ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá rozsírená komora) z 21. marca 2012 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Smernica 92/81/EHS -- Spotrebné dane z minerálnych olejov -- Minerálne oleje pouzívané ako palivo na výrobu oxidu hlinitého -- Oslobodenie od spotrebnej dane -- Súlad oslobodenia s rozhodnutím Rady o jeho povolení podla clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 -- Prezumpcia zákonnosti aktov Únie -- Právna istota -- Riadna správa vecí verejných" V spojených veciach T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV, Írsko, v zastúpení: pôvodne D. O'Hagan, neskôr E. Creedon, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. McGarry, barrister, zalobca vo veci T-50/06 RENV, Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a J. Gstalter, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna vo veci T-56/06 RENV, Talianska republika, v zastúpení: G. Aiello, G. De Bellis a S. Fiorentino, avvocati dello Stato, zalobkyna vo veci T-60/06 RENV, Eurallumina SpA, so sídlom v Portoscuse (Taliansko), v zastúpení: R. Denton a L. Martin Alegi, solicitors, zalobkyna vo veci T-62/06 RENV, Aughinish Alumina Ltd, so sídlom v Askeatone (Írsko), v zastúpení: J. Handoll a C. Waterson, solicitors, zalobkyna vo veci T-69/06 RENV, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, N. Khan, D. Grespan a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/323/ES zo 7. decembra 2005 o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí ([2]Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12), VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia V. Vadapalas, K. Jürimäe, K. O'Higgins a M. van der Woude, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. septembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Oxid hlinitý 1 Oxid hlinitý je v zásade biely prások, ktorý sa pouzíva najmä v taviacich peciach na výrobu hliníka. Vyrába sa z bauxitovej rudy rafináciou, ktorej posledným krokom je kalcinácia. Viac ako 90 % kalcinovaného oxidu hlinitého sa pouzíva na tavenie hliníkového kovu. Zvysok sa dalej spracúva a pouzíva sa v chemických aplikáciách. Existujú dva samostatné trhy výrobkov, a síce trh s oxidom hlinitým urceným na tavenie a trh s oxidom hlinitým na chemické aplikácie. Na výrobu oxidu hlinitého sa ako palivo môzu pouzit minerálne oleje. 2 V Írsku, Taliansku a vo Francúzsku je len jeden výrobca oxidu hlinitého. V Írsku je to Aughinish Alumina Ltd (dalej len "AAL") so sídlom v regióne Shannon, v Taliansku Eurallumina SpA so sídlom na Sardínii a vo Francúzsku Alcan Inc. so sídlom v regióne Gardanne. Výrobcovia oxidu hlinitého pôsobia aj v Nemecku, Spanielsku, Grécku, Madarsku a v Spojenom královstve. Smernice o spotrebných daniach z minerálnych olejov 3 Smernica Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii struktúry spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 316, s. 12) definuje pravidlá týkajúce sa spotrebných daní z minerálnych olejov. 4 Podla clánku 1 ods. 1 a 2 smernice 92/81 clenské státy uplatnujú na minerálne oleje zosúladenú spotrebnú dan v súlade s touto smernicou a stanovujú sadzby spotrebnej dane v súlade so smernicou Rady 92/82/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 316, s. 19). 5 Podla clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 Rada môze povolit clenskému státu, aby zaviedol iné oslobodenia od zosúladených spotrebných daní nez tie, ktoré sú stanovené v tejto smernici. Toto ustanovenie znie takto: "Rada môze na návrh Komisie ktorémukolvek clenskému státu jednomyselne povolit zavedenie dalsích oslobodení od dane alebo danových úlav z dôvodov osobitných politík. Clenský stát, ktorý si zelá zaviest takéto opatrenie, informuje o nom Komisiu a Komisii tiez poskytne vsetky dôlezité a potrebné informácie. Komisia bude do jedného mesiaca informovat ostatné clenské státy o navrhovaných opatreniach. Predpokladá sa, ze Rada schválila ponechanie navrhovaného oslobodenia od dane alebo danovej úlavy, ak v období dvoch mesiacov odo dna, ked boli clenské státy informované podla predchádzajúceho pododseku, ani Komisia, ani ziadny clenský stát nepoziadal Radu o preskúmanie tejto zálezitosti." [neoficiálny preklad] 6 Podla clánku 8 ods. 5 smernice 92/81: "Ak Komisia usúdi, ze oslobodenia od dane alebo danové úlavy stanovené v odseku 4 nemozno ponechat v platnosti najmä z dôvodu nekalej hospodárskej sútaze alebo narusenia fungovania vnútorného trhu alebo z dôvodov politiky Spolocenstva v oblasti zivotného prostredia, predlozí Rade príslusné návrhy. Rada o týchto návrhoch rozhoduje jednomyselne." [neoficiálny preklad] 7 Clánok 6 smernice 92/81 stanovil minimálnu sadzbu spotrebnej dane z tazkých vykurovacích olejov, ktorú státy museli uplatnovat od 1. januára 1993, na 13 eur za 1000 kg. 8 Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny ([5]Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405) zrusila s úcinnostou od 31. decembra 2003 smernicu 92/81 a smernicu 92/82. 9 Smernica 2003/96 sa podla svojho clánku 2 ods. 4 písm. b) druhej zarázky neuplatnuje na dvojité pouzívanie energetických výrobkov. Podla toho istého ustanovenia energetický výrobok má dvojité pouzívanie, ked sa pouzíva ako vykurovacie palivo a na iné úcely, ako je motorové palivo alebo vykurovacie palivo. Pouzívanie energetických výrobkov na chemickú redukciu, pri elektrolýze a metalurgických procesoch sa povazuje za dvojité pouzívanie. Od 1. januára 2004 uz neexistuje minimálna sadzba spotrebnej dane z tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého. 10 Clánok 18 ods. 1 smernice 2003/96 stanovuje, ze bez toho, aby bolo dotknuté predchádzajúce preskúmanie, ktoré vykoná Rada na návrh Komisie Európskych spolocenstiev, sa clenským státom povoluje pokracovat v uplatnovaní znízených sadzieb zdanenia alebo oslobodení od dane uvedených v prílohe II az do 31. decembra 2006. Body 6, 7 a 8 tejto prílohy II sa týkajú najmä oslobodenia tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého od spotrebných daní v regióne Gardanne (Francúzsko), v regióne Shannon (Írsko) a na Sardínii (Taliansko). Rozhodnutia Rady prijaté na základe clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 11 Oslobodenie minerálnych olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého od spotrebnej dane uplatnuje Írsko od roku 1983, Talianska republika od roku 1993 a Francúzska republika od roku 1997 (dalej len "írske oslobodenie od dane", "talianske oslobodenie od dane" a "francúzske oslobodenie od dane" alebo spolocne len "sporné oslobodenia od dane"). 12 Írske oslobodenie od dane zaviedlo do írskeho práva Statutory instrument c. 126/1983, Imposition of Duties (c. 265) (Excise Duty on Hydrocarbon Oils) Order, 1983 [nariadenie o zavedení spotrebných daní (c. 265) (spotrebná dan z uhlovodíkových olejov)], z 12. mája 1983. Následne bolo zahrnuté do clánku 100 ods. 1 písm. e) Finance Act 1999 (financný zákon na rok 1999). Jeho uplatnovanie v regióne Shannon bolo povolené rozhodnutím Rady 92/510/EHS z 19. októbra 1992, ktorým sa clenským státom povoluje pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. ES L 316, s. 16). Rada toto povolenie opätovne preskúmala a rozhodnutím 97/425/ES z 30. júna 1997, ktorým sa clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES L 182, s. 22), ho predlzila do 31. decembra 1998. Rozhodnutím 1999/880/ES zo 17. decembra 1999, ktorým sa clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 [neoficiálny preklad] ([8]Ú. v. ES L 331, s. 73) Rada toto povolenie znovu predlzila do 31. decembra 2000. 13 Talianske oslobodenie od dane zaviedol do talianskeho práva decreto legislativo 26 ottobre 1995 n° 504, Testo unico delle disposizioni legislative concernenti le imposte sulla produzione e sui consumi e relative sanzioni penali e amministrative (legislatívny dekrét c. 504 z 26. októbra 1995, Konsolidované znenie legislatívnych ustanovení, ktoré sa týkajú daní z výroby a spotreby a správnych a trestných sankcií v tejto oblasti, riadna príloha GURI c. 279 z 29. novembra 1995). Jeho uplatnovanie na Sardínii bolo povolené do 31. decembra 1994 rozhodnutím Rady 93/697/ES z 13.decembra 1993, ktorým sa niektorým clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 [neoficiálny preklad] ([9]Ú. v. ES L 321, s. 29). Rada toto povolenie po prvýkrát predlzila do 31. decembra 1996 rozhodnutím 96/273/ES z 22. apríla 1996, ktorým sa niektorým clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch pouzívaných na osobitné úcely v súlade s postupom uvedeným v clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 [neoficiálny preklad] ([10]Ú. v. ES L 102, s. 40). Rada ho po druhýkrát predlzila do 31. decembra 1998 rozhodnutím 97/425. Po tretíkrát ho Rada predlzila do 31. decembra 1999 rozhodnutím 1999/255/ES z 30. marca 1999, ktorým sa niektorým clenským státom povoluje uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní existujúcich znízených sadzieb spotrebnej dane alebo oslobodení od spotrebnej dane pri urcitých minerálnych olejoch a ktorým sa mení a doplna rozhodnutie 97/425 [neoficiálny preklad] ([11]Ú. v. ES L 99, s. 26). Po stvrtýkrát ho Rada predlzila do 31. decembra 2000 svojím rozhodnutím 1999/880. 14 Francúzske oslobodenie od dane bolo do francúzskeho práva zavedené clánkom 6 loi de finances rectificative pour 1997 n° 97-1239 (opravný financný zákon na rok 1997 c. 97-1239) z 29. decembra 1997 (JORF z 30. decembra 1997, s. 19101). Jeho uplatnovanie v regióne Gardanne bolo povolené do 31. decembra 1998 rozhodnutím Rady 97/425. Rada toto povolenie po prvýkrát predlzila do 31. decembra 1999 rozhodnutím 1999/255. Po druhýkrát ho predlzila do 31. decembra 2000 rozhodnutím 1999/880. 15 Rozhodnutie Rady 2001/224/ES z 12. marca 2001 o znízených sadzbách spotrebnej dane a oslobodení od takých daní z urcitých minerálnych olejov pouzitých na zvlástne úcely ([12]Ú. v. ES L 84, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 342), ktoré je posledným rozhodnutím Rady týkajúcim sa sporných oslobodení od dane, predlzilo povolenie uplatnovat uvedené oslobodenia az do 31. decembra 2006. Toto rozhodnutie podla svojho odôvodnenia c. 5 "je bez vplyvu na výsledok postupov o narusení fungovania jednotného trhu, ktoré môzu prebehnút na základe clánkov 87 [ES] a 88 [ES]", a "nemá ani vplyv na povinnost clenských státov oznámit Komisii zamýslané poskytnutie státnej podpory [státnej pomoci - neoficiálny preklad] podla clánku 88 [ES]". Správne konanie 16 Listom z 28. januára 1983 Írsko informovalo Komisiu, ze zamýsla splnit príslub, ktorý v apríli 1970 dalo navrhovatelom projektu výroby oxidu hlinitého z bauxitu v ústí rieky Shannon v prospech AAL a ktorý sa týka oslobodenia tazkého vykurovacieho oleja pouzívaného na výrobu oxidu hlinitého od spotrebnej dane. V liste z 22. marca 1983 Komisia uviedla, ze toto oslobodenie predstavuje státnu pomoc, ktorá sa musí oznámit. Spresnila tiez, ze ak sa táto pomoc este len má vykonat, mohla by list z 28. januára 1983 povazovat za oznámenie v zmysle clánku 93 ods. 3 Zmluvy EHS. Listom zo 6. mája 1983 Írsko poziadalo Komisiu, aby list povazovala za takéto oznámenie. V nadväznosti na túto korespondenciu Komisia neprijala nijaké rozhodnutie. 17 Listami z 29. mája 1998 a z 2. júna 1998 Komisia poziadala Taliansku republiku a Francúzsku republiku o informácie, aby overila, ci talianske a francúzske oslobodenia od dane patria do pôsobnosti clánkov 87 ES a 88 ES. Po tom, co Komisia 16. júna 1998 pripomenula Talianskej republike svoju ziadost, Talianska republika odpovedala listom z 20. júla 1998. Francúzska republika po ziadosti o predlzenie lehoty na odpoved z 10. júla 1998, ktorej sa vyhovelo 24. júla 1998, odpovedala listom zo 7. augusta 1998. 18 Listami zo 17. júla 2000 Komisia poziadala Francúzsku republiku, Írsko a Taliansku republiku, aby jej oznámili sporné oslobodenia od dane. Francúzske orgány odpovedali listom zo 4. septembra 2000. Listami z 27. septembra 2000 Komisia pripomenula Írsku a Talianskej republike svoju ziadost a vyzvala ich, ako aj Francúzsku republiku, aby jej poskytli dalsie informácie. Írske orgány odpovedali na túto poslednú ziadost listom z 18. októbra 2000. Po tom, co Komisia 20. novembra 2000 pripomenula talianskym a francúzskym orgánom svoju ziadost, talianske orgány odpovedali listom zo 7. decembra 2000 a francúzske orgány listom z 8. decembra 2000. 19 Rozhodnutiami K(2001) 3296, K(2001) 3300 a K(2001) 3295 z 30. októbra 2001 Komisia zacala vo veci írskeho oslobodenia od dane, talianskeho oslobodenia od dane a francúzskeho oslobodenia od dane konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Tieto rozhodnutia boli listami z 5. novembra 2011 oznámené Írsku, Talianskej republike a Francúzskej republike a 2. februára 2002 boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([13]Ú. v. ES C 30, s. 17, 21 a 25). 20 Komisii boli dorucené pripomienky od spolocností AAL, Eurallumina, Alcan a Európskej hliníkovej asociácie. Tieto pripomienky boli oznámené Írsku, Talianskej republike a Francúzskej republike 26. marca 2002. 21 Írsko po tom, co faxom z 1. decembra 2001 poziadalo o predlzenie lehoty na poskytnutie odpovede, ktoré bolo povolené 7. decembra 2001, predlozilo svoje pripomienky listom z 8. januára 2002. Listom z 18. februára 2002 Komisia poziadala Írsko, aby jej poskytlo dôkaz o tom, ze pred svojím pristúpením dalo spolocnosti AAL záväzný príslub. Írsko tejto ziadosti vyhovelo listom z 26. apríla 2002. Talianska republika predlozila svoje pripomienky listom zo 6. februára 2002. Francúzska republika po tom, co listom z 21. novembra 2001 poziadala o predlzenie lehoty na odpoved, ktoré bolo povolené 29. novembra 2001, predlozila svoje pripomienky listom z 12. februára 2002. Napadnuté rozhodnutie 22 Komisia 7. decembra 2005 prijala rozhodnutie 2006/323/ES o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí ([14]Ú. v. EÚ L 119, s. 12, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 23 Napadnuté rozhodnutie sa vztahuje na obdobie pred 1. januárom 2004, t. j. dátumom, ked smernica 2003/96 nadobudla úcinnost. Rozsiruje vsak konanie vo veci formálneho zistovania aj na obdobie po 1. januári 2004. 24 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Oslobodenia od spotrebnej dane poskytnuté Francúzskom, Írskom a Talianskom v súvislosti s výrobou oxidu hlinitého do 31. decembra 2003 [Oslobodenia tazkých vykurovacích olejov pouzívaných na výrobu oxidu hlinitého od spotrebnej dane poskytnuté Francúzskom, Írskom a Talianskom do 31. decembra 2003 - neoficiálny preklad] predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Clánok 2 Ak pomoc poskytnutá od 17. júla 1990 do 2. februára 2002 nie je zlucitelná so spolocným trhom, nebude vrátená, kedze by to bolo v rozpore so vseobecnými zásadami práva Spolocenstva. Clánok 3 Pomoc uvedená v clánku 1, poskytnutá od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003, je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 [ES], pokial príjemcovia platili sadzbu najmenej 13,01 eur na 1000 kg [platili aspon 13,01 eura za 1000 kg - neoficiálny preklad] tazkých vykurovacích olejov. Clánok 4 Pomoc... poskytnutá od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003, nie je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 [ES], pokial príjemcovia neplatili sadzbu 13,01 eur na 1000 kg [neplatili najmenej 13,01 eura za 1000 kg - neoficiálny preklad] tazkých vykurovacích olejov. Clánok 5 1. Francúzsko, Írsko a Taliansko prijmú vsetky potrebné opatrenia, aby príjemcovia vrátili nezlucitelnú pomoc uvedenú v clánku 4. ... 5. Do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia nariadi Francúzsko, Írsko a Taliansko, aby príjemcovia nezlucitelnej pomoci uvedenej v clánku 4, splatili nezákonne [protiprávne - neoficiálny preklad] poskytnutú pomoc spolu s úrokmi." Konania pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom 25 Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 16. februára 2006 (vec T-60/06), 17. februára 2006 (veci T-50/06 a T-56/06) a 23. februára 2006 (veci T-62/06 a T-69/06) Talianska republika, Írsko, Francúzska republika, Eurallumina a AAL podali tieto zaloby, ktorými sa domáhajú úplného alebo ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia. 26 Samostatným aktom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. marca 2006 AAL podala návrh na vydanie predbezného opatrenia na základe clánku 242 ES, ktorým sa domáhala odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka. Uznesením z 2. augusta 2006, Aughinish Alumina/Komisia (T-69/06 R, neuverejnené v Zbierke), predseda Súdu prvého stupna zamietol tento návrh a rozhodnutie o trovách konania vyhradil na neskôr. 27 Podla clánku 14 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a na návrh druhej komory Súd prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 uvedeného rokovacieho poriadku rozhodol postúpit tieto veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 28 Uznesením z 24. mája 2007 predseda druhej rozsírenej komory Súdu prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania rozhodol o spojení týchto vecí na úcely ústnej casti konania v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 29 Rozsudkom z 12. decembra 2007, Írsko a i./Komisia (T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06, neuverejnený v Zbierke), Súd prvého stupna spojil tieto veci na úcely vyhlásenia rozsudku. Zrusil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorú jej ukladá clánok 253 ES, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES ([15]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) v prejednávanej veci. Vo veci T-62/06 dalej konstatoval, ze návrhy, v ktorých Eurallumina navrhovala, aby Súd prvého stupna bud vyhlásil, ze talianske oslobodenie od dane povolené smernicou 2001/224 bolo az do 31. decembra 2006 v súlade s právom a ze vsetky sumy, ktoré Talianska republika vyplatila alebo mala vyplatit do tohto dátumu alebo aspon do 31. decembra 2003, nemozno povazovat za protiprávnu státnu pomoc alebo ze sa nesmú vymáhat, alebo aby zmenil a doplnil clánky 5 a 6 napadnutého rozhodnutia, sú neprípustné, takze túto zalobu v zostávajúcej casti zamietol. 30 Návrhom z 26. februára 2008 Komisia podala odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna. 31 Rozsudkom o odvolaní z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([16]C-89/08 P, Zb. s. I-11245), Súdny dvor zrusil rozsudok Írsko a i./Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, v rozsahu, v akom tento rozsudok zrusil napadnuté rozhodnutie, z dôvodu, ze Komisia v nom porusila povinnost odôvodnenia, pokial ide o neuplatnenie clánku 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 v prejednávanej veci, a v akom zaviazal Komisiu, aby znásala vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vynalozili zalobcovia, vrátane trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním o nariadení predbezného opatrenia vo veci T-69/06 R. Okrem toho vrátil spojené veci T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06 Súdu prvého stupna a rozhodol, ze o trovách konania rozhodne tento súd. 32 Po vydaní rozsudku o vrátení boli tieto veci v súlade s clánkom 118 ods. 1 rokovacieho poriadku pridelené rozhodnutím Vseobecného súdu z 18. decembra 2009 druhej rozsírenej komore. 33 Úcastníci konania predlozili podla clánku 119 ods. 1 rokovacieho poriadku svoje písomné pripomienky, a to Írsko vo veci T-50/06 RENV 1. februára 2010, Talianska republika vo veci T-60/06 RENV 4. februára 2010, Eurallumina vo veci T-62/06 RENV 12. februára 2010, Francúzska republika vo veci T-56/06 RENV a AAL vo veci T-69/06 RENV 16. februára 2010 a Komisia vo vsetkých týchto veciach 28. apríla 2010. Francúzska republika vo svojich písomných pripomienkach uviedla, ze vzhladom na názor, ktorý vyjadril Súdny dvor v rozsudku o vrátení, uz netrvá na jednom zo svojich dôvodov uvedených v zalobe zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia. 34 Uznesením predsednícky druhej rozsírenej komory z 1. marca 2010 boli tieto veci spojené na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a na úcely vyhlásenia rozsudku. 35 Vzhladom na zmenu zlozenia komôr Súdu prvého stupna bola sudkyna spravodajkyna pridelená k stvrtej komore a tieto veci boli rozhodnutím z 20. septembra 2010 pridelené stvrtej rozsírenej komore. 36 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Vseobecný súd rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania. ako aj Radu Európskej únie, aby odpovedali na niekolko otázok. Úcastníci konania a Rada vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 37 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 14. septembra 2011. Návrhy úcastníkov konania predlozené po vrátení veci 38 Vo veci T-50/06 RENV Írsko navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej sa týka írskeho oslobodenia od dane, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 39 Vo veci T-69/06 RENV AAL navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej sa jej toto rozhodnutie týka, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 40 Vo veci T-60/06 RENV Talianska republika v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej sa týka talianskeho oslobodenia od dane, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 41 Vo veci T-62/06 RENV Eurallumina v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu alebo jeho clánky 1, 4 az 6, alebo subsidiárne zrusil jeho clánky 5 a 6 v casti, v ktorej sa jej toto rozhodnutie alebo tieto clánky týkajú, a -- vyhlásil, ze talianske oslobodenie od dane povolené rozhodnutím 2001/224 bolo az do 31. decembra 2006 v súlade s právom a ze vsetky sumy, ktoré Talianska republika vyplatila alebo mala vyplatit, nemozno povazovat za protiprávnu státnu pomoc alebo aspon sa ich vrátenie nesmie vymáhat, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 42 Vo veci T-56/06 RENV Francúzska republika v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu alebo subsidiárne zrusil jeho clánok 5 v casti, v ktorej sa tento rozsudok alebo tento clánok týkajú francúzskeho oslobodenia od dane, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 43 V týchto veciach Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav O návrhoch, ktorými sa Eurallumina domáha získat urcité vyhlásenia Vseobecného súdu 44 Nie je uz potrebné skúmat návrhy, ktorými sa Eurallumina domáha toho, aby Vseobecný súd vyhlásil, ze talianske oslobodenie od dane povolené rozhodnutím 2001/24 bolo az do 31. decembra 2006 v súlade s právom a ze vsetky sumy, ktoré Talianska republika vyplatila alebo mala vyplatit, nemozno povazovat za protiprávnu státnu pomoc alebo aspon ze ich vrátenie nemozno vymáhat. Tieto návrhy uz totiz boli odmietnuté ako neprípustné rozsudkom Írsko a i./Komisia, uz citovaným v bode 29 vyssie. Kedze ustanovenia uvedeného rozsudku neboli zrusené rozsudkom Komisia/Írsko a i., uz citovaným v bode 31 vyssie, majú právnu silu rozhodnutej veci. Zhrnutie zalobných dôvodov a výhrad zalobcov 45 Na podporu svojich návrhov na zrusenie zalobcovia v podstate uvádzajú celý rad zalobných dôvodov a výhrad, ktoré sa scasti prelínajú, aj ked sa ich predmet z formálneho hladiska lísi, pretoze Talianska republika (vec T-60/06 RENV) a Eurallumina (vec T-62/06 RENV) spochybnujú napadnuté rozhodnutie len v casti týkajúcej sa talianskeho oslobodenia od dane, Írsko (vec T-50/06 RENV) a AAL (vec T-69/06 RENV) ho spochybnujú len v casti týkajúcej sa írskeho oslobodenia od dane a Francúzska republika (vec T-56/06 RENV) ho spochybnuje len v casti týkajúcej sa francúzskeho oslobodenia od dane. Tieto zalobné dôvody a výhrady sú zalozené na porusení zásady právnej istoty, zásady prezumpcie platnosti a potrebného úcinku aktov Únie, zásady lex specialis derogat legi generali, zásady riadnej správy vecí verejných, zásady estoppel, zásady dodrziavania primeranej lehoty, zásady respektovania legitímnej dôvery, ako aj na porusení clánku 3 ods. 1 písm. m) ES, clánku 87 ods. 1 a 3 ES, clánku 88 ES a clánku 157 ES, pravidiel kodifikovaných v clánku 1 písm. b) bodoch i), iii) a iv) nariadenia c. 659/1999, clánku 14 ods. 1 a clánkov 17 az 19 toho istého nariadenia, clánku 18 smernice 2003/96 v spojení s ustanoveniami jej prílohy II, pravidiel upravujúcich pomoc na ochranu zivotného prostredia, osobitne bodu 82 písm. a) pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia ([17]Ú. v. ES C 37, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/0012, s. 76) a usmernení o národnej regionálnej pomoci ([18]Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226), ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia. 46 Po prvé treba zdôraznit, ze zalobné dôvody a výhrady, ktoré uviedli zalobcovia, smerujú najmä proti výsledku, ku ktorému v napadnutom rozhodnutí dospela Komisia, ked na sporné oslobodenia od dane uplatnila pravidlá v oblasti státnej pomoci. Zalobcovia v podstate tvrdia, ze tento výsledok nemohol právoplatne vyvrátit právne úcinky, ktoré mali rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224. Tak je to v prípade napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa konstatuje alebo vychádza z konstatovania, ze sporné oslobodenia od dane priznané Talianskou republikou, Írskom a Francúzskou republikou do 31. decembra 2003 predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a v ktorom sa v rozsahu, v akom je táto pomoc nezlucitelná so spolocným trhom, nariaduje jej vrátenie zo strany ich príjemcov, aj ked Rada dotknutým clenským státom povolila uplatnovat uvedené oslobodenia az do 31. decembra 2006. Navyse AAL tvrdí, ze uplatnenie pravidiel v oblasti státnej pomoci nemôze v prejednávanej veci viest k výsledku, ktorý je v rozpore s cielom sledovaným clánkom 3 ods. 1 písm. m) ES a clánkom 157 ES, ktorým je ochrana a posilnovanie konkurencieschopnosti priemyslu Únie. Napadnuté rozhodnutie vsak oslabuje konkurencieschopnost priemyslu Únie v medzinárodnom kontexte. 47 Po druhé zalobné dôvody a výhrady, ktoré uviedla Talianska republika, Francúzska republika a AAL, smerujú najmä proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom Komisia kvalifikuje alebo vychádza z kvalifikácie sporných oslobodení od dane priznaných do 31. decembra 2003 ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 48 Po tretie zalobné dôvody a výhrady, ktoré uviedla Talianska republika, Írsko a AAL, smerujú najmä proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom Komisia kvalifikuje alebo vychádza z kvalifikácie talianskeho oslobodenia od dane a írskeho oslobodenia od dane priznaného do 31. decembra 2003, s výnimkou írskeho oslobodenia od dane priznaného v období pred 17. júlom 1990, ako novej pomoci skôr nez existujúcej pomoci v zmysle clánku 88 ES. 49 Po stvrté zalobné dôvody a výhrady, ktoré uviedla Talianska republika, smerujú najmä proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom konstatuje, ze státnu pomoc údajne poskytnutú do 31. decembra 2003 na základe talianskeho oslobodenia od dane nemozno vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES z dôvodu, ze je úzko spätá so splnením cielov v oblasti ochrany zivotného prostredia spolocnostou Eurallumina alebo ze ulahcuje hospodársky rozvoj na Sardínii. 50 Po piate zalobné dôvody a výhrady, ktoré uviedli zalobcovia, smerujú najmä proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom Francúzskej republike, Írsku a Talianskej republike ukladá povinnost, aby príjemcom státnej pomoci, ktorá bola údajne poskytnutá do 31. decembra 2003 na základe sporných oslobodení od dane, nariadili vrátenie tejto pomoci. 51 V prejednávanej veci treba najskôr preskúmat zalobné dôvody a výhrady zalobcov, ktoré sú v podstate zalozené na protiprávnom uplatnení pravidiel v oblasti státnej pomoci na sporné oslobodenia od dane priznané Talianskou republikou, Írskom a Francúzskou republikou do 31. decembra 2003 na základe rozhodnutí Rady o povolení, naposledy na základe rozhodnutia 2001/224, a v súlade s týmito rozhodnutiami. O zalobných dôvodoch a výhradách zalozených na protiprávnom uplatnení pravidiel v oblasti státnej pomoci na oslobodenia priznané na základe rozhodnutí Rady o ich povolení a v súlade s týmito rozhodnutiami 52 Vo veci T-50/06 RENV Írsko vo svojom druhom a stvrtom zalobnom dôvode najmä tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu právnej istoty a zásadu estoppel tým, ze dospela k záveru, ze írske oslobodenie od dane priznané do 31. decembra 2003 je vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci ciastocne nezlucitelné so spolocným trhom, aj ked uvedené oslobodenie bolo priznané na základe rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutia 2001/224, a v súlade s týmito rozhodnutiami. Poznamenáva, ze Komisia nikdy nespochybnila zákonnost rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení. Írsko okrem toho vo stvrtom zalobnom dôvode najmä tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu estoppel tým, ze pravidlá v oblasti státnej pomoci uplatnila na írske oslobodenie od dane prílis neskoro po tom, co sa dozvedela o pomoci údajne poskytnutej na základe tohto rozhodnutia. 53 Vo veci T-56/06 RENV Francúzska republika vo svojom druhom zalobnom dôvode Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu právnej istoty tým, ze nariadila vrátenie pomoci údajne poskytnutej na základe francúzskeho oslobodenia od dane v období od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003, a to napriek tomu, ze rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, jej povolovali uplatnovat toto oslobodenie. 54 Vo veci T-60/06 RENV Talianska republika vo svojom siestom zalobnom dôvode tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila najmä zásadu prezumpcie zákonnosti aktov Únie tým, ze nariadila vrátenie pomoci údajne poskytnutej na základe talianskeho oslobodenia od dane v období od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003, a to napriek tomu, ze rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, jej povolovali toto oslobodenie uplatnovat. 55 Vo veci T-62/06 RENV Eurallumina vo svojom druhom zalobnom dôvode Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu právnej istoty, zásadu prezumpcie zákonnosti a potrebného úcinku aktov Únie a zásadu lex specialis derogat legi generali tým, ze dospela k záveru, ze talianske oslobodenie od dane priznané do 31. decembra 2003 je vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci ciastocne nezlucitelné so spolocným trhom, aj napriek tomu, ze uvedené oslobodenie bolo priznané na základe rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutia 20001/24, a v súlade s týmito rozhodnutiami. Eurallumina vo svojom tretom zalobnom dôvode navyse tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, ze nariadila vrátenie pomoci údajne poskytnutej na základe talianskeho oslobodenia od dane v období od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003 bez toho, aby zohladnila, ze rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 20001/224, povolovali Talianskej republike toto oslobodenie uplatnovat. 56 Vo veci T-69/06 RENV AAL vo svojom druhom zalobnom dôvode Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu právnej istoty, zásadu potrebného úcinku aktov Únie a zásadu lex specialis derogat legi generali a ze prekrocila svoju právomoc tým, ze dospela k záveru, ze írske oslobodenie od dane priznané do 31. decembra 2003 je vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci nezlucitelné so spolocným trhom aj napriek tomu, ze toto oslobodenie bolo priznané na základe rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutia 2001/224, a v súlade s týmito rozhodnutiami. AAL vo svojom piatom zalobnom dôvode navyse tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu právnej istoty, zásadu dodrziavania primeranej lehoty a zásadu riadnej správy vecí, kedze uplatnila pravidlá v oblasti státnej pomoci na írske oslobodenie od dane prílis neskoro po tom, co sa o tomto oslobodení dozvedela. AAL napokon vo svojom stvrtom zalobnom dôvode tvrdí, ze Komisia porusila najmä zásadu právnej istoty tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom nariadila vrátenie pomoci, ktorá jej bola údajne poskytnutá v období od 3. februára 2002 do 31. decembra 2003, a to napriek tomu, ze rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, povolovali Írsku toto oslobodenie uplatnovat. 57 Vo veciach T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV Komisia odmieta vsetky tvrdenia zalobcov a navrhuje, aby boli zamietnuté zalobné dôvody a výhrady zalozené na tom, ze v napadnutom rozhodnutí doslo k protiprávnemu uplatneniu pravidiel v oblasti státnej pomoci na oslobodenia od dane poskytnuté na základe rozhodnutí Rady o ich povolení a v súlade s týmito rozhodnutiami. 58 V súlade so zásadou hospodárnosti konania je vhodné najprv preskúmat zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení zásady právnej istoty a zásady prezumpcie zákonnosti aktov Únie. Prostredníctvom nich zalobcovia Komisii v podstate vytýkajú, ze tým, ze v napadnutom rozhodnutí rozhodla, ze sporné oslobodenia od dane, ktoré poskytla Talianska republika, Írsko a Francúzska republika do 31. decembra 2003, predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a ze nariadila, aby príjemcovia tejto pomoci vrátili túto pomoc v rozsahu, v akom je nezlucitelná so spolocným trhom, ciastocne zmarila právne úcinky, ktoré mali rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, ktoré povolovali dotknutým clenským státom uplatnovat uvedené oslobodenia az do 31. decembra 2006. 59 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pre akty institúcií Únie v zásade platí prezumpcia zákonnosti, a preto majú právne úcinky dovtedy, kým neboli vzaté spät, zrusené v rámci konaní o zalobe o neplatnost alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania alebo na námietku nezákonnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko, [19]C-475/01, Zb. s. I-8923, bod 18 a tam citovanú judikatúru). 60 Výnimkou z tohto pravidla je to, ze akty postihnuté vadou, ktorej závaznost je taká zjavná, ze nemôze byt právnym poriadkom Spolocenstva tolerovaná, sa musia povazovat za akty bez právneho úcinku, dokonca aj docasného, cize za právne nicotné. Táto výnimka smeruje k zachovaniu rovnováhy medzi dvoma základnými, ale niekedy navzájom si odporujúcimi poziadavkami, ktoré právny poriadok musí splnat, a síce medzi stabilitou právnych vztahov a dodrziavaním zákonnosti (pozri rozsudok Komisia/Grécko, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 19 a tam citovanú judikatúru). 61 Závaznost následkov, ktoré sa spájajú so zistením nicotnosti aktu institúcií Spolocenstva, si vyzaduje, aby z dôvodov právnej istoty bolo toto vyslovenie vyhradené pre skutocne výnimocné prípady (pozri rozsudok Komisia/Grécko, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 20 a tam citovanú judikatúru). 62 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze cielom zásady právnej istoty je zabezpecit predvídatelnost právnych situácií a vztahov spadajúcich do rámca práva Únie (rozsudky Súdneho dvora z 10. apríla 2003, Schulin, [20]C-305/00, Zb. s. I-3525, bod 58, a z 15. septembra 2005, Írsko/Komisia, [21]C-199/03, Zb. s. I-8027, bod 69). Na tento úcel je nevyhnutné, aby institúcie Únie respektovali nezmenitelnost aktov, ktoré prijali a ktoré ovplyvnujú právne a faktické postavenie právnych subjektov, takze tieto akty budú môct zmenit len pri dodrzaní pravidiel právomoci a procesných pravidiel (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, [22]T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 113 a tam citovanú judikatúru). Porusenia zásady právnej istoty sa vsak nemozno úcinne dovolávat, ak právny subjekt, ktorého faktické a právne postavenie bolo dotknuté predmetným aktom, nedodrzal podmienky, ktoré sú v nom stanovené (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Forges de Clabecq/Komisia, [23]T-37/97, Zb. s. II-859, bod 98 a tam citovanú judikatúru). Dodrzanie zásady právnej istoty tiez vyzaduje, aby institúcie Únie zásadne predchádzali nezrovnalostiam, ku ktorým môze dochádzat pri vykonávaní jednotlivých ustanovení práva Únie, a to osobitne v prípade, ked tieto ustanovenia sledujú rovnaký ciel, ako je ciel nenarusenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [24]C-225/91, Zb. s. I-3203, body 1 a 42, a rozsudok Súdu prvého stupna z 31. januára 2001, RJB Mining/Komisia, [25]T-156/98, Zb. s. II-337, bod 112 a tam citovanú judikatúru). 63 Navyse, pokial ide o otázku, ktorá vyplýva z týchto zalobných dôvodov a výhrad a ktorá sa týka vztahu pravidiel v oblasti harmonizácie danových právnych predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú spotrebných daní, s pravidlami v oblasti státnej pomoci, treba pripomenút nasledujúce. 64 Clánok 2 ES v case skutkových okolností najmä stanovoval, ze poslanie zverené Spolocenstvu sa naplní "vytvorením spolocného trhu". Clánok 3 ods. 1 písm. c) a g) ES stanovoval, ze na úcely uvedené v clánku 2 cinnosti Spolocenstva zahrnajú, ako to vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a z casového plánu v nej stanovenom, "vnútorný trh charakterizovaný zrusením prekázok pre volný pohyb tovaru, osôb, sluzieb a kapitálu medzi clenskými státmi", ako aj "systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz". 65 Zmluva o ES splnomocnila Spolocenstvo prijat opatrenia na odstránenie rôznych druhov skreslenia, ktoré skodia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. 66 Clánok 93 ES má za ciel potlacit prekázky obchodu vyplývajúce z rozdielov medzi vnútrostátnymi danovými systémami, aj ked sa uplatnujú nediskriminacným spôsobom (rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 1980, Komisia/Dánsko, [26]171/78, Zb. s. 447, bod 20). Vo svojom znení úcinnom v case vzniku skutkových okolností stanovoval, ze "Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom prijme jednomyselne pravidlá na zosúladovanie právnych predpisov týkajúcich sa dane z obratu, spotrebných daní a iných foriem nepriameho zdanovania, aby sa tým zabezpecilo vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu v lehote uvedenej v clánku 14". Podla clánku 93 ES bola tak Rada oprávnená zblizovat vnútrostátne právne predpisy týkajúce sa spotrebných daní v rozsahu, v akom to bolo nevyhnutné na zabezpecenie vytvorenia a fungovania vnútorného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Socridis, [27]C-166/98, Zb. s. I-3791, bod 25, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát J. Mischo k tomuto rozsudku, Zb. s. I-3793, bod 53). 67 Z odôvodnení, ako aj z clánku 1 ods. 1 smernice 92/81 prijatej na základe clánku 93 ES vyplýva, ze jej cielom je prostredníctvom harmonizácie spotrebných daní z minerálnych olejov zaviest volný pohyb predmetných výrobkov a tým podporit riadne fungovanie vnútorného trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2000, BP Chemicals/Komisia, [28]T-184/97, Zb. s. II-3145, bod 61). 68 Navyse zo siesteho odôvodnenia a z clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 vyplýva, ze v oblastiach, na ktoré sa vztahuje harmonizácia spotrebných daní z minerálnych olejov, clenské státy nemôzu jednostranne prijímat dalsie oslobodenia od dane, ale vyzaduje sa rozhodnutie Rady, ktorá môze jednomyselne na návrh Komisie povolit clenským státom, aby uplatnili takéto výnimky z osobitných politických dôvodov dovtedy, pokial je to zlucitelné s riadnym fungovaním vnútorného trhu. 69 Sieste odôvodnenie smernice 92/81 spresnuje, ze "clenským státom treba umoznit, aby podla vlastného uvázenia uplatnovali na svojom území niektoré dalsie oslobodenia alebo znízené sadzby, pokial tým nedôjde k naruseniu hospodárskej sútaze" [neoficiálny preklad]. Z tohto odôvodnenia vyplýva, ze celý clánok 8 ods. 4 smernice 92/81 sa musí vykladat s ohladom na narusenia hospodárskej sútaze, ku ktorým môzu viest opatrenia vykonávajúce toto ustanovenie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 62). 70 To potvrdzuje ôsme odôvodnenie smernice 92/81, v ktorom je vyjadrená potreba "zaviest na úcely overenia, ci vsetky oslobodenia od dane alebo znízené sadzby sú nadalej zlucitelné s riadnym fungovaním vnútorného trhu, postup na ich preskúmanie" [neoficiálny preklad], ako aj clánok 8 ods. 5 tej istej smernice, z ktorého vyplýva, ze Rada na návrh Komisie opätovne preskúma svoje rozhodnutia o povolení, ak Komisia usúdi, ze povolené oslobodenia od dane alebo znízenia sadzieb nemozno ponechat v platnosti najmä z dôvodu nekalej sútaze alebo narusenia fungovania vnútorného trhu, Rada o tejto otázke rozhoduje jednomyselne. 71 Komisia skúma narusenia hospodárskej sútaze v dôsledku státnej pomoci v rámci predbezného schvalovacieho systému Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdmi Únie. Podla clánku 88 ods. 3 ES sa státna pomoc totiz musí oznamovat Komisii. Tento postup sa vztahuje na kazdú státnu pomoc vrátane danovej pomoci. Clenské státy nemôzu vykonat svoje návrhy bez schválenia Komisie. Komisia neskúma zlucitelnost pomoci s vnútorným trhom z hladiska jej formy, ktorú môze mat, ale z hladiska jej úcinkov. Zásada nezlucitelnosti s vnútorným trhom uvedená v clánku 87 ES sa totiz vztahuje na pomoc "v akejkolvek forme" a najmä na urcité danové opatrenia. Komisia môze rozhodnút, ze predmetný clenský stát musí zmenit alebo zrusit pomoc, pokial v súvislosti s nou zistí nezlucitelnost s vnútorným trhom. Pokial uz predmetná pomoc bola vykonaná v rozpore s procesnými pravidlami, dotknutý clenský stát v zásade musí túto pomoc od jej príjemcov vymáhat spät. 72 Z vyssie uvedených bodov 64 az 71 vyplýva, ze pravidlá v oblasti harmonizácie vnútrostátnych danových právnych predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú spotrebných daní, stanovené v clánku 93 ES a v smernici 92/81, a pravidlá v oblasti státnej pomoci stanovené v clánkoch 87 ES az 89 ES sledujú rovnaký ciel, ktorým je podpora riadneho fungovania vnútorného trhu, najmä prostredníctvom boja proti naruseniu hospodárskej sútaze. Vzhladom na spolocný ciel týchto jednotlivých pravidiel treba pri ich jednotnom vykonávaní zastávat názor, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, má pojem "narusenie hospodárskej sútaze" rovnaký rozsah a význam v oblasti harmonizácie vnútrostátnych danových právnych predpisov a v oblasti státnej pomoci. Navyse z bodov 66 az 70 vyssie vyplýva, ze pravidlá v oblasti harmonizácie vnútrostátnych danových právnych predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú spotrebných daní, stanovené v clánku 93 ES a v smernici 92/81, výslovne priznávajú institúciám Únie, a to Komisii, ktorá navrhuje, a Rade, ktorá rozhoduje, zodpovednost za posudzovanie, ci prípadne doslo k naruseniu hospodárskej sútaze, aby tak urcitému clenskému státu povolili alebo nepovolili uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní urcitého oslobodenia od zosúladenej spotrebnej dane podla clánku 8 ods. 4 smernice 92/81, alebo ci prípadne existuje nekalá sútaz alebo narusenie fungovania vnútorného trhu odôvodnujúce opätovné preskúmanie povolenia, ktoré uz bolo vydané na základe posledného uvedeného clánku, a to v súlade s clánkom 8 ods. 5 smernice 92/81. V prípade, ak je výsledok takéhoto posúdenia negatívny, Komisia Rade navrhne, aby nepovolila navrhované oslobodenie od dane, prípadne aby zrusila alebo zmenila uz vydané povolenie oslobodenia. Ak Rada v tejto súvislosti dospeje k odlisnému posúdeniu, Komisia môze vyuzit právomoci, ktoré má na základe clánku 230 ES, a podat na súd Únie zalobu o neplatnost rozhodnutia Rady o povolení oslobodenia od dane alebo o zachovaní uz vydaného povolenia oslobodenia, aby uvedený súd preskúmal, ci toto oslobodenie od dane objektívne neviedlo k nijakému naruseniu hospodárskej sútaze, nekalej sútaze ani k naruseniu fungovania vnútorného trhu. 73 Napokon treba pripomenút, ze podla judikatúry pojem státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES zodpovedá objektívnej situácii a nezávisí od konania alebo vyhlásení institúcií (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 72). Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje, ze pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenskými státmi alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo urcité odvetvia výroby, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Toto ustanovenie sa teda vztahuje na rozhodnutia clenských státov, ktorými na úcely dosiahnutia ekonomických a sociálnych cielov, ktoré sú im vlastné, poskytujú jednostrannými a autonómnymi rozhodnutiami podnikom alebo iným právnym subjektom prostriedky alebo im obstarávajú výhody, aby podporili dosiahnutie sledovaných ekonomických alebo sociálnych cielov (rozsudok Súdneho dvora z 27. marca 1980, Denkavit italiana, [29]61/79, Zb. s. 1205, bod 31, a rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, [30]T-351/02, Zb. s. II-1047, bod 100). 74 Z toho vyplýva, ze na to, aby bolo mozné výhody kvalifikovat ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musia byt najmä pripísatelné státu (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [31]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 24 a tam citovanú judikatúru; rozsudok z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 101), kedze treba pripomenút, ze otázka pripísatelnosti pomoci státu je oddelená od otázky, ci bola pomoc poskytnutá zo státnych prostriedkov (pozri rozsudok z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný, bod 103 a tam citovanú judikatúru). 75 Preskúmanie, ci Komisia vzhladom na to, ze protiprávne zmarila niektoré právne úcinky, ktoré mali rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, ked v napadnutom rozhodnutí uplatnila pravidlá v oblasti státnej pomoci na sporné oslobodenia od dane poskytnuté do 31. decembra 2003, porusila, ako tvrdia zalobcovia, zásadu právnej istoty a zásadu prezumpcie zákonnosti aktov Únie, treba teda vykonat z hladiska pravidiel pripomenutých v bodoch 59 az 74 vyssie. 76 Komisia v prejednávanej veci nespochybnuje, ze Talianska republika, Írsko a Francúzska republika vychádzali pri uplatnovaní alebo pokracovaní v uplatnovaní sporných oslobodení od dane do 31. decembra 2003 na Sardínii, v regióne Shannon, v regióne Gardanne a v prospech spolocností Eurallumina, AAL a Alcan z rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy z rozhodnutia 2001/224. Ako totiz bolo uvedené v bode 68 vyssie, tieto rozhodnutia o povolení boli nevyhnutnou podmienkou na to, aby dotknuté clenské státy mohli legálnym spôsobom poskytnút uvedené oslobodenia od dane. Navyse, ako vyplýva z odôvodnenia c. 99 napadnutého rozhodnutia, Komisia pripústa, ze "clenské státy... boli oprávnené opierat sa o znenie rozhodnutí 92/510/EHS, 93/697/ES, 96/273/ES, 97/425/ES, 1999/255/ES, 1999/880/ES a 2001/224/ES". 77 Rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, jasne a jednoznacne povolovali Talianskej republike, Írsku a Francúzskej republike uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní oslobodení minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého od spotrebnej dane na Sardínii, v regióne Shannon a v regióne Gardanne, naposledy az do 31. decembra 2006, a to s jedinou výhradou, ktorou je prípadné predchádzajúce preskúmanie, ktoré vykoná Rada na návrh Komisie v súlade s postupom podla clánku 8 ods. 5 smernice 92/81 (pozri bod 6 vyssie). Kedze tieto rozhodnutia stanovili urcité geograficky a casovo obmedzujúce podmienky, boli pre dotknuté clenské státy záväzné, co okrem iného Komisia zohladnila v odôvodneniach c. 17 a 63 napadnutého rozhodnutia. 78 Je nesporné, ze Talianska republika a Francúzska republika v plnom rozsahu splnili geograficky a casovo obmedzujúce podmienky stanovené v rozhodnutiach Rady o povolení dotknutých oslobodení. Sporné oslobodenia od dane uplatnovali alebo pokracovali v ich uplatnovaní len v regiónoch uvedených v rozhodnutiach Rady o povolení dotknutých oslobodení, teda na Sardínii, v regióne Shannon a v regióne Gardanne. Sporné oslobodenia od dane okrem toho poskytovali v období, ked boli rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení úcinné, teda v období do 31. decembra 2006. 79 Komisia tvrdí, ze rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení boli síce nevyhnutnou, avsak nie postacujúcou podmienkou na to, aby dotknuté clenské státy mohli poskytnút sporné oslobodenia od dane. Podla nej týmito rozhodnutiami nie je dotknutá skutocnost, ze ak sporné oslobodenia od dane predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 97 ods. 1 ES, mala ich oznámit a povolit podla clánku 88 ES. Skutocnost, ze rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení predstavujú podmienku na následné uplatnenie postupov a pravidiel v oblasti státnej pomoci, je potvrdená v odôvodnení c. 5 rozhodnutia 2001/224, ktoré výslovne odkazuje na prípadné konania a rozhodnutia Komisie podla clánkov 87 ES a 88 ES. 80 V tejto súvislosti treba uviest, ze samotná Komisia v odôvodnení c. 97 napadnutého rozhodnutia pripustila, ze v rozhodnutiach Rady o povolení dotknutých oslobodení vydaných pred rozhodnutím 2001/224 "sa nespomína ziadny mozný rozpor s pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci ani neobsahujú odkaz na povinnost podat oznámenie". Nemozno preto zastávat názor, ze Rada výslovne podmienila úcinky uvedených rozhodnutí tým, ze dotknuté clenské státy oznámia sporné oslobodenia od dane podla clánku 88 ES, a tým, ze Komisia prijme rozhodnutie nevznásat námietky alebo kladné rozhodnutie v oblasti státnej pomoci. 81 Dalej na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, odôvodnenie c. 5 rozhodnutia 2001/224, ktorého text je scasti uvedený v bode 15 vyssie, nemozno analyzovat ako výslovný prejav vôle Rady podmienit úcinky svojho povolenia tým, ze dotknuté clenské státy dodrzia svoju povinnost oznámit sporné oslobodenia od dane podla clánku 88 ES Komisii, a tým, ze Komisia prijme rozhodnutie nevznásat námietky alebo kladné rozhodnutie v ich prospech, a to z nasledujúcich dôvodov. 82 Výklad odôvodnenia c. 5 rozhodnutia 2001/224, ktorý presadzuje Komisia, Rada implicitne, i ked nevyhnutne, odmietla v odpovedi, ktorú poskytla na otázky Súdu prvého stupna (pozri bod 36 vyssie). Rada na otázku, ci preskúmanie sporných oslobodení od dane z hladiska pravidiel v oblasti státnej pomoci, ktoré sa ako v prejednávanej veci skoncí vydaním negatívneho rozhodnutia zo strany Komisie, môze predcasne ukoncit uvedené oslobodenia od dane, a to napriek tomu, ze clánok 1 rozhodnutia 2001/224 povoluje Talianskej republike, Írsku a Francúzskej republike pokracovat v uplatnovaní sporných oslobodení od dane do 31. decembra 2006, odpovedala, ze kedze Komisia nevyuzila svoje právomoci, ktoré má podla clánku 230 ES, ani v súlade s clánkom 8 ods. 5 smernice 92/81 nepredlozila nový návrh podla clánku 8 ods. 4 tej istej smernice, "rozhodnutie 2001/24 bolo nadalej platné a [dotknuté] clenské státy sa mohli na úcely zachovania sporných oslobodení od dane opierat o povolenie, ktoré bolo v nom vydané" [neoficiálny preklad]. Z tejto odpovede vyplýva, ze Rada nemala v úmysle podmienit úcinky rozhodnutia 2001/224 prípadnými následnými konaniami alebo rozhodnutiami Komisie v oblasti státnej pomoci. 83 Výklad odôvodnenia c. 5 rozhodnutia 2001/224 a tam uvedeného odkazu na prípadné konania a rozhodnutia podla clánkov 87 ES a 88 ES, ktorý presadzuje Komisia, je v kazdom prípade neprijatelný, kedze za okolností prejednávanej veci by viedol k nezrovnalostiam pri vykonávaní pravidiel v oblasti harmonizácie danových právnych predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú spotrebných daní, a pravidiel v oblasti státnej pomoci, co je v rozpore s poziadavkami vyplývajúcimi zo zásady právnej istoty (pozri bod 62 vyssie). 84 Po prvé tento výklad nemôze viest k súdrznému vykonávaniu rôznych ustanovení práva Únie, ktorých uplatnenie sa v prejednávanej veci pozaduje, kedze v súlade s pravidlami uvedenými v bodoch 66 az 68 vyssie následné rozhodnutia o povolení, ktoré Rada prijímala jednomyselne na návrh Komisie, vychádzali zo spolocného posúdenia Rady a Komisie, podla ktorého sporné oslobodenia od dane nespôsobujú narusenie hospodárskej sútaze ani nemajú vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, z coho vyplýva, ze nie je a priori splnený jeden zo znakov definície státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES, a to narusenie hospodárskej sútaze. 85 Toto spolocné posúdenie Rady a Komisie je potvrdené vo stvrtom odôvodnení rozhodnutia 92/510, podla ktorého "Komisia a vsetky clenské státy uznávajú, ze tieto oslobodenia... nespôsobujú narusenie hospodárskej sútaze ani neovplyvnujú riadne fungovanie vnútorného trhu" [neoficiálny preklad], ako aj v podobnej úvahe vo stvrtom odôvodnení rozhodnutia 93/697 a rozhodnutia 96/273. 86 Navyse toto spolocné posúdenie je potvrdené v rozsudku Komisia/Írsko a i., uz citovanom v bode 31 vyssie (bod 83), v ktorom Súdny dvor konstatuje, ze "Komisia síce pri prijímaní rozhodnutí Rady o povolení sporných oslobodení zastávala názor, ze tieto oslobodenia nenarúsajú hospodársku sútaz a nie sú prekázkou úcinného fungovania [nemajú vplyv na riadne fungovanie - neoficiálny preklad] vnútorného trhu". 87 Rada ho este potvrdila vo svojej odpovedi na otázky Vseobecného súdu (pozri bod 36 vyssie), kde uvádza, ze "konala na základe právomocí, ktoré jej zveroval clánok 93 ES, a teda vzhladom na poziadavku riadneho fungovania vnútorného trhu, ked trom dotknutým clenským státom v situácii, o ktorej vedela, ze dotknutými sú traja konkrétni príjemcovia a tri dalsie subjekty v ostatných státoch, ktoré tiez produkujú oxid hlinitý, povolila az do stanoveného dátumu pokracovat v uplatnovaní [sporných oslobodení od dane], ktorých obsah, rozsah aj dopady poznala tak Rada, ako aj Komisia". 88 Podla spolocného posúdenia Rady a Komisie bolo dalej v piatom odôvodnení rozhodnutia 97/425, vo stvrtom odôvodnení rozhodnutia 1999/255 a v odôvodnení c. 4 rozhodnutia 1999/880 a v obdobnom znení aj vo stvrtom odôvodnení rozhodnutia 1999/255 stanovené, ze "Komisia bude pravidelne prehodnocovat oslobodenia... aby boli zlucitelné s fungovaním vnútorného trhu a inými cielmi Zmluvy [ES]". 89 Napokon samotná Komisia v odôvodnení c. 97 pripustila, ze v okamihu, ked Rada jednomyselne na návrh Komisie prijímala rozhodnutia o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, "zdalo sa, ze jeden z prvkov definície státnej pomoci v clánku 87 Zmluvy, a to narusenie hospodárskej sútaze, chýba". 90 Vzhladom na spolocné posúdenie Rady a Komisie, ktoré slúzilo ako základ vsetkých rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, podla ktorého sporné oslobodenia od dane nespôsobujú narusenie hospodárskej sútaze ani nemajú vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, by bolo nelogické vykladat odôvodnenie c. 5 rozhodnutia 2001/224 a tam uvedený odkaz na prípadné konania a rozhodnutia podla clánkov 87 ES a 88 ES tak, ze Rada zamýslala podmienit úcinky rozhodnutia 2001/224 prípadnými konaniami a rozhodnutiami Komisie v oblasti státnej pomoci. Naopak, toto spolocné posúdenie je v súlade s opacným výkladom, podla ktorého Rada nezamýslala podriadit úcinky rozhodnutia 2001/224 výsledku prípadných následných konaní a rozhodnutí v oblasti státnej pomoci. 91 Po druhé výklad presadzovaný Komisiou nemôze viest k súdrznému vykonávaniu rôznych pravidiel práva Únie, ktorých uplatnenie sa v prejednávanej veci pozaduje, kedze regionálna selektívnost sporných oslobodení od dane priamo vyplýva z rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, ktoré definovali podmienky obmedzujúce uplatnovanie sporných oslobodení od dane zo zemepisného hladiska. Ako v odôvodneniach c. 17 a 63 napadnutého rozhodnutia uviedla samotná Komisia, sporné oslobodenia od dane sa nemohli na rozdiel od toho, co stanovili predmetné vnútrostátne právne predpisy, uplatnovat na celom území dotknutých clenských státov, ale len v regiónoch uvedených v prílohe I rozhodnutia 2001/224, na ktorú odkazuje clánok 1 ods. 1 toho istého rozhodnutia, a ako je uvedené v odôvodnení c. 63 napadnutého rozhodnutia, dané oslobodenia "boli regionálne selektívne, kedze tieto rozhodnutia [Rady o povolení dotknutých oslobodení] povolovali oslobodenia len v urcitých regiónoch a potenciálni investori so záujmom investovat do výroby oxidu hlinitého v iných regiónoch si nemohli byt istí, ze im bude poskytnuté podobné zaobchádzanie". Regionálna selektívnost týchto opatrení teda nemôze byt a priori pripísaná dotknutým clenským státom, ale vyplýva priamo z rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení. 92 Vzhladom na skutocnost, ze regionálna selektívnost sporných oslobodení od dane nevyplývala z jednostranných a nezávislých rozhodnutí dotknutých clenských státov, ale z rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, bolo by nelogické vykladat piate odôvodnenie rozhodnutia 2001/224 a tam uvedený odkaz na prípadné konania a rozhodnutia podla clánkov 87 ES a 88 ES v tom zmysle, ze Rada zamýslala podmienit úcinky rozhodnutia 2001/224 prípadnými konaniami a rozhodnutiami Komisie v oblasti státnej pomoci. Naopak, táto skutocnost je v súlade s opacným výkladom, podla ktorého Rada nezamýslala podriadit úcinky rozhodnutia 2001/224 výsledku prípadných následných konaní a rozhodnutí v oblasti státnej pomoci. 93 Po tretie výklad, ktorý presadzuje Komisia, nemôze viest k súdrznému vykonávaniu rôznych pravidiel práva Únie, ktorých uplatnenie sa v prejednávanej veci pozaduje, kedze nerespektovanie minimálnej sadzby spotrebnej dane, ktorú na dané obdobie stanovila smernica 92/82 na 13 eur za 1000 kg, zo strany Talianskej republiky, Írska a Francúzskej republiky bolo v súlade s rozhodnutiami Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy s rozhodnutím 2001/224, ktorými bolo dotknutým clenským státom povolené uplatnovat alebo nadalej uplatnovat sporné oslobodenia od dane do 31. decembra 2006. Ako v odôvodnení c. 76 napadnutého rozhodnutia uviedla samotná Komisia, "vsetky tri oslobodenia [povolené Radou] predstavovali úplné oslobodenia". Tieto oslobodenia sa teda lísia od znízení spotrebných daní alebo od uplatnení diferencovaných sadzieb spotrebnej dane, ktoré boli povolené rozhodnutiami Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutím 2001/224, s výslovnou podmienkou, ze uplatnované sadzby budú v súlade s povinnostami ulozenými v smernici 92/82 a najmä s minimálnymi sadzbami spotrebnej dane stanovenými touto smernicou. V dôsledku toho sa skutocnost, ze Eurallumina, AAL ani Alcan neodvádzali do 31. decembra 2006 dan zodpovedajúcu aspon minimálnej sadzbe spotrebnej dane, ktorú na dané obdobie stanovila smernica 92/82 na 13 eur za 1000 kg, pripisuje rozhodnutiam Rady, ktorými sa Talianskej republike, Írsku a Francúzskej republike povoluje pokracovat az do tohto dátumu v uplatnovaní úplných oslobodení minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého od spotrebných daní na Sardínii, v regióne Shannon a v regióne Gardanne. 94 Vzhladom na povahu opatrení, ktoré Rada povolila, teda na úplné oslobodenie od spotrebných daní skôr nez znízenie spotrebných daní pri dodrzaní minimálnej sadzby spotrebnej dane stanovenej smernicou 92/82, by bolo paradoxné, ak by Rada v odôvodnení c. 5 rozhodnutia 2001/224 zamýslala vyjadrit svoju vôlu podriadit úcinky uvedeného rozhodnutia neskorsiemu rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci, akým je napadnuté rozhodnutie, podla ktorého dotknuté clenské státy mohli legálne vykonat len znízenie spotrebných daní, a to iba pod podmienkou, ze uplatnované sadzby budú v súlade s minimálnou sadzbou spotrebnej dane stanovenou v smernici 92/82 na 13 eur za 1000 kg (pozri odôvodnenie c. 76 a clánok 4 napadnutého rozhodnutia). Naopak, povaha opatrení povolených Radou je v súlade s opacným výkladom, podla ktorého Rada nezamýslala podriadit úcinky rozhodnutia 2001/224 výsledku prípadných následných konaní a rozhodnutí v oblasti státnej pomoci. 95 Z bodov 83 az 94 vyssie vyplýva, ze odôvodnenie c. 5 rozhodnutia 2001/224 a tam uvedený odkaz na prípadné konania a rozhodnutia Komisie podla clánkov 87 ES a 88 ES sa nemôzu, ako tvrdí Komisia, vztahovat na prípady, ked clenské státy uplatnujú znízenú sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od spotrebných daní tak, ze sa budú jednoducho riadit povolením vydaným institúciou Únie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky Súdneho dvora Komisia/Grécko, uz citovaný v bode 59 vyssie, body 15, 16, 24 a 25, a z 15. júla 2010, Komisia/Spojené královstvo, [32]C-582/08, Zb. s. I-7195, body 47 az 52). Takýto výklad by totiz bránil poziadavke zabezpecit súdrzné vykonávanie rôznych ustanovení práva Únie, ktorých uplatnenie sa v prejednávanej veci pozaduje, teda poziadavke vyplývajúcej zo zásady právnej istoty (bod 62 vyssie). Uvedené odôvodnenie a uvedený odkaz sa teda a priori vztahujú na iné prípady, nez o aký ide v prejednávanej veci, a to na prípady, ked clenské státy uplatnujú znízené sadzby spotrebnej dane alebo oslobodenia od spotrebných daní a vyuzívajú pritom volnú úvahu, ktorú im vyhradilo právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 113; pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Socridis, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 19 a 20), alebo ked pritom nedodrzia podmienky výslovne stanovené právom Únie, aby sa zarucilo riadne fungovanie vnútorného trhu, napríklad minimálne sadzby spotrebnej dane stanovené smernicou 92/82. 96 Komisia teda nemôze dôvodne tvrdit, ze Talianska republika, Írsko a Francúzska republika tým, ze pokracovali v uplatnovaní sporných oslobodení od dane az do 31. decembra 2003, nedodrzali podmienku stanovenú v rozhodnutiach Rady o povolení dotknutých oslobodení, vrátane rozhodnutia 2001/224, ktorá úcinky týchto rozhodnutí podriadovala výsledku prípadných následných konaní a rozhodnutí Komisie v oblasti státnej pomoci. 97 Z toho vyplýva, ze dotknuté clenské státy splnili vsetky podmienky stanovené v rozhodnutiach Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy v rozhodnutí 2001/224, a sporné oslobodenia od dane nielenze boli do 31. decembra 2003 poskytované na základe rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, ale boli pritom jednoducho dodrzané v nich stanovené podmienky. 98 Navyse treba zamietnut tvrdenia Komisie, ze rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, nemohli v nijakom prípade zbavit Taliansku republiku, Írsko a Francúzsku republiku ich povinnosti dodrzat postupy a pravidlá v oblasti státnej pomoci, a podla ktorých Rada nemohla pri výkone svojich vlastných právomocí v oblasti danovej harmonizácie zasahovat do jej takmer výlucnej právomoci v oblasti státnej pomoci. Ako totiz vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 73 a 74 vyssie, aby sa výhody, ktoré sporné oslobodenia od dane mohli prípadne priniest svojim príjemcom, mohli kvalifikovat ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musia sa pripísat nezávislému a jednostrannému rozhodnutiu dotknutých clenských státov. V prejednávanej veci vsak tieto dotknuté clenské státy priznali sporné výhody na základe rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutia 2001/224, a v súlade so vsetkými podmienkami, ktoré sú v týchto rozhodnutiach formulované. Ako zalobcovia správne poznamenali vo svojich odpovediach na otázky Súdu prvého stupna a na pojednávaní, uvedené výhody sa teda majú pripísat Únii, ktorá prostredníctvom jednej zo svojich institúcií povolila Talianskej republike, Írsku a Francúzskej republike pokracovat v uplatnovaní sporných výnimiek az do 31. decembra 2006 najmä s tým, ze tieto oslobodenia nespôsobujú narusenie hospodárskej sútaze. 99 Z toho vyplýva, ze pokial rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, boli platné a neboli zmenené Radou ani zrusené súdom Únie, Komisia nemohla ani pri výkone svojich takmer výlucných právomocí, ktoré má na základe clánkov 87 ES a 88 ES, kvalifikovat sporné oslobodenia ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Navyse, kedze procesné povinnosti uvedené v clánku 88 ES vyplývali z kvalifikácie dotknutých opatrení ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, Komisia nemohla dotknutým clenským státom dôvodne vytýkat, ze jej neoznámili sporné oslobodenia od dane, ktoré na základe rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutia 2001/224, a v súlade s podmienkami, ktoré sú v nich formulované, poskytovali do 31. decembra 2003. 100 Napriek tomu, ze Komisia má príslusné právomoci (pozri bod 72 vyssie), na základe ktorých sa mohla domáhat zrusenia alebo zmeny rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutia 2001/224, neplatnosti týchto rozhodnutí alebo vyhlásenia neplatnosti smernice 91/81 ako celku alebo len jej clánku 8 ods. 4, nikdy ich nevyuzila. Samotná Komisia v odôvodnení c. 96 napadnutého rozhodnutia pripustila, ze "vo vseobecnosti sa nebude ocakávat, ze Komisia predlozí návrhy Rade, ktorými sa budú povolovat vnútrostátne opatrenia, ktoré mozno povazovat za nezlucitelné s inými ustanoveniami Zmluvy, bez naznacenia takejto moznosti, najmä ak sa návrhy týkajú velmi specifickej otázky a malého poctu príjemcov, ako v tomto prípade, a ak sú tieto ustanovenia urcené na zabránenie narusenia hospodárskej sútaze v Spolocenstve", ani ze "Komisia navrhne, aby Rada povolila rozsírenie existujúceho oslobodenia, ak by sa domnievala, ze akúkolvek pomoc v existujúcom oslobodení mozno povazovat za nezlucitelnú so spolocným trhom". Rovnako netreba ocakávat, ze Komisia by vzhladom na svoju povinnost zabezpecit súdrzné vykonávanie pravidiel v oblasti státnej pomoci s ostatnými ustanoveniami práva Únie, ktoré sa uplatnujú na sporné oslobodenia od dane (bod 61 vyssie), nevyuzila svoje právomoci v prípade, ak by dospela k záveru, ze niektoré úcinky rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení alebo smernice 92/81 sú nezlucitelné s pravidlami v oblasti státnej pomoci, aby dosiahla zmenu alebo ciastocné zrusenie uvedených rozhodnutí alebo vyhlásenie neplatnosti podla clánku 8 ods. 4 smernice 92/81, na základe ktorého boli tieto rozhodnutia prijaté. 101 Skutocnost, ze sporné oslobodenia od dane v prejednávanej veci nemohli byt kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, nemala vplyv na to, ze tieto oslobodenia sa nadalej riadili clánkom 8 ods. 5 smernice 92/81, takze mohli podliehat "prípadným postupom týkajúcim sa narusenia fungovania jednotného trhu", ako stanovovalo odôvodnenie c. 5 rozhodnutia 2001/224. Clánok 1 ods. 2 rozhodnutia 2001/224 tak potvrdzuje, ze platnost povolenia vydaného Radou uplynie 31. decembra 2006, "s výhradou predchádzajúceho prieskumu, ktorý Rada vykonala na základe návrhu Komisie" v súlade s postupom podla clánku 8 ods. 5 smernice 92/81. Je vsak nesporné, ze Komisia na tomto základe nikdy Rade nepredlozila vhodný návrh zalozený na úvahe, ze sporné oslobodenia od dane nemohli byt ponechané v platnosti najmä z dôvodov nekalej hospodárskej sútaze alebo narusenia fungovania vnútorného trhu. 102 Navyse Komisia nevyuzila právomoci, ktoré má na základe clánku 230 ES, a nepodala zalobu na zrusenie ktoréhokolvek z rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení z dôvodu, ze ktorékolvek z nich bolo postihnuté nesprávnym posúdením otázky, ci sporné oslobodenia od dane objektívne neviedli k akémukolvek naruseniu hospodárskej sútaze, nekalej hospodárskej sútaze alebo k naruseniu fungovania vnútorného trhu. Komisia nevzniesla proti smernici 92/81 ako celku alebo len jej clánku 8 ods. 4 ani námietku protiprávnosti podla clánku 241 ES (teraz clánok 277 ZFEÚ). Súdy Únie v skutocnosti nikdy v plnom rozsahu ani scasti nezrusili ani nevyhlásili za neplatné rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení ani smernicu 92/82. 103 Napokon Komisia nikdy netvrdila, a to ani vo svojich písomnostiach v týchto veciach, ze rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, alebo smernica 92/81 ako celok alebo iba jej clánok 8 ods. 4 sa mali povazovat za nicotné alebo aspon protiprávne akty. 104 Z toho vyplýva, ako správne uviedla Rada vo svojej odpovedi na otázky Vseobecného súdu (pozri bod 36 vyssie), ze rozhodnutie 2001/224 v case, ked Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, existovalo a bolo nadalej platné. Na toto posledné uvedené rozhodnutie, na rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, ktoré mu predchádzali, ako aj na smernicu 92/81 a najmä clánok 8 ods. 4 tejto smernice sa vztahovala prezumpcia zákonnosti, ktorá je spojená s kazdým aktom Únie. Vyvolávali teda vsetky svoje právne úcinky. Talianska republika, Írsko a Francúzska republika preto mohli vychádzat z rozhodnutí Rady o povolení, naposledy z rozhodnutia 2001/224, na to, aby pokracovali v uplatnovaní sporných oslobodení od dane na Sardínii, v regióne Shannon a v regióne Gardanne az do 31. decembra 2003. Tieto rozhodnutia v zásade bránili tomu, aby Komisia v napadnutom rozhodnutí mohla dotknutým clenským státom pripísat vyssie uvedené sporné oslobodenia, a teda tomu, aby ich mohla kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a nariadit ich ciastocné vrátenie, kedze ich povazovala za nezlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 ES. 105 Za týchto osobitných okolností prejednávanej veci treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie tým, ze priamo spochybnuje platnost sporných oslobodení, ktoré do 31. decembra 2003 poskytla Talianska republika, Írsko a Francúzska republika, tiez spochybnuje nepriamo, avsak nevyhnutne aj platnost rozhodnutí Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutia 2001/224, a úcinky, ktoré sú s týmito rozhodnutiami spojené. Tým porusuje zásadu právnej istoty, ako aj zásadu prezumpcie zákonnosti aktov Únie. 106 V dôsledku toho treba v spojených veciach T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV prijat zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení zásady právnej istoty a zásady prezumpcie zákonnosti aktov Únie. 107 Po druhé, pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, ktorú Eurallumina vzniesla vo veci T-62/06 RENV, z judikatúry vyplýva, ze táto zásada sama osebe nepriznáva práva jednotlivcom (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. decembra 2001, Area Cova a i./Rada a Komisia, [33]T-196/99, Zb. s. II-3597, bod 43), okrem prípadu, ked je vyjadrením osobitných práv (rozsudky Súdu prvého stupna zo 4. októbra 2006, Tillack/Komisia, [34]T-193/04, Zb. s. II-3995, bod 127, a z 13. novembra 2008, SPM/Rada a Komisia, T-128/05, neuverejnený v Zbierke, bod 127). 108 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia zasiahla najmä do oslobodení od spotrebných daní, ktoré, ako vyplýva z odôvodnení c. 18, 20 a 63 napadnutého rozhodnutia, Talianska republika poskytla spolocnosti Eurallumina v prospech jej závodu na Sardínii, a to na základe povolenia vydaného Radou v rozhodnutí 2001/224. Dovtedy, kým boli rozhodnutia Rady o povolení dotknutých oslobodení, naposledy rozhodnutie 2001/224, platné a neboli zmenené Radou ani zrusené súdom Únie, zásada právnej istoty, ako aj zásada prezumpcie zákonnosti aktov Únie bránili tomu, aby Komisia pri výkone svojich takmer výlucných právomocí v oblasti státnej pomoci prijala rozhodnutie, ktoré by vyvrátilo úcinky rozhodnutia 2001/224 tým, ze by spochybnilo najmä osobitné práva, ktoré Talianska republika priznala spolocnosti Eurallumina podla tohto posledného uvedeného rozhodnutia. 109 Z toho vyplýva, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia bez ohladu na osobitné práva, ktoré Talianska republika poskytla spolocnosti Eurallumina podla rozhodnutia 2001/224 a ktoré ako úcinky vyplývajúce z tohto posledného rozhodnutia boli právne chránené zásadou právnej istoty a zásadou prezumpcie zákonnosti aktov Únie, porusila aj zásadu riadnej správy vecí verejných. 110 Bez toho, aby bolo potrebné preskúmat dalsie zalobné dôvody a výhrady, ktoré uviedli Írsko vo veci T-50/06 RENV, AAL vo veci T-69/06 RENV, Talianska republika vo veci T-60/06 RENV, Eurallumina vo veci T-62/06 RENV a Francúzska republika vo veci T-56/06 RENV, napadnuté rozhodnutie treba zrusit v rozsahu, v akom konstatuje alebo vychádza z konstatovania, ze oslobodenia minerálnych olejov pouzívaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého od spotrebnej dane poskytované Francúzskou republikou, Írskom a Talianskou republikou do 31. decembra 2003 predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a v akom Francúzskej republike, Írsku a Talianskej republike nariaduje prijat vsetky opatrenia nevyhnutné na to, aby príjemcovia vrátili uvedené oslobodenia v rozsahu, v akom neodviedli spotrebnú dan aspon vo výske 13,01 eura za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov. O trovách 111 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 112 Kedze Komisia nemala v prejednávanej veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbezných opatrení vo veci T-69/06 R v súlade s návrhmi zalobcov. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2006/323/ES zo 7. decembra 2005 o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov pouzívaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí, sa zrusuje v rozsahu, v akom konstatuje alebo vychádza z konstatovania, ze oslobodenia minerálnych olejov pouzívaných ako palivo pri výrobe oxidu hlinitého od spotrebnej dane poskytované Francúzskou republikou, Írskom a Talianskou republikou do 31. decembra 2003 predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a v akom Francúzskej republike, Írsku a Talianskej republike nariaduje prijat vsetky opatrenia nevyhnutné na to, aby príjemcovia vrátili uvedené oslobodenia v rozsahu, v akom neodviedli spotrebnú dan aspon vo výske 13,01 eura za 1000 kg tazkých vykurovacích olejov. 2. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozili Írsko vo veci T-50/06 RENV, Francúzska republika vo veci T-56/06 RENV, Talianska republika vo veci T-60/06 RENV, Eurallumina SpA vo veci T-62/06 RENV a Aughinish Alumina Ltd vo veci T-69/06 RENV, vrátane trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním o nariadení predbezného opatrenia vo veci T-69/06 R. Pelikánová Vadapalas Jürimäe O'Higgins Van der Woude Rozsudok vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. marca 2012. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Oxid hlinitý Smernice o spotrebných daniach z minerálnych olejov Rozhodnutia Rady prijaté na základe clánku 8 ods. 4 smernice 92/81 Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konania pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom Návrhy úcastníkov konania predlozené po vrátení veci Právny stav O návrhoch, ktorými sa Eurallumina domáha získat urcité vyhlásenia Vseobecného súdu Zhrnutie zalobných dôvodov a výhrad zalobcov O zalobných dôvodoch a výhradách zalozených na protiprávnom uplatnení pravidiel v oblasti státnej pomoci na oslobodenia priznané na základe rozhodnutí Rady o ich povolení a v súlade s týmito rozhodnutiami O trovách __________________________________________________________________ ( [35]*1 ) Jazyky konania: anglictina, francúzstina a taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqBYy2G/L94627-7758TMP.html#t-ECR_62006TJ0050_01_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:119:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:283:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:182:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:331:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:321:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:102:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:099:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:084:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:030:TOC 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:119:TOC 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0089&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:037:TOC 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:074:TOC 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0475&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0305&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0199&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0229&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0037&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0156&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0171&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0166&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0184&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0061&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0351&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0582&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0196&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0193&locale=SK 35. file:///tmp/lynxXXXXqBYy2G/L94627-7758TMP.html#c-ECR_62006TJ0050_01_SK_01-E0001