ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 9. júla 2009 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s kyselinou citrónovou -- Stanovenie výsky pokuty -- Úloha vodcu -- Právo na obhajobu -- Dôkazy predlozené v konaní vedenom tretou krajinou -- Vymedzenie relevantného trhu -- Polahcujúce okolnosti" Vo veci C-511/06 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 11. decembra 2006, Archer Daniels Midland Co., so sídlom v Decature (Spojené státy), v zastúpení: C. O. Lenz, Rechtsanwalt, L. Martin Alegi, E. Batchelor a M. Garcia, solicitors, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Bouquet a X. Lewis, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: A. Tizzano, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, sudcovia M. Ilesic, A. Borg Barthet, E. Levits (spravodajca) a J.-J. Kasel, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. mája 2008, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. novembra 2008, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost Archer Daniels Midland Co. (dalej len "ADM") sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia ([2]T-59/02, Zb. s. II-3627, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým ciastocne zamietol jej zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu rozhodnutia Komisie 2002/742/ES z o konaní podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.604 -- Kyselina citrónová) ([3]Ú. v. ES L 239, s. 18, dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v ktorom sa jej týka. Právny rámec 2 Clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 (Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy) (Ú. v. ES, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúc[e] 10% obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81 ods. 1 ES] alebo clánok [82 ES] ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 3 Oznámenie Komisie zo 14. januára 1998 pod názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO" ([4]Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") okrem iného stanovuje: "Zásady... nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10% celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." 4 Podla ustanovenia casti 1.A usmernení: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky. ... Taktiez bude nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. ... Ked sa priestupok týka viacerých podnikov (napr. kartelov), mozno bude nutné v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií, aby bola zohladnená specifická zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov." 5 Bod 2 usmernení s názvom "Pritazujúce okolnosti" stanovuje: "Základná ciastka bude zvýsená tam, kde existujú pritazujúce okolnosti...: ... -- úloha vodcu alebo podnecovatela porusenia, ..." 6 Bod 3 usmernení pod názvom "Polahcujúce okolnosti" stanovuje: "Základná ciastka bude znízená tam, kde existujú polahcujúce okolnosti...: ... -- ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly), ..." 7 V zmysle casti B oznámenia Komisie z 18. júla 1996 o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") s názvom "Neulozenie pokuty alebo podstatné znízenie jej výsky" sa stanovuje: "Podniku, ktorý a) informuje Komisiu o tajnom karteli skôr, ako Komisia uskutocnila na základe rozhodnutia presetrovanie v dotknutých podnikoch, za predpokladu, ze este nemala dostatok informácií na dokázanie existencie oznamovaného kartelu; b) ako prvý poskytol rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu; c) ukoncil svoju úcast na protiprávnej cinnosti najneskôr v case, ked oznámil kartel; d) poskytol Komisii vsetky relevantné informácie a vsetky dokumenty a dôkazy týkajúce sa kartelu, ktoré mal k dispozícii, a udrziava stálu a úplnú spoluprácu pocas celého presetrovania; e) nenútil iný podnik, aby sa zúcastnil na karteli, nebol podnecovatelom ani nezohral dôlezitú úlohu pri protiprávnej cinnosti, sa znízi pokuta najmenej o 75% alebo sa mu vôbec neulozí pokuta, ktorá by inak bola ulozená v prípade, keby nespolupracoval." [neoficiálny preklad] 8 Cast D oznámenia o spolupráci nazvaná "Významné znízenie sumy pokuty" znie takto: "1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v castiach B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50% sumy pokuty, ktorá by mu bola ulozená, keby nespolupracoval. ..." [neoficiálny preklad] 9 Cast E ods. 2 uvedeného oznámenia znie takto: "Komisia posúdi splnenie podmienok uvedených v castiach B, C alebo D az v okamihu prijatia rozhodnutia, a teda rozhodne, ci pokutu znízi alebo ju vôbec neulozí. Bolo by neprimerané, aby Komisia prijala také opatrenia este pred ukoncením správneho konania, lebo uvedené podmienky musia byt splnené pocas celej doby konania." [neoficiálny preklad] Skutkový stav Kartel 10 Komisia adresovala sporné rozhodnutie piatim spolocnostiam, ktoré vyrábajú kyselinu citrónovú, konkrétne spolocnostiam ADM, Cerestar Bioproducts BV (dalej len "Cerestar"), F. Hoffmann-La Roche AG (dalej len "HLR"), Haarmann & Reimer Corporation (dalej len "H & R") a Jungbunzlauer AG (dalej len "JBL"). 11 Kyselina citrónová je okyslujúce a konzervacné cinidlo pouzívané v potravinárskych výrobkoch a nápojoch, v detergentoch a cistiacich prostriedkoch, vo farmaceutických a kozmetických výrobkoch, ako aj pri rôznych priemyselných postupoch. 12 V auguste 1995 bola Komisia informovaná o tom, ze Ministerstvo spravodlivosti Spojených státov amerických zacalo vysetrovanie týkajúce sa trhu s kyselinou citrónovou v Spojených státoch. Podniky ADM, Cerestar, HLR, H & R a JBL, ktoré priznali, ze sa na karteli zúcastnili, zaplatili pokuty na základe dohôd uzavretých s ministerstvom. Pokuty boli navyse ulozené aj niektorým súkromným osobám. 13 Dna 6. augusta 1997 Komisia zaslala v zmysle clánku 11 nariadenia c. 17 ziadosti o informácie styrom hlavným výrobcom kyseliny citrónovej v Európskom spolocenstve. 14 Po poslednej ziadosti zaslanej v júli 1998 Cerestar informovala Komisiu o svojom úmysle spolupracovat. Po stretnutí so zástupcami Komisie 29. októbra 1998 zástupcovia spolocnosti Cerestar vypracovali správu o cinnosti kartelu, ktorého sa zúcastnilo pät spolocností uvedených v bode 10 tohto rozsudku (dalej len "kartel"), ako aj o niektorých mechanizmoch jeho fungovania. Táto spolocnost okrem toho zdôraznila úlohu spolocnosti ADM na jednotlivých mnohostranných stretnutiach uvedených spolocností. Spolocnost Cerestar potvrdila svoju svedeckú výpoved v písomnej výpovedi z (dalej len "výpoved Cerestar"). 15 Dna 11. decembra 1998 zástupcovia spolocnosti ADM predlozili pocas stretnutia so zástupcami Komisie opis cinností v rozpore s hospodárskou sútazou, na ktorých sa spolocnost podielala v rámci kartelu. Ich tvrdenia spolocnost potvrdila listom z (dalej len "výpoved ADM"). 16 Na základe informácií, ktoré pät dotknutých spolocností zaslalo Komisii ako odpoved na ziadost o poskytnutie doplnujúcich informácií, im Komisia 29. marca 2000 zaslala oznámenie o výhradách (dalej len "oznámenie o výhradách"), v ktorom vytýkala porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z ([6]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3) v prípade styroch spolocností vrátane ADM v období od marca 1991 do mája 1995 a v prípade spolocnosti Cerestar v období od mája 1992 do mája 1995, v dôsledku ich úcasti na tajnom karteli s kyselinou citrónovou. Komisia im okrem iného vytýkala vymedzenie predajných kvót osobitne pre kazdú spolocnost a ich dodrziavanie, stanovenie cielových a/alebo minimálnych cien, obmedzenie zliav a výmenu specifických informácií o zákazníkoch. Ziadna z týchto spolocností nepoziadala o vypocutie, ani nepopierala opodstatnenost skutocností uvedených v oznámení o výhradách. Obmedzili sa len na to, ze poskytli písomné odpovede na predlozené výhrady. Oznámenie o výhradách 17 V oddiele C casti I oznámenia o výhradách Komisia zhrnula skutkový stav, ktorého sa jej výhrady týkali. V bode 50 oznámenia vymedzila pät základných listinných dôkazov, na ktorých sa zakladali jej skutkové zistenia a ktoré boli pripojené k tomuto oznámeniu spolu s dalsími siestimi dokumentmi, medzi ktorými sa nachádzalo aj zhrnutie výpovedí zástupcov ADM zo stretnutia so zástupcami Komisie 11. decembra 1998, konkrétne výpoved ADM, zhrnutie výpovede bývalého zástupcu spolocnosti ADM, ktorú urobil pred zástupcami Ministerstva spravodlivosti Spojených státov a agentmi Federálneho úradu pre vysetrovanie (FBI) v konaní týkajúcom sa kartelov vedenom orgánmi Spojených státov, datovanú (dalej len "správa FBI"), ako aj výpoved Cerestar. 18 Okrem toho sa v bodoch 161 a 162 oznámenia o výhradách uvádzalo, ze Komisia pri posúdení závaznosti porusenia prihliadla na skutkový stav, ako bol opísaný a posúdený v uvedenom oddiele C, a ze pri urcení výsky pokuty pre kazdú spolocnost prihliadla okrem iného na úlohu, ktorú kazdá z nich zohrávala v rámci kartelových dohôd, ako sa uvádza v casti I oznámenia. 19 Napokon v bodoch 57 a 58 oznámenia sa uvádzajú dvojstranné stretnutia, ktoré sa v januári 1991 uskutocnili medzi spolocnostou ADM a spolocnostami JBL, HLR a H & R s cielom realizovat kartelovú dohodu. VýpovedADM 20 Výpoved spolocnosti ADM obsahuje podrobný a kvantitatívny opis fungovania kartelu, konkrétne rozhodnutí, ktoré dotknuté spolocnosti prijali na stretnutiach v období od marca 1991 do mája 1995. Správa FBI 21 Správa FBI obsahuje opis fungovania kartelu, ktorý poskytol bývalý zástupca spolocnosti ADM, konkrétne informácie o stretnutiach, ktoré sa uskutocnili medzi dotknutými spolocnostami. V tejto správe sa okrem iného uvádza, ze sa organizovali stretnutia, na ktorých sa schádzali zástupcovia kazdej spolocnosti, ktorá bola súcastou kartelu, okrem iného tzv. stretnutia "masters" pre najvyssích predstavitelov, ktoré boli zamerané na stanovenie stratégie a mechanizmov kartelu, ako aj stretnutia tzv. "serpov" zamerané na praktickú realizáciu týchto mechanizmov. Podla tejto správy sa vypocúvaná osoba domnievala, ze bývalý zástupca spolocnosti ADM nazývaný "Mudrc", ktorý sa zúcastnoval oboch typov stretnutí, vypracoval mechanizmus kartelu oznacovaný ako "dohoda G-4/5" a pri realizácii tohto mechanizmu zohrával znacne aktívnu úlohu. Výpoved Cerestar 22 Výpoved Cerestar obsahuje zhrnutie opisu mnohostranných stretnutí zástupcov dotknutých spolocností, ako aj rozhodnutí, ktoré sa na týchto stretnutiach prijali. Uvádza sa v nej, ze zástupca spolocnosti Cerestar mal dojem, ze zástupca ADM mal na týchto stretnutiach vedúcu úlohu. Sporné rozhodnutie 23 V zmysle clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia pät podnikov, ktorým je toto rozhodnutie urcené, "porusilo clánok 81 ods. 1 Zmluvy... tým, ze sa zúcastnili na trvalej dohode a/alebo na zosúladenom postupe v odvetví kyseliny citrónovej". 24 V clánku 1 ods. 2 rozhodnutia sa uvádza, ze porusenie trvalo v prípade spolocností ADM, HLR, H & R a JBL od marca 1991 do mája 1995 a v prípade spolocnosti Cerestar od mája 1992 do mája 1995. 25 Clánok 3 uvedeného rozhodnutia znie takto: "Za porusenie uvedené [v clánku 1] sa... ukladajú tieto pokuty: a) [ADM]: pokuta vo výske 39,69 milióna eur; b) [Cerestar]: pokuta vo výske 170000 eur; c) [HLR]: pokuta vo výske 63,5 milióna eur; d) [H & R]: pokuta vo výske 14,22 milióna eur; e) [JBL]: pokuta vo výske 17,64 milióna eur." 26 Na úcely stanovenia príslusných súm pokút Komisia pouzila metódu opísanú v usmerneniach a v oznámení o spolupráci. 27 Po prvé Komisia urcila základnú sumu pokuty v závislosti od závaznosti a trvania porusenia. 28 Pokial ide o závaznost porusenia, Komisia najprv v odôvodnení c. 230 sporného rozhodnutia konstatovala, ze podniky sa dopustili velmi závazného porusenia, vzhladom na jeho povahu, jeho skutocný vplyv na trh kyseliny citrónovej v Európskom hospodárskom priestore a rozsah dotknutého geografického trhu. 29 Komisia následne v odôvodnení c. 233 sporného rozhodnutia konstatovala, ze bolo potrebné zohladnit skutocnú ekonomickú kapacitu spôsobujúcu narusenie hospodárskej sútaze a stanovit pokutu vo výske, ktorá by zabezpecila dostatocný odstrasujúci úcinok. V dôsledku toho Komisia zaradila dotknuté podniky do troch kategórií, vychádzajúc z celosvetového obratu, ktorý tieto podniky dosiahli predajom kyseliny citrónovej za rok 1995, co bol posledný rok trvania porusenia. Do prvej skupiny zaradila spolocnost H & R, ktorá ovládala 22% svetového trhu, do druhej skupiny spolocnosti ADM a JBL, ktoré ovládali [dôverné] cast trhu a spolocnost HLR, ktorá ovládala 9%, a do tretej skupiny spolocnost Cerestar, ktorá ovládala 2,5% svetového trhu. Na tomto základe stanovila základnú sumu vo výske 35 miliónov eur pre podniky v prvej kategórii, 21 miliónov eur pre podniky v druhej kategórii a 3,5 milióna eur pre podniky v tretej kategórii. 30 Navyse na zabezpecenie toho, aby pokuta mala dostatocný odstrasujúci úcinok, Komisia pristúpila k úprave týchto základných súm. Na tento úcel, zohladnujúc velkost a globálne zdroje dotknutých podnikov vyjadrené velkostou ich celosvetového obratu, uplatnila koeficient 2 na základné sumy stanovené pre spolocnosti ADM a HLR a koeficient 2,5 na základnú sumu stanovenú pre spolocnost H & R. 31 Z odôvodnení c. 249 a 250 sporného rozhodnutia navyse vyplýva, ze s cielom zohladnit dlzku trvania porusenia u kazdého podniku, takto stanovené sumy pokút boli zvýsené o 10% za kazdý rok úcasti na karteli, co predstavovalo 40-percentné zvýsenie u spolocností ADM, HLR, H & R a JBL a 30-percentné zvýsenie u spolocnosti Cerestar. 32 V odôvodnení c. 254 sporného rozhodnutia tak Komisia stanovila základnú sumu pokuty pre spolocnost ADM vo výske 58,8 milióna eur, a pokial ide o spolocnosti Cerestar, HLR, H & R a JBL, základné sumy pokút boli stanovené na 4,55 milióna eur, 58,8 milióna eur, 122,5 milióna eur a 29,4 milióna eur. 33 Po druhé, ako vyplýva z odôvodnenia c. 273 sporného rozhodnutia, základné sumy pokút ulozené spolocnostiam ADM a HLR boli zvýsené o 35% z dôvodu pritazujúcich okolností spocívajúcich v tom, ze tieto spolocnosti mali v rámci kartelu úlohu vodcu. 34 V odôvodneniach c. 263 a 264 sporného rozhodnutia Komisia okrem iného povazovala dvojstranné stretnutia medzi spolocnostou ADM a dalsími troma úcastníkmi kartelu za indíciu o tom, ze ADM mala úlohu organizátora kartelu a okrem toho uviedla, ze dalsie dôkazy naznacujú, ze táto spolocnost mala aj úlohu vodcu kartelu. 35 V tejto súvislosti sa Komisia v odôvodneniach c. 265 a 266 sporného rozhodnutia odvolala na niektoré skutocnosti zo správy FBI a z výpovede spolocnosti Cerestar. 36 Po tretie, Komisia preskúmala a v odôvodneniach c. 274 az 291 svojho rozhodnutia zamietla ziadosti niektorých podnikov o uznanie polahcujúcich okolností. 37 Po stvrté, v odôvodnení c. 293 sporného rozhodnutia Komisia podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 upravila výsku pokút spolocností Cerestar a H & R tak, aby neprevysovali 10% celkového rocného obratu týchto spolocností. 38 A napokon po piate, Komisia na základe oznámenia o spolupráci poskytla spolocnostiam znízenie výsky ich pokút. 39 Z odôvodnení c. 305 a 310 sporného rozhodnutia teda vyplýva, ze na základe casti B uvedeného oznámenia sa spolocnosti Cerestar priznalo "velmi významné znízenie" pokuty, konkrétne 90% z výsky pokuty, ktorá by jej bola ulozená v prípade nespolupráce, a to z dôvodu, ze táto spolocnost ako prvá poskytla Komisii rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu. 40 V súvislosti s tým Komisia v odôvodnení c. 306 sporného rozhodnutia zamietla tvrdenia ADM, ktoré smerovali k tomu, ze táto spolocnost mala byt povazovaná za prvý podnik, ktorý poskytol uvedené dôkazy, a priznala jej len "podstatné" znízenie pokuty podla casti D oznámenia o spolupráci, konkrétne 50% z výsky pokuty, ktorá by jej bola ulozená v prípade nespolupráce. 41 Okrem toho sa spolocnostiam JBL, H & R a HLR priznalo znízenie vo výske 40%, 30% a 20% z výsky pokuty, ktorá by im bola ulozená v prípade nespolupráce. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 42 Dna 28. februára 2002 spolocnost ADM podala na Súde prvého stupna zalobu proti spornému rozhodnutiu. 43 Vo svojej zalobe sa spolocnost ADM domáhala, aby Súd prvého stupna zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa v nom konstatuje, ze spolocnost sa zúcastnila na obmedzovaní kapacít trhu s kyselinou citrónovou a na urcení výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia ceny na kazdom národnom segmente tohto trhu, clánok 3 tohto rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa jej týka, a aby subsidiárne znízil pokutu, ktorá jej bola udelená. 44 Na podporu svojej zaloby ADM predlozila niekolko zalobných dôvodov týkajúcich sa výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, a namierených okrem iného proti posúdeniu závaznosti porusenia, proti prisúdeniu úlohy vodcu kartelu, proti posúdeniu polahcujúcich okolností a spolupráce, ktorú poskytla pocas správneho konania. 45 Po prvé, pokial ide o závaznost porusenia, ADM tvrdila, ze v rámci posúdenia skutocného vplyvu kartelu Komisia nesprávne vymedzila relevantný trh, kedze tento trh nevymedzila vopred, a preto pri jeho vymedzení neprihliadla na substitúty kyseliny citrónovej. 46 V bode 201 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze ADM nepreukázala, ze kartel s kyselinou citrónovou nemal ziadny vplyv na väcsí trh, ako uvádzala, alebo ze bol jeho vplyv zanedbatelný, a následne tento zalobný dôvod zamietol. 47 Po druhé, pokial ide o prisúdenie úlohy vodcu kartelu, ADM vytýka Komisii, ze sa dopustila nesprávneho posúdenia relevantných skutocností, na základe ktorých jej túto úlohu prisúdila. Odvolatelka jednak tvrdí, ze Komisia pouzila dokument vypracovaný orgánmi tretej krajiny, konkrétne správu FBI, a tým porusila jej procesné záruky, najmä pokial ide o to, ze nemala moznost vyjadrit sa k platnosti tohto dokumentu. Na druhej strane tvrdí, ze Komisia nedodrzala jej právo na obhajobu, pretoze v oznámení o výhradách sa nezmienila ani o prisúdení úlohy vodcu kartelu spolocnosti ADM, ani o skutocnostiach vyplývajúcich zo správy FBI a z výpovede spolocnosti Cerestar, ktoré by túto úlohu vodcu preukazovali. 48 Súd prvého stupna v bode 215 napadnutého rozsudku pripomenul, ze pri prisúdení úlohy vodcu Komisia vychádzala z troch skutocností, konkrétne z dvojstranných stretnutí, zo správy FBI a z výpovede Cerestar. 49 Pokial ide o dvostranné stretnutia, Súd prvého stupna v bode 226 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze ide o indíciu, ktorá len doplna dalsie dva dôkazy, teda správu FBI a výpoved Cerestar, ktoré preukazujú, ze ADM mala v karteli úlohu vodcu. 50 V súvislosti so správou FBI Súd prvého stupna v bode 268 napadnutého rozsudku konstatoval, ze pripojením tejto správy k oznámeniu o výhradách Komisia umoznila spolocnosti ADM, aby sa vyjadrila k platnosti tejto správy a okrem iného aj k prípadným procesným nezrovnalostiam, ku ktorým mohlo dôjst pri prihliadnutí na túto správu. Súd prvého stupna konstatoval, ze ADM túto správu nespochybnila v nijakom stádiu správneho konania, a preto v bode 270 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia neporusila procesné práva odvolatelky. 51 Pokial ide o výpoved Cerestar, Súd prvého stupna v bode 290 napadnutého rozsudku konstatoval, ze jej obsah sa natolko zhoduje so správou FBI, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked tejto výpovedi prisúdila vyssiu dôkaznú hodnotu ako iným dôkazom, ktoré odvolatelka predlozila v snahe preukázat, ze nebola vodcom kartelu. 52 Súd prvého stupna v podstate v bodoch 436 az 439 napadnutého rozsudku rozhodol, ze oznámenie o výhradách adresované dotknutým podnikom obsahovalo hlavné skutkové a právne okolnosti pre pokuty, ktoré Komisia zamýslala ulozit. V tomto stádiu konania totiz Komisia, po prvé, nemusela informovat ADM, ze má v úmysle prisúdit jej úlohu vodcu kartelu. Po druhé, vzhladom na to, ze bolo nesporné, ze správa FBI a výpoved boli pripojené k oznámeniu, Súd prvého stupna rozhodol, ze ADM nemohla tvrdit, ze jej právo na obhajobu bolo porusené, ani keby Komisia v príslusnej casti oznámenia venovanej skutkovému stavu výslovne neuviedla, ze by ADM mohla povazovat za vodcu kartelu, ani keby neuviedla skutocnosti, ktoré povazovala za rozhodujúce pre taký záver. 53 V dôsledku toho Súd prvého stupna zamietol zalobný dôvod spolocnosti ADM týkajúci sa prisúdenia úlohy vodcu v karteli. 54 Po tretie ADM tvrdila, ze Komisia neoprávnene neuznala polahcujúcu okolnost stanovenú v bode 3 tretej zarázke usmernení, napriek tomu, ze spolocnost svoju úcast v karteli ukoncila ihned po prvých zásahoch orgánov pre hospodársku sútaz Spojených státov. 55 V bodoch 335 a 336 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna poskytol výklad bodu 3 tretej zarázky usmernení a v bode 338 toho istého rozsudku dospel k záveru, ze na predmetná polahcujúcu okolnost sa neprihliada automaticky, ale len na základe osobitných okolností veci. Podla Súdu prvého stupna tak tajný charakter predmetného kartelu dokazuje, ze dotknuté podniky sa dopustili úmyselného porusenia a podla judikatúry ukoncenie úmyselného porusovania nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial k nemu doslo po zásahu Komisie. Súd prvého stupna preto zamietol zalobný dôvod ADM týkajúci sa toho, ze sa na túto skutocnost neprihliadlo ako na polahcujúcu okolnost. 56 Po stvrté ADM vytýkala Komisii, ze jej neposkytla podla casti B oznámenia o spolupráci "velmi významné znízenie" pokuty, ktorá by jej bola ulozená v prípade nespolupráce, hoci bola prvým podnikom, ktorý Komisii poskytol rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu. 57 Aj tento zalobný dôvod Súd prvého stupna zamietol a v bodoch 377 a 378 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia oprávnene nepriznala ADM "velmi významné znízenie" pokuty vzhladom na jej úlohu vodcu kartelu. 58 Súd prvého stupna napokon vyhovel zvysnej casti zalobného dôvodu, v ktorom ADM vytýkala nezrovnalosti v odôvodnení c. 158 sporného rozhodnutia, týkajúce sa zohladnenia niektorých skutocností, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách. Zrusil preto clánok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa v nom v spojení s uvedeným odôvodnením konstatovalo, ze na jednej strane ADM zmrazila, obmedzila a uzavrela výrobné kapacity kyseliny citrónovej a na druhej strane oznacila výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia cien na kazdom národnom segmente relevantného trhu. S prihliadnutím na to, ze týchto skutocností bolo prílis vela v porovnaní so základnými znakmi kartelu, vsak Súd prvého stupna konstatoval, ze nebolo treba upravit výsku pokuty, ktorú Komisia spolocnosti ADM ulozila. Nakoniec ADM zaviazal na náhradu celkových trov konania s výnimkou desatiny trov konania Komisie, ktoré znása samotná Komisia. Návrhy úcastníkov konania 59 ADM navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v ktorom Súd prvého stupna zamietol zalobu podanú proti spornému rozhodnutiu, -- zrusil clánok 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa týka ADM, -- subsidiárne, zmenil uvedený clánok 3 tak, aby sa pokuta ulozená ADM znízila alebo zrusila, -- subsidiárne, vrátil vec Súdu prvého stupna na rozhodnutie v súlade s právnym posúdením v rozsudku Súdneho dvora a -- v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu vlastných trov konania a trov konania ADM, ktoré vznikli v konaní na Súde prvého stupna a na Súdnom dvore. 60 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- odvolanie zamietol a -- zaviazal ADM na náhradu trov konania. O odvolaní 61 Odvolatelka na podporu svojho odvolania uvádza devät odvolacích dôvodov, ktoré sa týkajú: -- pokial ide o prvých pät odvolacích dôvodov, rôznych nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa Súd prvého stupna dopustil v súvislosti s prisúdením úlohy vodcu kartelu spolocnosti ADM, -- pokial ide o siesty odvolací dôvod, nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Súd prvého stupna dopustil v súvislosti s tým, ze ukoncenie úcasti spolocnosti ADM na karteli sa nepovazovalo za polahcujúcu okolnost, -- pokial ide o siedmy a ôsmy odvolací dôvod, porusenia zásady ochrany legitímnych ocakavání a nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Súd prvého stupna dopustil v súvislosti s uplatnením pravidiel stanovených v oznámení o spolupráci, a -- pokial ide o deviaty odvolací dôvod, porusenia zásady, podla ktorej Komisia musí dodrziavat pravidlá, ktoré si sama ulozila, v súvislosti s vymedzením relevantného trhu pri posúdení závaznosti porusenia. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení práva na obhajobu spolocnosti ADM v súvislosti s prisúdením úlohy vodcu kartelu Argumentácia úcastníkov konania 62 V tomto odvolacom dôvode, ktorý sa delí na dve casti, ADM tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil jej právo na obhajobu. 63 V prvej casti odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 437 a 438 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia v oznámení o výhradách uviedla hlavné skutkové okolnosti, ktoré charakterizovali závaznost konania spolocnosti, hoci sa vôbec nezmienila o skutocnosti, ze ADM by mohla byt povazovaná za vodcu kartelu. Úloha vodcu kartelu je pritom jednou z hlavných skutkových okolností, ktorá musí vyplývat z oznámenia o výhradách, pod hrozbou porusenia práva na obhajobu dotknutého podniku. 64 V druhej casti ADM tvrdí, ze Komisia v oznámení o výhradách neuviedla skutkové okolnosti, ktoré v spornom rozhodnutí odôvodnovali jej úlohu vodcu kartelu. Skutocnost, ze tieto skutocnosti vyplývali z dokumentov, ktoré boli pripojené k oznámeniu o výhradách, nestací na dodrzanie práva odvolatelky na obhajobu. 65 Komisia zastáva názor, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný. Pokial ide o jeho prvú cast, Komisia tvrdí, ze v bode 158 oznámenia o výhradách uviedla, ze pri posúdení závaznosti porusenia vzala do úvahy úlohy, ktoré jednotlivé podniky pri tomto porusení zohrávali, a tým splnila poziadavky judikatúry, na ktoré poukazuje aj samotná odvolatelka, tak ako rozhodol aj Súd prvého stupna. 66 Druhá cast odvolacieho dôvodu je neúcinná, pretoze Súd prvého stupna navyse rozhodol, ze Komisia v oznámení o výhradách nemusela uviest skutocnosti, ktoré ju viedli k tomu, ze odvolatelke prisúdila úlohu vodcu kartelu. Táto cast je v kazdom prípade nedôvodná, pretoze tieto skutocnosti uz museli byt odvolatelke známe, kedze vyplývali z dokumentov pripojených k oznámeniu. Okrem toho sa viaceré body oznámenia týkali priamo odvolatelky. Odvolatelka preto mala moznost v správnom konaní vyjadrit svoje námietky k dokumentom, ktoré preukazovali jej úlohu vodcu kartelu, a jej právo na obhajobu preto neboli porusené. Posúdenie Súdnym dvorom -- O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu 67 Z konstatácií obsiahnutých v bode 437 napadnutého rozsudku vyplýva, ze v oznámení o výhradách adresovanom spolocnosti ADM Komisia kvalifikovala porusenie dotknutých spolocností ako velmi závazné a konstatovala svoj úmysel stanovit výsku pokút na dostatocne odstrasujúcu úroven. V tejto súvislosti z odôvodnení c. 158, 161 a 162 oznámenia takisto vyplýva, ze Komisia prihliadla na úlohu, ktorú jednotlivé podniky pri porusení zohrávali. 68 Treba zdôraznit, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ktorú Súd prvého stupna pripomenul v bode 434 napadnutého rozsudku, vsak vyplýva, ze ak Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je potrebné udelit dotknutým podnikom pokutu, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a dlzku trvania údajného porusenia a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", splní si povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na svoju obhajobu nielen proti konstatovaniu porusovania, ale aj proti ulozeniu pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 428, ako aj z , Coop de France bétail et viande/Komisia, C-101/07 P a C-110/07 P, bod 49). 69 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze keby sa Komisii ulozila povinnost poskytnút údaje týkajúce sa úrovne predpokladaných pokút dotknutým podnikom v stádiu oznámenia o výhradách, islo by o predvídanie jej rozhodnutia neprimeraným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 21). 70 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze prisúdenie úlohy vodcu kartelu má významné následky na výsku pokuty, ktorá sa má ulozit dotknutému podniku. Podla bodu 2 usmernení ide o pritazujúcu okolnost, ktorá vedie k podstatnému zvýseniu základnej sumy pokuty. Podobne aj podla casti B písm. e) oznámenia o spolupráci táto okolnost vylucuje velmi významné znízenie pokuty, hoci podnik kvalifikovaný ako vodca inak splna vsetky podmienky pre také znízenie. 71 Je preto úlohou Komisie, aby v oznámení o výhradách uviedla skutocnosti, ktoré povazuje za relevantné, aby dotknutý podnik, ktorý by mohol byt povazovaný za vodcu kartelu, mohol na také výhrady odpovedat. Vzhladom na to, ze toto oznámenie predstavuje jednu z etáp pri prijímaní konecného rozhodnutia, a teda nejde o konecné rozhodnutie Komisie, vsak od Komisie nemozno vyzadovat, aby uz v tejto etape pristúpila k právnej kvalifikácii skutocností, na ktorých sa bude zakladat jej konecné rozhodnutie o prisúdení úlohy vodcu kartelu. 72 Súdu prvého stupna preto nemozno vytýkat nesprávne právne posúdenie spocívajúce v tom, ze rozhodol, ze Komisia nemusela v oznámení o výhradách uviest, ze mala v úmysle prisúdit úlohu vodcu kartelu spolocnosti ADM. 73 Z toho vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá ako nedôvodná. -- O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu 74 V tejto casti ADM tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil jej právo na obhajobu, ked v bode 439 napadnutého rozsudku rozhodol, ze mala moznost sa vyjadrit k niektorým skutocnostiam, ktoré ju oznacovali za vodcu kartelu, vzhladom na to, ze tieto skutocnosti vyplývali z dokumentov, ktoré boli pripojené k oznámeniu o výhradách. 75 Pri prisúdení úlohy vodcu kartelu spolocnosti ADM sa Komisia v odôvodneniach c. 265 a 266 sporného rozhodnutia oprela o skutocnosti, ktoré vyplývali zo správy FBI a z výpovede Cerestar. 76 Po prvé odôvodnenie c. 265, v ktorom sa cituje správa FBI, hovorí, ze "mechanizmus dohody G-4/5 bol zrejme nápadom [zástupcu ADM] a ze na stretnutí 6. marca 1991 v Bazileji, kde vznikla dohoda [o kyseline citrónovej], [tento zástupca ADM] hral znacne aktívnu úlohu", a dalej, ze tento zástupca "bol povazovaný za 'Mudrca` a bol prezývaný 'kazatel`". 77 Po druhé odôvodnenie c. 266 obsahuje cast výpovede Cerestar, podla ktorej: "napriek tomu, ze [zástupcovia HLR a JBL] obvykle predsedali stretnutiu 'masters`, [Cerestar] mal jasný dojem, ze [zástupca ADM] hral klúcovú úlohu. [Zástupca ADM] predsedal stretnutiam 'serpov` a vo vseobecnosti pripravoval spisy a návrhy taríf, ktoré mali byt dohodnuté". 78 Na úvod treba zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Súd prvého stupna nepotvrdil zásadu, podla ktorej Komisia nebola povinná v oznámení o výhradách uviest skutocnosti, ktoré ju viedli k tomu, ze povazovala ADM za vodcu kartelu. V skutocnosti sa totiz v napadnutom rozsudku vyjadril takto: "438 Respektovanie práva dotknutých podnikov na obhajobu nezaväzuje Komisiu, aby v oznámení o výhradách uviedla presnejsie spôsob, akým poprípade pouzije kazdý z týchto prvkov na urcenie úrovne pokuty. Osobitne Komisia nebola povinná uviest ani to, ze mohla ADM povazovat za vodcu kartelu, ani velkost zvýsenia, ktoré by prípadne uplatnila na pokutu ADM z tohto dôvodu... 439 ... je vhodné pripomenút, ze Komisia pripojila [správu FBI a výpoved Cerestar] k oznámeniu o výhradách a ze úcastníci sa tak mohli k tomuto bodu vyjadrit, aj pokial ide o ich pouzitie ako dôkazov." 79 Súd prvého stupna preto rozhodol, ze Komisia dodrzala právo na obhajobu spolocnosti ADM, pretoze k oznámeniu o výhradách pripojila dôkazy, z ktorých vyplývali skutocnosti, na ktorých zalozila svoje sporné rozhodnutie o prisúdení úlohy vodcu spolocnosti ADM. 80 Vzhladom na uvedené, a hoci Súdu prvého stupna nemozno vytýkat, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 438 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia nebola povinná v oznámení o výhradách uviest spôsob, akým chcela zohladnit skutkové okolnosti pri stanovení výsky pokuty, ani ci na základe týchto okolností mala v úmysle povazovat podnik za vodcu kartelu, Komisia vsak bola povinná prinajmensom uviest tieto skutkové okolnosti. 81 Treba vsak konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdila Komisia, skutocnosti, z ktorých vychádzala v odôvodneniach c. 265 a 266 sporného rozhodnutia, vyplývajúce zo správy FBI a z výpovede Cerestar, neboli uvedené v oznámení o výhradách. 82 Ako uviedol aj generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, Súd prvého stupna totiz v bode 439 napadnutého rozsudku neuviedol, ze rozhodujúce skutocnosti boli uvedené v oznámení o výhradách, ale len konstatoval, ze vzhladom na to, ze Komisia pripojila dokumenty, z ktorých predmetné skutocnosti vyplývali, k o známeniu o výhradách, odvolatelka dostala moznost vyjadrit sa nielen k pouzitiu týchto dokumentov ako dôkazov, ale aj ku skutocnostiam v nich uvedeným. 83 Treba preto overit, ci sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri konstatovaní, ze Komisia dodrzala právo na obhajobu odvolatelky, ked postupovala takýmto spôsobom. 84 Treba pripomenút, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá musí byt dodrzaná aj vtedy, ked ide o konanie správnej povahy (pozri najmä rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 70). 85 Respektovanie práva na obhajobu okrem iného vyzaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vysetrovanie, mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia (pozri rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 10; z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 44, ako aj SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 71). 86 Okrem iného práve oznámenie o výhradách umoznuje podnikom, proti ktorým sa vedie vysetrovanie, aby sa oboznámili s dôkazmi, ktorými disponuje Komisia, a aby sa právu na obhajobu poskytla jeho plná úcinnost (pozri rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 315 a 316, ako aj zo , Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 66 a 67). 87 V súvislosti s tým musí toto oznámenie jasne vymedzit vsetky základné skutocnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza (pozri rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 14). 88 Respektovanie práva na obhajobu takisto vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia (pozri rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný, bod 44). 89 Treba pritom konstatovat, ze za okolností prejednávanej veci samotná skutocnost, ze dokumenty, z ktorých vyplývali skutocnosti rozhodné pre prisúdenie úlohy vodcu kartelu spolocnosti ADM, boli pripojené k oznámeniu o výhradách, nestací na splnenie citovaných poziadaviek, pretoze toto oznámenie spolocnosti neumoznilo, aby voci týmto skutocnostiam namietala a v dôsledku toho nemohla svoje práva úcinne uplatnit. 90 Treba totiz konstatovat, ze dôkazy o skutocnostiach, z ktorých vychádza prisúdenie úlohy vodcu kartelu spolocnosti ADM v spornom rozhodnutí, sú svojou povahou nevyhnutne subjektívne, kedze pozostávajú zo svedeckých výpovedí osôb zúcastnených na konaní o porusení, ktoré viedla Komisia alebo iné vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz. 91 Po prvé správa FBI bola vypracovaná na základe výsluchu bývalého zástupcu ADM, ktorý v rámci konania pred orgánmi pre hospodársku sútaz Spojených státov pozíval imunitu. 92 Po druhé druhý dôkaz tvorí dobrovolná výpoved spolocnosti Cerestar, konkurencného podniku ADM na trhu s kyselinou citrónovou, ktorá sa na karteli takisto zúcastnila. 93 Samotná skutocnost, ze dokumenty boli pripojené k oznámeniu o výhradách, odvolatelke neumoznila, aby mohla posúdit vierohodnost, ktorú Komisia prisudzovala kazdej skutocnosti uvedenej v predmetných dokumentoch. 94 Za okolností tejto veci preto nemozno konstatovat, ze Komisia len prostredníctvom toho, ze pripojila dokumenty a dôkazy o skutocnostiach, z ktorých vychádzala v spornom rozhodnutí pri prisúdení úlohy vodcu kartelu odvolatelke, k oznámeniu o výhradách, umoznila spolocnosti ADM, aby uplatnila svoje práva, pokial predmetné skutocnosti v oznámení výslovne neuviedla. 95 Z uvedeného preto vyplýva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia neporusila právo odvolatelky na obhajobu, ked spolocnosti ADM prisúdila úlohu vodcu kartelu na základe skutocností, ktoré na tento úcel predlozila, ale neuviedla ich v oznámení o výhradách adresovanom spolocnosti. 96 Druhej casti prvého odvolacieho dôvodu preto treba vyhoviet. O druhom az piatom odvolacom dôvode zalozených na nesprávnom právnom posúdení alebo prekrútení dôkazných prostriedkov v súvislosti s prisúdením úlohy vodcu kartelu spolocnosti ADM 97 Vzhladom na odpoved na prvý odvolací dôvod predlozený spolocnostou ADM netreba preskúmat druhý az piaty odvolací dôvod, ktoré sa rovnako týkajú prisúdenia úlohy vodcu kartelu spolocnosti ADM na základe skutocností vyplývajúcich zo správy FBI a z výpovede Cerestar. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení Súdu prvého stupna v súvislosti s neprihliadnutím na polahcujúce okolnosti Argumentácia úcastníkov konania 98 ADM tvrdí, ze vzhladom na to, ze Súd prvého stupna v bode 346 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nebola povinná prihliadnut na polahcujúce okolnosti stanovené v usmerneniach pre prípad ukoncenia úcasti na karteli, podal nesprávny výklad týchto usmernení. V rozpore s jeho názorom v bodoch 335 az 340 totiz prihliadnutie na polahcujúce okolnosti nemôze byt ponechané na volbu Komisie, ktorá by mohla vziat do úvahy tajný charakter kartelu pri rozhodovaní o tom, ci prihliadnut na polahcujúce okolnosti alebo nie. 99 Komisia sa nazdáva, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze ukoncenie úcasti na karteli nemá za následok automatické znízenie pokuty. Komisia v tomto zmysle disponuje sirokou mierou volnej úvahy, najmä so zretelom na konanie dotknutého podniku. V tomto prípade spolocnost ADM neprispela rozhodujúcim spôsobom k správnemu konaniu, a preto nemohla vyuzit polahcujúce okolnosti. Posúdenie Súdnym dvorom 100 Treba pripomenút, ze v bode 3 usmernení sa stanovuje, ze základná suma pokuty, ktorú stanovila Komisia, sa znízi najmä vtedy, ked dotknutý podnik ukoncí porusovanie po prvých zásahoch Komisie. 101 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bode 338 napadnutého rozsudku konstatoval, ze uvedené ustanovenie treba vykladat v tom zmysle, ze iba osobitné okolnosti prejednávaného prípadu, v ktorom by skutocne doslo k ukonceniu porusovania po prvých zásahoch Komisie, by mohli odôvodnit, ze by sa na toto ukoncenie prihliadlo ako na polahcujúcu okolnost. 102 Súd prvého stupna teda odmietol tézu odvolatelky, podla ktorej ukoncenie porusovania by automaticky malo mat za následok znízenie základnej sumy pokuty v súlade s bodom 3 usmernení a v bode 337 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze takýto výklad uvedeného ustanovenia by ohrozil potrebný úcinok clánku 81 ods. 1 ES. 103 Súd prvého stupna sa teda nedospustil nesprávneho právneho posúdenia. 104 Treba totiz konstatovat, ze znízenie základnej sumy pokuty sa nevyhnutne spája s okolnostami konkrétneho prípadu, ktoré môzu Komisiu viest k tomu, ze toto znízenie neprizná podniku, ktorý sa zúcastnil na nezákonnej dohode. 105 Keby sa na polahcujúcu okolnost prihliadalo v situáciách, ked sa podnik zúcastnuje na zjavne nezákonnej dohode, o ktorej vedel alebo nemohol nevediet, ze predstavuje porusenie, mohlo by to podnecovat iné podniky, aby v tajných dohodách pokracovali co najdlhsie v nádeji, ze ich konanie nebude nikdy odhalené, pricom by vedeli, ze po jeho odhalení môzu dosiahnut znízenie pokuty, ak porusovanie ukoncia. Takéto uplatnenie polahcujúcej okolnosti by anulovalo akýkolvek odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty a ohrozilo by potrebný úcinok clánku 81 ods. 1 ES (pozri rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 149). 106 Súd prvého stupna teda správne rozhodol, ze za zisteného skutkového stavu odvolatelka nemohla tvrdit, ze Komisia bola povinná znízit základnú sumu jej pokuty, z toho dôvodu, ze svoje protiprávne konanie ukoncila po prvom zásahu orgánov na ochranu hospodárskej sútaze Spojených státov. 107 Siesty odvolací dôvod preto treba zamietnut ako nedôvodný. O siedmom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení casti B oznámenia o spolupráci Argumentácia úcastníkov konania 108 ADM zastáva názor, ze bola nesprávne povazovaná za vodcu kartelu a vytýka Súdu prvého stupna, ze neprijal jej zalobný dôvod týkajúci sa skutocnosti, ze sa v jej prípade neuplatnilo ustanovenie casti B oznámenia o spolupráci. 109 Podla Komisie je tento odvolací dôvod len opakovaním prvého odvolacieho dôvodu, a preto sa musí zamietnut ako neprípustný. Posúdenie Súdnym dvorom 110 Ako sa uz rozhodlo v bode 95 tohto rozsudku, Súd prvého stupna nesprávne konstatoval, ze Komisia mohla pouzit skutocnosti, ktoré vyplývali zo správy FBI a z výpovede Cerestar na ten úcel, aby spolocnosti ADM prisúdila úlohu vodcu kartelu, hoci tieto skutocnosti neboli uvedené v oznámení o námietkách, bez toho, aby pri tom porusila práva na obranu spolocnosti. 111 Vzhladom na to, ze Súd prvého stupna v bodoch 225 a 226 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odhliadnuc od uvedených dôkazov, existencia dvojstranných stretnutí bola len indíciou, na základe ktorej nebolo mozné prijat záver o odvolatelke ako vodcovi kartelu, vyplýva z toho, ze Súd prvého stupna nesprávne potvrdil, ze spolocnost ADM bola vodcom kartelu. 112 Kedze odvolatelke sa úloha vodcu kartelu prisúdila protiprávne, Súd prvého stupna nemohol, bez toho, aby sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, vylúcit uplatnenie casti B oznámenia o spolupráci z dôvodu, ze ADM mala úlohu vodcu kartelu. 113 Vzhladom na uvedené treba tomuto odvolaciemu dôvodu vyhoviet. O ôsmom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnych ocakávaní Tvrdenia úcastníkov konania 114 Podla ADM konstatovania Súdu prvého stupna v bodoch 386 az 391 napadnutého rozsudku mali viest k záveru, ze Komisia u spolocnosti vyvolala legitímne ocakávania, ze jej pokuta sa znízi podla ustanovenia casti B oznámenia o spolupráci. Odvolatelka v tejto súvislosti tvrdí, ze pokial ide o vznik týchto ocakavaní, fáza konania, v ktorej k spolupráci dôjde, je irelevantná, na rozdiel od toho, co Súd prvého stupna tvrdí v bode 394 napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti sa odvoláva na rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia (C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, body 147 az 167). 115 Komisia konstatuje, ze kedze nie je objektívne mozné, aby este pred ukoncením správneho konania presne vymedzila úlohu kazdého úcastníka kartelu, ADM nemohla mat nijaké ocakávania v súvislosti s tým, ze v zmysle casti B oznámenia o spolupráci sa jej prípadne "velmi významne" znízi suma pokuty. Posúdenie Súdnym dvorom 116 V prvom rade treba konstatovat, ako to urobil aj generálny advokát v bode 208 svojich návrhov, ze v tomto odvolacom dôvode sa ADM snazí v odvolacom konaní dosiahnut preskúmanie skutkového stavu, ktorý uz posúdil Súd prvého stupna, na co Súdny dvor nemá právomoc, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov. 117 V prejednávanej veci tak zo skutocností, ktoré Súd prvého stupna preskúmal v bodoch 386 az 391 napadnutého rozsudku, mohol oprávnene vyvodit záver, ze Komisia mala v úmysle stimulovat odvolatelku k spolupráci, avsak bez toho, aby jej poskytla akékolvek záruky, pokial ide o znízenie sumy pokuty podla casti B oznámenia o spolupráci. 118 V druhom rade podla casti E spomínaného oznámenia Komisia posudzuje splnenie podmienok podla jeho castí B, C a D az v okamihu prijímania konecného rozhodnutia. Súd prvého stupna sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia nemohla odvolatelke poskytnút nijaké záruky, pokial ide o akékolvek znízenie pokuty, v stádiu pred prijatím svojho konecného rozhodnutia. 119 Ôsmy odvolací dôvod preto treba scasti odmietnut ako neprípustný a scasti zamietnut ako nedôvodný. O deviatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady, podla ktorej Komisia musí dodrziavat pravidlá, ktoré si sama ulozila Argumentácia úcastníkov konania 120 ADM vytýka Súdu prvého stupna, ze nekonstatoval, ze Komisia neprávom nevymedzila relevantný trh s cielom posúdit vplyv kartelu na trh, hoci ide o nevyhnutnú podmienku na konstatovanie, ze tento kartel mal nepriaznivý vplyv na trh. Keby Komisia bola vymedzila trh, musela by vziat do úvahy substitúty kyseliny citrónovej a prijat záver, vzhladom na dôkazy predlozené odvolatelkou, ze kartel nemal vplyv na ceny v odvetví kyseliny citrónovej. 121 Podla Komisie je tento odvolací dôvod po prvé neprípustný, pretoze odvolatelka sa v podstate domáha, aby Súdny dvor preskúmal skutkový stav, ktorý predlozila. Po druhé prístup ADM sa zakladá na nesprávnom pochopení ciela, ktorému vymedzenie dotknutého trhu slúzi. V prejednávanej veci treba odlísit posúdenie existencie porusenia podla clánku 81 ES, ktoré si vyzaduje vymedzenie relevantného trhu, od posúdenia závaznosti porusenia. Posúdenie Súdnym dvorom 122 Na úvod treba uviest, ze podla usmernení je skutocný vplyv porusenia na trh faktorom, ktorý sa nevyhnutne berie do úvahy pri posúdení závaznosti porusenia v rámci stanovovania výsky pokuty. 123 Súd prvého stupna v bode 198 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia sa pri vymedzení slutocného vplyvu kartelu obmedzila na trh s kyselinou citrónovou. Nevzala teda do úvahy sirsí trh, ako to odvolatelka navrhovala, ktorý by zahrnal aj substitúty kyseliny citrónovej, ktoré odvolatelka vymedzila. 124 Súd prvého stupna sa teda v bodoch 152 az 156 a 180 az 193 napadnutého rozsudku odvolal na analýzu, ktorú vykonala Komisia v spornom rozhodnutí a v ktorej konstatovala, ze súcasne s vytvorením kartelu doslo k zmenám cien kyseliny citrónovej, co ADM nespochybnovala. 125 V tejto súvislosti, po prvé, skutocný dopad porusenia na trh je síce aspektom, na ktorý treba prihliadnut pri posúdení závaznosti takého porusenia, ale ide len o jedno z viacerých kritérií, medzi ktoré patria este charakter porusenia a rozsah geografického trhu. Podla usmernení sa na skutocný dopad na trh prihliadne len v prípade, ze ho mozno merat. 126 Po druhé, ako uz uviedol generálny advokát v bodoch 200 a 201 svojich návrhov, odvolatelka nespochybnovala, ze kartel mal vplyv na ceny kyseliny citrónovej aspon na casti trhu. 127 Za týchto okolnosti Súd prvého stupna správne rozhodol v bodoch 200 a 201 napadnutého rozsudku, ze odvolatelka nemohla so svojou argumentáciou uspiet, pretoze nepreukázala, ze Komisia by musela konstatovat neexistenciu vplyvu kartelu, keby bola vymedzila relevantný trh spôsobom, ktorý odvolatelka navrhovala. 128 V protiklade s tvrdením odvolatelky sa tak Súd prvého stupna obmedzil len na konstatovanie, ze dôkazy predlozené odvolatelkou nestacili na vyvrátenie analýzy Komisie, pritom vsak nepreniesol dôkazné bremeno. 129 Deviaty odvolací dôvod teda treba zamietnut ako nedôvodný. 130 Vzhladom na uvedené Súdny dvor zrusuje napadnutý rozsudok v rozsahu, v ktorom sa v nom zamietajú zalobné dôvody odvolatelky na podporu svojej zaloby smerujúcej k zruseniu napadnutého rozhodnutia, pokial sa v nom ADM prisudzuje úloha vodcu kartelu, a na základe toho sa po prvé zvysuje základná suma pokuty a po druhé zamieta uplatnenie casti B oznámenia o spolupráci v prospech ADM. O zalobe pred Súdom prvého stupna 131 Podla clánku 61 prvého odseku druhej vety Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje. V prejednávanej veci to stav konania dovoluje. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom prisúdení úlohy vodcu kartelu 132 Zalobný dôvod na podporu zaloby proti spornému rozhodnutiu, o ktorom Súd prvého stupna rozhodol nesprávne, je súcastou námietok odvolatelky týkajúcich sa prisúdenia úlohy vodcu kartelu a v dôsledku toho zvýsenia základnej sumy pokuty o 35%. 133 Vzhladom na to, ze z bodu 94 tohto rozsudku vyplýva, ze Komisia neumoznila spolocnosti ADM, aby uplatnila svoje práva, pokial ide o skutocnosti vyplývajúce zo správy FBI a z výpovede Cerestar, na základe ktorých v spornom rozhodnutí prisúdila odvolatelke úlohu vodcu kartelu, treba overit, ci táto institúcia okrem týchto predlozila aj dalsie dôkazy, ktoré by umoznovali prijat taký záver o vodcovi kartelu. 134 V tejto súvislosti z odvodnení c. 263 a 264 sporného rozhodnutia a z bodov 56 az 58 oznámenia o výhradách vyplýva, ze Komisia sa odvolala aj na to, ze v januári 1991 sa uskutocnili dvojstranné rokovania medzi ADM a spolocnostami HLR, H & R a JBL s cielom iniciovat, prípadne vypracovat kartelovú dohodu. 135 Napriek tomu v odôvodnení c. 264 sporného rozhodnutia Komisia dodala, ze "existencia cyklu dvojstranných stretnutí medzi ADM a jeho konkurentmi krátko pred prvým multilaterálnym stretnutím kartelu nepostacuje na vyvodenie záveru, ze ADM bol organizátorom kartelu, ale predstavuje pre tento záver silnú indíciu". Komisia sa následne v odôvodneniach c. 265 a 266 toho istého rozhodnutia oprela o skutocnosti vyplývajúce zo správy FBI a z výpovede Cerestar. 136 Ako pritom vyplýva z bodov 94 a 95 tohto rozsudku, Komisia pri svojom závere o prisúdení úlohy vodcu kartelu spolocnosti ADM nemohla vychádzat z rozhodujúcich skutocností uvedených v odôvodneniach c. 265 a 266 sporného rozhodnutia, pokial tieto skutocnosti neboli uvedené v oznámení o výhradách, bez toho, aby pri tom neporusila práva spolocnosti na obranu. 137 Kedze existencia dvojstranných stretnutí uvedených v odôvodneniach c. 263 a 264 uvedeného rozhodnutia sama osebe nestací na to, aby sa spolocnosti ADM prisúdila úloha vodcu kartelu, Komisia nepreukázala, ze jej záver bol dôvodný, a z toho vyplýva, ze nemohla zvýsit základnú sumu pokuty o 35% z dôvodu pritazujúcich okolností spojených s týmto prisúdením. 138 Tomuto zalobnému dôvodu preto treba vyhoviet. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení ustanovení casti B písm. b) oznámenia o spolupráci Sporné rozhodnutie 139 Na základe konstatovaní uvedených v odôvodnení c. 305 sporného rozhodnutia Komisia na základe casti B oznámenia o spolupráci poskytla spolocnosti Cerestar "velmi významné znízenie", konkrétne 90% zo sumy pokuty, ktorá by jej bola ulozená v prípade, keby nebola spolupracovala. V tomto odôvodnení totiz Komisia konstatovala, ze tento podnik jej ako prvý poskytol rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu na stretnutí so zamestnancami Komisie 29. októbra 1998. V nasledujúcom odôvodnení dodala, ze "informácie, ktoré poskytol [Cerestar na] stretnutí , ktoré zodpovedajú informáciám, ktoré boli neskôr uvedené v jeho písomnej výpovedi z , postacovali na dokázanie existencie kartelu a boli oznámené Komisii predtým, ako ich jej poskytol ADM". Komisia preto v odôvodnení c. 308 uvedeného rozhodnutia odmietla tvrdenia ADM zalozené na tom, ze táto spolocnost splnala podmienky stanovené v casti B oznámenia a malo sa jej poskytnút "velmi významné znízenie" sumy pokuty. Argumentácia úcastníkov konania 140 Na podporu svojej zaloby pred Súdom prvého stupna ADM tvrdila, ze Komisia nesprávne uplatnila ustanovenie casti B písm. b) oznámenia o spolupráci. Podla jej tvrdenia "ako prvá poskytla rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu" v zmysle uvedeného ustanovenia, a to na stretnutí 11. decembra 1998, pretoze dôkazy, ktoré predlozila spolocnost Cerestar na stretnutí , neboli "rozhodujúce" v zmysle predmetného ustanovenia. 141 Po prvé, spolocnost Cerestar totiz neposkytla ziadnu informáciu o karteli v období pred 12. májom 1992, cize pred dátumom, ked sa zapojila do kartelu. Za informácie o karteli v období pred 12. májom 1992 Komisia vdací predovsetkým spolocnosti ADM. 142 Po druhé, výpoved spolocnosti Cerestar, ktorá sa zhoduje s informáciami poskytnutými ústne na stretnutí 29. októbra 1998, nebola ani presvedcivá, ani presná, pokial ide o dátumy stretnutí a úcastníkov kartelu. Cerestar identifikovala 32 stretnutí, ktoré sa konali v rôznych dnoch od (pred jej pristúpením do kartelu) do (teda znacnú dobu po rozpustení kartelu). Uviedla, ze v deviatich prípadoch islo urcite o stretnutia kartelu, v ôsmich prípadoch islo o "mozné" stretnutia kartelu a v pätnástich prípadoch neslo o stretnutia kartelu alebo "[bolo] stále menej pravdepodobné, ze islo o stretnutia kartelu". Totoznost úcastníkov bola poskytnutá v prípade troch zo 17 stretnutí, ktoré sa ukázali ako "isté" alebo "mozné stretnutia" kartelu. Sest z takto identifikovaných stretnutí sa v skutocnosti vôbec neuskutocnilo podla svedectiev iných dotknutých strán a zistení Komisie. 143 Po tretie, Cerestar neskôr uznala v liste adresovanom Komisii 7. mája 1999, ze niektoré takto identifikované stretnutia sa v skutocnosti nekonali. 144 Po stvrté, výpoved spolocnosti Cerestar je neurcitá a málo presvedcivá, pokial ide o predmet stretnutí. Nebol poskytnutý ziadny presný údaj o cenách a kvótach okrem kvót urcených pre samotnú spolocnost Cerestar. 145 Po piate, nie je jasné, ci Cerestar poskytla tak ako ADM Komisii dôkaz vo forme svedeckej výpovede "z prvej ruky". Cerestar vsak povazovala za nevyhnutné doplnit a objasnit svoju ústnu výpoved z 29. októbra 1998. 146 Po sieste, Komisia zaslala ziadost o podrobnejsie informácie z 3. marca 1999 aj spolocnosti Cerestar, pricom táto ziadost sa zakladala na tvrdeniach spolocnosti ADM. Cerestar teda mala prílezitost preskúmat túto ziadost, ktorá odkazovala na konkrétne dátumy a miesta stretnutí a vychádzala zo skutocností poskytnutých spolocnostou ADM, pred oznámením svojej konecnej výpovede Komisii . 147 Odvolatelka tvrdí, ze dôkazy, ktoré predlozila, boli naopak presvedcivé. Na stretnutí 11. decembra 1998 totiz ADM poskytla Komisii svedeckú výpoved "z prvej ruky", aktuálny listinný dôkaz, ako aj dokumenty o súvislostiach a vykonávaní dohody o organizácii kartelu. Dôkazy, ktoré predlozila ADM, poskytli mnozstvo presných detailov týkajúcich sa stretnutí, úcastníkov, mechanizmov kompenzácie a kontroly, cien a kvót kartelu. 148 Komisia tvrdí, ze pokial ide o posúdenie "rozhodujúcej" povahy dôkazu predlozeného v zmysle ustanovenia casti B písm. b) oznámenia o spolupráci, je irelevantné, ci také skutocnosti pochádzajú od podniku, ktorý sa zúcastnil na dotknutom karteli pocas celého obdobia jeho trvania. Dôlezité je len to, ze tieto skutocnosti sa týkajú existencie kartelu, nie dlzky jeho trvania. 149 Rovnako ani neúplnost informácií poskytnutých Komisii nebráni tomu, aby sa také informácie povazovali za rozhodujúce. Posúdenie Súdnym dvorom 150 Na úvod treba zdôraznit, ako to urobil aj generálny advokát v bodoch 221 a 222 svojich návrhov, ze samotné znenie ustanovenia casti B písm. b) oznámenia o spolupráci nevyzaduje, aby "prvý" podnik poskytol vsetky skutocnosti preukazujúce kazdý detail fungovania kartelu. Aby ho bolo mozné za takého povazovat, podla uvedeného ustanovenia stací, aby podnik predlozil rozhodujúce skutkové okolnosti o existencii kartelu. Ustanovenie ani nevyzaduje, aby oznámené informácie boli samy osebe "dostatocné" na prípravu oznámenia o výhradách alebo dokonca na prijatie konecného rozhodnutia konstatujúceho existenciu porusenia. Dôkazy podla casti B písm. b) síce nemusia samy osebe preukazovat existenciu kartelu, ale musia byt na tento úcel rozhodujúce. Nemôze teda íst len o ukazovatel smeru, ktorým má Komisia viest svoje vysetrovanie, ale o dôkaz, ktorý sa môze priamo pouzit ako hlavný dôkazný podklad pre konstatovanie porusenia v rozhodnutí. 151 Rovnako treba zdôraznit, ze v zmysle ustanovenia casti B písm. b) skutocnost, ze rozhodujúce skutocnosti boli poskytnuté ústne, nemá nijakú relevanciu. 152 Komisia napokon disponuje istou mierou volnej úvahy pri posúdení, ci spolupráca podniku bola "rozhodujúca" v zmysle uvedeného ustanovenia, aby mohla konstatovat existenciu porusenia a jeho ukoncenie, pricom len zjavné zneuzitie tejto volnej úvahy mozno odsúdit. 153 Vo svetle predchádzajúcich úvah preto treba preskúmat, ci sa v prejednávanej veci Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked rozhodla, ze Cerestar bol prvým podnikom, ktorý jej poskytol skutocnosti rozhodujúce pre preukázanie existencie kartelu. 154 V odôvodneniach c. 305 a 306 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze Cerestar bol prvým podnikom, ktorý jej poskytol skutocnosti rozhodujúce pre preukázanie existencie kartelu na stretnutí 29. októbra 1998, pricom táto spolocnost svoju výpoved potvrdila aj písomne . 155 Po prvé treba uviest, ze ADM nemôze spochybnit rozhodujúcu povahu informácií, ktoré Cerestar poskytla, len z toho dôvodu, ze táto spolocnost sa na karteli zacala zúcastnovat az jeden rok po jeho vytvorení. 156 V prvom rade, ako to aj Komisia správne zdôraznila, ustanovenie casti B písm. b) oznámenia o spolupráci totiz vyzaduje, aby sa predlozené rozhodujúce skutocnosti týkali existencie kartelu, nie dlzky jeho trvania. 157 V druhom rade výpoved spolocnosti Cerestar obsahuje informácie o mnohostranných stretnutiach, ktoré sa uskutocnili pred jej vstupom do kartelu, ktoré vsak vo svojich výpovediach potvrdila ADM na stretnutí svojich zástupcov a Komisie. 158 Po druhé, pokial ide o obsah výpovede Cerestar, treba zdôraznit, ze v prvom rade opisuje mechanizmus fungovania kartelu, konkrétne systém urcovania cien, rozdelenie trhu, systém výmeny informácií a dohody o kompenzáciách. V druhom rade táto výpoved obsahuje zoznam rôznych stretnutí, ktoré sa uskutocnili medzi úcastníkmi kartelu. 159 Je síce pravda, ze informácie obsiahnuté vo výpovedi Cerestar sú ciastocne nepresné a neobsahujú systematické císelné údaje týkajúce sa prijatých rozhodnutí na stretnutiach kartelu, ale faktom zostáva, ze Komisia mohla oprávnene konstatovat, ze tieto skutocnosti boli rozhodujúce pre preukázanie existencie kartelu, bez toho, aby sa pritom dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 160 Informácie, ktoré poskytla spolocnost Cerestar na stretnutí 29. októbra 1998, totiz Komisii umoznili, aby sa dozvedela o existencii kartelu na európskom trhu s kyselinou citrónovou, spoznala dlzku jeho priblizného trvania, jeho mechanizmy a priebeh. 161 Napriek tomu, ze skutocnosti poskytnuté spolocnostou Cerestar samy osebe nepostacujú na preukázanie vsetkých aspektov porusenia, sú viac nez len ukazovatelom smeru, ktorým má Komisia viest svoje vysetrovanie, pretoze ich Komisia môze priamo pouzit ako dôkazy na preukázanie existencie kartelu. 162 V tejto súvislosti preto skutocnost, ze tieto informácie nepochádzajú zo svedeckej výpovede "z prvej ruky" alebo ze boli následne doplnené alebo upresnené, nie je relevantná pre posúdenie ich rozhodujúcej povahy. 163 V dôsledku toho treba zamietnut zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia nesprávne uplatnila ustanovenie casti B písm. b) oznámenia o spolupráci. 164 Z uvedeného vyplýva, ze na základe clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora treba zrusit clánok 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa v nom stanovuje výska pokuty na 39,69 milióna eur vrátane 35-percentného zvýsenia základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti ADM z dôvodu, ze jej bola prisúdená úloha vodcu kartelu, a znízit výsku pokuty na 29,4 milióna eur. O trovách 165 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 69 ods. 3 toho istého rokovacieho poriadku, ak úcastníci mali úspech len v casti predmetu konania alebo vo výnimocných prípadoch, môze Súdny dvor rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy. 166 Vzhladom na to, ze obaja úcastníci konania mali úspech v casti predmetu odvolacieho konania, treba Komisiu zaviazat na náhradu polovice trov konania odvolatelky a odvolatelku zaviazat na náhradu trov konania Komisie a náhradu polovice svojich vlastných trov konania. 167 Pokial ide o konanie pred Súdom prvého stupna, vzhladom na to, ze napadnutý rozsudok bol ciastocne zrusený a návrhom odvolatelky v prvostupnovom konaní sa ciastocne vyhovelo, treba Komisiu zaviazat na náhradu stvrtiny trov prvostupnového konania odvolatelky a odvolatelku zaviazat na náhradu trov konania Komisie a troch stvrtín svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia (T-59/02), sa zrusuje v rozsahu, v ktorom sa v nom zamietol zalobný dôvod spolocnosti Archer Daniels Midland Co. týkajúci sa porusenia jej práva na obhajobu pocas správneho konania, ktoré viedlo k rozhodnutiu Komisie 2002/742/ES z o konaní podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.604 -- Kyselina citrónová), v rozsahu, v ktorom jej Komisia Európskych spolocenstiev neumoznila uplatnit svoje práva v súvislosti so skutocnostami, z ktorých vychádzala pri prisúdení úlohy vodcu kartelu spolocnosti Archer Daniels Midland Co. 2. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, sa zrusuje v rozsahu, v ktorom sa v nom zamietol ako neúcinný zalobný dôvod spolocnosti Archer Daniels Midland Co. týkajúci sa toho, ze Komisia Európskych spolocenstiev nesprávne uplatnila ustanovenie casti B písm. b) oznámenia Komisie z o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov. 3. Clánok 3 rozhodnutia 2002/742/ES sa zrusuje v rozsahu, v ktorom sa v nom stanovuje výska pokuty spolocnosti Archer Daniels Midland Co. na 39,69 milióna eur. 4. Výska pokuty spolocnosti Archer Daniels Midland Co. sa z dôvodu porusenia konstatovaného v clánku 1 rozhodnutia 2002/742/ES, ciastocne zruseného rozsudkom Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia (T-59/02), stanovuje na 29,4 milióna eur. 5. V zostávajúcej casti sa odvolanie zamieta. 6. Spolocnost Archer Daniels Midland Co. znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit trovy konania Komisie Európskych spolocenstiev v konaní pred Súdom prvého stupna Európskych spolocenstiev, zároven znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit trovy konania Komisie Európskych spolocenstiev v odvolacom konaní. 7. Komisia Európskych spolocenstiev sa zaväzuje na náhradu jednej stvrtiny trov konania spolocnosti Archer Daniels Midland Co. v konaní pred Súdom prvého stupna Európskych spolocenstiev a na náhradu polovice trov konania spolocnosti Archer Daniels Midland Co. v odvolacom konaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [7]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXJ1jsfL/L96375-8240TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0700591201-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0059&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:239:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 7. file:///tmp/lynxXXXXJ1jsfL/L96375-8240TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0700591201-E0001