Vec T-19/06 Mindo Srl proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Taliansky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Zaplatenie pokuty solidárnym spoludlzníkom - Zalobkyna, voci ktorej sa vedie konkurzné konanie v priebehu konania - Zánik záujmu na konaní - Zastavenie konania" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Prekázka konania z dôvodu verejného záujmu - Preskúmanie súdom bez návrhu - Zánik záujmu na konaní v priebehu konania - Zahrnutie (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 113) 2. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Záujem na konaní - Nevyhnutnost skutocne existujúceho záujmu (Clánok 230 ES) 3. Základné práva - Právo na úcinnú súdnu ochranu - Hranice - Dodrzanie podmienok prípustnosti zaloby (Charta základných práv Európskej únie, clánok 47) 1. Podla clánku 113 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd kedykolvek a aj bez návrhu po vypocutí úcastníkov konania vyslovit, ze návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod rozhodnút. Nedostatok záujmu na konaní je teda jednou z prekázok konania z dôvodov verejného záujmu, ktorú môze súd Únie skúmat ex offo. Treba konstatovat, ze pokial ide o zánik záujmu na konaní v priebehu konania, súd Únie ho tiez môze skúmat ex offo. (pozri body 59, 60) 2. Zaloba smerujúca k zruseniu a/alebo zmene rozhodnutia podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak táto osoba má právny záujem na zrusení a/alebo zmene napadnutého aktu. Na to, aby taký právny záujem mohol existovat, musí byt samotné zrusenie a/alebo zmena tohto aktu spôsobilé vyvolat právne následky alebo inými slovami, zaloba musí byt spôsobilá, v prípade úspesného výsledku, priniest prospech pre toho úcastníka konania, ktorý ju podal, a tento úcastník konania musí odôvodnit vzniknutý a trvajúci záujem o zrusenie a/alebo zmenu uvedeného aktu. Právny záujem na konaní musí pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byt konanie zastavené. Táto poziadavka na procesnej úrovni zarucuje, ze v záujme riadneho výkonu spravodlivosti súdom nebudú predkladané návrhy na vyslovenie stanovísk a/alebo cisto teoretické otázky. Okrem toho, ak sa záujem, ktorého sa domáha zalobca, týka budúcej právnej situácie, zalobca musí preukázat, ze dosah na túto situáciu sa zdá byt uz istým. Preto sa teda zalobca nemôze odvolávat na budúce a neisté situácie na odôvodnenie svojho záujmu na zrusení a/alebo zmene napadnutého aktu. Navyse je na zalobcovi, aby predlozil dôkaz o svojom záujme na konaní, ktorý predstavuje podstatnú a prvú podmienku kazdého návrhu na zacatie konania. (pozri body 77 - 80) 3. Právo na spravodlivý proces, ktorého osobitný aspekt predstavuje právo na prístup k súdu, zarucené v clánku 6 Európskeho dohovoru o ludských právach a zakotvené v clánku 47 Charty základných práv, nie je absolútne a podlieha implicitne uznaným obmedzeniam, najmä pokial ide o podmienky prípustnosti zaloby. Tieto obmedzenia vsak nemôzu obmedzit prístup osoby podliehajúcej súdnej právomoci do takej miery, ze jej právo na spravodlivý proces bude dotknuté v samotnej jeho podstate. Obmedzenia musia mat legitímny ciel a musí existovat primeraná proporcia medzi pouzitými prostriedkami a sledovaným cielom. Hoci sa poziadavka záujmu na konaní v tejto súvislosti môze zdat obmedzením práva na spravodlivý proces, táto podmienka nepredstavuje zjavné narusenie samotnej podstaty tohto práva, pretoze poziadavka, aby mal zalobca v case podania zaloby a az do vyhlásenia súdneho rozhodnutia záujem na konaní voci aktu, ktorý mu údajne spôsobil ujmu, smeruje k legitímnemu cielu, ktorým je v konecnom dôsledku predíst v záujme riadneho výkonu spravodlivosti tomu, aby súdom Únie boli predkladané cisto teoretické otázky, ktorých riesenie nemôze mat právne dôsledky alebo priniest zalobcovi prospech. (pozri body 97, 99) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 5. októbra 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Taliansky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Zaplatenie pokuty solidárnym spoludlzníkom - Zalobkyna, voci ktorej sa vedie konkurzné konanie v priebehu konania - Zánik záujmu na konaní - Zastavenie konania" Vo veci T-19/06, Mindo Srl, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: J. Folguera Crespo a P. Vidal Martínez, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne É. Gippini Fournier, N. Khan a F. Amato, neskôr É. Gippini Fournier, N. Khan, a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej Mindo Srl, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia E. Cremona (spravodajkyna) a S. Frimodt Nielsen, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. novembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Mindo Srl, je talianskou spolocnostou, ktorá je momentálne v likvidácii. Pôvodne bola zalobkyna rodinným podnikom známym pod obchodným menom Reditab Srl. Neskôr, v roku 1995 ju kúpila spolocnost Intabex Netherlands BV (dalej len "Intabex"), dcérska spolocnost spolocnosti Dimon Inc. V nadväznosti na túto akvizíciu bolo jej obchodné meno zmenené na Dimon Italia Srl. Hlavnou cinnostou zalobkyne bolo prvotné spracovanie surového tabaku. Dna 30. septembra 2004 predala spolocnost Intabex vsetky svoje podiely na jej základnom imaní styrom osobám, ktoré nemali ziadnu spojitost so skupinou, ktorej materskou spolocnostou bola spolocnost Dimon. Po tomto predaji bolo jej obchodné meno zmenené na Mindo. Dna 13. mája 2005 spolocnost Dimon splynula so spolocnostou Standard Commercial Corporation (dalej len "SCC") a vytvorili nový subjekt s obchodným menom Alliance One International, Inc. (dalej len "Alliance One"). Správne konanie 2 Komisia Európskych spolocenstiev zaslala 15. januára 2002 podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82] ES (Ú. v. 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/01, s. 3), profesijným zdruzeniam talianskych spracovatelov a producentov tabaku, a to Associazione professionale trasformatori tabacchi italiani (APTI, profesijné zdruzenie talianskych spracovatelov tabaku) a Unione italiana tabacco (Unitab, Talianska tabaková únia), ziadosti o informácie týkajúce sa talianskeho trhu so surovým tabakom. 3 Dna 19. februára 2002 Komisia prijala ziadost o oslobodenie od pokút od spracovatelskej spolocnosti Deltafina SpA, ktorá je clenom APTI, podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES 2002, C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Dna 6. marca 2002 jej Komisia poskytla podla bodu 15 uvedeného oznámenia podmienené oslobodenie od pokút. 4 Dna 4. apríla 2002 sa uskutocnilo stretnutie výboru APTI. V rámci tohto stretnutia spolocnost Deltafina informovala úcastníkov, medzi nimi aj spolocnost Transcatab SpA a zalobkynu, o svojej ziadosti o oslobodenie od pokút a o rozhodnutí Komisie poskytnút jej podmienené oslobodenie od pokút. 5 V ten istý den Komisia prijala od zalobkyne ziadost o oslobodenie od pokút podla bodu 8 oznámenia o spolupráci a subsidiárne ziadost o znízenie akejkolvek pokuty podla bodov 20 az 27 uvedeného oznámenia, a o niekolko hodín neskôr aj ziadost o znízenie akejkolvek pokuty podanú na rovnakom základe zo strany spolocnosti Transcatab. 6 Dna 9. apríla 2002 Komisia potvrdila prijatie ziadosti zalobkyne o oslobodenie od pokút a podla bodu 12 oznámenia o spolupráci ju informovala o skutocnosti, ze v prípade porusenia, pre ktoré existuje podozrenie, nie je mozné oslobodenie od pokút, lebo predmetná ziadost nesplna podmienky stanovené v bode 8 písm. a) a bode 9 alebo v bode 8 písm. b) a bode 10 uvedeného oznámenia. Komisia tiez podla bodu 25 tohto oznámenia potvrdila prijatie ziadosti o znízenie akejkolvek pokuty, ktorú podala zalobkyna. 7 Dna 8. apríla 2002 zalobkyna predlozila dodatocné dôkazy predstavujúce nové vyjadrenie a desat príloh. Dna 17. apríla 2002 Komisia potvrdila prijatie týchto dokumentov. 8 Pocas 18. a 19. apríla 2002 vykonala Komisia na základe clánku 14 nariadenia c. 17 presetrovanie v priestoroch zalobkyne a spolocnosti Transcatab, ako aj v priestoroch spolocností Trestina Azienda Tabacchi SpA a Romana Tabacchi SpA. 9 Dna 8. októbra 2002 oznámila Komisia zalobkyni a spolocnosti Transcatab, ze kedze boli v uvedenom poradí prvým a druhým podnikom, ktoré predlozili dôkazy o porusovaní v zmysle oznámenia o spolupráci, zamýsla im na konci správneho konania znízit pokutu v uvedenom poradí v rozpätí medzi 30 a 50 % a medzi 20 a 30 % sumy pokuty, ktorá by im bola ulozená za prípadné konstatované porusenia v prípade absencie spolupráce. 10 Dna 25. februára 2004 prijala Komisia oznámenie o výhradách, ktoré zaslala desiatim podnikom alebo zdruzeniam podnikov, medzi nimi aj spolocnostiam Deltafina, Transcatab, Romana Tabacchi a zalobkyni (dalej len spolu "spracovatelia") a materským spolocnostiam niektorých z nich, najmä spolocnostiam Dimon, SCC a Universal Corp., materskej spolocnosti spolocnosti Deltafina. Adresáti oznámenia o výhradách mali prístup k správnemu spisu, ktorého kópiu im na CD-ROM-e poskytla Komisia a na výhrady Komisie odpovedali zaslanými písomnými pripomienkami. Vypocutie sa následne konalo 22. júna 2004. 11 Potom, co bol 21. decembra 2004 prijatý dodatok k oznámeniu o výhradách z 25. februára 2004, sa 1. marca 2005 konalo druhé vypocutie. 12 Po konzultácii s poradným výborom pre restriktívne postupy a monopoly a s ohladom na záverecnú správu vysetrovatela prijala Komisia 20. októbra 2005 rozhodnutie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 45). Napadnuté rozhodnutie 13 Napadnuté rozhodnutie sa po prvé týka horizontálneho kartelu vykonávaného spracovatelmi na talianskom trhu so surovým tabakom (odôvodnenie c. 1 napadnutého rozhodnutia). 14 Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze v rámci tohto kartelu pocas obdobia od roku 1995 do zaciatku roku 2002 spracovatelia stanovovali obchodné podmienky pre nákup surového tabaku v Taliansku v prípade priamych nákupov od pestovatelov, ako aj v prípade nákupov od "tretích baliarní", a to najmä urcovaním cien a podielov na trhu (odôvodnenie c. 1 napadnutého rozhodnutia). 15 Napadnuté rozhodnutie sa po druhé zaoberá aj dvoma samostatnými poruseniami, odlisnými od kartelu vykonávaného spracovatelmi, ku ktorým doslo v období od zaciatku roka 1999 do konca roka 2001, a ktoré spocívali v tom, ze APTI stanovilo zmluvné ceny, o ktorých malo v mene svojich clenov rokovat s cielom uzavriet medziodvetvové dohody s Unitab, a v tom, ze Unitab stanovila ceny, o ktorých mala v mene svojich clenov rokovat s APTI s cielom uzavriet rovnaké dohody. 16 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze praktiky spracovatelov predstavovali jediné a nepretrzité porusovanie clánku 81 ods. 1 ES (pozri najmä odôvodnenia c. 264 az 269 napadnutého rozhodnutia). 17 Komisia spresnila, ze kedze dve skupiny, ku ktorým spolocnost Transcatab a zalobkyna patrili pocas trvania porusovania, zanikli splynutím, pri ktorom vznikol nový subjekt Alliance One, tento nový subjekt bol adresátom napadnutého rozhodnutia ako právny nástupca oboch týchto skupín. Rovnako to bolo v prípade zalobkyne, ktorú spolocnost Intabex predala jednotlivcom, ktorí ju premenovali na Mindo (odôvodnenia c. 349 a 350 napadnutého rozhodnutia). 18 Vzhladom na tieto skutocnosti dospela Komisia v odôvodnení c. 351 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze spolocnosti Deltafina, Universal, zalobkyna, Transcatab, Alliance One, Romana Tabacchi a zdruzenia APTI a Unitab treba povazovat za zodpovedné za porusovanie a ze musia byt adresátmi napadnutého rozhodnutia. 19 Komisia v odôvodneniach c. 356 az 404 napadnutého rozhodnutia prikrocila k stanoveniu pokút jeho adresátom. 20 Po tom, co Komisia preskúmala závaznost porusenia a v odôvodnení c. 369 napadnutého rozhodnutia prijala záver, ze porusenie, ktorého sa dopustili spracovatelia, treba povazovat za velmi závazné, skúmala otázku "individuálnej váhy" a "odstrasujúceho úcinku". 21 S cielom dosiahnut, aby pokuta odstrasovala, Komisia rozhodla, ze na východiskovú sumu pokuty stanovenú pre spolocnost Deltafina treba uplatnit násobitel 1,5 - teda zvýsenie o 50 % - a na východiskovú sumu pokuty stanovenú pre zalobkynu a spolocnost Transcatab treba uplatnit násobitel 1,25 - teda zvýsenie o 25 % (odôvodnenie c. 375 napadnutého rozhodnutia). 22 Komisia tak v odôvodnení c. 376 napadnutého rozhodnutia stanovila východiskové sumy pokút takto: - Deltafina: 37,5 milióna eur, - Transcatab: 12,5 milióna eur, - zalobkyna: 12,5 milióna eur, - Romana Tabacchi: 10 miliónov eur. 23 V nadväznosti na to Komisia skúmala otázku dlzky trvania porusovania. Z odôvodnení c. 377 az 379 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zvýsila východiskové sumy pokút o 10 % za kazdý celý rok porusenia a o 5 % za kazdé dalsie obdobie dosahujúce alebo presahujúce sest mesiacov. Východisková suma pokuty tak bola zvýsená o 60 %, co zodpovedá obdobiu trvania porusovania siestich rokov a styroch mesiacov, v prípade spolocností Deltafina, zalobkyne a spolocnosti Transcatab, a o 25 %, co zodpovedá obdobiu trvania porusovania dvoch rokov a ôsmych mesiacov, v prípade spolocnosti Romana Tabacchi. 24 Základné ciastky pokút ulozených adresátom napadnutého rozhodnutia preto boli stanovené takto: - Deltafina: 60 miliónov eur, - Transcatab: 20 miliónov eur, - zalobkyna: 20 miliónov eur, - Romana Tabacchi: 12,5 milióna eur. 25 V odôvodneniach c. 380 az 398 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci treba prihliadat na polahcujúce okolnosti, a odmietla vsetky tvrdenia zalobkyne v tomto ohlade. 26 Okrem toho Komisia posúdila, ci je potrebné upravit základné ciastky stanovené jednotlivým adresátom tak, aby nepresiahli maximálnu výsku 10 % obratu stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenia c. 399 az 404 napadnutého rozhodnutia). 27 Komisia v tejto súvislosti obmedzila solidárnu zodpovednost zalobkyne na 10 % jej obratu za posledný hospodársky rok, teda na 3,99 milióna eur, vzhladom na to, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia neudrziavala ziadne vztahy s bývalou skupinou, ktorej materskou spolocnostou bola spolocnost Dimon (odôvodnenie c. 404 napadnutého rozhodnutia). 28 V odôvodneniach c. 405 az 500 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vyslovila k uplatneniu oznámenia o spolupráci. Konstatovala najmä, ze zalobkyna splnila podmienky, ktoré jej boli stanovené na základe ziadosti o znízenie pokuty, a po posúdení predlozených dôkazov a spolupráce v priebehu konania dospela k tomu, ze zalobkyni bude poskytnuté maximálne znízenie v rámci rozmedzia, ktoré jej bolo oznámené v nadväznosti na jej ziadost o znízenie, teda 50 % (odôvodnenie c. 499 napadnutého rozhodnutia). 29 V súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia stanovila v clánku 2 napadnutého rozhodnutia výsku pokút ulozených podnikom a zdruzeniam podnikov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, takto: - Deltafina a Universal spolocne a nerozdielne: 30 miliónov eur, - zalobkyna a Alliance One: 10 miliónov eur, pricom Alliance One International zodpovedá za celú sumu a zalobkyna má spolocný a nerozdielny záväzok len vo výske 3,99 milióna eur, - Transcatab a Alliance One spolocne a nerozdielne: 14 miliónov eur, - Romana Tabacchi: 2,05 milióna eur, - APTI: 1 000 eur, - Unitab: 1 000 eur. Konanie 30 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. januára 2006 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 31 V zalobe zalobkyna ziadala spojit toto konanie s konaním o zalobe, ktorú 24. januára 2006 podala spolocnost Alliance One a ktorá smeruje k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia (vec T-25/06, Alliance One International/Komisia). Podobnú ziadost formulovala spolocnost Alliance One. 32 Dna 14. februára 2006 spolocnost Alliance One zaplatila celú výsku pokuty, ktorú jej a zalobkyni Komisia ulozila, pricom zalobkyna bola solidárne zodpovedná iba za cast uvedenej ciastky a to sumu 3,99 milióna eur. 33 Dna 4. júla 2006 zalobkyna vstúpila do likvidácie, pricom Súd prvého stupna o tom nikdy neinformovala. 34 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. júla 2006 zalobkyna zopakovala svoj návrh na spojenie prejednávanej veci s vecou T-25/06. Dna 21. augusta 2006 predlozila spolocnost Alliance One svoje vyjadrenie k tomuto návrhu a vyslovila so spojením súhlas. 35 Listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. augusta 2006 Komisia oznámila, ze spojenie týchto vecí podla jej názoru neumozní podstatne zvýsit efektívnost konania a ze spojenie vecí ponecháva na úvahu Súdu prvého stupna. 36 Súd prvého stupna návrhu na spojenie vecí nevyhovel. 37 V nadväznosti na návrh na vyhlásenie konkurzu (istanza di fallimento), ktorý 27. decembra 2006 podal jeden z veritelov zalobkyne na Tribunale ordinario di Roma, sezione fallimentare (konkurzný súd v Ríme, dalej len "Tribunale fallimentare di Roma"), zalobkyna 5. marca 2007 podla clánku 161 du regio decreto 16 marzo 1942, n. 267, recante disciplina del fallimento, del concordato preventivo, dell'amministrazione controllata e della liquidazione coatta amministrativa (královského dekrétu c. 267, zo 16. marca 1942 o právnej úprave konkurzu, vyrovnania, kontrolovanej správe a nútenej administratívnej likvidácii, v znení zmien a doplnení, mimoriadna príloha GURI c. 81, zo 6. apríla 1942) (dalej len "taliansky zákon o konkurze"), podal pred tým istým súdom návrh na povolenie vyrovnania s prevodom majetku (dalej len "vyrovnanie"). Rozsudkom z 27. novembra 2007, Tribunale fallimentare di Roma povolil vyrovnanie navrhované zalobkynou. 38 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania týmto ziadostiam vyhoveli v stanovenej lehote. 39 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 29. novembra 2010. 40 Komisia, ktorá sa niekolko dní pred pojednávaním dozvedela o skutocnosti, ze zalobkyna bola od júla 2006 v likvidácii, na pojednávaní v podstate uviedla, ze zalobkyna stratila záujem na tomto konaní, kedze spolocnost Alliance One zaplatila celú výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, vrátane sumy 3,99 milióna eur, ktoré mala zaplatit solidárne so zalobkynou, bez toho, aby od zalobkyne pozadovala nahradenie casti sumy zaplatenej pokuty, kedze zalobkyna bola v likvidácii. 41 Vseobecný súd teda v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania prijatých podla clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval zalobkynu, aby mu poskytla vsetky informácie a relevantné dokumenty týkajúce sa dohody, ktorú uzavrela so spolocnostou Alliance One, pokial ide o zaplatenie pokuty touto spolocnostou a moznost pozadovat nahradenie casti zaplatenej pokuty, co bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. Toto opatrenie na zabezpecenie priebehu konania bolo následne reprodukované v liste Vseobecného súdu zaslanom zalobkyni 8. decembra 2010. 42 V odpovedi na otázku Vseobecného súdu zalobkyna spresnila, ze druhou vetou tretej casti svojich zalobných návrhov (pozri bod 57 nizsie), chce iba dosiahnut znízenie casti pokuty, ktorú má zaplatit solidárne so spolocnostou Alliance One. 43 Listom zo 6. januára 2011 zalobkyna vyhovela ziadosti, ktorú Vseobecný súd formuloval na pojednávaní a predlozila niekolko dokumentov. Opomenula vsak spresnit, ci zacala konanie o vyrovnaní a ci toto konanie este prebieha. V podstate uviedla, ze si zachovala záujem na konaní v tejto veci. 44 Dna 21. februára 2011 Komisia vo svojich pripomienkach k listu zalobkyne zo 6. januára 2011 zopakovala, ze zalobkyna stratila akýkolvek záujem na konaní v tejto veci. Okrem toho predlozila dokument Rímskej obchodnej komory (Taliansko), týkajúci sa financného stavu zalobkyne a preukazujúci, ze od 21. mája 2007 je voci zalobkyni pod spisovou znackou 3/07 vedené vyrovnacie konanie. Komisia tiez konstatovala, ze Vseobecný súd by mohol podla clánku 64 ods. 4 rokovacieho poriadku nariadit opatrenie na zabezpecenie priebehu konania spocívajúce vo vyziadaní si vysvetlení od spolocnosti Alliance One, pokial ide o výkon jej práv konat voci zalobkyni kvôli náhrade casti sumy zaplatenej pokuty. 45 Listom z 11. marca 2011 zalobkyna predlozila svoje vyjadrenie k pripomienkam Komisie z 21. februára 2011, v ktorom namietala voci opatreniam na zabezpecenie priebehu konania spocívajúcim vo vyziadaní si vysvetlení od spolocnosti Alliance One a tvrdila, ze Komisia sa dopustila zneuzitia konania. 46 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania uvedených v clánku 64 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Vseobecný súd listom zo 17. marca 2011 polozil spolocnosti Alliance One písomné otázky. 47 Listom z 30. marca 2011 spolocnost Alliance One odpovedala na otázky, ktoré jej polozil Vseobecný súd 17. marca 2011. Uviedla v podstate, ze voci zalobkyni este kvôli náhrade casti sumy zaplatenej pokuty nekonala, pretoze dáva prednost vyckaniu na výsledok tohto konania. Spresnila tiez, ze v rámci takého postupu by "velmi pravdepodobne musela ziadat o vydanie rozsudku, ktorým by [od zalobkyne] získala financné plnenie, a o vydanie platobného rozkazu zalozeného na tomto rozsudku". Uvádzala okrem toho, ze v prípade úplného alebo ciastocného zrusenia pokuty Vseobecným súdom by bola povinná vrátit zalobkyni sumu náhrady s úrokmi, co by malo za dôsledok, ze celé konanie by bolo "zlozité, nákladné a zdlhavé". Okrem toho zastávala názor, ze jej nárok nie je premlcaný a nebude premlcaný pred ukoncením tohto konania. Nakoniec pripomenula, ze existencia vyrovnacieho konania nebráni veritelovi obrátit sa na príslusný súd s cielom vyhlásenia urcovacieho rozsudku voci dlzníkovi vo vyrovnacom konaní a pozadovat úhradu hned ako bude vyhlásený rozsudok o potvrdení vyrovnania. 48 Zalobkyna listom z 18. apríla 2011 a Komisia listom z 19. apríla 2011 predlozili svoje pripomienky k informáciám, ktoré poskytla spolocnost Alliance One. 49 Listom z 12. mája 2011 Vseobecný súd opatrením na zabezpecenie priebehu konania vyzval zalobkynu, aby predlozila niektoré dokumenty týkajúce sa vyrovnacieho konania vedeného pred Tribunale fallimentare di Roma, ako aj na predlozenie vsetkých relevantných informácií týkajúcich sa vedenia predmetného vyrovnania. 50 Listom z 20. mája 2011 zalobkyna vyhovela týmto ziadostiam. Predlozila najmä návrh na zacatie vyrovnacieho konania, ako aj návrh vyrovnania zaslaný jej veritelom z 5. marca 2007, rozsudok o potvrdení vyrovnania, ktorý vyhlásil Tribunale fallimentare di Roma 27. novembra 2007, ako aj ostatné dokumenty týkajúce sa postupu plnenia uvedeného vyrovnania. 51 Dna 25. mája 2011 sa pred Tribunale fallimentare di Roma uskutocnilo pojednávanie s cielom posúdit plnenie vyrovnania a/alebo rozhodnút o jeho prípadnej zmene alebo zrusení podla clánku 186 talianskeho zákona o konkurze. 52 Dna 1. júna 2011 zalobkyna na ziadost Vseobecného súdu predlozila zoznam veritelov, ktorý pripojila k návrhu na zacatie vyrovnacieho konania predlozenému pred Tribunale fallimentare di Roma 5. marca 2007. Tento zoznam neuvádza pohladávku spolocnosti Alliance One voci zalobkyni. 53 Dna 15. júna 2011 sa pred Tribunale fallimentare di Roma uskutocnilo dalsie pojednávanie. 54 Komisia predlozila 21. júna 2011 svoje pripomienky k dokumentom predlozeným zalobkynou v liste z 20. mája 2011, ako aj k zoznamu veritelov, ktorý zalobkyna predlozila 1. júna 2011. 55 Listom z 13. júla 2011 zalobkyna v reakcii na nové opatrenia na zabezpecenie priebehu konania odpovedala na otázky Vseobecného súdu, predlozila dokumenty a zaujala stanovisko k otázke, ci v zmysle clánku 113 rokovacieho poriadku existuje dôvod pre rozhodnutie o tejto zalobe. 56 Dna 29. júla 2011 Komisia na ziadost Vseobecného súdu zaujala stanovisko k otázke, ci v zmysle tohto istého clánku este existuje dôvod pre rozhodnutie o tejto zalobe. Návrhy úcastníkov konania 57 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 ods. 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom uvádza dlhsie trvanie porusovania, ktoré malo údajne skoncit az 19. februára 2002 namiesto najneskôr 15. januára 2002, - zrusil clánok 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia, kedze jej malo byt podla oznámenia o spolupráci poskytnuté úplné oslobodenie od pokuty, - subsidiárne zmenil clánok 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia a podstatne znízil "výsku pokuty ulozenej zalobkyni solidárne so spolocnostou Alliance One", - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, - nariadil podla clánku 50 ods. 4 rokovacieho poriadku spojenie prejednávanej veci s vecou týkajúcou sa zaloby, ktorú podala proti napadnutému rozhodnutiu spolocnost Alliance One. 58 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 59 Podla clánku 113 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd kedykolvek a aj bez návrhu po vypocutí úcastníkov konania vyslovit, ze návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod rozhodnút. 60 Podla judikatúry nedostatok záujmu na konaní je jednou z prekázok konania z dôvodov verejného záujmu, ktorú môze súd Európskej únie skúmat ex offo (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T-310/00, Zb. s. II-3253, bod 45 a tam citovanú judikatúru a uznesenie Súdu prvého stupna z 10. marca 2005, Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, T-228/00, T-229/00, T-242/00, T-243/00, T-245/00 az T-248/00, T-250/00, T-252/00, T-256/00 ŕ T-259/00, T-265/00, T-267/00, T-268/00, T-271/00, T-274/00 az T-276/00, T-281/00, T-287/00 a T-296/00, Zb. s. II-787, bod 22 a tam citovanú judikatúru). Treba konstatovat, ze pokial ide o zánik záujmu na konaní v priebehu konania, súd Únie ho tiez môze skúmat ex offo. 61 V prejednávanej veci po vypocutí úcastníkov konania treba najprv skúmat tvrdenia uvedené Komisiou pocas pojednávania a v jej pripomienkach k odpovediam zalobkyne na písomné otázky polozené Vseobecným súdom, podla ktorých zalobkyna v podstate stratila akýkolvek záujem na pokracovaní v tomto konaní z dôvodu, ze suma pokuty, ktorá mala byt zaplatená solidárne, bola v celej výske zaplatená spolocnostou Alliance One, ktorá voci zalobkyni nekonala s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty. Tvrdenia úcastníkov konania 62 Komisia v podstate uvádza, ze zalobkyna nemá záujem na pokracovaní v tomto konaní, kedze suma pokuty, ktorú mala zaplatit solidárne so spolocnostou Alliance One, bola uvedenou spolocnostou zaplatená v celej výske vo februári 2006, pricom spolocnost Alliance One voci zalobkyni nekonala s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty. V tejto súvislosti Komisia vyjadruje pochybnosti, pokial ide o existenciu práva spolocnosti Alliance One pozadovat takúto náhradu zo strany zalobkyne. Podla jej názoru takéto právo nevyplýva ani z návrhu zalobkyne na zacatie vyrovnacieho konania, ani z jej úctovných dokladov dolozených do obchodného registra v súlade s talianskym zákonom. Komisia sa domnieva, ze by to bolo mozné vysvetlit existenciou záruky alebo iného aktu, podla ktorého sa spolocnost Alliance One zaviazala pri predaji svojich akcií zalobkyni zaplatit celú sumu pokuty, ktorá im bola ulozená. 63 Komisia odmieta tvrdenia uvádzané zalobkynou na podporu zachovania jej záujmu na konaní v prejednávanej veci. 64 Pokial ide o údajný záujem zalobkyne bránit sa proti prípadným zalobám tretích osôb o náhradu skody, Komisia vo svojich pripomienkach z 21. februára 2011 k listu zalobkyne zo 6. januára 2011 poznamenáva, ze zalobkyna neuviedla ziadne údaje o súdnych zalobách, ktoré podali alebo môzu zamýslat tretie osoby poskodené protiprávnym konaním. Pokial ide o listy obsahujúce ziadost o náhradu skody dolozené do spisu zalobkynou v dnoch 20. mája a 13. júla 2011, Komisia poznamenáva, ze tieto listy nedokazujú, ze bolo zacaté konanie, a uz vôbec nie, ze taký nárok nie je premlcaný. 65 Nakoniec pokial ide o predpokladanú povinnost zalobkyne nahradit spolocnosti Alliance One cast pokuty, ktorú táto spolocnost zaplatila, Komisia poznamenáva, ze je nepravdepodobné, ze by spolocnost Alliance One konala proti zalobkyni s cielom získat takúto náhradu, a to najmä vzhladom na skutocnost, ze nereagovala na vstup zalobkyne do likvidácie a na zacatie vyrovnacieho konania. Bolo by tiez obtiazne dat do súladu zjavnú existenciu takéhoto práva na strane spolocnosti Alliance One a jej necinnost v tejto súvislosti pocas tolkých rokov. Okrem toho úmysel spolocnosti Alliance One, pokial ide o moznost konat voci zalobkyni s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty, z jej odpovede na písomné otázky Vseobecného súdu nevyplýva jasne. Navyse, kedze právo spolocnosti Alliance One konat proti zalobkyni s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty vychádza priamo z napadnutého rozhodnutia, je tazko pochopitelné, aký typ tazkostí by mohol bránit tomu, aby taliansky súd vydal rozsudok v skrátenom konaní. 66 Zalobkyna uvádza, ze má zjavný a priamy záujem na pokracovaní v konaní. Tvrdí, ze hoci je v likvidácii alebo hoci jej bývalá materská spolocnost Alliance One mohla provizórne zaplatit celú sumu pokuty, ktorá im bola ulozená a za zaplatenie ktorej bola vyhlásená za solidárne zodpovednú do sumy 3,99 milióna eur, neovplyvnuje to jej záujem na pokracovaní v konaní. 67 Po prvé zalobkyna uvádza, ze jej záujem na konaní vyplýva z jej základného práva na spravodlivý proces, ktoré odvodzuje z clánku 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ako je do právneho poriadku Únie prebratý clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389). 68 V tejto súvislosti zalobkyna pripomína, ze dôvody, ktorých sa dovoláva na podporu svojej zaloby, sa týkajú po prvé právnej kvalifikácie niektorých skutocností (najmä pripísania zodpovednosti za niektoré prípravné dohody k medziodvetvovým dohodám, existencie polahcujúcich okolností, dopadu obmedzenej velkosti trhu na posúdenie jej správania a uplatnenie miernejsej pokuty), po druhé kratsej doby porusovania, ktorá jej bola vytýkaná, a po tretie nesprávneho uplatnenia oznámenia o spolupráci zo strany Komisie (kedze v súlade s clánkom 23 uvedeného oznámenia chcela zalobkyna získat úplné oslobodenie od pokuty alebo subsidiárne "ciastocné oslobodenie" od pokuty). 69 Zalobkyna dalej uvádza, ze jej záujem pokracovat v tomto konaní sa neobmedzuje na pokutu, ale týka sa tiez zodpovednosti, ktorá jej bola pripísaná za urcité konanie a právneho posúdenia tohto konania. 70 Po druhé zalobkyna uvádza, ze jej záujem na konaní vyplýva tiez z jej práva bránit sa proti prípadným zalobám tretích osôb o náhradu skody alebo proti ich nárokom zo zodpovednosti zalobkyne za porusenia uvádzané v napadnutom rozhodnutí, akonáhle sa toto rozhodnutie stane konecným. V tejto súvislosti zalobkyna pripojila k svojmu listu z 20. mája 2011 list, ktorý jej zaslalo talianske zdruzenie producentov tabaku a ktorý sa týkal ziadosti o náhradu skody vo výske 2,3 milióna eur za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze vyplývajúcich z praktík, ktoré boli sankcionované napadnutým rozhodnutím. Správa, ktorú vydal vyrovnací správca 14. apríla 2011, tiez uvádza existenciu takejto ziadosti o náhradu skody. 71 Po tretie zalobkyna tiez uvádza, ze má objektívny a priamy záujem na dosiahnutí znízenia, resp. az úplného zrusenia pokuty. V tejto súvislosti po prvé pripomína, ze podla clánku 1292 talianskeho obcianskeho zákonníka by v budúcnosti mohla celit regresnému nároku spolocnosti Alliance One. Okrem toho uvádza, ze podla talianskeho práva sú vyrovnací správcovia povinní maximálne chránit záujmy veritelov. Po druhé vysvetluje, ze dohody týkajúce sa predaja jej akcií neuvádzajú ziadnu zmienku o konaní zacatom pred Komisiou, ktoré viedlo k napadnutému rozhodnutiu, a neobsahujú ziadnu výslovnú záruku v jej prospech v prípade akejkolvek pokuty vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie. Preto sa domnieva, ze jej záujem na pokracovaní v tomto konaní je zrejmý, kedze nemozno vylúcit, ze spolocnost Alliance One v budúcnosti voci nej podá zalobu s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty. Po tretie uvádza, ze aj keby vyssie uvedené dohody upravovali prípadnú náhradu za pokutu ulozenú Komisiou, platnost tejto náhrady by bola ohrozená, ak by bola zalobkyna zbavená svojho práva napadnút rozhodnutie pred Vseobecným súdom s návrhom na oslobodenie od pokuty alebo znízenie výsky pokuty. 72 Zalobkyna tiez zastáva názor, ze odpoved spolocnosti Alliance One na písomné otázky Vseobecného súdu potvrdzuje existenciu jej záujmu na konaní. Z tejto odpovede po prvé vyplýva, ze nebezpecenstvo prípadných zalôb o náhradu skody zo strany tretích osôb je stále aktuálne, kedze tieto zaloby nie sú podla talianskeho zákona este premlcané. Po druhé zalobkyna poznamenáva, ze právo spolocnosti Alliance One konat voci nej s cielom dosiahnutia náhrady casti sumy zaplatenej pokuty nie je premlcané. Po tretie poznamenáva, ze by zostávala jediným zodpovedným za zaplatenie sumy 3,99 milióna eur v prípade, ak by spolocnost Alliance One bola úspesná v konaní vo veci T-25/06 a jej záujem na konaní je z tohto dôvodu zrejmý. 73 Vo svojej odpovedi z 20. mája 2011 zalobkyna uvádza, ze clánok 168 talianskeho zákona o konkurze neobmedzuje právo skorsích veritelov obrátit sa pocas obdobia medzi dátumom podania návrhu na povolenie vyrovnania a dátumom právoplatnosti rozsudku o jeho potvrdení na príslusné súdy s cielom vyhlásenia urcujúceho rozsudku voci dlzníkovi v rámci vyrovnania a po uvedenej lehote obrátit sa na príslusné súdy s cielom vymáhania pohladávky voci dlzníkovi vo vyrovnaní. 74 Podla zalobkyne po schválení vyrovnania a pocas skutocného plnenia vyrovnania skorsí veritelia, ktorí nesúhlasili s vyrovnaním alebo nehlasovali, nie sú obmedzení vo vymáhaní svojich pohladávok voci likvidátorovi spolocnosti a jeho prostredníctvom. Okrem toho musia respektovat prípadné kvóty odskodnenia veritelov a lehoty stanovené v schválenom vyrovnaní. Skorsí veritelia nie sú obmedzení vo výkone svojich práv dokonca ani po ukoncení vyrovnania, za dodrzania kvót a lehôt stanovených vo vyrovnaní pre vsetkých veritelov. Preto sa spolocnost Alliance One môze obrátit na príslusný súd s cielom dosiahnut vyhlásenie rozhodnutia zaväzujúceho zalobkynu na zaplatenie. 75 Okrem toho zalobkyna spresnuje, ze otázka, ci vyrovnanie môze podla clánku 186 talianskeho zákona o konkurze byt povolené alebo zrusené, je momentálne predmetom kontradiktórneho sporu pred Tribunale fallimentare di Roma. V prípade zrusenia vyrovnania sa uplatnujú clánky 137 a 138 uvedeného zákona, co predpokladá automatické obnovenie konkurzného konania na majetok zalobkyne. V takom prípade by vsak nestratila záujem na pokracovaní tohto konania. Podla názoru zalobkyne spolocnost Alliance One môze od nej este stále pozadovat nahradenie casti sumy zaplatenej pokuty prostredníctvom prihlásenia pohladávky do konkurzu. 76 Nakoniec vo svojom liste z 13. júla 2011 zalobkyna pripomína, ze spolocnost Alliance One jasne uviedla dôvody pre ktoré este voci nej nekonala, pokial ide o náhradu casti sumy zaplatenej pokuty (pozri bod 47 vyssie). V nadväznosti na to v podstate uvádza, ze podla talianskeho práva nebola povinná uvádzat spolocnost Alliance One vo svojich úctovných knihách za absencie jej výslovnej ziadosti o náhradu a v dôsledku toho uvádzat ju v zozname veritelov vyhotovenom pri podaní návrhu na povolenie vyrovnania. Podla zalobkyne taliansky zákon o konkurze a uplatnitelné úctovné zásady v ziadnom prípade nezaväzujú k zahrnutiu moznej ziadosti spolocnosti Alliance One do jej úctovných kníh, ak takáto ziadost nebola predlozená a ani suma ani existencia takejto ziadosti nie sú definitívne. Posúdenie Vseobecným súdom 77 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zaloba smerujúca k zruseniu a/alebo zmene rozhodnutia podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak táto osoba má právny záujem na zrusení a/alebo zmene napadnutého aktu. Na to, aby taký právny záujem mohol existovat, musí byt samotné zrusenie a/alebo zmena tohto aktu spôsobilé vyvolat právne následky alebo inými slovami, zaloba musí byt spôsobilá, v prípade úspesného výsledku, priniest prospech pre toho úcastníka konania, ktorý ju podal (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 5. marca 2009, Komisia/Provincia di Imperia, C-183/08 P, neuverejnené v Zbierke, bod 19; pozri rozsudky Súdu prvého stupna MCI/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 44 a tam citovanú judikatúru, a Vseobecného súdu z 18. marca 2010, Forum 187/Komisia, T-189/08, Zb. s. II-1039, bod 62 a citovanú judikatúru), a tento úcastník konania musí odôvodnit vzniknutý a trvajúci záujem o zrusenie a/alebo zmenu uvedeného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. júna 2009, Socratec/Komisia, T-269/03, neuverejnený v Zbierke, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 78 Právny záujem na konaní musí pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byt konanie zastavené (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 42 a citovaná judikatúra). Táto poziadavka na procesnej úrovni zarucuje, ze v záujme riadneho výkonu spravodlivosti súdom nebudú predkladané návrhy na vyslovenie stanovísk a/alebo cisto teoretické otázky (pozri v tomto zmysle uznesenie Vseobecného súdu zo 17. októbra 2005, First Data a i./Komisia, T-28/02, Zb. s. II-4119, bod 36 a rozsudok Socratec/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 36). 79 Okrem toho bolo rozhodnuté, ze ak sa záujem, ktorého sa domáha zalobkyna, týka budúcej právnej situácie, zalobkyna musí preukázat, ze dosah na túto situáciu sa zdá byt uz istým. Preto sa teda zalobkyna nemôze odvolávat na budúce a neisté situácie na odôvodnenie svojho záujmu na zrusení a/alebo zmene napadnutého aktu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, T-138/89, Zb. s. II-2181, bod 33; zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, T-141/03, Zb. s. II-1197, bod 26 a Socratec/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 39). 80 Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry je na zalobkyni, aby predlozila dôkaz o svojom záujme na konaní, ktorý predstavuje podstatnú a prvú podmienku kazdého návrhu na zacatie konania (pozri v tomto zmysle analogicky uznesenie Súdneho dvora z 31. júla 1989, S./Komisia, 206/89 R, Zb. s. 2841, bod 8; uznesenie Súdu prvého stupna z 30. apríla 2003, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, T-167/01, Zb. s. II-1873, bod 58, a rozsudok Sniace/Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 31). 81 V prejednávanej veci Komisia na pojednávaní uviedla nové skutocnosti, ku ktorým doslo po podaní zaloby a ktoré navádzajú k zamysleniu sa nad zánikom záujmu zalobkyne na konaní z dôvodu, ze spolocnost Alliance One zaplatila sumu pokuty, ktorá im bola ulozená, v celom rozsahu bez toho, aby konala voci zalobkyni s cielom získat náhradu casti sumy tejto pokuty. 82 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze je nesporné, ze spolocnost Alliance One vo februári 2006 zaplatila celú výsku pokuty, ktorá bola Komisiou ulozená jej a zalobkyni, ktorá bola solidárne zodpovedná iba za cast uvedenej sumy, a to za sumu 3,99 milióna eur, a ze ku dnesnému dnu nekonala voci zalobkyni s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty. Okrem toho treba konstatovat, ze zalobkyna vstúpila do likvidácie v júli 2006 a ze od mája 2007 bolo voci nej pred Tribunale fallimentare di Roma vedené vyrovnacie konanie, ktoré stále prebieha, co sú skutocnosti o ktorých zalobkyna opomenula informovat Vseobecný súd zo svojej vlastnej iniciatívy. 83 Treba tiez pripomenút, ze zalobnými návrhmi svojej zaloby chce zalobkyna dosiahnut na jednej strane ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia voci nej uplatnovala oznámenie o spolupráci nesprávne, pretoze jej nepriznala úplné oslobodenie od pokuty v case, ked rozhodla nepriznat toto oslobodenie spolocnosti Deltafina, a ze sa zmýlila asi o mesiac pri stanovení dlzky trvania jej úcasti na karteli, a na druhej strane subsidiárne znízenie výsky pokuty, ktorú má zaplatit solidárne so spolocnostou Alliance One. 84 Ako vsak správne zdôraznuje Komisia, zalobný návrh zalobkyne sa týka najmä výsky pokuty. Skúmanie zalobných dôvodov uvádzaných zalobkynou ukazuje, ze vsetky tvrdenia týkajúce sa pripísania zodpovednosti za urcité správanie zalobkyni a právne posúdenie tohto správania, ktoré sa neuvádzajú na podporu jej hlavného zalobného dôvodu, podla ktorého jej malo byt udelené oslobodenie od pokuty, smerujú iba k tomu, aby v prípade zamietnutia uvedeného hlavného zalobného dôvodu subsidiárne dosiahla znízenie sumy pokuty, ktorú má zaplatit solidárne so spolocnostou Alliance One, teda sumy 3,99 milióna eur. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze ani prípadné odlisné právne posúdenie skutocností uvádzaných zalobkynou, ani posúdenie údajne o niekolko týzdnov kratsej doby trvania porusovania, ktoré bolo dotknutému podniku vytýkané, mu neumoznujú dosiahnut znízenie sumy pokuty, ktorú má zaplatit solidárne so spolocnostou Alliance One na úroven nizsiu, nez bola úroven stanovená v napadnutom rozhodnutí. 85 Z toho vyplýva, ze za okolností prejednávanej veci by zrusenie alebo zmena napadnutého rozhodnutia z dôvodu uplatnovaného zalobkynou nijako zalobkyni neprospela, pretoze pokuta, ktorá jej bola ulozená, bola uz v celom rozsahu zaplatená spolocnostou Alliance One, jej solidárnym dlzníkom, a ze tento solidárny dlzník, hoci nemal ziadne právne spojenie so zalobkynou (pozri bod 1 vyssie), nekonal proti zalobkyni s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty, aj ked od predmetnej platby uplynulo uz viac ako pät rokov. 86 Zalobkyna vsak povazuje svoj záujem na tomto konaní za zachovaný z dôvodu, ze spolocnost Alliance One by stále mohla voci nej konat s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty, a to napriek prebiehajúcemu vyrovnaciemu konaniu. 87 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zalobkyna, ktorej prislúcha predlozit dôkaz o svojom záujme na konaní (pozri bod 80 vyssie), nepreukázala právne dostatocným spôsobom, ze spolocnost Alliance One má voci nej pohladávku, ani ze za predpokladu, ze takáto pohladávka existuje, spolocnost Alliance One stále má alebo vzdy mala úmysel vymôct túto pohladávku a z tohto dôvodu má zalobkyna vzniknutý a trvajúci záujem pozadovat zrusenie a/alebo znízenie sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyna sa v podstate obmedzuje na tvrdenie, ze zmluvy týkajúce sa prevodu akcií spolocnosti na jej terajsích akcionárov neobsahujú ziadnu výslovnú záruku v jej prospech za akúkolvek pokutu vyplývajúcu z napadnutého rozhodnutia, a tvrdenie, ze v dôsledku toho spolocnost Alliance One môze kedykolvek voci nej konat s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty, na ktorej solidárne zaplatenie bola zaviazaná. 88 Ako zdôraznuje Komisia, podla clánku 161 talianskeho zákona o konkurze musí dlzník vo svojom návrhu na zacatie vyrovnacieho konania predlozit analytický a odhadovaný stav svojich aktív, ako aj zoznam svojich dlzníkov a veritelov a po zacatí vyrovnacieho konania, ktoré je v podstate konaním o stanovení pasív pod kontrolou príslusného súdu, musí súdny komisár podla clánku 171 uvedeného zákona pristúpit k overeniu zoznamu veritelov na základe úctovných zápisov, ktoré musia byt predlozené pri podaní návrhu, pred tým, ako sa pristúpi k zvolaniu veritelov na schôdzu, ktorú uvádza clánok 174 talianskeho zákona o konkurze. Podla clánku 175 uvedeného zákona na tejto schôdzi, ktorá sa koná za predsedníctva sudcu, dlzník a jeho veritelia skúmajú najmä nespornost pohladávok prihlasovaných do konkurzu (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci, ktorá sa týkala rozsudku Súdneho dvora z 5. júna 2003, Komisia/Taliansko, C-145/01, Zb. s. I-5581, I-5583, bod 79). 89 Navyse je nesporné, ze spolocnost Alliance One nefiguruje v úctovných zápisoch zalobkyne medzi jej veritelmi a ze nebola zapísaná v zozname veritelov, ktorý zostavila zalobkyna a overil súdny komisár v súlade s clánkom 161 talianskeho zákona o konkurze v rámci vyrovnacieho konania vedeného pred Tribunale fallimentare di Roma. 90 Téza zalobkyne, podla ktorej nebola povinná uvádzat pohladávku, ktorú voci nej mala spolocnost Alliance One, vo svojich úctovných dokladoch, a zapísat túto spolocnost do zoznamu svojich veritelov, nie je podopretá, nemá ziadny podklad v rámci ustanovení talianskeho zákona o konkurze a talianskeho obcianskeho zákonníka, na ktoré odkazuje, a v kazdom prípade je vseobecne známe, ze cielom akéhokolvek vyrovnania je v podstate nájst dohodu so vsetkými veritelmi po poskytnutí presného obrazu financnej situácie spolocnosti a pod dohladom súdneho orgánu s cielom predíst konkurzu spolocnosti. Okrem toho v rozpore s tým, co uvádza zalobkyna, kedze spolocnost Alliance One zaplatila celú sumu pokuty, ktorá im bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, mohla na tom istom základe uvedeného rozhodnutia konat voci zalobkyni bezodkladne s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty, co navyse potvrdila vo svojom liste z 30. marca 2011. V kazdom prípade, ako bolo spresnené v bode 88 vyssie, taliansky zákon o konkurze stanovuje, ze nespornost pohladávok prihlasovaných do konkurzu je skúmaná a prediskutovaná na schôdzi veritelov. 91 Okrem toho, hoci zalobkyna kvalifikovala spolocnost Alliance One ako "skorsieho veritela" v zmysle clánku 184 talianskeho zákona o konkurze, nepredlozila v tejto súvislosti ziadne vysvetlenie alebo ziadne objasnenie dôvodov, pre ktoré sa spolocnost Alliance One ani nepokúsala prihlásit svoju pohladávku do uvedeného konania a v tomto konaní nevzniesla nijakú námietku napriek tomu, ze táto pohladávka, ktorej výska je zjavne vyssia nez výska vsetkých skutocne prihlásených pohladávok, mohla eventuálne ovplyvnit rozhodnutie ostatných veritelov pristúpit na návrh vyrovnania formulovaný zalobkynou. Pokial by teda pohladávka spolocnosti Alliance One voci zalobkyni bola prihlásená, mala by nezanedbatelný dopad na vyrovnanie, ktoré schválil Tribunale fallimentare di Roma. 92 Treba tiez poznamenat, ze podla zalobkyne, hoci k rokovaniam týkajúcim sa kúpy akcií spolocnosti doslo po zaslaní oznámenia o výhradách zo strany Komisie, podmienky zmlúv týkajúcich sa prevodu týchto akcií na ich terajsích akcionárov neuvádzajú ziadnu výslovnú zmienku o správnom konaní, ktoré viedlo k napadnutému rozhodnutiu, a neobsahujú ziadnu záruku alebo odskodnenie v jej prospech, pokial ide o prípadnú pokutu, ktorú jej ulozila Komisia. Zo spisu vsak vyplýva, ze po tom, co sa zalobkyna dozvedela o výske pokuty, ktorú mala zaplatit solidárne so spolocnostou Alliance One a ktorá presahuje hodnotu jej akcií, nepokúsila sa dosiahnut od spolocnosti Alliance One ziadne odskodnenie za zatajenie informácií. Naopak, vo svojom návrhu na povolenie vyrovnacieho konania sa stazuje na to, ze spolocnost Alliance One jej v priebehu rokovaní týkajúcich sa uvedeného prevodu akcií neoznámila ostatné "skutocnosti a okolnosti, ktoré sa neskôr ukázali byt pre nu poskodzujúcimi". Zo spisu tiez vyplýva, ze niekolko mesiacov po podaní uvedeného návrhu na povolenie vyrovnania zalobkyna v tejto súvislosti napadla spolocnost Intabex, dcérsku spolocnost spolocnosti Alliance One, ktorá na nu previedla akcie, pred Tribunale civile di Roma (obciansky súd v Ríme) s návrhom, aby jej táto spolocnost zaplatila 7,3 milióna eur, a ze spolocnost Alliance One dokonca ani nepredlozila vzájomnú zalobu, aby získala náhradu casti sumy zaplatenej pokuty. 93 Vzhladom na vyssie uvedené nie je vylúcené, ze spolocnost Alliance One prevzala zaplatenie casti pokuty pripadajúcej na zalobkyne na seba alebo ze sa uz vzdala pozadovania náhrady od zalobkyne. 94 Navyse treba zdôraznit nielen to, ze ako sa konstatuje v bode 47 vyssie, spolocnost Alliance One nekonala voci zalobkyni s cielom získat náhradu casti sumy zaplatenej pokuty, ale tiez ze vo svojom liste z 30. marca 2011 výslovne opomenula uviest, ci a kedy mala v úmysle podat takúto zalobu. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze v rozpore s tým, co uvádza zalobkyna vo svojom liste zo 6. januára 2011, typ vyrovnania, pre ktorý sa rozhodla, a to vyrovnanie s prevodom majetku, smeruje najmä k likvidácii majetku dlzníka s cielom kolektívneho uspokojenia veritelov a má za dôsledok ukoncenie cinnosti. Toto posúdenie zalobkyna nespochybnuje a jasne mu nasvedcujú jej záverecné správy týkajúce sa úctovných rokov 2008 a 2009, ktoré boli dolozené do spisu Komisiou. 95 Treba dodat, ako to robí Komisia, ze v podrobnej správe s dátumom 14. apríla 2011 o financnej situácii zalobkyne, ktorú vyrovnací správca predlozil výboru veritelov, sa neuvádza ziadna zmienka o konaní v prejednávanej veci, hoci uvedená správa uvádza niekolko iných prebiehajúcich konaní. Táto skutocnost dokazuje, ze na rozdiel od toho, co zalobkyna uvádza, výsledok tohto konania zalobkyna povazovala za bezvýznamný, a to tak pre svoju financnú budúcnost, ako aj pre svojich veritelov. 96 Pokial ide po prvé o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by zostávala jediným zodpovedným za zaplatenie sumy 3,99 milióna eur v prípade, ak by spolocnost Alliance One bola úspesná vo veci T-25/06, treba poznamenat, ze rozsudkom z 9. septembra 2011 vyhláseným v uvedenej veci Vseobecný súd zamietol zalobu o neplatnost, ktorú podala spolocnost Alliance One, a ze táto spolocnost v dôsledku toho zostáva solidárne zodpovedná za zaplatenie uvedenej sumy, ktorú zaplatila uz vo februári 2006. 97 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého jej záujem na konaní vyplýva z jej základného práva na spravodlivý proces, ktoré vyvodzuje z clánku 6 EDLP zakotveného clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie, treba pripomenút, ze záujem na konaní predstavuje podstatnú a prvú podmienku kazdého návrhu na zacatie konania (pozri bod 80 vyssie). Okrem toho treba poznamenat, ze právo na spravodlivý proces, ktorého osobitný aspekt predstavuje právo na prístup k súdu, nie je absolútne, a podlieha implicitne uznaným obmedzeniam, najmä pokial ide o podmienky prípustnosti zaloby. Tieto obmedzenia vsak nemôzu obmedzit prístup osoby podliehajúcej súdnej právomoci do takej miery, ze jej právo na spravodlivý proces bude dotknuté v samotnej jeho podstate. Obmedzenia musia mat legitímny ciel a musí existovat primeraná proporcia medzi pouzitými prostriedkami a sledovaným cielom (pozri v tomto zmysle analogicky uznesenie Súdneho dvora zo 16. novembra 2010, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia, C-73/10 P, Zb. s. I-11535, bod 53). 98 Nemozno pritom tvrdit, ze taká podstatná a prvá podmienka kazdého návrhu na zacatie konania, akou je záujem na konaní, ktorá smeruje k zabezpeceniu riadneho výkonu spravodlivosti, a jej uplatnenie v prejednávanej veci zabránili zalobkyni namietat voci napadnutému rozhodnutiu dostupnou formou zaloby (pozri v tomto zmysle analogicky uznesenie Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia, uz citované v bode 97 vyssie, bod 55). 99 Hoci poziadavka záujmu na konaní sa môze zdat obmedzením práva na spravodlivý proces, táto podmienka nepredstavuje zjavné narusenie samotnej podstaty tohto práva, pretoze poziadavka, aby mal zalobca v case podania zaloby a az do vyhlásenia súdneho rozhodnutia záujem na konaní voci aktu, ktorý mu údajne spôsobil ujmu, smeruje k legitímnemu cielu, ktorým je v konecnom dôsledku predíst v záujme riadneho výkonu spravodlivosti tomu, aby súdom Únie boli predkladané cisto teoretické otázky, ktorých riesenie nemôze mat právne dôsledky alebo, ako v prejednávanej veci, priniest zalobkyni prospech. 100 Po tretie pokial ide o nebezpecenstvo, ze tretie osoby podajú voci zalobkyni zaloby o náhradu skody pred vnútrostátnym súdom, hned na úvod treba poznamenat, ze nebolo preukázané, ze dosah na právnu situáciu zalobkyne sa v zmysle judikatúry zdá byt uz istým (pozri bod 79 vyssie). Dokonca predpokladajúc, ze konanie predmetného podniku pripísané zalobkyni by mohlo viest k prijatiu aktov zakladajúcich jej zodpovednost vzhladom na uplatnitelné vnútrostátne právo, treba konstatovat, ze prípadná zaloba o náhradu skody pred vnútrostátnymi súdmi je nezávislá od prípadného zrusenia napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade zalobkyna nepredlozila údaje umoznujúce stanovit, za akých okolností by jej v prejednávanej veci prípadné zrusenie napadnutého rozhodnutia umoznovalo vyhnút sa akémukolvek nebezpecenstvu, ze zo strany údajne poskodených tretích osôb bude pred vnútrostátnym súdom podaná zaloba o náhradu skody smerujúca voci nej. V tejto súvislosti treba okrem iného poznamenat, ze zalobkyna sa obmedzila na to, ze v prílohe svojich listov z 20. mája a 13. júla 2011, teda in tempore suspecto, dolozila do spisu korespondenciu, ktorej adresátom je spolu s tromi dalsími spracovatelmi dotknutými napadnutým rozhodnutím, obsahujúcu ziadost o náhradu skody podanú zdruzením producentov tabaku, teraz v likvidácii, so sídlom v provincii Lecce (Taliansko). Takéto listy, jeden z ktorých dokonca nie je oznacený dátumom odoslania a zalobkyni bol dorucený az po spochybnení jej záujmu na konaní v prejednávanej veci, samé o sebe nepreukazujú existenciu zaloby o náhradu skody podanej tretími osobami poskodenými protiprávnym konaním uvádzaným v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho, kedze zalobkyna nespochybnila konstatovanie Komisie v napadnutom rozhodnutí, týkajúce sa porusenia, ktorého sa dopustil podnik, ktorého konanie bolo pripísané spolocnosti Alliance One a zalobkyni, toto konanie nemá súvis s prípadnou zalobou podanou tretími osobami na základe dôkazov a konstatovaní uvedených v predmetnom rozhodnutí. Nakoniec treba poznamenat, ze za predpokladu ze takéto zaloby, budúce a neisté, by skutocne boli voci zalobkyni podané, nemôzu mat na nu ziadny vplyv, pretoze zalobkyna uz nie je schopná splácat ani svoje súcasné pohladávky. 101 Po stvrté, hoci zalobkyna sa odvoláva na povinnost svojich konatelov a teraz svojho likvidátora chránit v súlade s talianskym právom v maximálnom moznom rozsahu záujmy veritelov, nepreukázala, ako jej takáto povinnost, dokonca za predpokladu, ze by bola preukázaná, udeluje záujem na pokracovaní tohto konania. Okrem iného je toto tvrdenie v rozpore s prístupom správcu pocas vyrovnacieho konania, kedze ako vyplýva zo spisu, správca dokonca ani neinformoval veritelov, súdneho komisára a Tribunale fallimentare di Roma o existencii konania v prejednávanej veci (pozri bod 95 vyssie). 102 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala svoj vzniknutý a trvajúci záujem na pokracovaní tohto konania. Z toho vyplýva, ze konanie v tejto veci treba zastavit. O trovách 103 Podla clánku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak Vseobecný súd konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podla vlastnej úvahy. 104 V prejednávanej veci zalobkyna so Vseobecným súdom v priebehu konania nespolupracovala, kedze najprv opomenula informovat Vseobecný súd o svojom vstupe do likvidácie pred zacatím ústnej casti konania a následne, napriek opatreniam na zabezpecenie priebehu konania prijatým po pojednávaní, o skutocnosti, ze pred Tribunale fallimentare di Roma bolo v roku 2007 zacaté a stále je vedené vyrovnacie konanie, ktoré sa jej týka. Vseobecný súd sa mohol dozvediet o tom, ze zalobkyna je vo vyrovnacom konaní, az po preskúmaní dokumentov, ktoré v prílohe k svojim pripomienkam z 21. februára 2011 predlozila Komisia (pozri bod 44 vyssie). 105 Okrem toho nepresnosti v niektorých odpovediach zalobkyne Vseobecný súd prinútili nariadit viacero opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktoré sa týkali najmä skutocností predchádzajúcich pojednávaniu, ktoré mali za dôsledok stazenie ústneho konania a zdrzanie s jeho ukoncením. 106 Vzhladom na vyssie uvedené treba zalobkynu zaviazat, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Konanie sa zastavuje. 2. Mindo Srl je povinná nahradit trovy konania. Azizi Cremona Frimodt Nielsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. októbra 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXojF6zM/L95015-483TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXojF6zM/L95015-483TMP.html#Footref*