Vec T-25/06 Alliance One International, Inc., proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Taliansky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Kritériá posúdenia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Clánky 81 ES, 82 ES a 85 ES ; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 1) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Porusenie z dôvodu nezrovnalosti, ktorej sa dopustila Komisia - Podmienky (Clánky 81 ES, 82 ES a 85 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Obrat, ktorý sa má zohladnit (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 5. Hospodárska sútaz - Pravidlá Únie - Porusenia - Pripísanie - Právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku v case porusovania - Výnimky (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci charakter - Dodrziavanie zásady proporcionality (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci charakter - Uplatnenie násobitela (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A stvrtý odsek) 1. Pokial v oblasti hospodárskej sútaze celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost, Komisia môze predpokladat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, pricom nemusí podávat dalsie dôkazy o tom, ze materská spolocnost skutocne taký vplyv vykonávala alebo ze vedela o porusovaní alebo o zapojení uvedenej dcérskej spolocnosti do tohto porusovania. Ide o vyvrátitelnú domnienku, ktorú mozno vyvrátit dôkazom opaku. Materskej spolocnosti, ktorú Komisia povazovala za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti, teda prislúcha, aby túto domnienku vyvrátila dôkazmi, ktorými mozno preukázat, ze jej dcérska spolocnost si urcuje svoje správanie na trhu nezávisle a ze teda tieto dve spolocnosti netvoria jedinú hospodársku jednotku. V opacnom prípade sa výkon kontroly preukáze tým, ze domnienka vychádzajúca z vlastníctva celého základného imania nie je vyvrátená. Pri zistovaní, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú túto dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu z prípadu na prípad menit. Skutocnost, ze dcérska spolocnost má svoje vlastné miestne vedenie a vlastný majetok, pritom sama osebe nepreukazuje, ze svoje správanie na trhu urcuje vo vztahu k svojej materskej spolocnosti samostatne. Zverenie riadenia beznej cinnosti miestnemu vedeniu 100 % dcérskej spolocnosti je totiz obvyklou praxou, a preto nemôze dokazovat skutocnú nezávislost dcérskych spolocností. Takisto vo vertikálne integrovaných skupinách je rozdelenie úloh medzi dcérske spolocnosti a ich materské spolocnosti beznou praxou, ktorá nemôze vyvrátit domnienku, podla ktorej materské spolocnosti skutocne vykonávajú rozhodujúci vplyv na správanie dcérskych spolocností. (pozri body 125, 126, 130, 131) 2. Dodrziavanie práva na obhajobu pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze vyzaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vysetrovanie, mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia Zmluvy. Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 túto zásadu odráza, kedze stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza, aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatnit svoju obhajobu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit. Toto oznámenie vsak môze byt urobené strucne a konecné rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretoze oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má len predbeznú povahu. Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat svoje práva na obhajobu. Komisia takisto môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla. (pozri body 179 - 181) 3. V rámci správneho konania o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze nemôze byt zohladnenie argumentu predlozeného podnikom v priebehu konania bez toho, aby mu bolo umoznené sa v tejto súvislosti vyjadrit pred prijatím konecného rozhodnutia, samo osebe porusením práva na obhajobu. V tejto súvislosti k poruseniu práva na obhajobu dochádza vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Podnik preukáze, ze k takému poruseniu doslo, pokial dostatocným spôsobom dokáze nie to, ze by rozhodnutie Komisie malo odlisný obsah, ale to, ze by svoju obhajobu mohol zaistit lepsie, ak by k pochybeniu nedoslo, napríklad tým, ze by na svoju obhajobu mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odopretý prístup. (pozri body 182, 183) 4. Maximálna výska 10 % obratu stanovená clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jediný hospodársky subjekt konajúci ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku. (pozri body 210, 211) 5. Za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba. Ak v prípade subjektu, ktorý sa dopustil porusovania pravidiel hospodárskej sútaze, dôjde k právnej alebo organizacnej zmene, táto zmena nemá nevyhnutne za úcinok vytvorenie nového podniku, zbaveného zodpovednosti za správanie subjektu predchodcu, ktoré bolo v rozpore s predpismi hospodárskej sútaze, ak z hospodárskeho hladiska existuje totoznost medzi oboma subjektmi. Na úcely úcinného vykonávania právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze preto môze byt potrebné, aby sa zodpovednost za protisútazné správanie výnimocne pripísala novej osobe zodpovednej za riadenie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, za predpokladu, ze z hospodárskeho hladiska sa môze skutocne povazovat za nástupcu pôvodnej osoby. Toto kritérium tzv. "hospodárskej kontinuity" sa pouzije za osobitných okolností, napríklad v prípade, ked právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku prestala po tom, ako doslo k poruseniu, právne existovat. Ak podnik prestane existovat z dôvodu, ze bol prevzatý nadobúdatelom, preberá tento nadobúdatel jeho aktíva a pasíva vrátane jeho zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze. V takom prípade môze byt zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil prevzatý podnik, pripísaná nadobúdatelovi. Zásada osobnej zodpovednosti nemôze byt spochybnená zásadou hospodárskej kontinuity v prípade, ked podnik zapojený do kartelu bol prevedený na nezávislú tretiu osobu a ked neexistuje strukturálna väzba medzi pôvodným a novým prevádzkovatelom. (pozri body 215 - 218, 220, 221) 6. Cielom sankcií stanovených v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 je potlácat nedovolené správanie, rovnako ako zabránit jeho opakovaniu. Odstrasenie je teda úcelom pokuty. Potreba zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty vyzaduje, aby výska pokuty bola prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala nezanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality. (pozri body 234, 235) 7. Uplatnenie násobitela na úcely odstrasenia pri výpocte sankcií stanovených v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 predpokladá zohladnenie objektívnych charakteristík úcastníkov, ako sú ich velkost a ich hospodárske zdroje. V tejto súvislosti samotné znenie bodu 1 A stvrtého pododseku usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 túto tézu potvrdzuje, kedze zohladnenie skutocností, ktoré odôvodnujú pouzitie odstrasujúceho faktoru, sa vykoná bez ohladu na vlastnú povahu porusenia, jeho skutocný dopad na trh a jeho geografický rozsah. Pokial materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria z hladiska clánku 81 ES jediný podnik, Komisia na úcely výpoctu násobitela zohladní celkový obrat materskej spolocnosti, a nie iba obrat dotknutých dcérskych spolocností. V prípade, ze sa hospodárska jednotka medzicasom rozpadla, kazdý adresát rozhodnutia Komisie má právo, aby sa nan individuálne uplatnila predmetná horná hranica 10 % obratu. Celkové zdroje podniku sa musia posúdit ku dnu ulozenia pokuty, aby bol primerane dosiahnutý odstrasujúci úcel a to pri respektovaní zásady proporcionality. (pozri body 243, 252, 255, 257) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 9. septembra 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Taliansky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Pripísatelnost protiprávneho správania - Pokuty" Vo veci T-25/06, Alliance One International, Inc., so sídlom v Danville, Virgínia (Spojené státy), v zastúpení: C. Osti a A. Prastaro, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne É. Gippini Fournier a F. Amato, neskôr É. Gippini Fournier a N. Khan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko), a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej Alliance One International, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia E. Cremona (spravodajkyna) a S. Frimodt Nielsen, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. septembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Alliance One International, Inc. (dalej len "Alliance One"), je americkou spolocnostou so sídlom v Spojených státoch amerických, ktorá vedie skupinu vzniknutú splynutím spolocností Dimon Inc. (dalej len "Dimon Inc.") a Standard Commercial Corp. (dalej len "SCC"), uskutocneným 13. mája 2005, teda po skoncení predmetného porusovania. 2 Pocas trvania porusovania boli spolocnosti Dimon Italia Srl a Transcatab SpA, ktoré sú dvomi zo styroch hlavných podnikov zaoberajúcich sa prvotným spracovaním surového tabaku so sídlom v Taliansku (dalej len "spracovatelia"), dcérskymi spolocnostami 100 % ovládanými v uvedenom poradí spolocnostami Dimon Inc. a SCC, ktorých právnym nástupcom je Alliance One. A - Správne konanie 3 Komisia Európskych spolocenstiev zaslala 15. januára 2002 podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82] ES (Ú. v. ES, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/01, s. 3), profesijným zdruzeniam talianskych spracovatelov a producentov tabaku, a to Associazione professionale trasformatori tabacchi italiani (APTI, profesijné zdruzenie talianskych spracovatelov surového tabaku) a Unione italiana tabacco (Unitab, Talianska tabaková únia), ziadosti o informácie týkajúce sa talianskeho trhu so surovým tabakom. 4 Dna 19. februára 2002 Komisia prijala ziadost o oslobodenie od pokút od spracovatelskej spolocnosti Deltafina SpA, ktorá je clenom APTI, na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES 2002, C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Dna 6. marca 2002 jej Komisia poskytla podla bodu 15 uvedeného oznámenia podmienené oslobodenie od pokút. 5 Dna 4. apríla 2002 Komisia prijala ziadost o oslobodenie od pokút podla bodu 8 oznámenia o spolupráci a subsidiárne ziadost o znízenie akejkolvek pokuty podla bodov 20 az 27 uvedeného oznámenia od spolocnosti Dimon Italia, ako aj ziadost o znízenie akejkolvek pokuty podanú na rovnakom základe zo strany spolocnosti Transcatab. 6 Pocas 18. a 19. apríla 2002 vykonala Komisia na základe clánku 14 nariadenia c. 17 presetrovanie v priestoroch spolocností Dimon Italia a Transcatab, ako aj v priestoroch spolocností Trestina Azienda Tabacchi SpA a Romana Tabacchi SpA. 7 Dna 8. októbra 2002 oznámila Komisia spolocnostiam Dimon Italia a Transcatab, ze kedze boli v uvedenom poradí prvým a druhým podnikom, ktoré predlozili dôkazy o porusovaní v zmysle oznámenia o spolupráci, zamýsla im na konci správneho konania znízit pokutu, ktorá im bude ulozená za prípadné konstatované porusenia. 8 Dna 25. februára 2004 prijala Komisia oznámenie o výhradách, ktoré zaslala desiatim podnikom a zdruzeniam, vrátane spracovatelov a materských spolocností niektorých z nich. Adresáti oznámenia o výhradách mali prístup k správnemu spisu, ktorého kópiu im na CD-ROM-e poskytla Komisia a na výhrady Komisie odpovedali zaslanými písomnými pripomienkami. Vypocutie sa následne konalo 22. júna 2004. 9 Potom, co bol 21. decembra 2004 prijatý dodatok k oznámeniu o výhradách z 25. februára 2004, sa 1. marca 2005 konalo druhé vypocutie. 10 Po konzultácii s poradným výborom pre restriktívne postupy a monopoly a vzhladom na záverecnú správu vysetrovatela prijala Komisia 20. októbra 2005 rozhodnutie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 45). B - Napadnuté rozhodnutie 11 Napadnuté rozhodnutie sa v prvom rade týka horizontálneho kartelu vykonávaného na talianskom trhu surového tabaku zo strany spracovatelov surového tabaku (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 12 Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze v rámci tohto kartelu pocas obdobia od roku 1995 do roku 2002 spracovatelia stanovovali obchodné podmienky pre nákup surového tabaku priamo od pestovatelov, ako aj pre nákup od tretích baliarní, najmä urcovaním cien a podielov na trhu (odôvodnenie c. 1 napadnutého rozhodnutia). 13 Napadnuté rozhodnutie sa v druhom rade zaoberá aj dvoma samostatnými poruseniami, odlisnými od kartelu vykonávaného spracovatelmi, ku ktorým doslo v období od zaciatku roka 1999 do konca roka 2001, a ktoré spocívali v tom, ze APTI stanovilo zmluvné ceny, o ktorých malo v mene svojich clenov rokovat s cielom uzavriet medziodvetvové dohody s Unitab a v tom, ze Unitab stanovila ceny, o ktorých mala v mene svojich clenov rokovat s APTI s cielom uzavriet rovnaké dohody. 14 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze praktiky spracovatelov predstavujú jediné a nepretrzité porusovanie clánku 81 ods. 1 ES (pozri najmä odôvodnenia c. 264 az 269 napadnutého rozhodnutia). 15 V clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia pripísala Komisia zodpovednost za kartel styrom talianskym spracovatelom, spolocnosti Universal Corp., ktorá je materskou spolocnostou spolocnosti Deltafina, ako aj spolocnosti Alliance One ako spolocnosti, ktorá vznikla splynutím spolocností Dimon Inc. a SCC. Komisia tiez v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze APTI a Unitab porusili clánok 81 ods. 1 ES tým, ze prijali rozhodnutie o stanovení cien, o ktorých potom rokovali v mene svojich clenov pri uzatváraní medziodvetvových dohôd. 16 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia ulozila Komisia podnikom uvedeným v bode 15 vyssie, ako aj APTI a Unitab pokuty (pozri bod 54 nizsie). 1. Adresáti napadnutého rozhodnutia 17 Bod 2.4 napadnutého rozhodnutia je venovaný urceniu jeho adresátov. 18 Na úvod Komisia odkazuje na ustálenú judikatúru, podla ktorej treba v kontexte sútazného práva pod pojmom "podnik" rozumiet hospodársku jednotku z hladiska predmetu dohody, o ktorú ide, aj ked je z právneho hladiska táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (odôvodnenie c. 325 napadnutého rozhodnutia). 19 V nadväznosti na to Komisia uviedla, ze bolo preukázané, ze pocas trvania jednotlivých porusení sa spolocnosti Deltafina, Dimon Italia (neskôr premenovaná na Mindo), Transcatab a Romana Tabacchi, rovnako ako APTI a Unitab priamo zúcastnili konstatovaných porusení, a ze teda kazdý z týchto podnikov a zdruzení je adresátom napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 327 napadnutého rozhodnutia). 20 Komisia pokracovala vo svojej analýze skúmaním otázky pripísatelnosti protiprávneho správania niektorých dcérskych spolocností (Deltafina, Dimon Italia a Transcatab) ich materským spolocnostiam. V tejto súvislosti pripomenula, ze pocas trvania porusovania bola Deltafina 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Universal, Dimon Italia 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Dimon Inc. a Transcatab 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti SCC (odôvodnenie c. 328 napadnutého rozhodnutia). 21 Komisia najmä uviedla, ze podla judikatúry sa materská spolocnost môze povazovat za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti, ak dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle. V tejto súvislosti pripomenula, ze ak vlastní materská spolocnost celé základné imanie dcérskej spolocnosti, mozno sa oprávnene domnievat, ze skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na jej správanie, ak sa táto dopustí porusenia clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenia c. 329 a 330 napadnutého rozhodnutia). 22 V odôvodnení c. 331 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze v prípade spolocností Deltafina, Dimon Italia a Transcatab mozno legitímne vychádzat z domnienky, ze "nekonali nezávisle", kedze sú, alebo v prípade spolocnosti Dimon Italia boli 100 % vlastnené svojimi materskými spolocnostami. 23 Odmietnuc tvrdenie predmetných spolocností uvádzané v ich odpovediach na oznámenie o výhradách, ze na to, aby bolo mozné hovorit o rozhodujúcom vplyve, nestací len 100 % ovládanie, ale treba este dalsie skutocnosti, Komisia spresnila, ze domnienka takého vplyvu v prípade 100 % ovládanej dcérskej spolocnosti je vyvrátitelnou domnienkou. Dôkaz opaku musí podat úcastník konania, ktorý chce takúto domnienku vyvrátit "vierohodnými dôkazmi", pricom nemôze íst iba o vseobecné informácie nepodlozené presvedcivými dôkazmi (odôvodnenie c. 334 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia v tejto súvislosti postupne skúmala tvrdenia predlozené materskými spolocnostami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené. 25 Komisia najprv odmietla vseobecné tvrdenie dotknutých materských spolocností o plnej zodpovednosti miestneho vedenia za cinnosti ich dcérskych spolocností. To, ze spolocnosti Dimon Inc. a SCC pri nadobudnutí 100 % podielu vo svojich dcérskych spolocnostiach ponechali existujúce vedenie, podla Komisie nevylucuje výkon rozhodujúceho vplyvu uvedených materských spolocností na ich talianske dcérske spolocnosti, kedze je obvyklé zverit bezné riadenie 100 % dcérskej spolocnosti miestnemu vedeniu (odôvodnenie c. 338 napadnutého rozhodnutia). 26 Podla Komisie ziadny z týchto podnikov vo vseobecnej rovine nepreukázal, ze by sa jeho skupina vyznacovala osobitostami, v dôsledku ktorých by boli cinnosti jeho dcérskej spolocnosti do znacnej miery nezávislými od jeho vplyvu (odôvodnenie c. 339 napadnutého rozhodnutia). 27 Komisia v tejto súvislosti analyzovala pevnost hospodárskych väzieb medzi spolocnostami Deltafina, Dimon Italia, Transcatab a ich materskými spolocnostami, ktorá dokazuje, ze talianske dcérske spolocnosti tvorili so zvyskom svojej skupiny hospodársku jednotku. Komisia k tomu uviedla, ze dotknuté skupiny sú najväcsími obchodníkmi s tabakovými listami na svete a ze casto nakupujú a uvádzajú na trh tabak nakúpený svojimi talianskymi dcérskymi spolocnostami (odôvodnenie c. 340 napadnutého rozhodnutia). 28 Pokial ide o Dimon Inc. a SCC, Komisia poukázala na to, ze tieto dve spolocnosti spolu so svojimi talianskymi partnermi ovládali spolocnosti Dimon Italia a Transcatab este predtým, nez v uvedených spolocnostiach získali celé základné imanie. Skutocnost, ze po tejto akvizícii "nevykonali ziadne zmeny vo vedení" dcérskych spolocností, preto nemozno povazovat za dôkaz o tom, ze potom, co sa stali výlucnými vlastníkmi, nevykonávali na clenov vedenia ziadny vplyv. Komisia dodala, ze v prípade spolocnosti Dimon Italia sa predstavenstvo skladalo iba zo zástupcov skupiny Dimon a ze jeden z nich bol poverený výlucne kazdodennou správou podniku. Pokial ide o prenesenie výkonných právomocí na generálneho riaditela spolocnosti Transcatab, Komisia vyhlásila, ze nemá k dispozícii ziadne informácie, ktoré by jej umoznovali konstatovat, ze nebol vymenovaný skupinou SCC, rovnako ako ostatní clenovia predstavenstva (odôvodnenia c. 341 a 342 napadnutého rozhodnutia). 29 Komisia v nadväznosti na to odmietla tvrdenie spolocností Dimon Inc. a SCC, ze medzi nimi a ich dcérskymi spolocnostami neexistuje ziadny komunikacný kanál (odôvodnenia c. 343 az 346 napadnutého rozhodnutia). 30 Komisia najprv skúmala existenciu prípadných komunikacných kanálov medzi spolocnostami Transcatab a SCC. V tejto súvislosti uviedla, ze cinnosti spolocnosti Transcatab boli povazované za cinnosti spolocnosti Standard Commercial Tobacco Co., Inc. (SCTC), holdingovej spolocnosti v rámci skupiny SCC, v 100 % vlastníctve SCC a ze boli analyzované v rámci cinností skupiny zahrnajúcich predaj skupiny SCC výrobcom cigariet. Komisia z toho vyvodila, ze výsledky cinností spolocnosti Transcatab boli oznamované vyssím úrovniam skupiny a následne prebiehala ich konsolidácia (odôvodnenie c. 344 napadnutého rozhodnutia). 31 Komisia po druhé skúmala situáciu spolocností Dimon Italia a Dimon Inc. Komisia uviedla, ze dcérska spolocnost vypracovávala pravidelné správy obsahujúce dôverné informácie o jej stratégii a jej výsledkoch a ze tieto správy boli zasielané spolocnostiam skupiny, ktoré nakupovali u spolocnosti Dimon Italia. Komisia tiez uviedla, ze o priamom zasahovaní vedenia Dimon International Inc. a dalsích spolocností patriacich do skupiny Dimon do cinností spolocnosti Dimon Italia sa zmienujú aj dalsie dokumenty. Komisia dodala, ze spolocnost Dimon Inc. bola casto oznacovaná ako "Dimon International Inc.", co znamená, ze skutocne pôsobila na najvyssej úrovni skupiny v mene materskej spolocnosti. Komisia z toho vyvodila, ze o existencii komunikacných kanálov medzi spolocnostami Dimon Italia a Dimon Inc. nemozno pochybovat, aj ked táto komunikácia prebiehala prostredníctvom spolocnosti Dimon International (odôvodnenie c. 345 napadnutého rozhodnutia). 32 Komisia odmietla tvrdenie, podla ktorého spolocnost Dimon Inc. nebola priamou materskou spolocnostou spolocnosti Dimon Italia z dôvodu, ze nebol predlozený ziadny údaj o úlohe spolocnosti Intabex Netherlands BV (dalej len "Intabex") ani o prípadných komunikacných kanáloch medzi touto spolocnostou a spolocnostou Dimon Italia a medzi uvedenou spolocnostou a spolocnostou Dimon Inc. Okrem toho sa zdá, ze spolocnost Intabex vystupovala iba ako sprostredkúvajúci financný holding bez akejkolvek väzby s prevádzkovými aspektmi cinností spolocnosti Dimon Italia (odôvodnenie c. 346 napadnutého rozhodnutia). 33 Komisia spresnila, ze kedze skupiny, ku ktorým spolocnosti Transcatab a Dimon Italia patrili pocas trvania porusovania, zanikli splynutím, pri ktorom vznikol nový subjekt Alliance One, tento nový subjekt bol adresátom napadnutého rozhodnutia ako právny nástupca oboch týchto skupín. Rovnako to bolo v prípade spolocnosti Dimon Italia, ktorá bola predaná spolocnostou Intabex jednotlivcom, ktorí ju premenovali na Mindo (odôvodnenia c. 349 a 350 napadnutého rozhodnutia). 34 Vzhladom na tieto skutocnosti dospela Komisia v odôvodnení c. 351 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze spolocnosti Deltafina, Universal, Mindo (predtým Dimon Italia), Transcatab, Alliance One, Romana Tabacchi a zdruzenia APTI a Unitab treba povazovat za zodpovedné za porusovanie a ze musia byt adresátmi napadnutého rozhodnutia. 2. Urcenie výsky pokút 35 Komisia v odôvodneniach c. 356 az 404 napadnutého rozhodnutia prikrocila k stanoveniu pokút jeho adresátom. 36 Komisia najprv skúmala závaznost porusenia. Po tom, co pripomenula, ze pri hodnotení musí brat do úvahy samotnú povahu porusenia, jeho skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného geografického trhu, prijala v odôvodnení c. 369 napadnutého rozhodnutia záver, ze porusenie, ktorého sa dopustili spracovatelia, treba povazovat za velmi závazné. 37 V druhom rade Komisia v odôvodneniach c. 370 az 376 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku "individuálnej váhy" a "odstrasujúceho úcinku". V tejto súvislosti uviedla, ze treba zohladnit "individuálnu váhu kazdého podniku a pravdepodobné dopady jeho protiprávneho konania". 38 Komisia najprv vychádzala z toho, ze pokuty musia byt stanovené v závislosti na postavení kazdého dotknutého úcastníka na trhu (odôvodnenie c. 371 napadnutého rozhodnutia). 39 Komisia v tejto súvislosti konstatovala, ze v prípade spolocnosti Deltafina musí byt východisková suma pokuty najvyssia, pretoze sa zdá byt najväcsím nákupcom s priblizne 25 % podielom na trhu v roku 2001 (odôvodnenie c. 372 napadnutého rozhodnutia). 40 Kedze spolocnosti Transcatab, Dimon Italia a Romana Tabacchi mali v roku 2001 mensie podiely na relevantnom trhu, priblizne 9 az 11 %, Komisia zastávala názor, ze "majú tvorit osobitnú skupinu" a ze východisková suma pokuty by, pokial ide o ne, mala byt nizsia (odôvodnenie c. 373 napadnutého rozhodnutia). 41 Komisia vsak dospela k tomu, ze východisková suma, ktorá odráza iba postavenie na trhu, nebude mat na spolocnosti Deltafina, Dimon Italia (Mindo) a Transcatab dostatocný odstrasujúci úcinok, pretoze aj napriek ich pomerne nízkemu obratu kazdá z nich je - alebo v prípade spolocnosti Mindo bola - súcastou nadnárodných skupín znacnej hospodárskej a financnej sily, ktoré boli hlavnými svetovými obchodníkmi s tabakom a pôsobili na rôznych úrovniach cinnosti v tabakovom priemysle a na rôznych geografických trhoch (odôvodnenie c. 374 napadnutého rozhodnutia). 42 V dôsledku toho, aby pokuta odstrasovala, Komisia rozhodla, ze na východiskovú sumu stanovenú pre spolocnost Deltafina treba pouzit násobitel 1,5 - teda zvýsenie o 50 % - a na východiskovú sumu stanovenú pre spolocnosti Dimon Italia (Mindo) a Transcatab násobitel 1,25 - teda zvýsenie o 25 % (odôvodnenie c. 375 napadnutého rozhodnutia). 43 Komisia tak v odôvodnení c. 376 napadnutého rozhodnutia stanovila východiskové sumy pokút takto: - Deltafina: 37,5 milióna eur, - Transcatab: 12,5 milióna eur, - Dimon Italia (Mindo): 12,5 milióna eur, - Romana Tabacchi: 10 miliónov eur. 44 Po tretie Komisia skúmala otázku trvania porusovania. 45 Z odôvodnení c. 377 az 379 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zvýsila východiskové sumy pokút o 10 % za kazdý celý rok porusenia a o 5 % za kazdé dalsie obdobie dosahujúce alebo presahujúce sest mesiacov. Východisková suma pokuty tak bola zvýsená o 60 %, co zodpovedá obdobiu trvania porusovania siestich rokov a styroch mesiacov v prípade spolocností Deltafina, Dimon Italia (Mindo) a Transcatab, a o 25 %, co zodpovedá obdobiu trvania porusovania dvoch rokov a ôsmych mesiacov v prípade spolocnosti Romana Tabacchi. 46 Základné ciastky pokút ulozených adresátom napadnutého rozhodnutia preto boli stanovené takto: - Deltafina: 60 miliónov eur, - Transcatab: 20 miliónov eur, - Dimon Italia (Mindo): 20 miliónov eur, - Romana Tabacchi: 12,5 milióna eur. 47 Po stvrté Komisia v odôvodneniach c. 380 az 398 napadnutého rozhodnutia skúmala, ci treba prihliadat na polahcujúce okolnosti. Pokial ide najmä o situáciu spolocností Dimon Italia a Transcatab, Komisia odmietla vsetky ich tvrdenia, na základe ktorých sa na nich mali uplatnit polahcujúce okolnosti. 48 Po piate Komisia urcila sumu pokút vyplývajúcu z uplatnenia polahcujúcich okolností, pricom základnú ciastku pokuty ulozenej spolocnosti Deltafina znízila o 50 % a základnú ciastku pokuty ulozenej spolocnosti Romana Tabacchi znízila o 30 %, a skúmala, ci treba základné ciastky stanovené jednotlivým adresátom upravit tak, aby nepresiahli maximálnu výsku 10 % obratu stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenia c. 399 az 404 napadnutého rozhodnutia). 49 V tejto súvislosti Komisia spresnila, ze pokial sú predmetné podniky súcastou urcitej skupiny, je tým preukázané, ze tieto podniky podliehajú rozhodujúcemu vplyvu svojich materských spolocností, a ze kedze tieto materské spolocnosti sú solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty ulozenej ich dcérskej spolocnosti, treba na úcely stanovenia výsky uvedenej 10 % hranice zohladnit svetový obrat skupiny (odôvodnenie c. 401 napadnutého rozhodnutia). 50 Z tohto dôvodu Komisia uviedla, ze pokuta ulozená spolocnosti Romana Tabacchi nesmie presiahnut 2,05 milióna eur a ze na základe tohto ustanovenia netreba znizovat ostatné pokuty (odôvodnenia c. 402 a 403 napadnutého rozhodnutia). 51 Na záver svojej analýzy hornej hranice pokuty Komisia obmedzila solidárnu zodpovednost spolocnosti Mindo na 10 % jej obratu za posledný hospodársky rok, teda na 3,99 milióna eur, vzhladom na to, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia neudrziavala ziadne vztahy s bývalou skupinou Dimon, teraz Alliance One (odôvodnenie c. 404 napadnutého rozhodnutia). 52 Po sieste sa Komisia vyslovila k uplatneniu oznámenia o spolupráci (odôvodnenia c. 405 az 500 napadnutého rozhodnutia). 53 Komisia najskôr konstatovala, ze spolocnosti Dimon Italia a Transcatab splnili podmienky, ktoré im boli stanovené na základe ich ziadosti o znízenie pokuty, a po posúdení predlozených dôkazov a spolupráce týchto spolocností v priebehu konania dospela Komisia k tomu, ze im bude poskytnuté maximálne znízenie v rámci rozmedzia, ktoré im bolo oznámené v nadväznosti na ich ziadost o znízenie, teda 50 % pre Dimon Italia a 30 % pre Transcatab (odôvodnenia c. 492 az 499 napadnutého rozhodnutia). Naopak, spolocnosti Deltafina nebolo poskytnuté ziadne oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty. 54 V súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia stanovila v clánku 2 napadnutého rozhodnutia výsku pokút ulozených podnikom a zdruzeniam podnikov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, takto: - Deltafina a Universal spolocne a nerozdielne: 30 miliónov eur, - Dimon Italia (Mindo) a Alliance One: 10 miliónov eur, pricom Alliance One International zodpovedá za celú sumu a Mindo má spolocný a nerozdielny záväzok len v hodnote 3,99 milióna eur, - Transcatab a Alliance One spolocne a nerozdielne: 14 miliónov eur, - Romana Tabacchi: 2,05 milióna eur, - APTI: 1 000 eur, - Unitab: 1 000 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 55 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. januára 2006 podala Alliance One túto zalobu. 56 V zalobe Alliance One ziadala spojit toto konanie s konaniami týkajúcimi sa zalôb, ktoré podali spolocnost Mindo a spolocnost Transcatab (pozri body 57 a 58 vyssie). 57 Mindo návrhom zaslaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. januára 2006 podala zalobu, ktorou sa domáha ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia, subsidiárne znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená napadnutým rozhodnutím (vec T-19/06). 58 Dna 3. februára 2006 podala tiez spolocnost Transcatab zalobu, ktorou sa domáha ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia a subsidiárne znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená napadnutým rozhodnutím (vec T-39/06), pricom poziadala o spojenie uvedenej veci s prejednávanou vecou. 59 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. júla 2006 navrhla spolocnost Mindo spojenie veci T-19/06 s prejednávanou vecou. Dna 21. augusta 2006 predlozila spolocnost Alliance One svoje vyjadrenie k tomuto návrhu a vyslovila so spojením súhlas. 60 Listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. augusta 2006 Komisia oznámila, ze spojenie týchto vecí podla jej názoru neumozní podstatne zvýsit efektívnost konania a ze spojenie vecí ponecháva na úvahu Súdu prvého stupna. 61 Súd prvého stupna návrhu na spojenie vecí nevyhovel. 62 Dna 24. novembra 2009 polozil Súd prvého stupna v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku písomnú otázku spolocnosti Alliance One, ktorá na nu v stanovenej lehote odpovedala. Dna 2. februára 2010 predlozila Komisia vyjadrenie k odpovedi spolocnosti Alliance One. 63 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty a polozil im otázky. Úcastníci konania týmto ziadostiam vyhoveli v stanovenej lehote. 64 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 28. septembra 2010. 65 Alliance One navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka spolocností SCC, Dimon Inc. a Alliance One, - v dôsledku toho znízil sumu pokuty ulozenej spolocnostiam Transcatab a Dimon Italia (Mindo), tak, aby pokuty neprevysovali 10 % ich obratu za posledný hospodársky rok, - subsidiárne znízil pokuty ulozené spolocnostiam Transcatab a Dimon Italia (Mindo), kedze sa na nich nemal uplatnit násobitel, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 66 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Alliance One na náhradu trov konania. Právny stav 67 Na podporu svojej zaloby Alliance One uvádza v podstate tri zalobné dôvody, ktoré sa delia na niekolko castí. Prvý zalobný dôvod, ktorý je hlavným zalobným dôvodom, vychádza z porusenia pravidiel, podla ktorých sa porusovanie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, pripíse jej materskej spolocnosti, ako aj z porusenia práva na obhajobu. Druhý zalobný dôvod vychádza z porusenia clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom ulozená pokuta prekracuje 10 % obratu dosiahnutého v roku 2005 spolocnostou Transcatab a spolocnostou Dimon Italia, ako aj porusenia zásady proporcionality pri stanovení konecnej sumy pokuty. Spolocnost Alliance One predkladá tiez subsidiárne tretí zalobný dôvod vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia a skutkového omylu, ako aj z porusenia zásady proporcionality a z nedostatku odôvodnenia pri stanovení násobitela. A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pravidiel, podla ktorých sa porusovanie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, pripíse jej materskej spolocnosti, ako aj na porusení práva na obhajobu 68 Tento zalobný dôvod mozno rozdelit na styri casti. V rámci prvej casti spolocnost Alliance One uvádza, ze Komisia porusila pravidlá, podla ktorých sa správanie dcérskej spolocnosti pripíse jej materskej spolocnosti. V rámci druhej casti spolocnost Alliance One uvádza, ze spolocnosti SCC a Dimon Inc. predlozili Komisii dôkazy, ktoré nasvedcujú tomu, ze na svoje dcérske spolocnosti nevykonávali rozhodujúci vplyv, a ktoré Komisia v podstate nezohladnila. V rámci tretej casti spolocnost Alliance One Komisii vytýka, ze porusila právo spolocností SCC a Dimon Inc. na obhajobu tým, ze na spochybnenie dôkazov, ktoré tieto spolocnosti predlozili, pouzila dokumenty, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách, a nedostupné dokumenty. V rámci stvrtej casti spolocnost Alliance One uvádza, ze Komisia porusila pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena. 1. O prvej casti zalozenej na porusení pravidiel, podla ktorých sa správanie dcérskej spolocnosti pripíse jej materskej spolocnosti a) Tvrdenia úcastníkov konania 69 Alliance One uvádza, ze Komisia pochybila, ked konstatovala, ze pocas obdobia porusovania vykonávala spolocnost SCC rozhodujúci vplyv na spolocnost Transcatab a spolocnost Dimon Inc. vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Dimon Italia, a ked ju z toho dôvodu povazovala za solidárne zodpovednú za protiprávne správanie spolocností Transcatab a Dimon Italia. 70 Podla Alliance One vychádza napadnuté rozhodnutie z nesprávneho výkladu príslusnej judikatúry, ked sa v nom konstatuje, ze mozno predpokladat, ze materská spolocnost, ktorá má 100 % podiel v dcérskej spolocnosti, vykonáva na jej obchodné správanie rozhodujúci vplyv. Na podporu svojho tvrdenia poukazuje spolocnost Alliance One na niekolko rozsudkov Súdneho dvora, na návrhy generálnych advokátov vo veciach, v ktorých boli tieto rozsudky vydané, ako aj na niektoré rozsudky Vseobecného súdu. Podla jej názoru z rozsudku Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C-286/98 P, Zb. s. I-9925), ktorý bol podla nej potvrdený dalsími rozsudkami, vyplýva, ze na to, aby bolo mozné predpokladat, ze materská spolocnost vykonávala na správanie svojej dcérskej spolocnosti rozhodujúci vplyv, a povazovat ju tak za solidárne zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, nestací iba skutocnost, ze materská spolocnost vlastnila v dcérskej spolocnosti 100 % podiel v case, ked sa táto dcérska spolocnost dopústala porusenia clánku 81 ods. 1 ES, ale je vzdy nutné predlozit dalsie dôkazy. 71 Okrem toho Komisia údajne vo svojej rozhodovacej praxi viackrát vyhlásila, ze samotná skutocnost, ze urcitý podnik vlastní 100 % podiel v dcérskej spolocnosti, ktorá je priamo zapojená do porusovania práva hospodárskej sútaze, sama osebe nestací na vznik jeho zodpovednosti, a ze sú preto potrebné dalsie skutocnosti, aby sa s istotou stanovila zodpovednost urcitej skupiny za správanie jednej z jej dcérskych spolocností, pokial sa materská spolocnost na kartelovej dohode priamo nezúcastnila. 72 Alliance One poukazuje najmä na prípad, ked Komisia neuznala materskú spolocnost za zodpovednú za správanie jej dcérskej spolocnosti, pricom kritizuje najmä prístup Komisie vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie z 20. októbra 2004 vo veci Surový tabak - Spanielsko (COMP/38.238/B.2), kde bola materská spolocnost uznaná za zodpovednú z dôvodu jej priamej úcasti na kartelovej dohode alebo na základe iných skutocností. 73 Najmä z posúdenia rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze sa vyzadujú tiez "dalsie" skutocnosti nez len samotná skutocnost, ze urcitá spolocnost vlastní 100 % podiel na svojej dcérskej spolocnosti, ako napríklad: - priame zapojenie materskej spolocnosti do porusovania, - zodpovednost materskej spolocnosti pri uskutocnovaní porusovania, - úcast materskej spolocnosti na stretnutiach, na ktorých sa o protisútazných praktikách hovorilo, - skutocnost, ze materská spolocnost netvrdila alebo nenaznacovala, ze jej dcérska spolocnost koná nezávisle, - skutocnost, ze materská spolocnost vystupovala v priebehu konania ako jediná kontaktná osoba, - skutocnosti nasvedcujúce tomu, ze materská spolocnost "si bola vedomá" dohôd, alebo skutocnost, ze výslovne nespochybnila, ze si bola vedomá protiprávneho správania. 74 Podla Alliance One z analýzy judikatúry a rozhodovacej praxe Komisie v konecnom dôsledku vyplýva, ze: - Komisii prislúcha preukázat, ze materská spolocnost vykonávala na svoju dcérsku spolocnost rozhodujúci vplyv, - v prípade, ze je dcérska spolocnost 100 % ovládaná, toto dôkazné bremeno sa neprenása, len je lahsie, pokial boli zhromazdené dalsie dôkazy a indície na podlozenie tohto záveru, - zodpovednost materskej spolocnosti mozno predpokladat a bremeno dôkazu o jej nezapojení sa do porusovania na nu mozno preniest iba v prípadoch, ked materská spolocnost vlastní v dcérskej spolocnosti 100 % podiel a existujú dalsie indície o jej zapojení do porusovania, - táto domnienka môze byt kedykolvek vyvrátená, pokial bude spolocnost Alliance One schopná predlozit dostatocné dôkazy o tom, ze aj ked mohla vykonávat rozhodujúci vplyv, v danom prípade to neurobila. 75 Alliance One tak spochybnuje výklad judikatúry, ktorý Komisia podala v napadnutom rozhodnutí, a zdôraznuje, ze Komisia v priebehu konania iba tvrdila, ze spolocnosti SCC a Dimon Inc. vlastnia vo svojich talianskych dcérskych spolocnostiach 100 % podiel a túto skutocnost povazovala za postacujúcu na prenesenie dôkazného bremena. 76 Tým, ze Komisia neoprávnene preniesla dôkazné bremeno na spolocnosti SCC a Dimon Inc., zmenila domnienku "iuris tantum" na domnienku "iuris et de iure", teda na domnienku, ktorú nemozno vyvrátit dôkazom opaku. 77 V prípadoch, ked je dcérska spolocnost 100 % vlastnená inou spolocnostou, sa teda podla spolocnosti Alliance One dôkazné bremeno pri preukazovaní toho, ci materská spolocnost na svoju dcérsku spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv, neobracia. V prejednávanej veci by toto bremeno mohlo byt na spolocnost Alliance One prenesené iba vtedy, pokial by Komisia predlozila presvedcivé dôkazy preukazujúce, ze spolocnosti Transcatab a Dimon Italia podliehali pocas obdobia porusovania rozhodujúcemu vplyvu ich materských spolocností. 78 Podla zalobkyne sa teda Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked predpokladala zodpovednost spolocností Dimon Inc. a SCC za správanie ich dcérskych spolocností. 79 Komisia navrhuje, aby bola táto cast prvého zalobného dôvodu zamietnutá. b) Posúdenie Vseobecným súdom 80 Treba pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59) a ze pojem podnik oznacuje kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 112 a rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54). 81 Z judikatúry vyplýva, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudky Súdneho dvora zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 55; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85). 82 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145; z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39 a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 56). 83 Porusovanie práva hospodárskej sútaze sa musí jednoznacne pripísat právnemu subjektu, ktorému mozno ulozit pokuty. Na úcely uplatnovania a výkonu rozhodnutí Komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze je totiz nevyhnutné identifikovat ako adresáta taký subjekt, ktorý má právnu subjektivitu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 978). 84 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 58, a citovanú judikatúru). 85 V takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 59). 86 Z judikatúry takisto vyplýva, ze ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje takýto vplyv (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 60, a citovanú judikatúru). 87 Za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti, aby sa mohlo predpokladat, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri v tomto zmysle rozsudky Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 29, a Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 61). 88 Hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora, uz citovaného v bode 70 vyssie, uviedol okrem 100 %-ného podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor tieto okolnosti uviedol len s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, a nie preto, aby pouzitie domnienky uvedenej v bode 86 vyssie podmienil predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov o skutocnom uplatnovaní vplyvu materskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 62, a citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 57). 89 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pri pripísaní zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, materskej spolocnosti Komisia vychádzala z predpokladu, ze takéto pripísanie je mozné vtedy, ak materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria súcast tej istej hospodárskej jednotky a v dôsledku toho predstavujú jeden podnik v zmysle clánku 81 ES (odôvodnenie c. 325 napadnutého rozhodnutia). 90 Rozhodujúcou okolnostou, z ktorej vychádzala Komisia pri závere, ze materskej spolocnosti mozno pripísat protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti, je chýbajúca nezávislost dcérskej spolocnosti pri jej správaní na trhu. Táto chýbajúca nezávislost je dôsledkom vykonávania "rozhodujúceho vplyvu" materskej spolocnosti na konanie jej dcérskej spolocnosti, pricom skutocný výkon takého vplyvu mozno podla judikatúry predpokladat v prípade, ked materská spolocnost vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri odôvodnenia c. 329 a 330 napadnutého rozhodnutia). 91 V odôvodnení c. 331 napadnutého rozhodnutia tak Komisia konstatovala, ze spolocnosti Deltafina, Dimon Italia a Transcatab v prejednávanej veci "nekonajú nezávisle", pretoze sú 100 % ovládané svojimi materskými spolocnostami. 92 V rozpore s tým, co uvádza spolocnost Alliance One, teda ze Komisia v prejednávanej veci zmenila domnienku "iuris tantum" na domnienku "iuris et de iure", sa tieto úvahy neodchylujú od logiky vyvrátitelnej domnienky. Rovnako ako v prípade iných vyvrátitelných domnienok prípustných v práve hospodárskej sútaze tak platí, ze pokial Komisia môze urcitú skutocnost legálne predpokladat, povazuje sa táto skutocnost za preukázanú, pokial dotycný podnik domnienku nevyvráti predlozením nezvratných dôkazov o opaku (pozri rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 82 vyssie, body 121 a 126, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 162 a 167). Okrem toho uvedená domnienka vzhladom na svoju vyvrátitelnost, teda na to, ze môze byt v kazdom prejednávanom prípade vyvrátená, nevedie k automatickému zalozeniu zodpovednosti materskej spolocnosti, ktorá vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, co by bolo v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti, na ktorej stojí právo hospodárskej sútaze. 93 Komisia teda neporusila pravidlá, podla ktorých sa správanie dcérskej spolocnosti pripíse jej materskej spolocnosti, ked v podstate uznala spolocnosti SCC a Dimon Inc., ktorých právnym nástupcom je Alliance One ako spolocnost, ktorá vznikla ich splynutím, za zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustili ich dcérske spolocnosti Transcatab a Dimon Italia. 94 Treba konstatovat, ze taký záver nemozno spochybnit tvrdeniami, ktoré spolocnost Alliance One predlozila v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu týkajúcu sa dôsledkov, ktoré treba vyvodit z rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 80 vyssie. Podla názoru spolocnosti Alliance One Súdny dvor v tomto rozsudku po prvé nesprávne vylozil skorsiu judikatúru, najmä rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, a v kazdom prípade judikatúra nie je v tejto súvislosti jednoznacná. Po druhé, skutkový rámec veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, sa odlisuje od skutkového rámca prejednávanej veci, kedze do kartelovej dohody bolo zapojených viacero dcérskych spolocností, a preto je podla nej tazsie preukázat, ze materská spolocnost nemala vedomost o protisútaznom správaní. Pokial ide o prvé tvrdenie, stací konstatovat, ze z rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 80 vyssie (pozri tiez v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovanému v bode 80 vyssie, Zb. s. I-8241, body 60 a 61) vyplýva, ze Súdny dvor nielen ze zohladnil judikatúru, na ktorej Alliance One zakladá velkú cast svojej argumentácie, najmä rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, ale tiez podal jednoznacný výklad skorsej judikatúry (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, body 58 az 62). Pokial ide o druhé tvrdenie, stací konstatovat, ze údajný rozdiel medzi vecou, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, a prejednávanou vecou je irelevantný, pretoze kritérium pripísatelnosti zodpovednosti v prvej uvádzanej veci sa vôbec netýkalo priamej ci nepriamej vedomosti materskej spolocnosti o aktivitách vykonávaných jej dcérskou spolocnostou alebo dcérskymi spolocnostami. Ako správne uvádza Komisia, v uvedenom rozsudku tento prvok nebol vôbec zohladnený. 95 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. 2. O druhej casti zalozenej na neprihliadnutí na dôkazy predlozené zo strany SCC a Dimon Inc. na úcel vyvrátenia domnienky a) Tvrdenia úcastníkov konania 96 Alliance One tvrdí, ze spolocnosti SCC a Dimon Inc. hoci nemuseli, predlozili rôzne a úplné dôkazy preukazujúce, ze sa na kartelovej dohode nezúcastnili ani neovplyvnovali správanie svojich dcérskych spolocností a jednoznacne preukázali, ze v prejednávanej veci nenastala ziadna zo situácií sankcionovaná judikatúrou. Tieto skutocnosti teda dokazujú, ze spolocnosti SCC a Dimon Inc. nevykonávali rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti a ze neboli schopné vykonávat ho. 97 Alliance One dalej Komisii vytýka, ze nesprávne vylozila dôkazy, ktoré predlozili spolocnosti SCC a Dimon Inc. Má výhrady nielen k rôznym castiam napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia tieto dôkazy skúma a odmieta, ale tiez k pouzitiu dokumentov, o ktoré sa Komisia opierala. 98 Podla spolocnosti Alliance One z odpovedí spolocností SCC a Dimon Inc. na oznámenie o výhradách jasne vyplývalo, ze obe skupiny majú velmi decentralizovanú struktúru, najmä vzhladom na osobitosti charakterizujúce taliansky trh so surovým tabakom. Výkon rozhodujúceho vplyvu zo strany materskej spolocnosti je tak nezlucitelný s potrebami trhu. Nakoniec skutocnost, ze tieto dve skupiny majú dcérske spolocnosti, ktoré pôsobia na vnútrostátnych trhoch s tabakom viacerých krajín, pricom kazdý z týchto trhov má svoje specifiká, im znemoznuje vykonávat rozhodujúci vplyv na dcérske spolocnosti akýmkolvek spôsobom. 99 Transcatab a Dimon Italia vysvetlili, ze vzdy boli na relevantnom trhu nezávislými spolocnostami a ze v tejto oblasti si urcovali vlastnú obchodnú politiku. Pokial ide o predaj spracovaného tabaku, spolocnost Alliance One pripomína, ze dcérske spolocnosti vystupovali vo vztahu k zákazníkom ako nezávislé spolocnosti. Na základe toho poznamenáva, ze predaj spracovaného tabaku v rámci skupiny v dobe od septembra 1995 do júna 2001 predstavoval len minimálny podiel celkového odbytu spolocnosti Dimon Italia (medzi 20 az 30 %), s tým, ze väcsina jej tabaku bola predávaná priamo iným zákazníkom. 100 Alliance One v replike dalej zdôraznuje, ze ziadny precedens judikatúry od úcastníkov konania nevyzaduje, na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, aby na odôvodnenie nezávislosti dcérskej spolocnosti preukázali specifickost svojej skupiny. Spolocnosti SCC a Dimon Inc. navyse jednoznacne preukázali, ze v ich prípade nenastala ziadna zo skutocností pozadovaných judikatúrou. 101 Pokial ide konkrétne o dôkazy, ktoré predlozila spolocnost SCC na preukázanie neexistencie akéhokolvek rozhodujúceho vplyvu na jej taliansku dcérsku spolocnost Transcatab, Alliance One pripomína, ze: - predstavenstvo spolocnosti Transcatab sa skladalo najmä z talianskych úctovníkov a nikto z nich predtým alebo potom neudrziaval ziadne priame ani nepriame vztahy s SCC; úloha spolocnosti SCC pri výbere jeho clenov sa obmedzovala na formálne vymenovanie osôb urcených generálnym riaditelom spolocnosti Transcatab, ktorý bol sám celkom nezávislý od spolocnosti SCC, - podla clánku 19 stanov spolocnosti Transcatab malo jej predstavenstvo najsirsie mozné právomoci pri riadení spolocnosti, - od 4. augusta 1994, teda este predtým, nez spolocnost SCC prevzala úplnú kontrolu nad spolocnostou Transcatab, bolo správanie spolocnosti Transcatab urcované výlucne jej generálnym riaditelom, ktorému predstavenstvo spolocnosti Transcatab zverilo vsetky právomoci vymenované v uvedenom clánku 19 stanov v oblasti riadenia bezných a mimoriadnych cinností spolocnosti, ako to vyplýva zo zápisnice zo schôdze predstavenstva spolocnosti Transcatab z toho istého dna; spolocnost SCC tento stav nikdy nezmenila a generálnym riaditelom bola stále tá istá osoba, - o obchodnej politike spolocnosti Transcatab teda rozhodoval výlucne jej generálny riaditel, ako to potvrdzujú zápisnice zo schôdzí predstavenstva, na ktorých generálny riaditel spravidla iba informoval ostatných clenov predstavenstva o obchodnej situácii spolocnosti a títo len formálne a a posteriori schvalovali úkony riaditela. 102 Podla názoru spolocnosti Alliance One tieto skutocnosti stacia na vyvrátenie domnienky, ktorú uplatnuje Komisia. 103 Alliance One dalej spochybnuje argumentáciu Komisie, ktorá tvrdí, ze spolocnost SCC nebola schopná preukázat, ze generálny riaditel spolocnosti Transcatab bol nezávislý od spolocnosti SCC, dalej ze ostatní clenovia predstavenstva spolocnosti Transcatab v kazdom prípade mali výkonné právomoci a nakoniec ze spolocnost SCC nepreukázala, ze by títo clenovia boli vyberaní generálnym riaditelom a ze ich nevymenúvala ona sama. 104 Pokial ide v prvom rade o nezávislost generálneho riaditela, spolocnost Alliance One opakuje, ze preukázala, ze medzi generálnym riaditelom, ktorý bol vymenovaný dlho predtým, nez SCC získala dcérsku spolocnost, a touto spolocnostou neexistovala ziadna väzba. V kazdom prípade podla nej Komisii prislúchalo, aby preukázala, ze vedenie spolocnosti Transcatab bolo spolocnostou SCC vymenované predtým, nez získala úplnú kontrolu. 105 Pokial ide v druhom rade o výkonné právomoci ostatných clenov predstavenstva, spolocnost Alliance One po prvé pripomína, ze prenesenie riadnych a mimoriadnych právomocí v oblasti riadenia spolocnosti na generálneho riaditela nebolo Komisiou spochybnené. Po druhé odmieta údajné podrobné dôkazy preukazujúce, ze ostatní clenovia predstavenstva, napríklad S. M., zastávali výkonné miesta, a nepovazuje ich za významné, pretoze na jednej strane nenasvedcujú tomu, ze by existovala spolocná právomoc pri riadení cinností spolocnosti Transcatab, a na druhej strane z nich nevyplýva, ze by sa clenovia predstavenstva podielali na urcovaní nákupnej politiky tejto spolocnosti. Komisia sa vsak v ziadnom prípade týchto dokumentov nemôze dovolávat, pretoze predchádzajú zaciatku sporného kartelu. 106 Z jednej zo zápisníc zo schôdzí predstavenstva, ktoré do spisu vlozila spolocnost Alliance One, podla nej nakoniec vyplýva, ze generálny riaditel informoval ostatných clenov predstavenstva o obchodnej situácii spolocnosti a ze títo automaticky a a posteriori schvalovali vsetky jeho úkony. Podla spolocnosti Alliance One naproti tomu neexistuje ziadny dôkaz o akejkolvek úcasti ostatných clenov predstavenstva na obchodnej politike spolocnosti. 107 Po tretie Alliance One tvrdí, ze otázka, ci clenovia predstavenstva spolocnosti Transcatab boli vymenovaní spolocnostou SCC, je irelevantná, pretoze aj keby boli ostatní clenovia predstavenstva urcovaní spolocnostou SCC, nemali nikdy ziadnu právomoc riadit cinnosti spolocnosti Transcatab. 108 Z niektorých dokumentov zalozených do spisu dalej vyplýva, ze akcionári iba schvalovali výrocné správy. Neexistuje ziadny dôkaz o tom, ze by generálny riaditel prejednával nákupnú politiku spolocnosti Transcatab s ostatnými clenmi predstavenstva a uz vôbec nie s materskou spolocnostou. Existencia niektorých nevyhnutných kontaktov, ktoré sa vsak vôbec netýkali riadenia miestnych cinností, nemôze byt dôkazným kritériom o vplyve materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost. 109 Pokial ide o dôkazy predlozené spolocnostou Dimon Inc. na preukázanie neexistencie akéhokolvek rozhodujúceho vplyvu na jej dcérsku spolocnost Dimon Italia, spolocnost Alliance One pripomína, ze: - predstavenstvo spolocnosti Dimon Italia sa skladalo z odborníkov na taliansky trh so surovým tabakom a ze spolocnost Dimon Inc. nevymenovala ziadneho z clenov tohto predstavenstva potom, co získala kontrolu nad spolocnostou Dimon Italia, s výnimkou dvoch osôb, ktoré vykonávali úlohy súvisiace s financnými aspektmi, a V. R. (vymenovaného v roku 1998), ktorý bol výkonným riadiacim pracovníkom v spolocnosti Reditab Srl, v ktorej jeho rodina vlastnila 50 % a zostávajúcich 50 % vlastnila spolocnost Dibrell Brothers Inc., ktorú na konci roku 1995 získala spolocnost Dimon Inc.; spolocnost Dimon Inc. teda delegovala riadenie spolocnosti Dimon Italia na osoby s vynikajúcimi znalostami o miestnom trhu, - riaditelia zodpovední za nákupy, a to V. R. a F. R. (clenovia rodiny R.) a R. B. (bývalý riaditel spolocnosti Dibrell Italia), boli aj po prevzatí kontroly spolocnostou Dimon Inc. úplne nezávislí pri urcovaní nákupnej stratégie spolocnosti Dimon Italia, - medzi riaditelmi a nákupným tímom spolocnosti Dimon Italia na jednej strane a riaditelmi spolocnosti Dimon Inc. alebo akejkolvek inej spolocnosti zo skupiny Dimon na strane druhej nedochádzalo k ziadnemu prekrývaniu funkcií a ziadny z clenov predstavenstva nebol nikdy clenom predstavenstva niektorej zo spolocností skupiny, ani v týchto spolocnostiach nezastával riadiace miesta. 110 V replike Alliance One odmieta ako neopodstatnené tvrdenie Komisie, podla ktorého Alliance One nespochybnuje, ze spolocnost Dimon Inc. vymenovala clenov predstavenstva spolocnosti Dimon Italia potom, co nad nou získala výlucnú kontrolu. 111 V tejto súvislosti po prvé Komisii vytýka, ze opomenula uviest, ze ked spolocnost Dimon Inc. získala spolocnost Dimon Italia (v tom case Reditab), traja clenovia predstavenstva spolocnosti Reditab boli ponechaní vo svojich funkciách a ziadny nový clen predstavenstva spolocnosti Dimon Italia nebol vymenovaný az do 1. januára 1996. Kedze bol k uvedenému dátumu pocet clenov predstavenstva zvýsený z troch na pät, spolocnost Dimon Inc. vymenovala V. R., bývalého riaditela spolocnosti Reditab a clena rodiny, ktorá spolocnost zalozila, a G. N., odborníka na nákupy, ktorý predtým nebol nikdy v kontakte so skupinou Dimon. 112 Po úplnom získaní spolocnosti Dimon Italia vymenovala spolocnost Dimon Inc. iba dvoch financných odborníkov (W. C. M., ktorého potom nahradil J. M. C.), ktorí nezasahovali do nákupnej politiky dcérskej spolocnosti a neboli clenmi predstavenstva ziadnej inej spolocnosti skupiny Dimon, a v roku 1998 F. R., ktorý mal väzbu na spolocnost predtým, nez ju získala spolocnost Dimon Inc. 113 Na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, bol W. M. zamestnancom spolocnosti Dimon International Services Ltd, teda sesterskej spolocnosti spolocnosti Dimon Italia, a nemal ziadnu väzbu na Dimon International ani nevykonával riadiace právomoci v rámci spolocnosti Dimon Italia. Vymenovanie W. M. preto nemôze dokazovat, ze by spolocnost Dimon Inc. "vykonávala" kontrolu nad obchodnou politikou spolocnosti Dimon Italia. 114 Po druhé Alliance One spochybnuje tézu Komisie, podla ktorej postacuje dôkaz o tom, ze materská spolocnost vymenovala jediného clena predstavenstva, aby sa preukázalo, ze táto materská spolocnost vykonávala skutocný vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Jedinými relevantnými údajmi podla judikatúry sú urcenie, ci vymenovaná osoba mala právomoc riadit cinnosti dcérskej spolocnosti a zároven ci bola tiez clenom predstavenstva iných spolocností skupiny, co nebol prípad osôb vymenovaných spolocnostou Dimon Inc. 115 Alliance One po tretie pripomína úlohu, akú zastávala rodina R. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, totiz V. R. ako clen tejto rodiny, ktorá predtým vlastnila spolocnost Reditab, riadil cinnosti tejto spolocnosti v momente jej získania spolocnostou Dimon Inc. a pokracoval v tom nadalej, najprv ako riaditel nákupu a potom ako clen predstavenstva. 116 Alliance One po stvrté pripomína, ze pán B. bol clenom predstavenstva pred nadobudnutím spolocnosti spolocnostou Dimon Inc. a ze neexistuje ziadny dôkaz o tom, ze by medzi ním a spolocnostou Dimon Inc. existovali iné väzby. Skutocnost, ze sa pán B., ako uvádza Komisia, zapojil do kartelu, nenaznacuje nic o prípadných väzbách na materskú spolocnost a nedokazuje to, ze by materská spolocnost bola do týchto protisútazných postupov zapojená alebo ze by mala o nich vedomost. 117 Alliance One po piate vytýka Komisii, ze neprihliadala na to, ze nedochádzalo ku prekrývaniu funkcií medzi vedením spolocnosti Dimon Italia a jej nákupným tímom na jednej strane a vedením spolocnosti Dimon Inc. alebo akejkolvek inej spolocnosti skupiny Dimon na strane druhej. 118 Pokial ide nakoniec o dokumenty spomínané v napadnutom rozhodnutí, ktoré súvisia s údajnou existenciou komunikacných kanálov medzi spolocnostou Dimon Italia a zvyskom skupiny Dimon, spolocnost Alliance One hned na úvod uvádza, ze tieto dokumenty nestacia na to, aby bolo mozné pripísat spolocnosti Dimon Inc. zodpovednost za správanie jej dcérskej spolocnosti, pretoze sa netýkajú obchodnej politiky spolocnosti Dimon Italia. 119 Spolocnost Alliance One tvrdí, ze dokumenty týkajúce sa schôdzí APTI majú velmi vseobecnú povahu a neodrázajú obchodnú politiku spolocnosti Dimon Italia. E-mail pána C. z 12. februára 2002 zaslaný pánovi S. podla nej svedcí iba o tom, ze spolocnost Dimon Italia vystupovala na vnútrostátnom trhu so surovým tabakom ako samostatný subjekt. Pokial ide o e-mail pána B. z 10. mája 2001 pre pána S., Alliance One spochybnuje výklad, ktorý mu dáva Komisia v jej vyjadrení k zalobe, teda ze je dôkazom o vedomosti spolocnosti Dimon Inc. o kartelovej dohode, kedze ide o novú a teda neprípustnú námietku. Tento dokument nijako nevysvetluje a nedokazuje tvrdenie Komisie, podla ktorého si bol pán S. kartelovej dohody vedomý. Toto tvrdenie je okrem toho úplne neopodstatnené, kedze z tohto dokumentu vyplýva, ze odkazuje na predaj spracovaného tabaku, a nie na nákup surového tabaku, a ze hlavným cielom stretnutia, ktoré sa v nom navrhuje, bolo rokovat o jednom zákazníkovi, ktorý bol producentom tabaku. Pokial ide o dokumenty, ktoré majú podopierat tvrdenie Komisie, podla ktorého spolocnost Dimon Italia spisovala pravidelné správy o zbere úrody pre ostatné spolocnosti skupiny Dimon, Alliance One spochybnuje záver, ktorý z toho Komisia vyvodzuje, kedze vychádza iba z nepodlozenej domnienky. Tieto dokumenty navyse nemôzu podporovat záver, ze spolocnost Dimon Italia podliehala vplyvu spolocnosti Dimon Inc. pri urcovaní svojej nákupnej politiky, kedze sa týkajú odlisného trhu, teda trhu predaja spracovaného tabaku a poskytujú iba informácie o odbyte a o celkovej hospodárskej situácii v Taliansku bez akejkolvek zmienky o dodávateloch, cenách alebo dohodách so sútazitelmi. Konkrétne sa v nich nikde nespomína politika spolocnosti Dimon Italia v oblasti nákupu surového tabaku. Alliance One poznamenáva, ze hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí cituje dokumenty 2892 az 2893 ako dodatocné dôkazy o komunikácii medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou, vo svojom vyjadrení k zalobe uvádza tiez a po prvý krát aj dokumenty 2894 az 2902. Vzhladom na to, ze tieto dokumenty boli predlozené v súvislosti s prípadným splynutím spolocností Dimon Italia a Transcatab, nemôzu dokazovat, ze by spolocnost Dimon Inc. zasahovala do "riadenia" spolocnosti Dimon Italia a ze by jej obchodná politika bola definovaná na úrovni skupiny. Pokial ide o e-mail obsahujúci hodnotenie cinností spolocnosti Dimon Italia zo strany spolocnosti Dimon Inc. a k nej pripojenú správu, ktorú vypracoval G. N., ide v skutocnosti iba o akýsi "testament" predsedu predstavenstva na konci jeho funkcného obdobia, ktorý popisuje celkovú situáciu spolocnosti Dimon Italia. Pokial ide nakoniec o e-mail R. B., ktorého adresátom bol G. S. a ktorý sa týkal kazdorocnej schôdze predstavenstva, Alliance One uvádza, ze prezentuje celkový pohlad na situáciu spolocnosti, tak ako bola konstatovaná v priebehu kazdorocnej schôdze predstavenstva, a ze nijako nedokazuje, ze by spolocnost Dimon Inc. obvykle prijímala "podrobné informácie" od spolocnosti Dimon Italia. 120 Alliance One nakoniec spochybnuje záver, ktorý Komisia vyvodzuje z dvoch nových dokumentov pripojených k jej vyjadreniu k zalobe, a to, ze G. S. bol "vysokým cinitelom na vrchole hierarchie skupiny spolocností Dimon" a ze Alliance One sa pokúsila svoju úlohu minimalizovat. Podla Alliance One tieto dokumenty iba potvrdzujú, ze G. S. bol vedúcim koordinácie predaja spracovaného tabaku v Európe. 121 Podla Alliance One z týchto dokumentov v konecnom dôsledku vyplýva, ze spolocnost Dimon Italia bola pri urcovaní svojej obchodnej politiky nezávislá a ze jediné informácie, ktoré si vymenila so skupinou, mali vseobecnú povahu alebo sa nanajvýs týkali specifických otázok nesúvisiacich s jej obchodnou politikou. 122 Alliance One sa na záver domnieva, ze preukázala, ze dokumenty, o ktoré sa Komisia opierala pri konstatovaní zodpovednosti spolocností SCC a Dimon Inc., nedokazujú, ze tieto dve spolocnosti boli schopné ovplyvnovat alebo ovplyvnovali správanie spolocnosti Transcatab a Dimon Italia. Tieto dokumenty nepodopierajú ani záver, ze medzi uvedenými spolocnostami existovali komunikacné kanály. 123 Dokumenty, na ktoré odkazuje Komisia, sú podla spolocnosti Alliance One vseobecnými dokumentmi, ktoré nedokazujú, ze by materské spolocnosti o existencii predmetnej kartelovej dohody vedeli. Komisia teda nenasla ziadny dokument, z ktorého by vyplývalo, ze spolocnost SCC alebo spolocnost Dimon Inc. vydávali svojim talianskym dcérskym spolocnostiam pokyny alebo ze pozadovali, resp. dokonca získali informácie o ich nákupnej politike. 124 Komisia navrhuje zamietnut túto cast prvého zalobného dôvodu. b) Posúdenie Vseobecným súdom 125 Na úvod treba poznamenat, ako bolo pripomenuté v bodoch 86 a 87 vyssie, ze pokial celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost, Komisia môze predpokladat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, pricom nemusí podávat dalsie dôkazy o tom, ze materská spolocnost skutocne taký vplyv vykonávala alebo ze vedela o porusovaní alebo o zapojení uvedenej dcérskej spolocnosti do tohto porusovania. Ide o vyvrátitelnú domnienku, ktorú mozno vyvrátit dôkazom opaku. Materskej spolocnosti, ktorú Komisia povazovala za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti, teda prislúcha, aby túto domnienku vyvrátila dôkazmi, ktorými mozno preukázat, ze jej dcérska spolocnost si urcuje svoje správanie na trhu nezávisle a ze teda tieto dve spolocnosti netvoria jedinú hospodársku jednotku. V opacnom prípade sa výkon kontroly preukáze tým, ze domnienka vychádzajúca z vlastníctva celého základného imania nebola vyvrátená (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, body 60 az 62 a citovaná judikatúra; rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, T-175/05, neuverejnený v Zbierke, bod 93). 126 Pri zistovaní, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú túto dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu z prípadu na prípad menit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 74, a z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 100). 127 V prejednávanej veci teda treba overit, ci sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze konstatovala, ze argumenty a dôkazy predlozené na preukázanie nezávislosti spolocností Transcatab a Dimon Italia pri uplatnovaní ich obchodnej politiky nemôzu dokazovat, ze tieto dcérske spolocnosti sa správali nezávisle od svojich materských spolocností a ze s nimi netvorili jedinú hospodársku jednotku. 128 Komisia venovala odôvodnenia c. 335 az 346 napadnutého rozhodnutia skúmaniu tvrdení a dôkazov, ktoré predlozili spolocnosti SCC a Dimon Inc. v ich odpovediach na oznámenie o výhradách na preukázanie toho, ze nevykonávali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností. Konkrétne v odôvodneniach c. 335 az 340 Komisia skúma a odmieta tvrdenia vseobecnej povahy, ktoré SCC a Dimon Inc. vyvodzujú z toho, ze ich dcérske spolocnosti mali celkom nezávislé miestne vedenie. Dalej v odôvodneniach c. 341 az 346 napadnutého rozhodnutia Komisia skúma a odmieta konkrétnejsie argumenty spolocností SCC a Dimon Inc. na vyvrátenie tejto domnienky. O vseobecných skutocnostiach uvádzaných na úcel vyvrátenia domnienky 129 Spolocnost Alliance One hned na úvod tvrdí, ze skupiny SCC a Dimon Inc. mali velmi decentralizovanú struktúru s celkom nezávislými vlastnými miestnymi vedeniami, na ktoré boli prenesené vsetky funkcie, a to vzhladom na zvlástnosti trhu so surovým tabakom v kazdom clenskom státe. Producenti tabaku totiz potrebovali nadviazat osobný vztah so svojimi zákazníkmi, teda so spracovatelmi, co de facto robí výkon rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou nezlucitelným s potrebami trhu. 130 Ako ale Komisia správne uviedla v odôvodnení c. 338 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze dcérska spolocnost má svoje vlastné miestne vedenie a vlastný majetok, sama osebe nepreukazuje, ze svoje správanie na trhu urcuje vo vztahu k svojej materskej spolocnosti samostatne. Zverenie riadenia beznej cinnosti miestnemu vedeniu 100 % dcérskej spolocnosti je totiz obvyklou praxou, a preto nemôze dokazovat skutocnú nezávislost dcérskych spolocností. To isté platí pre argument zalozený na tom, ze spolocnosti SCC a Dimon Inc. pôsobia v desiatkach krajín. 131 Dalej treba, rovnako ako to urobila Komisia, poukázat na skutocnost, ze spolocnosti SCC a Dimon Inc. stáli v cele vertikálne integrovaných skupín, kde sa dcérske spolocnosti sústredujú na nákup surového tabaku a materské spolocnosti sa zaoberajú uvádzaním spracovaného tabaku na trh, co o to viac preukazuje, ze spolocnosti Dimon Italia a Transcatab tvorili so svojimi materskými spolocnostami jedinú hospodársku jednotku (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 312). V tejto súvislosti nemozno zo skutocnosti, ze materské spolocnosti pôsobili na rôznych trhoch a neudrziavali dodávatelsko-odberatelské vztahy, vyvodzovat ziadny záver. Rozdelenie úloh medzi dcérske spolocnosti a ich materské spolocnosti je totiz vo vertikálne integrovaných skupinách beznou praxou, ktorá nemôze vyvrátit domnienku, podla ktorej spolocnosti SCC a Dimon Inc. skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Transcatab a spolocnosti Dimon Italia. Pokial ide dalej o tvrdenie, ze spolocnost Dimon Italia nepredávala celú svoju produkciou dalsím spolocnostiam zo skupiny Dimon, stací uviest, ze v rozsahu, v akom tabulka uvedená v replike potvrdzuje, ze v rokoch 1995 az 2000 jej odbyt v rámci skupiny predstavoval 20 az 30 % jej celkového odbytu, tento údaj nie je v rozpore s tým, co Komisia konstatovala v odôvodnení c. 340 napadnutého rozhodnutia, teda ze predmetné skupiny "casto kupujú a uvádzajú na trh tabak nakúpený ich talianskymi dcérskymi spolocnostami". 132 Pokial ide o tvrdenie, ze ziadny precedens od úcastníkov konania nevyzaduje, aby preukázali specifickost svojej skupiny ako odôvodnenie nezávislosti dcérskej spolocnosti, stací konstatovat, ze vsetky precedensy, ktoré uvádza spolocnost Alliance One sa týkajú prípadov, ked materská spolocnost bola uznaná za zodpovednú, a nijako nesúvisia s vyvrátením domnienky. Na druhej strane, hoci v odôvodnení c. 339 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze spolocnosti SCC a Dimon Inc. nepodali dôkaz o specifickosti ich skupiny, skutocnostou zostáva, ze Komisia nijako nevyzadovala, aby bol taký dôkaz predlozený. Po posúdení vseobecných argumentov spolocností SCC a Dimon Inc. totiz Komisia iba konstatovala, ze tieto spolocnosti sa odvolávali na dôkazy, ktoré nemohli preukázat existenciu osobitnej situácie ich skupín, teda osobitnej situácie odlisujúcej sa od obvyklej, kedze domnienka vychádza práve z dedukcie zalozenej na pravidle skúsenosti, ktorá by dovolovala povazovat cinnost talianskych dcérskych spolocností za nezávislú od vplyvu ich materských spolocností. Z tohto hladiska charakteristiky talianskeho trhu so surovým tabakom nemôzu ako také odôvodnit existenciu takejto osobitosti. O konkrétnych skutocnostiach uvádzaných na úcel vyvrátenia domnienky 133 Alliance One uvádza aj konkrétne argumenty týkajúce sa vztahu medzi spolocnostou SCC a spolocnostou Transcatab na jednej strane, a vztahu medzi spolocnostou Dimon Inc. a spolocnostou Dimon Italia na druhej strane, ktoré podla jej názoru dokazujú, ze ani spolocnost SCC ani spolocnost Dimon Inc. nevykonávali na svoje talianske dcérske spolocnosti rozhodujúci vplyv. - O vztahu medzi spolocnostou SCC a spolocnostou Transcatab 134 Alliance One v prvom rade poznamenáva, ze predstavenstvo spolocnosti Transcatab sa skladalo najmä z talianskych úctovníkov bez priamej ci nepriamej väzby na spolocnost SCC a ze spolocnost SCC iba formálne vymenovala osoby urcené generálnym riaditelom spolocnosti Transcatab, ktorý bol tiez celkom nezávislý od spolocnosti SCC. 135 Alliance One po druhé zdôraznuje, ze od 4. augusta 1994, teda este predtým, ako spolocnost SCC prevzala úplnú kontrolu nad spolocnostou Transcatab, o obchodnej politike a vseobecne o "správaní" spolocnosti Transcatab rozhodoval jej generálny riaditel (presidente del consiglio di amministrazione e amministratore delegato), ktorému predstavenstvo tejto spolocnosti zverilo vsetky právomoci, ktoré mu prislúchajú v zmysle clánku 19 jej stanov. Podla spolocnosti Alliance One skutocnost, ze generálny riaditel, ktorý vykonával funkciu v case porusenia, bol spolocnostou SCC vymenovaný pred získaním spolocnosti Transcatab, dokazuje, najmä vzhladom na siroké právomoci, ktorými disponuje, ze spolocnost SCC nikdy neovplyvnovala správanie svojej talianskej dcérskej spolocnosti. 136 Treba konstatovat, ze Komisia tento argument, ktorý takmer doslovne zodpovedá tomu, co spolocnost SCC tvrdila vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, skúmala najmä v odôvodneniach c. 341 a 342 napadnutého rozhodnutia. Komisia spresnuje, ze uz pred získaním celého základného imania spolocnosti Transcatab spolocnost SCC túto spolocnost ovládala spolu so svojim talianskym partnerom a ze skutocnost, ze po prevzatí kontroly nevykonala ziadnu zmenu vo vedení tejto spolocnosti, preto nemozno povazovat za dôkaz o tom, ze potom, co sa stala výlucným vlastníkom svojej dcérskej spolocnosti, na nu nevykonávala ziadny vplyv. Komisia dalej uviedla, ze prenesenie výkonných právomocí na generálneho riaditela spolocnosti Transcatab, ktorého bolo mozné bez dôkazu o opaku dôvodne povazovat za vymenovaného spolocnostou SCC, nebránilo ostatným clenom predstavenstva v tom, aby zastávali výkonné pozície a vykonávali výkonné funkcie. 137 Treba poznamenat, ze kedze spolocnost SSC neuviedla nijaké vysvetlenie, Komisia správne prikladala význam skutocnosti, ze táto spolocnost, ktorá ked sa stala jediným akcionárom, mala vsetky právomoci na vykonanie ciastocnej ci celkovej obnovy predstavenstva, nepodnikla v tomto smere ziadne kroky. Z toho vyplýva, ze ponechanie clenov predstavenstva, a najmä pána J., vo funkcii mozno pripisovat iba rozhodnutiu spolocnosti SCC ako jediného akcionára spolocnosti Transcatab. Okrem toho státna príslusnost alebo totoznost clenov predstavenstva nie je pre posúdenie toho, ci spolocnosti SCC a Transcatab tvoria hospodársku jednotku, nijako relevantná. 138 Navyse skutocnost, ze jediná osoba, a to generálny riaditel, disponuje významnými právomocami, ktoré jej boli delegované predstavenstvom, môze naopak svedcit o vôli materskej spolocnosti ulahcit výkon kontroly nad svojou dcérskou spolocnostou, a to práve obmedzením úlohy predstavenstva iba na okrajové cinnosti a sústredením vsetkých právomocí do rúk jednej "dôveryhodnej osoby". Nie je totiz pravdepodobné, ako je to v prípade spolocnosti Transcatab, ze by nadnárodná spolocnost preniesla vsetky právomoci dcérskej spolocnosti pôsobiacej na vnútrostátnom trhu - alebo dokonca súhlasila, ako zrejme naznacuje spolocnost Alliance One, s prenesením právomocí, ku ktorému doslo pred získaním úplnej kontroly - na fyzickú osobu, ktorá konajúc samostatne a údajne bez vymenovania jediným akcionárom, by vyberala clenov predstavenstva, cím by zbavila akúkolvek dalsiu osobu akéhokolvek vplyvu na riadenie spolocnosti, a ktorá by de facto nikomu nezodpovedala za svoju cinnost nikomu, teda pokial by bolo tvrdenie spolocnosti Alliance One prijaté. 139 Vzhladom na skutocnost, ze prenesenie právomocí na generálneho riaditela dcérskej spolocnosti nie je nijako neobvyklé, také tvrdenie nemôze vyvrátit domnienku o kontrole vykonávanej materskou spolocnostou nad spolocnostou Transcatab. 140 Na overenie vierohodnosti tvrdení spolocnosti SCC okrem toho Komisia oprávnene zohladnila pri posúdení urcitých dôkazov predlozených spolocnostou SCC v odpovedi na oznámenie o výhradách dokumenty, aké sú uvedené v odôvodnení c. 342 napadnutého rozhodnutia, ktoré naznacujú, ze prinajmensom jeden dalsí clen predstavenstva, S. M., bol výkonným viceprezidentom spolocnosti, zatial co pán J. bol jej generálnym riaditelom, organizoval kazdotýzdnové schôdze s vedúcimi vsetkých útvarov spolocnosti na prejednanie jej politiky a vydával pokyny k velkému mnozstvo otázok. Tvrdenie spolocnosti Alliance One vychádzajúce z toho, ze tieto dokumenty predchádzajú obdobiu porusovania, nemôze obstát. Treba konstatovat, ze ich Komisia pouzila na posúdenie hodnovernosti tézy spolocnosti SCC uvedenej v jej odpovedi na oznámenie o výhradách a prevzatej spolocnostou Alliance One do jej písomností, podla ktorej delegovanie právomocí na generálneho riaditela malo za následok zbavenie kazdej dalsej osoby akéhokolvek vplyvu na riadenie spolocnosti. Vzhladom na to, ze tieto dokumenty dokazujú, ze v case, ked uz bolo delegovanie právomocí na pána J. vykonané, iný clen predstavenstva spolocnosti Transcatab, v danom prípade S. M., hral významnú úlohu v riadení jej obchodnej politiky, je skutocnost, ze tieto dokumenty sa týkajú obdobia, ktoré predchádzalo poruseniu, irelevantná. - O vztahu medzi spolocnostou Dimon Inc. a spolocnostou Dimon Italia 141 Pokial ide o vztah medzi spolocnostou Dimon Inc. a spolocnostou Dimon Italia, spolocnost Alliance One tvrdí, ze ked spolocnost Dimon Inc. získala kontrolu nad svojou talianskou dcérskou spolocnostou, nevymenovala ziadnych clenov jej predstavenstva s výnimkou dvoch osôb, ktoré vykonávali úlohy spojené najmä s financnými aspektmi a ktoré nemali ziadnu väzbu na nákupnú politiku spolocnosti. Spolocnost Alliance One dalej tvrdí, ze medzi obomi spolocnostami nedoslo k ziadnemu personálnemu prepojeniu, najmä medzi riaditelmi, nákupným tímom alebo clenmi predstavenstva spolocnosti Dimon Italia a riaditelmi alebo clenmi predstavenstva spolocnosti Dimon Inc., ci inej spolocnosti zo skupiny Dimon. Spolocnost Alliance One nakoniec zdôraznuje, ze centrálny tím spolocnosti Dimon Inc. neriadil nákupnú stratégiu jej dcérskych spolocností. Vsetky tieto skutocnosti nasvedcujú tomu, ze na svoju taliansku dcérsku spolocnost nevykonávala ziadny rozhodujúci vplyv. 142 Komisia vsak v odôvodnení c. 341 napadnutého rozhodnutia správne voci spolocnosti Dimon Inc. namietla, ze táto spolocnost uz ovládala spolocnost Dimon Italia predtým, nez získala celé jej základné imanie. Skutocnost, ze spolocnost Dimon Inc. po prebratí kontroly nevykonala ziadnu zmenu vo vedení spolocnosti Dimon Italia, teda nemozno povazovat za dôkaz o tom, ze potom, co sa spolocnost Dimon Inc. stala výlucným vlastníkom svojej talianskej dcérskej spolocnosti, uz na jej vedenie nevykonávala ziadny vplyv. 143 V tom istom odôvodnení c. 341 in fine napadnutého rozhodnutia Komisia dalej uvádza, ze "z odpovede [spolocnosti Dimon Inc.] na oznámenie o výhradách tiez vyplýva, ze po roku 1995 sa predstavenstvo skladalo výlucne zo zástupcov skupiny Dimon a ze jeden z nich [pán B.] bol plne zapojený do kazdodenného riadenia podniku". Zo spisu okrem toho vyplýva, ze aj po vymenovaní F. R. do predstavenstva spolocnosti Dimon Italia sa pán B. zaoberal vsetkými aspektmi riadenia spolocnosti, vrátane plnenia zmlúv o nákupe surového tabaku. 144 Ako pritom zdôraznuje Komisia vo vyjadrení k zalobe, toto tvrdenie je samo osebe dostatocným dôkazom, a to aj bez pouzitia predmetnej domnienky, ze spolocnost Dimon Inc. vykonávala svoju kontrolnú právomoc nad spolocnostou Dimon Italia. Nakoniec sa nezdá, ze by spolocnost Alliance One spochybnovala, ako to robí spolocnost Dimon Inc. vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze potom, co spolocnost Dimon Inc. získala výlucnú kontrolu, boli clenovia predstavenstva spolocnosti Dimon Italia vymenovaní spolocnostou Dimon Inc. 145 Pokial ide o tvrdenie zalozené na prepojení s miestnym trhom a znalostiach clenov predstavenstva o miestnom trhu, odkazuje sa na úvahy uvedené v bode 130 vyssie. Najmä tvrdenie, ze "[v]setky funkcie a právomoci súvisiace s nákupom surového tabaku v Taliansku boli delegované na miestne vedenie spolocnosti Dimon Italia", je úplne irelevantné. Aj keby bolo toto tvrdenie správne, skutocnost, na ktorú poukazuje spolocnost Alliance One, nijako neznamená, ze by spolocnost Dimon Inc. nebola schopná vykonávat alebo skutocne nevykonávala rozhodujúci vplyv na obchodné správanie spolocnosti Dimon Italia, najmä pokial ide o iné cinnosti spolocnosti Dimon Italia nez nákup surového tabaku na talianskom trhu. To isté platí pre argument, ze medzi riaditelmi a nákupným tímom spolocnosti Dimon Italia na jednej strane a riaditelmi spolocnosti Dimon Inc. alebo inej spolocnosti zo skupiny Dimon na strane druhej nedochádzalo k prekrývaniu funkcií. O skutocnostiach údajne uvádzaných Komisiou na potvrdenie absencie nezávislosti Transcatab a Dimon Italia 146 Alliance One kritizuje odôvodnenia c. 343 az 346 napadnutého rozhodnutia a zastáva názor, ze dokumenty, z ktorých vychádza Komisia v prejednávanej veci, sú irelevantné. 147 Vyvodzuje z toho záver, ze na jednej strane tieto dokumenty nedokazujú, ze by materské spolocnosti boli schopné ovplyvnovat alebo ovplyvnovali správanie spolocností Transcatab a Dimon Italia, a, na druhej strane, ze ide o vseobecné dokumenty, ktoré nedokazujú, ze by materské spolocnosti o predmetnej kartelovej dohode vedeli. 148 Ako uz bolo uvedené v bode 125 vyssie, Komisia môze predpokladat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti, pricom nemusí podávat dalsie dôkazy o tom, ze materská spolocnost skutocne taký vplyv vykonávala alebo ze vedela o porusovaní alebo o zapojení uvedenej dcérskej spolocnosti do tohto porusovania. 149 V rozpore s tým, co uvádza Alliance One, dokumenty uvádzané v predmetných odôvodneniach napadnutého rozhodnutia nemali byt dôkazom o tom, ze materské spolocnosti boli schopné ovplyvnovat alebo v praxi ovplyvnovali správanie svojich talianskych dcérskych spolocností, ani preukazovat, ze materské spolocnosti o predmetnej kartelovej dohode vedeli. Naopak, Komisia sa obmedzila na to, ze niektoré dokumenty, ktoré boli súcastou správneho spisu, pouzila na preukázanie úrovne vierohodnosti dôkazov a tvrdení, ktoré spolocnosti SCC a Dimon Inc. predlozili vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách s cielom vyvrátit domnienku o rozhodujúcom vplyve na svoje dcérske spolocnosti. 150 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa v uvedených odôvodneniach odvolala na dôkazy, ktoré mali preukázat existenciu "komunikacných kanálov" medzi materskými a dcérskymi spolocnostami. 151 Zo spisu totiz vyplýva, ze existenciu takýchto komunikacných kanálov dokazuje viacero dôkazov. 152 Pokial ide najprv o existenciu komunikacných kanálov medzi spolocnostami Transcatab a SCC, Komisia oprávnene odkazuje v odôvodnení c. 344 a v poznámke pod ciarou c. 281 napadnutého rozhodnutia na dokumenty, ktoré boli nájdené v kancelárii pána J. a ktoré nasvedcujú tomu, ze cinnosti spolocnosti Transcatab boli povazované za cinnosti spolocnosti SCTC s tým, ze spolocnost Transcatab je oznacovaná bud ako spolocnost patriaca do skupiny SCC alebo ako spolocnost v rámci SCTC, a ze boli analyzované v rámci cinností skupiny zahrnajúcich predaj produktov skupiny SCC výrobcom cigariet. Skutocnost, ze tieto dokumenty neboli uvedené v oznámení o výhradách, nemá v tejto súvislosti ziadny význam, kedze ich úcelom je iba oponovat tvrdeniu, podla ktorého medzi materskou a dcérskou spolocnostou neexistovali ziadne komunikacné kanály. Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Alliance One, ze informácie uvedené v týchto dokumentoch spolocnost SCC pouzila na úcely konsolidácie výsledkov spolocnosti Transcatab, stací podobne ako to urobila Komisia konstatovat, ze predmetné dokumenty nie sú úctovnými dokumentmi urcenými na zostavenie výrocných správ skupiny, ale dokumentmi o obchodnej cinnosti, ktorých úcelom urcite nie je umoznit spolocnosti SCC konsolidovat výsledky Transcatab. 153 Pokial ide dalej o existenciu komunikacných kanálov medzi spolocnostami Dimon Italia a Dimon Inc., Komisia tiez správne odkazuje v odôvodnení c. 345 a v poznámkach pod ciarou c. 282 a c. 283 napadnutého rozhodnutia na pravidelné správy o zbere úrody, ktoré obsahujú informácie o výsledkoch dosiahnutých spolocnostou Dimon Italia v Taliansku, adresované spolocnostiam zo skupiny Dimon, ktoré vykonávajú nákupy u spolocnosti Dimon Italia, ako aj na dalsie dokumenty preukazujúce priame zasahovanie vedenia spolocnosti Dimon International a dalsích spolocností zo skupiny Dimon do cinností spolocnosti Dimon Italia. 154 Pokial ide na jednej strane o "správy o zbere úrody" a na druhej strane o "profil Talianska" vypracovaný spolocnostou Dimon v januári 2000 (pozri poznámku pod ciarou c. 282 napadnutého rozhodnutia), treba uviest, ze Komisia správne konstatovala, ze kedze sa nákupy uskutocnujú najmä vnútri skupiny (odôvodnenie c. 340 napadnutého rozhodnutia), boli tieto dokumenty vypracované pre spolocnosti zo skupiny Dimon, ktoré sa zaoberajú týmito nákupmi. Aj keby tvrdenie spolocnosti Alliance One, ze tieto dokumenty boli zaslané zákazníkom mimo skupiny Dimon, bolo správne, nemení to nic na tom, ze toto tvrdenie neuvádza, komu boli zaslané, a to o to viac, ze tieto správy obsahovali podrobné informácie o nákupe surového tabaku, ako aj dôverné informácie o stratégii a výsledkoch spolocnosti Dimon Italia. 155 Po druhé, pokial ide o dokument vypracovaný spolocnostou Dimon International, v ktorom sú porovnané zariadenia spolocnosti Dimon Italia a spolocnosti Transcatab (pozri poznámku pod ciarou c. 283 napadnutého rozhodnutia), treba poznamenat, ze bez ohladu na svoj obsah, teda návrh spolocného podniku medzi Transcatab a Dimon v Taliansku, naznacuje, ze strategické otázky s dopadom na obchodnú politiku spolocnosti Dimon Italia boli riesené na úrovni skupiny. Bolo teda správne, ze tento dokument bol zohladnený na preukázanie existencie komunikacných kanálov medzi spolocnostami Dimon Italia a Dimon Inc. s cielom odporovat tvrdeniu uvádzanému spolocnostou Dimon Inc., a nie, ako to tvrdí spolocnost Alliance One, na preukázanie toho, ze spolocnost Dimon Inc. vykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Dimon Italia. 156 Pokial ide po tretie o správu bývalého predsedu predstavenstva spolocnosti, pána G. N., s názvom "The Present and Future of Dimon Italia", treba poznamenat, ze sa týka najmä nákladov a kvality nákupov od producentov, slabých stránok spolocnosti, jej zariadení, potreby zamestnat nového riaditela závodu a vyskolit ho v "najlepsie vedenom závode spolocnosti Dimon v Juznej Amerike alebo Afrike", odborných schopností clenov jeho tímu zodpovedného za nákup a struktúry jeho riadenia. Ako je uvedené v poznámke pod ciarou c. 283 napadnutého rozhodnutia, táto správa, ktorá bola odoslaná spolocnosti Dimon International a predlozená do pozornosti najvyssiemu vedeniu skupiny Dimon, ukazuje, ze na úrovni skupiny kolovali podrobné informácie o talianskej dcérskej spolocnosti a o jej obchodnej politike. V tejto súvislosti treba tiez konstatovat, ze na strane 4 tejto správy sa pán G. N. stazuje na "nové, podla [jeho] názoru neprimerané poziadavky spolocnosti Dimon International týkajúce sa správ o vsetkých aspektoch cinností [dcérskej spolocnosti]". Na tej istej strane uvádza, ze hoci je pán B. jedným z najlepsích v Európe v oblasti vztahov so zákazníkmi, táto výhoda spolocnosti "cím dalej tým viac stráca svoj význam, kedze organizácia Dimon Spojené královstvo posilnuje svoju kontrolu nad odbytom vsetkých spolocností skupiny". V sprievodnom e-maile k správe sa uvádza, ze otázky, ktoré sa v súcasnosti vynárajú na úrovni spolocnosti Dimon Italia, môzu byt vyriesené vedením tejto spolocnosti "pod patronátom spolocnosti Dimon International", a navrhuje sa "oprávnit vedenie spolocnosti Dimon Italia, aby pokracovalo v procese reorganizácie spolocnosti". Skutocnost, na ktorú poukazuje spolocnost Alliance One, a to, ze predseda predstavenstva spolocnosti Dimon Italia túto správu vypracoval ako záverecné hodnotenie jeho funkcného obdobia nemení nic na závere, ze aj vzhladom na svoj obsah preukazuje existenciu "komunikacných kanálov" medzi spolocnostou Dimon Italia a jej materskou spolocnostou. 157 Pokial ide po stvrté o výmenu informácií medzi spolocnostou Dimon Italia a G. S., treba uviest, ako správne spresnila Komisia v poznámke pod ciarou c. 283 napadnutého rozhodnutia, ze zo spisu vyplýva, ze táto komunikácia obsahovala podrobné informácie o cinnostiach spolocnosti Dimon Italia a pokyny, ktoré táto spolocnost dostala vo vztahu k niektorým obchodným cinnostiam. 158 V tejto súvislosti treba najprv konstatovat, ze pokial ide o úlohu pána S. v rámci skupiny Dimon, napadnuté rozhodnutie neprekracuje rámec toho, co pripústa samotná spolocnost Alliance One, ked tvrdí, ze bol vedúcim zodpovedným za koordináciu predaja spracovaného tabaku v Európe. Zo spisu tiez vyplýva, ze pán S. zastával v rámci skupiny funkciu "regionálneho výkonného riaditela pre Európu" (pozri napríklad "profil Talianska" vypracovaný spolocnostou Dimon v januári 2000), a ze ako taký bol jedným z hlavných vedúcich cinitelov skupiny Dimon. Z e-mailu, ktorý mu zaslal pán B., predseda predstavenstva spolocnosti Dimon Italia, tiez vyplýva, ze pán S. sa mal stretnút s predsedom predstavenstva spolocnosti Deltafina, aby si ním prediskutoval "budúce perspektívy". 159 Hoci pán S. bol formálne iba zamestnancom jednej zo spolocností skupiny Dimon, ako tvrdí spolocnost Alliance One, skutocnostou zostáva, ze funkcie, ktoré vykonával, a zodpovednost, ktorú niesol v rámci skupiny, boli velmi vysoké, najmä preto, ze sa týkali jedného z hlavných odvetví cinnosti tejto skupiny a celého územia Európy. 160 Skutocnost, ze pán S. bol vzhladom na svoju úlohu v rámci skupiny priamo a osobne informovaný o cinnostiach spolocnosti Dimon Italia, preto môze iba potvrdzovat, ze medzi touto spolocnostou a jej materskou spolocnostou existovali významné komunikacné kanály. 161 V tejto súvislosti, pokial ide o e-mail, ktorý pán B. zaslal pánovi S., a ktorý odkazoval na kazdorocnú schôdzu predstavenstva, treba konstatovat, ze v rozpore s tým, co uvádza spolocnost Alliance One, tento dokument sa zjavne nevztahuje na zostavenie alebo konsolidáciu úctovnej závierky spolocnosti Dimon Italia a obsahuje strategické informácie o jej cinnostiach a o jej postavení v porovnaní s konkurentmi. 162 Pokial ide po druhé o dokument obsahujúci "powerpointovú" prezentáciu na úcely stretnutia APTI, ktorý pán B. tiez zaslal pánovi S., stací konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Alliance One, z tohto dokumentu vyplýva, ze na tomto stretnutí sa rokovalo o cenách (pozri v tejto súvislosti odôvodnenie c. 213 napadnutého rozhodnutia). V sprievodnom e-maile pán B. informuje pána S. o úcele tohto stretnutia a zmienuje sa tiez o stretnutí pána M. M. zo spolocnosti Deltafina s pánom S. 163 Pokial ide po tretie o e-mail, ktorý zaslal pán C., a ktorého adresátmi boli páni S. a B., treba konstatovat, ze nastoluje vztah medzi nákupom a odbytom, kedze sa v nom uvádza: "Nová nákupná stratégia [spolocnosti Dimon Italia] si bude vyzadovat podporu a úcast európskeho výkonného vedenia spolocnosti Dimon, kedze by to mohlo mat významný dopad na nás odbyt." 164 Nakoniec pokial ide o e-mail pána B. z 10. mája 2001, ktorého adresátom bol pán S. (pozri tiez odôvodnenie 209 napadnutého rozhodnutia), treba konstatovat, ze ukazuje, ze pán S. prijímal podrobné informácie o obchodnej politike spolocnosti Dimon Italia súvisiace najmä s nákupnou cinnostou, vrátane informácii o aspektoch relevantných na úcely kartelovej dohody. O výklade dôkazov, ktoré môzu vyvrátit domnienku z hladiska judikatúry 165 Rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, podla spolocnosti Alliance One objasnil "povahu dôkazov alebo tvrdení, ktoré musí materská spolocnost predlozit na vyvrátenie domnienky". Spolocnost Alliance One v tejto súvislosti identifikovala dve skupiny faktorov, z ktorých prvá sa týka správania dcérskej spolocnosti na trhu a druhá hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi dcérskou a materskou spolocnostou, a zastáva názor, ze v prípade prvej skupiny sa nespochybnuje, ze spolocnosti SCC a Dimon Inc. preukázali, ze ich dcérske spolocnosti konali na trhu nezávisle. 166 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze jediné relevantné faktory, ktoré sú uvedené v rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i/Komisia, uz citovanom v bode 80 vyssie, sú "hospodárske, organizacné a právne väzby", ktoré spájajú materskú spolocnost s jej dcérskou spolocnostou (pozri bod 126 vyssie). 167 Výklad, ktorý navrhuje spolocnost Alliance One pre faktory súvisiace s týmito väzbami z hladiska rozsudku Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Metsä-Serla a i./Komisia (T-339/94 az T-342/94, Zb. s. II-1727) a rozsudkov Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia (C-196/99 P, Zb. s. I-11005), a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaného v bode 80 vyssie, treba odmietnut. Podla spolocnosti Alliance One z týchto rozsudkov vyplýva, ze akákolvek hospodárska, organizacná alebo právna väzba nestací na vyslovenie záveru, ze materská spolocnost je zodpovedná za správanie svojej dcérskej spolocnosti, ale ze to umoznujú iba tie z väzieb, ktoré môzu spájat správanie dcérskej spolocnosti a pokyny materskej spolocnosti. 168 Pokial pritom ide po prvé o úryvky z rozsudku Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaného v bode 167 vyssie, treba pripomenút, ze v predmetnej veci islo o zdruzenie, Finnboard, ktoré uz svojou definíciou nebolo dcérskou spolocnostou a nemohlo byt ani súcastou podniku, a ani mat vlastnú obchodnú politiku (pokial ide o presnú povahu právneho vztahu medzi uvedeným zdruzením a jeho clenmi, pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, body 271 az 281). Pokial ide po druhé o výnatky z rozsudkov Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaného v bode 79 vyssie, a Aristrain/Komisia, uz citovaného v bode 167 vyssie, treba poznamenat, ze sa netýkajú problematiky pripísania zodpovednosti materskej spolocnosti. Konanie, v ktorom bol vyhlásený rozsudok Dansk Rřrindustri, uz citovaný v bode 80 vyssie, sa totiz týka zodpovednosti spolocností Henss a Isoplus, ktoré nemali spolocnú materskú spolocnost (pozri v tejto súvislosti rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, body 55 az 61). Rovnako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, Súdny dvor odmietol, aby bola zodpovednost za správanie dcérskej spolocnosti pripísaná "sesterskej" spolocnosti, ktorá nebola identifikovaná ako právnická osoba, ktorá by stála na cele skupiny (pozri v tomto zmysle najmä Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 98). 169 V konecnom dôsledku, ako správne zdôraznuje Komisia, veci, v ktorých boli vyhlásené tri rozsudky, ktorých sa dovoláva spolocnost Alliance One, sa nijako netýkajú otázky pripísania zodpovednosti za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti. Tieto tri rozsudky sa obmedzujú na to, ze v odlisných situáciách objasnujú, kedy môze byt solidárna zodpovednost zalozená, a to aj v prípade, ked medzi spolocnostami chýba vztah ovládania. Z toho vyplýva, ze sa na ne spolocnost Alliance One nemôze úspesne odvolávat. 170 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba prijat záver, ze domnienka, podla ktorej spolocnosti SCC a Dimon Inc. skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností, nebola vyvrátená dostatocnými dôkazmi. Druhá cast tohto zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. 3. O tretej casti zalozenej na porusení práva na obhajobu 171 Tretia cast prvého zalobného dôvodu sa v podstate delí na dve výhrady. Prvá výhrada vychádza z toho, ze v súvislosti so zodpovednostou materských spolocností Komisia údajne zalozila napadnuté rozhodnutie na dokumentoch, ktoré nespomenula v oznámení o výhradách. Druhá výhrada vychádza z toho, ze Komisia tiez porusila právo spolocností SCC a Dimon Inc. na obhajobu tým, ze na preukázanie ich zodpovednosti pouzila nedostupné dokumenty. 172 Na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu vsak Alliance One upustila od svojej druhej výhrady, o com sa vykonal zápis v zápisnici z pojednávania. V dôsledku toho netreba túto výhradu skúmat. a) Tvrdenia úcastníkov konania 173 Alliance One spochybnuje tvrdenia, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí na vyvrátenie dôkazov predlozených spolocnostami SCC a Dimon Inc. Spolocnost Alliance One tvrdí, ze Komisia porusila právo týchto spolocností na obhajobu, a tým aj jej vlastné právo na obhajobu. Konkrétne tvrdí, ze Komisia svoje rozhodnutie o zodpovednosti materských spolocností zalozila na dokumentoch, ktoré neboli v oznámení o výhradách ani spomenuté. 174 V tejto súvislosti Alliance One po prvé pripomína, ze spolocnost SCC ani spolocnost Dimon Inc. sa nemohli k uvedeným dokumentom vyjadrit, pretoze Komisia ich nikdy neinformovala o význame, aký by im mohla udelit. Podla spolocnosti Alliance One sa teda spolocnosti SCC a Dimon Inc. domnievali, ze tieto dokumenty sú v prejednávanej veci irelevantné, a vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách sa k nim nevyjadrili. Podla judikatúry Súdneho dvora z toho vyplýva, ze také dokumenty nie sú voci Alliance One prípustnými dôkazmi, pretoze nemala moznost vyjadrit sa k nim, pricom skutocnost, ze úcastníci konania tieto dokumenty poznajú, nestací na vyslovenie záveru, ze sa k nim mohli v odpovediach na oznámenie o výhradách vyjadrit. 175 Spolocnost Alliance One v replike spochybnuje tvrdenie Komisie o tom, ze povaha výhrad zostala nezmenená. Na základe porovnania oznámenia o výhradách a napadnutého rozhodnutia spolocnost Alliance One zdôraznuje, ze najmä v odôvodneniach c. 339 az 343 napadnutého rozhodnutia Komisia doplnila niekolko skutocností a odkázala na dokumenty v neprospech, ktoré predtým neboli spomenuté. "Povaha výhrad" sa tak zmenila zo vseobecnej domnienky o rozhodujúcom vplyve na záver o skutocnom výkone takého vplyvu zalozenom na týchto nových dokumentoch. Podla judikatúry sa vsak Komisia nemôze dovolávat dôkazov, ktoré nie sú uvedené v oznámení o výhradách, bez toho, aby dala dotknutým podnikom prílezitost, aby sa k týmto novým dokumentom vyjadrili. Vzhladom na to, ze tieto dokumenty podla spolocnosti Alliance One predstavovali jediné dôkazy, z ktorých vychádzala Komisia, zodpovednost materských spolocností podla jej názoru nebola preukázaná a napadnuté rozhodnutie musí byt v tejto casti zrusené. 176 Alliance One okrem toho v replike uvádza, ze dokumenty 2894 az 2902, na ktoré Komisia poukazuje po prvý krát az vo vyjadrení k zalobe, sú nové a sú teda neprípustné a dalej skutocnost, ze tým, ze vo vyjadrení k zalobe volne reinterpretovala e-mail pána B. z 10. mája 2001, ktorého adresátom bol pán S., v tom zmysle, ze obsahuje dôkaz o tom, ze spolocnost Dimon Inc. bola informovaná o aktivitách kartelu, Komisia predlozila celkom novú a teda neprípustnú výhradu. 177 Komisia navrhuje zamietnut túto cast prvého zalobného dôvodu. b) Posúdenie Vseobecným súdom 178 Treba pripomenút, ze dodrziavanie práva na obhajobu pri vedení správneho konania v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 26 a citovaná judikatúra). 179 Podla ustálenej judikatúry dodrziavanie práva na obhajobu vyzaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vysetrovanie, mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10 a zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21). 180 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 túto zásadu odráza, kedze stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 67), aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatnit svoju obhajobu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 109 a citovaná judikatúra). 181 Toto oznámenie vsak môze byt urobené strucne a konecné rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 179 vyssie, bod 14), pretoze oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má len predbeznú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70). Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat svoje práva na obhajobu. Komisia takisto môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 448, a z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, T-310/01, Zb. s. II-4071, bod 438). 182 Súdny dvor dalej spresnil, ze zohladnenie argumentu predlozeného podnikom v priebehu správneho konania bez toho, aby mu bolo umoznené sa v tejto súvislosti vyjadrit pred prijatím konecného rozhodnutia, nemôze byt samo osebe porusením práva na obhajobu (uznesenie Súdneho dvora z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia, C-497/99 P, Zb. s. I-5333, bod 24). 183 Nakoniec treba tiez pripomenút, ze podla judikatúry dochádza k poruseniu práva na obhajobu vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Podnik-zalobca preukáze, ze k takému poruseniu doslo, pokial dostatocným spôsobom dokáze nie to, ze by rozhodnutie Komisie malo odlisný obsah, ale to, ze by svoju obhajobu mohol zaistit lepsie, ak by k pochybeniu nedoslo, napríklad tým, ze by na svoju obhajobu mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odopretý prístup (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 31 a citovaná judikatúra, a Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 28). 184 Spolocnost Alliance One v prejednávanej veci Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí vychádzala z dokumentov, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách. V replike potom dodáva, ze Komisia vo vyjadrení k zalobe poukázala na nové dokumenty, ktoré sú podla nej neprípustné, a ze Komisia tiez volne reinterpretovala dokument, co povazuje za novú, a teda neprípustnú námietku. 185 Treba poznamenat, ze v oznámení o výhradách sa Komisia v zásade mohla na odôvodnenie pripísania zodpovednosti SCC a Dimon Inc. za porusenie kartelového práva, ktorého sa dopustili ich 100 % dcérske spolocnosti, obmedzit, vo svetle zásad judikatúry uvedených v bodoch 86 az 88, na preukázanie toho, ako bolo základné imanie rozlozené medzi dcérske spolocnosti a materské spolocnosti (pozri body 336 az 338 oznámenia o výhradách). Na základe týchto zásad vyplývajúcich judikatúry bola Komisia povinná vyjadrit sa vo svojom konecnom rozhodnutí k tvrdeniam, ktoré úcastník konania uviedol v odpovedi na toto oznámenie (pozri odôvodnenie 335 a nasl. napadnutého rozhodnutia) a ktoré smerovali k vyvráteniu predmetnej domnienky. 186 Okrem toho treba konstatovat, ze v rozpore s tým, co uvádza spolocnost Alliance One, Komisia v napadnutom rozhodnutí nijako nezmenila, a to ani po právnej ani po skutkovej stránke, výhrady, kritérium, na základe ktorého bola zodpovednost pripísaná SCC a spolocnosti Dimon Inc., ci dôkazy, o ktoré sa opiera. Zo spojeného znenia odôvodnení c. 328 az 334 napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti vyplýva, ze Komisia trvala na svojom závere, jasne uvedenom v bodoch 336 az 338 oznámenia o výhradách, podla ktorého zodpovednost spolocností SCC a Dimon Inc. vyplýva v zásade z toho, ze mali 100 % kontrolu nad svojimi dcérskymi spolocnostami, co navyse spolocnost Alliance One nespochybnuje. Iba v rámci posúdenia tvrdení a dôkazov predlozených úcastníkmi konania v správnom konaní pri výkone ich práva na obhajobu sa Komisia v odôvodneniach 335 az 346 napadnutého rozhodnutia zaoberala niektorými zvlástnymi aspektmi a dokumentmi týkajúcimi sa vztahov medzi spolocnostami SCC a Transcatab a medzi spolocnostami Dimon Inc. a Dimon Italia a pritom odkazuje na dokumenty, ktoré sa nachádzajú v správnom spise. Posúdenie týchto aspektov a dokumentov teda nemohlo mat vplyv na úcinný výkon práva spolocností SCC a Dimon Inc. na obhajobu, a to o to viac, ze k uvedeným dokumentom - ktorými uz aj tak v kazdom prípade disponovali - mali prístup v priebehu správneho konania. 187 Zo spisu nakoniec vyplýva, ze spolocnosti SCC a Dimon Inc., ktorých právnym nástupcom je spolocnost Alliance One, mohli odpovedat na výhradu výslovne uvedenú v oznámení o výhradách, ktoré im bolo zaslané, a predlozit svoju obhajobu pri vypocutí pred vypocúvajúcim úradníkom. Zásada kontradiktórnosti teda bola v priebehu správneho konania respektovaná. 188 V kazdom prípade treba tiez pripomenút, ako konstatoval Súdny dvor, ze kedze Komisia nie je povinná, pokial ide o pripísatelnost porusenia, predlozit v stádiu oznámenia výhrad iné dôkazy ako dôkaz o tom, ze materská spolocnost vlastní základné imanie svojich dcérskych spolocností, tvrdenie o porusení práva na obhajobu nie je mozné prijat (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 64). 189 Nakoniec tvrdenie uvádzané v replike, vychádzajúce z neprípustnosti niektorých dokumentov dolozených do spisu zo strany Komisie, ako aj z volnej reinterpretácie jedného z týchto dokumentov, ktorú Komisia vykonala, nemôze obstát. Toto tvrdenie totiz vychádza z chybného predpokladu, ze Komisia uvedené dokumenty pouzíva ako iný dôvod na podopretie svojho konstatovania o zodpovednosti materských spolocností. Dalej treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Alliance One, dokumenty vypracované spolocnostou Dimon International, v ktorých sú porovnané zariadenia spolocností Dimon a Transcatab, boli citované v poznámke pod ciarou c. 283 napadnutého rozhodnutia. 190 Preto treba tretiu cast tohto zalobného dôvodu zamietnut. 4. O stvrtej casti zalozenej na porusení pravidiel týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena a) Tvrdenia úcastníkov konania 191 Alliance One hned na úvod pripomína, ze kedze Komisia nebola schopná preukázat úcast materských spolocností na karteli, znása dôkazné bremeno. 192 Aj keby sa v prejednávanej veci pripustilo, ze sa uplatní domnienka, nic to nemení na tom, ze s ohladom na skutocnosti uvádzané spolocnostami SCC a Dimon Inc. v ich odpovediach na oznámenie o výhradách mala ich zodpovednost aj tak preukázat Komisia. 193 Tieto skutocnosti by totiz vyvrátili domnienky Komisie. Namiesto toho, aby Komisia predlozila dostatocné dôkazy na odmietnutie tvrdení spolocností SCC a Dimon Inc., a tým na preukázanie ich zodpovednosti, pouzila v podstate iné domnienky na vyvrátenie tvrdení ci na popretie hodnoty dôkazov, ktoré predlozili. 194 Tým, ze vsetky dôkazy a argumenty spolocností SCC a Dimon Inc. Komisia odmietla iba na základe vseobecných tvrdení o tom, ze ju nedokázu presvedcit, Komisia opomenula rozvinút adekvátne odôvodnenie vo vztahu k nim. Podla spolocnosti Alliance One teda nie je lahké zistit, aké skutocnosti popri uz poskytnutých skutocnostiach musí podnik predlozit, aby Komisiu presvedcil o tom, ze nevykonával ziadny vplyv na dcérsku spolocnost, v ktorej vlastní celé základné imanie. 195 Komisia tým podla spolocnosti Alliance One vyzaduje skutocne probatio diabolica, teda dôkaz, aký v praxi nemozno predlozit, pretoze by to mal byt "negatívny" dôkaz o tom, ze predmetné podniky nezasahovali do rozhodovania svojich dcérskych spolocností. 196 Komisia navrhuje, aby táto cast prvého zalobného dôvodu bola zamietnutá. b) Posúdenie Vseobecným súdom 197 Podla spolocnosti Alliance One v podstate nie je mozné, aby materská spolocnost podala priamy, "pozitívny" a nevyvrátitelný dôkaz o nevykonávaní vplyvu na správanie jej dcérskej spolocnosti na trhu, pretoze by sa tým pozadoval probatio diabolica. 198 V tejto súvislosti stací uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Alliance One, sa nevyzaduje, aby predmetní úcastníci konania podali priamy a nevyvrátitelný dôkaz o nezávislom správaní dcérskej spolocnosti na trhu, ale iba aby predlozili dôkazy, ktorými mozno túto nezávislost preukázat (pozri bod 125 vyssie). 199 Skutocnost, ze spolocnosti Alliance One sa v prejednávanej veci na úcely vyvrátenia domnienky zodpovednosti nepodarilo preukázat, ze dcérske spolocnosti materských spolocností, ktorých je právnym nástupcom, urcovali svoje správanie na trhu nezávisle, neznamená, v rozpore s tým, co Alliance One uvádza, ze uvedená domnienka nemôze byt v ziadnom prípade vyvrátená. 200 Okrem toho treba uviest, ze vzhladom na povahu domnienky, ktorá umoznuje vyvodit dôkaz o urcitej neznámej skutocnosti z urcitej známej skutocnosti, je celkom logické, ked osoba, voci ktorej je domnienka uplatnená, má v zásade podat dôkaz odporujúci predpokladanej skutocnosti. Tento záver vsak neznamená, ze sa domnienka stáva nevyvrátitelnou, pretoze v prejednávanej veci treba tento dôkaz hladat vo sfére osoby, voci ktorej je domnienka uplatnená. 201 Z toho vyplýva, ze tvrdenie Alliance One nie je dôvodné a musí byt zamietnuté. 202 Okrem toho treba odmietnut tvrdenie, ktoré spolocnost Alliance One uplatnila v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, podla ktorého v zmysle znenia rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaného v bode 80 vyssie, je jediným dôsledkom vyplývajúcim z uplatnitelnej domnienky obrátenie dôkazného bremena, a nie - ako tvrdí Komisia - ze dôkazné bremeno druhej strany je tazsie nez dôkazné bremeno, ktoré znása Komisia. 203 V prejednávanej veci totiz Komisia neuviedla, aká "úroven" dôkazu sa vyzaduje, ale iba konstatovala, ze dôkazy predlozené spolocnostami SCC a Dimon Inc. nedokázu domnienku vyvrátit. 204 Preto treba zamietnut aj stvrtú cast tohto zalobného dôvodu. 205 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa musí prvý zalobný dôvod zamietnut ako celok. B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásady proporcionality, pri stanovení konecnej sumy pokuty 1. Tvrdenia úcastníkov konania 206 Výska pokuty, ktorá bola ulozená spolocne a nerozdielne spolocnosti Transcatab, spolocnosti Dimon Italia a spolocnosti Alliance One ako právnej nástupkyni spolocností SCC a Dimon Inc., je podla spolocnosti Alliance One v rozpore s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, kedze prekracuje hodnotu 10 % obratu kazdej dcérskej spolocnosti. Vzhladom na ich obrat predstavovala maximálna suma pokút, ktoré Komisia mohla ulozit, 3,23 milióna eur v prípade spolocnosti Transcatab a 3,99 milióna eur v prípade spolocnosti Dimon Italia, namiesto 14 miliónov eur v prípade spolocnosti Transcatab a 10 miliónov eur v prípade spolocnosti Dimon Italia. 207 Spolocnost Alliance One dalej uvádza, ze tým, ze jej Komisia ulozila celkovú pokutu 24 miliónov eur, porusila zásadu proporcionality. Pri stanovení východiskovej ciastky podla nej Komisia opomenula skutocnost, ze k momentu prijatia napadnutého rozhodnutia spolocnosti SCC a Dimon Inc. uz splynuli, a ze teda súcastou novej skupiny bola iba spolocnost Transcatab, zatial co spolocnost Dimon Italia (s jej 10 % podielom na trhu) bola predaná tretím stranám. Vzhladom na to, ze jej zostal iba 10 % podiel na trhu, spolocnost Alliance One vytýka Komisii, ze porusila zásadu proporcionality, ked jej ulozila pokutu, ktorej východisková suma bola podobná východiskovej sume stanovenej spolocnosti Deltafina (Universal), napriek tomu, ze posledná uvedená spolocnost mala 25 % podiel na trhu. 208 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 209 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. Spolocnost Alliance One po prvé Komisii vytýka, ze prekrocila hodnotu 10 % obratu spolocnosti Transcatab a spolocnosti Dimon Italia. Po druhé jej vytýka, ze porusila zásadu proporcionality, kedze východisková suma pokuty, ktorá sa jej týka, sa priblizuje východiskovej sume stanovenej spolocnosti Deltafina (Universal), a to napriek významnému rozdielu medzi oboma skupinami, pokial ide o podiel na trhu. 210 Pokial ide o prvú cast tohto zalobného dôvodu, treba poznamenat, ze úzko súvisí s prvým zalobným dôvodom, kedze zamietnutie prvého zalobného dôvodu má nevyhnutne dopad na dôvodnost tejto casti prejednávaného zalobného dôvodu. Preto vzhladom na úvahy, ktoré viedli k zamietnutiu prvého zalobného dôvodu, treba prijat záver, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked ako referencnú hodnotu pre výpocet maximálnej výsky 10 % obratu stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pouzila konsolidované obraty spolocnosti Dimon Inc. (ktorá bola pocas porusovania materskou spolocnostou spolocnosti Dimon Italia) a spolocnosti SCC (ktorá bola pocas porusovania materskou spolocnostou spolocnosti Transcatab), ktoré 13. mája 2005 zanikli splynutím a vznikom nového subjektu Alliance One (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, bod 114). 211 Táto maximálna výska pokuty sa musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jediný hospodársky subjekt konajúci ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, body 528 a 529, a z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, bod 114). 212 Prvú cast druhého zalobného dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. 213 Pokial ide o druhú cast tohto zalobného dôvodu zalozenú na porusení zásady proporcionality, treba poznamenat, ako správne zdôraznuje Komisia, ze pod zámienkou porusenia zásady proporcionality spolocnost Alliance One nastoluje v skutocnosti otázku nástupníctva podnikov. Podstatou toho, co spolocnost Alliance One naznacuje, totiz je, ze by mala byt uznaná za zodpovednú iba za pokutu ulozenú spolocnosti Transcatab (SCC), a nie za pokutu ulozenú spolocnosti Dimon Italia, pretoze tá - s 10 % podielom na trhu pocas porusovania - nepatrila k novej skupine, ale bola pred prijatím napadnutého rozhodnutia predaná tretím osobám. 214 V tejto súvislosti je nesporné, ze spolocnost Alliance One bola uznaná za zodpovednú za porusovanie ako právna nástupkyna materských spolocností SCC a Dimon Inc. Taký záver vyplýva aj z odôvodnenia c. 349 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého je spolocnost Alliance One povazovaná za adresáta napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze je právnou nástupkynou skupín (SCC a Dimon Inc.), ku ktorým v case porusovania patrili spolocnosti Transcatab a Dimon Italia. 215 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba (rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 37; rozsudky Súdu prvého stupna HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 103 a z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 50). 216 Súdny dvor tiez konstatoval, ze ak v prípade subjektu, ktorý sa dopustil porusovania pravidiel hospodárskej sútaze, dôjde k právnej alebo organizacnej zmene, táto zmena nemá nevyhnutne za úcinok vytvorenie nového podniku, zbaveného zodpovednosti za správanie subjektu predchodcu, ktoré bolo v rozpore s predpismi hospodárskej sútaze, ak z hospodárskeho hladiska existuje totoznost medzi oboma subjektami (pozri rozsudok ETI a i., uz citovaný v bode 82 vyssie, Zb. s. I-10893, bod 42, a citovanú judikatúru). 217 Na úcely úcinného vykonávania právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze preto môze byt potrebné, aby sa zodpovednost za protisútazné správanie výnimocne pripísala novej osobe zodpovednej za riadenie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, za predpokladu, ze z hospodárskeho hladiska sa môze skutocne povazovat za nástupcu pôvodnej osoby (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott k rozsudku ETI a i., uz citovanému v bode 82 vyssie, body 75 az 78). 218 Toto kritérium tzv. "hospodárskej kontinuity" sa pouzije za osobitných okolností, napríklad v prípade, ked právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku prestala po tom, ako doslo k poruseniu, právne existovat (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 145). 219 V prejednávanej veci je nesporné, ze predmetného porusovania sa dopustili subjekty, ktoré boli v case vzniku skutkových okolností riadené spolocnostami SCC a Dimon Inc. Po spáchaní porusovania tieto dva subjekty prestali právne existovat, kedze v roku 2005 vznikol ich splynutím nový subjekt Alliance One. 220 Ak predmetný podnik prestane existovat z dôvodu, ze bol prevzatý nadobúdatelom, preberá tento nadobúdatel jeho aktíva a pasíva vrátane jeho zodpovednosti za porusenie práva hospodárskej sútaze. V takom prípade môze byt zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil prevzatý podnik, pripísaná nadobúdatelovi (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 326, a citovaná judikatúra). 221 Práve na základe týchto zásad zostáva spolocnost Alliance One zodpovednou za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Dimon, a to napriek tomu, ze posledná uvádzaná spolocnost bola prevedená na tretie osoby. Situácia spolocnosti Mindo je v tejto súvislosti odlisná, kedze, ako upresnila judikatúra, zásada osobnej zodpovednosti nemôze byt spochybnená zásadou hospodárskej kontinuity v prípade, ked ako v prejednávanej veci podnik zapojený do kartelu bol prevedený na nezávislú tretiu osobu a ked neexistuje strukturálna väzba medzi pôvodným a novým prevádzkovatelom (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 215 vyssie, bod 61). 222 Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci Komisia oprávnene pripísala spolocnosti Alliance One porusenie, ktorého sa dopustili spolocnosti Transcatab (SCC) a Dimon Italia (Dimon Inc.). 223 Treba dodat, ako tvrdí Komisia, ze je celkom irelevantné odkazovat, ako to robí spolocnost Alliance One, na jej podiel na trhu v case prijatia napadnutého rozhodnutia, kedze podiely na trhu, ktoré slúzili na stanovenie východiskovej sumy pokút, boli, ako vyplýva z odôvodnení c. 372 a 373 napadnutého rozhodnutia, podielmi na trhu podnikov podielajúcich sa na kartelovej dohode na konci obdobia porusovania, teda v roku 2001. 224 Preto treba zamietnut aj druhú cast tohto zalobného dôvodu. 225 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa musí druhý zalobný dôvod zamietnut ako celok. C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a na nesprávnom skutkovom zistení, ako aj na porusení zásady proporcionality a nedostatku odôvodnenia pri stanovení násobitela 226 Tretí zalobný dôvod sa delí na tri casti. Prvá cast vychádza v podstate z "dostatocného odstrasujúceho úcinku" pokuty, ako aj z rozhodovacej praxe Komisie. Druhá cast vychádza z porusenia zásady proporcionality a z nedostatku odôvodnenia v rozsahu, v akom bol násobitel pouzitý v prípade spolocnosti Alliance One vyssí nez násobitel pouzitý v prípade spolocnosti Deltafina. Tretia cast vychádza z toho, ze úvahy, ktorými sa riadila Komisia pri uplatnení násobitela v prípade spolocnosti Mindo, boli nekonzistentné. 227 Na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu vsak Alliance One uviedla, ze druhá cast tohto zalobného dôvodu vyplýva z vecnej chyby a ze ju berie spät, o com sa vykonal zápis v zápisnici z pojednávania. V dôsledku toho netreba túto cast zalobného dôvodu skúmat. 1. O prvej casti zalozenej na dostatocnom odstrasujúcom úcinku a na rozhodovacej praxi Komisie v danej oblasti a) Tvrdenia úcastníkov konania 228 Alliance One napáda uplatnenie násobitela 1,25 na východiskovú sumu pokút ulozených spolocnostiam Transcatab a Dimon stanovenú na 10 miliónov eur. 229 Spolocnost Alliance One najmä zastáva názor, ze obrat ich materských spolocností neodôvodnoval pouzitie násobitela a ze pokuta vo výske 10 miliónov eur bola v prejednávanej veci vzhladom na ich velkost a vzhladom na to, ze nemali vedomost o praktikách svojich talianskych dcérskych spolocností na trhu so surovým tabakom, dostatocne odstrasujúca. Podla nej mala Komisia tiez prihliadnut k obmedzenej velkosti geografického trhu dotknutého porusovaním. 230 Spolocnost Alliance One dalej odkazuje na rozhodovaciu prax Komisie, pricom vykonáva porovnanie obratov spolocností SCC a Dimon Inc. a úrovne pokút ulozených ich dcérskym spolocnostiam s obratmi a úrovnami pokút v prípade podnikov sankcionovaných Komisiou v uvádzaných veciach, aby tak preukázala, ze uplatnenie násobitela nebolo v prejednávanej veci na dosiahnutie dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnené. 231 Vo svojej replike spolocnost Alliance One dodáva, ze Komisia tým, ze uplatnila násobitel zvlást na spolocnost Transcatab a na spolocnost Dimon Italia, prekrocila hranice svojej diskrecnej právomoci a odchýlila sa tiez od usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), podla ktorých nemozno na nadnárodné skupiny uplatnovat zvýsenie základnej ciastky automaticky, ale iba vtedy, ak si to vyzaduje zabezpecenie dostatocného odstrasujúceho úcinku. 232 Alliance One teda vyslovuje záver, ze uplatnenie násobitela 1,25 na spolocnosti Transcatab a Dimon Italia nie je odôvodnené a ziada v dôsledku toho znízit výsku pokút. 233 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami spolocnosti Alliance One. b) Posúdenie Vseobecným súdom 234 Treba pripomenút, ze cielom sankcií stanovených v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 je potlácat nedovolené správanie, rovnako ako zabránit jeho opakovaniu. Odstrasenie je teda úcelom pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, body 218 a 219 a citovanú judikatúru a rozsudok z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, bod 150). 235 Potreba zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty vyzaduje, aby výska pokuty bola prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohladom na financnú spôsobilost dotknutého podniku nestala nezanedbatelnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s poziadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpecit úcinnost pokuty a na druhej strane z dodrziavania zásady proporcionality (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 283; Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 215 vyssie, bod 379, a z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, bod 154). 236 Treba konstatovat, ze Komisia v prejednávanej veci uplatnila, hoci na to výslovne neodkázala, metódu stanovenú v usmerneniach, ktoré uvádzajú odstrasujúci úcinok v bode 1 A venovanom závaznosti konania. Konkrétne v stvrtom pododseku tohto bodu sa uvádza, ze bude nevyhnutné "stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok". 237 Tento ciel sa uvádza v nadpise bodu 2.6.3.2 napadnutého rozhodnutia ("Individuálne váhy a odstrasujúci úcinok") a najmä v jeho odôvodneniach c. 374 a 375. Komisia sa totiz rozhodla uplatnit násobitel 1,5 (teda zvýsenie o 50 %) na východiskovú sumu pokuty stanovenú pre spolocnost Deltafina (Universal) a násobitel 1,25 (teda zvýsenie o 25 %) na východiskovú sumu pokuty stanovenú pre spolocnosti Dimon Italia (Dimon Inc.) a Transcatab (SCC) kvôli úcelu zabezpecenia dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty, ktorý by chýbal, ak by táto východisková suma mala odrázat len postavenie týchto podnikov na trhu. Komisia vychádzala najmä z celosvetových obratov za rok 2005, teda 3,276 miliardy amerických dolárov (USD), 1,311 miliardy USD a 0,896 miliardy USD, cím chcela zohladnit "znacnú hospodársku a financnú silu" týchto skupín s prihliadnutím na skutocnost, ze sú tiez hlavnými svetovými obchodníkmi s tabakom, ktorí pôsobia na rôznych úrovniach cinnosti v tabakovom priemysle a na rôznych geografických trhoch. 238 Pokial ide po prvé o tvrdenie, ktoré spolocnost Alliance One vyvodzuje z uz dostatocne odstrasujúcej povahy východiskovej sumy vo výske 10 miliónov eur, treba konstatovat, ze uvedená spolocnost nijako nepodlozila svoje tvrdenie, podla ktorého by výska pokuty bola dostatocná na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty aj bez toho, aby bola urcená pomocou násobitela súvisiaceho s týmto úcinkom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 107). 239 Kazdopádne treba uviest, ze tento argument je zalozený na chybnom predpoklade, ze zvýsenie predmetnej pokuty spocíva na posúdení súladu medzi danou výskou pokuty a odstrasujúcim úcelom pokuty posudzovanom z hladiska velkosti a celkových zdrojov podniku. 240 Z napadnutého rozhodnutia vsak nevyplýva, ze by zohladnenie velkosti a celkových zdrojov na úcely odstrasenia patrilo do takého posúdenia. Zvýsením východiskových súm v odôvodnení c. 376 napadnutého rozhodnutia Komisia bez ohladu na výsku týchto súm v skutocnosti iba uplatnila na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty diferencované zaobchádzanie s clenmi toho istého kartelu, aby zohladnila spôsob, akým sú skutocne dotknutí pokutou. Táto diferenciácia je vykonaná prostredníctvom násobitelov stanovených s prihliadnutím na velkost a celkové zdroje podnikov bez ohladu na výsku súm, na ktoré sa tieto násobitele uplatnujú (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 234 vyssie, body 241). 241 Preto treba konstatovat, ze Komisia správne zastávala názor, ze vzhladom na velkost a celkové zdroje skupín SCC a Dimon Inc., posudzované s pomocou celkového obratu za hospodársky rok konciaci 31. marca 2005, bolo potrebné voci nim uplatnit na úcely odstrasenia faktor zvýsenia pokuty, a zároven na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Alliance One, nemohla byt otázka vedomosti o správaní ich talianskych dcérskych spolocností povazovaná za akokolvek významnú (pozri v tejto súvislosti bod 125 vyssie). 242 Pokial ide po druhé o tvrdenie zalozené na dostatocnom odstrasujúcom úcinku s ohladom na prax Komisie v oblasti stanovenia násobitelov, stací zdôraznit, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie sama osebe netvorí právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, kedze tento právny rámec je definovaný len v nariadení c. 1/2003 a v usmerneniach (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 233, a citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 292). 243 Pokial ide po tretie o tvrdenie vychádzajúce z velmi obmedzenej velkosti geografického trhu, treba najprv poukázat na to, ze predmetná kartelová dohoda mala vnútrostátny rozmeru a na rozdiel od toho, co zrejme naznacuje spolocnost Alliance One, sa neobmedzovala na regióny produkujúce tabak. Kartelová dohoda vykonávaná spracovatelmi sa totiz týkala trhu nákupu a nie trhu s produkciou, ktorá sa sústreduje do niektorých regiónov polostrova (pozri odôvodnenie 83 napadnutého rozhodnutia). Dalej treba v kazdom prípade poznamenat, ze táto otázka v nijakom prípade nesúvisí s pouzitím násobitela. Velkost geografického trhu je totiz skutocnostou, na ktorú Komisia prihliada pri posudzovaní závaznosti porusenia (pozri v prejednávanej veci odôvodnenia c. 365 a 366 napadnutého rozhodnutia). Tento prvok preto zodpovedá objektívnej a vnútornej charakteristike porusenia, zatial co uplatnenie násobitela na úcely odstrasenia predpokladá zohladnenie objektívnych charakteristík úcastníkov, ako sú ich velkost a ich hospodárske zdroje. Okrem toho samotné znenie bodu 1 A stvrtého pododseku usmernení túto tézu potvrdzuje, kedze zohladnenie skutocností, ktoré odôvodnujú pouzitie odstrasujúceho faktoru, sa vykoná bez ohladu na vlastnú povahu porusenia, jeho skutocný dopad na trh a jeho geografický rozsah (pozri v tomto zmysle rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 235 vyssie, bod 273). Toto tvrdenie preto musí byt odmietnuté ako irelevantné. 244 Pokial ide po stvrté o tvrdenie uplatnené v replike, podla ktorého sa Komisia v prejednávanej veci odchýlila od usmernení, kedze usmernenia bránia tomu, aby sa na nadnárodné skupiny automaticky uplatnilo zvýsenie základnej ciastky, treba konstatovat, ze tento argument nie je skutkovo podlozený. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze pri stanovení východiskovej sumy Komisia najprv posúdila individuálnu váhu kazdého podniku v závislosti od jeho podielu na trhu a dalej zohladnila hospodársku a financnú silu nadnárodných skupín, ku ktorým podniky, ktoré sa dopustili porusenia, patrili, aby tak tejto sume zabezpecila dostatocný odstrasujúci úcinok. Zvýsenie tejto sumy teda v ziadnom prípade nebolo uplatnené automaticky. 245 Vo svetle týchto úvah treba vyslovit záver, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked východiskovú sumu pokút ulozených spolocnostiam SCC a Dimon Inc. zvýsila, aby im zabezpecila dostatocný odstrasujúci úcinok. 2. O tretej casti vychádzajúcej z toho, ze úvahy, ktorými sa riadila Komisia pri uplatnení násobitela na spolocnost Mindo, boli nekonzistentné a) Tvrdenia úcastníkov konania 246 Alliance One vytýka Komisii, ze neuvazovala konzistentne, ked v prípade spolocnosti Mindo nepouzila ziadny násobitel z dôvodu, ze táto spolocnost uz na nu nemala ziadnu väzbu, a bola teda celkom odlisným podnikom. Vzhladom na to, ze je zodpovedná za pokutu ulozenú spolocnosti Dimon Italia (Mindo), tak pokial sa na poslednú uvádzanú spolocnost neuplatnoval ziadny násobitel, nemozno ho o to viac uplatnit na samotnú spolocnost Alliance One. 247 Uplatnením násobitela zvlást na spolocnost Dimon Italia a spolocnost Transcatab z dôvodu, ze v case porusovania patrili ku dvom nadnárodným skupinám, Komisia podla spolocnosti Alliance One neprihliadla na skutocnost, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia, ked mala byt zaplatená pokuta, bola súcastou nadnárodnej skupiny uz iba spolocnost Transcatab, zatial co spolocnost Dimon Italia bola medzitým predaná. 248 Okrem toho vzhladom na odstrasujúci úcinok, ktorý bol uplatnením násobitela sledovaný, mozno podla spolocnosti Alliance One uplatnenie takého násobitela odôvodnit len voci spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, a nie voci spolocnosti, ktorej sa kartelová dohoda vôbec netýkala a ktorej jediná väzba na spolocnost priamo do kartelu zapojenú je to, ze v nej v minulosti vlastnila podiel na základnom imaní. 249 Kedze spolocnost Mindo neprestala existovat, mal byt na nu ako na priameho úcastníka kartelovej dohody uplatnený násobitel. Podla spolocnosti Alliance One je neprípustným dôsledkom kritéria uplatneného Komisiou to, ze spolocnost, ktorá sa priamo dopustila porusenia, je sankcionovaná menej nez spolocnost, ktorá ju skôr vlastnila a ktorá sa nielen nezúcastnila na kartelovej dohode a nevedela o jej existencii, ale ani s nou nemala ziadnu väzbu. 250 Nakoniec podla Alliance One Komisia nemôze povazovat dve spolocnosti za solidárne zodpovedné za rôzne a oddelené sumy tej istej pokuty, ako to urobila v prejednávanej veci. 251 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami spolocnosti Alliance One. b) Posúdenie Vseobecným súdom 252 Na úvod treba uviest, ze Komisia v prejednávanej veci na úcely výpoctu násobitela oprávnene zohladnila celkový obrat materských spolocností, teda spolocnosti Dimon Inc. a spolocnosti SCC, a nie iba obrat dotknutých dcérskych spolocností, kedze materská a dcérska spolocnost, ako bolo uvedené v rámci analýzy prvého zalobného dôvodu, tvorili z hladiska clánku 81 ES jediný podnik (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 49, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 379). Okrem toho uplatnenie násobitela ako odstrasujúceho úcinku bolo v prejednávanej veci odôvodnené práve tým, ze podniky, ktoré sa dopustili protiprávneho správania, patrili k nadnárodným skupinám (pozri odôvodnenie c. 374 napadnutého rozhodnutia). 253 V poznámke pod ciarou c. 291 k odôvodneniu c. 374 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnuje, ze uplatnenie násobitela v prípade pokuty ulozenej spolocnosti Mindo (predtým Dimon Italia) je odôvodnené solidárnou zodpovednostou spolocnosti Alliance One, zatial co pokial ide o vlastnú zodpovednost spolocnosti Mindo, uplatnenie takého násobitela odôvodnené nie je, lebo táto spolocnost prerusila vsetky väzby so svojim akcionárom. Vzhladom na to, ze zodpovednost spolocnosti Mindo musí byt zohladnená v medziach 10 % jej obratu, vsak Komisia dospela k záveru, ze je zbytocné vypocítavat zvlást východiskovú sumu pre tento podnik. Z toho vyplýva, ze tvrdenie vychádzajúce z toho, ze Komisia neprihliadla na situáciu, ktorá existovala v case prijatia jej rozhodnutia, je skutkovo nepodlozené. 254 V odôvodneniach c. 403 a 404 napadnutého rozhodnutia (v bode 2.6.3.6 s nadpisom "Výsledné pokuty a uplatnenie hornej hranice pokuty") Komisia spresnuje situáciu spolocnosti Mindo. V odôvodnení c. 404 napadnutého rozhodnutia konkrétne uvádza: "... [spolocná a nerozdielna] zodpovednost spolocnosti Mindo (ktorá v súcasnosti nemá ziadne väzby s pôvodnou skupinu Dimon) musí byt zohladnená v medziach 10 % jej obratu za posledný hospodársky rok (teda 3,99 milióna eur)". 255 V prípade, ze sa hospodárska jednotka medzicasom rozpadla, kazdý adresát rozhodnutia má právo, aby sa nan individuálne uplatnila predmetná horná hranica (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 390, a z 13. septembra 2010, Trioplast Wittenheim/Komisia T-26/06, neuverejnený v Zbierke, bod 113). 256 Treba konstatovat, ze otázka uplatnenia násobitela na úcely odstrasenia v prípade spolocnosti Mindo bola v prejednávanej veci úplne bez praktického dopadu, pretoze pokuta, ktorá jej bola ulozená, bola obmedzená na 10 % jej obratu. Argument uplatnovaný spolocnostou Alliance One je v dôsledku toho irelevantný. 257 Celkové zdroje podniku sa musia v kazdom prípade posúdit ku dnu ulozenia pokuty, aby bol primerane dosiahnutý odstrasujúci úcel a to pri respektovaní zásady proporcionality, co spolocnost Alliance One nespochybnuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 235 vyssie, bod 285). 258 Komisii teda nemozno vytýkat, ze pri stanovení zvýsenia na základe odstrasujúceho úcinku zohladnila obraty dosiahnuté skupinami, k splynutiu ktorých doslo v dobe od ukoncenia porusovania do prijatia napadnutého rozhodnutia. 259 Komisia tiez správne uznala spolocnost Mindo za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty spolu so spolocnostou Alliance One do výsky 3,99 milióna eur, zatial co posledná uvedená spolocnost zostáva zodpovedná za zaplatenie celej sumy pokuty, teda 10 miliónov eur. 260 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze tento zalobný dôvod je potrebné tiez zamietnut. 261 Z toho vyplýva, ze zaloba sa musí zamietnut ako celok bez toho, aby bolo potrebné skúmat prípustnost druhej a tretej casti zalobného návrhu spolocnosti Alliance One. O trovách 262 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Alliance One nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Alliance One International, Inc., je povinná nahradit trovy konania. Azizi Cremona Frimodt Nielsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu A - Správne konanie B - Napadnuté rozhodnutie 1. Adresáti napadnutého rozhodnutia 2. Urcenie výsky pokút Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pravidiel, podla ktorých sa porusovanie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, pripíse jej materskej spolocnosti, ako aj na porusení práva na obhajobu 1. O prvej casti zalozenej na porusení pravidiel, podla ktorých sa správanie dcérskej spolocnosti pripíse jej materskej spolocnosti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O druhej casti zalozenej na neprihliadnutí na dôkazy predlozené zo strany SCC a Dimon Inc. na úcel vyvrátenia domnienky a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O vseobecných skutocnostiach uvádzaných na úcel vyvrátenia domnienky O konkrétnych skutocnostiach uvádzaných na úcel vyvrátenia domnienky - O vztahu medzi spolocnostou SCC a spolocnostou Transcatab - O vztahu medzi spolocnostou Dimon Inc. a spolocnostou Dimon Italia O skutocnostiach údajne uvádzaných Komisiou na potvrdenie absencie nezávislosti Transcatab a Dimon Italia O výklade dôkazov, ktoré môzu vyvrátit domnienku z hladiska judikatúry 3. O tretej casti zalozenej na porusení práva na obhajobu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O stvrtej casti zalozenej na porusení pravidiel týkajúcich sa rozdelenia dôkazného bremena a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásady proporcionality, pri stanovení konecnej sumy pokuty 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a na nesprávnom skutkovom zistení, ako aj na porusení zásady proporcionality a nedostatku odôvodnenia pri stanovení násobitela 1. O prvej casti zalozenej na dostatocnom odstrasujúcom úcinku a na rozhodovacej praxi Komisie v danej oblasti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O tretej casti vychádzajúcej z toho, ze úvahy, ktorými sa riadila Komisia pri uplatnení násobitela na spolocnost Mindo, boli nekonzistentné a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXEeuGW2/L95079-2816TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXEeuGW2/L95079-2816TMP.html#Footref*