ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 6. októbra 2009 ( [1]*1 ) "Odvolania -- Kartely -- Obmedzenie súbezného obchodovania s liekmi -- Clánok 81 ods. 1 ES -- Obmedzenie hospodárskej sútaze odôvodnené stanoveným cielom -- Vnútrostátne ustanovenia týkajúce sa cien -- Nahradenie odôvodnenia -- Clánok 81 ods. 3 ES -- Prínos k podpore technického pokroku -- Kontrola -- Dôkazné bremeno -- Odôvodnenie -- Záujem na konaní" V spojených veciach C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, ktorého predmetom sú styri odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora podané 11. decembra 2006, pokial ide o prvé dve veci, a , pokial ide o ostatné dve veci, GlaxoSmithKline Services Unlimited, predtým Glaxo Wellcome plc, so sídlom v Brentforde (Spojené královstvo), v zastúpení: I. Forrester, QC, S. Martínez Lage, abogado, A. Komninos, dikigoros, a A. Schulz, Rechtsanwalt, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: T. Christoforou, F. Castillo de la Torre a E. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, ktorú v konaní podporuje: Polská republika, v zastúpení: E. Osniecka-Tamecka, M. Kapko a K. Majcher, splnomocnené zástupkyne, vedlajsí úcastník konania v odvolacom konaní, European Association of Euro Pharmaceutical Companies (EAEPC), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: M. Hartmann-Rüppel a W. Rehmann, Rechtsanwälte, Bundesverband der Arzneimittel-Importeure eV, so sídlom v Mülheime an der Rhur (Nemecko), v zastúpení: W. Rehmann, Rechtsanwalt, Spain Pharma SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Asociación de exportadores espańoles de productos farmacéuticos (Aseprofar), so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: M. Araujo Boyd a J. Buendía Sierra, abogados, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní (C-501/06 P), a Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: T. Christoforou, F. Castillo de la Torre a E. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelpartyka, ktorú v konaní podporuje: Polská republika, v zastúpení: E. Osniecka-Tamecka, M. Kapko a K. Majcher, splnomocnené zástupkyne, vedlajsí úcastník konania v odvolacom konaní, dalsí úcastníci konania: GlaxoSmithKline Services Unlimited, predtým Glaxo Wellcome plc, so sídlom v Brentforde (Spojené královstvo), v zastúpení: I. Forrester, QC, A. Komninos, dikigoros, a A. Schulz, Rechtsanwalt, zalobkyna v prvostupnovom konaní, European Association of Euro Pharmaceutical Companies (EAEPC), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: M. Hartmann-Rüppel, Rechtsanwalt, Bundesverband der Arzneimittel-Importeure eV, so sídlom v Mülheime an der Ruhr (Nemecko), Spain Pharma SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Asociación de exportadores espańoles de productos farmacéuticos (Aseprofar), so sídlom v Madride (Spanielsko), vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní (C-513/06 P), a European Association of Euro Pharmaceutical Companies (EAEPC), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: M. Hartmann-Rüppel a W. Rehmann, Rechtsanwälte, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: GlaxoSmithKline Services Unlimited, predtým Glaxo Wellcome plc, so sídlom v Brentforde (Spojené královstvo), v zastúpení: I. Forrester, QC, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: T. Christoforou, F. Castillo de la Torre a E. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Bundesverband der Arzneimittel-Importeure eV, so sídlom v Mülheime an der Ruhr (Nemecko), Spain Pharma SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Asociación de exportadores espańoles de productos farmacéuticos (Aseprofar), so sídlom v Madride (Spanielsko), vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní (C-515/06 P), a Asociación de exportadores espańoles de productos farmacéuticos (Aseprofar), so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: M. Araujo Boyd a J. Buendía Sierra, abogados, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: GlaxoSmithKline Services Unlimited, predtým Glaxo Wellcome plc, so sídlom v Brentforde (Spojené královstvo), v zastúpení: I. Forrester, QC, a A. Schulz, Rechtsanwalt, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: T. Christoforou, F. Castillo de la Torre a E. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, European Association of Euro Pharmaceutical Companies (EAEPC), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: M. Hartmann-Rüppel, Rechtsanwalt, Bundesverband der Arzneimittel-Importeure eV, so sídlom v Mülheime an der Ruhr (Nemecko), Spain Pharma SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní (C-519/06 P), SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Ó Caoimh, J. Klucka (spravodajca), U. Lőhmus a A. Arabadjiev, generálna advokátka: V. Trstenjak, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. marca 2009, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 30. júna 2009, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost GlaxoSmithKline Services Unlimited (dalej len "GSK") (C-501/06 P), Komisia Európskych spolocenstiev (C-513/06 P), European Association of Euro Pharmaceutical Companies (dalej len "EAEPC") (C-515/06 P) a Asociación de exportadores espańoles de productos farmacéuticos (dalej len "Aseprofar") (C-519/06 P) sa domáhajú, aby Súdny dvor ciastocne zrusil rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia ([2]T-168/01, Zb. s. II-2969, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zrusil clánky 2 az 4 rozhodnutia Komisie 2001/791/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES [veci IV/36.957/F3, Glaxo Wellcome (oznámenie), IV/36.997/F3, Aseprofar a Fedifar (staznost), IV/37.121/F3, Spain Pharma (staznost), IV/37.138/F3, BAI (staznost), a IV/37.380/F3, EAEPC (staznost)] [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 302, s. 1, dalej len "rozhodnutie") a v zostávajúcej casti zamietol zalobu GSK. 2 Na základe uvedeného rozhodnutia Komisia usúdila, ze Glaxo Wellcome SA (dalej len "GW"), ktorá je dcérskou spolocnostou GSK, porusila clánok 81 ods. 1 ES tým, ze uzatvorila so spanielskymi velkoobchodníkmi dohodu, v ktorej sa rozlisuje medzi cenami fakturovanými velkoobchodníkom, ktoré sa uplatnujú na dalsí predaj preplácaných liekov lekárnam alebo nemocniciam na vnútrostátnom území, a vyssími cenami fakturovanými v prípade vývozu liekov do akéhokolvek iného clenského státu. Komisia navyse zamietla ziadost o udelenie výnimky na túto dohodu podla clánku 81 ods. 3 ES. Okolnosti predchádzajúce sporu 3 Okolnosti predchádzajúce tomuto sporu, ktoré sú uvedené v bodoch 8 az 21 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút nasledovne. 4 GSK je spolocnost zalozená podla britského práva so sídlom v Brentforde (Spojené královstvo). Je súcastou skupiny GlaxoSmithKline, ktorá je jedným z najvýznamnejsích svetových výrobcov farmaceutických výrobkov. K hlavným cinnostiam GW, spolocnosti zalozenej podla spanielskeho práva, so sídlom v Madride (Spanielsko), patrí rozvoj, výroba a uvádzanie liekov na trh v Spanielsku. 5 Listom zo 6. marca 1998 predlozila spolocnost GW Komisii dokument nazvaný "Vseobecné podmienky predaja farmaceutických výrobkov [GW] a jej dcérskych spolocností autorizovaným velkoobchodníkom" (dalej len "dohoda"), s cielom získat negatívny atest alebo výnimku podla nariadenia Rady c. 17 zo , Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy ([4]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Listom z spolocnost GSK poslala doplnujúce oznámenie. 6 Dohoda sa vztahuje na 82 liekov urcených na predaj spanielskym velkoobchodníkom, s ktorými GW nadviazala obchodné vztahy mimo distribucnej siete. Títo velkoobchodníci môzu uvedené lieky predat dalej spanielskym nemocniciam alebo spanielskym lekárnam, ktoré ich na základe lekárskeho predpisu vydávajú pacientom. Môzu ich tiez predat dalej do iných clenských státov prostredníctvom súbezného obchodovania, ku ktorému sa uchylujú z dôvodu existencie rozdielnych cien. Medzi 82 liekmi sa nachádza 8 liekov, o ktorých sa GSK vyjadruje ako o mimoriadne vhodných na súbezné obchodovanie, najmä medzi Spanielskom a Spojeným královstvom. 7 Pre tých istých 82 liekov clánok 4 dohody uplatnuje dve rôzne ceny a stanovuje: "A) V súlade s ustanoveniami clánku 100 ods. 1 prvého pododseku a clánku 100 ods. 2 zákona c. 25/1990 z 20. decembra 1990 o liekoch (BOE c. 306 z ) nemôze cena farmaceutických výrobkov [GW] a jej dcérskych spolocností v ziadnom prípade prekrocit maximálnu výrobnú cenu stanovenú príslusnými spanielskymi orgánmi v oblasti zdravia, ak sú splnené tieto dve zákonné podmienky upravujúce uplatnovanie uvedených ustanovení: -- vyssie uvedené farmaceutické výrobky sú financované z fondov spanielskeho sociálneho zabezpecenia alebo zo spanielskych verejných fondov, -- kúpené farmaceutické výrobky sú následne uvádzané na vnútrostátny trh, t. j. prostredníctvom spanielskych lekární alebo nemocníc. B) Ak jedna z týchto podmienok nie je splnená (to znamená, ze v kazdom prípade, ked spanielska právna úprava povoluje laboratóriám volne urcit cenu ich farmaceutických výrobkov) [GW] a jej dcérske spolocnosti urcia cenu svojich farmaceutických výrobkov podla skutocných, objektívnych a nediskriminacných hospodárskych kritérií a nezávisle od miesta urcenia daného výrobku urceného kupujúcim. Hlavne [GW] a jej dcérske spolocnosti na svoje farmaceutické výrobky uplatnujú cenu, ktorá bola na základe ich interného hospodárskeho prieskumu pôvodne navrhovaná príslusným spanielskym orgánom v oblasti zdravia a objektívne aktualizovaná v závislosti od rastu zivotných nákladov v súlade s ustanoveniami clánku 100 ods. 1 prvého pododseku a clánku 100 ods. 2 zákona c. 25/1990 a s inými skorsími spanielskymi zákonmi týkajúcimi sa stanovovania cien liekov." 8 Listom zo 6. marca 1998 spolocnost GW zaslala 89 velkoobchodníkom so sídlom v Spanielsku návrh dohody, z ktorých 75, predstavujúcich viac ako 90% celkového predaja GW v Spanielsku v roku 1998, ju následne podpísalo. Uvedená dohoda nadobudla platnost . 9 Zákonnost tejto dohody bola pred spanielskym orgánom hospodárskej sútaze a spanielskymi súdnymi orgánmi napadnutá predovsetkým zdruzením Aseprofar. 10 Okrem toho boli Komisii predlozené staznosti zdruzení EAEPC a Aseprofar, podla ktorých dohoda porusuje clánok 81 ods. 1 ES. 11 Komisia 8. mája 2001 prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré stanovuje: "Clánok prvý [GW] porusila clánok 81 ods. 1 Zmluvy tým, ze uzatvorila so spanielskymi velkoobchodníkmi dohodu, v ktorej sa rozlisuje medzi cenami fakturovanými velkoobchodníkom v prípade dalsieho predaja preplácaných liekov lekárnam alebo nemocniciam na vnútrostátnom území a vyssími cenami fakturovanými v prípade vývozu liekov do akéhokolvek iného clenského státu. Clánok 2 Ziadost [GW] o udelenie výnimky na dohodu uvedenej v clánku 1 podla clánku 81 ods. 3 Zmluvy ES sa týmto zamieta. Clánok 3 [GW] bez zbytocného odkladu ukoncí porusenie uvedené v prvom clánku, pokial tak uz neurobila. V budúcnosti sa zdrzí opätovného prijatia akéhokolvek opatrenia predstavujúceho toto porusenie a prijatia akéhokolvek opatrenia s rovnakým cielom alebo následkom. Clánok 4 [GW] v lehote do dvoch mesiacov od dátumu dorucenia tohto rozhodnutia informuje Komisiu o opatreniach, ktoré prijala na dosiahnutie súladu. ..." [neoficiálny preklad] Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 12 Z bodov 22 az 37 napadnutého rozsudku vyplýva, ze GSK návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. júla 2001 podala zalobu proti spornému rozhodnutiu. Podaniami dorucenými do tej istej kancelárie a EAEPC a Aseprofar predlozili návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie podla clánku 40 druhého pododseku Statútu Súdneho dvora a clánku 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Uznesením z predseda prvej komory týmto návrhom vyhovel. 13 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom rozhodol, ze: "1. Clánky 2, 3 a 4 [sporného] rozhodnutia sa zrusujú. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. [GSK] znása polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania Komisie, vrátane trov konania súvisiacich s vedlajsím úcastníctvom. 4. Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania [GSK], vrátane trov konania súvisiacich s vedlajsím úcastníctvom. 5. [Aseprofar]..., [EAEPC]... znásajú svoje vlastné trovy konania." Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 14 GSK svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom zamieta zalobu o neplatnost, ktorú podala proti prvému clánku sporného rozhodnutia, alebo prijal akékolvek iné opatrenie, ktoré sa preukáze ako vhodné, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania spolocnosti GSK. 15 Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu tiez podala vzájomné odvolanie. Súdnemu dvoru navrhuje: -- zamietnut odvolanie GSK v plnom rozsahu, -- zrusit body 1 a 3 az 5 výroku napadnutého rozsudku, -- rozhodnút spor s konecnou platnostou zamietnutím zaloby o neplatnost vo veci T-168/01 ako nedôvodnej a -- zaviazat GSK na náhradu trov Komisie spojených s prvostupnovým a odvolacím konaním. 16 GSK vo svojom vyjadrení k vzájomnému odvolaniu Súdnemu dvoru navrhuje vyhlásit uvedené odvolanie za neprípustné alebo nedôvodné, alebo neprípustné a nedôvodné, ako aj zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 17 Komisia svojím odvolaním vyjadruje rovnaké tri návrhy, ako sú tie, ktoré sú uvedené v jej vyjadrení k odvolaniu a v jej vzájomnom odvolaní vo veci C-501/06 P, a to: -- zrusit body 1 a 3 az 5 výroku napadnutého rozsudku, -- rozhodnút spor s konecnou platnostou zamietnutím zaloby o neplatnost vo veci T-168/01 ako nedôvodnej a -- zaviazat GSK na náhradu trov konania Komisie spojených s prvostupnovým a odvolacím konaním. 18 EAEPC svojím odvolaním Súdnemu dvoru navrhuje: -- zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie, -- zaviazat GSK na náhradu trov prvostupnového a odvolacieho konania. 19 Aseprofar svojím odvolaním Súdnemu dvoru navrhuje: -- odstránit bod 1 z výroku napadnutého rozsudku, -- vydat konecné rozhodnutie vo veci T-168/01 úplným zamietnutím ziadosti GSK a potvrdením sporného rozhodnutia, -- odstránit body 3 az 5 výroku napadnutého rozsudku a -- zaviazat GSK na náhradu trov prvostupnového a odvolacieho konania. 20 Uznesením zo 17. decembra 2008 predseda Súdneho dvora rozhodol o spojení vecí C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. O odvolaniach 21 V záujme jasnosti a vzhladom na podobnost odvolacích dôvodov uvedených odvolatelmi sú niektoré odvolacie dôvody preskúmané oddelene a iné sú predmetom spolocného preskúmania. O prípustnosti O prípustnosti odvolacích dôvodov jednotlivých odvolaní týkajúcich sa clánku 81 ods. 1 ES, ktoré uviedli Aseprofar a Komisia, podporované Polskou republikou -- Argumentácia úcastníkov konania 22 GSK tvrdí, ze odvolanie Komisie a zdruzenia Aseprofar, ako aj vyjadrenie k odvolaniu Polskej republiky sú v zásade neprípustné. Týmito dokumentmi ich autori spochybnujú odôvodnenie, a nie výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa clánku 81 ods. 2 ES. GSK uvádza, ze odvolacie dôvody smerujúce proti odôvodneniu casti napadnutého rozsudku týkajúcej sa clánku 81 ods. 1 ES nemôzu mat v nijakom prípade vplyv na bod 2 výroku tohto rozsudku, ktorý potvrdzuje clánok 1 sporného rozhodnutia v tom zmysle, ze dohoda predstavovala porusenie clánku 81 ods. 1 ES. GSK tvrdí, ze na základe judikatúry týkajúcej sa prípustnosti odvolaní sú vsetky dôvody smerujúce k spochybneniu odôvodnenia Súdu prvého stupna týkajúceho sa clánku 81 ods. 1 ES neprípustné. -- Posúdenie Súdnym dvorom 23 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze existencia záujmu navrhovatela na konaní predpokladá, aby odvolaním bolo mozné získat výhodu pre úcastníka konania, ktorý ho podal (uznesenia z 25. januára 2001, Lech-Stahlwerke/Komisia, C-111/99 P, Zb. s. I-727, bod 18, a z , Saint-Gobain Glass Deutschland/Komisia, C-503/07 P, Zb. s. I-2217, bod 48 a citovaná judikatúra). 24 Komisia a Aseprofar v tejto súvislosti tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o protisútazný ciel dohody, Súdnemu dvoru vsak navrhujú zachovat bod 2 výroku napadnutého rozsudku tak, ze nahradí odôvodnenie. 25 Za týchto podmienok, ako správne tvrdí aj GSK, je nesporné, ze Komisia a Aseprofar nemôzu na základe svojich odvolacích dôvodov jednak získat výhodu a jednak ovplyvnit bod 2 výroku napadnutého rozsudku, ktorý potvrdzuje porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 26 Preto je namieste vyhlásit jednotlivé odvolania Komisie a zdruzenia Aseprofar za neprípustné v rozsahu, v akom spochybnujú cast odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúcu sa clánku 81 ods. 1 ES. O neprípustnosti vzájomného odvolania Komisie, ktorej sa dovoláva GSK -- Argumentácia úcastníkov konania 27 GSK po prvé uvádza, ze vzájomné odvolanie je neprípustné z dôvodu, ze Komisia uz podala odvolanie proti napadnutému rozsudku vo veci C-513/06 P. Podla GSK odvolanie a vzájomné odvolanie predstavujú dve casti jednej alternatívy, ktoré nemozno vyuzit súcasne. 28 Po druhé vzájomným odvolaním by sa v rozsahu, v akom je zhodné s odvolaním vo veci C-513/06 P, zneuzilo konanie, na základe coho by bolo neprípustné. Podla GSK, pokial sa oba akty týkajú sporu medzi rovnakými úcastníkmi konania, majú rovnaký ciel a zakladajú sa na rovnakých odvolacích dôvodoch, je skorsí akt, v tomto prípade vzájomné odvolanie, neprípustný. 29 Po tretie vzájomné odvolanie je neprípustné vzhladom na to, ze spochybnuje niektoré casti napadnutého rozsudku, ktorými bolo vyhovené návrhom Komisie. Neprípustnost je zjavná, pretoze odvolací dôvod smerujúci proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktoré nemá vplyv na výrokovú cast tohto rozsudku, je neúcinný, a preto musí byt zamietnutý. 30 Komisia predovsetkým tvrdí, ze väcsina tvrdení týkajúcich sa clánku 81 ods. 1 ES sa vztahuje na otázky vztahujúce sa na odsek 3 toho istého clánku, lebo sa týkajú údajných osobitostí trhu, ktoré sú relevantné pre oba odseky. Okrem toho Komisia tvrdí, ze tieto tvrdenia by sa mali chápat ako odpovedajúce tým tvrdeniam, ktoré boli uvedené v odvolaní GSK. Komisia doplna, ze ziaden predpis neurobí neprípustným podanie vzájomného odvolania za predpokladu, ze uz bolo podané samostatné odvolanie. -- Posúdenie Súdnym dvorom 31 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia nemôze podat súcasne odvolanie a vzájomné odvolanie, pretoze by islo najmä o zneuzitie konania, je potrebné po prvé uviest, ze zo znenia clánku 116 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vôbec nevyplýva, ze úcastník konania nemôze podat súcasne odvolanie a vzájomné odvolanie proti tomu istému rozsudku Súdu prvého stupna, a to nezávisle od okolnosti, ze viacero vecí sa týka tohto rozsudku a ze tieto veci boli spojené. Po druhé veci C-501/06 P a C-513/06 P napriek ich spojeniu nestratili svoju samostatnost. 32 Preto tvrdenie GSK nemozno prijat. 33 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého je vzájomné odvolanie neprípustné z dôvodu, ze jeho autor spochybnuje odôvodnenie niektorých castí napadnutého rozsudku, nie vsak bod 2 výroku tohto rozsudku, je potrebné uviest, ze rovnako ako pri odvolaní existencia záujmu navrhovatela na konaní predpokladá, aby odvolaním bolo mozné získat výhodu pre úcastníka konania, ktorý ho podal. 34 Ako vsak uviedla generálna advokátka v bode 52 svojich návrhov, Komisia pocas konania uviedla, ze jej argumentácia v rámci vzájomného odvolania bola najmä odpovedou na odvolanie GSK. Podla Komisie takúto argumentáciu nemozno povazovat za vzájomné odvolanie v zmysle druhého prípadu uvedeného v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ale za návrh na zamietnutie odvolania podaného spolocnostou GSK v zmysle prvého prípadu uvedeného v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke tohto poriadku. 35 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 116 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora návrhy vyjadrenia k odvolaniu smerujú k ciastocnému alebo úplnému zamietnutiu odvolania alebo k ciastocnému ci úplnému zruseniu rozhodnutia Súdu prvého stupna, alebo k tomu, aby bolo ciastocne alebo úplne vyhovené návrhom, ktoré boli predlozené v prvostupnovom konaní, s výnimkou akéhokolvek nového návrhu. 36 Z uvedeného znenia tohto ustanovenia vsak nevyplýva, ze by Aseprofar, EAEPC alebo Komisia nemohli na svoju obranu uviest odvolacie dôvody v odpovedi na odvolacie dôvody uvedené GSK v jeho odvolaní, aby vysvetlili dôvody, pre ktoré Súd prvého stupna urobil nesprávny výklad a nesprávne uplatnil clánok 81 ods. 1 ES, ani uviest, aký výklad tohto ustanovenia sa má urobit. 37 Z toho vyplýva, ze Komisia, ako aj Aseprofar môzu vo vyjadrení k odvolaniu podanému GSK vo veci C-501/06 P navrhnút zamietnutie odvolania GSK smerujúceho proti bodu 2 výroku napadnutého rozsudku. 38 Na rozdiel od tvrdenia GSK tento záver nemôze spochybnit skutocnost, ze Komisia uviedla svoje obranné dôvody v casti svojho vyjadrenia k odvolaniu nazvanej "Vzájomné odvolanie". Je totiz nesporné, ze sa nemozno opierat len o formálny názov casti, v ktorej Komisia rozvinula svoju argumentáciu, bez zohladnenia obsahu tejto casti. V predmetnej veci je nezávisle od vybraných výrazov zjavné, ze cast vyjadrenia k odvolaniu nazvaná "Vzájomné odvolanie" je návrhom na zamietnutie odvolania. 39 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je namieste zamietnut námietku neprípustnosti vzájomného odvolania predlozenú spolocnostou GSK. O odvolacom dôvode týkajúcom sa clánku 81 ods. 1 ES uvedenom spolocnostou GSK 40 Je potrebné pripomenút, ze v bodoch 114 az 117 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna posudzoval, ci môze prijat hlavný záver Komisie, podla ktorého sa má clánok 4 dohody povazovat za zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES, pretoze má za ciel obmedzit súbezné obchodovanie. 41 Súd prvého stupna v bodoch 114 az 116 napadnutého rozsudku konstatoval, ze dohoda sa usilovala zaviest systém rozdielnych cien smerujúci k obmedzeniu súbezného obchodovania a ze sa v zásade musí povazovat za dohodu, ktorej cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze. 42 Súd prvého stupna vsak v bodoch 117 az 119 napadnutého rozsudku usúdil, ze vzhladom na právny a hospodársky kontext tento ciel obmedzit súbezné obchodovanie sám osebe nepostacuje, aby sa dalo predpokladat, ze ciel dohody bol v rozpore s hospodárskou sútazou. Súd prvého stupna naopak usúdil, ze uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES na prejednávanú vec nemôze závisiet iba od skutocnosti, ze predmetná dohoda má za ciel obmedzit súbezné obchodovanie s liekmi alebo rozdelovat spolocný trh, pricom ide o prvky, ktoré umoznujú vyvodit záver, ze majú vplyv na obchod medzi clenskými státmi, ale okrem toho vyzaduje analýzu smerujúcu k zisteniu, ci cielom alebo následkom dohody je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz na relevantnom trhu na ujmu konecného spotrebitela. 43 Súd prvého stupna v bode 121 napadnutého rozsudku spresnil, ze hoci je známe, ze súbeznému obchodovaniu sa poskytuje urcitá ochrana, nejde o súbezné obchodovanie samo osebe, ale o také súbezné obchodovanie, ktoré podporuje na jednej strane rozvoj obchodu a na druhej strane posilnenie hospodárskej sútaze, co z tohto druhého aspektu znamená, ze priznáva konecným spotrebitelom výhody úcinnej hospodárskej sútaze v oblasti zásobovania alebo cien. Podla Súdu prvého stupna, ak je nesporné, ze dohoda majúca za ciel obmedzenie súbezného obchodovania sa má v zásade povazovat za dohodu majúcu za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, platí to len v rozsahu, v ktorom mozno predpokladat, ze zbavuje konecných spotrebitelov týchto výhod. 44 Súd prvého stupna v bode 122 napadnutého rozsudku usúdil, ze vzhladom na právny a hospodársky kontext, v ktorom vznikla dohoda GSK, nemozno predpokladat, ze táto dohoda zbavuje konecných spotrebitelov liekov uvedených výhod. Usúdil totiz, ze spanielski sprostredkovatelia boli schopní ponechat si cenovú výhodu vyplývajúcu zo súbezného obchodovania, pricom v takom prípade sa táto výhoda neprenesie na konecného spotrebitela. 45 Súd prvého stupna v bode 133 napadnutého rozsudku vytkol Komisii, ze vôbec neskúmala osobitnú a podstatnú charakteristiku odvetvia, ktorá vyplýva zo skutocnosti, ze ceny dotknutých výrobkov, podliehajúce kontrole clenských státov, ktoré ich priamo alebo nepriamo stanovujú na úrovni, ktorú povazujú za primeranú, vznikajú v Európskom spolocenstve na rôznych strukturálnych úrovniach a na rozdiel od cien iných spotrebných tovarov zostávajú v kazdom prípade z väcsej casti vynaté z pôsobenia ponuky a dopytu. V bode 134 napadnutého rozsudku je uvedené, ze táto skutocnost bránila tomu, aby bolo mozné predpokladat, ze súbezné obchodovanie má vplyv na ceny uplatnované pri konecnom spotrebitelovi liekov preplácaných vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia a tým im prinása citelnú výhodu analogicky k tej, ktorá by im prinálezala, keby tieto ceny boli urcované spôsobom ponuky a dopytu. 46 Na základe tejto analýzy Súd prvého stupna v bode 147 napadnutého rozsudku nakoniec usúdil, ze hlavný záver Komisie, podla ktorého clánok 4 dohody má byt povazovaný za clánok zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES v rozsahu, v akom má za ciel obmedzit súbezné obchodovanie, nemozno prijat. Kedze ceny dotknutých liekov sú z velkej casti vynaté z pôsobenia volnej ponuky a dopytu z dôvodu uplatnitelnej právnej úpravy a sú stanovené alebo kontrolované verejnou mocou, nemozno povazovat za jednoznacné, ze súbezné obchodovanie smeruje k ich znízeniu a k zvýseniu prospechu konecných spotrebitelov. Analýza znenia clánku 4 dohody, vykonaná v tomto kontexte, teda nedovoluje domnievat sa, ze toto ustanovenie, ktoré smeruje k obmedzeniu súbezného obchodovania, smeruje tiez k znízeniu prospechu konecných spotrebitelov. V tejto z velkej casti este neznámej situácii nemôze byt restriktívna povaha uvedenej dohody vo vztahu k hospodárskej sútazi odvodená len zo samotného znenia dohody, vykonaná v jej kontexte, ale treba predpokladat aj jej následky, aby sa mohlo preskúmat, co z tohto znenia mohol vyvodit regulacný orgán. Argumentácia úcastníkov konania 47 Spolocnost GSK svojím odvolaním smeruje k dosiahnutiu zrusenia bodu 2 výroku napadnutého rozsudku v casti, v ktorej zamieta jej zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia clánku 1 sporného rozhodnutia. GSK tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho výkladu clánku 81 ods. 1 ES, lebo sa domnieval, ze dohoda má protisútazný úcinok. 48 Naopak, podla GSK Súd prvého stupna správne rozhodol, ze Komisiou vykonaná analýza obmedzujúceho ciela dohody z hladiska clánku 81 ods. 1 ES neobsahovala zohladnenie relevantného právneho a hospodárskeho kontextu. GSK vsak tvrdí, ze Súd prvého stupna mal rovnakú chybu uviest aj pri preskúmaní analýzy úcinkov tejto dohody. 49 Podla názoru GSK mal Súd prvého stupna konstatovat, ze úcinkom dohody nemôze byt obmedzovanie hospodárskej sútaze tým, ze dôjde k znízeniu prospechu konecných spotrebitelov. 50 Komisia, Aseprofar a EAEPC vo svojich vyjadreniach k odvolaniu GSK spochybnujú vsetky tvrdenia uvedené spolocnostou GSK. Domnievajú sa, ze Súd prvého stupna napadnutým rozhodnutím správne dospel k záveru o porusení clánku 81 ods. 1 ES. 51 Hoci navrhujú zamietnutie odvolacieho dôvodu týkajúceho sa clánku 81 ods. 1 ES, ktorý uviedla spolocnost GSK, domnievajú sa tiez, ze Súd prvého stupna sa viackrát dopustil nesprávneho právneho posúdenia protisútazného ciela dohody. Tvrdia, ze analýza právneho a hospodárskeho kontextu v súlade so zásadami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora mala Súd prvého stupna viest k záveru, ze svojím cielom dohoda odporovala hospodárskej sútazi. Kedze bod 2 výroku napadnutého rozsudku je podla nich dôvodný, Súdnemu dvoru v tejto súvislosti navrhujú, aby nahradil odôvodnenie. 52 Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu GSK predovsetkým tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho výkladu a uplatnenia pojmu "ciel" uvedenému v clánku 81 ods. 1 ES. 53 Podla Komisie na jednej strane Súdny dvor a Súd prvého stupna vzdy rozhodovali, ze dohody, ktoré obmedzujú súbezné obchodovanie vnútri Spolocenstva, majú protisútazný ciel. Na druhej strane Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku nielenze stanovil restriktívnu právnu normu na ochranu súbezného obchodovania, ale ju aj bez dostatocného odôvodnenia nesprávne a neúplne uplatnil. Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna v bodoch 117 az 122 napadnutého rozsudku konstatoval, ze súbeznému obchodovaniu medzi clenskými státmi je poskytnutá ochrana, len ak toto obchodovanie "podporuje na jednej strane rozvoj obchodu a na druhej strane posilnenie hospodárskej sútaze". Súdu prvého stupna preto vytýka, ze vo svojej dalsej úvahe nezohladnil rozvoj obchodu, neurobil výklad posilnenia hospodárskej sútaze tak, ze vyzaduje, aby súbezné obchodovanie poskytovalo konecným spotrebitelom výhody úcinnej hospodárskej sútaze v oblasti zásobovania alebo cien, a ze nevykonal celkové preskúmanie výhod v oblasti zásobovania, ktoré súbezné obchodovanie prinása. Posúdenie Súdnym dvorom 54 Kedze Komisia, Aseprofar a EAEPC tvrdia, ze Súd prvého stupna sa vo svojom posúdení týkajúcom sa protisútazného ciela dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a Súdnemu dvoru navrhujú, aby ponechal v platnosti bod 2 výroku napadnutého rozsudku tak, ze pristúpi k nahradeniu odôvodnenia, je potrebné preskúmat ich tvrdenia predtým, ako sa preskúmajú tvrdenia uvedené spolocnostou GSK na podporu jej odvolania. 55 Po prvé treba pripomenút, ze protisútazný ciel a protisútazný úcinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na takúto dohodu vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Podla ustálenej judikatúry od vyhlásenia rozsudku z 30. júna 1966, LTM (56/65, Zb. s. 337, 359), alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. V prípade, ze analýza obsahu dohody neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, bude potrebné skúmat jej následky, a aby bola zakázaná, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená. Z tejto judikatúry tiez vyplýva, ze nie je nevyhnutné skúmat následky zosúladeného postupu, pokial sa preukáze jeho protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok zo , T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, body 28 a 30). 56 Po druhé prednostné skúmanie tvrdení týkajúcich sa protisútazného ciela dohody v porovnaní s tvrdeniami, ktoré sa týkajú jej protisútazného úcinku, je o to odôvodnenejsie, ze ak sa preukáze nesprávne právne posúdenie, na ktoré poukazujú Komisia, Aseprofar a EAEPC, bude potrebné zamietnut odvolanie GSK vztahujúce sa na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré sa týka protisútazného ciela dohody. 57 Preto je potrebné zistit, ci posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa existencie protisútazného ciela dohody, ako je uvedené v bodoch 41 az 46 tohto rozsudku, je v súlade so zásadami vyplývajúcimi z judikatúry v tejto oblasti. 58 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze podla ustálenej judikatúry je na posúdenie toho, ci má dohoda protisútaznú povahu, potrebné sústredit sa predovsetkým na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého spadá (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 25, ako aj z , Beef Industry Development Society a Barry Brothers, [5]C-209/07, Zb. s. I-8637, body 16 a 21). Navyse, aj ked úmysel úcastníkov konania nie je dôlezitou skutocnostou na urcenie obmedzujúcej povahy dohody, nic nezakazuje Komisii alebo súdom Spolocenstva, aby tento úmysel zohladnili (pozri v tomto zmysle rozsudok IAZ International Belgium a i./Komisia, uz citovaný, body 23 az 25). 59 V oblasti súbezného obchodovania Súdny dvor uz rozhodol, ze dohody smerujúce k zákazu alebo obmedzeniu tohto obchodovania majú v zásade za ciel obmedzovat hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. februára 1978, Miller International Schallplaten/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, body 7 a 18, ako aj z , BMW Belgium a i./Komisia, 32/78, 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435, body 20 az 28 a 31). 60 Ako uviedla aj generálna advokátka v bode 155 svojich návrhov, zásada, podla ktorej dohoda smerujúca k obmedzeniu súbezného obchodovania predstavuje "obmedzenie hospodárskej sútaze stanoveným cielom", sa uplatnuje na farmaceutické odvetvie. 61 Súdny dvor okrem toho v tejto súvislosti v rámci uplatnenia clánku 81 ES a vo veci, ktorá sa týkala farmaceutického odvetvia, rozhodol, ze dohoda medzi výrobcom a predajcom smerujúca k obnove státnych hraníc v obchode medzi clenskými státmi by mohla byt v rozpore s cielom Zmluvy dosiahnut integráciu vnútrostátnych trhov vytvorením jednotného trhu. Súdny dvor uz viackrát kvalifikoval dohody smerujúce k rozdeleniu vnútrostátnych trhov podla státnych hraníc alebo dohody, ktorých cielom je stazit prepojenost vnútrostátnych trhov, najmä tie, ktoré smerujú k zákazu alebo obmedzeniu súbezných dovozov, ako dohody, ktorých cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle uvedeného clánku Zmluvy (rozsudok zo 16. septembra 2008, Sot. Lélos kai Sia a i., [6]C-468/06 az C-478/06, Zb. s. I-7139, bod 65 a citovaná judikatúra). 62 Pokial ide o tvrdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého, ak je nesporné, ze dohoda majúca za ciel obmedzit súbezné obchodovanie sa má v zásade povazovat za dohodu majúcu za ciel obmedzit hospodársku sútaz v rozsahu, v akom mozno predpokladat, ze zbavuje konecných spotrebitelov výhod úcinnej hospodárskej sútaze v oblasti zásobovania alebo cien, treba uviest, ze takéto tvrdenie nie je potvrdené ani znením clánku 81 ods. 1 ES, ani judikatúrou. 63 Na jednej strane z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, ze len dohody zbavujúce spotrebitelov urcitých výhod by mohli mat protisútazný ciel. Na druhej strane treba zdôraznit, ze Súdny dvor rozhodol, ze clánok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej. Preto konstatovanie existencie protisútazného ciela dohody nemozno podmienovat tým, ze konecní spotrebitelia musia byt zbavení výhod úcinnej hospodárskej sútaze v oblasti zásobovania alebo cien (pozri analogicky rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný, body 38 a 39). 64 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa tým, ze podriadil existenciu protisútazného ciela preukázaniu, ze dohoda obsahuje nevýhody pre konecných spotrebitelov, a nedospel k záveru o existencii takéhoto ciela v uvedenej dohode, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 65 Treba vsak pripomenút, ze ak odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna vykazuje znaky porusenia práva Spolocenstva, ale jeho výroková cast sa napriek tomu zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov, nemá takéto porusenie za následok zrusenie tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28, ako aj z , Ojha/Komisia, C-294/95 P, Zb. s. I-5863, bod 52). 66 O tento prípad ide aj v prejednávanej veci. Stací totiz uviest, ze Súd prvého stupna bodom 2 výroku napadnutého rozsudku potvrdil clánok 1 sporného rozhodnutia, ktorým Komisia dospela k záveru, ze dohoda porusuje clánok 81 ods. 1 ES. Preto bod 2 výroku napadnutého rozsudku nie je potrebné zrusit. 67 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba odvolanie GSK zamietnut ako nedôvodné v rozsahu, v akom sa pokúsa preukázat, ze dohoda je v súlade s clánkom 81 ods. 1 ES. O odvolacom dôvode Komisie, EAEPC, Aseprofar a Polskej republiky týkajúcom sa clánku 81 ods. 3 ES 68 Komisia tak vo svojom odvolaní, ako aj vo svojich vyjadreniach k odvolaniu uvádza niekolko odvolacích dôvodov týkajúcich sa clánku 81 ods. 3 ES. Niektoré odvolacie dôvody a niektoré ich casti sú podobné odvolacím dôvodom uvedeným zdruzením EAEPC a/alebo Aseprofar v ich odvolaniach, ako aj odvolacím dôvodom uvedeným Polskou republikou v jej vyjadreniach vedlajsieho úcastníka konania. Komisia a EAEPC okrem toho uvádzajú samostatné odvolacie dôvody týkajúce sa clánku 81 ods. 3 ES. O odvolacom dôvode Komisie zalozenom na skreslení právneho a hospodárskeho kontextu, do ktorého dohoda spadá 69 Komisia odkazuje na svoje tvrdenia týkajúce sa clánku 81 ods. 1 ES, ktorými spochybnovala body napadnutého rozsudku vztahujúce sa na právny a hospodársky kontext, ktorý Súd prvého stupna zohladnil, konkrétne body 122 a 124 az 137 napadnutého rozsudku. Tvrdí, ze odsek 3 tohto istého clánku bol nesprávne uplatnený na základe nepravdivých údajov z farmaceutického odvetvia. 70 Komisia doplna, ze Súd prvého stupna v bode 104 napadnutého rozsudku rozhodol, ze koexistencia rozdielnych státnych právnych úprav v odvetví liekov môze narúsat hospodársku sútaz. Co vsak bolo dovtedy len moznostou, to sa v bode 276 tohto istého rozsudku stalo skutocnostou, ked Súd prvého stupna usúdil, ze hospodárska sútaz je skreslená existenciou státnych právnych úprav. 71 GSK uvádza, ze na túto otázku odpovedala v rámci svojej analýzy odvolacieho dôvodu týkajúceho sa clánku 81 ods. 1 ES. 72 Treba najprv konstatovat, ze Súd prvého stupna v bode 122 napadnutého rozsudku odkazuje na situáciu, ked sa výhoda, ktorú súbezné obchodovanie zahrna v oblasti cien, neprenása na konecných spotrebitelov, cím odkazuje na predpoklad, a nie na skutocnost, co nemôze predstavovat skreslenie právneho a hospodárskeho kontextu zohladneného v týchto veciach. 73 Dalej zo znenia bodov 124 az 137 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú takéhoto kontextu, nevyplýva, ze by sa Súd prvého stupna dopustil jeho skreslenia. Súd prvého stupna v týchto bodoch stanovuje hlavné charakteristiky tohto kontextu, ktoré sú prevzaté so sporného rozhodnutia. 74 Nakoniec Súd prvého stupna v bode 104 napadnutého rozsudku usúdil, ze koexistencia rozdielnych státnych právnych úprav môze narúsat hospodársku sútaz, ked skúmal, ci táto koexistencia vedie k nemoznosti uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES. Súd prvého stupna v bode 105 napadnutého rozsudku uvádza, ze uvedené ustanovenie sa neuplatní, len ak je odvetvie, na ktoré sa skúmaná dohoda vztahuje, podriadené právnej úprave vylucujúcej moznost, aby bola hospodárska sútaz touto dohodou vylúcená, skreslená alebo obmedzená. 75 Súd prvého stupna nemôze v tejto fáze odôvodnenia konstatovat, ci dotknutá právna úprava úcinne narúsa alebo nenarúsa hospodársku sútaz, na rozdiel od toho, co následne konstatoval v bode 276 napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti teda neexistuje nesúlad v odôvodnení. 76 Odvolací dôvod Komisie treba teda zamietnut ako nedôvodný. O odvolacích dôvodoch Komisie, EAEPC, Aseprofar a Polskej republiky zalozených na nesprávnom posúdení rozdelenia dôkazného bremena, úrovne dokazovania, ako aj pojmu "podpora technického rozvoja" 77 Odvolací dôvod Komisie zalozený na nesprávnom uplatnení rozdelenia dôkazného bremena, úrovne dokazovania, ako aj pojmu "podpora technického rozvoja" je rozdelený na pät castí, z ktorých niektoré majú obsah podobný obsahu odvolacích dôvodov zdruzení EAEPC a Aseprofar, ako aj Polskej republiky. -- O prvej casti odvolacieho dôvodu Komisie 78 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil judikatúru týkajúcu sa rozdelenia dôkazného bremena a úrovne dokazovania, ktoré vyzaduje clánok 81 ods. 1 ES. Spochybnuje bod 242 napadnutého rozsudku, ako aj body 269 a 303 toho istého rozsudku, ktoré odkazujú na judikatúru, na kritériá a na zásady, ktoré sa uplatnujú pri kontrole koncentrácií. Neexistuje vsak nijaká analógia medzi skúmaním protisútazných úcinkov a skúmaním clánku 81 ods. 3 ES. 79 Na rozdiel od prípadov koncentrácií, kde oznamovatelia nenesú podla Komisie ziadne osobitné dôkazné bremeno, podla ustálenej judikatúry v kontexte tohto ustanovenia dotknutým podnikom prinálezí, aby Komisii predlozili dôkazy preukazujúce, ze dohoda splna podmienky stanovené týmto ustanovením. Komisia na podporu svojho zistenia uvádza rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia (56/64 a 58/64, Zb. s. 429), ako aj zo , Ford-Werke a Ford of Europe/Komisia (25/84 a 26/84, Zb. s. 2725). 80 GSK sa v odpovedi opierala o rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 79), ako aj o uznesenie z , Unilever Bestfoods/Komisia (C-552/03 P, Zb. s. I-9091, bod 102), aby preukázala, ze Súd prvého stupna neporusil pravidlá, ktoré sa uplatnujú na dôkazné bremená. Podla GSK Súd prvého stupna len dvakrát odkázal na pravidlo uplatnujúce sa na koncentrácie, jednak najprv na úcely opisu preskúmania analýzy Komisie clánku 81 ods. 3 ES Súdom prvého stupna a jednak subsidiárne pri tvrdení, ze ak podnik predlozí dôkazy, Komisii prinálezí bezprostredne vykonat ich analýzu. 81 Súd prvého stupna len dospel k záveru, ze Komisia nebrala tvrdenia GSK vázne, co mala na rozdiel od toho urobit. GSK zdôraznuje, ze Súd prvého stupna tiez odkázal na svoje rozsudky z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia (T-86/95, Zb. s. II-1011), ako aj z , Van den Bergh Foods/Komisia ([7]T-65/98, Zb. s. II-4653), ktoré sa týkajú clánku 81 ods. 3 ES. Ak podnik predlozením dôkazov preukáze, ze podmienky tohto ustanovenia mozno odôvodnene uplatnit, Komisia má povinnost na tieto tvrdenia odpovedat. 82 Treba uviest, ze Súd prvého stupna v bodoch 233 az 236 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru, zásady a kritériá, ktoré sa vztahujú na dôkazné bremeno a úroven dokazovania pri ziadostiach o udelenie výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES. Súd prvého stupna správne zdôraznil, ze osoba, ktorá sa domáha uplatnenia tohto ustanovenia, musí na základe presvedcivých tvrdení a dôkazov preukázat, ze boli splnené podmienky potrebné na udelenie výnimky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 45). 83 Dôkazné bremeno znása teda podnik, ktorý ziada o udelenie výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES. Skutkové okolnosti uvedené týmto podnikom vsak môzu druhého úcastníka konania zaväzovat k predlozeniu vysvetlenia alebo odôvodnení, ktorých nepredlozenie môze viest k záveru, ze uvedený podnik dôkazné bremeno uniesol (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 279). 84 Na druhej strane Súd prvého stupna v bodoch 240, 241, 243 a 244 napadnutého rozsudku pripomenul zásady a kritériá, ktoré upravujú jeho preskúmavaciu právomoc vo vztahu k rozhodnutiam, ktorými Komisia odpovedala na ziadost o udelenie výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES. Súd prvého stupna správne uviedol, ze v prípade návrhu na zrusenie takéhoto rozhodnutia vykonáva vo veci samej len obmedzené preskúmanie. 85 Takéto zistenie je v úplnom súlade so zásadou, podla ktorej sa preskúmanie celkového hospodárskeho posúdenia, ktoré vykonala Komisia, súdmi Spolocenstva nevyhnutne obmedzuje iba na overenie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na vecnú správnost skutkového stavu, na neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a na zneuzitie právomoci (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 279). 86 Súd prvého stupna tiez dodal, ze mu neprinálezí svojím hospodárskym posúdením nahrádzat posúdenie autora rozhodnutia, ktorého zákonnost má preskúmat. 87 Uvedené pripomienky Súdu prvého stupna teda nevykazujú nesprávne právne posúdenie a neumoznujú dospiet k záveru, ze odkaz na judikatúru uvedenú v bode 242 napadnutého rozsudku, týkajúci sa prípadov koncentrácie, ako aj znenie bodov 269 a 303 toho istého rozsudku by mohli viest k zmene pri rozdelení dôkazného bremena, ako aj k zmene úrovne dokazovania, ktoré pozaduje clánok 81 ods. 3 ES. 88 Prvá cast odvolacieho dôvodu Komisie musí byt v tejto súvislosti zamietnutá. -- O druhej casti odvolacieho dôvodu Komisie 89 Komisia spochybnuje body 249 a 252 napadnutého rozsudku a tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze usúdil, ze stací, ak podnik, ktorý sa snazí získat udelenie výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES, preukáze, ze je pravdepodobné, ze mozno dosiahnut nárast efektívnosti. 90 Toto kritérium je vsak vzhladom na judikatúru Súdneho dvora nesprávne. Komisia uvádza najmä uz citované rozsudky Súdneho dvora Consten a Grundig/Komisia, ako aj Súdu prvého stupna Compagnie générale maritime a i./Komisia a Van den Bergh Foods/Komisia na podporu toho, ze oznamovatelovi prinálezí urcit, ze citelné objektívne výhody vyplývajú z obmedzenia hospodárskej sútaze. 91 GSK odpovedá, ze prípady uvedené Komisiou sa týkajú kartelov a súbezného obchodovania v odvetviach iných, ako je farmaceutické odvetvie, kde predmetné opatrenia nevyvolali skutocný nárast efektívnosti a kde podniky nepredlozili vierohodné tvrdenia, co sa týka existencie tohto nárastu. Prístup Súdu prvého stupna okrem toho odráza rozhodovaciu prax Komisie v neskorsích veciach, v ktorých Komisia uznala, ze dohoda môze prinásat výhody [rozhodnutie Komisie 2004/841/ES zo 7. apríla 2004, ktorým sa upravuje konanie podla clánku 81 Zmluvy o zalození ES, týkajúce sa prípadu COMP/A.38284/D2 -- Société Air France/Alitalia Linee Aeree Italiane SpA ([8]Ú. v. EÚ L 362, s. 17)], by mohla vyvolat zvýsenie efektívnosti [rozhodnutie Komisie 2004/207/ES zo , ktorým sa upravuje konanie podla clánku 81 Zmluvy o zalození ES a clánku 53 Zmluvy o EHS (vec COMP/38.369 -- T-Mobile Deustchland/O2 Germany: rámcová zmluva o spolocnom pouzívaní sietí (neoficiálny preklad) ([9]Ú. v. EÚ L 75, 2004, s. 32)] alebo ze jej výhody... sú zjavné [rozhodnutie Komisie 2003/778/ES z , ktorým sa upravuje konanie podla clánku 81 Zmluvy o zalození ES a clánku 53 Zmluvy o EHS (COMP/C.2-37.398 -- Centralizovaný predaj obchodných práv na Ligu sampiónov UEFA) ([10]Ú. v. EÚ L 291, s. 25)]. 92 Je potrebné uviest, ze Súd prvého stupna v bode 247 napadnutého rozsudku správne pripomenul, ze dohoda, aby bola predmetom výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES, musí prispievat k zlepseniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku. Tento prínos nespocíva vo vsetkých výhodách, ktoré podnik zúcastnujúci sa na dohode získa v súvislosti so svojou cinnostou, ale v citelných objektívnych výhodách, ktoré môzu vyrovnat nevýhody vyplývajúce pre hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný, s. 502 a 503). 93 Ako zdôraznila aj generálna advokátka v bode 193 svojich návrhov, výnimka udelená na urcité obdobie môze vyzadovat prognostickú analýzu spresnení výhod spôsobených dohodou, pricom na to, aby dohoda obsahovala citelnú objektívnu výhodu, stací, ak Komisia na základe údajov, ktoré má k dispozícii, dospeje k presvedceniu, ze je dostatocne pravdepodobné, ze takáto výhoda sa konkretizuje. 94 Súd prvého stupna sa teda v bode 249 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze postup Komisie si môze vyzadovat, aby sa preskúmalo, ci sa z hladiska predlozených skutkových tvrdení a dôkazov zdá pravdepodobnejsie to, ze dotknutá dohoda umozní získat citelné objektívne výhody, alebo to, ze sa tak nestane. 95 Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani v bode 252 napadnutého rozsudku tým, ze uviedol, ze je potrebné urcit, ci Komisia mohla dospiet k záveru, ze skutkové tvrdenia a dôkazy spolocnosti GSK, ktorých preskúmanie vyzadovalo prognostickú analýzu, nedokazovali s dostatocným stupnom pravdepodobnosti, ze clánok 4 dohody mal svojou podporou inovácie umoznit získanie citelnej objektívnej výhody spôsobilej vyrovnat nevýhodu, ktorá z neho vyplýva pre hospodársku sútaz. 96 Druhú cast odvolacieho dôvodu Komisie preto treba zamietnut ako nedôvodnú. -- O tretej casti odvolacieho dôvodu Komisie a druhom odvolacom dôvode EAEPC 97 Komisia spochybnuje body 276 a 301, ako aj 162 az 169 a 281 az 293 napadnutého rozsudku. Tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil clánok 81 ods. 3 ES, lebo usúdil, ze strukturálna povaha cenových rozdielov vedie k stazeniu dôkazného bremena a robí nepotrebným preskúmanie rozsahu prípadného nárastu efektívnosti. Podla Komisie Súd prvého stupna mal na nu vysoké poziadavky, pokial ide o preskúmanie tvrdení GSK z dôvodu, ze situácia, v ktorej sa táto spolocnost nachádzala, mala strukturálnu povahu. 98 Komisia najmä zdôraznuje, ze tento jav, ako tvrdí Súd prvého stupna v bode 284 napadnutého rozsudku, je strukturálny len z dôvodu existencie rozdielnych cien toho istého lieku v jednotlivých clenských státoch, pricom kazdý jav je strukturálny, pretoze je velmi zriedkavé nájst spotrebný tovar, ktorého cena je v celom Spolocenstve rovnaká. Komisia nepokladá problémy vo farmaceutickom priemysle za o nic viac strukturálnejsie ako problémy v ostatných odvetviach a nikdy nepovazovala hospodárske výkyvy za dôlezitý aspekt, ktorý by spôsoboval iný strukturálny problém. Napokon, na rozdiel od toho, co posúdil Súd prvého stupna, rozsah povinností Komisie, pokial ide o posúdenie dôkazov, nemôze závisiet od kontextu právnej úpravy. V takom prípade by islo o rozpor v odôvodnení napadnutého rozsudku, kedze Súd prvého stupna v jeho bode 192 navyse rozhodol, ze "skutocnost, ze právny a hospodársky kontext, v ktorom podnik vykonáva cinnost, prispieva k obmedzeniu hospodárskej sútaze, totiz nemôze viest k pripusteniu toho, ze tieto podniky tým, ze vylúcia alebo obmedzia hospodársku sútaz, ktorú tento kontext udrzuje alebo vytvára, porusujú pravidlá hospodárskej sútaze". 99 Spolocnost GSK pripomína stúdiu, ktorá podla nej vysvetluje dôvody, pre ktoré výskum a vývoj vo farmaceutickej oblasti nemôzu byt financované len z bezných výdavkov. Zdôraznuje body napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna prevzal závery Komisie povazované za nepodlozené, neúplné a strucné. 100 EAEPC spochybnuje napadnutý rozsudok z dôvodu, ze GSK mala povinnost preukázat, ze vsetky podmienky na uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES boli splnené a ze vseobecné úvahy, ktoré táto spolocnost uviedla, neboli dostatocné. Komisii neprinálezalo, aby povazovala podporu inovácie na základe týchto vseobecných úvah za citelnú objektívnu výhodu. EAEPC spochybnuje najmä bod 236 napadnutého rozsudku, pretoze uz citovaný rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uplatnený Súdom prvého stupna, neukladá povinnost uplatnenia pravidla oslobodenia od dôkazného bremena. Komisia bude znásat dôkazné bremeno, ktoré sa uplatnuje na clánok 81 ods. 3 ES, len vtedy, ak boli predlozené dôkazy vo forme domnienky. Vseobecné tvrdenia, aj ked sa týkajú právneho a hospodárskeho kontextu farmaceutického odvetvia, nemôzu spadat pod takéto domnienky. 101 GSK vo svojej odpovedi tvrdí, ze Súd prvého stupna správne pozadoval od Komisie, aby preskúmala právny a hospodársky kontext, ktorý GSK slúzil ako základ jej argumentácie a dôkazov. Dôkazy, ktoré GSK predlozila, nie sú vseobecné a nepresné, ale naopak, zdôraznujú základný právny a hospodársky kontext, ktorý sa má zohladnit, aby mala analýza zmysel. Nakoniec mal Súd prvého stupna uplatnit pravidlá vztahujúce sa na dôkazné bremeno tým, ze mal poziadat Komisiu, aby vykonala dostatocne dôkladné preskúmanie skutkových okolností a dôkazov, ktoré jej boli predlozené spolocnostou GSK. Dôkazy GSK boli dostatocné na urcenie toho, aby bolo mozné udelit dohode výnimku. 102 Je potrebné pripomenút, ze preskúmanie dohody na úcely urcenia, ci táto dohoda prispieva k zlepseniu výroby alebo predaja tovarov, resp. k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja a ci vykazuje citelne objektívne výhody, treba uskutocnit z hladiska skutkových tvrdení a dôkazov predlozených v rámci ziadosti o udelenie výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES. 103 Takéto preskúmanie si môze vyzadovat zohladnenie charakteristík a prípadných osobitostí odvetvia, na ktoré sa uplatnuje dohoda, pokial sú tieto charakteristiky a osobitosti rozhodujúce pre výsledok preskúmania. Treba dodat, ze takéto zohladnenie neznamená, ze dôkazné bremeno bude obrátené, ale iba zabezpecuje, aby preskúmanie ziadosti o udelenie výnimky bolo vykonané s prihliadnutím na relevantné skutkové tvrdenia a dôkazy predlozené ziadatelom. 104 Súd prvého stupna sa tým, ze v bodoch 276 a 303 napadnutého rozsudku v zásade rozhodol, ze Komisia neoprávnene opomenula zohladnit niektoré skutocnosti, ktoré zdôraznila GSK vo svojej ziadosti, akými sú najmä strukturálne osobitosti dotknutého farmaceutického odvetvia, a ze ziadost GSK o udelenie výnimky v dôsledku tohto opomenutia nebola preskúmaná, v tejto súvislosti nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 105 Okrem toho Komisia uvádza nedostatocné odôvodnenie, pokial ide o bod 292 napadnutého rozsudku, ktorý poukazuje na cenové rozdiely a zmeny výmenného kurzu, pricom táto institúcia tvrdí, ze nie je mozné urcit, na ktorú cast jej oznámenia KOM(1998) 588 v konecnom znení, z 25. novembra 1999, týkajúceho sa jednotného trhu farmaceutických výrobkov, v tomto bode odkazovala. Stací vsak odkázat na obsah tohto oznámenia, tak ako ho Súd prvého stupna zhrnul v bode 264 napadnutého rozsudku, a ktorý Komisia nespochybnila, aby boli zistené dva body tohto oznámenia týkajúce sa cenových rozdielov a zmien menového kurzu, na ktoré Súd prvého stupna odkazuje. 106 Tretia cast odvolacieho dôvodu Komisie a druhý odvolací dôvod EAEPC sa teda musia zamietnut ako nedôvodné. -- O stvrtej casti odvolacieho dôvodu Komisie 107 Komisia spochybnuje body 292 a 293 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna mal v nich usúdit, ze menové výkyvy môzu odôvodnovat obmedzenie hospodárskej sútaze, co predstavuje nesprávne uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES. 108 Právna úprava Spolocenstva nedovoluje podnikom uvádzat dôsledky menových výkyvov na odôvodnenie prekázok v súbeznom obchodovaní. 109 Treba uviest, ze v namietaných bodoch napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nerozhodol, ze by sa na dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz, urcenú na kompenzáciu penazných výkyvov, mohla vztahovat výnimka podla clánku 81 ods. 3 ES. 110 Súd prvého stupna v uvedených bodoch len konstatoval: "292 Pokial ide o druhý aspekt, je potrebné uviest, ze súbezné obchodovanie je javom, ktorý môze presiahnut krátke obdobie patentu posudzované Komisiou, a to nielen z dôvodu pretrvávajúcej povahy cenových rozdielov, ktoré ho umoznujú, ale aj z dôvodu cyklického charakteru zmien výmenného kurzu, pokial tieto trvajú. Komisia to pripustila vo svojom oznámení KOM(1998) 588 v konecnom znení... Vo svojom vyjadrení k zalobe tiez uznala, ze pokial ide o clenské státy, ktoré neabsolvovali tretiu fázu EMÚ v roku 1999, medzi ktoré patrí aj Spojené královstvo, kolísania meny v nich stále existujú. 293 V tomto kontexte vzorka císelných údajov poskytnutých GSK odhaluje urcitú tendenciu. Otázka Komisie uvedená v odôvodnení c. 168 rozhodnutia, týkajúca sa skutocnosti, ze císelný údaj poskytnutý GSK v súvislosti so stratou hrubých príjmov v roku 1998 mohol byt precenený, tento záver nespochybnuje. Císelný údaj poskytnutý v tejto súvislosti 14. decembra 1998 a je vyssí ako císelný údaj z dvoch predchádzajúcich rokov, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 67 rozhodnutia. Okrem toho vysvetlenie GSK, podla ktorého bol skorsí císelný údaj v tejto súvislosti predlozený odhadom, kým císelný údaj predlozený v decembri 1998 a vo februári 2000 bol reálny a odôvodnený tým, ze [dohoda] bola [uplatnená] medzi jarou a jesenou 1998, ako vyplýva z odôvodnení c. 19, 23, 26, 64, 67 a 168 rozhodnutia, bolo dostatocne dôveryhodné, aby si zaslúzilo seriózne preskúmanie." 111 Stvrtá cast odvolacieho dôvodu Komisie sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. -- O piatej casti odvolacieho dôvodu Komisie podporovanej Polskou republikou a prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Aseprofar 112 Komisia namieta proti bodom 255, 269, 274, 281, 297 a 300 napadnutého rozsudku. Domnieva sa, ze rozsudok nesprávne uplatnil prícinnú súvislost nevyhnutnú na uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES, ked sa domnieval, ze obmedzenie hospodárskej sútaze prispieva k podpore technického pokroku, pokial zvýsenie príjmov prinása prospech výrobcovi, a nie velkoobchodníkovi. V tomto ohlade zdôraznuje, ze treba urcit, ci toto obmedzenie úcinne prispieva k technickému pokroku, a nie to, ci z neho vyplýva zvýsenie príjmov, ktoré by mohli byt, ak budú podniky chciet, investované do výskumu a vývoja. Nestací, aby sa cast zvýsenia príjmov pouzila na náklady na výskum a vývoj a aby z nej mali prospech výrobcovia, a nie sprostredkovatelia. Komisia dalej uvádza, ze na rozdiel od stanoviska zaujatého v rozsudku z 27. januára 1987, Verband der Sachversicherer/Komisia (45/85, Zb. s. 405), sa Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku domnieva, ze na splnenie tejto podmienky stací, aby sa cast zvýsenia príjmov pouzila na náklady na výskum a vývoj. Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked pripustil, ze podmienka týkajúca sa zlepsenia distribúcie výrobkov alebo podpory technického pokroku by mohla byt splnená aj bez existencie akejkolvek specifickej súvislosti medzi obmedzením hospodárskej sútaze a pozadovanou výhodou. 113 GSK odpovedá poukazovaním na súvislost medzi príjmami a investíciami v oblasti výskumu a vývoja. Táto súvislost sa mala analyzovat s prihliadnutím na globálne kvantitatívne stúdie týkajúce sa skôr dlhého obdobia, nez len niekolkých mesiacov. 114 Aseprofar sa tiez odvoláva na nesprávne posúdenie Súdu prvého stupna v tomto ohlade. Úvaha GSK, podla ktorej súbezné obchodovanie znizuje zisky a tým aj jeho výdavky na výskum a vývoj, a v dôsledku toho jeho inovácie, je hypotetická a vseobecná do tej miery, ze by sa mohla uplatnit na akékolvek obmedzenie hospodárskej sútaze v akejkolvek oblasti s intenzívnym výskumom a vývojom. Úvaha zalozená na údajnej existencii prícinnej súvislosti medzi súbezným obchodovaním a inováciami je nesprávna. 115 Na podporu svojej odpovede spolocnost GSK odkazuje na spôsob financovania výskumu farmaceutickými spolocnostami. Vysvetluje tiez, ze pacienti s bydliskom v Spojenom královstve nemajú prospech zo súbezného obchodovania s liekmi. Aseprofar ponúka zjednodusenú a prevrátenú verziu jej stanoviska. Problém spocíva v skutocnosti, ze Komisia neskúmala, ci podmienky predaja obsahovali "zjavné objektívne výhody". Domnieva sa, ze vecné tvrdenia zdruzenia Aseprofar sú jednak neprípustné a jednak v kazdom prípade nedôvodné. Súd prvého stupna sa obmedzil na poznámku, ze tvrdenia GSK si zaslúzia prestudovanie. 116 Treba zdôraznit, ze v bodoch 255 a 270 az 274 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna obmedzil na uvedenie jednak toho, akým spôsobom boli tvrdenia GSK vyjadrené, a jednak toho, v com spocívajú tvrdenia týkajúce sa poklesu efektívnosti spojeného so súbezným obchodovaním. 117 V bode 269 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna dalej odkazom na bod 242 toho istého rozsudku pripomenul rozsah svojho preskúmania vo vztahu k posúdeniu uskutocnenému Komisiou. 118 V bodoch 281, 297 a 303 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna postupne dospel k zisteniu, ze Komisia nezohladnila vsetky relevantné skutocnosti predlozené GSK, co sa týka poklesu efektívnosti spojeného so súbezným obchodovaním a nárastu efektívnosti na základe clánku 4 dohody, kým dospel k záveru, ze v spornom rozhodnutí doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 119 Z týchto skutocností vsak nevyplýva, ze by v tomto ohlade doslo k akémukolvek nesprávnemu právnemu posúdeniu. Nemozno totiz právoplatne preukázat ziadne skreslenie tvrdení GSK ani nijaké nesprávne právne posúdenie rozsahu súdneho preskúmania Súdu prvého stupna vo vztahu k posúdeniu Komisie. 120 Dalej treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, z uz citovaného rozsudku Verband der Sachversicherer/Komisia nevyplýva, ze existencia citelnej objektívnej výhody nevyhnutne predpokladá, ze vsetky dodatocné financné prostriedky budú investované do výskumu a vývoja. 121 Piata cast odvolacieho dôvodu Komisie a prvá cast druhého odvolacieho dôvodu zdruzenia Aseprofar sa teda musia zamietnut ako nedôvodné. O odvolacích dôvodoch Komisie a EAEPC týkajúcich sa skreslenia obsahu sporného rozhodnutia, ako aj odvolacieho dôvodu Komisie týkajúceho sa moznosti odkázat na minulé udalosti 122 Komisia na jednej strane tvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil obsah rozhodnutia, ked rozhodol, ze skúmala nárasty efektívnosti len v jednom odôvodnení sporného rozhodnutia. Na druhej strane sa Komisia domnieva, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil clánok 81 ods. 3 ES, ked dospel k zisteniu, ze pri uskutocnovaní prognostickej analýzy nemala právo odkázat na minulé udalosti. 123 Komisia kritizuje bod 261 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého Súd prvého stupna rozhodol, ze nepovazovala za potrebné detailne preskúmat, ci bolo preukázané, ze clánok 4 dohody spôsobil nárast efektívnosti, pricom táto otázka bola len strucne preskúmaná v bode 156 sporného rozhodnutia. Namieta tiez proti bodu 299 a nasl. tohto rozsudku, v zmysle ktorých Súd prvého stupna rozhodol, ze nemohla dospiet k rozhodnému a neodôvodnenému názoru, ze skutkové tvrdenia a dôkazy predlozené GSK sa majú povazovat za hypotetické. 124 Komisia zdôraznuje, ze v napadnutom rozhodnutí analyzovala nárast efektívnosti, a uvádza, ze poskytla opis minulých udalostí, ktoré preukazujú, ze súbezné obchodovanie nemá zjavnú súvislost s rozpoctami na výskum a vývoj. Na rozdiel od stanoviska Súdu prvého stupna k tomuto bodu Komisia teda z právneho hladiska správne vychádzala z udalostí, ku ktorým doslo v minulosti, ako aj z údajov týkajúcich sa rokov nasledujúcich po vyhlásení sporného rozhodnutia. 125 GSK sa domnieva, ze nebolo neprimerané ani nepredstavovalo justicný omyl, ze Súd prvého stupna po konfrontácii s rozhodnutím, v ktorom Komisia odmietla poskytnút spravodlivú a odôvodnenú odpoved na jej vázne a hodnoverné tvrdenia, zrusil v tomto ohlade sporné rozhodnutie. 126 Podla EAEPC Súd prvého stupna umelo rozdelil argumentáciu GSK na dve casti. Na rozdiel od názoru Súdu prvého stupna uvedeného v bode 255 napadnutého rozsudku nemalo byt tvrdenie GSK, ktoré sa usilovalo preukázat, ze súbezné obchodovanie spôsobuje stratu efektívnosti a ze clánok 4 dohody spôsobuje nárast efektívnosti, rozdelené na dve casti. Súd prvého stupna teda nemôze v bode 261 tohto rozsudku odôvodnene tvrdit, ze Komisia nepreskúmala podrobne druhú cast tvrdenia GSK týkajúceho sa uvedeného clánku 4. 127 GSK uvádza, ze toto tvrdenie EAEPC nie je ani primerané, ani relevantné. Toto tvrdenie je formalistické, lebo Súd prvého stupna v bode 262 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "preskúmanie poklesu efektívnosti súvisiacej so súbezným obchodovaním, rozsahu tohto poklesu a nárastu efektívnosti súvisiaceho s clánkom 4 [dohody], uskutocnené Komisiou, nemozno povazovat za dostatocné na podporu záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospela". V kazdom prípade vsak sporné rozhodnutie nebolo zrusené z dôvodu struktúry argumentácie, ale z dôvodu nedostatocného preskúmania Komisiou. GSK dalej uvádza, ze jej argumentácia sa stále sústredovala na dve osi, konkrétne, ze súbezné obchodovanie sa prejavuje stratou efektívnosti a ze clánok 4 dohody spôsobuje nárast efektívnosti, a teda Súd prvého stupna správne rozlisoval tieto dva aspekty vo svojej argumentácii. 128 Na jednej strane treba konstatovat, ze v rámci súdneho preskúmania vykonávaného Súdom prvého stupna vo vztahu k spôsobu, akým Komisia skúmala skutkové tvrdenia a dôkazy predlozené GSK na úcely preukázania existencie citelnej objektívnej výhody, Súd prvého stupna v bodoch 263 az 268 napadnutého rozsudku po prvé analyzoval relevantnost týchto tvrdení a dôkazov. Po druhé v bodoch 269 az 280 tohto rozsudku analyzoval existenciu straty efektívnosti spojenej so súbezným obchodovaním, následne po tretie v bodoch 281 az 293 uvedeného rozsudku skúmal rozsah tejto straty efektívnosti. Po stvrté a nakoniec v bodoch 294 az 303 tohto rozsudku skúmal nárast efektívnosti spojený s clánkom 4 dohody. 129 Toto preskúmanie, rozdelené do styroch castí, ktoré predchádzalo konecnému porovnaniu, v bodoch 304 az 307 napadnutého rozsudku, citelnej objektívnej výhody spocívajúcej v obmedzení hospodárskej sútaze s nevýhodami, ktoré toto obmedzenie spôsobuje hospodárskej sútazi, slúzi predovsetkým na to, aby sa pre potreby tejto veci urcilo, ci Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru o absencii citelnej objektívnej výhody a zmietnut tak uplatnenie výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES. 130 Týmto spôsobom Súd prvého stupna vykonával svoje preskúmanie s cielom urcit, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, a nezdá sa, ze by pri výkone tohto preskúmania doslo k akémukolvek nesprávnemu právnemu posúdeniu. 131 Súd prvého stupna sa teda v bode 261 napadnutého rozsudku mohol domnievat, ze Komisia predovsetkým skúmala, ci súbezné obchodovanie spôsobovalo stratu efektívnosti v hospodárskej sútazi a ze nebolo nevyhnutné podrobne preukázat, ci clánok 4 dohody spôsoboval nárast jej efektívnosti. Preto v bode 262 tohto rozsudku dospel k záveru, ze preskúmanie uskutocnené Komisiou nebolo dostatocné. 132 Na druhej strane, co sa týka zohladnenia minulých udalostí, stací konstatovat, ako uviedla generálna advokátka v bode 247 svojich návrhov, ze Súd prvého stupna nevylúcil, ze by Komisia mohla vychádzat z takýchto udalostí, na rozdiel od toho, co tvrdí táto institúcia. 133 Odvolacie dôvody Komisie a zdruzenia EAEPC predlozené v tomto ohlade sa teda musia zamietnut ako nedôvodné. O odvolacích dôvodoch EAEPC zalozených na nesprávnom výklade 134 EAEPC tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne vykladal a neurobil výklad skutkových okolností. V tomto ohlade namieta najmä proti bodom 275 a 277 napadnutého rozsudku. Uvádza, ze Komisia analyzovala konkrétne tvrdenia GSK a oprávnene sa domnievala, ze táto spolocnost dostatocne nepreukázala prícinnú súvislost medzi znízením súbezného obchodovania vyplývajúcim z vlozenia clánku 4 dohody a nárastom inovácií vyplývajúcim zo zvýsenia výdavkom na výskum a vývoj. Zo stúdie Frontier Economics II, ktorú predlozila GSK, vyplýva, ze "sa nikdy nepovedalo, ze by súbezné obchodovanie bolo hlavným faktorom v oblasti výskumu a vývoja". Súd prvého stupna zalozil svoje posúdenie na nepresných skutocnostiach, konkrétne najmä na tom, ze v lekárskom odvetví je konecným spotrebitelom výlucne pacient, bez ohladu na skutocnost, ze za konecného spotrebitela sa musí povazovat aj vnútrostátny zdravotný systém. 135 GSK v podstate odpovedá, ze Súd prvého stupna sa vo svojej úvahe opiera najmä o skutocnost, ze napriek obmedzujúcim úcinkom, ktoré boli citelné, k týmto úcinkom nedoslo okamzite a vzhladom na právny rámec farmaceutického odvetia ich urcite nebolo mozné predvídat. 136 Treba konstatovat, ako uviedla generálna advokátka v bode 280 svojich návrhov, ze z napadnutého rozsudku a najmä z jeho bodu 277 nevyplýva, ze by Súd prvého stupna zo stúdie Frontier Economics II vyvodil, ze existovala priama súvislost medzi súbezným obchodovaním a výdavkami na výskum a vývoj. 137 Navyse ani z bodu 275 napadnutého rozsudku nevyplýva, ze by Súd prvého stupna skreslil napadnuté rozhodnutie, ked uviedol, ze Komisia dôkladne nepreskúmala vecné tvrdenia a dôkazy predlozené GSK. 138 Ako sa uz uviedlo v bode 130 tohto rozsudku, Súd prvého stupna vykonával svoje preskúmanie s cielom urcit, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, a nezdá sa, ze by pri výkone tohto súdneho preskúmania doslo k akémukolvek nesprávnemu právnemu posúdeniu. 139 Odvolacie dôvody zdruzenia EAEPC zalozené na nesprávnom výklade sa teda musia zamietnut ako nedôvodné. O odvolacích dôvodoch Komisie a Aseprofar zalozených na nesprávnom výklade týkajúcom sa uplatnitelnej úrovne súdneho preskúmania 140 Komisia delí svoj odvolací dôvod na dve casti, pricom obsah druhej casti je v podstate rovnaký ako jeden z odvolacích dôvodov zdruzenia Aseprofar. 141 Co sa týka prvej casti jej odvolacieho dôvodu, Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku nekonstatuje ziadny nedostatok odôvodnenia ani nijaké zjavne nesprávne posúdenie, ale vytvára novú kategóriu preskúmatelných pochybení, konkrétne "nedostatok nálezitého preskúmania", ktorý judikatúra týkajúca sa súdneho preskúmania v rámci clánku 81 ods. 3 ES nepozná. Odkazuje na body 269, 277, 281, 286 a 313 napadnutého rozsudku. Súdny dvor podla nej nikdy neuplatnil dôvod "nedostatku nálezitého preskúmania" a Súd prvého stupna nepreukázal existenciu zjavne nesprávneho posúdenia. Riadne definované dôkazné bremeno a úroven dokazovania mali Súd prvého stupna viest k zamietnutiu zaloby, alebo aspon k vysvetleniu toho, kde doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. 142 GSK na to odpovedá, ze Súd prvého stupna Komisii vytýka, ze nepristúpila k ziadnemu posúdeniu jej podrobných a nálezitých tvrdení, co nemení povahu súdneho preskúmania, ktoré musí Súd prvého stupna vykonat. "Neposúdenie" uvedených tvrdení spadá do rozsahu preskúmania zjavne nesprávneho posúdenia. 143 Co sa týka druhej casti jej odvolacieho dôvodu, Komisia rovnako ako Aseprofar v rámci svojho odvolacieho dôvodu tvrdí, ze Súd prvého stupna prekrocil rámec súdneho preskúmania, ked hospodárske posúdenie Komisie nahradil svojím vlastným hospodárskym posúdením, v rozpore s tým, co pripomenul v bode 243 napadnutého rozsudku. Komisia namieta najmä proti bodu 278 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna rozhodol, ze "neberie do úvahy tvrdenia GSK, podla ktorých sa musí význam jej ziskov rozlisovat podla spôsobu ich úctovania". Takéto odôvodnenie je také strucné, ze nemozno urcit, na co vlastne Súd prvého stupna odkazuje. 144 Aseprofar dalej uvádza, ze Súd prvého stupna mal preskúmat existenciu zjavne nesprávneho posúdenia namiesto toho, aby vyjadril názor lísiaci sa od názoru Komisie a nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. 145 Z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v súvislosti s prvou castou odvolacieho dôvodu Komisie, GSK namieta proti skutocnosti, ze by preskúmanie Súdom prvého stupna viedlo k nahradeniu posúdenia Komisie posúdením Súdu prvého stupna. 146 Ako sa uz uviedlo v bode 85 tohto rozsudku, súdy Spolocenstva vykonávajú obmedzené súdne preskúmanie komplexných hospodárskych posúdení uskutocnených Komisiou. Uvedené súdy sa v tomto ohlade obmedzujú na overenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových okolností, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. 147 V rámci tejto kontroly vsak Súd prvého stupna môze overit, ci Komisia dostatocne odôvodnila sporné rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky Remia a i./Komisia, uz citovaný, bod 40, ako aj z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, body 28 a 29). 148 Súd prvého stupna mohol teda z právneho hladiska oprávnene overit odôvodnenie sporného rozhodnutia v súvislosti s relevantnými skutkovými tvrdeniami a dôkazmi predlozenými spolocnostou GSK na podporu jej ziadosti o udelenie výnimky. 149 Okrem toho treba zdôraznit, ze Súd prvého stupna sa obmedzil na konstatovanie, ze Komisia nezohladnila vsetky relevantné skutkové tvrdenia a dôkazy GSK, a nenahradil svojím odôvodnením odôvodnenie Komisie týkajúce sa ziadosti o udelenie výnimky. 150 Odvolací dôvod Komisie rozdelený na uvedené dve casti, ako aj odvolací dôvod zdruzenia Aseprofar sa teda musia zamietnut ako nedôvodné. O odvolacích dôvodoch Komisie a Aseprofar zalozených na nedostatocnom odôvodnení 151 Komisia tvrdí, ze odôvodnenie bodu 263 napadnutého rozsudku je nedostatocné. Tento bod stanovuje: "Je potrebné uviest, ze skutkové tvrdenia GSK a dôkazy predlozené na ich podporu sa javia ako relevantné, spolahlivé a pravdepodobné, berúc do úvahy ich obsah..., ktorý je tiez v mnohých dôlezitých aspektoch potvrdený dokumentmi pochádzajúcimi od Komisie." 152 Komisia spresnuje, ze body 265 a 266 napadnutého rozsudku zhorsujú nedostatocnost odôvodnenia, a v tomto ohlade zdôraznuje, ze ak Súd prvého stupna najmä v bode 265 rozhodol, ze oznámenie KOM(1998) 588 v konecnom znení potvrdzuje "cast... tvrdení a hospodárskych analýz [GSK] uvedených v dôkazoch na ich podporu, a tým osvedcujú ich dôveryhodnost a pravdepodobnost", nie je mozné urcit, ktoré z týchto dôkazov sú skutocne potvrdené. 153 Komisia dalej uvádza, ze spis neobsahuje ziaden dôkaz na preukázanie toho, ze spolocnosti GSK sa zabránilo zvýsit si svoj rozpocet na výskum a vývoj v casti zodpovedajúcej velmi malej strate zisku spôsobenej súbezným obchodovaním s jej výrobkami. 154 V rovnakom zmysle Aseprofar najmä tvrdí, ze Súd prvého stupna nevysvetlil dôvody, pre ktoré bolo hlavné zistenie Komisie nesprávne, konkrétne, ze sa nepreukázala prícinná súvislost medzi súbezným obchodovaním a inováciami. 155 V tomto ohlade sa nezdá, ze by povinnost odôvodnenia, ktorá prislúcha Súdu prvého stupna na základe clánkov 36 a 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora (pozri rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 42), bola v prejednávanej veci porusená. 156 Treba totiz zdôraznit, ze v bodoch 255 az 259 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna prebral rôzne skutkové tvrdenia a dôkazy predlozené spolocnostou GSK. V bode 261 tohto rozsudku sa domnieval, ze Komisia v spornom rozhodnutí najmä skúmala, ci bolo preukázané, ze súbezné obchodovanie spôsobilo pokles efektívnosti, bez potreby detailne preskúmat, ci bolo preukázané, ze clánok 4 dohody na druhej strane spôsobil nárast efektívnosti. 157 Súd prvého stupna dalej v bode 262 napadnutého rozsudku uviedol, ze vzhladom na relevantnost skutkových tvrdení a dôkazov GSK nemozno preskúmanie Komisie povazovat za dostatocné na podopretie jej záverov. 158 Po tejto úvahe Súd prvého stupna pokracoval, ako uz bolo uvedené v bode 128 tohto rozsudku, analýzou relevantnosti skutkových tvrdení a dôkazov GSK, ako aj analýzou straty efektívnosti spojenej so súbezným obchodovaním, rozsahu tejto straty efektívnosti, nárastu efektívnosti spojeného s clánkom 4 dohody a posúdením týchto rôznych aspektov. 159 Odvolacie dôvody Komisie a zdruzenia Aseprofar uvádzané v tomto ohlade je teda potrebné zamietnut ako nedôvodné. O odvolacích dôvodoch Komisie a Aseprofar týkajúcich sa ostatných podmienok uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES 160 Komisia namieta proti bodu 309 napadnutého rozsudku a domnieva sa, ze napadnutý rozsudok neobsahuje ziadne odôvodnenie týkajúce sa podmienky "nevyhnutnosti" obmedzenia. 161 Aseprofar dalej tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia v bodoch 235 az 240 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorých vyhlásil, ze Komisia sa vo svojom preskúmaní sústredila na prvú podmienku uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES. Súd prvého stupna neposúdil, ci bola dôvodná analýza uskutocnená Komisiou v súvislosti s tvrdeniami, podla ktorých sa podstatná cast nárastu efektívnosti prejavuje u spotrebitelov, ktorí z toho môzu mat prospech. Rovnako mal Súd prvého stupna skúmat, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze spolocnost GSK nepreukázala, ze jej obmedzenie bolo nevyhnutné na úcely inovácií. Navyse na rozdiel od toho, ako rozhodol Súd prvého stupna v bode 315 napadnutého rozsudku, Komisia nebola, co sa týka podmienky absencie podstatného vylúcenia hospodárskej sútaze, povinná vyvracat tvrdenia, ktoré GSK nevzniesla. 162 GSK vo svojej odpovedi uvádza, ze predmetom súdneho preskúmania nie je rozhodnút, ci Komisia mala udelit túto výnimku. Na základe nariadenia Rady c. 17 Komisia má ako jediná právomoc uskutocnit takéto posúdenie, co vysvetluje, ze Súd prvého stupna je viazaný analýzou druhej, tretej a stvrtej podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES v nadväznosti na analýzu prvej takejto podmienky. Súd prvého stupna teda v bode 309 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, ze "zo [sporného rozhodnutia] a z rozpravy vyplýva, ze strucné závery, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s existenciou vplyvu na spotrebitela, s nevyhnutnou povahou clánku 4 [dohody] a s absenciou vylúcenia hospodárskej sútaze, spocívajú na závere o existencii nárastu efektívnosti", a v bode 310 tohto rozsudku dospel k tomu, ze "kedze tento [posledný uvedený] záver je postihnutý nezákonnostou v rozsahu, v akom sa vztahuje na existenciu prínosu k podpore technického pokroku, sú aj tieto závery neplatné". 163 V prvom rade Súdu prvého stupna neprinálezí, aby hospodárske posúdenie autora rozhodnutia, ktorého zákonnost má preskúmat, nahrádzal vlastným posúdením. Ako sa totiz pripomenulo v bode 85 tohto rozsudku, súdy Spolocenstva preskúmávajú komplexné hospodárske posúdenie uskutocnené Komisiou len v obmedzenom rozsahu, ktoré sa obmedzuje na overenie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na vecnú správnost skutkového stavu, na neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a na zneuzitie právomoci. 164 V rámci tohto preskúmania, v prípade, ze Komisia neposkytla odôvodnenie jednej z podmienok stanovených v clánku 81 ods. 3 ES, Súd prvého stupna skúma dostatocnost ci nedostatocnost odôvodnenia rozhodnutia Komisie týkajúceho sa tejto podmienky. 165 Presne to urobil Súd prvého stupna v bode 309 napadnutého rozsudku. 166 V druhom rade treba konstatovat, ze Súd prvého stupna neskreslil obsah bodu 187 odôvodnenia sporného rozhodnutia, ked konstatoval, ze závery Komisie, ktorá sa domnievala, ze clánok 4 dohody nebol nevyhnutný, boli nedostatocné, lebo vychádzali zo zistenia, ze toto ustanovenie nevedie k citelnej objektívnej výhode. 167 Odvolacie dôvody Komisie a zdruzenia Aseprofar uvedené v tomto ohlade sa teda musia zamietnut ako nedôvodné. 168 Zo vsetkých predchádzajúcich zistení vyplýva, ze odvolania podané spolocnostou GSK, zdruzeniami EAEPC a Aseprofar, ako aj Komisiou sa musia zamietnut. O trovách 169 Clánok 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 118 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Odsek 3 prvý pododsek posledného uvedeného ustanovenia vsak stanovuje, ze Súdny dvor môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo z výnimocných dôvodov. Pokial ide o odsek 4 prvý pododsek toho istého ustanovenia, ten uvádza, ze clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. 170 V prejednávanej veci spolocnost GSK, zdruzenia EAEPC a Aseprofar ani Komisia nemali úspech so svojimi odvolacími dôvodmi, je preto odôvodnené zaviazat ich znásat vlastné trovy konania spojené s jednotlivými konaniami a rozhodnút, ze Polská republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolania podané GlaxoSmithKline Services Unlimited, predtým Glaxo Wellcome plc, Komisiou Európskych spolocenstiev, European Association of Euro Pharmaceutical Compagnies (EAEPC) a Asociación de exportadores espańoles de productos farmacéuticos (Aseprofar) sa zamietajú. 2. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania týkajúce sa jednotlivých konaní. 3. Polská republika znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyky konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOxCSa9/L96207-6417TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000937401-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0168&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:302:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0468&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0065&locale=SK 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:362:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:075:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:291:TOC 11. file:///tmp/lynxXXXXOxCSa9/L96207-6417TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000937401-E0001