Vec T-39/06 Transcatab SpA proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Taliansky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Proporcionalita - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti (Clánok 81 ES) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 1) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Obrat, ktorý sa má zohladnit (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 4. Akty institúcií - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených pri porusení pravidiel hospodárskej sútaze - Akt, ktorý má mat vonkajsie úcinky - Rozsah (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Porusenia povazované za velmi závazné len na základe ich samotnej povahy (Nariadenie Rady c. 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánky 81 ES a 253 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 7. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Miera volnej úvahy vyhradená Komisii - Hranice - Dodrziavanie zásady proporcionality - Rozsah (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci charakter pokuty [Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. b)] 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Neuplatnenie dohody v praxi (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý odsek a bod 3 druhá zarázka) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Ukoncenie porusenia po prvých zásahoch Komisie - Rozsah (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarázka) 12. Právo Únie - Zásady - Ochrana legitímnej dôvery - Podmienky 13. Polnohospodárstvo - Pravidlá hospodárskej sútaze - Nariadenie c. 26 - Uplatnenie výnimky stanovenej pre dohody, rozhodnutia a postupy potrebné na dosiahnutie cielov uvedených v clánku 33 ES - Podmienky (Clánok 33 ES a clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 26, clánok 2) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca obvineného podniku mimo rámca pôsobnosti oznámenia o spolupráci - Podmienky (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 siesta zarázka a oznámenie Komisie 2002/C 45/03) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Prvý prípad uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze v danom hospodárskom odvetví - Miera volnej úvahy Komisie (Nariadenie Rady c. 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Zlý financný stav predmetného odvetvia - Miera volnej úvahy Komisie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 17. Konanie - Návrh na zacatie konania - Formálne nálezitosti [Statút Súdneho dvora, clánok 21; Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 44 ods. 1 písm. c) a clánok 48 ods. 2)] 18. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Podmienky (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 23 posledný odsek) 19. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jedno porusenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 1. V oblasti hospodárskej sútaze môze byt správanie dcérskej spolocnosti pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takej situácii sú totiz materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje takýto vplyv. Komisia tak môze predpokladat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, pricom nemusí podávat dalsie dôkazy o tom, ze materská spolocnost skutocne taký vplyv vykonávala alebo ze mala akúkolvek vedomost o porusovaní alebo o zapojení uvedenej dcérskej spolocnosti do tohto porusovania. Ide o vyvrátitelnú domnienku, ktorú mozno vyvrátit dôkazom opaku. Materskej spolocnosti teda prislúcha, aby túto domnienku vyvrátila dôkazmi, ktorými mozno preukázat, ze jej dcérska spolocnost si urcuje svoje správanie na trhu nezávisle a ze teda tieto dve spolocnosti netvoria jedinú hospodársku jednotku. V opacnom prípade sa výkon kontroly preukáze tým, ze domnienka vychádzajúca z vlastníctva celého základného imania nebola vyvrátená. Skutocnost, ze dcérska spolocnost má svoje vlastné miestne vedenie a vlastný majetok, sama osebe nepreukazuje, ze svoje správanie na trhu urcuje vo vztahu k svojej materskej spolocnosti samostatne. Zverenie riadenia beznej cinnosti miestnemu vedeniu 100 % dcérskej spolocnosti je totiz obvyklou praxou, a preto nemôze dokazovat skutocnú nezávislost dcérskych spolocností. (pozri body 92 - 94, 103, 106) 2. V oblasti hospodárskej sútaze dodrziavanie práva na obhajobu vyzaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vysetrovanie, mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia Zmluvy. Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 túto zásadu odráza, kedze stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza, aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatnit svoju obhajobu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial konecné rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit. Toto oznámenie vsak môze byt urobené strucne a konecné rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretoze toto oznámenie je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má len predbeznú povahu. Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat svoje práva na obhajobu. Komisia takisto môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla. Navyse pokial ide o pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti za porusenia, ktorých sa dopustili jej dcérske spolocnosti v 100 % vlastníctve tejto materskej spolocnosti, Komisia nie je povinná predlozit v stádiu oznámenia výhrad iné dôkazy ako dôkaz o tom, ze materská spolocnost vlastní základné imanie svojich dcérskych spolocností. (pozri body 115 - 117, 123) 3. Táto maximálna 10 % výska obratu stanovená clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jediný hospodársky subjekt konajúci ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku. (pozri body 129, 130) 4. Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO predstavujú nástroj urcený na spresnenie kritérií - pri dodrziavaní právnych predpisov vyssej právnej sily -, ktoré Komisia mieni uplatnit pri výkone svojej diskrecnej právomoci v oblasti stanovenia výsky pokút, ktorú jej priznáva clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Hoci tieto usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, pretoze toto rozhodnutie sa zakladá na nariadení c. 1/2003, stanovujú vseobecným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených týmto rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov. Usmernenia preto nemôzu byt kvalifikované ako právna norma, ktorú musí správny orgán v kazdom prípade dodrzat, vyjadrujú vsak urcité pravidlo správania, ktoré ukazuje, ako sa má v praxi postupovat, a od ktorého sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov. Obmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, vsak nie je nezlucitelné so zachovaním sirokej miery volnej úvahy Komisie. Skutocnost, ze Komisia v usmerneniach spresnila svoj prístup k hodnoteniu závaznosti porusenia, totiz nevylucuje, aby ju hodnotila ucelene, v závislosti od vsetkých relevantných okolností vrátane skutocností, ktoré nie sú výslovne uvedené v usmerneniach. (pozri body 141 - 143) 5. Z usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, ze horizontálne kartely, ktoré sa predovsetkým týkajú urcenia cien, môzu byt kvalifikované ako "velmi závazné" len na základe ich samotnej povahy bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh a bez toho, aby malý rozsah dotknutého geografického trhu bránil takejto kvalifikácii. Tento záver je potvrdený skutocnostou, ze aj ked opis závazných porusení výslovne uvádza dopad na trh a úcinky na velké oblasti spolocného trhu, opis velmi závazných porusení naopak neuvádza poziadavku konkrétneho dopadu na trh ani úcinkov na osobitnú geografickú oblast. Na posúdenie závaznosti porusenia je rozhodujúce vediet, ci clenovia kartelu urobili vsetko, co bolo v ich moznostiach na dosiahnutie konkrétneho úcinku svojich úmyslov. To, co sa stalo potom, pokial ide o skutocne uplatnené trhové ceny, mohlo byt ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly clenov kartelu, pricom títo nemôzu vyuzívat vo svoj prospech nezávislé faktory, ktoré skrízili ich plány, a urobit z nich skutocnosti odôvodnujúce znízenie pokuty. Od Komisie nemozno pozadovat, aby v prípade, ze vykonávanie kartelu je preukázané, systematicky dokazovala, ze dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosahovat vyssiu úroven transakcných cien, alebo v prípade nákupných kartelov, nizsiu ako je tá, ktorá by existovala bez kartelu. Bolo by neprimerané pozadovat takéto dokazovanie, ktoré by si vyzadovalo znacné zdroje, kedze by boli potrebné hypotetické výpocty na základe ekonomických modelov, ktorých presnost môze súd len tazko overit a ktorých neomylnost vôbec nie je dokázaná. Okrem toho, rozsah geografického trhu nie je autonómnym kritériom v tom zmysle, ze za "velmi závazné" by mohli byt kvalifikované iba porusenia týkajúce sa väcsiny clenských státov. Ani Zmluva, ani nariadenie c. 1/2003, ani usmernenia, ani judikatúra neumoznujú prijat záver, ze tak môzu byt kvalifikované iba geograficky velmi rozsiahle obmedzenia hospodárskej sútaze. Napokon dohody, ktorých predmetom je predovsetkým urcovanie nákupných cien a rozdelenie si nakupovaných mnozstiev, môzu byt kvalifikované ako velmi závazné uz na základe svojej povahy a to bez toho, aby sa tieto správania museli vyznacovat osobitným geografickým rozsahom. Z toho vyplýva, ze velkost dotknutého geografického trhu, aj keby bol malý, v zásade nebráni kvalifikácii zisteného porusenia ako "velmi závazného". (pozri body 148, 149, 168, 169, 172) 6. V rámci urcovania pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze je povinnost odôvodnenia splnená, pokial Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia. V rámci preskúmania týkajúceho sa porusení clánku 81 ES nemozno clánok 253 ES vykladat v tom zmysle, ze Komisii nariaduje, aby vo svojich rozhodnutiach objasnila dôvody, pre ktoré v súvislosti s výpoctom výsky pokuty nepouzila iné skutocnosti namiesto tých, ktoré pouzila v konecnom rozhodnutí. (pozri body 175, 177) 7. Pokial Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je vhodné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a pokial uvedie hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, akými sú závaznost a trvanie predpokladaného porusenia a skutocnost, ze toto porusenie bolo vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti, splna si svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Komisia týmto poskytne podnikom informácie, ktoré sú potrebné na to, aby sa bránili nielen proti zisteniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty. Naopak, Komisia nie je povinná - pokial uvedie skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza pri stanovovaní sumy pokút - spresnit spôsob, akým sa vyrovná s kazdou z týchto okolností pri urcovaní úrovne pokuty. Navyse Komisia takisto môze vo svojom rozhodnutí, vzhladom na správne konanie, opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla. Z toho vyplýva, ze pokial ide o urcenie výsky pokút, právo dotknutých podnikov na obhajobu je pred Komisiou zarucené prostredníctvom ich moznosti uplatnit pripomienky k trvaniu, závaznosti a protisútaznému charakteru skutocností, ktoré sa im vytýkajú. (pozri body 180 - 182) 8. Uplatnenie zásady proporcionality v rámci konaní zacatých Komisiou na potrestanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost. Zásada proporcionality vedie najmä k tomu, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne ku kritériám, ktoré zohladnila pri posudzovaní závaznosti porusenia, a z tohto dôvodu musí tieto kritériá uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. V tejto súvislosti z nariadenia c. 1/2003 ani z usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nevyplýva, ze výska pokút sa musí urcit priamo v závislosti od rozsahu dotknutého trhu, pretoze táto skutocnost nepredstavuje povinnú skutocnost, ale len jednu z viacerých relevantných skutocností slúziacich na posúdenie závaznosti porusenia. Tieto ustanovenia teda Komisii samé osebe neukladajú povinnost zohladnit obmedzenú velkost trhu s dotknutým výrobkom. Ani v uplatnitelnom práve nie je upravená vseobecná právna zásada, na základe ktorej by výska pokuty mala byt proporcionálna k obratu dosiahnutému podnikom na dotknutom trhu. Na stanovenie pokuty je dovolené prihliadat tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci priblizne a neúplne, na velkost podniku a jeho ekonomickú silu, ako aj len na cast tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia a ktorý teda môze napovedat o rozsahu porusenia. Ani jednému z týchto obratov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými posudzovanými kritériami a z toho dôvodu stanovenie primeranej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary generujú iba nepatrný zlomok tohto obratu. Navyse v rozsahu, v akom výska konecnej pokuty nepresahuje 10 % celkového obratu dotknutého podniku pocas posledného roka porusenia, nemozno ju povazovat za neproporcionálnu len z toho dôvodu, ze presahuje obrat dosiahnutý na dotknutom trhu. (pozri body 189, 190, 196, 197, 199) 9. V rámci výpoctu pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze sa odstrasujúci faktor hodnotí tak, ze sa zohladnuje niekolko prvkov a nielen osobitná situácia dotknutého podniku, kedze ciel, ktorým je odstrasenie, sa vztahuje na správanie podnikov v rámci Únie. Komisia nie je pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu. Za týchto okolností spolocnost nemôze namietat proti uplatneniu násobitela, ktorého cielom je zabezpecit odstrasujúci úcinok na základe toho, ze v období vykonávania kartelu mala velké straty, ktoré mali za následok, ze od zaciatku správneho konania uz nepôsobila na trhu dotknutom kartelom. Navyse právo Únie nebráni tomu, aby opatrenie prijaté institúciou nemohlo ako také viest k vyhláseniu konkurzu alebo k vstupu do likvidácie urcitého podniku. Aj ked likvidácia podniku s predmetnou právnou formou totiz môze poskodit financné záujmy majitelov, akcionárov alebo drzitelov podielov, vôbec to neznamená, ze osobné, hmotné a nehmotné prvky predstavované podnikom tiez stratia svoju hodnotu. (pozri body 221 - 224) 10. Polahcujúca okolnost uvedená v bode 3 druhej zarázke usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, týkajúca sa nerealizovania porusujúcich dohovorov alebo praktík v praxi sa zakladá na správaní jednotlivých podnikov. Z toho vyplýva, ze na úcely hodnotenia uvedenej polahcujúcej okolnosti nie je opodstatnené zohladnit úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku, ktoré sa musia brat do úvahy pri posúdení skutocného dopadu porusenia na trh na úcely hodnotenia jeho závaznosti (bod 1 A prvý odsek usmernení), ale individuálne správanie kazdého podniku, aby sa preskúmala pomerná závaznost úcasti kazdého podniku na porusení. Na to, aby sa na porusovatelov uplatnil bod 3 druhá zarázka uvedených usmernení, musia preukázat, ze sa správali sútazne, alebo ze aspon jednoznacne a v znacnej miere porusovali povinnosti, ktorých úcelom bolo vykonávanie kartelu, a to natolko, ze narusili jeho fungovanie, a ze k dohode ani zdanlivo nepristúpili a nepodnecovali tak iné podniky, aby vykonávali predmetný kartel. (pozri body 273, 275) 11. V súlade s bodom 3 tretou zarázkou usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa základná suma pokuty, ktorú stanovila Komisia, znízi najmä vtedy, ked dotknutý podnik ukoncí porusovanie po prvých zásahoch Komisie. Takéto znízenie pokuty vsak nemôze byt automatické, ale závisí od posúdenia okolností konkrétneho prípadu Komisiou v rámci jej volnej úvahy. Okolnosti konkrétneho prípadu teda môzu Komisiu viest k tomu, ze neprizná takéto znízenie základnej ciastky pokuty podniku, ktorý sa zúcastnil na nezákonnej dohode. Keby sa na polahcujúcu okolnost prihliadalo v situáciách, ked sa podnik zúcastnuje na zjavne protiprávnej dohode, o ktorej vedel alebo nemohol nevediet, ze predstavuje porusenie, mohlo by to podnecovat iné podniky, aby v tajných dohodách pokracovali co najdlhsie v nádeji, ze ich správanie nebude nikdy odhalené, pricom by vedeli, ze po jeho odhalení môzu dosiahnut znízenie pokuty, ak porusenie ukoncia. Takéto uplatnenie polahcujúcej okolnosti by anulovalo akýkolvek odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty a ohrozilo by potrebný úcinok clánku 81 ods. 1 ES. Okrem toho ukoncenie úmyselného porusovania nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial k nemu doslo po zásahu Komisie. (pozri body 282 - 284) 12. Právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery predpokladá splnenie troch podmienok. Po prvé dotknutej osobe museli byt zo strany administratívy poskytnuté presné, nepodmienecné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia byt spôsobilé vyvolat legitímne ocakávanie u toho, komu sú urcené. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s platnými predpismi. V oblasti hospodárskej sútaze zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité skutocnosti predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia výsky pokuty, nevyplýva, ze je povinná pridrzat sa rovnakého posúdenia v neskorsom rozhodnutí. Podnik preto nemôze argumentovat tým, ze Komisia polahcujúcu okolnost v iných prípadoch porusení uznala, aby sa v tomto ohlade mohol dovolávat legitímnej dôvery. (pozri body 289, 291) 13. Nariadenie c. 26 uplatnujúce urcité pravidlá hospodárskej sútaze vo výrobe a obchode s polnohospodárskymi produktmi, a najmä jeho clánok 2 stanovuje výnimku z uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES na dohody, rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú výroby alebo predaja polnohospodárskych výrobkov vymenovaných v prílohe I Zmluvy o ES, ktoré sú neoddelitelnou súcastou národnej trhovej organizácie alebo sú potrebné na dosiahnutie cielov uvedených v clánku 33 ES. Pokial ide o výnimku zo vseobecne uplatnitelného pravidla clánku 81 ods. 1 ES, clánok 2 nariadenia c. 26 sa má vykladat zuzujúco. Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 2 ods. 1 prvá veta nariadenia c. 26, ktorý upravuje uvedenú výnimku, sa uplatnuje len vtedy, ak predmetná dohoda umoznuje dosiahnutie vsetkých cielov clánku 33 ES. Napokon, ako vyplýva aj zo samotného znenia clánku 2 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 26, predmetná dohoda musí byt "potrebná" na dosiahnutie uvedených cielov. V tejto súvislosti, kedze dohody neboli oznámené a nedoslo k formálnemu konaniu, podnik, ktorý sa zúcastnil zjavného a obzvlást závazného porusenia clánku 81 ES v odvetví surového tabaku, nemôze tvrdit, ze spracovatelia mali pochybnosti o tom, ci sa výnimka upravená nariadením c. 26 môze vztahovat na dotknutú dohodu. Navyse v systéme, akým je systém podla nariadenia c. 26, je vylúcené, aby mohli súkromné osoby rozhodnút namiesto Komisie o tom, aké nástroje sú najvhodnejsie na dosiahnutie cielov stanovených v clánku 33 ES, a podniknút tak protiprávne kroky, ktoré by boli odôvodnené tým, ze sledovali tieto ciele. Okrem toho udrziavanie úcinnej hospodárskej sútaze na trhoch s polnohospodárskymi výrobkami je súcastou cielov spolocnej polnohospodárskej politiky a spolocnej organizácie dotknutých trhov. Takýto podnik teda nemôze tvrdit, ze zjavne protisútazné dohody, na ktorých sa zúcastnil, sledovali ciele stanovené v clánku 33 ods. 1 ES. (pozri body 298 - 300, 303, 305) 14. Podla bodu 3 siestej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO môze byt základná ciastka pokuty znízená z dôvodu efektívnej spolupráce podniku v konaní, mimo rámca pôsobnosti oznámenia o spolupráci a znízení pokút v prípadoch kartelov. Táto osobitná polahcujúca okolnost sa uplatnuje len na porusenia, na ktoré sa nevztahuje oznámenie o spolupráci. V tejto súvislosti uplatnenie bodu 3 siestej zarázky usmernení nesmie zbavit oznámenie o spolupráci potrebného úcinku. Toto oznámenie o spolupráci totiz stanovuje vseobecný rámec pre odmenovanie spolupráce podnikov pri vysetrovaniach, ktoré uskutocnuje Komisia voci podnikom, ktoré sú alebo boli súcastou tajných kartelov s negatívnym dopadom na Úniu. Zo znenia a struktúry uvedeného oznámenia teda vyplýva, ze podniky môzu v zásade dosiahnut znízenie pokuty na základe svojej spolupráce, len ak splnajú podmienky prísne stanovené v uvedenom oznámení. Takze na to, aby sa zachoval potrebný úcinok oznámenia o spolupráci, Komisia môze podniku znízit pokutu na základe bodu 3 siestej zarázky usmernení len za mimoriadnych okolností. Je to tak najmä v prípade, ked je spolupráca podniku, ktorá presahuje rámec jeho právnej povinnosti bez toho, aby mal nárok na znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci, pre Komisiu objektívne uzitocná. (pozri body 327 - 330) 15. V usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nie je výslovne uvedená nijaká polahcujúca okolnost spojená s neexistenciou skorsích rozhodnutí v oblasti trhu, ktorého sa týka porusenie. Posledná zarázka bodu 3 usmernení vsak upravuje moznost, aby Komisia na úcely poskytnutia znízenia základnej ciastky pokuty zohladnila iné polahcujúce okolnosti ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich zarázkach. V tomto ohlade má Komisia urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o uplatnovanie polahcujúcich okolností. Komisia najmä nie je povinná zmiernit pokuty, pokial v konkrétnom odvetví koná po prvý raz. (pozri body 342, 343) 16. Komisia nie je pri ukladaní pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze povinná povazovat za polahcujúcu okolnost zlý financný stav predmetného odvetvia. Vo vseobecnosti totiz kartely vznikajú v case, ked odvetvie celí tazkostiam. Keby mala byt Komisia povinná vziat do úvahy tieto tazkosti, pokuta by musela byt znízená skoro vo vsetkých prípadoch kartelov. Hoci je pravda, ze Komisia v rámci svojej rozhodovacej praxe povazovala v niektorých prípadoch strukturálnu krízu za polahcujúcu okolnost, to, ze brala v skorsích rozhodnutiach do úvahy hospodársku situáciu odvetvia ako polahcujúcu okolnost, este neznamená, ze nevyhnutne musí pokracovat v dodrziavaní tejto praxe. (pozri body 352, 353) 17. Právna istota a riadny výkon spravodlivosti vyzadujú na to, aby zaloba bola prípustná, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zalozená, vyplývali aspon sumárne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom uz zo samotného textu zaloby. Aj ked v tejto súvislosti mozno hlavnú cast návrhu vo vztahu ku konkrétnym otázkam opriet a doplnit na základe odkazov na výnatky z dokumentov, ktoré sú k nemu pripojené, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj keby boli pripojené k návrhu, nemôze zmiernit neexistenciu základných prvkov právnej argumentácie, ktoré sa musia nachádzat v návrhu. Okrem toho nie je povinnostou Vseobecného súdu, aby v prílohách hladal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze funkcia príloh je cisto dôkazná a pomocná. Ak by sa totiz uznala prípustnost zalobných dôvodov, ktoré neboli v zalobe dostatocne jasne uvedené, ale odkazujú na zalobné dôvody uvedené tretou osobou v inej veci, na ktorú sa návrh odvoláva implicitne, znamenalo by to dovolit obchádzanie záväzných poziadaviek clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Vseobecný súd musí v kazdom prípade zamietnut cast návrhov zaloby, ktorá mu bola predlozená, ako neprípustnú, pokial podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je táto cast návrhov zaloby zalozená, nevyplývajú koherentným a zrozumitelným spôsobom uz z textu samotnej zaloby a prednesenie uvedených skutocností pocas pojednávania nemôze nahradit to, ze v zalobe nie sú uvedené. (pozri body 366, 371, 372) 18. Cielom oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov vyplývajúcim z logiky tohto systému je totiz vytvorit vnútri kartelov atmosféru neistoty, ktorá má povzbudzovat k oznamovaniu kartelov Komisii. Táto neistota vyplýva práve zo skutocnosti, ze clenovia kartelu vedia, ze len jednému z nich bude poskytnuté oslobodenie od pokuty, ak nahlási ostatných úcastníkov porusenia, cím ich vystaví riziku, ze im budú ulozené pokuty. V rámci tohto systému mozno podla tejto logiky priznat podnikom, ktoré najrýchlejsie poskytnú svoju spoluprácu, väcsie znízenie pokút oproti pokutám, ktoré by im boli inak ulozené, nez aké bude priznané podnikom, ktoré poskytnú svoju spoluprácu o nieco neskôr. Chronologické poradie a rýchlost spolupráce poskytnutej clenmi kartelu sú teda základnými prvkami systému zavedeného oznámením o spolupráci. Výklad cielov urcitého ustanovenia oznámenia o spolupráci vsak musí byt v súlade s vlastnou logikou tohto oznámenia. Z tohto hladiska sa posledný odsek bodu 23 tohto oznámenia musí vykladat tak, ze jeho cielom je odmenit podnik, ktorý síce nepodal ziadost o oslobodenie od pokút ulozených za predmetné kartelové porusenie ako prvý, ale bol prvým podnikom, ktorý poskytol Komisii dôkazy o skutocnostiach, ktoré Komisii neboli známe a ktoré majú priamy vplyv na závaznost a dlzku trvania kartelu. Inými slovami, ak sa dôkazy poskytnuté podnikom týkajú skutocností, ktoré umoznujú Komisii zmenit na základe týchto dôkazov svoj záver týkajúci sa závaznosti alebo dlzky trvania kartelu, tak podniku, ktorý tieto dôkazy poskytne, sa vynahradí jeho spolupráca tým, ze sa mu vzhladom na posúdenie skutocností, ktoré mozno na základe týchto dôkazov preukázat, prizná oslobodenie. Posledný odsek bodu 23 oznámenia o spolupráci sa teda nevztahuje na prípady, v ktorých podnik predlozí len nové alebo úplnejsie dôkazy týkajúce sa skutocností, ktoré sú uz Komisii známe. Ustanovenie uvedeného odseku sa nevztahuje ani na prípady, v ktorých podnik oznámi nové skutocnosti, ktoré vsak neumoznujú Komisii zmenit svoj záver týkajúci sa závaznosti alebo dlzky trvania kartelu. Toto ustanovenie sa naopak vztahuje len na prípady, ked sú splnené dve podmienky: po prvé, dotknutý podnik ako prvý preukáze skutocnosti, ktoré Komisii neboli predtým známe, a po druhé, tieto skutocnosti vzhladom na to, ze majú priamy vplyv na závaznost alebo dlzku trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, umoznujú Komisii dospiet k novému záveru o porusení. (pozri body 379 - 382) 19. Podnik, ktorý bol úcastníkom porusenia pravidiel hospodárskej sútaze na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, je rovnako zodpovedný za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celej doby svojej úcasti na uvedenom porusení. Podobne podniku môze byt pripísaná zodpovednost za celý kartel aj vtedy, ak sa preukáze, ze sa priamo podielal len na jednom alebo viacerých zo základných prvkov tohto kartelu, pokial vedel alebo musel vediet jednak, ze tajná dohoda, na ktorej sa zúcastnuje, je súcastou celkovej schémy, a jednak, ze táto celková schéma zahrna súbor základných prvkov kartelu. (pozri body 394, 395) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 5. októbra 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Taliansky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty - Proporcionalita - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca" Vo veci T-39/06, Transcatab SpA, so sídlom v Caserte (Taliansko), v zastúpení: C. Osti a A. Prastaro, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Amato, neskôr V. Di Bucci a napokon É. Gippini Fournier a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci F. Ruggeri Laderchi, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je, po prvé návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko), po druhé návrh na znízenie pokuty ulozenej týmto rozhodnutím Transcatab a po tretie vzájomný návrh Komisie na zvýsenie sumy ulozenej pokuty, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia E. Cremona (spravodajkyna) a S. Frimodt Nielsen, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 30. novembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Transcatab SpA, je talianskou obchodnou spolocnostou, momentálne v likvidácii, ktorej hlavnou cinnostou je prvotné spracovanie surového tabaku. V case skutkových okolností, ktoré sú predmetom tohto konania, bola Transcatab talianskou dcérskou spolocnostou 100 % ovládanou spolocnostou Standard Commercial Corp. (dalej len "SCC"), ktorá je jedným z najväcsích nezávislých obchodníkov s tabakovými listami na svete. Dna 13. apríla 2005, teda v case ked prebiehalo správne konanie, spolocnost SCC splynula so spolocnostou Dimon, Inc. a vytvorili nový subjekt s obchodným menom Alliance One International, Inc. (dalej len "Alliance One"), ktorý je 100 % materskou spolocnostou spolocnosti Transcatab. 1. Správne konanie 2 Komisia Európskych spolocenstiev zaslala 15. januára 2002 podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), profesijným zdruzeniam talianskych spracovatelov a producentov tabaku, a to Associazione professionale trasformatori tabacchi italiani (APTI, profesijné zdruzenie talianskych spracovatelov surového tabaku) a Unione italiana tabacco (Unitab, Talianska tabaková únia), ziadosti o informácie týkajúce sa talianskeho trhu so surovým tabakom. 3 Dna 19. februára 2002 Komisia prijala ziadost o oslobodenie od pokút od spracovatelskej spolocnosti Deltafina SpA, ktorá je clenom APTI, na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 4 Dna 4. apríla 2002 sa uskutocnilo stretnutie výboru APTI. V rámci tohto stretnutia spolocnost Deltafina informovala úcastníkov, medzi nimi aj spolocnost Transcatab a Dimon Italia Srl (dcérska spolocnost spolocnosti Dimon, teraz Mindo Srl) o svojej ziadosti o oslobodenie od pokút a o rozhodnutí Komisie poskytnút jej podmienecné oslobodenie od pokút. 5 V ten istý den Komisia prijala od Dimon Italia ziadost o oslobodenie od pokút podla bodu 8 oznámenia o spolupráci a subsidiárne ziadost o znízenie akejkolvek pokuty podla bodov 20 az 27 uvedeného oznámenia, a o niekolko hodín neskôr aj ziadost o znízenie akejkolvek pokuty podanú na rovnakom základe zo strany spolocnosti Transcatab. 6 Dna 9. apríla 2002 Komisia podla bodu 25 oznámenia o spolupráci potvrdila prijatie ziadosti podanej spolocnostou Transcatab. Dna 10. apríla 2002 Transcatab zaslala novú ziadost s dodatocným vyjadrením a 44 prílohami. Komisia 30. apríla 2002 potvrdila podla bodu 25 oznámenia o spolupráci aj prijatie tejto ziadosti. 7 Pocas 18. a 19. apríla 2002 vykonala Komisia na základe clánku 14 nariadenia c. 17 presetrovanie v priestoroch spolocností Dimon Italia a Transcatab, ako aj v priestoroch spolocností Trestina Azienda Tabacchi SpA a Romana Tabacchi SpA. 8 Dna 8. októbra 2002 oznámila Komisia spolocnostiam Dimon Italia a Transcatab, ze kedze boli v uvedenom poradí prvým a druhým podnikom, ktoré predlozili dôkazy o porusovaní v zmysle oznámenia o spolupráci, zamýsla im na konci správneho konania znízit pokutu v uvedenom poradí v rozpätí medzi 30 a 50 % a medzi 20 a 30 % sumy pokuty, ktorá by im bola ulozená za prípadné konstatované porusenia v prípade absencie spolupráce. 9 Dna 25. februára 2004 prijala Komisia oznámenie o výhradách, ktoré zaslala desiatim podnikom alebo zdruzeniam podnikov, medzi nimi aj spolocnostiam Transcatab, Deltafina, Dimon Italia a Romana Tabacchi (dalej len "spracovatelia") a materským spolocnostiam niektorých z nich, najmä spolocnostiam SCC, Dimon a Universal Corp., materskej spolocnosti Deltafina. Adresáti oznámenia o výhradách mali moznost odpovedat zaslanými písomnými pripomienkami a na vypocutí, ktoré sa konalo 22. júna 2004. 10 Potom, co bol 21. decembra 2004 prijatý dodatok k uvedenému oznámeniu o výhradách, ktorý sa týkal porusenia povinnosti spolupráce spolocnostou Deltafina stanovenej v oznámení o spolupráci z dôvodu prezradenia, ze podala ziadost o oslobodenie od pokút (pozri bod 4 vyssie), sa 1. marca 2005 konalo druhé vypocutie. 11 Po konzultácii s poradným výborom pre restriktívne postupy a monopoly a vzhladom na záverecnú správu vysetrovatela prijala Komisia rozhodnutie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 45). 2. Napadnuté rozhodnutie 12 Napadnuté rozhodnutie sa v prvom rade týka horizontálneho kartelu vykonávaného spracovatelmi na talianskom trhu so surovým tabakom. 13 V rámci tohto kartelu pocas obdobia od roku 1995 do zaciatku roku 2002 spracovatelia stanovovali obchodné podmienky pre nákup surového tabaku v Taliansku v prípade priamych nákupov od pestovatelov, ako aj v prípade nákupov od "tretích baliarní", a to najmä stanovením cien a rozdelením si trhu. 14 Napadnuté rozhodnutie sa dalej zaoberá aj dvoma samostatnými poruseniami, odlisnými od kartelu vykonávaného spracovatelmi, ku ktorým doslo v období od zaciatku roka 1999 do konca roka 2001, a ktoré spocívali v tom, ze APTI stanovilo zmluvné ceny, o ktorých malo v mene svojich clenov rokovat s cielom uzavriet medziodvetvové dohody s Unitab a v tom, ze Unitab stanovila ceny, o ktorých mala v mene svojich clenov rokovat s APTI s cielom uzavriet rovnaké dohody. 15 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze praktiky spracovatelov predstavujú jediné a nepretrzité porusovanie clánku 81 ods. 1 ES (pozri najmä odôvodnenia 264 az 269 napadnutého rozhodnutia). 16 V clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia pripísala Komisia zodpovednost za kartel spracovatelom, ako aj spolocnostiam Universal a Alliance One ako spolocnosti, ktorá vznikla splynutím spolocností Dimon a SCC. 17 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia ulozila Komisia podnikom uvedeným v predchádzajúcom bode, ako aj APTI a Unitab pokuty (pozri bod 71 nizsie). Adresáti napadnutého rozhodnutia 18 Odôvodnenia 325 az 351 napadnutého rozhodnutia sú venované urceniu jeho adresátov. 19 Na úvod Komisia odkazuje na ustálenú judikatúru, podla ktorej treba v kontexte práva hospodárskej sútaze pod pojmom "podnik" rozumiet hospodársku jednotku z hladiska predmetu dohody, o ktorú ide, aj ked je z právneho hladiska táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (odôvodnenie 325 napadnutého rozhodnutia). 20 V nadväznosti na to Komisia uviedla, ze bolo preukázané, ze pocas trvania jednotlivých porusení sa spolocnosti Deltafina, Dimon Italia, Transcatab a Romana Tabacchi, rovnako ako APTI a Unitab priamo zúcastnili konstatovaných porusení, a ze teda kazdý z týchto podnikov a zdruzení je adresátom napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 327 napadnutého rozhodnutia). 21 Komisia pokracovala vo svojej analýze skúmaním otázky pripísatelnosti protiprávneho správania niektorých dcérskych spolocností (Deltafina, Dimon Italia a Transcatab) ich materským spolocnostiam. V tejto súvislosti pripomenula, ze pocas trvania porusovania bola Deltafina 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Universal, Dimon Italia 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Dimon a Transcatab 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti SCC (odôvodnenie 328 napadnutého rozhodnutia). 22 Komisia najmä uviedla, ze podla judikatúry sa materská spolocnost môze povazovat za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti, ak dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle. V tejto súvislosti pripomenula, ze ak vlastní materská spolocnost celé základné imanie dcérskej spolocnosti, mozno sa oprávnene domnievat, ze skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, ak sa táto dopustí porusenia clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenia 329 a 330 napadnutého rozhodnutia). 23 V odôvodnení 331 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze v prípade spolocností Deltafina, Dimon a Transcatab mozno legitímne vychádzat z domnienky, ze "nekonali nezávisle", kedze sú, alebo v prípade spolocnosti Dimon Italia boli, 100 % vlastnené svojimi materskými spolocnostami. 24 Komisia síce odmietla tvrdenie predmetných spolocností uvádzané v ich odpovediach na oznámenie o výhradách, ze na to, aby bolo mozné hovorit o rozhodujúcom vplyve, nestací len 100 % ovládanie, ale treba este dalsie skutocnosti, spresnila vsak, ze domnienka takého vplyvu v prípade 100 % ovládanej dcérskej spolocnosti je vyvrátitelnou domnienkou. Dôkaz opaku musí podat úcastník konania, ktorý chce takúto domnienku vyvrátit "vierohodnými dôkazmi", pricom nemôze íst iba o vseobecné informácie nepodlozené presvedcivými dôkazmi (odôvodnenie 334 napadnutého rozhodnutia). 25 Komisia v tejto súvislosti postupne skúmala tvrdenia predlozené materskými spolocnostami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené. 26 Komisia najprv odmietla vseobecné tvrdenie dotknutých materských spolocností o plnej zodpovednosti miestneho vedenia za cinnosti ich dcérskych spolocností. To, ze spolocnosti Dimon a SCC pri nadobudnutí 100 % podielu vo svojich dcérskych spolocnostiach ponechali existujúce vedenie, podla Komisie nevylucuje výkon rozhodujúceho vplyvu uvedených materských spolocností na ich talianske dcérske spolocnosti, kedze je obvyklé zverit bezné riadenie 100 % dcérskej spolocnosti miestnemu vedeniu (odôvodnenie 338 napadnutého rozhodnutia). 27 Podla Komisie ziadny z týchto podnikov vo vseobecnej rovine nepreukázal, ze by sa jeho skupina vyznacovala osobitostami, v dôsledku ktorých by boli cinnosti jeho dcérskej spolocnosti do znacnej miery nezávislými od jeho vplyvu (odôvodnenie 339 napadnutého rozhodnutia). 28 Komisia v tejto súvislosti analyzovala pevnost hospodárskych väzieb medzi spolocnostami Deltafina, Dimon Italia, Transcatab a ich materskými spolocnostami, ktorá dokazuje, ze talianske dcérske spolocnosti tvorili so zvyskom svojej skupiny hospodársku jednotku. Komisia k tomu uviedla, ze dotknuté skupiny sú najväcsími obchodníkmi s tabakovými listami na svete a ze casto nakupujú a uvádzajú na trh tabak nakúpený svojimi talianskymi dcérskymi spolocnostami (odôvodnenie 340 napadnutého rozhodnutia). 29 Pokial ide o SCC, Komisia poukázala na to, ze táto spolocnost spolu so svojim talianskym partnerom ovládala spolocnost Transcatab este predtým, nez v nej získala celé základné imanie. Skutocnost, ze SCC po tejto akvizícii "nevykonala ziadne zmeny vo vedení" svojej dcérskej spolocnosti, preto nemozno povazovat za dôkaz o tom, ze potom, co sa stala výlucnou vlastníckou, nevykonávala na clenov vedenia ziadny vplyv. Pokial ide o prenesenie výkonných právomocí na generálneho riaditela spolocnosti Transcatab, Komisia vyhlásila, ze nemá k dispozícii ziadne informácie, ktoré by jej umoznovali konstatovat, ze nebol vymenovaný skupinou SCC, rovnako ako ostatní clenovia predstavenstva (odôvodnenia 341 a 342 napadnutého rozhodnutia). 30 Komisia v nadväznosti na to odmietla tvrdenie spolocnosti SCC, ze medzi nou a jej dcérskou spolocnostou neexistuje ziadny spôsob komunikácie (odôvodnenia 343 az 344 napadnutého rozhodnutia). 31 V tejto súvislosti uviedla, ze cinnosti spolocnosti Transcatab boli povazované za cinnosti spolocnosti Standard Commercial Tobacco Co., Inc., holdingovej spolocnosti v rámci skupiny SCC, v 100 % vlastníctve SCC a ze boli analyzované v rámci cinností skupiny zahrnajúcich predaj skupiny SCC výrobcom cigariet. Komisia z toho vyvodila, ze výsledky cinností spolocnosti Transcatab boli oznamované vyssím úrovniam skupiny a následne prebiehala ich konsolidácia (odôvodnenie 344 napadnutého rozhodnutia). 32 Komisia spresnila, ze kedze skupiny, ku ktorým spolocnosti Transcatab a Dimon Italia patrili pocas trvania porusovania, zanikli splynutím, pri ktorom vznikol nový subjekt Alliance One, tento nový subjekt bol adresátom napadnutého rozhodnutia ako právny nástupca oboch týchto skupín (odôvodnenie 349 napadnutého rozhodnutia). 33 Vzhladom na tieto skutocnosti dospela Komisia v odôvodnení 351 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze spolocnosti Deltafina, Universal, Mindo (predtým Dimon Italia), Transcatab, Alliance One, Romana Tabacchi a zdruzenia APTI a Unitab treba povazovat za zodpovedné za porusovanie a ze musia byt adresátmi napadnutého rozhodnutia. Stanovenie výsky pokuty 34 Komisia v odôvodneniach 356 az 404 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku pokút, ktoré majú byt ulozené jeho adresátom. 35 Výsku pokút Komisia urcila v závislosti od závaznosti a dlzky trvania predmetných porusení, teda dvoch kritérií, ktoré výslovne uvádza clánok 23 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (odôvodnenia 356 a 357 napadnutého rozhodnutia). Stanovenie východiskovej sumy pokút 36 Pokial ide o závaznost dotknutého porusenia Komisia pripomenula, ze pri jeho posudzovaní treba zohladnit samotnú povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh, ak je meratelný, a rozsah relevantného geografického trhu (odôvodnenie 365 napadnutého rozhodnutia). 37 Komisia tiez uviedla, ze produkcia surového tabaku v Taliansku tvorí priblizne 38 % výrobnej kvóty v Európskej únii, co predstavovalo 67 338 miliónov eur v roku 2001, teda v poslednom celom roku porusenia (odôvodnenie 366 napadnutého rozhodnutia). 38 Pokial ide o povahu porusenia, Komisia ho povazuje sa velmi závazné, lebo sa týka urcovania nákupných cien odrôd surového tabaku v Taliansku a rozdelenia nakupovaných mnozstiev. Komisia dalej s odkazom na cast napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týkala preskúmania obmedzenia hospodárskej sútaze (odôvodnenie 277 a nasl. napadnutého rozhodnutia), uvádza, ze nákupný kartel môze znizovat ochotu pestovatelov vytvárat produkciu, ako aj obmedzovat hospodársku sútaz medzi spracovatelmi na nadväznom trhu. Okrem toho uvádza, ze je to tak najmä v prípadoch, akým je tento prípad, ked produkt ovplyvnený nákupným kartelom, teda surový tabak predstavuje dôlezitú "súcast" cinností vykonávaných úcastníkmi na nadväznom trhu, v tomto prípade prvotné spracovanie a predaj spracovaného tabaku (odôvodnenia 367 a 368 napadnutého rozhodnutia). 39 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy Komisia dospela v odôvodnení 369 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze porusenie, ktorého sa spracovatelia dopustili, treba povazovat za velmi závazné. 40 Komisia následne v odôvodneniach 370 az 376 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku "individuálnej váhy" a "odstrasujúceho úcinku". V tejto súvislosti uviedla, ze na úcely výpoctu výsky pokuty treba zohladnit "individuálnu váhu kazdého podniku a pravdepodobné dopady jeho protiprávneho konania" (odôvodnenie 370 napadnutého rozhodnutia). 41 Komisia teda vychádzala z toho, ze pokuty musia byt stanovené v závislosti na postavení kazdého dotknutého úcastníka na trhu (odôvodnenie 371 napadnutého rozhodnutia). 42 Komisia v tejto súvislosti konstatovala, ze v prípade spolocnosti Deltafina musí byt východisková suma pokuty najvyssia, pretoze sa zdá byt najväcsím nákupcom s priblizne 25 % podielom na trhu v roku 2001 (odôvodnenie 372 napadnutého rozhodnutia). 43 Kedze spolocnosti Transcatab, Dimon Italia a Romana Tabacchi mali v roku 2001 mensie podiely na relevantnom trhu, priblizne 9 az 11 %, Komisia zastávala názor, ze "majú tvorit osobitnú skupinu" a ze východisková suma pokuty by, pokial ide o ne, mala byt nizsia (odôvodnenie 373 napadnutého rozhodnutia). 44 Komisia vsak dospela k tomu, ze východisková suma, ktorá odráza iba postavenie na trhu, nebude mat na spolocnosti Deltafina, Dimon Italia (Mindo) a Transcatab dostatocný odstrasujúci úcinok, pretoze aj napriek ich pomerne nízkemu obratu kazdá z nich je - alebo v prípade spolocnosti Mindo bola - súcastou nadnárodných skupín znacnej hospodárskej a financnej sily, ktoré boli hlavnými svetovými obchodníkmi s tabakom a pôsobili na rôznych úrovniach cinnosti v tabakovom priemysle a na rôznych geografických trhoch (odôvodnenie 374 napadnutého rozhodnutia). 45 V dôsledku toho, aby pokuta odstrasovala, Komisia rozhodla, ze na východiskovú sumu stanovenú pre spolocnost Deltafina treba pouzit násobitel 1,5 - teda zvýsenie o 50 % - a na východiskovú sumu stanovenú pre spolocnosti Dimon Italia (Mindo) a Transcatab násobitel 1,25 - teda zvýsenie o 25 % (odôvodnenie 375 napadnutého rozhodnutia). 46 Komisia tak v odôvodnení 376 napadnutého rozhodnutia stanovila východiskové sumy pokút takto: - Deltafina: 37,5 milióna eur, - Transcatab: 12,5 milióna eur, - Dimon Italia (Mindo): 12,5 miliónov eur, - Romana Tabacchi: 10 miliónov eur. Stanovenie základnej ciastky pokút 47 Komisia v odôvodneniach 377 a 378 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku dlzky trvania porusovania. 48 Komisia konstatovala, ze kartel vykonávaný spracovatelmi sa zacal 29. septembra 1995 a ze trval do 19. februára 2002, ked bol podla vyhlásenia týchto spracovatelov ukoncený. Komisia sa tak domnievala, ze je potrebné zvýsit východiskovú sumu pokút ulozených spracovatelom o 60 %, okrem spolocnosti Romana Tabacchi, ktorej úcast na porusovaní trvala kratsie. 49 Základné ciastky pokút ulozených adresátom napadnutého rozhodnutia preto boli stanovené takto: - Deltafina: 60 miliónov eur, - Transcatab: 20 miliónov eur, - Dimon Italia (Mindo): 20 miliónov eur, - Romana Tabacchi: 12,5 milióna eur. Polahcujúce okolnosti 50 V odôvodneniach 380 az 398 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci treba prihliadat na urcité polahcujúce okolnosti. 51 Pokial ide najmä o situáciu spolocnosti Transcatab, Komisia odmietla vsetky jej tvrdenia, na základe ktorých sa na nu mali uplatnit polahcujúce okolnosti. 52 Komisia v prvom rade poukázala na to, ze vykonávanie kartelu spracovatelov nemalo súvis s medziodvetvovými dohodami uzavretými v rámci APTI. Na základe toho dospela k záveru, ze kedze taliansky právny rámec nepodporoval správanie spracovatelov, títo si nemôzu uplatnovat na základe tohto argumentu nárok na akékolvek znízenie sumy ich pokuty (odôvodnenie 381 napadnutého rozhodnutia). 53 Komisia následne spochybnila argument spracovatelov, ktorí tvrdili, ze sa na nich má uplatnit znízenie z dôvodu, ze ukoncili porusovanie pred zásahom Komisie. V tejto súvislosti Komisia pripomenula judikatúru, podla ktorej v prípade, ze ide o závazné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a úcastníci si boli, alebo museli byt vedomí protiprávnosti svojho správania, ukoncenie takéhoto správania pred zásahom Komisie nemôze v zásade viest k priznaniu znízenia výsky pokuty pri jej urcovaní (odôvodnenie 382 napadnutého rozhodnutia). 54 Komisia dalej tvrdí, ze sa nemôze domnievat, ze k vykonávaniu kartelu vôbec nedoslo, pretoze z predlozených skutkových okolností vyplýva, ze clenovia kartelu zabezpecovali jeho fungovanie najmä svojou úcastou na pravidelných stretnutiach a pravidelným vymienaním si v období predaja informácií o cenách a mnozstvách (odôvodnenie 383 napadnutého rozhodnutia). 55 Komisia nakoniec odmietla tvrdenie spolocnosti Transcatab, ze podla bodu 5 písm. b) usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171; dalej len "usmernenia") je na úcely urcenia výsky pokuty potrebné zohladnit specifické ekonomické a sociálne podmienky trhu so surovým tabakom v Taliansku. Komisia uviedla, ze citovaný clánok 5 písm. b) usmernení sa uplatnuje za výnimocných okolností a ze tento prípad nemá rovnaké ani podobné znaky ako prípad, ktorý Transcatab cituje na podporu svojho tvrdenia. Komisia dalej uviedla, ze je neprípustné, aby existencia nezákonných praktík, ktoré majú dopad na tabakový priemysel v urcitých talianskych regiónoch, mohla mat ako taká rozhodujúci vplyv na ich vznik, a ze reforma spolocnej organizácie trhov je pokial ide o jej úcinky prílis vzdialená a neistá na odôvodnenie uplatnenia polahcujúcej okolnosti (odôvodnenie 384 napadnutého rozhodnutia). 56 Nakoniec Komisia zohladnila osobitnú situáciu spolocnosti Deltafina a dospela k záveru, ze jej pokutu treba vzhladom na jej spoluprácu znízit o 50 % (odôvodnenia 385 az 398 napadnutého rozhodnutia). 57 Komisia po zohladnení polahcujúcich okolností stanovila sumu pokút takto (odôvodnenie 399 napadnutého rozhodnutia): - Deltafina: 30 miliónov eur, - Dimon Italia (Mindo): 20 miliónov eur, - Transcatab: 20 miliónov eur, - Romana Tabacchi: 8,75 milióna eur. 58 Komisia nakoniec pripomenula, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 stanovuje, ze pre kazdý podnik a zdruzenie podnikov, ktoré sa podielali na priestupku, pokuta neprevýsi 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Dalej uviedla, ze pokial sú predmetné podniky súcastou urcitej skupiny, je tým preukázané, ze tieto podniky podliehajú rozhodujúcemu vplyvu svojich materských spolocností, a ze kedze tieto materské spolocnosti sú spolocne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie pokuty ulozenej ich dcérskej spolocnosti, treba na úcely stanovenia výsky uvedenej 10 % hranice zohladnit svetový obrat skupiny (odôvodnenia 400 a 401 napadnutého rozhodnutia). 59 Z tohto dôvodu Komisia uviedla, ze pokuta ulozená spolocnosti Romana Tabacchi nesmie presiahnut 2,05 milióna eur a ze na základe tohto ustanovenia netreba znizovat ostatné pokuty (odôvodnenia 402 a 403 napadnutého rozhodnutia). Uplatnenie oznámenia o spolupráci 60 V odôvodneniach 405 az 500 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vyslovila, pokial ide o túto vec, k uplatneniu oznámenia o spolupráci. 61 Vsetky tri spolocnosti, a to Deltafina, Dimon Italia a Transcatab poziadali o uplatnenie uvedeného oznámenia. Pokial ide o spolocnost Deltafina, Komisia pripomenula, ze jej poskytla podmienecné oslobodenie od pokút. Komisia okrem toho uviedla, ze dospela k predbeznému záveru, ze spolocnosti Dimon Italia a Transcatab boli v poradí prvým a druhým podnikom, ktoré predlozili dôkazy o údajnom porusení, ktoré podla bodu 22 oznámenia o spolupráci predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu ku dôkazom, ktoré uz Komisia mala k dispozícii (odôvodnenia 405 az 407 napadnutého rozhodnutia). 62 Potom, co Komisia preskúmala skutocnosti týkajúce sa spolocnosti Deltafina a dospela k záveru, ze jej nemôze byt poskytnuté oslobodenie od pokút, pretoze porusila povinnost spolupráce stanovenú v oznámení o spolupráci (pozri odôvodnenia 408 az 484 napadnutého rozhodnutia a body 4 a 10 vyssie), preskúmala situáciu týkajúcu sa spolocnosti Dimon Italia a spolocnosti Transcatab. 63 Po prvé Komisia dospela k záveru, ze konecné nepriznanie oslobodenia od pokút spolocnosti Deltafina nemá nijaký priamy vplyv na spôsob uplatnenia oznámenia o spolupráci na spolocnosti Dimon Italia a Transcatab (odôvodnenia 485 az 491 napadnutého rozhodnutia). 64 Po druhé Komisia urcila výsku znízenia pokút, ktorú mozno, najmä pokial ide o Transcatab, priznat podla uvedeného oznámenia. 65 V tejto súvislosti Komisia v prvom rade konstatovala, ze Transcatab splnila podmienky, ktoré jej boli ulozené, a síce, ze ukoncila svoju úcast na porusovaní najneskôr v den predlozenia dôkazov (odôvodnenia 492 a 493 napadnutého rozhodnutia). 66 V druhom rade Komisia uviedla, ze na úcely urcenia úrovne znízenia zohladnila cas, kedy boli predlozené dôkazy a rozsah, v akom uvedené dôkazy predstavujú pridanú hodnotu, ako aj rozsah a kontinuitu spolupráce poskytovanej podnikmi po dátume predlozenia dôkazov (odôvodnenie 494 napadnutého rozhodnutia). 67 Z toho dôvodu Komisia najskôr konstatovala, ze Transcatab podala svoju ziadost o zvýhodnené zaobchádzanie predtým, ako Komisia rozhodla prijat voci nej akékolvek vysetrovacie opatrenie, ze jej ziadost sa vztahuje na celé obdobie trvania porusovania a ze predlozené dôkazy podporili z viacerých hladísk dôkazy, ktoré uz Komisia vlastnila (odôvodenie 495 napadnutého rozhodnutia). 68 Dalej, pokial ide konkrétne o dokumenty poskytnuté spolocnostou Transcatab, Komisia uznala, ze skutkový stav, ktorý z nich vyplýva, je mimoriadne starostlivo opísaný a ze bol osobitne uzitocný na to, aby si urobila obraz o porusení a najmä o urcitých jeho aspektoch (ako uzavretie medziodvetvovej dohody v roku 1999 týkajúcej sa výroby nadbytocného tabaku z roku 1998). Komisia vsak uviedla, ze nijaká zo skutocností, podlozených dôkazmi predlozených spolocnostou Transcatab, jej nebola neznáma (odôvodnenie 497 napadnutého rozhodnutia). 69 Komisia nakoniec tiez uznala, ze Transcatab s nou spolupracovala pocas celého konania a ze nenamietala proti skutocnostiam, z ktorých Komisia vychádzala v oznámení o výhradách (odôvodnenie 498 napadnutého rozhodnutia). 70 Komisia tak dospela k záveru, ze spolocnosti Transcatab má byt priznané najvyssie znízenie sumy pokuty v rámci príslusného rozpätia, a to o 30 % (odôvodenie 499 napadnutého rozhodnutia). 71 V súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia tak stanovila (pozri clánok 2 napadnutého rozhodnutia) výsku pokút ulozených podnikom a zdruzeniam podnikov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, takto: - Deltafina a Universal spolocne a nerozdielne: 30 miliónov eur, - Dimon Italia (Mindo) a Alliance One: 10 miliónov eur, pricom Alliance One International zodpovedá za celú sumu a Mindo má spolocný a nerozdielny záväzok len v hodnote 3,99 miliónov eur, - Transcatab a Alliance One spolocne a nerozdielne: 14 miliónov eur, - Romana Tabacchi: 2,05 miliónov eur, - APTI: 1 000 eur, - Unitab: 1 000 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 72 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. januára 2006 podala spolocnost Alliance One zalobu smerujúcu najmä k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia (vec T-25/06). Spolocnost Transcatab návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 3. februára 2006 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 73 Spolocnost Alliance One navrhla vo svojej zalobe spojenie uvedenej veci s touto vecou. Rovnaký návrh formulovala vo svojej zalobe aj spolocnost Transcatab. 74 Súd prvého stupna návrhu na spojenie vecí nevyhovel. 75 Dna 24. novembra 2009 polozil Súd prvého stupna v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku písomnú otázku spolocnosti Transcatab, ktorá na nu v stanovenej lehote odpovedala. Dna 4. februára 2010 predlozila Komisia pripomienky k odpovedi spolocnosti Transcatab. 76 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval spolocnost Transcatab, aby prelozila jeden dokument. Transcatab tejto výzve v stanovenej lehote vyhovela. 77 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 30. novembra 2010. 78 Vseobecný súd vyzval v priebehu pojednávania spolocnost Transcatab, aby na základe clánku 64 rokovacieho poriadku predlozila dalsí dokument. Spolocnost Transcatab predlozila tento dokument 22. decembra 2010. 79 Spolocnost Transcatab navrhuje, aby Vseobecný súd: - ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie, - znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 80 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - stanovil na základe právomocí, ktoré mu priznáva clánok 229 ES, sumu pokuty na 15 miliónov eur, - zaviazal spolocnost Transcatab na náhradu trov konania. Právny stav 81 Transcatab uvádza na podporu svojej zaloby pät zalobných dôvodov, z ktorých niektoré sú rozdelené na viacero castí. V rámci prvého zalobného dôvodu Transcatab v podstate tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pripísala zodpovednost za jej správanie spolocnosti Alliance One, ze svoje stanovisko v tomto smere dostatocne neodôvodnila a tiez ze porusila jej právo na obhajobu. Druhý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, na nedostatku odôvodnenia a nelogickom odôvodnení, na porusení práva na obhajobu, ako aj na porusení zásady proporcionality, zásady rovnosti zaobchádzania a zásady ochrany legitímnej dôvery pri stanovení pokuty. Tretí zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o stanovenie výsky pokuty vzhladom na zohladnenie dlzky trvania porusenia, na porusení zásady ne bis in idem vzhladom na pokutu ulozenú APTI, ako aj na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. V rámci stvrtého zalobného dôvodu Transcatab tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k nesprávnemu záveru, ze nemozno uplatnit nijakú z polahcujúcich okolností, ktorých sa dovolávala. Nakoniec v rámci piateho zalobného dôvodu uvádza, ze Komisia sa dopustila pochybenia pri uplatnovaní oznámenia o spolupráci. 82 Komisia sa domnieva, ze tretí zalobný dôvod spolocnosti Transcatab vedie k spochybneniu jej predchádzajúcej spolupráce, zalozenej na tom, ze nenamietala proti skutocnostiam konstatovaným v oznámení o výhradách. Preto Komisia v rámci vzájomného návrhu navrhuje, aby Vseobecný súd znízil výsku znízenia pokuty ulozenej spolocnosti Transcatab z 30 % na 25 %, a aby v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci stanovil tak výsku tejto pokuty na 15 miliónov eur. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na pripísaní zodpovednosti za porusenie materskej spolocnosti Transcatab O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom výklade judikatúry, na skreslení predlozených dôkazov a na porusení práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania 83 Po prvé, Transcatab spochybnuje závery napadnutého rozhodnutia, podla ktorých na to, aby bolo mozné oprávnene sa domnievat, ze SCC je zodpovedná za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti, stací samotná skutocnost, ze SCC vlastnila v období trvania porusenia 100 % jej základného imania. Takáto domnienka je v rozpore s judikatúrou. Transcatab zastáva názor, ze Komisia je povinná preukázat existenciu dalsích nepriamych dôkazov, z ktorých by vyplývalo, ze materská spolocnost skutocne vykonávala nad svojou dcérskou spolocnostou rozhodujúci vplyv. Komisia v tejto veci vychádzala iba z domnienky zodpovednosti SCC a neposkytla nijaké dalsie dôkazy, ktoré by mohli preukázat jej existenciu. Komisia takto preniesla svoje dôkazné bremeno na spolocnost Transcatab alebo jej materskú spolocnost, na ktorých toto dôkazné bremeno nespocíva. 84 Po druhé Transcatab uvádza, ze SCC poskytla Komisii dôkazy, ktoré dostatocne preukazujú, ze správanie spolocnosti Transcatab bolo od nej úplne nezávislé. Ide o dôkazy, ktoré sa týkajú jednak opisu miestnych podmienok talianskeho trhu a jednak charakteristík struktúry skupiny SCC, ktoré svedcia o nezávislosti jej dcérskych spolocností. Okrem toho potvrdzujú nezávislost jej predstavenstva, ako aj jej generálneho riaditela. 85 Transcatab vo svojej replike okrem iného uvádza, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého mozno domnienku rozhodujúceho vplyvu vyvrátit len vtedy, pokial má úcast materskej spolocnosti na jej dcérskej spolocnosti výlucne financnú povahu, je v rozpore s judikatúrou. Zastáva názor, ze Komisia neposúdila dôsledne dôkazy predlozené v správnom konaní a ze sa obmedzila iba na to, ze odmietla na základe neodôvodnených predpokladov vsetky tvrdenia. Nedôvodné je po prvé tvrdenie, ze nie je pravdepodobné, ze by materská spolocnost mohla preniest vsetky právomoci v oblasti riadenia na svoju dcérsku spolocnost. Transcatab totiz pocas správneho konania preukázala, ze rozvetvená struktúra skupiny bránila existencii jednotného riadenia. Komisia dalej vychádzala z predpokladu, ze SCC vykonávala rozhodujúci vplyv aj v období, ked vlastnila len 50 % základného imania spolocnosti Transcatab, hoci táto spolocnost a SCC preukázali, ze predstavenstvo a generálny riaditel spolocnosti Transcatab, na ktorých boli prenesené vsetky právomoci v oblasti riadenia spolocnosti, boli vymenovaní predtým, ako sa SCC stala výlucným vlastníkom spolocnosti Transcatab. Napokon skutocnost, ze niektoré dokumenty boli vyhotovené v anglickom jazyku, nie je dostatocným dôkazom o tom, ze materská spolocnost vykonávala vplyv na riadenie obchodnej cinnosti spolocnosti Transcatab. Komisia teda nesprávne odmietla predlozené dôkazy bez toho, aby toto rozhodnutie dostatocne, ci logicky odôvodnila, a aby ich porovnala s dalsími dokumentmi, ktoré by mali prinajmensom rovnocennú dôkaznú hodnotu. Komisia si tak nesplnila svoju povinnost viest vysetrovanie nestranne. 86 Po tretie Komisia porusila právo na obhajobu spolocnosti Alliance One, pretoze v napadnutom rozhodnutí vychádzala z písomností zo spisu, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách, a tak zabránila spolocnosti SCC, aby sa k nim vyjadrila, cím zasiahla do legitímnej dôvery jej právneho nástupcu, spolocnosti Alliance One. Transcatab pripústa, ze úcastníci konania boli s týmito dokumentmi oboznámení. Kedze vsak tieto dokumenty neboli uvedené v oznámení o výhradách, úcastníci konania sa mohli oprávnene domnievat, ze boli na úcely tejto veci irelevantné, a ze preto nebolo potrebné sa k nim vyjadrovat. Transcatab v rámci repliky a na pojednávaní tvrdila, ze doslo k poruseniu jej práva na obhajobu. 87 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Komisia má pochybnosti najmä o prípustnosti výhrady zalozenej na porusení práva spolocnosti Alliance One na obhajobu, pretoze Transcatab nevytýka porusenie svojho práva ale práva iného úcastníka konania. Rozsírenie výhrady na ochranu jej vlastného práva na obhajobu je uplatnené oneskorene, a preto je neprípustné. Posúdenie Vseobecným súdom - O porusení pravidiel, podla ktorých sa správanie dcérskej spolocnosti pripíse jej materskej spolocnosti 88 Pokial ide o prvú výhradu spolocnosti Transcatab, treba pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59) a ze pojem podnik oznacuje kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 112, a z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54). 89 Z judikatúry vyplýva, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudky Súdneho dvora zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 55; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85). 90 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145; z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39 a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 56). 91 Porusovanie práva hospodárskej sútaze sa musí jednoznacne pripísat právnemu subjektu, ktorému mozno ulozit pokuty. Na úcely uplatnovania a výkonu rozhodnutí Komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze je totiz nevyhnutné identifikovat ako adresáta taký subjekt, ktorý má právnu subjektivitu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 978). 92 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 93 V takej situácii sú totiz materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 59). 94 Z judikatúry takisto vyplýva, ze ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje takýto vplyv (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 95 Za týchto podmienok na úcely domnienky, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti, stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve jej materskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 29, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 61). 96 Hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaného v bode 95 vyssie, uviedol okrem 100 %-ného podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor tieto okolnosti uviedol len s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, a nie preto, aby pouzitie domnienky uvedenej v bode 94 vyssie podmienil predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov o skutocnom uplatnovaní vplyvu materskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 62 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 57). 97 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pri pripísaní zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, materskej spolocnosti Komisia vychádzala z predpokladu, ze takéto pripísanie je mozné vtedy, ak materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria súcast tej istej hospodárskej jednotky a v dôsledku toho predstavujú jeden podnik v zmysle clánku 81 ES (odôvodnenie 325 napadnutého rozhodnutia). 98 Rozhodujúcou okolnostou, z ktorej vychádzala Komisia pri závere, ze materskej spolocnosti mozno pripísat protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti, je chýbajúca nezávislost dcérskej spolocnosti pri jej správaní na trhu. Táto chýbajúca nezávislost je dôsledkom vykonávania "rozhodujúceho vplyvu" materskej spolocnosti na konanie jej dcérskej spolocnosti, pricom skutocný výkon takého vplyvu mozno podla judikatúry predpokladat v prípade, ked materská spolocnost vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri odôvodnenia 329 a 330 napadnutého rozhodnutia). 99 V odôvodnení 331 napadnutého rozhodnutia Komisia tak dospela k záveru, ze v tejto veci sa mozno oprávnene domnievat, ze spolocnost Transcatab "nekonala nezávisle", pretoze je 100 % ovládaná svojou materskou spolocnostou SCC. 100 V rozpore s tým, co vo svojej replike uvádza spolocnost Transcatab, teda ze Komisia v prejednávanej veci zmenila domnienku "iuris tantum" na domnienku "iuris et de iure", sa tieto úvahy neodchylujú od logiky vyvrátitelnej domnienky. Rovnako ako v prípade iných domnienok prípustných v práve hospodárskej sútaze tak platí, ze pokial Komisia môze urcitú skutocnost legálne predpokladat, povazuje sa táto skutocnost za preukázanú, pokial dotknutý podnik domnienku nevyvráti predlozením nezvratných dôkazov o opaku (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 90 vyssie, body 121 a 126, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 162 a 167). Okrem toho uvedená domnienka vzhladom na svoju vyvrátitelnost, teda na to, ze môze byt v kazdom prejednávanom prípade vyvrátená, nevedie k automatickému zalozeniu zodpovednosti materskej spolocnosti, ktorá vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, co by bolo v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti, na ktorej stojí právo hospodárskej sútaze. 101 Komisia teda neporusila pravidlá, podla ktorých sa správanie dcérskej spolocnosti pripíse jej materskej spolocnosti, ked v podstate uznala spolocnost SCC, ktorej právnym nástupcom je Alliance One, za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Transcatab. 102 Treba konstatovat, ze taký záver nemozno spochybnit tvrdeniami, ktoré spolocnost Transcatab predlozila v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu týkajúcu sa dôsledkov, ktoré treba vyvodit z rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 88 vyssie. Podla jej názoru Súdny dvor v tomto rozsudku po prvé nesprávne vylozil skorsiu judikatúru, najmä rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, a v kazdom prípade judikatúra nie je v tejto súvislosti jednoznacná. Po druhé skutkový rámec veci, v ktorej bol vyhlásený uvedený rozsudok, sa odlisuje od skutkového rámca prejednávanej veci, kedze do kartelovej dohody bolo zapojených viacero dcérskych spolocností, a preto je podla nej tazsie preukázat, ze materská spolocnost nemala vedomost o protisútaznom správaní. Pokial ide o prvé tvrdenie, stací konstatovat, ze z rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 88 vyssie (pozri tiez v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k tomuto rozsudku, Zb. s. I-8241, body 60 a 61) vyplýva, ze Súdny dvor nielenze zohladnil judikatúru, na ktorej Transcatab zakladá velkú cast svojej hlavnej argumentácie, najmä rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, ale tiez podal jednoznacný výklad skorsej judikatúry (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 58 az 62). Pokial ide o druhé tvrdenie, stací konstatovat, ze údajný rozdiel medzi týmito dvomi vecami je úplne irelevantný, pretoze kritérium pripísatelnosti zodpovednosti vo veci, ktorá viedla k rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanej v bode 88 vyssie, sa vôbec netýkalo priamej ci nepriamej vedomosti materskej spolocnosti o aktivitách vykonávaných jej dcérskou spolocnostou alebo dcérskymi spolocnostami. V kazdom prípade, ako správne uvádza Komisia, v uvedenom rozsudku tento prvok nebol vôbec zohladnený. - O skreslení dôkazov predlozených s cielom vyvrátit domnienku 103 Ako bolo uvedené v bodoch 94 a 95 vyssie, pokial celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost, Komisia môze predpokladat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, pricom nemusí podávat dalsie dôkazy o tom, ze materská spolocnost skutocne taký vplyv vykonávala alebo ze mala akúkolvek vedomost o porusovaní alebo o zapojení uvedenej dcérskej spolocnosti do tohto porusovania. Ide o vyvrátitelnú domnienku, ktorú mozno vyvrátit dôkazom opaku. Na rozdiel od toho, co tvrdí Transcatab, prislúcha teda spolocnosti SCC - ktorá v case porusovania vlastnila 100 % základného imania spolocnosti Transcatab (pozri odôvodnenie 336 napadnutého rozhodnutia) -, aby túto domnienku vyvrátila dôkazmi, ktorými mozno preukázat, ze jej dcérska spolocnost si urcuje svoje správanie na trhu nezávisle a ze teda tieto dve spolocnosti netvoria jedinú hospodársku jednotku. V opacnom prípade sa výkon kontroly preukáze tým, ze domnienka vychádzajúca z vlastníctva celého základného imania nebola vyvrátená (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 60 az 62 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, T-175/05, neuverejnený v Zbierke, bod 93). 104 Pokial ide o prejednávanú vec, Komisia sa v odôvodneniach 335 az 344 napadnutého rozhodnutia zaoberala skúmaním tvrdení a dôkazov, ktoré predlozila vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách spolocnost SCC s cielom preukázat, ze nevykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Transcatab a tieto tvrdenia a dôkazy nepovazovala za spôsobilé vyvrátit túto domnienku. 105 Treba konstatovat, ze spolocnost Transcatab vo svojej zalobe len poukazuje na to, pricom svoje tvrdenia nepodporila konkrétnymi argumentmi, ze SCC v správnom konaní preukázala, ze má decentralizovanú struktúru s celkom nezávislými vlastnými miestnymi vedeniami, na ktoré boli prenesené vsetky funkcie, a to konkrétne vzhladom na zvlástnosti talianskeho trhu so surovým tabakom, a ze clenovia jej predstavenstva, ako aj jej generálny riaditel boli nezávislí a nemali nijakú priamu ci nepriamu väzbu na spolocnost SCC. Spolocnost Transcatab vsak vôbec netvrdila, ze by sa Komisia v napadnutom rozhodnutí dopustila pri posudzovaní týchto dôkazov pochybenia. Urcité argumenty nepriamo smerujúce proti napadnutému rozhodnutiu uvádza len v rámci repliky, v odpovedi na niektoré tvrdenia Komisie. 106 V kazdom prípade treba v prvom rade konstatovat, ako Komisia správne uviedla v odôvodnení 338 napadnutého rozhodnutia, ze skutocnost, ze dcérska spolocnost má svoje vlastné miestne vedenie a vlastný majetok, sama osebe nepreukazuje, ze svoje správanie na trhu urcuje vo vztahu k svojej materskej spolocnosti samostatne. Zverenie riadenia beznej cinnosti miestnemu vedeniu 100 % dcérskej spolocnosti je totiz obvyklou praxou, a preto nemôze dokazovat skutocnú nezávislost dcérskych spolocností. To isté platí pre argument o údajne osobitných charakteristikách talianskeho trhu so surovým tabakom, pretoze tieto nebránia materskej spolocnosti vykonávat v plnom rozsahu skutocnú kontrolu nad svojou dcérskou spolocnostou. 107 Okrem toho treba uviest, ze Komisia v odôvodneniach 341 a 342 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze uz pred získaním celého základného imania spolocnosti Transcatab spolocnost SCC túto spolocnost ovládala spolu so svojim talianskym partnerom a ze skutocnost, ze po prevzatí kontroly nevykonala ziadnu zmenu vo vedení tejto spolocnosti, preto nemozno povazovat za dôkaz o tom, ze potom, co sa stala výlucným vlastníkom svojej dcérskej spolocnosti, na nu nevykonávala ziadny vplyv. Komisia dalej uviedla, ze prenesenie výkonných právomocí na generálneho riaditela spolocnosti Transcatab, ktorého bolo mozné bez dôkazu o opaku dôvodne povazovat za vymenovaného spolocnostou SCC, nebránilo ostatným clenom predstavenstva v tom, aby zastávali výkonné pozície a vykonávali výkonné funkcie. 108 Treba poznamenat, ze kedze spolocnost SCC neuviedla nijaké vysvetlenie, Komisia správne prikladala význam skutocnosti, ze táto spolocnost, ktorá ked sa stala jediným akcionárom, mala vsetky právomoci na vykonanie ciastocnej ci celkovej obnovy predstavenstva, nepodnikla v tomto smere ziadne kroky. Z toho vyplýva, ze ponechanie clenov predstavenstva, a najmä generálneho riaditela, vo funkcii, mozno pripisovat iba rozhodnutiu spolocnosti SCC ako jediného akcionára spolocnosti Transcatab. 109 Navyse skutocnost, ze jediná osoba, a to generálny riaditel, disponuje významnými právomocami, ktoré jej boli delegované predstavenstvom, môze naopak svedcit o vôli materskej spolocnosti ulahcit výkon kontroly nad svojou dcérskou spolocnostou, a to práve obmedzením úlohy predstavenstva iba na okrajové cinnosti a sústredením vsetkých právomocí do rúk jednej "dôveryhodnej osoby". Nie je totiz pravdepodobné, ako je to v prípade spolocnosti Transcatab, ze by nadnárodná spolocnost preniesla vsetky právomoci dcérskej spolocnosti pôsobiacej na vnútrostátnom trhu - alebo súhlasila s prenesením právomocí, ku ktorému doslo pred získaním úplnej kontroly - na fyzickú osobu, ktorá konajúc samostatne a údajne bez vymenovania jediným akcionárom, by vyberala clenov predstavenstva, cím by zbavila akúkolvek dalsiu osobu akéhokolvek vplyvu na riadenie spolocnosti, a ktorá by de facto nikomu nezodpovedala za svoju cinnost. 110 Vzhladom na skutocnost, ze prenesenie právomocí na generálneho riaditela dcérskej spolocnosti nie je nijako neobvyklé, také tvrdenie nemôze vyvrátit domnienku o kontrole vykonávanej materskou spolocnostou nad spolocnostou Transcatab. 111 Dalej, pokial ide o tvrdenie, ktorým Transcatab napáda predpokladaný záver Komisie vyvodený z toho, ze niektoré dokumenty boli vyhotovené v anglickom jazyku, stací konstatovat, ze na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Transcatab, dokumenty uvádzané v odôvodneniach 343 az 346 napadnutého rozhodnutia nemali byt dôkazom o tom, ze materské spolocnosti boli schopné ovplyvnovat alebo v praxi ovplyvnovali správanie svojich talianskych dcérskych spolocností, ani preukazovat, ze materské spolocnosti o predmetnej kartelovej dohode vedeli. Naopak, Komisia sa obmedzila na to, ze niektoré dokumenty, ktoré boli súcastou správneho spisu, pouzila na preukázanie úrovne vierohodnosti dôkazov a tvrdení, ktoré spolocnost SCC predlozila vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách s cielom vyvrátit domnienku o rozhodujúcom vplyve na Transcatab. 112 Nakoniec treba uviest, ze na rozdiel od toho, co vo svojej replike uvádza spolocnost Transcatab, z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, ze domnienku rozhodujúceho vplyvu mozno vyvrátit len vtedy, pokial má úcast materskej spolocnosti na jej dcérskej spolocnosti výlucne financnú povahu. 113 V dôsledku toho sa výhrada zalozená na skreslení dôkazov predlozených s cielom vyvrátit domnienku musí zamietnut. - O porusení práva na obhajobu 114 Pokial ide o tretiu výhradu uvádzanú spolocnostou Transcatab, treba pripomenút, ze dodrziavanie práva na obhajobu pri vedení správneho konania v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 26 a tam citovanú judikatúru). 115 Podla ustálenej judikatúry dodrziavanie práva na obhajobu vyzaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vysetrovanie, mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, a zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21). 116 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 túto zásadu odráza, kedze stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 67), aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatnit svoju obhajobu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial konecné rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 109 a tam citovanú judikatúru). 117 Toto oznámenie vsak môze byt urobené strucne a konecné rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 14), pretoze toto oznámenie je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má len predbeznú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70). Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat svoje práva na obhajobu. Komisia takisto môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 448, a z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, T-310/01, Zb. s. II-4071, bod 438). 118 Súdny dvor dalej spresnil, ze zohladnenie argumentu predlozeného podnikom v priebehu správneho konania, bez toho, ze by mu bolo umoznené sa v tejto súvislosti vyjadrit pred prijatím konecného rozhodnutia, nemôze byt samo o sebe porusením práva na obhajobu (uznesenie Súdneho dvora z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia, C-497/99 P, Zb. s. I-5333, bod 24). 119 Nakoniec treba tiez pripomenút, ze podla judikatúry dochádza k poruseniu práva na obhajobu vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Podnik, ktorý je zalobcom, preukáze, ze k takému poruseniu doslo, pokial dostatocným spôsobom dokáze nie to, ze by rozhodnutie Komisie malo odlisný obsah, ale to, ze by svoju obhajobu mohol zaistit lepsie, ak by k pochybeniu nedoslo, napríklad tým, ze by na svoju obhajobu mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odopretý prístup (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 31 a tam citovanú judikatúru, a z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 28). 120 V tejto veci treba poznamenat, ze v oznámení o výhradách sa Komisia v zásade mohla na odôvodnenie pripísania zodpovednosti spolocnosti SCC za porusenie kartelového práva, ktorého sa dopustila spolocnost Transcatab, ktorá je jej 100 % dcérskou spolocnostou, obmedzit, s ohladom na zásady judikatúry uvedené v bodoch 94 az 96 vyssie, na preukázanie toho, ako bolo základné imanie rozlozené medzi dcérske spolocnosti a materské spolocnosti (pozri body 336 az 338 oznámenia o výhradách). Na základe týchto zásad vyplývajúcich z judikatúry bola Komisia povinná vyjadrit sa vo svojom konecnom rozhodnutí k tvrdeniam, ktoré úcastníci konania uviedli v odpovedi na toto oznámenie (pozri odôvodnenie 335 a nasl. napadnutého rozhodnutia) a ktoré smerovali k vyvráteniu predmetnej domnienky. 121 Dalej, pokial ide o tvrdenie spolocnosti Transcatab, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala z dokumentov, ktoré neuvádza v oznámení o výhradách, treba uviest, ze v odôvodneniach 335 az 346 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zaoberá niektorými zvlástnymi aspektmi a dokumentmi týkajúcimi sa vztahov medzi spolocnostami SCC a Transcatab iba v rámci posúdenia tvrdení a dôkazov predlozených úcastníkmi konania v správnom konaní, pricom odkazuje na dokumenty, ktoré sa nachádzajú v správnom spise. Posúdenie týchto aspektov a dokumentov teda nemohlo mat vplyv na úcinný výkon práva spolocnosti Transcatab na obhajobu, a to o to viac, ze k uvedeným dokumentom - ktorými uz aj tak v kazdom prípade disponovala - mala prístup v priebehu správneho konania. 122 Zo spisu nakoniec vyplýva, ze jednak spolocnost SCC, ako aj spolocnost Transcatab, mohli odpovedat na výhradu výslovne uvedenú v oznámení o výhradách, ktoré im bolo zaslané, a predlozit svoju obhajobu pri vypocutí pred vysetrovatelom. Zásada kontradiktórnosti teda bola v priebehu správneho konania respektovaná. 123 V kazdom prípade treba tiez pripomenút, ako konstatoval Súdny dvor, ze kedze Komisia nie je povinná, pokial ide o pripísatelnost porusenia, predlozit v stádiu oznámenia výhrad iné dôkazy ako dôkaz o tom, ze materská spolocnost vlastní základné imanie svojich dcérskych spolocností, tvrdenie o porusení práva na obhajobu nie je mozné prijat (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 64). 124 Výhradu zalozenú na porusení práva na obhajobu treba teda zamietnut bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o otázke týkajúcej sa jej prípustnosti predlozenej Komisiou. 125 Vzhladom na vyssie uvedené treba na záver konstatovat, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu sa musí zamietnut v celom rozsahu. O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Tvrdenia úcastníkov konania 126 Spolocnost Transcatab tvrdí, ze Komisia jej z dôvodu, ze pripísala zodpovednost za predmetné porusenia spolocnosti Alliance One, ulozila pokutu, ktorá je omnoho vyssia ako maximálna výska 10 % jej obratu v hospodárskom roku predchádzajúcom roku prijatia napadnutého rozhodnutia, stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Suma pokuty, ktorá jej bola ulozená, predstavuje totiz priblizne 43 % jej obratu. 127 Transcatab nakoniec odkazuje na tvrdenia, ktoré uvádza spolocnost Alliance One vo svojej zalobe (vec T-25/06) a prikladá jej kópiu. 128 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 129 Po prvé treba uviest, ze táto cast zalobného dôvodu je úzko spojená s jeho prvou castou v tom zmysle, ze zamietnutie jeho prvej casti má nevyhnutne dopad na opodstatnenost tejto casti zalobného dôvodu. Preto je s prihliadnutím na úvahy, ktoré viedli k zamietnutiu prvej casti tohto zalobného dôvodu potrebné vyvodit záver, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked na úcely výpoctu 10 % obratu stanoveného v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zohladnila obrat dosiahnutý spolocnostou SCC (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 114). 130 Táto maximálna výska obratu sa totiz musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jediný hospodársky subjekt konajúci ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, body 528 a 529, a z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 114). 131 Po druhé, pokial ide o vseobecný odkaz spolocnosti Transcatab na tvrdenia predlozené v zalobe jej materskej spolocnosti Alliance One, treba uviest, ze takýto odkaz na prilozený dokument, ktorý je uvedený len vseobecne a ktorý neumoznuje Vseobecnému súdu presne zistit, ktoré tvrdenia uvedené v písomných vyjadreniach môze povazovat za tvrdenia doplnujúce zalobné dôvody, sa musí povazovat za neprípustný. 132 Treba totiz pripomenút, ze podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Podla ustálenej judikatúry sa na prípustnost zaloby vyzaduje, aby zo samotného jej textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom, vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj ked text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok podstatných castí právnej argumentácie, ktorá podla vyssie uvedených ustanovení tvorí nálezitost zaloby. Navyse nie je úlohou Vseobecného súdu vyhladávat a identifikovat v prílohách zalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze prílohy majú len dôkaznú a podpornú povahu (pozri rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T-209/01, Zb. s. II-5527, body 56 a 57, a zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 133 Za týchto okolností je potrebné zamietnut scasti ako nedôvodnú a scasti ako neprípustnú aj druhú cast prvého zalobného dôvodu. 134 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa musí prvý zalobný dôvod zamietnut ako celok. 2. O druhom zalobnom dôvode týkajúcom sa urcenia východiskovej sumy pokuty O prvej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa závaznosti porusenia 135 Transcatab v rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu uvádza viacero výhrad smerujúcich proti kvalifikácii porusenia v napadnutom rozhodnutí ako "velmi závazného". 136 Na úvod treba pripomenút vseobecné zásady, podla ktorých sa stanovuje výska pokút, a najmä hodnotenie závaznosti porusenia. 137 Podla clánku 81 ods. 1 písm. a) a b) ES sú výslovne nezlucitelné so spolocným trhom dohody a zosúladené postupy, ktoré priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky, alebo také, ktoré obmedzujú alebo kontrolujú výrobu ci odbyt. Porusenia tohto typu, najmä pokial ide o horizontálne kartely, judikatúra kvalifikuje ako obzvlást závazné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, pretoze majú priamy vplyv na základné podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 675), alebo ako zjavné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 109, a zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 303). 138 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení výsky pokuty, ktorá sa ulozí za porusenie clánku 81 ods. 1 ES, zohladní okrem závaznosti porusovania aj doba trvania. 139 Podla ustálenej judikatúry musí byt závaznost porusení práva hospodárskej sútaze vyvodená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 241; Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 54, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 91). 140 Na zabezpecenie transparentnosti a nestrannosti rozhodnutí, ktorými sa stanovujú pokuty za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, prijala Komisia usmernenia (prvá veta usmernení). 141 Usmernenia predstavujú nástroj urcený na spresnenie kritérií - pri dodrziavaní právnych predpisov vyssej právnej sily -, ktoré Komisia mieni uplatnit pri výkone svojej diskrecnej právomoci v oblasti stanovenia výsky pokút, ktorú jej priznáva clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Hoci usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, pretoze toto rozhodnutie sa zakladá na nariadení c. 1/2003, stanovujú vseobecným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených týmto rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 209 az 213, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 219 a 223). 142 Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právna norma, ktorú musí správny orgán v kazdom prípade dodrzat, vyjadrujú urcité pravidlo správania, ktoré ukazuje, ako sa má v praxi postupovat, a od ktorého sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 209 a 210, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). 143 Obmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, vsak nie je nezlucitelné so zachovaním sirokej miery volnej úvahy Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, body 246, 274 a 275). Skutocnost, ze Komisia v usmerneniach spresnila svoj prístup k hodnoteniu závaznosti porusenia, totiz nevylucuje, aby ju hodnotila ucelene, v závislosti od vsetkých relevantných okolností vrátane skutocností, ktoré nie sú výslovne uvedené v usmerneniach (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 237). 144 Podla metódy stanovenej v usmerneniach Komisia pri výpocte sumy pokút, ktoré ulozí dotknutým podnikom, vychádza zo sumy urcenej v závislosti od "vnútornej" závaznosti porusenia. Pri posúdení tejto závaznosti sa musí brat do úvahy povaha porusenia, jeho konkrétny dopad na trh, ak je meratelný, a rozsah relevantného geografického trhu (bod 1 A prvý odsek usmernení). 145 V tejto súvislosti sú porusenia rozclenené do troch kategórií, a to "mierne priestupky", pri ktorých môze byt ulozená pokuta od 1 000 eur do 1 milióna eur, "závazné priestupky", pri ktorých suma pokuty môze byt v rozmedzí od 1 do 20 miliónov eur, a "velmi závazné priestupky", pri ktorých je mozné ulozit pokutu nad 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá az tretia zarázka usmernení). Pokial ide o velmi závazné porusenia, Komisia spresnuje, ze pôjde vo vseobecnosti o horizontálne obmedzenia, ako sú "cenové kartely" a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie jednotného trhu, ako napríklad delenie národných trhov a nesporné zneuzívanie dominantného postavenia zo strany podnikov, ktoré drzia faktický monopol (bod 1 A druhý odsek tretia zarázka usmernení). 146 Okrem toho treba uviest, ze tieto tri aspekty hodnotenia závaznosti porusenia, uvedené v bode 144 vyssie, nemajú rovnakú dôlezitost pri celkovom posúdení. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného" (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 101, a rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 137). 147 Konkrétny dopad na trh ani velkost geografického trhu naopak nepredstavujú skutocnosti potrebné na kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného v prípade horizontálnych kartelov, ktoré sa predovsetkým týkajú, ako v prejednávanej veci, urcenia cien. Ak sú tieto dve skutocnosti takými skutocnostami, ktoré treba zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia, pri posudzovaní celkovej závaznosti predstavujú jedny z viacerých skutocností (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, body 74 a 81, a rozsudky Súdu prvého stupna Raiffeisen Zentralbank Österreich/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, body 240 a 311, a z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 91). 148 Taktiez podla uz rovnako dobre ustálenej judikatúry z usmernení vyplýva, ze horizontálne kartely, ktoré sa predovsetkým, ako v prejednávanej veci, týkajú urcenia cien, môzu byt kvalifikované ako "velmi závazné" len na základe ich samotnej povahy bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 75; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 178, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 150), a bez toho, aby malý rozsah dotknutého geografického trhu bránil takejto kvalifikácii (pozri v tomto zmysle rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 103, a rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 91). 149 Tento záver je potvrdený skutocnostou, ze aj ked opis závazných porusení výslovne uvádza dopad na trh a úcinky na velké oblasti spolocného trhu, opis velmi závazných porusení naopak neuvádza poziadavku konkrétneho dopadu na trh ani úcinkov na osobitnú geografickú oblast (rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 137; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Brasserie nationale a i./Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 178). 150 Okrem toho tieto tri kritériá posúdenia závaznosti porusenia vzájomne od seba závisia v tom zmysle, ze zvýsený stupen závaznosti z hladiska jedného alebo druhého z týchto kritérií môze nahradit mensiu závaznost porusenia podla iných kritérií (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 241). 151 Najmä co sa konkrétne týka tejto veci, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia urcila výsku pokuty ulozenej rôznym osobám, ktorým bolo rozhodnutie urcené, na základe vseobecnej metódy, ktorú stanovila v usmerneniach, a to aj napriek tomu, ze to výslovne neuviedla v uvedenom rozhodnutí. Tvrdenia úcastníkov konania 152 Po prvé Transcatab tvrdí, ze zo znenia usmernení tak, ako je uvedené v odôvodnení 365 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia musí pri posúdení závaznosti porusenia zohladnit tri aspekty, a to samotnú povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh, ak je meratelný, a rozsah relevantného geografického trhu. Komisia teda nemôze kvalifikovat kartel ako "velmi závazné" porusenie len na základe jeho povahy bez zohladnenia dalsích dvoch aspektov. 153 Komisia vsak napriek týmto ustanoveniam usmernení kvalifikovala predmetné porusenie ako "velmi závazné". Takáto kvalifikácia je nesprávna, pretoze nezohladnuje neexistenciu konkrétneho dopadu porusenia na trh a obmedzený rozsah relevantného geografického trhu. Keby Komisia správne zobrala do úvahy vsetky tri uvedené aspekty, musela by kvalifikovat kartel iba ako "závazné" porusenie. Vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach Komisia posúdila cenový kartel, akým je kartel v prejednávanej veci, ako závazné porusenie. Okrem toho Komisia tvrdí, ze v prejednávanej veci nevychádzala pri kvalifikácii porusenia ako velmi závazného len z povahy porusenia, ale ze na úcely posúdenia závaznosti porusenia zohladnila vsetky tri vyssie uvedené aspekty tak, ako to vyplýva z odôvodnení 365 a 368 napadnutého rozhodnutia. Z toho, ze Komisia stanovila sankciu pod dolnou hranicou 20 miliónov eur stanovenou v usmerneniach nemozno vyvodit, kedze sa táto hranica uvádza len ako príklad minimálnej výsky pokuty, ktorú mozno ulozit, ze Transcatab nemá záujem na uplatnení tohto zalobného dôvodu. 154 Po druhé spolocnost Transcatab uvádza viacero výhrad, ktoré sa osobitne týkajú neexistencie úcinkov kartelu na trhu. Transcatab totiz tvrdí, ze dohody sankcionované v napadnutom rozhodnutí nemali nijaký dopad na trh, alebo ani prinajmensom nevyvolali nijaké dohodnuté úcinky. Komisia vykonala v oznámení o výhradách viacero porovnaní cien, z ktorých vyplýva, ze ceny uvádzané úcastníkmi kartelu v ich dohodách sa "nijako neodrazili" na trhu. Transcatab cituje na potvrdenie svojho tvrdenia viacero konkrétnych príkladov a údajov a dalej uvádza, ze existencia prípadných úcinkov kartelu by sa prejavila znízením a stabilizáciou cien, k comu vsak nedoslo. Nakoniec samo napadnuté rozhodnutie v odôvodnení 97 a nasl. uvádza, ze v rokoch 1990 az 2000 sa v Taliansku zvýsili ceny surového tabaku, k comu nedoslo v nijakom inom clenskom státe a ze toto zvysovanie cien pokracovalo az do roku 2002, v ktorom spracovatelia ukoncili kartel. Navyse v konaní, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie Komisie K(2004) 4030 v konecnom znení z 20. októbra 2004 týkajúce sa konania podla clánku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.238/B.2 - Surový tabak - Spanielsko) (dalej len "rozhodnutie Surový tabak - Spanielsko"), Komisia povazovala zvýsenie cien tabaku, napriek existencii dohody medzi spracovatelmi, za dôkaz o nevykonaní dohôd. Okrem toho Komisia v rámci svojej skorsej rozhodovacej praxe zobrala do úvahy v prípade správaní povazovaných za obzvlást závazné neexistenciu ich skutocného dopadu na trh a kvalifikovala ich ako "závazné" a nie ako "velmi závazné" porusenia. Komisia navyse v odôvodnení 368 napadnutého rozhodnutia nesprávne a bezdôvodne uviedla, ze kartel mohol mat úcinky na nadväznom trhu spracovania a predaja spracovaného tabaku. Úcinky kartelu na nadväznom trhu mohli vsak nanajvýs spocívat v znízení nákladov výrobcov cigariet. 155 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa dopadu porusenia na trh je navyse nelogické, pretoze Komisia tvrdila, ze kartel mohol mat za následok znízenie celkovej produkcie tabaku na úkor spotrebitelov (odôvodnenie 282 napadnutého rozhodnutia), kým hlavným problémom, s ktorým sa potýkal európsky a taliansky trh s tabakom bola nadbytocná produkcia nekvalitného tabaku. Okrem toho Komisia sa v oznámení o výhradách vôbec nezmienila o tom, ze by kartel spôsobil pokles produkcie. Tým, ze Komisia uviedla toto tvrdenie po prvý krát az v napadnutom rozhodnutí, porusila právo na obhajobu spolocnosti Transcatab, ktorá sa tak nemala moznost k nemu vyjadrit. Rovnako po prvý krát az v napadnutom rozhodnutí sa Komisia zmienila o moznom úcinku porusenia na nadväznom trhu, cím takisto porusila jej právo na obhajobu. 156 Po tretie spolocnost Transcatab tvrdí, ze geografický trh, ktorého sa týkajú porusenia sankcionované v napadnutom rozhodnutí, má osobitne malý rozsah, pretoze sa obmedzuje, ako to vyplýva z odôvodnenia 84 napadnutého rozhodnutia, len na styri talianske regióny. Tento geografický trh je teda ovela mensí ako vnútrostátny trh. Komisia vôbec nezohladnila túto skutocnost na úcely urcenia závaznosti porusenia. Napadnuté rozhodnutie je teda z tohto hladiska zjavne nedostatocne odôvodnené. Navyse toto porusenie malo byt na základe rozhodovacej praxe Komisie posúdené ako závazné a nie ako velmi závazné. Okrem toho Komisia pri stanovení pokuty v rozhodnutí vo veci Surový tabak - Spanielsko zohladnila skutocnost, ze trh výrobkov, ktorý zahrnal len urcité spanielske regióny, mal relatívne mensí rozsah. 157 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 158 Treba najskôr uviest, ze Transcatab formálne napáda "základnú ciastku" pokuty, ktorá podla bodu 1 B stvrtého odseku usmernení zodpovedá scítaniu súm urcených na základe závaznosti a dlzky trvania porusenia. Z jej argumentácie vsak vyplýva, ze napáda tú výsku pokuty, ktorá vyplýva zo závaznosti porusenia, takze suma, o ktorú ide v rámci tohto zalobného dôvodu, je východisková suma pokuty, ktorá je uvedená v odôvodnení 376 napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 107). - O kvalifikácii porusenia ako velmi závazného 159 Pokial ide o výhradu spolocnosti Transcatab zalozenú na tom, ze Komisia sa tým, ze kvalifikovala porusenie ako "velmi závazné" dopustila nesprávneho právneho posúdenia, treba najskôr uviest, ze z ustálenej judikatúry, ako je uvedené v bodoch 146 az 148 vyssie vyplýva, ze z troch aspektov uvedených v usmerneniach, na základe ktorých sa posúdi závaznost porusenia, má pri kvalifikácii porusenia ako velmi závazného zásadný význam povaha porusenia. V dôsledku toho dohody alebo zosúladené postupy, ktorých predmetom je urcovanie cien alebo rozdelenie si trhov, môzu byt kvalifikované ako "velmi závazné" uz na základe svojej povahy, a to bez toho, aby sa tieto správania museli vyznacovat osobitným konkrétnym dopadom na trh alebo osobitných rozsahom geografického trhu. 160 V prejednávanej veci, co sa týka povahy porusenia, treba uviest, ze predmetom daného kartelu bolo najmä spolocné urcenie cien, ktoré spracovatelia platili za surový tabak, ako aj rozdelenie si dodávatelov a mnozstiev odobratého surového tabaku. Takéto praktiky predstavujú horizontálne obmedzenia typu "cenový kartel" v zmysle usmernení, a teda sú svojou povahou "velmi závaznými" poruseniami. Tento typ kartelov je podla judikatúry povazovaný za zjavné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze alebo za obzvlást závazné porusenia, pretoze majú priamy vplyv na základné podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu (pozri bod 137 vyssie). 161 Z toho vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci správne kvalifikovala kartel ako velmi závazné porusenie na základe samotnej povahy porusenia bez ohladu na jeho konkrétny dopad na trh a na rozsah geografického trhu (pozri judikatúru citovanú v bodoch 146 az 149 vyssie, a najmä rozsudok Erste Groupe Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 103). 162 Navyse, najmä co sa týka odkazov spolocnosti Transcatab na viaceré skorsie rozhodnutia Komisie, treba pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje sama osebe právny rámec pre ukladanie pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze uvedený právny rámec tvorí len nariadenie c. 1/2003, uplatnované v súlade s usmerneniami, a ze Komisia disponuje v oblasti stanovenia súm pokút sirokou mierou volnej úvahy a nie je viazaná predchádzajúcimi posúdeniami (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 82, a Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 123). Z toho vyplýva, ze tvrdenia spolocnosti Transcatab týkajúce sa predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie nemozno prijat. 163 Okrem toho ziadne tvrdenie, ktoré predlozila Transcatab nespochybnuje kvalifikáciu kartelu ako velmi závazného porusenia. Tieto tvrdenia je tak potrebné preskúmat iba pre úplnost. - O konkrétnom dopade porusenia na trh 164 Co sa týka konkrétne tvrdení, ze Komisia sa pri urcení závaznosti porusenia dopustila pochybenia, pretoze nezohladnila údajnú neexistenciu konkrétneho dopadu porusenia na trh, treba uviest, ze na rozdiel od tvrdení spolocnosti Transcatab, zo znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia síce v odôvodnení 365 tohto rozhodnutia, citujúc ustanovenia usmernení uviedla, ze pre posúdenie závaznosti porusenia treba zohladnit tri skutocnosti uvedené v prvom odseku bodu 1 A daných usmernení (pozri bod 144 vyssie), následne vsak posúdenie závaznosti porusenia nezalozila na konkrétnom dopade porusenia na trh. 165 V casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa posúdenia závaznosti porusenia (odôvodnenia 365 az 369) nie je totiz ani v jednom z týchto odôvodnení preskúmaný konkrétny dopad porusenia na trh. Najmä takáto analýza nie je, v rozpore s tým, co tvrdí Transcatab, predmetom odôvodnenia 368 napadnutého rozhodnutia. Toto odôvodnenie, ktoré je úzko spojené s predchádzajúcim odôvodnením, týkajúcim sa povahy porusenia, obsahuje vseobecné úvahy o karteloch v oblasti nákupu a ich schopnost mat dopad na hospodársku sútaz, presne ako typický príklad "predajného kartelu". Komisia v tomto odôvodnení uvádza, ze tento typ kartelu môze mat dopad na sútazné správanie dotknutých podnikov, ci uz ide o výrobcov alebo podniky pôsobiace na nadväznom trhu, pretoze ovplyvnuje základný aspekt sútazného správania podnikov, ktoré sú súcastou spracovatelského retazca, to znamená nákupnú cenu tovaru, ktorého sa týka spracovanie. Komisia v tomto odôvodnení dalej uvádza, ze táto schopnost ovplyvnit hospodársku sútaz je závaznejsia v prípade, ze ide o taký tovar ako v prejednávanej veci. 166 Navyse konkrétny dopad porusenia na trh nie je preskúmaný ani v casti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka preskúmania obmedzenia hospodárskej sútaze (odôvodnenia 277 a nasl. napadnutého rozhodnutia), na ktorú odkazuje odôvodnenie 368. Na rozdiel od toho, co tvrdí Transcatab, nic totiz nenaznacuje tomu, ze by sa v tejto casti napadnutého rozhodnutia venovanej preskúmaniu obmedzujúceho dopadu dohôd medzi spracovatelmi na hospodársku sútaz, Komisia na úcely urcenia závaznosti porusenia s cielom stanovit pokuty odvolávala na konkrétny dopad kartelu na trh. 167 Okrem toho spolocnostou Transcatab spochybnovaná zmienka o mozných dopadoch na nadväzné trhy, ktorá je uvedená velmi vseobecne, je zahrnutá medzi úvahy o schopnosti nákupného kartelu ovplyvnit správanie spracovatelov (pozri bod 154, in fine, vyssie). Kedze sa vsak kartel týkal najmä urcenia mnozstiev tabaku nakupovaného jednotlivými spracovatelmi, spolocnost Transcatab sa nemôze dovolávat nesprávnosti tvrdenia, ze kartel mohol ovplyvnit cinnosti na nadväznom trhu v oblasti spracovania tabaku a predaja spracovaného tabaku. Totiz kartel, ktorý stanovil mnozstvá nakupovaného surového tabaku bol nevyhnutne schopný ovplyvnit správanie spracovatelov na nadväznom trhu, pokial ide o spracovaný tabak. Napokon Transcatab nepredlozila nijaké tvrdenie ani nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné spochybnit toto tvrdenie. Treba tiez uviest, ze napadnuté rozhodnutie sa vôbec nezmienuje o prípadných dopadoch na ceny cigariet pre konecných spotrebitelov, takze tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti predlozila spolocnost Transcatab, sa musia odmietnut. 168 Co sa konkrétne týka údajov predlozených spolocnostou Transcatab alebo údajov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré údajne preukazujú, ze kartel nemal na trhu nijaké úcinky (pozri bod 154 vyssie), treba uviest, ze z judikatúry vyplýva, ze na posúdenie závaznosti porusenia je rozhodujúce vediet, ci clenovia kartelu urobili vsetko, co bolo v ich moznostiach na dosiahnutie konkrétneho úcinku svojich úmyslov. To, co sa stalo potom, pokial ide o ceny, mohlo byt ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly clenov kartelu, pricom títo nemôzu vyuzívat vo svoj prospech nezávislé faktory, ktoré skrízili ich plány, a urobit z nich skutocnosti odôvodnujúce znízenie pokuty (pozri rozsudky Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 287; Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 86, a Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 130 a tam citovanú judikatúru). 169 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze od Komisie nemozno pozadovat, aby v prípade, ze vykonávanie kartelu je preukázané, systematicky dokazovala, ze dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosahovat vyssiu úroven transakcných cien, alebo ako v prejednávanej veci, v prípade nákupných kartelov, nizsiu ako je tá, ktorá by existovala bez kartelu. Bolo by teda neprimerané pozadovat takéto dokazovanie, ktoré by si vyzadovalo znacné zdroje, kedze by boli potrebné hypotetické výpocty na základe ekonomických modelov, ktorých presnost môze súd len tazko overit a ktorých neomylnost vôbec nie je dokázaná (pozri v tomto zmysle rozsudky Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 286; Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 85, a Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 129 a tam citovanú judikatúru). 170 V tejto veci z preskúmania casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa sporných skutkových okolností vyplýva, ze spracovatelia sa vedome dopústali protisútazných praktík, za ktoré boli sankcionovaní (pozri napríklad odôvodnenia 111, 124, 125, 141 a 158 napadnutého rozhodnutia). Tento záver je navyse potvrdený okolnostou, ze kartel mal tajnú povahu, ako vyplýva z odôvodnení 363 a 473 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spracovatelia sa viackrát dohodli na opatreniach, ktoré mali zabezpecit úcinné fungovanie kartelu, ako vzájomné zasielanie si faktúr, ktoré im vystavili ich dodávatelia (odôvodnenia 122 a 129 napadnutého rozhodnutia), povinnost konzultácií v prípade nákupu mnozstiev nad dohodnuté mnozstvá (odôvodnenie 139 napadnutého rozhodnutia), povinnost kontrolovat svojich zamestnancov, aby nepostupovali z vlastnej iniciatívy bez potrebnej vzájomnej spolupráce (odôvodnenie 140 napadnutého rozhodnutia), vytvorenie struktúry, ktorá mala zabezpecovat sledovanie protisútazných cielov (odôvodnenie 187 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti je potrebné este uviest, ze z odôvodnenia 383 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisii sa podarilo preukázat fungovanie kartelu. 171 Za týchto okolností treba zamietnut tvrdenia, ze Komisia sa dopustila pochybení, pretoze nezohladnila skutocnost, ze ceny uvádzané úcastníkmi kartelu v ich dohodách neboli na trhu uplatnené a pretoze mala údaje, z ktorých vyplývalo, ze ceny surového tabaku zaznamenali väcsí nárast ako ceny ostatných polnohospodárskych výrobkov. - O rozsahu geografického trhu 172 Pokial ide o tvrdenie zalozené na obmedzenom rozsahu trhu, ktorého sa týkalo porusenie, z judikatúry citovanej v bodoch 147 az 149 vyssie vyplýva, ze rozsah geografického trhu nie je autonómnym kritériom v tom zmysle, ze za "velmi závazné" by mohli byt kvalifikované iba porusenia týkajúce sa väcsiny clenských státov. Ani Zmluva, ani nariadenie c. 1/2003, ani usmernenia, ani judikatúra neumoznujú prijat záver, ze tak môzu byt kvalifikované iba geograficky velmi rozsiahle obmedzenia hospodárskej sútaze. Napokon, ako je uvedené v bode 148 vyssie, dohody, ktorých predmetom je ako v prejednávanej veci predovsetkým urcovanie nákupných cien a rozdelenie si nakupovaných mnozstiev, môzu byt kvalifikované ako velmi závazné uz na základe svojej povahy a to bez toho, aby sa tieto správania museli vyznacovat osobitným geografickým rozsahom. Z toho vyplýva, ze velkost dotknutého geografického trhu, aj keby bol malý, v zásade nebráni kvalifikácii porusenia zisteného v prejednávanej veci ako "velmi závazného". Komisia sa teda nedopustila nijakého pochybenia, ked so zretelom na rozsah dotknutého geografického trhu kvalifikovala porusenie ako "velmi závazné". 173 Dalej treba uviest, ze aj ked je zrejmé, ze výroba surového tabaku bola koncentrovaná v urcitých regiónoch Talianska, je vsak potrebné konstatovat, ze kartel sa týkal trhu s nákupom surového tabaku a nie trhu výroby, takze jeho pôsobnost nebola obmedzená len na tieto regióny, ale zahrnala celé územie Talianska. Podla ustálenej judikatúry pritom celé územie clenského státu predstavuje podstatnú cast spolocného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 28; rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 150). Za týchto okolností spolocnost Transcatab nemôze tvrdit, ze trh, ktorého sa týka porusenie, mal malý rozsah. - O porusení povinnosti odôvodnenia 174 Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa porusenia povinnosti odôvodnenia, treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, tak jasne a jednoznacne, aby umoznili dotknutým osobám spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat súdne preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 175 V rámci urcovania pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze je povinnost odôvodnenia splnená, pokial Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 463 a tam citovanú judikatúru). 176 Pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia, Komisia v tejto veci v odôvodneniach 365 az 369 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, ze porusenie treba povazovat za velmi závazné. Ako je uvedené v bode 159 a nasl. vyssie, Komisia pri tomto závere vychádzala z toho, ze predmetné porusenie malo povahu velmi závazného porusenia. 177 Treba vsak uviest, ze kedze konkrétny dopad na trh a rozsah dotknutého geografického trhu nepredstavujú skutocnosti potrebné na kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného v prípade horizontálnych kartelov, ktoré sa predovsetkým týkajú, ako v prejednávanej veci, urcenia cien, Komisia nebola povinná odôvodnit, ze tieto skutocnosti nezohladnila. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci preskúmania týkajúceho sa porusení clánku 81 ES nemozno clánok 253 ES vykladat v tom zmysle, ze Komisii nariaduje, aby vo svojich rozhodnutiach objasnila dôvody, pre ktoré v súvislosti s výpoctom výsky pokuty nepouzila iné skutocnosti namiesto tých, ktoré pouzila v napadnutom rozhodnutí (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, T-18/05, Zb. s. II-1769, bod 153 a tam citovanú judikatúru). 178 N základe týchto okolností Komisia neporusila svoju povinnost odôvodnenia, pokial ide o konkrétny dopad na trh alebo o obmedzený rozsah geografického trhu. 179 Nakoniec, co sa týka konkrétne výhrady spolocnosti Transcatab, zalozenej na nelogickosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa nadbytocnej produkcie tabaku (pozri bod 155 vyssie), treba uviest, ze nadbytocná produkcia nie je nevyhnutne dôkazom o neexistencii úcinkov vykonávania kartelu sledujúceho znízenie tejto výroby. Nemozno totiz vylúcit, ze by produkcia tabaku nebola v prípade neexistencie kartelovej dohody este vyssia. Existencia nadprodukcie a tvrdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, ze kartel mohol mat za následok znízenie celkovej produkcie tabaku, nie sú teda, na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Transcatab, nevyhnutne v rozpore. Transcatab sa teda nemôze na základe tohto tvrdenia domáhat toho, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tomto smere nelogické. Toto tvrdenie sa preto zamieta. - O porusení práva na obhajobu 180 Treba uviest, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je vhodné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a pokial uvedie hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, akými sú závaznost a trvanie predpokladaného porusenia a skutocnost, ze toto porusenie bolo vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti, splna si svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Komisia týmto poskytne podnikom informácie, ktoré sú potrebné na to, aby sa bránili nielen proti zisteniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 21; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 199, a rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, Wieland Werke a i./Komisia, T-11/05, neuverejnený v Zbierke, bod 129). 181 Naopak, Komisia nie je povinná - pokial uvedie skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza pri stanovovaní sumy pokút - spresnit spôsob, akým sa vyrovná s kazdou z týchto okolností pri urcovaní úrovne pokuty (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 369). Navyse Komisia takisto môze vo svojom rozhodnutí, vzhladom na správne konanie, opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri rozsudok Schneider Electric/Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, bod 438 a tam citovanú judikatúru). 182 Z toho vyplýva, ze pokial ide o urcenie výsky pokút, právo dotknutých podnikov na obhajobu je pred Komisiou zarucené prostredníctvom ich moznosti uplatnit pripomienky k trvaniu, závaznosti a protisútaznému charakteru skutocností, ktoré sa im vytýkajú (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235, a Wieland-Werke a i./Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 131). 183 V tejto veci treba konstatovat, ze Komisia v súlade s judikatúrou uviedla v bode II A oznámenia o výhradách hlavné skutkové a právne okolnosti umoznujúce spolocnosti Transcatab ulozit pokutu. Komisia v tomto bode uviedla najmä skutkové a právne okolnosti, o ktoré sa v napadnutom rozhodnutí opierala pri výpocte východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyni. Transcatab mala moznost predlozit k týmto skutocnostiam svoje pripomienky, takze treba konstatovat, ze jej právo byt vypocutá bolo riadne v tejto súvislosti respektované. Napokon, ako uz bolo uvedené v rámci tejto casti tohto zalobného dôvodu, Komisia v napadnutom rozhodnutí nevychádzala pri kvalifikovaní porusenia ako velmi závazného z konkrétnych úcinkov kartelu na trhu, a to jednak co sa týka znízenia produkcie a jednak cinností na nadväznom trhu, ale pri uvedenej kvalifikácii vychádzala z toho, ze predmetné porusenia mali povahu velmi závazných porusení. 184 So zretelom na vyssie uvedené treba zamietnut celú prvú cast druhého zalobného dôvodu. O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady proporcionality, zásady rovnosti zaobchádzania a zásady ochrany legitímnej dôvery pri stanovení základnej ciastky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 185 Po prvé Transcatab tvrdí, ze Komisia tým, ze jej ulozila pokutu vo výske 14 miliónov eur, porusila zásadu proporcionality. Táto pokuta je neprimeraná tak vzhladom na celkovú hodnotu jej rocných nákupov realizovaných na príslusnom trhu, ktorá nedosiahla 13 miliónov eur, ako aj vzhladom na celkovú hodnotu nákupov tabaku, ktoré boli predmetom dohôd, ktorá neprekrocila 50 miliónov eur rocne. Komisia bola povinná prihliadnut pri urcení výsky pokuty na osobitne malý rozsah trhu. Navyse nové usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, s. 2; dalej len "usmernenia z roku 2006") stanovujú, ze základná ciastka pokuty sa urcí vzhladom na hodnotu predaja realizovaného podnikom na trhu, ktorý je predmetom kartelu. 186 Po druhé Transcatab tvrdí, ze Komisia pri stanovení základnej ciastky pokuty porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu ochrany legitímnej dôvery. Komisia bez akéhokolvek odôvodnenia zaobchádzala rozdielne s kartelom, o ktorý ide v tejto veci, a s kartelom, ktorý bol predmetom rozhodnutia vo veci Surový tabak - Spanielsko napriek tomu, ze tieto dve veci sú jednak pokial ide o predmet kartelu, ako aj o obmedzený rozsah geografického trhu, velmi podobné. 187 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom - O porusení zásady proporcionality 188 Treba pripomenút, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, co znamená, ze v prípade, ak existuje volba medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a ze spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 223). 189 Uplatnenie tejto zásady v rámci konaní zacatých Komisiou na potrestanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 188 vyssie, body 223 a 224 a tam citovanú judikatúru). Zásada proporcionality vedie najmä k tomu, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne ku kritériám, ktoré zohladnila pri posudzovaní závaznosti porusenia, a z tohto dôvodu musí tieto kritériá uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228, a rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 171). 190 V prvom rade, co sa týka tej casti tohto zalobného dôvodu, ktorá sa zakladá na neprimeranosti pokuty vzhladom na celkovú hodnotu nákupu na dotknutom trhu, treba uviest, ze z nariadenia c. 1/2003 ani z usmernení nevyplýva, ze výska pokút sa musí urcit priamo v závislosti od rozsahu dotknutého trhu, pretoze táto skutocnost nepredstavuje povinnú skutocnost, ale len jednu z viacerých relevantných skutocností slúziacich na posúdenie závaznosti porusenia (rozsudky Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 132, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 55). Tieto ustanovenia teda Komisii samé osebe neukladajú povinnost zohladnit obmedzenú velkost trhu s dotknutým výrobkom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 148). 191 Ako vsak bolo uvedené v bode 139 vyssie, podla judikatúry je Komisia povinná pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnit velké mnozstvo skutocností, ktorých povaha a význam sa lísia v závislosti od typu sporného porusenia a konkrétnych okolností dotknutého porusenia. Nemozno vylúcit, ze medzi tieto skutocnosti preukazujúce závaznost porusenia môze v závislosti od konkrétneho prípadu patrit aj velkost trhu s dotknutým výrobkom (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 120, a rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 267). 192 V dôsledku toho velkost trhu síce môze predstavovat skutocnost, ktorú treba zohladnit pri urcovaní závaznosti porusenia, jej význam sa vsak lísi v závislosti od druhu porusenia a konkrétnych okolností dotknutého porusenia. 193 V prejednávanej veci, najskôr co sa týka druhu porusenia, treba uviest, ze predmetom daného kartelu bolo najmä spolocné urcenie cien, ktoré spracovatelia platili za surový tabak, ako aj rozdelenie si dodávatelov a mnozstiev odobratého tabaku. Takéto praktiky predstavujú horizontálne obmedzenia typu "cenový kartel" v zmysle usmernení, a teda sú svojou povahou "velmi závaznými" poruseniami. Pre tento typ kartelov, ktoré sú podla judikatúry povazované za zjavné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze alebo za obzvlást závazné porusenia, pretoze majú priamy vplyv na základné podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu (pozri bod 137 vyssie), môze byt podla usmernení ulozená pokuta, ktorej východisková suma zacína na 20 miliónov eur. 194 Pokial ide dalej o osobitné okolnosti dotknutého porusenia, treba konstatovat, ze velkost relevantného trhu nebola vôbec zanedbatelná, pretoze z odôvodnenia 366 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze produkcia surového tabaku v Taliansku tvorí priblizne 38 % výrobnej kvóty v Európskej únii. Z poznámky pod ciarou c. 290 napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze kedze sa kartel vztahoval aj na nákup od "tretích baliarní" - t. j. sprostredkovatelov, ktorí sami nakupujú surový tabak a vykonávajú jeho prvotné spracovanie - týkal sa nákupu v hodnote, ktorá prekracovala obycajnú hodnotu nákupu surového tabaku vyrobeného v Taliansku. 195 Za týchto okolností nemôze Transcatab tvrdit, ze jej pokuta je neprimeraná vzhladom na celkovú hodnotu nákupu na dotknutom trhu. 196 V druhom rade, co sa týka casti zalobného dôvodu, ktorý Transcatab zalozila na neprimeranej povahe pokuty vzhladom na hodnotu svojho nákupu na dotknutom trhu, treba hned na úvod zdôraznit, ze v uplatnitelnom práve nie je upravená vseobecná právna zásada, na základe ktorej by výska pokuty mala byt proporcionálna k obratu dosiahnutému podnikom na dotknutom trhu (pozri rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 277 a tam citovanú judikatúru). 197 Navyse podla judikatúry Súdneho dvora je na stanovenie pokuty dovolené prihliadat tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci priblizne a neúplne, na velkost podniku a jeho ekonomickú silu, ako aj len na cast tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia a ktorý teda môze napovedat o rozsahu porusenia. Ani jednému z týchto obratov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými posudzovanými kritériami a z toho dôvodu stanovenie primeranej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary generujú iba nepatrný zlomok tohto obratu (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 121; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 243, a z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I 7191, bod 114). 198 Treba vsak uviest, ze ako vyplýva z bodov 40 az 43 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí stanovila pokutu podla podielu kazdého podniku na dotknutom trhu vzhladom na nákup dotknutého výrobku na trhu, na ktorom doslo k poruseniu. Hodnota nákupu na dotknutom trhu bola teda kritériom, ktoré bolo zohladnené pri stanovení pokuty v tomto prípade. 199 Z judikatúry navyse vyplýva, ze v rozsahu, v akom výska konecnej pokuty nepresahuje 10 % celkového obratu dotknutého podniku pocas posledného roka porusenia, nemozno ju povazovat za neproporcionálnu len z toho dôvodu, ze presahuje obrat dosiahnutý na dotknutom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 200). 200 Navyse, ako bolo uvedené v bodoch 160 a 193 vyssie, porusenie sa týkalo praktík predstavujúcich horizontálne obmedzenia typu "cenový kartel" v zmysle usmernení, ktoré sú teda svojou povahou "velmi závaznými" poruseniami. Pre tento typ kartelov, ktoré predstavujú obzvlást závazné porusenia, môze byt podla usmernení ulozená pokuta, ktorej východisková suma zacína na 20 miliónov eur. Z odôvodnenia 376 napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze východisková suma pokuty ulozená spolocnosti Transcatab predstavovala zjavne nizsiu sumu, ako je suma, ktorú mohla Komisia v súlade s usmerneniami stanovit pre velmi závazné porusenia. Za týchto okolností spolocnost Transacatab nemôze tvrdit, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená je neprimeraná vzhladom na údajný obmedzený rozsah dotknutého trhu a na jej celkové rocné nákupy na príslusnom trhu. 201 Napokon co sa týka tvrdenia, ktoré zalobkyna zalozila na novom oznámení o spolupráci z roku 2006, treba zdôraznit, ako pripústa sama Transcatab, ze toto oznámenie sa neuplatní na skutocnosti, ktoré tvoria skutkové okolnosti tohto sporu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 108). - O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 202 V súlade s ustálenou judikatúrou dôjde k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, len ak v prípade porovnatelných situácií dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu alebo ak v prípade rozdielnych situácií dochádza k rovnakému zaobchádzaniu, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 79). 203 Okrem toho treba pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 162 vyssie, podla dobre ustálenej judikatúry rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje právny rámec pre ukladanie pokút v oblasti hospodárskej sútaze a ze Komisia disponuje v oblasti stanovenia súm pokút sirokou mierou volnej úvahy a nie je viazaná svojimi predchádzajúcimi posúdeniami. 204 Samotná skutocnost, ze Komisia usúdila vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi, ze v prípade urcitého správania je potrebné ulozit pokutu v urcitej výske, vôbec neznamená, ze je povinná vykonat také isté posúdenie v neskorsom rozhodnutí (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 110 a tam citovanú judikatúru). 205 V prejednávanej veci je preto potrebné usúdit, ze jednoduchý odkaz zo strany spolocnosti Transcatab na rozhodnutie Surový tabak - Spanielsko nie je pouzitelný, kedze Komisia nebola povinná vykonat také isté posúdenie v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 83). 206 Najmä pokial ide o uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania v prejednávanom prípade, je potrebné zdôraznit, ze ostatné rozhodnutia Komisie v oblasti pokút majú v zásade len indikatívnu povahu, a tým viac to platí v prípadoch, ked okolnosti týkajúce sa týchto iných rozhodnutí neboli také isté ako okolnosti týkajúce sa napadnutého rozhodnutia (rozsudok z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 204 vyssie, bod 112). Pritom aj ked je síce pravda, ze vec Surový tabak - Spanielsko a prejednávaná vec vykazujú urcité podobné znaky, existujú vsak medzi nimi významné rozdiely, ktoré v nijakom prípade nemozno ignorovat. Totiz na jednej strane je nesporné, ze spanielsky trh bol menej významný a ze mal mensí rozsah ako taliansky trh. Na druhej strane sa na dotknuté odvetvie uplatnovali rozdielne vnútrostátne právne úpravy (pozri najmä bod 317 a nasl. nizsie). 207 Komisia bola totiz vzhladom na tieto rozdiely, ktoré nie sú zanedbatelné, oprávnená, a tiez povinná zaobchádzat pri stanovení sankcie s týmito dvomi prípadmi rozdielne. V dôsledku toho sa Transcatab nemôze oprávnene odvolávat na rozhodnutie Komisie vo veci Surový tabak - Spanielsko na preukázanie existencie porusenia zásady rovnosti zaobchádzania v prejednávanom prípade. - O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 208 Treba uviest, ze podla judikatúry, právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery predpokladá splnenie troch podmienok. Po prvé, dotknutej osobe museli byt zo strany administratívy poskytnuté presné, nepodmienecné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Po druhé, tieto záruky musia byt spôsobilé vyvolat legitímne ocakávanie u toho, komu sú urcené. Po tretie, poskytnuté záruky musia byt v súlade s platnými predpismi (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. februára 2009, Omya/Komisia, T-145/06, Zb. s. II-145, bod 117 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia, T-13/03, Zb. s. II-947, bod 203 a tam citovanú judikatúru). 209 Treba konstatovat, ze v prejednávanej veci nie je splnená prvá podmienka stanovená judikatúrou. Z judikatúry totiz vyplýva, ze urcenie výsky pokút patrí do rámca volnej úvahy Komisie, takze subjekty nemôzu vkladat legitímnu dôveru do urcenia týchto súm (pozri rozsudok z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 204 vyssie, bod 109 a tam citovanú judikatúru). Preto nie je mozné domnievat sa, ze skorsie rozhodnutie vo veci Surový tabak - Spanielsko, na ktoré odkazuje Transcatab, poskytlo tejto spolocnosti v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode presné, nepodmienecné a zhodné záruky. 210 Treba tiez konstatovat, ze rozhodnutie Komisie vo veci Surový tabak - Spanielsko bolo prijaté v októbri 2004, to znamená, viac ako dva roky predtým, ako spolocnost Transcatab podala ziadost o znízenie pokuty v zmysle oznámenia o spolupráci. Transcatab preto nemôze v nijakom prípade tvrdit, ze konala na základe legitímnej dôvery, vychádzajúc zo sumy pokuty stanovenej v uvedenej veci. 211 Vzhladom na predchádzajúce je potrebné zamietnut v celom rozsahu druhú cast druhého zalobného dôvodu ako nedôvodnú. O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady proporcionality pri hodnotení odstrasujúcej povahy sankcie a financnej situácie spolocnosti Transcatab Tvrdenia úcastníkov konania 212 Spolocnost Transcatab namieta proti pouzitiu násobitela pri stanovení východiskovej sumy pokuty. V prvom rade spochybnuje predpoklad, na základe ktorého bol tento násobitel pouzitý, to znamená pripísanie zodpovednosti za porusenie jej materskej spolocnosti Alliance One. 213 Po druhé tvrdí, ze v tejto veci by sa dal odstrasujúci úcinok dosiahnut aj bez pouzitia násobitela stanovením nizsej východiskovej sumy pokuty, ako tej, ktorú stanovila Komisia. 214 Po tretie tvrdí, ze Komisia mala v súlade so zásadou proporcionality prispôsobit výsku pokuty vzhladom na tazkú financnú situáciu spolocnosti Transcatab a na nebezpecenstvo ohrozenia jej dalsej existencie. Transcatab v rokoch 1995 az 2002 zaznamenala totiz velké straty a v dôsledku pokuty ulozenej Komisiou bola nútená vstúpit do likvidácie. Navyse Transcatab uz nepôsobila na talianskom trhu a v case vydania napadnutého rozhodnutia uz nebola na trhu aktívna, takze pokial ide o nu, neexistovala nijaká potreba odstrasenia. V prejednávanej veci podobne neexistovala nijaká dodatocná potreba odstrasenia, ktorá by bola spojená s takzvanou "multivýrobou". Nakoniec aj usmernenia z roku 2006 odkazujú na schopnost podniku zaplatit pokutu, pri ktorej sa prihliada na nebezpecenstvo ohrozenia jeho hospodárskeho prezitia. 215 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 216 Z judikatúry vyplýva, ze cielom sankcií stanovených v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 je potlácat nedovolené správanie, rovnako ako zabránit jeho opakovaniu. Odstrasenie je teda úcelom pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, body 218 a 219 a tam citovanú judikatúru, a z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 150). 217 Potreba zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty vyzaduje, aby výska pokuty bola prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala nezanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality (rozsudky Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 283; z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 379, a z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 154). Hoci nutnost zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty je legitímnym cielom, ktorý je Komisia oprávnená sledovat pri stanovení výsky pokuty, nic to nemení na tom, ze je povinná dodrziavat vseobecné právne zásady a najmä zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, a to nielen pri urcovaní základnej ciastky pokuty, ale aj pri zvysovaní tejto ciastky s cielom zabezpecit jej dostatocne odstrasujúci úcinok (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný, bod 316). 218 Usmernenia sa o odstrasujúcom úcinku zmienujú v bode 1 A venovanom závaznosti porusenia. Konkrétne v stvrtom pododseku tohto bodu sa uvádza, ze bude nevyhnutné "stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok". V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 374 a 375 napadnutého rozhodnutia odôvodnila potrebu uplatnit násobitel 1,25 kvôli zabezpeceniu dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty ulozenej spolocnosti Transcatab vzhladom na to, ze patrila k nadnárodnej skupine so znacnou hospodárskou a financnou silou, ktorá je jednou z hlavných svetových obchodníkov s tabakom pôsobiacich na rôznych úrovniach cinnosti v tabakovom priemysle a na rôznych geografických trhoch. 219 Po prvé, pokial ide o tvrdenie spochybnujúce predpoklad, na základe ktorého bol pouzitý násobitel, to znamená pripísanie zodpovednosti za porusenie jej materskej spolocnosti Alliance One, stací uviest, ze v rámci prvého zalobného dôvodu bolo konstatované, ze Komisia správne usúdila, ze spolocnost Alliance One treba povazovat za spolocne zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Transcatab (pozri prvú cast prvého zalobného dôvodu). Preto toto tvrdenie nemozno prijat. 220 Pokial ide po druhé o tvrdenie, ktoré spolocnost Transcatab vyvodzuje z uz dostatocne odstrasujúcej povahy východiskovej sumy vo výske 10 miliónov eur, treba konstatovat, ze uvedená spolocnost nijako nepodlozila svoje tvrdenie, podla ktorého by výska pokuty bola dostatocná na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty aj bez toho, aby bola urcená pomocou násobitela súvisiaceho s týmto úcinkom (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, bod 107). 221 Po tretie, pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, pretoze nezohladnila jej tazkú financnú situáciu a pouzila v jej prípade násobitel, treba najskôr uviest, ze podla judikatúry, kedze ciel sledovaný Komisiou, ktorým je odstrasenie sa vztahuje na správanie sa podnikov v rámci Únie, odstrasujúci faktor sa hodnotí tak, ze sa zohladnuje niekolko prvkov a nielen osobitná situácia dotknutého podniku (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, Itochu/Komisia, T-12/03, Zb. s. II-883, bod 93; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 23, a rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 300). 222 Takisto podla ustálenej judikatúry Komisia nie je pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (pozri rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 327, a z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 105 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, BST/Komisia, T-452/05, Zb. s. II-1373, bod 95). 223 Za týchto okolností spolocnost Transcatab nemôze namietat proti uplatneniu násobitela, ktorého cielom je zabezpecit odstrasujúci úcinok na základe toho, ze v období vykonávania kartelu mala velké straty, ktoré mali za následok, ze od zaciatku konania uz nepôsobila na trhu dotknutom kartelom. Navyse, kedze Transcatab patrila k nadnárodnej skupiny so znacnou hospodárskou a financnou silou a zodpovednost bola pripísaná jej materskej spolocnosti, uplatnenie násobitela na sumu stanovenú na základe celkového obratu tejto skupiny nemozno povazovat za okolnost, ktorá by mala za následok neprimeranost pokuty. 224 Okrem toho treba konstatovat, ze ani pocas správneho konania, ani pred Vseobecným súdom spolocnost Transcatab nepodlozila v tejto veci dôkazmi svoje tvrdenie, ze z dôvodu zacatia predmetného vysetrovania vedeného Komisiou a ulozenia pokuty bola nútená vstúpit do likvidácie. Treba tiez pripomenút, ze právo Únie nebráni tomu, aby opatrenie prijaté institúciou nemohlo ako také viest k vyhláseniu konkurzu alebo k vstupu do likvidácie urcitého podniku. Aj ked totiz môze likvidácia podniku s predmetnou právnou formou poskodit financné záujmy majitelov, akcionárov alebo drzitelov podielov, vôbec to neznamená, ze osobné, hmotné a nehmotné prvky predstavované podnikom tiez stratia svoju hodnotu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 372 a tam citovanú judikatúru). 225 Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa dodatocnej potreby odstrasenia podnikov s výrobou nazývanou "multivýroba", treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaký odkaz na takúto potrebu, takze v prejednávanej veci je toto tvrdenie irelevantné. Nakoniec, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa usmernení z roku 2006, v tejto súvislosti sa uz konstatovalo, ze uvedené usmernenia sa neuplatnia na skutocnosti, ktoré tvoria skutkové okolnosti tohto sporu (pozri bod 201 vyssie). 226 So zretelom na vyssie uvedené skutocnosti treba zamietnut tretiu cast druhého zalobného dôvodu a v dôsledku toho druhý zalobný dôvod v celom rozsahu. 3. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa stanovenia základnej ciastky pokuty O prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na neoprávnenom zvýsení sumy pokuty vzhladom na dlzku porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 227 Po prvé Transcatab namieta proti zvýseniu východiskovej sumy pokuty o 60 % zalozenému na konstatovaní, ze spracovatelia sa podielali na jedinom porusovaní, ktoré trvalo sest rokov a styri mesiace. Komisia totiz nezohladnila skutocnost, ze dohody uzavreté na talianskom trhu so surovým tabakom v rokoch 1999 az 2002 boli väcsinou medziodvetvovými dohodami uzavretými medzi Unitab a APTI. Komisia mala teda pri stanovení pokuty rozlisovat medzi správaním spracovatelov v rokoch 1995 az 1998 a ich správaním v rokoch 1999 az 2002, za ktoré bolo zodpovedné výlucne zdruzenie APTI. Napokon sama Komisia uviedla, ze za rozhodnutia zdruzenia APTI je zodpovedné výlucne APTI (odôvodnenie 253 napadnutého rozhodnutia). Komisia bola teda prinajmensom povinná neprihliadat pri zvýsení sumy pokuty na uvedené tri roky. 228 Najmä z odôvodnení 152 a 154 napadnutého rozhodnutia, ako aj z niektorých dokumentov zalozených v spise vyplýva, ze stretnutia spracovatelov sa uz od roku 1998 zameriavali na medziodvetvové dohody a na ich prípravu. Takéto stretnutia spracovatelov pokracovali aj pocas celého obdobia, ked bolo zdruzenie APTI poverené rokovaním o medziodvetvových dohodách s Unitab. Transcatab odkazuje najmä na odôvodnenia 104, 143, 151 az 153, 158 a 165 napadnutého rozhodnutia. Medziodvetvových dohôd sa pokial ide o rok 1999 priamo netýkajú len odôvodnenia 158 a 159 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa ich vsak týkajú nepriamo. Transcatab uvádza, ze stretnutia spracovatelov boli aj po roku 1999 nadalej zamerané na stanovenie ich spolocného postoja, ktorý mali zaujat v rámci APTI a ako príklady cituje odôvodnenia 199 a 212 napadnutého rozhodnutia, alebo na ciele sledované prostredníctvom Cogentab - výbor, ktorý zalozili APTI a Unitab -, kde ako príklady cituje odôvodnenia 187 az 189, 191 a 208 napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade stretnutia spracovatelov, ktoré sa netýkali medziodvetvových dohôd boli zamerané len na urcité aspekty trhu a spocívali najmä v bezných výmenách informácií. 229 Po druhé Transcatab v rámci druhého zalobného dôvodu preukázala, ze kartel nemal nijaký dopad na trh a ze nemohol spôsobit skody spotrebitelom. Totiz cielom zvýsenia v prípadoch dlhodobých porusení je podla usmernení práve "uvalovanie efektívnych postihov za obmedzenia, ktoré mali skodlivý dosah na spotrebitelov za dlhsie obdobie". Komisia teda tým, ze automaticky uplatnila zvýsenie o 10 % za rok, bez prihliadnutia na konkrétne okolnosti prípadu, nesprávne uplatnila kritériá pre výpocet pokuty, ktoré sama stanovila. 230 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom - O zvýsení pokuty z dôvodu dlzky trvania dohody 231 Treba pripomenút, ze podla judikatúry môze porusenie clánku 81 ods. 1 ES vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z pretrvávajúceho správania (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 81). Pokial rôzne cinnosti spadajú do spolocného plánu vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 258). 232 Navyse vzhladom na to, ze zistené dohody a zosúladené postupy sa uskutocnili z dôvodu ich rovnakého predmetu v rámci systémov pravidelných stretnutí, stanovenia cielov v oblasti cien a kvót, systémov, ktoré ako také boli súcastou snáh dotknutých podnikov sledujúcich jediný hospodársky ciel, a to konkrétne narusit vývoj cien, bolo by neprirodzené rozdelit toto nepretrzité správanie charakterizované jediným cielom tým, ze by sa v nom videlo viacero samostatných porusení, hoci naopak ide o jediné porusenie, ktoré sa postupne konkretizovalo tak dohodami, ako aj zosúladenými postupmi (pozri v tomto zmysle rozsudok BST/Komisia, uz citovaný v bode 222 vyssie, bod 33 a tam citovanú judikatúru). 233 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, pricom Transcatab toto posúdenie nespochybnila, ze praktiky spracovatelov predstavovali jediné a nepretrzité porusovanie clánku 81 ods. 1 ES, tvoriace súcast celkového plánu, ktorý vymedzoval správania na trhu nákupu, ktoré mali zhodný protisútazný predmet a sledovali rovnaký hospodársky ciel, a to narusit normálny vývoj cien na trhu so surovým tabakom a kontrolovat zdroje zásobovania ich rozdelením. Komisia uviedla najmä, co Transcatab nespochybnila, ze kartel pocas celého obdobia svojho trvania sledoval rovnaké ciele a ze po celé obdobie mal rovnakú struktúru, ako aj rovnaké mechanizmy fungovania (pozri odôvodnenia 264 az 269 napadnutého rozhodnutia). 234 Transcatab takisto nenamietala proti dalsiemu konstatovaniu Komisie, ze cinnost spracovatelov v období po roku 1999 spocívala jednak v koordinácii ich postupov mimo rámca medziodvetvových dohôd a súbezne sa konali stretnutia spracovatelov zamerané na zosúladenie postupov, ktorých cielom bolo vymedzenie správania APTI a ze táto spolupráca v danom období predstavovala významný prvok stratégie kartelu spracovatelov (pozri odôvodnenie 244 napadnutého rozhodnutia). Príprava stretnutí APTI mala teda rovnaký protisútazný ciel, aký sledovali spracovatelia od uzavretia dohôd, a to narusit normálny vývoj cien na trhu so surovým tabakom. 235 Kedze tieto konstatovania neboli spochybnené, aj ked ako tvrdí Transcatab, stretnutia spracovatelov konané od roku 1999 mali výlucne povahu predbezných stretnutí zameraných na prípravu stretnutí APTI, Komisia oprávnene usúdila, ze úcast na uvedených stretnutiach bola súcastou jediného a nepretrzitého porusenia, pretoze skonstatovala, ze spolupráca medzi spracovatelmi, ktorej cielom bolo vymedzit správanie APTI bola súcastou stratégie kartelu a sledoval sa nou ten istý jediný ciel, sledovaný spracovatelmi pred rokom 1999. 236 Preto aj keby, ako tvrdí Transcatab, mali stretnutia spracovatelov konané po roku 1999 výlucne povahu predbezných stretnutí zameraných na prípravu stretnutí APTI, táto okolnost nemôze nijako ovplyvnit dlzku trvania porusenia, takze Komisia bola v kazdom prípade oprávnená aj za tohto predpokladu konstatovat, ze porusenie, ktorého sa dopustili spracovatelia trvalo priblizne sest rokov a styri mesiace. Výhrada spolocnosti Transcatab zalozená na tom, ze stretnutia spracovatelov konané v rokoch 1999 az 2002 boli zamerané výlucne na prípravu uzavretia medziodvetvových dohôd nemôze mat za týchto okolností nijaký dopad na zákonnost napadnutého rozhodnutia a treba ju teda povazovat za irelevantnú. 237 Toto konstatovanie nemozno spochybnit tvrdením zalozeným na tom, ze Komisia usúdila, ze za správanie APTI má niest zodpovednost toto zdruzenie a nie jeho clenovia (pozri odôvodnenie 253 napadnutého rozhodnutia). Správanie APTI predstavovalo totiz iné porusenie nez bolo porusenie, ktorého sa dopustili spracovatelia, ktoré sledovalo vlastný, aj ked ciastocne zhodný protisútazný ciel s tým, ktorý sledovali spracovatelia (pozri odôvodnenia 270 az 273 napadnutého rozhodnutia). Spolocnost Transcatab toto konstatovanie nespochybnuje. 238 Treba uviest, ze v kazdom prípade je táto výhrada aj vecne nepodlozená. 239 Po prvé sama Transcatab výslovne vo svojich písomných vyjadreniach uznáva, ze v dotknutom období sa konali stretnutia spracovatelov "mimo rámca medziodvetvových dohôd", na ktorých sa prerokovávali "urcité aspekty trhu" a vymienali sa na nich citlivé informácie. Transcatab tiez tvrdí, ze dohody uzavreté v tomto období na talianskom trhu so surovým tabakom boli "väcsinou" medziodvetvovými dohodami uzavretými medzi zdruzeniami Unitab a APTI, z coho mozno vyvodit, ze v tomto období doslo medzi spracovatelmi, okrem ich spolupráce zameranej na medziodvetvové dohody, aj k uzavretiu iných dohôd. 240 Po druhé, z napadnutého rozhodnutia a zo spisu vyplýva, ze stretnutia spracovatelov, ktoré sa konali v tomto období prekracovali rámec jednoduchých predbezných stretnutí zameraných na prijatie spolocného postoja v rámci APTI, ktorý malo toto zdruzenie zaujat pri rokovaniach o medziodvetvových dohodách. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze podla zákona c. 88 o právnej úprave medziodvetvových dohôd, pestovatelských zmlúv a zmlúv o predaji polnohospodárskych výrobkov (legge n. 88 sulle norme sugli accordi interprofessionali e sui contratti di coltivazione e vendita dei prodotti agricoli) zo 16. marca 1988 (GURI c. 69 z 23. marca 1988, dalej len "zákon c. 88/88") medziodvetvové dohody ustanovujú minimálne ceny, ktoré majú obsahovat pestovatelské zmluvy (pozri odôvodnenia 68 a 253 napadnutého rozhodnutia), zatial co dohody medzi spracovatelmi mali ovela sirsí predmet, pretoze kartel sa zameriaval najmä na urcenie maximálnych alebo priemerných cien dodávok, ako aj na rozdelenie mnozstiev tabaku, ktoré mali jednotliví spracovatelia nakúpit a príslusných zdrojov zásobovania (odôvodnenie 363 napadnutého rozhodnutia). 241 Z viacerých skutocností obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí a v spise vsak vyplýva, ze stretnutia spracovatelov konané od roku 1999 mali takisto sirsí predmet a neboli zamerané výlucne len na koordináciu postoja, ktorý malo zaujat APTI pri uzatváraní medziodvetvových dohôd. 242 Napríklad z odôvodnenia 186 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze spracovatelia uzatvorili v roku 1999 tajnú dohodu, ktorá bola podla Komisie svojou formou a obsahom velmi podobná dohode Villa Grazioli zo septembra 1998 (pozri odôvodnenie 142 napadnutého rozhodnutia). Táto dohoda, tvoriaca prílohu k vyjadreniu k zalobe sa týkala najmä stanovenia nákupných cien surového tabaku (Burley a Bright) od "tretích baliarní", rozdelenia "tretích baliarní" medzi jednotlivých spracovatelov podla presne stanovených mnozstiev a bojkot "tretích baliarní", ktoré sa nepripojili ku Cogentab (pozri odôvodnenie 186 napadnutého rozhodnutia). 243 Navyse z odôvodnení 202 az 204 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v roku 2000 prebiehala medzi spracovatelmi nepretrzitá spolupráca. Transcatab vsak nijako nepreukázala, ze táto spolupráca spocívala výlucne v prejednávaní postoja, ktorý mali zaujat v rámci APTI. Naopak z odôvodnenia 204 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spracovatelia zorganizovali na 21. septembra 2000 stretnutie, aby vytvorili spolocný koordinacný mechanizmus na úrovni riaditelov zodpovedných za nákupy. 244 Z odôvodnenia 212 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze 14. septembra 2001 sa konalo stretnutie riaditelov a riaditelov zodpovedných za nákupy spolocností Deltafina, Dimon a Transcatab, na ktorom sa podla navrhovaného programu nemala prejednávat len medziodvetvová dohoda medzi APTI a Unitab, ale dalsími z bodov tohto programu boli tiez vzájomné vztahy medzi uvedenými podnikmi, nákupy od "tretích baliarní", vztahy so spolocnostou Romana Tabacchi, a tiez budúce stratégie. 245 Vsetky tieto príklady svedcia o tom, ze predmetom stretnutí spracovatelov konaných v rokoch 1999 az 2002 neboli výlucne medziodvetvové dohody tak, ako to tvrdí Transcatab, ale ze kartel spracovatelov naopak v tomto období dalej fungoval súbezne s medziodvetvovými dohodami. Napokon Transcatab nijako nepreukázala, ze by sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked nekonstatovala, ze správanie spracovatelov v rokoch 1999 az 2002 bolo zamerané výlucne na prípravu uzavretia medziodvetvových dohôd. 246 So zretelom na vyssie uvedené treba vyvodit záver, ze prvú výhradu, ktorú spolocnost Transcatab uvádza v rámci tejto casti zalobného dôvodu treba zamietnut. - O neexistencii skodlivého dosahu na spotrebitelov 247 Tvrdenie spolocnosti Transcatab, ze Komisia zvýsila pokutu o 10 % za rok neoprávnene, pretoze porusenie nemalo skodlivý dosah na spotrebitelov, nie je ani právne ani vecne podlozené. 248 Po prvé, ani z clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ani z bodu 1 B tretieho odseku usmernení, o ktoré sa opiera Transcatab, nemozno vyvodit, ze tieto ustanovenia podmienujú zvýsenie pokuty ulozenej za dlhodobé porusenia vzniku dlho trvajúcich skodlivých úcinkov na spotrebitelov. Cast usmernení, na ktorú odkazuje Transcatab predstavuje vseobecné odôvodnenie politiky v oblasti ukladania pokút stanovenú v usmerneniach, a najmä zmien oproti predchádzajúcej praxi. Transcatab nemôze teda zakladat svoje tvrdenie na tomto ustanovení usmernení. 249 Po druhé, na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Transcatab, neexistencia dopadu kartelu na trh nebola nikdy preukázaná, a teda uz vôbec nie neexistencia jeho skodlivých úcinkov na spotrebitelov. Údaje, ktoré uviedla Transcatab v rámci druhého zalobného dôvodu neumoznujú totiz preukázat neexistenciu takýchto úcinkov, pretoze tieto mohli byt ovplyvnené inými faktormi (pozri najmä bod 168 vyssie). Okolnost, ze kartel trval viac rokov napokon svedcí o tom, ze spracovatelia sa nedomnievali, ze by bol zbytocný a ze by nevyvolával nijaké úcinky. Predpoklad, na ktorom sa zakladá tvrdenie spolocnosti Transcatab je teda nesprávny. 250 Za týchto podmienok treba teda prvú cast tretieho zalobného dôvodu zamietnut v celom rozsahu. O druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady ne bis in idem a na nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 251 Spolocnost Transcatab tvrdí, ze Komisia porusila zásadu ne bis in idem. Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze zodpovednost za uzavretie medziodvetvových dohôd v rokoch 1999 az 2002 sa má pripísat výlucne APTI. Kedze vsak Komisia neposudzovala oddelene obdobie rokov 1995 az 1998 a obdobie rokov 1999 az 2002, pripísala spracovatelom zodpovednost za správanie súvisiace s medziodvetvovými dohodami, za ktoré uz uznala ako výlucne zodpovedné zdruzenie APTI. 252 Skutocnosti, ktoré sa v prejednávanej veci, pokial ide o obdobie rokov 1999 az 2002 vytýkajú zdruzeniu APTI sú totozné so skutocnostami vytýkanými spolocnosti Transcatab, pretoze stretnutia spracovatelov v uvedenom období boli prípravnými stretnutiami stretnutí APTI. Navyse v tomto prípade existuje totoznost porusitelov, pretoze je známe, ze profesijné zdruzenia sú subjektmi zastupujúcimi svojich clenov. Preto Komisia sankcionovala spracovatelov dvakrát za to isté porusenie. Spracovatelom bola prvý krát ulozená sankcia ako clenom APTI a následne boli sankcionovaní individuálne. V dôsledku toho bola spracovatelom ulozená prílis vysoká pokuta a rozhodnutie nebolo v tomto smere odôvodnené. 253 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 254 Najskôr treba pripomenút, ze zásada ne bis in idem, ktorá je zakotvená aj v clánku 4 protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd. V oblasti práva hospodárskej sútaze táto zásada zakazuje, aby Komisia znova uznala podnik za zodpovedný alebo ho stíhala z dôvodu protisútazného správania, za ktoré uz bol sankcionovaný alebo vo vztahu ku ktorému bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím Komisie, proti ktorému uz nemozno podat zalobu (rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, body 85 a 86, a Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 130 a 131). Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkov, porusovatela a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté nezákonné správanie, aby sa chránila tá istá právna hodnota (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 338, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 340). 255 V prejednávanej veci nie je splnená prvá podmienka, to znamená, ze neexistuje totoznost skutkov. Totiz aj za predpokladu, ze by sa cast niektorých protisútazných správaní vytýkaných spracovatelom, najmä spolupráca zameraná na urcenie správania APTI (odôvodnenie 244 napadnutého rozhodnutia) do istej miery prekrývala so správaním vytýkaným APTI, teda správaním spocívajúcim vo vymedzení jeho postoja, ktorý malo zaujat pri rokovaniach o cenách pri uzatváraní medziodvetvových dohôd s Unitab (odôvodnenia 253 a 254 napadnutého rozhodnutia), je potrebné konstatovat, ze ide o dve odlisné správania. Spolupráca, ktorá predchádza prijatiu rozhodnutia nie je totiz totozná s prijatím rozhodnutia v úzkom zmysle slova. 256 Navyse, ako bolo uvedené v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu, spolupráca medzi spracovatelmi zameraná na urcenie správania APTI bola súcastou sirsej stratégie kartelu spracovatelov, predstavujúcou jej významný prvok (pozri odôvodnenie 244 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti treba tiez poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí jasne a presne uviedla, ze APTI a spracovatelia boli sankcionovaní za rozdielne porusenia (pozri pokial ide o APTI odôvodnenia 253, 254 a 270 az 273 a pokial ide o spracovatelov odôvodnenia 240 az 252, ako aj 264 az 269 napadnutého rozhodnutia). 257 Za týchto okolností spolocnost Transcatab nemôze tvrdit, ze v prejednávanej veci boli skutky vytýkané spracovatelom totozné so skutkami vytýkanými zdruzeniu APTI. 258 Co sa týka druhej podmienky, teda totoznosti porusovatelov, treba konstatovat, ze ani táto podmienka nie je v tejto veci splnená. Aj ked je totiz spolocnost Transcatab clenom zdruzenia APTI, ide o odlisné subjekty, pretoze APTI je subjektom s vlastnou právnou subjektivitou, ktorý má vlastný predmet cinnosti a vlastné ciele, ktoré sú odlisné a ktoré nesúvisia s predmetom cinnosti a s cielmi spolocnosti Transcatab (pozri v tomto zmysle rozsudok FNCBV a i./Komisia, uz citovaný v bode 254 vyssie, bod 128). 259 Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci nie je splnená ani podmienka totoznosti skutkov, ani podmienka totoznosti porusitelov, pretoze napadnuté rozhodnutie nesankcionuje viackrát tie isté subjekty alebo tie isté osoby za tie isté skutky. Preto treba konstatovat, ze zásada ne bis in idem nebola porusená. 260 Pokial ide o výhradu, ktorá sa zakladá na nedostatku odôvodnenia, treba uviest, ze kedze správania vytýkané spracovatelom a správania vytýkané zdruzeniu APTI boli rozdielnymi správaniami, ktorých sa dopustili rozdielne subjekty, Komisia nebola povinná uviest odôvodnenia týkajúce sa uplatnenia zásady ne bis in idem. Navyse Komisia vôbec v napadnutom rozhodnutí nezamenila zodpovednost zdruzenia APTI za zodpovednost spracovatelov. Najmä z odôvodnení citovaných v bode 256 vyssie jasne a jednoznacne vyplývajú v tomto smere v súlade s judikatúrou citovanou v bode 174 vyssie, úvahy Komisie, ktoré umoznujú spolocnosti Transcatab spoznat dôvody prijatého opatrenia, ktoré je jej urcené a Vseobecnému súdu vykonat súdne preskúmanie. 261 S ohladom na vyssie uvedené je potrebné zamietnut túto cast zalobného dôvodu v celom rozsahu. O tretej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania 262 Transcatab subsidiárne tvrdí, ze spracovatelia boli presvedcení, ze zmluvy uzatvárané s pestovatelmi sa spravujú vnútrostátnou právnou úpravou, najmä zákonom c. 88/88 a medziodvetvovými dohodami. Pokial ide o medziodvetvové dohody, Komisia uznala, ze uplatnitelný právny rámec mohol vyvolat znacnú mieru neistoty, pokial ide o zákonnost praktík APTI. Z toho dôvodu ulozila zdruzeniu APTI symbolickú pokutu len vo výske 1000 eur. Transcatab sa pýta, preco Komisia nepouzila tie isté úvahy aj v jej prípade, ked mala dostatocné dôkazy preukazujúce, ze správanie spracovatelov v rokoch 1999 az 2002, ktoré im bolo vytýkané spocívalo skoro výlucne v predbezných stretnutiach, ktorých cielom bolo urcit spolocný postoj v rámci APTI. Odlisný záver týkajúci sa správania APTI a spolocnosti Transcatab má za následok porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 263 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 264 Treba pripomenút, ze ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 202 vyssie, zásada rovnosti zaobchádzania je porusená len vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. 265 V prejednávanej veci treba po prvé uviest, ze tak, ako bolo konstatované v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu (pozri bod 256 vyssie), spracovatelia a zdruzenie APTI boli sankcionovaní za rozdielne porusenia (pozri príslusné odôvodnenia 240 az 252 a 253 a 254 napadnutého rozhodnutia). 266 Pritom pokial ide konkrétne o obdobie od roku 1999, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spracovatelom bola ulozená sankcia za viacero protisútazných správaní, ktoré boli súcastou tej istej stratégie kartelu, ktorý sa zacal uz pred rokom 1999. Spracovatelia boli totiz sankcionovaní jednak za správanie nesúvisiace s medziodvetvovými dohodami, ktoré spocívalo v koordinácii ich cien, a jednak za súbezné správanie spocívajúce v spolupráci zameranej na vymedzenie správania APTI (pozri najmä odôvodnenie 244 napadnutého rozhodnutia). 267 Naopak zdruzenie APTI bolo povazované za zodpovedné len za správanie spojené s uzatvorením medziodvetvových dohôd. Komisia sa domnievala, ze APTI nemozno povazovat za zodpovedné za jediné a nepretrzité porusovanie, ktorého sa dopustili spracovatelia, pretoze spis Komisie neobsahuje nijakú skutocnost, ktorá by naznacovala, ze toto zdruzenie sa podielalo, alebo ze by vedelo o celkovom pláne stanovenom spracovatelmi, ktorý bol zameraný na koordináciu ich správania v oblasti nákupov (pozri odôvodnenia 270 a 271 napadnutého rozhodnutia). 268 Po druhé, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pôsobnost kartelu spracovatelov prekracovala aj po roku 1999 rámec ustanovení zákona c. 88/88 (pozri tiez body 240 az 245 vyssie). Spolocnost Transcatab nemôze teda tvrdit, ze právny rámec odôvodnoval ulozit spracovatelom symbolickú pokutu, aká bola ulozená zdruzeniu APTI (pozri v tento súvislosti úvahy v bodoch 298 az 311 nizsie). 269 V dôsledku toho treba vyvodit záver, ze situácia spracovatelov, a najmä spolocnosti Transcatab a situácia zdruzenia APTI sú pokial ide o porusenia, ku ktorým doslo v rokoch 1999 az 2002, neporovnatelné. Za týchto okolností sa spolocnost Transcatab nemôze dovolávat porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 270 Vzhladom na vsetky predchádzajú úvahy je potrebné zamietnut tretí zalobný dôvod v celom rozsahu. 4. O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa niektorých polahcujúcich okolností O prvej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa polahcujúcej okolnosti zalozenej na nevykonaní kartelových dohôd Tvrdenia úcastníkov konania 271 Spolocnost Transcatab v prvom rade vytýka Komisii, ze jej nepriznala polahcujúcu okolnost stanovenú v bode 3 druhej zarázke usmernení zalozenú na skutocnom nerealizovaní porusujúcich dohovorov alebo praktík. Transcatab tvrdí, ze uz v rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu preukázala, ze spracovatelia nevykonali väcsinu svojich dohôd. Tento záver vyplýva zo skutocnosti, ze tieto dohody nemali na trhu úcinky. 272 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 273 Po prvé treba pripomenút, ze polahcujúca okolnost uvedená v bode 3 druhej zarázke usmernení, týkajúca sa nerealizovania porusujúcich dohovorov alebo praktík v praxi sa zakladá na správaní jednotlivých podnikov. Z toho vyplýva, ze na úcely hodnotenia uvedenej polahcujúcej okolnosti nie je opodstatnené zohladnit úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku, ktoré sa musia brat do úvahy pri posúdení skutocného dopadu porusenia na trh na úcely hodnotenia jeho závaznosti (bod 1 A prvý odsek usmernení), ale individuálne správanie kazdého podniku, aby sa preskúmala pomerná závaznost úcasti kazdého podniku na porusení (rozsudky Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 384, a Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 178). 274 Spolocnost Transcatab nemôze teda z toho, ze kartel nemal konkrétny dopad na ceny vyvodit záver, ze Komisia sa pri uplatnení tejto polahcujúcej okolnosti dopustila pochybenia. 275 Po druhé, v kazdom prípade treba tiez pripomenút, ze z judikatúry jasne vyplýva, ze na to, aby sa na porusovatelov uplatnil bod 3 druhá zarázka usmernení, musia preukázat, ze sa správali sútazne, alebo ze aspon jednoznacne a v znacnej miere porusovali povinnosti, ktorých úcelom bolo vykonávanie kartelu, a to natolko, ze narusili jeho fungovanie, a ze k dohode ani zdanlivo nepristúpili a nepodnecovali tak iné podniky, aby vykonávali predmetný kartel (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 292, a v tomto zmysle z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113). 276 Pritom v prejednávanej veci Transcatab vôbec netvrdí, ze by sa jednoznacne a v znacnej miere tak bránila vykonávaniu predmetného kartelu, ze narusila jeho samotné fungovanie. Nemôze teda tvrdit, ze Komisia sa tým, ze jej nepriznala predmetnú polahcujúcu okolnost, dopustila pochybenia. 277 Nakoniec treba konstatovat, po prvé, ze Komisia v odôvodnení c. 383 napadnutého rozhodnutia preukázala fungovanie kartelu a po druhé, ze Transcatab síce tvrdí, ze "väcsina" dohôd nebola vykonaná, uznáva vsak, ze predmetné kartely fungovali aspon ciastocne (pozri bod 239 vyssie). 278 Vzhladom na predchádzajúce okolnosti je potrebné túto cast zalobného dôvodu zamietnut. O druhej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa polahcujúcej okolnosti zalozenej na ukoncení sporných cinností pred zásahom Komisie Tvrdenia úcastníkov konania 279 Transcatab vytýka Komisii, ze jej nepriznala polahcujúcu okolnost upravenú v bode 3 tretej zarázke usmernení, zalozenú na ukoncení porusovania po prvých zásahoch Komisie. 280 Po prvé, usmernenia nijako nespájajú uplatnenie tejto polahcujúcej okolnosti s mierou závaznosti porusenia, takze uvedená polahcujúca okolnost sa uplatní aj v prípadoch závazných a velmi závazných porusení. Po druhé, spolocnost Transcatab sa po prvom zásahu Komisie nedopustila nijakého konania, ktoré by bolo v rozpore s právnou úpravou v oblasti hospodárskej sútaze. Po tretie, Komisia nezohladnila osobitost odvetvia surového tabaku. Po stvrté, uvedená polahcujúca okolnost nebola uplatnená v dôsledku zmeny judikatúry v oblasti pokút, ku ktorej doslo na základe rozsudku Súdu prvého stupna z 15. júna 2005 vo veci Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03 (neuverejnený v Zbierke). Tento rozsudok, ktorý bol prijatý po zacatí konania zasahuje do legitímnej dôvery spolocnosti Transcatab, ktorá z dôvodu, ze po prvých zásahoch Komisie ukoncila porusovanie, ocakávala priznanie znízenia pokuty. 281 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 282 Treba pripomenút, ze v bode 3 tretej zarázke usmernení sa stanovuje, ze základná suma pokuty, ktorú stanovila Komisia, sa znízi najmä vtedy, ked dotknutý podnik ukoncí porusovanie po prvých zásahoch Komisie. 283 Podla ustálenej judikatúry znízenie pokuty z dôvodu ukoncenia porusovania po prvých zásahoch Komisie, vsak nemôze byt automatické, ale závisí od posúdenia okolností konkrétneho prípadu Komisiou v rámci jej volnej úvahy (pozri rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 228 a tam citovanú judikatúru). Okolnosti konkrétneho prípadu môzu Komisiu viest k tomu, ze neprizná takéto znízenie základnej ciastky pokuty podniku, ktorý sa zúcastnil na nezákonnej dohode (rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 148). 284 Súdny dvor totiz vyhlásil, ze keby sa na polahcujúcu okolnost prihliadalo v situáciách, ked sa podnik zúcastnuje na zjavne protiprávnej dohode, o ktorej vedel alebo nemohol nevediet, ze predstavuje porusenie, mohlo by to podnecovat iné podniky, aby v tajných dohodách pokracovali co najdlhsie v nádeji, ze ich správanie nebude nikdy odhalené, pricom by vedeli, ze po jeho odhalení môzu dosiahnut znízenie pokuty, ak porusenie ukoncia. Takéto uplatnenie polahcujúcej okolnosti by anulovalo akýkolvek odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty a ohrozilo by potrebný úcinok clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 149). Súd prvého stupna vsak uz výslovne uviedol, ze ukoncenie úmyselného porusovania nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial k nemu doslo po zásahu Komisie (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T -157/94, Zb. s. II-707, bod 498, a Wieland-Werke a i./Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 229). 285 V prejednávanom prípade sa predmetné porusovanie týkalo tajného kartelu, ktorého cielom bolo najmä urcenie cien a rozdelenie dodávatelov a nakupovaných mnozstiev. Preto je tento typ kartelu, ako bolo uvedené v bode 137 vyssie, výslovne zakázaný clánkom 81 ods. 1 písm. a) a b) ES a predstavuje porusenie, ktoré judikatúra kvalifikuje ako obzvlást závazné, pretoze zahrna priamy zásah do podstaty hospodárskej sútaze na relevantnom trhu. Navyse v tejto veci, ako bolo uvedené v bode 170 vyssie, spracovatelia sa protisútazného konania, za ktoré boli sankcionovaní dopustili vedome a viackrát sa dohodli na opatreniach, ktoré mali zabezpecit úcinné fungovanie kartelu. 286 So zretelom na judikatúru citovanú v bodoch 283 a 284 vyssie Transcatab teda nemôze tvrdit, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked jej nepriznala polahcujúcu okolnost, ktorú si uplatnovala. 287 Konkrétne tvrdenia uvedené spolocnostou Transcatab nemôzu tento záver spochybnit. 288 Totiz vzhladom na vyssie uvedenú judikatúru okolnost, ze Transcatab sa po prvom zásahu Komisie nedopustila nijakého protiprávneho správania, nemá za následok povinnost Komisie uplatnit predmetnú polahcujúcu okolnost. Okrem toho osobitosti tohto odvetvia, akými sú neexistencia predchádzajúcich rozhodnutí, ktorej sa dovoláva Transcatab a jeho právna úprava môzu síce prípadne zohrávat urcitú úlohu pri posudzovaní iných polahcujúcich okolností (pozri najmä tretiu a piatu cast tohto zalobného dôvodu), nie sú vsak relevantnými skutocnostami na úcely priznania predmetnej polahcujúcej okolnosti. 289 Nakoniec co sa týka údajného porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery, treba pripomenút, ze podla judikatúry, ako bolo uvedené v bode 208 vyssie, právo dovolávat sa tejto zásady predpokladá splnenie troch podmienok. Po prvé dotknutej osobe museli byt zo strany administratívy poskytnuté presné, nepodmienecné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia byt spôsobilé vyvolat legitímne ocakávanie u toho, komu sú urcené. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s platnými predpismi (pozri judikatúru citovanú v bode 208 vyssie). 290 V tejto súvislosti stací uviest, ze v prejednávanej veci nie je splnená prvá z týchto podmienok, pretoze spolocnost Transcatab sa nemôze dovolávat nijakej presnej, nepodmienecnej a zhodnej záruky zo strany Komisie, ze ak po prvom zásahu Komisie ukoncí svoje protiprávne správanie, bude jej priznané znízenie pokuty. 291 Navyse treba pripomenút, ze zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité skutocnosti predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia výsky pokuty, nevyplýva, ze je povinná pridrzat sa rovnakého posúdenia v neskorsom rozhodnutí (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 368, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 337). Za týchto okolností spolocnost Transcatab nemôze argumentovat tým, ze Komisia uvedenú polahcujúcu okolnost v iných prípadoch uznala. Navyse rozsudok z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 280 vyssie, na ktorý sa odkazuje v odôvodení 382 napadnutého rozhodnutia v nijakom prípade nepredstavuje zmenu judikatúry, pretoze ako správne konstatovala Komisia, Súd prvého stupna uz pred vyhlásením tohto rozsudku výslovne uviedol, ze ukoncenie úmyselného porusovania nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, kedze k nemu doslo po zásahu Komisie (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, T-156/94, Zb. s. II-645, bod 137, a Ensidesa/Komisia, uz citovaný v bode 284 vyssie, bod 498). Spolocnost Transcatab sa teda nemôze v tomto smere dovolávat legitímnej dôvery. 292 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa druhá cast stvrtého zalobného dôvodu preto musí zamietnut. O tretej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa polahcujúcej okolnosti zalozenej na existencii dôvodnej pochybnosti pokial ide o to, ci má sporné správanie charakter porusenia 293 V rámci tejto casti zalobného dôvodu spolocnost Transcatab uvádza v podstate dve výhrady. Po prvé tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze nezohladnila ako polahcujúcu okolnost existenciu dôvodnej pochybnosti pokial ide o to, ci má sporné správanie charakter porusenia. Po druhé sa domáha porusenia zásady rovnosti zaobchádzania so zretelom na konanie vo veci Surový tabak - Spanielsko. O existencii dôvodnej pochybnosti pokial ide o to, ci má sporné správanie charakter porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania 294 Transcatab tvrdí, ze nejasný európsky a vnútrostátny právny rámec vyvolal dôvodné pochybnosti pokial ide o to, ci má správanie spracovatelov surového tabaku a zdruzenia APTI v Taliansku charakter porusenia. Komisia mala preto uplatnit polahcujúcu okolnost upravenú v bode 3 stvrtej zarázke usmernení a prinajmensom znízit pokuty ulozené jednotlivým spracovatelom. Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie zamietnut ziadost spolocnosti Transcatab o priznanie tejto polahcujúcej okolnosti. 295 Transcatab tvrdí najmä, ze nariadenie Rady c. 26 zo 4. apríla 1962 uplatnujúce urcité pravidlá hospodárskej sútaze vo výrobe a obchode s polnohospodárskymi produktmi (Ú. v. ES 30, s. 993; Mim. vyd. 03/001, s. 6) stanovuje, ze za urcitých podmienok sa neuplatnuje na dohody potrebné na dosiahnutie cielov stanovených v clánku 33 ES. Pritom dohody medzi spracovatelmi sa povazovali za dohody potrebné na uskutocnenie cielov stanovených v clánku 33 ES. Tieto dohody boli totiz potrebné na zabezpecenie racionálneho rozvoja polnohospodárskej výroby a na stabilizáciu a zachovanie talianskeho trhu. Ich úlohou malo byt obmedzenie príjmov sprostredkovatelov bez znízenia, ba dokonca zvýsenia príjmov polnohospodárov. Transcatab tvrdí, ze preukázala, ze dohody medzi spracovatelmi sú s prihliadnutím na osobitný skutkový rámec prejednávanej veci zamerané na uskutocnenie cielov stanovených v clánku 33 ES. Tieto úvahy spolu s dalsími rozhodnutiami Únie v odvetví tabaku vyvolali u spracovatelov dôvodné pochybnosti v otázke súladu sporných správaní s pravidlami hospodárskej sútaze. 296 Transcatab sa domnieva, ze vnútrostátna právna úprava, a najmä zákon c. 88/88, mohla vyvolat znacnú mieru neistoty aj pokial ide o zákonnost vytýkaných správaní. Komisia v napadnutom rozhodnutí mala spracovatelom uznat túto okolnost tak, ako to urobila v prípade APTI a Unitab, ktorým ulozila symbolické pokuty vo výske 1 000 eur. 297 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. - Posúdenie Vseobecným súdom 298 Najskôr treba uviest, ze táto vec sa týka úcasti na horizontálnom karteli týkajúcom sa najmä urcovania cien, ktorého existenciu jeho clenovia niekolko rokov utajovali. Ide teda o zjavné a obzvlást závazné porusenie clánku 81 ES. Navyse dotknutý podnik je jedným z hlavných talianskych spracovatelov surového tabaku, ktorý je súcastou jednej z najväcsích nezávislých skupín obchodníkov s tabakovými listami na svete. Tento podnik teda disponoval hmotnými a dusevnými zdrojmi, ktoré mu umoznovali posúdit charakteristické crty jeho regulacného prostredia a dôsledky, ktoré by mohli z jeho správania vyplývat najmä z hladiska práva hospodárskej sútaze. Preto sa nemozno odôvodnene domnievat, ze by spolocnost Transcatab mohla mat pochybnosti pokial ide o to, ci má jej správanie charakter porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 406, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 229). 299 Po prvé, co sa týka konkrétne nariadenia c. 26, na ktoré odkazuje Transcatab, treba uviest, ze uvedené nariadenie, a najmä jeho clánok 2 stanovuje výnimku z uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES na dohody, rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú výroby alebo predaja polnohospodárskych výrobkov vymenovaných v prílohe I Zmluvy ES - medzi ktoré patrí najmä surový tabak -, ktoré sú neoddelitelnou súcastou národnej trhovej organizácie alebo sú potrebné na dosiahnutie cielov uvedených v clánku 33 ES. 300 Z judikatúry vyplýva, ze pokial ide o výnimku zo vseobecne uplatnitelného pravidla clánku 81 ods. 1 ES, clánok 2 nariadenia c. 26 sa má vykladat zuzujúco. Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 2 ods. 1 prvá veta nariadenia c. 26, ktorý upravuje uvedenú výnimku, sa uplatnuje len vtedy, ak predmetná dohoda umoznuje dosiahnutie vsetkých cielov clánku 33 ES. Napokon, ako vyplýva aj zo samotného znenia clánku 2 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 26, predmetná dohoda musí byt "potrebná" na dosiahnutie uvedených cielov (pozri rozsudok FNCBV a i./Komisia, uz citovaný v bode 254 vyssie, bod 199 a tam citovanú judikatúru). 301 V tejto súvislosti treba v prvom rade konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach 303 az 313 napadnutého rozhodnutia výslovne vylúcila pouzitie výnimiek z uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES stanovených v clánku 2 nariadenia c. 26 v prejednávanej veci. Transcatab nenamieta proti tomuto posúdeniu, ani proti záveru Komisie, ale len tvrdí, ze dotknutá právna úprava vyvolala u nej dôvodné pochybnosti a ze Komisia mala túto okolnost zohladnit. 302 Dalej treba uviest, ze nariadenie c. 26 v clánku 2 ods. 2 a 3 stanovuje osobitný postup, ktorý umoznuje Komisii urcit, na ktoré dohody mozno uplatnit výnimky stanovené v ods. 2. V rámci tohto postupu sa Komisia najmä poradí s clenskými státmi a dotknutými podnikmi alebo zdruzeniami. 303 Nijaká skutocnost uvedená v spise pritom nenaznacuje, ze tieto dohody medzi spracovatelmi boli na úcely poskytnutia výnimky podla tohto osobitného postupu oznámené Komisii. Transcatab vsak netvrdí, ze by tieto dohody boli Komisii oznámené. Naopak z niektorých poznámok vyhotovených zástupcami spolocnosti Dimon Italia pocas stretnutia APTI zo 4. apríla 2002 (pozri bod 4 vyssie) výslovne vyplýva, ze uvedené dohody neboli Komisii oznámené, co Transcatab nespochybnuje. Kedze dohody neboli oznámené a nedoslo k formálnemu konaniu, Transcatab nemôze tvrdit, ze spracovatelia mali pochybnosti o tom, ci sa výnimka upravená nariadením c. 26 môze vztahovat na ich dohody. Navyse v systéme, akým je systém podla nariadenia c. 26, je vylúcené, aby mohli súkromné osoby rozhodnút namiesto Komisie o tom, aké nástroje sú najvhodnejsie na dosiahnutie cielov stanovených v clánku 33 ES, a podniknút tak protiprávne kroky, ktoré by boli odôvodnené tým, ze sledovali tieto ciele. 304 Z napadnutého rozhodnutia nakoniec vyplýva, ze kartel mal od svojho zaciatku zjavne protisútazný ciel (pozri napríklad odôvodnenie 111 napadnutého rozhodnutia). Okolnosti prejednávanej veci nenaznacujú tomu, a napokon ani Transcatab to nijako nepreukázala, ze spracovatelia mali v úmysle sledovat prostredníctvom nezákonných dohôd ciele stanovené v clánku 33 ES. 305 Komisia v tejto súvislosti rozhodla, ze udrziavanie úcinnej hospodárskej sútaze na trhoch s polnohospodárskymi výrobkami je súcastou cielov spolocnej polnohospodárskej politiky a spolocnej organizácie dotknutých trhov (pozri odôvodnenie 311 napadnutého rozhodnutia a rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 2003, Milk Marque a National Farmers' Union, C-137/00, Zb. s. I-7975, bod 57). Transcatab teda nemôze tvrdit, ze dohody, ktoré majú zjavne protisútaznú povahu, ako v prípade kartelu spracovatelov v prejednávanej veci, sledovali ciele stanovené v clánku 33 ods. 1 ES. 306 So zretelom na vsetky tieto úvahy treba konstatovat, ze Transcatab sa nemôze oprávnene domáhat toho, ze nariadenie c. 26 vyvolalo u nej dôvodné pochybnosti pokial ide o to, ci má dotknutý kartel charakter porusenia. 307 Po druhé, pokial ide o vnútrostátnu právnu úpravu, treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 323 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze kartel spracovatelov nespadá do pôsobnosti zákona c. 88/88, pretoze sa zameriaval najmä na urcenie maximálnych a priemerných cien dodávok, ako aj na rozdelenie mnozstiev a dodávatelov, zatial co cielom citovaného zákona bolo zabezpecit pre polnohospodárov minimálne ceny. 308 Kedze cinnosti kartelu nespadali do oblasti pôsobnosti vnútrostátnej právnej úpravy, spracovatelia nemohli mat vzhladom na uvedenú právnu úpravu pochybnosti o protiprávnosti svojho správania. 309 So zretelom na úvahy uvedené v bode 298 vyssie je preto potrebné vyvodit záver, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked nepriznala znízenie pokuty z dôvodu predmetnej polahcujúcej okolnosti. 310 Pokial ide o výhradu predlozenú v rámci repliky, ktorá sa zakladá na údajnom nedostatku odôvodnenia v súvislosti s odmietnutím uznania predmetnej polahcujúcej okolnosti, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry platí, ze Komisia je síce na základe clánku 253 ES povinná odôvodnit svoje rozhodnutia uvedením skutkových okolností, od ktorých závisí odôvodnenie rozhodnutia a úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, toto ustanovenie vsak nepozaduje, aby Komisia prejednávala vsetky skutkové a právne okolnosti, ktoré sa preberali v priebehu správneho konania (rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 173 vyssie, body 14 a 15, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 127). 311 Preto nemozno argumentovat tým, ze Komisia v casti napadnutého rozhodnutia venovanej polahcujúcim okolnostiam nevysvetlila, preco sa domnievala, ze nemusí zobrat do úvahy urcité skutocnosti, ktoré v tomto ohlade uviedla Transcatab vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Napokon v kazdom prípade treba konstatovat, ze Komisia sa v odôvodneniach 303 az 324 napadnutého rozhodnutia venovala preskúmaniu jednak dosahu nariadenia c. 26, ako aj vnútrostátnej právnej úpravy. O rozdielnom zaobchádzaní so zretelom na vec Surový tabak - Spanielsko - Tvrdenia úcastníkov konania 312 Transcatab tvrdí, ze okolnost, ze Komisia nezohladnila dotknutú polahcujúcu okolnost v takto nejasnom právnom rámci, o aký ide v tomto prípade, viedla k velmi rozdielnemu zaobchádzaniu medzi talianskymi spracovatelmi a spanielskymi spracovatelmi. Napadnuté rozhodnutie je v tomto smere zjavne nelogicky odôvodnené, pretoze nezohladnuje niektoré úvahy uvedené v rozhodnutí vo veci Surový tabak - Spanielsko, ktorá je velmi podobná s prejednávaným prípadom. Komisia v prípade Spanielska najmä usúdila, ze právny rámec a správanie spanielskej vlády mohli vyvolat neistotu v takej miere, ze je odôvodnené priznat znízenie pokuty o 40 % nielen profesijným zdruzeniam, ale aj jednotlivým spracovatelom. 313 Komisia v prejednávanej veci, v ktorej je situácia skoro totozná, dospela vsak k záveru, ze na kartel spracovatelov sa v plnej miere vztahuje clánok 81 ES, pretoze sa zameriaval najmä na urcenie maximálnych alebo priemerných cien, zatial co zákon c. 88/88 upravoval minimálne ceny. Pritom zákon vo veci Surový tabak - Spanielsko tiez upravoval len stanovenie minimálnych cien. 314 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. - Posúdenie Vseobecným súdom 315 Touto výhradou sa Transcatab domáha porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, pretoze v podobnom prípade, ako v tejto veci, konkrétne v prípade Surový tabak - Spanielsko, Komisia spracovatelom priznala predmetnú polahcujúcu okolnost. 316 V bodoch 202 a 264 vyssie sa v uz tejto súvislosti uvádza, ze podla ustálenej judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. 317 V prejednávanej veci z porovnania týchto dvoch predmetných rozhodnutí, pokial ide o vplyv vnútrostátneho právneho rámca na sporné praktiky, vyplýva, ze medzi danými situáciami existovali znacné rozdiely. Konkrétne v odôvodnení 52 a nasl., 349 a nasl., 426 az 429, 437 a 438 rozhodnutia Surový tabak - Spanielsko bolo uvedené, ze verejné orgány v Spanielsku mali dôlezitú úlohu pri rokovaniach o dohodách medzi producentmi a spracovatelmi. Islo o rokovania, ktoré boli oznacené ako "verejné". V Spanielsku, dokonca existuje "prax ministerstva, ktorá povoluje a podnecuje úcastníkov k tomu, aby kolektívne vyjednávali podmienky nákupu a predaja tabaku, a aj jeho cien" (odôvodnenie 60 rozhodnutia Surový tabak - Spanielsko). Komisia na základe toho dospela k záveru, ze "verejné vyjednávania a dohody medzi zástupcami producentov a spracovatelmi stanovili aspon do urcitej miery vecný rámec (osobitne pokial ide o prílezitosti dohodnút sa a prijat spolocný postoj), v ktorom mohli spracovatelia rozvinút okrem spolocného postoja, ktorý prijali v kontexte verejných vyjednávaní, svoju tajnú stratégiu týkajúcu sa (maximálnych) priemerných dodacích cien a mnozstiev" (odôvodnenie 438 rozhodnutia Surový tabak - Spanielsko). V podstate z tohto dôvodu Komisia priznala znízenie východiskovej sumy pokút ulozených spanielskym spracovatelom o 40 %. 318 Treba uviest, ze v prejednávanej veci vsak verejné orgány nemali takú významnú úlohu pri vyjednávaniach medzi spracovatelmi a producentmi. 319 Transcatab teda nemôze tvrdit, ze tým, ze Komisia neuplatnila v jej prípade spornú polahcujúcu okolnost, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 320 Napokon, pokial ide o tvrdenie zalozené na nelogickosti odôvodnenia, treba uviest, ze Transcatab odkazuje na rozhodnutie vo veci Surový tabak - Spanielsko len velmi vseobecne a neuvádza presne v dôsledku ktorých úvah, ktoré neboli v napadnutom rozhodnutí pouzité je odôvodnenie tohto rozhodnutia nelogické. 321 Tretiu cast stvrtého zalobného dôvodu treba preto zamietnut v celom jej rozsahu. O stvrtej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa polahcujúcej okolnosti zalozenej na úcinnej spolupráci spolocnosti Transcatab pocas konania Tvrdenia úcastníkov konania 322 Transcatab po prvé tvrdí, ze Komisia mala v jej prípade uplatnit polahcujúcu okolnost upravenú v bode 3 siestej zarázke usmernení zalozenej na úcinnej spolupráci podniku pocas konania, mimo rámca oznámenia o spolupráci. Tvrdí, ze pocas celého konania s Komisiou plne spolupracovala a ze jej spolupráca prekracovala poziadavky na spoluprácu vyplývajúce z oznámenia o spolupráci. Konkrétne odkazuje na spontánne vyhlásenia jej generálneho riaditela a jej riaditela zodpovedného za nákupy v súvislosti s fungovaním kartelu, ako aj na kladné hodnotenie jej spolupráce úradníkmi Komisie, ktorí viedli vysetrovanie. Navyse Komisia uz vo viacerých prípadoch znízila základnú ciastku pokuty, ktorú mala v úmysle ulozit podniku z dôvodu jeho spolupráce. 323 Transcatab po druhé uvádza, ze Komisia tým, ze jej nepriznala uvedenú polahcujúcu okolnost, ktorú vsak priznala spolocnosti Deltafina, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Komisia priznala spolocnosti Deltafina z dôvodu jej spolupráce znízenie o 50 % vzhladom na to, ze jej nebolo poskytnuté nijaké znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Deltafina si nesplnila svoju povinnost spolupráce, ktorá jej vyplývala z oznámenia o spolupráci. Podnik, ktorý si nesplnil svoju povinnost spolupráce získal teda vyssie znízenie pokuty ako spolocnost Transcatab, ktorá naopak spolupracovala priebezne a v ovela väcsej miere nez bolo nevyhnutné. Oznámenie o spolupráci stráca v dôsledku takéto prístupu stimulacný úcinok. 324 Transcatab sa domnieva, ze situáciu spolocnosti Deltafina nemozno na základe toho, ze vedome porusila svoju povinnost spolupráce, povazovat za mimoriadnu. Podla Transcatab existujú teda dve moznosti: bud môze existovat systém podla oznámenia o spolupráci súcasne s polahcujúcou okolnostou zalozenou na poskytnutí spolupráce, a v takom prípade Komisia správne znízila pokutu spolocnosti Deltafina, ale vtedy mala spravodlivo uplatnit to isté zaobchádzanie aj na spolocnost Transcatab, ktorá spolupracovala prinajmensom v tej istej miere ako spolocnost Deltafina; alebo tieto dva systémy nemôzu existovat súcasne, a v takom prípade je uplatnenie polahcujúcej okolnosti na spolocnost Deltafina v prejednávanej veci vylúcené, pretoze bola prvou spolocnostou, ktorá sa domáhala uplatnenia oznámenia o spolupráci. 325 Transcatab subsidiárne ziada o priznanie dodatocného znízenia jej pokuty, prinajmensom v takej istej výske, v akej bolo priznané spolocnosti Deltafina, na základe jej plnej spolupráce, mimo rámca rezimu stanoveného v oznámení o spolupráci. 326 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 327 Pokial ide o prvú výhradu spolocnosti Transcatab, treba pripomenút, ze podla bodu 3 siestej zarázky usmernení môze byt základná ciastka pokuty znízená z dôvodu efektívnej spolupráce podniku v konaní, mimo rámca pôsobnosti oznámenia o spolupráci. 328 Z judikatúry vyplýva, ze táto osobitná polahcujúca okolnost sa uplatnuje len na porusenia, na ktoré sa nevztahuje oznámenie o spolupráci (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 380). 329 V tejto súvislosti treba uviest, ze uplatnenie bodu 3 siestej zarázky usmernení nesmie zbavit oznámenie o spolupráci potrebného úcinku. Treba totiz konstatovat, ze oznámenie o spolupráci stanovuje vseobecný rámec pre odmenovanie spolupráce podnikov pri vysetrovaniach, ktoré uskutocnuje Komisia voci podnikom, ktoré sú alebo boli súcastou tajných kartelov s negatívnym dopadom na Úniu. Zo znenia a struktúry uvedeného oznámenia teda vyplýva, ze podniky môzu v zásade dosiahnut znízenie pokuty na základe svojej spolupráce, len ak splnajú podmienky prísne stanovené v uvedenom oznámení. 330 Takze na to, aby sa zachoval potrebný úcinok oznámenia o spolupráci, Komisia môze podniku znízit pokutu na základe bodu 3 siestej zarázky usmernení len za mimoriadnych okolností. Je to tak najmä v prípade, ked je spolupráca podniku, ktorá presahuje rámec jeho právnej povinnosti bez toho, aby mal nárok na znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci, pre Komisiu objektívne uzitocná. 331 V prejednávanom prípade z odôvodnení 493 az 498 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v rámci oznámenia o spolupráci posúdila dôkazy predlozené spolocnostou Transcatab, ako aj jej správanie a dlzku trvania spolupráce pocas celého konania. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88). 332 Kedze Transcatab bola druhým podnikom, po spolocnosti Mindo, ktorý splnil podmienky stanovené na úcely znízenia pokuty v oznámení o spolupráci, Komisia jej po posúdení poskytnutej spolupráce priznala podla uvedeného oznámenia znízenie pokuty o 30 %, to znamená vo výske zodpovedajúcej hornej hranici rozpätia, ktoré sa podla oznámenie o spolupráci vztahuje na podnik, ktorý splní ako druhý podmienky stanovené pre priznanie znízenia. 333 Treba vsak konstatovat, ze Komisia zohladnila spoluprácu poskytnutú spolocnostou Transcatab v rámci oznámenia o spolupráci. Je totiz nespochybnitelné, ze v prejednávanej veci ide o kartel a v dôsledku toho o porusenie, na ktoré sa toto oznámenie vztahuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 381). 334 Navyse Transcatab vôbec nepreukázala v tomto prípade existenciu mimoriadnych okolností, ktoré by odôvodnovali zohladnenie jej spolupráce mimo rámca oznámenia o spolupráci a v dôsledku toho uplatnenie polahcujúcej okolnosti upravenej v bode 3 siestej zarázke usmernení. Okolnosti uvádzané spolocnostou Transcatab, ako spontánne vyhlásenia, ci kladné hodnotenia jej spolupráce nie sú skutocnostami, ktoré by v prejednávanej veci odôvodnovali uplatnenie uvedenej polahcujúcej okolnosti. 335 Takisto nemozno prijat ani druhú výhradu uvedenú spolocnostou Transcatab, ktorá sa zakladá na údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania vzhladom na uplatnenie uvedenej polahcujúcej okolnosti na spolocnost Deltafina. 336 Ako uz bolo spomenuté, podla ustálenej judikatúry k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania dochádza len vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri body 202, 264 a 316 vyssie). 337 Treba vsak konstatovat, ze v prejednávanej veci situácia spolocnosti Deltafina nie je porovnatelná so situáciou spolocnosti Transcatab. Spolocnost Deltafina bola totiz prvým podnikom, ktorý sa obrátil na Komisiu a predlozil jej ziadost o oslobodenie od pokút podla oznámenia o spolupráci, zatial co spolocnost Transcatab bola v poradí tretím podnikom, ktorý podal Komisii ziadost podla tohto oznámenia. Komisia síce spolocnosti Deltafina najprv poskytla na základe uvedeného oznámenia podmienecné oslobodenie od pokút, no kedze dospela k záveru, ze Deltafina porusila svoju povinnost spolupráce, ktorá jej vyplývala ako podniku, ktorý ziada o oslobodenie od pokút, na konci správneho konania sa rozhodla nepriznat jej konecné oslobodenie od pokút. Komisia sa domnievala, ze spolocnosti Deltafina sa nemá poskytnút nijaké znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci, ktoré sa podla nej na nu uz nevztahovalo. To bolo dôvodom, pre ktorý povazovala Komisia situáciu spolocnosti Deltafina za mimoriadnu, co odôvodnovalo priznat v jej prípade znízenie z dôvodu predmetnej polahcujúcej okolnosti. 338 Z týchto úvah vyplýva, ze situácie spolocnosti Deltafina a spolocnosti Transcatab boli z hladiska posúdenia ich spolupráce natolko odlisné, ze spolocnost Trancatab sa nemôze z dôvodu, ze Komisia neuplatnila v jej prípade polahcujúcu okolnost zalozenú na úcinnej spolupráci pocas správneho konania, dovolávat porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 339 Stvrtú cast stvrtého zalobného dôvodu teda treba zamietnut. O piatej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa polahcujúcej okolnosti zalozenej na neexistencii skorsích rozhodnutí v oblasti trhu so surovým tabakom v case zacatia vysetrovania zo strany Komisie Tvrdenia úcastníkov konania 340 Transcatab tvrdí, ze Komisia mala zohladnit ako polahcujúcu okolnost skutocnost, ze v case, ked zacala konanie v tejto veci, neexistovalo nijaké skorsie rozhodnutie týkajúce sa trhu so surovým tabakom. Komisia odmietla uplatnit túto polahcujúcu okolnost a svoje rozhodnutie o tomto odmietnutí nijako v napadnutom rozhodnutí neodôvodnila, a tak porusila svoju povinnost odôvodnenia. Transcatab cituje na podporu svojho tvrdenia viaceré skorsie rozhodnutia. 341 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 342 V usmerneniach nie je výslovne uvedená nijaká polahcujúca okolnost spojená s neexistenciou skorsích rozhodnutí v oblasti trhu, ktorého sa týka porusenie. Posledná zarázka bodu 3 usmernení vsak upravuje moznost, aby Komisia na úcely poskytnutia znízenia základnej ciastky pokuty zohladnila iné polahcujúce okolnosti ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich zarázkach. 343 V tomto ohlade treba pripomenút, ze Komisia má urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o uplatnovanie polahcujúcich okolností (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie 307). Okrem toho Súd prvého stupna vyhlásil, ze Komisia nie je povinná zmiernit pokuty, pokial v konkrétnom odvetví koná po prvý raz (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. novembra 2005, SNCZ/Komisia, T-52/02, Zb. s. II-5005, bod 84). 344 Treba vsak konstatovat, ze Transcatab nevysvetlila, preco sa Komisia dopustila pochybenia, ked nepovazovala neexistenciu skorsích rozhodnutí v odvetví tabaku za okolnost, na základe ktorej mala znízit jej pokutu. Transcatab odkazuje len na urcitú skupinu prípadov, v ktorých Komisia zohladnila ako polahcujúcu okolnost skutocnost, ze clánok 81 ES nebol v rámci odvetvia, v ktorom sa ukladá pokuta este nikdy uplatnený. 345 V tejto súvislosti vsak treba pripomenút, ze zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité skutocnosti predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia výsky pokuty, nevyplýva, ze je povinná pridrzat sa rovnakého posúdenia v neskorsom rozhodnutí (rozsudky Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 291 vyssie, bod 368, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 337). 346 Pokial ide o výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia, v bodoch 310 a 311 vyssie uz bolo uvedené, ze clánok 253 ES nepozaduje, aby Komisia prejednávala vsetky skutkové a právne okolnosti, ktoré sa prípadne preberali v priebehu správneho konania a ze preto nemozno argumentovat tým, ze Komisia v casti napadnutého rozhodnutia venovanej polahcujúcim okolnostiam nevysvetlila, preco sa domnievala, ze nemusí zobrat do úvahy urcité skutocnosti, ktoré v tomto ohlade uviedla Transcatab vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. 347 So zretelom na tieto úvahy treba zamietnut aj piatu cast stvrtého zalobného dôvodu. O siestej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa specifických sociálno-ekonomických podmienok odvetvia surového tabaku v Taliansku a krízy tohto odvetvia Tvrdenia úcastníkov konania 348 Transcatab tvrdí, ze Komisia mala podla bodu 5 písm. b) usmernení znízit pokutu s prihliadnutím na krízu na talianskom trhu a na nátlak, ktorý vyvíjali sprostredkovatelia, aj pomocou nezákonných praktík na spracovatelov. Takýto osobitný ekonomický a sociálny kontext viedol k potrebe prijat opatrenia na zachovanie existencie spracovatelských podnikov. Dôkazy o tom, ze na spracovatelov bol vyvíjaný obrovský tlak a ze celili "neskutocne velkému zastrasovaniu a hrozbám" poskytujú viaceré dokumenty. Navyse správanie spracovatelov vyplývalo údajne z potreby vzdorovat sile sprostredkovatelov. Spracovatelia boli schopní celit tejto situácii len vdaka kartelom so skutocne odstrasujúcim úcinkom. Komisia mala túto situáciu zobrat do úvahy a priznat znízenie pokuty. 349 Navyse spolocnost Transcatab mala v dotknutom období, ako ostatní spracovatelia pôsobiaci v Taliansku, pretrvávajúce a velké straty a vstúpila do likvidácie. Tieto konstatovania potvrdzujú, ze jediným cielom kartelov bolo vytvorit rámec na riesenie krízy v danom odvetví a zabezpecit jeho prezitie. 350 Transcatab tvrdí, ze Komisia vo svojom rozhodnutí 2003/600/ES z 2. apríla 2003 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/C.38.279/F3 - Francúzske hovädzie mäso) (Ú. v. EÚ L 209, s. 12, body 180 az 185) rozhodla znízit pokutu o 60 % z dôvodu krízy v danom odvetví. Osobitosti dotknutého trhu boli napokon zohladnené v judikatúre a v iných skorsích rozhodnutiach. Trancatab okrem toho zastáva názor, ze bod 5 písm. b) usmernení sa nemá uplatnovat len v mimoriadnych prípadoch. Slovné spojenie "je potrebné brat do úvahy" totiz znamená, ze Komisia nedisponuje volnou úvahou, pokial treba zohladnit skutocnosti uvedené v tomto ustanovení. 351 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 352 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná povazovat za polahcujúcu okolnost zlý financný stav predmetného odvetvia (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 345 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, T-64/02, Zb. s. II-5137, bod 139, a Wieland-Werke a i./Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 227). Bolo totiz zistené, ze vo vseobecnosti kartely vznikajú v case, ked odvetvie celí tazkostiam. Pokial by sa vsak vychádzalo z úvah spolocnosti Transcatab, pokuta by musela byt znízená skoro vo vsetkých prípadoch kartelov (pozri v tomto zmysle rozsudky Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 510; z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 207, a Wieland-Werke a i./Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 227). 353 Je pravda, ze Komisia v rámci svojej rozhodovacej praxe povazovala v niektorých prípadoch strukturálnu krízu za polahcujúcu okolnost. Podla judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode vsak to, ze Komisia brala v skorsích rozhodnutiach do úvahy hospodársku situáciu odvetvia ako polahcujúcu okolnost, este neznamená, ze nevyhnutne musí pokracovat v dodrziavaní tejto praxe (rozsudky z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 208, a Wieland-Werke a i./Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 227). 354 Za týchto okolností Transcatab nemôze tvrdit, ze Komisia bola povinná znízit pokutu z dôvodu krízovej situácie na talianskom trhu so surovým tabakom. 355 Navyse odkaz na rozhodnutie 2003/600 treba na základe judikatúry citovanej v bodoch 352 a 353 vyssie, ako aj judikatúry citovanej v bodoch 162 a 346 vyssie, povazovat za irelevantný. V kazdom prípade treba uviest, ze Komisia dost jasne vysvetlila, ze okolnosti veci, v ktorej bolo prijaté toto rozhodnutie sa výrazne odlisujú od okolností prejednávanej veci, pretoze vytýkané správanie vo veci týkajúcej sa francúzskeho hovädzieho mäsa vyplývalo z neocakávanej krízy, ktorá vznikla v dôsledku dramatického poklesu dopytu spôsobeného faktormi, ktoré boli úplne nezávislé od hospodárskej situácie daného odvetvia, zatial co problémom v prejednávanej veci sú dlhodobé tazkosti daného odvetvia, ktoré majú väcsinou strukturálnu povahu. 356 Pokial ide o tvrdenie, ze správanie spracovatelov vyplývalo z potreby vzdorovat sile sprostredkovatelov, Komisia v odôvodneniach 289 a 290 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvody, pre ktoré toto tvrdenie nezobrala do úvahy. Najmä v odôvodnení 289 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze podniky nemohli na úcely boja proti správaniam, ktoré povazovali, ci uz oprávnene alebo nie, za nezákonné, prijat opatrenia, ktoré sú v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. 357 Okrem toho treba konstatovat, ze Transcatab nepredlozila nijaké dôkazy o "neskutocne velkom zastrasovaní a hrozbách", ktorým podla jej tvrdenia celila. Ako uvádza Komisia, dokument v spise c. 2573, ktorý predlozila spolocnost Transcatab je totiz len zápisom zo stretnutia vypracovaným zástupcami spolocnosti Dimon Italia, konanom v roku 1997, na ktorom sa okrem iných úcastníkov zúcastnili spolocnosti Deltafina, Transcatab a APTI a na ktorom sa riesila otázka týkajúca sa tabaku vyrobeného nad rámec kvót a potreby, aby príslusné orgány podnikli potrebné kroky na zabezpecenie jeho zneskodnenia. Tento dokument svedcí len o moznej existencii odporu zo strany polnohospodárov z dôvodu tazkostí v ich odvetví. Z tohto dokumentu vsak nevyplýva, ze by tento prípadný odpor, ktorého skutocná existencia nie je podlozená nijakým dôkazom, bol nevyhnutne namierený proti spracovatelom. Samotná moznost existencie odporu nemôze totiz predstavovat takú mimoriadnu krízovú situáciu, ktorá by odôvodnovala konat v rozpore s clánkom 81 ES. Navyse správa z parlamentného vysetrovania, na ktorú odkazuje Transcatab neuvádza nijaké konkrétne skutocnosti týkajúce sa nezákonných cinností na trhu s tabakom, a preto nie je v tomto kontexte relevantná. 358 Nakoniec, co sa týka tvrdenia týkajúceho sa financnej situácie spolocnosti Transcatab, toto bolo preskúmané v rámci tretej casti druhého zalobného dôvodu. 359 Siesta cast stvrtého zalobného dôvodu musí byt teda tiez zamietnutá, a preto je tento dôvod potrebné zamietnut v celom jeho rozsahu. 5. O piatom zalobnom dôvode týkajúcom sa uplatnenia oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania 360 Po prvé Transcatab tvrdí, ze kedze Komisia usúdila, ze oznámenie o spolupráci sa na spolocnost Deltafina nevztahuje, mala hladiet na Transcatab, ako na prvú spolocnost, ktorej sa poskytne znízenie pokuty. 361 Po druhé Transcatab tvrdí, ze podla bodu 23 posledného odseku oznámenia o spolupráci nemala byt sankcionovaná za jej správania v rokoch 1999 az 2002. Bola totiz prvým podnikom, ktorý informoval Komisiu o dohodách uzavretých v tomto období. Transcatab poskytla mimoriadne podrobné a úplné informácie, ktoré mali rozhodujúci význam. Do predlozenia týchto informácii mala Komisia k dispozícii len niekolko informácií, ktoré jej poskytli Deltafina a Dimon. Transcatab uvádza viacero príkladov predlozených informácií týkajúcich sa jednotlivých rokov z obdobia 1999 az 2002. 362 Transcatab v zmysle bodu 23 posledného odseku oznámenia o spolupráci poskytla teda pokial ide na toto obdobie "dôkazy týkajúce sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme" a tieto skutocnosti mali "priamy vplyv na závaznost a obdobie trvania" kartelu. Cielom ustanovenia tohto odseku je umoznit Komisii vyrovnat percento znízenia pokuty podniku, ktorému hrozí, ze nezíska takéto znízenie, pretoze z dôvodu, ze vynalozil dlhsí cas na úplné vypracovanie vyhlásenia, ktorým oznamuje informácie, podal toto vyhlásenie neskôr ako jeho konkurenti. 363 Komisia navrhuje tvrdenia spolocnosti Transcatab zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom O postavení spolocnosti, ktorej sa ako prvej poskytne znízenie pokuty 364 Treba pripomenút, ze podmienky prípustnosti zaloby sú prekázkami konania z dôvodu verejného záujmu, ktoré súd Únie prípadne musí uplatnit ex offo (pozri rozsudok Honeywell/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 53 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C-176/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 18). 365 Ako bolo uvedené v bodoch 131 a 132 vyssie, podla clánku 21 statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu musí zaloba obsahovat najmä "predmet konania" a "zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená". Navyse podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku "uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na právnych prvkoch alebo na skutocnostiach, ktoré sa objavili v priebehu konania". Z uvedených ustanovení vyplýva, ze akýkolvek zalobný dôvod, ktorý nebol dostatocne vyjadrený v návrhu na zacatie konania, treba pokladat za neprípustný. Okrem toho zhrnutie dôvodov zalobcu musí byt dostatocne jasné a presné, aby umoznilo zalovanému pripravit jeho vyjadrenie k zalobe a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. februára 2000, ADT Projekt/Komisia, T-145/98, Zb. s. II-387, bod 66, a zo 16. marca 2004, Danske Busvognmćnd/Komisia, T-157/01, Zb. s. II-917, bod 45). Podobné poziadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu zalobného dôvodu uvádza výhrada (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo Och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 333). 366 Napokon podla ustálenej judikatúry právna istota a riadny výkon spravodlivosti vyzadujú na to, aby zaloba bola prípustná, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zalozená, vyplývali aspon sumárne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom uz zo samotného textu zaloby (rozsudok Honeywell/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 56). Aj ked v tejto súvislosti mozno hlavnú cast návrhu vo vztahu ku konkrétnym otázkam opriet a doplnit na základe odkazov na výnatky z dokumentov, ktoré sú k nemu pripojené, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj keby boli pripojené k návrhu, nemôze zmiernit neexistenciu základných prvkov právnej argumentácie, ktoré sa v zmysle ustanovení uvedených vyssie musia nachádzat v návrhu (uznesenie Súdu prvého stupna z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, T-154/98, Zb. s. II-1703, bod 49). Okrem toho nie je povinnostou Vseobecného súdu, aby v prílohách hladal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze funkcia príloh je cisto dôkazná a pomocná (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T-151/05, Zb. s. II-1219, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 367 Transcatab v prejednávanej veci formulovala túto výhradu velmi strucne a vo svojej zalobe jej venuje iba jednu vetu. 368 Transcatab, ktorá síce pripustila, ze túto výhradu uviedla strucne, ju na pojednávaní blizsie objasnila. Transcatab v podstate tvrdí, ze ak by Vseobecný súd vyhlásil, ze na spolocnost Deltafina sa nevztahuje oznámenie o spolupráci, a teda ze za prvý podnik, ktorému sa poskytne oslobodenie od pokút sa má namiesto spolocnosti Deltafina povazovat spolocnost Mindo, Transcatab by mala byt povazovaná na základe akéhosi "dominového efektu" za prvú spolocnost, ktorej sa poskytne znízenie pokuty podla bodu 23 ods. 1 písm. b) oznámenia o spolupráci. Znízenie pokuty priznané Komisiou spolocnosti Transcatab má byt preto zvýsené. 369 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze prijatie tvrdenia spolocnosti Transcatab predpokladá po prvé, ze Mindo podala proti napadnutému rozhodnutiu zalobu na Vseobecný súd, po druhé, ze uviedla zalobný dôvod zalozený na tom, ze z dôvodu konstatovania, ze na spolocnost Deltafina sa nevztahuje oznámenie o spolupráci má byt namiesto nej povazovaná za podnik, ktorému sa poskytne oslobodenie od pokút, a po tretie, ze Vseobecný súd tomuto zalobnému dôvodu vo veci zaloby spolocnosti Mindo vyhovie. 370 Výhrada spolocnosti Transcatab sa teda opiera o implicitný odkaz na zalobný dôvod, ktorý je prípadne uvedený v zalobe v inej veci, na ktorú sa návrh ani výslovne neodvoláva. Okrem toho takúto výhradu by bolo mozné prijat iba vtedy, ak by zalobnému dôvodu, ktorý prípadne spolocnost Mindo uviedla vo svojej zalobe v inej veci Vseobecný súd vyhovel. 371 Ak by sa totiz uznala prípustnost zalobných dôvodov, ktoré neboli v zalobe dostatocne jasne uvedené, ale odkazujú na zalobné dôvody uvedené tretou osobou v inej veci, na ktorú sa návrh odvoláva implicitne, znamenalo by to dovolit obchádzanie záväzných poziadaviek clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku uvedených v bode 365 vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudok Honeywell/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 64). 372 Z judikatúry Súdneho dvora v kazdom prípade vyplýva, ze Vseobecný súd musí zamietnut cast návrhov zaloby, ktorá mu bola predlozená, ako neprípustnú, pokial podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je táto cast návrhov zaloby zalozená, nevyplývajú koherentným a zrozumitelným spôsobom uz z textu samotnej zaloby a prednesenie uvedených skutocností pocas pojednávania nemôze nahradit to, ze v zalobe nie sú uvedené (rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2006, Rossi/ÚHVT, C-214/05 P, Zb. s. I-7057, bod 37). 373 So zretelom na vsetky tieto úvahy treba túto výhradu povazovat za neprípustnú. O poslednom odseku bodu 23 oznámenia o spolupráci 374 Co sa týka tvrdenia spolocnosti Transcatab, ze podla posledného odseku bodu 23 oznámenia o spolupráci nemala byt sankcionovaná za jej správania v období rokov 1999 az 2002, pretoze bola prvým podnikom, ktorý informoval Komisiu o dohodách uzavretých v tomto období, treba pripomenút, ze podla tohto ustanovenia "ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto skutocnosti pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz". 375 Treba tiez pripomenút, ze v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej clenmi kartelu by bolo mozné konstatovat len zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie, pretoze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 331 vyssie, bod 88). 376 V prvom rade je teda potrebné objasnit pôsobnost posledného odseku bodu 23 oznámenia o spolupráci a v druhom rade zistit, ci sa Komisia podla tohto ustanovenia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze spolocnost Transcatab sankcionovala za jej správanie v období rokov 1999 az 2002. 377 Najskôr treba odmietnut výklad spolocnosti Transcatab, podla ktorého cielom posledného odseku bodu 23 oznámenia o spolupráci je umoznit Komisii vyrovnat percento znízenia pokuty podniku, ktorému hrozí, ze nezíska takéto znízenie, pretoze z dôvodu, ze vynalozil dlhsí cas na úplné vypracovanie vyhlásenia, ktorým oznamuje informácie, podal toto vyhlásenie neskôr ako jeho konkurenti (pozri bod 362 vyssie). Takýto výklad je v rozpore s logikou oznámenia o spolupráci, pretoze ohrozuje základný ciel systému zavedeného týmto oznámením, ktorým je povzbudzovat clenov kartelu, aby "zradili" kartel a spolupracovali s Komisiou. 378 Z preambuly oznámenia o spolupráci totiz vyplýva, ze logikou tohto oznámenia je povzbudzovat podniky podielajúce sa na nezákonných kartelových dohodách, aby v rámci boja proti kartelom spolupracovali s Komisiou, pretoze tento typ kartelov predstavuje praktiky patriace medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. V tomto kontexte Komisia na presadenie uvedenej spolupráce zaviedla systém, ktorého cielom je poskytnút spolupracujúcim podnikom oslobodenia alebo znízenia pokút, ktoré im majú byt ulozené. 379 Totiz cielom oznámenia o spolupráci vyplývajúcim z logiky tohto systému je vytvorit vnútri kartelov atmosféru neistoty, ktorá má povzbudzovat k oznamovaniu kartelov Komisii. Táto neistota vyplýva práve zo skutocnosti, ze clenovia kartelu vedia, ze len jednému z nich bude poskytnuté oslobodenie od pokuty, ak nahlási ostatných úcastníkov porusenia, cím ich vystaví riziku, ze im budú ulozené pokuty. V rámci tohto systému mozno podla tejto logiky priznat podnikom, ktoré najrýchlejsie poskytnú svoju spoluprácu, väcsie znízenie pokút oproti pokutám, ktoré by im boli inak ulozené, nez aké bude priznané podnikom, ktoré poskytnú svoju spoluprácu o nieco neskôr. 380 Chronologické poradie a rýchlost spolupráce poskytnutej clenmi kartelu sú teda základnými prvkami systému zavedeného oznámením o spolupráci. 381 Výklad cielov urcitého ustanovenia oznámenia o spolupráci vsak musí byt v súlade s vlastnou logikou tohto oznámenia. Z tohto hladiska sa posledný odsek bodu 23 tohto oznámenia musí vykladat tak, ze jeho cielom je odmenit podnik, ktorý síce nepodal ziadost o oslobodenie od pokút ulozených za predmetné kartelové porusenie ako prvý, ale bol prvým podnikom, ktorý poskytol Komisii dôkazy o skutocnostiach, ktoré Komisii neboli známe a ktoré majú priamy vplyv na závaznost a dlzku trvania kartelu. Inými slovami, ak sa dôkazy poskytnuté podnikom týkajú skutocností, ktoré umoznujú Komisii zmenit na základe týchto dôkazov svoj záver týkajúci sa závaznosti alebo dlzky trvania kartelu, tak podniku, ktorý tieto dôkazy poskytne, sa vynahradí jeho spolupráca tým, ze sa mu vzhladom na posúdenie skutocností, ktoré mozno na základe týchto dôkazov preukázat, prizná oslobodenie. 382 Posledný odsek bodu 23 oznámenia o spolupráci sa teda nevztahuje na prípady, v ktorých podnik predlozí len nové alebo úplnejsie dôkazy týkajúce sa skutocností, ktoré sú uz Komisii známe. Ustanovenie uvedeného odseku sa nevztahuje ani na prípady, v ktorých podnik oznámi nové skutocnosti, ktoré vsak neumoznujú Komisii zmenit svoj záver týkajúci sa závaznosti alebo dlzky trvania kartelu. Toto ustanovenie sa naopak vztahuje len na prípady, ked sú splnené dve podmienky: po prvé, dotknutý podnik ako prvý preukáze skutocnosti, ktoré Komisii neboli predtým známe, a po druhé, tieto skutocnosti vzhladom na to, ze majú priamy vplyv na závaznost alebo dlzku trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, umoznujú Komisii dospiet k novému záveru o porusení. 383 So zretelom na tieto úvahy treba teda zistit, ci sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sankcionovala spolocnost Transcatab za jej správania pocas rokov 1999 az 2002. V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze Komisia v odôvodnení 497 napadnutého rozhodnutia výslovne uviedla, ze nijaká zo skutocností, o ktorej jej Transcatab poskytla dôkazy jej nebola neznáma a po druhé, ze tvrdenia spolocnosti Transcatab uvedené v rámci tejto výhrady sa týkajú len dlzky trvania kartelu. Tieto tvrdenia sa ale netýkajú skutocností, ktoré by mohli mat vplyv na závaznost porusenia. 384 Zo spisu vyplýva, ze Komisia uz od 19. februára 2002, teda odo dna, ked spolocnost Deltafina podala ziadost o oslobodenie od pokút, vedela, ze kartel sa zacal v roku 1995 a ze trval az do roku 2001. Deltafina totiz vo svojej ziadosti o oslobodenie túto okolnost výslovne priznala a predlozila tiez osem rukou písaných poznámok týkajúcich sa stretnutí a diskusií medzi spracovatelmi z roku 1999, dve rukou písané poznámky týkajúce sa roku 2000 a dalsie dve týkajúce sa roku 2001. Dalej treba uviest, ze spolocnost Transcatab poukazuje len na to, ze ako prvá poskytla dôkaz o viacerých dohodách a stretnutiach, ku ktorým doslo medzi spracovatelmi v tomto období. Netvrdí vsak, ze Komisia nevedela o fungovaní kartelu spracovatelov v rokoch 1999 az 2002. 385 Navyse z podrobného preskúmania napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva, ze Komisia vo svojom rozhodnutí vychádzala z viacerých informácií o stretnutiach spracovatelov, ktoré jej poskytli Deltafina a Dimon Italia a neopierala sa teda o informácie, ktoré jej poskytla Transcatab. 386 Najmä pokial ide o rok 1999, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Deltafina poskytla viacero informácií o stretnutiach spracovatelov, ku ktorým doslo v tomto roku, co vyplýva napríklad z odôvodnení 159 (poznámka pod ciarou c. 181), 195 (poznámka pod ciarou c. 206), 199 (poznámka pod ciarou c. 212) a 200 (poznámka pod ciarou c. 214). Pritom zo vsetkých týchto poznámok pod ciarou vyplýva, ze Deltafina predlozila vyhlásenia, v ktorých popisuje obsah stretnutí predtým, ako Transcatab podala ziadost o znízenie pokuty. 387 Pokial ide o rozsírenie kartelu na nadbytocnú produkciu, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v odôvodneniach 144 a 148 vychádzala z informácií, ktoré jej poskytla Deltafina. Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe uviedla, ze tieto odôvodnenia sa opierajú o dokumenty, ktoré jej poskytla Deltafina 22. februára 2002, teda opät predtým, ako Transcatab podala ziadost o znízenie pokuty. Skutocnost, ze toto rozsírenie sa konkretizovalo az neskôr dohodou, o ktorej informovala Komisiu Transcatab, nic nemení na posúdení tejto jej výhrady so zretelom na posledný odsek bodu 23 oznámenia o spolupráci. 388 Pokial ide o rok 2000, odôvodnenia 203 (poznámka pod ciarou c. 216) a 204 (poznámka pod ciarou c. 218) napadnutého rozhodnutia preukazujú, ze Deltafina predlozila viacero dôkazov o stretnutiach spracovatelov z tohto roku. Poznámka pod ciarou c. 218 vysvetluje najmä, ze vyhlásenia, v ktorých Deltafina popísala obsah stretnutia uvedeného v odôvodnení 204 napadnutého rozhodnutia boli predlozené predtým, ako Transcatab podala ziadost o znízenie pokuty, co potvrdila Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe. Zo spisu tiez vyplýva, ze 19. marca 2002 Deltafina poskytla Komisii aj dalsie informácie a dokumenty týkajúce sa stretnutí z tohto roku. 389 Pokial ide o rok 2001, z odôvodnení 209 (poznámka pod ciarou c. 223) a 211 (poznámka pod ciarou c. 225) napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze predtým, ako Transcatab podala ziadost o znízenie pokuty, Deltafina predlozila Komisii dokumenty preukazujúce existenciu kontaktov medzi spracovatelmi v tomto roku. Nesporný dôkaz o existencii takýchto kontaktov v danom období poskytujú konkrétne dokumenty c. 495, 498, 524 a 614, citované v týchto dvoch poznámkach pod ciarou. Tieto dokumenty svedcia okrem iného o tom, ze Komisia vedela o tajných kontaktoch, ktoré spracovatelia, vrátane spolocnosti Transcatab, udrziavali najmenej do 15. októbra 2001, uz predtým, ako Transcatab podala ziadost o znízenie pokuty. 390 Pokial ide o rok 2002, Komisia tvrdí, ze o dalsom udrziavaní kontaktov medzi spracovatelmi v tomto roku vedela uz z faxovej správy uvedenej v poznámke pod ciarou c. 235 napadnutého rozhodnutia, ktorú predlozila spolocnost Dimon. Transcatab vsak tvrdí, ze tento dokument bol predlozený po 18. apríli 2002, teda az potom, ako predlozila dokumenty týkajúce sa roku 2002, uvedené v poznámke pod ciarou c. 234. 391 V tejto súvislosti treba uviest, ze táto okolnost nemá nijaký praktický dopad aj za predpokladu, ze spolocnost Dimon Italia predlozila tento dokument neskôr ako spolocnost Transcatab, a teda, ze Transcatab bola prvým podnikom, ktorý predlozil dôkazy o stretnutiach konaných na zaciatku roku 2002. 392 Ako bolo totiz uvedené v bode 389 vyssie, zo spisu v prvom rade vyplýva, ze dôkazy o tom, ze kartel trval najmenej do 15. októbra 2001 mala Komisia predtým, ako Transcatab podala ziadost o znízenie pokuty. Kedze sa kartel zacal 29. septembra 1995 (pozri odôvodnenie 377 napadnutého rozhodnutia) a Transcatab túto okolnost nespochybnila, treba konstatovat, ze Komisia mala uz pred predlozením dokumentov zo strany spolocnosti Transcatab dostatocné informácie, aby preukázala, ze kartel trval viac ako sest rokov. Tento záver teda sám osebe umoznil Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty o 60 %. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia konstatovala dlhsie trvanie kartelu o styri mesiace (do 19. februára 2002) nemala nijaký vplyv na urcenie konecnej sankcie. 393 Treba tiez pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 256 a nasl. napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ktorý Transcatab nespochybnila (pozri bod 233 vyssie), ze kartel predstavoval jediné a nepretrzité porusovanie. Komisia navyse preukázala, ze toto porusovanie bolo ukoncené 19. februára 2002, teda v den, v ktorom Deltafina podala svoju ziadost o oslobodenie od pokút. Pritom Transcatab netvrdila a ani nepreukázala, ze by ukoncila svoju úcast na karteli pred týmto dátumom. 394 Za týchto okolností treba pripomenút, ze podnik, ktorý bol úcastníkom porusenia na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, je rovnako zodpovedný za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celej doby svojej úcasti na uvedenom porusení (pozri rozsudok BST/Komisia, uz citovaný v bode 222 vyssie, bod 33 a tam citovanú judikatúru). 395 Podobne podniku môze byt pripísaná zodpovednost za celý kartel aj vtedy, ak sa preukáze, ze sa priamo podielal len na jednom alebo viacerých zo základných prvkov tohto kartelu, pokial vedel alebo musel vediet jednak, ze tajná dohoda, na ktorej sa zúcastnuje, je súcastou celkovej schémy, a jednak, ze táto celková schéma zahrna súbor základných prvkov kartelu (rozsudky Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 773; HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 231, a rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, Boliden a i./Komisia, T-19/05, Zb. s. II-1843, bod 61). 396 Za takýchto okolností treba konstatovat, ze Transcatab neposkytla dôkazy týkajúce sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo dlzku trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, ktoré by odôvodnili priznat ciastocné oslobodenie od pokuty podla bodu 23 posledného odseku oznámenia o spolupráci. Z toho dôvodu Transcatab nemôze tvrdit, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a ze sa jej teda nemá pripisovat zodpovednost za celé porusenie. 397 Návrhy na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia preto treba zamietnut v celom rozsahu. Co sa týka predlozených zalobných dôvodov, ktoré smerujú k zmene napadnutého rozhodnutia, Vseobecný súd sa domnieva, ze kedze ziadny nesvedcí v prejednávanej veci v prospech znízenia pokuty, nie je dôvodné tejto ziadosti vyhoviet. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zaloba musí byt zamietnutá v celom rozsahu. 6. O vzájomnom návrhu Komisie Tvrdenia úcastníkov konania 398 Komisia tvrdí, ze Transcatab spochybnila skutocnosti konstatované v napadnutom rozhodnutí, a to najmä dlzku trvania kartelu. Transcatab, ktorá v rámci prvej casti tretieho zalobného dôvodu uvádza, ze jej správanie sa od roku 1999 obmedzovalo na cinnosti, ktoré boli spojené výlucne s medziodvetvovými dohodami (pozri body 227 a 228 vyssie) nespochybnila tak len výklad skutkových okolností podaný Komisiou, ale aj skutocnosti, ktoré predtým uznala. Okolnost, ze Transcatab spochybnila dlzku trvania kartelu, ktorá je základným prvkom skutkového stavu vedie k ciastocnej neodôvodnenosti znízenia pokuty o 30 %, poskytnutého Komisiou. Komisia preto navrhuje, aby Vseobecný súd znízil výsku znízenia pokuty z 30 % na 25 %, a aby v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci stanovil výsku tejto pokuty na 15 miliónov eur. 399 Transcatab navrhuje vzájomný návrh Komisie zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 400 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze okolnost, ze Transcatab "nespochybnila skutocnosti, z ktorých vychádzala Komisia v oznámení o výhradách" bola jedným z dôvodov, pre ktoré jej Komisia priznala znízenie pokuty o 30 % (pozri odôvodnenia 498 a 499 napadnutého rozhodnutia). 401 Z odpovede spolocnosti Transcatab na oznámenie o výhradách vsak vyplýva, ze Transcatab síce neodpovedala výslovne na výhrady Komisie týkajúce sa dlzky trvania porusenia, tvrdila vsak, ze kedze spracovatelia od roku 1999 konali v súlade so zákonom c. 88/88, nemali byt povazovaní za zodpovedných za protisútazné správania, ktorých sa dopustili od tohto roku. 402 Aj ked je teda tento argument v rozpore s niektorými tvrdeniami predlozenými v rámci správneho konania a napriek tomu, ze neboli spochybnené urcité aspekty posúdenia Komisie, nic to vsak nemení na závere, ze tvrdenie uvedené v rámci prvej casti tretieho zalobného dôvodu uz bolo predlozené v priebehu správneho konania. Preto ked Komisia priznala spolocnosti Transcatab znízenie pokuty, bola uz s týmto tvrdením oboznámená, takze toto tvrdenie nemôze predstavovat spochybnenie vecnej správnosti skutkových zistení, ktoré by popieralo odôvodnenost znízenia poskytnutého v napadnutom rozhodnutí podla oznámenia o spolupráci. 403 Vzájomný návrh Komisie treba teda zamietnut. 404 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze je potrebné zamietnut po prvé zalobu v celom jej rozsahu, a po druhé vzájomný návrh Komisie. O trovách 405 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku vsak môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo z výnimocných dôvodov. 406 V prejednávanej veci spolocnost Transcatab nemala úspech, pokial ide o jej návrh, zatial co Komisia nemala úspech, pokial ide o jej vzájomný návrh. Kedze cielom vzájomného návrhu bolo len nepatrné zvýsenie pokuty, treba konstatovat, ze zalobca nemal úspech v podstatnej casti svojich návrhov a zalobných dôvodov. Za daných okolností je opodstatnené rozhodnút, ze zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit 90 % trov konania, ktoré vznikli Komisii, zatial co Komisia znása 10 % svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Vzájomný návrh Európskej komisie sa zamieta. 3. Transcatab SpA znása svoje trovy konania a je povinná nahradit 90 % trov konania Komisie. 4. Komisia znása 10 % svojich trov konania. Azizi Cremona Frimodt Nielsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. októbra 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Správne konanie 2. Napadnuté rozhodnutie Adresáti napadnutého rozhodnutia Stanovenie výsky pokuty Stanovenie východiskovej sumy pokút Stanovenie základnej ciastky pokút Polahcujúce okolnosti Uplatnenie oznámenia o spolupráci Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na pripísaní zodpovednosti za porusenie materskej spolocnosti Transcatab O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom výklade judikatúry, na skreslení predlozených dôkazov a na porusení práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O porusení pravidiel, podla ktorých sa správanie dcérskej spolocnosti pripíse jej materskej spolocnosti - O skreslení dôkazov predlozených s cielom vyvrátit domnienku - O porusení práva na obhajobu O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O druhom zalobnom dôvode týkajúcom sa urcenia východiskovej sumy pokuty O prvej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O kvalifikácii porusenia ako velmi závazného - O konkrétnom dopade porusenia na trh - O rozsahu geografického trhu - O porusení povinnosti odôvodnenia - O porusení práva na obhajobu O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady proporcionality, zásady rovnosti zaobchádzania a zásady ochrany legitímnej dôvery pri stanovení základnej ciastky pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O porusení zásady proporcionality - O porusení zásady rovnosti zaobchádzania - O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady proporcionality pri hodnotení odstrasujúcej povahy sankcie a financnej situácie spolocnosti Transcatab Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 3. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa stanovenia základnej ciastky pokuty O prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na neoprávnenom zvýsení sumy pokuty vzhladom na dlzku porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O zvýsení pokuty z dôvodu dlzky trvania dohody - O neexistencii skodlivého dosahu na spotrebitelov O druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady ne bis in idem a na nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 4. O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa niektorých polahcujúcich okolností O prvej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa polahcujúcej okolnosti zalozenej na nevykonaní kartelových dohôd Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa polahcujúcej okolnosti zalozenej na ukoncení sporných cinností pred zásahom Komisie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa polahcujúcej okolnosti zalozenej na existencii dôvodnej pochybnosti pokial ide o to, ci má sporné správanie charakter porusenia O existencii dôvodnej pochybnosti pokial ide o to, ci má sporné správanie charakter porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O rozdielnom zaobchádzaní so zretelom na vec Surový tabak - Spanielsko - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa polahcujúcej okolnosti zalozenej na úcinnej spolupráci spolocnosti Transcatab pocas konania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa polahcujúcej okolnosti zalozenej na neexistencii skorsích rozhodnutí v oblasti trhu so surovým tabakom v case zacatia vysetrovania zo strany Komisie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O siestej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcej sa specifických sociálno-ekonomických podmienok odvetvia surového tabaku v Taliansku a krízy tohto odvetvia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 5. O piatom zalobnom dôvode týkajúcom sa uplatnenia oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O postavení spolocnosti, ktorej sa ako prvej poskytne znízenie pokuty O poslednom odseku bodu 23 oznámenia o spolupráci 6. O vzájomnom návrhu Komisie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXkNOabh/L95005-1713TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXkNOabh/L95005-1713TMP.html#Footref*