ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozsírená komora) z 22. apríla 2016 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Smernica 92/81/EHS -- Spotrebné dane z minerálnych olejov -- Minerálne oleje pouzívané ako palivo na výrobu oxidu hlinitého -- Oslobodenie od spotrebnej dane -- Existujúca pomoc alebo nová pomoc -- Clánok 1 písm. b) body i), iii) a iv) nariadenia (ES) c. 659/1999 -- Právna istota -- Legitímna dôvera -- Primeraná lehota -- Zásada riadnej správy vecí verejných -- Zneuzitie právomoci -- Povinnost odôvodnenia -- Pojem státna pomoc -- Výhoda -- Vplyv na obchod medzi clenskými státmi -- Skreslenie hospodárskej sútaze" V spojených veciach T-50/06 RENV II a T-69/06 RENV II, Írsko, v zastúpení: E. Creedon, A. Joyce a E. McPhillips, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. McGarry, SC, Aughinish Alumina Ltd, so sídlom v Askeatone (Írsko), v zastúpení: C. Waterson, C. Little a J. Handoll, solicitors, zalobcovia, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, N. Khan, G. Conte, D. Grespan a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/323/ES zo 7. decembra 2005 o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí ([2]Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12), v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka oslobodenia od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v regióne Shannon (Írsko), VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová (spravodajkyna), E. Buttigieg, S. Gervasoni a L. Madise, tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. mája 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Sporné oslobodenie od dane 1 Oxid hlinitý je v zásade biely prások, ktorý sa pouzíva najmä v taviacich peciach na výrobu hliníka. Vyrába sa z bauxitovej rudy rafináciou, ktorej posledným krokom je kalcinácia. Viac ako 90 % kalcinovaného oxidu hlinitého sa pouzíva na tavenie hliníkového kovu. Zvysok sa dalej spracúva a pouzíva sa v chemických aplikáciách. Existujú dva samostatné trhy výrobkov, a síce trh s oxidom hlinitým urceným na tavenie [dalej len "SGA" (smelter-grade alumina)] a trh s oxidom hlinitým na chemické aplikácie [dalej len "CGA" (chemical-grade alumina)]. Na výrobu oxidu hlinitého sa ako palivo môzu pouzit minerálne oleje. 2 V Írsku, Taliansku a vo Francúzsku je len jeden výrobca oxidu hlinitého. V Írsku je to Aughinish Alumina Ltd (dalej len "AAL") so sídlom v regióne Shannon. Výrobcovia oxidu hlinitého pôsobia aj v Nemecku, Spanielsku, Grécku, Madarsku a v Spojenom královstve. 3 Od 12. mája 1983 sú v Írsku minerálne oleje pouzívané na výrobu oxidu hlinitého oslobodené od spotrebnej dane (dalej len "sporné oslobodenie od dane"). Sporné oslobodenie od dane bolo do írskeho práva zavedené prostredníctvom nariadenia, ktorým sa ukladajú dane (c. 265) (spotrebná dan z uhlovodíkových olejov) [Statutory instrument no 126/1983, Imposition of Duties (no 265) (Excise Duty on Hydrocarbon Oils) Order, 1983] z 12. mája 1983 (dalej len "nariadenie z roku 1983"). 4 Uplatnovanie sporného oslobodenia od dane v regióne Shannon bolo povolené rozhodnutím Rady 92/510/EHS z 19. októbra 1992, ktorým sa clenským státom povoluje pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 316, s. 16). Rada Európskej únie toto povolenie opätovne preskúmala a rozhodnutím 97/425/ES z 30. júna 1997, ktorým sa clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v smernici 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 182, s. 22), ho predlzila do 31. decembra 1998. Rozhodnutím 1999/880/ES zo 17. decembra 1999, ktorým sa clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v smernici 92/81/EHS [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES L 331, s. 73), Rada toto povolenie znovu predlzila do 31. decembra 2000. 5 Rozhodnutie Rady 2001/224/ES z 12. marca 2001 o znízených sadzbách spotrebnej dane a oslobodení od takých daní z urcitých minerálnych olejov pouzitých na zvlástne úcely ([6]Ú. v. ES L 84, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 342), ktoré je posledným rozhodnutím Rady týkajúcim sa sporného oslobodenia od dane, predlzilo uvedené oslobodenie az do 31. decembra 2006. Toto rozhodnutie je podla svojho odôvodnenia 5 "bez vplyvu na výsledok postupov o narusení fungovania jednotného trhu, ktoré môzu prebehnút na základe clánkov 87 [ES] a 88 [ES]" a "nemá ani vplyv na povinnost clenských státov oznámit Komisii zamýslané poskytnutie státnej podpory podla clánku 88 [ES]". Správne konanie 6 Listom z 28. januára 1983 Írsko informovalo Komisiu Európskych spolocenstiev, ze zamýsla splnit príslub, ktorý v apríli 1970 dalo spolocnosti Alcan Aluminium Ltd (dalej len "Alcan") v súvislosti s výstavbou závodu na výrobu oxidu hlinitého v regióne Shannon, ktorý neskôr nadobudla AAL, týkajúci sa oslobodenia minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v tomto závode, od spotrebnej dane. V liste z 22. marca 1983 Komisia uviedla, ze toto oslobodenie predstavuje státnu pomoc, ktorá sa musí oznámit. Spresnila tiez, ze ak sa táto pomoc má vykonat az v case, ako píse, mohla by list z 28. januára 1983 povazovat za oznámenie v zmysle clánku 88 ods. 3 ES. Listom zo 6. mája 1983 Írsko poziadalo Komisiu, aby list povazovala za takéto oznámenie. V nadväznosti na túto korespondenciu Komisia neprijala nijaké rozhodnutie. 7 Listom zo 17. júla 2000 Komisia poziadala Írsko, aby jej oznámilo sporné oslobodenie od dane. Listom z 27. septembra 2000 túto ziadost Írsku pripomenula a vyzvala ho na predlozenie dalsích informácií. Írsko odpovedalo listom z 18. októbra 2000. 8 Rozhodnutím K(2001) 3296 z 30. októbra 2001 Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES vo veci sporného oslobodenia od dane (dalej len "konanie vo veci formálneho zistovania"). Toto rozhodnutie bolo oznámené Írsku listom z 5. novembra 2001 a 2. februára 2002 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([7]Ú. v. ES C 30, s. 25). 9 Írsko po tom, co faxom z 1. decembra 2001 poziadalo o predlzenie lehoty, ktoré mu bolo povolené 7. decembra 2001, predlozilo svoje pripomienky listom z 8. januára 2002. 10 Listom z 18. februára 2002 Komisia poziadala Írsko o doplnujúce informácie. 11 Listami z 26. a 28. februára a 1. marca 2002 boli Komisii dorucené pripomienky spolocností AAL, Eurallumina SpA, Alcan Inc. a Európskej hliníkovej asociácie. Tieto pripomienky boli oznámené Írsku listami z 26. marca 2002. 12 Listom z 26. apríla 2002 Írsko odpovedalo na ziadost, ktorú mu Komisia adresovala listom z 18. februára 2002. Rozhodnutie oxid hlinitý I 13 Komisia 7. decembra 2005 prijala rozhodnutie 2006/323/ES o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí ([8]Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12, dalej len "rozhodnutie oxid hlinitý I"). 14 Rozhodnutie oxid hlinitý I sa týka obdobia pred 1. januárom 2004, teda dnom, ked nadobudla úcinnost smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny ([9]Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405), ktorou sa zrusuje smernica Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení struktúr spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([10]Ú. v. ES L 316, s. 12), ako aj smernica Rady 92/82/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([11]Ú. v. ES L 316, s. 19), s úcinnostou od 31. decembra 2003 (odôvodnenie 57). Rozsiruje vsak konanie vo veci formálneho zistovania aj na obdobie po 31. decembri 2003 (odôvodnenie 92). 15 Výrok rozhodnutia oxid hlinitý I predovsetkým stanovuje: "Clánok 1 Oslobodenia od spotrebnej dane poskytnuté Francúzskom, Írskom a Talianskom v súvislosti s výrobou oxidu hlinitého do 31. decembra 2003 [Oslobodenia tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého od spotrebnej dane poskytnuté Francúzskom, Írskom a Talianskom do 31. decembra 2003 - neoficiálny preklad] predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Clánok 2 Ak pomoc poskytnutá od 17. júla 1990 do 2. februára 2002 nie je zlucitelná so spolocným trhom, nebude vrátená, kedze by to bolo v rozpore so vseobecnými zásadami práva Spolocenstva. Clánok 3 Pomoc uvedená v clánku 1, poskytnutá od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003, je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 [ES], pokial príjemcovia platili sadzbu najmenej 13,01 eur na 1000 kg [platili aspon 13,01 eura za 1000 kg - neoficiálny preklad] tazkých vykurovacích olejov. Clánok 4 Pomoc... poskytnutá od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003, nie je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 [ES], pokial príjemcovia neplatili sadzbu 13,01 eur na 1000 kg [neplatili najmenej 13,01 eura za 1000 kg - neoficiálny preklad] tazkých vykurovacích olejov. Clánok 5 1. Francúzsko, Írsko a Taliansko prijmú vsetky potrebné opatrenia, aby príjemcovia vrátili nezlucitelnú pomoc uvedenú v clánku 4. ... 5. Do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia nariadi Francúzsko, Írsko a Taliansko, aby príjemcovia nezlucitelnej pomoci uvedenej v clánku 4, splatili nezákonne poskytnutú pomoc spolu s úrokmi." Konanie a návrhy úcastníkov konania 16 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 17. a 23. februára 2006 Írsko a AAL podali zaloby, na základe ktorých sa zacali tieto konania zapísané do registra pod císlom T-50/06 a T-69/06. 17 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. marca 2006 AAL podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia na základe clánku 242 ES, ktorým sa domáhala odkladu výkonu rozhodnutia oxid hlinitý I v rozsahu, v akom sa jej toto rozhodnutie týka. Táto ziadost bola zapísaná pod císlom T-69/06 R. Uznesením z 2. augusta 2006 predseda Súdu prvého stupna uvedenú ziadost zamietol a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 18 Podla clánku 14 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna z 2. mája 1991 a na návrh druhej komory Súd prvého stupna rozhodol po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 rokovacieho poriadku, ze táto vec bude postúpená sirsiemu rozhodovaciemu zlozeniu. 19 Uznesením z 24. mája 2007 predseda druhej rozsírenej komory Súdu prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania spojil veci T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06 (dalej len "veci oxid hlinitý I") na úcely ústnej casti konania podla clánku 50 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. 20 Rozsudkom z 12. decembra 2007, Írsko a i./Komisia ([12]T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06, [13]EU:T:2007:383), Súd prvého stupna spojil veci oxid hlinitý I na úcely vyhlásenia rozsudku, zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I a vo veci T-62/06 v zostávajúcej casti zalobu zamietol. 21 Návrhom z 26. februára 2008 Komisia podala odvolanie proti tomuto rozsudku Súdu prvého stupna. 22 Súdny dvor rozsudkom z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([14]C-89/08 P, Zb., [15]EU:C:2009:742) zrusil rozsudok Írsko a i./Komisia, uz citovaný v bode 20 vyssie ([16]EU:T:2007:383), v rozsahu, v akom Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I, vrátil veci oxid hlinitý I Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 23 V nadväznosti na rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 22 vyssie ([17]EU:C:2009:742), a v súlade s clánkom 118 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 boli veci oxid hlinitý I pridelené druhej rozsírenej komore rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu z 18. decembra 2009. 24 Uznesením predsedu druhej rozsírenej komory z 1. marca 2010 boli veci oxid hlinitý I spojené na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a na úcely vyhlásenia rozsudku. Rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu z 20. septembra 2010 boli veci oxid hlinitý I pridelené stvrtej rozsírenej komore. 25 Rozsudkom z 21. marca 2012, Írsko/Komisia ([18]T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV, Zb., [19]EU:T:2012:134), Vseobecný súd zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I v rozsahu, v akom konstatovalo alebo vychádzalo z konstatovania, ze oslobodenia od spotrebných daní z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého, ktoré poskytla Francúzska republika, Írsko a Talianska republika do 31. decembra 2003 (dalej len "oslobodenia od spotrebnej dane"), predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a v rozsahu, v akom ukladalo Francúzskej republike, Írsku a Talianskej republike povinnost prijat vsetky opatrenia, aby vymohli uvedené oslobodenia od jej príjemcov, pokial príjemcovia neplatili spotrebnú dan najmenej 13,01 eura za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov. 26 Návrhom z 1. júna 2012 Komisia podala odvolanie proti tomuto rozsudku Vseobecného súdu. 27 Súdny dvor rozsudkom z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i. ([20]C-272/12 P, Zb., [21]EU:C:2013:812), zrusil rozsudok Írsko/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie ([22]EU:T:2012:134), vrátil veci oxid hlinitý I Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 28 V nadväznosti na rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 27 vyssie ([23]EU:C:2013:812), boli veci oxid hlinitý I pridelené prvej komore rozhodnutiami predsedu Vseobecného súdu z 21. januára a 10. marca 2014. 29 V súlade s clánkom 119 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 úcastníci konania podali svoje písomné pripomienkové vyjadrenia, a to 21. februára 2014 Írsko a 14. apríla 2014 Komisia vo veci T-50/06 RENV II, ako aj 26. februára 2014 AAL a 15. apríla 2014 Komisia vo veci T-69/06 RENV II. Vo svojich písomných pripomienkových vyjadreniach vsak zalobcovia potvrdili, ze trvajú na vsetkých zalobných dôvodoch uvádzaných na podporu svojich návrhov v týchto zalobách. Komisia to vo svojich písomných pripomienkach vzala na vedomie. 30 Rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu z 30. septembra 2014 boli veci oxid hlinitý I pridelené prvej rozsírenej komore v súlade s clánkom 118 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. 31 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania prijatých podla clánku 64 ods. 3 písm. d) rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 poziadal Írsko, aby vo veci T-50/06 RENV II predlozilo listy z 8. januára a 26. apríla 2002 (pozri body 9 a 12 vyssie). Írsko tejto ziadosti vyhovelo v stanovenej lehote. 32 Uznesením predsedu prvej rozsírenej komory z 23. marca 2015 boli tieto veci spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. 33 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 6. mája 2015. 34 Írsko navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka sporného oslobodenia od dane, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 35 AAL navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil rozhodnutie oxid hlinitý I v rozsahu, v akom sa jej týka, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 36 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil zalobcom povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 37 Na úvod je potrebné poznamenat, ze obe predmetné zaloby je potrebné vykladat tak, ze ich cielom je v podstate zrusenie rozhodnutia oxid hlinitý I v rozsahu, v akom toto rozhodnutie konstatuje existenciu státnej pomoci, ktorú Írsko poskytlo od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 na základe sporného oslobodenia od dane (dalej len "sporná pomoc"), a ukladá Írsku povinnost túto pomoc vymôct (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). V tomto rozsahu majú tieto zaloby rovnaký predmet. 38 Na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II Írsko v podstate uvádza styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii spornej pomoci podla clánku 88 ES. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady právnej istoty, zásady estoppel a clánku 8 ods. 5 smernice 92/81. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady respektovania legitímnej dôvery. Stvrtý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení zásady estoppel, ako aj na zneuzití právomoci. 39 Na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II AAL uvádza sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je v podstate zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii sporného oslobodenia od dane podla clánku 88 ES. Druhý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení zásady právnej istoty a potrebného úcinku aktov institúcií, ako aj na prekrocení právomoci a zneuzití právomoci. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení poziadaviek vyplývajúcich z clánku 3 ods. 1 písm. m) ES a clánku 157 ES. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. Piaty zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení zásad dodrzania primeranej lehoty, právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, ktoré súvisí s neprimeranou dlzkou konania vo veci formálneho zistovania. Siesty zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a clánku 87 ods. 1 ES. 40 Najskôr je potrebné preskúmat zalobné dôvody, ktorými zalobcovia v podstate spochybnujú uplatnitelnost pravidiel v oblasti státnej pomoci na sporné oslobodenie od dane, konkrétne jednak druhý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty, zásady estoppel a clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 a stvrtý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady estoppel, ako aj na zneuzití právomoci, ktoré boli predlozené na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, a jednak druhý zalobný dôvod zalozený na porusení zásad právnej istoty a potrebného úcinku aktov institúcií, ako aj na prekrocení právomoci a zneuzití právomoci a tretí zalobný dôvod zalozený na porusení poziadaviek vyplývajúcich z clánku 3 ods. 1 písm. m) ES a clánku 157 ES, ktoré boli predlozené na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II. 41 Dalej je potrebné preskúmat zalobný dôvod, v rámci ktorého AAL v podstate nesúhlasí s kvalifikáciou sporného oslobodenia od dane ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES na obdobie do 31. decembra 2003, konkrétne siesty zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a clánku 87 ods. 1 ES. 42 Je potrebné pokracovat preskúmaním zalobných dôvodov, ktorými zalobcovia v podstate kritizujú kvalifikáciu sporného oslobodenia od dane ako novej pomoci, a nie ako existujúcej pomoci v zmysle clánku 88 ES, konkrétne prvých zalobných dôvodov predlozených na podporu predmetných zalôb zalozených na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii spornej pomoci vzhladom na clánok 88 ES. 43 Napokon je potrebné na záver preskúmat zalobné dôvody, ktorými zalobcovia v podstate spochybnujú vrátenie spornej pomoci, konkrétne jednak tretí zalobný dôvod zalozený na porusení zásady respektovania legitímnej dôvery, predlozený na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, a jednak stvrtý zalobný dôvod zalozený na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, a piaty zalobný dôvod zalozený na porusení zásad dodrzania primeranej lehoty, právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, ktoré súvisí s neprimeranou dlzkou konania vo veci formálneho zistovania, ktoré boli predlozené na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II. Jednak o druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty, zásady estoppel a clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 a stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady estoppel, ako aj na zneuzití právomoci, ktoré boli predlozené na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, a jednak o druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad právnej istoty a potrebného úcinku aktov institúcií, ako aj na prekrocení právomoci a zneuzití právomoci, ktoré boli predlozené na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II 44 V rámci druhého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II Írsko vytýka Komisii, ze porusila zásadu právnej istoty, ako ju vykladá judikatúra, ked vo vztahu k spornému oslobodeniu od dane prijala rozhodnutie, ktoré vyvoláva opacné úcinky ako úcinky vyvolané rozhodnutím 2001/224, kedze aj ked mu Rada týmto rozhodnutím povolila pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane az do 31. decembra 2006, Komisia rozhodnutím oxid hlinitý I rozhodla, ze sporná pomoc predstavuje pomoc, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES a ktorú je teda potrebné vymáhat. Okrem toho Írsko tvrdí, ze Komisia porusila zásadu estoppel, ked prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré vyvolalo opacné úcinky ako úcinky vyvolané rozhodnutím 2001/224, bez toho, aby bol podaný návrh na zrusenie tohto rozhodnutia na základe clánku 230 ES. Napokon Írsko tvrdí, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia porusila clánok 8 ods. 5 smernice 92/81, pretoze ak sa domnievala, ze sporné oslobodenie od dane, ktoré bolo Írsko oprávnené uplatnovat do 31. decembra 2006 v zmysle rozhodnutia 2001/224, spôsobovalo skreslenie hospodárskej sútaze alebo bolo nezlucitelné so spolocným trhom, mala postupovat v súlade s týmto clánkom a predlozit Rade vhodné návrhy na odobratie alebo zmenu udeleného povolenia. 45 V rámci stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II Írsko v podstate tvrdí, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia porusila zásadu estoppel a dopustila sa zneuzitia právomoci. Domnieva sa, ze zásada estoppel bránila tomu, aby Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, kedze napriek tomu, ze vedela o spornom oslobodení od dane a jeho vykonávaní v súlade s rozhodnutím 2001/224, rozhodnutie oxid hlinitý I prijala oneskorene. Po prvé sa Írsko opiera o oznámenie sporného oslobodenia od dane Komisii zaciatkom roka 1983, ktorá k nemu prijala pozitívne rozhodnutie. Po druhé vychádza z toho, ze Komisii od roku 1995 zasielalo pravidelné informácie o odhadovanej výske spornej pomoci, ktoré Komisia prevzala na úcely oznamovania pomoci Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Po tretie odkazuje na rozhodnutia o povolení, ktoré prijala Rada v rokoch 1997, 1999 a 2001 a ktorými bolo jednomyselne rozhodnuté o návrhu Komisie. Po stvrté uvádza neexistenciu návrhu Komisie vo vztahu k Rade podla clánku 8 ods. 5 smernice 92/81, ktorá bola prijatá v súlade s lex specialis clánku 93 ES. Po piate sa odvoláva na neexistenciu zaloby o neplatnost Komisie na základe clánku 230 ES voci rozhodnutiu 2001/224. Po sieste odkazuje na oneskorené prijatie rozhodnutia oxid hlinitý I Komisiou v rozpore s poziadavkou dodrzania primeranej lehoty, kedze uvedené rozhodnutie bolo prijaté viac ako 43 mesiacov po tom, ako bola Komisii v apríli 2002 dorucená jeho odpoved na poslednú ziadost o dodatocné informácie, ktorú mu adresovala táto institúcia. Po siedme sa dovoláva vyhlásení Komisie a rozhodnutí Rady o povolení v priebehu celej doby konania vo veci formálneho zistovania, ktoré umoznovali domnievat sa, ze sporná pomoc bola povolená. Po ôsme vychádza zo správania Komisie, ktorá za kazdých okolností zaobchádzala so spornou pomocou ako s existujúcou pomocou. Po deviate sa odvoláva na to, ze Komisia neprijala príkaz pozastavit pomoc podla clánku 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([24]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktorý mohol zmiernit úcinky pomoci na spolocný trh a úcinky vymáhania tejto pomoci na AAL. Írsko okrem toho tvrdí, ze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, aby zabránila úcinkom rozhodnutia 2001/224, ktoré ho oprávnovalo pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006, pricom Rade navrhla, aby uvedené povolenie predlzila len do 31. decembra 2002. 46 V rámci druhého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II AAL tvrdí, ze Komisia porusila zásadu právnej istoty, ako sa vykladá v judikatúre, a zásadu potrebného úcinku aktov institúcií a ze prekrocila hranice svojej vlastnej právomoci v tom, ze napadnuté rozhodnutie má vo vztahu k spornému oslobodeniu od dane opacné úcinky ako úcinky rozhodnutia 2001/224, kedze aj ked týmto rozhodnutím Rada predlzila povolenie udelené Írsku pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006, rozhodnutie oxid hlinitý I konstatuje, ze pomoc udelená na základe sporného oslobodenia od dane je ciastocne nezlucitelná so spolocným trhom, a preto ju bolo potrebné od jej príjemcu vymáhat, okrem obdobia od 17. júla 1990 do 2. februára 2002. V tejto súvislosti po prvé AAL vychádza zo smernice 92/81 prijatej v súlade s lex specialis, ktorý predstavuje clánok 93 ES, ktorá umoznila Írsku odklonit sa od lex generalis pravidiel v oblasti státnej pomoci v súlade s clánkom 87 ods. 1 ES, kedze rozhodnutia Rady o povolení vychádzali najmä zo zistenia, ze sporné oslobodenie od dane neovplyvnilo hospodársku sútaz ani neviedlo k skresleniu fungovania spolocného trhu. Po druhé uvádza, ze Komisia nevyuzila postup stanovený v clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 na vyriesenie prípadných problémov skreslenia hospodárskej sútaze súvisiacich s takým sporným oslobodením od dane, aké povolila Rada, ako aj to, ze nebola podaná zaloba o neplatnost podla clánku 230 ES voci rozhodnutiu 2001/224. Po tretie sa opiera o návrh rozhodnutia Rady o povolení z 29. novembra 1999 a clánok 3 návrhu rozhodnutia Rady o povolení z 15. novembra 2000, z ktorých vyplýva, ze Komisia nezamýslala prijat negatívne konecné rozhodnutie v oblasti státnej pomoci pred uplynutím platnosti rozhodnutí Rady o povolení a ze spornú pomoc nespochybnovala. Po stvrté vychádza z rozhodnutí Rady o povolení, ktoré predchádzali rozhodnutiu 2001/224, v ktorých sa neuvádzala moznost súbezného uplatnovania pravidiel v oblasti státnej pomoci. Po piate uvádza neuplatnitelnost odôvodnenia 5 rozhodnutia 2001/224 na sporné oslobodenie od dane, ktoré je existujúcou pomocou oznámenou v januári 1983. Po sieste odkazuje na zmenu politiky Komisie vyplývajúcu zo zacatia konania vo veci formálneho zistovania vo vztahu k spornému oslobodeniu od dane rozhodnutím z 30. októbra 2001, a to priblizne strnást mesiacov pred uplynutím platnosti povolenia pokracovat s uplatnovaním uvedeného oslobodenia, ktoré sama navrhla Rade ponechat, teda 31. decembra 2002. Po siedme odkazuje na protiprávnost správania Komisie pri prijatí sporného rozhodnutia, spocívajúceho v odvolaní povolenia uplatnovat sporné oslobodenie od dane do 31. decembra 2006, ktoré Rada vydala v rozhodnutí 2001/224, a následne v zbavení smernice 92/81 akéhokolvek zmyslu a potrebného úcinku. 47 V kazdom prípade AAL tvrdí, ze aj v samotnom rámci uplatnovania pravidiel v oblasti státnej pomoci sa Komisia dopustila v napadnutom rozhodnutí zneuzitia právomoci, ked nesprávne kvalifikovala spornú pomoc ako protiprávnu pomoc, aj ked ju Rada povolila. Na tomto závere podla nej nic nemení skutocnost, ze Rada priznala dlhsie povolenie ako povolenie navrhované Komisiou, kedze Rada konala legálne v rámci svojich právomocí v oblasti danovej harmonizácie. 48 Komisia navrhuje, aby boli tieto zalobné dôvody zamietnuté ako nedôvodné. 49 Na úvod je potrebné poznamenat, ze v rozsahu, v akom stvrtý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II odkazuje na implicitné rozhodnutie o povolení, ktoré bolo vydané v súlade s clánkom 4 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 po oznámení sporného oslobodenia od dane Komisii na zaciatku roka 1983 a ktoré umoznilo zmenit oznámenú pomoc na existujúcu pomoc, tento zalobný dôvod sa prekrýva s prvou castou prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu tej istej zaloby, na preskúmanie ktorej je teda potrebné odkázat (pozri body 135 az 163 nizsie). 50 Dalej pokial sa zdá, ze Írsko v rámci tohto zalobného dôvodu Komisii vytýka, ze porusila legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane, ktorú v spolocnosti AAL sama vzbudila z dôvodu oneskoreného prijatia rozhodnutia oxid hlinitý I, tento zalobný dôvod je mozné v podstate chápat tak, ze je zalozený na porusení zásady dodrziavania legitímnej dôvery. V tomto rozsahu sa prekrýva s tretím zalobným dôvodom predlozeným na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, na preskúmanie ktorého je potrebné odkázat (pozri body 205 az 263 nizsie). 51 Napokon v rozsahu, v akom Írsko v rámci stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II vytýka Komisii, ze napadnuté rozhodnutie prijala oneskorene, v podstate predkladá výhradu zalozenú na porusení zásady dodrzania primeranej lehoty, podobne, ako to uvádza AAL v rámci piateho zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II, a ktorú je potrebné preskúmat spolocne s piatym zalobným dôvodom (pozri body 264 az 273 nizsie). 52 Vo zvysku predmetné zalobné dôvody v podstate otvárajú otázku, ci Komisia porusila zásady právnej istoty a potrebného úcinku aktov institúcií v rozsahu, v akom má napadnuté rozhodnutie právne úcinky, ktoré sú v rozpore s právnymi úcinkami rozhodnutia 2001/224, ktoré výslovne povolilo Írsku pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006 najmä z dôvodu, ze uvedené oslobodenie od dane nespôsobovalo skreslenie hospodárskej sútaze. 53 Navyse druhý a stvrtý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II otvárajú otázku prípadného porusenia zásady estoppel v súvislosti s protichodnými právnymi úcinkami rozhodnutia 2001/224 a napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadného porusenia clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 v súvislosti so skutocnostou, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia nepostupovala podla clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 s cielom získat zmenu alebo zrusenie rozhodnutia 2001/224. 54 Okrem toho v rámci stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II Írsko vytýka Komisii, ze v prejednávanej veci neprijala príkaz pozastavit spornú pomoc podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 55 Napokon stvrtý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a druhý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II implikujú kontrolu existencie prípadného zneuzitia právomoci Komisiou pri prijímaní sporného rozhodnutia. 56 Pokial ide po prvé o výhradu zalozenú na porusení zásady estoppel uvádzanej v rámci druhého a stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, je potrebné poznamenat, ze zásada estoppel je anglosaský právny institút, ktorý ako taký neexistuje v práve Európskej únie, co nebráni tomu, aby sa niektoré zásady ako zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery a niektoré pravidlá ako pravidlo nemo potest venire contra factum proprium v nom zakotvené nemohli povazovat za zásady a pravidlá, ktoré s touto zásadou súvisia alebo sú jej príbuzné. Táto výhrada sa musí odmietnut ako právne nedôvodná v rozsahu, v akom je zalozená na porusení zásady estoppel, cím nie je dotknutá moznost preskúmat tvrdenia Írska, pokial ich mozno povazovat za tvrdenia na podporu zalobného dôvodu v podstate zalozeného na zásadách právnej istoty alebo ochrany legitímnej dôvery. 57 Pokial ide po druhé o výhrady zalozené na porusení zásad právnej istoty a potrebného úcinku aktov institúcií, porusení clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo prekrocení právomoci, ktoré boli uvedené v rámci druhých zalobných dôvodov predlozených na podporu predmetných zalôb alebo stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, je najskôr potrebné pripomenút, ze podla zásady prenesenia právomocí zakotvenej v clánkoch 5 ES a 7 ES Európske spolocenstvo koná v medziach právomocí vymedzených Zmluvou o ES a cielov, ktoré sú v nej zakotvené, a kazdý orgán koná v medziach právomocí, ktoré mu zveruje táto Zmluva. 58 Okrem toho podla judikatúry akty institúcií v zásade pozívajú prezumpciu zákonnosti a majú z tohto dôvodu právne úcinky dovtedy, kým neboli derogované, zrusené v konaní o zalobe o neplatnost alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., [25]C-137/92 P, Zb., [26]EU:C:1994:247, bod [27]48; z 8. júla 1999, Chemie Linz/Komisia,[28]C-245/92 P, Zb., [29]EU:C:1999:363, bod [30]93, a z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko,[31]C-475/01, Zb., [32]EU:C:2004:585, bod [33]18). 59 Napokon je potrebné pripomenút, ze zásada právnej istoty predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (pozri uznesenie z 8. novembra 2007, Fratelli Martini a Cargill, [34]C-421/06, [35]EU:C:2007:662, bod [36]56 a citovanú judikatúru). Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze cielom tejto zásady je zabezpecit predvídatelnost situácií a právnych vztahov v pôsobnosti práva Únie (rozsudky z 10. apríla 2003, Schulin,[37]C-305/00, Zb., [38]EU:C:2003:218, bod [39]58, a z 15. septembra 2005, Írsko/Komisia,[40]C-199/03, Zb., [41]EU:C:2005:548, bod [42]69). Na tento úcel je nevyhnutné, aby institúcie respektovali nezmenitelnost aktov, ktoré prijali a ktoré ovplyvnujú právne a faktické postavenie právnych subjektov, takze tieto akty budú môct zmenit len pri dodrzaní pravidiel právomoci a procesných pravidiel (pozri rozsudok z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia,[43]T-229/94, Zb., [44]EU:T:1997:155, bod [45]113 a citovanú judikatúru). Dodrzanie zásady právnej istoty tiez vyzaduje, aby institúcie zásadne predchádzali nezrovnalostiam, ku ktorým môze dochádzat pri vykonávaní jednotlivých ustanovení práva Únie, a to osobitne v prípade, ked tieto ustanovenia sledujú rovnaký ciel, ako je ciel nenarusenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky z 15. júna 1993, Matra/Komisia,[46]C-225/91, Zb., [47]EU:C:1993:239, body [48]41 a [49]42, a z 31. januára 2001, RJB Mining/Komisia,[50]T-156/98, Zb., [51]EU:T:2001:29, bod [52]112 a citovanú judikatúru). 60 Clánok 8 ods. 5 smernice 92/81 znie takto: "Ak Komisia usúdi, ze oslobodenia od dane alebo danové úlavy stanovené v odseku 4 nemozno ponechat v platnosti najmä z dôvodu nekalej hospodárskej sútaze alebo narusenia fungovania vnútorného trhu, alebo z dôvodov politiky Spolocenstva v oblasti ochrany zivotného prostredia, predlozí Rade príslusné návrhy. Rada o týchto návrhoch rozhoduje jednomyselne." [neoficiálny preklad] 61 V prejednávanej veci, ako to správne uvádza Komisia, argumentáciu na podporu predmetných výhrad priamo vyvracia rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 27 vyssie ([53]EU:C:2013:812). 62 V bodoch 45 az 48 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 27 vyssie ([54]EU:C:2013:812), Súdny dvor stanovil jasný rozdiel medzi právomocami Rady a Komisie v oblasti harmonizácie právnych predpisov v oblasti spotrebných daní a v oblasti státnej pomoci. Okrem iného rozhodol, ze postup upravený v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 má odlisný úcel a pôsobnost nez rezim zavedený v clánku 88 ES. 63 V bode 49 toho istého rozsudku z toho vyvodil, ze vzhladom na to rozhodnutie Rady, ktorým sa clenskému státu v súlade s clánkom 8 ods. 4 smernice 92/81 povoluje zaviest oslobodenie od spotrebných daní, nemôze mat za následok to, ze by sa Komisii bránilo vo výkone právomocí, ktoré jej zveruje Zmluva o ES, a v dôsledku toho ani zacatiu postupu upravenému v clánku 88 ES na úcely posúdenia, ci toto oslobodenie od dane predstavuje státnu pomoc, a ak je to potrebné, ani prijatiu takého rozhodnutia, akým je rozhodnutie oxid hlinitý I, na konci tohto postupu. 64 Súdny dvor dalej v bode 50 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovanom v bode 27 vyssie ([55]EU:C:2013:812) spresnil, ze okolnost, ze rozhodnutia Rady o povolení priznávali úplné oslobodenie od spotrebných daní stanovením presných geografických a casových podmienok a ze tieto posledné uvedené podmienky clenské státy prísne dodrziavali, nemala vplyv na rozdelenie právomocí medzi Radu a Komisiu, a teda nemohla Komisiu pozbavit výkonu jej právomocí. 65 V bode 51 tohto rozsudku poznamenal, ze napokon práve v súlade s týmto rozdelením právomocí sa v odôvodnení 5 rozhodnutia 2001/224, ktoré bolo úcinné v období, za ktoré sporné rozhodnutie nariaduje vrátenie spornej pomoci, uvádza, ze uvedené rozhodnutie je bez vplyvu na výsledok prípadných postupov, ktoré môzu prebehnút na základe clánkov 87 ES a 88 ES, a nezbavuje clenské státy ich "povinnos[ti]... oznámit Komisii zamýslané poskytnutie státnej podpory [pomoci - neoficiálny preklad]". 66 Napokon v bodoch 52 a 53 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 27 vyssie ([56]EU:C:2013:812), Súdny dvor opätovne uviedol, ze okolnost, ze rozhodnutia Rady o povolení boli prijaté na návrh Komisie, pricom Komisia vôbec nevyuzila právomoci, ktoré mala na základe clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo clánkov 230 ES a 241 ES, aby dosiahla zrusenie alebo zmenu rozhodnutí o povolení, nemohla bránit tomu, aby oslobodenia od spotrebných daní boli kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak boli splnené podmienky existencie státnej pomoci. 67 V súlade s clánkom 61 druhým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie ak je vec vrátená spät Vseobecnému súdu, tento súd je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora. Vzhladom na bod 54 odôvodnenia rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 27 vyssie ([57]EU:C:2013:812), je potrebné konstatovat, ze dôvody uvedené v bodoch 62 az 66 vyssie sú nevyhnutnou podporou výroku uvedeného rozsudku, ktorým Súdny dvor zrusil rozsudok Írsko/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie ([58]EU:T:2012:134), a vrátil veci oxid hlinitý I spät Vseobecnému súdu. 68 Z týchto dôvodov vyplýva, ze postupom stanoveným v clánku 88 ES na úcely preskúmania, ci sporné oslobodenie od dane predstavovalo státnu pomoc, a prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I na koniec tohto postupu, Komisia len vykonávala právomoci, ktoré jej zverila Zmluva o ES v oblasti státnej pomoci, a ze tým nemohla narusit právomoci, ktoré Zmluva o ES zverila Rade v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní alebo aktov, ktoré Rada prijala pri výkone uvedených právomocí. 69 Z toho vyplýva, ze postupom stanoveným v clánku 88 ES na úcely preskúmania, ci sporné oslobodenie od dane predstavovalo státnu pomoc, a prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I na koniec tohto postupu, bez predchádzajúceho vykonania postupu stanoveného v clánku 8 ods. 5 smernice 92/81, hoci clánok 1 ods. 2 rozhodnutia 2001/224 výslovne povoloval Írsku pokracovat v uplatnovaní sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006, Komisia nemohla porusit zásady právnej istoty a potrebného úcinku aktov institúcií, a ani, ako tvrdilo Írsko, clánok 8 ods. 5 smernice 92/81. Rozhodnutia Rady o povolení prijaté na návrh Komisie mohli mat totiz úcinky len v oblasti, na ktorú sa vztahujú pravidlá v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní, bez vplyvu na úcinky prípadného rozhodnutia, akým je rozhodnutie oxid hlinitý I, aké mohla Komisia prijat v rámci výkonu svojich právomocí v oblasti státnej pomoci. 70 Navyse z bodov 52 a 53 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 27 vyssie ([59]EU:C:2013:812), v ktorých Súdny dvor pripomenul, ze pojem státna pomoc zodpovedá objektívnej situácii a nemôze závisiet od správania alebo vyhlásení institúcií, vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia sa pri prijímaní rozhodnutí Rady o povolení domnievala, ze oslobodenia od spotrebnej dane neviedli k skresleniu hospodárskej sútaze a neboli prekázkou riadneho fungovania spolocného trhu, nemôze bránit tomu, aby boli uvedené oslobodenia od dane kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak boli podmienky existencie státnej pomoci splnené. 71 Z riesenia zastávaného Súdnym dvorom a fortiori vyplýva, ze Komisia nebola na úcely kvalifikácie oslobodení od spotrebnej dane ako státnej pomoci viazaná posúdeniami Rady v rámci jej rozhodnutí v oblasti harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní, podla ktorých uvedené oslobodenia od dane neviedli k skresleniu hospodárskej sútaze a neboli prekázkou pre riadne fungovanie spolocného trhu. 72 AAL preto nemôze tvrdit, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia prekrocila svoje právomoci. Zalobcovia teda nemôzu tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie má právne úcinky, ktoré by boli v rozpore s právnymi úcinkami rozhodnutia 2001/224. 73 V rozsahu, v akom AAL Komisii v rámci druhého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II v podstate vytýka, ze sporné oslobodenie od dane kvalifikovala ako protiprávnu pomoc, hoci táto pomoc bola povolená Radou, na úcely odmietnutia tejto výhrady ako neopodstatnenej postacuje pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 49 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovanom v bode 27 vyssie ([60]EU:C:2013:812), rozhodnutie Rady o povolení vzhladom na pravidlá harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní nemohlo mat za úcinok to, ze by sa Komisii bránilo vo výkone jej právomocí v oblasti státnej pomoci a v tom, aby na konci postupu stanoveného v clánku 88 ES prípadne prijala také rozhodnutie, akým je napadnuté rozhodnutie. 74 V dôsledku toho je potrebné odmietnut ako nedôvodné výhrady zalozené na porusení zásad právnej istoty a potrebného úcinku aktov institúcií, na porusení clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo na prekrocení právomoci. 75 Pokial ide po tretie o výhrady zalozené na zneuzití právomoci, ktorého sa dopustila Komisia, uvádzané v rámci stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a druhého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry pojem zneuzitie právomoci má presný význam v práve Únie a ze sa vztahuje na situáciu, ked správny orgán pouzíva svoje právomoci na iný úcel, ako je úcel, na ktorý mu boli zverené. Rozhodnutie predstavuje zneuzitie právomoci len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa ukazovatelov zdá, ze bolo prijaté preto, aby sa dosiahli iné ciele ako uvádzané ciele (pozri rozsudok z 9. septembra 2008, Bayer CropScience a i./Komisia, [61]T-75/06, Zb., [62]EU:T:2008:317, bod [63]254 a citovanú judikatúru). 76 V prejednávanej veci na úcely preukázania existencie zneuzitia právomoci zalobcovia nepredlozili objektívne, relevantné a zhodujúce sa ukazovatele, ktoré by umoznovali dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na iné úcely ako uvádzané úcely, konkrétne vymáhanie státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES. 77 Je teda potrebné odmietnut ako nedôvodné výhrady zalozené na zneuzití právomoci, ktorého sa dopustila Komisia. 78 Po stvrté v rozsahu, v akom v rámci stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II Írsko vytýka Komisii, ze v prejednávanej veci neprijala príkaz pozastavit spornú pomoc podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, je potrebné pripomenút, ze podla tohto ustanovenia "Komisia môze, potom ako poskytla danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky, prijat rozhodnutie, ktoré vyzaduje od clenského státu docasne vrátit akúkolvek protiprávnu pomoc, pokým Komisia neprijme rozhodnutie o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom". 79 Clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 neukladá Komisii povinnost, aby pri splnení urcitých podmienok prijala príkaz o pozastavení, ale len stanovuje, ze takýto príkaz môze prijat, ak ho povazuje za nevyhnutný. Z toho vyplýva, ze Írsko nemôze vytýkat Komisii, ktorá nepovazovala za svoju povinnost v prejednávanej veci prijat príkaz o pozastavení, ze porusila clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 80 Preto je potrebné odmietnut výhradu v podstate zalozenú na porusení clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 81 Bez toho, aby boli dotknuté výhrady, ktoré je potrebné preskúmat bud v rámci ostatných zalobných dôvodov (pozri body 49 a 50 vyssie), alebo samostatne (pozri bod 51 vyssie), a kedze ostatné výhrady uvádzané v rámci druhých zalobných dôvodov predlozených na podporu predmetných zalôb a stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II boli v celom rozsahu odmietnuté, tieto zalobné dôvody je potrebné zamietnut ako nedôvodné. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení poziadaviek vyplývajúcich z clánku 3 ods. 1 písm. m) ES a clánku 157 ES, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II 82 AAL tvrdí, ze Komisia porusila poziadavky vyplývajúce z clánku 3 ods. 1 písm. m) ES a clánku 157 ES, ked namiesto toho, aby pomáhala podnikom Spolocenstva stat sa konkurencieschopnými, v dôsledku napadnutého rozhodnutia sa Spolocenstvo stalo menej konkurencieschopné a bolo postavené do nevýhodnej situácie na svetovom trhu, na ktorý vyváza väcsinu svojej produkcie. Rozhodnutia Rady o povolení boli podla nej zalozené na neexistencii skreslenia hospodárskej sútaze v dôsledku sporného oslobodenia od dane, co Komisia pôvodne priznala a co bolo aj uvedené vo stvrtom odôvodnení rozhodnutia 92/510. 83 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 84 Tento zalobný dôvod v podstate otvára otázku, ci prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia porusila poziadavky vyplývajúce z clánku 3 ods. 1 písm. m) ES a clánku 157 ES, v rozsahu, v akom bráni uplatnovaniu opatrenia, konkrétne sporného oslobodenia od dane, ktorého cielom bolo posilnit konkurencieschopnost spolocnosti AAL na svetovom trhu výroby oxidu hlinitého bez skreslenia hospodárskej sútaze, ako to vyplýva z rozhodnutia 2001/224. 85 Clánok 3 ES predovsetkým stanovuje: "Na úcely stanovené v clánku 2 cinnosti Spolocenstva zahrnajú, ako to vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a z casového plánu v nej stanovenom: ... m) posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu Spolocenstva;" 86 Clánok 157 ES predovsetkým stanovuje: "1. Spolocenstvo a clenské státy zabezpecia podmienky potrebné na existenciu konkurencieschopnosti priemyslu Spolocenstva. V súlade so systémom otvorených a konkurencných trhov sa preto ich cinnost zameria na: -- urýchlenie adaptácie priemyslu na strukturálne zmeny, -- podporu prostredia, ktoré je priaznivé pre vytváranie a rozvoj podnikov v celom Spolocenstve, najmä malých a stredných podnikov, -- podporu prostredia priaznivého pre spoluprácu medzi podnikmi, -- pomoc pri lepsom vyuzívaní priemyselného potenciálu, inovacného, výskumného a technického rozvoja. ... 3. Spolocenstvo prispieva k dosahovaniu cielov uvedených v odseku 1 prostredníctvom politík a cinností, ktoré uskutocnuje podla ostatných ustanovení tejto zmluvy. Rada môze v súlade s postupom uvedeným v clánku 251 [ES] a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom rozhodnút o specifických opatreniach na podporu cinností vykonávaných clenskými státmi na dosiahnutie cielov uvedených v odseku 1. Táto hlava neposkytuje Spolocenstvu dôvod na zavedenie akéhokolvek opatrenia, ktoré by mohlo viest k naruseniu hospodárskej sútaze..." 87 Ako Komisia správne tvrdí, clánok 3 ES vo svojom odseku 1 písm. g) tiez stanovuje, ze cinnosti Spolocenstva zahrnajú "systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz". Navyse clánok 157 ES podla nej stanovuje, ze neposkytuje Spolocenstvu dôvod na zavedenie akéhokolvek opatrenia, ktoré by mohlo viest k naruseniu hospodárskej sútaze. 88 Zatial co Súdny dvor v bode 52 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovanom v bode 27 vyssie ([64]EU:C:2013:812), konstatoval, ze Komisia pri prijímaní rozhodnutí Rady podla pravidiel v oblasti harmonizácie danových právnych predpisov zastávala názor, ze tieto rozhodnutia neskreslujú hospodársku sútaz a nemajú vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, v bode 53 toho istého rozsudku tiez poznamenal, ze to nebránilo tomu, aby toto oslobodenie od dane bolo kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ak boli splnené podmienky existencie státnej pomoci, pricom pojem státna pomoc zodpovedá objektívnej situácii a nemôze závisiet od správania alebo vyhlásení institúcií. 89 V rozhodnutí oxid hlinitý I Komisia konstatovala, ze sporné oslobodenie od dane musí byt kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES najmä preto, ako je uvedené v odôvodneniach 61 a 62 daného rozhodnutia, ze mozno predpokladat, ze narúsa alebo je spôsobilá narusit hospodársku sútaz, aj ked významná cast výroby oxidu hlinitého bola spotrebovaná v závodoch vyrábajúcich hliník, v rozsahu, v akom bolo výslovným cielom sporného oslobodenia od dane posilnit konkurencieschopnost príjemcov voci ich konkurentom, predovsetkým v rámci Spolocenstva, usadeným v Grécku, Spanielsku, Nemecku a Madarsku (pocnúc pristúpením tejto krajiny k Únii 1. mája 2004), a to znízením ich výrobných nákladov. 90 V rámci tohto zalobného dôvodu AAL len poznamenala, ze posúdenie Komisie uvedené v bode 89 vyssie je v rozpore s posúdením, z ktorého vychádzajú rozhodnutia o povolení prijaté Radou na návrh Komisie v oblasti harmonizácie danových právnych predpisov, bez toho, aby bola konkrétne spochybnená dôvodnost tohto posúdenia. 91 V rozsahu, v akom Komisia nebola z dôvodov uvedených v bode 88 vyssie v prejednávanej veci viazaná posúdeniami uvedenými v rozhodnutiach o povolení prijatých Radou na jej návrh v oblasti harmonizácie danových právnych predpisov, je potrebné konstatovat, ze prijatím napadnutého rozhodnutia neporusila clánok 3 ods. 1 písm. m) ES, ani clánok 157 ES. 92 Tretí zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II sa preto musí zamietnut ako nedôvodný. 93 Toto zamietnutie sa nedotýka preskúmania, ktoré bude vykonané v rámci siesteho zalobného dôvodu predlozeného na podporu tejto istej zaloby, týkajúceho sa otázky, ci Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej prinálezí, a clánok 87 ods. 1 ES, ked v odôvodneniach 61 a 62 rozhodnutia oxid hlinitý I konstatovala, ze podmienka ovplyvnenia hospodárskej sútaze a obchodu medzi clenskými státmi bola v prejednávanej veci splnená (pozri body 94 az 131 nizsie). O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a clánku 87 ods. 1 ES, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II 94 Po prvé AAL tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej prinálezí, ked neuviedla primerané odôvodnenie týkajúce sa dodrzania niektorých podmienok na to, aby mohla kvalifikovat spornú pomoc ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, konkrétne podmienok ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a skreslenia hospodárskej sútaze. V súlade s prianím vyjadreným niektorými clenmi Komisie mala podla nej Komisia v napadnutom rozhodnutí uviest dôvody, preco na konci úplnej a aktuálnej hospodárskej analýzy úcinkov spornej pomoci na konkurenciu a na obchod medzi clenskými státmi dospela k záveru, ze uvedené podmienky boli v prejednávanej veci splnené. 95 Po druhé AAL tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila clánok 87 ods. 1 ES, ked bez uskutocnenia dôslednej hospodárskej analýzy nesprávne konstatovala, ze sporná pomoc jej priznáva výhodu, ze ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi alebo ze narúsa alebo je spôsobilá narusit hospodársku sútaz. V tejto súvislosti sa po prvé opiera o skutocnost, ze Komisia nezohladnila v rámci analýzy úcinkov na obchod medzi clenskými státmi v odôvodnení 62 rozhodnutia oxid hlinitý I existenciu dvoch odlisných výrobkov, a to SGA a CGA, kedze ako výrobca SGA je v podstate v konkurencii s mimoeurópskymi výrobcami, a nie s inými európskymi výrobcami, najmä s tými, ktorí vyrábajú CGA. Po druhé vychádza z nesprávneho pohladu na situáciu, ako ju uviedla Komisia v odôvodnení 61 rozhodnutia oxid hlinitý I, ked tvrdí, ze cielom spornej pomoci bolo posilnit jej konkurencieschopnost voci jej konkurentom znízením jej nákladov, co platilo len vo vztahu k mimoeurópskym výrobcom oxidu hlinitého, nie vsak vo vztahu k európskym výrobcom oxidu hlinitého, medzi ktorými bol stupen konkurencie velmi nízky, vzhladom na to, ze Spolocenstvo bolo cistým dovozcom oxidu hlinitého a ze významná cast produkcie oxidu hlinitého Spolocenstva bola urcená pre vlastnú spotrebu. Po tretie odkazuje na skutocnost, ze Komisia nezohladnila jednak to, ze európski výrobcovia oxidu hlinitého, najmä tí, ktorí sú usadení v Nemecku, cerpali výhody z oslobodení od energie, ktorú pouzívali, ktorá uz bola lacnejsia, a jednak to, ze z dôvodu rôznych vnútrostátnych právnych predpisov v oblasti licencií a ochrany zivotného prostredia sa nachádzala v nevýhodnom postavení, pokial ide o náklady, v porovnaní s inými európskymi výrobcami oxidu hlinitého. 96 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 97 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry predstavuje povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 253 ES podstatnú formálnu nálezitost, ktorú treba odlísit od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá patrí do materiálnej zákonnosti sporného aktu (pozri rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia,[65]C-521/09 P, Zb., [66]EU:C:2011:620, bod [67]146 a citovanú judikatúru, a zo 14. mája 2014, Donau Chemie/Komisia,[68]T-406/09, Zb., [69]EU:T:2014:254, bod [70]28 a citovanú judikatúru). 98 Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberat výhradou zalozenou na porusení povinnosti odôvodnenia zakotvenou v clánku 253 ES a následne v druhom rade výhradou zalozenou na údajnom porusení clánku 87 ods. 1 ES. 99 Pokial ide v prvom rade o výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia zakotvenú v clánku 253 ES, je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry musí byt odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho (pozri rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [71]C-367/95 P, Zb., [72]EU:C:1998:154, bod [73]63 a citovanú judikatúru). Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka (pozri rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, [74]EU:C:1998:154, bod [75]63 a citovanú judikatúru). 100 Uplatnenie povinnosti odôvodnenia na kvalifikáciu opatrenia státnej pomoci vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, ze dotknuté opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (pozri rozsudok z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia,[76]T-177/07, Zb., [77]EU:T:2010:233, bod [78]144 a citovanú judikatúru), ktorý zakazuje pomoc, ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa alebo je spôsobilá narusit hospodársku sútaz (rozsudok zo 4. septembra 2009, Taliansko/Komisia,[79]T-211/05, Zb., [80]EU:T:2009:304, bod [81]151). 101 Pokial ide o dôvody, ktoré Komisia mala v tejto súvislosti predlozit, musia byt urcené na základe odkazu na poziadavky stanovené judikatúrou na úcely konstatovania, ze boli dodrzané podmienky ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a skreslenia hospodárskej sútaze, ako ich pripomínajú body 112 az 115 nizsie. 102 Vzhladom na judikatúru pripomenutú jednak v bodoch 99 a 100 vyssie a jednak v bodoch 112 az 115 nizsie je teda potrebné v prejednávanej veci posúdit, ci Komisia dostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, pokial ide o dodrzanie podmienok ovplyvnenia medzistátneho obchodu a skreslenia hospodárskej sútaze. 103 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 60 az 62 napadnutého rozhodnutia poskytla nasledujúce odôvodnenie: "(60) Oslobodenia od spotrebnej dane znizujú náklady jedného dôlezitého vstupu, a tak poskytujú výhodu príjemcom, ktorí sa dostanú do priaznivejsej financnej pozície ako iné podniky, ktoré pouzívajú minerálne oleje v iných odvetviach alebo regiónoch. (61) Príjemcovia pomoci a Francúzsko vyjadrili vo svojich pripomienkach názor, ze oslobodenia nespôsobili ziadne narusenie hospodárskej sútaze ani sa nedotkli fungovania jednotného trhu, najmä z dôvodu, ze Spolocenstvo bolo cistým dovozcom oxidu hlinitého, ze výrobcovia Spolocenstva museli sútazit na globálnej úrovni a boli znevýhodnení vysokými cenami energie a ze ukoncenie oslobodení by nezlepsilo trhovú situáciu oxidu hlinitého na úrovni Spolocenstva a znízilo by bezpecnost dodávok primárnych zdrojov na výrobu hliníka. Tvrdia, ze neprítomnost akéhokolvek narusenia je potvrdená skutocnostou, ze ziadni konkurenti nepripomienkovali rozhodnutie Komisie zacat konanie [vo veci formálneho zistovania]. To vsetko vsak neznizuje hodnotenie v odôvodnení 60. Naopak potvrdzuje, ze úlavy na spotrebnej dani boli explicitne urcené na posilnenie konkurencieschopnosti príjemcov voci ich konkurentom znízením ich nákladov. Komisia konstatuje, ze oxid hlinitý sa vyrába aj v Grécku, Spanielsku, Nemecku a Madarsku (hoci Madarsko je clenským státom len od 1. mája 2004). (62) S oxidom hlinitým, SGA aj CGA, sa obchoduje medzi clenskými státmi, tak ako sa obchoduje s hliníkom, ktorého trh je úzko spojený s trhom oxidu hlinitého. Preto mozno predpokladat, ze pomoc má vplyv na obchod vnútri Spolocenstva a narúsa, alebo môze narúsat hospodársku sútaz, aj ked velké casti výroby oxidu hlinitého sa spotrebúvajú v hlinikárnach nachádzajúcich sa v blízkosti." 104 V rozsahu, v akom v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje na "oxi[d] hlinit[ý], SGA aj CGA", je potrebné spresnit, ze v odôvodnení 16 toho istého rozhodnutia uviedla: "... Komisia pri viacerých rozhodnutiach o fúziách... zistila, ze existujú dva samostatné trhy výrobkov: oxid hlinitý urcený na tavenie [dalej len 'SGA` (smelter-grade alumina)] a oxid hlinitý na chemické aplikácie [dalej len 'CGA` (chemical-grade alumina)]. CGA je produkt s ovela vyssou pridanou hodnotou ako SGA. Hoci geografický trh SGA je celosvetový, trh CGA neprekracuje hranice Európy." 105 V odôvodneniach 61 a 62 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze v súlade s analýzami uvedenými v rozhodnutí Komisie 2002/174/ES z 3. mája 2000, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom a Dohodou o EHP (vec COMP/M.1693 - Alcoa/Reynolds) [neoficiálny preklad] ([82]Ú. v. ES L 58, 2002, s. 25, dalej len "rozhodnutie Alcoa/Reynolds"), uvedenom v poznámke pod ciarou v odôvodnení 16 napadnutého rozhodnutia, SGA a CGA predstavujú dva samostatné trhy európskeho rozsahu, kedze zahrnali nielen výrobcov usadených v Írsku, Taliansku a vo Francúzsku, ale aj v Grécku, Spanielsku, Nemecku a Madarsku (od 1. mája 2004). Navyse konstatovala, ze s oxidom hlinitým, SGA aj CGA sa obchodovalo medzi clenskými státmi, pricom tento obchod sa v podstate týkal obmedzenej casti produkcie oxidu hlinitého nespotrebovaného v blízkych závodoch na výrobu hliníka (dalej len "nadbytocný oxid hlinitý"), ktorá bola ponúknutá tretím osobám na volnom trhu, na rozdiel od "oxidu hlinitého urceného pre vlastnú spotrebu", ktorý podla analýzy vykonanej v odôvodnení 13 uz citovaného rozhodnutia Alcoa/Reynolds pouzívali interne integrovaní výrobcovia. 106 Navyse v odôvodneniach 60 a 61 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze oslobodenia od spotrebnej dane, ako sporné oslobodenie od dane, znizovali náklady na dôlezitú surovinu pouzívanú výrobcami oxidu hlinitého, na ktorých sa vztahovalo oslobodenie, konkrétne výrobcami usadenými v Írsku v regióne Shannon, vo Francúzsku v regióne Gardanne a v Taliansku na Sardínii, co viedlo k záveru, aj ked to Komisia výslovne neuviedla v napadnutom rozhodnutí, ze sporná pomoc je prevádzková pomoc poskytnutá uvedeným výrobcom, ktorých produktivita bola posilnená v porovnaní s ostatnými európskymi výrobcami oxidu hlinitého, na ktorých sa tieto oslobodenia nevztahovali, usadenými v Grécku, Spanielsku a Nemecku. 107 Napokon v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia Komisia vyvrátila výhrady vznesené príjemcami vrátane spolocnosti AAL a Francúzskou republikou pocas správneho konania. 108 Vzhladom na tieto zistenia sa Komisia v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze v prejednávanej veci bolo mozné predpokladat, ze sporná pomoc ovplyvnovala medzistátny obchod a narúsala alebo bola spôsobilá narusit hospodársku sútaz. 109 Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 99 a 100 vyssie a v bodoch 112 az 115 nizsie Komisia dostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, pokial ide o dodrzanie podmienok ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a skreslenia hospodárskej sútaze, ked strucne, ale jasne uviedla dôvody, preco s prihliadnutím na existenciu obchodu medzi clenskými státmi a trhov európskeho rozsahu týkajúcich sa nadbytocného oxidu hlinitého, SGA aj CGA, ako aj skutocnost, ze sporná pomoc bola prevádzková pomoc, bolo mozné predpokladat, ze táto pomoc mohla ovplyvnit tento obchod a narusit hospodársku sútaz na týchto trhoch posilnením konkurencného postavenia výrobcov oxidu hlinitého usadených v Írsku v regióne Shannon, vo Francúzsku v regióne Gardanne, v Taliansku na Sardínii, v porovnaní s inými európskymi výrobcami oxidu hlinitého usadenými v Grécku, Spanielsku a Nemecku. 110 Je teda potrebné odmietnut ako nedôvodnú výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenú v clánku 253 ES. 111 Pokial ide v druhom rade o výhradu zalozenú na porusení clánku 87 ods. 1 ES, AAL v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia v rámci kvalifikácie státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES, ked sa domnievala, ze sporná pomoc jej poskytovala výhodu, ovplyvnovala obchod medzi clenskými státmi a narúsala alebo bola spôsobilá narusit hospodársku sútaz. 112 V tejto súvislosti je na úvod potrebné pripomenút, ze podla judikatúry Komisia nemusí v rámci posudzovania podmienok ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a skreslenia hospodárskej sútaze zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (pozri rozsudky z 9. septembra 2009, Holland Malt/Komisia,[83]T-369/06, Zb., [84]EU:T:2009:319, bod [85]37 a citovanú judikatúru, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, [86]EU:T:2009:304, bod [87]152 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze Komisia nie je povinná uskutocnit hospodársku analýzu skutocnej situácie na dotknutých trhoch, trhových podielov podnikov príjemcov pomoci, situácie konkurencných podnikov a obchodu medzi clenskými státmi (pozri rozsudok Mediaset/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, [88]EU:T:2010:233, bod [89]145 a citovanú judikatúru). 113 Dalej z judikatúry vyplýva, ze podmienky týkajúce sa dopadu na obchod medzi clenskými státmi a podmienky týkajúce sa skreslenia hospodárskej sútaze sú vo vseobecnosti nerozlucne späté (rozsudky zo 4. apríla 2001, Regione Autonoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, [90]T-288/97, Zb., [91]EU:T:2001:115, bod [92]41, a z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, [93]T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb., [94]EU:T:2000:151, bod [95]81). Z judikatúry konkrétne vyplýva, ze kazdá pomoc poskytnutá podniku, ktorý vykonáva svoje cinnosti na spolocnom trhu, môze spôsobit skreslenie hospodárskej sútaze a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudky z 11. júna 2009, ASM Brescia/Komisia,[96]T-189/03, Zb., [97]EU:T:2009:193, bod [98]68 a citovanú judikatúru, a Taliansko/Komisia, [99]T-222/04, Zb., [100]EU:T:2009:194, bod [101]43 a citovanú judikatúru). 114 Okrem toho pokial ide o podmienku týkajúcu sa skreslenia hospodárskej sútaze, judikatúra stanovuje predpoklad, podla ktorého prevádzková pomoc podniku, konkrétne pomoc, ktorej cielom je oslobodit tento podnik od nákladov, ktoré by musel bezne znásat v rámci svojej kazdodennej prevádzky alebo bezných cinností, mu poskytuje umelú financnú podporu, ktorá v podstate narúsa podmienky hospodárskej sútaze v sektoroch, v ktorých sa poskytuje (rozsudky z 8. júna 1995, Siemens/Komisia,[102]T-459/93, Zb., [103]EU:T:1995:100, body [104]48 a [105]77, a z 29. septembra 2000, CETM/Komisia,[106]T-55/99, Zb., [107]EU:T:2000:223, bod [108]83; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia,[109]C-156/98, Zb., [110]EU:C:2000:467, bod [111]30, a z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia,[112]C-288/96, Zb., [113]EU:C:2000:537, body [114]77 a [115]78). Z toho vyplýva, ze ak Komisia konstatuje existenciu prevádzkovej pomoci, nemá povinnost uviest dôvody, preco táto pomoc narúsa alebo je spôsobilá narusit hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný, [116]EU:C:2000:537, bod [117]86). 115 Napokon pokial ide o podmienku týkajúcu sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, z judikatúry vyplýva, ze ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilnuje v rámci medzistátneho obchodu postavenie jedného podniku voci iným konkurencným podnikom, treba na tieto konkurencné podniky hladiet ako na ovplyvnené pomocou (pozri rozsudky zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia,[118]C-278/92 az C-280/92, Zb., [119]EU:C:1994:325, bod [120]40 a citovanú judikatúru, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, [121]EU:T:2009:304, bod [122]153 a citovanú judikatúru). Neexistuje hranica, pod úrovnou ktorej mozno tvrdit, ze obchod medzi clenskými státmi nie je ovplyvnený (pozri rozsudky ASM Brescia/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, [123]EU:T:2009:193, bod [124]69 a citovanú judikatúru, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, [125]EU:T:2009:194, bod [126]69 a citovanú judikatúru). Osobitne podmienka, podla ktorej pomoc musí ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi, nezávisí od významu dotknutej oblasti cinnosti (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [127]C-280/00, Zb., [128]EU:C:2003:415, bod [129]82). 116 Pokial ide najprv o výhradu, ktorou AAL v podstate spochybnuje, ze podmienka výhody poskytnutej príjemcovi státnej pomoci bola splnená, je potrebné pripomenút, ze cielom clánku 87 ES je zabránit tomu, aby bol obchod medzi clenskými státmi ovplyvnený výhodami poskytnutými verejnými orgánmi, ktoré rôznymi formami narúsajú alebo sú spôsobilé narusit hospodársku sútaz tým, ze zvýhodnujú niektoré podniky alebo výrobky (pozri rozsudok z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa,[130]C-387/92, Zb., [131]EU:C:1994:100, bod [132]12 a citovanú judikatúru). 117 Podla ustálenej judikatúry sa pojem pomoc vztahuje nielen na kladné plnenia ako dotácie v pravom zmysle slova, ale tiez na zásahy, ktoré v rozlicných formách zmiernujú náklady, ktoré zatazujú rozpocet podniku a ktoré takto, aj ked nie sú dotáciou v presnom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky (rozsudok z 13. júna 2000, EPAC/Komisia,[133]T-204/97 a T-270/97, Zb., [134]EU:T:2000:148, bod [135]65 a citovaná judikatúra). Z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým orgány verejnej moci priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Banco Exterior de Espańa, uz citovaný v bode 116 vyssie, [136]EU:C:1994:100, bod [137]14). 118 V prejednávanej veci z odôvodnenia 60 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze výhoda poskytnutá spolocnosti AAL sporným oslobodením od dane podla Komisie vyplynula z toho, ze "oslobodenia od spotrebnej dane znizujú náklady jedného dôlezitého vstupu" pouzívaného ich príjemcami, "ktorí sa dostanú do priaznivejsej financnej pozície ako iné podniky, ktoré pouzívajú minerálne oleje v iných odvetviach alebo regiónoch". 119 Vzhladom na judikatúru citovanú v bode 117 vyssie bola teda Komisia oprávnená tvrdit, ze oslobodenia od spotrebnej dane zrusili náklad, konkrétne spotrebnú dan z minerálnych olejov, ktorá by za bezných okolností zatazovala rozpocet podnikov, ktoré ako AAL pouzívajú uvedené oleje ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Írsku v regióne Shannon, vo Francúzsku v regióne Gardanne a v Taliansku na Sardínii, a teda im poskytli výhodu voci ostatným podnikom, ktoré tiez pouzívajú minerálne oleje v rámci svojich výrobných postupov v iných odvetviach alebo regiónoch. 120 Toto konstatovanie nie je spochybnené tvrdením spolocnosti AAL, ktoré je v podstate zalozené na kompenzacnej funkcii, ktorú malo plnit sporné oslobodenie od dane, s prihliadnutím na objektívnu konkurencnú nevýhodu, ktorá jej vznikla na úrovni výrobných nákladov v porovnaní s ostatnými európskymi výrobcami oxidu hlinitého, najmä tými, ktorí sú usadení v Nemecku. V tejto súvislosti totiz postacuje pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry okolnost, ze clenský stát sa snazí prostredníctvom jednostranných opatrení priblízit existujúce podmienky hospodárskej sútaze v urcitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré prevládajú v iných clenských státoch, nemôze zbavit tieto opatrenia charakteru pomoci (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia,[138]C-372/97, Zb., [139]EU:C:2004:234, bod [140]67 a citovanú judikatúru). 121 Je teda potrebné odmietnut ako nedôvodnú výhradu zalozenú na nedodrzaní podmienky výhody poskytnutej príjemcovi pomoci. 122 Pokial ide dalej o výhradu, ktorou AAL v podstate spochybnuje, ze podmienka skreslenia hospodárskej sútaze bola splnená, je potrebné pripomenút, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 113 a 114 vyssie jednak kazdá pomoc poskytnutá podniku, ktorý vykonáva svoje cinnosti na spolocnom trhu, môze spôsobit skreslenie hospodárskej sútaze, a jednak pri prevádzkovej pomoci podniku, konkrétne pomoci, ktorej cielom je oslobodit tento podnik od nákladov, ktoré by musel bezne znásat v rámci svojej kazdodennej prevádzky alebo bezných cinností, sa predpokladá, ze narúsa podmienky hospodárskej sútaze v sektoroch, v ktorých sa poskytuje. 123 V prejednávanej veci z odôvodnenia 60 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie "oslobodenia od spotrebnej dane znizujú náklady jedného dôlezitého vstupu" pouzívaného výrobcami oxidu hlinitého usadenými v Írsku v regióne Shannon, vo Francúzsku v regióne Gardanne a v Taliansku na Sardínii. Toto posúdenie je dôvodné, kedze podniky, ktoré ako AAL pouzívajú minerálne oleje ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v uvedených regiónoch, by za bezných okolností museli platit spotrebnú dan z minerálnych olejov, a teda svoj rozpocet by mali zatazený nákladom, ktorý zodpovedá tejto dani. Ako uz bolo uvedené v bode 106 vyssie, Komisia sa teda v odôvodnení 60 napadnutého rozhodnutia tiez správne implicitne, ale nevyhnutne domnievala, ze oslobodenia od spotrebnej dane zodpovedajú prevádzkovej pomoci v zmysle judikatúry citovanej v bode 114 vyssie, ktorej príjemcami sú výrobcovia oxidu hlinitého usadení v Írsku v regióne Shannon, vo Francúzsku v regióne Gardanne a v Taliansku na Sardínii. Napokon ako uz bolo uvedené v bode 105 vyssie, Komisia v odôvodneniach 61 a 62 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze vo vseobecnosti existoval obchod medzi clenskými státmi a trhy európskeho rozsahu s nadbytocným oxidom hlinitým, SGA aj CGA. Tieto konstatovania sa predovsetkým opierajú o hospodársku analýzu, ktorú Komisia uskutocnila v rozhodnutí Alcoa/Reynolds (pozri bod 105 vyssie). V rámci tejto zaloby AAL nepredlozila ziadnu hospodársku analýzu podlozenú dôkazmi, ktoré by mohli spochybnit dôvodnost vseobecnej hospodárskej analýzy uvedenej v rozhodnutí Alcoa/Reynolds, na ktorú odkazuje napadnuté rozhodnutie. Dôvodnost tejto analýzy preto nemôze byt v prejednávanej veci spochybnená. Vzhladom na vsetky konstatovania, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach 60 az 62 napadnutého rozhodnutia, Komisia bola v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 113 a 114 vyssie oprávnená sa domnievat, ze sporná pomoc narúsala alebo bola spôsobilá narusit hospodársku sútaz na trhoch európskeho rozsahu s nadbytocným oxidom hlinitým, SGA aj CGA, a to na jednej strane medzi výrobcami oxidu hlinitého usadenými v Írsku v regióne Shannon, vo Francúzsku v regióne Gardanne a v Taliansku na Sardínii a európskymi výrobcami oxidu hlinitého usadenými v Grécku, Spanielsku a Nemecku na druhej strane. 124 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti AAL v podstate zalozené na tom, ze Komisia správne nepochopila presné podmienky hospodárskej sútaze prevládajúce na trhoch oxidu hlinitého, SGA aj CGA, toto tvrdenie nemôze spochybnit dôvodnost napadnutého rozhodnutia, pokial ide o dodrzanie podmienky skreslenia hospodárskej sútaze. Je totiz potrebné pripomenút, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 111 vyssie Komisia nemala povinnost uskutocnit presnú hospodársku analýzu relevantných trhov a ze v konkrétnom prípade prejednávanej veci, ked sporné oslobodenie od dane bolo prevádzkovou pomocou, bola okrem toho oprávnená domnievat sa, ze toto oslobodenie narúsalo hospodársku sútaz, prinajmensom pokial ide o oxid hlinitý, SGA aj CGA, s ktorým sa obchodovalo medzi clenskými státmi na trhoch európskeho rozsahu (pozri bod 123 vyssie). V rozsahu, v akom AAL vytýka Komisii, ze nezohladnila skutocnost, ze významná cast produkcie Spolocenstva bola urcená pre vlastnú spotrebu, jej výhrada nie je skutkovo podlozená, kedze v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate poznamenala, ze obchod medzi clenskými státmi sa týkal len nadbytocného oxidu hlinitého, SGA aj CGA. 125 Okrem toho v rozsahu, v akom AAL v podstate tvrdí, ze nebola v konkurencii s ostatnými európskymi výrobcami oxidu hlinitého, ale len s mimoeurópskymi výrobcami oxidu hlinitého, jej tvrdenie nemôze spochybnit ani dôvodnost napadnutého rozhodnutia, pokial ide o dodrzanie podmienky skreslenia hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze tvrdenia spolocnosti AAL nie sú podlozené a navyse sú v protiklade s jej vlastnými tvrdeniami, podla ktorých sporné oslobodenie od dane malo umoznit vyrovnanie nevýhodnej situácie v oblasti nákladov výrobcu oxidu hlinitého, ktorý bol tak ako ona usadený v Írsku, so situáciou výrobcov oxidu hlinitého usadených v iných clenských státoch, ako napríklad v Nemecku. Z vlastných tvrdení spolocnosti AAL teda vyplýva, ze AAL bola v konkurencnej situácii s ostatnými európskymi výrobcami oxidu hlinitého. 126 Je teda potrebné odmietnut ako nedôvodnú výhradu zalozenú na nedodrzaní podmienky skreslenia hospodárskej sútaze. 127 Napokon pokial ide o výhradu, ktorou AAL v podstate spochybnuje, ze podmienka ovplyvnenia trhu medzi clenskými státmi bola splnená, postacuje pripomenút, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 113 a 115 vyssie jednak kazdá pomoc poskytnutá podniku, ktorý vykonáva svoje cinnosti na európskom trhu, môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, a jednak, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilnuje v rámci medzistátneho obchodu postavenie jedného podniku voci iným konkurencným podnikom, treba na tieto konkurencné podniky hladiet ako na ovplyvnené pomocou. 128 Ako uz bolo v prejednávanej veci uvedené v bode 123 vyssie, Komisia bola oprávnená konstatovat, ze vo vseobecnosti existoval obchod medzi clenskými státmi a trhy európskeho rozsahu s nadbytocným oxidom hlinitým, SGA aj CGA. Navyse v rozsahu, v akom sa oslobodenie od spotrebnej dane vztahovalo len na výrobcov oxidu hlinitého, ktorí boli ako AAL usadení v Írsku v regióne Shannon, vo Francúzsku v regióne Gardanne a v Taliansku na Sardínii, a nie na európskych výrobcov oxidu hlinitého usadených v Grécku, Spanielsku a Nemecku, s ktorými bola AAL v konkurencnom vztahu (pozri bod 124 vyssie), Komisia bola oprávnená z toho vyvodit, ze sporná pomoc mohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 129 Pokial ide o tvrdenie predlozené spolocnostou AAL, ktoré je v podstate zalozené na tom, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze významná cast produkcie Spolocenstva oxidu hlinitého bola urcená pre vlastnú spotrebu a ze s oxidom hlinitým, SGA aj CGA sa neobchodovalo medzi clenskými státmi, ale medzi clenskými státmi a tretími státmi, pricom Spolocenstvo bolo cistý dovozca týchto výrobkov, toto tvrdenie nemôze spochybnit dôvodnost napadnutého rozhodnutia, pokial ide o dodrzanie podmienky ovplyvnenia medzistátneho obchodu. Na jednej strane výhrada nie je skutkovo podlozená v rozsahu, v akom sa týka oxidu hlinitého urceného pre vlastnú spotrebu. Ako uz bolo totiz uvedené v bode 124 vyssie, v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate poznamenala, ze obchod medzi clenskými státmi sa týkal len nadbytocného oxidu hlinitého, SGA aj CGA. Na druhej strane v rozsahu, v akom sa týka obchodu s oxidom hlinitým, SGA aj CGA medzi clenskými státmi, výhrada je nepodlozená a dokonca je aj v protiklade s vlastnými tvrdeniami spolocnosti AAL v jej písomnostiach, podla ktorých "malá cast [jej produkcie] predaná vo forme trihydrátu oxidu hlinitého... bola pouzitá ako surovina výrobcom oxidu hlinitého na chemické aplikácie... usadeným v Nemecku" a "vsetok oxid hlinitý, ktorý vyr[obila]... [bol] vyvezený cez jej námorný terminál na trhy mimo Írska, predovsetkým do Spojeného královstva, Skandinávie a do iných miest v Európe". Z vlastných tvrdení spolocnosti AAL teda vyplýva, ze prispela k medzistátnemu obchodu s nadbytocným oxidom hlinitým, SGA aj CGA. 130 Je teda potrebné odmietnut ako nedôvodnú výhradu zalozenú na nedodrzaní podmienky ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. 131 Kedze vsetky výhrady uvádzané v rámci siesteho zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II boli odmietnuté, je potrebné v celom rozsahu zamietnut aj tento zalobný dôvod ako nedôvodný. O prvých zalobných dôvodoch predlozených na podporu predmetných zalôb, zalozených na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii spornej pomoci vzhladom na clánok 88 ES 132 V rámci prvých zalobných dôvodov predlozených na podporu predmetných zalôb zalobcovia Komisii vytýkajú, ze sa v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked kvalifikovala spornú pomoc ako novú pomoc v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, a nie ako existujúcu pomoc v zmysle clánku 88 ods. 1 ES, a ked na uvedenú pomoc neuplatnila postup týkajúci sa existujúcich schém pomoci. 133 Prvý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II sa delí na tri alternatívne casti. Prvá cast je v podstate zalozená na porusení clánku 88 ES a pravidla zakotveného v clánku 1 písm. b) bode iii) nariadenia c. 659/1999, ako aj v podstate na porusení procesných pravidiel týkajúcich sa existujúcich schém pomoci ako ich zakotvujú clánky 17 a 18 nariadenia c. 659/1999. Druhá cast je zalozená na porusení clánku 88 ES v spojení s clánkom 1 písm. b) bodom iv) a clánkom 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, ako aj v podstate na porusení procesných pravidiel týkajúcich sa existujúcich schém pomoci, ako ich zakotvujú clánky 17 a 18 nariadenia c. 659/1999. Tretia cast je v podstate zalozená na porusení clánku 88 ES a pravidla zakotveného v clánku 1 písm. b) bode i) nariadenia c. 659/1999. 134 Prvý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II sa tiez delí na tri alternatívne casti. Prvá cast je v podstate zalozená na porusení clánku 88 ES a pravidla zakotveného v clánku 1 písm. b) bode i) nariadenia c. 659/1999. Druhá cast je zalozená na porusení clánku 88 ES a pravidla zakotveného v clánku 1 písm. b) bode iii) nariadenia c. 659/1999. Tretia cast je v podstate zalozená na porusení ustanovení clánku 88 ES v spojení s clánkom 1 písm. b) bodom iv) a clánkom 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. O prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a o druhej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II, ktoré sú zalozené na porusení clánku 88 ES a pravidla zakotveného v clánku 1 písm. b) bode iii) nariadenia c. 659/1999, ako aj vo veci T-50/06 RENV II na porusení procesných pravidiel týkajúcich sa existujúcich schém pomoci, ako sú zakotvené v clánkoch 17 a 18 nariadenia c. 659/1999 135 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila clánok 88 ES a pravidlo zakotvené v clánku 1 písm. b) bode iii) nariadenia c. 659/1999, ked na úcely kvalifikácie spornej pomoci ako novej pomoci v zmysle clánku 88 ods. 3 ES nezohladnila skutocnost, ze táto pomoc sa mala povazovat za schválenú, kedze Komisia nezaujala stanovisko k spornému oslobodeniu od dane v primeranej lehote od jeho oznámenia. Vo veci T-50/06 RENV II Írsko tiez namieta porusenie procesných pravidiel týkajúcich sa existujúcich schém pomoci, ako sú zakotvené v clánkoch 17 a 18 nariadenia c. 659/1999. 136 V tejto súvislosti po prvé Írsko vychádza z listu zo 6. mája 1983, z ktorého vyplýva, ze prijalo ponuku predlozenú Komisiou v liste z 22. marca 1983, aby povazovala jeho list z 28. januára 1983, ktorým ju informovalo o plánovanom spornom oslobodení od dane, za oznámenie v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Po druhé opätovne poukazuje na list zo 6. mája 1983, ktorým Komisii vopred oznámilo vykonanie sporného oslobodenia od dane v súlade s pravidlom zakotveným v clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 659/1999. Po tretie namieta skutocnost, ze Komisia nerozhodla v rámci dvoch mesiacov od oznámenia sporného oslobodenia od dane v súlade s lehotou zakotvenou v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999, alebo v primeranej lehote po tom, ako jej bolo vopred oznámené vykonanie, ako aj necinnost a mlcanie Komisie do roku 1992, teda pocas deviatich rokov po týchto oznámeniach. Po stvrté zdôraznuje irelevantnost skutocnosti, ze sporné oslobodenie od dane vykonalo bez toho, aby pockalo na to, kým Komisia zaujme formálne stanovisko podla pravidiel v oblasti státnej pomoci, vzhladom na skutocnost, ze k takémuto zaujatiu stanoviska nedoslo v primeranej lehote a ze k vykonaniu sporného oslobodenia od dane doslo po viac ako dvoch mesiacoch po jeho oznámení Komisii z 28. januára 1983. Okrem toho Írsko poukazuje na to, ze samotná Komisia sa správala tak, ako keby spornú pomoc povazovala za existujúcu pomoc. V tejto súvislosti po prvé vychádza z jasného a presného znenia stvrtého odôvodnenia rozhodnutia 92/510, podla ktorého "Komisia a vsetky clenské státy uzn[ali], ze vsetky oslobodenia sú odôvodnené z dôvodov specifických politík, ze nespôsobujú skreslenie hospodárskej sútaze a nie sú prekázkou riadneho fungovania spolocného trhu", co mozno povazovat za pozitívne rozhodnutie o spornom oslobodení od dane oznámenom 28. januára 1983, alebo aspon za zásadné vyhlásenie, podla ktorého pochybnosti Komisie o zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom uz boli odstránené. Po druhé Írsko vychádza z terminológie pouzitej v piatom odôvodnení rozhodnutia 97/425 a v odôvodnení 4 rozhodnutia 1999/880, ktoré je podobné tomu, ktoré Komisia pouzíva, ked posudzuje existujúce schémy pomoci na základe clánku 17 nariadenia c. 659/1999. Po tretie sa odvoláva na návrhy rozhodnutí Rady o povolení z novembra 1999 a 2000, ako aj na odôvodnenie 5 rozhodnutia 2001/224, ktoré neobsahovali ziadne upozornenie týkajúce sa protiprávnosti spornej pomoci. Po stvrté odkazuje na skutocnost, ze v kazdom prípade samotná Komisia navrhla Rade, aby ho oprávnila na uplatnenie sporného oslobodenia od dane po roku 1983. Okrem toho Írsko Komisii v podstate vytýka, ze porusila postup týkajúci sa existujúcich schém pomoci, ako ho zakotvujú clánky 17 a 18 nariadenia c. 659/1999, ked nariadila vrátenie spornej pomoci s retroaktívnym úcinkom bez ohladu na skutocnost, ze v rámci trvalého monitorovania existujúcich schém pomoci bola oprávnená nariadit len zrusenie alebo zmenu tejto pomoci v lehote, ktorú stanoví. 137 Po prvé AAL sa opiera o list zo 6. mája 1983, z ktorého vyplýva, ze Írsko prijalo ponuku predlozenú Komisiou v liste z 22. marca 1983, aby povazovala jeho list z 28. januára 1983, ktorým ju informovalo o plánovanom spornom oslobodení od dane, za oznámenie v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Po druhé odkazuje na vykonanie sporného oslobodenia od dane priblizne tri mesiace po tom, ako bol Komisii zaslaný list z 28. januára 1983. Po tretie poukazuje na list zo 6. mája 1983, ktorým Írsko Komisii vopred oznámilo vykonanie sporného oslobodenia od dane v súlade s pravidlom zakotveným v clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 659/1999. Po stvrté uvádza, ze podla nej je nepouzitelné tvrdenie Komisie, podla ktorého sporné oslobodenie od dane Írsko a AAL nevykonali za prísneho dodrzania podmienok, ktoré vyplývajú z judikatúry (rozsudok z 11. decembra 1973, Lorenz,[141]120/73, Zb., [142]EU:C:1973:152), neskôr zakotvených v nariadení c. 659/1999, kedze samotná Komisia sa odklonila od tohto právneho rámca tým, ze Írsku ponúkla, ze bude povazovat jeho list z 28. januára 1983 za oznámenie, cím sa zbavila moznosti zaujat stanovisko v primeranej lehote dvoch mesiacov. Subsidiárne uvádza, ze podla nej je nepouzitelné tvrdenie Komisie zalozené na údajnej neúplnosti oznámenia, kedze po tom, ako ju Írsko informovalo o bezprostrednosti vykonania pomoci, v liste z 22. marca 1983 upustila od poziadavky dodatocného oznámenia. Po piate uvádza necinnost a mlcanie Komisie do júla 2000, teda pocas 17 rokov, ktoré nasledovali po oznámení sporného oslobodenia od dane a informácii o bezprostrednosti jeho vykonania, ktorá jej bola dorucená. Po sieste vychádza zo skutocnosti, ze Komisia nespomenula oznámenie z 28. januára 1983, ked 17. júla 2000 poziadala o oznámenie oslobodenia od dane a 30. októbra 2001 zacala konanie vo veci formálneho zistovania, v dôsledku coho sa dopustila nesprávneho posúdenia pri kvalifikácii pomoci. Po siedme sa odvoláva na stvrté odôvodnenie rozhodnutia 92/510, ktoré je aktom uznania Komisie, ze sporné oslobodenie od dane bola existujúca pomoc. Po ôsme vychádza zo situácie, ktorú Komisia vyvolala a akceptovala pocas dlhého obdobia a ktorá si objektívne vyzaduje, aby bola sporná pomoc kvalifikovaná ako existujúca pomoc. 138 Komisia navrhuje, aby boli tieto casti prvých zalobných dôvodov zamietnuté ako nedôvodné. 139 V tejto súvislosti je na úvod potrebné pripomenút, ze Zmluva o ES zavádza rôzne konania podla toho, ci ide o existujúcu alebo novú pomoc. Zatial co nová pomoc musí byt podla clánku 88 ods. 3 ES Komisii vopred oznámená a nemôze byt vykonaná, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou, existujúca pomoc môze byt v súlade s clánkom 88 ods. 1 ES legálne poskytovaná dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlucitelnosti (pozri rozsudok z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [143]T-443/08 a T-455/08, Zb., [144]EU:T:2011:117, bod [145]187 a citovanú judikatúru). Existujúca pomoc teda môze byt prípadne len predmetom rozhodnutia o nezlucitelnosti s úcinkami do budúcnosti (pozri rozsudok Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, uz citovaný, [146]EU:T:2011:117, bod [147]187 a citovanú judikatúru). 140 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobcovia formálne uvádzajú porusenie clánku 1 písm. b) bodu iii) nariadenia c. 659/1999, je potrebné poznamenat, ze v case, ked Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, hmotnoprávne pravidlo stanovené v tomto ustanovení uz bolo od 16. apríla 1999 úcinné. Aj ked podla judikatúry (rozsudky zo 14. mája 1975, CNTA/Komisia,[148]74/74, Zb., [149]EU:C:1975:59, body [150]33 az [151]43; z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia,[152]C-152/88, Zb., [153]EU:C:1990:259, body [154]16 a [155]17, a z 5. októbra 1993, Driessen a i., [156]C-13/92 az C-16/92, Zb., [157]EU:C:1993:828, body [158]30 az [159]35) zarucenie zásad právnej istoty a legitímnej dôvery stanovuje obmedzenia okamzitého uplatnenia hmotnoprávnych pravidiel, tieto obmedzenia sa nemôzu uplatnit v prípade protiprávnej pomoci alebo oznámenej pomoci az do momentu, ked ju Komisia povolí. V struktúre a logike kontroly státnej pomoci totiz táto situácia nie je okamzite a definitívne vytvorená oznámením alebo poskytnutím pomoci, ale ostáva otvorenou az do rozhodnutia orgánov Únie. V tomto kontexte prinálezí Komisii uplatnit hmotnoprávne pravidlá úcinné v case, ked rozhoduje o predmetnej pomoci alebo o schéme pomoci, ako aj o ich zlucitelnosti so spolocným trhom, jediné pravidlá, podla ktorých sa posudzuje zákonnost rozhodnutia, ktoré v tejto veci prijíma (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen,[160]C-334/07 P, Zb., [161]EU:C:2008:709, bod [162]53). V case, ked Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, bol teda úcinný clánok 1 písm. b) bod iii) nariadenia c. 659/1999, takze toto ustanovenie sa v prejednávanej veci uplatnuje. 141 Naproti tomu procesné pravidlá stanovené v clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 659/1999, na ktorý odkazuje clánok 1 písm. b) bod iii) toho istého nariadenia, nemôzu upravovat procesné akty, ku ktorým doslo pred nadobudnutím úcinnosti týchto pravidiel 16. apríla 1999. Podla judikatúry sa totiz procesné predpisy vseobecne vztahujú na konania, ktoré prebiehajú v case nadobudnutia ich úcinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i., [163]212/80 az 217/80, Zb., [164]EU:C:1981:270, bod [165]9, a z 23. februára 2006, Molenbergnatie,[166]C-201/04, Zb., [167]EU:C:2006:136, bod [168]31 a citovanú judikatúru). V case, ked prebiehalo konanie o predbeznom preskúmaní sporného oslobodenia od dane, pocas ktorého sa predpokladalo, ze sporná pomoc bola Komisiou schválená, teda pocas roku 1983, tieto pravidlá este nenadobudli úcinnost. Je vsak potrebné zohladnit skutocnost, ako to správne uznala Komisia v odôvodnení 67 rozhodnutia oxid hlinitý I, ze cielom clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 bolo predovsetkým kodifikovat niektoré procesné pravidlá, ktoré boli v súlade s judikatúrou Súdneho dvora vyplývajúcou z rozsudku Lorenz, uz citovaného v bode 137 vyssie ([169]EU:C:1973:152, bod [170]6) (dalej len "judikatúra Lorenz") uplatnitelné v case, ked doslo k uvádzaným procesným aktom. Podla tejto judikatúry citovanej spolocnostou AAL vo veci T-69/06 RENV II clánok 93 ods. 3 Zmluvy o ES (teraz clánok 88 ods. 3 ES) stanovoval, ze ak Komisia po tom, ako ju clenský stát informoval o zámere v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, nezacala kontradiktórne konanie upravené v odseku 2 clánku 93 Zmluvy o ES (teraz clánok 88 ods. 2 ES) (alebo konanie vo veci formálneho zistovania) vyzvaním dotknutého clenského státu na predlozenie jeho pripomienok, tento clenský stát mohol po uplynutí dostatocnej lehoty na vykonanie jeho úvodného preskúmania vykonat plánovanú pomoc pod podmienkou, ze o tom Komisiu vopred informoval, pricom táto pomoc napokon podliehala existujúcej schéme pomoci (rozsudok z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, [171]C-44/93, Zb., [172]EU:C:1994:311, bod [173]12). Pokial ide o dostatocnú alebo primeranú lehotu na vykonanie úvodného preskúmania Komisiou (alebo fázy predbezného preskúmania), Súdny dvor uviedol, ze je potrebné riadit sa lehotou dvoch mesiacov stanovenou v clánkoch 173 Zmluvy o ES a 175 Zmluvy o ES (teraz clánky 230 ES a 232 ES) na podanie zaloby o neplatnost a zaloby na necinnost (rozsudok Lorenz, uz citovaný v bode 137 vyssie, [174]EU:C:1973:152, bod [175]6). 142 Je preto potrebné chápat výhrady zalozené na porusení clánku 1 písm. b) bodu iii) nariadenia c. 659/1999 ako výhrady, ktoré v podstate odkazujú na porusenie judikatúry Lorenz. 143 V prejednávanej veci zalobcovia v podstate tvrdia, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho posúdenia, ked spornú pomoc kvalifikovala ako novú pomoc a nariadila jej vymáhanie s retroaktívnym úcinkom, hoci islo o existujúcu pomoc v zmysle judikatúry Lorenz, pretoze Komisia nezaujala stanovisko k spornému oslobodeniu od dane v primeranej lehote od jeho oznámenia. 144 Po prvé je potrebné najprv preskúmat, ci list z 28. januára 1983 nebolo mozné formálne povazovat za oznámenie sporného oslobodenia od dane v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, a subsidiárne, ci toto oznámenie bolo neúplné, kedze Írsko v liste zo 6. mája 1983 neodpovedalo na otázku, ktorú mu Komisia polozila v liste z 22. marca 1983, týkajúcu sa doby poskytovania pomoci spolocnosti AAL. 145 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v rámci preskúmania zákonnosti Vseobecný súd nemôze v nijakom prípade nahradit odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením (pozri analogicky rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia,[176]C-73/11 P, Zb., [177]EU:C:2013:32, bod [178]89 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nemôze pri zamietnutí zalobného dôvodu, vo veci ktorého koná, opierat o dôvody, ktoré nie sú súcastou sporného rozhodnutia, inak prekrocí hranice svojho preskúmania (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný, [179]EU:C:2013:32, bod [180]88). 146 V odôvodnení 67 rozhodnutia oxid hlinitý I Komisia poznamenala: "... pomoc nemozno povazovat za povolenú podla clánku 4 ods. 6 nariadenia (ES) c. 659/1999. Francúzsko a Taliansko nikdy neoznámili tieto opatrenia. Írsko potvrdilo v liste zo 6. mája 1983, ze pomoc bola az potom implementovaná a ze jeho list Komisii mozno povazovat za oznámenie na úcely clánku 93 ods. 3 [Zmluvy o ES]. Írsko vsak nikdy nezaslalo Komisii vopred formálne oznámenie o svojom úmysle imp[le]mentovat opatrenie pomoci v súlade s ustanoveniami clánku 4 ods. 6 nariadenia (ES) c. 659/1999. Naopak, uviedlo opatrenie do úcinnosti len týzden po liste zo 6. mája 1983, ktorým vyzvalo Komisiu, aby povazovala pomoc za oznámenú. Komisii sa preto zdá, ze pomoc sa musí povazovat za protiprávnu pomoc v zmysle clánku 1 písm. f) nariadenia (ES) c. 659/1999. Francúzska a talianska pomoc boli tiez v rozpore s clánkom 88 ods. 3 Zmluvy uvedené do úcinnosti bez cakania na súhlas Komisie. Clenské státy sa nemôzu odvolávat na pravidlá stanovené v clánku 4 ods. 6 nariadenia (ES) c. 659/1999 v súvislosti s takouto pomocou. Hoci nariadenie (ES) c. 659/1999 nadobudlo úcinnost az v roku 1999, podobné pravidlá sa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora uplatnovali uz pred týmto dátumom..." 147 Navyse v clánku 5 ods. 5 rozhodnutia oxid hlinitý I Komisia predovsetkým nariadila Írsku, aby vymáhalo spornú pomoc poskytnutú od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 od jej príjemcu, konkrétne od spolocnosti AAL. 148 Z odôvodnenia 67 rozhodnutia oxid hlinitý I vyplýva, ze aj ked v uvedenom rozhodnutí Komisia vytýkala Francúzskej republike a Talianskej republike, ze jej neoznámili oslobodenia od spotrebnej dane, ktoré uplatnili, nikdy nevytýkala Írsku, ze jej neoznámilo sporné oslobodenie od dane, ale len to, ze ju vopred neupozornilo, ako to vyzaduje judikatúra Lorenz, na svoj zámer vykonat uvedené oslobodenie, co Írsko urobilo len týzden po odoslaní listu zo 6. mája 1983, ktorým vyzvalo Komisiu, aby povazovala list z 28. januára 1983 za oznámenie. To je v súlade so skutocnostou, ze v liste zo 6. mája 1983 Írsko len privolilo k návrhu Komisie vyjadrenému v liste z 22. marca 1983 zaobchádzat s listom z 28. januára 1983, ktorým ju Írsko informovalo o svojom zámere vykonat sporné oslobodenie od dane, ako s oznámením v súlade s clánkom 93 ods. 3 Zmluvy o ES. 149 V rozsahu, v akom dôvod neoznámenia alebo neúplného oznámenia sporného oslobodenia od dane Komisii zo strany Írska nie je súcastou napadnutého rozhodnutia, Vseobecný súd sa nemôze bez prekrocenia hraníc svojho preskúmania v rámci zaloby o neplatnost opierat o takýto dôvod na úcely zamietnutia prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II. 150 Preto je potrebné odmietnut tvrdenia predlozené Komisiou proti prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, zalozené v prvom rade na neexistencii oznámenia sporného oslobodenia od dane v zmysle clánku 88 ods. 3 ES a subsidiárne na neúplnosti uvádzaného oznámenia. 151 Po druhé je potrebné preskúmat obranu predlozenú Komisiou proti druhej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II, ktorá je v podstate zalozená na tom, ze len list zo 6. mája 1983 jej umoznil povazovat list z 28. januára 1983 za oznámenie sporného oslobodenia od dane v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, takze lehota mala plynút od dorucenia listu zo 6. mája 1983. 152 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze Írsko poziadalo Komisiu, aby povazovala jeho list z 28. januára 1983 za oznámenie v súlade s clánkom 93 ods. 3 Zmluvy o ES, az listom zo 6. mája 1983, ako to navrhla Komisia v liste z 22. marca 1983. Komisia teda oprávnene tvrdí, ze predtým, ako jej bol dorucený list zo 6. mája 1983, nebolo mozné domnievat sa, ze by doslo k akémukolvek formálnemu oznámeniu spornej pomoci, takze dostatocná alebo primeraná lehota na to, aby vykonala úvodné preskúmanie tejto pomoci, mohla zacat plynút az od dorucenia listu zo 6. mája 1983. 153 Po tretie je potrebné rozhodnút o obrane predlozenej Komisiou proti prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a druhej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II, zalozenej na tom, ze list zo 6. mája 1983 nebolo mozné povazovat za vopred dané oznámenie o vykonaní plánovanej pomoci, aké vyzaduje judikatúra. 154 V tejto súvislosti z obsahu i úcelu ustanovení clánku 93 Zmluvy o ES (teraz clánok 88 ES) vyplýva, ze za existujúcu pomoc v zmysle odseku 1 tohto clánku sa musí povazovat pomoc, ktorú bolo mozné legálne poskytnút za podmienok stanovených v clánku 93 ods. 3 Zmluvy o ES, vrátane tých podmienok, ktoré vyplývajú z výkladu tohto clánku uskutocneného Súdnym dvorom v rozsudku Lorenz, uz citovanom v bode 137 vyssie ([181]EU:C:1973:152, body [182]4 az [183]6) (rozsudky Namur-Les assurances du crédit, uz citovaný v bode 141 vyssie, [184]EU:C:1994:311, bod [185]13, a zo 17. júna 1999, Piaggio,[186]C-295/97, Zb., [187]EU:C:1999:313, bod [188]48). S prihliadnutím na procesné pravidlá vyplývajúce z judikatúry Lorenz závisí zmena oznámenej pomoci na existujúcu pomoc od dvoch nevyhnutných a dostatocných podmienok; prvou podmienkou je, ze clenský stát vopred oznámi Komisii výkon plánovanej pomoci, a druhou podmienkou je, ze Komisia nezacne kontradiktórne konanie podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy o ES v lehote dvoch mesiacov od úplného oznámenia pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. februára 2001, Rakúsko/Komisia,[189]C-99/98, Zb., [190]EU:C:2001:94, bod [191]84). 155 V prejednávanej veci je potrebné rozhodnút len o prípadnom nedodrzaní podmienky týkajúcej sa vopred daného oznámenia clenského státu Komisii vo veci výkonu plánovanej pomoci, co je jedinou podmienkou, ktorú Komisia preskúmala v odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 146 vyssie). 156 Aj keby k úplnému oznámeniu sporného oslobodenia od dane Komisii zo strany Írska doslo k dátumu, ked Írsko poziadalo Komisiu listom zo 6. mája 1983, aby povazovala jeho list z 28. januára 1983 za oznámenie podla clánku 93 ods. 3 Zmluvy o ES, ako to navrhla Komisia v liste z 22. marca 1983, Komisia vzhladom na procesné pravidlá vyplývajúce z judikatúry Lorenz disponovala lehotou dva mesiace na zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Z týchto procesných pravidiel vyplýva, ze Írsko mohlo vykonat sporné oslobodenie od dane az po uplynutí tejto lehoty, a to v zásade 7. júla 1983 (pozri v tomto zmysle rozsudok Rakúsko/Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, [192]EU:C:2001:94, bod [193]77), pod podmienkou, ze ho vopred oznámilo Komisii, pricom pomoc poskytnutá na základe tohto oslobodenia by potom podliehala schéme existujúcej pomoci (rozsudok Namur-Les assurances du crédit, uz citovaný v bode 141 vyssie, [194]EU:C:1994:311, bod [195]12). 157 Na jednej strane je potrebné konstatovat, ze list zo 6. mája 1983, ktorý potvrdil oznámenie sporného oslobodenia od dane Komisii, nebolo mozné povazovat aj za vopred dané oznámenie vykonania uvedeného oslobodenia. Aj keby sa pripustilo, ze vopred dané oznámenie mohlo byt dorucené pred uplynutím lehoty dvoch mesiacov stanovenej na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, cize v case, ked Írsko nebolo v ziadnom prípade oprávnené vykonat sporné oslobodenie od dane, je potrebné konstatovat, ze v uvedenom liste Írsko neinformovalo Komisiu o tom, ze v prípade jej necinnosti vykoná sporné oslobodenie od dane, ale sa len obmedzilo na uznanie, ze sporné oslobodenie od dane musí byt oznámené, na potvrdenie, ze toto oslobodenie oznamuje Komisii a na predlozenie dodatocných informácií týkajúcich sa uvedeného oslobodenia Komisii. Na druhej strane je potrebné konstatovat, ze na základe spisu nemozno preukázat, ze po zaslaní listu zo 6. mája 1983 a pred vykonaním sporného oslobodenia od dane 12. mája 1983 by Írsko adresovalo Komisii akt, ktorý by mohol predstavovat vopred dané oznámenie o vykonaní uvedeného oslobodenia. 158 Komisia teda oprávnene tvrdí, ze v prejednávanej veci neboli splnené vsetky podmienky vyzadované judikatúrou na zmenu oznámenej pomoci na existujúcu pomoc. 159 Po stvrté zostáva preskúmat tvrdenia zalobcov zalozené na tom, ze samotná Komisia sa správala tak, ako keby sporná pomoc bola existujúca pomoc, ktoré prakticky vychádzajú z obsahu rozhodnutí Rady o povolení prijatých na návrh Komisie, ako aj z dlhého obdobia, pocas ktorého Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania. 160 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze otázka, ci je pomoc podla judikatúry citovanej v bode 154 vyssie nová alebo existujúca a ci si jej zavedenie v dôsledku toho vyzaduje zacatie konania o predbeznom preskúmaní stanoveného v clánku 93 ods. 3 Zmluvy o ES, nemôze závisiet od subjektívneho posúdenia Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Piaggio, uz citovaný v bode 154 vyssie, [196]EU:C:1999:313, body [197]47 a [198]48). Navyse samotná skutocnost, ze Komisia pocas relatívne dlhej doby nezacala vysetrovanie vo veci daného státneho opatrenia, nemôze sama osebe prisúdit tomuto opatreniu objektívny charakter existujúcej pomoci, pokial ide o pomoc (rozsudok z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia,[199]T-195/01 a T-207/01, Zb., [200]EU:T:2002:111, bod [201]129). 161 Z judikatúry citovanej v bode 160 vyssie vyplýva, ze tvrdenia zalobcov v podstate zalozené na tom, ze správanie Komisie vyjadrovalo jej presvedcenie, ze sporná pomoc bola existujúca pomoc, sú nedôvodné a musia byt odmietnuté. 162 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené dôvody je potrebné konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa odmietla domnievat, ze sporná pomoc sa po oznámení zmenila na existujúcu pomoc. Tým, ze nariadila vymáhanie tejto pomoci s retroaktívnym úcinkom od 3. februára 2002, teda neporusila ani postup týkajúci sa existujúcich schém pomoci, ako ho zakotvujú clánky 17 a 18 nariadenia c. 659/1999, kedze tento postup nebol uplatnitelný na uvedenú pomoc. 163 V dôsledku toho je potrebné zamietnut ako nedôvodnú prvú cast prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a druhú cast prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II. O druhej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a o tretej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II, zalozených na porusení ustanovení clánku 88 ES v spojení s clánkom 1 písm. b) bodom iv) a clánkom 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 164 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia v odôvodnení 68 rozhodnutia oxid hlinitý I porusila ustanovenia clánku 88 ES v spojení s clánkom 1 písm. b) bodom iv) a clánkom 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, ked na úcely kvalifikácie spornej pomoci ako novej pomoci v zmysle clánku 88 ods. 3 ES od 17. júla 1990 nezohladnila, ze AAL prijímala túto pomoc od septembra 1983, ze premlcacia lehota 10 rokov uplatnitelná na právomoc Komisie v oblasti vymáhania pomoci, stanovená v clánku 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, teda uplynula v case, ked Komisia zacala konat, 17. júla 2000 a ze od tohto dna sa sporná pomoc musela povazovat za existujúcu pomoc. 165 Okrem toho vo veci T-50/06 RENV II Írsko Komisii v podstate vytýka, ze porusila procesné pravidlá týkajúce sa existujúcich schém pomoci, ako ich zakotvujú clánky 17 a 18 nariadenia c. 659/1999, ked v napadnutom rozhodnutí nariadila vrátenie spornej pomoci s retroaktívnym úcinkom bez ohladu na skutocnost, ze v rámci trvalého monitorovania existujúcich schém pomoci bola oprávnená nariadit len zrusenie alebo zmenu tejto pomoci v lehote, ktorú stanoví. 166 V tejto súvislosti Írsko po prvé vychádza zo skutocnosti, ze k premlcaniu dochádza na konci premlcacej lehoty, ked sa tak ako v prejednávanej veci charakteristiky pomoci pocas tejto lehoty nezmenili, ako to potvrdzuje právna náuka. Po druhé uvádza povinnost klasifikovat kazdú státnu pomoc bud ako "existujúcu", alebo ako "novú" v zmysle clánku 15 nariadenia c. 659/1999, kedze nariadenie c. 659/1999 neupravuje pojem "ciastocne existujúca a ciastocne nová" pomoc. Po tretie odkazuje na judikatúru, z ktorej vyplýva, ze cielom premlcacej lehoty je najmä chránit práva alebo záujmy niektorých dotknutých osôb, vrátane dotknutého clenského státu a príjemcu pomoci. Po stvrté uvádza neexistenciu odkladného úcinku na premlcaciu lehotu listu zo 17. júla 2000, ktorý bol pripravený po uplynutí premlcacej lehoty stanovenej v clánku 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. Po piate odkazuje na pojem "existujúca pomoc" uvedený v nariadení c. 659/1999, ktorý sa netýka len financných výhod, ktoré boli prijaté v konkrétnom case, ale zahrna aj schémy pomoci. Okrem toho Írsko Komisii v podstate vytýka, ze porusila procesné pravidlá týkajúce sa existujúcich schém pomoci, ako ich zakotvujú clánky 17 a 18 nariadenia c. 659/1999, ked v napadnutom rozhodnutí nariadila vrátenie spornej pomoci s retroaktívnym úcinkom bez ohladu na skutocnost, ze v rámci trvalého monitorovania existujúcich schém pomoci bola oprávnená nariadit len zrusenie alebo zmenu tejto pomoci v lehote, ktorú stanoví. 167 Po prvé AAL sa odvoláva na rozpor zásady právnej istoty s výkladom clánku 15 nariadenia c. 659/1999, ktorý Komisia prijala v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého len tá cast pomoci, ktorá bola poskytnutá na základe sporného oslobodenia od dane, vo vztahu ku ktorej uplynula premlcacia lehota, sa povazuje za existujúcu pomoc. Po druhé tvrdí, ze Komisia nemohla prvýkrát vo vyjadrení k zalobe tvrdit, ze sporné oslobodenie od dane bolo skôr schémou pomoci ako individuálnou pomocou, ktorá jej bola poskytovaná postupne zakazdým, ked bola podla sporného oslobodenia od dane oslobodená od spotrebnej dane v rámci colnej operácie. Po tretie vychádza z pojmu "povazovat" uvedeného v clánku 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, z ktorého mozno v prejednávanej veci vyvodit, ze individuálna pomoc sa povazuje za pomoc, ktorá sa stala existujúcou pomocou po uplynutí lehoty 10 rokov od prvého poskytnutia pomoci v roku 1983. 168 Komisia navrhuje, aby boli tieto casti prvých zalobných dôvodov zamietnuté ako nedôvodné. 169 V rozsahu, v akom zalobcovia namietajú porusenie clánku 1 písm. b) bodu iv) nariadenia c. 659/1999 je potrebné poznamenat, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 140 vyssie v case, ked Komisia rozhodla o spornej pomoci, toto ustanovenie bolo úcinné, takze v prejednávanej veci je uplatnitelné. 170 Podla znenia tohto ustanovenia treba za "existujúcu pomoc" povazovat "pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc podla clánku 15". 171 Clánok 15 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "1. Právomoci Komisie vymáhat pomoc budú predmetom vymedzeného obdobia desiatich rokov [Právomoci Komisie v oblasti vymáhania pomoci podliehajú premlcacej lehote, ktorá je desat rokov - neoficiálny preklad]. 2. Vymedzené obdobie zacína [Premlcacia lehota zacína plynút - neoficiálny preklad] dnom, kedy sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi bud ako individuálna pomoc[,] alebo ako pomoc podla schémy pre pomoc. Akýkolvek akt vykonaný Komisiou [Akékolvek opatrenie prijaté Komisiou - neoficiálny preklad] alebo clenským státom... konajúcim na ziadost Komisie v súvislosti s protiprávnou pomocou prerusí vymedzené obdobie [prerusí plynutie premlcacej lehoty - neoficiálny preklad]. Po kazdom prerusení sa zacne cas pocítat od zaciatku [Po kazdom prerusení zacne plynút nová premlcacia lehota - neoficiálny preklad]. Vymedzené obdobie sa pozastaví na také dlhé obdobie, na aké je [Premlcacia lehota nebude plynút, kým je - neoficiálny preklad] rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskych spolocenstiev. 3. Akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou vymedzené obdobie uplynulo [uplynula premlcacia lehota - neoficiálny preklad], sa bude povazovat za existujúcu pomoc." 172 Ako vyplýva z odôvodnenia 14 nariadenia c. 659/1999, cielom premlcacej lehoty upravenej v clánku 15 tohto nariadenia je najmä chránit niektoré dotknuté osoby vrátane dotknutého clenského státu a príjemcu pomoci (rozsudok zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia,[202]C-276/03 P, Zb., [203]EU:C:2005:590, bod [204]30). 173 Na úvod je potrebné poznamenat, ze clánok 15 nariadenia c. 659/1999 je procesné pravidlo, ktoré sa má v súlade s judikatúrou citovanou v bode 141 vyssie uplatnovat od casu, ked nadobudlo úcinnost, v tomto prípade konkrétne od 16. apríla 1999. Kedze vsak na rozdiel od clánku 11 ods. 2 posledného pododseku nariadenia c. 659/1999 clánok 15 tohto nariadenia neobsahuje ziadne prechodné ustanovenie, pokial ide o jeho casovú pôsobnost, je potrebné rozhodnút, ze sa uplatnuje na vsetky konania vo veci formálneho zistovania, ktoré prebiehali k 16. aprílu 1999 alebo ktoré pocnúc týmto dátumom zacali (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia, [205]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Zb., [206]EU:T:2008:537, bod [207]357). Z toho vyplýva, ze aj keby doslo k poskytnutiu pomoci skôr, ako nadobudol úcinnost clánok 15 nariadenia c. 659/1999, úcinkom tohto clánku je aj tak zacatie plynutia premlcacej lehoty 10 rokov stanovenej v tomto clánku, ak bolo rozhodnutie o vymáhaní tejto pomoci prijaté ako v prejednávanej veci po tom, ako uvedený clánok nadobudol úcinnost. 174 V prejednávanej veci zalobcovia v podstate tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze sporná pomoc bola nová pomoc, zatial co v odôvodnení 68 rozhodnutia oxid hlinitý I dospela k záveru, ze pomoc poskytnutá na základe sporného oslobodenia od dane sa povazuje za existujúcu pomoc v súlade s clánkom 15 nariadenia c. 659/1999 v zmysle clánku 1 písm. b) bodu iv) tohto nariadenia, pokial ide o obdobie pred 17. júlom 1990, a zatial co premlcanie upravené v clánku 15 nariadenia c. 659/1999 sa musí vztahovat aj na spornú pomoc. 175 V odôvodnení 68 rozhodnutia oxid hlinitý I Komisia poznamenala: "... v súlade s clánkom 15 nariadenia (ES) c. 659/1999 mozno pomoc len ciastocne povazovat za existujúcu pomoc. Na základe tohto clánku sa na právomoc Komisie vo veci vrátenia pomoci vztahuje premlcacia lehota 10 rokov, ktorá zacína dnom schválenia nezákonnej pomoci. ... V prípade Írska bola táto doba prerusená listom Komisie zo 17. júla 2000. To znamená, ze len írske oslobodenie, pokial ide o obdobie pred 17. júlom 1990, mozno povazovat za existujúcu pomoc." 176 Z citovaného odôvodnenia rozhodnutia oxid hlinitý I vyplýva, ze v tomto rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze pokial ide o obdobie pred 17. júlom 1990, sporné oslobodenie od dane sa povazovalo za existujúcu pomoc v súlade s clánkom 15 nariadenia c. 659/1999, v zmysle clánku 1 písm. b) bodu iv) tohto nariadenia. 177 Vo svojich písomnostiach Komisia tvrdí, ze toto riesenie je odôvodnené skutocnostou, ze sporné oslobodenie od dane je "schéma pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999, a tým, ze v súlade s clánkom 15 tohto nariadenia zacala premlcacia lehota plynút az v den, ked bola protiprávna pomoc skutocne poskytnutá spolocnosti AAL v rámci tejto schémy. 178 Podla clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999 predstavuje "'schéma pomoci` akýkolvek akt, na základe ktorého bez potreby dalsích vykonávacích opatrení mozno udelit individuálnu pomoc podnikatelom, definovaným v rámci aktu vseobecným a abstraktným spôsobom, a ak[ý]kolvek ak[t] na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so specifickým projektom, sa môze poskytnút jednému alebo viacerým podnikatelom na neurcité casové obdobie a/alebo v neurcitej sume". Toto ustanovenie kodifikuje skorsiu judikatúru tým, ze ju spresnuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 1996, Kahn Scheepvaart/Komisia,[208]T-398/94, Zb., [209]EU:T:1996:73, body [210]41 a [211]49). 179 V prejednávanej veci je nesporné, ze sporné oslobodenie od dane bolo do írskeho práva zavedené nariadením z roku 1983, ktoré nadobudlo úcinnost 13. mája 1983. Toto nariadenie priznáva odpustenie spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého, ktorého výska zodpovedá výske uvedenej spotrebnej dane, co v praxi znamená zavedenie oslobodenia od tejto dane. Aj keby sa zohladnili presné geografické a casové podmienky sporného oslobodenia od dane stanovené rozhodnutiami Rady o povolení (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 27 vyssie, [212]EU:C:2013:812, bod [213]50), toto opatrenie predstavuje "schém[u] pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999, v rozpore s tým, co tvrdí AAL, kedze príjemcovia pomoci sú vseobecným a abstraktným spôsobom definovaní tak, ze v podstate ide o výrobcov oxidu hlinitého, a výska pomoci, ktorá sa im poskytuje, zostáva neurcená. 180 V rozsahu, v akom AAL vytýka Komisii, ze povazovala sporné oslobodenie od dane skôr za schému pomoci ako za individuálnu pomoc prvýkrát vo vyjadrení k zalobe, postacuje konstatovat, ze uvedená výhrada vychádza z domnienky, ze napadnuté rozhodnutie vylucuje klasifikáciu sporného oslobodenia od dane ako "schém[y] pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999. AAL nepredlozila ziadny dôkaz na podporu takejto domnienky. V dôsledku toho treba túto výhradu odmietnut. 181 Ako Komisia správne poznamenala, z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze v rámci schémy pomoci zacína premlcacia lehota plynút dnom, kedy sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi, co v prejednávanej veci zodpovedá kazdému dovozu spolocnostou AAL alebo dodaniu tejto spolocnosti z rafinérie alebo skladu minerálnych olejov urcených na pouzitie ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v jej závode v regióne Shannon. V prospech spolocnosti AAL sa totiz v praxi uplatnovalo sporné oslobodenie od dane pri prílezitosti kazdého z týchto aktov a na základe tohto oslobodenia jej bola individuálne poskytovaná pomoc (pozri rozsudok Hotel Cipriani a i./Komisia, uz citovaný v bode 173 vyssie, [214]EU:T:2008:537, bod [215]364 a citovanú judikatúru). Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, premlcacia lehota stanovená v clánku 15 nariadenia c. 659/1999 teda plynula vo vztahu ku kazdej pomoci takto poskytnutej v rámci schémy pomoci zodpovedajúcej spornému oslobodeniu od dane, a to odo dna poskytnutia uvedenej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia,[216]C-81/10 P, Zb., [217]EU:C:2011:811, bod [218]84). 182 Takýto výklad clánku 15 nariadenia c. 659/1999 týkajúci sa zaciatku plynutia premlcacej lehoty (dies a quo), pokial ide o pomoc poskytnutú v rámci schémy pomoci, nie je spochybnený rozsudkom Scott/Komisia, uz citovaným v bode 172 vyssie ([219]EU:C:2005:590), na ktorý sa Írsko odvoláva vo veci T-50/06 RENV II, ktorý sa týkal len otázky, pokial ide o individuálnu pomoc, ci prerusenie premlcacej lehoty upravené v tomto clánku podlieha povinnosti oznámit akt prerusenia premlcania príjemcovi pomoci. 183 Okrem toho premlcacia lehota stanovená v clánku 15 nariadenia c. 659/1999 bola prerusená vo vztahu k spornému oslobodeniu od dane listom Komisie zo 17. júla 2000. 184 Komisia teda v tomto kontexte v odôvodnení 68 rozhodnutia oxid hlinitý I správne poznamenala, ze premlcacia lehota stanovená v clánku 15 nariadenia c. 659/1999 uplynula len vo vztahu k oslobodeniu poskytnutému pred 17. júlom 1990, a teda ze spornú pomoc poskytnutú po tomto dni nebolo mozné povazovat za existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu iv) nariadenia c. 659/1999 v spojení s clánkom 15 ods. 3 tohto nariadenia. Tým, ze nariadila vymáhanie tejto pomoci s retroaktívnym úcinkom od 3. februára 2002, teda neporusila ani postup týkajúci sa existujúcich schém pomoci, ako ho zakotvujú clánky 17 a 18 nariadenia c. 659/1999, kedze tento postup nebol uplatnitelný na uvedenú pomoc. 185 V dôsledku toho je potrebné zamietnut ako nedôvodnú druhú cast prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a tretiu cast prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II. O tretej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a o prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II, v podstate zalozených na porusení clánku 88 ES a pravidla zakotveného v clánku 1 písm. b) bode i) nariadenia c. 659/1999 186 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila clánok 88 ES a pravidlo zakotvené v clánku 1 písm. b) bode i) nariadenia c. 659/1999, ked na úcely kvalifikácie spornej pomoci ako novej pomoci v zmysle clánku 88 ods. 3 ES nezohladnila, ze pred pristúpením k Európskemu hospodárskemu spolocenstvu (EHS) 1. januára 1973 Írsko prijalo právne záväzný záväzok voci spolocnosti Alcan týkajúci sa uplatnovania sporného oslobodenia od dane v rámci prevádzkovania závodu na výrobu oxidu hlinitého, ktorý zriadila v regióne Shannon a ktorý bol neskôr prevedený na spolocnost AAL, takze sporná pomoc bola poskytnutá predtým, ako na jeho území nadobudla úcinnost Zmluva o EHS. 187 V tejto súvislosti po prvé Írsko vychádza zo záväzku vo forme listov vymenených so spolocnostou Alcan od roku 1970, podla ktorého sa nebude platit ziadna dan zo surovín pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého v závode, ktorý Alcan plánovala vybudovat v regióne Shannon. Po druhé sa odvoláva na právne záväzný charakter tohto záväzku podla írskeho práva, ako to potvrdili právni poradcovia írskej vlády, ako aj Attorney General v roku 1981. Po tretie poukazuje na neexistenciu dôkladného vysetrenia Komisiou týkajúceho sa povahy tohto záväzku podla írskeho práva. Po stvrté odkazuje na obsah listu zo 6. mája 1983, v ktorom vôbec neuznalo, ze by sporná pomoc nebola existujúca pomoc, ale len odpovedalo na ponuku Komisie, aby povazovala list z januára 1983 za oznámenie o vykonaní sporného oslobodenia od dane. Po piate sa opiera o irelevantnost toho, ze nariadenie z roku 1983 bolo prijaté po tom, ako na jeho území nadobudla úcinnost Zmluva o EHS, kedze toto nariadenie bolo len formálnym vykonaním právne záväzného záväzku prevzatého voci spolocnosti Alcan pred uvedeným nadobudnutím úcinnosti, a v case prevzatia tohto záväzku bol uz úcinný zákon oprávnujúci ministra prijat uvedené nariadenie. 188 Po prvé AAL sa opiera o právne záväzný záväzok Írska voci spolocnosti Alcan z apríla 1970, podla ktorého sa nebude platit ziadna dan zo surovín pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého v závode, ktorého vybudovanie bolo naplánované v regióne Shannon, pricom ide o právny záväzok, ktorého existencia bola potvrdená spolocnosti Alcan listom Írska Komisii z 28. januára 1983. Po druhé sa odvoláva na postoj, na ktorom Írsko nepretrzite zotrvávalo, a to aj v liste zo 6. mája 1983, podla ktorého bolo sporné oslobodenie od dane pomocou, ktorá sa neoznamuje, pretoze existovala uz v case jeho pristúpenia k EHS, pricom Komisii bolo oznámené len jej vykonávanie v roku 1983. Po tretie poukazuje na irelevantnost specificky uplatnitelného danového rezimu, kedze pomoc pozostávala zo vseobecného oslobodenia od vnútrostátnej dane zo surovín urcených na spracovanie. Po stvrté poukazuje na povahu írskeho legislatívneho procesu, v ktorom minister rozhoduje regulacnými opatreniami a parlament následne potvrdzuje regulacné opatrenie legislatívnymi opatreniami. 189 Komisia navrhuje, aby bola tretia cast prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II zamietnutá ako neprípustná podla pravidla nemo potest venire contra factum proprium, kedze Írsko zaujalo opacné stanovisko v rámci správneho konania. V kazdom prípade tretia cast prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II je podla nej nedôvodná. Okrem toho Komisia navrhuje, aby bola prvá cast prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II zamietnutá ako nedôvodná. 190 Na úvod a v rozsahu, v akom zalobcovia formálne namietajú porusenie clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/1999, je potrebné poznamenat, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 140 vyssie v case, ked Komisia rozhodla o spornej pomoci, clánok 1 písm. b) bod i) nariadenia c. 659/1999 bol úcinný, takze v prejednávanej veci je uplatnitelný. 191 Podla uvedeného ustanovenia "vsetku pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím platnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená programy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli zavedené pred nadobudnutím platnosti a sú uplatnitelné aj po nadobudnutí platnosti zmluvy" mozno povazovat za "existujúc[u] pomoc". 192 Po prvé, pokial ide o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou voci tretej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, je potrebné pripomenút, ze podla pravidla nemo potest venire contra factum proprium nikto nemôze spochybnovat to, co predtým uznal (pozri v tomto zmysle analogicky uznesenie z 13. februára 2014, Marszal/kowski/ÚHVT,[220]C-177/13 P, [221]EU:C:2014:183, body [222]73 a [223]74 a citovanú judikatúru). 193 V prejednávanej veci a za predpokladu, ze Komisia bola oprávnená opierat sa o pravidlo nemo potest venire contra factum proprium, pokial ide o tvrdenia pôvodne predlozené v rámci správneho konania, je potrebné overit, ci Írsko v priebehu uvedeného konania uznalo, ze spornú pomoc neposkytlo pred jeho pristúpením k EHS 1. januára 1973. 194 V liste zo 6. mája 1983 Írsko vyhlásilo, ze na základe tvrdení uvedených v liste Komisie z 22. marca 1983 týkajúcom sa záväzkov, ktoré prevzalo voci spolocnosti Alcan, pripústa, ze vykonanie uvedených záväzkov musí byt oznámené v súlade s clánkom 93 ods. 3 Zmluvy o ES, a v dôsledku toho poziadalo, aby bol jeho list z 28. januára 1983 povazovaný za takéto oznámenie. V poslednej vete odôvodnenia 65 rozhodnutia oxid hlinitý I Komisia teda uviedla, ze v liste zo 6. mája 1983 Írsko prijalo jej argumenty, ze spornú pomoc treba oznamovat, co znamenalo, ze nejde o existujúcu pomoc, ale o novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999, pricom iba nová pomoc podlieha povinnosti oznámenia stanovenej clánkom 93 ods. 3 Zmluvy o ES (rozsudok Piaggio, uz citovaný v bode 154 vyssie, [224]EU:C:1999:313, bod [225]48). 195 Ako vsak vyplýva z odôvodnenia 53 napadnutého rozhodnutia, v rámci konania vo veci formálneho zistovania Írsko pripomenulo históriu sporného oslobodenia od dane a trvalo na tom, ze ho je potrebné kvalifikovat ako existujúcu pomoc. 196 Je pravda, ze v liste spolocnosti AAL Komisii z 1. marca 2002 sa táto námietka obmedzovala na otázku, ci sa sporné oslobodenie od dane, ktoré bolo pôvodne novou pomocou, nezmenilo po oznámení Komisii na existujúcu pomoc v súlade s judikatúrou Lorenz, ktorá bola následne kodifikovaná do clánku 1 písm. b) bodu iii) nariadenia c. 659/1999 (pozri body 135 a 136 vyssie). V tomto liste totiz AAL poznamenala, ze "oslobodenie od dane bolo oznámené ako státna pomoc írskymi orgánmi v máji 1983 a stalo sa existujúcou pomocou v zmysle pravidiel v oblasti státnej pomoci". 197 V bode 3.1 listu z 8. januára 2002, citovaného v odôvodnení 13 napadnutého rozhodnutia a predlozeného v kópii v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu, vsak Írsko tvrdilo, ze povazovalo "predmetnú pomoc za pomoc, ktorú orgány schválili v roku 1970 pred pristúpením Írska k EHS a ktorá bola zavedená od roku 1982". Navyse v prílohe k listu z 26. apríla 2002, citovanému v odôvodnení 13 napadnutého rozhodnutia a predlozeného v kópii v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu, Írsko na ziadost Komisie predlozilo súbor dokumentov, ktorých cielom bolo preukázat, ze sporná pomoc bola poskytnutá Írskom pred jeho pristúpením k EHS. 198 Z preskúmania dokumentov v spise teda vyplýva, ze po oznámení oslobodenia od dane Komisii Írsko nadalej v priebehu správneho konania tvrdilo, ze spornú pomoc poskytlo pred jeho pristúpením k EHS, co viedlo Komisiu k tomu, aby túto otázku preskúmala. 199 V takom kontexte, aj ked Írsko zaslalo pozitívnu odpoved na ponuku Komisie, aby povazovala list z januára 1983 za oznámenie vykonávania sporného oslobodenia od dane, nemozno konstatovat, ze v rámci tretej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II Írsko spochybnovalo skutkové a právne okolnosti, ktoré predtým uznalo v rámci správneho konania. 200 V dôsledku toho je potrebné sa domnievat, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého Írsko v priebehu správneho konania uznalo, ze spornú pomoc neposkytlo pred svojím pristúpením k EHS 1. januára 1973, je vecne nepodlozené, a preto je potrebné zamietnut námietku neprípustnosti predlozenú Komisiou na základe pravidla nemo potest venire contra factum proprium. 201 Po druhé, pokial ide o dôvodnost tretej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II, je potrebné pripomenút, ze na to, aby mohla byt kvalifikovaná ako "existujúca pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/1999, schéma pomoci musí byt pred pristúpením dotknutého clenského státu k EHS nielen poskytnutá v tom zmysle, ze príslusný vnútrostátny orgán sa právne záväzným aktom zaviazal poskytnút pomoc podla uvedenej schémy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia,[226]T-109/01, Zb., [227]EU:T:2004:4, body [228]73 a [229]74), ale musela byt este aj vykonaná v tom zmysle, ze skutocne doslo k úcinnému udeleniu urcitej pomoci poskytnutej v rámci uvedenej schémy. 202 V prejednávanej veci je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze sporné oslobodenie od dane, ktoré je podla zalobcov výsledkom záväzku prevzatého Írskom voci spolocnosti Alcan pred jeho pristúpením k EHS 1. januára 1973, bolo v kazdom prípade vykonané az od roku 1983, teda ovela neskôr, ako doslo k uvedenému pristúpeniu. Na základe výsluchu k tejto otázke na pojednávaní zalobcovia neboli schopní preukázat, ze podmienka vztahujúca sa na vykonanie predmetnej schémy pomoci pred pristúpením dotknutého clenského státu k EHS, ktorá sa vyzaduje na to, aby uvedenú schému bolo mozné kvalifikovat ako "existujúc[u] pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/1999, bola v prejednávanej veci splnená. 203 Bez toho, aby bolo teda potrebné overit, ci, ako to tvrdia zalobcovia, Írsko pred svojím pristúpením k EHS prevzalo právne záväzný záväzok voci spolocnosti Alcan, pokial ide o uplatnenie sporného oslobodenia od dane v rámci prevádzky závodu na výrobu oxidu hlinitého, ktorý Alcan zriadila v regióne Shannon a ktorý bol neskôr prevedený na AAL, je mozné konstatovat, ze jedna z podmienok pozadovaných na to, aby bolo mozné sporné oslobodenie od dane kvalifikovat ako "existujúc[u] pomoc" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/1999, nie je v prejednávanej veci splnená. Je teda potrebné zamietnut tretiu cast prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a prvú cast prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II. 204 Kedze boli teda zamietnuté vsetky casti vyjadrené v rámci prvých zalobných dôvodov predlozených na podporu predmetnej zaloby, uvedené zalobné dôvody je potrebné v celom rozsahu zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady dodrziavania legitímnej dôvery, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, a o stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II 205 V rámci tretieho zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II Írsko tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu dodrziavania legitímnej dôvery, ked rozhodla, ze legitímna dôvera spolocnosti AAL, ze pomoc, ktorá jej bola údajne poskytnutá, bola zákonná, sa skoncila 2. februára 2002, teda v den uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V tejto súvislosti najskôr tvrdí, ze AAL mohla mat legitímnu dôveru, ze sporná pomoc bude kvalifikovaná ako existujúca pomoc. Na jednej strane vychádza z rozporuplnosti rozhodnutia oxid hlinitý I, ktoré vo svojich odôvodneniach 68 a 104 konstatuje, ze sporná pomoc je ciastocne existujúca pomoc, pokial ide o pomoc poskytnutú pred 17. júlom 1990, zatial co uvádza, ze táto pomoc predstavuje novú pomoc, ktorá je vo velkej casti nezlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES. Na druhej strane Írsko uvádza nesprávne posúdenie Komisie, ktoré po prvé spocíva v tom, ze nekvalifikovala spornú pomoc ako existujúcu pomoc, po druhé, ze v prejednávanej veci neuplatnila postup týkajúci sa existujúcich schém pomoci, ako sú zakotvené v nariadení c. 659/1999, a po tretie, ze rozhodnutie, ze sporná pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES, prijala oneskorene, kedze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté viac ako 43 mesiacov po tom, ako bola Komisii v apríli 2002 dorucená jeho odpoved na poslednú ziadost tejto institúcie o dodatocné informácie. Dalej Írsko tvrdí, ze Komisia si nemohla prisvojit právo alebo právomoc v napadnutom rozhodnutí rozhodnút, kedy zalozí a následne kedy ukoncí legitímnu dôveru spolocnosti AAL, pokial ide o zákonnost údajnej poskytnutej pomoci. Napokon sa Írsko domnieva, ze spolu so spolocnostou AAL mohli vychádzat z rozhodnutia 2001/224, ktoré oprávnovalo Írsko nadalej uplatnovat sporné oslobodenie od dane az do 31. decembra 2006. 206 V replike Írsko tvrdí, ze vzhladom na clánok 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999, ktorý stanovuje, ze Komisia vynalozí vsetko úsilie na to, aby prijala rozhodnutie v lehote 18 mesiacov, podla zásady spravodlivého zaobchádzania a vzhladom na skutocnost, ze Komisia si prisvojila právomoc sama rozhodnút o uplatnení zásady dodrziavania legitímnej dôvery v prípade spolocnosti AAL, vymáhanie pomoci sa malo obmedzit na dobu 18 mesiacov pred prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I. Navyse sa podla neho musí zohladnit, ze Komisia vyslala rozporuplné signály vo vztahu k spolocnosti AAL, a ze AAL nemôze obmedzit svoje straty v prípade vrátenia pomoci, ktorá bola údajne poskytnutá od 3. februára 2002. Napokon je podla Írska potrebné zohladnit, ze Komisia neprijala príkaz pozastavit spornú pomoc podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a teda sa nesnazila znízit úcinky tejto pomoci na spolocný trh. 207 V rámci stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II AAL tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. Tento zalobný dôvod je rozdelený na dve casti, pricom druhá cast je len pokracovaním prvej casti na základe dodatocných tvrdení. 208 V rámci prvej casti stvrtého zalobného dôvodu AAL tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia porusila zásady dodrziavania legitímnej dôvery a právnej istoty, predovsetkým ked nariadila vymáhanie spornej pomoci z dôvodov uvedených v odôvodneniach 98 a 99 rozhodnutia oxid hlinitý I, a to ze jednak uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania ukoncilo jej legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost spornej pomoci, a jednak ze zásada právnej istoty sa prestala uplatnovat v case, ked vyjasnila situáciu, ktorá predtým nebola jednoznacná. Domnieva sa, ze v prejednávanej veci existujú výnimocné okolnosti, ktoré ju oprávnujú v súlade s judikatúrou dovolávat sa legitímnej dôvery, pokial ide o skutocnost, ze sporná pomoc bola legálne poskytnutá podla rozhodnutia 2001/224 a nebude vymáhaná, a pokial ide o skutocnost, ze sporné oslobodenie od dane bolo mozné legálne uplatnovat do 31. decembra 2006 v súlade s rozhodnutím 2001/224, a to aj po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Uvedené uverejnenie podla nej neukoncilo nejednoznacnú situáciu, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane. V tejto súvislosti AAL po prvé uvádza oznámenie sporného oslobodenia od dane Komisii v roku 1983 a necinnost alebo mlcanie Komisie pocas 17 rokov. Po druhé odkazuje na rozhodnutia Rady o povolení, ktoré boli prijaté jednomyselne na návrh Komisie, ktoré ju viedli k tomu, aby sa domnievala, ze sporná pomoc bola zákonná v rozsahu, v akom konstatovali alebo vychádzali z predpokladu, ze sporné oslobodenie od dane neviedlo k skresleniu hospodárskej sútaze, a oprávnovali Írsko, aby uplatnovalo sporné oslobodenie od dane, naposledy do roku 2006. Po tretie sa opiera o návrh rozhodnutia Rady o povolení z novembra 1999, z ktorého vyplýva zámer Komisie v konecnom dôsledku dosiahnut zrusenie povolenia uplatnovat sporné oslobodenie od dane, nie vsak vymáhat pomoc, ktorá bola poskytnutá podla uvedeného oslobodenia pocas celého obdobia, v ktorom bola povolená Radou. Po stvrté vychádza zo svojej dôvery, pokial ide o skutocnost, ze Írsko plnilo svoje povinnosti podla pravidiel v oblasti státnej pomoci. Po piate odkazuje na uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré len odrázalo pochybnosti Komisie, pokial ide o zlucitelnost spornej pomoci so spolocným trhom, a nemohlo spochybnit jej legitímnu dôveru vzhladom na rozhodnutie 2001/224, pokial ide o skutocnost, ze pomoc poskytnutá do roku 2006 sa nebude v ziadnom prípade vymáhat. Po sieste sa dovoláva svojej dôvery, pokial ide o skutocnost, ze výsledkom konania vo veci formálneho zistovania nebude negatívne rozhodnutie v oblasti státnej pomoci. Po siedme sa odvoláva na to, ze Komisia prijala rozhodnutie oxid hlinitý I oneskorene, pricom toto rozhodnutie bolo v rozpore so zásadami riadnej správy vecí verejných a právnej istoty prijaté viac ako 43 mesiacov po tom, ako bola Komisii v apríli 2002 dorucená odpoved Írska na poslednú ziadost tejto institúcie o dodatocné informácie, co posilnilo jej legitímnu dôveru, pokial ide o skutocnost, ze sporná pomoc sa nebude vymáhat. Po ôsme odkazuje na správanie Komisie v case, ked Rada prijala smernicu 2003/96, najmä jej tlacovú správu z 27. októbra 2003, ktorou privítala toto prijatie, ktoré posilnilo jej legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost spornej pomoci vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci. Po deviate uvádza neexistenciu príkazu Komisie, aby Írsko pozastavilo vyplácanie protiprávnej pomoci, ktorá bola údajne poskytnutá, a to az do casu, ked rozhodne o jej zlucitelnosti so spolocným trhom podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Po desiate argumentuje významnými dlhodobými investíciami, do ktorých sa v dobrej viere pustila na jesen roku 2003, ktoré jednak zodpovedajú výstavbe zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie s nákladmi priblizne 100 miliónov eur, a jednak 70 miliónom eur v investíciách na zvýsenie svojej výrobnej kapacity na základe legitímnej dôvery, ktorú mala, pokial ide o skutocnost, ze sporné oslobodenie od dane sa bude uplatnovat az do 31. decembra 2006, alebo aspon, ze pomoc poskytnutá do tohto dna sa nebude vymáhat. 209 Komisia navrhuje, aby boli tieto zalobné dôvody zamietnuté ako nedôvodné. 210 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze v rozsahu, v akom v rámci prvej casti stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II AAL uviedla výhradu zalozenú na porusení zásady právnej istoty, uvedená cast sa prekrýva s výhradou, ktorá je tiez zalozená na porusení zásady právnej istoty, uvedenou v rámci druhého zalobného dôvodu predlozeného na podporu tej istej zaloby. 211 Z dôvodov uvedených v bodoch 59 a 61 az 74 vyssie sa musí uvedená výhrada odmietnut ako nedôvodná. 212 Vo zvysku sa tretí zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a stvrtý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II v podstate týka otázky, ci tým, ze v napadnutom rozhodnutí sa vyzaduje vymáhanie spornej pomoci, Komisia konala v rozpore so zásadou legitímnej dôvery. 213 V tejto súvislosti je najskôr potrebné pripomenút, ze zásada ochrany legitímnej dôvery ako základná zásada práva Únie (rozsudok zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spolocenstvo,[230]C-104/97 P, Zb., [231]EU:C:1999:498, bod [232]52) umoznuje kazdému hospodárskemu subjektu, v ktorom vzbudila institúcia odôvodnené ocakávania, aby sa ich dovolával [rozsudky z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, [233]265/85, Zb., [234]EU:C:1987:121, bod [235]44; z 24. marca 2011, ISD Polska a i./Komisia, [236]C-369/09 P, Zb., [237]EU:C:2011:175, bod [238]123, a z 27. septembra 2012, Producteurs de légumes de France/Komisia,[239]T-328/09, [240]EU:T:2012:498, bod [241]18]. Ak vsak opatrný a obozretný hospodársky subjekt môze predvídat prijatie aktu, ktorý by sa mohol dotknút jeho záujmov, institúciami, nemôze sa po prijatí tohto opatrenia odvolávat na túto zásadu (rozsudky z 1. februára 1978, Lührs,[242]78/77, Zb., [243]EU:C:1978:20, bod [244]6, a z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia,[245]T-332/06, [246]EU:T:2009:79, bod [247]102). Právo odvolávat sa na legitímnu dôveru predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé dotknutej osobe museli byt administratívou poskytnuté presné, nepodmienecné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia byt takej povahy, ze z nich u osoby, ktorej sú urcené, vznikne legitímna dôvera. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s uplatnitelnými predpismi (pozri rozsudok Producteurs de légumes de France/Komisia, uz citovaný, [248]EU:T:2012:498, bod [249]19 a citovanú judikatúru). 214 Pokial ide konkrétnejsie o uplatnitelnost zásady ochrany legitímnej dôvery v oblasti státnej pomoci, je potrebné pripomenút, ze clenský stát, ktorého orgány poskytli pomoc v rozpore s pravidlami stanovenými v clánku 88 ES, sa môze odvolávat na legitímnu dôveru podniku, ktorý je príjemcom, aby na súde Únie napadol platnost rozhodnutia Komisie, ktoré mu nariaduje vymáhat pomoc, nie vsak na to, aby sa vyhol povinnosti prijat opatrenia potrebné na úcely jeho vykonania (pozri rozsudok zo14. januára 1997, Spanielsko/Komisia,[250]C-169/95, Zb., [251]EU:C:1997:10, body [252]48 a [253]49 a citovanú judikatúru). Z judikatúry navyse vyplýva, ze vzhladom na podstatnú úlohu, akú má oznamovacia povinnost v súvislosti s umoznením úcinného preskúmania státnej pomoci Komisiou, ktorá má kogentnú povahu, príjemcovia pomoci môzu mat v zásade legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost uvedenej pomoci, len vtedy, ked bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 88 ES a starostlivý hospodársky subjekt musí byt za bezných okolností schopný sa ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný. Konkrétne ak sa pomoc vykonala bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, alebo bez toho, aby sa ako v prejednávanej veci vopred oznámilo vykonanie, ako to vyzaduje judikatúra Lorenz (pozri body 154 a 156 az 158 vyssie), teda ked je protiprávna podla clánku 88 ods. 3 ES, príjemca pomoci nemôze mat v danom case legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost jej poskytnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Producteurs de légumes de France/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, [254]EU:T:2012:498, body [255]20 a [256]21 a citovanú judikatúru), iba ak by existovali výnimocné okolnosti (rozsudok z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko,[257]C-5/89, Zb., [258]EU:C:1990:320, bod [259]16; pozri tiez rozsudky z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia,[260]C-298/00 P, Zb., [261]EU:C:2004:240, bod [262]86 a citovanú judikatúru, a z 30. novembra 2009, Francúzsko/Komisia,[263]T-427/04 a T-17/05, Zb., [264]EU:T:2009:474, bod [265]263 a citovanú judikatúru). 215 Dalej je potrebné pripomenút, ze dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správneho konania predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (rozsudok z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia,[266]T-190/00, Zb., [267]EU:T:2003:316, bod [268]136). Navyse základná poziadavka právnej istoty, ktorá bráni tomu, aby Komisia mohla nekonecne oddalovat výkon svojich právomocí, vedie súd k tomu, aby preskúmal, ci priebeh správneho konania vykazuje existenciu obzvlást oneskoreného konania zo strany tejto institúcie (rozsudky z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [269]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb., [270]EU:C:2002:524, body [271]140 a [272]141, a Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, [273]EU:T:2004:4, body [274]145 az [275]147). 216 Oneskorenie sa Komisie s rozhodnutím, ze urcitá pomoc je protiprávna a clenský stát ju musí zrusit a vymáhat, môze za urcitých okolností vyvolat v príjemcoch uvedenej pomoci legitímnu dôveru, ktorá môze bránit Komisii ulozit uvedenému clenskému státu povinnost, aby nariadil vrátenie tejto pomoci (rozsudok z 24. novembra 1987, RSV/Komisia,[276]223/85, Zb., [277]EU:C:1987:502, bod [278]17). 217 Samotná skutocnost, ze nariadenie c. 659/1999 okrem premlcacej lehoty 10 rokov (od poskytnutia pomoci), po uplynutí ktorej uz nemozno nariadit vrátenie pomoci, nestanovuje ziadnu lehotu, a to ani orientacnú, na to, aby Komisia preskúmala protiprávnu pomoc, pricom podla clánku 13 ods. 2 uvedené nariadenie stanovuje, ze Komisia nie je viazaná lehotou stanovenou v clánku 7 ods. 6 tohto nariadenia, nebráni tomu, aby súd Únie overil, ci táto institúcia dodrzala primeranú lehotu alebo nekonala mimoriadne neskoro (pozri v tomto zmysle analogicky, pokial ide o orientacnú lehotu, rozsudky z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia,[279]T-171/02, Zb., [280]EU:T:2005:219, bod [281]57, a z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i., [282]T-230/01 az T-232/01 a T-267/01 az T-269/01, [283]EU:T:2009:316, body [284]338 a [285]339, a Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [286]T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, Zb., [287]EU:T:2009:314, body [288]259 a [289]260). 218 Napokon je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry zásada právnej istoty vyzaduje, ze ak Komisia z dôvodu porusenia svojej povinnosti nálezitej starostlivosti vytvorila nejasnú situáciu tým, ze do uplatnitelnej právnej úpravy zaviedla prvky neistoty a nejasnosti v spojení s okolnostou, ze napriek svojej vedomosti o dotknutej pomoci dlhodobo nekonala, prinálezí jej vyjasnit uvedenú situáciu skôr, nez podnikne akékolvek opatrenia s cielom nariadit vrátenie uz poskytnutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 1970, Komisia/Francúzsko,[290]26/69, Zb., [291]EU:C:1970:67, body [292]28 az [293]32). 219 Tvrdenia úcastníkov konania je potrebné posúdit vzhladom na pravidlá pripomenuté v bodoch 210 a 218 vyssie. 220 V prejednávanej veci je najskôr potrebné zdôraznit, ze aj keby sa pripustilo, ze sporné oslobodenie od dane bolo oznámené Komisii listami z 28. januára a 6. mája 1983, toto oslobodenie bolo vykonané protiprávne, kedze jedno z procesných pravidiel vyplývajúcich z judikatúry Lorenz, konkrétne pravidlo, ktoré vyzaduje, aby clenský stát vopred oznámil Komisii vykonanie plánovanej pomoci, nebolo dodrzané (pozri body 154 a 156 az 158 vyssie). Sporná pomoc bola teda vykonaná protiprávne v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 221 Dalej v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku bolo spôsobilé ukoncit legitímnu dôveru, ktorú mohla mat AAL, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane, vzhladom na nejasnú situáciu, ktorá bola skôr vytvorená znením rozhodnutí Rady o povolení prijatých na návrh Komisie, vrátane znenia rozhodnutia 2001/224 úcinného pocas doby, na ktorú sa vztahuje napadnuté rozhodnutie. 222 V bodoch 52 a 53 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 27 vyssie ([294]EU:C:2013:812), ktoré Vseobecný súd zaväzujú podla clánku 61 druhého odseku Statútu Súdneho dvora, Súdny dvor rozhodol, ze okolnost, ze rozhodnutia Rady o povolení boli prijaté na návrh Komisie, pricom Komisia vôbec nevyuzila právomoci, ktoré mala na základe clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 alebo clánkov 230 ES a 241 ES, aby dosiahla zrusenie alebo zmenu týchto rozhodnutí o povolení, sa mala zohladnit, pokial ide o povinnost vymáhat nezlucitelnú pomoc, podla zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, ako to urobila Komisia v rozhodnutí oxid hlinitý I, ked nenariadila vrátenie pomoci poskytnutej do 2. februára 2002, teda dna uverejnenia rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku. Tento dôvod bol rozhodujúci pre konstatovanie Súdneho dvora v bode 54 rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovaného v bode 27 vyssie ([295]EU:C:2013:812), ze odôvodnenia uvedené v bodoch 39 az 44 tohto rozsudku nemôzu byt právnym podkladom záveru Vseobecného súdu, podla ktorého rozhodnutie oxid hlinitý I spochybnuje platnost rozhodnutí Rady o povolení, a tým porusuje zásady právnej istoty a prezumpcie zákonnosti aktov institúcií a záver, ktorý vychádza z tých istých odôvodnení, podla ktorého Komisia vo veci T-62/06 RENV porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 223 Vzhladom na poziadavky vyplývajúce zo zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty bránila nejasná situácia vytvorená znením rozhodnutí Rady o povolení prijatých na návrh Komisie len vymáhaniu pomoci poskytnutej na základe sporného oslobodenia od dane do dna uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku. Od uvedeného uverejnenia vsak AAL musela vediet, ze ak sporná pomoc predstavovala státnu pomoc, mala byt povolená Komisiou v súlade s clánkom 88 ES. 224 Z toho vyplýva, ze uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania skutocne ukoncilo legitímnu dôveru, ktorú mohla predtým AAL mat, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane vzhladom na rozhodnutia Rady o povolení, ktoré boli skôr prijaté na návrh Komisie. 225 Komisia teda správne v odôvodnení 98 rozhodnutia oxid hlinitý I zohladnila, ze okolnosti prejednávanej veci boli výnimocné, ked vytvorila a ponechala urcitú dvojzmyselnost pri predlození návrhov Rade, a ze vzhladom na to, ze nemohla urcit, ci a prípadne kedy boli jednotliví príjemcovia skutocne informovaní clenskými státmi o jej rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania, nebolo mozné vylúcit, aby sa príjemcovia dovolávali zásady legitímnej dôvery do 2. februára 2002, ked boli jej rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vo vztahu k oslobodeniam od spotrebnej dane uverejnené v úradnom vestníku, pricom platí, ze najneskôr toto uverejnenie odstránilo akúkolvek neistotu súvisiacu so znením rozhodnutí Rady o povolení, pokial ide o skutocnost, ze predmetné opatrenia vyzadovali jej povolenie v súlade s clánkom 88 ES, ak predstavovali státnu pomoc. 226 Ostatné tvrdenia predlozené zalobcami nespochybnujú dôvodnost takéhoto riesenia. 227 Pokial ide o tvrdenie, ktoré Írsko zalozilo na údajnej rozporuplnosti rozhodnutia oxid hlinitý I v tom, ze sa v jeho odôvodneniach 68 a 104 konstatuje, ze sporná pomoc je ciastocne existujúca pomoc a ciastocne nová pomoc, z dôvodov uz uvedených v bodoch 174 az 184 vyssie je potrebné poznamenat, ze v týchto odôvodneniach Komisia správne a vnútorne neprotirecivým spôsobom uplatnila pravidlo upravené clánkom 15 nariadenia c. 659/1999, s prihliadnutím na povahu sporného oslobodenia od dane ako "schém[y] pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) tohto nariadenia. Toto tvrdenie musí byt teda odmietnuté ako nedôvodné. 228 Pokial ide o tvrdenie, ktoré Írsko zalozilo na nesprávnom posúdení, ktorého sa údajne dopustila Komisia tým, ze spornú pomoc nekvalifikovala ako existujúcu pomoc a ze na sporné oslobodenie od dane neuplatnila postup týkajúci sa existujúcich schém pomoci, z dôvodov uvedených v bodoch 139 az 143, 155 az 162, 190 a 201 az 203 vyssie je potrebné konstatovat, ze v týchto odôvodneniach sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze na spornú pomoc poskytnutú na základe sporného oslobodenia od dane uplatnila clánok 1 písm. b) bod iii) nariadenia c. 659/1999 v spojení s judikatúrou Lorenz, ako aj clánok 1 písm. b) bod i) toho istého nariadenia. Toto tvrdenie musí byt teda odmietnuté ako nedôvodné. 229 Pokial ide o tvrdenie, ktoré AAL zalozila na zjavnej necinnosti Komisie pocas 17 rokov po oznámení sporného oslobodenia od dane v roku 1983, je potrebné poznamenat, ze kedze rozhodnutia Rady o povolení neoslobodili Írsko od povinnosti oznámit zamýslané poskytnutie státnej pomoci, ako je to pripomenuté v odôvodnení 5 rozhodnutia 2001/224 (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 27 vyssie, [296]EU:C:2013:812, bod [297]51), a kedze po oznámení Írsko vykonalo sporné oslobodenie od dane bez toho, aby vopred oznámilo vykonanie, ako to vyzaduje judikatúra Lorenz (pozri bod 220 vyssie), Komisii nemozno vytýkat, ze v primeranej lehote od ktorejkolvek z týchto udalostí neprijala rozhodnutie, ktorým by rozhodla o zlucitelnosti sporného oslobodenia od dane so spolocným trhom vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci. Toto tvrdenie je teda potrebné odmietnut ako nedôvodné. 230 Pokial ide o tvrdenie, ktoré AAL zalozila na dôvere, ktorú mala, pokial ide o skutocnost, ze Írsko dodrzalo svoje povinnosti v oblasti státnej pomoci, je potrebné pripomenút, ze na to, aby mohlo byt sporné oslobodenie od dane vykonané zákonným spôsobom, Írsko malo dodrzat svoju povinnost oznámit Komisii nielen uvedené oslobodenie od dane v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES, ale este aj vopred oznámit jeho vykonanie, ako to vyzaduje judikatúra Lorenz. Navyse podla ustálenej judikatúry vzhladom na imperatívnu povahu kontroly státnej pomoci vykonávanej Komisiou na základe clánku 88 ES môzu mat podniky, ktorým bola poskytnutá pomoc, legitímnu dôveru, ze pomoc je zákonná, v zásade len vtedy, ak sa táto pomoc poskytla v súlade s postupom stanoveným v uvedenom clánku. Starostlivý hospodársky subjekt musí byt totiz za bezných okolností schopný sa ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný (rozsudky Komisia/Nemecko, uz citovaný v bode 214 vyssie, [298]EU:C:1990:320, bod [299]14, a Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, [300]EU:C:1997:10, bod [301]51). V prejednávanej veci teda prinálezalo spolocnosti AAL overit, prípadne pred Komisiou, ci Írsko dodrzalo vsetky svoje povinnosti, najmä povinnost vopred jej oznámit vykonanie sporného oslobodenia od dane. Toto tvrdenie je teda potrebné odmietnut ako nedôvodné. 231 Pokial ide o tvrdenia, ktoré zalobcovia zalozili na tom, ze Komisia prijala rozhodnutie oxid hlinitý I oneskorene, je potrebné poznamenat, ze nejde o výnimocnú okolnost, ktorá by mohla na strane spolocnosti AAL zalozit legitímnu dôveru, ze sporná pomoc je zákonná, a to vzhladom na vsetky dôvody uvedené v bodoch 232 az 255 nizsie. 232 V prvom rade je potrebné preskúmat, ci lehota konania vo veci formálneho zistovania v prejednávanej veci presiahla primerané hranice. 233 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 216 vyssie ([302]EU:C:1987:502), Súdny dvor zastával názor, ze lehota 26 mesiacov, ktorú Komisia potrebovala na prijatie svojho rozhodnutia, presiahla primerané hranice. 234 Navyse je potrebné pripomenút, ze podla clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 je referencná lehota na ukoncenie konania vo veci formálneho zistovania v rámci oznámenej státnej pomoci 18 mesiacov. Táto lehota, aj ked sa neuplatnuje na protiprávnu pomoc v súlade s clánkom 13 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 (pozri bod 217 vyssie), poskytuje uzitocný referencný bod na posúdenie primeranosti doby trvania konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa protiprávneho vykonania opatrenia ako v prípade predmetných vecí (pozri bod 220 vyssie). 235 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze Komisia 17. júla 2000 poziadala Francúzsku republiku, Írsko a Taliansku republiku, aby jej oznámili oslobodenia od spotrebných daní podla ustanovení v oblasti státnej pomoci. Odpovede, ktoré nemali povahu oznámenia, jej boli dorucené v septembri, októbri a decembri 2000. Následne zacala konanie vo veci formálneho zistovania rozhodnutím z 30. októbra 2001, oznámeným dotknutým clenským státom 5. novembra 2001 a uverejneným v úradnom vestníku 2. februára 2002. Potom jej boli dorucené pripomienky spolocnosti AAL (listy z 26. februára a 1. marca 2002), spolocnosti Eurallumina (listy z 28. februára 2002), spolocnosti Alcan Inc. (list z 1. marca 2002) a Európskej hliníkovej asociácie (list z 26. februára 2002). Tieto pripomienky boli oznámené Írsku, Talianskej republike a Francúzskej republike 26. marca 2002. Írsko predlozilo svoje poznámky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania 8. januára 2002. Komisia poziadala Írsko o dodatocné informácie 18. februára 2002, ktoré odpovedalo 26. apríla 2002 po tom, ako poziadalo o predlzenie lehoty stanovenej na odpoved. Francúzska republika po tom, ako tiez poziadala o predlzenie lehoty na odpoved 21. novembra 2001, predlozila poznámky k rozhodnutiu o zacatí konania 12. februára 2002. Talianska republika predlozila svoje poznámky 6. februára 2002. 236 Rozhodnutie oxid hlinitý I bolo prijaté 7. decembra 2005. 237 Medzi prijatím rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I teda uplynulo nieco viac ako 49 mesiacov. 238 A priori sa takáto lehota, ktorá bola takmer dvojnásobok lehoty zohladnenej v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 216 vyssie ([303]EU:C:1987:502), a nieco viac ako dvojnásobok lehoty stanovenej v clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 na ukoncenie konania vo veci formálneho zistovania v rámci oznámenej státnej pomoci, zdá byt neprimeraná. V súlade s judikatúrou je vsak potrebné preskúmat, ci táto lehota nemohla byt odôvodnená vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. 239 V tejto súvislosti vsak okolnosti uvádzané Komisiou nemôzu odôvodnit lehotu preskúmania v trvaní 49 mesiacov. 240 Je pravda, ze táto lehota zohladnuje jednak lehotu, ktorú majú clenské státy a príjemcovia na predlozenie svojich pripomienok, a jednak skutocnost, ze francúzska, írska a talianska vláda poziadali Komisiu o predlzenie lehoty na predlozenie svojich pripomienok a odpovedí v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Vzhladom na úzke súvislosti, ktoré v prejednávanej veci existujú medzi oslobodeniami od spotrebnej dane, pokial ide o podobné opatrenia, ktoré boli povolené v rámci paralelne vedených konaní tým istým rozhodnutím Rady, je potrebné zohladnit vsetky procesné akty, ku ktorým doslo v rámci predmetných spisov a osobitne skutocnost, ze 26. apríla 2002 Írsko odpovedalo na poslednú ziadost Komisie o dodatocné informácie. 241 Po 26. apríli 2002 vsak uplynulo este nieco viac ako 43 mesiacov, nez Komisia prijala rozhodnutie oxid hlinitý I. Takáto lehota preskúmavania predmetných spisov nie je vzhladom na vsetky pripomienky predlozené dotknutými státmi a dotknutými osobami za okolností prejednávanej veci opodstatnená. 242 Po prvé, pokial ide o údajnú zlozitost spisov, táto sa nepreukázala, a aj keby existovala, nemohla by odôvodnit takú dlhú lehotu preskúmavania, o akú ide v prejednávanej veci. Spis totiz neobsahuje ziadny náznak právnych problémov osobitného významu, ktorým by Komisia celila, pricom rozhodnutie oxid hlinitý I má okrem iného primeranú dlzku (112 odôvodnení) a z jeho ustanovení nevyplývajú ziadne zrejmé tazkosti. Dalej Komisia vedela o oslobodeniach od spotrebnej dane este pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania, kedze prvé ziadosti o oslobodenie od dane sa objavili v roku 1992 v prípade Írska, v roku 1993 v prípade Talianskej republiky a v roku 1997 v prípade Francúzskej republiky. Okrem toho to bola Komisia, ktorá predlozila Rade následné návrhy rozhodnutí o povolení oslobodení od spotrebnej dane, a to po tom, ako jej boli dorucené ziadosti v tomto zmysle zo strany Francúzskej republiky, Írska a Talianskej republiky. Napokon v rámci svojich správ týkajúcich sa státnej pomoci Komisia informovala WTO o existencii írskeho oslobodenia od dane. 243 Navyse samotná Komisia uviedla, ze od roku 1999 povazovala oslobodenia od spotrebnej dane za situácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami v oblasti státnej pomoci. Od tohto casu sa teda mohla hlbsie zaoberat zákonnostou uvedených oslobodení od dane vzhladom na pravidlá v tejto oblasti. 244 Okrem toho skutocnost, ze Komisia uz nepoziadala o ziadne dodatocné informácie Francúzsku republiku, Írsko, ani Taliansku republiku pocas 43 mesiacov pred prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I, preukazuje, ze v danom case uz mala k dispozícii vsetky dôkazy, ktoré boli potrebné na vydanie rozhodnutia týkajúceho sa oslobodení od spotrebnej dane. 245 Napokon, pokial ide o údajné tazkosti vyplývajúce z vývoja rezimu zdanovania minerálnych olejov Spolocenstva a najmä z prijatia smernice 2003/96, Komisia sa ich nemôze dovolávat. Rozhodnutie oxid hlinitý I sa totiz týka právnej situácie, ktorá nebola upravená novým rezimom zdanovania minerálnych olejov podla smernice 2003/96, ktorá nadobudla úcinnost az od 1. januára 2004, ale rezimom zdanovania minerálnych olejov, ktorý sa uplatnoval skôr. Preto vývoj právnych predpisov Spolocenstva uvádzaný Komisiou nemal v prejednávanej veci ziadny vplyv. Toto je potvrdené skutocnostou, ze v rozhodnutí oxid hlinitý I Komisia zacala nové konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v regióne Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii v období od 1. januára 2004, ktorý je dátumom zacatia uplatnovania nového rezimu zdanovania minerálnych olejov podla smernice 2003/96. V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze rozhodnutie oxid hlinitý I bolo prijaté takmer dva roky po prijatí smernice 2003/96. Samotná nevyhnutnost zohladnit v rozhodnutí oxid hlinitý I nový rezim zdanovania minerálnych olejov podla smernice 2003/96, uvádzaná Komisiou, nemohla postacovat na odôvodnenie tak dlhej lehoty, akou je lehota v prejednávanej veci. 246 Za týchto podmienok Komisia dobre poznala právny a skutkový kontext oslobodení od spotrebnej dane a necelila ziadnym zjavným tazkostiam týkajúcim sa ich preskúmania podla pravidiel v oblasti státnej pomoci. 247 Po druhé, pokial ide o tazkosti praktického a lingvistického charakteru uvádzané Komisiou, aj keby boli preukázané, nemôzu odôvodnit tak dlhú lehotu, o akú ide v prejednávanej veci. V kazdom prípade Komisia mala k dispozícii sluzby, ktoré jej umoznovali celit lingvistickým tazkostiam, ktoré uvádza, ako aj paralelnému preskúmaniu oslobodení od spotrebnej dane v ovela kratsích lehotách, nez o aké ide v prejednávanej veci, najmä vdaka dobrej koordinácii svojich sluzieb. 248 Lehota preskúmania spornej pomoci je teda v prejednávanej veci neprimeraná. 249 V druhom rade je potrebné preskúmat, ci sa AAL mohla na základe oneskorenia sa Komisie s vydaním napadnutého rozhodnutia rozumne domnievat, ze Komisia uz nemala pochybnosti a ze voci spornému oslobodeniu od dane nebudú ziadne námietky, a ci toto oneskorenie sa mohlo bránit Komisii ziadat vymáhanie pomoci poskytnutej od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 na jeho základe, ako bolo rozhodnuté v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 216 vyssie ([304]EU:C:1987:502, bod [305]16). 250 V rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 216 vyssie ([306]EU:C:1987:502), sa Súdny dvor skutocne domnieval, ze lehota 26 mesiacov na prijatie rozhodnutia Komisiou mohla vyvolat v zalobcovi ako príjemcovi pomoci legitímnu dôveru, ktorá by mohla bránit institúcii ulozit dotknutým vnútrostátnym orgánom povinnost, aby nariadili vrátenie dotknutej pomoci. 251 Hoci je potrebné dbat na respektovanie poziadaviek právnej istoty chrániacich súkromné záujmy, rovnako je potrebné tieto poziadavky vyvázit poziadavkami na ochranu verejných záujmov, medzi ktoré patrí v oblasti státnej pomoci záujem vyhnút sa tomu, aby fungovanie trhu bolo narusené státnou pomocou, ktorá skodí hospodárskej sútazi, co si podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby protiprávna pomoc bola vrátená s cielom obnovit predchádzajúci stav [pozri rozsudok z 5. augusta 2003, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [307]T-116/01 a T-118/01, Zb., [308]EU:T:2003:217, body [309]207 a [310]208 a citovanú judikatúru]. 252 Judikatúra teda vylozila rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie ([311]EU:C:1987:502) v tom zmysle, ze konkrétne okolnosti veci, v ktorej bola vydaná, hrali rozhodujúcu úlohu v rozhodovaní Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudky Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, [312]EU:C:2004:240, bod [313]90; Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, [314]EU:C:2004:234, bod [315]119; Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 217 vyssie, [316]EU:T:2009:314, bod [317]286, a Diputación Foral de Álava a i., uz citovaný v bode 217 vyssie, [318]EU:T:2009:316, bod [319]344). Konkrétne bola zohladnená skutocnost, ze pomoc, o ktorú islo v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 216 vyssie ([320]EU:C:1987:502), bola poskytnutá predtým, ako Komisia zacala s nou súvisiace konanie vo veci formálneho zistovania. Navyse bola formálne oznámená Komisii, aj ked po jej poskytnutí. Okrem toho sa vztahovala na dodatocné náklady súvisiace s pomocou schválenou Komisiou a týkala sa sektoru, do ktorého bola od roku 1977 poskytovaná pomoc schválená Komisiou. Napokon preskúmanie zlucitelnosti pomoci si nevyzadovalo dôkladné preskúmanie. 253 Vsetky výnimocné okolnosti existujúce vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie ([321]EU:C:1987:502), sa vsak v tejto veci nenachádzajú. Je pravda, ze ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie ([322]EU:C:1987:502), v case, ked Komisia zostala zjavne necinná, dobre vedela o spornom oslobodení od dane, a teda mohla zaujat stanovisko k jeho zákonnosti vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci, takze uz nemusela v tejto súvislosti vykonat dôkladné preskúmanie. Ostatné podstatné okolnosti uvedené v rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 216 vyssie ([323]EU:C:1987:502), vsak v prejednávanej veci chýbajú. Konkrétne v tejto veci bola sporná pomoc poskytnutá po tom, ako Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa sporného oslobodenia od dane. 254 To podstatne odlisuje konkrétne okolnosti veci, v ktorej bol vydaný rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie ([324]EU:C:1987:502), od okolností tejto veci. 255 Okrem toho je potrebné zohladnit, ze v bode 52 rozsudku z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia ([325]C-183/02 P a C-187/02 P, Zb., [326]EU:C:2004:701), Súdny dvor uviedol, ze pokial ide o výnimocné okolnosti, na základe ktorých mohla oprávnene vzniknút legitímna dôvera príjemcu protiprávnej pomoci, táto pomoc je zákonná a ze pokial nebol Komisii oznámený rezim pomoci, je irelevantné hovorit o jej necinnosti. Takéto riesenie platí aj v prípade, ked ako v predmetných veciach bola schéma pomoci vykonaná bez toho, aby bolo vopred oznámené vykonanie, ako to vyzaduje judikatúra Lorenz (pozri bod 220 vyssie), a teda bez toho, aby bol v celom rozsahu dodrzaný postup stanovený clánkom 88 ES (pozri judikatúru citovanú v bode 214 vyssie). V prejednávanej veci vsak zjavná necinnost Komisie pocas 43 mesiacov po odpovedi Írska na poslednú ziadost Komisie o poskytnutie dodatocných informácií (pozri bod 241 vyssie), aj keby odporovala zásade dodrzania primeranej lehoty, nemá osobitný význam z hladiska uplatnovania pravidiel v oblasti státnej pomoci na spornú pomoc, ktorá bola vykonaná protiprávne. Nepostacuje teda na konstatovanie existencie výnimocných okolností, ktoré mohli vo vztahu k spolocnosti AAL vzbudit legitímnu dôveru, ze sporná pomoc je zákonná vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci. Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci samotné porusenie zásady dodrzania primeranej lehoty na prijatie rozhodnutia oxid hlinitý I nebránilo tomu, aby Komisia v tomto rozhodnutí nariadila vrátenie spornej pomoci. 256 Tvrdenia zalozené na nedodrzaní primeranej lehoty musia byt teda odmietnuté. 257 Pokial ide o tvrdenie, ktoré Írsko zalozilo na nedodrzaní lehoty 18 mesiacov stanovenej v clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999, je potrebné poznamenat, ze toto ustanovenie stanovuje len to, ze v prípade oznámenej pomoci "Komisia podla mozností vynalozí vsetko úsilie na to, aby prijala rozhodnutie v období 18 mesiacov od zacatia konania". Z tohto clánku nevyplýva, ze samotné uplynutie lehoty uvedenej v tomto ustanovení by bránilo tomu, aby Komisia mohla vymáhat pomoc, s výhradou premlcacej lehoty 10 rokov stanovenej v clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Clánok 7 ods. 7 nariadenia c. 659/1999 totiz stanovuje, ze "ak uz uplynula lehota, o ktorej pojednáva odsek 6, a ak o to poziada daný clenský stát, Komisia do dvoch mesiacov rozhodne, na základe informácií, ktoré sú jej dostupné". Toto tvrdenie musí byt teda odmietnuté ako nedôvodné. 258 Pokial ide o tvrdenie, ktoré AAL zalozila na skutocnosti, ze Komisia verejne uvítala, ze Rada prijala smernicu 2003/96, je neúcinné, kedze skutocnost, ze clánok 18 ods. 1 smernice 2003/96 v spojení s clánkom 28 ods. 2 tej istej smernice povolil Írsku, aby pokracovalo s uplatnovaním sporného oslobodenia od dane od 1. januára 2003, je irelevantné na úcely prípadnej legitímnej dôvery, ktorú mohla AAL mat, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci. K dátumu, ked clánok 18 ods. 1 smernice 2003/96 nadobudol úcinnost, teda 1. januára 2003, musela byt totiz AAL informovaná o existencii prebiehajúceho konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa sporného oslobodenia od dane a o tom, ze ak sporné oslobodenie od dane predstavuje státnu pomoc, musela byt schválená Komisiou v súlade s clánkom 88 ES. Túto situáciu nemohlo zmenit prijatie a nadobudnutie úcinnosti smernice 2003/96 27. a 31. októbra 2003, ktorej odôvodnenie 32 výslovne stanovuje, ze táto smernica "sa nedotýka výsledku akéhokolvek budúceho konania státnej pomoci podla clánkov 87 [ES] a 88 [ES]" (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 27 vyssie, [327]EU:C:2013:812, bod [328]51). Clánok 18 ods. 1 smernice 2003/96 teda nemohol po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vzbudit v spolocnosti AAL legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci. 259 Pokial ide o tvrdenia, ktoré zalobcovia zalozili na tom, ze Komisia v prejednávanej veci neprijala príkaz o pozastavení spornej pomoci podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, postacuje pripomenút, ako uz bolo uvedené v bode 79 vyssie, ze toto ustanovenie neukladá Komisii povinnost, aby v prípade splnenia urcitých podmienok prijala príkaz o pozastavení, ale len stanovuje, ze takýto príkaz môze prijat, ak to povazuje za potrebné. Z toho vyplýva, ze AAL nemohla v prejednávanej veci vyvodit akýkolvek záver z toho, ze Komisia nepovazovala za potrebné prijat príkaz o pozastavení. V dôsledku toho je potrebné odmietnut toto tvrdenie ako nedôvodné. 260 Pokial ide o tvrdenie, ktoré AAL zalozila na dlhodobých investíciách, ktoré vykonala do svojho závodu na výrobu oxidu hlinitého usadeného v regióne Shannon, je potrebné zdôraznit, ze Komisia bola v prejednávanej veci oprávnená toto tvrdenie nezohladnit. AAL totiz nemôze tvrdit, ze tieto investície boli vykonané na základe legitímnej dôvery, ktorú mala, pokial ide o skutocnost, ze tieto investície by mohli byt pokryté najmä príjmom, ktorý by mala zo sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. V tejto súvislosti z vlastných vyhlásení spolocnosti AAL v jej písomnostiach vyplýva, ze predmetné investície boli "dohodnuté na jesen 2003", teda v case, ktorý nasleduje po uverejnení rozhodnutia Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, teda 2. februára 2002. Ako vsak vyplýva z bodov 221 az 225 vyssie, po uvedenom uverejnení uz AAL nemohla mat legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost sporného oslobodenia od dane vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci a o skutocnost, ze ak predstavuje státnu pomoc, Komisia môze nariadit vrátenie sporného oslobodenia od dane. Ako uz bolo poznamenané v bode 258 vyssie, prijatie smernice 2003/96, ktorej ustanovenia upravujú len harmonizáciu právnych predpisov týkajúcich sa spotrebných daní, nemohlo vzbudit v spolocnosti AAL po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania legitímnu dôveru, pokial ide o skutocnost, ze sporná pomoc bola zákonná vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci a ze nebude vymáhaná podla týchto pravidiel. V kazdom prípade AAL nepredlozila ziadny dôkaz preukazujúci skutocnost, ze tieto investície vykonala na základe legitímnej dôvery, ktorú mala, pokial ide o skutocnost, ze tieto investície by mohli byt pokryté najmä príjmom, ktorý by mala zo sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. Jedna z investícií bola okrem toho vykonaná v rámci výberového konania, konkrétne Irish Capacity 2005 Competition, ktoré vyhrala AAL v roku 2003. V dôsledku toho bola Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnená nezohladnit legitímnu dôveru, ktorú v prejednávanej veci uvádza AAL, ze investície do jej závodu na výrobu oxidu hlinitého usadeného v regióne Shannon by mohli byt pokryté najmä príjmom, ktorý by mala zo sporného oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. Toto tvrdenie musí byt teda odmietnuté ako nedôvodné. 261 Napokon pokial ide o tvrdenie Írska, podla ktorého AAL nemôze kryt svoje straty v prípade vrátenia pomoci poskytnutej podla sporného oslobodenia od dane pred 31. decembrom 2003, nemozno ho prijat, pretoze v replike vo veci T-50/06 RENV II, v ktorej bolo uvedené, nebolo rozvedené a podlozené. 262 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy je potrebné konstatovat, ze zalobcovia v prejednávanej veci nepreukázali existenciu výnimocných okolností, ktoré mohli spolocnosti AAL umoznit rozumne sa domnievat, ze pochybnosti Komisie uz neexistujú a ze voci spornému oslobodeniu od dane neexistujú výhrady, co by bránilo tomu, aby Komisia v napadnutom rozhodnutí nariadila vymáhanie spornej pomoci. 263 Preto musí byt tretí zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a stvrtý zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II zamietnutý ako nedôvodný. O výhrade zalozenej na porusení zásady dodrzania primeranej lehoty uvedenej v rámci stvrtého zalobného dôvodu, predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, a o piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad dodrzania primeranej lehoty, právnej istoty a riadnej správy vecí verejných v súvislosti s neprimeranou dlzkou konania vo veci formálneho zistovania, predlozenom na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II 264 V rámci stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II Írsko v podstate vytýka Komisii, ze porusila zásadu dodrzania primeranej lehoty, ked napadnuté rozhodnutie prijala oneskorene (pozri body 45 a 51 vyssie). 265 V rámci piateho zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II AAL tvrdí, ze Komisia porusila zásady dodrzania primeranej lehoty, právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, ked sa oneskorila s prijatím rozhodnutia oxid hlinitý I, ku ktorému doslo az po viac ako 43 mesiacoch po tom, ako bola Komisii v apríli 2002 dorucená odpoved Írska na poslednú ziadost tejto institúcie o poskytnutie dodatocných informácií. 266 Komisia navrhuje, aby bola táto výhrada odmietnutá ako nedôvodná a aby bol aj tento zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 267 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze základná poziadavka právnej istoty bráni tomu, aby Komisia mohla nekonecne oddalovat výkon svojich právomocí (rozsudky zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia,[329]52/69, Zb., [330]EU:C:1972:73, body [331]20 a [332]21, a Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 215 vyssie, [333]EU:C:2002:524, bod [334]140). 268 Navyse dodrziavanie primeranej lehoty Komisiou pri prijímaní rozhodnutí na základe správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje zásadu riadnej správy vecí verejných (pozri rozsudok z 20. októbra 2011, Eridania Sadam/Komisia,[335]T-579/08, [336]EU:T:2011:608, bod [337]79 a citovanú judikatúru). V oblasti státnej pomoci teda platí, ze ak sa Komisia rozhodne zacat konanie vo veci formálneho zistovania, má k dispozícii primeranú lehotu na ukoncenie tohto konania (uznesenie z 11. júla 1979, Fédération nationale des producteurs de vins de table et vins de pays/Komisia,[338]59/79, Zb., [339]EU:C:1979:188, s. 2425, s. 2428). 269 Ako bolo uvedené v bode 248 vyssie, v prejednávanej veci je lehota preskúmania spornej pomoci skutocne neprimeraná. 270 Porusenie zásady primeranej lehoty vsak neodôvodnuje zrusenie rozhodnutia prijatého na konci tejto lehoty, pokial nebolo zároven porusené právo dotknutých podnikov na obhajobu. Pokial totiz nie je preukázané, ze neprimerane dlhá lehota mala nepriaznivý vplyv na schopnost dotknutých podnikov úcinne sa bránit, nedodrzanie zásady primeranej lehoty nemá vplyv na platnost správneho konania, a mozno ju teda povazovat len za prícinu ujmy, ktorú mozno namietat pred súdom Únie (pozri rozsudok Eridania Sadam/Komisia, uz citovaný v bode 268 vyssie, [340]EU:T:2011:608, bod [341]80 a citovanú judikatúru). 271 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze vo fáze preskúmania stanovenej v clánku 88 ods. 2 ES sa dotknuté osoby, akou je v prejednávanej veci AAL, vôbec nemôzu odvolávat na právo na obhajobu priznané osobám, voci ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúcastnit sa na správnom konaní v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávanej veci (pozri rozsudok Eridania Sadam/Komisia, uz citovaný v bode 268 vyssie, [342]EU:T:2011:608, bod [343]81 a citovanú judikatúru). 272 V prejednávanej veci zalobcovia netvrdia, ze Komisia porusila právo spolocnosti AAL byt vypocutý a zúcastnit sa na konaní v primeranom rozsahu pri zohladnení okolností prejednávanej veci v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 273 V dôsledku toho je potrebné odmietnut ako nedôvodnú výhradu zalozenú na porusení zásady dodrzania primeranej lehoty uvádzanú v rámci stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, ako aj piaty zalobný dôvod predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II. 274 Kedze vsetky zalobné dôvody predlozené na podporu týchto zalôb boli zamietnuté a vsetky výhrady predlozené na podporu týchto zalôb boli odmietnuté, musia byt v celom rozsahu zamietnuté aj uvedené zaloby. O trovách 275 V súlade s clánkom 219 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v rozhodnutiach Vseobecného súdu vydaných po zrusení a vrátení veci Vseobecný súd rozhodne jednak o trovách konania na Vseobecnom súde a jednak o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore. Kedze v rozsudkoch Komisia/Írsko a i., uz citovanom v bode 22 vyssie ([344]EU:C:2009:742), a Komisia/Írsko a i., uz citovanom v bode 27 vyssie ([345]EU:C:2013:812), Súdny dvor vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania na neskôr, prinálezí Vseobecnému súdu, aby v tomto rozsudku rozhodol aj o trovách týchto odvolacích konaní. 276 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 135 ods. 1 rokovacieho poriadku vsak platí, ze ak si to vyzaduje spravodlivé zaobchádzanie, Vseobecný súd môze výnimocne rozhodnút, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit iba cast trov konania druhého úcastníka. Navyse podla clánku 135 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze úcastníkovi konania ulozit povinnost nahradit cast alebo celé trovy konania, aj ked mal vo veci úspech, pokial to odôvodnuje jeho správanie vrátane správania pred podaním zaloby. Vseobecný súd najmä môze ulozit povinnost nahradit trovy konania institúcii, ktorej rozhodnutie nebolo zrusené, z dôvodu jeho nedostatocnosti, ktorá mohla viest zalobcu k tomu, aby podal zalobu (pozri analogicky rozsudok z 9. septembra 2010, Evropaďki Dynamiki/Komisia,[346]T-387/08, [347]EU:T:2010:377, bod [348]177 a citovanú judikatúru). 277 Zalobcovia nemali vo veci úspech. V rámci preskúmavania predmetných zalôb bolo v bode 248 vyssie konstatované, ze Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia porusila zásadu dodrzania primeranej lehoty, co mohlo viest zalobcov k podaniu zalôb s cielom, aby sa konstatovalo uvedené porusenie. Za týchto okolností Vseobecný súd zastáva názor, ze pokial ide o veci T-50/06, T-50/06 RENV I a T-50/06 RENV II, je správne a spravodlivé, aby Írsko bolo povinné znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit tri stvrtiny trov konania vynalozených Komisiou, pricom Komisia je povinná znásat jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania, a pokial ide o veci T-69/06, T-69/06 RENV I a T-69/06 RENV II, aby AAL bola povinná znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit tri stvrtiny trov konania vynalozených Komisiou, pricom Komisia je povinná znásat jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania. Vo veci T-69/06 R je naopak potrebné ulozit spolocnosti AAL povinnost nahradit vsetky trovy konania. Pokial ide o veci C-89/08 P a C-272/12 P, kedze v kazdej z nich vystupovali proti Komisii piati úcastníci konania, podla klúca na rozdelenie uvedeného vo veciach T-50/06, T-50/06 RENV I a T-50/06 RENV II, ako aj vo veciach T-69/06, T-69/06 RENV I a T-69/06 RENV II, je potrebné, aby Írsko a AAL boli povinné znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit tri dvadsatiny, teda jednu pätinu z troch stvrtín, trov konania vynalozených Komisiou a aby Komisia bola povinná znásat jednu pätinu svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Írsko je povinné znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit tri stvrtiny trov konania vynalozených Európskou komisiou vo veciach T-50/06, T-50/06 RENV I a T-50/06 RENV II, ako aj tri dvadsatiny trov konania vynalozených Komisiou vo veciach C-89/08 P a C-272/12 P. 3. Aughinish Alumina Ltd je povinná znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit tri stvrtiny trov konania vynalozených Komisiou vo veciach T-69/06, T-69/06 RENV I a T-69/06 RENV II, tri dvadsatiny trov konania vynalozených Komisiou vo veciach C-89/08 P a C-272/12 P, ako aj vsetky trovy konania vo veci T-69/06 R. 4. Komisia je povinná znásat jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania v spojených veciach T-50/06 a T-69/06, v spojených veciach T-50/06 RENV I a T-69/06 RENV I a v spojených veciach T-50/06 RENV II a T-69/06 RENV II, ako aj jednu pätinu svojich vlastných trov konania vo veciach C-89/08 P a C-272/12 P. Kanninen Pelikánová Buttigieg Gervasoni Madise Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. apríla 2016. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Sporné oslobodenie od dane Správne konanie Rozhodnutie oxid hlinitý I Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav Jednak o druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty, zásady estoppel a clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 a stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady estoppel, ako aj na zneuzití právomoci, ktoré boli predlozené na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, a jednak o druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad právnej istoty a potrebného úcinku aktov institúcií, ako aj na prekrocení právomoci a zneuzití právomoci, ktoré boli predlozené na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení poziadaviek vyplývajúcich z clánku 3 ods. 1 písm. m) ES a clánku 157 ES, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a clánku 87 ods. 1 ES, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II O prvých zalobných dôvodoch predlozených na podporu predmetných zalôb, zalozených na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii spornej pomoci vzhladom na clánok 88 ES O prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a o druhej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II, ktoré sú zalozené na porusení clánku 88 ES a pravidla zakotveného v clánku 1 písm. b) bode iii) nariadenia c. 659/1999, ako aj vo veci T-50/06 RENV II na porusení procesných pravidiel týkajúcich sa existujúcich schém pomoci, ako sú zakotvené v clánkoch 17 a 18 nariadenia c. 659/1999 O druhej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a o tretej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II, zalozených na porusení ustanovení clánku 88 ES v spojení s clánkom 1 písm. b) bodom iv) a clánkom 15 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 O tretej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II a o prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II, v podstate zalozených na porusení clánku 88 ES a pravidla zakotveného v clánku 1 písm. b) bode i) nariadenia c. 659/1999 O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady dodrziavania legitímnej dôvery, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, a o stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, ktorý bol predlozený na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II O výhrade zalozenej na porusení zásady dodrzania primeranej lehoty uvedenej v rámci stvrtého zalobného dôvodu, predlozeného na podporu zaloby vo veci T-50/06 RENV II, a o piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad dodrzania primeranej lehoty, právnej istoty a riadnej správy vecí verejných v súvislosti s neprimeranou dlzkou konania vo veci formálneho zistovania, predlozenom na podporu zaloby vo veci T-69/06 RENV II O trovách __________________________________________________________________ ( [349]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdGtRTi/L89880-7208TMP.html#t-ECR_62006TJ0050_02_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:119:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:182:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:331:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:084:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:030:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:119:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:283:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A383&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A363&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A585&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A585&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A585&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A662&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A662&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A662&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A218&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A548&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A548&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A548&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A155&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A155&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A155&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point113 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A29&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A134&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A317&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A317&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point254 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A254&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A254&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A254&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point144 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A304&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A304&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A304&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point151 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:058:TOC 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A319&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A319&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A319&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A304&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A304&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point152 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point145 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A115&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A115&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A115&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A151&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A193&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A193&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A194&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A194&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A194&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A223&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A223&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A223&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A304&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A304&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point153 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A193&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A194&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A194&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A148&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A59&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A259&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A259&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A259&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A828&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A828&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A828&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A828&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&locale=sk 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A270&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A270&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point9 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A136&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A136&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&locale=sk 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point4 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&locale=sk 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A94&locale=sk 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A94&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A94&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A94&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A94&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&locale=sk 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A590&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A590&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A590&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point357 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A73&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A73&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A73&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A73&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point364 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A590&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A183&locale=sk 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A183&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A183&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&locale=sk 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A498&locale=sk 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&locale=sk 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&locale=sk 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point123 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&locale=sk 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A20&locale=sk 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A20&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A20&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point6 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A79&locale=sk 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&locale=sk 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&locale=sk 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&locale=sk 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point263 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316&locale=sk 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point140 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point141 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point145 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 276. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 279. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&locale=sk 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 281. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 282. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&locale=sk 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point338 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point339 286. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&locale=sk 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point259 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point260 290. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&locale=sk 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 293. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 295. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 296. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 299. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 300. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 302. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 303. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 305. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 306. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 307. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&locale=sk 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point207 310. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point208 311. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 312. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 315. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point119 316. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 317. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point286 318. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 319. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A316&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point344 320. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 321. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 322. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 323. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 324. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 325. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&locale=sk 326. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 327. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 328. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 329. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A73&locale=sk 330. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A73&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 331. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A73&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 332. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A73&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 333. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 334. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point140 335. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A608&locale=sk 336. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 337. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A608&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 338. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A188&locale=sk 339. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 340. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 341. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A608&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 342. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 343. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A608&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 344. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 345. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 346. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A377&locale=sk 347. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 348. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point177 349. file:///tmp/lynxXXXXdGtRTi/L89880-7208TMP.html#c-ECR_62006TJ0050_02_SK_01-E0001