ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 22. decembra 2008 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Environmentálna dan z kameniva v Spojenom královstve" Vo veci C-487/06 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 27. novembra 2006, British Aggregates Association, v zastúpení: C. Pouncey, solicitor, za právnej pomoci L. Van den Hende, advocaat, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: J. Flett, B. Martenczuk a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: T. Harris, M. Hall a G. Facenna, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Ó Caoimh, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), U. Lőhmus a A. Arabadjiev, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: R. Grass, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. júla 2008, vyhlásil tento Rozsudok 1 British Aggregates Association (dalej len "BAA" alebo "odvolatelka") svojím odvolaním ziada zrusit rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 13. septembra 2006, British Aggregates/Komisia ([2]T-210/02, Zb. s. II-2789, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zamietol jej zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu rozhodnutia Komisie K(2002) 1478 v konecnom znení z 24. apríla 2002, týkajúceho sa prípadu státnej pomoci N 863/01 -- Spojené královstvo/Dan z kameniva (dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 az 25 napadnutého rozsudku takto: "1 British Aggregates Association je zdruzenie zoskupujúce malé nezávislé podniky prevádzkujúce kamenolomy v Spojenom královstve. Toto zdruzenie má 55 clenov prevádzkujúcich viac ako 100 kamenolomov. 2 Kamenivo je chemicky inertný zrnitý materiál pouzívaný v stavebníctve a vo verejných prácach. Samotné môze byt pouzité napríklad ako násyp alebo strková drvina, alebo môze byt pridané do spojív, ako je cement (co umoznuje výrobu betónu) alebo asfalt. Niektoré prirodzene zrnité materiály ako piesok a drobný strk je mozné získat preosiatím. Iné materiály, napríklad tvrdý kamen, je nutné pred preosiatím rozdrvit. Kamenivo pouzívané na rozlicné úcely musí splnat zodpovedajúce kritériá a fyzikálne vlastnosti pôvodného materiálu, ktoré urcujú, ci materiál zodpovedá zamýslanému pouzitiu. Kritériá pre navázky sú menej prísne ako pre základ ciest, ktoré sú zase menej prísne ako kritériá pre silne zatazované povrchy ako horné vrstvy ciest alebo zatazenia zeleznicných tratí. Väcsia skupina materiálov môze byt pouzitá ako kamenivo na menej nárocné úcely, kým materiály zodpovedajúce prísnejsím kritériám sú menej pocetné. Finance Act 2001 3 Clánky 16 az 49 druhej casti Finance Act 2001 (financný zákon na rok 2001, dalej len "zákon") a jeho prílohy 4 az 10 stanovujú Aggregates Levy (dan z kameniva, dalej len "AGL" alebo "dan") v Spojenom královstve. 4 Ustanovenia upravujúce zavedenie AGL nadobudli podla vykonávacej vyhlásky zákona úcinnost 1. apríla 2002. 5 Zákon bol zmenený a doplnený clánkami 129 az 133 a prílohou 38 Finance Act 2002 (financný zákon na rok 2002). Takto zmenené ustanovenia stanovujú oslobodenia pre odpad (spoils) vznikajúci pri tazbe niektorých nerastov, najmä bridlice, ball clay a kaolínu. Okrem toho stanovujú prechodné obdobie na zavedenie dane v Severnom Írsku. 6 AGL sa vyberá v pomere 1,60 britskej libry (GBP) za tonu kameniva, ktoré je predmetom obchodovania (clánok 16 ods. 4 zákona). 7 Clánok 16 ods. 2 zákona v znení neskorsích predpisov stanovuje, ze AGL je splatná, ak sa mnozstvo kameniva podliehajúceho dani stane predmetom obchodovania v Spojenom královstve pocnúc dnom nadobudnutia úcinnosti zákona. Táto dan sa týka kameniva dovezeného aj vytazeného v Spojenom královstve. 8 Clánok 13 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlásky umoznuje prevádzkovatelovi uplatnit si danovú úlavu, pokial je kamenivo podliehajúce dani vyvezené alebo prepravené bez dalsieho spracovania mimo územia Spojeného královstva. 9 Clánok 17 ods. 1 zákona v znení neskorsích predpisov stanovuje: 'V tejto casti «kamenivo» oznacuje (s výnimkou clánku 18 nizsie) kamen, strk alebo piesok, ako aj vsetky materiály, ktoré sú do nich docasne primiesané alebo sú ich prirodzenou súcastou.` 10 Clánok 17 ods. 2 zákona stanovuje, ze kamenivo sa nezdanuje v styroch prípadoch: ak výslovne nepodlieha dani; ak bolo predtým pouzité na stavebné úcely; ak bolo uz zdanené danou z kameniva, alebo ak sa v den nadobudnutia úcinnosti zákona nenachádzalo na mieste, kde bolo vytazené. 11 Clánok 17 ods. 3 a 4 zákona v znení neskorsích predpisov stanovuje niektoré prípady oslobodenia od dane. 12 Okrem toho clánok 18 ods. 1, 2 a 3 zákona v znení neskorsích predpisov stanovuje postupy oslobodené od dane a materiály, ktorých sa toto oslobodenie týka. Správne konanie a konanie na vnútrostátnom súde 13 Listom z 24. septembra 2001 Komisia prijala [prvú] staznost... dvoch podnikov, ktoré nie sú so zalobkynou v ziadnom vztahu a ktoré ziadali, aby ich identita nebola sprístupnená dotknutému clenskému státu v súlade s clánkom 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy ES ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Stazovatelia v podstate uviedli, ze vylúcenie niektorých materiálov z pôsobnosti AGL, oslobodenie vývozu od dane a odchýlky týkajúce sa Severného Írska predstavujú státnu pomoc. 14 Listom z 20. decembra 2001 Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska oznámilo Komisii schému státnej pomoci nazvanú 'Postupné zavedenie dane z kameniva v Severnom Írsku`. 15 Listom zo 6. februára 2002 Komisia oznámila tomuto clenskému státu zhrnutie prvej staznosti a vyzvala ho, jednak aby k nej predlozil svoje pripomienky a jednak aby poskytol dodatocné informácie o AGL. Uvedený clenský stát tak urobil listom z 19. februára 2002. 16 Dna 11. februára 2002 zalobkyna podala proti AGL zalobu na High Court of Justice... Odvolávala sa najmä na porusenie predpisov Spolocenstva v oblasti státnej pomoci. Rozsudkom z 19. apríla 2002 zamietol High Court of Justice zalobu s tým, ze povolil zalobkyni podat odvolanie na Court of Appeal... Po tom, ako [BAA] podala odvolanie, Court of Appeal nariadil prerusenie konania so zretelom na podanie predmetnej zaloby na Súd prvého stupna. 17 Zalobkyna medzitým listom z 15. apríla 2002 dorucila Komisii staznost proti AGL... V podstate uviedla, ze vylúcenie urcitých materiálov z pôsobnosti AGL, ako aj oslobodenie vývozu od dane predstavujú státnu pomoc. Pokial ide o odchýlky týkajúce sa Severného Írska oznámené Spojeným královstvom, tieto podla zalobkyne nie sú zlucitelné so spolocným trhom. [Sporné] rozhodnutie 18 Dna 24. apríla 2002 Komisia prijala rozhodnutie nevzniest námietky proti AGL... 19 Dna 2. mája 2002 bolo [sporné] rozhodnutie oznámené orgánmi Spojeného královstva zalobkyni. Listom z 27. júna 2002 jej bolo formálne oznámené Komisiou. 20 Vo svojom rozhodnutí (odôvodnenie c. 43) Komisia uvádza, ze dan neobsahuje prvky státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze jej pôsobnost je odôvodnená logikou a povahou danového rezimu. Okrem toho sa Komisia domnieva, ze oslobodenie od dane priznané Severnému Írsku a oznámené Komisii je zlucitelné so spolocným trhom. 21 Komisia pri opise pôsobnosti AGL v podstate zdôraznuje, ze táto dan sa bude vyberat z cistého kameniva,definovaného ako kamenivo získané prvou tazbou z prírodných nálezísk nerastov`, ktoré pozostáva,z úlomkov kamenov, piesku a strku pouzitelných v surovom stave alebo po mechanickej úprave, akou je drvenie, vymývanie a kalibrácia` (odôvodnenia c. 8 a 9). Pokial ide o materiály oslobodené od dane a sledované ciele, Komisia v odôvodneniach c. 11 az 13 [sporného] rozhodnutia uvádza: 'AGL sa nebude vyberat z materiálov, ktoré sú vedlajsím produktom alebo odpadom z iných postupov. Podla britských orgánov medzi tieto materiály patrí odpad z bridlice a kaolínu, hlusina, popol, skvara z vysokých pecí, odpad zo skla a kaucuku. AGL sa nebude týkat ani recyklovaného kameniva, do tejto kategórie patrí kamen, piesok a strk, ktoré uz boli predmetom aspon jedného pouzitia (vo vseobecnosti v stavebníctve a vo verejných prácach). Podla britských orgánov vynatie týchto materiálov z pôsobnosti AGL má za ciel podporit ich pouzitie ako stavebných materiálov a znízit nadmernú tazbu cistého kameniva na úcel racionálneho vyuzívania zdrojov. Prvé návrhy britských orgánov sa opierajú o tvrdenie, ze AGL umozní znízit dopyt po cistom kamenive v priemere o 20 miliónov ton rocne, co predstavuje v Spojenom královstve rocný dopyt rádovo 230 az 250 miliónov ton.` [neoficiálny preklad] 22 Pokial ide o posúdenie pôsobnosti AGL, [sporné] rozhodnutie v odôvodneniach c. 29 a 31 stanovuje: 'Komisia uvádza, ze AGL sa bude vztahovat len na obchodné vyuzitie kamena, piesku a strku vo forme kameniva. Nebude sa týkat týchto materiálov, ak sa pouzijú na iné úcely. AGL sa bude vyberat len z cistého kameniva. Nebude sa vztahovat na kamenivo získané ako vedlajsí produkt alebo odpad z iných postupov (sekundárne kamenivo) ani na recyklované kamenivo. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, ze AGL sa týka iba urcitých odvetví a urcitých podnikov. Uvádza preto, ze je potrebné posúdit, ci pôsobnost AGL je odôvodnená logikou a struktúrou danového systému. ... Spojené královstvo v rámci samostatného urcenia svojho vnútrostátneho danového rezimu vytvorilo AGL tak, aby zvýsila pouzívanie recyklovaného kameniva alebo iných náhradných výrobkov namiesto cistého kameniva a podporila racionálne vyuzitie cistého kameniva, získaného z neobnovitelných prírodných zdrojov. Vplyv tazby kameniva na zivotné prostredie, ktorý sa Spojené královstvo snazí obmedzit prostredníctvom AGL, zahrna hluk, prach, zásah do biodiverzity a vizuálnu degradáciu.` [neoficiálny preklad] 23 Komisia z toho v odôvodnení c. 32 usudzuje, ze 'AGL je specifická dan s velmi obmedzenou pôsobnostou, ktorá je vymedzená clenským státom v závislosti od charakteristických vlastností dotknutého odvetvia` [neoficiálny preklad], a ze 'struktúra a rozsah dane odrázajú rozdiel medzi tazbou cistého kameniva, ktorá má nepriaznivé následky pre zivotné prostredie, a výrobou sekundárneho alebo recyklovaného kameniva, predstavujúcou významný prínos pre spracovanie kamena, strku a piesku získaného tazbou, inou cinnostou alebo spracovaním zákonným spôsobom s rôznym úcelom` [neoficiálny preklad]. 24 Co sa týka oslobodenia od dane kameniva vyvázaného bez dalsieho spracovania na území Spojeného královstva, [sporné] rozhodnutie v odôvodnení c. 33 stanovuje: '... takéto riesenie je odôvodnené skutocnostou, ze kamenivo môze byt v Spojenom královstve oslobodené od dane, ak sa pouzije na spracovanie, ktoré je oslobodené od dane (napríklad výroba skla, plastov, papiera, hnojív a pesticídov). Vzhladom na to, ze britské orgány nemôzu dohliadat na pouzitie kameniva mimo územia Velkej Británie, oslobodenie vývozu od dane je nutné v záujme právnej istoty vývozcov kameniva a zamedzenia znevýhodnenia vývozu kameniva, ktoré by inak mohlo byt oslobodené od dane na území Spojeného královstva.` [neoficiálny preklad] 25 Komisia v odôvodnení c. 34 uvádza: 'Z povahy a zo vseobecnej struktúry výberu tejto dane vyplýva, ze sa neuplatní na sekundárne ani recyklované kamenivo. Zdanenie tazby cistého kameniva povedie k poklesu tazby primárneho kameniva, cerpania neobnovitelných zdrojov a k znízeniu skodlivých následkov pre zivotné prostredie. Komisia sa preto domnieva, ze výhody, ktoré môzu vzniknút pre urcité podniky vymedzením pôsobnosti AGL, sú odôvodnené povahou a vseobecnou struktúrou danového rezimu.` [neoficiálny preklad]" Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 3 BAA návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. júla 2002 podala zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia. 4 Uznesením z 28. novembra 2002 sa vyhovelo návrhu Spojeného královstva na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 5 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádzala po prvé porusenie clánku 87 ods. 1 ES, po druhé nedostatok odôvodnenia, po tretie porusenie povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania a po stvrté nesplnenie povinností tejto institúcie v rámci predbezného preskúmania. 6 Hoci Komisia nevzniesla formálnu námietku neprípustnosti, spochybnila prípustnost zaloby s odkazom na to, ze zalobkyna nebola sporným rozhodnutím "osobne" dotknutá v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 7 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom z dôvodov uvedených v bodoch 45 az 68 uvedeného rozsudku vyhlásil zalobu za prípustnú. Potom vsak zamietol prvý a druhý zalobný dôvod, ktoré boli preskúmané spolocne, a potom tretí a stvrtý zalobný dôvod z dôvodov uvedených v bodoch 104 az 156, 163 az 173 a 177 az 180 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna teda zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania v konaní o odvolaní 8 BAA navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol vzájomné odvolanie, -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutie s výnimkou tej jeho casti, ktorá sa týka oslobodenia priznaného Severnému Írsku, -- zaviazal Komisiu a vedlajsieho úcastníka konania na náhradu trov konania v oboch stupnoch. 9 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok a rozhodol, ze zaloba bola neprípustná, alebo v prípade, ze tomuto návrhu nevyhovie, -- zamietol odvolanie ako neprípustné a/alebo nedôvodné, -- zaviazal BAA na náhradu trov konania v oboch stupnoch. 10 Vláda Spojeného královstva navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie ako celok. O vzájomnom odvolaní 11 Kedze vzájomné odvolanie podané Komisiou sa týka prípustnosti zaloby, ktorú podala BAA na Súd prvého stupna, pricom táto otázka predchádza otázkam týkajúcim sa veci samej uvedeným v hlavnom odvolaní, treba ju preskúmat ako prvú. 12 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze vyhlásil zalobu za prípustnú. Tento dôvod vzájomného odvolania sa delí na dve casti. O prvej casti dôvodu neprípustnosti Argumentácia úcastníkov konania 13 Podla Komisie sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia nezohladnením toho, ze AGL má povahu opatrenia so vseobecnou pôsobnostou. Toto opatrenie zavádza danový poplatok, ktorého podmienky sú formulované objektívnym a abstraktným spôsobom, a teda predstavuje normatívne opatrenie so vseobecnou pôsobnostou, ktoré sa dotýka potenciálne neobmedzeného poctu hospodárskych subjektov v Spojenom královstve. 14 Pokial má opatrenie pomoci priamu a vseobecnú pôsobnost, rozhodnutie, ktorým Komisia schvaluje také opatrenie, má tiez vseobecnú pôsobnost a v rozpore s tým, ako rozhodol Súd prvého stupna, ho teda nemozno povazovat za akt dotýkajúci sa "osobne" adresátov opatrenia alebo ich konkurentov v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 15 Komisia v tomto ohlade pripomína, ze pokial zalobkyna ako v prejednávanej veci spochybnuje dôvodnost rozhodnutia nevzniest námietky, judikatúra podmienuje prípustnost tohto spochybnenia tým, ze postavenie zalobkyne na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. Naopak, v prípade, ze zalobkyna zamýsla spochybnit rozhodnutie o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania s cielom chránit svoje procedurálne práva zarucené clánkom 88 ods. 2 ES, stací na to, aby mohla spochybnit toto rozhodnutie, ak je "príslusnou stranou" v zmysle posledného uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [4]C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 23, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [5]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 17). 16 Pri overovaní toho, ci je zalobkyna osobne dotknutá, pokial ide ako v prejednávanej veci o vseobecný rezim pomoci, treba pouzit prísnejsie kritérium, nez je kritérium podstatného ovplyvnenia postavenia zalobkyne na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, [6]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 15; rozsudky Súdu prvého stupna z 5. júna 1996, Kahn Scheepvaart/Komisia; [7]T-398/94, Zb. s. II-477, body 39 az 41, ako aj z 11. februára 1999, Arbeitsgemeinschaft Deutscher Luftfahrt-Unternehmen a Hapag-Lloyd/Komisia, [8]T-86/96, Zb. s. II-179, bod 45). 17 Komisia dalej poznamenáva, ze napriek vseobecnej povahe opatrenia sa Súd prvého stupna v bodoch 58 az 66 napadnutého rozsudku opieral výlucne o údajné úcinky AGL na konkurencné postavenie troch clenov BAA. Výber týchto troch clenov nie je odôvodnený nijakou okolnostou, ktorá by pre nich bola specifická. 18 Clenovia BAA okrem toho neboli jedinými podnikmi, ktoré znásali negatívne dôsledky tejto dane. Vela iných podnikov bolo negatívne ovplyvnených AGL a vzhladom na objektívnu a abstraktnú definíciu povinnosti platit túto dan je pocet dotknutých podnikov potenciálne neobmedzený. Rozhodnutie, ktorým sa povoluje AGL, sa teda netýka osobne ziadneho z ovplyvnených podnikov. 19 Potvrdenie prístupu pouzitého Súdom prvého stupna by malo znacné systémové dôsledky spocívajúce v tom, ze rozhodnutia Komisie týkajúce sa údajných opatrení pomoci so vseobecnou pôsobnostou, predovsetkým vo forme danových opatrení, by potom mohol napadnút potenciálne neobmedzený pocet osôb, v dôsledku coho by pojem "osobne dotknutý" v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES stratil akýkolvek význam. 20 Pokial ide o BAA, tá najskôr pripomína, ze Súd prvého stupna dospel k záveru, ze splna kritérium podstatného ovplyvnenia jej postavenia na dotknutom trhu. Súd prvého stupna preto nemusel preskúmat, ci okolnost, ze BAA je "príslusnou stranou" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, stací na vyhlásenie zaloby za prípustnú, hoci predlozila iné dôvody nez dôvody zalozené na nesplnení povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 21 Podla BAA sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nevzal do úvahy skutocnost, ze AGL má povahu opatrenia so vseobecnou pôsobnostou. Judikatúra pri skúmaní prípustnosti zaloby o neplatnost podanej konkurentom proti rozhodnutiu prijatému na základe clánku 88 ods. 3 ES nerozlisuje, ci má dotknuté opatrenie vseobecnú, alebo individuálnu povahu. 22 Okrem toho okolnost, ci má opatrenie pomoci povahu opatrenia so vseobecnou pôsobnostou, alebo povahu individuálneho rozhodnutia, by síce mohla predstavovat kritérium prípustnosti zaloby podanej jedným z príjemcov tejto pomoci, to vsak neplatí v prípade, ked ide o zalobu podanú konkurentom. Povaha opatrenia pomoci nemá vplyv na pocet ovplyvnených konkurentov ani na spôsob, akým sú ovplyvnení. Podla BAA teda "individuálna" dotácia vyplatená urcenému podniku môze ovplyvnit blizsie neurcený pocet konkurentov, ktorí môzu byt vsetci ovplyvnení ako konkurenti. 23 Uz citované rozsudky Kwekerij van Van der Kooy a i./Komisia a Arbeitsgemeinschaft Deutscher Luftfahrt-Unternehmen a Hapag-Lloyd/Komisia sú zjavne irelevantné, kedze v nich islo o zaloby podané potenciálnymi príjemcami proti rozhodnutiam podla clánku 88 ods. 2 ES. V uz citovanom rozsudku Kahn Scheepvaart/Komisia sa úcinky opatrenia pomoci na konkurencné postavenie zalobkyne nepreukázali, zatial co v prejednávanej veci Súd prvého stupna konstatoval, ze úcinky dotknutého opatrenia na konkurencné postavenie clenov BAA sú podstatné. Posúdenie Súdnym dvorom 24 Prvou castou tohto dôvodu vzájomného odvolania Komisia spochybnuje posúdenie uskutocnené Súdom prvého stupna, pokial ide o prípustnost zaloby, v tom, ze Súd prvého stupna dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie sa BAA dotýka "osobne" v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES, hoci vseobecná pôsobnost tohto rozhodnutia mala viest Súd prvého stupna k záveru, ze BAA ním osobne dotknutá nebola. 25 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe iba vtedy, ked sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne dotýka. 26 Podla ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne dotýka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri najmä rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [9]25/62, Zb. s. 197, [10]s. 223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, uz citovaný, bod 20; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, uz citovaný, bod 14; z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [11]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33, ako aj z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, [12]C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619, bod 36). 27 Kedze prejednávané odvolanie sa týka rozhodnutia Komisie vo veci státnej pomoci, je namieste zdôraznit, ze v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci upraveného clánkom 88 ES treba rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (pozri rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný, bod 22; Matra/Komisia, uz citovaný, bod 16; z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, [13]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 38; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 34, ako aj Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný, bod 37). 28 Z toho vyplýva, ze pokial Komisia bez zacatia zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES konstatovala rozhodnutím zalozeným na odseku 3 tohto clánku, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Spolocenstva. Z týchto dôvodov vyhlasuje súd Spolocenstva zalobu o zrusenie takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES za prípustnú, ked chce zalobca podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia (rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 35 a citovaná judikatúra, ako aj Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný, bod 38). 29 Súdny dvor mal prílezitost spresnit, ze týmito dotknutými osobami sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci vo svojich záujmoch, t. j. najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a obchodné zdruzenia (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, uz citovaný, bod 41; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 36, ako aj Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný, bod 39). 30 Ak vsak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená táto pomoc, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za "dotknutú osobu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia. Je to tak najmä vtedy, ak je zalobcovo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (rozsudky z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [14]169/84, Zb. s. 391, body 22 az 25; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 37, ako aj Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný, bod 40). 31 V rozpore s názorom Komisie nemôze vseobecná pôsobnost sporného rozhodnutia, ktorá vyplýva z toho, ze jeho predmetom je povolenie danového rezimu, ktorý sa vztahuje na kategóriu vseobecne a abstraktne definovaných hospodárskych subjektov, zabránit uplatneniu uz citovanej judikatúry. 32 Súdny dvor opakovane rozhodol, ze skutocnost, ze akt má na základe svojej povahy a pôsobnosti vseobecný charakter v tom, ze sa vo vseobecnosti uplatní na zúcastnené hospodárske subjekty, nevylucuje, ze by sa mohol osobne týkat niektorých z nich (pozri najmä rozsudky z 18. mája 1994, Codorníu/Rada, [15]C-309/89, Zb. s. I-1853, bod 19, ako aj z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [16]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 58). 33 Pokial ide o prípustnost zaloby o neplatnost proti vseobecnému rezimu pomoci, Súdny dvor nedávno predovsetkým rozhodol, ze zdruzenie zalozené na presadzovanie kolektívnych záujmov jednej kategórie osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ktoré sa domáha dosiahnut zrusenie napadnutého rozhodnutia z meritórnych dôvodov, sa môze povazovat za osobne dotknuté, pokial "je postavenie jeho clenov na trhu podstatným spôsobom ovplyvnené" systémom pomoci, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia (pozri rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 70). 34 Navyse, ako uviedol generálny advokát v bodoch 40 az 43 svojich návrhov, tvrdenie Komisie, ze pokial sa sporné rozhodnutie týka vseobecného rezimu pomoci, musí sa pouzit prísnejsie kritérium, nez je kritérium podstatného ovplyvnenia postavenia na dotknutom trhu, nemozno z rozsudkov citovaných Komisiou vyvodit. 35 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze bez ohladu na to, ci má dotknuté opatrenie pomoci individuálnu, alebo vseobecnú povahu, pokial zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takého, musí preukázat, ze má "osobitné postavenie" v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia, co platí predovsetkým vtedy, ak je postavenie zalobcu na dotknutom trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. 36 Súd prvého stupna teda tým, ze pozadoval, aby sa preukázalo, ze postavenie BAA na dotknutom trhu bolo podstatne ovplyvnené prijatím sporného rozhodnutia, správne uplatnil judikatúru pripomenutú v bode 30 tohto rozsudku. 37 Súd prvého stupna totiz v bode 54 napadnutého rozsudku konstatoval, pricom Komisia mu v tomto bode neodporovala, ze BAA sa neuspokojila so spochybnením odmietnutia Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ale spochybnila aj dôvodnost sporného rozhodnutia. 38 Súd prvého stupna tiez postupoval správne, ked pri overovaní splnenia podmienky, podla ktorej dotknutý podnik musí byt osobne ovplyvnený v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES, skúmal, ci BAA uviedla relevantné dôvody, pre ktoré AGL môze podstatne ovplyvnit postavenie aspon jedného z jej clenov na trhu s kamenivom. 39 Hoci Komisia tvrdí opak, platí, ako správne uviedol Súd prvého stupna v bode 47 napadnutého rozsudku, ze zaloba podaná zdruzením, ktoré koná v mene jedného alebo viacerých svojich clenov oprávnených podat prípustnú zalobu, je prípustná (pozri v tomto zmysle najmä uznesenie z 18. decembra 1997, Sveriges Betodlares a Henrikson/Komisia, [17]C-409/96 P, Zb. s. I-7531, body 46 a 47). 40 Treba teda odmietnut aj výhradu Komisie zalozenú na tom, ze doslo k svojvolnému a neodôvodnenému výberu troch clenov BAA, ktorých konkurencné postavenie sa zohladnilo pri skúmaní toho, ci má byt odvolatelka povazovaná za "osobne" dotknutú v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 41 Vzhladom na vyssie uvedené treba prvú cast dôvodu neprípustnosti predlozeného Komisiou zamietnut. O druhej casti dôvodu neprípustnosti Argumentácia úcastníkov konania 42 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze správne nepreskúmal, ci bolo konkurencné postavenie clenov BAA dotknuté podstatným spôsobom, kedze k záveru, ze táto podmienka bola splnená, dospel na základe izolovaných informácií a bez zohladnenia celkovej situácie na trhu. 43 Pokial ide o tri podniky, na ktoré sa odvoláva BAA, Súd prvého stupna v kazdom prípade uviedol, ze urcitá cast ich výroby podlieha AGL a ze zdanované výrobky sú v konkurencnom vztahu s inými, nezdanovanými výrobkami. Súd prvého stupna vsak neuviedol dôvody, pre ktoré je v prípade dotknutých podnikov "podstatne ovplyvnené ich konkurencné postavenie" v zmysle judikatúry. Súd prvého stupna predovsetkým neuviedol dôsledky tejto konkurencie z hladiska ceny, trhového podielu alebo ziskovosti podnikov v rozpore s poziadavkami vyplývajúcimi z judikatúry, podla ktorých sa podnik nemôze odvolávat len na svoje postavenie konkurenta vo vztahu k podniku, ktorý je príjemcom pomoci, ale okrem toho musí preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia. 44 Podla Komisie je mozné, ze cast trhu s výrobkami podliehajúcimi AGL klesne v pomere k ostatným výrobkom a odvetviam, a nie je vylúcené, ze taký celkový pokles trhového podielu môze postihnút ktorýkolvek podnik v Spojenom královstve, ktorý vyrába kamenivo. Ide vsak o úcinok na celé odvetvie, ktorý nie je vyvolaný konkrétnou okolnostou, ktorá by bola specifická pre urcitý podnik v porovnaní s inými podnikmi dotknutého odvetvia. Z týchto dôvodov je výklad Súdu prvého stupna, podla ktorého môze byt urcitý podnik podstatne ovplyvnený, hoci jeho postavenie nie je vôbec odlisné od postavenia viacerých iných podnikov, nezlucitelný s tým, ako clánok 230 stvrtý odsek ES vykladá Súdny dvor. 45 BAA tvrdí, ze aj keby sa prípustnost v prejednávanej veci riadila prísnejsím kritériom podstatného ovplyvnenia postavenia zalobkyne na dotknutom trhu, ktoré Súd prvého stupna pouzil, dospel Súd prvého stupna k správnemu záveru, ze clenovia zalobkyne sú podstatne ovplyvnení. BAA poskytla presné informácie o úcinkoch AGL na konkurencné postavenie niektorých svojich clenov a Súd prvého stupna sa o tieto spresnenia opieral pri svojom závere, ze konkurencné postavenie clenov BAA bolo podstatne ovplyvnené. Posúdenie vykonané Súdom prvého stupna je skutkovou otázkou, ktorá nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci konania o odvolaní. Posúdenie Súdnym dvorom 46 Druhou castou tohto dôvodu neprípustnosti Komisia spochybnuje analýzu, na základe ktorej Súd prvého stupna dospel k záveru, ze doslo k podstatnému ovplyvneniu postavenia zalobkyne na trhu. Komisia Súdu prvého stupna v podstate vytýka, ze neuviedol dôvody, pre ktoré je podstatne ovplyvnené konkurencné postavenie dotknutých podnikov, a predovsetkým ze v rozpore s poziadavkami vyplývajúcimi z judikatúry, podla ktorej sa podnik nemôze odvolávat len na svoje postavenie konkurenta vo vztahu k podniku, ktorý je príjemcom pomoci, neuviedol dôsledky tejto konkurencie z hladiska ceny, trhového podielu alebo ziskovosti podnikov. 47 Treba uviest, ze pokial ide o urcenie, ci doslo k "podstatnému ovplyvneniu postavenia" zalobkyne na dotknutom trhu, Súdny dvor mal prílezitost spresnit, ze samotná okolnost, ze nejaký akt môze mat urcitý vplyv na sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádzal v sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto aktu prospech, nemôze v nijakom prípade stacit na to, aby mohol byt daný podnik povazovaný za osobne dotknutý týmto aktom (pozri najmä rozsudok z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [18]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 32). 48 Podnik sa teda nemôze odvolávat iba na svoje postavenie ako konkurenta vo vztahu k podniku príjemcovi, ale okrem toho musí preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia (pozri najmä rozsudok Spanielsko/Lenzing, uz citovaný, bod 33). 49 V prejednávanej veci sa Súd prvého stupna v rozpore s tvrdeniami Komisie neobmedzil na konstatovanie, ze medzi clenmi BAA a podnikmi, ktoré nepodliehajú AGL, existuje bezný sútazný vztah. 50 Z bodov 55 az 62 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna sa predtým, nez v bode 63 tohto rozsudku dospel k záveru, ze sporné státne opatrenie môze ovplyvnit konkurencné postavenie niektorých jej clenov a ze "ide o podstatné ovplyvnenie", opieral o nasledujúce skutocnosti: -- cielom AGL je presunút cast dopytu po cistom kamenive smerom k iným výrobkom, ktoré sú oslobodené od dane na podporu ich pouzívania ako kameniva a na obmedzenie pouzívania cistého kameniva. Podla názorov britských orgánov prevzatých v spornom rozhodnutí, ktoré neboli spochybnené, uvedená dan umozní znízit dopyt po cistom kamenive v priemere zhruba o 8 az 9 % rocne (bod 55 napadnutého rozsudku), -- podla údajov, ktorých presnost nebola spochybnená ani Komisiou, ani vládou Spojeného královstva, niektorí clenovia BAA, najmä Torrington Stone, Sherburn Stone Co. Ltd a Cloburn Quarry, sú v priamej konkurencii s výrobcami materiálov oslobodených od dane, ktorí sa stali konkurencieschopnými vdaka zavedeniu AGL (bod 58 napadnutého rozsudku), -- Torrington Stone, prevádzkujúci kamenolom v Devone, vyrábal nebrúsený stavebný kamen a obkladový kamen, predávané z kamenolomu v priemere za [dôverné] GBP za tonu, ako aj brúsený stavebný kamen, predávaný z kamenolomu v priemere za [dôverné] GBP za tonu. Tieto výrobky predstavujú 3 az 5 % objemu vytazeného kamena. Zvysných 95 % tvoria sekundárne alebo vedlajsie produkty, zlozené v predmetnej veci z beznej navázky (predávanej z kamenolomu v priemere za [dôverné] GBP za tonu) a z drvenej navázky (predávanej z kamenolomu v priemere za [dôverné] GBP za tonu). Iba brúsený stavebný kamen nepodlieha AGL. Pred zavedením AGL boli navázky predávané v okruhu 50 kilometrov. Po zavedení predmetnej dane sú v tejto oblasti predávané v konkurencii so sekundárnymi materiálmi pochádzajúcimi najmä z kaolínových lomov vzdialených viac ako 80 kilometrov, ktoré nepodliehajú AGL (bod 59 napadnutého rozsudku), -- Sherburn Stone Co. Ltd, prevádzkujúci najmä kamenolom v Bartone v Yorkshire, vyrábal materiály s lepsími technickými vlastnostami, urcené na výrobu vysoko odolného betónu. Tieto výrobky, ktoré tvoria asi 50 % vytazeného kamena a ktorých priemerná predajná cena z kamenolomu je [dôverné] GBP za tonu, podliehajú AGL. Zo zvysných 50 % vytazeného kamena vyrába Sherburn Stone Co. Ltd jemné uhlie a ílovité zvysky, pouzívané ako navázka a predávané z kamenolomu v priemere za [dôverné] GBP za tonu. Po zavedení AGL sa predaj uvedených odvodených výrobkov stal coraz zlozitejsím a ich zásoby nezvládnutelnými (bod 60 napadnutého rozsudku), -- Cloburn Quarry, prevádzkujúci kamenolom v Skótsku, zameriaval svoju výrobu na kamenivo vysokej kvality, aby mohol znásat vyssie dopravné náklady. Vsetky jeho výrobky podliehajú AGL. Cervený strk a zula s dobrými technickými vlastnostami, získavané týmto podnikom a pouzívané najmä ako zátaz alebo vo vysoko odolnom betóne a v kombinácii s asfaltom, sa predávajú z kamenolomu za priemernú cenu [dôverné] GBP za tonu, nie sú v konkurencii s materiálmi nepodliehajúcimi dani, získanými ako vedlajsí produkt pri tazbe kaolínu a bridlice. Naopak, 25 % odvodených výrobkov získaných v kamenolome Cloburn Quarry a pozostávajúcich najmä z jemného uhlia, ktoré sú predávané z kamenolomu za priemernú cenu [dôverné] GBP za tonu a slúzia ako navázka, sú v konkurencii s materiálmi nepodliehajúcimi dani (bod 61 napadnutého rozsudku), -- cinnost týchto podnikov na trhu kameniva nie je iba okrajová vo vztahu k ich hlavnej cinnosti a z vyssie uvedených císelných údajov vyplýva, ze obchodovanie s odvodenými výrobkami, ako je kamenivo, predstavuje pomerne významnú cast cinnosti uvedených podnikov (bod 62 napadnutého rozsudku). 51 Súd prvého stupna rovnako oprel svoj záver, ze sporné státne opatrenie mohlo v rozsahu, v akom sa týka oslobodenia vývozu od dane, ovplyvnit konkurencné postavenie niektorých jej clenov a ze toto ovplyvnenie je podstatné, o tieto skutocnosti: -- BAA tvrdí, ze toto oslobodenie má negatívny vplyv na konkurencné postavenie jej clenov, ktorí vyvázajú len v malej miere alebo nevyvázajú, v porovnaní s ich významnejsími konkurentmi na trhu v Spojenom královstve. Oslobodenie vývozu od dane poskytuje jej konkurentom, najmä prevádzkovatelovi kamenolomu v Glensande, z ktorého pochádza viac ako 90 % vyvázaného kameniva, vyrovnanie strát odrázajúce sa na cene výrobkov uvedených na trh v Spojenom královstve. Clenovia zalobkyne sú naopak vedení k predaju svojho zdaneného kameniva so stratou a k tomu, aby preniesli náklady danového zatazenia na vsetky svoje výrobky (bod 65 napadnutého rozsudku), -- konkurencné postavenie aspon jedného z clenov BAA môze byt podstatne ovplyvnené oslobodením vývozu od dane, kedze zalobkyna tvrdí, co nespochybnila Komisia ani vedlajsí úcastník konania, ze na trhu zuly s dobrými technickými vlastnostami pouzívanej najmä ako zátaz pre zeleznicné trate (podliehajúcej AGL) je Cloburn Quarry v priamom konkurencnom vztahu s kamenolomom v Glensande, ktorý sa rovnako ako kamenolom prevádzkovaný Cloburn Quarry nachádza v Skótsku. Ako vsak uvádza BAA vo svojej replike bez toho, aby to ostatní úcastníci konania spochybnili, kamenolom v Glensande vyváza 50 % svojej výroby. Oslobodenie vývozu materiálov s horsími technickými vlastnostami poskytuje podniku prevádzkujúcemu tento kamenolom konkurencnú výhodu na trhu kameniva s dobrými technickými vlastnostami v Skótsku, kedze -- na rozdiel od Cloburn Quarry, ktorý predáva so stratou kamenivo s horsími technickými vlastnostami v Spojenom královstve a táto strata sa odráza na cene materiálov s dobrými technickými vlastnostami -- celková výska AGL, ktorú má kamenolom v Glensande preniest na svojich klientov na vnútornom trhu, je pomerne znízená o polovicu vo vztahu k dani, ktorú prenásajú nevyvázajúci konkurenti (bod 66 napadnutého rozsudku). 52 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Súd prvého stupna sa vôbec neobmedzil na preukázanie toho, ze medzi clenmi BAA a podnikmi nepodliehajúcimi predmetnej dani existuje len sútazný vztah, ale skutocne skúmal, ci sporné státne opatrenie môze ovplyvnit konkurencné postavenie niektorých jej clenov a ci je toto ovplyvnenie podstatné. 53 Na rozdiel od tvrdenia Komisie z judikatúry Súdneho dvora nevyplýva, ze také osobitné postavenie, aké odlisuje "iný subjekt nez adresátov rozhodnutia" v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia od vsetkých ostatných hospodárskych subjektov, musí nevyhnutne vyplývat zo skutocností, akými sú podstatné znízenie obratu, nezanedbatelné financné straty, ako aj znacné znízenie podielu na trhu po poskytnutí danej státnej pomoci. Poskytnutie státnej pomoci môze narusit konkurencné postavenie subjektu aj inými spôsobmi, najmä spôsobením uslého zisku alebo menej priaznivého vývoja, ako by bol v prípade neexistencie takej pomoci. Aj intenzita takého narusenia môze byt rozdielna, v závislosti od viacerých faktorov, akými sú najmä struktúra dotknutého trhu alebo povaha dotknutej pomoci. Preukázanie podstatného narusenia postavenia konkurenta na trhu nemôze byt teda obmedzené len na prítomnost urcitých skutocností svedciacich o znízení jeho obchodnej alebo financnej výkonnosti (rozsudok Komisia/Lenzing, uz citovaný, body 34 a 35). 54 Komisia dalej Súdu prvého stupna vytýka, ze dospel k záveru, ze BAA bola podstatne ovplyvnená, hoci jej postavenie vôbec nie je odlisné od postavenia mnohých iných podnikov, zatial co mal, pokial ide o taký vseobecný rezim pomoci, o aký ide v prejednávanej veci, uplatnit na preukázanie úcinku na konkurencné postavenie zalobkyne prísnejsie kritérium. 55 Ako vsak bolo uvedené v bode 35 tohto rozsudku, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze bez ohladu na to, ci má dotknuté opatrenie pomoci individuálnu, alebo vseobecnú povahu, pokial zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takého, musí preukázat, ze má "osobitné postavenie" v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia, co platí predovsetkým vtedy, ak je postavenie zalobcu na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (pozri najmä rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 70). 56 Ak sa také ovplyvnenie preukáze, okolnost, ze neurcitý pocet iných konkurentov sa môze prípadne odvolávat na obdobnú ujmu, nie je prekázkou prípustnosti zaloby podanej zalujúcim podnikom. Ako navyse uviedol generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, výslovným cielom AGL je priamo ovplyvnit struktúru dotknutého trhu presunutím cast dopytu po cistom kamenive smerom k náhradným výrobkom, takze konkrétnym cielom tejto dane je ovplyvnit konkurencné postavenie podnikov pôsobiacich na tomto trhu. 57 Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri skúmaní podmienky týkajúcej sa osobného dotknutia odvolatelky. 58 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba druhú cast dôvodu neprípustnosti zamietnut. Vzájomné odvolanie preto treba zamietnut v celom rozsahu. O hlavnom odvolaní 59 BAA uvádza na podporu svojho odvolania sest dôvodov. Vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia: -- tým, ze posúdil existenciu státnej pomoci neobjektívne, -- tým, ze neuplatnil správnu "mieru preskúmania", -- tým, ze nesprávne posúdil "povahu a vseobecnú struktúru" AGL, -- pokial ide o oslobodenie vývozu od dane, -- tým, ze potvrdil, ze Komisia nemala povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania, -- tým, ze dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení existencie státnej pomoci 60 BAA uvádza na podporu tohto odvolacieho dôvodu tri výhrady. Najskôr uvádza, ze predovsetkým z bodu 117 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna nepouzil objektívny pojem státna pomoc. Dalej tvrdí, ze Súd prvého stupna v bodoch 120 a 121 tohto rozsudku konal nesprávne, ked odlísil prejednávanú vec od skutkových okolností vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([19]C-143/99, Zb. s. I-8365). Nakoniec uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze uznal, ze ekodan nie je selektívna, pokial zasahuje konkrétne odvetvie, hoci pritom nedisponoval presnou definíciou tohto odvetvia. O prvej a druhej casti prvého odvolacieho dôvodu 61 Vzhladom na to, ze prvá a druhá cast prvého odvolacieho dôvodu spolu úzko súvisia, treba ich preskúmat spolocne. -- Argumentácia úcastníkov konania 62 BAA sa domnieva, ze Súd prvého stupna posúdil existenciu státnej pomoci neobjektívne. Podla ustálenej judikatúry danové opatrenie uplatnované selektívne na odvetvia, ktoré sú z hladiska sledovaného ciela porovnatelné, treba povazovat za státnu pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [20]C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 31). 63 Okolnost, ze danové opatrenie sleduje ciele vseobecnej politiky, nie je prekázkou kvalifikácie tohto opatrenia ako státnej pomoci. Rozdielne prístupy, ktoré zakladá ekodan, preto nemozno povazovat za státnu pomoc len za podmienky, ze sú odôvodnené ekologickou logikou vlastnou tejto dani. 64 Podla BAA vsak Súd prvého stupna pouzil v bode 117 napadnutého rozsudku odlisný prístup, ktorý bol potvrdený v bodoch 115 a 128 toho istého rozsudku, z ktorého vyplýva, ze o selektívny prístup nejde vtedy, ked clenský stát zavedie ekodane v niektorých odvetviach alebo na urcité tovary alebo sluzby, ale nezavedie tieto ekodane na vsetky podobné cinnosti s porovnatelným vplyvom na zivotné prostredie alebo vo vsetkých odvetviach prevádzkovania kamenolomov a baní, ktoré majú "rovnaký dopad" na zivotné prostredie. 65 Inak povedané, Súd prvého stupna výslovne vyhlásil, ze podniky podliehajúce dani a podniky, ktoré jej nepodliehajú, sa nachádzajú z hladiska ciela ochrany zivotného prostredia sledovaného predmetným opatrením v porovnatelnej situácii, nedospel vsak k záveru, ze tieto rozdiely vedú k selektívnemu prístupu a státnej pomoci, a to aj napriek tomu, ze ako Súd prvého stupna uviedol v bode 128 napadnutého rozsudku, táto volba je odôvodnená potrebou chránit medzinárodnú konkurencieschopnost urcitých odvetví. 66 Súd prvého stupna sa okrem toho dopustil v bodoch 120 a 121 napadnutého rozsudku nesprávneho právneho posúdenia tým, ze odlísil prejednávanú vec od skutkových okolností vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, ktorý sa týkal znízenia dane zo spotreby elektriny a zemného plynu priznaného niektorým podnikom. 67 BAA v tomto ohlade tvrdí, ze zálezí len na úcinku danového opatrenia a ze neexistuje rozdiel medzi oslobodením od vseobecne definovanej dane a vylúcením z pôsobnosti prísne vymedzenej dane. Úcinok je rovnaký v tom, ze uprednostnuje niektoré podniky alebo niektoré výroby. 68 Odvolatelka na podporu svojej argumentácie zopakovala, ze kamenolomy a bane, ktoré tazia materiály, ako sú bridlica, kaolín, ball clay, cierne uhlie a hnedé uhlie, boli vylúcené z pôsobnosti AGL práve s cielom chránit ich medzinárodnú konkurencieschopnost. 69 Komisia a vláda Spojeného královstva túto kritiku odmietajú. 70 Tvrdenie, ze danové opatrenie uplatnované selektívne na porovnatelné odvetvia treba povazovat za "státnu pomoc", podla nich nepotvrdzuje ani bod 31 uz citovaného rozsudku Belgicko/Komisia, ani judikatúra vo vseobecnosti. Taká ekodan, akou je AGL, podla nich ukladá niektorým podnikom mimoriadnu povinnost, pricom nie je pravda, ze priznáva niektorým podnikom selektívnu výhodu, ale skôr znevýhodnuje výrobcov kameniva. Vsetky ostatné podniky zo Spojeného královstva, ktoré nie sú výrobcami kameniva, tejto dani podla nich nepodliehajú, takze uvedená "výhoda" nie je v ziadnom zmysle slova selektívna. 71 Podla vlády Spojeného královstva sa ekodan odlisuje od opatrenia danového zvýhodnenia v tom, ze ukladá mimoriadnu povinnost urcitému odvetviu, zatial co opatrenie danového zvýhodnenia poskytuje selektívnu výhodu, ktorá sa vymyká zo systému zvycajného danového zatazenia podnikov. 72 Súd prvého stupna konstatoval, ze uvádzané rozpory sú odôvodnené logikou a cielmi AGL, ako ich vymedzilo Spojené královstvo. Komisii neprinálezí nahrádzat clenský stát v tom, ako definuje ciele ochrany zivotného prostredia, ktoré sa majú uskutocnovat prostredníctvom takého autonómneho danového opatrenia, ako je ekodan. 73 V rozpore s tvrdením BAA Súd prvého stupna v bode 117 napadnutého rozsudku nezavádza neobjektívny pojem státna pomoc, ale pripomína v tomto bode predovsetkým obsah clánku 6 ES, v ktorom sa uvádza, ze poziadavky ochrany zivotného prostredia musia byt zaclenené v politikách Spolocenstva stanovených v clánku 3 ES, ktorý zahrna aj politiku hospodárskej sútaze. 74 Komisia dodáva, ze v rozpore s tvrdením BAA sa Súd prvého stupna v bode 115 napadnutého rozsudku nesnazil odôvodnit oslobodenie od AGL, ktoré sa vztahuje na niektoré výrobky alebo podniky, ktoré mali podla cielov sledovaných predmetným danovým opatrením podliehat tejto dani. Súd prvého stupna sa skôr odvoláva na výsadné právo kazdého clenského státu urcit za súcasného stavu práva Spolocenstva prioritné ciele, ktoré hodlá uskutocnovat v oblasti ochrany zivotného prostredia prostredníctvom zavedenia ekodaní. 75 Komisia v odpovedi na kritiku formulovanú BAA vo vztahu k bodu 128 napadnutého rozsudku poznamenáva, ze otázka, ci nejaké opatrenie predstavuje státnu pomoc, musí byt skúmaná na základe úcinkov tohto opatrenia, a nie na základe jeho dôvodov alebo cielov. Odvolatelka okrem toho prehliada aj skutocnost, ze dan je skôr nevýhodou nez výhodou, co je dôvod, pre ktorý clenské státy majú v zásade aj nadalej moznost neulozit svojim podnikom mimoriadne danové povinnosti. 76 Súd prvého stupna okrem toho postupoval správne, ked odlísil prejednávanú vec od veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke. Predovsetkým vzhladom na ciele ochrany zivotného prostredia sledované opatrením, ktoré bolo predmetom uvedenej veci, nemohlo byt znízenie predmetnej dane, ktoré sa obmedzovalo na výrobné odvetvia s vylúcením odvetvia sluzieb, odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou systému. 77 Takýto rozpor v prejednávanej veci neexistuje. Hoci v prejednávanej veci bolo nesporné, ze tazba cierneho alebo hnedého uhlia môze mat urcité úcinky aj na zivotné prostredie, nie je mozné tvrdit, ze tieto úcinky sú zhodné s úcinkami tazby kameniva, a teda ze nevyhnutne vyzadujú rovnaké danové zatazenie. Vylúcenie takých cinností z rozsahu pôsobnosti tejto dane je v súlade s jej vseobecnou struktúrou. 78 Vláda Spojeného královstva dodáva, ze v uz citovanom rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke islo o selektívne oslobodenie od ekodane, ktorá by sa inak mala uplatnit. Povedané inými slovami, islo o selektívnu výhodu, zatial co vylúcenie niektorých odvetví z pôsobnosti AGL je výsledkom logiky a pôsobnosti tejto dane, a nie oslobodením od dane, ktorá by sa inak mala uplatnit. -- Posúdenie Súdnym dvorom 79 Prvou a druhou castou tohto odvolacieho dôvodu BAA tvrdí, ze napadnutý rozsudok je v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES, kedze Súd prvého stupna dospel k záveru, ze sporné opatrenie nie je selektívne, bez ohladu na konstatovanie, ze podniky podliehajúce AGL a podniky, ktoré jej nepodliehajú, sa nachádzajú z hladiska ciela ochrany zivotného prostredia sledovaného touto danou v porovnatelnej situácii. BAA sa v tomto ohlade odvoláva na body 115, 117 a 128 napadnutého rozsudku. Kritizuje aj body 120 a 121 tohto rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna postupoval nesprávne, ked odlísil prejednávanú vec od skutkových okolností vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke. 80 Body napadnutého rozsudku, ktorých sa týka táto cast prvého odvolacieho dôvodu, znejú: "115 V tomto ohlade je dôlezité zdôraznit, ze clenské státy si pri súcasnom stave práva Spolocenstva a pre nedostatok koordinácie v tejto oblasti zachovávajú svoju právomoc zavádzat v oblasti environmentálnej politiky sektorové ekodane na úcel dosiahnutia urcitých environmentálnych cielov uvedených v predchádzajúcom bode. Clenské státy môzu pri zvázení prítomných záujmov vymedzit svoje priority pri ochrane zivotného prostredia a následne urcit tovary alebo sluzby, ktoré budú podliehat ekodani. Z toho vyplýva, ze samotná okolnost, ze ekodan je individuálnym opatrením týkajúcim sa urcitých tovarov alebo sluzieb a nemôze byt zaradená do vseobecného systému zdanenia podobných cinností s porovnatelným vplyvom na zivotné prostredie, neznamená, ze podobné cinnosti, ktoré nepodliehajú uvedenej ekodani, sú selektívne zvýhodnené. ... 117 V tomto právnom rámci, kedze ekodane predstavujú svojou povahou specifické opatrenia prijaté clenskými státmi v oblasti ich environmentálnej politiky, ktorá patrí pri nedostatku harmonizacných opatrení do ich právomoci, prinálezí Komisii, aby pri posudzovaní ekodane vo vztahu k pravidlám Spolocenstva týkajúcim sa státnej pomoci zvázila poziadavky ochrany zivotného prostredia podla clánku 6 ES. Uvedený clánok totiz stanovuje, ze tieto poziadavky musia byt zaclenené najmä do vymedzenia a uskutocnovania rezimu zabezpecujúceho, aby na vnútornom trhu nebola narusená hospodárska sútaz. ... 120 V tomto ohlade sa prejednávaný spor odlisuje od sporu, ktorý je predmetom uz citovaného rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uvedeného zalobkynou. V tomto rozsudku sa Súdny dvor nezaoberal preskúmaním vymedzenia vecnej pôsobnosti ekodane, ako je to v predmetnom prípade, ale ciastocným oslobodením od platenia tejto dane -- zavedenej v danej veci v rámci Strukturanpassungsgesetz (rakúsky zákon o úprave struktúr) z roku 1996 zo spotreby zemného plynu a elektrickej energie podnikmi -- priznanom výlucne podnikom vyrábajúcim hmotné výrobky. 121 V uvedenom rozsudku sa sporné rozlisovanie netýkalo druhu výrobku podliehajúceho ekodani, ale priemyselných spotrebitelov podla toho, ci pôsobili v primárnych alebo sekundárnych odvetviach národného hospodárstva. Súdny dvor konstatoval, ze zvýhodnenie podnikov, ktorých hlavná cinnost je výroba hmotných výrobkov, nie je odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou danového systému zavedeného podla Strukturanpassungsgesetz. Súdny dvor v podstate rozhodol, ze ak spotreba energie podnikmi vyrábajúcimi hmotné výrobky a podnikmi poskytujúcimi sluzby bola rovnako skodlivá pre zivotné prostredie, nemozno rozdielne zaobchádzanie s týmito odvetviami odôvodnit ekologickými úvahami podla Strukturanpassungsgesetz. V tejto súvislosti Súdny dvor odmietol najmä tvrdenie rakúskej vlády, zalozené na myslienke udrzania konkurencieschopnosti podnikov vyrábajúcich hmotné výrobky, podla ktorého ciastocné vrátenie sporných environmentálnych daní iba týmto podnikom bolo odôvodnené skutocnostou, ze uvedené podniky boli týmito danami dotknuté v priemere viac ako iné podniky (body 44, 49 a 52 rozsudku). ... 128 Na prvom mieste je nutné konstatovat, ze materiály uvádzané na trh na iné úcely ako kamenivo nepatria do oblasti podliehajúcej AGL. V rozpore s tvrdením zalobkyne nemá ich oslobodenie výnimocný charakter vo vztahu k predmetnému systému ekodane. Najmä pokial ide o rozhodnutie zaviest ekodan iba v odvetví kameniva -- a nie vseobecne vo vsetkých odvetviach prevádzkovania kamenolomov a baní, ktoré majú rovnaký dopad na zivotné prostredie ako tazba kameniva --, stanovenie priorít v oblasti hospodárskej, danovej a environmentálnej politiky patrí do právomoci dotknutého clenského státu. Takáto volba, aj ked odôvodnená potrebou chránit medzinárodnú konkurencieschopnost urcitých odvetví, neumoznuje spochybnit súlad AGL so sledovanými environmentálnymi cielmi (pozri bod 115 vyssie)." 81 Na úcely odpovede na výhrady formulované odvolatelkou treba pripomenút judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa posúdenia podmienky selektívnosti, ktorá je jednou z nálezitostí pojmu státna pomoc (rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [21]C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 54). 82 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje státnu pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", teda selektívnu pomoc. Na úcely posúdenia selektívnosti urcitého opatrenia je potrebné skúmat, ci v rámci daného právneho rezimu predstavuje toto opatrenie zvýhodnenie istých podnikov oproti iným, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri najmä rozsudky z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [22]C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 47; Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 54, ako aj z 11. septembra 2008, UGT-Rioja a i., [23]C-428/06 az C-434/06, Zb. s. I-6747, bod 46). 83 Podla rovnako ustálenej judikatúry pojem státna pomoc nezahrna státne opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú v dôsledku toho a priori selektívne, pokial toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému, do ktorého tieto opatrenia patria (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný, bod 42, ako aj Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 52). 84 Súdny dvor okrem toho opakovane rozhodol, ze ciel sledovaný státnymi zásahmi sám osebe nestací na to, aby tieto zásahy neboli kvalifikované ako "pomoc" v zmysle clánku 87 ES (pozri najmä rozsudky z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [24]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 21; z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, [25]C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 23, a Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 25). 85 Clánok 87 ods. 1 ES totiz nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov (rozsudky z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [26]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 79; Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 20; zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 25, a z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 46). 86 Vo svetle tejto judikatúry treba dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna porusil clánok 87 ods. 1 ES, ako ho vykladá Súdny dvor, tým, ze v bode 115 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze clenské státy môzu pri zvazovaní prítomných záujmov vymedzit svoje priority pri ochrane zivotného prostredia a následne urcit tovary alebo sluzby, ktoré budú podliehat ekodani, takze okolnost, ze takáto dan sa nevztahuje na vsetky podobné cinnosti s porovnatelným vplyvom na zivotné prostredie, neznamená, ze podobné cinnosti, ktoré nepodliehajú uvedenej ekodani, sú selektívne zvýhodnené. 87 Ako uviedol generálny advokát v bode 98 svojich návrhov, tento prístup, ktorý je zalozený na tom, ze zohladnuje len sledovaný ciel ochrany zivotného prostredia, a priori vylucuje akúkolvek moznost kvalifikovat ako "selektívnu výhodu" vynatie z danovej povinnosti priznané subjektom, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnatelnej z hladiska sledovaného ciela, a to bez ohladu na úcinky predmetného danového opatrenia, napriek tomu, ze clánok 87 ods. 1 ES nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov. 88 K tomuto záveru treba dospiet o to skôr pri bode 128 napadnutého rozsudku, podla ktorého prípadné nezrovnalosti v definícii pôsobnosti AGL vo vztahu k sledovaným cielom ochrany zivotného prostredia môzu byt odôvodnené, a to aj v prípade, ze sú zalozené na cieloch nesúvisiacich s ochranou zivotného prostredia, ako je napríklad potreba chránit medzinárodnú konkurencieschopnost urcitých odvetví. Na rozdielny prístup k podnikom teda nemozno nazerat ani takým spôsobom, ze je odôvodnený povahou alebo struktúrou systému, do ktorého toto opatrenie patrí (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný, bod 54). 89 Súd prvého stupna dalej v bodoch 120 a 121 napadnutého rozsudku nepostupoval správne, ked odlísil prejednávanú vec od veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, s odôvodnením, ze uvedený rozsudok sa netýkal vymedzenia vecnej pôsobnosti ekodane, ako je to v prejednávanej veci, ale ciastocného oslobodenia od platenia takej dane priznaného urcitej kategórii podnikov. Clánok 87 ods. 1 ES totiz definuje státne zásahy na základe ich úcinkov, a teda nezávisle od pouzitých techník. 90 Je pravda, ako uviedol Súd prvého stupna v bode 117 napadnutého rozsudku, ze Komisii prinálezí, aby pri posudzovaní z hladiska pravidiel Spolocenstva takého specifického opatrenia, akým je ekodan prijatá clenskými státmi v oblasti, v ktorej si v prípade absencie harmonizacných opatrení zachovávajú svoje právomoci, prihliadla na poziadavky ochrany zivotného prostredia podla clánku 6 ES, podla ktorého tieto poziadavky musia byt zaclenené najmä do vymedzenia a uskutocnovania rezimu zabezpecujúceho, aby na vnútornom trhu nebola narusená hospodárska sútaz. 91 Treba tiez pripomenút, ze ochrana zivotného prostredia je jedným zo základných cielov Spolocenstva. V tomto zmysle clánok 2 ES stanovuje, ze úlohou Spolocenstva je podporovat "vysokú úroven ochrany a zlepsovania kvality zivotného prostredia", a na tieto úcely clánok 3 ods. 1 písm. l) ES stanovuje zavedenie "politiky v oblasti zivotného prostredia" (pozri rozsudky zo 7. februára 1985, ADBHU, [27]240/83, Zb. s. 531, bod 13; z 20. septembra 1988, Komisia/Dánsko, [28]302/86, Zb. s. 4607, bod 8; z 2. apríla 1998, Outokumpu, [29]C-213/96, Zb. s. I-1777, bod 32, a z 13. septembra 2005, Komisia/Rada, [30]C-176/03, Zb. s. I-7879, bod 41). 92 Potreba zohladnit poziadavky týkajúce sa ochrany zivotného prostredia, nech sú akokolvek legitímne, vsak neodôvodnuje vylúcenie selektívnych opatrení, ani takých specifických, ako sú ekodane, z pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle predovsetkým rozsudok z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 54), kedze ciele ochrany zivotného prostredia mozno v kazdom prípade uzitocne zohladnit pri posudzovaní zlucitelnosti opatrenia státnej pomoci so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 ES. 93 Zo vsetkých týchto dôvodov sú prvá a druhá cast prvého odvolacieho dôvodu dôvodné. O tretej casti prvého dôvodu -- Argumentácia úcastníkov konania 94 Podla BAA Súd prvého stupna nestanovil presnú a objektívnu definíciu "odvetvia kameniva". Odvolatelka kritizuje Súd prvého stupna najmä preto, lebo súhlasil s tým, ze niektoré geologicky odlisné druhy kamena, ako sú bridlica, ball clay a kaolín, nepatria do odvetvia kameniva, a vytýka mu, ze nezohladnil dôkazy, ktoré v tomto ohlade predlozila, aby preukázala, ze definícia odvetvia kameniva prijatá Súdom prvého stupna nemôze vysvetlit nerovnost danového zaobchádzania vo vztahu k podnikom, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej situácii. 95 Komisia a vláda Spojeného královstva sa domnievajú, ze BAA neoprávnene tvrdí, ze Súd prvého stupna nestanovil správnu definíciu dotknutého odvetvia. Navyse Súd prvého stupna velmi správne pochopil pôsobnost AGL a dotknutých oblastí cinnosti. Súd prvého stupna výslovne uviedol, ze také materiály, akým je najmä vysoko kvalitná bridlica, v zásade nemozno pouzit ako kamenivo z dôvodu ich fyzických vlastností. V kazdom prípade islo o posúdenie skutkových okolností uskutocnené Súdom prvého stupna, ktoré BAA nemôze v rámci odvolania spochybnovat. -- Posúdenie Súdnym dvorom 96 Z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze Súd prvého stupna má ako jediný právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna (pozri najmä rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [31]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 51, ako aj z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia a Rada, C-266/06 P, bod 72). 97 Súdny dvor nemá teda právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uviedol na podporu tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnujúce sa v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú treba priznat predlozeným dôkazom. Toto posúdenie, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha kontrole Súdneho dvora (pozri najmä rozsudky General Motors/Komisia, uz citovaný, bod 52, ako aj Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný, bod 73). 98 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze takéto skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo treba vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (pozri najmä rozsudky General Motors/Komisia, uz citovaný, bod 54, ako aj Evonik Degussa/Komisia a Rada, uz citovaný, bod 74). 99 Odvolatelka Súdu prvého stupna v podstate vytýka, ze nezohladnil dôkazy, ktoré mu predlozila s cielom preukázat, ze neexistovali objektívne dôvody na to, aby niektoré geologicky odlisné druhy kamena, ako sú bridlica, ball clay a kaolín, nepatrili do "odvetvia kameniva", a ze v dôsledku toho neexistovalo odvetvie natolko presne definované, aby ho bolo mozné odlísit od "odvetví" nepodliehajúcich predmetnej dani. 100 Ako vsak vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 96 az 98 tohto rozsudku, Súd prvého stupna má ako jediný právomoc vykladat dôkazy a posudzovat ich dôkaznú hodnotu. Kedze sa nepreukázalo ziadne skreslenie dôkazov, dokonca BAA ani netvrdila, ze by k nemu doslo, musí sa táto cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako neprípustná. 101 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa prvá a druhá cast prvého odvolacieho dôvodu musia prijat, kým jeho tretia cast sa musí zamietnut. O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa rozsahu súdneho preskúmania uskutocneného Súdom prvého stupna Argumentácia úcastníkov konania 102 BAA tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze svoje preskúmanie obmedzil, ako to uviedol v bode 118 napadnutého rozsudku, na overenie neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia v spornom rozhodnutí namiesto toho, aby ho celkove preskúmal z vecnej stránky. Prístup Súdu prvého stupna, ktorý by bol primeraný v prípade rozhodnutia, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom v súlade s clánkom 87 ods. 3 ES, nie je primeraný vtedy, ak ide o oznacenie opatrenia za "státnu pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (pozri najmä rozsudok zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [32]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25). 103 Podla BAA sa Súd prvého stupna tým, ze neuplatnil správnu mieru preskúmania, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré sa týka celej vecnej analýzy napadnutého rozsudku. Odkazujúc na "sirokú mieru volnej úvahy" Komisie, Súd prvého stupna nezohladnil skutocnost, ze pojem státna pomoc je objektívnej povahy. 104 Podla Komisie a vlády Spojeného královstva odvolatelka obchádza skutocnost, ze Súd prvého stupna v bode 118 napadnutého rozsudku neanalyzuje pojem "pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES ani posúdenie "zlucitelnosti" v zmysle clánku 87 ods. 3 ES, ale skôr mieru preskúmania rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 88 ods. 3 ES o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 105 Domnievajú sa, ze miera preskúmania vymedzená Súdom prvého stupna v bode 118 napadnutého rozsudku je v súlade s judikatúrou (rozsudok Matra, uz citovaný, body 45 a 46). Skutocnost, ze státna pomoc je objektívny pojem, nemá vplyv na mieru tohto základného preskúmania, ktorá sa uplatnuje na rozhodnutia prijaté v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES. 106 Dalej tvrdia, ze cielom zalobných dôvodov uvádzaných samotnou BAA v konaní na prvom stupni bolo preukázat, ze v rozhodnutí doslo k viacerým zjavne nesprávnym posúdeniam. 107 Vláda Spojeného královstva okrem iného zdôraznuje, ze Súd prvého stupna sa v nijakom prípade neobmedzil na obmedzené súdne preskúmanie, ale preskúmal spornú právnu otázku vycerpávajúcim spôsobom. Posúdenie Súdnym dvorom 108 Týmto odvolacím dôvodom BAA Súdu prvého stupna vytýka, ze vykonal len marginálne preskúmanie obmedzujúce sa na zistenie neexistencie zjavne nesprávnych posúdení v rozhodnutí Komisie, ktorým bolo zamietnuté oznacit AGL za "státnu pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 109 V bode 118 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pri preskúmaní rozhodnutia Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES rozhodol, ze súd Spolocenstva sa musí "vzhladom na sirokú mieru volnej úvahy priznanú Komisii v clánku 88 ods. 3 ES" obmedzit na overenie toho, ci boli dodrzané príslusné procesné pravidlá a povinnost odôvodnenia, ci skutkový stav, na ktorom je sporná volba zalozená, bol zistený správne a ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu alebo k zneuzitiu právomoci. 110 Ako BAA správne zdôraznila, prestudovanie napadnutého rozsudku a najmä jeho bodov 134, 139, 154 ci 171 potvrdzuje, ze Súd prvého stupna skutocne v obmedzenom rozsahu preskúmal posúdenia uskutocnené Komisiou v súvislosti s otázkou, ci AGL patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. 111 Podla judikatúry Súdneho dvora má vsak pojem státna pomoc, ktorý je definovaný v Zmluve, právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Spolocenstva v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonávat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (pozri najmä rozsudok Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, uz citovaný, bod 25). 112 Ako zdôraznil generálny advokát v bode 144 svojich návrhov, nic neodôvodnuje, aby Komisia disponovala pri prijímaní rozhodnutia podla clánku 88 ods. 3 ES "sirokou mierou volnej úvahy" vo vztahu ku kvalifikácii opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, z ktorej by v rozpore s tým, co vyplýva z judikatúry pripomenutej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, vyplývalo, ze súdne preskúmanie posúdení Komisie v zásade nemusí byt úplné. 113 Pravdivost tohto tvrdenia potvrdzuje aj ustálená judikatúra, podla ktorej, ak Komisia nemôze po úvodnom preskúmaní v rámci konania podla clánku 88 ods. 3 ES dospiet k presvedceniu, ze predmetné státne opatrenie bud nie je "pomocou" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, alebo ak aj je kvalifikované ako pomoc, je zlucitelné so Zmluvou, alebo ak jej toto konanie neumoznilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré vznikli pri posúdení zlucitelnosti skúmaného opatrenia, je táto institúcia povinná zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, pricom "v tomto ohlade nedisponuje volnou úvahou" (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Matra/Komisia, uz citovaný, bod 33, ako aj Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, uz citovaný, bod 39). Ako zdôraznil Súd prvého stupna v bode 165 napadnutého rozsudku, táto povinnost je navyse výslovne potvrdená ustanoveniami clánku 4 ods. 4 v spojení s clánkom 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 114 Súdny dvor vsak tiez rozhodol, ze súdne preskúmanie je obmedzené, co sa týka otázky, ci urcité opatrenie patrí, alebo nepatrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, v prípade, ked posúdenia uskutocnené Komisiou sú technickej povahy alebo sa vyznacujú zlozitostou (pozri najmä rozsudky Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, uz citovaný, bod 25; Matra/Komisia, uz citovaný, body 29 a 30; z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, uz citovaný, body 10 a 11, ako aj Spanielsko/Lenzing, uz citovaný, bod 56). Súd prvého stupna vsak nekonstatoval, ze v prejednávanej veci islo práve o takýto prípad. 115 V dôsledku toho, ako správne tvrdila BAA, sa Súd prvého stupna tým, ze nevykonal úplné preskúmanie posúdení Komisie týkajúcich sa otázky, ci AGL patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré sa dotýka celej vecnej analýzy sporného rozhodnutia. 116 Vzhladom na predchádzajúce opatrenia sa druhý odvolací dôvod musí prijat. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri hodnotení povahy a vseobecnej struktúry AGL 117 BAA tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri hodnotení povahy a vseobecnej struktúry AGL. Tieto tvrdenia sa týkajú údajných nezrovnalostí vo vymedzení vecnej pôsobnosti dane, ktorá mala byt spôsobená nezahrnutím niektorých materiálov a výrobkov. 118 Odvolatelka sa domnieva, ze teoretické odôvodnenie rozlisovania uplatnovaného AGL nezodpovedá skutocnej pôsobnosti AGL. Súd prvého stupna totiz rozvinul svoju vlastnú logiku vo vztahu k povahe a vseobecnej struktúre AGL. Týmto spôsobom nesprávne uplatnil clánky 88 ods. 3 ES a 253 ES a skreslil smerovanie dôkazov, ktoré mu boli predlozené. 119 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod sa musí vyhlásit za neprípustný, pretoze sa týka mnozstva skôr skutkových ako právnych otázok ako právnych. BAA uvádza, ze Súd prvého stupna skreslil skutkové okolnosti a namieta proti vecným záverom vyjadreným Súdom prvého stupna v rámci diskusie o pôsobnosti AGL. Tento odvolací dôvod je v podstate ekvivalentný návrhu na opätovné preskúmanie, ktorý sa vymyká z právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania. 120 Vláda Spojeného královstva sa tiez domnieva, ze tento odvolací dôvod sa musí vyhlásit za neprípustný, kedze posúdenie dôkazov Súdom prvého stupna, jeho zistenie skutkových okolností a závery, ktoré vyvodzuje z dôkazov, ktoré sa mu predlozili, sú vecnými otázkami vynatými z rámca preskúmania Súdneho dvora. Ak by tento odvolací dôvod aj bol vyhlásený za ciastocne prípustný, je zjavne nedôvodný. Podla tejto vlády totiz Súd prvého stupna mohol právoplatne dospiet k skutkovým zisteniam, ktoré uskutocnil v súvislosti s pôsobnostou AGL, pricom tieto zistenia sú úplne odôvodnené vzhladom na dôkazy, ktoré mu boli predlozené. Úvodné poznámky 121 Najskôr treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 225 ES, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie musí uvádzat presným spôsobom napádané casti rozsudku, ktorého zrusenia sa domáha, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera (pozri najmä rozsudok z 19. januára 2006, Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia, [33]C-240/03 P, Zb. s. I-731, bod 105). 122 Na základe týchto ustanovení nezodpovedá poziadavkám odôvodnenia také odvolanie, ktoré sa obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné citovanie zalobných dôvodov a tvrdení uvedených pred Súdom prvého stupna vrátane tých, ktoré sa zakladali na skutocnostiach, ktoré tento súd výslovne odmietol. Také odvolanie je v skutocnosti jednoducho návrhom smerujúcim k opätovnému preskúmaniu zaloby podanej na Súd prvého stupna, co je vynaté z právomoci Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia, uz citovaný, bod 106). 123 Pokial vsak odvolatel spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Spolocenstva vykonané Súdom prvého stupna, môzu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednat v rámci odvolania. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Súdom prvého stupna, stratilo by odvolacie konanie ciastocne svoj zmysel (pozri najmä rozsudok Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia, uz citovaný, bod 107). 124 Práve o tento prípad ide v prejednávanej veci, co sa týka jednak prvej casti tohto odvolacieho dôvodu, jednak druhej a tretej casti tohto dôvodu, takze na rozdiel od tvrdení Komisie je tretí dôvod prípustný vo vsetkých troch svojich castiach. O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zdanenia AGL niektorých cistých materiálov, ktoré sa nepouzívajú ako kamenivo a pre ktoré neexistujú náhradné materiály -- Argumentácia úcastníkov konania 125 Svojou prvou castou BAA vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 135 a 136 napadnutého rozsudku povazoval na základe zásady "znecistovatel platí" za odôvodnené uplatnenie AGL na urcité takzvané "cisté" materiály, ako sú zula pouzívaná ako zátaz alebo cervený strk pouzívaný na pokrývanie pesích zón, pre ktoré neexistujú náhradné materiály, hoci sporné rozhodnutie uvádza, ze piesok, kamen a strk, ktoré sa tazia ako cisté materiály, sú oslobodené od dane, ak sa nepouzívajú ako kamenivo z dôvodu, ze na úcely takéhoto pouzitia ich nemozno nahradit ekologickejsími náhradnými materiálmi. 126 Kedze sporné rozhodnutie uznalo nenahraditelnost ako okolnost vylucujúcu z pôsobnosti AGL urcité pouzitia cistých materiálov, ktoré by inak podliehali tejto dani, Súd prvého stupna tým, ze vychádzal zo zásady "znecistovatel platí", nahradil posúdenie Komisie vlastným posúdením, aby tým odôvodnil zdanenie nenahraditelných materiálov. Navyse túto zásadu uplatnil selektívnym spôsobom, pricom svoje závery odôvodnil nedostatocne. 127 Komisia odpovedá, ze BAA nezohladnuje okolnost, ze AGL je odvetvová dan obmedzujúca sa výlucne na odvetvie kameniva, co vysvetluje, ze nenahraditelné výrobky, ako sú piesok, kamen a strk, ktoré sa ani nepredávajú, ani nepouzívajú ako kamenivo, mozno oslobodit od predmetnej dane. V prípade, ked sa tieto výrobky pouzívajú ako kamenivo, ich zdanenie AGL zodpovedá cielu internalizácie environmentálnej zátaze spojenej s výrobou a pouzitím cistého kameniva. Táto cast odvolacieho dôvodu je preto nedôvodná. -- Posúdenie Súdnym dvorom 128 Súd prvého stupna v bode 124 napadnutého rozsudku rozhodol, ze oznámenie a sporné rozhodnutie na jednej strane výslovne odkazujú, ze cielom AGL je maximalizácia pouzitia recyklovaného kameniva a iných náhradných materiálov vo vztahu k cistému kamenivu a podpora racionálneho vyuzitia cistého kameniva, prírodného neobnovitelného zdroja, a na druhej strane sa implicitne odvolávajú na "internalizáciu environmentálnej zátaze v súlade so zásadou 'znecistovatel platí`", ked v rámci stanovenia cielov AGL uvádzajú, ze "environmentálna zátaz vyplývajúca z tazby kameniva, ktorej sa dan týka, zahrna hluk, prach, zásah do biodiverzity a vizuálnu degradáciu". Súd prvého stupna dalej v tom istom bode uvádza, ze tieto ciele sú jasne formulované v liste Spojeného královstva Komisii z 19. februára 2002. 129 Ak by sa aj predpokladalo, ze Súd prvého stupna nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia svojím vlastným odôvodnením tým, ze v bode 124 napadnutého rozsudku odkázal na zásadu "znecistovatel platí", a tým, ze v bodoch 135 a 136 tohto rozsudku odôvodnil zdanenie nenahraditelných výrobkov, ktoré nemozno nahradit náhradnými výrobkami vzhladom na ciel spocívajúci v "internalizácii environmentálnej zátaze spojenej s výrobou cistého kameniva", výcitka, podla ktorej Súd prvého stupna rozvinul bodoch 135 a 136 tohto rozsudku svoju vlastnú logiku vo vztahu k povahe a vseobecnej struktúre AGL, v nijakom prípade nemôze uspiet v tom rozsahu, v ktorom sa zamietnutie výhrady predlozenej na prvom stupni zdá byt dôvodné z iných dôvodov (pozri najmä rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, uz citovaný, bod 47). 130 Ako totiz správne uviedla Komisia, tvrdenia BAA, na ktoré Súd prvého stupna odpovedal v bodoch 135 a 136 napadnutého rozsudku, sa zakladajú na nesprávnom predpoklade, podla ktorého vylúcenie cistých materiálov nepouzívaných ako kamenivo z pôsobnosti AGL bolo odôvodnené neexistenciou náhradných materiálov. Ako tiez poukázal generálny advokát v bode 108 svojich návrhov, z odôvodnenia sporného rozhodnutia vyplýva, ze vylúcenie uvedených materiálov sa v skutocnosti vysvetluje vôlou britských orgánov zdanit predmetnou danou len tie materiály, ktoré patria do odvetvia kameniva. 131 V dôsledku toho sa výhrada zalozená na selektívnom uplatnení zásady "znecistovatel platí" musí zamietnut ako neúcinná a ani odôvodnenie dotknutých bodov napadnutého rozsudku, hoci sa zakladalo na jednom nesprávnom predpoklade, sa nejaví ako nedostatocné. 132 Za týchto podmienok sa prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu musí ako celok zamietnut. O druhej casti odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zdanenia AGL niektorých odvodených výrobkov získavaných pri tazbe primárnych nenahraditelných materiálov, ktoré nepodliehajú dani -- Argumentácia úcastníkov konania 133 Druhou castou tretieho odvolacieho dôvodu BAA spochybnuje najmä posúdenia Súdu prvého stupna obsiahnuté v bodoch 112 a 137 napadnutého rozsudku, ktorými tento súd zamietol tvrdenia o nesúlade zdanenia niektorých odvodených výrobkov získaných pri tazbe primárnych nenahraditelných materiálov, ktoré samotné nepodliehajú dani, s cielmi AGL. Podla BAA tieto vedlajsie produkty nesmú byt zdanené, pokial ide o "sekundárne" kamenivo. 134 V bode 112 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna neposkytol správny výklad bodu 29 odôvodnenia sporného rozhodnutia, ked rozhodol, ze pojem "sekundárne" kamenivo sa vseobecne týkal materiálov nepodliehajúcich dani. Týmto Súd prvého stupna nahradil odôvodnenie Komisie svojím odôvodnením a zároven nedostatocne odôvodnil závery, ku ktorým dospel. 135 Navyse sa Súd prvého stupna dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení v bode 137 napadnutého rozsudku, ked akceptoval odôvodnenie rozlisovania medzi sekundárnym kamenivom v súvislosti s jeho zdanovaním AGL. BAA Súdu prvého stupna najmä vytýka, ze selektívnym spôsobom uplatnil environmentálnu logiku zásady "znecistovatel platí", ze bez akéhokolvek dôkazu akceptoval, ze nedostatok mozností obmedzit objem vedlajsích produktov odôvodnuje uvedené rozlisovanie, ze sa opieral o údajne relatívne malý cenový rozdiel medzi kamenivom nízkej kvality a nenahraditelnými materiálmi, ktorých vedlajsím produktom je toto kamenivo, a v tomto kontexte nesprávne odkazoval na body 4.10 az 4.15 listu Spojeného královstva z 19. februára 2002. 136 Komisia odpovedá, ze BAA nesprávne kritizuje napadnutý rozsudok v tom, ze sa v nom dospelo k záveru, ze zdanenie kameniva nízkej kvality, ako sú odvodené výrobky získané pri tazbe nezdanovaných materiálov, akým je kamenivo získané tazbou vápenca, tesaného kamena alebo kremicitého piesku, je zlucitelné s povahou a so vseobecnou struktúrou AGL. 137 Co sa týka najskôr kritiky bodu 112 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, ze ked sa v bode 29 odôvodnenia sporného rozhodnutia odkazuje na primárne kamenivo, ide o odkaz na výrobky, ktoré sú zdanované, kým odkaz na sekundárne kamenivo sa týka kameniva oslobodeného od dane, ktoré je vymenované v predmetnom zákone. Z tohto dôvodu vecný záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupna v uvedenom bode 112, neobsahuje ziadne nesprávne posúdenie. 138 Co sa týka bodu 137 napadnutého rozsudku, Komisia uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí BAA, zo zásady "znecistovatel platí" nevyhnutne nevyplýva zdanenie AGL vedlajsích produktov niektorých iných výrobkov nezdanovaných AGL, akým je napríklad bridlica, kedze je politickým výberom clenských státov, ci ulozia dan na výrobky z odvetvia kameniva a neulozia ju v ostatných odvetviach, ktoré obycajne nevyrábajú kamenivo, ako je napríklad tazba bridlice a vedlajsích produktov s tým súvisiacich. 139 Ako Súd prvého stupna zdôraznil v bode 137 napadnutého rozsudku, relatívne malý rozdiel v cene kameniva nizsej kvality a nenahraditelných materiálov, ktorých vedlajsím produktom je toto kamenivo, by odôvodnoval zdanenie odvodeného kameniva, aby sa tým znízil podiel kameniva nizsej kvality. Námietky BAA tak voci zisteniam Súdu prvého stupna týkajúcim sa pomeru cien dotknutých výrobkov, ako aj voci odkazu na list Spojeného královstva z 19. februára 2002, sú teda nedôvodné. -- Posúdenie Súdnym dvorom 140 BAA najskôr Súdu prvého stupna vytýka, ze v bode 112 napadnutého rozsudku rozhodol, ze pojem "sekundárne kamenivo" sa v spornom rozhodnutí a najmä v bode 29 jeho odôvodnenia vztahuje vo vseobecnosti na materiály nepodliehajúce AGL, hoci v skutocnosti sa týka odvodených produktov, ktoré sa získavajú pri tazbe "primárnych" materiálov, akými sú výrobky, ktoré sú predmetom hlavnej cinnosti kamenolomu. Súd prvého stupna tým nahradil odôvodnenie Komisie svojím odôvodnením. 141 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v clánku 230 ES majú Súdny dvor a Súd prvého stupna právomoc rozhodnút o zalobách podávaných z dôvodu nedostatku právomoci, porusenia podstatných procesných predpisov, porusenia Zmluvy alebo akéhokolvek právneho pravidla týkajúceho sa uplatnovania alebo zneuzitia právomocí. Clánok 231 ES stanovuje, ze ak je zaloba opodstatnená, vyhlási sa napadnutý akt za neplatný. Súdny dvor a Súd prvého stupna teda v nijakom prípade nemôzu nahradit odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením (pozri najmä rozsudok z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, [34]C-164/98 P, Zb. s. I-447, bod 38). 142 Hoci konanie o zalobe o neplatnost môze viest Súd prvého stupna k výkladu odôvodnenia napadnutého aktu odlisujúcemu sa od výkladu jeho autorom, respektíve za urcitých podmienok k odmietnutiu formálneho odôvodnenia tohto autora, Súd prvého stupna tak nemôze urobit v prípade, ak to neodôvodnuje ziaden vecný dôkaz (rozsudok DIR International Film a i./Komisia, uz citovaný, bod 42). 143 Podla samotného znenia bodu 29 odôvodnenia sporného rozhodnutia "AGL sa bude vyberat len z cistého kameniva. Nebude sa vztahovat na kamenivo získané ako vedlajsí produkt alebo odpad z iných postupov (sekundárne kamenivo) ani na recyklované kamenivo" [neoficiálny preklad]. Navyse v bode 32 odôvodnenia tohto rozhodnutia Komisia uvádza, ze struktúra a rozsah dane odrázajú rozdiel medzi tazbou "cistého" kameniva, ktorá má nepriaznivé následky pre zivotné prostredie, a výrobou sekundárneho alebo recyklovaného kameniva, predstavujúcou významný prínos pre spracovanie kamena, strku a piesku získaného tazbou, inou cinnostou alebo spracovaním zákonným spôsobom s rôznym úcelom. 144 Súd prvého stupna preto tým, ze v bode 112 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia v celom spornom rozhodnutí a najmä v bode 29 jeho odôvodnenia stanovila, ze výraz "primárne kamenivo" oznacuje predovsetkým kamenivo "podliehajúce AGL", kým výraz "sekundárne kamenivo" odkazuje výlucne na kamenivo "oslobodené" od dane vymenované v zákone, z coho najmä vyvodil, ze Komisia sa vo vyssie uvedenom bode odôvodnenia obmedzila na tvrdenie, ze "AGL sa nebude vyberat z odvodených výrobkov alebo z odpadu prvej tazby, pokial sú oslobodené od dane zákonom", poskytol nesprávny výklad a nahradil výklad vyplývajúci priamo zo sporného rozhodnutia svojím vlastným výkladom, hoci to neodôvodnoval ziaden vecný dôkaz. 145 Za týchto podmienok je potrebné vyhoviet prvej výhrade druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu. 146 BAA dalej Súdu prvého stupna vytýka, ze uznal za odôvodnené zdanenie urcitých výrobkov získaných tazbou materiálov nepodliehajúcich tejto dani. Odvolatelka sa v odvolaní v tomto ohlade odvoláva na nahradenie odôvodnenia, nesprávne posúdenie a skreslenie dôkazov. 147 V bode 137 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna najskôr uvádza, ze "z listu orgánov Spojeného královstva z 19. februára 2002 vyplýva, ze zásada 'znecistovatel platí` umoznuje tiez odôvodnit zdanenie odvodených výrobkov získaných pri tazbe materiálov nenahraditelných substitucnými výrobkami, najmä zdanenie kameniva nizsej kvality...". 148 Súd prvého stupna v uvedenom bode dalej uvádza, ze "zdanenie predmetných výrobkov môze byt rovnako odôvodnené cielom -- na ktorý sa tiez odvoláva vedlajsí úcastník konania v uvedenom liste -- smerujúcim k podpore racionálnej tazby a spracovania kameniva tak, aby sa znízil podiel kameniva nízkej kvality. Uvedený podiel, rozdielny v závislosti od kamenolomu, môze, ako to zdôraznuje zalobkyna, byt tým istým kamenolomom zmenený. V tomto ohlade vsak Komisia najmä vo svojom vyjadrení k zalobe zdôraznila pomerne malý rozdiel v cene kameniva nízkej kvality a nenahraditelných materiálov, ktorých vedlajsím produktom je toto kamenivo, a to bez toho, aby to bolo spochybnené zalobkynou". 149 Co sa týka výhrad zalozených na tom, ze Súd prvého stupna bez akéhokolvek dôkazu uznal, ze nedostatok mozností obmedzit objem vedlajsích produktov odôvodnuje zdanenie urcitých druhov sekundárneho kameniva, ze sa opieral o údajne relatívne malý cenový rozdiel medzi kamenivom nízkej kvality a nenahraditelnými materiálmi, ktorých vedlajsím produktom je toto kamenivo, a ze nesprávne odkazoval na body 4.10 az 4.15 listu Spojeného královstva z 19. februára 2002, stací konstatovat, ze tieto výhrady sú spochybnením posúdenia skutkových okolností. Kedze sa vsak nepreukázalo ziadne skreslenie skutkových okolností ci dôkazov predlozených Súdu prvého stupna, musia sa tieto výhrady zamietnut ako neprípustné. 150 V zostávajúcej casti stací konstatovat, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna sa zakladá nielen na zásade "znecistovatel platí", ale aj na cieli spocívajúcom v podpore racionálnej tazby a spracovania cistého kameniva, v súvislosti s ktorým je nesporné, ze patrí medzi ciele uvedené v bode 31 odôvodnenia sporného rozhodnutia, takze nemozno namietat voci ziadnemu nahradeniu odôvodnenia zo strany Súdu prvého stupna. 151 Z týchto dôvodov sa druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu v casti týkajúcej sa bodu 112 napadnutého rozsudku musí prijat a v zostávajúcej casti sa musí zamietnut. O tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa oslobodenia urcitých druhov cistého kameniva od AGL -- Argumentácia úcastníkov konania 152 Svojou tretou castou tohto odvolacieho dôvodu BAA Súdu prvého stupna vytýka, ze povazoval za odôvodnené nezdanenie AGL urcitých druhov cistého kameniva, ako sú bridlica, ball clay, kaolín, íl, cierne uhlie alebo hnedé uhlie. 153 Súd prvého stupna nahradil odôvodnenie uvedené v spornom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením tým, ze v bodoch 130, 131, 133 a 134 napadnutého rozsudku uviedol, ze cielom uvedeného oslobodenia bolo motivovat pouzitie tohto cistého kameniva ako substitucných výrobkov cistého kameniva podliehajúceho AGL. Podla BAA by takýto ciel narusil environmentálnu "povahu a vseobecnú struktúru" AGL. 154 Posúdenie Súdu prvého stupna je výsledkom skreslenia dôkazov predlozených v rámci konania, najmä listu Spojeného královstva z 19. februára 2002, a porusuje odvolatelkine práva na obranu v rámci odvolania, pretoze odvolatelka nemohla zaujat stanovisko k tomuto novému výkladu uvedených dôkazov. 155 Komisia uvádza, ze oslobodenie od dane urcitých primárnych materiálov, ako sú bridlica, ball clay, kaolín, íl, cierne uhlie alebo hnedé uhlie, odôvodnuje skutocnost, ze sa bezne nepouzívajú ako kamenivo, a preto nie sú súcastou odvetvia kameniva, ako to uznal aj Súd prvého stupna v bodoch 128 a 129 napadnutého rozsudku. 156 Súd prvého stupna v bodoch 130, 131, 133 a 134 dotknutého rozsudku tiez správne pripustil, ze Spojené královstvo mohlo podporit pouzitie hlusiny bridlice a podobných výrobkov ako substitucných výrobkov k cistému kamenivu. Napokon Súd prvého stupna sa tým, ze sa opieral najmä o list Spojeného královstva z 19. februára 2002, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 133 napadnutého rozsudku vyhlásil, ze tazba kameniva je hlavným zdrojom poskodzovania zivotného prostredia, proti ktorému dotknuté opatrenie smeruje. 157 Podla Komisie institúciám Spolocenstva neprinálezí, aby skúmali dôlezitost riesených environmentálnych problémov ich porovnávaním s inými problémami tohto druhu, ktoré by mohli existovat v tom istom clenskom státe. Preto otázka, aký presný percentuálny podiel predstavuje tazba kameniva v pomere k celkovej tazbe nerastov v Spojenom královstve, nemá ziaden vplyv na túto vec. -- Posúdenie Súdnym dvorom 158 V bode 130 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna prijal ako odôvodnenie vo vztahu k sledovaným environmentálnym cielom oslobodenia od dane urcitých materiálov, najmä bridlice nízkej kvality, ílu, odpadu z kaolínu a ball clay, aj ked sa pouzívajú ako kamenivo, pokial boli na základe skutkového zistenia Súdu prvého stupna "doposial málo pouzívané ako kamenivo z dôvodu vysokých nákladov na ich prepravu". 159 Súd prvého stupna v tom istom bode napadnutého rozsudku z toho vyvodil, ze nezdanenie týchto materiálov AGL umoznuje ich pouzitie ako náhrady cistého kameniva a môze takto prispiet k racionalizácii tazby a pouzitia cistého kameniva. 160 Na rozdiel od tvrdení BAA Súd prvého stupna týmto spôsobom nenahradil odôvodnenie, pretoze racionalizácia tazby a pouzitia cistého kameniva patrí, ako sa uvádza v bode 150 tohto rozsudku, medzi ciele vymenované v spornom rozhodnutí. 161 Pokial je motivácia na pouzitie cistých materiálov doteraz málo pouzívaných ako kamenivo v súlade s cielom spocívajúcim v racionalizácii pouzitia uvedených materiálov, ako to Súd prvého stupna uviedol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, motivácia na pouzitie uvedených materiálov nenarúsa ani povahu, ani environmentálnu vseobecnú struktúru AGL. 162 Nakoniec, co sa týka odvolávania sa v tomto kontexte na skreslenie dôkazov predlozených v rámci konania, najmä listu Spojeného královstva z 19. februára 2002, takéto skreslenie z písomností v spise nevyplýva, takze túto výhradu, a teda ani výhradu zalozenú na porusení práv na obranu nemozno prijat. 163 V dôsledku toho sa tretia cast tretieho odvolacieho dôvodu musí zamietnut ako celok. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení oslobodenia vývozov od dane 164 BAA tvrdí, ze Súd prvého stupna tým, ze v bodoch 147 a nasledujúcich napadnutého rozsudku rozhodol, ze oslobodenie vyvázaného kameniva odôvodnuje skutocnost, ze AGL je svojou povahou "nepriama" dan, jednak porusil clánky 91 ES a 92 ES, ako aj svoju povinnost odôvodnenia, a jednak umoznil spätné zlepsenie odôvodnenia sporného rozhodnutia. 165 Najskôr je potrebné skúmat druhú cast tohto odvolacieho dôvodu. O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu -- Argumentácia úcastníkov konania 166 BAA tvrdí, ze Súd prvého stupna tým, ze v bodoch 150 a 151 napadnutého rozsudku prijal odôvodnenie zalozené na tom, ze AGL je svojou povahou nepriama dan, ktoré bolo uvedené po prvýkrát Komisiou a Spojeným královstvom pred Súdom prvého stupna, umoznil spätné zlepsenie sporného rozhodnutia, co nie je v práve Spolocenstva dovolené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, [35]C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, body 47 a 48). 167 Vysvetlenie poskytnuté Komisiou v bode 33 odôvodnenia sporného rozhodnutia s cielom odôvodnit oslobodenie vyvázaného kameniva od tejto dane je totiz irelevantné vo vztahu k argumentácii zalozenej na clánku 91 ES, bránenej Komisiou a vládou Spojeného královstva pred Súdom prvého stupna, a Súd prvého stupna ho nesprávne povazoval za viazuce sa na odôvodnenie uvedeného bodu 33. 168 Komisia a vláda Spojeného královstva odpovedajú, ze Súd prvého stupna tým, ze vychádzal z nepriamej povahy AGL, neumoznil "spätné zlepsenie" sporného rozhodnutia, ale len podrobnejsie vysvetlenie a rozvitie dôvodov uvedených v bode 33 odôvodnenia tohto rozhodnutia. 169 V bode 150 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uznal, ze odôvodnenie zalozené na tom, ze AGL je svojou povahou nepriama dan, sa musí zohladnit v tom rozsahu, v ktorom sa viaze na odôvodnenie uvedené Komisiou v bode 33 odôvodnenia sporného rozhodnutia. 170 Clánok 253 ES nevylucuje, aby dôvody uvedené v rozhodnutí Komisie boli následne vysvetlené podrobnejsie. 171 Okrem toho je zjavné, ze v tejto veci sú právnymi predpismi upravujúcimi dotknutú oblast clánok 91 ES a zásada zdanovania v krajine urcenia. V dôsledku toho uvedené ustanovenie je zjavne súcastou právneho kontextu sporného rozhodnutia. -- Posúdenie Súdnym dvorom 172 Co sa týka povinnosti odôvodnenia, ktorá pripadá Komisii, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne dotýka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri najmä rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, uz citovaný, bod 63). 173 Co sa týka osobitne rozhodnutia Komisie, v ktorom sa vyvodzuje záver o neexistencii státnej pomoci uvádzanej stazovatelom, Komisia je v kazdom prípade povinná vysvetlit stazovatelovi dostatocným spôsobom dôvody, pre ktoré v staznosti uvádzané skutkové a právne údaje nepostacovali na preukázanie existencie státnej pomoci (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, uz citovaný, bod 64). 174 V prejednávanej veci je nutné konstatovat, ze bod 33 odôvodnenia sporného rozhodnutia odôvodnuje oslobodenie vyvázaného kameniva od dane skutocnostou, ze kamenivo mozno v Spojenom královstve oslobodit od dane vtedy, ak sa pouzíva v rámci výroby oslobodenej od dane, akou je napríklad výroba skla, plastov, papiera, hnojív a pesticídov. 175 Vzhladom na to, ze britské orgány nemôzu dohliadat na pouzitie kameniva mimo územia Spojeného královstva, oslobodenie vývozu od dane je nutné v záujme právnej istoty vývozcov kameniva a zamedzenia znevýhodnenia vývozu kameniva, ktoré by inak mohlo byt oslobodené od dane na území Spojeného královstva. 176 Odôvodnenie uvedené v bode 33 odôvodnenia sporného rozhodnutia odkazuje na nerovnost zaobchádzania, ktorá by v prípade neoslobodenia vyvázaného kameniva od dane vyplývala zo skutocnosti, ze kamenivo, ktoré sa predáva v Spojenom královstve, je oslobodené od dane, pokial sa pouzíva na urcité úcely, kým kamenivo pouzívané na tie isté úcely v státe dovozu by podliehalo AGL, pretoze britské orgány nemajú prostriedky na kontrolu pouzitia kameniva mimo územia Spojeného královstva. 177 Takéto odôvodnenie nijako nepoukazuje na to, ze by AGL mala povahu "nepriamej dane" v zmysle clánku 91 ES s cielom odôvodnit oslobodenie vyvázaného kameniva od dane, ktoré spocíva na rozlisovaní medzi jednak kamenivom predávaným v Spojenom královstve a jednak vyvázaným kamenivom. 178 Preto v rozpore s tým, ako Súd prvého stupna rozhodol v bode 150 napadnutého rozsudku, nemozno odôvodnenie zalozené na clánku 91 ES chápat ako viazuce sa k dôvodom uvedeným v spornom rozhodnutí, ktoré sú zalozené na tom, ze britské orgány nemajú prostriedky na kontrolu pouzitia materiálov ako kameniva mimo územia Spojeného královstva, ale ako v skutocnosti odlisné odôvodnenie poskytnuté az po prijatí tohto rozhodnutia. Súd prvého stupna preto porusil clánok 253 ES, ked na základe dôvodov uvedených v spornom rozhodnutí zohladnil toto odôvodnenie. 179 V dôsledku toho sa druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu musí prijat. O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu 180 Vzhladom na odpoved poskytnutú na druhú cast tohto odvolacieho dôvodu nie je potrebné skúmat prvú cast tohto odvolacieho dôvodu. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nezacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES Argumentácia úcastníkov konania 181 BAA tvrdí, ze Súd prvého stupna sa napriek tomu, ze v bodoch 165 az 167 napadnutého rozsudku správne pripomenul relevantnú judikatúru, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 171 a 172 tohto rozsudku rozhodol, ze Komisia správne rozhodla o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 182 Podla odvolatelky totiz táto institúcia nemohla ani "nadobudnút presvedcenie", ze AGL nie je státnou pomocou na základe tých niekolkých odôvodnení, ktoré boli venované tejto otázke v spornom rozhodnutí. Svedcí o tom najmä okolnost, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobnejsie a dlhsie ako odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj skutocnost, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku sa zakladá na tvrdeniach odlisujúcich sa od tvrdení uvedených v spornom rozhodnutí. 183 Komisia a vláda Spojeného královstva odpovedajú, ze samotná okolnost, ze napadnutý rozsudok je dlhsí ako sporné rozhodnutie, neumoznuje dospiet k záveru, ze dotknutá institúcia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked prijala rozhodnutie o zamietnutí zacatia konania vo veci formálneho zistovania. 184 Vláda Spojeného královstva dalej uvádza, ze Súd prvého stupna správne zhrnul a uplatnil relevantnú judikatúru a dospel k záveru, ze jediné tvrdenia, na ktoré sa BAA úcinne odvoláva na podporu tohto odvolacieho dôvodu týkajúceho sa údajného nesúladu vo vymedzení pôsobnosti AGL, sú len rozdelením tých tvrdení, ktoré uz uviedla v rámci odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 1 ES. Týmto odvolacím dôvodom sa teda len opätovne nastolujú tvrdenia uz prednesené pred Súdom prvého stupna. Posúdenie Súdnym dvorom 185 Ako sa uz uviedlo v bode 113 tohto rozsudku, konanie podla clánku 88 ods. 2 ES je nevyhnutné, ak má Komisia závazné tazkosti s posúdením, ci je urcitá pomoc zlucitelná so spolocným trhom. 186 Komisia sa môze pri vydaní rozhodnutia priaznivého pre státne opatrenie obmedzit na fázu predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES len v prípade, ak je schopná nadobudnút v rámci prvého preskúmania presvedcenie, ze toto opatrenie bud nepredstavuje "pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, alebo ak je kvalifikované ako "pomoc", je zlucitelné so Zmluvou. 187 Naopak, ak toto prvé preskúmanie vedie Komisiu k opacnému presvedceniu alebo jej neumoznuje prekonat tazkosti spojené s posúdením zlucitelnosti dotknutého opatrenia, Komisia je povinná vyziadat si vsetky potrebné vyjadrenia a s tým cielom zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. 188 Ako správne uviedli Komisia a vláda Spojeného královstva, tvrdenie BAA, podla ktorého je odôvodnenie napadnutého rozsudku odlisné od odôvodnenia rozhodnutia, je podrobnejsie a dlhsie ako odôvodnenie rozhodnutia, samo osebe nemôze preukázat, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 172 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia neprekrocila hranice svojej volnej úvahy, ked dospela k záveru, ze ani preskúmanie vymedzenia vecnej pôsobnosti AGL so zretelom na clánok 87 ods. 1 ES, ani oslobodenie vývozu od dane nepredstavovali znacnú tazkost, ktorá by ju nútila zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 189 Kedze BAA nespresnila konkrétne znacné tazkosti, s ktorými sa Komisia stretla pri svojom posúdení, musí sa piaty odvolací dôvod zamietnut. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na nedostatocnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia Argumentácia úcastníkov konania 190 Na podporu tohto odvolacieho dôvodu BAA tvrdí, ze okolnost, ze Súd prvého stupna rozvinul argumentáciu odlisujúcu sa od argumentácie obsiahnutej v spornom rozhodnutí, stací na to, aby sa konstatovalo, ze Súd prvého stupna nemohol v bode 146 napadnutého rozsudku dôjst k záveru, ze toto rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené vzhladom na poziadavky clánku 253 ES. 191 Komisia na jednej strane zdôraznuje, ze BAA neuvádza ziadne konkrétne tvrdenie na podporu tohto dôvodu, a na druhej strane tvrdí, ze sporné rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. Vláda Spojeného královstva poukazuje na to, ze BAA sa obmedzuje na tvrdenie, ze Súd prvého stupna len analyzoval tvrdenia predlozené úcastníkmi konania podrobnejsím spôsobom, ako to bolo v spornom rozhodnutí, a preto sa sporné rozhodnutie musí zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 192 Ako sa pripomenulo v bode 173 napadnutého rozsudku, co sa týka osobitne rozhodnutia Komisie, v ktorom sa vyvodzuje záver o neexistencii státnej pomoci uvádzanej stazovatelom, Komisia je v kazdom prípade povinná vysvetlit stazovatelovi dostatocným spôsobom dôvody, pre ktoré v staznosti uvádzané skutkové a právne údaje nepostacovali na preukázanie existencie státnej pomoci. 193 Argumentáciou odvolatelky, podla ktorej Súd prvého stupna rozvinul odôvodnenie odlisujúce sa od odôvodnenia prijatého Komisiou a tiez podrobnejsie ako odôvodnenie tejto institúcie, nemozno preukázat, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie bolo vzhladom na dôvody v nom uvedené dostatocne odôvodnené. 194 Za týchto podmienok sa musí aj siesty odvolací dôvod zamietnut. 195 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze vzhladom na rôzne zistené nesprávne právne posúdenia je potrebné napadnutý rozsudok zrusit. O vrátení veci Súdu prvého stupna 196 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Súdu prvého stupna, ak to stav konania dovoluje, sám právoplatne rozhodnút o veci samej alebo môze vec vrátit Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 197 V tomto prípade preto vzhladom na nesprávne právne posúdenia zistené v bodoch 86 az 92 a 110 az 115 tohto rozsudku treba vec vrátit Súdu prvého stupna. 198 Kedze sa vec vracia Súdu prvého stupna, o trovách tohto konania o odvolaní treba rozhodnút v konaní o veci samej. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 13. septembra 2006, British Aggregates Association/Komisia (T-210/02), sa zrusuje. 2. Vec sa vracia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev. 3. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej. Podpisy __________________________________________________________________ ( [36]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLc6KHF/L96706-7888TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201055501-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0210&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0398&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0086&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0075&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0169&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0309&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0409&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0409&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0409&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0428&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0342&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0240&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0302&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0213&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0176&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0240&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0164&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0329&locale=SK 36. file:///tmp/lynxXXXXLc6KHF/L96706-7888TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201055501-E0001