Vec T-11/06 Romana Tabacchi Srl proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Taliansky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Úcast na porusení - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Polahcujúce okolnosti - Maximálna hranica 10 % obratu - Rovnost zaobchádzania - Neobmedzená súdna právomoc" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Posúdenie - Povinnost zohladnit konkrétny dopad na trh - Neexistencia - Prednostná úloha kritéria zalozeného na povahe porusenia [Clánok 81 ods. 1 písm. a) a b) ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A] 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Právna povaha (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Velmi závazné porusenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Úcinok protisútazného postupu - Nerozhodné kritérium (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Podiely na trhu, ktoré dotknutý podnik ovláda (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Konkrétny dopad na trh - Kritériá posúdenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Stanovenie pokuty proporcionálne k faktorom posúdenia závaznosti porusenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3) 9. Konanie - Predlozenie nových dôvodov pocas súdneho konania - Podmienky - Nový dôvod - Pojem (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 48 ods. 2) 10. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Uplatnitelnost zásady prezumpcie neviny (Clánok 81 ods. 1 ES; Charta základných práv Európskej únie, clánok 48 ods. 1) 11. Hospodárska sútaz - Kartely - Dôkaz - Stupen presnosti pozadovaný pri dôkazoch pouzitých Komisiou (Clánok 81 ods. 1 ES) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Posúdenie - Zohladnenie hospodárskej reality v období, ked doslo k poruseniu (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií - Podmienky - Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Hrozby a nátlak, ktorým bol podnik vystavený - Vylúcenie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela - Kritériá posúdenia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 prvá zarázka) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Dotknuté podniky patriace medzi malé a stredné podniky - Neexistencia vplyvu (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A piaty odsek) 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Správanie odlisné od správania dohodnutého v rámci kartelu (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 druhá zarázka) 18. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Posúdenie (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 19. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Rozlisovanie medzi konecnou a ciastkovou sumou pokuty - Dôsledky (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 20. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Financná situácia dotknutého podniku - Zohladnenie - Povinnost - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 21. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Neobmedzená právomoc (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 31; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 22. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci charakter - Dodrziavanie zásady proporcionality (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 1. Podla clánku 81 ods. 1 písm. a) a b) ES sú výslovne nezlucitelné so spolocným trhom vsetky dohody a zosúladené postupy, ktoré priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky, alebo také, ktoré obmedzujú alebo kontrolujú výrobu ci odbyt. Porusenia tohto typu, najmä pokial ide o horizontálne kartely, sa kvalifikujú ako obzvlást závazné, pretoze majú priamy vplyv na základné podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu, alebo predstavujú zjavné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Závaznost porusení práva hospodárskej sútaze Únie musí byt stanovená na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré nutne musia byt vzaté do úvahy. Podla metódy stanovenej v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa pri posúdení závaznosti porusenia musí brat do úvahy povaha porusenia, jeho konkrétny dopad na trh tam, kde je ho mozné stanovit, a velkost relevantného geografického trhu. Tieto tri aspekty hodnotenia závaznosti porusenia vsak nemajú rovnakú dôlezitost pri celkovom posúdení. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako velmi závazného. Naopak, konkrétny dopad na trh ani velkost geografického trhu nepredstavujú skutocnosti potrebné na kvalifikáciu porusenia za velmi závazné v prípade horizontálnych kartelov, ktoré sa predovsetkým týkajú urcenia cien. Horizontálne kartely tohto druhu teda môzu byt kvalifikované ako "velmi závazné" len na základe ich samotnej povahy bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. (pozri body 67, 69, 74, 76 - 78) 2. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO predstavujú nástroj urcený na spresnenie kritérií - pri dodrziavaní právnych predpisov vyssej právnej sily -, ktoré Komisia mieni uplatnit pri výkone svojej diskrecnej právomoci v oblasti stanovenia výsky pokút, ktorú jej priznáva clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 2003. Hoci uvedené usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, pretoze toto rozhodnutie sa zakladá na nariadení c. 1/2003, stanovujú vseobecným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených týmto rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov. Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právna norma, ktorú musí správny orgán v kazdom prípade dodrzat, vyjadrujú urcité pravidlo správania, ktoré ukazuje, ako sa má v praxi postupovat, a od ktorého sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov. Obmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, vsak nie je nezlucitelné so zachovaním sirokej miery volnej úvahy Komisie. Skutocnost, ze Komisia v usmerneniach spresnila svoj prístup k hodnoteniu závaznosti porusenia, totiz nevylucuje, aby ju hodnotila ucelene, v závislosti od vsetkých relevantných okolností vrátane skutocností, ktoré nie sú výslovne uvedené v usmerneniach. (pozri body 71 - 73) 3. Minimálna východisková suma 20 miliónov eur stanovená v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO pre velmi závazné porusenia sa vztahuje na sumu pokuty, ktorú mozno ulozit len jednému podniku a nie vsetkým podnikom, ktoré sa dopustili porusenia, braným ako celok. (pozri bod 86) 4. Pokial ide o konkrétny dopad restriktívneho postupu v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze Únie na trh, treba pri stanovení výsky pokuty ulozenej za také porusenie zobrat do úvahy dlzku trvania a vsetky faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusenia, akými sú konanie kazdého podniku, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie. Z toho vyplýva, ze úcinok protisútazného postupu nie je sám osebe urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty. Najmä skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné, ako je rozdelovanie trhov. (pozri bod 90) 5. Podiel kazdého z dotknutých podnikov na trhu, ktorý bol predmetom restriktívneho postupu v zmysle práva hospodárskej sútaze Únie, predstavuje aj v prípade neexistencie dôkazu o konkrétnom dopade porusenia na trh objektívne kritérium, ktoré udáva spravodlivú mieru zodpovednosti kazdého z nich, pokial ide o potenciálnu skodlivost uvedeného postupu pre riadnu hospodársku sútaz. Na urcenie výsky pokuty sú teda relevantné trhové podiely podniku, ktoré stanovujú vplyv, ktorý tento podnik mohol na trh vykonávat. (pozri bod 97) 6. Na posúdenie závaznosti porusenia je rozhodujúce vediet, ci clenovia kartelu urobili vsetko, co bolo v ich moznostiach na dosiahnutie konkrétneho úcinku svojich úmyslov. To, co sa stalo potom, pokial ide o ceny, mohlo byt ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly clenov kartelu, pricom títo nemôzu vyuzívat vo svoj prospech nezávislé faktory, akými sú zvýsenie cien na dotknutom trhu, ktoré skrízili ich plány, a urobit z nich skutocnosti odôvodnujúce znízenie pokuty. (pozri body 99, 100) 7. Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na uskutocnenie sledovaného ciela. Uplatnenie tejto zásady v rámci konaní zacatých Komisiou na potrestanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost. Zásada proporcionality vedie najmä k tomu, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne ku kritériám, ktoré zohladnila pri posudzovaní závaznosti porusenia, a z tohto dôvodu musí tieto kritériá uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. Za týchto podmienok Komisia neporusí zásadu proporcionality stanovením východiskovej sumy pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze na 10 miliónov eur, pokial predmetné porusenie predstavuje velmi závazný a úmyselný priestupok proti pravidlám hospodárskej sútaze a uvedená suma je zjavne nizsia ako minimálna suma stanovená v usmerneniach pre tento typ kartelu. (pozri body 104, 105, 107) 8. V rámci urcovania pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze Únie je povinnost odôvodnenia splnená, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a dlzku trvania porusenia. V tejto súvislosti je síce Komisia na základe clánku 253 ES povinná odôvodnit svoje rozhodnutia uvedením skutkových okolností, od ktorých závisí odôvodnenie rozhodnutia a úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, toto ustanovenie vsak nepozaduje, aby Komisia prerokovala vsetky skutkové a právne okolnosti, ktoré sa preberali v priebehu správneho konania. Pokial ide o rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty viacerým podnikom, rozsah povinnosti odôvodnenia sa musí posudzovat v duchu toho, ze závaznost porusení sa musí urcit v závislosti od velkého poctu skutocností, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby sa vyhotovil kogentný a taxatívny zoznam kritérií, ktoré sa musia obligatórne zohladnit. (pozri body 109, 233) 9. Podla clánku 48 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. V tejto súvislosti dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v zalobe a ktorý má úzky vztah s týmto dôvodom, musí byt vyhlásený za prípustný. (pozri bod 124) 10. Komisia je povinná predlozit dôkazy nielen o existencii kartelu v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze Únie, ale aj o jeho trvaní. Pokial ide konkrétnejsie o povinnost dokázat porusenie clánku 81 ods. 1 ES, je úlohou Komisie preukázat porusenia, ktoré uvádza, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby dostatocne preukázala existenciu skutocností vedúcich k poruseniu. Pokial má súd pochybnosti, musia tieto pochybnosti slúzit v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, osobitne v rámci konania o neplatnost a/alebo zmenu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V tomto kontexte je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ktorá je súcastou základných práv chránených v právnom poriadku Únie a ktorá bola zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktorých výsledkom môze byt ulozenie pokút alebo penále. Je tak nevyhnutné, aby Komisia predlozila presné a súladné dôkazy, aby odôvodnila silné presvedcenie, ze k vytýkanému poruseniu doslo. Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke. (pozri body 129,130, 143) 11. Je obvyklé, ze cinnosti, s ktorými sú spojené protisútazné dohody, sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie. Okrem toho sa pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia Komisia opiera prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami. V tejto súvislosti ako dostatocný dôkaz úcasti podniku na karteli stací, ak Komisia preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzatvorené dohody protisútazného charakteru, bez toho, aby ich zjavným spôsobom odmietol. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni. Dôvodom tejto zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez verejného distancovania sa od jeho obsahu umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi. Naopak Komisia sa dopustí nesprávneho posúdenia, ked dospeje k záveru o úcasti podniku na karteli, ktorý je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze Únie, ak v tejto súvislosti nemá k dispozícii dostatocné nepriame dôkazy. (pozri body 131, 132, 158, 165, 166) 12. Pokial ide o výber referencného roka na úcely preukázania relatívnej dôlezitosti podnikov v oblasti kartelu, ktorý je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze Únie, usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO síce v bode 1 A stvrtom a piatom odseku stanovujú rozdielne zaobchádzanie s podnikmi v závislosti od ich ekonomickej dôlezitosti, ale neuvádzajú, vzhladom na ktorý rok musí byt relatívna dôlezitost podnikov preukázaná. V tomto ohlade je Komisia povinná zvolit takú metódu výpoctu, ktorá umozní zohladnit velkost a hospodársku silu kazdého z dotknutých podnikov, ako aj rozsah existujúceho porusenia v závislosti od ich hospodárskej situácie existujúcej v case, ked doslo k poruseniu. Navyse obdobie, ktoré treba zohladnit, sa musí vymedzit tak, aby bolo mozné dosiahnuté obraty, alebo podiely na trhu co mozno najlepsie porovnat. Z toho vyplýva, ze referencným rokom nemusí byt nevyhnutne celý posledný rok trvania porusenia. (pozri body 176, 177) 13. Hoci metóda spocívajúca v rozdelení clenov kartelu do kategórií na úcely diferencovaného prístupu v stádiu stanovenia východiskových súm pokút vedie k nezohladneniu rozdielnych velkostí podnikov tej istej kategórie, prinása so sebou pausalizáciu východiskovej sumy stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie. Takéto rozdelenie do kategórií vsak musí byt v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Okrem toho musí byt suma pokút prinajmensom proporcionálna vo vztahu ku skutocnostiam zohladneným pri posúdení závaznosti porusenia. Pri overení toho, ci je rozdelenie clenov kartelu do kategórií v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, treba preskúmat, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené. Aj ked Komisia v tejto súvislosti môze na úcely posúdenia velkosti podniku zúcastneného na karteli, jeho hospodárskej sily na urcitom trhu, ako aj rozsahu porusenia, ktorého sa dopustil, zohladnit jeho trhové podiely pocas posledného celého roku konstatovaného porusenia, musí sa uistit, ze podiely na trhu kazdého z dotknutých podnikov správne odrázajú ich hospodársku situáciu existujúcu v case, ked doslo k poruseniu. V prípade dlhodobých porusení vsak vseobecne platí, ze podiely na trhu v urcitom roku môzu v tomto smere slúzit ako relevantné ukazovatele a ako údaje, ktoré mozno co najlepsie porovnat, najmä na úcely rozdelenia dotknutých podnikov do kategórií len vtedy, ak sa posledný celý rok trvania porusovania tak, ako ho zobrala do úvahy Komisia, zhoduje s trvaním úcasti kazdého z týchto podnikov na porusovaní. (pozri body 180 - 182, 184, 186) 14. Existencia hrozieb a nátlaku s cielom donútit podnik, aby sa podielal na porusení práva hospodárskej sútaze Únie, nie je súcastou polahcujúcich okolností vymenovaných v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Nátlak zo strany urcitých podnikov, ktorého cielom je donútit ostatné podniky, aby sa podielali na porusení práva hospodárskej sútaze Únie, nezbavuje dotknutý podnik zodpovednosti za spáchané porusenie, a to bez ohladu na významnost tohto nátlaku, nijako nemení závaznost kartelu a nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost na úcely výpoctu výsok pokút, pokial dotknutý podnik mohol oznámit prípadný nátlak príslusným orgánom a podat týmto orgánom staznost. Komisia v dôsledku toho nie je povinná zohladnit také hrozby ako polahcujúcu okolnost. (pozri body 211 - 213) 15. Spomedzi faktorov spôsobilých odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, ktoré môzu odôvodnit znízenie pokuty podla bodu 3 prvej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, mozno zohladnit jeho podstatne sporadickejsiu úcast na stretnutiach v porovnaní s úcastou iných clenov kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorého sa porusenie týka, nezávisle na dlzke jeho úcasti na porusení, alebo este existenciu výslovných vyhlásení v tom zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili. Výlucne pasívna úloha clena kartelu okrem toho vyzaduje, aby sa správal "nenápadne", teda aby chýbala aktívna spolupráca na príprave protisútaznej dohody ci dohôd. V tomto ohlade nepostacuje, aby sa dotknutý podnik správal pocas urcitých období kartelu alebo vo vztahu k urcitým dohodám kartelu nenápadne, aj za predpokladu, ze je takéto správanie preukázané. Zvolávanie stretnutí pocas iných období, navrhovanie ich programu, distribúcia prípravných dokumentov pred stretnutiami pritom nie je zlucitelné s pasívnou úlohou nasledovania svojho vodcu a nenápadným správaním. Také iniciatívy prezrádzajú ochotný a aktívny postoj podniku voci vytvoreniu, trvaniu a kontrole kartelu. Navyse, len co sa podnik zúcastnil na stretnutiach s protisútazným cielom, aj ked na nich nezohrával aktívnu úlohu, musí byt povazovaný za úcastníka kartelu, pokial nepreukáze, ze sa otvorene distancoval od protiprávneho zosúladeného konania. Svojou úcastou na stretnutiach sa totiz podnik v zásade pripojil alebo prinajmensom vyvolal u ostatných úcastníkov presvedcenie, ze sa pripája, k obsahu protisútazných dohôd, ktoré boli na nich uzatvorené. (pozri body 217, 218, 220, 223, 225) 16. Bod 1 A piaty odsek usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO umoznuje Komisii zvýsit pokuty velkým podnikom, ale neukladá jej znízit pokuty, ktoré stanovila drobným podnikom. Velkost podniku je totiz zohladnená stropom, ktorý stanovuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a ustanovenia usmernení. Okrem týchto úvah o velkosti neexistuje ziaden dôvod, aby sa s malými a strednými podnikmi zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze podniky patria medzi malé a stredné podniky, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze. Clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 okrem toho nevyzaduje, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch treba pri stanovení sumy pokuty zohladnit závaznost a dlzku trvania porusenia. (pozri body 226, 228, 260) 17. Komisia je povinná uznat existenciu polahcujúcej okolnosti z dôvodu nerealizovania porusujúcich dohovorov v praxi v súlade s bodom 3 druhou zarázkou usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO len vtedy, ked podnik, ktorý sa odvoláva na neuplatnenie kartelovej dohody, môze preukázat, ze sa jasne a jednoznacne postavil proti uskutocneniu tejto kartelovej dohody narusením jej fungovania a ze nevyvolával dojem dodrziavania dohody, a tým nepodnecoval iné podniky na uplatnenie predmetnej dohody. Pre podniky by bolo prílis jednoduché minimalizovat riziko platenia vysokej pokuty, ak by mohli vyuzit kartelovú dohodu a potom tazit zo znízenia pokuty z dôvodu, ze mali len obmedzenú úlohu pri uskutocnovaní porusenia, pricom ich postoj podnecoval ostatné podniky k skodlivejsiemu správaniu sa v hospodárskej sútazi. (pozri body 240, 241) 18. V usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa neuvádza, ze by Komisia musela systematicky zohladnovat jednotlivo kazdú z polahcujúcich okolností vymenovaných v bode 3 uvedených usmernení. Z toho vyplýva, ze nie je povinná automaticky priznat dodatocné znízenie z tohto dôvodu, pricom primeraná povaha prípadného znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností musí byt posúdená z celkového hladiska pri zohladnení vsetkých relevantných okolností. (pozri bod 242) 19. Horná hranica 10 % celkového obratu stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 má odlisný a autonómny ciel v porovnaní s kritériami závaznosti a dlzky trvania porusenia, ktorým je zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky, vzhladom na ich velkost determinovanú ich celkovým obratom, hoci len priblizným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradit. Preto je táto hranica jednotne uplatnovaná na vsetky podniky a premenlivá v závislosti od velkosti kazdého z nich a smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky. Takáto hranica má jediný mozný dôsledok, ze výska pokuty vypocítaná na základe kritérií závaznosti a dlzky trvania porusenia bude v prípade, ze túto hranicu presiahne znízená na najvyssiu povolenú úroven. Jej uplatnenie znamená, ze dotknutý podnik v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatit v dôsledku posúdenia zalozeného na týchto kritériách. Okrem toho clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nezakazuje Komisii, aby sa dostala pri výpocte k ciastkovej sume prekracujúcej túto hornú hranicu, pokial suma nakoniec ulozenej pokuty neprekracuje túto hornú hranicu. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze byt v ziadnej fáze uplatnovania usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO povinná zaistit, aby stanovené ciastkové sumy pokút odrázali vsetky rozdiely medzi celkovými obratmi dotknutých podnikov. Komisia navyse nie je povinná ani zabezpecit, aby konecné sumy pokút pre dotknuté podniky, ktoré sú výsledkom jej výpoctu, vyjadrovali akýkolvek rozdiel medzi nimi, co sa týka ich obratov. (pozri body 257, 259) 20. Komisia nie je pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit stratovú financnú situáciu dotknutého podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu. (pozri bod 258) 21. Neobmedzená súdna právomoc, ktorú v súlade s clánkom 229 ES priznáva Vseobecnému súdu clánok 31 nariadenia c. 1/2003, ho oprávnuje, aby okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len odmietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti, najmä s cielom zmenit výsku pokuty, pokial mu je otázka ich výsky predlozená na posúdenie. Stanovenie pokuty Vseobecným súdom nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpoctom. Navyse Vseobecný súd, ktorý rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, nie je viazaný výpoctami Komisie, ani jej usmerneniami k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ale svoje posúdenie musí vykonat s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti prípadu. (pozri body 265, 266) 22. Cielom pokút ulozených za porusenie clánku 81 ES, akými sú pokuty stanovené v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, je potrestat protiprávne úkony dotknutých podnikov, ako aj odstrasit tak dotknuté podniky, ako aj dalsie hospodárske subjekty od budúceho porusenia pravidiel práva hospodárskej sútaze Únie. Zohladnenie velkosti a celkových zdrojov dotknutého podniku s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty tak spocíva v zamýslanom úcinku na uvedený podnik, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä s ohladom na financnú silu tohto podniku. Okrem toho zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je vhodné a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, cím sa rozumie, ze v prípade, kde existuje volba medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k tomu najmenej obmedzujúcemu a ze spôsobené tazkosti nesmú byt neúmerné vo vztahu k sledovaným cielom. Z uvedeného vyplýva, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, teda vzhladom na dodrzanie pravidiel hospodárskej sútaze, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach, a to najmä s prihliadnutím na jeho závaznost. (pozri body 279, 280) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 5. októbra 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Taliansky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Úcast na porusení - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Polahcujúce okolnosti - Maximálna hranica 10 % obratu - Rovnost zaobchádzania - Neobmedzená súdna právomoc" Vo veci T-11/06, Romana Tabacchi Srl, predtým Romana Tabacchi SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa a G. C. Rizza, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne É. Gippini Fournier a F. Amato, neskôr É. Gippini Fournier a V. Di Bucci, a napokon É. Gippini Fournier a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko), ako aj návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia E. Cremona (spravodajkyna) a S. Frimodt Nielsen, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. decembra 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Romana Tabacchi Srl, je talianskou obchodnou spolocnostou, momentálne v likvidácii, ktorej hlavnou cinnostou je prvotné spracovanie surového tabaku. V case skutkových okolností, ktoré sú predmetom tohto konania boli jedinými akcionármi zalobkyne manzelia B., ktorí spolu vlastnili - a stále vlastnia - vsetky jej akcie. 1. Správne konanie 2 Komisia Európskych spolocenstiev zaslala 15. januára 2002 podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82] ES (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/01, s. 3), profesijným zdruzeniam talianskych spracovatelov a producentov tabaku, a to Associazione professionale trasformatori tabacchi italiani (APTI, profesijné zdruzenie talianskych spracovatelov surového tabaku) a Unione italiana tabacco (Unitab, Talianska tabaková únia), ziadosti o informácie týkajúce sa talianskeho trhu so surovým tabakom. 3 Dna 19. februára 2002 Komisia prijala ziadost o oslobodenie od pokút od talianskej spracovatelskej spolocnosti Deltafina SpA, ktorá je clenom APTI, podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Dna 6. marca 2002 Komisia spolocnosti Deltafina poskytla podla bodu 15 uvedeného oznámenia podmienené oslobodenie od pokút. 4 Dna 4. apríla 2002 Komisia prijala ziadost o oslobodenie od pokút podla bodu 8 oznámenia o spolupráci a subsidiárne ziadost o znízenie akejkolvek pokuty podla bodov 20 az 27 uvedeného oznámenia od spolocnosti Dimon Italia Srl (dcérska spolocnost spolocnosti Dimon Inc., teraz Mindo Srl), ako aj ziadost o znízenie akejkolvek pokuty podanú na rovnakom základe zo strany spolocnosti Transcatab SpA (dcérska spolocnost spolocnosti Standard Commercial Corp.; dalej len "SCC"). 5 Pocas 18. a 19. apríla 2002 vykonala Komisia na základe clánku 14 nariadenia c. 17 presetrovanie v priestoroch spolocností Dimon Italia a Transcatab, ako aj v priestoroch spolocnosti Trestina Azienda Tabacchi SpA a zalobkyne. 6 Dna 8. októbra 2002 oznámila Komisia spolocnostiam Dimon Italia a Transcatab, ze kedze boli v uvedenom poradí prvým a druhým podnikom, ktoré predlozili dôkazy o porusovaní v zmysle oznámenia o spolupráci, zamýsla im na konci správneho konania znízit pokutu, ktorá im bude ulozená za prípadné konstatované porusenia. 7 Dna 25. februára 2004 prijala Komisia oznámenie o výhradách, ktoré zaslala desiatim podnikom alebo zdruzeniam podnikov, medzi nimi aj spolocnostiam Deltafina, Dimon Italia, Transcatab a zalobkyni (dalej len "spracovatelia") a materským spolocnostiam niektorých z nich, najmä spolocnostiam Universal Corp., Dimon a SCC. Adresáti oznámenia o výhradách mali prístup k správnemu spisu, ktorého kópiu im na CD-ROM-e poskytla Komisia a na výhrady Komisie odpovedali zaslanými písomnými pripomienkami. Vypocutie sa následne konalo 22. júna 2004. 8 Potom, co bol 21. decembra 2004 prijatý dodatok k oznámeniu o výhradách z 25. februára 2004, sa 1. marca 2005 konalo druhé vypocutie. 9 Po konzultácii s poradným výborom pre restriktívne postupy a monopoly a s ohladom na záverecnú správu vysetrovatela prijala Komisia 20. októbra 2005 rozhodnutie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 45). 2. Napadnuté rozhodnutie 10 Napadnuté rozhodnutie sa v prvom rade týka horizontálneho kartelu vykonávaného na talianskom trhu surového tabaku zo strany spracovatelov surového tabaku (odôvodnenie c. 1 napadnutého rozhodnutia). 11 Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze v rámci tohto kartelu pocas obdobia od roku 1995 do roku 2002 spracovatelia stanovovali obchodné podmienky pre nákup surového tabaku v Taliansku priamo od pestovatelov, ako aj pre nákup od "tretích baliarní", najmä urcovaním cien a podielov na trhu (odôvodnenie c. 1 napadnutého rozhodnutia). 12 Napadnuté rozhodnutie sa v druhom rade zaoberá aj dvoma samostatnými poruseniami, odlisnými od kartelu vykonávaného spracovatelmi, ku ktorým doslo v období od zaciatku roka 1999 do konca roka 2001, a ktoré spocívali v tom, ze APTI stanovilo zmluvné ceny, o ktorých malo v mene svojich clenov rokovat s cielom uzavriet medziodvetvové dohody s Unitab a v tom, ze Unitab stanovila ceny, o ktorých mala v mene svojich clenov rokovat s APTI s cielom uzavriet rovnaké dohody. 13 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze praktiky spracovatelov predstavujú jediné a nepretrzité porusovanie clánku 81 ods. 1 ES (pozri najmä odôvodnenia c. 264 az 269 napadnutého rozhodnutia). 14 V clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia pripísala Komisia zodpovednost za kartel spracovatelom, ako aj spolocnosti Universal, ktorá je materskou spolocnostou spolocnosti Deltafina a spolocnosti Alliance One International, Inc. (dalej len "Alliance One"), ktorá vznikla splynutím spolocností Dimon a SCC. Komisia tiez v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze APTI a Unitab porusili clánok 81 ods. 1 ES tým, ze prijali rozhodnutie o stanovení cien, o ktorých potom rokovali v mene svojich clenov pri uzatváraní medziodvetvových dohôd. 15 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia ulozila Komisia podnikom uvedeným v bode 14 vyssie, ako aj APTI a Unitab pokuty (pozri bod 42 nizsie). 16 Komisia v odôvodneniach c. 356 az 404 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku pokút, ktoré majú byt ulozené jeho adresátom. 17 Výsku pokút Komisia urcila v závislosti od závaznosti a dlzky trvania predmetných porusení, teda dvoch kritérií, ktoré výslovne uvádza clánok 23 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (odôvodnenia c. 356 a 357 napadnutého rozhodnutia). Stanovenie východiskovej sumy pokút Závaznost 18 Pokial ide o závaznost porusenia Komisia pripomenula, ze pri jeho posudzovaní treba zohladnit samotnú povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh, ak je meratelný, a rozsah relevantného geografického trhu (odôvodnenie c. 365 napadnutého rozhodnutia). 19 Komisia tiez uviedla, ze produkcia surového tabaku v Taliansku tvorí priblizne 38 % výrobnej kvóty v Európskej únii, co predstavovalo 67 338 miliónov eur v roku 2001, teda v poslednom celom roku porusenia (odôvodnenie c. 366 napadnutého rozhodnutia). 20 Pokial ide o povahu porusenia, Komisia ho povazuje sa velmi závazné, lebo sa týka urcovania nákupných cien odrôd surového tabaku v Taliansku a rozdelenia nakupovaných mnozstiev. Komisia dalej s odkazom na cast daného rozhodnutia, ktorá sa týkala preskúmania obmedzenia hospodárskej sútaze (odôvodnenie c. 277 a nasl.), uvádza, ze nákupný kartel môze znizovat ochotu pestovatelov vytvárat produkciu, ako aj obmedzovat hospodársku sútaz medzi spracovatelmi na nadväznom trhu. Okrem toho uvádza, ze je to tak najmä v prípadoch, akým je tento prípad, ked produkt ovplyvnený nákupným kartelom, teda surový tabak predstavuje dôlezitú "súcast" cinností vykonávaných úcastníkmi na nadväznom trhu, v tomto prípade prvotné spracovanie a predaj spracovaného tabaku (odôvodnenia c. 367 a 368 napadnutého rozhodnutia). 21 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy Komisia dospela v odôvodnení c. 369 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze porusenie, ktorého sa spracovatelia dopustili, treba povazovat za velmi závazné. Rozdielne zaobchádzanie 22 Komisia v odôvodneniach c. 370 az 376 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku "individuálnej váhy" a "odstrasujúceho úcinku". V tejto súvislosti uviedla, ze na úcely výpoctu výsky pokuty treba zohladnit "individuálnu váhu kazdého podniku a pravdepodobné dopady jeho protiprávneho konania" (odôvodnenie c. 370 napadnutého rozhodnutia). 23 Komisia teda vychádzala z toho, ze pokuty musia byt stanovené v závislosti na postavení kazdého dotknutého úcastníka na trhu (odôvodnenie c. 371 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia v tejto súvislosti konstatovala, ze v prípade spolocnosti Deltafina musí byt východisková suma pokuty najvyssia, pretoze sa zdá byt najväcsím nákupcom s priblizne 25 % podielom na trhu v roku 2001 (odôvodnenie c. 372 napadnutého rozhodnutia). 25 Kedze spolocnosti Transcatab, Dimon Italia a Romana Tabacchi mali v roku 2001 mensie podiely na relevantnom trhu, priblizne 9 az 11 %, Komisia zastávala názor, ze "majú tvorit osobitnú skupinu" a ze východisková suma pokuty by, pokial ide o ne, mala byt nizsia (odôvodnenie c. 373 napadnutého rozhodnutia). 26 Komisia vsak dospela k tomu, ze východisková suma, ktorá odráza iba postavenie na trhu, nebude mat na spolocnosti Deltafina, Dimon Italia (Mindo) a Transcatab dostatocný odstrasujúci úcinok, pretoze aj napriek ich pomerne nízkemu obratu kazdá z nich je - alebo v prípade spolocnosti Mindo bola - súcastou nadnárodných skupín znacnej hospodárskej a financnej sily, ktoré boli hlavnými svetovými obchodníkmi s tabakom a pôsobili na rôznych úrovniach cinnosti v tabakovom priemysle a na rôznych geografických trhoch (odôvodnenie c. 374 napadnutého rozhodnutia). 27 V dôsledku toho, aby pokuta odstrasovala, Komisia rozhodla, ze na východiskovú sumu stanovenú pre spolocnost Deltafina treba pouzit násobitel 1,5 - teda zvýsenie o 50 % - a na východiskovú sumu stanovenú pre spolocnosti Dimon Italia (Mindo) a Transcatab násobitel 1,25 - teda zvýsenie o 25 % (odôvodnenie c. 375 napadnutého rozhodnutia). 28 Komisia tak v odôvodnení c. 376 napadnutého rozhodnutia stanovila východiskové sumy pokút takto: - Deltafina: 37,5 milióna eur, - Transcatab: 12,5 milióna eur, - Dimon Italia (Mindo): 12,5 milióna eur, - Romana Tabacchi: 10 miliónov eur. Stanovenie základnej ciastky pokút 29 Komisia v odôvodneniach c. 377 a 378 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku dlzky trvania porusovania. 30 Komisia konstatovala, ze kartel vykonávaný spracovatelmi sa zacal 29. septembra 1995 a ze trval do 19. februára 2002, ked bol podla vyhlásenia týchto spracovatelov ukoncený. Najmä pokial ide o zalobkynu, Komisia uviedla, ze táto sa stala clenom kartelu v októbri 1997, svoju úcast prerusila v období od 5. novembra 1999 do 29. mája 2001 a ze od tohto dna sa na nom opät zacala zúcastnovat az do 19. februára 2002. Kedze jej úcast na porusovaní trvala len dva roky a osem mesiacov, Komisia povazovala za potrebné zvýsit v jej prípade východiskovú sumu pokuty o 25 %, zatial co východisková suma pokuty, ktorá mala byt ulozená ostatným spracovatelom bola zvýsená o 60 %. 31 Základné ciastky pokút ulozených adresátom napadnutého rozhodnutia preto boli stanovené takto: - Deltafina: 60 miliónov eur, - Transcatab: 20 miliónov eur, - Dimon Italia (Mindo): 20 miliónov eur, - Romana Tabacchi: 12,5 milióna eur. Polahcujúce okolnosti 32 V odôvodneniach c. 380 az 398 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci treba prihliadat na urcité polahcujúce okolnosti. 33 Pokial ide o zalobkynu, Komisia v odôvodnení c. 380 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobkyna sa "nezúcastnila na niektorých aspektoch kartelovej dohody (najmä pokial ide o priame nákupy od pestovatelov, od ktorých zacala nakupovat malé mnozstvá az v roku 2000)". Okrem toho konstatovala, ze zalobkyna mala v roku 1997, ked sa pripojila ku kartelu nízky podiel na trhu. Nakoniec uviedla, ze "zalobkyna svojim správaním casto marila úcel kartelu az do takej miery, ze ostatní úcastníci spolocne diskutovali o tom, ako zakrocia proti [tomuto jej] správaniu". 34 So zretelom na tieto skutocnosti sa Komisia rozhodla znízit základnú ciastku pokuty ulozenej zalobkyni o 30 %. 35 Pokial ide o situáciu spolocností Dimon Italia a Transcatab, Komisia odmietla vsetky ich tvrdenia, na základe ktorých sa na nich mali uplatnit polahcujúce okolnosti (odôvodnenia c. 381 az 384 napadnutého rozhodnutia). 36 Nakoniec Komisia zohladnila osobitnú situáciu spolocnosti Deltafina a dospela k záveru, ze jej pokutu treba vzhladom na jej spoluprácu znízit o 50 % (odôvodnenia c. 385 az 398 napadnutého rozhodnutia). 37 Komisia po zohladnení polahcujúcich okolností stanovila sumu pokút takto (odôvodnenie c. 399 napadnutého rozhodnutia): - Deltafina: 30 miliónov eur, - Dimon Italia (Mindo): 20 miliónov eur, - Transcatab: 20 miliónov eur, - Romana Tabacchi: 8,75 milióna eur. Maximálna výska pokuty stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 38 V odôvodneniach c. 400 az 404 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci je potrebné upravit základné ciastky stanovené jednotlivým adresátom tak, aby nepresiahli maximálnu výsku 10 % obratu stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 39 Z tohto dôvodu Komisia uviedla, ze pokuta ulozená zalobkyni nesmie presiahnut 2,05 milióna eur a ze na základe tohto ustanovenia netreba znizovat ostatné pokuty (odôvodnenia c. 402 a 403 napadnutého rozhodnutia). Uplatnenie oznámenia o spolupráci 40 V odôvodneniach c. 405 az 500 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vyslovila k uplatneniu oznámenia o spolupráci. 41 Komisia najskôr konstatovala, ze spolocnosti Dimon Italia a Transcatab splnili podmienky, ktoré im boli stanovené na základe ich ziadosti o znízenie pokuty, a po posúdení predlozených dôkazov a spolupráce týchto spolocností v priebehu konania dospela Komisia k tomu, ze im bude poskytnuté maximálne znízenie v rámci rozmedzia, ktoré im bolo oznámené v nadväznosti na ich ziadost o znízenie, teda 50 % pre Dimon Italia a 30 % pre Transcatab (odôvodnenia c. 492 az 499 napadnutého rozhodnutia). Naopak, spolocnosti Deltafina nebolo poskytnuté ziadne oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty. Konecná suma pokút 42 V súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia stanovila v clánku 2 napadnutého rozhodnutia výsku pokút ulozených podnikom a zdruzeniam podnikov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, takto: - Deltafina a Universal spolocne a nerozdielne: 30 miliónov eur, - Dimon Italia (Mindo) e Alliance One: 10 miliónov eur, pricom Alliance One zodpovedá za celú sumu a Mindo má spolocný a nerozdielny záväzok len vo výske 3,99 milióna eur, - Transcatab a Alliance One spolocne a nerozdielne: 14 miliónov eur, - Romana Tabacchi: 2,05 milióna eur, - APTI: 1 000 eur, - Unitab: 1 000 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 43 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. januára 2006 podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 44 Samostatným podaním podaným do kancelárie v ten istý den (vec T-11/06 R) zalobkyna na základe clánku 242 ES a clánku 104 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia a poziadala o to, aby sa na jednej strane odlozil výkon rozhodnutia, a na druhej strane o to, aby bola oslobodená od povinnosti zriadit bankovú záruku pre platbu pokuty ako podmienky jej okamzitého nevymáhania. 45 Uznesením z 13. júla 2006 vo veci Romana Tabacchi/Komisia, T-11/06 R (Zb. s. II-2491) predseda Súdu prvého stupna rozhodol, ze výkon povinnosti zalobkyne zriadit bankovú záruku v prospech Komisie s cielom zabránit okamzitému vymáhaniu pokuty, ktorá jej bola ulozená na základe clánku 2 napadnutého rozhodnutia sa za urcitých podmienok odkladá a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na neskôr. 46 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania tejto poziadavke vyhoveli v stanovenej lehote. 47 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 1. decembra 2010. 48 Listami zo 7. a z 10. decembra 2010 zalobkyna a Komisia vyhoveli opatreniu na zabezpecenie priebehu konania prijatého Vseobecným súdom na pojednávaní a predlozili urcité dokumenty. 49 Komisia na ziadost Vseobecného súdu predlozila 19. januára 2011 dalsie dokumenty. 50 Dna 8. februára 2011 zalobkyna predlozila svoje pripomienky k uvedeným dokumentom. 51 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej sa týka výpoctu pokuty, ktorá jej bola ulozená, - podstatne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, - nariadil akékolvek iné opatrenie, vrátane dokazovania, ktoré bude súd povazovat za vhodné, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 52 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 53 Zalobkyna uvádza na podporu svojej zaloby pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zlozený na nedostatku dôkazov a nedostatku odôvodnenia alebo jeho nelogickej povahe, ako aj na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality, pretoze Komisia na úcely výpoctu východiskovej sumy pokuty nezohladnila skutocnost, ze kartel nemal na trh konkrétny dopad. Druhý je zalozený na nelogickosti odôvodnenia a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pretoze Komisia neodstupnovala východiskovú sumu pokuty s cielom prispôsobit ju konkrétnemu významu zalobkyne. Tretí sa zakladá na nedostatku odôvodnenia a dôkazov, ako aj na porusení povinnosti dôkazného bremena v súvislosti s urcením dlzky trvania úcasti zalobkyne na porusení. Stvrtým zalobným dôvodom sa domáha nedostatocného znízenia pokuty vzhladom na jej úlohu spocívajúcu v "narusovaní" fungovania kartelu, ako aj nezohladnenia dalsích polahcujúcich okolností. Piaty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze pokuta je nespravodlivá a neprimeraná vzhladom na majetkovú struktúru zalobkyne a jej skutocnú platobnú schopnost v specifickom spolocenskom kontexte. 54 Vseobecný súd najprv preskúma prvý zalobný dôvod, potom tretí a nakoniec sa bude zaoberat druhým, stvrtým a piatym zalobným dôvodom. 1. O návrhu na vykonanie výsluchu svedka 55 Co sa týka posúdenia vyhlásení, ktoré prilozila zalobkyna ako dôkazy k svojej zalobe, je potrebné najprv uviest, ze rokovací poriadok nebráni tomu, aby úcastníci konania predkladali takéto vyhlásenia. Ich posúdenie je vsak vyhradené Vseobecnému súdu, ktorý môze v prípade, ze skutocnosti, ktoré sú tam opísané, majú rozhodujúci význam pre vyriesenie sporu, nariadit ako dôkazný prostriedok výsluch autora tohto dokumentu ako svedka (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. I-4949, bod 97). V prejednávanej veci sa vsak vzhladom na dokumenty úcastníkov konania, dokumenty zalozené do spisu a výsledky pojednávania Vseobecný súd domnieva, ze bol na úcely rozhodnutia v spore dostatocne informovaný (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 80). 56 Návrh na vykonanie dôkazov predlozený zalobkynou sa preto zamieta. 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku dôkazov a nedostatku odôvodnenia, alebo jeho nelogickej povahe, ako aj na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality v rozsahu, v akom Komisia nezohladnila skutocnost, ze kartel nemal na trh konkrétny dopad Tvrdenia úcastníkov konania 57 Zalobkyna v rámci prvého zalobného dôvodu v prvom rade tvrdí, ze Komisia mala na úcely výpoctu východiskovej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená zobrat do úvahy skutocnost, ze kartel "nemal konkrétny dopad na trh". Najmä Komisia nevyvodila dôsledky jednak zo skutkových okolností konstatovaných v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 97 a 98 napadnutého rozhodnutia), podla ktorých ceny platené pestovatelom za surový tabak vzrástli v Taliansku v ovela väcsej miere oproti priemeru v rámci Spolocenstva a jednak zo skutocnosti, ze clenovia kartelu, ktorí mali na danom trhu maximálne 55 %-né zastúpenie boli nevyhnutne vystavení silnému konkurencnému tlaku spracovatelov, ktorí neboli clenmi kartelu. 58 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia bola pri výpocte pokuty povinná v súlade so svojou rozhodovacou praxou potvrdenou judikatúrou rozlisovat prípady kartelových dohôd s významným dopadom na trh a kartelových dohôd, ktoré nemajú na trh ziadny, alebo len velmi obmedzený dopad. Komisia mala teda pri konstatovaní závaznosti porusenia "pozitívnu povinnost" zistit na úcely stanovenia východiskovej sumy pokút mieru jeho skutocného dopadu. Zo znenia usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (dalej len "usmernenia"), od ktorých sa Komisia nemôze odchýlit výslovne vyplýva povinnost zohladnit "konkrétny dopad [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat". 59 Na úcely posúdenia konkrétneho dopadu porusenia na trh musí Komisia vychádzat najmä z úrovne hospodárskej sútaze, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu. Z toho dôvodu sa v prípade cenových kartelov na jednej strane musí zistit, ze dohody skutocne dotknutým stranám umoznili dosiahnut vyssiu úroven predajných cien, ako je tá, ktorá by prevládala, pokial by kartel neexistoval. Na druhej strane Komisia musí v rámci svojho posúdenia brat do úvahy vsetky objektívne podmienky na dotknutom trhu vzhladom na hospodársky kontext. Napokon posúdenie dopadu cenového kartelu nie je vôbec nemozné a rozhodovacia prax Komisie v oblasti kontroly koncentrácií dokazuje, ze Komisia je schopná vykonat takéto posúdenie. 60 Schematický a mechanický prístup k výpoctu pokút, ktorý nezohladnuje konkrétne vplyvy porusenia na trh je podla zalobkyne aj v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania a zásadou proporcionality. Prvá uvedená zásada vyzaduje, aby Komisia pri ukladaní pokút rozlisovala ich výsku v závislosti od konkrétneho dopadu na trh jednotlivých kartelov, stanoveného na základe individuálneho posúdenia. Dodrziavanie druhej uvedenej zásady vyzaduje, aby sa pri výpocte pokuty postupovalo tak, aby jej výska splnala svoj úcel a aby bola primeraná vzhladom na skutocný dopad protiprávneho správania, a najmä vzhladom na skodu, ktorá vznikla zákazníkom a konecným spotrebitelom, ku ktorej v prejednávanej veci nedoslo. Stupen takejto skody je totiz prvotným rozlisovacím kritériom medzi kartelmi. Suma pokuty ulozenej za kartelové porusenie, ktorého skutocný dopad na trh je bezvýznamný a neposkodzuje zákazníkov podnikov, ktoré sa na nom zúcastnujú, ani spotrebitelov musí byt stanovená na dolnom konci stupnice príslusných pokút ukladaných za porusenia clánku 81 ES, aj ked ide o "velmi závazné" porusenia, akým je prípad kartelu v tejto veci. 61 Zalobkyna okrem iného spochybnuje tvrdenie Komisie, ze suma 20 miliónov eur, citovaná v bode 1 A usmernení predstavuje minimálnu výsku základnej pokuty obvykle ukladanej podniku s najvýznamnejsím postavením na trhu, ktorého sa porusenie týka a nie vsetkým podnikom zúcastneným na karteli braným ako celok. Tiez tvrdí, ze vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie z 20. októbra 2004 K(2004) 4030 v konecnom znení týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 ods. 1 [ES] (Vec COMP/C.38.238/B.2 - Surový tabak - Spanielsko), ktorá sa zjavne podobá prejednávanej veci sa Komisia odchýlila od minimálnej sumy 20 miliónov eur. 62 Okrem toho formálna klasifikácia zalozená na rozlisovaní "závazných/velmi závazných priestupkov" nemá taký význam, aký jej pripisuje Komisia, pretoze predmetom výhrad zalobkyne je výsledná suma pokuty vypocítanej Komisiou podla jej usmernení. Navyse z judikatúry vyplýva, ze aj cenový kartel mozno v prípade, ked je jeho dopad na trh obmedzený povazovat za "závazné" porusenie a nie za "velmi závazné" porusenie. Napokon na úcely primeraného zohladnenia obmedzeného dopadu porusenia na trh Komisia môze tiez znízit výsku pokuty stanovenej vzhladom na závaznost porusenia pod minimálnu výsku stanovenú obycajne v prípade "velmi závazného" porusenia. 63 Na záver konstatuje, ze vzhladom na neexistenciu dôkazov o konkrétnom dopade kartelu na trh, východisková suma pokuty ulozenej zalobkyni mala byt stanovená na dolnom konci stupnice príslusných pokút ukladaných za kartelové porusenia. 64 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 65 Vsetky výhrady, ktoré zalobkyna uviedla v rámci prvého zalobného dôvodu smerujú proti postupu Komisie, ktorá pri stanovení východiskovej sumy pokuty nezobrala do úvahy, ze kartel nemal konkrétny dopad na trh. 66 V tejto súvislosti sa Vseobecný súd domnieva, ze pred preskúmaním výhrad uvádzaných zalobkynou treba pripomenút vseobecné zásady upravujúce stanovenie výsky pokút ukladaných za porusenia clánku 81 ES, a najmä hodnotenie závaznosti porusenia. Vseobecné úvahy 67 Podla clánku 81 ods. 1 písm. a) a b) ES sú výslovne nezlucitelné so spolocným trhom vsetky dohody a zosúladené postupy, ktoré priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky, alebo také, ktoré obmedzujú alebo kontrolujú výrobu ci odbyt. Porusenia tohto typu, najmä pokial ide o horizontálne kartely, judikatúra kvalifikuje ako obzvlást závazné, pretoze majú priamy vplyv na základné podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 675), alebo predstavujú zjavné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 109, a zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 303). 68 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení výsky pokuty, ktorá sa ulozí za porusenie clánku 81 ods. 1 ES, zohladní okrem závaznosti porusovania aj doba trvania. 69 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze závaznost porusení práva hospodárskej sútaze musí byt stanovená na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré nutne musia byt vzaté do úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005 Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425 bod 241; z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 54, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 91). 70 Na zabezpecenie transparentnosti a nestrannosti rozhodnutí, ktorými sa stanovujú pokuty za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, prijala Komisia usmernenia (prvá veta usmernení). 71 Usmernenia predstavujú nástroj urcený na spresnenie kritérií - pri dodrziavaní právnych predpisov vyssej právnej sily -, ktoré Komisia mieni uplatnit pri výkone svojej diskrecnej právomoci v oblasti stanovenia výsky pokút, ktorú jej priznáva clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 2003. Hoci usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, pretoze toto rozhodnutie sa zakladá na nariadení c. 1/2003, stanovujú vseobecným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených týmto rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 209 az 213, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 219 a 223). 72 Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právna norma, ktorú musí správny orgán v kazdom prípade dodrzat, vyjadrujú urcité pravidlo správania, ktoré ukazuje, ako sa má v praxi postupovat, a od ktorého sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 209 a 210, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). 73 Obmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, vsak nie je nezlucitelné so zachovaním sirokej miery volnej úvahy Komisie (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, body 246, 274 a 275). Skutocnost, ze Komisia v usmerneniach spresnila svoj prístup k hodnoteniu závaznosti porusenia, totiz nevylucuje, aby ju hodnotila ucelene, v závislosti od vsetkých relevantných okolností vrátane skutocností, ktoré nie sú výslovne uvedené v usmerneniach (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 237). 74 Podla metódy stanovenej v usmerneniach Komisia pri výpocte sumy pokút, ktoré ulozí dotknutým podnikom, vychádza zo sumy urcenej v závislosti od "vnútornej" závaznosti porusenia. Pri posúdení tejto závaznosti sa musí brat do úvahy povaha porusenia, jeho konkrétny dopad na trh tam, kde je ho mozné stanovit a velkost relevantného geografického trhu (bod 1 A prvý odsek usmernení). 75 V tejto súvislosti sú porusenia rozclenené do troch kategórií, a to "mierne priestupky", pri ktorých môze byt ulozená pokuta od 1 000 eur do 1 milióna eur, "závazné priestupky", pri ktorých suma pokuty môze byt v rozmedzí od 1 do 20 miliónov eur, a "velmi závazné priestupky", pri ktorých je mozné ulozit pokutu nad 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá az tretia zarázka usmernení). Pokial ide o velmi závazné porusenia, Komisia spresnuje, ze pôjde vo vseobecnosti o horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie jednotného trhu, ako napríklad delenie národných trhov a nesporné zneuzívanie dominantného postavenia zo strany podnikov, ktoré drzia faktický monopol (bod 1 A druhý odsek tretia zarázka usmernení). 76 Okrem toho treba uviest, ze tieto tri aspekty hodnotenia závaznosti porusenia, uvedené v bode 74 vyssie, nemajú rovnakú dôlezitost pri celkovom posúdení. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného" (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 101, a rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 137). 77 Naopak, konkrétny dopad na trh ani velkost geografického trhu nepredstavujú skutocnosti potrebné na kvalifikáciu porusenia za velmi závazné v prípade horizontálnych kartelov, ktoré sa predovsetkým týkajú, ako v prejednávanej veci, urcenia cien. Ak sú tieto dve skutocnosti takými skutocnostami, ktoré treba zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia, pri posudzovaní celkovej závaznosti predstavujú jedny z viacerých skutocností (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 74 a 81, a rozsudky Súdu prvého stupna Raiffeisen Zentralbank Österreich/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, body 240 a 311, a z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 91). 78 Taktiez podla uz rovnako dobre ustálenej judikatúry z usmernení vyplýva, ze horizontálne kartely, ktoré sa predovsetkým, ako v prejednávanej veci, týkajú urcenia cien, môzu byt kvalifikované ako "velmi závazné priestupky" len na základe ich samotnej povahy bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 75; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 178, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 150). 79 Tento záver je potvrdený skutocnostou, ze aj ked opis závazných porusení výslovne uvádza dopad na trh, opis velmi závazných porusení naopak neuvádza poziadavku konkrétneho dopadu na trh (rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 137; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Brasserie nationale a i./Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 178). 80 Jednotlivé výhrady uvádzané zalobkynou treba teda preskúmat so zretelom na tieto zásady stanovené judikatúrou. O nezohladnení konkrétneho dopadu kartelu na trh pri stanovení pokuty 81 Zalobkyna v prvom rade vycíta Komisii, ze pri výpocte východiskovej sumy pokuty nezohladnila skutocnost, ze kartel nemal konkrétny dopad na trh. 82 Najskôr vsak treba zdôraznit, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia urcila výsku pokuty ulozenej rôznym osobám, ktorým bolo rozhodnutie urcené, na základe vseobecnej metódy, ktorú stanovila v usmerneniach, a to aj napriek tomu, ze to výslovne neuviedla v uvedenom rozhodnutí. 83 Najmä co sa týka druhu porusenia, o aké ide v prejednávanej veci treba uviest, ze predmetom kartelu medzi spracovatelmi bolo najmä spolocné urcenie cien, ktoré spracovatelia platili za surový tabak, ako aj rozdelenie si dodávatelov a mnozstiev odobratého tabaku. Takéto praktiky predstavujú horizontálne obmedzenia typu "cenový kartel" v zmysle usmernení, a teda sú svojou povahou "velmi závaznými" poruseniami. Ako bolo spomenuté v bode 67 vyssie tento typ kartelov je podla judikatúry povazovaný za zjavné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze alebo za obzvlást závazné porusenia, pretoze majú priamy vplyv na základné podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu. 84 Z toho vyplýva, ze Komisia sa v prejednávanej veci nedopustila nesprávneho posúdenia, ked kvalifikovala kartel ako velmi závazné porusenie na základe samotnej povahy porusenia bez ohladu na jeho konkrétny dopad na trh (pozri judikatúru citovanú v bodoch 76 a 77 vyssie, a najmä rozsudok Erste Groupe Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 103). 85 Zalobkyna vsak v rozpore s tým, co tvrdila vo svojich písomných vyjadreniach, pocas pojednávania uviedla, ze kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného ako takú nespochybnuje. Vysvetlila, ze jej výhrada sa v podstate týka toho, ze minimálna suma 20 miliónov eur stanovená v usmerneniach za velmi závazné porusenia sa má vztahovat na celkovú sumu sankcie, ktorú mozno ulozit vsetkým podnikom zúcastneným na karteli. Kedze Komisia v prejednávanej veci stanovila celkovú východiskovú sumu pre vsetky podniky zúcastnené na karteli na 55 miliónov eur, prekrocila uvedenú hranicu. Bola teda povinná zohladnit skutocnost, ze porusenie nemalo dopad na trh a uviest dôvody, pre ktoré prekrocila túto hranicu. 86 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze tvrdenie zalobkyne sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze minimálna východisková suma 20 miliónov eur stanovená v usmerneniach pre velmi závazné porusenia sa vztahuje na sumu pokuty, ktorú mozno ulozit len jednému podniku a nie vsetkým podnikom, ktoré sa dopustili porusenia, braným ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 306 a 311; Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 81, a rozsudky Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 187, a z 30. apríla 2009, Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia, T-13/03, Zb. s. II-947, bod 44). 87 Záver, podla ktorého sa "pravdepodobná pokuta" uvádzaná v usmerneniach vztahuje na sumu pokuty, ktorú mozno ulozit len jednému podniku a nie na celkovú sumu pokút ulozených vsetkým podnikom zúcastneným na karteli potvrdzuje napokon systematický výklad znenia usmernení. Výraz "základná ciastka" sa totiz v zmysle usmernení pouzíva výlucne v tom zmysle, ze sa ním myslí základná ciastka pokuty ulozenej len jednému podniku a nie vsetkým clenom kartelu braným ako celok. Toto okrem iného vyplýva z druhej vety usmernení, v ktorej sa uvádza, ze nová metóda urcovania výsky pokuty vychádza zo stanovenia základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti. Tieto okolnosti sa vsak zohladnujú v súvislosti s konkrétnym podnikom a nie v súvislosti so vsetkými clenmi kartelu branými ako celok, takze výraz "základná ciastka" sa môze vztahovat len na pokutu, ktorú mozno ulozit iba jednému podniku. Analogicky siesta veta bodu 1 A usmernení, ktorá uvádza, ze "[k]ed sa priestupok týka viacerých podnikov..., mozno bude nutné v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií [uvedených v usmerneniach]" potvrdzuje, ze toto ustanovenie odkazuje na výsku pokút, ktoré sa ukladajú jednotlivým podnikom zúcastneným na porusovaní a nie na celkovú výsku vsetkých ulozených pokút. Napokon Komisia správne uvádza, ze keby chcela v bode 1 A usmernení skutocne odkázat, ako uvádza zalobkyna na celkovú minimálnu výsku pokút ulozených vsetkým dotknutým podnikom, vyjadrila by to tak, ze by výslovne uviedla "minimálna výska pokút ulozených vsetkým dotknutým podnikom". 88 Preto je namieste konstatovat, ze Komisia v prejednávanej veci stanovila v prípade zalobkyne východiskovú sumu pokuty na 10 miliónov eur, ktorá je zjavne nizsia ako minimálna suma 20 miliónov eur stanovená v usmerneniach. 89 Tvrdenie zalobkyne, ze Komisia vo svojom odôvodnení nevysvetluje dôvody, pre ktoré boli východiskové sumy v prípade, v ktorom vydala rozhodnutie K(2004) 4030 v konecnom znení, výrazne nizsie nez je vyssie uvedená suma 20 miliónov eur, je za týchto okolností irelevantné. Ako je totiz spresnené v judikatúre, suma 20 miliónov eur ustanovená v bode 1 A tretej zarázke druhom pododseku usmernení pre velmi závazné priestupky nepredstavuje minimálny prah, pod ktorý nie je mozné klesnút (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 97; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, SNCZ/Komisia, T-52/02, Zb. s. II-5005, bod 42). 90 Po druhé, najmä pokial ide o zohladnenie konkrétneho dopadu porusenia na trh pri stanovení výsky pokuty je potrebné pripomenút, ze na tento úcel treba zobrat do úvahy dlzku trvania porusení a vsetky faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, akými sú konanie kazdého podniku, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora to 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 129, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 242). Z toho vyplýva, ze úcinok protisútazného postupu nie je sám osebe urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty. Najmä skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné, ako je rozdelovanie trhov, ako je tomu v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 118; Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 96, a z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, C-554/08 P, neuverejnený v Zbierke, bod 44). 91 V tejto veci treba konstatovat, ze preskúmanie casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa sporných skutkových okolností preukazuje, ze spracovatelia sa vedome dopústali protisútazných praktík, za ktoré boli sankcionovaní (pozri napríklad odôvodnenia c. 124, 132, 133 a 141 napadnutého rozhodnutia). Tento záver je navyse potvrdený okolnostou, ze kartel mal tajnú povahu, ako to vyplýva z odôvodnení c. 363 a 473 napadnutého rozhodnutia. 92 Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spracovatelia sa viackrát dohodli na opatreniach, ktoré mali zabezpecit úcinné fungovanie kartelu, ako vzájomné zasielanie si faktúr, ktoré im vystavili ich dodávatelia (odôvodnenia c. 122 a 129 napadnutého rozhodnutia), povinnost konzultácií v prípade nákupu mnozstiev nad dohodnuté mnozstvá (odôvodnenie c. 139 napadnutého rozhodnutia), povinnost kontrolovat svojich zamestnancov, aby nepostupovali z vlastnej iniciatívy bez potrebnej vzájomnej spolupráce (odôvodnenie c. 140 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti z odôvodnenia c. 383 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisii sa podarilo preukázat fungovanie kartelu. 93 V tejto veci neslo teda len o velmi závazné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ale aj o to, ze existovali skutocnosti týkajúce sa úmyslu, akými boli skutocnosti uvedené v bodoch 91 a 92 vyssie. 94 Navyse z odôvodnenia c. 376 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze východisková suma pokuty ulozená zalobkyni predstavovala zjavne nizsiu sumu, ako je suma, ktorú mohla Komisia v súlade s usmerneniami "stanovit" pre velmi závazné porusenia. 95 Preto sa zalobkyna nemôze dovolávat pochybenia Komisie z dôvodu, ze pri stanovení pokuty, ktorá jej bola ulozená nezohladnila údajnú neexistenciu dopadu porusenia na trh, hoci ho povazovala za meratelný. 96 Po tretie treba konstatovat, ze pri urcení východiskovej sumy pokuty Komisia zobrala do úvahy pravdepodobné úcinky protiprávneho konania kazdého dotknutého podniku. Z odôvodnenia c. 370 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia povazovala za primerané stanovit pokuty podla postavenia kazdého z dotknutých podnikov na trhu, aby okrem individuálnej váhy kazdého podniku zohladnila aj pravdepodobné dopady protiprávneho konania kazdého z nich. 97 Z judikatúry totiz vyplýva, ze podiel kazdého z dotknutých podnikov na trhu, ktorý bol predmetom restriktívneho postupu, predstavuje aj v prípade neexistencie dôkazu o konkrétnom dopade porusenia na trh objektívne kritérium, ktoré udáva spravodlivú mieru zodpovednosti kazdého z nich, pokial ide o potenciálnu skodlivost uvedeného postupu pre riadnu hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 196 az 198). Podla judikatúry sú na urcenie výsky pokuty relevantné trhové podiely podniku, ktoré stanovujú vplyv, ktorý tento podnik mohol na trh vykonávat (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 139, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 62). 98 Podla týchto pravidiel, Komisia, ktorá v prejednávanej veci stanovila východiskovú sumu pokuty podla podielov na trhu kazdého z podnikov zúcastnených na karteli, pouzila, podla judikatúry relevantné kritérium na stanovenie vplyvu, aký mohlo mat správanie zalobkyne na trh. 99 Po stvrté, co sa týka údajov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré podla zalobkyne preukazujú, ze kartel nemal na trhu nijaké úcinky, z judikatúry vyplýva, ze na posúdenie závaznosti porusenia je rozhodujúce vediet, ci clenovia kartelu urobili vsetko, co bolo v ich moznostiach na dosiahnutie konkrétneho úcinku svojich úmyslov. To, co sa stalo potom, pokial ide o ceny, mohlo byt ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly clenov kartelu, pricom títo nemôzu vyuzívat vo svoj prospech nezávislé faktory, ktoré skrízili ich plány, a urobit z nich skutocnosti odôvodnujúce znízenie pokuty (pozri rozsudky Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 287, a Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 130 a tam citovanú judikatúru). 100 V prejednávanej veci, v ktorej clenovia kartelu prijali opatrenia, ktoré mali viest ku konkrétnemu úcinku ich protisútazných cielov (pozri body 91 a 92 vyssie), tak vývoj cien na trhu, ako napríklad zvýsenie cien tabaku, na ktoré poukázala zalobkyna, nemôze sám osebe odôvodnit znízenie pokuty. Nemozno totiz vylúcit, ze by v prípade neexistencie kartelu nebolo zvýsenie cien vyssie ako toto uvedené zvýsenie. 101 Nakoniec, co sa týka tvrdenia, ze zalobkyna casto narusovala cinnost a stabilitu kartelu, co podla nej posilnuje predpoklad, ze porusenie nemalo vplyv na trh stací uviest, ze Komisia zohladnila "rusivé" správanie zalobkyne voci kartelu ako polahcujúcu okolnost (odôvodnenie c. 380 napadnutého rozhodnutia). O porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality 102 Predovsetkým, pokial ide o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou je uvedená zásada porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 79). 103 Je vsak namieste konstatovat, ze zalobkyna v prejednávanej veci len poukazuje na to, ze zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby Komisia pri ukladaní pokút rozlisovala ich výsku v závislosti od konkrétneho dopadu na trh jednotlivých kartelov, stanoveného na základe individuálneho posúdenia. Nevysvetluje vsak ako Komisia porusila voci nej túto zásadu v prejednávanej veci. Okrem toho treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozhodnutia týkajúce sa iných vecí, o ktorých sa zalobkyna ani nezmienuje, môzu mat iba orientacný charakter, pokial ide o prípadnú existenciu diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205; zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, Itochu/Komisia, T-12/03, Zb. s. II-883, bod 124). 104 Dalej, pokial ide o údajné porusenie zásady proporcionality, treba pripomenút, ze podla tejto zásady sa vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom pokial sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k najmenej obmedzujúcemu, a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 13, a z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 223). 105 Uplatnenie tejto zásady v rámci konaní zacatých Komisiou na potrestanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 532, a z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, body 223 a 224 a tam citovanú judikatúru). Zásada proporcionality vedie najmä k tomu, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne ku kritériám, ktoré zohladnila pri posudzovaní závaznosti porusenia, a z tohto dôvodu musí tieto kritériá uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 171). 106 V tejto súvislosti vsak treba konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala neexistenciu poskodenia zákazníkov a konecných spotrebitelov, o ktorú chce opriet svoju výhradu týkajúcu sa porusenia zásady proporcionality. Údaje, ktoré uviedla v rámci tohto zalobného dôvodu neumoznujú totiz preukázat neexistenciu takýchto úcinkov, pretoze tieto mohli byt ovplyvnené inými faktormi (pozri body 99 a 100 vyssie). 107 Zalobkyna navyse nemôze vytýkat Komisii, ze stanovením východiskovej sumy pokuty na 10 miliónov eur porusila zásadu proporcionality, pretoze predmetné porusenie predstavuje velmi závazný a úmyselný priestupok proti pravidlám hospodárskej sútaze. Primeranost východiskovej sumy pokuty ulozenej v prejednávanej veci potvrdzuje skutocnost, ze táto suma je zjavne nizsia ako minimálna suma stanovená v usmerneniach pre tento typ kartelu. O nedostatku a nelogickej povahe odôvodnenia 108 Pokial ide o túto cast zalobného dôvodu, treba konstatovat, ze zalobkyna uvádza v názve zalobného dôvodu nedostatok alebo nelogickost odôvodnenia, na podporu ktorého vsak v rámci tohto zalobného dôvodu neuvádza nijaké dalsie odôvodnenie. V odpovedi na otázku Vseobecného súdu pocas pojednávania zalobkyna spresnila, ze svojou výhradou zalozenou na nelogickosti odôvodnenia vytýka Komisii, ze ulozila vyssiu sankciu ako je minimálna suma stanovená v usmerneniach bez toho, aby preskúmala dopad kartelu na trh. 109 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze v rámci urcovania pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze je uvedená povinnost splnená, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a dlzku trvania porusenia. Pokial ide o rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty viacerým podnikom, rozsah povinnosti odôvodnenia sa musí posudzovat v duchu toho, ze závaznost porusení sa musí urcit v závislosti od velkého poctu skutocností, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby sa vyhotovil kogentný a taxatívny zoznam kritérií, ktoré sa musia obligatórne zohladnit (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 463 a 465). 110 V tomto prípade Komisia v odôvodneniach c. 365 az 376 napadnutého rozhodnutia uviedla skutocnosti, ktoré zohladnila pri urcení východiskových súm pokút ulozených jednotlivým dotknutým podnikom. Komisia v nich najmä uviedla kritériá, na základe ktorých jednak posúdila závaznost porusenia a jednak stanovila východiskovú sumu pokuty tak, ze zoradila podniky podla ich významu na základe ich podielov na trhu, pricom vzala do úvahy individuálnu váhu kazdého podniku a pravdepodobné dopady protiprávneho konania kazdého z nich. Podmienky stanovené judikatúrou s ohladom na povinnost odôvodnenia boli teda splnené. 111 Napokon, kedze bolo konstatované (pozri bod 88 vyssie), ze východisková suma, ktorú Komisia stanovila v prípade pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyni je zjavne nizsia ako je minimálna suma stanovená v usmerneniach pre velmi závazné priestupky, výhradu zalozenú na nelogickosti odôvodnenia nemozno prijat. 112 So zretelom na tieto úvahy musí byt prvý zalobný dôvod zamietnutý. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia a dôkazov, ako aj na porusení povinnosti dôkazného bremena v súvislosti s urcením dlzky trvania úcasti zalobkyne na vytýkanom porusení Tvrdenia úcastníkov konania 113 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia sa tým, ze stanovila, ze jej úcast na karteli trvala dva roky a osem mesiacov - teda od októbra 1997 do 19. februára 2002, s prerusením od 5. novembra 1999 do 29. mája 2001 - dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu. V tejto súvislosti pripomína, ze pocas správneho konania uviedla, ze vo februári 1999 prerusila svoju úcast v karteli a ze ju uz nikdy neobnovila. Cas trvania jej úcasti na karteli bol teda o nieco dlhsí ako jeden rok. Okrem toho vytýka Komisii, ze jej závery sú zalozené na nedostatocne preukázaných dôkazoch a ze v tejto súvislosti neposkytla dostatocné odôvodnenie. 114 Po prvé, zalobkyna sa domnieva, ze pokial ide o konecnú fázu prvého obdobia jej úcasti na karteli treba konstatovat toto: - napadnuté rozhodnutie (odôvodnenia c. 157 az 201), v rozpore s ustálenou judikatúrou, neposkytuje nijaký dôkaz o jej úcasti na stretnutiach alebo iných aktivitách kartelu v roku 1999, - z dôkazov predlozených Komisiou vyplýva, ze posledné stretnutie, ktorého sa zalobkyna zúcastnila bolo stretnutie zo 14. decembra 1998 (odôvodnenie c. 155 napadnutého rozhodnutia); okrem toho interné memorandum spolocnosti Dimon Italia z 20. októbra 1998 (odôvodnenie c. 145 napadnutého rozhodnutia), na ktoré Komisia neprihliadla preukazuje, ze od 16. októbra 1998 sa "nadnárodné spolocnosti" stazovali, ze zalobkyna porusuje pravidlá stanovené kartelom, - napriek tomu, ze v roku 1999 bol kartel velmi aktívny, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by sa zalobkyna na nom zúcastnovala; z napadnutého rozhodnutia v skutocnosti vyplýva, ze: i) ostatní spracovatelia, to znamená spolocnosti Deltafina, Transcatab, Dimon Italia a Trestina Azienda Tabacchi vyvíjali na APTI neustály tlak s cielom ovplyvnit rokovania o uzavretí "medziodvetvových" dohôd (odôvodnenie c. 165 napadnutého rozhodnutia); ii) spolocnosti Deltafina, Transcatab a Dimon Italia uskutocnili v roku 1999 viacero kartelových stretnutí, medzi ktorými boli najmä niektoré osobitne dôlezité stretnutia v mesiaci októbri, na ktorých sa zalobkyna nezúcastnila a nebola na nich ani pozvaná (odôvodnenie c. 184 napadnutého rozhodnutia); iii) na schválení memoranda týkajúceho sa odrôd surového tabaku Bright a Burley sa podielali len niektorí z dalsích spracovatelov (odôvodnenie c. 186 napadnutého rozhodnutia). 115 Po druhé, pokial ide o obdobie medzi 29. májom 2001 a 19. februárom 2002 zalobkyna uvádza toto: - rozhodujúcim dôkazom o obnovení úcasti zalobkyne na karteli bola skutocnost, ze prijala faxovú správu zaslanú 29. mája 2001 spolocnostou Deltafina, ktorá obsahovala informáciu o cene, za ktorú bola táto spolocnost ochotná uzatvárat zmluvy so zdruzeniami pestovatelov týkajúce sa odrody Bright; toto oznámenie vsak nemalo protisútaznú povahu; v skutocnosti islo o izolovaný kontakt, ktorý mal napomôct zalobkyni urobit si obraz o trhových cenách, ktoré sa prevazne pouzívali v zmluvách medzi pestovatelmi a spracovatelmi, uzatváraných na základe postupu upravenom pravidlami spolocnej polnohospodárskej politiky, ktorá presla významnými zmenami, - obchodné iniciatívy zalobkyne boli starostlivo sledované pocas stretnutí kartelu, na ktorých sa zalobkyna nezúcastnila (odôvodnenie c. 209 napadnutého rozhodnutia); navyse vztahy kartelu so zalobkynou boli jedným z bodov programu stretnutia, zaslaného Dimon Italia spolocnostiam Deltafina a Transcatab, ktoré sa malo konat 18. septembra 2001, teda po prijatí uvedenej faxovej správy (odôvodnenie c. 212 napadnutého rozhodnutia), - údajná úcast zalobkyne na karteli bola, ako to vyplýva z vyhlásení spolocnosti Transcatab, poskytnutých pocas kontroly z 18. apríla 2002, obmedzená na dve stretnutia, a to zo 16. novembra 2001 a z 8. januára 2002; zalobkyna sa na nich zúcastnila z dôvodu, ze Deltafina, Dimon Italia a Transcatab ju vyzvali, aby zaujala postavenie "sprostredkovatela" v spore so zdruzením na ochranu a zhodnocovanie tabaku odrody Burley regiónu Kampánia (dalej len "zdruzenie Burley"), ktoré nesúhlasilo so zavedením systému obchodovania s tabakom formou verejných drazieb, podporovaného zo strany Unitab a APTI, ktorého spravovaním bol poverený národný riadiaci výbor pre tabak Burley (comitato di gestione nazionale per il tabacco Burley, dalej len "Cogentab"); zalobkyna pozvala na 8. januára 2002 dotknuté strany na stretnutie (odôvodnenie c. 222 napadnutého rozhodnutia), ktorému predchádzalo o den skôr stretnutie konané jednak bez úcasti zalobkyne, ako aj dodávatelov, ktorí boli clenmi zdruzenia Burley, na ktorom Deltafina, Dimon Italia a Transcatab s najväcsou pravdepodobnostou diskutovali o otázkach týkajúcich sa ich spolocného postoja, ktorý mali zaujat pri rokovaniach na stretnutí 8. januára. 116 Po prvé Komisia tvrdí, ze sa domnievala, ze zalobkyna prerusila svoju úcast v karteli 5. novembra 1999, pretoze z rucne písaných poznámok zástupcu spolocnosti Deltafina povereného nákupom zo stretnutia z tohto dna mozno vyvodit, ze zalobkyna bola na programe týkajúcom sa tohto stretnutia uvedená uz ako spolocnost, ktorá nie je clenom kartelu. 117 Za týchto okolností spochybnuje tvrdenie zalobkyne, ze za den prerusenia jej úcasti na karteli sa má povazovat 14. december 1998 (den konania posledného kartelového stretnutia, na ktorom sa zalobkyna zúcastnila), alebo ze dátum prerusenia má byt stanovený podla vnútorného memoranda spolocnosti Dimon Italia z 20. októbra 1998, uvedeného v odôvodnení c. 145 napadnutého rozhodnutia. Po prvé, zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách sama priznala, ze sa zúcastnovala na karteli prinajmensom do februára 1999, a po druhé, uvedené memorandum spolocnosti Dimon Italia nemôze s prihliadnutím na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, ze pokial sa podnik nedistancuje verejne od obsahu stretnutí, je plne zodpovedný za svoju úcast na karteli, predstavovat dôkaz o prerusení úcasti zalobkyne v karteli v roku 1998. Kedze neexistujú dôkazy v tomto smere, napadnuté rozhodnutie správne stanovuje dobu trvania úcasti zalobkyne na karteli do 5. novembra 1999. 118 Po druhé, Komisia uvádza, ze za den, ked sa zalobkyna opät zacala zúcastnovat na karteli povazovala 29. máj 2001, pretoze v tomto dni dostala zalobkyna faxovú správu, v ktorej jej Deltafina oznámila cenu, za ktorú chcela uzatvárat zmluvy so zdruzeniami pestovatelov. 119 Takáto komunikácia medzi sútazitelmi je dôkazom o obnovení úcasti zalobkyne na karteli s prihliadnutím na okolnost, ze sa uz na nom do roku 1999 zúcastnovala a na to, ze krátko po tom, teda 16. novembra 2001 sa zacala opätovne zúcastnovat aj na kartelových stretnutiach. 120 Okrem toho Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe spochybnuje tvrdenie zalobkyne, ze zo zaloby jasne vyplýva jej zámer spochybnit nielen dlzku trvania ale aj samotnú existenciu jej opätovného clenstva v karteli v období od roku 2001 do zaciatku roku 2002. Komisia v prvom rade uvádza, ze argumenty, ktorými zalobkyna spochybnuje protiprávnu povahu týchto stretnutí a popiera svoju úcast na karteli v roku 2001 predlozila zalobkyna po prvý krát az vo svojej replike. Podla clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je táto výhrada neprípustná. Dalej sa domnieva, ze výhrada je v kazdom prípade nedôvodná. Vyhlásenie spolocnosti Transcatab z 18. apríla 2002 (dokument c. 38281-03488) obsahuje totiz zoznam rôznych stretnutí clenov kartelu, na ktorom je stretnutie zo 16. novembra 2001 oznacené ako "uzsie" (stretnutie, na ktorom sa zúcastnujú riaditelia spolocností) a z 8. januára 2002 ako stretnutie na "operatívnej úrovni" (stretnutie, na ktorom sa zúcastnujú zodpovední zástupcovia poverení nákupmi). Tieto dve stretnutia mali podla Komisie protisútaznú povahu a ciel, a preto spadali pod aktivity kartelu. Okolnost, ze v priebehu týchto stretnutí sa prejednávala aj moznost zavedenia systému obchodovania formou verejných drazieb neznamená nevyhnutne, ze sa na nich neprejednávali otázky týkajúce sa kartelu, ani to, ze by sa zalobkyna do týchto diskusií nezapojila. Okrem toho zalobkyna neposkytla nijaký dôkaz o tom, ze sa pocas uvedených stretnutí verejne distancovala od diskusií s protisútazným cielom. 121 Po tretie, Komisia sa domnieva, ze tento zalobný dôvod je v kazdom prípade neúcinný. Prijatie tohto zalobného dôvodu by malo totiz za následok jedine to, ze východisková suma pokuty stanovená pre zalobkynu by mala byt zvýsená o 15 % a nie o 25 %, co by nemalo nijaký vplyv na konecnú výsku pokuty, pretoze táto suma bolo znízená na 2,05 milióna eur na základe uplatnenia 10 % hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Posúdenie Vseobecným súdom 122 Pokial ide o dlzku trvania úcasti zalobkyne na porusovaní (odôvodnenia c. 302 a 378 napadnutého rozhodnutia), treba najskôr uviest, ze úcastníci konania sa zhodujú na tom, ze zalobkyna sa stala clenom kartelu v októbri 1997. Názory úcastníkov konania sa vsak v zásade rozchádzajú jednak v otázke, ci Komisia správne urcila, ze úcast zalobkyne sa skoncila 5. novembra 1999 a jednak v otázke, ci Komisia správne urcila, ze zalobkyna sa znovu pripojila ku kartelu 29. mája 2001, a ze sa na nom zúcastnovala az do skoncenia porusovania, to znamená do 19. februára 2002. 123 Dalej treba uviest, ze tvrdenie zalobkyne, ktorého cielom je spochybnit protiprávny charakter stretnutí zo 16. novembra 2001 a z 8. januára 2002 predstavuje podla Komisie nový zalobný dôvod predlozený zalobkynou v stádiu repliky, ktorý je teda neprípustný. 124 Vseobecný súd v tejto súvislosti pripomína, ze podla clánku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. V tejto súvislosti dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v zalobe a ktorý má úzky vztah s týmto dôvodom, musí byt vyhlásený za prípustný (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 10. apríla 2003, Travelex Global and Financial Services a Interpayment Services/Komisia, T-195/00, Zb. s. II-1677, body 33 a 34, a z 24. mája 2007, Duales System Deutschland/Komisia, T-151/01, Zb. s. II-1607, bod 71). 125 V tomto prípade treba konstatovat, ze dôvod, ktorý Komisia povazuje za nový predstavuje rozsírenie dôvodov uvedených zalobkynou v odpovedi na tvrdenia predlozené Komisiou v rámci jej vyjadrenia k zalobe v súvislosti s tretím zalobným dôvodom týkajúcim sa dlzky trvania úcasti zalobkyne na karteli. Námietku neprípustnosti Komisie preto treba zamietnut. 126 Okrem toho treba uviest, ze zalobkyna výslovne neziada zrusenie clánku 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza dlzku jej úcasti na karteli. 127 V prejednávanej veci vsak z vyjadrení zalobkyne vyplýva, ze zalobkyna v podstate popiera zákonnost napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje, ako je uvedené v clánku 1 písm. b) jeho výrokovej casti, ze porusenie v jej prípade trvalo od októbra 1997 do 5. novembra 1999 a od 29. mája 2001 do 19. februára 2002. Zalobkyna totiz vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, ze dlzka trvania jej úcasti na karteli mala byt stanovená na dobu o nieco dlhsiu ako jeden rok, teda od októbra 1997 do februára 1999 a ze Komisia sa konstatovaním, ze porusenie, ktorého sa dopustila trvalo podstatne dlhsie "dopustila nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho posúdenia dôkazov uvádzaných [zalobkynou]". Okrem toho je nesporné, ze zalobkyna spochybnila dlzku trvania jej úcasti na karteli pocas správneho konania, najmä vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 212). 128 Vzhladom na vyssie uvedené je teda opodstatnené sa domnievat, ze zalobkyna smeruje nielen k znízeniu pokuty, ale tiez k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia a najmä jeho clánku 1 písm. b) v rozsahu, v akom v nom Komisia nesprávne konstatovala, ze porusenie trvalo od októbra 1997 do 19. februára 2002, s prerusením od 5. novembra 1999 do 29. mája 2001 (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 213). 129 Z judikatúry vsak vyplýva, ze Komisia je povinná predlozit dôkazy nielen o existencii kartelu, ale aj o jeho trvaní (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 27 a tam citovanú judikatúru). Pokial ide konkrétnejsie o povinnost dokázat porusenie clánku 81 ods. 1 ES, je úlohou Komisie preukázat porusenia, ktoré uvádza, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby dostatocne preukázala existenciu skutocností vedúcich k poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 58; z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86, a rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 215). Pokial má súd pochybnosti, musia tieto pochybnosti slúzit v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, osobitne v rámci konania o neplatnost a/alebo zmenu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V tomto kontexte je totiz nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ktorá je súcastou základných práv chránených v právnom poriadku Únie a ktorá bola zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 1). Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktorých výsledkom môze byt ulozenie pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, body 215 a 216). Je tak nevyhnutné, aby Komisia predlozila presné a súladné dôkazy, aby odôvodnila silné presvedcenie, ze k vytýkanému poruseniu doslo (pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 217 a tam citovanú judikatúru). 130 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 131 Okrem toho je obvyklé, ze cinnosti, s ktorými sú spojené protisútazné dohody, sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto musí existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). 132 Okrem toho sa podla judikatúry pozaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79; pozri rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 133 V prejednávanej veci sa vzhladom na uvedené výhrady vynára otázka, ci mala Komisia dostatok dôkazov pre prijatie záveru, ze zalobkyna sa zúcastnovala na karteli v období od októbra 1997 do 5. novembra 1999 a ze sa k nemu znovu pripojila v období od 29. mája 2001 do 19. februára 2002. O dátume ukoncenia úcasti zalobkyne na karteli v roku 1999 134 Na úvod treba uviest, ze nie je spochybnené, ze zalobkyna v roku 1999 prerusila svoju úcast v karteli. Úcastníci konania sa vsak nezhodujú na presnom dátume tohto prerusenia. Zalobkyna popiera, ze by sa zúcastnovala na karteli po 19. februári 1999, teda po dni ked sa konalo posledné stretnutie, ktorého sa podla jej tvrdenia zúcastnila, zatial co Komisia stanovila dátum prerusenia jej úcasti na 5. novembra 1999. Tento dátum urcila na základe informácií obsiahnutých v rucne písaných poznámkach zamestnanca spolocnosti Deltafina z 5. novembra 1999 týkajúcich sa kartelového stretnutia z tohto dna (pozri poznámku pod ciarou c. 263 napadnutého rozhodnutia). Z týchto poznámok totiz vyplýva, ze jedným z bodov, ktorý sa mal na uvedenom stretnutí prejednávat boli vztahy medzi clenmi kartelu a zalobkynou, co dokazuje, ze zalobkyna nebola braná ako clen kartelu. 135 Treba vsak uviest, ze tieto rucne písané poznámky, o ktoré sa Komisia opierala pri stanovení dna prerusenia úcasti zalobkyne v karteli v roku 1999 neobsahujú v skutocnosti nijakú zmienku o dátume ukoncenia tejto úcasti. Jediný dátum, ktorý mozno s istotou z týchto poznámok vyvodit je dátum ich napísania. 136 Je teda namieste konstatovat, ze ku skutocnostiam, o ktorých sa autor v týchto poznámkach konkludentne zmienuje, to znamená okolnost, ze zalobkyna bola spolocnostou, ktorá nebola povazovaná za clena kartelu, muselo dôjst, ako to v poznámke pod ciarou c. 263 napadnutého rozhodnutia uznáva aj sama Komisia, este pred napísaním týchto poznámok. 137 Preto na základe uvedených poznámok nemozno na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí, povazovat dátum 5. november 1999 za den, ked zalobkyna prerusila svoju úcast v karteli. 138 V tejto súvislosti treba najskôr uviest, ze v odôvodnení c. 157 napadnutého rozhodnutia nachádzajúcom sa na zaciatku jeho casti venovanej preskúmaniu vytýkaných skutocností, pokial ide o rok 1999 Komisia uvádza, ze "Deltafina, Dimon [Italia] a Transcatab uskutocnovali pravidelné neformálne stretnutia, na ktorých diskutovali o otázkach týkajúcich sa predpokladaných nákupných cien a ich vývoja v Taliansku", a nespomína pritom zalobkynu [co okrem iného jasne vyplýva z bodu 2.3 ziadosti spolocnosti Dimon Italia o oslobodenie od pokút zo 4. apríla 2002 (dokument c. 38281 04998), citovanej v odôvodnení c. 7 napadnutého rozhodnutia]. Dalej v odôvodneniach c. 165, 184 a 185 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zmienuje o viacerých kontaktoch, ku ktorým doslo v roku 1999 medzi vyssie uvedenými spracovatelmi, ale nijaký z nich sa netýkal zalobkyne. Navyse, ako je uvedené v odôvodnení c. 186 napadnutého rozhodnutia, spolocnosti Deltafina, Dimon Italia a Transcatab v roku 1999 "schválili memorandum týkajúce sa odrôd Bright a Burley, ktoré je svojou formou a obsahom velmi podobné dohode Villa Grazioli". Komisia sa domnieva, ze úcelom tejto dohody bolo "stanovenie nákupných cien surového tabaku... od tretích baliarní, rozdelenie tretích baliarní medzi jednotlivých spracovatelov podla presne stanovených mnozstiev a bojkot tretích baliarní, ktoré sa nepripojili ku Cogentab". Ako vsak uvádza sama Komisia v poznámke pod ciarou c. 263 napadnutého rozhodnutia, z písomného vyhlásenia spolocnosti Transcatab z 18. apríla 2002, poskytnutého Komisii v priebehu kontroly vykonanej v jej priestoroch (pozri tiez bod 159 nizsie) vyplýva, ze zalobkyna ukoncila svoju úcast na karteli z dôvodu, ze "nesúhlasila s vytvorením Cogentab", zdruzenia, ktoré v roku 1999 vytvorili APTI a Unitab v súlade s medziodvetvovou dohodou na obdobie zberu odrody Burley v roku 1999 (odôvodnenie c.182 napadnutého rozhodnutia). Napokon z odôvodnenia c. 159 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na dvoch stretnutiach konaných vo februári 1999 v Ríme (Taliansko), na ktorých sa zalobkyna nezúcastnila "sa okrem iného diskutovalo... o zalození spolocného výboru pre nákup, ktorý bol neskôr nazvaný Cogentab". 139 Nakoniec Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla nijaký dôkaz o tom, ze by sa zalobkyna zúcastnovala na karteli az do 5. novembra 1999. 140 Komisia az na pojednávaní poukázala po prvý krát na údajnú úcast zalobkyne na stretnutí na "operatívnej úrovni" konanom 22. júla 1999, o ktorej sa nezmienila ani v oznámení o výhradách, ani v napadnutom rozhodnutí. 141 Jediné, co totiz vyplýva z napadnutého rozhodnutia je, ze zalobkyna "ukoncila svoju úcast na karteli" v roku 1999, pretoze "nesúhlasila so zalozením Cogentab" (odôvodnenie c. 302 a poznámka pod ciarou c. 263 napadnutého rozhodnutia) a ze o zalození Cogentab sa diskutovalo na dvoch vyssie uvedených stretnutiach vo februári 1999 (pozri odôvodnenie c. 159 napadnutého rozhodnutia), pricom Komisia v uvedenom rozhodnutí nepreukázala, ze by sa na nich zalobkyna zúcastnila. 142 Komisia sa teda tým, ze v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze zalobkyna ukoncila svoju úcast na karteli 5. novembra 1999, dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu. 143 Kedze Komisia so zretelom na vyssie uvedené úvahy neurcila presný dátum ukoncenia úcasti zalobkyne na karteli, nebola oprávnená rozhodnút, ze týmto dátumom je 5. november 1999; preto treba v súlade so zásadou in dubio pro reo (pozri bod 129 vyssie) povazovat za posledný mesiac, v ktorom sa zalobkyna zúcastnovala na karteli mesiac február 1999. 144 Tento záver nemôze byt spochybnený tvrdením Komisie, podla ktorej z judikatúry vyplýva, ze ak neexistujú dôkazy o tom, ze zalobkyna sa od roku 1998, alebo v kazdom prípade od februára 1999 verejne distancovala od ostatných clenov kartelu, Komisia s prihliadnutím na dôkazy preukazujúce, ze ostatní clenovia kartelu povazovali 5. november 1999 za den ukoncenia úcasti zalobkyne na karteli, mohla dôvodne konstatovat, ze úcast zalobkyne na karteli trvala do tohto dna. 145 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze sa zalobkyna v priebehu roku 1999, a konkrétne do 5. novembra daného roku zúcastnila na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 81). Naopak, pokial ide o stretnutia z februára 1999, v odôvodnení c. 159 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze s výnimkou spolocností Deltafina, Dimon Italia a Transcatab sa úcast iných spracovatelov vrátane zalobkyne nedala "jasne preukázat". 146 Tvrdenie Komisie je navyse v rozpore s konstatovaním v napadnutom rozhodnutí, opierajúcom sa o písomné vyhlásenia spolocnosti Transcatab z 18. apríla 2002 (pozri poznámku pod ciarou c. 263 napadnutého rozhodnutia), ze zalobkyna 5. novembra 1999 "opustila kartel", pretoze nesúhlasila so zalozením Cogentab. Z konstatovaní obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí (pozri odôvodnenie c. 159 napadnutého rozhodnutia) vsak tiez vyplýva, ze prvé rokovania o zalození Cogentab sa uskutocnili uz pocas stretnutí konaných vo februári 1999 (pozri tiez body 138 a 141 vyssie). 147 Podobne tvrdenie Komisie - uvedené po prvý krát pocas pojednávania -, ze stanovením dátumu 5. novembra 1999 preukázala voci zalobkyni svoju "velkorysost", pretoze z odôvodnenia c. 199 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze 22. novembra 1999 sa zalobkyna zúcastnila na stretnutí spracovatelov, ktoré malo "pravdepodobne" protisútazný obsah. Komisia nevytýkala zalobkyni jej prípadnú úcast na tomto stretnutí ani v oznámení o výhradách, ani v napadnutom rozhodnutí, pretoze jej nepripisovala takú dôkaznú hodnotu, ze by ju mohla povazovat za pritazujúcu okolnost, a preto pri posudzovaní dlzky trvania úcasti zalobkyne v karteli na túto skutocnost neprihliadla, takze nakoniec dospela k záveru, ze zalobkyna "opustila kartel" 5. novembra 1999 (poznámka pod ciarou c. 263 napadnutého rozhodnutia). Tento záver napokon potvrdzuje jednak ziadost o oslobodenie od pokút, ktorú 4. apríla 2002 podala Dimon Italia, ako aj vyhlásenia spolocnosti Transcatab z 18. apríla 2002 (podri bod 138 vyssie). 148 Napokon Komisia nepreukázala ani to, ze sa zalobkyna v roku 1999 zúcastnila na uskutocnovaní medziodvetvových dohôd týkajúcich sa rôznych odrôd tabaku alebo na stretnutiach spracovatelov, na ktorých si mali dohodnút spolocný postoj, ktorý mali neskôr zaujat v rámci APTI a ovplyvnit tak jeho pozíciu pri rokovaniach s Unitab o uvedených dohodách (pozri odôvodnenie c. 165 napadnutého rozhodnutia). 149 So zretelom na vyssie uvedené úvahy treba vyhoviet výhrade, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze zalobkyna ukoncila svoju úcast v karteli 5. novembra 1999, pretoze dôkazy, ktoré vyhodnotila v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí, ako aj dalsie skutocnosti uvedené v spise jej umoznovali dospiet jedine k záveru, ze zalobkyna sa zúcastnovala na karteli iba do februára 1999 (odôvodnenie c. 159 napadnutého rozhodnutia a poznámka pod ciarou c. 263). O úcasti zalobkyne na karteli v období od 29. mája 2001 do 19. februára 2002 150 Pokial ide o obdobie, v ktorom sa zalobkyna údajne zacala opätovne zúcastnovat na karteli, teda od 29. mája 2001 do 19. februára 2002 treba uviest, ze Komisia oprela svoje posúdenie o tri skutkové okolnosti. Komisia stanovila dátum obnovenia úcasti zalobkyne na karteli na 29. mája 2001 na základe toho, ze v tomto dni poslal zamestnanec spolocnosti Deltafina zamestnancovi zalobkyne faxovú správu obsahujúcu informácie o cene stanovenej na kilogram, za ktorú mala Deltafina uzatvárat pestovatelské zmluvy týkajúce sa odrody Bright (odôvodnenie c. 211 a 302 napadnutého rozhodnutia). Táto okolnost v spojení s úcastou zalobkyne na dvoch stretnutiach konaných 16. novembra 2001 (odôvodnenie c. 213 napadnutého rozhodnutia) a 8. januára 2002 (odôvodnenie c. 222 napadnutého rozhodnutia) viedlo Komisiu k záveru, ze úcast zalobkyne na karteli, ako v prípade spolocností Deltafina, Transcatab a Dimon Italia trvala az do 19. februára 2002. - O faxovej správe z 29. mája 2001 zaslanej spolocnostou Deltafina 151 Pokial ide o faxovú správu z 29. mája 2001, v prvom rade treba zdôraznit, ze táto správa sa týkala len informácie o cenách, ktoré mala Deltafina uvádzat v pestovatelských zmluvách uzatváraných so zdruzeniami pestovatelov týkajúcich sa odrody tabaku Bright, podla stupna jeho kvality. 152 V tejto súvislosti treba najskôr konstatovat, ze z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze tieto ceny boli cenami stanovenými v rámci kartelu, ani to, ze Deltafina bola poverená kartelom tieto ceny oznámit. Predmetná faxová správa je teda izolovaným kontaktom medzi spolocnostou Deltafina a zalobkynou týkajúcim sa dôvernej obchodnej informácie, ktorá sa vsak obmedzovala na ceny, ktoré majú byt uvádzané v pestovatelských zmluvách týkajúcich sa len jednej zo vsetkých odrôd uvedených v odôvodnení c. 87 napadnutého rozhodnutia. Uvedená faxová správa navyse nevymedzovala presne regióny, ktorých sa mali tieto ceny týkat, hoci sama Komisia v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "ceny surového tabaku v závislosti od odrôd sa v jednotlivých regiónoch podstatne lísia". 153 Dalej treba uviest, ze cena stanovená vo faxovej správe spolocnosti Deltafina, ktorá sa tu výslovne uvádza v súvislosti s pestovatelskými zmluvami, môze byt len "zmluvnou cenou". Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze ide o cenu uvádzanú v zmluvách tohto typu - ktoré zvycajne uzatvárajú pestovatelia alebo zdruzenia pestovatelov so spracovatelmi pre konkrétnu polnohospodársku kampan v období od marca do mája -, predstavujúcu "cenu, ktorú sa spracovatelia zaväzujú zaplatit za tabak podla stupna jeho kvality" (odôvodnenia c. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia). 154 Ako je vysvetlené v odôvodnení c. 92 napadnutého rozhodnutia, táto cena sa lísi od ceny "skutocne zaplatenej pri odbere tabaku, stanovenej priamo podla stupna jeho kvality a dalsích faktorov". Táto cena, ktorá sa nazýva "dodacia cena" sa v zásade "vseobecne stanovuje v období medzi decembrom a januárom". Z odôvodnenia c. 279 písm. a) napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze jediné a nepretrzité porusovanie, ktorého sa spracovatelia dopustili zahrnalo okrem iného praktiky spocívajúce v "stanovovaní spolocných nákupných cien tabaku, ktoré zaplatia spracovatelia... pri jeho dodaní". 155 Nakoniec treba uviest, ze 10. mája 2001, teda predtým ako zalobkyna dostala uvedenú faxovú správu, Dimon Italia pripravila a v rámci spolocnosti prejednala program stretnutia, ktoré sa malo konat v jej priestoroch o dva týzdne neskôr, v ktorom bol v rámci rôznych bodov, ktoré mali byt prerokované zahrnutý bod "Romana Tabacchi/ATI" (odôvodnenie c. 209 napadnutého rozhodnutia). Dalej treba uviest, ze potom, co zalobkyna dostala uvedenú faxovú správu, Dimon Italia poslala 14. septembra 2001 spolocnostiam Deltafina a Transcatab program týkajúci sa stretnutia, ktoré sa 18. septembra 2001 skutocne konalo, pricom zalobkyna sa na nom nezúcastnila. Jedným z bodov tohto programu bol bod s názvom: "Ns. rapporti Versus ATI, ETI, ROM TAB" ("nase vztahy s ATI/ETI a s Romana Tabacchi") (pozri odôvodnenie c. 212 napadnutého rozhodnutia). Táto formulácia vzhladom na názov prvého bodu tohto programu "Ribadire ns. rapporti" ("posilnenie nasich vztahov") len potvrdzuje skutocnost, ze zalobkyna, ako to táto tvrdí, nebola clenom kartelu. Postavenie zalobkyne vo vztahu k Dimon Italia, Transcatab Deltafina je totiz jednak vzhladom na pouzitie výrazu "versus" a jednak vzhladom na výzvu na posilnenie vztahov medzi clenmi kartelu, nespochybnitelné. Napokon z odôvodnenia c. 204 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze 5. júna 2001, teda v case medzi prijatím faxovej správy spolocnosti Deltafina a stretnutím z 18. septembra 2001 sa v Caserte (Taliansko) konalo dalsie kartelové stretnutie na operatívnej úrovni, na ktorom sa zalobkyna nezúcastnila. 156 Aj keby vsak bolo mozné povazovat faxovú správu spolocnosti Deltafina za dôkaz preukazujúci, ze zalobkyna obnovila kontakt s clenom kartelu s cielom získat co najpresnejsie informácie týkajúce sa "zmluvnej ceny" osobitnej odrody tabaku, ktorú mala uvádzat v pestovatelských zmluvách, ktoré mala uzavriet so zdruzeniami pestovatelov, táto správa vsak najmä so zretelom na okolnosti uvedené v bodoch 152 az 155 vyssie, neposkytuje sama osebe dostatocný dôkaz o tom, ze by sa zalobkyna znovu pripojila ku kartelu. - O stretnutiach zo 16. novembra 2001 a z 8. januára 2002 157 Treba konstatovat, ze zalobkyna priznáva, ze sa zúcastnila na stretnutiach zo 16. novembra 2001 a z 8. januára 2002. Tvrdí vsak, ze na stretnutí konanom 16. novembra 2001 v priestoroch APTI, na ktoré ju "pozvala" spolocnost Dimon Italia bola poziadaná, aby zaujala postavenie "sprostredkovatela" v spore so zdruzením Burley, ktoré nesúhlasilo so zavedením systému obchodovania s tabakom formou verejných drazieb - podporovaného zo strany Unitab a APTI -, ktorý mal spravovat Cogentab. To bolo teda dôvodom, preco zalobkyna neskôr pozvala dotknuté strany na 8. januára 2002 na stretnutie konané v jej priestoroch. 158 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry ako dostatocný dôkaz úcasti podniku na karteli stací, ak Komisia preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzatvorené dohody protisútazného charakteru, bez toho, aby ich zjavným spôsobom odmietol. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni. Dôvodom tejto zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez verejného distancovania sa od jeho obsahu umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, body 81 a 82 a tam citovanú judikatúru). 159 Po prvé vsak treba zdôraznit, ze spolocnost Transcatab vo svojich vyhláseniach z 18. apríla 2002 uvádza, ze zalobkyna ukoncila svoju úcast na karteli v roku 1999, v case zavedenia "systému nákupov Cogentab", aby tak podla nej získala podiely na trhu u iných spracovatelov, ktorí medzitým vytvorili zdruzenie Burley, v podstate s cielom zmarit systém Cogentab, ako aj "systém obchodovania formou verejných drazieb". Transcatab okrem iného uvádza, ze: "Romana Tabacchi dospela asi po dvoch rokoch k záveru, okrem iného aj vzhladom na dohody o uvádzaní na trh, ktoré uzavrela s ATI [ktorá bola obchodným oddelením pre nákup "tabakových listov" bývalého talianskeho monopolu (pozri odôvodnenie c. 39 napadnutého rozhodnutia) a ktorá sa v roku 2001 stala clenom Cogentab (pozri odôvodnenie c. 183 napadnutého rozhodnutia)] poziadat o clenstvo v APTI. Preto sa musela vyjadrovat k politike nákupov, ktoré uskutocnoval Cogentab a k organizovaniu verejných drazieb. Na konci roku 2001 a na zaciatku roku 2002 sa tak konalo viacero stretnutí v priestoroch APTI a spolocnosti Romana Tabacchi, na ktorých táto zmenila svoj postoj voci obchodovaniu formou verejných drazieb a stala sa "sprostredkovatelom" v spore medzi [zdruzením Burley] a Cogentab". 160 V tejto súvislosti úcastníci konania zhodne tvrdia, ze k úprave systému obchodovania so surovým tabakom formou verejných drazieb, o ktorom sa diskutovalo na konci roku 2001 doslo o niekolko mesiacov neskôr nariadením Komisie (ES) c. 546/2002 z 25. marca 2002, ktorým sa stanovujú prémie a garantované prahy na listový tabak podla skupiny odrôd a podla clenských státov na zbery v rokoch 2002, 2003 a 2004 a ktorým sa mení a doplna nariadenie (EHS) c. 2075/92 (Ú. v. ES L 84, s. 4). 161 Z vyjadrení spolocnosti Transcatab teda vyplýva, ze zalobkyna definitívne ukoncila svoju úcast v karteli v roku 1999 a ze v roku 2001 potom, ako poziadala o clenstvo v APTI sa zúcastnila na predmetných stretnutiach s cielom rokovat o systéme obchodovania formou verejných drazieb a podporit sprostredkovanie v spore týkajúcom sa tohto systému medzi zdruzením Burley a Cogentab. Podla spolocnosti Transcatab sa tak zalobkyna zúcastnila na týchto stretnutiach s osobitným cielom, ktorý nemal protisútaznú povahu, a teda z iných dôvodov ako clenovia kartelu. 162 Po druhé, ako je uz uvedené v bode 138 vyssie, z bodu 2.3 ziadosti spolocnosti Dimon Italia o zhovievavost zo 4. apríla 2002 vyplýva, ze v období od roku 1999 do roku 2002 udrziavali medzi sebou pravidelné kontakty týkajúce sa kartelu iba traja "hlavní spracovatelia", a to Deltafina, Dimon Italia a Transcatab. Naopak spolocnost Dimon Italia nespomenula, ze by bola zalobkyna v danom období aktívnym clenom kartelu. Je teda namieste konstatovat, ze zo skutocností, ktoré táto spolocnost uvádza v súvislosti s cinnostou kartelu v uvedenom období vyplýva, ze Dimon Italia nevnímala úcast zalobkyne na predmetných stretnutiach ako úcast s protisútazným cielom. 163 Po tretie, Komisia na pojednávaní uznala, ze v období od 29. mája 2001 do februára 2002 sa konalo sest stretnutí a ze zalobkyna sa zúcastnila len na dvoch z nich, z ktorých stretnutie zo 16. novembra 2001 nebolo kartelovým stretnutím v pravom slova zmysle, ale stretnutím APTI. Okrem toho, co sa týka stretnutia z 8. januára 2002, teda druhého a posledného, ktorého sa zalobkyna zúcastnila v priebehu celého obdobia od 29. mája 2001 az do ukoncenia porusovania treba uviest, ze podla vyjadrení spolocnosti Transcatab z 18. apríla 2002 sa uvedeného stretnutia zúcastnil okrem nej, spolocností Dimon Italia, Deltafina a zalobkyne, este jeden zástupca iného podniku. Okrem toho treba uviest, ze den pred týmto stretnutím sa konalo iné stretnutie, na ktorom sa zúcastnili iba spolocnosti Dimon Italia, Transcatab a Deltafina (pozri odôvodnenie c. 222 napadnutého rozhodnutia). So zretelom na tvrdenia obsiahnuté vo vyhlásení spolocnosti Transcatab a v ziadosti o zhovievavost podanej spolocnostou Dimon Italia (pozri najmä body 161 a 162 vyssie), Komisia teda dostatocne nepreukázala, ze uvedené stretnutie z 8. januára 2002 bolo stretnutím kartelu. 164 So zretelom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze na základe skutocností, akými sú skutocnosti, ktoré boli práve opísané Komisia nemala dôkazy, alebo súbor dôkazov, aby mohla dostatocne preukázat, ze zalobkyna sa zúcastnovala na karteli v období od 29. mája 2001 do 19. februára 2002. Naopak, ako to vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia, spis zo správneho konania obsahuje viaceré skutocnosti, z ktorých mala Komisia vyvodit vzhladom na dlzku trvania úcasti zalobkyne na karteli iný záver ako ten, ku ktorému nakoniec dospela. 165 Kedze súbor dôkazov uvádzaných Komisiou nepostacuje na vyvodenie záveru, ze sa zalobkyna pocas vyssie uvedeného obdobia zúcastnovala na karteli, treba konstatovat, ze Komisia sa tým, ze usúdila, ze zalobkyna sa zúcastnovala na karteli v období od 29. mája 2001 do 19. februára 2002, ktorý bol posledným dnom porusovania, dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu. 166 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné tomuto zalobnému dôvodu vyhoviet. Z toho vyplýva, ze clánok 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia treba zrusit v casti, v ktorej sa konstatuje, ze zalobkyna sa podielala na porusovaní v období po februári roku 1999. Dôsledky, ktoré treba vyvodit z tohto záveru, pokial ide o urcenie výsky pokuty sú predmetom otázok skúmaných v bodoch 265 a nasl. nizsie. 4. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nelogickosti odôvodnenia a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o odstupnovanie východiskovej sumy pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 167 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemala ako referencný rok na úcely urcenia jej podielu na trhu vybrat rok 2001. Kedze jej úcast na porusovaní bola prerusovaná, Komisia mala pre svoj výpocet zohladnit ako základ priemernú hodnotu podielu na trhu v celom dotknutom období - v jej prípade 4,69 % -, ktorej zohladnenie je v prípadoch strednodobých porusení ovela vhodnejsie, alebo mala nanajvýs zohladnit jej trhový podiel v roku 1998 a nie v roku 2001, v ktorom jej úcast na porusovaní, za predpokladu, ze bude preukázaná, bola v kazdom prípade ciastocná. Okrem toho tvrdí, ze kedze mala mensí podiel na trhu ako spolocnosti Transcatab a Dimon Italia, nemala byt zaradená do rovnakej kategórie podnikov, do ktorej boli zaradené tieto posledné uvedené spolocnosti, v prípade ktorých stanovila Komisia rovnakú východiskovú sumu pokuty predstavujúcu 10 miliónov eur. Komisia mala teda este predtým, ako uplatnila násobitela stanovit odlisné východiskové sumy. 168 Zalobkyna vytýka najmä, ze Komisia pouzila ako referencné kritérium pre stanovenie individuálnej váhy podniku jeho podiel na trhu pocas posledného celého roku porusenia. Pouzitie takéhoto podielu na trhu by malo byt upravené vo vsetkých prípadoch, v ktorých ako v prejednávanej veci bola úcast podniku na karteli prerusená. Podiel na trhu dosiahnutý v poslednom celom roku úcasti na porusení neodráza totiz v tomto prípade len výhody, ktoré môzu podniku vyplývat z protisútazného správania, ale aj výhody, ktoré mu vyplývajú z jeho cinnosti na trhu v obdobiach, ked sa nezúcastnoval na karteli. Toto je totiz presne prípad, o aký ide v prejednávanej veci, pretoze podiel na trhu zalobkyne zaznamenal najväcsí nárast v období medzi rokom 1999 a 2000, a teda v období, v ktorom sa zalobkyna nepochybne nezúcastnovala na karteli. 169 Kedze Komisia pouzila rovnaký spôsob výpoctu pre zalobkynu a pre ostatných úcastníkov kartelu, ktorých úcast vsak nebola prerusená, rozhodnutie je postihnuté vadou v dôsledku rozdielneho zaobchádzania a nelogického odôvodnenia predmetnej casti. 170 Komisia navrhuje tvrdenia zalobkyne zamietnut. 171 Po prvé, Komisia pripomína, ze podla judikatúry uplatnenie rovnakej východiskovej sumy na podniky s trhovými podielmi, ktorých rozpätie nie je prílis velké - ako v prejednávanej veci - nepredstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Okrem toho Komisia disponuje pri stanovení sumy pokuty sirokou mierou volnej úvahy a nie je povinná pouzit presný matematický vzorec. Toto tvrdenie je v kazdom prípade neúcinné, pretoze konecná suma pokuty ulozenej zalobkyni bola aj tak podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 znízená na 2,05 milióna eur. 172 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne smerujúce k spochybneniu pouzitia ako referencného kritéria podielu na trhu v poslednom celom roku porusenia, Komisia tvrdí, ze pri rozdelení predmetných podnikov do kategórií na úcely stanovenia sumy pokút, pokial je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené, disponuje podla ustálenej judikatúry volnou úvahou. Podiely na trhu v poslednom celom roku porusenia sú vhodným ukazovatelom individuálnej váhy a dopadu protiprávnych konaní na hospodársku sútaz, najmä z dôvodu, ze môzu byt, aspon ciastocne, výsledkom tohto porusenia. 173 Po tretie, na tvrdenie, ze na úcely urcenia výsky pokút je v prípade strednodobých porusení vhodnejsie pouzit ako referencné kritérium priemer podielov na trhu dotknutých podnikov pocas rokov trvania porusovania, Komisia v prvom rade reagovala argumentom, ze v prejednávanej veci neslo o "strednodobé" ale o "dlhodobé" porusenie. Dalej konstatuje, ze práve z dôvodu, ze úcast zalobkyne na karteli bola na urcité obdobie prerusená a neskôr obnovená, priemerný podiel na trhu v období trvania úcasti na karteli nie je v prejednávanej veci kritériom, ktoré by umoznovalo rozdelit dotknuté podniky do kategórií na úcely stanovenia výsky pokút. Navyse Komisia by na úcely výpoctu tohto priemeru mala mat od kazdého podniku zúcastneného na karteli nielen informácie o ich nákupoch surového tabaku za obdobie rokov 1995 az 2000, ale aj údaje o celkovej hodnote nákupov surového tabaku v kazdom z uvedených rokov, ktoré by okrem iného odrázali informácie o hodnote nákupov tabaku, ktoré v období siestich rokov trvania kartelu realizovali vsetci ostatní talianski spracovatelia a o vsetkých s tým spojených tazkostiach. 174 Aj keby sa zohladnil priemerný podiel na trhu, ktorý mali dotknuté podniky pocas rokov trvania kartelu, a tak by sa predpokladalo, ze podiel zalobkyne bol priblizne 5 %, podiely dotknutých podnikov by boli v kazdom prípade v rozpätí medzi 5 az 11 %, ktoré nie je výrazne väcsie ako rozpätie medzi 11 az 18 %, ktoré sa podla judikatúry povazuje za primerané. Navyse zalobkyna by toto tvrdenie nemohla pouzit napríklad v prípade, keby sa na porusovaní podielala iba v poslednom roku trvania kartelu. Nemôze byt teda v ziadnom prípade odôvodnené, aby mohla zalobkyna získat z toho, ze jej úcast na aktivitách kartelu trvala viac ako jeden rok akúkolvek výhodu v podobe znízenia pokuty. 175 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie, ze pouzitie podielu na trhu v poslednom celom roku porusenia treba upravit vo vsetkých prípadoch, v ktorých bola úcast na karteli prerusená, Komisia konstatuje, ze kratsie trvanie úcasti zalobkyne na porusovaní bolo v napadnutom rozhodnutí na úcely výpoctu základnej ciastky pokuty, ktorá jej bola ulozená uz zohladnené. Preto Komisii nie je jasné, z akého dôvodu má byt táto kratsia úcast zohladnená aj ako polahcujúca okolnost. Posúdenie Vseobecným súdom 176 Pokial ide o výber referencného roku na úcely preukázania relatívnej dôlezitosti podnikov, treba najskôr uviest, ze usmernenia v bode 1 A stvrtom a piatom odseku síce stanovujú rozdielne zaobchádzanie s podnikmi v závislosti od ich ekonomickej dôlezitosti, ale neuvádzajú, vzhladom na ktorý rok musí byt relatívna dôlezitost podnikov preukázaná. Jediným bodom usmernení, ktorý stanovuje zohladnenie úctovného roku, ktorý predchádza roku prijatia rozhodnutia je v tomto ohlade bod 5 písm. a) druhý pododsek týchto usmernení, ktorý sa vsak uplatní výlucne na urcenie obratu na základe dodrziavania hranice 10 % v súlade s clánkom 23 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia c. 1/2003. Z toho vyplýva, ze sa nemôze uplatnit na úcely urcenia relatívnej dôlezitosti podnikov aktívnych v karteli. 177 Z judikatúry vyplýva, ze Komisia je povinná zvolit takú metódu výpoctu, ktorá umozní zohladnit velkost a hospodársku silu kazdého z dotknutých podnikov, ako aj rozsah existujúceho porusenia v závislosti od ich hospodárskej situácie existujúcej v case, ked doslo k poruseniu. Navyse podla judikatúry obdobie, ktoré treba zohladnit, sa musí vymedzit tak, aby bolo mozné dosiahnuté obraty, alebo podiely na trhu co mozno najlepsie porovnat. Z toho vyplýva, ze referencným rokom nemusí byt nevyhnutne celý posledný rok trvania porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. septembra 2010, Trioplast Wittenheim/Komisia, T-26/06, neuverejnený v Zbierke, body 81 a 82 a tam citovanú judikatúru). 178 Z odôvodnenia c. 372 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka urcenia podielu na trhu spolocnosti Deltafina vyplýva, ze za posledný celý rok porusenia, ktorého sa dopustili spracovatelia bol povazovaný rok 2001, ktorý bol v prejednávanej veci vybraný ako referencný rok na úcely stanovenia relatívnej dôlezitosti podnikov. 179 Komisia tak zaradila do jednej kategórie spolocnost Deltafina, ktorá mala v roku 2001 25 % podiel na trhu (odôvodnenie c. 372 napadnutého rozhodnutia) a do inej kategórie (bod 373 napadnutého rozhodnutia) spolocnosti Dimon Italia s 11,28 % podielom na trhu (pozri odôvodnenie c. 35 napadnutého rozhodnutia), Transcatab s 10,8 % podielom (pozri odôvodnenie c. 37 napadnutého rozhodnutia) a zalobkynu s 8,86 % podielom (pozri odôvodnenie c. 40 napadnutého rozhodnutia). Po tomto rozdelení do kategórií a po pouzití násobitelov pre spolocnost Deltafina 1,5 a pre spolocnosti Transcatab a Dimon Italia 1,25 stanovila východiskovú sumu pokuty na 37,5 milióna eur v prípade spolocnosti Deltafina, 12,5 milióna eur v prípade spolocností Transcatab a Dimon Italia a na 10 miliónov eur v prípade zalobkyne (odôvodnenie c. 376 napadnutého rozhodnutia). 180 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze hoci metóda spocívajúca v rozdelení clenov kartelu do kategórií na úcely diferencovaného prístupu v stádiu stanovenia východiskových súm pokút vedie k nezohladneniu rozdielnych velkostí podnikov tej istej kategórie, prinása so sebou pausalizáciu východiskovej sumy stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 83 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Itochu/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 73). 181 Takéto rozdelenie do kategórií vsak musí byt v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v bode 102 vyssie). Okrem toho podla judikatúry musí byt suma pokút prinajmensom proporcionálna vo vztahu ku skutocnostiam zohladneným pri posúdení závaznosti porusenia. Pri overení toho, ci je rozdelenie clenov kartelu do kategórií v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, treba preskúmat, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudky Daiichi Pharmaceutical/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, body 84 a 85 a Itochu/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 74). 182 Podla napadnutého rozhodnutia sa zalobkyna v prvom období zúcastnovala na karteli od októbra 1997 do 5. novembra 1999 a v druhom období od 29. mája 2001 do 19. februára 2002, zatial co ostatní clenovia kartelu sa na nom zúcastnovali bez prerusenia od 29. septembra 1995 do 19. februára 2002. Komisia síce uviedla, ze úcast zalobkyne na karteli bola oproti ostatným clenom kartelu kratsia a prerusovaná - ktorej presnú dlzku, ako bolo uvedené v rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyna spochybnila -, vychádzala vsak z trhových podielov, ktoré mali dotknuté podniky, vrátane zalobkyne v roku 2001, ktorý povazovala za posledný celý rok porusenia bez ohladu na to, ze zalobkyna sa podla napadnutého rozhodnutia znovu zacala zúcastnovat na tomto porusovaní az od 29. mája 2001. 183 Kedze Komisia pouzila na úcely urcenia východiskovej sumy pokút kritérium podielov na trhu pocas posledného celého roka porusenia, zaobchádzala rovnako s rozdielnymi situáciami. Situácia zalobkyne bola totiz odlisná od situácie ostatných troch spracovatelov, pretoze z napadnutého rozhodnutia vyplýva jednak, ze celková doba jej úcasti na karteli bola kratsia a prerusovaná a jednak, ze jej údajná úcast na karteli trvala iba urcitú cast roka 2001, zatial co ostatní spracovatelia sa na karteli zúcastnovali bez prerusenia od septembra 1995 do februára 2002. Preto výber roku 2001 ako referencného roku predstavuje nerovnost zaobchádzania v neprospech zalobkyne. 184 Takéto nerovné zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Aj ked totiz Komisia môze na úcely posúdenia velkosti podniku zúcastneného na karteli, jeho hospodárskej sily na urcitom trhu, ako aj rozsahu porusenia, ktorého sa dopustil, zohladnit jeho trhové podiely pocas posledného celého roku konstatovaného porusenia (pozri bod 177 vyssie), musí sa uistit, ze podiely na trhu kazdého z dotknutých podnikov správne odrázajú ich hospodársku situáciu existujúcu v case, ked doslo k poruseniu. V prípade dlhodobých porusení, ako v prejednávanej veci vsak vseobecne platí, ze podiely na trhu v urcitom roku môzu v tomto smere slúzit ako relevantné ukazovatele a ako údaje, ktoré mozno co najlepsie porovnat, najmä na úcely rozdelenia dotknutých podnikov do kategórií len vtedy, ak sa posledný celý rok trvania porusovania tak, ako ho zobrala do úvahy Komisia, zhoduje s trvaním úcasti kazdého z týchto podnikov na porusovaní. 185 V prejednávanej veci vsak Komisia v napadnutom rozhodnutí neuvádza nijaké platné odôvodnenie, preco sa rozhodla rozdelit styroch dotknutých spracovatelov do dvoch kategórií, a najmä zaradit zalobkynu so spolocnostami Transcatab a Dimon Italia, ktoré sú dcérskymi spolocnostami nadnárodných skupín SCC a Dimon do tej istej kategórie vzhladom na ich podiely na trhu v roku 2001. V tejto súvislosti Komisia konstatuje len tolko, ze kedze Transcatab, Dimon Italia a zalobkyna mali mensie podiely na trhu "východisková suma pokuty [ulozenej] týmto podnikom mala byt... nizsia" ako východisková suma pokuty ulozenej spolocnosti Deltafina (odôvodnenie c. 373 napadnutého rozhodnutia). Naopak s prihliadnutím na rozdielnu dlzku trvania ich úcasti na karteli, aj pocas roku 2001, na rozdielne úlohy, ktoré mali pri dosahovaní a uskutocnovaní kartelu, ako aj na ich rozdielnu velkost a hospodársku silu neexistovalo nijaké objektívne odôvodnenie, pre ktoré Komisia postavila zalobkynu na roven spolocností Dimon Italia a Transcatab, a pre ktoré tieto tri podniky zaradila do tej istej kategórie a stanovila v ich prípade rovnakú východiskovú sumu pokuty. 186 Preto so zretelom na úvahy týkajúce sa dlzky trvania porusenia uvedené v odôvodneniach c. 301 a 302 napadnutého rozhodnutia, Komisia tým, ze zohladnila ako posledný celý rok konstatovaného porusenia rok 2001, porusila vo vztahu k zalobkyni zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze zalobkyna sa v danom roku, ako uviedla sama Komisia, zacala zúcastnovat na karteli az od 29. mája (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 43). 187 Toto platí o to viac so zretelom na úvahy uvedené v rámci skúmania tretieho zalobného dôvodu v bodoch 150 az 165 vyssie, podla ktorých Komisia nesprávne konstatovala, ze zalobkyna sa znovu pripojila ku kartelu 29. mája 2001 a ze sa na nom zúcastnovala az do ukoncenia porusovania. 188 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze Komisia tým, ze pouzila pre vsetky dotknuté podniky kritérium podielu na trhu pocas posledného celého roku porusenia, a to roku 2001, co bolo dôvodom, pre ktorý zaradila zalobkynu do rovnakej kategórie ako spolocnosti Mindo a Transcatab a stanovila tak pre vsetky tieto spolocnosti rovnakú východiskovú sumu, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 189 Tvrdenia predlozené v tejto súvislosti Komisiou nemôzu spochybnit tento záver. 190 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, ze podiely na trhu v poslednom celom roku porusenia sú vhodným ukazovatelom individuálnej váhy podniku a dopadu protiprávneho správania na hospodársku sútaz, aj s prihliadnutím na to, ze tieto podiely na trhu môzu byt za bezných okolností, aspon ciastocne, výsledkom tohto porusenia stací konstatovat, ze nie je tomu presne tak, ak sa dotknutý podnik nezúcastnuje na porusovaní pocas celého dotknutého roku (pozri bod 184 vyssie). Okrem toho treba uviest, ze takýto záver nemôze zabránit podniku, aby ako v prejednávanej veci preukázal existenciu dôvodov, pre ktoré podiel na trhu v dotknutom období nie je v jeho prípade ukazovatelom jeho skutocnej velkosti, hospodárskej sily ani rozsahu porusenia, ktorého sa dopustil (pozri v tomto zmysle rozsudok Fiskeby Board/Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 42). Podiel na trhu, ktorý mala zalobkyna v roku 2001 a výrazné zvýsenie jej trhových podielov, ktoré mala v období, ked sa nezúcastnovala na karteli nemozno totiz povazovat za výsledok jej úcasti na porusovaní, alebo nanajvýs iba v obmedzenej miere tak, ako to na pojednávaní uviedla Komisia. V tejto súvislosti sa musí zamietnut tvrdenie Komisie, predlozené na pojednávaní, ze zalobkyna sa v kazdom prípade zúcastnovala na karteli v jeho rozhodujúcom stádiu, teda v druhej polovici roka 2001. Toto tvrdenie totiz Komisia nepodlozila nijakým dôkazom a je v zásade v rozpore s rozhodnutím zohladnit posledný celý rok porusenia, ktoré sama prijala v napadnutom rozhodnutí. Komisia v kazdom prípade, ako bolo konstatované v rámci skúmania tretieho zalobného dôvodu (pozri body 150 az 165 vyssie) dostatocne nepreukázala, ze sa zalobkyna zúcastnovala na karteli v druhej polovici roku 2001. 191 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, ktoré v podstate smeruje proti moznosti pouzitia priemerných podielov na trhu z dôvodu, ze Komisia by na tento úcel musela disponovat urcitým poctom informácií, ktoré by si sama tazko obstarala stací uviest, ze Komisia na úcely stanovenia podielov na trhu v roku 2001 pouzila len informácie, ktoré jej poskytli samotné podniky. Z odôvodnení c. 31, 35, 37 a 40 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia v odôvodneniach c. 372 a 373 napadnutého rozhodnutia pouzila na úcely urcenia východiskovej sumy pokút a uplatnenia rozdielneho zaobchádzania trhové podiely spolocností Deltafina, Dimon Italia, Transcatab a zalobkyne, ktoré jej podla vlastných odhadov poskytol kazdý z týchto podnikov. Okrem toho ako vyplýva z dokumentov, ktoré na ziadost Vseobecného súdu zalozila Komisia do spisu, Komisia mala informácie týkajúce sa trhových podielov týchto podnikov za obdobie rokov 1999 az 2002, ktoré jej tieto zaslali na jej výslovnú ziadost pocas správneho konania. Nemozno teda prijat tvrdenie, ze pre Komisiu bolo mimoriadne nárocné získat dalsie informácie, pretoze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v uvedenom rozhodnutí vychádzala z informácií týkajúcich sa obdobia rokov 1999 az 2002, ktoré si podla vlastného uvázenia vyziadala od spracovatelov a ktoré jej títo poskytli. 192 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, ze kratsie trvanie úcasti zalobkyne na porusení bolo v napadnutom rozhodnutí na úcely výpoctu základnej ciastky pokuty, ktorá jej bola ulozená uz zohladnené stací konstatovat, ze zalobkyna týmto zalobným dôvodom v skutocnosti namieta, ze východisková suma pokuty je stanovená na základe závaznosti porusenia a nie dlzky jeho trvania. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia zalobkyna neziadala, aby jej kratsia úcast na porusovaní bola zohladnená ako polahcujúca okolnost. 193 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie Komisie, ze tento zalobný dôvod nevyhnutne vychádza z predpokladu, ze zalobkyna sa na karteli zúcastnovala dlhsie ako jeden rok a ze nemôze byt teda odôvodnené, aby mohla vzhladom na túto skutocnost získat akúkolvek výhodu v podobe znízenia pokuty, treba konstatovat, ze toto tvrdenie je cisto hypotetické a nemá dôkaznú hodnotu. Ak sa totiz, ako uvádza Komisia, podnik zúcastnoval na karteli len posledný rok, mozno zohladnit jedine jeho podiel na trhu v tomto roku. Kedze vsak toto nie je prípad, o aký ide v prejednávanej veci, Komisii prinálezí objasnit ako a v akom rozsahu by zalobkyna mohla vyuzit vo svoj prospech skutocnost, ze dlzka jej úcasti na karteli výrazne prekrocila posledný rok porusovania. 194 Nakoniec, pokial ide o výklad týkajúci sa hodnoty nákupov uskutocnených zalobkynou v roku 2001, ktorý predlozila Komisia na pojednávaní s cielom preukázat, ze trhový podiel zalobkyne v tomto roku bol v zásade podhodnotený stací uviest, ze toto tvrdenie spochybnuje závery prijaté Komisiou v napadnutom rozhodnutí, a preto ho treba zamietnut. 195 Druhému zalobnému dôvodu treba teda vyhoviet, pretoze Komisia tým, ze pri stanovení východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyni vychádzala z jej podielu na trhu v referencnom roku 2001, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Dôsledky, ktoré treba vyvodit z tohto záveru, pokial ide o urcenie výsky pokuty sú predmetom otázok skúmaných v bodoch 265 a nasl. nizsie. 5. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom znízení pokuty ulozenej zalobkyni vzhladom na jej úlohu spocívajúcu v "narusovaní" fungovania kartelu, a tiez na nezohladnení dalsích polahcujúcich okolností 196 Zalobkyna vytýka Komisii, ze základnú ciastku jej pokuty znízila len o 30 %. 197 Tvrdenie zalobkyne sa rozdeluje na dve casti. V rámci prvej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila polahcujúcu okolnost spojenú s nátlakom, ktorý bol na nu vyvíjaný, ani okolnost, ze jej úloha v rámci kartelu bola vylozene pasívna. V rámci druhej casti zalobkyna tvrdí, ze na úcely uznania polahcujúcej okolnosti z dôvodu, ze "casto marila úcel kartelu" Komisia nepripísala v zmysle usmernení potrebný význam okolnosti, ze systematicky nevykonávala v praxi rozhodnutia kartelu. O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia nezohladnila ako polahcujúcu okolnost nátlak vyvíjaný na zalobkynu a jej vylozene pasívnu úlohu Tvrdenia úcastníkov konania 198 Zalobkyna pripomína, ze pocas správneho konania vysvetlila okolnosti týkajúce sa jej formálnej úcasti na karteli v dôsledku nátlaku, ktorý na nu vyvíjali ostatní spracovatelia a jej obáv z odvetných opatrení zo strany týchto spracovatelov, ktoré ju viedli k tomu, aby sa na zelanie "pevného jadra" kartelu, a teda spolocností Deltafina, Dimon Italia a Transcatab zdanlivo pripojila ku kartelu. 199 Zalobkyna pripomína, ze na podporu svojich tvrdení predlozila tieto dôkazy: - interné memorandum spolocnosti Dimon Italia z 9. októbra 1997 (dokument c. 39281-4670/4671) súvisiace so zámerom spolocnosti Deltafina uskutocnit dohodu medzi "piatimi velkými" talianskymi spracovatelmi, ktoré je dôkazom existencie nátlaku, ktorý táto spolocnost vyvíjala na vsetky podniky s významným postavením na trhu v danom odvetví s cielom vytvorenia kartelu medzi spracovatelmi, - doklad týkajúci sa úrody v roku 1997 (dokument c. 38281-434/435), zaslaný spolocnostou Deltafina ostatným spracovatelom, v ktorom sa zmienuje o "zamýslanom spolocnom postupe proti prípadným naruseniam trhu zvonku", - memorandum predlozené 9. apríla 2002 spolocnostou Transcatab (dokument c. 38281-04103), v ktorom táto spolocnost pripústa, ze v roku 1996 uzavrela so spolocnostami Deltafina a Dimon Italia dohodu o "moznom nátlaku vyvíjanom na ostatných spracovatelov pôsobiacich v Taliansku... s cielom donútit ich prijat [protisútazné] stratégie", - správa, ktorú 10. mája 2001 poslal elektronickou postou zamestnanec spolocnosti Dimon Italia svojmu kolegovi z toho istého podniku (dokument c. 38281-04856), z ktorej vyplýva zámer spolocnosti Dimon Italia navstívit spolu so spolocnostou Transcatab niektorých zákazníkov (kupujúcich), aby s nimi prediskutovali "situáciu na trhu" a nebezpecenstvá spojené s nákupom tabaku od iných spracovatelov (ktorí nie sú clenmi kartelu), medzi ktorými bola pravdepodobne uvedená zalobkyna, ktorá v tom case podnikala ako úplne nezávislý subjekt a bola povazovaná za prvok narusujúci trh. 200 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze pocas správneho konania uviedla aj skutocnost, ze jej úcast mala od zaciatku pasívnu a/alebo nasledovatelskú povahu, a ze tak to zostalo po celý cas trvania porusovania, ktoré sa jej vytýka. 201 Napriek týmto dôkazom a podrobným vysvetleniam zalobkyne poskytnutým pocas správneho konania, napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú zmienku o tom, ze bol na nu zo strany spolocnosti Deltafina a dalsích dvoch clenov "pevného jadra" kartelu vyvíjaný nátlak. 202 Zalobkyna vo svojej replike uvádza, ze Komisia je pri výpocte pokuty povinná zobrat do úvahy vsetky polahcujúce okolnosti, ktorých sa môze podnik na základe preukázaných skutocností oprávnene dovolávat a nemôze nezohladnit jednu alebo viaceré z týchto okolností bez odôvodnenia svojho rozhodnutia. 203 Nezohladnením skutocnosti, ze na zalobkynu bol vyvíjaný nátlak Komisia porusila aj povinnost viest vysetrovanie starostlivo a nestranne. 204 Zalobkyna nakoniec vytýka, ze v jej prípade bola uplatnená zásada vyplývajúca z judikatúry, podla ktorej sa výlucne pasívna úloha podniku pri porusovaní neuznáva len z toho dôvodu, ze neoznámil existenciu kartelu. Rovnako prísne uplatnenie tejto zásady na "velké podniky" a na podniky rodinného typu je vsak nespravodlivé a neprimerané. 205 Komisia navrhuje, aby táto prvá cast stvrtého zalobného dôvodu bola zamietnutá. Posúdenie Vseobecným súdom 206 V prvom rade treba konstatovat, ze zalobkyna v rámci svojho tvrdenia neoddeluje jasne viackrát uvádzanú skutocnost, ze bola pod hrozbou odvetných opatrení zo strany "pevného jadra" kartelu prinútená zúcastnovat sa na karteli, pretoze bola z hladiska svojej struktúry v porovnaní s jej konkurentmi v nevýhodnejsom postavení od skutocnosti, ze aj ked sa rozhodla podielat sa na karteli, zachovala si postavenie "nenápadného" nasledovatela tak, ze sa k nemu pripojila len zdanlivo a jej správanie bolo pasívne a/alebo malo povahu "nasledovania môjho vodcu". 207 Tieto dve skutocnosti uvádzané zalobkynou treba preskúmat oddelene. To, ze môzu byt úzko spojené a vykladané tak, ze jedna je dôsledkom druhej, pretoze nátlak, ktorý bol na nu vyvíjaný sa mohol odrázat a prejavit v "nenápadnom" správaní, nemení totiz nic na tom, ze tieto dve skutocnosti súvisia s dvomi odlisnými situáciami a ze k nim doslo v dvoch odlisných casových obdobiach, pretoze zalobkyna bola vystavená nátlaku najmä predtým, ako sa "nútene" pripojila ku kartelu, zatial co jej "pasívne" správanie a/alebo správanie, ktoré malo povahu "nasledovania môjho vodcu" súviselo s obdobím, ktoré nasledovalo az potom. 208 Preto treba preskúmat najprv výhradu zalozenú na tom, ze nebola zohladnená nútená úcast zalobkyne na karteli a az po tom výhradu zalozenú na nezohladnení polahcujúcej okolnosti spojenej s tým, ze pri porusovaní zastávala výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu "nasledovania môjho vodcu". 209 Predovsetkým treba stanovit, ci Komisia správne a bez porusenia svojej povinnosti uviest odôvodnenie odmietla po prvé uznat, ze zalobkyna bola donútená zúcastnovat sa na karteli a po druhé, ze sa v rámci kartelu správala pasívne. - O výhrade týkajúcej sa nezohladnenia nútenej úcasti zalobkyne na karteli 210 Zalobkyna tvrdí, ze hoci dôkazy získané v rámci správneho konania preukázali existenciu hrozieb alebo nátlaku, ktorý bol na nu vyvíjaný, najmä zo strany spolocnosti Deltafina, ale aj zo strany ostatných clenov "pevného jadra" kartelu, Komisia tieto dôkazy nezohladnila. 211 Je potrebné najskôr konstatovat, ze existencia hrozieb a nátlaku s cielom donútit podnik, aby sa podielal na porusení práva hospodárskej sútaze, nie je súcastou polahcujúcich okolností vymenovaných v usmerneniach. 212 Z judikatúry vyplýva, ze nátlak zo strany urcitých podnikov, ktorého cielom je donútit ostatné podniky, aby sa podielali na porusení práva hospodárskej sútaze, nezbavuje dotknutý podnik zodpovednosti za spáchané porusenie, a to bez ohladu na významnost tohto nátlaku, nijako nemení závaznost kartelu a nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost na úcely výpoctu výsok pokút, pokial dotknutý podnik mohol oznámit prípadný nátlak príslusným orgánom a podat týmto orgánom staznost (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 369 a 370, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 63). 213 Komisia v dôsledku toho nebola povinná zohladnit hrozby uvádzané v prejednávanej veci ako polahcujúcu okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 640). 214 Tento záver nemôze byt spochybnený argumentmi uvedenými zalobkynou. 215 Aj ked v skutocnosti na jednej strane zo spisu vyplýva, ze hoci sa zalobkyna mohla stat obetou nátlaku vyvíjaného zo strany ostatných podnikov, ktoré uz v roku 1997, ked vstúpila na trh ako nezávislý hospodársky subjekt vykonávali predmetný kartel, na druhej strane z neho vsak nevyplýva, ze by sa prinajmensom pokúsila oznámit existenciu tohto nátlaku príslusným orgánom, ale ani to, ze tomuto nátlaku, najmä v zaciatocnom stádiu celila úplne pasívne (pozri body 221 az 224 nizsie). 216 Vzhladom na vyssie uvedené sa táto výhrada musí zamietnut. - O výhrade zalozenej na nezohladnení výlucne pasívnej úlohy zalobkyne alebo jej úlohy "nasledovania môjho vodcu" 217 V bode 3 prvej zarázke usmernení sa spresnuje, ze ku znízeniu výsky pokuty pre polahcujúce okolnosti dôjde napríklad vtedy, ak dotknutý podnik hral "výlucne pasívn[u] úloh[u] pri porusení pravidiel alebo úloh[u] 'nasledovania môjho vodcu`". 218 V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze spomedzi faktorov, ktoré sú schopné odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho podstatne sporadickejsiu úcast na stretnutiach v porovnaní s úcastou iných clenov kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 168; pozri rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 331 a tam citovaná judikatúra), rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorého sa porusenie týka, nezávisle na dlzke jeho úcasti na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, 240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, bod 100, a rozsudok z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 164 a tam citovanú judikatúru), alebo este existenciu výslovných vyhlásení v tom zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (pozri rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 331 a tam citovanú judikatúru). Súd prvého stupna okrem toho rozhodol, ze "výlucne pasívna úloha" clena kartelu vyzaduje, aby sa správal "nenápadne", teda aby chýbala aktívna spolupráca na príprave protisútaznej dohody ci dohôd (pozri rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 252 a tam citovanú judikatúru). 219 Najskôr treba spresnit, ze so zretelom na závery vyvodené v rámci tretieho zalobného dôvodu týkajúce sa dátumu ukoncenia úcasti zalobkyne na karteli v roku 1999 a jej úcasti v období od 29. mája 2001 do 19. februára 2002, je o existencii výlucne pasívnej úlohy zalobkyne alebo jej úlohy "nasledovania môjho vodcu" potrebné rozhodnút len pokial ide o obdobie od októbra 1997 do februára 1999. 220 Po prvé, pokial ide o uvedené obdobie porusenia, zalobkyna sa nemôze na úcely uznania polahcujúcich okolností dôvodne dovolávat toho, ze bola k úcasti na karteli donútená. Totiz aj za predpokladu, ze by sa preukázalo, ze dalsí clenovia kartelu - ktorých zalobkyna oznacila ako "pevné jadro" kartelu - vykonávali na nu ekonomické tlaky, aby pristúpila k dohodám kartelu, skutocnostou zostáva, ze - potom, co raz ku kartelu pristúpila - sa podriadila rozhodnutiam clenov kartelu bez toho, aby si pri uskutocnovaní porusenia osvojila výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela. V usmerneniach sa zdôraznuje, ze iba "výlucne" pasívna úloha alebo úloha "nasledovania svojho vodcu" môze viest ku znízeniu výsky pokuty. Nepostacuje teda, aby sa dotknutý podnik správal pocas urcitých období kartelu alebo vo vztahu k urcitým dohodám kartelu "nenápadne", aj za predpokladu, ze je takéto správanie preukázané (pozri v tomto zmysle rozsudky Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 254, a z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 179). 221 Po druhé, tento záver potvrdzuje aj skutocnost, ze zalobkyna sa pocas dotknutého obdobia pravidelne zúcastnovala na stretnutiach kartelu. Ako uvádza Komisia, zalobkyna sa od októbra 1997 do decembra 1998 zúcastnila na desiatich z dvanástich stretnutí (pozri v tejto súvislosti odôvodnenia c. 124, 128, 129, 131, 132, 142, 144, 146 a 155 napadnutého rozhodnutia); zalobkyna sa v tomto období nezúcastnila len na stretnutiach zo 16. a z 22. októbra 1998 (odôvodnenia c. 145 a 152 napadnutého rozhodnutia). Navyse dve z týchto stretnutí sa konali v jej priestoroch. Ide o stretnutia z 20. októbra 1997 (odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia) a z 2. decembra 1998 (odôvodnenie c. 146 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec z odôvodnenia c. 150 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze 2. júla 1998 sa so spolocnostami Dimon Italia, Deltafina a Transcatab dohodla na najvyssej cenovej ponuke, ktorá mala byt predlozená na verejnej drazbe organizovanej ATI. 222 Po tretie, z napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva (pozri odôvodnenie c. 131 napadnutého rozhodnutia), ze zalobkyna 29. mája 1998 pozvala riaditelov spolocností Deltafina, Dimon Italia a Transcatab na stretnutie na 4. júna 1998. Po tomto stretnutí zvolala dalsie stretnutie na 2. júla 1998, ktoré sa vsak konalo 4. júla 1998. Na tomto stretnutí bola uzavretá písomná dohoda, ktorú pripravil a zostavil zástupca zalobkyne, nazývaná "Villa Grazioli", ktorej cielom bolo stanovenie nákupných cien surového tabaku pre odrody Burley, Bright a DAC (odôvodnenie c. 132 napadnutého rozhodnutia). 223 V tejto súvislosti zalobkyna nesprávne nepripisuje význam jej úlohy predsedu stretnutí kartelu, ktorých cielom bolo pripravit túto dohodu a tvrdila, ze táto úloha zahrnala len administratívne úlohy a vôbec jej nedávala väcsí vplyv v procese jej návrhu a vypracovania. Je nesporné, ze zvolávanie stretnutí, navrhovanie ich programu, distribúcia prípravných dokumentov pred stretnutiami nie je zlucitelné s pasívnou úlohou "nasledovania svojho vodcu" a "nenápadným" správaním. Také iniciatívy prezrádzajú ochotný a aktívny postoj zalobkyne voci vytvoreniu, trvaniu a kontrole kartelu. Napokon za týchto okolností skutocnost, ze riaditel zalujúcej spolocnosti, pán B. (ktorý vlastnil vsetky akcie spolocnosti) sa osobne zúcastnoval na stretnutiach kartelu nie je vôbec bezvýznamná aj napriek tomu, ze vnútri tohto podniku neexistovala hierarchická struktúra obdobná struktúre dalsích clenov kartelu. Tieto skutocnosti totiz nijako nepreukazujú, ze úloha zalobkyne bola "výlucne pasívna alebo spocívala v "nasledovaní svojho vodcu" (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 257). 224 Na druhej strane zalobkyna neuvádza osobitné okolnosti ani také dôkazy ako vyhlásenia ostatných clenov kartelu, ktoré by mohli preukázat, ze jej prístup pocas predmetných stretnutí sa svojou výlucne pasívnou a nasledovatelskou povahou významne odlisoval od správania ostatných clenov kartelu. 225 Navyse, len co sa podnik zúcastnil na stretnutiach s protisútazným cielom, aj ked na nich nezohrával aktívnu úlohu, musí byt povazovaný za úcastníka kartelu, pokial nepreukáze, ze sa otvorene distancoval od protiprávneho zosúladeného konania. Svojou úcastou na stretnutiach sa totiz zalobkyna v zásade pripojila alebo prinajmensom vyvolala u ostatných úcastníkov presvedcenie, ze sa pripája, k obsahu protisútazných dohôd, ktoré boli na nich uzatvorené (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, body 81, 82 a 85). 226 Za týchto okolností nemozno prijat tvrdenie zalobkyne, ze uplatnenie tejto judikatúry rovnako prísne na velké podniky, ktoré majú právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktoré im umoznujú lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a byt si vedomé dôsledkov z toho plynúcich podla práva hospodárskej sútaze a na malé rodinné podniky, ktoré nemusia nevyhnutne vnímat urcité konania ako nezákonné, je nespravodlivé a neprimerané. Stací totiz pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry bod 1 A piaty odsek usmernení umoznuje Komisii zvýsit pokuty velkým podnikom, ale neukladá jej znízit pokuty, ktoré stanovila drobným podnikom. Navyse, vzhladom na to, ze nezlucitelnost predmetného kartelu s pravidlami hospodárskej sútaze je výslovne potvrdená clánkom 81 ods. 1 písm. a) az c) ES a je jej venovaná ustálená judikatúra, zalobkyna nemôze tvrdit, ze dostatocne nepoznala relevantnú právnu úpravu. Z napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze sankcionované podniky si boli dobre vedomé nezákonnosti kartelu, ktorý smeroval k stanoveniu orientacných cien, deleniu trhu a pridelovaniu zákazníkov (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok SNCZ/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 82). 227 Podla judikatúry v kazdom prípade, na to, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mohlo povazovat za spáchané úmyselne, nie je nevyhnutné, aby si podnik bol vedomý porusenia týchto pravidiel, ale postacuje, ze nemohol nevediet, ze cielom jeho konania je obmedzovanie hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T-143/89, Zb. s. II-917, a rozsudok SNCZ/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 83). 228 Komisiu navyse nic nezaväzuje, aby zmiernila pokuty, pokial dotknuté podniky patria medzi malé alebo stredné podniky (MSP). Velkost podniku je totiz zohladnená stropom, ktorý stanovuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a ustanovenia usmernení. Okrem týchto úvah o velkosti neexistuje ziaden dôvod, aby sa s MSP zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze podniky patria medzi MSP, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok SNCZ/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 84; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, CD-Contact Data/Komisia, T-18/03, Zb. s. II-1021, bod 115). 229 Preto Komisia neporusila svoje usmernenia tým, ze odmietla v prípade zalobkyne uznat polahcujúcu okolnost z dôvodu výlucne pasívnej úlohy alebo úlohy "nasledovania svojho vodcu", ktorú by zalobkyna zastávala pri porusovaní. - O nedostatku odôvodnenia 230 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené, pokial ide o jej pasívnu úlohu v rámci kartelu, ako aj pokial ide o existenciu nátlaku, pre ktorý bola prinútená zúcastnovat sa na karteli. 231 V tejto súvislosti treba konstatovat jednak to, ze medzi skutocnostami, ktoré zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne uvádza ako polahcujúce okolnosti je zahrnutá jedine polahcujúca okolnost spocívajúca v jej pasívnej úlohe pri porusovaní a jednak to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí skutocne nezohladnila túto polahcujúcu okolnost. 232 Nemozno vsak argumentovat tým, ze Komisia v casti rozhodnutia venovanej polahcujúcim okolnostiam nevysvetlila, preco sa domnievala, ze nemusí zobrat do úvahy urcité skutocnosti, ktoré v tomto ohlade uviedla zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. 233 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry platí, ze Komisia je síce na základe clánku 253 ES povinná odôvodnit svoje rozhodnutia uvedením skutkových okolností, od ktorých závisí odôvodnenie rozhodnutia a úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, toto ustanovenie vsak nepozaduje, aby Komisia prerokovala vsetky skutkové a právne okolnosti, ktoré sa preberali v priebehu správneho konania (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, body 14 a 15, a rozsudok Fiskeby Board/Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 127). 234 Z odôvodnenia c. 380 napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze Komisia posúdila primeranú povahu prípadného znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností z celkového hladiska pri zohladnení vsetkých relevantných okolností a znízila základnú ciastku pokuty ulozenej zalobkyni o 30 %. 235 Táto výhrada sa preto musí zamietnut. Z toho vyplýva, ze prvá cast stvrtého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá v celom jej rozsahu. O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia porusila povinnost zohladnit polahcujúcu okolnost z dôvodu "castého marenia úcelu kartelu", ktoré spocívalo v systematickom nevykonávaní jeho rozhodnutí Tvrdenia úcastníkov konania 236 Zalobkyna uvádza, ze v rámci správneho konania uviedla aj skutocnost, ze nevykonávala rozhodnutia kartelu. Pocas skoro celého roku 1999, ale aj v období od mája 2001 do februára 2002 zalobkyna nevykonávala dohody kartelu úplne a systematicky. Dalo by sa povedat, ze v období od októbra 1997 do februára 1999 vykonávala rozhodnutia kartelu ciastocne a v rozpore s jeho úcelom, a preto jej mala byt znízená pokuta na základe polahcujúcej okolnosti z dôvodu nerealizovania v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík. 237 Usmernenia totiz neuvádzajú, ze by túto polahcujúcu okolnost bolo mozné uplatnit len v prípade, ked je nevykonávanie dohôd úplné a systematické. Neuznanie okolnosti, ze úcastník kartelu vykonával obmedzujúce dohody len ciastocne je teda v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie a zásadou proporcionality, pretoze sa tým porusuje povinnost rozlisovat rôzne stupne závaznosti správania jednotlivých podnikov zúcastnených na porusení. 238 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna na záver navrhuje, aby Vseobecný súd opätovne posúdil výsku znízenia uplatneného na základnú ciastku pokuty, ktorá jej bola ulozená a aby jej priznal vyssie znízenie tým, ze vezme do úvahy polahcujúcu okolnost spojenú s nátlakom, ktorý bol na nu vyvíjaný a s jej výlucne pasívnou úlohou, ako aj skutocný dopad polahcujúcej okolnosti spocívajúcej v castom marení úcelu kartelu. 239 Komisia navrhuje, aby druhá cast stvrtého zalobného dôvodu bola zamietnutá. Posúdenie Vseobecným súdom 240 V tejto casti zalobného dôvodu zalobkyna navrhuje, aby súd znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená z dôvodu "nerealizovania v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík", ktorý spadá pod polahcujúce okolnosti vymenované v bode 3 usmernení. Domnieva sa, ze znízenie základnej ciastky pokuty o 30 % nezohladnuje v plnom rozsahu polahcujúcu okolnost z dôvodu castého marenia úcelu kartelu, ktoré v praxi spocívalo v úcinnom systematickom nevykonávaní jeho rozhodnutí. 241 Z judikatúry totiz vyplýva, ze Komisia je povinná uznat, ze neuplatnenie kartelovej dohody zakladá existenciu polahcujúcej okolnosti len vtedy, ked podnik, ktorý sa odvoláva na túto okolnost, môze preukázat, ze sa jasne a jednoznacne postavil proti uskutocneniu tejto kartelovej dohody narusením jej fungovania a ze nevyvolával dojem dodrziavania dohody, a tým nepodnecoval iné podniky na uplatnenie predmetnej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudky Daiichi Pharmaceutical/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 113, a z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 196). Pre podniky by bolo prílis jednoduché minimalizovat riziko platenia vysokej pokuty, ak by mohli vyuzit kartelovú dohodu a potom tazit zo znízenia pokuty z dôvodu, ze mali len obmedzenú úlohu pri uskutocnovaní porusenia, pricom ich postoj podnecoval ostatné podniky k skodlivejsiemu správaniu sa v hospodárskej sútazi (rozsudky Mannesmannröhren Werke/Komisia, uz citovaný v bode 73 vyssie, body 277 a 278 a Itochu/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 145). 242 Navyse v usmerneniach sa neuvádza, ze by Komisia musela systematicky zohladnovat jednotlivo kazdú z polahcujúcich okolností vymenovaných v bode 3 týchto usmernení. Z toho podla tejto judikatúry vyplýva, ze nie je povinná automaticky priznat dodatocné znízenie z tohto dôvodu, pricom primeraná povaha prípadného znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností musí byt posúdená z celkového hladiska pri zohladnení vsetkých relevantných okolností. 243 Pokial ide o prejednávanú vec, Komisia v odôvodnení c. 380 napadnutého rozhodnutia uviedla toto: "Romana Tabacchi sa nezúcastnovala na niektorých aspektoch kartelovej dohody (najmä tých, ktoré sa týkali priamych nákupov od pestovatelov, od ktorých zacala nakupovat malé mnozstvá az v roku 2000)... Okrem toho casto marila úcel kartelu az do takej miery, ze ostatní úcastníci spolocne diskutovali o tom, ako zakrocia proti [tomuto jej] správaniu... S prihliadnutím na uvedené skutocnosti musí byt základná ciastka pokuty ulozenej spolocnosti Romana Tabacchi znízená o 30 %". 244 Komisia správne konstatovala, ze z jednoduchého výkladu tohto bodu vyplýva, ze okolnost, ktorej sa v tomto zalobnom dôvode domáha zalobkyna uz bola riadne zohladnená. 245 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze výhrady a tvrdenia predlozené zalobkynou v rámci tohto zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodné. 6. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nespravodlivej a neprimeranej povahe pokuty vzhladom na majetkovú struktúru a platobnú schopnost zalobkyne Tvrdenia úcastníkov konania 246 Zalobkyna tvrdí, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená je nespravodlivá a neprimeraná, pretoze jej výska predstavuje takmer dvojnásobok jej základného imania. Táto vec je najmä ukázkou prípadu "nesprávneho úradného postupu" Komisie. V tomto prípade Komisia totiz pri výpocte pokút zneuzila svoju diskrecnú právomoc mimoriadne závazným spôsobom, pretoze uplatnila politiku zhovievavosti voci najvýznamnejsím a najsilnejsím clenom kartelu, coho celkovým výsledkom je nespravodlivost, s akou je mozné sa len málokedy stretnút. Nedbanlivost a povrchný postoj Komisie voci zalobkyni viedli k vzniku paradoxnej situácie, ze jej bola ulozená v percentách obratu najprísnejsia sankcia (10 % jej obratu), co ju v podstate prinútilo odíst z trhu, hoci bola jediná, ktorá ohrozovala stabilitu kartelu a ktorá sa na nom zúcastnovala obmedzený cas a navyse len na niektorých jeho aspektoch. 247 Nerovnost, ktorú robí napadnuté rozhodnutie medzi clenmi patriacimi k "pevnému jadru" kartelu, voci ktorým zaujala Komisia zhovievavý postoj a zalobkynou je výsledkom mechanického a formalistického uplatnovania usmernení, ktoré je v rozpore s poziadavkami individualizácie a odstupnovania sankcií. 248 V tejto súvislosti zalobkyna tiez zdôraznuje, ze výska jej pokuty pred uplatnením hornej hranice 10 % obratu stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (8,75 milióna eur) predstavovala viac ako 42 % jej obratu v období rokov 2004/2005, zatial co pokuta ulozená spolocnosti Deltafina (30 miliónov eur) predstavovala len 31 % obratu, ktorý táto dosiahla v tom istom období. Komisia mala predchádzat vzniku takýchto "vedlajsích úcinkov" tým, ze pri prijímaní konecného rozhodnutia mala uplatnit usmernenia s maximálnou obozretnostou. 249 Navyse pokuta ulozená zalobkyni nie je len v rozpore so zásadou proporcionality, ale je v podstate pozbavená potrebného úcinku, pretoze bezprostredne ohrozuje dalsiu jej existenciu. Kedze táto pokuta predstavuje takmer dvojnásobok základného imania zalobkyne, jej vymáhanie môze spôsobit, ze bude musiet vstúpit do likvidácie. 250 Zalobkyna sa okrem toho odvoláva na bod 5 písm. b) usmernení, ktorý sa má vykladat tak, ze podnik treba povazovat za platobne neschopný, ak ulozenie vysokého penazného trestu ho môze financne a ekonomicky vázne ohrozit, alebo dokonca môze viest k jeho okamzitému vstupu do likvidácie alebo k vyhláseniu konkurzu. Zalobkyna tiez poznamenáva, ze podla judikatúry hrá skutocná platobná schopnost podniku úlohu iba v specifickom spolocenskom kontexte tvorenom dôsledkami, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mat najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku. Pokuta, ktorá jej bola ulozená vedie podla nej k takémuto poskodeniu trhu na vstupe. 251 Ako to totiz potvrdzuje vyhlásenie pána F., riaditela Druzstevného polnohospodársko-potravinárskeho centra (Centro cooperativo agroalimentare, CECAS), zástupcu riaditela Národnej federácie polnohospodárskych a polnohospodársko-potravinárskych druzstiev (Federazione nazionale delle cooperative agricole e agroalimentari, Fedagri), ako aj predsedu organizácie Consulta Tabacco zo 16. januára 2006, odchod zalobkyne z trhu by malo za následok úplny zánik alebo prudký pokles vývozu tabaku pestovaného podnikmi usadenými v Taliansku, ktoré sú pri realizácii vývozu tabaku na urcité "úzko specializované trhy" závislé od zalobkyne. Zalobkyna tvrdí, ze jej odchod by mal katastrofálne dôsledky pre odvetvie talianskeho tmavého tabaku a tabaku odrody Burley pestovaného v oblasti Benevento (Taliansko). V prípade odchodu zalobkyne z trhu by podniky, ktoré pestujú odrody, ktoré táto uvádza na trh nemali dalsí odbyt, co by malo dopad na zamestnanost, a vseobecnejsie na hospodárstvo regiónov zameraných výhradne na polnohospodársku výrobu. 252 Navyse jej odchod z trhu nie je v nijakom prípade v súlade s cielom podporit hospodársku sútaz a trh, ktorý by zaznamenal znízenie stupna koncentrácie. Totiz vzhladom na to, ze 13. mája 2005 doslo v Spojených státoch k splynutiu spolocnosti Dimon so spolocnostou SCC, ktoré vytvorili nový subjekt Alliance One, co malo za následok odchod z trhu ich talianskych dcérskych spolocností Dimon Italia a Transcatab, trh s talianskym tabakom by patril uz len jedinému spracovatelovi, spolocnosti Deltafina. Zaplatenie pokuty vo výske 2 milióny eur ulozenej Komisiou by malo teda za následok odchod zalobkyne z trhu v prospech spolocnosti Deltafina, ktorá by zostala posledným existujúcim významným spracovatelom tabaku v Taliansku. 253 Ulozením takto neprimeranej sankcie Komisia opomenula zvázit v prejednávanej veci hladisko "osobitnej prevencie" a ulozila protiprávnu "exemplárnu" sankciu. 254 Komisia navrhuje zamietnutie zalobného dôvodu. Posúdenie Vseobecným súdom 255 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia jej napadnutým rozhodnutím ulozila pokutu, ktorá je ako taká v rozpore so zásadou proporcionality a ktorá nezohladnuje jej skutocnú platobnú schopnost v specifickom spolocenskom kontexte. 256 V tejto súvislosti zalobkyna najskôr vseobecne uvádza, ze Komisia jej v napadnutom rozhodnutí ulozila vzhladom na jej obrat a jej základné imanie nespravodlivú a neprimeranú pokutu, co vázne ohrozilo jej dalsiu existenciu. 257 Najskôr vsak treba pripomenút, ze tvrdenie zalobkyne, ze pokuta rovnajúca sa hornej hranici 10 % jej celkového obratu stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa rovná najvyssej sankcii, je nesprávne. Ako totiz vyplýva z judikatúry, táto horná hranica má odlisný a autonómny ciel v porovnaní s kritériami závaznosti a dlzky trvania porusenia, ktorým je zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky, vzhladom na ich velkost determinovanú ich celkovým obratom, hoci len priblizným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradit (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 280 a 282, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia, T-52/03, neuverejnený v Zbierke, bod 452). Preto na rozdiel od toho, co si zrejme myslí zalobkyna, táto hranica stanovená normotvorcom je jednotne uplatnovaná na vsetky podniky a premenlivá v závislosti od velkosti kazdého z nich, ktorá smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 281, a rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný, bod 453 a tam citovanú judikatúru). Takáto hranica má jediný mozný dôsledok, ze výska pokuty vypocítaná na základe kritérií závaznosti a dlzky trvania porusenia bude v prípade, ze túto hranicu presiahne znízená na najvyssiu povolenú úroven. Jej uplatnenie znamená, ze dotknutý podnik v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatit v dôsledku posúdenia zalozeného na týchto kritériách (pozri rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný, bod 454 a tam citovanú judikatúru). 258 Co sa týka tvrdenia, ze pokuta ulozená zalobkyni vázne ohrozuje jej dalsiu existenciu a ze môze mat za následok jej vstup do likvidácie, treba uviest, ze podla judikatúry Komisia nie je pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 327, a z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5997, bod 105; pozri tiez rozsudky Súdu prvého stupna Union Pigments/Komisia, uz citovaný v bode 212 vyssie, bod 175 a tam citovanú judikatúru, a z 28. apríla 2010, BST/Komisia, T-452/05, zatial Zb. s. II-1373, bod 95). Navyse zalobkyna v tomto prípade neuviedla tieto skutocnosti pocas správneho konania. 259 Po druhé, co sa týka tvrdenia zalobkyne smerujúceho najmä k porovnaniu východiskovej sumy jej pokuty, ktorá predstavuje viac ako 42 % jej obratu a pokuty ulozenej spolocnosti Deltafina predstavujúcej len 31 % obratu tejto spolocnosti, treba poznamenat, ze znízenie na túto maximálnu hranicu uvedenú v bode 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa uplatní az na konecnú sumu pokuty. Uvedené ustanovenie nezakazuje Komisii, aby sa dostala pri výpocte k ciastkovej sume prekracujúcej túto hornú hranicu, pokial suma nakoniec ulozenej pokuty neprekracuje túto hornú hranicu (pozri v tomto zmysle rozsudky PVC II, uz citovaný v bode 109 vyssie, body 592 a 593, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 278; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 367). Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze byt v ziadnej fáze uplatnovania usmernení povinná zaistit, aby stanovené ciastkové sumy pokút odrázali vsetky rozdiely medzi celkovými obratmi dotknutých podnikov (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, T-116/04, Zb. s. II-1087, bod 87). Kedze Komisia navyse nie je povinná ani zabezpecit, aby konecné sumy pokút pre dotknuté podniky, ktoré sú výsledkom jej výpoctu, vyjadrovali akýkolvek rozdiel medzi nimi, co sa týka ich obratov, zalobkyna jej nemôze vycítat, ze jej v percentách celkového obratu ulozila vyssiu pokutu, ako bola pokuta ulozená spolocnosti Deltafina (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 315; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok SNCZ/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 114). 260 Okrem toho na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1 nevyzaduje, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch treba pri stanovení sumy pokuty zohladnit závaznost a dlzku trvania porusenia. V tejto súvislosti treba este zdôraznit, ze ako uz bolo uvedené v bode 228 vyssie Komisiu nic nezaväzuje, aby zmiernila pokuty, pokial dotknuté podniky patria medzi MSP. Neexistuje totiz ziaden dôvod, aby sa s MSP zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze podniky patria medzi MSP, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze. 261 Po tretie, pokial ide o tvrdenia zalobkyne, ze Komisia mala v súlade s bodom 5 písm. b) usmernení zohladnit jej skutocnú platobnú schopnost v "speciálnom spolocenskom kontexte", treba konstatovat, ze hoci sú tieto tvrdenia relevantné, z nijakej skutocnosti uvedenej v spise nevyplýva, ze by sa zalobkyna pocas správneho konania domáhala existencie takéhoto "kontextu", alebo ze by nastolila otázky týkajúce sa jej platobnej schopnosti. 262 Tvrdenia, ze odchod zalobkyne z trhu z dôvodu ulozenia vysokej pokuty môze spôsobit poskodenie trhu na vstupe, pretoze môze viest k úplnému zániku alebo prudkému poklesu vývozu tabaku pestovaného urcitými podnikmi usadenými v Taliansku a môze mat tiez katastrofálny dopad na zamestnanost a hospodárstvo urcitých dotknutých regiónov zameraných výhradne na polnohospodársku výrobu, pretoze zalobkyna je jediným nákupcom tmavého tabaku predávaného najvýznamnejsím zdruzením druzstiev pestujúcich túto odrodu tabaku, ako aj dalsej odrody (Burley) pestovanej v oblasti Benevento (Taliansko), predlozila zalobkyna az v rámci tohto konania. 263 Z toho dôvodu zalobkyna nemôze v tomto konaní vytýkat Komisii nedostatocné dokazovanie, pokial ide o uplatnenie bodu 5 písm. b) usmernení, ktorého pôsobnost skúmala Komisia napríklad v odôvodnení c. 384 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s tvrdením uvedeným v tomto ohlade spolocnostou Transcatab v odpovedi na oznámenie o výhradách. 264 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze výhrady a tvrdenia predlozené zalobkynou v rámci piateho zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodné. 7. O neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu a o urcení konecnej sumy pokuty 265 Neobmedzená súdna právomoc, ktorú v súlade s clánkom 229 ES priznáva Vseobecnému súdu clánok 31 nariadenia c. 1/2003, ho oprávnuje, aby okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len odmietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti, najmä s cielom zmenit výsku pokuty, pokial mu je otázka ich výsky predlozená na posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 61 a 62, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 86 a tam citovanú judikatúru). 266 V tejto súvislosti treba uviest, ze stanovenie pokuty Vseobecným súdom nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpoctom. Navyse Vseobecný súd, ktorý rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, nie je viazaný výpoctami Komisie, ani jej usmerneniami (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 213 a tam citovanú judikatúru), ale svoje posúdenie musí vykonat s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti prípadu. 267 Z posúdenia, ktoré vykonal Vseobecný súd v rámci druhého a tretieho zalobného dôvodu skúmaných vyssie vyplýva, ze pri výpocte výsky pokuty sa Komisia po prvé dopustila nesprávneho posúdenia skutkových okolností, pokial ide o dlzku trvania úcasti zalobkyne na karteli, a po druhé, pri posudzovaní konkrétneho významu tejto úcasti porusila zásadu rovného zaobchádzania. 268 Pokial ide o protiprávnost, ktorej sa dopustila Komisia pri výpocte dlzky trvania porusenia zalobkyne, treba pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 30 vyssie, Komisia konstatovala, ze zalobkyna sa zúcastnovala na karteli spracovatelov od októbra 1997 do 19. februára 2002, teda do dna ukoncenia porusovania, s prerusením od 5. novembra 1999 do 29. mája 2001 (odôvodnenia c. 302 a 378 napadnutého rozhodnutia). Komisia, ktorá sa domnievala, ze úcast zalobkyne na porusovaní trvala viac ako dva roky a osem mesiacov zvýsila pokutu, ktorá jej mala byt ulozená o 25 %. Základná ciastka tejto pokuty bola teda stanovená na 12,5 milióna eur (pozri odôvodnenie c. 379 napadnutého rozhodnutia). 269 Ako vsak bolo uvedené v rámci preskúmavania tretieho zalobného dôvodu (pozri body 134 az 143 a 150 az 165 vyssie), Komisia sa nesprávne domnievala, ze zalobkyna sa v uvedenom období zúcastnovala na karteli a ze v období od novembra 1999 do mája 2001 svoju úcast prerusila. Pokial ide o obdobie do 5. novembra 1999, z úvah najmä v bodoch 134 az 149 vyssie vsak vyplýva, ze Komisia nemohla dátum skoncenia úcasti zalobkyne na karteli stanovit na 5. novembra 1999, pretoze dôkazy, ktoré v tejto súvislosti skúmala v napadnutom rozhodnutí, ako aj dalsie dôkazy uvedené v spise jej umoznovali prijat jediný záver, ze úcast zalobkyne na porusení trvala do februára 1999. 270 Pokial ide o údajné obnovenie úcasti zalobkyne na karteli v období od 29. mája 2001 do 19. februára 2002, z úvah najmä v bodoch 150 az 164 vyssie totiz vyplýva, ze vsetky dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii nepostacovali na vyvodenie záveru, ze sa zalobkyna v uvedenom období zúcastnovala na karteli, a preto sa Komisia tým, ze konstatovala, ze zalobkyna sa v tomto období znovu pripojila ku kartelu, dopustila nesprávneho posúdenia skutkových okolností. 271 So zretelom na vyssie uvedené musí byt dlzka trvania úcasti zalobkyne na karteli, ktorá má byt zohladnená na úcely stanovenia výsky pokuty skrátená na sestnást mesiacov. 272 Co sa týka dalsieho protiprávneho konania Komisie, z bodov 176 az 195 vyssie vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, pretoze Komisia v prípade zalobkyne zohladnila ako referencný rok na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty rok 2001. 273 Z odôvodnení c. 370 az 373 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia stanovila individuálnu váhu kazdého podniku zúcastneného na karteli v závislosti od ich podielu, ktoré mali na trhu pocas posledného celého roka porusenia. 274 Rozhodnutie Komisie zohladnit rok 2001, ktorý vsak z dôvodov uvedených v bodoch 182 az 186 vyssie nemozno v nijakom prípade, pokial ide o zalobkynu, povazovat za posledný celý rok jej úcasti na porusení malo za následok, ze v prípade zalobkyne zohladnila podiel na trhu predstavujúci 8,86 % (pozri odôvodnenie c. 40 napadnutého rozhodnutia). Z oznámenia zalobkyne - ktoré Komisia na základe opatrenia na zabezpecenie priebehu konania prijatého Vseobecným súdom zalozila do spisu - citovaného v poznámke pod ciarou c. 21 napadnutého rozhodnutia (pozri v tejto súvislosti tiez bod 191 vyssie) vyplýva, ze tento trhový podiel bol vsak výrazne vyssí ako podiel 2,71 %, ktorý mala zalobkyna na trhu v roku 1998, ktorý bol posledným celým rokom jej úcasti na porusení. 275 Kedze rozdiel medzi trhovým podielom zalobkyne, ktorý zobrala do úvahy Komisia a podielmi, ktoré mali v roku 2001 na trhu spolocnosti Mindo a Transcatab nebol údajne významný, pretoze podiely vsetkých spolocností boli priblizne v rozpätí medzi 9 az 11 % (pozri odôvodnenie c. 373 napadnutého rozhodnutia), Komisia sa domnievala, ze tieto tri podniky môzu byt zaradené do tej istej kategórie, v prípade ktorej stanovila výsku pokuty na 10 miliónov eur, ktorá vzhladom na vyssie uvedené nezohladnuje "individuálnu váhu" zalobkyne a mozné dopady jej protiprávneho konania. 276 Z toho vyplýva, ze pochybenie, ktorého sa Komisia dopustila tým, ze v prípade zalobkyne zohladnila jej podiel na trhu v roku 2001 malo za následok, ze bola nesprávne zaradená do kategórie podnikov, do ktorej nepatrila, v dôsledku coho Komisia nakoniec stanovila v jej prípade východiskovú sumu pokuty, ktorá je vzhladom na jej skutocnú individuálnu váhu pri porusovaní neprimeraná. 277 Pochybenia Komisie, pokial ide o stanovenie dlzky trvania úcasti zalobkyne na porusovaní, ako aj o urcenie výsky podielu zalobkyne na trhu, na základe coho bola zaradená do jednej kategórie s podnikmi, ktoré boli svojou velkostou, ako aj váhou v rámci kartelu odlisné, mali v dôsledku toho v podstate za následok, ze Komisia prisúdila zalobkyni rovnakú úlohu v karteli, akú mali ostatní traja spracovatelia, teda Deltafina, Dimon Italia Transcatab. 278 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze úcast zalobkyne na karteli mala úplne inú povahu ako úcast týchto dalsích troch spracovatelov, ktorí boli vsetci súcastou nadnárodných skupín. Tieto spolocnosti sú totiz jedinými clenmi, ktorí zrealizovali kartel a ktorí sa na nom zúcastnovali vo vsetkých jeho aspektoch od zaciatku porusovania az do jeho skoncenia. Okrem toho vsetci títo traja citovaní spracovatelia boli na rozdiel od zalobkyne clenmi APTI (odôvodnenie c. 45 napadnutého rozhodnutia), ktorého správanie sa snazili ovplyvnovat (odôvodnenie c. 244 napadnutého rozhodnutia). Napokon ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia (pozri najmä odôvodnenie c. 380), zalobkyna sa nielenze nezúcastnovala na karteli neprerusene, ale pocas svojej úcasti casto tiez narusovala jeho fungovanie. 279 Okrem toho treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je cielom pokút ulozených za porusenie clánku 81 ES, akými sú pokuty stanovené v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, potrestat protiprávne úkony dotknutých podnikov, ako aj odstrasit tak dotknuté podniky, ako aj dalsie hospodárske subjekty od budúceho porusenia pravidiel práva hospodárskej sútaze Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 102 a tam citovanú judikatúru). Zohladnenie velkosti a celkových zdrojov dotknutého podniku s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty tak spocíva v zamýslanom úcinku na uvedený podnik, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä s ohladom na financnú silu tohto podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný, bod 104). 280 Okrem toho treba pripomenút, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je vhodné a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, cím sa rozumie, ze v prípade, kde existuje volba medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k tomu najmenej obmedzujúcemu a ze spôsobené tazkosti nesmú byt neúmerné vo vztahu k sledovaným cielom (pozri judikatúru citovanú v bode 104 vyssie). Z uvedeného vyplýva, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, teda vzhladom na dodrzanie pravidiel hospodárskej sútaze, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach, a to najmä s prihliadnutím na jeho závaznost (pozri judikatúru citovanú v bode 105 vyssie). 281 Zalobkyna v prejednávanej veci je malým rodinným podnikom, ktorého základné imanie, ktoré v roku 2005 dosahovalo len 1,1 milióna eur vlastnia len dve fyzické osoby, manzelia B. (uznesenie Romana Tabacchi/Komisia, uz citované v bode 45 vyssie, body 70 a 123). Zo záverov prijatých v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia týkajúceho sa tejto veci okrem iného vyplýva, ze zalobkyna musela na úcely vytvorenia rezervy na pokrytie rizika zaplatenia pokuty do výsky 1 milióna eur predat v roku 2005 závod nachádzajúci sa v Cerratine, ktorá je castou obce Pianella (Taliansko), cím doslo k znízeniu hodnoty jej investicného majetku na sumu nizsiu, ako je výska pokuty ulozenej Komisiou (uznesenie Romana Tabacchi/Komisia, uz citované v bode 45 vyssie, body 87 a 107). 282 Pokial ide o úcinky zaúctovania pokuty vo výske rovnajúcej sa 2,05 milióna eur do úctovníctva zalobkyne, zalobkyna okrem iného v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia tvrdila, co Komisia nespochybnila, ze clánok 2447 a clánok 2484 stvrtý odsek talianskeho obcianskeho zákonníka stanovujú, ze zaúctovanie polozky pasív rovnajúce sa dvojnásobku základného imania do súvahy, ako v tomto prípade, znamená znízenie tohto imania na nulu. Najmä v prípade znízenia imania akciovej spolocnosti (SpA) pod zákonom stanovenú minimálnu výsku má táto spolocnost v podstate jednu z nasledujúcich mozností: pristúpit k zruseniu spolocnosti alebo k rekapitalizácii (pozri v tomto zmysle uznesenie Romana Tabacchi/Komisia, uz citované v bode 45 vyssie, body 88 a 123). Zo záverov prijatých v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia v tejto súvislosti vyplýva, ze zalobkyna 13. júla 2006 dostatocným spôsobom preukázala svoju neschopnost, ako aj neschopnost jej akcionárov zabezpecit bankovú záruku na zaplatenie pokuty vo výske 2,05 milióna eur ulozenej Komisiou (uznesenie Romana Tabacchi/Komisia, uz citované v bode 45 vyssie, body 100 az 122). Treba najmä uviest, ze je zrejmé, ze akcionári zalobkyne nemajú moznost zriadit bankovú záruku na celú sumu pokuty, a teda v kazdom prípade nemôzu ani prispiet k imaniu spolocnosti v miere dostatocnej na to, aby zabránili jej vstupu do likvidácie (pozri v tomto zmysle uznesenie Romana Tabacchi/Komisia, uz citované v bode 45 vyssie, bod 123). Okrem toho banky, ktorých bola zalobkyna klientom prerusili jej cerpanie úveru z dôvodu zhorsenia jej situácie (uznesenie Romana Tabacchi/Komisia, uz citované v bode 45 vyssie, bod 85). Navyse v prejednávanej veci neexistuje nijaký dôkaz, ktorý by umoznil urcit, ze toto zhorsenie situácie je zalozené na podvode s cielom vyhnút sa zaplateniu pokuty. 283 Vseobecný súd sa s prihliadnutím na tieto okolnosti domnieva, ze pokuta vo výske rovnajúcej sa 2,05 milióna eur, akou je pokuta, ktorú 20. októbra 2005 ulozila Komisia môze sama osebe spôsobit, ze zalobkyna bude musiet vstúpit do likvidácie, a v dôsledku toho opustit trh, co môze mat zrejme závazné negatívne dopady, uvádzané zalobkynou v rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu. 284 Na základe predchádzajúcich úvah, a najmä vzhladom na kumulatívny úcinok vyssie konstatovaných protiprávnych postupov, ako aj na nízku platobnú schopnost zalobkyne sa Vseobecný súd domnieva, ze spravodlivým posúdením vsetkých skutkových okolností prípadu treba dospiet k záveru, ze konecná suma pokuty ulozenej zalobkyni sa stanovuje na 1 milión eur. Sankcia v takejto výske umoznuje totiz úcinne postihnút protiprávne správanie zalobkyne, pretoze nie je zanedbatelná a má dostatocný odstrasujúci úcinok. Akákolvek vyssia suma pokuty ako je táto by bola vzhladom na porusenie vytýkané zalobkyni posudzované v celkových súvislostiach neprimeraná. 285 Pokuta vo výske rovnajúcej sa 1 milión eur predstavuje spravodlivú sankciu za správanie vytýkané zalobkyni v prejednávanej veci. 286 So zretelom na vyssie uvedené úvahy je potrebné po prvé zrusit clánok 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vytýka zalobkyni jej úcast na porusení v období po februári 1999, po druhé stanovit sumu pokuty ulozenej zalobkyni na 1 milión eur, a po tretie zamietnut zalobu vo zvysnej casti. O trovách 287 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 288 Treba konstatovat, ze v tomto prípade mala zalobkyna v zásade vo svojich dôvodoch úspech. Vseobecný súd vykoná spravodlivé posúdenie skutkových okolností tejto veci rozhodnutím, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli zalobkyni. 289 Pokial ide o konanie o nariadení predbezného opatrenia vo veci T-11/06 R, Vseobecný súd sa so zretelom na uznesenie predsedu Vseobecného súdu z 13. júla 2006 domnieva, ze je opodstatnené nariadit, ze Komisia znása svoje vlastné trovy a je povinná nahradit aj trovy konania, ktoré v tomto konaní vznikli zalobkyni. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2005) 4012 v konecnom znení z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko), sa zrusuje v rozsahu, v akom v nom Európska komisia konstatovala, ze Romana Tabacchi Srl sa zúcastnila na porusení aj po februári 1999. 2. Suma pokuty ulozenej Romana Tabacchi Srl sa stanovuje na 1 milión eur. 3. Zaloba sa vo zvysnej casti zamieta. 4. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Romana Tabacchi Srl. 5. Vo veci T-11/06 R Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Romana Tabacchi Srl. Azizi Cremona Frimodt Nielsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. októbra 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Správne konanie 2. Napadnuté rozhodnutie Stanovenie východiskovej sumy pokút Závaznost Rozdielne zaobchádzanie Stanovenie základnej ciastky pokút Polahcujúce okolnosti Maximálna výska pokuty stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Uplatnenie oznámenia o spolupráci Konecná suma pokút Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhu na vykonanie výsluchu svedka 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku dôkazov a nedostatku odôvodnenia, alebo jeho nelogickej povahe, ako aj na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality v rozsahu, v akom Komisia nezohladnila skutocnost, ze kartel nemal na trh konkrétny dopad Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom Vseobecné úvahy O nezohladnení konkrétneho dopadu kartelu na trh pri stanovení pokuty O porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality O nedostatku a nelogickej povahe odôvodnenia 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia a dôkazov, ako aj na porusení povinnosti dôkazného bremena v súvislosti s urcením dlzky trvania úcasti zalobkyne na vytýkanom porusení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O dátume ukoncenia úcasti zalobkyne na karteli v roku 1999 O úcasti zalobkyne na karteli v období od 29. mája 2001 do 19. februára 2002 - O faxovej správe z 29. mája 2001 zaslanej spolocnostou Deltafina - O stretnutiach zo 16. novembra 2001 a z 8. januára 2002 4. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nelogickosti odôvodnenia a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o odstupnovanie východiskovej sumy pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 5. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom znízení pokuty ulozenej zalobkyni vzhladom na jej úlohu spocívajúcu v "narusovaní" fungovania kartelu, a tiez na nezohladnení dalsích polahcujúcich okolností O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia nezohladnila ako polahcujúcu okolnost nátlak vyvíjaný na zalobkynu a jej vylozene pasívnu úlohu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O výhrade týkajúcej sa nezohladnenia nútenej úcasti zalobkyne na karteli - O výhrade zalozenej na nezohladnení výlucne pasívnej úlohy zalobkyne alebo jej úlohy "nasledovania môjho vodcu" - O nedostatku odôvodnenia O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia porusila povinnost zohladnit polahcujúcu okolnost z dôvodu "castého marenia úcelu kartelu", ktoré spocívalo v systematickom nevykonávaní jeho rozhodnutí Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 6. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nespravodlivej a neprimeranej povahe pokuty vzhladom na majetkovú struktúru a platobnú schopnost zalobkyne Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 7. O neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu a o urcení konecnej sumy pokuty O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXgDvmFU/L94997-7715TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXgDvmFU/L94997-7715TMP.html#Footref*