Vec T-40/06 Trioplast Industrier AB proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s plastovými priemyselnými vrecami - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca pocas správneho konania - Proporcionalita - Solidárna zodpovednost - Zásada právnej istoty" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Rozsah dôkazného bremena (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Podnik viackrát prevedený v priebehu porusenia - Casové nástupníctvo viacerých materských spolocností (Nariadenie Rady c. 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Posúdenie - Zohladnenie hospodárskej reality v období, ked doslo k poruseniu (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela - Kritériá posúdenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarázka) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Volná úvaha Komisie - Povinnost zabezpecit úmernost medzi výskou pokuty a celkovým objemom trhu s dotknutým výrobkom - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 3) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Obrat, ktorý sa má zohladnit - Pokuta vyssia nez rocný obrat dosiahnutý s dotknutým výrobkom - Porusenie zásady proporcionality - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Solidárna zodpovednost za zaplatenie - Urcenie výsky pokuty, ktorú musí zaplatit solidárne zodpovedný podnik - Podnik viackrát prevedený v priebehu porusenia - Casové nástupníctvo viacerých materských spolocností (Nariadenie Rady c. 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 1. Povinnostou Komisie je dokázat nielen existenciu kartelu, ale aj dlzku jeho trvania. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma dátumami. V situácii, ked sa preukázalo, ze sa podnik podielal na porusení pred urcitým obdobím i po nom tým, ze sa zúcastnil na sérii protisútazných stretnutí bez toho, aby sa verejne distancoval od ich obsahu, mozno pripustit, ze porusenie trvalo neprerusene, ak bol podnik pozvaný zúcastnit sa na protisútazných stretnutiach, ku ktorým doslo pocas tohto obdobia, a ak sa za svoju neúcast viackrát ospravedlnil. (pozri body 41, 42, 46 - 48) 2. V rámci výpoctu výsky pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze nemozno povazovat za neprimeraný prístup Komisie, ktorý spocíva v tom, ze materskej spolocnosti ukladá rovnakú východiskovú sumu pokuty ako dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo zúcastnila na karteli, bez toho, aby bola táto suma v prípade casového nástupníctva viacerých materských spolocností rozdelená. Cielom, ktorý Komisia pouzitím tejto metódy stanovovania sleduje, je totiz umoznit, aby materskej spolocnosti zodpovednej za porusenie z dôvodu jej pripísania mohla byt ulozená rovnaká východisková suma pokuty ako suma, ktorá by jej bola ulozená za predpokladu, ze by sa samotná materská spolocnost priamo zúcastnila na karteli. To je pritom v súlade s cielom politiky hospodárskej sútaze a najmä s cielom nástroja tejto politiky, ktorý vytvárajú pokuty, spocívajúcim v orientovaní správania podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Okolnost, podla ktorej kumulácia súm ulozených nástupníckym materským spolocnostiam prevysuje sumu ulozenú ich dcérskej spolocnosti, nemôze viest k záveru, ze táto metóda stanovovania je zjavne nesprávna. Vzhladom na uplatnenie spôsobu uvedeného v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO a vzhladom na zásadu individualizácie trestov a sankcií totiz Komisia môze, ked sa preukáze existencia hospodárskej jednotky zúcastnenej na karteli, vyvodit voci jednej z právnických osôb, ktorá do nej patrí alebo patrila, ci uz ide o materskú spolocnost, alebo o dcérsku spolocnost, zodpovednost za zaplatenie vyssej pokuty, nez akú je povinná zaplatit iná právnická osoba alebo iné právnické osoby, ktoré tvoria alebo tvorili uvedenú hospodársku jednotku. Z toho vyplýva, ze v prípade porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, ktorá pocas porusenia postupne patrila viacerým hospodárskym jednotkám, nemozno a priori povazovat za neprimerané, ak kumulácia súm pokút ulozených materským spolocnostiam je vyssia ako suma alebo kumulácia súm ulozených uvedenej dcérskej spolocnosti. (pozri body 74, 76) 3. V rámci výpoctu výsky pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze sa posúdenie závaznosti porusenia musí týkat hospodárskej reality aktuálnej v období, ked doslo k danému poruseniu. V tejto súvislosti sú relevantnými skutocnostami, ktoré treba zohladnit, najmä velkost a hospodárska sila kazdého podniku, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa kazdý z nich dopustil. Na úcely posúdenia týchto skutocností je nevyhnutne potrebné odkázat na obrat dosiahnutý v dotknutom období. Referencným rokom nemusí byt nevyhnutne posledný celý rok trvania porusenia. Pokial Komisia v rámci stanovovania pokút uplatnuje individualizovaný prístup, ktorého úcelom je zaobchádzat s osobami, ktorým bolo rozhodnutie urcené a ktoré sú zodpovedné len ako materské spolocnosti, ako s priamymi úcastníkmi na porusení, referencným rokom nemôze byt bez dalsích relevantných dôkazov rok, pocas ktorého este neexistovala hospodárska jednotka vytvorená materskou a dcérskou spolocnostou. (pozri body 91, 93, 95) 4. Podla bodu 3 prvej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO "výlucne pasívna úloha alebo úloha nasledovatela" podniku pri realizácii porusenia predstavuje, ak je dokázaná, polahcujúcu okolnost. Pasívna úloha spocíva v jeho "malej aktivite", teda chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd. Spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle od dlzky jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení. Okrem toho skutocnost, ze iné podniky zúcastnujúce sa na jednom a tom istom karteli mohli byt aktívnejsie ako daný úcastník, neznamená, ze tento úcastník mal výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela. Zohladnená by totiz mohla byt len úplná pasivita a tá musí byt preukázaná úcastníkom konania, ktorý ju uvádza. (pozri body 106 - 108) 5. Pri stanovení sumy pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Komisia disponuje volnou úvahou a nie je na tento úcel povinná pouzit presný matematický vzorec. Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy sa výska pokuty stanoví na základe závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania. Navyse uvedená suma je výsledkom viacerých císelných posúdení vykonaných Komisiou podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Stanovenie uvedenej sumy závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, akými je existencia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. Z tohto právneho rámca nie je mozné vyvodit, ze Komisia musí zabezpecit úmernost medzi takto vypocítanou celkovou sumou pokuty ulozenou úcastníkom kartelu a objemom trhu s dotknutým výrobkom pocas konkrétneho roku porusenia, ked porusenie trvalo viac nez dvadsat rokov a výsky pokút závisia aj od iných okolností spojených s individuálnym správaním dotknutých podnikov. (pozri body 141, 142) 6. Úcelom clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy je zamedzit tomu, aby boli pokuty neproporcionálne. V situácii, ked konecná výska pokuty neprekracuje hornú hranicu 10 % z obratu, nemozno ju povazovat za neproporcionálnu z dôvodu, ze celková suma pokút prekracuje celkový objem relevantného trhu, ani z dôvodu, ze pokuta prekracuje rocné obraty, ktoré podnik dosiahol s dotknutým výrobkom. Horná hranica 10 % z obratu sa má uplatnit bez toho, aby sa musela zohladnit osobitná úloha podniku v karteli. Pokial ide o porovnanie medzi podnikmi, ktorým je urcené rozhodnutie o ulození pokút, rozdielne zaobchádzanie môze byt priamym dôsledkom maximálnej hranice stanovenej pre pokuty nariadením c. 1/2003, ktorá sa zjavne uplatnuje len v prípadoch, keby zamýslaná výska pokuty prekrocila 10 % z obratu dotknutého podniku. Takéto rozdielne zaobchádzanie nemôze predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. (pozri body 144, 147) 7. Zásada právnej istoty predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje najmä jasnost a presnost vsetkých aktov institúcií Únie, osobitne pokial tieto akty ukladajú alebo umoznujú ukladat sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, a podla toho konat. Ked materská spolocnost a dcérska spolocnost sú alebo boli hospodárskou jednotkou, ktorá sa zúcastnila na karteli, Komisia ich môze uznat za solidárne zodpovedné za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. V prípade dcérskej spolocnosti, ktorá postupne patrila viacerým materským spolocnostiam, nic nebráni tomu, aby Komisia uznala rôzne materské spolocnosti za solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty ulozenej ich dcérskej spolocnosti. Naopak rozhodnutie, ktoré zveruje Komisii úplnú slobodu, pokial ide o vymáhanie pokuty od jednej alebo druhej dotknutej právnickej osoby, podla ktorého sa Komisia môze rozhodnút o vymáhaní celej pokuty alebo jej casti od dcérskej spolocnosti alebo od jednej alebo vsetkých materských spolocností, ktoré postupne kontrolovali dcérsku spolocnost, az do jej úplného splatenia, robí, bez uvedenia akéhokolvek odôvodnenia zalozeného na odstrasujúcom charaktere pokuty, sumu pokuty skutocne vymáhanú od jednej z materských spolocností závislú od súm vymáhaných od iných spolocností. Pritom pokial tieto nástupnícke materské spolocnosti spolu nikdy netvorili jednu spolocnú hospodársku jednotku, nemôzu byt vzájomne solidárne zodpovedné. Zásada individualizácie trestov a sankcií vyzaduje, aby suma pokuty skutocne zaplatená jednou z materských spolocností neprekrocila podiel jej solidárnej zodpovednosti. Ked rozhodnutie nespresnuje podiel prislúchajúci materským spolocnostiam, pricom Komisii zveruje úplnú slobodu, pokial ide o uplatnenie solidárnych zodpovedností nástupníckych materských spolocností, ktoré medzi sebou nikdy netvorili jednu hospodársku jednotku, je nezlucitelné s povinnostou Komisie, ktorá vyplýva zo zásady právnej istoty, umoznit týmto spolocnostiam jednoznacne poznat presnú výsku pokuty, ktorú musia zaplatit, s ohladom na obdobie, za ktoré sú solidárne zodpovedné za porusenie spolu s dcérskou spolocnostou. Takéto rozhodnutie porusuje tak zásadu právnej istoty, ako aj zásadu individualizácie trestov a sankcií. (pozri body 161, 163 - 167, 169, 170) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 13. septembra 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s plastovými priemyselnými vrecami - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca pocas správneho konania - Proporcionalita - Solidárna zodpovednost - Zásada právnej istoty" Vo veci T-40/06, Trioplast Industrier AB, so sídlom v Smĺlandsstenare (Svédsko), v zastúpení: T. Pettersson a O. Larsson, advokáti, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, P. Hellström a V. Bottka, neskôr F. Castillo de la Torre, L. Parpala a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 4634 v konecnom znení z 30. novembra 2005, ktoré sa týka konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/F/38.354 - Priemyselné vrecia) o karteli na trhu s plastovými priemyselnými vrecami, ako aj subsidiárne návrhu na znízenie pokuty ulozenej zalobcovi, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory A. W. H. Meij (spravodajca), sudcovia V. Vadapalas a L. Truchot, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 30. júna 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobca Trioplast Industrier AB je materská spolocnost skupiny Trioplast. Je adresátom rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto zaloby, ako materská spolocnost spolocnosti Trioplast Wittenheim SA so sídlom vo Wittenheime (Francúzsko), ktorá je výrobcom priemyselných vriec, fólií a vriec. 2 V roku 1999 zalobca odkúpil Trioplast Wittenheim, v tom case pod názvom Silvallac, prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti Trioplanex France SA od Nyborg Plast International A/S, spolocnosti zalozenej podla dánskeho práva, ktorá bola neskôr premenovaná na FLS Plast A/S. Tento prevod sa uskutocnil 19. januára 1999, s retroaktívnym úcinkom od 1. januára 1999. 3 Samotná FLS Plast nadobudla 60 % akcií Trioplastu Wittenheim v decembri 1990 od spolocnosti Cellulose du Pin, clena skupiny vo vlastníctve Compagnie de Saint-Gobain SA. Zostávajúcich 40 % previedla Cellulose du Pin na FLS Plast v decembri 1991. Správne konanie 4 V novembri 2001 spolocnost British Polythene Industries informovala Komisiu o existencii kartelu v odvetví priemyselných vriec (dalej len "kartel"). Vyjadrila svoje zelanie spolupracovat v rámci ustanovení oznámenia Komisie o neukladaní alebo znizovaní pokút vo veciach kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 5 V dnoch 26. a 27. júna 2002 Komisia vykonala setrenie v trinástich podnikoch podla clánku 14 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Medzi týmito podnikmi sa nachádzal aj Trioplast Wittenheim. 6 V období od 14. novembra 2002 do 21. februára 2003 Komisia zaslala podla clánku 11 nariadenia c. 17 ziadosti o informácie viacerým podnikom vrátane Trioplastu Wittenheim. 7 Listom z 19. decembra 2002, doplneným listom zo 16. januára 2003, samotný Trioplast Wittenheim uviedol, ze chce spolupracovat na vysetrovaní Komisie v rámci oznámenia o spolupráci, a poskytol písomné vysvetlenia. 8 Dna 4. augusta 2003 Komisia zaslala ziadost o doplnujúce informácie Trioplastu Wittenheim a ostatným dotknutým podnikom. 9 Dna 29. apríla 2004 Komisia zacala správne konanie a prijala oznámenie o výhradách proti viacerým spolocnostiam, medzi nimi najmä proti zalobcovi a Trioplastu Wittenheim. Úcastníci konania boli vypocutí od 26. do 28. júla 2004. Napadnuté rozhodnutie 10 Dna 30. novembra 2005 Komisia prijala na základe nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) rozhodnutie K(2005) 4634 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/F/38.354 - Priemyselné vrecia) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. októbra 2007 (L 282, s. 41). Medzi osobami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, sú uvedení Trioplast Wittenheim, ktorého úcast na porusení je podla Komisie zjavná, a zalobca, ktorého Komisia oznacila za súcast hospodárskej jednotky zodpovednej za porusenie v rokoch 1999 az 2002. FLS Plast a FLSmidth & Co. A/S (dalej len "FLSmidth"), holding skupiny FLS, predtým nazývanej FLS Industries A/S, sú tiez osobami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené. Hospodársku jednotku s Trioplastom Wittenheim tvorili v rokoch 1990 az 1999. 11 V napadnutom rozhodnutí a najmä v odôvodneniach c. 417 az 548 Komisia konstatovala, ze v rozpore s clánkom 81 ES sa viacero podnikov zúcastnilo na protisútazných dohodách alebo zosúladených postupoch na územiach Belgicka, Nemecka, Spanielska, Francúzska, Luxemburska a Holandska. Podla odôvodnení c. 549 az 576 napadnutého rozhodnutia k poruseniu dochádzalo od januára 1982 do júna 2002, pricom táto doba bola v jednotlivých podnikoch rôzna. 12 V odôvodneniach c. 3 az 14 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze na úcely napadnutého rozhodnutia boli dotknutými výrobkami plastové priemyselné vrecia urcené na balenie základných druhov tovaru a vo vseobecnosti na balenie surovín, hnojív, polymérov, stavebných materiálov, polnohospodárskych a záhradníckych výrobkov a krmív pre zvieratá. Podla napadnutého rozhodnutia tieto vrecia, vyrábané z rovnakej suroviny, ktorou je polyetylén, ale na základe rôznych postupov, mozno zaradit do styroch druhov: otvorené vrecia, ventilové vrecia, FFS vrecia ("Form, Fill and Seal", teda tvarovanie za tepla, plnenie a hermetické uzatvorenie) a blokové vrecia. Komisia dospela k záveru, ze hoci v porovnaní s ostatnými môzu vykazovat urcité zvlástnosti, tieto druhy vriec tvoria relatívne homogénny celok. 13 Podla odôvodnení c. 165 az 186 napadnutého rozhodnutia bol kartel schematicky organizovaný na dvoch úrovniach, a to: - na globálnej úrovni Európskym zdruzením výrobcov plastových ventilových vriec (dalej len "Valveplast") a z neho vzniknutými funkcnými podskupinami, konkrétne podskupinou "blokové vrecia", a - na úrovni regionálnych podskupín, ktoré boli alebo neboli prepojené na Valveplast, a to podskupina "Benelux", podskupina "Belgicko", podskupina "Nemecko", podskupina "Francúzsko" a skupina "Teppema" (organizácia vytvorená holandskými výrobcami otvorených vriec, ktorá sa týkala najmä holandského trhu a obcasne aj belgického trhu). 14 Z odôvodnení c. 187 az 416 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze predmetné protisútazné dohody a postupy mali tieto formy: - mechanizmus pravidelnej výmeny neanonymných informácií o objemoch predaja a trhových podieloch clenov v kazdej skupine a podskupine, - globálny systém urcenia a kontroly kvót predaja podla geografických oblastí a v rámci kazdej geografickej oblasti podla podnikov, - spolocné modely výpoctu predajných cien pre zákazníkov, - zavedenie systémov vedúcich zákazníkov vo vztahu k velkým zákazníkom na úrovni skupín a podskupín, - mechanizmus sankcií v prípade prekrocenia kvót alebo nedodrzania stanovených cien, - zosúladenie a kartel, pokial ide o ceny a objemy dodávok týkajúcich sa osobitne zákazníkov, a - rozdelenie verejných obstarávaní a predkladanie zosúladených ponúk s krycími ponukami. 15 Podla odôvodnení c. 443 a 459 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze s výnimkou spolocnosti Stempher bolo správanie vsetkých podnikov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené a ktoré sa na rôznych stupnoch zúcastnovali na stretnutiach Valveplast alebo na stretnutiach jednej alebo viacerých podskupín, jediným a nepretrzitým porusením. 16 V odôvodnení c. 765 napadnutého rozhodnutia Komisia hodnotila porusenie ako velmi závazné a dospela k záveru, ze ak aj nie je mozné presne merat skutocný dopad vsetkých predmetných kartelových dohôd, mozno tvrdit, ze tieto dohody boli vykonané, a preto nevyhnutne mali dopad na trh. 17 V odôvodneniach c. 766 az 777 napadnutého rozhodnutia Komisia dalej rozdelila dotknuté podniky do siestich kategórií podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu, pricom vychádzala z podielov na trhu, ktoré kazdý z týchto podnikov dosiahol pre dotknutý výrobok v roku 1996 na príslusnom území. Na tomto základe Komisia urcila východiskové sumy pokút v rozpätí od 5,5 milióna do 35 miliónov eur. Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty pre Trioplast Wittenheim na 8,5 milióna eur (kategória pät), pricom jeho podiel na príslusnom trhu sa v roku 1996 zvýsil na 2,8 %. Kedze zalobca, ako aj FLS Plast a FLSmidth sa na karteli podielali ako materské spolocnosti Trioplastu Wittenheim, bola im urcená rovnaká východisková suma. 18 Z odôvodnení c. 779 az 783 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze východiskové sumy pokút sa zvýsili o 10 % za kazdý celý rok porusenia a o 5 % za kazdé dodatocné obdobie v trvaní 6 mesiacov alebo viac, maximálne vsak jeden rok. V prípade Trioplastu Wittenheim sa tak východisková suma pokuty zvýsila o 200 %, co zodpovedá obdobiu porusenia v trvaní 20 rokov a 5 mesiacov, v dôsledku coho základná suma pokuty dosiahla 25,50 milióna eur. Zvýsenie východiskovej sumy pokuty FLS Plast (ako aj FLSmidth) bolo stanovené na 80 % a zalobcu na 30 %, co viedlo k základným sumám pokuty vo výske 15,30 milióna eur pre FLS Plast a FLSmidth a 11,05 milióna eur pre zalobcu. 19 Ako vyplýva z odôvodnení c. 802 a 812 az 822 napadnutého rozhodnutia, základné sumy pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim a jeho materským spolocnostiam neboli zvýsené ani znízené na základe zohladnenia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, ani z dôvodu uplatnenia pravidla urcujúceho hornú hranicu pokuty na 10 % z celkového obratu dotknutého podniku za predchádzajúci obchodný rok, ako ju stanovuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "horná hranica 10 % z obratu"). Komisia naopak uplatnila bod D oznámenia o spolupráci s cielom zohladnit spoluprácu Trioplastu Wittenheim. V odôvodnení c. 841 napadnutého rozhodnutia uznala, ze Trioplast Wittenheim a zalobca majú nárok na znízenie pokuty vo výske 30 % zo sumy, ktorá by im bola ulozená bez tejto spolupráce. Naopak, základné sumy pokuty FLS Plast a FLSmidth neboli z tohto dôvodu znízené. 20 Konecná suma pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim bola preto stanovená na 17,85 milióna eur. Z tejto sumy boli spolocnosti FLS Plast a FLSmidth uznané za solidárne zodpovedné v sume 15,30 milióna eur. Zalobca bol uznaný za solidárne zodpovedného v sume 7,73 milióna eur. 21 Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 1. Tieto podniky porusili clánok 81 ES tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví plastových priemyselných vriec na území Belgicka, Nemecka, Spanielska, Francúzska, Luxemburska a Holandska, ktoré spocívali v stanovovaní pevných cien a zavedení spolocných modelov na výpocet cien, rozdelení trhov a pridelovaní predajných kvót, pridelovaní zákazníkov, obchodov a objednávok, predkladaní ponúk zosúladených s urcitými verejnými obstarávaniami a výmene specifických informácií: ... g) Trioplast Wittenheim... od 6. januára 1982 do 26. júna 2002 a [zalobca] od 21. januára 1999 do 26. júna 2002; h) FLS Plast... a FLSmidth... od 31. decembra 1990 do 19. januára 1999; ... Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ... f) Trioplast Wittenheim...: 17,85 milióna eur. Z tejto sumy boli spolocnosti FLSmidth... a FLS Plast... uznané za spolocne a solidárne zodpovedné v sume 15,30 milióna eur a [zalobca] bol uznaný za spolocne a solidárne zodpovedného v sume 7,73 milióna eur; ... Clánok 3 Spolocnosti uvedené v clánku 1 ihned ukoncia porusenie uvedené v spomenutom clánku, pokial tak este neurobili. V budúcnosti sa zdrzia akéhokolvek konania alebo správania uvedeného v clánku 1 a akéhokolvek konania alebo správania s rovnakým alebo podobným cielom alebo úcinkom. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 9. februára 2006 zalobca podal túto zalobu. 23 Zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - ciastocne zrusil clánok 1 ods. 1 písm. g) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka doby, pocas ktorej je zalobca uznaný za zodpovedného za porusenie, - ciastocne zrusil clánok 2 ods. 1 písm. f) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka výsky jemu ulozenej pokuty, a subsidiárne znízil túto pokutu, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 25 Kedze zlozenie komôr Vseobecného súdu sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený k siestej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 26 Uznesením z 15. júna 2010 predseda siestej komory po vypocutí úcastníkov konania rozhodol v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu o spojení tejto veci s vecou T-26/06 (Trioplast Wittenheim/Komisia) na úcely ústnej casti konania. 27 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 30. júna 2010. Právny stav 28 Na podporu svojich návrhov zalobca uvádza sest zalobných dôvodov. 29 Prvý zalobný dôvod sa týka tak zákonnosti napadnutého rozhodnutia v jeho clánku 1 ods. 1 písm. g), ako aj zákonnosti urcenia výsky pokuty zalobcu Komisiou. Zalobca totiz prostredníctvom tretej casti tohto zalobného dôvodu namieta zákonnost napadnutého rozhodnutia v tom rozsahu, ze toto rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia pri stanovení dlzky trvania porusenia, ktorého sa zalobca dopustil. Prvá a druhá cast tohto zalobného dôvodu sa týkajú jednak zákonnosti spôsobu výpoctu pokuty, ktorý Komisia uplatnila, a jednak zákonnosti urcenia závaznosti porusenia, najmä pokial ide o volbu referencného roka. Preto treba preskúmat najskôr tretiu cast prvého zalobného dôvodu a potom prvú a druhú cast tohto zalobného dôvodu. 30 Dalsích pät zalobných dôvodov smeruje k zruseniu clánku 2 ods. 1 písm. f) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka výsky pokuty ulozenej zalobcovi. Zalobca totiz druhým zalobným dôvodom namieta dôvodnost zamietnutia Komisie prihliadnut v jeho prospech na polahcujúce okolnosti. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nedodrzaní hornej hranice 10 % z obratu. Stvrtý zalobný dôvod smeruje k preukázaniu toho, ze Komisia nesprávne posúdila spoluprácu zalobcu v rámci oznámenia o spolupráci. Piaty zalobný dôvod sa týka porusenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania Komisiou. Napokon siesty zalobný dôvod je zalozený na nedodrzaní zásady riadnej správy vecí verejných a zásady právnej istoty v rámci urcenia solidárnej zodpovednosti zalobcu. 31 Na pojednávaní vzal zalobca spät tretí zalobný dôvod. Preto ho uz netreba skúmat. 1. O návrhoch smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia O prvom zalobnom dôvode zalozenom na existencii pochybení v rámci urcenia dlzky trvania porusenia a výsky pokuty K tretej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa zákonnosti urcenia dlzky trvania porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania 32 Zalobca namieta analýzu Komisie, podla ktorej porusenie, ktorého sa Trioplast Wittenheim dopustil, trvalo 20 rokov a 5 mesiacov, teda od januára 1982 do júna 2002. Zalobca sa domnieva, ze výsku jeho pokuty treba znízit na základe okolností, ktoré uviedol v súvislosti s dlzkou úcasti Trioplastu Wittenheim na porusení. 33 Zalobca najskôr uvádza, ze úcast Trioplastu Wittenheim na protisútazných postupoch bola ukoncená na stretnutí zdruzenia Valveplast 23. marca 1999. Porusenie zo strany Trioplastu Wittenheim by tak trvalo 17 rokov a 2 mesiace a obdobie, na základe ktorého by zalobca musel prevziat solidárnu zodpovednost, podla neho trvá od 21. januára do 23. marca 1999. Predmetné protisútazné postupy totiz po prvýkrát vzbudili pozornost zalobcu, ktorý pár týzdnov predtým získal Trioplast Wittenheim, na stretnutí 23. marca 1999. Podla zalobcu sa M. B., jeden z jeho riaditelov, ktorý sa stal novým predsedom predstavenstva Trioplastu Wittenheim a ktorý túto spolocnost zastupoval, do protiprávnych rokovaní nezapojil. Zalobca následne zaviedol internú smernicu, ktorou nariadil ukoncit porusenie. 34 Zalobca, ktorý priznáva, ze Trioplast Wittenheim sa zúcastnil na troch stretnutiach zdruzenia Valveplast v roku 2001, tvrdí, ze na týchto stretnutiach viedol Valveplast rokovania v rámci odvetvia, ktoré sa týkali dvoch projektov povazovaných za zákonné, a to jednak spôsobu výpoctu cien FFS vriec s cielom ulahcit prechod na tensie fólie a jednak parametrov, ktoré sa majú urcit pre predaje na internetových drazbách. V rozsahu, v akom sa ukázalo, ze tieto rokovania mali protisútaznú povahu, im Trioplast Wittenheim neprikladal nijaký význam. Cielom Trioplastu Wittenheim teda nebolo vyuzit kartel vo svoj prospech. 35 Dalej za predpokladu, ze by Vseobecný súd rozhodol, ze Trioplast Wittenheim sa podielal na porusení tým, ze sa zúcastnil na troch stretnutiach zdruzenia Valveplast v roku 2001, zalobca tvrdí, ze Trioplast Wittenheim vystúpil z kartelu v období od 23. marca 1999 do 27. marca 2001 a definitívne ukoncil svoju úcast na karteli v júli 2001. Za tohto predpokladu by porusenie, ktorého sa dopustil Trioplast Wittenheim, trvalo maximálne 17 rokov a 6 mesiacov. 36 Pokial ide o neúcast jeho dcérskej spolocnosti na karteli v období rokov 1999 az 2001, zalobca uvádza, ze pocas predmetného obdobia bolo cielom Trioplastu Wittenheim ukoncit protiprávnu spoluprácu, ktorú zacali predchádzajúci majitelia alebo predchádzajúce vedenie, konat samostatne a v súlade s trhom a následne zvýsit svoj objem obchodov a podiel na trhu, ako aj nezohladnovat vo svojej obchodnej cinnosti informácie získané v rámci predmetných protisútazných postupov. 37 Pokial ide o konecný odchod zo zdruzenia Valveplast, zalobca uvádza, ze Trioplast Wittenheim sa po stretnutí konanom 12. júla 2001 nezúcastnil na ziadnych dalsích stretnutiach. Zalobca dodáva, ze skupina Trioplast prijala v novembri 2001 program súladu so sútazným právom, cím preukázala, ze sa distancuje od akéhokolvek protisútazného správania. Zalobca dodáva, ze Trioplast Wittenheim sa nikdy nepodielal na prípadnej koordinácii internetových drazieb, ktoré boli predmetom diskusií pocas stretnutí, na ktorých sa zúcastnil. V tom období sa Trioplast Wittenheim zúcastnil len na jednej drazbe, ktorá nebola predmetom koordinácie. 38 Komisia navrhuje, aby sa táto cast prvého zalobného dôvodu zamietla. - Posúdenie Vseobecným súdom 39 Podla judikatúry je povinnostou Komisie dokázat nielen existenciu kartelu, ale aj dlzku jeho trvania. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 51). Okrem toho treba spresnit, ze ak aj obdobie medzi dvoma prejavmi urcitého protisútazného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie nepretrzitej povahy porusenia, nic to nemení na tom, ze otázku, ci uvedené obdobie je, alebo nie je dostatocne dlhé na to, aby mohlo predstavovat prerusenie porusenia, nie je mozné preskúmat abstraktne. Práve naopak, treba ju preskúmat v kontexte fungovania daného kartelu (rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, T-18/05, Zb. s. II-1769, bod 89). 40 Toto rozdelenie dôkazného bremena sa preto môze odlisovat v rozsahu, v akom skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno sa unieslo (rozsudok Súdu prvého stupna Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 53; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 79, a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 21). 41 Z tohto hladiska, ak je spochybnená úcast na karteli, stupen tejto úcasti alebo dlzka jej trvania, povazuje sa za postacujúce, aby Komisia preukázala, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzavreté protisútazné dohody, bez toho, aby voci nim zjavne vyjadril námietky. Ak bola dokázaná úcast na týchto stretnutiach, úlohou uvedeného podniku je poskytnút dôkazy preukazujúce, ze jeho úcast na nich nemala protisútazný charakter, a to tým, ze tento podnik oznámil svojim konkurentom, ze hoci sa zúcastnoval na stretnutiach, jeho názor bol odlisný (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 81). 42 Ak sa totiz podnik zúcastní na danom stretnutí bez verejného distancovania sa od jeho obsahu, umozní tak ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 82). 43 V prejednávanej veci je nesporné, ze Trioplast Wittenheim sa na karteli zúcastnil od januára 1982 do 23. marca 1999 a ze zalobca v období od 21. januára 1999 do 23. marca 1999 porusil clánok 81 ES tým, ze bol súcastou rovnakej hospodárskej jednotky ako Trioplast Wittenheim. Zalobca vsak namieta voci tomu, ze sa Trioplast Wittenheim zúcastnil na karteli v období od 23. marca 1999 do júna 2002. Zalobca subsidiárne tvrdí, ze Trioplast Wittenheim vystúpil z kartelu v období od 23. marca 1999 do 27. marca 2001 a definitívne ukoncil svoju úcast na stretnutiach zdruzenia Valveplast 12. júla 2001. 44 Po prvé treba konstatovat, ze zalobca pripústa, ze Trioplast Wittenheim sa zúcastnil na protisútazných stretnutiach zdruzenia Valveplast 23. marca 1999 a 27. marca, 8. júna a 12. júla 2001, ktoré sa zaoberali najmä modelom výpoctu cien FFS vriec a koordináciou internetových drazieb. Zo spisu vyplýva, ze M. B., v tom období riadiaci clen skupiny a predseda predstavenstva Trioplastu Wittenheim, zastupoval na týchto stretnutiach Trioplast Wittenheim, s výnimkou stretnutia 12. júla 2001, na ktorom sa zúcastnil istý M. W. 45 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze kedze úcast Trioplastu Wittenheim na týchto stretnutiach je nesporná, úlohou zalobcu bolo poskytnút dôkazy preukazujúce, ze úcast Trioplastu Wittenheim na uvedených stretnutiach nemala protisútazný charakter. Hoci teda zalobca uvádza skutocnost, ze Trioplast Wittenheim nemal svojím príchodom na spomínané stretnutia v úmysle zúcastnit sa na protiprávnom karteli a nezúcastnil sa na protiprávnych rokovaniach, nepreukazuje, ze by sa bol Trioplast Wittenheim verejne distancoval od obsahu týchto stretnutí. Tvrdenie zalobcu, podla ktorého Trioplast Wittenheim ukoncil svoju úcast na karteli 23. marca 1999, nemozno prijat. 46 Po druhé, pokial ide o obdobie od 23. marca 1999 do 27. marca 2001, treba konstatovat, ze z napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho prílohy c. 1 týkajúcej sa detailov stretnutí zdruzenia Valveplast vyplýva, ze Komisia nemá k dispozícii priame dôkazy o úcasti Trioplastu Wittenheim na stretnutiach zdruzenia Valveplast, ktoré sa konali pocas uvedeného obdobia. Komisia toto konstatovanie nespochybnuje. 47 Naopak, je preukázané, ze Trioplast Wittenheim bol pozvaný zúcastnit sa na týchto stretnutiach a ze sa za neúcast viackrát ospravedlnil. Jednak totiz Komisia detailne uviedla túto skutocnost nielen vo svojich vyjadreniach, ale aj na pojednávaní, pricom zalobca ju vôbec nepoprel. Jednak je tvrdenie Komisie podopreté viacerými písomnostami v spise, ktorých existenciu ani obsah zalobca nespochybnuje. Ide najmä o zápisnice zo stretnutí, ktoré sa konali 27. augusta a 25. novembra 1999 a 23. marca a 18. augusta 2000, z ktorých vyplýva, ze Trioplast Wittenheim ospravedlnil svoju neúcast, a o zápisnicu zo stretnutia 5. decembra 2000, ktorá aspon preukazuje, ze Trioplast Wittenheim bol na toto stretnutie pozvaný. 48 Za týchto okolností mozno na základe skutocností uvedených Komisiou pripustit, ze porusenie trvalo neprerusene od 23. marca 1999 do 27. marca 2001. Zalobca navyse nepredlozil nijaký dôkaz o tom, ze by sa Trioplast Wittenheim distancoval od kartelu na stretnutí 23. marca 1999 alebo v období nasledujúcom po uvedenom stretnutí. Tvrdením zalobcu, podla ktorého Trioplast Wittenheim konal na trhu samostatne bez toho, zeby vo svojej obchodnej cinnosti zohladnil informácie predtým získané prostredníctvom kontaktov s ostatnými úcastníkmi na karteli, nie je toto konstatovanie spochybnené. 49 Po tretie, pokial ide o obdobie od stretnutia 12. júla 2001 do stretnutia 26. júna 2002, je postacujúce konstatovat, ze zalobca nepreukázal, ze by sa Trioplast Wittenheim na predmetnom stretnutí alebo v období nasledujúcom po tomto stretnutí výslovne distancoval od obsahu stretnutia z 12. júla 2001 vo vztahu k ostatným úcastníkom. Taktiez nie je preukázané, ze sa Trioplast Wittenheim v zmysle judikatúry distancoval od kartelu v období od 12. júla 2001 do 26. júna 2002. 50 V tejto súvislosti treba zohladnit skutocnost, ze zo spisu vyplýva, ze 10. decembra 2001 M. T. písomne pozval Trioplast Wittenheim na stretnutie, ktoré sa malo konat v nasledujúci den v Parízi. Navyse v poznámkach z tohto posledného stretnutia sa uvádza, ze ostatní úcastníci nepoznali úmysly Trioplastu Wittenheim týkajúce sa jeho úcasti na karteli. Úvodná cast uvedených poznámok totiz znie takto: "Úcastníci: len Fardem, B-K, RKW, Cofira a my, BPI uz viac nie a TRIO [Trioplast] nevieme." 51 Tvrdenie zalobcu, podla ktorého Trioplast Wittenheim definitívne ukoncil svoju úcast na karteli 12. júla 2001, preto nemozno prijat. 52 Zalobca teda nesprávne tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je protiprávne, pokial ide o urcenie dlzky trvania porusenia, ktorého sa dopustila jeho dcérska spolocnost Trioplast Wittenheim, a v dôsledku toho aj pokial ide o urcenie dlzky trvania jeho vlastného porusenia ako materskej spolocnosti. 53 Tretia cast prvého zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut a v dôsledku toho sa musí zamietnut aj návrh smerujúci k ciastocnému zruseniu clánku 1 ods. 1 písm. g) napadnutého rozhodnutia. K prvej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa zákonnosti spôsobu výpoctu pokuty - Tvrdenia úcastníkov konania 54 Zalobca tvrdí, ze metóda, ktorú Komisia pouzila na výpocet jemu ulozenej pokuty, je zalozená na základnej chybe a navyse je v rozpore s judikatúrou. Podla zalobcu uvedená metóda nebola nikdy predtým uplatnená. 55 Zalobca pripomína, ze voci nemu nebola vyvodená zodpovednost za to, ze by sám nedodrzal pravidlá hospodárskej sútaze. Zalobca sa povazoval za solidárne zodpovedného len z dôvodu úcasti Trioplastu Wittenheim na protisútaznom postupe v období, v ktorom bol vlastníkom tejto spolocnosti, a to v období od 21. januára 1999 do 26. júna 2002. 56 Pochybenie, ktorého sa Komisia dopustila, teda spocívalo v tom, ze pri výpocte pokuty nezohladnila skutocnost, ze porusenie, ktorého sa Trioplast Wittenheim dopustil, trvalo pocas troch rôznych období, a to v období, ked bola táto spolocnost vo vlastníctve Compagnie de Saint-Gobain, dalej v období, ked bola vo vlastníctve FLS Plast a FLSmidth, ako aj v období, ked patrila skupine Trioplast. Pokial ide o FLS Plast, FLSmidth a zalobcu, spôsob výpoctu pouzitý Komisiou mal za následok, ze kumulovaná solidárna zodpovednost týchto spolocností prekrocila celkovú výsku pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim, co je absurdné. Uvedeným spolocnostiam bola taktiez ulozená solidárna pokuta za obdobie, v ktorom ziadna z nich Trioplast Wittenheim nevlastnila. Tento postup bol v rozpore s judikatúrou a najmä s rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia (C-279/98 P, Zb. s. I-9693). 57 Zalobca jednak pripomína, ze zo základných zásad týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti vyplýva, ze ide o spolocnú zodpovednost so solidárnou osobou a nemozno ju stanovit odlisne. Zalobca mal byt preto solidárne zodpovedný spolu s Trioplastom Wittenheim za tú cast pokuty, ktorá zodpovedá obdobiu, v ktorom vlastnil túto dcérsku spolocnost, teda obdobiu troch rokov. Zalobca tiez pripomína, ze z metódy uplatnenej Komisiou vyplýva, ze tri roky, pocas ktorých zalobca vlastnil Trioplast Wittenheim, boli zapocítané dvakrát, kedze predmetné roky boli pripísané Trioplastu Wittenheim a zároven aj jemu samotnému. 58 Pokial ide o jeho tvrdenie, ze táto metóda stanovovania nebola predtým uplatnená, zalobca sa domnieva, ze okolnost uvedená Komisiou, podla ktorej bola daná metóda pouzitá v sérii rozhodnutí od veci AstraZeneca (vec COMP/A.37.507/F3 - AstraZeneca, Ú. v. EÚ L 332, 2006, s. 24), je irelevantná. Predmetné rozhodnutia neboli súdmi Spolocenstva preskúmané a nemôzu predstavovat zavedenú ustálenú prax. 59 Ako zalobca tvrdí, vzhladom na nevýhody uplatnenej metódy mala Komisia uplatnit metódu, ktorú pouzila v urcitých predchádzajúcich veciach, konkrétne vo veci Organické peroxidy (vec COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy, Ú. v. EÚ L 110, 2005, s. 44). V tejto veci, týkajúcej sa dcérskej spolocnosti, ktorá sa na dotknutom porusení zúcastnovala dlhsie ako jej materská spolocnost, Komisia stanovila jednu východiskovú sumu pokuty a na rozdiel od toho, ako postupovala vo veci Trioplastu Wittenheim a jej materských spolocností, rozdelila túto pokutu medzi dve postupne zapojené hospodárske jednotky, a to hospodársku jednotku tvorenú dcérskou spolocnostou a hospodársku jednotku tvorenú dcérskou spolocnostou a jej materskou spolocnostou. Pre kazdú z týchto hospodárskych jednotiek potom bola východisková suma pokuty upravená podla dlzky trvania úcasti, pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a hornej hranice 10 % z obratu. So zretelom na parametre, ktoré Komisia stanovila v prípade zalobcu, bolo výsledkom tejto metódy to, ze zalobca bol solidárne zodpovedný spolu s Trioplastom Wittenheim vo výske 2,58 milióna eur. 60 Druhá metóda, ktorú podla zalobcu mohla Komisia pouzit, by spocívala v rozdelení celkovej sumy pokuty Trioplastu Wittenheim, teda 17,85 milióna eur, na 20 rokov, co je celková dlzka trvania porusenia, coho výsledkom je 0,89 milióna eur na jeden rok. Na urcenie sumy, za ktorú by solidárne zodpovedali jednak FLS Plast a FLSmidth a jednak zalobca, by podla tejto metódy Komisia mala vynásobit rocnú sumu vo výske 0,89 ôsmimi rokmi pre FLS Plast a FLSmidth a tromi rokmi pre zalobcu. Podla tejto metódy mal byt zalobca uznaný za solidárne zodpovedného spolu s Trioplastom Wittenheim vo výske 2,67 milióna eur. 61 V prípade, ze by Vseobecný súd akceptoval metódu stanovovania pokút uplatnenú v prejednávanej veci, zalobca je toho názoru, ze bol diskriminovaný s ohladom na podniky, ktorým bola pokuta ulozená podla zásad vedúcich k prijatiu rozhodnutia vydaného vo veciach Organické peroxidy a Medené instalacné rúry (vec C.38.069 - Medené instalacné rúry, Ú. v. EÚ L 192, 2006, s. 21). Zalobca sa navyse domnieva, ze bol diskriminovaný s ohladom na podniky zaviazané na zaplatenie pokuty podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "nové usmernenia k metóde stanovovania pokút"), ktorých uplatnením by bola zalobcovi ulozená nizsia pokuta. 62 Komisia navrhuje, aby sa táto cast prvého zalobného dôvodu zamietla. - Posúdenie Vseobecným súdom 63 Treba uviest, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze Trioplast Wittenheim, FLS Plast, FLSmidth a zalobca porusili 81 ES. Je tu spresnené, ze porusenie zo strany Trioplastu Wittenheim trvalo od 6. januára 1982 do 26. júna 2002, porusenie FLS Plast a FLSmidth od 31. decembra 1990 do 19. januára 1999 a porusenie zalobcu od 21. januára 1999 do 26. júna 2002. Podla clánku 2 ods. 1 písm. f) napadnutého rozhodnutia bola Trioplastu Wittenheim ulozená pokuta 17,85 milióna eur a z tejto sumy sú spolocnosti FLS Plast a FLSmidth solidárne zodpovedné v sume 15,30 milióna eur a zalobca v sume 7,73 milióna eur. 64 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobca v podstate napáda dôvodnost metódy výpoctu pouzitú Komisiou na úcely stanovenia výsky "pokút". V tejto súvislosti Vseobecný súd na úvod pripomína, ze najmä v odôvodnení c. 879 napadnutého rozhodnutia Komisia rozlisuje medzi pokutami ulozenými urcitým osobám, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, a výskami súm, do akých boli ostatné osoby, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, solidárne zodpovedné. V tejto súvislosti je pozoruhodné, ze v uvedenom odôvodnení c. 879 napadnutého rozhodnutia Komisia v urcitých prípadoch ukladá sumy pokút, ku ktorým dospela na základe uplatnenia svojej metódy výpoctu, ako pokuty dcérskym spolocnostiam, ktoré sa na karteli priamo zúcastnili, a ako hornú hranicu sumy, v akej sú solidárne zodpovedné, materským spolocnostiam. V iných prípadoch sú tieto sumy naopak pridelené materským spolocnostiam ako pokuty a dcérskym spolocnostiam priamo sa zúcastnujúcim kartelu ako horná hranica sumy, v akej sú tieto dcérske spolocnosti solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty. 65 Treba tiez pripomenút, ze Komisia pouzíva pojem pokuta bez rozdielu na oznacenie pokuty, ako aj na oznacenie hornej hranice sumy, v akej osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, solidárne zodpovedá za zaplatenie pokuty. Toto nerozdielne pouzívanie pojmu pokuta vychádza najmä z odôvodnení c. 784, 841 a 867 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, oznacuje stanovené sumy tak z dôvodu pokuty, ako aj z dôvodu solidárnej zodpovednosti za zaplatenie uvedenej pokuty. 66 Treba teda konstatovat, ze metóda výpoctu uplatnená Komisiou sa týka výlucne urcenia súm, ktoré majú byt udelené osobám, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, a to nezávisle od dôvodu, z akého im je táto suma udelená. Kedze táto metóda výpoctu neurcuje dôvod, z akého sú stanovené sumy ulozené osobám, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, teda z dôvodu pokuty alebo z dôvodu hornej hranice sumy, v akej spolocnost solidárne zodpovedá za zaplatenie pokuty, Vseobecný súd sa v rámci tohto zalobného dôvodu obmedzí na preskúmanie dôvodnosti napadnutej metódy výpoctu pouzitej Komisiou v rozsahu, v akom táto metóda urcuje stanovenie ulozených súm. 67 Pokial ide o výpocet sumy udelenej Trioplastu Wittenheim, v bodoch 17 az 20 vyssie sa uvádza, ze Komisia dospela ku konecnej sume 17,85 milióna, pricom ho v rámci rozdielneho zaobchádzania a na základe podielu na trhu dosiahnutého s dotknutým výrobkom na príslusnom území zaradila do piatej kategórie a stanovila mu východiskovú sumu pokuty 8,5 milióna eur. Komisia potom zvýsila východiskovú sumu 8,5 milióna eur o 200 % z dôvodu dlzky trvania jeho úcasti na karteli, ktorú stanovila na 20 rokov a 5 mesiacov, co viedlo k základnej sume 25,5 milióna eur. Z dôvodu neexistencie pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a neexistencie vplyvu hornej hranice 10 % z obratu Komisia podla oznámenia o spolupráci len znízila základnú sumu o 30 %. 68 Dalej pokial ide o výpocet pokuty udelenej zalobcovi, Komisia stanovila rovnakú východiskovú sumu ako v prípade Trioplastu Wittenheim. Potom Komisia zvýsila východiskovú sumu o 30 %, aby základná suma odrázala dlzku trvania úcasti na porusení, teda 3 roky. Základná suma 11,05 milióna eur bola znízená o 30 % na základe oznámenia o spolupráci. Pokuta udelená zalobcovi preto dosiahla 7,73 milióna eur. 69 Rovnaká metóda bola uplatnená aj na FLS Plast, bývalú materskú spolocnost Trioplastu Wittenheim, a na jej holding FLSmidth, ktorým bola ulozená pokuta 15,30 milióna eur. V ich prípade nebolo priznané nijaké zvýsenie alebo znízenie pokuty na základe pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a na rozdiel od zalobcu ani na základe oznámenia o spolupráci. 70 S prihliadnutím na tieto úvahy treba pod podmienkou posúdenia ostatných zalobných dôvodov vznesených zalobcom rozhodnút, ze zalobca nepreukázal, ze by Komisia v rámci urcovania súm pokút udelených Trioplastu Wittenheim a zalobcovi porusila nariadenie c. 1/2003 alebo ze by sa odklonila od usmernení k metóde stanovovania pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút"). V rámci tejto casti zalobného dôvodu totiz zalobca neuviedol nijaké tvrdenie umoznujúce domnievat sa, ze by táto metóda stanovovania bola zalozená na základnej chybe alebo ze by bola v rozpore s judikatúrou. 71 V tejto súvislosti treba po prvé konstatovat, ze nemozno prijat tvrdenie zalobcu, podla ktorého on sám dodrzal pravidlá hospodárskej sútaze. Zalobcovi, ktorému bolo pripísané protisútazné konanie Trioplastu Wittenheim v období od 21. januára 1999 do 26. júna 2002, bola totiz podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ulozená pokuta na základe jeho zodpovednosti za porusenie, ktorého sa z dôvodu tohto pripísania mal sám dopustit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 28). V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze pripísanie správania Trioplastu Wittenheim zalobcovi vôbec nemozno spochybnit. 72 Po tretie treba poznamenat, ze zalobca nesprávne uvádza, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze pocas kartelu trvajúceho viac ako 20 rokov patril Trioplast Wittenheim postupne trom materským spolocnostiam. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze pri urcovaní súm pokút ulozených zalobcovi, ako aj spolocnostiam FLS Plast a FLSmidth Komisia preukázala úzku súvislost medzi týmito sumami a dlzkou zapojenia kazdej materskej spolocnosti Trioplastu Wittenheim. Ako sa uvádza v bode 68 vyssie, v prípade zalobcu Komisia zvýsila východiskovú sumu 8,5 milióna eur o 30 %, teda o 10 % za kazdý celý rok, pocas ktorého zalobca vlastnil kapitál Trioplastu Wittenheim. Rovnaký postup bol pouzitý aj v prípade FLS Plast a FLSmidth. 73 Tvrdenie zalobcu, podla ktorého by bol uznaný za zodpovedného za iné porusenie, nez ktorého sa dopustil, je preto bez akéhokolvek základu. V tejto súvislosti je rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, ktorý zalobca uvádza, irelevantný, kedze na rozdiel od prejednávaného prípadu sa týka zodpovednosti materskej spolocnosti za protiprávne skutky, ktorých sa dcérska spolocnost dopustila este predtým, ako ju materská spolocnost nadobudla. 74 Navyse v rozsahu, v akom zalobca tvrdí, ze Komisia mala rozdelit východiskovú sumu tromi predtým, nez ju zmenila na základe dalsích skutocností, stací konstatovat, ze na jednej strane zalobca neuviedol nijakú právnu normu alebo zásadu, ktorá by Komisii ukladala povinnost v tomto zmysle. Na druhej strane prístup, ktorý spocíva v tom, ze materskej spolocnosti ukladá rovnakú východiskovú sumu pokuty ako dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo zúcastnila na karteli, bez toho, aby bola táto suma v prípade casového nástupníctva viacerých materských spolocností rozdelená, nemozno povazovat za neprimeraný. Cielom, ktorý Komisia pouzitím tejto metódy stanovovania sleduje, je totiz umoznit, aby materskej spolocnosti zodpovednej za porusenie z dôvodu jej pripísania mohla byt ulozená rovnaká východisková suma pokuty ako suma, ktorá by jej bola ulozená za predpokladu, ze by sa samotná materská spolocnost priamo zúcastnila na karteli. To je pritom v súlade s cielom politiky hospodárskej sútaze a najmä s cielom nástroja tejto politiky, ktorý vytvárajú pokuty, spocívajúcim v orientovaní správania podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59). 75 V kazdom prípade povinnost spocívajúca v rozdelení východiskovej sumy za podmienok uvedených v bode 74 vyssie nemôze vyplývat len zo samotnej okolnosti, ze takéto rozdelenie bolo vykonané pri prejednávaní takých predchádzajúcich vecí, akou je vec Organické peroxidy. Kedze rozhodovací postup týkajúci sa metódy výpoctu výsok pokút bol Komisiou stanovený v období rozhodnutí uvádzaných zalobcom, nemozno vôbec namietat, ze tento postup mohol byt v tejto veci zrusený alebo zmenený. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze ten je vymedzený výlucne nariadením c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 233 a citovanú judikatúru; pozri tiez analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 234). 76 Po tretie v nadväznosti na predchádzajúce body treba uviest, ze okolnost, podla ktorej kumulácia súm ulozených na jednej strane zalobcovi a na druhej strane spolocnostiam FLS Plast a FLSmidth prevysuje sumu ulozenú ich dcérskej spolocnosti Trioplast Wittenheim, nemôze viest k záveru, ze metóda stanovovania uplatnená Komisiou je zjavne nesprávna. Vzhladom na uplatnenie spôsobu uvedeného v usmerneniach k metóde stanovovania pokút a vzhladom na zásadu individualizácie trestov a sankcií podla okolností prejednávanej veci totiz Komisia môze, ked sa preukáze existencia hospodárskej jednotky zúcastnenej na karteli, vyvodit voci jednej z právnických osôb, ktorá do nej patrí alebo patrila, ci uz ide o materskú spolocnost, alebo o dcérsku spolocnost, zodpovednost za zaplatenie vyssej pokuty, nez akú je povinná zaplatit iná právnická osoba alebo iné právnické osoby, ktoré tvoria alebo tvorili uvedenú hospodársku jednotku. Z toho vyplýva, ze v prípade porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, ktorá pocas porusenia postupne patrila viacerým hospodárskym jednotkám, nemozno a priori povazovat za neprimerané, ak kumulácia súm pokút ulozených materským spolocnostiam je vyssia ako suma alebo kumulácia súm ulozených uvedenej dcérskej spolocnosti. 77 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia porusila základné zásady uplatnované v oblasti solidárnej zodpovednosti, treba uviest, ze zalobca v rámci rozvinutia tohto zalobného dôvodu nespresnuje povahu alebo obsah týchto zásad. V prípade, ze zalobca tvrdí, ze tri tvrdenia uvedené v bodoch 71 az 76 vyssie sú v skutocnosti porusením týchto zásad, stací zopakovat, ze tieto tvrdenia nie sú dôvodné, a to bez ohladu na povahu alebo obsah predmetných zásad. Túto výhradu preto nemozno prijat. 78 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobca napáda výsku sumy v akej je solidárne zodpovedný za zaplatenie pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim z dôvodu, ze kumulované výsky súm, do akých jeho solidárna zodpovednost na jednej strane a solidárna zodpovednost spolocností FLS Plast a FLSmidth na druhej strane prevysovala výsku hlavnej pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim, treba uviest, ze táto výhrada je predmetom siesteho zalobného dôvodu. Táto výhrada bude teda osobitne preskúmaná pri posudzovaní uvedeného zalobného dôvodu. 79 Po piate, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého tri roky, pocas ktorých zalobca vlastnil Trioplast Wittenheim, boli v rámci uplatnenia metódy stanovovania zohladnené dvakrát, treba uviest, ze Komisii nic nebránilo v tom, aby zohladnila toto obdobie troch rokov tak pri stanovení výsky pokuty ulozenej zalobcovi, ako aj pri stanovení výsky pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim. Kedze totiz v prípade solidárnej zodpovednosti je pohladávka kazdého veritela vo vztahu k spoluzodpovedným osobám hlavného dlzníka, ako je dlzník v predmetnej veci, uspokojená kazdou platbou nezávisle od toho, od ktorej osoby pochádza, solidárna zodpovednost vylucuje dvojité plnenie. 80 Napokon tvrdenie zalobcu, podla ktorého metóda stanovovania pokút nebola predtým uplatnená, nie je vecne podlozené, pretoze z pojednávania pred Vseobecným súdom vyplýva, ze Komisia skutocne pouzila túto metódu v sérii rozhodnutí predchádzajúcich napadnutému rozhodnutiu. Toto konstatovanie nemozno spochybnit len tou skutocnostou, ze v danom období neboli uvedené rozhodnutia preskúmané súdmi Únie. Okrem toho so zretelom na judikatúru citovanú v bode 75 vyssie je okolnost, ze Komisia uplatnila vo veciach predchádzajúcich veci AstraZeneca odlisnú metódu, irelevantná. 81 Vzhladom na tvrdenie uvedené zalobcom v rámci prvej casti zalobného dôvodu nemozno dospiet k záveru, ze sa preukázalo, ze Komisia nebola oprávnená pouzit túto metódu stanovovania na úcely urcenia výsky pokuty ulozenej zalobcovi. Nemozno ani prijat výhradu zalozenú na tom, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a nové usmernenia k metóde stanovovania pokút, ktoré sa navyse v prejednávanej veci ani neuplatnujú. V tejto súvislosti stací odkázat na judikatúru citovanú v bode 75 vyssie týkajúcu sa rozhodovacej praxe Komisie a na judikatúru, podla ktorej samotná okolnost, ze uplatnenie metódy stanovenej v nových usmerneniach k metóde stanovovania pokút by mohlo viest k ulozeniu nizsej pokuty, nez je pokuta ulozená v napadnutom rozhodnutí, nemôze preukázat neprimeranost takejto sumy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 380). 82 Prvá cast prvého zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut bez toho, aby bolo potrebné preskúmat metódy stanovovania pokuty navrhnuté zalobcom. K druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa zákonnosti urcenia závaznosti porusenia v rámci stanovovania pokuty - Tvrdenia úcastníkov konania 83 Zalobca Komisii vytýka, ze pri urcovaní východiskovej sumy vychádzal z trhového podielu Trioplastu Wittenheim v roku 1996, ktorý bol podla napadnutého rozhodnutia posledným rokom porusenia, ked vsetky spolocnosti, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, este aktívne pôsobili na trhu s priemyselnými vrecami. 84 Komisia tým, ze si v rámci rozdielneho zaobchádzania zvolila rok 1996 za referencný rok, nedodrzala prax, ktorú sama zaviedla na urcovanie závaznosti porusenia. Podla tejto praxe, ktorú schválili aj súdy Spolocenstva, musel byt referencným rokom posledný celý rok trvania porusenia, aby bolo mozné najprimeranejsie zhodnotit hospodársku silu kazdého z úcastníkov. V tejto veci mal byt preto referencným rokom rok 2001. 85 Zalobca tiez tvrdí, ze ak by bola pravda, ze metóda Komisie mala za ciel udelit spolocnostiam FLS Plast a FLSmidth aj jemu samému im vlastnú východiskovú sumu pokuty, teda sumu odlisnú od sumy ulozenej Trioplastu Wittenheim, táto suma mala súvisiet s obdobím, v ktorom materské spolocnosti postupne vlastnili Trioplast Wittenheim. Východisková suma, ktorá mu bola ulozená, tak nemohla byt zákonne zalozená na trhovom podiele Trioplastu Wittenheim, kedze zalobca ju nadobudol az v roku 1999. 86 Ak by vsak Vseobecný súd schválil výber roka 1996 za referencný rok, zalobca tvrdí, ze Komisia nedodrzala zásadu proporcionality. Tým, ze pouzila trhový podiel Trioplastu Wittenheim v roku 1996, ktorý bol 2,8 %, Komisia zahrnula aj výrobu otvorených vriec a ventilových vriec, ktorých výrobu Trioplast Wittenheim ukoncil v roku 1997. Vzhladom na trhový podiel Trioplastu Wittenheim v roku 2001, ktorý dosiahol priblizne 0,4 %, Komisia mala zaclenit Trioplast Wittenheim do siestej kategórie podnikov, alebo dokonca do siedmej kategórie, a nie do piatej. 87 Odvolajúc sa na mieru volnej úvahy, ktorou v tejto súvislosti disponuje, Komisia tvrdí, ze výber roka 1996 ako referencného roka je zákonný, kedze zohladnenie obratu dosiahnutého v tomto roku Komisii umoznilo posúdit velkost a hospodársku silu kazdého podniku v odvetví, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa kazdý z nich dopustil. Zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby Komisia pouzila jediný referencný rok, a to aj v prípade, ze by výber daného roka ako referencného roka znamenal, ze niektoré podniky môzu zaznamenat vyssí alebo nizsí obrat ako v ostatných rokoch. 88 Podla Komisie bola volba roka 1996 za referencný rok odôvodnená, aj ked zalobca nadobudol Trioplast Wittenheim od FLS Plast v roku 1999. Trioplast Wittenheim totiz pokracoval v úcasti na karteli aj po zmene materskej spolocnosti. Komisia uvádza, ze referencný rok môze spadat bud do obdobia, v ktorom bola zapojená spolocnost FLS Plast, alebo do obdobia, v ktorom bol zapojený zalobca, ale nie do oboch zároven. 89 Pokial ide o údajné porusenie zásady proporcionality, Komisia zdôraznuje, ze skutocnost, ze Trioplast Wittenheim ukoncil danú výrobu v roku 1997, je okolnostou, ktorá skôr hovorí v prospech výberu roka 1996 za referencný rok, kedze lepsie odráza postavenie Trioplastu Wittenheim na trhu a vo vztahu k ostatným clenom kartelu pocas väcsej casti (priblizne tri stvrtiny) celkového obdobia trvania porusenia. - Posúdenie Vseobecným súdom 90 Predovsetkým treba uviest, ze Komisia, ako vyplýva z bodu 75 vyssie, nie je viazaná svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami. Z toho dôvodu aj za predpokladu, ze by urcenie referencného roka v tejto veci predstavovalo zmenu zavedenej praxe, táto okolnost nemala ziaden vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. 91 Z ustálenej judikatúry dalej vyplýva, ze posúdenie závaznosti porusenia sa musí týkat hospodárskej reality aktuálnej v období, ked doslo k danému poruseniu; v tejto súvislosti sú relevantnými skutocnostami, ktoré treba zohladnit, najmä velkost a hospodárska sila kazdého podniku, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa kazdý z nich dopustil (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, T-334/94, Zb. s. II-1439, bod 397 a citovaná judikatúra). Na úcely posúdenia týchto skutocností je nevyhnutne potrebné odkázat na obrat dosiahnutý v dotknutom období (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 86 a citovaná judikatúra). 92 Ak je pravda, ako uvádza zalobca, ze vo veci, ktorá viedla k rozsudkom zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia (uz citovaný v bode 91 vyssie), a zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia (uz citovaný v bode 91 vyssie), bola pouzitá metóda stanovovania zalozená na obrate dosiahnutom za posledný celý rok obdobia trvania porusenia, z tejto okolnosti nevyplýva, ze tento výber musí byt pouzitý vzdy. Ako totiz vyplýva z tej istej judikatúry, treba vybrat metódu stanovovania pokút umoznujúcu zohladnit velkost a hospodársku silu kazdého dotknutého podniku, ako aj rozsah porusenia, ktorého sa kazdý z nich dopustil, v závislosti od hospodárskej reality aktuálnej v období, ked doslo k poruseniu (rozsudok zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 88). Okrem toho Vseobecný súd dospel k záveru, ze je potrebné vymedzit obdobie, ktoré sa má zohladnit tak, aby dosiahnuté obraty boli co najporovnatelnejsie (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 42). 93 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého referencným rokom musí byt nevyhnutne posledný celý rok trvania porusenia, nemozno prijat. 94 V prejednávanej veci vsak treba v kazdom prípade uviest, ze porusenie trvalo viac ako 20 rokov a ze pocet podnikov zapojených do porusenia a struktúra kazdého z nich sa mohli v priebehu týchto 20 rokov vyvíjat, rovnako ako velkost a hospodárska sila kazdého z nich. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zalobca, ako sa uvádza v odôvodnení c. 767 napadnutého rozhodnutia, hoci mal odlisné postavenie medzi osobami, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, nepatrí do celku podnikov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené a ktoré pocas roka 1996 zvoleného za referencný rok aktívne pôsobili na trhu s priemyselnými vrecami. Okrem toho zo spisu vyplýva, ze hospodárska jednotka, ktorého bol zalobca súcastou v období od 21. januára 1999 do 26. júna 2002, teda na konci obdobia trvania porusenia, sa uz aktívne nezaoberal výrobou dvoch výrobkov patriacich do odvetvia priemyselných vriec predtým vyrábaných Trioplastom Wittenheim a jeho podiel na trhu bol v tom istom období okolo 0,4 az 0,5 %. Za týchto okolností nemozno tvrdit, ze obrat a trhový podiel, ktorý pouzila Komisia, teda obrat a trhový podiel Trioplastu Wittenheim za rok 1996, môzu odrázat velkost a hospodársku silu podniku, ktorého súcastou bol zalobca od roku 1999. 95 Z toho istého hladiska treba uviest, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v rámci stanovovania pokút uplatnila individualizovaný prístup, ktorého úcelom bolo zaobchádzat s osobami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené a ktoré boli zodpovedné len ako materské spolocnosti, ako s priamymi úcastníkmi na porusení. Kedze teda zalobca a Trioplast Wittenheim tvorili hospodársku jednotku, ktorá pred rokom 1999 neexistovala, pouzitie roka 1996 ako referencného roka pre takúto jednotku nemôze bez dalsích relevantných dôkazov zodpovedat hospodárskej realite, aká bola aktuálna v období, ked sa tento podnik zúcastnoval na porusení. Tento referencný rok preto nemôze byt ukazovatelom rozsahu porusenia pripísatelného zalobcovi. 96 Tvrdenia, ktoré Komisia uvádza v tomto kontexte, nemôzu tento záver spochybnit. Ak totiz Komisia najmä v odpovedi na otázky Vseobecného súdu zamýslala odkázat na svoju diskrecnú právomoc v danej oblasti, z bodov 94 a 95 vyssie vyplýva, ze tým, ze v rámci rozdielneho zaobchádzania zahrnula zalobcu do kategórie pridelenej Trioplastu Wittenheim na základe jeho trhového podielu v roku 1996, sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Okrem toho v situácii, ktorá sa vyvíjala tak ako v prejednávanej veci, môze pouzitie trhového podielu v referencnom roku, ktorý nemozno porovnat s predchádzajúcimi rokmi, viest k diskriminácii, kedze sa posudzujú situácie odlisné z casového hladiska na základe jedného a toho istého referencného kritéria. 97 Navyse tvrdenie, podla ktorého postavenie Trioplastu Wittenheim v roku 1996 odrázalo jeho postavenie na relevantnom trhu pocas celého trvania porusenia lepsie, nez by ho mohlo odrázat jeho postavenie po skoncení výroby niektorých výrobkov spadajúcich do odvetvia priemyselných vriec v roku 1997, nezohladnuje skutocnost, ze v tejto veci bola zalobcovi pri stanovovaní pokuty ulozená suma odlisná od tej, ktorú Komisia prijala pre jeho dcérsku spolocnost. V tejto súvislosti je tvrdenie, podla ktorého bol pri rozdielnom zaobchádzaní so zalobcom zohladnený trhový podiel Trioplastu Wittenheim, irelevantné, kedze toto rozdielne zaobchádzanie je zalozené na obrate, na ktorom sa zalobca nepodielal. Tento obrat preto nemôze zodpovedat hospodárskej realite v období, v ktorom zalobca tvoril hospodársku jednotku s Trioplastom Wittenheim. 98 S ohladom na uvedené treba dospiet k záveru, ze druhá cast prvého zalobného dôvodu musí byt prijatá. Napadnuté rozhodnutie preto musí byt zrusené v rozsahu, v akom sa východisková suma pokuty ulozená zalobcovi zakladá na trhovom podiele Trioplastu Wittenheim dosiahnutom v referencnom roku 1996. O druhom zalobnom dôvode týkajúcom sa dôvodnosti zamietnutia Komisie prihliadnut na polahcujúce okolnosti Tvrdenia úcastníkov konania 99 Zalobca sa domnieva, ze Komisia mala v rámci urcovania sumy pokuty zohladnit polahcujúce okolnosti charakterizujúce úcast Trioplastu Wittenheim na porusení. 100 Po prvé zalobca tvrdí, ze Trioplast Wittenheim sa na protiprávnych stretnutiach zúcastnoval len sporadicky. V tejto súvislosti zalobca uvádza viacero zápisníc zo stretnutí preukazujúcich predovsetkým to, ze úcast Trioplastu Wittenheim bola ostatnými subjektmi spochybnená a ze zalobca na stretnutiach pravidelne chýbal. Rovnaké dokumenty navyse potvrdili, ze Trioplast Wittenheim bol okrajovou hospodárskou jednotkou disponujúcou malým podielom na trhu a ze táto spolocnost nemala proaktívny prístup k otázkam prejednávaným v rámci protisútazných postupov. 101 Po druhé zalobca zdôraznuje, ze Trioplast Wittenheim bol súcastou len troch zo siestich podskupín, a to podskupín "Francúzsko", "Benelux" a "blokové vrecia", a ze z týchto podskupín odisiel najneskôr vo februári 1997. Ak úcast v podskupinách predstavovala porusenie clánku 81 ES, zalobca tvrdí, ze toto porusenie zo strany Trioplastu Wittenheim je chránené pravidlami premlcania. V kazdom prípade tak obmedzená úcast Trioplastu Wittenheim na úrovni podskupín, ako aj jeho relatívne predcasný odchod z nich sú skutocnosti, ktoré bolo treba uznat za polahcujúce okolnosti. 102 Po tretie v prípade, ze by Vseobecný súd rozhodol, ze Trioplast Wittenheim sa zúcastnil na porusení v období od 23. marca 1999, zalobca tvrdí, ze osobitná úloha tejto spolocnosti v rámci zdruzenia Valveplast v období, v ktorom bola jej dcérskou spolocnostou, sa mala povazovat za polahcujúcu okolnost. Zalobca v tomto kontexte zdôraznuje, ze po prvýkrát sa o protisútazných postupoch zdruzenia Valveplast dozvedel na stretnutí konanom 23. marca 1999. Vyplývalo to zo zmluvy o postúpení akcií medzi FLS Plast a Trioplanex France a z rozhodcovského rozhodnutia, ktoré vyplynulo z konania týkajúceho sa prípadného nedodrzania tejto zmluvy. Okrem toho po tomto stretnutí doslo k zmene postoja v rámci Trioplastu Wittenheim, ked bol jeho zamestnancom ulozený zákaz zúcastnovat sa na protisútazných cinnostiach zdruzenia Valveplast, pricom Trioplast Wittenheim sa v dobrej viere potom zúcastnil na troch stretnutiach v roku 2001 v nádeji, ze sa budú prejednávat zákonné otázky. 103 V nadväznosti na túto argumentáciu zalobca zdôraznuje, ze skutocnosti uvedené Komisiou proti existencii polahcujúcich okolností, ako je úcast v podskupinách, sú v súvislosti s ním irelevantné, kedze sa týkajú obdobia, v ktorom zalobca este nepristúpil k nadobudnutiu Trioplastu Wittenheim. V prípade, ze by Vseobecný súd zachoval stanovenie jemu vlastnej pokuty, zalobca sa domnieva, ze Komisia mala zohladnit polahcujúce okolnosti existujúce po uvedenom nadobudnutí, prinajmensom co sa týka jeho zodpovednosti. 104 Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. Posúdenie Vseobecným súdom 105 Podla judikatúry, ak sa porusenia dopustilo viac podnikov, je potrebné preskúmat závaznost úcasti na porusení kazdého z nich (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623), aby sa zistilo, ci je vhodné zohladnit polahcujúce alebo pritazujúce okolnosti. 106 Podla bodu 3 prvej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút "výlucne pasívna úloha alebo úloha nasledovatela" podniku pri realizácii porusenia predstavuje, ak je dokázaná, polahcujúcu okolnost. Pasívna úloha spocíva v jeho "malej aktivite", teda chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 167). 107 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle od dlzky jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení (rozsudky Súdu prvého stupna Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 168, a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 331). 108 Okrem toho Vseobecný súd uz spresnil, ze skutocnost, ze iné podniky zúcastnujúce sa na jednom a tom istom karteli mohli byt aktívnejsie ako daný úcastník, neznamená, ze tento úcastník mal výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela. Zohladnená by totiz mohla byt len úplná pasivita a tá musí byt preukázaná úcastníkom konania, ktorý ju uvádza (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02 a T-126/02, T-128/02 a T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 611). 109 V prejednávanej veci sa treba domnievat, ze nemozno prijat nijaké tvrdenia týkajúce sa pasívnej úlohy alebo úlohy nasledovatela, ktorú zalobca zohrával v rámci kartelu. Tieto tvrdenia sú vyjadrené v troch skupinách: prvá sa týka najmä neúcasti Trioplastu Wittenheim na stretnutiach zdruzenia Valveplast a jeho postavenia na trhu, druhá sa týka jeho úcasti v podskupinách a tretia sa týka okolností, ktoré nastali v období po roku 1999. 110 Po prvé z prílohy napadnutého rozhodnutia, ktorá obsahuje mnozstvo detailov týkajúcich sa stretnutí zdruzenia Valveplast v rokoch 1984 az 2002, vyplýva, ze okrem obdobia po roku 1999, ako sa uvádza v bodoch 44 az 50 vyssie, sa Trioplast Wittenheim pravidelne zúcastnoval na stretnutiach zdruzenia Valveplast a niekolkokrát sa ospravedlnil za neúcast. Tieto údaje neboli spochybnené a bez toho, ze by bolo v tomto stádiu potrebné zvazovat frekvenciu úcasti Trioplastu Wittenheim na stretnutiach podskupín, v prejednávanej veci nemozno Komisii vytýkat, ze v prípade tejto spolocnosti nekonstatovala pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela z dôvodu obmedzenej frekvencie úcasti na stretnutiach zdruzenia Valveplast. 111 V tejto súvislosti treba spresnit, ze Komisia nemala ani dôvod predpokladat, ze ostatné hospodárske subjekty mali skutocné pochybnosti týkajúce sa úcasti Trioplastu Wittenheim. Zalobca v tomto ohlade nepredlozil nijaké dôkazy, ako sú vyhlásenia ostatných hospodárskych subjektov zúcastnených na karteli o osobitnej úlohe, ktorú by Trioplast Wittenheim zohrával. Tvrdenia zalobcu sa zakladajú len na obsahu zápisníc zo stretnutí zdruzenia Valveplast, ktoré nemôzu odôvodnovat návrhy, ktoré by chcel vzniest na ich základe. Pripomienka v zápisnici zo stretnutia z 2. marca 1993 týkajúca sa zmeny "pasívnej úcasti" M. G., zástupcu Trioplastu Wittenheim, na "aktívnu úcast" nie je nevyhnutne dôkazom o pochybnostiach ostatných clenov týkajúcich sa zapojenia tejto spolocnosti, pretoze túto spolocnost pred rokom 1992 zastupovali iné osoby. V kazdom prípade zápisnica uvádza, ze úcast M. G. sa vyvíjala smerom k aktívnej úcasti na karteli od marca 1993. Ani okolnost, ze v roku 2000 bol jeden úcastník zo zdruzenia Valveplast poverený kontaktovat sa so zástupcom Trioplastu Wittenheim kvôli prerokovaniu jeho budúceho zastupovania, neodôvodnuje spochybnenie jeho úcasti na karteli. 112 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého bol Trioplast Wittenheim okrajovým hrácom na trhu, treba zdôraznit, ze to tak nie je a Trioplast Wittenheim pôsobil aktívne tak na relevantnom trhu, ako aj v rámci zdruzenia Valveplast a jeho podskupín. Z odôvodnení c. 134, 135 a 400 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Trioplast Wittenheim vyrábal vsetky styri výrobky, ktoré boli predmetom kartelu, teda otvorené vrecia, ventilové vrecia, FFS vrecia a blokové vrecia. Ako vyplýva z odôvodnení c. 173, 179, 185 a 205 napadnutého rozhodnutia, v tomto kontexte sa Trioplast Wittenheim podielal na cinnosti nielen zdruzenia Valveplast, ale aj podskupín "blokové vrecia", "Francúzsko" a "Benelux". 113 Tvrdenie, podla ktorého Trioplast Wittenheim nezaujal proaktívny prístup k otázkam prejednávaným v rámci protisútazných postupov, je tiez bez akéhokolvek základu. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a najmä z jeho odôvodnenia c. 802, Trioplast Wittenheim patriaci medzi zakladatelov kartelu sa opakovane podielal na viacerých predmetných kartelových postupoch, najmä na systéme výmeny informácií o objemoch predaja a trhových podieloch a na rozdelovaní zákazníkov. 114 Po druhé, pokial ide o okolnost, podla ktorej Trioplast Wittenheim bol súcastou len troch zo siestich podskupín a z týchto podskupín odisiel najneskôr vo februári 1997, treba na jednej strane uviest, ze úcast v troch podskupinách nie je obzvlást nevsedná v porovnaní s úcastou ostatných clenov kartelu, co je dôkazom porovnatelného stupna úcasti na úrovni podskupín. Z odôvodnení c. 173 az 185 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva. ze len spolocnosti Wavin a Fardem Packaging sa zúcastnovali na stretnutiach viac nez troch podskupín. Na druhej strane vzhladom na skutocnost, ze Trioplast Wittenheim sa skutocne zúcastnoval na troch vyssie uvedených podskupinách pocas troch stvrtín dlzky trvania porusenia, nie je mozné dospiet k záveru, ze odchod z uvedených podskupín by mohol znamenat pasívnu úlohu Trioplastu Wittenheim. 115 Pokial ide o tvrdenie zalobcu zalozené na tom, ze porusenie zo strany Trioplastu Wittenheim bolo premlcané v tom rozsahu, v akom ide o jeho úcast v podskupinách, stací uviest, ze zalobca nenapáda kvalifikovanie porusenia ako jediného a nepretrzitého porusenia. Vzhladom na to, ze jediné a nepretrzité porusenie bolo skoncené 26. júna 2002, a teda ho nemozno povazovat za premlcané, skoncenie úcasti Trioplastu Wittenheim v podskupinách je irelevantné. 116 Po tretie treba uviest, ze aj za predpokladu, ze zalobca vôbec nevedel o protisútazných postupoch v rámci zdruzenia Valveplast pri nadobudnutí Trioplastu Wittenheim v roku 1999, nepreukázal úplnú pasivitu svojej dcérskej spolocnosti v zmysle judikatúry citovanej v bode 108 vyssie, pokial ide o jej úcast na karteli v období od januára 1999 do júna 2002. Ako vyplýva z posúdenia tretej casti prvého zalobného dôvodu a najmä z bodov 44 a 45 vyssie, Trioplast Wittenheim sa zúcastnil na troch stretnutiach v roku 2001, v priebehu ktorých boli vypracované dva podstatné prvky kartelu, a to model výpoctu cien a koordinácia internetových drazieb. 117 Vzhladom na to, ze zalobca nepreukázal, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked na základe polahcujúcich okolností nepriznala znízenie sumy, v akej je zalobca solidárne zodpovedný za zaplatenie pokuty, druhý zalobný dôvod sa musí zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa ziadosti o zhovievavost Tvrdenia úcastníkov konania 118 Zalobca sa domnieva, ze znízenie pôvodnej sumy pokuty o 30 %, ktoré mu Komisia priznala podla bodu D oznámenia o spolupráci, malo byt vyssie. 119 Zalobca najskôr uvádza, ze na základe svojej ziadosti o znízenie pokuty Trioplast Wittenheim a on sám úcinne spolupracovali s Komisiou. Zalobca tvrdí, ze jednak predlozil vyhlásenia a dokumenty uzitocné pre Komisiu pri jej práci v rámci stanovenia porusenia a jednak skutocnost, ze pocas správneho konania namietal urcité skutocnosti vyplývajúce z oznámenia o výhradách, nemala vyústit do obmedzenia znízenia pokuty. Zalobca totiz len zdôraznil urcité okolnosti, ktoré Komisia zle pochopila, pricom nikdy nenamietal existenciu protisútazného postupu. Komisia následne vykonala viacero zmien týkajúcich sa opisu skutocností. Zalobca sa v tejto súvislosti domnieva, ze by mal mat právo poukázat na posúdenie skutocností "marginálne" sa lísiace od posúdenia Komisie bez toho, aby bol za to sankcionovaný pri zohladnení jeho ziadosti o zhovievavost. 120 Zalobca dalej uvádza, ze Komisia priznala znízenie pokuty o 25 % spolocnosti Bischof+Klein a ze podla napadnutého rozhodnutia nenamietanie vecnej správnosti skutkových okolností uvedených v oznámení o výhradách prispelo k znízeniu pokuty tejto spolocnosti. Kedze ani zalobca nenamietal vecnú správnost protisútazného postupu a predlozil viac dôkazov nez spolocnost Bischof+Klein, malo mu byt priznané výraznejsie znízenie pokuty. 121 Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. Posúdenie Vseobecným súdom 122 Treba pripomenút, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovovania pokút, a ze v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, medzi ktoré patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. V rámci toho musí Komisia vykonat také komplexné posúdenia skutocností, ako je posúdenie týkajúce sa spolupráce týchto podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 81). 123 Komisia disponuje v tomto ohlade sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov (rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 88). Komisia vsak nemôze v rámci tohto posudzovania porusovat zásadu rovnosti zaobchádzania (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 2010, BST/Komisia, T-452/05, Zb. s. II-1373, bod 142). 124 V oznámení o spolupráci Komisia definovala podmienky, za ktorých budú môct byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo zvýhodnené znízením pokuty, ktorú by inak museli zaplatit (bod A ods. 3 oznámenia o spolupráci). 125 Bod D oznámenia o spolupráci stanovuje: "1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky stanovené v [bodoch] B a C, bude mu v rozsahu od 10 do 50 % znízená pokuta, ktorá by mu bola ulozená pri neexistujúcej spolupráci. 2. Ide najmä o prípad, ak: - pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil, - po prijatí oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia" [neoficiálny preklad]. 126 V prejednávanej veci treba jednak poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze podrobné vysvetlenia zalobcu k fungovaniu kartelu v rámci zdruzenia Valveplast a jeho podskupín, najmä podskupiny "Francúzsko", ako aj ku kvótam a k mechanizmom rozdelovania zákazníkov a dorucenie tabuliek zobrazujúcich trhové podiely prispeli k potvrdeniu existencie porusenia. Komisia tiez zohladnila skutocnost, ze zalobca namietal urcité skutocnosti vyplývajúce z oznámenia o výhradách. Tieto úvahy ju viedli k znízeniu pokuty zalobcu o 30 %. 127 Predovsetkým pokial ide o konstatovanie Komisie, ze zalobca namietal urcité skutocnosti vyplývajúce z oznámenia o výhradách, a o následné priznanie mensieho znízenia pokuty, za ktorej zaplatenie je zalobca solidárne zodpovedný, nemozno to povazovat za zjavne nesprávne posúdenie. 128 Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze zalobca namietal urcité skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách spôsobom, ktorý prekracuje jednoduché uvedenie vecných údajov, ktoré si Komisia nesprávne vylozila. Podla odôvodnení c. 275 a 276 napadnutého rozhodnutia zalobca tvrdil, ze Trioplast Wittenheim sa nezúcastnil na zavedení systému koordinácie internetových drazieb. Je vsak preukázané, ze Trioplast Wittenheim sa zúcastnil na stretnutí zdruzenia Valveplast 8. júna 2001, na ktorom bola táto otázka nastolená, a ze sa verejne nedistancoval od obsahu tohto stretnutia. Podla odôvodnenia c. 301 napadnutého rozhodnutia zalobca zamietol akúkolvek úcast na vypracovaní modelu výpoctu cien FFS vriec, zatial co je nesporné, ze zalobca sa zúcastnil na stretnutí zdruzenia Valveplast 15. septembra 2000, kde sa rozhodlo o vytvorení na to urcenej pracovnej skupiny. Trioplast Wittenheim sa navyse ani nedistancoval od obsahu tohto stretnutia. 129 Tieto námietky zalobcu v správnom konaní nemozno povazovat len za odlisné posúdenia skutocností "na margo" posúdení Komisie. Týkajú sa dvoch podstatných prvkov kartelu, a to koordinácie internetových drazieb a modelu výpoctu cien. Toto posúdenie navyse nie je spochybnené ani skutocnostou, ze po odpovedi zalobcu napadnuté rozhodnutie obsahuje urcité rozdielnosti oproti oznámeniu o výhradách, pokial ide o prezentáciu skutocností. 130 Dalej pokial ide o porovnanie situácie zalobcu so situáciou spolocnosti Bischof+Klein, ktorej bolo navyse priznané mensie znízenie pokuty ako 30 % priznaných zalobcovi, treba poznamenat, ze z odôvodnenia c. 851 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spolocnost Bischof+Klein vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze nenamieta vecnú správnost skutkových okolností vyplývajúcich z uvedeného oznámenia. Zosúladila sa teda s bodom D.2 druhou zarázkou oznámenia o spolupráci, na rozdiel od zalobcu, ktorý, ako vyplýva zo spisu, nikdy výslovne neodkázal na toto ustanovenie. 131 Navyse, hoci sa preukázalo, ze zalobca pocas správneho konania namietal urcité skutocnosti, nepredlozil nic, cím by preukázal, ze spolocnost Bischof+Klein napriek vyhláseniu vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách namietala vecnú správnost skutkových okolností pocas uvedeného konania. Preto aj za predpokladu, ze by Komisia bud priznala znízenie pokuty ulozenej spolocnosti Bischof+Klein, alebo by jej priznala väcsie znízenie, nez by jej bola predtým priznala, a to z dôvodu, ze táto spolocnost nenamietala vecnú správnost skutkových okolností, a zároven by nepriznala takéto znízenie pokuty zalobcovi, nemozno sa domnievat, ze by tu islo o zjavne nesprávne posúdenie. 132 Napokon treba uviest, ze zalobca netvrdil ani a fortiori nepreukázal, ze dôkazy, ktoré poskytol Komisii, prispeli k potvrdeniu porusenia významnejsie, nez dôkazy spolocnosti Bischof+Klein. Preto nemozno prijat ani nesprávne posúdenie Komisie z tohto dôvodu. 133 Stvrtý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O piatom zalobnom dôvode týkajúcom sa dodrziavania zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania 134 Zalobca tvrdí, ze Komisia nedodrzala zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 135 Po prvé sa zalobca domnieva, ze je neprimerané, ked suma kumulovaných pokút vsetkých podnikov zúcastnených na porusení, teda suma 290,71 milióna eur po uplatnení hornej hranice 10 % z obratu a uplatnení oznámenia o spolupráci (predtým viac nez 600 miliónov eur) prekracuje rocný obrat celého relevantného trhu, ktorý je okolo 250 miliónov eur. Zalobca tiez vytýka Komisii skutocnost, ze pokuta Trioplastu Wittenheim a pokuta, ktorá bola ulozená jemu z dôvodu jeho solidárnej zodpovednosti, je prílis vysoká vo vztahu k obratu dosiahnutému na dotknutom trhu. Zalobca v tejto súvislosti namieta skutocnost, ze na predmetný prípad je uplatnitelný rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia (T-224/00, Zb. s. II-2597), pretoze na rozdiel od zalobcu zohrával Archer Daniels Midland v dotknutom karteli úlohu vodcu. 136 Po druhé sa zalobca domnieva, ze Komisia zaobchádzala s podobnými prípadmi rozdielne a nedodrzala vlastnú prax týkajúcu sa pokút. Zalobca jednak odkazuje na iné veci, napríklad na vec Metionín (vec C.37.519 - Metionín, Ú. v. EÚ L 255, 2003, s. 1), v ktorých bol primeranejsí pomer medzi ulozenými pokutami a obratmi dosiahnutými na relevantných trhoch. Zalobca tiez tvrdí, ze výska pokuty Trioplastu Wittenheim je neprimeranejsia vo vztahu k jeho obratu, nez je výska pokút ostatných osôb, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, ako sú spolocnosti Bischof+Klein, Nordenia International a Cofira-Sac. 137 Zalobca dodáva, ze pomer medzi východiskovými sumami ulozenými podnikom prvej kategórie a východiskovými sumami ulozenými podnikom stvrtej kategórie je priblizne styri k jednej. Podla zalobcu mala byt konecná suma pokuty Trioplastu Wittenheim znízená tak, aby sa rovnala (priblizne) aspon stvrtine konecnej pokuty splatnej spolocnostou Bischof+Klein, ktorá bola zaradená do prvej kategórie. 138 Po tretie zalobca tvrdí, ze Trioplast Wittenheim bol malou hospodárskou jednotkou bez významného vplyvu na trhu a ze zo svojej úcasti na protisútaznom postupe nedosiahol ziaden zisk. Zalobca v tejto súvislosti uvádza, ze pokuta vo výske 7,3 milióna eur, v akej je solidárne zodpovedný, bola 21-násobne vyssia, nez bol kumulovaný zisk z predaja dotknutých výrobkov skupiny Trioplast v rokoch 1999, 2000 a 2001. Komisia navyse pri stanovovaní výsky pokuty nezohladnila efektívnu kapacitu Trioplastu Wittenheim zaplatit ju. Podla zalobcu sa jeho konkurzu mohlo zabránit, keby Komisia zohladnila jeho zlú situáciu a pri prijatí napadnutého rozhodnutia uznala priamu financnú zodpovednost jeho predchádzajúceho vlastníka, teda spolocnosti FLS Plast. 139 Po stvrté zalobca tvrdí, ze pokuty ulozené v prejednávanej veci by boli výrazne nizsie, keby sa uplatnili nové usmernenia k metóde stanovovania pokút. 140 Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. Posúdenie Vseobecným súdom 141 Po prvé a v rozsahu, v akom je piaty zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality, treba pripomenút judikatúru, podla ktorej pri stanovení sumy kazdej pokuty disponuje Komisia volnou úvahou a nie je na tento úcel povinná pouzit presný matematický vzorec (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47, a rozsudok Súdu prvého stupna z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 151). Okrem toho podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa výska pokuty stanoví na základe závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania. Navyse uvedená suma je výsledkom viacerých císelných posúdení vykonaných Komisiou podla usmernení k metóde stanovovania pokút. Stanovenie uvedenej sumy závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, akými je existencia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, body 82 a 85). 142 Z tohto právneho rámca nie je mozné vyvodit, ze Komisia musí zabezpecit úmernost medzi takto vypocítanou celkovou sumou pokuty ulozenou úcastníkom kartelu a objemom trhu s dotknutým výrobkom pocas konkrétneho roku porusenia, ked porusenie trvalo viac nez dvadsat rokov a výsky pokút závisia aj od iných okolností spojených s individuálnym správaním dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 342). 143 V rozsahu, v akom ide o pomer medzi rocným obratom zalobcu a výskou jemu ulozenej pokuty, treba poznamenat jednak to, ze Komisia pri urcení závaznosti porusenia, ktorého sa zalobca dopustil, skutocne vychádzala z obratu dosiahnutého v roku 1996, a jednak to, ze východisková suma 8,5 milióna eur, ktorá z neho vyplynula, bola nizsia nez východisková suma, ktorú mu bolo mozné ulozit podla bodu A tretej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút, a to 20 miliónov eur (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 180). Okolnost, podla ktorej mala Komisia zohladnit obrat z toho roku, v ktorom zalobca pôsobil na relevantnom trhu, nemôze mat vplyv na túto analýzu. 144 V kazdom prípade úcelom clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je zamedzit tomu, aby boli pokuty neproporcionálne. Kedze v prejednávanej veci konecná výska pokuty neprekracuje hornú hranicu 10 % z obratu, nemozno ju povazovat za neproporcionálnu z dôvodu, ze celková suma pokút prekracuje celkový objem relevantného trhu, ani z dôvodu, ze pokuta Trioplastu Wittenheim a pokuta zalobcu prekracujú ich rocné obraty dosiahnuté s dotknutým výrobkom (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, bod 200). V rozpore s tým, co tvrdí zalobca, horná hranica 10 % z obratu sa má uplatnit bez toho, aby sa musela zohladnit osobitná úloha podniku v karteli. 145 Po druhé, pokial ide o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, treba na jednej strane konstatovat, ze pokial ide o porovnanie vykonané zalobcom s inými rozhodnutiami Komisie vydanými v oblasti pokút, najmä vzhladom na pomer medzi celkovou výskou pokút a velkostou dotknutého trhu, tieto rozhodnutia môzu byt relevantné vo vztahu k dodrziavaniu zásady rovnosti zaobchádzania len vtedy, ak sa preukáze, ze okolnosti vecí týkajúcich sa týchto iných rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 316). 146 Samotná zmienka zalobcu týkajúca sa celkových pokút a obratov dosiahnutých na dotknutých trhoch uvedených v predmetných rozhodnutiach nemôze byt postacujúca na vyvodenie záveru, ze v prejednávanej veci boli rovnaké podmienky. Zalobca tak nepreukázal, ze trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia boli porovnatelné s tými, ktoré sú charakteristické pre túto vec. 147 Na druhej strane, pokial ide o porovnanie s ostatnými adresátmi napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobca vykonal, treba uviest, ze horná hranica 10 % z obratu sa v prejednávanej veci uplatnila v prípade spolocností Bischof+Klein, Nordenia International a Cofira-Sac. Toto pravidlo vsak neviedlo k znízeniu pokuty, v akej je zalobca solidárne zodpovedný, co vo velkej miere vysvetluje to, co zalobca kvalifikuje ako nepomer medzi konecnými sumami pokút. Podla judikatúry teda túto okolnost nemozno povazovat za diskrimináciu. Rozdielne zaobchádzanie je totiz priamym dôsledkom maximálnej hranice stanovenej pre pokuty nariadením c. 1/2003, ktorej zákonnost nebola spochybnená a ktorá sa zjavne uplatnuje len v prípadoch, keby zamýslaná výska pokuty prekrocila 10 % z obratu dotknutého podniku (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 185). 148 Po tretie, pokial ide o skutocnost, ze zalobca nemal z kartelu nijaký prospech, treba zdôraznit, ze skutocnost, ze podnik v dôsledku porusenia nezískal nijaký prospech z porusenia, nemôze bránit tomu, aby mu bola ulozená pokuta, pretoze inak by sa stratil jej odstrasujúci charakter. Z toho vyplýva, ze Komisia nie je povinná pri urcení výsky pokút preukázat, ze v dôsledku porusenia dané podniky získali nenálezitú výhodu, prípadne nie je povinná ani zohladnit, ze v dôsledku predmetného porusenia nebol nadobudnutý prospech (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 4881). Toto tvrdenie je teda neúcinné. 149 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa nezohladnenia zlej financnej situácie Trioplastu Wittenheim v období správneho konania, treba pripomenút, ze podla judikatúry Komisia nie je pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 54 a 55). 150 Navyse bez toho, aby bolo potrebné pristúpit k odkazu Komisie v bode 5 písm. b) usmernení k metóde stanovovania pokút, ktorý vsak zalobca neuviedol, podla ktorého sa musí zohladnit reálna platobná schopnost podniku, treba poznamenat, ze tieto usmernenia nijako nespochybnujú uvedenú judikatúru. Táto schopnost sa totiz pouzije iba v "specifickom sociálnom [spolocenskom - neoficiálny preklad] kontexte" tvorenom dôsledkami, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mat najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 105 a 106). V prejednávanej veci teda nebola v správnom konaní uvedená ziadna skutocnost, ktorá by mohla byt spôsobilá odôvodnit existenciu takéhoto kontextu. 151 Pokial ide o odkaz zalobcu na situáciu spolocnosti FLS Plast, treba konstatovat, ze napriek tomu, ze ho Vseobecný súd vyzval, aby na pojednávaní spresnil svoje postavenie, zalobca nepredlozil ziadne skutocnosti umoznujúce preukázat súvislost medzi vyhlásením konkurzu Trioplastu Wittenheim a spôsobom, akým Komisia zaobchádzala so spolocnostou FLS Plast. 152 Po stvrté nie je potrebné porovnávat výsky pokút ulozených v prejednávanej veci s hypotetickými výskami pokút, ktoré by boli stanovené na základe nových usmernení k metóde stanovovania pokút, ako to odporúca zalobca. Usmernenia k metóde stanovovania pokút sú totiz relevantným právnym rámcom pre túto vec a skutocnost, ze Komisia neskôr zverejnila nové usmernenia k metóde stanovovania pokút, nemá nijaký vplyv na uplatnitelnost ratione temporis predchádzajúcich usmernení. 153 Z predchádzajúceho vyplýva, ze piaty zalobný dôvod sa musí zamietnut. O siestom zalobnom dôvode týkajúcom sa dodrziavania zásad riadnej správy vecí verejných a právnej istoty Tvrdenia úcastníkov konania 154 Na jednej strane zalobca Komisii vytýka jednak porusenie ustanovení nariadenia c. 1/2003 a zásad, ktoré sú základom clánku 23 ods. 1 tohto nariadenia, a jednak porusenie zásady riadnej správy vecí verejných uvedenej v judikatúre a v Charte základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1). Podla zalobcu z týchto zásad vyplýva, ze kazdý akt institúcií, ktorý spôsobuje právne úcinky, musí byt jasný a presný a musí byt adresátovi oznámený takým spôsobom, aby sa mohol s istotou ubezpecit o úcinkoch a dôsledkoch tohto aktu. 155 Zalobca v tejto súvislosti tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nestanovuje jasne rozsah, v akom je zalobca zodpovedný za porusenie Trioplastu Wittenheim a presnú výsku pokuty, ktorú bude musiet nakoniec zaplatit. Nebolo totiz spresnené, akým spôsobom sa má zaplatenie pokuty 17,85 milióna eur ulozenej Trioplastu Wittenheim rozdelit medzi zalobcu a spolocnosti FLS Plast a FLSmidth, kedze celkové sumy, v akých sú tieto materské spolocnosti solidárne zodpovedné, prekracujú výsku pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim. Napadnuté rozhodnutie teda vytvorilo právnu neistotu, ktorá by mohla viest k sporu medzi rôznymi materskými spolocnostami pred vnútrostátnymi súdmi alebo rozhodcom, kedze by im este prinálezalo stanovit rozdelenie ich vzájomnej zodpovednosti. 156 Zalobca sa domnieva, ze s ohladom na skutocnost, ze kumulácia súm pokút, v akej sú nástupnícke materské spolocnosti solidárne zodpovedné, prekracuje pokutu ulozenú Trioplastu Wittenheim, Komisia sa nemôze odvolávat na svoju diskrecnú právomoc vyzadovat zaplatenie pokuty od spolocnosti, ktorá je s najväcsou pravdepodobnostou schopná platit. Zalobca v tomto kontexte uvádza, ze kazdá materská spolocnost bola solidárne zodpovedná s Trioplastom Wittenheim len za rôzne casti porusenia. Podla zalobcu solidárna zodpovednost dáva Komisii právomoc pozadovat iba cast pokuty podla dotknutého obdobia bud od spolocností FLS Plast a FLSmidth alebo Trioplastu Wittenheim, alebo od zalobcu alebo Trioplastu Wittenheim. V prejednávanom prípade si Komisia vymyslela solidárnu zodpovednost za skutok medzi spolocnostami FLS Plast a FLSmidth a zalobcom, pre ktorú neexistoval nijaký právny základ. 157 Na druhej strane zalobca opakuje tvrdenia, ktoré uviedol v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu, týkajúce sa nezohladnenia skutocnosti, ze Trioplast Wittenheim patril spolocnosti Compagnie de Saint-Gobain a ze kumulovaná solidárna zodpovednost týchto spolocností prekracuje výsku pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim. Zalobca zdôraznuje, ze Komisia mala pouzit jednu z metód stanovovania pokút, ktorú navrhol. 158 Komisia predovsetkým pripomína, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Trioplast Wittenheim je zodpovedný za zaplatenie pokuty vo výske 17,85 milióna eur. Z tejto pokuty boli FLS Plast a FLSmidth solidárne zodpovedné za zaplatenie maximálnej sumy vo výske 15,30 milióna eur a zalobca sumy v maximálnej výske 7,73 milióna eur. Kazdá platba vykonaná jednou z týchto styroch spolocností sa musí podla Komisie odpocítat od celkovej pokuty 17,85 milióna eur. Komisia tvrdí, ze disponuje diskrecnou právomocou ziadat platbu od spolocnosti, ktorá je v najväcsej miere schopná splnit túto povinnost. Po vykonaní platby jednou alebo viacerými solidárne zodpovednými spolocnostami musia tieto spolocnosti urcit, za akú cast platby kazdý adresát rozhodnutia zodpovedá a aké musia byt prípadné kompenzácie medzi nimi. 159 Komisia spresnuje, ze netvrdí, ze existuje solidárna zodpovednost medzi spolocnostami FLS Plast a FLSmidth a zalobcom. Zalobca bol solidárne zodpovedný s Trioplastom Wittenheim len za cast obdobia trvania porusenia, ktorá sa ho týka. Komisia sa navyse domnieva, ze nebolo potrebné, aby spresnila spôsob, akým sa má v konecnom dôsledku rozdelit platba pokuty medzi zalobcu a Trioplast Wittenheim alebo medzi spolocnosti FLS Plast a FLSmidth a Trioplast Wittenheim. 160 Komisia napokon s odvolaním sa na skutocnosti uvedené v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu odmieta tvrdenia týkajúce sa zodpovednosti súvisiacej s obdobím, v ktorom Trioplast Wittenheim patril spolocnosti Compagnie de Saint-Gobain a prekrocenia výsky pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim. Posúdenie Vseobecným súdom 161 Treba pripomenút, ze zásada právnej istoty predstavuje vseobecnú zásadu práva Európskej únie, ktorá vyzaduje najmä jasnost a presnost vsetkých aktov institúcií Európskej únie, osobitne pokial tieto akty ukladajú alebo umoznujú ukladat sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, a podla toho konat (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C-266/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 43, a rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 66). 162 Výhrady zalobcu sú v podstate zalozené na tom, ze z dôvodu, ze kumulácia súm, v akých sú zalobca na jednej strane a spolocnosti FLS Plast a FLSmidth na druhej strane solidárne zodpovední, prevysuje výsku pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim, napadnuté rozhodnutie presne nestanovuje výsku pokuty, akú musí v konecnom dôsledku zaplatit, a na tom, ze Komisia vytvorila solidárnu zodpovednost za skutok medzi zalobcom a spolocnostami FLS Plast a FLSmidth. 163 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ked materská spolocnost a dcérska spolocnost sú alebo boli hospodárskou jednotkou, ktorá sa zúcastnila na karteli, Komisia ich môze uznat solidárne zodpovednými za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 58 a 59). 164 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Trioplast Wittenheim tvoril hospodársku jednotku postupne najskôr so spolocnostami FLS Plast a FLSmidth v období od 31. decembra 1990 do 19. januára 1999 a potom so zalobcom v období od 21. januára 1999 do 26. júna 2002. Nic teda nebráni tomu, aby Komisia uznala tak spolocnosti FLS Plast a FLSmidth, ako aj zalobcu za solidárne zodpovedných za zaplatenie pokuty ulozenej ich dcérskej spolocnosti Trioplast Wittenheim. Komisia tak ulozila Trioplastu Wittenheim pokutu vo výske 17,85 milióna eur a za solidárne zodpovedné za zaplatenie tejto pokuty uznala spolocnosti FLS Plast a FLSmidth vo výske 15,30 milióna eur a zalobcu vo výske 7,73 milióna eur. 165 Navyse, ako uvádza Komisia, clánok 2 prvý odsek písm. f) napadnutého rozhodnutia jej zveruje úplnú slobodu, pokial ide o vymáhanie pokuty od jednej alebo druhej dotknutej právnickej osoby v závislosti od ich platobnej schopnosti. Komisia teda môze rozhodnút o vymáhaní celej pokuty alebo jej casti od dcérskej spolocnosti alebo od jednej alebo vsetkých materských spolocností, ktoré postupne kontrolovali dcérsku spolocnost, az do jej úplného splatenia. V rozsahu, v akom si Komisia zvolí vymáhanie pokuty od materských spolocností, môze byt prípadne vedená k vymáhaniu maximálnej sumy, v akej je preukázaná jeho solidárna zodpovednost, teda 7,73 milióna eur, od zalobcu a k vymáhaniu zvysnej sumy pokuty od spolocností FLS Plast a FLSmidth, ktorá bude nevyhnutne nizsia ako suma 15,30 milióna eur, ktorá bola stanovená ako výska ich solidárnej zodpovednosti. Za tohto predpokladu bude môct od zalobcu vymáhat len sumu nizsiu, nez je výska pokuty, v akej bola stanovená jeho solidárna zodpovednost. 166 Zdá sa teda, ze bez uvedenia akéhokolvek odôvodnenia zalozeného na odstrasujúcom charaktere pokuty, podla slobody volby Komisie pri výkone clánku 2 prvého odseku písm. f) napadnutého rozhodnutia závisí suma pokuty skutocne vymáhaná od zalobcu od súm vymáhaných od spolocností FLS Plast a FLSmidth a opacne. 167 Je teda dôlezité uviest, ze zalobca a spolocnosti FLS Plast a FLSmidth nikdy netvorili spolocnú hospodársku jednotku. Tieto materské spolocnosti postupne tvorili s Trioplastom Wittenheim dve odlisné hospodárske jednotky, pricom kazdá z nich bola individuálne zodpovedná za kartel v rozlicných obdobiach a za rozlicných podmienok. Kedze z tohto dôvodu nemôzu byt nástupnícke materské spolocnosti vzájomne solidárne zodpovedné, napadnuté rozhodnutie nemôze Komisii dovolit, aby suma pokuty skutocne vymáhaná od zalobcu závisela od sumy vymáhanej od ostatných materských spolocností a opacne. 168 V tomto ohlade je pravda, ze napadnuté rozhodnutie preukazuje osobnú zodpovednost kazdej materskej spolocnosti za uvedené porusenie, pricom zohladnuje dlzku obdobia, v ktorom mali kontrolu nad Trioplastom Wittenheim, neexistenciu s nimi súvisiacich pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a spoluprácu s Komisiou v priebehu vysetrovania, ako to vyplýva z jeho odôvodnení c. 782, 783, 785 az 812, 836 az 841 a 862 az 865. Takto stanovené sumy pokuty vsak predstavujú maximálne sumy, v akých Komisia stanovila solidárnu zodpovednost nástupníckych materských podnikov s Trioplastom Wittenheim. 169 Kedze teda zalobca a spolocnosti FLS Plast a FLSmidth nikdy spolu netvorili jednu hospodársku jednotku, zásada individualizácie trestov a sankcií vyzaduje, aby suma pokuty skutocne zaplatená zalobcom neprekrocila podiel jeho solidárnej zodpovednosti. Tento podiel zodpovedá casti pokuty ulozenej zalobcovi vo vztahu k celkovej výske súm, v akých boli nástupnícke materské spolocnosti postupne solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze zásada individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej hospodárska jednotka môze byt sankcionovaná len za skutky, ktoré sa jej osobne vytýkajú, sa uplatnuje v kazdom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 119). 170 Kedze clánok 2 prvý odsek písm. f) napadnutého rozhodnutia nespresnuje podiel prislúchajúci zalobcovi, pricom Komisii zveruje úplnú slobodu, pokial ide o uplatnenie solidárnych zodpovedností nástupníckych materských spolocností, ktoré medzi sebou nikdy netvorili jednu hospodársku jednotku, toto ustanovenie je nezlucitelné s povinnostou Komisie, ktorá vyplýva zo zásady právnej istoty, umoznit zalobcovi jednoznacne poznat presnú výsku pokuty, ktorú má zaplatit, s ohladom na obdobie, za ktoré je solidárne zodpovedný za porusenie spolu s Trioplastom Wittenheim. Napadnuté rozhodnutie teda porusuje tak zásadu právnej istoty, ako aj zásadu individualizácie trestov a sankcií. 171 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa siesty zalobný dôvod musí prijat. Preto bez toho, aby bolo potrebné skúmat tento zalobný dôvod z hladiska zásady riadnej správy vecí verejných, treba zrusit clánok 2 prvý odsek písm. f) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobcu. 2. O subsidiárne vznesenom návrhu smerujúcom k znízeniu výsky pokuty 172 V rozsahu, v akom sú zalobné dôvody vznesené zalobcom uvedené na podporu jeho bodu návrhu smerujúceho k znízeniu pokuty, z bodov 94 az 98 vyssie vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie týkajúce sa toho, ze Komisia vo vztahu k zalobcovi uplatnila rok 1996 ako referencný rok na urcenie závaznosti porusenia. Je teda potrebné, aby Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 stanovil novú východiskovú sumu na výpocet výsky pokuty, v akej je zalobca solidárne zodpovedný za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti. So zretelom na predchádzajúce úvahy sa Vseobecný súd domnieva, ze k riadnemu posúdeniu okolností prejednávanej veci tak, ako vyplývajú zo spisu, dôjde stanovením východiskovej sumy pokuty zalobcu na 3 milióny eur. 173 V dôsledku toho so zretelom na potrebné zvýsenie pokuty na základe dlzky úcasti zalobcu na karteli na jednej strane a znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci na druhej strane treba stanovit sumu ulozenú zalobcovi na 2,73 milióna eur. Zo záveru zalozeného na bode 171 vyssie, podla ktorého sa siesty zalobný dôvod musí prijat, vyplýva, ze táto suma je základom, na ktorom sa musí urcit podiel zalobcu na solidárnej zodpovednosti nástupníckych materských spolocností na zaplatenie pokuty ulozenej Trioplastu Wittenheim. 174 Kedze ostatné skutocnosti nevyhnutné na stanovenie podielu prislúchajúceho zalobcovi, ako sa uvádza v bode 169 vyssie, a spomedzi nich najmä výska pokuty ulozenej ostatným materským spolocnostiam Trioplastu Wittenheim, nie sú konecné a nie je mozné ich preukázat v rámci tohto konania, Komisii bude prinálezat, aby na základe svojej povinnosti prijat opatrenia, aby vyhovela tomuto rozsudku podla clánku 266 ZFEÚ, stanovila podiel zalobcu na základe konecných skutocností nevyhnutných na tento úcel. O trovách 175 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo z výnimocných dôvodov. 176 Kedze v prejednávanej veci bola cast zaloby podanej zalobcom prijatá, Vseobecný súd je toho názoru, ze je potrebné zaviazat zalobcu na náhradu polovice svojich vlastných trov konania a polovice trov konania Komisie, pricom Komisia bude znásat polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania vzniknutých zalobcovi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 prvý odsek písm. f) rozhodnutia Komisie K(2005) 4634 v konecnom znení z 30. novembra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES (vec COMP/F/38.354 - Priemyselné vrecia) sa zrusuje v casti týkajúcej sa Trioplast Industrier AB. 2. Výska pokuty ulozenej Trioplast Industrier sa stanovuje na 2,73 milióna eur, pricom na základe nej je potrebné urcit jej podiel na solidárnej zodpovednosti nástupníckych materských spolocností za zaplatenie pokuty ulozenej Trioplast Wittenheim SA. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Trioplast Industrier znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit polovicu trov konania Komisie. 5. Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit polovicu trov konania vzniknutých Trioplast Industrier. Meij Vadapalas Truchot Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. septembra 2010. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhoch smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia O prvom zalobnom dôvode zalozenom na existencii pochybení v rámci urcenia dlzky trvania porusenia a výsky pokuty K tretej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa zákonnosti urcenia dlzky trvania porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom K prvej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa zákonnosti spôsobu výpoctu pokuty - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom K druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa zákonnosti urcenia závaznosti porusenia v rámci stanovovania pokuty - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode týkajúcom sa dôvodnosti zamietnutia Komisie prihliadnut na polahcujúce okolnosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa ziadosti o zhovievavost Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatom zalobnom dôvode týkajúcom sa dodrziavania zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O siestom zalobnom dôvode týkajúcom sa dodrziavania zásad riadnej správy vecí verejných a právnej istoty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O subsidiárne vznesenom návrhu smerujúcom k znízeniu výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: svédcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXyXL4RV/L95791-8489TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXyXL4RV/L95791-8489TMP.html#Footref*