. 68 V tejto súvislosti vsak okolnosti uvádzané Komisiou nemôzu odôvodnit lehotu preskúmania v trvaní 49 mesiacov. 69 Je pravda, ze táto lehota zohladnuje jednak lehotu, ktorú majú clenské státy a príjemcovia na predlozenie svojich pripomienok, a jednak skutocnost, ze francúzska, írska a talianska vláda poziadali Komisiu o predlzenie lehoty na predlozenie svojich pripomienok a odpovedí v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Vzhladom na úzke súvislosti, ktoré v prejednávanej veci existujú medzi oslobodeniami od spotrebnej dane, pokial ide o podobné opatrenia, ktoré boli povolené v rámci paralelne vedených konaní tým istým rozhodnutím Rady, je potrebné zohladnit vsetky procesné akty, ku ktorým doslo v rámci predmetných spisov a osobitne skutocnost, ze 26. apríla 2002 Írsko odpovedalo na poslednú ziadost Komisie o dodatocné informácie. 70 Po 26. apríli 2002 vsak uplynulo este nieco viac ako 43 mesiacov nez Komisia prijala rozhodnutie oxid hlinitý I. Takáto lehota preskúmavania predmetných spisov nie je vzhladom na vsetky pripomienky predlozené dotknutými státmi a dotknutými osobami za okolností prejednávanej veci opodstatnená. 71 Po prvé, pokial ide o údajnú zlozitost spisov, táto sa nepreukázala, a aj keby existovala, nemohla by odôvodnit takú dlhú lehotu preskúmavania, o akú ide v prejednávanej veci. Ziadny náznak totiz neumoznuje príst k záveru, ze by Komisia celila právnym problémom osobitného významu, pricom rozhodnutie oxid hlinitý I má okrem iného primeranú dlzku (112 odôvodnení) a z jeho ustanovení nevyplývajú ziadne zrejmé tazkosti. Dalej Komisia, ako to správne uvádza Francúzska republika, vedela o oslobodeniach od spotrebnej dane este pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania, kedze prvé ziadosti o oslobodenie od dane sa objavili v roku 1992 v prípade Írska, v roku 1993 v prípade Talianskej republiky a v roku 1997 v prípade Francúzskej republiky. Okrem toho to bola Komisia, ktorá predlozila Rade následné návrhy rozhodnutí o povolení oslobodení od spotrebnej dane, a to po tom, ako jej boli dorucené ziadosti v tomto zmysle zo strany Francúzskej republiky, Írska a Talianskej republiky. Napokon v rámci svojich správ týkajúcich sa státnej pomoci Komisia informovala Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) o existencii írskeho oslobodenia od dane. 72 Navyse samotná Komisia uviedla, ze od roku 1999 povazovala oslobodenia od spotrebnej dane za situácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami v oblasti státnej pomoci. Od tohto casu sa teda mohla hlbsie zaoberat zákonnostou uvedených oslobodení od dane vzhladom na pravidlá v tejto oblasti. 73 Okrem toho skutocnost, ze Komisia uz nepoziadala o ziadne dodatocné informácie Francúzsku republiku, Írsko, ani Taliansku republiku pocas 43 mesiacov pred prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I, preukazuje, ze v danom case uz mala k dispozícii vsetky dôkazy, ktoré boli potrebné na vydanie rozhodnutia týkajúceho sa oslobodení od spotrebnej dane. 74 Napokon, pokial ide o údajné tazkosti vyplývajúce z vývoja rezimu zdanovania minerálnych olejov Spolocenstva a najmä z prijatia smernice 2003/96, Komisia sa ich, ako to správne tvrdí Francúzska republika, nemôze dovolávat. Rozhodnutie oxid hlinitý I sa totiz týka právnej situácie, ktorá nebola upravená novým rezimom zdanovania minerálnych olejov podla smernice 2003/96, ktorá nadobudla úcinnost az od 1. januára 2004, ale rezimom zdanovania minerálnych olejov, ktorý sa uplatnoval skôr. Preto vývoj právnych predpisov Spolocenstva uvádzaný Komisiou nemal v prejednávanej veci ziadny vplyv. Toto je potvrdené skutocnostou, ze v rozhodnutí oxid hlinitý I Komisia zacala nové konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v regióne Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii v období od 1. januára 2004, ktorý je dátumom zacatia uplatnovania nového rezimu zdanovania minerálnych olejov podla smernice 2003/96. V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze rozhodnutie oxid hlinitý I bolo prijaté takmer dva roky po prijatí smernice 2003/96. Samotná nevyhnutnost zohladnit v rozhodnutí oxid hlinitý I nový rezim zdanovania minerálnych olejov podla smernice 2003/96, uvádzaná Komisiou, nemohla postacovat na odôvodnenie tak dlhej lehoty, akou je lehota v prejednávanej veci. 75 Za týchto podmienok Komisia dobre poznala právny a skutkový kontext oslobodení od spotrebnej dane a necelila ziadnym zjavným tazkostiam týkajúcim sa ich preskúmania podla pravidiel v oblasti státnej pomoci. 76 Po druhé, pokial ide o tazkosti praktického a lingvistického charakteru uvádzané Komisiou, aj keby boli preukázané, nemôzu odôvodnit tak dlhú lehotu, o akú ide v prejednávanej veci. V kazdom prípade Komisia mala k dispozícii sluzby, ktoré jej umoznovali celit lingvistickým tazkostiam, ktoré uvádza, ako aj paralelnému preskúmaniu oslobodení od spotrebnej dane v ovela kratsích lehotách, nez o aké ide v prejednávanej veci, najmä vdaka dobrej koordinácii svojich sluzieb. 77 Lehota preskúmania spornej pomoci je teda v prejednávanej veci neprimeraná. 78 V druhom rade je potrebné preskúmat, ci sa na základe tohto prekrocenia primeranej lehoty Komisiou v rámci konania vo veci formálneho zistovania, ako to tvrdí Francúzska republika, mohla Alcan rozumne domnievat, ze Komisia uz nemala pochybnosti a ze voci spornému oslobodeniu od dane nebudú ziadne námietky, a ci toto oneskorenie mohlo bránit Komisii ziadat vymáhanie pomoci poskytnutej od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 na jeho základe, ako bolo rozhodnuté v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 45 vyssie ([113]EU:C:1987:502, bod [114]16), na ktorý sa Francúzska republika odvoláva. 79 V rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 45 vyssie ([115]EU:C:1987:502), sa Súdny dvor skutocne domnieval, ze lehota 26 mesiacov na prijatie rozhodnutia Komisiou mohla vyvolat v zalobcovi ako príjemcovi pomoci legitímnu dôveru, ktorá by mohla bránit institúcii ulozit dotknutým vnútrostátnym orgánom povinnost, aby nariadili vrátenie dotknutej pomoci. 80 Hoci je potrebné dbat na respektovanie poziadaviek právnej istoty chrániacich súkromné záujmy, rovnako je vsak potrebné tieto poziadavky vyvázit poziadavkami na ochranu verejných záujmov, medzi ktoré patrí v oblasti státnej pomoci záujem vyhnút sa tomu, aby fungovanie trhu bolo narusené státnou pomocou, ktorá skodí hospodárskej sútazi, co si podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby protiprávna pomoc bola vrátená s cielom obnovit predchádzajúci stav [pozri rozsudok z 5. augusta 2003, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [116]T-116/01 a T-118/01, Zb., [117]EU:T:2003:217, body [118]207 a [119]208 a citovanú judikatúru]. 81 Judikatúra teda vylozila rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode [120]45 vyssie ([121]EU:C:1987:502) v tom zmysle, ze konkrétne okolnosti veci, v ktorej bola vydaná, hrali rozhodujúcu úlohu v rozhodovaní Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudky Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode [122]43 vyssie, [123]EU:C:2004:240, bod [124]90; z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia,[125]C-372/97, Zb., [126]EU:C:2004:234, bod [127]119; Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, [128]EU:T:2009:314, bod [129]286, a Diputación Foral de Álava a i., uz citovaný v bode 46 vyssie, [130]EU:T:2009:316, bod [131]344). Konkrétne pomoc, o ktorú islo v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 45 vyssie ([132]EU:C:1987:502), bola poskytnutá predtým, ako Komisia zacala s nou súvisiace konanie vo veci formálneho zistovania. Navyse bola formálne oznámená Komisii, aj ked po jej poskytnutí. Okrem toho sa vztahovala na dodatocné náklady súvisiace s pomocou schválenou Komisiou a týkala sa sektoru, do ktorého bola od roku 1977 poskytovaná pomoc schválená Komisiou. Napokon preskúmanie zlucitelnosti pomoci si nevyzadovalo dôkladné preskúmanie. 82 Vsetky výnimocné okolnosti vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie ([133]EU:C:1987:502), sa vsak v tejto veci nenachádzajú. Je pravda, ze ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie ([134]EU:C:1987:502), v case, ked Komisia zostala zjavne necinná, dobre vedela o spornom oslobodení od dane, a teda mohla zaujat stanovisko k jeho zákonnosti vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci, takze uz nemusela v tejto súvislosti vykonat dôkladné preskúmanie. Ostatné podstatné okolnosti uvedené v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 45 vyssie ([135]EU:C:1987:502), vsak v prejednávanej veci chýbajú. Konkrétne v tejto veci bola sporná pomoc poskytnutá po tom, ako Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa sporného oslobodenia od dane. 83 To podstatne odlisuje konkrétne okolnosti veci, v ktorej bol vydaný rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie ([136]EU:C:1987:502), od okolností tejto veci. Francúzska republika sa tak nemôze v prejednávanej veci úspesne dovolávat rozsudku RSV/Komisia, uz citovaného v bode 45 vyssie ([137]EU:C:1987:502). 84 Okrem toho je potrebné zohladnit, ze v bode 52 rozsudku z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia ([138]C-183/02 P a C-187/02 P, Zb., [139]EU:C:2004:701), Súdny dvor uviedol, ze pokial ide o výnimocné okolnosti, na základe ktorých mohla oprávnene vzniknút legitímna dôvera príjemcu protiprávnej pomoci, táto pomoc je zákonná a osobitne, ze táto legitímna dôvera by mohla vyplývat z necinnosti Komisie, a ze pokial nebol tejto institúcii oznámený rezim pomoci, je irelevantné hovorit o akejkolvek jej zjavnej necinnosti. V prejednávanej veci vsak zjavná necinnost Komisie pocas 43 mesiacov po odpovedi Írska na poslednú ziadost Komisie o poskytnutie dodatocných informácií (pozri bod 70 vyssie), aj keby odporovala zásade dodrzania primeranej lehoty, nemá osobitný význam z hladiska uplatnovania pravidiel v oblasti státnej pomoci na spornú pomoc. V prejednávanej veci teda nepostacuje na konstatovanie existencie výnimocných okolností, ktoré mohli vo vztahu k spolocnosti Alcan vzbudit legitímnu dôveru, ze sporná pomoc je zákonná vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci. Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci samotné porusenie zásady dodrzania primeranej lehoty na prijatie rozhodnutia oxid hlinitý I nebránilo tomu, aby Komisia v tomto rozhodnutí nariadila vrátenie spornej pomoci. 85 Tvrdenia zalozené na nedodrzaní primeranej lehoty musia byt teda odmietnuté. 86 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy je potrebné konstatovat, ze Francúzska republika nepreukázala existenciu výnimocných okolností, ktoré mohli spolocnosti Alcan umoznit rozumne sa domnievat, ze pochybnosti Komisie uz neexistujú a ze voci spornému oslobodeniu od dane neexistujú výhrady, co by bránilo tomu, aby Komisia v odôvodnení 5 rozhodnutia oxid hlinitý I nariadila vymáhanie spornej pomoci. 87 Zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia porusila zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a dodrziavania primeranej lehoty, treba teda zamietnut, ako aj celú zalobu, ktorá nie je na základe tohto jediného zalobného dôvodu dôvodná. O trovách 88 V súlade s clánkom 219 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v rozhodnutiach Vseobecného súdu vydaných po zrusení a vrátení veci Vseobecný súd rozhodne jednak o trovách konania na Vseobecnom súde a jednak o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore. Kedze v rozsudkoch Komisia/Írsko a i., uz citovanom v bode 19 vyssie ([140]EU:C:2009:742), a Komisia/Írsko a i., uz citovanom v bode 25 vyssie ([141]EU:C:2013:812), Súdny dvor vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania na neskôr, prinálezí Vseobecnému súdu, aby v tomto rozsudku rozhodol aj o trovách týchto odvolacích konaní. 89 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 135 ods. 1 rokovacieho poriadku vsak platí, ze ak si to vyzaduje spravodlivé zaobchádzanie, Vseobecný súd môze výnimocne rozhodnút, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit iba cast trov konania druhého úcastníka. Navyse podla clánku 135 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze úcastníkovi konania ulozit povinnost nahradit cast alebo celé trovy konania, aj ked mal vo veci úspech, pokial to odôvodnuje jeho správanie vrátane správania pred podaním zaloby. Vseobecný súd najmä môze ulozit povinnost nahradit trovy konania institúcii, ktorej rozhodnutie nebolo zrusené, z dôvodu jeho nedostatocnosti, ktorá mohla viest zalobcu k tomu, aby podal zalobu (pozri analogicky rozsudok z 9. septembra 2010, Evropaďki Dynamiki/Komisia,[142]T-387/08, [143]EU:T:2010:377, bod [144]177 a citovanú judikatúru). 90 Francúzska republika nemala v prejednávanej veci úspech. Z bodu 77 vyssie vsak vyplýva, ze Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia porusila zásadu dodrzania primeranej lehoty, co mohlo viest Francúzsku republiku k podaniu tejto zaloby s cielom, aby sa konstatovalo uvedené porusenie. Za týchto okolností Vseobecný súd zastáva názor, ze je správne a spravodlivé, pokial ide o veci T-56/06, T-56/06 RENV I a T-56/06 RENV II, aby Francúzska republika bola povinná znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit tri stvrtiny trov konania vynalozených Komisiou, pricom Komisia je povinná znásat jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania. Pokial ide o veci C-89/08 P a C-272/12 P, kedze v kazdej z nich vystupovali proti Komisii piati úcastníci konania, podla klúca na rozdelenie uvedeného vo veciach T-56/06, T-56/06 RENV I a T-56/06 RENV II je potrebné, aby Francúzska republika bola povinná znásat svoje vlastné trovy konania, a nahradit tri dvadsatiny, teda jednu pätinu z troch stvrtín, trov konania vynalozených Komisiou, a aby Komisia bola povinná znásat jednu pätinu svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Francúzska republika je povinná znásat svoje vlastné trovy konania ako aj tri stvrtiny trov konania Európskej komisie vo veciach T-56/06, T-56/06 RENV I a T-56/06 RENV II a tri dvadsatiny trov konania vynalozených Komisiou vo veciach C-89/08 P a C-272/12 P. 3. Komisia je povinná znásat jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania vo veciach T-56/06, T-56/06 RENV I a T-56/06 RENV II, ako aj jednu pätinu svojich vlastných trov konania vo veciach C-89/08 P a C-272/12 P. Kanninen Pelikánová Buttigieg Gervasoni Madise Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. apríla 2016. Podpisy __________________________________________________________________ ( [145]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFVUJfT/L89874-5094TMP.html#t-ECR_62006TJ0056_01_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:119:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:182:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:099:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:331:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:084:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:030:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:119:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:283:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A383&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A383&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A498&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point123 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A20&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A20&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A20&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A79&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point263 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point140 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point141 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point145 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point338 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point339 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point259 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point260 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point207 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point208 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point119 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point286 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point344 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A377&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point177 145. file:///tmp/lynxXXXXFVUJfT/L89874-5094TMP.html#c-ECR_62006TJ0056_01_SK_01-E0001