ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) zo 6. decembra 2007 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Rozhodnutie Komisie -- Pokuta -- Výkon -- Nariadenie (EHS) c. 2988/74 -- Premlcanie -- Akt spôsobujúci ujmu -- Neprípustnost" Vo veci C-516/06 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 11. decembra 2006, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a F. Amato, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Ferriere Nord SpA., v zastúpení: W. Viscardini a G. Donŕ, avvocati, zalobca v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans (spravodajca), sudcovia J. Makarczyk, P. Kuris, J.-C. Bonichot a C. Toader, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev vo svojom odvolaní navrhuje zrusit rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 27. septembra 2006, Ferriere Nord/Komisia ([2]T-153/04, Zb. s. II-3889, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým boli zrusené rozhodnutia Komisie oznámené listom z 5. februára 2004 a faxom z 13. apríla 2004 (dalej len "sporné akty") týkajúce sa nevyrovnaného zostatku pokuty ulozenej spolocnosti Ferriere Nord SpA (dalej len "Ferriere Nord"), rozhodnutím Komisie 89/515/EHS z 2. augusta 1989 týkajúcim sa postupu uplatnovania clánku 85 Zmluvy EHS (vec IV/31.553 -- betonárska ocelová výstuz) [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 260, s. 1, dalej len "rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz"). Právny rámec 2 Nariadenie Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva ([4]Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) v clánku 4 s nadpisom "Premlcacia lehota pri výkone rozhodnutia" stanovuje: "1. Pre právomoc Komisie na výkon rozhodnutí o ulození pokút, sankcií alebo periodické sankcie za porusenie právnych predpisov v oblasti dopravy a hospodárskej sútaze v Európskom hospodárskom spolocenstve platí premlcacia lehota piatich rokov. 2. Lehota zacína plynút dnom, ked sa stane rozhodnutie právoplatným." 3 Clánok 5 nariadenia s nadpisom "Prerusenie premlcacej lehoty pri výkone rozhodnutí" v odseku 1 písm. a) stanovuje: "1. Premlcacia lehota pri výkone rozhodnutia sa prerusí: a) oznámením rozhodnutia meniaceho pôvodnú výsku pokuty, sankcie alebo periodické sankcie, alebo zamietnutím ziadosti o takúto zmenu." Skutkové okolnosti predchádzajúce sporu 4 Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, Komisia prijala rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz, v ktorom najmä konstatovala úcast Ferriere Nord SpA na sérii porusení na trhu Spolocenstva s betonárskou ocelovou výstuzou a ulozila mu pokutu vo výske 320000 ecu. 5 Podla clánku 4 rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz sa mala ulozená pokuta zaplatit v lehote troch mesiacov od oznámenia uvedeného rozhodnutia. V tomto clánku sa dalej uvádzalo, ze k výske tejto pokuty sa budú od uplynutia uvedenej lehoty pripocítavat úroky podla sadzby uplatnovanej Európskym fondom pre menovú spoluprácu na jeho transakcie v ecu platnej v prvý pracovný den mesiaca, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz, a zvýsenej o 3,5 percentuálnych bodov, teda sadzby 12,5 %. 6 Dna 18. októbra 1989 podal Ferriere Nord na Súd prvého stupna zalobu o neplatnost rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz. 7 Dna 26. októbra 1989 bola so súhlasom Komisie na základe pokynu Ferriere Nord poskytnutá banková záruka vo výske pokuty a úrokov. 8 Zalobu Ferriere Nord Súd prvého stupna zamietol v rozsudku zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia ([5]T-143/89, Zb. s. II-917). 9 Odvolanie proti tomuto rozsudku bolo zamietnuté rozsudkom zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia ([6]C-219/95 P, Zb. s. I-4411). 10 V liste z 28. júla 1997 Ferriere Nord, odvolávajúc sa na silnú devalváciu talianskej líry v období medzi prijatím rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz a uz citovaným rozsudkom zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, ako aj na dlzku súdneho konania, ktoré trvalo skoro osem rokov, poziadal Komisiu, aby opätovne zvázila znízenie sumy pokuty a úrokov. Komisia túto ziadost zamietla listom z 11. septembra 1997. 11 Ferriere Nord svoju ziadost zopakoval doporuceným listom z 2. decembra 1997. V liste uviedol, ze okrem iného zaplatil v talianskych lírach sumu, ktorá zodpovedá výske pokuty, t. j. 320000 ecu, podla výmenného kurzu platného v roku 1989. Táto suma bola pripísaná na úcet Komisie 15. decembra 1997 v hodnote 249918 ecu. 12 Komisia na list z 2. decembra 1997 neodpovedala. 13 Pokial ide o dalsí vývoj okolností, Súd prvého stupna ich v napadnutom rozsudku zistil takto: "14. Listom z 5. februára 2004 (dalej len "list z 5. februára 2004") Komisia [Ferriere Nord] oznámila, ze jeho dlzný zostatok k 27. februáru 2004 bol 564402,26 eur (t. j. suma istiny pokuty 320000 ecu znízená o 249918 ecu uhradených 15. decembra 1997 a navýsená o úroky za obdobie od 17. novembra 1989 do 27. februára 2004). Komisia vyzvala [Ferriere Nord] na vyrovnanie jeho dlhu v co najkratsom case a uviedla, ze po vykonaní platby udelí súhlas na uvolnenie bankovej záruky. 15. Listom z 25. februára 2004 [Ferriere Nord] Komisii odpovedal, ze ziadosti uvedené v liste z 5. februára 2004 boli nedôvodné a oneskorené. [Ferriere Nord] najmä tvrdil, ze pätrocná premlcacia lehota pri výkone rozhodnutia, stanovená v clánku 4 nariadenia c. 2988/74, uplynula 18. septembra 2002 a ze za týchto podmienok Komisia dalej nemôze uplatnovat svoju pohladávku, ani uplatnit bankovú záruku. 16. Faxom z 13. apríla 2004 (dalej len 'fax z 13. apríla 2004) Komisia [Ferriere Nord] odpovedala, ze pokial ide o premlcanie podla clánku 4 nariadenia c. 2988/74, toto ustanovenie nemozno v tomto prípade uplatnit z dôvodu existencie bankovej záruky, ktorá je uplatnitelná kedykolvek a ktorá má úcinok provizórnej platby, takze nútený výkon nie je potrebný. Komisia tiez uznala, ze [Ferriere Nord] nepripomenula vyrovnanie jeho dlhu po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora potvrdzujúceho rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz a z tohto dôvodu uznala zastavenie rastu úrokov za pät mesiacov od vynesenia uvedeného rozsudku, t. j. od 17. decembra 1997. Následne teda Komisia uplatnovala voci zalobcovi len sumu 341932,32 eur namiesto 564402,26 eur ziadaných v liste z 5. februára 2004. Komisia dalej uviedla, ze v prípade nevykonania platby do 30. apríla 2004 uplatní bankovú záruku." Zaloba pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 14 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna Ferriere Nord navrhol zrusit sporné akty. 15 Súd prvého stupna najprv v bodoch 37 az 53 napadnutého rozsudku analyzoval otázku, ci v case prijatia sporných aktov, t. j. 5. februára a 13. apríla 2004, bolo právo Komisie vykonat rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz premlcané v zmysle clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 2988/74. Po tom, ako usúdil, ze je to tak, vyslovil sa k prípustnosti zaloby takto: "54. Je vhodné pripomenút, ze rozhodnutím v zmysle clánku 249 ES je kazdý akt, ktorý podstatným a konecným spôsobom mení právne postavenie jeho adresáta (rozsudky Súdneho dvora z 31. marca 1971, Komisia/Rada, [7]22/70, Zb. s. 263, body 33 az 43, a z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [8]60/81, Zb. s. 2268). 55. Z úvah týkajúcich sa premlcania (body 37 az 51 vyssie) vyplýva, ze z dôvodu premlcania právomoci Komisie vykonat rozhodnutie Betonárska ocelová výstuz, jej právo uplatnit si zaplatenie zvysného zostatku proti [Ferriere Nord] zaniklo a ze [Ferriere Nord] sa mohol od 18. septembra 2002 oprávnene domnievat, ze je chránený proti akejkolvek poziadavke zo strany Komisie týkajúcej sa výkonu uvedeného rozhodnutia. 56. [Spornými] aktmi pritom Komisia adresovala [Ferriere Nord] príkaz na zaplatenie nevyrovnaného zostatku a hrozila mu uplatnením bankovej záruky. [Sporné] akty, pre ktoré platí a priori domnienka zákonnosti, tak podstatným a konecným spôsobom menia právne postavenie zalobcu a z tohto hladiska sú rozhodnutím v zmysle clánku 249 ES, ktoré vlastne nepotvrdzuje skorsie akty. 57. Námietku neprípustnosti teda treba zamietnut ako nedôvodnú". 16 Pokial ide o vec samu, Súd prvého stupna v bode 59 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 2988/74 je dôvodný. Sporné akty preto následne zrusil. Návrhy úcastníkov konania 17 Komisia v odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v casti, v ktorej sa zaloba o neplatnost podaná spolocnostou Ferriere Nord proti sporným aktom vyhlasuje za prípustnú, -- vyhlásil za neprípustnú, a teda zamietol zalobu o neplatnost, ktorú podal Ferriere Nord proti sporným aktom, a -- zaviazat Ferriere Nord na náhradu trov prvostupnového aj odvolacieho konania. 18 Ferriere Nord navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie ako zjavne nedôvodné a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. O odvolaní 19 Na podporu svojich odvolacích návrhov Komisia uvádza len jediný dôvod, ktorý oznacila ako "porusenie clánku 230 prvého odseku ES v spojení s clánkom 249 ES, nedostatocné odôvodnenie alebo omyl v odôvodnení, nedostatok právomoci Súdu prvého stupna". 20 Podla Komisie Súd prvého stupna po tom, ako v bode 54 napadnutého rozsudku uviedol, aké je kritérium pre posúdenie, ci je daný akt napadnutelný, nepreukázal, ze toto kritérium bolo v danom prípade splnené. V bode 55 napadnutého rozsudku vsak pripomenul výsledok svojej analýzy, pokial ide o otázku premlcania. Táto analýza je pritom z hladiska posúdenia prípustnosti zaloby bezvýznamná, lebo otázka, ci urcitý akt má alebo nemá právne úcinky, nezávisí od toho, ci tvrdenia alebo závery v nom obsiahnuté sú dôvodné. 21 Komisia tvrdí, ze len samotný príkaz na zaplatenie sám osebe nevyvoláva právne úcinky. Domnieva sa preto, ze Súd prvého stupna neodôvodnil, resp. zjavne nesprávne odôvodnil záver, ze sporné akty môzu byt predmetom zaloby o neplatnost. Navyse, ak by sa aj pripustilo, ze odôvodnenie tu je, spocívalo by na nesprávnom výklade pojmu "napadnutelný akt" v zmysle clánku 230 prvého odseku v spojení s clánkom 249 ES. 22 Komisia dalej uvádza, ze Súd prvého stupna rozhodol spor napriek nedostatku právomoci. 23 Tvrdí, ze ak by chcela dosiahnut zaplatenie zostatku od Ferriere Nord proti jeho vôli, musela by vyuzit nútený výkon rozhodnutia podaním návrhu na zacatie konania na príslusnom vnútrostátnom súde v súlade s pravidlami obcianskeho súdneho procesu platnými na území dotknutého clenského státu, ako to stanovuje clánok 256 druhý odsek ES. V súlade so stvrtým odsekom toho istého clánku kontrola zákonnosti opatrení súvisiacich s výkonom rozhodnutia patrí do právomoci vnútrostátnych súdov. 24 Ferriere Nord tvrdí, ze vzhladom na to, ze vzniknuté premlcanie je právnou skutocnostou, ktorá spôsobila zánik povinnosti zaplatit pokutu, právne úcinky výzvy obsiahnutej v liste z 5. februára 2004 spocívali v "ozivení" (resp. v pokuse ozivit) zaniknutého nároku s priamym a autonómnym vplyvom na právne postavenie Ferriere Nord. 25 Okrem toho fax z 13. apríla 2004 mal nový a doplnkový obsah vo vztahu k vsetkým predchádzajúcim aktom, kedze v nom Komisia oznámila, ze zmenila celkovú sumu vyzadovanú od Ferriere Nord tým, ze znízila sumu úrokov. Clánok 5 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 2988/74, podla ktorého sa premlcacia lehota pri výkone rozhodnutia prerusuje "oznámením rozhodnutia meniaceho pôvodnú výsku pokuty, sankcie alebo periodické sankcie...", pritom znízenie úrokov povazuje za "rozhodnutie". 26 Ferriere Nord dalej uvádza, ze ak by list z 5. februára 2004 nebol napadnutelný v zmysle clánku 230 ES, znamenalo by to medzeru v právnom poriadku Spolocenstva a porusenie práv na obranu. Nevie si totiz predstavit, ako inak mohol uplatnit vzniknuté premlcanie. 27 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost, sú len opatrenia s právne záväznými úcinkami, ktoré môzu zasiahnut do záujmov zalobcu tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (pozri najmä rozsudok z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, [9]C-131/03 P, Zb. s. I-7795, bod 54 a tam citovaná judikatúra). 28 Z bodu 56 napadnutého rozsudku vyplýva, ze podla Súdu prvého stupna bolo právne postavenie Ferriere Nord podstatne zmenené tým, ze mu Komisia v sporných aktoch adresovala príkaz na zaplatenie neuhradeného zostatku a pohrozila mu uplatnením nárokov z bankovej záruky. 29 Ako vsak vyplýva zo zistení vo veci sporných aktov, ktoré Súd prvého stupna uvádza v bodoch 14 a 16 napadnutého rozsudku, tieto sa musia povazovat za výzvy na vykonanie skôr prijatého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz. Ako také sa nemôzu povazovat za akty so záväznými právnymi úcinkami, ktoré by mohli zasiahnut do záujmov Ferriere Nord, a to bez ohladu na to, ci boli prijaté pred uplynutím prípadnej premlcacej doby alebo po nej. V skutocnosti totiz nie sú nicím iným ako prípravnými aktmi pre akty skutocného výkonu rozhodnutia. Pritom ani prvé, a dokonca ani druhé uvedené nepredstavujú napadnutelné akty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. decembra 2005, Spojené královstvo/Komisia, [10]C-46/03, Zb. s. I-10167, bod 25, a Reynolds Tobacco a i./Komisia, uz citovaný, bod 55). 30 Prítomnostou výrazu "rozhodnutie" v clánku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 2988/74 tento výklad nevyvracia. Totiz aj za predpokladu, ze by rozhodnutie v zmysle tohto ustanovenia za kazdých okolností predstavovalo napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES, je potrebné zdôraznit, ze spornými aktmi Komisia neoznámila spolocnosti Ferriere Nord rozhodnutie "meniace pôvodnú výsku pokuty, sankcie alebo periodické sankcie" v zmysle prvého uvedeného ustanovenia. 31 Okrem toho len samotnú skutocnost, ze vo faxe z 13. apríla 2004 Komisia súhlasila s tým, ze pät mesiacov po vyhlásení uz citovaného rozsudku zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, uz nebudú dalej vznikat úroky, nemozno vnímat tak, ze by mohla z aktu, ktorý z dôvodov uvedených v bode 29 tohto rozsudku nepredstavuje napadnutelný akt, urobit napadnutelný akt. Táto okolnost sama osebe totiz nemôze v takej situácii, aká vyplýva z rozhodnutia Betonárska ocelová výstuz, vyvolat záväzné právne úcinky, ktoré by mohli ovplyvnit záujmy Ferriere Nord. 32 Napokon, pokial ide o tvrdenie, ze ak by sporné akty neboli napadnutelné v zmysle clánku 230 ES, existovala by medzera v práve, je potrebné zdôraznit, ze nútený výkon rozhodnutia Komisie, ktoré sa týka penazného záväzku urcitej osoby, ako je napríklad Ferriere Nord, sa spravuje clánkom 256 ES, ktorý v stvrtom odseku obsahuje ustanovenie zabezpecujúce úcinnú súdnu ochranu. Navyse nebolo preukázané, ze ak by Komisia uplatnila nároky z bankovej záruky, ktorá bola poskytnutá na základe pokynu Ferriere Nord, táto spolocnost by nemala moznost vyuzit úcinnú súdnu ochranu proti negatívnym následkom takéhoto úkonu. 33 V kazdom prípade faktom zostáva, ze hoci sa podmienka právne záväzných úcinkov, ktoré môzu zasiahnut do záujmov odvolatela tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, musí vykladat v súlade so zásadou úcinnej súdnej ochrany, takýto výklad nemôze viest k upusteniu od tejto podmienky, ak nemajú byt prekrocené právomoci, ktoré Zmluva ES zveruje súdom Spolocenstva (rozsudok Reynolds Tobacco a i./Komisia, uz citovaný, bod 81). 34 Z uvedených skutocností vyplýva, ze Súd prvého stupna vec nesprávne právne posúdil, ked sporné akty kvalifikoval ako napadnutelné akty v zmysle clánku 230 ES. Napadnutý rozsudok preto treba zrusit a v zmysle clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyhlásit zalobu o neplatnost sporných aktov za neprípustnú. O trovách 35 Podla clánku 122 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a ak Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 36 Kedze odvolanie aj námietka neprípustnosti podané Komisiou sú dôvodné, treba rozhodnút tak, ze Ferriere Nord je povinný nahradit vsetky trovy konania na Súde prvého stupna a Súdnom dvore. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 27. septembra 2006, Ferriere Nord/Komisia (T-153/04), sa zrusuje. 2. Zaloba, ktorú podal Ferriere Nord SpA proti rozhodnutiam Komisie Európskych spolocenstiev, oznámeným listom z 5. februára 2004 a faxom z 13. apríla 2004 a týkajúcim sa nevyrovnaného zostatku pokuty ulozenej spolocnosti Ferriere Nord SpA rozhodnutím Komisie 89/515/EHS z 2. augusta 1989 týkajúcim sa postupu uplatnovania clánku 85 Zmluvy EHS (vec IV/31.553 -- betonárska ocelová výstuz) [neoficiálny preklad], je neprípustná. 3. Ferriere Nord SpA je povinný nahradit trovy konania na obidvoch stupnoch. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXJHS0h6/L97199-7510TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201068801-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0153&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:260:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1974:319:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0143&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61970??0022&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0060&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0131&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0046&locale=SK 11. file:///tmp/lynxXXXXJHS0h6/L97199-7510TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201068801-E0001