ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 18. októbra 2007 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Povinnost vymáhania -- Povinnost spolupráce" Vo veci C-441/06, ktorej predmetom je zaloba o nesplnenie povinnosti podla clánku 88 ods. 2 ES, podaná 25. októbra 2006, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: C. Giolito, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Francúzskej republike, v zastúpení: G. de Bergues a S. Ramet, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory K. Lenaerts, sudcovia R. Silva de Lapuerta (spravodajkyna), E. Juhász, J. Malenovský a T. von Danwitz, generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednávaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojou zalobou Komisia Európskych spolocenstiev od Súdneho dvora ziada, aby urcil, ze Francúzska republika si tým, ze nevykonala v stanovenej lehote rozhodnutie Komisie 2005/709/ES z 2. augusta 2004 o státnej pomoci Francúzska v prospech France Télécom ([2]Ú. v. EÚ L 269, 2005, s. 30, dalej len "sporné rozhodnutie"), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánkov 2 a 3 tohto rozhodnutia, z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj z clánku 10 ES. Okolnosti predchádzajúce sporu 2 France Télécom (dalej len "FT") vykonáva cinnost operátora, ako aj poskytovatela sietí a telekomunikacných sluzieb. FT pôsobí najmä na týchto trhoch: pevné telefónne sluzby, mobilné telefónne sluzby, internet a dalsie informacné sluzby, sluzby podnikom, televízne vysielanie a káblová televízia. 3 Odchylne od vseobecného rezimu zivnostenskej dane uplatnitelného vo Francúzsku (clánok 1447 a nasl. vseobecného danového zákonníka, dalej len "VDZ"), podla ktorého sú zivnostenskú dan kazdorocne povinné zaplatit fyzické alebo právnické osoby, ktoré zvycajne vykonávajú samostatnú zárobkovú cinnost, boli v prospech FT postupne zavedené dva danové rezimy odchylujúce sa od vseobecnej právnej úpravy, a to prechodný rezim, uplatnitelný od 1. januára 1991 do 31. decembra 1993, po ktorom nasledoval konecný rezim, uplatnitelný od 1. januára 1994. Tento posledný uvedený rezim bol zrusený s úcinnostou od 31. decembra 2002. 4 Podla prechodného rezimu (1991 -- 1993) v zmysle clánku 19 zákona c. 90-568 z 2. júla 1990 o organizácii postových a telekomunikacných verejných sluzieb (JORF z 8. júla 1990, s. 8069) platilo, ze pocas tohto obdobia FT obdobne ako stát, nepodlieha takým daniam, akými sú zivnostenská dan, dan z nehnutelností alebo dan z príjmov právnických osôb. 5 Podla konecného rezimu (1994 -- 2002) na základe clánku 18 uvedeného zákona a clánku 1654 VDZ platilo, ze FT podlieha od 1. januára 1994 vseobecnému danovému rezimu s výnimkou priamych miestnych daní, pri ktorých uplatnitelné právne ustanovenia stanovovali osobitné podmienky týkajúce sa sadzby, základu a podmienok zdanenia. 6 Obidva tieto rezimy boli predmetom konania vo veci formálneho zistovania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES v súlade s rozhodnutím Komisie, ktoré bolo Francúzskej republike oznámené 31. januára 2003 ([3]Ú. v. ES C 57, s. 5). 7 V odôvodneniach c. 33 a 53 sporného rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze prechodný rezim nepredstavuje státnu pomoc. Naproti tomu sa Komisia v odôvodneniach c. 42 a 60 domnieva, ze rozdiel medzi výskou zivnostenskej dane, ktorú FT skutocne odvádzal, a sumou urcenou na odvod podla ustanovení vseobecných pravidiel od 1. januára 1994 do 31. decembra 2002 vytvára státnu pomoc poskytnutú protiprávne v rozpore clánkom 88 ods. 3 ES. 8 V spornom rozhodnutí nebola stanovená presná suma pomoci, ktorú je potrebné vrátit. V kazdom prípade sa Komisia v odôvodnení c. 59 tohto rozhodnutia domnievala, ze kapitálová cast predmetnej pomoci sa musí nachádzat v rozpätí od 798 do 1140 miliónov eur, pricom sa k nej musia pripocítat úroky, ktoré sa pocítajú od dátumu, od ktorého sa táto pomoc poskytla príjemcovi, az do dátumu jej vrátenia. V tejto súvislosti sa v tom istom odôvodnení uvádza, ze presnú výsku pomoci, ktorú je potrebné vrátit, urcí Komisia v spolupráci s francúzskymi orgánmi v rámci konania o vrátení najneskôr do 1. novembra 2004. 9 Výrok sporného rozhodnutia znie: "Clánok 1 Státna pomoc, ktorú Francúzsko poskytlo nelegálne v rozpore s clánkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES v prospech France Télécom, týkajúca sa systému odvodu zivnostenskej dane, ktorý sa uplatnoval v tomto podniku v období od 1. januára 1994 do 31. decembra 2002 [na základe zákona c. 90-568 (clánok 18) a clánok 1654 CGI], nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. Francúzsko prijme vsetky potrebné opatrenia, aby získalo od France Télécom náhradu za pomoc ustanovenú [vrátenie pomoci vymedzenej -- neoficiálny preklad] v clánku 1. 2. Náhrada [vrátenie -- neoficiálny preklad] sa musí vykonat okamzite v súlade s konaním podla vnútrostátneho práva, tak aby sa zabezpecil bezodkladný výkon tohto rozhodnutia. 3. Náhrada [vrátenie -- neoficiálny preklad] pomoci zahrna úroky od dátumu, ked sa pomoc príjemcovi poskytla, az do dátumu, ked sa náhrada [vrátenie -- neoficiálny preklad] vykoná. 4. Úroky sa vypocítavajú v súlade s ustanoveniami kapitoly V nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá uplatnovania clánku 93 Zmluvy o ES [Ú. v. EÚ L 140, s.1]. Clánok 3 Francúzsko informuje Komisiu v lehote dvoch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach, ktoré navrhuje prijat a ktoré uz prijalo na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Francúzsko na realizáciu opatrení pouzije dotazník uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu. ..." 10 V období od 17. septembra 2004 do 10. augusta 2006 prebehla medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi výmena viacerých listov týkajúcich sa opatrení, ktoré je potrebné priat na zabezpecenie výkonu sporného rozhodnutia. Okrem toho sa Komisia a tieto orgány v tejto súvislosti niekolkokrát stretli. 11 V tejto korespondencii Komisia prostredníctvom oznámenia z 23. decembra 2005 navrhla stanovit výsku pomoci, ktorej príjemcom je FT, takto: -- za obdobie 1994 -- 1999 na sumu vo výske 635 miliónov eur bez úrokov a -- za obdobie 2000 -- 2002 na sumu vo výske 293 miliónov eur bez úrokov. 12 Podla Komisie tak výska tejto pomoci predstavuje 928 miliónov eur bez úrokov. V tom istom oznámení Komisia vyzvala francúzske orgány, aby prijali vsetky opatrenia potrebné na vrátenie tejto sumy a príslusných úrokov od príjemcu a aby ju o nich informovali do 20. januára 2006. 13 V uvedenom oznámení Komisia takisto francúzskym orgánom oznámila, ze ak si zelajú predlozený návrh upresnit alebo vykonat jeho konkrétne a konstruktívne zmeny, musia ju o tom upovedomit do toho istého dátumu. 14 Kedze Komisia nebola spokojná s vybavením svojej ziadosti zo strany uvedených orgánov, rozhodla sa obrátit na Súdny dvor. O zalobe Argumentácia úcastníkov konania 15 Komisia konstatuje, ze po viac nez dvoch rokoch po prijatí sporného rozhodnutia nebola predmetná pomoc vrátená. Konanie o výkone tohto rozhodnutia na vnútrostátnej úrovni nebolo zacaté, a to ani pokial ide o sumu zodpovedajúcu spodnej hranici rozpätia uvedeného v odôvodnení c. 59 sporného rozhodnutia, teda sumu vo výske 798 miliónov eur zvýsenú o úroky. 16 Komisia pripomína, ze nevrátenie pomoci nie je mozné odôvodnit praktickými tazkostami, ku ktorým doslo pri urcovaní sumy, ktorú je potrebné vrátit. V takom prípade musia Komisia a dotknutý clenský stát podla povinnosti uvedenej v clánku 10 ES spolupracovat v dobrej viere na úcely prekonania takýchto tazkostí. 17 Komisia tvrdí, ze formulovala návrhy výsky pomoci, ktorú je potrebné vrátit, pricom francúzske orgány vyzvala, aby v tejto súvislosti predlozili uzitocné pripomienky. Tieto orgány sa vsak obmedzili na to, ze spochybnili uplatnený prístup, pricom nepredlozili náhradné moznosti. 18 Komisia upresnuje, ze rozpätie uvedené v odôvodnení c. 59 sporného rozhodnutia je odôvodnené tým, ze výska pomoci, ktorú je potrebné vrátit, sa môze nachádzat len v rozmedzí 798 az 1140 miliónov eur, co sú minimálne a maximálne sumy, medzi ktorými je potrebné stanovit konecnú sumu. 19 Komisia sa domnieva, ze vrátenie iba minimálnej sumy rovnajúcej sa spodnej hranici rozpätia, teda sumy vo výske 798 miliónov eur, je prijatelné na úcely zabezpecenia skutocného vrátenia státnej pomoci, ktorej príjemcom je FT. 20 Komisia na základe toho dospela k záveru, ze Francúzska republika neprijala opatrenia potrebné na zabezpecenie správneho, okamzitého a úcinného výkonu sporného rozhodnutia. Takéto konanie je v rozpore s povinnostou lojálnej spolupráce definovanou v clánku 10 ES. Dotknuté orgány tohto clenského státu totiz nikdy nepreukázali konstruktívny postoj, na základe ktorého by bolo mozné dospiet k stanoveniu výsky pomoci, ktorú je potrebné vrátit. 21 Francúzska republika uvádza, ze v spornom rozhodnutí sa nestanovuje výska pomoci, ktorú je potrebné vrátit, ani sa v nom nevymedzujú kritériá alebo parametre na jej výpocet. V odôvodnení c. 59 tohto rozhodnutia si totiz Komisia vyhradila právomoc na urcenie výsky pomoci, ktorú je potrebné vrátit. 22 Tento clenský stát tvrdí, ze Komisia mala v kazdom prípade poskytnút dostatocne presný a spolahlivý spôsob výpoctu, na základe ktorého by bolo mozné urcit výsku pomoci, ktorú je potrebné vrátit. Vzhladom na to, ze Komisia tak neurobila, vnútrostátne orgány nemohli prikrocit k vráteniu tejto pomoci. 23 Podla názoru Francúzskej republiky takýto výklad sporného rozhodnutia nespochybnuje skutocnost, ze na základe clánku 2 tohto rozhodnutia sú vnútrostátne orgány povinné prijat vsetky opatrenia potrebné na vrátenie predmetnej pomoci. Výrok uvedeného rozhodnutia je totiz neoddelitelný od jeho odôvodnenia a musí sa vykladat s ohladom na úvahy vedúce k jeho prijatiu. 24 Tento clenský stát v tejto súvislosti upresnuje, ze suma zodpovedajúca spodnej hranici rozpätia uvedeného v odôvodnení c. 59 sporného rozhodnutia nie je rozhodujúca, kedze toto rozpätie má iba informatívnu povahu, takze v nom uvedené sumy nebolo mozné pouzit na úcely vrátenia pomoci. 25 Francúzska republika pripomína, ze na základe návrhu Komisie získala povolenie FT na zaistenie znacnej sumy, a to vo výske 500 miliónov, ci dokonca 600 miliónov eur. Týmto zaistením by FT prisiel o sútaznú výhodu, ktorá mu bola údajne poskytnutá predmetnou pomocou. Komisia vsak takéto riesenie odmietla. 26 Tento clenský stát dodáva, ze vnútrostátne orgány oznacili nedostatky spôsobu výpoctu, ktorý pouzila Komisia. Okrem toho v období od septembra 2004 do augusta 2006 doslo k rozsiahlej korespondencii a uskutocnili sa pocetné pracovné stretnutia medzi týmito orgánmi a Komisiou. V dôsledku toho nie je mozné hovorit o ziadnom porusení povinnosti lojálnej spolupráce stanovenej v clánku 10 ES. Posúdenie Súdnym dvorom O porusení clánkov 2 a 3 sporného rozhodnutia 27 Na úvod je potrebné pripomenút, ze jediným dôvodom obrany, ktorý môze clenský stát uplatnit proti zalobe o nesplnenie povinnosti, ktorú podala Komisia na základe clánku 88 ods. 2 ES, je dôvod obrany zalozený na absolútnej nemoznosti vykonat predmetné rozhodnutie (pozri najmä rozsudky zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-348/93, Zb. s. I-673, bod 16; z 22. marca 2001, Komisia/Francúzsko, [4]C-261/99, Zb. s. I-2537, bod 23, a z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko, [5]C-499/99, Zb. s. I-6031, bod 21). 28 Z judikatúry Súdneho dvora takisto vyplýva, ze clenský stát, ktorý sa pri výkone rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci stretne s nepredvídanými a nepredvídatelnými tazkostami politickej, právnej, praktickej povahy alebo si uvedomí následky, ktoré Komisia nezohladnila, musí tieto problémy Komisii predlozit na posúdenie a navrhnút vhodné úpravy predmetného rozhodnutia. V takomto prípade musia Komisia a dotknutý clenský stát spolupracovat v dobrej viere na úcely odstránenia tazkostí v úplnom súlade s ustanoveniami Zmluvy ES a najmä s ustanoveniami o státnej pomoci (pozri rozsudky Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 24; z 3. júla 2001, Komisia/Belgicko, [6]C-378/98, Zb. s. I-5107, bod 31, a Komisia/Spanielsko, uz citovaný, body 24 a 25). 29 Okrem toho Súdny dvor rozhodol, ze ziadne ustanovenie práva Spolocenstva nevyzaduje, aby Komisia v rozhodnutí nariadujúcom vrátenie pomoci, ktorá bola oznacená za nezlucitelnú so spolocným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. Stací, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umoznujúce jeho adresátovi túto výsku urcit bez neprimeraných tazkostí (pozri najmä rozsudky z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, [7]C-480/98, Zb. s. I-8717, bod 25, a z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, [8]C-415/03, Zb. s. I-3875, bod 39). 30 Argumentáciu Francúzskej republiky je potrebné posúdit v takto vymedzenom právnom kontexte. 31 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého si Komisia vyhradila právomoc urcit výsku pomoci, ktorú je príjemca povinný vrátit, je potrebné pripomenút, ze v odôvodnení c. 59 sporného rozhodnutia sa uvádza, ze kapitálová cast predmetnej pomoci sa musí nachádzat v rozpätí od 798 do 1140 miliónov eur. 32 Z odôvodnenia c. 54 tohto rozhodnutia vyplýva, ze druhú z týchto súm Komisia stanovila v nadväznosti na oznámenie francúzskych orgánov z 15. mája 2003 o nedostatocnom zdanení FT na základe rezimu zivnostenskej dane v rokoch 1994 az 2002. Podla odôvodnenia c. 58 bola prvá z týchto súm vyvodená z oznámenia uvedených orgánov zo 16. júla 2004. Tieto sumy boli napokon rozdelené, ako vyplýva z tabuliek uvedených v týchto odôvodneniach, na rocné sumy na obdobie zodpovedajúce rokom 1994 az 2002. 33 Z toho vyplýva, ze suma vo výske 798 miliónov eur sa musí v súlade s clánkom 2 sporného rozhodnutia povazovat za minimálnu výsku pomoci, ktorú je potrebné vrátit. Výrok rozhodnutia v oblasti státnej pomoci je totiz neoddelitelný od jeho odôvodnenia, takze v prípade potreby musí byt vykladaný s ohladom na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (pozri najmä rozsudok z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb. s. I-2549, bod 21). 34 Je nesporné, ze v odôvodnení c. 59 sporného rozhodnutia Komisia naozaj upresnila, ze presnú výsku pomoci, ktorú je potrebné vrátit, stanoví sama. V uvedenom odôvodnení sa vsak takisto upresnuje, ze výska tejto pomoci bude stanovená v spolupráci s francúzskymi orgánmi v rámci konania o vrátení najneskôr do 1. novembra 2004. Vykonanie konania o vrátení teda nepodliehalo stanoveniu uvedenej sumy. Vzhladom na to okolnost, ze presná výska pomoci, ktorú je potrebné vrátit, nebola stanovená s konecnou platnostou, nebránila tomu, aby tieto orgány vykonali konanie o vrátení minimálnej výsky pomoci, ani tomu, aby úcinne spolupracovali na úcely vymedzenia jej konecnej výsky. 35 Vzhladom na tieto skutocnosti nie je mozné súhlasit s tvrdením Francúzskej republiky, podla ktorého mali sumy uvedené v odôvodnení c. 59 sporného rozhodnutia iba informatívnu povahu bez právnej záväznosti. 36 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia neposkytla spolahlivý spôsob výpoctu, na základe ktorého by bolo mozné urcit výsku pomoci, ktorú je potrebné vrátit, je potrebné skonstatovat, ze porovnanie na jednej strane zdanenia, ktorému FT skutocne podliehal, a na druhej strane zdanenia, ktoré by sa na neho vztahovalo v zmysle vseobecných pravidiel, ktorými sa riadi zivnostenská dan, bolo predmetom hlbkových analýz od zacatia konania o preskúmaní podla clánku 88 ods. 2 ES. 37 V rámci tohto konania totiz Komisia vypracovala parametre, na základe ktorých mohli francúzske orgány urobit konecný návrh týkajúci sa výsky pomoci, ktorú je potrebné vrátit. 38 Údaje, ktoré boli v tejto súvislosti nevyhnutné, Komisia poskytla najmä v bodoch 25 az 38, 60 az 67 a 72 az 80 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z 31. januára 2003, a predovsetkým v odôvodneniach c. 34 az 44 sporného rozhodnutia. 39 Vnútrostátne orgány teda mali k dispozícii poznatky, na základe ktorých mohli Komisii navrhnút presnú výsku vycíslujúcu nedostatocné zdanenie, ktoré FT vyuzíval v rokoch 1994 az 2002. Práve tieto orgány totiz mohli najlepsie nielen definovat vhodné podmienky na vrátenie neoprávnene vyplatenej státnej pomoci, ale takisto urcit presné sumy, ktoré je potrebné vrátit (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Belgicko, uz citovaný, body 50 a 51). 40 V rozhodnutí Komisie sa totiz nachádzajú vhodné údaje, na základe ktorých mohla Francúzska republika sama urcit, a to bez nadmerných tazkostí, konecnú výsku pomoci, ktorú je potrebné vrátit, pricom uvedená suma sa mala pohybovat v rozpätí, ktoré stanovila Komisia. 41 Z toho vyplýva, ze nie je mozné súhlasit s tvrdením tohto clenského státu, podla ktorého Komisia neposkytla dostatocne spolahlivý spôsob výpoctu výsky pomoci, ktorú je potrebné vrátit. 42 Napokon, pokial ide o tvrdenie uvedeného clenského státu, podla ktorého nie je mozné s urcitostou stanovit výsku pomoci, ktorú je potrebné vrátit, treba pripomenút, ze Súdny dvor v situáciách týkajúcich sa vrátenia súm pomoci od velkého poctu podnikov v kombinácii s velkým poctom individuálnych faktorov výpoctu rozhodol, ze takéto tazkosti vykonávania predmetných rozhodnutí nespôsobuje absolútnu nemoznost v zmysle uz citovanej judikatúry (pozri najmä rozsudky z 29. januára 1998, Komisia/Taliansko, C-280/95, Zb. s. I-259, body 18 a 23, a Komisia/Belgicko, uz citovaný, body 41 a 42). Zo spisového materiálu nevyplýva, ze by problémy spôsobené v prejednávanej veci stanovením výsky pomoci, ktorú je potrebné vrátit, boli závaznejsie nez problémy v situáciách, ktoré viedli k vyhláseniu uz citovaných rozsudkov. 43 Takisto je potrebné uviest, ze obavy z vnútorných tazkostí v rámci výkonu rozhodnutia v oblasti státnej pomoci nemôze odôvodnit skutocnost, ze clenský stát nedodrziava povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. decembra 1995, Komisia/Francúzsko, [9]C-52/95, Zb. s. I-4443, bod 38; z 9. decembra 1997, Komisia/Francúzsko, [10]C-265/95, Zb. s. I-6959, bod 55, a z 29. januára 1998, Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 16). 44 V dôsledku toho je potrebné dospiet k záveru, ze Francúzska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánkov 2 a 3 sporného rozhodnutia, ako aj z clánku 249 stvrtého odseku ES. O porusení clánku 10 ES 45 Na úvod je potrebné pripomenút, ze clánok 10 ES ukladá clenským státom povinnost, aby Spolocenstvu ulahcili dosiahnutie jeho úloh a neprijali ziadne opatrenia, ktoré by mohli ohrozit dosiahnutie cielov Zmluvy (pozri rozsudok zo 14. júla 2005, Komisia/Nemecko, [11]C-433/03, Zb. s. I-6985, bod 63). 46 Pokial ide o zalobný dôvod, ktorý v tejto súvislosti uvádza v prejednávanej veci Komisia, je potrebné uviest, ze v rámci korespondencie s francúzskymi orgánmi po prijatí sporného rozhodnutia Komisia vo viacerých oznámeniach pozadovala urcité údaje, na základe ktorých by bolo mozné stanovit, a to v zhode s týmito orgánmi, konecnú výsku pomoci, ktorú je potrebné vrátit. 47 Je potrebné dodat, ze v rámci rokovaní s francúzskymi orgánmi na úcely vykonania sporného rozhodnutia Komisia v oznámení z 23. decembra 2005 stanovila výsku pomoci, ktorú je potrebné vrátit, na 928 miliónov eur bez úrokov. 48 Francúzske orgány vsak nepovazovali za uzitocné zaujat v tejto veci jasné stanovisko a ani predlozit Komisii konkrétny císelný návrh. 49 Okrem toho, ze Francúzska republika bola pocas celého obdobia korespondencie s Komisiou, ku ktorej doslo po prijatí sporného rozhodnutia, presvedcená o tom, ze musí spochybnit dôvodnost tohto rozhodnutia a najmä kvalifikáciu danového rezimu uplatnitelného na FT v rokoch 1994 az 2002 ako státnej pomoci, táto okolnost ju nijako nezbavovala povinnosti uvedené rozhodnutie vykonat. 50 Francúzska republika tiez polozila viaceré otázky týkajúce sa parametrov výpoctu nevyhnutných na urcenie výsky pomoci, ktorú je potrebné vrátit. Okrem toho opakovane prehlásila, ze je technicky nemozné nájst spolahlivú a jasnú metodológiu a v dôsledku toho presne a nespochybnitelne stanovit výsku zivnostenskej dane, ktorú mal zaplatit FT, ak by nepodliehal vseobecnému rezimu zivnostenskej dane. Tento clenský stát z toho vyvodil záver, opakovaný vo viacerých oznámeniach vypracovaných v rokoch 2005 a 2006, ze neexistuje nijaký dostatocne pevný právny základ, ktorý by umoznil zacat konanie o vrátení bez znacného rizika nebezpecenstva vzniku súdneho sporu. 51 Vzhladom na tieto tvrdenia a vyssie uvedené úvahy je potrebné skonstatovat, ze Francúzska republika prejavila voci Komisii nedostatocnú spoluprácu na úcely poskytnutia nevyhnutnej pomoci pri vykonaní sporného rozhodnutia. 52 V dôsledku toho je potrebné dospiet k záveru, ze konanie uvedených orgánov je potrebné povazovat za porusenie clánku 10 ES. 53 Zaloba Komisie je preto dôvodná v celom rozsahu. 54 Z toho vyplýva, ze je potrebné skonstatovat, ze Francúzska republika si tým, ze nevykonala v stanovenej lehote sporné rozhodnutie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánkov 2 a 3 tohto rozhodnutia, z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj z clánku 10 ES. O trovách 55 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Francúzsku republiku na náhradu trov konania a Francúzska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Francúzska republika si tým, ze nevykonala v stanovenej lehote rozhodnutie Komisie 2005/709/ES z 2. augusta 2004 o státnej pomoci Francúzska v prospech France Télécom, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánkov 2 a 3 tohto rozhodnutia, z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj z clánku 10 ES. 2. Francúzska republika je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [12]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX5jJl27/L97259-6114TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1000889001-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:269:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:057:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0261&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0499&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0378&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0480&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0415&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0052&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0265&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0433&locale=SK 12. file:///tmp/lynxXXXX5jJl27/L97259-6114TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1000889001-E0001